Vlast a Svet

Bočník XXIX. Budapest, 29. marca 1914. Číslo 1 3 .

P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú členami i Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského»:

Na celý rok 3 koruny.

Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4.

Miestnosť t Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského!-" Budapest, L, Kelennegyi-út 28.; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.

Dva listy z Ameriky. (Prvý list.)

V poslednom čase od našich americ­kých čitateľov dostali sme celú kopu listov, v ktorých nás prosia, aby sme všemožne vystríhali našich rodákov pred vysťahovaním sa do Ameriky. V listoch opisujú, jaké ťažké je živobytie v novom svete, roboty niet, statisíce ludí túlajú sa bez práce, hladujú a žobrú po uliciach. Poneváč všetky tieto listy takmer rov­nako opisujú velkú biedu robotníckeho ľudu v Spojených Štátoch, zpomedzi listov uverejníme dva, za jedno tým cie­ľom, aby naši čitatelia videli, ako ťažko zápasia naši rodáci tam za morom, po druhé ale preto, aby tí, ktorí pomýšľajú na Ameriku, videli, jaké ťažké položenie, jaká núdza a bieda čaká na vysťahovalca v tej slobodnej Amerike.

Tu podávame prvý list v plnom znení:

Detroit Michigan, Myrtle St. Spojené Štáty v Severnej Amerike.

Veľactený pán redaktor! Prosím, ráčte uverejniť tento môj krátky dopis v týchto našich novinkách, ku výstrahe pre našich rodákov v starom svete.

My sa tu v Amerike veru nebárs do­bre máme, lebo plané časy neprestávajú, ale sa ešte horšia. Roboty veľmi planó idú a preto je mnoho ľudu bez práce. Len tu u nás v Detroite je vyše stodva­dsaťtisíc robotníkov bez práce, a počet ľudí bez roboty so dňa na deň rastie. A my čo ešte máme robotu, tiež sa nemôžeme chváliť, bo je tu robota nebárs platená a chovanie a kvartiere sú drahé. Preto tu ľudia bez roboty nielen že nemajú chleba, ale nemajú ani kvartierov. Polícia s bedármi sotva si vie dať rady, aby tí nešťastníci mali si aspoň na noc kde hlavu skloniť.

Je tu jedna firma «Ford. Motor Co» a táto oznámila, že potrebuje robotníkov za dobrú plácu. Pravda shrklo sa pred fabrikou mnoho robotníkov, z ktorých ale vzali do roboty len niekoľkých a aj to len takých, čo majú ženu, deti v Ame­rike; takí ale, čo majú familie v starom

Strana 194. Vlasť a Svet. Číslo 13.

kraji, aby na prijatie do roboty nikdy ani nerátali, lebo že fabrika nedá peniaze do starej vlasti. Shromáždění ľudia, ktorí sa takto sklamali v nádeji na robotu, ostali pred bránou dielne a tam sa roz­právali. Toto ale nebolo pánom fabriky po vôli a aby sa ľudia rozišli, obliali ich vodou. A toto urobili 12. januára, ked bola najväčšia zima.

Tak vidíte milí bratia a čitatelia, ako my tu v cudzom svete ťažko nažívame. Každý náš brat, ktorý len korku chleba môže vyrobiť doma v našej vlasti, nech je s tým spokojný a nech nebaží za tou vychválenou Amerikou, lebo ako bola do­brá pred desať rokmi, tak desaťnásobne je horká teraz.

Zostávam zo srdečným pozdravom vše­tkým čitateľom Vlasti a Sveta a slávnej redakcii Andrej Šarec.

Bližšie vysvetľovanie, tohto listu za­iste neni potrebné. Druhý list podáme v budúcom čísle.

P r á c e okolo gazdovstva v apr í l i .

Okolo domu a dvora v tomto mesiaci môžeme sa pribrať ku potrebným stavbám. Studne treba vyčistiť. Prístroje ku stri­haniu tiež treba si zaopatriť a už teraz treba sa starať o koscov.

Okolo statku, Žriebence môžeme púšťať na slobodu. Jednoročných žrebcov, býč-kov treba dať vyrezať a novembrové prasce treba dať vymy skovať. Ovce a ošípané začneme vyháňať na pašu. Ovce «Merino», ktoré držíme na chovanie, treba utriedovať. Februárové prasce treba odstaviť.

Na roliach. V apríli skončí sa sejba jarného obilia, vyjmúc jačmeňa, ktorý sa seje len koncom tohto mesiaca a za­čiatkom mája. Začne sa sadenie kuku­rice, zemiakov a siatie repového semiačka. Siatiny dajme pobrániť a vypleť. Raž na krm sa už môže kosiť. Koncom mesiaca seje sa konopné a lanové semiačko. Úho-renie možno započať, zvláště na roliach repicu.

Na lúkách pokračujeme vo vysievaní trávneho semiačka. Teraz už žiadne zvery nesmieme púšťať na lúky.

Vo viniciach práce v tomto mesiaci sú: otváranie, týčkovanie, priväzovanie a prvé kopanie.

V pivnici stočené vína o 6—8 týždňov sťahujú sa znova. Poneváč v takýto čas bednárska práca je pomerne lacnejšia, preto je dobre v apríli si zaopatriť po­trebné sudy a iné ku vinárstvu potrebné nádoby.

V hore. Postínané stromy v tomto me­siaci treba odvoziť z hory a vykopávať korene a pne stromov. Semiačka list­natých stromov ešte možno siať aj v apríli. Planty košatých stromov majú byť vysadené do prostriedka a planty ihlič­natých stromov do konca tohto mesiaca. Z lipy a brestu lupa sa lyko a aj kôra iných stromov sa teraz olupuje. Páli sa uhlie, strúha sa šindol, hotoví sa mate­rial na dúžky. Stromové školky treba kopať a pleť. Jaseňové a hrabové se­miačko teraz treba vysiať. V tomto me­siaci kvitnú už bresty, včasný javor, breza, včasnejšie druhy tisového stromu a všetky druhy vŕby.

V záhrade pokračuje sa v štepení, spoj-kovaní stromčekov. Nezabúdajme na ko­panie a čistenie mladých stromkov. Zo semena vypestované jednoročné ovocné planty treba srezať na tri očká. Jestli je na stromoch mnoho kvetných pukov, jednu čiastku z nich dajme sobrať. Apríl je hlavná sezóna pre práce v kuchynskej záhrade. Medzi mak dobre je siať se­miačko cukrovej repy alebo burgundie. Zahradu často plejme. V kvetnatej zá­hrade sadenie a presádzanie sa v apríli má skončiť.

