TECHNOLOGICKÉ RIEŠENIAKLIMATICKEJ ZMENY

Dokážeme pomocou geoinžiniertva nájsť cestu z tejto krízy?

Navšt ívte Futur ism.comkvôl i denným dávkam budúcnost i

N a š a k l í m a č e l í p r o b l é m o m . O k l i m a t i c k e j z m e n e v i e m eu ž v i a c a k o 2 0 r o k o v , a l e k o n e č n é r i e š e n i a o s t á v a j ú

v n e d o h ľ a d n e , a s n a h y z m i e r n i ť j e j d o p a d s ú vp o r o v n a n í s g i g a n t i c k o s ť o u p r o b l é m u z a k r p a t e n é .

N i e k t o r í v e d c i u v a ž u j ú o g e o i n ž i n e r s t v e , t . j .v y k o m p e n z o v a n i e z m e n y

z e m s k e j k l í m e z v r á t e n í m n a p á c h a n ý c h š k ô d . A k o b yp r e b e h l i t i e t o z m e n y , f u n g o v a l o b y t o , a

n e p o k a z i l i b y s m e t ý m n i č ?

ZAOSTRENIENA PROBLÉM

A k o r ý c h o s a m e n í t v á r Z e m e ?P o z r i t e s a :

AMAZONSKÝ PRALES

Za súčasných podmienok do roku2050 p r í deme takmer o po lov i cu DAžĎOVéHO pra l e sa a do roku 2100 s t r a t íme t akmer v še tok . V i a c ako 2000 d ruhov pôvodných s t romov čaká vyhyn ie .

ARKTICKÉ ĽADOVÉ MORE

Ark t í da j e ve ľm i c i t l i v á na k l ima t i c kúzmenu a j e a j zd ro jom metánu , keď sa top í pe rma f ros t . Medz i ak tuá lne p reb i eha júce zmeny v A rk t í de pa t r i a s t r a ta morského ľadu , ná ras t t ep l ô t a t open i e ľ adove j pok rývky v G rón -sku . Do roku 2030 môže dô j s ť k t o -mu, že Seve rný ľ adový oceán bude bez ľ adu ce l ý mes i a c Sep tember .

ANTARKTÍDA SA ZMENŠUJE

Dov tedy sa v An ta rk t í de ro z top í t o ľ ko ľ adu , čo by pok ry l o i nd i c ký po lo s t rov .a ľ adovec o ve ľkos t i š t á tu De l aware sa od lom í od kon t i nen tu .

ATMOSFÉRICKÝ CO2

Bez nových s t r a tég i í , g l obá lny ob jem em i s i í , k to r ý v zn i ká p r i p rodukc i i CO2 em i s i í , dos i ahne 36 ,4 m i l i a rdy me t r i c -kých ton do roku 2020 , do rok 2040 č í s l a poko r i a h ran i cu 45 ,5 m i l i a rdy t on . Poz r i t e s i ak tuá lne h l ad iny CO2 n i ž š i e .

VYMIERANIE DRUHOV

Ž i voč í chy a r a s t l i ny dnes vym ie ra jú 100 - a ž 1000 -násobne r ý ch l e j š i e ako k t omu dochádza lo v p r í r ode počas evo lučných š t ád i í Zeme a to v še t ko l en z dôvodu ľudske j č i nnos t i a [ vy -mie ran i e ] dos i ane v r cho l do roku 2060 , kedy až 0 ,5% sve tových ra s l í n a ž i voč í chov bude vym ie rať ročne . Nazýva sa to Ho locéneske vym ie ran i ed ruhov .

GLOBÁLNE TEPLOTY

Je možné , že do roku 2100 s túpne g l obá lna t ep l o ta o 6°C (110°F ) . Koncen t rác i a CO2 by moh la dos i ahnuť1000 ppm. Dnes i ch j e v ovzduš í 400 , v p redp r i emyse lnom obdob í i ch bo lo l en 280 ppm.

HLADINA MORÍ

Oceány s túpnu o 0 ,8 až 2 m , dosť na t o , aby mnohé pob režné mes t á v USA skonč i l i pod vodou . Ak sa r o z top í v še - t ok ľ ad v G r ónsku , h l ad ina mor í s túpneo 7 met rov , t o bude s t ač i ť na úp lnézap l aven i e Londýna a p re t vo r en ie ce - l ého východnéhé a j u žného pobrež i a USA . Do roku 250 bude 26 amer i c kých m ies t če l i ť zap l aven iu .

