VEDOMOSTNÁ DYNAMICKÁATRAKTÍVNA

Bratislava musí premeniť výzvy na príležitosti

Globalizácia/ „prchavosť“ lokalizácii/ medzinárodná konkurencia medzi mestami

Kvalita mestskej infraštruktúry a mobilizácia špecifických zdrojov a kompetencií

Prechod na znalostnú ekonomiku Inovácie, parky, klastre, kreativita, tvorba a udržanie talentov

Terciarizácia ekonomiky Ponuka kvalitných služieb pre firmy

Environmentálne výzvy Osveta, služby, eko aktivity, imidž zeleného mesta

Aby Bratislava mohla obstáť v konkurenčnom boji globálnej ekonomiky a zabrániť budúcemu úpadku

musí,

staviť na vedomosti...• Kultivovať a rozvíjať vedomosti a kreativitu ako motor ekonomického rozvoja

• Podporovať transfer znalostí a zručností v prospech firiem a občanov• Podporovať medzinárodnú viditeľnosť a atraktivitu

...a objaviť/vynájsť nové urbanistické koncepcie, ktoré ich podporujú.

• Kombinovaním vedomostných a kreatívnych lokalít a mestských štvrtí• Uľahčovaním a urýchľovaním tokov kreatívnych myšlienok a znalostí

• Budovaním zariadení a služieb pre rozvoj kreativity a inovácií

Bratislava je síce motor znalostnej ekonomiky SR,

• Celková populácia 603 699 obyvateľov (11 % SR)

• Hustota obyvateľstva je 294.1 na km2 (2,7 krát viacej ako SR)

• Miera urbanizácie bola 83 %, podiel Bratislavy bol 70,5 %.

• 26,7 % podiel na tvorbe HDP v SR (2007)

• Z celkového počtu 33 vysokoškolských inštitúcií sa v roku 2010 jedna tretina (11) nachádza v Bratislavskom samosprávnom kraji a hlavnom meste Bratislave

• Najväčší podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (23,85%)

• ...

...ale na chvoste európskych metropol!

• 99 miesto v rebríčku inovatívnych miest (Praha 17., Budapešť 37.), podľa Innovation Cities Europe Index 2010 (www.innovation-cities.com)

• Nízka konkurencieschopnosť (187. miesto vo svetovom rebríčku, Global Urban Competitiveness Report )

• Nízka podpora podnikania (www.ecer.fr)

• Inovačná výkonnosť priemerná (European Innovation Scoreboard)

• ...

Ambícia

Bratislava v prvej 50 európskych inovatívnych miest do 2014 a v prvej 20 do 2018!

Prioritné osi:- Bratislava: vedomostné mesto- Bratislava: dynamické mesto

- Bratislava: otvorené a atraktívne mesto

Ako?Prejsť zo stratégie rozvoja

obchodných centier do ofenzívnej kompetenčnej a

proinovačnej stratégie.

1. Zadefinovaním strategických oblastí rozvoja pre Bratislavu

2. Podporením a prepojením jednotlivých zložiek lokálneho

ekosystému (vedomostnej ekonomiky)

- Priemysel- Vzdelanie

- Veda a výskum- Tvorba a šírenie poznatkov a

talentov- Teritoriálny marketing

Silný potenciál uspieť!

Vedomostná ekonomika

• Mesto disponuje významnými intelektuálnymi kapacitami, je prvým univerzitným, vedeckým a vzdelanostným pólom SR.

• Bratislavský samosprávny kraj predstavoval aj najväčší podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (23,85%) a 40,7% zo všetkých poslucháčov vysokých škôl v SR.

• V roku 2009 Bratislavský kraj koncentroval 48% zamestnancov výskumu a vývoja a 51% výdavkov na vedu a výskum.

• Na medzinárodnej úrovni mesto vyniká vo vede, najmä vďaka produkcii špičkových tímov SAV, STU a UK.

Úspešnosť v medzinárodnej konkurenciiObjem získaných zahraničných výskumných grantoch v roku 2010

Výstupy vedeckej prácePočty pôvodných vedeckých

oznámení (publikácií) v renomovaných vedeckých

časopisoch

strategické oblasti aktivít pre Bratislavuz pohľadu priestorovej lokalizácie vedecko-výskumných, vzdelávacích inštitúcií

- Biomedicína a biotechnológie

- Integrovaného manažmentu krajiny a environmentálneho zdravia

- Progresívne materiály

- Aplikované IT

- Kreatívny priemysel (dizajn, IKT, média, architektúra,...)

Dynamické mesto

• Regionálny hrubý domáci produkt (HDP) bratislavského regiónu bol 9. najvyšším spomedzi regiónov Európskej únie (EÚ) v roku 2008.

• HDP na bratislavského obyvateľa dosahuje dvojnásobok národného priemeru a štyri krát toľko ako najchudobnejší kraj v SR.

• Obchodný sektor a sektor služieb zaznamenávajú silný nárast zamestnanosti. Medzi hybné sektory patrí bankovníctvo a výroba.

• Automobilová špecializácia na severe Bratislavy bola dlho považovaná za model priemyselnej reštrukturalizácie s pomocou zahraničných investícií. V skutočnosti, silná závislosť Bratislavy od exportu tohto odvetvia je veľkým rizikom pre mesto, v prípade odchodu investora. (chemický, potravinársky, alebo elektrotechnický).

• Podľa Štatistického úradu SR, v roku 2008 bratislavský kraj predstavoval 32% zamestnancov pracujúcich v podnikoch s inovačnou aktivitou. Tieto sa týkali prevažne stredných a veľkých firiem. Išlo predovšetkým o inovácie produktu.

Rastový potenciál v nových oblastiach: IT, kreatívny priemysel, zelené technológie, progresívne materiály

Atraktívne mesto

• atraktivita Bratislavy bola dlho postavená najmä na prilákaní investícií hľadajúcich väčšiu výkonnosť v podobe nižších výrobných nákladov, na úkor inovačného a ekonomického potenciálu mesta.

• Napriek tomu, že bratislavský kraj predstavuje 65,9% priamych zahraničných investícií SR, ich štrukturálny dopad v ekonomike je veľmi slabý. Motivácia investorov bola podmienená najmä lacnou pracovnou silou a trhovými logikami, čo neviedlo ani k reštrukturalizácii ekonomiky Bratislavy, ani k technologickému transferu a inovačnému rozvoju.

cieľ prostredníctvom podpory rozvoja a zhodnotenia lokálneho ekosystému a následného teritoriálneho marketingu lokálnych špecifík zabezpečiť prilákanie PZI do aktív s vysokou pridanou hodnotou (kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila, rozvoj poznatkov a výskumu, tvorivosť, moderná informačná a komunikačná infraštruktúra, kvalita lokality)

2. Hlavné orientácie

Prípadová štúdia

Pilotný projektový zámer „Vedecké mesto XXI. storočia “

Šanca pre Bratislavu a SR!

Ďakujem za pozornosť !

Ľubica Jean-Jeankancelária riaditeľa magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy

HLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY BRATISLAVA

Tel.: +421-2 544 17 411Mobil.: +421-2 918 274 345

E-mail: jeanjean@bratislava.sk