P e s t o v a n i e p l á n t (priesady).

Veru je dobre, ked sa v záhrade pri dome urodí aspoň toľko kapusty, kale­rábu, kelu, paradičiek a iných zelenín, koľko sa v domácnosti potrebuje. Aby sme si planty najpotrebnejších zelenín v svojej záhrade vypestovali, kúpime si

rČíslo 13. Vlasť a Svet. Strana 195.

semiačka a potom konca domu v zá­hrade, na takom mieste, ktoré je naj­lepšie chránené, trninou, lieskovými pa­ličkami, alebo čímkoľvek ku tomu súcim ohradíme trochu miesta tak, aby ho since ohrievalo a potom smiešajúc koňské lajná s kravskými spravíme z nich teplú hradu (parenisko). Dobre smiešané a postria-sané lajná dáme na zem vo výške asi 60 centimetrov, silne ich udlávime, kde

o 10 dní, ked už zem neni velmi horúca, zasejeme semiačka riedko a zasypeme ich tenkou vrstvou prsti a polej me ich. Hriadku až dotiaí držíme prikrytú sla-menným prikrývadlom, kým semiačko vyklíči. Ked už videť malé planty, vtedy ich cez deň odkryjeme a zakryjeme ich len na noc, alebo ked by pršal dážd so sňahom alebo ak by nastalo studené po­časie.?

<£%?.•&>/',•

Teplá' hrada (parenisko) pre planty.

by sme videli jamku, tam ešte ' dáme trochu hnoja a površie pareniská na hladko urovnáme. Teraz čakáme dotiaľ, kým sa* lajná zapália.

Na hnoj treba nasypať na piad hrubú vrstvu melkej, piesočnatej zeme, ktorá aby rovnomerne ostala na lajnách, tým cieľom lajná oboženieme nízučkou, z malých kolčekov pozostávajúcou ohra­dou.

Tento plôtok možno spraviť aj z dosák. Do tejto ohrádky nasypeme zem a potom

Na parenisku niet obloka; preto teplú hradu robíme koncom marca. Ä ked planty už rastú, — prostriedkom apríla, — za jasného, slnečného dňa ich smelo môžme nechať odokryté. Polievať veľa neslobodno, lebo by planty zhnily.

Koncom apríla planty už možno pre­sádzať. Predošlý deň tie planty, ktoré chceme vybrať, majú sa dokonale poliať.

R o z š i r u j t e «Vlasť a S v e t » !

V krajinskom sneme sa už skončila debatta o rozhovoroch ministerského pred­sedu grófa Tiszu s rumunskými náro­dovcami s tým, že veľká väčšina snemu prijala resolúciu E. Jakablľyho, ktorá znie tak, že krajinský snem schvaluje a s uznaním v známosť berie známu reč ministerského predsedu o tých rozhovo­roch. V debatte zúčastnil sa aj minister orby barón Imrich Ghilldny, ktorý ako šarišský velkostatkář dobre pozná po­treby hornouhorského ľudu a z vlastných. zkušeností vie, čo je ľudu potrebné. Mi­nister orby v svojej veľavýznamnej reči, ktorú celý snem s veľkou pozornosťou počúval, medzi iným povedal:

Ja myslím, že všetcia, ktorí z bezpro­stredného potyku poznáme duševný svet ľudu, môžeme potvrdiť tú skutočnosť, že hospodársky dobrobyt je túžbou širokých vrstiev ľudu a to bez rozdielu národnosti. A snád len v druhom rade ako následok spokojnosti s dobrobytom v gazdovstve javí sa snaha po vyššej vzdelanosti. Takto je to všade na svete a tak tedy liekom národnostných ponôs neni len lacné a nestranné prisluhovanie pravdy a dobro­prajná administrácia, ale s týmto spolu aj gazdovský vývin a pokrok. U nás dnes každý, dedinčan bez rozdielu reči a ná­rodnosti utisknutý je na vysvetlenie sudcovského výroku, vrchnostenského uzavretia a nezaujíma ho to, že v jakej reči podá jeho prosbu platený fiškál, ne-interessuje ho to, v jakej reči napísal sudca svoj výrok alebo odôvodnenie to-hože, Jež to mu je hlavné, či mu súd prisúdil pravdu, či dal miesta jeho in­štancii alebo mu ju odvrhol, vôbec hlavné mu je to, aby jeho ponosu, obranu po­súdili a výrok mu vysvetlili. Nie v písa­ných zákonoch, ale v srdciach máme hľadať dorozumenie a z cesty tohto do­rozumenia máme odstrániť všetko, čo

dorozumenie prekáža. Tie poriadky, ktoré ministerský predseda v prvom rade z uhorského záujmu postavil do výhľadu, s malou výnimkou na mnohých stranách krajiny přešly už do života. Tak na prí­klad aj na východnej čiastke krajiny medzi slovenským ľudom a v mnohom ohľade tomuto treba pripísať, že napriek každej agitácii a navzdor každému po­burovaniu tamojší obyvatelia aj dnes sa s pýchou vyznávajú za uhorských štát­nych občanov.

Ministrovu reč prijal snem so živým éljenovaním a búrlivým potleskom.

Snem vzhľadom na nastávajúce veľko­nočné sviatky svoje dalšie zasedania od­ročil.

-K M M

Minister financií Teleszky, predostrel snemu štátny rozpočet na rok 1914—15. Súvaha rozpočtu je nasledovná: Všetky výdavky ustálené sú na 2,264.096,830 korún, ktorý obnos prijmy štátu však úplne zaokrývajú, natoíko, že ostáva zvy­šok 61,053 korún. Reč, s ktorou finančný minister predostrel rozpočet, snem prijal s uspokojením. Pojednávanie rozpočtu začne snem už v najbližšom čase.

-¥• * -K

Biskupská konferencia zasedala tieto dni v Budapešti pod predsedníctvom knieža-primasa Csernocha, aby vybavila bežné záležitosti. Po zahájení konferencie knieža-primas Csernoch vrelé pozdravil baňsko-bystrického biskupa dra Radnaiho z tej príležitosti, že ho jeho veličenstvo kráľ vymenoval za skutočného vnútor­ného tajného radcu. Biskupský sbor po­tom vyslovil svoj veľký bôľ nad debre­cínskym útokom a biskupovi Miklóssymu vyslovil svoje potešenie nad jeho šťast-nvm zachránením.

Strana 193.

Tohoročné delegácie zasadnú v Buda­pešti po Yelkej noci a ich porady jeho veličenstvo osobne zaháji trónnou rečou.

