Strednodobá predikcia · vplyv demografie. Vývoj v jednotlivých odvetviach by mal byť rozdielny. Kým v priemysle slabne dopyt po pracovnej sile, odvetvia benefitujúce z domáceho

www.nbs.sk

3. štvrťrok 2019

Strednodobápredikcia

www.nbs.sk

Vydavateľ© Národná banka Slovenska

KontaktNárodná banka SlovenskaImricha Karvaša 1813 25 [email protected]

Elektronická verziawww.nbs.sk/sk/publikacie/strednodoba-predikcia

Materiál bol prerokovaný v Bankovej rade NBS 24. septembra 2019.

Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

ISSN 1338-1466 (ELEKTRONICK Á VERZIA)

mailto:[email protected]

3STREDNODOBÁ PREDIKCIA NBS | 3. ŠTVRŤROK 2019 3

Obsah1 Zhrnutie 4

2 Aktuálny vývoj v zahraničí a v SR 6

3 Technické predpoklady predikcie 83.1 Komodity, výmenný kurz, úrokové sadzby 83.2 Zahraničný dopyt 8

4 Makroekonomická predikcia SR 104.1 Ekonomický rast 104.2 Trh práce 124.3 Cenový vývoj 13

5 Fiškálny výhľad 16

6 Riziká prognózy 19

7 Porovnanie s predchádzajúcou prognózou 21

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Mzdy 13Tabuľka 2 Vývoj jednotlivých zložiek inflácie 15Tabuľka 3 Fiškálny vývoj 18Tabuľka 4 Strednodobá predikcia (P3Q-2019) základných makroekonomických

ukazovateľov 25

Zoznam grafov Graf 1 Vývoj HDP a produkčnej medzery 10Graf 2 Vývoj zahraničného dopytu a slovenského exportu tovarov

a služieb 11Graf 3 Vývoj príjmov, spotreby a miery úspor domácností 12Graf 4 Vývoj zamestnanosti a miery nezamestnanosti 12Graf 5 Štruktúra rastu inflácie 14Graf 6 Dopytová inflácia a produkčná medzera 14Graf 7 Rozklad salda verejných financií 17Graf 8 Fiškálna pozícia 17Graf 9 Predikcia inflácie HICP 19Graf 10 Predikcia HDP 20Graf 11 Štruktúra rastu HDP 22Graf 12 Vývoj priemernej mzdy v ekonomike a príspevkov súkromného

a verejného sektora 23Graf 13 Vývoj zamestnanosti 23Graf 14 Porovnanie štruktúry cenového vývoja 24

STREDNODOBÁ PREDIKCIA NBS | 3. ŠTVRŤROK 2019 | K APITOLA 1 4

1 ZhrnutieSlovenská ekonomika sa v 2. štvrťroku 2019 výraznejšie spomalila, me-dziročne na 2,0 %, vplyvom globálneho vývoja. Dopad protekcionistic-kých opatrení a neistota ohľadne vystúpenia Spojeného kráľovstva z Eu-rópskej únie sa premietli do prepadu exportu. V rámci domáceho dopytu sa mierne zvýšila súkromná spotreba, avšak v prostredí priaznivého vý-voja na trhu práce sa nenaplnili očakávania jej výraznejšej akcelerácie. Investičný dopyt poklesol v dôsledku pretrvávajúcej neistoty. Dobrou správou je, že ochladenie ekonomickej aktivity sa zatiaľ výraznejšie ne-prejavilo v ukazovateľoch trhu práce. Rast zamestnanosti sa spomalil miernejšie, ako sa očakávalo a mzdy akcelerovali.

Výraznejšie zmiernenie ekonomickej aktivity v prostredí zhoršeného ex-terného vývoja sa premietlo aj do výhľadu na nasledujúce roky. Rast HDP by sa mal spomaliť aj napriek fiškálnym opatreniam na 2,5 % v tomto roku a 2,4 % v roku 2020. Následne sa predpokladá, vplyvom oživenia zahranič-ného dopytu, mierne zrýchlenie ekonomiky SR na 2,7 %. Hlavným zdrojom rastu by mal byť domáci dopyt, ku koncu horizontu predikcie by mal pri-spieť aj export. V porovnaní s predchádzajúcou predikciou sa pristúpilo k výraznejšej revízii smerom nadol. Aktuálne ochladenie má nielen cyk-lický, ale aj štrukturálny charakter, dokumentovaný nižším potenciálnym rastom slovenskej ekonomiky.

Rast zamestnanosti by sa mal v horizonte predikcie výraznejšie spoma-liť. Negatívne by mala pôsobiť slabšia ekonomická aktivita a nepriaznivý vplyv demografie. Vývoj v jednotlivých odvetviach by mal byť rozdielny. Kým v priemysle slabne dopyt po pracovnej sile, odvetvia benefitujúce z domáceho dopytu stále dokážu zvyšovať zamestnanosť. Dynamický rast miezd by sa mal v horizonte predikcie zmierniť v dôsledku ochlade-nia ekonomiky, čo uvoľní napätie na trhu práce. Prorastovo však budú pôsobiť administratívne opatrenia, a to rast minimálnej mzdy a nárast platových taríf vo verejnom sektore.

Inflácia by mala v tomto roku akcelerovať na 2,7 %. V zrýchlení sa prejavu-jú najmä nákladové faktory vyplývajúce z nárastu cien komodít. V ďalších rokoch sa predpokladá zmiernenie inflácie v dôsledku spomalenia rastu cien potravín a energií. Hlavným zdrojom inflácie by tak mal byť domáci dopyt, ktorý by mal potiahnuť najmä ceny služieb.

