Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
Problematika štátneho riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a jej nadväznosť na právnu úpravu EÚ, analýza súčasného stavu problematiky v Slovenskej republike a v EÚ, z neho vyplývajúce aktuálne ciele národnej a európskej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nástroje a opatrenia určené na ich dosiahnutie.
2013
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
2
Obsah
Úvod ........................................................................................................................................................ 4
1 Teoretické východiská bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ...................................... 5
1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v systéme právneho poriadku SR ...................... 5
1.1.1 Záruka zaistenia BOZP Ústavou Slovenskej republiky ..................................................... 5
1.1.2 Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ............................................................. 6
1.1.3 Ďalšie právne predpisy a ostatné predpisy vymedzujúce opatrenia na zaistenie BOZP
v SR ................................................................................................................................... 7
1.1.4 Dohody a smernice upravujúce BOZP v rámci EÚ ............................................................ 8
1.1.5 Štandardy BOZP v rámci Medzinárodnej organizácie práce ............................................ 9
1.2 Vymedzenie základných pojmov BOZP .......................................................................... 10
1.2.1 Legislatívne vymedzenie niektorých pojmov ................................................................. 10
1.2.2 Terminologický slovník BOZP ......................................................................................... 11
1.3 Hlavní aktéri BOZP .......................................................................................................... 11
1.3.1 Zamestnávatelia a zamestnanci ..................................................................................... 12
1.3.2 Hlavní aktéri štátneho riadenia BOZP ............................................................................ 12
1.3.3 Aktéri riadenie BOZP na medzinárodnej úrovni ............................................................. 16
1.3.4 Ostatné organizácie zaoberajúce sa BOZP ..................................................................... 17
1.4 Úlohy a hlavné oblasti BOZP .......................................................................................... 17
1.4.1 Úlohy BOZP ..................................................................................................................... 17
1.4.2 Prevencia ........................................................................................................................ 18
1.4.3 Zdravie pri práci .............................................................................................................. 19
1.4.4 Pracovný úraz a choroba z povolania ............................................................................. 19
1.4.5 Bezpečnosť výrobkov ..................................................................................................... 20
1.4.6 Osobitná BOZP ............................................................................................................... 20
2 Analýza BOZP na Slovensku a porovnanie v medzinárodnom kontexte ........................ 22
2.1 Politika BOZP .................................................................................................................. 22
2.1.1 Nástroje, princípy, zásady a opatrenia BOZP ................................................................. 22
2.2 Súčasný stav zabezpečovania BOZP na Slovensku ......................................................... 28
2.2.1 Definovanie vybraných ukazovateľov BOZP ................................................................... 28
2.2.2 Analýza a porovnanie ukazovateľov BOZP na Slovensku a v rámci EÚ .......................... 30
2.2.3 Stanovenie problémov spojených so zabezpečovaním BOZP na Slovensku .................. 49
3
2.3 Systémové riadenie BOZP .............................................................................................. 52
2.3.1 Princípy systémového riadenia BOZP ............................................................................. 54
2.3.2 Stratégia BOZP ................................................................................................................ 55
2.4 Identifikácia príkladov dobrej praxe v zabezpečovaní BOZP ......................................... 58
3 Návrhy optimalizácie BOZP v SR ..................................................................................... 65
3.1 Oblasti optimalizácie BOZP vyplývajúce z analýzy a porovnania ukazovateľov BOZP ... 65
3.2 Definovanie cieľov BOZP v podmienkach SR .................................................................. 66
3.2.1 Ciele zamerané na súčasné problémy spojené s BOZP .................................................. 66
3.2.2 Ciele reagujúce na stratégiu a medzinárodnú úpravu BOZP.......................................... 66
3.3 Definovanie opatrení na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP...................................... 68
3.3.1 Návrhy opatrení na zmiernenie alebo odstránenie prípadných problémov spojených
s BOZP............................................................................................................................. 68
3.3.2 Implementácia medzinárodných smerníc, zmlúv a dohovorov o BOZP ........................ 70
4 Záver ............................................................................................................................... 75
Zoznam bibliografických odkazov ......................................................................................................... 76
Príloha A: Právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ....................... 80
4
Úvod
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je jednou z oblastí, ktorých legislatívny základ vymedzený
Európskou úniou musí byť plne implementovaný vo všetkých jej členských štátoch. Táto publikácia sa
venuje problematike štátneho riadenia BOZP v rámci Slovenskej republiky. Obsahuje teoretické
poznatky týkajúce sa príslušnej legislatívy, aktérov štátneho riadenia a zaisťovania BOZP, základné
nástroje, princípy, zásady, opatrenia a hlavné úlohy v rámci tejto oblasti. Jej súčasťou sú informácie
o aktuálnom stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku aj v Európskej únii.
V publikácii sú uvedené konkrétne príklady dobrej praxe v systematickom riadení a zaisťovaní BOZP.
Prínosom publikácie sú návrhy optimalizácie vyplývajúce z aktuálneho stavu BOZP.
5
1 Teoretické východiská bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Cieľom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zaistiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť
zamestnancov a eliminovať škody vzniknuté zamestnávateľom. Bezpečnosť a ochranu zdravia
upravuje systém právnych noriem, medzinárodných dohovorov, k jej rozvoju prispieva vzdelávanie,
výskum a vývoj, šírenie informácií a v neposlednom rade aj aktivity samotných zamestnávateľov
a súkromných inštitúcií. Pre dobré poznanie systému riadenia BOZP považujeme za nevyhnutné
poznať základné právne normy, inštitúcie, pojmy a výrazy a ich hlavné úlohy.
1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v systéme právneho poriadku
SR
V systéme právneho poriadku SR bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje súbor zákonov,
nariadení vlády Slovenskej republiky, vyhlášok príslušných ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy, ktorý vymedzuje minimálny rozsah opatrení na zaistenie bezpečnosti
a ochranu zdravia pri práci. Do uvedeného súboru zaraďujeme predovšetkým Ústavu Slovenskej
republiky, Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Zákon č. 154/2013 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, Zákon č. 341/2011 Z. z. zákonník práce, Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a iné. Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci vymedzuje § 39 Zákonníka práce.
Špecificky sa budeme venovať Zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a Zákonu č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zákonoch sa sústredíme
predovšetkým na povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov, ktoré vytvárajú
predpoklad pre stanovenie princípov, zásad a opatrení BOZP, určujú nástroje zabezpečenia BOZP
a v neposlednom rade ovplyvňujú systém riadenia BOZP a tvorbu bezpečnostnej stratégie
v jednotlivých podnikoch.
1.1.1 Záruka zaistenia BOZP Ústavou Slovenskej republiky
Právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancom výslovne zaručuje Ústava Slovenskej
republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 36 ustanovuje, že zamestnanci majú právo na
spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zákon zabezpečuje ochranu bezpečnosti
a zdravia pri práci.
6
Ústavná zásada deklarujúca právo na bezpečnosť práce rešpektuje všetky významné medzinárodné
dokumenty, ako sú Charta Organizácie spojených národov, Európska sociálna charta, Dohovor
Medzinárodnej organizácie práce č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí
a i. Východiskovým dokumentom je tiež Listina základných práv a slobôd, ktorá bola do právnej
sústavy štátu uvedená ako ústavný zákon (zákon FZ ČSFR č.23/1991 Zb.). Bezpečnostno-pracovné
zásady sú v Listine principiálne zakotvené najmä v práve na ochranu zdravia, práve zamestnancov na
uspokojivé pracovné podmienky a v práve žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na
osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch (24).
1.1.2 Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
Základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej
republiky (SR) ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, naposledy novelizovaný zákonom č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
účinným od júla 2013. Zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik
pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V zákone sa sústredíme
predovšetkým na povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov, ktoré vytvárajú
predpoklad pre stanovenie princípov, zásad a opatrení BOZP, určujú nástroje zabezpečenia BOZP
a v neposlednom rade ovplyvňujú systém riadenia BOZP a tvorbu bezpečnostnej stratégie
v jednotlivých podnikoch.
Zákon pozostáva z článkov I až V. Článok I sa člení na 4 časti. Prvá časť – Základné ustanovenia –
pojednáva o predmete (§1) a pôsobnosti zákona (§2), vymedzení niektorých pojmov (§3),
opatreniach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v predvýrobe (§4) a všeobecných
zásadách prevencie (§5). V Druhej časti sú vymedzené povinnosti zamestnávateľa a práva
a povinnosti zamestnancov zahŕňajúce všeobecné povinnosti zamestnávateľa (§6, §8),
oboznamovanie a informovanie zamestnancov (§7), kontrolná činnosť (§9), spolupráca
zamestnávateľa a zamestnancov (§10), rekondičný pobyt (§11), práva a povinnosti zamestnancov
(§12), bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, prostriedkov a postupov (§13), overovanie plnenia
požiadaviek bezpečnosti technických zariadení (§14), oprávnenie na činnosť (§15), preukaz,
osvedčenie a doklad (§16), pracovný a iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná
priemyselná havária (§17), spolupráca zamestnávateľov (§18), zástupca zamestnancov pre
bezpečnosť (§19), komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§20), preventívne a ochranné
služby (§21), bezpečnostnotechnická služba (§22), bezpečnostný technik a autorizovaný
bezpečnostný technik (§23, §24), odobratie osvedčenia a zákaz činnosti (§25), pracovná zdravotná
služba (§26), výchova a vzdelávanie (§27), akreditačná komisia (§28), kontrolná činnosť orgánov
zastupujúcich zamestnancov (§29),a splnomocňovacie ustanovenia (§30).
7
Tretia časť popisuje transformáciu technickej inšpekcie z príspevkovej organizácie na akciovú
spoločnosť. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia sú obsahom štvrtej časti Článku I. Článok II
až Článok IV upravujú zmeny v niektorých platných právnych predpisoch. V Článku V je uvedený
dátum nadobudnutia účinnosti zákona. Súčasťou zákona sú tri prílohy obsahujúce Zoznam činností s
vyšším rizikom, pri ktorých môže dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri
ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, Druhy oprávnení na výchovu a vzdelávanie
v oblasti ochrany práce a Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
V zákone bola úplne implementovaná rámcová Smernica Rady 89/391/EHS o opatreniach na
zlepšenie BOZP zamestnancov a odporučenie konferencie Medzinárodnej organizácie práce č. 164 o
bezpečnosti a zdraví zamestnancov a o pracovnom prostredí.
1.1.3 Ďalšie právne predpisy a ostatné predpisy vymedzujúce opatrenia na
zaistenie BOZP v SR
Okrem Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 124/2006 Z. z. upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci v SR množstvo ďalších zákonov, nariadení Vlády Slovenskej republiky, vyhlášok ministerstiev,
predovšetkým Ministerstva práce SR a Ministerstva zdravotníctva SR a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy. Zoznam právnych predpisov upravujúcich oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci je uvedený v Prílohe A.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa týka všetkých
zamestnávateľov. V § 39 v rámci výkladu niektorých pojmov vymedzuje právne predpisy a ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci sú podľa tohto paragrafu aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov. Šiesta časť tohto zákona v §§
146 až 150 pojednáva o ochrane práce. V tejto časti zákon definuje BOZP ako stav pracovných
podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov
pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a okrem iného upravuje
práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti BOZP, pričom sa odvoláva na osobitný
zákon.
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa v značnej miere vzťahuje k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ustanovuje
organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch
zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú
spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky
a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na
úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného
dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.
8
Zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe je jedným z
právnych predpisov týkajúcich sa BOZP. Účelom tohto zákona je okrem iného ustanoviť podmienky
vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom z hľadiska bezpečnosti
práce a prevádzky a ochrany pracovného prostredia a podmienky používania výbušnín.
1.1.4 Dohody a smernice upravujúce BOZP v rámci EÚ
Problematika BOZP má významný medzinárodný rozmer – SR je v oblasti BOZP viazaná
medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Pre SR je osobitne
významné najmä právo Európskeho spoločenstva upravujúce oblasť BOZP. BOZP v medzinárodnom
kontexte zahŕňa nielen prevenciu a vytváranie a udržiavanie podmienok na zaistenie BOZP. V širšom
kontexte obsahuje aj podmienky pre uspokojivú prácu, psychickú pohodu pri práci, sociálnu ochranu
a právnu ochranu zamestnancov a ďalších osôb, ktoré sa s vedomím zamestnávateľov pohybujú na
ich pracoviskách.
Minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú v zmysle práva
Európskej únie jednou z jej kompetencií. Právne záväzné akty Európskej únie vymedzujú spoločný
základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na prebratie a implementáciu vo všetkých jej
členských štátoch. Tento základný obsah a rozsah môžu jednotlivé členské štáty podľa vlastných
potrieb rozšíriť.
Základný rámec BOZP v Spoločenstve je upravený súborom smerníc, pričom kľúčové aspekty sú
obsiahnuté v smernici Rady z 12. júna 1989 (89/391/EHS). Ich účelom je založiť minimálny štandard
BOZP rovnaký pre všetky členské štáty EÚ. Tento súbor dopĺňajú ďalšie akty orgánov EÚ, napr.
nariadenia a rozhodnutia. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci predstavuje jeden z
najrozvinutejších aspektov politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Je predpokladom
na uplatňovanie základného princípu EÚ – práva na voľný pohyb pracovníkov v spoločnom priestore
EÚ.
Už spomínaným kľúčovým právnym predpisom Európskej únie v oblasti BOZP je Európska Rámcová
Smernica 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pracovníkov pri práci, prijatá v roku 1989. Smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné
a súkromné, vymedzuje práva pracovníkov predkladať návrhy v súvislosti s BOZP, odvolávať sa na
príslušné orgány a prerušiť pracovnú činnosť v prípade vážneho nebezpečenstva. Zároveň sa usiluje
primerane chrániť pracovníkov a zabezpečiť, aby sa na konci každého pracovného dňa vracali z práce
v dobrom zdravotnom stave (4).
Z obsahového hľadiska smernica upravuje povinnosti zamestnávateľa a pracovníkov, všeobecné
princípy prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenia rizikových a
úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom
a/alebo praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov.
9
Uvedená smernica zaručuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v krajinách EÚ.
Členské štáty sú povinné vykonať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia,
pracovníci a zástupcovia pracovníkov podliehali právnym ustanoveniam potrebným na vykonanie
tejto smernice. Tiež sú povinné zabezpečiť primerané kontroly a dohľad. Členské štáty môžu zachovať
v platnosti uvedené opatrenia alebo zaviesť prísnejšie opatrenia.
Členské štáty mali povinnosť najneskôr do konca roka 1992 prijať zákony, iné právne predpisy a
správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a zároveň každých päť rokov
podávajú Európskej komisii správu o praktickej realizácii ustanovení tejto smernice.
Existuje množstvo ďalších predpisov EÚ v oblasti BOZP, medzi nimi smernice ustanovujúce minimálne
požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia v rôznych oblastiach, smernice o zavedení opatrení pre
podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia a o bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov
pred rôznymi rizikami. Patria sem aj smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, o službách na
vnútornom trhu, o agentúrnom zamestnávaní a iné smernice a nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady.
1.1.5 Štandardy BOZP v rámci Medzinárodnej organizácie práce
Medzinárodná zodpovednosť za vytváranie pracovných štandardov vo veľkej miere spočíva na
Medzinárodnej organizácii práce (MOP).
Právnymi nástrojmi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré majú za cieľ zaisťovať bezpečné a zdravé
pracovné prostredie sú medzinárodné štandardy v oblasti práce v podobe dohovorov a odporúčaní.
Tieto medzinárodné štandardy predstavujú nástroj pre vlády, zamestnávateľov a pracovníkov na
zabezpečenie prevencie, vykazovania a kontroly plnenia príslušných opatrení v rámci BOZP. MOP
v tomto smere prijala už viac ako 40 štandardov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(www.ilo.org). Kľúčovými dohovormi sú predovšetkým Dohovor o bezpečnosti a zdraví pracovníkov
a o pracovnom prostredí č. 155 (1981), Dohovor o profesijnej zdravotnej starostlivosti č. 161 (1985),
Dohovor o BOZP v rámci stavebníctva č. 167 (1988), Dohovor o chemikáliách č. 170 (1990), Dohovor
o prevencii pred hlavnými úrazmi v priemysle č. 174 (1993), Dohovor o BOZP v baníctve č. 176 (1995),
Dohovor o ochrane počas tehotenstva č. 183 (2000), Dohovor o bezpečnosti a zdraví
v poľnohospodárstve č. 184 (2001), Dohovor o používaní bieleho olova pri natieračských prácach č.
13 (1921), Dohovor o ochrane pracovníkov pred ionizujúcim žiarením č. 115 (1960) a ďalšie.
Posilnenie spolupráce medzi Európskou úniou a MOP bolo jednou z priorít stratégie Spoločenstva
v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 - 2012. Posilnenie tejto spolupráce
zahŕňa ratifikáciu dohovorov MOP v oblasti BOZP členskými štátmi EÚ, zosúladenie legislatívy EÚ s
opatreniami MOP, používanie dohôd MOP v oblasti BOZP ako štandardov pre kooperačnú politiku
s inými časťami sveta a pod. V podmienkach SR sa uvedená skutočnosť prejavila v koncepcii
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na roky 2008 až 2012. Jednou z úloh v rámci koncepcie bolo
pripraviť odborné posudky potrebné na ratifikáciu niektorých dohovorov MOP (Dohovoru o inšpekcii
10
práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947, Dohovoru o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č.
129 z roku 1969, Dohovoru o podpornom rámci pre BOZP č. 187 z roku 2006, Dohovoru MOP
o bezpečnosti pri používaní chemických látok pri práci č. 170 z roku 1990).
1.2 Vymedzenie základných pojmov BOZP
Vymedzenie základných pojmov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nevyhnutné pre
jasnú a jednoznačnú interpretáciu politiky BOZP, jej pravidiel, nástrojov, zásad, princípov, opatrení.
Základné pojmy sú vymedzené v niektorých právnych predpisoch a zároveň v terminologickom
slovníku BOZP vydanom Inštitútom pre výskum práce a rodiny.
1.2.1 Legislatívne vymedzenie niektorých pojmov
Pojmy týkajúce sa BOZP sú vymedzené vo viacerých právnych predpisoch podľa toho, akej
problematiky v rámci BOZP sa týkajú.
Zákonník práce v paragrafoch 39 a 40 vymedzuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, definuje niektoré skupiny zamestnancov a v § 146 vysvetľuje
pojem ochrana práce.
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje na účely tohto zákona
pojmy zamestnávateľ, zamestnanec, základné pojmy ako prevencia, nebezpečenstvo, ohrozenie,
riziko, bezpečnosť technického zariadenia, vymedzuje osobitné skupiny zamestnancov a v rámci
vymedzenia niektorých pojmov objasňuje taktiež neodstrániteľné riziko, neodstrániteľné ohrozenie,
nebezpečnú udalosť a ťažkú ujmu na zdraví. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci definuje
niektoré pojmy priamo v rámci ďalších paragrafov alebo nepriamo, napríklad preventívne a ochranné
služby prostredníctvom účelu, na ktorý majú slúžiť a podobne.
Súčasťou ďalších slovenských aj medzinárodných právnych predpisov upravujúcich BOZP je
definovanie rôznych pojmov z oblasti, ktoré upravujú.
Takáto situácia má však za následok vznik problémov s celistvosťou pojmového aparátu,
nejednoznačným vymedzením pojmov, ako aj s používaním súboru termínov v praxi. Z týchto
a ďalších dôvodov bol zostavený Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prispievajúci k vytvoreniu systematického terminologického súboru pre oblasť bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci.
11
1.2.2 Terminologický slovník BOZP
Zostavenie Terminologického slovníka BOZP bolo reakciou na odlišný výklad a používanie termínov
v teórii aj praxi BOZP. Potreba vytvoriť jednotný slovník súvisela so značnými zmenami v legislatíve,
s harmonizáciou právnych predpisov s predpismi Európskej únie v oblasti BOZP, ako aj s
uplatňovaním nových informácií a poznatkov v teórii a praxi BOZP. Zámerom bolo vytvoriť
podmienky pre jednoduchú orientáciu odborníkov, zamestnávateľov i zamestnancov v aktuálnych
pojmoch týkajúcich sa BOZP. Má za cieľ slúžiť riadiacim pracovníkom na rôznych stupňoch riadenia,
výskumným a vývojovým pracovníkom, projektantom, konštruktérom, špecialistom pre BOZP,
pracovníkom štátnych dozorných orgánov a všetkým ďalším záujemcom, ktorí sa potrebujú
vhodne orientovať v pojmoch súvisiacich s BOZP.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poverilo úlohou vypracovať Terminologický slovník
BOZP bývalý Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Zrušením ústavu v roku 2004 a
začlenením jeho vybranej agendy do činnosti Strediska pre štúdium práce a rodiny, špecializovanej
vedeckovýskumnej inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti MPSVR SR sa vypracúvanie
terminologického slovníka stalo súčasťou odborného programu tejto inštitúcie, ktorá bola v roku
2006 premenovaná na Inštitút pre výskum práce a rodiny.
1.3 Hlavní aktéri BOZP
Podpora BOZP je súčasťou aktivít štátnych orgánov a tiež reprezentatívnych organizácií zastupujúcich
zamestnávateľov a zamestnancov. Štát realizuje svoju politiku legislatívnymi opatreniami, ktorými
riadi oblasť BOZP a sústavou inšpekčných a dozorných orgánov kontroluje dodržiavanie a
presadzovanie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov a samostatne podnikajúcich fyzických
osôb. Zabezpečuje plnenie aj ďalších významných úloh, napr. zahraničnú spoluprácu, výskum, vývoj,
výchovu, vzdelávanie, osvetu, propagáciu, poradenstvo, poisťovaciu, daňovú a odvodovú politiku.
Hlavných aktérov BOZP môžeme rozdeliť do rôznych skupín podľa toho, akú úlohu zohrávajú v oblasti
BOZP, čo je ich hlavnou činnosťou a aký rozmer dosahujú. Sú to predovšetkým zamestnávatelia
a zamestnanci, ktorých práva a povinnosti sú jedným z hlavných predmetov právnej úpravy BOZP na
národnej aj medzinárodnej úrovni a ktorí sú zodpovední za samotný výkon BOZP v rozsahu platných
právnych predpisov. Na druhej strane, skupinu aktérov BOZP predstavujú organizácie štátneho
riadenia BOZP národného i medzinárodného rozmeru. Medzi hlavné kompetencie uvedenej skupiny
organizácií patrí tvorba, koordinácia a uskutočňovanie štátnej politiky v oblasti BOZP, vytváranie
funkčného legislatívneho rámca na dosahovanie požadovanej úrovne BOZP, kontrola a dozor nad
jeho dodržiavaním, zriaďovanie a správa inštitúcií na výkon niektorých úloh v tejto oblasti, sledovanie
vývoja BOZP prostredníctvom rôznych ukazovateľov, výskum v tejto oblasti, tvorba koncepčných
a programových materiálov a ďalšie.
12
1.3.1 Zamestnávatelia a zamestnanci
Za BOZP je zodpovedný zamestnávateľ. Povinný je vytvárať a udržiavať podmienky na zaistenie BOZP
najmenej na úrovni štandardov ustanovených právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie BOZP. Je vhodné, aby tieto štandardy ďalej dobrovoľne zlepšoval podľa konkrétnych
podmienok jednotlivých pracovísk. Za BOZP si samostatne podnikajúce fyzické osoby zodpovedajú
sami.
Zamestnávateľ je podľa platných právnych predpisov fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo
ktorá uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej
školy a študentov vysokej školy.
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Za
zamestnanca sa podľa právnych predpisov považuje aj žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak
strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe. Osobitnými
skupinami zamestnancov sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace
ženy, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím.