-K -K -K

Rakúsky ríšsky snem na neistý čas je odročený, lebo pre obštrukciu nebol schopný žiadnej zákonodarnej práce.

DOPISY. (Ct. pánov dopisavateľov prosíme, aby sa pod svoje do­pisy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo

vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)

K a r a s z k ó , (st. gemerská), v marci.

Ctený pán Redaktor! Prosím o uverejnenie môjho krátkeho dopisu, aby čitatelia týchto na­šich noviniek aj o nás volaco vedeli. Naša malá, od Rimaszombatu severne nad rimavskou dolinou-na vyvýšenom kraji ležiaca obec pred triameru rokami kúpila pole na dlžobu, ktorá dlžoba od-tedy trvala a preto naša obec za ten čas dosť slabo stála. S Božou pomocou dlh sme už za­platili a na peknej rovine ležiace pole teraz máme už čisté. Pole je úrodné, bársčo sa urodí na ňom, zvlášť ked ho dobre obrobíme. A naši gazdovia dobre obrábajú svoje role. Za umelé hnojivo, zvláště za superfosfát veru neľutujú vydať peniaze, lebo vedia, že sa im cena u.me-

• 1ého hnojiva s úrodou hojne vynahradí. Pri do­brom poli nemáme nedostatok ani na dobrú horu, z ktorej dreva máme koľko potrebujeme.

Blaho, roľník. * * *

Bér, (st. novohradská), v marci.

Slávna Redakcia! Prosím ráčté uverejniť môj krátky dopis, v ktorom sdělím, že sme veru po­čas poľných prác vlani nemali vždy dobré po­časie, záhrady, lúky nám zaliala voda a zemiakov nám mnoho pohnilo a obilie vyčirkalo. Ale zato chvála Bohu sme cez zimu netrpeli núdzu a aj teraz máme ešte, čo nám je potrebné do no­vého. — Obyvatelia obce sme samí roľníci, pravda ako všade, žijú medzi nami aj remesel­níci. Teraz tu máme málo zárobkov a preto vyvážame hnoj a vozíme si drevo. — V obci

už desať rokov máme potravný spolok, ktorý sa dosial dosť dobre darí, ale by ešte lepšie šiel, keby ho členovia viac podporovali, keby totižto v potravnom spolku kupovali svcje potreby. Spolok riadi náš pán farár, za čo mu i na tomto mieste vdaku vyslovujeme. Máme i čítací spolok, v ktorom sa mnoho dobrého poučíme. — Ešte sdělím, že nás nechal náš pán učiteľ Tesák, lebo ho v mestečku Širáku vyvolili za učiteľa. Za pánom učiteľom veľmi banujeme a vinšujeme mu, aby mu pán Boh pomáhal na svojej postáti.

Michal Radvan. * * *

B o r s o s , (Hrachovište, st. nitrianska), v marci. Ctený pán Redaktor! Prosím vás srdečne, Ráčte uverejniť tieto riadky vdačne, Ktoré vám čitateľ váš mladý posiela, Co len tej jaseni pristúpil za člena. Obyvatelia tu sme zväčša roľníci, Pravda, ako všade, sú aj nádenníci. Chotár máme u nás zväčša len brehový, Preto ver vozíme vždy le:i malé fúry. U nás pestujeme raž, jačmeň, pšenicu, Ovos, viku, strovu : hrach a šošovicu. Daria sa v chotári aj krmné rastliny, Ale pestujeme najviac dateliny. Takto v zimnom čase sme všetcia len doma, Ale ked přijde jar, ľudia sa rozchodia. Ale najhoršie by sme sa tu nemali, Keby ľudia lepšie sa spolu snášali, Lenže chlapi u nás moc politisujú, Máloktorí sa však tomu rozumejú. U ženských je zase mnoho pristrájania A ešte o mnoho viac je klebetenia, Ked sa dve tri sidu naprostred dediny, Človek ich tam vidí dve i tri hodiny. A dievky? Tie veru tiež chváliť nebudem, Ved sú veľmi pyšné, nosia sukieň sedem. A mládenci ? Tí sa tiež pekne nedržia, Bo každú nedeľu krik v dedine robia.

Adam Rolník. ¥ * *

H o n t u d v a r n o k , v marci.

Som dávnym čitateľom týchto noviniek, ale mojím vedomím od nás nebolo ešte v nich do­pisu. Preto posielam pár riadkov s tou prosbou,

Číslo 13. Vlasť a Svet. Strana 199.

aby ste si ich, pán Redaktor, nesťažovali uve­rejniť. Veľmi chváliť sa pravda nemôžeme, nuž ale tak najhoršie sa chvála Bohu ešte nemáme. Pravda i nás veími kazí tá pýcha, lebo ľudia, ked sa im trochu lepšie povedie, nepamätajú na bu­dúcnosť, nepamätajú na to, že môže byť i hor­šie. Ale nepamätajú ani na minulosť, nezíde im na um, jak mnoho nešťastí na nás doliehalo. Spomnem ku pr. len lanský rok. Koľko škody nám vlani narobily dažde ! Mnoho zbožia počir-kalo, dateliny zhnily a ani do sypárni nesypali sme také suché obilie ako po iné rok)7.

Čitateľ. * * *

Divény, (st. novohradská), v marci.

Pochválen Pán Ježiš Kristus! Už pár rokov -čítam tieto novinky a z rozličných strán vlasti našej idú v nich dopisy a šakové] ponosy, preto i ja napíšem niečo z tohto nášho starého me­stečka. Nad mestečkom stoja sboreniny starého hradu, ktoré už pár sto rokov nemajú zastrešia a predsa dosť pevne stoja. Obyvatelia mestečka sme a roľníci a remeselníci. Chotár máme viac vrškovatý tak, že všade ani hnoj nemôžeme vy­vážať, preto veru dosť ťažko pracujeme okolo poľa, ale dobrotivá ruka Božia nám je vždy na pomoci. I pred pár rokami sme si chrám Boží do poriadku priviedli, zväčšili sme si ho. Osvie­tený pán gróf Zichy pomohol nám s vyše 20.000 korunami, lebo z nás by to veru nebolo vystalo, lebo sme slabí k takému niečomu. — Tu máme potravný spolok, v ktorom sa aj nápoj predáva a vlani sme k potravnému sklepu pristavili bý­vanie. — Co sa lanských úrod týka, vinšujeme si, aby sme nikdy horšie nemali, lebo sme stavania úrodou veru dobre naplnili. Pán Boh je láskavý ku nám, ale my ľudia sme planí. Dajže Bože, aby sme boli lepší! Jozef Friedrich.

