Tresko-Plesk - jún 2012

Ča

sop

is 1

3. s

ka

uts

ké

ho

zb

oru

v B

rati

sla

ve

Pe

trža

lke

Jún

- Č

íslo

14

1

Jimiho životný príbeh

Výsledky olympiádičky a Ringo turnaja

Čo všetko sa dá postaviť na tábore

Špeciálna táborová príloha na zlé počasie

Exotická India naposledy

2 TRESKO-PLESK

15 - Džungľa

Aj táborenie kúsok od Petržalky môže byť super

18 - Fotovýlet

Kto odfotil najver-nejšiu kópiu obráz-ku ?

30 - Who is Who

Súťaž o ceny. Doká-žeš uhádnuť kto sa nachádza obrázku?

20 - Skautská prax

Tentokrát niečo o táborových stav-bách

25 - Retro

Zaspomíname si na tábor na Šuňave v roku 2003

27 - pan.Ba

A jeho posledný článok o živote v Indii

31 - Timin Plesk

Timina rubrika o kultúre v Bratislave a jej okolí

3 - Príhovor

Pár slov na úvod od šéfredaktora Tresko-Plesku

4 - Jimiho príbeh

Životný príbeh, kto-rý sa začal cestou do Ameriky

6 - Trojkopčiak

Aj tento rok sa ko-nal J3K a to už po 20. krát

8 - Korlátko

Odklínanie hradu Korlátka z pohľadu Piešťancov

10 - Deň detí

Netradičná oslava výletom s rodičmi

12 - Ringo turnaj

O tom, kto sa stal tohtoročným víťa-zom Ringo turnaja

14 - Olympiádička

Výsledky olympiá-dičky

3 TRESKO-PLESK

A je to tu! Koniec školského roka nastal. Určite väčšina z vás teší svojich rodičov tým, aké super známky má. A nájde sa aj zopár jedincov, ktorým to až tak nejde. Ale čo už. Taký je život. A my vám ponúkame možnosť na pár týždňov zabudnúť na všetky tie radosti a starosti, ktoré vás stre-távajú doma v Bratislave. Prichá-dza leto a s ním dlho očakávaný letný tábor. Niečo málo o čom to

bude, ste sa už určite dopočuli v kuloároch. Niečo málo ste si všimli v klubovni na nástenke, niečo málo o tom, aké to asi bude, sa môžete dočítať aj v jednom z článkov v tomto Tresko-Plesku... ale čo vám mô-žeme určite zaručiť, je to, že tohtoročný program bude taký, aký ste ešte nezažili. Aj keď veľa z vás ide na svoj prvý tábor, a tak splniť túto podmienku nebolo pre nás až tak ťažké:)

15 dní, ktoré prežijeme na tábore, a ktoré vás snáď nabudia tou najlep-šou energiou, sa skončí a leto bude pokračovať ďalej. Pôjdete na dovo-lenky k moru alebo pozrieť starých rodičov, alebo sa budete pofľakovať po Petržalke...Pre tých, ktorí nevedia, tak začiatok augusta bude pre slovenských skautov dosť významný, pretože na Slovensku budeme hostiť Stredoeurópske jamboree (to bude taký 10 dňový tábor, kam sú pozvaní všetci skauti zo strednej Európy), a tak je iba na Slovákoch, ako sa zhostia tejto ťažkej úlohy a pripravia takéto náročné stretnutie. Ale verím, že si nespravíme hanbu medzi ostatnými národmi. Potom mož-no niektorí z vás pôjdu ešte na puťák... a zrazu nám už prázdniny skon-čia. Pre niekoho to môže byť smutný okamih, lenže aj v tom smutnom treba hľadať niečo veselé, a tak sa budete môcť tešiť z toho, že opäť začnú naše pravidelné družinovky, oddielovky, výlety a Treskoplesk...

Tuti

VŽDYCKY HOVOR VŠECKO

PRÍHOVOR

4 TRESKO-PLESK PRÍBEH

JIMIHO ŽIVOTNÝ PRÍBEH

Vyšiel na verandu. Ráno bolo opäť chladné, tak ako za posledné týždne každý deň. Leto tu už malo byť, ale stále nepri-chádzalo. To neveštilo nič dobré. Vetrík pofukoval a vháňal mu prach z príjaz-dovej cesty do očí. "To bude zase deň," pomyslel

si Jimi. Sadol si do húpacieho kresla, ktoré ho čakalo na verande a za-hľadel sa do diaľky na mestečko, ktoré sa prebúdzalo do nového dňa. Opäť si zadrel triesku do ruky ako sa opieral o operadlo. Mal by už ko-nečne to kreslo poriadne ohobľovať, ako to od neho chcela Ellen. Ale od kedy Ellen umrela, už sa mu do ničoho nechcelo. A pritom bol ten začiatok taký plný nádejí. Pamätá si, ako by to bolo pred pár dňami, keď sa plavili s Ellen cez veľký oceán. Každý mal so sebou jeden kufor so svojimi vecami, vo vačku guču peňazí. Viezli sa na tom odpornom parní-ku namačkaní s ďalšími stovkami prisťahovalcov, ktorí očakávali že v "zasnúbenej zemi" to bude krajší život. Tak im vraveli doma. Ale krajší bol iba zo začiatku a potom sa to rozplynulo. Usadili sa hneď kúsok od prístavného mestečka. Nechcelo sa im ísť hľadať nový domov ďaleko. Aj tak nemali dosť peňazí na ďalšie cestovanie. Väčšinu svojich úspor mi-nuli na lístok na loď a za zvyšok si kúpili materiál na to, aby si postavili tento malý domček, pred ktorým teraz Jimi sám posedával.

Všetko bolo zo začiatku také oslobodzujúce. Robili si veľké plány. Robo-ty bolo ešte dosť, buď na svojom alebo pomáhali stavať domy bohatším prisťahovalcom. Lenže niečo bolo treba aj jesť, piť a na tom kúsku ze-me, čo mali, si toho až tak veľa vypestovať nedokázali. A preto si jedlo museli hlavne kupovať. Zo začiatku to bolo v pohode, ale časom, keď už bola väčšina domov postavených a robota sa míňala, začalo sa aj s jed-lom šetriť. A vtedy prišla prvá zima. Človek si myslel, že v tejto zasľúbe-nej zemi sú aj zimy milé, ale to je veľký omyl. Krutá zima, keď nebolo dosť potravín a lekára, ktorý sa prisťahoval do mestečka, kopol kôň a

5 TRESKO-PLESK PRÍBEH

zlomil mu väz.. Táto zima si vypýtala v Jimiho dome svoju daň. Ellen bola predsa len veľmi malá a jej telo nevydržalo toľkú námahu a zimu. A na konci prvej zimy skonala. Vtedy prestal Jimi žiť. Odvtedy už skoro nijako nezarábal, jedol iba kde-tu čo našiel a väčšinu dňa presedel na tom kresle, kde si stále zadieral triesky.

