Vedecké poznanie duše

Šrí Šrímad

A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda

zakladateľ-áčárja Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu

The Science of Self-Realization (Slovak)

c 1994 The Bhaktivedanta Book Trust International

Dnešná doba sa vyznačuje hmotným pokrokom, ktorý vzbudzuje údiv, ale zároveň so sebou prináša

problémy. Ţijeme v spoločnosti plnej zmätku a otázky týkajúce sa osudu ľudstva sú aktuálnejšie neţ

kedykoľvek predtým. Dokáţeme sa postarať o svoju budúcnosť? Aký je zmysel ţivota? Odkiaľ

pochádzame? Čo sa s nami stane po smrti?

Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda odpovedá na tieto otázky jedinečným a praktickým

spôsobom - z pohľadu védskeho poznania - najobsiahlejšej a najstaršej vedy na svete.

Ocenenie diela Šrílu Prabhupádu

Kaţdý rok pribúdajú ľudia vyjadrujúci svoj obdiv a úctu k dielu Šrílu Prabhupádu, ktorý priniesol

nadčasovú indickú náuku o sebarealizácii do západného sveta.

* * *

,,Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda robí zásluţnú prácu a jeho knihy sú významným

príspevkom pre záchranu ľudstva.``

Sri Lal Bahadur Shastri

bývalý ministerský predseda Indie

,,Svámí Bhaktivédánta prináša západnému svetu veľmi potrebnú pripomienku toho, ţe naša

uponáhľaná a jednostranná kultúra stojí pred krízou, ktorá môţe skončiť sebazničením, pretoţe jej

chýba hĺbka autentického metafyzického vedomia, bez ktorej sú všetky naše morálne a politické

vyhlásenia iba prázdnymi slovami.``

Thomas Merton

teológ

,,Najvýznamnejším zo všetkých duchovných smerov, predkladaných indickými jogínmi, je nepochybne

filozofia vedomia Krišnu, zastúpená Šrílom Prabhupádom Bhaktivédántom Svámím, desiatym učiteľom

v tradícii Čaitanju Maháprabhua. Je úţasné, ako sa Šrí Bhaktivédántovi Svámímu zásluhou jeho

oddanosti a neúnavného úsilia podarilo za necelých desať rokov zorganizovať Medzinárodnú

spoločnosť pre vedomie Krišnu, otvoriť chrámy Rádhy a Krišnu v hlavných svetových veľkomestách

a napísať toľko kníh o bhakti-joge, predkladajúcich učenie Šrí Krišnu a Šrí Čaitanju.``

Mahesh Mehta

profesor ázijských štúdií na univerzite vo Windsore

,,Ako následník v priamej postupnosti od Čaitanju dostáva podľa indického zvyku autor Bhagavad-gíty

honosný titul Jeho Boţská Milosť A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda. Najväčší prínos, aký toto

vydanie prináša, je v tom, ţe ponúka pravú interpretáciu podľa zásad Čaitanjovej tradície.``

Olivier Lacombe

profesor sanskritu a indológie na univerzite v Paríži

,,Napriek tomu, ţe je Bhagavad-gítá jedným z najväčších duchovných textov, nestala sa obvyklou

súčasťou nášho kultúrneho vzdelania. Je to moţno kvôli tomu, ţe nám chýbali presné vysvetlenia

v podaní Bhaktivédántu Svámího, ktoré nie sú napísané len z vedeckého hľadiska, ale tieţ z pohľadu

oddaného, ktorý filozofiu uplatňuje vo svojom ţivote.``

Denis Levertov

básnik

,,Šrímad-Bhágavatam je nesmierne uţitočný pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o indickú filozofiu,

náboţenstvo, históriu, jazyk, sociológiu alebo politickú vedu.... Naozaj dúfam, ţe Šríla Prabhupáda

dokončí celé vydanie Bhágavata Purány a bude pokračovať v prekladaní ďalších dôleţitých

sanskritských textov. Niet pochýb o tom, ţe Svámídţiho dielo je veľkým vkladom pre utrápené ľudstvo

dnešného sveta.``

Dr. Sooda L. Bhatt

profesor indických jazykov na univerzite v Bostone

,,Mám obrovskú radosť z toho, ţe vlastním biografickú prácu o ţivote najväčšieho bengálskeho svätca,

Čaitanju Maháprabhua, pripravenú najlepším komentátorom, Bhaktivédántom Svámím Prabhupádom.``

Dr. Mark Juergensmeyer

profesor estetickej výchovy na univerzite v Kalifornii

,,A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda je veľký učiteľ a dedič veľkej tradície.``

Joseph Jean Lanzo del Vasto

francúzsky filozof a spisovateľ

,,Niet slov, ktorými by som opísal úroveň učenosti a oddanosti v rozsiahlej kniţnej tvorbe Šrílu

Prabhupádu. Vďaka jeho snahe budú budúce generácie ţiť určite v lepšom svete. Je kazateľom

medzinárodného priateľstva a duchovného zjednotenia ľudstva. Literárny svet za hranicami Indie,

a hlavne na Západe, vďačí Šrílovi Prabhupádovi za to, ţe ho dôkladne zoznámil s najväčším

bohatstvom dodnes ţivej tradície starej Indie.``

Sri Viswanath Shukla Ph. D.

profesor na univerzite v Aligarhe v Indii

,,Ako rodený Ind, ţijúci teraz na Západe, som veľmi smutný z toho, keď vidím, ako na Západ

prichádza mnoho mojich krajanov v úlohe guruov a duchovných vodcov. Tak ako je na Západe kaţdý

obyčajný človek od narodenia v styku s kresťanskou kultúrou, v Indii sa kaţdý obyčajný človek od

narodenia zoznamuje so zásadami meditácie a jogy. Z Indie, bohuţiaľ, prichádza veľa

bezcharakterných ľudí, ktorí predstavujú svoje nedokonalé poznanie jogy, podvádzajú verejnosť

predávaním mantier a vydávajú sa za inkarnácie Boha. Veľa takýchto podvodníkov presvedčilo svojich

stúpencov, aby ich povaţovali za Boha, a v ľuďoch, ktorí sú skutočnými znalcami indickej kultúry, to

vyvoláva veľké rozhorčenie. Preto ma veľmi povzbudili knihy A. Č. Bhaktivédántu Svámího

Prabhupádu, lebo pomáhajú zastaviť toto nechutné podvádzanie falošných a neautorizovaných, guruov`

a, jogínov` a umoţňujú všetkým ľuďom pochopiť pravý význam orientálnej kultúry.``

Dr. Kailash Vajpeye

poradca pre indické štúdiá na univerzite v Mexiku

,,Knihy A. Č. Bhaktivédántu Svámího Prabhupádu sú nielen veľmi pekné, ale majú nám čo povedať aj

v dnešnej dobe, keď ako národ hľadáme nové kultúrne predlohy pre svoj ţivot.``

Dr. C. L. Spreadbury

profesor sociológie, Stephen F. Austin State University

,,Prečítal som knihy Šrí Bhaktivédántu Svámího veľmi pozorne a s hlbokým záujmom a zistil som, ţe

majú nevyčísliteľnú hodnotu pre kaţdého, kto sa zaujíma o indické duchovné a kultúrne dedičstvo. Na

kaţdej strane týchto kníh vyniká autorova ohromujúca znalosť, pochopenie a schopnosť výkladu veľmi

hlbokých myšlienok, čo sú veľmi vzácne dary človeka, ktorého starostlivo vychovávali v škole

vaišnavskej filozofie a ktorý si osvojil jej učenie tak dokonale, ţe prejavuje znaky najvyššieho

duchovného osvietenia, aké dosiahlo iba niekoľko poţehnaných duší.``

Dr. H. B. Kulkarni

profesor angličtiny a filozofie na univerzite v Utahu

Venovanie

Z hmotného hľadiska opustil náš milovaný učiteľ, vodca a priateľ, Jeho Boţská Milosť A. Č.

Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda, hmotný svet 14. novembra 1977, ale v skutočnosti je stále prítomný.

Šríla Prabhupáda veľmi často upozorňoval na to, ţe existujú dva vzťahy s duchovným učiteľom -

prostredníctvom fyzickej prítomnosti ( ) a prostredníctvom jeho pokynov ( ). Niekedy

môţeme byť v osobnej prítomnosti duchovného učiteľa a niekedy nie; vţdy s ním však môţeme byť

spojení dodrţiavaním jeho pokynov.

-vydavatelia

Predhovor

Od samého začiatku som vedel, ţe Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda je

najvýnimočnejšia osobnosť, akú som kedy stretol. Prvý raz som ho videl v lete roku 1966 v New York

City. Priateľ ma pozval na prednášku ,,jedného starého indického svámího`` do manhattanskej Bowery.

Prekvapilo ma, ţe svámí prednáša vo štvrti vyvrheľov, ale ponuku som prijal. Plný očakávania som

kráčal po tmavom schodisku. Čím vyššie som bol, tým silnejší a jasnejší bol rytmický zvuk podobný

zvoneniu. Konečne som vyšiel na štvrté poschodie, otvoril dvere a tam som ho po prvýkrát uvidel.

Asi pätnásť metrov od miesta, kde som stál, na druhom konci dlhej tmavej miestnosti sedel na malom

stupienku a jeho tvár a šafranový odev ţiarili pod malým svetlom. Bol starší, myslel som si, ţe má

okolo šesťdesiatky, a sedel vzpriamene so skríţenými nohami v nehybnej póze. Mal oholenú hlavu

a jeho pôsobivá tvár a okuliare s hrubším načervenalým rámom mu dávali výzor mnícha, ktorý strávil

väčšinu ţivota pohrúţený do štúdia. Oči mal zavreté, jemne spieval jednoduchú modlitbu v sanskrite

a sprevádzal ju hrou na bubienok. Obecenstvo chvíľami opakovalo, čo predspevoval. Niekoľko osôb

hralo na činelky a tie spôsobovali onen zvuk podobný zvoneniu, ktorý som predtým počul. Fascinovaný

som sa potichu posadil na zem, skúšal som sa pridať k spievaniu a čakal som.

O nejaký čas začal svámí po anglicky prednášať z obrovskej knihy v sanskrite, ktorú mal otvorenú pred

sebou. Chvíľami z nej citoval, ale viac rozprával spamäti. Zvuk toho jazyka bol krásny a on ku kaţdej

pasáţi pridával dôkladné podrobné vysvetlenie.

Hovoril ako učenec a jeho slovník bol bohatý na filozofické pojmy a obraty. Elegantné gestá rúk a ţivý

výraz tváre pridávali jeho prednesu na pôsobivosti. Téma jeho výkladu bola najváţnejšia, s akou som sa

kedy stretol: ,,Nie som toto telo. Nie som Ind... Vy nie ste Američania... Všetci sme duše...``

Po prednáške mi niekto dal malý letáčik vydaný v Indii. Na fotografii svámí podával svoje tri knihy

indickému ministerskému predsedovi Lal Bahadur Šastrimu. Titulok citoval pána Šastriho, ako vraví,

ţe všetky indické kniţnice by si mali tieto knihy objednať. ,,Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí

Prabhupáda vykonáva veľkú prácu,`` hovoril ministerský predseda v inej časti textu, ,,a jeho knihy sú

významným príspevkom na záchranu ľudstva.`` Kúpil som si tieto tri zväzky, ktoré - ako som zistil -

priviezol svámí so sebou z Indie. Keď som si prečítal texty na obaloch, letáčik a rôznu ďalšiu literatúru,

uvedomil som si, ţe som práve stretol jedného z najuznávanejších indických duchovných vodcov.

Nemohol som však pochopiť, prečo muţ s takou vynikajúcou povesťou ţije a prednáša práve

v Bowery. Mal zaiste dobré vzdelanie a podľa všetkého pochádzal z aristokratickej indickej rodiny.

Prečo ţil v takej chudobe? Čo ho k tomu vlastne priviedlo? O niekoľko dní neskôr som sa popoludní

uňho zastavil, aby som to zistil.

