uplatňovanie funkcií lesa v krajine - nlcsk.sk · uplatňovanie funkcií lesa v krajine 2010 vladimír Čaboun jozef tutka Martin Moravčík a kolektív

uplatňovanie funkcií lesa

v krajine

2010

vladimír Čabounjozef tutkaMartin Moravčíka kolektív

Uplatňovanie funkcií lesa v krajine

Autorský kolektív:

prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.,vedúci autorského kolektívu a zodpovedný autor 1. časti

Ing. Jozef Tutka, CSc.,zodpovedný autor 2. časti

Ing. Martin Moravčík, CSc.,zodpovedný autor 3. časti

Spoluautori:

Ing. Miroslav Kovalčík, PhD.Ing. Zuzana Sarvašová, PhD.Ing. Matej SchwarzMgr. Milan Zemko

Lektoroval:

prof. Ing. Luděk Šišák, CSc.

Prvé vydanieVydalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v roku 2010Návrh a grafická úprava obálky: Ľuboš FričAutor fotografií: prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.Rozsah: 285 stránTlač a knihárske spracovanie: Národné lesnícke centrumZa obsahovú stránku sú zodpovední autori jednotlivých kapitol.

Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2010ISBN 978 - 80 - 8093 - 120 - 9

3

Obsah

Úvod do problematiky ................................................................................ 11

Koncepcia rozvoja a využívania funkcií lesov na Slovensku ..................... 12

Lesné hospodárstvo s ohľadom na funkcie lesov ...................................... 15

Systémové riešenie funkcií lesov a ich členenie ........................................ 16

Klasifikačný systém funkcií lesov a ich využitia ....................................... 17

Ekosystémový prístup k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine ..................................... 19

Možnosti integrovaného využitia funkcií drevín ich spoločenstiev ................................................................................... 21

Využitie klasifikačného systému funkcií lesov .......................................... 24

Základná poznatková báza pre klasifikačný systém funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine a kľúčové kritériá ako praktická príručka pre rýchlu identifikáciu a integráciu možností využitia funkcií lesa a mimo les rastúcich spoločenstiev drevín v krajine ..................................................................................... 27

1.1. Abiotickéfunkcie–vplyvnaabiotickézložky ekosystému...................................................................... 28

1.1.1. Edafickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnapôdu........ 28

1.1.1.1 Pôdotvorná funkcia – vplyv na tvorbu pôdy ..................................... 28

1.1.1.2 Pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vlastnosti pôd ................................................................................ 29

1.1.1.3 Pôdoochranná funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na ochranu pôdy ................................................................................. 31

1.1.1.3.1 Protierózna funkcia ............................................................................ 31

1.1.1.3.2 Protideflakčná funkcia ....................................................................... 33

1.1.1.3.3 Protizosuvná funkcia ......................................................................... 34

Časť 1:

Funkcie lesa a mimO les rastúcich spOlOČenstiev drevín, ich klasiFikácia a mOžnOsti využitia

VladimírČaboun,MilanZemko

4

1.1.1.3.4 Protitransportná (akumulačná) funkcia ................................. 36

1.1.1.3.5 Brehoochranná funkcia drevín ............................................... 36

1.1.2. Atmosférickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstiev naovzdušie.............................................................................. 37

1.1.2.1 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na zloženie vzduchu ........... 37

1.1.2.2 Vplyv drevín na čistotu ovzdušia ............................................ 39

1.1.2.3 Vplyv drevín na vlhkosť vzduchu ............................................ 40

1.1.2.4 Vplyv drevín na ionizáciu vzduchu ......................................... 42

1.1.2.5 Vplyv drevín na svetelné pomery ............................................ 43

1.1.2.6 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na tepelný režim ................ 43

1.1.2.7 Vplyv spoločenstiev drevín na pohyb vzduchu ....................... 44

1.1.3. Hydrickáfunkcialesa............................................................. 45

1.1.3.1 Retenčná funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na zadržiavanie zrážkovej vody ............................................... 47

1.1.3.2 Akumulačná hydrická funkcia – vplyv na hromadenie vody .......................................................................................... 52

1.1.3.3 Retardačná funkcia – vplyv na spomaľovanie odtoku ........... 52

1.1.3.4 Regulačná hydrická funkcia – vplyv lesa na vyrovnanosť odtoku vody ............................................................................. 55

1.1.3.5 Vodoochranná funkcia ............................................................ 57

1.1.3.6 Niválne funkcie – vplyv na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu ........................................................................................ 60

1.1.4. Litickáfunkcia–vplyvdrevínaichspoločenstiev nakvalitu,kvantituapohybsnehu....................................... 62

1.2. Biotickéfunkcielesov–vplyvdrevínaich spoločenstievnabiotickézložkyekosystému........ 62

1.2.1. Fytobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na rastliny ................................................................................ 63

1.2.1.1 Vplyv na fytodiverzitu – vplyv drevín a ich spoločenstiev na rozmanitosť rastlín ............................................................. 63

1.2.1.2 Vplyv na fytoprodukciu – vplyv na produkciu rastlín ........... 65

1.2.1.3 Topický vplyv na rastliny – vplyv lesa na vytváranie prostredia rastlín ..................................................................... 66

1.2.1.4 Trofický vplyv na rastliny – potravinový vplyv na rastliny ... 71

1.2.1.5 Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy ..................................... 71

1.2.2. Zoobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstiev naživočíchy............................................................................. 72

1.2.2.1 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov ....................................................... 72

5

1.2.2.2 Vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov ...... 74

1.2.2.3 Topický vplyv na živočíchy – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vytváranie prostredia pre živočíchy .................................. 75

1.2.2.4 Trofický vplyv drevín a ich spoločenstiev na živočíchy – potravinový vplyv ................................................................ 77

1.2.2.5 Vplyv spoločenstiev drevín na vnútroekosystémové vzťahy .. 78

1.2.2.6 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na etológiu živočíchov ........ 79

1.2.3. Mikrobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaich spoločenstievnamikroorganizmy......................................... 79

1.2.3.1 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na existenciu a diverzitu nižších organizmov .................................................................. 80

1.2.3.1.1 Vplyv na diverzitu mikroorganizmov ..................................... 81

1.2.3.1.2 Vplyv na diverzitu húb a plesní ............................................... 82

1.2.3.1.3 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na diverzitu machov a lišajníkov ............................................................................... 83

1.2.3.1.4 Vplyv na diverzitu siníc a rias ................................................. 83

1.2.3.3 Topický vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy ................................................................. 84

1.2.3.4 Trofický vplyv na mikroorganizmy – potravinový vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy...................... 84

1.2.3.5 Vplyv drevín na vnútroekosystémové vzťahy mikroorganizmov .................................................................... 84

1.2.4. Antropickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstiev načloveka................................................................................ 85

1.2.4.1 Topický vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka a ľudskú spoločnosť ................................................................. 85

1.2.4.2 Trofický – potravinový vplyv drevín a ich spoločenstiev pre človeka a spoločnosť .......................................................... 87

1.2.4.3 Biochemický vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka ..... 87

1.2.4.4 Biofyzikálny vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka ..... 89

1.2.4.5 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na psychiku a správanie sa človeka ................................................................................. 90

1.3. Zhrnutie–ďalšípostupriešeniaavyužitia navrhovanéhosystémuvbudúcnosti..................... 92

6

Úvod ............................................................................................................. 95

2.1. Podstata,definícieamodelyštruktúry funkciílesa............................................................. 98

2.1.1. Podstataadefiníciefunkcií..................................................... 98

2.1.2. Modelyštruktúrylesnýchekosystémov................................ 100

2.1.3. Funkcieaslužbyodvetvialesníctva...................................... 100

2.2. Metodicképrístupyekonomickéhooceňovania funkciílesa.............................................................102

2.2.1. Metodicképrístupyapožiadavkyvybranýchmetód oceňovania.............................................................................. 102

2.2.1.1 Metódy oceňovania prejavených (realizovaných) preferencií 102

2.2.1.1.1 Metóda trhovej ceny .................................................................102

2.2.1.2 Metóda produktivity ............................................................... 104

2.2.2. Metódyoceňovaniamimoprodukčných (verejnoprospešných)funkciílesa.......................................... 104

2.2.2.1 Nepreferenčné prístupy oceňovania mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesa ........................................... 108

2.2.2.1.1 Metóda nákladov na obnovenie (Replacementcosts) ............ 108

2.2.2.1.2 Metóda alternatívnych nákladov (oportunitycost) preverenie a kompenzácie ......................................................................... 109

2.2.2.1.3 Metóda akcie-reakcie (Dose-response) ................................... 109

2.2.2.2 Preferenčné metodické prístupy ............................................. 110

2.2.2.2.1 Metodické princípy a požiadavky Contigent Valuation Method (CVM) ......................................................................... 110

2.2.2.2.2 Metodické princípy a požiadavky Travel Cost Method (TCM) 111

2.2.2.2.3 Hodonic Price Method – implicitná metóda hodnotenia požitku, efektu (HPM) ............................................................. 112

Časť 2:

ekOnOmické hOdnOtenie Funkcií lesa

JozefTutka,MiroslavKovalčík

7

2.3. Výsledkyoceneniavybranýchfunkciílesa............ 113

2.3.1. Oceňovanieprodukčnýchfunkciílesa................................... 113

2.3.1.1 Hodnota drevoprodukčnej funkcie lesa .................................. 113

2.3.1.1.1 Trhová cena sortimentov dreva ............................................... 113

2.3.1.2 Metodické princípy oceňovania lesného porastu ................... 115

2.3.1.2.1 Škola čistého výnosu z pôdy .................................................... 116

2.3.1.2.2 Oceňovanie lesného porastu metódou vekových hodnotových faktorov .............................................................. 117

2.3.1.2 Hodnota časti nedrevných lesných produktov a služieb produkčnej funkcie lesa .......................................................... 118

2.3.2. Oceňovanieverejnoprospešnýchfunkciílesa........................ 127

2.3.2.1 Odvodenie hodnoty vybraných ekologických funkcií lesa ..... 127

2.3.2.1.1 Hodnota pôdoochrannej funkcie lesa ..................................... 127

2.3.2.1.1.1 Ekonomické hodnotenie povrchovej a vnútroskeletovej protieróznej funkcie lesných ekosystémov ............................. 127

2.3.2.1.1.2 Ekonomické hodnotenie pôdoochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov ..... 130

2.3.2.1.2 Hodnota hydrickej funkcie lesa .............................................. 134

2.3.2.1.2.1 Hodnotenie hydrických funkcií lesa ....................................... 134

2.3.2.1.2.2 Ekonomické hodnotenie hydrickej funkcie lesa maximálnych prietokov ........................................................... 136

2.3.2.1.2.3 Ekonomické hodnotenie čiastkovej hydrickej funkcie zvýšenia minimálnych prietokov ............................................ 138

2.3.2.1.2.4 Ekonomické hodnotenie čiastkovej hydrickej funkcie kvality vody vo vodných tokoch a nádržiach .......................... 140

2.3.2.1.3 Hodnotenie klimatickej funkcie lesa ...................................... 142

2.3.2.1.3.1 Ekonomické hodnotenie agroprodukčnej funkcie lesa (vplyv lesa na úrodu plodín) .................................................... 142

2.3.2.1.4 Hodnotenie ostatných vybratých ekologických funkcií lesa .. 147

2.3.2.1.4.1 Ekonomické hodnotenie funkcie viazania uhlíka v lesných ekosystémoch Slovenska ......................................................... 147

2.3.2.1.4.2 Ekonomické hodnotenie genetickej diverzity lesných drevín 150

2.3.2.2 Odvodenie hodnoty vybraných sociálnych funkcií lesa ......... 156

2.3.2.2.1 Hodnotenie rekreačnej funkcie lesa ....................................... 156

2.3.2.2.1.1 Ekonomické hodnotenie rekreačnej funkcie lesa podľa CVM 161

2.3.2.2.1.2 Ekonomické hodnotenie rekreačnej funkcie lesa podľa TCM 162

2.3.2.2.2 Hodnotenie liečebnej funkcie lesa .......................................... 165

2.3.2.2.2.1 Ekonomické hodnotenie zdravotno-hygienickej funkcie lesných ekosystémov ............................................................... 165

8

2.3.2.2.3 Hodnotenie ostatných vybraných sociálnych funkcií lesa ..... 166

2.3.2.2.3.1 Ekonomické hodnotenie krajinotvornej funkcie ekosystémov ............................................................................. 166

2.3.2.2.3.2 Ekonomické hodnotenie prírodoochrannej funkcie lesných ekosystémov ............................................................... 169

2.3.2.2.3.3 Metodika hodnotenia prírodo-ochrannej funkcie lesa SR chránených ostatných rastlín a živočíchov ............................. 172

2.4. Záver....................................................................... 173

3.1. Návrhnovéhosystémukategorizácielesovajeho uplatnenia.............................................................. 175

3.2. Návrhsystémuekonomickéhozabezpečenia spoločenskejobjednávkynafunkčné úžitkyzlesov.......................................................... 183

3.2.1. Analýzamožnostíekonomickéhozabezpečeniaspoločenskej objednávkynaúžitkymimoprodukčnýchfunkciílesov........ 183

3.2.2. Klasifikáciakompenzačnýchfinančnýchmechanizmov...... 187

3.2.3. Podrobnáprezentáciapoužívanýchfinančných mechanizmov.......................................................................... 190

3.2.4. Analýzasúčasnéhostavuuplatňovaniafinančných mechanizmovpredoposiaľneobchodovanélesnícke tovaryaslužby........................................................................209

3.2.5. Návrhsystémuekonomickéhozabezpečenia spoločenskejobjednávkynafunkčnéúžitkyzlesov.............. 212

3.2.6. Opatrenianevyhnutnénauskutočnenieekonomickej transformácielesnéhohospodárstva.................................... 218

Časť 3:

implementácia systematiky, hOdnOtenia a OceňOvania Funkcií lesa v riadiacOm, legislatívnOm a plánOvacOm prOcese

MartinMoravčík,MiroslavKovalčík,ZuzanaSarvašová,MatejSchwarz

9

3.3. Opatrenianapodporuvybranýchfunkciílesa......220

3.3.1. Lesakvantitavody................................................................. 223

3.3.2. Ochranakvalityvody.............................................................228

3.3.3. Ochranapôdprederóziou...................................................... 232

3.3.4. Ochranapôdpredveternoueróziou...................................... 234

3.3.5. Rekreácianalesnýchpozemkoch.......................................... 238

3.3.6. Lesyaochranaprírody..........................................................248

3.3.7. Využívanielesaprepoľovnéúčely......................................... 257

3.3.8. Produkciadrevaanedrevnýchproduktov............................ 261

citovaná literatúra ................................................................. 269

summary ................................................................................ 282

11

Funkcie lesa a mimo les rastúcich spoločenstiev drevín, ich klasifikácia a možnosti využitia

vladimír Čaboun, Milan Zemko

úvod do problematiky

Lesy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine významné nezastupiteľné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho vy-užívania a trvalo udržateľného rozvoja nenahraditeľné. Predstavujú základný krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. Sú najvýznamnejším zdrojom obnovi-teľných surovín a vďaka svojim funkciám zohrávajú významnú úlohu pri tvor-be a ochrane jednotlivých zložiek prírodného (ovzdušie, voda, pôda, biota), antropogénne pozmeneného i antropického životného prostredia.

Využívanie lesa a jeho funkcií ľudskou spoločnosťou sa menili v závislosti na spoločenskom, ekonomickom a kultúrnom vývoji konkrétnej spoločnosti. Lesné hospodárstvo bolo po stáročia ovplyvňované predovšetkým spoločen-skou objednávkou na produkciu dreva. Napriek tomu, že formálne bol dekla-rovaný záujem o tzv. mimoprodukčné funkcie lesov, prevádzková prax bola ovplyvňovaná predovšetkým ekonomikou produkcie dreva. Najvýznamnejšie sa to prejavilo na oslabovaní tých funkcií, po využívaní ktorých aktuálne ne-bol dopyt a dostávali sa tak do konfliktu s preferovanou a najviac využívanou drevoprodukčnou funkciou. Dôsledkom sú štrukturálne zmeny lesov, ktoré sa prejavili znížením ich ekologickej stability a schopnosti lesov plniť jednotlivé funkcie.

V súlade s lesníckou stratégiou EÚ je jedným zo základných cieľov lesníckej politiky na Slovensku presadzovanie polyfunkčného (funkčne integrovaného) využívania funkcií lesov v celej šírke. K lesom a ich funkciám treba preto pri-stupovať ako k prírodnému bohatstvu a vhodným obhospodarovaním ho treba zachovať a v rámci možností i zlepšovať. Spoločnosť sa však musí postarať, aby sa pre vlastníkov lesných pozemkov zabezpečila spoločensky prijateľná miera zisku, pretože vlastník starostlivosťou o vhodnú štruktúru lesa poskytuje spo-ločnosti významné služby.

Medzi najzávažnejšie problémy limitujúce účinné uplatnenie systému po-lyfunkčného lesného hospodárstva patrí najmä nesúlad medzi spoločenskou objednávkou na využívanie funkcií lesov a jej ekonomickým krytím. Zatiaľ čo spoločenská objednávka na produkciu dreva je ekonomicky stimulovaná trhom, spoločenská objednávka na využívanie ostatných funkcií (najmä ne-trhového charakteru) nie je ekonomicky dostatočne zabezpečená ani v jedno-značných prípadoch objednávky, akými sú ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Na krytie spoločenskej objednávky na využívanie funkcií netrhového

1. uplatňOvanie Funkcií lesa v krajine Funkcií lesa

12

Časť 1:

charakteru slúži systém dotácií, náhrad ujmy, oslobodenie od dane a pod. Za-tiaľ však tento systém nemožno považovať za plne funkčný.

Preto je treba vyriešiť spôsob ekonomického zabezpečenia celého rozsahu spoločenskej potreby na využívanie funkčných úžitkov lesov v nadväznosti na ostatné nástroje lesníckej politiky. Túto požiadavku komplikuje skutočnosť, že hodnotenie a stanovenie hodnotového (ekonomického, resp. i finančného) oce-ňovania trhovo nerealizovateľných využití funkcií lesov je pomerne náročné. Náročnosť oceňovania funkčných účinkov lesných porastov a ich využívania spočíva najmä v tom, že s výnimkou využitia produkčnej funkcie nie sú ostat-né funkcie predmetom trhovej realizácie a aplikácia bežných metód trhovej tvorby cien tu neprichádza zatiaľ do úvahy. V niektorých prípadoch ide o hod-noty len ťažko vyčísliteľné.

V súčasnosti vypracované a uplatňované metódy a výsledky oceňovania produkčných funkcií lesa sú v celom rozsahu spoločensky akceptované, legis-latívne ukotvené a porovnateľné so štátmi EÚ i ostatnými krajinami s trhovým hospodárstvom. V netrhovom prostredí v rokoch 1948 – 1989 boli čiastočne deformované, pretože neodzrkadľovali spoločenskú potrebu, ktorú vytvára-jú podmienky slobodného voľného alebo čiastočne usmerňovaného trhového prostredia.

Slovensko sa dosiaľ môže hrdiť prekrásnou prírodou nachádzajúcou sa v srdci Európy. O to dôležitejšie je uvedomiť si cenu tohto nenahraditeľného bohatstva a podľa toho by sme sa mali aj správať. Sebakriticky musíme pri-znať, že sme zanedbali výchovu odbornej i širokej verejnosti z hľadiska význa-mu lesov i mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine.

koncepcia rozvoja a využívania funkcií lesov na slovensku

Život človeka je oddávna nerozlučne spätý s existenciou lesa, resp. drevín a ich spoločenstiev v krajine. V počiatkoch ľudstva bol les iba zdrojom obživy človeka a jeho obydlím. Neskôr začal človek využívať viac ďalších úžitkov lesa a svojou činnosťou ho značne ovplyvňoval. Nadmerný exploatačný antropo-génny tlak na lesy spôsobil množstvo negatívnych dôsledkov na krajinu a jej jednotlivé zložky. Až v druhej polovici dvadsiateho storočia došlo pod vplyvom nepriaznivých dopadov civilizačných procesov a nových vedeckých poznatkov k poznaniu, že sa treba usilovať o trvalosť a stabilitu lesov – ako ekosystémov, a o trvalosť ich funkcií vrátane produkcie obnoviteľnej ekologickej suroviny – dreva. Zabezpečenie a využívanie funkcií lesov patrí medzi základné otáz-ky a problémy, ktorými sa zaoberajú najvýznamnejšie lesnícke fóra na globál-nej, regionálnej i národnej úrovni.

Základný princíp multifunkčného a trvalo udržateľného lesného hospodár-stva lesníckej stratégie Európskej únie (EÚ) je založený na rozvoji využívania

13


funkcií lesov v ekologických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych a kultúrnych sférach spoločnosťou.

V súčasnosti významnosť riešenia problematiky vyplýva aj z faktu, že Eu-rópska komisia v súvislosti s prípravou stratégie a lesníckeho akčného plánu Spoločenstva vytýčila celkovo šesť cieľov pre lesné hospodárstvo, z ktorých štyri sa priamo dotýkajú riešenej problematiky. Sú to:

_ podporiť účasť lesníckeho sektora na plánovaní využívania krajiny a tým prispievať k rozvoju vidieka,

_ prispievať k ochrane a skvalitňovaniu životného prostredia,

_ zabezpečiť dynamický rozvoj lesného hospodárstva, ktorý umožní lepšie plnenie jednotlivých funkcií lesov,

_ rozšíriť význam lesov ako prirodzeného prostredia pre rekreáciu.

Funkciám lesa sa u nás venovala pozornosť najmä v 70. – 80-tych rokoch minulého storočia. PaPánek (1978) zhrnul a vytvoril pre vtedajšie spoločensko-ekonomické podmienky základné rámce riadenia lesného hospodárstva na princípe funkcií lesov. Autor definoval funkciu lesa ako užitočné pôsobenie lesa dosahované činnosťou lesného hospodára, ktorý prispôsobuje stav lesa, používané technické zariadenia a celý spôsob hospodárenia požadovanému a sledovanému účelu. Takto sa teda úmyselnou činnosťou odlišuje funkcia lesa od jeho vplyvu. Rozoznával tri základné funkcie (produkčnú, ekologickú a en-vironmentálnu):

Uvedené triedenie funkcií lesa sa stalo podkladom pre kategorizáciu lesov. Pri kategorizácii lesov sa bralo do úvahy funkčné poslanie lesov vyjadrujúce prevládajúci spôsob využívania lesa v danom území. Na toto triedenie funkcií lesa nadviazali v SR aj praktické pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov (HÚL). Na práce Papánka nadviazal Midriak akol. (1981), ktorý sa zaoberal diferencovaným obhospodarovaním lesa podľa integrovaných funkcií. Proble-matiku lesa v krajine a úroveň poznatkov spred 25 rokov zhrnul Zachar akol. (1982).

Definovaním podstaty funkcií lesov, modelov ich štruktúry a metódami ich oceňovania sa okrem už uvedených domácich autorov v európskom priesto-re zaoberali Bergen (1999), Merlo akol. (2005), Seják (1999), SkýPala (1988), SkoBlík (1993), ŠiŠák (1996, 1997, 2005), ŠiŠák a kol. (2002, 2003, 2006),VySkot (1999, 2000, 2003), Matejíček, daVid (2001), tutka (1999, 2000, 2001), Weidinger, WeiS (1999), čaBoun (2004a,b, 2007) a iní.

Na hodnotenie a oceňovanie lesov boli v minulosti základom exaktné teórie školy lesnej statiky a to škola čistého výnosu z pôdy a čistého výnosu z lesa. Túto skupinu dopĺňajú autori metodík oceňovania lesov v netrhových pod-mienkach ekonomík východnej Európy a časti Ázie, kde existovala v podstate iba jedna kategória štátneho, resp. družstevného vlastníctva a štátom usmer-ňovaný trh spotrebného a výrobného tovaru.

Stotožňujeme sa s názorom autora termínu integrácia funkcií lesa (PaPánek 1978), ktorý uvádza, že tento termín sa ujal a rozšíril veľmi rýchlo v lesníckych kruhoch i v oficiálnych dokumentoch, ale ide skôr o frazeologic-

14

Časť 1:

ký pokrok, ako o prelom v lesníckom myslení a konaní. Napriek deklaráci-ám o polyfunkčnom zameraní lesného hospodárstva zotrvávame na podstate klasického lesného hospodárstva, ktorého jediným cieľom bola drevná hmota. Lesné hospodárstvo, ako výrobné odvetvie, žije z odpredaja svojich výrobkov. Z tohto hľadiska produkčná funkcia lesa vynáša a tzv. všeužitočné funkcie lesa sú bremenom lesného hospodára a teda nie sú rovnoprávne. Namiesto prokla-movanej integrácie funkcií lesov bola zvolená cesta priorizácie určitej funkcie, čo vyústilo do kategorizácie lesov.

Zmena spoločenského zriadenia priniesla aj nové pohľady na les, jeho funk-cie, ich využívanie a možnosti ich ocenenia. Máme veľkú výhodu, že môžeme stavať na pevných základoch poznatkov našich predchodcov zaoberajúcimi sa funkciami lesov.

Na základe analýzy súčasných poznatkov je možné konštatovať, že princi-piálne existujú dva základné prístupy k problematike funkcií lesov:

1. Funkcie lesa sú chápané ako služby, ktoré les plní pre človeka – tento prí-stup je označovaný ako antropocentrický prístup, alebo utilitárny.

2. Funkcie lesa sú chápané ako vplyvy – účinky lesa na jednotlivé zložky eko-systému – tento prístup je označovaný ako ekologický – ekosystémový prí-stup, niekedy ako existenčný.

Podľa ekologického – ekosystémového prístupu, ktorý pri našom riešení uprednostňujeme, les nie je schopný plniť spoločnosťou požadované funkcie ako služby, ale ľudská spoločnosť by mala byť schopná čo najoptimálnejšie využívať funkcie (vplyvy a účinky) drevín a ich spo-ločenstiev v krajine (teda aj lesa) a v súlade s mechanizmom trhového hos-podárstva ponúkať ich ako produkty a služby celej spoločnosti, záujmovým skupinám, alebo jedincom.

Lesný hospodár sa teda musí starať o les (jeho druhovú, vekovú a priesto-rovú štruktúru, zdravotný stav, ekologickú rovnováhu, vývoj a ekologickú sta-bilitu) tak, aby zabezpečil čo najkomplexnejšie dlhodobé plnenie funkcií lesov jemu zverených. V našom metodickom prístupe sú jasne a striktne od seba odlíšené a odčlenené funkcielesa (ponímané ako vplyvy či pôsobenie na jed-notlivé zložky životného prostredia) od využívania týchto funkcií (vplyvov) človekom. Využitie týchto funkcií ponúkne lesný hospodár ako tovar, alebo služby jednotlivým záujemcom, záujmovým skupinám, alebo celej spoločnos-ti za adekvátnu cenu (finančnú úhradu). Podľa toho, ako a na akej úrovni sa funkcie využívajú, vzniká spoločenskávýznamnosťvyužívaniafunkciílesov. Spoločenská významnosť narastá od záujmov jedinca, cez záujmové skupiny, až po celospoločenský záujem (význam), čomu by mala zodpovedať aj finančná úhrada.

Tým, že sme oddelili od seba funkcie lesa a ich využívanie, otvorila sa nám možnosť uplatniť pri funkciách lesov (ponímaných ako vplyvy) moderný eko-systémový prístup, kým pri využívaní funkcií lesa je uplatňovaný antropocen-trický prístup, ktorý je základným predpokladom kvantifikovania sociálno-ekonomickej užitočnosti, trhového oceňovania tovarov a služieb.

15


Jadrom a podstatou integrácie funkcií lesa je práve vzájomné porovnáva-nie a zvažovanie využívania rôznych funkcií lesa, ich premietnutie do systému hospodárenia v lese a posúdenie prínosov vyplývajúcich z rôznych spôsobov a stupňov skĺbenia využívania funkcií lesa do optimálnych proporcií. Pri ta-komto prístupe nebude zabezpečenie plnenia funkcií lesov a ich využívanie pre lesného hospodára bremenom brániacim mu v racionálnom hospodárení, ale stane sa integrálnou súčasťou jeho hospodárskej činnosti. Lesný hospodár takto nebude iba pasívny vykonávateľ predpisov a obmedzení, ale chceme aby sa z neho stal skutočný lesný hospodár, ktorý bude musieť vedieť aké úžit-ky lesa potrebuje spoločnosť, aby mohol správne vytýčiť ciele hospodárenia. K jednotlivým funkciám pristupuje diferencovane k ich využívaniu integro-vane.

Princíp riešenia spočíva vo využití poznatkov o funkciách lesa pre ich integ-rované využitie a ocenenie v rámci využitia princípov trhového mechanizmu hospodárenia na základe ponuky a dopytu pre integrálne využívanie funkcií podľa prírodných podmienok, sociálno-ekonomických a historicko-kultúr-nych požiadaviek, či ekologicko-funkčných kritérií a charakteristík územia.

Náš prístup k riešeniu a klasifikácii funkcií ako nástroja pre manažment a rozvoj lesníctva na Slovensku vychádza a nadväzuje na dosiaľ používaný prí-stup k funkciám lesov. Diferenciácia funkcií lesov a ich využívania smeruje k vytvoreniu cieľového systému pre budúcnosť, ktorý by umožnil pozdvihnúťcelospoločenskývýznamaekonomickúprosperitulesníctvana úroveň, ktorá mu prislúcha.

lesné hospodárstvo s ohľadom na funkcie lesov

Princípom a predpokladom trvalo udržateľného a polyfunkčného lesného hospodárstva je existencia, resp. dosiahnutie prírode blízkej štruktúry pre-važnej väčšiny lesných ekosystémov, z čoho vyplýva energeticky úsporný spô-sob hospodárenia. Nevynakladá energiu a finančné prostriedky na činnosti, ktoré možno dosiahnuť využitím prírodných procesov. Hospodárením v sú-lade s prírodnými zákonitosťami sa znižuje potreba dodatočných vkladov, po-stupne sa zlepšuje stav a štruktúra lesov, ich ekologická stabilita, dlhodobo sa optimalizuje plnenie komplexu funkcií lesov a vytvárajú sa možnosti ich využitia v hospodárskej a spoločenskej oblasti.

Vzhľadom na súčasný legislatívny stav a historický vývoj využívania funk-cií lesov v lesnom hospodárstve bude nutné pri rozvoji funkcií lesov a ich vyu-žívania na Slovensku určitý čas akceptovať obidve hľadiská – antropocentrické i ekosystémové ponímanie funkcií lesov. Ide tu predovšetkým o terminologic-ké zjednotenie. Z hľadiska využívania funkcií lesov ich podstata nie je protire-čivá (obrazne povedané – dve strany jednej mince).

16

Časť 1:

systémové riešenie funkcií lesov a ich členenie

Aby bolo možné naznačený prístup reálne využiť, bolo potrebné podstatne rozšíriť vedecké poznatky o funkciách lesov a možnostiach ich využitia v kra-jine a vytvoriť nový klasifikačný systém funkcií lesov zohľadňujúci ekologický prístup k lesu ako ekosystému. Uvedený prístup zahŕňa vytvorenie základnej typológie a systému hodnotenia potenciálu funkcií lesa a hodnotenia reálneho plnenia funkcií lesa rastúceho v rôznych stanovištných podmienkach, typoch krajiny (s rôznym využívaním a stupňom antropického pozmenenia), s ohľa-dom na zdravotný stav reálneho lesa, jeho súčasnú druhovú, vekovú a priesto-rovú štruktúru, ekologickú stabilitu, zohľadňujúcu očakávané globálne i re-gionálne (najmä klimatické) zmeny s ohľadom na spoločenské požiadavky a záujmy vlastníkov lesov.

Celý systém je vytvorený ako otvorený systém, nakoľko predpokladáme, že v ďalšom období bude rozšírený a doplnený o ďalšie funkcie lesov a najmä o ďalšie možnosti ich využívania pre hospodárske a spoločenské účely.

Tento systém nadväzuje na rozpracovaný systém klasifikácie ekologickej stability, nakoľko dlhodobá ekologická stabilita je základnou podmienkou pre zabezpečenie dlhodobej funkčnosti lesov. Ekologickú stabilitu chápeme ako schopnosť ekosystému odolávať, alebo kompenzovať vonkajšie, ale aj vnú-torné vplyvy bez výrazného trvalého narušenia funkčnej štruktúry tohto sys-tému.

Prírodný ekosystém sa vyvíja v súlade s danými podmienkami a bežne sa vyskytujúcimi abiotickými a biotickými faktormi. Tieto podmienky a faktory formujú ekosystém (vplyv prostredia), čo sa prejavuje aj pre dané podmienky na jeho špecifickej štruktúre (druhovej, vekovej a priestorovej) a následne na jeho ekologickej stabilite. Optimálne riešenie z hľadiska ekologickej stability a teda aj optimálnej funkčnosti ekosystému, je na základe našich doterajších poznatkov, riešenie prostredníctvom prírodných, teda stanovištným (ekolo-gickým) podmienkam zodpovedajúcich ekosystémov.

Aby mohol byť aplikovaný klasifikačný systém ekologickej stability a hod-notenia funkcií lesov, boli vypracované modely drevinového zloženia pre sta-novištné jednotky lesníckej typológie pre priemerné pomery Slovenska s uve-dením minimálneho zastúpenia pôvodných druhov drevín, ktoré sú vhodné aj pre splnenie definície biotopu NATURA 2000 z hľadiska drevinového zloženia.

Súčasťou klasifikačného systému parciálnej ekologickej stability jednotli-vých ukazovateľov sú aj grafy percentuálneho zníženia parciálnej ekologickej stability v závislosti od stupňa odlišnosti sledovaného ukazovateľa hodnotené-ho lesného ekosystému od optimálneho – stanovišťu zodpovedajúcemu lesné-mu ekosystému (čaBoun 2002, 2003, 2005). Zmysel a praktický význam ekologickej stability spočíva v tom, že na základe zistených skutočností a hodnôt je možné navrhnúť optimálny spôsob hospodárenia v súlade s prí-rodnými zákonitosťami tak, aby sa posilnila požadovaná zložka ekologickej stability – odolnosť, alebo pružnosť, s ohľadom na plnenie požadova-

17


ných funkcií lesa, dobu plnenia a využívania týchto funkcií a najmä s ohľadom na očakávané rozhodujúce faktory ovplyvňujúce existenciu a eko-logickú stabilitu konkrétneho lesa.

Celková lesnatosť Slovenska podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML SR 2007), je 44,3 % (±0,9 %). Ak k uvedenému pripočítame ďalšie spoločenstvá drevín, ktoré plnia rôzne funkcie v krajine a ktoré bude nutné obnoviť vzhľadom na negatívne sa prejavujúce faktory v krajine, zistí-me, že dreviny a ich spoločenstvá sa nachádzajú na ploche väčšej ako je 50 % plochy Slovenska.

Z hľadiska kvantifikácie jednotlivých funkcií sú veľké rozdiely závislé od počtu jedincov v spoločenstve, alebo od plochy na ktorej sa spoločenstvo na-chádza, rovnako ako od podmienok, v ktorých sa spoločenstvo nachádza, atď.

Ako už bolo uvedené, pod funkciami lesov rozumieme vplyv lesov na jed-notlivé zložky ekosystému rôznej úrovne (teda môžeme povedať, že ide o vplyv lesov na jednotlivé zložky životného prostredia). Vychádzame z definícií, že biocenóza (živé spoločenstvo) tvorí so svojím prostredím funkčný ekologický systém zvaný ekosystém (duVigneaud 1988). Anglický ekológ tanSley (1935) definoval ekosystém ako systém, v ktorom sú vo vzájomných vzťahoch všet-ky spoločenstvá organizmov (rastlinných i živočíšnych) spolu s komplexom všetkých fyzikálnych a chemických faktorov, ktoré vytvárajú prostredie týchto organizmov.

klasifikačný systém funkcií lesov a ich využitia

Koncepcia rozvoja funkcií lesov a ich využívania neznižuje význam pro-dukčnej funkcie lesa, ako piliera ekonomickej životaschopnosti lesníctva, ale chce vytvoriť podmienky na zlepšenie adresnosti spoločenskej objednávky na integrované využívanie funkcií a k ich ekonomickému krytiu objednávate-ľom.

Schematické znázornenie vplyvu lesa a jeho funkcií na ekologickú, hospo-dársku a sociálnu sféru, a z toho vyplývajúca schéma triedenia základných funkcií a možnosti ich využitia je na obrázku 1.

18

Časť 1:

Oblasť využitia lesa a jeho funkcií

Lesné hospodárstvo

Hospodárska oblasť využívania lesa a jeho funkcií

Poľnohospodárstvo

Vodné hospodárstvo

Poľovné hospodárstvo

Energetika

Potravinárstvo

Stavebníctvo

Chemický priemysel

Kozmetika

Iná hospodárska činnosť

Rekreácia

Sociálna oblasť využívania lesa a jeho funkcií

Liečenie

Hygiena

Ochrana prírody

Veda a výskum

Estetika a umenie

Výchova a vzdelávanie

Kultúra a história

Tvorba a ochrana život-ného prostredia

Iné

Obrázok1.Schematickéznázornenievplyvulesaajehofunkciínaekologickú,hospodárskuasociálnusféruamožnostiichvyužitia

Ekologickásféra

Hospodárskasféra

Sociálnasféra

Les a jehofunkcie

Oblasť pôsobenia

Funkcia lesa

Abiotické zložky

ekosystému

Edafická

Atmosférická

Hydrická (niválna)

Litická

Biotické zložky

ekosystému

Fytobiotická

Zoobiotická

Mikrobiotická

Antropická

19


Podrobné triedenie funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločen-stiev v krajine je uvedené v nasledujúcej schéme.

ekosystémový prístup k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine

1. Funkcie lesa

1.1.Abiotickéfunkcie –vplyvnaabiotickézložkyekosystému

1.1.1.Edafickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnapôdu

1.1.1.1. Pôdotvorná funkcia – vplyv na tvorbu pôdy

1.1.1.2. Pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na vlastnosti pôd

1.1.1.2.1 Vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy

1.1.1.2.2 Vplyv na chemické vlastnosti pôdy

1.1.1.2.3 Vplyv na biotické vlastnosti pôdy

1.1.1.2.4 Vplyv na produkčnú schopnosť pôdy

1.1.1.3. Pôdoochranná funkcia – vplyv na ochranu pôdy

1.1.1.3.1 Protierózna funkcia

1.1.1.3.2 Protideflačná funkcia

1.1.1.3.3 Protizosuvná funkcia

1.1.1.3.4 Protitransportná (akumulačná) funkcia

1.1.1.3.5 Brehoochranná funkcia

1.1.2.Atmosférickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnaovzdušie

1.1.2.1. Vplyv na zloženie vzduchu

1.1.2.2. Vplyv na čistotu ovzdušia

1.1.2.3. Vplyv na vlhkosť vzduchu

1.1.2.4. Vplyv na ionizáciu vzduchu

1.1.2.5. Vplyv na svetelné pomery

1.1.2.6. Vplyv na tepelný režim

1.1.2.7. Vplyv na pohyb vzduchu

1.1.3.Hydrickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnavody

1.1.3.1. Retenčná funkcia – vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody

1.1.3.2. Akumulačná hydrická funkcia – vplyv na hromadenie vody

1.1.3.3. Retardačná funkcia – vplyv na spomaľovanie odtoku

20

Časť 1:

1.1.3.4. Regulačná hydrická funkcia – vplyv na vyrovnanosť odtoku vody

1.1.3.5. Vodoochranná funkcia1.1.3.5.1 Vplyv na kvalitu a hygienu vody1.1.3.5.2 Vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží

1.1.3.6. Niválne funkcie – vplyv na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu

1.1.4.Litickáfunkcia–vplyvdrevínaichspoločenstievnalitosféru

1.2.Biotickéfunkcie–vplyvnabiotickézložkyekosystému1.2.1.Fytobiotickéfunkcie –vplyvdrevínaichspoločenstiev

narastliny1.2.1.1. Vplyv na fytodiverzitu – vplyv na rozmanitosť rastlín1.2.1.2. Vplyv na fytoprodukciu – vplyv na produkciu rastlín

1.2.1.2.1 Vplyv na fytomasu1.2.1.2.2 Vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasy

1.2.1.3. Topický vplyv na rastliny – vplyv na vytváranie prostredia

1.2.1.4. Trofický vplyv na rastliny – potravinový vplyv na rastliny1.2.1.5. Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

1.2.2.Zoobiotickéfunkcie –vplyvdrevínaichspoločenstievnaživočíchy

1.2.2.1. Vplyv na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov1.2.2.2. Vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov

1.2.2.3. Topický vplyv na živočíchy – vplyv na vytváranie prostredia

1.2.2.4. Trofický vplyv na živočíchy – potravinový1.2.2.5. Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy1.2.2.6. Vplyv na správanie sa živočíchov

1.2.3.Mikrobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnamikroorganizmy

1.2.3.1. Vplyv na existenciu a diverzitu nižších organizmov1.2.3.1.1 Vplyv na diverzitu mikroorganizmov1.2.3.1.2 Vplyv na diverzitu húb a plesní1.2.3.1.3 Vplyv na diverzitu machov a lišajníkov1.2.3.1.4 Vplyv na diverzitu siníc a rias

1.2.3.2. Topický vplyv na mikroorganizmy – vplyv na vytváranie prostredia

1.2.3.3. Trofický vplyv na mikroorganizmy – potravinový vplyv

1.2.3.4. Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

1.2.4.Antropickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnačlo-veka

21


1.2.4.1. Topický vplyv na človeka a ľudskú spoločnosť

1.2.4.2. Trofický – potravinový vplyv pre človeka a spoločnosť

1.2.4.3. Biochemický vplyv na človeka

1.2.4.4. Biofyzikálny vplyv na človeka

1.2.4.5. Vplyv na psychiku a správanie sa človeka

Z uvedeného triedenia vyplýva, že rozlišujeme základné funkcie lesa pôso-biace na abiotické zložky životného prostredia (vzduch, voda, pôda) a na bio-tické zložky (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy, človek).

V oblasti abiotických zložiek ekosystému, dreviny a ich spoločenstvá v kra-jine plnia edafickú, atmosférickú, hydrickú a litickú funkciu a v oblasti pôso-benia na biotické zložky ekosystému, sa uplatňuje fytobiotická, zoobiotická, mikrobiotická a antropická funkcia. Inými slovami povedané, ide o kvalitu a kvantitu vplyvu drevín a ich spoločenstiev na pôdu, klímu, vodu, horniny, rastliny, živočíchy, mikroorganizmy a na človeka. Tento vplyv závisí od množ-stva faktorov, medzi ktorými zohráva dominantné postavenie štruktúra lesa, resp. sledovaného ekosystému. Pritom máme na mysli štruktúru druhovú, ve-kovú a priestorovú, ktorá s ďalšími ukazovateľmi je tesne naviazaná na ekolo-gickú rovnováhu a ekologickú stabilitu predmetného ekosystému.

Veľmi dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou výskumu je popri hodnotení a kvantifikácii funkcií, teda vplyvu jednotlivých druhov drevín a ich spoločen-stiev na jednotlivé zložky ekosystému, aj spôsob a forma pôsobenia v rôznych podmienkach. Toto je významné najmä z hľadiska aplikácie – cieleného využí-vania funkcií lesa, resp. drevín v krajine.

Komplex uvedených funkcií, chápaných ako komplex vplyvov, môže skupi-na ľudí, jednotlivci, alebo aj ľudská spoločnosť v konkrétnych podmienkach parciálne, alebo integrovane využívať na hospodárske, alebo sociálne účely:

možnosti integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev

1. Oblasť hospodárskeho využívania funkcií drevín a ich spoločen-stiev v krajine1.1. Využitiefunkciílesovvlesnomhospodárstve

1.1.1.Produkciadreva–dendroprodukcia1.1.1.1 Využitie dreva na piliarske a dyharenské výrezy1.1.1.2 Využitie dreva na stĺpy a banské drevo1.1.1.3 Využitie dreva na žrde1.1.1.4 Využitie dreva na vlákninu1.1.1.5 Využitie dreva na štiepky1.1.1.6 Využitie dreva na palivo

22

Časť 1:

1.1.1.7 Využitie dreva na produkciu drevného uhlia1.1.1.8 Využitie dreva na výrobu hudobných nástrojov1.1.1.9 Využitie dreva na výrobu umeleckých a úžitkových

predmetov1.1.2. Komplexnévyužívanieproduktovlesa

1.1.2.1 Využívanie lesných plodov1.1.2.2 Využívanie drevín na získavanie triesla, živice, farbív a pod.1.1.2.3 Využívanie drevín na získavanie štiav1.1.2.4 Využívanie fytomasy na rôzne účely1.1.2.5 Využívanie lesa na zber liečivých rastlín1.1.2.6 Využívanie lesov na produkciu medu1.1.2.7 Využívanie produktov lesa na výrobu umeleckých

predmetov1.1.2.8 Využívanie produktov lesa na výrobu úžitkových

predmetov1.1.2.9 Využitie biomasy na produkciu hnojivých materiálov

1.1.3.Využívanieprodukcievianočnýchstromčekovačečiny1.1.4.Využívanielesaprepoľovníctvo1.1.5.Využívanielesaprechovaprodukciuzveri1.1.6.Využívanielesanaviazanieuhlíka

1.2.Využitiefunkciílesovvpoľnohospodárstve1.2.1.Využitievplyvulesanazvýšeniefytoprodukcie1.2.2.Využitievplyvulesanazvýšeniezooprodukcie1.2.3.Využitiefunkciídrevínaichspoločenstievnaochranné

alesnícko-melioračnépásyvpoľnohospodárskejkrajine1.2.3.1 Využívanie drevín proti zosuvu pôdy1.2.3.2 Využívanie drevín proti deflácii pôdy1.2.3.3 Využívanie drevín proti vysúšaniu pôdy1.2.3.4 Využívanie drevín proti erózii pôdy1.2.3.5 Využívanie drevín proti odnosu pôdy1.2.3.6 Využívanie drevín na ochranu pred škodcami

1.3.Využitiefunkciílesovvovodnomhospodárstve1.3.1.Využitieprevyrovnanéuvoľňovanievodydoprameňovatokov1.3.2.Využitieprotizanášaniuvodnýchdielzachytávanímsplavenín1.3.3.Využitiepriochranekrajinypredpovodňami1.3.4.Využitiepriochrannýchpásmachprameňovanádrží

1.4.Využitiedrevínaichfunkciívenergetike1.5.Využitiefunkciílesovvpotravinárstve1.6.Využitiefunkciílesovvstavebníctveaarchitektúre1.7.Využitiefunkciílesovvchemickompriemysle1.8.Využitiefunkciílesovvkozmetike1.9.Využitiefunkciílesovvofarmaceutickompriemysle

23


1.10.Využitiefunkciílesovvnábytkárstve1.11.Využitiefunkciílesovvinejhospodárskejčinnosti

2. využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev v sociálnej oblasti2.1.Využitienarekreáciuaoddycharegeneráciusíl2.2.Využitienazdravotnéúčelyaliečenie2.3.Využitienahygienickéúčely2.4.Využitievpsychickejaestetickejoblasti2.5.Využitievoblastiochranyprírodyakrajiny2.6.Využitiepritvorbeaochraneživotnéhoprostredia

2.6.1.Využitievurbanizovanomprostredí2.6.2.Využitievpoľnohospodárskejkrajine2.6.3.Využitievdopravnomprostredí2.6.4.Využitieprizvyšovaníekologickejstabilitykrajiny2.6.5.Využitiedrevínaichfunkciípripozemkovýchúpravách

2.7. využitie v oblasti kultúry a histórie2.8. využitie pri výchove a vzdelávaní2.9. využitie na šport a turistiku2.10. využitie vo vedeckovýskumnej oblasti2.11. využitie pri melioráciách, rekultiváciách

a revitalizáciách antropogénne narušenej krajiny2.12. využitie drevín a ich funkcií pre zvýšenie zamestnanosti

Z prehľadu je zrejmé, že do hospodárskej oblasti, v ktorej je možné využiť jednotlivé, alebo integrované funkcie lesov a mimo les rastúcich drevín patrí lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, poľovníctvo, poľnohospodárstvo, energetika, potravinárstvo, stavebníctvo, chemický priemysel, kozmetika, far-mácia a pod. Podobne môžu byť funkcie lesa využívané v sociálnej oblasti, teda pre rekreáciu, liečenie, hygienu, pri ochrane prírody, tvorbe a ochrane životné-ho prostredia, pre vedu a výskum, výchovu a vzdelávanie, estetiku a umenie, z kultúrno-historického hľadiska a pod. Skôr uvedené triedenie funkcií lesa tvorí základnú informačnú bázu pre možnosť využitia funkcií drevín a ich spo-ločenstiev v krajine ľudskou spoločnosťou. Vzhľadom na trhový mechanizmus je teda potrebné vytvoriť čo najširšiu ponuku možností využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev a postupne vytvárať aj legislatívne návrhy riešenia finanč-nej odplaty za využívanie funkcií lesa v hospodárskej i sociálnej sfére.

Cieľom je vytvorenie klasifikačného systému hodnotenia potenciálu funkcií lesov a hodnotenia reálneho plnenia funkcií lesa rastúceho v rôznych stanovištných podmienkach a typoch krajiny s rôznym využívaním a stupňom antropického pozmenenia. Dôraz je kladený na reálny stav lesa, jeho súčasnú druhovú, vekovú a priestorovú štruktúru, ekologickú stabilitu, zohľadňujúcu nielen historický vývoj a súčasný stav, ale aj jeho predpokladaný vývoj, očakávané globálne i regionálne (najmä klimatické) zmeny a antropo-génne vplyvy, ako aj celospoločenské požiadavky a záujmy majiteľov lesov.

24

Časť 1:

Z hľadiska súčasného ponímania funkcií je integrácia funkcií lesa zaují-mavá z hľadiska ich využívania. Z výlučne pragmatického hľadiska by bolo potrebné zjednotiť pojmový a terminologický aparát a uvedomiť si, že v sú-časnosti používaná terminológia neoznačuje funkcie lesov ako vplyvy lesa na jednotlivé zložky životného prostredia (ekosystému), ale funkciami lesov sú označované preferované, alebo prioritné spôsobyvyužívania lesa – produkčné, mimoprodukčné, verejnoprospešné, celospoločenské, ekonomické, ekologické, sociálne, ale aj ochranné, regulačné, ho-meostatické, ekostabilizačné a iné funkcie. Vo všetkých prípadoch ide o využívanie lesa, resp. jeho funkcií na tieto účely.

využitie klasifikačného systému funkcií lesov

Filozofia praktického využitia a metodický postup pri zisťovaní, klasifiká-cii a oceňovaní funkcií lesov v krajine je stručne vyjadrený v nasledujúcich bodoch:

_ Vymedzenie časti krajiny pre hodnotenie funkcií lesov.

_ Ekologicko-funkčná typizácia vymedzenej časti krajiny a priradenie zod-povedajúcich (potenciálnych) spoločenstiev drevín.

_ Posúdenie diferencie štruktúry reálnych lesov s optimálnou štruktúrou stanovišťu zodpovedajúcich lesov vo vymedzenej časti krajiny.

_ Stanovenie ekostabilizačnej miery (účinku) reálnych lesov vo vymedzenej časti krajiny (klasifikácia ekologickej stability lesov a konkrétnej časti kra-jiny).

_ Hodnotenie reálnej funkčnosti lesov a spoločenstiev drevín vo vymedzenej časti krajiny vzhľadom na ich skutočnú štruktúru.

_ Zhodnotenie spoločenských požiadaviek na využívanie vymedzenej čas-ti krajiny a na využitie lesa a jeho funkcií (drevín a ich spoločenstiev) v nej.

_ Ohodnotenie a ocenenie funkcií lesov ako tovaru a služieb s ohľadom na typ vymedzenej časti krajiny a požiadavky na plnenie a využívanie funkcií lesov vo vymedzenej časti krajiny.

_ Návrh manažmentu a opatrení na zmenu štruktúry lesov a optimalizáciu plnenia ich funkcií vo vymedzenej časti krajiny s ohľadom na stav, eko-logickú stabilitu a finančne podložené požiadavky na využívanie funkcií lesov a spoločenstiev drevín v tejto konkrétnej časti krajiny.

Z hľadiska predikcie vývoja plnenia a využívania funkcií spoločenstiev drevín v krajine je potrebné uviesť, že tak ako je možné pri ekologickej sta-bilite stanoviť jej pravdepodobný vývoj na základe predpokladaných zmien stanovištných podmienok a štruktúry lesného ekosystému, podobne je mož-né predpokladať vývoj schopnosti tohto ekosystému plniť jednotlivé funkcie v krajine, či v životnom prostredí. Veľmi ťažké je však predikovať potrebu, schopnosť a spoločenskú ochotu využívania týchto funkcií s ich adekvátnou

25


finančnou úhradou. Tu je pred nami veľmi dôležitá, ale pomerne dlhá cesta propagácie, edukácie a oboznamovania odbornej i širokej verejnosti s význa-mom drevín a ich spoločenstiev v krajine. Súčasťou tohto procesu je aj politic-ko-sociálna práca a legislatívno-ekonomická, bez ktorej samotná klasifikácia funkcií lesov a ich integrované využívanie neprinesie požadovaný efekt.

Vzhľadom k tomu, že pri triedení funkcií lesov, podobne ako pri integrova-nom využívaná funkcií lesov uvádzame uvádzame vzhľadom na snahu o jeho komplexnosť pomerne veľký počet kategórií, vypracovali sme na základe kľúčových kritérií pre jednotlivé funkcie lesov základný rozhodovací systém možnosti a miery využitia funkčnej účinnosti lesných ekosystémov v kraji-ne v rôznych ekologicko-funkčných a sociálno-ekonomických podmienkach. Rozhodovací systém je urobený prehľadne tabuľkovou formou ako praktická príručka pre rýchlu identifikáciu a integráciu možností využitia jednotlivých funkcií lesa a mimo les rastúcich spoločenstiev drevín v krajine.

Na základe vybraných kľúčových kritérií pre jednotlivé funkcie si užívateľ ľahko vytypuje funkcie, ktoré lesy v jeho správe môžu plniť veľmi dobre, dob-re, obmedzene a ktorých plnenie je minimálne pre dané podmienky. Takto sa obmedzí počet funkcií a možností využitia funkcií lesa na podstatne men-ší počet, pre ktoré je možné urobiť podrobný výpočet plnenia funkcií podľa reálnych ekologicko-funkčných a sociálno-ekonomických podmienok, reálnej štruktúry lesov a spoločenských požiadaviek na služby a produkty vyplývajú-ce z využívania funkcií lesov a mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev. V prípade potreby je možné na základe klasifikácie funkcií lesov pre konkrét-ne územie navrhnúť opatrenia na zlepšenie druhovej, vekovej i priestorovej štruktúry, zvýšenie ekologickej stability, ako aj zlepšenie plnenia funkcií poža-dovaných pre integráciu ich využitia v danom regióne.

Prehľad možností využitia jednotlivých funkcií drevinami a ich spoločen-stiev v sledovanej oblasti je možné znázorniť aj graficky (obr. 2).

Rovnako reálne využívanie funkcií drevín a ich spoločenstiev na sledova-nom území, ako aj porovnanie reálneho využívania funkcií so spoločenskou objednávkou je názornejšie pri grafickom znázornení (obr. 3).

Z uvedených grafov, ktoré možno urobiť pre akékoľvek spoločenstvo dre-vín sa dajú porovnať reálne možnosti konkrétneho ekosystému plniť požado-va né funkcie, z čoho spätne vyplynie potreba manažmentu tohto ekosysté-mu. Pod manažmentom rozumieme ovplyvňovanie štruktúry spoločenstva, a tým aj ekologickej stability a plnenia jednotlivých funkcií. S ohľadom na to, že v našom riešení uprednostňujeme integráciu funkcií pred ich priorizáciou, komplexnejšie využívanie funkcií lesa bude smerovať k „prírode blízkej“ teda stanovišťu zodpovedajúcej štruktúre lesa. Uvedený prístup má nielen maxi-málny ekonomický prínos, ale zvyšuje sa aj ekologická stabilita konkrétneho ekosystému, ako aj časti krajiny, v ktorej sa uvedené spoločenstvo nachádza.

26

Časť 1:

Obrázok2.Grafickéznázorneniemožnostivyužitiaplneniafunkciídrevínaichspoločen-stievvsledovanejoblasti

Obrázok3.Porovnaniereálnehovyužívaniafunkciísospoločenskouobjednávkounasledo-vanomúzemí

Mo

žn

os

ti v

yu

žit

ia f

un

kc

ie Veľmi dobré

Dobré

Obmedzené

Malé

Pôd

otvo

rná

Pôd

u o

vply

vňu

júca

Pro

tier

ózn

aP

roti

def

lačn

áP

roti

zosu

vná

Pro

titr

ansp

ortn

áB

reh

ooch

ran

ná

Zlo

žen

ie v

zdu

chu

Čis

totu

vzd

uch

uT

eplo

tu v

zdu

chu

Vlh

kosť

vzd

uch

uP

ohyb

vzd

uch

uSv

etel

né

pom

ery

Ion

izác

ia v

zdu

chu

Ret

enčn

áA

kum

ula

čná

Ret

ard

ačn

áR

egu

lačn

áV

odoo

chra

nn

áF

ytod

iver

zita

Den

dro

pro

du

kcia

Fyt

omas

a in

áT

rofi

cký

Top

ický

Vzť

ahy

Zoo

div

erzi

taZ

oop

rod

ukc

iaT

opic

kýT

rofi

cký

Div

erzi

ta h

úb

Div

erzi

ta m

ach

ovT

opic

kýT

rofi

cký

Top

ický

Tro

fick

ýB

ioch

emic

kýB

iofy

ziká

lny

Psy

chic

ký

Edafickéfunkcie

Atmosférickévplyvy –funkcie

Hydrickévplyvy –funkcie

Fytobiotickévplyvy –funkcie

Zoobiotickévplyvy –funkcie

Mikrobiotickévplyvy –funkcie

Antropickévplyvy –funkcie

Mie

ra

vy

už

íva

nia

fu

nk

cií

Veľmi dobré

Dobré

Obmedzené

Malé

Pro

du

kcia

dre

vaP

rod

ukc

ia p

lod

ovL

ieči

vé r

astl

iny

Fyt

omas

aV

ian

očn

é st

rom

čeky

Poľ

ovn

íctv

oV

iaza

nie

uh

líka

Zvý

šen

ie z

oop

rod

ukc

ieZ

výše

nie

fyt

opro

du

kcie

Vet

rola

my

pro

ti d

eflá

cii

Les

omel

iora

čný

vply

vP

roti

eróz

ny

vply

vP

roti

zos

uvo

m a

od

nos

uO

chra

na

pre

dšk

odca

mi

Ret

enčn

áA

kum

ula

čná

Ret

ard

ačn

áV

odn

atos

ťto

kov

Kva

lita

vod

yE

ner

geti

kaSt

aveb

níc

tvo

Pot

ravi

nár

stvo

Ch

emic

ký p

riem

ysel

Koz

met

ika

Rek

reác

iaL

ieče

nie

Špor

tova

nie

Hyg

ien

aŽ

ivot

né

pro

stre

die

Mel

iora

čné

vply

vyD

opra

vné

pro

stre

die

Poľ

noh

osp

odár

ska

kraj

ina

Urb

aniz

ovan

é p

rost

red

ieK

ult

úra

a h

istó

ria

Est

etik

a a

um

enie

Ved

a a

výsk

um

Och

ran

a p

ríro

dy

Výc

hov

a a

vzd

eláv

anie

Lesnéhospodárstvo

Poľnohospodárstvo Vodnéhospodárstvo

Inéhospodárske

využitie

0

Per

cen

to v

yuži

tia

100 %

27


Základná poznatková báza pre klasifikačný systém funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine a kľúčové kritériá ako praktická príručka pre rýchlu identifikáciu a integráciu možností využitia funkcií lesa a mimo les rastúcich spoločenstiev drevín v krajine

Poznatková báza hodnotenia funkcií lesov v krajine syntetizuje najdôleži-tejšie poznatky o jednotlivých parciálnych funkciách lesov a mimo les rastú-cich spoločenstiev drevín. Poznatková báza hodnotenia funkcií lesov preto vy-chádza z triedenia funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine a nadväzuje na prehľad možností integrovaného využívania drevín a ich spoločenstiev.

Pre všetky parciálne funkcie (každý vplyv) drevín bol vytvorený samostat-ný klasifikačný systém podľa pre neho rozhodujúcich ekologických podmienok a súčasne systém možnosti a miery využitia tejto funkcie v rôznych ekologic-ko-funkčných a sociálno-ekonomických podmienkach. Členenie a zoradenie jednotlivých funkcií lesa je v súlade s triedením funkcií lesov, mimo les rastú-cich drevín a ich spoločenstiev v krajine.

28

Časť 1:

1.1.Abiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnaabiotickézložkyekosystému

1.1.1.Edafickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnapôdu

Les plní dôležité edafické funkcie, ktoré je možné rozdeliť na viacero diel-čích – parciálnych funkcií. Ako vyplýva z triedenia funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine, my tieto funkcie členia na pô-dotvornú, pôdu ovplyvňujúcu a pôdoochrannú funkciu.

1.1.1.1. Pôdotvorná funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na tvorbu pôdy

Les svojím intenzívnym prekoreňovaním vrchnej vrstvy zvetralín, bohatým opadom a recyklizáciou živín, môže pri správnom obhospodarovaní podstatne urýchliť pôdotvorné procesy. Pôdotvorná funkcia sa prejavuje prehlbovaním rizosféry, zintenzívňovaním kolobehu látok, zvyšovaním organického podielu (humusu) v pôde a akceleráciou pôdotvorného procesu. Táto funkcia sa využí-va predovšetkým na plytkých pôdach chudobných na živiny, na pôdach erózne poškodených, na navážkach a skrývkach, a všade tam, kde bola pôda zničená alebo ochudobnená najmä antropickou činnosťou. Opad pôsobí na pôdy ako prirodzené hnojivo je hlavným energetickým materiálom potrebným pre život dekompozítorov (mikroorganizmov, hmyzu a iných živočíchov), je dôležitý pri regulovaní vodného a tepelného režimu pôd a ovplyvňuje úrodnosť pôdy.

Pôdotvorná funkcia súvisí najmä s riešením otázok opadu, resp. nadložné-ho (pokryvného) humusu. Ide o relatívne známe vplyvy melioračných drevín na chudobných, degradovaných a erodovaných pôdach, na takmer úplne ob-nažených podložiach, hliniskách, pieskoviskách, štrkoviskách, kameniskách, rašeliniskách, na rôznych haldách, navážkach a pod.

Tabuľka1.Kľúčovékritériázákladnéhorozhodovaciehosystémumožnostiamieryvyužitiafunkčnejúčinnostilesnýchekosystémovvkrajinevrôznychekologicko-funkčnýchasociálno–ekonomickýchpodmienkach

pôdotvorná funkcia – vplyv na tvorbu pôdy

kľúčové kritéria

možnosti využitia

veľmi dobré dobré Obmedzené

Štruktúra porastuStanovišťu zodpoveda-

júca štruktúraMierne pozmenená

štruktúraZnačne pozmenená

štruktúra

Zvetrateľnosť hornín

Ľahko zvetratelné a antropogénné pôdy

Stredne zvetrateľné Ťažko zvetratelné

29


1.1.1.2. Pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vlastnosti pôd

Nie menej významnou edafickou funkciou je pôdu ovplyvňujúca funkcia lesa. Prejavuje sa kladným pôsobením lesa na chemizmus, fyzikálne a biotické vlastnosti, s čím je spojený aj vplyv na vodný režim pôdy a v konečnom dôsled-ku zvyšovanie jej úrodnosti, resp. produkčnej schopnosti. Ide najmä o vplyvy tzv. melioračných drevín využívaných najmä na chudobných, degradovaných a erodovaných pôdach, na takmer úplne obnažených podložiach, hliniskách, pieskoviskách, štrkoviskách, kameniskách, rašeliniskách, na rôznych naváž-kach a pod. Lesné porasty obohacujú pôdu humusom, dusíkom, v dôsledku kolobehu akumulujú živiny a zlepšujú hydrofyzikálne vlastnosti pôdy. Tento účinok, často označovaný ako pedomelioračný, závisí predovšetkým od pome-ru C/N. Čím je tento pomer menší, teda čím je humus na dusík bohatší, tým je kvalitnejší. Na tomto princípe možno založiť aj posudzovanie pedomelioračnej účinnosti našich lesných drevín, a tým aj celých porastov. Do prvej skupiny zaradil BuBlinec (1980) dreviny s veľkou pedomelioračnou účinnosťou. Patrí sem agát, jelša lepkavá, jelša sivá, jasene, topole, bresty, lieska a hrab, ktorých opad sa rozloží do dvoch rokov. Do druhej skupiny patria dreviny, ktorých opad sa spravidla rozloží za dva až tri roky. Ide o lipy, vŕby, duby, javor horský, brezu, buk, javor mliečny, jarabinu vtáčiu a osiku. Do poslednej skupiny patria ihličnaté dreviny s malou pedomelioračnou účinnosťou, ako je jedľa, smrek, borovica a smrekovec, pri ktorých obdobie ich rozkladu trvá viac ako 3 roky.

Potrebné je upozorniť, že uvedený autor bral do úvahy iba dobu rozkladu a zloženie asimilačných orgánov, pričom zanedbáva ďalšie významné alelo-patické a alelospolické vplyvy drevín, teda vplyvy vyplývajúci zo vzájomného ovplyvňovanie sa organizmov cez prostredie vylučovaním a odoberaním látok a energie čaBoun (1990, 1994, 2005, 2006). Z hľadiska hodnotenia funkčnej účinnosti lesa v krajine nie je možné problematiku vzťahov zanedbávať.

Osobitnú skupinu tvoria pôdy intoxikované, kde sa melioračná funkcia lesa uplatňuje pri biotechnických, melioračných, asanačných a rekultivačných úpravách.

Pod pojmom úrodnosťpôdy chápeme jej základnú vlastnosť – atribút bez ohľadu na kvantitatívny stupeň tejto vlastnosti. Významnou vlastnosťou pôdy, ktorú je možné úspešne ovplyvňovať spoločenstvami drevín, ktoré na nej rastú, je produkčnáschopnosťpôd, ktorú chápeme ako merateľný stupeň zá-kladného atribútu konkrétnej pôdy prijať, transformovať, akumulovať a odo-vzdávať potrebné množstvo vody, živín a energie pre rast a produkciu rastlín. Stupeň produkčnej schopnosti pôdy je funkciou vzájomnej, dynamicky sa me-niacej interakcie zložitého komplexu abiotických, biotických a sociálno-eko-nomických faktorov a je vyjadriteľný len vo vzťahu ku konkrétnym plodinám a kultúram.

30

Časť 1:

Tabuľka2.Kľúčovékritériázákladnéhorozhodovaciehosystémumožnostiamieryvyužitiafunkčnejúčinnostilesnýchekosystémovvkrajinevrôznychekologicko-funkčnýchasociálno-ekonomickýchpodmienkach

pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv drevín na fyzikálne vlastnosti pôdy


možnosti využitia


Zrnitosť pôdÍl, ílovité a ílovitohlini-té pôdy

Hlinité a piesočnatohli-nité pôdy

Hlinitopiesočnaté a piesočnaté pôdy

Pórovitosť Ťažké pôdy Stredne ťažké pôdy Ľahké pôdy

Utlačenosť Veľmi utlačená pôda Utlačená pôda Mierne utlačená, kyprá

Štruktúraporastu

Stanovišťu zodpoveda-júca štruktúra

Mierne pozmenená štruktúra

Značne pozmenená štruktúra

pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na chemické vlastnosti pôdy


možnosti využitia


Druh pôdy

Chudobné, antropo-génne, veľmi narušené, intoxikované, degrado-vané a erodované pôdy

Antropogénne stredne narušené a degradova-né pôdy, stredne bohaté pôdy

Ostatné pôdy

Pedomelioračná schopnosť drevín

Agát, jelša lepkavá, jel-ša sivá, jasene, topole, bresty, lieska a hrab

Lipy, vŕby, duby, javor horský, breza, buk, javor mliečny, jarabina vtáčia a osika

Jedľa, smrek, borovica, smrekovec

pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na biotické vlastnosti pôdy


možnosti využitia


Množstvo mikroorganiz-mov

Veľmi malý a veľmi znížený počet mikroor-ganizmov

Značne znížený počet mikroorganizmov

Ostatné pôdy

Štruktúra po-rastu

Stanovišťu zodpoveda-júca štruktúra



pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na produkčnú schopnosť pôdy


možnosti využitia


Produkčná schopnosť

Veľmi znížená, až obmedzená

Značne zníženáAntropogénne neo-vplyvnená

Pedomelioračná schopnosť drevín

Agát, jelša lepkavá, jel-ša sivá, jasene, topole, bresty, lieska a hrab

Lipy, vŕby, duby, javor horský, breza, buk, javor mliečny, jarabina vtáčia a osika

Jedľa, smrek, borovica, smrekovec

31


1.1.1.3. Pôdoochranná funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na ochranu pôdy

Táto funkcia spočíva v ochrane pôdy pred vonkajšími deštrukčnými proces-mi, akými sú vodná a veterná erózia, snehové lavíny, zosuvy, kryogénne javy a pod.. Les na ochranu pôdy pôsobí kladne znižovaním podielu povrchového odtoku a jeho rýchlosti, zvyšovaním vsaku vody do pôdy, zvyšovaním vplyvu proti erózii, deflácii, transportu pôdy a pod. Táto funkcia je významná v oblas-tiach ohrozených vodnou a veternou eróziou, zosuvmi a snehovými lavínami, na brehoch vodných tokov a nádraží, a všade tam, kde vzniká nebezpečie deš-trukcie pôdneho plášťa. Na základe uvedeného môžeme pôdoochrannú funk-ciu členiť na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, brehoochrannú. Hoci lavíny poškodzujú v značnej miere aj pôdu, ide podľa nášho názoru o vplyv lesa na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu, čo patrí do niválnej funkcie, ktorú sme zaradili medzi hydrické funkcie.

1.1.1.3.1 Protierózna funkcia

Protierózna funkcia lesa a lesných drevín smeruje k ich využívaniu na ochranu pôdy pred jej deštrukciou povrchovým odtokom vo forme plošnej a ryhovej vodnej erózie. So zreteľom na to, že v našich zemepisných šírkach je vodná (zrážková) erózia najrozšírenejším reliéfotvorným deštrukčným proce-som, nadobúda protierózna funkcia lesa najväčší praktický význam spomedzi všetkých jeho čiastkových pôdoochranných funkcií.

Súvislosť medzi lesom a eróziou pôdy vplyvom povrchového odtoku mož-no vo všeobecnosti vyjadriť niekoľkými premisami. Predovšetkým koruny stromov, kríkov, bylinný a trávny kryt i opad v lesných porastoch zmierňujúenergiudopadajúcehodažďaa zabraňujú tak v prvej fáze erózii spôsobova-nej dažďovými kvapkami. Kmene, prízemná vegetácia a opad taktiež znižujúpovrchovýodtokvody v lesnom poraste a brzdia eróziu. Okrem toho prízem-ná vegetácia a mačina zachytávajú pôdne častice rozptýlené v povrchovo odtekajúcej vode a zvyšujú tak infiltračnú schopnosť lesnej pôdy pri súčasnej redukcii povrchového odtoku. Opad dodáva pôde organické látky, ktoré pod-porujú aktivitu pôdnych mikroorganizmov, čím sa taktiež zvyšujeinfiltračnáschopnosťlesnejpôdy i tvorba agregátovej štruktúry odolnej voči erózii. Kore-ňová sústava drevín viaže a spevňuje pripovrchovú pôdnu vrstvu (rizosféru), a zvyšuje tak jej protieróznu odolnosť.

32

Časť 1:


pôdoochranná funkcia – protierózna funkcia


možnosti využitia


Erodovateľnosť pôdy a horniny

Ľahko erodovateľné(piesok, hlina, štrko-piesok, piesočnatý íl)

Stredne erodovateľné (íly, štrky, hlinito-ka-menité delúvia)

Ťažko erodovateľné (rozpadavé pieskovce a dolomity, sedimen-tárne bridlice, vápence, pieskovce)

Potenciálna erózia

Veľmi silná a silná po-tenciálna erózia (5,01 – 15,00 mm/rok) (najmä oblasť Fatransko-tat-ranská, Slovenského rudohoria, Slovenského stredohoria, Polonín a Vihorlatsko-gutinská oblasť)

Stredná erózia Slabá erózia

Z hľadiska protieróznej funkcie lesa sa javia ako najvhodnejšie súvislé les-né porasty, v ktorých sa nevyskytuje vegetáciou neporastená, prípadne obna-žená pôda alebo podložie, kde cez koruny stromov na povrch pôdy prenikne čo najmenej zrážok (čiže lesné porasty s vysokým zakmenením a zápojom, resp. s veľkým množstvom biomasy v nadzemnom priestore), kde sa hromadí čo najviac opadu, alebo organických látok z opadu, kde sú dobré humifikačné, štruktúrne a infiltračné pomery v pôde a kde rizosféra siaha pomerne hlboko pod povrch pôdy. Protieróznu účinnosť jednotlivých lesných drevín na Sloven-sku detailne hodnotí Midriak (1988).

Obrázok4.EróznaohrozenosťpovrchuSRvplyvompovrchovotečúcejvody(Midriak2002,AtlaskrajinySR)

33


Obrázok5.OhrozenosťpoľnohospodárskychpôdSlovenskavodnoueróziou.Zdroj:VÚPOP.

1.1.1.3.2 Protideflačná funkcia

Protideflačná pôdoochranná funkcia lesa spočíva v tom, že lesný porast chránipôdypredvetrovoueróziou (defláciou). Lesný porast chráni pôdu pred odnášaním pôdnych častíc na ploche, ktorú pokrýva spoločenstvo drevín, a rovnako predstavuje prekážku, výrazne meniacuvzdušnéprúdenie a najmä v rovinatých, prípadne pahorkatinných oblastiach, predovšetkým na lokali-tách s viatymi pieskami alebo ľahko erodovateľnými pôdami.

Vetrová erózia poškodzuje pôdu dvoma spôsobmi. Na jednej strane deflá-ciou, teda vetrovým odnášaním pôdnych častíc stenčuje pôdny profil, pričom ochudobňuje pôdu o jemnejšie častice a živiny, a tak znižuje jej úrodnosť. Na druhej strane navievaním (akumuláciou) zväčša na nežiaducich miestach pre-krýva nielen pôvodný pôdny profil, ale poškodzuje a znehodnocuje aj rastliny, pričom zasypávaním prenášanou zeminou často ohrozuje i funkciu technic-kých a stavebných zariadení ako sú cesty, železnice, odvodňovacie priekopy a pod.

Z hľadiska týchto škôd má les v oblastiach ohrozených vetrovou eróziou veľmi významnú úlohu. Na ploche porastenej lesným porastom s vhodným druhovým zložením, štruktúrou a vekom les dokonale chráni pôdu pred od-nášaním vetrom tým, že vo všeobecnosti (podobne ako v prípade vodnej eró-zie) zvyšuje jej protieróznu odolnosť najmä zlepšovaním štruktúry a ochranou pred zvýšeným fyzikálnym výparom, spevňuje jej pripovrchovú vrstvu kore-ňovým systémom drevín a krovín a napokon tým, že zmenšujerýchlosťvetra. Na druhej strane pri vetrovej erózii je rovnako významná sedimentačná úloha lesa pri zachytávaní vetrom unášaných pôdnych častíc z poľnohospodárskej pôdy, resp. z plôch bez lesného porastu.

34

Časť 1:

Z hľadiska protideflačnej funkcie sú najvýhodnejšie relatívne mladšie za-pojené lesné porasty, resp. staršie polopriepustné porasty aspoň s ojedinelými hlboko koreniacimi drevinami, s hustým podrastom, s plášťami vytvorenými predovšetkým z listnatých drevín a krovín na okrajoch susediacich s poľno-hospodárskou, resp. nezalesnenou pôdou.

Obrázok6.OhrozenosťpoľnohospodárskychpôdSlovenskaveternoueróziou.Zdroj:VÚ-POP


pôdoochranná funkcia – protideflačná funkcia


možnosti využitia


Potenciálna deflácia

Oblasti silne ohrozené veternou eróziou (Záhorská nížina, Podunajská nížina, čiastočne Východoslo-venská nížina)

Oblasti stredne ohroze-né veternou eróziou

Oblasti málo ohrozené veternou eróziou

1.1.1.3.3 Protizosuvná funkcia

Protizosuvná pôdoochranná funkcia lesa spočíva vo využívaní lesných po-rastov na mechanickéspevňovaniepôdyipohyblivýchsutín, prípadne aj na uplatnenie fyziologických účinkov lesných porastov pri vysúšaní zosuvných území.

35


V súvislosti s pôdnymi zosuvmi možno síce hovoriť o niektorých účinkoch lesa, ale treba mať na zreteli, že nie všetky zabraňujú vzniku týchto svahových pohybov. Zabraňovaním povrchovej erózie predchádza les deštrukcii pôdy, ktorá by inak vznikla pri absencii lesnej vegetácie prerastaním niektorých eróznych foriem do zosunov. Spevňovanie pôdy koreňovou sústavou alebo už sama existencia koreňového systému drevín lesných porastov zväčšuje sú-držnosť povrchovej vrstvy pôdy, čím zabraňuje jej zosúvaniu. Na druhej strane treba však konštatovať, že permeabilita lesnej pôdy sa zvyšuje, a tak pôda je náchylná nasýtiť sa vodou, čím sa nebezpečenstvo zosunov zvyšuje. Les svo-jou hmotnosťou zväčšuje záťaž pôdnej vrstvy, posúva celkové ťažisko vyššie a zvyšuje možnosť porušenia stavu rovnováhy pôdnej vrstvy, a teda i možnosť zosunu. Napokon, pôsobením vetra korene stromov pôdu uvoľňujú, aj vývraty podporujú zosun pôdy.

Z tohto stručného prehľadu vzťahov medzi lesom a zosunmi vyplýva, že lesný porast nemá len ochranný účinok proti zosúvaniu, ale v niektorých prí-padoch podporuje deštrukčné sily, ktoré vyvolávajú zosúvanie pôdy. Pritom treba ešte prizerať na obmedzenú protizosuvnú funkciu lesa aj so zreteľom na hĺbku šmykovej plochy, ktorá vo väčšine prípadov sa nachádza hlbšie než väčšia časť koreňového systému lesných drevín.

Z protizosuvného hľadiska sú najlepšie lesné porasty, ktoré čo najviac za-braňujú vytváraniu ryhových foriem erózie, čiže s prevahou hlboko korenia-cich drevín, s vysokou transpiračnou schopnosťou, s relatívne menšou výškou, resp. s menšou hmotnosťou jednotlivých stromov v nadzemnom priestore, s hojným podrastom, odolné proti vetrovým vývratom.


pôdoochranná funkcia – protizosuvová funkcia


možnosti využitia


Potenciálne ohrozenie zosuvmi

Oblasti s veľkým ohro-zením zosuvmi pôdy (najmä pahorkatiny a vrchoviny flyšového pásma Západných i Východných Karpát, niektoré okraje kotlín)

Oblasti so stredným ohrozením zosuvmi pôdy (niektoré neovul-kanické pohoria Karpát a okraje ich kotlín)

Oblasti s malým ohro-zením zosuvmi pôdy

Štruktúra porastu

Stanovišťu zodpove-dajúca

Mierne pozmenená Značne pozmenená

Koreňový systém drevín

Hlbokokorenné s mo-hutným koreňovým systémom

Stredne hlboký a mo-hutný koreňový systém

Ostatné dreviny

36

Časť 1:


pôdoochranná funkcia – protitransportná (akumulačná) funkcia


možnosti využitia


Skutočná eróziaVeľmi silná

a silná eróziaStredná erózia Slabá erózia

Štruktúra porastu

Stanovišťu zodpovedajúca

Mierne pozmenená Značne pozmenená

Infiltračná schopnosť pôdy

Veľmi malá, malá

stredná veľká

1.1.1.3.4 Protitransportná (akumulačná) funkcia

Protitransportná, resp. akumulačná funkcia drevín sa prejavuje najviac v poľnohospodársky využívanej krajine pri zabraňovaní prenosu pôdnych častíc z pôd rozrušených vodnou alebo veternou eróziou. Akumulácia pôdy nastáva znižovaním rýchlosti vetra, resp. vody, alebo zasakovaním povrchovej voda v poraste drevín (hydrická funkcia lesa – premena povrchového odtoku na podpovrchový). Protitransportná (akumulačná) funkcia drevín chráni naj-mä nižšie položené územia a vodné nádrže pred zanášaním.

1.1.1.3.5 Brehoochranná funkcia drevín

Pôdoochranné účinky brehovej drevinovej vegetácie sa prejavujú v ochra-ne brehov a vodných nádrží predichdeštrukciou vymieľaním, resp. rozplavo-vaním a podomieľaním. Drevinová vegetácia, ale najmä lesné porasty, chránia brehy prirodzených tokov a nádrží pred priamou mechanickou silou vodného prúdu, pred pôsobením vĺn. Okrem pobrežného pásma spevňujú aj štrkové ná-plavy, prípadne zabraňujú ich rozplaveniu a odnášaniu. Zabraňujú tým vytvá-raniu splavenín, znečisťovaniu vody tokov splaveninami a zanášaniu akumu-lačných priestorov vodných nádrží. Brehoochranná funkcia lesných porastov na strmých pobrežných svahoch vyplýva aj z toho, že les zvyšuje infiltračnú schopnosť pôdy, obmedzuje povrchový odtok a znižuje intenzitu erózie pôdy, resp. jej úplne zabraňuje. V inundačných územiach sú priaznivé aj akumulačné účinky lesa pobrežného pásma vodných tokov.

Podstata protierózneho pôsobenia brehových porastov súvisí predo-všetkýmsmechanickýmspevňovanímpôdy, resp. zeminy koreňovou sústa-vou drevín, krov i bylinotrávnej vegetácie. Najmä korene drevín obopínajú a viažu okruhliaky v štrku a prekoreňujú vrstvu pôdy, pričom pôsobia ochran-ne proti vymieľaniu a podomieľaniu ako traverzy a armatúra. Plstnatá kore-ňová sieť bylín a tráv zabraňuje vyplavovaniu pôdy v jej vrchných vrstvách.

37


Kostra silných koreňov i kmene drevín zmenšujú priame účinky vlnobitia na brehy jazier a vodných nádrží (Valtýni 1972).


pôdoochranná funkcia – brehoochranná funkcia


možnosti využitia


Brehová eróziaVeľmi silná a silná

eróziaStredná erózia Slabá erózia

Erodovateľnosť pôdy brehov

Veľmi veľká a veľká Stredná Slabá

Meandrovateľnosť toku

Veľmi veľká a veľká Stredná Slabá

Stav brehového porastu

Odstránený Značne narušený Ostatné

Ochranné brehové lesné porasty musia mať minimálnu šírku 3 – 15 m po-dľa šírky, resp. veľkosti vodného toku, ale ich pásy plnia najúčinnejšie breho-ochrannú funkciu, keď presahujú šírku 20 m a dosahujú až 150 m. Pritom by ich mali tvoriť najmä hlboko koreniace dreviny a kroviny s bohatou koreňo-vou sústavou a pružnou (ohybnou) nadzemnou časťou s veľkou regeneračnou schopnosťou. V porastoch by sa mala vo väčšom rozsahu uplatniť podrastová výplň.

1.1.2.Atmosférickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnaovzdušie

Keď hovoríme o atmosférických účinkoch lesných drevín, máme na mysli komplex účinkov lesných na atmosféru, jej jednotlivé zložky a deje, ktoré v nej prebiehajú. Ide teda o vplyv drevín a ich spoločenstiev na zloženie vzduchu, čistotu ovzdušia, vlhkosť vzduchu, svetelné pomery, tepelné pomery, pohyb vzduchu a ďalšie meteorologické javy, ktoré sa dlhodobo prejavujú vo vplyve drevín na celkovú klímu, prípadne na jednotlivé klimatické charakteristiky. Vtedy hovoríme o fytobioklimatologických účinkoch lesných drevín.

1.1.2.1. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na zloženie vzduchu

V literatúre sa vyskytujú údaje, že jeden ha vegetácie za 24 hodín „spracu-je“ priemerne 900 kg CO

2 a vylúči 650 kg O2. Údaje rôznych autorov sa však

značne odlišujú v závislosti od druhu vegetácie, stanovištných pomerov a pod.

38

Časť 1:

Hoci produkcia kyslíka lesnými drevinami je v porovnaní s obsahom kyslí-ka v atmosfére veľmi malá, stáva sa významnejšou pri poveternostnej situácii s obmedzenou výmenou vzduchu, kedy z horných vrstiev atmosféry prichádza len malé množstvo čerstvého vzduchu. V porovnaní s mestom alebo bezlesím je v lese viac kyslíka. Súčasne je tu menej CO

2 (0,03 % oproti až 0,1 %).

Stále väčšiu pozornosť venujú vedci aj množstvu a účinku ozónu, ktorý hrá dôležitú úlohu v energetickej bilancii našej planéty. Všeobecne je známy ochranný účinok ozónovej vrstvy vzhľadom na slnečné žiarenie. Na povrchu zeme je priemerná koncentrácia ozónu 10 až 40.10-6 g v 1 m3 vzduchu (guŠčin 1964). Ozón je označovaný ako vysoko toxická látka. Nesporný je však jeho blahodárny účinok na človeka v malých koncentráciách. Prípustná hladina ozónu podľa viacerých autorov je 0,1 mg na m3 vzduchu (teda 100.10-6 g.m-3). Podľa meraní ternoVoj a gejchMana (1978) vo vzduchu ihličnatých lesov stúpa obsah ozónu v 1 m3 vzduchu na 60 až 70.10-6 g.

Lesný porast produkuje množstvo druhov prchavých organických látok. Biogénne prchavé, vysoko reaktívne látky reagujú s prízemným ozónom pri jeho vstupe do porastu, a tak významne prispievajú k znižovaniu koncentrácií ozónu vo vnútri porastu. Na druhej strane, emisie prchavých organických lá-tok nad porastom prispievajú k tvorbe fotochemického smogu (ako prekurzory ozónu) a aerosólových častíc (figurujú ako kondenzačné jadrá).


vplyv na zloženie vzduchu – vplyv na chemické zloženie vzduchu


možnosti využitia


Využívanie územia

Intenzívne využívané územie na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie

Časté využívané územia na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie

Málo využívané územie na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie

Lokalizácia územia

V blízkosti sídiel s veľkou koncentráciou obyva-teľov

V blízkosti sídiel s menšou koncentráciou obyvateľov

V blízkosti sídiel s malou koncentráciou obyva-teľov

V silno znečistených oblastiach

V stredne silno znečiste-ných oblastiach

V oblastiach s menej znečisteným ovzduším

Štruktúra porastov

Dreviny s veľkou schopnosťou zachytávať a eliminovať plynné atmosférické znečistenie

Dreviny s priemernou schopnosťou zachytávať a eliminovať atmosféric-ké znečistenie

Dreviny s malou schopnosťou zachytávať a eliminovať atmosféric-ké znečistenie

Dreviny s veľmi intenzív-nou produkciou ekologic-ky aktívnych látok

Dreviny s intenzívnou produkciou ekologicky aktívnych látok

Dreviny s malou inten-zívnou produkciou ekolo-gicky aktívnych látok

39


1.1.2.2 Vplyv drevín na čistotu ovzdušia

V poslednom období sa mnoho úsilia venovalo aj skúmaniu vplyvu lesa na zachytávanie a filtrovanie cudzorodých plynných, kvapalných i tuhých lá-tok. V literatúre sa stretávame s údajmi, že vo vegetačnom období zachytí 1 ha smrekového lesa 32 ton, borovicového 36,4 t a bukového až 68 t prachu. Iní autori uvádzajú, že 1 ha lesa môže odfiltrovať ročne 50 až 70 ton prachu. Je vše-obecne známe, ako les dopláca na svoju záchytnú schopnosť. Tým, že sa zníži rýchlosť prúdenia vzduchu, častice s väčšou hmotnosťou klesajú a mechanicky sa zachytávajú. Okrem toho sa tu prejavuje aj aktívna zachytávacia schopnosť vegetačných orgánov.

Kým niektorí autori pokladajú les za významný filter – zachytávač pracho-vých častíc, iní uvádzajú, že v lese je podstatne menej prachových častí vzhľa-dom k absencii zdrojov prachu.

Všeobecne je možné konštatovať, že čím väčšia je veľkosť listovej plochy, tým väčší je záchyt pevných častíc porastom. Preto listnaté lesy majú väčšiu zachytávaciu schopnosť ako ihličnaté, pričom asimilačné orgány s drsným, lepkavým, prípadne chĺpkami pokrytým povrchom sú účinnejšie.

Lesné porasty absorbujú okrem najdôležitejších plynných polutantov SO2,

NOx a O

3, aj NH

3, pachové látky a iné znečisťujúce plynné látky.

Odstraňovanie plynných polutantov z ovzdušia lesným porastom prebieha viacerými spôsobmi:

_ depozíciou na povrchu (asimilačných orgánov, kôry, pôdy...), odkiaľ sú ná-sledne zmývané zrážkami. Po prechode stromovou úrovňou porastu pre-chádzajú obohatené zrážky do pôdy, kde sú látky rozpustené v nich čias-točne sorbované pôdnymi časticami, čiastočne emitované do ovzdušia, čiastočne odoberané rastlinami a čiastočne odtekajú z porastu,

_ príjem látok rastlinou cez prieduchy,

_ chemickou reakciou s prchavými organickými látkami emitovanými po-rastom.

Medzi významné novodobé účinky lesov patrí aj ich priaznivé pôsobenie na kvalitu ovzdušia. Lesný porast ovplyvňovaním pohybu vzduchu pôsobí aj na pohyb nečistôt. Tuhé znečisťujúce látky tlmením prúdenia vzduchu sedimen-tujú a zachytávajú sa na vegetačných orgánoch. Aerosolové a plynné nečisto-ty sú čiastočne absorbované porastom alebo dvíhané turbulenciou do vyššej vzdušnej zóny, kde sa ich koncentrácia znižuje.

Pôsobenie lesných porastov a porastov drevín mimo lesa môžeme rozdeliť podľa viacerých hľadísk. Napr. podľa priestorového vplyvu rozlišujeme vplyvnalokálnejúrovni, nasubregionálnejaregionálnejúrovni,avplyvnaglo-bálnejúrovni. Podľa druhu látky rozdeľujeme vplyv na zachytávanie pevnýchpolutantovaplynnýchpolutantov.Hovoríme o zachytávaní mokrejasuchejdepozície.

40

Časť 1:

Veľmi dôležitá a zaujímavá je z hľadiska čistoty ovzdušia emisia, teda vylu-čovanie prchavýchorganickýchlátokadusíkatýchzlúčenín(NO,N

2OaNH

3).

Vzhľadom na rozsah publikácie nie je možnéuvedené problematiky detailnej-šie popísať.


vplyv na zloženie vzduchu – vplyv na čistotu ovzdušia


možnosti využitia



Intenzívne využívané územie na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie

Časté využívané územia na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie

Málo využívané územie na rekreáciu, liečenie, šport, oddych a bývanie


Dreviny s veľkou schopnosťou zachytávať a eliminovať pevné at-mosférické znečistenie

Dreviny s priemernou schopnosťou zachytávať a eliminovať pevné at-mosférické znečistenie

Dreviny s malou schopnosťou zachytávať a eliminovať pevné at-mosférické znečistenie

Lokalizácia území

V blízkosti sídiel s veľkou koncentráciou obyvateľov

V blízkosti sídiel s men-šou koncentráciou obyvateľov

V blízkosti sídiel s malou koncentráciou obyvateľov

V silno znečistených oblastiach

V stredne silno znečis-tených oblastiach

V oblastiach s menej znečisteným ovzduším

1.1.2.3. Vplyv drevín na vlhkosť vzduchu

Zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu pod porastom drevín je dôsledkom zníženej teploty, transpirácie rastlín, zachytávania horizontálnych zrážok a vytvárania bezvetria, ktoré udržiava takto vytvorenú vlhkosť. Väčší rozdiel badať pod listnatými ako pod ihličnatými drevinami. Pod lesným porastom má amplitúda a rýchlosť zmien vlhkosti vzduchu nižšie hodnoty ako v bezlesí.

Vzrastajúca vlhkosť vzduchu znižuje účinok slnečného žiarenia. Porast zvy-šuje relatívnu vlhkosť vzduchu oproti odkrytým priestorom o 18 – 22 %. Ten-to vplyv sa prejavuje až do vzdialenosti 10- – 12-násobku výšky porastu. Iní autori (duŠek 1977) uvádzajú, že lesné porasty môžu zvýšiť vlhkosť vzduchu v porovnaní s voľnou krajinou až o 30 %, pričom tento vplyv je možné pozoro-vať až do vzdialenosti 500 m, podobne ako pri ovplyvňovaní teploty. My sme zistili pri extrémne teplom dni (18. 7. 2007) rozdiel 28 až 40 % medzi lesným porastom a holinou (čaBoun 2008). Zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu člo-vek pociťuje (s výnimkou veľmi teplých dní) ako zníženie teploty.

Zdrojom vlhkosti, okrem lesných komplexov, sú i vodné plochy. Ak zoberie-me výpar z vodnej hladiny za 100 %, potom výpar z plochy povrchu s rastlin-ným krytom, predovšetkým stromovou vegetáciou, je viac ako 87 %. Jednot-livé dreviny majú odlišnú odparovaciu schopnosť. Uvádza sa, že za vegetačné

41


obdobie dospelá breza dokáže odpariť 7 000 litrov, dospelý buk asi 9 000 litrov vody. Tá istá schopnosť drevín, teda ich odparovacia schopnosť, je sú-časne ďalšou z funkcií lesa, ktorá sa prejavuje v regulácii vlhkosti pôdy, a to predovšetkým tým, že lesné porasty s určitým drevinovým zložením dokážu vysušovať zamokrené pôdy.

Výdaj vody z rastlinného povrchu do vzduchu (ktorý nie je plne nasýtený vodnou parou) – transpirácia, tvorí tzv. negatívnu zložku vodnej bilancie rast-lín. Výdaj vody sa deje jednak prieduchmi (stomatárna transpirácia), jednak cez kutikulu (kutikulárna transpirácia).

Rýchlosť transpirácie sa mení v priebehu dňa i roka, v závislosti predo-všetkým na teplote, ale aj vzdušnej vlhkosti a pohybe vzduchu. Stav priedu-chov ovplyvňuje vlhkosť vzduchu (v suchom vzduchu sa prieduchy zatvárajú) a svetlo.

Na rovnakom stanovišti transpirujú rôzne rastliny (druhy) rôzne. Intenzita transpirácie rozhoduje nielen o intenzite fotosyntézy, ale aj o minerálnej výžive rastlín. Pre zdarný rast a vývoj rastlín je potrebné, aby prieduchy boli pokiaľ možno čo najviac cez deň otvorené, aby bola umožnená výmena plynov (O

2,

CO2), to všetko závisí aj od dostatočného množstva prístupnej vody v pôde.

V prostredí vysokej relatívnej vzdušnej vlhkosti, kedy gradientový spád medzi prostredím a obsahom buniek v listoch je minimálny, a tým ustáva transpirácia, dochádza k tzv. gutácii, t. j. vytlačovaniu vody z listov v kvapal-nom stave zvláštnymi bunkami, nazývanými hydatódy, na povrch listov. Tým je udržaný transpiračný prúd potrebný k nasávaniu roztokov koreňovým sys-témom z pôdy.


atmosférické funkcie – vplyv na vlhkosť vzduchu


možnosti využitia


Vlhkosť vzduchuLokality s veľmi suchým vzduchom

Lokality s výskytom suchých období

Ostatné lokality

Vysúšacie vetryČastý výskyt vysúša-cích vetrov

Priemerný výskytMalý výskyt vysúšacích vetrov

Lesnatosť Veľmi malá malá stredná

Výskyt extremítVeľmi častý výskyt ex-trémne suchých období

Častý výskyt extrémne suchých období

Obmedzený výskyt ex-trémne suchých období


Najmä na rekreáciu, zotavovanie a liečenie

Urbanizované prostredie

Ostatné

Intenzívna poľnohos-podárska produkcia

Prevažne poľnohospo-dárske využívanie

Ostatné

42

Časť 1:

1.1.2.4. Vplyv drevín na ionizáciu vzduchu

Po objavení ionizácie vzduchu v 19. storočí boli označené ióny veľkosti 10-8 cm ako ľahké a ióny s veľkosťou 10-5 cm ako ťažké (chanBekoV akol. 1980). Koeficient unipolárnosti vyjadruje pomer množstva ťažkých iónov k ľahkým. Čím je čistejší vzduch, tým je koeficient nižší.

Aby sa ktorákoľvek častica vzduchu ionizovala, je nutné jej dodať vonkaj-šiu energiu, nakoľko ionizácia je dej endotermický. Zdrojom energie je naj-mä ionizujúce žiarenie, teda žiarenie kozmické a žiarenie z všade prítomných rádionuklidov. Ďalej sa pri ionizácii v prírode využíva tepelná, mechanická a elektrická energia, ale známa je aj biochemická ionizácia, ktorú spôsobujú práve prchavé produkty drevín.

Priaznivé biologické účinky majú len ióny ľahké a záporne nabité (najmä O-

2 a OH-). Ióny kladné a ťažké tieto účinky nemajú, resp. majú účinky negatív-

ne (migrénu, nespavosť, únava atď.). Za vyslovene nezdravé ovzdušie je pova-žované také, kde počet ľahkých záporných iónov klesne pod 30 v cm3 vzduchu. Za klimaticky priaznivé je považované ovzdušie s viac ako 500 iónmi v 1 cm3.

Množstvo záporných ľahkých iónov závisí od teploty, vlhkosti, ale najmä od skladby porastu. Najviac týchto častí sa nachádzalo v porastoch, kde bolo aspoň 50 % smrekovca a borovice (priemerne 600 – 900 ľahkých záporných iónov v 1 cm3 počas vegetačného obdobia, chanBekoV akol.1980).

V zimnom období sa ionizácia v lese znižuje takmer na polovicu. BeloV (1964) uvádza, že v ihličnatom lese bolo nameraných až 3 000 iónov v 1 cm3, kým v miestnostiach s množstvom ľudí iba 25 ľahkých iónov.

Veľký význam pri ionizácii sa pripisuje tvaru ihlíc – ich hrotom. Vzhľadom na množstvo protichodných údajov, bude potrebné v tejto oblasti urobiť ešte dôsledný výskum.


atmosférické funkcie – vplyv na ionizáciu vzduchu


možnosti využitia


Štruktúra porastu

Ihličnaté drevinyZmiešané porasty

drevínPrevažne listnaté

porasty




Ostatné

Čistota ovzdušiaVeľmi znečistené

ovzdušieZnečistené ovzdušie Ostatné

43


1.1.2.5. Vplyv drevín na svetelné pomery

Porast lesných drevín nielenže zmierňuje silné slnečné svetlo, ale mení aj jeho spektrálne zloženie. Riedke listnaté dreviny ako topoľ, breza, jaseň pre-púšťajú priemerne okolo 60 % svetla na pôdu (40 – 80 %), dub prepúšťa asi 55 % (40 – 70 %), buk 40 %, smrek 20 a jedľa len 10 % zo svetla dopadajú-ceho na voľnú plochu. Samozrejme, že tieto údaje sú len orientačné a závisia od veku porastu, zakmenenia, hustoty, intenzity svetla atď.


atmosférické funkcie – vplyv na svetelné pomery


možnosti využitia




Urbanizované prostre-die

Ostatné

Štruktúra porastu

Dospelé, zdravé porasty s optimálnou hustotou

Mierne poškodené, druhovo, vekovo a priestorovo diferencované

Mladé, príliš husté, či riedke a značne poško-dené porasty

Cieľ využitiaNajmä na rekreáciu, zotavovanie a liečenie


Ostatné

Častosť výskytu a intenzita svetla

Veľmi častý výskyt slnečných dní s prudkým svetlom

Častý výskyt slnečných dní s prudkým svetlom

Obmedzený výskyt slnečných dní s prudkým svetlom

1.1.2.6. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na tepelný režim

Podobne, ako modifikuje les priame slnečné žiarenie, tak ovplyvňuje aj cel-kový svoj tepelný režim. Tieto účinky sú všeobecne známe. V lese je vzduch v zimných mesiacoch o niečo teplejší (najviac v smrekovom poraste), v letných mesiacoch zas chladnejší (najviac v bučine) (Mráček 1989).