Ako tam tak sedel v toto "letné" ráno, uvedomil si, že takto neprežije dlho. Mal dve možnosti: buď začne niečo robiť alebo umrie. Lenže ľud-ský pud prežiť je najsilnejší, a tak si povedal, že musí zabojovať. Musí sa postaviť na nohy a prežiť v tejto zemi. Ale ako? V meste roboty nebolo a na to, aby sa vydal niekam ďalej, nemal koňa ani peniaze. A tak si iba sedel v húpacom kresle a dumal, čo ďalej. Vietor začal silnieť a prevaľo-vať ten bordel, čo ľudia nechávali na uliciach. Až jeden z takýchto pa-pierov osud dovial Jimimu na verandu. Zohol sa po neho a začítal sa. Hľadajú silných odvážnych mužov, ktorí môžu opustiť svoje obydlia. Veľa námahy, ale dobrá pláca a pocit, že robia niečo pre túto zem. Jimi nebol patriot, hlavne k tejto zemi, ktorá mu zatiaľ viac zobrala, ako da-

la, ale nemal čo stratiť. V tomto meste ho nič nedr-žalo a peniaze by sa mu iba zišli. Neváhal ani chvíľu, jedna z jeho lepších vlast-ností bola rozhodnosť. Zba-lil si tých pár handier, čo mal, uhasil oheň v krbe, zobral si colt, ktorý si sem doniesol ako dedičstvo po otcovi, zatvoril dvere na svojej domčeku a vydal sa smerom do mesta, kde malo dnes prebehnúť ver-bovanie pracovníkov. Ten papier mu ostal prichytený o to drsné húpacie kreslo a hrubým bolo na ňom napí-sané: POSTAV TRAŤ....

Podobne ako náš oddiel,

aj naša najstaršia akcia,

Jarný Trojkopčiak oslávila

tento rok okrúhlych

dvadsať rokov. To sme

museli patrične osláviť,

a tak sme tento rok vy-

mysleli habaďúru. Každý,

kto ste na Trojkopčiaku

boli, ste si mohli všimnúť, že tentokrát nestačilo nájsť správny kopec

a úlohu, tú bolo treba aj získať rôznym spôsobom, (vyplaviť z rúrky, zve-

siť z výšky či nájsť ten správny kľúč od zámku strážiaceho úlohu).

Toto si vyžiadalo dôkladnú prípravu a úderné skupiny umiestnili úlohy

už týždeň vopred. Keďže sme sa chceli ozaj pred ostatnými skautmi

predviesť, tak na Stánisko sme vyrazili už v piatok večer, aby sme stihli

navariť čaj, ugrilovať klobásky a postaviť lanovku. Zábava začala už keď

sme vybrali veci z auta, uvideli ich množstvo a spočítali sa: „Jeden, dva,

tri, štyri, päť“. Tak sme naložili všetko na skladací rebrík a nahrádzajúc

menšie nákladiaky vyrazili do kopca.

Trasa bola tento rok celkom dlhá a tak prvé roverské družstvá sa objavi-

li až okolo siedmej ráno (áno to boli tí frajeri, čo sa vybrali na nočnú

verziu). Jednou z tohtoročných úloh bolo zložiť oslavnú básničku či pes-

ničku, a tak sme hneď na úvod začali pretextovanou Internacionálou,

ktorú si môžete pozrieť aj u nás na webe. Ďalšou vtipnou fázou bola

stavba lanovky. Ako to už býva, trocha sme sa hecli, a tak bola lanovka

riadne dlhá a strmá. Kým sme vymysleli ten správny bezpečnostný sys-

tém, tak nás poriadne oplieskalo.

To už sa pomaly začali trúsiť najmladší účastníci - vĺčatá. Tých prišlo

dvanásť družstiev a medzi nimi aj naše vĺčatá z Trinástky, ktoré skončili

6 TRESKO-PLESK AKCIA

NAŠA OSLAVA 20-KY (JARNÝ TROJKOPČIAK)

na vynikajúcom treťom mieste. Lúka na Stánisku sa rýchlo zapĺňala,

grilované klobásky a lanovka zlákali mnohých, aby sa zdržali dlhšie.

K záveru sa objavilo ešte sedem skautských družstiev a medzi nimi aj

Tigre, ktoré bravúrne zvládli celú trasu aj s bonusom v podobe brodenia

potoku.

Pekné počasie a my si

veríme, že aj skvelý prog-

ram a povesť Trojkopčia-

ku, prilákalo takmer 300

skautov. Jednou z úloh

bolo priniesť čo najdlhšie

drevo. To víťazné malo

sedem metrov, dohroma-

dy sme však doniesli vyše

150 metrov.

Som nadšený a spokojný. Veľké ĎAKUJEM patrí najmä Majke, Tutimu,

Kubovi, Vlkom, Lukášovi, Pajovi a špeciálne Kanibalovi za jeho testova-

cie jazdy. Dvadsiaty ročník Jarného Trojkopčiaku dopadol fantasticky

a ja sa už teraz teším na ten dvadsiatyprvý.

Chamurapi


V televízii: Horolezec spadol z výšky 6000 m.n.m. do výšky 5000 m.n.m. Mal len dve modriny, ale 200 metrov od seba.

☻

Dobrodruh sa pýta náčelníka kanibalskej osady: - A ako riešite, keď vám hrozí hlad? - Toho sa nebojím, takých zvedavcov, ako si ty sem chodí dosť...


KORLÁTKO Z POHĽADU PIEŠŤANCOV...

V jeden krásny slnečný piatok (11.5) sme sa nabalení na tri dni vydali na stanicu. Chvíľočku sme čakali na náš vláčik, a po-tom sme sa mohli vydať na cestu. Prvá časť cesty, teda Piešťany-Trnava sme zdolali rýchlo .Keď sme prestúpili na druhý vlak, stretli sme sa s ľuďmi z 13.zboru a s Jane.

Privítali sme sa a cesta mohla pokračovať. Keďže sme sa super bavili, cesta ubehla rýchlo. Vystúpili sme v dedinke Cerová. Potom sme strááášne dlho šlapali...no dobre, asi hodinku alebo menej. Ale všetku únavu vynahradil úžasný pocit, keďsme zbadali kulturák .Vybalili sme sa,napapali a pripravili naše ležovická. Pozbierali sme sa a vyšliapali sme si na Korlátko. Jane a Viklif nám predviedli krátku scénku, aby nás trošku vtiahli do nálady. Vysvetlili nám hru, ktorú sme sa šli hrať. Išlo o to, aby sme na našli čo najviac papierikov s písmenkami. Podľa toho sme sa rozdelili do tímov. Keď už boli tímy vytvorené, povedali nám, aby sme z tých papierikov poskladali obrázok. Nikomu sa to nepodarilo, takže sme sa vydali na hradby pozrieť sa na západ slnka. Bolo to super. Cestou naspäť sme sa zahrali malú zoznamovačku. Keď sme sa už všetci poznali, šli sme sa znovu trošku zohriať a neviem ako ostatní, ale ja znovu najesť. Keď už bola tma, stretli sme sa pred kulturákom a išli sme k veterným elektrárňam alebo mlynom, neviem ako to nazvať. Znova sme sa rozdelili do dvoch tímov. V hre šlo o to, aby sme druhému tímu zhasli baterku. Bola to úplne úžasná hra. .Keď už všetci boli špinaví, mokrí a uzimení, v kulturáku nás čakali teplé spacáčiky.Ráno sme spravili moju obľúbenú činnosť- papanie. V druhom rade sme sa obliekli, umyli a šli sme na hrad. Rozdelili sme si úlohy a dali sme sa do práce. Vyzberali sme odpadky, posekali trávu. Tuti začal s chalanmi odkopávať tabulu, Chamo začal kosiť trávu. Skrátka každý si niečo našiel. Keď prišiel murár, vrhli sme sa na nosenie kameňov na stavbu.