1.3.2 Hlavní aktéri štátneho riadenia BOZP
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvádza zoznam inštitúcií Slovenskej republiky
a medzinárodných inštitúcií zasahujúcich do štátneho riadenia BOZP, medzi ktoré patria niektoré
ministerstvá SR a inštitúcie v ich pôsobnosti, Národný inšpektorát práce, Štatistický úrad SR, Inštitút
pre výskum práce a rodiny, Medzinárodná organizácia práce, Európska únia a Európska agentúra pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalšie štátne orgány aktívne v špecifických oblastiach
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Ministerstvá
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci a inšpekciu práce. Zabezpečuje tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie
štátnej politiky, koncepčných a programových materiálov v tejto oblasti. Pripravuje návrhy právnych
predpisov a v praxi presadzuje uplatňovanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. V pôsobnosti MPSVR SR je Národný inšpektorát práce, 8 inšpektorátov práce
s krajskou pôsobnosťou a Inštitút pre výskum práce a rodiny.
13
Ministerstvo zdravotníctva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR je ústredným orgánom pre ochranu zdravia pri práci, napr. pre
záležitosti chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, hluku a vibrácií.
Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom zákonom č. 355/2007 Z. z. aj Úrad
verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré sú v pôsobnosti
Ministerstva zdravotníctva SR a prakticky zabezpečujú výkon ochrany zdravia pri práci.
Orgánmi verejného zdravotníctva sú aj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenská informačná služba.
Ministerstvo vnútra SR
Ministerstvo vnútra SR je okrem iného ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pred požiarmi
a Hasičský a záchranný zbor.
Ministerstvo hospodárstva SR
Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy aj pre priemysel vrátane
záležitostí chemickej bezpečnosti chemických látok a chemických zmesí uvádzaných na trh podľa
zákona č. 67/2010 Z. z. a pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky v
banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín podľa zákona
SNR č. 51/1988 Zb. Orgánom štátnej banskej správy je podľa zákona SNR č. 51/1988 Zb. aj Hlavný
banský úrad a obvodné banské úrady, ktoré, okrem iného, vykonávajú hlavný banský dozor.
Štátny dozor nad BOZP
Kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávajú
viaceré orgány štátnej správy, medzi nimi najmä Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce na
úrovni samosprávneho kraja, Úrad verejného zdravotníctva, Dozor štátnej banskej správy a iné.
Národný inšpektorát práce
Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce a realizuje úlohy podľa osobitných
predpisov, okrem iného aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Národný inšpektorát
práce tiež zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Na webovom sídle Národného inšpektorátu práce sa nachádzajú
● informácie o záležitostiach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v pôsobnosti Národného
inšpektorátu práce a inšpektorátov práce
● analýza pracovnej úrazovosti u zamestnávateľov v pôsobnosti inšpekcie práce
● zoznam oprávnení a osvedčení vydaných Národným inšpektorátom práce a odobraných
orgánmi inšpekcie práce
● podmienky na vydanie oprávnení a osvedčení
14
● informácie pre žiadateľov o vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika
okruh požiadaviek na vykonanie odbornej skúšky
● informačné brožúry a pravidlá dobrej praxe v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
● informácie o projekte Bezpečný podnik
● informácie o činnosti Focal Pointu
Inšpekcia práce
Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci (§ 39 Zákonníka práce) vykonávajú inšpektoráty práce v rozsahu
ustanovenom § 7 zákona č. 125/2006 Z. z.
Inšpekciu práce vykonávajú inšpektoráty práce podľa § 2 tohto zákona na všetkých pracoviskách
zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to aj na ich
pracoviskách nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Inšpekciu
práce vykonávajú aj vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec (§ 52 Zákonníka práce)
vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 Zákonníka práce).
Inšpektoráty práce nevykonávajú inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra SR,
Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl SR,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Colnej správy SR (§ 2 ods. 3 zákona č.
125/2006 Z. z.).
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou policajta podľa § 138 zákona č.
73/1998 Z. z. a colníka podľa § 139 zákona č. 200/1998 Z. z vykonáva orgán dozoru ich služobného
úradu.
Úrad verejného zdravotníctva
Úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním zákona č.
355/2007 Z. z. a všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia
vrátane ochrany zdravia pri práci. Nižšie organizačné jednotky Úradu verejného zdravotníctva
zastávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Tento dozor vo svojej pôsobnosti vykonávajú aj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR,
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Slovenská informačná služba.
Inšpekcia práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru,
Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl
Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a
Colnej správy Slovenskej republiky je zverená na vykonávanie ich orgánom inšpekcie práce.
15
Dozor štátnej banskej správy
Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor nad dodržiavaním zákona SNR
č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
a predpisov vydaných na ich základe, ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu
v podzemí a pracovné podmienky.
Obdobný dozor vykonávajú orgány Ministerstva obrany SR, Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, Ministerstva vnútra SR a Ministerstva spravodlivosti SR v organizáciách v ich
pôsobnosti.
Ostatné organizácie zasahujúce do riadenia BOZP
Inštitút pre výskum práce a rodiny
Inštitút pre výskum práce a rodiny zabezpečuje aplikovaný výskum, publikačnú, poradenskú,
konzultačnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Prioritnou náplňou činnosti IVPR je výskumná činnosť. Ide o aplikovaný sociálny výskum v oblasti
sociálnej a rodinnej politiky, politiky trhu práce a zamestnanosti, zamestnaneckých vzťahov a v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Výsledky výskumu sú následne využívané
zriaďovateľom pri tvorbe zákonov, koncepcií, stratégií a programov v pôsobnosti Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Koordinačná rada výskumu BOZP
Koordinačná rada výskumu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (KRVBOZP) pôsobí ako výkonný
orgán koordinácie výskumných a vývojových aktivít pôsobiacich v oblasti bezpečnostných a
zdravotných aspektov ovplyvňujúcich kvalitu postavenia človeka v pracovnom procese.
Rada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre vzdelávanie a výskum v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
K uvedeným organizáciám v súčasnosti pribudla Rada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky pre vzdelávanie a výskum v oblasti BOZP. Jej zriadenie je jedným z bodov
programu realizácie Stratégie BOZP v SR do roku 2020 na roky 2013 – 2015 v rámci rozvoja výskumu
a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov. Slúži ako poradný orgán ministra práce,
sociálnych a rodiny Slovenskej republiky. Do jej činnosti majú byť zapojené aj výskumné pracoviská,
univerzity a sociálni partneri.
Štatistický úrad SR
Štatistika v oblasti zdravia zahŕňa dve oblasti štatistiku zdravotníctva a štatistiku pracovnej
neschopnosti pre chorobu a úraz.
Štatistika pracovnej neschopnosti obsahuje široký rozsah informácií o pracovnej neschopnosti pre
chorobu a úraz podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE), územia a iných kritérií.
16
Zahŕňa údaje o priemernom počte nemocensky poistených, novohlásených prípadoch pracovnej
neschopnosti (PN) a kalendárnych dňoch PN pre chorobu, pracovné úrazy a ostatné úrazy, údaje o
pracovných úrazoch (vrátane smrteľných) a chorobách z povolania, o odškodnení pracovných úrazov
a chorôb z povolania a údaje o zamestnancoch na rizikových pracoviskách. V súčasnosti sa tieto údaje
spracúvajú a preberajú z administratívnych zdrojov Sociálnej poisťovne.
1.3.3 Aktéri riadenie BOZP na medzinárodnej úrovni
Medzinárodná organizácia práce
Základnou činnosťou Medzinárodnej organizácie práce je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a
aplikovanie medzinárodných pracovných noriem MOP, ktoré sú prijímané vo forme dohovorov,
protokolov k dohovorom a odporúčaní MOP. Týkajú sa okrem iného aj bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Medzinárodná organizácia práce vytvára nadnárodné štandardy pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských
štátov, v rovnakom počte reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.
Európska únia
BOZP je jednou z oblastí, kde má Európska únia významný vplyv pri tvorbe politiky, rozhodovaní
a vytváraní právneho rámca, pričom jednou z jej kompetencií je stanovenie minimálnych požiadaviek
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ako sme už spomínali, právne záväzné akty
Európskej únie vymedzujú spoločný základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na
prebratie a implementáciu vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Európska komisia zároveň
spolupracuje s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európskou nadáciou
pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok EUROFOUND a ďalšími organizáciami
predovšetkým pri šírení informácií, poskytovaní poradenstva a propagovaní zdravého pracovného
prostredia.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je špecializovanou odbornou
inštitúciou Európskej komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Jej cieľom je zhromažďovať,
analyzovať a propagovať informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojimi
aktivitami podporuje bezpečnejšie, zdravšie a produktívnejšie pracoviská, najmä kultúru účinnej
prevencie, poskytuje informácie a poradenstvo.
Významnými sú jej každoročné kampane uskutočňujúce sa v členských štátoch Spoločenstva, ktoré sú
orientované na určitú závažnú problematiku v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Európska Agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci má vybudovanú sieť Focal Point (FOP,
v preklade Koordinačné stredisko) v každom členskom štáte EÚ. V Slovenskej republike je FOP
zriadený na Národnom inšpektoráte práce. Jeho hlavnou úlohou je aktívna činnosť pri tvorbe
materiálov a šírení informácií o BOZP na národnej úrovni.
17
Zaujímavosťou je, že Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súčasnosti
organizuje prieskum, ktorým sleduje spätnú väzbu o svojich aktivitách a dosiahnutých výsledkoch od
širokej verejnosti prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Uskutočňuje ho Britský inštitút pre
výskum, Inštitút pre štúdium zamestnanosti (IES) na žiadosť agentúry EU-OSHA. Prieskum je možné
vyplniť vo všetkých úradných jazykoch EU a tiež v islandčine a nórčine. Sleduje predovšetkým názor o
kampaniach, publikáciách, webovej stránke a šírení informácií Európskej agentúry pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci.
1.3.4 Ostatné organizácie zaoberajúce sa BOZP
Ďalšie organizácie, ktoré zasahujú svojou činnosťou do oblasti BOZP môžeme zaradiť do rôznych
skupín subjektov. Sú to predovšetkým organizácie z vedeckovýskumnej oblasti, akými sú Slovenská
akadémia vied alebo univerzity; organizácie združujúce zamestnancov alebo zamestnávateľov, hlavne
odborové zväzy a združenia, zamestnávateľské zväzy a asociácie; držitelia oprávnenia na výchovu a
vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby,
oprávnené právnické osoby na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,
poradenské firmy a vzdelávacie inštitúcie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a iné
domáce i zahraničné organizácie.
1.4 Úlohy a hlavné oblasti BOZP
1.4.1 Úlohy BOZP
Smrť zamestnancov z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, trvalé následky
pracovného úrazu, pracovná neschopnosť – to všetko sú nežiaduce skutočnosti v oblasti práce
a zamestnanosti, ktoré je potrebné riešiť.
Počet pracovných úrazov a chorôb z povolania je v štátoch EÚ stále vysoký. Dodržiavanie zásad BOZP
je nevyhnutné nielen preto, že si to vyžadujú zákony, ale aj preto, že pre podnik a zodpovedného
zamestnávateľa je to prvý krok k efektívnej a úspešne fungujúcej organizácii. Len bezpečné pracovné
podmienky, ktoré nie sú zdraviu škodlivé, môžu byť základom pre primeraný výkon zamestnancov.
Okrem dopadu na zamestnancov má nedostatočná ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci negatívne
dôsledky aj pre celé hospodárstvo. Vynakladajú sa obrovské prostriedky, ktoré sú prekážkou
hospodárskeho rastu, pretože sa financujú zo systémov sociálneho zabezpečenia a verejných financií.
Kvalita pracovného života a zdravia zamestnancov v širšom kontexte prezentuje kultúrnu,
spoločenskú a ekonomickú vyspelosť krajiny. Zlepšovanie BOZP možno zabezpečiť predovšetkým
vykonávaním preventívnych opatrení a konkrétnych programov a opatrení zo strany
18
zamestnávateľov, ktorými zlepšia pracovné podmienky a eliminujú riziká a faktory podmieňujúce
vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Dobrou úrovňou BOZP možno predchádzať a minimalizovať straty na ľudských životoch a zdraví
vzniknutých v dôsledku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
Tieto poškodenia zdravia predstavujú okrem strát na kvalite života aj materiálne straty. Pozitívny
ekonomický vplyv zlepšovania pracovných podmienok a osobitne BOZP je vyjadrený aj vyššou
produktivitou, efektívnosťou, ako aj kvalitou práce a jej výstupov. Starostlivosť o bezpečné a zdravé
pracovné podmienky tak napomáha zvyšovaniu konkurencieschopnosti. Tak vytvára predpoklady pre
konkurencieschopnosť výrobkov a služieb slovenských zamestnávateľov a samostatne podnikajúcich
fyzických osôb aj v medzinárodnom prostredí.
Zaisťovanie a riadenie BOZP teda vytvára predpoklady pre minimalizovanie rizika poškodenia zdravia
zamestnancov a strát na životoch, škôd a strát spôsobených pracovnou neschopnosťou, pre zlepšenie
pracovných podmienok zamestnancov, zvýšenie kultúry práce, zvýšenie kvality a
konkurencieschopnosti podniku.
1.4.2 Prevencia
Prevencia BOZP je systém opatrení vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa,
ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov pôsobiacich na vznik pracovných
úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci. K preventívnym opatreniam možno
zaradiť aj vypracovanie postupu krokov v prípade, ak nastane situácia ohrozujúca život alebo zdravie
zamestnanca.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vymedzuje všeobecné zásady prevencie.
Zamestnávateľ je povinný tieto zásady uplatňovať pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie
práce a prostriedkov. V súvislosti s prevenciou je zamestnávateľ tiež povinný oboznamovať
a informovať svojich zamestnancov s predpismi, zásadami a preventívnymi opatreniami týkajúcimi sa
BOZP, nebezpečenstvami a rizikami a poskytovať iné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci.
Vo všeobecnosti sa zákonodarcovia pri tvorbe právnych predpisov snažia o zavedenie pravidiel na
zabezpečenie najvyššej možnej miery prevencie a predchádzania rizík a nežiaducich situácií
spojených s BOZP, pričom vychádzajú z európskej právnej úpravy o BOZP a iných medzinárodných
dohovorov. Prevencia je významnou súčasťou každej stratégie týkajúcej sa bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci.
19
1.4.3 Zdravie pri práci
Špecifické požiadavky na ochranu zdravia pri práci (tzn. ochranu pred chorobami z povolania) sú
ustanovené pre problematiku hluku, vibrácií, chemických látok, karcinogénnych a mutagénnych
látok, ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia a ďalších škodlivých faktorov pracovného prostredia.
V záujme prevencie chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a zabezpečiť aj vykonanie lekárskych preventívnych
prehliadok vo vzťahu k práci (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.).
Zamestnávateľ je povinný zaraďovať práce do kategórií podľa úrovne vplyvu existujúcich škodlivých
faktorov práce a pracovného prostredia (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.).
Lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci povinne podliehajú zamestnanci
a podnikajúce fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. Tieto
lekárske prehliadky sa vykonávajú pred zaradením zamestnanca do práce a opakovane v určenej
periodicite. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa tiež vykonávajú, ak to vyžaduje
osobitný právny predpis, napr. § 98 Zákonníka práce pri nočnej práci.
Špecifické požiadavky na zaistenie ochrany zdravia pri práci ustanovujú:
● zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
● viacero nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok.
1.4.4 Pracovný úraz a choroba z povolania
Za škodu vzniknutú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh, pri ktorých bolo poškodené jeho zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom,
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol poškodený zamestnanec v čase pracovného úrazu v
pracovnom pomere. Po vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ zároveň podlieha oznamovacej
a ďalším povinnostiam, ktoré upravuje zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ tiež vyšetruje príčiny
vzniku pracovného úrazu. Na záver vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ vyplní
záznam o registrovanom pracovnom úraze.
Príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví vyšetruje aj
inšpektorát práce príslušný pre kraj, v ktorom sa úraz stal. Pracovné úrazy, ktoré sa stali
u zamestnávateľa v pôsobnosti Hlavného banského úradu alebo osobitných dozorných orgánov
v ozbrojených zboroch, vyšetrujú tieto štátne orgány.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého v
pracovnom pomere tento zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
Chorobami z povolania sú choroby, ktoré zamestnanci získali pri výkone práce za podmienok, ktoré
ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
20
Podmienky vzniku choroby z povolania prešetruje Úrad verejného zdravotníctva SR. Spôsob hlásenia,
registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upravuje vyhláška MZ
SR č. 504/2006 Z. z.
Celoslovenská štatistika pracovných úrazov a chorôb z povolania sa nachádza na webovom sídle
Štatistického úradu SR, nakoľko ju ročne zostavuje Štatistický úrad SR. Štatistika obsahuje údaje
podľa rôznych kritérií, napr. podľa krajov, odvetví, pohlavia a pod. Analýza pracovnej úrazovosti
u zamestnávateľov v pôsobnosti inšpekcie práce sa nachádza aj na webovom sídle Národného
inšpektorátu práce.
1.4.5 Bezpečnosť výrobkov
Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je podstatná bezpečnosť výrobkov (technických zariadení),
ktoré vo svojej profesionálnej činnosti bude používať zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľ a nie je zamestnávateľ. Bezpečnosť výrobkov (technických zariadení) počas ich používania
je súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci už v etape pred uvedením výrobku
(technického zariadenia), ale aj pred realizáciou projektov a pracovných postupov ustanovuje zákon
č. 124/2006 Z. z.
Problematiku bezpečnosti výrobku (technického zariadenia, projektu, pracovného postupu)
nepriamo upravuje aj požiadavka zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorej zamestnávateľ
(prevádzkovateľ) môže používať výrobky (užívať stavby, resp. prevádzkovať pracovné prostriedky
a používať pracovné postupy), len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér alebo
výrobca.
Výrobcovia a osoby uvádzajúce výrobky na trh alebo do prevádzky musia zabezpečiť, aby výrobky
spĺňali bezpečnostné a zdravotné požiadavky ustanovené právnymi predpismi. Osobitné požiadavky
platia pre uvádzanie určených výrobkov na trh alebo do prevádzky. Výrobky a ich uvedenie na trh
alebo do prevádzky musia spĺňať požiadavky uvedené v zákone č. 264/1999 Z. z. o technických
požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a v ďalších právnych predpisoch, najmä nariadeniach vlády SR.
Koordinátorom transpozície smerníc EÚ o bezpečnosti výrobkov do právnych predpisov SR je Úrad
pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
V pôsobnosti MPSVR SR sú aj ďalšie právne predpisy o bezpečnosti výrobkov, najmä ak sú
vyhradenými technickými zariadeniami.
1.4.6 Osobitná BOZP
Pri niektorých prácach alebo niektorých skupinách zamestnancov sú zamestnávatelia povinní
zabezpečovať okrem základných podmienok aj špecifické podmienky na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci upravené osobitnými predpismi.
21
Ide napríklad o:
● ochranu pred požiarmi,
● banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom,
● prevádzku určených zariadení a výkon určených činností v železničnej doprave,
● prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a železničnou dopravou,
● plnenie služobných úloh v armáde, polícii a iných ozbrojených zboroch,
● chemické látky a iné určené výrobky.
22
2 Analýza BOZP na Slovensku a porovnanie v medzinárodnom kontexte
2.1 Politika BOZP
Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné vnímať v celospoločenskom kontexte.
Udržiavanie vhodných pracovnoprávnych vzťahov a pracovného prostredia spolu so starostlivosťou
o zdravie a dobrú kondíciu zamestnancov vedie k zvyšovaniu kvality práce ako aj kvality života vo
všeobecnosti. Tie následne vytvárajú podmienky na rozvoj celej spoločnosti i jednotlivých
zamestnávateľov. Uplatňovaním zásad BOZP môžu zamestnávatelia udržiavať dobré vzťahy so
zamestnancami, ktoré sú jedným zo základných predpokladov ekonomického rozvoja
zamestnávateľa.
Pod pojmom politika BOZP môžeme rozumieť súbor cieľov, nástrojov a opatrení smerujúcich
k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci štátom alebo iným subjektom verejnej moci.
Tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie štátnej politiky, koncepčných a programových materiálov
v tejto oblasti zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Politika BOZP nie je výlučne spojená s verejnou mocou. Firmy a iné subjekty súkromnoprávneho
charakteru zostavujú vlastnú politiku BOZP, ktorou deklarujú plnenie právnych predpisov o BOZP.
Súčasťou politiky BOZP je v mnohých prípadoch stratégia, stanovenie cieľov, zodpovednosti v rámci
BOZP, prevencia, kontrola, spolupráca so zamestnancami, vzdelávanie a informovanie a iné
náležitosti spojené s riadením a vykonávaním BOZP. O politike BOZP pojednáva aj zákon o BOZP
v súvislosti so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný
písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Koncepcia politiky BOZP by mala obsahovať zásadné zámery,
ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto
koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Túto povinnosť nemusia
splniť zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 11 zamestnancov.
Zákon o BOZP ďalej pojednáva aj o politike prevencie, ktorej plánovanie a vykonávanie patrí medzi
všeobecné zásady prevencie.
2.1.1 Nástroje, princípy, zásady a opatrenia BOZP
Riadeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spravidla predchádza stanovenie základných
princípov a zásad, ktorými sa budú jednotlivé subjekty riadiť, vymedzenie základných pravidiel
riadenia a zaistenia BOZP, vykonanie nevyhnutných opatrení umožňujúcich realizáciu politiky BOZP a
určenie a vytvorenie súboru komplementárnych nástrojov, prostredníctvom ktorých je možné
dosiahnuť stanovené ciele.
23
Nástroje na zaistenie BOZP v SR a v podmienkach EÚ
Nástroje na zaistenie BOZP môžu mať rôznu podobu. Môžeme ich rozlišovať podľa toho, či ide
o direktívne nástroje založené na využívaní príkazov, nariadení, smerníc a dodržiavaní noriem
nadriadených inštitúcií, v tomto prípade štátu alebo EÚ, prípadne inej nadnárodnej organizácii podľa
uzatvorených zmlúv, podporné nástroje týchto alebo iných inštitúcií, kontrolné nástroje alebo
samotné nástroje realizácie BOZP zamestnávateľom.
Platné právne predpisy je možné označiť za základný nástroj na dosahovanie cieľov politiky BOZP
a zaistenie BOZP. To platí ako v podmienkach Slovenskej republiky, tak v rámci Európskej únie.
Súčasťou môžu byť minimálne požiadavky alebo štandardy vzťahujúce sa k pracovnému prostrediu,
technickému vybaveniu, ochranným pomôckam, kompetenciám pracovníkov a k iným prvkom
súvisiacim so zaistením bezpečnosti a ochrany pracovníkov i zariadenia, ktoré sú spravidla obsiahnuté
v náležitých právnych predpisoch.
V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri plnení pracovných povinností
môže niektoré odborné činnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. vykonávať len kvalifikovaná právnická
alebo fyzická osoba na základe oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu, ktoré môžeme považovať za
nástroje na zaistenie želanej úrovne BOZP. Udeľuje ich národný inšpektorát práce na základe vopred
stanovených kritérií.
V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastáva dôležitú úlohu kontrolné nástroje. Kontrolná
činnosť je prevažne kompetenciou Národného inšpektorátu práce. Za hlavné nástroje kontrolnej
činnosti v jeho pôsobnosti patria previerky, kontroly a inšpekcie, kolaudácie a preverovanie
podnetov. Na odstránenia nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou môžu orgány inšpekcie práce
navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, uložiť blokové
pokuty, nariadiť vykonanie iných meraní alebo kontrol, ako napríklad zisťovanie požitia alkoholu a
iných omamných látok, a v prípade potreby aj vydať rozhodnutia o zákaze činnosti.