Les teda pôsobí ako tepelnýstabilizátor. Tieto účinky je možné pozorovať ako počas roku, tak aj v dennom chode. Lesná vegetácia znižuje extrémne hod-noty, ale aj amplitúdu teplôt. Podľa literárnych údajov za horúceho slnečného dňa vznikajú až 30 °C rozdiely medzi teplotou vegetácie a niektorými plocha-mi v meste. My sme zistili počas extrémnych horúčav v júli 2007 rozdiely až 55 °C (čaBoun 2008).

Okrem toho, že lesná vegetácia vytvára špecifickú mikroklímu vo vnútri vlastného ekosystému, ovplyvňuje do značnej miery aj okolité ekosystémy. Vegetácia neakumuluje teplo a väčšinu žiarenia odráža 60 – 80 % zo slnka prijatej energie sa potom spotrebuje na výpar (na vyparenie 1 l vody je treba okolo 25 MJ). Podstatný rozdiel medzi vegetáciou a neživými antropogénnymi

44

Časť 1:

povrchmi je ten, že kým prehriate plochy vytvorené človekom v urbanizova-nom prostredí naakumulovali veľké množstvo tepla, ktorým ohrievajú okolie aj po západe slnka, vegetácia, napriek pomerne vysokým teplotám asimilač-ných orgánov neakumuluje teplo, ale po ukončení priameho žiarenia sa rýchlo ochladzujú a nepôsobia ako sekundárny zdroj tepla (čaBoun 2008).


atmosférické funkcie – vplyv na tepelný režim


možnosti využitia


Teplotná charakteristika lokality

Veľmi teplá Teplá Ostatné

Výskyt extrémnych teplôt

Veľmi častý výskyt extrémne vysokých, alebo extrémne nízkych teplôt

Častý výskyt extrémne vysokých, alebo extrémne nízkych teplôt

Obmedzený výskyt extrémne vysokých, alebo extrémne nízkych teplôt

Lesnatosť Extrémne malá Malá Znížená


Urbanizované prostre-die


Ostatné

Intenzívna poľnohos-podárska produkcia

Prevažne poľnohospo-dárske využívanie

Ostatné

Zo svetelnej energie sa spotrebuje asi 2 % na fotosyntézu, 60 – 80 % sa ab-sorbuje listami, 5 – 15 % sa odráža späť do priestoru (lesklé listy odrážajú viac lúčov ako tmavšie), zvyšok prechádza listami. Určité množstvo absorbované-ho žiarenia sa spotrebuje na zahrievanie jednotlivých častí stromu. Takto ve-getácia nie len že vytvára tieň, čím zabraňuje prehrievaniu antropogénnych povrchov, ale vzhľadom na odraz, absorbciu tepla a jeho následného využitia pri životných dejoch rastlín, najmä pri respirácii a fotosyntéze, pôsobí ako vý-znamný tepelný stabilizátor.

1.1.2.7. Vplyv spoločenstiev drevín na pohyb vzduchu

Rozdiely medzi teplotou vegetácie a prehriatymi plochami napr. v urbani-zovanom prostredí spôsobujú mikroadvektívne pohyby vzduchu a konvekčné prúdy. Čím sú rozdiely väčšie, tým k väčšej cirkulácii dochádza. To má význam pri ochladzovaní mestského prostredia, ale najmä pri hygiene životného prostredia.

Okrem toho, že lesná vegetácia pri bezvetrí spôsobuje pohyb vzduchu až 1 m.s-1 a prevetrávanie priľahlého územia, pri rýchlom pohybe vzduchu pôsobí ako zábrana proti vetru a jeho negatívnym vplyvom. Podľa vekovej, druhovej a priestorovej štruktúry takéhoto pásu je možné vzhľadom na silu vetra znížiť rýchlosť vetra až o 60 %.

45


Problematika ochranných lesných pásov a možnosti ich využitia je veľmi dôležitá pri využívaní funkcií drevín a ich spoločenstiev v poľnohospodársky využívanej krajine.


atmosférické funkcie – vplyv na pohyb vzduchu


možnosti využitia


Výskyt vetrov

Oblasti s častými a sil-nými vetrami (Záhor-ská nížina, Podunajská nížina, čiastočne Východoslovenská nížina)

Oblasti s občasnými a pomerne silnými vetrami

Oblasti s obmedze-ným výskytom vetrov s menšou intenzitou

Štruktúra porastu Polopriepustné Nepriepustné Riedke

Šírka porastu Optimálna Nadmerná Nedostatočná

Uhol dopadajú-cich vetrov

Kolmý Šikmý do 45° Veľmi šikmý – nad 45°

Spôsob využitia

Zníženie rýchlosti pohybu vzduchu v poľ-nohospodárskej krajine

Zníženie rýchlosti po-hybu vzduchu v urbani-zovanom prostredí

Ostatné

Zvýšenie prevetráva-nia v urbanizovanom prostredí

Zvýšenie prevetráva-nia v priemyslovom prostredí

Ostatné

Zo spektrálnej oblasti svetelných vĺn medzi 760 – 360 mm, ktorú vnímame ako biele denné svetlo, absorbujú zelené listy svetlo okolo 670 mm – to je čer-vená a fialová farba. Svetlo, ktoré prejde pod koruny stromov, je tak relatívne bohatšie na vlnové dĺžky farieb žltej a zelenej.

Stále viac do popredia vystupuje vplyv lesa a lesnej vegetácie, najmä dre-vín na rádioaktívne žiarenie. Sú známe údaje, že rádioaktívna depozícia na fóliách v lese bola 15-krát menšia ako v meste, ale zatiaľ sú rozporné údaje o vplyve jednotlivých druhov drevín na zachytávanie rádioaktivity, o potrebe šírky takéhoto pásu a či zachytenú rádioaktivitu lesné dreviny sú schopné ab-sorbovať a premeniť v rastovú energiu, aby sa sami nestali zdrojom žiarenia.

1.1.3.Hydrickáfunkcialesa

Hydrická funkcia lesa patria medzi najznámejšie a najvýznamnejšie tzv. mimoprodukčné funkcie. Rozumie sa tým v najširšom zmysle slova vplyv lesa na vodou a vodný režim v krajine. Interakcie medzi lesom, vodou a ostatnými zložkami prostredia sú veľmi premenlivé. Les je iba jedným z činiteľov obehu vody v krajine, takže jeho vplyv na vodný režim je v rôznych podmienkach rozdielny. Všeobecne sa hodnotí z čiastkových kvantitatívnych i kvalitatív-

46

Časť 1:

nych hľadísk v oblasti zrážok, odtoku, výparu, celkovej bilancie i kvality vody a komplexne z hľadiska rôznych potrieb v konkrétnych povodiach.

Konkrétny účinok lesných porastov v určitom povodí môže byť veľmi špeci-fický nakoľko odtok je determinovaný komplexom faktorov, z ktorých viaceré môžu pôsobiť protichodne a komplikujú tak správanie sa celého zrážkovood-tokového systému v danom povodí. Určujúcimi faktormi výslednice odtoko-vého množstva a jeho časových zmien sú najmä (MinďáŠ akol. 1998): 1) geo-morfologická charakteristika reliéfu (sklonitosť, reliéfová členitosť a pod.), 2) hydrogeologická stavba povodia (charakter priepustnosti hornín, prítom-nosť zvodnených vrstiev a pod.), 3) meteorologické podmienky (dĺžka trvania a intenzita zrážok, spolupôsobenie horizontálnych zrážok a pod.), 4) vodná bi-lancia lesných porastov (intercepcia, zásoby pôdnej vody, stav lesnej cestnej siete vo vzťahu k povrchovému odtoku a pod.), 5) celková lesnatosť povodia a štruktúra nelesnej krajiny povodia. Z hľadiska účinku vegetácie a osobitne lesov v hydrologickom režime krajiny je určujúci predovšetkým ich transfor-mačný účinok na atmosférické zrážky a celkovú vodnú bilanciu lesných poras-tov a lesných pôd.

S problematikou hydrických funkcií lesov úzko súvisí problematika vodnejbilancielesnýchekosystémov.

Bilancia vody v lesnom ekosystéme vyjadruje vzájomný vzťah medzi príj-movými zložkami vody (atmosférické zrážky) a výdajovými zložkami vody (evapotranspirácia, odtok do povrchových a podzemných vôd). V prípade, že atmosférické zrážky (Z) sú jediným zdrojom vody pre lesný porast môžeme všeobecnú rovnicu vodnej bilancie vyjadriť nasledovne:

Z=DW+ET+O

Z dlhodobého hľadiska preto platí, že priemerný úhrn zrážok sa rovná eva-potranspirácii (ET) a odtoku (priesaku) vody (O). DW je zmena zásob vody v pôde a fytomase.

Z hľadiska posudzovania účinku lesov na transformáciu zrážok do odtoku musíme osobitne zohľadňovať dva prípady. V prvom prípade ide o hodnotenie vplyvu lesa na celkovú vodnosť povrchových tokov, kedy rozhodujúcu úlohu zohráva veľkosť celkovej evapotranspirácie (celkový výpar) lesných ekosysté-mov, ktorá vo vzťahu k množstvu spadnutých zrážok udáva koľko vody opúšťa lesný ekosystém vo forme povrchového resp. podzemného odtoku. V druhom prípade ide o hodnotenie vplyvu lesa z hľadiska jeho protipovodňovejúčin-nosti, a to najmä vo vzťahu k tvorbe povrchového odtoku, kedy rozhodujúci význam má hodnotenie okamžitého záchytu zrážok v korunách lesných po-rastov (intercepcia) a stav bylinnej vrstvy a vrstvy nadložného humusu, ktoré majú rozhodujúci podiel na infiltráciu padajúcich dažďových kvapiek do pôd-neho prostredia. Pozrime sa preto bližšie na rozhodujúce procesy, ktoré v ko-nečnom dôsledku určujú akú úlohu bude lesný ekosystém zohrávať v hydric-kom režime krajiny.

kantor (1984) študoval v experimentálnom dospelom smrekovom a buko-vom poraste v Orlických horách (890 m n. m.) všetky zložky vodnej bilancie.

47


Z priemerných ročných zrážok voľnej plochy 1 296 mm pripadlo v smrekovom poraste na sumárny výpar 487 mm = 37,6 % (intercepcia 212 mm = 16,3 %, transpirácia 195 mm = 15,1 %, evaporácia z pôdy 80 mm = 6,2 %). V bukovom poraste 344 mm = 26,5 % (intercepcia 86 = 6,7 %, transpirácia 181 mm = 13,9 %, evaporácia z pôdy 77 mm = 5,9 % zrážok z voľnej plochy). Povrchový odtok bol v dôsledku značnej retenčnej schopnosti lesných pôd v obidvoch porastoch za-nedbateľný. Rozhodujúca časť zrážkových vôd odtiekla v podzemnej forme. Zo smrekového porastu to bolo ročne priemerne 773 mm, z bukového 909 mm. Experimentálnym sledovaním v Orlických horách bola potvrdená nevýznam-nosť rozdielu evaporačných hodnôt medzi zrovnávanými porastmi. Celoročný priemer pri smreku bol 80,2 mm = 6,2 %, pri buku 76, 8 mm = 5,9 % zrážok.

Z hľadiska nášho triedenia hydrických funkcií lesa rozoznávame tieto funkcie: regulačnáfunkcia,akumulačnáfunkcia,retardačnáfunkcia,regu-lačnáfunkcia,vodoochrannáfunkciaaniválna.

1.1.3.1. Retenčná funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na zadržiavanie zrážkovej vody

Všeobecne možno konštatovať, že vplyv lesa na množstvo vertikálnych zrážok je v našich podmienkach zanedbateľný. Prejavuje sa iba v istých fyzi-kálno-geografických podmienkach predovšetkým spôsobom zvýšenia dyna-mickej turbulencie vzduchu lesnou vegetáciou. Dokázalo sa, že tento vplyv je výraznejší na náveterných svahoch reliéfu v horských lesných masívoch.

Významnejší je vplyv lesa na zachytávanie vertikálnych zrážok v korunách lesných porastov. Tento intercepčný proces závisí najmä od druhu, množstva a intenzity zrážok, druhového zloženia porastov, ich štruktúry a veku a môže byť veľmi výrazný – až 30 %. Na podklade mnohých pokusov možno zostaviť pre naše lesné dreviny podľa intercepčných strát toto stúpajúce poradie: smre-kovec – dub – borovica – buk – smrek – jedľa.

Intercepčnýprocesvlesnýchporastoch

Weihe (1970) uvádza výsledky meraní zadržiavania vody zmáčaním povr-chu drevín (intercepciou) v smrekovom a bukovom lese pri rôznom množstve zrážok. Skropné straty závisia od veľkosti zmočiteľného povrchu. Pre svoj väčší povrch spôsobujú smrekové porasty väčšiu skropnú stratu než bukové porasty. Z publikovaných výsledkov vyplýva, že v teplejšej oblasti pri 6 mm zrážkach dochádza k úplnému zmočeniu korún smreka, pričom sa na pôdu dostane 3 mm zrážok. V chladnejšej horskej oblasti je skropná strata o 1 mm väčšia a predstavuje 4 mm. K úplnému zmočeniu je potrebných 8 mm zrážok.

48

Časť 1:

Úplne iná situácia je v bukových porastoch. Kým celkové skropné straty pri smreku boli 4 mm, pri buku boli iba 0,5 mm a zmáčanie bukov je ukončené už pri 1 mm zrážke. Pri bukových porastoch steká zrážková voda po kmeni, v smrekových porastoch sa dostáva na pôdu odkvapkávaním z ihličiek pod-statne rovnomernejšie po celej ploche.

Určujúcim faktorom, okrem meteorologických činiteľov (intenzita zrážok, celkový úhrn, výskyt horizontálnych zrážok), najmä pre celkovú hodnotu in-tercepcie, má charakter korunovej vrstvy lesného porastu, resp. lesného po-rastu ako celku. Na základe početných pozorovaní (kantor 1981, 1984, 1992, krečMer 1973, krečMer akol. 1981, Valtýni 1986, 2001, MinďáŠ 1993, MinďáŠ, čaBoun 2002 a ďalší) možno konštatovať, že celkovú intercepciu lesného po-rastu determinuje z pohľadu lesného porastu najmä drevinové zloženie, zápoj, resp. zakmenenie lesného porastu a vek porastu.

Záverom tejto časti je potrebné upozorniť, že všetky predchádzajúce kon-štatovania vo vzťahu k intercepčnému procesu sa vzťahovali na procesy vypa-dávania kvapalných zrážok. Intercepčný proces v období vypadávania tuhých (najmä snehových) zrážok má odlišný charakter, čo je spôsobené dlhodobou akumuláciou snehu, nízkou intenzitou evaporácie (nízka teplota a intercepčne zadržiavaného snehu v korunách), výrazným vplyv vetra (sfúkavanie) a teploty vzduchu (skvapkávanie) na intercepčné straty snehu.

Pri bilančných hodnoteniach intercepcie nemožno z úvah pri vodnej bilan-cii lesných porastov zanedbať význam stekania zrážkovej vody po kmeňoch stromov. Rozhodujúcim faktorom, určujúcim množstvo stečenej vody po kme-ňoch, je uhol nasadenia konárov a charakter kôry (nepriamo teda druh a vek dreviny). Markantne je tento fakt viditeľný pri porovnaní stoku po kmeni u smreka a buka. kantor (1981) uvádza pre buk hodnotu stoku po kmeni vo vegetačnom období 19,9 % zo zrážok voľnej plochy, zatiaľ čo pre smrek táto hodnota predstavuje len 1,4 %. Veľké diferencie v stoku po kmeni pre rôzne dreviny zistili aj ďalší autori, ktorí poukazujú aj na výrazné rozdiely v stoku po kmeni pre buk v rôznom postavení v poraste, kde výrazne dominujú stromy úrovňové a predrastavé.

Evapotranspirácialesnýchekosystémov

Pojem evapotranspirácia lesných ekosystémov v sebe zahŕňa tri dôležité zložky, a to tzv. neproduktívny (intercepčný) výpar (výpar zachytenej zrážko-vej vody najmä v korunách lesných drevín), ďalej je to výpar z pôdy a nakoniec výpar z lesných drevín, krovín a bylín (výdaj vody rastlinami prevažne cez prieduchy listov a ihlíc – transpirácia).

Podkorunové zrážky predstavujú tú časť zrážkovej vody, ktorá preniká na pôdny povrch buď priamo alebo odkvapom (BiokliMatologický SloVník 1980). Interakciou korún lesného porastu (napr. krovinového a bylinného pod-rastu) dochádza k záchytu určitého množstva zrážkovej vody, ktorá sa vyparí

49


a predstavuje stratovú položku v rovnici vodnej bilancie. Tento proces záchytu zrážkovej vody lesným porastom nazývame intercepcia. Intercepcia je najčas-tejšie vyjadrovaná ako rozdiel zrážok voľnej plochy a podkorunových, prípad-ne porastových zrážok. Spravidla sa intercepcia zhodnocuje za dlhšie časové obdobie (vegetačné obdobie, rok), vtedy hovoríme o úhrnnej intercepcii ako o množstve zrážok zadržaných v korunách za určité obdobie.

Početné merania v Čechách a na Slovensku poukázali na odlišný prie-beh intercepčného procesu v rôznych nadmorských výškach. krečMer (1973) na základe analýzy viacročných meraní podkorunových zrážok v Orlických horách dokumentoval význam konkrétnych meteorologických podmienok pre priebeh intercepčného procesu a to najmä v spojitosti s výskytom horizontál-nych zrážok z hmly.

Aj napriek tomu, že transpirácia lesných porastov predstavuje vo vegetač-nom období podstatnú časť z celkového výparu z lesa, v lesníckom hydrickom výskume je stanovenie jej hodnôt stále nedoriešeným a otvoreným problé-mom. Ako uvádza kantor (1990), v strednej Európe sa podiel evapotranspirá-cie z celkového množstva zrážok odhaduje na 40 - 90 %. Podiel evapotranspi-rácie na vodnej bilancii povodia, či ekosystému závisí prevažne od:

1) klimatických pomerov stanovišťa, t. j. od množstva a rozloženia zrážok, vlhkosti pôdy a od tzv. evaporačných požiadaviek ovzdušia, ktoré predsta-vujú spolupôsobenie viacerých meteorologických prvkov (teplota, vlhkosť, prúdenie a tlak vzduchu),

2) vegetačného krytu a jeho vlastností, nakoľko výpar z vegetácie (transpi-rácia) je určovaný nielen fyzikálnymi zákonitosťami, ale i anatomickými, morfologickými a fyziologickými vlastnosťami rastlín.

Množstvo vody vyparené z lesných porastov je určované najmä drevino-vým zložením, vekom, štruktúrou i zdravotným stavom porastov, t. j. vzájom-nými vzťahmi medzi lesným porastom a okolitým prostredím.

Výsledky týkajúce sa transpirácie celých lesných porastov sú ťažko porov-nateľné. Transpiráciu lesných porastov môžeme charakterizovať len určitým rozmedzím. Brech tel a lenhardt (ex kantor 1989) zostavili údaje o transpi-rácii porastov európskych drevín z niekoľkých desiatok literárnych prameňov. Podľa nich sa pohybujú ročné hodnoty transpi rácie v bukových porastoch v rozpätí 290 – 497 mm (v priemere 313 mm za rok) a v smreko vých porastoch 100 – 516 mm (v priemere 286 mm za rok). Transpiráciou bukových a smre-kových porastov sa v Orlických horách zaoberal kantor (1981, 1984, 1989). Podľa neho transpirácia dospelých bukových a smreko vých porastov v oblasti stredoeurópskych stredo hôr dosahuje 200 až 250 mm za rok. V zhode s tým-to tvrdením sú i zistenia tužinSkého (1987), ktorý stanovil evapotranspiráciu buko vého porastu v Malých Karpatoch 223 mm za rok. Aktuálna transpirá-cia na hektár modelového bukového porastu vypočítaná na základe meraných hodnôt transpiračného prúdu v roku 1996 v lokalite Poľana – Hukavský grúň (850 m n. m.) na troch modelových stromoch buka je 258 mm za vegetačné obdobie (mesiace máj až október) pri potenciálnej evapotranspirácii 483 mm a zrážkovom úhrne 735 mm (StřelcoVá, MinďáŠ 2000). Z úhrnu zrážok porast

50

Časť 1:

transpiroval 35 % a z potenciálnej evapotranspirácie to predstavovalo 46 %. Priemerná denná transpirácia za celé vegetačné obdobie bola 1,6 mm.

Na záver je možné zhrnúť, že kladný vplyv lesa na zrážky v našich pod-mienkach je evidentný zväčša len v prípade horizontálnych zrážok, t. j. z hmly, ktoré sa tvoria predovšetkým v porastoch na náveterných svahoch, na hrebe-ňoch, horských chrbtoch a všade tam, kde je intenzívnejšie prúdenie oblakov. Tento vplyv lesa na zvýšenie množstva zrážok sa v oblasti Karpát najvýraznej-šie prejavuje od nadmorskej výšky 850 – 950 m vyššie.

Z hľadiska posudzovania jednotlivých zložiek výparu možno konštatovať, že lesné ekosystémy majú najnižší podiel neproduktívneho výparu. Lesné dre-viny majú v porovnaní s poľnohospodárskymi kultúrami nižší transpiračný koeficient a vyššiu produktivitu transpirácie (pri spotrebe rovnakého množ-stva vody vyprodukujú viac biomasy). Z drevín lesných ekosystémov najeko-nomickejšie využíva vodu buk, najmenej hospodárne z tohto hľadiska sú rých-lorastúce dreviny, u nás najmä topole.

Pokles retenčnej kapacity krajiny s klesajúcim percentom lesnatosti klesá. Spočiatku pomalšie, do hodnoty 50 – 60 %-nej lesnatosti, následne – pod to-uto hranicou je pokles s lesnatosťou oveľa výraznejší.

Retenčnáaifiltračnákapacitalesnýchekosystémovpripovodňovýchvlnách

Kľúčovým faktorom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri modifikovaní odtoku z lesných porastov aj pri vysokých úhrnoch zrážok, je retenčná kapa-cita a infiltrácia lesných pôd. K prekročeniu retenčnej kapacity lesných pôd a v konečnom dôsledku aj lesných porastov môže dôjsť v zásade dvomi spô-sobmi (MinďáŠ, čaBoun 2002). Predstavme si, že máme fľašu, ktorá má určitý objem (retenčná kapacita) a určitý rozmer hrdla fľaše, ktorý limituje množstvo vody, ktoré môžeme do fľaše naliať (infiltračný koeficient). Ak do fľaše lejeme vodu, ktorá je schopná prejsť cez hrdlo fľaše tak naplníme celý obsah fľaše a ďalšie dodávané množstvo vyteká von. V druhom prípade ak do fľaše lejeme naraz veľký objem vody, ktorý nestačí prejsť hrdlom fľaše časť z tejto vody sa dostáva mimo, aj keď je vo fľaši ešte voľný priestor.

Zovšeobecňujúce poznatky o vplyve celkovej lesnatosti povodia, ktoré uvá-dza Valtýni (1986) hovoria, že najvýraznejšie je ovplyvnený maximálny špeci-fický odtok vo flyšových oblastiach, kde aj malý pokles v lesnatosti sa odrazí vo výraznom zvýšení maximálnych odtokových množstiev a ich rozkolísa-nosti. Najmenej je odtok ovplyvnený zmenou lesnatosti v povodiach na kar-bonátových podložiach, kde rozhodujúcu úlohu zohráva horninové prostredie a transformácia zrážok do podzemných vôd. Tam je účinok zmeny lesnatosti na odtok približne polovičný ako vo flyši.

51



retenčná hydrická funkcia – vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody


možnosti využitia


Typ pôdyŤažké ílovité a ílovito-hlinité pôdy

Stredne ťažké hlinité, až piesčito-hlinité pôdy

Ľahké piesčité pôdy

Vlhkosť pôdy Mierne vlhká pôda Stredne vlhké pôdyVlhké, značne nasýtené pôdy, veľmi vysušené hydrofóbne pôdy

Hydrogeologic-ká stavba

Usadeniny flyšového pásma

Karbonátové horniny bradlového pásma

Jadrové a sopečné pohoria

Infiltračná schopnosť povrchu

Malá s malým množ-stvom organických látok (najmä humusu)

Stredná so stredným množstvom organických látok (najmä humusu)

Veľká s veľkým množstvom organických látok (najmä humusu)

Lesnatosť Do 40 % 41 – 60 % Nad 60 %


Horná časť povodia Stredná časť povodia Dolná časť povodia

Intercepcia Veľmi malá a malá Stredná Veľká

Štruktúra porastu

Stanovišťu zodpove-dajúca prírode blízka štruktúra so zakmene-ním 1 – 0,7

Mierne pozmenená štruktúra so zakmene-ním 0,7 – 0,3

Značne pozmenená štruktúra so zakmene-ním pod 0,3

Zdravotný stav porastu

Zdravý porastMierne poškodený porast

Značne poškodený porast

Prekorenenie pôdy

Silné prekorenenie, srd-covitý koreňový systém

Stredne silné preko-renenie, povrchový koreňový systém

Slabé prekorenenie, ko-lovitý koreňový systém

Klimatické pod-mienky územia

Oblasť s vysokou sne-hovou pokrývkou, vý-skytom veľmi častých extremít zrážok a sucha

Oblasť so značnou snehovou pokrývkou, s výskytom pomerne častých extremít zrážok a sucha

Oblasť s priemernou snehovou pokrývkou, s občasným výskytom extremít zrážok a sucha

Napriek mnohým často rozporným výsledkom štúdia vplyvu lesa na od-tok vody je nesporné, že lesy síce nemôžu celkom zabrániť povodňovým vl-nám, môžu však výrazným spôsobom zmierniť ich priebeh. Na základe Vál-kových meraní z Čiech z 2 porovnávacích povodí možno extrémny vodný stav na bystrine s lesnatým povodím, aký je tam pravdepodobný raz za 100 rokov („storočná voda“), v zrovnávacom bezlesom povodí očakávať každých 16 rokov (Mráček, krečMer 1975).

52

Časť 1:

1.1.3.2. Akumulačná hydrická funkcia lesa – vplyv lesa na hromadenie vody

Akumulačná hydrická funkcia lesa sa často stotožňujeme s hydrologickým využitím akumulačnej funkcie vzhľadom na vplyv lesa na tvorbu vodných zdrojov.

Pôda ako rezervoár vody má úžasný potenciál a môže zadržiavať až 400 mm vody. V našich prírodných podmienkach je však pôda stále čiastočne nasýte-ná vodou. Ak sa pôda úplne nasýti, vzniká najnebezpečnejší odtok pre tvorbu povodne.


akumulačná hydrická funkcia – vplyv na hromadenie vody


možnosti využitia


Štruktúra porastu

Stanovišťu zodpovedajúca prírode

blízka štruktúra





Lesnatosť Do 40 % 41 – 60 % Nad 60 %

O pozitívnom vplyve lesa na podzemné vody sa možno presvedčiť na zá-klade zásob vody v pôde, výšky hladiny podzemnej vody, podzemného odtoku ako aj výdatnosti prameňov v lesnatých oblastiach. Vplyv lesa na podzemné vody závisí od veku porastu, jeho štruktúry, prírastku biomasy, rozmiestenia lesných porastov vo vzťahu k reliéfu terénu ako aj vplyvu lesa na vodný režim pôdy. Hydrická akumulačná funkcia lesov je dôležitá aj z hľadiska vodnatosti riek, optimálna lesnatosť povodí, ktorá je odlišná v rozličných oblastiach závisí od príslušných pôdnych a klimatických podmienok.

1.1.3.3. Retardačná funkcia – vplyv lesa na spomaľovanie odtoku

Podstatne výraznejšie je pôsobenielesovnaodtokzrážkovýchvôd, ktoré sa prejavuje znižovaním povrchového odtoku a jeho transformáciou na podzem-ný odtok. Priaznivé podmienky na znižovanie povrchového odtoku až na mini-mum je spôsobené zadržiavaním zrážok v korunách lesného porastu a zmen-šovaním ich množstva intercepciou, spomalením dopadu vody na pôdu, ďalej tu hrá značnú úlohu drsnosť povrchu lesnej pôdy, jej priepustnosť a retencia, nehlboké a krátke premŕzanie lesnej pôdy, spomalené topenie snehu a tiež

53


miestne pomery, charakterizované vlastnosťami lesného porastu, pôdy a nad-ložného humusu i reliéfom terénu. Čím je oblasť zrážkovo bohatšia a podnebie vlhkejšie, pôda priepustnejšia a sklonitosť i členitosť terénu väčšia, tým výraz-nejšie sa znižuje povrchový odtok zrážkových vôd a pretvára sa na podzemný odtok, veľmi významný pre tvorbu podzemných vôd a ich vodohospodárske využívanie.

Infiltráciazrážkovejvodydolesnýchpôd

Po prechode jednotlivými vrstvami nadzemnej časti lesného porastu sa zrážková voda dostáva do kontaktu s pôdnym prostredím, kde dochádza k vý-raznej transformácii jej ďalšieho pohybu. Značná vertikálna dynamika zrážok podmienená voľným gravitačným pohybom (čiastočne zmierňovaný kontak-tom s vegetačným krytom) sa v styku s pôdou výrazne spomaľuje. Zrážková voda po dopade na pôdu steká po jej povrchu alebo vsakuje do pôdy, kde sa transformuje do jednej z foriem pôdnej vody. Z hľadiska vodnej bilancie má najväčší význam kapilárna a gravitačná voda.

Proces infiltrácie je ovplyvnený jednak intenzitou a časovým trvaním zrá-žok a jednak charakterom pôdneho prostredia, najmä zrnitostným zložením pôdy a počiatočným vlhkostným stavom. Priepustnosť pre vodu je dôležitou vodno-fyzikálnou vlastnosťou, ktorá sa pri rovnakej pôde mení podľa jej vlh-kosti, čím je pôda vlhkejšia, tým je menšia jej priepustnosť pre vodu (Šály 1988). Práve vzhľadom na rôzny vlhkostný stav pôd vykazujú experimentálne merané hodnoty aj na tom istom stanovišti značný rozptyl hodnôt. Ako prí-klad môžeme uviesť výsledky meraní kantora (1984) z obdobia 1977 – 1981, kde sa hodnoty vertikálneho priesaku vody v hĺbke 70 cm pohybovali od 22,9 až do 51,6 % zrážok z voľnej plochy pre smrekový porast a od 39,9 % (v extrém-ne suchom roku) do 65 % zrážok z voľnej plochy pre bukový porast. Päťročný priemer priesaku vo vegetačnom období bol v smrekovom poraste 311,6 mm (42,6 % letných zrážok) a 409,5 mm (56,3 % zrážok). Uvedené výsledky záro-veň dokumentujú rozdiely v kvantite priesakových vôd vplyvom rôzneho dre-vinového zloženia skúmaných porastov. Ešte väčšie rozdiely je možné vidieť z celoročných priemerných údajov na experimentálnych plochách v Orlických horách. V smrekovom poraste presiaklo pôdou a v podzemnej forme odtieklo 59,6 % zrážok z voľnej plochy. V bukovom poraste to bolo až 70,1 % zrážok. Pri buku tak došlo k zvýšeniu priesaku a podpovrchového odtoku o 10,5 % v porovnaní so smrekovým porastom. V absolútnych hodnotách bolo v sledo-vanom období z každého ha dospelého bukového porastu v Orlických horách k dispozícii ročne o 1 350 m3 vody viac než z porastov smrekových.

Ako miera vsakovania vody do pôdy slúži koeficient infiltrácie. Šály (1988) uvádza hodnoty vsakovacích koeficientov v rozpätí 1 – 5 mm za hodinu pre ílovité pôdy, pre ílové hliny 10 – 50 mm.h-1, pre hliny 50 – 100 mm.h-1, pre piesčité hliny 100 – 150 mm.h-1 a pre piesky viac ako 200 mm.h-1.

54

Časť 1:

V tejto časti je potrebné spomenúť aj problematiku povrchového odtoku, ktorý chápeme ako odtok vody, ktorá neinfiltrovala do pôdneho profilu a do-siahla vodný tok po pôvodnom pôdnom povrchu. Vznik povrchového odtoku a jeho množstvo sú hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje hydrologický režim povrchových tokov (maximálne prietoky) pri intenzívnych resp. dlhotrvajú-cich zrážkach. Povrchový odtok je proces, na ktorého intenzitu v lese vplýva celkový úhrn i intenzita zrážok, sklon a expozícia svahu, drevinové zloženie, vek a štruktúra (zakmenenie, zápoj) lesného porastu i typ bylinnej vrstvy, hrúbka a forma nadložného humusu i pôdneho humusu a v konečnom dôsled-ku priepustnosť pôdy (teda jej zrnitostné a hydrofyzikálne vlastnosti) i stu-peň jej premrznutia, čo rozhoduje o infiltrácii vody do pôdy (Midriak 1992). Uvedený autor pre hospodárske podmienky lesných porastov ihličnatých dre-vín na Slovensku (smrek, jedľa, borovica, smrekovec) uvádza hodnoty od 22 do 782 (priemerne 255) l.ha-1 za deň, čo je 0,07 – 2,52 % (priemerne len 0,99 %) z množstva zrážok, ktoré dopadli na voľnú plochu bez lesného porastu. V po-rastoch listnatých drevín (buk, dub, hrab) na Slovensku povrchove odteká 34 – 1 080 (priemerne 323) l.ha-1.deň-1, t. j. 0,14 – 5,03 % (priemerne 1,52 %)zo zrážok na voľnej ploche (Midriak 1992). Tieto údaje sa vzťahujú na lesné porasty s normálnym zápojom a nenarušeným stavom vrstvy pokryvného hu-musu.

Najväčšia časť vody z ročného úhrnu zrážok sa spotrebuje na fyzikálny a fyziologický výpar (intercepcia, transpirácia a evaporácia). Menšia časť vody infiltruje do pôdneho prostredia resp. odteká po povrchu pôdy. Len zanedba-teľné množstvo vody sa akumuluje v pôde a fytomase vo forme zásob.

Na pretváranieodtokupovrchovéhonapodzemný sú z vlastností lesa naj-dôležitejšie tie, ktoré zvyšujú priepustnosť pôdy pre vodu. Z tohto hľadiska má najväčší význam akosť a množstvo organických látok, najmä humusu vo vrchných vrstvách pôdy a na ťažkých pôdach aj prekorenenie pôdneho profilu.

Veľmi podstatný a často rozhodujúci vplyv na povrchový odtok má hos-podárska činnosť. K príčinám podporujúcim vznik a zosilňovanie povrcho-vého odtoku patria najmä: obnažovanie lesnej pôdy odstránením nadložného humusu, zhutnenie pôdneho povrchu alebo jeho rozrušenie ryhami, zvyčajne pri ťažbe a doprave dreva, technologické postupy používané pri týchto čin-nostiach a tiež transportné línie lesného hospodárstva, ktoré sú nesprávne vytýčené, neudržiavané alebo založené v príliš hustej sieti (viac ako 25 – 30 m na ha lesa). Všetky tieto zásahy podporujú koncentráciu a urýchľujú povrcho-vý odtok zrážkových vôd na úkor jeho pretvárania na podzemný odtok. Zni-žovanie povrchového odtoku zrážkových vôd je veľmi dôležité, lebo zmenšuje ich eróznu pôsobnosť, zlepšuje stabilitu vodných tokov, najmä v ich horských úsekoch, spomaľuje povodňové vlny spôsobované miestnymi krátkodobými lejakmi a snehovými vodami a celkove zlepšuje vodný režim povodí vyrovná-vaním extrémnych vodných stavov v tokoch.

55



retardačná hydrická funkcia – vplyv na spomaľovanie odtoku


možnosti využitia



Malá s malým množstvom organických látok (najmä humusu)

Stredná so stredným množstvom organických látok (najmä humusu)

Veľká s veľkým množ-stvom organických látok (najmä humusu)




Vlhkosť pôdy Mierne vlhká pôda Stredne vlhké pôdyVlhké, značne nasýtené pôdy, veľmi vysušené hydrofóbne pôdy



Štruktúra porastu

Stanovišťu zodpove-dajúca prírode blízka štruktúra so zakmenením 1 – 0,7

Mierne pozmenená štruktúra so zakmenením 0,7 – 0,3

Značne pozmenená štruktúra so zakmenením pod 0,3

Zdravotný stav porastu

Zdravý porastMierne poškodený porast

Značne poškodený porast

Lesnatosť Do 40 % 41 – 60 % Nad 60 %

Prekorenenie pôdy

Silné prekorenenie, srdcovitý koreňový systém

Stredne silné preko-renenie, povrchový koreňový systém

Slabé prekorenenie, ko-lovitý koreňový systém

Klimatické a meteorologické podmienky

Oblasť s vysokou sne-hovou pokrývkou, vý-skytom veľmi častých extremít zrážok a sucha

Oblasť so značnou snehovou pokrývkou, s výskytom pomerne častých extremít zrá-žok a sucha

Oblasť s priemernou snehovou pokrývkou, s občasným výskytom extremít zrážok a sucha

1.1.3.4. Regulačná hydrická funkcia – vplyv lesa na vyrovnanosť odtoku vody

Regulačná hydrická funkcia lesa zabezpečuje vyrovnanie odtoku vody z povodia. Ide pri nej o priaznivý vplyv lesných porastov na zníženie maximál-nych a zvýšenie minimálnych odtokov. Vyrovnávací regulačný účinok lesa zni-žuje výšku povodňových vĺn, zmenšuje častosť ich výskytu a znižuje tak škody, ktoré povodne spôsobujú. Táto funkcia lesa sa vysvetľuje tým, že časť zrážok sa zachytáva na povrchu nadzemnej časti biomasy lesného ekosystému (tzv. intercepcia zrážok), prevažná časť zrážkovej vody vniká do pôdy (infiltráciou), ktorá má so zreteľom na zvýšený obsah humusu a vyššiu pórovitosť aj väčšiu zadržiavaciu schopnosť (retenciu). To, že v lesných porastoch je povrchový od-tok veľmi nízky až zanedbateľný (Midriak 1988), už samo o sebe spôsobuje spomalenie odtoku v hydrografickej sieti a znižuje povodňové vlny.

56

Časť 1:

Vplyvlesanavodnosťtokov závisí taktiež od viacerých faktorov a podmie-nok. Ide najmä o meteorologické podmienky (dĺžka trvania a intenzita zrážok), pôdne a geologické pomery (charakter priepustnosti hornín, prítomnosť zvod-nených vrstiev a pod.), geomorfologická charakteristika reliéfu (sklonitosť, re-liéfová členitosť, a pod.), drevinové zloženie, vek a štruktúru lesných porastov, ich rozmiestenie v teréne, veľkosť povodia, štruktúra nelesnej krajiny a i. Čím väčšia je zamokrenosť, podiel jazier a krasového územia na ploche povodia, tým menší je vplyv lesa na vodnosť riek. Vo väčšine prípadov sa vodnosť pri povodiach s vyššou lesnatosťou zvyšuje. Tento jav nemožno vždy pozorovať v malých povodiach – čím menšie je povodie, tým je aj odtok vody so stúpajú-cou lesnatosťou relatívne menší.

Hydrická funkcia lesov sa prejavuje zachytávaním zrážok aj vo forme snehu, znížením výparu a zvýšením celkovej vody v povodiach. Pozorovania Molčanova a iných ruských vedcov poukazujú na to, že vodnosť riek z lesné-ho povodia je skoro 2-krát vyššia ako z povodia bez lesov. Zvýšenie lesnatosti povodia o 10 % zvýši vodnosť riek priemerne o 12 – 17 mm. Naopak, zníženie lesnatosti v prameništiach riek znižuje ich vodnosť 2- až 3-násobne. V oblasti kaukazských minerálnych prameňov klesla plocha lesov 10-násobne. Preja-vilo sa to nie len na vodnosti riek, ale aj na výdatnosti liečivých prameňov. U niektorých prameňov sa znížila ich výdatnosť až 25-krát.


regulačná hydrická funkcia – vplyv na vyrovnanosť odtoku vody


možnosti využitia


Lokalizácia územia Horná časť povodia Stredná časť povodia Dolná časť povodia

Veľkosť povodia Veľké povodia Stredné povodia Malé povodia

Lesnatosť Do 40 % 41 – 60 % Nad 60 %

Geomorfologická charakteristika reliéfu

Veľmi sklonitý a čle-nitý reliéf s dlhými svahmi

Stredne sklonitý menej členitý reliéf s pomer-ne dlhými svahmi

Rovinatý málo členitý reliéf s krátkymi svahmi

Klimatické a meteorologické podmienky

Oblasť s vysokou snehovou pokrývkou, výskytom veľmi čas-tých extremít zrážok a sucha

Oblasť so značnou snehovou pokrýv-kou, výskytom pomer-ne častých extremít zrážok a sucha

Oblasť s priemernou snehovou pokrývkou, s občasným výsky-tom extremít zrážok a sucha

Štruktúra porastu




Hydrogeologická stavba

Usadeniny flyšového pásma

Karbonátové horniny bradlového pásma

Jadrové a sopečné pohoria

Ťažké ílovité a ílovito-hlinité pôdy



57


Vzhľadom k tomu, že hydrická funkcia lesov sa mení od výrazne kladných v horských oblastiach a pahorkatinách až po vysúšaciu funkciu v rovinatých podmáčaných oblastiach, je dôležitá z hľadiska vodnatosti riek optimálna les-natosť povodí, ktorá je odlišná v rozličných oblastiach a závisí od príslušných pôdnych a klimatických podmienok. Množstvo lesov by malo narastať od ústia riek k ich prameňom. Kým v spodnej časti toku môže byť lesnatosť 10 – 20 %, v hornej časti by nemala byť menšia ako 40 – 50 %.

1.1.3.5. Vodoochranná funkcia

Vodoochrannáfunkciabrehovýchporastov spočíva v zabraňovaní abrázie brehov a tým znečisťovaním a zanášaním tokov a nádrží. Okrem toho plní aj kolmačnú funkciu – čistí povrchovú vodu. Brehové porasty znižujú rýchlosť vodného toku, vytvárajú vhodné prostredie pre vodné organizmy nie len vytváraním trofických a topických podmienok, ale aj mikroklimatickým pôsobením (napr. zatienením vodnej hladiny, čo vytvára priaznivý tepelný re-žim).

Brehové porasty chápeme ako rôzne široké pásy, alebo skupiny stromov, krov a bylinnej vegetácie na brehoch prirodzených, upravených, alebo ume-lých vodných tokov a nádrží. Brehové porasty, ako súčasť krajiny plnia svoje funkcie tak, že ovplyvňujú svoje prostredie – vodný tok, jeho brehy i okolité územie. Brehové porasty zložené z drevín krovitého a stromovitého vzrastu prekoreňujú brehy, čím zvyšujú ich protieróznu odolnosť, zatieňujú vodnú hla-dinu, ovplyvňujú výpar, prúdenie vzduchu, ako aj mikroklímu, vytvárajú pod-mienky pre existenciu viacerých druhov živočíchov, čo pozitívne ovplyvňuje druhovú pestrosť krajiny. Samostatnú skupinu tvoria zasakovacie lesnépásy, v ktorých sa spájajú mnohé hydrické funkcie.

Vodoochranná funkcia lesa vo vzťahu ku kvalite a hygienevody súvisí jednak s pozitívnym vplyvom lesa na odtok podzemný, jednak s jeho vplyvom na obsah mikrobiocídnych látok. Les znižovaním množstva povrchového odtoku a eróznych pôdnych strát predovšetkým znižuje mútnosť ako aj mineralizáciu povrchovo odtekajúcej vody. V lesnatých povodiach sa vyplavuje menej dusíka, ktorý je z hygienického hľadiska nežiaduci vo vode. Lesný ekosystém má priaznivý vplyv aj na bakteriálnu čistotu vody. Kvalita vody odtekajúcej z lesného porastu je vysoká a často sa pohybuje okolo hra-nice pitnej vody s koli-indexom nižším ako 100. Je to spôsobené tým, že lesné dreviny uvoľňujú značné množstvo mikrobiocídnych látok, ktoré sa pri styku s vodou absorbujú, čím ničia baktérie vo vode.

Medzi nepriaznivé vplyvy môžeme zaradiť znečisťovanie vody opa-dom lístia, ihličia, kôrou, konármi, peľom, zvyškami z generatívnych orgánov a pod., ktoré sa vo vode rozkladajú a tým zhoršujú jej akosť. Priame ovplyvne-nie akosti vody opadom lístia, alebo ihličia závisí predovšetkým od množstva opadu a jeho povahy, najmä pokiaľ ide o intenzitu jeho rozkladu. Množstvo

58

Časť 1:

opadu závisí od druhu dreviny, od veku porastov a bonity stanovišťa. Na tom istom stanovišti býva hmotnosť spadnutého ihličia za rok spravidla dvakrát väčšia ako hmotnosť spadnutého lístia. Lístie však opadne v krátkom časovom rozsahu a „znečistí“ tok odrazu, kým opad ihličia je rozdelený v dlhšom časo-vom intervale.

Rýchlosť rozkladu závisí od povahy organických zvyškov (opadnutého lís-tia, ihličia, konárov, koreňov ap.) ale aj od pohybu vody a klimatických fak-torov. Rýchlosť rozkladu významne ovplyvňuje aj obsah popolovín v opade, z nich najmä báz, ktoré neutralizujú vznikajúce kyseliny. Podľa klesajúceho obsahu báz v popole a podľa obsahu dusíka sa zostavilo poradie našich naj-významnejších drevín. Uvedené kritérium zodpovedá aj stúpajúcej náročnosti drevín na živiny. Poradie je nasledovné: agát – jaseň – brest – javor – jelša – hrab – lipa – buk – dub – smrek – jedľa – smrekovec – duglaska – borovica.

Organický opad z brehových porastov môže v dôsledku svojho rozkladu ne-priaznivo ovplyvniť akosť vody najmä v malých nádržiach, kde je nepriaznivý pomer medzi množstvom akumulovanej vody a množstvom rozkladajúcich sa organických zvyškov. Všeobecne však prevládajú priaznivé účinky lesných drevín na akosť vody v tokoch a vodných nádržiach.

Brehové porasty pri dostatočnej šírke môžu byť významným faktorom ovplyvňujúcim eutrofizáciu vôd. Eutrofizácia, čiže zvyšovanie trofie – úživnos-ti vôd, je vo väčšine prípadov cyklický proces charakteristický rozrastaním sa rias a vyšších rastlín najmä v stojatých vodách.

Najviac biogénnych prvkov, najmä dusíka a fosforu sa dostáva do vody z poľnohospodárskych pozemkov a priemyselných podnikov. Filtračný účinok brehových porastov môže chrániť vodné toky, plochy a zdroje nie len pred zvý-šeným prísunom živín, ale aj pred pesticídmi a ťažkými kovmi. Význam za-chytávania ťažkých kovov v humusovej vrstve brehových porastov je o to väčší, že ich odstraňovanie z vodného prostredia nie je možné.

Rovnako priaznivo sa hodnotí zníženie teploty vody v tokoch a vodných nádržiach v dôsledku tienenia vodnej hladiny. Zo zahraničných prameňov sú známe výsledky meraní vplyvu brehových porastov na teplotu vody. Po vy-rúbaní brehových porastov sa zvýšila teplota vody v priemere o 15,6 %, ale v niektorých prípadoch až o 34 %, teda až o tretinu. Takéto zvýšenie teploty vody už môže znamenať podstatnú zmenu pre život vodných organizmov. Sú-časne bolo zistené, že brehové porasty znížili výparnosť v čase malých prieto-kov koncom leta o 25 až 30 %.

Brehové porasty pri tokoch ovplyvňujú aj rýchlosť odtoku vody, podmieňu-jú i lepšiu samočistiacu schopnosť vody a obnovu biologickej rovnováhy v to-koch, chápanej ako vyvážený stav látkovej premeny závislej od vyváženého stavu medzi producentmi, konzumentmi a reducentmi vo vodnom ekosysté-me.

59



hydrické funkcia lesa – vodoochranná – vplyv na kvalitu a hygienu vody


možnosti využitia



Malá s malým množ-stvom organických látok (najmä humusu)

Stredná so stredným množstvom organic-kých látok (najmä humusu)

Veľká s veľkým množ-stvom organických látok (najmä humusu)




Lesnatosť Do 15 % 16 – 50 % Nad 50 %

Vodohospodár-ska dôležitosť oblasti

Prameništné oblasti pre zdroje pitnej vody

Oblasti prameňov minerálnych a liečivých vôd

Ostatné oblasti

Využitie územia(širšie vzťahy)

Poľnohospodárska produkcia (orná pôda), priemyselné

Poľnohospodárska produkcia (orba + pasienky), doprava, urbanizované

Ostatné spôsoby využitia

Štruktúra porastu




Druhy s vysokou produkciou antimik-róbnych ekologicky aktívnych látok

Druhy so stredne vy-sokou produkciou anti-mikróbnych ekologicky aktívnych látok

Druhy s nízkou produkciou antimik-róbnych ekologicky aktívnych látok

hydrické funkcia lesa – vodoochranná – vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží


možnosti využitia


Geomorfologická charakteristika reliéfu

Veľmi sklonitý a členitý reliéf s dlhými svahmi

Stredne sklonitý menej členitý reliéf s pomerne dlhými svahmi

Rovinatý málo členitý reliéf s krátkymi svahmi

Typ pôdy Ľahko erodovateľné Stredne erodovateľné Ťažko erodovateľné

Lesnatosť Do 30 % 31 – 60 % Nad 60 %


Prevažne poľnohospo-dársky – orné pôdy

Prevažne poľnohospo-dársky – ostatné pôdy

Ostatné plochy

Vzdialenosť od recipientu

V tesnej blízkosti a vzdialenosti do 50 m

Vzdialenosť 50– 150 m Vzdialenosť nad 150 m

Štruktúra porastu




Porast s dostatočnou šírkou na premenu povrchového odtoku na podpovrchový a na zachytenie splave-nín aj pri extrémnych zrážkach

Porast s dostatočnou šírkou na premenu povrchového odtoku na podpovrchový a na zachytenie splave-nín pri bežne sa vysky-tujúcich zrážkach

Porast s nie dostatoč-nou šírkou na premenu povrchového odtoku na podpovrchový a na zachytenie spla-venín

60

Časť 1:

1.1.3.6. Niválne funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu

Protilavínová funkcia drevín spočíva vo využívaní lesa na účinné viaza-nie snehovej pokrývky a zabraňovanie vzniku, brzdenie, prípadne zasta-venie lavín vo vysokohorských ochranných lesoch pod hranicou stromovej vegetácie, v kosodrevinovom stupni, ojedinele však aj v hospodárskych lesoch vyšších horských polôh. Účinok pohybujúceho sa snehu vo forme lavín sa ne-prejavuje len v poškodzovaní lesnej vegetácie, ale sneh pôsobí deštrukčne aj na podklad (pôdu i podložie), po ktorom sa pohybuje, a to najmä tam, kde vopred zničil lesný porast.

Funkcia lesa ako protilavínovej ochrany je primárne v zabraňovaní vzniku lavín v jeho areáli. Aby mohol les túto funkciu splniť, musí byť súvis-lý a musí mať životaschopný podrast, resp. musí byť schopný obnovy. Obnova nezabezpečuje len ďalšiu existenciu lesa, ale spôsobuje i pretváranie sneho-vej pokrývky a podporuje jej zakotvenie v hustej sieti bodov. Les s ideálnou štruktúrou, t. j. zdravý, s trvalým zastúpením jednotlivých vekových tried, je schopný zabrániť vzniku lavín na ploche, ktorú pokrýva. Túto schopnosť má pri priaznivom rozmiestnení ostrovčekovitých porastov aj kosodrevina, ak hrúbka snehovej pokrývky neprevyšuje vysoko jej výšku.

Lesný porast okrem účinného viazania snehovej pokrývky a zabraňova-nia vzniku lavín na mieste svojho výskytu pôsobí z hľadiska protilavínovej ochrany pozitívne aj tým, že brzdí pohyb vyššie, teda nad ním uvoľnenej laví-ny, prípadne ju zastaví ak táto nemá veľkú kinetickú energiu. Preto je okrem vnútornej štruktúry ochranného lesa dôležitou podmienkou pre splnenie jeho ochrannej protilavínovej funkcie aj jeho dosah až po najvyššie odtrhové oblas-ti lavín. Rezistenciu drevín proti lavínovým silám nemožno preceňovať.

Najdôležitejším faktorom pre vznik lavín je popri meteorologických fakto-roch (množstvo snehu, teplota, smer a rýchlosť vetra, zhutnenie a štruktúra snehu) práve sklon a drsnosť povrchu. Ostatné faktory – faktor nadmorskej výšky, orientácie reliéfu a faktor horizontálnej krivosti ovplyvňujú len frek-venciu vzniku lavín. Minimálny sklon pre vznik lavín sa udáva 10° (kraSSer 1964), najvhodnejší sklon je medzi 35° a 45°. Pri sklonoch vyšších ako 70° sa už sneh nehromadí. Najnižšiu drsnosť povrchu v stredoeurópskych podmien-kach má trávny povrch, obnažená pôda a hladké skalné platne. Preto lavíny vznikajú najčastejšie práve na takýchto povrchoch. Zapojený les vznik lavín obmedzuje na minimum. V Západných Karpatoch výška snehovej pokrývky spravidla narastá s rastúcou nadmorskou výškou. Preto faktor nadmorskej výšky nadobúda najvyššie hodnoty v najvyšších častiach záujmového úze-mia. Expozícia reliéfu voči svetovým stranám umožňuje zohľadniť vplyv vetra na rozloženie snehovej pokrývky a vplyv slnečnej radiácie na vlastnosti sneho-vej pokrývky Faktor expozície má preto vyššie hodnoty na záveterných v Zá-padných Karpatoch spravidla južných a východných svahoch. Faktor horizon-tálnej krivosti reliéfu taktiež vyjadruje rozloženie snehovej pokrývky, ktorá je

61


zvyčajne vyššia v konkávnych tvaroch reliéfu – žľaboch, ale aj na svahoch ako na konvexných (vypuklých) tvaroch reliéfu – chrbtoch.


niválne funkcie – vplyv drevín na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu


možnosti využitia


Nadmorská výška

1 300 – 1 500 m n. m.1 100 – 1 300 m n. m.1 500 – 1 600 m n. m.

Pod 1 100 a nad 1 600 m n. m.

Typ povrchu – drsnosť povrchu

Trávnatý porast, drobno úlomkovité sutinové svahy s ojedinelou kosodrevinou

Kosodrevina, zničený lesný porast s trávou a ojedinelými stromami

Nesúvislý les s koso-drevinou, balvanitá suť, krovitý porast

Sklon svahu 30 – 50° 20 – 30° a 50 – 60° 10 – 20° a 60 – 70°

Orientácia135° (JV) – (J) – 225° (JZ)

90° (V) – 135° (JV) 225° (JZ) – 270° (Z)

270° (Z) – 0° (S)0° (S) – 90° (V)

Klimaticko-meteorologic-ké podmienky

Oblasť s bohatými sne-hovými zrážkami

Oblasť s nadpriemerný-mi snehovými zrážkami

Oblasť s priemernými snehovými zrážkami

Štruktúra porastu




Zdravé, ekologicky veľ-mi stabilné porasty

Málo poškodené, ekolo-gicky stabilné porasty

Poškodené porasty s narušenou ekologickou stabilitou

Z hľadiska vplyvu vegetácie na odtokové pomery v povodí nie je možné za-nedbať vplyv vegetácie na množstvo odtekajúcej vody z povodia pri roztápaní sa snehu. V období topenia snehu je v lese príkon energie oproti voľnej ploche nižší, takže snehová pokrývka sa tam topí pomalšie a dlhšie ako na otvorenej ploche. Brechtel (1984) uvádza výsledky meraní z horskej oblasti Vogelsberg (nad 600 m n. m.), kde je jasne vidieť, že les má dôležitú funkciu pri zabraňova-ní rýchlemu topeniu snehu. Kým z lúk odtieklo za 1 deň 5,8 – 11,8 mm – vzhľa-dom na expozíciu svahu, zo smrekového lesa odtieklo 5,0 mm a z bukového 4,3 mm vody z topiaceho sa snehu bez ohľadu na expozíciu svahu. Ukázalo sa, že druhová skladba a vek porastu sú pre ukladanie snehu a jeho topenie veľmi dôležité. Kým porasty zložené z listnatých drevín môžu (vzhľadom na zachy-távanie snehu) spôsobiť, že sa až o 20 % menej snehu dostane na pôdu ako v bezlesí, ale väčšinou je to 5 – 10 %, ihličnaté porasty znižujú kvantitu sne-hových zrážok dopadajúcich na pôdu o 20 – 40 % (WiSler a Brater 1959 ex Brechtel 1984). Táto skutočnosť tiež môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri kvantitatívnom útlme jarných povodní. Je teda možné povedať, že v oblastiach s veľkými snehovými zrážkami je možné hydrickú funkciu lesa rozhodujúcou mierou využiť pre zníženie maxím povodňových odtokov na jar a rozklad od-tok na dlhšie obdobie.

62

Časť 1:

1.1.4.Litickáfunkcia–vplyvdrevínaichspoločenstievnalitosféru

Litosféra je horninová časť povrchu Zeme. Dreviny a ich spoločenstvá môžu urýchľovať rozklad povrchovej časti litosféry mechanickým a biochemickým účinkom. Z hľadiska sukcesie je známy vplyv lišajníkov a machov na rozrušo-vanie hornín, čím vytvárajú pôdu, prostredie vhodné pre existenciu vyšších rastlín. Machy a lišajníky sú súčasťou spoločenstiev vytváraných drevinami, z ktorých najvýznamnejšie sú lesné ekosystémy. Dreviny môžu rozrušovať horniny priamo a nepriamo. Priamy vplyv je vplyv koreňov, ktorý môže byť mechanický, alebo biochemický. Nepriamo dreviny ovplyvňujú rozrušovanie hornín vylúhovaním najmä organických kyselín z opadu a koreňov drevín, ktoré ako pôdny roztok preniká až k horninám a podľa typu výluhu a horniny sa viac, alebo menej podieľa na ich rozrušovaní. Uvedená funkcia má úzky vzťah s pôdotvornou funkciou.

1.2.Biotickéfunkcielesov–vplyvdrevínaichspoločenstievnabiotickézložkyekosystému

Medzi biotické prírodné funkcie lesov začleňujeme fytobiotickú, zoobi-tickú a mikrobiotickú funkciu lesa, ktoré je možné ešte parciálne deliť z rôznych hľadísk. Vzhľadom k antropocentrickému prístupu k využívaniu funkcií lesov sme nezačlenili človeka (resp. ľudstvo) medzi zoobiotické funk-cie, ale z pragmatických dôvodov sme vytvorili samostatnú funkciu, ktorú sme označili ako antropickú a ktorá zahŕňa priamy i nepriamy vplyv lesa a mimo les rastúcich drevín na človeka, resp. na ľudskú spoločnosť.

Zachovanie rozmanitosti prírody, najmä množstva druhov rastlín a živočí-chov, ich regionálnych a lokálnych populácií, geneticky podmienených variant, je jednou zo základných úloh nie len ochranárskych, vedeckých a kultúrnych aktivít, ale aj hospodárskych.

V roku 1993 bola v Helsinkách v rámci ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe podpísaná aj rezolúcia H-2 Všeobecné zásady ochrany a trvalo udržateľného zachovania biodiverzity európskych lesov. Biologická diver-zita tu bola definovaná ako variabilita živých organizmov v každom prostre-dí, ktorého sú súčasťou. Patrí sem biodiverzita v rámci druhu, medzi druhmi, ako aj diverzita ekosystému ako celku. Biologickú diverzitu v lesných ekosys-témoch je potrebné chápať ako rozmanitosť spektra všetkých organizmov po-čínajúc mikroorganizmami, cez nižšie a vyššie rastliny a živočíchy, až po do-minantnú zložku – lesné dreviny nie len z hľadiska druhovej úrovne, ale aj z hľadiska nižších úrovní, najmä genetickej. Z uvedeného vyplýva aj dôležitosť zachovávania rozmanitosti biotopov.

63


Biodiverzita je považovaná za základ a predpoklad dlhodobosti a nepretr-žitosti produkcie lesov a plnenia ich mimoprodukčných funkcií, čo je súčasne jedným zo základov „trvalo udržateľného“ lesného hospodárstva. Využívanie jednotlivých zložiek biodiverzity má byť také, aby nedochádzalo k ich zániku a aby bol jej potenciál udržateľný pre potreby súčasnej generácie a generácií budúcich.

1.2.1.Fytobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnarastliny

Táto problematika dosiaľ nie je dostatočne preskúmaná a uspokojivo popí-saná. Značný pokrok bol dosiahnutý pri výskume fytobiotických funkcií lesa v roku 2008, ale z hľadiska vytvorenia poznatkovej bázy pre vytvorenie klasi-fikačného systému bude potrebný výskum v ďalších rokoch.

Problematika zahrňuje:

1.2.1.1. Vplyv na fytodiverzitu – vplyv drevín a ich spoločenstiev na rozmanitosť rastlín

Jednotlivé živé zložky vytvárajú medzi sebou spleť vzťahov na rôznych úrovniach, ktoré je možné členiť z rôznych hľadísk a zahrňujú celú rozmanitú škálu od kladných, cez neutrálne, až po záporné vzťahy. Tu vystupuje do po-predia otázka klasifikácie vzťahov a otázka vzťahu biodiverzity a ekologickej stability. Vo väčšine prípadov sa uvádza ako cieľ zachovanie a zvýšenie biodi-verzity. Potrebné je však vedieť, aká je výpovedná hodnota tohoto ukazovateľa, čo nám charakterizuje a ako sa dá využiť. Ešte pred nedávnom bola uznávaná teória, že čím je väčšia biodiverzita, tým je to lepšie – tým je väčšia stabilita. Túto teóriu popri výsledkoch jednotlivých vedcov veľmi názorne vyvrátilo rú-banie tropických dažďových pralesov šachovnicovým spôsobom, čo význam-ne zvýšilo druhovú i ekosystémovú diverzitu, ale konečný účinok tejto činnosti bol negatívny.

Z hľadiska vzťahu ekologickej stability a biodiverzity nejde o biodiverzitu ako takú – teda rozmanitosť druhovú, vekovú, morfologickú, fyziologickú, či genetickú. Tu ide o výsledný pomer medzi kladne a záporne pôsobiacimi vplyvmi pôsobiacimi na určujúcu zložku ekosystému.

Pri sledovaní záporných, ale aj kladne pôsobiacich vzťahov je dôležitý cel-kový počet týchto vzťahov v ekosystéme a miera ich účinku - teda kvantitatív-na a kvalitatívna stránka vzťahov.

Kladne pôsobiace vzťahy zabezpečujú odolnosť, záporne pôsobiace vzťahy podporujú vývoj a pružnosť. Mladé lesné ekosystémy s úžasne veľkou biodi-

64

Časť 1:

verzitou sú málo odolné. Dominujú tu negatívne vzťahy na čele s konkuren-ciou. Takéto spoločenstvo je veľmi dynamicky sa rozvíjajúce spoločenstvo, ktoré sa dokáže prudkým zmenám pomerne rýchlo prispôsobiť. Ako spolo-čenstvo stárne, množstvo negatívne pôsobiacich vzťahov sa znižuje na únosnú mieru a začínajú prevládať kladné vzťahy. Čím viac je kladných vzťahov, tým je spoločenstvo odolnejšie voči bežne sa vyskytujúcim negatívne pôsobiacim vplyvom, ale schopnosť vývoja tohto spoločenstva sa so zvyšujúcou odolnos-ťou znižuje. To je spomínaná súhra dvoch protikladov. Spoločenstvo pre svoju existenciu potrebuje aj kladné, aj záporné vzťahy. Ide o to, aby tieto antagonic-ké, ale doplňujúce sa zložky ekologickej stability ekosystému boli v dynamic-kej rovnováhe vzhľadom k očakávaným negatívne pôsobiacim zmenám. Ako hovorí stará čínska múdrosť: „iba súhra protikladov vytvára ideálny celok“.

Biodiverzita závisí do veľkej miery od zachovalosti životného prostredia a prirodzených lesov. Na Slovensku je pomerne dobre zachovaná biologická diverzita. Nachádza sa tu viac ako 11 000 druhov rastlín, húb a rias. Napriek uvedenému je ohrozenosť fytodiverzity značná

Tabuľka21.OhrozenosťfytodiverzitynaSlovensku

riasy huby lišajníky machorasty vyššie rastliny

Kriticky ohrozené 3 19 1 — 344

Veľmi ohrozené 2 21 17 4 269

Ohrozené — 12 2 16 69

spolu 5 52 20 20 682


Fytobiotické funkcie – vplyv na fytodiverzitu – vplyv na rozmanitosť rastlín


možnosti využitia

veľmi dobré dobré

Chránené územia

Chránená krajinná oblasť (CHKO- II., III., IV., V. st. ochrany),Národný park (NP – III., IV., V. st. ochrany),Chránený areál (CHA – III., IV., V. st. ochrany) Prírodná rezervácia (PR – IV., V. st. ochrany),

Ostatné lesy

Výskyt zriedkavých, vzácnych a ohro-zených druhov

Územia s výskytom zriedkavých, vzácnych a ohrozených druhov

Ostatné lesy

Výskyt endemic-kých druhov

Územia s výskytom endemických druhov

Ostatné lesy

Výskyt vzácnych biotopov

Zriedkavé, ohrozené a vzácne biotopy

Ostatné lesy

Pralesy Pralesy a prírodné lesy s charakterom pralesa

Ostatné lesy

65


1.2.1.2. Vplyv na fytoprodukciu – vplyv na produkciu rastlín

Z problematík patriacich medzi fytobiotické funkcie drevín a ich spoločen-stiev v krajine je najlepšie spracovaná problematika vplyvu na fytoprodukciu, najmä na kvalitu a kvantitu dendromasy, ale aj na produkciu poľnohospodár-skych plodín pestovaných v blízkosti lesa či iných spoločenstiev drevín. Pri Fytoprodukčnej funkciidrevín a ich spoločenstiev ide predovšetkým o vplyv na fytomasu a vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasy.

V lesných ekosystémoch majú kľúčové postavenie rastlinné organizmy, lebo len oni majú schopnosť pretvárať svetelnú energiu využiteľnú ďalšími or-ganizmami a človekom.


Fytobiotické funkcie – vplyv na fytoprodukciu – vplyv na fytomasu


možnosti využitia


Stanovištné pomery

Oblasti s extrémnymi podmienkami nevhodnými pre poľnohospodárstvo

Degradované stanovištia a poľnohospodárske pôdy

Ostatné

Klimaticko-meteorologické charakteristiky

Oblasti s častým výsky-tom extremít počasia

Oblasti s nadpriemer-ným výskytom extremít počasia

Ostatné





Využívanie oblasti

Poľnohospodárstvo –pestovanie plodín

Poľnohospodárstvo trávne porasty, fyto a zooprodukcia

Ostatné

Medzi všetkými ekosystémami sveta majú najväčšiu biomasu na plošnej jednotke i celkove na svete tropické dažďové lesy. Hoci pokrývajú plochu len približne 1/25 povrchu Zeme, sústreďujú v sebe asi polovicu celej rastlin-nej biomasy. Ich celková biomasa je 900 × 10

9 ton sušiny (pre porovnanie,

lesy mierneho pásma majú celkovú biomasu 540 × 109 ton sušiny a ihlična-

tá tajga 240 × 109 ton sušiny), ich primárna produkcia na plošnú jednotku je

2 000 g.m-2

.r-1 sušiny (pri lesoch mierneho pásma je to 1 300 a pri ihličnatej tajge

800 g.m-2

.r-1 sušiny). V rýchlosti tvorby organickej hmoty (primárnej produk-

cie) vedú tropické dažďové lesy preto, že majú optimálnu vertikálnu štruk-túru, ktorá najdokonalejšie využíva slnečnú energiu, ale aj vďaka tomu, že ich celoročne priaznivá teplota a vlhkosť im dovoľuje asimilovať naplno bez sezónneho prerušenia. S týmto ekosystémom sa v produkcii vyrovnávajú len niektoré mokraďové ekosystémy v trópoch a subtrópoch, listnaté lesy v úrod-ných nivách mimotropických riek, porasty v deltách riek a pri intenzívnom

66

Časť 1:

hnojení a zavlažovaní aj mnohé poľné kultúry moderného poľnohospodárstva (Moldan, Zýka, jeník 1979).

Vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasyLesný ekosystém, ktorý je všeobecne charakteristický veľkou rozrôznenos-

ťou, je zaujímavý aj z hľadiska štruktúry produkcie dendromasy. Listy, drevo, kôra, kmene, koruny, konáre rôznej hrúbky, pne a korene, sa veľmi rozdiel-ne podieľajú na celkovej produkcii lesných ekosystémov. V dubovo-hrabovom lesnom ekosystéme v Bábe, v ktorom bola stanovená celková produkcia, t. j. biomasa drevín v 78. roku života porastu (oSZlányi 1982), je len jediným prí-kladom štruktúry produkcie v listnatom poraste (tab. 24).

Tabuľka24.Celkováprodukciabiomasyvdubovo–hrabovomlesnomspoločenstve

Časť biomasyprodukcia (v sušine)

t.ha %

Nadzemná spolu 163,1 72,9

Podzemná spolu 60,6 27,1

Stromy celkovo 222,7 99,6

Listy 3,5 1,6

Generatívne orgány 1,7 0,8

Kôra 3,7 10,6

Drevo 134,7 59,9

Kmene 14,7 51,3

Konáre 42,8 19,1

Podrast spolu 1,0 0,4

1.2.1.3. Topický vplyv na rastliny – vplyv lesa na vytváranie prostredia rastlín

Slovensko je krajina, ktorá sa vyznačuje na pomerne malom území veľkou rozmanitosťou tzv. stanovištných podmienok. Pre každý typ stanovištných podmienok sa pri prirodzenej sukcesii vytvára špecifické spoločenstvo, ktoré je vzhľadom na dlhodobú vyváženosť s ekologickými podmienkami prostre-dia označované ako vrcholové – klimaxové spoločenstvo. Vysočiny a hory po-krývajú 60 % územia Slovenska, nížiny 40 %. Nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí od 94 m do 2 655 m n. m. Z celoeurópskeho hľadiska má charakter podhorskej až horskej krajiny.

67



Fytobiotické funkcie – vplyv na fytoprodukciu – vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasy


možnosti využitia


Maximálna produkcia

Stanovištia s najlepšou bonitou v optimálnych podmienkach pre drevi-nu, resp. spoločenstvo

Stanovištia s dobrou bonitou v optimálnych a suboptimálnych podmienkach pre drevi-nu, resp. spoločenstvo

Stanovištia s nízkou bo-nitou v suboptimálnych a hraničných podmien-kach pre drevinu, resp. spoločenstvo

Využiteľnosť dendromasy

Drevo kmeňaKonáre rôznej hrúbky, listy, kôra

Podrast, pne a korene





Kvalita dendromasy

Suboptimálne pod-mienky s optimálnou štruktúrou porastov zabezpečujúcou pomalší rast stromov

Suboptimálne a optimál-ne podmienky so subop-timálnou štruktúrou porastov zabezpečujúcou reguláciu rýchlosti rastu

Extrémne dobre, alebo zlé podmienky s rýchlym rastom, poškodeniami, deformáciami a pod.

Klimaticko- meteorolo-gické charak-teristiky

Oblasti s častým výskytom extremít počasia

Oblasti s nadpriemer-ným výskytom extremít počasia

Oblasti s priemerným výskytom extremít počasia

Využívanie oblasti

Opustené poľnohospodárske pôdy

Degradované poľnohospodárske a antropogénne pôdy

Extrémne stanovištia a antropogénne pôdy

Podnebím patrí SR do mierneho klimatického pásma, pričom podnebie je výrazne ovplyvňované nadmorskou výškou a typom reliéfu. Na západe je výraznejší vplyv Atlantického oceánu a na východe Slovenska kontinentálny vplyv. V nížinách dosahuje priemerná ročná teplota 9 až 10 °C, kým v hor-ských oblastiach (nad 2 500 m n. m.) iba -3,7 °C. Rastom nadmorskej výš-ky sa teplota znižuje v priemere o 0,5 °C na každých 100 m. Juh Slovenska dostáva asi 2 000 hodín slnečného žiarenia, zatiaľ čo severozápad len asi 1 600 hodín. Priemerný ročný zrážkový úhrn na celom území je 743 mm, pričom 65 % tejto hodnoty sa vyparí a zostávajúcich 35 % prestavuje odtok. Snehová pokrývka nie je stabilná a zimy v nižších polohách sú často bez trvalej sneho-vej pokrývky.

V porovnaní so susednými štátmi je zvláštnosťou Slovenských lesov sku-točnosť, že na relatívne malej ploche sa vyskytujú veľmi pestré prírodné pod-mienky, čo sa odráža na výskyte rozličných typy lesov, od nížinných až po vy-sokohorské lesy, nehovoriac o tom, že sa tu zachovala široká škála pôvodných drevín, či horských spoločenstiev. Zmiešané porasty smrekov, jedlí a bukov sú typickým lesným spoločenstvom horských oblastí Slovenska.

Lesy Slovenska sa podľa podmienok na ktorých rastú rozdeľujú do ôsmich vegetačných stupňov (tab. 26).

68

Časť 1:

Tabuľka26.Rozdelenielesovpodľavegetačnýchstupňovaichcharakteristiky

vegetačný stupeň

nadmor-ská výška

[m]

suma roč-ných zrážok

[mm]

vege-tačné

obdobie [dni]

priemer-ná ročná teplota

[°c]

výmera

[ha] [%]

1. Dubový pod 300600

a menej180 8,5 a viac 140 373 7,27

2.Bukovo- dubový

200 – 500 600 – 700 165 – 180 6,0 – 8,5 265 332 13,74

3.Dubovo- bukový

300 – 700 700 – 800 150 – 165 5,5 – 7,5 457 063 23,66

4. Bukový 400 – 800 800 – 900 130 – 160 5,0 – 7,0 401 346 20,78

5.Jedľovo- bukový

500 – 1 000 900 – 1 050 110 – 130 4,5 – 6,5 419 371 21,71

6.Smrekovo-bukovo-jed-ľový

900 – 1 300 1 000 – 1 300 90 – 120 3,5 – 5,0 186 434 9,65

7. Smrekový 1 250 – 1 550 1 100 – 1 600 70 – 100 2,0 – 4,0 41 141 2,13

8.Kosodrevi-nový

1 500 a viac 1 500 a viac60

a menej2,5

a menej20 585 1,06

Spolu porastová pôda 1 931 645 100

Prameň:SprávaolesnomhospodárstvevSR(Zelenáspráva)2006.

Rozmanitosť typov spoločenstiev tvoriacich lesy Slovenska je najlepšie vi-dieť z digitálnej typologickej mapy lesov Slovenska na modeli terénu na obráz-ku 7.

vývoj prírodných lesných ekosystémov, v ktorých životné procesy prebiehajú podľa prírodných zákonov v úplnej zhode so stanovištnými pod-mienkami (vývoj pralesov), prebieha napriek množstvu náhod zákonite v rámci vývojových cyklov príslušného lesného spoločenstva.

Prírodné lesy sú charakteristické tým, že všetko prebieha v relatívne uzav-retých integrovaných cykloch, pričom dynamický cyklický vývoj drevinových zložiek je nadradený. Dynamická vyrovnanosť vzťahov medi jednotlivými zložkami tohto ekosystému umožňuje jeho existenciu dlhodobo aj na veľmi chudobných pôdach (korPeľ 1989).

Vyjadrenie vývoja prírodného lesa nie lineárne, ale cyklicky, viedlo k fak-tu, že klimaxové štádium v prírodnom lesnom ekosystéme nie je konštant-né, ale zložené z mozaiky jednotlivých vývojových fáz. Prírodný les sa teda môže nachádzať v rôznych vývojových štádiách a fázach a teda sa môže skla-dať z rozdielnych rastlinných spoločenstiev, tvorených rozdielnymi druhmi flóry a fauny charakteristickými pre jednotlivé vývojové štádia a vývojové fázy ekosystému. Veľkú úlohu tu zohrávajú stanovištné podmienky – klimatické faktory a vývojové procesy prebiehajúce v pôde. Preto prírodný les je možné považovať za mozaiku rôznych štádií a fáz vývojového cyklu, kde klimaxový les je len jedno štádium.

Čím je striedanie štrukturálnych odlišností a vývojových štádií a fáz reali-zované na menších plochách, tým je vývoj pozvoľnejší, celý útvar prírodného

69


lesa je stabilnejší a trvalo dynamicky vyrovnanejší na menšej výmere. Čím je striedanie vývojových fáz na väčších plochách, tým menšia je ekologická stabi-lita, časové zmeny jednotlivých fáz sú náhlejšie, a na dosiahnutie vyrovnanosti a vývojovej samostatnosti je potrebná väčšia celková výmera.

Obrázok7.DigitálnatypologickámapalesovSlovenskanamodeliterénu(NLCZvolen,2006)

Veľkosť mozaikových častí a celkový (súčtový) plošný podiel vývojových štádií a vývojových fáz z celkovej výmery sú dobrými ukazovateľmi vyrovna-nosti rastových a vývojových procesov, ekologickej stability, trvalej samostat-nosti a funkčnosti prírodného lesa.

Prírodný ekosystém sa vyvíja v súlade s danými podmienkami v lokalite jeho výskytu a bežne sa vyskytujúcimi abiotickými a biotickými faktormi.

Tieto podmienky a faktory formujú ekosystém čo sa prejavuje aj pre dané podmienky na jeho špecifickej štruktúre (druhovej, vekovej a priestorovej) a následne na jeho ekologickej stabilite.

70

Časť 1:

Na geobiocenologickom chápaní postavil svoju systematiku zakladateľ slo-venskej lesníckej typológie, prof. Zlatník. Tento na základe typizácie fytocenóz a ich prostredia vytvoril v roku 1956 (dopracované až v roku 1959) systematiku vyšších typologických jednotiek (skupín lesných typov) platných pre územie Slovenska. Základnými parametrami prostredia (ekotopu) sú v Zlatníkovom poňatí ekologickérady a vegetačnéstupne, ktoré umožňujú zaradenie každej jednotky do súradnicovej schémy, tzv. ekologickej mriežky.

Každý lesný typ je charakterizovaný rodovými názvami hlavných drevín, ktoré prislúchajú daným podmienkam. Na podmienky prostredia, ktoré vy-tvárajú pre jednotlivé stanovištia dreviny – základná zložka lesného ekosysté-mu, sú naviazané typické rastlinné spoločenstvá.

Biologická rozmanitosť lesných ekosystémov patrí k prioritám sú-časného lesníctva a k hlavným úlohám LH na začiatku nového milénia. Pre implementáciu trvalo udržateľného obhospodarovania na národnej úrovni, z hľadiska zmeny v druhovom zložení na úrovni lesných ekosystémov, je po-trebné sledovať výskyt ohrozených lesných druhov. Od roku 2001 je vypracovaný ČervenýzoznamrastlínaživočíchovSlovenska, kde sa uvádzajú chránené rastliny, živočíchy a prioritné druhy. Stále však neexistuje špeciálna databáza pre „lesné“ druhy vzhľadom na problémy, ako ich definovať z hľadis-ka biológie druhov.

Zdroj:UNECE/FAO(2000)aaktualizácie

Obrázok8.Ohrozenosťlesnýchdruhovacievnychrastlínvovybranýchštátoch

Najviac kriticky ohrozených druhov na Slovensku pochádza z biotopov glo-bálne ohrozených v celej Európe. Na Slovensku však neexistuje špeciálna da-tabáza s ohrozenými lesnými druhmi. Správa o stave európskych lesov uvádza na Slovensku z celkového počtu asi 1 500 vyšších lesných rastlín 360 ohroze-ných. Z pôvodných 143 druhov drevín je 56 druhov zaradených do červených zoznamov a 26 druhov medzi ohrozené lesné druhy. Tabuľka kľúčových krité-rií je totožná s tabuľkou vplyvu na rozmanitosť rastlín.

Slovensko

Poľsko

Maďarsko

Česká republika

Rakúsko

0 5 10 15 20 25 30%

% ohrozených lesných drevín % ohrozených lesných cievnych rastlín

71


1.2.1.4. Trofický vplyv drevín na rastliny – potravinový vplyv na rastliny

Medzi všetkými zložkami ekosystému existujú veľmi zložité vzťahy. Jed-ným zo vzťahov, ktoré sú z hľadiska fungovania ekosystému veľmi dôležité, sú aj potravinové vzťahy. Tieto vzťahy môžeme označiť ako kladné – pozitívne, až po záporné – negatívne. Ich škála je veľmi široká – od vzájomne kladných (protokooperácia, mutualizmus) až po parazitické vzťahy.


Fytobiotické funkcie – trofický vplyv na rastliny – potravinový vplyv na rastliny


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimálne trofické podmienky pre rastliny

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré trofické podmienky pre rastliny

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obmedzené trofické podmienky pre rastliny

1.2.1.5. Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

Problematika vnútroekosystémových vzťahov je veľmi široká a zložitá. Je veľmi významná z hľadiska ekologickej stability ekosystémov, vitality jednot-livých drevín, sú v nej zahrnuté spätné väzby ekosystému, ako aj celá plejáda kladných i záporných biochemických a biofyzikálnych vzťahov pôsobiacich cez prostredie, kontaktných vzťahov, ako aj sociálnych vzťahov. Z uvedeného vy-plýva potreba detailnejšieho výskumu vnútroekosystémových vzťahov, ale aj biodiverzity. Ale nie len z hľadiska biodiverzity samotnej, ale najmä z hľadiska jej prirodzeného vývoja a najmä vzťahov, ktoré sú v ekosystéme na ňu navia-zané. Takýto prístup je kvalitatívne odlišný od obvyklého prístupu k biodiver-zite.

Základný význam biodiverzity z hľadiska ekologickej stability ekosystému spočíva vo vytvorení takého počtu spojení, ktoré je dostatočné z hľadiska in-tenzity rušivo pôsobiacich vplyvov na ekosystém. Ak sa teda preruší niektoré funkčné spojenie a v spoločenstve existuje iné – podobné, ktoré prevezme jeho funkciu, na spoločenstvo ani na ekologickú stabilitu ekosystému to nebude mať výrazný vplyv. Ak však pri malej biodiverzite sa prerušené spojenie nemá čím nahradiť, dochádza podľa toho, či bolo kladne, alebo záporne pôsobiace k vychýleniu symbolických váh. Ak bol odstránený negatívne pôsobiaci vplyv (konkurenčný vzťah), zvyšuje sa odolnosť – jedna zložka stability ekosystému

72

Časť 1:

a znižuje sa pružnosť, čo sa prejaví aj na rýchlosti jeho vývoja. Presne opačne to platí v opačnom prípade, keď takto zanikne kladne pôsobiaci vzťah.

Z hľadiska vzťahu ekologickej stability a biodiverzity nejde teda o biodiver-zitu ako takú, teda rozmanitosť druhovú, vekovú, morfologickú, fyziologickú, či genetickú. Tu ide o výsledný pomer medzi kladne a záporne pôsobiacimi vplyvmi a vzťahmi na jednej strane a schopnosťou odolávať, alebo sa pružne vysporiadať konkrétnym vplyvom na základe týchto vzťahov na strane druhej. Celkovú sumu záporných vzťahov môže tvoriť množstvo rôznorodých záporne pôsobiacich zložiek, alebo aj jeden druh s veľkým počtom jedincov. Pri sledo-vaní záporných, ale aj kladne pôsobiacich vzťahov je dôležitý celkový počet týchto vzťahov v ekosystéme a miera účinku - teda kvantitatívna a kvalitatívna stránka vzťahov.

Z uvedeného vyplýva dôležitosť kladných a záporných vzťahov pôsobiacich v ekosystéme na určujúcu zložku ekosystému. Kladne pôsobiace vzťahy zabez-pečujú vnútornú odolnosť, záporne pôsobiace vzťahy pružnosť ekosystému.

Štruktúra porastov je kľúčovým kritériom základného rozhodovacieho systému možnosti a miery využitia funkčnej účinnosti lesných ekosystémov v krajine v rôznych ekologicko-funkčných a sociálno-ekonomických podmien-kach podobne ako je to v prípade trofických fytobiotických vzťahov.

1.2.2.Zoobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnaživočíchy

Uznanie významu lesov pre zachovanie biologickej diverzity a vyzdvihnutie dôležitosti ochrany a adekvátneho zvyšovania biologickej diverzity vo všetkých typoch lesov ako jedného zo základných predpokladov ich trvalo udržateľné-ho obhospodarovania vyústilo v roku 2003 podpísaním Viedenskej rezolúcie č. 4 pod názvom Zachovanie a zvyšovanie biologickej diverzity v lesoch Eu-rópy.

1.2.2.1. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov

Vzhľadom na úžasnú rozmanitosť živých organizmov (biodiverzitu) via-zaných na les, sú lesné ekosystémy označované za najzložitejšie suchozemské ekosystémy. Z tohto hľadiska sú lesy v oblasti zoodiverzity nenahraditeľné. Základom druhovej pestrosti lesných ekosystémov je ochrana ich stanovíšť a diferencovaná starostlivosť o ne. Z európskeho hľadiska zohráva Slovensko v biodiverzite živočíchov významné postavenie. Porovnanie druhovej diverzi-ty stavovcov v Európe a na Slovensku je zrejme z grafu na obrázku 9.

73


Prameň:MinisterstvoživotnéhoprostrediaSR.

Obrázok9.Porovnanie druhovej diverzity stavovcov(počet druhov)

Napriek snahe o zachovanie životného prostredia živočíchov, dochádza k značnému ohrozeniu ich biodiverzity (tab. 28).

Tabuľka28.OhrozenosťbiodiverzityživočíchovnaSlovensku

cicavce vtáky plazy Oboj-

živelníky mihuľovce

a ryby

Kriticky ohrozené 13 39 3 3 12

Veľmi ohrozené 20 57 6 12 8

Ohrozené 24 218 3 3 1

Spolu 57 314 12 18 21

Ryby

Obojživelníky

Plazy

Cicavce

Vtáky

0 100 200 300 400 500 600

Slovensko

Európa

74

Časť 1:


Zoobiotické funkcie – vplyv na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov

kľúčové kritériamožnosti využitia

veľmi dobré dobré

Chránené územia

Chránená krajinná oblasť (CHKO – II., III., IV., V. st. ochrany),Národný park (NP – III., IV., V. st. ochrany),Chránený areál (CHA – III., IV., V. st. ochrany) Prírodná rezervácia (PR – IV., V. st. ochrany), Prírodná pamiatka (PP – IV., V. st. ochrany),Chránený krajinný prvok (CHPP – II., III., IV., V.),Chránené vtáčie územie (I., II., III., IV., V.)

Ostatné lesy

Výskyt zriedka-vých, vzácnych a ohrozených druhov

Územia s výskytom zriedkavých, vzácnych a ohrozených druhov

Ostatné lesy

Výskyt endemic-kých druhov

Územia s výskytom endemických druhov

Ostatné lesy

Sezónna koncen-trácia druhov

Územia dôležité z pohľadu význam-nej sezónnej koncentrácie druhov

Ostatné lesy

Štruktúra porastovStanovišťu zodpovedajúca prírode blízka štruktúra

Ostatné lesy

1.2.2.2. Vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov

Počas riešenia zoobiotických funkcií boli spracované prioritne funkcie s ohľadom na ich využiteľnosť. Z hľadiska vytvorenia základnej poznatkovej bázy pre vytvorenie klasifikačného systému funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine bola pre zoobiotické funkcie spracovaná poznatková báza nasledovných druhov živočíchov:

Zver

_ Jeleň lesný (Cervuselaphus linné 1758) _ Srnec lesný (Capreoluscapreolus linné 1758) _ Daniel škvrnitý (Damadama linné 1758) _ Muflón lesný/obyčajný (Ovismusimon PallaS 1811) _ Sviňa divá (Susscrofa linné 1758) _ Medveď hnedý európsky(UrsusarctosarctosLinné 1758)

75


_ Rys ostrovid karpatský (LynxlynxcarpathicusŠtollMann 1963) _ Vlkdravý/obyčajnýeurópsky(CanislupuslupusLinné 1758)

Vtáky

_ Jariabok lesný (Bonasabonasia)

_ Tetrov hlucháň (Tetraourogallus linné 1758)

Rybybezrozčleňovanianadruhy

Hmyz

_ Lykožrút smrekový (Ipstypographus)

_ Mníška obyčajná (Lymantriamonacha linné 1758)

_ Mníška veľkohlavá (Lymantriadisparlinné 1758)

Pri každom z uvedených druhov živočíchov je uvedený topický a trofický vplyv drevín a ich spoločenstiev, vplyv na produkciu druhu, správanie sa živo-číchov, ako aj vzájomné ovplyvnenie vnútroekosystémových vzťahov. Na vy-užitie, resp. zabezpečenie využitia zoobiotickej funkcie je uvedený návrh ma-nažmentu jednotlivých druhov (čaBoun akol.2010).

Tabuľka30.Kľúčovýmkritériomzákladnéhorozhodovaciehosystémumožnostiamieryvyužitiafunkčnejúčinnostilesnýchekosystémovvkrajinevrôznychekologicko-funkčnýchasociálno-ekonomickýchpodmienkachještruktúraporastov

Zoobiotické funkcie – vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimálne podmienky pre život a produkciu živočíchov

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre pre život a produkciu živočíchov

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obmedzené podmienky pre život a produkciu živočíchov

1.2.2.3. Topický vplyv na živočíchy – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vytváranie prostredia pre živočíchy

Biologické spoločenstvá (biocenózy) sú vyššou organizačnou úrovňou ako druh alebo populácia. Predstavujú zoskupenia populácií druhov rastlín, živočíchov, baktérií a iných organizmov, ktoré spolu žijú na ur-

76

Časť 1:

čitom mieste (stanovišti, biotope). Hranice medzi spoločenstvami sú väčšinou pozvoľné (kontinuum), menej často ostré.

Rastlinné spoločenstvá tvoria na súši rámec pre ostatné taxocenózy (zoo-cenózy a i). Spoločenstvá sú v priestore rôzne usporiadané. Vetrikálnu štruk-túru určujú fytocenózy (t. zn. rastliny a ich asimilačné orgány). Štruktúrne najdiferencovanejšie sú lesné biocenózy. Horizontálna štruktúra spoločenstva je určená usporiadaním populácií druhov na určitej ploche.

Druhové zloženie spoločenstva je odrazom podmienok prostredia; s roz-manitosťou a stálosťou životných podmienok druhová bohatosť rastie. Vý-znamne sa uplatňuje ekologická konštitúcia a konkurenčná schopnosť druhov, spôsob šírenia a vzťahy medzi populáciami. Významnú úlohu má medzidru-hová kompetícia o zdroje prostredia, narúšanie, predácia a i. Jednotlivé po-pulácie majú v spoločenstve rôzne postavenie – význam, čo závisí od počtu jedincov a priestoru ktorý zaujímajú (dominancia).

Vtáky a cicavce, vrátane druhov zaradených medzi zver, sú integrovanou súčasťou lesných ekosystémov. Zver má teda aj v intenzívne obhospodarova-ných lesoch svoje miesto, pravda v primeranej početnosti, aby nespôsobovala neúnosné škody na lese a poľnohospodárskych kultúrach. Na druhej strane by však jej populačná hustota nemala klesnúť ani pod minimálnu hranicu, kedy sa dá racionálne poľovnícky obhospodarovať a efektívne loviť, čo je napríklad pri jelenej zveri asi 12 – 15 kusov na 1 000 ha.

Medzi jednotlivými populáciami druhov navzájom a vo vzťahu k prostre-diu sa zákonite opakujú niektoré funkčné a štruktúrne závislosti, takže sa utvorí určitá špecifická a priestorová organizácia spoločenstva. V prí-rode sa nevyskytujú spoločenstvá, ktoré by boli identické čo do kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia, teda spoločenstvá s rovnakým súborom druhov, s totožnou hustotou jednotlivých populácií. Druhy s podobnou ekologickou konštitúciou sa môžu zamieňať (sú navzájom zastupiteľné), takže štruktúrne (i funkčne) podobné spoločenstvá môžu tvoriť rôzne druhy.

Živočíšne spoločenstvo – zoocenóza, ako biologický systém tvorený popu-láciami živočíchov v určitom prostredí, má svoje charakteristické znaky, na zá-klade ktorých môžeme jednotlivé zložky definovať a vyhodnocovať. Vlastnosti živočíšnych spoločenstiev napomáhajú pochopiť organizáciu spoločenstva, a teda vidieť jeho štruktúru a funkciu. Problémy, na ktoré zoocenológia naráža sú spojené predovšetkým s pohyblivosťou živočíchov. Živočíšne spoločenstvá sa vzájomne líšia svojimi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi charakteristikami, zastúpením dominantných a charakteristických stenoekných druhov. Tieto určujú celkové zloženie spoločenstva, ktoré sa so zmenou biotopu mení buď kontinuálne (plynulý prechod spoločenstiev vertikálne nadväzujúcich bioto-pov), alebo náhle (na rozhraní svojím charakterom silne odlišných biotopov).

Topickým vplyvom drevín a ich spoločenstiev, teda vytváraním prostredia pre živočíchy sa zaoberá ekológia živočíchov.

Tabuľka kľúčových kritérií je totožná s tabuľkou vplyvu na rozmanitosť ži-vočíchov, teda kľúčovým kritériom je štruktúra porastov.

77


1.2.2.4. Trofický vplyv drevín a ich spoločenstiev na živočíchy – potravinový vplyv

V rámci existencie biocenózy nachádzame rozličné skupiny organizmov, ktoré sa rozdielnym spôsobom zúčastňujú na toku energie v ekosystéme. Na základe tejto rozdielnej účasti na hromadení organickej hmoty fotosynté-zou a chemosyntézou, alebo spotreby tejto hmoty rozlišujeme niekoľko hierar-chických stupňov, ktoré môžeme charakterizovať nasledovne:

1.Producenti (výrobcovia) – všetky autotrofné organizmy (schopné foto-syntetickej činnosti), najmä zelené rastliny, ale aj chemotrofné baktérie.

2. Konzumenti (spotrebitelia) – heterotrofní makrokonzumenti, živo-číchy a vyššie nezelené rastliny bez chlorofylu. Živia sa rastlinnou alebo ži-vočíšnou organickou hmotou, a hovoríme o spotrebiteľoch vo vlastnom slova zmysle alebo konzumentoch živej organickej hmoty (s výnimkou nekrofágov). V rámci nich rozlišujeme nasledovné rady:

a)Konzumentiprvéhoradu – žijú priamo na úkor producentov: byli-nožravce, parazity zelených rastlín.

b)Konzumentidruhéhoradu – živia sa konzumentmi prvého radu, teda bylinožravcami, sú to primárne mäsožravce.

c) Konzumenti tretieho radu – živia sa konzumentmi druhého radu, teda primárnymi mäsožravcami. Sú to sekundárnemäsožravce.

Zvláštne postavenie majú všežravce (omnivori). Výnimku tvoria nekro-fágy, ktoré sa živia čerstvo uhynutými alebo mierne rozloženými zdochlina-mi živočíchov, a to obligatórne (úplne) alebo fakultatívne (čiastočne).

3. Dekompozítori (rozkladači) – sú heterotrofní mikrokonzumenti. Vše-obecne rozkladajú komplexné zložky organickej hmoty, niektoré z produktov prijímajú ako zdroj látok a energie, ďalšie sú zdrojom pre rozklad iných de-kompozítorov. Dochádza k procesu remineralizácie, t. zn. uvoľňujú z organic-kých látok minerálne živiny potenciálne opäť využiteľné pre producentov.

trofické vzťahy – sú základné vzťahy medzi populáciami rastlín a živo-číchov. Rastliny, ako primárni producenti, sú potravou, teda zdrojom energie a látok pre heterotrofné organizmy (herbivorov a dekompozítorov). Živočí-chy predovšetkým ohryzom rastlinných častí obmedzujú rast i vývin rastlín. Rastlinný jedinec však nebýva celkom zahubený, tak ako je to pri vzťahu dra-vec – korisť; väčšina rastlín má schopnosť regenerácie.


78

Časť 1:

1.2.2.5. Vplyv spoločenstiev drevín na vnútroekosystémové vzťahy

Vzhľadom na úzku väzbu mezi živočíšnou a rastlinnou zložkou biocenózy sú vzťahy medzi populáciami rastlín a živočíchov veľmi významné. Môžu byť priame (trofické), alebo nepriame, spôsobené zmenou prostredia živočíš-nou zložkou biocenózy. Na rastlinách sa môžu prejavovať rôznym spôsobom:

a) kladne – rastliny sú týmto vzťahom vo svojom vývoji a raste podporova-né, zoogamia a zoochória (opeľovanie, rozširovanie semien a plodov živo-číchmi),

b) negatívne – v prípade deštrukcie nadzemnej alebo podzemnej biomasy (ohryz, zošľapávanie, rytie),

c) indiferentne – vplyv na raste a vývine rastlín sa neprejaví.

Tabuľka31.Rozborvzájomnýchvzťahovpopuláciídvochdruhov(OduM1977)

typy vzájomných vzťahovdruh

všeobecná povaha vzájomných vzťahov1 2

1. Neutralizmus 0 0 Populácie oboch druhov sa vzájomne neovplyvňujú

2. Konkurencia – bezprostredné ovplyvňovanie

— — Populácie oboch druhov sa vzájomne neovplyvňujú

3. Konkurencia – pri využívaní zdrojov

_ —Nepriame obmedzovanie, ak je spoločný zdroj málo výdatný

4. Amensalizmus – 0Populácia 1. druhu je obmedzovaná, populácia 2. druhu neovplyvnená

5. Parazitizmus + —Populácia parazita (1) je obvykle menšia ako populácia hostiteľa (2)

6. Predácia + —Populácia predátora (1) je obvykle väčšia ako popu-lácia koristi (2)

7. Komenzalizmus + oPopulácia komenzála (1) má zo vzťahu prospech, populácia hostiteľa (2) nie je ovplyvnená

8. Protokooperácia + +Vzájomný vzťah je obom populáciám prospešný, ale nie je nutný

9. Mutualizmus + +Vzájomný vzťah je obom populáciám prospešný a je nutný

Typy 2 a 4 sú označované ako negatívne vzájomné vzťahy, typy 7 a 9 ako pozitívne a typy 5 a 6 ako negatívne i pozitívne vzájomné vzťahy. Symbol 0 označuje, že nejde o významný vzťah, symbol + označuje, že vzťah podporuje rast, prežívanie, alebo iný atribút populácie a symbol – označuje, že vzťah brz-dí rast, alebo iný atribút populácie

Napriek tomu, že uvedené vzťahy boli pôvodne uvádzané ako vzťahy me-dzi dvoma populáciami, výstižnejšie je označenie týchto vzťahov ako medzi-druhové (interšpecifické) vzťahy. Ale rovnako niektoré z týchto vzťahov sa môžu vyskytovať aj vnútrodruhovo (napr. konkurencia, alebo mutualizmus…).

79



1.2.2.6. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na etológiu živočíchov

Druhová, veková a priestorová štruktúra lesa veľmi výrazne ovplyvňuje nie len úživnosť živočíchov potravinovo viazaných na les, ale aj ich správanie sa. Pomerne mladý vedný odbor, zaoberajúci sa správaním živočíchov sa nazýva etológia.

Správanie sa u živočíchov je zložitý jav, podmienený fylogeneticky (dedič-nosť), ontogeneticky (skúsenosť) a podmienkami prostredia. Ak sa vyskytne neočakávaná prekážka, ktorá zabraňuje priebehu vrodeného inštinktívneho mechanizmu, môže dôjsť k určitému vykoľajeniu správania sa a k tzv. presko-kovému konaniu. Vzhľadom na pomerne prudkú dynamiku zmien v lesnom ekosystéme, môže mať vplyv drevín a ich spoločenstiev na správanie sa živo-číchov značný vplyv.