Bolo nás dosť, takže všetka práca nám šla ako po masle. Pri konci sme som si našla úžasnú zábavu. S Katkou sme mačetou a nožnicami zosekali kopček. A však našu zábavu nám prekazil dážď, tak sme si šli opekať klobásky. Pri obede sme si oddýchli a najedli sa. Neskôr sme sa pobrali do kulturáku. Vysušili sme sa, prezliekli a hor sa zase von hrať

niečo brutálne kontaktné. Najprv sme si zahrali nevinné frisbee na parkovisku, potom to prešlo do trojnožky a zakončili sme to žmurkanou. Vybláznení sme sa prezliekli a zahrali sme sa v kulturáku hru zvieratká. Pár ľudí dostalo chuť na kofolu, tak sme sa pobrali do miestneho pohostinastva. Kecali sme a kecali .A tak nadišiel čas znovu sa zahrať našu obľúbenú nočnu hru. Mne sa páčila obzvlášť, lebo 13.mája som mala narodky, a to bolo v tú noc. Ale bola dosť zima, a tak sme sa po 2 hodinkách zasa

vybrali spať. Ráno sme sa pobalili, najedli a upratali a šli na omšu. Tí, ktorí nešli, poupratovali. Ked prišli aj ostatní, pofotili sme sa a šli sme na vlakovú zastávku.Tam sme si našli dubienky a zahrali sme sa. Vlak prišiel a my sme museli nastupiť.V Trnave sme sa zase rozlúčili s našimi bratislavskými bratmi a šli sme na ďalší vlak do Piešťan. Ďakujeme za skvelú akciu a dúfam že sa uvidíme aj na jesennej.

Nina

Pýta sa sestrička lekára pred operáciou:

- Dáme si rukavice? - Načo? Veď je teplo.


DEŇ DETÍ

Ako vždy sme sa stretávali o 8:45 pred klubovňou, kde už Chamo pripravoval pár vecí na výlet. Pred klubovňu nás prišlo celkom málo, preto som si začí-nal myslieť, že sa výlet asi zruší. Približ-ne o 9:00 sme vyštartovali na autobu-sovú zastávku. Odtiaľ sme išli na Želez-nú studničku pod Červený most. Tam sme počkali na Ančových rodičov a nás tam už čakal Adam J. Tým, že sme tam boli aspoň štrnásti aj s dospelými, mo-je obavy zmizli. Pomaly sme kráčali lesnými cestičkami vedľa potôčikov a popri tej nude sme si skoro všetci ko-pali loptu a samozrejme, že sme sa nevyhli pádom do potôčika. Po tej dl-hej ceste sme sa konečne dostali na

lúku, kde nás už čakal Tuti aj s prichystaným drevom na oheň. Dali sme si malú prestávku na občerstvenie a na oddýchnutie. Potom nasledova-la hra na nakupovanie. To je taká hra, pri ktorej sú na zemi papiere s rôznym tovarom a niekto, kto sa neúčastní hry, ale iba diktuje slová, ktoré máme nakúpiť, napr.horalky, tak sa všetci musia rozbehnúť a hľa-dať papier, na ktorom je tá horalka. Posledný. kto pribehne, vypadáva. A takto to pokračuje až do posledného (víťaza). Ešte sme si zahrali hru Pokémoni a tá ma bavila asi najviac preto, lebo ísť po slepiačky cez blu-disko a hádzať gumenú loptičku do niekoho, koho ani nevidíte, je cel-kom zábava. A ešte k tomu mať trénera Anča, tak sme sa aspoň aj za-smiali. A Ančo, keď bol pokémonom, tak ten tam skákal doslova ako opica a žiadny pokémon ho nevedel trafiť. Potom bola prestávka, lebo nám všetkým už poriadne škvŕkalo v bruchu. Pri opekačke sme sa všetci najedli do sýtosti a nasledovala hra Maják. Po nej sme si zahrali hru Sloníkovia. To sa hrá tak, že si z rúk spravíte akože chobot a točíte sa okolo nejakého predmetu asi pätnásť otočiek. My sme to hrali tak, že sme sa potom museli rozbehnúť k paličke opretej o bránu, zobrať ju a ňou prepichnúť visiaci ringo krúžok. Hrali sme to na čas, takže ten, kto-


rý bol/arýchlejší, bol lepší. Tak z toho sa mi poriadne zakrútila hlava, až mi bolo zle a samozrejme, že som nebol sám, pretože to vyskúšali vše-

tci. Dali sme si malú pre-stávku a posledná hra bola známa Šatkovaná. Ančo so svojím otcom mali dosť dobrú taktiku, a to, že chodili dvaja na jedného. Po nej už nena-sledovala ďalšia hra. Už sme sa prichystávali na odchod, niektorí išli na kofolu, iní si zase hádzali

frisbee alebo loptičku. Keď sme už všetci boli zbalení, mohli sme

vyraziť domov. Ale teraz sme už išli inou lesnou cestičkou a cestou sme sa iba rozprávali. Približne o pol hodinu sme sa dostali na parkovisko, kde sme sa rozdelili každý svojou cestou.

Juro

Pýta sa chlapček svojej plavovlasej mamičky: - Mama, čo je to mozog? - Daj mi už pokoj s tými tvojimi večnými otázkami, ja mám v hlave - úplne iné veci!

☻

Počas návštevy v blázinci sa pýta návštevník riaditeľa, podľa akých kritérií bude rozhodnuté, či niekto bude zatvorený nebo nie.

- No my napustíme vaňu vodou, dáme kandidátovi lyžičku, hrnček - a vedro a poprosíme ho, aby vaňu vyprázdnil. - Aha, rozumiem, normálny človek vezme vedro aby to išlo rých - - - lejšie, že? - Nie, normálny človek vytiahne štupeľ... Chcete izbu s balkónom - - alebo bez?


RINGO TURNAJ

Opäť raz náš zbor organizoval Ringoturnaj na Snežienke a opäť raz pri tom nemohol chýbať náš nezávislý športový redaktor, ktorý nám stadiaľ prináša tie najkvalitnejšie informácie..

