UCIME SA Alexandra Petráňová, 4.B

Načo nám je matematika?Veď máme kalkulačky.... tie vedia spočítať, koľko stoja dve mačky. Načo nám je vlastiveda?Veď máme GPS....ono vie, kde je najväčší les.Načo nám je prírodoveda?Veď máme internet, do ktorého sa zbláznil celý svet.Načo nám je slovenský jazyk?Veď máme počítač, ktorý všetky naše chyby opraví.

aKo pg&o pisslo opačným KoncomLSURa KLSČKOVB, 2.B

B ol'raz jeden peračník . V tom p eračn íku bývala gum a, pravítko, farbičky a pero. Jed n éh o d ň a sa k nim nasťahoval /šk r ia to k . A ten šk ria tok spôsobil, že g u m a negum ovala,

^prav ítko kreslilo sam é krivé čiary, farbičky neboli farebné j r a pero písalo opačným koncom .

Keď prišla K atka zo školy, hneď si n ap ísa la dom áce úlohy.Na druhý deň ráno p an i učiteľka kontrolovala úlohy.

K atkin zošit bol prázdny. Pani učiteľka otvorila Katkin peračník, a n a š la tam usm iateho šk ria tka . Spolu s deťmi ho vyhnali von.

KBBY SOITI BOL VTéKOlTI,. msPTin tažKV, 3.a

v " f . /v, v . ^ v , y v y s

V jedno krásne ráno som sa zobudil ako oroíT^ Oknobolo otvorené, tak som rozprestrel krídla a vyletel som von. Bolo to veľmi pekné, z výšky som mohol spoznať ešte viac krás prirody. Ako som letel, stretol som sokola, s ktorým som sa skamarátil. Spolu smelietali vo výškach. Raz sme boli hore, potom zasedole. Môj dobrý zrak mi pomáhal vidieť nielen hory, skaly, ale aj veľa živočíchov a iné menšie vtáky. Keďže som bol dobrý orol, nechcel som im ublížiť, preto som ich len pozoroval. Keď som si polietal, vrátil som sa domov. V tej chvíli som sa znovapremenil na chlapca. Je krásne byť jeden deň vtákom.

fV j***»"' M

c , iU ? «

Precvičme si ä ! Richard Schwarz, 2.A

Malé bábätko sedí na mäkkom vankúši. Má len deväť mesiacov. Má slabú pamäť a nevie rozprávať. Má rozkošnú päsť a malú pätu. Doma mu vädne nevädza. Na obed malo päť zemiakov a mäso. V postieľke je ako väzňom. Sníva sa mu o mäsožravej rastline. Bojí sa ostopäť.

Hrá sa s obväzom a je smädné

Muzikál FERĎO MRAVEC

O prípravách tohto muzikálu sa už dlhší Čas šuškalo. Členky divadelného krúžku - Ferdo, Lienka, Svrček a ostatné

chrobáčiky nechceli nič dôvernejšie vyzradiť. Vraj - uvidíte až na premiére!!! Tak sme netrpezlivo čakali. V ten deň

všetci žiaci od prvákov až po štvrtákov obsadili hľadisko do posledného miestečka. Režisérkou muzikálu bola pani

učiteľka Milka Kružliaková, ktorá predstavenie slávnostne otvorila. Počas 40 minút sa pred deťmi odvíjal úžasný príbeh chrobáčikov doplnený pesničkami a pohybom. Účinkujúci si

na záver vyslúžili dlhotrvajúci potlesk a diváci si vyžiadali aj prídavok. „Chrobáčiky" svoje muzikálové umenie predvedli aj

y Detskej nemocnici £bR v Banskej Bystrici a na súťaži detských divadelných krúžkov v Slovenskej Ľupči.

oo

QQQgiDq b bgBq

s O Q D G d Bb B » ®

o -

V "Kde bolo, tam bolo, za horami za dolami, boi veľký rybník. A v tom rybníku žil zelený vodník, ktorý nosil veľký zelený klobúk. Mal svoj klobúk veľmi rád, až tak, že by ho nikomu na svete nepožičal. Raz večer išiel spať a odložil si ho na stoličku. Ráno vstal a hup! - klobúk chytro na hlavu. A čo sa nestalo! Klobúk mu začal skákať po hlave. Vodník sa nahneval. Dal si ho z hlavy dolu, pozerá dnu a čuduje sa. A čo vidí? Nasťahovali sa mu tam žaby. Rozmýšľal, ako sa ich zbaviť. Nahnevaný vodník si zavolal na pom oc kamarátov - bociany. Tí sa potešili a s veľkou radosťou všetky žaby vychytali. Tak vodník môže zas spokojne nosiť svoj klobúk.