Správanie je najvýznamnejšia forma vzťahu medzi jedincom a jeho prírod-ným a sociálnym prostredím. Najvýznamnejšie typy vrodeného inštinktívne-ho správania sú:

Orientačné (pátracie) správanie, potravové správanie, komunikácia živočí-chov, komfortné správanie, obranné a útekové správanie, teritoriálne správa-nie, hravé správanie, sociálne správanie, rozmnožovacie vrodené správanie, biologické rytmy a naučené správanie.


1.2.3.Mikrobiotickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnamikroorganizmy

Prvoradý význam pri mikrobiotických funkciách majú výlučky rastlín, aj keď ani vplyv ďalších organizmov (húb, plesní, mikroorganizmov a i.) nie je zanedbateľný. Významný vplyv týchto ekologicky aktívnych látok sa prejavuje najmä v hygiene a ozdravení životného prostredia. Najznámejšie sú antibio-tické, resp. antimikróbne vlastnosti týchto látok. Bolo skúmaných asi 20 000 druhov vyšších rastlín. Keď to porovnáme s celkovým počtom asi 300 000 druhov, bolo skúmaných necelých 7 % druhov. Opísaných bolo viac ako 700 individuálnych látok izolovaných z vyšších rastlín, ktoré majú antimikróbne vlastnosti.

80

Časť 1:

Značným stimulom vo výskume týchto látok boli práce B. P. Tokina od roku 1928, ktorý označil antibakteriálne látky rastlinného pôvodu ako fytoncídy.

V súčasnosti sú rastliny, ktoré produkujú 0,25 – 0,5 % prchavých látok z celkovej produkcie absolútne suchých asimilačných orgánov označené ako rastliny s nízkou produkciou prchavých látok. Porasty a jedince s produkciou nad 2,5 % sú označované ako vysoko produktívne (StePanoV 1972). Medzi tieto patrí väčšina ihličnanov, medzi ktorými majú najvyšší obsah prchavých látok jedľa (10,9 %) a borovica 6,76 – 3,73 %. Listnaté stromy majú okolo 0,3 – 0,5 %.

Koncentrácia prchavých látok nad lesnými porastmi sa pohybuje okolo 15 – 20 mg v 1 m3 vzduchu (koleSničenko 1976). tokin (1974) uvádza, že 1 ha list-natých lesov vylúči za 24 hod. priemerne okolo 2 kg prchavých organických látok, kým 1 ha ihličnatých lesov vylučuje priemerne 5 kg a borievkového až 30 kg prchavých látok. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol v borovicovom lese skoro sterilný vzduch. Kým mestský vzduch obsahuje v lete 36 000 pato-génnych baktérií v 1 m3 vzduchu, vyskytuje sa v lese v tom istom objeme iba 500 baktérií.

VlaSjuk (1975) píše, že na rúbaniskách je 5,5-krát viac mikroflóry vo vzdu-chu ako v porastoch smrekovca sibírskeho. V porovnaní s dubovým porastom je to 4,4-krát viac, v porovnaní s borovicovým porastom je to 3-krát viac. Kým v porastoch smreka a borovice prevláda hubová a plesňová mikroflóra (80 %) najmä radu Penicílium a Alternária, v smrekovcových kultúrach je z celkového obsahu mikroflóry vzduchu až 90 % baktérií.

Celkove bolo najmenej mikroorganizmov zistené vo vzduchu v porastoch smrekovca, borovice a brezy. O zložitosti vylučovania a pôsobenia prchavých látok do ovzdušia svedčia aj údaje ŠidloVSkej (1969), ktorá uvádza, že vylučo-vanie prchavých látok u borovice vzrastalo s rastúcou teplotou nezávisle od in-tenzity svetla. Pokračovalo aj po odumretí vetvičky. Oproti tomu vylučovanie látok typu izoprénu u buka bolo pozorované len zo zelených listov na svetle nezávisle od teploty. U väčšiny druhov sa prejavila závislosť medzi insoláciou a fytoncídnosťou. Najsilnejší efekt bol okolo 14.00 hod. a najnižší okolo 22.00 a 2.00 hod.

1.2.3.1. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na existenciu a diverzitu nižších organizmov

Vplyv drevín a ich spoločenstiev na existenciu a diverzitu nižších organiz-mov delíme na diverzitu mikroorganizmov, diverzitu húb a plesní, diverzitu machov a lišajníkov.

81


1.2.3.1.1 Vplyv na diverzitu mikroorganizmov

Veľký význam má aj diverzita mikroorganizmov, ktorá je dôležitým zdro-jom pre biotechnologické procesy a produkty. V súčasnosti je registrova-ných približne 4 760 druhov baktérií, ich celkový počet sa však odhaduje až na 40 000. Z doposiaľ odhadovaného počtu vírusov 130 000 bolo na Sloven-sku zistených približne 5 000 druhov.

Prvoradý význam v tejto oblasti majú výlučky rastlín, aj keď ani vplyv ďal-ších organizmov (húb, plesní, mikroorganizmov a i.) nie je zanedbateľný. Vý-znamný vplyv týchto ekologicky aktívnych látok sa prejavuje najmä v hygiene a ozdravení životného prostredia. Najznámejšie sú antibiotické, resp. antimik-róbne vlastnosti týchto látok. Bolo skúmaných asi 20 000 druhov vyšších rast-lín. Keď to porovnáme s celkovým počtom asi 300 000 druhov, bolo skúma-ných necelých 7 % druhov. Opísaných bolo viac ako 700 individuálnych látok izolovaných z vyšších rastlín, ktoré majú antimikróbne vlastnosti.

Značným stimulom vo výskume týchto látok boli práce B. P. Tokina od roku 1928, ktorý označil antibakteriálne látky rastlinného pôvodu ako fytoncídy.

V súčasnosti sú rastliny, ktoré produkujú 0,25 – 0,5 % prchavých látok z celkovej produkcie absolútne suchých asimilačných orgánov označené ako rastliny s nízkou produkciou prchavých látok. Porasty a jedince s produkciou nad 2,5 % sú označované ako vysoko produktívne (StePanoV 1972). Medzi tieto patrí väčšina ihličnanov, medzi ktorými majú najvyšší obsah prchavých látok jedľa (10,9 %) a borovica 6,76 – 3,73 %. Listnaté stromy majú okolo 0,3 – 0,5 %.

Kým mestský vzduch obsahuje v lete 36 000 patogénnych baktérií v 1 m3 vzduchu, vyskytuje sa v lese v tom istom objeme iba 500 baktérií.

VlaSjuk (1975) píše, že na rúbaniskách je 5,5-krát viac mikroflóly vo vzdu-chu ako v porastoch smrekovca sibírskeho. V porovnaní s dubovým porastom je to 4,4-krát viac, v porovnaní s borovicovým porastom je to 3-krát viac. Kým v porastoch smreka a borovice prevláda hubová a plesňová mikroflóra (80 %) najmä radu Penicílium a Alternária, v smrekovcových kultúrach je z celkového obsahu mikroflóry vzduchu až 90 % baktérií.

Celkove bolo najmenej mikroorganizmov zistené vo vzduchu v porastoch smrekovca, borovice a brezy. O zložitosti vylučovania a pôsobenia prchavých látok do ovzdušia svedčia aj údaje ŠidloVSkej (1969), ktorá uvádza, že vylučo-vanie prchavých látok u borovice vzrastalo s rastúcou teplotou nezávisle od in-tenzity svetla. Pokračovalo aj po odumretí vetvičky. Oproti tomu vylučovanie látok typu izoprénu u buka bolo pozorované len zo zelených listov na svetle nezávisle od teploty.

Pri väčšine druhov sa prejavila závislosť medzi insoláciou a fytoncídnos-ťou. Najsilnejší efekt bol okolo 14.00 hod. a najnižší okolo 22.00 a 2.00 hod.

Údaje ako ohrozenosť, vzácnosť či endemizmus nemožno pri mikroorga-nizmoch poskytnúť a to hlavne pre nízky stupeň poznania ich druhového bo-hatstva.

82

Časť 1:

tabuľka 32. Kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systému možnosti a miery využitia funkčnej účinnosti lesných ekosystémov v krajine v rôznych ekologicko-funkčných a sociálno-ekonomických podmienkach

mikrobiotické funkcie – vplyv na existenciu a diverzitu mikroorganizmov


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimál-ne podmienky pre prirodzenú optimálnu diverzitu mikroorganizmov

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre prirodzenú diverzitu mikroorganizmov

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obme-dzené podmienky pre prirodzenú diverzitu mikroorganizmov

1.2.3.1.2 Vplyv na diverzitu húb a plesní

symbiotické huby sú významnými životnými partnermi a podporova-teľmi rastu a vývinu mnohých poľnohospodárskych plodín, lesných a okras-ných drevín a iných rastlín. Vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami dalo vznik novým organizmom – lišajníkom.

V lesných ekosystémoch vstupujú symbiotické huby do takto navzájom pro-spešného vzťahu s koreňmi rastlín (vrátane drevín) a tento vzťah označujeme termínom mykorízna symbióza. Huby však vstupujú do partnerstva aj s iný-mi, a nielen lesnými rastlinami. Mykorízne symbiózy sa vyskytujú asi u 90% všetkých rastlinných druhov.

ektomykoríza je známa takmer výlučne u drevín. Ektomykorízy sú pre naše lesy nepostrádateľné, pretože väčšina našich hlavných lesotvorných dre-vín (dub, buk, smrek, jedľa) je obligátne ektotrofná. Ektomykorízne korienky sú bez koreňových vláskov, sú skrátené a mierne zhrubnuté. Na povrchu je jednovrstvový alebo viacvrstvový hubový plášť, z ktorého môžu smerom von vyrastať hýfy alebo zväzky hýf. Ich súbor voláme extramatrikálne mycélium. Smerom dovnútra hýfy prenikajú do medzibunkových priestorov kôry koreňa a vytvárajú tu Hartigovu sieť (labyrint hýf, ktoré na priečnom priereze vidíme ako „oká siete“).

parazitické huby sa vyvíjajú na úkor svojich hostiteľov, preto môžu byť príčinou chorôb mikroorganizmov, rastlín, živočíchov aj človeka. O hubových chorobách rastlín, živočíchov (hlavne stavovcov) a človeka máme oveľa viac poznatkov ako o chorobách ostatných organizmov. Je to zrejme preto, že tieto choroby majú kľúčový hospodársky význam.

saprofytické huby sú významnou skupinou reducentov organickej hmo-ty odumretých organizmov alebo ich častí v terestrických a vodných ekosysté-moch. Väčšina húb žije saprofytickým spôsobom, čo znamená, že čerpajú vý-živu najčastejšie z mŕtvych častí rastlín (lesný humus, odumreté drevo, lístie

83


a pod.). Majú napr. rozhodujúci význam pri „spracovaní“ odumretých drevín (aj ostatných rastlín) a ich zvyškov v lesných ekosystémoch. Svojou metabolic-kou aktivitou takto významne participujú na kolobehu látok.

saproparazitické huby spočiatku žijú ako saprofyty na odumretých častiach stromu a neskôr, keď sa postupne rozrastajú, ich mycélium prechádza aj do živých častí stromu a začínajú cudzopasiť. Takto postihnutý strom za istý čas úplne zničia.

Štruktúra porastov je kľúčovým kritériom základného rozhodovacieho systému a tabuľka je zhodná s tabuľkou pre vplyv drevín na existenciu a di-verzitu mikroorganizmov

1.2.3.1.3 Vplyv drevín a ich spoločenstiev na diverzitu machov a lišajníkov

Najlepšie možnosti na prežívanie lišajníkov je zachovanie ich prirodzeného prostredia. Tu zohrávajú lesy nezastupiteľné miesto. Prírode blízka štruktúra stanovišťu zodpovedajúcich lesov je kľúčovým opatrením pre existenčné mož-nosti lišajníkov.

Machorasty sú rastliny väčšinou vlhkomilné, prípadne i vodné, menej je ty-pov suchomilných. Rastú na najrozmanitejších stanovištiach, takisto na holej zemi, na borke stromov a na rozličných iných substrátoch, sú nenáročné. Tvo-ria väčšinou husté vankúšovité zárasty, v ktorých sa udržuje značné množstvo vody, čím jednak chránia pôdu pred vyschnutím, ale súčasne vyparovaním regulujú vzdušnú vlhkosť, vyrovnávajú teplotné rozdiely ovzdušia a ovplyvňu-jú tak klímu územia.

Kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systému sú zhodné s tabuľ-kou pre vplyv drevín na existenciu a diverzitu mikroorganizmov

1.2.3.1.4 Vplyv na diverzitu siníc a rias

Ochranu biotopov a životného prostredia mikroorganizmov a teda aj rias a siníc pokladáme za jedine možný a účinný spôsob druhovej ochrany mikro-organizmov. Kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systému sú zhodné s tabuľkou pre vplyv drevín na existenciu a diverzitu mikroorganizmov.

84

Časť 1:

1.2.3.3. Topický vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy

Pre lesné spoločenstvá je charakteristické vytváranie množstva rôznoro-dých prostredí pre mikroorganizmy a preto je ich výskyt v jednotlivých typoch lesa špecifický. Ľudstvo sa snaží využiť baktérie vo svoj prospech a s tými, kto-ré spôsobujú choroby, alebo rozklad potravín, či materiálov sa snaží bojovať. Tento boj s patogénnymi baktériami je nekonečný, lebo človek ho nikdy ne-môže vyhrať. Kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systému sú zhodné s tabuľkou pre vplyv drevín na existenciu a diverzitu mikroorganizmov.

1.2.3.4. Trofický vplyv na mikroorganizmy – potravinový vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy

Mikroorganizmy disponujú úžasne širokými a pestrými schopnosťami prispôsobenia sa rôznym druhom prostredia, ale aj rôznym spôsobom výži-vy. Preto môžeme jednotlivé druhy deliť z hľadiska trofického na parazitické, symbiotické, patogénne, saprofytné, atď. Mikroorganizmy zohrávajú nezastu-piteľnú úlohu v lesných ekosystémoch z hľadiska biochemických cyklov.

Kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systému sú zhodné s tabuľ-kou pre vplyv drevín na existenciu a diverzitu mikroorganizmov.

1.2.3.5. Vplyv drevín na vnútroekosystémové vzťahy mikroorganizmov

Medzi všetkými zložkami lesného ekosystému, rovnako ako medzi ekosys-témom a prostredím musí byť dynamicky vyvážený stav. Tomuto stavu hovo-ríme ekologická rovnováha. Ak dôjde k narušeniu tohto stavu, ekosystém sa snaží čo najrýchlejšie obnoviť vyvážený stav. Schopnosť ekosysému odolávať vonkajším, alebo vnútorným zmenám, resp. vyrovnať sa s nimi nazývame eko-logická stabilita. Čím je viacej narušená ekologická stabilita, tým skôr sa preja-via negatívne dôsledky narušenia vnútroekosystémových vzťahov.

Problematika vplyvu drevín na vnútroekosystémové vzťahy mikroorganiz-mov je málo preskúmaná, ale o to viac perspektívna oblasťou pre ďalší vý-skum.

Podobne, ako pri ostatných podkategóriách vplyvu drevín a ich spoločen-stiev na mikroorganizmy, kľúčové kritériá základného rozhodovacieho systé-mu sú principiálne zhodné s tabuľkou pre vplyv drevín na existenciu a diver-zitu mikroorganizmov.

85


1.2.4.Antropickéfunkcie–vplyvdrevínaichspoločenstievnačloveka

Priamy i nepriamy vplyv drevín na človeka, resp. na ľudskú spoločnosť môžeme rozdeliť na topický vplyv, trofický, biochemický, biofyzikálny, vplyv na psychiku a správanie sa človeka.

1.2.4.1. Topický vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka a ľudskú spoločnosť

Táto oblasť zahŕňa historické, súčasné, ako aj budúce vplyvy drevín a ich spoločenstiev priamo na človeka ako jedinca, skupinu, alebo celú spoločnosť, prichádzajúcu do interakcie s drevinami a ich spoločenstvami, pričom v tomto prípade ide o ovplyvňovanie a vytváranie priaznivých podmienok pre život človeka.

Sídelná vegetácia je nevyhnutným a veľmi významným prvkom ľudských sídel. Človek ako živý tvor je súčasťou prírody, a aj napriek dnešnej zdanlivej oddelenosti je s ňou veľmi úzko spojený. Interakcia ľudí s prírodou v mest-skom prostredí sa môže realizovať práve prostredníctvom mestskej vegetácie. Každá drevina, alebo súbor drevín má mnoho funkcií a významov pôsobenia na životné prostredie, a na život každého živého organizmu vrátane človeka. Práve pre tieto funkcie, ktoré sú nenahraditeľné, si zaslúži sídelná vegetácia tým väčšiu pozornosť a podporu čím viac je antropogénne narušené prostre-die, v ktorom sa dreviny a ich spoločenstvá nachádzajú.

Urbánna vegetácia upravuje meteorologické charakteristiky, aj prvky klí-my ako je vlhkosť vzduchu, teplota, slnečné žiarenie, prúdenie vzduchu, ďalej upravuje pôdne vlhkostné pomery, zvyšuje biotickú aktivitu pôdy atď. Vege-tácia odoberá svojmu okoliu teplo vyparovaním vlhkosti, rastliny zmierňujú teplotné výkyvy medzi dňom a nocou.

Tieň stromov vrhaný na budovy ovplyvňuje aj mikroklímu obytného alebo inak využívaného priestoru. Napr. množstvo svetla na nechránenom parko-visku bolo podľa meraní 26 000 luxov, pod mladými dubmi už iba 8 000 lx, v brezovom hájiku 6 000 lx, pod starými vŕbami vo vegetačnom období len 3 000 lx, čo je až 9-krát menej ako na voľnom priestranstve. Medzi teplotou vzduchu nad povrchom asfaltu a teplotou vzduchu nad listami jaseňa bol roz-diel až 5 °C (čaBoun 1989).

Výparom a zatienením znižuje zeleň vysoké teploty v mestskej zástavbe, a to na plochách pokrytých vegetáciou z 30 % je to o 4 °C. Napr. teplota povr-chu rozpálenej asfaltovej cesty v meste bola 65 °C, a povrchu listu za rovna-kých podmienok pri ceste 28 °C.

86

Časť 1:

Architektonicko-estetické pôsobenie sa uplatňuje pri využívaní vegetácie na kompozično-priestorové dotváranie estetického, kultúrneho a zdravotne zodpovedajúceho obytného, výrobného a rekreačného prostredia urbanizova-nej krajiny. Uplatňuje sa účinok kompozično-výtvarný, estetický, krycí, mas-kovací a pod.

Stromy zmäkčujú tvrdé línie architektúry, s pomocou nej je možné otvárať či zatvárať jednotlivé priestory, zdôrazniť ich prepojenie, zabrániť horizon-tálnej či vertikálnej priehľadnosti, je možné priestor gradovať, rytmizovať, harmonizovať. Vegetácia dokresľuje obraz mesta v utváraní dojmu celistvosti a harmónie.


antropické funkcie – topický vplyv na človeka a ľudskú spoločnosť


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimálne podmienky pre život človeka

Mierne pozmenená dru-hová, veková a priesto-rová štruktúra vytvára-júca dobré podmienky pre život človeka

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obmedzené podmienky pre život človeka

Stupeň naru-šenia životné-ho prostredia

Umelé - antropogénne urbánne a priemyselné životné prostredie

Pozmenené poľnohos-podárske a dopravné životné prostredie

Málo narušene životné prostredie


antropické funkcie – potravinový vplyv pre človeka a spoločnosť


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimál-ne podmienky pre produkciu potravín pre človeka

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre podmienky pre produkciu potravín pre človeka

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obmedzené podmienky pre pod-mienky pre produkciu potravín pre človeka


Poľnohospodárska fy-toprodukcia a produk-cia lesných plodín

Poľnohospodárska a lesnícka zooprodukcia

Lesy a urbanizované prostredie

87


1.2.4.2. Trofický – potravinový vplyv drevín a ich spoločenstiev pre človeka a spoločnosť

Ide tu o plody a jedlé produkty jednotlivých stromov, ale aj ďalších rast-lín rastúcich v lese. V širšom slova zmysle by sem mohli byť zaradené všetky potravinársky využiteľné produkty lesa a mimo les rastúcich drevín. Ide teda okrem lesných plodov o huby, zverinu, rastlinné šťavy, liečivé rastliny, med a pod.

1.2.4.3. Biochemický vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka

Každý organizmus a teda aj dreviny vylučujú do prostredia chemické lát-ky, ktoré sú v odbornej literatúre rôzne označované. My ich označujeme ako ekologicky aktívne látky. Človek od nepamäti využíval pozitívny vplyv týchto látok na liečenie, rekreáciu, profylaxiu a pod. V súčasnosti sú prchavé i vo vode rozpustné ekologicky aktívne látky využívané najmä pri aromaterapii a prí-prave rôznych čajov.

Uvedené tri druhy vplyvu lesa a drevín na človeka, teda priamy biochemic-ký, biofyzikálny a vplyv na psychiku sú relatívne známe a uznávané, ale veľmi málo využívané. Popri prevažne známom pozitívnom vplyve je však za urči-tých podmienok možný aj negatívny vplyv. Uvedená problematika sa riadi zá-konitosťami alelopatie (čaBoun 1990).

Vysoká koncentrácia látok v lesnom ovzduší môže pôsobiť priaznivo – teda na organizmus človeka stimulačne, ale za určitých podmienok aj negatívne – teda inhibične, či alergicky.

Negatívny vplyv sa prejavuje najmä u chorých ľudí, ktorí sú omnoho vníma-vejší na pobyt v lese. Ich reakcia závisí od druhu choroby, jej štádia, celkového stavu pacienta, citlivosti na určité látky, od dĺžky pobytu v lese, od druhu lesa, jeho veku, ročnej a dennej doby, teploty, počasia, klimatického pásma a ďal-ších faktorov. Známe sú napríklad údaje gejchMana (1981), že 34 % pacientov s tuberkulózou pľúc a 73 % so srdcovými chorobami viac vyhovoval počas ho-rúcich letných dní pobyt mimo borovicového lesa, ako v ňom. Sú ojedinelé prípady, že negatívny vplyv sa prejaví behom 5 – 15 min. po vstupe do lesa.

Pokusmi bolo dokázané, že polhodinový pobyt v miestnosti, kde bol simu-lovaný dubový les, spôsobovalo zníženie sistolického arteriálneho tlaku o 12 + - 2,4 mm ortuťového stĺpca (1 600 + - 320 Pa) a diastolického o 6 + - 1,3 mm Hg stĺpca (800 + - 173,3 Pa). Tlak znižovali aj výlučky brezy.

Vdychovanie prchavých látok orgovánu, topoľa a borovice spôsobovalo zvý-šenie krvného tlaku o 15 – 20 mm ortuťového stĺpca (2 000 – 2 666,5 Pa).

88

Časť 1:

Prchavé látky brezy a lipy mali veľmi výrazný priaznivý účinok na pacientov s chorobami prieduškovo-pľúcnymi.

Zaujímavé boli rôzne účinky poškodených a nepoškodených vegetačných orgánov drevín. Napríklad prchavé látky duba znižujú krvný tlak, ale prchavé látky z rozomletých listov duba tlak zvyšovali. U pacientov chorých na srdce pôsobila borovica, breza a lipa močopudne.

PlaiSance (1985) odporúča liečenie chorôb pľúc a priedušiek v listnatých lesoch na jar a v lete a v ihličnatých celý rok. Poruchy neuropsychické v list-natých i ihličnatých lesoch po celý rok, očné choroby v listnatých lesoch na jar a v lete, v ihličnatých počas celého roka, civilizačné choroby, únava, starnutie, rekonvalescencia a pod. v listnatých a ihličnatých lesoch počas celého roka.

Všeobecne sa tvrdí, že ihličnaté dreviny zvyšujú, listnaté znižujú krvný tlak. Nie je to však vždy pravda a závisí to ako už bolo uvedené od množstva faktorov (čaBoun 1990).

Tabuľka35.Zvláštnostivplyvuprchavýchlátokrôznychrastlínnapacientovschorobamisrdca(GejchMan 1981)

rastlina

vplyv

hypo-tenzív-

ny

pre-sorný

spaz-moli-tický

seda-tívny

Bron-choly-tický

močo-pudný

alergický

Breza (listy) + – + – + – + + + –

Hloh (listy) – + – – – – – –

Vres (listy, kvety) – – – + + – –

Dub (listy + + – + – – + – – –

Pamajorán (listy, kvety)

+ – – + – + + + – – –

Jahoda (listy) – – + + – – + – + –

Tomkovica – + – – – – –

Levanduľa (listy, kvety)

+ – – – + + – – + –

Citrónovník (listy) + – – + + – + – – –

Lipa (listy) – – – + – + + + + kvet

Medula lekárska – – + – + – – –

Orgován (kvety) – + + – – – – + –

Borovica (vetvičky s ihličím)

– + + – – – + + –

Topoľ (listy) – + – – ? –

Dúška materina (listy) + – – + – + + + –

Vysvetlivky: (–)bezprejavuvplyvu;(?)nevylučujesamožnosťnáslednejreakcie; (+ –) slabosaprejavujúcivplyv;(+ +)prudkývplyv;(+)miernyvplyv.

Dosiaľ je však veľmi málo údajov o terapeutickom vplyve rôznych lesných ekosystémov a jednotlivých drevín na človeka. Bez dôkladného preskúmania týchto účinkov nie je možné ani dôkladné spracovanie klimaticko-terapeutic-kej charakteristiky našich lesov.

89



antropické funkcie – biochemický vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimál-ne podmienky pre prirodzenú optimálnu produkciu ekologicky aktívnych látok

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre prirodzenú produkciu ekologicky aktívnych látok

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obme-dzené podmienky pre prirodzenú produkciu ekologicky aktívnych látok

Spôsob využitia Liečenie, profilaxiaRekreácia, oddych, bývanie

Ozdravenie priemy-selného a dopravného prostredia

Špecifiká využitia

Zohľadňujúce a cielene využívajúce zákonitosti alelopatie, aromato fyto terapie, vek a zdravotný stav človeka...

Zohľadňujúce základné poznatky z oblasti alelopatie, aromato fytoterapie, vplyvu na vek a zdravotný stav človeka...

Nezohľadňovanie základných poznatkov z oblasti alelopatie, aromato fytoterapie, vplyvu na vek a zdra-votný stav človeka...

1.2.4.4. Biofyzikálny vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka

Každý organizmus vytvára okolo seba energetické pole, zložené z vlnenia s rôznymi vlnovými dĺžkami. Táto problematika je dosial veľmi málo preskú-maná. Niektoré kultúry využívajú pozitívny biofyzikálny vplyv drevín na zís-kavanie energie zo stromov. Je však zistené, že samotný pobyt človeka v lese v spleti biopolí, alebo v blízkosti mohutných stromov so silným biopoľom má blahodárne účinky na zdravotný stav človeka.

Termín pole je jeden z kľúčových pojmov modernej fyziky a je škoda, že sa len veľmi pomaly a ťažko presadzuje do ostatných prírodných a medicín-skych vied. Podľa súčasných vedeckých poznatkov je náš svet tvorený dvoma formami – hmotou a poľom, pričom primárne je práve pole a vznik hmoty sa považuje iba za dôsledok narušenia symetrie unitárneho poľa a jeho ná-sledného rozpadu. Einstein túto novú skutočnosť charakterizoval nasledovne: „Na hmotu sa môžeme pozerať ako na vytvorenú takými oblasťami priestoru, v ktorých je pole nesmierne husté. V tomto novom druhu fyziky niet miesta aj pre pole, aj pre hmotu, pretože jedinou skutočnosťou je pole“. Bol objavený tiež všeobecný princíp, podľa ktorého každá zmena fyzikálneho stavu hmot-ného objektu vyvoláva tiež zodpovedajúcu zmenu príslušného poľa a naopak, každá zmena stavu poľa, spojeného s hmotným objektom, vedie k zmene tohto

90

Časť 1:

objektu. Keďže tento fyzikálny model má univerzálnu platnosť, vzťahuje sa aj na živé objekty, vrátane človeka. V takomto prípade sa používa pojem bio-pole. Jeho fyzikálnym základom je bioplazma. auru považujeme za tú časť biopoľa, ktorá je najbližšia k hrubohmotnému telu. Biopole môže vstupovať do interakcie s inými poľami, pričom dochádza k obojstrannej výmene energie a informácií. Táto skutočnosť zároveň vysvetľuje biokomunikáciu ako univer-zálny komunikačný mechanizmus v prírode. Je to schopnosť živých organiz-mov vzájomne komunikovať, dištančne si odovzdávať a prijímať informácie pomocou vlastných mechanizmov, ktoré sa uplatňujú za hranicami rozsahu bežných zmyslov. Spomínané objavy znovu potvrdzujú múdrosť a pravdivosť starej čínskej filozofie, ktorá našla podstatu skutočnosti vo vzťahu, zatiaľ čo západná filozofia ju hľadala v substancii.


antropické funkcie – biofyzikálny vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimál-ne podmienky pre prirodzenú optimálnu tvorbu bioenergetic-kých polí

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre prirodzenú tvorbu bioenergetic-kých polí

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obmedzené podmienky pre priro-dzenú tvorbu bioener-getických polí



1.2.4.5. Vplyv drevín a ich spoločenstiev na psychiku a správanie sa človeka

Rovnako psychika človeka je ovplyvňovaná biochemickými látkami a bio-fyzikálnym poľom drevín. Okrem toho je známy ukľudňujúci, alebo na druhej strane stimulujúci účinok rôzneho typu lesa, čo je spájané aj s farebnosťou, tvarmi a štruktúrou jednotlivých lesov.

Les má špecifické psychicko-estetické účinky vytvorené kombináciou svet-la a tieňa, farbami, tvarmi, vôňou, mikroklímou, zvukmi a pod. Významný je pocit pokoja, ticha a dojem samoty. Tieto pocity veľmi chýbajú v súčasných preplnených uliciach miest a dnes už aj dedín. Pobyt v lesoch je významným prostriedkom pre regeneráciu síl, pre liečenie telesných a duševných porúch. Treba však správne aplikovať aj tento vplyv lesa. Rôzna výška, rôzne druhy zelene majú rôzny vplyv na organizmus človeka.

91


Nemecké terapeutické pozorovania ukázali, že listnatý a zmiešaný les majú na liečenie duševných porúch pozitívny vplyv - vyvolávajú dojem sviežosti, jasu a radosti. Zato jedľová alebo smreková monokultúra vyvoláva u mnohých chorých pocity stiesnenosti a úzkosti.

K podobným záverom prišiel aj tjulPanoV (1968), ktorý zostavil tabuľku psychicko-emocionálnych účinkov krajinných faktorov na človeka. Z hľadiska účinku lesa vyplýva, že stimulačnepôsobí na človeka nepravidelne zmieša-ný dospelý lesný porast, ktorý má viacstupňovú štruktúru s ostrými obrysmi a siluetami, je mierne preriedený s lístím a ihličím s červenou až žltou farbou, bielou alebo červenohnedou borkou.

Ukľudňujúciúčinokmajú monokultúry alebo zmes dvoch mladých drevín, kde dominujú plochy. Štruktúra porastu je vhodná jedno, najviac dvojvrstvová s vlnovitými – mäkkými siluetami. Farba listov zelená, striebristá, modrozele-ná alebo tmavozelená, kôra hnedá, sivá až čierna. Pre tieto účely sú vhodnejšie uzavreté, husté porasty.

Tabuľka38.Psychicko-emocionálneúčinkylesnéhoprostredia(TjuLpanOv1968inGebLOvá2001)

prvok

účinok prvkov

stimulačný ukľudňujúci

veľmi aktívny aktívny málo aktívny neaktívny

vzrušujúci potešujúci Zasnený utišujúci

Druh porastovZmiešaný les (so skupinovým zmiešaním)

Nepravidelne zmiešaný les

Zmes dvoch drevín ploche dominujúcich

Monokultúry

Vek porastovZrelé a prestárle porasty

Dospelé porasty Stredný vek Mladé porasty

Štruktúra porastov Viacstupňová Viacvrstevná Dvojvrstevná Jednovrstevná

Siluety, obrysy Ostro rezané PílovitéVlnovité (mäk-ko)

Mäkké, alebo rovné

Hustota porastov Svetlé, otvorenéNepravidelné, otvorené

Husté, uzavretéVeľmi husté, silno uzavreté

Farba lístia (ihličia)Svetlo červená, žltá

Červeno až žltozelená

Zelená, strieb-ristá, modroze-lená

Tmavozelená

Farba kôryNačervenalá, biela

Červenohnedá Hnedošedá Šedá, čierna

92

Časť 1:


antropické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na psychiku a správanie sa človeka


možnosti využitia



Stanovišťu zodpo-vedajúca prírode blízka druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca optimál-ne podmienky pre pozitívne ovplyvnenie psychiky človeka

Mierne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca dobré pod-mienky pre pozitívne ovplyvnenie psychiky človeka

Značne pozmene-ná druhová, veková a priestorová štruktúra vytvárajúca obme-dzené podmienky pre pozitívne ovplyvnenie psychiky človeka



Špecifiká využitia

Zohľadňujúce a cielene využívajúce zákonitosti alelopatie, aromato fyto terapie, chromaterapie, psychológie, vek a zdra-votný stav človeka...

Zohľadňujúce základ-né poznatky z oblasti alelopatie, aromato fyto terapie, chromaterapie, psychológie, vplyvu na vek a zdravotný stav človeka...

Nezohľadňovanie základných poznatkov z oblasti alelopatie, aromato fyto tera-pie, chromaterapie, psychológie, vplyvu na vek a zdravotný stav človeka...

1.3.Zhrnutie–ďalšípostupriešeniaavyužitianavrhovanéhosystémuvbudúcnosti

V rámci lesníckych manažmentových plánov by mali byť stanovené iba principiálne obmedzenia pri hospodárení v lesoch určitej oblasti. Ich súčasťou by mal byť aj nezáväzný návrh optimálneho riešenia z hľadiska štruktúry, eko-logickej stability a funkčnosti lesných ekosystémov územia prislúchajúceho konkrétnemu hospodárovi. On si však sám zvolí pre neho najlepší spôsob hos-podárenia podľa reálnych možností integrovaného využívania funkcií lesov, ktoré obhospodaruje, samozrejme so zodpovedajúcim finančným úžitkom.

Na úrovni krajiny podstata riešenia spočíva opäť v jasnej a zrozumiteľnej kvantifikácii funkcií lesov s možnosťou ich využitia v danej krajine, ktorá bude predložená napr. v rámci programu rozvoja vidieka cez systém LEADER cieľo-vej skupine, ktorú tvorí samospráva obcí, vlastníci a nájomcovia pôdy a lesov, miestne akčné skupiny, štátne a verejnoprospešné organizácie, podnikatelia pôsobiaci v danej oblasti, občianske a záujmové združenia, profesijné komory a široká verejnosť. Takto poskytneme tejto skupine možnosti riešenia problé-mov danej oblasti pomocou využitia funkcií lesa, resp. drevín a ich spoločen-stiev v krajine, ale ich realizácia je na tejto skupine. Úspešnosť navrhovaného systému naznačujúceho smerovanie lesníctva závisí od systematickej edukač-

93


nej, propagačnej a osvetová činnosti, ako aj od legislatívnych aktivít a politic-ko-ekonomických aktivít využívajúcich princípy trhového mechanizmu hos-podárenia na základe ponuky a dopytu.

95

Ekonomické hodnotenie funkcií lesa

jozef tutka, Miroslav kovalčík

úvod

Lesy v lesnatých svetadieloch poskytujú ľudstvu značné množstvo produk-tov a služieb dennej a dlhodobej spotreby. Prispievajú tak významne mnoho-rakými spôsobmi k zabezpečovaniu materiálnych statkov ľudí a výrobných procesov a naviac i duchovných potrieb človeka. Poskytovanie týchto úžitkov sa realizuje cestou priameho a nepriameho využívania funkcií lesa, súvisiaci-mi so samotnou existenciou lesa a jeho účelovým i spontánnym obhospoda-rovaním.

Napriek výraznému znepokojeniu a nesúhlasu svetovej verejnosti nad osu-dom lesov, aj v súčasnosti pokračuje ešte v niektorých oblastiach svetadielov Afriky a južnej Ameriky ich nadmerné využívanie a exploatácia. Celá váha zodpovednosti za zachovanie, zveľaďovanie a racionálne využívanie úžitkov funkcií lesov spočíva preto na pleciach odborných inštitúcií a vlastníkov a ma-nažérov lesníctva celého sveta, Európy a jednotlivých štátov. Významne tomu napomáha aj mienka občianskej verejnosti, aktivovaná skvalitňovanou infor-movanosťou o lese a jeho užitočnosti pre ľudstvo a rovnováhu ekologických procesov na Zemi.

Polyfunkčná podstata lesných ekosystémov a rozvoj poznatkov o ich užitoč-nosti a využívaní vyústila v historickej dimenzii do polyfunkčného lesníctva súčasnosti. Odvetvie lesníctva, cestou vlastníkov a podnikateľských subjektov sprostredkúva a poskytuje úžitky ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií lesov, zodpovedajúce aktuálnemu dopytu a rámcovo i budúcim potre-bám. Ide najmä o zabezpečenie dreva ako suroviny pre priemyselné a energe-tické využitie, ostatných nedrevných produktov lesa, pozitívneho vplyvu na kvantitu a kvalitu zásob vody, ochranu pôdy, zachovanie biodiverzity, viaza-nie uhlíka, zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, poskytovanie priestoru pre rekreačné a zdravotné aktivity a celý rad ďalších služieb a vplyvov. Časť týchto úžitkov má charakter funkcií a služieb ekosystémov alebo externalít lesnej výroby. Lesníctvo ako odvetvie plní takto okrem ekonomickej stránky aj sociálne zabezpečenie pre značnú časť obyvateľstva vidieka cestou príjmov a zamestnanosti.

V súlade s lesníckou stratégiou EÚ, z ktorej sú odvodené aj základné ciele lesníckej politiky na Slovensku, je presadzované polyfunkčné obhospodaro-vanie a využívanie potenciálu funkcií lesa, v rámci uplatňovania princípu in-tegrovaného lesného hospodárstva. Funkčný potenciál lesov, ktorý tvorí časť

2. ekOnOmické hOdnOtenie Funkcií lesa

96

Časť 2:

prírodného bohatstva štátu by sa mal preto racionálne obhospodarovať, podľa možností i zlepšovať a trvale udržiavať. Spoločnosť sa musí cestou odbornej zložky lesníctva postarať o to, aby lesy okrem poskytovania úžitkov funkcií pre verejnosť, zabezpečovali aj primeranú a zaslúženú odmenu pre vlastníkov les-ného majetku a manažérov lesnej výroby, cestou spoločensky prijateľnej miery zisku. Tento prístup by si mala spoločnosť osvojiť vo vlastnom záujme, pretože vlastníci a manažéri lesníctva prispievajú svojou starostlivosťou nielen k trva-lej existencii lesa, ale aj k zabezpečovaniu udržateľných podmienok života na našej planéte. Les nie je klasický predmet podnikania, ktorý možno v prípade stratovosti jednoducho zrušiť a investovať do inej oblasti. Treba si uvedomiť, že les môže existovať bez ľudstva, ale ľudstvo s vysokou pravdepodobnosťou, pri súčasnej úrovni poznania, bez lesa asi nie.

Základným problémom obhospodarovania a využívania polyfunkčnej pod-staty lesných ekosystémov, cestou uplatňovaného integrálneho systému lesné-ho hospodárstva je nerovnováha medzi ponukou a reálnym dopytom. Aktuál-nu úroveň ponuky predstavuje tzv. model „spoločenskej objednávky“ úžitkov funkcií lesov a úroveň dopytu relevantné ekonomické krytie časti objemu tzv. spoločenskej objednávky. Reálny dopyt zodpovedá teda objemu komerčne rea-lizovaných produktov a služieb drevoprodukčnej a časti nedrevoprodukčných úžitkov funkcií lesa vo forme vylúčiteľných a nerivalitných, nevylúčiteľných a rivalitných a napokon vylúčiteľných a rivalitných verejných statkov. Eko-nomicky nie sú v rámci dopytu dostatočne alebo vôbec ekonomicky zabez-pečené ani časti jednoznačných prípadov spoločenskej objednávky, akými sú stavy ochranných lesov a lesov osobitného určenia a obmedzenia vyplývajúce z ostatných zákonných noriem. Čiastočne sa ekonomicky kryje táto časť spo-ločenskej objednávky uplatňovaním ekonomických nástrojov oslobodenia od daní, systémom dotácií, náhrad ujmy, odškodnenia, ap. Model ekonomických platieb vystihuje celý rámec tejto časti spoločenskej objednávky no ich skutoč-né plnenie je nedostatočné. Východiskom sú iba dve možné riešenia. Buď sa zreálni (zníži) úroveň, resp. objem spoločenskej objednávky alebo by sa mala uhradiť celá finančná čiastka spoločenskej objednávky zo strany štátu. Ten ako jej tvorca by mal aj garantovať jej úhradu v celej jej výške.

Ďalšia časť úžitkov lesných ekosystémov alebo externalít lesnej výroby a lesníctva vo forme nevylúčiteľných a nerivalitných verejných statkov sa javí vo vzťahu k vlastníkom týchto statkov tiež ako ekonomicky nezabezpečená. V podstate pri osvojovaní si týchto úžitkov funkcií a služieb lesných ekosysté-mov alebo externalít lesnej výroby majú ich spotrebitelia finančné výdaje v po-dobe platieb za služby a produkty na ich dosiahnutie v priestore a na vlastný proces ich konzumácie. Príjemcami týchto platieb sú podnikateľské subjekty iných rezortov, poskytujúcich služby pri samoobslužnom spôsobe využívania nevylúčiteľných a nerivalitných úžitkov funkcií lesných ekosystémov a exter-nalít lesnej výroby. Nepriamym príjemcom z týchto platieb je aj štát vo forme DPH a spotrebnej dane.

K riešeniu ekonomického zabezpečenia relevantného rozsahu spoločenskej potreby, teda aj zvýšenia dopytu po úžitkoch funkcií lesov a lesníctva by sa

97


mala využiť čo najširšia škála nástrojov lesníckej politiky. Jednou oblasťou týchto nástrojov by mali byť ekonomické, resp. i finančné ceny funkcií a slu-žieb lesných ekosystémov s identifikovanou a informačne aj s neidentifikova-nou úžitkovou hodnotou. Problematika hodnotového (ekonomického, resp. i finančného) oceňovania priamo i nepriamo trhovo realizovaných i nerealizo-vateľných úžitkov funkcií lesov bola predmetom riešenia čiastkovej úlohy 02 rezortného výskumu: Výskum metód a postupov ekonomického hodnotenia funkcií lesa v rámci hlavnej úlohy „Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesa v krajine“.

Na Slovensku sa v súčasnosti uplatňujú výsledky oceňovania drevopro-dukčnej funkcie lesa, ktoré sú aj v celom rozsahu spoločensky akceptované, le-gislatívne ukotvené a porovnateľné so štátmi EÚ i ostatných krajín s trhovým hospodárstvom.

Aj metodické postupy a výsledky oceňovania mimoprodukčných (verejno-prospešných) funkcií lesa, odvodené začiatkom 90-tych rokov, napriek vysokej úrovni nedokonalosti, sú tiež viac menej spoločensky akceptované, legislatív-ne zakotvené a využívané v hospodárskej praxi lesného hospodárstva a hos-podárstva SR.

Výsledkom vyššie uvedeného výskumu malo byť komplexnejšie hodnotové (ekonomické a finančné) ocenenie funkcií lesa, čo by viedlo k zlepšeniu posta-venia lesného hospodárstva v národohospodárskom systéme, v dôsledku rele-vantného vyjadrenia spoločenskej hodnoty jednotlivých zložiek lesného ma-jetku a funkcií a služieb lesných ekosystémov a lesníctva ako celku. Skutočná ekonomická sila lesníctva nespočíva iba v hodnote vyťaženého a predaného dreva, ale aj v neodkrytej hodnote doteraz poskytovaných a neposkytovaných verejnoprospešných funkcií lesa a služieb lesníctva.

Riešením problému ich kompenzácie sa v súčasnosti už zaoberajú naj-významnejšie lesnícke globálne i celoeurópske procesy a organizácie. V Akč-nom pláne EÚ pre lesy sa uvádza, že „Lesyplniamnohéfunkcie,ktorésane-zohľadňujúvcenáchobchodovanéhodrevnéhoanedrevnéhotovaru.Pretotrebastanoviť celkovúhodnotu lesova ich funkciíavytvoriťauplatňovaťnástrojenaúhradunákladovvýrobyasprostredkovaniaúžitkovtrhovone-realizovanýchproduktovaslužieb.“ V rezolúcii V2 Ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe konanej vo Viedni v roku 2003 sa ministri zodpo-vední za lesy dohodli, že „Trebasazameraťnaspoločnéprístupypriprak-tickomoceňovaníceléhorozsahunedrevnýchtovarovaslužiebazlepšovaťpodmienkypreichtrhovúrealizáciu“. Zhodli sa na tom, že „Ekonomickáži-votaschopnosťjekľúčovýmpilieromtrvaloudržateľnéhoobhospodarovanialesovamározhodujúcivýznampreudržanieamnohostrannýúžitoklesovprespoločnosť“. Tieto politické deklarácie a rozhodnutia sa už konkrétne pre-javili vo finančnom rámci EÚ na roky 2007 – 2013, keď v nariadení o podpo-re rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho fondu na rozvoj vidieka sa umožňujú napríklad platby v rámci NATURA 2000 a lesnícko-environmen-tálne platby. Pracovná skupina EHK OSN v roku 2006 vypracovala štúdiu: „Pravidlá pre platby za ekosystémové služby pri integrovanom manažmente

98

Časť 2:

vodných zdrojov“. Ďalej sa pri Stálom lesníckom výbore Európskej komisie vytvorila na roky 2007 – 2009 pracovná skupina pre hodnotenie a metódy kompenzácie nedrevných lesných produktov a služieb (MoraVčík akol. 2008).

2.1.Podstata,definícieamodelyštruktúryfunkcií

2.1.1.Podstataadefiníciefunkcií

Na základe poznania a životných skúsenosti človek priradil alebo prisúdil vonkajšiemu stavu, vplyvom, vlastnostiam, chovaniu a prejavom prírodných zákonitosti, odohrávajúcim sa v prírodných ekosystémoch a v rámci väzieb s okolitými ekosystémami určitý význam, ich funkciu pre človeka (ekumenu). Aj na Slovensku existujú súčasnosti dve formálne poňatia funkcií a služieb ekosystémov, pôvodcom ktorých je človek. Poňatia sa líšia zorným uhlom hľa-dísk a posudzovania vzťahu „človek – les, krajina“. Ide o poňatie: existenčné (ekosystémové, biogeocentrické) a utilitárne (antropocentrické, spoločenské). Podľaekosystémového poňatia funkcie a služby ekosystémov pôsobia v rámci „životodarných“ prírodných procesov na jednotlivé zložky ekosystému, vráta-ne ľudského, bez ohľadu na to, či ich človek využíva alebo nevyužíva. Funk-cie a služby ekosystémov sa považujú za „vplyvy,účinky,vlastnostiastavyekosystémov,ktorémajúhmotovo-energetickéizatiaľnepoznanéväzbynajednotlivézložkyekosystému(biotické,abiotické)iostatnésystémy“.

Významný posun v chápaní a posudzovaní úžitkov funkcií ekosystémov, ktorých časť sa pomenovala aj „službami ekosystémov“ nastal v druhej po-lovici minulého storočia v Amerike. Ide o historicky významný zvrat v názo-roch ekológov na podstatu „samovoľných“ funkcií a služieb ekosystémov, resp. externalít, uznaním ich spoločenskej užitočnosti vo forme funkcií a služieb. (alcaMoakol. 2006, krečMer 2006, haneMann 2007, coStanZa akol. 1997).

Utilitárne (antropocentrické, spoločenské), resp. i sociálno-ekonomické hľadisko vychádza z poznaných užitočnosti funkcií a služieb ekosystémov, identifikovaných a čiastočne alebo úplne už aj kvantifikovaných v naturálnych meracích jednotkách v rámci prírodovedného poznávacieho procesu.

Poslaním a úlohou ekonomiky, ktorá zisťuje podstatu zákonitosti a pravi-diel správania sa ľudí, ako aj mechanizmu vzniku a uplatňovania meradiel ľudských preferencií pre statky a úžitky prírody a zámerného výrobno-ob-chodného procesu tovaru (haneMann 2007) je posúdiť prvotné účinky, vply-vy, vlastnosti a stavy lesných ekosystémov podľa ich užitočnosti a funkcie pri uspokojovaní celej škály potrieb človeka a spoločnosti. Funkcie a služby eko-systémov sa považujú za tovar (produkty a služby) sprostredkovaný spravidla výrobno-marketingovým procesom subjektov lesníctva z prvotných funkcií a služieb ekosystémov (vplyvy, účinky, vlastnosti, stavy ap.). V konkrétnych sociálno-ekonomických podmienkach sa na základe ich užitočnosti, ekono-

99


mickej efektívnosti ich výroby a úrovni dopytu generuje ich trhová alebo iná ekonomická modelová hodnota pre spoločnosť alebo určité nárokové skupiny.

V publikácii Ekosystémy a kvalita ľudského života: rámec pre hodnotenie, ako výsledok medzinárodného programu: Ekosystémového hodnotenia milé-nia (Millenium Ecosystem Assessment – MA, 2003, alcaMo akol. 2006) sa hovorí všeobecne o ekosystémových službách. V rámci nich ľudia získavajú rôznorodé úžitky, zahrňujúce zásobovacie (potrava, drevo, pitná voda), regu-lačné (protierózne, klimatické), kultúrne (rekreačné, zdravotné) a podporné (tvorba pôdy, produkcia kyslíka).

Väčšina týchto tzv. ekosystémových služieb je spoločným produktom prí-rodných síl a činnosti a úsilia človeka (pracovného procesu). Služby ekosysté-mov ako produkt prírodných procesov, dispozícií a stavov, vo vecno-logickom zmysle pojmu služba existujú vo veľmi obmedzenej miere. Napríklad slnečné žiarenie, účinky vody a scenérie morí, obraz dennej a nočnej oblohy, obraz prí-rody, lesa, krajiny, životodarné prvky a zložky vzduchu ap. Tie sa v podstate priamo konzumujú ako dispozícia prírodných zdrojov bez nášho pričinenia (samoobslužne), v takom stave aký je momentálne k dispozícii. Ak si niekto nárokuje väčší úžitok z vymenovaných „služieb“, darov prírodných zdrojov, musí sa o to pričiniť svojou aktivitou. Za slnkom a morom väčšina ľudí cestuje. Pestrejšie obrazy prírody, lesa i kvalitnejší vzduch sa získajú, naším úsilím a výrobnými a nevýrobnými aktivitami (tutka akol. 2008).

Pri ekosystémovomhľadisku sa osvojila definícia a členenie funkcií lesov, vyplývajúce z pôsobenia lesa na jednotlivé zložky ekosystému i systémy okolia a ich spätných väzieb (Zachar 1989, čaBoun 2007). Z mnohých ekosystémových definícií funkcií lesa (VySkot 1999) možno zostaviť toto znenie definície:pod funkciou lesa, lesného ekosystému, možno rozumieť schopnosti, vplyvy a účinky prejavujúce sa na základných zložkách ekosystému a interakčných systémoch vrátane ľudského. Funkcie lesa existujú bez ohľadu na ich využitie človekom.

Zekonomicko-sociálnehohľadiskajekdispozíciinajväčší počet definícií funkcií lesa. Medzi najvystižnejšie definície možno zaradiť tieto: „funkcie lesa sú účinky, schopnosti a vplyvy lesných ekosystémov, ktoré využíva človek pri uskutočňovaní svojich cieľov a zámerov, teda sú to prejavy výrobného využitia lesa a aktivít lesného hospodára“ (Bartuněk 1994). „Funkcie lesa vyjadrujú prírodné a biologické danosti lesa, ktoré sú podkladom a prostriedkom uspo-kojovania ľudských potrieb“ (Matejíček 2003). „Funkcie lesa sú vyjadrením spoločenskej objednávky, ktoré lesné hospodárstvo plní na daných miestach v rôznom čase, v rôznych spoločenských podmienkach sú teda spravidla účelo-vé“ (ŠiŠák 2006). „Funkciami lesa je tiež schopnosť územia s lesmi poskytovať tovar a služby. Špeciálnou skupinou funkcií lesa sú verejnoprospešné funkcie lesa, ktoré predstavujú verejné statky a majú charakter združenej spotreby a nevylučiteľnosti“ (Matejíček (2003).

Z obsahu a prieniku existujúcich definícií pojmov vyplýva, že definí-cii funkcií lesa zodpovedá charakteristika vyjadrujúca stav spontánnych a usmerňovaných prírodných procesov ekosystému v podobe pojmov účinok,

100

Časť 2:

úžitok, schopnosť, vplyv, pôsobenie, informácia ap. Tento rámec definície je akceptovaný aj ústretovým prístupom teórie ekonómie životného prostre-dia. Základné sociálno-ekonomické aspekty sa uplatňujú pri spoločenskom zdôvodňovaní potreby poskytovania a výroby úžitkov značného rozsahu funk-cií lesa a pri ich rozdeľovaní. Z hľadiska výroby možno teda všetky funkcie lesa identifikované v zmysle ekosystémového hľadiska ďalej rozlíšiť ako inter-nality (produkčné) a externality (mimoprodukčné a samovoľné). Z pohľadu rozdeľovania možno zase celý tento subor funkcií rozdeliť na komerčné a verejnoprospešné. Tieto dve roviny rozlíšovania funkcií lesa identifikované príncípom ekosystémového prístupu sú v podstate základom sociálno-eko-nomického modelu štruktúry funkcií lesa.

Sociálno-ekonomické hľadisko z pohľadu funkcií ekosystémov rozlišuje aj funkcie odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (lesníctva).

Obsah pojmu funkcie a služby lesníctva alebo lesného hospodárstva má dve úrovne, resp. formy. Funkcialesnéhohospodárstvaprvejúrovne, v poní-maní jeho poslania a povinnosti mu vyplýva z ústavy, kompetenčného zákona, zákona o lesoch a ďalších legislatívnych noriem súvisiacich s odvetvím a vo vzťahu k iným odvetviam a rezortom a občanom. Tieto funkcie lesníctva zabezpečujú spravidla orgány štátnej správy, ale i vlastnícke a užívateľské sub-jekty lesníctva. Ďalej sú to služby a funkcie druhej úrovne, ktoré realizujú dodávatelia (podnikatelia a vlastníci) prác a činnosti pre výrobnú a obchodnú činnosť vlastníkov a obhospodarovateľov lesného majetku, čo zodpovedá cha-rakteristike pojmov vykonávanie a organizovanie prác, činnosť, práca, skutok v prospech niekoho ap.

2.1.2.Modelyštruktúryfunkciílesnýchekosystémov

Na základe analýzy a zhodnotenia sociálno-ekonomickej podstaty úžitkov a zahraničných poznatkov sa vygeneroval tento otvorený model štruktúry funkcií lesa.

F u n k c i e l e s a

I. KOMERČNÉ (TRHOVÉ)

drevopro-dukčná

Ostatné produkčné

venatórnavodohospo-

dárskaZdravotná

Sortimenty dreva Lesné plodyPrenáj. poľ.pozem.

Voda za úhradu Rekreačná

Nehrubie dreva Lesné huby Predaj poľ. právaUjma v hyg.pásmach

Liečebná

Drevo pňov Zverina

Kôra Liečivé rastliny

101


II. NEKOMERČNÉ (NETRHOVÉ, MIMOPRODUKČNÉ, VEREJNOPROSPEŠNÉ)

ekologické sociálne

Regionálneho charakteru

Svetového charakteruRegionálneho

charakteruSvetového charakteru

pôdoochranná klimatická Zdravotná prírodoochranná

Protierózna Viazanie CO2

Rekreačná Zachov. biodiverzity

Protideflačná Agroprodukčná Liečebná

Protizosuvná genetická

ProtilavínováVznik ekotyp. (druhov)

kultúrna

Brehoochranná Krajinotvorná

protiimisná Ochranárska

vodoochranná Prírodoochranná

Hydrická Vedecká

klimatická Obranná

2.1.3.Funkcieaslužbyodvetvialesníctva

1. Trvalo udržateľná konkurencieschopnosť a ekonomická sebestačnosť.

2. Zdrojová (čiastočne potravinová) bezpečnosť.

3. Podiel na rozvoji vidieka.

4. Domácej a zahraničnej spolupráce.

5. Zachovania kultúrneho dedičstva.

6. Protipožiarnej prevencie a ochrany.

7. Poznatková a informačná.

Určitý model štruktúry funkcií lesných ekosystémov by bolo možné vytvo-riť aj na základe názoru priemernej vzorky verejnosti. V rokoch realizácie vý-skumu ekonomického oceňovania funkcií lesa i lesníctva sa v rámci uplatnenia preferenčných metód oceňovania verejnoprospešných funkcií lesa a externalít lesnej výroby zisťovala aj dôležitosť jednotlivých funkcií v rozpätí 5-tich stup-ňov dôležitosti. Zistená skutočnosť je cestou relatívneho stĺpcového grafu zná-zornená na obrázku 10.

102

Časť 2:

Obrázok10.Dôležitosťfunkciílesovpodľadotazníkovéhoprieskumuvrokoch2006–2008navzorke4660respondentov

2.2.Metodicképrístupyekonomickéhooceňovaniafunkciílesa

2.2.1.Metodicképrístupyapožiadavkyvybranýchmetódoceňovania

2.2.1.1 Metódy oceňovania prejavených (realizovaných) preferencií

Na oceňovanie úžitku produktov a služieb výrobného procesu internalít, teda i lesnej výroby sa uplatňuje metóda trhovej ceny alebo sprostredkovaných trhových cien.

2.2.1.1.1 Metóda trhovej ceny

Uplatňuje sa na stanovenie a odhad ekonomickej hodnoty produktov a slu-žieb ekosystému, s ktorými sa obchoduje na komerčných trhoch. Metóda trho-vej ceny sa môže použiť na ohodnotenie zmien kvality, alebo kvantity tovarov a služieb. Využíva štandardné ekonomické metódy pre odhad ekonomických výhod predávaného tovaru, čo závisí od kvantity spotrebiteľských nákupov a ponuky pri rôznych cenách. Štandardnou metódou pre určenie hodnoty využívaných zdrojov je odhad spotrebiteľského prebytku a producentského prebytku s použitím trhovej ceny a údajov o množstve. Čistým ekonomickým prebytkom je suma spotrebiteľského prebytku a producentského prebytku.

18,0

1,5 0,8 3,1 5,1

12,0

4,07,1 5,9

5,7

15,7

12,4

21,5

14,5

16,2 19,524,9

28,3

18,0

27,0

44,4 30,6 27,7

29,7

32,2

33,8

3,4

12,0

23,2

40,0

21,3

3,27,2

13,3

39,4

36,9 37,1

2,2

11,0

16,7

35,9

34,144,6 46,2

36,6

12,3

30,6

18,1

47,1

30,7

0,93,10 %

20 %

40 %

60 %

80 %

100 %

veľmi dôležité

21,5

11,7

Pro

du

kcia

dre

va

Pro

du

kcia

lesn

ých

plo

dov

a h

úb

Tvo

rba

a oc

hra

na

pod

zem

nej

vod

y

Rek

reač

ná

(tu

rist

ická

,šp

orto

vá)

Lie

čebn

á

Och

ran

a p

ôdy

Och

ran

a p

roti

hlu

ku

Och

ran

a p

ríro

dy

Och

ran

a p

estr

osti

rast

lín

aži

vočí

chov Obr

ann

á

Och

ran

a p

roti

prí

rod

ným

neb

ezp

ečen

stvá

m

dôležité

stredne dôležité

málo dôležité

nedôležité

103


Použitie metódy je vhodné vtedy, ak je potrebné odmerať celkový eko-nomický prebytok vyplývajúci zo zvýšeného objemu produkcie, ku ktorému dôjde v prípade odstránenia faktora, ktorý vplýva na objem produkcie (napr. znečistenie priestoru). Hodnota spotrebiteľského prebytku sa zistí, ak od maximálnej hodnoty, ktorú sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za tovar, odráta-me hodnotu, ktorú platia v skutočnosti. Podobne, producentský prebytok je možné vypočítať, ak od celkovej tržby za tovar odpočítame celkové variabilné náklady vynaložené na ich produkciu. Preto je potrebné určiť rozdiel medzi ekonomickým prebytkom pred a po uzatvorení prevádzky. Prvým krokom je využitie trhových informácií na odhad funkcie trhového dopytu a spotrebiteľ-ského prebytku pred uzatvorením prevádzky. Funkcia dopytu je matematická funkcia, ktorá uvádza, koľko jednotiek tovaru bude nakúpených pri rôznych cenách. Funkciu trhového dopytu stanovíme, ak spočítame spolu všetky jed-notlivé funkcie spotrebiteľského dopytu. Druhým krokom je odhad funkcie trhového dopytu a spotrebiteľského prebytku predmetného statku po uza-tvorení prevádzky. Tretím krokom je odhad straty ekonomických výhod pre spotrebiteľov, vyplývajúce zo níženia zisku po zatvorení prevádzky. Pretože sa jedná o tovar sprostredkovaný trhom , musia sa zohľadniť straty producentov, ktoré sa určia cez stratu producentského prebytku. Preto je potrebné v prvom rade určiť producentský prebytok pred uzatvorením prevádzky.

Producentskýprebytokjedanýrozdielommedzicelkovýmitržbamizpre-danéhotovaruacelkovýmivariabilnýminákladmiichprodukcie.

Ďalej, je potrebné odmerať producentský prebytok po uzatvorení prevádz-ky. Ďalším krokom je vypočítať straty producentského prebytku.

Posledným krokom je výpočet celkových ekonomických strát vyplývajú-cich zo zatvorenia prevádzky – t. j. strata spotrebiteľského prebytku plus stra-ta producentského prebytku.

VyužitiemetódytrhovejcenyUplatnenie metódy trhovej ceny vyžaduje informácie pre výpočet spot-

rebiteľského prebytku a producentského prebytku. Tieto informácie by mali obsahovať údaje o výške dopytu pri rôznych cenách, plus údaje o ostatných faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť dopyt, napr. údaje o príjmoch obyvateľstva, demografické údaje a pod. Pri výpočte producentského prebytku sú nevyhnut-né údaje o variabilných nákladoch produkcie a tržby požadovaného tovaru.

Výhodymetódytrhovejceny _ metóda odráža ochotu jednotlivca platiť za náklady a zisky tovarov, s kto-

rými sa obchoduje na trhu, _ dostupnosť údajov o cenách, množstvách a nákladoch, _ metóda využíva údaje o aktuálnych preferenciách spotrebiteľov, _ pri tejto metóde sa používajú štandardné ekonomické postupy.

104

Časť 2:

Obmedzeniametódytrhovejceny

_ trhové informácie sú dostupné len pre obmedzené množstvo tovarov a slu-žieb poskytovaných ekologickými zdrojmi a nemusia zohľadňovať hodnotu všetkých produkčných využití zdrojov,

_ skutočná ekonomická hodnota tovarov a služieb nemusí byť plne zohľad-nená pri trhových transakciách, v dôsledku nedokonalosti trhu a zlyhania politiky,

_ musia byť zohľadnené sezónne odchýlky v cenách a iné faktory ovplyvňu-júce cenu,

_ použitie metódy pri zmenách väčšieho rozsahu, ktoré môžu ovplyvniť po-nuku a dopyt po tovare alebo službe, môže byť problematické,

_ vo väčšine prípadov metóda trhovej ceny nezohľadňuje trhovú hodnotu ostatných zdrojov a preto môže dôjsť k nadhodnoteniu zisku.

2.2.1.2 Metóda produktivity

Táto metóda sa používa v prípadoch, kde produkty alebo služby ekosys-tému sú využívané, spolu s ďalšími vstupmi, na produkciu trhových tovarov. Napríklad, kvalita zavlažovacej vody ovplyvňuje produktivitu poľnohospodár-skych plodín, alebo náklady spojené s čistením pitnej vody. Preto ekonomický zisk alebo zvýšená kvalita pitnej vody môže byť určená prostredníctvom zvý-šenia tržieb z vyššej poľnohospodárskej produkcie, alebo zníženia nákladov na prevádzku zdrojov pitnej vody.

Pri použití tejto metódy treba získať informácie o tom, ako zmeny kvality a kvantity prírodných zdrojov ovplyvnia:

_ produkčné náklady pre konečný produkt,

_ ponuku a dopyt pre konečný produkt,

_ ponuku a dopyt pre ostatné faktory produkcie.

Výhody metódy produktivity

_ jednoznačnosť metódy,

_ metóda je relatívne málo nákladná, v dôsledku dostupnosti relevantných podkladových údajov.

2.2.2.Metódyoceňovaniamimoprodukčných(verejnoprospešných)funkciílesa

Mimoprodukčné, resp. verejnoprospešné funkcie lesa sú verejné statky , ktoré majú spravidla charakter združenej spotreby, nevylúčiteľnosti a neri-

105


vality v spotrebe. Preto je ťažko očakávať pre takéto statky a služby vznik a re-álnu existenciu trhov. Mnoho environmentálnych statkov a služieb predsta-vuje spoločné vlastníctvo (commonproperty), alebo dokonca voľne prístupné zdroje (openaccess). Vlastne ocenenie sa môže samozrejme zrealizovať ale je nedokonalé. Akékoľvek kladné ocenenie verejnoprospešných funkcií lesa je lepšie ako žiadne (Seják 1999). Verejnoprospešné funkcie lesa, nech sú ocenené akoukoľvek metódou, nemôžu byť uplatnené a akceptované ako trhová veličina pokiaľ nie je ich úžitková hodnota konfrontovaná preferenciami spotrebiteľov v podmienkach trhu. Tovar ako produkt a služba nech predstavuje akúkoľvek časť verejnoprospešnej funkcie lesa stáva prostriedkom a zdrojom , ktorým sa lesnému hospodárstvu vracia aspoň časť celospoločenských úžitkov, ktoré nie sú zahrnuté v cene dreva (Bartuněk 1996).

Na hodnotenie verejnoprospešných funkcií lesa existujú v rámci metód hodnotenia verejných statkov špecifické metódy a metodické prístupy. Jedná sa v podstate o metodické prístupy kvantifikácie nákladov alebo výnosov. Se-kot, SchWarZBauer (1995) vo svojej práci delia peňažné prístupy oceňovania na dva druhy metód (tab. 40):

1. nákladovo orientované prístupy,

2. výnosovo orientované prístupy.

Nákladovoorientovanéprístupy sa v súvislosti s oceňovaním úžitkov ži-votného prostredia označujú tiež ako autoritatívne postupy, keďže ocenenie sa realizuje prostredníctvom rozhodnutia účastníkov. Tieto prístupy sa môžu rozlíšiť na tieto skupiny: nákladovámetódavužšomzmysle (dispozičné ná-klady), metódyreprodukčnýchnákladov,metódyhraničnýchnákladovame-tódyalternatívnychnákladov. Tiež môžu prihliadať na stratuhodnotyma-jetku.

Pri výnosovo orientovaných prístupoch sa realizuje ocenenie prostred-níctvom zúčastnených osôb v zmysle ich individuálnej platobnej preferencie. Túto skupinu členia ďalej autori na metódy orientované na stranu producenta a spotrebiteľa. Schäfer (1989) zaraďuje do tejto skupiny aj metódu úspory ná-kladov, metódu dôchodku producenta, metódu tvorby hodnoty v užšom zmys-le. Pri prístupoch orientovaných na spotrebiteľa sú k dispozícií dve skupiny postupov. Priame postupy zachytenia preferencií sa zakladajú na anketovaní spotrebiteľov, pričom sa môže diferencovať medzi skutočnou anketou a expe-rimentálnou anketou. Charakteristický zástupca anketového prístupu je pod-mienená oceňovacia metóda (Contingent Valuation Method – CVM). Skupina nepriamych postupov je charakteristická tým, že sa môžu získať hodnotové indikátory zo sledovaného správania sa spotrebiteľa. V tejto súvislosti autori uvádzajú: metódu cestovných nákladov (Travel Cost Method – TCM), ocene-nie krivky dopytu, metódu vstupnej ceny, metódu hrubých výdavkov, metódu celkového nákladu, prístup vyvarovania sa nákladom, metódu časových výno-sov a metódu hodnoty krajiny (Hedonic Price Method – HPM).

106

Časť 2:

Tabuľka40.Metodicképrístupyhodnoteniafunkciílesa

nákladovo orien-tované prístupy

výnosovo orientované prístupy

* Nákladové metódy v užšom zmysle

* Metódy reprodukč-ných nákladov

* Metódy hraničných nákladov

* Metódy alternatív. nákladov

* Metódy celkových nákladov

metódy oriento-vané na stranu

producenta

metódy orientované na stranu spotrebiteľa

* Metódy úspory nákladov

* Metódy dôchodku producenta

* Metódy tvorby hodnoty v užšom zmysle

Priame postupy Nepriame postupy

* Podmienená oceňovacia metóda (CVM)

* Metódy trhových cien

* Metódy sprostred-kovaných trhových cien

* Metódy hrubých výdavkov

* Metódy cestovných nákladov

* Ocenenie krivky dopytu

* Metódy vstupnej ceny

* Metódy časových výnosov

* Hedonic Price Method

Zdroj:SekOT, Schwarzbauer 1995,doplnenéTuTka 2008.

V modeli štruktúry metód oceňovania životného prostredia a verejno-prospešných funkcií lesa podľa Sejáka (1999) sú začlenené metódy oceňovania verejnoprospešných funkcií, ktoré vychádzajú z ochoty platiť za určitú hod-notu rekreačnej funkcie alebo prírodný statok, službu alebo zlepšenie kvality prostredia do skupiny preferenčných metód. Do druhej skupiny metód, za-ložených na nepreferenčných prístupoch, patria zase metódy kvantifikácie výdajov užívateľov a producentov úžitkov rekreačnej funkcie (tab. 41).

Tabuľka41.RozdeleniemetódpodľaSejáka 1999

1. preferenčné 2. nepreferenčné

Metódy odhalených preferen-cií (nepriame metódy)

Metódy zisťovania preferencií ľudí (priame metódy)

– Metódy nákladov na obnovu

– Metódy alternatívnych nákladov

– Metódy nákladov odvrá-tenia

– Metódy nákladov získania – Riziková analýza – Metódy funkcie škôd

– Hedonická oceňovacia metóda

– Metóda cestovných nákla-dov

– Model mzdového rizika – Metóda obranného sprá-vania sa

– Metódy kontingentného (podmieneného) oceňova-nia (CV-metódy)

– Experiment

Podobne je možné identifikovať zaradenie preferenčných metód oceňova-nia a metód kvantifikácie výdajov užívateľov a producentov rekreačnej funkcie lesov v modeli rozdelenia metód oceňovania funkcií lesa podľa Braden, kol-Stada (1991) ako i Pearcea (1993), ktorí rozlišujú tri, resp. štyri skupiny metód (tab. 42).

107


Tabuľka42.Rozdeleniemetódpodľabradena a kOLSTada (1991) a pearce(1993)

1. metodický kon-cept produkčnej

funkcie domácnosti

2. prístupy hedonických

cien

3. priame zistenie

preferencií

4. konvenčný prístup trhovej

hodnoty (Pearce 1993)

– Metódy cestovných nákladov

– Metódy vyhnutia sa nákladom

– Metódy obranných (defenzívnych) nákladov

– Hedonické oceňo-vanie nehnuteľnosti

– Hedonický mzdový prístup

– Contingent Valua-tion Method

– Nákladová metóda škôd

– Nákladová metóda náhrady

– Nákladová metóda získania úžitku

Tabuľka43.RozdeleniemetódpodľaTuTku, LinderOvej (1995)

prístupy

atomistické globálne (súhrnné)

Ocenenie úžitku každej identifikovateľnej verejnoprospešnej funkcie

Ocenenie združeného efektu verejnoprospešných funkcií

Prístupy v oceňovaní verejnoprospešných funkcií uplatňované na Sloven-sku možno rozdeliť na atomistické a globálne, resp. súhrnné (tab. 43). Atomis-tické prístupy oceňujú úžitok každej dostatočne definične i vecne identifikova-teľnej verejnoprospešnej funkcie. Podstatou je definovanie úžitku jednotlivých funkcií a jeho vyjadrenie v technických a napokon v hodnotových jednotkách.

Pri globálnom oceňovaní verejnoprospešných funkcií sa jedná naopak o ocenenie združeného efektu verejnoprospešných funkcií na základe typo-logických, ekologických, resp. iných integrujúcich kritérií. V tomto prístupe oceňovania verejnoprospešných funkcií sa ich hodnota vyjadrila v reláciách k hodnote drevoprodukčnej funkcie lesa podľa lesných vegetačných stupňov a radov, resp. hospodárskych súborov lesných typov. Podstatou metodického postupu je ocenenie užitočností verejnoprospešných funkcií podľa metodiky PaPánka (1978) a stanovenie relatívnych pomerov (v %) medzi verejnoprospeš-nými a produkčnými funkciami lesa (tutka, linderoVá, 1995).

So zámerom docielenia relevantného výsledku oceňovania odporúča sa vo všeobecnosti použiť najmenej dve rozličné metódy oceňovania alebo v rámci jedného prístupu viaceré varianty. Pritom však treba zvážiť stupeň zvýšenia spoľahlivosti informácie oceňovania vo vzťahu k zvýšeným nákladom na ich získanie (Sekot, SchWarZBauer, 1995).

V skupine atomistických metód sa v danej dobe evidovali a pre oceňovanie jednotlivých funkcií využívali tieto metódy:

_ metódy trhových cien,

_ metódy tieňovej ceny (Shadov Price method – SPM),

_ metódy substitučné,

_ metódy nákladov príležitosti (zmeškaných príležitosti),

_ metódy expertné,

108

Časť 2:

_ metódy kompenzačné,

_ metódy akcie-reakcie (dose-response),

_ metódy prevenčné ap.,

_ preferenčné kontingentové dotazníkové metódy (Contingent Valuation Method – CVM),

_ preferenčné metódy cestovných nákladov (Travel Cost Method – TCM),

_ implicitné oceňovacie metódy (Hedonic Price Method – HPM) ap.

2.2.2.1 Nepreferenčné prístupy oceňovania mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesa

2.2.2.1.1 Metóda nákladov na obnovenie (Replacementcosts)

Metóda vychádza z hodnotenia straty alebo poškodenia úžitku funkcie (služby) pomocou nákladov potrebných na jej náhradu alebo obnovenie. Ná-klady vyjadrujú spravidla agregovanú veličinu úžitkov funkcie alebo nákladov alebo iba jednu z nich v trhových cenách. Položka nákladov pozostáva buď z veličiny straty biologickej hodnoty alebo čiastky mimoriadnych finančných alebo ekonomických nákladov. Základným predpokladom metódy je, že tieto náklady predstavujú spodnú hranicu skutočnej hodnoty analyzovaného úžit-ku (Pearce a Moran 1994), t. j. že úžitok má minimálne takú hodnotu ako ná-klady na jeho obnovenie (farBer akol. 2006). Keďže odhady takejto položky nákladov nie sú veľmi problematické, môže mať alebo už má tento metodic-ký prístup pomerne široké a časté uplatnenie. Informácie pre ocenenie touto metódou sa získajú buď priamo zisťovaním skutočných výdavkov pri obnove poškodených alebo obmedzenia vyžívania úžitkov prírodných zdrojov, ďalej z účtovnej, štatistickej alebo prvotnej sociálno-ekonomickej evidencie pod-nikateľských subjektov. V krajných prípadoch sa podklady získajú aj profesi-onálnym odhadom týchto nákladov. Metódu možno použiť pre kvantifikáciu hodnoty prírodoochrannej funkcie lesa (tutka 2001), odhad hodnoty proti-povodňovej ochrany a regulácie zásobovania vodou zalesnených území ako prirodzených bariér (Pearce a Moran 1994), určenie hodnoty priradenia alebo zrušenia danej lokality v sieti rezervácií (caBeZa a Moilanen 2006) ap.

109


2.2.2.1.2 Metóda alternatívnych nákladov (opportunitycosts) prevencie a kompenzácie

Podstatou metódy je kvantifikácia nákladov realizácie náhradných tech-nických, biologických a iných zariadení a riešení, ktoré majú svojimi úžitkový-mi parametrami rovnocenne nahradiť úžitkovú hodnotu oceňovaných funkcií lesa. Ide napríklad o výstavbu vodných nádrží o kapacite retenčnej a akumu-lačnej schopnosti funkcie lesov na určitom území, ďalej odstraňovanie náno-sov usadenín, ktoré sa musia v určitých časových intervaloch odstraňovať, z vodných nádrží pretože zmenšujú ich priestor. Z porovnania hodnoty poten-ciálu erózie povodia konkrétnej nádrže a množstva splavenín odstránených pri čistení nádrže sa odhadol koeficient zadržania pôdnych splavenín v povodí.

2.2.2.1.3 Metóda akcie-reakcie (Dose-response)

Tento metodický postup je založený na zisťovaní vplyvu alebo vzťahu, dru-hu, príčiny a intenzity pozitívneho ovplyvnenia alebo poškodenia životného prostredia a efektom (dôsledkom) poškodenia vyjadreným veličinou efektu alebo škody. Efekty vplyvov a príčiny poškodenia a jej kvantitatívna veličina súvisia so zmenou stavu určitých funkcií ekosystémov životného prostredia alebo prírodného zdroja. Veličina efektu vplyvu alebo škody sa vyjadruje po-mocou trhových alebo tieňových cien spravidla trhovo realizovaných funkcií ekosystémov.

Skutočný vplyv alebo poškodenie sa určí z funkcie akcie-reakcie, t. j. zá-vislosti zmeny stavu ekosystému a prostredia od úrovne faktora spôsobujú-ceho zmenu. Peňažné ohodnotenie pozitívneho vplyvu alebo poškodenia sa získa ako súčin kvantifikovanej úrovne vplyvu a poškodenia a jednotkovej ceny fyzického prírastku efektu alebo straty pri poškodení. Príkladom pou-žitia tohto metodického postupu pri kvantifikácii pozitívneho vplyvu je vplyv okrajov lesných porastov, vetrolamov a účelových výsadieb stromov na úrodu poľnohospodárskych plodín. Naopak pri použití tohto metodického postupu pri stanovení škody v dôsledku určitej úrovne poškodenia ide o kvantifikáciu vplyvu emisií na objemový a hodnotový prírastok lesných ekosystémov, stano-venie hodnoty vplyvu znečistenia ovzdušia na zdravie, vegetáciu, pôdnu eró-ziu a pod. Metóda sa teda využíva v prípadoch, kedy sú známe vzťahy akcie-reakcie medzi zmenami prostredia a obchodovateľnými komoditami, a preto nie je vhodná na ohodnocovanie neúžitkových hodnôt (Pearce a Moran 1994).

110

Časť 2:

2.2.2.2. Preferenčné metodické prístupy

2.2.2.2.1Metodické princípy a požiadavky CVM

Základný princíp CVM je, respondentom popísať hypotetickú situáciu na trhu pre určitý oceňovaný statok a podľa týchto popísaných okolnosti zistiť ná-sledne ich maximálnu ochotu platiť za tento statok (Mitchell, carlSon 1989). Fakt, že metóda podmieneného oceňovania sa zakladá na tom, ako respon-denti ocenia verejný statok alebo službu, je zdrojom najväčších prednosti ale aj nedostatkov tejto metódy (elSaSSer 1996, löWenStein 1994). Pre získanie spoľahlivých a relevantných výsledkov hodnotiacej štúdie je potrebné overiť niektoré detaily pri návrhu jednotlivých otázok dotazníka. V literatúre je uve-dené mnoho prvkov CVM štúdie, ktoré je potrebné splniť (Mitchell, carlSon 1989, BateMan akol. 1997):

_ Voľba platobného mechanizmu,

_ Formulácia otázok hodnotenia,

_ Voľba WTP (ochota platiť) resp. WTA (ochota akceptovať vylúčenie z vyu-žívania),

_ Odvodenie rozsahu ankety,

_ Ďalšie aspekty anketového prieskumu.

Voľbaplatobnéhomechanizmu

Stanovenie platobného mechanizmu (paymentverhicle) sa musí realizo-vať takým spôsobom, aby sa respondentom fiktívne peňažné transakcie javili ako skutočné. Pre oceňovanie hodnoty užívania nejakej oblasti by mohli pri-chádzať do úvahy poplatky za vstup. Ďalšie možné spôsoby sú podpora orga-nizácií, ktoré majú na starostí danú oblasť alebo platby do účelového verej-noprospešného fondu. Zlepšenie rekreačnej alebo aj ostatných funkcií lesa by sa mohla oceniť prostredníctvom daní alebo poplatkov Je potrebné testovať rozličné platobné mechanizmy v jednej štúdií (BateMan akol. 1997).

Formuláciaotázokhodnotenia

V podstate sa môže rozlíšiť päť rozličných spôsobov stanovenia hodnotia-cich otázok (Mitchell, carlSon 1989):

_ Licitačné hry – biddinggames,

_ Otázky s voľnou škálou hodnôt – open-endedquestions,

_ Forma platobných kariet – payment-cardformats,

_ Otázky áno/nie – dichotomous-choisequestions,take-it-or-leave-itques-tions,

_ Podmienené techniky poradia – contingent-rankingtechniques.

111


VoľbaWTPverzusWTAProblém či vybrať ochotu jednotlivcov platiť za daný statok (WTP – wil-

lingness to pay) alebo ich akceptáciu na vylúčenie z užívania daného statku (WTA – willingness to accept) je hlavne záležitosťou vlastníckych práv: Chcú si respondenti svoje príslušné právo ďalej uplatňovať (WTA) alebo si chcú toto právo kúpiť (WTP)? Pri verejných statkoch, na ktoré existujú kolektívne práva, nie je táto otázka vždy jednoducho zodpovedateľná.

OdvodenierozsahuanketyModerné prieskumy sú výsledkom dvoch kľúčových metodologických vý-

vinov. Prvým je pravdepodobnostný výber vzorky, ktorý umožnil, že výsledky prieskumov môžu byť presné projektované na rozsiahlu populáciu. Druhý vý-vin na ktorom moderný prieskum spočíva je umenie anketovať ľudí. Tieto dva predpoklady je potrebné zohľadniť pri odvodení vzorky.

ĎalšieaspektyanketovéhoprieskumuVo väčšine CVM – štúdií sa nekladú len otázky pre stanovenie hodnoty ve-

rejného statku. V mnohých prípadoch je nevyhnutné overiť hodnotovú funkciu daného verejného statku ekonometrický na spoľahlivosť a platnosť výsledkov. Porovnávania takéhoto druhu používajú väčšinou hodnotu prírodného statku ako závislú premennú a socio-ekonomické veličiny respondentov ako nezávis-lé, objasňujúce premenné. Typické veličiny sú:

_ príjem osôb alebo domácnosti,

_ vek respondentov,

_ vzdelanie a povolanie, ktoré respondent vykonáva,

_ účasť na hodnotenom statku (napr. poznatky o statku, vlastníctvo hodno-teného statku a pod.),

_ využívanie hodnoteného verejného statku (napr. častosť návštevy nejakej rekreačnej oblasti),

_ bydlisko a veľkosť obce, v ktorej respondent býva,

_ politické postoje (napr. volebné správanie, člen ekologickej organizácie a pod.).

2.2.2.2.2 Metodické princípy a požiadavky TCM

Rozhodovanie spotrebiteľa nie je založené iba na cene, ale aj na všetkých stratách obetách, ktoré musí podstúpiť pre dosiahnutie benefitov vytvorených určitými statkami alebo službami. Ak by bola zaplatená suma (p) jedinou obe-tou pre spotrebiteľa, funkcia dopytu po tomto statku bez iných substitútov by bola vyjadrená funkciou x=f(p).Táto funkcia zohľadňuje príjem a preferencie konzumenta (Fondatione E.E. Matei).

112

Časť 2:

Avšak konzument má často aj ďalšie náklady (c) na určitý statok alebo služ-bu okrem platenej ceny, napr. výdaje, cestovné náklady, strata času a stres z preťaženia, súťaživosti. V tomto prípade je funkcia dopytu nasledujúca: x=f(p,c).Inými slovami, cena je nedokonalým meradlom nákladov na daný sta-tok zo strany nakupujúceho.

Funkcia užitočností spotrebiteľa sa môže rozdeliť na dve častí. Prvá časť nech je vyjadrením trhových statkov a služieb (x

1), druhá časť tejto funk-

cie nech zobrazuje verejné statky (x2), ktoré konzument v rámci obmedzení

prostredníctvom svojho príjmu spotrebováva. Väčšina trhových statkov má nízke náklady na ich dosiahnutie (c

1=>0), ktoré môžu byť zanedbateľné, avšak

konzument platí za ne trhom stanovenú cenu (p1). Pri verejných statkoch je vo

väčšine prípadov opačne. Náklady na ich dosiahnutie (c2>0) sú oveľa vyššie,

resp. nezanedbateľné, ale na druhej strane konzument za ne neplatí trhom sta-novenú cenu (p

2=0) a táto cena sa väčšinou rovná nule, resp. môže byť zane-

dbateľná. Typickým príkladom takéhoto verejného statku je rekreácia v lese, ktorá je bezplatná ale náklady na jej dosiahnutie nie sú nezanedbateľné a sú v značnej miere vyjadrené cestovnými nákladmi a prípadne nákladmi na uby-tovanie. Na základe týchto podmienok užitočnosť maximalizujúca správanie spotrebiteľa závisí na:

_ jeho preferenciách po určitom statku [u(x1,x

2)],

_ jeho rozpočte (R),

_ cenách súkromných statkov a služieb (p1),

_ prístupových nákladoch k miestu rekreácie (c2).

Metóda cestovných nákladov je založená na hypotéze, že zmeny v prístu-pových nákladoch určitého miesta rekreácie majú rovnaký efekt ako zmeny trhových cien a takisto množstvo návštev, resp. množstvo spotrebovaného ve-rejného statku sa znižuje zvyšujúcimi sa nákladmi na návštevu.

2.2.2.2.3 Hedonic Price Method – implicitná metóda ocenenia požitku, efektu (HPM)

Tento metodický prístup poskytuje nástroj pre stanovenie stupňa blaho-bytu z bežných rozdielov v cenách nehnuteľností. Ak ceny nehnuteľností od-rážajú úroveň kvality životného prostredia (napr. rôzny podiel zelene, kvalita ovzdušia a pod.), potom je možné ohodnotiť dopyt po verejných statkoch (ako je napr. čistý vzduch) z rozdielov cien prezentovaných na súkromných trhoch. Modely hedonickej hodnoty kvantifikujú podiel trhových a netrhových kompo-nentov statku, kvôli jeho rovnovážnej trhovej cene (Mckenney a Sarker 1994).

Implicitná cenová metóda, anglické synonymum – “Hedonic Price Method” (HPM) sa využívala v poslednom období jednotlivo pre oceňovanie určitých špecifických lesníckych verejnoprospešných služieb. Touto metódou sa kvanti-fikuje hodnota (realizuje) peňažné ocenenie verejného statku, implicitne – zis-

113


ťovaním a meraním efektu vplyvu verejného statku na cenu tovarov reálneho trhu (náhradný trh) napr. obraz krajiny → cena pozemkov, nehnuteľnosti (Ba-teMan 1993, s. 56). Keďže aj iné efekty ako je predmetný verejný statok môžu ovplyvňovať cenu na skutočnom trhu, musí sa z nich izolovať špecifický vplyv verejného statku. Ak sa podarí stanoviť marginálne cenové rozdiely prísluš-ných trhových tovarov, resp. majetku pri rozličných stavoch kvality a kvantity (existencia – neexistencia, prírastky alebo rozličné stupne intenzity) verejného statku, môže sa z toho odvodiť hodnota tohto verejného tovaru (úžitku prírod-ného zdroja).

Teoretický by mohol každý skutočný trh slúžiť ako porovnávacia báza pre HPM za predpokladu, že je ovplyvňovaný prostredníctvom verejného statku. V praxi to boli a sú prevažne trhy nehnuteľnosti prípadne vybrané ceny domov a pozemkov, ktoré sa zohľadnia pri oceňovaní (BateMan 1993, s. 56). HPM vy-chádza z toho, že tieto ceny nehnuteľností sú ovplyvňované prostredníctvom rozličných faktorov a pritom aj krajinou a okolitým prostredím. Izolovaný ce-nový rozdiel, teda ten, ktorý je ovplyvnený prostredníctvom existencie verej-ného statku, sa využíva v tomto prípade ako ochota platiť (willingnesstopay, WTP), ktorú je ochotný kupec verejného statku zaplatiť.

Metóda HPM má tu výhodu, že namiesto hodnotenia určitého rekreačného aspektu, sa hodnotia skupiny atribútov, ktoré charakterizujú biotické (vege-tačný typ, veľkosť a divo žijúca zver) a abiotické (cesty, táboriská a iné príslu-šenstvá) atribúty lesného ekosystému. Okrem typov ekosystémových atribú-tov, ktoré sa hodnotia touto metódou sú jej atribútmi aj samotné rozhodnutia. Pretože odhady hodnôt môžu byť priamo porovnateľné s nákladmi a plánova-ním, teda rozhodovanie sa stáva ľahším (holMeS akol. 1995).

2.3.Výsledkyoceneniavybranýchfunkciílesa

2.3.1.Oceňovanieprodukčnýchfunkciílesa

2.3.1.1 Hodnota drevoprodukčnej funkcie lesov

2.3.1.1.1 Trhová cena sortimentov dreva

Od roku 1992 realizujú vlastníci a držitelia lesného majetku a obchodníci s drevom slobodný predaj širokej škály sortimentov dreva. Sortimenty sa čle-nia podľa skupín drevín a hrúbkových tried. Vlastná tvorba cien sa generuje podľa zaznamenaného vývoja v minulých rokoch a aktuálnej situácie v úrovni ponuky a dopytu na domácich a zahraničných trhoch s drevom. Cenovú úro-veň sortimentov dreva významne ovplyvňuje úroveň ponuky a dopytu na trhu s drevom a hlavne stav a vývoj ekonomiky v Európe a vo svete. Úzku väzbu úrovne predaja dreva a hlavne úrovne ceny na svetovú ekonomiku dokumen-tujú posledné dva roky, keď došlo k svetovej ekonomickej kríze, čo sa výrazne prejavilo v úrovni speňaženia dreva aj na Slovensku tabuľka 44 a obrázok 11.

114

Časť 2:

Tabuľka44.PriemernécenydrevavSRvrokoch2008–2009v€.m-3

sortimenttuzemská cena exportná cena tuzemsko + export

2008 20092009/ 2008

2008 20092009/ 2008

2008 20092009/ 2008

Ihličnatédrevo

Výrezy I. triedy 126,20 — — 137,42 — — 133,31 — —

Výrezy II. tr. 101,77 51,78 0,51 113,92 50,26 0,44 102,97 51,01 0,50

Výrezy III. A, B triedy

53,21 42,66 0,80 49,29 45,83 0,93 53,08 42,90 0,81

Stĺpy 45,41 44,09 0,97 — — — 45,41 44,09 0,97

Banské drevo 54,04 40,26 0,75 35,48 28,15 0,79 51,25 35,13 0,69

Žrde 27,05 24,42 0,90 36,35 18,67 0,51 27,05 24,07 0,89

Vlákninové drevo

26,22 22,01 0,84 31,67 25,84 0,82 26,79 22,63 0,84

Drevo na ener-getické účely

10,79 10,51 0,97 — — — 10,79 10,51 0,97

Palivové drevo 15,67 15,05 0,96 8,33 11,18 1,34 15,60 15,00 0,96

Vybrané sorti-menty spolu (r. 1 až 9 )

44,21 34,50 0,78 40,86 34,94 0,86 44,05 34,54 0,78

Drevo ihličnaté na pni

23,87 13,23 0,55 — 9,40 — 23,87 13,23 0,55

Surové ihlična-té kmene

39,04 35,43 0,91 51,92 40,23 0,77 39,90 36,10 0,90

Ihličnaté drevo spolu

43,15 32,71 0,76 40,86 35,37 0,87 43,05 32,96 0,77

Listnatédrevo

Výrezy I. triedy 336,72 222,81 0,66 352,65 259,53 0,74 344,72 238,59 0,69

Výrezy II. tr. 155,68 122,96 0,79 205,37 168,92 0,82 170,92 135,33 0,79

Výrezy III. A, B triedy

60,05 46,92 0,78 63,33 58,61 0,93 60,15 47,40 0,79

Banské drevo 62,50 39,77 0,64 — — — 62,50 39,77 0,64

Žrde 57,03 50,54 0,89 — — — 57,03 50,54 0,89

Vláknin. a ne-triedené drevo

37,01 31,93 0,86 49,06 39,99 0,82 37,18 32,23 0,87

Drevo na ener-getické účely

18,82 17,76 0,94 — — — 18,82 17,76 0,94

Palivové drevo 31,04 32,38 1,04 — — — 31,04 32,38 1,04

Vybrané sorti-menty spolu (r. 14 až 21 )

46,34 37,05 0,80 80,40 52,14 0,65 47,10 37,60 0,80

Drevo listnaté na pni

16,10 11,98 0,74 — — — 16,10 11,98 0,74

Surové listnaté kmene

39,30 34,36 0,87 — 53,97 — 39,30 35,72 0,91

Listnaté drevo spolu

45,71 36,58 0,80 80,40 52,15 0,65 46,47 37,14 0,80

Ihličnaté + listnaté drevo spolu

44,02 33,96 0,77 47,93 37,80 0,79 44,18 34,26 0,78

Zdroj:ZelenásprávaLHSR2010,NLC–LVÚZvolen.

115


Obrázok11.Vývojpriemernéhospeňaženiavrokoch2000–2009ZdrojZelenasprávaLHSR2010,NLC-LVÚZvolen.

2.3.1.2 Metodické princípy oceňovania lesného porastu

Podstatou oceňovania lesných porastov je hodnotové vyjadrenie časti sku-točnej bioprodukcie lesného ekosystému v určitej fáze reprodukčnej doby, resp. veku porastov. Prečo iba časti bioprodukcie? Pretože sa berie do úvahy len produkcia stromovitej zložky porastov, a z nej iba nadzemná časť hrubi-ny, s hrúbkou v prsnej výške (1,30 m) viac ako 7 cm. V konkrétnych prípadoch lesných porastov ide v podstate o určenie ceny dreva jeho stromovia, spravi-dla v rozpätí veku od 1 – 160 rokov. V prípadoch oceňovania lesných porastov sa zhodnocuje predovšetkým úžitková hodnota jednotlivých drevín porastu v kontexte historicky nadobudnutej užitočnosti produkovaného dreva. Podiel človeka v prírodno-výrobnom procese prezentujú vklady práce a znalosti a ka-pitálu, vo forme investícií, materiálu a energie. Aj keď podiel pracovného pro-cesu na celkovom prírodno-výrobnom procese, reprezentovanom vegetačnou dobou, je iba nepatrný (asi 0,00003), vklady vlastníkov a podnikateľov do lesa by sa mali na trhu týchto komodít zhodnocovať aj s primeraným podnikateľ-ským ziskom. Znamená to teda, že vklady do pestovania lesa a zabezpečovania celej škály funkcií sa musia vlastníkovi (podnikateľovi v lesníctve) vrátiť s pri-meraným zhodnotením, bez rozdielu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu. Nerozhoduje pritom ani skutočnosť, či za tieto úžitky platí spotrebiteľ – fyzická alebo právnická osoba, resp. garant prosperity celého národa – štát.

30

35

40

45

50

55

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Rok

Eu

ro

/m3

116

Časť 2:

2.3.1.2.1 Škola čistého výnosu z pôdyPodľa školy čistého výnosu z pôdy sa rozlišujú hodnoty pôdy a lesného

porastu ako samostatné veličiny. Na stanovenie hodnoty lesného porastu sa uplatňujú princípy modelu nákladovej a očakávanej hodnoty (ceny) lesných porastov.

Nákladováhodnotalesnéhoporastu

Nákladová hodnota lesného porastu vychádza zo základnej Faustmanno-vej rovnice. Na jednej strane tejto rovnice sú výnosy z rubnej a predrubných ťažieb a na strane druhej náklady založenia porastu a úroky z hodnoty pôdy a hodnoty správneho kapitálu. Stanovuje sa ako rozdiel nákladov zo založenia porastu (náklady zabezpečeného mladého lesného porastu), úrokov z hodnoty pôdy a správneho kapitálu a prolongovaných ťažbových výnosov predrubných ťažieb a ostatných výnosov vzťahovaných na lokalitu lesného porastu.

Hpn(HKm)=ci.1,0pm+V.(1,0pm-1)+B.(1,0pm-1)-Da1,0pm-a

kdeHpn(HKm) – nákladová hodnota porastu vo veku m (m < u),

B – hodnota (cena) lesnej pôdy,

V – kapitálová hodnota správnych nákladov,

m – skutočný vek porastu,

i – vek zabezpečeného porastu (kultúry),

Da – výnos z prebierok,

a – vek porastu v čase realizácie prebierok,

ci – jednorázové náklady založenia lesného porastu,

p – úroková miera.

Očakávanáhodnotalesnéhoporastu

Autorom tejto metódy je oetZel (1854). Používa sa na oceňovanie lesných porastov od veku okolo 40 rokov, v závislosti na druhu dreviny, až takmer po rubný vek, t. j. u – 20, pre ktorý už platí metóda rubného ťažbového výnosu.

Očakávaná hodnota lesného porastu je v podstate súčasná (diskontovaná) hodnota rozdielu ťažbových výnosov predrubných ťažieb a rubnej ťažby a ná-kladov vo forme úrokov z hodnoty lesnej pôdy (B) a úroku kapitálovej hodnoty správnych nákladov (V), prolongovaných (zúročených) od okamihu ich vzniku až do rubnej doby.

kdeHpo(HEm) – očakávaná hodnota porastu,

ostatné premenné ako v predchádzajúcom vzorci.

mu

muau

p,

)p,).(VB(p,.DaAu)HEm(Hpo

01

10101

117


Hodnotaťažbovéhovýnosu(ťažbovejvýťaže)lesnéhoporastu

Je to hodnota lesného stromovia, ktorá sa zisťuje pri skutočnej predrubnej alebo rubnej ťažbe lesného porastu vo veku „m“ alebo vo veku „u“. Pre účely ocenenia sa určí pre stojací porast (hodnota dreva na pni) pomocou rastových a sortimentačných a cien jednotlivých sortimentov obvyklých v danej oblasti regióne.

Hodnota ťažbového výnosu (ťažbovej výťaže) lesného porastu je rozdielom medzi tržbami (hrubým výnosom) za predaj dreva a nákladmi ťažbovej čin-nosti (výkonov) na jeho výrobu.

Hťm(Am)=Mm.(cdm-nťm)

Špeciálny prípad hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe:

Hťu(Au)=Mu.(cdu-nťu)

kdeHťm(Am) – hodnota ťažbového výnosu lesného porastu vo veku m,

Mm – objem dreva všetkých sortimentov vo veku m,

cdm – priemerná trhová cena sortimentov na m3 vo veku m,

nťm – jednotkové náklady ťažbovej činnosti v Sk/m3 vo veku m,

Hťm(Au),Mu,cdu,nťu – podobné ako v predošlom iba vo veku u.

2.3.1.2.2 Oceňovanie lesného porastu metódou vekových hodnotových faktorov

Pri stanovení hodnoty lesných porastov sa uplatnil princíp vekových hod-notových faktorov stanovených podľa Gllaser – Blumého vzorca:

kdefa – vekový hodnotový faktor vo veku a,

Ha – hodnota porastu vo veku a,

Hu – hodnota porastu v rubnej dobe,

C – celkové pestovné náklady založenia porastu vo veku 3 rokov.

Vekový hodnotový faktor podľa Glasera z roku 1912 vyjadroval vzťah rastu hodnoty lesného porastu s vekom na základe aritmetického vzťahu:

u

ifa

cHu

cHafa

118

Časť 2:

kde i – ľubovoľný vek porastu (spravidla vekového stupňa).

u – vek rubnej doby (rubného veku dreviny).

Vo vzorcoch Martineita z roku 1892 má vekový hodnotový faktor podo-bu kvadratickej funkcie. V tejto forme bol vekový hodnotový faktor použitý aj v smerniciach pre oceňovanie vojenských škôd v lesníctve a tiež v smerniciach pre oceňovanie lesov v Nemecku v roku 1942.

kde

význam premenných je ako v predchádzajúcom vzorci.