Nástrojmi riadenia BOZP môžu byť ďalej registre, merania a štatistiky, softvéry a programy.
Špecifickými nástrojmi riadenia BOZP používanými na národnej i medzinárodnej úrovni sú stratégie,
koncepcie a dohovory.
Najvýznamnejšou je Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku
2020, ktorú schválila Vláda SR v júli 2013 spolu s program jej realizácie na roky 2013 až 2015. Tieto
nadväzujú na Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje
aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce obdobie do roku 2020. Táto stratégia stanovuje úlohy pre
Komisiu a členské štáty.
Osobitnou skupinou nástrojov sú rôzne projekty, programy či kampane domácich i zahraničných
inštitúcií, ktoré majú spravidla podporný charakter. Tieto majú slúžiť na zvyšovanie úrovne BOZP.
Príkladom je program „Bezpečný podnik“, ktorý je nástrojom na podporu zavádzania efektívneho
systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.
24
Podporným nástrojom je aj Európsky týždeň BOZP, ktorý je 43. kalendárny týždeň v roku a podobné
projekty. Tiež sem môžeme zaradiť semináre, príručky a iný materiál, ktorý je výstupom práce
spomínaných inštitúcií.
Jedným z nástrojov patriacich do tejto skupiny je platforma OiRA (Online Iteractive Risk Assessment).
OiRA je európska on-line platforma pre vytvorenie bezplatných a jednoduchých nástrojov hodnotenia
rizika v rôznych sektoroch, ktorý pomáha malým a mikro podnikom zaviesť do organizácie proces
hodnotenia rizika – počínajúc identifikáciou a hodnotením rizika na pracovisku, cez rozhodovanie
o preventívnych opatreniach a ich implementáciu až k monitorovaniu a vykazovaniu výsledkov. OiRA
je platforma používaná zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami a verejnými
inštitúciami (ministerstvá, inšpektoráty práce, organizácie zaoberajúce sa BOZP a pod.) poskytujúca
nástroje hodnotenia rizika zamerané na rôzne sektory osobitne, pričom umožňuje vytvorenie
takýchto nástrojov v akomkoľvek jazyku jednoduchým štandardizovaným spôsobom. Platforma je
vytvorená a spravovaná Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a je
založená na úspešnom holandskom nástroji hodnotenia rizika (tzv. RI&E), ktorý v súčasnosti existuje
vo viac ako 172 sektorových variantoch, na mieru prispôsobených potrebám jednotlivých sektorov.
Dôvodom existencie projektu OiRA je považovanie správneho hodnotenia rizika za kľúčový element
tzv. zdravého pracoviska. Tiež berie ohľad na skutočnosť, že vykonávanie hodnotenia rizika môže byť
náročné, obzvlášť u malých a mikro podnikov, ktorým často na to chýbajú zdroje alebo know-how.
Ciele projektu OiRA na európskej úrovni:
- Zvýšiť počet malých a mikro podnikov v Európe, ktoré hodnotia a riadia pracovné riziká
- Prispieť k redukcii počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania a k zlepšeniu pracovných
podmienok
- Pomôcť podnikom k zvýšeniu konkurencieschopnosti znížením nákladov vyplývajúcich
z výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania, znížením práceneschopnosti a pod.
Ciele projektu OiRA na národnej/sektorovej úrovni:
- Dať malým a mikro podnikom k dispozícii praktické OiRA nástroje prostredníctvom ich
webových stránok a propagovať ich používanie
- Prispieť k redukcii počtu chorôb z povolania a pracovných úrazov v krajine/sektore
prostredníctvom poskytnutia OiRA nástrojov podnikom.
Ciele projektu OiRA na úrovni spoločnosti:
- Zaistiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov (spravidla povinnosť zamestnávateľov, podnikov)
zavedením OiRA nástrojov na úrovni spoločnosti/obchodu a tým prispieť k zavedeniu procesu
hodnotenia rizika
- Objasniť proces hodnotenia rizika
- Zlepšiť pracovné podmienky používaním nástrojov hodnotenia pracovného rizika a následne
zlepšiť výkon podniku.
Na webovom sídle OiRA sa nachádzajú doposiaľ publikované nástroje z jednotlivých sektorov
z rôznych členských krajín EU a európskych organizácií, ktoré sú prístupné po bezplatnej registrácii
užívateľa na webovej stránke. Doteraz boli spracované sektory ako výroba kože, súkromná
25
bezpečnosť, kaderníctvo, kancelárske práce, cestná preprava, stravovanie, servis motorových
vozidiel, autoškola a ďalšie sú v procese kompletizácie.
Ďalším nástrojom v tejto skupine sú semináre. Okrem iných inštitúcií semináre poskytuje aj Národný
inšpektorát práce ako tzv. slovenský Focal Point (koordinačné stredisko) pre BOZP. Naposledy
organizované semináre boli zamerané na témy: Spolupráca pri prevencii rizík a Seminár pre šíriteľov
myšlienky kampane Zdravé pracoviská.
Kampaň Zdravé pracoviská prebiehajúca v rokoch 2012 – 2013 s názvom Spolupráca pri prevencii
rizík má za úlohu podporiť spoluprácu manažérov, zamestnancov a ďalších zúčastnených strán na
zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia. Koordinátormi kampane sú Európska agentúra pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalší partneri na národnej úrovni. Koordinačné strediská
podporujú iniciatívy prostredníctvom informácií a spätnej väzby, pričom spolupracujú s
vnútroštátnymi sieťami vrátane vlády a zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Koordinačné
strediská koordinujú kampaň Zdravé pracoviská na vnútroštátnej úrovni, organizujú podujatia a
nominujú zástupcov do našich expertných skupín. Zapojenie sa do kampane zahŕňa:
- šírenie a publikovanie informácií a materiálov o kampani (letákov, správ, usmernení,
informačných letákov, kontrolných zoznamov, prezentácií vo formáte PowerPoint a
kreslených filmov s postavičkou Napo atď.),
- organizovanie vlastných činností, ako napríklad školení v oblasti informovania o bezpečnosti
a ochrane zdravia, konferencií a seminárov, prípravu plagátov, filmov alebo fotosúťaží či
kvízov, systémov návrhov, reklamných kampaní a tlačových konferencií,
- využívanie online nástrojov dostupných na stránke kampane,
- účasť v súťaži o Cenu za dobrú prax v oblasti zdravých pracovísk, ktorými sa oceňujú
organizácie rôznych veľkostí propagujúce inovačné spôsoby podpory bezpečnosti a ochrany
zdravia,
- účasť na Európskom týždni bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý sa koná vždy v
októbri (43. kalendárny týždeň).
Organizácie môžu získať oficiálne uznanie za podporu kampane Zdravé pracoviská, a to tak, že sa
stanú partnerom kampane EÚ, ak ide o celoeurópsku alebo medzinárodnú organizáciu či spoločnosť,
alebo sa stanú vnútroštátnym partnerom kampane, ak ide o jednotlivca alebo organizáciu pôsobiacu
na vnútroštátnej úrovni.
Od oficiálneho začiatku 18. apríla 2012 sa viac než 80 spoločností a asociácií zo súkromného a
verejného sektora vrátane niektorých najznámejších európskych spoločností stalo partnermi v rámci
tejto kampane.
Kampaň Zdravé pracoviská je decentralizovaná a je určená na podporu spolupráce vnútroštátnych
orgánov, spoločností, organizácií, manažérov, zamestnancov a ich zástupcov, ako aj ďalších
zúčastnených strán, v záujme zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Kampaň sa
zameriava na:
- prevenciu rizík,
- riadenie rizík,
26
- podporu vrcholových manažérov pri aktívnom zapojení sa do znižovania rizík,
- podporu spolupráce zamestnancov, ich zástupcov a ďalších zúčastnených strán s manažérmi
s cieľom znižovať riziká.
V kampani sú nevyhnutné rôzne materiály, ktoré podporujú uskutočňovanie cieľov. Patria k nim
správy, praktické usmernenia, letáky, plagáty a DVD.
Hlavnou témou kampane Zdravé pracoviská pre roky 2014-2015 je Riadenie stresu
a psychosociálnych rizík pri práci.
Ďalším, netradičným nástrojom zvyšovania úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je tzv.
príbeh o Napovi. Napo je originálna myšlienka, ktorá vznikla ako reakcia na požiadavku kvalitných
informačných produktov prekonávajúcich hranice medzi národmi, a zameriava sa na rôzne kultúry,
jazyky a praktické potreby ľudí v práci. Filmy neslúžia na to, aby úplne pokryli tému, ani ich nie je
potrebné vnímať ako vzdelávacie alebo náučné filmy. Poslaním Napa a jeho priateľov je upútať
pozornosť na problematiku BOZP prostredníctvom svojej zaangažovanosti, zábavných príbehov
a humorného a bezstarostného prístupu. Motto projektu je „Bezpečnosť s úsmevom“. Prípravu
internetovej stránky financovala Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
v Bilbau, Španielsko.
Princípy a zásady BOZP
Dodržiavanie princípov a zásad BOZP je nevyhnutné nielen preto, že si to vyžadujú zákony, ale hlavne
pre prevenciu a riešenie vzniku nepriaznivých udalostí v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci.
Aby bolo riadenie a zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci úspešné, je potrebné dodržiavať
základné princípy. Medzi ne môžeme zaradiť nasledovné:
- Vytváranie a udržiavanie vyhovujúcich pracovných podmienok.
- Zavádzanie preventívnych opatrení BOZP na prvom mieste.
- Systematické riadenie BOZP prepojené na riadenie organizácie ako celku.
- Zavádzanie jednoznačných, zrozumiteľných a realistických pravidiel a opatrení na zaistenie
BOZP a vytváranie priaznivých podmienok na to, aby ich mohli zamestnanci dodržiavať.
- Oboznámenie zamestnancov so zásadami, pravidlami opatreniami a politikou BOZP v rámci
svojho pracoviska.
- Zapojenie zamestnancov do vytvárania a vykonávania bezpečnostných a hygienických
opatrení, zásad a pravidiel.
- Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP a i.
Princípy BOZP sú taktiež súčasťou stratégie a plánovania BOZP u jednotlivých zamestnávateľov. V tom
prípade majú špecifickejší charakter. Možno ich rozdeliť do nasledovných skupín:
- normatívne,
- organizačné,
- technické,
- výchovné,
- zdravotné a hygienické.
27
V záujme efektívnej aplikácie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov je potrebné uplatňovať
najmä tieto zásady:
- prevencia má prednosť pred odškodňovaním pracovného úrazu a choroby z povolania a pred
pracovnou rehabilitáciou na obnovu pracovnej schopnosti po pracovnom úraze alebo pri
chorobe z povolania,
- pracovná rehabilitácia má prednosť pred predčasným vyradením zamestnancov
z pracovného procesu z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce,
- zabezpečovať profesionálny, účinný a efektívny výkon inšpekcie práce, dozoru a odborovej
kontroly nad BOZP,
- presadzovať aktívnejšie zapojenie zamestnancov na pracoviskách do problematiky BOZP,
najmä do hodnotenia, prevencie a riadenia rizika poškodenia zdravia,
- presadzovať dôslednejšie využívanie dohôd v sociálnom dialógu na účely BOZP,
- venovať pozornosť starším zamestnancom s cieľom podporovať také opatrenia, ktoré
pomôžu udržať ich bezpečnosť, zdravie a schopnosť pracovať,
- venovať pozornosť absolventom škôl s cieľom poskytnúť im odborné informácie potrebné na
efektívnu aplikáciu opatrení na zaistenie BOZP s dôrazom na prevenciu pracovných úrazov.
Opatrenia smerujúce k zaisteniu BOZP
Opatrenia smerujúce k zaistenou BOZP môžeme rozdeliť podobne ako princípy do rôznych skupín
podľa charakteru týchto opatrení. Spolu tvoria systém skladajúci sa z legislatívnych, sociálnych,
ekonomických, organizačných, výchovnovzdelávacích, zdravotných, hygienických a technických
opatrení zameraných na vytvorenie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci.
Legislatívne opatrenia predstavujú tvorbu, vydávanie a aktualizáciu predpisov bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Obsahujú záväzné, resp. platné ustanovenia majúce za cieľ zaistenie bezpečnosti
práce.
Môžeme ich deliť na všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, nariadenia vlády SR, vyhlášky,
úpravy, smernice, záväzné opatrenia, technické predpisy), technické normy a pravidlá BOZP.
Pod sociálnymi opatreniami rozumieme súhrn štátnych opatrení a opatrení zamestnávateľov
zameraných na skvalitnenie starostlivosti o zamestnancov. Štátne opatrenia sa zabezpečujú
prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov, sociálnym zabezpečením pri pracovných úrazoch,
budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod.
Sociálna politika zamestnávateľov je zameraná na sústavné zlepšovanie pracovných podmienok, na
udržiavanie, podporovanie a rozvoj pracovných síl.
Ekonomické opatrenia spočívajú vo využívaní ekonomických nástrojov riadenia v prospech
zvyšovania úrovne BOZP pôsobením na zamestnávateľov aby starostlivosť o BOZP bola pre nich
ekonomicky výhodnejšia ako nedodržiavanie bezpečnostných opatrení. Ekonomické nástroje na
strane zamestnávateľov sú orientované na zvyšovanie efektívnosti výroby, znižovanie nákladov a
28
pod. Účinným prostriedkom ako zvýšiť záujem zamestnávateľov na opatreniach v prospech BOZP je
vytvorenie samočinne pôsobiacich ekonomických nástrojov, ktoré bez zásahu vonkajších
činiteľov prehĺbia ekonomickú zainteresovanosť subjektov na zvyšovaní úrovne BOZP, napr.
prostredníctvom inštitútu osobitného úrazového poistenia závislého od stavu BOZP.
Organizačné opatrenia v oblasti BOZP slúžia na efektívne riadenie BOZP. Ich podstatou je
implementácia systému BOZP do činnosti organizácie na všetkých úrovniach a dlhodobo udržateľné
a kontinuálne zabezpečovanie BOZP.
Výchovnovzdelávacie opatrenia tvoria predpoklady pre spôsobilosť zamestnanca napĺňnať úlohy a
ciele v oblasti BOZP. Cieľom vzdelávania a výchovy v oblasti BOZP je poskytnúť zamestnancom
potrebné vedomosti, aktuálne inštrukcie, informácie, podnietiť ich k vytvoreniu zručností, návykov a
postojov nevyhnutných pre bezpečný výkon činnosti a správanie sa. Uvedené ciele sa dosahujú
rôznymi formami školení, inštruktáží, vytváraním modelových situácií, nácvikmi, informačnými
materiálmi a pod. Významným faktorom pre úspešnú implementáciu výchovnovzdelávacích opatrení
je vhodný výber cieľov, nástrojov a metód výchovy a vzdelávania.
Nedostatok účinných opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku môže mať za
následok vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania, čo má nežiaduci dopadu na zdravotný stav
zamestnancov a negatívne dôsledky pre celé hospodárstvo.
Špecifikáciu zásad a opatrení možno okrem odbornej literatúry a inštitúcií štátneho riadenia BOZP
nájsť napr. v rámci všeobecne uznávaných štandardov. Významnou inštitúciou v tejto oblasti je
Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (International Organization for Standardization - ISO),
ktorá ponúka množstvo štandardov z rôznych oblastí obsahujúcich aspekty bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Medzi nimi možno spomenúť štandardy pre bezpečnosť strojových zariadení
(ISO 14123-1:1998), pre bezpečnosť a ochrana zdravia pri zváraní a podobných procesoch
(ISO 15012-1:2013, ISO 15012-2:2008, ISO 17846:2004 atď.), pre zdravotné a bezpečnostné postupy
v pracovnom prostredí vzťahujúcom sa na nanotechnológie (ISO/TR 12885:2008), pre požiarnu
bezpečnosť (ISO/TS 16733:2006, ISO/TR 13387-2:1999 atď.) a ďalšie štandardy, ktoré priamo súvisia
s bezpečnosťou a ochranou zdravia v rôznych odvetviach alebo obsahujú časti týkajúce sa
bezpečnosti a ochrany zdravia.
2.2 Súčasný stav zabezpečovania BOZP na Slovensku
Pre hodnotenie stavu zabezpečovania BOZP je v prvom rade potrebné stanoviť si ukazovatele,
prostredníctvom ktorých je možné tento stav kvantifikovať a porovnávať a vyvodiť objektívne závery.
2.2.1 Definovanie vybraných ukazovateľov BOZP
Úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možno hodnotiť na základe niekoľkých základných
ukazovateľov, a to:
29
- počet závažných pracovných úrazov s následkom smrti,
- počet závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví,
- počet všetkých registrovaných pracovných úrazov,
- počet a dopady závažných priemyselných havárií,
- počet a podiel chorôb z povolania.
K uvedeným ukazovateľom možno priradiť aj ich relatívne vyjadrenia, ktoré sa najčastejšie
prepočítavajú k celkovému počtu zárobkovo činných osôb (nemocensky poistených), k celkovému
počtu registrovaných pracovných úrazov a i. Často sa používajú aj spriemerované hodnoty. Príkladmi
takýchto ukazovateľov sú:
- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte zárobkovo
činných osôb
- podiel závažných pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví na celkovom počte zárobkovo
činných osôb
- podiel závažných pracovných úrazov s následkom smrti na celkovom počte registrovaných
pracovných úrazov
- počet registrovaných pracovných úrazov na 100 tis. zárobkovo činných osôb a pod.
Štatistický úrad SR uvádza ukazovatele pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz. S BOZP súvisia
okrem už spomínaných aj kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy a priemerná
doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy.
Ukazovatele môžeme triediť a hodnotiť na základe rôznych kritérií. Medzi významné činitele patria
najmä zdroje a príčiny vzniku nepriaznivých udalostí. Je pritom potrebné definovať význam
niektorých pojmov:
Pracovný úraz je v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od
jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
V zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pracovné úrazy rozdeľujú nasledovne:
- závažné pracovné úrazy s následkom smrti,
- závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví,
- registrované pracovné úrazy.
Ťažká ujma na zdraví je v zmysle tohto zákona vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to:
- zmrzačenie,
- strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
- ochromenie údu,
- strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
30
- poškodenie dôležitého orgánu,
- zohyzdenie,
- vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
- mučivé útrapy.
Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu
chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v
zozname.
Posledné zverejnené údaje vzťahujúce sa vybraných ukazovateľov BOZP dostupné v databáze
Štatistického úradu SR a v dokumentoch Národného inšpektorátu práce pochádzajú z roku 2012. Na
základe nich analyzujeme vybrané ukazovatele.
2.2.2 Analýza a porovnanie ukazovateľov BOZP na Slovensku a v rámci EÚ
Predmetom analýzy bude rozbor základných údajov o pracovných úrazoch, závažných priemyselných
haváriách a chorôb z povolania v sledovanom období v organizáciách podliehajúcich inšpekcii práce.
Analýza je spracovaná na základe Rozboru pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a
závažných priemyselných havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu
práce za rok 2012 (25).
Závažné pracovné úrazy s následkom smrti a s ťažkou ujmou na zdraví
V organizáciách patriacich do pôsobnosti dozoru Národného inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“)
došlo v roku 2012 k 52 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej len „SPÚ“) a 158
pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej len „ŤUZ“). Oproti roku 2011 vzrástol počet NIP o
14 prípadov (nárast o 36,84 %) a počet SPÚ o 21 prípadov (nárast o 15,33 %).
Nakoľko zákonom č. 470/2011 Z. z. boli s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené pracovné úrazy s
predpokladanou alebo skutočnou dĺžkou pracovnej neschopnosti najmenej 42 dní, boli pre účely
porovnania tieto pracovné úrazy pripočítané k registrovaným pracovným úrazom.
Vývoj závažných pracovných úrazov za posledných 22 rokov znázorňuje Graf 1.
Pri analýze závažných pracovných úrazov možno zohľadniť vek a pohlavie zamestnancov, ktorí úraz
utrpeli, profesia, druh prevažujúcej ekonomickej činnosti a iné.
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí utrpeli v roku 2012 závažné pracovné úrazy a vývoj tejto
štruktúry v roku 2011 znázorňuje Graf 2.
Z hľadiska pohlavia bolo medzi zamestnancami, ktorí utrpeli v hodnotenom roku pracovný úraz s
ťažkou ujmou na zdraví 23 žien (14,56 %), SPÚ ženy nebol zaznamenaný.
31
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia v zamestnaní v roku 2012 najviac závažných
pracovných úrazov zaznamenali vodiči a obsluhy pojazdných strojových zariadení (24,76 %, t.j. 52
úrazov – 14 SPÚ a 38 ŤUZ, z toho najviac vodiči motorových vozidiel – nákladných, osobných a
autobusov), kvalifikovaní stavební robotníci a remeselníci okrem elektrikárov (11,43 %, t.j. 24 úrazov
– 11 SPÚ a 13 ŤUZ) a pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave (10,95 %, t.j. 23
úrazov – 5 SPÚ a 18 ŤUZ). Profesijná štruktúra dlhodobo potvrdzuje, že z hľadiska ohrozenia úrazom
je doprava najrizikovejšou pracovnou oblasťou.
Graf 1 Vývoj závažných pracovných úrazov od roku 1990 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
32
Graf 2 Výskyt SPÚ a ŤUZ v rokoch 2011 a 2012 podľa veku Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa druhu prevažnej ekonomickej činnosti
znázorňuje Graf 3.
Z členenia závažných (smrteľných a s ťažkou ujmou na zdraví) pracovných úrazov podľa druhu
prevažujúcej ekonomickej činnosti zamestnávateľských organizácií vyplýva, že najvyšší podiel týchto
úrazov sa koncentroval v nasledovných odvetvových oddieloch podľa štatistickej klasifikácie
ekonomických činností (ŠKEČ): 33,3 % z počtu závažných pracovných úrazov v priemyselnej výrobe
(12 SPÚ, 58 ŤUZ), 17,6 % v doprave a skladovaní (9 SPÚ, 28 ŤUZ) a 14,3 % v stavebníctve (14
SPÚ, 16 ŤUZ).
Graf 3 Výskyt SPÚ a ŤUZ (spolu) v rokoch 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Ďalšími hľadiskami hodnotenia závažných pracovných úrazov môžu byť napr. deň v týždni s najväčšou
úrazovosťou, mesiac s najväčším počtom závažných pracovných úrazov, územné členenie a pod.
Najdôležitejšími charakteristikami úrazových udalostí sú však zdroje a príčiny ich vzniku. Zo
štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v rámci Informačného systému ochrany práce
(ďalej len „ISOP“) vyplýva, že väčšina prípadov (83,34 % závažných pracovných úrazov) sa kumulovala
do štyroch hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 1.
Pre posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Národný
inšpektorát práce uvádza vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín
podľa počtu spôsobených závažných pracovných úrazov, ktorá je znázornená Schémou 2.
33
Schéma 1 Hlavné zdrojové skupiny SPÚ a ŤUZ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z globálneho zhodnotenia príčin vzniku SPÚ a ŤUZ v roku 2012 na základe údajov z ISOPu vyplýva,
že oproti roku 2011 sa pri SPÚ zvýšil podiel prípadov, za ktoré nesie zodpovednosť zamestnávateľ
z 15,79 % v roku 2011 na 19,23 % v roku 2012 (zvýšenie o 4 prípady); pri ŤUZ sa tento podiel
znížil z 35,77 % v roku 2011 na 20,89 % v roku 2012 (zníženie o 16 prípadov) z celkového počtu
prípadov. Zníženie podielu príčin spočívajúcich v konaní samotného postihnutého bolo pri SPÚ z
28,95 % v roku 2011 na 11,54 % v roku 2012 (zníženie o 5 prípadov); pri ŤUZ sa tento podiel znížil z
19,71 % v roku 2011 na 16,46 % v roku 2012 (zníženie o 1 prípad) z celkového počtu príčin.