Na moje prekvapenie Šríla Prabhupáda (ako som ho neskôr začal oslovovať) nebol taký

zaneprázdnený, aby sa so mnou nemohol porozprávať. Vlastne sa zdalo, ţe bol celý deň pripravený

rozprávať. Bol milý a priateľský a vysvetlil mi, ţe v roku 1959 vstúpil v Indii do ţivotného štádia

odriekania, ktoré nedovoľuje, aby uchovával alebo zarábal peniaze pre svoje osobné potreby. Pred

mnohými rokmi vyštudoval univerzitu v Kalkate a zaloţil si rodinu, potom však prenechal rodinné

starosti a obchodné záleţitosti svojmu najstaršiemu synovi, ako predpisuje stará védska kultúra. Od

priateľov dostal bezplatný cestovný lístok na indickú nákladnú loď Dţaladuta a v septembri roku 1965

preplával z Bombaja do Bostonu. So sebou mal len pár rupií v hodnote iba siedmich dolárov, kufor

kníh a nejaké šaty. Jeho duchovný učiteľ Šrí Šrímad Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákur ho poveril, aby

odovzdal indické védske učenie po anglicky hovoriacemu svetu. A to bol dôvod, prečo vo svojich 69

rokoch prišiel do Ameriky. Povedal mi, ţe chce učiť Američanov indickú hudbu, varenie, jazyky

a mnohé iné umenia. Bol som príjemne prekvapený.

Videl som, ţe Šríla Prabhupáda spával na malom matraci a ţe jeho šaty viseli v zadnej časti miestnosti,

kde sa sušili v teplom letnom popoludní. Sám si ich pral a jedlo si varil v dômyselných nádobách, ktoré

si vlastnoručne zhotovil v Indii. Vo štvorposchodovom hrnci varil štyri chody naraz. Na hromadách

všade okolo neho a jeho starého prenosného písacieho stroja v inej časti miestnosti boli nekonečné

stohy rukopisov. Takmer celý svoj čas - zistil som, ţe asi dvadsať hodín denne - trávil písaním ďalších

zväzkov k trom knihám, ktoré som si predtým kúpil. Išlo o plánované šesťdesiatzväzkové dielo

nazývané Šrímad-Bhágavatam, o naozajstnú encyklopédiu duchovného ţivota. Zaţelal som mu úspešné

vydávanie a on ma potom pozval na lekcie sanskritu v sobotu a na svoje večerné prednášky v pondelok,

v stredu a v piatok. Prijal som, poďakoval som sa mu a odišiel som uţasnutý nad jeho neuveriteľným

odhodlaním.

O niekoľko týţdňov neskôr - v júli roku 1966 - som mal tú česť pomôcť Šrílovi Prabhupádovi

presťahovať sa do trochu solídnejšej štvrte, na Druhú Avenue. S niekoľkými priateľmi sme prenajali

prízemný obchod a byt na druhom poschodí jedného domu s malým dvorčekom. Prednášky a spievanie

pokračovali; rýchlo sa rozširujúca skupina pravidelných návštevníkov priniesla v priebehu dvoch

týţdňov pre malú prízemnú sálu (ktorá slúţila ako chrám) a pre byt Šrílu Prabhupádu potrebné

zariadenie a postarala sa o nájomné. V tom čase uţ dával Šríla Prabhupáda svojim nasledovateľom

pokyny, aby vydávali a rozširovali letáky, a majiteľ gramofónovej spoločnosti ho pozval, aby nahral

dlhohrajúcu platňu, na ktorej by sa spievalo Haré Krišna. Platňa vyšla a mala obrovský úspech.

Prabhupáda vyučoval vo svojom novom pôsobisku spievanie, védsku filozofiu, hudbu, dţapa-

meditáciu, výtvarné umenie a varenie. Najskôr varil on sám - vţdy učil vlastným príkladom. Výsledkom

boli tie najúţasnejšie vegetariánske jedlá, aké som kedy ochutnal. (Šríla Prabhupáda dokonca sám

všetko rozdával!) Zvyčajne varil ryţu, zeleninový chod, čapátí (placky z celozrnnej múky) a dál (chutne

korenenú strukovinovú polievku). Korenie, ghí (prečistené maslo), v ktorom sa varilo, a veľká

pozornosť venovaná teplote varenia i ďalším detailom - to všetko spoločne vytváralo lahodné chute,

ktoré som vôbec nepoznal. Aj ostatní mali na toto jedlo nazývané prasádam (,,Pánova milosť``)

rovnako nadšený názor ako ja. Jeden pracovník mierovej organizácie Peace Corps, ktorý bol

odborníkom na čínštinu, sa od Šrílu Prabhupádu učil maľovať klasickým indickým štýlom a šokovalo

ma, aké kvalitné boli jeho prvé obrazy.

Vo filozofických debatách a v logike bol Šríla Prabhupáda neporaziteľný a neúnavný. Prerušoval svoje

prekladanie a diskutoval s návštevníkmi, čo trvalo niekedy aţ osem hodín. Do malej, bezchybne čistej

miestnosti, kde pracoval, jedol a spal, sa niekedy vtesnalo sedem aţ osem ľudí. Šríla Prabhupáda stále

zdôrazňoval a svojím príkladom dokladal ,,jednoduché ţitie a hlboké myslenie``, ako to nazýval. Učil,

ţe duchovný ţivot je veda dokázateľná rozumom a logikou a ţe nie je len vecou obyčajných pocitov

alebo slepej viery. Zaloţil mesačník a na jeseň v roku 1966 vyšiel v The New York Times úspešný

článok o ňom a jeho nasledovateľoch. Zakrátko nato prišiel televízny štáb a natočil dokument pre

hlavné spravodajstvo.

Byť so Šrílom Prabhupádom bolo vzrušujúce. Či uţ to bolo vďaka mojej túţbe po osobnom prospechu

z jogy alebo vďaka spievaniu, či len pre nehrané očarovanie, vedel som, ţe chcem kaţdým krokom

nasledovať jeho cestu. Jeho plány na ďalšie šírenie boli odváţne a nepredvídateľné - aţ na skutočnosť,

ţe boli snáď vţdy úspešné. Mal sedemdesiat rokov a v Amerike bol cudzincom, prišiel prakticky

s ničím a v priebehu niekoľkých mesiacov celkom sám zaloţil hnutie! Bolo to neuveriteľné.

Jedného augustového rána nám v chráme na Druhej Avenue Šríla Prabhupáda povedal: ,,Dnes je deň

zjavenia Pána Krišnu.`` Zostali sme v chráme a drţali dvadsaťštyrihodinový pôst. Večer prišlo niekoľko

hostí z Indie. Jeden z nich nám so slzami v očiach opisoval svoju nespútanú radosť z toho, ţe našiel

tento malý kúsok pravej Indie na druhej strane sveta. Nikdy, ani v tých najpestrejších snoch si nič

takého nedokázal predstaviť. Vyjadril Šrílovi Prabhupádovi veľkú vďaku, daroval mu príspevok

a poklonil sa pri jeho nohách. Všetkých to hlboko dojalo. Neskôr sa s týmto muţom rozprával Šríla

Prabhupáda po hindsky, a aj keď som nerozumel, čo hovorí, videl som, ako kaţdý jeho výraz a gesto

prehováralo aţ k samotnému jadru ľudskej duše.

O niečo neskôr v tom istom roku som bol v San Franciscu; poslal som Šrílovi Prabhupádovi jeho prvú

letenku a on odletel z New Yorku. Vo veľkom počte sme ho na letisku privítali spievaním Haré Krišna

mantry. Potom sme ho odviezli na východný koniec Golden Gate Parku do nového prenajatého bytu

a chrámovej miestnosti, ktoré sa veľmi podobali tým v New Yorku. Zaloţili sme tradíciu. Šríla

Prabhupáda bol nadšený.

O niekoľko týţdňov neskôr dorazila do San Francisca prvá mridanga (dlhý hlinený bubon s koţenou

membránou na obidvoch stranách). Keď som to prišiel oznámiť Šrílovi Prabhupádovi do bytu, rozţiarili

sa mu oči a vzrušeným hlasom ma poslal rýchlo rozbaliť balík. Privolal som výťah, zišiel dolu a kráčal

k hlavnému vchodu, keď sa tu zrazu objavil Šríla Prabhupáda. Tak veľmi chcel vidieť mridangu, ţe po

schodoch predbehol výťah. Poţiadal nás, aby sme otvorili škatuľu, vyzliekol si časť šafranového odevu,

ktorý mal na sebe, a zabalil doňho celý bubon okrem častí určených na hranie. Potom povedal: ,,Túto

látku nikdy nedávajte dole,`` a začal dávať podrobné inštrukcie, ako sa na nástroj hrá a ako sa oň treba

starať.

V roku 1967 zaviedol Šríla Prabhupáda v San Franciscu Ratha-játru, festival veľkých vozov - jeden

z festivalov, ktoré sa vďaka nemu oslavujú teraz na celom svete. Ratha-játrá sa koná kaţdoročne uţ

dvetisíc rokov v indickom svätom meste Dţagannáth Purí a v roku 1975 bol medzi obyvateľmi San

Francisca festival uţ natoľko populárny, ţe starosta vyhlásil ,,sanfranciský deň Ratha-játry``.

Ku koncu roka 1966 začal Šríla Prabhupáda prijímať ţiakov. Kaţdému dal hneď najavo, ţe ho nikto

nesmie povaţovať za Boha, ale za Boţieho sluţobníka, a kritizoval samozvaných guruov, ktorí sa

svojimi ţiakmi nechávajú uctievať ako Bohovia. ,,Títo, bohovia` sú veľmi lacní,`` hovorieval. Raz sa ho

niekto opýtal: ,,Vy ste Boh?`` a Šríla Prabhupáda odvetil: ,,Nie, ja nie som Boh - ja som sluţobník

Boha.`` Potom sa na chvíľu zamyslel a pokračoval: ,,Ja vlastne nie som ani sluţobník Boha. Ja sa

snažím byť služobníkom Boha. Byť sluţobníkom Boha nie je ţiadna obyčajná vec.``

V polovici sedemdesiatych rokov sa Prabhupádovo prekladanie a publikovanie neuveriteľne zrýchlilo.

Vzdelanci na celom svete písali o jeho knihách priaznivé posudky a prakticky všetky americké

univerzity ich prijali ako uznávané texty. Spolu napísal asi osemdesiat kníh, ktoré jeho ţiaci preloţili do

dvadsiatich piatich jazykov a rozšírili päťdesiatpäť miliónov ich výtlačkov. Zaloţil stoosem chrámov na

celom svete a má asi desaťtísíc zasvätených ţiakov a milióny nasledovateľov. Šríla Prabhupáda písal

a prekladal aţ do posledných dní svojho osemdesiatjedenročného pobytu na Zemi.

Šríla Prabhupáda nebol iba ďalším z orientálnych učencov, guruov, mystikov, učiteľov jogy alebo

inštruktorov meditácie. Bol stelesnením celej kultúry a zaviedol túto kultúru na Západ. Pre mňa

a mnohých ďalších bol predovšetkým tým, kto mal skutočný záujem, kto úplne obetoval svoje vlastné

pohodlie práci pre dobro ostatných. Nemal ţiadny súkromný ţivot, ţil len pre druhých. Mnoţstvo ľudí

učil duchovnú vedu, filozofiu, logiku, umenie, jazyky, védsky spôsob ţivota - hygienu, výţivu,

lekárstvo, etiketu, rodinný ţivot, farmárčenie, spoločenskú organizáciu, školstvo, ekonomiku - a mnohé

ďalšie veci. Mne bol učiteľom, otcom a najdrahším priateľom.

Šrílovi Prabhupádovi veľmi veľa dlhujem a tento dlh mu nikdy nebudem môcť splatiť. Ale svoju

vďačnosť môţem prejaviť aspoň tým, ţe sa pripojím k jeho nasledovateľom a budem sa snaţiť naplniť

jeho najvnútornejšiu túţbu - vydávať a rozširovať jeho knihy.

,,Ja nikdy neumriem,`` povedal raz Šríla Prabhupáda. ,,Budem ţiť večne vo svojich knihách.`` Z tohto

sveta odišiel 14. novembra 1977, ale isto bude ţiť večne.

Michael Grant (Mukunda dás)

Úvod

Ľudia na celom svete sa snaţia uspokojiť štyri základné potreby. Všetci musíme jesť, musíme mať kde

spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým, ţe vybudujeme účinnú obranu.

Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsilie na to, aby uspokojila jedenie, spanie, súloţenie

a bránenie sa.

Napríklad na uspokojenie hladu vytvárajú ľudia obrovskú sieť činností, ktoré by sa úplne nedali opísať

ani v celej tejto knihe. Poľnohospodárske druţstvá sú potrebné na vlastnú produkciu potravy.

