Časopis Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave ročník 15, č. 1 – 2/2018

Veľký malý festival. AsynChrónieVečer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND

Sympózium: Umenie | Hudba | Management

101-02/2018

Obsah

2 Význam archetypov v súčasnej kompozícii a ich využitie v pedagogickej praxi habilitačná prednáška Mgr. art. Ľuboš Bernáth, ArtD.7 Jeden večer, tri koncerty. Sólisti HTF so Slovenskou filharmóniou recenzia Radovan Baláž8 Koncert Symfonického orchestra VŠMU recenzia Peter Drozd11 Sympózium: Umenie | Hudba | Management reflexia Veronika Štubňová18 Festival SHARE 2018 v Skopje reflexia Mária Hrúzová23 Výskumná mobilita v New York City Ballet 2018 reflexia Ivica Liszkayová26 Pianos americanos recenzia Zuzana Malatinská, Matej Toman29 Pozývame na festival Orfeus 2018! pozvánka Michal Stahl31 George Gershwin: Rapsódia v modrom štúdia Radovan Baláž34 Leonard Bernstein: Sonáta pre klarinet a klavír štúdia Marián Štúň48 Ohliadnutie sa za troma ročníkmi workshopu Orfeus Junior pozvánka Martina Kachlová40 Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND recenzia Kristián Kohút44 Klasický tanec ako nadnárodné nehmotné kultúrne dedičstvo reflexia Kristián Kohút46 Emmerich Kálmán – Čardášová princezná recenzia Petra Čahojová, Vlasta Vahula50 Veľký malý festival. AsynChrónie rozhovor Zuzana Buchová Holičková54 AsynChrónie 2018 recenzia Ľubica Fordinálová, Filip Ščigulinský58 Experiment pod názvom Tanzplattform 2018 reflexia Ivica Liszkayová63 Komorný orchester VŠMU ukončil umeleckú sezónu vo Dvorane recenzia Viktor Szakál64 Radostné pokračovanie projektu Tanečný kongres Tanec.SK a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň) reflexia Ivica Liskayová66 Dotyk večnosti fejtón Juraj Jartim

2

Význam archetypov v súčasnej kompozícii a ich využitie

v pedagogickej praxi text ∫ Mgr. art. Ľuboš Bernáth, ArtD.

habi l i tačná prednáška

Motto: „Jdu vpřed tak, že se dívám vzad.“ 1

Moja habilitačná prednáška vzniká ako zmes syntetizujúcich úvah na tému archetypov v hudbe a ich možného využitia v pedagogickom procese výučby predmetu skladba. Sú zároveň nadobud-nutými skúsenosťami z vlastnej kompozičnej tvorby a tiež z praxe aktívneho pedagóga.

1 Ivan Exner – súčasný český maliar, člen Spolku výtvarních umělců Mánes, komentár k svojej tvorbe; https://art.ihned.cz, Exner, Ivan – 318664

V  poslednom období veľa premýšľam o  budúcnosti skladateľského remesla, ktorého kvalita sa konkrétne odráža v dielach nastupujúcich mladších generá-cií skladateľov. Cítim sa plne zainteresovaný a zároveň spoluzodpovedný za ich intelektuálny a remeselný rast a takisto cítim čoraz väčšiu mieru zodpovednos-ti za tento dejinne podmienený horizontálny progres. V rámci pedagogického procesu mám stále častejšie za úlohu hodnotiť študentské skladby a túto úlohu neberiem vôbec na  ľahkú váhu. Práve naopak, za  každých okolností sa sna-žím dopracovať k objektívnemu hodnotiacemu rebríčku a následne k jednotli-vým záverom. V súvislosti s nadobudnutými skúsenosťami sa mi čoraz častejšie ukazujú silnejúce paralely vo vzťahu k hudobnému mysleniu mladej generácie, ktorá začína postupne rezignovať na intelektuálnu výbavu svojho budúceho re-mesla. Vôbec nie náhodne používam v súvislosti s touto témou termín remeslo, pretože moja prednáška sa týka práve definície tohto pojmu.

Hneď na úvod je potrebné sémanticky zrov-noprávniť pojmy archetyp a  kompo-zičné  remeslo, resp. možnosť ako sa cez

dôslednú znalosť archetypálnych postupov v  hu-dobnom umení dopracovať k  pozícii profesionálne zdatného remeselníka, z  ktorého sa postupne môže za  pozitívnych a  prajných podmienok vyprofilovať majster svojho remesla. Samozrejme, že spomenutý

pocit akejsi myšlienkovej, možno mentálnej rezigno-vanosti mladej generácie do  istej miery stojí na  vý-sledkoch rôznych sociologických výskumov, ktoré mapujú súčasné celoplošné a celospoločenské tenden-cie. Aj tieto výskumy však vykazujú rôznu mieru pro-fesionality a ich následná objektivizácia je v mnohých prípadoch otázna, až skresľujúca a preto je potrebné na ich výsledky nazerať kriticky. V tejto súvislosti ma

301-02/2018

nesmierne zaujal pohľad súčasného jezuitu, maliara a sociológa pátra Marka Ivana Rupnika a antropológa Oliviera Clémenta, ktorí vo svojich odborných pub-likáciách opisujú vývoj západnej civilizácie s dôrazom na antropologické a sociologické, periodicky stavané vývojové špirály, ktoré vykazujú historicky a hierar-chicky vysoko usporiadanú mieru dialekticky stavanej periodicity.2

Podľa názorov týchto odborníkov a výkonných umel-cov sa v  západnej civilizácii striedajú dve pilierne časové etapy (samozrejme, s rôznou dĺžkou trvania), ktoré na jednej strane vykazujú vysokú mieru voľnos-ti, slobodných prejavov a prístupov k životu samot-nému, vysokú koncentráciu živelnej energie čerpanej z  mimoriadne často zdôrazňovaného pozitívneho vzťahu k prírode, resp. pripisovanú prírodným silám ako takým. Naproti tomu, v  akomsi pomyselnom opozite, stojí dejinná etapa, v  ktorej najdôležitejšiu úlohu zohráva prísna spoločensko-kulturologic-ká hierarchia vzťahov, fungujúce pravidlá dôsledne pretavené do  zákonov, noriem, dohovorov, pričom zároveň principiálne vládne všadeprítomná, logicky zdôvodnená prísna štruktúra. Táto teória ponúka ďa-lej isté časové medziobdobia, počas ktorých sa jedno obdobie postupne premieňa na to druhé. Práve toto spomínané medziobdobie býva typické nestabilitou, napätím, fluktuačnými zmenami, spoločenskými nepokojmi, revoltou voči zastaranému typu mysle-nia.3 Domnievam sa, že je celkom možné, že práve my máme to šťastie, príp. aj nešťastie (závisí od uhla pohľadu) žiť v tomto fluktuačnom a transformačnom medziobdobí.4 5

Možno práve všetky súčasné sociálno-generačné na-pätia vyplývajú práve z týchto vyššie opísaných kul-minačných vzťahov. Dejinné obdobie vykazujúce vysokú mieru systematického zriadenia, častokrát sprevádzané silnými ideologickými heslami, je už v súčasnom období po malých krôčikoch vytlačované a nahradzované častokrát voľnomyšlienkárskymi, nie-

2 Rupnik, M.I., Vybrané otázky z  antropologie – Člověk a  vzkříšení, Centrum Aletti, Olomouc – Velehrad 2003, s. 22 – 59.

3 Pozn. akýsi pomyselný súboj medzi ars antiqua a ars nova, prima prattica a  seconda prattica, alebo stile nuovo verzus stile antico.

4 Rupnik, M.I., Vybrané otázky z  antropologie – Člověk a  vzkříšení, Centrum Aletti, Olomouc – Velehrad 2003, s. 22 – 59.

5 Špidlík T., Rupnik M.I., Integrální poznání – Symbol jako nejdokonalejší výpoveď, Česká provincie SJ, Praha 2015, s. 13 – 31.

kedy až heretickými životnými postojmi a názormi. Môžeme to vnímať všade okolo nás. Malý ilustračný príklad: vzájomná konfrontácia rôznorodých kniž-ných titulov na  poličkách súčasných kníhkupectiev je toho nepopierateľným dôkazom. Na jednej strane tituly reprezentujúce akési historické „stile antico“ tvrdošijne oslavujúce systematický a  racionálny sve-tonázor plný logicky zodpovedaných otázok a vedec-kým výskumom podrobený prístup v  myslení člo-veka. Na  druhej strane, na  vedľajšej poličke, knihy hlásajúce návrat k prírode, hľadajúce odpovede v du-chovných a náboženských transcendenciách. Príroda je zdrojom zdravia, útechy, nádeje z chorôb, pričom vyštudovaný lekár sa stáva akýmsi prežitkom (mám pocit, že pri bežných konverzačných rozhovoroch disponuje väčšina ľudí, aj vďaka internetu, vyššou mierou informácií ako vyštudovaný odborník v me-dicíne).Táto sociologická teória ma veľmi zaujala hlavne pre-to, lebo mi v  globálnom meradle určuje a  ponúka akýsi vonkajší skelet môjho myslenia a utvrdzuje ma postupne v  mojich doterajších, iba tušených dom-nienkach. Totiž, dotýka sa okrem všeobecných kate-górií života spoločnosti aj teórie súčasnej kompozície a mne osobne slúži ako pomyselný lakmusový papie-rik aj v pedagogickom procese pri vyučovaní skladby. Ponúkam jeden príklad, aby som aspoň trošku priblí-žil tieto myšlienkové konotácie. Keď častokrát stojím pred študentmi a  ohnivo im vysvetľujem princípy a dôležitosť kontrapunktického procesu v invenciách alebo fúgach barokových majstrov, tvária sa, ako keby pred nimi stál vymierajúci druh „mentálneho dino-saura“, ktorého slová boli aktuálne snáď ešte v minu-lom storočí. Pri výuke prežívam presne takto defi-novaný problém – presvedčiť túto mladú generáciu autorov, mnou častokrát nazývanú tzv. „facebooková generácia“, o  tom, že keby Beethoven nečítal pred spaním pri sviečke Hegela, Kanta a iných mysliteľov svojej doby, nevznikla by Osudová symfónia a Deviata symfónia už vôbec nie. Alebo keby Bartók nevykoná-val svoj systematický výskum v  ľudových piesňach, výskum v  modálnom prostredí, v  pentatonike, asi ťažko by sa bol dopracoval v myšlienkach ku Koncer-tu pre orchester. Snažia sa ma mnohokrát presvedčiť o  tom, že keď žijeme v období, v ktorom naplno vyhráva vertiká-la, načo nám je horizontála atď...? Na oplátku, ich zase ja „bombardujem“ nespočetnými praktickými príkladmi zo slovenských dejín, v ktorých, po vzore veľkých systematikov, ako boli napr. E. Suchoň, M. Filip alebo J. Kresánek, poúčam, ako horizontálne

4

vzťahy predchádzajú vo väčšine prípadov tie verti-kálne.6

Zastávam názor, že súčasná kompozičná výuka by viac ako kedykoľvek predtým mala priamo nadvä-zovať na teóriu a bližšie poznanie archetypov. Od-volávam sa zároveň na najnovšiu odbornú publikáciu od  popredného súčasného slovenského filozofa M. Marcelliho Myslenie v  sieti s myšlienkou v podtitule Potreba myslenia vo veľkom je dnes naliehavejšia než kedykoľvek predtým.7 8

Doba, v ktorej je zdanlivo dovolené všetko, prináša veľmi často devalváciu hodnôt. Sú to presne tie hod-noty, cez ktoré sa definujú základné archetypy u ta-kých mysliteľov, akými sú napr. C. G. Jung, C. Lé-vi-Strauss, semiológ R. Barthes, ale aj V. Karbusický, J. Doubravová alebo predstavitelia českej semiotickej školy Volek, Fukač a  iní.9 Vychádzajúc z  mnohých, takto orientovaných prác je zrejmé, že práve dialek-tika, resp. dialektický princíp myslenia, je tou naj- dôležitejšou hnacou silou a  zároveň tou kľúčovou myšlienkovou štruktúrou, ktorá by mala byť súčas-ťou kompozičnej výuky. Totiž, cez dialektiku vzťahov je možné skúmať jednotlivé stavebné, myšlienkové, štrukturálno-formotvorné javy v  európskej hudbe, vychádzajúc dôsledne z historického konceptu a zá-roveň sa môže takto postavený a  fungujúci systém postupne dopracovať k tretej dimenzii – syntéze. Ak študent dostane informáciu v zmysle téza verzus an-titéza, až na  základe týchto skúseností sa môže ná-sledne dopracovať k ich syntéze.10

Nerád by som unavoval čitateľov vysokoodbornými definíciami na danú tému, ale neodpustil by som si jeden podstatný komentár od psychoanalytičky Mo-niky Rafalski k Jungovmu dielu o archetypoch. Jung neodvodzuje umelecké dielo ako výsledok osobnej neurózy autora, ale uznáva autonómiu tvorivého procesu.11 V  tomto procese sa spodobujú archetypy a  cez tvorivý proces smerujú k  umeleckému dielu.

6 Kresánek, J., Základy hudobného myslenia, Bratislava OPUS 1977, s. 11 – 48.

7 Marcelli, M., Myslenie v sieti – Potreba myslenia vo veľkom je naliehavejšia než kedykoľvek predtým, Kalligram 2018, s. 81 – 88.

8 pozn. – dovolím si túto formuláciu prispôsobiť na  mnou analyzovanú problematiku takto: „Potreba myslenia v kom-pozícii, je dnes naliehavejšia než kedykoľvek predtým.“

9 Kozel, D., Antický hudební mýtus, Universitas ostraviensis, Ostrava 2012, s. 19 – 20.

10 Kresánek, J., Základy hudobného myslenia, Bratislava OPUS 1977, s. 11 – 27.

11 Kozel, D., Antický hudební mýtus, Universitas ostraviensis, Ostrava 2012, s. 21.

Vo  výslednom tvare sa stretáva vplyv kolektívneho nevedomia s osobným vedomím umelca a vytvára sa autonómny komplex.12

Jungova teória archetypov vychádza priamo z  defi-nície kolektívneho nevedomia, ktorého obsahom sú univerzálne kolektívne vzory historického mytologic-kého charakteru, označené často ako motívy, prvotné obrazy, štruktúry a formy ľudského psyché. Archetypy sú pre neho charakteristické svojou typológiou, uni-verzalitou, pôvodom a predstavujú formy myslenia. Neskôr ich začal tiež chápať aj ako dynamické kon-denzáty ľudskej skúsenosti, ktoré sa napĺňajú vždy novým a premenlivým obsahom.13 Samotná etymoló-gia slova archetyp by sa dala stručne vysvetliť priblíže-ním dvoch gréckych pojmov: arche, archeios – v prekla-de do slovenčiny zamená pôvod, podstata, východiskový bod a druhého pojmu typos – v preklade poradie, forma, vzor, predloha.14 Je však nutné podotknúť, že s akým-si predobrazom slova archetyp sa môžeme stretnúť už oveľa skôr, naprieč celými dejinami myslenia európskej kultúry a to napr. u Platóna, v novoplatonizme, u Filó-na Alexandrijského, alebo u Sv. Augustína, resp. v rôz-nych alchymistických spisoch, príp. u  Kanta v  jeho gnozeologických kategóriách.15 16

Dovolím si ešte parafrázovať dve dôležité myšlienky samotného Junga k tejto téme:1. V tej prvej Jung tvrdí, že sa archetypy prejavujú až

na základe pozorovaní, skúseností a to tak, že vy-tvárajú predstavy toho, čo sa práve deje a fixujú sa na nevedomej úrovni, preto sa ich dá spoznať iba ex post.

2. Druhá dôležitá myšlienka prináša pohľad na  ar-chetypy, ktoré sú univerzálne a  konkretizujú sa v symbolických obrazoch, čiže vo vizuálnych výra-zových formách a teda symbolickým sa môže stať prakticky ktorýkoľvek vnímateľný jav, či už tón, intervalová postupnosť, slovo, gesto, vôňa, telesný vnem, dotyk a iné.17

12 pozn. – vstupuje do hry veľmi dôležitá umelecko-remeselná zdatnosť skladateľa, resp. študenta skladby.

13 Jung, C. G., Archetypy a nevědomí, Výběr z díla II., Nakla-datelství Tomáše Janečka, Brno 1997, s. 243 – 246.

14 Kozel, D., Antický hudební mýtus, Universitas ostraviensis, Ostrava 2012, s. 20 – 22.

15 pozn. – Filón Alexandrijský – imago Dei – Boží obraz, Sv. Augustín – idey obsiahnuté v božskom vedomí, Corpus her-meticum – alchymistické spisby.

16 Jung, C. G., Archetypy a nevědomí, Výběr z díla II., Nakla-datelství Tomáše Janečka, Brno 1997, s. 98 – 99.

17 Jung, C. G., Archetypy a nevědomí, Výběr z díla II., Nakla-datelství Tomáše Janečka, Brno 1997, s. 100 – 111.

habi l i tačná prednáška

501-02/2018

Z  tejto všeobecnej východiskovej pozície je nutné vrátiť sa priamo k hudbe a k špecifikácii hudobného myslenia. Pretože z predchádzajúceho textu pre hud-bu, resp. poznanie a realizáciu kompozičných krokov vyplýva dôležitosť dvoch fenoménov:1. Remeselná zdatnosť autora (remeslo) – vo väčšine

prípadov platí teda akási priama úmera – čím vyš-šia je zdatnosť, tým väčšia je záruka kvality vyko-návaného procesu.

2. Dialektika vzťahov, duálny princíp, s nutnou ná-slednosťou vytvárania ternárneho prostredia vedú-ceho k syntéze.

Oba tieto body sa priamo týkajú hudobného mysle-nia na horizontálnej úrovni, ktorú je nutné vnímať v súvislosti s dejinnou špirálou a zároveň vo všetkých synergických vzťahoch prebiehajúcich vertikálne.18

Je tiež zrejmé, že základným konceptuálnym pilierom európskej hudby bola od  začiatku dialektická myš- lienková dvojica, ktorá sa stala pri vzniku diela urču-júcim faktorom. Dvojice ako dynamizmus – statika, vzťah centripetálnych a centrifugálnych síl, odstredi-vosť – dostredivosť, periodicita – aperiodicita, aditi-vita – rozvíjanie, v proporcionalite pôsobiaca miera kontrastnosti – podobnosti (jednoty), ascendencia – descendencia, homofónia – polyfónia, vertikali-ta – horizontalita, durovosť – molovosť atď. Všetky tieto dvojice rozhodujú o  archetypálnej kvalite jed-notlivých hudobných foriem, druhov, žánrov. Sú to vždy dve strany tej istej mince, ktorá následne odráža syntetickú koncepciu a povahu každého diela.19

Schopnosť rozpoznať tieto prvky formotvornej štruktúry v  akomkoľvek tvare a miere, by mala byť nevyhnutnou súčasťou každého školeného a  vzde-laného poslucháča skladby. Vedie to priamo k  inte-lektualizácii hudby a  zároveň umenia ako takého. Práve tieto parametre definujú profesionálneho auto-ra a môžu, avšak nie nevyhnutne iba ony, viesť a do-pomôcť k  posúvaniu pomyselného myšlienkového a kompozičného stropu jednotlivca. Samozrejme, au-tomaticky to neznamená, že keď si naštuduje celú pa-letu kompozičných postupov, techník, druhov alebo žánrov z dejín hudby, bude adept následne geniálnym skladateľom. Takáto platforma mu však vytvára veľmi dobrú štartovaciu pozíciu.Dovolím si k  tejto téze citovať niekoľko postrehov od  prof.  Ctirada Kohoutka, ktorý vo  svojej knihe

18 Filip, M., Vývinové zákonitosti klasickej harmónie, Národ-né hudobné centrum, Bratislava 1997, s. 16 – 19.

19 Burlas, L., Formy a druhy hudobného umenia, EDIS – Žilinská univerzita, Žilina 2006, s. 35 – 39.

Hudební kompozice – stručný komplexný pohled z hle-diska skladatele poznamenáva: „Vývoj vždy spíše přál každému smělému uměleckému činu, založenému na opravdovém, poctivém, a v tom případe nikdy ne pohodlném tvůrčím úsilí. Naopak, brzy dal za-padnout jakkoliv lacinému, třeba i  jistou dobu úspěš-nému hudebnímu tvaru.“20 V ďalšom texte píše: „Ne-existují definitivní, neměnné umělecké konvence, nýbrž stále se zrychlující a zhušťující sled zákonitých a logic-kých kvantitativních a kvalitativních vývojových změn. Tyto změny se uskutočňují v procesu tzv. perseveračního modelu vývoje, při němž nové se rodí vždy už ve starém, které sice pod tlakem nového ustupuje, ale nemůže se již zcela ze spoločenského vědomí vytratit.“21

Záverom si ešte dovolím citovať úvodnú stať z kni-hy prof. Miloša Honsa Hudba zvaná symfonie, ktorý znie: „Tónový materiál s  akusticky danými vlast-nostmi (výška, síla, délka, barva) a jeho rozvíjení v čase tvoří specifický charakter hudební struktu-ry. Jejími prvky jsou tzv. hudebně výrazové pro-středky (t.j. melodika, metrorytmika, harmonie a polyfonie, dynamika, témbr). V koncepci hudeb-ního díla získavají tyto prostředky určitý smysl, založený na systému vnitřních vztahů. Vztahy pro-stupují všemi úrovněmi struktury od  nejnižších (mikrostruktura – mezostruktura) až k nejvyšším (makrostruktura). Analýza struktury díla a odha-lování vnitřních vztahů nám umožňuje porozu-mět zákonitostem vývoje hudobního myšlení a je jedním ze základních předpokladů chápání díla a jeho umělecké hodnoty.“22

Na úplný záver mojej prednášky jeden citát od Lud-wiga van Beethovena z  jeho Dopisov z  dňa 7. 12. 1826, ktorý sa stáva v mojom živote čoraz aktuálnejší a ktorý dokazuje, aký je pre skladateľa (najmä študen-ta skladby) a  jeho napredovanie nevyhnutný každo-denný kontakt s remeslom: „Jinak platí u mne stále: Nulla dies sine linea...“ 23

20 Kohoutek, C., Hudební kompozice – stručný komplexní pohled z hlediska skladatele, Editio Supraphon, Praha 1989, cit. s. 251.

21 Tamtiež, cit. s. 252.22 Hons, M., Hudba zvaná symfonie, TOGGA, spol. s.r.o. Pra-

ha, 2005, cit. s. 7.23 Tamtiež s. 6. preklad „Ani deň bez čiarky...“ (voľný preklad)

6

Zoznam literatúry a literárnych zdrojov:1. Adorno, T. W., Úvod do sociologie hudby, Filo-

sofia, Praha 20152. Burlas, L., Formy a druhy hudobného umenia,

EDIS – Žilinská univerzita, Žilina 20063. Filip, M., Vývinové zákonitosti tonálnej harmó-

nie, Národné hudobné centrum, Bratislava 19974. Graham, G., Filosofie umění, Barrister&Princi-

pal, Praha 20045. Hons, M., Hudba zvaná symfonie, TOGGA,

spol. s.r.o., Praha 20056. Jung., C. G., Archetypy a nevědomí, Výběr z díla

II., Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 19977. Kresánek, J., Tonalita, OPUS, Bratislava 19828. Kresánek, J., Základy hudobného myslenia,

OPUS, Bratislava 1977

9. Kohoutek, C., Hudební kompozice – stručný komplexní pohled z  hlediska skladatele, Editio Supraphon, Praha 1989

10. Kozel, D., Antický hudební mýtus, Universitas Ostraviensis, Ostrava 2012

11. Marcelli, M., Myslenie v sieti, Kalligram, Brati-slava 2018

12. Rupnik, M.I., Vybrané otázky z  antropológie, Centra Aletti, Vyšehrad, Olomouc 2003

13. Spenger, O., Zánik západu – Obrysy morfoló-gie svetových dejín, Academia EUROPA, Praha 2017

14. Špidlík T., Rupnik M.I., Integrální poznání – Symbol jako nejdokonalejší výpověď, Česká pro-vincie SJ, Praha 2015

15. https://art.ihned.cz

habi l i tačná prednáška

701-02/2018

recenzia

Jeden večer, tri koncerty. Sólisti HTF so Slovenskou filharmóniou

text ∫ Radovan Baláž, 1. ročník magisterského štúdia, KTH – Teória hudby

Ako každú sezónu za ostatných päť rokov, aj v  tej aktuálnej dostali najtalen-tovanejší študenti HTF VŠMU možnosť účinkovať ako sólisti so Slovenskou filharmóniou. V rámci cyklu Junior sa 28. februára 2018 v Koncertnej sieni SF predstavili Eliška Čonková, Teymur Aleskerov a Peter Nágel. Dramaturgiu tvorili výlučne koncertantné diela Camille Saint-Saënsa, Cecila Forsytha a Franza Lisz-ta. Orchester Slovenskej filharmónie viedol šéfdirigent Opery SND Rastislav Štúr, pod ktorého taktovkou podal orchester solídny umelecký výkon.

Prvou skladbou programu bol Koncert pre vio-lončelo a  orchester č.  1 a  mol op.  33. Ako só-listka sa predstavila Eliška Čonková (3.  ročník

bakalárskeho štúdia). Saint-Saënsov prvý violonče-lový koncert je charakteristický dravými sólovými pasážami, pričom obzvlášť pôsobivá je sekvencia triol z prvej časti vedľajšej témy. Zaujímavosťou diela je aj prepojenie jednotlivých častí sonátového cyklu atta-ca, ktoré kladie na sólistu značné nároky – vyžaduje si nielen technickú zručnosť, ale aj mentálnu výdrž. Pri prechode medzi jednotlivými časťami je dôležité rýchlo pretransformovať svoj interpretačný výraz da-nej nálady a pripraviť ho na ďalšiu. Eliška Čonková sa s  týmito požiadavkami vyrovnala a obstála v  role sólistky, pričom podala oduševnený výkon, ktorý di-váci náležite ocenili.

