Predkladacia sprva....................................................... 1. Vvoj makroekonomickho prostredia.........................1.1 Charakteristika vvoja ekonomiky v roku 2010.............................................. 1.2 Makroekonomick rmce zostavenia nvrhu rozpotu na roky 2011 a 2013

2. Vchodiskov rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013...........................................................................................2.1. Zkladn predpoklady zostavenia rozpotu verejnej sprvy......................... 2.2. Rmec na zostavenie rozpotu verejnej sprvy............................................. 2.3. Dlh verejnej sprvy........................................................................................

3. Rozpotovanie prjmov ttneho rozpotu.................................3.1. Daov a odvodov zaaenie....................................................................... 3.2 Rozpotovanie daovch prjmov R.............................................................. 3.3. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013.... 3.4. Porovnanie aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2010 a 2012........................................................................................................ 3.5. Rozpotovanie inch ako daovch prjmov..................................................

4. Rozpotovanie vdavkov ttneho rozpotu..............................4.1. Kvantifikcia vdavkov ttneho rozpotu..................................................... 4.2. Osobn vdavky............................................................................................ 4.3. Tovary a sluby.............................................................................................. 4.4. Ben transfery.............................................................................................. 4.5. Splcanie rokov a ostatn platby svisiace s vermi................................... 4.6. Kapitlov vdavky........................................................................................ 4.7. Rozpotovanie vdavkov poda vybranch oblast........................................

5. ttne finann aktva.............................................................5.1. Prjmov opercie.......................................................................................... 5.2. Vdavkov opercie.......................................................................................

6. ttny rozpoet v metodike ESA 95..........................................

Prlohy

1. Rozpotovanie prjmov a vdavkov ostatnch subjektov verejnej sprvy v metodike ESA 95 2. Rozpotov vzahy SR a E

Predkladacia sprvaSlovensko sa v poslednch dvoch rokoch mimoriadne rchle zadluje. Deficit verejnch financi dosiahol v roku 2009 7,9 % HDP a v tomto roku to bude podobn slo. Verejn dlh sa za dva roky zvil o viac ako polovicu - z 27,7 % HDP na konci roku 2008 na predpokladanch 42,1 % HDP koncom roku 2010. Prudk zadlovanie je spsoben iastone celosvetovou hospodrskou krzou. Druhm vznamnm dvodom mimoriadne prudkho zadlovania Slovenska je to, e predchdzajca vlda nechcela pred parlamentnmi vobami prijma potrebn, avak nie vemi populrne opatrenia. Slovensko sa preto zadlovalo rchlejie ako in eurpske tty, hoci na rozdiel od inch ttov nemuselo z rozpotu zachraova finann intitcie. Ozdravenie verejnch financi je kovou prioritou vldy. V jej programovom vyhlsen sa pe: Zsadnm cieom vldy SR je znenie deficitu verejnch financi pod rove 3 % hrubho domceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodralo svoje zvzky voi Eurpskej nii vyplvajce z Paktu stability a rastu. Vlda SR prijme vinu opatren potrebnch na znenie deficitu s innosou od roku 2011. Vlda sa rozhodla pre ozdravenie verejnch financi z dvoch hlavnch dvodov. Prvm je fakt, e v budcom roku si Slovensko mus na finannom trhu poia 8 mld. eur, inak nebude schopn plni svoje zvzky. Na zskanie takchto obrovskch zdrojov je nevyhnutn dvera finannch trhov. Hoci celkov rove nho verejnho dlhu stle nie je v porovnan s inmi ttmi vysok, sme omnoho zranitenej ako naprklad Japonsko alebo Vek Britnia. Na rozdiel od tchto vekch ttov so silnm domcim finannm sektorom je toti Slovensko malou krajinou s otvorenou ekonomikou a relatvne malm objemom domcich spor. Slovensko mus jasne preukza, e v budcnosti bude schopn svoje dlhy splca. V opanom prpade nm hroz scenr Grcka - najprv vyie a vyie roky na n dlh a nakoniec strata schopnosti vbec si poia. Uveden by viedlo k neporovnatene tvrdm opatreniam ako s opatrenia, ktor teraz navrhuje vlda. Vsledkom tohto scenra by bol prudk prepad ekonomiky a najm ivotnej rovne obyvateov. Druhm dvodom ozdravovania verejnch financi je to, e vlda povauje prudk zadlovanie budcich generci za nespravodliv. Vysok verejn dlh v kombincii so starnutm naej populcie vytvra pre budce genercie prli vysok za a ohrozuje dlhodob udratenos verejnch financi a rastu ivotnej rovne na Slovensku. Zkladnm ukazovateom verejnch financi je ich deficit alebo prebytok. Pri rozhodovan o vke tohto parametru vlda posudzovala dve kritri. Na jednej strane to bol zujem o jednoznan znenie deficitu, ktor presved finann trhy o dveryhodnosti Slovenska. Na strane druhej to bola snaha, aby opatrenia nezasiahli prli tvrdo na domcu ekonomiku a nezadusili jej rast. rove rozpotovanho deficitu bola preto pre rok 2011 nastaven na rove 4,9 %, priom ozdravovanie verejnch financi bude v nasledujcich dvoch rokoch pokraova tak, aby Slovensko splnilo svoj zvzok voi Eurpskej nii a v roku 2013 klesol n deficit pod 3 % HDP. Navrhovan tempo ozdravenia bolo konsenzulne prijat zo strany politickch strn na Slovensku, vrtane opozcie, ale aj medzinrodnch intitci a odbornej verejnosti.

