Ča

sop

is 1

3. s

ka

uts

ké

ho

zb

oru

v B

rati

sla

ve

Pe

trža

lke

N

ov

em

be

r, d

ece

mb

er

- Č

íslo

14

3

Zážitky z jesenného tábora

Rozhovor z Korlátka

Po stopách Muambu na radcovskej 3D

A pravdaže pravidelné rubriky

Pan.Ba a jeho vyleštené topánky

2 TRESKO-PLESK OBSAH

9 - Sobotňajší výlet

O výlete na Červený kameň

12 - ZOO

Zaujímavosti o gua-réze angolskej od Veveríc

10 - Radcovská 3D

Ančova radcovská družina po stopách Muambu

3 - Príhovor

Pár slov na úvod od našeho šéfredakto-ra Tresko-Plesku Tutiho

4 - Jesenný tábor

Jesenný tábor v Banskej Štiavnici a pohotovosť z pohľa-du Klaudie

7 - Korlátko

Rozhovor s Domini-kom o tom, ako bo-lo na Korlátku

17 - Letom svetom

Pan.Ba vo Vietname ako učiteľ a jeho vyleštené topánky

19 - Timin Plesk

Timina rubrika o kultúre v Bratislave a jej okolí

14 - Retro

Tentoraz sme sa vrátili do roku 2004 a na hrad Korlátko

15 - Who is Who

Súťaž o ceny. Doká-žeš uhádnuť kto sa nachádza obrázku?

16 - Jajo rozpráva...

Po dlhšom období opäť niečo nové z Jajovho života

3 TRESKO-PLESK

Tento rok končím výšku, a tak musím spraviť nejakú diplomovku. Mám to šťas-tie, že diplomovku môžem robiť o niečom, čo ma baví. Mojou úlohou je spraviť 45 minútový rozhlasový dokument o skautin-gu. A ako poctivý študent som začal už na tom aj robiť. Najprv som sa postretával s rôznymi ľuďmi, s ktorými som nahral roz-hovory. Stretol som sa s Kolohnátom (človekom, ktorý ma na starosti skautiak v

Banskej Štiavnici), so Vševedom, naším náčelníkom, s Jankou, ktorá vedie vĺčatá v 70. zbore. Každý mi porozprával svoj pohľad na skauting, čo jemu dal, priniesol a prečo je na skautingu tak dobre. Všetko sú to zaujímavé myšlienky. Škoda, že z každého rozhovoru budem môcť pou-žiť iba tak tretinu, lebo by som chcel, aby sa svet dopočul všetko, čo si títo ľudia myslia, aby ostatní lepšie mohli pochopiť, o čom skauting je.

Posledný, s kým som robil rozhovor, bola jedna oldskautka. Bol som dnes u nej a bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Privítala ma milá babič-ka, ktorá má už 87 rokov. Zažila skauting v rokoch 1937-40, 1946-49, 1968-69, 1990-. Vždy medzi týmito obdobiami bol skauting zakázaný, kvôli daným pomerom, ktoré v našej krajine boli. Ale ona sa vždy aj po desiatich, dvadsiatich rokoch k tomu skautovaniu vrátila a pri každom obnovení zakladala nové lesné školy, aby mohla vyučiť čo najviac diev-čat, ktoré dokážu plnohodnotne viesť mladé baby. Zasvätila skautingu celý svoj život a povedala mi, že stále aj teraz sa snaží žiť podľa tých skautských ideálov. Heslo, ktorým sa ona celý život riadi, je: "Pomáhaj a rob radosť všade, kde sa len dá"

Vedel by som vám o nej ešte veľa napísať, pretože rozhovor s ňou sa mi predĺžil na dvojnásobok toho, ako som pôvodne plánoval. Vyprávala a vyprávala, rôzne príhody o tom, ako to kedysi bolo. A verím, že sa mi podarí to najdôležitejšie do môjho dokumentu dostať a že si ho raz nie-kde budete môcť vypočuť.