Hodnota porastu sa potom stanoví podľa tohto vzorca:

Hpora=[(Huť

jk-c

jk).fa

ijk+c

jk].z+fp

ijk

kdeHpor

a– hodnota lesného porastu na ha vo veku a,

Huťjk

– hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) dreviny (k),

CJK

– celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k),

faijk

– vekový hodnotový faktor i–teho vekového stupňa, j–tej bonity, k–tej dreviny,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

fpij

– faktor polohy i–teho vekového stupňa, j–tej bonity,

Ps1,2

– priemerné náklady sústreďovania (s1), odvozu (s

2) dreva na Slovensku,

x1,x

2 – sústreďovanie (x

1) a odvozná vzdialenosť (x

2).

Základom odvodenia vekových hodnotových faktorov je tabuľková forma vekových hodnotových kriviek hlavných drevín (SM, JD, BO, SC, DB a BK).

Sadzby hodnoty lesných porastov sa už využívajú od roku od roku 1991. Od roku 1991 to bola vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb., ktorú v roku 2004 nahradi-la vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z o stanovení všeobecnej hodnoty majetkù, v znení neskorších úprav.

2.3.1.2 Hodnota časti nedrevných lesných produktov a služieb produkčnej funkcie lesa

Skutočná trhová cena produkcie vybratých lesných plodov a húb a liečivých rastlín sa zisťovala prostredníctvom dotazníkového prieskumu. Zisťovanie skutočného zberu lesných plodov a húb sa realizovalo priamo u občanov. Do-tazníkový prieskum o zbere a predaji lesných plodov, húb a liečivých rastlín v spolupráci s mediálnou agentúrou sa realizoval na reprezentatívnej vzorke

2

2

u

ifa

119


1 402 respondentov v roku 2008 (3. séria), 1 732 respondentov v roku 2007 (2. séria) a 1 534 respondentov v roku 2006 (1. séria) na území celej Slovenskej republiky. Zisťovanie o zbere bolo zamerané na niekoľko hlavných, resp. najčastejšie zbieraných druhov lesných plodov (čučoriedka, malina, čer-nica, brusnica, baza a borievka), húb (hríby, suchohríby, kozáky, bedle, kuriat-ka a plávky) a liečivé rastliny.

Zber lesných plodov

Z výsledkov realizovaného dotazníkového prieskumu opäť vyplýva, že naj-častejšie zberaným lesným plodom je čučoriedka (Vacciniummyrtylus), 25 až 34 % respondentov uviedlo, že zbiera tieto lesné plody pre vlastnú spotrebu a asi 1 % aj na predaj. Priemerné nazbierané množstvo na obyvateľa pre vlast-nú spotrebu sa pohybuje od 1,8 až po 2,80 kg v jednotlivých rokoch a na predaj 0,1 až 0,3 kg. Najmenej zbieraným lesným plodom z vyhodnotených je boriev-ka (Juniperus). Zbieralo ju len niečo vyše 2% respondentov a priemer na jed-ného respondenta predstavuje 0,05 až 0,2 kg (tab. 46). Respondenti mali mož-nosť uviesť aj ďalšie lesné plody, okrem tých, ktoré boli uvedené v dotazníku. Z nich niektoré sa vyskytujú aj na poľnohospodárskych alebo iných druhoch pozemkov ako napr. jahody, šípky, jedlé gaštany, agát, lieskové orechy, trnky a bukvice. Hodnota zberu týchto plodov sa nevyhodnocovala, uvedené sú len priemerne nazbierané množstvá a prepočet na obyvateľa Slovenska.

Zber lesných hub

Čo sa týka zberu lesných húb, výsledky prieskumu dokumentujú, že najviac sa zbierajú hríby pravé. Zbieralo ich okolo 60 % respondentov pre vlastnú spot-rebu a 1 až 2 % na predaj. Pri porovnaní priemerného množstvá na jedného respondenta dosahuje hodnotu 3,2 až 3,5 kg s výnimkou roku 2008 kde to bolo iba 1,9 kg. Pomerne vysoké percento bolo aj u ostatných druhov lesných húb. Podobné výsledky sa dosiahli aj pri zbere lesných húb na predaj (tab. 47). Priemer predaného množstvá hríbov pravých a na jedného respondenta do-siahol hodnotu 0,1 až 0,3 kg. Ďalšie druhy húb sa zbierali najmä pre vlastnú spotrebu, preto sú vyhodnotené len ich priemerné množstvá a nie je uvedená ich celková hodnota.

Zber liečivých rastlín

V rámci dotazníkového prieskumu sa zisťoval aj zber liečivých rastlín. Res-pondenti mohli uviesť tri hlavné druhy, ktoré zbierali v uplynulej sezóne pre vlastnú spotrebu a na predaj. Najčastejšie zbierané druhy boli: materina dúš-ka, lipový kvet, ľubovník bodkovaný, repík lekársky, baza čierna a iné (tab. 48).

120

Časť 2:

Hodnota zberu lesných plodov, húb a liečivých rastlínVeľmi dôležitá je aj hodnota nazbieraných lesných plodov a húb, preto sú-

časťou zisťovania boli aj ceny, za ktoré respondenti predávali nazbierané lesné plody a huby. Na základe priemernej ceny možno stanoviť hodnotu produkcie lesných plodov a húb, ktoré sa zbierajú pre vlastnú spotrebu, ako aj hodno-tu efektívnej produkcie lesov, t. j. produkcie, ktorú by bolo možné každý rok v lese nazbierať. Hodnota zberu lesných plodov predstavovala podľa výsledkov tohto dotazníkového prieskumu hodnotu 11 až 16 euro na obyvateľa. Hodnota nazbieraných lesných húb bola vyššia. Predstavovala hodnotu 19 až 21 euro ročne na obyvateľa s výnimkou roku 2008, kde klesla až na 11 euro na oby-vateľa. Na základe týchto údajov môžeme stanoviť celkovú hodnotu lesných plodov a húb, ktoré obyvateľstvo Slovenska zbiera pre vlastnú spotrebu a na predaj. Ak sa zoberie do úvahy, že dotazníkového prieskumu sa zúčastnili oso-by od veku 14 rokov, čo predstavovalo podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2006 4,523 mil. obyvateľov, resp. 4,550 mil. v roku 2007, potom celko-vá hodnota zberu lesných plodov a húb je okolo 123 mil. €. Z toho hodnota zberu lesných plodov a húb realizovaná na trhu bola len 4 – 7 mil. €. Ak by sa k tomu započítala aj hodnota zberu liečivých rastlín, tak dosiahne hodnota zberu lesných plodov, húb a liečivých rastlín okolo 123 – 153 mil. € ročne (tab. 45).

Tabuľka45.Celkováhodnotazberulesnýchplodovahúb

2008lesné plody lesné huby

na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)

na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)

Vlastná spotreba 15,16 69,00 11,15 50,73

Predaj 0,42 1,90 0,30 1,35

Spolu 15,58 70,90 11,45 52,08

Lesné plody a huby spolu 122,98 mil. €


na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)

na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)


Predaj 0,57 2,58 1,01 4,88

Spolu 11,06 50,32 21,20 96,77



na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)

na obyvateľa (€)

spolu (mil. €)


Predaj 0,75 3,38 0,59 2,66

Spolu 12,20 55,19 18,52 83,75


121


Všetky uvedené druhy liečivých rastlín boli zbierané pre vlastnú spotrebu, preto sa stanovili na základe cenníka výkupni liečivých rastlín. Celková hod-nota zberu liečivých rastlín pre vlastnú spotrebu bola v roku 2006 vo výške 1,95 eura na obyvateľa. V roku 2007 dosiahla hodnotu 1,19 eura na obyva-teľa a v roku 2008 len 0,70 eura na obyvateľa. Na základe počtu obyvateľov Slovenska nad 14 rokov, čo predstavovalo podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2006 4,523 mil. obyvateľov, resp. 4,550 mil. v roku 2007, potom celkovú hodnota zberu liečivých rastlín možno stanoviť na 8,82 mil. €, resp.5,4 mil. € v rokoch 2007 – 2008. Len malý počet druhov rastie priamo v lese, ale väčšina na poľnohospodárskych pozemkoch okolo lesa a les má vplyv na ich rast a vytvára pre nešpecifickú klímu.

122

Časť 2:

Tabuľka46.Zberlesnýchplodovprevlastnúspotrebuanapredaj

20

06

20

07

20

08

dru

h

priemer

%

priemer na obyvateľa

(kg)

priem. cena (sk/kg)

hodnota na obyvateľa

(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

Ču

čori

edk

aV

l. s

pot

r.8

,30

33

,77

2,8

03

65

,14

182

,62

6,8

89

27,3

71,

88

573

,88

139

,29

9,3

12

4,6

82

,391

,04

209

,39

Pre

daj

27,1

11,

170

,318

20,7

216

,36

01,

33

0,2

1716

,04

10,7

11

0,1

07

9,7

4

Mal

ina

Vl.

sp

otr.

5,4

529

,01

1,58

128

,97

45

,81

5,4

83

21,6

51,

187

58,7

56

9,7

44

,74

18,9

70

,912

3,1

911

0,8

7

Pre

daj

13,6

0,3

30

,04

41,

282

,00

00

,23

0,0

05

0,2

74

,83

0,4

30

,02

2,4

6

Bru

snic

aV

l. s

pot

r.3

,96

10,2

30

,40

64

1,11

16,6

83

,591

7,91

0,2

48

41,

1111

,68

6,9

17,

560

,52

41,

1121

,38

Pre

daj

60

,20

,012

15

0,0

70

,01

0,4

1

Čer

nic

aV

l. s

pot

r.4

,73

20,2

10

,956

60

57,3

65

,230

17,9

0,9

36

60

56,1

75

,21

14,2

70

,74

60

44

,4

Pre

daj

2,5

00

0,1

20

,00

30

,17

Baz

aV

l. s

pot

r.2

,28

9,9

70

,22

414

031

,82

1,9

4911

,43

0,2

23

140

31,1

82

,85

9,6

30

,27

140

37,8

Pre

daj

2,5

00

0,1

20

,00

30

,4

Bor

ievk

aV

l. s

pot

r.2

,57

2,8

0,0

7215

010

,79

2,2

562

,37

0,0

5315

08

,01

11,2

31,

93

0,2

215

03

3

Pre

daj

2

,00

00

,06

0,0

01

0,1

7

Čer

ešn

eV

l. s

pot

r.5

,00

0,0

60

,00

3

Gaš

tan

jed

lýV

l. s

pot

r.1,

75

0,2

60

,00

51,

630

,23

0,0

04

1,6

70

,21

0,0

04

Les

né

jah

ody

Vl.

sp

otr.

1,51

2

,02

0,0

310

,89

0,9

20

,00

80

,83

1,0

70

,00

9

Lie

skov

é or

ech

yV

l. s

pot

r.0

,75

0,1

30

,00

10

,10

0,0

70

,00

0

Šíp

ky

Vl.

sp

otr.

2,4

6

2,4

80

,061

4,5

01,

10

,049

2,8

31,

64

0,0

47

Trn

ky

Vl.

sp

otr.

4,0

0

0,0

70

,00

38

,64

0,4

0,0

35

20,0

00

,07

0,014

Sp

olu

Vl.

sp

otr.

6,1

42

34

5,0

8

4,5

64

316

,07

5,0

23

456

,84

Pre

daj

0,3

742

2,4

80

,229

17,0

50

,137

12,6

1

Sp

olu

6,5

163

67,

564

,79

33

33

,12

5,1

60

46

9,4

5

123


Tabuľka47.Zberlesnýchhúbprevlastnúspotrebuanapredaj

20

06

20

07

20

08

dru

h

priemer v kg na resp

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

Hrí

by

pra

véV

l. s

pot

reb

a5

,932

59,1

93

,511

74,4

52

61,4

66

,18

152

,25

3,2

23

82

,55

26

6,5

94

,04

047

,08

1,9

72,2

413

7,2

6

Pre

daj

16,2

91,

370

,22

316

,615

,630

1,73

0,2

712

2,3

510

,10

01,

07

0,1

17,

95

Koz

áky

Vl.

sp

otre

ba

3,7

84

36

,05

1,3

64

78,5

810

7,18

5,9

5131

,81

1,8

93

78,5

814

8,7

62

,930

28,3

20

,83

66

,65

55,3

2

Pre

daj

27,0

00

0,3

50

,09

47,

35

2,0

00

0,2

10

,00

40

,27

Su

choh

ríb

yV

l. s

pot

reb

a.2

,291

32,5

30

,74

58

6,1

56

4,2

13

,39

32

6,1

0,8

86

55,8

349

,45

2,6

00

27,1

0,7

53,3

437

,34

Pre

daj

6,5

0,1

30

,00

80

,73

30

,23

0,0

07

0,3

92

,00

00

,21

0,0

04

0,2

1

Bed

leV

l. s

pot

reb

a2

,116

33

,64

0,7

1278

,58

55,9

23

,871

27,7

11,

073

78,5

88

4,3

3,1

60

26

,11

0,8

26

6,6

554

,65

Pre

daj

2

,00

00

,07

0,0

01

0,0

7

Ku

riat

ka

Vl.

sp

otre

ba

1,9

62

33

,75

0,6

6377

,49

51,3

42

,36

42

2,5

80

,53

411

1,11

59,2

91,

96

23

3,7

50

,663

77,4

951

,34

Pre

daj

2,6

67

0,2

0,0

05

0,4

1,50

00

,17

0,0

03

0,2

92

,66

70

,20

,00

50

,4

Plá

vky

Vl.

sp

otre

ba

3,4

5612

,65

0,4

372

,114

10,0

50

,212

1,8

50

Pre

daj

Hli

va u

stri

cová

Vl.

sp

otre

ba

4,7

500

,52

20

,02

55

,82

0,6

35

0,0

372

,00

00

,214

0,0

04

Jud

ášov

o u

cho

Vl.

sp

otre

ba

10,0

00

,058

0,0

06

Máj

ovk

yV

l. s

pot

reb

a2

,250

0,1

30

,00

34

,00

0,1

150

,00

52

,00

00

,071

0,0

01

Mas

liak

yV

l. s

pot

reb

a2

,22

51,

43

40

,032

4,1

71,

328

0,0

551,

500

0,3

570

,00

5

Mod

rák

yV

l. s

pot

reb

a6

,350

0,7

82

0,0

505

,00

0,3

46

0,0

171,

83

30

,214

0,0

04

Mu

chot

rávk

a če

rven

kas

tá

Vl.

sp

otre

ba

0,5

00

0,1

30

,00

15

,50

0,1

730

,010

21,0

00

0,0

710

,015

Peč

iark

yV

l. s

pot

reb

a2

,28

90

,58

70

,013

2,4

00

,751

0,0

182

,250

0,2

85

0,0

06

Pod

pň

ovk

yV

l. s

pot

reb

a5

,670

1,3

69

0,0

785

,39

2,7

140

,14

65

,429

0,4

99

0,0

27

124

Časť 2:

20

06

20

07

20

08

dru

h

priemer v kg na resp

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

priemer

%


(kg)

priem. cena (sk/kg)


(sk)

Pôv

abn

ica

fial

ová

Vl.

sp

otre

ba

2,6

67

0,1

96

0,0

05

30,0

00

,058

0,0

17

Prá

šnic

eV

l. s

pot

reb

a2

,975

1,30

40

,039

1,2

50

,115

0,0

01

Sm

rčok

Vl.

sp

otre

ba

5,0

00

,058

0,0

03

Str

apač

ka

Vl.

sp

otre

ba

0,3

00

0,1

30

,00

02

,65

0,1

150

,00

3

Vat

ovec

Vl.

sp

otre

ba

3,0

00

0,0

65

0,0

02

8,3

30

,173

0,0

142

,00

00

,14

30

,00

3

Sp

olu

Vl.

sp

otre

ba

7,6

7954

0,1

18

,154

60

8,3

94

,979

33

5,9

1

Pre

daj

0,2

36

17,7

30

,375

30,3

80

,12

48

,9

Sp

olu

7,91

555

7,8

48

,529

638

,77

5,1

03

34

4,8

1

Pokračovanietabuľky47

125


Tabuľka48.Zberliečivýchrastlínprevlastnúspotrebu

dru

h

lie

čiv

ej

rast

lin

y

20

06

20

07

20

08

priemer

% zberu

priemer na obyvateľa (kg/rok)

priem. cena (sk/kg)

hodnota na obyvateľa (sk)

priemer

% zberu


priem. cena (sk/kg)


priemer

% zberu


priem. cena (sk/kg)


Alc

hem

ilk

a 1,

371,

956

%0

,027

1,8

41,

617

0,0

301,

580

,57%

0,0

09

Baz

a či

ern

a1,

382

,99

9%0

,04

118

07,

449

1,9

40

,520

0,0

1018

01,

815

1,0

70

,78

%0

,00

818

01,

511

Čak

ank

a0

,50

0,0

65%

0,0

00

81

0,0

26

10

,058

0,0

01

81

0,0

470

,15

0,0

7%0

,00

08

10

,00

9

Ču

čori

edk

a li

st1,

08

0,2

61%

0,0

03

1,2

40

,28

90

,00

4

0,0

0%

0,0

00

Div

ozel

2

,00

0,1

300

,00

32

200

,574

0,4

20

,173

0,0

01

220

0,1

60

1,1

0,1

40

,00

22

200

,34

5

Ham

anče

k1,

25

0,7

82

0,0

101,

120

,92

40

,010

1,0

50

,29

0,0

03

Hlo

h1,

33

0,1

96

0,0

03

85

0,2

210

,45

0,0

580

,00

08

50

,02

2

85

0,0

00

Hor

ec0

,25

0,0

65

0,0

00

1,0

00

,058

0,0

01

Jah

odov

ý li

st

0,9

10

,978

0,0

09

120

1,0

68

0,9

10

,34

60

,00

312

00

,378

0,5

80

,57

0,0

03

120

0,3

97

Kos

tih

oj

lek

ársk

y2

,41

0,3

910

,00

94

50

,42

41,

581,

039

0,0

164

50

,739

0,6

50

,29

0,0

02

45

0,0

83

Lip

ový

kve

t 1,

33

6,7

140

,08

918

016

,074

1,4

63

,86

80

,056

180

10,1

66

0,8

13

,28

0,0

2718

04

,78

4

Ľu

bov

ník

b

odko

van

ý1,

185

,150

0,0

6130

1,8

23

0,9

54

,215

0,0

40

301,

201

1,0

21,

710

,017

300

,52

4

Mal

inov

ý li

st

0,5

00

,391

0,0

02

300

,059

1,6

90

,40

40

,00

730

0,2

05

0,5

00

,14

0,0

01

300

,021

Mat

erin

a d

úšk

a 0

,98

13,9

500

,137

60

8,2

03

0,9

210

,219

0,0

94

60

5,6

41

0,8

77,

92

0,0

69

60

4,1

33

Mät

a p

iep

orn

á1,

292

,99

90

,039

391,

509

1,3

62

,252

0,0

3139

1,19

41,

24

1,57

0,0

1939

0,7

59

Med

ovk

a 2

,33

0,7

170

,017

1,8

00

,46

20

,00

80

,83

0,2

10

,00

2

Myš

í ch

vost

0

,90

1,3

69

0,0

1227

0,3

33

0,6

81,

328

0,0

09

270

,24

40

,75

0,8

60

,00

627

0,1

73

Nec

htí

k 1,

67

0,1

96

0,0

03

120

0,3

92

0,9

70

,34

60

,00

312

00

,40

32

,00

0,0

70

,00

112

00

,171

Pam

ajor

án0

,95

2,1

510

,020

42

0,8

582

,00

0,0

580

,00

14

20

,04

80

,75

1,0

00

,00

74

20

,315

Pľú

cnik

le

kár

sky

1,4

30

,456

0,0

07

80

0,5

22

0,8

10

,28

90

,00

28

00

,18

71,

100

,14

0,0

02

80

0,1

26

126

Časť 2:

dru

h

lie

čiv

ej

rast

lin

y

20

06

20

07

20

08

priemer

% zberu


priem. cena (sk/kg)


priemer

% zberu


priem. cena (sk/kg)


priemer

% zberu


priem. cena (sk/kg)


Pod

beľ

0

,63

1,8

90

0,0

1218

02

,14

41,

131,

84

80

,021

180

3,7

580

,68

2,2

10

,015

180

2,7

06

Pra

slič

ka

0,9

60

,652

0,0

06

270

,16

91,

390

,40

40

,00

627

0,1

521,

500

,29

0,0

04

270

,116

Prv

osie

nk

a ja

rná

0,8

71,

760

0,0

1519

52

,98

61,

00

1,0

390

,010

195

2,0

270

,59

0,7

80

,00

519

50

,90

3

Pú

pav

a 3

,00

0,1

300

,00

46

00

,23

51,

190

,69

30

,00

86

00

,49

50

,72

0,7

80

,00

66

00

,339

Rep

ík le

kár

sky

1,8

712

,647

0,2

36

48

11,3

521,

179

,18

00

,10

74

85

,156

0,7

27,

92

0,0

574

82

,73

6

Šal

via

lek

ársk

a0

,82

0,5

22

0,0

04

42

0,1

80

0,9

21,

155

0,0

114

20

,44

61,

100

,21

0,0

02

42

0,0

99

Šíp

ky

2,2

01,

43

40

,032

2,2

01,

039

0,0

23

1,6

01,

85

0,0

30

Zla

tob

yľ

0,7

40

,32

60

,00

218

0,0

43

1,0

00

,058

0,0

01

180

,010

0,2

00

,07

0,0

00

180

,00

3

Žih

ľava

2,6

92

,86

80

,077

272

,08

31,

543

,118

0,0

48

271,

296

0,8

62

,57

0,0

22

270

,59

6

Sp

olu

0,9

07

58

,73

0,6

12

35

,79

0,3

31

20,8

5


127


2.3.2.Oceňovanieverejnoprospešnýchfunkciílesa

2.3.2.1Odvodenie hodnoty vybraných ekologickýchfunkcií lesa

2.3.2.1.1 Hodnota pôdoochrannej funkcie lesa

Pôdoochranná funkcia lesa, tiež aj ako pozitívna externalita lesnej výroby má významný, a sprostredkovaný sociálny i ekonomický dopad na spoločnosť. Ide ochranu lesnej pôdy proti vodnej a vetrovej erózii, (deflácii) ochranu vody pred znečistením pôdnymi čiastočkami (zákalom) a vodných nádrží a tokov pred zanášaním usadeninami.

Potenciál proti eróznej funkcie lesa vyplýva zo schopnosti lesných ekosys-témov znižovať alebo úplne vylúčiť eróziu pôdy v porovnaní s inými pôdnymi krytmi, spravidla bez rastlinného krytu.

Erózia pôdy spôsobuje jednak zníženie úrodnosti pôdy, čo sa prejavuje v zhoršení poskytovania produkčnej funkcie lesa a jednak ukladaním pôdnych častíc v krajine, čo sa prejavuje zvýšenými nákladmi na odstraňovanie náno-sov nežiaducich usadenín.

Ekonomická hodnota užitočnosti tejto funkcie lesa sa vyjadruje čiastkou substitučných nákladov práce a kapitálu, ktoré predstavujú určitú čiastku úspor pre spoločnosť pri relevantnom podiele a správnom obhospodarovaní a využívaní lesa v krajine. Ide o náklady kompenzácie (náhrady, odstránenia a uvedenia do pôvodného stavu) alebo tzv. náklady prevencie (zabránenia). Do pôdoochrannej funkcie lesa možno zahrnúť najmä ochranu pôdy proti vodnej a vetrovej erózii, ochranu vody pred znečistením pôdnymi čiastočkami (ka-lom) a ochranu vodných nádrží tokov pred nánosom usadenín.

Rámcové hodnoty užitočnosti pôdoochranných funkcií lesa (protieróznej a ochrany vodných nádrží pred zanášaním) sa stanovili z rozsiahlych terén-nych šetrení. V rámci konkrétnych prípadových štúdií sa výsledky terénnych prieskumov určitým spôsobom primerane zjednodušili a zovšeobecnili.

2.3.2.1.1.1Ekonomické hodnotenie povrchovej a vnútroskeletovej proti eróznej funkcie lesných ekosystémov

Metódahodnotenia:BenefittransferzČRPri použití metódy Benefit transfer (BT) prenosu ekonomického hodnote-

nia úžitkov i verejnoprospešných (mimoprodukčných) ale i komerčných funk-cií ekosystémov treba porovnať ekonomické, sociálne, kultúrne prírodno-výrobné podmienky krajín a regiónov, medzi ktorými sa prenos hodnotenia úžitkov ekosystémov realizuje. V prípade prenosu výsledkov ekonomického

128

Časť 2:

hodnotenia vybratých funkcií lesných ekosystémov ide o prenos jednotkovej hodnoty (sadzby) hodnotenia. Vzhľadom na to, že prírodné, sociálne a kultúr-ne podmienky našich susediacich štátov sú podobné, či už ide o severnú ze-mepisnú šírku a rámcovo i orografiu, treba porovnať iba sociálno-ekonomické podmienky. Porovnanie sa vykonalo cestou intenzitných ukazovateľov HDP hospodárstva na obyvateľa, priemernej mesačnej mzdy v Eur a kurzu národ-nej meny k Euro. Priemerná hodnota podielov týchto ukazovateľov SR/ČR 0,88 = {(0,875 + 0,879 + 0,886)/3} bude predstavovať prepočtový koeficient jednotkových hodnôt ekonomického ocenenia vybratých verejnoprospešných funkcií ekosystémov z ČR na ich ekvivalentné ekonomické hodnoty v SR.

Metódahodnoteniavpôvodnejzemi:alternatívne náklady

(opportunitycosts)prevencie a kompenzácie

Vegetačný kryt lesných ekosystémov chráni najúrodnejšie vrchné vrstvy pôdy pred degradáciou a odnosom až úplnou likvidáciou. Ak sa lesná pôda dlhodobo vyvíja pod clonou lesného porastu, vytvára sa typický profil lesnej pôdy s priaznivými vlastnosťami ochrany proti vodnej erózii. Pod lesnými po-rastmi s nenarušeným pôdnym krytom prakticky nedochádza k povrchovému odtoku. Štúdiom celkovej retencie lesných ekosystémov na svahoch sa potvrdil iba zanedbateľný povrchový odtok i v období vysokých zrážok (Šach, kantor, černohouS 2000). Ako preukázali terénne šetrenia (Šach 1986), odnos pôdy nenastáva ani pri vysokých atmosférických alebo umelých zrážkach na les-ných pozemkoch s prudkým sklonom svahov.

Ani pri zrúbaní väčšieho počtu stromov, prípadne všetkých stromov v po-raste sa podmienky pre vznik povrchového odtoku a tým erózie lesnej pôdy na určitú dobu prakticky nemenia. Určitú dobu zostane zachovaný pôdny kryt i fyzikálne vlastnosti vrchnej vrstvy pôdy (objemová hmotnosť, pórovitosť ap.). Neznížia sa spravidla ani retenčné schopnosti pôdy do takej miery, aby dochádzalo k tvorbe povrchového odtoku s eróznym účinkom Zistilo sa, že na lesných pozemkoch s nenarušeným pôdnym povrchom k povrchovej erózii pôdy takmer nedochádza. Vek lesného porastu ani zásoba dreva hrajú pri tom prakticky zanedbateľnú úlohu.

Významnú úlohu pritom zohráva biomasa asimilačných orgánov. Retencia zrážok v hustej mladine s vysokou intercepciou (podmienenou veľkým ob-jemom biomasy asimilačného aparátu) je spravidla vyššia ako retencia zrá-žok v kmeňovine alebo v založenej mladej kultúre po holorube. Maximálna kapilárna kapacita pôdy (MKVK) v mladine sa prakticky nelíši od MKVK pôdy kmeňoviny. Retenčná kapacita lesnej pôdy môže vzhľadom k vyššej transpirácii hustej, až po zem zavetvenej mladiny, presahovať retenčnú kapa-citu lesnej pôdy kmeňoviny. Uvedená skutočnosť dokumentuje podstatu uži-točnosti a nadväzne aj ekonomickej hodnoty pôdoochrannej funkcie lesa, kto-ré nemusí spravidla ani priamo súvisieť s hodnotou drevoprodukčnej funkcie lesa.

129


Mimoriadny pôdoochranný význam nadobúdajú lesné porasty na kameni-tých a sutinových stanovištiach postihnutých vnútroskeletovou eróziou. Vnút-roskeletová erózia je definovaná ako prevažne vertikálny prepad a preplávo-vanie zrážok organickými i anorganickými pôdnymi časticami, medzerami medzi skeletom do hĺbky zvetraného plášťa geologického podložia.

V lesných porastoch na strmých svahoch s plytkými balvanitými pôdami, kde existuje vysoký stupeň ohrozenia vnútroskeletovou eróziou, môže realizo-vaná ťažba iniciovať, prípadne aj urýchliť plošnú eróziu.

Z hľadiska vnútroskeletovej erózie sú najviac ohrozené lokality s geologic-kým podložím granodioritov a žúl. Obidve horniny sa vyznačujú kvádrovi-tou odlupčivosťou a ich rozpadom vznikajú hrubo piesčité zvetraliny, so silne narušenými a rozpadajúcimi úlomkami hornín, často s výskytom neporuše-ných kompaktných balvanov. Tento typ zvetraliny je náchylný ľahko podliehať vnútroskeletovej erózii po narušení pôdneho krytu a postupnom tlení kostry koreňov, odstránených stromov.

Vnútro skeletovou eróziou sú v menšej miere ohrozené aj lesné pôdy na rule a svorovej rule. Zvetrávaním týchto hornín vzniká však menej menších kameňov a zvetraná sutina je drobnejšia a nachádzajú sa v nej iba malé me-dzi priestory. Okrem zvetrávania hornín sa podieľa na výskyte vnútroskeleto-vej erózie a jej sprievodných prejavoch (odumieranie a uschýnanie pôvodnej prízemnej vegetácie, jej rozklade, rýchlej mineralizácii nadložného humusu a následného zvýšenia kamenitosti, doprevádzaného menším zaburinením) aj nadmorská výška, expozícia, sklon a reliéf terénu, výskyt žil iných odolnejších hornín, napr. kremencov a kvarcitov a pod.

Ekonomická hodnota úžitku povrchovej a vnútroskeletovej protieróznej funkcie lesných ekosystémovsa odvodila z nákladov kompenzácie na obnovu pôvodného stavu týchto stanovíšť v extrémnych podmienkach, v prípade nee-xistencie lesných porastov.

Ekonomická hodnota protieróznej funkcie lesa (vnútroskeletovej erózie) predstavuje 4 382 €. ha-1, (132 tis.Sk.ha-1) – 7 303 €.ha-1, (220 tis.Sk.ha-1), v priemere na 5 842 €. ha-1,(176tis.Sk.ha-1)

*Hodnoty platia pre lokality (lesnej pôdy) ohrozenej povrchovou a vnút-roskeletovou eróziou. V ČR bola spracovaná diferenciácia potenciálneho ohro-zenia lesných pôd pre všetky prírodné lesné oblastí. Ohrozenosť sa člení vo väzbe na lesné typy do päť tried (nízka,stredná, vysoká, veľmi vysoká, extrém-na) a je uložená do GISu http://www.infodatasys.cz/lesnioblasti/default.htm.

*Podľa stupňa ohrozenia je odvodená priemerná ekonomická hodno-ta proti eróznej funkcie lesa takáto: pre nízku ohrozenosť 4 382 €.ha-1,(132tis.Sk.ha-1),strednúohrozenosť5 842 €.ha-1,(176tis.Sk.ha-1)aohroze-nosťvysokú,veľmivysokúaextrémnu7 303 €.ha-1,(220tis.Sk.ha-1).

*Ekonomickáhodnotavyjadrujeužitočnosťprotieróznejfunkcielesnýchekosystémov.Stanovenáekonomickáhodnotaprotieróznejfunkcielesamôžebyťvyužitáajpristanovenívýškynáhradyvprípadetrvalejzmenydruhupozemkynanebiologickéúčely.

130

Časť 2:

Predpoklady uplatnenia stanovenej ekonomickej hodnoty proti eróznej funkcie lesných ekosystémov v SR:

Vypracovať tabuľkové amapové prehľady ohrozenosti lesných pozem-kovjednotlivýchlesnýchoblastívprostredíGIS-upodľalesnýchtypov,resp.hospodárskych súborov lesných typov (HSLT),prípadneaž lesných typov,včlenenínanízku,strednú,vysokú,veľmivysokúaextrémnu.Vychádzaťbysamohloajzčleneniaerodovateľnostilesnýchpôdvzávislostiodgeologické-hopodložia,sklonuterénu,výškovéhostupňa,resp.faktoraatmosférickýchzrážok.

2.3.2.1.1.2 Ekonomické hodnotenie pôdoochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov

Metódahodnotenia:Benefit transfer z ČR


(opportunitycosts) prevencie a kompenzácie

Podstatou ocenenia užitočnosti pôdoochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov je zistenie vplyvu lesa na zaná-šanie vodných nádrží a tokov v povodiach, zistenie vplyvu lesa na životnosť vodných nádrží a na zvýšenie priemerných nákladov v stálych cenách na odstránenie nánosov vo vodných nádržiach a vodných tokoch v povodiach. V spojitosti sa riešila otázka počtu a lokalizácie sledovaných vodných nádrží (všetkých druhov vrátane rybníkov) a tokov.

K nežiaducemu nánosu usadenín, ktoré sa musia v určitých časových inter-valoch odstraňovať, patria zvlášť nánosy zmenšujúce priestor vodných nádrží. V podmienkach viacerých nádrží bol vykonaný prieskum nánosov so stanove-ním ich objemu a kvality. V súčasnej dobe sa už pristupuje k čisteniu väčšiny týchto vodných nádrží. Náklady na odstránenie nánosov z nádrží s rôznym charakterom povodia sa uvádzajú vo výsledkoch riešenia. Z porovnania hod-noty potenciálu erózie povodia konkrétnej nádrže a množstva splavenín od-stránených pri čistení nádrže sa odhadol koeficient zadržania pôdnych spla-venín v povodí.

Pre vyjadrenie vplyvu lesných porastov na zanášanie vodných nádrží spla-veninami a ekonomického dopadu tohto procesu sa vychádzalo z troch cha-rakteristických vodných nádrží, kde v súčasnej dobe prebieha odstraňovanie nánosov alebo bolo realizované v nedávnej minulosti. Jednalo sa o vodnú ná-drž Labská, Pastviny a Pařižov s charakterom povodia lesným, zmiešaným poľnohospodársko-lesným a prevažne poľnohospodárskym. Konkrétne úda-je o nádržiach, ich povodiach, nánosoch a nákladoch na čistenie sú uvedené v tabuľke 49. Získané údaje sa budú ďalej postupne kompletizovať. Najviac problematické je získanie údajov o celkovom objeme nánosov v nádržiach, pre-

131


tože pre potreby čistenia je vyhodnocovaný nános len v záujmovej časti nádrže a zisťovanie celého objemu nánosov vodnej nádrže sa spravidla nerealizuje.

Tabuľka49.Vplyvlesanazanášanievodnýchnádržísplaveninamiaichekonomickýdopad

nádrž

Za

ča

tie

p

rev

ád

zky

Okrespovodie lesy nános (m3)

ro

k

čis

ten

ia

doba zanáša-

nie

cena čiste-

nia

km 2 % celkovýodstrá-

nenýroky tis. eur

Labská 1922 Trutnov 60,53 99,00 ? 63 000 2000 78 643

Pastviny 1938 Ústí n/O 180,86 62,21 ? 55 000 2000 62 525

Pařížov 1913 Čáslav 202,35 ? ? 33 000 1995 82 321

Zdroj:ŠiŠákakol.(2009).

Pri spresňovaní eróznych procesov na globálnej, regionálnej alebo lokál-nej úrovni, v rámci uzavretej hydrologickej jednotky, sa uplatnili rôzne mo-dely. Tento prístup umožnil odhadnúť zanášania nádrže Pastviny v objeme sedimentov 424 897 m3 zachytených v nádrži za 59 rokov. Táto hodnota aj pri zahrnutí vegetačného krytu perimetra nádrže je takmer 8-krát vyššia než vy-čistený a odstránený nános za približne rovnaké obdobie (62 rokov). Teda iba okolo 15 % modelovo odhadnutých sedimentov uložených v nádrži sa zohľad-nilo v nákladoch realizovaného odstránenia nánosov.

Zanášanie vodnej nádrže Šance na Ostravici v Beskydách (plocha povodia 72,96 ha) prebieha od r. 1971, keď bola nádrž uvedená do prevádzky. Od roku 1976 sa vykonáva pravidelné meranie vtoku splavenín do nádrže v profile lim-nigrafickej stanice ČHMÚ Staré Hamre (BuZek 2000). Približne 90 % splavenín sedimentuje v priestore nádrže, čo je zrejmé z rozsiahlej delty pri ústi Ostra-vice do priehradného jazera. Šírka delty dosahuje niekoľko sto metrov a dĺžka niekoľko kilometrov, ako je pozorované pri znížení hladiny vody v nádrži v su-chom období. Za 23 rokov sledovania (1976 – 1998) celkovo vtieklo do nádr-že 408 443 mg (megagramov čiže metrických ton) splavenín, čiže v priemere ročne 17 758, 4 mg. Za 30 rokov prevádzky (1971 – 2000) vtieklo teda do nádr-že okolo 532 752 mg splavenín, z nich približne 9/10 sedimentovalo v nádrži, t. j. 479 477 mg (čo pri objemovej hmotnosti 1,5 mg/m3 zodpovedá 319 651 m3).

Priemerné veličiny pre stanovenie ekonomickej hodnoty významu pôdo-ochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a to-kov diferencované podľa intenzity potenciálnej erózie pôdy a charakteru pôd-neho krytu, boli odvodené na základe mapy potenciálnej vodnej erózie pôdy v mierke 1 : 500 000 (Stehlík 1983). V tejto mape je graficky farebne znázorne-ných šesť stupňov intenzity potenciálu pôdnej erózie (0,00 – 0,10; 0,11 – 0,50; 0,51 – 1,00; 1,01 – 5,00; 5,01 – 10,00 a nad 10,00 mm/rok, keď najvyššia hod-nota 14,45 mm/rok bola získaná z kartogramu).

Pre každý stupeň potenciálnej vodnej erózie bola odvodená vodná erózia pôdy podľa vegetačného krytu pôdy (MuSgraVe 1947, PaSák 1972). Na určenie dolnej hranice, stredu a hornej hranice boli využité jednak hranice rozpätia jednotlivých stupňov, jednak hranice uvedené pri niektorých kultúrach plo-

132

Časť 2:

dín, v tabuľkách Musgraveho a Pasáka. Pre strednú hodnotu pri lúke (trvalý trávny porast – TTP) bol použitý len údaj Pasáka, pre hranice pri obilninách údaje Pasáka pre oziminy (dolnú hranicu) a jarné obilniny (hornú hranicu).

Pomocou koeficientu dopravy pôdnej splaveniny do vodnej nádrže, toku, ktoré boli získané z aplikácií práce WilliaMSa (1977), bolo stanovené množ-stvo pôdnej splaveniny, ktorá sa transportuje do vodnej nádrže, vodného toku. Nadväzne sa vyslovila premisa, že táto splavenina v nádrži, toku, aj sedimen-tuje.

Kvantifikované množstvo sedimentu z vodnej nádrže, toku sa má aj od-strániť (pre účel riešeného problému bola ako nepodstatná považovaná sku-točnosť, že spravidla nie je nános vzhľadom k disponibilným finančným prostriedkom odstránený celý a v tejto fáze nebolo uvažované ani prechodom splavenín nádržou). Pôdoochranná, protierózna funkcia lesa, spomalenia (zní-ženia) zanášania vodných nádrží a tokov bola potom ohodnotená nákladmi na odstránenie nánosu podľa vegetačného krytu. Priemerné náklady na čistenie nádrže, toku, od nánosu boli na základe realizovaných šetrení vyčíslené v prie-mere na 9,81 eur. m-3 (296 Sk.m-3) 336 Kč/m3.

Hodnoty potenciálnej erózie pôdy v mm/rok Stehlík (1970) vypočítal po-mocou rovnice

x=D.G.P.S,

kdeD – koeficient klimatických podmienok,

G – koeficient geologických podmienok,

P – koeficient pedologických podmienok a,

S – koeficient podmienok sklonu.

Ekonomická hodnota užitočnosti pôdoochrannej funkcie lesa a ostatných vegetačných krytov pôdy, spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov je uvedená v tabuľke 50. Neberie sa do úvahy vek porastu, drevinové zloženie a zakmenenie (okrem stanovíšť s vnútroskeletovou eróziou), pretože hodnoty sú v podstate identické.

Na modelovom príklade sa interpretuje postup stanovenia hodnoty pôdo-ochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a to-kov. Je potrebné uviesť, že v každom konkrétnom prípade by bolo hodnotenie špecifické pre plochu povodia (hydrologického celku) a jeho individuálnych vymedzujúcich faktorov (potenciálnej vodnej erózie pôdy, podielu pôdnych krytov, úhrn vertikálnych a horizontálnych ročných zrážok, typologicko-ta-xačné parametre lesných ekosystémov povodia a pod.)

133


Tabuľka50.Ekonomickáhodnotaužitočnostipôdoochrannejprotieróznejfunkcielesa,vyjadrenávnákladochkompenzácienačistenienádrží,asi9.81 Eur.m-3 usadenín(296Sk.m-3)

pôdny krytnáklady na odstránenie nánosu z vodnej nádrže

eur.ha-1 / eur.m-3

ročné celkové

Les 0,034 / 0,000003 1,7176 / 0,00017

Lúka 0,034/ 0,000003 1,7176 / 0,00017

Pastvina 1,1935 / 0,00012 59,669 / 0,00596

Pole s okopaninami 17,384 / 0,001723 869,197 / 0,0869


Tabuľka51.Zvýšenénákladynaúpravuvodyvdôsledkuzvýšenejmútnosti(zákalu)vody

pôdny krytZvýšené náklady na úpravu vody

eur.m-3 vody.rok-1

Les 0,00

Lúka 0,00

Pastvina 0,292

Pole s okopaninami 0,876


Na modelovom prípade, sprístupnenom metódou BT z ČR sa podľa detail-nej metodiky, ktorá bude podliehať ešte ďalšiemu spresňovaniu, dokumentu-je uplatnenie metódy alternatívnych nákladov (opportunitycosts) prevencie a kompenzácie pre stanovenie ekonomickej hodnoty pôdoochrannej funkcie lesa, spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov.

Predpoklady uplatnenia stanovenej ekonomickej hodnoty pôdoochrannej funkcie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov lesných ekosystémov v SR:

Trebazistiťvýmerulesaadruhpôdnehokrytukonkrétnehopovodia,naktorýbysavhraničnomprípade(prírodnejkatastrofealebonezmyselnomzrúbaní)lesnýekosystémzmenil,zaúčelomvýhodyaleboprednostilesnéhoekosystémuvočipôdnemukrytu–substitútu.Stanovenierozdieluhodnotyročnéhonánosu(R

Hn)sedimentovpôdnehokrytuasubstitútualesnéhoeko-

systému.Stanovenieekonomickejhodnotypôdoochrannejfunkcielesaspo-malenia(zníženia)zanášaniavodnýchnádržíatokovlesnýchekosystémovakosúčinuvýmerylesovvpovodíahodnotyročnéhonánosuR

Hn.

V prípade existencie vodnej nádrží v danom povodí treba stanoviť ajekonomickúhodnotupôdoochrannej funkcie lesa zníženiamútnosti (záka-lu)vodyakosúčinobjemuročnéhovtokuz lesnejplochypovodiadonádr-žearozdielunákladovna1m3úpravuvodyvdôsledkuzvýšenejmútnosti(zákalu)vodyvnáhradnompôdnomkryte(pasienok,obilniny,okopaniny)alesnomekosystémeR

Hm .

Navrhnuté riešenie stanovenia ekonomickej hodnoty pôdoochrannej funk-cie lesa spomalenia (zníženia) zanášania vodných nádrží a tokov lesných eko-systémov a zníženia mútnosti (zákalu) vody vo vodných nádržiach by sa po-

134

Časť 2:

užívalo iba do obdobia zistenia údajov o objeme a nákladoch odstraňovania nánosov z vodných nádrží a nákladov na úpravu vody v dôsledku zvýšenej mútnosti (zákalu).

2.3.2.1.2 Hodnota hydrickej funkcie lesa

2.3.2.1.2.1Hodnotenie hydrických funkcií lesa



(opportunity costs) prevencie a kompenzácieHydrické funkcie sú zaradené medzi tzv. ochranné environmentálne funk-

cie lesa alebo i pozitívne externality lesa sprostredkovanej trhovej povahy (ŠiŠákakol. 2009, ŠiŠák, ŠVihla, Šach 2002). Za hydrické funkcie lesa s koneč-ným sociálnym a ekonomickým dopadom v hospodárstve a spoločnosti možno považovať najmä ochranu proti rozkolísaniu odtoku v povodiach, stav kvali-ty vody vo vodných tokoch a nádržiach, výdatnosť a kvality vody vo vodných zdrojoch.

Vplyv lesa na zrážkové a odtokové pomery v povodiach bol nesporne pre-ukázaný. Táto užitočnosť umožňuje dosahovať v konkrétnych podmienkach úsporu nákladov. Ak sa účinky tejto funkcie v dôsledku zásahov znížia alebo prestanú pôsobiť, dôjde k ekonomickým a často aj sociálnym škodám, ktoré je treba kompenzovať alebo k viacnásobným nákladom (prevenčným nákla-dom) na odvrátenie škôd v podnikoch, v sídlach, v odvetviach a infraštruktú-re. Niektorí autori hovoria v danej súvislosti o zreteľnom dopade na trh, resp. o funkcií sprostredkovanej trhovej povahy (ŠiŠák akol. 2009). Pre daný účel sa ako objektívny spôsob stanovenia ekonomickej hodnoty užitočnosti hydric-kých funkcií zvolili náklady prevencie (ŠiŠák akol. 2009, ŠiŠák, ŠVihla, Šach 2002). Ekonomická hodnota užitočnosti hydrických funkcií lesa je alternatí-vou hodnoty technických opatrení a zariadení, ktoré tieto funkcie nahradzujú.

Odlesnením, poškodením, resp. zničením lesa (trvalým i dočasným) sa ne-gatívne ovplyvnia v podstate tri verejnoprospešné čiastkové hydrické funkcie lesa:

_ zníženie maximálnych povodňových prietokov (t. j. „veľkých“ vôd),

_ zvýšenie minimálnych prietokov (t. j. veľkosť prameňových vyvieračiek),

_ zvýšenie kvality vody odtekajúcej z lesa.

Pozn.: Všeobecne sa hovorí o pozitívnom vplyve lesných ekosystémov na kvantitu a kvalitu vody odtekajúcej z území a povodí pokrytých lesom. Viacerí autori sa k preukaznému exaktnému zisteniu vplyvu lesa na kvantitu priemer-ného ročného odtoku vody z povodia vyjadrujú dosť rezervovane. Relácie les (lesné ekosystémy) a voda nie sú vždy relevantne jasné a exaktne dostatočne vysvetlené (MaVSar 2008). Výskumom bolo exaktne dokázané, že les sa pre-

135


javuje kondenzačným účinkom (objem vertikálnych zrážok zvyšuje o hori-zontálne zrážky), retenčným účinkom (zadržuje zrážky, zmenšuje povrchový odtok a zvyšuje zemný a podzemný odtok), retardačným účinkom (spomaľuje odtok vody a pôsobí na vyrovnanosť vodných tokov), akumulačným účinkom (hromadením a predlžovaním topenia snehu zvyšuje zimnú vlahu).

Vplyv lesa sa prejavuje pozitívne na maximálne prietoky, ktoré znižuje a predlžuje ich trvanie. Povodňové prietoky vznikajúce v lesných komplexoch sa preto vyznačujú nižšími kulmináciami a dlhšou dobou trvania v porovnaní s povodňovými javmi na tých istých lokalitách s iným biologickým pôdnym krytom, napr. lúk, trvalých trávnych porastov, sadov, a pod. Extrémnym prí-padom zvýšenia kulminácie maximálnych prietokov oproti plochám krytým lesným ekosystémom sú odlesnené pozemky so spevneným povrchom, napr. asfaltové a betónové lesné cesty.

Alternatívou prevencie vplyvu odlesnenia je spravidla výstavba vodnej ná-drže na dotknutom toku s retenčným priestorom, ktorý zníži z odlesnenej čas-ti povodia zvýšený prietok veľkých vôd na úroveň prietoku pred odlesnením. Výstavba náhradnej retenčnej nádrže je teda tiež preventívnym opatrením za odlesnenie, ktoré nahradzuje vplyv odlesnenia na zvýšenie kulminácie veľ-kých vôd. Ekonomická hodnota vynaloženého kapitálu na opatrenie výstavby retenčnej nádrže sa môže priradiť užitočnosti čiastkovej hydrickej funkcie zní-ženia kulminácie veľkých vôd.

Lesné ekosystémy zvyšujú výdatnosť prameňov, a tým vo vodných tokoch minimálne prietoky v porovnaní s odtokom z toho istého územia pri inom pôdnom kryte. Kvantifikácia užitočnosti tohto procesu je dosť komplikovaná a vyžaduje špeciálne znalosti a postupy. Tiež je možné vychádzať z uplatne-nia princípu substitúcie. Substitutom akumulačného vplyvu (účinku) lesov na tvorbu zásoby podzemných a pod povrchových vôd je výstavba akumulačných nádrží, ktoré budú schopné na dotknutých vodných tokoch zlepšovať mini-málne prietoky v takej miere ako lesné ekosystémy, resp. ako boli odlesnením znížené. Náklady výstavby akumulačných nádrží sa v tomto prípade stotož-ňujú s ekonomickou hodnotou užitočnosti vplyvu (účinku) lesa na zvýšenie akumulácie podzemných a podpovrchových vôd v porovnaní s bezlesím.

Lesné ekosystémy vplývajú aj kvalitu vody vodných bystrín a tokov. Z lesa odtekajú omnoho čistejšie vody, ako z ostatných plôch v povodia. Kvalita tejto vody vyhovuje spravidla hygienickým normám až pre pitnú vodu kojencov. Pri zabezpečení vodárenských záujmov z odlesnených území treba preto vody od-tekajúce z povodia na docielenie porovnateľnej kvality so zalesneným územím upravovať čistením.

136

Časť 2:

2.3.2.1.2.2Ekonomické hodnotenie hydrickej funkcie lesa maximálnych prietokov



(opportunitycosts) prevencia kompenzácie

Veľkosť povodňových prietokov veľkých vôd v malom povodí sa vyjadrila pomocou hydrologických modelov. Zistilo sa, že povodie s lesnatosťou 100 % znižuje kulminačný prietok veľkých vôd v priemere okolo 40 %. Pre náhradu užitočnosti tejto čiastkovej hydrologickej funkcie lesa je potrebné vybudovať vodnú nádrž s objemom zadržania vody zodpovedajúcim retenčnej kapacite výmery lesov, resp. lesov určených na trvalé alebo dočasné odlesnenie. Na zá-klade ekonomických prepočtov sa zistili priemerný jednotkové náklady (kom-penzačná nákladová cena) 10, 22 Eur.m-3 (308 Sk.m-3) na výstavbu a zabezpe-čenie zodpovedajúceho retenčného priestoru (ŠiŠák, Šach, ŠVihla 2002). Model odvodený ŠVihloM (2001), in ŠiŠák akol. (2001) umožňuje ohodnotiť náhradné opatrenie pri vyňatí jednotky plochy z lesnej porastovej plochy za účelom ná-hradu čiastkovej hydrickej funkcie lesa, zníženia maximálnych povodňových prietokov („veľkých“ vôd), upravujúci kulminačné prietoky veľkých vôd. Mo-del v nevyhnutnej zjednodušuje celý zrážkovo-odtokový proces a schematizuje ho tak, aby bol prakticky všeobecne použiteľný v podmienkach jednotlivých geomorfologických útvarov a nadväzne aj v podmienkach skupinami lesných vegetačných stupňov (LVS).

Ekonomická hodnota čiastkovej hydrickej funkcie lesa, zníženia maximál-nych prietokov činí v priemere 26,59 Eur.ha-1 (801 Sk.ha-1, rok-1).

Tato základná sadzba jednotkovej ekonomickej hodnoty hydrickej funkcie sa pre podmienky LVS a textúry pôdy upraví podľa koeficientov tabuľke 52.

Tabuľka52.Koeficientyprestanoveniečiastkovejhydrickejfunkcielesazníženiamaximál-nychprietokovpodľatextúrylesnejpôdyaLVS

lvstextúra pôdy Orientační nadmorská

výškaľahká stredná ťažká

1 – 2 0,54 1,31 1,00 200 - 400

3 – 6 0,62 1,38 1,08 400 - 850

7 – 8 0,62 1,38 1,08 > 850


Hodnoty v tabuľke 52 platia pre ekonomickú hodnotu čiastkovej hydrickej funkcií lesa vo vzťahu k pôdnemu krytu charakteru ornej pôdy. Pri pomere funkcie lesa pôdnemu krytu charakteru trvalého trávneho porastu, záhrady a sadu sa uplatní jednotná hodnota koeficienta 0,9 pre pôdy ľahké a 0,7 pre pôdy stredne a ťažké. Pre spevnené plochy, skládky, zastavené plochy sa náso-bí použije koeficient 2,0.

137


Lesné vegetačné stupne (lvs) sa zistia z lesného hospodárskeho plánu (LHP).

Textúra pôdy sa určí z tabuľky 53 a mapy klasifikácie pôdnych druhov.

Tabuľka53.Textúrapôdypodľapodielučastícv%<0,01mm

textúra pôdy v % častíc pôdy < 0,01 mm

pôda ľahká < 30 % stredná 31 – 45 % ťažká > 45 %

Pôdypiesčité

piesčito-hlinitéhlinito-piesčité

hlinitéílovito-hlinité

ílovitéíly

Poznámka:pôdyštrkovitésaoceniaakopôdystrednéaťažké.

Ekonomická hodnota čiastkovej hydrickej funkcie lesa, zníženia maximál-nych prietokov, upravená koeficientom v tabuľke 3 sa ďalej upraví koeficien-tom zohľadňujúcim zakmenenie a vek pre všetky pôdy tabuľke 54.

Tabuľka54.Koeficientyúpravyekonomickejhodnotyčiastkovejhydrickejfunkciepodľavekuazakmenenia

Zakmenenievek v rokoch

0 10 20 30 40 50 60 70 80+

0,0 0,70 0,70 0,70 0,70 0,70 0,70 0,70 0,70 0,70

0,1 0,70 0,70 0,70 0,71 0,71 0,71 0,72 0,72 0,73

0,2 0,70 0,70 0,71 0,72 0,73 0,73 0,74 0,75 0,76

0,3 0,70 0,70 0,71 0,72 0,74 0,75 0,76 0,77 0,79

0,4 0,70 0,71 0,72 0,73 0,75 0,76 0,78 0,80 0,82

0,5 0,70 0,71 0,73 0,75 0,77 0,79 0,81 0,83 0,85

0,6 0,70 0,72 0,75 0,77 0,79 0,81 0,84 0,86 0,88

0,7 0,70 0,72 0,75 0,78 0,80 0,83 0,86 0,88 0,91

0,8 0,70 0,73 0,76 0,79 0,82 0,85 0,88 0,91 0,94

0,9 0,70 0,73 0,76 0,80 0,83 0,87 0,90 0,93 0,97

1,0 0,70 0,73 0,77 0,81 0,85 0,89 0,93 0,96 1,00

Poznámka:zakmenenie=0znamenáholinunalesnompozemku;zakmenenie=1plnezakme-nenýporast.Lesjeplnehydrologickyefektívnypriveku80aviacrokovazakmenenírovnom1,0.

Vypočítané a upravené hodnoty podľa tabuliek 3, 4, 5 sa ďalej upravia podľa percenta lesnatosti povodia vodného toku posledného rádu, v ktorom sa nachádza dotknutý lesný pozemok (v prípade hodnotenia väčších celkov sa uplatní vážený aritmetický priemer lesnatosti povodia vodných tokov v danej oblasti). Koeficienty prepočet podľa tabuľke 55.

138

Časť 2:

Tabuľka55.Koeficientyváhylesavpovodípodľapercentalesnatostipovodia

koeficient váhy lesného pozemku v povodí vzhľadom ku znižovaniu maximálnych prietokov

percento zalesnenia povodia koeficient váhy lc v povodí

10 – 3030 – 5050 – 7070 – 90

90 – 100

0,40,60,80,91,0

Poznámka:Koeficientváhylesnéhocelkuvpovodívyjadrujejehoúčinnosťvznižovanímaxi-málnychprietokovvrámciúzemnéhocelkupovodianajmenšiehotoku,doktoréhodotyčnýlespatrí.

Hodnoty možno upraviť podľa spoločenskej naliehavosti náhradných rie-šení, t. j. miery spoločenského dopytu, koeficientom [0,2 – 1,0]; ak je preven-cia nutná (povodne ohrozujúce majetok), koeficient sa blíži hornej hranici, pri nízkej naliehavosti náhradných opatrení (veľké zalesnené povodie, zaústené vodné toky do toku s veľkým povodím) sa koeficient blíži hodnote 0,2.

Kvalita lesného porastu sa zohľadní koeficientom [0,2 – 1,5]. Ak je porast zdravý, s maximálnou intercepciou a vysokou infiltračnou i retenčnou kapaci-tou lesnej pôdy, potom sa hodnota koeficientu blíži k 1,5. Ak má lesní porast stupeň poškodenia I., je koeficient rovný 1,0. Pre chronicky poškodený lesný porast (stupeň poškodenia II. – IV.) sa použije koeficient rovnajúci sa úmerne poškodeniu na spodnej hranici.

Predpoklady uplatnenia stanovenej ekonomickej hodnoty čiastkovej hyd-rickej funkcie maximálnych prietokov lesných ekosystémov v SR:

ČiastkaekonomickejhodnotyčiastkovejhydrickejfunkciemaximálnychprietokovlesnýchekosystémovvSRsadoobdobiazisteniaaovereniaúdajovvnašichpodmienkachbudemôcťzisťovaťjednoduchoakosúčinjednotkovejekonomickej hodnoty čiastkovej hydrickej funkciemaximálnych prietokov„26,59€.ha-1“avýmerylesapovodia.Získanáhodnotasaupravíkoeficien-tamivzťahuvekuazakmenenia,dôležitostilesavpovodí,spoločenskejnalie-havostiakvalitylesa.

2.3.2.1.2.3Ekonomické hodnotenie čiastkovej hydrickej funkcie, zvýšenia minimálnych prietokov

Metódahodnotenia:Benefit transfer z ČRMetódahodnoteniavpôvodnejzemi:alternatívne náklady

(opportunitycosts) prevencie a kompenzácieK zmene, spravidla, k zníženiu minimálnych odtokov vo vodných tokoch

dotknutého povodia dochádza pri odlesnení a pri zmene pôdneho krytu. Zá-menou lesa za biologický pôdny kryt charakteru lúk, polí, pasienkov, záhrad

139


a sadov dochádza k zníženiu minimálnych odtokov. Úhrnné zníženie celkové-ho minimálneho prietoku je možné nahradiť výstavbou rôzne veľkých kom-penzačných (akumulačných) vodných nádrží, nahradzujúcich zníženú úroveň minimálnych prietokov v dobe sucha. Tieto náhradné akumulačné priestory vodných nádrží vyrovnávajú tak pokles minimálnych hodnôt M – denných prietokov vody po odlesnení alebo zničení lesa. Veľkosť náhradných akumu-lačných priestorov vody je závislá na hydrologických vlastnostiach lesných stanovíšť, resp. potenciáli čiastkovej hydrickej funkcie, minimálnych odtokov vo vodných tokoch dotknutého povodia. Pre odvodenie parametrov takýchto zariadení treba poznať špecifické odtoky (l.s -1 . km-2) rôznych pôdnych krytov dotknutého modelového územia. ŠVihla (1996) navrhol pre takýto špecifický účel hydrologický model.

Podrobné výpočty podľa tohto modelu boli realizované v rámci prípadovej štúdie pre povodie Svratky po Dalešín na Českomoravskej vysočine. Získané výsledky sa rámcovo zovšeobecnili pre územie ČR (In ŠiŠák akol. 2001). V ta-buľke 56 sa uvádzajú ročné sadzby ekonomickej hodnoty užitočnosti čiastko-vej hydrickej funkcie lesa podľa druhu pôdnych krytov v Eur na ha.

Tabuľka56.Ekonomickáhodnotaužitočnostičiastkovejhydrickejfunkcielesajednotlivýchkvalitatívnychcharakteristíkhydrickejfunkcielesazvýšenieminimálnychprietokov(Kč/ha)

Zámena lesa za pôdne kryty: eur. ha-1.rok-1 sk. ha-1.rok-1

Trvalé trávne porasty (TTP), lúky, pastviny, záhrady) 15,77 475

Ostatné plochy (napr. chmelnice, sady ap.) 21,03 634

Orná pôda 24,24 730

Spevnené plochy 122,10 3 678

Uvedené sadzby ekonomickej hodnoty užitočnosti čiastkovej hydrickej funkcie lesa zvýšenia minimálnych prietokov vyjadrujú jej kvantitu v lesných ekosystémoch oproti porovnateľnej čiastkovej funkcii s uvedeným pôdnym krytom

Hodnoty sadzieb uvedených v tabuľke 56 možno upraviť podľa spoločen-skej dôležitosti náhradných opatrení, t. j. miery spoločenského dopytu, koefi-cientom [0,2 – 1,0]; v prípade nutnej prevencie á (vysychanie???), sa koeficient sa blíži hornej hranici, pri malej dôležitosti náhradných opatrení (veľké za-lesnené povodia, vyústenie??? do tokov s veľkým povodím) sa koeficient blíži hodnote 0,2.

Kvalita lesného porastu sa v sadzbách tabuľke 15 zohľadní koeficientom [0,2 – 1,5]. Ak je porast zdravý, s maximálnou intercepciou a vysokou infiltrač-nou a retenčnou kapacitou lesnej pôdy, tak sa koeficient blíži k hodnote 1,5. Ak má lesných porast stupeň poškodenia I, koeficient sa rovná 1,0. Pri chronicky poškodenom poraste (stupeň poškodenia II. – IV.) sa použije koeficient blížiaci sa úmerne poškodeniu spodnej hranice.

Úprava sadzieb ekonomickej hodnoty užitočnosti čiastkovej hydrickej funkcie lesa zvýšenia minimálnych prietokov v tabuľke 56 sa pre zakmenenie a vek nerealizuje.

140

Časť 2:

Predpoklady uplatnenia stanovenej ekonomickej hodnoty čiastkovej hyd-rickej funkcie zvýšenia minimálnych prietokov lesných ekosystémov v SR.

Čiastka ekonomickej hodnoty čiastkovej hydrickej funkcie zvýšenia mi-nimálnych prietokovlesnýchekosystémovvSRsadoobdobiazisteniaaove-reniaúdajovvnašichpodmienkachbudemôcťzisťovaťjednoduchoakosú-čin jednotkovej ekonomickejhodnotyčiastkovejhydrickej funkciezvýšenia minimálnych prietokov v €.ha-1.rok-1,podľa pôdnych krytov (TTP – 15,77 E, Sady a chmeľnice – 21,03 E, orná pôda – 24,24E, spevnené plochy – 122,10Eavýmerylesapovodia.Získanáhodnotasaupravíkoeficientmivzťahuvekuazakmenenia,dôležitostilesavpovodí,spoločenskejdôležitostilesavpovodí(0,2–1,0)iakvalitylesnéhoporastu(0,2–1,5).

2.3.2.1.2.4Ekonomické hodnotenie čiastkovej hydrickej funkcie kvality vody vo vodných tokoch a nádržiach



(opportunitycosts) prevencie a kompenzácie

Na základe dlhodobých pozorovaní i praktických skúsenosti sa zistilo, že z lesa odteká relatívne čistá voda. Tento poznatok sa cielene využíva pre umiest-nenie vodných nádrží na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v povodiach vodných tokov s vysokým podielom lesných komplexov. Lesy sú tak zdrojom úžitkov pre podnikateľské fungovanie subjektov vodného hospodárstva. Pri zmene lesných pozemkov na poľnohospodárske pozemky v chránených oblas-tiach zdrojov pitnej vody to spravidla znamená zhoršenie kvality odtekajúcich vôd zo spádových povodí do vodárenských nádrží. Podstatu zhoršenia kvality tvorí hlavne zvýšenie obsahu dusičnanov. Vlastné posúdenie týchto zmien je po odbornej stránke veľmi zložité a náročné. Relevantná kvantifikácia zmeny kvality vôd v dôsledku zmeny pôdneho krytu nebola doteraz ešte podľa ŠiŠáka akol. (2002) nikde zisťovaná a vyhodnotená. Uvádzané výsledky exaktného šetrenia a rozboru tejto problematiky predstavujú preto prvú pôvodnú prácu tohto druhu.

Podiel dusičnanov obsiahnutý v kumulovaných vodách z poľnohospodár-skych pozemkov určených na zásobovanie obyvateľstva možno len ťažko od-búrať na úroveň stanovených normatívov. Dusičnany obsiahnuté v týchto vo-dách spôsobujú aj zmenu vodných ekosystémov. Naproti koncentrácie NO

3 vo

vodách odtekajúcich z plochy lesov úpravy nepotrebujú.

Doterajšie metódy zohľadnenia kladného vplyvu lesov na kvalitu vôd odte-kajúcich z lesov vyžadujú ešte ďalšie rozpracovanie v rámci výskumu a to naj-mä interdisciplinárneho (sociálno-ekonomického, lesníckeho a lekárskeho). Náklady súvisiace s realizáciou prevenčných opatrení sú rôznorodé a ťažko

141


ha/s/l,

zistenýodtokšpecifický)(K

0402

prístupné. Celý odbor čistiarenskej techniky, ktorý s tým súvisí, sa rozvíja do širokej škály využiteľných technológií.

Priemerná ročná ekonomická hodnota čiastkovej hydrickej funkcie vplyvu lesných ekosystémov na kvalitu vody vo vodných tokoch a nádržiach predsta-vuje čiastku 271,66 Eur.ha-1.rok-1, (8 184 Sk.ha-1. rok-1).

Táto priemerná ročná sadzba predstavuje ekonomickú hodnotu čiastkovej hydrickej funkcie lesných ekosystémov na kvalitu vody vo vodných tokoch vo vzťahu k alternatíve pôdneho krytu charakteru ornej pôdy, trávneho porastu, záhrady a sadu.

stanovená hodnota sadzieb platí pre zníženie koncentrácie n – nO

3 o 20 mg.l-1 s priemerným špecifickým odtokom z 1 ha lesa

0,04 .s-1.

Iné hodnoty diferencie obsahu N – NO3 oproti 20 mg.l-1 pri zmene lesa a or-

nej pôdy príp. trvalých trávnych porastoch sa určia z máp obsahu NO3 vo vo-

dách ČR pre ornú pôdu a trvalé trávne porasty a podľa tabuľky 57 (priemerný obsah N – NO

3 vo vodách z lesa podľa prírodných lesných oblastí – PLO). Od-

lišné špecifické hodnoty odtokov oproti 0,04 l.ha-1 sa určia z mapy špecifických odtokov v ČR. Pri iných hodnotách než priemerných sa príslušné ceny násobia opravnými koeficientmi K1 a K2, tabuľka 57.

KeďjezistenádiferenciavN–N03ináako20mg/l,upravísazákladná

ekonomickáhodnotakoeficientom(K1):

Akješpecifickýodtokz1halesainýako0,04l/s/ha,vypočítanáupravenácenakoeficientomK(1)saešteupravíkoeficientomK(2):

Tabuľka57.PriemernýobsahN–NO3vovodáchzlesnýchekosystémovpodľaPLO

plO č.n – nO

3

(mg/l)plO č.

n – nO3

(mg/l)

Krušné hory 1 3,15 Podkrkonošie 23 7,60

Podkrušnohorská pánva 2 4,07 Sudetské medzihorie 24 8,63

Karlovarská vrchovina 3 2,50 Orlické hory 25 5,05

Doupovské hory 4 2,19 Predhorie Orlických hôr 26 9,27

České stredohorie 5 17,93 Hrubý Jeseník 27 4,70

Západočeská pahorkatina 6 3,00 Predhorie Hrubého Jeseníku 28 4,29

Brdská vrchovina 7 3,72 Nízky Jeseník 29 2,16

Křivoklátsko a Český kras 8 3,05 Drahanská vrchovina 30 9,44

Rakovnicko-kladenská vrchovina

9 3,42 Českomoravské medzihorie 31 10,69

20

151 3 )ČRvnorma(l/mgzistenáNONobsahuvdiferencia)(K

142

Časť 2:

plO č.n – nO

3

(mg/l)plO č.

n – nO3

(mg/l)

Stredočeská pahorkatina 10 7,19 Slezská nížina 32 6,45

Český les 11 4,81Predhorie Českomoravskej vrchoviny

33 11,13

Podhrie Šumavy a Novohrad-ských hor

12 3,82 Hornomoravský úval 34 7,69

Šumava 13 2,65 Juhomoravské úvaly 35 7,99

Novohradské hory 14 2,23 Stredomoravské Karpaty 36 6,36

Jihočeská pánva 15 0,42 Kelečská pahorkatina 37 8,02

Českomoravská vrchovina 16 3,31Biele Karpaty a Vizovické vrchy

38 5,32

Polabie 17 10,28 Podbeskydská pahorkatina 39 12,90

Severočeská pieskovcová plošina a Český ráj

18 14,60 Moravskosliezské Beskydy 40 3,55

Lužická pieskovcová vrcho-vina

19 4,90Hostínsko–vsetinské vrchy a Javorníky

41 3,10

Lužická pahorkatina 20 3,78

Jizerské hory a Ješted 21 2,65 Ø 8,32

Krkonoše 22 3,19

Predpoklady uplatnenia stanovenej ekonomickej hodnoty čiastkovej hyd-rickej funkcie vplyvu lesných ekosystémov na kvalitu vody vo vodných tokoch a nádržiach v SR:

Čiastka ekonomickej hodnoty čiastkovej hydrickej funkcie vplyvu les-nýchekosystémovnakvalituvodyvovodnýchtokochanádržiachvSRsadoobdobiazisteniaaovereniaúdajovpriemernéhoN–NO

3vovodáchzles-

nýchekosystémovpodľalesnýchoblasti(LO)vnašichpodmienkach(ziste-niakoeficientovK

1aK

2)budezisťovaťibaakopredbežnárámcováinformá-

ciaakosúčinjednotkovejekonomickejhodnotyčiastkovejhydrickejfunkcie271,66Eur.ha-1.rok-1avýmeryúzemialesnatejčastipovodiagravitujúce-hodovodnejnádržealebovodnéhotoku.

2.3.2.1.3 Hodnotenie klimatickej funkcie lesa

2.3.2.1.3.1 Ekonomické hodnotenie agroprodukčnej funkcie lesa (vplyv lesa na úrodu plodín)

Metódahodnotenia:akcie-reakcie(dose-response)Pri stanovení hodnoty agroprodukčnej funkcie lesa sa vychádzalo zo zisťo-

vania vplyvu lesných spoločenstiev a účelových výsadieb lesných drevín (vet-rolamov, ochranných lesných pásov) na úrodu (produkciu) vybratých plodín agroekosystémov na jednorazových poľných pokusných plôškach, umiestne-


143


)am,čm(pm

)am,čm(pmq iiij

888

)am,čm(pm

)am,čm(pmq iiij

999

ných v pevne stanovených vzdialenostiach, stanoviskách –si(i=1–8, resp.

1 – 9) na transektoch kolmých na okraj lesa v rokoch 2003 – 2006.

Odber biomasy sa vykonal na plôškach stanovísk si umiestnených na

transekte vo vzdialenosti 5, 10, 15, 20, 30, 50, 70 ,100 m a 5, 10, 15, 20, 30, 50, 70, 100 a 150 m od okraja lesa alebo účelového lesného pásu.

Pokusná plôška odberu vzoriek mala veľkosť 0,25 m2 ideálneho kruhového tvaru, ktorá sa prepočítavala na veľkosť 1 m2. Transekty pokusných plôšok na lokalitách odberu mali dve opakovania, ktoré boli založené paralelne vo vzdia-lenosti najmenej 50 m od seba.

Plodina po zistení jej výšky a oddelení od koreňovej časti sa vložila do papierového vrecka označeného číslom transektu a číslom odberného mies-ta v transekte a zistila jej hmotnosť. Každá odberová plôška mala svoj iden-tifikačný štítok s identifikačnými a relevantnými údajmi pre spracovanie a zhodnotenie skúmaného znaku. Hmotnosť čerstvých vzoriek (m

ič) v teréne

a presušených (mip) na vzduchu sa zisťovala pomocou špeciálnych digitálnych

terénnych váh a vzoriek vysušených v sušičke (mia)

špeciálnymi laboratórny-

mi váhami. Z nameraných hodnôt hmotnosti vzoriek (úrody) v čerstvom stave (m

ič), preschnutom na vzduchu (m

ip) a vysušenom v sušičke (m

ia)

z jednotli-

vých stanovíšť (si) transektov sa odvodili kvocienty (q

j,j,j=1–9), vyjadrujúce

podiel nameranej hodnoty znaku na stanovištiach 1 – 7, resp. 1 – 8 z hodnoty znaku na stanovisku 8, resp. 9.

Predpokladalo sa, že úroda na stanoviskách 8, resp. 9, vo vzdialenostiach 100, resp. 150 m, by už nemala byť preukazne ovplyvnená lesom.

Výsledky o zistenej pozitívnej externalite – agroprodukčnej funkcie lesa (vplyve lesa na úrodu poľnohospodárskych plodín) sa spracovali formou gra-fických prehľadov priemernej hodnoty hmotnosti vzoriek biomasy trávy, obilia a spolu (obr. 12), a formou frekvenčného polygónu kvocientov, pre jednotlivé vzdialenosti odberu vzoriek na transekte (obr. 13).

144

Časť 2:

Obrázok12.Priebehpriemernejhmotnostivzoriekbiomasynastanoviskáchsitransektu

Obrázok13.Priebehpriemernejhmotnostivzoriekbiomasyafrekvenčnéhopolygónukvo-cientovq

inastanoviskáchs

itransektu

Z priemerných veličín kvocientovqistanovíšť (s

i)transektov, vyjadrujúcich

vplyv lesa na úrodu poľnohospodárskych plodín sa pre biomasu tráv, obilnín a zrna obilnín spolu, ďalej podľa nadmorskej výšky, hlavných smerov a me-dzismerov svetovej zemepisnej orientácie a za vetrolamy, odvodili relatívne ukazovatele kumulatívneho účinku lesa na úrodnosť poľnohospodárskych

Priebeh hmotnosti biomasy (obilie + tráva v erstvom stavevysušenej na vzduchu a kvocientov hmotnosti vzoriek 1

k vzorke erstvý stav) za roky 2003 2005

) č– 7

č. 8 a 9, priemer č. 8 + 9 (č –

0

50

100

150

200

250

300

350

1. (5 m) 2. (10 m) 3. (15 m) 4. (20 m) 5. (30 m) 6. (50 m) 7. (70 m) 8. (100 m) 9. (150 m)

Č ťíslo PP (vzdialenos od porastu v m)

0,000

0,200

0,400

0,600

0,800

1,000

1,200

1,400

KÚLUPE8 = 1,075

KÚLUPE9 = 1,104

Hm

otn

os

ťg

v

Ho

dn

ota

kv

oc

ien

tu

x x x xx x

x xx

Hmotnos biomasy pred vysušenímťHmotnos biomasy v sušenej na vzduchuť y

Kvocient hmotnosti biomasy z PP k hmotnosti biomasy z PP 8 erstvý stavč. (č ). ( )

Kvocient hmotnosti biomasy z PP k hmotnosti biomasy z PP erstvý stavč. 9 (č )

Kvocient hmotnosti biomasy z PP k hmotnosti biomasy z PP erstvý stavpriemeru č. 8 a 9 (č )

x

Porovnanie hmotnosti biomasy (obilie + trávav erstvom stave a vysušenej na vzduchu

v rôznej vzdialenosti od lesa za roky 2003 2005

)č

–

0

50

100

150

200

250

300

350

1. (5 m) 2. (10 m) 3. (15 m) 4. (20 m) 5. (30 m) 6. (50 m) 7. (70 m) 8. (100 m) 9. (150 m)

Č ťíslo PP (vzdialenos od porastu v m)

Hm

otn

os

ťg

v

Hmotnos biomasy pred vysušenímť Hmotnos biomasy v sušenej na vzduchuť y

145


887654321

125

402520155755578

vvvvv,vvv,KÚLUPE

9987654321

150

25402520155755579

vvvvvv,vvv,KÚLUPE

ekosystémov (úrodu plodín) (KÚLÚPE) na ploche pozemkov o šírke transektu

(100, resp 150 m).

Kumulatívny účinok lesa (KÚL) na úrodu poľnohospodárskych plodín po-dľa nadmorskej výšky sa prezentuje v tabuľke 58 a podľa hlavných zemepis-ných smerov v tabuľke 59.

Tabuľka58.Kumulatívnyúčinoklesa(KÚL)naúrodupoľnohospodárskychplodíndo100a150modhranicelesa,vetrolamualeboúčelovejvýsadbystromovv%podľanadmorskejvýšky

poľnohospo-dárska plodina

roky 2003 – 2005

nadmorská výška

do 300 m n. m. 300 – 500 m n. m. nad 500 m n. m.

do 100 m do 150 m do 100 m do 150 m do 100 m do 150 m

Obilie čerstvá biomasa

7,5 8,1 7,7 9,2 8,2 8,2

Obilie vysušené na vzduchu

6,4 6,9 6,0 9,1 5,7 7,1

Tráva čerstvá biomasa

6,9 15,5 5,7 15,2 7,9 12,7

Tráva vysušená na vzduchu

10,5 8,3 6,3 12,6 7,4 12,3

Obilie+tráva čer-stvá biomasa

7,4 8,6 7,2 10,6 8,0 12,2

Obilie+tráva vy-suš. na vzduchu

6,7 7,0 6,1 10,0 7,2 11,8

Tabuľka59. Kumulatívnyúčinoklesa(KÚL)naúrodupoľnohospodárskychplodíndo100a150modhranicelesa,vetrolamualeboúčelovejvýsadbystromovv%podľahlavnýchsme-rovzemepisnejorientáciepozemkovkhranicilesa

poľnohospo-dárska plodina

roky 2003 – 2005

hlavné smery zemepisnej orientácie

s j v Z

do 100 m

do 150 m

do 100 m

do 150 m

do 100 m

do 150 m

do 100 m

do 150 m

Obilie + tráva čerstvá biomasa

8,2 10,8 7,0 12,6 17,0 15,4 3,2 11,0

Obilie + tráva vy-sušené na vzduchu

7,9 12,1 5,8 9,8 13,9 14,2 2,3 10,2

Skutočná hodnota agroprodukčnej funkcie lesa, ako pozitívnej externality lesnej výroby sa stanovila ako súčin hodnoty koeficienta KÚL (1,0p), trhovej ceny skutočnej ročnej hrubej produkcie rastlinnej výroby (hrubého ročného

146

Časť 2:

rentového efektu) na ha danej produkčnej oblasti, resp. katastra a výmery poľ-nohospodárskeho pozemku ovplyvňovaného lesom v ha (rámcovo dĺžka okra-ja lesa v metroch × 0,0150).

Pre stanovenie potenciálnej hodnoty agroprodukčnej funkcie sa použil ten istý algoritmus akurát sa vychádza z potenciálnej trhovej ceny hrubej produk-cie modelového zastúpenia plodín (hrubého ročného rentového efektu poten-ciálnej produkcie), ktorý sa uplatnil pri stanovení východiskovej hodnoty poľ-nohospodárskych pozemkov (Buday 2000).

kdeOP – úradná cena poľnohospodárskeho pozemku,

HRRE – hrubý ročný rentový efekt,

D – predpokladaný podiel daní na HRRE,

u – zvolená úroková miera (3 %),

COPb – bázická hodnota poľnohospodárskej pôdy (20 tis. Sk).

HRRE=CpP–(nNpP+nZ)

kde

HRRE – hrubý ročný rentový efekt,

CpP – trhová cena parametrizovanej produkcie,

nNpP – normatívne náklady na parametrizovanú funkciu,

nZ – normatívny zisk.

Hrubý ročný rentový efekt z ktorého sa stanoví hodnota agroprodukčnej funkcie lesa sa stanoví z úradnej hodnotu poľnohospodárskych pozemkov úpravou vzorca 3 takto:

Úradné hodnoty poľnohospodárskych pozemkov sú stanovené pre BPEJ. Prekrytím vrstvy vlastníckych parciel katastra nehnuteľnosti a mapovej vrstvy BPPEJ možno určiť BPEJ konkrétnej parcely k. n. Nadväzne z tabuľko-vých prehľadov úradnej hodnoty poľnohospodárskych pozemkov podľa BPEJ je možno stanoviť hodnotu pozemku konkrétnej vlastníckej parcely. Za všet-ky katastrálne územia SR sú prezentované priemerné úradné hodnoty poľno-hospodárskych pozemkov (pp), ornej pôdy (op) a trvalých trávnych porastov (ttp) podľa BPEJ v tabuľkovej forme a mapovom vyobrazení v publikácií Buday akol. (2000) a v tabuľkovej podobe prílohe k zákonu č. 476/2003 Z. z. V súčas-nosti sú však platné priemerné sadzby aktualizovanej východiskovej hodnoty poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú publikované ako príloha č. 1 k záko-

COPbu

)D(.HRRECOP

1

)D(

u.)COPbCOP(HRRE

1

147


nu č. 582/2004 Z. z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Všeobecne sa hodnota agroprodukčnej funkcie lesa pohybuje v rámci regi-ónov Slovenska od 0.66 – 2.32 eurO rok-1.ha-1 (20–70 skk.rok-1.ha-1), v závislosti od lesnatosti, nadmorskej výšky, hodnoty hrubého ročného ren-tového efektu potenciálnej produkcie (odvodeného z priemernej úradnej hod-noty poľnohospodárskych pozemkov), veľkosti koeficienta KUL a priemernej efektívnej dĺžky okraja lesa.

2.3.2.1.4 Hodnotenie ostatných vybraných ekologických funkcií lesa

2.3.2.1.4.1Ekonomické hodnotenie funkcie viazania uhlíka v lesných ekosystémoch Slovenska

Metódahodnotenia:sprostredkovaných trhových cienEkonomickéocenenieviazaniauhlíkaakopozitívnejexternalityvlesných

ekosystémoch vychádzalo z rámcov filozofie známych metodík bilancovania skleníkových plynov v LH SR a z využívania krajiny (IPCC–1994, upravená IPCC–1994, revidovanej IPCC–1996, Atmosferic flow and Stock change), upra-vených pre LH MiňďáŠoM akol. (1999, 2005). Jej základom bolo stanovenie uh-líka a CO

2 v efektívnej zásobe živej a odumretej biomasy a v pôde lesných

ekosystémov SR a v rozdieloch celkového bežného prírastku nadzemnej a podzemnej stromovej hmoty a ťažby dreva, všetkých nielen hospodárskych lesov, v roku n, ďalej v rozdieloch odumretej a nerozloženej hmoty nehrúbia zo samozrieďovania a ťažby, vrátane hmoty pňov a koreňov vyťažených stromov dvoch časových období (rokov) n a n–m(p), kde „m“ je doba rozkladu nadzem-nej hmoty nehrúbia a „p“ pňov a koreňov.

Spaľovanie biomasy nehrúbia a zvyškov po ťažbe sa do bilancie nezohľad-nilo, vzhľadom na stále sa zvyšujúci podiel podrastového hospodárskeho spôsobu a spracovanie značnej časti tohto zvyškového dreva na štiepky a ich rozmetanie v porastoch, resp. využitie v podobe energetickej štiepky alebo spracovaných v samovýrobe. V bilancii sa nezohľadnili ani možné zmeny uhlí-ka z trvalého odlesňovania lesných pozemkov pre realizáciu investícií verejnej cestnej siete a priemyselných stavieb, ale aj z účelového zalesňovania neles-ných pozemkov a z prírastku nadzemnej a podzemnej stromovej hmoty les-ných drevín a krov rastúcich v krajine mimo lesa. Osobitne sa v bilancií CO

2

pokusne zohľadnili možné prírastky CO

2 z rozdielov objemu výrobkov z dreva

(nábytok) krátko-dobej životnosti (15 rokov). Vzhľadom na kratšiu dobu ži-votnosti (uvoľňovanie uhlíka do atmosféry deštrukciou a spaľovaním dreva nábytku) bolo možné zistiť relevantné údaje objemov porovnateľných dvojíc časových období iba tejto trhovej komodity.

148

Časť 2:

Hodnota viazaného CO2 v efektívnej zásobe živej a odumretej biomasy

a v pôde lesných ekosystémov SR je prezentovaná v tabuľke 60.

Tabuľka60.HodnotaviazanéhoCO2vefektívnejzásobeživejaodumretejbiomasyavpôde

lesnýchekosystémovSR

ukazovateľ roky

živá biomasa Odumretá biomasalesná pôda

spolunad-zemná

pod-zemná

mŕtveho dreva

odpad

Hmotnosť zásoby C v mil. ton

1990 133,9 28,8 12,5 16,7 270,5 462,4

2000 156,1 33,7 14,5 19,5 270,5 494,3

2003 165,4 35,9 15,7 20,7 270,5 508,2

2006 170,0 36,9 16,1 20,6 270,5 514,1

2007 170,8 37,1 12,5 20,6 270,5 512,3

2008 171,6 37,3 13,0 20,7 270,5 513,1

Hmotnosť zásoby CO2

v mil. ton

1990 441,87 95,04 41,25 55,11 892,65 1525,92

2000 515,13 111,21 47,85 64,35 892,65 1631,19

2003 545,82 118,47 51,81 68,31 892,65 1677,06

2006 561,00 121,77 53,13 67,98 892,65 1699,53

2007 563,64 122,43 41,25 67,98 892,65 1687,95

2008 566.,28 123,09 42,90 68,31 892,65 1693,23

Hodnota CO2 mil. Eur

(podľa svetovej trhovej ceny 15 Euro/t)

1990 6 628,05 1 425,60 618,75 826,65 13 389,75 22 888,80

2000 7 726,95 1 668,15 717,75 965,25 13 389,75 24 467,85

2003 8 187,30 1 777,05 777,15 1 024,65 13 389,75 25 155,90

2006 8 415,00 1 826,55 796,95 1 019,70 13 389,75 25 447,95

2007 8 454,60 1 836,45 618,75 1 019,70 13 389,75 25 319,25

2008 8 494,20 1 846,35 643,50 1 024,65 13 389,75 25 398,45

KoeficientprepočtuCnaCO2nazákladerelatívnejatómovejhmotnosti:3,67;koeficientpre-

počtuCnaCO2podľaczarnOvSkehO (1996):3,1–3,4.

Zdroj:SúhrnnéinformácieostavelesovSR(SLHP,PIL2009),Národnáinventarizačnásprá-vaSlovenskejrepubliky2008.

na úrovni ročného prírastku zásoby (rozdiel CBP a ročnej ťažby) a zvýše-ného využitia dreva v stavebnom materiáli a iných produktov z dreva kvan-tifikoval objem viazaného uhlíka vo Švajčiarsku coleMann (2002). Hodnota tohto objemu viazaného uhlíka sa ako klimatické služby švajčiarskeho lesníc-tva mala uplatniť pri kompenzácii ročného záväzku zníženia CO

2 podľa Kjót-

skeho protokolu a jeho zvyšok zase predávať do zahraničia alebo potenciálnym

domácim producentom.

Ročná ekonomická hodnota viazania uhlíka v lesoch SR za roky 2003 – 2008, sa uvádza v tabuľke 61. Stanovila sa ako súčin rozdielu celkového bež-ného prírastku nadzemnej a podzemnej stromovej hmoty a ťažby dreva, celej výmery lesov, rozdielu odumretej a nerozloženej hmoty nehrúbia zo samozrie-ďovania a ťažby, vrátane hmoty pňov a koreňov vyťažených stromov dvoch časových období (rokov) n a n–m(p), (kde „m“ je doba rozkladu nadzemnej hmoty nehrubia a „p“ pňov a koreňov) a svetovej trhovej ceny 1 t CO

2 (15 €.t-1).

149


Tabuľka61.RočnáhodnotaviazanéhoCO2vlesochačastivýrobkovzdrevazaroky2003–

2008

ukazovateľ roky

cBp hmoty prírastok

spolu

hru

bin

y zn

íže

ne

j o

ťa

žbu

ten

čin

y st

rom

ov

n

a p

ni

ko

reň

ov

st

rom

ov

na

pn

i

od

um

rete

j n

e-

rozl

ož.

bio

ma

sy

cO

2 p

ôd

ach

cO

2 v

ča

sti

vý

r.

z d

rev

a

Biomasa v prírodnom stave v mil. m3

2003 4,80 1,47 0,76 0,25 0,00 0,00 7,28

2004 4,27 1,48 0,77 0,25 0,00 0,00 6,77

2005 1,37 1,49 0,77 0,25 0,00 0,00 3,88

2006 2,94 1,50 0,78 0,25 0,00 0,00 5,47

2007 2,92 1,51 0,79 0,26 0,00 0,00 5,48

2008 2,36 1,51 0,79 0,26 0,00 0,00 4,92

Hmotnosť CO2 v absolútne

suchej biomase v mil. t

2003 4,25 1,30 0,68 0,22 0,00 0,09 6,54

2004 3,80 1,30 0,68 0,22 0,00 0,25 6,25

2005 1,22 1,30 0,68 0,22 0,00 0,39 3,81

2006 2,60 1,33 0,69 0,22 0,00 0,44 5,28

2007 2,58 1,34 0,69 0,23 0,00 0,71 5,55

2008 2.09 1,34 0,69 0,23 0,00 0,78 5,13

Hodnota CO2 mil. Eur

(podľa svetovej trhovej ceny 15 Euro/t)

2003 63,75 19,50 10,20 3,30 0,00 1,35 98,10

2004 83,60 19,50 10,20 3,30 0,00 3,75 120,35

2005 26,84 19,50 10,20 3,30 0,00 5,85 65,69

2006 39,00 19,95 10,35 3,30 0,00 6,60 79,20

2007 38,70 20,10 10,35 3,45 0,00 10,65 83,25

2008 31,35 20,10 10,35 3,45 0,00 11,70 76,95

Stanoveniemnožstvauhlíkadlhodoboviazanéhovovýrobkoch

zdreva

Uhlík z dreva sa viaže v troch základných kategóriách výrobkov z dreva: nábytok, drevostavby, výrobky z papiera.

Pri stanovení množstva uhlíka sa vychádzalo z predpokladanej spotreby materiálov, ako je rezivo, dyhy, preglejky, drevotriesky, drevovlákno v jednot-livých kategóriách spotreby na Slovensku v rokoch 1980 – 2008. Spotreba sa stanovila z hlásení pre EURO-STAT a FAO/EHK OSN ako súčet produkcie a rozdielu importu a exportu. Na prepočet objemu (m3) na hmotnostné jednot-ky (tony) sa uplatnili koeficienty EUROSTAT-u a EHK. Vlhkosť sa určila ako priemerná hodnota pre jednotlivé materiály. Doba uskladnenia (životnosti výrobkov) je odborným odhadom odborníkov z viacerých oblasti drevárstva. Takto boli stanovené údaje pre obdobie existencie Slovenskej republiky t. j. roky 1993 – 2008. Pre roky 1980 – 1992, boli k dispozícii len kumulatívne úda-je za Československo. Produkcia jednotlivých výrobkov sa stanovila modelovo z dodávok dreva a produkcie jednotlivých výrobných odvetví drevospracujú-ceho priemyslu.

150

Časť 2:

Skutočné uskladnenie CO2 v sušine v nábytku ako objem sušiny uchova-

nej v novom nábytku znížený o sušinu zlikvidovaného nábytku porovnateľnej dvojice predchádzajúceho časového obdobia – spred 15 rokov, za sledované obdobie 1995 – 2007 sa prezentuje v tabuľke 62.

Tabuľka62.UskladnenieCO2vprírastku(+rozdiele)porovnateľnýchdvojícčasovýchobdo-

bívtis.tonsušinynábytkuaCO2amil.€ročne

rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000

Sušina tis. ton ročne -41 -8 43 139 116 53

CO2 tis. ton ročne -75,179 -14,097 79,001 255,510 212,861 97,833

Milión € ročne -1,128 -0,211 1,185 3,833 3,193 1,467

rok 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Sušina tis. ton ročne 98 94 246 390 444 712

CO2 tis. ton ročne 179,515 171,758 450,328 714,721 814,170 1304,921

Milión € ročne 2,693 2,576 5,755 10,721 12,213 19,574

2.3.2.1.4.2Ekonomické hodnoteniegenetickej diverzity lesných drevín

Metódahodnotenia:Benefit transfer z USA

Jednotková veličina ekonomického ocenenia čiastkovej funkcie genetic-kej diverzity lesných drevín, sa upraví prepočtovým koeficientom metódy BT(k

BT)vybratých intenzitných ukazovateľov (HDP hospodárstva na obyvateľa,

priemernej mesačnej mzdy v eur a kurzu národných mien k euro SR/USA) kBT=0,435={(0,359+0,216+0,732)/3} na ich ekivalentnú ekonomickú hod-

notu v SR v Sk.

Metódahodnoteniavpôvodnejzemi:náklady obnovy a zachovania bi-odiverzity

Podľa Heraklita, gréckeho filozofa a naturalistu žijúceho v 6 storočí pred Kristom, „je zmena jedinou konštantnou (stálou) vecou v prírode“ (Petit akol. 2008). Všetky živé organizmy (rastliny, živočíchy a mikroorganizmy) sú pod neustálym tlakom prostredia v ktorom žijú. Tomuto stále meniacemu sa tlaku, ktorý má za následok buď ich zánik alebo ďalší vývoj (evolúciu) nie sú však vystavené osamotene, keďže v prírode žijú v spoločenstvách1. Tieto komuni-kujú s neživým prostredím formujúc tak jednotku zvanú „ekosystém” (van loo 2008). Ekosystém predstavuje ucelenú časť prírody, ktorá nie je uzavretá ale úzko komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka funkčného celku živej prírody Zeme. V ekosystéme dochádza k prenosu a obe-hu hmoty, energie a informácií. Nie je špecifikované, akú približnú veľkosť má mať ekosystém, a tak sa za ekosystém môže považovať hoci aj celá biosféra alebo naopak, napr. všetky tropické pralesy či nové pole, ktoré akurát vzniklo

1Asociáciavšetkýchorganizmovžijúcichnaurčitomúzemí/ploche.

151


po vyrúbaní malej časti takéhoto pralesa, aby sa tam mohla pestovať napr. sója. Stanoviť hranice ekosystému je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti sa stanovu-jú tam, kde sa vyskytuje veľa nespojitostí, ako napr. v typoch pôdy, povodiach alebo hĺbke vodných nádrží, či v distribúcií organizmov (tilMan akol. 1997).

R. Whittaker rozlišuje hneď niekoľko druhov druhovej diverzity (Alpha-, Beta-, Gamma-, Delta- a Epsilon-diverzita) (Whittaker 1960, 1972, 1977). Jed-notlivé „diverzity“ opisujú vzorec (pattern) diverzity v závislosti od pozorova-nej plochy prípadne vzorca ako sú jednotlivé plochy rozdelené. Prvé tri z nich sú podrobnejšie opísané v nasledujúcich odstavcoch.

Alpha(α)diverzita sa vzťahuje na diverzitu určitej krajiny, spoločen-stva alebo ekosystému a je často vyjadrená druhovou bohatosťou (speciesrichness), ktorá predstavuje počet taxónov (prípadne aj čeľadí, rodov) na štu-dovanej ploche, v spoločenstve či ekosystéme. Hodnota druhovej bohatosti je silne ovplyvnená rozsahom výberu. Aby sa jej hodnoty dali porovnať musí byť korigovaná použitím rôznych štatistických metód. Jednou z nich je aj metóda „zriedenia“ (angl. rarefaction) (SanderS 1968, hurlBert 1971). Ďalšou nevýho-dou druhovej bohatosti ako indexu je, že neberie do úvahy druhovú vyrovna-nosť2 (speciesevenness) tak ako to robia iné indexy ako napr. Simpsonov index (Simpson‘sdiversityindex, SiMPSon 1949) a Shannonov index (Shannonindex, Shannon 1948).

Beta(β)diverzita je mierou biodiverzity pre zmenu v zložení druhov medzi ekosystémami alebo pozdĺž enviromentálnych gradientov a zahŕňa po-rovnanie počtu taxónov, ktoré sú unikátne pre každé študované spoločenstvo a ekosystém. Čím menej je spoločných druhov medzi dvomi študovanými plo-chami, tým vyššia je β-diverzita. Medzi známe indexy na určenie β-diverzity patria Sørensenov index podobnosti (Sørensen‘s similarity index, SørenSen 1948) a Whittakerova miera (Whittaker‘smeasure, Whittaker 1960).

Gamma(γ)diverzita sa vzťahuje na druhovú bohatosť celej škály ha-bitátov na určitej geografickej ploche (napr. ostrov). Je závislá na α diverzi-te jednotlivých spoločenstiev a miery rozdielov medzi nimi (teda β diverzity) (Whittaker 1972). Podobne ako α diverzita, môže byť vyjadrená číslom. Inter-ný vzťah medzi α-, β- a γ- diverzitou je vyjadrený akoβ=γ/α.

Genetická diverzita u živých organizmov

Ak gén je základná jednotka prirodzenej selekcie, tak potom podľa E. O. Wilsona (luMSden a WilSon 1981) tou skutočnou diverzitou je diverzita gene-tická. Genetická diverzita je pre živé organizmy dôležitá z dvoch hľadísk. A to z krátkodobého na zachovanie ich reprodukčného fitness (teda prežitiu) a z dl-hodobého pre zachovanie ich adaptívneho potenciálu (frankhaM akol. 2002).

Genetická diverzita môže byť meraná na rôznych úrovniach: populácia, druh, spoločenstvo, ekosystém. Ktorá úroveň sa použije závisí od toho čo je

2Mierarovnomernostizastúpeniajednotlivýchdruhovvspoločenstve.Môžebyťvyjadrenárôznymiindexmi,napr.Pielouvýmindexomrovnomernosti(pieLOu1975).

152

Časť 2:

študované a prečo, hoci genetická diverzita na každej úrovni je rovnako dôle-žitá (frankhaM akol. 2002).

Genetická diverzita sa odzrkadľuje v rozdieloch rôznych charakteristík a vlastností medzi jedincami. A to napr. vo farbe očí, pokožky a vlasov u člo-veka, farbe kvetov u rastlín, poradím aminokyselín u proteínov, či poradím nukleotidov u DNA.

Hoci v predchádzajúcich odsekoch bola genetická diverzita opísaná ako diverzitagénov, takéto vysvetlenie sa väčšinou používa pri práci s verejnos-ťou. Väčšina vedeckých pracovníkov, ktorí sa zaoberajú štúdiom genetickej diverzity pracuje na nižšej úrovni ako je gén. Je to aj tým, že doteraz nielenže nepoznáme presnú funkciu mnohých génov, ale väčšina z nich nebola doteraz identifikovaná a charakterizovaná.

Gén je rad (sekvencia) nukleotidov ležiacich v určitej časti (odborne pome-novanej lókus) DNA molekuly a genetická diverzita predstavuje rozdiely v sek-vencii nukleotidov. Keďže určité časti DNA kódujú aminokyseliny, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou proteínov, tak rozdiely v poradí nukleotidov na úrovni DNA sa môžu odzrkadliť do rozdielov na úrovni aminokyselín prote-ínu. Táto variácia na úrovni proteínu môže viesť k rozlišnej biochemickej alebo morfologickej funkcii a spôsobiť rozdiely v miere rozmnožovania sa jedinca, jeho správaní alebo aj schopnosti prežiť (frankhaM akol. 2002).