Vsledkom navrhovanho tempa ozdravenia verejnch financi bude postupn spomalenie narastania dlhu a jeho stabilizcia v roku 2013 na rovni 46 % HDP s nslednch poklesom v roku 2014. Vlda tak spln aj al cie svojho programovho vyhlsenia vldy, ktorm je stabilizcia a pokles zadlovania. Vrazn znenie deficitu verejnch financi umon, aby vlda zaala ku koncu volebnho obdobia zniova podiel verejnho dlhu na hrubom domcom produkte, pe sa vo vldnom programe. K medzironmu zneniu deficitu zo 7,8 % v roku 2010 na 4,9 % v roku 2011 prispel takmer pol percentom rast ekonomiky. Inak povedan, keby vlda nerobila podstatn zmeny v rozpotovej politike, len by prirodzene nechala rs prjmy aj vdavky, deficit by dosiahol pribline 7,4 % HDP. Ozdravn opatrenia zabezpeili znenie deficitu o alch 2,5 % HDP, teda o 1,75 mld. eur. Menia as ozdravnch opatren sa navrhuje na strane prjmov verejnch financi. Ide o sumr krokov v oblasti DPH, spotrebnch dan, nedaovch prjmov, ale aj dane z prjmov a odvodov. Tmito opatreniami sa medzirone zvi daovo-odvodov zaaenie na 28,6 %. Stle vak zostane pod rovou roku 2008 (28,9 %) a v priebehu rokov 2012 a 2013 op klesne pod 28 % HDP. Via as ozdravenia verejnch financi sa navrhuje na strane vdavkov. Kee nov vlda mala na prpravu rozpotu iba dva mesiace, nebolo ia mon navrhn, schvli a do rozpotu zakomponova vraznejie systmov zmeny smerujce k zniovaniu vdavkov, akou je naprklad reforma socilneho alebo dchodkovho systmu. Takto zmeny bud sasou rozpotov na nasledujce roky. Pri tvorbe rozpotu na rok 2011 sa vyuili najm plon krty mzdovch a prevdzkovch vdavkov v kombincii s individulnym zniovanm kapitlovch vdavkov (ako naprklad nrodn futbalov tadin) a niektorch konkrtnych transferov (ako naprklad nrodn doplatok k priamym platbm pre farmrov). Ozdravn balk je v slade s vldnym programom, v ktorom sa pe: Zniovanie deficitu bude vlda SR realizova opatreniami na strane prjmov aj vdavkov verejnch financi. Opatrenia na strane prjmov bud smerova k stabilizcii ich podielu na hrubom domcom produkte, ktor postupne kles. Opatrenia vo vdavkovej asti rozpotu bud ich podiel zniova. Vsledkom rastu ekonomiky a navrhovanch ozdravnch opatren je predloen nvrh rozpotu. Faktom je, e tento nvrh rozpotu v sebe nesie znan neistoty. Tie s spsoben vraznmi rizikami pri predpokladoch vvoja svetovej ekonomiky. Hoci nznaky oivenia s v poslednom ase subn, mnoh ekonmovia varuj pred unhlenm optimizmom. Rizikom je vka skutonho deficitu verejnch financi v tomto roku, pretoe vvoj v niektorch zlokch je stle neist. Tka sa to naprklad aj hospodrenia vych zemnch celkov a hospodrenia miest a obc, ktor maj voby koncom novembra. A treou neistotou je aj dopad viacerch ozdravnch opatren na prjmy a vdavky verejnch financi, ktor nikdy nemono vypota celkom presne.

