3
Hoci sa na Slovenskuväcsina I'udfnezaujfma0 to, COsa deje v cirkvi,posledna sprava0 exkomunikaciimla<;JYch knazov mnohych rozrusila a cakaju vysvetlenie. Vdobe relatfvneho nedostatku knazov a v roku modlitieb za ~r'1azov je to vel'mi smutny prfbeh. Co sa vlastne stalo? Mladf knazi sa postavili proti vsetkym biskupom na Sl,eSvensku napriek tomu, ze tfto ich uCilisest' rokov (a predtym od detstva) len posluchat'. Alebo len predstierat'? M6Zeme si len domysl'at', aku rolu zohrali pri ich formacii konzervatfvne pomery v bratislavskom knazskom seminari, v rarv-ci ktorych to pokojne dotiahli az ku knazskejvysviacke. . f\ ,/ Vyjs( 5 koiou na trh dokciiu. Kres(ania. .. Boj proti liberalizmu Byvalyarcibiskup Jan Sokola mnohi öalSi vo vedeni cirkvi by sa mali za- mysliet. Dvadsat rokov nas pri kaz- dej prilezitosti varovali pred"uhlav- nym nepriaterom nasej cirkvi", ktorym je liberalizmus. podra tejto retoriky by sadalo ocakavat,ze libe- rali vystrcia rozky este viac. A naraz je tu pravy opak. Konzervativizmus azfundamentalizmus akovysity. Rec mnohych hierarchov na Slovensku posilnena stonasobne: "Vsadesu li- berali. Aj medzi vysokymi cirkevny- mi hodnostarmi. Biskupi, zrieknite sa satanasa!Aj Jan Pavolll.! Ziadne svätorecenie, modlil sa s pohanmi v Assisi a tuto infekciu doniesol aj do cirkvi!" Fundamentalizmus ako zjednodusenie celeho problemu... Iste su na Slovensku aj liberali. Fra- jeri, manazeri, plytki tarajovia, kto- ri si z povolania urobia dozivotny 10 biznis, horlivi funkcionari, karieristi, mozno daktori aj ateisti {Clovekdo ich srdca nevidi)... Dobry pastier by mal byt po case informovany a ko- natoAle väcsina knazov na Sloven- sku, ako ich poznam, su pokorni, cestni, unaveni, ale oddani robot- nici na vinici Bozej a tohto naroda. Trocha smutni, bezradni, keö vidia, ako im deti po prvom sv. prijimani utecu z kostola. Ako ich potichuc- ky opustaju pekni, mudri a srachet- ni rudia. Lasto aj preto, ze vedenie caka len stavanie novych kostolov, pozyva ich na slavnosti a neumoz- nuje solidne"skolenie muzstva",pri- padne rozvijat charizmu, ktoru ma kazdy osobitnu a vlastnu. Ignoruje sa ochota zien prispiet k budovaniu Boziehorudu.Odmieta saskusenost a sluzba odvaznych zenatych mu- zov, ktori sa pocas komunizmu dali tajne vysvätit za knazov. zrno 03/2010 Obetovali karieru, riskovali svoju bezpecnost a bezpecnost svojich ro- din. Nik sa im za ich statocnost ani len nepod'akoval. Reformacia pOslovensky Fraskastymito naivnym spolkom sa rychleskonCi.Akovsetkypohorsenia. NaSlovenskuostanepo dlhorocnom nasilnom potlacani dial6gu len vel'- ka kriza autority a nebezpecne dö- sledky choreho klerikalizmu. Mnohi cestni rudia,ktori uz v kostoie nema- ju svoj domov, nasli prijatie u inych zborov,v rozlicnychhnutiach, nieke- dy az v sektach.Dlhe roky nik nepo- cuval ich stony ani ich kriticky hlas. Ti primitivni, s minimom vedomosti, sa stavaju alergickymi na vsetko, co cirkev ponuka,a svoje idealya nade- je vkladaju do fanatickeho radikaliz- mu etnickeho, narodneho alebo po- litickeho. tema

su · o tej chorobe uz aj vrabce spievaju. Nie 0 jednej, je ich sedem. Cirkev aj vo svojich veducich sa nemöze ponukat' len ako moralny policajt, sväta tota-lita, kde najvyssf zakon