V Koncerte pre violu a orchester g mol Cecila Forsytha sa v úlohe sólistu predstavil Teymur Aleskerov (2. roč-ník magisterského štúdia). Pôvodom ukrajinský vio-lista predviedol na svojom nástroji komplexný výkon a jeho zmysel pre tvorbu tónu, orientáciu a hudobné načasovanie si jednoznačne zaslúži našu pozornosť. Podiel na výnimočnom hudobnom zážitku však treba zaiste pripísať aj samotnému autorovi hudby – Ceci-

lovi Forsythovi. Dramatický sólový úvod si podmaní poslucháča od prvého akordu a predznamenáva ďalší vzrušujúci priebeh skladby. Vďaka vyváženému vyu-žitiu sólového nástroja a  orchestra v  inštrumentácii poslucháča nikdy neunaví a ten tak neupadá do so-noristického stereotypu.

Po prestávke zaznel Lisztov Koncert pre klavír a orches-ter č. 2 A dur. Toto technicky náročné jednočasťové dielo je príznačné svojou postupnou zmenou nálady od „belcantového“ lyrického úvodu až po dramatické momenty plné virtuóznych pasáží. Charakteristický lisztovský pátos môžeme pozorovať v priebehu celej skladby, no v  závere už môže pôsobiť trochu kari-katúrne (napríklad až štyri za  sebou idúce glissandá v oktávovom ambite). Dielo charakterizuje tematická transformácia – aj keď hovoríme o  jednočasťovosti, hudobný materiál skladby je v  podstate rozdelený do šiestich úsekov. Zrozumiteľnosť jednotlivých vir-tuóznych pasáží občas zanikala v prekomponovaných hlasoch orchestra. Peter Nágel (2. ročník doktorand-ského štúdia) v  úlohe sólistu podal veľmi solídny výkon, pričom kľúčom k interpretácii tohto diela, aj na základe uvedených informácií, je s určitosťou vý-drž.

8

Koncert Symfonického orchestra VŠMU

text ∫ Peter Drozd, 1. ročník bakalárskeho štúdia, KTH – Teória hudby

recenzia

Po úspechoch našich sólistov so Slovenskou filharmóniou na februárovom kon-certe v Redute sme mali opäť možnosť vypočuť si študentov HTF v tejto sále – na koncerte Symfonického orchestra VŠMU, ktorý sa konal 21. marca 2018. V tomto telese okrem študentov účinkovali aj pedagógovia HTF, jej absolventi a ďalší umeleckí hostia. Orchester viedol popredný slovenský dirigent a peda-góg školy Marián Lejava. Koncert bol zároveň otváracím programom projektu Sympózium – umenie, hudba, management, organizovaný študentmi drama-turgie a manažmentu KTH VŠMU.

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

901-02/2018

Na koncerte zazneli diela významných sloven-ských a českých autorov, čím HTF VŠMU prispela k oslavám 100. výročia vzniku Čes-

koslovenskej republiky. V  prvej časti zazneli diela významnej trojice slovenských klasikov 20. storočia: Alexandra Moyzesa, Eugena Suchoňa a  Jána Cikke-ra. Po prestávke sme mali možnosť vypočuť si diela českých skladateľov Vítězslava Nováka a  Bedřicha Smetanu.Úvod koncertu patril symfonickej predohre Jánošíkovi chlapci op.  21 od  Alexandra Moyzesa. Táto predohra k opere si postupne získala výrazné miesto v skladateľovej tvorbe a v súčasnosti sa často uvádza ako samostatné dielo. Pochmúrna nálada v  úvode, vyjadrujúca spomienky Jáno-šíkovej družiny na domovinu, postupne prerástla do  množ-stva ľudových motívov, ktoré v  skladbe zaznievali po  celý čas. Žiaľ, folklórna melodika v  drobných rytmických hod-notách v orchestri vždy nevy-znela tak presvedčivo a  jasne ako dirigentove gestá. V sklad-be bolo cítiť vplyvy ruských skladateľov 20.  storočia, naj- mä Igora Stravinského, či už použitím harmonických po-stupov alebo aj bohatou fa-rebnosťou nástrojov. Gradácia vo  vypätých úsekoch miesta-mi dostatočne nekulminovala, čo bolo zapríčinené málo od-vážnou a výrazovo neistou hrou plechovej sekcie. V re-príze vyzneli jednotlivé motívy oveľa jasnejšie a krajšie ako v úvode skladby.Malá suita s passacagliou op. 3 od Eugena Suchoňa je jednočasťové dielo, ku ktorému si poslucháči i umelci musia hľadať cestu. Jej interpretácia v podaní orches-tra VŠMU bola pre mňa určitým sklamaním. Mo-tívom chýbala presnosť i výraznejšia charakteristika, ktorá by ich poslucháčovi pomohla rozlíšiť a prijať. Pre Suchoňovu tvorbu príznačný kontrast vzruchu a pokoja v diele vôbec nevyznel tak, ako ho sklada-teľ zamýšľal. Z hráčov orchestra bolo miestami cítiť určitú bezradnosť v  interpretácii tejto skladby, kto-rá zrejme vyplývala zo  zložitosti samotného sklada-teľského konceptu.Poslednou skladbou „slovenskej“ časti koncertu bolo Concertino pre klavír a orchester op. 20 Jána Cikkera.

V úlohe sólistky sa predstavila extravagantná Kristí-na Smetanová, poslucháčka 1. ročníka magisterského štúdia u prof. Idy Černeckej. Tento koncert, ktorý je prvým slovenským dielom svojho druhu, bol kon-cepčne vo viacerých ohľadoch odlišný. Kým doteraz sme na koncerte boli neustále konfrontovaní so slo-venskou ľudovosťou, pri klavírnom koncerte sme zrazu tento pocit od začiatku skladby nemali. Dielo, skomponované v roku 1942, svojím konceptom pre-konáva schému klavírneho koncertu s  orchestrom, typického pre  hudbu predchádzajúcich štýlových období. Skladateľ mu zveril viacero úloh – vystupuje

ako sólový nástroj, tiež ako súčasť orchestra alebo ako sprievod k  sólovému nástroju. Dosahuje tak úroveň koncepcií koncertov typických pre európsku hudbu tohto obdobia a  u  interpreta kladie vysoké nároky na flexibilitu.Interpretačne rozpačitý úvod skladby s  miernym intonačným zaváhaním sláčikov vystriedali vstupné akordy klavíra, ktoré spolu s  orchestrom dotvorili pokojnú atmosféru jej začiatku. Po tom, čo klavirist-ka naplno rozoznela struny nástroja, sme mali mož-nosť vychutnať si lyrickosť jej hry. V rozsiahlom sóle v  strednom úseku skladby nás Kristína Smetanová ohúrila bravúrnou technikou i  zmyslom pre impre-sionisticky vykreslené polohy. Každá jedna fráza bola veľmi detailne vypracovaná a  poslucháči tak mohli presne pochopiť jej interpretačný zámer. Sólistkin prehľad v skladbe sa tiež prejavil dokonalým súladom

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

10

klavíra s  určitými nástrojmi orchestra. Kontrabasy, hrajúce unisono s  ľavou rukou sólistky, boli v  tak dokonalej súhre, že dodali danému úseku úplne iný rozmer. Jednotlivé ľudové motívy v  tanečných úse-koch si nástroje medzi sebou doslova podávali – a to samozrejme spolu s klavírom. Slová uznania si zaslúži aj veľmi šikovná hráčka na pikole, ktorá presným frá-zovaním spolu s diskantovou polohou klavíra dodala skladbe neobyčajný lesk. Zvládnutá kóda, náročná tak z pohľadu sólového klavíra, ako aj orchestra, vy-gradovala vydarenú interpretáciu tohto neobyčajné-ho diela, o čom svedčil aj dlhý, neutíchajúci potlesk. Cez prestávku bolo zaujímavé sledovať, ako si diváci pospevujú motív, ktorý sa v druhej polovici skladby vyskytoval takmer nepretržite.V druhej časti koncertu sme mali možnosť vypočuť si skladby dvoch významných českých skladateľských osobností Vítězslava Nováka a Bedřicha Smetanu.Ako prvá zaznela symfonická báseň V Tatrách op. 26 od  Vítězslava Nováka, v  našich očiach známeho aj ako pedagóga, u ktorého študovali naši najvýznam-nejší slovenskí skladatelia. Nič nevyjadrí prírodné motívy lepšie ako lesné rohy, čo si určite uvedomo-val aj Novák, a preto ich bohato využíval počas celej skladby. Hráči na lesných rohoch umelecké požiadav-ky zvládli, čím položili základ úspešnej interpretácie tohto diela. Využitie harfy zase vyvolalo reminiscen-ciu na  charakteristické skladateľské idiómy Bedři-cha Smetanu. Skladba pomalým úvodom nastolila

pokojnú atmosféru v  Tatrách, po  ktorej však prišla búrka, reprezentovaná kontrabasmi. Veľmi zaujíma-vou zvukomaľbou bolo využitie perkusií po „búrke“, ktoré som si subjektívne vysvetlil ako ustupujúci dážď a postupné vychádzanie slnka spoza mrakov. Pri ná-vrate k prvotnej téme divákov síce vyrušili nedostatky v intonácii sláčikov, no na druhej strane ohúrila sek-cia plechových nástrojov, ktorá sa konečne rozohrala do plného zvuku.Šárka, tretia časť cyklu symfonických básní Má vlast Bedřicha Smetanu, uzatvorila dramaturgiu koncer-tu symfonického orchestra VŠMU. Razantný úvod a  intenzívne nasadenie celého orchestra nenechalo nikoho na pochybách, že hráčov skladba baví a hrajú ju radi. Najviac to bolo vidno na hráčoch plechovej sekcie, ktorí si vychutnávali naplno pulzujúcu hudbu. Prevládajúci entuziazmus však predsa len sprevádza-li drobné rytmické nepresnosti v súhre; akoby hráči nesledovali dirigentove jasné a  zrozumiteľné gestá. Kontrasty jednotlivých tém sa vydarili celkom dob-re, problémom bolo množstvo nedotiahnutých fráz a doslova „posekaných“ melódií.Energetické a emočné prebudenie orchestra v Šár-ke sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na dojme z celého koncertu. Diváci, očarení mladíckou muzikalitou a nadšením, hráčom radi odpustili všetky umelecké nedostatky z  predchádzajúcich skladieb a  domov odchádzali s  pocitom výnimočného umeleckého zážitku.

recenziaFo

to ©

Pet

ra R

usná

ková

1101-02/2018

Projekt, ktorý spája fakulty troch umeleckých vysokých škôl, v  roku 2018 už po  druhýkrát zastrešovala Vysoká škola múzických umení

v Bratislave. Počas tohto ročníka usporiadatelia spro-stredkovali návštevníkom rôzne prednášky a diskusie s  profesionálnymi umelcami a  odborníkmi v  oblas-ti organizácie hudobných podujatí. Nechýbali ani exkurzie do  zaujímavých priestorov a  workshop za-meraný na  rozvíjanie manažérskych zručností. Celý program pripravil a  zorganizoval tím študentov od-boru Teória a dramaturgia hudby na HTF VŠMU. Záujemcovia sa mohli registrovať prostredníctvom formulára na  facebookovej stránke (FB: Symposi-um: Arts Music Management), na  ktorej boli prie-bežne zverejňované aj ďalšie informácie týkajúce sa programu a  priebehu konferencie. Novinkou počas tohto ročníka bolo predstavovanie hostí prostredníc-tvom krátkych videovizitiek (*zosnímaj QR-kód alebo navštív YouTube stránku HTF VŠMU PROJECTS). Veľký úspech pri diskusiách zožala aj vynikajúca slo-

venská aplikácia sli.do, vďaka ktorej mohli návštevní-ci jednoducho a efektívne klásť hosťom svoje otázky. Už jeden z Platónových dialógov pod názvom Sym-posion (v preklade hostina) naznačuje dôležitosť vzá-jomného stretnutia za účelom diskutovania, výmeny názorov či riešenia problémov. A  čo sa servírovalo účastníkom na  manažérskej hostine s  podtitulom Umenie, Hudba, Management?

Sympózium: Umenie | Hudba | Management

text ∫ Veronika Štubňová, 2. ročník magisterského štúdia, KTH – Dramaturgia a manažment hudby

Sympózium: Umenie | Hudba | Management je stret-nutím študentov, pedagógov a odborníkov z oblasti hu-dobného a  umeleckého manažmentu. Počas troch dní (21. – 23. marca) sa v Bratislave uskutočnil 6. ročník tejto konferencie. Sympózium vzniklo v roku 2013 na brnian-skej Hudobnej fakulte Janáčkovej akadémie múzických umení a na základe pozitívneho ohlasu postupne putovalo po troch vysokých umeleckých školách, na ktorých sa vyučuje odbor hudobný manažment (Brno – Janáčkova akadémia múzických umení, Praha – Akadémia múzických umení a Vysoká škola múzických umení v Bratislave). Celý projekt je primárne určený študentom manažmentu z umeleckých vysokých škôl z Českej republiky a Slo-venska, ich pedagógom, odbornej verejnosti a absolventom odboru. Každoroč-ne sú však vítaní aj všetci kultúrni nadšenci.

Pozrite si video zo Sympózia 2018.

12

DEŇ #1: Privítanie & „Symfoňák“Otváracím bodom trojdňového programu bol Koncert Symfonického orchestra VŠMU v Sloven-skej filharmónii. Dramaturgia koncertu bola vy-tvorená z  diel slovenských a  českých skladateľov. Toto jedinečné spojenie návštevníkom pripome-nulo okrem vrúcneho priateľstva oboch krajín aj významnú historickú udalosť spred 100 rokov, keď bola v  roku 1918 založená Československá republika. Na koncerte pod vedením slovenského dirigenta Mariána Lejavu zazneli diela A. Moyzesa, E. Suchoňa, J. Cikkera, V. Nováka a B. Smetanu. Ako sólistka sa predstavila talentovaná klaviristka Kristína Smetanová z  triedy prof.  Idy Černeckej. Program v interpretácii mladých hráčov zožal veľký úspech a posilnil aj súdržnosť komunity česko-slo-venských študentov. Po skončení sa účastníci kon-ferencie presunuli v priateľskej atmosfére do jednej z bratislavských kaviarní, v ktorej prebiehalo priví-tanie a vzájomné zoznamovanie.

DEŇ #2: Diskusia, prednášky, exkurzia, workshop a spoločenský večer Krátkym príhovorom a  privítaním od  dekanky prof. Mgr. art. Iriny Čiernikovej, ArtD. sa oficiálne začal hlavný program konferencie. Keďže základ-ným predpokladom akéhokoľvek umenia (hudby nevynímajúc) je tvorivý a  tvoriaci človek, úvodná diskusia bola venovaná práve umelcom. Cieľom diskusie pod názvom „Na počiatku bol umelec“ bolo priblížiť návštevníkom problematiku manažmentu

a profesionálneho zastupovania sólistov a kapiel. Po-zvanie prijali traja interpreti z „rôznych hudobných svetov“. Operná speváčka Adriana Kučerová v dis-kusii uviedla základné princípy fungovania modelu, v ktorom je interpret zastupovaný domácou alebo zahraničnou agentúrou. Adriana, ktorá počas svo-jej kariéry spolupracovala s viacerými agentúrami, porozprávala o praxi vo sfére klasickej hudby. Dru-hým a  zároveň zahraničným hosťom bol Prokop Holoubek – hudobník, agent, promotér, organizá-tor a herec. Prokop pôsobí v českej skupine Midi Lidi, ktorá sa žánrovo zaraďuje do  elektronické-ho undergroundu a  vlastní bookingovú agentúru Bumbum Satori zastupujúcu desiatky umelcov. Pre mladých manažérov boli prínosné najmä Prokopo-ve skúsenosti zo spoluprác s ďalšími bookingovými a  fullservisovými agentúrami. Ako tretí sa o  svoje know-how podelil basgitarista a  textár rockovej kapely Korben Dallas Lukáš Fila. Pôsobí v kape-le, ktorej manažér Matúš Németh je blízkym pria-teľom všetkých členov. Vo vzťahu k ostatným dvom hosťom Lukáš poukázal najmä na  odlišnosti pri zastupovaní umeleckých záujmov vyplývajúcich z blízkeho a dlhoročného vzťahu s manažérom.Obsahom ďalšieho bloku bola prednáška zamera-ná na „Safety management“, v ktorej certifikovaný odborník na Event Safety & Security Management Martin Královič priblížil problematiku bezpeč-nosti organizácie kultúrnych podujatí. Martin je absolventom štúdií v  odbore Crowd Safety Man-agement na  Buckinghamshire New University vo Veľkej Británii a ako jeden z mála na Slovensku sa venuje podnikaniu v tejto oblasti. Každoročne spo-

Foto

© Ja

na Ja

nkov

ičov

á

re f l ex ia

1301-02/2018

lupracuje s  festivalom Pohoda a pravidelne sa po-dieľa na produkcii viacerých slovenských festivalov a koncertov. Oblasť bezpečnostného manažmentu je na  Slovensku ešte stále zanedbávaná,  preto sa Martinova spoločnosť PS:Events snaží šíriť osvetu a  sprostredkovávať dôležité informácie. Posledný slide prezentácie obsahoval citát, ktorý dokonale vystihol obsah celej problematiky: „People don´t die because they panic. They panic because they are dying.“ (Ľudia nezomierajú preto, že panikária. Ľudia panikária preto, lebo zomierajú.). Martin na viacerých príkladoch z praxe poukázal na rôzne druhy rizík v oblasti organizácie koncertov a pred-stavil možnosti a  postupy, využitím ktorých je možné predchádzať rôznym nežiaducim situáciám.Prednáška „Efektívny ma-nažment kultúrnych zaria-dení“ bola venovaná orga-nizácii úspešných podujatí v  podmienkach lokálnych kultúrnych zariadení. Lek-tor Richard Bednár je čle-nom predstavenstva štát-nej firmy Cultus Ružinov a  má bohaté skúsenosti s organizovaním kultúrnych akcií v neziskovom sektore. Richard sa okrem riadenia vlastnej produkčnej spoloč-nosti venuje aj prednáša-niu strategického a  me- dzinárodného manažmentu

na Ekonomickej univerzite v  Bratislave. Na  Sympóziu porozprával o  princípoch fungovania kultúrnych za- riadení, o  spôsobe získa-vania finančných pros- triedkov i  o  spoluprácach s  ďalšími subjektmi. Pro-stredníctvom vlastných skú- seností s  riadením projek-tov poukázal na možnosti i  riziká, ktoré sprevádza-jú kultúrny manažment v  štátnych podnikoch a sprostredkoval cenné rady a  odporúčania pre prax budúcich manažérov.

Po  diskusii a  prednáškach sa účastníci rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina sa presunula na ex-kurziu do priestorov budovy Slovenského rozhlasu. „Obrátená pyramída“, ako ju mnohí nazývajú, je stavbou, ktorá niekoľko desiatok rokov púta po-zornosť svojím jedinečným tvarom. Budova bola v roku 2017 zapísaná do zoznamu národných kul-túrnych pamiatok a  od  roku 1984 je sídlom Slo-venského rozhlasu. Svojím vzhľadom reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry. Návštevníci exkurzie mali príležitosť oboznámiť sa s  prvotnými ideami vzniku budovy a  architektonickými možnosťami, ktoré poskytla táto netradičná stavba jej tvorcom. Po základnom prehľade o  histórii, vývoji programovej štruktúry

Foto

© P

S:Ev

ents

Foto

© Ja

na Ja

nkov

ičov

á

14

a prezretí zaujímavých prie-storov sa skupina presunula do  hlavnej koncertnej sály, ktorá je akustickým uniká-tom v rámci celého Sloven-ska. Koncertná sála je po-stavená na  princípe „dom v  dome“ – ako matrioška, takže je chránená pred hlu-kom a  otrasmi z  okolitého prostredia. Účastníkom boli na  prehliadke predsta-vené aj ďalšie zaujímavosti, ktoré sa vzťahujú k tomuto jedinečnému priestoru.Druhá skupina sa presunu-la do priestorov Malej kon-certnej sály HTF VŠMU, kde prebiehal workshop „Ako začať umelecký projekt úspešne“. Workshop zameraný na prípravu projektu a rozvoj podnikateľských zručností sa uskutočnil pod vedením zahraničných lektoriek – Mgr. Zuzany Ježko-vej a doc. Ing. Lucie Pešl Šilerovej, PhD., ktoré pôsobia na JAMU v Brne. Študenti si na workshope vyskúšali, ako a prečo môžu zúročiť základnú úroveň projekto-vého manažmentu. Prostredníctvom jednoduchého zadania na  tvorbu umeleckého projektu si vyskúšali proces plánovania, realizácie, komunikácie so zadá-vateľom a prácu v tíme. Po vyhodnotení workshopu sa účastníci oboznámili s  jednoduchým postupom v  desiatich krokoch, ktorý môžu uplatniť pri orga-

nizovaní akéhokoľvek projektu. Obsah workshopu kládol dôraz najmä na dôkladnú prípravu, plánova-nie a komunikáciu zúčastnených strán. Po skončení workshopu prebiehala diskusia, počas ktorej bol vy-tvorený priestor na kladenie doplňujúcich otázok či konzultovanie vlastných projektov. Druhý deň konferencie študenti a pedagógovia zavŕ-šili spoločenským večerom vo foyer Filmovej a  tele-víznej fakulty VŠMU. Táto obľúbená udalosť v nefor-málnom prostredí každoročne poskytuje priestor pre vzájomné rozhovory a prehlbovanie vzťahov. Okrem príjemnej atmosféry nechýbalo ani vynikajúce občer-stvenie a kvalitná hudba v podaní Jazz Funk Brothers.

Trojčlenná kapela v  zlože-ní Miloš Biháry (klavír), Ondrej Kopecký (gitara) a  Marek Taraj (basová gita-ra) sprevádzala večer príjem-nou hudbou od  jazzových štandardov až po  vlastné kompozície v  štýle funky či groove. Popri priateľských rozhovoroch mohli náv- števníci súťažiť v  tombole o rôzne zaujímavé CD, kni-hy s  hudobnou tematikou a  vstupenky na  obľúbené slovenské festivaly. Veľkému záujmu sa tešila aj fotostena v  tvare loga podujatia, vy-tvorená špeciálne pre tento večer.Fo

to ©

Jana

Jank

ovič

ová

Foto

© Ja

na Ja

nkov

ičov

á

re f l ex ia

1501-02/2018

Foto

© Ja

na Ja

nkov

ičov

á

DEŇ #3: Festivalové raňajky, Social Media a Nová CvernovkaProgram záverečného dňa konferencie sa presunul do  priestorov Pistoriho paláca – staromestského kultúrneho centra. Po  rannej rozcvičke s  profesi-onálnou jogínkou Zuzanou Dobročániovou nasle-dovali bohaté „Festivalové raňajky“. Moderovaná diskusia so zakladateľmi, manažérmi a  riaditeľmi prestížnych hudobných festivalov na Slovensku za-ujala nejedného návštevníka. Matej Drlička, zakla-dateľ a riaditeľ najväčšieho a najnavštevovanejšieho letného festivalu klasickej hudby na  Slovensku – Viva Musica! festival poukázal na  špecifiká, ktoré sa týkajú organizácie hudobných podujatí v  ob-lasti klasickej tvorby. Festival každoročne privíta v  Bratislave svetoznámych umelcov a  sprostredk-úva návštevníkom hudobné umenie na  špičkovej interpretačnej úrovni. Matej účastníkom priblížil, ako vzniká dramaturgia festivalu, odkiaľ berú jeho tvorcovia inšpirácie a v závere poskytol cenné tipy pre mladých manažérov. Vo festivalovej diskusii

nesmel chýbať ani organizátor najväčšieho festiva-lu na  Slovensku – Pohoda Festival, ktorým je spe-vák undergroundovej skupiny Bez ladu a skladu Mi-chal Kaščák. Letisko v Trenčíne sa toto leto premení na kultúrne centrum už po 22. raz. Michal založil fes-tival v roku 1997 a za tento čas spolu s organizačným tímom fanúšikom sprostredkoval stovky koncertov, workshopov, divadelných predstavení, filmov, dis-kusií a  mnohých ďalších umeleckých akcií. Michal prezradil, ako pristupuje k problematike headlinerov, ako prebieha výber účinkujúcich, prípravy a aké má plány do budúcna. Tretím rečníkom diskusie bol Pe-ter Gärtner, riaditeľ mladého úspešného multižánro-vého festivalu Hviezdne noci Bytča. Peter, ako zakla-dateľ nového festivalu, svojím energickým prejavom poukázal na výzvy, ktorým musí čeliť organizátor pri rozbiehajúcom sa projekte. Porozprával o  získavaní finančných prostriedkov, personálnom zabezpečení či o  propagácii festivalu v  Bytči. Diskusia poskytla študentom i  ostatným prítomným obrovskú dávku inšpirácií, ktoré môžu využiť pri tvorbe vlastných projektov v oblasti akéhokoľvek druhu umenia.