Celé sa to začalo v sobotu ráno, keď si zopár ľudí z 13.zboru dalo pred Ringo-turnajom ešte rozcvičku - postavili tri ihriská. Tento rok to bolo rýchlejšie ako po iné, čo značí, že časom sa každý dokáže vypraco-vať a aj čas na stavanie ihrísk sa pomaličky vylep-šuje. Následne na to sa na Snežienku začali hrnúť ľu-

dia. Opäť ich bolo požehnane, keďže nám počasie prialo a sľubovali sme, že zápas na majstrovstvách sveta Slovensko-Česko stihnú pozerať z pohodlia svojho domova. Preto žiadny ringochtivý skaut z Bratislavy (a Piešťan) neváhal a došiel. V mladšej kategórii do 13 rokov sa podarilo tento rok postaviť 2 skupiny a v staršej kategórii 4. Skupinové zápasy sa hrali súbežne na všetkých ihriskách, ale poďme sa najprv podrobne po-zrieť na mladšiu kategóriu.

V tejto kategórii 13.zbor reprezentovali až tri družstvá - Ančove vĺčatá, Tigrice a mladší Vlci z okolia Maťa Pašeka. Nikto si na začiatku ani nepo-myslel, že by všetky naše družstvá zvládli skupinové zápasy úplne bez zaváhania. Všetky tri postúpili bez zaváhania zo skupín, buď z prvých alebo druhých miest. A vtedy nám už bolo jasné, že určite nejaké meda-ily budú doma. Ak nie náhodou aj všetky. Tlak finálových zápasov však neuniesli naši najmladší. Predsa len ich pôsobenie na turnaji a celkovo v ringu bolo začiatočnícke, ale aj tak bojovali do konca ako správni Vlč-kodlaci. V semifinálovom zápase tesne podľahli našim Tigriciam, ktorým trochu vypomáhal aj jeden tiger... a skončili na 4. mieste. Ale to neub-ralo na nasadení našich ostatných družstiev, ktoré si zabojovali o prvé až tretie miesto. A na prvom mieste sa prekvapilo umiestnili Tigrice,


ktoré taktiež zaskočil tento úspech a ich radovaniu nebolo konca. Keby sme mali šampanské, tak by si ho určite buchli a striekali naokolo. Na druhom mieste sa umiestnilo Družstvo Kapitána Cháru - Vlci. Samozrej-me starešinu nášho zboru takéto kvalitné výsledky našej omladiny veľ-mi potešili. Predsa len vidno, že víťazné gény takých legendárnych druž-stiev ako "Malý, Široký, Bystrozraký" sa posúvajú ďalej a v 13.zbore vy-rastajú družstvá, ktoré budú môcť neskôr hájiť číslo 13 aj v starších ka-tegóriách.

V kategórii nad 13 rokov náš zbor taktiež zastupovali tri družstvá: favorizovaný KAT, mladí Tigri a stále ináč po-zliepaný Zlepenec. V tejto kategórii vedenie 13. zboru nebolo už také jednoznačné. Po skupinových zápasoch postúpili ďalej KAT a Zlepe-nec. Veľká taktická nevýho-da družstva Zlepenec bola

tá, že naozaj išlo o zlepenec a skoro každý zápas hralo v inej zostave, a tak si hráči nedokázali navzájom na seba zvyknúť a nájsť tú správnu tak-tiku a tak v prvom postupovom zápase zlyhali. S KATom to bolo ináč. Vsadili na overenú zostavu družstva Kero, Ančo, Tuti, ale aj títo velikáni v tejto hre sú predsa už len asi starí na tých mladých hráčov z iných družstiev, a tak v zápasoch o medaily nezvládli tie najdôležitejšie mo-menty a skončili na štvrtom mieste. Čo to znamená? Treba sa nabudúce viac sústrediť? Treba viac trénovať? Alebo treba už zabudnúť na aktívnu hru a zamerať sa na kaučovanie našich mladších? Toto sú otázky, s kto-rými sa budú musieť počas najbližšieho roka, a pred najbližšou kvalifiká-ciou, naši hráči popasovať. Turnaj vyhrali návštevníci z Dúhy, ktorí pred-sa len hrajú inú ligu ako je tá naša skautská, na druhom miesto sa do-stali Cenťovi odrastenci zo 47 a tretí ku podivu skončili skauti z Pezinka.

Našej redakcii nezostáva už nič iné ako sa len s vami rozlúčiť, popriať veľa šťastia a tešiť sa na stretnutie pri ďalších športových turnajoch....

Ringu zdar

váš nezávislý športový redaktor


OLYMPIÁDIČKA

Umiestnenie Meno Body

Mišo 194

Ančo 166

Maťo 153

4 Juro 133 12 Paťo 84

5 Tuti 129 13 Timo 82

6 Samo 120 14 Danko 80

7 Martin 113 15 Lucy 60

8 Laura 101 16 Danka 59

9 Adam 100 17 Viktor 54

10 Lukáš 98 18 Andrej 44

11 Miško 91 19 Majka 17


DŽUNGĽA

Ako moje skautské dni plynuli a akcie ubiehali jedna za druhou, dostal som nápad zájsť niekde blízko miesta, kde býva-me. Myšlienky Bratislav-čana hľadajúceho pekné miesto v prírode zväčša blúdia po strednom ale-bo až východnom Slo-

vensku, a práve preto som chcel z recesie nájsť niekde blízko našej be-tónovej džungle miesto, ktoré každý nevidel a len tak neuvidí. Vďaka mojej skautskej sestre Double L som v nedávnej dobe objavil dokonale zabudnuté miesto. A nápad bol na svete. Na termíne najbližšieho víken-du však kraľoval cyklovýlet, ten však, bohužiaľ, nebol úspešný pri naver-bovaní odvážlivcov, a tak prieskum blízkeho okolia sa ukázal ako prí-jemný plán B. Prieskumu džungle sa zúčastnil náš oddielový vodca Cha-murapi, snežné vĺčatá Erik s Lukášom a z tigrov sa zúčastnili Santa, Ša-kal a moja maličkosť.

Stretnutie v klubovni bolo rýchle a všetky potrebné veci na jednoduché táborenie boli rýchlo potriedené medzi členov a výprava sa mohla za-čať. Autobus nás odviezol do blízkej dediny Rusovce, kadiaľ sme prešli lesoparkom až k jednému z bufetov, kde naše nutkanie po vychlade-nom nápoji hnedej farby (kofola) nedal pokoj a zrazu sme všetci stáli v rade pred výčapom. No naše očakávania sa nenaplnili a náhradou nám bola osviežujúca vinea, ktorú sme si vychutnali z podivných pohárov ukoristených majiteľom bufetu niekde z kasína.