Tuti

VŽDYCKY HOVOR VŠECKO

PRÍHOVOR

4 TRESKO-PLESK AKCIA

AKO BOLO V ŠTIAVNICI A NA POHOTOVOSTI

V stredu ráno o 10:00 sme sa mali stretnúť na hlavnej vlakovej stanici. Keď všetci prišli, nastalo nahodenie ruksakov a presúvanie sa na nástupiš-te. Posadali sme si do kupé, do ktoré-ho sme mali miestenky: Vlak sa pohol a po nejakom čase dostali Veverice, Vlčkodlaci a „Vlci“ papier s úlohami , ktoré sme mali urobiť vo vlaku. Cesto-vali sme do Banskej Štiavnice. Je to mesto postavené v kopcoch, takže sme šliapali pomerne dlho. Nakoniec sme dorazili pred dom sv. Juraja. Tam na nás čakali Tuti, Majka, Chamo a Adam. Po únavnom šliapaní a nesení batohov sme si šli rozdeliť spanie. My dievčatá (Hanka, Betka a ja) sme do-

stali izbu, cez ktorú sa prechádzalo do izby chalanov, takže nám tam každý chodil. Potom večera, hra a spať. Ráno o 6,00 sme vstávali, šli na raňajky a potom do kostola a po kostole na túru v daždi...Pršalo už keď sme vychádzali z kostola. Bolo chladno. Pomerne krátko sme cestovali v teple. Už len keď sme vystúpili a prešli pár krokov, tak boli niektorí mokrí. Zima, dážď, vietor nám fúkal aj pod bundy. Po náročnom výstu-pe na kopec bolo menším chlapcom chladno. Prišli sme do chaty, ktorá sa už tak nedá ani pomenovať. Všade boli diery a mláky. Potom sme všetci zišli dole v hmle a bol nám zima, menší šli s Ančom do dediny a čakali na auto, ktoré ich odvezie. Tí statoční šli pešo a pešo... Bolo super, že sme našli budovu kde sme papali chlebík s karičkou a salámou a dokonca aj s paprikou. No a nakoniec sme dorazili domov.

Na druhý deň, tí čo chceli, šli do kostola. Jedna pani odpadla, doktor prišiel za päť minút. Potom sme šli na ďalší výlet, trval celý deň. Auto-busom sme sa odviezli k jazeru Počúvadlo a šli sme k hotelu. Kubo mu-sel ísť na kešku, väčšina šla s ním a menšina zostala s Ernym. Papali sme Milku . Nevracali sa a nevracali, my sme čakali a čakali: Hanka, Betka,

5 TRESKO-PLESK AKCIA

Miško, Samko, Timo, Ančo a ja –Klaudia. Potom sme sa pohli a dosť dlho sme kráčali do kopca. Predbeh-la nás malá skupinka detí, vyzerali ako nadopovaní rožkom šunkou a paprikou. Keď prišiel Cha-mo, snažil sa pobozkať Betku, čiže sme hrali Kiss killera. Zrazu bola hmla a pohnali sme dopredu malé deti. Na lúke sme sa stretli s ostatnými, ktorí sa čudovali, kde sme toľko. Vystúpili sme k rozhľadni na Sitne, ale na ňu sme už nešli, vy-brali sme sa rovno dole, kde sme sa na lúke hrali a jedli . A zase dole a dole a dole až domov. Večer sa hralo ťaženie zlata a kalčeto. Po ve-čeri niektorí šli spať, lebo na druhý deň sa zase vstávalo o šiestej . Šli sme na Kalváriu cez Botanickú záhradu, tam, kde je škola a kde chodila Betkina babka. Kochali sme sa stromami a keď sme vyšli kopec na Kal-váriu, ďalekohľadom, ktorý mal Miško, sme z výšky pozerali futbal na ihrisku, ktoré bolo dohľade.

Pozor, táto časť nie je pre slabé žalúdky!!: Spočiatku sme hrali hru, že bežíš do kopca po lúke a hľadáš rozhode-né papieriky. Lenže ši-kovná Klaudia išla dole, prešla prvý chodník – pohoda, druhý chodník- pohoda, nič sa nestalo, ale na podivuhodnom

treťom chodníku : žuch na zem!! Všetci sa na mňa pozreli, že či som v pohode a ja, že hej hej, nič mi neni, potom som prešla ešte 20 krokov a potom sa ma niekto spýtal : „a tú dieru si na nohaviciach už mala? „