16

Spíkrom poslednej prednášky „Social media ako súčasť hudobného festivalu“ bol odborník na digitál-ny marketing a  social media, konzultant Michal Zerzan. Michal pôsobí ako marketingový špecia-lista pre spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa a  spolupracuje s  agentúrou Viva Musica! agency, kde zodpovedá za  prezentáciu Viva Musica! festi-valu na  sociálnych sieťach. Ako freelancer pôsobí ako social media konzultant a  správca viacerých facebookových stránok. Michal počas prednášky a  diskusie priblížil možnosti využitia sociálnych médií v komunikácii s fanúšikmi. Vzájomné vzťa-hy a osobný prístup sú v dnešnom konkurenčnom prostredí mimoriadne dôležité a marketéri by ich

nemali zanedbávať. Michal uviedol cenné tipy, ako osloviť fanúšikov prostred-níctvom sociálnych sietí, ako s  nimi komunikovať a  zároveň tak posilniť fi-remnú značku. Na  kon-krétnych číslach a  faktoch poukázal aj na dôsledky za-vedenia tzv. rakety na soci-álnej sieti Facebook. V dis-kusii zodpovedal mnoho zvedavých otázok a  posky-tol rady pre čo najefektív-nejšie využívanie potenciálu sociálnych médií pre oblasť hudobných podujatí.

Záverečným bodom pestrého programu Sympózia bola exkurzia pod názvom „Nová Cvernovka ako alternatívny umelecký priestor“. Nová Cvernovka – Predmestie kultúry je kreatívny priestor v  areáli bývalej chemickej priemyslovky, ktorý vznikol ako reakcia na zbúranie starej továrne na nite. Cvernovka bola roky miestom tvorivosti šikovných ľudí, ktorí si svoje sny nenechali vziať a pre svoje nápady našli nový priestor. Pôvodná idea má pokračovanie v po-dobe kreatívneho a kultúrneho centra pre výtvarných umelcov, fotografov, filmárov, hudobníkov, dizajné-rov či architektov. Exkurzia sa začala v  kreatívnom obchode, kde umelci predávajú svoje produkty. Po úvodnom predstavení stručnej histórie a kľúčové-

ho konceptu projektu nasle-dovala prehliadka ateliérov, počas ktorej umelci priblí-žili svoju činnosť a  fungo-vanie kreatívneho centra. Priestory, ktoré sú okrem ateliérov v  súčasnosti obo-hatené napr. aj o štúdio jogy či zváračskú dielňu sa neu-stále rozrastajú a majú veľký potenciál do  budúcnosti. Pre mladých manažérov sa prehliadka tohto kreatívne-ho centra stala obrovským zdrojom inšpirácií a  pod-netov pre nadviazanie vzá-jomnej spolupráce s  miest-nymi umelcami.Fo

to ©

Jana

Jank

ovič

ová

Foto

© Ja

na Ja

nkov

ičov

áre f l ex ia

1701-02/2018

#SYMPO2018 FACTS… vyše 100 návštevníkov… Slovenská filharmónia, HTF VŠMU, Pistoriho palác… 9 spíkrov, 2 exkurzie, workshop, koncert… welcome evening, spoločenský večer, joga, spoloč-né raňajky… know-how, inšpirácie, priateľské rozhovory

#SYMPO2018 ORGANIZAČNÝ DREAM TEAM(študenti odboru Teória a dramaturgia hudby, Katedra teórie hudby HTF)

Veronika BolerácováSofia KollárováAmelie KostelkováZuzana KrajčovičováMatúš MaderičVeronika ŠtubňováEla TolstovaPatrik Zeleňák

Sympózium: Umenie, Hudba, Management je po-dujatím, ktoré má pre profilovanie študentov ma-nažérskych odborov obrovský význam. Hudobný priemysel je špecifickou oblasťou, ktorá si v  plá-novaní a  v  organizácii vyžaduje celkom osobitný prístup. A  ako to už mnohokrát býva, niekedy je najlepším učiteľom sám život. Sme preto nesmi-erne radi, že sme mali možnosť medzi nami priví-tať ľudí, ktorí sa každodenne venujú kultúrnemu manažmentu a  vo  svojom odbore patria medzi tých najlepších. Ďakujeme všetkým, ktorí prišli, povedali, podporili,  pomohli a  už teraz sa tešíme na #sympo2019 v Brne!

Foto © Jana Jankovičová

18

Festival SHARE 2018 v Skopje text ∫ Mária Hrúzová, 1. ročník magisterského štúdia,

KTT, TU – ľudový tanec

Študenti VŠMU mali možnosť konfrontovať svoju umeleckú tvorbu v oblasti súčasného tanca s kolegami zo siedmich krajín počas 2. ročníka medzinárod-ného festivalu tanečných univerzít SHARE. Po úvodnom ročníku v Bratislave mal tentoraz exotickejšiu kulisu – balkánske Skopje, hlavné mesto Macedónska, v ktorom prebiehal pracovný program festivalu. Večerné predstavenia sa konali v priľahlom horskom mestečku Štip, kde sídli Univerzita Goce Delčev.

Tohtoročný program taktiež pozostával z kom-binácie workshopov a  predstavení zúčastne-ných škôl – konkrétne z ôsmich workshopov

a troch celovečerných predstavení. V rámci jedného večera sa vždy predstavili tri rôzne školy.Festival otvorilo predstavenie domácich študentov z  Univerzity Goce Delčev Štip (Macedónsko). Ta-nečný odbor spomínanej univerzity založila cho-reografka Risima Risimkin v  roku 2010 vďaka spolupráci s  prestížnou Rotterdam Dance Acade-my (CODARTS). Piati študenti školy sa predvied-li v  troch rôznych choreografiách – v  dvoch, ktoré vytvorili študenti a  jednej, ktorú vytvorila samotná Risima Risimkin (Existence). Domáci hostitelia nám tak ponúkli pohľad aj na ich študentskú tvorbu, kto-rá však v choreografii Jakuba Muńka (What happened to...self?) a Matei Kiselichky (Without stop) pôsobila

veľmi jednotvárne. Choreografie mali síce rozdielne posolstvo, pohybovým slovníkom a  konceptom sa však na  seba nápadne podobali. Najpoužívanejším motívom oboch choreografií bola civilná chôdza sku-piny po obvode javiska, pričom tanečníci sa po chvíli vždy zastavili a  urobili rovnaký pohyb – napríklad menší výskok – a  pokračovali v  chôdzi ďalej. Pod-chvíľou sa niekto zo skupiny odpojil a chvíľu tancoval sám. Tento princíp kopírovania obvodu v oboch štu-dentských prácach zaberal priveľkú časť choreografie na to, aby udržal divácky záujem. Veľmi príjemným zážitkom však bola vysoká interpretačná úroveň niek-torých domácich tanečníc.Druhé predstavené dielo bolo Vigil choreografa Vy-tisa Jankauskasa v  podaní študentov z  Lithuanian Academy of Music and Theatre. Približne 40-minúto-vú choreografiu tancovali štyri tanečnice. Dielo litov-

ského choreografa o  bdení bolo zložené prevažne z jed-noduchých, geometrických pohybov, ktoré boli neustá-le repetitované, až  divákov uspávali – názov diela teda korešpondoval s  obsahom, naznačujúcim pokojné bde-nie. Najčastejšie sa opakovali pomalé, krúživé pohyby vy-stretých horných končatín do  rôznych smerov, pričom každá z  tanečníc väčšinu času zotrvávala na  rovna-kom mieste – v štvorci ohra-ničenom bielou páskou. Fo

to ©

Fes

tival

SH

ARE

Festival otvorilo predstavenie študentov z domácej univerzity.

re f l ex ia

1901-02/2018

Tváre bez emócií uchovávali zrejme zámerný „poker face“, ktorý na diváckom záujme tak-tiež nepridal.Rozhodne najväčším zážitkom večera bolo predstavenie štu-dentov z Anton Bruckner Pri-vate University v Linzi. Školu reprezentovala výhradne štu-dentská tvorba v podobe troch sólo autorských prác.Prvý sa predstavil Damian Cortes Alberti, rodený Ar-gentínčan, s  10-minútovou choreografiou El Miedito (The tiny fear). Cielene pracoval s napätím, vážno-tragickým výrazom, ale kedykoľvek nastolenú náladu porušil a prostredníctvom nečaka-nej akcie divákov viackrát i  rozosmial. Choreografia s tragikomickým nádychom sa zaradila medzi jedny z  najkvalitnejších tohtoročného festivalu SHARE. Damian sa nesnažil umelo zaujať prezentáciou tech-nických kvalít, napriek tomu, že nimi bezpochyby oplýval. Nesnažil sa do choreografie zapájať pohyby, ktoré nekorešpondovali so zmyslom, ani pridávať ne-potrebné „pozlátka“, pretvárku či afekty. Svoju cho-reografiu vyzbrojil absolútnou úprimnosťou a  kon-centrovanou javiskovou prítomnosťou, čo ocenili aj diváci.Choreografia maďarskej študentky Eszter Petrány Time’s up! bola mixom kŕčovitých pohybov dobrej, no inak nevýraznej tanečnice na hudobnú koláž zloženú z úryvkov demagogických prejavov politikov. Najviac očarila študentov z maďarskej univerzity, keď na zá-ver spievala maďarskú ľudovú pieseň, ktorú si rodácki študenti uškŕňajúc sa pohmkávali s ňou.

Posledným predstaviteľom výpravy z  Linzu bol Kai Chun Chuang. Tanečník ázijského pôvodu vytvoril choreografiu s názvom (SW)ALLOW, v ktorej pred-viedol perfektnú tanečnú techniku a ukázal kvalitný tanečný „background“, ktorý absolvoval. Jeho sólo však priveľmi páchlo afektom zaobaleným klasic-kou tanečnou technikou a  množstvom zbytočných, samoúčelných pohybov. Napriek búrlivému po- tlesku, ktorý oprávnene patril jeho skvelej technike, som presvedčená, že dielo svojím štýlom patrilo skôr do súťaže „So You Think You Can Dance“, než na fes-tival súčasného tanca.SHARE i  tento rok priniesol všetkým účastníkom možnosť prihlásiť sa na workshopy, ktoré viedli pe-dagógovia a  študenti z  hosťujúcich škôl. Oba dni ponúkli dohromady osem workshopov, z  ktorých bolo každý deň možné absolvovať dva, keďže sa pre-krývali. V prvý deň bol v ponuke workshop súčasnej techniky založenej na  princípoch a  filozofii Isadory Duncanovej, ktorý viedla Lea Švejdová z  Duncan

Foto

© F

estiv

al S

HAR

E

Foto

© F

estiv

al S

HAR

E

20

Centre v Prahe. V rovnakom čase prebiehal workshop improvizácie a  kompozície s  už spomínaným štu-dentom Damianom Cortezom Albertim z  Anton Bruckner Private University v Linzi. Workshop „poľ- skej tanečnej techniky“ s Agnieszkou Bednarz z Dan-ce Theatre Department v  Bytome priniesol ukážku prístupu, ktorý neoriginálnymi, jemne kŕčovitými, afektovanými pohybmi tiež, podľa môjho názoru, nepatrí do  kategórie súčasného tanca, bola to však zaujímavá technika na vyskúšanie. Zároveň s  týmto workshopom prebiehala aj technika súčasného tanca s Giedre Jankauskiene z Lithuanian Academy of Mu-sic and Theatre.

Na  večernom predstavení v  Štipe sa predviedli ďal-šie tri školy. Večer otvárali študenti z Music and Arts University of the City of Vienna. V dvoch veľmi kva-litne zatancovaných choreografiách ukázali skvelú tanečnú prípravu, ktorú si vďaka medzinárodnému charakteru školy každý študent doniesol z predošlých štúdií. Prvá choreografia s  názvom Three Atmosphe-ric Studies bola dielom renomovaného choreografa Williama Forsytha. Druhá, Things Fall Apart, ukázala choreografiu bývalej tanečnice Forsythovho súboru Esther Balfe, ktorá bola taktiež inšpirovaná Forsytho-vým pohybovým slovníkom vychádzajúcim z rozšíre-ných možností klasickej tanečnej techniky. V oboch choreografiách sa tanečníci na javisku striedali v só-lových výstupoch, ako aj v  takmer náhodne tvore-ných duetoch či väčších zoskupeniach. V choreografii Esther Balfe boli všetci tanečníci neustále prítomní na  javisku, pričom práve netancujúci stáli na  jeho

okrajoch. Interpretačne vynikali najmä tanečníci afroamerického a ázijského pôvodu, od ktorých tech-nických schopností, úprimnosti a energie vyžarujúcej na divákov nešlo odtrhnúť pohľad.Druhé dielo večera bolo absolútnym protikladom pre- hliadky technických kvalít. Nasledovali štyri štu-dentské práce od  študentov z  Latvian Academy of Culture, ktoré sa zameriavali skôr na herecký výkon – v niektorých mal samotný tanec veľmi málo pries- toru, diela však boli vďaka svojej experimentálnosti veľmi originálnymi zobrazeniami aktuálnych spolo-čenských tém, ako aj individuálnych výpovedí. Cho-reografi Laura Kuške, Jana Jacuka, Nauris Mikelis

Goba, Ksenija Simanova a  Alina Mihailova „rozprá-vali“ o vnímaní krásy na so-ciálnych sieťach, pretvárkach i  o  falošnosti vzťahov. Ich choreografie pôsobili ako vizitka školy, ktorá vedie štu-dentov k  samostatnej práci a kreatívnemu mysleniu.Poslednou ukážkou večera bola, podľa môjho názoru, najkvalitnejšia najoriginálnej-šia a  zároveň najúprimnejšia choreografia celého festivalu. Študenti z  Budapest Con-temporary Dance Academy v  spolupráci s  belgickou ta-nečnicou Tijen Lawton vy-tvorili (zatiaľ work-in-progre-ss) choreografiu Obsession.

Študenti tejto súkromnej medzinárodnej školy dosta-li priestor na prezentáciu individuálnych interpretač-ných a osobnostných kvalít, ale rovnako boli vedení aj k schopnosti spolupráce v rámci skupiny, v ktorej sa dokázali prispôsobiť a vnímať sa navzájom. Skvelý hudobný výber (počas predstavenia ho sami obsluho-vali na notebooku) prispieval k navodeniu správnej, konkrétne zamýšľanej nálady. Pohybom každý samo-statne ukazoval, že bez akéhokoľvek znepokojenia podlieha (bezstarostnej) posadnutosti. Chvíľu nato začala vznikať na  javisku veľká skupina, v  ktorej sa všetci akoby spoločne oddávali vlastnej posadnutosti, zároveň však zostávali v dokonalej harmónii so sku-pinou.Nasledujúci deň sme mali opäť možnosť zúčastniť sa na  workshopoch. Z  môjho pohľadu najprínosnejší workshop, ktorý sa mi podarilo absolvovať, bol Re-pertoár metódy inšpirovanej W. Forsythom s éteric-

Foto

© F

estiv

al S

HAR

Ere f l ex ia

2101-02/2018

kou Esther Balfe z Viedne. Pozorne nás pripravovala na  pohyby po  sebe nasledujúcich tanečných variácií a zároveň nás vyzývala, aby sme, udržiavajúc voľnosť a  plynulosť v  pohybe, pridávali do  tanca sami seba a  snažili sa bez zbytočného afektu zužitkovať všetky svoje doterajšie skúsenosti.V  rovnakom čase bola možnosť zúčastniť sa na workshope Twists and turns – a release – based class s Jamesom Hewisonom z Edge Hill University (UK). Nasledoval workshop improvizácie s Adrianou Dan-chevskou z domácej univerzity. Zároveň prebiehal aj jediný teoretický workshop, ktorý bol pod vedením Maje Hriešik venovaný tanečnej dramaturgii a  tešil sa mimoriadnemu úspechu a záujmu u zahraničných študentov.Záverečné predstavenie festivalu sa nieslo najmä v du-chu fyzického divadla a evidentne výborne zvládnutej dramaturgie. Večer otvárali slovenskí študenti z  Vy-sokej školy múzických umení choreografiou Open Call od Stanislavy Vlčekovej. Jej 40-minútové dielo v  podaní Silvie Svitekovej, Viktórie Komolíkovej, Alice Kuchtovej, Matúša Szeghöa, Jozefa Vaľa a Lu-káša Záhoráka zožalo svojou úprimnosťou a herec-kým nasadením od medzinárodného publika búrli-vý potlesk.Slovenských študentov následne vystriedali českí, ktorí predstavili The Isle of De Forma (Ostrov De For-ma) v choreografii Marty Trpišovskej. Inšpirovaní ma-

nierizmom, dobovou smotánkou a intrigami početní študenti na javisku výborne a presvedčivo zvládli zob-raziť jednotlivé charaktery. Choreografia bola rovnako ako slovenské predstavenie menej tanečná, zameraná skôr na herecké výkony a schopnosť vyjadriť charakter pózou či gestom. Honosnejšie dobové kostýmy do- plnené zložitými účesmi a  nápaditým mejkapom pôsobili komicky a  kontrastne oproti zvyčajnému minimalizmu, ktorý bežne sprevádza súčasný tanec, tanečníci však boli so všetkým natoľko stotožnení, že divákov ľahko vtiahli do  historického prostredia a udržali ich pozornosť až do konca.Večer zavŕšili poľskí študenti z National Academy of Theatre Arts in Krakow – The Dance Theatre De-partment in Bytom. Predstavili školu študentskými dielami. Prvou bola choreografia How I  Undressed the Rainbow, i.e. I check the ground od Lukasa Zgór-ka, ktorý svojím sólom a fyzickou zdatnosťou najprv upútal divácku pozornosť, po  chvíli sa však žiadalo vidieť akúkoľvek zmenu dynamiky či priestoru. Keď-že však žiadna zmena neprichádzala, trinásťminútové sólo sa zdalo byť nekonečne dlhým.Posledným kúskom festivalu bolo Nothing Human od Sebastiana Wiertelaka, 15-minútová choreografia prezentovaná Sebastianom a dvoma ďalšími tanečni-cami. Začínala sa ako rituál niekde v pralese, po od-znení niekoľkominútovej skladby však zrazu prišla swingová, po  nej ďalšia popová, pričom to pôsobilo

Foto

© F

estiv

al S

HAR

E

Workshop pod vedením Maje Hriešik, venovaný tanečnej dramaturgii, sa tešil mimoriadnemu úspechu.

22

ako úplne náhodný a  nepremyslený výber hudby, ktorá sa k  sebe nijakým spôsobom nehodila – rov-nako sa to, samozrejme, odrážalo aj na choreografii, v ktorej tanečníci s prehnane dramatickým výrazom, bez zmyslu, prechádzali z jedného pohybu do druhé-ho. Choreografia mohla byť radšej len prezentáciou výborných, skutočne výborných interpretačných schopností a  skvelého načasovania partnerskej prá-ce, bez akejkoľvek snahy zobrazovať niečo iné ako samotný „pohyb pre pohyb“. Obe poľské diela boli tak na  rozdiel od  ktoréhokoľvek dovtedy predvede-ného na  festivale výhradne prezentáciou technickej zdatnosti a perfektnej kontroly nad vlastnými telami, nedá sa však rozprávať o  akejkoľvek dramaturgickej výstavbe diela, pointe či o ďalšom zmysle tejto tvorby poľských študentov.Hlavným zmyslom festivalu SHARE bola prezentácia výsledkov a skúseností jednotlivých univerzít. Vďaka účasti na festivale sme tak mohli vidieť, na akej úrovni sú ďalšie európske školy a akým spôsobom pristupujú k súčasnému tancu. Na workshopoch sme mali mož-nosť spoznať spôsob výučby pedagógov niektorých zúčastnených univerzít a taktiež na vlastnom tele vy-skúšať pohybové slovníky, ktoré predviedli na pred-

staveniach. Niektoré z univerzít ukázali kvalitu najmä v oblasti vedenia študentov k vysokej interpretačnej úrovni, iné ukázali, že dávajú dôraz na  rozvoj ta-nečníkov ako celistvých samostatných osobností, schopných vlastného kreatívneho myslenia. Študen-ti VŠMU sa na medzinárodnej scéne predviedli ako skúsení interpreti, schopní okrem presvedčivého ta-nečného prejavu upútať diváka aj svojím hereckým nasadením.

Projekt Prezentácia vysokoškolského tanečného umenia v  zahraničí 2018 podporil z  verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Na festivale sa zúčastnilo celkovo sedem študentov, z  toho šesť študentov novovzniknuté-ho študijného plánu Tanečné divadlo a  preformancia KTT HTF VŠMU, dvaja pedagógovia Katedry tanečnej tvorby, ďalej prodekan pre študijný proces HTF VŠMU doc.  Mgr.  art. Jozef Meričko, ArtD. a  ako riešiteľka projektu vedúca Centra výskumu HTF Mgr.  art. Ivi-ca Liszkayová, PhD. Dôležitosť celého projektu ako aj medzinárodnej spolupráce dokresľuje oficiálne pozvanie pre zástupcov VŠMU na  Veľvyslanectvo Slovenskej re-publiky v Skopje od mimoriadneho a  splnomocneného veľvyslanca Henrika Markuša.

re f l ex ia

2301-02/2018

Výskumná mobilita v New York City Ballet 2018

text ∫ Ivica Liszkayová

Rezidenčný pobyt v New York City Ballet som realizovala v dňoch 18. – 26. 5. 2018 a nadviazal na moje dva predchádzajúci výskumné pobyty v newyorskej škole The Juilliard School zo septembra 2016 (viď Tempo 1 – 2/2017 str. 36 – 38) a na výskumný rezidenčný pobyt v New York City Ballet v roku 2017 (viď Tempo 3 – 4/2017 str. 53 – 55). Do tretice bol zameraný na výskum repertoáru velikána Jerrome Robbinsa, ktorý by v  tomto roku oslávil 100 rokov od na-rodenia a New York City Ballet pri tejto príležitosti naštudoval celú sériu jeho úspešných choreografií.

Ako som písala v predchádzajúcich článkoch, newyorské prostredie ponúka mimoriadnu koncentráciu odborných tanečných informá-

cií, ktoré zakaždým ohromujú v umeleckej aj knižnej podobe.Na výskumnom pobyte 2018 bolo ohromujúce, ako elitné baletné teleso New York City Ballet vie naaku-mulovať umelecké sily repetítorov a  tanečníkov tak, aby v období od 3. do 20. mája previedli 20 rozdiel-nych diel jedného fenomenálneho choreografa, kon-

krétne Jerroma Robbinsa, ktorý sa autorsky pohybo-val medzi baletnými produkciami a  broadwayskou muzikálovou scénou.Úvodný večer, ktorý mu dramaturgia NYCB veno-vala, sa nazýval Tribute to Robbins/Pocta Robbinsovi. V nej predstavili jeho štyri diela The Four Seasons, Cir-cus Polka, Suite of Dances a Something to Dance About. Po tomto prvom večere nasledovali baletné kolekcie nazývané All Robbins No.  1, All Robbins No.  2, All Robbins No. 3, All Robbins No. 4 a All Robbins No. 5.