Nanešťastie sa dnešné poľnohospodárstvo nezaobíde bez moderných strojov a traktorov, vybavených

automatickým vetraním a reprodukovanou hudbou. O tom, ţe ich musí mať kaţdý poľnohospodár, sa uţ

popísalo veľa papiera, na čo treba ďalší priemysel - papierenský a polygrafický. Bez priemyselných

hnojív by sa podľa propagandy chemického priemyslu v súčasnej dobe tieţ nič neurodilo. Na rozvoz

a predaj poľnohospodárskych produktov potrebujeme cesty, ţeleznice a obchody, ktorých výstavbu

zaistí stavebný priemysel. Štátne inštitúcie dohliadajú na kaţdú činnosť a peňaţné ústavy robia rôzne

finančné transakcie. Ţiadna z týchto činností nemôţe uspokojivo fungovať bez sluţieb elektrární,

vodární a ústrední na spracovanie stokového odpadu. Toto je len veľmi stručný prehľad toho, koľko

inteligencie, úsilia a ľudskej energie treba na to, aby sme napr. mohli na raňajky vypiť trochu

,,čerstvého`` mlieka. A to sme sa ešte nezmienili o továrňach vyrábajúcich poháre, taniere, príbory,

nábytok atď. Inými slovami, výpočet by mohol pokračovať takmer donekonečna.

Aj malé dieťa vie, ţe za všetkým stojí človek - bytosť, ktorá to všetko riadi a ovláda. Ţiadna z týchto

vecí sa nestala náhodou. Ţiadna z budov nevznikla tak, ţe robotníci zviezli na hromadu stavebný

materiál, vyhodili ho do povetria a po rozplynutí sa dymu po explózii bola stavba hotová. No aj tak sa

istí jedinci odváţia tvrdiť, ţe hmotný svet, ktorý pred sebou vidíme, na ktorého opísanie by nestačili

všetky knihy sveta, vznikol náhodou, bez pomoci vyššej inteligencie. Mnoho spoločností robí všetko

pre to, aby vyhubili zboţné myšlienky v hlavách ľudí, a ateistické filozofie predkladajú domnienky, ţe

Boh neexistuje. Ale človek, ktorý tvrdí, ţe Boh neexistuje, musí byť vševediaci, inými slovami je Boh.

Tak dochádza k filozofickému protikladu, pretoţe zapiera svoju vlastnú existenciu. Uţ to, ţe sa ateisti

snaţia vysvetliť neexistenciu Boha, svedčí o Jeho bytí.

Ľudia sa nás často pýtajú: ,,Môţete nám dokázať existenciu Boha?`` Dôkaz vyţaduje nezvratnú

názornú ukáţku, ktorá potvrdí výrok, v tomto prípade, ţe Boh existuje. No len čo začneme hovoriť

o dôkazoch, vznikne ďalšia otázka: ,,Komu to budeme dokazovať?`` Inými slovami, musíme vedieť, kto

sa o dôkaz zaujíma a chce ho vidieť, t. j. kto bude posudzovať konečný výsledok určitého pokusu alebo

skúšky.

Porozmýšľajme nad teoretickým príkladom. Slávny vedec dr. Vynaliezavý práve objavil sofistický

vzorec, ktorý vyrieši všetky matematické a technické problémy. Pyšne zvolá svojich kolegov a predloţí

im tridsať strán ultratechnických výpočtov a symbolov. Jeho vedeckí kolegovia dumajú nad stránkami

a prídu k záveru: ,,Áno, to je odpoveď, ktorú hľadáme.`` Keby dr. Vynaliezavý ukázal svoju prácu pánu

Haluškovi na ulici, ten by ani nevedel, či nedrţí stránky hore nohami. Dôkaz mu nič nehovorí, pretoţe

nemá potrebné matematické znalosti. Záver: dôkaz vyţaduje kvalifikovaného poslucháča.

Je pravda, ţe akýkoľvek dôkaz musí byť logický. Ale závisí od našich predošlých skúseností, ako

logiku uplatníme. Dajme tomu, ţe pred našimi oknami rastie jabloň. Raz ráno začujeme, ako na zem

padá jablko, a keď sa pozrieme von, vidíme, ţe leţí pod stromom. Logicky dôjdeme k záveru, ţe to

jablko práve spadlo zo stromu. Logika tvrdenia teda závisí od našich predošlých pozorovaní - jablká

rastú na strome, padajú na zem a vydávajú pri tom určitý zvuk. Toto tvrdenie je logické pre všetkých,

ktorí niečo podobné zaţili.

Logiku teda pouţívame v medziach našej skúsenosti. Ako ale môţeme očakávať, ţe Boh bude logický

pre ľudí, ktorí nemajú duchovné záţitky? Ako môţe byť existencia Boha logická pre osobu, pre ktorú je

uţ samotná terminológia vedeckého poznania Boha neinteligentná? Je preto smiešne, keď duchovne

slepí, hluchí a chromí ľudia vyţadujú, aby sme im ,,logicky dokázali`` existenciu Boha.

Normálne nie je logické, aby sa niekto pýtal na určité fakty z nejakého vedného odboru a aby mu boli

logicky dokázané. Keď napríklad niekto nemá ani poňatie o tom, čo je to číslo, a vyţaduje, aby sme mu

dokázali, ţe jedna plus jedna sú dve, nedokáţeme to. Podobne, ak duchovný analfabet vyţaduje, aby

sme mu logicky dokázali existenciu Boha, uţ jeho ţiadosť je nelogická. Ako sa teda vyrovnať

s nelogickými ţiadosťami ateistov?

Za predpokladu, ţe príjemca informácie je osoba na istej duchovnej úrovni, mohli by sme predloţiť

mnoho dôkazov, ţe Boh existuje. Čistý oddaný Boha môţe logicky, jednoducho a názorne dokázať

existenciu duše a Boha. Ale materialistickí blázni vyţadujú, aby bol Boh, nehmotná bytosť, obmedzený

materialistickou definíciou.

To však neznamená, ţe duša alebo Boh sú mimo hraníc logického rozhovoru. Na stranách tejto knihy

môţete sami logicky posúdiť a aspoň teoreticky sa presvedčiť, ţe za celým vesmírnym stvorením musí

stáť vyššia inteligencia, a ak hovoríme o vyššej inteligencii, je tieţ logické, ţe táto inteligencia bude

patriť vyššej osobe. Nanešťastie nám uţ od malička vtĺkajú do hlavy - Boh je mŕtvy a náboţenstvo je

ópium ľudstva. Namiesto toho sa však opájame proroctvami vedcov, ktorí na seba prevzali úlohy

moderných kazateľov. Lenţe táto slepá viera - ţe človek dokáţe porozumieť tajom stvorenia sveta

empirickým spôsobom - je mylná, pretoţe všetci vedci sú len nepatrnými čiastočkami celku a ako takí

nemôţu nikdy pochopiť úplný počiatok alebo úplný celok.

Ale Boha môţeme prakticky realizovať oddanou sluţbou v spoločnosti oddaných. Šríla Prabhupáda

prišiel z Indie so ţivým duchovným odkazom a s túţbou naučiť všetkých ľudí na svete to, čo zabudli -

ţe sú duchovnej povahy a ţe majú určitý vzťah k Bohu. Umoţnil tak veľkému mnoţstvu ľudí, aby sa

v jeho spoločnosti duchovne vzdelávali. Pri pozornom čítaní ľahko zistíme, ţe táto náuka je skutočná

a praktická a poskytuje alternatívny spôsob ţivota namiesto chaotického materialistického ţivota

dnešnej spoločnosti.

Táto kniha, ktorá je zostavená z rozhovorov, prednášok, krátkych článkov a esejí, ukazuje, ţe môţeme

získať poznanie o Bohu a Jeho kráľovstve a toto poznanie je bezpodmienečne nutné na to, aby všetci

ľudia ţili šťastne. Šríla Prabhupáda hovorí s nesmiernou čistotou a dokazuje, ako je pre dnešného

človeka dôleţité sebapoznanie.

I.

Hľadanie

Absolútnej Pravdy

Zmysel ľudského ţivota

,, V súčasnosti je ľudská spoločnosť zvedená slepými vodcami, nepoznajúcimi cieľ a zmysel ľudského

života, ktorými sú sebarealizácia a obnovenie nášho strateného vzťahu s Najvyššou Božskou

Osobnosťou. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaží osvietiť ľudskú spoločnosť týmto dôležitým

poznaním.``

Úlohou tohto veľmi dôleţitého hnutia pre vedomie Krišnu je zachrániť ľudstvo pred duchovnou

smrťou. V súčasnosti je ľudská spoločnosť zvedená slepými vodcami, nepoznajúcimi cieľ a zmysel

ľudského ţivota, ktorými sú sebarealizácia a obnovenie nášho strateného vzťahu s Najvyššou Boţskou

Osobnosťou. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaţí osvietiť ľudskú spoločnosť týmto dôleţitým

poznaním.

Dokonalosťou ľudského ţivota je podľa védskej civilizácie realizovať vlastný vzťah ku Krišnovi čiţe

k Bohu. Z Bhagavad-gíty, ktorú prijímajú všetky autority transcendentálneho poznania ako základ

védskej múdrosti, pochopíme, ţe nielen ľudia, ale všetky ţivé bytosti sú čiastočkami Boha. Časť je

určená na to, aby slúţila celku, tak ako nohy, ruky, prsty a uši sú určené na to, aby slúţili celému telu.

My ţivé bytosti sme povinné slúţiť Bohu, lebo sme Jeho čiastočkami.

V skutočnosti vţdy musíme niekomu slúţiť, buď svojej rodine, krajine alebo spoločnosti. Keď uţ

nemáme komu slúţiť, zoţenieme si psa alebo mačku a slúţime im. Z toho vyplýva, ţe jednou z našich

základných vlastností je slúţiť niekomu, ale aj keď sa snaţíme slúţiť, nie sme spokojní. Ani osoba,

ktorej slúţime, nie je spokojná. Na hmotnej úrovni sme vţdy sklamaní. Je to preto, ţe sluţba, ktorú

poskytujeme, nie je správne nasmerovaná. Ak chceme napríklad slúţiť stromu, musíme zalievať jeho

korene. Ak zalievame listy, konáre alebo vetvičky, nebude z toho ţiadny úţitok. Keď slúţime Najvyššej

Boţskej Osobnosti, všetky ostatné časti a čiastočky budú automaticky uspokojené. Podľa toho sú všetky

dobročinné skutky, rovnako ako aj sluţba spoločnosti, rodine a národu dokonalé len vtedy, ak sú ako

sluţba určené Najvyššej Boţskej Osobnosti.

Kaţdý človek by mal pochopiť svoj základný vzťah k Bohu a podľa toho konať. V ţivote budeme mať

úspech jedine vtedy, ak sa nám to podarí. Niekedy sa však stretávame s vyzývavými názormi, ţe ,,Boh

neexistuje`` alebo ,,ja som Boh`` alebo dokonca ,,na Boha kašlem``. V skutočnosti nás však tento

vyzývavý duch nezachráni. Boh existuje a môţeme Ho vidieť v kaţdom okamihu. Zjaví sa nám ako

krutá smrť, ak Ho odmietneme vidieť počas ţivota. Keď Ho nechceme uzrieť v jednej podobe,

predstaví sa nám v inej. Najvyššia Boţská Osobnosť má rôzne podoby, pretoţe je pôvodcom celého

vesmírneho stvorenia. V pravom zmysle slova nie je moţné, aby sme Bohu utiekli.

Hnutie pre vedomie Krišnu nie je slepý náboţenský fanatizmus, nejde ani o nejaký nový protest

mladých ľudí; ide o oprávnený vedecký prístup k porozumeniu nášho večného vzťahu k Absolútnej

Boţskej Osobnosti, Najvyššiemu Poţívateľovi. Toto hnutie sa zaoberá naším vzťahom k Najvyššiemu

Pánovi a spôsobom, ako Mu oddane slúţiť. Tak umoţňuje dosiahnuť najvyššiu dokonalosť, k akej sa

v ľudskej podobe dá dospieť.

Musíme vţdy pamätať na to, ţe do ľudského tela sme sa dostali po dlhej ceste evolučným procesom,

ktorým duša prechádzala milióny rokov. V tejto ţivotnej podobe môţeme otázky našej ţivotnej úrovne

vyriešiť oveľa jednoduchšie, ako keby sme ţili v niţších podobách ako zvieratá. Prasatá, psi, ťavy,

somáre majú tieţ ţivotné potreby, ktoré sú pre ne rovnako dôleţité, ako pre nás tie naše, ale ţivotné

podmienky týchto zvierat sú veľmi primitívne, zatiaľ čo ľuďom prírodné zákony umoţňujú veľmi

pohodlný ţivot.