H S b B I G ! @ B € K b 0 » ®

Bol jeden potôčik v kúzelnom parku, kde rástli pekné stromy a kvety. Chodili k nemu ľudia a čistili ho. Po istom čase chodilo do prírody oveľa menej ľudí. Radšej navštevovali kino a supermarkety. V potôčiku sa hromadili halúzky a suché listy. Po čase k nim pribudli aj konzervy, plastové fľaše a iné odpadky. Kúzlo parku sa stratilo. Zosmutneli stromy a kvety, lebo potôčik už pekne nežblnkotal. Jedného dňa prišli deti zo školy a vyčistili potôčik. Potom sa oň každý staral. Kúzlo sa do

.parku vrátilo.

QBEIííiDbGd bqBBeg!s H O P g h E

¡ ¡ ¡D M B e b H í í U b i E h B!!Bol raz starý vodník Mokrofúz a mal tri vnúčatá. Prvý vodníček sa volal Bublinke, druhý Mokráčik a tretí - to nebol vodník, ale vodníčka menom Žabka. Jedného dňa im starý vodník porozprával príbeh z detstva.Povedal: „Milé deti, raz som zachránil podvodníka. Keď som bol ešte malý, jeden chlapec bol veľký podvodník. Volal sa Maťko. U ž veľakrát sa stalo, že skočil do vody a kričal o pomoc. Ľudia ho išli zachrániť a skočili za ním do vody. Lenže on tam skočil naschvál, aby si mysleli, že sa topí a nevie plávať. Ohromne sa na tom zabával. A tak raz zase skočil do vody. Ľudia mu už nepomohli, lebo si m ysleli, že je to opäť žart. Lenže sa naozaj začal topiť. „ A čo stalo potom?“, vypytovali sa zvedavo vnúčence.„Padal hlbšie, hlbšie....až na dno... Spadol na kameň a poranil si nohu. V tom čase bol n:'-' rybník špinavý a tmavý. Ja - Mokrofúz

. soii'i iiO núsici. vyiiiCiOi iOľii no na niaúinu ’ a ošetril mu poranenú nohu.„Zachránil si ho, starký?“,- spýtala sa Žabka.„Pravdaže. Keď sa nadýchol konečne vzduchu, Maťko sa za seba veľmi hanbil. Uvedomil si, že takéto situácie nie sú vôbec žartovné. Potom mi sľúbil, že keď sa mu noha zahojí, určite sa k rybníku vráti. A naozaj sa vrátil. Prišiel aj s kamarátmi a vyčistili nám náš rybníček.“„To je strašne dobre, že to urobili, aspoň máme čistý domov. Našťastie sú na svete ľudia, ktorým na čistých riečkach, potôčikoch a jazierkach záleží. A ani netušia, že im pri čistení pomáhame, ale nem ôžem e sa im ukázať,“ mudrovali Bublinko s Mokráčikom.

<2>

0

VODA

Voda, voda, vodička

pršíš nám z nebíčka.

Potrebuje ťa na zemi trávička,

vo vani Zuzička,

v studničke rybička,

na lúke kravička,

v kuchyni mamička.

POTOK

Tečie malý potôčik

močím si v ňom vrkôčik,

Je v ňom čistá vodička,

pláva tam aj rybička.

Dám si na seba traky,. j i

pôjdem chytať raky.