Sami zamestnanci si v hodnotenom roku svojím nebezpečným konaním, spojeným s porušovaním
predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zapríčinili 5 SPÚ (9,62 %)
oproti 10 prípadom (26,32 %) v roku 2011 a 23 ŤUZ (14,56 %), pričom v roku 2011 to bolo 26
prípadov (18,89 %). Takéto konanie sa uplatnilo pri vzniku závažných pracovných úrazov, najmä pri
prevádzkovaní dopravných prostriedkov (dopravné nehody na verejných ale i vnútropodnikových
komunikáciách).
34
Schéma 2 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu
spôsobených závažných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Registrované pracovné úrazy
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v § 7 písm. a/ bod 1 ukladá zamestnávateľom povinnosť zaslať
príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru kópiu záznamu o
registrovanom pracovnom úraze (ďalej len „RPÚ“),a to do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto
pracovnom úraze dozvedel.
Za rok 2012 bolo z organizácií do termínu spracovania rozboru zaslaných orgánom dozoru
inšpekcie práce celkove 8 245 záznamov RPÚ. Z uvedeného počtu 8 245 pracovných úrazov išlo v 2
715 prípadoch o úrazy žien (t.j. 32,93 %) a v 13 prípadoch o úrazy mladistvých zamestnancov (t.j.
0,16 %).
Vekovú štruktúru zamestnancov, ktorí v roku 2012 utrpeli pracovné úrazy a vývoj tejto štruktúry v
roku 2011 znázorňuje nasledujúci Graf 4.
Z grafického znázornenia vekovej štruktúry je zrejmé, že najviac pracovných úrazov sa v roku 2012
vyskytlo u zamestnancov vo vekovej kategórii od 50 do 60 rokov (2 112 úrazov – 25,62 %). Druhú
najpočetnejšiu skupinu tvorili postihnutí vekovej kategórie od 18 do 30 rokov (2 062 úrazov – 25,01
%), najmenej zastúpené boli vekové kategórie najmladších a najstarších zamestnancov.
35
Graf 4 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa vekových kategórií Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia postihnutých v zamestnaní možno konštatovať, že
v roku 2012 najviac pracovných úrazov zaznamenali kvalifikovaní robotníci v hutníctve, strojárstve a
podobní robotníci (1 216 úrazov, 14,75 %), vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení (924
úrazov, 11,21 %) a montážni robotníci (901 úrazov, 10,93 %).
Z členenia pracovných úrazov podľa druhu prevažujúcej ekonomickej činnosti
zamestnávateľských organizácií zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz, vyplýva, že najvyšší podiel
týchto úrazov sa koncentroval v týchto odvetvových oddieloch podľa ŠKEČ: priemyselná výroba –
41,69 % z celkového počtu (3 437 prípadov), veľkoobchod a maloobchod – 12,69 % (1 046
prípadov), doprava a skladovanie – 9,28 % (765 prípadov), poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov –
6,34 % (523 prípadov) a stavebníctvo – 5,81 % (479 prípadov).
Podobne ako pri závažných pracovných úrazoch, najdôležitejšími charakteristikami registrovaných
úrazov sú zdroje a príčiny ich vzniku. Zo štatistiky týchto sledovaných údajov vyhodnocovaných v
rámci ISOPu NIP vyplýva, že väčšina prípadov (69,19 % pracovných úrazov) sa kumulovala do troch
hlavných zdrojových skupín, ktoré znázorňuje Schéma 3.
36
Graf 5 Výskyt RPÚ v roku 2011 a 2012 podľa činnosti Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Schéma 3 Hlavné zdrojové skupiny RPÚ v roku 2012 Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že ťažiskovým zdrojom pracovných úrazov sú pracovné,
prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb a materiál, bremená a predmety. Pre
posúdenie podielu konkrétnych zdrojových podskupín na vzniku úrazov v roku 2012 NIP uvádza
vnútornú štruktúru vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu spôsobených
pracovných úrazov, ako sú zobrazené v Schéme 4.
Zo štatistiky zdrojov súboru RPÚ evidovaných v ISOPe NIP za rok 2012 vyplýva, že najviac úrazov
spôsobovali vnútropodnikové pracoviská – pády osôb na rovine. Na ďalšie miesta podľa početnosti
výskytu možno zaradiť úrazy spôsobené manipulovanými bremenami.
Najčastejšími príčinami vzniku RPÚ za rok 2012 boli predovšetkým nedostatky osobných
predpokladov na výkon práce v čase úrazu (rôzne indispozície, nepozornosť a pod.) a jestvujúce
bežné riziko práce (6 355 prípadov – 77,08 %), ďalej nebezpečné konanie samotných zamestnancov
37
postihnutých pracovným úrazom – ich nedisciplinovanosť spojená s porušovaním predpisov a
pokynov na zaistenie BOZP, s prácou v rozpore s príkazmi riadiacich pracovníkov a pod. (409
prípadov – 4,96 %). Príčiny, ktoré sa kumulujú v tejto skupine, spočívajú napr. v zasahovaní do
mechanizmu strojov počas ich chodu za účelom opravy, nastavovania, čistenia alebo inej manipulácie
so strojom či zariadením, ďalej zasahovanie či vstupovanie do ohrozeného priestoru strojov či
zariadení v činnosti a i.
Schéma 4 Vnútorná štruktúra vybraných najfrekventovanejších zdrojových skupín podľa počtu
spôsobených registrovaných pracovných úrazov Prameň: Národný inšpektorát práce: Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných
havárií v organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012
Choroby z povolania
V roku 2012 bolo na Slovensku v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie
práce evidovaných 186 chorôb z povolania, pričom v sledovanom roku inšpektoráty práce vyšetrili 14
ohrození chorobou z povolania a 143 chorôb z povolania.
Závažné priemyselné havárie
V roku 2012 nebola v organizáciách spadajúcich do pôsobnosti orgánov inšpekcie práce evidovaná
závažná priemyselná havária.
Európska únia
Zároveň uvádzame niektoré údaje o stave BOZP v rámci Európskej únie. Posledná pomerne
komplexná analýza ukazovateľov BOZP na úrovni EÚ bola vypracovaná na obdobie rokov 1999 až
2007.
38
Podľa tejto analýzy celkom 3,2% pracujúceho obyvateľstva EÚ vo veku 15-64 rokov v období roku
2007 utrpelo pracovný úraz. Toto percento predstavuje približne 6,9 milióna obyvateľov. Dopravný
pracovný úraz utrpelo 0,3%, čo predstavuje 0,67 milióna obyvateľov EÚ27. Toto číslo predstavuje
približne 9,6% všetkých pracovných úrazov za tento rok. Podľa ESAW, 5580 zamestnancov utrpelo
v danom roku smrteľný pracovný úraz a 2,9% všetkých zamestnancov utrpelo úraz s absenciou v práci
trvajúcou viac ako 3 dni.
Graf 6 znázorňuje výskyt pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 podľa veku a pohlavia.
Graf 6 Výskyt jedného alebo viac pracovných úrazov za rok 2007 v EÚ27 v rôznych vekových
skupinách (%) Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
Na grafe 7 je možné sledovať výskyt pracovných úrazov v krajinách EÚ27 za rok 2007 podľa odvetvia.
Najviac pracovných úrazov mužov bolo zaznamenaných v odvetví stavebníctva (5,4%) a žien v oblasti
zdravotníctva a sociálnej práce (3,1 %).
Graf 8 predstavuje údaje o úrazoch s následkom smrti a iných úrazoch s údajmi z roku 2005 a tiež
znázorňujú príčiny týchto úrazov.
Na Európskej úrovni sa výskumom v oblasti BOZP zaoberajú okrem Európskej komisie a Eurostatu aj
organizácie ako European Working Conditions Observatory (EWCO), International Labour
Organization (ILO), European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
(Eurofound) a iné. Okrem analýzy BOZP v rámci celej únie existuje množstvo parciálnych analýz
a publikácií zameraných na určitú krajinu, región, profesiu, konkrétny ukazovateľ BOZP a pod.
39
Graf 7 Zamestnanci s jedným alebo viac pracovnými úrazmi za obdobie roku 2007 podľa odvetvia Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
Graf 8 Počet úrazov s následkom smrti (vľavo) a pracovné úrazy spojené s viac ako 3 dňami absencie v práci; údaje z roku 2005 Prameň: Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg : Publications Office of the
European Union, 2010. ISBN 9789279146060
40
Prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER)
Okrem zisťovaní základných ukazovateľov stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú
realizované rôzne iné prieskumy na medzinárodnej i národnej úrovni. Ako príklad možno uviesť
prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý skúma, ako sa rieši problematika
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na európskych pracoviskách. Prieskum sa zameriava na
riadenie psychosociálnych rizík, stimuly a prekážky v oblasti prijímania opatrení a na zapojenie
zamestnancov do riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Cieľom celoeurópskeho prieskumu agentúry EÚ-OSHA bolo pomôcť organizáciám účinnejšie riešiť
bezpečnosť a ochranu zdravia na pracoviskách a podporovať zdravie a pohodu zamestnancov.
Tvorcom politík poskytuje medzinárodne porovnateľné informácie dôležité na vypracovanie a
zavedenie nových politík v tejto oblasti.
V roku 2009 sa v rámci prieskumu ESENER uskutočnilo takmer 36 000 rozhovorov s manažérmi a
zástupcami BOZP. Prieskum sa vykonával v podnikoch zo súkromného a verejného sektora s desiatimi
alebo viac zamestnancami v 27 členských štátoch EÚ, ako aj v Chorvátsku, Turecku, Nórsku a
Švajčiarsku. Na tento účel poskytuje politickým činiteľom medzinárodne porovnateľné informácie,
ktoré môžu využiť pri navrhovaní a vykonávaní nových politík v tejto oblasti.
V rôznych častiach prieskumu sa skúmajú:
- Riešenie problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia
o prijaté preventívne opatrenia, napríklad rozsah hodnotenia rizík,
o záväzok manažmentu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia,
o zdroje odbornosti, poradenstva alebo informácií,
o hlavné problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
- Riadenie „nových” psychosociálnych rizík
o hlavné problémy súvisiace so stresom, násilím, šikanovaním a obťažovaním na
pracovisku,
o vnímané príčiny psychosociálnych rizík,
o prijaté opatrenia na riadenie rizík,
o zavedenie formálnych postupov na predchádzanie psychosociálnym rizikám;
- Stimuly a prekážky – čo motivuje manažérov, aby prijímali opatrenia, a aké sú hlavné
prekážky?
o hlavné príčiny riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj
psychosociálnych rizík,
o hlavné ťažkosti pri bezpečnosti a ochrane zdravia, ako aj pri psychosociálnych
rizikách;
- Participácia zamestnancov: aké opatrenia sú zavedené a aký majú vplyv?
o vlastnosti formálneho zastúpenia (prostredníctvom zvoleného zástupcu alebo
orgánu),
o vlastnosti priamej participácie (ak nie je žiadny zástupca),
o vplyv participácie zamestnancov na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
o zdroje dostupné pre zástupcov.
41
Do štatistickej populácie boli zahrnuté všetky podniky s desiatimi alebo viacerými zamestnancami v
31 zúčastnených krajinách zo všetkých sektorov hospodárskej činnosti okrem poľnohospodárstva,
lesného a rybného hospodárstva (NACE A), domácností (NACE T) a extrateritoriálnych organizácií
(NACE U). Medzi 31 zúčastnenými krajinami je všetkých 27 európskych členských štátov, ako aj dve
kandidátske krajiny (Chorvátsko a Turecko) a dve krajiny EZVO (Nórsko a Švajčiarsko).
Táto práca sa vykonávala v spolupráci s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných
podmienok (Eurofound). Prieskum bol následne vyhodnocovaný v niekoľkých etapách a boli pritom
realizované aj sekundárne analýzy.
Zo zistení prieskumu ESENER1 vyplynulo, že európske podniky uplatňujú formálne opatrenia (na
základe stratégie alebo postupu) na riešenie všeobecných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci (BOZP) a psychosociálnych rizík, ale tiež menej formálne (ad hoc) opatrenia, najmä v prípade
psychosociálnych rizík. Formálne politiky BOZP sú častejšie vo väčších podnikoch, a pokiaľ ide o
krajiny, v Írsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku a v škandinávskych štátoch na rozdiel od
juhoeurópskych krajín, novších členských štátov a kandidátskych krajín. Dôvodom sú pravdepodobne
rozdiely v informovanosti, znalostiach a tradícii riešenia BOZP v týchto krajinách.
Podniky, ktoré nemajú politiku BOZP alebo nevykonávajú hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia,
uvádzajú ako hlavné dôvody ich nepotrebnosť alebo nedostatok odborných znalostí. Zdá sa, že je to
častejšie v malých podnikoch a v určitých krajinách. Je zaujímavé, že ako hlavná prekážka prijatia
politík v oblasti BOZP sa neuvádza právna zložitosť.
Hodnotenie rizík alebo podobné opatrenia sa s vyššou pravdepodobnosťou uplatňujú v podnikoch, v
ktorých bol ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, vo veľkých organizáciách a v
nebezpečných odvetviach. Zastúpenie zamestnancov sa zdá byť hlavným iniciátorom riešenia
problémov BOZP.
V prípade viac ako jednej tretiny organizácií – najmä malých – sa hodnotenie rizík zadáva externým
poskytovateľom. Aj tu však existujú významné rozdiely v závislosti od krajiny, pričom v prípade
Dánska, Spojeného kráľovstva, Švédska a Estónska sa uvádza veľmi nízka miera zadávania externým
poskytovateľom, a to dokonca aj v menších organizáciách.
V približne 40 % organizácií sa riešia otázky BOZP pravidelne na rokovaniach manažmentu na vysokej
úrovni, zatiaľ čo zapojenie líniových manažérov do riadenia BOZP uvádzajú vo väčšine organizácií (75
%) ako veľmi vysoké alebo skôr vysoké.
Nehody, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy a stres v súvislosti s prácou sú v
európskych podnikoch hlavnými obavami v oblasti BOZP. Ako hlavné obavy sa v dosť veľkom počte
podnikov uvádzajú násilie a najmä zastrašovanie a obťažovanie.
Formalizovanejšie postupy na riadenie psychosociálnych rizík sú rozšírené len v niektorých krajinách,
ako sú Írsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a škandinávske štáty, a tiež vo veľkých organizáciách a v
odvetviach verejnej správy, finančného sprostredkovania, školstva a zdravotnej a sociálnej práce.
42
Organizácie vo všeobecnosti riešia psychosociálne riziká zabezpečením školení a zavádzaním zmien v
organizácii práce. O psychosociálnych rizikách, ktoré môžu ovplyvniť zdravie alebo bezpečnosť, však
zamestnancov informovala len asi polovica respondentov.
Splnenie právnych povinností a požiadaviek zamestnancov sa zdá byť hlavným motívom riešenia tak
problematiky BOZP všeobecne, ako aj psychosociálnych rizík. Najdôležitejšie prekážky riešenia
psychosociálnych rizík v organizáciách sú vnímaná citlivosť problematiky spolu s nedostatkom
povedomia a zdrojov.
Všeobecné riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia v organizácii
Väčšina organizácií (76 %), s veľkou prevahou väčších organizácií, uviedla, že má dokumentovanú
politiku, zavedený systém riadenia alebo akčný plán BOZP. Podľa krajín najvyšší podiel uviedli v
Spojenom kráľovstve (98 %), Španielsku (97 %) a Írsku (96 %) na rozdiel od Grécka (38 %), Turecka (38
%) a Luxemburska (46 %).
V asi 33 % organizácií s takto dokumentovanou politikou sa domnievajú, že politika má veľký vplyv na
bezpečnosť a ochranu zdravia na ich pracovisku a v 52 % sú presvedčení, že má určitý vplyv. Tieto
podiely sú vyššie vo väčších organizáciách, čo by mohlo byť vyjadrením úrovne dostupných zdrojov na
účinnú realizáciu alebo lepšie využitie formálnych postupov.
V organizáciách, v ktorých nemali takúto politiku, najčastejšie uvádzali (54 %), že to „nepovažovali za
potrebné vzhľadom na riziká BOZP v organizácii“. Najčastejšie to bolo v odvetví finančného
sprostredkovania (69 %) a v malých organizáciách, čo môže znamenať buď skutočnú neexistenciu
rizík, alebo nižšie úrovne informovanosti o rizikách v MSP. Podľa krajín je sa táto kategória najviac
vyskytuje v Českej republike (71 %) a Poľsku (70 %).
Druhou najčastejšou príčinou je „nedostatok odborných znalostí“ na ich prípravu (51 %) s najvyšším
výskytom v Nemecku (65 %) a vo Francúzsku (60 %). Aj toto je zaujímavé zistenie, ktoré naznačuje, že
dokonca aj v starších členských štátoch môže byť na úrovni organizácie nedostatok odborných
znalostí na zavedenie politík a systémov BOZP.
Zapojenie manažmentu do BOZP sa uznáva ako kľúčový faktor uplatňovania opatrení na riešenie
problémov v oblasti BOZP. V prieskume ESENER sa toto skúma na úrovni vrcholového i líniového
manažmentu.
Z predložených údajov vyplýva, že otázky BOZP sa na úrovni vrcholového manažmentu „pravidelne“
prerokúvajú len asi v 40 % skúmaných podnikov, pričom tento podiel sa zvyšuje úmerne s veľkosťou
organizácie. Podľa krajín to bolo najčastejšie vo Švédsku (66 %), Spojenom kráľovstve (60 %) a
Holandsku (60 %), zatiaľ čo najnižšie percentuálne hodnoty dosahuje Litva (14 %) a Estónsko (22 %)
(Graf 9). Približne 15 % opýtaných uvádza, že vrcholový manažment sa na svojich stretnutiach
problémami BOZP prakticky nikdy nezaoberal.
43
Graf 9 Problémy ochrany zdravia a bezpečnosti prerokúvané na stretnutiach na vysokej úrovni podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci, 2010.
Angažovanosť líniových manažérov sa považuje za kľúčový faktor úspešnosti riadenia BOZP, preto je
sľubné ich vysoké alebo veľmi vysoké zapojenie, ktoré sa uvádza vo väčšine organizácií (75 %).
Najvyššie miery zapojenia sa uvádzali v Taliansku (92 %) a Holandsku (90 %).
Najčastejšie využívanými službami v oblasti BOZP v štátoch EÚ-27 sú služby odborníkov v oblasti
bezpečnosti práce (71 %) a lekárov špecializovaných na pracovné lekárstvo (69 %). Vo väčších
podnikoch sa uvádzalo častejšie využívanie všetkých druhov služieb v oblasti BOZP.
Dôležitým problémom BOZP, ktorý sa skúmal v rámci prieskumu ESENER, je pravidelná kontrola
bezpečnosti a ochrany zdravia ako súčasť hodnotenia rizík alebo podobného opatrenia.
Väčšina organizácií v EÚ-27 (87 %) vykonáva kontroly ako súčasť hodnotenia rizík. Podľa krajín
organizácie v Taliansku (99 %), Spojenom kráľovstve (97 %) a Španielsku (95 %) uvádzajú najvyššie
úrovne hodnotenia rizík alebo podobných opatrení. V jednotlivých odvetviach, podľa očakávania,
najvyššie podiely – vyše 90 % – zodpovedajú nebezpečnejším odvetviam, napr. banskému priemyslu
(99 %), výrobe (91 %) a stavebníctvu (91 %). V celej EÚ 36 % organizácií uvádza, že zadávajú
hodnotenie rizík externým poskytovateľom, medzi jednotlivými krajinami sa však údaje veľmi líšia
(Graf 10). Kontroly vykonávané v pravidelných intervaloch uviedlo 83 % organizácií. Kontroly sa
44
najčastejšie týkajú oblastí „technických zariadení a pracovného prostredia“ (96 %) a „organizácie
práce“ (75 %), zatiaľ čo následné opatrenia sa sústreďujú najviac na „technické zariadenia a pracovné
prostredie“ (84 %), zabezpečenie školení“ (80 %) a „organizáciu práce“ (63 %).
Graf 10 Hodnotenie rizík alebo kontroly na pracovisku obvykle zadávané externým poskytovateľom
služieb na základe zmluvy podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010.
V 12 % organizácií nevykonávajú pravidelné kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti vôbec, pritom
ako najčastejší dôvod uvádzajú „nepotrebnosť, pretože nemáme žiadne väčšie problémy“ (71 %).
Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, veľmi často uvádzali tento dôvod v Českej republike (95 %) a Dánsku
(92 %), kým pod priemerom ostali v Španielsku (50 %) a Grécku (52%). Naopak, „príliš zložité právne
povinnosti“ uviedlo ako dôvod nevykonávania kontroly iba 37 % respondentov.
Ako hlavnú obavu uvádzali európski manažéri nehody (80 % uviedlo veľké alebo určité obavy), po
ktorej nasledoval stres súvisiaci s prácou (79 %) a ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej
sústavy (78 %). Veľké alebo určité obavy násilia alebo hrozby násilia, zastrašovania a obťažovania
uviedlo takmer 40 % respondentov s najvyšším podielom v organizáciách zdravotníctva a sociálnej
práce a školstva.
Pokiaľ ide o faktory prispievajúce k psychosociálnym rizikám, manažéri sa obávajú hlavne „časového
stresu“ (52 %) a „nutnosti prichádzať do styku s ťažkými zákazníkmi, pacientmi atď.“ (50 %). „Časový
stres“ sa najčastejšie uvádza ako obava vo veľkých organizáciách a v odvetví obchodovania
45
s nehnuteľnosťami (61 %) a v škandinávskych krajinách (najviac vo Švédsku s 80 %), kým najmenej
častým problémom je v Taliansku (31 %), Maďarsku (37 %) a Lotyšsku (41 %).
V rámci ESENER sa skúmajú dva spôsoby riadenia psychosociálnych rizík: a) zavedenie postupov na
riešenie stresu, násilia a zastrašovania v súvislosti s prácou formálnym spôsobom a b) prijatie
opatrení na riadenie konkrétnych psychosociálnych rizík.
Menej ako tretina organizácii v krajinách EÚ-27 uviedla, že sú zavedené postupy na riešenie
zastrašovania a obťažovania (30 %), násilia súvisiaceho s prácou (26 %) alebo stresu v súvislosti s
prácou (26 %). Väčší výskyt bol zaznamenaný vo väčších organizáciách.
Tieto formalizovanejšie postupy sú rozšírené len v niekoľkých krajinách; najviac ich uvádzali v Írsku,
Spojenom kráľovstve, škandinávskych krajinách a Belgicku.
Podľa prieskumu ESENER, najvýznamnejším dôvodom riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany
zdravia je „plnenie právnych záväzkov“, ktoré uvádza 90 % zástupcov manažmentov v EÚ-27. V tom
nie sú významné rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť podniku alebo odvetvie. Druhým najčastejšie
uvádzaným dôvodom je „požiadavka zamestnancov alebo ich zástupcov“ (76 %) s najnižším
podielom v odvetví hotelov a reštaurácií (71 %) a najvyšším podielom v ťažobnom priemysle (87 %).
Pokiaľ ide o hlavné ťažkosti v rámci riešenia problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia, 36 %
organizácií v krajinách EÚ-27 uviedlo „nedostatok zdrojov (času, personálu, peňazí)“, pričom
v organizáciách verejnej správy to bolo až 51 %. Podľa jednotlivých krajín je táto prekážka
najdôležitejšia v Rumunsku (74 %), Portugalsku (61 %) a v Lotyšsku (60 %), na rozdiel od Rakúska
(19 %), Fínska (21 %) a Holandska (22 %).