Pozrela som sa dole a vidím- rozbité koleno. Keďže však skauti sú šikovní a rýchli, Cha-mo a Erny mi to ošetrili, zavo-lali sanitku a šli sme do ne-mocnice. Betka šla so mnou. Poprosili sme ich či nám zahú-kajú. Keď sme zišli do mesta sanitka sa rozhúkala. V nemocnici ma operovali. Trvalo to večnosť. Dopadlo to dobre. Tuti prišiel pre mňa

autom, vybrali sme antibiotiká. Cestou sme takmer zrazili cyklistu, na diaľnici sme sa skoro vymlátili, našťastie všetko len skoro. Všetci sa ma pýtali, aké to prebehlo, a najhoršie bolo, že mi úplne rozstrihli moje zelené nohavice. V ten večer som už nehrala. No návštevu cintorína som si nenechala ujsť, k Betkinej prababke a pradedkovi som šla. Mali na hrobe najviac sviečok zo všetkých. Pomodlili sme sa a šli sme späť do Skautského domu. Poslednú noc som nespala dobre. Chlapci stále cho-dili cez našu izbu a dvere za sebou zásadne nezavreli. Že chlapci? Ráno o 10:00 sme odchádzali zo Štiavnice. Na stanici sme sa dozvedeli, kto vyhral celotáborovú hru. No vlastne neviem kto, skôr som mala starosti s mojimi 8 novými stehmi na kolene. Cestou sme spali. Tí, čo nemali čo robiť, sa bavili, ale bolo to vtipné.

Bolo super ako vždy. Len na budúce by mohli tí, čo chystajú program,

vynechať rozdrvené kolená. Klaudia

6 TRESKO-PLESK AKCIA

Janko príde domov a hovorí: - Dostal som päťku z matematiky a jednotku z hudobnej. - A to sa ti po tej päťke chcelo ešte spievať? ´

☻

Čo musíte spraviť ak stretnete v Tatrách hladného medveďa? Nič, medveď to spraví za vás.

7 TRESKO-PLESK AKCIA

JESENNÁ KORLÁTKA

Takže! Ako som počula, táto akcia bola úplne super. Že vraj vás bolo okolo tridsať. Tak mi povedz, ako ste sa tam dostali, čo ste robi-li ...?

Nám Piešťancom išiel vlak o 16:04. Vo vlaku sme sa už nevošli do kupé, ako zvyčajne, boli všetky obsadené. Ale zábava bola, aj keď len v uličke. V Trnave sme museli prestúpiť, lebo tam priamy spoj nechodí. Po prestupe do ďalšieho vlaku a po zvítaní s Bratislavčanmi sme už všetci mali miesto na sedenie (aj tak sme sedeli na zemi v uličke) a zábava mohla pokračovala až do výstupnej stanice, ktorá bola asi pol hodinu pešo od dedinky Cerová-Lieskové. Keď sme prišli do dediny, dali sme si malú prestávku. Po prestávke sme pokračovali do miestnej časti Rozbehy, kam sme ešte išli hodinu do kopca. Konečne sme sa dostali pred dvere kultúrneho domu. Vnútri sme sa začali unavene usádzať vedľa seba. Po večeri pre nás prichystali ohňovú show na lúke pred hradom. Po ohňovej show sa niko-mu nechcelo ísť spať, chceli sme bojovku. Tak nám vyhoveli. Bojovka bola pod vrtuľami. Išlo o to, ktorému družstvu sa podarí zhasnúť pro-tivníkovi baterku pri vrtuli.

V sobotu ste mali asi mali najzábavnejší program. O čo presne šlo?

Hej, doobeda sme vysekávali kríky na hrade, murovali rozpadáva-júce sa okno a vyrábali sme penové meče na bojovku. Poobede prišla tá chvíľa, na ktorú sa všetci tak tešili. Povyťahovali sme naše štíty (ktoré sme si vyrobili doma) a penové meče. Po vysvetlení pra-vidiel sa išlo do boja. Bolo ťažké sa prebojovať do hradu, kde bola

8 TRESKO-PLESK AKCIA

mapa pokladov. Keď sme tú mapu našli, vydávali sme sa hľadať poklady. Niekoľko sme ich našli. Boli to dvojli-trové fľaše kofoly, nieslo sa to obtiažne. Toho, kto niesol ko-folu, sme ochraňovali pred strážcami hradu a súperiacimi tímami. V zápale boja sa stal aj úraz. Bolo to, keď kamoš z môjho tímu našiel kofolu. Strážca hradu ho udrel po štíte, dostal štítom do pery a troche mu tiekla krv. Bo-jovka sa skončila, keď sa nanešťastie rozpršalo.