Prečo má človek lepšie podmienky ako napríklad prasa alebo iné zviera? Prečo má vysoko postavený

predstaviteľ vlády pohodlnejšie ţivotné podmienky neţ obyčajný úradník? Odpoveď je jednoduchá:

predstaviteľ vlády vykonáva prácu, ktorá je dôleţitejšia ako práca obyčajného úradníka. Podobne

človek má oveľa váţnejšie povinnosti ako zvieratá, ktoré sa zaujímajú jedine o to, ako naplniť svoj

prázdny ţalúdok. Avšak moderná spoločnosť, ktorá je na úrovni zvierat, iba zväčšila problém

prázdnych ţalúdkov. Keď poţiadame niektoré z týchto naleštených zvierat, aby sa zaoberali

duchovným ţivotom, hovoria, ţe chcú len pracovať pre uspokojenie svojho ţalúdka a nepotrebujú sa

zaujímať o Boha. Túţia pracovať, a pritom naráţajú neustále na nezamestnanosť a mnohé ďalšie

ťaţkosti, ktoré vznikajú porušovaním prírodných zákonov. Napriek tomu všetkému však odmietajú

prijať skutočnosť, ţe Boh existuje.

Ľudské telo sme nedostali na to, aby sme dreli ako prasatá alebo psi, ale aby sme dosiahli najvyššiu

ţivotnú dokonalosť. Prírodné zákony nás prinútia veľmi ťaţko pracovať, ak sa budeme chcieť tejto

dokonalosti vyhnúť. Na konci Kali-jugy (súčasnej doby) budú ľudia musieť pracovať ako kone, aby

získali aspoň kúsok chleba. Tento jav môţeme pozorovať uţ teraz, veď kaţdým rokom rastie nutnosť

pracovať viac a viac a za menšiu odmenu. Ľudia však nie sú predurčení na to, aby dreli ako zvieratá.

Pokiaľ si človek nedokáţe plniť svoje ľudské povinnosti, zákony prírody ho prinútia transmigrovať do

niţších ţivočíšnych druhov. Bhagavad-gítá podrobne opisuje, ako sa duša narodí a získa vhodné telo

a zmysly, aby si mohla uţívať v hmotnom svete.

Bhagavad-gítá tieţ hovorí, ţe tí, ktorí sa pokúšajú priblíţiť k Bohu, ale nemajú úspech - inými slovami

tí, ktorí nedosiahli dokonalosť v duchovnom ţivote - sa môţu narodiť v duchovne zaloţených rodinách

alebo v bohatých rodinách obchodníkov. Keď tí, ktorí neuspeli v duchovnom ţivote, dostanú moţnosť

narodiť sa vo vznešenej rodine, čo sa potom dá povedať o tých, ktorí tú dokonalosť naozaj dosiahli?

Pokus vrátiť sa späť k Bohu, aj keď je iba spolovice skončený, zaisťuje lepší budúci ţivot. V duchovne

zaloţených i v bohatých rodinách sa dá pokračovať v duchovnom postupe od miesta, na ktorom

skončili v minulom ţivote. Podmienky vytvorené v týchto rodinách výborne pomáhajú kultivovať

duchovné poznanie. Bhagavad-gítá pripomína týmto šťastným ľuďom s dobrým pôvodom, ţe ich

šťastie závisí od ich minulých oddaných činností. Bohuţiaľ, deti v takýchto bohatých rodinách sa

neobracajú na Bhagavad-gítu, pretoţe ich zvádza májá (ilúzia).

Narodiť sa v zámoţnej rodine znamená, ţe človek sa uţ od narodenia nemusí zaoberať problémom, čo

jesť, a neskôr môţe ţiť tieţ pomerne pohodlným ţivotom. Takto situovaný človek môţe postupovať

v duchovnej sebarealizácii, ale nanešťastie deti z týchto rodín sa pod vplyvom súčasného ţelezného

veku (ktorý je plný strojov a mechanických ľudí) nechávajú zviesť zmyslovými pôţitkami a zabúdajú

na príleţitosť, ktorú dostali pre svoj duchovný pokrok.

Bhagavad-gítá je úvod do transcendentálneho poznania a povinnosťou všetkých zodpovedných

predstaviteľov štátu je vyriešiť ekonomické a iné problémy poučením sa z Bhagavad-gíty. Riešiť

ekonomické otázky balansovaním na pohyblivej ploche nemá zmysel; mali by sme skôr vyriešiť

konečné problémy ţivota, ktoré vzniknú vplyvom prírodných zákonov. Civilizácia sa nevyvíja, pokiaľ

v nej neexistuje duchovný pokrok. Duša hýbe telom a ţivé telo hýbe svetom. Staráme sa o telo, ale

nepoznáme dušu, vďaka ktorej sa môţe pohybovať. Bez duše sa telo nemôţe pohybovať, je neţivé.

Ľudské telo je vynikajúci prostriedok, pomocou ktorého môţeme dosiahnuť večný ţivot. Je to veľmi

vzácna a dôleţitá loď, ktorú potrebujeme na prekonanie oceánu nevedomosti, t. j. hmotnej existencie.

Loď vedie skúsený kapitán, duchovný učiteľ, a plachty nadúvajú priaznivé vetry. Kto by tieto výhodné

podmienky nevyuţil a nepreplával oceán nevedomosti? O tom, kto túto vynikajúcu príleţitosť

nevyuţije, sa dá jednoducho povedať, ţe spáchal samovraţdu.

Vlak prvej triedy je určite pohodlný, ale aký význam má klimatizované kupé, ak vlak nejde správnym

smerom? V súčasnosti venujú ľudia príliš mnoho energie na to, aby pripravili pre telo všemoţné

pohodlie. Nikto nevie nič o pravom zmysle ţivota, teda o návrate späť k Bohu. Nesmieme zostať

v pohodlnom kupé; mali by sme zistiť, či náš dopravný prostriedok ide správnym smerom. Nemá

význam zaistiť hmotnému telu pohodlie za cenu zabudnutia na ţivotnú nevyhnutnosť, za cenu straty

duchovnej totoţnosti. Loď ľudského ţivota je zostrojená tak, aby sa pribliţovala k duchovnému cieľu.

Nanešťastie je však toto telo pripútané k svetskému vedomiu piatimi silnými putami, ktorými sú: 1.

puto k hmotnému telu vďaka neznalosti duchovných skutočností; 2. puto k rodinným príslušníkom na

základe telesných vzťahov; 3. puto k miestu narodenia a k hmotnému majetku, ako sú dom, jeho

vybavenie, pozemky, peniaze a iné osobné vlastníctvo; 4. puto k materialistickej vede, ktorá vţdy

zostane tajomná kvôli nedostatku duchovného svetla a 5. puto k rôznym formám náboţenstva

a náboţenských obradov bez poznania Boţskej Osobnosti a oddaných Boha, ktorí ich posväcujú. Tieto

putá, ktoré spútavajú loď ľudského tela, sú podrobne opísané v pätnástej kapitole Bhagavad-gíty. Táto

ich prirovnáva k hlboko zakorenenému banyánovníku, ktorý zapúšťa stále nové a nové korene. Taký

strom sa dá vyvrátiť len veľmi ťaţko, ale Šrí Krišna nám odporúča nasledujúci postup: ,,Na tomto svete

nie je moţné vystihnúť jeho pravú podobu. Nikto nevie, kde začína, kde končí a kde má svoj základ. Aţ

keď človek s odhodlanosťou zotne ráznou zbraňou nelipnutia pevne zakorenený banyánovník, nech

vyhľadá miesto, odkiaľ sa uţ nevracajú tí, čo k nemu dospeli, a odovzdá sa tam Najvyššej Boţskej

Osobnosti, z ktorej uţ od nepamäti všetko vyviera.`` (Bg. 15.3-4)

Ani vedci, ani špekulatívni filozofi nenašli ešte ţiadnu teóriu, ktorá by s konečnou platnosťou

vysvetľovala vesmír. Dokázali predloţiť iba rôzne hypotézy. Niektorí z nich vravia, ţe hmotný svet je

skutočný, iní hovoria, ţe je ako sen a ďalší vyhlasujú, ţe neexistuje. Takto predkladajú svetskí učenci

rôzne pohľady na túto vec, ale v skutočnosti ţiadny zo svetských vedcov alebo špekulatívnych

filozofov nedokázal objaviť počiatok alebo hranice vesmíru. Nikto nedokáţe povedať, odkedy sa

vesmír vznáša v priestore alebo akým spôsobom sa tam udrţuje. Prichádzajú s rôznymi teoretickými

zákonmi, ako je napríklad zákon príťaţlivosti, ale v skutočnosti nedokáţu vysvetliť, čo gravitáciu

spôsobuje. Všetci sa snaţia presadiť práve svoju teóriu, aby získali slávu, ale hmotný svet je aj tak

naďalej plný trápení, ktoré nikto nemôţe prekonať len samotným presadzovaním rôznych teórií v danej

oblasti. Najvyšší Pán, ktorý si je v plnej miere vedomý všetkého vo Svojom výtvore, nás poučuje, ţe

naším najlepším záujmom je dostať sa z tejto strastiplnej situácie. Musíme sa odpútať od všetkého

hmotného. Musíme zmeniť svoje materialistické ţivoty, aby sme dokázali čo najlepšie vyuţiť svoje

nešťastné postavenie. Ţelezo nie je oheň, ale ak ho dáme do ohňa, môţe sa naň zmeniť. Odpútanie sa

od hmotných činností môţeme docieliť duchovnými činnosťami, a nie hmotnou nečinnosťou, ktorá je

opakom hmotnej činnosti. Duchovné konanie však nielen neguje hmotné činnosti, ale je aj nevyhnutne

potrebné pri rozvoji skutočného ţivota. Musíme veľmi túţiť, aby sme našli večný ţivot alebo duchovnú

existenciu v Brahmane, v absolútne. Toto večné kráľovstvo Boha opisuje Bhagavad-gítá ako večnú

krajinu, z ktorej niet návratu.

Počiatok našich súčasných hmotných ţivotov sa nedá zistiť a my ani nepotrebujeme vedieť, kedy sme

poklesli do hmotnej existencie. Musíme sa uspokojiť s tým, ţe tento materialistický spôsob ţivota trvá

uţ od nepamäti a našou povinnosťou je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi, ktorý je pôvodným zdrojom

všetkého. Bhagavad-gítá opisuje vlastnosti, ktoré potrebujeme na návrat k Bohu (15.5): ,,Ten, kto sa

zbavil pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto pochopil večné, premohol ţiadostivosť, zbavil sa

protikladov šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej Osobe, dosiahne toto večné

kráľovstvo.``

Človek, ktorý je presvedčený o svojej duchovnej totoţnosti a ktorý sa zbavil hmotného chápania

a klamu a je transcendentálny voči kvalitám hmotnej prírody, ktorý sa neustále zaoberá

zdokonaľovaním duchovného poznania a zanechal zmyslové pôţitky, môţe sa vrátiť späť k Bohu.

Takáto osoba sa nazýva (na rozdiel od nevedomého blázna, ktorý sa nazýva ),

pretoţe ju neovplyvňujú duality šťastia a nešťastia.

Aká je povaha Boţieho kráľovstva? Bhagavad-gítá (15.6) o tom hovorí: ,,Moje zvrchované sídlo nie je

oţiarené ani slnkom, ani mesiacom, ani ohňom, ani elektrinou. Tí, ktorí k nemu dospeli, sa nikdy

nevrátia do hmotného sveta.``

Najvyšší Pán je najvyšší vlastník všetkých planét a napriek tomu, ţe kaţdé miesto Jeho stvorenia je

Boţím kráľovstvom, existuje aj osobné sídlo Pána, ktoré sa úplne odlišuje od vesmíru, v ktorom teraz

ţijeme. Toto sídlo sa nazýva alebo najvyššie sídlo. Dokonca aj tu na Zemi sú krajiny

s nízkymi a vysokými ţivotnými podmienkami. V celom vesmíre je okrem našej planéty roztrúsené

nekonečné mnoţstvo iných planét; niektoré z nich sú vyššie a iné zasa niţšie. V kaţdom prípade sú však

tieto planéty pod vplyvom vonkajšej hmotnej energie a pre svoju existenciu potrebujú slnečné svetlo

alebo oheň, pretoţe hmotný vesmír je tmavé miesto. Nad týmto vesmírom však existuje duchovné

kráľovstvo, o ktorom sa hovorí, ţe patrí do vyššej podstaty Boha. Toto kráľovstvo opisujú Upanišády

takto: ,,Nie je tam potrebné slnko, mesiac alebo hviezdy a nie je osvetlené ani elektrinou, ani ohňom.