Druhý najobvyklejší faktor, ktorým je „nedostatok povedomia“ (26 %), je veľmi významnou
prekážkou v Rumunsku (69 %), Portugalsku (61 %) a na Cypre (51 %), ale len menej významnou v
Dánsku (6 %), Chorvátsku (8 %) a na Slovensku (8 %). „Nedostatok odborných znalostí“ je veľkou
prekážkou pre 24 % organizácií s podielom od 5 % v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku po 57 %
v Portugalsku, 55 % v Turecku a 54 % v Rumunsku.
Najdôležitejšie faktory, ktoré sťažujú znižovanie psychosociálnych rizík, sú „citlivosť problematiky“,
„nedostatok povedomia“, „nedostatok zdrojov (času, zamestnancov alebo peňazí)“ a „nedostatok
odbornej prípravy“. Vnímaná „citlivosť problematiky“ je častejšie problémom vo väčších
organizáciách, rovnako ako problémy súvisiace s „kultúrou v podniku“.
V priemere 38 % organizácií v 27 krajinách EÚ využíva na riešenie psychosociálnych rizík pri práci
informácie alebo podporu externých zdrojov. Väčšie spoločnosti (64 % z nich s viac ako 500
zamestnancami) sú v tomto smere aktívnejšie než menšie spoločnosti (vrátane 32 % s 10 – 19
zamestnancami).
Podľa krajín sa organizácie v Rakúsku (21 %), Estónsku (21 %) a Grécku (23 %) spoliehajú na
externé zdroje s menšou pravdepodobnosťou než organizácie v Španielsku (68 %), vo Švédsku
(59 %) a v Slovinsku (58 %) (Graf 11). Pokiaľ ide o odvetvia, najvyššie využívanie externých informácií
alebo externej podpory uvádzajú odvetvia zdravotníctva a sociálnej práce (53 %) v porovnaní
46
s výrobou (33 %) a stavebníctvom (33 %). V organizáciách, ktoré nevyužili externé informácie ani
externú podporu, uviedlo 43 % zástupcov manažmentu, že informácie tohto typu by boli pre ich
organizáciu užitočné. Podľa odvetví je najvyšší podiel vo verejnej správe (61 %), zdravotníctve a
sociálnej práci (58 %) a školstve (54 %), kým podľa krajín najvyššie údaje uvádzajú v Portugalsku
(73 %), Turecku (72 %) a Rumunsku (71 %).
Graf 11 Využite informácií alebo podpory z externých zdrojov na riešenie psychosociálnych rizík pri práci podľa krajín (v % organizácií) Prameň: Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010 Oblasťami, v ktorých budú tieto informácie alebo táto podpora najužitočnejšie, sú „ako navrhnúť a
zaviesť preventívne opatrenia“ (91 %), „ako začleniť psychosociálne riziká do hodnotenia rizík“ (83
%) na druhom mieste a „ako riešiť špecifické problémy, ako napr. násilie, obťažovanie alebo stres“
(77 %).
Až 54 % opýtaných uviedlo, že sa uskutočňujú konzultácie so zamestnancami o opatreniach na
obmedzenie psychosociálnych rizík a až 67 % uviedlo, že vyzývali svojich zamestnancov, aby sa
aktívne zúčastnili na zavádzaní a hodnotení opatrení. Podiel účasti je vo väčších organizáciách ešte
vyšší.
Podľa krajín najčastejšie uvádzali konzultácie so svojimi zamestnancami a ich vyzývanie, aby sa
zúčastnili na zavádzaní opatrení, v Rumunsku, Dánsku a Nórsku, najmenej v Estónsku, Maďarsku
47
a Luxembursku. Podľa odvetví sa najvyššia miera neformálnej účasti zamestnancov uvádza v
zdravotníctve a sociálnej práci, ťažobnom priemysle a školstve.
Pokiaľ ide o formálne zastúpenie zamestnancov, vyše 40 % opýtaných manažérov uviedlo, že v
organizácii je buď závodná rada, alebo zastúpenie odborovej organizácie. Formálna účasť
zamestnancov je zreteľne tým vyššia, čím väčšia je organizácia.
Podľa odvetvia uvádzajú niektorý druh formálneho zastúpenia zamestnancov v podniku, a to buď
závodnú radu, alebo zastúpenie odborovej organizácie zamestnancov, najčastejšie v odvetviach
zásobovania elektrinou, plynom a vodou, vo verejnej správe a školstve.
Najčastejšie určitý druh formálneho zastúpenia zamestnancov v podniku uvádzajú v škandinávskych
krajinách, na rozdiel od Portugalska, Grécka a Českej republiky. Pokiaľ ide o závodné rady, ich
najvyššie počty uviedli v Dánsku (61 %), po ktorom nasledujú Španielsko (58 %) a Luxembursko (57
%). Zastúpenie odborovými organizáciami najčastejšie uviedli v Nórsku (87 %), vo Švédsku (73 %), v
Dánsku (65 %) a vo Fínsku (59 %).
V súvislosti s formálnym zastúpením v oblasti BOZP sa v prieskume ESENER zisťovala prítomnosť
zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Organizácie v krajinách EÚ-27 uvádzajú oveľa vyššiu prítomnosť zástupcov zamestnancov pre
bezpečnosť (65 %) než komisií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (28 %). Podľa očakávania je
menší rozdiel vo veľkých organizáciách (250 – 500 zamestnancov), ktoré majú podiely 87 %, resp.
83 %.
Rovnako, ako pri formálnom zastúpení zamestnancov, aj tu existuje jednoznačná súvislosť s
veľkosťou organizácie, najmä pokiaľ ide o existenciu komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci, ktorá je tým častejšia, čím väčšia je organizácia.
Formálne zastúpenie v oblasti BOZP sa častejšie uvádza v odvetviach zásobovania elektrinou,
plynom a vodou, zdravotníctva a sociálnej práce a finančného sprostredkovania. Pokiaľ ide o
zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, najvyšší podiel uvádzajú v podnikoch zásobovania
elektrinou, plynom a vodou (75 %), zdravotníctve a sociálnych službách (68 %) a vo výrobe (68 %),
najnižší podiel zodpovedá ťažobnému priemyslu (53 %) a hotelom a reštauráciám (55 %). Údaje o
výboroch pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvádzali častejšie v organizáciách zásobovania
elektrinou, plynom a vodou (50 %), finančného sprostredkovania (35 %) a školstva (34 %).
Podľa krajín bolo formálne zastúpenie v oblasti BOZP častejšie v organizáciách v Dánsku, Nórsku,
Bulharsku a Írsku. Prítomnosť zástupcov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je obzvlášť
vysoká v Taliansku (98 %), Nórsku (92 %) a Dánsku (89 %), kým najnižšia je v Grécku (14 %), Turecku
(19 %) a Portugalsku (27 %). Výbory pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa častejšie uvádzali v
Dánsku (71 %), Bulharsku (68 %) a Estónsku (48 %), naopak najmenej v Lotyšsku (3 %), Grécku
(8 %) a Maďarsku (10 %).
48
Výsledky prieskumu v rámci Slovenskej republiky
Ako už bolo spomínané, do prieskumu ESENER boli zapojené krajiny E 27 a Chorvátsko, Turecko,
Nórsko a Švajčiarsko. Nižšie uvádzame výsledky prieskumu pre Slovenskú republiku a pre porovnanie
aj priemer všetkých skúmaných krajín.
Prvou sledovanou oblasťou prieskumu bolo riadenie BOZP. V rámci tejto oblasti sa skúmala existencia
politiky, riadiaceho systému alebo akčného plánu BOZP u respondentov a intenzita ich vplyvu, pričom
na Slovensku až takmer 90% opýtaných uvádza existenciu týchto dokumentov a približne 35%
opýtaných tvrdí, že majú veľký vplyv na stav BOZP; (priemer za 31 sledovaných krajín – približne
80%). V tejto oblasti sa ďalej sledovala úroveň zapojenia líniových manažérov do riadenia BOZP, kde
táto hodnota dosahuje 75% za Slovenskú republiku pri priemere všetkých opýtaných približne 70%.
V prieskume sa sleduje, či sú pracoviská pravidelne kontrolované z hľadiska bezpečnosti a ochrany
zdravia v rámci hodnotenia rizík. Slovensko figuruje na 4. mieste za Talianskom, Spojeným
kráľovstvom a Španielskom s hodnotou až 95% pri priemere 85%. Podľa prieskumu sa spomínané
kontroly na Slovensku vykonávajú v miere 35% externým subjektom pri priemere všetkých
sledovaných krajín 33%. V rámci prvej sledovanej oblasti sa ďalej zisťovalo, či respondenti vykonávajú
analýzu príčin absencie v práci zo zdravotných dôvodov. Pravidelnú analýzu týchto príčin uvádza
polovica respondentov v SR, čo je zároveň priemerom za všetky sledované krajiny. Prieskum sa tiež
zaujímal o využívanie expertov, resp. profesionálnych služieb v oblasti BOZP respondentmi. Za
Slovensko uvádza 87% respondentov využívanie expertov v oblasti bezpečnosti (priemer 71%), 73%
respondentov využíva všeobecné poradenstvo v oblasti BOZP (priemer 72%) a 13% respondentov
využíva služby psychológa (priemer 16%). Pri zisťovaní, či u respondentov prebehla v posledných
troch rokoch inšpekcia práce príslušnou verejnou inštitúciou za účelom zistenia podmienok
bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku ESENER dospel k nasledovným výsledkom: na Slovensku
50% opýtaných odpovedalo kladne na túto otázku, pričom priemer dosahoval približne 55%. Čo sa
týka získavania a využívania informácií o BOZP od rôznych subjektov, v podmienkach SR využíva
informácie 64% respondentov od zmluvných expertov BOZP (priemer 65%), 58% respondentov od
inšpektorátu práce (priemer 58%), 47% respondentov od formálnych inštitúcií BOZP (priemer 56%),
41% respondentov od vlastných špecialistov na BOZP (priemer 55%), 36% respondentov od
zamestnávateľských organizácií (priemer 29%) a 20% respondentov od odborov (priemer 21%).
Ďalšou sledovanou oblasťou prieskumu sú psychosociálne riziká a ich riadenie. Z prieskumu
zaujímania sa manažérov o vybrané psychosociálne riziká v rámci BOZP vyplynulo, že určitý záujem
resp. obavy o stres spojený s prácou v rámci BOZP v SR uvádza 60% opýtaných (priemer 80%), určitý
záujem resp. obavy o násilie alebo hrozbu násilia v rámci BOZP uvádza 15% opýtaných (priemer 40%)
a určitý záujem resp. obavy o šikanovanie a obťažovanie v rámci BOZP uvádza asi 8% opýtaných
(priemer 40%). Ďalej prieskum sledoval opatrenia prijaté na riešenie psychosociálnych rizík za
posledné tri roky. Za Slovenskú republiku medzi prijaté opatrenia uvádza 55% opýtaných
poskytovanie tréningu (priemer 58%), 23% opýtaných zmeny v organizácii práce (priemer 40%), 40%
opýtaných prestavbu alebo zmeny na mieste výkonu práce (priemer 37%), 18% opýtaných
psychologické poradenstvo pre zamestnancov (priemer 34%), 21% opýtaných zmeny v pracovnom
čase (priemer 29%) a 15% opýtaných zavedenie postupu riešenia konfliktov (priemer 23%).
V prieskume sa zisťovalo, či sú zamestnanci informovaní o psychosociálnych rizikách a ich dopadoch
49
na bezpečnosť a zdravie. Z vybraných respondentov zo SR 58% uvádza, že informuje svojich
zamestnancov o týchto rizikách a dopadoch (priemer 55%).
Hnacie sily a prekážky v riadení BOZP a psychosociálnych rizík je osobitnou oblasťou v prieskume
ESENER. Podľa prieskumu v SR za hlavný dôvod pre riadenie BOZP považuje 89% respondentov
splnenie zákonnej povinnosti (priemer 91%), 85% respondentov požiadavky zamestnancov alebo ich
zástupcov (priemer 76%), 61% respondentov tlak zo strany inšpekcie práce (priemer 57%) a 72%
respondentov ekonomické alebo výkonnostné dôvody (priemer 52). Na druhej strane za hlavné
prekážky v riadení BOZP v rámci SR považuje 23% opýtaných nedostatok zdrojov (priemer 36%), 8%
opýtaných nedostatok povedomia (priemer 26%), 5% opýtaných nedostatočnú odbornosť (priemer
24%) a 7% opýtaných nedostatok technickej podpory a vedenia (priemer 21%).
Jednou zo súčastí prieskumu je sledovanie zapojenia a účasti zamestnancov na zaisťovaní BOZP.
Prieskum zisťuje existenciu formálne stanoveného zástupcu zamestnancov v oblasti BOZP. Za
Slovensko takmer 80% respondentov uvádza, že pozícia zástupcu zamestnancov v oblasti BOZP je
formálne stanovená. V priemere 75% respondentov zo všetkých sledovaných krajín uvádza rovnakú
odpoveď.
2.2.3 Stanovenie problémov spojených so zabezpečovaním BOZP na Slovensku
Nasledovné hlavné problémy v oblasti BOZP boli stanové na základe analýzy ukazovateľov BOZP
a výstupov kontrolnej činnosti inšpekcie práce v roku 2012.
V roku 2012 bolo zrealizovaných celkovo 72 995 výkonov inšpekcie práce. V rámci výkonu inšpekcie
práce bolo v kontrolovaných subjektoch zistených spolu 50 284 porušení predpisov (pokles oproti
roku 2011 o 12 %).
V oblasti BOZP bol najvyšší počet nedostatkov v počte 15 033 zistení v súvislosti s prevádzkou a
technickým stavom vyhradených technických zariadení (ďalej len „VTZ“), druhý najvyšší počet
nedostatkov na prevádzkových budovách (8 915), pri dodržiavaní ustanovených pracovných
podmienok (7 155) a pri zriadení alebo fungovaní systémov riadenia BOZP (5 331).
Z hľadiska vykonávanej profesie a zaradenia v zamestnaní v roku 2012 najviac závažných
pracovných úrazov zaznamenali vodiči a obsluhy pojazdných strojových zariadení, preto nemožno
opomenúť výstupy kontrolnej činnosti NIP v oblasti sociálnej legislatívy v doprave, ktorú NIP skúma
osobitne. Na pracoviskách a pozemných komunikáciách bolo zistených celkom 16 880 nedostatkov.
Najpočetnejším nedostatkom zisteným kontrolami dodržiavania zákona bolo nedodržanie
prestávky počas jazdy (5 553 nedostatkov), nedodržanie denného minima času odpočinku (5 392
nedostatkov) a nedodržanie denného limitu času jazdy (2 207 nedostatkov).
Negatívne trendy týkajúce sa šetrenia v oblasti BOZP pokračovali aj v roku 2012. V oblasti
najzávažnejších zistení konštatujeme opakovane nedostatočnú znalosť platnej legislatívy u
všetkých foriem podnikateľských subjektov, prípadne nedôsledné napĺňanie požiadaviek
ustanovení právnych predpisov. Z kontrolných zistení vyplýva, že nie sú plnené základné zákonné
povinnosti.
50
Rozdiely v jednotlivých oblastiach BOZP závisia od veľkosti organizácie v tom smere, že čím je
organizácia väčšia, tým väčšiu mieru zodpovednosti pripisuje bezpečnosti a ochrane zdravia, čo
samozrejme súvisí aj s ekonomickou prosperitou. V malých a stredných podnikoch sa úroveň BOZP
zvyšuje len veľmi ťažko a pretrváva nesystémový prístup. Na základe zistených skutočností sa v
jednotlivých oblastiach výkonu jedná o tieto najzávažnejšie nedostatky:
- v oblasti riadenia BOZP zamestnávatelia nevyužívajú jednotlivé prvky systému riadenia BOZP
vo vzájomnej súčinnosti a nadväznosti tak, aby pôsobili ako systém. Úroveň riadenia BOZP je
závislá od odbornej úrovne bezpečnostného technika a jeho autority. Konatelia uzatvorením
zmluvy o dodávke bezpečnostnotechnickej služby prenášajú zodpovednosť za BOZP na
dodávateľského technika. Stáva sa, že bezpečnostní technici nesledujú nové predpisy v
oblasti BOZP, nepoznajú konkrétne predpisy a pri špeciálnych činnostiach nestačia časovo a
odborne pokryť problematiku BOZP. Nie sú nikým kontrolovaní a usmerňovaní a chybné
dokumenty prenášajú do viacerých subjektov. Stratégia a politika BOZP je vypracovaná
ako formálny dokument a neobsahuje konkrétne zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v
oblasti BOZP v danom subjekte. Pri hodnotení nebezpečenstiev a posudzovaní rizík sa
vyskytujú tabuľkové, odkopírované dokumenty, ktoré nie sú prispôsobené na vlastné
podmienky zamestnávateľa. Zástupcovia zamestnancov často nie sú viditeľne aktívni v oblasti
BOZP.
- v oblasti osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) je častým nedostatkom
zisťovaným počas výkonov inšpekcie práce neposkytovanie OOPP potrebných k ochrane
života a zdravia zamestnancov pri výkone pracovných činností, resp. poskytovanie OOPP
poskytujúcich nedostačujúcu ochranu zdravia zamestnancov. Neposkytnutie OOPP sa
vyskytuje najmä pri krátkodobom zamestnávaní osôb na základe pracovnej zmluvy na dobu
určitú a na základe dohody o vykonaní práce. Zamestnávatelia to odôvodňujú ekonomickými
nákladmi. Pri činnostiach vyžadujúcich potrebu nákladných OOPP si firmy vykonávajúce
tieto činnosti najímajú živnostníkov. Jedná sa najmä o práce s motorovou pílou a
stavebné práce. Nedostatočné prideľovanie OOPP súvisí aj s veľkou fluktuáciou
zamestnancov a bolo zistené, že v niektorých firmách poskytujú OOPP až po uplynutí
skúšobnej doby. Ďalším nedostatkom je nevedenie evidencie pridelených OOPP,
neudržovanie ich vo funkčnom stave a tiež absentuje kontrola zo strany zamestnávateľa
na používanie OOPP.
- v oblasti organizácie práce došlo k poklesu zistených nedostatkov o 35 % oproti roku 2011.
Nedostatky sa vyskytli pri obsluhe strojov a zariadení, ktoré neboli vyhradenými
technickými zariadeniami (ďalej len „VTZ) a obsluha nebola preukázateľne poučená a
zaškolená s návodom na obsluhu konkrétneho stroja, prípadne zaškolená príslušnou
servisnou organizáciou. Pri vyšetrovaní príčin závažných pracovných úrazov bolo
zisťované neurčenie bezpečného pracovného postupu. Mnohé podnikateľské subjekty
nevenujú dostatočnú pozornosť overovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu, nezaraďujú
zamestnancov na práce s ohľadom na ich zdravotný stav, osobnostné predpoklady a
odbornú spôsobilosť. Táto skutočnosť má nepriaznivý dopad na úrazovosť.
- v oblasti pracovného prostredia sa ako najčastejšie škodlivé faktory vyskytujú hluk a
prach a to pri rôznych pracovných činnostiach, napr. výroba krmív, pekárne, stolárstvo,
51
výrobné haly, nákladné vozidlá, motorové reťazové píly a pod. Zamestnávatelia
nevykonávajú objektivizáciu pracovného prostredia v zmysle platnej legislatívy. Opatrenia
na znižovanie škodlivých faktorov zabezpečujú často až na základe nariadenia inšpektora
práce alebo orgánu regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
- v oblasti vyhradených technických zariadení (VTZ) sa pri výkone inšpekcie zistilo najviac
nedostatkov. Nedostatky sa týkali hlavne neoverovania bezpečnosti VTZ – elektrických,
tlakových, plynových a zdvíhacích, odbornými prehliadkami a odbornými skúškami v
predpísaných lehotách a neodstraňovanie nedostatkov, ak boli zistené pri odborných
prehliadkach a odborných skúškach. Nedostatky sa vyskytli v evidencii VTZ, ktorá je
nedostatočná, neaktualizuje sa, nevykonávajú sa všetky úkony, ktoré sú potrebné počas
prevádzky, sprievodná technická dokumentácia neobsahuje všetky náležitosti, chýbajú
záznamy úkonov do predpísanej dokumentácie (napr. nevedenie prevádzkových denníkov,
revízne knihy pri výťahoch neobsahujú zápisy o závadách a opravách). Zamestnávatelia
obsluhou VTZ poverovali osoby, ktoré nemali príslušnú kvalifikáciu, nezabezpečili vyškolenie
obsluhy alebo sa zistili nedostatky v odbornej spôsobilosti obsluhy. Vyskytujú sa
nedostatky v činnosti revíznych technikov, ktorí nemajú často vypracovaný pracovný
postup na výkon odborných prehliadok a odborných skúšok, v revíznych správach neuvádzajú
údaje o tom, či boli a ako boli odstránené nedostatky zistené pri predchádzajúcich
odborných prehliadkach a odborných skúškach, neuvádzajú návrh opatrení na odstránenie
zistených nedostatkov, neuvádzajú údaje meracích prístrojov a zistili sa aj formálne
nedostatky v revíznych správach. Pri elektrických zariadeniach bolo najviac nedostatkov v
technických dokumentáciách stavieb, v elektroinštaláciách a bleskozvodoch objektov. Pri
zdvíhacích zariadeniach sa nedostatky často vyskytovali pri výťahoch. Vyskytli sa nedostatky
v označovaní rozvodov plynu, plynovodov, chýbali ochranné nátery v prevádzke kotolní
pri plynových zariadeniach. Pri tlakových zariadeniach chýbala často kvalifikovaná obsluha,
vyskytovali sa nedostatky v bezpečnostnom značení, skladovaní fliaš na prepravu plynov,
nebola zabezpečená dostupnosť poistných ventilov, ovládačov.
- v oblasti prevádzkových budov a objektov sa najviac nedostatkov vyskytuje pri tých
objektoch, ktoré sú prenajímané a do ktorých zamestnávatelia nechcú investovať peniaze na
rekonštrukciu. Pri prevádzkových budovách a objektoch sa vyskytli najmä tieto závažné
nedostatky - chýbajúce bezpečnostné značenie, chýbajúce zábradlia a madlá, poškodené
podlahy, nezakryté otvory, nefunkčné dvere, nezaistenie rámp proti pádu. V skladových
priestoroch boli zisťované neoznačené a poškodené regály, zlé osvetlenie. Pri strojoch je
najčastejšie sa vyskytujúcim nedostatkom nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia alebo nezabezpečenie jeho riadneho fungovania.
- v oblasti činností je najproblematickejším odvetvím oblasť stavebníctva. Podmienky
výkonu práce sa menia aj niekoľkokrát denne. Na jednom stavenisku resp. pracovisku
vykonáva činnosť niekoľko subjektov, medzi ktorými nie sú uzatvorené žiadne zmluvy a nie
je riešená zodpovednosť v oblasti BOZP. Často chýbala kolektívna ochrana
zamestnancov. Pri používaných stavebných strojoch boli nečitateľné štítky, stroje neboli
označené názvom prevádzkovateľa, pri výkopoch neboli zabezpečované vhodné
52
bezpečnostné opatrenia. Zistené nedostatky sa vyskytovali aj na pomocných stavebných
konštrukciách.