Vraj ste navštívili aj povestnú dedinskú krčmu :D.

V krčme sme boli na kofolu, chipsy, na kus reči a vyvetrať sa z kulturáku. Potom sme si išli zahádzať lietajúci tanier, no párkrát nám padol za plot a hľadali sme toho, kto pôjde pre tanier.

Ale, ako som sa dozvedela, ten tanier za plot padol tebe. A ešte moja posledná otázka. Aký je tvoj najlepší zážitok ? Prezraď.

Táto celá akcia bola skvelý zážitok. Užili sme si dostatok adrenalínu behaním cez les či lúku alebo po hrade. Ale najlepšie bolo hranie bojovky o dobytie pokladov a ohňová show.

Veronika a Dominik

Kurz lyžovania sa skladá z troch častí: 1. Pripnúť si lyže. 2. Spustiť sa po svahu. 3. Naučiť sa chodiť o barlách.

9 TRESKO-PLESK AKCIA

Kedže si rád dlho pospím, v sobotu ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať. Ale premohol som sa a utekal som na Nivy. Keď som tam došiel, bol tam Kubo a pár vĺčat. Počkali sme, kým dôjdu ostatní, ale keďže Ančo sa zatiaľ neukazoval, vybrali sme sa pomaly na nástupisko. Našťastie to Ančo stihol, dobehol práve, keď sme šli nastupovať do autobusu. Vodič autobusu by mi bol predal aj detský lístok, ale rozhodol som sa dodržať 1. bod skautského zákona a kúpil som si obyčajný.

Keď sme dorazili do Harmónie, niečo malé sme pojedli, Kubo za-tiaľ našiel cestu ku „keške“, potom sme sa vybrali na cestu. Prvú časť cesty sme šli tro-chu horším terénom, neskôr už to bolo v pohode. Zo začiatku

výletu to aj vyzeralo, že bude pršať, ale našťastie nám počasie vyšlo, aj keď bolo dosť chladno. V lesoch bolo riadne živo, videli sme veľa sŕn a salamandru, ktorá utekala cez lesnú cestičku. Po ceste sme si ešte zahrali pár hier, aby sme sa zabavili a keď sme došli na Červený kameň, rýchlo sme si to tam zvonku prezreli a šli sme ešte nájsť poslednú „kešku“. Posledná etapa cesty pozostávala zo zostupu do Častej na au-tobusovú zástavku, kde sme museli ešte chvíľu počkať na autobus. Bola mi zima, takže som sa tešil, keď autobus prišiel. Domov som sa vrátil príjemne unavený z výletu.

Viktor

SOBOTŇAJŠÍ VÝLET 10.11.

- Sused, čo ste si kúpili nové auto? Staré sa vám pokazilo? - Áno, mám pokazené centrálne zamykanie dverí. - Však to sa dá opraviť. - Dá. Ale vo vnútri ostala zamknutá svokra.

10 TRESKO-PLESK AKCIA

PO MUAMBOVÝCH STOPÁCH - RADCOVSKÁ 3D

Jeden večer zišlo sa v klubovni niekoľko rad-cov na malom spočiat-ku nevinnom stretnutí. Osobne som bol veľmi zvedavý, čo sa bude diať. A na moje prekvapenie sa zo stretnutia stala prvá družinovka pre radcov. Takto plynul týždeň za týždňom a stretnutie za stretnutím až prišiel

nápad spraviť krátku akciu vo forme trojdňovky. Nápadov na miesto bolo niekoľko, ale najjednoduchšie bolo osloviť Munga, skauta z 80. zboru, ktorý nám poskytol ubytovanie v malej chatke na odľahlom mieste.

V piatok podvečer sa naša výprava začala a Tutiho mitsubshi už letelo po diaľnici smer Piešťany. Netrvalo dlho a už sme zastavovali vedľa piešťanského hypermarketu nakúpiť zásoby na víkend a so všetkou spokojnosťou sme sa opäť vydali na cestu. Mesto sa zmenilo na riedko osídlenú oblasť. Prešli sme okolo retro pumpy a za ňou už bola iba ces-ta s lesmi a lúkami, párkrát sme mali pocit, že už sme sa stratili. Všade bola tma a nikde nebolo osvetlenie. Svetlo z auta sa bez problémov zarezávalo do tmy a jamy na ceste vyzerali vo svojich tieňoch naozaj hlboko, a tak pomaly sme postupovali ďalej. Raz či dvakrát sme sa mu-seli uistiť, či ideme dobrým smerom, ale zbytočne sme sa obávali a už sme stáli pri chatke, v ktorej sme mali bývať na víkend.

