SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

BAKALÁRSKA PRÁCA

Nitra 2008 Jana Molitorisová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Ekonomika výroby biopalív

Bakalárska práca

Katedra ekonomiky

Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD.

Vedúci práce: doc. Ing. Ján Pokrivčák, M.S. PhD.

Jana Molitorisová

Nitra 2008

SUMMARY

The greatest problems of the humanity are excessive production of waste, global

warming, spending supplies of oil. Oil is the main raw material for production of fuels.

Based on the previous studies it is known that two thirds of the worlds supplies are owned

by few people. Because of rapid spending of oil supplies people are searching for new

alternatives. For the time being as the most suitable alternatives are biofuels. These

biofuels are just a group of alternative fuels, which are produced based on vegetable or

animal sources.

The first chapter represents the basic definitions of biofuels, opinions for their

productions, the basic arrangement for productions of biofuels in Slovak Republic and in

European Union.

In the second chapter are represented the most used forms of biofuels, also with

basic facts of their production in EU and in Slovak Republic. There are various forms of

benefits for their production, not only directly oriented to production but also benefits

oriented to aquiculture. In this part I also oriented on the relation between biofuels and the

growth of prices of basic groceries.

Not even ecologists can degree on one united opinion about production of biofuels.

One group is oriented on reducing production of biofuels, and the other represents the

opinion about oversized occupation of agriculture land.

KEYWORDS:

biofuels, bioethanol, biodiesel, renewable resources of energy

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

Biopalivá, bioetanol, bionafta (biodiesel), obnoviteľné zdroje energie

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne, a že som

uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.

Nitra ................................... .................................................

podpis autora BP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi ..........................................................

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Nitra ............................... ..................................................

podpis autora BP

Používané skratky

OZE - Obnoviteľné zdroje energie

OZ - Obnoviteľné zdroje

MTBE - metyl-tercbutyl éter

FAME - Fatty Acids Methyl Ester - „metylestery mastných kyselín“

ETBE - etyl-tercbutyl éter

VOME - Vegetable Oil Methyl Ester

TAME - tercamyl-metyl éter

MERO - metyl ester z repkového oleja

TAEE - tercamyl-etyl éter

EERO - etyl ester z repkového oleja

RME - rape seed metyl ester - metyl ester repkového semena

BtL - tekuté biopalivá

Bio-DME - bimetyl éteru

SNG - synthetic natural gas

OBSAH

ÚVOD....................................................................................................................................71. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.............................8

1.1. Výroba ........................................................................................................................81.2. Základné vymedzenie biopalív ...................................................................................81.3. Súčasná situácia na trhu s ropou ...............................................................................121.4. Klady a zápory produkcie a používanie biopalív.....................................................121.5. Stratégia EÚ v oblasti biopalív .................................................................................13

1.5.1. Biopalivá prvej generácie ..................................................................................131.5.2. Biopalivá druhej generácie a ďalšie...................................................................13

1.6. Biopalivá a Európska únia ........................................................................................141.6.1. Stratégia EÚ v oblasti biopalív ..........................................................................141.6.2. Zákonná úprava o podpore a využívaní biopalív v EÚ .....................................15

1.7. Biopalivá a Slovensko ..............................................................................................172 CIEĽ..................................................................................................................................193 METODIKA PRÁCE A MATERIÁL..............................................................................204 VLASTNÁ PRÁCA .........................................................................................................21

4.1. Rozdelenie alternatívnych palív z hľadiska ich využitia ..........................................214.2. Náklady Náklady na produkciu a následné využívanie alternatívnych palív závisí: 214.3. Vývoj cien ropy ........................................................................................................224.4. Biopalivá ako náhrada klasických pohonných hmôt ................................................234.5. Alternatívy podpory produkcie biopalív...................................................................24

4.5.1 Podpora pestovania energetických plodín ..........................................................244.5.2 Iné nástroje na podporu výroby biopalív ............................................................25

4.6. Najpoužívanejšie biopalivá.......................................................................................264.6.1 Bionafta- Rastlinné oleje ....................................................................................26

4.6.1.1 Situácia na trhu s bionaftou v SR.................................................................264.6.1.2 Situácia na svetovom trhu s bionaftou.........................................................28

4.6.2. Bioetanol............................................................................................................294.6.2.1Situácia na svetovom trhu s bioetanolom ....................................................29

4.6.3. Bioplyn...............................................................................................................304.6.3.1. Situácia na trhu v SR ..................................................................................30

4.7. Trh s biopalivami na Slovensku................................................................................314.8. Podiel využívania OZE.............................................................................................314.9. Biopalivá a cena potravín .........................................................................................32

5 ZÁVER .............................................................................................................................346 POUŽITÁ LITERATÚRA ...............................................................................................36

7

ÚVOD

Ropa je základnou surovinou na výrobu pohonných hmôt. Väčšinu svetových zásob

vlastní hŕstka krajín, možno to preukázať na základe štúdií, ktoré tvrdia, že až dve tretiny

zdrojov ropy sa nachádzajú v geografickej elipse siahajúcej od Blízkeho východu po

západný Sibír. Obdobne je to s ložiskami zemného plynu. Závislosť od krajín z vytýčeného

regiónu pritom mnohé štáty hodnotia ako významné geopolitické riziko. Hroziace

minimálne opakovanými energetickými krízami, počas ktorých sa ceny pohonných hmôt

šplhajú do astronomických výšok. Postupne sa míňajú aj zásoby energetických surovín.

Celý svet sa snaží nájsť inú alternatívu, ktorá nahradí ropu. Postupný vývoj situácie

na trhu s energiami a neustály pokrok vo vývoji akceptovateľných technológií vedie k

potrebe neustáleho prehodnocovania podmienok využívania biopalív s cieľom stanovenia

pravidiel, ktoré umožnia podnikateľskej sfére angažovať sa v oblasti obnoviteľných

zdrojov energie s prijateľnými ekonomickými výsledkami. Z tohto dôvodu je veľmi

dôležité stanovenie ekonomicky únosnej ceny biopalív, výkupnej ceny elektrickej energie

pri výrobe z obnoviteľných zdrojov s garantovaním tejto ceny minimálne po dobu

životnosti projektu.

Suroviny na výrobu biopalív sú často domácimi komoditami, a preto prispievajú k

znižovaniu závislosti od dovozov a zvyšujú nezávislosť a spoľahlivosť dodávok energie.

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa môže stať kľúčovým pri regionálnom

rozvoji aj z hľadiska dosahovania vyššej sociálnej a ekonomickej súdržnosti v rámci

Európskej únie.

Následkom toho, že výrobné náklady pri výrobe biopalív sú vyššie ako pri

klasických palivách, existujú určité prostriedky, ktorými sa snaží motivovať k pestovaniu

energetických plodín v EÚ. V súčasnosti je cena ropy za barel až tak vysoká (97 USD/

barel vo februári 2008), že sa dá hovoriť o konkurencieschopnosti biopalív.

Biopalivá majú ďalšiu veľkú výhodu a to je hľadisko ich ekologického využitia. Ich

výroba a následné využitie vedie k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k následnému

znižovaniu zaťaženia životného prostredia. Existuje však aj niekoľko štúdií, ktoré tvrdia

presný opak. Podľa nich produkcia biopalív zo sóje a kukurice je omnoho škodlivejšia ako

klasické fosílne palivá. Do úvahy treba vziať aj dosah na biodiverzitu a stratu lesného

porastu a ornej pôdy pri rozširovaní plôch pre biopalivové plodiny.

8

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

Táto časť bakalárskej práce zahŕňa pohľady a názory jednotlivých autorov na

riešenú problematiku. Pri výrobe biopalív je dôležité ujasniť si a stanoviť pojmy biopalivá,

biomasa, druhy biopalív. Existuje viacero názorov na vymedzenie týchto pojmov.

1.1 Výroba

ĽUBOMÍR PAŠKA (2004) definuje výrobu ako zámernú ľudskú činnosť, ktorej

cieľom je vytvárať potrebné hodnoty (t. j. výrobky a služby) pre uspokojovanie aktuálnych

potrieb trhu a dosahovanie zisku. V procese výroby dochádza k transformácii (premene)

vstupných prvkov (t. j. suroviny, materiál, polotovary, energie a informácie) na výrobky

a služby za účinného pôsobenia pracovníkov a prostriedkov dlhodobého hmotného

majetku. Významnú úlohu v tejto transformácii zohráva technológia výroby, ktorá

stanovuje spôsob, akým pracovníci a technické prostriedky pôsobia na suroviny, materiály,

polotovary pri ich premene na výrobok alebo službu. Použitá technológia má značný vplyv

na rýchlosť, efektívnosť, kvalitu výroby, ale aj ekológiu.

Transformácia vstupov na výstupy musí prebiehať čo najefektívnejšie, t. j. pri

optimálnej spotrebe výrobných činiteľov a tým aj primeraných nákladoch. Cieľom výroby

musí byť dosiahnutie racionálneho vzťahu medzi výstupmi a vstupmi, čo vyúsťuje

k získaniu čo najvyššej efektívnosti výroby.

Zo systémového hľadiska výrobu možno charakterizovať troma subsystémami:

Zdroje alebo výrobné faktory t. j. pracovníci, materiál, energia, stroje,

zariadenia, výrobné plochy, pracovné prostredie a DHM.

Výrobný proces charakterizovaný premenou vstupných prvkov na výrobok alebo

službu.

Výrobky aj s ich úžitkovou hodnotou ako výsledok danej premeny.