Foto

© li

ncol

ncen

ter.o

rg

24

Počas môjho výskumného pobytu som mala príleži-tosť vidieť tri kolekcie z jeho úžasnej choreografickej práce – No. 1, No. 4 a No. 5.Kolekcia All Robbins No.  1: Bernstein collaborations predstavila dvoch velikánov (Robbins a  Bernstein), amerických majstrov, narodených v  jednom roku 1918, ktorí spoločne spracovali príbehy Fancy Free, Dybbuk a West Side Story Suite. Vo Fancy Free je vyroz-právaný príbeh troch vojakov, ktorí pred odchodom do Druhej svetovej vojny hľadajú spestrenie so žen-skou spoločnosťou. Scéna sa odohráva v bare. Krásna dievčina prechádza okolo nich a  námorníci súperia o jej pozornosť. K hravému príbehu bolo pričlenené hravé tancovanie majstrovského predvedenia. Plavné pohyby s náhlymi zastaveniami, vtipom a predovšet-kým dokonalou presnosťou. Sóla a duetá prechádzali akoby ľahkým prekáravým, súperiacim princípom, s obrovskou optimistickou energiou.Kontrastným dielom bol Dybbuk, ktorý je inšpiro-vaný starobylým rusko-židovským folklórom skú-majúcim mystický svet a ponúka sériu tancov týka-júcich sa rituálov a  halucinácií, ktoré sú prítomné v  temnej magicko-náboženskej atmosfére. Sedem vysokých mužov v  čiernom oblečení s  klobúkmi na hlavách tancuje sugestívny tanec, prevažne v dr-žaní za ramená.Vrchol večera nastal pri diele West Side Story Suite, v  ktorej boli všetky choreografie muzikálovej verzie diela spracované do baletnej suity. Okrem úžasných

výkonov, dynamického predvedenia, preukázali ta-nečníci NYCB schopnosť absolútne prepájať ich pri-oritný profesionálny balanchinovský baletný štýl so štýlom džezových muzikálových výrazových výkonov. Známe tanečné sekvencie v  bravúrnom predvedení tanečníkov NYCB ohromili publikum. Za  sprievo-du živého orchestra a sólových spevákov patril tento večer k  mimoriadne silným vnemom výskumného pobytu.All Robbins No.  4 ponúkol štyri diela. In G Ma-jor (hudba Ravel), Afternoon of a Faun (hudba De-bussy), Antique Epigraphs (hudba Debussy), The Concert (hudba Chopin). V tejto sérii diel je možné postrehnúť všestrannosť Robbinsa, ktorá umožňuje preniknúť do  množstva rozmanitých tvarov emócií na  podklade francúzskych hudobných skladateľov Ravela, Debussyho a  Chopina. V  In G Major vyu-žívajú hravé pohybovo-jazzové akcenty abstraktného vtipného tancovania. V  diele Afternoon of a  Faun/Faunovo odpoludnie sa zoznamuje divák s  odlišnou verziou poňatia ako poznáme z histórie tohto diela. Príbeh je situovaný do baletnej tréningovej sály, kde sa náhodne stretnú dvaja mladí tanečníci, ich tanec sa premení na  jemné a  zmyselné dueto, plné skve-lej partnerskej práce, neopozeraných „dvíhačiek“ so silným emocionálnym prežitím. Pri tvorbe Antique Epigraphs sa usiloval choreograf Jerrome Robbins zachytiť do  pohybu sochárske formy gréckeho sta-roveku. Tanečníci odetí v  trikotoch a  priehľadných

Foto

© li

ncol

ncen

ter.o

rg

re f l ex ia

2501-02/2018

tunikách tancujú často v chorovodnom držaní, vytvá-rajú známe obrazce zo starogréckych amfor. Program uzatvoril jediný komediálny balet The Concert, ktorý zobrazuje rozmanité, „zvláštne postavičky“, ktoré po-čúvajú koncert úspešnej klaviristky a vytvárajú vtipné situácie z podobných udalostí. Tancovanie bolo veselé a bravúrne, prekvapivé, so striedavou dynamikou, tak ako bravúrny výkon klaviristky umiestnenej na scéne. Dialóg medzi interpretkou a tanečníkmi bol v absolút-nom súlade.All Robbins No. 5 bol prezentáciou skvelého tancovania bez dejových príbehov, zasadený do rozdielnych atmo-sfér. Začlenil Opus 19/The Dreamer (hudba Prokofiev), Dances at a Gathering (hudba Chopin) a Glass Pieces (hudba Glass). Opus 19/TheDreamer, tridsaťminútové dielo, tancovalo sedem párov tanečníkov a prelínali sa v ňom rôznorodé duetá, triá, kvartetá a hromadné sku-pinové tance, citlivo reflektujúce hudobnú predlohu so skvelými interpretačnými výkonmi (dielo pôvodne Jerrome Robbins naštudoval v roku 1979 pre Mikhaila Baryshnikova a Patriciu McBride). Dances at a Gathe-ring je opus tancov určených na  „slávnosti“ a  patrili medzi ne viaceré valčíky a mazúrky, ktoré interpretova-li tanečníci takisto vo viacerých zoskupeniach: sólach, duetách a triách, kostýmovo boli odlíšení farbami ako zelená, broskyňová, slivková, ružová, modrá... Jerrome Robbins ich vytvoril na 18 malých klavírnych Chopi-nových skladieb.Baletný príbeh Glass Pieces sa odohrával na minima-listickú hudbu, ktorú zároveň odborníci radi ozna-čujú ako repetície so štruktúrou. O ňu sa oprel aj choreograf Jerrome Robbins, ktorý sa pohral s „vy-pichnutím“ sólistov a tiež s nenápadnými a zároveň veľmi efektnými zbormi, pohybujúcimi sa na  zad-nom horizonte javiska v prítmí, malými staccatový-mi pohybmi. Tieto pasáže sa striedali s hromadnými scénami zloženými z behov a chôdzí, ktoré pôsobi-li akoby sme sa pozerali na  „miesiaci sa“ dav ľudí v newyorskej prestupnej stanici metra.Hostitelia nám sprostredkovali okrem hlbokého po-noru do  prostredia New York City Ballet aj dopl-ňujúci program, ktorý nám vyplnil časový študijný priestor pobytu na maximum. K nim patrili repetí-cie počas dní na  javisku NYCB, návštevy na Mas-terclasses na Konzervatóriu pri NYCB – School of

American Ballet s  bývalou tanečnou partnerkou Georga Balanchina Suki Schorer, ďalej návšteva predstavenia Firebird/Vták ohnivák v  choreografii Alexeia Ratmanského, After Rite/Po obrade ako od-lišná verzia Svätenia jari v choreografii Wayne Mc-Gregora v American Ballet Theatre. Navštívila som lekcie súčasného a  džezového tanca v  Alvin Ailey Dance School. Počas dvoch predposledných večerov sme mali príležitosť vidieť „skladačkové“ programy zložené z diel troch a následne štyroch choreografov. Večer 23. mája bol zložený z Dance Odyssey v cho-reografii Petra Walkera, Picture at an Exhibition od Alexeia Ratmanského, Year of the Rabbit od Jus-tina Pecka. Večer 24. mája ponúkol Mozartianu od  Georga Balanchina, Not Our Fate od  Laurena Lovetta, Pas de Deux v  choreografii Georga Balan-china na  hudbu Čajkovského a  dielo Glass Pieces od  Jerroma Robbinsa (už videného v  kolekcii All Robbins No. 5). V závere výskumného pobytu uvie-dol baletný súbor NYCB obnovenú premiéru bale-tu Coppélia, ktorú vytvoril George Balanchine pre súbor v roku 1970 na základe ruského modelu s pri-daním svojich detailov. Je známe, že sa v nej opieral o  spoluprácu s  Alexandrou Danilovou – bývalou tanečnicou Ballet Russes, ktorá bola vtedy známa Swanhilda.Pri rekapitulácii videného a  zažitého si uvedomu-jem, že Amerika nie je iba továreň na  sny, muzi-kály, ale aj na  skvelé balety. Výskumný pobyt bol úžasnou možnosťou zoznámiť sa nielen s nepozna-nými baletnými dielami Jerroma Robbinsa, ale aj príležitosťou spoznať nových mladých choreografov newyorskej baletnej scény, úpravu klasických verzií známych baletov do newyorskej adaptácie. Zároveň bolo fascinujúce prizerať sa, ako plynulo si tanečníci striedali jednotlivé postavy v  tituloch, každý večer tancovali iné dielo, rozdielne štýly... Bola som počas skúšok na javisku v blízkom kontakte s tanečníkmi a v mnohých rozhovoroch ma ich pokora k dielam, radosť z  príležitosti tancovať a  nadšenie pracovať na  takomto obrovskom projekte presvedčili, že ta-nečníci NYCB svoje povolanie skutočne milujú.

Realizáciu projektu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

26

Pianos Americanostext ∫ Zuzana Malatinská, Matej Toman – 1. ročník magisterského štúdia,

KTH – Teória hudby

V dňoch 24. a 27. marca sa vo Dvorane uskutočnili koncerty americkej hudby Pianos Americanos ako súčasť projektu Katedry klávesových nástrojov a cir-kevnej hudby KLAVIA2RA. Koncerty sa konali v spolupráci s americkou am-basádou a bol o ne veľký záujem, čo dokumentuje aj fakt, že už pred prvým koncertom boli vstupenky beznádejne vypredané.

recenzia

Dramaturgia projektu pozostávala z radu diel, ktoré bežný poslucháč nemá možnosť často počuť na  našich koncertných pódiách. Aj

z  toho dôvodu patrí veľké uznanie   pedagógom aj študentom, ktorí sa do projektu zapojili. V úvode oboch koncertov zaznel krátky príhovor jed-nej z organizátorov, doc. Jordany Palovičovej, ArtD. Na  premiére povedal pár slov aj veľvyslanec USA

Adam Sterling. Vo svojom príhovore vyjadril poteše-nie z realizácie projektu a formuloval aj svoj osobný vzťah k niektorým skladbám programu.Ako prvé zaznelo Idilio Mexicano uznávaného me-xického skladateľa Manuela Ponceho (1882 – 1948), známeho najmä vo svete gitaristov. Dielo zaznelo v  podaní Ivany Chrapkovej a  Kláry Varsamisovej. Skladba potrebovala vytvoriť trochu viac emočného

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

Jordana Palovičová a Jakub Čižmarovič.

2701-02/2018

prepojenia s  publikom, čo je na začiatku každého kon-certu rovnako dôležité ako aj náročné. Napriek tomu dvojica do úvodu vniesla po-zitívnu náladu prameniacu z  melodických pasáží, vy-stavaných na  koloristických a  folklórnych prvkoch rod-ného kraja autora. Koncert pokračoval kom-pozíciou Souvenirs op. 28 Samuela Barbera (1910 – 1981), ktorého tvorba v čase jeho pôsobenia bola zná-ma aj na  európskom kon-tinente. Skladba Souvenirs je šesťčasťová tanečná suita pre štvorručný klavír, neskôr upravená aj pre orchestrálne telesá. „Dvojklavírový šat“ im dalo známe americké duo Arthur Gold a Robert Fizdale. Interpretácie sa ujali Zuzana Vontorčíková a Peter Nágel. Výrazovú pestrosť skladby zvýrazňova-lo duo svojou virtuóznou technikou, čím si udržali poslucháčovu pozornosť.Ešte pred prestávkou zazneli efektné Symphonic Dan-ces from West Side Story Leonarda Bernsteina (1918 – 1990). Symfonické tance v  úprave Johna Musta uviedli Daniel Buranovský a Ladislav Patkoló a svo-jím strhujúcim a sebavedomým výkonom sálu doslova nabili pozitívnou energiou. Poslucháč sa vďaka sprie-vodným textom v  bulletine dobre orientoval v  obsahu jednotlivých častí. Autorov experimentálny skladateľský prístup, ktorým zapojil rôz-nymi zvukovými prvkami aj obecenstvo, prispel k  neutí-chajúcim ováciám. Možno by stálo za  úvahu, či toto dielo, dramaturgicky aj in-terpretačne, nemalo byť zla-tým klincom programu.Druhá polovica koncer-tu pokračovala v  latinsko- americkom duchu – sklad-bou Le Grand Tango origi- nálneho argentínskeho skla-dateľa a  hráča na  bando-

neóne Astora Piazzolu (1921 – 1992). Veľké tango, autorom dedikované Mstislavovi Rostropovičovi, je charakteristické rôznorodou škálou akcentovaných rytmov a neustávajúcim energickým hudobným to-kom, čo konvenovalo s podaním Kristíny Smetano-vej a Júlie Novosedlíkovej.Vo vysoko profesionálnej a umelecky hodnotnej in-terpretácii Jordany Palovičovej a  Jakuba Čižmarovi-ča si mohlo publikum vypočuť dielo Tres Romances Argentinos popredného amerického skladateľa Car-

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

Zľava: Júlia Novosedlíková a Kristína Smetanová.

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

Zuzana Vontorčíková a Peter Nágel.

28

losa Guastavina (1912 – 2000). Pre jednotlivé časti tejto skladby sú príznačné rôzne charaktery výrazu od intímnej lyriky, cez popevkové melódie s folklór-nym nádychom, až po  tanečnosť a  typickú výraznú argentínsku rytmiku. Pretavenie všetkých týchto atribútov troch charakterovo odlišných častí do kom-paktného, sugestívneho a farebného celku si vyslúžilo oprávnené nadšené „bravo“.

Záver koncertu zabezpečilo dielo Kevina Olsona (*1971) Perpetual Commotion v podaní dvoch kla-vírnych duí – Zuzany Vontorčíkovej s  Petrom Ná-gelom a  Júlie Novosedlíkovej s  Kristínou Smetano-vou. Dielo netradičnej koncertnej zostavy hráčov aj napriek krátkemu rozsahu predviedli s  obrovským nadšením, čo ocenilo aj publikum záverečným po- tleskom spojeným so „standing ovation“.

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

Oba koncerty Pianos Americanos zožali veľký úspech.

recenzia

2901-02/2018

Pozývame na festival Orfeus 2018!text ∫ Michal Stahl, 1. ročník magisterského štúdia, KSD – Skladba

Organizácia tohtoročného, už 19. ročníka festivalu Orfeus je pre nás veľkou poctou a zároveň výzvou. So Stanislavom Pristášom, spoluorganizátorom festi-valu, sme dlho rozmýšľali nad témou, ktorá by bola výnimočná, iná ako počas predchádzajúcich ročníkov a vedela by vo svojej podstate zastrešiť širší okruh záujmov. Práve preto a tiež na základe výročí dvoch velikánov americkej hudby Georgea Gershwina (120. výročie narodenia) a Leonarda Bernsteina (100. výročie narodenia) sme sa rozhodli, že témou tohtoročného festivalu bude práve prínos týchto dvoch výrazných osobností americkej hudby a samotná americká hudba so svojou históriou.

Bohatý sprievodný programTento rok budú okrem koncertov veľmi dôležitou súčasťou festivalu aj workshopy

a prednášky. Pozvanie viesť ich prijali viacerí špič-koví odborníci na danú problematiku.Prednášky o Leonardovi Bernsteinovi sa ujal český muzikológ, pedagóg, interpret, dramaturg a  ma-nažér doc.  PhDr.  Petr Daněk, Ph.D., ktorý nám priblíži Bernsteinovu hudbu, ale aj jeho osobnosť ako klaviristu, dirigenta a  tiež ako popularizátora a  pedagóga klasickej hudby. Petr Daněk prednáš-ku určite obohatí aj o osobné zážitky s „Lenniem“, keďže ho v roku 1990 sprevádzal počas jeho pobytu a účinkovania na festivale Pražské jaro.Hudbu Georgea Gershwina nám hlavne z kompozič-ného hľadiska priblíži slovenský skladateľ, pedagóg a klavirista PaedDr. Mgr. art. Peter Hochel, PhD., kto-rý téme Gershwin venoval časť svojich štúdií.Ako bolo na úvod spomenuté, festival bude venovaný aj histórii americkej hudby. Preto je nám veľkým po-tešením, že prijala pozvanie Mgr. Iveta Weis Viskupo-

vá, ktorá nás prevedie svetom gospelovej hudby. Iveta Weis Viskupová je slovenská zbormajsterka, pedago-gička a dirigentka, od roku 2004 pôsobí v European Academy for Culture and Arts so sídlom v Rotterda-me, je výkonnou riaditeľkou slovenskej divízie Con-tinental Ministries Slovakia a výrazným spôsobom sa podieľa na  rozvoji gospelovej hudby na  Slovensku. Táto prednáška bude obohatená aj o  živé ukážky gospelovej hudby, keďže jej súčasťou bude aj vystú-penie zboru The Hope Gospel Singers, ktorého je zbormajsterkou.Témou ďalšej prednášky, ktorá neodmysliteľne patrí k  histórii americkej hudby, bude história a  proble-matika interpretácie černošských spirituálov, ktorou nás bude sprevádzať ďalší zahraničný hosť festivalu, Nikoleta Stefanova Popova, PhD. Pôvodom bulharská zbormajsterka a dirigentka pôsobí na Conservatorio Superior de Música de Canarias v Las Palmas, kde ve-die školský orchester a zbor. Okrem iného sa dlhodo-bo venuje aj problematike interpretácie černošských spirituálov.

30

pozvánka

V  kategórii workshopov nás čakajú dve hodnotné udalosti. Lektorom prvého workshopu, zameraného na problematiku džezu z hľadiska harmónie, rytmu, melodiky a formy, bude významný slovenský džezový hudobník RNDr. Matúš Jakabčic. Okrem iného ab-solvoval aj štúdium kompozície na  Berklee College of Music v Bostone a v súčasnosti je riaditeľom Hu-dobného fondu v  Bratislave. Časť workshopu bude venovaná aj praktickej konzultácii s  prítomnými účastníkmi.Druhým v poradí bude skladateľský workshop, ktorý bude viesť Mgr. art. Vladislav „Slnko“ Šarišský, ArtD. Predstaví svoju tvorbu, filozofické východiská a hu-dobnú reč, ktorá je mu vlastná. Účastníci sa môžu tešiť aj na praktickú časť. Vladislav „Slnko“ Šarišský je hudobný skladateľ, pedagóg a patrí medzi popred-ných slovenských „multižánrových“ hudobníkov – či už v kategórii filmovej a klasickej hudby, alebo vo sve-te hudobných kapiel.Súčasťou tohtoročného festivalu Orfeus bude opäť workshop Orfeus Junior pre úplne najmladšiu gene-ráciu hudobníkov – žiakov základných umeleckých škôl. Deti si budú môcť po  štvrtý raz vyskúšať hru na netradičné hudobné nástroje, možnosti improvi-zácie či využitia elektroniky pri tvorbe. Viac o podu-jatí sa dozviete v článku Martiny Kachlovej, organizá-torky workshopu.

Koncerty...Dôležitou súčasťou festivalu budú, samozrejme, kon-certy. Otvárací koncert bude venovaný výlučne hud-be Georgea Gershwina a Leonarda Bernsteina. Dra-maturgia pozostáva i  z  menej známych diel týchto osobností. Hlavnými protagonistami tohto koncertu budú študenti našich hudobných katedier a oddelení, konkrétne katedry klávesových nástrojov a cirkevnej hudby, katedry spevu a oddelenia komornej hry. Mô-žeme sa tešiť na Bernsteinovu klavírnu sonátu, sonátu pre klarinet a klavír, klavírne trio a výber piesní z jeho prelomového diela 20. storočia – West Side Story. Od  Gershwina zaznie Rapsódia v  modrom v  úprave pre dva klavíry, v ktorej sa ako interpreti predstavia Ladislav Fančovič a  Vladislav „Slnko“ Šarišský. Ďa-lej zaznejú Tri prelúdiá v  úprave pre štyri saxofóny, v ktorých sa predstaví Erik Rothenstein a jeho kvar-teto. Divákov čaká aj skladba Lullaby pre sláčikové

kvarteto, v ktorom sa opäť predstavia študenti našej školy a v neposlednom rade známa pieseň Summerti-me z opery Porgy a Bess. Ďalšie dva koncerty budú venované súčasnej študent-skej tvorbe. Prvý z nich bude patriť Ansámblu Asynch-rónie pod vedením Petra Javorku. Novinkou festivalu bude ansámbel pod vedením Tomáša Köppla – Orfeo Ensemble. Oba ansámble sa predstavia kompozíciami študentov našej školy a tiež výberom diel od študen-tov zo  zahraničných hudobných akadémií, s  ktorý-mi udržiava naša škola nadštandardné vzťahy vďaka vedúcemu katedry skladby a dirigovania prof. Jevge-nijovi Iršaiovi, PhD.Na druhom koncerte zaznejú novo vytvorené inštru-mentácie diel Georgea Gershwina, piesne pedagogičky KSD Lucie Papanetzovej a piesne študenta z katedry skladby a dirigovania, všetky v podaní džezového saxo-fonistu Erika Rothensteina a jeho ansámblu.

...a niečo navyšeSúčasťou tohtoročného festivalu je aj plánované pre-mietanie prvej filmovej verzie muzikálu West Side Story z roku 1961. Newyorský West Side je svedkom neustálych konfliktov dvoch pouličných gangov. Tryskáči a Žraloci sa nenávidia a niet sily, ktorá by zmenila ich nepriateľstvo. Riff privádza medzi Tryská-čov Tonnyho, avšak ten sa na prvej tanečnej zábave zamiluje do Márie, sestry Bernarda, vodcu Žralokov. Ten, samozrejme, nepripúšťa inú možnosť, ako tú, že si Mária nájde priateľa medzi Portoričanmi v gan-gu Žralokov. Máloktorý muzikál na  Broadwayi bol úspešnejší než West Side Story. Filmová adaptácia na seba nenechala dlho čakať a dodnes sa radí medzi najúspešnejšie a  najpopulárnejšie snímky americkej kinematografie. Podiel na tomto úspechu má okrem hudby Leonarda Bernsteina aj skvelá a  často napo-dobňovaná choreografia Jerroma Robbinsa. Príbeh Rómea a  Júlie z  newyorskej štvrte West Side patrí dnes k  legendárnym snímkam americkej kinema-tografie. Film získal desať z  jedenástich nominácií na Oscara.Verím, že vás festival svojím programom zaujme a priláka na prednášky, workshopy a koncerty.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia

3101-02/2018

George Gershwin: Rapsódia v modromtext ∫ Radovan Baláž, 1. ročník magisterského štúdia,

KTH – Teória hudby

Začiatkom januára 1924 George Gershwin ešte netušil, že o päť týždňov neskôr zaznie v newyorskej Aeolian Hall premiéra jeho Rapsódie v modrom, diela, ktoré navždy zveční jeho meno na americkej, ale i svetovej skladateľskej scéne.

Otom, že bol poverený skomponovať skladbu, ktorá má v sebe spájať prvky vážnej hudby a  džezu, sa dozvedel od  svojho brata Iru,

ktorý si pri čítaní výtlačku New York Tribune zo 4. ja-nuára všimol v poslednom odseku článku o americkej hudbe tvrdenie dirigenta Paula Whitemana: „George Gershwin pre nás pracuje na  džezovom koncerte, Irving Berlin píše synkopovanú symfonickú báseň a Victor Herbert pracuje na Americkej suite“. V pra-covnom zápale Gershwin na prísľub, ktorý dal Whi-temanovi po jednom z uvedení Blue Monday (1922) jednoducho... zabudol. Po  objasnení situácie začal Gershwin rýchlo pracovať na skladbe, ktorej termín premiéry bol už 12.  februára. O  prvých nápadoch džezového koncertu pre klavír a orchester sa zmienil vo  svojej biografii takto: „Bolo to cestou vo vlaku, jeho oceľový rytmus a  rachotiace zvuky sú pre mňa ako skladateľa podnetné. Často počujem hudbu pria-mo v  jadre hluku... A  tak som zrazu videl aj počul kompletnú štruktúru Rapsódie v modrom, od začiatku až do konca.“ Na pôvodnom aranžmáne pre dva kla-víry začal Gershwin pracovať 7. januára. Po premiére získala táto skladba mnohé pozitívne ohlasy. Svedčí o  tom napríklad fakt, že orchester, ktorý dirigoval Paul Whiteman, uviedol do  konca roku 1927 túto skladbu až 84-krát.

Rapsódia v modrom sa začína slávnym „klarinetovým glissandom“, ktoré vytvoril na  jednej zo  skúšok or-chestra virtuózny klarinetista Ross Gorman. Toto gli-ssando spočiatku myslel len ako žart. Gershwinovi sa však tak zapáčilo, že ho požiadal, aby úvodnú pasáž hral týmto spôsobom aj naďalej.

Keďže v  tejto skladbe ide o  spojenie džezu a vážnej hudby, tak práve štrukturálny aspekt je v nej postave-ný na princípoch foriem klasickej hudby. Ide v pod-state o  koncert pre klavír a  orchester, takže podľa tradičných princípov výstavby nám bude prvou in-díciou sonátová forma. Pojem „rapsódia“ v názve sa nám ozrejmí až po  dôkladnejšom prezretí skladby a nájdení istých spoločných postupov pravdepodob-ne s  iným slávnym skladateľom rapsódií. Následne po  odznení trilku a  glissanda dochádza k  expozícii hlavnej témy a prvého motívu.

32

Úvod je posadený do tonálneho priestoru B dur, ale môžeme si všimnúť, že Gershwin tu napríklad pou-žíva „bluesovú“ stupnicu, pri ktorej kombinuje tzv. „blue notes“ – malú terciu a  zväčšenú kvartu. Tie-to „blue notes“ sú charakteristické pre blues a  džez a ozrejmujú nám tým význam blue v názve skladby. Téma a  jej motívy sa vyznačujú aj synkopovaným swingovým rytmom. Tento priebeh trvá až po  piú mosso, kde prichádza nový motív.

Ten je charakteristický pravidelnou osminovou pul-záciou a  spôsobuje tak rytmickú gradáciu. V tomto momente už môžeme sledovať tonálny priestor in Es a tendenciu prejavujúcu sa aj neskôr v skladbe, kto-rou je modulácia v  smere kvartového kruhu. V piú mosso sa znova objaví aj glissandový motív a následná modulácia do As – Des – Ges – Ces – E(Fes). V mo-derato assai zaznieva klavír sólo, uvádzajúci v poradí tretí motív. Hneď nato ho vystrieda tutti orchester s hlavným motívom témy (Gershwin tým uplatňuje koncertantný princíp).

Orchester opäť strieda klavír, ktorého motív sa po-tom sekvenčne transponuje smerom nadol. Zároveň sa v  scherzande moduluje z  tóniny E dur do A dur a od a  tempa počujeme klavírnu virtuóznu sólo ka-denciu, ktorej sekvencia na  konci taktov stúpa dia-tonicky nahor. Jej smer sa ako na  hojdačke mení smerom nadol a následne zaznieva glissandový motív a skrátený motív témy. Nachádza sa tu aj scherzando, v ktorom využíva pentatoniku s melodickou tenden-ciou stúpať nahor. Táto oblasť sa dá charakterizovať ako spojovací úsek. V jeho jednotlivých pasážach mô-žeme počuť rôzne motívy v  rôznom tempe a v  rôz-

nych polohách hlasov. Od poco agitato pracuje najmä s tretím motívom a v sprievode si môžeme sem-tam všimnúť odkazy na  priznávkový sprievod ragtime, ktorého štýl je tu naozaj aj počuteľný. Ďalej skladba vyústi do tempo giusto, ktoré so sebou prináša návrat témy. Téma ďalej graduje po  piatich tónoch pentatoniky podobne, ako tomu bolo v scher-zande. Nasleduje spojovací úsek, ktorý pripomína latinskoamerické tance, ich rytmiku a melodiku. Je vedený trúbkou a charakterizuje ho rytmické opako-vanie tých istých nôt. Tie vyústia do prechodu, ktorý znova používa motív z introdukcie na zavŕšenie tohto spojovacieho úseku. Nasledujúci diel skladby sa začína od con moto a má viac tanečný charakter. Znovu tu nachádzame už známe motívy z predošlého priebehu skladby. Hud-ba tu rytmicky aj dynamicky graduje, nachádza sa tu opäť aj klavírna sólo kadencia, teraz s ešte väčšou dĺžkou časového rozsahu a väčšou mierou virtuozity. Táto kadencia sa končí až s  príchodom drevených dychových nástrojov, ktoré sa ku klavíru pridáva-jú v  ďalšom piú mosso. Okrem týchto čŕt môžeme v  priebehu tohto dielu počuť rôzne džezové štýly akými je boogie woogie, stride, či ragtime, ktoré sa občas vynoria.Záver tohto dielu je absolútne zreteľný zmenou nála-dy hudby. Orchester prichádza s oveľa kantabilnejšou

melódiou, na ktorej vrchu znie sláčiková skupina. Táto „Brodwayová“ téma v  E  dur pôsobí veľmi grandióz-ne a  vznešene oproti celému doterajšiemu priebehu skladby. Ak druhý diel bol rozvedením dovtedajších tém a motívov, tento diel vôbec nezapadá do typickej schémy sonátovej formy. Ide skôr o akési veľké, pom-pézne finále koncertného preteku. Skutočné finále však prichádza však až po ďalšej klavírnej sólo kadencii. V ňom nastupujú všetky motívy v opačnom poradí ako boli uvedené. Ide o akúsi zrkadlovú podobu záveru.Gershwin v  celej skladbe rôznymi spôsobmi varíruje tematický materiál, ktorého účinok dosahuje okrem

š túdia

3301-02/2018

komplexných kompozičných techník (sekvencie, vari-ácie, modulácie) ešte aj tým, že sa jednotlivé motívy striedajú medzi sebou v  inštrumentácii. Celá skladba je vystavaná v podstate na piatich motívoch a skladateľ ich transformuje veľmi podobným spôsobom, akým to robil Liszt vo svojej Sonáte h mol, pre ktorú je príznač-ný monotematizmus a  tematická transformácia. Je na zamyslenie, či rapsódia v názve skladby nie je na-rážkou práve na Liszta a jeho Uhorské rapsódie. Táto skladba zároveň vzbudzuje dojem veľkej slobody a ot-

vorenosti motívov, ktoré sa môžu kedykoľvek navracať a  meniť. Ide však o  dokonalé architektonické dielo? To môžeme potvrdiť len ťažko. Štrukturálne rušivý je napríklad latinskoamerický úsek skladby, ale dokonca aj nádherná „Brodwayová“ téma. Svojou podstatou však táto skladba zostáva veľmi autentickou a vlastnou miestu svojho vzniku – New Yorku, ktorý mnohí z nás z obrazov, médií a iných prameňov obdivujú. Neviem si vybaviť mesto podobné tomuto a skladbu podobnú Rapsódii v modrej.