Stará asfaltová hrádza z polovice popraskaná každoročnými záplavami Dunaja a z tej druhej zasypaná jemným pieskom sa s nami lúčila ako posledná spomienka na civilizáciu. Lesy, do ktorých sme vchádzali, boli staré so starými a veľkými stromami topoľa bieleho (Populus Alba), kto-rého semiačka v podobe jemných chuchvalcov vaty pokrývali do troch centimetrov celú oblasť lesov. Vzduch bol nasiaknutý vôňou cesnaku medvedieho (Allium Ursinum), ktorý v lesoch tvoril hustý porast spolu s


pŕhľavou dvojdomou (Urtica Dioica) a inými bylinami. Vánok sa zahrá-val s bielymi výtrusmi topoľov a miestami to vyzeralo, že sneží. Tabuľa upozorňujúca na fakt, že sa nachádzame na chránenom území piateho stupňa, v nás prebudila istú starosť o pekné miesta, ktoré sme našli a rozhodli sme sa, že kým sa budeme pohybovať týmito lesmi, budeme dávať dobrý pozor, aby po nás neostala ani len stopa. Predsa len bolo rozumnejšie sa z tohto miesta na noc vzdialiť a zabudnutý les nechať aj naďalej rásť svojím trpezlivým tempom. Na táborenie sme si našli iné miesto, ktoré nebolo o nič menej pekné. Staručké padnuté stromy nám tvorili dokonalé mostíky, ktorými sme prekonávali hustý porast žihľavy a s takouto prirodzenou hradbou sme objavili aj dokonalé miesto pre táborenie. Chamurapi sa zmocnil role inštruktora a každému rád posky-tol radu alebo pomoc pri stavbe prístrešku. Pre ohnisko sme vybrali špeciálne miesto, kde bolo najmenej vegetácie, odkopali sme vrchnú vrstvu vlhkej zeme a kameňmi obkolesili maličký kruh. Prístrešky stáli, v

ohnisku plápolal slabí plameň a okolo neho spokojne sedeli zvedaví prieskumníci. Netrvalo dlho, o chvíľu vôňu ces-naku medvedieho pre-hlušila vôňa pečenej klo-básky so špekáčkami a jedna vifonka. Ako veče-ra rýchlo prišla, tak rých-lo aj odišla.

Chamurapimu náhle zvážnela tvár a začal rozprávať príbeh o dvoch chlapcoch a babke s kosou. Príbeh skončil tým, že dvaja chlapci sa na skautingu viac neukázali po tom, čo neposlúchli svojho vodcu a napriek zákazu šli hľadať chatrč babky s kosou. Vodcovi ich zvláštne chovanie nešlo do hlavy a aj ostatní priatelia sa nikdy nedozvedeli, prečo sa títo dvaja na skauting báli prísť. Historka sa niektorým zdala smiešna, no tváre na každom z nás začali vážnieť s tým, ako ubiehal čas a blížila sa hlboká noc. Presne taká noc, akú zažili dvaja chlapci pri hľadaní babky s kosou. Ohník pomaly uhasínal a naše tiene, ktoré pred chvíľou veselo tancovali za našimi chrbtami, teraz začínali splývať s okolitou temno-


tou, ktorú občas prerušil hluk nejakého zvieraťa.

Chamurapi krátko zahlásil, že nastal čas sa vydať na nočný prieskum. No nehľadalo sa nič, čo by sa dalo chopiť do ruky, ale naša vlastná od-vaha. Roztancoval sa plamienok uväznený v petrolejke a na svoj protest voči svojím väzniteľom vytváral z každého tieňu strašidelnú obludu, ktorú si naša fantázia dotvorila do dokonalosti. Buchot sŕdc bolo poma-ly počuť aj navzdory zvukom šíriacim sa z džungle, ale väčšina z nás na-šla to, čo hľadala. Odvahu čeliť vlastnému strachu.

Pocit víťazstva ešte chví-ľu udržal plameň rozho-voru, ale každý vedel, že sa blíži čas spánku. Ten bol ale veľmi krátky, pre-tože ranné vtáče dál do-skáče a tohto príslovia sa držal každý vták, ktorý zazrel prvé slnečné lúče. A tak nás vítal nový deň. Tábor bol zbalený be-

hom chvíle, po ohnisku neostala ani stopa a zvieracie cestičky nás za-viedli až k slepému ramenu Dunaja. Tam vznikla nová lodiarska spoloč-nosť a s veľkým úsilím sa nám podarilo pozbierať naplavené, popadané stromy rovnakej hrúbky a začala sa stavba plte. Naša prvá Plťka dostala svoj krst a niekoľkokrát nás previedla z jedného brehu na druhý. Tam sme sa s ňou museli rozlúčiť, rozobrať ju, aby sme nezanechali po sebe stopy a vydali sa na cestu domov. Cesta trvala dlho, akoby sa s nami dobrodružstvo nechcelo rozlúčiť, ale nakoniec nás pustilo a už sme vi-deli prvé paneláky a cesty ponáhľajúcich sa áut.

Každý z nás si z výpravy odniesol domov niekoľko zážitkov a nápadov, kam asi by mala ísť ďalšia.

Erny


FOTOVÝLET

Viete čo bolo desiateho marca? Dnes, aby ste teda mali predstavu je prvý jún. Deň detí a prvý deň posledného mesiaca tohto školského roka. Hurá, ochvíľu sú prázdniny a tábor. Aby sme ale nezabudli, čo všetko sme stihli tento rok, viete, čo bolo toho desiateho? Zborový fotovýlet. Ráno sme sa stretávali na vlakovej stanici, kde sme nastúpili do vlaku a odviezli sa do dediny kúsok za Bratislavou, Svätého Jura. Ako sme prechádzali dedinou smerom do lesa, postretávali sme aj zopár voličov kráčajúcich do miestnej školy. V ten deň boli totiž aj voľby. Hneď za dedinou, keď sme prišli na začiatok lesa, sme sa zastavili a Tuti vysvetlil, čo sa bude počas toho výletu opakovať. Zadanie tejto aktivity znelo “odfoť čo

najvernejšiu kópiu obrázku”. Tigre, dievčatá, vlci a vĺčatá. Každá družina dostala jeden foťák a mohlo sa začať. Obmedzenie bolo jediné – časové. A tak sme zastavili počas výletu na šiestich miestach a každá družina odfotila postupne zaľúbenú dvojicu na Titanicu, chlapíka na ťave pred pyramídami, červenú čiapočku s vlkom, Yetiho na horách, Sochu slobody a Spidermana. Prejavila sa tak tvorivosť, spolupráca a fotografická zručnosť toho, čo foťák práve držal v ruke. Okrem týchto šiestich zastavení sme hrali ešte zopár hier. Spomínam si na hľadanie fotiek už nafotených vo foťáku. Každá družina dostala foťák, kde bolo nafotených 5 fotiek, ktoré mali za nejaký čas na ohraničenom priestore nájsť a odfotiť čo najvernejšie. Druhá hra bola na lúke, kde museli preniesť cez územie obrázok. Na lúke sa však pohyboval vírus, ktorý mohol prenos znemožniť. Tak to totiž v dnešnej dobe chodí, nie všetko je ľahké. Nakoniec sme prišli do Rače a tam nastúpili na elektičku, ktorá nás odviezla domov.