Prvý večer sme sa akurát stihli usadiť a pustli sa do prípravy večere. Všetkým už škvŕkalo v bruchu, ale svorne všetci čakali na to, kým sa urobí posledná palacinka. Adamovia si precvičili prípravu palaciniek a bolo to naozaj veselé. Na tanieri stál malý komín s palaciniek rôznych tvarov. Po večeri sme sa pustili do hry Dixit, naozaj kvalitná spoločenská hra. :)

11 TRESKO-PLESK AKCIA

Druhý deň sa začal zvoľna a ani sme sa nenazdali, boli na ceste smerom na Tematín. Prvýkrát sme sa dozvedeli o svätom Muambovi, pri ktorom sme sa zahrali na osud a trocha mu zaplietli život. Ako sa stal svätým, ostáva pre nás tajomstvom. No bola to ukážka toho, ako máme

rozmýšľať pri ďalšej aktivite a hľadali sme tri križovatky vo svojom živote, ktoré nám zmenili život. Nebolo to zložité, pretože poslednú dobu sa nad touto otázkou zamýšľam akosi často. Večer prebiehal v takmer vianočnej nálade. Tutiho kulinárske schopnosti nám zabezpečili naozaj luxusnú veče-ru, a tak spokojní sme sa vrátili k rieše-niu budúcich akcií a jemne sme načali aj hry zamerané na empatiu. Program pokračoval aj počas neskorého večera vo forme dumky a myslím, že ma nakopla k zodpovednejšiemu prístupu môjho radcovania.

Posledný deň sme upratali náš galaktický neporiadok a cez Nový Zéland sa vrátili domov. Osobne som načerpal veľa pozitívnych myšlienok a o niekoľkých ľuďoch som získal novú mienku. Dúfam, že sa Ančo nevzdá a aj naďalej bude aktívny práve v takomto smere. Tak mu chcem ešte takto verejne poďakovať za príjemnú trojdňovku.

Erny

Jožko dostane úlohu aby stokrát napísal Nebudem tykať pani uči-teľke. Na druhý deň prišiel do školy a pani učiteľka sa ho pýta. - Jožko, prečo si to napísal dvestokrát a nie stokrát? - Aby som ti urobil radosť.

☻

Letia dve stíhačky a jedna nestíha.

12 TRESKO-PLESK ZAUJÍMAVOSTI

ZAUJÍMAVOSTI V ZOO - VEVERICE POMÁHAJÚ

Ako družina Veveríc navštevujeme raz v mesiaci zoo, kde vždy trošku pomôžeme a odmenou za to je nám návšteva v plnej paráde. Tento me-siac sme vyrábali hračky pre zvieratá, konkrétne šimpanzy a vďaka nám budú mať o aktivitu a zaujímavý prog-ram postarané. Pre zvieratá žijúce v zoo sú takéto aktivity dôležité, lebo narúšajú ich stereotyp a nútia ich k objavovaniu, pohybu a inému dru-hu aktivity, na aký sú zvyknuté. Ok-rem tohto programu sme mali sprie-vod po dolnej časti zoo, kde nám vždy naša sprievodkyňa Jelka niečo zaují-mavé porozpráva. Mňa veľmi zaujali informácie o Gueréze Angloskej. Tak vám ich trochu aj ja predstavím.

GUERÉZA ANGOLSKÁ Colobus angolensis palliatus

Dĺžka tela: 48 – 66 cm

Dĺžka chvosta: 63 – 92 cm

Hmotnosť: 7 – 10 kg

Dĺžka gravidity: 6 mesiacov

Počet mláďat: 1

Dĺžka života: 20 rokov v prírode, 30 rokov v zajatí

Potrava: semená, mladé listy, ovocie

Nepriatelia: leopard, orol, šimpanz, človek

Spôsob života: zmiešané skupiny

Výskyt: dažďové lesy centrálnej a východnej Afriky

13 TRESKO-PLESK ZAUJÍMAVOSTI

Guerézy v Bratislavskej ZOO - Dardej a Samuel

Guerézy milujú teplo a s obľubou sa vyhrievajú na slnku. Ich hlavnou zložkou potravy sú listy, preto majú trojdielny žalúdok s množstvom baktérií rozkladajúcich celulózu.