Na popis genetickej diverzity bola vyvinutá špeciálna terminológia, ktorá je jednotná pre všetkých čo s ňou pracujú nezávisle od organizmu, ktorý štu-dujú. Do tejto terminológii patria pojmy ako lókus (locus), genotyp (genoty-pe), genóm (genome), homozygot3 (homozygote), heterozygot4 (heterozygote), alela5 (alleles), frekvencia alely (allelefrequency)6, polymorfný (polymorphic), monomorfný (monomorphic), priemerná heterozygotia (avarageheterozygo-sity), diverzita aliel (allelicdiversity), kodominancia (co-dominance)7, gene-tická vzdialenosť (geneticdistance) atď.

Pri kvantitatívnych znakoch nie je priamo možné odvodiť genotyp od feno-typu. Indivíduá s rovnakým genotypom môžu mať rôzne fenotypové hodnoty. A takisto, indivíduá s rovnakou fenotyp. Hodnotou môžu mať veľmi rozdielne genotypy. Na meranie genetickej diverzity pre kvantitatívne znaky sa používa dedičnosť (heritability h2). Táto určuje evolučný potenciál populácie a dá sa opísať ako proporcia fenotyp. Variancie prisúdenej genetickej variácii, ktorú rodičia môžu odovzdať (predať) ďalej na svojich potomkov (h2=V

A/V

P, kde V

P

3Homozygotjejedinecsdvomikópiamitejistejalelynalókusenapr.A1A1.4Heterozygotjejedinecsdvomirozdielnymialelaminalókusenapr.A1A2.5Alely(jednot.čísloalela)súrozdielneformytohoistéholókusu,ktorésaodsebaodlišujúvsekvenciiDNA.

6Frekvenciaalelyvpopuláciiječastonazývanáajfrekvenciagénu(genefrequency).Spolusheterozygotiousapoužívanacharakterizovaniegenetickejdiverzityvpopuláciách.Akopríklad:akpopuláciamá8A1A1indivíduía2A1A2indivíduapotomdokopytátopopuláciamá18kópiíalelyA1a2alelyA2.TakžefrekvenciaalelyA1je0.9aalelyA20.1.

7Situáciakeďvšetkygenotypysadajúrozlíšiťodfenotypovnapr.A1A1,A1A2aA2A2.Protik-ladomjedominancia,keďfenotypyniektorýchgenotypovsarozlíšiťnedajú.

153


je phenotyp. Variancia a VA adaptívny evolučný potenciál predstavuje). Veľkosť

h2 sa pohybuje medzi 0–1.

Analýza 71 setov dát ukázala, že medzi molekulárnou a kvantitatívnou genetickou variáciou existuje priemerná korelácia o veľkosti 0,22 (reed a frankhaM 2001). Táto korelácia nebola signifikantne rozdielna od nuly (-0,11) pre reprodukčný fitness, ale väčšia a signifikantná pre morfologické znaky (0,30) v dôsledku čoho, molekulárne techniky na meranie genetickej variácie sa zdajú byť nepresným indikátorom evolučného potenciálu živých organizmov (frankhaM akol.2002).

Genetická diverzita bola meraná už pre veľa rôznych znakov inkluzívne plynule sa meniacich (kvantitatívnych) znakov, škodlivých aliel, proteínov, DNA (jadrová, mitochondriálna a plastidová) a pre chromozómy. Najviac dát bolo nazhromaždených pre proteíny, ale ako sa zlepšujú metódy a hlavne klesá hodnota nákladov, tak obrovským tempom narastá množstvo dát a výsledkov na DNA úrovni. Štúdium kvantitatívnych znakov, škodlivých aliel, proteínov a DNA u rozsiahlych populácii, kde sa nekrížia blízki príbuzní (outbreeding) bolo ukázané, že tieto majú vysokú genetickú diverzitu. Najväčšia diverzita (najviac polymorfizmov) bola nájdená na miestach DNA s malým funkčným významom. Tieto miesta alebo nič nekódujú, alebo nie je s nimi spojená zmena aminokyseliny v proteíne. Naopak, najnižšia genetická diverzita bola nájdená v častiach DNA s dôležitou funkciou (hartl a clarke 1997). Pre pravidlo o naj-nižšej diverzite v regiónoch DNA s dôležitou funkciou existujú dve výnimky. Jednou je histo-kompatibilný komplex (rozsiahla rodina génov, ktoré hrajú dôležitú úlohu v imúnnom systém stavovcov) a druhou sú lókusy zodpovedné za nekompatibilitusosebousamýmu rastlín. Obidva tieto regióny majú vy-sokú genetickú diverzitu kvôli prirodzenej selekcii, ktorá pracuje tu v jej pro-spech.

Celá séria genetických parametrov bola vyvinutá na kvantifikáciu genetic-kej diverzity v populáciách a u druhov.

Tieto parametre sú:

_ množtvopolymorfných8lókusov (vyjadrené v %),

_ diverzitaaliel(A)predstavuje priemerný počet aliel na lókus a je charak-terizovaná súčtom nájdenych aliel na každom lókuse delený celkovým poč-tom lókusov,

_ priemerný počet aliel na polymorfný lókus

_ pozorovaná heterozygotia (observed heterozygosity) Ho: Proporcia po-

zorovaných (observed) heterozygotov na danom lókuse (určuje sa len pre kodominantne allely),

8Byťpolymorfný(narozdielodmonomorfný)znamenámaťgenetickúdiverzitu.Lókusvpopuláciijepolymorfný,keďmáviacakojednualelu.Polymorfnélókusysúobyčajnede-finovanéakolókusyuktorýchfrekvenciaichnajčastejšiesavyskytujúcejalelynepresiahne0,95(=95%)(FrankhaMakol.2002).

154

Časť 2:

_ objektívnahodnotapreočakávanúheterozygotiupodlaNei-a(Nei sun-biasedexpectedheterozygosity nei’S (1978), táto je zhodná s algoritmom od leVeneho (1949).

Z nich sú ďalej určované:

V ďalšej stati tejto správy by sme chceli diskutovať čo je dôležité a môže byť problematické pri určovaní hodnoty genetickej diverzity u lesných drevín. Odpoveď na väčšinu otázok z nich môže dať len diskusia medzi odborníkmi, ktorí „pracujú s lesom na rôznej úrovni“ ako molekulárni genetici, lesníci atď. Preto pri študovaní genetickej diverzity napr. vo veľkom počte populácií/les-ných ekosystémov na Slovensku sa vopred musia určiť pravidlá ako sa bude postupovať ako aj štandardné protokoly, ktoré by sa nemali meniť.

Dôležité je vedieť odpoveď na otázky týkajúce sa metódy, dizajnu zberu atď. ako napríklad:

_ Ktorá DNA technika sa použije? Ako sme už spomínali v predchádzajúcich statiach, hodnoty genetickej diverzity sa nemôžu priamo porovnávať, keď sa použijú dve rôzne techniky aj keď sa použili indivíduá toho istého druhu. V prípade použitia mikrosatelitov sa musí určiť skupina (set) mikrosateli-tov, ktoré sa budú používať a pre aký druh. Pri AFLP je to okrem iného set selektívnych primérov pre jednotlivé druhy.

_ Koľko indivíduí toho istého druhu z porastu sa má použiť na analýzy? Bude to náhodný výber? Aká musí byť minimálna vzdialenosť medzi indivídu-ami, ktoré sa budú zbierať? Bude použitý identický dizajn zberu pre lesné dreviny z rôznych kategórií lesných ekosystémov (hospodárske, ochranné a osobitého určenia) ako aj lesných ekosystémov s rôznym spôsobom ma-nažmentu (podrastový, holorubný, výberkový)?

_ Aký dizajn zberu zvoliť pri lesných ekosystémoch zložených z viacero dru-hov? Zbierať všetky lesné dreviny, alebo len tie, ktorých rozšírenie presa-huje určité percento?

Väčšina štúdií genetickej diverzity sa zameriava na štúdium jedného druhu z rôznych populácií/ekosystémov. Jedinou nám známou výnimkou je projekt EÚIntraBioDiv, kde okrem iného sa študovala genetická diverzita 30 alpských druhov rastlín rastúcich v Alpách a Karpatoch, aby sa porovnala s druhovou bohatosťou v týchto pohoriach (Gugerli akol. 2008). Pre genetické analýzy sa pre každý druh použili AFLP s 3 informatívnymi kombináciami primérov. Tieto boli poväčšine rôzne pre každý druh. Dizajn zberu pozostával zo zbe-ru 3 jedincov z každého druhu v minimálnej vzdialenosti 10 metrov od seba v populáciách rastúcich nad 1 000 m n. m, ktoré sa nachádzali v tzv. zberných štvorcoch s veľkosťou 22,3 km × 25 km. Tieto sa dajú predstaviť ako oká na sie-ti, ktorá bola rozložená na Alpy a Karpaty. Približne v každom jej druhom oku sa zbieral rastlinný materiál na genetické analýzy. Hoci na zbere rastlinného materiálu sa zúčastnili všetci 16 členovia projektu, AFLP analýzy prebehli len v 6 laboratóriách. Každé laboratórium sa koncentrovalo na komplexnú AFLP analýzu 5 – 6 druhov, aby sa vyhlo už skôr spomínanému problému pre AFLP

155


a síce, že použitie tých istých protokolov ale v inom laboratóriu môže viesť k rozdielnemu DNA-fingerprintu pre AFLP u toho istého druhu.

Genetická diverzita bola počítaná s použitím Neiho indexu diverzity (nei 1973) pre viacero úrovní a síce pre každý druh v každom zbernom štvorci, pre každý druh v rámci Álp alebo Karpát ako aj pre všetky druhy zbierané v tom istom zbernom štvorci (nei 1973, gugerli akol. 2008, thiel-egenter akol. 2009). Pre viacej informácii o projekte pozri http://www.intrabiodiv.eu/.

Pre vlastníkov a správcov lesných ekosystémov, ktoré sú zamerané na pro-dukciu dreva sú určite zaujímavé výsledky štúdií zamerané na štúdium vzťahu medzi druhovou diverzitou a produktivitou ekosystému. Na tieto sa často po-užíva nielen priama analýza rastlinných spoločenstiev v prírode ale aj experi-menty s rozličnými zoskupeniami rastlín (Vilà akol. 2007). Hoci v mnohých štúdiách bolo ukázané, že vzťah medzi produktivitou a diverzitou závisí od zemepisnej polohy a ekologickej organizácie (Waide akol. 1999, MittelBach akol. 2001), ich výsledky sa zdajú byť závislé aj od toho ako bola meraná pri-márna produktivita drevín (a to buď priamo alebo pomocou náhradných veli-čín) (groner a noVoPlanSky 2003).

Niekoľko štúdií (vykonaných lokálne alebo kontinentálne) ukázalo, že exis-tuje pozitívna korelácia medzi druhovou bohatosťou drevín a ich produkti-vitou (Whittaker a heegaard 2003, Vilà akol. 2007). Podľa analýzy inven-tárnej databáza USA, na základe štúdia 20 000 študijných plôch, pozitívna korelácia bola nájdená medzi druhovou bohatosťou a produktivitou porastu (caSPerSen a Pacala 2001). Nedostatok informácií o ekológii jednotlivých po-rastov však bráni všeobecnejšej interpretácii tejto korelácie. Viac informácií poskytuje detailnejšia práca publikovaná Vilà akol. (2007), ktorí testovali ko-reláciu medzi druhovou bohatosťou drevín a produkciou guľatiny (stemwood) na 5 000 permanentných porastoch v severo-západnom Španielsku. Autori pri hodnotení druhovej bohatosti brali do úvahy aj funkčnú identitu porastu (ihličnatý, listnatý opadavý alebo listnatý stále zelený les), bohatosť funkčnej skupiny (v poraste sú len ihličnaté, listnaté opadavé alebo listnaté stále zele-né dreviny) ako aj ďalšie veličiny týkajúce sa štruktúry porastu, prostredia a manažmentu porastu. Listnaté porasty sa vyznačujú vyššou produktívnos-ťou ako ihličnaté a listnaté stále zelené. Zistilo sa, že produkcia dreva stúpla s druhovou bohatosťou drevín. Keď ostatné veličiny (ako štruktúra porastu, prostredie a manažment) boli zahrnuté v analýze, druhová bohatosť a funkčná identita porastu ostali signifikantné.

Vplyvomdruhovejdiverzitynaobjemovúahodnotovúprodukciuzmie-šanýchporastov,formoudvaaviacdruhovéhozmiešanialesnýchdrevínsazaoberalužv20.storočíaSSMann(1968)Nazákladeterénnychpokusovhod-notarelatívnehozvýšeniaobjemovejahodnotovejprodukciezmiešanýchpo-rastovsapohybovalanaúrovni15–37%.

Podľa Forest Service USA predstavujú ročné náklady na obnovu zachova-nie a kontrolu biologickej diverzity $ 7. acre-1, čo je po prepočte na podmienky Slovenska 7,52 €.ha-1 lesných ekosystémov.

156

Časť 2:

2.3.2.2 Odvodenie hodnoty vybraných sociálnychfunkcií lesa

2.3.2.2.1Hodnotenie rekreačnej funkcie lesa

Schopnosť lesa poskytovať ľuďom priestor a prostredie pre rôzne formy rekreačných aktivít sa na Slovensku tradične považuje za rekreačnú funkciu lesa. Rekreačná funkcia patrí medzi funkcie, ktorých existencia plne závisí od dopytu (záujmu) ľudí o ne. Vzniká až vtedy, keď nejakí záujemcovia – turisti, rekreanti daný les navštívia.

Na hodnotenie úžitku verejnoprospešných funkcií lesa, kam patrí aj re-kreačná funkcia existuje viac metód. Jednou skupinou metód ekonomického hodnotenia prírodných zdrojov sú preferenčné metódy hodnotenia. Ich silnou stránkou je to, že zohľadňujú spoločenskú požiadavku na jednotlivé funkcie lesa a keďže pre ne neexistuje relevantný trh môžu podať obraz o nárokoch a preferenciách spoločností na les. Takisto môžu byť vhodným doplnením a komparáciou existujúcich metód hodnotenia verejnoprospešných funkcií lesa na Slovensku. Rekreačná funkcia lesa vykazuje vlastností verejného stat-ku: jej využívanie jednotlivcom neovplyvňuje jej využívanie ostatnými jed-notlivcami v širšej miere a jednotliví jej užívatelia často nemôžu byť vylúčení z jej využívania. Z týchto dôvodov odpadajú podnety na jej produkciu a preto ani neexistujú relevantné trhy na ktorých by sa táto funkcia lesov realizova-la. Rekreačná funkcia lesov SR ako externalita lesnej výroby bola hodnotená prostredníctvom dvoch preferenčných metód: CVM (metóda podmieneného oceňovania) a TCM (metóda cestovných nákladov). CVM a TCM sa zaraďujú medzi preferenčné metódy hodnotenia.

použité údaje pre hodnotenie rekreačnej funkcie lesov

Ako zdroj údajov slúžil anketový prieskum. Cieľová skupina bola výbero-vá vzorka obyvateľstva Slovenska. Jednotlivé ankety boli realizované v roku 2006 (1. séria), v roku 2007 (2. séria) a v roku 2008 (3. séria) metódou osob-ného interview ( face-to-face) na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva celého územia SR nad 14 rokov mediálnou agentúrou a vyškolenými študentmi a bý-valými pracovníkmi Lesníckeho výskumného ústavu.

Predmetom anketového prieskumu bolo zistiť údaje o počte návštev lesa za posledných 12 mesiacov za účelom rekreácie, dĺžka návštevy lesa, trvanie ces-ty z miesta bydliska do lesa a socio-ekonomické údaje ako je vek, príjem res-pondenta, príp. veľkosť obce, v ktorej respondent žije. Pre stanovenie rekre-ačnej hodnoty lesa prostredníctvom TCM sa využili údaje získané pre CVM. Okrem toho bolo potrebné zistiť ešte niektoré ďalšie údaje pre TCM ako počet obyvateľov hodnotenej oblasti, priemerné vzdialenosti medzi miestom rekreá-cie a bydliskom, priemerné cestovné náklady a alternatívne náklady času strá-veného cestovaním a návštevou lesa (opportunitycosts).

157


Pre dosiahnutie reprezentatívnosti realizovaného dotazníkového priesku-mu sa na základe konzultácií s mediálnou agentúrou stanovili tri hlavné kri-téria: vek respondentov, pohlavie respondentov a pokiaľ možno rovnomerné rozmiestnenie po celom Slovensku. Podľa veku sa respondenti rozdelili do troch kategórií: 14 – 30 rokov, 31 – 50 rokov a nad 51 rokov. Priemerný vek respondentov bol 39 rokov, čo je v porovnaní s priemerným vekom obyvateľ-stva SR 38 rokov v roku 2007 skoro zhodné, resp. sa podarilo dodržať tento ukazovateľ.

Tabuľka63.Vekováštruktúrarespondentov

vek

dotazníkový prieskum celé slovensko (≥ 14 r.) 20072006 2007 2008

počet % počet % počet % počet %

14 – 30 564 39,89 622 36,27 508 36,78 1 458 324 31,55

31 – 50 444 31,40 589 34,34 469 33,96 1 581 311 34,21

nad 51 406 28,71 504 29,34 404 29,26 1 582 565 34,24

Spolu 1 414 100 1 715 100 1 381 100 4 622 200 100

Čo sa týka pohlavia, vo vzorke mierne prevládali ženy nad mužmi, čo takis-to korešponduje s priemerom za celé Slovensko.

Tabuľka64.Štruktúrarespondentovpodľapohlavia

pohla-vie

dotazníkový prieskum 2006 celé slovensko (≥ 14 r.) 20072006 2007 2008


Ženy 725 50,98 931 53,78 700 50,03 2 398 201 51,88

Muži 697 49,02 800 46,22 699 49,97 2 223 999 48,12

Spolu 1 422 100 1 731 100 1 399 100 4 622 200 100

V štruktúre respondentov podľa jednotlivých regiónov Slovenska prevláda-jú respondenti zo stredného a severného Slovenska, avšak respondenti pochá-dzali zo 72 okresov Slovenska.

Kvôli faktu, že vo výberovej vzorke boli nadmerne zastúpení responden-ti zo stredného a severného Slovenska, je potrebné overiť či existujú rozdiely v hodnote rekreačnej funkcie medzi jednotlivými regiónmi Slovenska a či sú štatistický významné.

158

Časť 2:

Tabuľka65.ŠtruktúrarespondentovpodľaregiónovSlovenska

región

dotazníkový prieskum 2006 celé slovensko (≥ 14 r.) 20072006 2007 2008


Západné Slovensko 250 17,60 284 17,58 304 21,71 1 866 000 34,61

Stredné a severné Slovensko

819 57,68 1 047 57,80 716 51,14 1 953 000 36,20

Východné Slovensko 351 24,72 397 24,68 380 27,15 1 575 000 29,20

Spolu 1 420 100 1 728 100 1 400 100 5 394 000 100

Tabuľka66.PorovnaniehodnotynávštevylesapodľaregiónovSlovenska–rok2007

hodnota návštevy lesa n x x - α x + α

Západné Slovensko 213 596,82 442,32 751,32

Stredné a severné Slovensko 537 497,95 434,14 561,75

Východné Slovensko 252 558,77 471,52 646,01

Ho: (m

a = m

b = m

c) > α, H

A: (m

a ≠ m

b ≠ m

c) ≤ α, (Kruskal-Wallisov H test),

H (2, N = 1002) = 2,357526, α = 0,3077

Ho: (m

a = m

b = m

c) > α, H

A: (m

a ≠ m

b ≠ m

c) ≤ α, (Westenberg-Moodov mediánový test),

df = 2, χ2 = 0,4991555, α = 0,7791

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi je možné overiť prostredníctvom Kruskal-Wallisovho H-testu alebo Westenberg-Moodovho mediánového tes-tu. Cieľom týchto testov je odhaliť, či vo vzorke zistené rozdiely mediánov jednotlivých skupín sú štatisticky významné alebo môžu byť iba náhodné. Na základe výsledkov týchto testov môžeme konštatovať, že rozdiely v hodnote návštevy lesa nie sú medzi jednotlivými regiónmi Slovenska štatisticky vý-znamne a neexistuje výraznejší vplyv nadmerného zastúpenia respondentov zo stredného a severného Slovenska. Takisto sa porovnali aj niektoré iné zis-tené veličiny, ktoré majú vplyv na hodnotu návštevy lesa a ktoré do určitej miery vysvetľujú rozdiely medzi hodnotou návštevy lesa podľa jednotlivých regiónov.

Tabuľka67.PorovnanieniektorýchukazovateľovpodľaregiónovSlovenska–rok2007

ukazovateľ

Západné slovensko

stredné a severné slovensko

východné slovensko

n x n x n x

Hodnota návštevy 213 596,82 537 497,95 252 558,77

Počet návštev lesa 271 19,32 751 38,91 328 26,91

Dĺžka návštevy lesa 268 196,57 743 192,03 326 236,23

Dĺžka cesty do lesa 258 102,38 742 41,13 319 45,92

Vek 261 41,23 748 41,94 328 37,25

159


NávštevnosťlesovSlovenska

Dotazníkový prieskum bol reprezentovaný na výberovej vzorke obyvateľ-stva väčšinou priamo doma u respondentov a nie v lesných rekreačných oblas-tiach. Z toho dôvodu výsledky prieskumu by mali byť reprezentatívne za celé obyvateľstvo SR a nebolo potrebné robiť ďalšie dodatočné prieskumy, aby sa zachytili aj respondenti, ktorí nenavštevujú les.

Z výberovej vzorky respondentov za jednotlivé roky (n = 4 363) uviedlo 93,17 %, že aspoň jeden krát navštívili les za uplynulých 12 mesiacov v danom, naproti tomu len 6,83 % respondentov nenavštívilo les v uplynulom roku ani raz.

Tabuľka68.NávštevnosťlesovSR

návštevnosť lesa

2006 2007 2008

x =46,46 x = 30,34 x = 29,84

počet % počet % počet %

Ani raz 0 68 4,78 115 6,66% 115 9,48

1× za rok 1× 83 5,84 169 9,78% 123 10,14

1× za polrok 2× 145 10,20 208 12,04% 139 11,46

1× za 2–4 mesiace 5× 252 17,72 346 20,02% — —

Asi 1× za mesiac 12× 346 24,33 287 16,61% 273 22,51

Párkrát za mesiac 30× 280 19,69 330 19,10% 307 25,31

1–2× za týždeň 78× 205 14,42 188 10,88% 195 16,08

3–7× za týždeň 260× 43 3,02 85 4,91% 61 5,03

n 1 422 100 1 728 100 1 213 100

Takisto je veľmi dôležité aký čas respondenti strávia v lese. Najviac, skoro 25 % respondentov pobudne pri návšteve v lese dve hodiny, 22 % respondentov tri hodiny. Len 5,5 % sa zdrží v lese do 30 minút.

Tabuľka69.Dĺžkanávštevylesa

návštevnosť lesa

2006 2007 2008

x = 198,70 x = 197,01 x = 240,82

počet % počet % počet %

½ hodiny 30 67 4,96 95 5,55 35 2,53

1 hodinu 60 228 16,89 273 15,96 161 11,62

2 hodiny 120 388 28,74 418 24,43 267 19,26

3 hodiny 180 339 25,11 377 22,03 304 21,93

4–5 hodín 270 226 13,21 197 14,21

Pol dňa 390 253 18,74 175 10,23 216 15,58

Celý deň 480 75 5,56 147 8,59 206 14,86

n 1 350 100 1 711 100 1 386 100

160

Časť 2:

Spôsobdopravyacestovnénáklady

Najviac respondentov navštívili les autom (43,10 %). Druhom najpočet-nejšou skupinou boli respondenti, ktorí chodia do lesa vo svojom okolí pešo (36,25 %). Desatina respondentov išla do lesa na bicykli.

Veľmi dôležitá je aj priemerná vzdialenosť, ktorú respondenti prekonali cestou do lesa. Spravidla na väčšie vzdialenosti respondenti cestovali autom, autobusom alebo vlakom a na kratšie vzdialeností pešo alebo bicyklom. Od použitého dopravného prostriedku a vzdialeností do značnej miery záviselo trvanie cesty do lesa. Toto trvanie cesty sa pri použití bicykla iného dopravné-ho prostriedku a pešo prebralo z dotazníkového prieskumu. Pri použití auta, autobusu a vlaku sa tieto údaje prevzali z kalkulátora, resp. internetových stránok dopravných spoločností.

Obrázok14.Návštevnosťlesovvzávislostiodvzdialenosti

Tabuľka70.Cestovnénákladypodľapoužitéhodopravnéhoprostriedku–rok2007

dopravný prostriedok pešoBicy-

kelauto

auto-bus

vlakiný

prostrie-dok

Vzdialenosť (km/návšteva) 3,65 8,82 57,20 73,17 135,17 17,00

Počet 576 166 597 113 23 10

Náklady na dopravu (Sk/návšteva)

0,00 0,00 121,68 73,05 167,72 2,13

Prepočítané náklady na dopravu (Sk/návšteva)

0,00 0,00 78,69 48,19 58,96 2,13

Počet 625 169 605 116 24 10

Cestovné náklady 204,91 165,78 333,99 417,72 520,23 323,74

Podľa vzdialenosti medzi bydliskom a navštíveným lesom môžeme vidieť, že respondenti navštevujú les najmä vo svojom okolí. Malé percento respon-dentov uviedlo, že navštívili les vo vzdialenosti nad 200 km. U týchto respon-

0 %

10 %

20 %

30 %

40 %

50 %

60 %

1 0 30 50 70 901 1

01 3

01 5

01 7

01 9

021

023

025

02

70

29

031

033

035

037

039

0

Vzdialenosť

Po

die

l

161


dentov je možné sa domnievať, že ich návšteva lesa bola viacdňová a spojená aj s rekreáciou v rámci dovolenky. Bolo by vhodné týchto respondentov odde-liť a vyhodnotiť samostatne. Nakoľko sa jedná o veľmi nízke percento (okolo 4 %), tak sa ponechali vo výberovej vzorke a pri záverečnom vyhodnotení sa to slovne okomentuje. Z uvedeného dôvodu, že respondenti prevažne navštevujú les vo svojom okolí vyplýva aj trvanie cesty do lesa za účelom návštevy, ktorá trvá vo väčšine prípadov do 60 minút.

Náklady na dopravu sa stanovili ako už bolo uvedené podľa použitého do-pravného prostriedku na základe údajov internetového kalkulátora www.via-michelin.com a údajov dopravných spoločností (www.cp.sk).

2.3.2.2.1.1Ekonomické hodnotenie rekreačnej funkcie lesa podľa CVM

Hodnota rekreačnej funkcie lesov sa vyhodnotila na reprezentatívnej vzor-ke respondentov za roky 2006 – 2008. Na základe priemernej hodnoty náv-števy lesa za rok a počtu obyvateľstva SR nad 14 rokov, ktorý v roku 2007 podľa Štatistického úradu SR dosiahol počet 4 622 200 obyvateľov, je celková hodnota rekreačnej funkcie lesov SR zhruba 82 mil. € (74,08 – 90,05 mil. €).

Tabuľka71.CelkováhodnotarekreačnejfunkcielesovSRpodľaCVM

ukazovateľ jednotka 2006 2007 2008

Hodnota 1 návštevy

€/návšteva 1,03 *0,50 *0,55

€/návšteva 1,13 *0,55 *0,59

€/návšteva 1,23 *0,61 *0,64

Priemerný počet návštev v rámci roka

počet/rok 46,4627 32,00 29,84

Hodnota návštevy lesa v rámci roka

€/rok/osoba 47,93 16,03 16,44

€/rok/osoba 52,58 17,75 17,74

€/rok/osoba 57,26 19,48 19,04

Počet obyvateľov SR nad 14 rokov počet 4 596 834 4 622 200 4 622 200

Celková hodnota rekreačnej funkcie lesov SR

mil. € 220,33 74,08 75,99

mil. € 241,77 82,06 81,99

mil. € 263,20 90,05 87,99

*Prepočítanéhodnoty

162

Časť 2:

2.3.2.2.1.2Ekonomické hodnotenie rekreačnej funkcie lesov podľa TCM

Výsledky analýzy cestovných nákladov sa zistili prostredníctvom modifi-kovanej zonálnej verzie metódy cestovných nákladov na celej výberovej vzorke respondentov. Vyhodnotenie údajov sa realizovalo v dvoch krokoch: Najskôr sa vyhodnotili jednotlivé vzdialeností medzi miestom rekreácie a bydliskom respondenta, ktoré sa rozdelili do zón a následne sa pre tieto zóny stanovila priemerná návštevnosť, resp. miera návštevností jednotlivých zón. Hodno-ta rekreačnej funkcie lesa je uvádzaná v dvoch variantoch: bez hodnoty času a s hodnotu času stráveného v lese. Hodnota času stráveného v lese sa stanovi-la na základe príjmu respondenta a len u tých respondentov, ktorí uviedli ako povolanie: zamestnanec, samostatne zárobkovo činný, samostatne hospodá-riaci roľník a sezónne zamestnaný. Pri ostatných respondentoch bola hodnota času nulová, nakoľko nemajú príjem za svoju prácu. To ako a či vôbec oceňovať čas strávený v rámci rekreácie v lese je predmetom diskusie mnohých autorov, ale z ekonomického hľadiská má čas svoju hodnotu a mal by sa oceniť.

Pri zonálnej metóde cestovných nákladov sa návštevníci lesa nediferencu-jú podľa toho, aký dopravný prostriedok použili a tým aké mali náklady na dopravu (löWenStein 1994). Aby sa však zohľadnili náklady jednotlivých pou-žitých dopravných prostriedkov, vypočítali sa priemerné náklady na dopravu (bez nákladov času) a cestovné náklady (s nákladmi času) na km ako váže-ný aritmetický priemer podľa skutočných zistených údajov, pričom ako váhy slúžili počty návštevníkov podľa použitého dopravného prostriedku. Prie-merné dopravné náklady na osobu boli vypočítané týmto spôsobom vo výške 0,01752 €/km a cestovné náklady (vrátane hodnoty času) vo výške 0,15945 €/km. Následne sa stanovila priemerná hodnota návštevy lesa na zá-klade reakčnej funkcie a priemerných dopravných a cestovných nákladov. Na nasledujúcom obrázku je znázornený priebeh krivky dopytu po rekreácií v lese v závislostí od výšky nákladov na dopravu (variant 1 – bez nákladov času) a od výšky celkových cestovných nákladov (variant 2 – s nákladmi času).

Hodnota návštevy lesa dosiahla v prvom variante hodnotu v jednotlivých rokoch 1,17 €/návšteva až 5,60 €/návšteva a v druhom variante od 5,91 €/náv-števa po 16,04 €/návšteva (s nákladmi času). Priemerný počet návštev v rámci roka dosiahol hodnotu 29,84 až 47,46, v tejto hodnote sú už zahrnutí aj tí res-pondenti, ktorí nenavštívili les (v ich prípade sa do analýzy zahrnula hodnota 0). Na základe týchto údajov môžeme stanoviť priemernú hodnotu všetkých návštev lesa respondenta, ktorá dosiahla hodnotu 35,37 – 167,07 €/rok (bez nákladov času), resp. 178,63 – 478,71 €/rok (so započítaním alternatívnych nákladov času). Počet obyvateľov SR nad 14 dosiahol v roku 2007 podľa šta-tistického úradu SR hodnotu 4 622 200 osôb. Z týchto údajov môžeme odvodiť celkovú hodnotu rekreačnej funkcie lesov SR vo výške 163,48 – 772,23 mil. €, resp. 825,76 – 2 241,23 mld. € (so započítaním hodnoty času).

163


Tabuľka72.CelkováhodnotarekreačnejfunkcielesovSRpodľaTCM

ukazovateľjednot-

ka

2006 2007 2008

1. variant

2. variant

1. variant

2. variant

1. variant

2. variant


€/náv-števa

2,71 9,67 0,95 5,30 4,83 14,72

€/náv-števa

2,99 10,27 1,17 5,89 5,60 16,04

€/náv-števa

3,27 10,88 1,38 6,47 6,36 17,37

Priemerný počet návštev v rámci roka

počet/rok

47,46 47,46 30,34 30,34 29,84 29,84


€/rok/osoba

128,60 458,99 28,90 160,88 144,27 439,20

€/rok/osoba

141,89 487,56 35,37 178,65 167,07 478,71

€/rok/osoba

155,18 516,13 41,85 196,42 189,88 518,23

Počet obyvateľov SR nad 14 rokov

počet 4 596 834 4 596 834 4 622 200 4 622 200 4 622 200 4 622 200

Celková hodnota rekreačnej funkcie lesov SR

mil. € 591,17 2 109,91 133,60 743,64 666,83 2 030,07

mil. € 652,26 2 241,23 163,48 825,76 772,23 2 212,70

mil. € 713,34 2 372,56 193,42 907,87 877,66 2 395,38

Porovnanie výsledkov obidvoch použitých metódTCM bola realizovaná ako kontrolný bod ku výsledkom získaných prostred-

níctvom CVM. V nasledujúcej tabuľke je zobrazená agregovaná hodnota re-kreačnej funkcie lesov SR podľa jednotlivých metód a ich variant. Z porov-nania výsledkov môžeme vidieť, že rozdiely vo výsledkoch medzi obidvoma metódami značne kolíšu v jednotlivých rokoch.

Tabuľka73.PorovnanievýsledkovTCMaCVM–2006

ukazovateľ jednotkatcm

cvm1. variant 2. variant


€/návšteva 2,71 9,67 1,03

€/návšteva 2,99 10,27 1,13

€/návšteva 3,27 10,88 1,23

Priemerný počet náv-štev v rámci roka

počet/rok 47,46 47,46 46,4627


€/rok/osoba 128,60 458,99 47,93

€/rok/osoba 141,89 487,56 52,58

€/rok/osoba 155,18 516,13 57,26


počet 4 596 834 4 596 834 4 596 834

Celková hodnota rekre-ačnej funkcie lesov SR

mil. € 591,17 2 109,91 220,33

mil. € 652,26 2 241,23 241,77

mil. € 713,34 2 372,56 263,20

164

Časť 2:

Najmenšie rozdiely boli v roku 2007, kde agregovaná hodnota rekreácie v lese je podľa CVM zhruba polovičná ako podľa TCM (1. variant). V ideálnom prípade by mali byť obidve hodnoty rovnaké, resp. podobné. Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že hodnota rekreačnej funkcie lesov je okolo 130 až 160 mil. €.





€/návšteva 0,95 5,30 *0,50

€/návšteva 1,17 5,89 *0,55

€/návšteva 1,38 6,47 *0,61


počet/rok 30,34 30,34 32,00


€/rok/osoba 28,90 160,88 16,03

€/rok/osoba 35,37 178,65 17,75

€/rok/osoba 41,85 196,42 19,48


počet 4 622 200 4 622 200 4 622 200


mil. € 133,60 743,64 74,08

mil. € 163,48 825,76 82,06

mil. € 193,42 907,87 90,05

*Prepočítanéúdaje





€/návšteva 4,83 14,72 *0,55

€/návšteva 5,60 16,04 *0,59

€/návšteva 6,36 17,37 *0,64


počet/rok 29,84 29,84 29,84


€/rok/osoba 144,27 439,20 16,44

€/rok/osoba 167,07 478,71 17,74

€/rok/osoba 189,88 518,23 19,04


počet 4 622 200 4 622 200 4 622 200


mil. € 666,83 2 030,07 75,99

mil. € 772,23 2 212,70 81,99

mil. € 877,66 2 395,38 87,99

165


2.3.2.2.2 Hodnotenie liečebnej funkcie lesa

2.3.2.2.2.1 Ekonomické hodnotenie zdravotno-hygienickej funkcie lesných ekosystémov


Metódahodnotenia:alternatívnych nákladov, preferenčná WTP-CVM

a expertnáZdravotno-hygienické environmentálne funkcie lesa (zdravotná, poby-

tové sanatória a pod.) sú spojené so zdravotnou, duševnou i fyzickou relaxá-ciou. Zdravotno-hygienické funkcie lesa majú spravidla trhový, resp. trhovo sprostredkovaný charakter. Ich dopad v spoločnosti možno za súčasnej úrovne poznania identifikovať a merať iba v rámci sprostredkovaných alebo simulo-vaných trhových vzťahov. Sociálno-ekonomický význam možno zistiť tromi prístupmi. Buď to je na báze zistenia nákladov na človekodeň v ozdravných zariadeniach a sanatóriách, ďalej tzv. spotrebiteľského prebytku, ochoty platiť, tzv preferenčných metód alebo na báze expertného porovnávacieho prístupu.

Z doterajších analýz v rámci riešenia danej problematiky bol v súčasných sociálno-ekonomických pomeroch ČR efektívne použitý expertný prístup, ktorý nie je vo svete považovaný za zásadný. Expertné metódy na druhej stra-ne sú v pomeroch ČR dlhodobo známe a využívané, aj keď doteraz nie vždy s odpovedajúcimi výsledkami. Je to tak predovšetkým preto, že dosahované expertné prístupy nerozlišovali dostatočne medzi sprostredkovane trhovým charakterom environmentálnych služieb lesa a netrhovým charakterom zdra-votno-hygienických a náučných environmentálnych funkcií lesa.

Hodnotenie spoločenského významu zdravotno-hygienických funkcií lesa expertným porovnávacím spôsobom spočíva v podstate v odvodení ich relatív-nych významností k významnosti produkčných funkcií a následne v priradení ceny podľa ceny produkčných funkcií lesa v rámci ČR. Sociálno-ekonomic-ké odvodeného pomeru priemernej významnosti k priemernej spoločenskej významnosti trhovej drevoprodukčnej funkcie lesa v spoločnosti v rámci ČR s vnútornou diferenciáciou podľa návštevnosti.

Pomer významnosti vychádza zo šetrenia realizovaného v súbore expertov v ČR v roku 2000 (ŠiŠák akol. 2000, 2001, ŠiŠák, ŠVihla, Šach 2002). Z výsled-kov vyplynulo, že v priemere na úrovni ČR je podiel významnosti a teda hodnoty zdravotno-hygienických funkcií lesa k produkčným (dre-voprodukčným) funkciám 0,33.

predpoklady uplatnenia spôsobu stanovenia ekonomickej hod-noty čiastkovej zdravotno-hygienickej funkcie lesných ekosysté-mov v sr:

Na základe stanoveného pomeru (0,33) je možné odvodiť ekonomickúhodnotutejtofunkcieajvpodmienkachSRprekomplexylesov,resp.JPRLkde sa táto užitočnosť funkcií lesných ekosystémov identifikuje a rozlíši.Hodnota drevoprodukčnej funkcie sa stanoví na základe vyhláškyMS SR

166

Časť 2:

č.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku,príloha3,písmenoE.3.4atabuľkyprílohyč.14a15.

2.3.2.2.3 Hodnotenie ostatných vybraných sociálnych funkcií lesa2.3.2.2.3.1Ekonomické hodnotenie krajinotvornej funkcie ekosystémov

Metódahodnotenia:WTP–CVM

Z hľadiska kvantifikácie a hodnotenia úžitkov krajinotvornej funkcie les-ných a poľnohospodárskych ekosystémov dosiaľ pretrvávajú problémy s ich konkretizáciou. Preto sa väčšinou pristupuje ku kombinácii rôznych nešpe-cifických indikátorov ako je napr. diverzita, veľkosť plôšok, striedanie sa jed-notlivých typov, hodnotenie na základe iných indikátorov prelínajúcich sa s ostatnými funkciami ekosystémov (subjektívne hodnotená estetičnosť, náv-števnosť).

Pri stanovení ekonomickej hodnoty krajinotvornej funkcie a krajinného rázu sa vychádzalo Shannonového indexu diverzity.

Shannonov index diverzity (SHDI – Shannon’s Diversity Index) kvantifiku-je diverzitu krajinného priestoru, ktorého charakter závisí od počtu jednotli-vých typov krajinnej pokrývky a ich proporčnej distribúcie. Počet jednotlivých typov krajinnej pokrývky predstavuje kompozičný komponent a ich distribú-cia predstavuje štruktúrny komponent.

kdem – počet typov krajinnej pokrývky,

Pi – podiel územia zodpovedajúci určitému typu krajinnej pokrývky i.

Hodnota SHDI sa zvyšuje, ak narastá počet rôznych typov krajinnej po-krývky a/alebo ak, proporčná distribúcia rôznych typov krajinnej pokrývky je vyrovnaná.

SHDI je možné považovať za relatívny index umožňujúci porovnania rôz-nych typov krajinného priestoru, resp. porovnávať zmeny krajinného priesto-ru v čase. Interpretáciu výsledkov však môže ovplyvniť fakt, že index je kom-bináciou rozsahu zastúpenia jednotlivých krajinných typov a ich proporčnej priestorovej distribúcie.

Shannonov index rovnomernej distribúcie (ESHDI

– Shannon’s equitability index) charakterizuje nasledujúci vzorec:

ESHDI

=SHDI/SHDImax

=SHDI/lnS

)Piln*Pi(SHDIm

i

1

167


kde

S – celkový počet typov krajinnej pokrývky na sledovanom území.

Prirodzenú hodnotu heterogénnych ekosystémov vyjadruje index priro-dzeného stavu krajiny (Naturalness Index – NI, podľa dugranda 1974). Pre výpočet hodnoty je skúmaný krajinný priestor rozdelený do 8 kategórií tabuľ-ka 76.

Tabuľka76.Stupneprirodzenostiaovplyvneniaekosystémov

stupeň prirodzenos-

ti stavu

stupeň antropogén-ne ovplyvne-ného stavu

popis stupňa

8 0 Prirodzené ekosystémy bez prítomnosti človeka

7 1 Klimaxová vegetácia bez transformácií, výrubov, spásania

6 2 (Para)klimaxová vegetácia s výrubmi a pasením

5 3Degradované plochy vplyvom požiarov, nadmerného pasenia a výrubov

4 4Plochy s introdukovanými druhmi a obhospodarovaná pôda

3 5 Nezavlažovaná orná pôda

2 6 Zavlažovaná pôda

1 7 Skleníky, záhrady, ihriská, rozsiahle stavby

0 8 Mestské a priemyselné areály, lomy, skládky

NI=100–AI

kde

AI – index antropogénne ovplyvneného stavu.

AI=1*%plochy+2*%plochy+3*%plochy+4*%plochy+5*%

plochy+6*%plochy+7*%plochy+8*%plochy)/8

Stupne prirodzenosti stavu 1 – 4 predstavujú ekosystémy z veľkej časti ovplyvnené ľudskou činnosťou, stupeň 5 predstavuje hranicu samoregenerá-cie ekosystému. Stupne 6. – 8. pokrývajú samoregeneračné ekosystémy.

Zdrojom údajov pre výpočet indexov charakterizujúcich krajinný priestor bola databáza CORINE Land Cover.

Základné súbory údajov aplikované v projekte CORINE Land Cover pred-stavujú obrazové záznamy Landsat TM.

Analýza súboru indikátorov sa realizovala prostredníctvom korelačnej matice, ktorá sa skladá z vypočítaných hodnôt koeficientov korelácie medzi všetkými možnými dvojicami premenných.

Koeficient korelácie meria obojstrannú lineárnu závislosť dvoch premen-ných a nadobúda hodnoty ⟨-1; +1⟩. Z vlastností kovariáncie pre koeficient kore-lácie platia tieto implikácie:

168

Časť 2:

r=0 ⇔ premennéXY nie sú lineárne závislé,

r>0 ⇔ medzi premennými Xa Yje priamy lineárny vzťah,

r<0 ⇔ medzi premennými X a Y je nepriamy lineárny vzťah.

Znamienko koeficienta korelácie určuje smer závislosti, silu závislosti mož-no posúdiť z jeho absolútnej hodnoty. Čím viac sa blíži k 1, tým je závislosť silnejšia.

Podľa Chajdiaka hodnoty väčšie ako 0,8, resp. menšie ako -0,8 vyjadru-jú vyššiu mieru vzájomnej závislosti, hodnoty medzi +0,4 až +0,8 vyjadrujú strednú závislosť a hodnoty od +0,1 po +0,4, resp. od -0,4 po -0,1 vyjadrujú malú závislosť tabuľka 77.

Tabuľka77.Korelačnékoeficientypremennýchkrajinnéhopriestoru

a B c d e F g h

A 1,00

B 0,91 1,00

C 0,15 -0,26 1,00

D 0,58 0,54 0,03 1,00

E 0,46 0,39 0,10 0,55 1,00

F 0,54 0,57 -0,13 0,63 0,90 1,00

G -0,26 -0,52 0,60 -0,07 0,30 -0,10 1,00

H -0,28 -0,33 0,12 -0,52 0,00 -0,20 0,35 1,00

Poznámka:A–indexdiverzity–celéúzemie,B–indexrovnomernejdistribúciekategóriípovrchukrajiny–celéúzemie,C–početkategóriípovrchukrajiny,D–indexprirodzenostikrajiny,E–indexdiverzitypoľnohospodárskej(lesnej)krajiny,F–indexrovnomernejdis-tribúciekategóriípoľnohospodárskej(lesnej)krajiny,G–početkategóriípoľnohospodárskej(lesnej)krajiny,H–diverzitapoľnohospodárskych(lesných)kultúr.

Ďalším krokom pri zisťovaní ekonomickej hodnoty krajinotvornej funkcie ekosystémov bolo určenie pravidiel bodového systému vychádzajúceho z hod-nôt jednotlivých indikátorov. Do bodového systému je možné zaradiť všetky indikátory, avšak boli vybrané tri, ktoré priamo súviseli s poľnohospodárskou činnosťou t. j. Index diverzity krajiny, Počet kategórií poľnohospodárskejkrajinyadiverzitapoľnohospodárskychkultúr.

Pri každom indikátore bola jeho maximálnej hodnote (kalkulácie boli na úrovni členenia NUTS 4) pridelená bodová hodnota 1, to znamená, že v sú-bore troch indikátorov mohla byť maximálna hodnota (dosiahnutá na úrov-ni NUTS 4) 3 body. Následne podľa počtu dosiahnutých bodov, bola maxi-málna hodnota ochoty platiť (max WTP) za udržiavanie krajinného priestoru získaná pomocou kontingentného ohodnocovania použitá pre okres s naj-vyššou bodovou hodnotou, pridelenie monetárnej hodnoty ostatným okresom bola na základe váh získaných bodov. Keďže max WTP9 bola z roku 2004, bolo potrebné uskutočniť korekcie týkajúce sa inflácie, rastu príjmov oby-

9Bolapoužitáhodnota(maxWTP107,38Sj/hap.p./rok–krajinotvorba)zkontingentnéhoohodnocovaniaprostredníctvomdotazníkovéhoprieskumu(VÚEPP).

169


vateľstva a bol zohľadnený koeficient príjmovej elasticity dopytu10. Výsled-ná hodnota predstavovala 7,4 mil. € (223 miliónov Sk), t. j. 3,05 €.ha-1 .rok-1

(92 Sk.ha-1 .rok-1).

V tabuľke 78 sa uvádza výsledná ekonomická hodnota krajinotvornej funk-cie na celej ploche krajov SR.

Tabuľka78.EkonomickáhodnotakrajinotvornejfunkciepodľakrajovSRvtis.Eur

kraj Ba tt tn nr Za BB pO ke spolu

Ekonomická hodnota

293 888 598 1 449 649 1 333 1 091 1 103 7 404

Pri výpočte ekonomickej hodnoty krajiny Slovenska bola zohľadnená prefe-rencia ochoty platiť za údržbu poľnohospodárskej (lesnej) krajiny podľa CVM prieskumov. Od diverzity krajiny vyjadrenej Shannonovým indexom WTP sa hypotetická hodnota krajinotvornej funkcie ekosystémov pohybovala od 2,38 €.ha-1 /71,70 Sk.ha-1) po 98,90 Sk/ha (BrodoVá 2007).

2.3.2.2.3.2Ekonomické hodnotenie prírodo-ochrannej funkcie lesných ekosystémov

Metódahodnotenia:kompenzácie nákladov a výnosov a expertnou

metódou

Metodika odvodenia prírodno-ochrannej funkcie lesov SR metódou kom-penzácie nákladov a výnosov (KNV)

Z viacerých alternatív algoritmov a metodických postupov, ktoré pred-stavujú v podstate ocenenie výnimočnosti prírodno-ochrannej funkcie lesa metódou KNV tým, že predraďujú úžitok tejto funkcie pred úžitky ostatných funkcií na konkrétnom stanovišti alebo výmere lesa v priestore jeho výsky-tu sa prezentuje v súčasnosti platný metodický postup výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesnom pozemku), spoločensky akceptovaný ako Nariadenie vlády SR č. 438/2005, Z. z., v znení neskorších predpisov.

spôsob výpočtu náhrady za stratu alebo zníženie výnosu z dreva v úze-miach so zákazom ťažby, prípadne s výnimočným povolením ťažby.

10PearceaKristromvosvojichštúdiáchuvádzajú,želenveľmimalémnožstvouskutočnenýchprieskumovnazákladeCVmetódypodporujenázor,žepríjmováelasticitadopytupoenvi-ronmentálnejkvalitejevyššiaako1.Množstvoštúdiínavrhujevýškukoeficientupríjmovejelasticitydopytupoenvironmentálnejkvalitevhodnote0,3,pretosapoužilatátohodnota.

101 /P.Za

Tob

Za

TaVŠHU LPMJ

170

Časť 2:

Uplatnísapreúzemiastrvalýmzákazomvykonávaniahospodárskychčin-ností(5.stupeň ochrany prírody(5.SOP)).

Pri obnovných ťažbách počas obnovnej doby platia tieto predpoklady:

∑%Tob+∑%Ok počas obnovnej doby ≤ 100 %, pričom %Tob=Tob/Za*100 a %Ok=Ok/Za*100.

spôsob výpočtu náhrady za zníženie výnosu z dreva v porastoch s obme-dzeným predpisom obnovnej ťažby s predĺženou rubnou dobou, dočasným zákazom ťažby, odsunom ťažieb a pod., mimo území s trvalým zákazom ťažby (5.SOP).

Použijesapreúzemiaspožadovanouzníženouintenzitouúmyselnýchťa-žiebalebo s dočasnýmzákazomzasahovaniadoporastu (tedapre2.–4.SOP).

Napríklad:predĺženieobnovnejdoby,predĺženierubnejdoby,odsunťažieboproti bežnému obhospodarovaniu, z dôvodu druhovej ochrany, ochranybiotopov…

Pri obnovných ťažbách platí tento kontrolný predpoklad:

∑%Tob+∑%Ok počas obnovnej doby ≤ 100 %, pričom %Tob=Tob/Za*100 a %Ok=Ok/Za*100.

spôsob výpočtu náhrady za zvýšenie nákladov na bežné obhospodarovanie porastu.

U3,1=(Nob

1–Nb

1).Ta

z

U3,1 platípreprípadykeďsazvýšenénákladyvypočítavajúcezzrealizovaný

objemdrevnejhmoty.

U3,2=(Nob

2–Nb

2).P

z

U3,2platípreprípadykeďsazvýšenénákladyvypočítavajúcezplochunakto-

rejsarealizovalzásah.

Pri výpočte sa vychádza z podkladov dokladujúcich skutočné náklady pri požadovanom spôsobe obhospodarovania, prípadne vykonania činnosti. Ná-klady pri bežnom spôsobe obhospodarovania prípadne, vykonania činnosti sa odvodia z prevádzkových nákladov v podobných podmienkach pri rovnakých činnostiach.

spôsob výpočtu náhrady v prípade mimoriadnych okolností prírodných kalamít

1 kCda

Ckak

p.k.Za

OkzVŠHU LPMJ4

p,.P.Za

Tob

Za

TaVŠHU LPMJa 002

171


Pričom: %OKz≤100%-(∑%Tob+∑%Ok)

%Okz=Okz/Za*100

spôsob výpočtu náhrady v prípade ponechania jednotlivých stromov na prirodzené dožitie alebo ponechania ležiaceho dreva po ťažbe v poraste

U4=Od.(Cda–Nts)

Vypočíta sa jednorazovo, po ukončení ťažby v jednotlivých porastoch (ob-novných prvkoch) a ponechaní zostávajúcich stromov na dožitie alebo ležiace-ho dreva.

iné možnosti stanovenia škody alebo ujmyPri použití iného postupu výpočtu, ak charakter vzniknutého obmedzenia

hospodárenia neumožňuje použiť uvedené spôsoby, treba algoritmy a premen-né náležite zdokumentovať, vysvetliť a popísať.

príklad stanovenia hodnoty prírodno-ochrannej funkcie lesov na ploche chránených území (chú) sr metódou

kompenzácie nákladov a výnosov (knv)

V tabuľkách 79 a 80 sa uvádza hodnota ročnej, decenálnej a za obdobie produkčnej doby produkcie prírodno-ochrannej funkcie lesa na ploche CHÚ 2. – 5. stupňa ochrany (SO) stanovená na princípe metódy KNV (podľa al-goritmov 1–6) ako čiastka čiastočne upravenej veličiny* úhrady ujmy za ob-medzenie bežného obhospodarovania v sieti CHÚ podľa stavu výmery začiat-kom roka 2004.

Tabuľka79.VeličinanáhradyzaobmedzeniebežnéhoobhospodarovaniavsietiCHÚ

stupeň ochrany

výmera (ha)

dohod-nutá prie-

merná náhrada*

za rok v sk

náhrada za obme-

dzenie ťažby

v 3. a 2. st. ochr.

výška náhrady

za rok mil. sk

výška ná-hrady za

decénium (mil. sk)

výška ná-hrady za ob-dobie rubnej doby (100 r.)

mil. sk

5. 91 714 1 380 — 126,565 1 265,65 12 656,5

4. 5 478 781 — 4,278 42,78 427,8

3. 212 416 385 — 81,780 817,80 8 178,0

150 31,862 318,62 3 186,2

2. 499 942 220 — 109,987 1 099,87 10 998,7

150 74,991 749,91 7 499,1

Spolu 809 550 — — 429,463 4 294,63 42 946,30

172

Časť 2:

Tabuľka80.VeličinanáhradyujmyzaobmedzeniebežnéhoobhospodarovaniavsietiNárodnéhozoznamuvtáčíchúzemí(NZVÚ)anavrhovanejsietiúzemíeurópskehovýznamu(ÚEV)nalesnýchpozemkoch

stupeň ochrany

výmera (ha)

dohod-nutá prie-

merná náhrada*

za rok v sk

náhrada za obme-

dzenie ťažby v 3.

a 2. st. ochr.

výška náhrady

za rok mil. sk

výška ná-hrady za

decénium (mil. sk)

výška ná-hrady za ob-dobie rubnej doby (100 r.)

mil. sk

5. st. ochr. 67 556 1 380 — 93,227 932,27 9 322,7

4. st. ochr. 4 955 781 — 3,869 38,69 386,9

3. st. ochr. 132 648 385 — 51,069 510,69 5 106,9

150 19,897 198,97 1 989,7

2 st. ochr. 402 730 220 — 88,600 886,00 8 860,0

150 60,409 604,09 6 040,9

Spolu 607 889 — — 317,071 3 170,71 31 707,1

Celkom 1 417 439 — — 746,534 7 465,34 74 653,4

*DohodnutésadzbynáhradyujmyvSk.ha-1zástupcamiznalcovaodborníkovLVÚaŠOPSRz3.12.2003.

2.3.2.2.3.3 Metodika hodnotenia prírodno-ochrannej funkcie lesa SR chránených a ostatných rastlín a živočíchov

Metódahodnotenia: expertná metóda (EM)

Hodnota prírodno-ochrannej funkcie lesov, týkajúca sa jedincov chráne-ných rastlín a živočíchov, ako aj ostatných rastlín a živočíchov bola pôvodne stanovená expertnou metódou a podľa účelového metodického postupu ex-pertného hodnotenia

Získané bodové ohodnotenia rastlín a živočíchov na základe rôznych hod-notiacich kritérií bolo pretrasformované na ekonomické (peňažné) veličiny dohodnutou jednotkovou cenou 1 bodu. Sociálno-ekonomická hodnota prí-rodno-ochrannej funkcie lesov SR chránených rastlín, a živočíchov a ostat-ných rastlín a živočíchov expertnou metódou (EM) bola spoločensky uznaná vyhláškou MŽP SR č. 93/1999, v znení neskorších zmien doplnkov a jej príloh 1 – 15. Zoznam pôvodných druhov chránených rastlín a ich spoločenská hod-nota je v prílohe 1, zoznam ostatných rastlín a ich spoločenské ohodnotenie je v prílohe 15, zoznam pôvodných druhov chránených živočíchov je v prílohe 4 a opravný prirážkový index k spoločenskej hodnote drevín je v prílohe 15 tejto vyhlášky.

173


2.4.Záver

Zmeny spoločensko-ekonomického systému pred 20 rokmi umožnili zreš-tituovať nielen súkromné vlastníctvo a zrovnoprávniť všetky kategórie vlast-níctva, ale opäť prinavrátili do využívania prírodných zdrojov ekonómiu, tr-hovo-peňažné vzťahy a predovšetkým teóriu a prax oceňovania prírodných zdrojov

Prírodné zdroje sú jedným z troch základných výrobných faktorov spolo-čenskej výroby. Ako podmienka a faktor spoločenskej výroby prinášajú v kon-krétnych prírodno-výrobných podmienkach úsporu spoločenskej práce. Uži-točnosť a čiastka úspory spoločenskej práce , ktoré sú závislé na vlastnostiach a kvalite prírodných zdrojov, stupni ich využiteľnosti a dostupnosti, sú zákla-dom ich hodnotenia oceňovania ako prírodného zdroja, ale i ako spotrebova-ných alebo inak uplatnených ich zložiek v úžitkovej hodnote vyrobených alebo sprostredkovaných produktov a služieb (tovaru).

Lesné ekosystémy poskytujú úžitky funkcií a lesníctvo v rámci lesnej výroby podmieňuje vznik výrobných externých efektov (externalít), ktoré ovplyvňujú užitočnosť a produkčné možnosti iných sektorov, bez toho aby boli zohľadnené v hodnotiacom systéme. Lesná produkcia je však striktne vymedzená v rám-ci technologických a externých efektov iných sektorov. Okrem toho lesníctvo poskytuje súkromné úžitky ale aj viaceré verejné úžitky (statky), ktoré sú spot-rebované, resp. využívané ako sprostredkované zdroje v iných sektoroch. Za účelom komplexného znázornenia makroekonomických úžitkov a aktivít les-níctva v národnom hospodárstve je potrebné ekonomicky kvantifikovať všet-ky výstupy funkcií s úžitkovou i neúžitkovou hodnotou a ich pohyby a toky vo vnútri rezortu i mimo neho.

175

Implementácia systematiky, hodnotenia a oceňovania funkcií lesa v riadiacom, legislatívnom a plánovacom procese

Martin Moravčík, Miroslav kovalčík, Zuzana sarvašová, Matej schwarz

3.1.Návrhnovéhosystémukategorizácielesovajehouplatnenia

Schematické znázornenie nového systému kategorizácie lesov vrátane spô-sobu hospodárenia a jeho ekonomického zabezpečenia sa uvádza v tabuľke 81. Podrobnejšie sa návrh kategorizácie vysvetľuje v ďalšom texte.

a. skupina lesOv s pOlyFunkČným využitím

a1. lesy polyfunkčné

Tieto lesy by mali byť štandardom funkčne integrovaného lesného hos-podárstva (FILH). Potreby a oprávnené záujmy vlastníkov by sa mali uspo-kojovať realizáciou funkcií trhového charakteru, najmä produkciou dreva. Súbežne s tým by sa chránilo, prípadne zlepšovalo využívanie funkcií lesov a spoločnosti by mali byť k dispozícii ich úžitky, účinky a vplyvy. Cieľom je funkčne vyvážené obhospodarovanie lesov – nie popieranie produkčnej funk-cie. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ekologicky stabilný a zdravý les má prirodzenú schopnosť plniť celý komplex funkcií lesov s minimálnymi dodat-kovými vstupmi. Priaznivý ekonomický výsledok sa nemusí dosahovať iba stupňovaním produkcie (pestovanie cenných sortimentov), ale tiež minimali-záciou, resp. optimalizáciou vstupov/nákladov. Toto možno prevažne dosiah-nuť tiež hospodárením v zhode s prírodnými zákonitosťami. Základným pred-pokladom sú relatívne dlhé rubné doby, aké sa na území Slovenska tradične používajú.

3.

implementácia systematiky, hOdnOtenia a OceňOvania Funkcií lesa v riadiacOm, legislatívnOm a plánOvacOm prOcese

176

Časť 3:

Tabuľka81.Návrhkategorizácielesovsohľadom

naspôsobichobhospodarovaniaaekonom

ickézabezpečeniehospodárenia

a.

sk

up

ina

le

sO

v s

pO

ly

Fu

nk

Čn

ým

vy

už

itím

ka

teg

óri

as

pô

sob

ho

spo

dá

ren

iae

ko

no

mic

ké

za

be

zpe

čen

ie h

osp

od

áre

nia

A1

Les

y p

olyf

un

kčn

éF

un

kčn

e in

tegr

ovan

é ob

hos

pod

arov

anie

le

sov

(FIO

L)

Pre

daj

dre

va, o

stat

nýc

h p

rod

uk

tov

a sl

uži

eb r

eali

zova

nýc

h n

a tr

hu

Pod

por

a z

vere

jnýc

h z

dro

jov

(ŠR

, EÚ

) –

úh

rad

a zv

ýšen

ých

nák

lad

ov z

a vy

kon

ané

opat

ren

ia n

a zl

epšo

van

ie f

un

kcií

leso

v (n

ad r

ámec

bež

néh

o h

osp

odár

enia

) a

za

rešp

ekto

van

ie o

bmed

zen

í hos

pod

áren

iaO

slob

oden

ie o

d d

ane

z le

snýc

h p

ozem

kov

(od

nas

led

ujú

ceh

o ro

ku

po

vzn

iku

h

olin

y d

o d

oby

vyko

nan

ia p

rvej

pre

bier

ky)

Mož

né

vyu

žíva

nie

ďal

ších

fin

ančn

ých

mec

han

izm

ov v

rám

ci m

arke

tin

gu d

opo

-si

aľ n

eob

chod

ovan

ých

lesn

íck

ych

tov

arov

a s

luži

eb

ka

teg

óri

as

ub

ka

teg

óri

as

pô

sob

ho

spo

dá

ren

iae

ko

no

mic

ké

za

be

zpe

čen

ie (

po

dp

ora

) h

osp

od

áre

nia

A2

Les

y p

olyf

un

kč-

né

s p

odp

orou

vy

uží

van

ia

vybr

anýc

h

spol

očen

sky

význ

amn

ých

fu

nkc

ií

A21

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

vyu

žíva

nia

vod

oreg

ula

č-n

ých

fu

nkc

ií

Fu

nkč

ne

dif

eren

cova

né

obh

osp

odar

ova-

nie

leso

v (F

DO

L)

s p

refe

ren

ciou

vyu

ží-

van

ia o

stat

nýc

h s

pol

očen

sky

význ

am-

nýc

h f

un

kcií

– s

oso

bitn

ým r

ežim

om

hos

pod

áren

ia

Náh

rad

a za

obm

edze

nie

vla

stn

íck

ych

prá

v p

ri o

sobi

tnom

rež

ime

hos

pod

áren

ia

(zák

on o

leso

ch, z

ákon

o o

chra

ne

prí

rod

y a

kra

jin

y)T

ržb

y z

pre

daj

a d

reva

, ost

atn

ých

pro

du

kto

v (o

kre

m c

hrá

nen

ých

leso

v v

5. s

tup

ni

och

ran

y) a

slu

žieb

rea

lizo

van

ých

na

trh

u p

ri u

pla

tňov

aní p

rim

eran

ých

hos

pod

ár-

skyc

h s

pôs

obov

Osl

obod

enie

od

dan

e z

lesn

ých

poz

emko

vP

odp

ora

z ve

rejn

ých

zd

rojo

v (Š

R, E

Ú)

– ú

hra

da

zvýš

enýc

h n

ákla

dov

za

ud

ržia

va-

nie

a z

lep

šova

nie

sp

oloč

ensk

y vý

znam

nýc

h f

un

kcií

eko

logi

ckýc

h f

un

kcií

Mož

né

vyu

žíva

nie

ďal

ších

fin

ančn

ých

mec

han

izm

ov v

rám

ci m

arke

tin

gu d

opo

-si

aľ n

eob

chod

ovan

ých

lesn

íck

ych

tov

arov

a s

luži

eb

A2

2. L

esy

s p

refe

ren

ciou

oc

hra

ny

biod

iver

zity

A2

3. L

esy

s p

refe

ren

ciou

za

chov

ania

gen

etic

kýc

h

zdro

jov

A2

4. L

esy

s p

refe

ren

ciou

vy

uží

van

ia n

a zd

ravo

tno

-h

ygie

nic

ké ú

čely

A2

5. L

esy

s p

refe

ren

ciou

vy

uží

van

ia n

a re

kre

ačn

é ú

čely

A2

6. L

esy

s p

refe

ren

ciou

vy

uží

van

ia n

a le

sníc

ky

výsk

um

a le

sníc

ku

výu

čbu

A27

. Ost

atn

é le

sy, n

ajm

ä s

pre

fere

nci

ou z

abez

peč

e-n

ia ú

loh

obr

any

štát

u

177


ka

teg

óri

as

ub

ka

teg

óri

as

pô

sob

ho

spo

dá

ren

iae

ko

no

mic

ké

za

be

zpe

čen

ie (

po

dp

ora

) h

osp

od

áre

nia

A3

Les

y p

olyf

un

kč-

né

– s

pre

dn

ost-

ným

vyu

žíva

-n

ím o

chra

nn

ých

fu

nkc

ií

A31

. Les

y n

a m

imor

iad

ne

nep

riaz

niv

ých

sta

nov

iš-

tiac

h

Fu

nkč

ne

dif

eren

cova

né

obh

osp

odar

o-

van

ie le

sov

(FD

OL

) zo

hľa

dň

ujú

ce ic

h

och

ran

né

fun

kcie

Pod

por

a z

vere

jnýc

h z

dro

jov

(ŠR

, EÚ

) –

úh

rad

a zv

ýšen

ých

nák

lad

ov z

a u

drž

iava

-n

ie a

zle

pšo

van

ie o

chra

nn

ých

fu

nkc

iíO

slob

oden

ie o

d d

ane

z le

snýc

h p

ozem

kov

Pre

daj

ost

atn

ých

pro

du

kto

v a

slu

žieb

rea

lizo

van

ých

na

trh

uP

red

aj d

reva

(ok

rem

su

bkat

egór

ie B

13 a

sp

ravi

dla

i B

11),

pri

up

latň

ovan

í pri

mer

a-n

ých

hos

pod

ársk

ych

sp

ôsob

ovM

ožn

é vy

uží

van

ie ď

alší

ch fi

nan

čnýc

h m

ech

aniz

mov

v r

ámci

mar

keti

ngu

dop

o-

siaľ

neo

bch

odov

anýc

h le

sníc

kyc

h t

ovar

ov a

slu

žieb

A32

. Les

y p

od h

orn

ou h

ra-

nic

ou s

trom

ovej

veg

etác

ie

A13

. Por

asty

v k

osod

revi

-n

ovom

veg

etač

nom

stu

pn

i

A14

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

och

ran

y p

ôdy

A15

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

och

ran

y vo

dy

A16

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

och

ran

y in

fraš

tru

ktú

ry

a p

ríro

dn

ých

zd

rojo

v B.

sk

up

ina

le

sO

v s

pr

ed

nO

st

ný

m v

yu

žív

an

ím p

rO

du

kČ

ný

ch

Fu

nk

cií

ka

teg

óri

as

ub

ka

teg

óri

as

pô

sob

ho

spo

dá

ren

iae

ko

no

mic

ké

za

be

zpe

čen

ie (

po

dp

ora

) h

osp

od

áre

nia

B1

Les

y s

pre

dn

ost-

ným

vyu

žíva

-n

ím p

rod

ukč

-n

ých

fu

nkc

ií

B11

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

dre

vop

rod

ukč

nej

fu

nkc

ie

FD

OL

s p

refe

ren

ciou

vyu

žíva

nia

pro

-d

ukč

nýc

h f

un

kcií

Trž

by

z p

red

aja

dre

va, o

stat

nýc

h p

rod

uk

tov

a sl

uži

eb r

eali

zova

nýc

h n

a tr

hu

Nev

ylu

čuje

sa

pod

por

a za

vyu

žíva

nie

nie

kto

rých

pri

dru

žen

ých

fu

nkc

ií t

ých

to

leso

vM

ožn

é vy

uží

van

ie ď

alší

ch fi

n.m

ech

aniz

mov

v r

ámci

mar

keti

ngu

dop

osia

ľ n

eob

-ch

odov

anýc

h le

sníc

kyc

h T

a S

B12

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

vyu

žíva

nia

na

poľ

ovn

ícke

ú

čely

B13

. Les

y s

pre

fere

nci

ou

vyu

žíva

nia

ost

atn

ej le

snej

p

rod

ukc

iou


178

Časť 3:

Za zlepšovanie plnenia funkcií lesov, realizáciou opatrení nad rámec bež-ného hospodárenia (zlepšovanie drevinového zloženia, priestorovej štruktú-ry/výstavby lesa, biologickej diverzity a pod.) vlastník lesa má mať nárok na podporu od štátu, vyplývajúcu z ustanovení zákona o lesoch (náhrada za ob-medzenie vlastníckych práv), zákona o ochrane prírody a krajiny (náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania) a ďalších všeobecne záväzných práv-nych predpisov (v súčasnosti je to zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, nariadenie vlády SR o niektorých podporných opatreniach v pôdohospodárstve). Forma a rozsah tejto štátnej podpory je problémom skôr politickým, než odborným. Podotýkame, že naša legislatíva dĺžku rubných dôb, ani ďalšie potrebné para-metre hospodárenia záväzným spôsobom priamo neupravuje

Kategória A1. Lesy polyfunkčné sa nečlení na žiadne ďalšie subkategórie. Pretože ide o základnú kategóriu lesov, ktorá sa nevyhlasuje rozhodnutím prí-

slušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

a2. lesy polyfunkčné s podporou využívania vybraných spoločensky významných funkcií

Táto kategória lesov má 7 subkategórií. Viac-menej ide o bývalé lesy oso-bitného určenia, čiže o lesy obhospodarované funkčne diferencovaným spôso-bom, zameraným na podporu využívania jednejaleboniekoľkých deklarova-ných funkcií netrhového alebo sprostredkovane trhového charakteru. Treba si uvedomovať, že tieto lesy zvyčajne uspokojivo plnia aj väčšinu nepodporova-ných funkcií, takže ich je potrebné považovať aj za lesy polyfunkčné.

Vyhlasujú sa rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. S ohľadom na špecifiká jednotlivých subkategórií týchto lesov možno v rozlič-nej miere využiť niekoľko foriem ekonomického zabezpečenia ich obhospoda-rovania (predaj dreva, ostatných produktov a služieb realizovaných na trhu, možná podpora z verejných zdrojov, oslobodenie od dane z lesných pozemkov a náhrada za obmedzenie vlastníckych práv pri osobitnom režime hospodá-renia). Okrem toho by sa v budúcnosti mali rozširovať možnosti získavania ďalších finančných zdrojov za využívanie doposiaľ netrhových nedrevných lesných produktov a služieb poskytovaných vlastníkmi a obhospodarovateľ-mi lesov na zmluvnom základe (využitie rôznych typov finančných mechaniz-mov). Subkategórie kategórie A2 sú nasledovné:

A21. Lesy s preferenciou využívania vodoregulačných funkciíTáto novovytvorená subkategória zahŕňa lesy, ktorých obhospodarovanie

bolo úmyselne prispôsobené regulácii vodného režimu povodí (t. j. zvyšova-niu, znižovaniu alebo udržaniu prietokov). Prevažne pôjde o lesy pomerne in-tenzívne obhospodarované, podobné kategórii A1, avšak so špecifickými po-žiadavkami na rubné doby, zakmenenie a drevinové zloženie. Vzhľadom na

179


nedostatok praktických skúseností sa nedá odhadnúť, akú dosiahnu výmeru a nakoľko sa ukáže účelné ich od kategórie A1 odlišovať.

A22. Lesy s preferenciou ochrany biodiverzityPatria sem najmä lesy na území národných parkov, chránených areálov,

prírodných rezervácií a pamiatok, NATURA 2000 a pod. Pri ich ďalšej katego-rizácii treba vychádzať zo smernice na hodnotenie chránených a ochranných lesov prijatej na ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe vo Viedni. Podľa nej sa lesy s hlavným cieľom „Ochrana biodiverzity“ začleňujú do troch samostatných tried: 1) bez akýchkoľvek zásahov, 2) s minimálnymi zásahmi, 3) ochrana biodiverzity formou aktívneho hospodárenia.

A23. Lesy s preferenciou zachovania genetických zdrojovZaraďujú sa sem lesy v zriadených génových základniach lesných drevín, ak

zachovanie genetických zdrojov možno zabezpečiť len prostredníctvom oso-bitného režimu hospodárenia. Medzi tieto lesy by sa mali zaradiť tiež uznané elitné porasty fenotypovej kategórie II. A a semenné porasty, ktoré spravidla reprezentujú kópiu týchto uznaných porastov. Ako účelové kultúry slúžiace na sanovanie prevádzkových potrieb semena lesných drevín, by sem mali patriť tiež semenné sady na lesných pozemkoch.

A24. Lesy s preferenciou využívania na zdravotno-hygienické účelyV súčasnosti sa sem zaraďujú najmä lesy v ochranných pásmach prírod-

ných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom území kúpeľného miesta. Mali by sa sem zaraďovať tiež ďalšie lesy s deklaro-vanou významnou zdravotnou funkciou.

A25. Lesy s preferenciou využívania na rekreačné účelyPatria sem lesy prímestské a lesy s ďalšími významnými deklarovanými re-

kreačnými alebo kultúrnymi funkciami (napríklad v okolí rekreačných centier a významných turistických chodníkov. Podľa intenzity využívania človekom sa členia na zóny I – s najväčšou koncentráciou rekreácie, v ktorej sa sústreďu-je technická vybavenosť, II – ktorá bezprostredne nadväzuje na zónu I vrátane lesov pozdĺž rekreačno-turistických trás a III – ktorá je zónou ticha.

A26. Lesy s preferenciou využívania na lesnícky výskum a lesnícku výučbu

Lesné porasty zaraďované do tejto subkategórie slúžia na skúšanie, ove-rovanie a prezentovanie rozličných spôsobov hospodárenia. Pri praktickom uplatňovaní kategorizácie lesov sa sem v súčasnosti zaraďujú školské lesy, prí-padne ich časti a lesy niektorých výskumných objektov. Osobitný režim hospo-dárenia sa tu navrhuje podľa požiadaviek prevádzkovateľa.

A27. Ostatné lesy, najmä s preferenciou na zabezpečenie úloh obrany štátu

V súčasnosti sem patria vojenské lesy, t. j. lesy vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ak zabezpečenie plne-nia ich funkcií vyžaduje osobitný režim hospodárenia.

180

Časť 3:

Začleňovanie lesných porastov do subkategórií lesov s prednostným vyu-žívaním ostatných spoločensky významných funkcií závisí od deklarovaných špecifických potrieb a požiadaviek spoločnosti, právnických alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa musí významne zmeniť spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Lesné porasty sa tu obhospodarujú funkčne diferencovaným spôsobom (osobitným režimom hospodárenia), zameraným na podporu využívania vyššie uvedených deklarovaných funkcií, potrieb a po-žiadaviek. Tieto lesy sa vyhlasujú rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Návrh na ich vyhlásenie musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu s ich vyhlásením, ako aj dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hos-podárenia.

Podpora obhospodarovania sa tu predpokladá najmä formou náhrady za obmedzenie vlastníckych práv pri osobitnom režime hospodárenia, z preda-ja dreva, ostatných produktov (okrem chránených lesov v 5. stupni ochrany) a služieb realizovaných na trhu pri uplatňovaní primeraných hospodárskych spôsobov; oslobodení od dane z lesných pozemkov, prípadne tiež podporou z verejných zdrojov – ŠR a EÚ (úhrada zvýšených nákladov za udržiavanie a zlepšovanie ekologických funkcií).

V týchto lesoch sa tiež predpokladá široký rozvoj možnosti získavania ďal-ších finančných zdrojov za využívanie doposiaľ nerealizovaných nedrevných lesných produktov a služieb zabezpečovaných vlastníkmi a obhospodarovateľ-mi lesov na zmluvnom základe (využitie rôznych typov finančných mechaniz-mov).

A3. Lesy polyfunkčné – s prednostným využívaním ochranných funkcií

Ide, až na malé zmeny, o subkategóriu totožnú s bývalou kategóriou lesov ochranných. Z pohľadu novej kategorizácie je však zrejmé, že ochranné lesy veľmi dobre umožňujú aj využívanie niekoľkých ďalších funkcií, najmä funk-cie ochrany biodiverzity, vodoregulačnú funkciu a ochranu genetických zdro-jov. Hojne sa využívajú aj pre výskumné účely a nevylučujú ani určité využíva-nie produkcie. Preto ide o lesy polyfunkčné. Patria sem:

A31. Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiachA32. Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácieA33. Porasty v kosodrevinovom vegetačnom stupniA34. Lesy s preferenciou ochrany pôdyA35. Lesy s preferenciou ochrany vody

Ide o novovytvorenú subkategóriu, ktorej hlavnou funkciou je chrániť vodu pred znečistením pôdnymi časticami a chemickými látkami splavovanými z poľnohospodársky využívaných pôd. Patria semnajmä lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. a II. stupňa. V prípade deklarovaných po-žiadaviek tiež lesy v brehových pásmach vodných tokov. Treba však zdôrazniť, že všetky ochranné lesy, miestami s výnimkou subkategórie A36 sú významné aj z hľadiska ochrany vody.

181


A36. Lesy s preferenciou ochrany infraštruktúry a prírodných zdrojov Ide o novovytvorenú subkategóriu v zhode s medzinárodnými kritériami

a ukazovateľmi TUOL, do ktorej podľa nich patria porasty chrániace osídlené územia alebo susediace pozemky s obhospodarovanými prírodnými zdrojmi (vetrolamy, protilavínové lesy); „zelené bariéry“ proti lokálnym zdrojom zne-čistenia ovzdušia, hluku a pod.

Začleňovanie lesných porastov do týchto subkategórií ochranných lesov sa v porovnaní so súčasným stavom nemení. Tieto lesy charakterizujú príslušné lesné typy, uvedené v prílohách 2, 3 a 4 vyhlášky MP SR č. 453/2007 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Obmedzenia pri ich obhospo-darovaní vyplývajú najmä z ich charakteru a chránia predovšetkým samotnú podstatu a trvalú existenciu týchto lesov, čo by malo byť aj záujmom ich vlast-níkov.

Podpora obhospodarovania sa tu predpokladá najmä formou oslobodenia od dane z lesných pozemkov a podľa miery plnenia celospoločenských úžitkov i formou nepovinnej podpory z verejných zdrojov (zo štátneho rozpočtu a EÚ). Pri uplatňovaní primeraných hospodárskych spôsobov (účelový, výberkový, podrastový) možno v niektorých prírodných podmienkach vysokohorských lesov a lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach získať určité finanč-né zdroje tiež z predaja dreva. Oveľa väčšiu perspektívu by v budúcnosti mohla mať trhová realizácia nedrevných lesných produktov a služieb (využitie rôz-nych typov finančných mechanizmov).

V rámci tejto kategórie ochranných lesov treba prehodnotiť súčasnú sub-kategória ostatnýchlesovsprevažujúcoufunkciouochranypôdy. Hlavnou funkciou lesných porastov zaradených do tejto subkategórie je podľa SchWarZa (2001) ochrana pôdy pred eróziou, v ojedinelých prípadoch aj pred zamokrením. V súčasnosti sa táto subkategória poníma značne nesystémovo. Zaraďujú sa sem jednak porasty na prirodzene nepriaznivých stanovištiach (prevažne ide o strmé kamenisté svahy, menej často aj o lokality s plytkou ale-bo podmáčanou pôdou), jednak porasty na sekundárne zdegradovaných sta-novištiach (výmole, zosuvy, poddolované územia) a napokon aj porasty, ktoré chránia susedné pozemky (vetrolamy) alebo brehovú čiaru (brehoochranné porasty).

Stanovištia tejto subkategórie lesov už často mávajú pomerne dobré bonity. Významnosť protieróznej funkcie sa tu však ešte považuje za takú vysokú, že sa tieto lesy radia do kategórie ochranných. Prvá skupina týchto porastov (pri-rodzene nepriaznivé stanovištia) je jednoznačne vymedzená hospodárskymi súbormi lesných typov. Na úrovni lesného typu ide o tzv. „dvojičky“, ktoré pre zaradenie do kategórie ochranných lesov musia spĺňať vymedzené podmienky. Ostatné skupiny týchto lesov nezávisia od jednotiek lesníckej typológie, ide o bežné „hospodárske“ typy stanovíšť. Ich zaraďovanie medzi ochranné lesy vyplýva z vyššie uvedených špecifík.

Z uvedených dôvodov by sa príslušné lesné porasty mali podľa charakteru prírodných a iných podmienok prekategorizovať a prerozdeliť medzi subka-

182

Časť 3:

tegórie lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (časť lesov na silne kamenitých svahoch a svahoch ohrozených zosuvmi); s preferenciou ochrany infraštruktúry (porasty chrániace osídlené územia alebo susedné pozemky (vetrolamy) alebo brehovú čiaru (brehoochranné porasty), „zelené bariéry“ proti lokálnym zdrojom znečistenia ovzdušia, hluku a pod.) a vytvorením no-vej subkategórie s prednostným využívaním na ochranu pôdy, kde by sa mali začleňovať najmä ochranné lesné pásy (protideflačná funkcia) a lesy na sekun-dárne zdegradovaných stanovištiach.

B. skupina lesOv s prednOstným využívaním prOdukČných Funkcií

Tieto lesy sa obhospodarujú funkčne diferencovaným spôsobom so zame-raním na podporu trhovo realizovaných, spravidla produkčných funkcií. Mali by sa vyhlasovať rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hos-podárstva. Pritom by sa mal posúdiť najmä rozsah, primeranosť a únosnosť obmedzenia ostatných funkcií lesov – ochranných, ekologických a sociálnych. Funkčná diferenciácia je tu najmä v záujme vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, preto sa neuvažuje s finančnou podporou týchto funkcií. V prípade dekla-rovaného dopytu po využívaní niektorých pridružených funkcií týchto lesov sa však poskytnutie podpory, resp. získanie tržieb z ich trhovej realizácie ne-vylučuje (využitie rôznych typov finančných mechanizmov). Do tejto skupiny lesov patrí iba jedna kategória:

B1. Lesy s podporovanou trhovou produkciou, ktorá sa člení na tri subkategórie lesov s týmito prioritnými funkciami:B11. Lesy s preferenciou drevoprodukčnej funkcie

Patria sem najmä lesné plantáže a porasty s produkciou drevnej biomasy na energetické využitie.

B12. Lesy s preferenciou využívania na poľovnícke účelyZaraďujú sa sem lesné porasty s intenzívnymi chovmi zveri, zameranými

na produkciu zveriny, trofejí, komerčné lovy, farmové chovy zveri a pod.

B13. Lesy s preferenciou využívania ostatnej lesnej produkcieIde o lesné porasty so zámerne/cielene posilňovanou produkciou lesných

plodov, húb a pod.

183


3.2.návrh systému ekonomického zabezpečenia spoločenskej objednávky na funkčné úžitky z lesov

3.2.1.Analýzamožnostíekonomickéhozabezpečeniaspoločenskejobjednávkynaúžitkymimoprodukčnýchfunkciílesov

Slovenské lesné hospodárstvo je založené na trvalo udržateľnom zabez-pečovaní všetkých funkcií lesa – je to multifunkčné, resp. polyfunkčné lesné hospodárstvo. Produkcia trhových statkov ako drevo alebo právo poľovníc-tva funguje na trhovom základe, so všetkými jeho výhodami a nevýhodami. Poskytovanie mimoprodukčných – verejnoprospešných funkcií podľa teórie verejnýchstatkov naproti tomu predstavuje zlyhanie trhu, ktoré by mal riešiť štát pomocou opatrení verejnej politiky (Šálka 2008).

Teoreticky ide o štátny motivačný systém založený na tzv. Pigouovej dotácii (Pigou 1932), ktorá má motivovať lesné podniky k optimálnemu zabezpečeniu verejnoprospešných funkcií lesa. Opatrenia verejnej politiky na ich podporu sú však často politicky slabo presaditeľné, málo účinné alebo vykazujú imple-mentačné nedostatky. Aj na základe opatrení verejnej politiky sú zabezpečo-vané nedostatočne a hovorí sa o zlyhaní štátu (napr. doWnS 1957; juSt, hueth, SchMitZ 1982).

Ďalší spôsob ako zabezpečovať verejnoprospešné funkcie spočíva vo vy-užití tzv. Coasej teórie (1960), ktorý hovorí o priradení jasných vlastníckych práv k týmto funkciám. Priradenie vlastníckych práv by umožnilo vyjednáva-nie medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi efektov verejnoprospešných funkcií lesov, teda ich integráciu – včlenenie do trhového mechanizmu (MaVSar akol. 2008).

charakteristika a klasifikácia „statkov“

Pre charakteristiku a klasifikáciu statkov treba vysvetliť nasledujúce pojmy:

– exkludácia vyjadruje vylúčiteľnosť jednotlivca zo spotreby určitého statku. Exkludácia spôsobuje, že daný statok sa stáva predmetom trhu a takzvaní „čierni pasažieri“, ktorí by tento statok chceli užívať bezplatne, môžu byť z jeho spotreby vylúčení.

– rivalita vyjadruje skutočnosť, že statok, ktorý je spotrebovávaný jedným jednotlivcom nemôže byť konzumovaný iným. Rivalita medzi jednotlivca-mi o konzumáciu daného statku je spôsobená jeho obmedzenosťou.

Exkludácia a rivalita môže byť vo svojich hraničných hodnotách rovná nule alebo jednej.

184

Časť 3:

Tabuľka82.DruhystatkovpodľaGLücka(1995)

exkludácia

1 0

rivalita1

súkromné statky(auto)

kolektívne statky(intenzívna rekreácia v chránených územiach)

0klubové statky(cykloturistická organizácia)

verejné statky(absorbčná funkcia pri CO

2)

_ súkromné (individuálne) statky majú úplnú rivalitu a exkludáciu, čo umožňuje, aby boli predmetom trhu.

_ verejné statky sa vyznačujú tým, že exkludácia a rivalita sa rovná nule. Nie je možné zo spotreby nikoho vylúčiť a neexistuje žiadna rivalita pri ich spotrebe. Vylúčenie neplatičov nie je možné z technických alebo ekonomic-kých dôvodov. Produkcia kyslíka alebo viazanie CO

2 lesnými ekosystéma-

mi sú typickými príkladmi. Ich produkcia trhovým mechanizmom nie je možná.

_ kolektívne statky sú charakteristické tým, že nie je možné zo spotreby nikoho vylúčiť, a zároveň pri ich spotrebe existuje rivalita, lebo vlastnícke práva nie sú jasne definované. Intenzívna rekreácia v chránených územiach je bezproblémová až do vtedy, kým nedôjde k stretu rôznych záujmov (re-kreácia a ochrana prírody). Ich produkcia trhovým mechanizmom nie je možná.

_ klubové statky tvoria prechod medzi verejnými a súkromnými statka-mi. Týmto statkom je možné priradiť určitý stupeň exkludácie, lebo pri ich využívaní je časté, že zvyšovaním počtu užívateľov sa kvalita statku zni-žuje. Pri klubových statkoch je potom možné určiť analyticky optimálnu veľkosť skupiny, aby sa umožnila produkcia statku so zodpovedajúcou kva-litou. Majitelia hotelov sú ochotní platiť lesným podnikom za opatrenia, ktoré zvyšujú účinnosť protilavínovej funkcie. Ak je počet hotelierov veľký, nemusí dôjsť k dohode na financovanie týchto opatrení.

_ Zmiešané statky sa vyznačujú tým, že hodnoty rivality a exkludácie sa pohybujú v rozpätí od nula do jedna. Presná kvantifikácia stupňa rivality a exkludácie by umožnila presnejšie určenie verejných statkov a ich potre-bu zabezpečovania štátom. V praxi je takáto kvantifikácia veľmi sťažená.

Medzi produkčné funkcie lesa zaraďujeme produkciu dreva, zveriny a ostatných produktov. Tieto statky vyrábané lesným hospodárstvom môže-me zaradiť medzi súkromné statky, pri ktorých funguje trhový mechanizmus a cena ako indikátor obmedzenosti súkromného statku.

Mimoprodukčné – ekologické a sociálne funkcie lesa majú verejnoprospeš-ný charakter a prevažnú časť ich úžitkov môžeme zaradiť k verejným statkom, resp. zmiešaným statkom s rôznym stupňom rivality a exkludácie. Medzi verejné statky patrí napr.: produkcia kyslíka, filtrácia vody a vzduchu, vodo-ochranná, klimatická, zdravotná funkcia a pod. Ak pri spotrebe úžitkov ve-rejnoprospešných funkcií stúpa rivalita medzi spotrebiteľmi, verejné statky

185


sa menia na kolektívne. Rivalita spôsobuje konkurenciu pri užívaní statkov lesa. Príkladom môže byť rekreačná funkcia, kde pri zvýšenom počte rekre-antov dochádza k rivalite medzi jednotlivcami a zároveň konkurencii me-dzi produkčným, prírodno-ochranným a rekreačným využívaním lesa. Pri niektorých mimoprodukčných – verejnoprospešných funkciách lesa je možné uplatniť exkludáciu ich spotrebiteľov, čím sa verejné statky menia na statky klubové. Napr.: pri protilavínovej, brehoochrannej, vodohospodárskej, rekre-ačnej funkcii a pod. môžu spotrebitelia týchto funkcií vytvoriť skupinu, ktorá je ochotná za poskytovanie týchto statkov zaplatiť, a tým kompenzovať obhos-podarovanie lesa. Týmto dochádza k tvorbe klubov a združení, čo spôsobuje prevažnú alebo čiastočnú exkludáciu pri užívaní daného statku (Šálka akol. 2008).

Využívanie niektorých ekologických funkcií lesa patrí do skupiny statkov životného prostredia, ktoré sú prevažne obmedzené, ale cenový mechanizmus nefunguje, a preto sú potrebné zásahy štátu, aby boli produkované v optimál-nej miere.

Vývoj v zahraničí i naše vlastné poznanie nás vedú k tomu, že uvedené funk-cie môžu a musia mať v trhovej ekonomike svoje adekvátne vyjadrenie v eko-nomických veličinách, ako produkovanéekologickéasociálneslužby tak, aby mohli byť zahrnuté do celkového prínosu lesov pre spoločnosť a podieľať sa na zvyšovaní ekonomickej výkonnosti konkrétnych vlastníkov, či celého odvet-via. Za poskytovanie týchto služieb v najrôznejších formách a úrovniach, by mal byť poskytovateľ oprávnený požadovať zodpovedajúcu finančnú úhradu (kompenzáciu), alebo sa dokonca orientovať na zisk. V spojitosti s trhom Ma-tějíček (2009) navrhuje namiesto pojmu mimoprodukčnéfunkcielesa použí-vanie pojmu: „lesníckeslužbyvoverejnomzáujme“, resp. „verejnoprospešnélesníckeslužby“, ktoré sú podľa jeho názoru priliehavejšie. U nás i v zahrani-čí sa používa tiež označenie nedrevnélesníckevýrobkyaslužby (non-wood forest goods and services) a/alebo netrhovélesníckevýrobkyaslužby (non-marketed forest goods and services), ďalej len „NLVS“.

Z analýzy súčasného stavu uplatňovania finančnýchmechanizmov preNLVSdomaivzahraničívyplynulitietovšeobecnézávery:

� nlvs sa ťažko dostávajú na trh, pretože majú charakter verejné-ho statku a sú často typickými externalitami

NLVS sú často pozitívnymi externalitami lesného hospodárstva. Majú spo-ločné to, že v rôznom rozsahu majú charakter verejného statku, čiže im chýba „vylúčiteľnosť“ a „rivalita/konkurencia“. Toto znamená, že ak užívatelia:

a. nemôžu byť vylúčení z využívania prospechu z lesov (napr. rekreácia v kra-jine) a/alebo,

b. ak nesúťažia/nesúperia o zdroje (napr. využívanie krajinných krás alebo ochranných funkcií lesov),

potom je veľmi ťažké obchodovať s tovarmi a službami takéhoto charakteru.

Predpokladmi pre rozvoj trhu sú:

– zriedkavosť alebo vzácnosť tovaru alebo služby,

186

Časť 3:

– jasná definícia vlastníckych práv k zdrojom,

– nízke transakčné náklady pre trhovú výmenu a

– dostupnosť informácií pre všetkých účastníkov trhu.

Okrem toho rozvoj trhov môže ovplyvňovať množstvo spoločenských a inšti-tucionálnych faktorov, napr.:

– tradičné užívateľské práva (voľný vstup do lesa a zber plodov),

– ďalšie spoločenské alebo politické hodnoty, ktoré v danom mieste a čase neumožňujú trhové riešenie problému,

– musia existovať dostatočné potrebné inštitucionálne kapacity,

– pre trhovú výmenu je dôležité, ak sa transakcie vnímajú ako spravodlivé a ak neexistujú žiadne vonkajšie efekty pre tretiu stranu,

– mali by existovať inštitúcie na pomoc s výmenou tovarov a služieb, ak tova-ry majú komoditný charakter, t. j. majú mnoho kupujúcich a predávajúcich,

– zavádzanie trhu a jeho existencia by mala byť jednoduchá.

� Zlyhania trhu korigujú štátne zásahy

Ako sme už uviedli lesy poskytujú dôležité pozitívne externality. Aby sa poskytovanie týchto externalít zabezpečilo má na to štát rôzne možnosti za-sahovania. Medzi ne patrí najmä: jasné definovanie vlastníckych práv a/alebo ustanovenie pravidiel na založenie trhov, ktorými by sa uhradili nutné náklady vlastníkov. Sú to napr. rôzne podpory na požadované obhospodarovanie lesov alebo nariadenia na: vyhlasovanie chránených území, ochranných lesov, lesov osobitného určenia, pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov a pod. Všet-ky tieto opatrenia majú svoje výhody i nedostatky. Často treba vytvoriť vhodnú zmes regulačných, finančných a informačných nástrojov.

� ťažkosti spojené s obchodovaním nlvs sa môžu v určitom roz-sahu riešiť prostredníctvom verejnej politiky a aktivitami vlast-níkov a obhospodarovateľov lesov

Na zvýšenie obchodovateľnosti NLVS sa môžu použiť dva typy procesov:

– „transformácia“ tovarov alebo služieb spojená so zmenami v ich inštitucio-nálnych vlastnostiach (napr. vlastnícke práva alebo zmluvné dohody),

– „rozvoj produktov“ (napr. poskytovanie doplnkových tovarov a služieb, marketingová podpora, zmeny existujúcich zmlúv).

Transformácia je v kompetencii verejnej politiky. Rozvoj produktov je v kompetencii vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Pre obidva procesy exis-tujú teoretické štúdie, ale ich praktické uplatňovania sú ešte stále len ojedinelé.

� trhové finančné mechanizmy sú slabo rozvinuté

Pri uplatňovaní nových finančných mechanizmov a nástrojov pre NLVS založených na trhu existujú rozličné ťažkosti a problémy spojené najmä s ich implementáciou. Spôsobené sú čiastočne tým, že sa nachádzajú iba v počia-točných etapách inovačného procesu, ale aj v dôsledku nedostatočnej podpo-ry v rámci súčasného inštitucionálneho systému. Ich účinnosť a efektívnosť s ohľadom na ekologické ciele je často nejasná. Aplikácia bude zvlášť proble-

187


matická najmä pre vlastníkov s nízkym kapitálom a pre „malých“ vlastníkov lesa. Stále si však musíme byť vedomí, že fungujeme v oblasti/odvetví, kde obchodovateľnosť je a zostane do určitého rozsahu vždy obmedzená.

� inštitucionálne systémy a činitelia pôsobiaci v nich málo podpo-rujú inovácie do rozvoja a marketingu nlvs

Činitelia existujúceho inštitucionálneho systému, ktorí by mali podporo-vať inovačné aktivity sú dosť slabí: chýba dostatok jasných inovačných politík v sektore, ale aj nedostatok interakcií medzi lesníctvom a ďalšími sektormi, ktoré sú dôležité pre jeho budúci rozvoj.

3.2.2.Klasifikáciakompenzačnýchfinančnýchmechanizmov

Kompenzačné finančné mechanizmy sú väčšinou ekonomické nástroje, ktoré majú za cieľ internalizovať náklady na NLVS.

V environmentálnej politike rozlišujeme medzi centralizovanými a decen-tralizovanými politikami. Prvý pojem zahŕňa regulačné nástroje a iniciatívy, ktoré sú uložené prostredníctvom štátu, pri druhom pojme štát stanoví len „pravidlá hry“ a mechanizmus funguje prostredníctvom súkromných aktérov. Finančné mechanizmy centralizovaných politík majú za cieľ korigovať exter-nality – zlyhanie trhu, pre ktoré nemôžu byť zriadené trhy (tzv. Pigou nástro-je). Decentralizované politiky vytvárajú trhové riešenia prostredníctvom defi-novania vlastníckych práv na externality (Coasian prístup).

Pre klasifikáciu finančných mechanizmov existuje a používa sa veľký počet typológií. Zakladajú sa na rôznych princípoch, podľa ktorých sú jednotlivé ná-stroje rozdelené do skupín. Kompletný prehľad uvádza MaVSar akol. (2008):

Klasifikáciapodľazamerania(jOhnSOn akol.2001,pOweLL akol.2002):

_ Samo-organizované súkromné dohody

_ Otvorené obchodné schémy

_ Verejné platobné schémy

Klasifikáciaekonomickýchinštrumentov(MendeS2002):

_ Súkromné nástroje

_ Zmiešané verejno-súkromné nástroje

_ Verejné nástroje

Klasifikáciafinančnýchnástrojovzavodohospodárskeslužby (SMiTh akol.2006):

_ Súkromné platobné schémy

_ Obchodné schémy

_ Certifikačné schémy na environmentálne statky

_ Verejné platobné schémy

188

Časť 3:

Trojstupňová typológiapolitickýchnástrojov (jann 1981,MaynTz 1987,be-MeLManS-videc akol.1998,weiSS2000):

_ Regulačné nástroje – direktívne pravidlá, zakazujúce pravidlá, povolenia

_ Ekonomické (finančné, fiškálne) nástroje – negatívne motivácie (dane), pozitívne stimuly (subvencie), kontraktačné akcie, ponuka infraštruktúry, nákup statkov a služieb štátom, trhová rekreácia

_ Informačné nástroje – zabezpečovanie informácií, plánovanie, presviedča-nie, symbolické odmeny, príklady

Tradičnéasúčasnépolitickénástroje(cubbaGeakol.2007):

_ Tradičné politické nástroje – regulácia, vzdelávanie a výskum, ochrana, podpora

_ Súčasné inovácie – trhové mechanizmy, nové trhové prístupy, vládne vlast-níctvo, trhový predaj a produkcia, medzinárodné procesy trvalo udržateľ-ného obhospodarovania

Finančné mechanizmy možno deliť aj na základe stupňa zainteresovanosti vlády a povahe transakcie podľa rePort to the Standing foreStry coMMittee, 2008 na tieto:

_ súkromné platobné schémy: príjemcovia buď súkromní alebo verejní, uzatvárajú súkromné kontrakty na platby alebo transakcie na statky a služ-by s vlastníkom lesa. Vláda nemusí mať žiadnu úlohu v týchto transakci-ách, ale môže vytvárať pravidlá a zmeny v legislatíve. Vytvorenie vhodných schém vyžaduje kreativitu, podnikavosť a inovatívny marketing. Teoretic-ký vybudovanie takýchto schém by mohlo zahrnúť transformáciu verejných statkov (voľný prístup do rekreačných lesov) na klubové statky (oplotená plocha so špeciálnou ponukou napr. pozorovanie zveri), ale len v zhode so zákonným rámcom a všeobecne akceptované spoločnosťou.

_ cap and trade schémy: Vláda stanoví určité obmedzenie na dodanie špecifickej služby, dodávatelia buď splnia sami tieto požiadavky alebo môžu nakúpiť povolenia napr. že tretia strana zabezpečí danú službu za nich. Väčšinou sa ako cap and trade schémy používajú obchodné mecha-nizmy emisií uhlíka ale aj kvóty na mlieko.