Činnosť inšpekcie práce je zameraná aj na dohľad výrobkov, resp. trhový dohľad. Pri previerkach
trhového dohľadu zameraného na BOZP nebolo ani raz zistené, že by organizácia ako výrobca,
dovozca alebo distribútor určených výrobkov uviedla na trh určené výrobky bez posúdenia zhody
ich vlastností s technickými požiadavkami na bezpečnosť, na ktorý by nebolo vydané pred
uvedením určeného výrobku na trh písomné vyhlásenie o zhode s technickými predpismi.
Rovnako inšpektori práce nenarazili na žiaden určený výrobok, ktorý by bol chybne posúdený z
hľadiska spĺňania bezpečnostných požiadaviek.
Inak povedané, stav BOZP a pracovných podmienok u slovenských zamestnávateľov a fyzických osôb,
ktoré sú podnikateľmi, stagnuje, najmä sa podstatne nezlepšuje stav prevádzkovaných technických
zariadení. Táto situácia je odrazom súčasnej ekonomickej situácie, ale tiež nesprávnej organizácie
práce zamestnávateľov a neplnenia povinností zo strany zamestnávateľov a zamestnancov. Tento
stav je veľmi často dôsledkom negatívneho vzťahu organizácií k BOZP vrátane nedostatočného
právneho povedomia štatutárnych orgánov zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov. V mnohých
organizáciách nemožno hovoriť o požadovanom systémovom prístupe k problematike BOZP.
Spolupráca vedenia, vedúcich zamestnancov a zamestnancov v oblasti BOZP je veľmi často
nedostatočná a formálna. Zamestnávatelia preferujú hospodárske a komerčné aktivity pred
starostlivosťou o zamestnancov.
Lepšia situácia je u veľkých zamestnávateľov, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov pre BOZP,
bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba, ktorí účinnejšie zabezpečujú plnenie
úloh v oblasti BOZP.
Problémy spôsobuje aj nedostatočné spoločenské docenenie významu BOZP a tiež nevhodné
zaradenie bezpečnostného technika v organizačnej štruktúre zamestnávateľa. Doteraz sa nepodarilo
výrazne zlepšiť stav v posudzovaní rizík u zamestnávateľov a presadiť posudzovanie rizika ako hlavnej
zásady prevencie vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania.
2.3 Systémové riadenie BOZP
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je prierezová oblasť zaoberajúca sa ochranou
bezpečnosti, zdravia a pohody osôb zapojených do práce. Stále zložitejšie pracovné postupy a zmeny
pracovných podmienok spolu so súvisiacimi novými alebo meniacimi sa druhmi nebezpečnosti
prinášajú nový systematický prístup k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vyžadujú sa riešenia,
ktoré umožnia zamestnávateľom zohľadňovať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia na všetkých
úrovniach prevádzky a vo všetkých druhoch činností a transformovať ich do vhodných rutinne
uplatňovaných opatrení.
Pri riadení BOZP môžeme vychádzať zo všeobecnej teórie riadenia, v ktorej činnosti môžeme rozdeliť
na vedenie (resp. riadenie), plánovanie, organizovanie, rozhodovanie a kontrolu. Tieto činnosti
postupne vychádzajú zo stratégie BOZP, ktorá je vyjadrená zámermi a cieľmi a dosahovaná
53
prostredníctvom konkrétnych opatrení. Pri správnom riadení BOZP môžeme pozorovať cyklus, ktorý
sa neustále opakuje, pričom dochádza ku kontinuálnemu zlepšovaniu riadenia a stavu BOZP (24).
Členské štáty Európskej únie, ako aj členské štáty Medzinárodnej organizácie práce sú vyzývané,
resp. im z členstva v týchto organizáciách alebo z medzinárodných zmlúv vyplývajú povinnosti
vypracovať národné smernice a normy pre systém riadenia BOZP. Národná smernica by mala tvoriť
základ na vypracovanie „odvetvových“ smerníc pre systém riadenia BOZP v skupinách podnikov
podľa rôznych kritérií.
Pre zaistenie realizácie systémového riadenia BOZP na národnej úrovni štát stanovuje zodpovednú
inštitúciu na propagovanie a presadzovanie zavádzania systémov riadenia BOZP v podnikoch. V
Slovenskej republike je takouto inštitúciou Národný inšpektorát práce.
Pre zavádzanie systematického riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli vydané rôzne
normy a príručky. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako aj Smernica Rady 89/391/EEC
ukladajú zamestnávateľom povinnosť písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej
vykonania a zároveň ukladajú zamestnávateľom povinnosť pravidelne ich vyhodnocovať a podľa
potreby aktualizovať. Týmito krokmi sa štát aj Európska únia snažia vniesť do riadenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci systémový prístup, a to nielen na úrovni štátu, ale predovšetkým na úrovni
podnikov.
Systematické riadenie BOZP sa spravidla nezameriava len na výkon BOZP, ale aj na oblasti výchovy,
vzdelávania, výskumu a vývoja, osvety, propagácie BOZP a iné obdobné oblasti.
Na podporu systematického riadenia BOZP slúžia mnohé príručky, ktoré okrem orgánov štátnej
správy a medzinárodných inštitúcií verejného charakteru vydávajú aj súkromné inštitúcie zaoberajúce
sa BOZP.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dokonca v roku 2009 zaviedla
udeľovanie filmových ocenení filmov o zdravom pracovnom prostredí (Healthy Workplaces Film
Award) za najlepší dokumentárny film o témach zameraných na prácu.
Na implementovanie a skvalitňovanie systému riadenia BOZP sú potrebné prostriedky a zdroje:
- materiálne (merania, monitorovania, vyhodnocovania technikou, ai.),
- personálne (odborní pracovníci pre BOZP),
- informačné (predpisy, odborná literatúra, účasť na popularizačných akciách),
- na vzdelávanie,
- na zabezpečenie prostriedkami osobnej ochrany,
- na výrobno-prevádzkovú inovácie, opravy a údržbu (nákup náhradných dielcov),
- motivačné (hmotná zainteresovanosť, mzdové ohodnotenie) ai.
Zavádzanie vhodného systému riadenia BOZP u zamestnávateľov má dôležité opodstatnenie v praxi.
Vytvorením primeraného mechanizmu, ktorý zabezpečí správny prístup zamestnávateľov v oblasti
BOZP, možno dosiahnuť trvalé zvyšovanie úrovne BOZP. To má dôležitý hospodársky význam,
pretože riešenie otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia a v širšom meradle s
54
vytváraním priaznivých pracovných podmienok a pracovných vzťahov, prináša optimalizáciu
pracovného procesu a pozitívny ekonomický efekt. Prináša zníženie strát, vyššiu produktivitu,
efektívnosť a kvalitu práce. Na druhej strane má aj dôležitý humánny aspekt, ktorý prezentuje
kultúrnu a spoločenskú úroveň zamestnávateľa a štátu. K dosiahnutiu uvedeného by mal slúžiť aj
program NIP s názvom Bezpečný podnik.
Program „Bezpečný podnik“ je nástroj na podporu zavádzania efektívneho systému riadenia BOZP a
na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike. Účasť v tomto programe je
dobrovoľná. Záujemcovia, ktorí sa prihlásia do programu „Bezpečný podnik“, zavedú vo svojom
subjekte systém riadenia BOZP podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“
NIP 2002, získajú osvedčenie (certifikát) s názvom „Bezpečný podnik“, udelený Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj ďalšie zvýhodnenia, spojené s účasťou v programe. Ocenený
subjekt predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach, t. j. nielen v zmysle zaistenia BOZP a
bezpečnosti technických zariadení, ale tiež po stránke zaistenia zdravých podmienok na pracovisku,
protipožiarne bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí
správnych orgánov vo veciach životného prostredia.
2.3.1 Princípy systémového riadenia BOZP
Medzi základné princípy systémového riadenia BOZP by sme mohli zaradiť nasledovné:
- Kontinuálnosť plánovania BOZP. Zamestnávateľ na základe podmienok, v ktorých funguje a
potrieb musí zvoliť formu kontinuálneho plánovania a plánovacie obdobie.
- Pružnosť plánovania. Firma na základe neustále sa meniacich podmienok by mala plány
meniť a prispôsobovať v miere nevyhnutnej vzhľadom k novým alebo predpokladaným
okolnostiam
- Plánovanie alternatív. Do plánov je potrebné zahrnúť rôzne alternatívy, ktoré môžu nastať
predvídať rôzne situácie. Firma by preto mala mať pripravených viacero variantov plánov.
- Analýza vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Predpokladom dobrého plánovania je
objektívne poznanie organizácie aj jej okolia a faktorov, ktoré majú vplyv na jej činnosť aj
v oblasti BOZP.
- Analýza minulosti a budúcnosti. Spracovaniu plánu by mala napomáhať analýza
nedostatkov v hospodárení firmy, vývoja dopytu, situácie u konkurencie, prognózy vývoja
trhu, stanovených cieľov, cenovej politiky a pod.
- Organizácia a koordinácia plánovacieho procesu. Spracovanie firemných plánov nie je
záležitosťou len plánovacieho útvaru, ale na jeho zostavení by sa mali podieľať všetky útvary
firmy ktorých sa BOZP týka.
- Motivácia. Pracovníci musia byť dostatočne motivovaní. So zámermi plánu musia by
oboznámení všetci pracovníci firmy, aby jeho ciele prijali za svoje a aby svojou prácou
prispeli k ich plneniu.
- Kontrola. Kontrola plnenia plánu poskytuje informáciu, ako kvalitne bol plán
spracovaný, ako sa plní a ako na jeho realizáciu pôsobia zmenené vonkajšie a vnútorné
55
podmienky. Kontrola plnenia plánu je podkladom pre jeho zmenu, pre zostavenie
nového plánu alebo k opusteniu plánovacích zámerov.
2.3.2 Stratégia BOZP
V roku 2013 bola zverejnená nová Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej
republike a program jej realizácie na roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020, ktorá nadväzuje na
aktuálnu stratégiu EÚ v oblasti BOZP do roku 2020.
Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike a program jej realizácie na
roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020 (ďalej „stratégia BOZP“) pomenúva jej základný cieľ a
priority a stanovuje zásadné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“)
v Slovenskej republike na obdobie do roku 2015 s výhľadom do roku 2020 na podporu
zamestnávateľov v ich starostlivosti o BOZP. Návrh stratégie bol pripravený v spolupráci s členmi
Koordinačného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý je poradným orgánom
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre koordinovanie aktivít štátnych
orgánov v oblasti BOZP, prípravu zásadných materiálov a hodnotenie politiky BOZP v Slovenskej
republike. Stratégia BOZP a najmä program jej realizácie budú aktualizované na obdobie rokov 2016
až 2020 vzhľadom na budúci stav a potreby Slovenska. Stratégia BOZP je pripravená v nadväznosti na
známe zámery, ciele a nástroje pripravovanej stratégie Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v oblasti BOZP
do roku 2020.
Aj v rokoch 2013 až 2020 bude cieľom stratégie BOZP znižovanie pracovnej úrazovosti, a to najmä
smrteľných pracovných úrazov a úrazov s celoživotnými následkami a eliminovanie príčin chorôb
z povolania a podpora zamestnávateľov a zamestnancov pri preventívnej činnosti a prijímaní
účinných opatrení na zlepšenie BOZP. Stratégia poukazuje na potrebu preventívnych a ochranných
opatrení v oblasti BOZP ako súčasti firemnej kultúry a zahrnutie oblasti BOZP do celoživotného
vzdelávania zamestnancov a manažérov.
Najdôležitejším nástrojom starostlivosti zamestnávateľov o BOZP, ktorý je preferovaný aj stratégiou
BOZP, je dôsledná preventívna činnosť a prijímanie účinných ochranných opatrení. Snahou tejto
stratégie BOZP je presadzovať:
- uplatňovanie dostatočnej úrovne ochrany pre všetkých zamestnancov vo všetkých sférach
hospodárstva,
- zabezpečenie kontinuálneho zlepšovania zdravia zamestnancov,
- zohľadnenie rodového hľadiska v otázkach BOZP,
- zohľadnenie zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej
populácie a technologického vývoja.
Systémovou súčasťou realizácie stratégie BOZP je:
- presadzovanie zmenšovania počtu neštandardných pracovných vzťahov s cieľom obmedzenia
rizík, ktoré z nich vyplývajú vzhľadom na bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
56
- znižovanie stresu na pracoviskách preventívnymi opatreniami s cieľom znižovať jeho
nepriaznivé vplyvy na zdravie zamestnancov a eliminovanie chronických ochorení,
kardiovaskulárnych chorôb a poškodení pohybovej sústavy, ktorých príčinami sú zlé pracovné
podmienky,
- podpora manažovania rizík a vzdelávania v oblasti BOZP.
V rámci stratégie boli konkrétnejšie špecifikované nasledovné oblasti:
Spolupráca v oblasti BOZP
Prehĺbenie procesu uplatňovania predpisov na zaistenie BOZP a eliminovania predpokladov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania možno zabezpečiť vyššou
zainteresovanosťou jednotlivých aktérov, ktorí sú povinní realizovať požiadavky BOZP alebo môžu
pomôcť uplatňovaniu BOZP v praxi. Zámerom je, aby sa na celoslovenskej úrovni dosiahol vyšší
stupeň aktívnej vzájomnej spolupráce reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov
a reprezentatívnych organizácií zamestnancov a na úrovni zamestnávateľov sa dosiahla efektívna
spolupráca zamestnávateľov so zamestnancami. Významným prvkom je aj zvýšenie zainteresovanosti
zamestnancov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, na ochrane vlastnej bezpečnosti a zdravia.
Táto požiadavka sa týka rovnako príslušných štátnych orgánov, najmä orgánov štátnej správy
v oblasti inšpekcie práce a štátnych dozorov nad BOZP vrátane ich spolupráce so sociálnymi
partnermi.
Dôslednejšie uplatňovanie predpisov na zaistenie BOZP a zvýšená zainteresovanosť aktérov na
celoslovenskej úrovni a úrovni zamestnávateľov sa popri aktivitách Konfederácie odborových zväzov
Slovenskej republiky (ďalej „KOZ SR“) predpokladá dosiahnuť predovšetkým aktívnym konaním
reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov a ich predstaviteľov - Republikovej únie
zamestnávateľov (ďalej „RÚZ“), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky
(ďalej „AZZZ SR“) a Klubu 500. Aktívne predkladanie návrhov na riešenia sa má prejaviť pri príprave
a realizácii celoštátnych, odvetvových a podnikových programov a projektov zameraných na riešenie
BOZP vrátane podpory a rozvoja zdravia zamestnancov.
Na úrovni jednotlivých zamestnávateľov je potrebné ďalej prehĺbiť kolektívne vyjednávanie v záujme
dohodnutia pracovných podmienok rozvíjajúcich BOZP nad štandard ustanovený právnymi predpismi
na zaistenie BOZP.
Účasť zástupcov Slovenskej republiky na činnosti medzinárodných inštitúcií prináša pozitívne výsledky
najmä pri presadzovaní jej záujmov a príprave záväzných a odporúčajúcich dokumentov EÚ, MOP,
Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej „SZO“) a pri ich uplatňovaní v podmienkach Slovenskej
republiky.
Zásadný význam má účasť slovenských predstaviteľov v SLIC a v Medzinárodnej asociácii inšpekcie
práce (ďalej „IALI“), ktoré sú základňou odborného hodnotenia globálnych spoločenských podmienok
z hľadiska pôsobnosti a potrieb rozvoja záležitostí v pôsobnosti inšpekcie práce vrátane oblasti BOZP.
Rozhodujúcou je aj spolupráca a výmena praktických i právnych skúseností v rámci členských štátov
57
EÚ. Dôležité pre rozvoj zdravia pri práci je prijatie rámca novej zdravotnej politiky Zdravie 2020
v európskom regióne SZO.
Význam medzinárodnej spolupráce v oblasti BOZP je v získavaní informácií a šírení predovšetkým
pozitívnych informácií o korektnom riešení pracovných podmienok vrátane BOZP. Je dôležitým
nástrojom aj pri formovaní vzťahov s krajinami mimo EÚ, najmä tými, ktoré sa uchádzajú o členstvo
v EÚ.
Rozvoj výskumu a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov
Na zlepšovanie pracovných podmienok a znižovanie počtu pracovných úrazov, chorôb z povolania
a iných poškodení zdravia z práce je potrebná ich dôkladná analýza a výskum. Podpora základného
i aplikovaného výskumu v oblasti BOZP a v súvisiacich oblastiach je potrebná s osobitným zreteľom
najmä na nové, potenciálne a pretrvávajúce pracovné riziká. Následne je vhodné výsledky výskumu,
najmä nových rizík a možných opatrení na ich prevenciu široko prezentovať verejnosti a včleňovať ich
do praxe konkrétnych pracovísk zamestnávateľov. Na podporu výskumu a implementovanie jeho
výsledkov do praxe je potrebné zabezpečovať primerané ekonomické zdroje.
Predpisy na zaistenie BOZP
Významným prostriedkom realizácie štátnej stratégie v oblasti BOZP je právny poriadok. Primerané
legislatívne kreovanie postavenia a podmienok na výkon inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru
nad BOZP v zmysle príslušných dohovorov MOP a dokumentov EÚ vytvárajú základ účinného
a efektívneho konania orgánov inšpekcie práce.
Na podporu podnikateľského prostredia a uľahčenie rozvoja najmä malých a stredne veľkých
zamestnávateľov je potrebná jednoduchá a prehľadná právna úprava BOZP, ktorá je v súlade
s dosiahnutým vedecko-technickým pokrokom a odráža aktuálnu spoločenskú potrebu. Novely
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie BOZP je potrebné
pripravovať tak, aby nedochádzalo k ich častým zmenám, čo uľahčí orientovanie sa v nich a zlepší ich
uplatňovanie. V záujme znižovania administratívneho zaťaženia zamestnávateľov je potrebné
zvyšovať dôraz orgánov inšpekcie práce a iných orgánov dozoru nad BOZP na elimináciu formálnosti
v aplikovaní požiadaviek BOZP.
Financovanie
Realizácia úloh stratégie BOZP bude financovaná z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov.
Verejné orgány ich budú realizovať prostredníctvom finančných prostriedkov v rámci schválených
limitov príslušných rozpočtových kapitol na roky 2013 až 2020. Verejné orgány, iné inštitúcie a
organizácie, právnické osoby a fyzické osoby môžu na základe schválených projektov na ich
financovanie použiť finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ a operačných programov. Úlohy
stratégie BOZP, o ktorých realizáciu majú záujem reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a
reprezentatívne organizácie zamestnancov a tiež nimi pripravované a realizované úlohy, budú
financované aj z prostriedkov účelovo sústredených týmito reprezentatívnymi organizáciami.
Financovanie niektorých úloh stratégie BOZP bude vhodné zabezpečovať aj prostredníctvom zdrojov
nadácií, darov a pod.
58
Presadzovanie uplatňovania stratégie BOZP a jej monitorovanie
V záujme účinnej realizácie úloh stratégie BOZP je potrebné všestranne podporovať jej šírenie,
vysvetľovať význam a propagovať prínosy. To je dôležité najmä vo vzťahu k odbornej verejnosti,
zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, malým a stredne veľkým
zamestnávateľom.
Tieto úlohy v pôsobnosti štátnej správy budú realizovať predovšetkým orgány inšpekcie práce
v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a dozorné orgány
pôsobiace v oblasti BOZP. Na presadzovanie stratégie BOZP možno využívať aktivity sociálnych
partnerov, Slovenskej asociácie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi
a tiež mediálne prostriedky, semináre, konferencie a pod.
Implementácia stratégie BOZP a plnenie jej priorít bude monitorované a polročne vyhodnocované
v Koordinačnom výbore pre BOZP (ďalej „KV pre BOZP“), ktorý je poradným orgánom ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby informatívna správa o realizácii
stratégie BOZP bola predkladaná na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a to prvýkrát v roku 2014
a ďalej každý rok najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia hodnoteného kalendárneho roka.
Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty. Stanovenie konkrétnych úloh považujeme
za opatrenia, a preto ich uvádzame v rámci podkapitoly 3.3.
2.4 Identifikácia príkladov dobrej praxe v zabezpečovaní BOZP
Jedným zo znakov identifikujúcich príklady dobrej praxe v oblasti BOZP sú osvedčenia, certifikáty
a iné dokumenty spojené s kvalitou riadenia a zabezpečovania BOZP. V podmienkach SR použijeme
ako príklad osvedčenie Bezpečný podnik.
V súčasnosti na zozname držiteľov tohto osvedčenia figuruje 26 spoločností, 1 mesto a 1 obec.
Zoznam, ako aj podmienky udelenia osvedčenia sú zverejnené na webovom sídle Národného
inšpektorátu práce.
Informácie o držiteľoch osvedčenia Bezpečný podnik z oblasti riadenia a zabezpečovania BOZP sú
dostupné len vo veľmi obmedzenej miere. Pri hodnotení úrovne BOZP v rámci tohto programu musí
uchádzač spĺňať prísne kritériá a zodpovedať na množstvo otázok týkajúcich sa riadenia a zaisťovania
bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku v týchto oblastiach:
- Podniková politika BOZP a program jej realizácie
- Zapojenie zamestnancov do otázok BOZP
- Stanovenie zodpovednosti za BOZP a organizačných štruktúr a účasť vedenia na riadení
BOZP
- Systém oboznamovania a informovania
- Systém komunikácie a motivácie
59
- Posudzovanie rizík
- Systém a vedenie dokumentácie
- Opatrenia pre prípad vzniku mimoriadnych situácií
- Systém vyšetrovania pracovných úrazov, havárií a nebezpečných situácií
- Práca bezpečno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby
- Systém kontroly a hodnotenie
- Plnenie ustanovených pracovných podmienok
- Osobné ochranné pracovné prostriedky
- Organizácia práce
- Pracovné prostredie
- Prevádzkové budovy a objekty
- Vyhradené technické zariadenia
- Stroje a zariadenia
- Špeciálne stroje a zariadenia
- Činnosti
- Kolektívne zmluvy
- Pracovnoprávne predpisy
Ako príklad uvádzame Osvedčenie (Certifikát) Bezpečný podnik č. 004/2012 Slovenské elektrárne,
a.s., závod 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce, Mochovce.
Projekt dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce získal certifikáciu v rámci programu Bezpečný podnik
v roku 2012. Spomedzi 24 spoločností, ktoré do tejto doby získali spomínaný certifikát, bol projekt
Mochovce 3 a 4 jedinečný tým, že išlo o projekt výstavby. Podľa slov spoločnosti, tento závod
predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach – nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti
technických zariadení, ale tiež v oblasti zaistenia priaznivých podmienok na pracovisku, protipožiarnej
bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov
vo veciach životného prostredia.
Výročná správ za rok 2012 uvádza, že pre napĺňanie vízie dosiahnutia nulovej úrazovosti sa v SE
implementujú rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie v oblasti bezpečnosti u
zamestnancov, ako aj kvalitu riadenia bezpečnosti zo strany vedúcich zamestnancov.
V roku 2012 sa uskutočnil piaty ročník Medzinárodného týždňa bezpečnosti (International Safety
Week) –celoplošnej iniciatívy skupiny Enel. Nové aktivity boli implementované na R-SE, kde bol vo
vestibule inštalovaný informačný pult, pri ktorom zamestnanci útvaru BOZP prezentovali aktivity
týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odpovedali na otázky z uvedených oblastí.
V roku 2012 sa na základe dobrej praxe v JE rozšírila implementácia Iniciatívy excelentnej výkonnosti
aj na klasické elektrárne. Cieľom programu excelentnej výkonnosti je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť
ľudí a zariadení.
V roku 2012 prebehla taktiež implementácia projektu „One Safety“ vo vybraných lokalitách SE.