V reálnej ekonomike prevládajú riziká smerom nadol najmä vplyvom po-kračujúcich protekcionistických opatrení a pretrvávajúcich nejasností


okolo brexitu. V cenovom vývoji predstavuje v krátkodobom horizonte ri-ziko aktuálny nárast cien ropy. V strednodobom horizonte sú riziká vply-vom ochladenia ekonomickej aktivity vychýlené smerom nadol.


2 Aktuálny vývoj v zahraničí a v SR

Rast eurozóny sa v 2. štvrťroku podľa očakávaní zmiernil. Ekonomika eu-rozóny v 2. štvrťroku rástla o 0,2 %, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu me-nej ako v 1. štvrťroku. Hospodársky rast podporil domáci dopyt a investí-cie a tlmil ho pokles čistého exportu (sčasti ovplyvnený aj predzásobením Spojeného kráľovstva v 1. štvrťroku). V rámci veľkých krajín eurozóny HDP kleslo v Nemecku, rast sa spomalil v Španielsku a Taliansku a nezmene-ný ostal v Holandsku a Francúzsku. Signály z dostupných krátkodobých a predstihových indikátorov v eurozóne naznačujú v 3. štvrťroku naďalej tlmený ekonomický rast. Inflácia meraná HICP (rýchly odhad Eurostatu) dosiahla v auguste 1,0 % (oproti júlu zostala nezmenená), keď zrýchlenie rastu cien potravín kompenzovala slabšia dynamika cien energií. Inflácia bez cien energií a potravín zotrvala na úrovni 0,9 %.

Externý vývoj brzdí slovenskú ekonomiku. Tempo rastu slovenskej eko-nomiky sa v 2. štvrťroku výrazne spomalilo na 2,0 %1 a zaostalo tak za oča-kávaniami z predchádzajúcej predikcie. Oslabenie zahraničného dopytu, najmä ekonomiky Nemecka ako nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera a jeho výrazné problémy v priemyselnej výrobe, sa premietli do prepadu exportnej výkonnosti SR. Hlavné zameranie nášho priemyslu na automobilový sektor zvyšuje volatilitu celkovej ekonomickej aktivity. V prostredí pretrvávajúcej neistoty sa znížil aj investičný dopyt. V rámci domáceho dopytu bola spotreba domácností mierne lepšia, avšak v pro-stredí priaznivého vývoja na trhu práce (13. platy, zvyšovania miezd a od-mien vo verejnej správe, príplatky) sa nenaplnili očakávania jej akcelerá-cie. Vplyvom toho miera úspor vzrástla na najvyššiu úroveň od roku 2001.

Rast zamestnanosti sa v 2. štvrťroku mierne spomalil. Prispel k tomu naj-mä vývoj v obchode, kde slabšia tvorba pracovných miest pravdepodobne odzrkadľuje efekt legislatívnych zmien, ktoré zamestnávateľom zvyšujú náklady na mzdy. Slabnúci globálny vývoj sa premietol do zastavenia rastu zamestnanosti v priemysle, ktorý pociťuje zníženie objednávok a prejavu-je sa aj vo výraznom spomalení rastu odpracovaných hodín. Naopak, za-mestnanosť v službách pokračuje v rastovej trajektórii vplyvom rastúceho

1 Medziročný sezónne neočistený rast HDP. Vzhľadom na výraznú disproporciu medzi me-dziročným rastom vypočítaným zo sezónne očistených údajov (2,6%) a sezónne neočiste-ných údajov je relevantnejší pohľad na sezónne neočistený rast. Ten by mohol naznačovať výraznejšiu zmenu trendu medzikvartálnych dynamík. Neistotu zároveň znásobuje vyso-ký objem vykázaných zásob vrátane štatistickej diskrepancie.


spotrebiteľského dopytu. Mzdy v 2. štvrťroku akcelerovali, k čomu prispel najmä verejný sektor. V súkromnom sektore mzdy tiež zrýchlili tempo rastu, čo do veľkej miery spôsobili legislatívne zmeny (presunutie 13. pla-tu v dôsledku výhodnejších daňovo-odvodových podmienok a zvýšenia príplatkov).

Inflácia sa v 2. štvrťroku zrýchlila na 2,6 % (2,4 % vo 1. štvrťroku 2019). K ras-tu prispeli najmä ceny potravín, v ktorých sa premietli nákladové faktory. Globálne vyššie ceny agrokomodít spôsobili nárast cien nespracovaných potravín. Rastúce náklady práce zvýšili ceny spracovaných potravín. Ak-tuálna fáza ekonomického cyklu a priaznivá situácia na trhu práce by ob-sahovali rastúce domáce inflačné tlaky. Domácnosti však zvyšujú mieru úspor a dopytová inflácia je tak mierna.


3 Technické predpoklady predikcie2

3.1 Komodity, výmenný kurz, úrokové sadzby

Výmenný kurz3 eura voči americkému doláru mal od uzávierky posled-nej predikcie klesajúci trend, ktorý ovplyvnili pokračujúce obavy v sú-vislosti s ďalším vývojom eurozóny a slabé údaje z nemeckej ekonomiky. V horizonte prognózy sa predpokladá priemerná úroveň kurzu 1,10 USD/EUR, čo predstavuje oslabenie oproti júnovej predikcii o 0,5 % v roku 2019 a o 1,4 % v rokoch 2020 a 2021. Nominálny efektívny výmenný kurz (počíta-ný na báze 15 najvýznamnejších obchodných partnerov SR) sa v porovnaní s predchádzajúcou predikciou zhodnotil o 0,7 %, k čomu najvýraznejšou mierou prispela apreciácia eura voči menám Spojeného kráľovstva a Číny.