_ certifikačné schémy na environmentálne statky: Spotrebitelia po-trebujú vyjadriť dopyt po produktoch, ktoré spĺňajú vysoké environmen-tálne štandardy a sú ochotní platiť prémiovú cenu za ne. Niekedy certi-fikácia nezabezpečí vyššie ceny, ale poskytuje vstup na trh a zabezpečuje trhový podiel.

_ verejné platobné schémy: zahŕňajú fiškálne mechanizmy. Existuje vládna motivácia platiť za lesné statky a služby a verejné subjekty berú na seba zodpovednosť za implementáciu schémy. Musia existovať dostatočné finančné zdroje dostupné pre podporu platobnej schémy. Za týmto účelom je potreba demonštrovať rozsah verejného dopytu po statkoch a službách a nákladovú efektívnosť mechanizmu.

189


_ transakcie tretích strán: predaje priamo alebo inak lesných statkov a služieb pri ktorých vlastník lesa nie je spoluúčastníkom, napr. platby za prechádzky lesom so sprievodcom. Časť týchto transakcií by mohla byť smerovaná vlastníkovi lesa napr. prostredníctvom subvencie (vládne gran-ty na lesné cestičky a vybavenie), ďalšie priame fiškálne opatrenia (miestna daň z podnikania), usmernenie, partnerstvo medzi podnikateľmi a vlast-níkmi lesa atď.

_ naturálne transakcie: priame príspevky na náklady obhospodarovania lesov vo forme dobrovoľnej práce ako napr. čistenie lesov od odpadkov, ale-bo aktivity neziskových organizácií pri získavaní fondov.

MaVSar a kol. (2008) vo svojej štúdii aplikuje trojstupňovú typológiu fi-nančných mechanizmov, ktorá vyplýva z charakteristík centralizovaných a decentralizovaných nástrojov a zahŕňa už existujúce trhové riešenia pre lesné statky a služby. Rozlišuje verejné (štátne), miešané (verejno-súkromné) a súkromné (trhové) mechanizmy:

1. Verejné finančné mechanizmy: táto kategória zahŕňa čisto verejné nástroje Pigouvského typu a skladá sa z negatívnych podnetov (dane, poplatky a za-ťaženia) a pozitívnych podnetov (dotácie a subvencie).

2. Zmiešané verejno-súkromné finančné mechanizmy: pod touto kategóriou sa zobrazujú štátne intervencie Coasianského typu, ktoré sú dobrovoľnej povahy (verejno-súkromné kontrakty) alebo zamerané na vytvorenie no-vých trhov pre externality lesných ekosystémov (obchodovateľné povole-nia).

3. Súkromné finančné mechanizmy: táto kategória zahŕňa všetky trhové rie-šenia, ktoré sú vyvinuté v rámci špecifických verejných intervencií. Verejní alebo súkromní aktéri môžu používať tieto mechanizmy, ktoré zahŕňajú obchod so statkami a službami, nákup alebo prenájom pôdy, sponzoring alebo označovanie.

Pre naše potreby uvažujeme s trojitou typológiou finančných mechaniz-mov, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému rozlišovaniu centralizovaných a decentralizovaných nástrojov, ale ďalej už zahrnujú existujúce trhové rie-šenia pre NLTS podľa SPráVy Stáleho leSníckeho VýBoru Pri euróPSkej koMiSii (2008), MaVSar akol. (2008).

190

Časť 3:

Tabuľka83.Klasifikáciafinančnýchmechanizmov

typ mechanizmus

Verejné mechanizmy1. Dane, poplatky a zaťaženia

2. Podpory

Zmiešané verejno-súkromné mechanizmy3. Verejno-súkromné kontrakty

4. Obchodné povolenia

Súkromné mechanizmy

5. Predaj tovarov a služieb

6. Predaj pôdy

7. Prenájom pôdy

8. Eko-sponzorovanie

9. Donácie a dary

10. Certifikácia

3.2.3.Podrobnáprezentáciapoužívanýchfinančnýchmechanizmov

1) dane, poplatky a zaťaženia

Charakteristika:

Dane sú platby fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú vynútiteľné, ne-návratné, zákonom určené a pravidelne sa opakujúce, a ktoré vyberá štát a or-gány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti. Zvyčajne platba uvalená vládou sa nazýva daň, vrátane daní v najužšom zmysle ako dane z príjmu, vlastníctva nehnuteľnosti, dane z pridanej hodnoty, ale aj poplatky a zaťaženia, ktoré sú uložené na určité ve-rejné služby. Tieto termíny sa nepoužívajú súdržne. Diferenciácia daní alebo oslobodenie od dane môže byť chápaná ako zmiešaná forma dane a podpory, ak nejaké subjekty alebo správanie sa uprednostňuje.

Okrem finančnej funkcie pre štát, majú dane aj funkciu kontroly určitého správania sa: jedno z takýchto opatrení je používanie environmentálnychdaní (eko-dane, ekologické zdanenie), ktoré podporujú ekologický trvalo udržateľ-né aktivity.

Silnéstránky: _ Jednoduché formy daní sú jednoducho aplikovateľné a administrovateľné.

_ Vyňatie z dane funguje ako stimul a je relatívne lacné, pretože nie všetky náklady sa musia neutralizovať.

_ Účelovo viazané dane môžu vybudovať fondy na opatrenia manažmentu lesov, sú často lepšie akceptované, pretože je stanovený explicitný účel zbie-raných peňazí.

_ Eko-dane na zdroje súvisiace s lesom odradzujú využívanie lesa, keď sú ale uvalené na nelesné zdroje môžu zatraktívniť lesné zdroje pri vzájomnom porovnaní.

191


_ Environmentálne banky používajú trhové mechanizmy, ktoré umožňujú efektívne zabezpečovanie služieb súvisiacich s lesom a ponúkajú nové tr-hové možnosti vlastníkom pôdy.

Slabéstránky: _ Jednoduché dane nezabezpečujú fondy, ktoré by boli priamo vhodné pre

lesnícke opatrenia.

_ Oslobodenie od dane je relatívne lacné, ale nie je veľmi efektívne.

_ Limitovaná akceptovateľnosť nových daní.

_ Nízka politická váha lesníckeho sektora pri lobbingu za eko-dane alebo pri reforme zelených daní.

_ Náklady na administráciu environmentálnych bánk.

Základyprestanovenieceny: _ Daň na zdroje alebo oslobodenie od dane je iniciatíva na zmenu správa-

nia sa (využívanie zdrojov); váha podpory je teda nasmerovaná na žiadaný efekt v zmene správania.

_ Zelená daň v Chorvátsku kompenzuje náklady projektov, ktoré podporuje.

_ Environmentálne banky stanovujú cenu prostredníctvom trhového me-chanizmu.

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyDane sú aplikovateľné na väčšinu úžitkov lesa, avšak ako jednoduché dane

na obchodované statky a služby nie sú uskutočniteľné. Môžu byť aplikované, avšak vo forme oslobodenia od dane alebo ako účelovo viazané dane, ktoré pl-nia fondy investujúce do lesov prostredníctvom subvencií alebo verejno-súk-romných kontraktov.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuPodľa zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z., môžu byť lesy vyhlásené za ochran-

né alebo osobitného určenia, ak plnia špecifické ciele vo verejnom záujme. Za účelom kompenzácie obmedzeného využívania sú obhospodarovatelia lesov oslobodení od dane z nehnuteľnosti za tieto lesy.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíPríklady v najširšom slova zmysle sú: zaťaženia na ťažbu nerastov, získa-

vanie energie, vody, alebo produktov lesa, licenčné poplatky za rybolov a po-ľovníctvo, dane alebo vratné poplatky na odpratanie odpadu, miestne dane na nekultivovanú pôdu, dane na technológie produkty s negatívnymi externalita-mi ako elektrina, fosílne palivá, automobily, uhlíkové dane na emisiu sklení-kových plynov.

Eko-dane majú za cieľ korigovať negatívne trhové externality prostredníc-tvom odradenia ľudí od prehnanej spotreby zdrojov. Vyššia spotrebná cena produktu alebo služby je podnetom na znižovanie spotreby zdrojov alebo

192

Časť 3:

znečistenie. Environmentálne dane môžu byť uvalené na spotrebu zdrojov, kolektívne služby (napr. nakladanie s odpadom), emisie, alebo spotrebiteľské produkty. Existujú dva hlavné ciele pre environmentálne dane. Primárny cieľ je používať dane za účelom zvýšenia ceny produktov, ktoré sú považované za nežiaduce, v prospech enviromentálnejších alternatív, ktoré sa v porovnaní s ostatnými stávajú konkurencieschopnejšie, ako výsledok zvýšenia dane na ostatné produkty. Obnoviteľné lesné zdroje sú dobrý príklad toho.

Ďalší cieľ environmentálnych daní je financovať náklady zberu a prevádz-ky systémov alebo iných kompenzačných mechanizmov. Toto je relevantné opatrenie v lesníctve, pretože zozbierané fondy môžu byť investované naspäť do lesov za účelom obhospodarovať ich pre multifunkčné a sociálne benefi-ty, teda takéto zaťaženia známe ako účelovoviazanépoplatky by financovali špecifické účely (MaVSar akol. 2008). Účelovo viazané poplatky sa môžu po-užívať hlavne na financovanie ekosystémových služieb alebo iných environ-mentálnych zlepšení. Existuje veľa príkladov kde dane za ťažbu štrkov, vodu sa používajú ako zdroje na financovanie ochrany prírody a krajiny. Príklady špecifickej aplikácie z Európy sú Zelená daň v Chorvátsku, ktorá sa používa na zachovanie a udržiavanie ekosystémových služieb lesov, alebo poplatky za vodu v Dolnom Sasku (Nemecko), ktoré sa používajú na premenu ihličnatých porastov na zmiešané porasty v povodiach.

Špeciálne formy sú environmentálne banky, kde developeri sú zo zákona zaviazaní kompenzovať environmentálne ujmy zapríčinené ich projektmi. Kompenzácie sa obchodujú prostredníctvom banky, kde vlastník môže navrh-núť kompenzačné aktivity na výmenu. V tomto prípade sú náklady na kom-penzáciu platené priamo odškodňujúcou stranou.

Oslobodenie od dane sa rozlišuje podľa environmentálnych dopadov a akceptujú environmentálne blízke správanie. Oslobodenie od daňovej po-vinnosti môže byť považované ako subvencia. Je často používané v lesníctve na kompenzáciu zákonných obmedzení využívania lesov, napr. v chránených oblastiach (všetky ochranné lesy a lesy osobitného určenia sú oslobodené od dane na Slovensku, lesy v oblastiach NATURA 2000 sú vyňaté z daňovej po-vinnosti vo Francúzsku).

2) podpory

Charakteristika:Podpory, dotácie alebo subvencie sú platby jednotlivcom alebo právnym

subjektom z verejných zdrojov bez priameho dôvodu, ktoré sú zväčša viazané na určité požiadavky a sú zamerané v prospech žiaduceho správania. Odliš-nosť oproti kontraktom je v tom, že podpory sa vyplácajú všetkým subjektom, ktoré plnia určitý súbor požiadaviek; štát nemôže rozhodovať o jednotlivých projektoch. Forma podpory je mnohoraká, zahŕňa priame platby, zvýhodnené úrokové sadzby pri úveroch, štátne garancie alebo oslobodenie od dane (ne-priame dotácie).

193


Podpory, dotácie alebo subvencie môžu byť nastavené tak, aby korigovali zlyhania trhu, t. j. podporili sociálne prospešné správanie sa, ako napr. ob-chod s environmentálne prijateľnými produktmi (Pigouvské subvencie). Môžu byť používané na stimulovanie ekonomických aktivít v znevýhodnených re-giónoch na vidieku za účelom vyrovnať vplyv regionálnych rozdielov. Ďalej môžu pomôcť naštartovaniu podnikania prostredníctvom podpory inovácii vo fáze vývoja. Okrem toho podpory sú často odôvodniteľné sociálnymi dôvodmi, napr. ochranou domáceho priemyslu a pracovných miest. Avšak skryté dôvody sú často viazané na účely hľadania rent pre verejných a súkromných aktérov. V skutočnosti sú prideľované vplyvným priemyselným odvetviam alebo volič-ským skupinám a často nie sú transparentné. Preto sú podpory často neefek-tívne a kritizované ekonómami (MaVSar akol. 2008).

Silnéstránky: _ Podpory sú jednoducho aplikovateľné.

_ Podpory fungujú ako iniciatíva a preto nie sú drahé.

Slabéstránky: _ Podpory pri ich praktickej aplikácií často nie sú efektívne, a to kvôli zisko-

vému správaniu sa verejných a súkromných aktérov.

_ Často sú rozmiestňované neracionálne.

_ Zvyčajne ich dostávajú podniky, ktoré sa k nim vedia dostať – čo môže mať negatívny vplyv na menšie podniky.

ZákladyprestanoveniecenyVýška podpory je orientovaná na požadovaný efekt v zmene správania sa

(iniciatíva želaného správania).

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyPodpory sú v princípe aplikovateľné na všetky úžitky lesa. Často sú prideľo-

vané na určité formy manažmentu namiesto toho, aby boli zamerané na zabez-pečovanie určitých služieb. Je to preto, lebo skutočné zabezpečovanie služieb je často komplikované s ohľadom na ich definovanie a hodnotenie. Podporo-vané formy manažmentu bývajú spojené so zabezpečovaním požadovaných sociálnych úžitkov. Táto prax zjednodušuje a zlacňuje mechanizmus, ale jej uplatňovaním sa stáva menej transparentný. Efektívnosť potom závisí na tom, ako dobre podporená forma manažmentu v skutočnosti aj zvýši zabezpečova-nie požadovanej služby (MaVSar akol. 2008).

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuV Programe rozvoja vidieka 2007 – 2013 sa uplatňujú podpory na lesné

pozemky v rámci NATURA 2000 a lesnícko-environmentálnych platieb. Na NATURU 2000 je celkovo alokovaných 7,1 mil. Є (ročne 44,06 Є/ha) a na les-nícko-environmentálne platby 24,4 mil. Є (ročne 55.58 Є/ha).

194

Časť 3:

Inou možnosťou by mohlo byť uplatnenie podpôr na vybrané výkony pre zabezpečenie určitých verejnoprospešných funkcií lesa, ktoré nie je možné presne vyšpecifikovať a je ich ťažko kontrolovať. Ide o údržbu ciest, ochran-ných pásov okolo potokov a pod. Takéto podpory by mohli dostávať všetci ob-hospodarovatelia lesov. Splnenie podmienok by sa sledovalo pri obnove LHP. Zo strany Obvodných lesných úradov, resp. Pôdohospodárskej platobnej agen-túry by boli možné aj mimoriadne nesystematické kontroly.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíV lesníctve sa podpory používajú vo väčšine európskych krajín, napr. na vý-

stavbu lesných ciest alebo investícií do inovácií a racionalizácie lesnej produk-cie. Tiež ako garancia zabezpečovania verejnoprospešných funkcií lesa. Podľa výsledkov dotazníkových prieskumov sú podpory väčšinou poskytované na opatrenia „multifunkčného“ alebo „prírode blízkeho“ manažmentu lesov, napr. na zakladanie zmiešaných porastov. Špecifické účely takisto zahŕňajú ochranu biodiverzity, pôdy, ovzdušia, vody, rekreačného využívania lesov, ovplyvňova-nie klímy, ochranu proti prírodným nebezpečenstvám (Rakúsko), krajinno-ekologickú funkciu (Francúzsko), historické a kultúrne miesta (Švédsko).

Podpory bývajú poskytované lokálnymi, provinčnými, národnými vládami alebo na nadnárodnej úrovni. Podstatná časť podpôr EÚ sa prideľuje v rámci rozličných fondov a programov (Európsky poľnohospodársky garančný fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond regio-nálneho rozvoja). Projekty môžu byť podporené cez programy ako LEADER, Agenda 21 alebo INTERREG. Fondy pre pristupujúce krajiny zahŕňa program SAPARD. Podpory môžu byť pridelené pre konkrétne opatrenia obhospoda-rovania lesov, ale takisto na osvetovú prácu o lese, podporu networkingu, public relations alebo špeciálne iniciatívy. Príklady preto sú iniciatívy Agendy 21, marketingové opatrenia, vytváranie združení vlastníkov lesa a mnohé iné. Financovanie ekonomických aktivít vlastníkov lesa môže byť relevantné pri nedrevných produktoch a službách, aby sa stimuloval rozvoj hospodárskych aktivít v tejto oblasti (MaVSar akol. 2008).

3) verejno-súkromné zmluvy

Charakteristika:Verejno-súkromná zmluva je forma spolupráce medzi verejným a súk-

romným sektorom s cieľom financovania produkcie verejných statkov a po-skytovania verejnoprospešných služieb. O verejno-súkromné zmluvy sa jedná vtedy, keď pri zazmluvňovaní špecifických služieb nejedná vláda ako autori-ta, ale ako verejný subjekt. Kontrakty sú odsúhlasené dobrovoľne medzi obi-dvoma stranami a na určitý čas. Obsahom zmluvy v oblasti lesníctva môže byť zrieknutie sa ťažbových aktivít (úplná ochrana), alebo zachovanie, resp. zavádzanie určitých foriem manažmentu. Zatiaľ čo úplná ochrana môže byť dosiahnuteľná prostredníctvom regulácií, zmluvy sú vhodné najmä na imple-mentáciu špecifických opatrení manažmentu, ktoré majú napríklad vysokú

195


rekreačnú alebo historickú hodnotu, sú v záujme ochrany biodiverzity alebo plnia funkciu ochrany vodných zdrojov. Na rozdiel od podpôr sú tieto zmlu-vy dobrovoľné pre obidve strany, poskytovateľa a vládu, ktorá to financuje. Financovanie opatrení ochrany prírody na súkromných pozemkoch je často vykonávané prostredníctvom zmlúv medzi verejným subjektom a vlastníkom pôdy (zmluvnáochranaprírody).

Silnéstránky: _ Jedná sa o vzájomnú spoluprácu, nie o konkurenciu.

_ Dobrovoľná báza na obidvoch stranách robí tento mechanizmus dobre ak-ceptovateľný pre zainteresované strany.

_ Veľmi vhodný typ finančného mechanizmu, keď sa požaduje určitý druh špecifického manažmentu a vlastník lesa má knowhow.

_ Významným dôvodom, prečo vstúpiť do verejno-súkromných partnerstiev je fakt, že verejné statky a služby môžu byť týmto spôsobom dodané efek-tívnejšie a za nižšiu cenu.

Slabéstránky: _ Nepružnosť spôsobená uzavretím dlhodobého kontraktu.

_ Efektívnosť a rovnosť je garantovaná len vtedy, ak sa používajú jasne zvole-né kritéria na rozdelenie financií.

_ Spoločné zdieľanie rizika.

_ Súkromný sektor má vyššie náklady financovania ako verejný sektor, a to o 1 – 3 % ako náklady dlhu verejného sektora.

ZákladyprestanoveniecenyNáklady odsúhlasených opatrení sú kompenzované vrátane nákladov do-

datočných opatrení a budúceho zisku.

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyAplikovateľné sú na ekosystémové služby lesov. Sú vhodné na implemen-

táciu špecifických opatrení manažmentu v záujme ochrany biodiverzity alebo vodných zdrojov.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuZ hľadiska platných všeobecne záväzných právnych predpisov je uplatňo-

vanie verejno-súkromných zmlúv možné, avšak zriedkavé. Boli by vhodné naj-mä v lesoch s funkciou ochrany prírody (5. stupeň ochrany), kde by sa mohla kompenzovať strata za nevyužívanie lesného majetku vždy napr. pri obnove LHP za posledných 10 rokov po splnení podmienok. Prípadne v lesoch s vodo-hospodárskou funkciou, kde by sa zazmluvnili lesy v celom povodí na určitý druh manažmentu. Tento finančný mechanizmus je možné použiť aj na ostat-né verejnoprospešné funkcie podľa vopred dohodnutých podmienok s vybra-nými obhospodarovateľmi lesov. Dôležité je zabezpečenie danej funkcie.

196

Časť 3:

PríkladyuplatňovaniavzahraničíVerejno-súkromné zmluvy sú poväčšine aplikované za účelom kompenzá-

cie ušlého príjmu za lesy v chránených územiach, najčastejšie na súkromných pozemkoch. Existujú aj príklady, kde verejné lesné spoločnosti získavajú kom-penzácie zo štátneho rozpočtu (napr. v národných parkoch v Rakúsku na štát-nej pôde). Platby za ekosystémové služby majú zvyčajne formu dobrovoľných zmlúv. Okrem ochrany biodiverzity, ostatné ekosystémové služby ako ochrana vody, ochrana proti prírodným nebezpečenstvám, zlepšovanie vzhľadu kraji-ny alebo rekreácie sú financované na báze kontraktov.

Nevyhnutná je jasnádefiníciaslužby, za ktorú sa platí, a ako je poskyto-vaná. Koncept platieb za ekosystémové služby podľa Wundera (2005) sa riadi touto myšlienkou a definuje platby za ekosystémové služby ako dobrovoľné transakcie, kde dobre zadefinovaná služba je predávaná minimálne jedným z poskytovateľov, a ak len poskytovateľ zabezpečí poskytovanie tejto služby (podmienenosť). Zmluvy tieto kritéria často neplnia, a tak robia tento mecha-nizmus neefektívnym pri jeho implementácií.

Kontrakty existujú na všetkých administratívnych úrovniach. V Rakúsku majú napríklad všetky spolkové krajiny program pre zmluvnú ochranu prírody vo svojej kompetencií. Existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými spolkovými krajinami, ako sú opatrenia v lesoch podporované alebo či program zahŕňa len poľnohospodárstvo. Na národnej úrovni následne existuje jeden program zameraný na lesy – Rakúsky program pre prírodné lesné rezervácie. Na nadnárodnej úrovni sa realizuje program LIFE prostredníctvom kontraktov, ktoré sú spolufinancované EÚ. Podprogram LIFE+ Príroda a biodiverzita je zameraný na implementáciu NATURA 2000 a Európskej politiky biodiverzity, čo ho robí čiastočne zaujímavým pre vlastníkov lesa. Bývalý „LIFEtretiekra-jiny“ bol venovaný projektom v kandidátskych, pristupujúcich a susedských krajinách, tieto možnosti existujú naďalej.

Takisto fondy v rámci programu LEADER sú distribuované na báze jed-notlivých projektov. LEADER program sleduje prístupzdolanahor (bottom-up approach). Vyvinul špecifický súbor princípov, ktorý zahŕňa teritoriálnu orientáciu, lokálne partnerstvo, inovácie a medzisektorovú kooperáciu. Pod rámcom LEADER sú spolufinancované iniciatívy, ktoré podporujú sociálne úžitky lesov, vrátane naštartovania podnikania. Zatiaľ sa LEADER nepoužíva pre projekty, ktoré sú spojené s nedrevnými výrobkami a službami. Tam, kde investície sú priamo spojené so založením nových a dlhodobých podnikaní, je tento typ mechanizmu stále zriedkavý.

Inovatívnym prístupom distribúcie verejných zdrojov na určité projekty je vyhlásenie súťaže. Jeden príklad je konkurenčnáschématendrov, ktorá bola rozvinutá vo fínskom METSO programe, ktorý zahŕňa zmluvy na lesné rezer-vácie. Táto schéma je známa ako obchodovanie s prírodnými hodnotami.

197


4) Obchodovateľné povolenia

Charakteristika:Obchodovateľné povolenia sú nástrojom ekonomickej politiky, pod ktorým

rozumieme právo na využívanie zdrojov, s ktorými sa môže obchodovať na voľnom alebo kontrolovanom trhu. Vytváranietrhovjejednýmznajdôležitej-šíchnástrojovenvironmentálnejpolitiky,okrem regulácií a daní. V porovna-ní s reguláciami sú trhy oveľa efektívnejšie, pretože firmy môžu optimalizovať svoj produkčný systém a úroveň emisií vzhľadom k ich špecifickým kapacitám. Existuje veľa spôsobov ako sa môžu vytvárať trhy prostredníctvom intervencií štátu, napr.: nastavenie zodpovednosti môže vytvoriť iniciatívy pre firmy, aby konali viac ekologicky a takisto môžu vytvoriť trhy pre alternatívne produkty. Definovanie minimálnej produkčnej kvóty vytvorí trh pre určité produkty, ako napr. elektrina z obnoviteľných zdrojov vrátane biomasy.

Jeden spôsob ako vytvoriť trhy pre environmentálne externality je emi-tovať obchodovateľné povolenky na emisie alebo certifikáty. Obchodovateľné povolenky môžu mať podobu kreditnýchprogramov na redukciu emisií alebo „capandtrade“ systémov. Kreditné programy môžu byť implementované ako „bublinové“ schémy (určitý počet stacionárnych zdrojov emisií je priradený určitému limitu), ako ofsetová schéma (firmy kúpia povolenia na znečistenie od iných firiem, ktoré odpočítajú ich emisie), alebo ako bankové schémy (kde firmy môžu uskladniť zarobené emisné kredity pre budúce použitie). Pri „capandtrade“ schéme sa vytvorí obmedzenie na využívanie určitého zdroja ale-bo uvoľnenie určitého množstva znečisťujúcich látok. Obmedzenie (cap) je ag-regovaná maximálna suma odpočítaného materiálu alebo znečistenia, ktoré môže byť uvoľnené zúčastnenými subjektmi. Obchodovateľné povolenky alebo kredity sú potom alokované rozdelením prípustnej celkovej sumy medzi tých, ktorí sa zúčastňujú na vytvorenom trhu. Odvetvia alebo podniky môžu predá-vať povolenky ktoré sú pre ich podnik nadbytočné, ostatným účastníkom, kto-rí potrebujú viac ako je ich alokácia. Toto odmeňuje spoločností, ktoré znížia svoj objem znečistenia, zatiaľ čo penalizuje tých, ktorí znečisťujú viac a teda vytvára iniciatívu pre ne, investovať do kontroly znečisťovania. Obchodovanie zvyšuje ekonomickú efektívnosť manažmentu zdrojov prostredníctvom toho, že sa kupujú povolenky od tých, ktorí sú schopní prispôsobiť sa efektívnejšie-mu spôsobu (SMith akol. 2006).

Silnéstránky: _ Efektívnosť trhového mechanizmu.

_ Používanie obchodovateľných povolení zvyšuje flexibilitu regulačného rámca ochrany životného prostredia.

_ Obchodovateľné povolenia poskytujú väčšiu environmentálnu istotu,a z toho dôvodu obchodovateľné povolenie je možné preferovať pred uplat-nením emisných daní.

198

Časť 3:

Slabéstránky: _ Transakčné náklady na vytvorenie trhu a kontrolu dodržiavania.

_ Všetky argumenty hovoriace v prospech použitia obchodovateľných povo-lení sú do určitej miery ovplyvňované konkrétnymi podmienkami danej ekonomiky, ako aj formou, akou sú aplikované.

Základyprestanovenieceny

Trhový mechanizmus

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyAplikovateľné na ochranu klímy (sekvestrácia uhlíka), ochranu biodiverzi-

ty alebo stanovíšť, ochranu pôdy, ťažbu a získavanie prírodných zdrojov, ako napr. voda.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuObchodovateľné povolenia sa uplatňujú zatiaľ len v priemysle ako napr.

emisné povolenky v rámci Kjótskeho protokolu. Lesné hospodárstvo nemá na základe súčasnej legislatívy právo emitovať emisné povolenky a takto získavať priame finančné prostriedky. Tento stav platí aj pre Slovensko.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíRelevantnou aplikáciou je obchodovanie so skleníkovými plynmi alebo uh-

líkom. V prípade prevoditeľných kreditov vlastník pôdy sa zrieka svojich práv na rozvoj miesta a získava kredity, ktoré môžu byť predané záujemcom. Táto schéma je využívaná okolo urbanizovaných miest, kde je zelená pôda limito-vaná.

Emisie môžu byť redukované čistejšími technológiami alebo ostatnými opatreniami na zníženie. V prípade kompenzácií uhlíkových emisií je to mož-né prostredníctvom zníženia alebo sekvestrácie uhlíka. Lesy sú znižovatelia uhlíka, ak sú založené na holine a uhlík je uložený v drevnej biomase (po-kiaľ nie je biomasa spálená alebo zhnitá). Kjótský protokol (UNFCCC, 2006) schválil offsety ako spôsob pre vlády a súkromné spoločnosti za účelom zís-kania uhlíkových kreditov, ktoré môžu byť obchodované na trhoch (uhlíkové offsety). Vzhľadom ku flexibilným mechanizmom Kjótského protokolu môžu priemyselné krajiny investovať do projektov znižovania emisií v rozvíjajúcich sa krajinách, namiesto redukcií emisií vo svojich vlastných krajinách (mecha-nizmus čistého rozvoja), alebo implementovať projekty s ostatnými priemy-selnými krajinami (spoločná implementácia). Jeden zo spôsobov vytvárania uhlíkových kreditov je používanie sekvestračnej funkcie lesov.

Obchodná schéma s emisiami EÚ je najväčší trh s uhlíkom v súčasnosti s hodnotou okolo 19 mld. Euro v roku 2006. Celosvetový trh má objem okolo 23 mld. Euro (haMilton akol. 2007, SVetoVá Banka 2007). Obchodná schéma s emisiami EÚ bola založená v roku 2005 a dovoľuje investície v rozvíjajúcich sa krajinách, ako aj v tranzitívnych ekonomikách, napr. Rusko, Ukrajina a Bul-

199


harsko (Spoločná implementácia), avšak nezahŕňa znižovanie uhlíka. Poľno-hospodárstvo a lesníctvo sú vylúčené z tejto schémy. Príklady pre obchodo-vanie s uhlíkovými kreditmi (viazanie uhlíka), ktoré pochádzajú z Európy sú preto veľmi zriedkavé. Jeden príklad je z Rumunska, ktorý bol realizovaný v roku 2001 pod iniciatívou Svetovej banky, kde bolo zalesnených 6 000 hek-tárov lesa (MaVSar akol. 2008).

Trhy môžu byť takisto vytvorené aj pre ostatné služby súvisiace s lesom, ako napr. voda, ťažba nerastných surovín alebo biodiverzitu. Príklad, ktorý pracuje na báze právnych záväzkov za kompenzácie nežiaducich účinkov roz-vojových projektov sú environmentálne banky, kde projekty s negatívnymi efektmi na krajinu alebo biodiverzitu platia kompenzácie do týchto bánk. Ban-ky držia alebo nakupujú pôdu, na ktorej sú realizované projekty za účelom vy-rovnania škodlivých efektov na životné prostredie. Lokality sú vybrané a ma-nažované kvôli ich hodnote prírodných zdrojov a výskytu špeciálnych druhov alebo citlivého prostredia. Lokality môžu byť prirodzené (konzervácia – za-chovanie) a zahŕňať rekonštrukcie alebo vytváranie prirodzeného prostredia (caroll akol. 2007). Podobné výtvory sú programy náhradných poplatkov, kde sú poplatky ukladané do súkromných alebo verejných fondov, ktoré používajú tieto peniaze na kompenzačné aktivity a kompenzácia je realizovaná neskôr. Environmentálne banky sú často používané v USA a čoraz viac celosvetovo. Príklady pre environmentálne banky v širšom zmysle sú: Wetlandmitigationbanking a EndangeredSpeciescredits (USA), BioBanking (Austrália), nemec-ká ekologická banky (Ökokonto – účelové dane, ak sa zničí prirodzená plocha a používajú sa pre projekty ochrany prírody), francúzska BiodiverzityCom-pensationBank a holandský princíp kompenzácie za každý plošný zásah do lesov, prírody, krajiny a rekreačných plôch. Každé zníženie plochy lesa je neja-kým spôsobom kompenzované.

5) nákup statkov a služieb

Charakteristika:Najjednoduchší a čistý trhový mechanizmus financovania úžitkov lesa je

priama kúpa statkov, ako napr. drevo, palivo, lesné plody, huby, zeleň, alebo služieb ako ubytovanie, vzdelávacie služby alebo výlety, právo vstupu na po-zemok alebo do športového zariadenia, právo poľovníctva alebo rybárčenia.

Zoznam statkov a služieb, s ktorými sa môže obchodovať na trhoch je dlhý, avšak obchod nie je vždy dobre rozvinutý a statky a služby sú sčasti definované zákonom ako verejné statky alebo podľa ich charakteru. Najmä služby sú často náchylne na to, aby boli považované za verejné statky, ako napríklad ochranná funkcia lesov, ktorá môže byť len ťažko rozdelená medzi rozličných užívateľov.

Silnéstránky: _ Efektívnosť trhového mechanizmu.

Slabéstránky: _ Pre mnohé statky a služby je ťažké definovať a zabezpečiť vlastnícke práva.

200

Časť 3:

_ Množstvo a kvalitu určitých služieb je ťažko merať a hodnotiť.


Trhová cena

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyAplikovateľné sú na všetky statky ako sú lesné plody, divina, ryby a priamo

využívané služby ako poľovníctvo, rybárstvo, rekreácia, zážitky. Obchod vyža-duje jasné vlastnícke práva, ktoré sú ťažko uplatniteľné pre mnohé lesné statky a služby. Nie sú dobre rozvinuté pri takých statkoch a službách, ktoré sú sčasti definované zákonom alebo kvôli ich povahe ako verejné statky. Pri službách ktorých kvantita a kvalita nie je ľahko definovateľná alebo, pri ktorých je po-trebný špeciálny knowhow, sú viac vhodné iné mechanizmy ako napr. nákup alebo prenájom pôdy.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuTento finančný mechanizmus sa uplatňuje iba pri poľovníctve, kde sa právo

poľovníctva prenajíma a majiteľovi sa platia aj škody spôsobené zverou. Vstup do lesov za účelom rekreácie a zberu lesných plodov a húb pre vlastnú spotre-bu je podľa zákona o lesoch voľný. Je možné zaviesť poplatky za zber lesných plodov a húb na komerčné účely, avšak v praxi je to ťažko realizovateľné kvôli vysokým nákladom na manažment a kontrolu.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíVstup do lesov za účelom rekreácie a zber lesných produktov v malom

množstve ako napr. lesné plody a huby, je v mnohých európskych krajinách voľný podľa zákona (právo každého). Vymedzenie úplných vlastníckych práv uľahčuje vytvorenie trhov (napr. licencie na zber lesných plodov v Taliansku). V skutočnosti nie sú však vlastnícke práva často využívané, pretože sú niekedy ťažko uplatniteľné (napr. krajiny s rozsiahlymi lesnými zdrojmi) a kvôli ne-dostatku záujmu vlastníkov (Mantau akol. 2001, raMetSteiner akol. 2005). Rekreačné služby sú napríklad málokedy rozvinuté hoci pre mnohé z takýchto úžitkov sú vlastnícke práva spojené s vlastníkom a neexistujú žiadne výraz-ne prekážky pre ich marketing (bicyklovanie, kempovanie, športové udalosti atď.). Dokonca, ak sú vlastnícke práva jasné a transakčné náklady sú nízke, marketing stále ostáva na ochote a knowhow vlastníkov, aby vyvinuli ob-chodovateľný produkt. Za účelom rozvoja trhov pre statky a služby súvisiace s lesom, by mali zohrávať dôležitú úlohu činitelia na inštitucionálnej úrovni napr. rôzne autority, zainteresované skupiny. Ide najmä o osvetovú prácu, po-skytovanie informácií, tvorbu medzi sektorových kontaktov a zabezpečovanie počiatočných financií pre rozvoj produktov a služieb.

Statky: nedrevné lesné statky môžu byť zbierané a realizované na trhu buď vlastníkom lesa alebo prostredníctvom iných osôb (obchodníkov alebo spotrebiteľov) s povoleniami na zber (licenciami). Zber lesných plodov a húb sú rozvinuté najmä v juhovýchodných a juhozápadných krajinách. Špeciálne pro-

201


dukty požadované skôr firmami ako súkromnými osobami sú ľahšie obcho-dovateľné (napr. zber živice v Grécku, smrekové víno a kozmetika vo Fínsku). V oblasti lesných statkov by mohol byť marketing rozvinutý prostredníctvom lepšej organizácie reťazca celej hodnoty, ktoré by počítali s uznaním organic-kých označení. Výzvou na riešenie do budúcnosti, je fakt nárastu nákladov na prácu, čo prináša riziko pre ďalšie využívanie mnohých lesných plodov. Nové produkty využívajúce nedrevné lesné statky v chemickom a kozmetickom priemysle sú stále aktuálne, ale podkapitalizované.

Služby: tradičné lesnícke služby sú poľovníctvo a rybárčenie. V mnohých krajinách je právo poľovníctva v rukách štátu, ale v mnohých krajinách výnosy z poľovníctva tvoria druhý najvyšší príjem z lesnej pôdy. Plná trhová hodnota týchto služieb naďalej nie je príjmom vlastníkov pôdy, dokonca aj keď tieto práva patria jemu. Existuje množstvo služieb, ktoré v súčasnosti získali na dô-ležitosti; mnohé z nich sú spojené s rekreáciou v širšom zmysle vrátane športu a dobrodružných zážitkov, ale takisto sa ponúkajú ďalšie špecifické služby v le-soch, ako napr. vzdelávanie (túry so sprievodcom), kultúrne podujatia (umenie a hudba), spiritualita (zelené pohreby) atď. Rekreačné a turistické služby sú často ponúkané ako dodatočné služby k voľnému vstupu do lesov vo forme ubytovania, výletov so sprievodcom, prírodných parkov, športových zariadení a udalostí.

Kombinovaný marketing: v mnohých prípadoch využitie a možný marketing statkov je úzko spojený so službami, ako v prípade zberu lesných plodov a poľovníctva alebo rybárstva v rámci rekreácie. V poňatí teritoriál-neho marketingu je súbor statkov a služieb uvádzaný pod vlajkovým produk-tom (flag-ship), ktorý je typický pre danú oblasť. Ako dobrý príklad sú „HubyzregiónuBorgotaro“, ktoré sú predávané pozdĺž „ciest vôni“ (flavourroads). Región Borgotaro bol oficiálne uznaný EÚ ako geograficky chránený región.

6) nákup pôdy

Charakteristika:Nákup pôdy je možno najdrahší spôsob na zabezpečenie poskytovania

žiaducich produktov, ale zároveň je najjednoduchší. Je to najvhodnejšie rieše-nie z organizačného hľadiska, ak si produkcia úžitku vyžaduje špecifický spô-sob obhospodarovania a knowhow je na strane užívateľa. Charakteristické pre tento mechanizmus je to, že vlastnícke práva sú v rukách jednej osoby. Vlastník môže slobodne a flexibilne rozhodnúť o obhospodarovaní pozemku, vybrať stratégiu manažmentu, zmeniť túto stratégiu v budúcnosti, obhospoda-rovať pozemok za účelom multifunkčných úžitkov a zmeniť ciele manažmentu kedykoľvek. Tiež budúce zabezpečovanie statkov a služieb na týchto pozem-koch nezávisí na trhoch, ale vôli poskytovateľa.

V mnohých prípadoch je na zabezpečovanie požadovaných služieb (napr. rekreačné lesy alebo zásobárne vody) potrebná len časť pozemkov, ktoré sú napr. v blízkosti mesta alebo obce. V tomto prípade existuje dvojitý monopol a neexistuje reálny trh. Obidve strany (vlastník pôdy i záujemca o nákup) sa

202

Časť 3:

musia na základe negociácií, ktoré silne závisia na zdôrazňovaní potreby pre obidve strany, dohodnúť (želanie predať na strane vlastníka pôdy a mandátu nakúpiť na strane zainteresovaného subjektu).

Silnéstránky: _ Vlastnícke práva sú v rukách jednej osoby s najvyšším záujmom na využí-

vaní pozemku.

_ Vlastník môže kedykoľvek slobodne a flexibilne rozhodnúť o manažmente.

_ Vhodné pre multifunkčné lesníctvo.

_ Poskytovanie statkov a služieb je zabezpečené a nezávisí na trhu alebo vôli poskytovateľa.

Slabéstránky: _ Drahé, pretože sa nadobudnú všetky vlastnícke práva.

_ V prípade jednostranného alebo dvojitého monopolu neexistuje reálny trh. Toto môže zapríčiniť vysoké ceny pôdy.

_ Požadované pozemky nie sú vždy na predaj.

_ Nemusí byť dostatok hotovosti u potenciálnych záujemcov o pôdu.

ZákladyprestanoveniecenyTrhové ceny alebo negociácia medzi zainteresovanými stranami v prípade

monopolu.

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyV zásade je to aplikovateľný nástroj pre všetky statky a služby, ale obzvlášť

vhodný pre komplexné služby, alebo keď knowhow obhospodarovania po-zemku je na strane interesujúceho sa subjektu, napr. v prípade rekreácie, pit-nej vody alebo služieb ochrany prírody.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuTento finančný mechanizmus je možné aplikovať na Slovensku, avšak prob-

lémom sú financie. Je vhodný najmä pre menšie výmery lesov so špecifickým poslaním (ochrana prírody, prímestské rekreačné lesy, lesy v oblasti vodných zdrojov). Ako príklad možno uviesť súkromné rezervácie napr. Vlčia, ktorá má rozlohu 21,24 ha a nachádza sa v Prešovskom kraji v pohorí Čergov, alebo Ry-sia s rozlohou 30,49 ha v Trenčianskom kraji v centrálnej časti Strážovských vrchov.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíTypické príklady sú lesné plochy požadované obcami na účely rekreácie

alebo na ochranu zdrojov pitnej vody, napríklad mesto Viedeň. Za Francúzsko sa uvádza, že súkromné spoločnosti nakúpia pôdu za účelom vhodného ob-hospodarovania zásobárni pitnej vody. Ďalšie príklady sú pozemky za účelom ochrany prírody, ktoré sú často pod režimom úplnej ochrany alebo špecific-

203


kého obhospodarovania, napr.: nákup brehových porastov v Rakúsku alebo dažďové lesy Rakúska v Costa Rice, ktoré sa realizovali prostredníctvom súk-romných a verejných sponzorov.

7) prenájom pôdy

Charakteristika:V prípade prenájmu jednou osobou platí nájom za právo mať v držbe ma-

jetok, ktorý patrí inej osobe na určitý čas. Nájom môže byť splatený naraz, ale poväčšine sa vypláca v ročných platbách. Obdobie nájmu môže byť až 99 rokov. Môže byť zadefinované na fixné obdobia alebo ako periodický prenájom alebo nie je definované jeho trvanie (prenájom podľa priania). Prenájom lesov nie je rovnaký ako prenájom poľnohospodárskej pôdy. Príklady z lesníctva sa vzťa-hujú na špecifické využitie ako napríklad na rekreačné účely, športové zaria-denia, využívanie zdrojov pitnej vody, ochrana prírody alebo pohrebné miesta.

Dokonca aj keď je nájom až na 99 rokov, prenajímateľ sa nemusí vzdávať všetkých vlastníckych práv. Práva využívania sú špecificky zadefinované v ná-jomnej zmluve a vzťahujú sa na opatrenia obhospodarovania lesov, ich rozvoja a pod. Platba je zvyčajne realizovaná periodický, napr. ročne, ktorá je často preferovaná obidvoma stranami, prenajímateľom i nájomcom. Na rozdiel od zmlúv nájomca je zodpovedný za manažment pozemku. Prenájom je výhodný ak knowhow manažmentu je na strane užívateľa.

Silnéstránky: _ Jasný mechanizmus podobný nákupu pôdy, ale škála vlastníckych práv/

možnosti je obmedzená.

_ Platba je realizovaná periodický, napr. ročne a nie je potrebný celkový ka-pitál v čase kontraktu.

_ Vlastník sa nevzdáva všetkých vlastníckych práv a nie navždy.

_ Vhodný nástroj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na kúpu pôdy alebo pozemku.

Slabéstránky: _ V prípade monopolu môže byť cena prenájmu vysoká.

_ Požadované parcely nie sú vždy k dispozícií na prenájom.


Trhové ceny alebo negociácia medzi zainteresovanými stranami v prípade monopolu

Aplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužby:Podobné ako pri výkupe pôdy; prenájom je obzvlášť vhodný pre komplexné

služby alebo, keď knowhow manažmentu je na strane užívateľa.

204

Časť 3:

Možnosť uplatnenia, resp. ich uplatňovanie na SlovenskuTento finančný nástroj sa uplatňuje na Slovensku v obmedzenej miere.

Jeho uplatnenie je možné ako v predošlom prípade, ale pri nižších finančných výdavkoch je možné takto zabezpečiť osobitné záujmy na väčšej ploche lesov, avšak potrebné financie sa musia získať každoročne. Ako príklad možno uviesť národnú prírodnú rezerváciu Suchádolina, ktorá bola vyhlásená v roku 1987 v západnej časti Tatranského národného parku na ploche 1 586 ha. Mimovlád-ne združenie si prenajalo lesy o výmere 160 ha na 40 rokov a počas prvých 5 rokov zaplatilo vlastníkovi 3,5 milióna Sk.

8) eko-sponzoring

Charakteristika:Sponzorstvo je obchod medzi sponzorom, ktorý zabezpečuje financovanie,

zdroje alebo služby a sponzorovanou stranou, ktorá ponúka určité benefity na oplátku. Na rozdiel od darov, sponzoring je zmluvný záväzok so vzájomným prospechom a hodnota zabezpečených financií môže byť zvyčajne odpočítaná z daňových povinností podniku. Komerčnou výhodou je zvyčajne spojenie imi-džu sponzora, značky alebo produktu s investíciou do sponzoringu. Poväčšine sponzor získava právo reklamy alebo môže získať benefity pre svoj personál. Sponzori môžu byť úspešne získaní pre podporu nejakej udalosti alebo projek-tu, ktorý ponúka vysokú možnosť zviditeľnenia sa (napr. vysoká návštevnosť nejakej udalosti alebo veľký počet návštevníkov). Sponzorovaný projekt, orga-nizácie alebo udalosť by mali zodpovedať typu sponzorujúcej spoločnosti. Ďa-lej obecenstvom by mala byť cieľová skupina spoločnosti za účelom získania zamýšľaného reklamného efektu.

Silnéstránky: _ Môže byť dodatočným príjmom.

_ Môže takisto zabezpečiť vlastníkovi lesa publicitu.

_ Predstavuje marketingový prínos pre sponzora.

Slabéstránky: _ Náročný trh pre vlastníkov lesa, pretože verejný imidž je silne spojený s ve-

rejným záujmom alebo charitou (lesné holdingy sú neznáme „bez mena“).

_ Prostredníctvom jednotlivých projektov sa väčšinou získajú relatívne nízke sumy.

_ Ako protihodnotu sponzorskej činnosti je potrebné zabezpečiť reklamu da-ného sponzora.

ZákladyprestanoveniecenyNegociácia medzi zainteresovanými stranami. Pre štandardné produkty

existujú trhové ceny, napr. v prípade sponzoringu udalostí závislých na počte očakávaných návštevníkov.

205


AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyVhodné pre služby vo verejnom záujme a pre charitu, ako napr. vzdeláva-

cie služby, ochrana biodiverzity, občianska vybavenosť, rekreačné a kultúrne aktivity.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuPojem sponzorstvo je u nás v praxi veľmi používaný, no náš právny poriadok

ho upravuje len v § 2 ods. f) zákona č. 468/1991 Zb. a č. 268/1993 Z. z. o pre-vádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Sponzorovaním sa rozumie akýkoľvek príspevok poskytnutý fyzickou alebo právnickou osobou na priame alebo nepriame financovanie relácií za účelom propagácie mena, továrenskej alebo obchodnej známky, známky služieb alebo postavenia takej osoby.

Sponzoring je možné využiť pri financovaní tzv. zelených alebo ekologic-kých projektov napr. zalesňovanie lesných pôd. Príklad môže byť zbierka na obnovu Vysokých Tatier po veternej smršti v roku 2004. Problémom lesného hospodárstva je nízka propagácia aktivít, ktoré sa zabezpečujú v rámci ma-nažmentu lesov.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíSponzoring pracuje zvyčajne takým spôsobom, že peniaze sú používané

na charitu a na projekty vo verejnom záujme – napríklad ako ochrana biodi-verzity alebo ochrana krás krajiny. Národné parky, zoologické záhrady, alebo NGO získavajú peniaze sponzora ľahko, kvôli ich dobre známemu menu, ktoré sú verejne rozoznateľné pre ich záujmy v ochrane životného prostredia. Lesné holdingy ťažko získavajú túto publicitu. V ochrane prírody však faktor publici-ty nie je vždy taký dôležitý, ako pri tradičnom sponzoringu: účely pre internú komunikáciu môžu byť oveľa dôležitejšie. Toto robí projekty ochrany prírody možnými objektmi pre sponzoring, aj keď tieto projekty nie sú zamerané na veľké počty návštevníkov. Sponzorujúcej strane ide o získanie informácie o le-soch a vytvorenie predpokladov na ich využívanie ako súčasť ich pracovných výletov. Napríklad nemecká spoločnosť vyrábajúca okuliare Fielmann spon-zoruje vysádzanie stromov, aj keď to nepoužíva vo svojej reklame. V rakúsku vlastník denníka financuje ochranu pôvodných lesov, ale preferuje ostať v ano-nymite.

Eko-sponzoring je zvyčajne využívaný podnikmi za účelom ilustrácie ich starostlivosti o životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj. Typické projekty sú zalesňovanie, údržba prírodných pamätníkov, ochrana prírody alebo pro-jekty obnovy, športové alebo kultúrne aktivity súvisiace s prírodou, ekologické vzdelávanie atď. Malo by existovať spojenie s verejným prospechom a vhodnou cieľovou skupinou. Projekty s cieľom pritiahnuťnávštevníkov – ako napríklad v prípade rekreačných zariadení, verejných udalosti v lesoch, lokálnych pro-duktov, publikácií atď. – sú tiež veľmi vhodné pre sponzoring.

206

Časť 3:

9) dobročinné príspevky (donácie)

Charakteristika:Dobročinné príspevky sú dary dané dobrovoľne a bez spätných pohnútok.

Poväčšine sú dávané na charitatívne účely. Dobročinné príspevky majú rôznu formu: hotovosť, fondy, statky a služby vrátane dobrovoľnej práce. Môžu byť dávané organizáciami alebo súkromnými osobami. Na rozdiel od sponzorstva firmy dávajú dobročinné príspevky bez očakávaných benefitov na oplátku. Dobročinné príspevky súvisiace s lesom sú darované často na záchranu vzác-nych alebo nádherných stromov alebo lokalít, rekreačné zariadenia, ekologic-kým organizáciám alebo na projekty v rámci rozvojovej spolupráce. Dobro-činné príspevky sú známe aj ako sponzorstvo, donori ako sponzori. Obidvoje sponzoring ako obchodná činnosť a dobročinné príspevky bez prijatých bene-fitov sú väčšinou orientované na charitu a sociálne účely. Avšak v marketin-gu je dôležitý rozdiel. V prípade sponzorstva vlastník pozemku musí vyvinúť dobre definovaný produkt, kde musí byť úžitok pre sponzorujúcu firmu dobre viditeľný. V prípade dobročinných príspevkov by mal byť v strede záujmu cha-ritatívny účel.

Podobne ako pri sponzorstve nie je jednoduché pre lesné podniky byť zau-jímavý pre dobročinné príspevky. Projekty, ktoré získajú vysokú dôležitosť na lokálnej úrovni alebo sú spojené so špecifickými účelmi sú stále len prísľubom. Možnou stratégiou môže byť nájsť partnerstvo s vplyvnou miestnou inštitú-ciou, alebo dobre etablovanou organizáciou, ktorá je zainteresovaná v projek-te. Príklady pre dobročinné príspevky na lesnícke projekty sa často nachádzajú na miestnej úrovni (napr. sponzorstvo výnimočných stromov alebo porastov súkromnými osobami, alebo financovanie vzdelávacích aktivít miestnymi spoločnosťami) alebo v kooperácií s ekologickými NGO, ktoré zhromažďujú fondy na nákup alebo prenájom pozemkov so špecifickým záujmom na ochra-nu prírody (napr. nákup prírodných lesov, u ktorých existuje riziko, že sa môžu zničiť kvôli komerčným účelom). Najviac používané je symbolické sponzorstvo jedného stromu, jedného hektára, jedného druhu atď. Ako symbolická odme-na môže byť vydaný certifikát.

Silnéstránky: _ Môže byť dodatočným príjmom alebo môže priniesť dobrovoľnú pracovnú

silu.

_ Môže zabezpečiť vlastníkovi lesa publicitu.

_ Donor nevyžaduje od obdarovaného žiadne priame protiplnenie.

_ Finančná podpora je najjednoduchší a najrýchlejší spôsob podpory.

Slabéstránky: _ Podobne ako pri eko-sponzoringu je to náročný nástroj pre vlastníkov lesa,

pretože ich verejný imidž nie je silne spojený s verejným záujmom alebo charitou.

_ Väčšinou sa zozbierajú relatívne nízke sumy.

207


ZákladyprestanoveniecenyZávisí na donorovi, alebo sa môže stanoviť minimum nositeľom projektu

(napr. počet dní dobrovoľnej práce alebo minimálna suma v prípade symbo-lického sponzorstva).

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyPodobne ako pri eko-sponzoringu sú dobrovoľné príspevky vhodné pre

služby vo verejnom záujme a pre charitu, ako napr. vzdelávacie služby, ochrana biodiverzity, občianska vybavenosť, rekreačné a kultúrne aktivity.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuLesné hospodárstvo má podobne ako iné krajiny problém získať dobročin-

né príspevky vo väčšej miere, kvôli nízkej propagácií verejnoprospešných slu-žieb a ekologických aktivít. Možnosťou by bola organizácie dobrovoľnej práce, to však vyžaduje dodatočné náklady na organizačné zabezpečenie. Príkladom by mohli neziskové organizácie, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky na nákup alebo prenájom pozemkov so špecifickým záujmom na ochrane prírody (napr. nákup prírodných lesov, ktoré sa ponechajú na samovývoj).

PríkladyuplatňovaniavzahraničíDobrovoľná práca v lesníctve a poľnohospodárstve sa čoraz viac rozširuje.

Dobrovoľnícke účely sú buď zamerané na pomoc vlastníkom v núdzi alebo na zachovanie praxe pôvodného obhospodarovania pôdy, rázu krajiny alebo eko-logický hodnotných lokalít. V lesníctve je to zachovanie funkcií horských lesov, ktoré je ťažko obhospodarovať, ale zabezpečujú dôležité verejné záujmy, ako napr. ochrana proti prírodným nebezpečenstvám – tieto ciele prilákali čoraz väčší počet dobrovoľníkov. Najväčšie iniciatíva, ktorá organizuje dobrovoľnú prácu v horských lesoch je Bergwaldprojektvo Švajčiarsku, Nemecku a Ra-kúsku.

Inovatívny finančný nástroj na ochranu prírody a zachovanie obrazu kra-jiny je takisto dražba (WenSing a Van Santen, 2008). Prvky určitého obrazu krajiny sú ponúkané vlastníkom pozemku a ich údržba môže byť zabezpečená organizáciami alebo obyvateľmi na určitý čas. Prvá aukcia bola realizovaná v Holandsku a rozšírila sa na medzinárodnú úroveň.

10) certifikácia

Charakteristika:Certifikácia, alebo označenie, je definované ako potvrdenie určitej charak-

teristiky alebo kvality osoby, organizácie, produktu alebo procesu autoritou alebo nezávislou stranou. V praxi sa jedná o hodnotenie vykonávané nezávis-lou treťou stranou, či hospodárenie v lesoch zodpovedá ekologickým, ekono-mickým a sociálnym štandardom podľa medzinárodne uznaných kritérií. Ak je hospodárenie v súlade so štandardami vydá sa vlastníkovi lesa osvedčenie o výsledku tohto hodnotenia – certifikát. Základná myšlienka ekologického

208

Časť 3:

označovania alebo označenia trvalej udržateľnosti je to, že spotrebitelia pod-porujú prostredníctvom ich zodpovedných volieb produkty vyrábané environ-mentálne a trvalo udržateľným spôsobom. Najdôležitejšie certifikačné schémy v lesníctve sa vzťahujú na drevo poskytované z trvaloudržateľneobhospoda-rovanéholesa. Certifikácia je nástroj pre integrovanú ochranu prírody, pre-tože sú ekologické štandardy požadované certifikačnými systémami. Certifi-kácia by mala zabezpečiť trhové benefity producentovi z hľadiska vyšších cien alebo zvýšeného podielu na trhu. Podľa viacerých štúdií (napr. Baharuddin a SiMula 1994 a 1997, raMetSteiner 2000) neexistuje veľa dôkazov o výraznej cenovej prémií za certifikované drevo. V niektorých trhových segmentoch však certifikované drevo má výhody, čo sa týka cien a prístupu na trh. V Európe sú relevantné najmä dve hlavné certifikačné schémy: FSC (Forest Stewardship Council) a PEFC (Pan European Forest Certification)

Pri ostatných lesných produktoch, najmä potravinách, sa môže zvážiť cer-tifikácia organickej produkcie. Základné štandardy existujú aj pre vianočné stromčeky (značka „biovianočnýstromček“ alebo stromy z certifikovaných fariem).

Silnéstránky: _ Preferencie spotrebiteľov sú priamo prevedené do platieb.

_ Informácia pre spotrebiteľa a zabezpečenie súladu certifikátov podľa me-dzinárodných záväzkov pre štáty, ktoré sú nimi viazané.

Slabéstránky: _ Relatívne vysoké transakčné náklady na procedúru certifikácie.

_ Môže vylúčiť malých vlastníkov lesa.

_ Závisí na ochote a schopnosti spotrebiteľov platiť a na verejnom povedomí.


Trhové ceny

AplikovateľnosťnanetrhovéstatkyaslužbyPoužiteľné na financovanie ekosystémových služieb lesov a súvisiacich

charakteristík lesných produktov a na trvalo udržateľný manažment lesov. Označenie je zvyčajne spojené s obchodovanými statkami a službami. Benefit je však pre multifunkčné lesy pri koncepte organickej, integrovanej produkcie alebo trvalo udržateľnom manažmente.

Možnosťuplatnenia,resp.ichuplatňovanienaSlovenskuNa Slovensku sa etablovala certifikácia lesov najmä podľa dvoch schém:

PEFC a FSC. V roku 2008 bolo podľa schémy PEFC (Program pre vzájomné uznávanie lesníckych certifikačných schém) certifikovaných 1 220,5 tis. ha le-sov, čo je 64 % výmery lesov Slovenska. Lesy SR, š. p., zabezpečujú všetky ad-ministratívno-technické kroky pre všetkých obhospodarovateľov lesov. Drži-

209


teľom certifikátov spotrebiteľského reťazca (CoC) je 18 firiem. Na slovenskom trhu je v súčasnosti k dispozícii približne 4 milióny m3 dreva pochádzajúceho zo zdrojov certifikovaných podľa schémy PEFC.

Pod schémou FSC bolo v roku 2008 certifikovaných 174,1 tis. ha lesov so siedmimi certifikátmi obhospodarovania lesov a tridsiatimi tromi certifikátmi CoC. Medzi držiteľov certifikátov FSC patria subjekty štátne, obecné, cirkevné a spoločenstevné. Na iné produkty a služby sa certifikácia na Slovensku zatiaľ neuplatňuje aj kvôli nízkemu povedomiu a nezáujmu spotrebiteľov o certifiko-vané statky a služby.

PríkladyuplatňovaniavzahraničíCertifikáty originality garantujú, že produkt sa vyrobil v definovanom re-

gióne. Existoval veľký počet národných značiek pre drevo, ale nezískali uzna-nie na trhu. Značka tropického dreva sa zrušila kvôli diskriminácií. Niekoľko regionálnych značiek existuje aj napriek tomu, že v prvom rade potvrdzujú miestnu originálnosť, ale často zjednocujú niekoľko kvalitatívnych vlastnos-tí, vrátane multifunkčného trvalo udržateľného lesného hospodárstva, napr. v prípade horského dreva z Walsertalu. V poslednom prípade bolo toto údo-lie schválené za biosférickú rezerváciu UNESCO, čo môže byť považované za certifikát krajiny. Značky ako biosférická rezervácia, prírodné parky alebo kategória národný park sú úspešne používané pri lákaní návštevníkov a pri marketingu regionálnych produktov. Pri regionálnej certifikácií sú často zahr-nuté takisto určité štandardy kvality, napr. trvalo udržateľné obhospodarova-nie regionálnych zdrojov (biosférická rezervácia), alebo využívanie ekologicky hodnotných druhov stromov.

3.2.4.Analýzasúčasnéhostavuuplatňovaniafinančnýchmechanizmovpredoposiaľneobchodovanélesnícketovaryaslužby

Z analýzy súčasného stavu uplatňovania uvedených finančných mechaniz-mov pre NLVS a ich zhodnotenia vyplynuli tieto závery:

� dane a podpory patria medzi najčastejšie používané finančné mechanizmy v členských štátoch eú

Okrem daní a podpory majú tiež určitý význam verejno-súkromné kon-trakty, predaj lesných tovarov a služieb, eko-sponzorovanie a certifikácia. V niektorých krajinách sa ojedinele vyskytujú ďalšie finančné mechanizmy, napr. obchodné povolenia, predaj a prenájom pôdy a dary.

� niektoré finančné mechanizmy sa môžu uplatňovať všeobecne, niektoré sa používajú iba pre špecifické tovary a služby

Napríklad obchodné povolenia sa používajú iba pre biosférické služby (zachovanie biodiverzity, sekvestrácia uhlíka) a certifikácia zdrojov (hlavne

210

Časť 3:

dreva). Predaje sú spoločné pre zdroje (drevo, nedrevné lesné produkty) a so-ciálne služby (rekreácia). Dane, podpory, kontrakty, predaj a prenájom pôdy a eko-sponzorovanie sa využívajú takmer pre všetky lesné produkty.

� pozoruje sa tendencia zvýšeného využívania trhových mecha-nizmov

Dane a podpory zostanú dôležité aj v budúcnosti, ale verejné správy budú stále viac využívať verejno-súkromné kontrakty, pretože tieto sú prijateľnejšie pre cieľové skupiny. Nové trhy sa práve v súčasnosti vytvárajú pre sekvestráciu uhlíka a zachovanie biodiverzity, avšak ešte stále sú len v počiatočnej fáze ich rozvoja.

� Faktory úspechu pre aplikáciu finančných mechanizmov sú – okrem vlastného dizajnu a implementácie mechanizmov – po-liticko-inštitucionálne rámce, zahrnutie stakeholderov a spolo-čenská akceptácia

Aplikovateľnosť a prijateľnosť finančných mechanizmov sa líši od prípadu k prípadu a neexistuje žiaden finančný mechanizmus, ktorý by bol optimál-ny pre všetky rozličné situácie. Toto sa zistilo na základe detailných analýz vybraných prípadov. Prípadové štúdie z verejných, zmiešaných verejno-súk-romných a súkromných finančných mechanizmov preukázali ich rôzne silné i slabé stránky. V takmer všetkých prípadoch sa, skôr než mechanizmus mohol byť uplatnený, vykonali určité modifikácie právneho alebo inštitucionálneho kontextu a/alebo iné úpravy.

� rozvoj poznatkovej bázy pre obchod, hodnotenie a financovanie nlvs

Náznaky, že NLTS ešte nie sú vnímané ako seriózna oblasť biznisu v les-níctve, sa prejavujú v skutočnosti, že zatiaľ neexistuje žiadna systematická poznatková základňa pre obchod s týmito produktmi a ich kompenzáciou. Nutným opatrením, aby sa založila takáto oblasť biznisu, by bolo zabezpečenie pravidelného monitoringu a publikácia súvisiacich ekonomických ukazovate-ľov. Ďalším opatrením by mala byť dobre financovaná podpora výskumu v ob-lasti trhu s NLTS a nových finančných mechanizmov, súvisiacich inovačných systémov a procesov.

� Ďalší rozvoj všetkých finančných mechanizmov

Prehľad o využívaní finančných mechanizmov v Európe ukazuje, že všetky finančné mechanizmy by sa mali ďalej rozvíjať. Tie, ktoré sa rozvinuli pre ur-čité tovary alebo služby, by sa mohli uplatňovať tiež pri iných NLTS. V niekto-rých členských štátoch EÚ existujú príklady dobrej praxe, ktoré nie sú známe v iných krajinách. V tejto oblasti treba zvýšiť aktivity v oblasti výmeny skúse-ností medzi členskými štátmi EÚ.

� Zahrnutie vlastníkov pôdy je nutné v oblasti marketingu tova-rov a služieb

Súkromné finančné mechanizmy, také ako napr. obchod s nedrevnými to-varmi a ponuka služieb sa pravidelne nevyužívajú vlastníkmi pôdy a lesov. Pritom je preukázané, že mnoho marketingových príležitostí existuje bez nut-

211


nosti zmeny inštitucionálneho rámca. Ďalší rozvoj v oblasti marketingu bude veľmi závisieť na silnejšom zahrnutí vlastníkov pozemkov, ich záujmových skupín a poradenských službách.

� pre ďalší rozvoj verejných a zmiešaných verejno-súkromných finančných mechanizmov je nutné zahrnutie inštitucionálnych činiteľov

Dôležité ekosystémové služby, ako sú zachovanie biodiverzity alebo ochra-na proti prírodným rizikám zostanú s najväčšou pravdepodobnosťou závislé na verejných zdrojoch. Zdá sa, že požiadavky sa budú zvyšovať, ale financie zostanú limitované; významné je efektívne rozdelenie výnosov. Toto nazna-čuje potrebu ďalšieho rozvoja verejných a zmiešaných verejno-súkromných mechanizmov, napr. daní a podpôr, účinné uplatňovanie kontraktov alebo vy-tvorenie trhov, napr. prostredníctvom obchodovateľných povolení.

� Zahrnutie inštitucionálnych činiteľov sa požaduje tiež z dôvodu ďalšieho rozvoja súkromných finančných mechanizmov

Politicko-inštitucionálni činitelia majú významnú úlohu tiež s ohľadom na súkromné mechanizmy, pretože vlastníci pozemkov potrebujú podporu pri ich pokusoch rozvíjať nové produkty. Podporné opatrenia zahrnujú: poskytovanie informácií, koordináciu činiteľov, ako aj finančnú podporu na zníženie rizika v počiatočných fázach rozvoja produktu.

� treba podporovať cezhraničnú výmenu skúseností

Zdá sa, že najväčší význam pri zdokonalenom uplatňovaní finančných me-chanizmov má cezhraničná výmena poznatkov a skúseností. A to preto, že jed-notlivé krajiny dosahujú rôzny stupeň rozvoja pri využívaní rôznych mecha-nizmov. Nástrojmi na to sú najmä semináre, workšopy, exkurzie, vzdelávacie programy, ako aj spoločné výskumné a vývojové projekty. Spolupráca by mala zahŕňať verejných aj súkromných činiteľov, ako aj zástupcov širokej škály sek-torov.

� požaduje sa podpora medzisektorovej spolupráce

Ďalší rozvoj finančných mechanizmov sa môže zintenzívniť podporou spolupráce medzi sektormi. Toto by sa malo uvažovať na politicko-inštituci-onálnej úrovni: miestnej, provinčnej, národnej i EÚ, ale tiež na úrovni pod-nikov, ktoré by mali profitovať zo silnejšieho spojenia lesného sektora s tými sektormi, od ktorých sa očakávajú nové požiadavky, najmä drevospracujúci a chemický priemysel, výroba energie, turizmus, environmentálna ochrana a ochrana prírody.

� poskytovanie počiatočného finančného vkladu do kapitálu no-vého podniku by mohlo podporiť rozvoj nových trhových príle-žitostí

Iba malý podiel finančných zdrojov v lesníctve sa venuje umiestneniu no-vých lesníckych tovarov a služieb na trhu. Preto počiatočný finančný vklad do kapitálu nových podnikov by im mohol pomôcť pri štarte v produkcii nových lesníckych tovarov a služieb.

212

Časť 3:

� Zlepšovanie povedomia o existujúcich politických opatreniach

Politika rozvoja vidieka EÚ ponúka široký rozsah opatrení, prostredníc-tvom ktorých sa môže uskutočňovať rozvoj NLVS. Doposiaľ sa však tieto opat-renia nevyužívali v plnom rozsahu. Môže to byť v dôsledku nízkeho povedomia o význame NLVS a o existujúcich politických opatreniach na ich rozvoj v les-níckom sektore. Situácia by sa mohla zlepšiť budovaním kapacít, vzdelávaním, poradenstvom, informačnými opatreniami a celkovým zvyšovaním povedo-mia na národnej i európskej úrovni.

3.2.5.Návrhsystémuekonomickéhozabezpečeniaspoločenskejobjednávkynafunkčnéúžitkyzlesov

Pre naše potreby uvažujeme s trojitou typológiou finančných mechaniz-mov, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému rozlišovaniu centralizovaných a decentralizovaných nástrojov, ale ďalej už zahrnujú existujúce trhové rie-šenia pre NLTS podľa SPráVy Stáleho leSníckeho VýBoru Pri euróPSkej koMiSii (2008), MaVSar akol. (2008).

213


Tabuľka84.Prehľadjednotlivýchtypovfinančnýchmechanizmov–ichcharakteristikaavybranépríklady

mecha-nizmus

typ stručná charakteristika a niektoré príklady

Ver

ejn

é m

ech

aniz

my

1.)

Dan

e, p

opla

tky

a za

ťaže

nia Dane sú platby fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú vynútiteľné,

nenávratné, zákonom určené a pravidelne sa opakujúce, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.Sú aplikovateľné na väčšinu úžitkov lesa vo forme oslobodenia od dane alebo ako účelovo viazané dane, ktoré napĺňajú fondy investujúce do lesov prostredníctvom subvencií alebo verejno-súkromných kontraktov. Príkladom špecifickej aplikácie z Európy sú „zelená daň“ v Chorvátsku, ktorá sa využíva na zachovanie a udržiavanie ekosystémových služieb lesov, alebo poplatky za vodu v Dolnom Sasku (Nemecko), ktoré sa používajú na premenu ihličnatých porastov na zmiešané porasty v povodiach.

2.)

Pod

por

y

Podpory, dotácie alebo subvencie sú platby z verejných zdrojov jednotlivcom alebo právnym subjektom bez priameho dôvodu. Väčšinou sa jedná o podpo-ru, ktoré je viazaná na určité požiadavky a zameraná v prospech žiaduceho správania. Sú nastavené tak, aby korigovali zlyhania trhu, t. j. podporili spolo-čensky prospešné správanie sa, napr. ekologicky vhodné produkty (Pigouvské subvencie).Môžu byť používané na stimulovanie ekonomických aktivít v znevýhodnených regiónoch vidieka na vyrovnanie regionálnych rozdielov, na naštartovanie podnikania prostredníctvom podpory inovácii. Okrem toho sú často odôvod-nené sociálnymi dosahmi, napr. ochranou domáceho priemyslu a pracovných miest.Podľa MaVSara akol. 2008 skrytými dôvodmi sú často renty pre verejných a súkromných aktérov. Sú prideľované vplyvným priemyselným odvetviam alebo voličským skupinám a často nie sú transparentné. Bývajú neefektívne a kritizované ekonómami.

Zm

ieša

né

vere

jno

-sú

kro

mn

é m

ech

aniz

my 3

.) V

erej

no

-sú

kro

mn

é zm

luvy

Verejno-súkromná zmluva je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania produkcie verejných statkov a poskytovania verejnoprospešných služieb. O verejno-súkromné zmluvy sa jedná vtedy, keď pri zazmluvňovaní špecifických služieb nejedná vláda ako autorita, ale ako verejná zložka. Sú odsúhlasované dobrovoľne obidvoma stranami a na určitý čas. Obsahom zmluvy v oblasti lesníctva môže byť napr. zrieknutie hospo-dárenia v lese (úplná ochrana), zachovanie alebo zavádzanie určitých foriem manažmentu. Zmluvy sú vhodné hlavne na implementáciu špecifických opatrení a manažmentu lesov, ktoré majú napríklad vysokú rekreačnú alebo historickú hodnotu, sú v záujme ochrany biodiverzity alebo plnia funkciu ochrany vodných zdrojov.

4.)

Ob

chod

né

pov

olen

ia

Obchodné povolenia sú nástrojom ekonomickej politiky, pod ktorým sa rozu-mie právo na využívanie zdrojov, s ktorými sa môže obchodovať na voľnom alebo kontrolovanom trhu. Vytváranie trhov je jedným z najdôležitejších nástrojov environmentálnej politiky. Existuje veľa spôsobov na vytváranie trhov prostredníctvom intervencií štátu. Aplikovateľné sú na ochranu klímy (sekvestrácia uhlíka), ochranu biodiverzity, stanovíšť alebo pôdy, ale aj na zís-kavanie prírodných zdrojov, napr. vody.Typicky lesnícka aplikácia je obchodovanie so skleníkovými plynmi alebo uhlíkom. Príkladom, ktorý pracuje na základe právnych záväzkov za kompen-záciu nežiaducich účinkov rozvojových projektov sú environmentálne banky, kde projekty s nežiaducimi účinkami na krajinu alebo biodiverzitu platia kompenzácie do týchto bánk.

214

Časť 3:

mecha-nizmus

typ stručná charakteristika a niektoré príklady

Sú

kro

mn

é m

ech

aniz

my

5.)

Nák

up

sta

tkov

a s

luži

ebNajjednoduchší a čistý trhový mechanizmus financovania úžitkov lesa je pria-ma kúpa statkov ako sú: drevo, palivo, lesné plody, huby a pod., alebo služieb ako ubytovanie, vzdelávanie, výlety, právo vstupu na pozemok, do športového zariadenia, právo poľovníctva, rybárstva. Obchod však nie je vždy dobre rozvinutý a najmä služby sú často považované za verejné statky, napríklad ochranné funkcie lesov môžu byť ťažko rozdelené medzi rozličných užívateľov.Tento finančný mechanizmus sa v súčasnosti uplatňuje iba pri poľovníctve, kde sa právo poľovníctva prenajíma a vlastníkovi sa platí za škody spôsobené zverou. Je možné zaviesť poplatky za zber lesných plodov a húb na komerčné účely, avšak v praxi je to ťažko realizovateľné kvôli vysokým nákladom na zabezpečenie činnosti a kontrolu.

6.)

Nák

up/

pre

daj

pôd

y Najdrahším, ale zároveň najjednoduchším spôsobom zabezpečenia poskyto-vania žiaducich tovarov a služieb je nákup pôdy. Vlastnícke práva sú v rukách jednej osoby a vlastník sa môže slobodne a flexibilne rozhodovať o využívaní pozemku na zabezpečovanie určitých služieb. Tento finančný mechanizmus možno aplikovať aj na Slovensku, problémom sú však financie. Typickými príkladmi zo zahraničia sú lesy využívané obcami na účely rekreácie alebo na ochranu zdrojov pitnej vody, keď súkromné spoločnosti kúpia pôdu za účelom jej vhodného obhospodarovania. Ďalšie príklady sú lesy na ochranu prírody so špecifickým režimom obhospodarovania, napr. brehové porasty v Rakúsku a dažďové lesy Rakúska v Costa Rice.

7.)

Pre

náj

om p

ôdy

V prípade prenájmu sa platí nájom za právo mať v držbe majetok na určitý čas, ktorý patrí inej osobe. Príklady z lesníctva sa vzťahujú na špecifické využitie, ako napríklad na rekreačné účely, športové zariadenia, využívanie zdrojov pitnej vody, ochranu prírody alebo pohrebné miesta. Prenajímateľ sa nemusí vzdávať všetkých vlastníckych práv. Práva využívania sú zadefinované v nájomnej zmluve a najčastejšie sa vzťahujú na opatrenia obhospodarovania lesov, ich čistenia, práv rozvoja a pod. Tento finančný nástroj sa na Slovensku uplatňuje v obmedzenej miere a jeho uplatnenie je možné ako v predošlom prípade, ale pri nižšej potrebe financií.

8.)

Eko

spon

zoro

van

ie

Sponzorstvo je obchod medzi sponzorom, ktorý zabezpečuje financovanie, zdroje alebo služby a sponzorovanou stranou, ktorá ponúka určité benefity na oplátku. Na rozdiel od darov, sponzoring je zmluvný záväzok so vzájomným prospechom a hodnota zabezpečených financií môže byť zvyčajne odpočíta-ná z daňových povinností. Komerčnou výhodou je zvyčajne spojenie imidžu sponzora, značky alebo produktu s investíciou do sponzoringu. Obecenstvom by malá byť cieľová skupina spoločnosti za účelom získania zamýšľaného re-klamného efektu. Je vhodný najmä pre služby vo verejnom záujme a na chari-tu, ako napr. vzdelávacie služby, ochrana biodiverzity, občianska vybavenosť, rekreačné a kultúrne aktivity. Možno ho využiť pri financovaní tzv. zelených alebo ekologických projektov. Príklad môže byť zbierka na obnovu Vysokých Tatier po veternej smršti v roku 2004. Problémom lesného hospodárstva je nízka propagácia aktivít, ktoré sa zabezpečujú v rámci manažmentu lesov.

1.Pokračovanietabuľky84

215


mecha-nizmus

typ stručná charakteristika a niektoré príkladyS

úk

rom

né

mec

han

izm

y

9.)

Dob

roči

nn

é p

rísp

evk

y a

dar

y

Dobročinné príspevky sú dary dávané dobrovoľne a bez spätných pohnútok, poväčšine na charitatívne účely. Majú rôznu formu: hotovosť, fondy, statky a služby vrátane dobrovoľnej práce. Môžu byť dávané organizáciami alebo súkromnými osobami. Na rozdiel od sponzorstva sú bez očakávaných bene-fitov na oplátku. Sú darované často na záchranu vzácnych alebo estetických stromov a miest, na rekreačné zariadenia, ekologické organizácie alebo na projekty v rámci rozvojovej spolupráce.Podobne ako pri sponzorstve nie je jednoduché pre lesné podniky byť zaují-mavý na poskytnutie dobročinných príspevkov. Možnou stratégiou je nájsť partnerstvo s vplyvnou inštitúciou alebo dobre etablovanou organizáciou, ktorá je zainteresovaná v určitom vhodnom projekte. Možnosťou by bola organizácie dobrovoľnej práce, to však vyžaduje dodatočné náklady na organi-začné zabezpečenie. Príkladom by mohli byť neziskové organizácie, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky na nákup alebo prenájom pozemkov so špecifickým záujmom na ochranu prírody (nákup prírodných lesov, ktoré sa ponechávajú na samovývoj).

10.)

Cer

tifi

kác

ia

Certifikácia sa definuje ako potvrdenie určitej charakteristiky alebo kvality organizácie, produktu alebo procesu autoritou alebo nezávislou stranou – hodnotenie vykonávané nezávislou treťou stranou. Zamerané je najmä na to, či hospodárenie v lesoch zodpovedá ekologickým, ekonomickým a sociálnym štandardom podľa medzinárodne uznaných kritérií. Ak áno vydá sa vlast-níkovi lesa osvedčenie o výsledku tohto hodnotenia – certifikát. Certifikácia je použiteľná na financovanie ekosystémových služieb lesov a súvisiacich charakteristík lesných produktov a na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Označenie je zvyčajne spojené s obchodovanými statkami a službami. Na Slovensku sa etablovala certifikácia lesov najmä podľa dvoch schém: PEFC a FSC. Existujú tiež certifikáty originality, ktoré garantujú, že produkt sa vyrobil v definovanom regióne.

Odvetvie lesného hospodárstva je výrazne polyfunkčné. Poskytuje množ-stvo materiálov, produktov, energiu a zabezpečuje ďalšie ekologické a sociálne služby. Polyfunkčné lesné hospodárstvo má významnú rolu v hospodárskom rozvoji, zamestnanosti a prosperite štátu, najmä však vidieckych oblastí. Po-lyfunkčnosť lesného hospodárstva je zakotvená v zákone o le-soch, ktorý rozlišuje funkcie lesov na produkčné a mimoprodukčné. Produkč-né funkcie reprezentuje hlavne drevoprodukčná funkcia lesa, teda drevo, ako predmet trhových vzťahov. Mimoprodukčné funkcie lesa (ekologické – napr. pôdoochranné a vodohospodárske; sociálne – napr. rekreačné, prírodno-ochranné) sú v súčasnosti poskytované spoločnosti bezplatne. Polyfunkčnosť je v súlade tiež so základnou víziou uplatnenou pri tvorbe Akčného plánu Eu-rópskej únie pre lesy, ktorá znie: Lesyprespoločnosť–dlhodobépoly-funkčnélesníctvo,ktoréplnísúčasnéajbudúcespoločensképo-treby.

V súvislosti s uvedenými deklaráciami a zvyšujúcimi sa požiadavkami a potrebami spoločnosti na poskytovanie ekologických a sociálnych lesníc-kych služieb sa vlastníci a obhospodarovatelia lesa musia neustále zaoberať pragmatickou otázkou, zčohopokryťvznikajúcenáklady,resp.zvýšenéná-klady,spojenésposkytovanímtýchtoslužieb. A to navyše v situácii, keď ceny

2.Pokračovanietabuľky84

216

Časť 3:

hlavného ekonomicky významného produktu lesného hospodárstva – surové-ho dreva sa znižujú, resp. stagnujú.

V súčasnosti nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách, ekono-mikalesnéhohospodárstvastojíprevažneibanaprodukciisurovéhodreva. Na zabezpečenie ekonomickej životaschopnosti a prosperity lesných podnikov do budúcnosti toto pravdepodobne nebude stačiť. Napriek tomu, že predaj dre-va je nosnou ekonomickou základňou lesného hospodárstva, neexistuje žiad-ny racionálny dôvod, prečo by sa mali lesné podniky aj naďalej viazať iba na tento produkt. Podľa Matějíčka (2009) trhový systém nestanovuje žiadnemu podniku, aké produkty má vyrábať, ani to, aby vyrábal iba jediný produkt; v platnosti je tzv. „suverenita producentov“.

V trhovom systéme neexistuje ani tzv. „suverenita spotrebiteľov“, ktorá by im umožňovala poskytovanie tovarov alebo služieb, ktoré nie sú platené.

Napriek tomu mnoho služieb poskytovaných lesným hospodárstvom pre širokú verejnosť, resp. určité záujmové skupiny, ktoré z nich majú úžitok, sú doposiaľ bezplatné. Je to určitý druh bezplatného obohacovania. Podľa ekonó-mie životného prostredia, akákoľvek bezplatná spotreba podporuje nadmerné využívanie a nedostatočné zásobovanie, a to preto, že neexistuje žiadna výrob-ná motivácia. Lesnéhospodárstvonemôženaďalejzotrvávaťvpo-zíciiodvetvia,vktoromsaveľmipresadzujúprávneaadminis-tratívnezásahy,alektorémusasúčasneneumožňujevyužívanieprostriedkov trhového systému na pokrytie celospoločenskýchpožiadaviekapotrieb (Matějíček 2009). Pozitívne efekty väčšiny funkcií lesov, ktoré využívajú ich spotrebitelia, nie sú iba výsledkom samotnej exis-tencie lesa, ale sú dôsledkom dodatočných ekonomických vkladov (kapitálu a práce) ich obhospodarovateľov a vlastníkov.

Z uvedeného je zrejmé, že skutočný význam a postavenie lesného hospodár-stva v rámci hospodárstva štátu, nie je iba v hodnote vyťaženého a predaného dreva, ale predovšetkým vdoteraznepriznanejhodnoteposkytova-nýchverejnoprospešnýchlesníckychslužieb. Riešením problému ich kompenzácie sa v súčasnosti už zaoberajú najvýznamnejšie lesnícke globálne i celoeurópske procesy a organizácie. V Akčnom pláne EÚ pre lesy sa uvádza, že „Lesyplniamnohé funkcie,ktorésanezohľadňujúvcenáchobchodova-néhodrevnéhoanedrevnéhotovaru.Pretotrebastanoviťcelkovúhodnotulesovaichfunkciíavytvoriťauplatňovaťnástrojenakompenzáciuneobcho-dovanýchtovarovaslužieb.“ V rezolúcii V2 Ministerskej konferencie o ochra-ne lesov v Európe konanej vo Viedni v roku 2003 sa ministri zodpovední za lesy dohodli, že „Trebasazameraťnaspoločnéprístupypripraktickomoce-ňovaníceléhorozsahunedrevnýchtovarovaslužiebazlepšovaťpodmienkypreichtrhovúrealizáciu“. Zhodli sa na tom, že „Ekonomickáživotaschopnosťjekľúčovýmpilieromtrvaloudržateľnéhoobhospodarovanialesovamároz-hodujúcivýznampreudržanieamnohostrannýúžitoklesovprespoločnosť“. Tieto politické deklarácie a rozhodnutia sa už konkrétne prejavili vo finanč-nom rámci EÚ na roky 2007-2013, keď v nariadení o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho fondu na rozvoj vidieka sa umožňujú napríklad

217


platby v rámci NATURA 2000 a lesnícko-environmentálne platby. Pracovná skupina EHK OSN v roku 2006 vypracovala štúdiu: „Pravidlá pre platby za ekosystémové služby pri integrovanom manažmente vodných zdrojov“. Ďalej sa pri Stálom lesníckom výbore Európskej komisie vytvorila na roky 2007-2009 pracovná skupina pre hodnotenie a metódy kompenzácie nedrevných lesných produktov a služieb (MoraVčík akol. 2008).

Začatie cieľavedomého uplatňovania vyššie uvedených finančných mecha-nizmov, ich typov a nástrojov v ekonomickej realizácii NLVS, by bolo zároveň aj začiatkom ekonomickejtransformácielesnéhohospodárstva. Jej cieľom by malo byť zabezpečenie prechodu lesného hospodárstva i jeho jed-notlivých subjektov, z poskytovateľov iba drevnej suroviny, na významných dodávateľov platenýchverejnoprospešnýchslužiebprespoločnosť. Práve komerčné zhodnotenie týchto lesníckych výrobkov a služieb ekologickej

Ak by bola ponuka platených lesníckych verejnoprospešných služieb pokla-daná za významnú súčasť nielen lesníckej, ale aj ostatných verejných politík, znamenalo by to dôležitý posun pre ďalší rozvoj lesníctva, jeho obranu proti marginalizácii v národnom hospodárstve, proti negatívnym javom globalizá-cie, ale viedlo by to najmä k posilneniu ekonomickej stability a životaschop-nosti lesných podnikov a k rozloženiu podnikového rizika.

Ak by však lesné hospodárstvo naďalej zotrvávalo v pasívnej pozícii a ne-prejavovalo by aktívny záujem o produkciu a poskytovanie konkrétnych les-níckych služieb s odôvodnením, že tieto nepatria do lesného hospodárstva, malo by to mnoho negatívnych dopadov. Možno veľmi reálne očaká-vať,že lesníckeslužby,nielenvochraneprírody,aleajvrekre-ácii,ochranevodnéhorežimu,pôdyapod.byprevzaliodbornícizinýchodvetvíarezortov, mimo lesníctva. Z toho vyplýva veľmi zásadná otázka, či lesníctvo súhlasí s postavením odvetvia zameraného iba na neustále sa zmenšujúci existenčný priestor pre produkciu dreva, ktorý je navyše stá-le viac obmedzovaný povinnosťami strpieť ujmu pri obhospodarovaní lesov z titulu plnenia ich mimoprodukčných funkcií. Ak nie, potom musí odvrátiť toto nebezpečenstvo tým, že preukáže svoju profesionalitu a kompetentnosť aj v oblastiach mimo lesa, najmä tým,že aktívnepristúpiksvojejeko-nomickejtransformácii,budeviackomunikovaťakooperovaťsosvojimokolím,azlepšovaťobrazlesnéhohospodárstvanaverej-nosti.

Obraz lesného hospodárstva produkujúceho verejnoprospešné služby na princípe dopytu a ponuky má do budúcnosti značný potenciál, ktorý sa musí ďalej rozvíjať v duchu celoeurópskych trendov. Podstatne viac práce však treba urobiť práve v oblasti lesníckej politiky. Nevyhnutnou úlohou štátnej lesníckej politiky je preto vysvetľovať a presadzovaťtietolesnícke,aleajcelo-spoločensképotrebyacielevpolitickom,právnomaekonomic-komprostredíspoločnosti. Vlastníci lesov bez ohľadu na druh a formu vlastníctva by v rámci ponuky a dopytu po požadovaných lesníckych službách mali mať nespochybniteľnéprávopožadovaťazískavaťzodpove-dajúcuúhradunákladov na trvalo udržateľné zabezpečovanie týchto slu-

218

Časť 3:

žieb. Pri úsilí vyriešiť túto zložitú otázku (t.j.poskytovanievýrobkovaslužiebvnetrhovej,resp.sprostredkovanetrhovejoblasti,akohospodárskejčinnostiavsúladesvlastníckymiprávami) bude treba vykonať množstvo nevyhnut-ných opatrení a činností.

3.2.6.Opatrenianevyhnutnénauskutočnenieekonomickejtransformácielesnéhohospodárstva

V prvom rade bude treba dosiahnuť, aby sa ekonomická transformácia les-ného hospodárstva zameraná na diverzifikáciu jeho činností a poskytovanie platených verejnoprospešných služieb pre spoločnosť, stala lesnícko-poli-tickoutémousnajvyššouprioritou. Lesnícka politika sa nebude môcť uspokojiť len s formulovaním koncového stavu. V rámci svojej pôsobnosti by mala zabezpečiť zvýšenie dynamiky a zintenzívnenie celého procesu. Na pod-nikanie s nedrevnými netrhovými lesníckymi výrobkami a službami bude treba vytvárať inštitucionálne, právne, finančné, ekonomické, organizačné a technické podmienky a predpoklady, najmä bude treba:

_ Uplatňovať prakticky použiteľné systémy hodnotenia a oceňovania jednot-livých funkcií lesov a začleňovať ich do rozhodovacích procesov o spôsobe využitia lesných pozemkov a ekosystémov.

_ Definovať „službyverejnéhozáujmu“ vrátane ich organizácie, financovania a kontroly, a to z toho dôvodu, že problém oceňovania a rozdeľovania kon-krétnych pozitívnych efektov lesných ekosystémov pri ich využívaní reálne existuje; toto je úloha príslušných národných, regionálnych a miestnych or-gánov verejnej správy, presne tak, ako v prípade iných verejnoprospešných služieb; ich úlohou je stanoviť ciele verejnoprospešných služieb – v prípa-de lesníctva napríklad „ekosystémových“ a organizovať ich poskytovanie v spolupráci s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov, alebo nim poveriť súkromné, či verejné podniky.

_ Prejsť od náuky o „funkciáchlesov“ k náuke o „produktochlesa“, pretože funkcie nie sú výrobky/produkty/tovary, t. j. služby lesa nemôžu byť posu-dzované v pasívnom zmysle ako funkcie.

_ Nájsť vhodné finančné mechanizmy a spôsoby platieb, a to pre každý les-nícky výrobok, či službu; bude to mimoriadne ťažké, ale v zahraničí sa už s tým začalo; v poslednej dobe sa rýchlo rozširuje pojem a systém platieb za ekosystémové služby (payments for ecosystem services – PES).

_ Vytvárať komplexný systém pravidiel a inštitúcií, pretože trhy nefungujú samy od seba ako automaty; iba existujúce inštitúcie a zmluvné riešenia umožňujú prístup k trhu.

_ Zmeny zamerané na zabezpečenie uvedených cieľov bude treba uskutočniť aj v podnikateľských štruktúrach správcov, vlastníkov a obhospodarovate-ľov lesov.

219


_ Posilniť vývojový potenciál a podporovať technický rozvoj a inovačné akti-vity pri tvorbe nových a zdokonalených lesníckych výrobkov a služieb (vrá-tane nových obchodných praktík) a ich zavedenie do praxe.

_ Vybudovať rozsiahlu argumentačnú základňu v oblasti produktov poskyto-vania verejnoprospešných služieb a v oblasti funkcií lesov.

_ Zmeniť spôsob zaužívaného lesníckeho myslenia orientovaného na tradič-né lesné hospodárstvo postavené iba na jednom realizovanom produkte.

_ Zvládnuť spôsoby a postupy marketingu platených lesníckych verejno-prospešných služieb.

_ Zvládnuť prácu s verejnosťou.

_ Potrebné bude zabezpečiť ďalšie výskumné riešenie tejto problematiky, najmä pri hľadaní vhodných finančných mechanizmov a spôsobov platieb pre jednotlivé konkrétne modelové oblasti, či lesné podniky, lesnícke vý-robky, či služby.

Lesné podniky sa v tejto oblasti stanú úspešné len vtedy, keďsaichvý-robkyaslužbystanúatraktívnymi,požadovanýmiaorientova-nýminaspotrebiteľov a iba vtedy, keďsivybudujúaplnevyužijúsvojeobchodnévzťahy. Na dosiahnutie úspechu sa bude musieť tvrdo pra-covať a nutná bude pritom trvalá kreativita. Ak lesné hospodárstvo nezačne včas zodpovedajúcimi službami uspokojovať napríklad rastúci „ekologický“ a „rekreačný“ dopyt, nevzdáva sa tým len svojej ekonomickej budúcnosti, ale aj oprávnení k jednaniam o svojom výrobnom potenciály, pretože iní – dravší využijú výrobné možnosti lesného hospodárstva pre uspokojenie verejnej ob-jednávky rýchlejšie a lepšie.

Preto lesníctvo nesmie čakať a otáľať, kým sa koncoví užívatelia svojim chápaním problému a svojimi prostriedkami zmocnia „lesníckych služieb“. Ibaaktívnetrhovoorientovanéusporiadanielesníckychslužieb,popriracionálnomvyužívaníprodukciedrevnejsuroviny,vzho-de so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,môže lesnému hospodárstvu zabezpečiť potrebnú ekonomickúprosperitu.

Na druhej strane zodpovednosťouspoločnostibymalobyťzabez-pečenieazameraniejejinvestíciíakúpyschopnostidooblastive-rejnoprospešnýchlesníckychslužieb, ktoré sa všeobecne, avšak dopo-siaľ iba verbálne, uznávajú a označujú za služby mimoriadneho spoločenského významu a dôležitosti. Verejnosť by na oplátku nemala stratiť právo voľného vstupu do lesa, najmä v štátnych, mestských a obecných lesoch.

220

Časť 3:

3.3.Opatrenianapodporuvybranýchfunkciílesa

Klasifikáciahospodárskychopatrenínaovplyvňovaniefunkčného

potenciáluV tejto etape sa vypracovala základná klasifikácia a prehľad hospodárskych

opatrení, ktorými možno ovplyvňovať kvantitu i kvalitu plnenia jednotlivých funkcií lesov. Etapa sa riešila vo vecnom prepojení s etapou E 03-5, v ktorej sa uvádzajú konkrétne opatrenia na zabezpečenie požadovaného stavu plnenia funkcií lesov, zachovanie a rozvoj ich funkčného potenciálu.

Opatrenia delíme na vhodné a nevhodnépre konkrétny spôsob využívania lesa. Zoznam vhodných opatrení obsahuje len činnosti, ktoré predstavujú jednoznačnú podporu danej funkcie nie úplný zoznam opatrení, ktoré sa v lesoch s danou funkciou vykonávať môžu. Ak medzi vhod-nými opatreniami napríklad nie je zmienená ťažba dreva, či výchova porastov, neznamená to, že by sa v daných porastoch vykonávať nemohli, ale len to, že sa na ne nekladú žiadne osobitné požiadavky a že nie sú pre danú funkciu bez-prostredne nevyhnutné.

Ešte väčšie problémy spôsobuje zadefinovanie opatrení (a aktivít) nevhod-ných. Teoreticky existuje takmer nekonečne veľa aktivít a opatrení, ktoré sú z pohľadu určitej funkcie lesa nevhodné. Veľká časť z nich je však buď nereál-na alebo zakázaná legislatívou. V našom texte uvádzame len opatrenia, ktoré sa naozaj reálne vykonávajú, alebo u ktorých predpokladáme, že existujú do-statočne silné argumenty a tlaky pre ich, aspoň lokálne, zavedenie. Rovnako veľká časť z nevhodných opatrení nespadá do rámca obhospodarovania lesa. Napriek tomu však časť takýchto opatrení uvádzame, pretože u obhospodaro-vateľa, či vlastníka lesa môže existovať určitá motivácia pre takéto opatrenia. Skupiny vhodných a nevhodných opatrení považujeme za otvorené.

Dôležitým triediacim kritériom je rozdelenie vhodných opatrení na tie, ktoré sú súčasťou bežnéhohospodárenia v zmysle § 2, § 14 a § 35 zákona o le-soch, a na tie ktoré tento rámec nejakým spôsobom presahujú. Toto triedenie poskytuje základnú orientáciu pre návrh finančných nástrojov na podporu vhodných opatrení. U nevhodných opatrení takéto triedenie spravidla nemá zmysel.

Kompenzácie za obmedzenie „bežného hospodárenia“ by sa mali vzťahovať aj na zákaz opatrení, ktoré nie sú pre daný porast úplne nevyhnutné, a teda ani jednoznačne „bežné“ (napr. výstavba ciest, zakladanie plantáží), pretože vlastník má na ich vykonanie „v bežnom prípade“ právo. Rovnako nie možné označiť za „bežný“ alebo „nie bežný“ výkon určitých aktivít, ktoré priamo s les-ným hospodárstvom nesúvisia (napr. regulovanie vstupu do lesa, umožnenie budovania turistických chodníkov a ich úprav), avšak ich vynucovanie môže spôsobiť vlastníkovi lesa zvýšené náklady.

Pre pochopenie jednotlivých opatrení je dôležité vždy najprv poznať me-chanizmy pôsobenia danej funkcie, jej využívania, a z nich vyplývajúce požia-davky na stav lesa, ktoré preto uvádzame vždy ešte pred zoznamom vhodných

221


a nevhodných opatrení. Bez tohto úvodu by opatrenia pôsobili ako vytrhnuté z kontextu a vyžadovali by si podstatne podrobnejší opis.

Našou snahou nebolo pre jednotlivé druhy využívania funkcií lesa pres-ne a detailne zadefinovať jeho ideálny cieľový stav (v daných ekonomických, sociálnych a prírodných podmienkach často nerealistický), pretože tento prí-stup by odvádzal pozornosť od skutočných – skutočne realizovateľných opat-rení. Opis cieľového stavu porastov sme preto vždy zredukovali na najnižšiu potrebnú mieru, keďže našim cieľom nebolo pridávať charakteristiky, ktoré pre celkové plnenie funkcie majú len malý význam. Všade, kde je to potrebné charakterizujeme cieľový stav lesa len relatívnym popisom, napr. čonajmenší podiel niečoho, čonajhustejší zápoj, čonajdlhšia rubná doba a pod.

Požiadavky na charakteristiky lesa, a tým aj na opatrenia, sa môžu týkať jednotlivých porastov alebo väčších územných celkov (napr. povodí, určitých v teréne identifikovateľných pásiem, spádových oblastí a pod.). Tieto skutoč-nosti sú vždy priamo v texte spresnené.

Opatrenia na zabezpečenie požadovaného plnenia funkcií lesov, zachova-nie a rozvoj ich funkčného potenciálu sa rámcovo členia na „vhodné“ a „ne-vhodné“. Všetky opatrenia sa ďalej členia na opatrenia „v rámci bežného hos-podárenia“ a „nad rámec bežného hospodárenia“.

� Opatrenia týkajúce sa rubných dôb

Pri definovaní požiadaviek sa najčastejšie používajú relatívne vyjadrenia typu čo najdlhšia rubná doba (s ohľadom na zdravotný stav a životnosť lesných porastov, ako aj požiadavky z titulu iných funkcií, vrátane produkčnej), kratšia (definovaná vekom, v ktorom porasty začínajú mať nevyhovujúce vlastnosti), predĺženie, skrátenie alebo udržanie súčasných rubných dôb (pokiaľ je cie-ľom určitá veková štruktúra lesov v širšej oblasti a pod.) Opatrenia týkajúce sa rubných dôb sme zaradili medzi vhodné. Výnimkou je nevhodnosť rozsiahlych zmien rubných dôb.

� Opatrenia týkajúce sa zakladania porastov

Sem zahŕňame špecifické požiadavky na hospodársky spôsob, drevinové zloženie, hustotu zakladaných porastov, vhodnosť umelej obnovy a pod. Za ne-vhodné opatrenia u niektorých funkcií označujeme zakladanie plantáží, zakla-danie listnatých alebo ihličnatých porastov, zakladanie porastov introdukova-ných drevín a pod.