Filip Šrenkel,IV.B

kŕ

, o

&

a sinuTnoin voaníKovr

KLáPa sKacanova, 4.a

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden malý vodníček, ktorý mal zelené veci, kravatu aj vlasy. Raz chcel vedieť ako to vyzerá mimo jeho krásneho rybníka, ale nevedel nabrať odvahu. Na druhý deň sa už osmelil a aspoň trošku nakukol nad m odrú hladinu. N a brehu rybníka uvidel sa hrať deti a začalo mu byť smutno, lebo on bol v rybníku sám - bez kamarátov. Mal len svojho otecka, ktorý má veľa práce s rybičkami a na m alého vodníčka nemal čas. Vodníčkova mama bola tiež veľmi zaneprázdnená varením vodníckych pochúťok a starostlivosťou o jeho m ladšiu sestričku. Rozhodol sa ísť teda sám nad hladinu. Otvorom, ktorý vysekali rybári sa vytiahol na zamrznutý rybník. Bol zvedavý na tie deti na brehu, ale bál sa k nim priblížiť. Preto sa len prechádzal po šmykľavom ľade, keď zrazu mu vyleteli nohy do výšky a vodníček spadol tak nešťastne, že si udrel hlavu a ostal ležať na chrbáte. Zbadal ho veľký sumec, ktorý mu pomohol dostať sa domov. Vodníček dom a rozprával ako sa to prihodilo a jeho mamke bolo do plaču. Odvtedy sa mu rodičia viac venovali, vodníček sa častejšie hrával so svojou sestričkou a rodinka žila šťastne vo svojom rybníku.

Vodník a Marienka Filip Šrenkef, 4.B

Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, bolo krásne jazierko. Každý deň pri ňom sedávalo dievčatko. Volalo sa Marienka. V tom jazierku chovala ryby. Raz zbadala niečo čudné - z vody vykukla zelená hlava. Veľmi sa vyľakala a začala volať o pomoc. K jazierku sa zbehlo veľa ľudí. M arienka mu v panike dala po hlave. Vodník sa hneď skryl. Vedel, že ju veľmi vystrašil, preto sa na ňu nehneval. Pod hladinou však rozmýšľal ako sa s dievčaťom skamarátiť. M arienka svoj čin ľutovala a chcela sa mu ospravedlniť, ale bála sa priblížiť k vode. Raz , keď zas kŕmila ryby, jej do vody spadla m ašlička z vlasov, nuž sa opatrne naklonila-nad vodnú hladinu. Vodník sa opäť zjavil a v ruke držal krásnu kyticu.Povedal: “Keďže je dnes sviatok žien, táto kytica je pre teba. Budeme kamaráti?“ a usmial sa na Marienku. „Budeme“, povedala veselo, „ a chcem sa ti ospravedlniť za to, že som ťa udrela“ . A potom mu podala trojposchodovú bonboniéru.

&

t í

uo

N O C

•51 JW lXEÍtS'EM XMDňa 26. marca sa Verejná knižnica Mikuláša Kováča už po 6-tykrát

zapojila do medzinárodného projektu „Noc s Andersenom".

Projekt vznikol na počesť slávneho dánskeho rozprávkára, ktorý má

2.apríla výročie narodenia a tento deň slávime ako Medzinárodný deň detskej knihy. Podujatia sa zúčastnilo 25 detí

našej školy, aby prežili nezabudnuteľný večer a čarovnú noc. Podmienkou účasti

bolo splnenie úloh - vymyslieť názov knižnice a napísať zaujímavú rozprávku.

A čo všetko počas noci zažili? Bolo toho neúrekom....privítali medzi sebou spisovateľa Jána Feketeho....rozhýbali

si kostičky a zahriali telo....z knihy H.CH. Andersena sa dozvedeli prečo bol cisár nahý....2 hodiny sa zabávali v rozprávkovom svete HABAKUKY na Donovaloch, hrali sa, súťažili, kreslili, papali, smiali sa, počúvali rozprávky

a spali....