Všetky hmotné vesmíry osvetľuje odrazené svetlo duchovnej ţiary, a pretoţe vyššia podstata vţdy

vyţaruje sama, môţeme vnímať svetlo aj v tej najtmavšej noci.`` V Hari-vamši vysvetľuje duchovnú

podstatu Samotný Pán takto: ,,Oslňujúca ţiara neosobného Brahmanu (neosobného absolútna) osvetľuje

celé bytie, tak hmotné, ako aj duchovné. Ale ty, ó, Bhárata, by si mal vedieť, ţe táto neosobná ţiara

vychádza z Môjho tela.`` Tento výrok potvrdzuje aj Brahma-sanhitá. Nesmieme si však myslieť, ţe

duchovné sídlo môţeme dosiahnuť hmotnými prostriedkami, ako sú napríklad kozmické lode, ale

môţeme si byť istí, ţe ten, kto dosiahne Krišnovo duchovné sídlo, môţe neustále preţívať večnú

duchovnú blaţenosť. Ako chybujúce ţivé bytosti musíme prejsť dvoma fázami našej existencie. Jedna

sa nazýva hmotná existencia, ktorá je plná utrpení - rodenia, staroby, choroby a smrti - a druhá sa

nazýva duchovná existencia, pre ňu je charakteristický večný duchovný ţivot, plný blaţenosti

a poznania. V hmotnej existencii nás ovláda hmotné telesné chápanie a myseľ, ale v duchovnej

existencii môţeme neustále preţívať veselú transcendentálnu prítomnosť Najvyššej Boţskej Osobnosti.

V duchovnej existencii sa nám Pán nikdy nestratí.

Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaţí priniesť túto duchovnú existenciu celému ľudstvu. Naše súčasné

materialistické vedomie nás pripútava k hmotným zmyslovým pôţitkom, ale oddaná sluţba Krišnovi

alebo vedomie Krišnu môţe toto chápanie ihneď odstrániť. Ak prijmeme zásady oddanej sluţby,

budeme transcendentálni voči hmotnému chápaniu ţivota a oslobodíme sa od kvality dobra, vášne

a nevedomosti, aj keď budeme obklopení rôznymi materialistickými činnosťami. Kaţdému človeku,

ktorý sa zaoberá materialistickými činnosťami, najviac prospeje čítanie časopisu ,,Návrat k Bohu``

a kníh tohto hnutia. Táto literatúra pomáha preťať korene hmotnej existencie a učí nás, ako sa zrieknuť

všetkého, čo súvisí s hmotným chápaním ţivota, a namiesto toho si uţívať duchovný nektár. Na túto

úroveň nemôţeme postúpiť ţiadnym iným spôsobom ako oddanou sluţbou. Oddanou sluţbou sa môţe

človek okamţite oslobodiť ( ) aj v tomto ţivote. Väčšina duchovných úsilí je znečistená

materializmom, ale čistá oddaná sluţba je transcendentálna voči všetkým hmotným nečistotám. Tí, ktorí

túţia vrátiť sa domov, späť k Bohu, musia len prijať zásady hnutia pre vedomie Krišnu a jednoducho

zamerať svoje vedomie na lotosové nohy Najvyššieho Pána, Boţskej Osobnosti Šrí Krišnu.

Duša a reinkarnácia

Rozhovor Mika Robinsona pre londýnsku rozhlasovú spoločnosť s Jeho Božskou Milosťou A. Č.

Bhaktivédántom Svámím Prabhupádom.

Mike Robinson: Môţete mi povedať, v čo veríte a aká je filozofia Haré Krišna hnutia?

Šríla Prabhupáda: Áno. Nejde o vieru. Vedomie Krišnu je veda. Najskôr musíme vedieť, aký je

rozdiel medzi ţivým a mŕtvym telom. Aký je rozdiel? Rozdiel spočíva v tom, ţe po smrti opustí duša

alebo ţivotná sila telo, a preto o ňom hovoríme, ţe je mŕtve. Sú to dve veci. Prvá vec je toto telo

a druhá ţivotná sila v ňom. V tom je rozdiel medzi duchovnou vedou, t. j. vedomím Krišnu,

a materialistickou vedou. Pre obyčajného človeka je spočiatku veľmi ťaţké pochopiť hodnotu nášho

hnutia. Musí si uvedomiť, ţe je duša, teda čosi iné ako toto hmotné telo.

Mike Robinson: A kedy to pochopíme?

Šríla Prabhupáda: Môţete to pochopiť hocikedy, ale vyţaduje to trochu inteligencie. Napríklad dieťa

rastie, stane sa z neho chlapec, z chlapca vyrastie mládenec, ten dospeje v muţa a z dospelého muţa sa

stane starec. Aj keď sa počas tejto doby telo premenilo z tela dieťaťa na telo starca, človek sa stále

povaţuje za tú istú osobu s rovnakou totoţnosťou. Pozrite sa, telo sa mení, ale dočasná majiteľka tela,

duša, zostáva rovnaká. Môţeme z toho logicky usúdiť, ţe keď naše súčasné telo zomrie, dostaneme iné

telo. To sa nazýva sťahovanie duše.

Mike Robinson: Keď teda človek zomrie, je to len hmotné telo, ktoré umiera?

Šríla Prabhupáda: Áno. Bhagavad-gítá (2.20) to podrobne vysvetľuje:

Mike Robinson: Odvolávate sa často na písma?

Šríla Prabhupáda: Áno, veľmi často citujeme. Táto náuka o vedomí Krišnu sa nedá študovať

povrchne, nie je to obyčajné náboţenstvo. (K oddanému.) Nájdi tento verš v Bhagavad-gíte.

Oddaný:

,,Duša sa nikdy nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je

nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.``

Mike Robinson: Ďakujem za prečítanie. Môţete mi to vysvetliť trochu podrobnejšie? Ak duša

neumiera, odchádzajú po smrti všetky duše k Bohu?

Šríla Prabhupáda: Nie je to nutné. Ak je človek pripravený, ak sa pripraví počas svojho ţivota na

návrat domov, späť k Bohu, potom môţe odísť. Ak sa však nepripraví, dostane ďalšie hmotné telo.

Existuje 8 400 000 rôznych druhov tiel. Zákony prírody mu pridelia vhodné telo podľa jeho ţelania

a podľa jeho karmy. Ako keď sa napríklad nakazíte nejakou chorobou a ochoriete. Je ťaţké tomu

porozumieť?

Mike Robinson: Nie je to práve najľahšie.

Šríla Prabhupáda: Dajme tomu, ţe niekto dostane osýpky a po siedmich dňoch sa na ňom objavia

príznaky. Ako sa nazýva toto obdobie?

Mike Robinson: Inkubačná doba?

Šríla Prabhupáda: Áno, inkubačná doba. Nevyhnete sa jej. Keď sa nakazíte nejakou chorobou,

rozvinie sa podľa prírodných zákonov. Podobne sa počas tohto ţivota dostávame do styku s rôznymi

kvalitami hmotnej prírody a tento styk rozhodne o tom, aký druh tela dostaneme v budúcom ţivote. Je

to presne podľa prírodných zákonov. Ľudia si vo svojej nevedomosti myslia, ţe sú slobodní, ale

v skutočnosti sú úplne závislí. Nie sú slobodní; svoju slobodu si len predstavujú, napriek tomu, ţe sú

podriadení zákonom prírody. O vašom budúcom narodení teda rozhodnú vaše hriešne alebo zboţné

činy.

Mike Robinson: Vaša Milosť, povedali ste, ţe nikto nie je slobodný. Hovoríte teda, ţe ak ţijeme

správnym ţivotom, vytvárame si určitým spôsobom dobrú budúcnosť?

Šríla Prabhupáda: Áno.

Mike Robinson: Takţe si môţeme slobodne vybrať to, o čom si myslíme, ţe je dôleţité. Náboţenstvo

je dôleţité, pretoţe ak veríme v Boha a vedieme poriadny ţivot...

Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka viery, nepleťte sem vieru. Je to zákon. Napríklad, ak porušíte

nejaký zákon, vláda vás potrestá, či v ňu veríte, alebo nie. Podobne je to s Bohom, či uţ v Neho veríme,

alebo nie. Ak neveríte v Boha a robíte si, čo chcete, potrestajú vás prírodné zákony.

Mike Robinson: Rozumiem. Záleţí na tom, aké náboţenstvo vyznávate? Záleţí na tom, či človek

uctieva Krišnu?

Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka náboţenstva, je to veda. Ste duchovná bytosť, ale pretoţe ste

podmienený, podliehate zákonom prírody. Môţete veriť kresťanstvu a ja môţem veriť hinduizmu, ale to

neznamená, ţe vy zostarnete a ja nie. Hovoríme o vede starnutia. To je prírodný zákon. Neznamená to,

ţe vy ako kresťan zostarnete a ja ako hinduista nezostarnem. Všetci starneme. Podobne platia všetky

prírodné zákony pre kaţdého. Nie je dôleţité, či veríte tomuto náboţenstvu, alebo inému.

Mike Robinson: Hovoríte teda, ţe existuje len jeden Boh, ktorý nás všetkých riadi?

Šríla Prabhupáda: Áno, existuje len jeden Boh a jedny prírodné zákony a my všetci týmto zákonom

podliehame. Všetkých nás ovláda Najvyšší. Je hlúpe myslieť si, ţe sme slobodní alebo ţe si môţeme

robiť, čo chceme.

Mike Robinson: Môţete mi vysvetliť, ako sa zmenia názory človeka, ktorý sa stane členom Haré

Krišna hnutia?

Šríla Prabhupáda: Haré Krišna hnutie je určené pre tých, ktorí sa váţne zaujímajú o túto náuku a chcú

jej porozumieť. Nie je pravda, ţe sme nejaká sektárska skupina. Nie, môţe sa pridať kaţdý. Prijímame

vysokoškolských študentov. Môţete byť kresťan, môţete byť hinduista, môţete byť moslim, to nie je

podstatné. Hnutie pre vedomie Krišnu prijíma kaţdého, kto chce porozumieť vede o Bohu.

Mike Robinson: Ako sa človek zmení, keď sa začne zaujímať o túto náuku?

Šríla Prabhupáda: Začína tým jeho pravé vzdelanie. Najskôr musíte pochopiť, ţe ste duša, a keďţe ste

duša, meníte telá. To je abeceda duchovného chápania. Keď vaše telo skoná, je zničené, ale vy

neskonáte - dostanete iné telo práve tak, ako keď si prezlečiete kabát alebo košeľu. Keď ma prídete

zajtra navštíviť a ja budem mať inú košeľu a iný kabát, znamená to, ţe som iný človek? Nie. Podobne

vţdy, keď zomriete, zmeníte telo, ale vy, duša vovnútri tela, zostávate stále rovnaký. Túto vec musíte

pochopiť a aţ potom môţete urobiť ďalší pokrok v sebarealizácii.

Mike Robinson: Uţ začínam rozumieť; ale ako to súvisí s veľkým počtom vašich stúpencov, ktorí

rozdávajú knihy o Krišnovi na Oxfordskej ulici?

Šríla Prabhupáda: Tieto knihy majú presvedčiť ľudí o potrebe duchovného ţivota.

Mike Robinson: Vás naozaj nezaujíma, či sa pridajú k Haré Krišna hnutiu, alebo nie?

Šríla Prabhupáda: To nie je dôleţité. Naším poslaním je ľudí učiť. Ľudia sú nevedomí a ţijú v raji

bláznov. Myslia si, ţe keď ich telo zomrie, všetko skončí. To je hlúposť.

Mike Robinson: Naozaj vám ide len o to, povedať ľuďom o duchovnom rozmere ţivota?

Šríla Prabhupáda: Naším prvým záujmom je povedať vám, ţe nie ste toto telo, ţe je to váš obal a vy

ţijete vovnútri.

Mike Robinson: Áno, myslím, ţe som to pochopil. Mohli by sme teda pokračovať. Povedali ste, ţe

ţivot človeka po smrti závisí od toho, ako ţije teraz, a ţe existujú prírodné zákony, ktoré ovplyvňujú

náš budúci ţivot. Ako prebieha proces prevteľovania?