Cena ropy mala do uzávierky septembrovej predikcie klesajúci trend, keď jej vývoj ovplyvňovalo zintenzívnenie obchodného sporu medzi USA a Čí-nou a z toho vyplývajúce obavy z oslabenia dopytu po surovine. V porov-naní s predchádzajúcou prognózou sa tak očakáva výrazne nižšia úroveň ceny ropy v EUR o 7 % v roku 2019, o približne 12 % v roku 2020 a o 9 % v roku 2021.

Trhové úrokové sadzby sa v porovnaní s predchádzajúcou predikciou na-chádzajú na nižších úrovniach, sčasti reflektujúc očakávania týkajúce sa zmeny menovopolitických nástrojov ECB po septembrovom zasadnutí.

3.2 Zahraničný dopyt

Podľa aktuálnej predikcie ECB4 bol výhľad pre rast HDP eurozóny zrevido-vaný smerom nadol na roky 2019 a 2020. Po významnejšom oslabení eko-nomického rastu v roku 2019 na 1,1 % by sa mal v roku 2020 mierne zrýchliť na 1,2 % a v roku 2021 dosiahnuť 1,4 %.

Zahraničný dopyt by sa mal postupne oživiť, avšak na nižších úrovniach. Pokračovanie zhoršeného výhľadu globálnej ekonomiky vyplývajúce aj z intenzifikácie obchodného sporu medzi USA a Čínou, ako aj pretrvávanie

2 Technické predpoklady strednodobej prognózy vychádzajú z „Makroekonomických pro-jekcií odborníkov ECB pre eurozónu“ zo septembra 2019. Výmenný kurz USD/EUR a oča-kávané ceny ropy Brent boli aktualizované k 5. 9. 2019, pri zahraničnom dopyte SR boli zohľadnené údaje z národných účtov eurozóny za 2. štvrťrok 2019.

3 Prognóza v celom horizonte predpokladá, že bilaterálny výmenný kurz USD/EUR zostane nezmenený na úrovni priemeru za desať pracovných dní končiacich dňom uzávierky.

4 Makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu – september 2019.


oslabeného vývoja globálneho priemyslu a očakávaný vývoj importov ob-chodných partnerov SR (hlavne Nemecka) sa prejavil v prehodnotení pre-dikcie zahraničného dopytu SR. Tento bol v horizonte prognózy upravený smerom nadol. V roku 2019 by mal vzrásť o 2,6 %, v roku 2020 o 2,8 % (revízia o -0,4 percentuálneho bodu v oboch rokoch) a v roku 2021 o 3,3 % (revízia o -0,3 percentuálneho bodu).


4 Makroekonomická predikcia SR

4.1 Ekonomický rast

Tempo rastu slovenskej ekonomiky bude nižšie. Najnovšie údaje z reálnej ekonomiky a predpoklady o zahraničnom dopyte naznačujú spomalenie ekonomickej aktivity, ktorá sa prejaví v slabej exportnej výkonnosti. Spo-lu s nevýrazným domácim dopytom sa očakáva značne nižšia dynamika HDP v porovnaní s rokom 2018. Ekonomika by mala vzrásť v tomto roku o 2,5 % a o 2,4 % v roku 2020. S priaznivejším vývojom externého prostredia v ďalšom období by sa mal obnoviť najmä rast exportu a následne mierne zrýchliť dynamiku HDP v roku 2021 na 2,7 %.

Graf 1 Vývoj HDP a produkčnej medzery (%)

5

4

3

2

1

0

-1

-2

Produkčná medzera (% z potenciálneho HDP)Rast potenciálneho HDP (%)

Rast HDP (%)

2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

1,7 1,5

2,8

4,2

3,1 3,2

4,1

2,5 2,42,7

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBS

V horizonte predikcie bude produkčná medzera kladná, avšak postupne klesajúca. Dopytové tlaky na cenový vývoj by sa mali v danej fáze ekono-mického cyklu mierne oslabovať.

Výrazné pribrzdenie exportu v tomto roku, neskôr postupné oživenie. V roku 2019 by sa mal rast exportu takmer zastaviť. Vyplýva to z aktuálneho vývoja, ako aj z neistoty súvisiacej s rastúcim protekcionizmom a pripra-vovaným brexitom. To sa prejavuje v poklese nemeckej priemyselnej pro-dukcie, ktorá má pravdepodobne aj štrukturálny charakter. Vzhľadom na vysokú previazanosť slovenských podnikov v rámci globálnych hodnoto-vých reťazcov sa predpokladá perzistencia negatívneho šoku s permanent-


ným vplyvom na exportnú výkonnosť našej ekonomiky. V strednodobom horizonte sa síce predpokladá zrýchľovanie exportu vplyvom oživenia za-hraničného dopytu, avšak stratu trhových podielov budeme dobiehať len veľmi pomaly.

Graf 2 Vývoj zahraničného dopytu a slovenského exportu tovarov a služieb (medziročný rast v %, s. c.)

20

15

10

5

0

-5

-10

-15

-20

Exportné trhy Slovenska Export (tovary a služby)

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

-16,8

15,7

12,09,3

6,73,9

6,0 5,5 5,9 4,8

0,5 2,84,1

Zdroj: ŠÚ SR, ECB a výpočty NBS

Súkromné investície zostanú tlmené. V prostredí pretrvávajúcej neistoty firmy odkladajú investície, čo potvrdili aktuálne údaje za 2. štvrťrok. Tento vývoj by mal ešte pokračovať v nasledujúcom období. Obnovenie výraznej-šej investičnej aktivity v súkromnom sektore sa predpokladá na konci ho-rizontu predikcie. Slabšie investície v súkromnom sektore by mal nahradiť verejný sektor. Očakáva sa významnejší vplyv čerpania eurofondov a zvý-šenie infraštruktúrnych investícií.