34

Leonard Bernstein: Sonáta pre klarinet a klavír

text ∫ Marián Štúň, 1. ročník magisterského štúdia, KTH – Teória hudby

Leonard Bernstein (1918 – 1990), všestranný umelec, ktorý sa presadil najmä dirigentskou činnosťou, patrí medzi prvých rodených Američanov, ktorí získali prominentné postavenie v dejinách hudby 20. storočia. Hudbou sa naplno za-čal zaoberať až počas štúdia na Harvarde, ktoré ukončil v roku 1939. Neskôr sa zdokonaľoval pod vedením F. Reinera a S. Kusevitského a už v roku 1943 sa stal asistentom A. Rodzinskeho v New York Philharmonic-Symphony Orchestra. Popri raketovej kariére dirigenta a klaviristu sa venoval kompozícii. Práve za- čiatkom 40. rokov vznikla popri prvej symfónii, dvoch baletoch, cykle detských piesní I hate music! a ďalších diel aj Sonáta pre klarinet a klavír. Ako sklada-teľ čerpal zo svojich skúseností dirigovania orchestra a širokej znalosti majstrov predchádzajúcich storočí.

š túdia

Dvojčasťová Sonáta pre klarinet a  klavír je skladba so zaujímavo riešeným formál-nym plánom sonátového cyklu. Či už ide

o  štruktúru diela alebo o  spracovanie samotného materiálu, Bernstein syntetizuje viaceré prúdy a  vý-dobytky 19. a začiatku 20. storočia. Po harmonickej stránke, samozrejme, využíva možnosti rozšírenej tonality, impresionizmu, dodekafónie a  iné, celkom bežné postupy svojho obdobia.Prvá časť cyklu je v pozmenenej sonátovej forme (pripo-mínajúcej napr. Brahmsovo riešenie poslednej husľovej sonáty). Aj keď ide o hudbu presahujúcu rámec a vzťahy

bežnej tonality, možno povedať, že tón a s jeho harmo-nickým okolím tvorí centrálny tonálny priestor. Expo-zícia začína prvou témou v parte klarinetu s  jednodu-chým, možno povedať kontrapunktickým sprievodom klavíra. Trinásťtaktová téma je uvedená charakteristic-kým zdvihovým motívom, ktorý neskôr slúži ako orien-tačný bod v rôznych spracovaniach.Aj keď nejde o dodekafóniu, využíva všetkých dva-násť tónov, vďaka čomu získava melancholicky spev-ný charakter. Tému možno vnímať ako vetu, ktorej 7-taktové predvetie stúpa (tradičným spôsobom mannheimskej rakety) od tónu a a po krátkom ná-

3501-02/2018

dychu priebežne klesá a vracia sa späť k svojmu vý-chodisku. Pravidelná štvrťová pulzácia je práve v zá-vetí narúšaná triolami. Ustanovuje sa tu precedens konfliktu (a tiež spolupráce) triolového a duolového rytmického delenia, ktorý platí pre ďalší priebeh časti. Nálada témy sa v priebehu časti schubertovsky mení, keď na začiatku zaznieva s predpisom grazioso a  neskôr naberá bojovnejší, či až majestátny výraz (najmä na začiatku reprízy). Evolučne rozvíjaná ob-lasť prvej myšlienky graduje a plynulo uvádza druhú tému.Druhá téma neprináša výraznejší kontrast (je tiež lyrická a  spevná, prvýkrát exponovaná v  klarinete), pretože však využíva menej chromatických „cudzích“ tónov, je oveľa viac zakotvená v jasnejšom tonálnom prostredí. Ostinátny sprievod s motorickým osmino-vým pohybom vnáša do  hudby agresívny dynamiz-mus anticipujúci poslednú časť. Nepretržitý osmi-nový tok sa zahusťuje v momente, keď tému preberá klavír a rozpadá sa do veľkých triol, hoquetovsky per-mutujúcich vo viacerých hlasoch. Koniec expozície je prepadom do nízkeho registra a zastavením hudobné-ho prúdu kolabujúceho v tichu cezúry.Pomerne krátke rozvedenie štartuje vpádom nového, ostrého staccatového motí-vu v  pianissime. Spracúva sa tu len časť prvej témy, zatiaľ čo  ostatný materiál tvoria viac-menej virtuózne pasá-že. Rozvedenie prináša tiež veľkolepú zvukovú bohatosť

prostredníctvom vysokej dynamiky a klavírnych ok-táv počas neustáleho súboja triolového a osminového rytmu. Podobne ako v expozícii, aj tu sa triolový mo-tív napokon odčleňuje v  klarinetovom parte,  počas dvojnásobnej anticipácie rozširuje melodický ambi-tus a napokon sa transformuje do úvodného zdviho-vého motívu, ktorým sa uvádza repríza prvej témy.V  prípade veľkých skladateľov nie je hra s  formou nikdy samoúčelná. Bernstein vo svojej sonáte pre zachovanie a ďalšie rozvinutie dramatickosti necháva

tému najskôr zaznieť vo forte v exponovanej dvoj- až trojčiarkovej oktáve. Repríza však nie je obrátená, v  opačnom poradí prebieha iba oblasť prvej myš- lienky. Až keď sa hudba vyčerpá v expresívnej dyna-mike, predvedie melódiu klarinet v pôvodnom zne-ní vo svojej najprirodzenejšej, nostalgiou dýchajúcej polohe. Tonálne vyrovnanie, ako jeden z  princípov sonátovosti, dosahuje skladateľ prekvapivým vý- bušným rozšírením, po ktorom môže prebiehať dru-há téma v  A  durovej oblasti. Impresionistické kla-vírne kvintdecimy v  piane majú nečakane zvláštny, sklenený charakter, zvýraznený komentármi nízko položeného klarinetu.Kruh prvej časti sa uzatvára akoby dostratena znejú-cim úvodným zdvihovým motívom.Druhá časť je dômyselným spojením kontrastnej po-malej časti a rýchleho finále do rozsiahleho ronda (vy-nára sa tu myšlienka na veľkolepú strednú časť sym-fónie C. Francka). Pomalý úvodný diel zásadne mení náladu. Toto Andantino prináša opäť tonálny nepo-koj rozsiahlym chromatickým zahustením priestoru (vyskytne sa tu takmer všetkých dvanásť tónov), čím sa pripomína úvod prvej časti, a tiež nepravidelným

rytmickým delením, ktorým sa narúša pulzácia.Napriek tomu má lyrický charakter. Svojou funkciou (nie závažnosťou) napo-dobňuje pomalé interlúdie Beethovenových posledných komorných opusov (napr. op. 110 a  131). Téma An-

dantina sa niekoľkokrát epizodicky navracia, nikdy nie v rovnakom spracovaní, vždy však pripomínajúc onú charakteristickú lyrickosť.Nasleduje náhly vpád rondovej témy Vivace e leggiero v 5/8 takte.Staccatová melódia má až burlesknú povahu, neskôr dokonca dostáva predpis giocoso, un poco crudo. Mo-torický pohyb v klavíri je ostinátom, ktoré v jednom momente dokonca maskuje priebeh témy vpletenej do  prúdu osminových nôt. Toto ostinato neustále

36

udržiava živý tok hudby a  počas nasledujúcej, we-berovsky spevnej melódie sa mení na  konsonantný sprievodný hlas v paralelných terciách.1

Mechanický pohyb osmín je prerušený až reminis-cenciou pomalého úvodu, ktorý sa vo viac-menej

1 C. M. von Weber (1786 – 1826) je právom považovaný za  jedného z  najväčších melodikov. Podobne Bernstein preukazuje svoj talent v  konštruovaní úplne prirodzene plynúcich melódií v  nepravidelných taktoch. Najvýraznej-šie príklady možno azda nájsť v  jeho najznámejšom diele, o desaťročie mladšom muzikáli West Side Story.

pravidelnom metre rozvíja do novej témy. Na tomto mieste je možné postrehnúť snahu (uvedomelú alebo podvedomú) o  motivické prepojenie celku skladby, keď je epizóda postavená na klesajúcom kvintakorde s  melodickou výplňou príbuznou s  druhou témou

prvej časti. Klavírny sprievod tiež využíva podobný rytmický ostinátny model.Opätovný rozbeh 5/8 taktu privedie tému až do ex-ponovanej polohy. Záver časti je strhujúci kolotoč hudby, gradujúci do bravúrneho finále skladby.

š túdia

3701-02/2018

38

Ohliadnutie sa za troma ročníkmi workshopu Orfeus Juniortext ∫ Martina Kachlová, študentka doktorandského štúdia

Keď som pred štyrmi rokmi dobiehala do cieľovej rovinky magisterského štúdia, zrodila sa v mojej hlave myšlienka vytvoriť platformu, vďaka ktorej by si po-slucháči skladby na VŠMU mohli vyskúšať tvorivú prácu s deťmi. Zrodila sa túžba vytvoriť priestor pre kreatívne deti, ktoré sa venujú hudobnej tvorbe a pre jej spoznávanie. A nielen hudby, ale aj seba a pre učenie sa od seba navzájom. Workshop pre mladých skladateľov Orfeus Junior.

š túdia

Túto túžbu sa prvýkrát podarilo naplniť na je-seň v roku 2014 za podpory pedagógov kated-ry skladby a dirigovania, konkrétne prof. Jev-

genija Iršaia, PhD. a doc. Lucie Papanetzovej, ArtD. Orfeus Junior sa objavil ako celodenné podujatie, ktorého cieľovou skupinou sa stali žiaci základných umeleckých škôl študujúci predmet skladba alebo aj záujmovo popri štúdiu hudobného nástroja s občas-ným odborným vedením. Vekovo sa deti pohybova-li v rozpätí 8 – 18 rokov. Lektorskej úlohy sa v tom čase ujali nielen vtedajší študenti skladby na VŠMU, ale aj jej čerství absolventi a iní mladí umelci. Hlav-nou aktivitou dňa bola hra na  DIY Instruments pod vedením Matúša Wieder-manna a Mareka Kundláka, ktorá u  detí vzbudila veľký záujem. Deti si mohli vy-skúšať hru na  predmetoch úžitkovej spotreby, ktoré sa na prvý pohľad nejavili ako hudobné nástroje, no pri ich správnej úprave sa zmenili na atraktívne zvukové objek-ty a od ich pestrých možnos-tí sa deti nevedeli odtrhnúť. Ich zvukovú paletu navyše

svojimi ambientnými plochami dopĺňala elektronic-ká hudba. Ďalšími aktivitami workshopu boli impro-vizačné hry určené pre skupinu aj pre jednotlivcov, individuálne konzultácie zamerané na  vlastnú tvor-bu a záverečný večerný koncert. Na tomto koncerte si deti mohli zahrať a vypočuť svoje vlastné skladby a  predviesť improvizačné aktivity, ktoré počas dňa vznikli pod vedením študentov – lektorov (napr. Zory Šikrovej či Lukáša Rotha). Ako interpreti sa zapojili aj poslucháči VŠMU a žiaci niektorých bratislavských základných umeleckých škôl. Celé podujatie zanecha-lo vo všetkých zúčastnených pocit inšpirácie a radosti

Foto

© P

eter

Sm

iček

Skladateľ a improvizátor Fero Király bol prvým pozvaným profesionálnym umelcom

3901-02/2018

a jednoznačnú otázku: Kedy bude ďalší ročník? Mi-lým bonusom celého podujatia bola novembrová relácia Zvonkohra na rádiu Devín, venovaná nášmu workshopu, v  réžii moderátorky a  hudobnej redak-torky Kristíny Prekopovej.Po  ročnej organizátorskej pauze pokračoval Orfeus Junior svojím druhým ročníkom a  prebiehal na  je-seň v  roku 2016 v podobnom duchu ako prvýkrát. Novinkou v  tomto roku bolo pozvanie etablované- ho umelca s pedagogickými skúsenosťami, skladateľa a improvizátora Fera Királya. Spolu s deťmi sa učili, ako sa dá zhudobniť ich vlastné meno a  improvizo-vať naň. Napokon vytvorili krátku skupinovú sklad-bu, ktorá odznela na večernom autorskom koncerte. V ostatnom, treťom ročníku workshopu nás navští-vil džezový skladateľ a improvizátor Nikolaj Nikitin. S deťmi si vyskúšali rôzne možnosti spracovania ľu-dovej piesne a improvizáciu na jej tému. Okrem toho workshop svojou prítomnosťou obohatil aj amatérsky fanúšik tvorby elektronickej hudby Igor Frťala. Pod jeho vedením sa deti zoznamovali s  prácou so  zvu-kom v aplikácii Borderlands prostredníctvom iPadu. Príjemnú a  kvalitnú atmosféru večerného koncertu v poslednom ročníku vytvorila moderátorka Kristína Prekopová. Ako študentské lektorské osobnosti sa tu počas obidvoch rokov objavili skladateľky Veronika Škutová a  Barbora Tomášková, v  súčasnosti poslu-cháčky tretieho ročníka bakalárskeho stupňa odboru skladba. V roku 2017 k nim pribudol aj tohtoročný absolvent magisterského štúdia Samuel Hvozdík.A ako workshop hodnotia samotní lektori? ,,Pri spo-mienke na  workshop Orfeus Junior sa mi vybavia deti, ktoré majú chuť na tvorivé aktivity. Som rada, že môžem byť súčasťou Orfeus Junior ako lektorka, je radosť pracovať s  tvorivými mladými nádejnými

skladateľmi. Keďže učím na ZUŠ, stretávam sa s deť-mi každodenne individuálne a  vediem aj malú skupinu prípravkárov. So  všetkými mojimi žiakmi robíme tvo-rivé aktivity. Tento rok som pozvala na  workshop svoju žiačku klavíra, ktorá mala vlastnú skladbu. Prínosom pre ňu bolo, že si svoju skladbu mohla odkonzul-tovať aj s  inými lektormi. Z  workshopu bola nadšená a dúfam, že jej prinesie veľa tvorivých nápadov. Orfeus

Junior je skvelým miestom, kde si deti môžu svo-je skladby a  nápady odkonzultovať so  skladateľmi (lektormi). Workshop im dáva možnosť prezentovať skladby aj rôznorodejšieho obsadenia a taktiež vypo-čuť si jeden druhého,“ povedala o  svojej lektorskej účasti poslucháčka odboru skladba Veronika Škutová. O svoje dojmy sa podelila aj druhá lektorka Barbora Tomášková: „Orfeus Junior bol pre mňa zaujímavý v tom, že som zistila, že mám vzťah k práci s deťmi a  veľmi ma baví dávať im tvorivé podnety a praco-vať s  nimi, napríklad aj s  väčšou skupinou. Úžasné na tom bolo, že deti prišli z vlastného záujmu, tvorivo naladené a s takou chuťou, že som s nimi mohla ro-biť experimentálne veci, o ktorých by som nepredpo-kladala, že sa dajú robiť s deťmi, ktoré som predtým vôbec nepoznala. To je niečo, čo som predtým neve-dela, no teraz si viem predstaviť, že by som sa tomu venovala aj v budúcnosti.“Tri ročníky workshopu pre mladých skladateľov Or-feus Junior priniesli veľa dobrého. Dali širšej verej-nosti do  pozornosti Katedru skladby a  dirigovania HTF a jej poslucháčov. Vznikli nové kontakty a pria-teľstvá medzi deťmi aj dospelými. Každý rok vznikol intenzívny príval tvorivej energie, ktorá sa zdala byť pre daný deň nevyčerpateľná. Poslucháči skladby mali možnosť odovzdať deťom niečo nové a zaujímavé. Vy-skúšali si svoje pedagogické schopnosti, získali šancu zdokonaliť sa v nich a zistiť, či je výučba skladby a im-provizácie niečo, čo by ich v budúcnosti bavilo. A pre mňa ako organizátorku celej akcie to v neposlednom rade znamenalo veľa radosti a  pocitu  naplnenia, že spájať ľudí pri hudobnej tvorbe má stále a znova zmy-sel. Ďakujem všetkým, ktorí túto aktivitu podporili alebo sa na nej zúčastnili a teším sa na stretnutie pri Orfeus Junior 2018.

Foto

© P

eter

Sm

iček

40

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND

text ∫ Kristián Kohút

Verejná prezentácia interpretačných alebo choreografických schopností a zruč-ností pred širokou verejnosťou je pomysleným vrcholom, ktorý je na konci dlhej cesty tvorivo-skúšobného procesu. Príležitosť vystúpiť na  doskách historickej budovy Slovenského národného divadla ponúka študentom katedry tanečnej tvorby projekt Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND. Na  základe rozhodnutia Dramaturgickej rady KTT HTF VŠMU sa 4. mája 2018 v šiestich vybraných choreografiách predviedli študenti KTT z rôznych študijných pro-gramov.

recenzia

Na projekt Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND je možné nazerať z viacerých uhlov pohľadu: ústretové gesto Baletu SND

otvoriť dvere mladým talentom, možnosť katedry tanečnej tvorby prostredníctvom svojich študentov ukázať súčasné smerovanie a do istej miery i aktuál-nu umeleckú úroveň, ale pre mladých interpretov aj šanca predviesť svoje umenie na veľkom profesionál-nom javisku. Zvládnuť a tancom ovládnuť priestor ikonickej scény historickej budovy je pre mnohých výzvou, s ktorou sa stretávajú po prvý raz. To, čo je pre niektorých študentov rutina, je pre iných výni-močná skúsenosť. Atmosféra samotného podujatia všetkých zúčastnených umelcov spojila v  spoločnej túžbe preniesť na publikum emócie a krásu tanečné-ho majstrovstva.Večer otvorilo číslo Tekovské nevesty, ktoré v  rámci predmetu Scénické formy ľudového tanca so  štu-dentkami bakalárskeho a magisterské štúdia naštu-dovala Mgr.  I. Kleiblová, ArtD. Šesť dievčat v  pre-

krásnych krojoch predviedlo choreografiu nedávno zosnulého prof.  Š. Nosáľa. „Pre mňa, ako Lúčni- čiarku, bolo tancovať jeho ranú tvorbu na takomto podujatí veľmi emotívne,“ povedala Mária Hrúzo-vá. „Pri tejto milej tanečnej spomienke na Štefana Nosáľa som cítila nostalgiu. Šlo o moju druhú in-terpretačnú skúsenosť na VTU a veľmi si vážim, že ako ´ľudovkárka´ som mohla tancovať na  doskách SND.“Po  tanečnej spomienke na  veľkú osobnosť sloven-ského ľudového tanca nasledovala neoficiálna roz-lúčka študentky choreografie Reony Sato so štúdiom na VŠMU. Autorka k choreografii s názvom Hayate v bulletine uviedla, že päť rokov štúdia ubehlo ako vietor, ktorý silno fúka. Sólistka Baletu SND pri- stupovala k svojej choreografickej miniatúre zodpo-vedne, no ako sama hovorí, nebolo to ľahké. „Môj prvý pokus o Hayate nebol dramaturgickou radou prijatý kladne. Choreografiu som musela prero-biť. Silu som čerpala od  interpretov, ktorými boli

4101-02/2018

skúsení tanečníci – členovia Baletu SND. Cítila som ich podporu a dôveru. Ich oči pri tvorivom proce-se svietili ako drahokamy.“ Choreografia Hayate bola dynamickým vetrom, ktorý sa v rýchlom tem-pe rozfúkal po  javisku a  telá tanečníkov rozhýbal do prvkovo bohatej choreografie. Bol potlesk zadosť- učinením? „Asi nikdy nebudem spokojná so svoji-mi výkonmi. Celý život je škola, stále sa treba učiť. Ak rozmýšľam nad svojím číslom, uvedomujem si nedostatky. Na  druhej strane som nesmierne hrdá na svojich tanečníkov a vďačná svojim pedagógom, ktorí mi pomohli prejsť dlhým študijným procesom. Uviesť moju choreografiu na  scéne SND pre mňa veľa znamená.“Záver prvej časti programu patril inscenácii Open Call z dielne choreografky Stanislavy Vlčekovej a re-žiséra Jozefa Vlka. Inscenácia vo svojej rôznorodej komplexnosti a  na  pomerne veľkej časovej ploche ponúkla priestor študentom študijného progra-mu Tanečné umenie a  performancia. Pre dvoch interpretov bolo vystúpenie zároveň bakalárskym umeleckým výkonom. „Bola to až éterická mož-nosť prezentácie,“ povedal študent 3. ročníka ba-kalárskeho štúdia Jozef Vaľo. „Historická budova SND má svoje čaro, všade pobehujú tí tanečníci, ktorých poznám len z predstavení SND a zrazu sa mám postaviť na  tie isté dosky, kde tancujú oni.“

Interpretačná konfrontácia však nie je jediným fak-torom ovplyvňujúcich  psychiku a  emócie umelca. „V hľadisku sedel môj otec, ktorý ma videl prvýkrát tancovať takýto druh predstavenia. Pre mňa to bol jedinečný večer. Už nominácia Open Call ma veľmi potešila. Okrem radosti sa ma však zmocnil aj strach a zodpovednosť. Bola to obrovská skúsenosť a mys-lím si, že spoločne s kolegami sme ukázali odhod-lanie, ktoré padlo na  úrodnú pôdu. Javisko SND vyžadovalo úplne inú prácu s hlasom, mimikou či orientáciou v  priestore. Tie neopakovateľné pocity zo zvládnutého predstavenia vo mne rezonovali ešte dlho po ňom.“Ďalší z  účinkujúcich, študent 3. ročníka bakalár- skeho štúdia Matúš Szeghő, vnímal účinkovanie ako výzvu i uznanie: „Uvedenie predstavenia Open Call na doskách SND bolo veľkou výzvou. Je totiž šité na  mieru pre menšie javisko a  ako interpreti sme sa museli popasovať s  veľkým priestorom. So  spo-lužiakmi sme sa snažili nesklamať úžasný realizačný tím, ktorý máme veľmi radi. Súčasný tanec a taneč-né divadlo je pre našu školu stále novinkou a preto som rád, že sme mali možnosť rovnocenne stáť pri ostatných prezentovaných dielach.“Choreografia doc. Jána Blaha Kerí pres kerého otvori-la druhú časť programu. K veselému tanečnému ob-razu o prekáračkách medzi Trenčanmi a Myjavčan-

Foto

© P

eter

Bre

nkus

42

mi pristupovala študentka 1.  ročníka magisterského štúdia Mária Hrúzová zodpovedne: „Choreograf toh-to tanca a  môj pedagóg na  VŠMU v  jednej osobe, pán Blaho, sedel v hľadisku a  sledoval naše výkony, čiže som sa snažila k interpretácii pristupovať čo naj- zodpovednejšie. Bolo zaujímavou skúsenosťou spo-znať jeho pohybový slovník.“ Pre úplnosť treba do-dať, že tanec bol vyňatý z komorného programu Pred muzikou Umeleckého súboru Lúčnica.Dueto DUO (of fear & desire), ktoré vzniklo počas študijného pobytu vo Veľkej Británii v  rámci progra-mu ERASMUS predstavili jeho autori Michal Toman a Rebecca Smudová. Skladbe Afraid Lany Del Rey vtis- li vizuálnu pečať v  podobe vášnivého, dynamického a  elektrizujúceho dueta. Uvedenie i  interpretovanie vlastného diela obaja autori vnímajú ako poctu. „Vystu-povať v SND bola pre nás pocta i výzva. Je to najuzná-vanejšia slovenská umelecká scéna, je to iné ako tancovať na  komornom školskom javisku,“ podotkla Rebecca Smudová. Pre jej partnera Michala Tomana to bolo už po tretíkrát, čo si na Večere tanečného umenia zatan-coval. „Zo všetkých doterajších vystúpení na VTU, som si tohtoročné užil určite najviac, a to hlavne pre-to, že som tancoval veľmi fyzické a živé dueto, ktoré bolo zároveň našou vlastnou tvorbou, čo bola oproti predchádzajúcim rokom pre mňa zmena. Bola to česť prezentovať naše vlastné dielo pri takej príležitosti, pred takým publikom a v takom prostredí. V nepo-

slednom rade som sa veľmi tešil na to, že toto histo-rické, tradičné a klasické miesto umenia priestorovo využijeme naším vlastným spôsobom a trochu inak, než je asi obvyklé.“Posledným dielom bola bakalárska práca študenta choreografie Adriana Ducina, ktorý vytvoril tanečnú jednoaktovku s názvom Osem dní v týždni. V dvadsať-minútovej choreografickej kompozícii sa autor na med-ziľudských vzťahoch pokúsil nenásilne vtipnou formou ukázať rozdielne vnímaniu času. Ako choreograf pris-tupoval k  svojmu novému baletu? „Pre mňa to boli veľké emócie. Určite väčšie, ako keby som býval tanco-val. Pociťoval som zodpovednosť za všetko, čo sa dialo na scéne. Už počas skúšobného procesu som sa chcel pripraviť na všetky predvídateľné možnosti a elimino-vať nežiaduce elementy. Veď divadlo je živé. K dielu som pristupoval komplexne a profesionálne. Samotná skúsenosť bola nesmierne obohacujúca. So záverečným potleskom mi spadol veľký kameň zo srdca. Myslím, že sa to divákom páčilo.“ A  ako mladý choreograf vní-ma uvedenie svojho diela v „národnom“? „Je to skvelá príležitosť uviesť svoje dielo na scéne SND. Je to sen každého choreografa a pre mňa to bola zároveň silná motivácia pokračovať v práci.“Choreografiu interpretovali členovia Baletu SND, medzi ktorými boli i aktuálni študenti KTT. Študent-ka 3. ročníka bakalárskeho štúdia Natália Plánková sa k spolupráci so spolužiakom a kolegom vyjadrila:

recenzia

Foto

© P

eter

Bre

nkus

4301-02/2018

Foto © Peter Brenkus

„S Adrianom ako kolegom sa poznáme už niekoľko rokov, no ako s  choreografom som s  ním pracovala teraz prvýkrát. Je to veľký profesionál a  každá skúš-ka s  ním bola pre mňa obohacujúcou skúsenosťou, za ktorú som vďačná.“

Baletná miniatúra Osem dní v týždni bola posledným kúskom vo farebnej mozaike rôznorodého programu. Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND divá-kom ponúkol rôzne umelecké pohľady a  študentov obohatil o nové interpretačné skúsenosti.