� pestovné opatrenia

Zahŕňame sem požiadavky na úpravy drevinového zloženia, štruktúru a stabilitu porastov, ponechávanie a podporu vybraných stromov. Za nevhod-né považujeme napr. nadmerné prerieďovanie porastov, vytváranie nevhodnej štruktúry a pod.

� Opatrenia ochrany lesa

Patria sem viac-menej štandardné opatrenia ochrany lesa, pokiaľ z hľadis-ka danej funkcie majú mimoriadny význam. Za nevhodné opatrenia ochrany lesa označujeme u niektorých funkcií najmä používanie chemikálií.

222

Časť 3:

� Opatrenia týkajúce sa výrobných postupov a technológií

Sem zaraďujeme odporučenia preferovať určité konkrétne technológie ťaž-by a približovania dreva. Častejšie sa niektoré technológie označujú ako ne-vhodné, napr. z dôvodu ich nedostatočnej šetrnosti k zložkám prostredia alebo celkovej rušivosti.

� technické opatrenia

Táto skupina zahŕňa opatrenia presahujúce rámec lesnej ťažby a zaklada-nia, či pestovania lesa, napríklad budovanie a úprava stavieb na lesných po-zemkoch (napr. zahrádzanie bystrín, úprava a budovanie ciest určitých para-metrov), sanácia zosuvov, výmoľov, erózie a pod. Niekedy sa jedná o opatrenia do istej miery nahrádzajúce alebo vylepšujúce pôsobenie lesa. Ako nevhodné technické opatrenia najčastejšie uvádzame budovanie ciest.

� inštitucionálne opatrenia

Zaraďujeme sem všetky požiadavky na monitoring, prieskumy, vytvorenie kontrolných orgánov, finančných mechanizmov a pod.

Ostatné opatrenia

Termín „bežnéhospodárenie“ sa v zákone o lesoch (§§ 2, 14 a 35) definuje a používa na označenie obhospodarovania lesa, ktoré vyplýva z požiadaviek vlastníka, ktoré sú obmedzované len zákonom o lesoch. Cieľom zavedenia ter-mínu je odlíšiť takéto hospodárenie od „osobitného režimu hospodárenia“, čo je hospodárenie zmenené alebo obmedzené z dôvodu požiadaviek a ob-medzení iných zákonov, alebo z dôvodu požiadaviek oprávnených osôb alebo spoločnosti. Pokiaľ sa bežnéhospodárenie definuje správne, môže slúžiť ako porovnávací etalón pre výpočet kompenzácií strát, ktoré vzniknú uplatňova-ním osobitnéhorežimuhospodárenia, a to „vdôsledkustratyalebozníženiavýnosu z produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch“a/alebo „vdôsledkuzvýšenýchnákladovnadrámecbežnéhohospodáreniavlesoch“.Pre účely výpočtu výšky finančnej náhrady bude potrebné definovať náklady na bežnéhospodáreniepre jednotlivé porasty a opatrenia. Preto bude potreb-ná ďalšia odborná a politická diskusia k tejto otázke, ktorej výsledkom by malo byť určenie oficiálneho spôsobu výpočtu nákladov a výnosov bežného hospo-dárenia vo vhodne volených typoch lesa, prípadne schválené (a pravidelne va-lorizované) paušály.

Treba mať tiež na pamäti, že súčasné právne predpisy na úseku lesného hospodárstva nenútia žiadneho obhospodarovateľa lesa, aby pre kohokoľvek zabezpečoval využívanie nejakej konkrétnej funkcie lesa. Hoci základné usta-novenia zákona o lesoch nepriamo (a len čiastočne) poskytovanie najdôleži-tejších funkčných efektov zabezpečujú, nemôže byť využívanie väčšiny mimo-produkčných funkcií lesa zabezpečované inštitútom bežného hospodárenia.

Zákon o lesoch definuje bežné hospodárenie ako „spôsobhospodárenia,ktorýpridodržaníustanovení tohtozákonaumožňujeracionálnevyužíva-nievšetkýchjehofunkcií,najmäprodukčnej funkcie“ a „zodpovedánávrhuhospodárskychopatrenílesnéhohospodárskehoplánupreduplatnenímoso-

223


bitnéhorežimuhospodárenia“. Táto definícia má, z pohľadu svojho účelu, nie-koľko nedostatkov, ktorých analýzu sme v rámci riešenia ČÚ vypracovali, ale ktorými sa na tomto mieste nebudeme podrobnejšie zaoberať.

3.3.1.Lesakvantitavody

Schopnosť lesa „hospodáriť“ s vodou, t. j. ovplyvňovať vodnú bilanciu v krajine, na Slovensku tradične nazývame vodohospodárskou funkciou. Ide o schopnosť lesa ovplyvniť kvantitu vody, výdatnosť povrchových a pod-zemných vodných zdrojov.

U nás je ešte stále pomerne rozšírený mýtus (calder 1998), že vplyv lesa na vodu je len a len priaznivý, že les znižuje riziko povodní a súčasne zvyšu-je výdatnosť vodných zdrojov. V skutočnosti analýza vodnej bilancie lesných ekosystémov ukazuje, že požiadavky na protipovodňovú ochranu a výdatnosť vodných zdrojov sú si v zásade protichodné (vyššia ochrana = menej vody), takže vplyv lesa môže byť v jednotlivých rokoch hodnotený raz pozitívne, inokedy negatívne (FAO, 2008). Vyzdvihuje sa schopnosť lesa „zadržať vodu v krajine“, nie všetci si však uvedomujú, že veľká časť „zadržanej“ vody sa od-parí späť do atmosféry. Hoci odparená voda sa môže opäť zúčastniť na tvorbe zrážok a (teoreticky) dokonca ich celkový objem zvýšiť, tento efekt zatiaľ nie je uspokojivo preukázaný a, každopádne, môže sa prejaviť skôr v iných častiach kontinentu, než regióne, v ktorom sa voda vyparí (yu yannian 1990).

Existujú dva hlavné mechanizmy, ktorými les znižuje množstvo vody od-tekajúce z ekosystému – intercepcia, čiže zachytávanie časti zrážok koruna-mi stromov a ich následné vyparenie, a transpirácia, čiže odčerpávanie vody koreňmi, jej využitie na fyziologické procesy a jej odparenie do atmosféry cez prieduchy listov. Intercepcia predstavuje v ročnom úhrne 15 – 30 % ročného zrážkového úhrnu, u hustých ihličnatých lesov v oblastiach, kde prevládajú slabšie a častejšie dažde, až 45 %. U trávnych porastov je to len do asi 20 %, v prípade, že sú kosené alebo spásané ešte menej (tate 1996). Transpirácia drevín len málo závisí od celkového množstva zrážok (niSBet 2005), pohybuje sa od 300 do 500 mm ročne, čo predstavuje rádovo desiatky percent zrážko-vého úhrnu, čo je tiež viac ako transpirácia väčšiny iných spoločenstiev (napr. o 50 – 100 mm viac od lúk, asi o 200 mm viac od okopanín) a viac než je výpar z holej pôdy.

Neexistuje teda nejaký všeobecne priaznivý vplyv lesa na vodnú bilan-ciu – existuje len vplyv lesa na rozdiel medzi množstvom spadnutých zrážok a množstvom vody odtekajúcej z lesného ekosystému. Preto, pokiaľ hovoríme o vodoregulačnej funkcii lesa, musíme vždy jasne povedať, čo má les s odto-kom vody v danom povodí urobiť, či má zvýšiť výdatnosť vodných zdrojov, zlepšiť ochranu pred povodňami alebo zachovať súčasný stav.

224

Časť 3:

Alternatíva1: PodporazvyšovaniavýdatnostivodnýchzdrojovCieľom je v tomto prípade dostatočné zásobovanie obyvateľstva vodou, za-

bezpečenie dostatočných prietokov pre prevádzku elektrární, zabezpečenie dostatočného množstva vody pre zavlažovanie poľnohospodárskych pozem-kov a/alebo priemysel. Toto sa dá ovplyvniť aj znížením transpirácie a in-tercepcie vody lesnými porastmi. Nižšiu „spotrebu“ vody majú buď najmlad-šie porasty (holiny až menej vyspelé húštiny), alebo porasty staršie (hrubšie žrďoviny až kmeňoviny) (McintoSh 2003, fedoroV, Marunich 1989), ihličnaté porasty majú vyššiu intercepciu než listnaté.

„Spotrebu vody“ je možné znížiť aj znížením hustoty porastov. Prirodze-nosť porastov nie je významná. Rozpad porastov vplyvom škodlivých faktorov nie je na závadu, rozsiahlejšie kalamity však časom prinesú neželané zvýšenie podielu mladých porastov. Lesnícke opatrenia zamerané na zvýšenie prieto-kov môžu mať určitý účinok aj u veľkých povodí, musia však byť aplikované na ich dostatočne veľké časti. Pre zvýšenie kvantity vody sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 predĺženie rubných dôb – zvyšuje podiel starších porastov, ktoré majú menšiu spotrebu vody než mladé husté porasty. Predlžovanie rubných dôb nad dĺžku optimálnu z hľadiska produkcie prekračuje rámec bežného hos-podárenia.

9 premeny porastov na porasty s prevahou listnáčov – listnáče majú nižšiu intercepciu (auguSto akol. 2002) aj transpiráciu ako ihličnany. Vý-hodou je aj absencia olistenia počas vegetačného pokoja, čo umožní do-pĺňanie vodných zdrojov, zatiaľ čo v období letných búrok je intercepcia porovnateľná s ihličnanmi. Opatrenie prekračuje rámec bežného hospo-dárenia.

9 udržiavanie nižšieho zakmenenia (silné prebierky, voľnejšie spony pri obnove) – redšie porasty majú nižšiu intercepciu aj transpiráciu, opat-renie je prospešné aj z hľadiska stability porastov. Opatrenie môže prospeš-né aj pre ďalšie funkcie, celkovo je však znižuje produkciu dreva a preto nespadá do rámca bežného hospodárenia.

9 Ďalšie uvádzané opatrenia sú v rozpore so štandardnou lesníckou politikou a verejnosťou ťažko prijateľné. Pokiaľ by sa však napĺňanie vod-ných nádrží stalo prioritou (napr. v prípade akútneho nedostatku pitnej vody), šlo by opatrenia veľmi účinné a v menších povodiach vybraných ná-drží odôvodniteľné:

a. predĺženie doby zabezpečenia porastu – skôr teoretické opatrenie, možnosť ponechania holín po ťažbe na prirodzenú obnovu výstavkami, nevykonávania vylepšovania nárastov ap. Opatrenie môže byť potrebné v prípade nadnormálnej výmery holín, prekračuje rámec bežného hos-podárenia.

b. zmena využitia pozemkov (trvalé odlesňovanie lesných pôd) – skôr teoretické opatrenie, význam môže mať len v prípade, ak sa zabezpe-čí vhodný spôsob obhospodarovania odlesnených pozemkov (pastva,

225


kosenie, t. j. opatrenia znižujúce intercepciu a transpiráciu). Opatrenie prekračuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné či nežiaduce možno považovať nasledovné opatrenia:

8 zakladanie plantáží rýchlorastúcich drevín – tieto sa zvyčajne vy-značujú vysokou spotrebou vody, čo je zdokumentované v mnohých kraji-nách (keenan akol. 2006). Preto tam, kde sa za prioritu považujú vodné zdroje, sa treba zakladaniu plantáží vyvarovať.

8 zalesňovanie nelesných pôd – lesy majú spravidla vyššiu transpiráciu a intercepciu ako nelesné ekosystémy (tate 1996), preto zvyšovanie ich vý-mery zvyčajne znamená zníženie odtoku z povodia aj vsakovania vody do spodín (BoSch, heWlett 1982). U starších porastov nemusí byť tento vplyv významný, vzhľadom na problémy počas prvých decénií je však rozumnej-šie sa rozsiahlemu zalesňovaniu povodí tokov s nedostatočnými prietokmi vyhnúť.

Alternatíva2:PodporaochranypredpovodňamiCieľom tejto alternatívy je prostredníctvom lesa znížiť prietokové maximá

počas prívalových alebo dlhotrvajúcich dažďov a takto znížiť riziko povod-ní a ušetriť na technických protipovodňových opatreniach. táto schopnosť lesa bola v minulosti dosť preceňovaná. Les je naozaj schopný čiastočne znížiť povodňové prietoky, táto schopnosť sa však prejaví len v malých povo-diach do cca 100 km2. U väčších povodí je vplyv lesa prevážený inými faktormi. povodniam na väčších riekach sa nedá lesohospodárskymi opat-reniami zabrániť. Vplyv lesa je obmedzený už samotnými mechanizmami, ktorými les absorbuje zrážky. Intercepcia je obmedzená na absolútnu hodnotu niekoľkých mm počas jednej zrážkovej epizódy (calder ex niSBet 2005), čo je v prípade prívalových dažďov zanedbateľné. Transpirácia je z pohľadu vzni-ku povodňových situácií často príliš pomalá, infiltrácia do pôdy na svahoch znamená len premenu povrchového odtoku na bočný podzemný odtok, ktorý sa pomerne rýchlo (hodiny) dostáva taktiež do vodných tokov. Infiltrácia do pôdy teda znamená len určitý odklad a sploštenie povodňovej vlny, čo u ma-lých povodí môže, ale nemusí, mať význam. Zlepšiť infiltračnú schopnosť pôdy je však veľmi obtiažne. Navyše, významná časť povodní vzniká topením sne-hu, na čo les vplýva ešte menej než v prípade dažďov.

Ďalším problémom je, že dopad lesohospodárskych opatrení proti povod-niam sa prejaví aj na prietokoch v suchých obdobiach (calder, aylWard 2006). Typy lesa s najvyššou „účinnosťou“ proti povodniam, sú súčasne aj najväčšími „spotrebičmi“ vody. Preto rozsiahle zalesňovanie a podpora vhodných vlast-ností lesa môžu znižovať riziko niektorých typov povodní (u iných bude les aj tak neúčinný), súčasne však spôsobia trvalé zníženie priemerných a najmä minimálnych prietokov.

Napriek týmto výhradám však v niektorých malých povodiach môže vznik-núť objednávka na zlepšenie „protipovodňovej funkcie lesa“. Výhodou je, že „protipovodňové“ opatrenia sa čiastočne kryjú s opatreniami na ochranu

226

Časť 3:

pôdy, kvality vody, prípadne na ochranu prírody, takže zvýšená protipovodňo-vá ochrana môže vzniknúť ako vedľajší efekt podpory iných funkcií, takých, do ktorých sa skôr oplatí investovať.

Zvýšenie protipovodňovej ochrany si teda vyžaduje zvýšenie intercepcie zrážok porastmi, zlepšenie infiltračnej schopnosti pôdy, niekedy môže pomôcť aj zvýšenie transpirácie porastov (vysušenejšia pôda bude počas dažďov ab-sorbovať viac vody), na čo sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 skrátenie rubných dôb – týmto sa zvýši podiel mladších porastov (húš-tin až žrďovín), ktoré majú vyššiu spotrebu vody ako preriedle porasty, najmä tie vo fáze rozpadu. Skrátená rubná doba môže (ale nemusí) umož-ňovať aj vznik porastov starších ako žrďoviny, princípom je zníženie ich podielu. Mladé porasty dostatočne plnia vodoochrannú, protieróznu a ďal-šie funkcie, nižšia rubná doba však znamená častejšie narúšanie povrchu pôdy lesníckymi zásahmi, má dopady na biodiverzitu ap. Celkovo teda toto opatrenie môže mať určiténegatívnedopadynainéfunkciea nie celkom spadá do rámca bežného hospodárenia (možné narušenie vekovej štruktú-ry, zvýšenie výmery vychovávaných porastov, zvýšenie zalesňovacej povin-nosti ap.).

9 premeny porastov na porasty s prevahou ihličnanov – ihličnany majú vyššiu intercepciu (auguSto akol. 2002) a transpiráciu ako listnáče. Výhodou je trvalé olistenie ihličnanov, pri ktorom sa schopnosť intercepcie udržiava aj počas vegetačného pokoja. Opatrenie môže sťažiť zalesňovanie, niekde si dokonca vyžaduje potláčanie prirodzeného zmladenia – celkovo teda nejde o bežné hospodárenie.

9 dôsledné vylepšovanie nárastov a kultúr – cieľom je výšiť pokrytie porastovej plochy korunami stromov a dosiahnuť dobre uzatvorenýzápoj bez medzier. Najvýhodnejšie zakmenenie by bolo vhodné zistiť experimen-tálne, plne zapojené porasty je často možné dosiahnuť aj pri zakmeneniach okolo 0,8. Opatrenie je bežným hospodárením.

9 dôsledná ochrana lesa pred škodlivými činiteľmi – odumiera-nie jednotlivých stromov a celých porastov výrazne znižuje intercepciu aj transpiráciu, preto zvýšenie výmery takýchto porastov spôsobuje zhorše-nie protipovodňovej ochrany. Opatrenie je bežným hospodárením.

9 zalesňovanie nelesných pôd – lesy majú spravidla vyššiu transpirá-ciu a intercepciu ako nelesné ekosystémy (StreBel a renger ex Šály 1998), preto zvyšovanie ich výmery zvyčajne pomáha zabrániť určitým typom po-vodní. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva a zvýšená potreba ekonomicky náročných opatrení (ochrana kultúr, výchova) v prvých desať-ročiach po zalesnení presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 zahrádzanie vodných tokov (vrátane občasných) – vybudovaním retenčných nádrží na malých vodných tokoch je možné ich riziko podstat-ne obmedziť, najmä pokiaľ ide o povodne z prívalových dažďov. Hoci ide o technické opatrenie, tradične sa dáva do súvisu z lesným hospodárstvom. Presahuje rámec bežného hospodárenia.

227


9 sanácia výmoľov – výmole a erózne ryhy môžu pôsobiť ako drény a takto zvyšovať povrchových odtok, preto je potrebné ich zalesnením, prehrádz-kami a ďalšími opatreniami sanovať aspoň natoľko, aby nedochádzalo k ich prehlbovaniu, resp. aby sa postupne zazemnili. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 zákaz pastvy a preháňania dobytka – slovenská legislatíva síce pas-tvu v lese zakazuje (zákaz pastvy teda neznamená obmedzenie bežné-ho hospodárenia), existujú však projekty využívajúce pastvu ako nástroj na udržiavanie biodiverzity ap., čo môže byť z hľadiska protipovodňovej ochrany nevhodné.

Za nevhodné či nežiaduce možno považovať nasledovné opatrenia:

8 používanie technológií spôsobujúcich utláčanie pôdy – utláča-ním pôd (napr. mechanizmami) sa zhoršuje ich infiltračná schopnosť. Z tohto hľadiska je preto škodlivé používanie dopravných a približovacích prostriedkov s príliš veľkým merným tlakom na pôdu, technológií s nad-merným pohybom mechanizmov po porastoch ap.

8 úmyselné aj neúmyselné vytváranie drenáží – drenážne systémy, ale aj odvodňovacie priekopy ciest, hlboko zarezané cesty ap. urýchľujú od-tok vody.

Alternatíva3:Udržiavaniesúčasnýchprietokovýchpomerov

Osídlenie povodia aj hospodárstvo sú zvyčajne prispôsobené na existujúceodtokovépomery. Preto môže byť cieľom tieto pomery nemeniť. Keď vezmeme do úvahy, ako významne dokáže les vodnú bilanciu ovplyvňovať (hoci nie vždy želaným spôsobom) a koľko rôznych vlastností lesa na povrchový odtok vplý-va, je zrejmé, že ani udržanie prietokových pomerov nemusí byť v dlhodobom horizonte jednoduché. V prípade, že sa ostatné vstupy nezmenia, hlavným cie-ľom je udržanie rovnakej súhrnnej intercepčnej kapacity lesa v povodí a rov-nakej súhrnnej transpirácie. Hlavná zásada by teda mala byť „nič v povodí nemeniť“.

Ako prevencia zmeny prietokových pomerov sú vhodné najmä nasledovné opatrenia:

9 trvalé monitorovanie zastúpenia vekových stupňov – nerovno-merné zastúpenie vekových stupňov v povodí môže spôsobiť prechodné zmeny v zastúpení porastov znižujúcich alebo zvyšujúcich prietoky. Zmeny môžu vyplynúť len z odrastania porastov alebo ich obnovy, môžu však byť aj výsledkom kalamít a zmien rubnej doby. Opatrenie sa týka vyhotovenia LHP a inventarizácie lesov.

9 trvalé monitorovanie drevinového zloženia lesov povodia – zme-ny v drevinovom zložení, úmyselné aj samovoľné, môžu spôsobiť zmenu prietokových pomerov, preto je potrebné tieto zmeny sledovať a včas na ne reagovať (viď alternatívy 1 a 2). Opatrenie sa týka vyhotovenia LHP a in-ventarizácie lesov.

228

Časť 3:

9 úprava zastúpenia vekových stupňov – predčasnými obnovami po-rastov alebo naopak odsúvaním obnov u časti porastov je možné (a vhod-né) rozdiely v zastúpení vekových stupňov v predmetnom povodí vyrovnať. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné či nežiaduce možno považovať najmä:

8 rozsiahle zmeny rubných dôb – veľkoplošné zmeny rubných dôb z ti-tulu zmien cieľov hospodárenia alebo technológií (napr. zavádzanie plantá-ží), pokiaľ tieto zmeny nie sú kompenzáciou iných zmien v povodí.

3.3.2.Ochranakvalityvody

Les má schopnosť chrániť vodu (podzemnú, ale najmä povrchovú) pred znečistením pôdnymi časticami a (čiastočne) aj pred znečistením niektorými chemickými látkami. Na Slovensku túto schopnosť tradične nazývame vodo-ochrannou funkciou. Ide teda o funkciu vplývajúcu na kvalitu vody, mecha-nizmov, ktorými ju les zabezpečuje je viacero.

Z pohľadu povrchových vôd je najvýznamnejším vplyvom lesa ochrana pôdy pred eróziou. Častice zerodovanej pôdy sú jednou z najvýznamnejších znečisťujúcich látok vo vode odtekajúcej z poľnohospodárskej krajiny (SMith et gattie extriMBle 2007, Midriak, ZauŠkoVá 2004). Pri spomalení toku sa usa-dzujú ako sedimenty, čím zmenšujú objem vodných nádrží, resp. mechanicky znečisťujú vodu. Na pôdne častice bývajú často naviazané ďalšie znečisťujúce látky, napr. hnojivá a pesticídy.

Lesná pôda a hrabanka sú schopné „filtrovať“ vodu znečistenú časticami a rôznymi látkami stekajúcu z nelesných pôd a časť z nich (zvyšky hnojív) do-konca spotrebovať (cheSaPeake Bay PrograM, 1997). Túto funkciu plnia najmä brehové porasty a vo svahových dolinkách. Les môže brániť aj znečisteniu vody prachom – tu je však už určité riziko, že látky z neho sa neskôr spláchnu a takto naopak znečistenie vôd zvýšia (IUFRO, 2007). Pozitívny vplyv na kva-litu vody má aj tienenie brehov vôd (chladnejšia voda má vyšší obsah kyslíka, čo je vhodné pre organizmy aj pre samočistiacu schopnosť vody) a uvoľňovanie kyslíka do vody z koreňov pobrežnej vegetácie (cheSaPeake Bay PrograM, 1997). Brehové porasty sú schopné do istej miery brániť aj brehovej erózii spôsobo-vanej samotným vodným tokom, avšak len u stojatých vôd a riek s priamym tokom. U meandrujúcich riek dokáže les prirodzenú eróziu lenoddialiť.

Les predstavuje z hľadiska ochrany kvality vôd jeden z najvhodnejších spôsobov využitia pôdy. Obhospodaruje sa spravidla menej intenzívne než iná pôda, čoho výsledkom je menej časté narúšanie povrchu pôdy a nižšie využí-vanie hnojív a pesticídov. Lesná pôda si aj ľahšie udržiava infiltračnú schop-nosť, čo znižuje jej erodovateľnosť.

Žiaduci je les neohrozený eróziou, ktorého pôdny kryt (hrabanka, prí-zemná vegetácia, nadložný humus ap.) nie je narušený. Najčastejším prí-

229


padom narušenia pôdneho krytu v lesoch sú zárezy a násypy lesnýchciest. Tieto sú dlhodobým zdrojom uvoľnených pôdnych častíc, väčší vplyv však má samotné budovanie ciest, počas ktorého dochádza k značnému jednora-zovému znečisteniu vodných tokov (toy akol.2002). Okrem toho býva pôdny kryt periodicky narúšaný približovaním dreva (najmä približovacie linky), prevádzkou skladov dreva ap. Veľký význam má periodicita narúšania pôdy – v prípade dlhých rubných dôb je narúšanie menej časté a teda narušený povrch zaberá proporcionálne menšiu časť povodia než je tomu u kratších rub-ných dôb. Z hľadiska ochrany vôd sú teda priaznivé rozsiahle oblasti s menej intenzívnym využívaním lesa, napr. veľkoplošné chránené územia a „margi-nálne oblasti“.

Ostatné vlastnosti lesa môžu byť takmer ľubovoľné – pôdu rovnako dobre chránia riedke aj husté porasty rozmanitého drevinového zloženia a veku. Dô-ležité sú však ich dobrá stabilita a zdravotný stav – v prípade rozsiahlych ná-hodných ťažieb, alebo pri ponechaní odumretých lesov „na prírodné procesy“, dochádza totiž k zvýšenému vyplavovaniu dusíka z mŕtvej biomasy do povr-chových vôd (huBer 2005, aleWell akol. 2001). Nežiaduce je padanie stromov do vodných tokov (riziko vybreženia a silnej erózie).

Celkovo možno povedať, že vodoochranná funkcia sa do značnej miery kryje s funkciou protieróznou – zabezpečenie ochrany lesnej pôdy pred eróziu je súčasne aj veľkým prínosom z hľadiska kvality povrchových vôd. Rozdie-lom je, že pre ochranu kvality vôd je žiaduca nulová erózia aj u hlbokých pôd na miernych sklonoch, kde by inak postačovalo udržanie erózie na prípustnejúrovni (Zachar akol. 1982, Midriak 1997b).

Stav lesa potrebný pre ochranu vody je teda podobný stavu lesa vhodné-mu pre ochranu pôdy. Nároky kladené vodoochrannou funkciou sú však o čosi vyššie než nároky vyplývajúce z ochrany pôdy a týkajú sa rozsiahlejšieho úze-mia (okrem strmých svahov treba chrániť aj brehové porasty, dolinky a výmo-le). Ochrana kvality vody si častejšie môže vyžiadať zalesňovanie nelesných pôd. Nevyhnutné je pre ňu plánovanie opatrení na úrovni celých povo-dí, vrátane nelesných pôd. Nešetrné zásahy v nepatrnej časti povodia (napr. zemné práce, nevhodná orba) môžu znehodnotiť celkové úsilie o zabezpečenie kvality vody.

Požiadavka na kvalitu vody je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou. Hoci teoreticky môže byť ukladanie sedimentov bohatých na živiny miestami prínosom, celkovo platí, že v kultúrnej krajine je riziko ich ukladania na nežiaduce miesta (vodné nádrže, infraštruktúra, meandrovanie riek) (FAO, 2008) neúnosné. Pre odbery vody na rôzne účely je žiaduca voda bez mechanického alebo chemického znečistenia. Preto spoločenským záuj-mom je vždy znižovanie obsahu splavenín vo vodných tokoch, rozdiely môžu existovať len v miere tohto záujmu – môže byť vyšší u tokov napájajúcich vodné nádrže (najmä zdroje pitnej vody), tokov významných pre rybné hospodárstvo ap. Opatrenia pre podporu vodoochrannej funkcie sú všade rovnaké, ich roz-sah sa však bude v rôznych povodiach líšiť. Pre ochranu kvality povrchových vôd sú vhodné nasledovné opatrenia:

230

Časť 3:

9 využívanie čo najdlhších rubných dôb – týmto sa zníži frekvencia narúšania povrchu pôdy ťažbou a približovaním dreva ako aj podiel rub-ných porastov a holín na celkovej výmere povodia. Opatrenie nesmie zhor-šiť zdravotný stav porastov, pretože toto by kvalitu vody naopak zhoršilo. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 dôsledná údržba lesných ciest – odrážky, úprava zárezových a násy-pových svahov, údržba vozovky napomáhajú zníženiu erózie telesa cesty a splavovania materiálu do vodných tokov. Opatrenie je bežným hospodá-rením, je však vhodné vlastníkov a užívateľov lesa primerane motivovať k jeho dodržiavaniu.

9 zmena využívania (napr. zalesnenie) pozemkov, ktorých súčas-né využívanie má negatívny dopad na kvalitu vôd – pokiaľ orba alebo pastva zhoršujú kvalitu vôd, je potrebné zvážiť zmenu využívania pôd. Jednou možností je zalesnenie, rovnaký efekt môže mať aj výrazné zníženie intenzity poľnohospodárskeho využívania. Zalesňovanie neles-ných pôd presahuje rámec lesného hospodárstva a zvýšená potreba ekono-micky náročných zásahov v prvých desaťročiach presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 zonácia lesných porastov s ohľadom na ochranu vody – v lesoch je vhodné, uplatňovať diferencovaný prístup k jednotlivých porastom a dô-sledne vyčleniť:

– ochranné lesy – tieto sú najviac ohrozené eróziou, a teda si vyžadujú šetrné obhospodarovanie bez ohľadu na vzdialenosť od vodných tokov.

– brehové pásma – tieto časti lesa majú pre ochranu vody najväčší význam, pretože tvoria nárazníkové zóny medzi ostatnými lesnými aj nelesnými pozemkami a samotnými vodami, a sú schopné eliminovať aj prípadné nedostatky obhospodarovania týchto pozemkov. Šírka pásiem závisí od sklonu svahu (minimálna vzdialenosť medzi okrajom cesty a brehom vodného toku by mala byť 15 m, ku ktorej sa na každých 5 % sklonu svahu pridá ďalších 6,5 m11) a miery nepriaznivých vplyvov, pred ktorými treba vodu chrániť (napr. pre ochranu pred splachom z poľno-hospodárskych pôd 15 – 30 m). Dôsledné rešpektovanie brehových pá-siem nemá na Slovensku dostatočnú oporu v legislatíve12, výnimkou sú pásma hygienickej ochrany I. stupňa povrchových zdrojov pitnej vody a lesy v inundačných územiach. Pri obhospodarovaní brehových pásiem sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 zalesňovanie nelesných pôd v brehových pásmach – les je tu najvhodnejším typom užívania pôdy, preto je vhodné nelesné po-

11StreambankStabilizationEC-12,CaliforniaStormwaterBMPHandbook,Construction,January2003,www.cabmphandbooks.comaCodeofPracticeForTimberManagementOperationsInRiparianAreas,OntarioMinistryofNaturalResources,1994.

12Zákonolesochč.326/2005,§24:(1)Obhospodarovateľlesajepriťažbedrevaa)zabrániťnadmernémupoškodzovaniupôdy,okolitýchstromov,lesnýchciestavodnýchtokov,(8)Zakazujesaviesťcesty,zvážniceapribližovacielinkykorytamidrobnýchvodnýchtokovvpozdĺžnomsmere.

231


zemky na brehoch. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodár-stva.

9 načasovanie obnovy lesa v týchto pásmach do času mimo obnovy priľahlých porastov – nárazníkové zóny majú slúžiť na zachytenie splavenín, ktoré môžu vzniknúť počas ťažby na priľah-lých pozemkoch. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 dôsledný zdravotný výber – odstraňovanie poškodených a na-padnutých stromov aby nedochádzalo k zatarasovaniu vodných to-kov. Opatrenie je bežným hospodárením.

9 zvyšovanie vekovej diferenciácie brehových pásiem – tým-to sa vyhneme potrebe obnovovať rozsiahlejšie úseky brehových pá-siem naraz. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné z hľadiska ochrany kvality vôd považujeme nasledovné opatre-nia:

8 zemné práce spôsobujúce prísun pôdnych častíc do vodných to-kov (napr. budovanie lesných ciest) – k zvýšenému znečisteniu tokov do-chádza najmä počas samotných prác, miera závisí od lokalizácie prác voči tokom, sklonu svahu, kvality projektov ap.

8 nadmerné poškodzovanie pôdneho krytu pri ťažbe – výber ne-vhodných ťažbových technológií môže značne zvýšiť eróziu pôdy, zvlášť nebezpečná je jazda mechanizmov alebo vlečenie dreva po spádnici (toto sa týka aj lanových systémov) – poškodenie závisí od celkového objemu dre-va priblíženého jednou líniou, šetrnosť je možné zvyšovať zvýšením počtu približovacích trás.

8 odvádzanie vody z lesných ciest, stavieb ap. do lesných porastov – voda akumulovaná na lesných cestách, rozsiahlejších stavbách ap. môže po nevhodnom odvedení do lesného porastu spôsobovať eróziu.

8 pastva v lese a preháňanie dobytka, silné prezverenie – dobytok a zver spôsobujú narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy, riziko hrozí najmä na strmších svahoch.

8 nadmerné rekreačné alebo vojenské využívanie lesa – pohyb vo-zidiel alebo väčšieho množstva ľudí spôsobuje narúšanie pôdneho krytu a eróziu.

8 časť opatrení sa týka len vylíšených ochranných lesov a brehových pásiem:

• ochrannélesy – tieto si vyžadujú šetrné obhospodarovanie bez ohľadu na vzdialenosť od vodných tokov:

8 obnova lesa iným hosp. spôsobom než účelovým – v týchto po-rastoch je nevhodné vytváranie dlhých rubov po spádnici, nadmerný pohyb mechanizmov (pôdny kryt nesmie byť naraz narušený na väčšej súvislej ploche a musí mať čas na zotavenie),

• brehové pásma – brehové pásma (a vodné toky samotné) sú zónou s najvýznamnejšími reštrikciami:

232

Časť 3:

8 vstup mechanizmami do brehových pásiem – možné narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy,

8 mechanické zasahovanie do vodných tokov a nádrží – riziko priamej erózie brehov a dna. Z lesníckych zásahov je nebezpečné napr. približovanie dreva tokmi (pozdĺž aj naprieč), umiestňovanie dreva a odpadu po ťažbe v tokoch, jazda mechanizmov cez brody ap.).

8 vstup dobytka do brehových pásiem – potrebu brodov a napája-diel treba riešiť technickými opatreniami.

8 nešetrná ťažba dreva v brehových porastoch – prípustné sú len maloplošné zásahy bez vstupu ťažkých mechanizmov do pásma.

8 manipulácia s ropnými látkami a chemikáliami – údržba tech-niky, mazanie, tankovanie ap. Pre mazanie rezných častí mechanizmov preferovať rastlinné oleje.

3.3.3.Ochranapôdprederóziou

Protieróznou ochranou rozumieme na Slovensku najmä schopnosť lesa chrániť pôdu pred vodnoueróziou, pričom jej hlavným dôvodom je zachova-nie pôdy ako výrobného prostriedku (udržanie produkčnej schopnosti). Funk-cia sa teda týka pôdy pod porastom samotným, nie dopadu erózie na okolie. Napriek tomu sa však táto funkcia lesa dosť prekrýva s vodoochrannou funk-ciou a obe funkcie od seba odlišujeme najmä z praktických dôvodov:

_ požiadavky na zabezpečenie protieróznej ochrany sú o čosi menej obme-dzujúce, než požiadavky na zabezpečenie ochrany zdrojov vody.

_ ochrana pôdy si nevyžaduje koordináciu na úrovni celých povodí, spravidla je možné ju uspokojivo riešiť úpravou obhospodarovania jednotlivých ohrozených porastov,

_ pôda patrí priamo vlastníkovi lesa, ktorý má spravidla záujem na jej zacho-vaní, zatiaľ čo jeho záujem na kvalite povrchových vôd nemusí byť samo-zrejmosťou.

Ochranu pôdy pred nadmernou eróziou zabezpečuje prakticky akýkoľvek les, bez ohľadu na vek, drevinové zloženie, zakmenenie a ďalšie charakteristi-ky, pokiaľ nie je pričasto narúšaný približovaním a dopravou dreva, prípadne iným spôsobom (pohyb veľkých zvierat, vyhrabávanie opadu, športové aktivi-ty). Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt (toy akol. 2002), ktorým v lese môže byť nadložný humus (hra-banka), prízemná vegetácia, kamene a balvany, ležiace drevo, pne stromov ap. Významné je aj dobré prekorenenie pôdy, v prípade lesa sú výhodou hrubšie korene, ktoré vydržia nerozložené aj nejaký čas po odumretí (spílení) stromov. Odumretím lesa sa jeho protierózne pôsobenie neznižuje, nepriaznivým fak-torom však je následná náhodná ťažba. Preto je žiaduce, aby porasty boli čo najodolnejšie.

233


Vodná erózia neprebieha nepretržite, dochádza k nej len počas dažďa do-statočne intenzívneho na to, aby časť vody tiekla po povrchu – ani silné naru-šenie pôdneho krytu nemusí spôsobiť eróziu, pokiaľ sa pôdny kryt obnoví skôr ako dôjde k takýmto zrážkam.

Z hľadiska protieróznej funkcie predstavuje les jednu z najpriaznivejších foriem využitia pôdy, pretože produkcia dreva sa vyznačuje dlhým výrobným cyklom a relatívne nižšou intenzitou zásahov oproti väčšine poľnohospodár-skych kultúr (toy akol. 2002). Les je navyše schopný pomerne účinne brániť nežiaducim aktivitám ako je napr. jazda motoriek a štvorkoliek mimo ciest. Z foriem obhospodarovania lesa sú výhodnejšie tie s dlhšou rubnou do-bou, vyžadujúce čo najmenšiu hustotu približovacích liniek, čo najmenšiu frekvenciu výchovných zásahov a čo najmenej pohybu mechanizmov mimo ciest (lanové systémy s plným závesom, dlhé laná navijakov) (rice akol. 1972).

Význam využívania protieróznej funkcie lesa je úmerný potenciálnemu ohrozeniu pôd – vyšší je na strmšíchsvahoch (nad 12°)132a na pôdach svy-sokýmobsahomskeletu ohrozených tzv. zaštrkovaním pôdneho zvršku, prí-padne premenou na sutiny. Ide o proces, pri ktorom je jemnozem odplavená, ale hrubšie frakcie (štrk až balvany) ostávajú na mieste, takže pokryjú povrch pôdy. Týmto sa ďalšia erózia zastaví, vzniknuté pôdy sú však ťažko zalesni-teľné a málo produktívne. Plytkýmpôdam zas hrozí úplné odplavenie. Ťažképôdy sú ohrozené podstatne viac ako ľahké priepustné pôdy (na pieskoch vod-ná erózia prakticky nehrozí). Hlboké pôdy s malým obsahom skeletu sú zas schopné „vydržať“ silnejšiu eróziu ako pôdy s opačnými vlastnosťami.

Požiadavka na udržanie erózie pôdy na prípustnej14 úrovni je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou (Zachar akol. 1982). Existuje však riziko, že vlastník, že vlastník či užívateľ budú riziko erózie podceňo-vať a spoľahnú sa, že aj pri nešetrných postupoch sa vegetačný kryt obnoví skôr, než sa vyskytnú intenzívne zrážky. Preto je žiaduce protieróznu funkciu lesa nejakou formou podporovať. V súčasnosti sa na ochranu pôdy využíva reštriktívna legislatíva. Pre ochranu pôdy pred eróziou sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 využívanie čo najdlhších rubných dôb – týmto sa zníži frekvencia na-rúšania povrchu pôdy ťažbou a tým aj pravdepodobnosť erózie. Dlhé rubné doby však nesmú zhoršovať stabilitu a zdravotný stav porastov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 identifikácia a vyhlásenie ochranných lesov – tieto si vyžadujú še-trnejšie obhospodarovanie (hospodársky spôsob účelový) než bežné lesy. Opatrenie vyplýva zo zákona o lesoch a je teda súčasťou bežného hospo-dárenia.

1312°sapovažujezahraničnýsklon,priktorommožnoeštepôduobrábať(DvOřák,NOvák1994).

14Prípustnáeróziajekonceptomuvažujúcimstrvaloudržateľnýmpriemernýmročnýmodno-sompôdy,priktoromnedochádzakstrateúrodnostipôdyaodnosnepresahujepôdotvore-nie(Zachar1970).

234

Časť 3:

9 sanácia existujúcich výmoľov – prehrádzkami, zalesnením okolia vý-moľa. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva a zvýšená potreba ekonomicky náročných opatrení (ochrana kultúr, výchova) v prvých desať-ročiach po zalesnení presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 oplocovanie proti pastve dobytka – oplotenie okrajov intenzívne vy-užívaných pasienkov alebo priehonov tak, aby nedochádzalo k vstupu do-bytka do lesa. Ide o bežné opatrenie, ktoré by však mal zabezpečiť majiteľ resp. užívateľ pasienkov.

9 zabezpečenie turistických chodníkov proti skracovaniu – traso-vať chodníky tak, aby možnosť skrátenia nebola viditeľná a v prípade potre-by inštalovať zábradlia, vysadiť bariéry ap. Opatrenie je nad rámec bežného hospodárenia.

9 používanie haluziny ako krytu pôdy pri ťažbe – haluzina odvete-ných stromov účinne chráni pôdu pred pôsobením kolies a vlečeného dre-va. Opatrenie môže byť v rozpore so záujmom využívať celú nadzemnú bi-omasu.

Za nevhodné z hľadiska ochrany pred eróziou považujeme nasledovné opat-renia:

8 nadmerné poškodzovanie pôdneho krytu pri ťažbe – výber ne-vhodnýchťažbovýchtechnológií môže značne zvýšiť eróziu pôdy. Techno-lógia musí byť primeraná sklonu svahu, skeletnatosti a hĺbke pôdy, zrnitos-ti pôdy (infiltračná schopnosť), expozícii ap.

8 celoplošná príprava pôdy (na svahoch nad 3°) – celoplošné zhrnu-tie pôdneho zvršku predstavuje jedno z najvážnejších možných narušení pôdneho krytu v lesníctve. U nás sa príliš nevyužíva s výnimkou borín na viatych pieskoch, topoľových plantáží a lesných škôlok, čo sú stanovištia, kde je tento postup možný. Vzhľadom na očakávané zvyšovanie výmery plantáží drevín však bude nutné sa problémom zaoberať.

8 pastva v lese a preháňanie dobytka, silné prezverenie – dobytok a zver spôsobujú narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy, riziko hrozí najmä na strmších svahoch. Slovenská legislatíva pastvu hospodárskych zvierat v lese neumožňuje, v EÚ však existuje podpora pastvových lesov ako tradičnej formy hospodárenia, takže upozorňujeme, že na svahoch ohrozených eróziou toto nie je vhodné.

8 nadmerné rekreačné alebo vojenské využívanie lesa – priamy po-hyb vozidiel alebo väčšieho množstva ľudí spôsobuje narúšanie pôdneho krytu a následnú eróziu.

3.3.4.Ochranapôdpredveternoueróziou

Schopnosť lesa chrániť pôdu pred veternou eróziou na Slovensku tradič-ne nazývame protideflačnou funkciou. Veterná erózia spočíva v tom, že vietor

235


spôsobuje pohyb pôdnych častíc po povrchu, alebo sa častice stávajú súčasťou fluida (tvoria zmes zo vzduchom) (toy akol. 2002) a sú presúvané na menšie alebo väčšie vzdialenosti.

V tradičnom chápaní ide teda o špeciálny prípad pôdoochrannej funkcie. Zaoberáme sa ňou osobitne, pretože odnos pôdnych častíc vetrom sa riadi úplne inými zákonitosťami než odnos častíc vodou. Rovnako ako u ostatných pôdoochranných funkcií, aj protideflačnú funkciu plní les nezávisle na spolo-čenskej objednávke a to bez ohľadu na svoj stav. Význam a hodnota ochrany pred veternou eróziou na jednotlivých pozemkoch však bývajú veľmi rôzne a závisia od nasledovných faktorov:

_ veterné pomery oblasti (početnosť silných vetrov a ich sila),

_ reliéf – vetru sú najviac vystavené roviny, hrebeňové lokality a mierne ná-veterné svahy,

_ vlhkostný režim – vlhké pôdy viažu častice pevnejšie než pôdy suché, preto pôdy, ktoré presychajú len zriedkavo, nebývajú ohrozené (súvisí aj so zrni-tosťou – piesčité pôdy presychajú ľahšie, než ostatné),

_ vlastnosti pôdneho zvršku – deflácii najľahšie podliehajú pôdy piesčité, ktoré ľahko presychajú a netvoria agregáty, íly pri dostatočnej vlhkosti vy-tvárajú veľmi odolnú spevnenú masu (mrazom vysušené a rozdrobené íly sú však ľahko erodovateľné) (toy akol. 2002) a s nižším obsahom skeletu (skelet postupne pokryje pôdny povrch a bráni ďalšiemu odnosu – lyleS a tatarko 1986), obsah organickej hmoty (najmä koreňov) zvyšuje odolnosť pôdy,

_ existencia susediacich objektov, ktoré môžu byť poškodené navievaním prachu a piesku.

Najsilnejšia deflácia sa vyskytuje v oblastiach, kde hlavná sezóna výskytu vetrov koliduje s maximálnou zraniteľnosťou pôd, t. j. buď s obdobiami sucha, alebo so zimnými obdobiami s nedostatkom snehu (toy akol. 2002). Najviac ohrozené sú teda naše nížiny pokryté sprašami a pieskami. Na týchto plochách dokáže vietor prenášať pôdne častice na veľké vzdialenosti, odvievať pôdu od koreňov rastlín alebo naopak zavievať celé kultúry, zasýpať stavby a komuni-kácie. V horách je deflácia celkovo menej významná.

Protideflačnú funkciu neplní iba les, ale akákoľvek vegetácia, dokonca aj nesúvislá. Najvyšší účinok však má hustá a vysoká vegetácia. Samotný me-chanizmus tohto pôsobenia je veľmi jednoduchý – vegetácia predstavuje pre prúdenie vzduchu prekážku, za ktorou dochádza k spomaleniu vetra tým k zníženiu jeho unášacej schopnosti. Okrem toho vegetácia viaže pôdu svojou koreňovou sústavou a pokrýva ju svojimi telami alebo opadom. Nie je celkom jednoznačné, aký typ vegetácie je najvhodnejší. Významná je trvalosť vege-tačného krytu a rýchlosť jeho obnovy po narušení – najmenej vhodné sú jednoročné poľnohospodárske kultúry, ktoré časť roka pôdu nekryjú a orbou sa pôda stáva zraniteľnejšou. Trávne porasty kryjú pôdu trvalo, ale k ich po-miestnemu narušeniu môže dôjsť pomerne ľahko (pohyb mechanizmov ale-bo zvierat). Takéto poškodenia sú však zvyčajne plošne nevýznamné a rýchlo

236

Časť 3:

sa zaceľujú. Lesné porasty chránia pôdu trvalo, pričom ani ťažba neznamená prerušenie tejto ochrany (prekorenenie povrchu, vplyv pňov), znižuje však ochranu susediacich pozemkov. Schopnosť chrániť susediace plochy zá-visí najmä od výšky vegetácie, takže ju má najmä les a čiastočne aj krovité spoločenstvá.

V súvislosti s defláciou môže klásť na les dve požiadavky:

Alternatíva1: Protideflačnáochranapôdnachádzajúcich

sapodlesnýmiporastmi

Les už svojou existenciou dostatočne chráni pôdu pod svojimi porastmi a existuje len málo možností, ako jeho priaznivý vplyv obhospodarovaním narušiť. Teoretickou výnimkou je používanie príliš veľkoplošných holoru-bov (naša legislatíva ich neumožňuje), u ktorých by došlo k ohrozeniu pôdy vo vzdialenosti od okraja presahujúcej asi 20-násobok výšky okolitého po-rastu (corneliS akol. 1997). Nebezpečné by mohlo byť odlesňovanie pôd na sprašiach a pieskoch, na Slovensku je však už mnoho desaťročí všeobecným trendom zalesňovanie nelesných pôd. Menšie holoruby môžu byť ohrozené len v prípade, že sa nachádzajú na reliéfe vyčnievajúcom nad korunovú vrstvu.

Pre ochranu pôd náchylných na veternú eróziu sú vhodné nasledovné opat-renia:

9 zalesňovanie ohrozených máloproduktívnych pôd – bolo využité napr. pri stabilizácii viatych pieskov Záhoria. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva.

9 zalesňovanie reliéfnych tvarov najviac vystavených vetru – na zvlnených reliéfoch sú vetrom ohrozené najmä vypuklé tvary, napr. vrcholy pahorkov. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva.

Alternatíva2:Ochrananelesnejpôdy(prípadneajinfraštruktúry)

vedľalesnýchporastov

Lesy sa od iných ekosystémov líšia schopnosťou chrániť pred vetrom suse-diace pozemky. Táto schopnosť je zvlášť cenená najmä pri ochrane orných pôd, pretože tieto nie je možné trvale ochrániť pomocou kultúr na nich pestova-ných a ich zalesnenie či zatrávnenie je z produkčného hľadiska nežiaduce3

15. Aj ochrana iných kultúr (napríklad trávnych porastov) pred výsušnými vetrami však má určitý význam.

Z ďalších prínosov vetrolamov možno spomenúť ochranu ľudských sídiel (šetria dokonca energiu na kúrenie), zvyšovanie biodiverzity poľnohospodár-skej krajiny, krajinotvornú funkciu, ochranu pred navievaním snehu (sneh sa ukladá tesne za vetrolamom) ap. protideflačná funkcia teda zďaleka nie je jedinou funkciou vetrolamov. Keďže väčšina zo spomenutých benefi-

15Zvlášťzraniteľnésúpôdytesnepoorbeaďalšíchkultivačnýchzásahoch(bránenie,valcova-nieap.),neskôrdochádzakveľmirýchlemu(rádovominútyažhodiny)poklesuerodovateľ-nosti(Lian-YOuLiu akol.2003).

237


tov súvisí s vetrom, správnejšie by asi bolo nazývať túto funkciu protiveter-ná16. Zatiaľ však ponechávame tradičný názov.

Lesný porast pôsobí voči vetru ako bariéra, dvíhajúca vzdušný prúd čias-točne alebo úplne nad povrch pôdy resp. vychyľujúca ho do strán. Účinok sa prejavuje približne do vzdialenosti rovnajúcej sa 4-výšky bariéry proti vetru a 30-násobku výšky bariéry po vetre (toy akol. 2002), za významný sa pova-žuje do vzdialenosti asi 20-násobku výšky4

17. Ako najúčinnejšie sa ukázali jed-noradové vetrolamy s účinnou plochou (zapojenými korunami stromov a krov) rovnomerne rozloženou po celej výške vetrolamu (corneliS akol. 1997). Toto sa dá dosiahnuť stromami s úzkymi dlhými korunami alebo striedaním níz-kych stromov so stromami s vysoko nasadenými širokými korunami. Dôle-žitá je aj krovitá etáž vetrolamu. Viacradové vetrolamy (alebo lesné porasty) chránia pôdu vo svojej tesnej blízkosti lepšie než jednoradové, ich účinok však siaha do kratšej vzdialenosti. Veľmi husté vetrolamy (resp. lesné porasty) sú veľmi účinné v zóne od 0 po 10-násobok výšky (Wray 2005), redšie ochránia až trojnásobne široký pás. Ideálna hustota vetrolamu, s optimálnym pomerom šírky chránenej zóny a miery spomalenia vetra, je 55 – 85 %. Pre zachytávanie snehu je ideálnych 30 – 40 %. Zníženie rizika turbulencií, ktoré môžu po „pre-skočení“ príliš hustého vetrolamu spôsobiť škody, sa dá dosiahnuť stupňovi-tým usporiadaním náveternej strany vetrolamu (pás krov, potom nižších stro-mov a nakoniec vyšších stromov). Najúčinnejšie sú vetrolamy vedené kolmo na smer vetra. Vetrolamy mali by mať čo najdlhšiu životnosť, aby k prerušeniu ochrany nedochádzalo pričasto. Trvalá ochrana sa dá zabezpečiť koordinova-nou obnovou tak, aby každý pozemok bol vždy chránený aspoň jedným od-rasteným vetrolamom. Možná je aj výsadba dvojradových vetrolamov s rôzne starými radmi.

Pre ochranu nelesných pôd náchylných na veternú eróziu pomocou lesných porastov alebo vetrolamov sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 starostlivé projektovanie a zakladanie vetrolamov – ide o pomer-ne zložitú činnosť, ktorá musí zohľadňovať vyššie uvedené zásady. Opatre-nie presahuje rámec lesného hospodárstva.

9 stupňovitá úprava okrajov lesných porastov – lesné porasty v níži-nách pôsobia podobne ako husté vetrolamy, takže je vhodné aby sa vietor dostával nad ne čo najhladšie. Opatrenie presahuje rámec bežného hospo-dárenia.

9 ponechávanie stojacich okrajov lesných komplexov pri obnove ich okrajových porastov – obnova celého lesného porastu susediaceho s nelesnou pôdou môže dočasne zhoršiť jej ochranu. Preto je vhodné okraje porastov obnovovať v inom čase a pomalším postupom, ako vnútro poras-tov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

16VsúladesdokumentmiMCPFEsúvetrolamyvpodstatelesmi„naochranuinfraštruktúryaobhospodarovanýchprírodnýchzdrojov“,viďkvantitatívnyindikátorTUOLč.5.2.

17Nazákladetestovmakietvetrolamovvaerodynamickomtuneli(COrneLiS akol.1997)sazistilo,žeúčinnývplyvnajefektívnejšíchvetrolamovsiahazhrubaaždo22-násobkuvýškyvetrolamu,čižepribližnedo500–600m.

238

Časť 3:

9 kontrola stavu a primeraná výchova a obnova vetrolamov – aby vetrolamy správne plnili svoju funkciu, je potrebné (Strange etal. 2001):

a. udržiavať ich primeranú hustotu a stabilitu stromov,

b. potláčať burinu a trávy (chemicky, mulčovaním, mechanicky),

c. odstraňovať a nahrádzať mŕtve a poškodené stromy (vrátane podúrov-ňových),

d. včas pred obnovou založiť paralelný vetrolam vo vzdialenosti 70 – 100 m od obnovovaného,

e. niekedy je potrebná ochrana proti dobytku oplocovaním.

Vzhľadom na malé výnosy tieto opatrenia presahujú rámec bežného hos-podárenia.

Za nevhodné z hľadiska bočnej ochrany pôdy pred defláciou považujeme nasledovné opatrenia:

8 jednorazová obnova vetrolamov na dlhých súvislých úsekoch – je potrebné vyhnúť sa tomu, aby počas obnovy vetrolamov ostali určité po-zemky celkom nechránené.

3.3.5. Rekreácianalesnýchpozemkoch

Schopnosť lesa poskytovať prostredie pre rôzne formy rekreácie nazýva-me na Slovensku rekreačnou funkciou. Existuje viacero druhov rekreačných aktivít od turistiky a outdoorových športov, cez pobyty v prírode, táborenie, agroturistiku, stolovanie v prírode až po rekreačný zber lesných plodov alebo zber prírodnín. Vzhľadom na rozmanitosť týchto aktivít, ako aj rozmani-tosť ľudských nárokov, nie je možné všeobecne stanoviť, aké vlastnosti má rekreačný les mať. Pre turistiku alebo ekoturistiku to môže byť les v čo naj-prirodzenejšom stave, sprístupnený len vyhradenými chodníkmi, pre mnohé aktivity vyhovuje bežný hospodársky les, vo viacerých krajinách sa rekreačne využívajú dokonca aj plantáže18. Pre mnohých je príťažlivý aj les upravený do parkovej podoby. Miera návštevníckych nárokov na les je často úmerná času a nákladom, ktoré návštevníci vynaložili jeho dosiahnutie. Kým v mieste byd-liska sa mnohým stačia aj bežné lesy, pre dovolenky vyžadujú tí istí ľudia viac.

Rekreačná funkcia je komplexnou funkciou využívajúcou viaceré vlastnos-ti a vplyvy lesa. Významný je priaznivý vplyv lesa na klímu (najmä tieň a niž-šie teploty počas horúčav, ochrana proti vetru), zdravotné účinky fytoncídov, protihlukové a protiprachové pôsobenie lesa, estetické účinky lesa, schopnosť „ukryť“ neželané objekty alebo iných návštevníkov ap. Významná je sociál-

18NapríkladúzemnýplánmestaCanberra(http://apps.actpla.act.gov.au/tplan/)považujeplantáželistnatýchdrevínza„veľkúpríležitosťprerekreáciu“.Dumfries&GallowayLocalBiodiversityActionPlan(NOrManakol.2009)považujeihličnatéplantáženepôvodnéhosmrekasitkanskéhosrubnýmidobami40–70rokovzaveľmivhodnépreoutdoorovéaktivi-tyakojemountain-bikingapaint-balling,ktorébycitlivejšiebiotopypoškodzovali.

239


no-ekonomická stránka rekreácie – schopnosť generovať zisk a zamestnanosť. Podľa niektorých zdrojov sú príjmy z rekreácie schopné presiahnuť príjmy z dreva a rekreácia poskytuje až 6 krát viac pracovných miest ako ťažba dreva (o‘toole 1988).

Rekreačná funkcia patrí medzi funkcie, ktoré existujú len v prípade záujmu o ne. Zatiaľ čo niektoré funkcie plní les bez ohľadu na to, či to chceme alebo nie (napr. protieróznu funkciu), rekreačná funkcia vzniká až tým, že nejakí rekre-anti les navštívia. Preto nie je možné oddeliť podporu tejto funkcie od priesku-mov návštevnosti územia a prieskumov nárokov návštevníkov na „kvalitu“ le-sov v území. Opatrenia pre podporu rekreácie sú spoločné relatívne širokému spektru lesov, avšak to ako, a či vôbec, budú vykonávané, závisí od významu rekreácie v danej lokalite a od toho, či rekreácia má generovať zisk alebo je len o „službou obyvateľstvu“. Význam rekreácie pre dané územie, resp. typ rekreačného využívania územia, nezávisí len na vôli vlastníkov či miestnych samospráv. Veľký význam majú aj prírodné danosti územia, napr. kultúrne a prírodné hodnoty, často existujúce mimo lesa alebo nezávisle na lese (napr. skalné útvary, vodopády, jaskyne, hole, jazerá). Dôležitá je vybavenosť územia a existencia rekreačných centier. Les je k tomuto často len doplnkom, jeho stav je však tiež dôležitým atribútom. Výška investícií do podpory rekreačnej funk-cie lesa musí byť primeraná danostiam územia.

Rekreačné aktivity možno v zásade rozdeliť na tie, u ktorých postačuje po-hyb po cestách a chodníkoch a na tie, ktoré si vyžadujú pohyb po plo-che lesných porastov. Do prvej skupiny patrí napr. pešia turistika, rekreač-ný beh, bežecké lyžovanie, prevažná časť cyklistiky, ale aj jazda na snehových skútroch a štvorkolkách, nároky sú tu kladené najmä na samotné komunikácie a ich najbližšie okolie. Druhá skupina zahŕňa napr. zber lesných plodov, orien-tačný beh, detské hry ap., čiže aktivity vyžadujúce si určitú priechodnosť lesa a bezpečnosť. Oba tieto typy rekreácie sa často využívajú spoločne. Rekreanti sa v blízkosti sídiel a centier pohybujú „po celej ploche“, vo väčšej vzdialenosti uprednostňujú chodníky – riešením môže byť vhodná zonáciarekreačnýchúzemí. Medzi „líniovou“ a „plošnou“ rekreáciou často neexistuje ostrá hranica – návštevníci sa časti rozptyľujú aj v okolí chodníkov, využívajú skratky, odbo-čujú za zaujímavými pohľadmi, lesnými plodmi ap. Veľký vplyv majú terénne podmienky – strmé svahy a miesta za bariérami bývajú „plošne“ navštevované len zriedka.

Rekreácia v zásade nevylučuje bežné obhospodarovanie lesa. Napriek tomu sú však návštevníci pomerne citliví na známky hospodárskych aktivít. Spravidla sú citlivejší na samotné vykonávanie opatrení, resp. na vzhľad lesa bezprostredne po nich, než na ich dlhodobé dôsledky. Zvyčajne totiž nie sú schopní odlíšiť prirodzené lesy od menej prirodzených, a často ani nemajú na prirodzenosť lesov nejaké osobitné nároky. Citliví sú na prítomnosť lesných robotníkov a mechanizmov (hluk, bezpečnosť), na čerstvé holiny, „neporiadok po ťažbe“, poškodené cesty a chodníky (zvlášť nepríjemný je dopad na cyklis-tov alebo dopad narušenia snehovej pokrývky na lyžiarov) ap. Celkovo je teda vhodné plošný podiel týchto neželaných prejavov hospodárenia minimalizo-

240

Časť 3:

vať, čomu vyhovujú dlhšierubnédoby6

19. V rekreačných lesoch by mal byť aj čo najnižší výskyt ďalších umelo pôsobiacich prvkov ako je pravidelný spon stromov alebo predimenzovaná cestná sieť. Nevyhnutné hospodárske objekty, napr. sklady dreva, budovy, vodné nádrže, oplôtky ap. by mali byť čo najeste-tickejšie. Medzi návštevníkmi sú veľmi nepopulárne pravidelné pásové ruby. Drevinové zloženie rekreačných lesov by malo byť pestré, nemali by sa tu vy-skytovať dreviny spôsobujúce zaburinenie (borovica na živných stanovištiach, agát) alebo dreviny nepríjemné pre návštevníkov (alergény, tŕne).

Požiadavka na sprístupnenielesaprerekreáciu je viac-menej univerzál-nou spoločenskou požiadavkou. Aj keď súkromní vlastníci chcú vstup do lesa obmedzovať (problémy s bezpečnosťou návštevníkov a škodami spôsobo-vanými návštevníkmi), spoločenským záujmom je, aby čo najviac lesov bolo pre reálne rekreáciu prístupných. Splnenie tejto požiadavky si vyžaduje za-chovanie legislatívneho stavu a nevytváranie, resp. odstraňovanie bariér (ne-priechodných plotov, nepriechodných húštin ap.). Za toto by mala vlastníkovi a užívateľovi prislúchať primeraná úhrada. odstupňovaná podľa reálnej náv-števnosti (časť pozemkov je príliš odľahlá a ich „prístupnosť“ je len formálna).

Ostatné požiadavky sú alternatívne a týkajú sa len určitých území alebo ich častí, v závislosti od prírodných podmienok, infraštruktúry a dopytu návštev-níkov. Je možné a vhodné ich navzájom kombinovať.

Alternatíva1: Zabezpečenierekreačnejvyužiteľnosticiest achodníkov

Väčšina rekreačných aktivít si nevyžaduje pohyb návštevníkov „po lese sa-motnom“, stačí pre ne primeraná sieť chodníkov a ciest vhodných pre rekre-áciu. Cieľom je, aby tieto cesty a chodníky boli bezpečné a pohyb po nich bol príjemný a atraktívny. Požiadavky sa kladú nielen na stav komunikácií samot-ných, ale aj na ich okolie do vzdialenosti niekoľko metrov až desiatok metrov. Hoci tento typ rekreačného využitia lesa na Slovensku vysoko prevláda, legis-latíva ani hospodársko-úpravnícke plánovanie sa ním prakticky nezaoberajú.

Samotné cesty a chodníky by mali byť bezpečné a schodné (resp. zjazd-né pre bicykle, lyžiarov ap.). Dôležité je správne rozpoznať typ rekreácie (vý-konnostná pešia turistika, bežecké lyžovanie, pozorovanie prírody ap.) cieľovú skupinu návštevníkov (napr. rodiny s deťmi, dôchodcovia, športovci), inten-zitu rekreačného využívania, nároky návštevníkov na estetiku ap. a týmto prispôsobiť parametre ciest a chodníkov7

20. Bezpečnosť návštevníkov ohrozujú najmä padajúce kmene a konáre, nerovnosti ap. Právna zodpovednosť vlastní-ka za prípadné úrazy návštevníkov nie je celkom zrejmá – orgán štátnej správy

19Pridlhšíchrubnýchdobáchsarelatívneznižujevýmeraročnéhorúbaniska,atedaajvýme-raostatnýchneželanýchdopadovťažbyaprostrediesacelkovo„stabilizuje“.

20Napr.šírku,sklonanajmäpovrch–niektorépovrchy(hrubýmakadam),súprerekreáciunevhodné,ďalšie(asfalt)súnepopulárne.Dôležitájeajúpravamostov,lávok,brodov,pre-chodovcezstrméúsekyap.

241


má v zmysle zákona o lesoch8

21 právo rozhodnúť o opatreniachnazaisteniebezpečnostiosôbamajetku. Nie je však jasné, do akej miery sú vlastníci za prípadné úrazy zodpovední (les nikdy nebude úplne bezpečným prostredím), nakoľko ich zbaví zodpovednosti upozornenie návštevníkov na riziko a z čoho majú byť financované bezpečnostné opatrenia. Nie je ani jasné, či sa zodpo-vednosť vlastníka lesa za bezpečnosť návštevníka zvyšuje napr. vyberaním po-platkov za vstup do lesa. Problematika si vyžaduje právnu analýzu.

Porasty v okolí chodníkov a ciest by súčasne mali byť esteticky hodnot-né (s dôrazom na lesnýinteriér a detaily), s príjemnou mikroklímou a bez ru-šivých prvkov ako sú veľké sklady dreva, hromady zvyškov po ťažbe, koľaje po ťažkých mechanizmoch, príliš nápadné značky na kmeňoch, nápadná ochrana kmeňov proti zveri ap. Nežiaduca je príliš veľkoplošná obnova porastov v okolí ciest a chodníkov vedúca k dočasnej strate tieňa a ďalších priaznivých vply-vov lesa, pričom aj nasledujúce vývojové fázy lesa (húštiny, žŕdkoviny) znižujú atraktívnosť územia a sťažujú vstup do porastov. Preto je vhodné pristupovať k okoliu chodníkov diferencovane (viď opatrenia). Miera rozsahu opatrení zá-visí od náročnosti cieľovej skupiny návštevníkov a od kompromisu zohľadňu-júceho ostatné funkcie lesa.

Využívanie ciest a chodníkov na rekreáciu spôsobuje vlastníkovi resp. uží-vateľovi lesa ujmu. Turisti môžu spôsobovať eróziu chodníkov alebo porastov (skracovanie trás), opotrebenie lávok ap. Možné sú aj krádeže rovnaného dre-va, rušenie zveri, rozširovanie patogénov (najmä hubových) a semien burín na obuvi a šatstve. V okolí trás dochádza k poškodzovaniu zmladenia a utláčaniu pôdy, zvyšuje sa riziko požiarov. Za toto by vlastníkovi lesa mala prislúchať primeraná kompenzácia závislá na intenzite rekreačného využívania a nezá-vislá od nasledovných opatrení financovaných z iných zdrojov:

9 údržba a čistenie ciest a chodníkov – odstraňovanie nerovností, spadnutých stromov a kaluží. Ide o súčasť bežného hospodárenia, rekreač-ná funkcia však môže zvyšovať nároky na operatívnosť (čo najskôr po kala-mite, po ťažbe, do začiatku sezóny ap.) a kvalitu, čo by malo byť vlastníkovi kompenzované.

9 vyhľadávanie a odstraňovanie suchých a nahnitých stromov z okolia ciest a chodníkov – do vzdialenosti rovnej jednej výške poras-tu (na strmých svahoch viac), je vhodné odstrániť všetky stromy ohrozujú-ce bezpečnosť, najmä závesy kmeňov nad trasami a sucháre nakláňajúce sa smerom k nim. V súčasnosti je problémom odumieranie lesa vplyvom podkôrneho hmyzu v CHÚ. Opatrenie pravdepodobne presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 odstraňovanie tŕnitého podrastu z okolia komunikácií – tŕnité kry zasahujúce do ciest môžu spôsobiť poškodenie odevu návštevníkov

21Zákonolesochč.326/2005,§33(2)„Akzaisteniebezpečnostiosôbamajetkuvyžadujeajzmenuvspôsobehospodárenianalesnýchpozemkoch,orgánštátnejsprávylesnéhohospo-dárstvamôžerozhodnúťoďalšíchopatreniach.“–tentoparagrafsatýkalennehnuteľností,staviebazriadení,pričomcestyachodníkysústavbami,resp.zariadeniami.Zodpovednosťnesieinvestorstavbyalebozariadenia,vprípadelesnýchciestachodníkovjevšaktentočastototožnýsovlastníkomlesa.

242

Časť 3:

a bránia vstupu do okolia chodníkov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 ponechávanie jednotlivých stromov alebo častí porastov v okolí ciest a chodníkov pri obnove porastov – cieľom je poskytnúť tieň a zvýšiť atraktívnosť okolia trás (ťažba sa môže vykonať neskôr, po odraste-ní ostatného porastu). Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť, by mal byť jeho rozsah dôkladne prero-kovaný zúčastnenými stranami.

9 ponechávanie esteticky pôsobiaceho mŕtveho dreva v okolí ciest a chodníkov – možné je dokonca premiestnenie zaujímavých kusov dreva z iných častí porastov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 výstavba a vylepšovanie mostov, lávok, schodov a ďalších zaria-dení – náhrada brodov lávkami a mostmi, výstavba schodov cez strmé úseky chodníkov (napr. pri prekonávaní zárezov ciest), umiestňovanie zá-bradlí v blízkosti klzkých chodníkov, budovanie lávok cez mokriny a trvalé kaluže ap. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by mal byť jeho rozsah dôkladne prerokovaný zúčast-nenými stranami.

9 zabezpečenie turistických chodníkov proti skracovaniu – výsad-bou krovín, umiestňovaním drevených zábradlí alebo trasovaním chodní-kov tak, aby možnosť skrátenia nebola viditeľná. Opatrenie presahuje rá-mec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.

9 estetické úpravy zariadení, objektov a stavieb v okolí ciest a chodníkov – náhrady priepustov mostíkmi, obklady betónových objek-tov kameňom alebo drevom, obklady kovových zábradlí drevom, estetická úprava skladov dreva, náhrada neestetických hospodárskych kopcov a zna-čiek ap. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované.

9 udržiavanie „poriadku“ v lesoch v okolí ciest a chodníkov – od-straňovanie a úprava zvyškov po ťažbe, obalov ap. Opatrenie presahuje rá-mec bežného hospodárenia.

Príklady nevhodných opatrení z hľadiska rekreačného využívania ciest a chod-níkov sú nasledovné:

8 zalesňovanie výhľadových miest a esteticky pôsobiacich neles-ných plôch – treba sa vyhnúť necitlivému zalesňovaniu takýchto miest, vhodné je dokonca brániť náletu drevín na ne. Platí len pre oblasti s väčším významom rekreácie.

8 približovanie dreva dôležitými trasami a zjazdovkami počas ly-žiarskej sezóny – „ničenie snehu“ býva návštevníkmi citlivo vnímané a ohrozuje bezpečnosť. Platí len pre lyžiarske centrá.

8 deštrukcia povrchu ciest využívaných na cyklistiku približova-ním dreva a jazdou ťažkých mechanizmov – v oblastiach s význam-nou horskou cyklistikou je vhodné časovať zásahy do zimnej sezóny (porov-

243


naj s predchádzajúcim opatrením) a povrch ciest po zásahoch čo najskôr uviesť do pôvodného stavu.

8 ťažba a približovanie dreva ohrozujúce návštevníkov počas ví-kendov, v plnej sezóne ap. – ťažbu je časovať do dní, keď je návštevnosť území najmenšia.

8 úprava povrchu ciest nevhodnými materiálmi – hrubé makadamy, prašné povrchy zhoršujú využiteľnosť lesných ciest na rekreáciu.

8 uzávery chodníkov a ciest bez možnosti obchádzky – v prípade nevyhnutnosti treba riešenie konzultovať z prevádzkovateľmi turistických centier.

Alternatíva2:PlošnérekreačnévyužívanielesaCieľom je umožniť návštevníkom relatívne9

22 bezpečný a bezproblémo-vý pohyb po lese mimo ciest a chodníkov. O takýto pohyb býva záujem najmä v súvislosti so zberom lesných plodov, pozorovaním živočíchov a rast-lín, fotografovaním, zberom ďalších produktov lesa (napr. samorasty), alebo športmi (napr. orientačný beh). Väčšine týchto aktivít vyhovuje les priechod-ný, bez priveľkého množstva ležiacich stromov, nie príliš hustý (teda zvyčaj-ne starší než 30 – 40 rokov) a bez nepriechodného podrastu (tŕnité a pŕhlivé rastliny). Koncentrácia vekovo „nevhodných“ porastov je nepriamo úmerná rubnej dobe (dlhšie rubné doby znamenajú väčší podiel rúbanísk aj mladých porastov), takže v rekreačných lesoch by mali rubné doby čo najdlhšie. Limi-tom je však vek, v ktorom sa lesy daného typu stávajú nepriechodné alebo ne-bezpečné. U bariér (vodné toky, mokriny, ploty ) je potrebný dostatočný počet bezpečných a pohodlných priechodov. Plošný pohyb rekreantov znamená, že požiadavky sa týkajú celých lesných pozemkov – neexistujú tu skryté miesta, na ktorých by sa mohli uplatňovať nešetrné alebo neestetické postupy. Priro-dzenosť lesa je vymedzená dvoma extrémami: prírode blízkym lesom (prírod-né lesy spravidla nie sú bezpečné) a parkovým lesom, úmyselne upraveným pre bezpečný a pohodlný pohyb, pikniky, cvičenie, oddych ap. U prirodzených lesov je cieľom udržanie ich čo najprirodzenejšieho vzhľadu a opatrenia sa sú-streďujú najmä na bezpečnosť. U lesoparkov prichádza do úvahy celá škála úprav, napr. kombinovania rôznych druhov drevín, vytvárania priehľadov, es-tetických detailov, umelých krajinných prvkov (napr. jazierka) ap.

Lesy využívané pre tento typ rekreácie by mali byť zdravé, bez suchárov ohrozujúcich návštevníkov a zhoršujúcich priaznivé pôsobenie lesa na psy-chiku. Používanie pesticídov je však v týchto územiach veľmi komplikované a stretáva sa s odporom verejnosti. Preto treba klásť zvýšený dôraz na preven-ciu premnoženia škodcov.

22Zákonolesochč.326/2005neustanovujezodpovednosťmajiteľalesazabezpečnosťnáv-števníkovlesapohybujúcichsamimo„staviebazariadení“,t.j.voľnepoplocheporastu.Bezpečnosťjevšakvzáujmeprevádzkovateľovrekreačnýchzariadení.(Trochuspornájezodpovednosťmajiteľalesavprípade,žebyzavstupdolesavyberalpoplatok,ajtotojevšakpravdepodobneriešiteľnéupozornenímnarizikov„návštevnomporiadku“územia.Otázkasivyžiadapodrobnejšieprávneanalýzy.

244

Časť 3:

Drevinové zloženie porastov môže byť rôzne, nemali by tu však prevládať druhy spôsobujúce zaburinenie porastov a nadmerný rozvoj krovitej etáže (napr. borovica lesná, breza alebo agát) a tŕnité druhy (agát). Výhodou ihlič-natých drevín je ich vyššia atraktívnosť počas zimnej sezóny. U lesoparkov je možné jednotlivé dreviny kombinovať s ohľadom na tvar, jesenné sfarbenie ap. Ak medzi podporované aktivity patrí zber lesných plodov, malo by sa udr-žať zastúpenie drevín, ktoré predmetným lesným plodom vyhovuje (napr. hríb smrekový je viazaný na smrek).

Pre podporu rekreačnej využiteľnosti porastovej plochy sú vhodné najmä nasledovné opatrenia:

9 vyhľadávanie a odstraňovanie nebezpečných suchých a nahni-tých stromov – je vhodné odstrániť všetky stromy ohrozujúce návštevní-kov, čo však je však reálne len v lesoparkoch. Inde sa treba zmerať na naj-nebezpečnejšie prípady ako sú závesy kmeňov, sucháre na frekventovaných miestach (altánky, ohniská, vyhliadky) V súčasnosti sa stáva problémom odumieranie lesa vplyvom podkôrneho hmyzu v CHÚ. Opatrenie pravde-podobne presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 znižovanie zápoja – takto je možné zmeniť charakter podrastu (napr. na trávnatý), urýchliť rozklad opadanky, zvýšiť stabilitu stromov (najmä zásahmi v mladších porastoch), vytvoriť svetlejšie a teplejšie prostredie. Mnohé typy lesa reagujú na zníženie zápoja zaburinením alebo rozvojom krovitej etáže, preto býva potrebné kombinovať ho s kosením alebo pastvou (súčasná legislatíva ju neumožňuje). Opatrenie je vhodné najmä pre parko-vé lesy a presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 vhodná časová a priestorová úprava lesa – rúbane, ale aj húštiny až žrďoviny, sú pre návštevníkov ťažko priechodné a ich priveľká koncen-trácia je nežiaduca. Preto by (v prípade vyššieho významu rekreácie) mali rozmiestnenie a veľkosť rúbanísk trvalo umožňovať prechod mimo ciest. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 odstraňovanie nepotrebných bariér – odstraňovanie starých plotov, odstraňovanie alebo úprava depónií. Opatrenie presahuje rámec bežného obhospodarovania.

9 spriechodňovanie bariér pre návštevníkov – budovanie a údržba lávok a mostíkov cez vodné toky, rebríkov cez skalné prahy, prielezov cez oplôtky, chodníkov popod elektrovody ap. Opatrenie presahuje rámec bež-ného obhospodarovania.

9 údržba a čistenie ciest a chodníkov – cesty a chodníky sú význam-né aj v tomto type rekreačného územia (uľahčujú orientáciu, pohyb menej zdatných návštevníkov).

9 spriechodňovanie okrajov lesa – tŕnité kry a hustá vegetácia sťažu-jú vstup návštevníkov z nelesných pôd do lesa a naopak. Preto je vhodné udržiavať okraje lesa zrezávaním, pasením ap. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

245


9 ponechávanie výstavkov pri obnove porastov – zvýšenie atraktivity budúcich porastov (výstavky sa vyťažia až pri nasledujúcej obnove). Opat-renie presahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na finančnú ná-ročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.

9 cielené ponechávanie esteticky pôsobiaceho mŕtveho dreva – ponechávanie hrubých územkov, úprava pňov ap. Opatrenie presahuje rá-mec bežného hospodárenia.

9 estetické úpravy zariadení, objektov a stavieb – náhrady rúrových priepustov mostíkmi, obklady betónových objektov kameňom a najmä dre-vom, obklady kovových zábradlí drevom, vhodná úprava skladov dreva, náhrada neestetických hospodárskych kopcov, značiek ap. Opatrenie pre-sahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.

9 budovanie rekreačných zariadení a objektov v porastoch – prí-strešky, altánky, bezpečné ohniská (vrátane prísunu palivového dreva), rozhľadne ap. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a, vzhľa-dom na finančnú náročnosť, by malo byť dôkladne prerokované zúčastne-nými stranami.

9 vytváranie estetických zákutí, detailov ap. – najmä v parkových le-soch. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 udržiavanie „poriadku“ v lesoch – odstraňovanie a úprava zbytkov po ťažbe,

odpadkov ap. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Príklady nevhodných opatrení sú nasledovné:

8 zalesňovanie výhľadových miest a esteticky pôsobiacich neles-ných plôch – treba sa vyhnúť necitlivému zalesňovaniu takýchto miest, vhodné je dokonca chrániť ich pred náletom drevín. Platí len pre oblasti s väčším významom rekreácie.

8 ťažba a približovanie dreva ohrozujúce návštevníkov cez víken-dy, v plnej sezóne ap. – obnovnú ťažbu je potrebné časovať do dní, keď je návštevnosť území najmenšia.

8 zakladanie porastov nevhodných pre „plošnú“ rekreáciu – plan-táže využívajúce husté spony, tŕnité dreviny, alergénne dreviny (breza, jel-ša, topoľ, brest, lieska) ap. (ZlinSka 2001).

8 používanie pesticídov a ďalších nebezpečných chemikálií – vy-konateľné len pri dočasnej uzávere územia (pesticídy môžu byť z dlhodobé-ho hľadiska nevyhnutné pre zachovanie rekreačnej funkcie).

Alternatíva3:UdržaniealebozvýšenieatraktívnostivzhľadukrajinyU tejto alternatívy je cieľom rekreačné využívanie krajiny ako celku (napr.

na turistiku), pričom les v nej predstavuje jeden z krajinných prvkov. Do väč-šiny lesných porastov návštevník priamo nevstupuje, napriek tomu však stav lesa výrazne ovplyvňuje celkovú estetiku krajiny, klímu, prašnosť a bezpeč-nosť návštevníkov (lavíny) ap. Teoreticky môže dokonca existovať krajina,

246

Časť 3:

v ktorej sa rekreanti pohybujú len po nelesných pozemkoch (cestách, riekach) a les v nej plní len estetickú funkciu. Takto pôsobia napr. rozsiahle časti lesa v chránených územiach, do ktorých je vstup zakázaný (ochrana prírody), alebo lesy oddelené od návštevníkov nejakou bariérou (napr. vodným tokom) a lesy na strmých svahoch.

Väčšinu porastov teda pozoruje návštevník len zvonku, resp. aj zvonku. Pri tomto pohľade majú význam iné vlastnosti lesa, než pri pohľade zdnu: sú-vislosť lesného krytu, priestorová štruktúra, rozmiestnenie druhov drevín, viditeľnosť rušivých prvkov. Návštevníci sú tradične veľmi citliví na viditeľné pásové ruby, na rovnomerný spon stromov, viditeľné lesné cesty, na stopy eró-zie po ťažbe dreva alebo porasty zasiahnuté požiarmi. Negatívne sú vníma-né aj odumreté porasty a kalamitné plochy, hoci tieto sú občas vyhľadávané tzv. katastrofickými turistami. Návštevníci uprednostňujú menej pravidelné okraje lesa a pozvoľnejšie prechody medzi lesom bezlesím. Všetky tieto znaky sú významné len u lesov viditeľných z turistických ciest a zariadení. U lesov pre skrytých, plne postačuje bežné hospodárenie.

Vyššie uvedené požiadavky sú viac-menej univerzálne, inak však môže byť rekreačná krajina veľmi rôzna. Za atraktívne sa tradične považujú:

_ lesoparky, resp. prímestské rekreačné lesy v okolí miest, kúpeľov a rekreačných stredísk tvoriace plynulý prechod medzi intravilánmi a voľ-nou krajinou. Zápoj lesných porastov by mal byť (aspoň na hraniciach s in-travilánmi) rozvoľnený, okraje lesa členité, rozmiestnenie jednotlivých stromov estetické. Ďalej od intravilánov sa lesom ponecháva prirodzenejší vzhľad.

_ kultúrna krajina tvorená lesíkmi, lúkami, políčkami a roztrúsenou výstavbou – v súčasnosti tento typ krajiny mizne, napriek tomu, že preň vzniklo viacero CHKO. Nároky na prirodzenosť lesov sú malé, skôr treba voliť dreviny pre danú oblasť tradičné. Hlavnými problémami sú zarasta-nie opustených poľnohospodárskych pôd a zánik tradičných stavieb. Lesné hospodárstvo môže spôsobiť napr. nadmerné poškodzovanie lúk približo-vaním dreva a neprirodzený vzhľad lesných porastov (najmä plantáží).

_ prirodzená krajina je typická pre väčšinu našich chránených území resp. horských rekreačných oblastí. Lesy tu často tvoria rozsiahle komplexy a sú dobre viditeľné z vyhliadkových bodov aj údolných ciest. Verejnosť často považuje tieto oblasti za „divočinu“ a preto býva veľmi citlivá na viditeľné príznaky obhospodarovania, ktorých „maskovanie býva v hospodárskych lesoch na strmších sklonoch obtiažne. Verejnosť zvyčajne nie je schopná rozpoznať „neprirodzenosť“ lesa, citlivá býva skôr na pásové ruby, lesné cesty, mechanizmy a „neporiadok“ po ťažbe.

Celkovo možno povedať, že pre náročnejšiu rekreáciu je vzhľadová atrak-tívnosť krajiny nevyhnutná, je však zvyčajne dosiahnuteľná ťažšie než vyhovu-júci stav lesa v okolí chodníkov a ciest (preto je aj menej bežná a návštevníkmi viac cenená). Aplikovanie uvedených opatrení môže napomôcť vytvárať priaz-nivejší obraz lesníctva u verejnosti, pričom náklady na ne sú často nižšie ako

247


náklady na ochranu prírody. Pre podporu rekreačnej atraktívnosti krajiny sú vhodné najmä nasledovné opatrenia:

9 prebudovy porastov na výberkové lesy – nevznikajú v nich väčšie odkryté plochy, takže porasty pôsobia z diaľky ako neobhospodarované. Pokiaľ cieľom prebudov nie je zlepšenie produkcie, ide o opatrenie nad rá-mec bežného hospodárenia.

9 predlžovanie rubných dôb– dlhšie rubné doby znamenajú menší ploš-ný podiel (negatívne pôsobiacich) obnovovaných porastov. Opatrenie však nesmie znížiť stabilitu a odolnosť porastov. Akékoľvek predĺženie rubných dôb nad úroveň výhodnú z produkčného hľadiska presahuje rámec bežné-ho hospodárenia.

9 obnova hospodárskych porastov účelovým hospodárskym spô-sobom – Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na jeho náročnosť by sa malo obmedziť na esteticky najvýznamnejšie po-rasty v rekreačnej oblasti. Účelový hosp. spôsob využíva nasledovné, aj sa-mostatne aplikovateľné, opatrenia:

• nepravidelné tvary rubov – popri pásoch aj kliny, lichobežníky, oválne skupiny, pásy so zvlnenými okrajmi ap. Priame línie je vhodné zosúladiť s líniami terénu (rovnobežnosť s hrebienkami a dolinkami ap.),

• zmenšovanie rubov – viac menších rubov (najmä nepravidelných) pôsobí často estetickejšie, než menej väčších,

• predlžovanie obnovnej doby – pri jednom zásahu sa odkrýva men-šia časť porastu a obnovený porast je aspoň sčasti tvorený odrastenej-šími skupinami,

• ponechávanie výstavkov – ponechané stromy alebo ich hlúčiky op-ticky rozčleňujú rúbane a dávajú im (aj následným porastom) prirodze-nejší vzhľad.

9 skracovanie pásových rubov – ruby neviesť celou dĺžkou svahu, ale rozčleniť ich na vzájomne nenadväzujúce pásy. Vyžaduje si hustú cestnú sieť. Vzhľadom na výhodnosť z hľadiska lavín a erózie ide bežné hospodá-renie (pokiaľ ho existujúca cestná sieť umožňuje, inak opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia).

9 smerovanie rubov s ohľadom na smer pohľadu návštevníkov – cieľom je, aby z cesty/chodníka nebolo nevidieť celú dĺžku rúbane. Pokiaľ trasa nevedie priamo cez rúbaň, stačí aby pás nebol na ňu kolmý. Inak je nutné zakrivenie alebo zalomenie pásu. Opatrenie presahuje rámec bežné-ho hospodárenia, nemusí však byť finančne náročné.

9 ponechávanie porastových kulís brániacich neželaným výhľa-dom – úzke kulisy stromov ponechané v blízkosti chodníkov alebo vy-hliadkových bodov môžu brániť výhľadu do rúbaní, na protisvahy rozpra-cované ťažbou ap., alebo aspoň účinok týchto pohľadov zmierniť. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

248

Časť 3:

9 uprednostňovanie prirodzenej obnovy – porasty založené priro-dzenou obnovou pôsobia prirodzenejšie a holiny sú zvyčajne zabezpečené rýchlejšie. Opatrenie je prevažne bežným hospodárením. Zákazy využiť umelú obnovu na zavádzanie produkčne výhodnejších drevín by však mali byť kompenzované.

9 používanie „bioskupín“ pri umelom zalesňovaní holín – zalesňo-vanie vo forme skupín oddelených medzerami pôsobí prirodzenejšie. Zni-žuje sa využitie porastovej plochy, nižšie sú však aj náklady na sadbový materiál a zvyšuje sa stabilita porastov. Zvyšujú sa náklady na ošetrovanie kultúr (nižšia koncentrácia prác). Opatrenie presahuje rámec bežného hos-podárenia.

Za opatrenia nevhodné z pohľadu estetiky krajiny považujeme:

8 dlhé a priame pásové ruby – verejnosť tieto ruby často považuje za „holoruby“, bez ohľadu na existenciu prirodzeného zmladenia, a vníma ich veľmi negatívne. Preto ich účinok zmierňujeme pomocou vyššie uvedených opatrení.

8 striedanie drevín v radoch, pásoch alebo ďalších pravidelných tvaroch – rovné rady alebo striedavé pásy rôznych drevín bývajú viditeľ-né ešte desaťročia po obnove. Pri obnove sa treba vyhýbať vzniku akýchkoľ-vek pravidelných tvarov a čiar.

8 zakladanie plantáží – plantáže drevín s pravidelnými sponmi a krátky-mi rubnými dobami sú v rekreačnej krajine nežiaduce (hoci pri nedostatku vhodnejších porastov bývajú aj ony rekreačne využívané).

3.3.6. Lesyaochranaprírody

Slovenská funkčná typizácia10

23 prisudzovala lesom v chránených územiach (ďalej CHÚ) „funkciu ochrany prírody“, čo však v podstate znamená len to, že daný les bol vyhlásený za CHÚ, slúžiace buď na ochranu určitých druhov v ňom žijúcich alebo na ochranu lesa samotného. V prvom prípade les ne-chráni „prírodu“ ale len konkrétne druhy, v druhom je zas správnejšie hovoriť o funkciipozemku než o funkcii lesa (pozemok je chránený kvôli ochrane les, nie naopak). Názov funkcie teda nie je ani v jednom prípade korektný. Ide však o názov na Slovensku natoľko vžitý, že ho odporúčame, aspoň dočasne, naďa-lej používať. Navyše, ochrana prírody nie je našim cieľom, je len prostriedkom na zabezpečenie určitého stavu prírody, a teda ani ona sama nie je funkciou11

24. Z antropocentrického pohľadu plnia CHÚ celkom iné funkcie, najmä funkciu kultúrnu, poznávaciu (obe súvisia s rekreáciou v CHÚ, môžu však byť reali-

23FunkčnátypizáciaLesoprojektu–ÚHÚLvoZvolenevzmysleprácePapánek1978.24Totoodrážajúnapr.ajdokumentyMCPFE,vktorýchprodukčnáfunkcia,ochrannéajsociálnefunkciemajúsvojevlastnékritériá(3,5a6),zatiaľčo„udržanie,ochranaarozvojbiodiverzity“súzahrnutédokritéria4anenazývajúsafunkcioulesa(ImprovedPan-Euro-peanIndicatorsforSustainableForestManagement,MCPFE,2002).

249


zované aj prostredníctvom dokumentárnych filmov ap.) a funkciu výskumnú. Okrem toho by mali lesy v CHÚ slúžiť ako ostrovy, z ktorých sa môžu lesné druhy opätovne šíriť do okolitej krajiny (funkcia zachovania biodiverzity).

Nedá sa všeobecne povedať, aký les je pre ochranu prírody najvhodnej-ší. Vhodné sú napr. čo najprirodzenejšia štruktúra lesných porastov, výskyt vzácnych a ohrozených druhov a najmä schopnosťsamovývoja. Existuje však mnoho výnimiek, keď si práve záujmy ochrany prírody vyžadujú iné vlastnos-ti porastov. Požiadavky súvisia najmä so základnými alternatívami ochrany a stupňom ochrany, aj tu však existujú výnimky. Jedinou relatívne univerzál-nou vlastnosťou, platnou pre všetky alternatívy ochrany, je vyrovnané za-stúpenie vývojových štádií lesa v rámci celého CHÚ. Bez neho existuje vysoké riziko jednorazového rozpadu lesa (vplyvom veku alebo škodlivých činiteľov) na ploche celého CHÚ, a pokiaľ sa v jeho susedstve nenachádza do-statok vhodných porastov, vzácne druhy nebudú mať kde prečkať nepriaznivé obdobie a šíriť späť.

Pokiaľ ide o vhodnosť ľudských zásahov, všeobecne platí, že nežiaduce sú všetky zásahy a aktivity s výnimkou tých, ktoré pomáhajú udržať lesné po-rasty v požadovanom stave. Z pohľadu realistickej ochrany prírody je väčšina lesníckych zásahov tolerovateľná až žiaduca, pokiaľ sa neprekročí intenzita, za akej dané ekosystémy vznikli.

Objednávateľom režimu hospodárenia a (v lepšom prípade) cieľového stavu lesa, sú orgány ochrany prírody. Vlastníci a užívatelia lesa budú spravidla ro-kovať len o splnení požiadaviek, nie o ich zmysle. Je však vhodné mať o cieľoch a možnostiach ochrany prírody aspoň základné vedomosti, umožňujúce tieto požiadavky pri rokovaní ovplyvniť.

Alternatíva1: PoskytnutieprostrediavybranýmdruhomPre túto alternatívu je nevyhnutné jednoznačne zadefinovať predmet

ochrany pre každé CHÚ, ktorým je jeden alebo viacero rastlinných alebo živočíšnych druhov. Obhospodarovanie lesa je potom zamerané na udržanie alebo zlepšenie tých vlastností porastov, ktoré sú pre tieto druhy potrebné. Obmedzené sú naopak zásahy, ktoré môžu spôsobiť závažné vyrušovanie ale-bo usmrcovanie chránených druhov. Obmedzený môže byť čas zásahu alebo jeho intenzita. Táto alternatíva ochrany by sa mala využívať v územiach Natu-ra 2000 vyhlásených pre ochranu jednotlivých druhov. Z našej národnej siete CHÚ sem patrí „chránený areál“. Okrem toho (teoreticky) môže byť vznese-ná požiadavka na zlepšenie podmienok pre určité druhy organizmov aj mimo CHÚ, samozrejme za primeranú úhradu.

Žiaduci stav lesa a režim obhospodarovania závisia predovšetkým od dru-hov, ktoré sú predmetom ochrany. Mnoho organizmov má požiadavky na určité drevinové zloženie, rastlinné druhy mávajú vyhranené požiadavky na množstvo svetla a teda na vek a zápoj porastov. Niektoré druhy vyžadujú pre svoju existenciu mŕtve drevo, vtáky potrebujú stromy vhodné na hniezdenie (napr. bútľavé a košaté stromy). Mnohé väčšie a pohyblivejšie druhy, vyžadujú

250

Časť 3:

pre svoju existenciu viacero typov biotopov (lesných aj nelesných) alebo rôzne vývojové fázy lesa vo vhodnom plošnom pomere12

25. U tejto alternatívy ochrany bude len zriedka vhodný bezzásahový manažment, čo v zásade uznávajú aj ochrancovia prírody.

Pre zabezpečenie ochrany druhov, ktoré sú v danom území predmetom ochrany, sú preurčitédruhyvhodné napr. nasledovné opatrenia:

9 vhodné časovanie zásahov – zásahy prípustné alebo potrebné pre za-chovanie biotopu sa časujú do obdobia (spravidla zimný polrok), v ktorom nespôsobia významné rušenie vývoja druhov, ktoré sú predmetom ochrany – toto môže niekedy znamenať značné obmedzenie (nemožnosť celoročnej práce),

9 obmedzenie intenzity zásahov na mieru, ktorá nebráni rýchlej obno-ve populácií alebo biotopov chránených druhov – zásahy sa obmedzia prí-pustným podielom z výmery, počtu stromov, zásoby ap. – nemusí vždy ísť o obmedzenie bežného hospodárenia,

9 podpora žiaduceho drevinového zloženia – podpora drevín (spravi-dla pôvodných), na ktoré je predmetný druh nejako viazaný,

9 vytváranie deficitných biotopov potrebných pre chránené druhy – napr. zalesňovaním nelesných pôd alebo naopak vytváraním čistín a rúba-nísk, premenami, prevodmi a prebudovami vybraných porastov, budova-ním umelých vodných nádrží ap.

Za nevhodné sa spravidla považujú nasledovné zásahy:

8 príliš veľkoplošné zásahy, ktoré naraz narušia príliš veľkú časť bioto-pu daného druhu a tým ohrozia jeho populáciu. Toto je zvlášť nebezpečné u malých CHÚ.

8 zbytočne rušivé a nešetrné zásahy – pokiaľ je možné vykonať rovna-ký zásah (resp. zásah s podobným výsledkom) pomocou šetrnejších a me-nej rušivých, využitie „horšieho“ variantu je nežiaduce. Niektoré moderné technológie (napr. harvestery) sú za vhodných podmienok šetrnejšie ako technológie tradičné.

8 zásadná zmena hospodárenia oproti hospodáreniu, ktorým želaný bi-otop resp. stav biotopu vznikol – biotopsaudržiavapôsobenímtýchfakto-rov,zaktorýchpôsobeniaajvznikol. Pokiaľ súčasný stav vznikol za pôso-benia človeka, je pravdepodobné, že ponechanie na samovývoj nepovedie k želanému výsledku.

8 používanie pesticídov a hnojív – v prípade potreby (pesticídy sú je-dinou možnosťou zachovania biotopu) by však výnimka mala byť možná.

25Napr.vzorovýprojektNatura2000naserverihttp://ec.europa.eu„Manažmenttetrovovi-týchvoSchwarzwalde“konštatuje,žetietovtákypotrebujúpresvojživoturčitýpodielrú-banískavenujesaichvytvoreniuvpredtýmbezzásahovejoblasti.Tentoprojektjeukážkouprístupu,priktoromnevzniklizvýšenénáklady,nakoľkosapotrebnéopatreniazaplatiliziskomzťažbydreva.

251


Alternatíva2:Základnádruhováochranamimochránenýchúzemí

Zakázané je len priame ničenie chránených druhov živočíchov a rastlín ťažbou a mechanizmami13

26. Dlhodobé udržanie týchto organizmov v danom poraste nie je priamym cieľom, ochrana však môže napomôcť ich udržaniu v širšom priestorovom rámci. Splnenie tejto požiadavky si nevyžaduje žiad-ne osobitné vlastnosti lesa, postačujú obmedzenia hospodárskych technológií a ďalších ľudských aktivít (turizmu, zberu lesných plodov ap.). Obmedziť je možné výber aktivity, jej intenzitu alebo čas vykonávania. U viacerých druhov (najmä rastlinných) nemá ich nepoškodenie ťažbou žiadny význam, pretože rubná ťažba tak či tak znamená dočasný zánik ich biotopu.

Pre zabezpečenie základnej druhovej ochrany organizmov sú pre určitédruhyvhodné napr. nasledovné opatrenia:

9 vhodné časovanie zásahov do obdobia (napr. zimný polrok), v ktorom nespôsobia významné rušenie vývoja organizmov alebo ich ničenie a po-škodzovanie – požiadavka môže znamenať značné obmedzenie (nemožnosť celoročnej práce),

9 rôzne formy priamej a nepriamej ochrany druhov – napr. označe-nie ich výskytu a následné vyhýbanie sa im počas zásahu, plašenie živočí-chov pred zásahom, používanie mechanickej ochrany (prenosné kryty) a p.

Alternatíva3:OchranavybranýchbiotopovU tejto alternatívy je predmetom ochrany lesný biotop samotný (jeden ale-

bo viacero). Malo by ísť o biotop(y) jednoznačne definovaný(é)14

27, aby pri roko-vaniach nedochádzalo k nedorozumeniam. Slovenská legislatíva donedávna tento typ ochrany nepoznala15

28, až vstupom konceptu Natura 2000 dostala ochrana biotopov jasné kontúry. Podľa smernice o biotopoch (92/43/EHS) je cieľom zabezpečiť priaznivý stav ochrany daného biotopu, t. j., aby:

1. výmera biotopu bola stabilná alebo sa zväčšovala – cieľovým stavom lesa je z tohto pohľadu les zodpovedajúci všeobecne uznávaným cha-rakteristikám daného biotopu definovaných oficiálnymi dokumentmi. Situá-ciu komplikuje otázka nižších vývojových štádií daného biotopu, t. j. či ochrana biotopov zahŕňa aj ich ochranu. Nižšími vývojovými štádiami urči-tého lesného biotopu môžu byť napr. kalamitné plochy, pioniersky les ale aj rúbaniská, kultúry a húštiny vzniknuté normálnym lesným hospodárením. pričom napr. biotopmi európskeho významu sú len niektoré z nich, iné sa po-važujú za bežné a neohrozené.