Cieľom projektu bolo prostredníctvom identifikácie rizikových správaní na základe vykonaných
pozorovaní prác a následne prijatých a vykonaných opatrení eliminovať rizikové správania, znížiť
60
počet udalostí a skoroudalostí a priblížiť sa tak cieľu nulovej úrazovosti. V roku 2012 bol uvedený
projekt pilotne implementovaný na MO34 a na dvoch hydrocentrách vodných elektrární (Gabčíkovo,
Nové Mesto nad Váhom).
Hodnotenie stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vývoja pracovnej úrazovosti je v SE
vykonávané v súlade s požiadavkami zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci v znení neskorších predpisov, STN OHSAS 18001:2009 a v súlade s internými predpismi
spoločnosti. V roku 2012 boli zaznamenané u zamestnancov SE dva registrované pracovné úrazy
(PÚ), pričom obidva boli klasifikované ako závažné. Príčinou úrazov bola nepozornosť zamestnancov
pri výkone práce a používanie nebezpečných postupov. V roku 2012 nebol v SE zaznamenaný žiaden
smrteľný pracovný úraz.
Zo štatistiky úrazovosti za roky 2008 až 2012 vyplýva, že registrované úrazy majú klesajúcu tendenciu.
Tabuľka 1 znázorňuje počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych
dní.
Tabuľka 1 počet pracovných úrazov a počet s nimi súvisiacich zameškaných kalendárnych dní (2008 –
2012)
* závažné úrazy podľa hodnotenia spoločnosti Enel (nad 30 dní PN) Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
Tabuľka 2 obsahuje údaje o úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti1 v rokoch 2008 až 2012
prostredníctvom vyjadrenia indexu nehodovosti a indexu závažnosti.
Tabuľka 2 Hodnoty úrazovej početnosti a úrazovej závažnosti (2008 – 2012)
Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
1Index nehodovosti (Frequency Rate, FR): Počet pracovných úrazov, ktoré sa vyskytli a boli zaznamenané,
1okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vztiahnutý na milión odpracovaných hodín; FR = (počet úrazov/
odpracované hodiny) x 106. 1Index závažnosti (Severity Index, SI): Počet zameškaných pracovných dní spôsobených pracovnými úrazmi, ktoré sa vyskytli
a boli zaznamenané, okrem úrazov, ktoré vznikli cestou do/z práce, vzťahujúci sa na tisíc odpracovaných hodín; SI = (počet zameškaných dní/odpracované hodiny) x 103.
61
V priebehu roka 2012 bolo u zamestnancov SE zaznamenaných 17 evidovaných pracovných úrazov2.
Najčastejšou príčinou týchto úrazov bol nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný
výkon (9 úrazov). V Tabuľke 3 sú uvedené počty evidovaných úrazov v rokoch 2008 – 2012
v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.
Tabuľka 3 Počet evidovaných úrazov (2008 – 2012)
Prameň: Výročná správa 2012, Slovenské elektrárne, a.s.
Kontrolná činnosť v oblasti BOZP bola v roku 2012 vykonávaná v zmysle schváleného plánu kontrolnej
činnosti. Bezpečnostní technici vykonali v roku 2012 spolu 2 349 kontrol, pri ktorých bolo zistených 2
936 nedostatkov. Vedúci zamestnanci SE vykonali spolu 3 108 pochôdzkových kontrol, pri ktorých
zistili 2 717 nedostatkov. U dodávateľov bolo spolu vykonaných 5 003 kontrol, pri ktorých bolo
zistených 474 nedostatkov. Zistené nedostatky sa odstraňujú v zmysle uložených termínov. Štátny
odborný dozor vykonal v roku 2012 na pracoviskách SE 23 kontrol, pri ktorých bolo zistených spolu 98
nedostatkov.
V roku 2012 vykonal útvar BOZP v spolupráci s Enel previerku Manažment azbestu v SE. Hodnotenie
bolo vykonané formou rozhovorov so zodpovednými zamestnancami a pozorovaní na vybraných
pracoviskách, kde sa azbest nachádza. Cieľom hodnotenia bolo predovšetkým zistiť reálny stav
uvedenej problematiky v SE, porovnať ho s prístupom používaným v skupine Enel a určiť oblasti
ďalšieho možného zlepšenia. Vykonanie hodnotenia Manažmentu azbestu v jednotlivých lokalitách
poskytlo ucelený obraz o silných a slabých miestach Manažmentu azbestu v SE.
V roku 2012 bolo v SE odstránených 1 913,216 tony azbestu a v existujúcich stavbách zostáva ešte 5
219,746 tony azbestu. Azbest sa bude podľa finančných a kapacitných možností závodov postupne
odstraňovať.
V roku 2012 spoločnosť plnila úlohy Akčného plánu Bezpečnosti a Životného prostredia, ktorý
obsahoval konkrétne úlohy smerujúce ku kontinuálnemu zlepšeniu životného prostredia, úrovne
oblasti bezpečnosti a ochrany pred požiarmi.
Cena za dobrú prax
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pravidelne udeľuje cenu za dobrú prax.
Túto cenu môžu získať podniky a organizácie, ktoré významnou mierou alebo inovatívne prispeli k
podpore systému integrovaného riadenia v oblasti BOZP so zameraním na problematiku aktuálnej
kampane a splnia vyhlásené podmienky Národným kontaktným miestom.
2 Rozdiel medzi registrovaným a evidovaným úrazom je v dĺžke trvania práceneschopnosti. Pri evidovanom úraze trvá
práceneschopnosť najviac 1 deň. O registrovanom pracovnom úraze hovoríme, ak je trvanie práceneschopnosti od 2 dní alebo ak ide o smrteľný pracovný úraz (v zmysle hodnotenia spoločnosti Enel).
62
V podmienkach udelenia ceny je stručne vysvetlené, aké by mali byť príklady dobrej praxe. Podľa nich
príklady dobrej praxe sú riešenia nie teoretické, ani hypotetické, ale realizované na podporu
efektívneho riadenia BOZP na pracovisku. Príklady dobrej praxe by mali:
- zlepšovať pracovné podmienky vo všeobecnosti,
- podporovať štruktúrovaný prístup k spolupráci pri prevencii rizík,
- byť účinným prostriedkom pri podpore ochrany zdrvia, bezpečnosti a efektívnosti,
- zameriavať sa na odstránenie rizík identifikovaných pri zdroji alebo na ich prevenciu,
- dosahovať zreteľný a trvalý prínos,
- byť jasným krokom, vďaka ktorému sa bez akýchkoľvek pochybností podarilo znížiť riziko.
Cena je udeľovaná v 2 kategóriách, pre pracoviská s menej ako 100 zamestnancami a pre pracoviská
so 100 a viac zamestnancami.
V prvej kategórii túto cenu naposledy získala spoločnosť Eustream, a. s. so sídlom v Nitre, ktorej
hlavnou činnosťou je preprava zemného plynu na Slovensko a cez územie Slovenskej republiky na
európske trhy.
Jedným z hlavných cieľov Eustreamu je zabezpečovať bezpečné, spoľahlivé a efektívne
prevádzkovanie prepravy plynu.
Pre zefektívnenie plnenia tohto poslania a v zmysle požiadaviek odberateľov a zákazníkov, táto
spoločnosť zaviedla a zintegrovala systém riadenia do jedného - integrovaného systému
manažérstva, ktorý zohľadňuje nielen kvalitu služieb, ale aj prístup k životnému prostrediu a
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Integrovaný systém manažérstva zahŕňa a zjednocuje:
- Systém manažérstva kvality (SMK)
- Systém ochrany životného prostredia (SEM)
- Systém energetického manažérstva (SEngM)
- Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (SMBOZP)
Trvalá snaha o zvyšovanie kvality spoločnosti sa odrazila v certifikácii podľa ISO.
Celá spoločnosť Eustream je certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 14001 (SEM) a
OHSAS 18001 (SMBOZP), sekcia centralizovanej údržby, ktorá sa zaoberá údržbou zariadení
prepravnej siete, je navyše certifikovaná na plnenie požiadaviek štandardov ISO 9001 (SMK) a ISO
3834-2. Je tiež držiteľom certifikátu ISO 500001 v oblasti energetického manažérstva.
Dokumentácia politiky BOZP spoločnosti Eustream nie je sprístupnená verejnosti. Spoločnosť má ale
vypracovanú politiku integrovaného systému manažérstva, v ktorej spoločnosť uvádza, že:
- súčasťou základného poslania spoločnosti je zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne
prevádzkovanie s ohľadom na maximálnu starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci,
- sa zaväzuje budovať, udržiavať a zlepšovať efektívny integrovaný systém manažérstva (ISM),
ktorý obsahuje manažérstvo kvality, ktorého súčasťou je okrem iného aj manažérstvo BOZP,
63
- sa zaväzuje k stanovovaniu, realizovaniu a monitorovaniu krátkodobých a dlhodobých cieľov
ISM, ktoré nie sú v rozpore s ostatnými cieľmi spoločnosti a ktoré sú podporované
konkrétnymi programami na ich dosiahnutie a pravidelným preskúmavaním cieľov zabezpečiť
ich plnenie,
- sa zaväzuje orientovať a udržiavať štruktúru spoločnosti tak, aby stanovila jednoznačné
zodpovednosti a právomoci každého zamestnanca a vytvárala predpoklady pre kvalitnú
a efektívnu prácu,
- sa zaväzuje zapojiť všetkých zamestnancov do zlepšovania činností a procesov spoločnosti, a
úroveň ich povedomia zvyšovať systematickým odborným vzdelávaním a motiváciou,
- sa zaväzuje uplatňovať princíp zavádzania preventívnych opatrení pri zlepšovaní kvality,
starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci a o životné prostredie, s cieľom minimalizovať
zranenia a poškodenie zdravia,
- sa zaväzuje poskytovať relevantné informácie z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci orgánom štátnej správy, samosprávy a verejnosti,
- sa zaväzuje komunikáciou so všetkými zamestnancami udržiavať vhodnosť politiky ISM.
Publikačná činnosť
Príkladmi dobrej praxe v trochu odlišnom ponímaní sú rôzne príručky a publikácie vydávané NIP,
Európskou agentúrou pre BOZP a inými organizáciami zaoberajúcimi sa bezpečnosťou a zdravím pri
práci. Ich obsahom sú spravidla samotné pravidlá, princípy a postupy na dosiahnutie dobrej praxe.
Národný inšpektorát práce vydáva „Pravidlá dobrej praxe bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“
ako návod vyjadrujúci odborný názor orgánov inšpekcie práce, v zmysle zákona č.125/2006 Z. z. o
inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Jednotlivé príručky dávajú návod ako:
- dosiahnuť riešenia, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov, s dôrazom na bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci ,
- zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tým predchádzať rizikám ohrozenia života,
zdravia, majetku a životného prostredia ,
- vytvárať priaznivé pracovné podmienky s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou.
Publikácie vychádzajú v rámci edície „Pravidlá dobrej praxe BOZP“ za podpory Európskej agentúry
pre Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Majú slúžiť ako praktická pomôcka najmä
zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, zamestnancom, malým a stredným podnikom ako aj
širokej verejnosti.
64
Zásady obsiahnuté v publikáciách sú v praxi presadzované prostredníctvom inšpektorátov práce ako
aj orgánmi na ochranu zdravia.
65
3 Návrhy optimalizácie BOZP v SR
Pre optimalizáciu BOZP v SR je nevyhnutné identifikovať hlavné problémové oblasti, na ich základe
stanoviť ciele a navrhnúť a zrealizovať účinné opatrenia smerujúce k odstráneniu aktuálnych
problémov.
3.1 Oblasti optimalizácie BOZP vyplývajúce z analýzy a porovnania
ukazovateľov BOZP
Po zhrnutí poznatkov o aktuálnom stave BOZP uvádzame oblasti, zlepšením ktorých je možné
dosiahnuť vyššiu úroveň BOZP, znižovanie pracovnej úrazovosti a eliminovanie príčin chorôb
z povolania.
- legislatíva – existencia vhodného právneho prostredia, jej jednoznačnosť a používateľská
jednoduchosť,
- dodržiavanie zákonných povinností, pracovných podmienok, bezpečnostných pravidiel,
- znalosť legislatívy a stavu BOZP – mnoho nedostatkov v oblasti BOZP vyplýva z neznalosti
základných právnych predpisov a z nedostatočného vedomia zamestnávateľov o stave
zabezpečovania a vykonávania pravidiel BOZP v ich podniku,
- prevencia – predchádzať vzniku úrazov a chorôb z povolania by malo byť prioritou,
- systémový prístup k BOZP – týka sa predovšetkým malých a stredných podnikov, ale zároveň
aj veľkých podnikov a štátneho a medzinárodného riadenia BOZP,
- spolupráca pri zabezpečovaní BOZP – medzi orgánmi štátneho riadenia navzájom alebo so
zamestnancami a zamestnávateľmi, medzi združeniami zamestnancov alebo
zamestnávateľov navzájom a pod.,
- kvalita činností vykonávaných orgánmi štátneho riadenia BOZP, kontrolnými orgánmi BOZP,
inými relevantnými inštitúciami a združeniami, ako aj samotnými zamestnávateľmi, resp.
osobami alebo organizačnými zložkami zodpovednými za zabezpečenie BOZP na pracovisku,
- financovanie aktivít spojených so zaisťovaní BOZP na všetkých úrovniach.
- investície – pri nedostatočných bezpečnostných opatreniach, ktoré často vyžadujú určitý
objem finančných prostriedkov, je aj BOZP nedostatočná,
- výskum a vzdelávanie v oblasti BOZP, osveta a poradenstvo,
- povedomie a spoločenské docenenie významu BOZP,
- organizácia práce – príčinou vzniku úrazov môže byť nedostatočná organizácia práce,
neurčenie bezpečných pracovných postupov – čo súvisí aj s nedostatkami v oboznamovaní
zamestnancov o pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o príslušných,
pravidlách; často chýbajú samotné návody na obsluhu zariadení,
- technický stav – týka sa predovšetkým budov, zariadení, ochranných prostriedkov,
- pracovné prostredie – výskyt nadmerného hluku, prachu, a iných nevyhovujúcich podmienok
je neželaný jav,
66
- spôsobilosť zamestnancov – zamestnanci, ktorí nie sú spôsobilí vykonávať určitú činnosť, sú
vystavení väčšiemu riziku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
- aktivita zo strany zamestnancov – je v mnohých prípadoch nedostatočná.
3.2 Definovanie cieľov BOZP v podmienkach SR
Ciele BOZP vychádzajú zo súčasného stavu BOZP v našich podmienkach a nadväzujú na
medzinárodnú úpravu BOZP.
3.2.1 Ciele zamerané na súčasné problémy spojené s BOZP
Uvedené základné ciele nadväzujúce na súčasné problémy BOZP vychádzajú z rozboru NIP o stave
BOZP v roku 2012.
Prvým z cieľov zameraný na súčasné problémy spojené s BOZP je zvyšovanie úrovne prevencie. NIP
konštatuje, že práve trvalou podporou prevencie sa dá dlhodobo a efektívne zlepšovať úroveň BOZP.
Ďalším cieľom organizácií štátneho riadenia BOZP je oboznamovanie zamestnávateľov o legislatíve
z oblasti BOZP a ich zmenách. K zlepšeniu stavu v oblasti BOZP by mali prispieť prednášky týkajúce sa
zmien v legislatíve o BOZP a prednášky zamerané na rôzne odborné oblasti inšpekcie práce.
Cieľom organizácií štátneho riadenia BOZP je udržať trend zvyšujúcej sa úrovne zaisťovania BOZP
a motivovať k vyššiemu záujmu o BOZP stredných a malých zamestnávateľov a k systematickému
riadeniu BOZP.
NIP ďalej považuje za potrebné apelovať na zamestnávateľov, ktorí v súčasnom pokrízovom období
vnímajú bezpečnostnotechnickú službu ako nadštandardnú finančnú záťaž pre ich činnosť.
V neposlednom rade NIP dáva za cieľ viesť a motivovať k vytváraniu priaznivého pracovného
prostredia bez škodlivých faktorov, ktorými boli pri zisteniach hlavne hluk a prach, dodržiavaniu
mikroklimatických podmienok a znižovaniu psychosociálnych rizík. Pozornosť je tiež potrebné
venovať zdravotnej spôsobilosti a lekárskym prehliadkam. V prevádzkach pre prácu s chemickými
faktormi je nevyhnutné mať vypracované prevádzkové poriadky v súlade s platnou legislatívou a
karty bezpečnostných údajov používaných chemických látok a prípravkov.
3.2.2 Ciele reagujúce na stratégiu a medzinárodnú úpravu BOZP
Ako sme už spomínali, aj v rokoch 2013 až 2020 bude cieľom stratégie BOZP znižovanie pracovnej
úrazovosti, a to najmä smrteľných pracovných úrazov a úrazov s celoživotnými následkami
67
a eliminovanie príčin chorôb z povolania a podpora zamestnávateľov a zamestnancov pri
preventívnej činnosti a prijímaní účinných opatrení na zlepšenie BOZP. Stratégia poukazuje na
potrebu preventívnych a ochranných opatrení v oblasti BOZP ako súčasti firemnej kultúry a zahrnutie
oblasti BOZP do celoživotného vzdelávania zamestnancov a manažérov. Nasledovné oblasti
vychádzajú z priorít stratégie BOZP.
V záujme účinného riadenia a vykonávania BOZP a najmä znižovania počtu úrazov a chorôb
z povolania a dosiahnutia hlavného cieľa stratégie BOZP sú vytýčené tieto priority:
- Vedomie zamestnávateľov o rizikách, ktoré v ich práci vznikajú, aby pred BOZP nepreferovali
ekonomické záujmy za účelom vyššieho zisku, aby zamestnancom nenariaďovali nadčasy
bez náležitého odpočinku. Je potrebné poukazovať na príčiny vzniku pracovných úrazov
a chorôb z povolania, ktoré vznikajú z uvedených dôvodov.
- Vedenie dialógu so zamestnancami, aby si oni sami uvedomovali dôležitosť dodržiavania
predpisov na zaistenie BOZP a pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ďalšími
právnymi predpismi a tak chránili svoje zdravie a bezpečnosť.
- Zlepšenie informovanosti, propagácie a kultúry prevencie v oblasti BOZP. Zvyšovanie
povedomia odbornej a laickej verejnosti o BOZP, ako súčasti posilňovania kultúry práce, je
nevyhnutnou súčasťou prevencie v oblasti BOZP. Je nevyhnutné zlepšovať informovanosť
a propagáciu BOZP nielen orgánmi inšpekcie práce a dozoru nad BOZP, ale predovšetkým
odbornými preventívnymi službami, predstaviteľmi zamestnávateľských a zamestnaneckých
záujmových združení, ako aj akademickou obcou, výskumom a médiami.
- Zlepšenie personálnych a materiálových podmienok pre kvalitné a efektívne fungovanie
orgánov inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru v oblasti BOZP. Na zvýšenie počtu
dozorných aktivít, na zlepšenie činnosti a účinnosti orgánov inšpekcie práce a štátneho
dozoru nad BOZP a v záujme rozvoja ich preventívnych praktík je potrebné zintenzívniť a
odborne skvalitniť výkon inšpekcie práce a štátneho dozoru nad BOZP na úroveň štandardov
dosiahnutých v členských štátoch EÚ. Efektívne využívanie existujúcich finančných,
technických a personálnych zdrojov štátnych inšpekčných orgánov a dozorných orgánov
možno dosiahnuť lepšou koordináciou a spoluprácou a postupným vytváraním podmienok na
vhodnú inštitucionálnu integráciu súčasných inšpekčných a dozorných orgánov pôsobiacich
v oblasti BOZP tak, ako to predpokladajú štandardy a zaužívaná prax členských štátov EÚ
a MOP. Tým sa predovšetkým zvýši účinnosť pôsobenia týchto štátnych orgánov na
zamestnávateľov a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, a súčasne sa zníži zaťaženie
kontrolovaných subjektov vyplývajúce z prelínajúcich sa kontrol viacerých štátnych orgánov.
Preventívne, monitorovacie, sankčné a represívne aktivity inšpekcie práce a iných orgánov
štátneho dozoru nad BOZP sa zamerajú najmä na odvetvia a práce s vyšším výskytom
poškodenia zdravia.
- Zlepšovanie kvality činnosti odborných subjektov oprávnených na výkon činností v oblasti
BOZP. Najmä v malých a v stredne veľkých organizáciách, ktoré nemajú vlastných odborníkov
v oblasti BOZP a sú povinné podľa právnych požiadaviek plniť povinnosti v oblasti BOZP,
zabezpečujú tieto úlohy často prostredníctvom dodávateľských firiem, ktoré majú
68
oprávnenie na činnosť preventívnych a ochranných služieb (bezpečnostnotechnických
služieb, pracovných zdravotných služieb) a tiež na overovanie plnenia požiadaviek
bezpečnosti technických zariadení. Z toho dôvodu je potrebné zo strany inšpekcie práce
a úradov verejného zdravotníctva intenzívne overovať kvalitu poskytovaných služieb a na ten
účel vykonávať v týchto firmách kontroly zamerané na odbornú spôsobilosť ich
zamestnancov a na kvalitu a odbornosť ich postupov pri poskytovaní týchto služieb.
- Uplatňovanie systémového prístupu k problematike BOZP. Plnenie povinností v oblasti BOZP
je najmä u malých a stredných zamestnávateľov často nedostatočné a úroveň právneho
povedomia v štruktúre zamestnávateľov je nízka, chýba systémový a komplexný prístup k
problematike a starostlivosti o BOZP. Je preukázané, že uplatňovanie systémového prístupu
k BOZP a overenie jeho fungovania prostredníctvom nezávislej tretej strany zvýši úroveň
BOZP v jednotlivých subjektoch. Okrem systému riadenia BOZP podľa technickej normy
OHSAS 18 001, ktorý je uznávaný aj v medzinárodnom kontexte, je na Slovensku možné
overenie úrovne ochrany zamestnancov v organizáciách prostredníctvom projektu Bezpečný
podnik realizovaného Národným inšpektorátom práce (ďalej „NIP“). Významným aspektom je
spoločenské ocenenie, keď subjekty, ktoré splnili požiadavky tohto projektu, dostávajú
ocenenie Bezpečný podnik od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
ktoré vyjadruje vynikajúcu úroveň starostlivosti o BOZP.
3.3 Definovanie opatrení na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP
Navrhované opatrenia na dosiahnutie vytýčených cieľov BOZP boli stanovené zhora, orgánmi
štátneho riadenia BOZP a medzinárodnými inštitúciami. Je pritom potrebné dodať, že náležité
opatrenia na zaistenie BOZP sú minimálne rovnako dôležité na mieste výkonu práce, tzn.
u samotných zamestnávateľov.
3.3.1 Návrhy opatrení na zmiernenie alebo odstránenie prípadných problémov
spojených s BOZP
Súčasný stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je možné zo strany štátu zlepšovať legislatívnymi
opatreniami, výkonom inšpekcie práce, osvetou a poradenstvom. Pre účinnejšie pôsobenie
inšpekcie práce na zlepšovanie stavu ochrany práce v zamestnávateľských subjektoch je v budúcom
období potrebné:
- zintenzívniť spoluprácu všetkých orgánov dozoru na národnej, krajskej aj regionálnej úrovni,
- získať prístup do databázy vyhlásených rizikových pracovísk u jednotlivých
zamestnávateľov,
69
- prispieť k zvyšovaniu právneho vedomia zamestnávateľov i zamestnancov všetkými
dostupnými spôsobmi (poskytovaním poradenstva, organizovaním pravidelných
bezplatných prednášok na úrovni jednotlivých inšpektorátov práce a pod.),
- zamerať výkon inšpekcie práce na zdôrazňovanie významu prevencie, s cieľom znižovania
pracovnej úrazovosti a výskytu chorôb z povolania, venovať zvýšenú pozornosť odvetviam a
kontrolovaným subjektom, v ktorých bolo zistených najviac závažných nedostatkov, spolu s
vykonávaním inšpekcie práce u novo vzniknutých subjektov čo najskôr po zahájení ich
činnosti na základe ich údajov od daňových a živnostenských úradov,
- venovať zvýšenú pozornosť poradenskej činnosti počas výkonu inšpekcie práce v
spojitosti s následnými kontrolami, či došlo k správnemu pochopeniu a aplikácii v praxi,
- venovať pozornosť problematike vzdelávania v oblasti BOZP.