Šríla Prabhupáda: Tento proces je veľmi jemný. Dušu nemôţeme vidieť naším hmotným zrakom. Má

veľkosť atómu. Po zničení hrubohmotného tela, ktoré je stvorené zo zmyslových orgánov, krvi, kostí,

tuku atď., ţije jemnohmotné telo, skladajúce sa z mysle, inteligencie a falošného ,,ja``, ďalej.

V momente smrti prenáša jemnohmotné telo malú dušu do iného hrubohmotného tela, podobne ako

vzduch prenáša vôňu. Nikto nevie, odkiaľ vôňa ruţí pochádza, ale vieme, ţe ju prenáša vzduch.

Nevidíme ako, ale deje sa to. Rovnako jemné je prevteľovanie duší. Podľa stavu mysle v momente

smrti vchádza maličká duša do matkinej maternice prostredníctvom otcovho semena a vytvára si

príslušný druh tela, ktoré je predurčené matkou. Môţe to byť telo človeka, mačky, psa alebo

čohokoľvek.

Mike Robinson: Chcete povedať, ţe sme v predchádzajúcom ţivote boli niečím iným?

Šríla Prabhupáda: Áno.

Mike Robinson: A budeme sa v budúcnosti vracať vţdy ako niečo iné?

Šríla Prabhupáda: Áno, pretoţe ste veční. Jednoducho meníte telá podľa svojich činov, a preto by ste

sa mali snaţiť s tým skoncovať, aby ste mohli zostať vo svojom prvotnom tele. To je náuka o vedomí

Krišnu.

Mike Robinson: Jasné. Keď budem mať vedomie Krišnu, nebudem riskovať, ţe sa vrátim do

hmotného sveta ako pes.

Šríla Prabhupáda: Správne.

,,Kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich činov, keď opúšťa svoje telo, nenarodí

sa znovu v hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Ardţuna.`` (Bg. 4.9) Boh hovorí: ,,Kaţdý,

kto Ma pochopí, sa oslobodí od zrodení a smrtí.`` Nikto ale nespozná Boha špekuláciou na hmotnej

úrovni; človek sa musí najskôr dostať na duchovnú úroveň a potom dostane inteligenciu, ktorá je

potrebná na pochopenie Boha. A keď porozumie Bohu, nedostane uţ iné hmotné telo. Ide naspäť

domov, späť k Bohu. Ţije večne a nemení svoje telá.

Mike Robinson: Aha, rozumiem. Teraz ste dvakrát citovali vaše písma. Mohli by ste mi v krátkosti

vysvetliť ich pôvod?

Šríla Prabhupáda: Naše písma pochádzajú z védskej literatúry, ktorá existuje uţ od počiatku

stvorenia. Vţdy keď je stvorené niečo nové, ako napríklad tento mikrofón, dostanete tieţ návod, ako sa

to dá pouţiť. Je to tak?

Mike Robinson: Áno, to súhlasí.

Šríla Prabhupáda: Podobne existujú tieto spisy od počiatku stvorenia, aby vysvetlili, ako treba

pouţívať hmotný svet.

Mike Robinson: Teraz by sme mohli prejsť k jednej veci, o ktorej máte, myslím, dosť vyhranený

názor. Aký je hlavný rozdiel medzi vašou náukou a inými východnými učeniami, ktoré hlásajú na

Západe?

Šríla Prabhupáda: Rozdiel je ten, ţe my nasledujeme pôvodnú literatúru a oni si vytvárajú literatúru

vlastnú. Tým sa od nich líšime. Keď sa vyskytnú problémy v duchovných veciach, musíte hľadať

riešenie v pôvodných písmach a nie v knihách, ktoré vydali podvodníci.

Mike Robinson: A čo spievanie Haré Krišna, Haré Krišna...?

Šríla Prabhupáda: Spievanie Haré Krišna je najjednoduchší spôsob, ako sa očistiť, hlavne

v súčasnosti, keď sú ľudia takí hlúpi, ţe dokáţu len veľmi ťaţko porozumieť duchovnému poznaniu.

Spievaním Haré Krišna sa vaša inteligencia očistí a porozumiete duchovným veciam.

Mike Robinson: Môţete mi povedať, čo vás vedie v kaţdodenných činnostiach?

Šríla Prabhupáda: Riadime sa védskou literatúrou.

Mike Robinson: Písmami, ktoré ste citovali?

Šríla Prabhupáda: Áno, všetko je tam napísané. My ich prekladáme do angličtiny, ale nič si

nevymýšľame. Tým by sme všetko pokazili. S védskou literatúrou je to ako s tým návodom

k mikrofónu, ktorý vysvetľuje, ako ho zloţiť: ,,Tieto skrutky zaskrutkujte do kovu na pravej strane.``

Nemôţete nič zmeniť, pretoţe by ste všetko pokazili. Vzhľadom na to, ţe si nič nevymýšľame, môţete

čítať hociktorú z našich kníh a dostanete pravé duchovné poznanie.

Mike Robinson: Ako pôsobí filozofia vedomia Krišnu na ţivot človeka?

Šríla Prabhupáda: Odstraňuje utrpenie. Ľudia trpia, pretoţe sa mylne pokladajú za toto telo. Keď si

myslíte, ţe ste kabát alebo košeľa a dôkladne ich periete, ale pritom zabudnete jesť, budete šťastný?

Mike Robinson: Nie, nebudem.

Šríla Prabhupáda: Aj napriek tomu si všetci perú len ,,kabát a košeľu`` a zabúdajú na dušu v tele.

Nevedia nič o tom, čo je pod ,,kabátom a košeľou``. Spýtajte sa niekoho, kto je a on vám odpovie: ,,Ja

som Angličan`` alebo ,,Ja som Ind``. A keď mu poviete: ,,Vidím, ţe máš anglické alebo indické telo, ale

čo si ty?`` - nedokáţe odpovedať. Celá moderná civilizácia sa zakladá na mylnom názore - ja som telo

( ). To je mentalita psov a mačiek. Chcem napríklad navštíviť Anglicko a vy

ma zastavíte na hraniciach. Poviete: ,,Ja som Angličan, ale ty si Ind. Prečo si sem prišiel?`` A pes bude

štekať: ,,Haf, haf! Prečo sem prichádzaš?`` Aký je tu teda rozdiel v mentalite? Pes si myslí, ţe je pes,

a povaţuje ma za votrelca a vy si myslíte, ţe ste Angličan, a povaţujete ma za Inda. Nie je tu ţiadny

rozdiel v myslení. Ľudia sa dopúšťajú najväčšieho omylu, keď ţijú so psou mentalitou a tvrdia, ţe

rozvíjajú civilizáciu.

Mike Robinson: Teraz prejdime k ďalšiemu bodu. Zdá sa mi, ţe Haré Krišna hnutie sa zaujíma

o určité oblasti sveta, kde ľudia trpia.

Šríla Prabhupáda: Áno, my sme jediní, ktorí sa o také niečo zaujímajú. Ostatní sa jednoducho

vyhýbajú hlavným problémom: rodeniu sa, chorobám, starobe a smrti. Ostatní tieto problémy

nevyriešili, len rozprávajú samé hlúposti. Ľudia sú zvedení a udrţovaní v temnote. Je načase, aby sme

ich osvietili.

Mike Robinson: Okrem toho, ţe chcete osvietiť ľudí duchovne, zaujímate sa tieţ o ich zdravie?

Šríla Prabhupáda: Ak sa vám dobre darí po duchovnej stránke, cítite sa dobre aj po tej telesnej.

Mike Robinson: Ako?

Šríla Prabhupáda: Predstavme si, ţe máte auto. Prirodzene sa staráte o auto i o seba. Ale

nestotožňujete sa s autom. Nemyslíte si: ,,Ja som auto.`` To je nezmysel. Ľudia to však robia. Starajú sa

o telesné ,,auto`` a myslia si, ţe auto je vlastné ,,ja``. Zabúdajú, ţe sa od auta odlišujú a ţe sú duše

s inými záujmami. Tak ako nikoho nemôţe uspokojiť pitie benzínu, nemôţu nikoho uspokojiť ani

telesné činnosti. Človek musí nájsť správnu potravu pre dušu. Ak si niekto myslí: ,,Ja som auto a musím

piť benzín,`` môţeme ho povaţovať za blázna. Podobne ten, kto si myslí, ţe je toto telo, a chce byť

šťastný vďaka telesným radovánkam, je tieţ blázon.

Mike Robinson: Mám tu poznamenané niečo, na čo by som sa vás rád spýtal. Vaši ľudia mi dali tieto

knihy a jedna z vecí, o ktorej tu hovoríte, je, ţe ,,náboţenstvo bez filozofie je sentimentalizmus``.

Môţete mi to vysvetliť?

Šríla Prabhupáda: Väčšina veriacich hovorí: ,,Veríme, ţe...`` Ale načo je taká viera? Môţete veriť

niečomu, čo je v skutočnosti nesprávne. Napríklad niektorí kresťania hovoria: ,,Veríme, ţe zvieratá

nemajú dušu.`` To nie je správne. Veria, ţe zvieratá nemajú dušu, pretoţe ich chcú jesť. Zvieratá ale

dušu majú.

Mike Robinson: Ako viete, ţe zvieratá majú dušu?

Šríla Prabhupáda: Vy to tieţ môţete zistiť. Tu je vedecký dôkaz: zviera je, vy jete; zviera spí, vy

spíte; zviera súloţí, vy súloţíte; zviera sa bráni, vy sa bránite. Tak aký je rozdiel medzi vami

a zvieraťom? Ako teda môţete tvrdiť, ţe vy máte dušu a zviera nie?

Mike Robinson: Tak dobre, začnime inou hypotézou. Čo keď si myslím, ţe ľudia nemajú dušu?

Šríla Prabhupáda: Potom ale musíte vysvetliť rozdiel medzi ţivým a mŕtvym telom. To som uţ

vysvetlil na začiatku. Len čo ţivotná sila, duša, opustí telo, nemá ani to najpeknejšie telo hodnotu.

Nikto sa oň nestará, odhodia ho. Keď sa ale teraz dotknem vašich vlasov, pobijeme sa. To je rozdiel

medzi ţivým a mŕtvym telom. V ţivom tele je duša a v mŕtvom tele duša nie je. Telo nemá ţiadnu

hodnotu, len čo ho duša opustí. Dá sa to veľmi ľahko pochopiť, ale dokonca aj najväčší tzv. vedci

a filozofi sú príliš obmedzení, aby to pochopili. Moderná spoločnosť je v hroznom stave. Nie sú v nej

ľudia s naozajstným mozgom.

Mike Robinson: Máte na mysli všetkých vedcov, ktorí nechápu duchovný rozmer v ţivote?

Šríla Prabhupáda: Áno. Skutočná veda je úplné poznanie všetkého hmotného i duchovného.

Materiálna veda je dôleţitá len do určitej miery, nie je najdôleţitejšia.

Mike Robinson: Mohol by som sa vrátiť k predchádzajúcej otázke? Akú úlohu majú písma vo vašom

náboţenstve? Ako veľmi sú dôleţité?

Šríla Prabhupáda: Naše náboţenstvo je veda. Keď povieme, ţe z dieťaťa vyrastie mládenec, je to

veda. Nie je to náboţenstvo. Malé dieťa vyrastie a stane sa z neho mládenec. Kde je v tom

náboţenstvo? Kaţdý umrie - kde je v tom náboţenstvo? Je to veda. Vaše telo bude neuţitočné, keď

umriete, či ste kresťan, hinduista alebo moslim. To je veda. Keď zomrie váš príbuzný, nemôţete

povedať: ,,My sme kresťania, neveríme, ţe umrel.`` Nie, on umrel bez ohľadu na to, či ste kresťan,

hinduista alebo moslim. Takţe keď o tom hovoríme, hovoríme len na základe toho, ţe telo je dôleţité

iba dovtedy, kým je v ňom duša. Táto náuka platí pre všetky ţivé bytosti a my sa snaţíme vzdelávať

ľudí na tomto základe.

Mike Robinson: Ak vám dobre rozumiem, snaţíte sa vzdelávať ľudí na čisto vedeckej úrovni. A čo

teda náboţenstvo?

Šríla Prabhupáda: Náboţenstvo je tieţ veda. Ľudia mylne pokladajú náboţenstvo za vieru - ,,Ja

verím, ţe...`` (K oddanému.) Vyhľadaj v slovníku slovo náboženstvo.