Timi


20 TRESKO-PLESK SKAUTSKÁ PRAX

SKAUTSKÁ PRAX: TÁBOROVÉ STAVBY

V poslednej dobe je najaktuálnejšou témou v našom zbore letný tábor. Preto som sa rozhodla priniesť Vám v tomto čísle Treskoplesku zopár názorných ukážok a popisov stavieb, ktoré by sa Vám na tábore mohli hodiť. Keďže tento rok sa nám zbor krásne rozrástol a zopár z Vás ešte na tábore nikdy nebolo, tak verím, že Vám tento mini výcuc niektorých táborových stavieb príde vhod. Upozorňujem však, že na tábore budete musieť toho postaviť oveľa viac, tu prinášame hlavne zopár doplnko-vých stavieb. Ale začnime pekne poporiadku.

Medzi najpotrebnej-šie výtvory tábora patrí rozhodne latrí-na. Má byť vykopa-ná minimálne 50-100 metrov od tábo-ra. Základom každej latríny je zemná ja-ma, ktorej rozloha závisí od počtu účastníkov a dĺžky trvania tábora. Ne-smie však byť plytšia než 35 cm. Pre naše pomery je odporú-čaná hĺbka latríny min. 1,5 m. Vykopa-

nú zeminu ponechávame vedľa jamy a používame ju na zasypávanie jej obsahu, čím sa zabráni šíreniu zápachu. Najvhodnejšie je, aby sa latrína zasypávala len po vykonaní väčšej potreby, a to jemnou vrstvou (inak by sme o chvíľu mohli kopať ďalšiu). Nad spomínanou jamou sa vytvára drevená konštrukcia, ktorej približný tvar znázorňuje vrchný obrázok. Ak by mal niekto záujem vytvoriť pre osadníkov tábora tzv. latrínu De-Luxe, umožňujúcu viac súkromia a ešte aj umývanie rúk, môže sa inšpi-rovať druhým obrázkom latríny.


Ďalšou neodmysliteľnou sú-časťou tábora je odpadová jama, prípadne kôš na od-pad. Jamu na tuhý „bio“ od-pad zvyčajne vybavujeme dreveným (rohožovým) prí-klopom, ktorý slúži tak na ochranu pred šírením zápa-chu, ako aj na ochranu pred prípadným pádom. Odporú-čaná hĺbka jamy na odpad je minimálne 1,5m. Tak, ako v prípade latríny i pri hĺbení odpadovky ponechávame vykopanú zeminu vedľa ja-

my. Zvyšný odpad sa separuje do rôznych odpadkových košov, ktoré sú buď v blízkosti kuchyne alebo v blízkosti odpadovky. Kôš je vytvorený z drevených palíc a igelitového vreca. Väčšinou separujeme odpad na spáliteľný (papier a podobne), nespáliteľný (napr. alobal) a plasty.

Pýchou každého tábora je nástupisko a vlajkový stožiar. Zväčša ho robí-me z ošúpanej drevenej tyče a umiestňujeme v strede čelnej línie celé-ho nástupiska. Tyč na stožiar vybavíme očkami alebo okrúhlymi klinca-mi, ktoré pripevníme na začiatok stožiara a pod jeho vrchol. Následne pripevníme vlajkovú šnúru (viď obrázok B a C) a vyhĺbime jamu. Hĺbku jamy volíme podľa pôdy. Býva asi 15% dĺžky stožiara. Jamu vypĺňame kameňmi (viď G) a hlinou, ktoré ubíjame kolmi.


Výnimočnou stavbou na našom tábore je táborová brána. Má za úlohu vymedziť vstup do tábora nielen pre účastníkov, ale aj pre hostí. Preto sa zvykne na bránu umiestniť znak alebo názov tábora

(prípadne oddielu či zboru). Táborové stavby sa stavajú jednoduché, ale estetický pôsobivé. Používa sa prírodný materiál , najčastejšie drevo. Dajú sa využiť rôzne deformované suché kmene stromov alebo ich ko-reňové časti. Najbežnejším materiálom je však žrďovina, ktorú spájame viazaním. Na obrázku môžete vidieť niekoľko typov táborových brán.

Ďalšou výnimočnou, ale zato veľmi užitočnou stav-bou na našom tábore, je sušiak . Samozrejme za slnečného dňa sa môžu veci sušiť na chlopňovko-vých tyčiach, avšak ak po-trebujeme viac miesta, je nevyhnutné postaviť si su-šiak. V našom zbore je naj-používanejší stojanový su-šiak. Ten vytvoríme zviaza-ním palíc a troch žrdí, prí-padne namiesto žrdí môže-me iba nadviazať špagát.


Tam, kde nie je možný priamy prí-vod tečúcej vody, alebo je nedosta-tok vody, používa-me na umývanie umývadla. Najlep-šie plastové. Nie-ktoré zo spôsobov umiestnenia mô-žeme vidieť na obrázku. Podsta-vec z troch palíc je vhodný najmä

k latríne. V jeho spodnej časti môžeme urobiť paličku na odloženie mydla a na jednu z palíc (tú dlhšiu) zavesiť uterák. Pre skupinové umý-vanie je lepšia umývacia lavica. Umývadlá sú okrajmi položené na pozdĺžne palice, takže sa dajú ľahko vyberať. Vedľa každého umý-vadla, aj pod nimi, môže byť odkladacia polička z palíc alebo dosky. Ro-hož z tŕstia (prípadne kamene) umiestnená pod umývadlami môže za-brániť rozšliapaniu pôdy.

Medzi prémiové stavby každého tábora patrí táborová telo-cvičňa. Terén okolo tábora často ponúka možnosti na zariadenia telo-cvične priamo v prírode. Pre-kážkovú dráhu môžeme pritom využiť i na rôzne súťaže. Prekáž-


ky na nej môžu byť prírodné alebo umelé (visutá lávka, medzi stromami zavesená sieť na preliezanie, po svahu napnutá vodou polievaná plasto-vá fólia, po ktorej treba vyjsť bosý a pod.). Iné zariadenia budú slúžiť predovšetkým na zvýšenie fyzickej kondície (visutá hrazda, lano na špl-hanie, kruh na vrh kameňom, polenom alebo oštepom a pod.). Do toh-to priestoru umiestňujeme rôzne táborové atrakcie (hojdačku, lanovku, táborový kolotoč a pod.). Niektoré zo zariadení telocvične prikladáme aj na obrázku.

Ako som spomínala v úvode, toto je len zopár inšpiratívnych stavieb na tábor. Rozhodne sa naučíte na tábore toho stavať oveľa, ale oveľa viac. Stačí sa len riadiť radami svojich radcov či vodcov. Tak prajem veľa síl a hlavne veľa zážitkov z Vášho letného tábora.