Zaujímavosťou je, že ma-jú palec na rukách zakr-patený. Sú to veľmi pla-ché tvory a na nových chovateľov si zvykajú pomaly, preto k nim tre-ba pristupovať trpezlivo a pokojne. Oni sa potom odplatia tým, že začnú človeku dôverovať a dovolia mu priblížiť sa, ba až dotknúť sa ich.

Naše dva samce sú len ťažko rozlíšiteľné, no povahu majú rozdielnu: Dardej je menej plachý, naopak Samuel sa drží viac v ústraní.

Tento druh opíc žije v korunách stromov. Sú to výborní skokani, okrem toho sú veľmi rýchli a obratní.

Ich dlhý chvost im slúži ako kormidlo na udržiavanie rovnováhy. Dlhé biele chlpy na ramenách im pravdepodobne slúžia ako padák na spo-maľovanie skokov z vyššie položených konárov na nižšie.

Mláďatá sa rodia biele a na farbu dospelých jedincov sa prefarbujú vo veku 6 mesiacov.

Maťa

Dvaja horolezci na zvislej stene. Horný hovorí dolnému: - Strašne sa mi chce čúrať, čo mám robiť? - Musíš vydržať, skús autosugesciu. Opakuj si, že sa ti nechce. - Nechce sa mi čúrať, nechce sa mi čúrať, nechce sa mi čúrať. Po chvíli sa ten spodný pridá: - Netečie na mňa, netečie na mňa...

14 TRESKO-PLESK RETRO

ZUB ČASU

Je to až priam neuve-riteľné, ako ten čas letí. Prvýkrát sme prišli na hrad Korlát-ko 5.11. 2004. Od vtedy prešlo už 8 rokov a my sa o ten-to hrad chodíme sta-rať pravidelne. Je to jedna z akcií, ktorú každý berie už ako samozrejmosť, že musí byť. Za tých 8

rokov sa vystriedalo už mnoho ľudí (ako som pozeral fotky, tak aj dve generácie), ktorí prišli pomôcť tejto zrúcanine. Určite všetci viete ako to tam vyzerá teraz, a tak vám ukážeme fotky, ako to tam vyzeralo pred tými ôsmimi rokmi, keď sme tam prišli.

Máte tu pohľad z hora na hlavné nádvorie a potom pohľad na tú hornú dvoranu, pod vežou. (trošku je tam teraz menej stromov, však?:)

A taktiež tu môžete vidieť prvé pracantky, ktoré boli čistiť a upra-tovať hrad. Väčšina z nich už upratuje po vlastnej rodine:)

15 TRESKO-PLESK WHO IS WHO

HÁDAJ KOHO VIDÍŠ

No vyzerá to tak, že sme na vás išli trochu zhurta. V minulom čísle sme uverejnili oči a mali ste hádať, komu patria. Nejaké tie odpovede nám došli, ale ani jedna nebola správna. Správna odpoveď bola, že tie oči patria Naty. Tak sme si povedali, že teraz budeme na vás milší, nech máte väčšiu šancu uhádnuť. Nech sa páči, tu sú súťažné oči tohto čísla.

Idú dvaja skialpinisti a zrazu jeden spadne do priepasti. Ten druhý sa nahne nad priepasť a volá: - Jano si tam a žiješ?” - Som. - A si celý? - Som celý. - A ruky aj nohy máš v poriadku? - Hej mám! - Aj chrbticu máš v poriadku, nemáš porušenú miechu? - Nie nemám. - No tak čo tam toľko robíš? Vylez von! - Nemôžem! Ešte som nedopadol.

16 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

JAJO ROZPRÁVA...

Bol som veľmi prekvapený, keď som v televízii videl príbeh chalana, ktorého som stretol na liečení pred tromi rokmi. Ja som vtedy o cho-dení iba sníval, on sedel ochrnutý na invalid-nom vozíku, no bol vysmiaty a šťastný. Veril, že bude lepšie. Sršal optimizmom, na nič sa nesťažoval. Na deň, keď skočil do vody a viac sa na nohy nepostavil, spomínal ako na akýkoľvek iný deň v živote. Stalo sa a čo? Ja som ho nechápal, zúril som na svoj bezmocný stav, úsmev mi bol cudzí.