Oddaný: Pod heslom náboţenstvo slovník uvádza: ,,Uznanie nadľudskej vlády alebo sily a hlavne

osobného Boha, ktorého treba poslúchať, z čoho vyplýva správny myšlienkový postoj.``

Šríla Prabhupáda: Áno. Náboţenstvo znamená učiť sa, ako poslúchať Najvyššieho Vládcu. Takţe vy

môţete byť kresťan a ja hinduista, na tom nezáleţí. Obaja musíme uznať, ţe existuje Najvyšší Vládca.

Kaţdý to musí uznať, to je pravé náboţenstvo. Nič takého: ,,Veríme, ţe zvieratá nemajú dušu.`` To nie

je náboţenstvo. Je to úplne nevedecké. Náboţenstvo znamená vedecké pochopenie Najvyššieho

Vládcu. Pochopiť, kto je Najvyšší Vládca, a poslúchať Ho - to je všetko. Dobrý občan štátu je ten, kto

poslúcha vládu a dodrţuje štátne zákony. Kto sa o vládu vôbec nestará, je zlý občan. Ak sa z vás stane

zlý občan a ignorujete Boţiu vládu, potom ste bezboţný. A keď ste dobrý občan, potom ste zboţný.

Mike Robinson: Jasné. Môţete mi povedať, čo je podľa vás zmyslom ţivota? Prečo vôbec existujeme?

Šríla Prabhupáda: Zmyslom ţivota je radovať sa, ale vy staviate na nedobrom základe, a preto

namiesto toho, aby ste sa radovali, trpíte. Všade vidíme boj o existenciu. Všetci bojujú, ale aký majú

z toho napokon pôţitok? Iba trpia a umierajú. Preto aj keď ţivot znamená pôţitok, váš ţivot

momentálne nie je radostný. Ak sa však dostanete na pravú duchovnú ţivotnú úroveň, budete sa naozaj

radovať.

Mike Robinson: Môţete mi nakoniec priblíţiť niektoré stupne duchovného ţivota, ktorými človek

prechádza? Akými duchovnými štádiami prechádza nový Krišnov oddaný?

Šríla Prabhupáda: Prvé štádium je zvedavosť. Hovoríte si: ,,Čo vlastne to Haré Krišna hnutie je?

Musím to preskúmať.`` To sa nazýva viera. To je začiatok. A pokiaľ to myslíte váţne,

začnete sa stýkať s tými, ktorí sa venujú tomuto učeniu. Skúšate pochopiť ich pocity. Potom si poviete:

,,Prečo by som sa nemohol stať jedným z nich?`` A keď sa stanete jedným z nich, všetky vaše

pochybnosti sa stratia. Získate silnejšiu vieru a túţbu po vedomí Krišnu. Prečo títo chlapci nechodia do

kina? Prečo nejedia mäso, prečo nenavštevujú nočné kluby? Pretoţe sa zmenil ich vkus. Teraz všetky

tieto veci nenávidia. Takto robíte pokrok. Najskôr veríte, potom sa stretávate s oddanými, odstránite

všetky pochybnosti, potom pevne veríte, získate chuť, potom realizujete Boha a napokon dosiahnete

lásku k Bohu - dokonalosť. To je pravé náboţenstvo. Ţiadne ritualistické obrady: ,,Ja verím, ty veríš.``

To nie je náboţenstvo. To je podvod. Pravé náboţenstvo znamená rozvíjanie lásky k Bohu.

Mike Robinson: Ďakujem vám pekne za rozhovor. Som rád, ţe som sa mohol s vami porozprávať.

Šríla Prabhupáda: Haré Krišna.

Dôleţité otázky

Tento článok bol prvýkrát uverejnený v časopise ,,Návrat k Bohu`` 20. apríla 1960, keď Šríla

Prabhupáda osobne vydával tento časopis v Indii.

Keď ide malé dieťa so svojím otcom na prechádzku, neustále sa vypytuje. Vypytuje sa na mnoţstvo

zvláštnych vecí a otec mu musí na všetky otázky správne odpovedať. Keď som bol pred mnohými

rokmi mladým otcom, môj druhý syn, ktorý ma stále sprevádzal, ma zaplavoval stovkami otázok. Raz

prechádzal okolo našej električky svadobný sprievod a štvorročný chlapec sa ako obyčajne vypytoval,

čo to znamená. Dostal všemoţné odpovede na tisícky svojich otázok o tomto sprievode a nakoniec sa

spýtal, či aj jeho vlastný otec sa ţenil! U všetkých prítomných vyvolala táto otázka smiech. Chlapca ich

smiech dosť prekvapil. Ale aj tak bol hrdý na svojho ţenatého otca.

Z tohto príbehu vyplýva, ţe pre človeka je prirodzené klásť otázky, keďţe je inteligentné zviera. Čím

viac sa pýta, tým väčší pokrok robí v poznaní a vo vede. Celá materialistická civilizácia sa pôvodne

zakladá na veľkom mnoţstve otázok, ktoré dáva mladá generácia staršej generácii. Civilizácia sa vyvíja

krok za krokom, keď starší ľudia správne odpovedajú na otázky mladých. Menej inteligentní ľudia si

nekladú toľko otázok, zatiaľ čo inteligentnejší ľudia sa pýtajú stále viac. Najinteligentnejší ľudia sa

však pýtajú na to, čo sa stane po smrti.

Medzi najinteligentnejších ľudí patril veľký kráľ Paríkšit Mahárádţ, ktorý vládol celému svetu

a ktorého nešťastnou náhodou preklial jeden bráhman, ţe o sedem dní zomrie na uštipnutie hadom.

Tento bráhman bol iba obyčajný chlapec, ale aj tak mal veľkú moc. Nevedel, ţe kráľa by mal uctievať,

a preto ho hlúpo preklial. Chlapcov otec, ktorého kráľ veľmi zosmiešnil, to však veľmi ľutoval. Len čo

sa Mahárádţ Paríkšit dozvedel o kliatbe, ihneď opustil svoje kráľovské sídlo a odobral sa na breh

Gangy, tečúcej neďaleko kráľovského mesta, aby sa pripravil na smrť. Keďţe to bol veľký kráľ, takmer

všetci veľkí svätci a učenci sa zhromaţdili na mieste, kde začal pred opustením svojho hmotného tela

drţať pôst. Napokon sem prišiel i najmladší zo svätých muţov tej doby, Šukadéva Gósvámí, ktorého

zhromaţdenie zvolilo jednohlasne za svojho hovorcu napriek tomu, ţe tam bol aj jeho veľký otec

Vjásadéva. Kráľ sa úctivo poklonil Šukadévovi Gósvámímu a poloţil mu dôleţité otázky, týkajúce sa

odchodu z hmotného sveta, ktorý sa mal v jeho prípade uskutočniť o sedem dní. Veľký kráľ, vznešený

následník Pánduovskej dynastie veľkých oddaných, sa opýtal svätca Šukadévu: ,,Drahý pane, si

najväčší z najväčších transcendentalistov, a preto sa ťa pokorne pýtam, aké sú moje povinnosti v tejto

chvíli. Som na pokraji smrti. Čo mám robiť v tomto kritickom čase? Prosím ťa, pane, povedz mi, čo by

som mal počúvať, koho by som mal uctievať a na čo by som mal myslieť. Veľký svätec ako ty

nezostáva v dome hospodárov dlhšie, neţ je nutné, a mám teda veľké šťastie, ţe si sem láskavo prišiel

v čase mojej smrti. Prosím ťa preto, aby si ma poučil v túto kritickú hodinu.``

Veľký svätec odpovedal na všetky otázky veľmi váţne, pretoţe bol veľkým transcendentálnym

učencom a ako syn Bádarájana čiţe Vjásadévu, pôvodného autora védskej literatúry, mal všetky boţské

vlastnosti.

Šukadéva Gósvámí povedal: ,,Drahý kráľ, tvoje otázky sú nielen veľmi dôleţité, ale aj uţitočné pre

všetkých ľudí v kaţdej dobe. Tieto otázky sú najdôleţitejšie, pretoţe sú záverom védskeho poznania

( ) a sú inými slovami, oslobodené duše,

ktoré realizovali svoju duchovnú totoţnosť, kladú tieto dôleţité otázky, aby dostali podrobnejšie

informácie o transcendencii.``

Šrímad-Bhágavatam je prirodzený výklad k známej Védánta-sútre (alebo Šáríraka-sútre), ktorú zostavil

Šríla Vjásadéva. Védánta-sútra je najvyššia védska literatúra a obsahuje základ duchovného poznania.

No aj keď Šríla Vjásadéva napísal toto veľké dielo, nebol spokojný. Potom sa stretol so svojím

duchovným učiteľom Šrí Náradom, ktorý mu odporučil opísať Najvyššiu Boţskú Osobnosť. Po tejto

rade začal Vjásadéva meditovať o zásadách bhakti-jogy a bol mu jasne vyjavený rozdiel medzi

Absolútnym a relatívnym svetom čiţe májou. Keď toto zrealizoval, spísal veľký príbeh nazvaný

Šrímad-Bhágavatam, teda nádherný Bhágavatam, ktorý začína skutočnými udalosťami v ţivote

Mahárádţa Paríkšita.

Védánta-sútra začína kľúčovou otázkou o transcendencii, ( ):

,,Človek by sa mal pýtať na Brahman čiţe transcendenciu.``

Kým je človek zdravý a silný, zabúda na krutú pravdu, na smrť, s ktorou sa musí stretnúť. Preto si

hlúpi ľudia nekladú dôleţité otázky, týkajúce sa pravých ţivotných problémov. Kaţdý si myslí, ţe

nikdy neumrie, aj keď kaţdú chvíľu môţe na vlastné oči vidieť dôkazy smrti. V tom je rozdiel medzi

zvieratami a ľuďmi. Zviera, napríklad koza, necíti strach zo smrti. Aj keď práve zabili jej koziu sestru,

ona sa dá ľahko oklamať ponúknutou zelenou trávou a stojí kľudne, aţ kým príde na rad ona. Ale

človek, keď vidí, ţe jeho blízkeho ohrozuje nepriateľ, buď bojuje, aby ho zachránil, alebo utečie, aby

zachránil seba. To je rozdiel medzi človekom a kozou.

Inteligentný človek vie, ţe smrť prišla na svet pri jeho narodení. Vie, ţe umiera kaţdým okamihom

a konečný rozsudok bude vynesený, len čo skončí jeho ţivot. Preto sa pripravuje na ţivot budúci, lebo

sa chce vyslobodiť z opakovaných rodení a smrtí.

Hlúpy človek nevie, ţe ľudskú podobu môţeme dostať po mnohých narodeniach a smrtiach. Nevie, ţe

ţivá existencia je večná bytosť, ktorá sa nerodí a neumiera. Narodenie, choroba, staroba a smrť sú pre

ţivú bytosť neprirodzené bremená a vznikajú na základe styku s hmotnou prírodou a kvôli zabúdaniu

večnej boţskej podstaty a kvalitatívnej jednoty s Absolútnym Celkom.

Ľudský ţivot umoţňuje poznať túto večnú skutočnosť čiţe pravdu. Takţe Védánta-sútra na samom

začiatku odporúča, ţe našou súčasnou povinnosťou je pýtať sa na Brahman, na Absolútnu Pravdu,

pretoţe teraz máme drahocennú ľudskú podobu.

Človek, ktorý nie je dosť inteligentný, sa nezačne pýtať na transcendentálny ţivot; namiesto toho sa

zaoberá kopou nepodstatných otázok, ktoré sa netýkajú večného bytia. Uţ od začiatku svojho ţivota

kladie otázky svojej matke, otcovi, učiteľom, profesorom a snaţí sa nájsť odpoveď v knihách, ale nikde

nedostane správnu informáciu o naozajstnom ţivote.

Ako uţ bolo vyššie uvedené, Mahárádţa Paríkšita varovali, ţe ho o sedem dní čaká smrť, a preto ihneď

opustil palác, aby sa pripravil na nadchádzajúce udalosti. Kráľ mal aspoň sedem dní na to, aby sa

mohol pripraviť na smrť, ale my, napriek tomu, ţe vieme, ţe sa smrti nevyhneme, nevieme, kedy príde.

