1

Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzityv Nitre

Ing. Ivana Gecíková

Autoreferát dizertačnej práce

VPLYV POĽNOHOSPODÁRSTVA NA SOCIO-EKONOMICKÝ ROZVOJ VIDIECKYCH OBLASTÍ

na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctorv odbore doktorandského štúdia: 62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomikyv špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesnéhohospodárstva

Miesto a dátum: Nitra 2005

2

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedreregionálneho rozvoja Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskejpoľnohospodárskej univerzity v Nitre

Predkladateľ: Ing. Ivana Gecíková Katedra regionálneho rozvoja Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Školiteľ: doc. Ing. Anna Belajová, PhD.Katedra regionálneho rozvojaFakulta európskych štúdií a regionálneho rozvojaSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Oponenti:

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

.......................................................................................................................................................

Autoreferát bol rozoslaný: .....................................................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná ............................ o ............. h. pred komisiou pre

obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia, vymenovanou predsedom

spoločnej odborovej komisie

dňa ..............................

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesnéhohospodárstvana Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

.................................................................... prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

dekan FEM predseda spoločnej odborovej komisie

3

OBSAH

str.1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY

2. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

2.1 Regionálny rozvoj

2.2 Poľnohospodárstvo ako súčasť národného hospodárstva

2.3 Rozvoj vidieka

3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY PRÁCE

3.1 Cieľ práce

3.2 Metodika práce a metódy skúmania

3.2.1 Vymedzenie vidieckych oblastí na Slovensku

3.2.2 Zhodnotenie štrukturálnych zmien vo vidieckych oblastiach SR

3.2.3 Postavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR

3.2.4 Poznanie úrovne multifunkčného pôsobenia poľnohospodárstva v priestore

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

4.1 Štrukturálne zmeny vo vidieckych oblastiach SR v rokoch 1997 – 2003

4.2 Postavenie odvetvia poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR

4.3 Multifunkčný vplyv poľnohospodárstva na rozvoj vidieka

5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE

6. ZÁVER

7. SUMMARY

8. ZOZNAM NAJDÔLEŽITEJŠÍCH PRÁC DOKTORANDA

9. POUŽITÁ LITERATÚRA

4

4

4

4

5

5

5

6

6

6

8

8

9

9

12

12

13

15

15

15

16

4

1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY

Poľnohospodárska výroba patrí medzi najstaršie odvetvia hospodárstva každej krajiny. V obdobíglobalizácie však poľnohospodárstvo postupne stráca svoje niekdajšie významné postavenie. Vo vidieckychregiónoch, kde poľnohospodárska výroba zastávala dominantné postavenie a zohrávala významnú úlohuv zamestnanosti miestneho obyvateľstva, sa negatívne dopady moderného vývoja prejavili najvýraznejšie.Zaostalosť vidieckeho regiónu sa stala vážnou ujmou nielen pre jeho obyvateľov, ale tiež pre jeho ekonomiku.Na druhej strane je však vidiecky charakter krajiny veľkou výzvou do budúcnosti, nakoľko má mnohonesporných predností podmieňujúcich vnútornú súdržnosť a regionálnu spolupatričnosť. Vidiecke oblasti súcharakteristické svojou rozmanitosťou, sociálnou a ekonomickou štruktúrou, sú domovom prírodného bohatstva,tradícií a kultúrnych zvykov, zohrávajú dôležitú úlohu v aktivitách spojených s cestovným ruchoma odpočinkom. Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve ovplyvnil na jednej strane rast produktivity prácev poľnohospodárstve a rozšírenie ekonomickej základe smerom k nepoľnohospodárskym odvetviam. Na druhejstrane však pretrváva migrácia obyvateľstva z vidieckych sídiel do miest, znižuje sa počet obyvateľov žijúcichvo vidieckych obciach, najmä periférnych, prejavujú sa negatívne zmeny vo využití krajiny a znehodnocovaníprírodných zdrojov atď. Posilnenie politiky rozvoja vidieka sa tak stalo prioritou nielen vládnych a politickyrozhodujúcich orgánov, ale tiež odborných, vedeckých a záujmových skupín.

2. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

2.1 Regionálny rozvojRegión ako kategória priestoru a priestoročasu sa formoval v dlhodobom vývoji ľudského poznania. V 40.-

tych rokoch sa pri definovaní regiónu objavuje pragmatický prístup reprezentovaný Hooverom [1948], ktorýregión chápe ako účelovú jednotku, ktorá sa vymedzuje pre potreby štátnej regionálnej politiky, pričom rozlišujeregión rozvinutý a problémový. Buček [1992], Tvrdoň [1995], Hamalová [1996], Ivaničková [1998], Samson etal. [2001] chápu región ako geograficky ohraničené územie, ktoré disponuje súborom kvalitatívnycha kvantitatívnych podmienok na sformovanie diverzifikovaného územno–hospodárskeho a sociálneho systému,v ktorom prevláda vysoká intenzita ekonomických a sociálnych vnútorných väzieb, rozvíja optimálne väzbys inými územiami a je schopný reprodukovať rastové faktory z vlastných zdrojov.

Pod rozvojom vníma Tvrdoň [1995] rozšírenie ekonomického systému pri zmenených a progresívnychparametroch rastových faktorov. Ekonomický rozvoj je možné definovať ako dlhodobý vzostup schopnostíekonomiky poskytovať obyvateľstvu rozmanité tovary a služby [Hamalová, 1996]. Podľa Schumpetera [In:Ivaničková, 1998, s.108] má ekonomický rozvoj charakter evolučného procesu, neprebieha rovnomerne a jehorealizácia má kumulatívny charakter. To znamená, že v sebe zahŕňa nielen zmeny súvisiace s technickýmpokrokom, ale tiež zmeny vo výrobe, v riadení a obchodovaní. Vplyv priestoru na ekonomický rozvoj mácharakter kvalitatívneho pôsobenia. Rozvoj regiónu je determinovaný najmä potenciálom, ktorým disponujea schopnosťou využitia daného potenciálu. Medzi rozvojové faktory regiónu Buček [1992], Hamalová [1996],Belajová a Fáziková [2004] zaraďujú: výrobu, technickú a sociálnu infraštruktúru, obyvateľstvo a prírodnézdroje.

2.2 Poľnohospodárstvo ako súčasť národného hospodárstvaPoľnohospodárska výroba patrí medzi najstaršie činnosti, ktorými sa človek odpradávna zaoberal. Ševčík

[1983] vyzdvihuje jeho historické miesto v štruktúre ekonomiky. Poľnohospodárska výroba predstavuje podľaGozoru [1995] a Spišiaka [2000] vedomé a systematické využívanie prírodných síl a zdrojov, ktoré zhodnocujebiologické vlastnosti niektorých rastlín a živočíchov k zabezpečeniu potravy a ďalších surovín potrebných nauspokojenie základných existenčných potrieb človeka. Poľnohospodárska výroba ako súčasť poľnohospodárstvamá viacero špecifických znakov, ktoré sa prenášajú do vyrábaných produktov a ovplyvňujú celý reprodukčnýproces [Ivanička, 1987, Koppel, 1995; Boreková, 1996; Demo, Bielek a Hronec,1999; Spišiak, 2000; Zoborský,2001]. Medzi ne zaraďujú:

o biologický charakter výrobného procesu,o sezónnosť, t.j. efekt výrobného procesu v značnej miere závisí od vplyvu prírodných podmienok, najmä

v rastlinnej výrobe,o nesúlad medzi dĺžkou a priebehom výrobného a pracovného procesu,o obmedzenosť pôdy ako základného výrobného prostriedku,o vzájomná podmienenosť niektorých odvetví výroby,o vysoká početnosť združených výrob.

Rozvoj slovenského poľnohospodárstva úzko súvisí s prijatými zásadami a opatreniami deklarovanými vhospodárskej a agrárnej politike. Podolák a Stehlo [2002] chápu poľnohospodársku politiku ako súčasťhospodárskej politiky štátu, v jej zameraní na zabezpečenie výživy obyvateľstva a na využitie disponibilných

5

zdrojov v agrárnom a agropotravinárskom sektore príslušnej krajiny. V zmysle reformy publikovanejAGENDOU 2000 [1998] má nová spoločná poľnohospodárska politika multisektorový rámec, to znamená, ženie je zameraná len na producentov poľnohospodárskej výroby, ale v širšom kontexte sa zameriava aj navidiecku populáciu, spotrebiteľov a spoločnosť ako takú.

Priestorová disperzia poľnohospodárstva a vidieckeho priestoru je dôvodom, prečo sa tieto dve oblastidávali a neustále dávajú do vzájomných súvislostí. Podľa Ivaničku [1987] je poľnohospodárstvo základnousúčasťou vidieckeho života a vidieckej krajiny. Poľnohospodárstvo a vidiek majú množstvo symbiotickýchznakov. Koppel [1995] determinuje najmä priestorovú disperziu ako jednu zo spoločných čŕt. Fáziková [1996]konštatuje, že realizácia ekonomických a ekologických funkcií sa realizuje najmä cez poľnohospodárstvo.Kľúčovým problémom vidieckych regiónov je tiež vzťah k pôde a ku krajine, ktorá „nepatrí iba obyvateľomdedín, ale je domovom pre všetkých ľudí. Je potrebné si uvedomiť, že problémy vidieka sa netýkajú ibavidieckeho obyvateľstva, ale všetkých obyvateľov štátu.“ [Fáziková, 1996, s.18] Vzájomnú spätosťpoľnohospodárstva a vidieka vyjadril Franz Fischler [1997] : „Neexistujú živé dediny bez poľnohospodárstva,ale neexistujú ani poľnohospodári bez atraktívnych dedín“.

2.3 Rozvoj vidiekaPodľa viacerých literárnych prameňov [Hudcovská, 1996; Agricutlural and Policy Reform ..., 1998;

Belajová et al, 1999; Faziková et al, 1999] je vidiecka krajina charakterizovaná ako riedko osídlené územie,ktoré na základe historického vývoja využíva vo svojich ekonomických aktivitách primárne surovinové zdroje(poľnohospodárska pôda; drevo; nerastné suroviny – minerály, uhlie, ropa; atraktívne krajinné prostredie, atď.).Rozvoj remeselnej výroby a služieb poskytovaných na vidieku je naviazaný na prírodnú bázu [Došeková,1995;Belajová - Siebenmannová, 1999]. Takéto silné prepojenie ekonomickej základne tvorenej aktivitamivyužívajúcimi prírodné zdroje je prirodzené a súčasne ovplyvňuje diverzifikáciu ekonomiky vidieka. V zmysledefinície Searsa [1992] alebo Madarásza [1996] sú vidiecke oblasti chápané ako všetky riedko osídlené územiavzdialené od metropolitných miest – pólov rozvoja.

Rusnák [1996] na základe poznania zložitosti a vysokej diverzifikácie problematiky vidieckeho rozvojazhrnul problémy vidieckych oblastí do nasledovných bodov: nižšia priemerná úroveň vzdelanosti obyvateľstva,vyšší priemerný vek a degresívny demografický vývoj, nedostatočne rozvinutá ekonomická základňaa odkázanosť na odchádzku za prácou, nízka miera informácií, konzervatívne myslenie obyvateľstva,nedostatočne rozvinuté služby a infraštruktúra.