GEOTECHNICKÉVYLEPŠENIA

G e o i n ž i n i e r s t v o p r e d s t a v u j e a k ú k o ľ v e k p r i a m u , š i r o k o -s p e k t r á l n u z m e n u v y k o n a n ú ľ u ď m i n a z e m s k e j a t m o s f é r e ,

p ô d e , a l e b o o c e á n o c h s c i e ľ o m z n o v u o b n o v i ť k l í m u . K e ď ž ez a k l i m a t i c k ú z m e n u m ô ž e h r o m a d e n i e k y s l i č n í k u u h l i č i t é h o

a ď a l š í c h p l y n o v v a t m o s f é r e , p o n ú k a j ú s a n á m d v e m o ž n o s t i g e o i n ž i n i e r s t v a : t i e , k t o r é s a z a m e r i a v a j ú n a

o c h l a d z o v a n i e p l a n é t y z n í ž e n í m p r i c h á d z a j ú c e j s l n e č n e je n e r g i e a t i e , k t o r é s a z a m e r i a v a j ú n a o d s t r á n e n i e

a t m o s f é r i c k é h o o x i d u u h l i č i t é h o .

ZNÍŽENIE SLNEČNEJRADIÁCIE

P o u ž i j e m e ž a l ú z i e o v e ľ k o s t i p l a n é t y , o p a ľ o v a c ík r é m a l e b o z a k r y j e m e , a b y s m e o c h r á n i l i

n a š u p l a n é t u ?

SÍROVÝ SLNEČNÍK

Už zab lokovan ím 8% s lnečne j r ad i á c i e by sme e fek t í vne bo jova l i s o tep ľova -n ím k to ré má na svedomí zneč i s t en i e CO2 . Len čo sa ox id s i r i č i t ý oc i t ne v a t -mos fé re , r eagu je s vodným i výpa rm i a vn i knú t ak kvapky kyse l i ny s í r ove j , k to - rá v rá t i s l nečné sve t l o späť do vesm í ru ako m i l i a rdy d robných z r kad i e l ok , čo sme z i s t i l i v r oku 1991 p r i exp ló z i i Moun t P i na tubo .

Boo lo by to a l e o rhomne d rahé a mo-h lo by to po tenc i á l ne znamenať ka ta - s t r o fu p re ž i vo tné p ros t r ed i e z dôvodumas í vneho zneč i s t en i a v zduchu a l ebo zn i čen i a o zónovve j v r s t vy .

ZRKADLÁ VO VESMÍRE

Zrkad l á vo vesm í re by od ráža l i s l nečné l ú če bez poškoden ia zemske j a tmos fé -r y , a l e geo innž in i e r i sú t oho názo ru , žeby sme po t rebova l i z r kad lo o ve ľkos -t i G rónska , aby to to za fungova lo . Ďa l - š ím nápadom je obk lop i ť Zem re f l ex -ným p l e t i vom a s fo rmovať t ak ume lý vesm í rny ob l ak medz i Zemou a s l nkom použ t ím m i l i a rdy u l t a - t enkých z r kad i e l .

V ZAJATÍ OBLAKOV

Tre t ím nápadom je zväčš i ť zemskú ob l ač -nú pok rývku vy t vo ren ím ume lých ob l akov s na d i a ľ ku ov l ádaným i l oďami ro zp rašu - j ú c im i ob l aky , k to ré by odsáva l i vodu z oceánov do a tmos fé ry . I š l o by o r e l a t í vnel a cný a j ednoduchý k rok , a l e n i k to s i n i e j e i s t ý dôs l edkam i , ako d lho by t aké to mračná vyd r ža l i a aké sú možné nega t í v -ne nás l edky (ako nap r . suchá a l ebo zá -p l avy ) vys i evan i a ob l akov .

ODSTRÁNENIEKYSLIČNÍKU UHLIČITÉHO

ZACHYTÁVANIE A UKLADANIEUHLÍKA (CCS)

„Sekves t r ác i a “ t . z . uk l adan ie CO2 buď h lboko pod oceánmi a l ebo h l oko do zeme . Techno lóg i a na zachy távan i e a uk l adan i e uh l í ka (CCS) kop í ru j e spô -sob , akým p r í r oda uk l adá CO2 odde ľo - van ím ox idu uh l i č i t ého vyp rodukova -ného p r i gene rovan í e l ek t r i ny z i ných p l ynov a po tom ho t r anspo r tovať a l o - ďami a l ebo po t rub i am i , kde ho usk l ad -n íme pod zemský pov r ch t vo rený zo ská l .

SIATIE ŽELEZA/FERTILIZÁCIA OCEÁNOV

Oceány s túpnu o 0 ,8 a ž 2 m (2 ,5 a ž 6 ,5 s tôp ) . To j e dosť na to , aby mnohé pob režné mes tá v USA skonč i l i pod vodou . Ak sa ro z top í v še tok ľ ad vg rónsku , h l ad ina mor í s túpne o 7 me t rov (23 s tôp ) , t o bude s t ač i ť na úp lné zap l aven i e Londýna a p re t vo ren i e ce l ého východnéhé a j u žného pob rež i a USA . Do roku 250 bude 26 maer i c kých m ies t če l i ť zap l aven iu .