1.2 Základné vymedzenie biopalív

Na základe slovníka Západoslovenskej energetiky (2007) biopalivo definujeme ako

palivo tvorené biomasou alebo vyrobené z biomasy (alkohol, bioplyn a pod.), z ktorého sa

spaľovaním získava predovšetkým tepelná energia určená na výrobu elektrickej energie.

Za biomasy sa považujú organické (nie fosílne) materiály biologického pôvodu, ktoré

môžu tvoriť obnoviteľný energetický zdroj. Biomasou môžu byť napr. organické odpadové

materiály, palivové drevo a pod. V energetike je využitie biopalív predmetom intenzívneho

9

skúmania a ich použitie nie je také konkurenčne významné ako v prípade iných palív,

pretože je ekonomicky náročné.

PEPICH (2004) kvantifikuje základné zdroje biomasy v poľnohospodárstve do týchto

skupín:

1. Biomasa vhodná na spaľovanie

Slama: - obilná (pšeničná, jačmenná, ražná, ovsená, tritikále)

- repková

- kukuričná

- slnečnicová

Drevený odpad z : - vinohradov

- sadov

Nálet drevín z trvalých trávnych porastov

2. Biomasa vhodná na výrobu bioplynu

z exkrementov hospodárskych zvierat

zo zelenej hmoty

3. Biomasa vhodná na výrobu tekutých biopalív

na výrobu MERO (metylester repkového oleja)

na výrobu bioetanolu

Na základe CZ BIOM k programu podpory kvapalných biopalív je potrebné vždy

rozlišovať o aké biopalivá sa jedná. V zásade sa rozlišujú 3 základné formy biopalív:

Pevné biopalivá

Kvapalné biopalivá

Plynné biopalivá

Existuje niekoľko dôvodov domnievať sa, že sú aj efektívnejšie spôsoby využívania

biomasy ako je jej transformácia na kvapalné biopalivá. Napríklad výroba bioplynu je

výrazne efektívnejšia a výsledné médium je použiteľné aj na priamu výrobu elektriny

a tepla taktiež ako pohonná hmota, alebo pre priamu dodávku do plynovodnej siete.

Podľa PORVAZA (2005) poznáme rôzne formy biomasy vrátane palivového dreva,

poľnohospodárskeho a lesného odpadu, komunálny odpad a podobne. Biomasu je možné

premeniť na rôzne palivá na báze uhlíka, ktoré sú analogické s ropnými produktmi.

Dôležité je, aby sa výskum a vývoj zameriaval na tvorbu produkcie biomasy

energetických plodín a spôsobmi spracovania biomasy, ktoré by mohli svojím využitím

konkurovať iným spôsobom výroby energie. Tieto musia byť konkurenčne úspešné

v cenovej politike v komparácii s fosílnymi palivami, čo pri niektorých energetických

10

rastlinách je už realitou. Pestovanie plodín na fytomasu pre technické a technologické

účely má okrem energetického prínosu i ekologický význam prejavujúci sa v obmedzovaní

skleníkového efektu, v úspore fosílnych zdrojov energie a vo využití pôdy. Riešenie

výskumných úloh v oblasti pestovania energetických rastlín je zamerané na využitie

produkčného potenciálu netradičných plodín na nepotravinové účely. Fytoenergetické

rastliny sa vyznačujú rýchlym rastom a kvalitou vyprodukovanej biomasy a uplatňujú sa

ako alternatívne zdroje energie s dôrazom na ochranu životného prostredia.

ŽIDEK, BOHUNICKÁ (2005) definujú biomasu ako biologický materiál vhodný

na energetické využitie, ktorý sa tvorí vo voľnej prírode alebo je vyprodukovaný činnosťou

človeka. Je to konzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú

na organickú hmotu. Tá, či už ako drevo, rastliny alebo iné poľnohospodárske zvyšky,

vrátane exkrementov úžitkových zvierat, dokáže poskytnúť užitočné formy energie –

elektrickú energiu, teplo i kvapalné palivá pre motorové vozidlá. Biomasa patrí medzi

najvýznamnejšie obnoviteľné energetické zdroje a je významným energonosičom, ktorý

môže do značnej miery nahradiť fosílne palivá. Zároveň je to domáci energetický zdroj,

ktorého objem produkcie paliva a cenu (vzhľadom na to, že u nás sa už takmer vyrovnala

cene v krajinách západnej Európy) možno dostatočne presne predpokladať do budúcnosti.

Jej význam spočíva v pomerne významných zdrojoch, v možnostiach jej skladovania a

hlavne v zlepšení bilancie emisií CO2. Biomasa má nezastupiteľnú úlohu v znižovaní

skleníkových plynov, z ktorých najvýznamnejší je CO2. Vegetáciou rastlín dochádza

k odčerpávaniu CO2, čím dochádza k znižovaniu jeho koncentrácie v ovzduší. Biomasa má

význam nielen ako zdroj energie, ale môže mať rovnako dôležité a rozhodujúce postavenie

v sociálno-ekonomických aspektoch, hlavne na vidieku, pretože má možnosti vytvárať

veľké množstvo nových trvalých pracovných príležitostí a súčasne zabezpečuje aj údržbu

krajiny. Najväčšie množstvo energie sa spotrebováva práve na teplo, viac ako na elektrinu

alebo dopravu. Biomasa má obrovský potenciál nárastu a je schopná nahradiť podstatné

množstvo fosílnych palív a elektriny v súčasnosti používaných na vykurovanie.

Možnosť využitia biomasy ako základnej suroviny pri výrobe biopalív ako zdroja

energie závisí od jej chemických a fyzikálnych vlastností. Na rozdiel od neobnoviteľných

fosílnych zdrojov (uhlie, ropa, zemný plyn) predstavuje biomasa v prírodnom prostredí

nehomogénny, značne rôznorodý materiál, charakterizovaný premenlivým zložením,

nerovnomerným výskytom, rozdielnosťou tvaru, hustoty, obsahu vody. Pri využívaní

biomasy za účelom získavania energie sa používa niekoľko technologických postupov.

11

Na základe týchto technologických procesov sa biomasa zjednodušene delí na dve

skupiny:

biomasa vhodná na spaľovanie a splyňovanie:

- z drevospracovateľského priemyslu (piliny, hobliny, odrezky)

- z poľnohospodárskej rastlinnej výroby (slama, zbytky z pestovania a spracovania

plodín a ovocných drevín)

- z lesného hospodárstva (drevo, kôra)

- energetické dreviny a rastliny.

biomasa vhodná pre anaeróbnu fermentáciu:

- komunálny a priemyselný tuhý odpad (napr. po mechanickom a chemickom

spracovaní dreva, odpad z potravinárskeho priemyslu a pod.)

- komunálny a priemyselný odpad z čistiarní odpadových vôd, z poľnohospodárskej

výroby (exkrementy hospodárskych zvierat, rastliny pestované pre výrobu

bionafty).

Z alternatívnych palív pre pohon automobilov, ako tvrdí ČUČO Ľ. (2004), ktoré sú

v súčasnej dobe vo väčšej či v menšej miere používané v Slovenskej republike, je možné

spomenúť:

plynné alternatívne palivá: zemný plyn, bioplyn, LPG

kvapalné alternatívne palivá: MERO

Alternatívnych palív je samozrejme viac druhov, ako práve vymenovaných, avšak u nás sa

zatiaľ na pohon spaľovacích motorov nepoužívajú, napr. skvapalnený zemný plyn, iné typy

plynov - svieti plyn, pecný plyn atď.

Bioplyn vzniká biologickým rozkladom (vyhnívaním) organických látok. Zloženie

bioplynu ja závislé na vstupných surovinách, z ktorých sa získava. Surový bioplyn obvykle

obsahuje: 50-60 % CH4

30-50 % CO2

do 25 % N2.

Ostatok tvorí malé percento CO, kyslíka a sírnych zložiek.

Bioplyn vznikajúci v poľnohospodárskej výrobe môže obsahovať viac ako 5 % objemu

síry. Pre použitie bioplynu na pohon spaľovacích motorov mobilných prostriedkov sa

bioplyn ďalej čistí, zbavuje sa nadbytočného obsahu CO2, N2, čím sa zvyšuje obsah

metánu v bioplyne až na 95 %. Výhrevnosť takto upraveného bioplynu je porovnateľná

s výhrevnosťou zemného plynu.

12

Podľa HONZÍKA (2004) spaľovaním bioplynu z fytomasy nevznikajú škodlivé

emisie SO2 a ťažkých kovov. Bioplyn môže byť využitý v kogeneračných jednotkách

k produkcii tepla a elektrickej energie, ako aj palivo pre dopravné prostriedky. Výrobou

bioplynu je tak možné zabezpečiť substitúciu všetkých druhov fosílnych palív a usporiť

neobnoviteľné energetické zdroje. Spracovanie fytomasy vykazuje i ďalšie externality,

ktoré platia pre fytoenergetiku všeobecne. Je to využitie nadbytočnej pôdy, ekologické

spracovanie odpadov, znížená závislosť štátu na importe energie, vznik nových

pracovných príležitosti a pod.

1.3 Súčasná situácia na trhu s ropou

ORGANIZÁCIA PRE HOSPODÁRSKU SPOLUPRÁCU A ROZVOJ (OECD)

(2007) odhaduje, že zdroje ropy vystačia len na najbližších štyridsať rokov a že i plyn a

uhlie sa minú do konca budúceho storočia. A aj to len v prípade, že ich spotreba ostane na

súčasnej úrovni. Okrem rýchlejšieho spotrebovávania svetových zásob si pokrytie tohto

rastu vyžiada obrovské investície do ťažobných kapacít.