Domácnosti sú opatrné vo výdavkoch, miera úspor je vysoká. Rast dispo-nibilného príjmu domácností by sa mal postupne zmierňovať. V roku 2020 by ho však mali prorastovo ovplyvniť administratívne opatrenia (zvýše-nie rodičovského príspevku a nezdaniteľnej časti základu dane, zníženie dane z príjmu právnických osôb s obratom do 100 tisíc €, zníženie DPH na vybrané potraviny). Napriek rastu spotrebných výdavkov by mali úspory domácností zostať na aktuálne vysokej úrovni v celom horizonte predik-cie. Tvorba finančných rezerv domácnosťami by tak mohla stimulovať spotrebiteľský dopyt v prípade výraznejšieho spomalenie disponibilného príjmu.


Graf 3 Vývoj príjmov, spotreby (medziročný rast v %, s. c.) a miery úspor domácností (%)

11

9

7

5

3

1

-1

-3

Miera úspor Súkromná spotreba

2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

Disponibilný príjem


4.2 Trh práce

Tvorba pracovných miest bude utlmená. Rast zamestnanosti by sa mal vý-raznejšie spomaliť v horizonte predikcie. Bude to zodpovedať ochladzova-niu ekonomickej aktivity v rámci aktuálnej fázy ekonomického cyklu a do istej miery nasýtenosti pracovného trhu v niektorých odvetviach. Keďže priemysel je značne ovplyvnený negatívnym vývojom zahraničného dopy-tu, pracovné miesta by sa mali tvoriť najmä v odvetviach naviazaných na domáci dopyt (služby, stavebníctvo).

Graf 4 Vývoj zamestnanosti a miery nezamestnanosti (medziročný rast a úroveň v %)

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

-2,02009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

16

14

12

10

8

6

4

2

0

Zamestnanosť Miera nezamestnanosti (pravá os)



Mzdový vývoj by sa mal postupne zmierňovať, stále však bude rýchlejší ako produktivita práce. Aj keď pnutia na trhu práce mierne poľavili, mzdy rastú dynamicky. V tomto roku sa predpokladá ich akcelerácia, ku ktorej by mal prispieť okrem verejného aj súkromný sektor. Výrazné nárasty miezd vo verejnej správe v 2. štvrťroku by sa mali vplyvom politického cyklu udr-žať aj v najbližšom období. K rastu miezd v súkromnom sektore by mali prispieť administratívne zásahy. V horizonte predikcie sa uvažuje s po-stupným spomaľovaním mzdového rastu vplyvom slabšej ekonomickej aktivity. Naopak, prorastovo by mal v roku 2020 pôsobiť avizovaný nárast minimálnej mzdy a valorizácia vo verejnom sektore.

Tabuľka 1 Mzdy (medziročný rast v %)

2018 2019 2020 2021

Nominálna produktivita práce 4,4 4,1 4,4 4,6

Mzda, ekonomika SR 6,2 7,7 5,7 5,1

Reálna mzda, ekonomika SR 3,6 5,0 3,2 2,8

Mzda, súkromný sektor 6,0 6,7 5,0 4,9

Reálna mzda, súkromný sektor 3,5 4,1 2,6 2,6

Mzda, verejná správa, školstvo, zdravotníctvo 6,7 11,0 8,2 5,8

Reálna mzda, verejná správa, školstvo, zdravotníctvo 4,1 8,3 5,7 3,5

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBSPoznámka: Deflované CPI. Odvetvie Verejná správa, školstvo a zdravotníctvo predstavuje sekcie O, P a Q klasifikácie SK NACE Rev.2. Rast priemernej nominálnej mzdy vo verejnom sektore (ESA S.13) sa očakáva na úrovni 11 % v roku 2019, 8,4 % v roku 2020 a 5,7 % v roku 2021. Nominálna produktivita práce z HDP a zamestnanosti v metodike štatistického výkazníctva.

4.3 Cenový vývoj

Inflácia by sa mala v strednodobom horizonte mierne spomaľovať. V tomto roku by mali spotrebiteľské ceny rásť najrýchlejšie od roku 2012. V ďalšom období sa bude inflácia zmierňovať. Tohtoročný rýchly rast cien zohľadňuje nákladové faktory, a to rastúce ceny potravinárskych a ener-getických komodít. V ďalších rokoch by mal pôsobiť spotrebiteľský dopyt, ktorý by sa mal prejaviť najmä v cenách služieb. Príspevok komponentov vyplývajúci z technických predpokladov by sa mal postupne znižovať.


Graf 5 Štruktúra rastu inflácie (medziročný rast v %, príspevky v p. b.)

5

4

3

2

1

0

-1

-2

Energie (p. b.)Potraviny (p. b.)

Administratívne ceny bez energií (p. b.)Dopytová inflácia (p. b.)

HICP (%)

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021


Graf 6 Dopytová inflácia a produkčná medzera (%)

6

5

4

3

2

1

0

-1

Dopytová inflácia (medziročná dynamika)Produkčná medzera, 2 štvrťroky dozadu (pravá os)

Medzera v nezamestnanosti (pravá os)

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

-3

-42005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBS Poznámka: Dopytová inflácia zahŕňa neregulované ceny služieb a neregulované ceny priemyselných tovarov bez energií.