ČAROSVETALucia KrxižliaXová, 5. B

Bola raz jedna izba. Ale nie obyčajná. Bolo v nej veľa okienok - okienok do ČAROSVETA. Tú izbu raz objavilo dievčatko Rebeka. Od údivu skoro zamdlela. „Ešte nikdy som v izbe nevidela toľko okienok“, povedala a skočila do jedného z nich. Za okienkom bola nádherná záhrada, plná neobyčajných kvetov, ktoréspieva!! . Uvidela tam zvieratká, k rozorával i . Stromv. ktorvm z konárovneopadávali listy ani ovocie. Prišla k peci, kde sa už kúrilo a vedľa ležali pripravené bochníky chlebového cesta. Rebeka zrazu pocítila hlad. V tom bochníček sám vyskočil do pece a sám sa dochrumkava upiekol. Jeho čerstvá vôňa sa šírila široko- ďaleko. Rebeka sa s chuťou doňho pustila. Potom si ľahla do mäkučkej trávy pozlátenej zlatou rosou a zaspala. Keď sa prebudila, ocitla sa opäť vo svojej izbičke. Zacítila chlebovú vôňu....“Starká, starká prišla!“ , kričala Rebeka a vyskočila z postele. Starká pohladila dievčatko po hlave a odkrojila jej poriadny kus chleba. Starká pečie najlepší chlebík na svete.

/ 1

P 0 2 P R 8 V K 0 V Y L S SLívia peTROVíčová, 3 a

Kedysi dávno neboli len obyčajné lesy, ale aj rozprávkové. V tých rozprávkových lesoch nikto nemal zlý pocit, že je sám.Ďaleko od týchto rozprávkových lesov bola jedna dedina, v ktorej 'žil úplne sám smutný chlapec. Mal malý domček pri potoku a nemal žiadnych príbuzných ani kamarátov. Bol veľmi chudobný, mal iba jedno tričko a dvoje nohavíc.Chýr o rozprávkových lesoch sa dosial do dediny. A tak -chlapec vybral hľadať rozprávkový les. Cesta mu trvala dlho, lebo nikto nepoznal cestu. Stretával veľa ľudí, ktorým pomáhal. Tí mu za prácu a pomoc dali najesť a ponúkli mu nocľah. Putoval ďalej, až prestal stretávať ľudí, lebc už bol hlboko v lesoch. Unavený po dlhom putovaní zaspal na lúke pod košatým stromom. Na nočnej oblohe svietil mesiac a trblietali sa jasné hviezdy. Sníval sa mu krásny sen. Ráno ho prebudil utešený spev vtákov. V diaľke uvidel starenku s ťažkým vrecom na pleciach. Vyskočil na rovné nohy a rozbehol sa starenke pomôcť. Ťažký náklad odniesol až k jej chalúpke. Cestou jej chlapec rozpovedal, že hľadá rozprávkový les. Starenka cestu do lesa veľmi dobre poznala, veď v ňom dlhé roky bývala. Chlapec ostal u starenky. Našiel tak rodinu, po ktorej túžil a starenka našla chlapca, ktorý sa o ňu staral. Obaja boli spokojní a šťastní.

. /,. V* w f1

Á

& v rV-.,.

* y*

ct- %■ <

Bola raz jedna veľmi krásna, ale smutná knižka. Bola smutná, lebo do nej zabudli

s údivom zistila, že je prázdna. Zobrala si ju , oprášila od prachu a milo sa jej prihovorila.

„Ahoj, volám sa Iva a o teba sa, m ilá moja, postarám .“ Knižka ostala prekvapená, čo sa to s ňou deje a kde ju tá teta Iva nesie. Hneď ráno sa ocitla v miestnosti s nápisom KNIŽNICA, kde bolo plno rôznych knižiek.

Chodilo tam veľa detí, ktoré si knižky obzerali, čítali alebo si požičiavali domov. Prázdna knižka si veľmi priala, aby raz aj ju mohol niekto čítať, potešiť sa z nej alebo požičať si ju domov, ale vedela, že kým bude prázdna, nič sa nezmení.

Teta Iva položila knižku na svoj veľký stôl a napísala do nej veľkým písmom „SÚŤAŽ O NA JKRA JŠIE ROZPRÁVK Y.“ Deti začali súperiť, kto si zoberie knižku domov a vym yslí najkrajšiu rozprávku, či nakreslí pekný obrázok.