OCEÁNSKE RÚRY

Obrovské ve r t i ká l ne oceánske rú rky s d ĺ ž kou 100 - 200 m by vynáša l i s tude - ,nú , a l e za t o b i o l og i cky p roduk t í vne j i u vodu z h ĺ bok oceánov smerom ku h l a - d i ne . To by ma lo rovnaký e fek t ako p r i dávan ie že l e za , a l e a j r ovnaké ne -výhody : vý razné okys l i č en i e oceánov a možné na rušen i e oceánskych p rúdpv a nás l edne a j počas i a .

HRA S POČASÍM

Ak by sme p r i k roč i l i k t omuto s cená ru ,nah rad i l i by sme n i ek to ré uh l í kové ky - se l i ny vo sve tových oceánoch s kyse - l i nou ch lo rovod í kovou . Teo re t i c ky by sme ma l i u r ých l i ť p roces uk l adan i a CO2 pod vodou a n i e v a tmos fé re .

BIOCHAR

Myš l i enka b i ocha ru má ko rene v p rave -kých amazónskych i nd i ánskych p rak t i -kách . Fungu je t o nas l edovne : uva r í t e odpadové po ľnohospodá r ske p roduk tyako ko rene a s tonky , aby vám vzn i k l o uh l i e a po tom ho zakope te , t akže uh l í k u ž bude m imo c i r ku l a čný p roces . No na d ruhe j s t r ane , na ob rovské b i ocha r p l an -t á že by sme po t rebova l i buď nah rad i ť oh romné množs t vá po l í s p l od inam i sb i omasovým i p l an tážam i , no v zn i ko l bytak h l adomor a l ebo by sme zn i č i l i väč -š i nu p r í r odných os táva júc i ch p r i r odze -ných p ros t r ed í .

PRÍLIŠ NÁKLADNÉ A K TOMU NEEFEKTÍVNESpráva Ná rodného výskumného výbo ru zroku 2015 hodno t í s l nko -b l oku júce po - kusy č i pos tupy na ods t r aňovan ie uh l í ka z a tmos fé ry ako ne rea l i zova te ľ -né : s chémy na b l okovan ie s l nka s i v y žadu jú neus tá lu s t a ros t l i vosť a so t va by nám kúp i l i č a s po t rebný na r i e še -n i a , k to ré by sku točne zn í ž i l i a tmos fé r i c ký CO2; a k roky k ods t r ánen iu CO2 z a tmos fé ry neud r ž i a k rok s každodenným vypúšťa - n ím sk l en í kových p l ynov bez r eá lnych snáh obmedz i ť i ch p rodukc iu .

NAPRAVOVANIE ŠKODY A ZMENA ZLOZVYKOVNa d ruhe j s t r ane , geonž in i e r s t vo môžemať poz i t í vny dopad v i nom, konk ré t -nom, smere . Nap r í k l ad , môžeme ho využ i ť na s ch l aden ie A rk t í dy a zach rá -n i ť t ak t amo j š í ľ ad ; a t ak t i e ž môžu pomôcť so zn i žovan ím sk l en í kových p l ynov .

GEOINŽINIERSTVO APOLITICKÉ KONFLIKTYĎa l š i e o tá zky a d i s kus i e sa t ýka jú n i e - l en zámerne j e t i c ke j d i l emy zmeny na - še j v l a s tne j k l ímy , a l e a j po tenc i á l nychpo l i t i c kých nemožnos t í a neschopnos t i ná j s ť spo ločné r i e šen i e , ako pos tupo -vať ďa le j . J edna s chéma môže zvýhodn i ť j ednu s t r anu , ďa l š i a zasa d ruhú s t r anu a uškod i ť ak os ta tným; ako po tom teda vy r i e š i ť t aké to geopo l i t i c ké kon f l i k t y .

RIZIKÁ, NÁKLADYA ETICKÉ OTÁZKY

K e ď ž e p r o b l é m o m j e o h r o m n é m n o ž s t v o C O 2 v a t m o s f é r e , m n o h í v e d c i s a u ž z a m ý š ľ a l i a j n a d a l t e r n a t í v a m i , a k o o d s t r á n i ť C O 2 z a t m o s f é r y a

u m i e s t n i ť h o n i e k a m i n a m .

Č o z o h r á ú s p e š n o m r o l u v g e o i n ž i n i e r s k o m p r í s t u p e v b o j i m s k l i m a t i c k o u z m e n o u a d o k á ž e

g e o i n ž i n i e r s t v o b y ť d o s t a t o č n o u o d p o v e ď o uv o t á z k e k l i m a t i c k e j z m e n y ? E x p e r t i v e r i a ,

ž e g e o t e c h n i c k é r i e š e n i a m a j ú p o t r e b n ý p o t e n c i á l z m i e r n i ť š k o d u , a l e u ž n i e

v y r i e š i ť c e l ý p r o b l é m .

Zdroje:

Editor: Karla LantDizajn: Maccy AdalidPreklad: Matej Kotian

Ak chcete denne dostávať dychberúce infografiky, navštívte:

€$¥Nižšie

nákladyna redukciuemisií

€$¥€$¥€$¥Vysoké náklady naodstraňovanieCO2 aspoľahlivúsekvestráciu