Tabuľka 2 Vývoj jednotlivých zložiek inflácie (medziročný rast v %)

Priemer 2004 – 2008 (predkrízové

obdobie)

Priemer2010 – 2014 (pokrízové

euro obdobie)

2017 2018 2019 2020 2021

HICP 4,1 2,0 1,4 2,5 2,7 2,4 2,2

Potraviny 3,6 3,1 3,6 3,4 3,6 2,0 2,4

Priemyselné tovary bez energií 0,2 0,3 0,6 1,1 1,1 1,6 1,9

Energie 8,3 2,3 -2,5 3,0 4,1 3,2 1,4

Služby 5,3 2,5 2,0 2,8 2,6 3,0 2,8

Dopytová inflácia 1,8 1,0 1,4 2,2 1,9 2,2 2,4



5 Fiškálny výhľadPostupný obrat hospodárskeho cyklu a opatrenia vlády vedú k vyššiemu deficitu. Deficit verejných financií by mal v tomto roku vzrásť o 0,2 percen-tuálneho bodu a dosiahnuť 0,9 % HDP. Súvisí to najmä s dynamickým ras-tom kompenzácií zamestnancov verejnej správy, sociálnych výdavkov, ako aj platieb za zdravotnú starostlivosť, čo je čiastočne tlmené pozitívnymi vývojom daňových a odvodových príjmov, ako aj poklesom úrokových ná-kladov. V horizonte prognózy sa za predpokladu schválenia avizovaných návrhov a absencii kompenzačných opatrení5 predpokladá expanzívna fiš-kálna politika, ktorá by sa pretavila do nárastu deficitu verejných financií na úroveň 1,5 %, resp. 1,6 % HDP v rokoch 2020 a 2021. Negatívne na deficit verejných financií by malo pôsobiť aj postupné ochladzovanie ekonomiky. Naopak, mierne pozitívny vplyv má naďalej pokračujúci pokles úrokových nákladov.

Oproti fiškálnym predpokladom júnovej predikcie došlo k navýšeniu vý-hľadu deficitu v celom horizonte prognózy. Revízia na rok 2019 o 0,2 per-centuálneho bodu HDP reflektuje dynamickejší rast bežných výdavkov v prvom polroku. Revízia o 0,7, resp. 0,8 percentuálneho bodu v rokoch 2020 a 2021 vyplýva zo zapracovania predložených návrhov, ako aj zo zhoršenia makroekonomického výhľadu, ktorý sa premieta oproti predpokladom do pomalších daňových a odvodových príjmov.

Verejný dlh by mal v tomto roku klesnúť o 1,1 percentuálneho bodu na úro-veň 47,8 % HDP. Pokles by mal pokračovať aj v horizonte predikcie až na 47 % HDP v roku 2021. V porovnaní s fiškálnymi predpokladmi júnovej predik-cie došlo k miernemu spomaleniu poklesu dlhu vplyvom zhoršenia výhľa-du rozpočtovej bilancie, keď sa v rokoch 2020 a 2021 predpokladá opätov-né dosiahnutie primárneho schodku. Priaznivý rozdiel medzi úrokovými nákladmi a ekonomickým rastom by mal naďalej pôsobiť na pokles dlhu, avšak v menšej miere po negatívnej revízii rastu HDP.

5 Nové fiškálne predpoklady na rok 2020 zahŕňajú najmä zvýšenie rodičovského príspev-ku, nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzických osôb, zníženie DPH na vybrané potraviny a sadzby DPPO pre malých daňovníkov. Celkovo sa v roku 2020 uvažuje s nový-mi opatreniami v objeme 500 mil. € (0,5 % HDP).


Graf 7 Rozklad salda verejných financií (% HDP)

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

-2,0

Štrukturálne primárne saldoCyklická zložka

Úrokové nákladyJednorazové efekty

Saldo verejných financií

2017 2018 2019 2020 2021

Zdroj: ŠÚ SR a NBSPoznámka: Jednorazové faktory zahŕňajú necyklické efekty, ktoré dočasne menia saldo verejnej správy, pričom v budúcnosti má dôjsť k ich odbúraniu.

Graf 8 Fiškálna pozícia (p. b. HDP)

1,2

1,0

0,8

0,6

0,4

0,2

0,0

-0,2

-0,4

-0,6

-0,82017 2018 2019 2020 2021

reštrikcia

expanzia

Zdroj: ŠÚ SR a NBSPoznámka: Medziročná zmena cyklicky očisteného primárneho salda. Bez vplyvu eurofondov.

V horizonte prognózy oživenie investičnej činnosti vlády. V roku 2019 sa vzhľadom na dynamický vývoj kompenzácií zamestnancov verejnej sprá-vy a platieb za zdravotnú starostlivosť v prvom polroku očakáva akcelerá-cia konečnej spotreby verejnej správy. Pokračovanie zrýchľovania koneč-nej spotreby sa očakáva aj v horizonte predikcie, najmä vplyvom vyšších bežných výdavkov v rezorte obrany, zavedenia obedov zdarma, ako aj po-vinnej predškolskej dochádzky a od roku 2021 aj nových platieb za dostup-nosť PPP projektov. Po slabšej vlastnej investičnej aktivite vlády v prvom


polroku 2019 sa očakáva jej oživenie v závere tohto roka aj v budúcom roku. Verejné investície by v budúcom roku malo podporiť aj dynamickejšie čer-panie EÚ fondov. V roku 2021 by vlastná investičná aktivita aj čerpanie EÚ fondov mali pokračovať v miernejšom, ale stále relatívne dynamickom raste.

Tabuľka 3 Fiškálny vývoj (medziročná zmena v %, s. c., ak nie je uvedené inak)

2017 2018 2019 2020 2021

Konečná spotreba verejnej správy 1,7 1,9 2,7 2,9 3,5

Vládne investície 2,1 16,2 4,0 13,6 6,4

z toho EÚ fondy (príspevok k rastu v p. b.) -4,3 12,1 3,3 6,4 2,9

Saldo verejnej správy (% HDP) -0,8 -0,7 -0,9 -1,5 -1,6

Fiškálna pozícia (medziročná zmena v p. b.) 1,1 -0,3 -0,2 -0,5 -0,2

Hrubý dlh (% HDP) 50,9 48,9 47,8 47,3 47,0



6 Riziká prognózy V reálnej ekonomike pretrvávajú riziká smerom nadol. Najväčšie riziko predstavuje spomalenie globálnej ekonomiky v dôsledku protekcionistic-kých opatrení. Ďalej sa javí riziko štrukturálnej zmeny v nemeckom a prav-depodobne aj v našom priemysle. Pretrvávajúce nejasnosti okolo brexitu by mohli tiež prispieť k zhoršeniu výhľadu slovenskej ekonomiky. Pozitív-ne by však mal pôsobiť prijatý balíček menových opatrení ECB.