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: su · o tej chorobe uz aj vrabce spievaju. Nie 0 jednej, je ich sedem. Cirkev aj vo svojich veducich sa nemöze ponukat' len ako moralny policajt, sväta tota-lita, kde najvyssf zakon

Hoci sa na Slovenskuväcsina I'udfnezaujfma0 to, COsa deje v cirkvi,posledna sprava 0 exkomunikaciimla<;JYchknazov mnohych rozrusila a cakaju vysvetlenie. Vdobe relatfvneho nedostatku knazov a v roku modlitieb za ~r'1azovje to vel'mi smutny prfbeh. Co sa vlastne stalo? Mladf knazi sa postavili proti vsetkym biskupom na Sl,eSvenskunapriek tomu, ze tfto ich uCilisest' rokov (a predtym od detstva) len posluchat'. Alebo len predstierat'? M6Zeme silen domysl'at', aku rolu zohrali pri ich formacii konzervatfvne pomery v bratislavskom knazskom seminari, v rarv-ciktorych to pokojne dotiahli az ku knazskejvysviacke. . f\ ,/

Vyjs( 5 koiou na trh dokciiu. Kres(ania. ..

Boj proti liberalizmuByvalyarcibiskup JanSokola mnohiöalSivo vedeni cirkvi by sa mali za-mysliet. Dvadsat rokov nas pri kaz-dej prilezitosti varovali pred"uhlav-nym nepriaterom nasej cirkvi",ktorym je liberalizmus. podra tejtoretoriky by sadalo ocakavat,ze libe-rali vystrcia rozky este viac. A narazje tu pravy opak. Konzervativizmusazfundamentalizmus akovysity. Recmnohych hierarchov na Slovenskuposilnena stonasobne: "Vsadesu li-berali. Aj medzi vysokymi cirkevny-mi hodnostarmi. Biskupi, zrieknitesa satanasa!Aj Jan Pavolll.! Ziadnesvätorecenie, modlil sa s pohanmiv Assisi a tuto infekciu doniesol ajdo cirkvi!" Fundamentalizmus akozjednodusenie celeho problemu...Iste su na Slovenskuaj liberali. Fra-jeri, manazeri, plytki tarajovia, kto-ri si z povolania urobia dozivotny

10

biznis, horlivi funkcionari, karieristi,mozno daktori aj ateisti {Clovekdoich srdcanevidi)... Dobry pastier bymal byt po case informovany a ko-natoAle väcsina knazov na Sloven-sku, ako ich poznam,su pokorni,cestni, unaveni, ale oddani robot-nici na vinici Bozeja tohto naroda.Trocha smutni, bezradni, keö vidia,ako im deti po prvom sv. prijimaniutecu z kostola. Ako ich potichuc-ky opustaju pekni, mudri a srachet-ni rudia. Lasto aj preto, ze vedeniecaka len stavanie novych kostolov,pozyva ich na slavnosti a neumoz-nuje solidne"skolenie muzstva",pri-padne rozvijat charizmu, ktoru makazdy osobitnu a vlastnu. Ignorujesaochota zien prispiet k budovaniuBoziehorudu.Odmieta saskusenosta sluzba odvaznych zenatych mu-zov, ktori sa pocas komunizmu dalitajne vysvätit za knazov.

zrno 03/2010

Obetovali karieru, riskovali svojubezpecnost a bezpecnost svojich ro-din. Nik sa im za ich statocnost ani len

nepod'akoval.

Reformacia pOslovenskyFraskas tymito naivnym spolkom sarychleskonCi.Akovsetkypohorsenia.NaSlovenskuostanepo dlhorocnomnasilnom potlacani dial6gu len vel'-ka kriza autority a nebezpecne dö-sledky choreho klerikalizmu. Mnohicestni rudia,ktori uz v kostoie nema-ju svoj domov, nasli prijatie u inychzborov,v rozlicnychhnutiach, nieke-dy azv sektach.Dlhe roky nik nepo-cuval ich stony ani ich kriticky hlas.Ti primitivni, sminimom vedomosti,sa stavaju alergickymi na vsetko, cocirkev ponuka,a svoje idealya nade-je vkladaju do fanatickeho radikaliz-mu etnickeho, narodneho alebo po-litickeho.

tema

Page 2: su · o tej chorobe uz aj vrabce spievaju. Nie 0 jednej, je ich sedem. Cirkev aj vo svojich veducich sa nemöze ponukat' len ako moralny policajt, sväta tota-lita, kde najvyssf zakon