Podpora rozvoja vidieckych oblastí rezonovala v krajinách Európskej únie dlhodobo. Do roku 1999však podľa Barthelemyho a Vidala [1999] nebola vytvorená koherentná politika rozvoja vidieka na úrovniEurópskej únie. Ekonomická a sociálna súdržnosť na celom území Spoločenstva deklarovaná v článku 130aZmluvy o Európskej únii [1998, str.139] vyjadruje, že: „na podporu celkového harmonického rozvojaSpoločenstvo rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.Spoločenstvo sa usiluje najmä znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých oblastiach a zmierňovaťzaostalosť regiónov, ktoré sú v najmenej výhodnej situácii vrátane vidieckych oblastí“. Politika rozvoja vidiekatak nie je chápaná ako sektorová politika, ale politika multisektorová [Prehľad poľnohospodárskych politík,OECD, 1997]. Súčasťou politiky rozvoja vidieka je nielen poľnohospodárska politika, ale tiež politika rozvojapriemyslu, cestovného ruchu, sociálna politika, krajinné plánovanie, rozvoj miestnych komunít, dopravaa infraštruktúra a politika životného prostredia. Cesty, ktoré viedli k takému medzisektorovému prístupuk rozvoju vidieckych regiónov, si vyžiadali zmenu v chápaní a v prístupoch najmä spoločnej poľnohospodárskejpolitiky a štrukturálnej politiky. Zadosťučineniu podpore rozvoja vidieka v krajinách Európskej únie prinieslaAGENDA 2000 prijatá 16.7.1997 Európskou komisiou [1998]. AGENDA 2000 stanovuje návrhy reformyexistujúcich politík v EU na obdobie rokov 2000 – 2006. V návrhu reformy spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Komisia EÚ identifikovala niekoľko priorít ďalšieho rozvoja SPP, pričom jedna z nich je zameraná na„udržateľnú životnú úroveň farmárov podporou ekonomického rozvoja širšej vidieckej ekonomiky a podporutakých výrobných postupov v poľnohospodárstve, ktoré prispejú k udržaniu a posilneniu vidieckeho prostrediaa krajiny.

3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY PRÁCE

3.1 Cieľ práce

Vedeckým cieľom dizertačnej práce bolo identifikovať vplyv poľnohospodárstva na socio-ekonomickýrozvoj vidieckych oblastí. Všeobecne formulovaný vedecký cieľ bol špecifikovaný do nasledovných vecnýchcieľov:

vymedzenie vidieckych oblastí na Slovensku, zhodnotenie štrukturálnych zmien v rozvoji vidieckych regiónov na Slovensku prostredníctvom zvolenej

sústavy ukazovateľov

6

komparácia rozvojovej úrovne vidieckych regiónov s rozvojovou úrovňou prechodných a urbanizovanýchregiónov

zhodnotenie postavenia poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR prostredníctvom zvolenejsústavy ukazovateľov,

poznanie multifunkčného pôsobenia poľnohospodárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, systematizácia vplyvov poľnohospodárskej výroby na rozvoj vidieckych oblastí, poukázať na potrebu osobitného prístupu k rozvoju vidieckych regiónov v dôsledku diferencovaného

vplyvu národného hospodárstva na jednotlivé typy subnacionálnych regiónov

3.2 Metodika práce a metódy skúmaniaMetodika práce a zvolené metódy skúmania sledovali predovšetkým naplnenie stanoveného cieľa

riešenej práce. Súčasne brali do úvahy existujúce teoretické prístupy, dostupnosť štatistických informácií, najmäz pohľadu menších územných jednotiek. Schéma 1.1 prezentuje postup riešenia dizertačnej práce.

Pri riešení skúmanej problematiky, napĺňaní globálneho a vecných cieľov práce a spracovávanípodkladových údajov boli použité najmä metóda vedeckej abstrakcie, metóda indukcie a dedukcie, analyticko-syntetická metóda, metóda komparácie, dotazníkový prieskum, priestorové analytické metódy a štatistickámetóda testu dobrej zhody (χ2 – test).

3.2.1 Vymedzenie vidieckych oblastí na SlovenskuPodklad pre vymedzenie vidieckych regiónov na Slovensku tvorila metodika OECD, ktorá pri

vymedzovaní vidieckych regiónov používa ukazovateľ stupeň vidieckosti. Stupeň vidieckosti je daný podielomobyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach. Regióny s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciachvyšším ako 50% sú uvedené ako okresy s výrazne vidieckym charakterom. Sú to okresy „prevažne vidiecke“.Regióny, kde vo vidieckych obciach žije od 15% do 50% obyvateľstva sú definované ako regióny so skôrvidieckym charakterom. Sú to okresy „prechodné“. Okresy, kde vo vidieckych obciach žije menej ako 15%obyvateľstva sú charakterizované ako „prevažne urbanizované“. Aplikácia uvedeného prístupu rešpektujeúzemno-správne členenie Slovenska platné od 1.7.1996, kedy bola Slovenská republika rozčlenená na 8 krajova 79 okresov. Zvolenou regionalizačnou jednotkou bola úroveň okresov. Podľa uvedeného sídelno-priestorovéhoprístupu boli okresy SR zatriedené podľa stupňa rurality do nasledovných troch typov regiónov:

vidiecke, ktoré tvorí skupina 39 okresov: Malacky, Senec, Dunajská Streda, Galanta, Senica, NovéMesto nad Váhom, Púchov, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce, Bytča, Čadca,Dolný Kubín, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Brezno, Krupina, Poltár,Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Bardejov, Kežmarok, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa,Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance,Trebišov,

prechodné, kde bolo zaradených nasledovných 31 okresov: Pezinok, Hlohovec, Piešťany, Skalica,Trnava, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Trenčín,Komárno, Nitra, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Žilina, Banská Bystrica, BanskáŠtiavnica, Detva, Lučenec, Revúca, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Humenné, Levoča, Poprad,Prešov, Spišská Nová Ves,

urbanizované: 9 okresov. Sú to mestá Bratislava (5 okresov) a Košice (4 okresy).

3.2.2 Zhodnotenie štrukturálnych zmien vo vidieckych oblastiach SRNa hodnotenie štrukturálnych zmien v regiónoch vymedzených podľa stupňa vidieckosti bola použitá

sústava ukazovateľov, ktorá pozostávala z nasledovných podskupín ukazovateľov: o hodnotenie využitia pôdneho fonduo hodnotenie demografického potenciáluo hodnotenie ekonomickej základne.

Regióny sme skúmali v dvoch časových bodoch: v roku 1997 a 2003. Pri tvorbe hodnotiacej sústavyukazovateľov sme boli nútení rešpektovať vykazované a dostupné štatistické informácie za úroveň NUTS IV.Podkladové údaje k socio-ekonomickej analýze sme získali zberom sekundárnych informácií zo ŠUSR,z regionálnych porovnaní, z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, zo Správ o poľnohospodárstvea potravinárstve 1998 – 2004 (tzv. Zelená správa), Rozhodnutie Európskej Komisie č. C (2000)/3327 zo dňa17.11.2000 o programe SAPARD pre Slovenskú republiku a pod. Analýza štrukturálnych zmien vo vidieckychoblastiach bola doplnená o lokalizačnú analýzu [Isard, 1960] a analýzu štrukturálnych zmien, t.j. shift and shareanalýzu [Richardson, 1979; Blair, 1995]. Obe vybrané metódy umožňovali komparáciu úrovne rozvoja regiónua s úrovňou rozvoja krajiny. Ich veľkou prednosťou bolo a je, že pracujú s dobre dostupnými informáciami,akými je napr. odvetvová zamestnanosť.

8

Formulácia vedeckého cieľa

Schéma 3.1

Postup riešenia dizertačnej práce

Metódy práce

Prameň: vlastné spracovanie

Zber informácií a údajovMetódavedeckejabstrakcie

Metódaindukcie adedukcie

Metódaanalýzy asyntézy

Metódakomparácie

Metódy vyhodnocovania

Lokalizačnáanalýza

Shift a shareanalýza

Test dobrejzhody

primárny

Dotazníkovýprieskum

sekundárny

Analytická časť

∗postaveniepoľnohospodárstva na NHSR

∗stav rozvoja multifunkčnostiv poľnohospodárs kychpodnikoch v praxi

∗úroveň socio -ekonomickéhorozvoja vidieckych oblastí

Teoretická a praktická aplikáciavýsledkov

Primárne vplyvy poľnohospodárstva na rozvojvidieka

Sekundárne vplyvy poľnohospodárstva na rozvojvidieka

Potreba osobitného a koordinovaného prístupuk rozvoju vidieckych oblastí na Slovensku

. Podstata metódy lokalizačnej analýzy sleduje rozmiestnenie ekonomických jednotiek z odvetvového

hľadiska., pričom poukazuje na disproporcie v priestorovom usporiadaní k určitému časovému momentu. Medzijej parciálne metódy sa najčastejšie zaraďuje:

• index lokalizácie, ktorý meria úmernosť zastúpenia sledovaného i –tého odvetvia v j-tom regióne kpočtu obyvateľov. Index meria stav proporcionality v zastúpení odvetvia k počtu obyvateľov.

• koeficient lokalizácie meria úmernosť zastúpenia sledovaného i –tého odvetvia v j-tom regióne k počtuzamestnaných

Analýza štrukturálnych zmien (shift a share analýza) meria celkovú zmenu regionálneho výkonu vo vzťahuk národnému v určitom časovom období. Pracuje s jednoduchými a dobre dostupnými štatistickými údajmi,akým je napríklad odvetvová zamestnanosť. Východiskovou základňou skúmania bola odvetvová zamestnanosťregiónov vymedzených na základe stupňa rurality (t.j. vidiecke, prechodné a urbanizované regióny). Zmenuzamestnanosti v jednotlivých odvetviach a jednotlivých regiónoch možno vysvetliť nasledovným vzťahom:

∆ ei = ei0 [(Et/E0) - 1] + ei0 [(Eit/Ei0) - (Et/E0)] + ei0 [(eit/ei0) - (Eit/Ei0) ]

Prvá časť poukazuje na rast, ktorý by sme mohli dosiahnuť, ak regionálne odvetvie i rastie rovnakou mierouako v národnom hospodárstve. Druhá zložka poukazuje na rast redukovaný z dôvodu rýchlejšieho, resp.pomalšieho tempa rastu zamestnanosti v regióne v porovnaní so zamestnanosťou v krajine. Tretia časť rovnicepopisuje rýchlejšie, resp. pomalšie tempo rastu odvetvia v regióne v porovnaní s tým istým odvetvím v krajine.

3.2.3 Postavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SRPostavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR bolo skúmané v časovom rade siedmych

rokov, od roku 1997 po rok 2003. Ako východzí rok bol zvolený rok 1997 z dôvodu zmeny územno-správnehočlenenia SR. Poľnohospodárstvo bolo posudzované z pohľadu:

- využitia pôdneho fondu,- výkonnosti, - štruktúry podnikovej základne,- na zamestnanosti.

3.2.4 Poznanie úrovne multifunkčného pôsobenia poľnohospodárstva v priestoreDotazníkový prieskum bol zameraný na zistenie reálneho chápania a presadzovania multifunkčného

pôsobenia poľnohospodárskej výroby poľnohospodárskymi podnikmi v konkrétnej praxi vo vidieckom priestore.Pri výbere podnikov bola použitá metóda náhodného výberu. Otázky zaradené do dotazníka boli kategorizovanédo 4 skupín, z ktorých každá sledovala vybranú funkciu poľnohospodárstva:• Časť A sa zameriavala na identifikáciu právnej formy podnikania podniku v súčasnosti a pred

transformáciou. Súčasne sa v nej skúmali vlastnícke vzťahy podniku k obhospodarovanej pôde.• Časť B sa orientovala na poznanie výrobného zamerania podnikov s akcentom na diverzifikáciu výrobných

činností poľnohospodárskych podnikov. Cieľom tejto časti bolo zistiť, či právna forma podnikaniaovplyvňuje výrobné zameranie poľnohospodárskeho podniku a diverzifikáciu nepoľnohospodárskychčinností.

• Časť C sa zameriavala na zamestnancov podniku a napĺňanie sociálnej funkcie, t.j. plnenie sociálnehoprogramu voči zamestnancom.