V cenovom vývoji predstavuje v krátkodobom horizonte riziko aktuálny nárast cien ropy. V strednodobom horizonte sú riziká vplyvom ochladenia ekonomickej aktivity vychýlené smerom nadol.

Graf 9 Predikcia inflácie HICP (%)

5

4

3

2

1

0

3. Q

201

7

4. Q

201

7

1. Q

201

8

2. Q

201

8

3. Q

201

8

4. Q

201

8

1. Q

201

9

2. Q

201

9

3. Q

201

9

4. Q

201

9

1. Q

202

0

2. Q

202

0

3. Q

202

0

4. Q

202

0

1. Q

202

1

2. Q

202

1

2,6 % – beta konvergencia

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBS Poznámka: Predikcia NBS predstavuje z pravdepodobnostného hľadiska tzv. modus, tzn. najpravdepodobnejší odhad. Predikčné pásma v grafe (30 %, 60 %, 90 % interval spoľahlivosti) sú vypočítané na základe očakávaných kvantilov historických predikčných chýb inflácie (pomocou metódy sieve bootstrap). Podrobnejší popis konštrukcie grafov v analytickom komentári: Putting new fan-charts into use.Beta konvergencia – predpoklad, že krajiny s nižšou úrovňou HDP (na obyvateľa) majú tendenciu rásť rýchlejšie ako krajiny s vyššou úrovňou HDP, čím nastáva dobiehanie vyspelých krajín. Rovnako to platí aj pri dobiehaní cenovej hladiny. Podrobnejšie informácie v analytickom komentári:Perspektívy dlhodobejšieho vývoja slovenskej ekonomiky (do roku 2020)

https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2018/AK57_Vavra.pdf


http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2014/AK08_Trendy.pdf


Graf 10 Predikcia HDP (%)

6

5

4

3

2

1

0

3. Q

201

7

4. Q

201

7

1. Q

201

8

2. Q

201

8

3. Q

201

8

4. Q

201

8

1. Q

201

9

2. Q

201

9

3. Q

201

9

4. Q

201

9

1. Q

202

0

2. Q

202

0

3. Q

202

0

4. Q

202

0

1. Q

202

1

2. Q

202

1

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBSPoznámka: Predikcia NBS predstavuje z pravdepodobnostného hľadiska tzv. modus, tzn. najpravdepodobnejší odhad. Predikčné pásma v grafe (30 %, 60 %, 90 % interval spoľahlivosti) sú vypočítané na základe očakávaných kvantilov historických predikčných chýb inflácie (pomocou metódy sieve bootstrap). Podrobnejší popis konštrukcie grafov v analytickom komentári: Putting new fan-charts into use.Beta konvergencia – predpoklad, že krajiny s nižšou úrovňou HDP (na obyvateľa) majú tendenciu rásť rýchlejšie ako krajiny s vyššou úrovňou HDP, čím nastáva dobiehanie vyspelých krajín. Rovnako to platí aj pri dobiehaní cenovej hladiny. Podrobnejšie informácie v analytickom komentári:Perspektívy dlhodobejšieho vývoja slovenskej ekonomiky (do roku 2020)



http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2014/AK08_Trendy.pdf


7 Porovnanie s predchádzajúcou prognózou

V porovnaní s predchádzajúcou predikciou došlo k zníženiu rastu zahra-ničného dopytu (kumulatívne približne o 0,7 percentuálneho bodu v ho-rizonte predikcie). To sa spolu s nižším domácim dopytom prejavilo v pre-hodnotení rastu ekonomiky k slabším úrovniam s negatívnym dopadom na trh práce a nepatrne pomalšiu infláciu.

Prehodnotenie rastu ekonomiky smerom nadol. Ekonomika SR by mala rásť pomalšie v celom horizonte predikcie. Prispievať k tomu budú všetky komponenty HDP s výnimkou spotreby verejnej správy. Aktuálny prepad exportu v 2. štvrťroku a slabší zahraničný dopyt viedli k revízii rastu ex-portnej výkonnosti smerom nadol. To sa negatívne premieta aj do domácej časti ekonomiky, ktorá zaznamenala už v 2. štvrťroku slabší vývoj. Spotre-biteľský dopyt by mal rásť pomalšie aj napriek zapracovaným fiškálnym opatreniam (zvýšenie rodičovského príspevku a nezdaniteľnej časti zák-ladu dane, zníženie dane z príjmu právnických osôb s obratom do 100 ti-síc €, zníženie DPH na vybrané potraviny) v dôsledku slabšieho trhu práce v celom horizonte predikcie. Nižšia investičná aktivita vyplýva z neistoty ohľadne budúceho vývoja a z pomalšieho rastu ekonomiky. Vládna spot-reba ako jediný komponent pôsobí pozitívne na rast HDP. Predpokladá sa rýchlejší rast verejnej spotreby v roku 2019 vplyvom výrazne vyšších kom-penzácií (netarifné zložky). V strednodobom horizonte bolo zapracované opatrenie o povinnej predškolskej dochádzke (nárast výdavkov na mzdy a tovary).