Osmevnea hrozne smutneTfto ucni, ktorf vo svete teologie zna-menaju menej ako ja vo svete baletu,chcu reformovat' cirkev na Slovensku.Jasne, ze musia zhasnUt'ako sviecoc-ky vo vkhrici. Ich zufale volanie ne-presvedcf ani ich vlastnych prfbuz-nych. A predsa je na ich geste niecopravdive, co rudia, ktorf milujeme cir-kev, nesmieme prepocut'. Skutocnost',ze je tu nieco chore. Ze sme v slepejulicke. Ze mnohe postoje sa musiaopustit' a ine znova prerozpravat' atransformovat'. Napr. ta rec 0 farizeiz-me je pravdiva. Lenze oni to farizejskepredavaju v novom balenL Na ine ne-maju. Otek zo sveta, ktory"je v pazu-roch diabla"... Radikalizuju cestu na-spät'. Öalej, ako k tomu vlani za vzorvyzdvihnutemu cudnemu svätemu(J. M.Vianney). Ai k svätemu Bazilo-vi, ktoreho si mözes namal'ovat' a ob-divovat', ako len chees. To je len jed-na z desat'tisfc ciest. Alecesta naspät'.Do minulosti, kde je poriadok ako nacintorfne. Ja ako katoHcky clovek tomusfm respektovat', ale nemözemnasledovat'.

Aka reformacia?Akchceme prispiet' kocisteniu a oslo-bodeniu cirkvi na Slovensku (na kto-rej, ako sa mi zda, im vel'mi zalez!),musfme s tou cirkvou zit'.Delit'sa s ve-riacimi i s neveriacimi,hlavne s po-chybujucimi, pocuvat' ich a sluzit'.Malina to jedinecnu prflezitost'. Dva razysom sa rozhodol utiect z tohto fron-tu. Po prvy raz ma zadrzali komunistia tvrdo mi to nauctovali. Druhy raz,ked' uz bola sloboda, zadrzal ma lensucit s tymto narodom. Vtedy mi to"zratal" möj arcibiskup. Napriek tomunie nel'utujem. Toje laska - ostat' ver-ny,zodriet' sa a nie necakat'. Anivel'kuzmenu, ktora je stale v nedohl'adne.Jelene, ktore sa chceli past' na d'ateli-ne, urcenej len pre kone, museli pad-nut'. Je mi za nimi I'uto a smutno.

Reformovat'sa budeo tej chorobe uz aj vrabce spievaju.Nie 0 jednej, je ich sedem. Cirkevaj vosvojich veducich sa nemöze ponukat'len ako moralny policajt, sväta tota-lita, kde najvyssf zakon je posluchat',kde vsetku moc ma v rukach jednopromile casto cudnych mladencov- ako banka absolutnej pravdy...Reforma je nezadrzatel'na, podobne,ako 0 sto dnf bude nezadrzatel'najar. Reforma je potrebna ako sol'v tejrozpravkovej krajine. Bude bolestna,

tema

Formularvyznaniaviery,ktorystyriaexkomunikovanrknazipredlozilimkevnymautoritam

Vazeny otec biskup,tYmto VasVYZYvame,aby ste do 25. 12.2009 (sviatok Kristovho narodenia)

verejne pred I'ud'mivyznali katolfckuvieru. Ziadame, aby ste 0 tomto vyzna-nf viery pfsomne informovali Sv.Otca, ale i nas, aby sme Vase rozhodnutiemohli oznamit' cirkvina Slovensku i mimo SR.

Prosfme, odpovedzte verejne pred BozfmI'udom na tieto otazky:1)VerlS,ze za nas, a teda aj za teba a za tvoje hriechy, Pan Jezis Kristuszo-

mrel na krfzia na tretf den vstal z mr'tvych, a to realne a historicky?Odpoved':2) Verfs, ze v nikom inom niet spasy, len v JeziSovi Kristovi?Odpoved':3) Povazujes homosexualnu aktivitu za ohavnost' a smrtel'ny hriech?Odpoved':4) Odriekas sa historicko-kritickej teologie (HKT)a ducha, ktory je za

nou?Odpoved':5) Odriekas sa ducha synkretizmu s pohanstvom, ducha relativizmu a fa-

losnej interpretacie Nostra aetate i tzV.ducha Assisi?Odpoved':6) Odriekas sa satana a demonov, predovsetkym tych, ktorfdnes pösobia

skrze rözne skryte formy magie a vestenia (homeopatia, akupunktura, hyp-noza, vestenie kyvadlom, prutikom) a tiez skrze ducha New Age?