Tak sa stalo, že z našej prázdnej a smutnej knižky sa stala najobľúbenejšia knižka v knižnici, plná zaujím avých rozprávok a obrázkr'-

„Kde si teraz budem kresliť a písať?“ , nariekala. M am ičke prišlo Janky ľúto a potichu sa s oteckom dohodla, že jej kúpia ešte jeden zápisník. Janka vyskakovala

napísať rozprávky i nakresliť obrázky. A tak aj keď bola zvonku krásna, no nikto ju nechcel, lebo mala len prázdne stránky.Prehadzovali ju z m iesta na m iesto, až sa dostala do rúk jednej dobrej tety, ktorá

Jankin zápisník Evka Rutšeková, 3.C

Bola raz jedna Janka. Hneď/ ako dostala nejaký zápisník, .začala doňho čmárať. Robila to už dlho, veľa p rev e l^—zápisníkov už počmárála, a ta k sa otecko s mamičkou rozhodli, že jej ďalší zápisník nekúpia. Janka bola z toho veľmi smutná.

od radosti a tešila sa z nového zápisníka. Bol neobyčajne krásny- červený so^psíkom na obale. Jankina obľúbená farba bola práve červená. Odvtedy si Jankk tento zápisník veľmi váži.

I r i G R o š e ~ t R i e i m á

Samxo Ouriš, 2.C

Bo! raz jeden župan a mal troch poslancov. Raz sa tí poslanci hádali, že im župan

v

dáva malý plat. Župan sa vybral do jednej fabriky v meste, aby sa spýtal zamestnancov na ich mesačný plat. Keď sa dozvedel, že majú 3 eurá a z toho 1 euro požičiavajú, 1 euro vrátia a z 1 eura sami žijú, dostal nápad. Dal im vlajku Slovenska a povedal im, že kým neuvidia trojvršie, nech nikomu nevyzradia ako vyžijú z toľkých peňazí.

Po návrate do úradu vyslal poslancov hľadať takých ľudí, ktorí to dokážu. Dlho sa to poslancom nedarilo, ale napokon fabriku našli. Ľudia sa im posmievali, že to nevedia. Ale nechceli odpoveď prezradiť, kým neuvidia trojvršie. Poslanci nevedeli odkiaľ ho zobrať, a tak im jeden z robotníkov ukázal 2 eurá s trojvrsím a poslancom tO' vyzradil.

Poslanci hneď utekali za županom s odpoveďou. Župan bol' nahnevaný, že ľudia vyzradili hádanku, ale keď mu ukázali mincu s trojvrsím, odpustil im. Ľuďom dal plat poslancov a poslať sa museli naučiť žiť z 3 eur.

t r i e u t ? asoam KLIBIŠ, 2.C

Kopal raz cestár kanál. Prišiel za ním riaditeľ poisťovne a spýtal sa ho koľko zarába. Cestár sa usmial a povedal, že 3 eurá. Riaditeľ bol zvedavý ako •'o dokáže. Cestár mu povedal, že on vlastne žije len z 1 eura, lebo 1 euro odvádza do sociálnej poisťovne. Keď bude starý, tak mu to budú postupne vracať. Druhým eurom spláca pôžičku a len z tretieho žije.Riaditeľ bol prekvapený, lebo jeho zamestnancom bolo málo 12 eur na deň.

Nakoniec sa cestár stal prvým radcom riaditeľa poisťovne a bol bohatý, lebo bol múdry.

r v

SKUSKA0 ' s r \ í r . DEJ1IS SLRSTttn, 3.C

oc?

ľ) 2t

Zil raz jeden múdry a dobrý Človek. Mal tri deti. Raz sa rozhodol, že zistí, čomu sa naučili. Dal každému z nich peňaženku plnú peňazí a povedal im.:

„Rozdajte tieto peňaženky komu chcete. večer mi poviete komu a prečo ste ich dali."Deti urobili, ako kázal. Večer sa stretli.Prvý syn prišiel a povedal: „Ja som dal peňaženku chudobnej bezdomovkyni, ktorá pred obchodom predávala Notabene. To preto, aby vedela, že keď je Človeku najťažšie, príde chvíľa, kedy sa poteší."Druhý syn riekol: „Ja som peňaženku dal veľkému lakom̂ ol/i,

O

í l

ktorý mal plné vrecká peňazí. No vrecká sa mu ^rĎztrhaľi|J|i a peniaze vypadli. Peňaženku som mu dal preto, ab)f zistil, že *všetkého veľa škodí."Tretí syn prišiel s takýmto nápadom: „Dal som peňaženku / veľmi dobrej dievčine, ktorá sa s láskou starala o ľudí okolo v ^ seba. Urobil som to preto, aby vedela, že láska a dobrota sú vždy odmenené." _

Múdry muž bol spokojný. Zistil, že naučil svoje deti všetko, V/Čo má vedieť dobrý človek:

j C 2v», v-- f ?