44

Klasický tanec ako nadnárodné nehmotné kultúrne dedičstvo

text ∫ Kristián Kohút, študent doktorandského štúdia KTT

Medzinárodná tanečná rada (Conseil International de la Danse) fungujúca pod UNESCO v  spolupráci s  Gercenovou univerzitou v  Petrohrade a  Nadáciou za záchranu a rozvoj klasického baletu Fiodora Lopuchova zorganizovali v Pe-trohrade tanečný kongres zameraný na  nehmotné kultúrne dedičstvo s  pod-názvom Dialóg medzi epochami hudobného a  tanečného umenia. Vedec-ko-umelecká platforma priniesla počas piatich dní bohatý program prednášok a workshopov, možnosti odborného dialógu v medzinárodnom kontexte i pri-rodzenú konfrontáciu organizačných zručností s kongresom TANEC.SK, ktorý u nás organizuje Centrum výskumu HTF.

re f l ex ia

Komunita tanečných umelcov po  celom svete si v tomto roku rôznymi formami pripomína 200.  výročie narodenia jedného z  najväčších

velikánov klasického baletu Mariusa Petipu. Kým na Slovensku si oba profesionálne baletné súbory pripo-menuli významného choreografa prostredníctvom za-radenia klasických titulov do svojho repertoáru (SND – Esmeralda, ŠD Košice – Labutie jazero), Medziná-

rodná tanečná rada zastrešená UNESCO-m zorgani-zovala v meste, kde Petipa vytvoril najväčšie množstvo svojich nesmrteľných baletov, kongres, ktorý sa venoval problematike zachovania kultúrneho dedičstva pre na-sledujúce generácie. Petrohrad počas piatich dní hostil odborníkov z rôznych kútov sveta zameraných na od-lišné tanečné techniky a vytvoril tak platformu venu-júcu sa tanečnej problematike. Päť kongresových dní

ponúkalo množstvo predná-šok, workshopov, prezentácií a  sprievodných kultúrnych podujatí na  viacerých mie-stach historického mesta. Jednotlivé príspevky obsia-hli široký diapazón tanečnej problematiky: od  psycholo-gických aspektov pri inter-pretácii národných tancov, cez ukážky a  rozbor exo-tických národných tancov (napr. z  Indie), až po  vplyv spoločenských tancov a  ich zapájanie do  klasických ba-letov. Vzhľadom na  výročie Petipu bol hlavný program venovaný práve jeho osob-nosti a dielu.Fo

to sk

en c

ertifi

kátu

o č

lens

tve

v m

edzin

árod

nej t

aneč

nej r

ade

HTF VŠMU má už svoje zastúpenie aj v Medzinárodnej tanečnej rade

4501-02/2018

Spomedzi mnohých rečníkov by som rád spomenul tých, ktorých príspevky vo  mne zanechali najväčší dojem. Jedným z  nich bol príspevok „Životopis ako neoddeliteľná súčasť uchovania nehmotného dedičstva v  hudobnom a  tanečnom umení,“ ktorý predniesla Dr. Ianina Gurova z Petrohradu. Gurova veľmi púta-vým spôsobom vtiahla prítomných do problematiky tanečnej vedy a histórie. Na konkrétnych príkladoch demonštrovala odlišné možnosti pohľadov na  rov-nakú osobu alebo dielo, pričom pre definovanie pravdivého historického obrazu vyzdvihla potrebu objektívne analyzovať všet-ky dostupné zdroje. Taktiež upozornila na fakt, že je na-šou povinnosťou reflektovať súčasnú situáciu v tanečnom umení, pretože pre budúce generácie budú práve naše poznatky slúžiť ako vedecký materiál pre  vyskladanie si pravdivého obrazu o  našej dobe a  aktuálnej umeleckej tvorbe.Dr.  Olga Rozanova vo  svo-jom príspevku „Život a tvor-ba Mariusa Petipu“ upria-mila pozornosť na poslednú etapu Petipovho života, keď vytvoril svoje najslávnejšie balety na hudbu Čajkov-ského a Glazunova. Podotkla, že po revolúcii v roku 1917 boli Petipove balety nežiadúce a z repertoáru divadla pomaly zmizli. Situácia v  porevolučnom Sovietskom zväze bola otrasná, v Mariinskom diva-dle mrzlo (nekúrilo sa), nebola voda a  súbor hral v  zmenšených obsadeniach, lebo mnoho taneč-níkov emigrovalo. Choreograf Fiodor Lopuchov si držal Petipov odkaz v  hlave a  postupne sa začal vracať k  jeho tvorbe, i  keď v  mierne modifikova-nej podobe, pretože niektoré časti sa mu zdali byť príliš archaické. Zachovať tancované časti bolo naj-jednoduchšie, pretože tie si odovzdávali medzi se-bou samotní tanečníci. Samozrejme, vývoj techni-ky a estetiky poznamenal aj celkový javiskový tvar, veď v  konečnom dôsledku „divadelné umenie je živé“! Rozanova taktiež spomenula pokusy Alexeja Ratmanského o  rekonštrukciu niektorých baletov podľa zápiskov uložených v  Harvardskej knižnici. Spomenula, že okrem toho, že podobné pokusy sú v  podstate nepozerateľné, je prinajmenšom odváž-ne tvrdiť, že ide o rekonštrukciu, pretože uloženým zápisom rozumie len ten, kto ich písal. Keďže jeden

z Ratmanského pokusov som videl naživo, neostáva mi nič iné, len s takýmto vyjadrením na sto percent súhlasiť. Na záver svojho pútavého a oduševneného rozprávania poznamenala, že je veľmi dôležité ucho-vať na divadelných javiskách krásnu estetiku Petipu, ale aj Fokina a Balanchina.Posledný príspevok, ktorý by som rád spomenul, pat- ril vnukovi a menovcovi už spomenutého choreografa Fiodora Lopuchova. Príspevok „Dôležitosť štúdia klasic-kého dedičstva pre správny prístup k vzdelávaniu profesio-nálnych choreografov a baletných majstrov“ bol hĺbkovou

analýzou konkrétnych Petipových choreografií z baletu Spiaca krásavica. Lopuchov v závere povedal, že v pros- pech uchovania kultúrneho odkazu je veľmi dôleži-té, aby sa hovorilo o klasickom baletnom dedičstve na fórach, akými bol napríklad aj tento kongres.Nadväzujúc na historicko-teoretické príspevky veno-vané osobnosti Mariusa Petipu a uvedomujúc si vý-znam uchovania jeho odkazu sme sa spolu s vedúcou Centra výskumu HTF Mgr. art. Ivicou Liszkayovou, PhD. svojimi podpismi pripojili k výzve účastníkov kongresu, aby bol klasický tanec zapísaný do zozna-mu UNESCO ako „nadnárodné“ nehmotné kultúr-ne dedičstvo ľudstva.Účasť na  kongrese priniesla aj benefity v  podobe možnosti navštíviť klasické predstavenia Raymonda (Sergejev podľa Petipu) a Sen noci svätojánskej (Ba-lanchine) v  historickej budove Mariinského divadla a  večer Stravinského baletov vo  veľkolepej budove nového Mariinského divadla. Nechýbala ani návšteva predstavenia súboru Eifman Ballet v Alexandrijskom divadle a  Minkusovej Bajadéry v  Michailovskom divadle, kde ako sólistka pôsobí aj Slovenka Andrea Laššáková.

Rečníci medzinárodného tanečného kongresu v Petrohrade

Foto

© C

ID

46

Emmerich Kálmán – Čardášová princezná

text ∫ Petra Čahojová, Vlasta Vahula – 1. ročník bakalárskeho štúdia, KTH – Teória hudby

Divadlo SĽUK už po niekoľký raz hostilo predstavenia Operného štúdia Kated-ry spevu. V dňoch 9. a 10. mája sa uskutočnili dve premiéry operety Čardášová princezná. Účinkovali v nej študenti Katedry spevu HTF VŠMU, Orchester VŠMU a hostia.

recenzia

Opereta v troch dejstvách na libreto Lea Steina a Bélu Jenbacha je najlepším a najznámejším dielom rakúsko-uhorského skladateľa. Ne-

smrteľná opereta vďačí za svoj úspech nielen úchvat-nej hudbe, ale aj vtipnému libretu. Mladé viedenské knieža Edwin sa zamiluje do hviezdy budapeštianske-ho kabaretu. Sylva však odchádza na turné do Parí-ža a Edwin dostane povolávací rozkaz. Aby neprišiel o  svoju lásku, rozhodne sa Sylvu požiadať o  ruku. V tomto momente sa začínajú peripetie a náhle zvra-

ty v ľudských osudoch, ktoré sú pre tvorbu Kálmána typické.

Petra Čahojová, 1. ročník bakalárskeho štúdia, KTH – Teória hudbyPrvá premiéraPo predohre s  ráznym rytmickým nástupom v kaba-retnom duchu sa na scéne lúčila Sylva so svojím bu-dapeštianskym publikom piesňou o  svojom rodnom Sedmohradsku Heia, heia, in den Bergen ist mein

Foto

© T

amar

a Je

nčov

á

4701-02/2018

Heimatland. V  prvom obsa-dení sa s hlavnou rolou sna-žila popasovať Eva Dovcová. Tomuto lyrickému sopránu absentovalo dominantnej-šie a  technicky vyrovnanej-šie predvedenie. V  nižších pasážach bol jej hlas taktiež menej znelý a  orchester ju mnohokrát prehlušil. Na-opak, v  próze bola priro- dzená. Edwin je rozhodnutý, že zabráni Sylve v  odchode. Spolu si zaspievali krásny duet Sylva, ich will nur dich... Dávid Harant ako Sylviin cti-teľ Edwin sa pohyboval suve-rénne, hlasovo je to príjemný farebný barytón. Vo vyšších polohách mal však menšie technické problémy, našťastie part Edwina nie je príliš exponovaný. Táto dvojica bola presvedčivá hereckým prejavom a  na  javisku im to spolu svedčalo. Výber týchto študentov do obsadenia hlavných rolí bol určite dobrým krokom. Duet Alle sind wir Sunder...Die Mädis vom Chantant, počas ktorého sa Boni lúčil so svojimi známymi, najmä s častým hosťom kabaretu, Ferim von

Kerekes, pozoruhodne zaspievali Tomáš Dedič a Adam Nádler. Tomáš Dedič ako Edwinov kamarát Boni zvlá-dol svoju rolu herecky, ale aj spevácky naozaj slušne. Tento tenor pôsobil ako hlasovo, ale aj vekovo vyzretý operetný spevák, ktorý sa s ľahkosťou ujal svojej mla-dokomickej roly. Adam Nádler ako Feri bácsi ovládol

javisko, herecky bol uvoľnený a  suverénny. Spevácky predviedol krásne vyrovnaný, znejúci hlasový fond. Pred prestávkou sme mali možnosť vypočuť si výkon Angeliky Hujdičovej ako Edwinovej matky Anhilty. Jej herecká interpretácia starokomickej úlohy nebola veľ-mi presvedčivá. Tomuto svetlému sopránu vyššie po-lohy zneli vcelku kvalitne, aj keď spodné tóny trochu zanikali.

Prvé dejstvo sa skončilo roz-lúčkovým večierkom, na kto-rom Edwin spísal so Sylvou zmluvu o  ich svadbe. Boni neskôr Sylve ukáže pozvánku na  zásnuby Edwina a  jeho sesternice Anastázie, s ktorou si boli sľúbení už od detstva. Sylva a  Boni odchádzajú do  Paríža. Po  prestávke pre-bieha zásnubný ples Edwina a  Anastázie. Melancholické spomienky na  stratenú lásku Edwina a Sylvy ich opäť spoja a my sme mali možnosť vypo-čuť si krásny dramatický duet Heller Jubel...Weisst du es noch. Edwinova sesternica, kontesa

Anastázia, v podaní Renáty Bicánkovej vyznela presved-čivo. Výstižne stvárnila neviazaný charakter slobodnej grófskej dcéry a hlasovo sa predviedla na slušnej úrovni. Boni vyznával Stasi lásku v duete Mädel guck...Das ist die Liebe. Medzitým vypláva na povrch mnoho rodinných tajomstiev.

Foto

© T

amar

a Je

nčov

á

Foto

© T

amar

a Je

nčov

á

48

Nastal čas aj na odhalenie nelichotivej minulosti Ed-winovej matky Anhilty, ktorá sama bola v  mladosti hviezdou kabaretu – slávnou Čardášovou princeznou. Samozrejme, tak ako v každej operete, nakoniec sa i tu všetko obráti na  dobré a  príbeh má šťastný koniec. Všetci sa dostali do správnych rúk a šťastné páry osla-vovali silu lásky.V druhom dejstve sa na po-hybe deja podieľali aj via-ceré hovorené roly. Jednou z  nich je aj Edwinov otec, ktorého znamenite stvárnil Martin Morháč. Herecky, ale aj v  próze znel prirodzene a  zapôsobil perfektnou vý-slovnosťou. Čašníčka Miška je ďalšou z  hovorených rolí. Tatiana Hajzušová zvlád-la túto rolu herecky bez-chybne. Obom spevákom nechýbal temperament ani talent zabávačov. Tibor Bertók svojou hrou na  hus- liach prijemne obohatil atmosféru v  úlohe cigánske- ho primáša.Prvú premiéru Čardášovej princeznej v Divadle SĽU-Ku hodnotím celkovo pozitívne. Nenáročné, elegantné valčíky a hlavne temperamentné čardáše sú hlavnými piliermi Čardášovej princeznej. Energia, humor a láska – to je to, čo vychádza z Kálmánovej hudby. Túto ener-giu bolo cítiť aj zo študentov, ktorí si svoje vystúpenie užívali, o čom svedčil aj neutíchajúci potlesk.

Vlasta Vahula, 1. ročník bakalárskeho štúdia, KTH – Teória hudbyDruhá premiéra Veronika Bilová v hlavnej úlohe krásnej kabaretnej spe-váčky Sylvy Varescu dominovala hneď počas úvodnej scény druhej premiéry Čardášovej princeznej. Sylva sa v nej lúči so svojím budapeštianskym publikom pie-sňou Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatland. Silným a  zvukovo bohatým hlasom sa predstavila už od začiatku ako vynikajúci soprán, ktorý spĺňa všetky podmienky hlavnej postavy. Duet Sylva, ich will nur dich... spojením hlasov Sylvy a Edwina ako jej ctiteľa, tentoraz v  podaní Jakuba Gubku, umožnil, aby toto predstavenie pokračovalo v  plnom lesku. Za  istotu na scéne, dokonalú choreografiu a farebné hlasy ich pu-blikum odmenilo nadšeným potleskom. Počas druhej premiéry mali diváci možnosť vidieť rolu Edwinovho kamaráta Boniho v podaní Mykolu Erdyka, kým Feri

bácsiho opäť stvárnil už z prvej premiéry známy Adam Nádler. Ten svoju postavu zvládol na  profesionálnej úrovni, čo publikum aj patrične ocenilo a  potvrdilo môj názor najväčším potleskom na konci predstavenia. Mykola tiež poňal svoju úlohu s istotou a charizmatic-kou energiou, ktorú prenášal na publikum, čím vyvážil

isté volumenové nedostatky v nižších registroch, keď ho orchester často prehlušil. Na konci prvého dejstva sa objavila starokomická postava Edwinovej matky v podaní Lindy Mellenovej. Na  rozdiel od Angeliky Hujdičovej, ktorá spievala prvú premiéru, kritériá tejto postavy celkovo splnila. Jej hlas bolo dobre počuť tak vo vysokej, ako aj v  nízkej polohe, tak-tiež po hereckej stránke bola prirodzenejšia. Pokiaľ ide o  celkový vizuálny dojem, veľké uznanie patrí študentkám spevu v úlohe tanečníc, ktoré sa naplno zapájali do  vytvárania správnej atmosféry a  skvelo dopĺňali dej. Úlohu grófskej dcéry Anastázie – Stasi celkom slušne zvládla Nikola Ujházyová. Svojím milým, bezprostredným vystupovaním a hereckými schopnosťami potvrdila svoje miesto v predstavení. Duet Anastázie a  Boniho Mädel guck...das ist die Lieb tímovo lepšie, istejšie a správnejšie znel v poda-ní Renáty Bicánkovej s Tomášom Dedičom z prvej premiéry. V podaní Nikoly Ujházyovej a Mykolu Er-dyka sa vyskytli rytmické problémy.Počas predstavenia sme mali možnosť vidieť aj hovo-rené roly, predvedené herecky talentovanými spevák-mi. Martin Morháč sa počas prvej aj druhej premiéry ukázal ako výnimočný herec. Bolo mu veľmi dobre rozumieť a  taktiež ho bolo dobre počuť. Komickú úlohu čašníčky Mišky zverili Dominike Krčištovej a bol to veľmi dobrý výber. Dominika si veľmi rýchlo získala obrovské sympatie u divákov. Menšia pozor-nosť sa venovala postavám ako Prvá a Druhá grófka

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

recenzia

4901-02/2018

v podaní Tatiany Hajzušovej a Dominiky Majdanovej a Ošetrovateľka v podaní Lucie Vaňačkovej, lebo ne-boli až tak dominantné.Druhú premiéru hodnotím celkovo veľmi dobre. Vládla počas nej pozitívna energia. Obsadenie si zaslúži mimoriadne ocenenie pre spevácky, tanečný, herecký a scénický výkon. Každý účinkujúci úspešne zvládol svoju rolu a  najdôležitejšie je, že sa im po-darilo publikum vtiahnuť do deja a vytvoriť správnu operetnú atmosféru. Kvôli malým, hlavne hudobným nedostatkom si dovolím tvrdiť, že prvá premiéra bola o niečo lepšia, čo však neprekážalo publiku, ktoré od-chádzalo z divadla so širokým úsmevom.Orchester, zostavený zo študentov Katedry strunových a dychových nástrojov HTF, pedagógov HTF a hostí, počas oboch premiér dirigoval Mgr. art. Dušan Štefá-nek. Na hudobnom naštudovaní sa podieľali Mgr. art.

Ladislav Kaprinay a Mgr. art. Oksana Zvineková. Čar-dášovú princeznú režijne pripravil PhDr. Tomáš Surý, ArtD., postaral sa aj o scénu a kostýmy spolu so štu-dentkou Divadelnej scénografie Annou Revickou. Pes- tré kostýmy boli príjemným obohatením a kontrastom k jednoduchej scéne.Spievané čísla zazneli v nemčine, próza v slovenčine. Na  slovenskom texte pracovali PhDr.  Tomáš Surý, ArtD. a Mgr. Marcel Hanáček. Choreografiu a pohy-bovú stránku predstavenia pripravila doc. Mgr. art. Elena Zahoráková. Zbormajstrom bol Mgr.  art. Ladislav Kaprinay. Asistentmi naštudovania boli Mgr.  art. Klaudia Račić-Derner, ArtD. a  Mgr.  art. Lenka Barilíková.

Podujatie bolo podporené z verejných zdrojov grantu Ars Bratislavensis.

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

Foto

© P

etra

Rus

náko

vá

50

Veľký malý festival. AsynChrónietext ∫ Zuzana Buchová Holičková

Pevnou súčasťou umeleckej sezóny vo Dvorane sa popri študentskom festivale Orfeus stala aj prehliadka mladých skladateľov AsynChrónie, ktorý organizuje katedra skladby a dirigovania. O jeho význame a zahraničných hosťoch, ale aj o grafických partitúrach a dôležitosti uvádzania hudby najmladšej skladateľskej generácie sme sa ešte pred začiatkom festivalu rozprávali s jeho hlavným organi-zátorom, skladateľom Petrom Javorkom.

rozhovor

Počas akademického roka sa na HTF VŠMU kona-jú dva študentské festivaly súčasnej hudby – Orfe-us a AsynChrónie. Čím sa odlišujú AsynChrónie od Orfea? Čo sú vlastne AsynChrónie?AsynChrónie sú prehliadka mladých skladateľov, ktorá má za úlohu mapovať mladú kompozičnú scé-nu na celom Slovensku. Ambíciou AsynChrónií je predstaviť tvorbu študentov hudobných akadémií a konzervatórií, ale aj ich absolventov, ktorí ešte ne-dosiahli vekový limit 36 rokov a takpovediac „visia v  medzipriestore“ – už neprezentujú svoju tvorbu na  festivale Orfeus, ale zatiaľ ani na  Melos Éthos. Ide o  celoslovenský festival s  presahmi dokonca do  zahraničia. Zahraničným hosťom tohtoročného štvrtého ročníka je Cezary Duchnowski z  poľskej Wroclawi, skladateľ, klavirista a  performer, ktorý bude mať samostatný koncert. Jeho účasť uzatvorí

rad prizvaných skladateľov a  interpretov z celej V4 – prvý rok vystúpil Brno Contemporary Orchest-ra, druhý rok to bol komorný orchester zo Slo-venska, ktorý dirigoval Marián Lejava, tretí rok tu bol Qaartsiluni ansámbel z Maďarska s dirigentom Lajosom Rozmánom. Okrem toho sme mali počas prvého ročníka aj hosťa z Kanady, Trevora Grahla, a hrali sa skladby od súčasného francúzskeho sklada-teľa Guillauma Connessona, českých autorov Piňosa a Zemeka-Nováka a trojicu maďarských skladateľov Dargaya, Matká a  Tornalyiho. AsynChrónie sú oproti Orfeovi kozmopolitnejšie. A hrá sa na nich len nová hudba.Na čo sa tento rok najviac tešíš? Čo je najväčším lákadlom tohto ročníka?Keďže sme si nechceli „vystrieľať tromfy“ hneď prvý večer, tak každý koncert má svoje špecifikum.

Na  prvom z  nich zaznie, okrem diel siedmich mla-dých skladateľov, aj skladba na  objednávku pre Asyn- Chrónie od  etablovanej slo-venskej skladateľky Jany Kmiťovej, ktorá žije vo Vied-ni a už dosiahla aj medziná-rodné úspechy na poli novej hudby. Vytvorila skladbu pre náš Ansámbel Asynchrónie, ktorý funguje pri festivale. Bude to komorná skladba Se-arching (You) a uvedieme ju vo svetovej premiére 17. mája 2018.Druhý koncert bude opro-ti minulým trom ročníkom Fo

to ©

Sim

ona

Babj

akov

á

Tohtoročný zahraničný hosť Cezary Duchnowski z Poľska.

5101-02/2018

výnimočný, lebo okrem festivalového Ansámblu Asynchrónie sa vytvorila aj jeho „odnož“ s  menej konvenčným zložením Asynavantgard Ensemble. Asnámbel Asynchrónie je zložený z  konvenčných akustických nástrojov – z bicích, z dychových a slá-čikových nástrojov. Asynavantgard Ensemble si žije svojím vlastným, nespútaným životom – okrem konvenčných nástrojov má v  zložení aj objekty či elementy ako je neprofesionálny spev, performance a  presahuje aj do  sveta otvorených, grafických par-titúr. Všetky partitúry na prvom koncerte 17. mája, akokoľvek je ich jazyk progresívny, sú konvenčne zapísané, uzatvorené. Druhý koncert bude zložený z otvorených partitúr, grafických partitúr, bude tam silno prítomný element improvizácie, otvorenosti. Na tento druhý koncert je objednaná skladba Double Canon od Juraja Vajóa, ktorý je z približne tej istej generácie ako Jana Kmiťová. Jeho hudobný jazyk je neopakovateľný a  ťažko by som v  slovenskej hudbe hľadal nejakú analógiu, čo sa týka spôsobu kompo-novania a zvukovosti. Okrem tej samotnej zvukovosti sú v jeho skladbách prítomné aj ďalšie mimohudobné myšlienkové línie. Napríklad veľmi silno prepája fi-lozofické, náboženské motívy, presahuje aj do grafic-kých partitúr, používa netradičnú notáciu.Druhý koncert je aj celkom dobrým premostením, lebo záverečný koncert bude patriť Cezarymu Duch-nowskemu, ktorý je jedným z  najväčších poľských „advokátov“ improvizácie a  otvorených partitúr.