Nevieme, či nezomrieme uţ v nasledujúcom momente. Ani taký veľký človek ako Mahátmá Gándhí

nemohol vedieť, ţe ho smrť čaká uţ v budúcich piatich minútach, a ani jeho spoločníci nemohli tušiť

jeho blíţiacu sa smrť. Napriek tomu sa títo páni povaţovali za veľkých vodcov ľudstva.

Poznanie smrti a ţivota je jediná vec, ktorá odlišuje zviera od človeka. Človek (v pravom zmysle

slova) sa pýta na seba a na to, čo je, odkiaľ prišiel do tohto ţivota a kam pôjde po smrti. Prečo sa musí

stretávať so ţivotnými problémami, aj keď ich nechce? Uţ od detstva sa vypytujeme na toľko vecí, ale

nikdy sa nespýtame na skutočnú podstatu ţivota. To je zvieracia mentalita. Na úrovni štyroch

materialistických činností neexistuje medzi človekom a zvieraťom rozdiel, lebo kaţdá ţivá bytosť sa

udrţuje pri ţivote jedením, spaním, párením a bránením sa. Ale jedine ľudský ţivot je určený na

dôleţité otázky, ktoré sa týkajú večného ţivota a transcendencie. Ľudský ţivot je preto určený na

skúmanie večného ţivota a Védánta-sútra odporúča, aby sme sa tomu venovali hneď, skôr, ako bude

neskoro. Ak človek nevyuţije túto príleţitosť, určite sa bude musieť vrátiť do zvieracieho kráľovstva.

Aj keď sa zdá, ţe hlúpi ľudia sú veľmi pokročilí v oblasti materialistickej vedy, t. j. jedenia, spania,

párenia, bránenia sa atď., predsa sa nemôţu vyslobodiť z krutých pazúrov smrti. Prírodné zákony

pracujú pod vplyvom troch kvalít - dobra, vášne a nevedomosti. Tí, ktorí ţijú v kvalite dobra, sa

povýšia na vyššiu, duchovnú úroveň; tí, ktorí ţijú pod vplyvom vášne, zostávajú na rovnakej úrovni

v hmotnom svete; ale tí, ktorí ţijú v nevedomosti, budú určite degradovaní do niţších ţivotných druhov.

Spôsob, akým je zostavená dnešná moderná spoločnosť, je veľmi riskantný, lebo neponúka vedomosti

o dôleţitých otázkach, týkajúcich sa základných ţivotných zásad. Podobne ako zvieratá ani ľudia

nevedia, ţe zomrú podľa zákonov prírody. Sú spokojní s trochou trávy alebo s takzvaným šťastným

ţivotom ako koza pred zabitím. Na stranách tohto časopisu sa skromne pokúšame dostať ľudí z tejto

nepriaznivej situácie. Tento spôsob nie je vymyslený. Ak očakávame akúsi novú epochu, potom odkaz

časopisu ,,Návrat k Bohu`` bude začiatkom novej éry.

Grihamédhí je človek, ktorý sa pripútal k rodine, k spoločnosti, k národu alebo k ľudstvu, aby vykonal

svoje potreby ako jedenie, spanie, bránenie sa a súloţenie. Podľa Šrí Šukadévu Gósvámího človek,

ktorý nemá poznanie o transcendencii, nie je lepší od zvieraťa. Moţno si kladie otázky o fyzických,

politických, ekonomických, kultúrnych, výchovných alebo o podobných pominuteľných záleţitostiach,

ale ak sa nezačne pýtať na zásady transcendentálneho ţivota, mali by sme ho povaţovať za slepého

človeka, ktorého vedú neovládateľné zmysly a ktorý sa kaţdú chvíľu zrúti do priepasti. Toto sú

charakteristické črty grihamédhího.

Grihastha má opačné vlastnosti. Ľudia, ktorí ţijú ako grihasthovia, teda v duchovnom rodinnom

zväzku, sú na rovnakej úrovni ako sannjásí, ľudia v ţivotnom štádiu odriekania. Nezáleţí na tom, či

človek ţije ako grihastha alebo ako sannjásí, dôleţité je, ţe si kladie dôleţité otázky. Sannjásí nie je

pravý, ak ho nezaujímajú dôleţité otázky a grihastha je pravý, ak má sklon dávať si tieto otázky.

Grihamédhí sa však zaujíma len o zvieracie činnosti. Podľa zákonov prírody je ţivot grihamédhího plný

problémov, zatiaľ čo ţivot grihasthu je plný blaţenosti. Mali by sme teda vedieť, kto je kto. Ţivot

grihamédhího je plný ťaţkostí, lebo nevie, ako má ţiť rodinným ţivotom. Nevie, ţe existuje sila, ktorá

je oveľa väčšia ako jeho schopnosť vládnuť, a táto sila ho kontroluje a dohliada na jeho činnosti.

Grihamédhí nemá poňatia o budúcom ţivote. Nevidí svoju budúcnosť a nekladie si dôleţité otázky. Je

spútaný reťazami závislosti na klamných predmetoch, s ktorými prišiel do styku počas svojej

pominuteľnej existencie.

V noci títo grihamédhí premrhajú svoj drahocenný čas spaním alebo uspokojovaním rôznych

sexuálnych potrieb, pri návštevách kín, nočných klubov alebo hostincov, kde sú ľahko dostupné ţeny

a alkohol. Cez deň premrhajú čas zhromaţďovaním peňazí, a keď ich majú dosť, utrácajú ich, aby

zaistili pohodlie pre svoju rodinu. Ich ţivotná úroveň a ţivotné potreby vzrastajú úmerne s rastom platu.

Preto ich túţby nikdy nekončia a oni nikdy nie sú spokojní. Následkom toho existuje nekonečná súťaţ

v ekonomike a v ţiadnej spoločnosti na celom svete nie je mier.

Všetci ľudia sú naplno zamestnaní rovnakými otázkami, ako zarábať a utrácať peniaze, ale nakoniec sa

musia všetci podriadiť milosti matky prírody. Keď je vo výrobe niečoho nedostatok alebo keď spôsobia

prírodné ţivly nejaký rozruch, začnú sa bezmocní politickí plánovači vyhovárať na krutú prírodu, ale

pritom sa opatrne vyhýbajú štúdiám o tom, kto a ako ovláda prírodné zákony. Bhagavad-gítá

vysvetľuje, ţe prírodné zákony ovláda Absolútna Boţská Osobnosť. Boh je jediným pánom prírody

a prírodných zákonov. Ctiţiadostiví materialisti niekedy preštudujú nepatrnú časť prírodných zákonov,

ale nikdy sa nezaujímajú o toho, kto tieto zákony stvoril. Väčšina z nich neverí v existenciu Absolútnej

Osoby, Boha, ktorý riadi prírodné zákony. Radšej sa venujú zákonom bezprostredných reakcií rôznych

látok a nesnaţia sa zistiť najvyššiu príčinu, ktorá tieto reakcie umoţňuje. Nekladú si dôleţité otázky

a nemajú ani odpovede. Védánta-sútra však dáva odpovede na základné otázky o Brahmane; uisťuje

nás, ţe Najvyšší Brahman, Najvyššia Transcendencia je Boh, z ktorého všetko pochádza.

Hlúpy grihamédhí nepozná nielen pominuteľnú povahu tela, ktoré dostal, ale nevidí ani pravú povahu

dejov, ktoré sa denne odohrávajú pred jeho očami. Môţe vidieť, ţe umiera jeho otec, ţe umiera jeho

matka alebo jeho príbuzní, ale on si ani tak nepoloţí dôleţitú otázku, či umrú aj ostatní rodinní

príslušníci, alebo nie. Niekedy sa zamyslí a vie, ţe všetci jeho príbuzní dnes alebo zajtra umrú a ţe on

bude musieť tieţ umrieť. Snáď si uvedomuje, ţe celé toto rodinné divadlo - alebo lepšie povedané,

spoločenské, prípadne národné predstavenie - je pominuteľné ako bublinka vo vzduchu a nemá trvalú

hodnotu. Napriek tomu pachtí za týmito pominuteľnými vecami a nestará sa o dôleţité otázky. Nevie,

kam pôjde po smrti. Ťaţko pracuje, aby pre svoju rodinu, spoločnosť alebo národ zabezpečil

pominuteľné zmyslové pôţitky, ale nikdy neurobí nič pre svoju vlastnú budúcnosť alebo budúcnosť

ostatných po skončení terajšieho ţivota.

Vo verejnom dopravnom prostriedku, napríklad v električke, sa stretneme a cestujeme s neznámymi

ľuďmi; na krátky čas sú z nás spolucestujúci. Po istom čase sa zas rozídeme a nikdy sa nestretneme.

Podobne dostaneme v ţivote miestenku do takzvanej rodiny, krajiny alebo spoločnosti, ale keď sa čas

naplní, budeme proti našej vôli oddelení jeden od druhého a uţ sa nikdy neuvidíme. Je mnoţstvo

dôleţitých otázok, ktoré sa týkajú našich pominuteľných činností a našich priateľov, ktorým sú tieto

činnosti určené, ale grihamédhí sa nikdy nepýta na veci večnej povahy. Chceme navţdy vyriešiť rôzne

problémy bez toho, aby sme vedeli, aká je vlastne ich podstata. Šrípáda Šankaráčárja, ktorý sa obzvlášť

snaţil odstrániť túto nevedomosť zo spoločnosti a ktorý hlásal duchovné poznanie z hľadiska

neosobného všadeprítomného Brahmanu, zúfalo nariekal: ,,Deti sa hrajú, mladí muţi sa zaoberajú

milostnými zábavkami s mladými dievčatami a starí ľudia sa veľmi usilujú prispôsobiť nezmyselnému

ţivotu. Ale beda, nikto nie je pripravený poloţiť si dôleţité otázky, týkajúce sa vedy o Brahmane,

o Absolútnej Pravde.``

Šrí Šukadéva Gósvámí odpovedal na otázky Mahárádţa Paríkšita nasledovne:

,,Ó, potomok Bharatov, povinnosťou smrteľníkov je pýtať sa, počúvať, ospevovať a meditovať

o Boţskej Osobnosti, najpôvabnejšej osobe, pretoţe Ona je plná všetkých vznešených vlastností. Volá

sa Hari, pretoţe môţe vyslobodiť ţivé bytosti z podmienenej existencie. Ak sa chceme vyslobodiť

z podmieneného stavu, musíme si klásť dôleţité otázky o Absolútnej Pravde, aby sme potešili

Najvyššieho Pána a dostali Jeho poţehnanie.`` (Šrímad-Bhágavatam 2.1.5)

Šrí Šukadéva Gósvámí pouţil štyri špecifické slová v súvislosti s Absolútnou Boţskou Osobnosťou.

Tieto slová odlišujú Absolútnu Osobu, Parabrahmana, od ostatných osôb, ktoré sú kvalitatívne rovnaké

ako On. Najvyššieho Pána oslovuje všadeprítomný, pretoţe sa od Neho nemôţe nikto

oddeliť, aj keď málokto to zrealizuje. Absolútna Boţská Osobnosť sídli v srdci kaţdého Svojou úplnou

reprezentáciou ako Paramátmá, Nadduša, vedľa individuálnej duše. Preto má s Ňou kaţdá individuálna

duša dôverný vzťah. Zabudnutie na tento večne jestvujúci vzťah spôsobuje uţ od nepamäti

podmienenosť ţivota. Ale pretoţe Boh je Bhagaván, najvyššia osobnosť, môţe v momente odpovedať

na volanie oddaného o pomoc. A pretoţe je aj dokonalý, Jeho krása, bohatstvo, sláva, sila, múdrosť

a schopnosť odriekať si sú pre individuálnu dušu neobmedzenými zdrojmi transcendentálnej blaţenosti.

Individuálne duše priťahujú tieto rôzne vlastnosti, keď ich nedokonale predvádzajú iné podmienené

duše, ale ţiadnu z individuálnych duší neuspokojujú tieto nedokonalosti, a preto stále hľadajú dokonalú

osobu. Krása Najvyššieho Pána sa nedá s ničím porovnať, rovnako aj Jeho múdrosť alebo schopnosť

odriekať si. On je Íšvara, Najvyšší Vládca, a keďţe nedodrţujeme Jeho zákony, sme teraz pod dozorom

Jeho stráţcov. Ale pretoţe Boh je Hari, môţe odstrániť náš podmienený ţivot a dať nám úplnú

duchovnú slobodu. Povinnosťou kaţdého človeka teda je klásť si dôleţité otázky o Bohu, aby sa

k Nemu mohol znovu vrátiť.

Pravda a krása

,, Krása je pravda a pravd