26Súčasnýzákonoochraneprírodyč.543/2002Z.z.umožňujetietodruhybežnýmobhospo-darovanímničiť,alternatíva2idetedanadrámecplatnejlegislatívy.

27Pomernejednoznačnédefinícieobsahujenapr.InterpretationManualofEuropeanUnionHabitats-EUR27(EuropeanCommission,2007)alebodefiníciePalearctichabitats(deviL-LerS,deviLLerS-TerSchuren1993)ananenaviazanéklasifikácie(napr.EUNIS).NášKatalógbiotopovSlovenska(STanOvá, vaLachOvič2002)ježiaľprílišnejednoznačnýazneužiteľný.

28NaSlovenskusmerozlišovalilenmedzidruhovouaúzemnouochranou,čobolonedostatoč-né.Pojem„územnáochrana“jepomernenejednoznačný–pomocouvyhlasovaniachráne-nýchúzemíjemožnéchrániťdruhy,biotopyaj„prírodnéprocesy“.

252

Časť 3:

Interpretačná príručka „Natura 2000 a lesy (euroPean coMMiSSion, 2003)“ v tejto súvislosti hovorí, že u lesných ekosystémov treba do CHÚ zahrnúť aj vý-vojové štádiá (prírodného aj hospodárskeho lesa), avšak pri zabezpečení viac-menej stabilnej výmery toho vývojového štádia, ktoré je predmetom ochrany (t. j. spravidla dospelého „klimaxového lesa“) spolu s primeranouvýmerou jeho nižších vývojových štádií. V hospodárskych lesoch sa táto požiadavka rieši časovou a priestorovou úpravou lesa, v CHÚ je potrebné usmerňovať vý-mery vývojových štádií tak, aby boli primerané dĺžke vývojového cyklu. Dôležité je najmä zachovanie vhodného pomeru rúbanísk alebo kalamitných plôch k výmere tých častí lesa, ktoré zodpovedajú definícii chráneného bioto-pu. Trvalá zmena chráneného biotopu na iný typ biotopu, je neakceptovateľná a to aj v prípade, že k nej dôjde prirodzene.

2. špecifická štruktúra a funkcie potrebné pre zachovanie bio-topu existovali a neboli ohrozené – V oficiálnych dokumentoch Natura 2000 zatiaľ existujú len náznaky, čo si pod „štruktúrami a funkciami“ pred-staviť (euroPean coMMiSSion, 2001). V zásade možno povedať, že štruktúrou je napr. veková a druhová štruktúra biotopu, priestorová výstavba, mikroreliéf, pokrývka pôdy ap. Funkciami sú zas napr. chemizmus pôdy, výška hladiny podzemnej vody, frekvencia a priebeh záplav, dynamika migrácie bylinožrav-cov ap. Bolo by ideálne keby charakteristiky jednotlivých biotopov obsahovali aj ich „štruktúry a funkcie“, zatiaľ však túto informáciu poskytujú len veľmi neúplne.

3. stav typických druhov biotopu bol priaznivý – cieľom je naj-mä populačná dynamika každého z týchto druhov dávajúca predpoklad, že sa druh dlhodobo udrží. Za typické druhy považujeme najmä druhy, ktoré charakterizujú daný biotop v interpretačných manuáloch, z nich najmä tzv. kľúčovým druhom (euroPean coMMiSSion, 2001), t. j. druhom významným pre biotop svojou veľkosťou alebo počtom. Pokiaľ niektoré z týchto druhov miznú, resp. dramaticky klesá ich početnosť alebo pokryvnosť, stav ochrany biotopu by sa nemal považovať za priaznivý, aj keď sa jeho výmera nezmenšuje (napr. ak z jedľových bučín mizne jedľa). U stromov, schopných zväčšovať svoj objem po mnoho desaťročí, nestačí hodnotiť ich početnosť – náhrada dospelého stro-mu desiatkami semenáčikov nie je náhradou rovnocennou. Pre zachovanie objemu biomasy v biotope je nevyhnutným predpokladom dobrý zdravotný stav drevín.

vhodným obhospodarovaním je akékoľvek, ktoré trvalo nemení typ biotopu a neznižuje jeho výmeru. Požiadavka, aby biotop mal čo najú-plnejšiu druhovú garnitúru s čo najprirodzenejšou štruktúrou a dynamikou, už presahuje rámec smernice o biotopoch. Pre výskum je žiaduce, aby do nich hospodár zasahoval čo najmenej. Obhospodarovanie by teda malo byť kompromisom medzi spomenutým minimom a maximom. Bezzásahovýre-žim je možný len v prípade, že chránený biotop je schopný „bez pomoci“ udr-žiavať stabilnú výmeru v rámci CHÚ, čo je zvyčajne možné len u klimaxových biotopov v relatívne nenarušenom prostredí. Chránia sa aj typy „polopriro-dzených“ biotopov, ktoré nie sú výsledkom prírodných procesov a nemajú

253


schopnosť samoregulácie, avšak napriek tomu sú považované za hodné ochra-ny. Takéto biotopy je možné udržiavať len hospodárením, pôsobením ktorého vznikli (euroPean coMMiSSion, 2003).

Žiaduci stav lesa závisí od jednak typu biotopu, ktorý je predmetom ochra-ny (rôzne typy lesa vyzerajú rôzne), jednak od zvoleného manažmentu (inak budú vyzerať lesy ponechané na samovývoj, inak obhospodarované porasty toho istého biotopu). Biotop však vždy musí zodpovedať svojej definícii, čiže musia byť zachované tie jeho znaky, ktoré definícia požaduje za významné. Pre zabezpečenie ochrany väčšinybiotopov, ktoré sú v danom území predmetom ochrany, sú napr. nasledovné opatrenia:

9 ochrana proti biotickým škodcom – hoci ochranári bežne považujú škodcov za prirodzenú súčasť biotopov, proti ktorej nie je potrebné zasa-hovať, ponechanie škodcov bez kontroly môže spôsobiť zhoršenie stavu ochrany viacerých biotopov. Je teda vhodné využívať všetky metódy pre-vencie a supresie škodcov, ktoré nie sú v rozpore so záujmami ochrany prírody. Požiadavka nepresahuje rámec bežného hospodárenia.

9 obmedzenie intenzity zásahov – stanoví sa prípustný podiel z celkovej výmery porastov, počtu stromov, zásoby ap. – táto požiadavka nemusí ne-vyhnutne znamenať obmedzenie bežného hospodárenia,

9 podpora žiaducich drevín – výchova, obnovné postupy a individuálna ochrana zamerané na podporu žiaducich (najmä deficitných) drevín a po-tláčanie nepôvodných drevín (najmä inváznych). Keďže podporované dre-viny nemusia byť vždy ekonomicky výhodné, môže ísť o požiadavku presa-hujúcu bežné hospodárenie.

9 podpora statickej stability stromov – hoci disturbancie menšieho rozsahu, napr. vetrom a snehom, sú prirodzenou súčasťou vývoja bioto-pov, prevencia voči nim (výchova, odluky, rozluky, spevňovacie pásy ap.) je v záujme ochrany prírody. Pokiaľ drevo z prebierok smie byť vyvezené, ide bežné hospodárenie.

9 ponechávanie dohodnutého objemu mŕtveho dreva – mŕtve drevo predstavuje „mikrobiotop“ typický pre väčšinu typov lesa, v obhospodaro-vaných lesoch je ho však spravidla nedostatok. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 ponechávanie primeraného počtu výstavkov hlavných drevín – časť lesných druhov je viazaná na staré stromy (dutiny, hrubé konáre, borka ap.), preto je vhodné pri ťažbe ponechať niekoľko stromov na hek-tár na „dožitie“. V prípade, že uhynú, zabezpečia aspoň kontinuálny prísun hrubého mŕtveho dreva do mladých porastov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 vhodná časová a priestorová úprava lesa – typ časovej a priestorovej úpravy sa bude líšiť podľa typu manažmentu:

• bežne obhospodarovaný les vekových tried – z hľadiska zacho-vania biotopov postačujúci, v určitom zmysle bezpečnejší, než mno-hé neodborné pokusy o „prírode blízke hospodárenie“. Výhodou je,

254

Časť 3:

že v prípade kalamít spravidla ostanú porasty určitého veku ušetrené (napr. mladé porasty odolnejšie voči vetru). Požiadavkou je rovnomerné zastúpenie vekových tried, inak bude výmera chráneného biotopu kolí-sať (rúbaniská a húštiny nezodpovedajú definícii biotopu).

• les vekových tried v chú (les osobitného určenia s možnos-ťou ťažby dreva) – manažment podobný predchádzajúcemu, avšak doplnený o opatrenia zamerané na rozčlenenie lesa na čo najmenšie porasty, ponechávanie mŕtveho dreva, výstavkov ap. Tento manažment nie je bežným hospodárením, mal by však byť (na základe zmlúv) mini-málnym štandardom pre všetky CHÚ, v ktorých je povolená ťažba dreva a maximálnym štandardom v CHÚ, v ktorých sprístupnenosť lesa a te-rénne pomery neumožňujú jemnejšie hospodárenie.

• skupinovito diferencovaný les – les tvorený skupinami až ostrov-čekmi (do 0,5 ha) rôzneho veku, pričom najmenej 20 % plochy vždy tvo-ria mladé skupiny odolné voči škodlivým činiteľom. Po ich odrastení do veku, v ktorom sa stanú ohrozenejšími, je potrebné vytvoriť nové mladé skupiny. Najstaršie skupiny (asi 20 % územia) sa neťažia, ale sa (ak to ich zdravotný stav umožňuje) ponechávajú na dožitie. Tento manažment presahuje rámec bežného hospodárenia. Vyžaduje si však pomerne prí-stupný terén a pomerne intenzívne a finančne náročné obhospodarova-nie.

Za nevhodné sa spravidla považujú nasledovné zásahy:

8 príliš veľkoplošné zásahy, ktoré naraz narušia príliš veľkú časť bioto-pu a tým ohrozia jeho integritu. Toto je zvlášť nebezpečné v malých CHÚ.

8 zásadná zmena hospodárenia – biotop sa udržiava pôsobením tých faktorov, za ktorých pôsobenia aj vznikol. Pokiaľ vznikol pôsobením člove-ka, je pravdepodobné, že ponechanie na samovývoj nepovedie k želanému výsledku.

8 používanie pesticídov a hnojív – v prípade potreby (pesticídy sú je-dinou možnosťou zachovania biotopu) by však výnimka mala byť možná.

Alternatíva4:Ochranasusediacichbiotopov(ochrannépásma chránenýchúzemí)

Formou ochrany prírody sú aj ochranné pásma CHÚ, ktorých pôvodne deklarovanou funkciou bola ochranavlastnéhochránenéhoúzemia pred ne-priaznivými vplyvmi okolia, mali tvoriť akýsi prechod medzi CHÚ a „voľnou krajinou“. Celkovo je však koncepcia ochranných pásiem pomerne ne-jasná, chýbajú jednotné definície a rôznia sa aj názory na ich poslanie, šírku (výmeru) a spôsob manažmentu (Martino 2001). Nie vždy je zrejmé, nakoľ-ko a prečo sa má ich manažment líšiť od manažmentu vlastného CHÚ. V ex-trémnom prípade môže v ochrannom pásme platiť rovnaký režim ako v CHÚ samotnom, čiže ide vlastne o „nenápadné“ rozšírenie územia. Pokiaľ má mať koncept ochranných pásiem zmysel, musia existovať medzi ich manažmentom a manažmentom vlastného CHÚ nejaké rozdiely, či už v uplatňovaní miernej-

255


ších obmedzení alebo v nejako prínose pre okolité komunity (napr. v ochrane pred divo žijúcimi zvieratami, škodcami šíriacimi sa z CHÚ ap.). MAB program navrhuje, že ochranné pásma by mali slúžiť ako územie pre experimenty s tr-valo udržateľným obhospodarovaním (využívaním) prírodných oblastí (UNE-SCO, 1995). Uvedené úvahy sa však týkajú skôr prípadov, keď sa CHÚ a ich ochranné pásma vyhlasujú v rozsiahlych oblastiach divočiny. V slovenských pomeroch, kde za CHÚ vyhlasujeme čiastočne zachovalú prírodu obklopenú menej zachovalým okolím, máme pri rozhodovaní o manažmente ochranných pásiem, ďaleko menšiu voľnosť.

Vzhľadom na veľkú variabilitu poslania a možných manažmentov ochran-ných pásiem, ich relatívne malý význam z pohľadu lesného hospodárstva, uvádzame na tu odporúčané aj zakázané opatrenia len rámcovo. Celkovo sú možné nasledovné objednávky na funkciu ochranných pásiem:

1. rozšírenie chráneného územia – pohyblivejším druhom nemusí stačiť malá výmera samotných „zachovalých“ CHÚ. Tu môže pomôcť napr. za-lesnenie nelesných pôd v okolí alebo udržiavanie okolitých hospodárskych lesov v želanom stave. Transparentnejšie je vyhlásiť väčšie CHÚ rozčlenené na zóny s rôznym stupňom ochrany.

2. fyzická bariéra proti nepriaznivým ľudským vplyvom – les do-káže tlmiť hluk, zachytávať znečisťujúce látky (prach, pesticídy používané na okolitých pozemkoch, výfukové plyny ap.) a odrádzať návštevníkov od pohybu mimo chodníkov. Pásy zapojených lesných porastov dokážu brániť šíreniu svetlomilných inváznych druhov do nelesných CHÚ. Želané vlast-nosti lesa v pásme závisia od toho, pred akým ohrozením treba vlastné CHÚ chrániť.

3. legislatívna bariéra proti nepriaznivým ľudským vplyvom – túto funkciu u nás plní väčšina ochranných pásiem. Predstavujú len územie, v ktorom sú určité potenciálne nebezpečné činnosti zákonom regulované a tak odsunuté od hraníc CHÚ. Žiaľ, zoznamy týchto obmedzení pre jed-notlivé stupne ochrany prírody často nezodpovedajú skutočným potrebám CHÚ. Požadovaný stav lesa nie je definovaný, jedinou podmienkou je dodr-žanie legislatívou daných obmedzení.

4. redukcia „okrajového efektu“ – okrajovým efektom nazývame ne-priaznivé javy vyskytujúce sa na hraniciach jedného ekosystému s druhým, napr. prenikanie nepôvodných druhov (napr. nelesných druhov do lesa), poškodenie stromov na porastovej stene ap. Napriek tomu, že práve toto je pôvodne zamýšľanou funkciou ochranných pásiem, dnes sa zohľadňuje pomerne zriedka. Martino napr. uvádza, že pri svojom rozbore narazil len na jeden takýto prípad. Na Slovensku tento typ pásma v podstate zo záko-na existuje v okolí maloplošných CHÚ. Lesné porasty sa v týchto pásmach zvyčajne ponechávali bez zásahu, čo uchránilo rezervácie pred „okrajovým efektom“ po dobu viacerých desaťročí, chýba však predstava ako postupo-vať ďalej, keďže obnova týchto pásiem sa stáva nevyhnutnou.

256

Časť 3:

5. ochrana okolia pred nepriaznivým vplyvom rezervácie – v prís-nom slova zmysle takéto pásmo nie je ochranou prírody, chráni naopak okolie CHÚ pred jej nepriaznivými vplyvmi. Tieto pásma môžu chrániť okolie buď reálne (pás listnatých lesov okolo smrekového CHÚ reálne bráni šíreniu podkôrneho hmyzu), alebo len vyjadrujú prevzatie záväzku správcu CHÚ za škody (napr. smrekové pásmo v okolí CHÚ nebráni šíreniu pod-kôrneho hmyzu, ale je územím, v ktorom správca CHÚ vykonáva potrebné zmluvne dohodnuté opatrenia).

Alternatíva5:„Ochranaprírodnýchprocesov“Týmto termínom sa, trochu zavádzajúco, označuje ponechávanie chráne-

ných území úplne bez zásahu, teda na vývoj riadený výlučne prírodnými pro-cesmi. Celá koncepcia je trochu sporná. Nedefinuje, ktoré procesy sa chránia (prírodné procesy prebiehajú aj v úplne umelých systémoch) – v skutočnosti sa tu „prírodné procesy“ chápu ako abstraktná suma všetkých procesov, ktoré momentálne v danom ekosystéme prebiehajú, pričom tolerované sú akékoľ-vek ich zmeny, pokiaľ k nim dôjde bez ľudského zásahu. Z hľadiska konceptu funkcií lesa je „ochrana procesov“ funkciou ešte menej, než ostatné alternatívy ochrany prírody –podmienkou tu totiž nie je dokonca ani zachovanie lesa (les môže byť „prirodzene“ nahradený iným ekosystémom).

Celá koncepcia „ochrany procesov“ je založená na predpoklade existencie prírodnej rovnováhy, ktorá by udržiavala ekosystémy lepšie ako by to dokázal človek. V skutočnosti na Slovensku táto rovnováha už dlho odráža aj vplyv lovcov, poľnohospodárov, lesníkov a ďalších exploatátorov. Za týchto vplyvov sa vytvorili biocenózy tvorené druhmi, ktorým toto spolužitie s človekom vy-hovovalo. Dnes je rovnováha ďalej ovplyvňovaná znečistením prostredia, ší-rením inváznych druhov, klimatickou zmenou ap. Je preto hazardom pridávať medzi tieto tlaky ešte aj ochranu prírody a zvyšovať tak ešte viac celkový stres, ktorému sú dnes ekosystémy vytvorené počas storočí, vystavené. Neuvážená „ochrana prírodných procesov“ v nedostatočne prirodzenej krajine často po-vedie len k redukcii biodiverzity a prírodných hodnôt bez toho, aby vytvorila hodnoty nové. Prírodné procesy nie sú samé o sebe hodnotou, prinajmenšom kým nie sú jasne definované a nie je vysvetlené, v čom ich hodnota spočíva. Nemá ani zmysel predstierať, že ponechaním časti územia na „prírodné pro-cesy“ dôjde k obnove pôvodných spoločenstiev – dôjde len k vytvoreniu novej rovnováhy, súčasťou ktorej bude okolitá ovplyvnená krajina. Napriek všetkým výhradám sa „ochrana procesov“ stáva módnou a budeme sa s ňou v najbliž-ších rokoch stretávať.

Pre zabezpečenie „ochrany prírodných procesov“ sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 žiadne opatrenia v chú – pripúšťajú sa len opatrenia mimo hraníc CHÚ zamerané najmä na udržanie alebo obnovu faktorov pôsobiacich na CHÚ (úpravy vodných tokov nad územím, odstraňovanie alebo vytváranie bariér pre určité druhy organizmov ap.).

257


Za nevhodné sa považujú nasledovné zásahy:

8 akékoľvek zásahy priamo chú, vrátane opatrení nehospodárskeho charakteru v prospech chránených druhov a biotopov. Rekreačné využíva-nie je spravidla možné.

3.3.7. Využívanielesaprepoľovnéúčely

Schopnosť lesa poskytovať prostredie poľovnej zveri (poskytovať je úkryt, potravu, miesta na zimovanie alebo hniezdenie ap.) a umožňovať jej lov na Slovensku tradične nazývame poľovnou funkciou. V minulosti bol lov zveri bežnou formou využívania prírodných zdrojov (mäsa, koží a kožušín), dnes sa však v tejto podobe vyskytuje už len v odľahlých oblastiach. Historicky posled-nou formou exploatačného lovu bol komerčný lov, ktorého cieľom bolo speňa-ženie koristi. V európskych pomeroch (MCPFE, 2003) je lov považovaný za službu, rovnocennú rekreácii alebo športovým aktivitám, pričom výhodou je, že ide službu s adresným a jednoduchým inkasovaním poplatkov. Produkcia diviny je zas považovaná za produkčnú funkciu. Táto produkcia však nikdy nemôže byť ekonomicky natoľko významná ako produkcia dreva, s ktorou je v rozpore (škody zverou). Preto zaradenie lesa do kategóriu „pre produkciu diviny“ je skôr teoretické. Produkcia diviny býva efektívna skôr na nelesných plochách (farmy na produkciu diviny).

Vzhľadom na rozmanitosť nárokov jednotlivých druhov zveri, ako aj roz-manitosť požadovaných spôsobov lovu, nie je možné všeobecne stanoviť, aké vlastnosti má „poľovný les“ mať. Poľovná zver zväčša nie je špecializovaná na nejaké konkrétne lesné spoločenstvo, viaceré druhy dokonca ani nie sú na les nejako silno viazané, a sú schopné existovať aj v nelesných biotopoch. Les potrebujú najmä ako úkryt (pred predátormi, dažďom a vetrom). Nároky po-ľovníka bývajú tiež rôznorodé: rekreačný lov je možný v rozmanitej krajine, lesnou „divočinou“ počnúc, parkovou a poľnohospodárskou krajinou končiac.

„Poľovná funkcia“ je komplexnou funkciou, ktorá využíva viaceré vlastnosti a vplyvy lesa. Významná je napríklad lesná mikroklíma, ktorá poskytuje zveri priaznivejšie prostredie počas mrazov, víchric alebo horúčav a napomáha di-verzifikovať zdroje potravy (v lese a na lesných okrajoch sa potrava vyskytuje v inom čase, než v bezlesí, rastú tu iné druhy rastlín, zdrojom potravy sú aj semená lesných drevín). Niektoré druhy poľovne významných vtákov hniezdia na stromoch. Poľovníkovi poskytuje les najmä esteticky príťažlivé prostredie pre jeho záľubu, umožňujúce „zaujímavý“ a primerane náročný lov.

Poľovná funkcia vzniká až vtedy, keď vznikne požiadavka zver loviť. Lov je možné aj zakázať, treba si však uvedomovať, že dopady tohto zákazu na stav lesa je ťažké predvídať. Je pravdepodobné, že nejaká forma reguláciestavovzveri, s ohľadom na škody na lesoch a poľnohospodárskych kultúrach, prípad-ne s ohľadom na jej strety s človekom, by musela byť zachovaná aj v prípade zákazu výkonu tradičného poľovníctva.

258

Časť 3:

Poľovnú funkciu nie je možné označiť za verejnoprospešnú. V zásade ide skôr o záujem určitej, nie príliš početnej, skupiny obyvateľstva, ktorá je ochot-ná za realizáciu tohto záujmu platiť. Za príspevok pre spoločnosť možno ozna-čiť reguláciu populácií poľovnej zveri, čiže druhov, ktoré by sa potenciálne mohli stať významnými škodcami a vynucovať si opatrenia, ktoré by tiež zna-menali náklady. Nájomné revírov a ďalšie platby sú príspevkom k ekonomickej životaschopnosti lesného hospodárstva.

Poľovníctvo možno z pohľadu lesného hospodárstva v zásade rozdeliť na dva základné typy: na lov zveri vo voľnej krajine a chov a lov zveri vo zverni-ciach a bažantniciach:

Alternatíva1: LovzverivovoľnejkrajineTúto funkciu plní väčšina lesov Slovenska, výnimkou sú len lesy v piatom

stupni ochrany prírody a lesy v blízkosti ľudských obydlí, v ktorých je lov za-kázaný, hoci aj z nich zver zvyčajne migruje aj do miest, kde je jej lov možný. Poľovníci kladú na tieto lesy v podstate tri základné požiadavky: dostatočné stavy aspoň jedného druhu poľovnej zveri, možnosť poľovať s čo najmenej ob-medzeniami, príjemné prostredie pre pobyt a lov.

Zvyšovanie stavov zveri vo voľnej krajine je obmedzené úživnosťou les-ných biotopov. Neprirodzené zvyšovanie stavov bylinožravcov (potláčaním predátorov a prikrmovaním) zvyšuje škody na lesných porastoch. Preto je mimo zverníc nutné stavy zveri prísne regulovať, čo znižuje možnosti rozvoja poľovníctva. Normálne obhospodarované rovnoveké lesy sú pre raticovú zver (a následne jej predátorov) vhodným prostredím. Rúbaniská zvyčajne posky-tujú viac potravy než zapojené lesy, húštiny zas poskytujú ideálne možnosti úkrytu.

možnosť poľovať je daná najmä legislatívou a spôsobom organizovania poľovníctva. Čiastočne môže byť obmedzená inými formami využívania lesa, najmä rekreáciou a ochranou prírody. Pohyb rekreantov znemožňuje lov zveri kvôli potrebe dodržiavať zásady bezpečnosti a čiastočne aj vyrušovaním zveri. Zákon o ochrane prírody zakazuje lov zveri v piatom stupni ochrany, čo spô-sobuje určité problémy. Zver často vyhľadáva CHÚ s týmto stupňom ochrany (zvyčajne ide o malé územia) ako zóny pokoja, čím ich nadmerne poškodzuje.

Požiadavky poľovníkov na stav lesa sú v zásade podobné požiadavkám re-kreantov – aj u nich nájdeme rozdiely v preferovanom type krajiny od lesopar-kov až po krajinu blízku divočine. Nároky na estetiku krajiny sú však, vzhľa-dom na hlavný predmet záujmu, nižšie než u rekreantov. Celkovo vyhovujú takmer všetky typy lesov, určitou výnimkou sú lesy s nepriechodnou krovitou etážou. Aj v takýchto lesoch je však možné budovaním chodníkov a posedov urobiť lov zveri možným. Ich budovanie si spravidla realizujú jednotlivé po-ľovné združenia a preto ho nezaraďujeme medzi lesnícke opatrenia uvádzané nižšie.

Pre podporu poľovnej funkcie lesov vo voľnej krajine sú vhodné nasledovné opatrenia:

259


9 udržiavanie schválených normovaných kmeňových stavov zveri a jej vhodnej vekovej a pohlavnej štruktúry – optimalizácia stavov zveri s ohľadom na úživnosť revírov (konôPka, J. akol. 2006) je základným opatrením pre zabezpečenie koexistencie poľovníctva a lesného hospodár-stva. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov, patrí medzi zá-konné povinnosti užívateľa poľovného revíru.

9 ochrana nárastov a kultúr proti zveri – mechanická a chemická ochrana terminálnych púčikov, rázsochy, oplocovanie kultúr a nárastov, je v zásade súčasťou bežného hospodárenia. Za zvýšené náklady, spôsobené úmyselne vysokými stavmi zveri, by však mala prislúchať osobe zodpoved-nej za ochranu lesa kompenzácia.

9 ochrana kmeňov cieľových stromov – mechanická alebo chemická ochrana kmeňov atraktívnych pre zver, je v zásade súčasťou bežného hos-podárenia. Zvýšené náklady, spôsobené úmyselne vysokými stavmi zveri, by však mali byť kompenzované.

9 zakladanie a udržiavanie lúčok a políčok pre zver – cieľom opatre-nia je zvýšiť úživnosť lesných komplexov. Vzhľadom na zníženie produkč-nej plochy porastov toto opatrenie jednoznačne presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 vnášanie plodonosných drevín do porastov – bohato plodiace dre-viny ako pagaštan konský a ovocné stromy zvyšujú úživnosť revírov. Opat-renie môže byť v rozpore so zákonom o ochrane prírody a presahuje rámec bežného hospodárenia.

9 prezimovacie obory pre zver – k najväčším škodám na lesných poras-toch dochádza v zimnej sezóne, takže je vhodné vyčleniť na jej prezimova-nie dostatočne veľké obory, v ktorých sa prikrmuje. Zver sa sem v jesen-ných mesiacoch musí nalákať alebo natlačiť. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva.

9 prikrmovanie zveri v zimnom období – s cieľom znížiť tlak zveri na lesné porasty. Pri neprimeranej intenzite však toto opatrenie nadmerne zvýšije stavy zveri. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov, patrí medzi zákonné povinnosti užívateľa poľovného revíru.

9 podpora pestrého drevinového zloženia porastov – porasty s pes-trejším drevinovým (vrátane drevín ako rakyta, osika, cenné listnáče) zlo-žením poskytujú lepšie potravné možnosti pre zver. Zvyšovanie pestrosti nad zastúpenia stanovené rámcovým plánovaním presahuje rámec bežné-ho hospodárenia.

9 spiľovanie ohryzových drevín v zimnom období – spiľovanie star-ších rakýt, osík ap. sprístupní zveri ich korunovú časť. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za nevhodné považujeme nasledovné opatrenia:

9 budovanie lesníckych stavieb a zariadení, ktoré môžu spôsobiť usmrtenie alebo zranenie zveri, resp. znemožniť jej prirodzený

260

Časť 3:

pohyb – nevhodné zariadenia na lesných skladoch, protipožiarne nádrže ap. môžu ohroziť poľovnú zver.

Alternatíva2:Chovalovzverivozverniciach(resp.bažantniciach)Táto alternatíva umožňuje, pomocou úpravy lesných porastov a opatrení

zameraných na zlepšenie úživnosti, udržať stavy zveri na výrazne vyššej úrov-ni než vo voľnej krajine. Nelesné ekosystémy sú spravidla schopné každoroč-ne vyprodukovať viac potravy pre zver než lesné ekosystémy. U lesov veľkú časť nadzemnej biomasy tvorí drevo, ktoré je ako potrava pre poľovnú zver nevhodné. V prezverených oborách (zapojené porasty) časom dochádza k re-dukcii bylinného podrastu lesov, čím sa ich úživnosť ďalej znižuje. Les v obo-rách teda slúži a skôr ako ochrana zveri pred vyrušovaním, slnkom či vetrom – kvôli potrave je vhodnejšie ponechať ich časť ako lúky, políčka rôznych plodín, ohryzové políčka ap. Kompromisným riešením je udržiavanie nezapojených porastov umožňujúcich rozvoj bohatého trávnatého a bylinného podrastu, čím vznikajú „pastevné lesy“.

Zvernice sú skôr umelou súčasťou krajiny. Ich ploty sú bariérou pre pohyb živočíchov, zver v nich nie je zdrojom potravy pre šelmy, takže tieto si musia hľadať potravu mimo nich. Rovnako sú ich plochy nedostupné pre rekreáciu obyvateľstva. Preto k ich zakladaniu treba pristupovať citlivo. Z pozitív zver-níc a bažantníc treba vyzdvihnúť ekonomickú efektívnosť a zníženie škôd zve-rou mimo zverníc. Pre podporu poľovnej funkcie lesov v uznaných zverniciach a bažantniciach sú vhodné nasledovné opatrenia:

9 ochrana nárastov a kultúr proti zveri – mechanická ochrana seme-náčikov a sadeníc, oplocovanie častí obory s cieľom umožniť obnovu les-ných drevín, je súčasťou starostlivosti o zvernicu, náklady znáša jej správ-ca.

9 ochrana kmeňov cieľových stromov – mechanická ochrana kmeňov atraktívnych pre zver. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a ná-klady naň znáša jej správca.

9 zakladanie a udržiavanie lúčok a políčok pre zver – s cieľom zvý-šiť úživnosť lesných komplexov pre zver. Vhodné je pravidelné dosievanie nutrične hodnotnejšími druhmi tráv. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.

9 zakladanie a udržiavanie ohryzových plôch – ide o menšie plochy húštin atraktívnych pre ohryz zverou, napríklad rôznych druhov vŕb, osiky, jaseňa ap. Ich odrastanie je možné len za ochrany oplotení, po narastení do požadovanej výšky sa oplotenie dočasne otvorí a umožní zhryzenie väčši-ny biomasy. Regenerácia prebieha výmladkami. Opatrenie je súčasťou sta-rostlivosti o zvernicu a náklady naň znáša jej správca.

9 vnášanie plodonosných drevín do porastov – bohato plodiace dre-viny ako pagaštan konský, ovocné stromy, niektoré druhy dubov ap. zvyšu-jú úživnosť zvernice. Opatrenie je súčasťou starostlivosti o zvernicu a ná-klady naň znáša jej správca.

261


9 prikrmovanie zveri – pomocou budovania vhodných zariadení zdra-votne nezávadným krmivom. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov.

9 vnášanie drevín potrebných pre určité druhy zveri – napríklad ihličnanov pre „hradovanie“ bažantov, drevín vhodných pre vytĺkanie pa-rožia ap. Opatrenie nie je súčasťou obhospodarovania lesov.

Za nevhodné považujeme všetky opatrenia, ktoré sú v rozpore s poslaním zvernice.

3.3.8.Produkciadrevaanedrevnýchproduktov

Schopnosť lesa trvalo produkovať tovary, o ktoré má spoločnosť záujem, najmä drevo, ale aj viaceré nedrevné produkty, napr. divinu, kože zvierat a trofeje, lesné plody, kedysi aj stelivo pre dobytok ap., tradične nazývame pro-dukčnou funkciou. V dnešnej dobe na Slovensku chápeme túto funkciu najmä ako drevoprodukčnú, a vzhľadom na stav a možnosti našich lesov, neočakáva-me v tomto chápaní v dohľadnej dobe zmenu.

Hoci „produkčná funkcia“ býva zvyčajne stavaná do protikladu k ostatným funkciám a nepredpokladá sa za verejnoprospešnú, zo širšieho pohľadu aj na nej spoločnosť záujem má. Je napríklad významné, že výrobky z dreva sú „ekologickejšou“ alternatívou k porovnateľným výrobkom z iných materiálov, pretože „výroba“ dreva je šetrnejšia k životnému prostrediu, drevo je obnovi-teľnou surovinou, predstavuje ľahko spracovateľný odpad, produkcia dreva poskytuje zamestnanosť vidieckym komunitám ap. Záujmom spoločnosti teda nie je všeobecné potláčanie využívania dreva (hoci napr. v CHÚ sa to deje), ale skôr minimalizácia konfliktov medzi produkčnou funkciou a „verejnoprospeš-nými“ funkciami. Celospoločenským cieľom aj čo najefektívnejšie využí-vanie produkčného potenciálu lesov – lesná pôda, resp. les sú príliš vý-znamnými prírodnými zdrojmi na to, aby sa ich potenciálom plytvalo.

Spoločenským záujmom je aj produkcia nedrevných produktov, najmä diviny, trofejí a lesných plodov. Tieto sú však alternatívou k produkcii dreva len vtedy, keď ich hodnota, presiahne hodnotu produkcie dreva. Inak je ich produkcia len určitým bonusom k produkcii dreva alebo k mimoprodukčným funkciám. Na Slovensku v podstate nepoznáme nedrevný produkt, ktorý by, pri súčasných cenách, čo len vzdialene konkuroval výnosom z dreva. V stredo-morskej oblasti je takýmto produktom napr. korok, ktorého hodnota presahuje hodnotu produkcie dreva na danom stanovišti (BorgeS akol. 1997). Z uvede-ných dôvodov tu neuvádzame žiadnu alternatívu produkčnej funkcie lesov za-meranú na nedrevné produkty.

Tradične sa predpokladá, že pre všetky hospodárske lesy existuje univerzál-ny produkčný cieľ – produkcia čo najhodnotnejších sortimentov dreva. Naše hospodársko-úpravnícke plánovanie sa oddávna snaží takýto cieľ podporovať, často bez ohľadu na stav porastov a záujem vlastníka. Popri tom sa predpokla-

262

Časť 3:

dá, že takéto hospodárenie bude prospešné aj z pohľadu mimoprodukčných funkcií. V skutočnosti existujú najmenej štyri alternatívy využívania pro-dukčnej schopnosti lesa, oddávna neoficiálne a „z nevyhnutnosti“ využívané.

Alternatíva1:Maximálnaobjemováprodukciabiomasyalebomenej

náročnýchsortimentovpričonajkratšejrubnejdobePre tento typ produkcie sa využívajú plantáže rýchlorastúcich drevín. Cie-

ľovými sortimentmi sú zvyčajne vláknina, palivové drevo, alebo štiepky. Rub-ná doba je optimalizovaná na objemovú produkciu. U nás sa pre tento účel využívajú najmä klony euroamerických topoľov, objavujú sa aj pokusy s agá-tom. V zahraničí sa využíva podstatne širšia škála drevín, vrátane geneticky modifikovaných vŕb a introdukovaných drevín. U nás zatiaľ málo využívanou možnosťou je pestovanie domácich drevín (smreka, borovice ap.) so skrátený-mi rubnými dobami, zamerané na sortimenty tenších hrúbok bez dôrazu na kvalitu.

Limitujúcim faktorom tohto typu produkcie je produkčná schopnosť pôdy, ktorá je tu vystavená zvýšenému odčerpávaniu živín a má kratší čas na regeneráciu zvetrávaním. Preto tu vzniká potreba hnojenia (laBrecque, teo-doreScu 2003), ktorá v lesníctve nie je bežná. Výhodami sú rýchla návratnosť investícií a nižšie riziko poklesu dopytu po cieľovom sortimente, ako aj relatív-ne nízke náklady na pestovanie. Nevýhodou je slabšie plnenie viacerých mimoprodukčných funkcií, problémy sú s biodiverzitou, estetikou poras-tov, vodoochrannou funkciou ap. Zvlášť nebezpečné môže byť pestovanie in-váznych drevín (napr. agáta), ktoré sa môžu z novo založených plantáží šíriť do okolia. Z tohto pohľadu sú výhodnejšie dreviny, ktoré sa samovoľne nešíria (napr. klony topoľov). Na druhej strane, aj tie najintenzívnejšie obhospodaro-vané plantáže plnia niektoré mimoprodukčné funkcie, napr. viazanie uhlíka, hydrické funkcie ap. Keďže sa však na ne pri obhospodarovaní neberie osobit-ný ohľad, navrhujeme nepovažovať plantáže za polyfunkčné lesy.

Táto alternatíva produkcie vyhovuje viacerým spoločenským záujmom, potrebe využívania obnoviteľných zdrojov surovín a energie alebo potrebe znižovania závislosti na menej udržateľných zdrojoch a importoch. Na druhej strane je tu vždy potrebné minimalizovať určité konflikty s inými záujmami. Zakladanie plantáží by sa malo posudzovať odborne a na úrovni krajinnéhoplánovania. Pre minimalizáciu dopravných nákladov je vhodné, aby plantá-že boli zakladané v blízkosti spracovateľských kapacít. Vhodné sú lokality, na ktorých je využívanie mimoprodukčných funkcií nevýznamné. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme tento typ produkcie zo strany štátu ne-podporovať, čo však nevylučuje možnosť ich podpory z iných dôvodov.

Všetky nasledujúce opatrenia na podporu objemovej produkcie môžeme v zmysle súčasného zákona o lesoch považovať za „bežné hospodárenie“. Pre maximalizáciu objemovej produkcie nenáročných sortimentov dreva sú vhod-né nasledovné opatrenia:

263


9 výber vhodnej dreviny – drevina s dostatočnou produkciou a odolnos-ťou je nevyhnutným predpokladom ekonomickej efektívnosti plantáží. Vý-ber dreviny zvyčajne má negatívnedopadynaniektoréfunkcie, vylučuje sa najmä s ochranou biodiverzity.

9 hnojenie – kratšie rubné doby a využívanie neobvykle veľkej časti bio-masy, zvyšujú riziko vyčerpania pôdy, čo sa dá jedine hnojením. Hnojenie spravidla má negatívnedopadynaniektoréfunkcie, najmä na ochranu vôd a biodiverzity.

9 ochrana proti škodcom (vrátane chemickej) – monokultúry sú často náchylné na premnoženie biotických škodcov. Používanie pesticídov môže mať negatívnedopadynaviaceréfunkcie, napr. na ochranu vôd, bi-odiverzity, rekreačnú funkciu ap.

9 používanie herbicídov – je potrebné pri obnove sadenicami, u obnovy výmladkami alebo odrezkami nie je spravidla potrebné. Opatrenie má ne-gatívnedopadynaniektoréfunkcie, najmä na ochranu vôd a biodiverzity.

9 kvalitné sprístupnenie a rozčlenenie porastov – je nevyhnutné pre využívanie mechanizácie. Opatrenie má negatívne dopady na niektoréfunkcie, najmä na estetickú a rekreačnú, čiastočne aj na ochranu pôdy ap.

9 potláčanie spodnej etáže – samovoľne vznikajúca spodná etáž prekáža pri využívaní mechanizmov a bráni obnove, preto by mala byť v požadova-nom čase odstraňovaná.

9 zavlažovanie – nároky drevín na vodu môžu vyššie, než je schopné napl-niť stanovište. U nás sa zatiaľ zakladanie takýchto plantáží nepredpokladá, v budúcnosti (v súvislosti so zmenami klímy) sa však môže zavlažovanie ukázať ako potrebné.


8 nadmerné utláčanie pôd mechanizmami – používanie nevhodných mechanizmov môže spôsobiť utlačenie pôdneho zvršku a tým zhoršenie vlastností pôdy.

Alternatíva2:Produkciacennýchsortimentovoptimalizovaná

namaximálnuhodnotuPre tento typ produkcie sa dajú využiť porasty stanovištne pôvodných aj

nepôvodných drevín, pokiaľ sú schopné poskytovať cennejšie sortimenty dre-va. Potrebné je tu dostatočné zastúpenie takýchto drevín a kvalitná výchova porastov. Rubná doba sa optimalizuje na maximálnu výťažnosť sortimentov a na bezpečnosť produkcie (ak je pridlhá, môže dochádzať k stratám pri ka-lamitách). V praxi sa kvôli zjednodušeniu často paušálne používajú rubné doby 100 – 120 rokov. Na Slovensku sa tento typ produkcie dodnes považuje za štandard podporovaný hospodársko-úpravníckym plánovaním, zvyčajne v kombinácii s nasledujúcou alternatívou (od polovice 20. stor. sa začal klásť dôraz na mimoprodukčné funkcie lesa).

264

Časť 3:

Spoločenským záujmom je tu podpora pestovateľsky náročnejšej produk-cie (vyššia potreba kvalifikovanej pracovnej sily v lesníctve) s následnou vyš-šou pridanou hodnotou v drevospracujúcom priemysle. Z hľadiska mimopro-dukčných funkcií ide v podstate o polyfunkčné lesy sprioritouprodukčnejfunkcie. Jediným rozdielom oproti „úmyselne polyfunkčným“ lesom je, že mi-moprodukčné funkcie sú len externalitou, z čoho vyplývajú niektoré odlišnosti (drevinové zloženie porastov nemusí byť prirodzené, naopak, cieľom môže byť pestovanie „ekonomických“ drevín, napr. smreka alebo borovice). Patrí sem väčšina našich kvalitnejšie pestovaných smrekových alebo borovicových mo-nokultúr. Typ produkcie sa však dá využiť aj pre kvalitné porasty s prirodze-ným drevinovým zložením. Napriek tomu, že mimoprodukčné funkcie tu nie sú cieľom, zasluhuje si tento typ produkcie lesov určitú podporu zo stra-ny štátu, najmä z dôvodu zvýšených rizík (dopyt po cieľových sortimentoch môže počas rubnej doby zaniknúť16

29, dlhá rubná doba zvyšuje pravdepodob-nosť kalamít a riziko nedosiahnutia produkčných cieľov), pomalej návratnosti investícií a pomerne vysokých nákladov na zakladanie a výchovu porastov.

Pre maximalizáciu hodnotovej produkcie kvalitných sortimentov dreva sú vhodné prakticky všetky opatrenia a metódy tradičnéhopestovania,ochranyaťažbylesa, ide teda o bežné hospodárenie. Sú to najmä:

9 výber vhodných drevín – potrebná je aspoň jedna drevina schopná poskytnúť trhom žiadané sortimenty, dostatočne odolná. Vzhľadom na bezpečnosť produkcie a možné výkyvy trhu sú však výhodnejšie zmieša-né porasty pozostávajúce z niekoľkých ekonomických (smrek, borovica) a „výplňových“ drevín. Nepôvodné dreviny môžu mať negatívnedopadynaniektoréfunkcie, napr. na ochranu biodiverzity.

9 správne stanovenie rubnej doby – s ohľadom na maximálnu výťaž-nosť sortimentov a minimalizáciu rizika. Výhodnejším ukazovateľom ako rubná doba je cieľová hrúbka d

1,3 pre cieľové dreviny, v súčasnosti však na

Slovensku chýbajú metodické postupy pre jej stanovenie a nie je dostatočne zakotvená v legislatíve.

9 výchova porastov zameraná na kvalitu a stabilitu – štandardné vý-chovné postupy sú z pohľadu dnešnej ekonomiky príliš nákladné, preto je potrebné hľadať rozumný kompromis medzi kvalitou produkcie a minima-lizáciou nákladov, napr. výchovu len cieľových stromov.

9 potláčanie inváznych a „plevelných“ drevín – tieto dreviny sa často agresívne šíria aj v predrubných porastoch, čím sťažujú neskoršiu obnovu. Preto je ich potrebné priebežne potláčať už v priebehu výchovy.

9 zakladanie a udržiavanie spevňovacích prvkov – v prípade, že z dô-vodu produkčného cieľa sú porasty menej stabilné, je potrebné ich stabili-tu zvýšiť spevňovacími prvkami ako sú rebrá, odluky, rozluky, zapláštené okraje porastov ap.

29Napr.voVeľkejBritániinájdememnoholesov,ktoré„prežili“ichpôvodnýúčel,akosúprestarnutétopoľovéplantážepôvodneurčenéprezanikajúcizápalkárenskýpriemyselalebo200ročnédubinypôvodnevysadenéprestavbudrevenýchlodí.Podobnejemožné,žezbytočnýmisastanúajvsúčasnostizakladanéenergeticképorastyap.(Marren1990).

265


9 ochrana proti škodcom – biotickí škodcovia dokážu znehodnotiť pro-dukciu alebo ohroziť dosiahnutie produkčného cieľa. Preto je nevyhnutné štandardné dodržiavanie zásad preventívnej ochrany a porastovej hygieny, vrátane nevyhnutného použitia pesticídov. Časť opatrení môže mať nega-tívnedopadynaniektoréfunkcie, najmä ochranu prírody a vodoochrannú funkciu.

9 kvalitné sprístupnenie a rozčlenenie porastov – kvalitná výchova je nemysliteľná bez dokonalého sprístupnenia a rozčlenenia porastov, čo môže mať negatívnedopadynaniektoréfunkcie, najmä na estetickú a re-kreačnú, resp. na ochranu prírody.


8 nedodržiavanie alebo zmeny cieľov výchovy – napr. prebierky ne-smerujú k cieľu, s ktorým boli porasty zakladané, pôvodne podporované dreviny sa neskoršími zásahmi likvidujú, prebierky zamerané na okamžitý zisk ťažbou najkvalitnejších stromov.

8 poškodzovanie zostávajúcich stromov pri prebierkach a obnove – poškodené kmene a koreňové nábehy spôsobujú rozvoj hniloby a násled-né zníženie kvality produkcie,

8 pripustenie nežiaducej prirodzenej obnovy – napr. „plevelných“ drevín alebo výmladkovej obnovy, kvôli okamžitému ušetreniu nákladov na úkor budúcej kvality.

8 nadmerné utláčanie pôd mechanizmami – používanie nevhodných mechanizmov môže spôsobiť utlačenie pôdneho zvršku a tým zhoršenie vlastností pôdy.

Alternatíva3:Maximálna(hodnotová)produkciadosiahnuteľná priuspokojivomplnenívybranýchmimoprodukčných

funkciíCieľom je kompromis medzi kvalitou a zabezpečením požadovaného „ba-

líka“ mimoprodukčných funkcií, potrebný napr. pre hospodárske lesy v CHÚ, rekreačných oblastiach, väčšinu lesov osobitného určenia, a pre dostatočne produktívne ochranné lesy. Spoločenským záujmom je plne alebo čiastočne fi-nancovať zabezpečenie požadovaných mimoprodukčných funkcií produkciou dreva.

Požadované vlastnosti lesa vyplývajú z „balíka“ požadovaných funkcií. Ur-čia sa analýzou požiadaviek vyplývajúcich z jednotlivých funkcií a nájdením prijateľného kompromisu. Najčastejšie to budú porasty s prirodzeným drevi-novým zložením, s pomerne dlhými rubnými dobami umožňujúcimi dopesto-vanie hrubších sortimentov. V mnohých prípadoch sa tieto lesy nemusia líšiť od lesov pestovaných kvôli produkcii cenných sortimentov. Obmedzené je po-užívanie menej šetrných technológií a budovanie ciest. Ťažba dreva je mož-ná len v rozsahu a spôsobom, ktoré neohrozia plnenie požadovaných funkcií (podrastový alebo účelový hosp. spôsob). Podpora niektorých funkcií si vy-

266

Časť 3:

žiada koordináciu na úrovni väčších územných celkov, napr. povodí, rekreačných oblastí, zverníc ap.

Hlavným cieľom hospodárenia nie je produkcia, tým je zákonom alebo kontraktom daná povinnosť zabezpečiť „balík“ z mimoprodukčných funkcií, čo obmedzuje hospodárenie. Ide teda o „úmyselne polyfunkčné“ lesy, ktoré si plne zasluhujú podporu zo strany štátu, aj keď je využívanie produkcie (resp. jej časti) umožnené. Podpora by mala kompenzovať aspoň preukáza-teľné zvýšenie nákladov vyplývajúce z obmedzení alebo realizácie opatrení. Vhodné sú nasledovné opatrenia:

9 výber vhodných drevín – prvoradým kritériom sú požiadavky vyplý-vajúce z „balíka funkcií“. Často to bude prirodzené drevinové zloženie, existujú však aj funkcie s požiadavkami opačnými. Prímes ekonomických drevín do rozsahu 10-20 %, pestovaná ako cieľové stromy, smie mať nega-tívnedopadynaniektoréfunkcie, nesmie však ísť o funkcie z vybraného „balíka“. Nejde o bežné hospodárenie.

9 obnova porastov – s ohľadom na požadovanú druhovú a priestorovú štruktúru porastov.

9 výchova porastov – výber spôsobov a technológií závisí od požadova-ných funkcií. Pokiaľ z nich nevyplývajú osobitné požiadavky, prioritu má statická stabilita stromov a kvalita produkcie,

9 správne stanovenie rubnej doby – ohľad sa berie na požadované funk-cie, až následne s ohľadom na produkciu, čo presahuje požiadavky bežného hospodárenia.

9 ochrana proti škodcom – nevyhnutné je štandardné dodržiavanie zá-sad prevencie a porastovej hygieny. Uprednostňujú sa metódy neohrozujú-ce požadované funkcie.


8 použitie technológií nevhodných z hľadiska požadovaných funk-cií – viaceré funkcie vyžadujú používanie šetrných technológií,

8 neproporcionálne vysoký podiel obnovovaných porastov – sú-hrnná výmera obnovovanej plochy nesmie spôsobiť zhoršenie plnenia po-žadovaných funkcií v rámci oblasti (vodná bilancia a biodiverzita).

8 poškodzovanie zostávajúcich stromov pri prebierkach a obnove – mechanicky poškodené kmene a koreňové nábehy znižujú odolnosť po-rastov a kvalitu produkcie.

Alternatíva4:Málointenzívnepestovanielesapriminimálnych

nákladochPrincípom tohto typu využívania produkčnej schopnosti lesa je „nenáročná

produkcia“ pri veľmi malých prevádzkových nákladoch, vďaka čomu sú takéto lesy dlhodobo ziskové. V praxi sú to prevažne porasty, ktoré vznikli ako od-poveď prírody na dlhoročne uplatňované neodborné hospodárenie. Ide buď

267


o výmladkové porasty, alebo porasty drevín ľahko sa zmladzujúcich (tzv. ple-velné dreviny ako hrab, agát, dub cerový ap.).

Nepatrné náklady na zakladanie (samovoľná obnova) a pestovanie (žiad-na výchova a ochrana) tu kompenzujú nedostatočné využívanie produkčného potenciálu stanovišťa. Existuje tu riziko postupnej degradácie porastov (výni-močne aj s dopadom dopady na ostatné funkcie). Nevýhodou je malá potreba kvalifikovanej práce. Produkciou je najmä palivové drevo a vláknina. Stabilita porastov je spravidla dobrá. Protierózna funkcia, hydrické funkcie ap. sú tý-mito porastmi zabezpečené viac-menej rovnako ako inými typmi lesa. Ceriny, výmladkové dubiny ap. vyhovujú aj ochrane prírody. Problematickou je v zá-sade len produkčná funkcia, paradoxne však nie pre vlastníka lesa.

Hoci sa moderné lesníctvo oddávna snažilo tento spôsob využívania lesa potláčať, v mnohých regiónoch má tradíciu a obyvateľstvo nemá motiváciu sa ho vzdať. Za socializmu boli centrálne presadzované značne nákladné prevody a premeny „máloproduktívnych lesov“, žiaľ, často bez adekvátneho výsledku. Neskôr zas existovala snaha prehlásiť regióny s týmto typom hospodárenia za „marginálne oblasti“ a tým vlastne ich málo intenzívne obhospodarovanie „legalizovať“. Spoločnosť by mala mať záujem na rekonštrukciách málopro-duktívnych porastov, tento záujem je však, napr. počas recesie trhu s drevom, pomerne nízky a limitovaný dostupnosťou finančných prostriedkov. Prevody majú význam len v prípadoch, keď sú úspešne zvládnuté. Ich rozsah preto musí byť plánovaný realisticky, inak ide o plytvanie prostriedkami a zbytočné negatívne dopady na mimoprodukčné funkcie lesov (vo výmladkových lesoch napr. prežíva pôvodný genofond, ktorý je prevodmi ohrozený). Reálnym zá-ujmom je teda skôr pomalé a lacné zlepšovanie kvality porastov. Zachovanie súčasného stavu sa dá označiť za komunitný záujem.

Hoci uvedené lesy uspokojivo plnia aj viaceré mimoprodukčné funkcie, tre-ba konštatovať že ich polyfunkčnosť je len náhodná. Pokiaľ sa vlastník nesnaží o vylepšenie, nevyžadujú si tieto porasty žiadne osobitné opatrenia a teda si nezaslúžia zo strany štátu ani nijakú podporu. Výnimkou by mali byť prípady, keď je zachovanie týchto porastov vyslovene žiaduce. podporu si zasluhuje postupné „vylepšovanie“ týchto porastov, najmä v prípadoch, keď si opatrenia vyžadujú určité zníženie výnosu. Sú to najmä:

9 ponechávanie kvalitných stromov pri obnove – ponechané stromy semenného pôvodu žiaducich druhov a dobrej kvality pomáhajú potláčať nežiaduce dreviny a zúčastnia sa na budúcej obnove. Náklady sú spočiatku nepatrné. Pokiaľ však cieľom nie je premena/prevod, zvyšujúci sa podiel ponechaných stromov sa časom môže stať neskôr neželaným. V takomto prípade ponechávame len mladšie kvalitné stromy, staršie sa ťažia spolu s ostatným porastom.

9 podpora kvalitných stromov výchovou – hoci absenciou výchovy sa u tejto alternatívy dosahuje efektivita hospodárenia, podpora najkvalitnej-ších stromov je vhodná.

9 presvetlenie okolia žiaducich drevín na počiatku obnovy – cie-ľom opatrenia je zvýšiť podiel žiaducich drevín v budúcej generácii porastu.

268

9 redukcia krovitej etáže alebo zraňovanie pôdy – redukcia krovitej etáže alebo príprava pôdy môže napomôcť semennej obnove cenných dre-vín (aj výmladkového pôvodu) a záchrane ich genofondu.


8 neúspešné pokusy o prevody a premeny – zle pripravené a neodskú-šané metódy prevodov a premien prinášajú často vysoké náklady, poško-denie pôdy alebo stratu pôvodnej biologickej diverzity, avšak bez želaného efektu.

269

citovaná literatúra

alcaMo j., neVille j. a., colin, d. B. a kol. 53 autorov, 2003: Ekosystémy a a kvalita lidského života: Rámec pro hodnocení. MŽP Praha, český pre-klad súhrnu publikácie, 30 s.

aleWell c., arMBruSter M., BitterSohl j., eVanS c.d., MeeSenBurg h., MoritZ k., Prechtel a., 2001: Are there signs of acidification reversal in freshwa-ters of the low mountain ranges in Germany? HydrologyandEarthSystemSciences, 5(3): 367–378.

auguSto l., ranger j., Binkley d., rothe a., 2002: Impact of several common tree species of European temperate forests on soil fertility. AnnalsofForestScience, 59(3), (April 2002) p. 233

Baharuddin h. g., SiMula M., 1994: Certification Schemes of All Types of Tim-ber. ITTO. Cartagena de Indias.

Baharuddin h. g., SiMula M., 1994:Timber Certification in Transition. ITTO. Kuala Lumpur-Helsinki.

BateMan etal., 1997: A test of the theory of reference dependent preferences.Quarterlyjournalofeconomics, No. 111.

BeloV S.V., 1964: Ocenka gigjeničeskoj roli lesa. Les.choz.,1, s. 8–13.

BeMelManS-Videc M., riSt l., Vedung r.c. (eds.), 1998: Carrots, Sticks, and Sermons: Policy Instruments and Their Evaluation. Transaction Publisher, New Brunswick, NJ.

Bergen V., 1999: Umwelt- und Waldschutzökonomie, 2. vydanie, Institut für Forstökonomie, Göttingen, 42 s.

BorgeS j. g., oliVeira a. c., coSta M. a., 1997: A quantitative approach to cork oak forest management. ForestEcologyandManagement, vol. 97, Issue 3, 9 October 1997, s. 223–229.

BoSch j. M., heWlett j. d., 1982: A review of catchment experiments to deter-mine the effect of vegetation changes on water yield and evapotranspira-tion. JournalofHydrology, 55: 3–23.

Braden j. B., kolStad c. d. etal., 1991: Measuring the Demand for Enviro-mental Quality. Elsevier Science Publishers, North – Holland, Amsterdam, 1991, 370 s.

Brechtel h. M., 1984: Möglichkeiten und Grenzen einer Steuerung der Schnee-ansammlung und Schneeschmelz durch forstliche Massnahmen. In Schne-ehydrologische Forschung in Mitteleuropa. Hann. Münden 12.–15. 3. 1984, Erweiterte Zusammenfassungen, s. 96–99.

BuBlinec e., 1980: Klasifikácia drevín podľa pedomelioračnej funkcie a jej praktický výpočet pre hospodárske úpravnícke jednotky. Zprávy lesnického výzkumu, 4, s. 23–28.

270

calder I. R., aylWard B., 2006: Forest and Floods: Moving to an Evidence-based Approach to Watershed and Integrated Flood Management, Inter-national Water Resources Association, Water International, vol. 31, no. 1, Pages N/A.

calder, i., ex niSBet t., 2005: Water Use by Trees, Forestry Commission Infor-mation Note, Forestry Commission, Edinburgh.

—, 1998: Water-resource and land use issues. SWIM Paper 3. Colombo: IIMI, 33 s.

carroll S. P., hendry a. P., reZnicek d. n. and Fox c. W., 2007: Evolution on ecological time-scales. FunctionalEcology, 21: 387–393.

coaSe r. h., 1960: The problem of social cost. JournalofLawandEconomics, 3, s. 1–44.

corneliS W. M., gaBrielS d., lauWaertS t., 1997: Simulation of Windbreaks for Wind-Erosion Control in a Wind Tunnel, Proceedings of the International Symposium/Workshop on Wind Erosion, June 3–5, Manhattan (KS), USA. Dostupné na interne: http://www.weru.ksu.edu/symposium/proceedings/cornelis.pdf

cuBBage f., harou P., SillS e., 2007: Policy instruments to enhance multi-functional forest management. ForestPolicyandEconomics, vol. 9, Issue 7, April 2007, s. 833–851.

čaBoun V., 1989: Klimaticko-terapeutické vplyvy a charakteristika lesov. Brati-slava: SBS SAV, Štúdia 5, 66 s.

—, 1990: Alelopatia v lesných ekosystémoch. Bratislava: VEDA, 1. vydanie, 212 s.

—, 1994: Allelopathy research in forest ecosystems of Slovakia. In narWal S. S., tauro P.: Allelopathy in Agriculture and Forestry. Science Publishers, Jodhpur, India, s. 131–144.

—, 2002: Systém ukazovateľov ekologickej stability lesa a jej klasifikácia. In Zb. medzinárodného vedeckého sympózia Nové trendy v zisťovaní a moni-torovaní stavu lesa, Zvolen: TU Zvolen, s. 116–135.

—, 2003: Klasifikácia ekologickej rovnováhy a ekologickej stability na príklade modelového územia. InEkologický výskum a ochrana prírody Karpát. Zb. referátov medzinárodnej vedeckej konferencie, Zvolen: TU Zvolen, Lesop-rojekt Zvolen, Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV, s. 134–140.

—, 2004a: Význam a využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine z hľa-diska mimolesnej vegetácie zvolenskej kotliny. In Benčať T. (ed.): Krajinné štruktúry a mimolesná vegetácia Zvolenskej kotliny. Poniky: vyd. PART-NER, s. 40–46. ISBN 80-89183-10-7.

—, 2004b: Význam a využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev v poľnohospo-dárskej krajine. InZborník z medzinárodnej konferencie Konferencia po-zemkových úprav Nitra 2004, Komora pozemkových úprav SR, s. 20–55.

—, 2005: Soil sickness in forestry trees. Allelopathyjournal, 16: 199–208.

271

—, 2006: Tree-tree allelopathic interactions in middle European Forests. Alle-lopathyjournal, 17: 17–32.

—, 2007: New solution and classification of forest functions and the resulting priorities. International symposium : Bottlenecks, Solutions, and Priorities in the Context of Functions of Forest Resources, The 150th Anniversary of Forestry Education in Turkey, Istanbul 17–19 October 2007, p. 253–261.

—, 2008: Vplyv vegetácie na znižovanie teploty povrchov a ovzdušia pri ex-trémnych letných horúčavách. In Bioklimatologické aspekty hodnocení procesú v krajině. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferen-cie, Mikulov 9. – 11. 9. 2008, ČHÚ pobočka Brno.

—, 2008: Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesov v krajine. Lesy a lesníctvo – riziká výzvy, riešenia. InRecenzovaný zborník z medzinárod-nej vedeckej konferencie, 2. – 4. 9. 2008 Zvolen, Zvolen: NLC Zvolen, s. 31–39. ISBN 978-80-8093-054-7.

—, tutka j., MoraVčík M., 2010: Výskum, klasifikácia a uplaňovanie funkcií lesa v krajine. Správa pre záverečnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja, Zvolen: NLC, 273 s. + prílohy.

deVillerS P. & deVillerS-terSchuren J., 1993: A classification of Palaearctic ha-bitats. Strasbourg: Council of Europe.

doWnS a., 1957: An Economic Theory of Democracy. Harper and Row, New York.

duŠek k., 1977: Význam a funkce přírodních prvků ve městech. Praha: UVTEV-VTEIN, 53 s.

duVigneaud P., 1988: Ekologická syntéza. Praha: Academia, 416 s.

dVořák j. noVák l., 1994: Soil Conservation and Silviculture. Elsevier Science, 420 pp.

elSaSSer P., 1996: Der Erholungswert des Waldes, Monetäre Bewertung der Erholungsleistungen ausgewählter Wälder in Deutschland. Schriften zur Forstökonomie, J.D.Sauerländer´s Verlag Frankfurt/Main, 218 s., ISBN 3-7939-7011-6.

euroPean coMMiSSion, 2001: Assessment of plans and projects significantly af-fecting Natura 2000 sites – Methodological guidance on the provisions of Article 6(3) and (4) of the Habitats Directive 92/43/EEC.

euroPean coMMiSSion, 2003, Natura 2000 and forests ‘Challenges and oppor-tunities’ Interpretation guide, European Commission, Brussels.

euroPean coMMiSSion, 2007: Interpretation Manual of European Union Habi-tats - EUR27.

FAO, 2008: Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome.

272

fedoroV S.f., Marunich S.V., 1989: Forest cut and forest regeneration effects on water balance and river runoff. In roald l., nordSeth k. & haSSel k. a., 1989: FRIENDS in Hydrology, IAHS Publication, No. 187, Published by the International Association of Hydrological Sciences, IAHS Press, Institute of Hydrology, Wallingford, Oxfordshire OX10 8BB, UK, p. 291–297.

FrankhaM R., Ballou J.D, BriScoe D.A., 2002: Introduction to Conservation Genetics. Cambridge University Press: Cambridge, UK.

fondaZione e. e. Mattei: Individual Travel Cost Method and Flow Fixed Costs, http://www.bepress.com/feem/

gejchMan L. Z., 1981: Fitoncidy i serdečno-sosudistyje zabolevanija. Fitoncidy. Kijev, Naukova dumka, s. 192–197.

geBloVá M., 2001: Význam stromů ve vývoji lidstva. Diplomová práca, Ostra-va: VŠB-TU, 56 s.

glück P., 1995: Forest policy means for non-timber production in Austria. In SolBerg B. and Pelli P. (eds.): Forest Policy Analysis – Methodological and Empirical Aspects. EFI Proceedings, No. 2, 278 s.

HaneMann M., 2007: The Concept of Value in Economics. University of Califor-nia, Berkeley. Barcelona, 66 slide.

hřeBík Š., ŠVihla V., 2003: Základní problémy věcného a peněžního hodnocení společenských funkcí lesa. InZborník zo seminára konaného v areáli Vyššej odbornej školy pedagogickej vo svätom Jane pod Skalou. ČAZV, Komisia pre mimoprodukčné funkcie lesa, 61 s.

huBer ch., 2005: Long Lasting Nitrate Leaching after Bark Beetle Attack in the Highlands of the Bavarian Forest National Park, reproduced from Jour-nal of Environmental Quality. Published by ASA, CSSA, and SSSA, Pub-lished online September 8, 2005.

chanBekoV i. i. akol., 1980: Vlijanije lesa na okružajuščuju sredu. Les. prom., Moskva, 132 s.

cheSaPeake Bay PrograM, 1997: Riparian Forest Buffers in the Chesapeake Bay Watershed”, The Chesapeake Bay Program, 410 Severn Ave., Suite 109, An-napolis, MD 21403., dostupné na internete: www.chesapeakebay.net/con-tent/publications/cbp_12188.pdf

cheSaPeake Bay PrograM, Fact Sheet: Riparian Forest Buffers in the Chesa-peake Bay Watershed” produced by The Chesapeake Bay Program, 410 Severn Ave., Suite 109, Annapolis, MD 21403.

IUFRO (International Union of Forest Research), 2007: Research Spotlight: How do Forests Influence Water? , IUFRO Fact Sheet No 2, Vienna, Aus-tria, Dostupné na internete: http://www.iufro.org/science/task-forces/wa-ter/publications

jann W., 1981: Kategorien der Policy-Forschung. Speyerer Arbeitshefte 37. Speyer: Hochschule für Verwaltungswissenschaften. johnSon a kol. 2001,

273

juSt r. e., hueth d. l., SchMitZ a., 1982: Applied Welfare Economics and Public Policy, Englewood Cliffs. In henrichSMeyer W., WitZke h. P., 1994: Agrarpolitik, Bewertung und Willensbildung, časť 2, Ulmer Stuttgart, 639 s.

johnSon n., a. White and d. Perrot-Maitre, 2001: Developing Markets for Water Services from Forests: Issues and Lessons for Innovators. Washing-ton D.C.: Forest Trends, World Resources Institue, the Katoomba Group.

kantor P., 1981: Intercepce horských smrkových a bukových porostů. Les-nictví, 27(2): 171–192.

—, 1984: Vodohospodářská funkce horských smrkových a bukových porostů. Lesnictví, 30(6): 471–490.

—, 1989: Transpirace smrkových a bukových porostů. Vodohosp. Čas., 37: 222–237.

—, 1990: Základní vazby celkového výparu a odtoku vody ze smrkových a buko-vých lesů. Vodohosp. Čas., 38: 327–348.

—, 1992: Změny vodní bilance smrkového porostu po jeho obnově holou sečí. Lesnictví–Forestry, 38(9–10): 823–838.

—, 1995: Vodní režim bukového porostu před jeho obnovou holou sečí a po ní. Lesnictví–Forestry, 41: 1–10.

—, klíMa S., 1997: Mikroklima a vodní bilance jedlo-bukového porostu v pa-horkatině. Lesnictví–Forestry, 43(8): 333–346.

kato f., 1985: Aufgaben und Probleme der Waldbewertung in Theorie und Praxis. Allgemeine Forstzeitschrift München.

keenan r. j., gerrand a., naMBiar S., ParSonS M., 2006: Plantations and Water: Plantation Impacts on Stream Flow, SCIENCE for DECISION MAKERS, Commonwealth of Australia.

Klein CH., 2002: Die monetäre Bewertung der Walderholung mittels Con-tingent Valuation Method, Arbeitsbericht 30-2002, Universität Freiburg, ISSN 1431-8261

kolektíV autoroV, 1992: Oceňovanie lesov. Zvolen: ÚVVP LH Zvolen.

koleSničenko M. V., 1976: Biochimičeskije vzaimovlijanija drevesnych rastenij. Moskva, Les. promyšlennosť, 184 s.

korPeľ Š., 1989: Pralesy Slovenska. Bratislava: Veda, Bratislava, 332 s.

konôPka J., hell P., kaŠtier P. Bučko J., SlaMečka J., 2006: Optimalizácia ma-nažmentu a zlepšovanie biotopu raticovej zveri. InPoľovnícke štúdie, Zvo-len: Národné lesnícke centrum 1. vydanie, 197 s.

koValčík M., tutka j., 2008: Hodnotenie rekreačnej funkcie lesov SR prefe-renčnými metódami – výsledky testovacej štúdie. In Aktuálne otázky eko-nomiky LH SR, Zborník referátov z odborného seminára, Zvolen, 10. de-cember 2008, 12 s., ISBN 978-80-8093-072-1.

kraSSer L., 1964: Gründzüge der Schnee und Lawinenkunde. Eugen Russ Ver-lag, Bregenz.

274

krečMer V., 1973: Meteorologické podmínky výskytu kapalných srážek z mlhy a jejich význam pro intercepční proces ve středohorském lese. Meteorolo-gickézprávy, 27(1): 18–25.

—, fojt V., hynčica V., 1981: Intercepční proces ve smrkových porostech. Vo-dohospodářskýčasopis, 29(6): 593–614.

laBrecque M., teodoreScu t. i., 2003: High biomass yield achieved by Salix clones in SRIC following two 3-year coppice rotations on abandoned farm-land in southern Quebec, Canada, Biomass and Bioenergy, vol. 25, Issue 2, p. 135–146.

lian-you liu etal., 2003: Short-term dynamics of wind erosion of three ne-wly cultivated grassland soils in Northern China, Geoderma, Volume 115, Issues 1-2, Anthropogenic soils and their use in China: Anthropogenic soils and soil quality change under intensive management in China, July 2003, p. 55–64.

löWenStein W., 1994: Reisekostenmethode und bedingte Bewertungsmethode, Ein ökonomischer und ökonometrischer Vergleich, Schriften zur Forstöko-nomie, J.D. Sauerländer´s Verlag Frankfurt/Main, 206 s., ISBN 3-7939-7006-X.

lyleS l. and tatarko j., 1986: Wind erosion effects on soil texture and organic mater. JournalSoilandWaterCons., 41: 191–193.

Mantau u., Merlo M., Sekot W., Welcker B., 2001: Recreational and Environ-metal Markets for Forest Enreprises: e new approach towards marketabili-ty of public goods, CABI, 541 s.

Marren P., 1990: Britain’s Ancient Woodland: Woodland Heritage,. David & Charles, Newton Abbot, 185 pp.

Martino d., 2001: Buffer Zones Around Protected Areas: A Brief Literature Re-view. ElectronicGreenJournal, 1(15), dostupné na internete: http://www.escholarship.org/uc/item/02n4v17n

Matejíček j., 2003: Vymezení základních pojmů a vztahů z oblasti mimopro-dukčních funkcí lesa. Strnady: VÚLHM, 54 s.

—, 2009: Lesní hospodářství jako významný dodavatel služeb pro společnost aneb jak diverzifikovat příjmy vlastníků lesa. Lesnickápráce, 88(12): 32–34.

—, daVid j., 2001: Bewertung der Wälder der Tschechischen Republik für die Nationale Gesamtrechnung. Europaforum Forstverwaltung 2001. Suleczy-mo, Poland, 9 s.

MaVSar r. akol., 2008: Study on the Development and Marketing of Non-Market Products and Services, DG AGRI, Study Contract N: 30-CE-0162979/00-21, Study report, November 2008, 127 s.

McintoSh P.d., 2003: Estimated effects of potential forestry operations on wa-ter quantity, Koonya district. Unpublished report, Forest Practices Board, Hobart, dostupné na internete: http://www.fpa.tas.gov.au

275

MCPFE, 2003: Background Information for Improved Pan-European Iindica-tors for Sustainable Forest Management, Liaison Unit Vienna.

MCPFE, 2003: Background Information for Improved Pan-European Iindica-tors for Sustainable Forest Management, Liaison Unit Vienna.

MCPFE, 2003: Fourth Ministerial Conference on the protection of Forests in Europe. Conference Proceedings. ISBN 3-902073.

MCPFE (Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe), 2003: Annex 2 to Vienna Resolution 4, MCPFE Assessment Guidelines for Protec-ted and Protective Forests and Other Wooded Land in Europe. In Fourth Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe. Conference Proceedings 28 – 30 April 2003, Vienna, Austria, pp. 216 – 219.

MCPFE (Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe), 2007: State of Europe´s Forests 2007. The MCPFE Report on Sustainable Forest Management in Europe. Jointly prepared by the MCPFE Liaison unit War-saw, UNECE and FAO 247 pp.

Merlo M., croitoru l. et.al., 2005: Valuing Mediterranean Forests. Towards Total Economic Value. CABI Publishing Wallingford, UK, 406 s.

Melo M., 1996: Klimatické scenáre. Bratislava: NKP SR, 4, MŽP SR, SHMÚ, s. 5–21.

Melo M., 2003: Klimatické modely a ich využitie pre odhad klimatických zmien na území Slovenska. Kan didátska dizertačná práca. Bratislava: FMFI UK, 155 s.

MendeS a., 2002: Economic Instruments for National Forest Programmes. In tikkanen I., glück P., Pajuoja H., 2002: Cross‐Sectoral Policy Impacts on Forests. EFI Proceedings, No. 46. European Forest Institute, Joensuu.

Midriak r. akol., 1981: Diferencované obhospodarovanie lesa podľa integro-vaných funkcií. Lesnícke štúdie 31, Bratislava: Príroda, 224 s.

— akol., 1988: Obhospodarovanie lesov vo flyšových oblastiach. Bratislava: Príroda, 160 s.

—, 1992: Výskum povrchového odtoku a eróznych pôdnych strát v lesných ekosystémoch. In Ekologický a ekofyziologický výskum v lesných ekosysté-moch. Zvolen: Poľana, s. 32–36.

—, 1997: Ohrozenie povrchu krajiny – limit jej trvalo udržateľného rozvoja. In Zbor. medzinár. vedec. konf. Les – Drevo – Životné prostredie ´97, Sekcia 8: Trvalo udržateľný rozvoj krajiny, Zvolen: Technická univerzita vo Zvo-lene, s. 21–26.

—, 2002: Potenciálna vodná erózia pôdy (podľa R. K. Frewerta, K. Zdražila a O. Stehlíka). In Atlas krajiny SR. Bratislava: MŽP SR, Banská Bystrica: SAŽP, s. 288.

276

—, ZauŠkoVá Ľ., 2004: Povrchový odtok z lesa – zdroj mútnosti vody vo vodá-renských nádržiach. – č. projektu:VEGA 1/0437/03, In Aktuálne problémy kontaminácie životného prostredia z hľadiska toxikológie a ekotoxikológie III. časť / Imrich BeSeda a kolektív. Zvolen : Technická univerzita vo Zvo-lene.

MinďáŠ J., 1993: Klimatické aspekty rozšírenia smreka a buka na Slovensku. In Lesníctvo a výskum v meniacich sa ekologických a ekonomických podmien-kach v SR. Zvolen: LVÚ, s. 192–197.

—, MoraVčík M., StanoVSký M., 1998: Význam lesov a ich obhospodarovania z hľadiska protipovodňovej ochrany krajiny. In O povodniach v roku 1998. Zborník referátov. Bratislava: Práce a štúdie SHMÚ, s. 66–71.

—, čaBoun V., 2002: Vplyv rastlinných spoločenstiev na odtokové pomery z po-vodia. ZS VTP 27 – 34 Výskum vplyvu antropogénnych faktorov na vodné systémy. LVÚ Zvolen, 25 s. + 10 s. príloh.

Mitchell r. c., carSon r. t., 1989: Using Surveys to Value Public Goods: The Contingent Valuation Method. Resources for the Future, Washington D.C., 463 s.

Moldan B., Zýka j., jeník j, 1979: Životní prostředí očima přírodovědce. Praha: Academia, 166 s.

MoraVčík M. akol., 2008: Stratégia rozvoja lesníctva. Správa za úlohu riešenú v roku 2008 v rámci kontraktu, ktorý bol uzavretý medzi MP SR a NLC, Zvolen, 85 s.

— akol., 2008: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2009. Zelená správa. 1. vydanie. Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zvolen: Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 168 s. ISBN 978-80-8093-064-6.

—, MinďáŠ j. akol., 2008: Hospodárenie v lesoch štátneho podniku LESY SR – Súčasný stav a vývoj podľa ukazovateľov trvalo udržateľného obhospoda-rovania lesov. Prvé vydanie. Zvolen: NLC, 128 s. ISBN 978-80-8093-074-5.

—, noVotný j., toMa P. akol., 2008: Národný lesnícky program Slovenskej republiky. Prvé vydanie. Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zvolen: Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen. 63 s. ISBN 978-80-8093-036-3.

Mráček Z., PařeZ j., 1986: Pěstování smrku. Praha: SZN: 203 s.

—, 1989: Pěstování buku. Praha: SZN, 224 s.

—, krečMer V., 1975: Význam lesa pro lidskou společnost. Praha: Státní ze-mědělské nakladatelství, 225 s.

niSBet t., 2005: Water Use by Trees, Forestry Commission Information Note, Forestry Commission, Edinburgh.

oduM e. P., 1977: Základy ekologie. Praha: Academia, 733 s.

ontario MiniStry of natural reSourceS, 1994: Code of Practice For Timber Management Operations In Riparian Areas.

277

oSZlányi j., 1982: Les ako producent organickej hmoty v poľnohospodársky obhospodarovanej krajine. In Zachar d. akol.: Les v krajine. Bratislava: Príroda, s. 57–61.

o‘toole r., 1988: Reforming the Forest Service, Island Press, Covelo, Califor-nia, 263 pp.

PaPánek f., 1978: Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Lesnícke štúdie, Bratislava: Príroda, 218 s.

Pearce d. W., turner k. r., 1990: Economics of Natural Resources and the Environment. New York, Harrester Wheatsheat 1990.

Pigou a. c., 1932: The Economics of Welfare, 4. vydanie, London, 192 s.

PoWell i., White a., landell-MillS n., 2002: Developing Markets for the Eco-system Services of Forests. Washington D.C.: Forest Trends, 12 pp.

raMetSteiner e., 2000: The role of governments in SFM-certification, Diskus-sionspapiere - Institut fuer Soziooekonomik der Forst- und Holzwirtschaft (Austria), no. P/2000-1, 49 p.

raMetSteiner e., WeiSS g., kuBecZko k., 2005: Innovation and Entreprene-urship in Forestry in Central Europe, European Forest Institute, Research report 19, Brill Leiden Boston, 176 p.

rePort to the Standing foreStry coMMittee, 2008: Valuation and Compen-sation Methods for Non-wood Forest Goods and Services, Report of the Standing Forestry Committee ad hoc Working Group on Valuation nad Compensation Methods for Non-wood Forest Goods and Services, Novem-ber 2008, 41 s.

rice e. l., 1978: Allelopatija. Moskva, Mir, 391 s.

rice r.M., rothacher j.S., Mehagan W. f., 1972: Proceedings National Sympo-sium on Watersheds in Transition, American Water Resources Association, Ft. Collins, Colorado, June, p. 321–329.

roPerk ch. S., Park a., 1999: The Living Forest; Non-Market Benefits of Fore-stry. London: The United Kingdom for the Stationery office, 1999, 415 pp.

Seják j., 1998: Ekonomické ocenení ekologických funkcí přirody. Vodní hos-podářství, č. 10/1998.

— akol., 1999: Oceňovaní pozemku a přírodných zdroju. Praha: Grada Publis-hing, spol. s r. o, 256 s.

Sekot W., SchWarZBauer P., 1995: Methodische Ansätze zur Bewertung der infrastrukturellen Leistungen der Forstwirtschaft, Projektbericht, Wien, 325 s.

Signorello g., thiene M., 2007: Good Practice Guidelines in Revealed Prefe-rence Metods. La Palma, december 2007, interné materialy návrhu príruč-ky, 39 s.

SkoBlík j., 1993: Oceňování lesa. I. všeobecný úvod do problematiky. Praha, 172 s.

278

SkýPala j., 1988: Ekonomické hodnocení lesního fondu jako nositele mimo-produkčních funkcí lesů. Lesnictví, č. 3, s. 193–209.

SMith a gattie ex triMBle S. W., 2007: Encyclopedia of Water Science, Second Edition, Vydal: CRC Press, 1 370 s.

SMith M., de groot d., BergkaMP g., 2006: Pay: Establishing payments servi-ces. IUCN, Gland Switzerland, 109 pp.

StanoVá V., ValachoVič M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Bratis-lava: DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, 225 s.

Strange c., WilSon j., Brandle j., kuhnS M., 2001: Windbreak Renovation, University of Nebraska Extension, EC98-1777-X, dosutpné na internete: http://www.unl.edu/nac/brochures/ec1777/

StePanoV e. V., 1972: Letučie veščestva kornevych sistem chvojnych kak faktor sredy lesnych biogeocenozov. In Vzaimodejstvije rast. mikroorg. v fitoceno-zach. Kijev, Naukova dumka, s. 58–65.

StreBel et renger ex Šály r., 1998: Pedológia. Vysokoškolské skriptá, Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 177 s.

StreaMBank StaBiliZation EC-12, California Stormwater BMP Handbook, Con-struction, January 2003, dostupné na internete: http://www.cabmphand-books.com

StřelcoVá k., MinďáŠ j., 2000: Transpirácia buka lesného vo vzťahu k menia-cim sa podmienkam prostredia. Vedecké štúdie, Zvolen: TU Zvolen, 64 s.

Šálka j., 2008: Rozšírená teória verejných statkov a verejnoprospešné funkcie lesov. In Aktuálne otázky ekonomiky LH SR, Zborník z odborného seminá-ra, Zvolen 10. december 2008, s. 55–64, ISBN 978-80-8093-072-1.

—, trenčianSky M., Bahula P., BalážoVá e., 2008: Ekonómia životného prostre-dia. Učebné texty, Zvolen: TU Zvolen, 162 s.

Šály R., 1988: Pedológia. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene.

ŠiŠák l., 1996: The importance of forests as a source of mushrooms and berries in the Czech Republic. Mykol. Sb., 73: 98–101.

—, 1997: Význam produkce lesa kromě dřeva v České republice. Lesnictví–Fo-restry, 43: 49–66.

—, PulkraB k., roček i., koVař P., PodráZSký V., krečMer V., ŠVihla V., Šach f., 1999, 2000, 2001: Peněžní hodnocení sociálne-ekonomického významu zá-kladních mimoprodukčních služeb lesa v České republice. Projekt naZV č. EP9219/99. Výzkumné zprávy, Praha: Lesnícka fakulta ČZU v Praze, 124 s.

—, Šach f., ŠVihla V., 2002: Oceňovaní společenské sociálne-ekonomické vý-znamnosti základních funkcí lesa. Praha: Ministerstvo zemědělství, 71 s.

— akol., 2003: Vyjádření společenské efektivnosti existence a využívání funkcí lesa peněžní formě v České republice. Redakčně upravená periodická roční zpráva výzkumu. Praha: Fakulta lesnická a environmentální ČZU, 77 s.

279

—, 2005: Importance of non-wood forest product collection and use for inha-bitants in the Czech Republic. Journal ofForestScience, 52(9): 417–426.

—, Šach f., kuPčák V., ŠVihla V., PulkraB k., černohouS V., StyBlo j., 2006: Vy-jádření společenské efektívnosti existence a využívání funkcí lesa v peněžní formě v České republice. Projekt NAZV č.QF 3233, redakčne upravená zá-verečná správa, Praha: Fakulta lesnická a environmentální ČZU, 121 s.

—, 2008: Výskum funkcií lesných ekosystémov a lesníctva. Správa výskumu na základe dohody. Praha, 90 s.

ŠVihla V., 2002: Metodika ocenění společenské sociálně-ekonomické význam-nosti hydrických funkcí lesa. In Oceňování společenské sociálně-ekonomic-ké významnosti základních funkcí lesa. Praha: Mze ČR, odbor lesního hos-podářství, s. 27–29, 46–48, 55–65.

—, Šach f., kuPčák V., ŠVihla V., PulkraB k., černohouS V., ZeMan M., 2009: Projekt NAZV č. QH711296 Systém hodnocení spolecenské sociálne-ekono-mické významnosti funkcí lesu včetne kritérií a indikátoru polyfunkčního obhospodařování lesu. Redakčne upravená roční zpráva. Praha: Fakulta lesnická a dřevařská, ČZU, 88 s.

ŠidloVSka k., 1969: Ob učasti rastenij v ionizacii vozducha. Fiziologia rastenij, 16(3): 535–541.

ŠVihla V., 2002: Metodika ocenění společenské sociálně-ekonomické význam-nosti hydrických funkcí lesa. In Oceňování společenské sociálně-ekonomic-ké významnosti základních funkcí lesa. Praha: Mze ČR. s. 27–29, 46–48, 55–65.

tanSley a. g., 1935: The use und abuse of vegetation concepts and terms. Eco-logy, 16, s. 284–307.

tate k. W., 1996: Interception on Rangeland Watersheds; Rangeland Water-shed Program, Factsheet, No. 36.

ternoVoj k. S., gejchMan L. Z., 1978: Serdečnyj boľnoj i les. Kijev, Nauk. dum-ka, 187 s.

tokin B. P., 1974: Celebnyje jady rastenij. Leningrad, Leninzdat, 342 s.

toy t. j., foSter g. r., renard k. g., 2002: Soil Erosion: processes, predicition, measurement, and control, 3. vydanie, John Wiley and Sons, 338 s.

tutka j., 1993: Oceňovanie zložiek lesa a jeho funkcií. ZS ČVTP: „Výskum me-tód oceňovania lesných prírodných zdrojov“. Zvolen: LVÚ, 35 s. + 29 tab. + 5 príloh.

—, linderoVá r. a kol., 1995: Problematika užitočností lesných prírodných zdrojov a ich zveľaďovanie. Výskumná správa. Zvolen: LVÚ Zvolen, 72 s.

—, 1999: The categorization and valuation of public-beneficial forest function. In: Non-Market Benefits of Forests. International symposium. Edinburg, 221–231 s.

280

—, 2000: Stav a predpokladaný vývoj teórie a praxe oceňovania lesov. In Zbor-ník z konferencie s medzinárodnou účasťou: Tvorba a meranie hodnoty lesa 2000. Zvolen: TU, LF s. 53–65. ISBN 80-228-0910-1.

—, 2001: Faktor času a reálnosť modelov oceňovania lesných porastov. In Zborník z konferencie Tvorba a meranie hodnoty lesa 2001, Zvolen: TU Zvolen, s. 57–69.

— akol., 2001: Kvantifikácia finančného a ekonomického vplyvu z uplatnenie návrhu nariadenia vlády SR o výpočte ujmy v zmysle zákona o ochrane prí-rody a krajiny. Odborná štúdia, Zvolen: LVÚ Zvolen, 39 s.

— akol., 2002: Potenciálna a skutočná hodnota produkčnej funkcie lesa. Záve-rečná správa ČP 05 VE 01, Zvolen: LVÚ Zvolen, 34 s.

— akol., 2003: Oceňovanie lesa. Zvolen: ÚPVVLVH Zvolen, 254 s.

—, koValčík M., 2008: Odhad hodnoty rekreačnej funkcie lesov Slovenska prostredníctvom Contingent Valuation Method a Travel Cost Method. In Lesy a lesníctvo – Riziká, výzvy, riešenia, Zborník z medzinárodnej konfe-rencie, Zvolen 3. september 2008.

—, koValčík M., 2008: Poznatky a možnosti kvantifikácie úžitku rekreačnej funkcie lesov. In Prímestské lesy – Potenciál a obhospodarovanie, Zborník z medzinárodnej konferencie, Košice, 6. – 7. máj 2008, s. 91–100, ISBN 978-80-967141-6-2.

—, koValčík M., Vilček j., 2008: Some knowledge of social-economic asses-sment of ecosystem functions and services provided by the forestry and ag-riculture. In International Conference for the Integral Valorization of the Forest, Santiago de Compostella, Španielsko, 19–21. November 2008.

tužinSký l., 1987: Water Balance in Forest Ecosystems of the Small Car-pathians. Ekológia, 6: 23–39.

UNESCO, 1995: The Seville strategy for biosphere reserves. Dostupné na in-terenete: http://www.unesco.org/mab/docs/document.htm

Valtýni j., 1972: Pôdoochranné opatrenia v lesnom hospodárstve. InZb. predn. o ochrane pôdy. Bratislava: SVTS, s. 88–91.

—, 1986: Vodohospodársky a vodoochranný význam lesa. Lesnícke štúdie VÚLH vo Zvolene, 38, Bratislava: Príroda, 68 S.

—, 2001: Les a povodne. Vedecké práce, TU vo Zvolene, 5/2001/A, 46 s.

VlaSiuk V. n., 1975: Izučenije fitoncidnych i ionizacionnych svojstv osnovnych drevesnych porod zelenoj zony Moskvy. In Fitoncidy, Kijev, Naukova dum-ka, s. 301–308.

VySkot i., 2003: Kvantifikace a hodnocení funkcí lesu České republiky. Praha: MŽP ČR, Praha: Kodiak print s. s .o., 186 s. + obr. príloha.

— akol., 1999: Potenciály funkcí lesů České republiky podle hospodářskych souboru a porastních typů. Praha: MŽP, 53 s.

—akol., 2000: Reálne efekty funkcí lesů České republiky. Praha: MŽP, 34 s.

281

Weihe j., 1970: Proč zkoumat ztrátu skropné vody v lese? Zprávy lesnického výzkumu, 16(2): 9–14.

Wray P., 2005: Farmstead Windbreaks: Establishment, Care, and Mainte-nance, Iowa State University, pages 4, dostupné na internete: http://www.extension.iastate.edu/Publications/PM1716.pdf

Wunder S., 2005: Payments for Environmental Services: Some Nuts and Bolts. CIFOR, Occasional Paper No. 42, dostupné na internete: www.cifor.cgiar.org/publications/pdf_files/OccPapers/OP-42.pdf

yu yannian, 1990: Hydrological effects of forests, The Hydrological Basis for Water Resources Management (Proceedings of the Beijing Symposium, Oc-tober 1990), IAHS Publ. no. 197.

Zachar D., 1970: Erózia pôdy. 2. vyd., Bratislava : SAV, 1970. 528 s.

– akol., 1982: Les v krajine. Bratislava: Príroda. 237 s.

—, 1989: Stručná charakteristika funkcií lesa. In Oceňovanie funkcií lesa a jeho zložiek. Zvolen: VÚLH, s. 8–11.

Zlatník A., 1976: Lesnická fytocenologie. Praha: SZN.

ZlinSka j., 2001. Príručka pre výsadbu drevín v intraviláne miest a obcí s ohľadom na peľové alergény. In kriŠtof, M., urBanoVá, i.: Obce a ochrana drevín, odborno-metodická príručka. Banská Bystrica: ŠOP SR, s. 30–37.

žihlaVník a., 2002: Hodnotenie a oceňovanie lesa a poľovných revírov. Zvolen: LF – TU Zvolen, 153 s.

282

summary

Basic concept of the development and utilization of forest functi-ons in slovakia is a result of our four-year lasting research on forest functions and on tree species not growing in forest.

Main topic was ensuring sustainable forest management being based on op-timal use of forest functions for the development of a landscape, but especially rural areas.

Based on ecological – ecosystem approach, which we prefer in our work, fo-rest is not capable of fulfilling socially required functions as services. But human society should be capable to use forest functions in the most possible optimal way, that is understood/apprehended as effects on individual components of ecosystem (environment).

A basic idea is forests for society: long-term multifunctional forestry, which fulfils current and future social, needs and supports subsistence related with fo-restry. It is ensuring sustainable forest management that is based on optimal use of forest functions for the development of a landscape, but especially rural areas.

We present basic information on which a concept of development and utiliza-tion of forest functions in Slovakia is based. We explain a reason of new classi-fication of forest functions and present our concept of the development of forest management with regard to utilization of forest functions as services and pro-ducts.

Publication consists of three relatively independent parts:

1. Functions of forest and communities of tree species growing out-side forest, their classification and possibilities of utilization

2. economic evaluation of forest functions

3. implementation of classification, assessment and valuation of fo-rest functions in directive, legislative and planning process

Forest functions of forest and of communities of tree species growing outside forest are given in the first part of the publication together with their classifica-tion and possibilities of utilization.

Proposed solution comes out from broader context, first of all, from the role and importance of the structure and ecological stability of forest under chan-ging ecological, economic and social conditions. Based on ecosystem approach to forest functions we worked out a classification of the functions of forest and tree species communities not growing in a forest in a landscape. A complex of the mentioned functions, comprehended as a complex of effects, may be used by a group of people, individuals as well as human society under concrete conditi-ons either partially or in integrated way for economic or social purposes. Possi-bilities of integrated utilization of the functions of forest and their communities are presented in tables and graphs.

Classification of forest functions and possibilities of their utilization was ba-sed not only on data and knowledge from studying a lot of research works but also our data obtained in experimental research. Great attention was paid to

283

research and classification of forest functions as is hydrological function, ero-sion control function, anti deflation function and anti slides forest function. We elaborated new approaches to the analysis of issues and modelling water erosion in GIS environment. Results of experimental research on the use of forest functi-ons in agricultural landscape are presented as well. They were studied with an emphasis on main problems as surface runoff, protection of a territory against floods and erosion. A proposal of protective and regulation measures was draf-ted to ensure needs and requirements of territories protection against floods in managed landscape and in small watercourses as well as to alleviate expected negative consequences of climatic changes. Taking into account a growing threat of drought we used trend analysis of moisture regime of forest soils in the 2nd up to the 5th altitudinal vegetation zone.

Using a scheme of forest functions and their utilization we constructed “Basic knowledge base” for creating classification system of forest functions, tree spe-cies growing outside forest and their communities in the landscape.

We present 63 various ways of utilization of forest functions.

Having on mind that in the utilization of forest functions in economic and social sphere individual functions are integrated and being offered as a product or service we elaborated basic decision-making system of possibilities and rate of the utilization of functional effectiveness of forest ecosystems in the landscape under various ecological-functional and socio-economic conditions. The forest functions should be in future specified and quantified to be able to offer them as products or services. We formed in that way a good background for solving an issue of forest functions. Solution of this issue would have not only important social effect as well as especially very important economic effect as a manual for quick identification and integration of possibilities of the utilization of forest functions and outside forest growing tree species communities in the landscape.

At the end of the first part we summarize and present how to proceed as well as utilization of the proposed system in future in integrated utilization of forest functions in forests in Slovakia. We give also methodology for integrated utili-zation of forest functions in the landscape mostly used for agriculture. It will contribute to further rural development.

In the second part of the publication we analysed and assessed approaches to distinguishing, defining and content of functions, services, internalities as well as externalities of forest ecosystems and services. We evaluated the structure of domestic and foreign ecological and socio-economic models of ecosystems functions and sectors services. We proposed hierarchic models of the structure of the functions of forest ecosystems and services of sectors with applying socio-economic viewpoint in relation to the evaluation of their usefulness.

We assessed suitability of methodologies of direct and indirect natural and economic evaluation of the benefits of the functions of ecosystems and servi-ces of forest sector with aim of valuation identified functions and services. Be-sides own results from the research on valuation of the functions and services of ecosystems and forest sector we used also the results of valuation from the Czech Republic on the principle of the method BT (benefit transfer). Every year of the project implementation (2006-2008) we carried out a survey based on

284

questionnaires involving 4,648 respondents. The survey was aimed at the le-vel of demand, structure, significance and other factors for using direct as well as indirect preferential methods of economic assessment of forest ecosystems functions.

For forest sector we derived socio-economic value of 14 partial functions of forest ecosystems by the means of acknowledged and proposed methodologies, as well as aggregate socio-economic value of non-marketed services of forest sector. Based on the results of questionnaires we determined general level of demand after some functions of forest ecosystems, which will be used for the process of their internalisation.

In the third part of publication that deals with forest classification we put emphasis on integration of production and non-production functions in forest management to the contrary to previously separately used production function and non-production functions.

Not only protective forests and special purpose forests but also a substantial part of commercial forests fulfil public beneficial (non-production) functions to a quite great extent.

Forest classification as it is used currently is especially a tool for state admi-nistration of forest management. In this context it has to be a criterion for di-rection tax policy, supportive and subsidy policy in relation to forest owners and forest managers. At the same time this classification should be basic information that they must consider specific forest-related obligations or restrictions.

In a proposal of a new system a basic category of forests form “multifuncti-onal forests A1”, which ensure functional needs of a society without preferring one function to the detriment of another. Functionally integrated (multifunctio-nal) forest management is applied. Interests of forest owners are being satisfied through market functions, mainly wood-producing wood-producing function of forests. In such management there may arise increased costs in relation with performing specific measures above usual management, and therefore forest manager should be compensated.

Next two basic categories of forest functions are “multifunctional forests with support to use of selected socially important functions A” and “multifuncti-onal forests with preferential use of protective functions A3”, in which a certain function is an urgent priority social interest. In such forests (with exception o “protective”) forest owners have increased costs of management or they suffer from detriment to property due to applying functionally differentiated manage-ment – special regime of management, which should be covered by “customer” of promoting selected function.

Last proposed category is “forests with preferential use of production functi-ons B1”, where functionally differentiated management of forests should be ap-plied. It should be aimed at support to production functions as wood produc-tion (forest plantations, energetic stands), hunting and other forest production. Functional differential serves, first of all, forest manager, therefore financial support to these functions is not considered. Such forests would be declared on the basis of the decision of an organ of state administration of forest manage-ment.

285

We used a system of economic ensuring social demand after functional be-nefits from forests to characterize possible compensation financial mechanisms. We analysed their classification according to different typologies. For the ne-eds of forest management we applied three-degree scale classification by MaVSar (2008). In this classification compensation financial mechanisms are divided into public, public-private and private ones. The system presents brief analysis of current situation in applying financial mechanisms for up to now non-marketed forest goods and services. Conclusions of this analysis are proposal of their clas-sification according to basic mechanisms and their kinds. We present measures for forest owners and forest managers as well as for state administration of fore-stry that are necessary for implementation of economic transformation of forest enterprises and whole forest management as well. The transformation is aimed at incorporation - internalisation of forest public-beneficial services and up to now not marketed non-wood goods to forestry enterprising. Forestry should be not only producer of wood material but also provider of other paid public-bene-ficial services. Thus preconditions for ensuring own permanent competitiveness and economic viability would be created.

In the framework of the classification of economic measures to influence functional potential of forests there was worked out basic classification and overview of economic measures, which may be used for influencing quantity as well as quality of fulfilment of respective forest functions. This task was solved together with the task E 03-5, which includes concrete measures for ensuring required state of forest functions fulfilment, preservation and development of their functional potential. Measures are divided into suitable and not suitable for concrete way of forest use. Suitable measures comprise all activities that repre-sent unanimous support to given function. Groups of suitable and not suitable measures are considered open, and with obtaining new knowledge they will be complemented and updated. All measures are divided into the measures of usu-al management and measures exceeding the framework of usual management. They are mainly measures aimed at rotation, establishment of stands, silvicul-tural measures, forest protection, production procedures and technologies then technical, institutional and other measures.

In the course of task implementation we have found that for some forest functions, for example hydrologic function, there exist intricate methodologies worked out by renowned institutions (e.g. FAO, forestry institutions), while for other functions such methodologies are lacking. This situation is even more com-plicated due to many different approaches to forest functions, whereas many of forest functions are not considered functions but services or they are simply un-derstood only as an interrelation of forest and some other component of environ-ment or human activity (e.g. forest and water, forest and recreation). For several functions there is even not one universal social requirement that would be used in optimal way but several alternatives of social requirement. Main contribution of this work is namely identification of possible alternative requirements and ela-boration of proposals for them. Each measure is briefly justified and described.

key words: forestfunctions,treespeciesfunctionsinalandscape,econo-micassessment,valuation,legislationanddirection

Documents

uplatňovanie funkcií lesa v krajine - nlcsk.sk · uplatňovanie funkcií lesa v krajine 2010 vladimír Čaboun jozef tutka Martin Moravčík a kolektív