• Otázky časti D posúvali naše skúmanie k poznaniu vzťahov podniku a vidieckeho priestoru, v ktorom sadaný podnik nachádzal.

Dotazník bol distribuovaný do 200 poľnohospodárskych subjektov na Slovensku, z ktorých sme získalispäť 115 riadne vyplnených dotazníkov (65 % návratnosť dotazníka). Pri vyhodnocovaní sa porovnávalijednotlivé odpovede podľa právnej formy poľnohospodárskeho podniku, nakoľko bol vyslovený predpoklad, ženapĺňanie jednotlivých funkcií poľnohospodárstva ovplyvňuje právna forma podniku, pretože každá forma másvoje špecifiká. Vyhodnocovanie dotazníka sa realizovalo prostredníctvom programu MS Excel. Na testovaniezávislosti medzi právnou formou podnikania poľnohospodárskych podnikov a diverzifikáciounepoľnohospodárskych činností, napĺňaním sociálneho programu podniku voči zamestnancom a participáciou naposkytovaní verejno-prospešných služieb a verejnom živote v obci bola použitá metóda testu dobrej zhody[Chajdiak et al, 1999]. Overuje sa, či empirické rozdelenie f (x) početností premennej X sa štatisticky rovnániektorému zo zákonov rozdelenia pravdepodobnosti alebo priamo zadanému rozdeleniu g(x). Z hľadiskaskúmania vplyvu vidieckych oblastí na vidiecky priestor prostredníctvom diverzifikácie činností, zamestnanostia spolupráce s obcou bolo použitých niekoľko doplňujúcich triedení, ktoré sú uvedené v tabuľke 3.1.

9

10

Tabuľka 3.1: Doplňujúce triedenia podnikov k vyhodnoteniu dotazníkového prieskumu

1. Triedenie podľa typu regiónu vymedzeného podľa stupňa vidieckosti *1• vidiecke regióny• prechodné regióny• urbanizované regióny

2. Triedenie podľa typu regiónu vymedzeného podľa využitia krajiny *2 o prevažne poľnohospodárske využitie (podiel p.p. na výmere okresu predstavuje 60 a viac %)o zmiešané (podiel p.p. na výmere okresu predstavuje od 40 do 60 %)o prevažne lesné využitie (podiel lesnej pôdy na výmere okresu predstavuje 60 a viac %)

3. Triedenie podnikov podľa počtu zamestnancov *3 malé podniky (od 1 – 49 zamestnancov) stredné podniky (od 50 – 249 zamestnancov) veľké podniky (nad 250 – zamestnancov)

4. Triedenie podnikov podľa výmery obhospodarovanej plochy (vlastné triedenie)• skupina 1 ( do 1000 ha)• skupina 2 (od 1001 do 2000 ha)• skupina 3 (od 2001 do 3000 ha)• skupina 4 (od 3001 do 4000 ha)• skupina 5 (nad 4001 ha)

Prameň: spracované na základe nasledovných podkladov:*1 – metodika vymedzenia regiónov podľa stupňa vidieckosti popísaná v na strane 40*2 –KOZELOVÁ, D. 2005. Dizertačná práca. SPU v Nitre, s. 40, 2005*3 – Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve 2004, Bratislava: MP SR, 2004. s.23 ISBN 80-88992-76-1

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

Poľnohospodárska výroba prostredníctvom pôdy ako základného výrobného faktora vytvára priamea nepriame efekty smerujúce k rozvoju vidieckeho priestoru, vrátane vidieckych sídiel a obyvateľstva. Akosúčasť národného hospodárstva prispieva k tvorbe národného produktu a spotrebe, ovplyvňuje národnúzamestnanosť a tvorbu príjmov domácností. Vzhľadom na cieľ práce identifikovať vplyv poľnohospodárstva narozvoj vidieckych regiónov bolo nutné posunúť uhol pohľadu z makroekonomickej úrovne na regionálnudimenziu. Národohospodársky rast meraný na úrovni krajiny sa skladá z rastu jednotlivých regiónov vyvolanýchpohybom rastových faktorov, intenzity vzťahov medzi jednotlivými regiónmi ako výsledkom medziregionálnehopohybu a impulzov vyvolaných národohospodárskou, regionálnou a sektorovými politikami.

Pri dezagregácii makroekonomických ukazovateľov na nižšie územné jednotky – regióny sa zviditeľniaregionálne disparity, ktoré sú výsledkom nerovnomerného vybavenia regiónov rozvojovými faktormi (rozdielneprírodno-geografické podmienky, rozdielna demografická a produkčná štruktúra regiónu).

4.1 Štrukturálne zmeny vo vidieckych oblastiach SR v rokoch 1997 a 2003

Aplikáciou prístupu OECD k vymedzovaniu vidieckych oblastí na úroveň NUTS IV bolo na Slovenskuvymedzených 39 vidieckych regiónov, 31 prechodných regiónov a 9 urbanizovaných regiónov. Z výsledkovaplikácie vidieť, že Slovenská republika má prevažne vidiecky charakter. Vidiecke regióny zaberajú 59,5 %územia SR (t.j. 29241 km2) a žije v nich 2 375 tis. obyvateľov SR, čo predstavuje 44 % podiel z celkovéhopočtu obyvateľov. Prechodné regióny sa rozprestierajú na výmere 19 222 km2 (39 %) a žije v nich 2 347 tis.obyvateľov. Urbanizované regióny sa na výmere Slovenska podieľajú 1,25 % (613 km2) s počtom obyvateľov660 814, čo predstavuje 12 %. Grafy 4.1 a 4.2 zachytávajú podiel jednotlivých typov regiónov na celkovejvýmere a na počte obyvateľov SR.

Graf 4.1: Podiel vidieckych regiónov na výmere SR (rok 2003)

59,55%

39,20%

1,25%

vidiecke regióny prechodné regiónyurbanizované regióny

Graf 4.2: Podiel obyvateľstva žijúceho v rôznych typoch regiónov (rok 2003)

44,19%

43,53%

12,28%

vidiecke regióny prechodné regiónyurbanizované regióny

11

V štruktúre využitia pôdneho fondu vo vidieckych oblastiach dominuje poľnohospodárska pôda. Jejcena je však v porovnaní s urbanizovanými regiónmi nižšia, nakoľko sa v dôsledku nerozvinutosti trhus poľnohospodárskou pôdou, poľnohospodárske pozemky oceňujú úradnou cenou pôdy, ktorá nezohľadňujedopyt po pôde, ale jej kvalitu. Taktiež využitie pôdneho fondu v jednotlivých vidieckych okresoch je značnediferencované. Nachádzajú sa tu okresy s vysokou kvalitou pôdy (Dunajská Streda, Nové Zámky), ako aj okresy,ktorých kvalita pôdy je z hľadiska poľnohospodárskeho využitia nedostatočná (Medzilaborce).

Z hľadiska demografického vývoja majú vidiecke regióny vytvorené priaznivé podmienky pre svojbudúci rozvoj. Výsledky analýzy priniesli nasledovné závery:- obyvateľstvo Slovenska preferuje bývanie vo vidieckych oblastiach pred urbanizovanými, čo dokumentuje

nárast počtu vidieckej populácie a rastúce migračné saldo, ktoré v hodnotenom období vzrástlo z 0,49obyvateľov na 1000 v roku 1997 obyvateľov na 1,13 v roku 2003.

- medzi okresmi, ktoré boli klasifikované ako vidiecke, vidieť z pohľadu vývoja pohybu obyvateľstva (viďpríloha 4) značné rozdiely. Prirodzený prírastok obyvateľstva v hodnotenom období klesá vo všetkýchokresoch, ale s rôznou intenzitou. Mechanický prírastok rastie prevažne v okresoch, ktoré sa nachádzajúv západnej časti územia SR (Dunajská Streda, Galanta, Topoľčany) a v zázemí ekonomických centier akoSenec, Malacky, Košice – okolie.

- veková štruktúra vidieckych regiónov, v ktorej prevláda predproduktívna zložka nad postproduktívnou jez hľadiska populačného vývoja priaznivejšia ako v urbanizovaných a prechodných regiónoch. Na druhejstrane je však potrebné si uvedomiť, že rastúca koncentrácia obyvateľstva vo vidieckych regiónoch znamenáaj zvýšené požiadavky na bývanie, zamestnanie, sociálnu dostatočnosť a služby a na environmentálnuinfraštruktúru pre sanitačné práce a odpadové hospodárstvo.

Analýzou podnikateľskej aktivity bolo zistené, že k 31.12.2003 pôsobilo na Slovensku 101 682právnických (ďalej PO) a 329 620 fyzických osôb (ďalej FO). V oboch prípadoch sa jedná o nárastpodnikateľských subjektov oproti roku 1997. Najvyššia koncentrácia podnikov, či už právnických osôb alebofyzických osôb, bola v prechodných oblastiach, kde na 1000 obyvateľov v roku 1997 pripadalo 5,59 PO a 21,73FO. V roku 2003 sa ich počet zvýšil na 7,62 u PO a 26,74 u FO. Vývoj ekonomickej aktivity vidieckychregiónov meraný cez vývoj počtu podnikov tak poukázal na rastúce tendencie v počtoch právnických a fyzickýchosôb (38 % nárast počtu PO a 20 % nárast počtu FO). Z pohľadu priestorového rozmiestnenia sa prevažná časťvidieckych regiónov s vyššou podnikateľskou aktivitou sústreďuje na západné Slovensko do veľkých okresovako Dunajská Streda, Galanta, Levice, Nové Zámky.

Analýza priestorového rozmiestnenia poľnohospodárskych podnikov poukázala, že z celkového počtu 1333podnikov sa 59 % sústreďovalo na vidiek a 39 % podnikov do prechodných regiónoch. Ekonomická situáciaagropodnikov zaznamenala v období rokov 1997 – 2003 negatívne vývojové tendencie, pričom najvýraznejšíprepad bol zistený práve vo vidieckych regiónoch (počet ziskových podnikov poklesol o takmer 7 %).

Početnosť, odvetvová štruktúra a veľkosť ekonomických jednotiek v priestore ovplyvňuje ponukupracovných miest pre obyvateľstvo a následne príjem domácností. V rokoch 1997 až 2003 sa celkovázamestnanosť na Slovensku znížila o 205 101 pracovných miest, čo predstavuje pokles o 14,11 %. Najvyššípokles pracovných miest o takmer 18 % bol zistený vo vidieckych regiónoch. Podpriemerný pokleszamestnaných zaznamenali prechodné regióny (13,69 %) a urbanizované regióny s poklesom 8,8 % sa zaradilihlboko pod priemer poklesu pracovných miest v SR. Na celkovom poklese pracovných miest vo vidieckychregiónoch sa 44 % podieľali odvetvia pôdohospodárstva. Rozdielna štruktúra výrobných činností v skúmanýchregiónoch poukazuje na priestorové disproporcie v rozmiestnení jednotlivých odvetví v rámci Slovenska.Hodnotenie rozmiestnenia ekonomických aktivít v priestore z odvetvového hľadiska umožňuje lokalizačnáanalýza, ktorá poukazuje na odlišnosti v priestorovom usporiadaní ekonomických sektorov alebo odvetví kurčitému časovému bodu, pričom regióny vystupujú ako samostatné ekonomické celky. Úmernosť odvetvovejzamestnanosti k počtu obyvateľov je vyjadrená indexom lokalizácie a úmernosť zastúpenia odvetvovejzamestnanosti k celkovej zamestnanosti je vyjadrená koeficientom lokalizácie. Dosiahnuté hodnoty indexulokalizácie jednoznačne potvrdili najväčšiu koncentráciu odvetvia pôdohospodárstva do vidieckych regiónov (IL= 1,23). Za sledované obdobie však hodnoty indexu lokalizácie klesali, čo bolo spôsobené poklesomzamestnanosti v pôdohospodárstve vo vidieckych regiónoch. Význam pôdohospodárstva ako zamestnávateľa navidieku je ešte stále významným odvetvím, nakoľko jeho dosiahnuté hodnoty sú vyššie ako 1. V priebehusledovaného obdobia sa aj na hodnote lokalizačného koeficientu prejavil pokles pôdohospodárskej zamestnanostina vidieku. Kým v roku 1997 dosiahol lokalizačný koeficient hodnotu LK=1,65, tak v roku 2003 mierne klesolna hodnotu LK=1,62. Poľnohospodárstvo je významným bázickým odvetvím vidieckych regiónov. Z výsledkov shift a share analýzy vidieť (viď tabuľka 4.1), že pod pokles zamestnanosti na vidieku na podpísaltakmer 80 % vývoj národohospodárskej štruktúry odvetvovej zamestnanosti, čo v absolútnom vyjadrenípredstavuje 71 872 pracovných miest (stĺpec 2). Vplyv regionálnej štruktúry zamestnanosti vidieckych regiónovspôsobil pokles o ďalších 18 164 pracovných miest, t.j. 20 % podiel na poklese zamestnanosti (stĺpec 3).