* -K -K

Etrefa lva, (st. novohradská), v marci. Ctený pán Redaktor ! Poneváč zo všetkých strán

krajiny čítavam dopisy vo Vašich novinkách, preto prosím, ráčte uverejniť i tento môj krátky dopis. Naša %nalá obec pozostáva lež z 50 do­mov, v ktorých nás býva asi 300 duší. Chotár máme malý, miestami vrškovatý, ale dakovať

Bohu preto dosť úrodný. Vlani vo všetkom mali sme dobré úrody, len sená a kosienky boly trochu horšie a zemiakov tretinu sme zhnitú nechali na poli.

Teraz stojíme pred veľkou, ale milou prácou. Ku kostolu si totiž chceme postaviť vežu a aj kostol pekne ozdobiť. Nech nám pán Boh po­máha ! J. H. ml.

* * *

H o n t n é m e t i , (Nemce), v marci. Časopis «Vlasť a Svet» nám je dobre známy, Lebo je pre gazdov veľmi požehnaný A preto ho aj my vždy pilne čítame, Bo sme presvedčení, že to k chosnu máme. Jar sa nám už blíži s. ňou.robota jarná, Daj že Bože všetkým, nech je požehnaná. My sme tiež roľníci, role obrábame, Jak dobrí vlastenci v pokoji bývame. Teraz pán redaktor vdaku im podávam Za dopis môj tento služebník zostávam. Aj vám čitatelia všetkým zdar yinšujem, O krátky čas nový dopis vám sľubujem. Riadky moje končím s týmito slovami: Tieň dúfajme v Boha, aj On bude s nami!

Ján Simúth, roľník.

I p o l y m a g y a r i , (st. novohradská), v marci. Ctený pán redaktor! Srdečne vás prosím, keby

ste ráčili popriať Jmiesta týmto mojim pár riad­kom. Chcem sdeliť niečo o našej obci. Tu nás je asi 800 duší. Chotár máme hodný aj užitočný, čo si zasejeme a zasadíme, všetko sa nám urodí, ale pominulého roku sme dosť chyby mali na úrodách. V našej obci od jaseni vyše 40 kusov rohácej I i ch vy vyhynulo a aj čo zostaly sú choré od potuchnutého krmu. Aj ovce sú všetky na­kazené, ošípané nám v jaseni vyhynulo vyše 200 kusov. Ale na to nič nedbáme, iba na veľkú pýchu.

Naši chlapi sa zaoberajú s obručiami, a ked príde nedeľa, tak radi navštevujú krčmu a mlá­dež sa rada zaoberá s kartami. Iného nového tu nič nemáme, iba ak spomnem, že sme na fa­šiangy mali cigánsky bál. S tým odosielam srdečný pozdrav pánu redaktorovi a spolučita-ťeľom. Lojzo Balor/.

CHYRNIK. Príchod jeho veličenstva do Budapešti.

Jeho veličenstvo kráľ, ak len nejaké nepredvídané prekážky nenastanú, prostriedkom budúceho me­siaca najedno dva-tri týždne príde do Budapešti a odtiaľto urobí výlet aj do Gôdôllóva. Jeho veli­čenstvo počas svojho tunajšieho pobytu bude dávať audiencie a budú aj dvorne obedy, na ktoré pozvú vysokopostavených cirkevných a svetských hodnostárov.

D e d i č t r ó n u F r a n c F e r d i n a n d aj tejto jary za pár dní poľoval na sluky u grófa Ladi­slava Majlátha v dolnom Miholjaci v Slavonii, kde prišiel z Miramare. Počuť, že dedič trónu zúčastní sa na manévroch 15. vojenského sboru v Bosne.

B a r ó n F e j é r v á r y 8 1 r o č n ý . Barón Gejza Fejérváry, býv. dlhoročný honvédsky minister a ministerský predseda, teraz kapitán telesnej gardy jeho veličenstva, 15. marca slávil svoje Slročné narodzeniny. Jeho veličenstvo z tejto príležitosti vo vlastnoručnom liste gratuloval barónovi Fejér-várymu.

B o b r o v s k ý m a n d á t . Franc Skyčák poďako­val sa za mandát bobrovského volebného okresu v Orave. V okrese teraz za vyslanca s veľkým oduševnením kandidovali baróna Alexandra Ghil-lányho, ktorý 25. marca povedal programmnú reč. Volba bude 2. apríla, pravdepodoune jedno­hlasná, lebo ľudová strana nepostaví kandidáta.

Baňsko-bystrický biskup u kráľa. Baňsko-bystrický biskup dr Radnai minulý týž­deň bol u jeho veličenstva kráľa v Schônbrunne a vtedy složil do rúk kráľových prísahu skutoč­ného vnútorného tajného radcu.

V y z n a č e n i e . Jeho veličenstvo Jána Molnára, predsedu priemyselného spolku v Balassagyar-mate na uznanie zásluh, ktoré si nadobudol na poli priemyslu, vyznačil zlatým záslužným krížom s korunou.

Smrť . Barón Ladislav Hámos, býv. fôišpán stolice gemerskej zomrel v 67. roku svojho ži­vota. Hámos dávnejšie bol vyslancom a pozdejšie stal sa nadžupanom stolice gemerskej, stal byť fóišpánom, jeho veličenstvo

ho do stavu barónskeho. Oplakáva ho široko rozvetvená popredná rodina.

B u l h a r s k ý k r á ľ F e r d i n a n d aj tejto jary má prísť na dlhší pobyt do Gemera na Kobur-govské panstvo.

N o v á k a m e n n o u l i e ľ n á b a ň a . V chotári obce Trizs v stolici gemerskej objavili ložiská kamenného uhlia, ktoré odkúpil viedenský maji­teľ baní Leopold Levin. Levin chce kúpiť aj su­sedný chotár a tým cieľom zakladá účastinársku spoločnosť. V striežovských baniach už tejto jary začnú kamenné uhlie a toto i postavenie vicinálnej železnice od Putnoku po Zádor iste prirýchli.

Tr idsať t i s íc k o r ú n o d m e n y vypísala vláda na hlavy dvoch debrecínskych útočníkov, a síce po 10.000 korún pre tých,. ktorí Katarowa alebo Kirilowa chytia a po 5000 korún pre tých, ktorí policiu privedú na stopu útočníkov. Debrecínsky hlavný kapitán následkom toho vydal už tretí obežník, ku ktorému pripojil podobizne zločincov a obežník rozposlal po celom svete. O Katarow-ovi teraz vysvitlo, že chodil aj v Hajdudoi'ogu prezvedať sa o biskupovi Miklóssymu. Teraz si zaiste pokojne sedí v daktorom ruskom meste.