Skutočnosť bude ešte horšia. Ako konštatuje MEDZINÁRODNÁ ENERGETICKÁ

AGENTÚRA (2007), požiadavky na množstvo energie sa každoročne mierne zvyšujú.

1.4 Klady a zápory produkcie a používanie biopalív

Podľa OSN (2005) môže výroba a používanie biopalív znížiť chudobu, poskytovať

energiu a zmierniť klimatické zmeny. Poľnohospodárske produkty ako sú cukrová repa,

kukurica a repka olejná sa môžu stať najdôležitejšími zdrojmi energie, kľúčovým

elementom pri odstraňovaní chudoby a udržovaní životného prostredia.

Ekologické nevládne organizácie (NNO) (2007) sú stále viac presvedčené o tom, že

podpora biopalív môže v skutočnosti priniesť viac škody ako úžitku. Upozorňujú, že

produkcia biopalív môže byť nakoniec škodlivá a to z viacerých dôvodov. Pôda, na ktorej

sú viaceré chudobnejšie krajiny závislé kvôli produkcii potravín, bude pravdepodobne

nahradená plantážami na produkciu biopalív. Priamy i nepriamy tlak a vysoká finančná

podpora motivujú krajiny tretieho sveta, aby pestovali vhodné plodiny na maximálne

možnej rozlohe. Polovica plantáži palmy olejnej v Indonézii vznikla po vyrúbaní

dažďového pralesa, v Brazílii je takto zlikvidovaných ročne vyše 300 000 hektárov pralesa.

Dlhšiu dobu sa vedie diskusia o tom, že viac energie sa spotrebuje pri výrobe samotného

biopaliva ako je samotná energetická hodnota biopaliva.

13

Podľa predstaviteľov OSN (2008) na výrobu 50 litrov bioetanolu, ktorý vystačí na

500 kilometrov, totiž treba 232 kilogramov obilia. To je množstvo, z ktorého by jedno

dieťa v krajine sužovanej hladom dokázalo prežiť celý rok.

1.5 Stratégia EÚ v oblasti biopalív

1.5.1 Biopalivá prvej generácie

Biopalivá prvej generácie sa môžu v súčasnosti používať ako nízko percentuálne

zmesi s konvenčnými palivami vo väčšine vozidiel a môžu sa distribuovať

prostredníctvom existujúcej infraštruktúry. V súčasnosti je väčšina z nich vyrábaná

z rastlinných olejov a cukrov, škrobu a zvieracích tukov. Vo viacerých prípadoch je výroba

prvej generácie biopalív náročná na pôdu a je menej efektívna ako spracovanie druhej

generácie biopalív. Niektoré dieselové vozidlá môžu jazdiť na 100-percentnú bionaftu

(B100) a tzv. „flex-fuel“ (dvojpalivové) vozidlá sú už k dispozícii v mnohých krajinách na

celom svete. Nahradenie určitého percentuálneho podielu ropy alebo benzínu biopalivom

predstavuje najjednoduchší spôsob, ako môže dopravný sektor okamžite prispieť k

dosahovaniu Kjótskych cieľov predovšetkým preto, lebo sa tento prínos môže uplatniť na

všetky vozidlá. Avšak aj pri využívaní najmodernejších technológií môžu ceny biopalív

vyrábaných v EÚ len ťažko konkurovať fosílnym palivám. Biopalivá sa môžu využiť ako

alternatívne palivo v doprave, ako aj iné alternatívne palivá, napríklad:

skvapalnený zemný plyn (LNG)

stlačený zemný plyn (CNG)

skvapalnený ropný plyn (LPG)

tekutý vodík.

1.5.2 Biopalivá druhej generácie a ďalšie

Dobre rozvinutá je už jedna z najsľubnejších technológií výroby biopalív druhej

generácie – spracovanie ligno-celulózy. V EÚ boli vybudované tri skúšobné prevádzky –

vo Švédsku, v Španielsku a v Dánsku. Medzi ďalšie technológie na premenu biomasy na

tekuté biopalivá patrí výroba Fisher-Tropschovej bionafty a bio-DME. Ukážkové

prevádzky fungujú v Nemecku a Švédsku. Syntetický zemný plyn (SNG) sa dá vyrábať z

fosílnych aj z obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľný SNG má výrazné výhody pre zníženie

CO2 a môže byť rozhodujúcim krokom vo vývoji ďalších plynných palív. Na prípravu

rozsiahleho využívania cenovo konkurencieschopných biopalív je potrebný nepretržitý

14

výskum a vývoj, aby boli nové technológie úspešné. Európska platforma technológií

biopalív a iné technologické platformy môžu zohrať pri dosiahnutí tohto cieľa rozhodujúcu

úlohu. Majú sa podporovať aj práce na vývoji určitých východzích surovín a na rozširovaní

druhov surovín, ktoré sa môžu využívať na výrobu biopalív. Na podporu najlepších

postupov a na získanie dlhodobých investícií zo súkromného sektoru bude nevyhnutné

partnerstvo všetkých zainteresovaných subjektov.

1.6 Biopalivá a Európska únia

1.6.1 Stratégia EÚ v oblasti biopalív

V súčasnom akčnom pláne o biomase už sú opísané rozličné opatrenia, ktoré sa

prijmú za účelom podpory využívania všetkých druhov biomasy na výrobu obnoviteľnej

energie. V tomto oznámení sa stanovuje stratégiu EÚ pre biopalivá s tromi cieľmi:

• ďalej propagovať biopalivá v EÚ a v rozvojových krajinách a zabezpečiť, aby ich

výroba a využívanie boli globálne pozitívne pre životné prostredie a aby s prihliadnutím

na konkurencieschopnosť prispievali k cieľom Lisabonskej stratégie;

• pripravovať sa na rozsiahle využívanie biopalív zlepšením ich nákladovej

konkurencieschopnosti prostredníctvom optimalizovaného pestovania východzích

surovín, realizovať výskum biopalív „druhej generácie“ a podporovať vstup na trh

prostredníctvom demonštračných projektov a odstraňovaním netechnických prekážok;

• preskúmať možnosti rozvojových krajín – vrátane tých, ktoré boli postihnuté

reformou režimu EÚ týkajúcou sa cukru – v oblasti výroby biopalív a východzích

surovín pre biopalivá a určiť úlohu, ktorú má zohrávať EÚ pri podpore rozvoja trvalo

udržateľnej výroby biopalív.

EÚ začala určovať požiadavky na percentuálne použitie biopalív na celkovom

množstve spotrebovaných palív.

15

Tabuľka č.1: Požiadavky na podiel biopalív na celkovom trhu s palivami

rok spotreba biopalív

2005 2,00 %

2006 2,75 %

2007 3,50 %

2008 4,25 %

2009 5,00 %

2010 5,75 %

2020 10,0 %

Zdroj: Sustainable Green Fleets

STRATÉGIA EÚ V OBLASTI (2006) biopalív definuje biopalivá: Biopalivá

vyrobené z biomasy, ktorá je obnoviteľným zdrojom, sú priamou náhradou fosílnych palív

v doprave a môžu sa ľahko začleniť do systému zásobovania palivom. Biopalivá sa môžu

využiť ako alternatívne palivo v doprave, ako v prípade iných alternatívnych zdrojov

energie a tak by mohli pomôcť preraziť cestu ďalšiemu pokročilejšiemu vývoju, napríklad

obnoviteľného vodíka. Napriek tomu, že biopalivá sú väčšinou ešte stále drahšie ako

fosílne palivá, ich využívanie sa rozširuje vo všetkých krajinách sveta. V súčasnosti sa

odhaduje, že globálna výroba biopalív podporovaná politickými opatreniami predstavuje

viac ako 35 miliárd litrov.

EÚ podporuje využívanie biopalív s cieľom zredukovať emisie skleníkových

plynov, urýchliť dekarbonizáciu palív v doprave, zväčšiť rôznorodosť a rozmanitosť

zdrojov zásobovania palivami, poskytnúť nové možnosti príjmov vo vidieckych oblastiach

a vyvinúť dlhodobé náhrady za fosílnu ropu. Očakáva sa, že vývoj vo výrobe biopalív

ponúkne nové možnosti oživenia príjmov a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach.

1.6.2 Zákonná úprava o podpore a využívaní biopalív v EÚ

Smernica 2003/30/EC Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo dňa 08. mája 2003 o

podpore využitia biopalív alebo iných obnoviteľných zdrojov pre dopravu.

Skupina látok označovaná pojmom „biopalivá“ tvorí podskupinu alternatívnych palív,

ktoré sú vyrábané na báze rastlinných alebo živočíšnych zdrojov. Do tejto skupiny možno

predovšetkým zaradiť bioetanol a metyl- alebo etylestery rastlinných olejov.

Smernica je zameraná na podporu používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív,

ako náhrady nafty alebo benzínu pre dopravné účely v každom členskom štáte.

16

Zámerom je prispieť k tomu, aby sa dosiahli stanovené ciele – splnenie záväzkov vo

vzťahu ku klimatickým zmenám, ekologicky priaznivá zabezpečenosť zásobovania

palivami a podpora obnoviteľných zdrojov energie.