Odpoved':7) Odriekas sa ducha, ktorY pösobf skrze slobodomurarov, skrze Rotary

alebo Lions klub?Odpoved':

Podpis

zlozita a namahava. Kricat'budu aj tfnekompetentnf a nevzdelanf, hlav-ne tf, co krfzu zavinili. UZsa to stalo.Krest'ansku reformu mözu robit' lentf, co budu mat' odvahu uniest' a po-chopit' biedu sucasneho cloveka, jehoohrozenie, a co sa budu s poctivymiI'ud'miusilovat' hl'adat'zlozite rieseniaa ponukat' nadej. Nase dospievajucea dospele deti vo viere, ktore s namieste ostanu, uz nepotrebuju"rukovo-ditel'ov",ale vzornych, mudrych a poc-tivo hl'adajucich spoluputnikov. Situ-acia je podobna tej, ktoru JeziS prezilv Kafarnaume, ked'ucenfkom rozpra-val, ako ich I'udiabudu obhryzat' akohusenice zeleny kriacik. "Tvrda je torec, kto to möze pocuvat'?" A mnohfucenfci ho opustili. Ai tu nastava casa priestor pre reformu. Az zistfme, zesme sluzobnfci zodretf, nevedomfa neuzitocnL Ale v pokore nesiemesvoju kozu na trh.Toto a mnoho ineho bude me musiet'ukazat' a prelozit' do zrozumitel'nej re-ci a do konkretnej sluzby. Kto na tutocestu nevykrocf, robf totalny vypre-daj. Reformabude t'azka,lebo u nasnejestvoval dialog. Nenaucili sme sapokojne a slobodne rozpravat', pocu-

zrno 03/2010

datum 2009A.D.

vat' a usmievat'. Nest'astnf chlapci niesu jedinf, ktorf vedia, ze je zle. Od-strel ani odchod vsak nie je riesenfm.Riesenfm je najst' odvahu fst' svojoucestou, 0 ktorej som presvedceny, zeje spravna, jezisovska, neopustit' Iod:a mat' okolo seba I'udf,ktorf to podob-ne vidia a prezfvaju a su ochotnf dat'ruku do ohna.

"Duchovne prebudenie Slovenska,modlitbove straze proti branam pek-la, verejne vyznat' svoju vieru:' Chlap-ci neCftali Fausta. Ten Zly, co sa halfkajucim mnfsskym ruchom, I'ahuckoodprisaha cokol'vek. 0 com snfvali,rozpravali a co sa naucili za sest' ro-kov studia v knazskom seminari? Ktoich vychovaval a viedol? Kto im davalzapocet a znamky? Co nam ukazalipocas svojej pastoracnej praxe a po-cas svojho pösobenia? Ukutf prflis namäkko. Vzivote poctivo nepracovali.Zasluzili by si niekolko rokov pobytuv base, ako som bol ja v ich veku, abyvedeli, 0 com je zivot a ake je nasemilovane Slovensko. Zatva chorej te-ologie a vyucovania mystifikacie na-miesto poctivej mystiky.lpse dixit!

ANTON SRHOLEC.foto M.SZIRMAI.

11

Page 3: su · o tej chorobe uz aj vrabce spievaju. Nie 0 jednej, je ich sedem. Cirkev aj vo svojich veducich sa nemöze ponukat' len ako moralny policajt, sväta tota-lita, kde najvyssf zakon

Diefabezdomova?Vianocesom prezil v Prahe.Media (:eskej republiky sazaoberali v predvianocnej dobe nezvycajnym prfpadom...Ako to uzv tejto sviatocnejdobe byva,media su overamierumilovnejsie akov inej rocnej dobe aak prinasajuspravyo nestastiach, katastrofachCiutrpenf rudf,robia to staktom a urCitousnahou vyvolat v posluchacoch zamysleniea diskusiu nad hodnotami tvoriacimi humannejsiu spolocnost.