Teraz som v nemom úžase videl tu istú tvár, ten istý chalan, v takom istom stave ako pred rokmi a opäť šťastný a vysmiaty. Je to vôbec možné??? Ochrnutý a šťastný, stále verí, že sa to zlepší. Môj obdiv nemal konca, úžasný chalan!!! Ja som sa odvtedy posunul o míle vpred. Chodím nielen SÁM (bez barlí aj bez palice), ale chodím aj do Centra pracovnej rehabilitácie. Spoznávam tam príbehy ďalších ľudí, vďaka ktorým si stále viac uvedomujem, že všetko zlé je na niečo dobré. Veľmi veľká daň, ale ako vraví spomínaný chalan, no čo už ??? Dôležití sú všetci ľudia okolo nás, ktorí pri nás stoja a pomáhajú nám z kaše von. A tu mám možnosť ešte raz veľmi veľmi poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli 2-mi % zaplatenej dane za rok 2011 a taktiež Grúňovi a Rozu-movi s ich manželkami Jankami. Títo skvelí ľudia prispeli k tomu, aby som mohol opäť stráviť tri perfektné týždne rehabilitácii v ADELI v Piešťanoch. Však potešila ma tam aj vzácna návšteva Brčka, ale aj Paja s Lukášom, Svákom a Tomášom. Skvelé rozptýlenie a povzbudenie do ďalšej driny, ktorá ma tam čakala. Ste úžasní všetci, ktorí si na mňa spo-meniete. Ja tiež na Vás myslím, veď som s Vami strávil tie najkrajšie roky života. A viete ešte čo mám nové? Som krstný otec našej malej Matildy. Môj život má nový zmysel, veď ju toho musím veľa naučiť, aby z nej vyrástla skautka ako sa patrí. Pajo povedal, že prihlášku na skauting jej už podal. Tak sa majte.

Váš Jajo

17 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

PAN.BA A ROZPAKY Z VYLEŠTENÝCH TOPÁNOK

Ako sme už spomínali, pan.Ba sa nám dostal do Vietnamu, kde sa z neho stal učiteľ. O tom, aké je to byť učiteľ vo Vietname sa dozvieme v budúcom čísle, dnes nám pan.Ba prezradí, ako treba vyzerať, aby ste tam mohli učiť.

Ojha. Včera ostal pan.Ba v rozpakoch pankovských. Vyučovať jazyk an-

glický sa chodí oblečený ostro- sivé nohavice s pukmi, ružová košeľa s

cválajúcim koňom na hrudi (vietnamský fejk), úzka viazanka a hnedé

kožené topánky ušité gentlemenami obuvnickými v krajine, ktorej jazyk

učím (druhá ruka 4evri).

A práve tá posledná časť

môjho výstroja sa stala

zdrojom potechy a

vypučených očí. Pár

obuvi sa za mesiace

nosenia ulicami mesta

indického zmenil na

nepoznanie. Naleštené

špice solídneho tvaru

stratili dych. Na koži povyskakovali nespočetné vrásky, škrabance

preplnených rikší sa zvýraznili a takmer dva mesiace klaustrofobických

stavov na spodku batoha im na kráse rozhodne taktiež nepridali. Prvé

hodiny boli odučené v topánkach, ktoré požul a omočil pes a krava. Nie

žeby deti protestovali. No mne bolo trápne. A tak jedno popoludnie

rozvalený na pánka v parku saigonovskom, zdraviac veže katedrály s

otrčeným bruchom, pribehol ku mne leštič topánok! Ooo, áno. Táto

profesia v svete západnom davno vyhynutá, v krajoch ázijských stále

pučí divoko. No aby aj nie. Tučných albínskych Angličanov, polo-

plešatých Nemcov, rebríkovo vysokých Holanďanov je vo Vietname na

mraky. A každý druhý sa pretŕča v polobotkách ušitých v továrňach

východu (deťmi za dolár na deň), privezenými do Európy aj s astro-

Takto sa asfaltujú cesty vo Vietname

18 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

nomickými maržami, naaranžované do sterilných výkladov a predané

silikonovými predavačkami. No a potom tieto topánky pricestujú späť

do Ázie (k maminke a

tatkovi) a tu sa leštia

najbiednejšími. Krása

ako ten kolotoč funguje.