Kľúčovým článkom smernice je článok 3, z ktorého vyplýva, že:

členské štáty majú za povinnosť zabezpečiť, aby bol na ich trh s motorovými palivami

uvedený minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív a na tento účel

stanovia národné indikatívne ciele;

- referenčnou hodnotou pre tieto ciele sú 2 % vypočítané na základe

energetického obsahu všetkých benzínov a nafty na dopravné účely (v

prepočte na tony ropného ekvivalentu, t. j. 1 toe pre príslušné motorové

palivo má stanovený prepočítavací faktor), uvedených na ich trhy do 31. 12.

2005

- referenčnou hodnotou pre tieto ciele je 5,75 %, vypočítané na základe

energetického obsahu všetkých benzínov a nafty na dopravné účely (v

prepočte na tony ropného ekvivalentu), uvedených na ich trhy do 31. 12.

2010;

biopalivá môžu byť dostupné v týchto formách:

- ako čisté biopalivá alebo vo vysokej koncentrácii v zmesi s ropnými

- komponentmi pre motorové palivá, spĺňajúce kvalitatívne požiadavky

pre využitie v doprave,

- ako zmesi biopalív a ropných komponentov pre motorové palivá, spĺňajúce

kvalitatívne požiadavky pre využitie v doprave (európske normy EN 228 a

EN 590),

- ako kvapaliny pochádzajúce z biopalív, ako je ETBE

členské štáty budú monitorovať vplyv používania biopalív v naftových zmesiach nad 5

% v neprispôsobených vozidlách a v prípade potreby prijmú opatrenia na zabezpečenie

zhody s príslušnou legislatívou Spoločenstva o emisných normách;

prijaté opatrenia musia zohľadňovať celkovú klimatickú a enviromentálnu vyváženosť

rôznych druhov biopalív a iných obnoviteľných palív (podporu by mali mať tie palivá,

ktoré vykazujú veľmi dobrú nákladovo-efektívnu enviromentálnu bilanciu, vrátane

zohľadnenia aspektov konkurencieschopnosti a zabezpečenosti dodávok/zásobovania);

motorové biopalivá, v ktorých je podiel biopaliva alebo obnoviteľného paliva vyšší ako

5 %, musia byť pri predaji špeciálne označené.

17

Z článku 4 smernice vyplýva, že:

členské štáty v termíne do 1. júla každého roku predložia Komisii správu o:

- prijatých opatreniach na podporu používania biopalív alebo iných

obnoviteľných palív ako náhrady za naftu alebo benzín na dopravné účely,

- národných zdrojoch pridelených na spracovanie biomasy na iné účely

využitia energie ako v doprave a celkovom predaji palív v doprave a podiel

biopalív, čistých alebo v zmesi, ako aj iných obnoviteľných palív,

uvedených na trh s motorovými palivami za predchádzajúci rok. Členské

štáty v prípade potreby predložia správu o akýchkoľvek výnimočných

situáciách v zabezpečenosti dodávok ropy a ropných výrobkov, ktoré

ovplyvnili obchodovanie s biopalivami a inými obnoviteľnými palivami.

Zo štúdie MEDZINÁRODNEJ ENERGETICKEJ AGENTÚRY (2006) vyplýva, že

ak by Európska únia chcela nahradiť iba 10 % percent spotreby fosílnych palív

biopalivami, musela by na pestovanie využiteľných rastlín využívať viac ako tretinu

poľnohospodárskej pôdy. Aj napriek tomu sa komisia rozhodla pestovanie podporiť cez

poľnohospodárske podporné nástroje. Členské štáty tak môžu dotovať pestovanie rastlín

využiteľných na výrobu biopalív.

Prípadný zvýšený dopyt po dovoze biopalív zo zahraničia zase vzbudzuje obavy ekológov

o ochranu prírody v krajinách, ktoré sú už v súčasnosti ich najväčšími producentmi. Ide

najmä o Brazíliu a Indonéziu. Zvýšený dopyt by totiž mohol viesť k ďalšiemu zaberaniu

plôch dažďových pralesov na poľnohospodárske účely. Efekt prínosu čistejších palív pre

životné prostredie by sa tak čiastočne eliminoval.

1.7 Biopalivá a Slovensko

Nariadenie vlády SR č. 246/2006 o minimálnom množstve pohonných látok

vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte

uvádzaných na trh SR

1. Výrobca a predajca pohonných látok sú povinní uvádzať na trh biopalivá ako

čisté, alebo vo vysokej koncentrácii – MERO (STN EN 14214)

zmesi motorového benzínu alebo motorovej nafty s biopalivami podľa požiadaviek

kvality - STN EN 228 a STN EN 590

kvapaliny vyrobené z bio-ETBE alebo bio-MTBE

18

2. Výrobca a predajca pohonných látok sú povinní ponúkať v motorových benzínoch a v

motorovej nafte používaných na dopravné účely minimálne množstvo biopalív, ktoré je

do 31.12.2009 vyjadrené referenčnou hodnotou 2 % energetického obsahu a v roku

2010 5,75 %.

3. Výrobca a predajca sú povinní do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku predložiť

MH SR písomnú informáciu o množstve pohonných látok a pohonných látok

vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie.

Vyhláška MH SR č. 608/2006 o rozsahu a postupe poskytovania informácií o

minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v

motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh SR.

Touto vyhláškou sa upresňuje rozsah informácií o:

1. výrobe a predaji pohonných látok na báze fosílnych surovín (ropy)

2. výrobe a predaji pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie, t. j. s

obsahom biozložiek – MERO a ETBE

3. podiele pohonných látok z obnoviteľných zdrojov energie v sortimente motorových

benzínov a motorovej nafty uvedených na trh SR.

Výrobca aj predajca predkladá tieto údaje vyjadrené v tonách ako aj ich

percentuálny podiel z výroby/predaja, v objemových %, v GJ/tonu a podiel jednotlivých

pohonných látok z celkového sortimentu vyjadrený v % ich energetického obsahu.

Vyhláška nadobudla účinnosť od 1. decembra 2006.

V súčasnosti táto evidencia je vykonávaná na základe metodiky SŠHR SR.

Plnenie cieľovej hodnoty v roku 2007 naznačuje priaznivejšie plnenie cieľovej hodnoty

náhrady fosílnych pohonných látok biopalivami. Perspektíva plnenia cieľovej hodnoty v

roku 2010 je značne závislá od vývoja politík a programov rozvoja biopalív a kvality

motorových palív v rámci EÚ.

19

2 CIEĽ

V súčasnosti ľudstvo rieši celosvetové problémy ako sú zväčšovanie ozónovej

diery, nadmerná produkcia odpadov, globálne otepľovanie. Tieto problémy súvisia

s nadmernou produkciou emisií, ktorých hlavným producentom je dopravný sektor. Ten

patrí tiež medzi najväčších spotrebiteľov ropných produktov.

Vyčerpanie zásob ropy sa postupne približuje a tak sa celá spoločnosť snaží nájsť

iný vhodný ekvivalent, ktorý nahradí ropu a klasické pohonné látky vyprodukované z nej.

Zatiaľ najvhodnejším nájdeným riešením sa zdajú byť biopalivá.

Existuje mnoho zdrojov, z ktorých sa dajú získať, či už sú to poľnohospodárske

produkty ako je napríklad slama, alebo tiež exkrementy hospodárskych zvierat. Na rozdiel

od ropy nemusíme hľadať rôzne ložiská, lebo tieto hmoty vznikajú ako hlavný, alebo

vedľajší produkt poľnohospodárskej činnosti.

Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce je poskytnúť ucelený pohľad na riešenú

otázku biopalív, ich využívania a postupného zavádzania do praxe. Tiež poskytnúť

informácie o ich zdrojoch, opis najpoužívanejších foriem a analýza produkovaného

množstva v Slovenskej republike a v Európskej Únii. Následne aj údaje o zvyšovaní

podielu biopalív trhu s tradičnými pohonným hmotami.

K podrobnejšiemu analyzovaniu výroby biopalív je potrebné určiť si nasledovné

čiastkové problémy:

Vývoj cien ropy

Kategorizácia alternatívnych palív, ktoré môžu nahradiť, fosílne palivá, zároveň

určiť niektoré ich technické parametre

Problematiku výroby biopalív na Slovensku a v EÚ

Legislatívnu úpravu produkcie a využívania biopalív v rámci Európskej únie

a Slovenskej republiky

Rôzne alternatívne formy podpory výroby biopalív

Oboznámiť sa s predpokladaným trendom vývoja OZE na trhu s palivami

Definovať základné zdroje biopalív na Slovensku

Určiť vzťah medzi biopalivami a vývojom cien potravín

20

3 METODIKA PRÁCE A MATERIÁL

Objektom skúmania tejto bakalárskej práce je súčasná situácia na trhu

s biopalivami, zdroje, z ktorých sa vyrábajú, politika podpory ich výroby, ich vzťah voči

iným trhovým komoditám.

Hlavným zdrojom údajov pri vypracovaní bakalárskej práce boli preštudované

internetové stránky. Väčšina literárnych zdrojov k danej téme bola preložená z iných

jazykov, keďže slovenskí autori sa danej problematike venujú len obmedzene. Veľkú časť

získaných údajov predstavujú poznatky z rôznych časopisov, údaje z rôznych tlačových

agentúr a štatistických úradov ako sú:

Eurostat

Štatistický úrad SR

Reuters

Pri spracovaní údajov sa muselo zohľadňovať aj časové hľadisko, keďže vývoj

v oblasti výroby biopalív podlieha neustálym zmenám. Dôraz je kladený aj na logickú

postupnosť a nadväznosť jednotlivých krokov, aby výklad vybraných pojmov

a interpretácia dát týkajúcich sa problematiky biopalív vytvárali komplexný systém.