Äakma niekolkodni pred 5ted..ym

vecerom v LidoyYchnovinach za-~aliinformacie0 najmladsej bez-

domovkyni vCeskejrepublike,pät'roenejJitke z Brna.Pardni pred 5ted..ymvece-rom ju objavila brnenska policia spolusmatkou ajej priaterom vjednej bezdo-moveckej kolonii v Brne-Malomericiach.zm v priestoroch bezvody, kanalizacieaelektriny v jednej zahrade,v chajde po-skladanejzosta..ychtehal,dreva,plechu,plachtoviny. 5pinavej, neupravenej. Takna mna zapösobili zo zaberu televiz-nych kamier.

Na prvy dojem smutna sprava. Akoje to mozne? 0 tom, ze takto ziju Ro-movia na vychodnom Slovensku,vsetci vieme a nevzrusuje nas to. Alezetakto ziju"bieli" uprostred"bieleho"velkomesta? Ze by nOyYfenomen, kto-ry doteraz nepoznam?To, co ma vsakzaujalo zo vsetkeho najviac este predtym, ako som zacal uvazovat' nad pr-vym dojmom, boli informacie, ktoreprichadzali neskör a dalsie podrob-nosti tohto pripadu. Zmienim sa leno tom, co povazujem za najvaznejsie:to diet'a bolo dobre zivene, bolo vese-le, prijemneho charakteru a kamarat-ske. Ked'ho zacali skumat' psychiatri apsychologovia, ci nema nejake chybyalebo traumy, dosli k fenomenalnemuobjavu - nielenze nemalo narusenupsychiku, bolo vedomostne na vyso-kej urovni, citovo uplne vyrovnane, bo-10zrejme, ze sa mu je ho matka veno-vala a vychovavala ho. Na otazku: "Cosi robila cele dni?" odpovedala:"Hralasom si s maminkou, rozpravali sme si,mamicka stalenieco vymyslilla..." Bolouplne evidentne, ze to diet'a nie je psy-chicky vöbec vykorajene alebo posko-dene, prave naopak. OplYvalo zivotoma radost'ou. Kedze savsak naslo medzi

bezdomovcami, hrozilo jej matke od-sudenie za zanedbanie yYchovy za to,ze svojmu diet'at'u neumoznila prime-rane materialne zabezpecenie. Kratkopo najdeni bola matka zatknuta adiet'adocasne umiestnene do domova predeti bez rodicov. Po tom, co preniklana verejnost' informacia, ze matke hro-zi sud, sa 0 slovo prihlasili spomenutipsychologovia. Z ich reakcii vyberam

t8ma

toto podstatne:"Nez k takemuto sududöjde, mali by sme si polozit' otazku, cihodnoty, na kto..ych sme postavili na-se zakony, podra ktorych ma byt' terazmatka odsudena, su spravne. Korkodeti dnes trpi len preto, ze nikto z ro-dicov na ne nema cas,pretoze su pinevyt'azeni v pracovnej cinnosti. Pritommaju tie deti vsetko: teply a komfortnybyt, verahraciek, poCitac.Nemaju vsakniekoho, kto by sas nimi hral, rozpravalsa s nimi, vysvetroval im veci a bol imvZdy nablizku, ked'niekoho potrebuju.Co je pre deti dölezitejsie, aby z nichvyrastli zrele a vyrovnane osobnosti:to, ze ziju v materialnom zabezpecenia pritom stradaju citovo aj duchovne,

-.. -.

alebo to, aby najprv pocitili, coje to las-ka, harmonia rodiny, atmosfera istotya uvornenostir

Ja osobne, priznam sa, som rad, zedo procesu d'alsieho osudu Jitky z Br-na a jej matky zasiahli psychologoviaa nielen chladne zakony. Tie zakony,dufam, budu riesit' situaciu, do ktorejsa matka dostala. Vsetko ostatne vsak

nech je akymsi yYkricnikom pre tutodobu, stale viac a viac uponahranu azustvanu v honbe zaesteväcsim blaho-

bytom a ziskom, nezohradnujuc to, coje v zivote podstatne, tak ako soralebokyslik: rudskYcit a laska.

PETERZAlOUDEK.fotoSTELlAMARIS.

I~ I

I

IfustracnefotoDie(asiceiilo v hroznych podmienkach, alesocidlne a vedomostne bolo v poriadku. ..

zrno 03/201 0 15