S e k r e t á r b u l h a r s k é h o kráľa . Bulharský kráľ za svojho sekretára vymenoval Jána Csipku, rodáka zo stolice gemerskej, ktorý dosiaľ bol pomocným tajomníkom kráľovským a ktorý pred­tým za viac rokov bol úradníkom Cverkovej banky v Levoči.

Ministrova manželka za svojho muža. Parížsky časopis «Figaro» so dňa na deň ostro napádal finančného ministra Gaillauxa, obviňujúc ho z rozličných nesprávností a uverejnil aj foto­grafiu jedného jeho listu, ktorý bol Caillaux písal svojej manželke, ked ešte nebola rozsobá-šená od svojho prvého manžela. Toto ministrovu manželku natoľko rozhorčilo, že išla do redakcie «Figara» a z revolvera päťkrát strelila na hlav­ného redaktora Galmetteho, ktorý po pár hodi­novom trápení skonal. Ministrovu manželku za­tkli. Chýr o útoku po celom Francúzsku vyvolal veľký ruch a smrteľný útok mal ten účinok, že sa Caillaux podakoval za ministerské postavenie.

lži odohrávajú sa teraz protirepublikánske pnštrácie.

Strana 202. Vlasť a Svet. Číslo 13.

Rozsobáš švédskeho kniežaťa. Švédske knieža Gustáva už rozsobášili s jeho manželkou ruskou kňažnou Mariou proti ktorej, ako sme už sdělili, bol zaviedol pravotu o rozsobáš preto, že špehúnila pre Rusko. Syna kniežacieho páru knieža Smaalanda budú vychovávať s dietkami švéd­skeho kniežaťa Karola.

Smrť . Ladislav Udranszky universitný pro­fessor na lekárskej fakulte v Budapešti neočaká­vane zomrel v 52. roku života. Narodil sa v 6u-datíne pri Žiline. Jeho zemské pozostatky uložili na večný odpočinok v Bytčici (trenč. st.).

Nešťast ie n a m o r i . Pri Benátkach (Vene-dig) jedna vojenská lodka vrazila do výletníckej lode a na poly ju prelomila. Zpomedzi výletníkov zahynulo 53 osôb.

Š t á t n a p o l g á r k a n a Čači . Obec Čača (st. trenčianska) uchádza sa u vlády, aby tam bola postavená štátna meštianska škola. Obec na ciele školy odhlasovala pozemok v hodnote 30.000 korún a 20.000 korún hotových peňazí.

Z P a s t e u r o v h o ú s t a v u . Poneváč do Buda­peštianskeho Pasteurovho ústavu dovážajú aj takých ľudí, ná ktorých už besnota vypukla a ktorým už pomôcť nemožno, minister vnútra na­riadil stoličným a mestským zdravotníckym vrch-nosťam, aby ľudí, na ktorých besnota už vy­pukla, v ich obci dali osihotiť a aby ich nedo­volili priviezť do budapeštianskeho Pasteurovho ústavu, lebo tam ich neprijmú.

J a z d c i v s l u ž b e p e c h o t y . Ministerstvo vojny nariadilo, aby pri každej stotine pechoty a jágrov po jednom vojakovi, teda v každom pluku šesťnásť vojakov vycvičili v jazdeckej stužbe. Títo jazdci budú konať objavujúce služby a budú odnášať rozkazy od jednej čaty ku druhej.

O c h r a n n á hať. Jako dosiaľ často, i tejto jary voda rieky Moravy zaplavila lesy, role a' lúky, ba na niektorých miestach dostala sa až k železničnému násypu. Mesto Skalica teraz uza­vrelo, že postaví ochrannú hať a takto sa po: stará o gazdovské záujmy obyvateľov.

Maje tky v T a t r á c h . Počuť, že knieža Ho-henlohe koncom marca alebo začiatkom apríla osobne príde ku ministrovi orby barónovi Ghil-lányovi, aby bezprostredne vyjednával v záleži­tosti odpredaju svojho tatranského majetku.

Mátoha.

V dedinke A. nebolo notára, preto ob­čania v obecních zaležitosťach museli chodiť až do mestečka E. na hodinu vzdialeného. V jeden pošmurný deň z rana vybralo sa asi desať osôb, mužskí, ženské i deti do spomenutého mesta. Cestou sa museli ponáhľať, lebo začínalo pršať. Vedľa cesty boly vysadené ovocné stromy. A k nemalému počudovaniu za­zreli pri jednom strome hore koncom opretú čiernu umrlčiu truhlu. Všetkými to trhlo a zastanúc, dívali sa čo to má znamenať. I vidia, ako sa pomaly čosi v truhle zdvihlo a holá ruka sa von z nej vystrčila. Naľakali sa hrozne a chceli sa všetcia vrátiť, ale poneváč boli už vyše pol cesty, ťažko im to padlo.

I riekne jeden mužský, ktorý neveril ani v noci na mátohy, nie to vo dne:

— Počúvajte, posbierajte všetku sme­losť a pán Boh nám pomôže vedľa toho osudného miesta prejsť.

A pohli sa pomaly napred. Dážd už pomaly utíchol a oni sa približovali ku truhle. V tom vrzg,, truhla sa nadvihne a holá ruka opäť mácha v povetrí.

O chvíľu otvorí sa celá truhla a von vyskočí — známy im tovaryš truhlářsky z mestečka, ktorý do ich dedinky niesol jednému zomrelému truhlu. Poneváč ale pršalo a on zmoknúť nechcel, oprel si truhlu o jabloň vošiel do nej a zavrel sa. Chvíľami rukou von máchal, či ešte prší. Poneváč dážd už prestal, tak i on musel z truhly von a pobral sa dalej svojou cestou.

Dedinčania od strachu a od radosti nad objavením živého tovaryša ostali ako zkamenělí stáť. Až po chvíli sa vzpa-

mátali a rozprávali tovaryšovi že ho. za mátohu držali.

Na to im s veľkým smiechom šťastlivú cestu prial.

I pohli sa z toho strašného miesta so zahanbením v srdci a s veľkým smie­chom na ústach.

Ľudia, neverte v žiadne mátohy a ani svoje deti ničím a nikdy nestrašte! Boh je všade pri nás a nedá dobrým za­hynúť !

Podáva: Stefanova Poliak.

DROBNOSTI. Za odpratanie snahu tejto zimy hlavné

mesto Budapešť vyplatilo 31.722 korún, čo je pomerne ku iným rokom nie mnoho.