Základné poznatky a informácie o jednotlivých druhoch biopalív sa nachádzajú

v prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky. V tejto časti sa tiež nachádzajú

oficiálne zákonné úpravy, ktorých hlavnými zdrojmi boli:

Oficiálne stránky Európskej komisie

Oficiálne vyhlášky

Štúdie danej problematiky

V ďalšej fáze tejto práce sa nachádzajú údaje o produkcii biopalív v SR ale aj v EÚ,

ktorých hlavným zdrojom boli údaje z jednotlivých štatistických agentúr.

V bakalárskej práci boli použité tieto metódy výskumu:

Indukcia (uvádzanie) - je metóda, pri ktorej na základe preskúmania prvkov

určitého javu sa dá odvodiť určité všeobecné tvrdenie o sledovanom jave.

Dedukcia - snaha o aplikáciu určitého všeobecného predpokladu na základe

logických predpokladov.

Porovnávanie (komparácia) - metóda zisťovania spoločných a odlišných

znakov, ktorej cieľom je zistiť do akej miery sa sledované javy navzájom

zhodujú, resp. odlišujú.

21

4 VLASTNÁ PRÁCA

4.1 Rozdelenie alternatívnych palív z hľadiska ich využitia

Alternatívne palivá z hľadiska ich využitia možno rozdeliť do dvoch základných

skupín:

A) palivá priamo nahradzujúce klasické motorové palivá:

propán/bután (LPG – skvapalnený ropný plyn),

zemný plyn v stlačenej forme (CNG) alebo v skvapalnenej forme (LNG),

etanol (palivo E100 a jeho „homológy“ E85, E90, E10),

estery (prevažne metyl-estery) z rastlinných olejov a živočíšnych tukov,

vodík.

B) palivá vyrobené aspoň čiastočne na inej ako na ropnej báze (uhlie, zemný plyn,

rastlinné a teda obnoviteľné zdroje), ktoré sa používajú ako komponenty do

klasických motorových palív:

metanol,

etanol,

étery, prevažne typu MTBE, ETBE, TAME, TAEE,

estery (prevažne metylestery) mastných kyselín pripravené reesterifikáciou

rastlinných, prípadne aj živočíšnych olejov (FAME, VOME, MERO, EERO).

4.2 Náklady

Náklady na produkciu a následné využívanie alternatívnych palív závisí:

na cene ropy - pri rastúcej cene ropy sa množstvo využívaných biopalív zvyšuje.

Keďže výrobné náklady na produkciu biopalív sú vyššie ako

náklady na ťažbu ropy, s rastúcou cenou ropy sa biopalivá

stávajú konkurencieschopnejšie.

podiele importu - s rastúcim podielom importu sa zvyšujú aj náklady. Biopalivá

vyprodukované v tuzemsku, pri konštantných podmienkach ako

sú podmienky v zahraničí, budú lacnejšie ako biopalivá

privezené z iných krajín.

konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov - ak subjekt dokáže zároveň

produkovať aj plodiny vhodné na výrobu biopalív bez toho, aby

22

musel výrazne obmedziť svoju doterajšiu činnosť. Rýchlo sa

dokáže prispôsobiť novým potrebám trhu a následne dokáže

konkurovať iným poľnohospodárskym subjektom.

4.3 Vývoj cien ropy

Priemerná ročná ťažba ropy predstavuje zhruba 6 mld. ton. Odborníci odhadujú

veľkosť zásob na 300 miliárd ton. Na základe daných údajov je možné usúdiť, že dané

zdroje vystačia ešte na 50 rokov. Toto odhadované obdobie sa môže následne ešte skrátiť

ako dôsledok zvyšovania spotreby. Ceny fosílnych palív budú stúpať, nielen v dôsledku

obmedzeného množstva ropy, ale aj v dôsledku industrializácie rozvojových krajín.

Východiskom z danej situácie je hľadanie nových možných zdrojov energie.

Cena ropy sa do roku 1987 pohybovala pod 10 USD/barel. Od roku 1987 do roku

1998 bola cca 10 USD/barel, no v októbri 1999 sa cena zvýšila na 23 USD/barel

a v novembri ešte vzrástla na 27 USD/barel. V súčasnosti sa ceny ropy pohybujú na

historických maximách, podľa prognóz odborníkov v jeseni 2008 môžu dosiahnuť hodnotu

až 125 USD/barel. Podobne je to aj s cenou zemného plynu, ktorý kopíruje vývoj cien

ropy.

Tabuľka č. 2: Vývoj cien ropy (ročný priemer v USD/ barel)

Rok brent WTI

2003 28,48 30,99

2004 38,04 41,47

2005 55,25 56,7

2006 66,11 66,25

2007 72,66 72,36

2008* 92,2 92,81

Zdroj: HOSPODÁRSKE NOVINY,

Reuters, 2008* do 20.02.2008

23

Graf č. 1: Svetová produkcia ropy podľa geografických regiónov (v mld. barelov

od 1. 1. 2007)

739,2

213,3

114,1 102,8 99,9

33,4 14,8

0,0

100,0

200,0

300,0

400,0

500,0

600,0

700,0

800,0

StrednýVýchod

SevernáAmerika

Afrika Centrálnaa JužnáAmerika

Eurázia Ázia Európa

Zdroj: <www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/excel/figure_39data.xls>

4.4 Biopalivá ako náhrada klasických pohonných hmôt

Ak by sme chceli nájsť vhodný substitút, museli by sme počítať s určitými

výhodami, resp. nevýhodami používania týchto alternatív. Nevýhodou pri používaní

biopalív je, že ak by sme chceli nahradiť 1 l motorovej nafty biopalivom, nepotrebovali by

sme len 1 l, ale až 1,1 l biopaliva. Tento rozdiel vyplýva z rozdielnych chemických

vlastností.

Tabuľka č.3: Náklady na produkciu paliva( v €/1 liter)

Forma paliva Náklady na 1 l paliva (v €) 1,1l biopaliva = 1 l fosílneho paliva (v €)

biopalivo 0,5 0,55

Fosílne palivo 0,2 - 0,25 0,2 - 0,25

Zdroj: Enviromagazín a vlastné výpočty

Čiže ak by sme chceli nahradiť 1 l fosílneho paliva biopalivom o rovnakej

energetickej hodnote, naše náklady by sa zvýšili približne o 0,30 - 0,35 €/1 liter paliva.

Ak by sme predpokladali, že cena ropy bude 48 USD/barel, naše priame náklady na

produkciu biopalív by boli okolo 11,5- 17,2 mld. € pri dosiahnutí 14 % podielu na trhu

s biopalivami. Pri cene ropy 70 USD/barel by tieto mimoriadne náklady klesli na 5,2 - 11,4

24

miliárd €. Dokonca ani pri použití najmodernejších technológií, cena biopalív, ktoré sa

vyrobia v EÚ, bude ťažko konkurovať fosílnym palivám, prinajmenšom v krátkodobom a

strednodobom výhľade. Bionafta produkovaná v EÚ, bude pokrývať vlastné výrobné

náklady pri cene ropy zhruba 60 €/barel, pričom výroba bioetanolu bude stále drahšia.

Bioetanol sa stane konkurencieschopným rope až pri náraste ceny ropy na hranicu zhruba

90 €/barel. Existujú predpoklady, na základe ktorých sa očakáva, že v roku 2020 sa na

trhu budú nachádzať biopalivá prvej aj druhej generácie. V súčasnosti výroba biopalív

druhej generácie nie je až tak presadzovaná a popularizovaná ako výroba biopalív prvej

generácie.

4.5 Alternatívy podpory produkcie biopalív

4.5.1 Podpora pestovania energetických plodín

Podporu pre pestovanie plodín vhodných na výrobu biopalív EÚ zaviedla v roku

2004 v rámci reformy poľnohospodárstva v EÚ.

Zo strany štátu je podporu možné poskytnúť:

do oblasti výroby, ktorá sa môže týkať podpory pestovateľom plodín

do oblasti spotreby.

V EÚ štátnu pomoc poľnohospodárom–pestovateľom energetických plodín

upravuje Spoločná poľnohospodárska politika. Dohodnutá podpora pre pestovateľov

energetických plodín v súčasnosti predstavuje čiastku 45 € na 1 ha pôdy, ktorá je

využívaná na produkciu energetických plodín. Na túto podporu majú nárok všetci členovia

EÚ-27 (vrátane Rumunska a Bulharska). Mení sa tak pôvodne platný stav, keď na túto

podporu mali nárok len členovia pôvodnej EÚ-15. Podpora sa môže znížiť v prípade, ak

producent prekročí stanovenú rozlohu pôdy. Poskytnutím podpory pestovateľom

energetických plodín dochádza k skresleniu nákladov na výrobu biopalív. Spoločenské

náklady na výrobu energetických plodín sú preto o výšku podpory vyššie v porovnaní

s individuálnymi nákladmi jednotlivých výrobcov.

Podporu spracovateľom biopalív je možné poskytnúť formou:

priamej štátnej pomoci (dotácie, príspevok, grant, návratná finančná pomoc)

nepriamej štátnej pomoci (prevzatia štátnej záruky, poskytnutia úľav na daniach

alebo odpustenia penále a pokuty, odklad platenia dane).

25

Poskytnutie daňových úľav spracovateľom biopalív v SR môže nadobudnúť formu:

1. zníženia daňovej sadzby dane z minerálnych olejov, ale aj jej diferenciácia vo

väzbe k regionálnym podmienkam.