D

Chudoba. Ľudia si myslia, že chudoba sú len prázdne vrecká bez peňazí, hladné brucho a nemať čo na seba. Ale je i iná chudoba, nie len taká. Napríklad niekto je chudobný na deti, na lásku alebo zdravie. Viete si predstaviť, že chcete mať deti, ale nie a nie ich mať? Viete si predstaviť, že nemáte rodičov, nemáte sa s kým potúliť alebo porozprávať? Asi neviete. Aj to je chudoba.

Teraz prejdeme na tú druhú chudobu. Prejdeme do Afriky, napríklad do Ugandy. Uganda je veľmi chudobná krajina. Chodia v nej po vodu do rieky a to je aj kilometre od ich domova. Bývajú v polorozpadnutých slamených domčekoch. Skúste si predstaviť, že okolo vás je drevo namiesto steny, strecha zo slamy. Asi to nejde.

Ľudia v Ugande chodia bosí. Zamyslime sa nad tým, či nechcú topánky, alebo ich nemajú za čo kúpiť? Myslím však, že oni nemajú peniaze, ani toho, kto by tie topánky vyrobil.

Nemajú ani čo poriadne jesť! A my sa sťažujeme, že nám nechutí. Keď vám mama na desiatu urobí rožok, stáva sa, že ho vyhodíte. Viete, čo by tí ľudia v Ugande dali aj za suchý chlieb alebo rožok?

Porozmýšľajme, ako sa im dá čo najlepšie pomôcť. Keď im budeme dávať iba jedlo, pitie a oblečenie, veľmi to nepomôže! Jedlo sa zje, pitie sa vypije, oblečenie sa vyničí! Keby som mohla, tak im odovzdám čo najviac vedomostí, aby všetko zvládli sami. A veľa lásky, aby sa cítili bezpečnejšie.

Ľudia vymysleli spolky (ako napríklad UNICEF), ktoré pomáhajú takým ľudom. Aj do škôl každoročne chodia veci zUN ICEFU , ako napríklad modré gombíky alebo pohľadnice. Nezáleží na tom, koľko stoja, ale na tom, čo tou kúpou urobíme. Jedným modrým gombíkom zachránime trom deťom život. Alebo môžeme dať ľuďom vodu rovno do domova, či zopár peňazí, ktoré vyzbierame na vakcíny. Ja ako jedna žiačka úžasnej školy Z Š Moskovská podporujem takéto organizácie.

Zamyslite sa nad tvm! Ďakuiem.

CHUDOBA NIE: Jfc MINULOSŤŽofia Kružliaková, 4.A

Chudobu nemusíme hľadať v povestiach, v minulosti. Veľa chudobných ľudí nájdeme aj dnes v našom meste, v Banskej Bystrici.

Pred pár rokmi do našej školy chodilo dievča - Janka, prváčka. Namiesto aktovky nosila šlabikár v igelitke, mala obnosené špinavé šaty, vlastne celá bola veľmi špinavá, smrdela a mala vši. Stále bola hladná, nemala nič na desiatu, nechodila na obedy. No aj tak to bolo veselé dievča, stále usmiate a vďačné za každé jabĺčko, kúsok cudzej desiaty či tajnej polievky zo školskej jedálne. Pani učiteľka ju niekedy sprchovala v školských šatniach. Neskôr sme sa dozvedeli, že je bezdomovkyňa. S rodinou bývala v stane z handier v lese na Suchom vrchu. Nemali tam vodu, elektrinu, teplo. nič. Aj jej mama sa chodievala zohrievať do školy, kde ju čakala, kým skončí vyučovanie. Bolo nám jej všetkým veľmi ľúto. Keď napadol prvý sneh, veľmi sme sa o ňu báli, že tam zamrzne. Našťastie ju pred Vianocami odviedli do útulku pre deti a rodičia mohli bývať v ubytovni.