*. * *

Počet obyvateľov nového Srbska. Dľa teraz prevedeného popisu ľudu počet oby­vateľov v krajoch, ktoré si Srbsko vy­dobylo vo vojne proti Turecku, obnáša 1 million 439,386 duší.

+ * *

Šematismus nitrianskej diecésy znejúci na tento rok, teraz vyšiel v Nitre. Die-césu, ktorej patrónmi sú pustovníci-mu-čedlníci sv. Ondrej, Zorard a Benedik, založil ešte sv. Štefan, prvý kráľ uhorský a jej prvým biskupom bol sv. Bistritus. Terajší biskup grófYilhelm Batthyány je 75-ty v rade nitrianskych biskupov a od roku 1911. spravuje diecésu. Na čele arcikapituly, pozostávajúcej z 10 riadnych a 8 titulárnych kanonikov, stojí volený biskup veľprepošt Gabriel Czeizel. Na území nitrianskej a trenčianskej stolice rozprestierajúca sa diecésa delí sa na 4 archidekanáty a 24 dekanátov, v ktorých je 148 fár. V celej diecése je 426.426 duší a z týchto je 379.322 katolíkov. Materinská reč je prevažne slovenská. Súhrnný počet kňažstva diecésy činí 238. Klerikov je 77, mníchov je v 6 klášto­

roch 37. mníšiek v 10 kláštoroch 96. Na území diecésy je 262 rímsko-katolíckych škôl so 402 učebnými sieňami a 29.865 žiakmi, 7 katolíckych óvod a 2 katolícke gymnasia.

-¥• * *

Najväčšie lesy na svete. Y Europe vše­tky lesy spolu prikrývajú asi 300 millio-nov hektárov pôdy. Y Severnej Amerike najväčší les nachodí sa medzi Quebeckom a Ontariom — na severe rozprestiera sa po záliv Hudson a po polostrov Labra­dor, — a jeho dĺžka činí 2750 a šírka 1600 kilometrov. Y Južnej Amerike v údolí rieky Amazon a v severo-západnej čiastke Brazílie sú dve obrovské horiská. Veľkosť prvej činí 3300 a druhej 2000 štvorcových kilometrov. Ale najväčšia hora, o ktorej sa dosiaľ vie, rozprestiera sa v prostrednej Afrike. Táto hora od doliny Canoa ťahá sa po žriedla rieky Nílu. Jej dĺžku dosiaľ ešte nepremerali, ale jej šírka od severa na juh činí asi 4800 kilometrov. Obrovský prales roz­prestiera sa aj na Sibíri, ktorý sa ťahá od rieky Ob západne po dolinu Indigirky a východne potok Oleneka. Dĺžka pralesa obsahuje 4800 a šírka 2700 kilometrov. Yšetky tieto obrovské lesiská sú zväčša jedlina a jednotlivé stromy tak husto stoja jeden pri druhom, že sotva možno pomedzi ne prejsť; výška stromov činí priemerne 50 metrov a hora má takú viac tisíc kvadrátnych metrov obsahujúcu čiastku, na ktorú noha kultúrneho člo­veka ešte nevkročila.

D O M Á C E RADY. Pišingova torta. 18 dk. cukru, polho­

diny treť so 7 žítkami, k tomu sa z ľahká primieša 11 dk. múky a 7 bielkov snahu. Z tohoto cesta upečie sa 12 tenkých ob­látok na pomastenej palacinkami. K tomu treba ešte nasledovné: 21 dk. cukru, 6 vajec, kúsok utlčenej vanilky, čo sa dá do hrnca. Tento položiť do druhého hrnca vrelou vodou naplneného, položiť na ohnisko a miešať dokiaľ to nezhustne. Potom to nechať vychladnúť. Včuľ štvri

Číslo 13. Vlasť a Svet. Strana 205.

tabulky čokolády rozvariť s tri lyžiciami vody a pomaly po lyžičkách sa k ostat­nému primieša. Ked všetko dobre vy­chladlo, primiešať k tomu 21 dk. pútra až do spenenia utretého. Týmto sa na­maže oblátka, potom položiť na ňu druhú oblátku, namazať ju a tak pokračovať až je nadievka všetka už upotrebená tak, aby na vrch prázdna oblátka prišla. Hotovú tortu poliať alebo do hneda vareným cukrom alebo rozmäklou čukoládou. Musí 2 aj 3 dni stáť, len potom sa krája.

• * *

Fašiangové šišky. Kvásek spraviť zo žajdlíka vlažného mlieka, za štyri haliere kvasníc, päť štangličiek cukru. Do misy osiať pol kilogramm múky. Kvasiek, trochu soli, päť lyžíc roztopeného masla, päť žitok, trochu slivovice alebo rumu, všetko to dobre vymiesiť a nakysnúť nechať. Ostatné tak ako obyčajne.

* * • Svitok múčny rýchlo do polievky. Zo

•dvoch bielkov tuhý sňah ubiť, do toho dať 2 žítka, 2 lyžice múky a málo soli. Ľahúnko to s varechou zamiešať, vyliať na omastenú palacinkárňu a na ružovo na obidve strany upiecť. Ked to ochladne, na malinké štvorhrany pokrájať. Na ta-tanierky dať a zaliať polievkou hovädzou, rybacou alebo hrachovou.

Podáva: Stefanova Poliak.

R O Z M A R Y A Ž A R T Y .

Na vlaku. — Prosím kartu! C i g á ň • ukáže už jednu predierkovanú kartu,

ktorú bol na stanici našiel: = Nech sa neráča unúvať, pán veľkomožný,

moja karta je už predierkovaná.

* * *

Vojenská strážnica, čo vojenský futrál. Poručík ku jednému rekrutovi: — Stojíte na stráži a zrazu len nastane ob­

rovská búrka a lejak. Co urobíte? = Vbehnem do vojenského f u trala.

Oprobuje.

— Oh, Mariška, či by si mi mohla dať košík? Mariška haneolivo: = Však oprobujem!

L I S T Á R E N . (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakcia odpovede nedáva ani vtedy, keď sa posle poštová marka.)

Ct. p. P. V. D-a: Zaznačili sme. Za rozširo­vanie nášho časopisu vám srdečne ďakujeme. Bár by sa každý tak zaujal veci, ako vy. Ako by sa rozšíril náš časopis, keby každý člen spolku nášho získal čo len jedného člena?

Ct. p. A. S. Detroit Mich. Amerika: Adressu sme opravili dľa vašej žiadosti.