12

Nepriaznivý vývoj zamestnanosti na vidieku tak podmienila vnútorná štruktúra vidieckych regiónov a v jejdôsledku pôsobiace vnútroregionálne sily. Regionálna zmena zamestnanosti (stĺpec 3), ktorá odráža vplyvvnútorného potenciálu regiónu, je sumárom pôsobenia štruktúry ekonomických činností (odvetvový mix)a vplyvu tempa vývoja regiónu oproti národnému hospodárstvu.

Tabuľka 4.1: Výsledky aplikácie analýzy štrukturálnych zmien Regionálny rast

GPodiel (národný)

RRegionálnazmena S

Odvetvovýmix Sp

Diferenciálnazmena Sd

Charakteristika

Odvetvie (1) (2) (3) (4) (5)Vidiecke regióny

Pôdohospodárstvo -39 849 - 11 096 - 28 758 - 26 075 - 2 678Priemysel -30 720 - 25 890 - 4 830 - 1 955 - 2 875Stavebníctvo -11 476 - 3 302 - 8 174 - 7 224 - 950Obchod 2 153 - 2 873 5 026 5 367 - 341Ostatné odvetvia -10 144 - 28 711 18 567 17 289 1 278Spolu -90 036 - 71 872 – 18 164 - 12 598 - 5 566

V sledovanom období poklesla zamestnanosť v pôdohospodárstve na vidieku o 39 849 pracovných miest. Vývojodvetvia pôdohospodárstva v NH sa podieľal na regionálnej zmene pôdohospodárskej zamestnanosti 29 % (t.j.11 096 pracovných miest). Zvyšných 71 % (28 758 pracovných miest) bol pokles podmienený štruktúrouodvetvového mixu, v dôsledku ktorej bol pokles zamestnanosti o 26 075. Zvyšný pokles pracovných miest vpočte 2 678, ktorý vyjadruje hodnotu diferenciálnej zmeny, poukázal, že tempo poklesu zamestnanostiv pôdohospodárstve vo vidieckych regiónoch bolo skutočne vyššie ako tempo poklesu pôdohospodárskejzamestnanosti na Slovensku. Pôdohospodárstvo v prevažnej časti vidieckych regiónoch nemá vhodný endogénnypotenciál pre rozvoj, nakoľko v sledovanom období sa prejavilo ako nekonkurenčné odvetvie, s výnimkou týchvidieckych okresov, v ktorých je kvalitná poľnohospodárska pôda (napr. Dunajská Streda). Vidiecke regióny sútak celkovým vývojom národnej ekonomiky ovplyvňované v rozhodujúcej miere. Negatívny vplyv vývojav pôdohospodárstve, ako aj vysoký podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve majú rozhodujúci podiel napoklese zamestnanosti na vidieku.

4.2 Postavenie odvetvia poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SRStav poľnohospodárstva je odrazom ekonomického vývoja na Slovensku. Pokles poľnohospodárskej

produkcie v rokoch 1990-1998 [Správa o vývoji poľnohospodárstva a potravinárstva ..., 1999] bol vyvolanýštrukturálnymi zmenami v národnom hospodárstve. Výsledky skúmania ďalšieho vývoja slovenskéhopoľnohospodárstva v rokoch 1997 – 2003 na hrubom domácom produkte (HDP) a pridanej hodnote (PH)poukázali, že pozícia poľnohospodárstva na ekonomickej výkonnosti SR sa v roku 2003 mierne zlepšila. Jednouz príčin bolo zníženie jej podielu na medzispotrebe a druhou úbytok pracovných síl v rezorte s klesajúcimpodielom na celkovej zamestnanosti (pozitívny vplyv na rast produktivity práce). Poľnohospodárstvo, aj naprieknízkemu podielu na tvorbe ekonomických hodnôt a zamestnanosti, má svoje opodstatnenie v hospodárskejštruktúre krajiny, nakoľko vytvára v dôsledku dodávateľsko-odberateľských vzťahov multiplikačný efektk iným odvetviam, ako je bezprostredne nadväzujúci potravinársky priemysel, chemický a strojárenskýpriemysel a obchod.

V období 1997 – 2003 zaznamenala hrubá poľnohospodárska produkcia na Slovensku kolísavévývojové tendencie. Postupné zvyšovanie HPP do roku 2001, vystriedal pokles, v dôsledku ktorého HPPdosiahla k 31.12.2003 úroveň 56 274 mil.Sk. Celková zmena oproti roku 1997 tak predstavuje 45 % nárast.Zmeny vo vývoji HPP boli podľa Zelených správ 1997 – 2004 podmienené zmenami vo vývoji rastlinneja živočíšnej produkcii a zmenami cien poľnohospodárskych produktov (vplyv inflačného rastu cien vstupov).V sledovanom období sa aj napriek poklesu dynamickejšie vyvíjala hrubá rastlinná produkcia, ktorá z úrovne16 399 mil. Sk v roku 1997 vzrástla na úroveň 23 609 mil. Sk v roku 2003 (celková zmena HPP takpredstavovala 59 %). V hrubej živočíšnej produkcii bol zaznamenaný 36 % nárast.

Na zmeny podnikateľských podmienok reaguje poľnohospodárska prvovýroba aj štrukturálnymizmenami. Právna úprava deklarovaná v Obchodnom zákonníku (Zákon 513/1991 Zb. v znení neskorších zmiena doplnkov) a Živnostenskom zákone (Zákon 455/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) poskytujemožnosť výberu medzi viacerými formami podnikania – družstvo, obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti,spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditné spoločnosti a verejno-obchodné spoločnosti) a fyzické osoby(súkromne hospodáriaci roľníci). Najvýraznejší tendencie poklesu subjektov podľa právnej formy podnikanianastali u štátnych podnikov (91 %) a u fyzických osôb (61 %). Pokles poľnohospodárskych družstievzaznamenal 28%. Rastúce tendencie vývoja sa zistili v skupine obchodných spoločností (89), kde výraznenarástol počet spoločností s ručením obmedzeným. Ich počet v roku 2003 dosiahol dvojnásobok oproti roku1997.

13

Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve zo 116 901 zamestnancov (rok 1997) na 59 150 (rok 2003) bolsprevádzaný nárastom evidovanej miery nezamestnanosti z poľnohospodárstva o 74 %, zatiaľ čo celková mieranezamestnanosti stúpla o 25 %. Pokles agrárnej zamestnanosti sa prejavil tiež v poklese relatívnej zamestnanostiv poľnohospodárstve o 0,70 osôb na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska právnej formy podnikania sana zamestnanosti v poľnohospodárstve podieľali najvyššou mierou poľnohospodárske družstvá (68 %).Zvyšujúce sa kvalifikačné požiadavky na pracovníkov zaznamenali pozitívny vývojový trend ajv poľnohospodárstve. Postupne došlo k nárastu počtu zamestnaných v kategórii úplné stredoškolské vzdelaniea vysokoškolské vzdelanie. Kategória pracovníkov bez vzdelania sa v sledovanom období takmer vytratila.Klesajúce tendencie boli zistené aj v kategórii pracovníkov so základným vzdelaním. Analýza mzdovej situáciepracovníkov v poľnohospodárstve poukazuje na nárast priemernej mzdy, pod ktorý sa podpísala rastúcaproduktivita práce pri súčasnom znižovaní počtu pracovníkov. Nízky podiel agrorezortu na tvorbemakroekonomických ukazovateľov však posúva poľnohospodárstvo v rámci prerozdeľovania vytvorenýchhodnôt formou osobných dôchodkov zamestnancov na posledné miesta. Priemerná mesačná mzdav poľnohospodárstve v roku 1997 dosahovala 77,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Aj napriekmedziročným prírastkom, má mzdová parita v sledovanom období klesajúcu tendenciu.

4.3 Multifunkčný vplyv poľnohospodárstva na rozvoj vidieka

V súčasnom období je poľnohospodárstvo je konfrontované s množstvom vážnych výziev, ako súliberalizácia trhu, prienik krajín s nízkymi produkčnými nákladmi na svetový trh potravín, rozširovanieEurópskej únie, zmeny v spotrebiteľských preferenciách, objavovanie sa nových spotrebiteľských záujmovv oblasti ochrany prírody, tradícií, rekreácií, kultúre a historickom kontexte využitia krajiny. Tým sa zvýrazňujemultifunkčné pôsobenie poľnohospodárstva vo vidieckej krajine. Tradičné chápanie vidieka ako výrobnéhopriestoru sa v moderných prístupoch dopĺňa o spotrebiteľskú dimenziu. To znamená, že vidiek vytvára spotrebnýpriestor pre rôzne druhy nových dopytov. Moderná spoločnosť si v rastúcej miere vyžaduje neškodné životnéprostredie a ďalšie zdroje, ktoré súvisia priamo s využitím krajiny. Poľnohospodárstvo tak nemôže byťhodnotené iba cez jeho príspevok k produkcii, k dôchodkom alebo k zamestnanosti. S cieľom zistiť aký je tentostav na slovenskom vidieku sa realizoval dotazníkový prieskum medzi vybranou vzorkou poľnohospodárskychpodnikov. Do prieskumu bolo zapojených 115 podnikov hospodáriacich na pôde z 33 okresov Slovenska..Základným kritériom členenie bola právna forma podnikania, nakoľko každá z nich má svoje špecifické črty,ktoré ovplyvňujú jej vzťah k zamestnancom a k vidieckemu priestoru, v ktorom sa nachádza. Vo vybranejvzorke podnikov bolo dominantné zastúpenie poľnohospodárskych družstiev (ďalej PD) v počte 82, ďalej 12akciových spoločností (ďalej a.s.), 21 spoločností s ručením obmedzeným (ďalej s.r.o.).

Dotazované poľnohospodárske podniky svojou činnosťou obhospodarovali poľnohospodársku pôdu scelkovou výmerou 228 461 ha a tak v priemere na jeden podnik pôsobili na katastre 8 obcí. Pre rozvojvidieckych oblastí je toto zistenie mimoriadne dôležité, nakoľko cez pôdu a množstvo obcí, v ktorýchpoľnohospodársky podnik pôsobí, vytvára poľnohospodárstvo ďalšie efekty ako je dopyt po práci, odvodmiestnych daní, participácia na rozvojových aktivitách v obci. Druhým významným faktom je zistenie, žez celkovej obhospodarovanej výmery 228 461 ha, je 77 % prenajatej od vlastníkov pôdy fyzickýcha právnických osôb a pôdy neidentifikovaných vlastníkov. Tým sa potvrdila skutočnosť, že trhs poľnohospodárskou pôdou nie je dostatočne rozvinutý, ale je rozvinutý trh s prenájmom poľnohospodárskejpôdy. Poľnohospodárske podniky platia vlastníkom pôdy nájomné. Tým vytvárajú dodatočné finančné alebo inépríjmy a ktoré zlepšujú dôchodkovú situáciu ich domácností. Poľnohospodárske podniky vytvárajú vovidieckom priestore pracovné príležitosti pre miestne obyvateľstvo. Priemerná mzda v skúmanýchpoľnohospodárskych podnikoch presahovala priemernú výšku mzdy v poľnohospodárstve v SR o 14 %. Okremmzdových odmien poskytujú poľnohospodárske podniky svojim zamestnancom aj rôzne sociálne výhody,z ktorých bolo prioritne poskytované stravovanie s príspevkom zamestnávateľa a zabezpečovanie povinnýchzdravotných prehliadok a očkovaní zamestnancov. Podniky okrem povinností voči zamestnancom vyplývajúcimim zo zákona, rozširujú svoj sociálny program o ďalšie aktivity len v minimálnej miere.