2. zníženia daňového základu dane z príjmov právnických osôb.

3. odpočtu určitého percenta sumy kapitálových výdavkov vynaložených na

výrobu bioplynu, najviac však do výšky vopred stanoveného percenta zo

základu dane.

4.5.2 Iné nástroje na podporu výroby biopalív

Medzi iné formy podpory výroby biopalív možno zaradiť:

fondy EÚ - je ich možné využiť v zmysle pravidiel jednotného trhu ako

nástroje priamej podpory výrobcov biopalív. Využitie týchto nástrojov je

obmedzené rôznymi činiteľmi ako je napr. veľkosť.

investičnú pomoc

pomoc malým a stredne veľkým podnikom - poskytnutím poradenských a

konzultačných služieb v oblasti životného prostredia.

operatívnu štátnu pomoc - výška poskytnutej investičnej pomoci je limitovaná

určitým percentom z celkových oprávnených nákladov.

dobrovoľné dohody - najjednoduchší spôsob splnenia smernice. Výrobcovia

na základe dobrovoľnosti pristúpia k výrobe a predajú určité množstvo

biopaliva ročne. Zvýšená nákladovosť na ich výrobu a potreba nových

investícií, ktoré sú späté s ich výrobou, sú dôvodom, že táto forma plnenia

záväzkov štátu nemusí nájsť oporu u samotných výrobcov biopalív.

regulácia palív z OZ formou kvót (kvótovanie) - by sa malo týkať všetkých

výrobcov a dovozcov palív využívaných v cestnej doprave. Dovozcovia palív

by mali povinnosť počas určitého obdobia predať kvótu stanoveného množstva

biopalív. Kvótu predaja biopalív je možné výrobcom a dovozcom stanoviť ako

percentuálny podiel z celkového predaja pohonných hmôt. V krátkom časovom

horizonte by kvótovanie umožnilo zabezpečiť splnenie záväzkov vyplývajúcich

zo smernice. Zavedenie takéhoto systému by bolo však finančne a časovo

náročné.

26

4.6 Najpoužívanejšie biopalivá

4.6.1 Bionafta - Rastlinné oleje

Rastlinný olej je možné získať z viac ako 300 druhov rôznych rastlín, medzi

ktorými je napr. repka olejnatá, slnečnica, oliva, sója, kokosový orech a i. Olej sa v nich

nachádza v semenách alebo plodoch. Napriek tomu, že medzi takýmito olejmi existujú

značné rozdiely vo viskozite, všetky je možné použiť v naftových motoroch ako náhradu

za naftu. Navyše v dôsledku intenzívneho rastu produkcie poľnohospodárskej výroby

a nadprodukcie potravín vlády vyspelých krajín začali podporovať poľnohospodárov

v prechode na pestovanie technických plodín, kam patrí aj bionafta - najčastejšie

využívaná forma rastlinných olejov v doprave.

Význam bionafty je hlavne v tom, že takmer každý naftový motor je v princípe

možné upraviť na spaľovanie bionafty. Pokiaľ sa zoberie do úvahy skutočnosť, že až 90 %

prepravy tovarov a osôb sa v súčasnosti vykonáva dopravnými prostriedkami spaľujúcimi

naftu (nákladné vozidlá, autobusy, lokomotívy, lode, traktory atď.), predstavuje to

obrovský potenciál. Navyše existuje veľký počet osobných motorových vozidiel

s naftovými motormi, ktoré by taktiež mohli využívať bionaftu. V krajinách EÚ sa ich

podiel na celkovom počte vozidiel pohybuje od 15 - 40 %.

Použitie čistého rastlinného oleja v motoroch však prináša viacero ťažkostí, a preto

sa tento olej upravuje esterifikáciou na MERO, v zahraničí sa používa termín RME. Olej je

potom možné bez problémov primiešavať do nafty, čo sa na chode motora nijako

negatívne neprejaví. Má to však pozitívny vplyv na zníženie emisií pri spaľovaní. Na

rozdiel od rastlinných olejov však MERO obsahuje niektoré rakovinotvorné látky a je

rovnako toxický ako nafta.

4.6.1.1 Situácia na trhu s bionaftou v SR

Na čerpacích staniciach na Slovensku sa predaj motorovej nafty s obsahom

biozložky MERO začal v októbri 2006.

Na slovenskom trhu je najviac využívanou plodinou na produkciu MERO, repka

olejná. Olejniny v súčasnom období patria popri obilninách k základným strategickým

plodinám rastlinnej výroby. Podmieňuje to ich nezastupiteľnosť vo výžive obyvateľstva

a hospodárskych zvierat ako aj rastúci záujem o spotrebu na výrobu bionafty. Tieto

skutočnosti v najbližších rokoch výrazne ovplyvnia plochy repky a slnečnice.

27

REPKA OLEJNÁ

Priemerná cena repky olejnej v roku 2006 bola v porovnaní s rokom 2005 vyššia

o 20,2 % a dosiahla hodnotu 8 126 SK/t.

Tabuľka č. 4: Základné údaje o produkcii repky olejnej v SR

Ukazovateľ M. J. 2004/2005 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009

Osevná plocha ha 92 404 107 395 123 869 155 220 163 000

zberová plocha ha 91 496 106 204 122 511 155 008 159 740

hektárová úroda t/ha 2,87 2,21 2,12 2,17 2,15

Produkcia t 262 660 235 066 259 650 336 367 343 441

počiatočné zásoby t 0 53 0 0 0

Dovoz t 803 3 309 5 723 3 000 2 500

celková ponuka t 263 463 238 428 265 373 339 367 345 941

domáca spotreba t 178 000 151 419 142 159 186 906 214 000

v tom:

potravinárska t 101 000 74 419 46 443 53 000 54 000

MERO t 77 000 77 000 95 716 133 906* 160 000

Vývoz t 85 410 87 009 123 214 152 906 131 941

celkové použitie t 263 410 238 428 265 373 339 367 345 941

konečné zásoby t 53 0 0 0 0

*údaj ku koncu októbra 2007, 2007/2008 odhad, 2008/2009 prognóza

Zdroj: Olejniny, Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2007

V roku 2007 dopyt po repke bol ešte výraznejší v porovnaní s minulosťou

v dôsledku pokrytia požiadaviek na výrobu MERO a to nielen na Slovensku, ale aj

v ostatných krajinách EÚ-27. Zvýšený záujem o repku a vyššia priemerná realizačná cena

repky v roku 2006 sa prejavili na osevných plochách, ktoré sa medziročne zvýšili o 25,3 %

a dosiahli 155 220 hektárov. Z tejto výmery bolo 67 811 hektárov na energetické účely. Od

rokov 2004/2005 do predpokladanej prognózy v rokoch 2008/2009 sa osevné plochy

zväčšili o 76,4 %. Následne sa zvyšovala aj domáca spotreba. Táto spotreba klesá

v potravinárstve následkom nahrádzania repkového oleja inými druhmi olejov a sledujeme

dvojnásobný nárast v oblasti produkcie MERO. Výťažok z 1 ha osevnej plochy repky je

2,7 t biopaliva. Čiže ak by sme chceli vyprodukovať v rokoch 2008/2009 MERO

o množstve 160 000 t, museli by sme využiť približne 59 260 ha osevných plôch repky

olejnej. Čo predstavuje zhruba 36,4 % z celkovej plochy, na ktorej sa pestuje repka.

28

Tabuľka č.5: Priemerné ceny poľnohospodárskych výrobcov repky v SR

2001 2002 2003 2004 2005 2006

repka (SKK/t3) 7248 7807 8202 8334 6762 8126

Zdroj: Olejniny, Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2007

Ceny repky majú rastúcu tendenciu. Výnimkou je len rok 2005, kedy sa cena

znížila o 19 %. V ďalšom roku je opäť zaznamenaný nárast ceny o 1 364 SKK/t3. V roku

2006 bola cena repky olejnej 8 126 SKK, čo je stále menej ako v rokoch 2003 a 2004.

4.6.1.2 Situácia na svetovom trhu s bionaftou

Rozvoj produkcie biopalív v podmienkach vysokých cien ropy vedie k zostrovaniu

konkurencie medzi potravinárskym a nepotravinárskym využitím rastlinných olejov.

Zosilňuje sa boj o osevné plochy medzi olejninami a obilninami. Vysoké tempo

hospodárskeho rozvoja v ľudnatých krajinách ako je Čína a India podporuje globálny

dopyt po produktoch olejnín a kŕmnych prísadách. Vplyvom toho a iných faktorov

prechádza poľnohospodárstvo veľkými zmenami. Snaha jednotlivých štátov zvyšovať

energetickú bezpečnosť pritom nahráva snahám o rýchly nárast produkcie a tým aj

zdrojom repkového oleja, ktoré sa používajú pri výrobe biopalív.