Nerobí to len na nejakej „polokuchynskej“ domácej báze, ale napísal na túto tému aj niekoľko odborných článkov, má za sebou niekoľkoročnú prax, prednáša novú hudbu a improvizáciu na Akademii Muzycznej vo Wroclawi, kde vyštudoval kompozíciu. Má za se-bou bohatú koncertnú činnosť v komornom duu so speváčkou Agatou Zubel, ktorá je vo svete novej hud-by tiež pojem. Hrá s ňou napríklad recitály pre ľud-ský hlas a elektroniku. Okrem toho má improvizačné zoskupenia a robí aj sólové projekty, využíva na nich elektroniku, ale aj klavír, rôzne objekty, amplifikáciu a preparáciu klavíra a, samozrejme, veľká časť z toho je improvizácia, ale veľmi premyslená a veľmi erudo-vaná, remeselne podkutá. Počas jeho vystúpenia bude zvuk klavíra modulovaný a  reprodukovaný publiku cez štvorkanálový, tzv. kvadrofónny systém. Projekt nesie názov Relatively Isolated System for total pia-no and virtual machines. Improvizácia sa dá rovnako šperkovať ako ktorékoľvek remeslo. Na tohto majstra improvizácie sa veľmi tešíme.Na základe čoho stavia improvizácie?Na základe grafických partitúr, konceptov...Má vytvorený vlastný systém?Má vytvorený koncept s  určitým systémom. Uvidí-me, keď príde.Keď sa spomenú grafické partitúry, mnohí prevrá-tia oči. Ako treba k týmto partitúram pristupovať, interpretovať ich?Pristupovať k nim treba otvorene, lebo sú to otvore-

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

Ansámbel Asynchrónie pod vedením Petra Javorku (prvý zľava).

52

né partitúry. Nie sú tradične notované, sú noto-vané v iných symboloch a znakoch. Buď je súčasťou partitúry legenda, ako ju treba čítať alebo v prípade improvizovaných orchestrov a  ansámblov, čiže uza-tvorenej skupiny ľudí, ktorá vnútri komunikuje si hudobníci medzi sebou, prípadne aj so skladateľom, objasnia, ako k nej budú pristupovať.V Asynavantgard Ensemble hrajú aj niektorí sklada-telia, sami tak môžu vyložiť ideu konkrétnej skladby a potom sa to začne spoločne „brúsiť“. Často je veľmi dôležité, aby sa prvých pár skúšok len improvizovalo, len sa počúva, kto ako hrá, ako hrať „do niekoho“, ako kreovať spoločný zvukový obraz. Ide tu aj o filo-zofiu všeobecného intelektu, kolektívneho intelektu a vedomia, veria v to, že kolektívum, nie jednotlivec, kreuje celkový zvukový obraz. To je idea takýchto or-chestrov.Ale keď sa toľko spolu skúša a spoločne sa hľadá, nestáva sa takáto otvorená partitúra zatvorenou? Neuzatvára sa tým interpretácia? Keď sa hľadá spo-ločný zvukový a „súzvukový“ ideál..?Je pravda, že v konečnom výsledku nie je žiadna im-provizácia náhodná. Ťažko povedať do akej miery je možné výsledok uzavrieť, ale minimálne sa okliešti a  determinuje, čo sa bude na  koncerte diať. Môže vzniknúť aj konkrétna forma, ktorá bude mať nejaký priebeh, niekoľko vrcholov, kontrasty, radikálne rezy zvuku.Ale tým pádom sa z toho stáva uzavreté dielo, nie?Každá ďalšia interpretácia môže znieť inak, v tom je tá

partitúra otvorená.To môže aj každá interpretácia, povedzme, Mozar- tovho Requiem.Nejde o  rovnaký druh otvoreného poľa možností. Napríklad v  partitúre spomenutého Mozartovho Requiem sú fixované tóny, rytmická štruktúra a viac- -menej aj inštrumentácia. Hudobný text je totálne definovaný. Pri otvorených partitúrach nie je hudob-ný text ani zďaleka tak fixne definovaný, a tak môže mať každé predvedenie tento text iný. Isteže, keď ho-vorím o tom, že improvizácie sú pripravené, hovorím o pripravenosti v zmysle akejsi dohody – teraz hráme divoké atonálne štruktúry 30 sekúnd, teraz statické štruktúry dve minúty. Ale to sú často jediné pokyny. To, aký materiál z  toho vyjde, aké budú konkrétne tóny, zvuky, rytmické štruktúry, to sa uvidí až na kon-certe. Viac by o živote Asynavantgard vedela rozprá-vať Lenka Novosedlíková, ktorá to má na starosti. Ale je to iba jedna zo stránok festivalu. Ansámbel Asyn-chrónie hrá zas uzavreté partitúry. Je to úplne iný svet. Asynchrónie majú ambíciu predstaviť modernú, súčasnú hudbu v  širšom kontexte. Moderná hudba má veľa podôb – otvorené a grafické partitúry, ale aj konvenčne zapísané, precízne notované partitúry. Aj toto je jeden z aspektov festivalu. Rafinovaná zvuko-vosť ansámblovej literatúry konca 20. a začiatku 21. storočia – precízne notovaných partitúr – hovorím o  Jane Kmiťovej. Ale hráme aj skladby študentov, ktorí sa len učia notovať, učia sa inštrumentovať, komponovať. Brúsia sa. Aj keď taký človek musí mať

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

Qaartsiluni ansámbel z Maďarska s dirigentom Lajosom Rozmánom.

rozhovor

5301-02/2018

okrem tohto remeselného zázemia aj niečo navyše...Myslím, že sa dá pokojne hovoriť o talente.Áno, talent. Aj vďaka tomuto festivalu sa môžu profi-lovať. Možno poviem veľmi sebavedomú myšlienku, ale myslím, že opodstatnenú. Festival AsynChrónie je síce miniatúrny v  porovnaní s  európskymi festi-valmi súčasnej hudby, ale myslím si, že je v Bratisla-ve jedným z  najdôležitejších, lebo pomáha profilo-vať mladých skladateľov. A  v  koho iného rukách je budúcnosť slovenskej hudby, ak nie v  rukách tých najtalentovanejších? Ak oni nebudú mať priestor pro-filovať sa, budúcnosť slovenskej hudby bude všelijaká.Ako by sa podľa teba mali profilovať?Počúvať svoju hudbu v živom zvuku. Čo je dosť ťaž-ké, ale je to veľmi dôležité pre vývoj skladateľa. Ako sa to dá dosiahnuť? Ako sa dajú zlákať štu-denti nástrojov a spevu na  interpretáciu súčasnej hudby?Práve to je výhoda, že máme stabilný Ansámbel Asyn-chrónie. Už vieme, koho máme osloviť a oni vedia, do čoho idú. Akosi sme sa našli.Cielene oslovujete študentov?Študenti sú možno len traja z nich, ostatní sú ab-solventi našej školy, s ktorými sme začínali, keď ešte študovali. Ansámbel pokračuje, ale nie je až taký va-riabilný, ako by sa zdalo. Má celkom stabilné jadro ľudí, ktorých oslovujeme na konkrétne koncerty. Aj z  radov spevákov sme našli niekoľko takých, ktorí majú radi túto hudbu. Tí, ktorí to chcú robiť, tí to budú robiť. Podstatný je teda asi osobný kontakt?Aj osobný kontakt, áno. Včera som mal telefonát

s  violistkou z  nášho ansámblu a  počas neho zazne-la myšlienka, že aká by vznikla pre nás čierna diera, keby sa zo sezóny vytratili AsynChrónie. Že by sezóna nesmerovala k festivalu, prešiel by máj, jún a nič by sa nehralo. A zrazu by si človek uvedomil, že tu niečo chýba – a to mi povedali samotní hráči ansámblu.Ešte úplne na  záver – ako vlastne vznikol názov festivalu?Názov AsynChrónie vznikol pri prezeraní súpisu skladieb Jozefa Sixtu, veľkého slovenského skladateľa. Vo svojom opusáriu má skladbu Asynchrónia (1968). My sme použili tento názov jednak ako hommage á Sixta, ktorého dokonalé kompozičné umenie predsta-vuje silnú inšpiráciu aj pre najmladšiu generáciu skla-dateľov, jednak slovo asynchrónie otvára významovú rovinu v súvislosti s osobným plynutím času každého jedného umelca a vôbec človeka. Túto rôznorodosť sa festival snaží ukazovať v najširšej možnej miere, dra-maturgia festivalu je teda mozaikou vzájomne asyn-chronických umelcov.

Projekt bol podporený z grantu Nadácie Tatra bankyViac umenia.

Viac o festivale nájdete na stránke https://www.facebook.com/asynchronie/

54

AsynChrónie 2018text ∫ Ľubica Fordinálová, 1. ročník magisterského štúdia, KTH – Teória hudby

Filip Ščigulinský, 2. ročník bakalárskeho štúdia, KTH – Teória hudby

Už po štvrtý raz bol koniec letného semestra na HTF VŠMU venovaný súčasnej slovenskej hudbe. Festival AsynChrónie má ambíciu vytvárať priestor pre mla-dých slovenských skladateľov, ktorí sú na začiatku svojej umeleckej kariéry a tiež predstaviť súčasné trendy v skladbe prostredníctvom účinkovania etablovaných zahraničných umelcov. Inak to nebolo ani tento rok – počas troch koncertov boli uvedené diela šestnástich mladých slovenských skladateľov a predstavil sa aj zahraničný hosť – skladateľ, klavirista a performer Cezary Duchnowski z Poľska.

recenzia

1 koncert / Ansámbel AsynchrónieNa  otváracom koncerte AsynChrónií 17. mája 2018 v koncertnej sále Dvorana sa o privítanie

divákov postarali skladatelia Lenka Novosedlíková a Peter Javorka, ktorí sú súčasne organizátormi tohto podujatia. Peter Javorka sa predstavil aj ako dirigent Ansámblu Asynchrónie, ktorý nás sprevádzal večerom. Ako prvé zaznelo dielo Martina Langa s  názvom Moments musicaux. Skladba pre sólový klavír pri- niesla divákom niekoľko krátkych pohľadov na hud-bu očami skladateľa. Na  malom priestore chcel vy-jadriť podstatu nespútanosti, mystiky či religióznosti hudby, čo sa mu podľa nás aj podarilo. Na duchovnú

myšlienku nadviazal kompozíciou aj Michal Stahl, ktorého skladba XII pre dvanásť nástrojov je písa-ná na motívy textu Žalmu 12. Transformáciu textu do  hudby sprostredkoval použitím hudobno-réto-rických figúr a  afektovej teórie. Zaujímavou časťou bol novo komponovaný „gregoriánsky chorál“, ktorý zaznel v sólovom violončele. Takisto žalmom sa inšpi-roval aj Patrik Kako v skladbe .canticum graduum pre husle a  komorný súbor. Skladateľ použil množstvo rôznych prístupov generovania hudobného materiálu a skladba sa postupom času zahusťovala mikrointer-valovými vzťahmi. Nasledujúca skladba, Miniatúry pre hoboj, pozostávala z piatich častí. Autorka Kristína

Rusňáková v skladbe pracuje s  množstvom krátkych me-lodicko-rytmických motí-vov s  dojmom otvorenosti, ktorých cieľom bolo zaujať pozornosť poslucháča. Ako melodický materiál jej po-slúžili dva odlišné tetrachor-dy. Ľuboš Kubizna sa pred-stavil s dielom Emócie, ktoré bolo inšpirované človekom, pre ktorého sú emócie cu- dzie. Autor v  ňom jasne a  zrozumiteľne vykreslil tri rôzne emocionálne zafarbené plochy: negatívnu – neutrál-nu – pozitívnu. Ako ďalšie Fo

to ©

Sim

ona

Babj

akov

á

Festivalový Ansámbel Asynchrónie pod vedením Petra Javorku...

5501-02/2018

zaznelo dielo Timey Maščá-kovej Kvapkanie, o  ktorom sama napísala: „Je to krehká komorná skladba o  šiestich tónoch, ktorá vyvoláva otáz-ky, no nepotrebuje komen-tár“. Keďže autorkine slová rešpektujeme, ponecháme priestor vašej fantázii a  vy-volaným otázkam z  názvu a  šiestich tónov. Kompozí-cia Iluminácie III. od  Petra Duchnického vznikla špe- ciálne pre festival AsynChró-nie. Autor v nej použil 36 tó-nov a takmer všetky nástroje, ktoré boli k dispozícii. Dielo aj komorný orchester boli rozdelené do troch častí. Ich názvy E-A-d sú zároveň počiatočné tóny radov a súčas-ne sú v  kvartovej príbuznosti. Ako posledná zaznela skladba Searching (you) pre 10 nástrojov, ktorá bola na-písaná na objednávku festivalu pre ansámbel dirigenta a skladateľa Petra Javorku a je mu aj venovaná. Priebeh skladby charakterizujú rýchle pasáže, široké spektrum zvukov a  nádherná zvukomaľba. Predstava rýchlych pasáží bola impulzom k výrazu horúčkovitého hľada-nia. Zaujímavé kombinácie nástrojov, ako aj neustála fluktuácia napätia, bola neklamným znakom majstrov-stva skladateľky Jany Kmiťovej, ktorej dielo ukončilo prvý večer festivalu.

2 koncert / Asynavantgard EnsembleV poradí druhý koncert v rámci tohtoročných AsynChrónií zaznel v  podaní Asynavantgard

Ensemble pod umeleckým vedením Lenky Novosed-líkovej. Program bol opäť vyskladaný z  ôsmich diel súčasnej hudby z tvorby študentov skladby či aktív-nych umelcov, ktorí svojimi originálnymi predvede-niami a nápadmi rozozneli a naplno využili priestory Dvorany. Kompozícia Veroniky Škutovej elektroakustik nás previedla svetom skratiek pomocou „navigácie“, ktorá neustále oznamovala nové pokyny prostredníc-tvom megafónov. Celá skladba sa riadi grafickou par-titúrou a hudobný proces sa vyvíja na základe určenej

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

...tvoria skôr konvenčné nástroje

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

Asynavantgard Ensemble Lenky Novosedlíkovej (uprostred) zapája aj netradičné nástroje,...

56

trasy, po  ktorej sa pomyselne pohybuje, až kým sa (ne)dostaneme do  cieľa. Po  tomto vytrvalom pohy-be priestorom nás Štúdie I. II. III. od Anny Palúcho-vej Didiovej prinútili upriamiť pozornosť na  jediný

bod – klavír, na ktorom sa štvorručnou hrou v troch častiach zvádza boj medzi melodickým motívom a  nástojčivým klastrom. V  tretej časti oba prvky dospievajú k  syntéze a obaja hráči v unisone proces zmierlivo zakončujú. Peter Javorka sa svojou skladbou S.A.T.O.R. pravdepodobne snažil o celkom podobnú ideu: „...o syntézu dvoch divergentných svetov“. Ľud-

ská reč a tá hudobná, živá bytosť a hudobný nástroj, priečna flauta a  hovorené slovo. Slovo, alebo skrat-ka, „sator“ hravo menilo svoj tvar zmenou poradia jednotlivých písmen a flauta zas motivickou prácou

obmieňala svoje hudobné tvary. Nasledujúca skladba Double Canon pozostávajú-ca z Kánonu narodenia Pána a  Kánonu privítania anjelov Soboty od Juraja Vajó už svo-jím názvom predznamená-vala akýsi meditatívny vstup. Tajomnú atmosféru dotvá-rali aj performeri zvláštnymi zvukovými efektmi, naprí-klad hádzaním hracej kocky na bubon či udieraním lyži-ce o  tanier. Ansámbel, zlo-žený z dychových nástrojov, klávesových nástrojov a me-lodických bicích nástrojov, doplnený spevom, vytváral

kompaktnú zvukovú súhru posúvaním si motívov medzi jednotlivé nástroje. Na  tajomnú atmosféru nadviazal aj Stanislav Pristáš so skladbou Empyream. Dielo písané pre sólový klavír bolo skomponované ako inšpirácia Danteho Božskou komédiou. Dante opisuje vo  svojom diele deväť nebeských sfér a pre-to aj skladba bola rozdelená na  tému a  deväť vari-

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

...neprofesionálny spev, performance...

Foto

© S

imon

a Bab

jako

vá

...a pracuje s grafickými a otvorenými partitúrami.

recenzia

5701-02/2018

ácií. Na  zasnenú atmosféru sme okamžite zabudli pri razantnom úvode skladby OS od  Lenky Novosedlíko-vej. Kompozícia predstavuje zvukovú os, okolo ktorej sa šíri jeden zvuk či zvukové stopy. Priestorovým roz- miestnením interpretov nám tak okrem pomyselnej osi vznikal aj nevšedný akus-tický zážitok. V  nasleduj-úcej skladbe Maze Runner sa jej autor Matej Sloboda inšpiroval ľudskou túžbou hrať sa. Dielo symbolizuje skupinu dobrodruhov ba- žiacich po poklade na konci bludiska. O  tom, že táto hra ponúka pestrú paletu zážitkov svedčí aj nástrojové obsadenie, v ktorom za-znela trúbka, cimbal, rôzne bicie nástroje, elektronic-ké zvuky, ale aj hovorené slovo. Poslednou, a azda aj najoriginálnejšou skladbou večera bola L-Ego-L-and od  Martiny Kachlovej. Kombinácia slov, ako naprí-klad podiel, výmera, metre štvorcové, so zvukom ba-lónov a  množstvom improvizácie výrazne obohatila predstavivosť nejedného poslucháča a ukončila pestrý program druhého festivalového večera.

3 koncert / Cezary Duchnowski (PL)Záverečný sobotňajší koncert prebehol, žiaľ, už v oveľa komornejšej atmosfére. V duchu tradície

AsynChrónií patril aj tento rok zahraničnému hosťo-vi. Poľský skladateľ, klavirista, lektor a performer Ce-zary Duchnowski zameriava posledné roky svojej tvor-

by na improvizovanú elektronickú hudbu – „human elektronics“, v  ktorej počítačový systém spracúva zvuk akustických nástrojov. Skladba Relatively Isola-ted System je jednou z kompozícií tohto druhu. Na-plno využíva potenciál klavíra, pričom autor zapája aj hru na  jeho strunách. Hra je zosnímaná počítačom cez prístroj umiestnený na  ruke interpreta. Tradič-ný zvuk klavíra sa vzďaľuje, objavuje nové možnosti v sférach elektroniky. Vďaka reproduktoru umiestne-nému v strede siene bol zvuk celistvý a nezanikal ani v posledných radoch. Ponurá, miestami až hororová atmosféra bola docielená aj občasnými „výkrikmi“ z počítačového zariadenia. Skladateľ bol napriek ma-lému počtu návštevníkov koncertu poctený nadše-ným potleskom. U študentov skladby a organizátorov AsynChrónií vzbudil veľkú zvedavosť a podnietil ich tak k následnej diskusii.

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

Relatively Isolated System for total piano and virtual machines evidentne zaujal

Foto

© S

imon

a Ba

bjak

ová

Poľský skladateľ, klavirista a performer Cezary Duchnowski

58

Experiment pod názvom Tanzplattform 2018

text ∫ Ivica Liszkayová

Po dvoch rokoch som opäť mala príležitosť zúčastniť sa na významnej nemeckej tanečnej udalosti – Tanzplattform 2018, tentoraz v Essene, nakoľko udalosť rotuje po  rôznych mestách. Samotní organizátori v  roku 2018 definovali Tanz- plattform ako skúšobný priestor pre umelecké tendencie a vývoj v oblasti medzi-národnej choreografie, tanca a performancie.

re f l ex ia

Prienik spolupráce zahraničných tvorcov pôso-biacich na území Nemecka, ako aj v iných kra-jinách, ale podporených z  nemeckých fondo-

vých štruktúr, sú mimoriadne široko rozvinuté. Preto sa nemeckým usporiadateľom podarilo v roku 2018 predstaviť rozmanité produkcie s aktuálnymi témami tak sociálneho, ako aj  etnického charakteru. Všetky boli hodné zamyslenia sa nielen pre divadelníkov, ale aj pre bežného diváka. Dovolím si zdôrazniť, že produkcia nemeckej platformy vždy rieši závažné spoločenské témy. Preto aj v  tejto edícii predstavili vynikajúce súčasné multikultúrne produkcie, ktoré boli vytvorené za posledné dva roky. Essenská udalosť zastrešila široký výber mimoriadne kontroverzných a provokatívnych tém, ktoré dostali príležitosť pred-viesť sa v priestoroch PACT Zollvereinu a na blízkych divadelných scénach v  Essene. Obrovský komplex PACT Zollvereinu, v ktorom sa udalosť realizovala, je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je to celoročne využívaný objekt starej bane, ktorý v roku 2002 premenili na centrum súčasného umenia a ta-nečnej scény v  najväčšom nemeckom kraji Severné Porýnie-Vestfálsko. Objekt sa môže pochváliť uni-kátnou celoštátnou pracovnou štruktúrou, ktorá konsoliduje tri kľúčové oblasti činnosti zamerané na  regionálnu, národnú a  medzinárodnú kultúrnu spoluprácu. Tým prispievajú k  významnému posta-veniu samotného tanca v tejto oblasti a v roku 2018 prispeli ako hostitelia atraktívnymi priestormi pre Tanzplattform 2018.

Foto © Sven Hagolani: Claire Cunningham / Jess Curtis: The Way You Look (at me) Tonight

5901-02/2018

Claire Cunningham / Jess Curtis: The Way You Look (at me) TonightPrvou pozoruhodnou produkciou prehliadky bola tvorba Claire Cunningham a Jessa Curtisa The Way You Look (at me) Tonight. Okrem témy – ako sa na mňa pozeráš/ako dovolíme na  seba nazerať iným, dielo upútalo pohybovým predvedením handicapovanej interpretky a jej zdravého partnera. Tanečnica s han-dicapom tancovala s  dvoma francúzskymi barlami v  otvorenom scénickom priestore, kde diváci sede-li na podlahe, čím jej vytvorili terén plný prekážok na zvládanie presunov a pohybov po priestore. Popri pohybovej štúdii s barlami a hovorenom slove o súvis-lostiach jej osudu, o zdolávaní životných prekážok, sa tanečníci prezentovali priam akrobatickými výkon-mi, najmä vynaliezavosťou využívania bariel taneč-nice. Hodinová produkcia vťahovala divákov do deja postupne a  vynaliezavosť využívania pohybovej po-môcky prekvapovala v priebehu celého predstavenia, nakoľko bola použitá zakaždým iným, neopakujúcim sa spôsobom (nikdy by mi to nenapadlo). Integrá-cia handicapovaných interpretov je silnou a zároveň častou témou nemeckého tanca.Grupo de Rua / Bruno Beltrão: InoahNasledujúca produkcia bola symbolicky situovaná do brazílskeho mesta Inoah, nachádzajúceho sa neďale-ko metropoly Rio de Janeiro, kde pôsobí brazílsky cho-reograf Bruno Beltrão a jeho spoločnosť Grupo de Rua. Pre túto inscenáciu si stanovili za cieľ skúmať hraničný

živelný „mestský život“ v danom meste a život černoš- skej komunity. Desiati muskulatúrni tanečníci vytvára-li pohybové situácie na rozhraní agresivity a bujarosti, nepriateľstva a spoločného zdieľania. Navzájom sa pri-bližovali k sebe, preskakovali cez seba, zrážali sa alebo, naopak, sa navzájom spájali, harmonizovali a podpo-rovali. Využívali kontrastné, mimoriadne dynamické pohyby, rýchle kopy, skoky a  extrémne partnerské kontakty za  zvukového sprievodu „kovového“ cha-rakteru. Bruno Beltrão choreografiou vytváral obrazy a  atmosféru plné pulzujúcej energie a  živého vzruše-nia. Svojím osobitým spôsobom spochybnil zavedené štruktúry pohybu a pospájal ich s prvkami súčasného tanca do vlastného, veľmi fyzického štýlu.Sasha Waltz: KreaturV treťom diele Kreatur, ktoré som mala možnosť vi-dieť, berlínska choreografka a experimentátorka Sasha Waltz skúmala spoločne so 14 tanečníkmi fenomén ľudskej existencie na pozadí zvrátenej alebo stratenej spoločnosti. Ako v  bulletine uviedli, zameriavala sa na  témy sily a  impotencie, dominancie a  slabosti, slobody a kontroly, komunity a  izolácie. Pozoruhod-né boli kostýmy Iris van Herpena, ktoré boli akoby z  bielej priehľadnej peny, pod ktorou boli interpreti nahí. Materiál kostýmov vytváral na jednej strane soš-nú ilúziu rôznych figurín z podivného svetského pro-stredia, na druhej strane „nebeskú atmosféru“ strate-ných bytosti z iného sveta. Choreografka Sasha Waltz je provokatérka, ktorá vo  svojich dielach nastavuje zrkadlo dobe, ktorá sa odohráva v jej blízkosti. Svoji-