Poľnohospodárske podniky využívajú vidiecky priestor nielen pre poľnohospodárske činnosti, ale aj prerealizáciu diverzifikovaných výrob, v ktorých dominovali remeselné činnosti: autodoprava a opravárenskéslužby. Z uvedeného zistenia vyplýva zamyslenie nad tým, do akej miery podporovať v poľnohospodárstvediverzifikáciu činností. Ak by sa totiž preferovala podpora diverzifikácie bez akcentu na pôdu,poľnohospodárske podniky by boli zvýhodnené pred inými malými a strednými podnikmi na vidieku. Z hľadiskapodpory zdravého konkurenčného prostredia na vidieku je vhodnejšie podporovať len tie diverzifikovanéekonomické aktivity v poľnohospodárstve, ktoré sú naviazané na pôdu, napr. agroturistika, prevádzka píly, chovkoní na prácu, atď.

Širšie pôsobenie poľnohospodárstva vo vidieckom priestore je vidieť aj na ich príspevku v napĺňaníobecných rozpočtov (celková suma, ktorou prispela respondovaná vzorka podnikov predstavuje 124 213 032,-Sk, z čoho 84 % tvoril podiel dane z pozemkov). Participácia poľnohospodárskych podnikov na živote v obci

14

bola malá, podniky uprednostňovali poskytovanie pomoci pri udržiavaní cestných komunikácií v obci počaszimných mesiacov a sponzoring kultúrnych a spoločenských podujatí.

Výsledky dotazníkového prieskumu poukázali na mnohostranné pôsobenie poľnohospodárstva navidiecky priestor, počnúc využívaním poľnohospodárskej pôdy na vidieku cez vplyv na miestne obyvateľstvo ažpo participáciu na miestnom rozvoji. Z pohľadu dlhodobého rozvoja vidieckych oblastí sa najvýhodnejšouformou hospodárenia javí družstevná forma poľnohospodárskych podnikov. Uvedený typ podniku sa z hľadiskasvojej podstaty nesnaží len o tvorbu zisku, ale vo vidieckom priestore vytvára aj širšie verejno-prospešné úžitky.To je podmienené jednak dlhodobou tradíciou prevádzkovania diverzifikovaných výrob, ako aj koncentrácioukapitálu v tejto forme hospodárenia.

5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE

Teoretickým prínosom predkladanej práce je identifikácia vplyvov poľnohospodárstva na priestorový rozvoj, rozvoj vidieckych sídiel a zvlášť na rozvoj vo vidieckych regiónoch

Schéma 5.1: Schéma vplyvov poľnohospodárstva na vidiecky priestor

primárny vplyv poľnohospodárstva na vidiecky priestorsekundárny vplyv poľnohospodárstva na vidiecky priestor

Prameň: vlastné spracovanie

Vychádzajúc z poznatkov získaných štúdiom problematiky, výsledkov uskutočnených analýz a zohľadnenímpriestorového pohľadu sme identifikovali komplex vplyvov poľnohospodárstva na socio-ekonomický rozvojvidieckych oblastí, ktorý pozostáva z nasledovných častí:

produkčné vplyvy, ktoré sú odrazom výkonnosti poľnohospodárskych a diverzifikovaných aktivítrealizovaných poľnohospodárskymi podnikmi vo vidieckom a širšom priestore. Výsledky produkcieprispievajú k tvorbe hrubého domáceho produktu a jeho zložiek: pridanej hodnoty a medziprodukcie. To sapremieta do mzdového ohodnotenia pracovníkov a ďalšieho rozvoja podniku. Produkčné vplyvy je možnérozdeliť do dvoch skupín kvantifikovať pomocou ukazovateľov výnosovosti:

• vplyvy z produkcie poľnohospodárskych tovarov a služieb,• vplyvy z produkcie diverzifikovaných činností a služieb

vplyv na mobilizáciu podnikových zdrojov. Prostredníctvom mobilizácie vnútropodnikových zdrojov vytvárapoľnohospodárska výroba na rozvoj vidieka sekundárne vplyvy. Nároky na kvalitu manažérov apracovníkov v poľnohospodárstve vytvárajú tlak na zvyšovanie kvalifikácie vidieckej populácie.Mobilizácia vnútropodnikových zdrojov nie je len otázkou personálneho zabezpečenia. Týka sa tiežzhodnotenia existujúcej výrobnej štruktúry, prípadne jej reštrukturalizácie. Prihliadnuc na špecificképrírodné podmienky každej lokality, v ktorých sa poľnohospodársky podnik nachádza, bolo by vhodnézaradiť do štruktúry výroby ďalšie činnosti, napríklad pestovanie liečivých rastlín, pestovanie bobuľovín

Vplyv cezprodukciutovarov aslužieb

Vplyv namobilizáciuvnútropodnikovýchzdrojov

Vplyv namiestne

obyvateľov

Vplyv namiestnyrozvoj

Vplyv natvorbukrajiny

Poľnohospodárstvo

Vidiecky priestor

15

a iné. Z realizovaného dotazníkového prieskumu vidieť, že len nízke percento opýtaných subjektov sazaoberá práve takouto činnosťou. vplyv na tvorbu krajiny, ktorý je podmienený výrobnou štruktúrou, uprednostňovaním určitej formypoľnohospodárskej výroby, spôsobom spracovania odpadov z výroby, atď. Uvedená skupina vplyvov jevzhľadom na jej široký záber posudzovaná z teoreticko – metodologického hľadiska. Krajinotvorná funkciapoľnohospodárskej výroby v sebe zahŕňa totiž hodnoty, ktoré nesúvisia priamo s produkciou potravín apotravinových surovín. Reprezentuje ochranu prírody, čím priamo podmieňuje atraktivitu územia anepriamo rekreačné aktivity a netrhové hodnoty. Poľnohospodársky podnik využíva prírodný potenciálkrajiny a prostredníctvom svojich aktivít ho reprodukuje. Vplyvy poľnohospodárstva na krajinu môžu byťpozitívne a negatívne. Význam ochrany a tvorby životného prostredia rezonuje aj v modeli multifunkčnéhopoľnohospodárstva, ktoré najmä pri formovaní a v správcovstve vidieckej krajiny. Bolo by vhodné, kebypoľnohospodári brali do úvahy určité minimálne štandardy zabezpečujúce udržateľné využívanie zdrojova tým predchádzať znečisťovaniu životného prostredia. Poľnohospodárstvo ako ekonomická činnosť ovplyvňuje miestne obyvateľstvo cez dopyt po práci, (prácapredstavuje okrem pôdy ďalší výrobný faktor v poľnohospodárskej prvovýrobe); poľnohospodárskymipríjmami obyvateľstva; zvýhodňovaním pri poskytovaní rôznych služieb poľnohospodárskym podnikoma ťažko kvantifikovateľným samozásobiteľstvom. Alokáciou vo vidieckom priestore využíva poľnohospodárstvo jeho prírodno-geografické, demografickéa ekonomické danosti pre svoju činnosť, ale na druhej strane svojou aktivitou vidiecky priestor formuje.Vplyv na miestny rozvoj je možné špecifikovať cez vplyv na miestny rozpočet, cez poskytovanie verejno-prospešných služieb a cez podporu miestneho rozvoja.

Praktickým prínosom dizertačnej práce je poukázanie na odlišný mechanizmus fungovania regionálneja národnej ekonomiky. Národné hospodárstvo predstavuje pre ekonomický a sociálny rozvoj regiónu „priestormožností“, ktorý prostredníctvom národohospodárskej politiky, rezortných politík a koncepcie územnéhorozvoja krajiny usmerňuje rozvoj v regióne. Región ako relatívne uzatvorená subnacionálna teritoriálna jednotkaprezentuje „priestor schopností“, ktorý je ovplyvnený jednak vybavením regiónu rozvojovými faktormi(špecifické prírodné podmienky, skladba obyvateľstva, štruktúra ekonomických činností, infraštruktúrnavybavenosť), existenciou vzťahov medzi nimi a schopnosťou daný potenciál využívať. Každénárodohospodárske opatrenie ma diferencovaný dopad na jednotlivé regióny, to znamená, že čo sa zdá byťvhodné z hľadiska národnej ekonomiky, nemusí byť prínosom pre rozvoj konkrétneho regiónu. Predkladanádizertačná práca poukázala na vplyv poľnohospodárstva na rozvoj vidieckych regiónov. Poľnohospodárstvo akosúčasť národného hospodárstva prispieva, aj keď malou mierou k tvorbe makroekonomických ukazovateľov,vytvára pracovné príležitosti pre obyvateľstvo krajiny a stará sa o ním spravovanú krajinu. Vývoj odvetviapoľnohospodárstva na Slovensku, ako aj rozhodnutia prijímané v rámci agrárnej politiky SR a EU majúdiferencovaný dopad na vidiecke, prechodné a urbanizované regióny na Slovensku. Lokalizačná analýzapoukázala na koncentráciu poľnohospodárstva v jednotlivých typoch regiónov a jej postavenie v rámciekonomickej štruktúry regiónov. Výsledky analýzy štrukturálnych zmien ukázali, ako vnútorná skladbaekonomických činností v regióne modifikuje vplyv národohospodárskych rozhodnutí.

Praktický prínos dizertačnej práce spočíva tiež vo využití metódy lokalizačnej analýzy a analýzyštrukturálnych zmien pri hodnotení ekonomickej základne sledovaných regiónov. Vidieť, že rôzne priestorovémetódy a ich kombinácie majú svoje nezastupiteľné miesto v regionálnej analýze, nakoľko napomáhajúidentifikovať a vysvetľovať príčiny rozdielneho vývoja NH a regiónov.