Ct. p. L K. Fenyôkosztolány: Opravili sme dľa žiadosti. Go ste nám písali, také veci nepa­tria pred verejnosť.

Ct. p. M. P. Felsôdiós: Váš lós nevytiahli. Ct. p. B. P. Carrollton Wash.: Za pozdrav

srdečne ďakujeme a aj vám všetko dobré vinšu-jeme.

Ct. p. J. K. Dobronya: Píšte pod adressou: Sertéskereskedok szôvetkezete, Budapest-Kóbánya Mázsa-tér 5. alebo Kôzponti Vásárcsarnok tek. igazgatósága, Budapest Vámhár-tér.

Ct. p. J. F. Divény: Váš dopis teraz vyšiel. Do­siaľ nebolo možno, lebo sme nemali miesta.

Ct. p N. K-š Liptóvazsecz: Zpomedzi lósov vytiahnutý bol len 2580—45 v amortisačnom ťahu.

Ct. p. J. S-c Harmatos: Probujte ešte písať na kníhvydavateľstvo Lutherovej spoločnosti. Luther-társaság kônyvkereskedése, Budapest, VIII., Szentkirályi-u 39.

Ct. p. K. T. Békéscsaba: Dostali sme. Vďaka. Akonáhle bude miesta, uverejníme. Nateraz sa nám nahromadilo mnoho rukopisov.

Verná čitateľka Etrefalva a Janko čitateľ Irtványos: Odpíšte nám vaše mená, aby sme my vedeli, kto nám píše, lebo inak vaše dopisy ne­uverejníme.

Ct. p. K A. Radosna: Píšte na kníhvydava­teľstvo : Horovitz Adolf, Nagyszombat.

Ct. p. L G-y Bikás: Zpomedzi lósov ani je­den nevytiahli.

Ct. p. J. V. Felsókubin: Bädšej si poučnú knižku kúpte, ako paklík karát. - Dosť je, keď napíšete meno, Budapest, Bottenbiller-u.

Ct. p. St. Z. B-a: Vaše lósy nevytiahli. Čitateľ 14.037: Ani-vaše.

Strana 206. Vlasť a Svet. Číslo 13.

TRHOVÉ GENY V BUDAPEŠTI. — Značené 24. marca.

Ceny rátajú sa od m. centa. Pšenica 24-60—25*90 kor Raž i860—1885 « Jačmeň 1400—1500 « Ovos : 15-10—16-40 « Kukurica 13-70—1400 « Ďatelina 130-00—180-00 « Lucerna 110-00—160-00 «

M ú k a : Číslo 0 í 2 3 4

kor. 40-20, 39 60, 38 60, 37 60, 36-60,

_ 5 6 7 77i 8_

35-0, 34 60. 33-20, 3060, 14 80. Za 100 kgr. i s vrecom.

M ú k a r a ž n á : Číslo 0 0/1 I I/II

kor. 3300, 31-80, 31-00, 29*60,

II H/A H/B SR

28-00, —•—, 26-40, 24-80. Za 100 kgr. i s vrecom.

Otruby fajne kor. 10*60, hrubé 11*20 kor.

Zeleniny.

Fazula veľká biela _ _ 19*50—20*00 kor. « strakavá 15*00—16*00 «

Hrach nelúpaný, čistý 30-00—32-00 « t lúpaný •• 29-00—56-00 «

Šošovica čistá- > '. 40-00—78*00 « Konopné semä 26*00—26-50 « Mak (modrý) 60*00—64-00 « Proso 31*00—36*00 « Rasca (kmín) 78*00—80*00 « Zemiaky žlté (1 vagón)- 575— 595 « Ružiaky '4*70—4*90 « Biele 4*20—4*30 «

za metr.-cent.

D o b y t o k p r e j a t k u .

Uhorské voly vykŕmené U:Ĺ 84—96 kor « « stredné 62—82 « • • « chatrné 52—58 « « • gazdovské dobré 76 — 84 « « • « chatrné 52—62 «

Býky lepšie '. 74—86 « -Býky chatrné . 48—68 « Uhorské kravy . 48—74 « Strakavé _ . 48—86 «

S l a n i n a a masť .

Čerstvá slanina 1 '40 -1*44 kor Paprikovaná slanina 1-38—1-42 t Údená slanina 1'40—1*44 * Slanina na masť 1*32—1*34 « Sadlo 1*52—1*56 i Sviňská masť peštianska 1*40—144 «

O š í p a n é .

Mladé ťažké (pár vyše 320kg.)„ _ 150—152 hal. Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 152—154 « Mladé ľahké (po 220 kg.) €

za kilogramm s odtiahnutím živej váhy.

Hyd ina .

Živé kura na vysmaženie (1 pár) 2*60—3 00 kor. Na pečenie 3'20—4-40 * Chudá kačka 5-00—6 00 « Vykrmená kačka 6'40—7 00 « Vykrmená hus (1 pár) 16*00—24-00 i Sliepka 4*00—5*40 « Morka (vykŕmená) 12*00—18-C0 « Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčšíchl 16*00—126 OOt Drobnejších 98 00—102*00«

INSERATY prevezme expedícia časopisu M,asť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4.

Slovenské Noviny sú najrozšírenejší a najlacnejší časo­

pis politický. — Vychodí každý

: : deň. — Predpláca sa: : :

na štvrť roka tri koruny.

Predplatky nech sa posielajú po­

štovou poukázkou (postautalvány)

na vydavatelstvo S l o v e n s k ý c h

N o v í n : Budapest, VI., Ó-utcza 12.

• T V? JednotliVé čísla predávajú Ba po 2 h a l i e r o c h .

Číslo 13. Vlasť a Svet. Strana 207.

Dejiny uhorského boja za s lobodu r o k u • 1848 — 49. • ktoré dr. Adolf Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spo­lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť «Uhorsko-kra-j i n s k ý V z d e l á v a c í S p o l o k S l o v e n s k ý * , ako vy davatelnaložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet*, aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo­hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na 319 stranách množstvo pouč­ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú prí­hodné aj za dar na meniny, narode­niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po poštovej poukážke (postautalvány) a nech # adressuje takto: O

VLAST' A SVET Budapest, I. ker., Kelenhegyi-út 28. sz.

Šesťsto slovenských ľudových : piesní. : Obnovená sbierka slovenských ludových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: K A R O L C S E C S O T K Ä . Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viaza­ného a pekným titulným obráz­kom o z d o b e n é h o s v ä z k u je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:

Kníhvydavatelstvo VILIAMA MÉHNERA

(Franklin-Társulat) B u d a p e s t , IV., E g y e t e m - u t c z a 4 . sz.