Aktuálne ochladenie ekonomickej aktivity má cyklický aj štrukturálny charakter. Prehodnotenie potenciálneho rastu ekonomiky smerom nadol odráža vplyvy protekcionistických opatrení trvalého charakteru v stred-nodobom horizonte, ako aj štrukturálne výzvy, ktorým čelí automobilový priemysel. Cyklická pozícia v porovnaní s predchádzajúcou predikciou in-dikuje miernejšie prehrievanie ekonomiky SR v horizonte najbližších ro-kov.


Graf 11 Štruktúra rastu HDP6 (medziročný rast v %, príspevky v p. b.)

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

Súkromná spotrebaVládna spotreba

Zmena stavu zásob a štatistická diskrepancia

InvestícieExport

HDP (%)

P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-20192019 2020 2021

3,3

2,5

3,22,4 2,8 2,7

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBSPoznámka: V položke „Zmena stavu zásob a štatistická diskrepancia“ je aj nerozdelený import, ktorý zostal po rozpočítaní dovoznej náročnosti.

V porovnaní s júnovou predikciou došlo k oslabeniu rastu zamestnanosti aj miezd v rokoch 2020 a 2021. Lepší aktuálny vývoj miezd a zamestnanos-ti v 1. polroku 2019 pozitívne ovplyvnil prognózu trhu práce v tomto roku. V ďalšom období sa vplyvom negatívnejšieho vývoja ekonomickej aktivity očakáva ochladenie aj na trhu práce. V mzdách sa premietne spomalenie produktivity práce, ktoré by malo byť čiastočne kompenzované navrhova-ným zvýšením minimálnej mzdy.6

6 Štruktúra rastu HDP je vypočítaná ako príspevky rastu jednotlivých komponentov HDP po odrátaní ich dovoznej náročnosti. V tomto prípade sa vychádzalo z konštantnej dovoz-nej náročnosti jednotlivých zložiek HDP (konečná spotreba domácností 30 %, vládna spot-reba 7 %, investície 50 % a export 62,5 %). Zvyšok dovozu bol zaradený do zmeny stavu zásob a štatistickej diskrepancie.


Graf 12 Vývoj priemernej mzdy v ekonomike a príspevkov súkromného a verejného sektora (medziročný rast v %, príspevky v p. b.)

8,0

7,5

7,0

6,5

6,0

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

Súkromný sektor Verejný sektor Celá ekonomika (%)

P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-20192019 2020 2021

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBSPoznámka: Verejný sektor predstavuje sekcie O, P a Q klasifikácie SK NACE Rev. 2.

Graf 13 Vývoj zamestnanosti (medziročný rast v %, príspevky v p. b.)

1,4

1,2

1,0

0,8

0,6

0,4

0,2

0,0

Súkromný sektor Verejný sektor Celá ekonomika (%)

P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-20192019 2020 2021

Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBSPoznámka: Verejný sektor predstavuje sekcie O, P a Q klasifikácie SK NACE Rev. 2.

Mierne nižšia inflácia v horizonte predikcie vplyvom slabšieho ekono-mického cyklu. Inflácia by mala byť v tomto roku vplyvom aktuálneho vý-voja nepatrne rýchlejšia ako v predchádzajúcej predikcii. Prispejú k tomu najmä ceny potravín a služieb (ceny leteniek). V ďalších dvoch rokoch by malo dôjsť k miernemu spomaleniu inflácie v dôsledku nižších cien agro-komodít a ropy aj prehodnotenia cyklickej pozície ekonomiky. Prehrieva-


nie ekonomiky by nemalo byť také výrazné, ako sa predpokladalo v minu-lej predikcii, v dôsledku čoho by mali byť dopytové tlaky miernejšie.

Graf 14 Porovnanie štruktúry cenového vývoja (medziročný rast v %, príspevky v p. b.)

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

Potraviny SlužbyPriemyselné tovary bez energií

P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-2019 P2Q-2019 P3Q-20192019 2020 2021

Energie HICP (%)



Tabuľka 4 Strednodobá predikcia (P3Q-2019) základných makroekonomických ukazovateľov

Ukazovateľ JednotkaSkutočnosť P3Q-2019 Zmena oproti P2Q-2019

2018 2019 2020 2021 2019 2020 2021

Cenový vývoj

Inflácia meraná HICP medziročný rast v % 2,5 2,7 2,4 2,2 0,1 -0,1 -0,1

Inflácia meraná CPI medziročný rast v % 2,5 2,6 2,4 2,2 0,1 -0,1 -0,1

Deflátor HDP medziročný rast v % 2,1 2,6 2,2 2,1 -0,2 -0,2 -0,3

Ekonomická aktivita

Hrubý domáci produkt medziročný rast v %, s. c. 4,1 2,5 2,4 2,7 -0,8 -0,8 -0,1

Súkromná spotreba medziročný rast v %, s. c. 3,0 1,9 3,0 2,6 -1,2 -0,4 -0,5

Konečná spotreba verejnej správy medziročný rast v %, s. c. 1,9 2,7 2,9 3,5 1,2 0,2 0,3

Tvorba hrubého fixného kapitálu medziročný rast v %, s. c. 6,8 0,6 2,4 3,0 -2,7 -1,2 0,0

Vývoz tovarov a služieb medziročný rast v %, s. c. 4,8 0,5 2,8 4,1 -5,5 -2,0 -0,5

Dovoz tovarov a služieb medziročný rast v %, s. c. 5,3 1,7 3,6 4,3 -3,9 -1,4 -0,6

Čistý vývoz mil. EUR v s. c. 5 814 4 884 4 346 4 398 -1 572,1 -2 266,8 -2 197,0

Produkčná medzera % z potenciálneho produktu 1,2 0,8 0,3 0,3 0,2 -0,4 -0,3

Hrubý domáci produkt mil. EUR v b. c. 90 202 94 884 99 292 104 129 -911,1 -1 931,7 -2 419,0