Tabuľka č. 6: Produkcia bionafty v EÚ

Druh biopaliva biodiesel ( v 1000 t)

krajina/rok 2002 2003 2004 2005 2006

Česko 69 70 60 133 107

Dánsko 10 41 70 71 80

Nemecko 450 715 1035 1669 2662

Španielsko 0 6 13 73 99

Francúzsko 366 357 348 492 743

Taliansko 210 273 320 396 447

Litva 0 0 5 5 7

Rakúsko 25 32 57 85 123

Poľsko 0 0 0 100 116

Slovensko 0 0 0 0 91

Švédsko 1 1 1 1 13

Veľká Británia 3 9 9 54 192

EU spolu 1134 1504 1933 3168 4899

Zdroj: stratégia EU v oblasti biopalív, European biodiesel board

29

Bionafta tvorí najväčší podiel na trhu s biopalivami v EÚ. Má takmer 80 % podiel,

čo je v porovnaní s bioetanolom, ktorý dosahuje len niečo okolo 20 %, omnoho viac. EÚ

má svetové prvenstvo v rozvoji bionaftového sektora. Medzi popredných producentov

bionafty patrí Nemecko, Francúzsko, Taliansko. Oproti roku 2002 produkcia bionafty

v Nemecku vzrástla takmer 6-násobne, v Dánsku až 8-násobne. Podobný trend prevláda vo

väčšine európskych krajín. Medziročne sa tiež prejavuje nárast produkcie, výnimkou je len

Francúzsko a Česká republika. Vo Francúzsku sa od roku 2002 až do roku 2004

zaznamenal pokles produkcie bionafty. No v roku 2005 sa tento trend mení a produkcia sa

opäť zvyšuje. V Česku je to podobne, produkcia sa v roku 2005 zvyšuje o 121,6 % oproti

predchádzajúcemu roku. Produkcia v rámci EÚ sa každoročne zvyšuje, nárast neovplyvnil

ani pokles produkcie v týchto dvoch krajinách. Najväčší medziročný nárast môžeme

sledovať v roku 2006, predstavuje až 54,6 % oproti roku 2005.

4.6.2 Bioetanol

Bioetanol sa vyrába z cukrovej repy, kukurice, sóje, zemiakov, alebo pšenice. Ak je

vyrábaný z týchto dvoch surovín, úspora emisií skleníkových plynov je až 50 – 60 %. Ak

sa použije celulózová surovina, úspora skleníkových plynov je väčšia – možno hovoriť až

o 75 - 80 %. Sú to nízkoenergetické príspevky na produkciu celulózových plodín

a efektívnejšie procesy založené na obnoviteľnosti, ktoré sú kľúčom k znižovaniu emisií.

Energetická účinnosť výroby sa môže zvýšiť, ak sa postavia biorafinérie, kde teplo z

výroby sa použije na diaľkové vykurovanie. Vedľajšie produkty môžu využiť

poľnohospodári. Použitie bioetanolu môže prispieť k zmierneniu klimatických zmien.

Bioetanol môže taktiež mierne znižovať výfukové emisie cestných vozidiel, hoci presný

prínos bioetanolu sa môže líšiť v závislosti na type vozidla so zážihovým motorom a

špecifikácii paliva.

4.6.2.1 Situácia na svetovom trhu s bioetanolom

Čo sa týka bioetanolu, tu medzi popredných producentov patrí Nemecko, Švédsko,

Francúzsko a Španielsko. Podľa prognóz sa jeho produkcia v roku 2006 zdvojnásobí oproti

predchádzajúcemu roku a to hlavne v Nemecku, Taliansku a Poľsku. Na základe tohto

predpokladu sa dá hovoriť o zvýšenom záujme o produkciu bioetanolu.

30

Tabuľka č. 7: Produkcia bioetanolu v EÚ

Druh biopaliva bioetanol (v1000 t)

krajina/rok 2002 2003 2004 2005* 2006*

Česko 5 0 0 0 1,2

Dánsko 0 0 0 0 0

Nemecko 0 0 20,1 144,7 305,7

Španielsko 177,1 160,1 194 112,9 114,5

Francúzsko 91 82 102,1 74,9 149,3

Taliansko 0 0 0 5,1 0

Litva 0 0 0 0,5 1

Rakúsko 0 0 0 0 0

Poľsko 66 60 36 27,4 53,9

Slovensko 0 0 0 0 -

Švédsko 50 52 52 144,5 162,5

Veľká Británia 0 0 0 43,1 48,2

EU spolu 388 425 491 556,2 871,5

Zdroj: stratégia EU v oblasti biopalív, European biodiesel board

* v toe (1t=0,6 toe bioetanol), 2006 prognóza

4.6.3 Bioplyn

V súčasnej dobe bioplynové stanice v poľnohospodárskej výrobe spracovávajú

predovšetkým exkrementy z veľkochovov hospodárskych zvierat. Technológie na báze

bioplynu boli na Slovensku zavedené počas minulého storočia v rámci hygienických

opatrení a tiež za účelom zníženia objemu a zápachu narastajúcich množstiev mestského

odpadu. V súčasnosti sa zariadenia na výrobu bioplynu využívajú na výrobu energie a na

recykláciu živín pri výrobe hnojív pre rastlinnú výrobu. Hlavným zdrojom surovín, ktoré

sa spracovávajú v týchto zariadeniach na výrobu bioplynu, je hnoj z fariem, zvyšky rastlín

a organický odpad z priemyslu, domácnosti a z oblasti služieb.

4.6.3.1 Situácia na trhu v SR

V súčasnosti sa v Slovenskej republike využíva bioplyn len v niektorých lokalitách:

Kolíňany, školský podnik SPU Nitra

PD Kapušany pri Prešove

PD Bátka, okres Rimavská Sobota

PD Brezov

31

4.7 Trh s biopalivami na Slovensku

Najsilnejším predstaviteľom na trhu s biopalivami na Slovensku, ale aj v Českej

republike, je skupina Slavia Capital. Tá sa v marci v roku 2007 stala majoritným

akcionárom bratislavskej Palmy-Tumys, ktorá už niekoľko rokov v Šenkviciach vyrába

MERO. V súčasnosti sa pripravujú na ďalšiu investíciu za 200 miliónov korún, ktorá

umožní do biopalív okrem repkového, primiešavať aj slnečnicový olej. Súčasná kapacita

49 700 ton metylesteru sa po rozšírení výroby zvýši na 100-tisíc ton. Najväčším

producentom v strednej a východnej Európe je Enviral, ktorý ako prvý na Slovenskom trhu

vyrábal ekologické prímesy do benzínu. Skúšobnú prevádzku začína aj jeho sesterská

spoločnosť Meroco. Závod, ktorého štvrtinovým akcionárom je aj rafinéria Slovnaft,

vyrába biodiesel. Hlavnou spracovávanou surovinou je aj olej repky olejnej. V biznise

s biopalivami sa chce tiež presadiť bratislavská spoločnosť New Diesel. Ďalšou je firma

Makal, ktorá by chcela v obci Čaka pri Leviciach spracovať 300-tisíc ton pšenice. Zatiaľ

posledným veľkým producentom je rakúsky MBM Mittelstands. Prostredníctvom

bratislavskej dcérskej spoločnosti Dinix plánuje v Komárne výstavbu fabriky na

spracovanie rastlinných olejov.

Kapacita výrobní na estery (biozložky pre primiešavanie do motorovej nafty)

Tabuľka č. 8: Kapacita výrobní na estery

Výrobňa Výrobná kapacita (v t/rok)

Agrifop Stakčín 1 000

EKO IPS Zohor 20 000

PD Horné Obdokovce 4 500

PD Šalgovce 1 800

Bioplus Spišská nová Ves 6 000

Palma Tumys Šenkvice 37 680

Zentiva Hlohovec 30 000

Celkom 100 098

Zdroj: Návrh národného programu rozvoja biopalív

4.8 Podiel využívania OZE

Návrh smernice EÚ, zverejnený 23. januára 2008, prikazuje každej členskej

krajine zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe o 5,5 % oproti

úrovni z roku 2005. Táto úroveň sa má priblížiť na hranicu 20 % v roku 2020. Každá

krajina sa môže slobodne rozhodnúť aký obnoviteľný zdroj bude využívať, ktorý je pre ňu

32

ekonomický výhodnejší. Či to budú biopalivá, geotermálna energia, slnečná energia alebo

iné alternatívne zdroje energie. Do 31. marca 2010 musí však predložiť Komisii národný

akčný plán.

Majú sa tiež následne zaviesť „Garancie pôvodu“, sú to certifikáty, ktoré majú

preukázať, že daná energia bola skutočne vyprodukovaná z obnoviteľných zdrojov. Toto

opatrenie už v európskej legislatíve existuje, nebolo však vôbec využívané. Vďaka nemu

bude môcť členská krajina investovať do produkcie energie z obnoviteľných zdrojov v inej

krajine tým, že si kúpi „Garancie pôvodu“, ktoré môže započítať do vlastných limitov.

Existuje však stanovená podmienka, že členská krajina musí minimálne dosiahnuť svoje

priebežné ciele, až následne môže prijímať investície, resp. investovať v inej krajine.

Enviromentálne organizácie, politici i vedecké komunity chcú, aby sa stanovilo prísne

kritérium udržateľnosti, pretože bez neho povedie nárast využívania biopalív k strate

ekosystémov, odlesňovaniu, presídľovaniu obyvateľov, nárastu cien potravín a vyšším

emisiám CO2. Kritéria udržateľnosti má vytvoriť a predložiť Komisia do konca roku 2010.

4.9 Biopalivá a cena potravín

V súčasnosti sa diskutuje o probléme zvyšovania cien a to hlavne u cien

potravín. Toto zvyšovanie má globálny charakter. V zásade existujú dva tábory, ktoré

prezentujú odlišné názory.