Keya

Použitá literatúra: DUŽÍK, Miroslav: Ako do prírody – Letné tábory. Bratislava: Perex K+K, 1994. ISBN 80-85599-18-X.

Chlapík ide do dôchodku a za ušetrené peniaze si chce kúpiť nie-čo, po čom vždy túžil - športové auto. Tak to teda urobí a hneď vyrazí na diaľnicu, keď sa za ním náhle objaví policajné auto.

Chlapík sa pomyslí: Mám Porsche, ujdem mu ako nič! 180, 200... Potom si pomyslí: Predsa sa zabijem, a zastaví. Policajt príde k nemu a vraví: "Už som počul úplne všetky výho-vorky, ale mám dnes dobrú náladu, takže keď mi poviete niečo, čo ešte nikto neskúšal, nechám vás ísť." Chlapík vraví: "Sú to dva dni, čo mi manželka utiekla s policajtom, myslel som si, že ste to vy a veziete mi ju naspäť."

☻

Po veľkom bombardovaní Iraku zhromaždia všetkých dvojníkov Sadama Husajna do jednej miestnosti. Príde muž a hovorí: Mám pre vás dve správy: Po prvé: Sadam Husajn bombardovanie prežil , takže ste neprišli o prácu. Po druhé: Prišiel pritom o pravú ruku...

25 TRESKO-PLESK RETRO

ZUB ČASU

V našom zube času sa prene-sieme do roku 2003 na letný tábor na Šuňa-ve. Bol to tábor mnohých pa-mätných zážit-kov, o ktorých by vám vedel každý, kto na tom tábore bol, rozprávať hodiny a hodi-

ny. A preto vám ukážeme hneď tri fotky a nie len jednu. Na prvej z nich môžete vidieť vtedajšiu družinu vlkov v zložení: Kanibal, Jajo, Pajo a Majo. Dostali sme vtedy na deň voľno s tým, že družina by mala spraviť spoločne niečo zmysluplné a títo šikovní chaloši spravili nádhernú búd-ku nad prameňom, ktorý si potom pomenovali "vlčí prameň“.

Ďalšia fotka je veľmi príhodná k táborisku na Šu-ňave, lebo ide o táborisko, kde sme mali veľmi blízko k zviera-tám. Dôkazom sú toho aj kravy, ktoré nám došli vyjedať z odpa-dovky. (Aspoň sa nenaplnila a ne-museli sme ko-pať novú:)

26 TRESKO-PLESK RETRO

A posledná fot-ka poukazuje na vynalieza-vosť človeka. Kedysi mobily boli vzácne. Nemal ich kaž-dý a hlavne sila signálu nebýva-la taká ako te-raz. Väčšinou sa stalo, že na tá-borovej lúke signálu jedno-ducho nebolo a

najbližší ste chytili niekde na kopci. Takto to bolo aj na Šuňave, lenže Jajo sa s tým nechcel zmieriť. A tak postavil na seba všetko čo našiel, a potom akrobatickým vystúpením balansoval na tom nestabilnom čude a chytal signál.

Blondínka ide po schodoch do veže. Zrazu sa ozve neznámy hlas a hovorí:

- Na každom párnom schode ti poviem vtip, ak sa zasmeješ musíš - opustiť vežu.

Blondínka ide 2,4,6... nezasmeje sa. Po chvíli keď už sa blondínka dostane na 179 schod sa blondínka zasmeje. Neznámi hlas sa zno-vu ozve a pýta sa jej:

- Prečo si sa zasmiala? Veď som ti žiadny vtip nepovedal. - Ja som práve pochopila ten 1."

☻

Má to dve nohy a veľmi to krváca. Čo je to? Polovička zo psa.

27 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

PAN.BA: PROLÓG A POSTREHY

Dnes to bolo v Kompanii naposledy.

Úľava? Smútok? Škodo-radosť? Čo ja viem. Asi všetko dokopy v akýchsi podivných podieloch. Uf. Business development manager do budúcna zo mňa asi nebude. Chladné hovory, stovky mailov, desiatky hodín pred tuč-nou obrazovkou, neko-nečné handrkovanie

vnútri firmy a nedodržané termíny. No neviem. Pri tomto sa mi netrasú ruky od vzrušenia a nechce sa mi bdieť nočné hodiny. Avšak pozor! Skú-senosť to bola nadovšetko. Napokon všetko je o predaji. Predaj apliká-ciu, predaj nápad, predaj charitu, predaj Big Mac, predaj almužnu, pre-daj seba! Boli dni, kedy som chcel, aby ma dobrovoľne vyhodili a už tam nemusel chodiť. Boli dni, kedy sa hodiny rozplynuli v tonách nasatých skúseností a vedomostí. Boli prvé služobné cesty do Delhi a Bangaloru. Z horskej dráhy nezlúčiteľných kontrastov nevystúpiš nikde. Vo firme nie, v rodine nie, na ulici nie, v klube nie, v byte nie. Raz ťa vezie do zá-vratných výšin, aby ťa hneď za zákrutou zniesla strmhlav dole. Konečnej stanice nieto. Ja som naskočil dobrovoľne a utekať z nej budem nená-padne, keď trochu spomalí. S obrovským smútkom na hrudi, s chtíčom po ďalšej jazde, s roztrasenými rukami, s 239 novými priateľstvami a spomienkami bez expirácie. Každopádne 4 mesiace sa vytratili nená-padne von a mňa nechali nezamestnaného v širokej Ázii s čímsi na účte, tučnou gučou rupií v hrsti a obalom plným vlakových a leteckých líst-kov. Dobrodružstvo sa začína len teraz. Prológ sa skončil...

Náš pan.Ba opúšťa Indiu s mnohými zážitkami a skúsenosťami. Na leto sa vydáva ešte cestovať po krajine a užiť si voľna, ale potom v septem-bri sa s ním stretnem vo Vietname, kam s odobral učiť do školy deti po anglicky, aby sa s nami mohol opäť podeliť o svoje zážitky z ďalšej exo-


tickej krajiny. A na záver ešte zopár pre nás na hlavu postavených prí-hod, ktoré sa panu.Ba v Indii stali a sám nad nimi hlavou krútil:

Hyderabad. V bare, kde hral DJ a kde som sa ja zdvihol, aby som sa pohupoval do melódie, ku mne pribehol majiteľ a päť čašníkov, že tu sa netancuje až od 23:00. A kedy zatvárate, znela moja otázka (bolo 22:50)? Okolo 23:00!

Mumbai. Verejné priestranstvo o 2:00 ráno. Dobieha security so samopalom v ruke, že tu sa nesmie sedieť. Domov treba. Ale veď my tu iba sedíme. Nie nemôžete. A pohladil si zbraň.

Bangalore. Miestny palác, zvonku náramne dekorovaný. Fotografiu si pýtal a my tiež. Z diaľky dobieha strážnik, že si treba zakúpiť lístok pre fotoaparát. My chceme len jednu povinnú skupinovú snímku pred pamiatkou. Nie. Treba platiť 500rs (9evri). To určite...