Každopádne, ruky si ne-

myjem. Aj ja som si dal

topánky vyleštit! Usadil

som sa na lavičku, zobul

pravú, zobul ľavú, pár

podal Vietnamcovi s

krabicou plnou leštických náčiní, nastrkol si erárne fliflopy a s rozpaka-

mi za ušami, pozoroval ako pri nohách sklonený mladík čistí moju obuv.

Hm! V ústach sa začala rozplývať chuť horkosladká- ako sa leštili to-

pánky, tak sa leštilo samozrejme aj moje sebavedomie (hm, čo som ja

za pánka), no hneď v zapätí na to, mi horké sliny znechutenia (zo seba)

zaplavili ústnu dutinu. Skôr ako sa zmätok v hlave začal rozmnožovať,

Vietnamec bol hotový a

mne sa na nohách leskli

topánky na nepoznanie.

Moment ostal zavesený

v mysli celý deň- jed-

noduchá služba storočia

minulého, vrstvy stred-

ne vyššej, obživa vrstvy

najnižšej, autenticita

sprievodných rozpakov,

naleštený výsledok.

pan.Ba

Stánok v Saigone, kde robia najlepšiu polievku

Muž, ktorý recykluje injekčné striekačky

19 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

TIMIN PLESK

tresk plesk

hrom blesk

timi si píše

Palestína a Izrael medzi se-bou komunikujú bombami, bratislavský medzinárodný filmový festival vyhral film o starých ľudoch, Epilóg a jeden z predpokladaných koncov sveta. je za dverami.

Poviem vám, že pred zhruba mesiacom som bola na prednáške juhoa-merického šamana o tom teda prípadnom konci sveta a ten povedal, že príde len nová éra, kde budeme mať viac lásky. Musíme však tú lásku nájsť najskôr samy v sebe, aby sme ju potom mohli rozdávať ďalej. No-vý film japonského režiséra Kim ki-duka Pieta tiež akoby vravel, že ľu-dia potrebujú niekoho milovať a byť milovaní. Zákerný masochistický osamelý človek je zrazu ako malé dieťa, keď za ním príde neznáma žena s tvrdením, že je jeho matka. Ako sa príbeh nakoniec vyvinie, vám ne-prezradím. Poviem len, že to síce je o silnej potrebe lásky ale nech na to nejdú ľudia, čo nemajú radi násilie. Takže láska. V spojení s dnešnou Palestínou, politikou a rôznymi absurdnými, ale reálnymi vecami okolo nás, sa občas naozaj stráca.

O chvíľu bude december, zima. Možno príde koniec sveta, možno sa niečo len zmení a možno len opadajú listy zo stromov a život pôjde ďa-lej. Noci však istotne budú dlhšie a bude viac času večer zamyslieť sa nad sebou, láskou vo svete a vôbec, alebo si len proste pozrieť film. Hlavné je podľa mňa nestáť, ale posúvať sa, skúmať. Nebyť ľahostajný.

Ja by som chcela v najbližšie mesiace okrem Vianočných trhov (ktoré sa otvárajú 23.novembra) ísť do SND na predstavenie Oresteia, na aspoň dva filmy z festivalu Jeden svet (3-9. december). Taktiež patrične oslá-vim Vianoce a dvakrát Nový rok. Jeden podľa mayskeho kalendára a jeden podľa nášho juliánskeho 31. decembra. Či už v kruhu rodiny, pria-teľov, alebo na nejakej kultúrnej akcii, ale hádam v láske. To prajem aj vám.

Timi

Na tomto čísle sa podieľali: Tuti, Adam K., Timi, Klaudia, Veronika, Do-minik, Viktor, Erny a net. :D Špeciálna vďaka patrí pani Krumpolcovej a pánovi Pašekovi za tlač, lebo aj vďaka nim Tresko-Plesk existuje.

Toto číslo vyšlo v náklade 50 kusov

e– mail: treskoplesk@gmail.com

Uzávierka januárovo februárového čísla: 31. 01. 2013

Príspevky posielajte mailom na našu e-mailovú adresu alebo odov-zdávajte osobne hocikomu z redakčnej rady.

Akcie

Skautské Vianoce 14.12. - 16.12.

Roznášanie Betlehemského svetla 22.12.

Narodeniny

Adam T. 06.12.

Pajo 13.01.

Meniny

Lucia 13.12.

Adam 24.12.

Daniela 03.01.

Andrea 05.01.