Prvá skupina vidí hlavný problém zvyšovania cien v produkcii biopalív, lebo

ich produkciou z poľnohospodárskych plodín sa zvyšuje podiel ornej pôdy, na ktorej sa

pestujú plodiny na výrobu biopalív. Ohromný „boom“ v pestovaní biopalív sa zaznamenal

v USA, čo sa prejavilo znížením množstva voľného obilia na svetových trhoch

a následným rastom cien obilia. Tento rast sa podpísal aj na raste cien potravín. Ak bude

trend výroby biopalív naďalej pokračovať, produkcia biopalív sa bude zvyšovať a neustále

sa bude vytvárať tlak, ktorého následkom bude rast cien potravín. V prípade repky olejnej

idú 2/3 výnosov na produkciu bionafty, no súčasne by európska produkcia dokázala

uspokojiť len 2 % svetového dopytu po pohonných hmotách.

Druhá skupina vidí príčiny v iných činiteľoch. V EÚ sa plodiny na výrobu

biopalív pestujú zhruba na 3 % poľnohospodárskej pôdy, čo by podľa odhadov odborníkov

nemalo mať vplyv na cenu potravín. Medzi ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú rast cien

patria:

rast dopytu po potravinách a následná zvýšená konzumácia mäsa v ľudnatých

krajinách ako sú Čína a India

33

špekulatívne obchodovanie na komoditných trhoch.

zlé počasie, ktoré postihlo v rokoch 2006 a 2007 nielen EÚ, ale aj USA, Kanadu,

Ukrajinu, Austráliu a Rusko, sa podpísalo pod zníženie ročnej úrody. Súčasný

problém globálneho otepľovania, ale aj časté výkyvy počasia, či už v podobe

hurikánov, tornád, dlhodobého sucha sa tiež prejavujú v zníženej produkcii obilia.

Tabuľka č. 9: Vývoj svetových a európskych cien potravín

Hospodárska sezónnaKomodita Jednotka

2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10 2010/11

Pšenica USD/t 152 204 204 198 192 186

Ryža USD/t 238 311 352 360 348 332

Rastlinný olej USD/t 521 591 618 620 623 612

Hovädzina EUR/100kg 244 285 251 258 258 257

Bravčovina EUR/100kg 135 141 142 154 149 139

Hydina EUR/100kg 103 102 101 104 107 108

Maslo EUR/100kg 156 187 196 193 188 188

Syry EUR/100kg 231 273 300 311 303 300

Sušené mlieko EUR/100kg 186 235 260 269 266 259

Zdroj: Trend

Na základe porovnania cien pšenice sa dá usúdiť, že nárast cien potravín mohol byť

naozaj spôsobený nepriaznivým počasím. Ceny pšenice prudšie vzrástli len

v hospodárskych sezónach 2006/07 a 2007/08 následne pozorujeme opätovný pokles. Ak

vezmeme do úvahy fakt, že jedna silná búrka môže zničiť celoročnú úrodu obilia a tento

nárast sa výraznejšie prejavil len v týchto dvoch hospodárskych sezónach, môžu sa príčiny

tohto nárastu naozaj vidieť v nepriaznivom počasí.

34

5 ZÁVER

Na základe stanovených čiastkových cieľov sa prostredníctvom tejto bakalárskej

práce poukázalo na momentálny stav produkcie a využívania biopalív. Ich analyzovaním

a následnou interpretáciou sa dosiahol hlavný cieľ tejto práce a to je priblíženie oblasti

produkcie biopalív.

Keďže ropné zásoby sa v priebehu jedného storočia minú, ľudstvo musí nájsť iný

vhodný zdroj na produkciu nielen palív, ale aj iných produktov pochádzajúcich z ropy.

Najväčšie ropné ložiská sa nachádzajú na Strednom Východe, v Severnej Amerike a tiež

v Afrike (viď graf č. 1.). Kým v minulosti najväčším exportérom ropy na svete boli

Spojené štáty americké, v súčasnosti sú najväčším importérom. Obmedzené množstvo ropy

sa prejavuje aj neustálym rastom jej ceny (92,8 USD/barel). V oblastiach jej geografického

umiestnenia sa vyskytujú časté konflikty, ktoré často prerastajú do vojenských rozbrojov.

Ak chce spoločnosť aj naďalej plnohodnotne existovať, musí uvažovať o nových

plnohodnotných alternatívach, ktoré aspoň čiastočne nahradia ropné produkty. Zatiaľ

najvhodnejším nájdeným riešením sú biopalivá.

Momentálne existujú dve základné generácie biopalív. Biopalivá prvej generácie sú

zväčša produkované z poľnohospodárskych plodín, ako je repka olejná. No podľa

odborníkov, spaľovaním pohonných hmôt pochádzajúcich z prvej generácie, sa do

ovzdušia dostávajú emisie vo väčšom množstve. Ich nevýhodou je tiež zaberanie

hospodárskej pôdy, keďže pochádzajú z poľnohospodárskych plodín. Zaberaním tejto pôdy

sa zmenšuje objem plodín pre potravinársky priemysel. Biopalivá druhej generácie sa

vyrábajú zo sóje, kukurice, zemiakov a tiež z exkrementov hospodárskych zvierat.

Bionafta produkovaná v EÚ, bude pokrývať výrobné náklady pri cene ropy zhruba 60

€/barel, pričom výroba bioetanolu bude drahšia. Bioetanol sa stane konkurencieschopným

rope až pri náraste ceny ropy na hranicu zhruba 90 €/barel. Momentálne cena ropy už

dosiahla túto hranicu, čiže sa už dá hovoriť o konkurencieschopnosti nielen pri výrobe

bionafty, ale aj pri produkcii bioetanolu. Náklady na produkciu biopalív druhej generácie

sú vyššie ako náklady na palivá prvej generácie, preto je výhodnejšia produkcia biopalív

prvej generácie. Funguje to tak aj v praxi, kde sa vo väčšej miere využívajú biopalivá prvej

generácie.

EÚ a Slovenská republika podporuje výrobu biopalív viacerými spôsobmi:

- do oblasti výroby, ktorá sa môže týkať podpory pestovateľom plodín. Výška tejto

podpory predstavuje čiastku 45 € na 1 ha pôdy, ktorá je využívaná na produkciu

energetických plodín

35

- do oblasti spotreby.

Existujú aj iné nástroje podpory a to rôzne fondy EÚ, investičná pomoc, dobrovoľné

dohody, pomoc malým a stredným podnikom, kvótovanie.

Pre ďalší rozvoj a podporu biopalív navrhujem nasledovné opatrenia:

Zvýšiť množstvo investícii do oblasti výskumu vývoja biopalív

Podrobnejší prieskum emisií vylučovaných do ovzdušia pri spotrebe biopalív

Hľadanie aj iných alternatív (napr. využívanie geotermálnej, veternej, slnečnej

energie)

Dodržiavanie „Garancií pôvodu“

36

6 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. European Biodiesel Board, Dostupné na internete: <http://www.ebb-

eu.org/stats.php#> (23.1.2008)

2. KÓŇA, Martin. 2008. Ropa nad stovku. Hore pôjde ak benzín. In

HOSPODÁRSKE NOVINY, roč. 16, 2008, č. 37, s. 45

3. KOVÁČ, 2008. Podiel využívania obnoviteľných zdrojov. In

POĽNOHOSPODÁRSKY ROK, roč. 16, 2008, č. 3, s. 6

4. KUJANOVÁ, Katarína. 2005. Finančno- ekonomické aspekty štátnej podpory pre

výrobu biopalív. In ENVIROMAGAZÍN 4/2005, Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2005/enviro4/06_oze.pdf>

(25.1.2008)

5. MP SR, 2007. Olejniny- Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2007. VÝSKUMNÝ

ÚSTAV EKONOMIKY POĹNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA.

ISSN1337-4540

6. Nariadenie vlády SR č. 246/2006 o minimálnom množstve pohonných látok

vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte

7. NÁVRH NÁRODNÉHO PROGRAMU ROZVOJA BIOPALÍV,

Dostupné na internete: <http://www.economy.gov.sk/files/mh/Priloha.doc>

<http://www.economy.gov.sk/files/mh/Material.doc>

(16.2.2008)

8. PAŠKA, Ľubomír. 2004. Manažment výroby. 3. vyd. Nitra: SPU, 2004. 182s.

ISBN 80-8069-374-9

9. PEPICH, Štefan. 2004. Alternatíva ku klasickým uhľovodíkovým zdrojom. In

Roľnícke noviny, roč. 75, 2004, č. 146, s. 10- 11

37

10. Praktický sprievodca obnoviteľnými zdrojmi energie v Európe a na Slovensku-

OZEport, Dostupné na internete: <http://www.ozeport.sk/zdroje/biomasa.html>

(11.11.2007)

11. Smernica 2003/30/EC Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo dňa 08. mája 2003 o

podpore využitia biopalív alebo iných obnoviteľných zdrojov pre dopravu.

11. Stanovisko CZ Biom k programu podpory kapalných biopaliv

Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/energy/res/consultation/doc/2007_06_04_biofuels/ms_instistution/cze

chbiomass_cz_en.pdf> (22.1.2008)

12. Stratégia EÚ v oblasti biopalív, Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/energy/res/biomass_action_plan/doc/2006_02_08_comm_eu_strategy

_sk.pdf> (21.12.2007)

13. Vyhláška MH SR č. 608/2006 o rozsahu a postupe poskytovania informácií o

minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v

motorových benzínoch a motorovej nafte. (12.3.2008)

14. World Proved Oil Reserves by geographic Region as of January 1, 2007, Dostupné

na internete: <www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/excel/figure_39data.xls> (12.3.2008)

15. ŽIDEK, Ladislav a i. 2005. Biomasa- dôležitý zdroj energie. In

ENVIROMAGAZIN 4/2005. Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2005/enviro4/06_oze.pdf>

(12.1.2008)