Hyderabad. Po zaplatení vstupného a pive, za ktoré sa môžem týž-deň stravovať, nesmiem vstúpiť na parket, lebo nemám ženskú spo-ločnosť.

Hyderabad. Taxikár nás ukradol kolegovi a natlačil nás do svojho kočiara, že to bude za 300rs. V aute už sedel jeho kamoš s nákladom na streche. Samozrejme, že sme niekoľkokrát stáli a zbierali kamo-šove handry, ktoré sa, na ich prekvapenie, skotúľali zo strechy. Prišli sme na miesto a taxikár si nechal moju 500 rupiovku, že sme sa do-hodli na miesto, ktoré bolo 200metrov za nami a za zvyšný úsek si nechá 200 rs. Krik a vulgarizmy padali 10minút, kým mi bolo vydané.

Kopy hnijúceho odpadu, z ktorého sa chce vracať, len keď sa ide okolo, sú obhos-podárované naj-nižšou kastou bez topánok, masiek, či rukavíc. Triede-nie po členky za-borenými ľuďmi v


nechutnej zmesi, hnedé ovocie za nechtami a hneď vedľa močí de-siatka Indov.

Zapchatá kanalizácia. Pondelok ráno, uprostred cesty tmavý muž odkrýva kanál, aby holými rukami odcpal ľudské výkaly a zvyšok mesta mohol spokojne na rannú stolicu. Samozrejme, že sa utiera holou ľavou rukou.

Zdieľané rikše, do ktorých sa nacpe okolo 6-9 ľudí (moja doprava do a z práce) sú za-kázané a keď sú vodiči chytení, tak sa dostane pokuta alebo lep-šie úplatok. Pasa-žieri vyskočia na tú chvíľu, čo sa platí, na to sa vydá ústrižok o pokute (úplatku) a celá posádka pred skorumpova-ným policajtom naskočí späť do vozidla. Keď je vodič prichytený dru-hý, tretí, štvrtýkrát v ten deň, už len ukáže doklad o pokute a policajt ostáva bez Ganhiho bankovky.

Zľava valiaca sa motorka naráža do nášho taxíka, lebo policajt si po-treboval v najväčšej špičke odskočiť. Moslim sa zbiera zo zeme, ot-vára dvere na vodičovej strane, vytrhne kľúče zo zapaľovania a za-čne taxikára, stále pripútaného, kopať špinavou sandálou do brucha. Policajt nás odprevadí nabok, mimo premávky, aby sme si to vybavili sami.

Položiek by mal tento zoznam viac ako zlaté stránky, no na čo? Na ilu-stráciu, príklady viac ako postačujúce. A tak sa mi do fľaše zážitkov zbie-rajú aj tie menej farbisté, tie zhnito podpovrchové. Mne sa ich chce niekedy tak fackať..

pan.Ba

30 TRESKO-PLESK WHO IS WHO

HÁDAJ, KOHO VIDÍŠ

A tentokrát sme opäť trošku sťažili túto našu súťaž. Pretože po minu-lom čísle, keď sme si mysleli, že to je už ťažké, aj tak všetci, čo poslali odpovede, odpovedali správne. A tak prichádza na rad záverečná úloha tohto roka. Kto je na tomto obrázku? Odpovede už nikam neposielajte, ale napíšte ich na papierik a odovzdajte ich Tutimu počas letného tábo-ra. Zároveň sa na tábore bude losovať z už odoslaných správnych odpo-vedí a z tých, čo dostaneme na tábore a vylosujeme výhercu vecnej ce-ny. Zatiaľ tých správnych odpovedí z minulých čísel veľa nemáme, takže šancu vyhrať má každý, kto uhádne kto sa skrýva na fotografii.

TIMIN PLESK

31 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

tresk plesk

hrom blesk

bratislavská kultúra

Je hlúpe písať o filme, na ktorom som spolupracovala? Dúfam, že mi to odpustíte a budete chápať na jednej strane moje zaujatie, na druhej strane odstup kvôli tomu, že na strihu filmu som sa už nepodielala vôbec. Ide o film Zvonky Štastia, ktorý bude mať premiéru 19. júna na filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach, Artfilme. Áno, je to daľší film s rómskou temátikou, mne sa na nom ale páči nejasná hranica medzi dokumentárnym a hraným filmom. Preto aj samotná režisérska dvojica svoj film nazvala “dokumentárnou hrou”, akoby to bol dokuemnt, ktorý ukazuje realitu, s ktorou sa hrajú (ako napríklad aj divadelníci v divadelných hrách). Čo vám teda evokuje názov? Spája sa vám s niečím? Spája sa s pesničkou Karla Gotta a Dary Rolins, ktorý vo filme predstavujú nedosiahnuteľný sen hlavných hrdinov Marieny a jej bratranca Romana. Obaja žijú v jednej rómskej osade na východnom Slovensku. Rozhodnú sa svojmu snu priblížiť tak, že z pesničky zvonky štastia spravia svoju rómsku verziu a spolu s odkazom pre Daru a Karla im ju pošlú. Ako to dopadne, sa poďte pozrieť do Trenčianskych Teplíc alebo potom niekam do kina (v kinách to ale bude asi až v septembri). Ja sa už teším, že v Tepliciach sa znovu s Marienou a Romanom stretnem osobne. Sú to pre mňa zaujímaví ľudia, ktorí aj mne ukázali, ako žijú.

Okrem Artfilme a skautského tábora prajem, nech máte v lete kúsok oddychu, radosti a veľa zážitkov. Či už na festivaloch, táboroch alebo dovolenkách.

Timi

Na tomto čísle sa podieľali: Tuti, Adam K., Timi, Keya, Chamurapi, Nina, Juro, Erny, pan.Ba a net. :D Špeciálna vďaka patrí pánovi Pašekovi a pánovi Ciglanskému za tlač, lebo aj vďaka nemu Tresko-Plesk existuje.

Toto číslo vyšlo v náklade 50 kusov

e– mail: [email protected]

Uzávierka septembrového čísla: 25. 09. 2012

Príspevky posielajte mailom na našu e-mailovú adresu alebo odov-zdávajte osobne hocikomu z redakčnej rady.

Akcie

Letný tábor 02.07. - 16. 07.

Wajcovka 12.08. - 19. 08.

Narodeniny

Michal Burda 04.07. Viktor Ondriska 05.08.

Michal Petrovič 07.07. Michal Molčány 07.08.

Jakub Greguš 14.07. Tereza Michalová 13.08.

Alžbeta Pristašová 15.07. Kubo Pašek 20.08.

Simona Kolesíková 20.07. Lukáš Ciglanský 23.08.

Samko Bujňaček 27.07. Samo Čáno 25.08.

Alžbeta Michalová 02.08. Emma Tarageľová 29.08.

Juraj Čižmár 04.08. Ľubica Bullová 31.08.

Documents

Tresko-Plesk - jún 2012