Keď deti o tom dom a porozprávali rodičom, tí im začali dávať väčšie desiat}', aby sa mohli s ňou podeliť. Mnohí jej priniesli oblečenie a h račk ).

Neviem, či je Janka už opäť so svojou rodinou. Keby však každý pom áhal chudobným a nem yslel len na seba, určite by bolo biedy oveľa menej.

(Práca bola zaslaná do literárnej súťaže Európa v škole)

Cľiudot><3 nie* je Ibca slovoM c a r k o L c a ^ c é k , M .B

Tento príbeh začal návštevou mojej prastarej mamy. Býva v malej dedinke Lipovec. Pred jej domom je veľká záhrada, kde sa rád hrávam. Už niekoľkokrát mi pre hre robili spoločnosť deti, o ktorých je môj príbeh. Tieto deti sú rómskeho pôvodu. Majú tam postavené

v

tri domy, v ktorých býva 50 ľudí. Často som videl deti voziť drevo z hory na fúriku. Vodu vo vedrách nosia z neďalekej studne. Túto vodu používajú na pitie, varenie, kúpanie, pranie. Za nákupmi chodia peso do najbližšej dediny a musia prejsť päť kilometrov tam a späť. S jedlom, oblečením a hračkami sa musia súrodenci podeliť. Už niekoľkokrát som im pomohol. S mojou maminou som pobalil hračky , s ktorými sa už nehrám a oblečenie, ktoré mi je malé. Potešili sa, a každý si vybral to, čo mu najviac chýbalo.Odvtedy sa občas spolu zahráme naháňačku alebo skrývačku. Mám nových kamarátov.Keď vidím ako žijú, vtedy si uvedomujem, že si mám viac vážiť všetko Čo mám.

rane slovaVýr, vyžla a vydra

v

Viktória Sperkova, 3.B

Vyletel netopier z jaskyne dnes, vyžla má z toho veľký stres. Páchne vyhňa, vydra tiež.Tomu sa teda nevyhneš!Vyje vlk a výr si húka, počuje ho celá lúka.Je to ich dvoch starý zvyk, znie to ako veľký krik.Vyjú vlci o polnoci, vydra zmýšľa o pomoci.Vydra, vyžla, výr aj vlk vydávajú iný zvuk. /""-V

“ A A Q

Raz v noci bolo počuť viac V v - zvukov. Vlk vyl na mesiac. Na \ ■ %?:■.vysokom strome sedel výr.Vydra sa zľakla jeho veľkých"1’ žltých očí a skočila do vody.Neďaleko lesa starý kováč vo svojej vyhni udieral kladivom.Pri ňom stála chudá vyžla. Nad vyhňou lietal netopier, ktorý zo zvyku výskal.

Potom nastalo tj|ho, lebo išli spať.

¿«•'Hr

ChlapecMatúš Rozim, 2.C

VílyTimea Oravcová, 2.A

Aj keď som len malý chlapec, nesadnem si veru za pec.

Rád sa hrávam na dvore, nesedím ja v komore.

Či je leto, či je zima,vždy je so mnou riadna psina.

Nuda so mnou veru nie je, každý to vie v našej triede.

Futbalista Michal Šávolt, 2.C

Ja som malý futbalista, kopem loptu do ihriska.Góly dávať chcem a chcem, preto stále trénujem.

Trénovať chcem vo dne v noci, buď mi tréner na pomoci.Ja už góly dávať viem, preto futbal milujem.

Vyšli víly, vyšli z vily, na lúke sa objavili.Zavolali dievčence: „Poďme pozrieť na vence!“ Potom spolu vence vili, príchod jari oslávili.

Hviezdička Timea Boksová, 2.A

Hviezdička malá modlitbu moju vysielaj z diaľa. No hviezdička moja, ty si celá do zlata.Leskneš sa ty leskneš, hviezdička malá, ale ty o tom vieš, že ťa mám rada.

Si cennejšia než zlato a ja ťa mám rada za to, že pozor na mňa dávaš a z diaľky na mňa pozeráš.

Hviezdička malá , viem, je vás tam veľa, äj ja by som tam s tebou rada bola, pretože každé dieťa má svoju hviezdičku, čo stráži ho, aj jeho dušičku.