Výsledky dizertačnej práce poukazujú na potrebu koordinovaného prístupu v koncipovaní cieľova priorít rozvoja poľnohospodárstva v nadväznosti na rozvoj vidieka. Budúce postavenie poľnohospodárskejvýroby a jej vplyv na rozvoj vidieckych oblastí si vyžaduje záujem nielen zo strany rezortu pôdohospodárstva,ale multisektorový prístup viacerých politík, akými sú politika rozvoja vidieka, regionálna politika,environmentálna a sociálna politika a územné plánovanie na všetkých programovacích úrovniach, vrátaneeurópskej. Poľnohospodárstvo ako odvetvie NH nemôže síce byť jediným zdrojom rozvoja vidieckych oblastí.Má nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní rázu vidieckej krajiny, udržiavaní životaschopných vidieckychspoločenstiev a multifunkčnú úlohu správcu vidieckej krajiny. Pre sociálno-ekonomický rozvoj vidieckychregiónov je dôležité vytvoriť však aj také podmienky, ktoré by boli príťažlivé pre obyvateľov nielen z hľadiskazabezpečenia základných životných potrieb, medzi ktoré patrí bývanie, ale aj z pohľadu potrieb istotya sebarealizácie. Miestne obyvateľstvo, ktoré nie je nútené dochádzať za prácou do vzdialenejších miest aleboregiónov a nachádza uplatnenie v mieste alebo blízko miesta svojho trvalého bydliska, má sklon zlepšovať svojebezprostredné okolie. Medzi cesty smerovania rozvoja vidieckych oblastí patrí jednoznačne rozšírenieekonomickej základne vidieka. Rozvoj poľnohospodárstva na vidieku je podmienený osobitnými podmienkamikaždého vidieckeho regiónu. Preto je potrebné zvážiť, do akej miery podporovať na vidieku poľnohospodárskeaktivity a kedy je vhodné diverzifikovať výrobnú základňu poľnohospodárskych podnikov. Ďalšou otázkou je, čipodporovať len tie nepoľnohospodárske činnosti, ktoré sú viazané na pôdu, napr. agroturistika, prevádzka píly,

16

výroba medu atď., alebo rozšíriť ich činnosť aj o nepoľnohospodárske aktivity, ktoré sú od pôdy nezávislé (napr.remeselné činnosti, predajne, autoopravovne atď.). Potom by ale poľnohospodársky podnik suploval činnosťiných podnikov na vidieku. Synergia rozvoja poľnohospodárstva a vidieka vyplýva jednoznačne z využívaniapôdy. Preto diverzifikácia ekonomickej základne poľnohospodárskych podnikov je vhodnejšia prostredníctvomrozvoja nepoľnohospodárskych činností viažucich sa na pôdu. Táto myšlienka má svoju podporu v SOPPoľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, priorita 2 – Podpora trvaloudržateľného rozvoja vidieka, opatrenie 2.3a podopatrenie 2.3.2. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností. Hlavným cieľom je zlepšiť ekonomicképríležitosti a sociálne podmienky vidieckeho obyvateľstva a tak zabezpečiť stabilizáciu vo vidieckych oblastiachprostredníctvom rozšírenia alternatívnych príjmov, vytvorením nových pracovných miest, zvýšením rekreačnýchkapacít na vidieku, zlepšením úrovne poskytovaných služieb a vytvorením nových možností trávenia voľnéhočasu v prírode v spojení s aktívnym odpočinkom.

6. ZÁVERPoľnohospodárstvo bolo odpradávna súčasťou ľudskej spoločnosti a vidieckej krajiny. Jeho význam

však s rastúcim stupňom urbanizácie a hospodárskeho rozvoja krajiny neustále klesá. Od poľnohospodárstvaa vidieka sa začala očakávať nová ponuka netrhových verejných statkov, ako je napríklad pekná a udržiavanákrajina. To je v priamom konkurenčnom vzťahu k tradičným hodnotám, akými bola tvorba poľnohospodárskejprodukcie. Pokles zamestnanosti v poľnohospodárskej prvovýrobe súčasne vyvoláva rastúcu divergenciu medzi„poľnohospodárskym“ a „vidieckym“. Do takejto situácie dospelo aj slovenské poľnohospodárstvo a slovenskývidiek. Cieľom dizertačnej práce bolo identifikovať vplyv poľnohospodárstva na socio-ekonomický rozvojvidieckych oblastí. Napĺňanie cieľa bolo podmienené poznaním súčasnej situácie v slovenskompoľnohospodárstve, identifikáciou vidieckych oblastí v podmienkach Slovenskej republiky a ich následnouanalýzou. Je evidentné, že pohľady na poľnohospodárstvo sa odvíjajú najmä od jeho priameho podielu na tvorbehrubého domáceho produktu. V modernej spoločnosti je potrebné si uvedomiť, že agrárny sektor pôsobív priestore synergicky, pričom stimuluje aj rozvoj ďalších ekonomických činností, čo pri sektorovom prístupenevidno. Poznanie a využitie multifunkčného pôsobenia poľnohospodárstva vo vidieckom priestorea uvedomenie si jeho nezastupiteľného miesta pri udržiavaní kultúrneho charakteru krajiny prispievak stabilizácii vidieckeho osídlenia a podpore rozvoja vidieckych oblastí.

7. SUMMARYThe agriculture is still a part of human society and rural land. With increasing urbanization degree and

economic development of the state agriculture`s importance is fluently declining. The agriculture is expected toproduce new supply of not-market public goods and services like sustain and nice looking landscape. These newtendencies are in indirect competitive ship with traditional values as production of agricultural product. Theagricultural employment decline has caused ascending divergence between agriculture and rural.

The aim of the work was focus on identification of agriculture influence on socio-economicdevelopment of rural areas. There were used several standard, spatial and statistics methods to fulfill the mainwork objective, like scientific abstraction, analysis, synthesis, questionnaire research, localization analysis, shiftand share analysis,χ quadrate test on the thesis. On the base of the results of partial analysis (analyses ofagriculture position in Slovak economy, questionnaire survey among agricultural enterprises, socioeconomicanalyses of rural areas with the focus on agriculture) it is possible to identify following package of agriculturalinfluences in rural areas:∗ primary influences, which are connected with the production influence (agriculture production of agriculturegoods and services and non-agriculture production – diversification of activities), the influence on ruralpreservation and land utilization, influence on rural people through employment income, non-agriculture income,in-house consumption and influence on local development (especially municipality budgets, participation onoffering public services and on local development).∗ secondary influence, which is base on mobilization of intro-plant sources.

8. ZOZNAM NAJDÔLEŽITEJŠÍCH PRÁC DOKTORANDA1.) GECÍKOVÁ, I.: Aplikácia lokalizačnej analýzy pri identifikácii príčin medziregionálnych disparít. In:

MendelNet 2004.Sborník abstraktů z konference studentů doktorského studia. Brno: Konvoj, 2004. s.207ISBN 80-7302-088-2

2.) GECÍKOVÁ, I. – PAPCUNOVÁ, V.: Orientácia a podpora rozvoja poľnohospodárstva v oblasti Záhorskejnížiny. In: Agroregion 2002. Sborník příspěvků. České Budějovice, 2002. s.21-24 ISBN 80-7040-557-0

3.) GECÍKOVÁ, I.: Plánovanie ako nástroj politiky rozvoja vidieka na Slovensku. In: Zborník z vedeckejkonferencie Súčasné problémy vidieckeho priestoru. Nitra: SPU, 2001. s.76-82 ISBN 80-8069-017-0

4.) DUBECOVÁ, I.: Potreba súčinnosti regionálnej politiky, agrárnej politiky a politiky rozvoja vidiekav smere trvaloudržateľného rozvoja vidieckych oblastí. In: Zborník z konferencie Medzinárodné vedeckédni 2001. Nitra: SPU, 2001. s.925-932 ISBN 80-7137-8699-0

17

5.) DUBECOVÁ, I.: Mobilizácia zdrojov vidieckeho cestovného ruchu na príklade Mikroregiónu Velickéjazerá. In: Zborník z vedeckej konferencie Cestovný ruch a regionálny rozvoj. Banská Bystrica: EF UMB,2000. s.59-63 ISBN 80-8055-366-1

6.) DUBECOVÁ, I.: Úroveň rozvinutosti zariadení technickej infraštruktúry vo vidieckych obciach okresuNitra. In: Medzinárodné vedecké dni 1999 (zborník vedeckých prác). Nitra: SPU, 1999. s.173-179 ISBN 80-7137-661-2

7.) GECÍKOVÁ, I.: Localization Analysis and its Place in Regional Economic Base Evaluating. In: Poľsko,zborník v tlači

8.) GECÍKOVÁ, I.: Perspektívy rozvoja poľnohospodárstva v oblasti Záhorskej nížiny. In: K aktuálnymotázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2002 s. 246-250 ISBN 80-8069-014-6

9.) DUBECOVÁ, I.: Význam poznania vidieckych oblastí pre tvorbu rozvojovej politiky vidieka. In: Zborníkvedeckých prác z konferencie Medzinárodné vedecké dni 2000 – IV.diel. Nitra: SPU, 2000 s.224-230 IBN80-7137-718-X

10.) DUBECOVÁ, I.: Postavenie vidieka v socioekonomickom rozvoji EU a SR. In: Zborník z konferenciemladých vedeckých pracovníkov FEM Mladá veda, jej prínosy a perspektívy. Nitra: SPU, 2000. s.38-44ISBN 80-7137-675-2

11.) DUBECOVÁ, I.: The Identification of the practical Problems of Rural Tourism Development in the SlovakRepublic. In: Zborník z medzinárodného seminára Agrotourism and Rural Tourism. Facolta di Agraria,Universita dgli Studi di Perugia, 2000 s.39-40 ISBN 80-86993-12-9

12.) DUBECOVÁ, I.: Prístupy k vymedzeniu vidieckych oblastí v Slovenskej republike. Zborník vedeckýchprác z riešenia výskumných projektov E 46, E 47, E 52,E 54 (1997-1999). Nitra: SPU, 2000 s. 109-115ISBN 80-7137-759-7

13.) DUBECOVÁ, I.: Technická vybavenosť vidieckych obcí Slovenskej a jej úloha v komunálnoma regionálnom rozvoji SR. In: Zborník vedeckých prác z riešenia výskumných projektov E 46, E 47, E 52, E54 (1997 – 1999). Nitra: SPU, 2000. s.135-142 ISNM 80-7137-759-7

14.) DUBECOVÁ, I.: Úroveň rozvinutosti plynofikácie vo vidieckych obciach na Slovensku. In:AGROREGION 99. Sborník referátu z mezinárodní vedecké konferencie. České Budějovice: Zemědělskáfakulta, 1999. s.46-48 ISBN: 80-70-40-353-5

15.) DUBECOVÁ, I.: Úroveň vybavenosti vidieckych obcí Slovenska. Zborník vedeckých príspevkov z riešeniagrantovej výskumnej úlohy MŠ a SAV 1/3107/96 Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku. Nitra: NOIBratislava,1999. s.31-37 ISBN 80-8530-67-9

16.) BELAJOVÁ, A.- DUBECOVÁ, I.: Poľnohospodárstvo a jeho vplyv na ekonomický a sociálny rozvojregiónov. In: Agrární perspektivy 98. Sborník prací z mezinárodní vedecké konferencie. Díl II. Praha: PEFČZU, 1998 s.373-376 ISBN 80-213-0471-5

9. POUŽITÁ LITERATÚRAKnižná literatúra1. BARÁT, P. – MORAVČÍKOVÁ, D. 1998. Typológia vidieckych obcí a marginálnych oblastí. In: Zborník

vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní 98. Nitra: VES SPU v Nitre, 1998. s.62-65, ISBN 80-7137-483-0.

2. BELAJOVÁ, A. 1994. Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku. In: Rozvoj vidieka (zborník z vedeckejkonferencie). Nitra: VES VŠP, 1994. s.11 – 15

3. BELAJOVÁ, A. 1994. Možnosti poľnohospodárstva ovplyvniť sociálny a ekonomický rozvoj vidieka. In:Ekonomicko-organizačné a legislatívne problémy transformácie slovenského poľnohospodárstva (zborníkprednášok). Nitra: VES VŠP, 1994. s.70 – 75

4. BELAJOVÁ, A. 1996. Regionálna poľnohospodárska politika a poľnohospodárska regionalizácia. In: ActaOperativo oeconomica. Nitra: VES VŠP, 1996. s.205-211

5. BELAJOVÁ, A.- DUBECOVÁ, I. 1998. Poľnohospodárstvo a jeho vplyv na ekonomický a sociálny rozvojregiónov. In: Sborník prací z mezinárodní konference Agrární perspektivy. Praha: Česká zemedelskáuniverzita,1998. s.737-376 ISBN 80-213-0471-5.

6. BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2004. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU, 2004. 248 s. ISBN 80-8069-344-7

7. BENČ, V. 2002. Regionálna politika. In: : Marcinčin, A.. Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001.Bratislava: Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002., s.289-321 ISBN 80-968155-8-X.