Jedným z výsledkov kontrolnej činnosti inšpekcie práce je navrhovanie alebo nariadenie sankčných
a iných opatrení na odstránenie alebo zmiernenie nevyhovujúceho stavu BOZP u konkrétnych
zamestnávateľov. Medzi ne patria najmä:
- navrhnutie technických, organizačných a iných opatrení na zlepšenie stavu,
- nariadenie odstránenia zistených nedostatkov v stanovených lehotách,
- uloženie blokových pokút v zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov,
- nariadenie zachovania pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do ukončenia
vyšetrovania a zdokumentovania v prípadoch šetrenia udalosti,
- nariadenie vykonania meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov, ako napríklad zisťovania požitia
alkoholu a iných omamných látok,
- uplatnenie požiadavky na zaistenie BOZP pri povoľovaní a kolaudácií stavieb vydaním
stanoviska,
- vydávanie stanovísk k bezpečnostným správam v zmysle zákona č. 261/2002 Z. z. o
prevencii závažných priemyselných havárií v znení neskorších predpisov v prípadoch, keď sú
počas výkonu inšpekcie práce zistené porušenia predpisov, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti
iných orgánov, tieto zistenia odstupuje kompetentným orgánom (napríklad Slovenskej
inšpekcii životného prostredia pri vykonávaní inšpekcie práce zameranej na prevenciu
závažných priemyselných havárií),
- v nevyhnutných a závažných prípadoch v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov
vydáva rozhodnutia o zákaze.
Špecifickým opatrením v pôsobnosti inšpekcie práce je sankcionovanie. V roku 2012 bolo uložených
421 právoplatných pokút za porušovanie BOZP predpisov (o 141 pokút viac ako v 2011) v celkovej
sume 546 607 EUR (o 164 538 EUR viac ako v roku 2011). Na úseku sociálnej legislatívy v
doprave bolo zamestnávateľom uložených celkom 103 pokút v celkovej sume 195 945 EUR (o 99 740
EUR viac ako v roku 2011). Na základe výsledkov vyšetrovania pracovných úrazov a závažných
priemyselných havárií, respektíve ich hrozieb, bolo uložených 87 právoplatných pokút v sume 244
112 EUR. Za závažné porušenia v oblasti BOZP bolo uložených 87 právoplatných pokút v sume
370 315 EUR. Za porušovanie osobitných predpisov v oblasti BOZP boli jednotlivcom uložené 2
pokuty v sume 950 EUR.
70
3.3.2 Implementácia medzinárodných smerníc, zmlúv a dohovorov o BOZP
Ako už bolo spomenuté, v roku 2013 bola zverejnená nová stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Súčasťou stratégie je program jej realizácie, ktorého obsahom sú opatrenia zavádzania tejto
stratégie vo forme konkrétnych úloh. Ich súčasťou je stanovenie termínu realizácie úloh, kto je za
plnenie úlohy zodpovedný a kto bude pri plnení úlohy spolupracovať.
Na plnenie zámerov a priorít stratégie BOZP sa navrhujú realizovať úlohy štruktúrované do
nasledujúcich okruhov:
Zlepšenie informovanosti, propagácie a kultúry prevencie v oblasti BOZP
1. Aktívne sa zapájať do medzinárodných kampaní organizovaných Európskou agentúrou pre
BOZP, SLICom (Senior Labour Inspectors Committee) a iných aktivít zameraných na BOZP
a organizovať tieto aktivity v Slovenskej republike.
2. Zabezpečiť vystúpenia svojich zamestnancov v prostriedkoch masovej komunikácie, ktoré
budú orientované na prehlbovanie aktívnych postojov verejnosti k BOZP vrátane ochrany
zdravia pri práci a na vytváranie psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a zabezpečiť, aby
verejnosť bola včas informovaná o nových právnych predpisoch a ostatných predpisoch na
zaistenie BOZP.
3. Zverejňovať prostredníctvom médií informácie o trendoch vývoja rizikových prác na národnej
a regionálnej úrovni a informácie o výskyte a trendoch vývoja chorôb z povolania
v Slovenskej republike.
4. Zverejňovať prostredníctvom médií informácie o pracovnej úrazovosti v Slovenskej republike
a v regiónoch vrátane informácií o porušeniach právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie BOZP, ktoré boli v príčinnej súvislosti s pracovnými úrazmi.
5. Intenzívnejšie medializovať a propagovať význam a činnosť inšpekcie práce, orgánov
verejného zdravotníctva a iných dozorných orgánov nad BOZP tak, aby sa táto oblasť (v
aspektoch prevencie i represie) lepšie dostávala do povedomia zamestnávateľov,
zamestnancov a iných subjektov.
6. Realizovať aktivity zamerané na zlepšenie pracovného prostredia, pracovných podmienok
a podporu zdravia zamestnancov v spolupráci so zamestnávateľmi.
7. Poskytovať odborné poradenstvo zamestnávateľom a zamestnancom zamerané na prevenciu
zdravotných rizík a ochranu zdravia pri práci s osobitným zameraním na malé a stredné
podniky.
8. Organizovať pracovné stretnutia odborníkov v oblasti BOZP v záujme zlepšenia
implementácie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP v praxi.
9. Organizovať tematicky orientované odborné semináre pre vedúcich zamestnancov
a zástupcov zamestnancov, ktoré pozitívne ovplyvnia ich vnímanie dôležitosti bezpečného
a zdravého pracoviska.
10. Organizovať odborné konferencie a semináre vrátane vedeckých, ktoré budú odborne
garantovať vzdelávacie a výskumné inštitúcie, napr. univerzity, a to aj v medzinárodnom
71
kontexte s cieľom informovať odbornú a laickú verejnosť o výstupoch výskumných úloh a ich
uplatnení v praxi.
11. Vydávať odborné príručky, informačné a propagačné materiály pre zamestnávateľov,
zástupcov zamestnancov pre BOZP, členov odborov a zamestnancov na účely propagácie
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a na ich lepšie pochopenie
a uplatňovanie. Na ten účel:
- pokračovať v rozvíjaní projektu „Pravidlá dobrej praxe“,
- vydať informačné materiály o BOZP pre začínajúcich podnikateľov a dať ich verejnosti
k dispozícii na príslušných úradoch tak, aby podnikatelia mali informácie
o základných povinnostiach v oblasti BOZP na začiatku podnikania,
- pravidelne vydávať bulletin publikujúci informácie, ktoré popularizujú aktuálne výsledky
výskumu BOZP.
12. Podporovať a viesť zamestnancov k zodpovednému a bezpečnému správaniu sa
na pracoviskách a k aktívnemu riešeniu otázok BOZP, napríklad pri spolupráci pri posudzovaní
rizík a s tým spojeným prijímaním opatrení, vzdelávaní na všetkých úrovniach a na školeniach
zástupcov zamestnancov.
13. Prispievať prostredníctvom „Dňa otvorených dverí“ k zlepšeniu spoločenského a právneho
povedomia v oblasti BOZP.
14. Zriadiť a prevádzkovať internetovú stránku špecializovanú na BOZP, ktorej úlohou je najmä
- zabezpečiť jednoduchý a rýchly prístup verejnosti k informáciám z oblastí BOZP
v rozsahu potrebnom na odborné a bezpečné riadenie vykonávanej činnosti,
- včasná informovanosť pri zmenách právnych predpisov a ostatných predpisov
na zaistenie BOZP,
- problematika manažovania BOZP, posudzovania rizík, presadzovania pravidiel BOZP,
správnych technologických postupov a pracovných podmienok a iných zásadných
aspektov BOZP,
- propagovať semináre a iné aktivity zamerané na zmeny a uplatňovanie novej legislatívy
BOZP a príklady dobrej praxe.
Zlepšenie personálnych a materiálových podmienok pre kvalitné a efektívne fungovanie orgánov
inšpekcie práce a ostatných orgánov dozoru v oblasti BOZP
1. Zabezpečiť zodpovedajúce finančné, personálne zdroje a podmienky na efektívny výkon
inšpekcie práce a orgánov dozoru nad BOZP vo všetkých oblastiach ich vecnej pôsobnosti,
na vzdelávanie a primerané finančné ohodnotenie zamestnancov týchto orgánov tak, aby
bolo možné vymáhať právo a zabezpečovať preventívnu činnosť podľa odporúčaní SLIC
a zásad MOP.
2. Zabezpečovať celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie odbornej úrovne a jazykových znalostí a
prehlbovanie špecializovaných vedomostí a zručností potrebných na výkon pracovných
činností zamestnancov štátnej správy vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.
72
3. Koordinovať výkon dozorných aktivít orgánov verejného zdravotníctva, orgánov inšpekcie
práce a iných orgánov dozoru nad BOZP zameraných na kontrolu plnenia povinností
zamestnávateľov v oblasti BOZP, spolupracovať pri ich výkone a realizovať spoločné dozorné
aktivity.
Zlepšovanie kvality činnosti odborných subjektov oprávnených na výkon činnosti v oblasti BOZP
1. Zabezpečiť dôslednú kontrolu plnenia povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických
osôb, ktoré vykonávajú preventívne a ochranné služby (pracovné zdravotné služby
a bezpečnostnotechnické služby) v BOZP pre zamestnávateľov.
Uplatňovanie systémového prístupu k problematike BOZP
1. Presadzovať uplatňovanie systémového prístupu k BOZP v organizáciách a v činnosti
preventívnych a ochranných služieb, zapájať zamestnancov do riešenia všetkých oblastí BOZP
a motivovať ich k aktívnemu podieľaniu sa na riešení otázok BOZP.
2. Presadzovať u zamestnávateľov, aby si stav BOZP dobrovoľne overovali nezávislým auditom,
a tým podporovali aj program Bezpečný podnik a kampaň Zdravé pracoviská.
Spolupráca v oblasti BOZP
1. Vytvoriť a uplatňovať primerané a účinné mechanizmy spolupráce medzi dozornými orgánmi
v oblasti BOZP a inštitúciami v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania, verejného zdravia a v
iných oblastiach súvisiacich s BOZP.
2. Zapájať odborníkov BOZP do medzinárodnej spolupráce v rámci expertných skupín,
technických komisií, prác na projektoch európskych a medzinárodných inštitúcií.
3. Pripraviť a implementovať vecný a časový harmonogram realizácie tejto stratégie na úrovni
zodpovedných a spolupracujúcich inštitúcií. Zapájať do prípravy aj sociálnych partnerov na
národnej, odvetvovej, prípadne podnikovej úrovni.
4. Dohodnúť formy spolupráce so sociálnymi partnermi a expertmi z iných rezortov na zlepšenie
spolupráce v oblasti BOZP. Zabezpečiť účasť na odborných seminároch a konferenciách
organizovaných akreditovanými a certifikovanými inštitútmi a inštitúciami v danej oblasti.
5. Zlepšiť spoluprácu dozorných orgánov a iných inštitúcií pri výmene informácií súvisiacich
s efektívnym výkonom dozoru.
Rozvoj výskumu a vzdelávania v oblasti BOZP a uplatňovania jeho výsledkov
1. Primerane sprístupňovať nové výsledky výskumu v oblasti BOZP príslušným orgánom štátnej
správy a čo najširšiemu okruhu odborníkov a laickej verejnosti.
2. Ustanoviť Radu pre vzdelávanie a výskum v oblasti BOZP ako poradný orgán ministra práce,
sociálnych a rodiny Slovenskej republiky, vypracovať jej štatút a do jej činnosti zapojiť aj
výskumné pracoviská, univerzity a sociálnych partnerov.
3. Presadzovať výskum zameraný na nové technológie (napr. na recykláciu surovín,
nanotechnológie, biotechnológie, „zelené“ energie), na zmeny vo svete práce a na nové
73
kombinácie rizikových faktorov, napr. aj demografické zmeny a starnutie pracovnej sily
a mentálne zdravie, a to v kontexte integrovanej bezpečnosti (Safety a Security).
4. Preskúmať možnosti ekonomického vyhodnotenia strát z pracovných úrazov a chorôb
z povolania u zamestnávateľov a uplatnenia ekonomických zákonitostí na celoslovenskej aj
podnikovej úrovni v riadení BOZP (motivačné prvky, ekonomická stimulácia).
5. Prehĺbiť integráciu BOZP do vzdelávacích systémov škôl (implementácia BOZP v budúcom
profesionálnom pôsobení žiakov a študentov), aplikácia metód s využitím moderných
elearningových vzdelávacích systémov, štandardizácia systémov s cieľom uľahčiť voľný pohyb
pracovných síl v rámci EÚ.
Predpisy na zaistenie BOZP
1. Aktualizovať právnu úpravu zaistenia BOZP v oblasti stavebníctva, dopravy a pod.
2. Preskúmať možnosti pre finančnú dostupnosť slovenských technických noriem pre štátne
orgány, inštitúcie, zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a preventívne a ochranné
služby.
Financovanie
1. Zabezpečiť financovanie stratégie BOZP pri príprave návrhu rozpočtovej kapitoly na
nasledujúci rok.
2. Vyčleniť zdroje pre oblasť BOZP zo štrukturálnych fondov EÚ.
Na zavedenie opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci slúži aj projekt Bezpečnejšia a
zdravšia práca v každom veku – bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) v súvislosti so
starnúcou pracovnou silou. Európska komisia uzavrela s agentúrou EU-OSHA dohodu o delegovaní,
ktorá sa týka pilotného projektu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia starších zamestnancov. V
zmysle tejto dohody bude agentúra EU-OSHA pomáhať Komisii pri realizácii žiadosti Európskeho
parlamentu týkajúcej sa tejto otázky. Pilotný projekt sa začal v júni 2013 a bude trvať do konca roka
2015.
Cieľom projektu je posúdenie predpokladov toho, aby sa v rámci stratégií a systémov BOZP
zohľadnila starnúca pracovná sila a zabezpečila sa lepšia prevencia pre všetkých počas aktívneho
života. Výsledky prispejú k tvorbe stratégie a poskytnú príklady úspešných a inovatívnych postupov.
Cieľom tohto úsilia je pritom poukázať na to, čo funguje dobre, čo je potrebné vykonať alebo
uprednostniť a identifikovať hlavné impulzy a prekážky pri účinnej realizácii strategických iniciatív v
tejto oblasti. Projekt je založený na existujúcej európskej činnosti v oblasti udržateľnej práce, akou je
napríklad činnosť nadácie Eurofound.
V rámci tohto projektu sa skúmajú:
- politiky, stratégie, programy a opatrenia v oblasti BOZP vo vzťahu k starším zamestnancom v
členských štátoch EÚ i mimo nich;
- politiky, stratégie a opatrenia v oblasti možností zamestnania a návratu do práce v členských
štátoch i mimo nich;
74
- prípadové štúdie o podporných programoch a iniciatívach na pracovisku;
- názory zainteresovaných strán BOZP, zamestnávateľov, zamestnancov a zástupcov
zamestnancov, pričom sa skúmajú ich skúsenosti, motivácie, potreby a problémy;
- nástroje a návody, ako pomáhať pracoviskám pri organizácii BOZP vo vzťahu k starnúcej
pracovnej sile;
- otázky súvisiace s príslušnosťou k pohlaviu.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu sa nachádza v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev -
29.2.2012 Kapitola 0404 – Zamestnanosť, sociálna solidarita a rodová rovnosť, II/230 – II/231.
75
4 Záver
Z uvedených poznatkov možno konštatovať, že stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa
neustále zlepšuje. Veľkou mierou k tomu prispieva právna regulácia a štátne riadenie na národnej
i medzinárodnej úrovni prostredníctvom účinnej legislatívy, činnosťou kľúčových aktérov, širokým
súborom nástrojov a opatrení a uplatňovaním systémového riadenia. Napriek tomu je tu stále
priestor na zlepšovanie a napredovanie. Okrem už poznaných príčin vzniku nebezpečných situácií na
pracovisku a chorôb z povolania, ktorých výskyt je stále možné znižovať, sa objavujú nové riziká,
ktoré si vyžadujú pozornosť nielen aktérov štátneho riadenia BOZP, ale aj ostatných účastníkov trhu
práce a v širšom kontexte aj celej spoločnosti.
76
Zoznam bibliografických odkazov
1. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.employment.gov.sk/bezpecnost_a_ochrana_zdravia_pri_praci.html>
2. Cena za dobrú prax 2012 – 2013 [online]. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci. [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<https://osha.europa.eu/sk/competitions/good-practice-award_2012-2013>
3. Dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (pracovné normy Medzinárodnej
organizácie práce) - chronologický prehľad s vysvetlivkami (1919 – 2011) [online]. Odbor
medzinárodných vzťahov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
2011. [citované 2.10.2013]. Dostupné z <http://www.employment.gov.sk/institucie.html>
4. Employment, social affairs and inclusion [online]. Európska komisia. [citované 2.10.2013].
Dostupné z <http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=148&langId=en>
5. European Agency for Safety and Health at Work: About us [online]. [citované 2.10.2013].
Dostupné z <http://osha.europa.eu/publications/factsheets/52/fact52_sk.pdf>
6. Európska komisia: Nezáväzná príručka osvedčených postupov na vykonávanie smernice
2001/45/ES (Práca vo výškach). Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií
Európskych spoločenstiev, 2008, 86 s. ISBN 978-92-79-06526-2
7. Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík [online]. Európska
agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 2010. [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<https://osha.europa.eu/sk/esener-enterprise-survey/>
8. HATINA, T. a kol. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bratislava:
Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2006
9. Health and safety at work in Europe (1999 – 2007): A statistical portrait. Luxembourg:
Publications Office of the European Union, 2010. ISBN 9789279146060.
10. Healthy Workplaces Campaign 2014 – 2015 [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<http://www.healthy-workplaces.eu/>
11. Inštitút pre výskum práce a rodiny [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.sspr.gov.sk/IVPR/>
12. ISO Online Browsing Platform [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<https://www.iso.org/obp/ui/#home>
77
13. Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008 až
2012
14. Národný inšpektorát práce: Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [online].
Bratislava, 2002. [citované 2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf>
15. Národní příručka - Systém řízení bezpečnosti a ochrany zdraví při práci [online]. [citované
2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.bozpinfo.cz/knihovnabozp/citarna/publikace/narodni_prirucka_s_r_bozp.zasad
y.html>
16. Occupational safety and health and leadership: tools and toolkits [online]. European Agency
for Safety and Health at Work, 2011. [citované 5.11.2013]. Dostupné z
<https://osha.europa.eu/en/publications/e-facts/e-fact-58-leadership-tools-toolkits/view>
17. Occupational Safety and Health culture assessment - A review of main approaches and
selected tools [online]. European Agency for Safety and Health at Work, 2011. [citované
5.11.2013]. Dostupné z
<https://osha.europa.eu/en/publications/reports/culture_assessment_soar_TEWE11005EN
N/view>
18. OiRA Project [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z <http://www.oiraproject.eu/about>
19. PERICHTOVÁ, B. Stres na pracovisku a proces riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v podnikovej praxi [online]. [citované2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.bozpo.sk/public/poradna/nip/stres.pdf>
20. Pilotný projekt Európskeho parlamentu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia starších
zamestnancov [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<https://osha.europa.eu/sk/priority_groups/ageingworkers/ep-osh-project>
21. Podmienky na vydanie oprávnení a osvedčení [online]. [citované 2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.ip.gov.sk/?t=46&s=149&ins=nip>
22. Politika BOZP, kvality a ochrany životného prostredia [online]. Eustream. [citované
15.2.2014]. Dostupné z
<http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_politika-bozp-kvality-aochrany-zivotneho-
prostredia>
23. Príbeh o Napovi [online] . [citované 15.2.2014]. Dostupné z
78
<http://www.napofilm.net/sk/the-napo-story>
24. Publikácia k projektu IOSHA: Zvýšenie povedomia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v
krajinách Strednej a Východnej Európy [online]. Republiková únia zamestnávateľov. [citované
2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.iosha.eu/upload_files/ruz_iosha_publication.pdf>
25. Rozbor pracovných úrazov, ochorení súvisiacich s prácou a závažných priemyselných havárií v
organizáciách v pôsobnosti orgánov Národného inšpektorátu práce za rok 2012 [online].
Národný inšpektorát práce. [citované 2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.safework.gov.sk/?t=46&s=119&ins=nip>
26. Správa o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za rok 2012
[online]. Národný inšpektorát práce. [citované2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.ip.gov.sk/?t=46&s=133&ins=nip>
27. Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020
a program jej realizácie na roky 2013 až 2015 s výhľadom do roku 2020 [online]. [citované
2.10.2013]. Dostupné z
<http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22602>
28. Štatistika pracovných úrazov a chorôb z povolania v Slovenskej republike [online]. [citované
2.0.2013]. Dostupné z
<http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=26&cmd=go&s=1002&sso=2&so
=33>
29. Ústava Slovenskej republiky
30. Vyjadrite svoj názor! [online]. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
[citované 10.3.2014]. Dostupné z <https://osha.europa.eu/sk/teaser/have-your-say>
31. Výročná správa 2012 [online]. Slovenské elektrárne, a.s. [citované 15.2.2014]. Dostupné z
<http://www.seas.sk/sk/spolocnost>
32. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
33. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
79
34. Zákon č. 154/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
35. Zákon č. 341/2011 Z. z. zákonník práce
36. Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti
pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 [online]. Komisia Európskych spoločenstiev, Brusel,
2007. [citované 2.10.2013]. Dostupné z <http://www.employment.gov.sk/institucie.html>
37. Zoznam vydaných a odobratých osvedčení a oprávnení [online]. [citované 2.10.2013].
Dostupné z <http://www.ip.gov.sk/zoz_vyd_oo.php>
80
Príloha A: Právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci
Zákony:
1. Ústava Slovenskej republiky
2. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
4. Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o
štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
5. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
6. Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
7. Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
8. Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)
Nariadenia Vlády SR:
1. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a
ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z.
2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 513/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché tlakové nádoby v
znení nariadenia vlády č. 328/2003 Z. z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení neskorších
predpisov
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na
bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk
nevyhradených nerastov
81
5. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie
6. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a
pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po
pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre
tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa
ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2010 Z. z.
7. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a
pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré
povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 309/2010 Z. z.
8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a
bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z.
9. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie
bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci
10. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov
11. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí
12. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na
poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
13. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách na stavenisko
14. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a
bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.
15. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci
16. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami
17. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
82
18. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a
bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou elektromagnetickému poľu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
217/2008 Z. z.
19. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci
20. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením
21. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie
radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich
činnosti v kontrolovanom pásme
22. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 300/2007 Z. z.
23. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z.
24. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách na pracovisko
25. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti
technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné
prostriedky
26. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové
zariadenia
Vyhlášky príslušných ministerstiev:
1. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze
2. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe
hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania
3. Vyhláška MZ SR č. 501/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z
povolania a ohrozenia chorobou z povolania
83
4. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti,
o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie ...
5. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach
o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju
vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť ...
6. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s
technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými
7. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
poľnohospodárskej práci
8. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci
a podrobnosti o odbornej spôsobilosti ...
9. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia
požiadaviek bezpečnosti technických zariadení