Trh práce

Zamestnanosť tis. osôb, ESA 2010 2 420 2 451 2 458 2 464 1,2 -7,6 -12,3

Zamestnanosť (dynamika) medziročný rast v %, ESA 2010

2,0 1,3 0,3 0,3 0,1 -0,3 -0,2

Počet nezamestnaných tis. osôb, VZPS1) 180 161 168 173 -0,4 6,1 6,5

Miera nezamestnanosti % 6,5 5,9 6,2 6,3 0,0 0,3 0,2

Odhad NAIRU2) % 7,5 7,1 7,0 7,1 0,0 0,0 0,0

Produktivita práce3) medziročný rast v % 2,1 1,2 2,1 2,4 -0,8 -0,4 0,1

Neinflačné mzdy (nominálna produktivita)4) medziročný rast v % 4,4 4,1 4,4 4,6 -0,9 -0,6 -0,2

Nominálne kompenzácie na zamestnanca

medziročný rast v %, ESA 2010

5,4 7,1 5,6 4,9 0,3 -0,5 -0,4

Nominálne mzdy5) medziročný rast v % 6,2 7,7 5,7 5,1 1,0 -0,4 -0,4

Reálne mzdy6) medziročný rast v % 3,6 5,0 3,2 2,8 1,0 -0,3 -0,4

Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Disponibilný dôchodok medziročný rast v %, s. c. 3,0 3,1 3,2 2,6 -0,5 -0,1 -0,5

Miera úspor7) % z disponibilného dôchodku

8,5 9,7 9,7 9,7 0,8 0,9 0,9

Sektor verejnej správy8)

Celkové príjmy % HDP 39,9 40,2 40,4 40,2 0,3 0,4 0,4

Celkové výdavky % HDP 40,6 41,1 41,9 41,8 0,5 1,1 1,2

Saldo verejných financií9) % HDP -0,7 -0,9 -1,5 -1,6 -0,2 -0,7 -0,8

Cyklický komponent % trendového HDP 0,3 0,3 0,1 0,1 0,1 -0,1 -0,1

Štrukturálne saldo % trendového HDP -1,0 -1,2 -1,6 -1,7 -0,3 -0,6 -0,7

Cyklicky očistené primárne saldo % trendového HDP 0,3 0,1 -0,5 -0,7 -0,2 -0,6 -0,8

Fiškálna pozícia10) medziročná zmena v p. b. -0,3 -0,2 -0,5 -0,2 0,0 -0,4 -0,2

Hrubý dlh % HDP 48,9 47,8 47,3 47,0 -0,1 0,2 0,2


Tabuľka 4 Strednodobá predikcia (P3Q-2019) základných makroekonomických ukazovateľov (pokračovanie)

Ukazovateľ JednotkaSkutočnosť P3Q-2019 Zmena oproti P2Q-2019

2018 2019 2020 2021 2019 2020 2021

Platobná bilancia

Bilancia tovarov % HDP 0,1 -0,8 -1,4 -1,6 -1,0 -1,6 -1,6

Bežný účet % HDP -2,5 -3,0 -3,6 -3,7 -1,0 -1,6 -1,7

Externé prostredie a technické predpoklady

Rast zahraničného dopytu Slovenska medziročný rast v % 3,9 2,6 2,8 3,3 -0,4 -0,4 -0,3

Výmenný kurz USD/EUR11) 12) úroveň 1,18 1,12 1,10 1,10 -0,5 -1,4 -1,4

Cena ropy v USD11) 12) úroveň 71,1 63,1 57,4 56,3 -7,5 -12,8 -10,3

Cena ropy v USD11) medziročný rast v % 30,7 -11,3 -9,0 -1,9 -7,2 -5,6 2,8

Cena ropy v EUR11) medziročný rast v % 25,0 -6,4 -7,8 -1,9 -7,1 -4,7 2,8

Ceny neenergetických komodít v USD medziročný rast v % 3,9 -3,2 3,4 3,7 0,2 -0,5 -0,2

EURIBOR – 3M % p. a. -0,3 -0,4 -0,6 -0,6 -0,1 -0,3 -0,4

Výnos 10-ročného štátneho dlhopisu SR

% 0,9 0,1 -0,3 -0,2 -0,4 -1,0 -1,0

Zdroj: NBS, ECB a ŠÚ SRPoznámka: 1) VZPS – výberové zisťovanie pracovných síl 2) Miera nezamestnanosti, ktorá nezrýchľuje infláciu 3) HDP s. c. / zamestnanosť ESA 2010 4) Vypočítaná z nominálneho HDP a zamestnanosti zo štvrťročného štatistického výkazníctva ŠÚ SR 5) Priemerné mesačné mzdy zo štatistického výkazníctva ŠÚ SR 6) Mzdy zo štatistického výkazníctva deflované infláciou CPI 7) Miera úspor = hrubé úspory / (hrubý disponibilný dôchodok + úpravy vyplývajúce zo zmeny nároku na dôchodok) *100, pričom Hrubé úspory = hrubý disponibilný dôchodok + úpravy vyplývajúce zo zmeny nároku na dôchodok – súkromná spotreba 8) Sektor S.13; fiškálny výhľad 9) B.9N – Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-) 10) Medziročná zmena cyklicky očisteného primárneho salda. Kladná hodnota znamená reštrikciu. 11) Medziročný rast v % a zmeny oproti predchádzajúcej predikcii sú rátané z nezaokrúhlených čísel 12) Zmeny oproti predchádzajúcej predikcii v %

Detailnejšie časové rady za vybrané makroekonomické ukazovatele:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2019/protected/P3Q-2019.xls