8. BIELIK, P. 1995. Agrárna ekonomika. Nitra: VES VŠP, 1995, 247 s., ISBN 80-7137-239-0.9. BIELIK, P. et al. 1999. Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. Nitra: VES SPU, 1999. 262 s.

ISBN 80-7137-616-7.10. BINSWANGER, H.P. 1995. In: KOPPEL, M. Induced Innovation Theory and International Agricultural

Development (A Reassessment). Baltimore, USA: The John Hopkins University Press, 1995, s.121

18

11. BLAIR, J.P 1995. Local Economic Development Ananlysis and Practice. USA: SAGE Publications, 1995.345 s. ISBN 0-80-39-5376-3

12. BOREKOVÁ, B. 1996. Ekonomika poľnohospodárstva. (vysokoškolské skriptá). Nitra: VES VŠP, 1996. 75s.

13. BUČEK, M. 1992. Priestorová ekonomika. Bratislava: Edičné stredisko EU, 1992. 148 s., ISBN 80-225-0406-8.

14. BUDAY, Š et al. 2000. Cena poľnohospodárskej pôdy. Nové Zámky: Crocus, 2000. 208 s. ISBN 80-88992-9-5

15. CHAJDIAK, J. et al.1999. Štatistické metódy. Bratislava: STATIS, 1999. 282 S. ISBN 80-85659-13-116. ČMEJREK, J. 2001. Zemědělství a venkov v politickém procesu. Praha: CREDIT, 2001. 182 s. ISBN 80-

213-0768-4.17. ČUBA, F. – HURTA, J.2005. Podnikatelské příležitosti. Rozvoj venkovského průmyslu a služeb. Slušovice:

Mondon spol. s r.o., 2005. 80s. ISBN 80-903108-8-518. DEMO, M. – BIELEK, P. – HRONEC, O. 1999. Trvaloudržateľný rozvoj. Nitra: SPU, 1999. 400 s. ISBN

80-7137-611-619. DOŠEKOVÁ, M. 1996. Rozvoj nepoľnohospodárskych podnikateľských aktivít vo vybraných obciach

okresu Nitra. In: Vidiek - šanca pre ekonomický rozvoj (Zborník referátov z vedeckej konferencie). Nitra:VES VŠP, 1996. s.185-191 ISBN 80-7137-365-6.

20. DUBECOVÁ, I. Regionálne analýzy a plánovanie (vybrané kapitoly). Nitra: VES SPU, 2000. 129 s. ISBN80-7137-805-4.

21. DURAND, G. - van HUYLENBROECK, G. 2003. Multiunctionality and Rural Development: a GeneralFramework. In: van HUYLENBROECK, G - DURAND, G . 2003. Multifuntional Agriculture. A NewParadigm for European Agriculture and Rural Development, USA: Ashgate Publishing Company, 2003. p.1 – 19 ISBN 0 7546 3676 7

22. FÁZIKOVÁ, M. 1994. Vplyv poľnohospodárstva na rozvoj vidieka. In: Rozvoj vidieka (zborník z vedeckejkonferencie). Nitra: VES VŠP, 1994. s.171 – 173

23. FÁZIKOVÁ, M. et al. 1998. Základná typológia vidieckych obcí z hľadiska demografického vývoja. In:Rozvoj vidieka a problematika vidieckeho obyvateľstva. (Zborník č.14) Nitra: SAPV, 1998. s.116-125ISBN 80-8058-076-6.

24. FÁZIKOVÁ, M. 1999. Prístupy k chápaniu a definícii pojmu „vidiek“. In: Medzinárodné vedecké dni ´99(Zborník vedeckých príspevkov). V.sekcia - Rozvoj vidieka a obcí. Nitra: VES SPU, 1999. s.13 ISBN 80-7137- 661-2.

25. FÁZIKOVÁ, M. 2000 . In: Program SAPARD, Manuál 2, Nitra: ARVI, 2000. 160 s.26. FÁZIKOVÁ, M. 2003. Funkcie poľnohospodárstva v socio-ekonomickom rozvoji vidieka. In: Agrofilm.

Nitra: SAPV, 2003. s.31 -36 ISBN 80-89162-01-027. FÁZIKOVÁ, M. 2004. In: LÁTEČKA, M. et al. 2004. Projektovanie trvalo udržateľných

poľnohospodárskych systémov v krajine. Nitra: SPU, 2004. s. 655 – 691 ISBN 80-8069-391-928. GLUCK,A. - MAGEL, H. et al. 1992Venkov má budoucnost. Praha: MZ ČR, 1992. 224s. ISBN 80-209-

0235-X.29. GOZORA, V.1995. Podnikový manažment. Nitra: SPU, 1996. 191 s. ISBN 80-7137-341-930. GRZNÁR, M. 1999. Štruktúrne zmeny v agrárnom sektore a produktivita podnikateľských subjektov. In:

Štruktúrne a procesné zmeny v PPoK transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Nitra: SPU,1999. s.140 ISBN 80-7137-657-4

31. HAMALOVÁ, M. 1996. Priestorová ekonomika. Bratislava: Ekonóm, 1996, 144 s. ISBN 80-225-0750-4.32. HARAJ, V. 1996. Ciele agrárnej politiky v rozvoji vidieka. In: Vidiek - šanca pre ekonomický rozvoj

(Zborník referátov z vedeckej konferencie). Nitra: VES VŠP, 1996, s.7-16 ISBN 80-7137-365-6.33. HOOVER, E. M. 1963. The Location of Economic Activity. New York: McGRAW-HILL BOOK

COMPANY, INC., 1963, 310 s.34. HRABÁNKOVÁ, M. 1999. Strukturální fondy. Praha: Institut výchovy a vzdelávaní Ministerstva

zemědělství ČR, 1999, 52 s. ISBN 80-7105-182-9.35. HUDCOVSKÁ, J. 1996. Aktualizácia programu obnovy dediny. In: Vidiek – šanca pre ekonomický rozvoj

(Zborník referátov z vedeckej konferencie). Nitra: VES VŠP, 1996, s.33-38 ISBN 80-7137-365.36. HUTNÍK, F. 1995. In: BIELIK, P.: Agrárna ekonomika. Nitra: VES VŠP, 1995, 247 s. ISBN 80-7137-239-

0.37. IVANIČKA, K. 1971. Úvod do teórie a metodológie socio-ekonomickej geografie. Bratislava: SPN, 1971.

380 s.38. IVANIČKA, K. 1987. Základy teórie a metodológie socio-ekonomickje geografie. Bratislava: SPN, 1987.

448 s.39. IVANIČKOVÁ, A. 1998. Regionalizácia a priestorová organizácia regionálneho rozvoja. Bratislava:

Ekonóm, 1998. 175 s. ISBN 80-225-0937-X.

19

40. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. 1993. Vreckový slovník cudzích slov. Bratislava: Kniha-spoločník, 1993.846 s. ISBN 80-901160-2-7.

41. ISARD, W. 1960. Methods of Regional Analysis: an Introduction to Regional Science. USA: The M.I.T.Press, 1960

42. KABAT, L. – HAGEDORN, K. 1997. Privatisation and Decollectivisation Policies and Resulting StructuralChanges of Agricultural in Slovakia. In: Agricultural Privatisation, Land Reform and Farm restructuring inCentral and Eastern Europe. England: 1997. s. 229 –280 ISBN 1- 8597- 2648 – 8.

43. KADEŘABKOVÁ, J. et al. 1996. Úvod do regionálních a správních ved. Vybrané kapitoly. Praha: CODEXBohemia s.r.o., 1996 , 93 s. ISBN 80-85963-18-3.

44. KONCOŠ, P. 2000. Nejde len o produkciu potravín. In: Roľnícke novinky č.8/2000, s.12 45. KOPPEL, M. 1995. Induced Innovation Theory and International Agricultural Development (A

Reassessment). Baltimore ,USA: The John Hopkins University Press, 1995. 190 s. ISBN 0-8018-4891-1.46. KUČÍRKOVÁ, D. 1998. Sociálna funkcia poľnohospodárstva v podmienkach jeho transformácie. In:

Medzinárodné vedecké dni (Zborník vedeckých prác z konferencie, sekcie: Regionálny rozvoj a cestovnýruch; Tvorba a ochrana životného prostredia). Nitra: VES SPU, 1998. s.67 – 71 ISBN 80-7137-483-0.

47. KUZMA, F. 1994. Aktuálne problémy transformácie nášho poľnohospodárstva. In: Ekonomicko-organizačné a legislatívne problémy transformácie slovenského poľnohospodárstva (zborník prednášok).Nitra: VES VŠP, 1994. s.5 – 11

48. KUZMA, F. 1999. In: Bielik, P. et al. Agrárna ekonomika. SPU Nitra, 1999. s.15-22 ISBN 80-7137-480-6.49. KŘENEK, F.2000. In: MAJEROVÁ, V. Sociologie venkova a zemedelství. Praha: ČZU, 2000. s.116 ISBN

80-213-0588-6.50. MADARÁSZ, I.1997. Ukazovatele vidieckeho rozvoja. In: Stratégia rozvoja vidieka na Slovensku (Zborník

z medzinárodného seminára). Nitra: VES SPU, 1997. s.25 – 30 ISBN 80-7137-383-4.51. MAIER, G. - TÖDLING, F.1997. Regionálna a urbanistická ekonomika. (Teória lokalizácie a priestorová

štruktúra). Bratislava: Elita, 1997. 240 s. ISBN 80-8044-044-1.52. MAIER, G. - TÖDLING, F.1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 2. Regionálny rozvoj a regionálna

politika. Bratislava: Elita, 1998. 320 s. ISBN 80-8044-049-2.53. MAJEROVÁ, V. 2000. Sociologie venkova a zemědělství. Praha: ČZU, 2000. 148 s. ISBN 80-213-0588-6.54. MARKUŠ, J. et al.1991. Slovensko na prelome tretieho tisícročia. Bratislava: Veda, 1991. 184 s. ISBN 80-

224-0358-X.55. MIČEKOVÁ, H. 1994. Demografický potenciál ako faktor ekonomického rozvoja vidieckych sídiel. In:

Rozvoj vidieka (vedecká konferencia). Nitra: VES VŠP, 1994. s.243 – 246 56. NÁMEROVÁ, I. 1997. Problémy a nové možnosti vidieckeho rozvoja. In: Stratégia rozvoja vidieka na

Slovensku (Zborník z medzinárodného seminára) Nitra: VES SPU, 1997. s. 43 – 47 ISBN 80-7137-383-4.57. NOHLEN, D. – NUSCHELER, F. 1998. In: MAIER, G. - TÖDLING, F. Regionálna a urbanistická

ekonomika 2. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava: Elita,1998. s.36 ISBN 80-8044-049-2. 58. NYERSOVÁ, A.. 2002. In: Slovensko 2002, Súhrnná správa o stave spoločnosti II. Bratislava: Inštitút pre

verejné otázky, 2002. s.127-144 ISBN 80-88935-40-7.59. PATAKY, J. 1994. Základné hľadiská evidencie vlastníckych vzťahov v transformovaných družstvách. In:

Ekonomicko-organizačné a legislatívne problémy transformácie slovenského poľnohospodárstva (zborníkprednášok). Nitra: VES VŠP, 1994. s.101-104

60. PAUHOFOVÁ, I. – BÚŠIK, J. 2000. Rozvoj vidieka (vybrané aspekty). Bratislava: PÚ SAV, 2000 . ISSN08629137

61. van den PLOEG, J.D – ROEP, D. 2003. Multifuntionality and Rural Development: the Actual Situation inEurope. In: van HUYLENBROECK, G. - DURAND, G. 2003 Multifunctional Agriculture. A NewParadigm for European Agriculture and Rural Development, USA: Ashgate Publishing Company, 2003.s.37 – 53 ISBN 0-7546-3676-7

62. PODOLÁK, A. et al. 1996. Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. Nitra: SPU, 1996. 278 s.ISBN 80-7137-328-1.