Zodpovedný redaktor: gazda Štefan.

0-B.edakcia neni zodpovedná za obsah inserátov!»

najlepšie stroje ako benzinové a parné mlá-ťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluhy, brány atď. dodáva 5389

F . H A S A továreň strojov hosp. h. sp. T r n a v a — N a g y s z o m b a t

Strana 208 Vim a Svet. -í

Číslo 13.

Najlepšie a najspolahlivejšie benzinové a surovoolejové mo­tory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov za velmi nýhodných pla­tobných podmienok dodáva

Kereskedelmibankgépgyára,BimaszombaL P o č e t n é l i s t y u z n a n i a . R o z ­p o č t y a c e n n í k z d a r m a . 5409

„CARPATHIA" chemicko-priemyselná

úč. spol. Privigye (Prievidza)

za najvyššie ceny skupuje:

Lulok so stopkou Lipový kvet Blen Furgaciu eirs Ražnú matku, alebo

opilec, žitnica Anglickú

Mitcham -Mentu a Fordormentu

(prominclu) Odporúčame za ľavné eeny. Tým, ktorí sa o sbieranie zaujímajú, ochotne podá vy­svetlenie horeznačaný podnik.

Najlepší dobytčí p r a c h je Barthel-ovo krmné vápno ; toto prekazí n hovada c h u t p o l í z a n í a r ý p a n i e d r e v a ; prekazí m ä k n u t i e k o s t i a c h u d n u t i e , napomáha t r á v e n i e , budí obuť k žra-niu; zväčšuje dojivosť, p r a ­c o v n ú s i l u a zapríčiňuje tvrdšie mäso atď. Nevyhnutné pre každú fajtu dobytku. Opis zdarma. Oena 5 kilov na próbu 2 koruny ab Viedeň

M . B A R T H E L a S p o l . Bécs, X. Siccarásburggasse 44. Dopisovanie aj v maďarskej reči. Sklad vo veľkom v Budapešti u družstva Uhor­ských polhýchgazdov (Magyar MezôgazdákSzôvetkezete).5U4

1 AMERICKÁ

5380

žltá koňskozubá kukurica na s i a t i e 90 dňová, včasné zrejúca, prie­merná úroda na jutre 14—27 m. .centov, možno j u sadiť aj po řepici a ľadhíku. Sňlková kukurica dla metr . centa dá 75—80 %-ov zrna, jej steblo vyrastie na 2—3 metre výšky. Dostať u podpísaného a u ž teraz možno sa predznačiť. Kilo i kô%., m e t r . cent vyberaných šúlkov 24 korún.

RfVÉSZ SÁNDOR kórjegyzó, Temespéteri.

v nitrianskej stolici ma­jetok, ktorý obnáša 70 kat. jpchovj 'ntár, velký dom, gazdovský dvor a velká zahrada. Obšír­nejšie zprávy podá M a ­t i l d a C s m e l i k , Osztró u. p . Yágterbete, Nyitra-megye. 5474

Naj dokonalej šie oráce pluhy

retiazkového systému zho­tovuje a za lavné ceny pod zárukou predáva firma

J o z e f M a t u l a dielňa n a gazdovské stroje P r i b ó c z ( T u r ó c z m e g y e ) . 5485

? ? T Í ? T ? T ? T T T ? ? ? ?

Vovelkej drahotepo-travných článkov

bryndza pre svoju záživnosť a lačnotu v každej do­mácnost i je nevy­hnute lný oblúbený potravný článok, stu

P r v á l i p t o v s k á h r y n d z i a r e n

FILIP PEWNY LIPTÓ-SZT-HIIKLÓS

Odporúča najfajnejsiu dessertnú bryndzu za 7.50 K. I. výživnú (jemnú) bryndzu 5.50 K. I I . vý­živnú (pikantnú) bryndzu za 5 K. V 5 klgrovej parenici na každú poštovú stanicu oplateno sa po­siela. Podrobný cenník a ře­kl amnátabulazdarmaaopla teno

Predá sa majetok, ktorý pozostáva z 20 a pol jutár. 9 ju tár je oráčiny, 3 a pol sú lúky a 8 sú pasoviská. Dom nový z tehly pod škrydlou, 2 izby, knchyňa, komora, mašta l z tehly pod škrydlou, 2 pajty, 4 chlievy, sypáreň, všetko pod škrydlou. K tomu 6 kusov rožnej lichvy, 2 kone, 4 ošípané a všetko gazdovské náradie. Kole sú posiate. Cena 21 tisíc korún. Moja adressa j e : A r g a y M i h á , l y , G a j , u. p . Antunovac (Slavonia.) stss

ruímmmmmmm

Najlepšia kosa snavete je „Rosa generála Dewetta z kanónovej ocele"

ktorej jediným rozposielatetom a predavačom ja

P a v e l S o h r , S o m o g y - S z i l l 117. •Kosa generála Dewetta z kanónovej ocele< z najšľachetnejšieho kovu miešanej zvláštnej kanónovej ocele je hotovená a spôsob jej hotovenia je vlastnosťou a tajnosťou fabriky oOO k o r ú n vyplatím tomu, kto od druhej firmy vie preukázať «Kosu generála Dewetta z kanónovej ocelen. ÍOOO k o r ú n vyplatím tomu, kto zpomedzi 100« Kôs generála Dewetta z kanónovej ocele»2 zlé vie preukázať. K t o si c h c e c e l e spoľahl ivú, d o h r u k o s n zaopat r i ť , ten nech dotiaľ kosu od nikoho nekupuje a n „ .

u- 3 ' i ' • 'x T 3 Uchranna známka. n objednáva, pokým si nepýtal od

hormeno váného chýrneho závodu ob­rázkový cenník, ktorý táto firma každému z d a r m a a o p l a t e n o p o š l e . Eaždý nech si pýta c e n n í k na dopisnici. Tieto mesiace sú naj­lepšie ku sbieraniu objednávok. Sberatelbm dávame výhodu! Úplná záruka ! P r i o b j e d n á v k e 10 k u ­sov 1 k u s z d a r m a ! Svedomitá obsluha! Viac tisíc listov uznania a ďalších objednávok stojí k prezretiu.

Wff~ D i a m a n t o v o - o o á l ' o v á b r i t v a , s 5 r o č n o u z á r u k o u , 3 K. ~V9 5298/a

Kníthlaé. spol. F r a n k l i n Budapest, IV., Egyetem-nteza 4. — Časopis je vlastnosť Dh.-kraj. vzdeL sp. slov.