Grupo de Rua / Bruno Beltrão: Inoah

Foto

© K

ersti

n Be

hren

dt

60

mi dielami kladie filozofické otázky a  odpovede necháva pre divákov otvorené, ako to bolo aj v spomínanej pro-dukcii.Richard Siegal / Ballet of Difference: BoDĎalším dielom, v  ktorom bolo hlavným úmyslom ponúknuť ponor do  mieša-nia viacerých etnických kultúr, bolo dielo Richarda Siegala, ktorý v  roku 2016 založil v  Mníchove Ballet Company of Difference. Vo  svojej skupine spojil ta-nečníkov a  umelcov na  zá-klade ich rôznorodosti a rozmanitosti. V arénovitom tvare scény tanečníci rotovali za sprievodu hudobní-ka s libanonskými koreňmi, ktorý miešal rozmanitú estetiku experimentálnych zvukov s  arabskými hu-dobnými tradíciami. Scénicky impozantný vnem po-skytli kostýmy newyorskej módnej návrhárky Beccy McCharenovej, ktorá k nápaditému pohybu choreo-grafa pridala rozmer „nafukovacích“ kostýmov. Tie vytvárali akoby stále nové fyzikálne vlastnosti podria-ďujúce pohyb interpretov. Richard Siegal využil fyzic-ké prejavy rôznych etnických tradícií so snahou es-

tetickej socializácie, tak typickej pre súčasnú kultúru Nemecka.CocoonDance Company: MOMENTUMV piatej produkcii MOMENTUM sa traja tanečníci predviedli ako bytosti riadené pulzujúcimi beatmi. Využívali princíp striedania komplikovaných rytmov a  rýchlosťou pohybu, ktoré doaranžovali svetelnými efektmi. V  nich využívali zvýraznenie pohybového momentu. Silne kontrolovaným tanečným prejavom šírili okolo seba až hypnotickú, fanatizujúcu ener-giu. Ponúkali obrovskú dávku kinestetického zážitku

Foto © Ray Demski: Richard Siegal / Ballet of Difference: BoD

re f l ex ia

Foto

© S

ebas

tian

Bole

sch

Sasha Waltz: Kreatur

6101-02/2018

v malom spoločnom priestore a divákov uhrančivý-mi pohľadmi nabádali k  akciám. Bolo zreteľné, že ich produkcia je ovplyvnená parkourovým športom, ktorý využíva každú prekážku daného priestoru ako zdroj nových možností pohybu, náhody a okamžitej zmeny, risku a úspechu. Aj keď som nemala príleži-tosť vypozorovať nastolenú tému, prejav dravého po-hybu mal dych vyrážajúcu dynamiku.Eisa Jocson: PrincessV  jednej z  posledných tanečných produkcií Prin-cess predstavili organizátori dve tanečnice ázijského pôvodu. Dielo bolo inšpirované „americkou“ Sne-hulienkou z filmu a zábavných parkov Disneyland. Symbolický príbeh šťastných dievčin, oblečených v  lacných kostýmoch Snehulienok, bol prenesený do Disneylandu v Hongkongu, ktorý je v súčasnosti významným zamestnávateľom pre filipínske taneč-nice. Úlohou spomínaných Snehulienok bolo očariť

divákov, graciózne mávať a šťastne sa usmievať. Dis-tingvované jemné a vznešené cyklické pohyby, gestá rozprávkových bytostí a  slová o šťastí striedali mo-menty priznaného zúfalstva. Inscenácia odkrývala tienisté stránky, chvíľky extrémnej únavy a absolút-neho vyčerpania interpretiek, novodobých otrokýň. Choreograf Eisa Jocson zaostril svoj choreografický hľadáčik na zdanlivo univerzálny fyzický výkon pre komerčné šťastie a jeho skutočný dôsledok. Pohrával sa s  ilúziou a  realitou, s hľadaním vlastnej identity dievčat, poukázal na včleňovanie sa moderných „biz- nis“ tlakov do  ázijských kultúr, dotkol sa rodovej a  etnickej problematiky. V  produkcii bol využitý princíp pomalého pohybu najmä v  prvej polovi-ci diela, keď sa všetko zdá úžasné a  optimistické. V druhej časti inscenácie sa pohyby a akcie striedali so zrýchľujúcim sa tempom, dostávali sa do  robo-tického prejavu v snahe preukázať splnenie nastave-ných normiem súčasných zamestnávateľov.Boris Charmatz / Musée de la danse: 10000 GesturesV poslednom diele tanečného zoskupenia Musée de la danse, ktoré autor nazval 10000 gest, analyzoval zre-lý francúzsky choreograf a  tanečník Boris Charmatz

význam a zmysel jednotlivých výpovedných gest. Vy-chádzal z  myšlienky vytvárania pohybov a  póz tak, aby sa žiadne neopakovali. Na scéne divadla s prizna-ným pracovným zákulisím sa pohybovalo obrovské množstvo tanečníkov (dvadsaťštyri), ktorí sa akoby pretekali vo vynaliezavosti pohybov a  póz, ktoré sa premieňali v nové tvary a zároveň aj okamžite zmizli v nenávratne, aby mohli vznikať nové, ešte význam-nejšie a  dôležitejšie gestá. Sila kolektívnej interpre-tácie upriamovala pozornosť divákov od  jednotlivca

Foto © Klaus Fröhlich: CocoonDance Company: MOMENTUM

Foto © Jörg Baumann / Eisa Jocson: Princess

62

ku skupine, od detailu až po celkový obraz. Vznika-la ako mozaika plynulo meniaca svoj tvar, význam, atmosféru... znova a  znova, až donekonečna. Boris Charmatz sa touto hrou s  pohybom a  gestom po- kúsil poukázať na jedinečnosť a neopakovateľný záži-tok okamihu, ako aj prchavú povahu tanca.Nemecko je krajina, ktorá okrem obrovskej podpory domácich choreografov, dramaturgov a interpretov sa zameriava na vnímanie a existenciu súčasného taneč-ného umenia ako rovnocenného partnera voči všet-kým umeleckým žánrom, ako aj voči protipólnemu baletnému umeniu. Vytvorené zázemie v kultúrnych

centrách pre tvorbu, kultúrnu politiku, tanečné plány, podporu z fondov, realizáciu významných národných a  medzinárodných udalostí, sieťovanie tvorcov, pro-motérov ako aj tourovanie jednotlivých diel, má veľmi profesionálne prepracované. Z tohto dôvodu je možné na nemeckých platformách každé dva roky ponúkať odvážne diela so silnými témami, objavujúce sa v rôz-norodých svetových etnikách a hostiť takmer tritisíc divákov z celého sveta.

Projekt účasti na platforme podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Foto

© T

ristr

am K

ento

n

Boris Charmatz / Musée de la danse: 10000 Gestures

re f l ex ia

6301-02/2018

Komorný orchester VŠMU ukončil umeleckú sezónu vo Dvorane

text ∫ Viktor Szakál, 2. ročník bakalárskeho štúdia, KTH –Teória hudby

Dňa 30. mája 2018 sa umelecká sezóna HTF VŠMU priblížila k svojmu záveru. Súčasťou záverečného koncertu sezóny 2017/2018 bola aj prezentácia plagátov a fotografií významných umeleckých podujatí fakulty uplynulej sezóny a aka-demického roka. Pod vedením Jozefa Horvátha sa v koncertnej sieni Dvorana predstavil Komorný orchester VŠMU.

Komorný orchester VŠMU vznikol na  pôde HTF VŠMU v roku 1998. Úlohou tohto hu-dobného telesa je oboznámiť študentov s in-

terpretáciou diel pre komorný orchester a  pripraviť ich na  pôsobenie v  profesionálnych zoskupeniach. Prostredníctvom jednotlivých projektov má teleso možnosť pravidelne vystupovať na  rôznych koncer-toch. V  rámci svojej aktivity sa komorný orchester predstavil v Bratislave, Piešťanoch, Nitre, Trenčíne aj v nemeckom Bayreuthe.Úvod koncertu patril skladbe Divertimento D  dur KV  136 skladateľa viedenského klasicizmu W. A. Mozarta (1756 – 1791). Vznik tohto diela sa datuje do obdobia skladateľových ciest do Talianska a poby-tu v Salzburgu. I keď tri divertimentá KV 136 – 138 dnes poznáme ako skladby pre komorný orchester, skladateľ ich pôvodne koncipoval ako sláčikové kvar-tetá. Skladba sa radí medzi tzv. Salzburské symfónie, aj keď je to iba trojčasťová skladba bez menuetu pre sláčikový orchester. Skladateľ pravdepodobne čerpal inšpirácie z  milánskej sinfonie, reprezentovanej G. B. Sammartinim.Divertimento D  dur KV  136 v  „galantnom štýle“ charakterizujú hlavne virtuózne línie a  dominancia prvých a druhých huslí. Pochvalu si interpreti zaslúžia aj za skvelé zvládnutie dynamických zvukových kon-trastov.

Druhým číslom, ktorý nám koncert predstavil, bola Serenáda e  mol op.  20 z  pera anglického skladateľa Edwarda Elgara (1857 – 1934). V  roku 1888 skla-dateľ napísal tri skladby s názvami Spring song, Ele-gy a  Finale pre Edwarda Vine Halla. O  štyri roky neskôr (1892) skladby prepracoval na  trojčasťovú Serenádu e mol op. 20. Skladba meditatívneho a „ex-presívneho“ charakteru predstavovala určitý kontrast k „mozartovskej“ veselosti. V interpretácii bolo vidieť množstvo nedostatkov, ktoré sa týkali nevyváženosti melodických línií a neprehľadnosti faktúry.Na  záver koncertu nám bola predstavená Zjasnená noc Arnolda Schönberga. Dielo inšpirované básňou Richarda Dehmela opisuje strach, tajomstvo, pri- znanie a odpustenie. Autor skladbu pôvodne konci-poval pre sláčikové sexteto a v roku 1917 ho upravil pre sláčikový orchester. Skladateľ, ovplyvnený hlav-ne Richardom Wagnerom a Alexandrom von Zem-linským, sa v  skladbe pohybuje až na  hraniciach tonality.Dramaturgia koncertu podľa môjho názoru ne-vyhovovala požiadavkám záverečného koncertu. Koncert bol relatívne krátky a  prevažovala hud-ba meditatívneho a  melancholického charakteru. Chcel by som pochváliť individuálne technické kvality interpretov a naopak, negatívne ohodnotiť interpretov ako teleso.

recenzia

64

Radostné pokračovanie projektu Tanečný kongres Tanec.SK

a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň)

text ∫ Ivica Liszkayová

Ako usporiadateľa ma teší, že v roku 2017 sa podarilo zrealizovať už štvrtý roč-ník projektu Tanečný kongres Tanec.SK a odborné tanečné sympóziá 2017 (jeseň). Účelom a zámerom projektu bolo pokračovať v aktivitách naštartova-ných v roku 2014 a zorganizovať ďalšiu sériu profesijných stretnutí odborníkov z oblasti tanečného umenia, ktoré sú veľkou vzácnosťou pre pomerne malú slo-venskú komunitu tanečníkov.

Hlavnou témou štvrtého ročníka projektu Tanec.SK 2017 boli Tradície v inovatívnych procesoch v tanečnom umení a vo vzdelávaní/

The Place of Tradition in Innovative Processes of Dance Art and Education. Zamerali sme sa na  riešenie ná-rodných problematík vo vzdelávaní a porovnali sme ich so skúsenosťami odborníkov z  blízkych zahra-ničných univerzít podobného umeleckého typu ako je VŠMU. Konkrétne sme realizovali dve odborné sympóziá a  jeden dvojdňový kongres so zastúpením zahraničných účastníkov.Dňa 20. októbra 2017 sa na  odbornom sympóziu so zameraním na ľudový tanec predstavilo osem slo-venských odborníkov s  nasledovnými príspevkami: Mgr. art. Andrej Kotlárik – Fond na podporu ume-nia – možnosti podpory v  oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti; Mgr. Ivana Kleiblová, ArtD. – Faktory formujúce tréningovú jednotku vo folklórnych kolektívoch; Mgr. Agáta Krausová, ArtD. – Inovačné procesy v pedagogickom programe projektu „Malí tanečníci“; Mgr.  Katarína Babčáko-vá, PhD. – Aktuálne formy vzdelávania v  ľudovom tanci v praxi folklórneho hnutia; Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD. – Požiadavky kladené na  profesi-

onálneho interpreta ľudového tanca; Mgr.  Natália Smoleňáková, PhD.; Mgr.  Michaela Slováková, PhD. – Intervenčný pohybový program s  obsahom kompenzačných cvičení u interpretov ľudového tanca; Mgr. art. Slavomír Ondejka – Aplikácia inovatívnych procesov v pedagogickom vzdelávaní študentov kon-zervatória v odbore ľudový tanec; Mgr. art. Libuša Ba-chratá, ArtD. – Didaktika vybraných foriem flamenca; Mgr. art. PhDr. Matúš Ivan – Technika ľudového tan-ca – možnosti a riešenia prostredníctvom záverečných prác absolventov KTT; Mgr. art. Katarína Sládečková – Ľudový tanec v priebehu študijného pobytu v pro-grame Erasmus v Budapešti.V druhom odbornom sympóziu so zameraním na kla-sický tanec, ktoré sa konalo 2. decembra 2017, sa pris-pievatelia zamerali na  významné životné výročia mi-moriadne vzácnych osobností, ktoré posunuli slovenské tanečné umenie vo sfére klasického tanca na svetové, ale aj domáce baletné scény k  výrazným úspechom a  v  minulosti pedagogicky pôsobili na  významných tanečných školách. Príspevky predniesli: Mgr. Emil T. Bartko, PhD. – Profil Tomyho Schrámeka; Mgr. Eva Gajdošová – Profil Titusa Pomšára; Mgr. art. Kristián Kohút – Profil Mgr. art. Petra Rapoša a Mgr. art. Jana

re f l ex ia

6501-02/2018

Bílková, ArtD. – Profil Mgr. Miklósa Vojteka, PhD.Na kongrese s medzinárodnou účasťou, ktorý prebie-hal v anglickom jazyku, sa svojimi príspevkami dňa 17. a 18. novembra 2017 podieľali: Mgr. art. Miroslava Kovářová, ArtD. – The Place of Tradition and Innova-tive Processes of Education at the Dance Department of the Academy of Performing Arts in Bratislava; doc. Mgr. art. Marta Poláková, ArtD. – New Study Program – Dance Theater and Performances at the Dance Department of the Academy of Performing Arts in Bratislava; Univ. Prof. Elena Luptak – Study program Dance at the Music and Arts University of the city of Vienna; Ingrida Gerbutavičiūtė – Dance Studies at Lithuanian Aca-demy of Music and Thea- tre and future Perspectives; As. Prof.  Risima Risimkin PhD. – Theories, Practice and practical Application of Contemporary Dance 20. Century. Methodologies in the Educational Process and Conditions in Macedonia; Univ. Prof.  Rose Breuss – Relations with the Past. His-torical Contextualisations: A  Key Issue for innovative Processes in Dance Practi-ce?; MgA. Josef Bartoš – The So-Called Czech Duncanism: A  Living Tradition; Mgr. art. Maja Hriešik, ArtD. – Rooting the Unrooted – Contextualization and Embodiment in Dance Dra-

maturgy; Mgr. art. Anna Sedlačková, ArtD. – Relevan-ce of Somatic Movement in the Dance Education.Z  pozície hlavnej riešiteľky projektu, jeho drama-

turgičky a  z  pozície vedúcej Centra výskumu HTF VŠMU ma teší vysoká účasť na všetkých odborných udalostiach v roku 2017 a aktívna spolupráca so všet-kými zainteresovanými. Boli to pedagógovia Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU a hostia partnerských domácich inštitúcií – konzervatórií alebo Divadel-ného ústavu. Teší ma pokračujúci proces odborných vzdelávacích výskumných platforiem a  jeho podiel na riešení úzko špecifickej problematiky. Teší ma záro-veň aj štvorročné partnerstvo Baletu SND na projekte v zastúpení riaditeľom Mgr. art. Jozefom Dolinským a dramaturgičkou Mgr. Evou Gajdošovou, ako aj ga-rancia samotnej dekanky HTF VŠMU prof. Mgr. art.

Iriny Čiernikovej, ArtD. Tieto všetky významné fakto-ry a osobnosti dodávajú celej udalosti vážnosť a záruku nadväznosti z roka na rok pri riešení problematiky aj jej aplikácie do umeleckej a vzdelávacej praxe. Zo za-hraničných inštitúcií sme hostili zástupcov zo Skopje Dance Academy, ESRA University of Skopje; Latvian Academy of Culture, Riga; Anton Bruckner Privatu-niversität Linz; Musik und Kunst Privatuniversität der Statd Wien a z Duncan Centra v Prahe.Snahou štvrtého ročníka projektu Tanec.SK 2017 bolo opäť zmobilizovať tanečných odborníkov k vzájomnému informovaniu sa, výmene vzácnych odborných informácií, konfrontácii a  k  hľadaniu spoločných riešení vo vznikajúcich problematikách. Rozmanité názory odborníkov boli, ako každý rok, prezentované vo forme odborných kongresových príspevkov a  powerpointových prezentácií, ktoré sme následne spracovali a  zeditovali do  dvoch e-zborníkov.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov Fondu na pod-poru umenia a zo zdrojov KEGA 006VŠMU-4/2017.

Foto

© A

rchí

v C

V H

TF

Foto © Archív CV HTF

66

Dotyk večnostitext ∫ Juraj Jartim

„V  akej krajine to žijeme?“ vybafne na  mňa Ignác. V kantíne ho vídam každú stredu. Dnes to s ním ne-vyzerá dobre. Brunátna tvár a zarosený pohľad hovo-ria, že sa ho čosi dotklo a potrvá celú večnosť, než sa z toho dostane.„Politiku si netreba pripúšťať k telu,“ opáčim v chlá-cholivom móde, „presne o to im tam hore totiž ide!“ dodám s ukazovákom nasmerovaným k plafónu piv-ničnej miestnosti.Ignác sa otrasie a  slza veľkosti hrachu mu kvapne do polievky (nech bola akákoľvek, odteraz bude hráš-ková!).„Čo tu pletieš politiku, ja hovorím o umení!“ schla-dí ma o kvintu nižším hlasom, „Nevieš, že som mal minulý týždeň krst nového DVD-čka?“ Keby sa dalo pohľadom vŕtať, múr hrádze v Gabčíkove by preťal aj bez príklepu.„Samozrejme, veď som tam bol, skvelé podujatie a  úžasná nahrávka!“ vysúkam okamžite, ešte než si dovolím prisunúť stoličku. Aura tryskajúca z hnevom polomŕtveho objektu predo mnou jasne osvetľuje, že v tejto chvíli a pri tomto stole niet miesta pre iný ná-zor.„No vidíš!“ dodá spolubesedník zmierlivejšie, no nebezpečenstvo smrtonosnej erupcie trvá. „Taký umelecký skvost, toľko práce, energie, vybavovačiek, toľko duše a hĺbky do toho človek investuje, a výsle-dok? Okrem Maríny a  jej synovca mi nik neprišiel zablahoželať. Pritom to dielo si u nás ešte nikto, po-čuješ?, nikto!!! netrúfol nasnímať v  pôvodnej verzii. Keď už nič inšie, toto sa mi nedá uprieť!“„To je fakt,“ uznávam, čiastočne zo strachu, že hráš-ková (alebo predsa len brokolicová?) polievka sa pri Ignácovom poklepávaní hánkami o stolovú dosku sy-nergickým vzopätím seizmických vĺn zázračne zmení

na čosi ako granadiersky pochod s bujónovým dresin-gom, ktorého ťaženie obsadí – skôr či neskôr – niek-torú z kľúčových pozícií na mojej čerstvo vyžehlenej košeli.„Mimochodom, veď aj profesorka Krepaská sa vyja-drila v rovnakom zmysle. V tomto ohľade máš prven-stvo v celej strednej Európe a možno aj v časti Ázie. Bez konkurencie!“ dodávam vo viere, že nefabulujem väčšmi, ako je nevyhnutné.„Naozaj?“ zaiskrilo v  Ignácovom oku tak náhle, až som sa zľakol, či nedošlo k elektrickému skratu. „Čo presne povedala?“„Nóóó, do  detailu si to nepamätám, ale rozhodne bola nadšená. Uveličená ako vždy, keď sa jej dotkne niečo nadčasové, veď ju poznáš!“ preháňam, aby som rozohnal oblaky. Zdá sa, že celkom efektívne, jedno mračno však na  Ignácovom čele zrejme predsa len uviazlo.„Keby ma aspoň ten doktor Rozborovič neodignoro-val, nafúkanec jeden!“„Ale kdeže,“ kujem železo zahorúca, „ten bol taký do-jatý, že s ním vôbec nebola reč. Vieš, teraz je psychic-ky v mínuse – má dosť chorú manželku.“„Hm, to som nevedel. Ale mohol aspoň poslať správu alebo mi aspoň lajknúť status. Dobre by mi to pad-lo...“ konštatuje kolega, frfle zo zotrvačnosti, no je jasné, že jeho márnomyseľnosť sa pozvoľna hojí. Ešte nejaký ten múčnik, zo dve imaginárne recenzie, zo tri – štyri poháriky ... a  sebavedomie sa mu zacelí na-toľko, že rádioaktívne ióny v okolí desiatich metrov poľavia zo svojej ambície predbehnúť Fukušimu.Ach jaj! Prečo sú len niektorí umelci takí fajnoví? Ja, našťastie, takéto problémy nemám. Dôverujem vlast-ným silám a dokážem sebakriticky reflektovať svoju prácu. Bez toho, aby som potreboval tlačiť na pílu.

f e j tón

6701-02/2018

Nevravím, že nejaké to povzbudenie sem-tam nepo-teší. Napríklad, minule som na svojej utajenej adrese objavil celkom milý pozdrav:„Drahý maestro, pri hromade pochvalných listov od  zástupov Vašich fanúšikov ma neprekvapí, ak moje riadky skončia medzi korešpondenciou, ktorú ste napriek všetkému úsiliu nestihli prečítať. No zá-žitok, ktorý vo mne vyvolalo Vaše umenie, si nedo-kážem nechať pre seba. Skrátka a dobre – dostal sa ku mne Váš najnovší CD album. Zábavné pesničky, ktoré sľuboval predhovor na obale, boli nielen vtip-né a duchaplné, ale tiahli až kamsi na dreň. No ešte viac než Vaše autorské texty ma fascinovala hudba. Každá pieseň vychádzala z úderného, chytľavého zá-kladu, ktorý sa Vám podarilo rozvinúť mimoriadne originálnym a  dôsledným spôsobom, samozrejme, vždy trochu inak, neraz aj veľmi prekvapivo. A  tá inštrumentácia! Človeku sa ani veriť nechce, že toto sa dá dosiahnuť len tak – cez počítačom generované

midi-zvuky. Brucho sa mi dosiaľ natriasa od smiechu, ucho sa oblizuje nad stolom plným chrumkavého me-losu, brilantných pasáží a  šťavnatých akordov, srdce mi plesá v temperamentných siločiarach majstrovsky uchopeného rytmu. Ale to nie je všetko. Kdesi nad všetkou tou múzickou dokonalosťou, remeselnou dômyselnosťou a  inteligentným žartovaním prebles-kuje čosi ako dotyk večnosti. Moment, keď čas nee-xistuje. Bravo, také niečo tu ešte nebolo!“

Azda nemusím dodávať, že odosielateľkou vyššie uve-denej recenzie nie je nik iný ako popredná predsta-viteľka exekutívy z  ríše egocentrickej imaginácie, jej veličenstvo princezná Fantázia osobne! A princeznám ani fantázii sa u nás medze nekladú. A už vonkon-com nie hlúpe otázky (nanajvýš legislatívne prekážky a  ústavné dodatky – pozn. žurnalistického hnido-picha). Ej bisťu, v takej krajine si tu my žijeme! Už od vekov!

68

September24. 9. 19:00 Tanečné predstavenie Cítiť neviditeľné / Dôvera26. 9. 18:00 Koncert k životnému jubileu Ivana Gajana

Október1. − 3. 10. Od analýzy k interpretácii – séria odborných prednášok Einara Rottingena a Arnulfa Mattesa

10. 10. 18:00 Otvárací koncert akademického roka 2018/2019 19:30 Pocta statečným – hudobný telemost medzi VŠMU a HAMU v Prahe

11. 10. 9:00 Od analýzy k interpretácii – odborná prednáška Christiana Herbsta

8. – 16. 10. Študentský festival súčasnej hudby ORFEUS 2018 – workshopy

22. – 29. 10. Študentský festival súčasnej hudby ORFEUS 2018 – koncerty

27. 10. 9:00 ORFEUS junior

November7. 11. 19:00 Komorné večery vo Dvorane – Costas Cotsiolis, gitara (Grécko),

BRATISLAVSKÉ GITAROVÉ KVARTETO (Slovensko)

12. – 13. 11. Projekt SLOVAK SOUND 2018 Koncerty: Festival Opera Schrattenbach, Olomouc

Veľký evanjelický kostol, Bratislava

VŠMU MODERN ORCHESTRA, dirigent Marián Lejava

VŠMU MODERN CHOIR, zbormajster Ladislav Kaprinay

14. – 15. 11. Od analýzy k interpretácii – workshop Jörga Zwickera

29. 11. 19:00 Komorné večery vo Dvorane – Ľudovít Kanta

− violončelo (Slovensko/Japonsko)

December13. – 14 . 12. 18:00/16:00 Fragmenty – predstavenia Operného štúdia Katedry spevu HTF

Podujatia Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení

v Bratislave 2018/2019

Zimný semester

Tempo, odborné periodikum vydávané 2x ročne, ročník 15, dvojčíslo 1 – 2, júl 2018 |Vydáva HTF VŠMU Bratislava, Zochova 1, 813 01 Bratislava, IČO: 00 397 431 |Šéfredaktorka: Mgr. art. Zuzana Buchová Holičková, ArtD. | redakčná rada: Mgr. art. Ivica Liszkayová, PhD. | prof. Irina Čierniková, ArtD. | Mgr. art. Katarína Hašková, ArtD. | Mgr. art. Róbert Šebesta, PhD.Návrh obálky: Michal MojžišGrafická úprava časopisu: MgA. Matej OravecSídlo vydavateľa a adresa redakcie: Centrum výskumu HTF VŠMU, Zochova 1, 813 01 Bratislava, IČO: 00 397 431Kontakt: buchova@vsmu.sk, liszkayova@vsmu.skRegistrácia MKSR EV 3511/09, ISSN 1336-5983www.htf.vsmu.skZa odbornú a obsahovú úroveň článkov zodpovedajú autori.Fotografia na obálke: Peter Brenkus