63. POKRIVČÁK, J. 2002. Poľnohospodárska politika. In: Marcinčin, A. Hospodárska politika na Slovensku2000-2001. Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2002. s.129-158. ISBN 80-968155-8-X

64. RICHARDSON, H.W. 1979. Regional economics. USA: University of Illinois Press, 1979. 325 s. ISBN 0-252-00748-4

65. RUSNÁK, P. 1996. Rozvoj vidieckych regiónov. In: Vidiek – šanca pre ekonomický rozvoj (Zborníkreferátov z vedeckej konferencie). Nitra: VES VŠP, 1996. s.43-50 ISBN 80-7137-365

66. SAMSON, Š. et al. 2001. Regionálna ekonomika. Košice: EF TU, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-867. SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. 1992. Ekonómia 2. Bratislava: Medzinárodná účastinná

spoločnosť Bradlo, 1992. 551 s. ISBN 80-7127-031-868. SAUER, O.E. 1987. In: IVANIČKA, K. Úvod do teórie a metodológie socio-ekonomickej geografie.

Bratislava: SPN, 1987. s.121

20

69. SEARS, D.W. et al. 1992. Gearing Up For Success: Organizing a State for Rural Development. Washington,D.C. USA: The Aspen Institute, 1992. 66 s. ISBN 0-89843-120-4

70. SEJÁK, J. et al. 1999. Oceňování pozemků a přírodních zdrojů. Praha: Grada Publishing, spol s r.o., 1999.256 s. ISBN80-7169-393-6

71. SCHUMPETER, J.A. 1998. In: IVANIČKOVÁ, A. Regionalizácia a priestorová organizácia regionálnehorozvoja. Bratislava: Ekonóm, 1998. s.109 ISBN 80-225-0937-X

72. SLAVKOVSKÝ, P. 1998. Tradičná agrárna kultúra Slovenska (pestovanie poľnohospodárskych plodín –historické, regionálne a technologické aspekty). Bratislava: Veda, 1998 59 s. ISBN 80-224-0555-8

73. SPIŠIAK, P. 1993. Poľnohospodárske aktivity. In: Mládek, J. et al. Región Poprad. Geografické štruktúrysocioekonomických aktivít. Bratislava: Polygrafické stredisko UK, 1993. s. 37-56 ISBN 80-223-0483-2

74. SPIŠIAK, P. 1994. Poľnohospodárska krajina po transformácii. In: Rozvoj vidieka (zborník z vedeckejkonferencie). Nitra: VES VŠP, 1994. s.175 – 178

75. SPIŠIAK, P. 2000. Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Bratislava: Polygrafickéstredisko UK, 2000. 148 s. ISBN 80-223-1390-4

76. SWAIN, N. 1999. Agricultural Restitution and Co-operative Transformation in the Czech Republic,Hungary and Slovakia. In: EUROPE-ASIA STUDIES. Vol. 51, No. 7, 1999. s.1199-1219

77. ŠEVČÍK, J. 1983. Organizácia poľnohospodárskej výroby. Bratislava: Príroda, 198378. THUNEN, J.H. 1997. In: MAIER, G. - TÖDLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika (Teória

lokalizácie a priestorová štruktúra). Bratislava: Elita, 1997. s.155 – 164 ISBN 80-8044-044-179. TRACY, M. 1993: Zemědělství a potraviny v tržní ekonomice. Úvod do teorie, praxe a politiky. Praha:

VŠZ, 1993. 213 s. ISBN 80-213-0150-380. TVRDOŇ, J. - HAMALOVÁ, M. - ŽÁRSKA, E. 1995. Regionálny rozvoj. Bratislava: Ekonóm, 1995.

180s. ISBN 80-225-0671-081. TVRDOŇOVÁ, J. 1996. Úlohy poradenstva v rozvoji vidieka na Slovensku. In: Vidiek – šanca pre

ekonomický rozvoj (Zborník referátov z vedeckej konferencie), Nitra: VES VŠP, 1996. 229-232 s. ISBN80-7137-365

82. TVRDOŇOVÁ, J. 1999. Základné ciele programu SAPARD, PHARE a ISPA. In: Perspektívy genetiky,šľachtenia a semenárstva rastlín (Zborník referátov). Nitra: VES SPU, 1999. s.106-111

83. ZOBORSKÝ, I.M.1999. Agroekonomika. Prešov: S PRESS, 1999. 233 s., ISBN 80-968227-0-584. ZOBORSKÝ, I.M. a kol.1998. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: VES SPU, 1998. 168 s., ISBN 80-

7137-533-085. ZOBORSKÝ, I.M. 2001.Ekonomika oiľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2001. 258 s. ISBN 80-7137-941-7

Časopisecká literatúra:1. BELAJOVÁ, A. – SIEBENMANNOVÁ, A. 1999. The Theory and Practice of Rural Development. In:

Zemedelská ekonomika č.45.1999. s.325-328 ISSN 0139-570 X. (a)2. BELAJOVÁ, A. 1999. Vplyv poľnohospodárstva na rozvoj regiónov. In: AGROmagazín 5-6/99. s. 6–8

ISSN 1335-2261. (b)3. BLASS, G. 2005. Smerovanie slovenského poľnohospodárstva. In: týždenné Roľnícke novinky č. 14/2005.

s. 8-94. BUCHTA, S. 1999. Sociálno-ekonomická charakteristika slovenského vidieka podľa kritérií OECD. In:

Roľnícke novinky č.49, 1999. roč.9 Príloha s.2 – 3 5. FÁZIKOVÁ, M. - STEHLÍKOVÁ, B. - LACINA, P. 1999. Základná typológia vidieckych obcí v SR

z hľadiska demografického vývoja. In: Zemědělská ekonomika. Praha: únor/1999–vol.2. s.85-90 ISSN0139 – 570 X.

6. HARAJ, V. 1999. Koncepcia rozvoja vidieka na Slovensku. In: Zemědělská ekonomika. Praha: únor/1999–vol.2, s.53-58, ISSN 0139 – 570 X.

7. KONCOŠ, P.2000. Charakteristika súčasného stavu poľnohospodárstva. In: Roľnícke novinky č.8/2000z 25.2.2000

8. ORAVEC, I. 2005. Stavajme na tom, čo nás spája. In: Týždenné Roľnícke novinky 15/2005 s.6-79. Roľnícke novinky 42/2000 s.5

Ostatné materiály:1. AGENDA 2000: the legislative proposals. IP/98/258. Brusel, 18.marca 19882. Agrárna politika. Poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu. Nitra: Agroinštitút, 2001. 122 s. ISBN

80-7139-076-33. Agricultural Policy Reform and The Rural Economy in OECD Countries. OECD :1998, 314s. ISBN 92-64-

16026-44. Analýza vývoja poľnohospodárstva a potravinárstva v období rokov 1990-1998. VUEPP. Bratislava: 1999,

184 s. ISBN 80-8058-121-5

21

5. Analýza vývoja poľnohospodárstva a potravinárstva v období rokov 1990-1998 (prílohová časť). VUEPP.Bratislava: 2000, 374 s. ISBN 80-8058-122-3

6. CAP reform – A policy for the future. 1999. In: Official Journal of the European Communities L 179 zo dňa14.07.1999.

7. Charta európskeho regionálneho plánovania. In: DUBECOVÁ, I: Regionálne analýzy a plánovanie (vybranékapitoly). Nitra: VES SPU, 2000, 129 s., ISBN 80-7137-805-4

8. Creating rural indictors for shaping territorial policy. Paris: OECD, 19949. Európska společenství. První pilíř Evropské unie, Ústav mezinárodních vztahú, MZV ČR. 1997 10. FISCHLER, F. 1997. Smerom k spoločnej vidieckej politike. Vystúpenie na Pan-európskej parlamentnej

konferencii o rozvoji vidieka. Bratislava: 5.5.1997. 11. zo dňa 5.10.200212. Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky. Bratislava: MP SR, 199313. Koncepcia rozvoja vidieka SR do roku 2005. Uznesenie vlády SR č. 592/98, 199814. Kozlová, D. 2005. Dizertačná práca. Nitra: SPU, 200515. Prehľad poľnohospodárskych politík: Slovenská republika, OECD, MPSR a VUEPP, Bratislava 1997 s.

240 ISBN 80-88731-84-416. Review of Agricultural Policies (Slovak Republic). France: OECD 1997, p.243 ISBN 92-64-15568-617. Regionálne porovnania v Slovenskej republike. Bratislava: ŠUSR 1997 - 200318. Rozvoj vidieka v kontexte integrácie SR do EÚ. Metodika 1.čiastkovej úlohy riešenej v rámci úlohy

Štátneho programu výskumu a vývoja Rozvoj vidieka a zmeny v potravinových vertikálach v kontexteintegrácie SR do EÚ. Zodpovedná riešiteľka: doc. Ing.M. Fáziková, CSc., Nitra, 2003

19. Rural Developments: CAP 2000 (Working Document), Luxembourg: 1997. ISBN 92-828-2053-X20. SAPARD. Manuál 2, Nitra: ARVI, 2000, 160 s21. SAPARD. Strategická časť Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka Slovensje republiky. Bratislava: MP

SR, odbor regionálnej politiky a rozvoja vidieka, 2002. 96 s.22. Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004 – 2006. Bratislava: Informačné

centrum „Štrukturálne fondy pre Slovensko“ .MVaRR SR, 2004. 71 s.23. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve 1998 – 2004 24. Statistical bulletin CESTAT 2000/4. Bratislava: ŠU SR 2001 25. Stratégia prispôsobovania sa poľnohospodárstva a vidieka na Slovensku. Projekt TCP/FAO 199726. Štatistické ročenky 1998 – 2004. Bratislava: Veda, ŠÚSR27. Zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a predpisov 28. Zákon NR SR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností29. Zákon NR SR č. 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky30. Zákon 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja31. Zákon NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady32. Zamestnanosť v SR, krajoch a okresoch za rok 1999. Bratislava: ŠU SR, 2000, 15 s.33. Zmluva o Európskej Únii. S úplným znením Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva. Bratislava:

SAP, spol. s r.o., 1998 . 358 s. ISBN 80-88908-21-3

Internetové stránky:1. http://www.fem.uniag.sk/Roman.Serences/Agrarna%20politika.rtf. PODOLÁK, A. – STEHLO, P. 2002.

Agrárna politika. 2. http://www.apa.sk/dok/Sekcia1-4.doc3. http://www.apa.sk/dok/Sekcia06.doc4. www.build.gov.sk. Národný rozvojový plán. zo dňa 15.3.2005 5. http://europa.eu.intscadplus/leg/en/s60000.htm. AGENDA 20006. http://europa.eu.int/comm/dg06/publi/fact/policy/index_en.htm. CAP Reform 7. http://europa.eu.int/comm/dg06/envir/report/en/rur_en/report_en.htm. BARTHELEMY, P.A. – VIDAL, C.

1999. Rural Realities in the European Union. zo dňa 3.12.19998. www.hd-dennik.sk. BOLDOCKÝ, R. – TURANSKÝ, V. 1999. Zjednotenie po prekonanie prekážok. In:

Hospodársky denník, 15.11.1999.9. www.mpsr.sk. Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005. zo dňa 15.8.200510. www.mpsr.sk. Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 – 2006. Poľnohospodárstvo

a potravinársky priemysel. zo dňa 15.8.200511. www.mpsr.sk. Plán rozvoja vidieka 2004 – 2006 Slovenská republika, zo dňa 15.8.200512. http://www.mpsr.sk/slovak/dok/sapard/eu2.htm13. http://www.mpsr.sk/slovak/dok/zs2000/pap/zspp10.htm zo dňa 11.7.2001