3

Predloen nvrh rozpotu bol pripravovan s cieom otvorene a pravdivo pomenova stav verejnch financi. Na rozdiel od rozpotu na rok 2010 nie s v om vedome zakomponovan nijak nerelne poloky, ani skryt dlhy. Hoci pre krtkos asu na prpravu nie je optimlny, pri jeho tvorbe bola maximlna snaha o transparentnos. Vzhadom na charakter materilu sa doloka vybranch vplyvov nevyhotovuje.

1. Vvoj makroekonomickho prostredia1.1 Charakteristika vvoja ekonomiky v roku 2010Po prepade HDP v roku 2009 o 4,7 % slovensk ekonomika od roku 2010 op porastie 4% tempom. Rast je predovetkm dsledkom silnejieho ako oakvanho oivenia dopytu naich obchodnch partnerov, najm nho najvieho obchodnho partnera Nemecka. Na druhej strane vak pretrvva negatvny vvoj na strane spotreby domcnost a na trhu prce. Poda doteraz zverejnench dajov za 1. polrok 2010 dochdza k silnejiemu ako oakvanmu oiveniu v E, najm vaka silnmu rastu v Nemecku. Nemeck oivenie svis s obnovenm rastom globlneho

obchodu, ktor bol pohan aj dopytom z USA a rozvjajcich sa krajn ako je na. EK v septembri vrazne zvila odhad rastu HDP Nemecka v tomto roku z 1,2 % na 3,4 % a celkov rast v E z 1 % na 1,8 %. To spsobuje zlepenie dopytu po slovenskch exportoch a teda vraznej nrast priemyslu. Vy predaj si vyiadal aj dopanie nzkeho stavu zsob z minulho roka. Za prvch 7 mesiacov stpla priemyseln vroba o 24 % medzirone. Elektrotechnick priemysel zvil vrobu o napriek tomu, e vzrstol aj v minulom roku, nakoko Slovensko benefituje z rozrenia vroby u krejskho vrobcu. V sasnosti je vroba v tomto odvetv skoro o 50 % vyia, ako bola predkrzov rove. Vroba ut sa zvila takmer o polovicu voi nzkej rovni minulho roka. Aj tret najdleitej sektor hutnctvo vykazuje nrast o 22 %. Tieto dva sektory s vak stle momentlne 10 % pod predkrzovou rovou. Na druhej strane pokrauje nepriazniv vvoj v domcej ekonomike. Pokles zamestnanosti a dopytu po pracovnej sile sa prejavuje v znen tlakov na rast miezd najm v slubch, priom oba tieto faktory negatvne ovplyvuj spotrebu domcnost. Takisto von kapacity nevytvraj tlak na zvenie investci, ekonomika by mala dosiahnu svoju potencilnu rove a v roku 2013. Nedostatok prjmov obmedzuje aj vldnu spotrebu. daje za maloobchodn predaj naznauj, e krza kulminuje v domcej ekonomike na rozdiel od priemyslu a v tomto roku. Mierne prorastovo zatia psobia ceny, nakoko sa inflcia v tomto roku vrazne spomalila. Mzdy by tak mali relne nars o 1,3 %. Suma sumrum, domci dopyt (bez zsob) stpne v tomto roku len o 0,4 %, namiesto predpokladanch 2 %. Riziko prognzy 4% rastu v tomto roku vidme v sasnosti skr na pozitvnej strane, v zvislosti od udrania nadpriemerne dobrej situcie v Nemecku v najblich mesiacoch.Aktualizcia prognz na rok 2010 Rozdiel v p. b. 2,1 -1,5 -1,7 1,5 4,5 2,0 0,2 3,4 0,2 3,2 2,9 -0,2 0,7 0,4 1,1 Priemern mesan mzda, relny rast Priemern mesan mzda, nominlny rast Rast zamestnanosti (tatistick zisovanie) Index spotrebiteskch cien, priemern rast Export tovarov a sluieb, relny rast 1,3 -0,7 2,7 -1,3 -1,1 -1,8 1,4 10,3 13,2 -3,8

v %, ak nie je uveden inak Hrub domci produkt, relny rast Hrub domci produkt v bench cench mld. eur Konen spotreba domcnost a NISD, relny rast Konen spotreba domcnost, nominlny rast Efektvny domci dopyt, relny rast

Rozpoet 2009 1,9 67,4

Aktulny odhad 4,0 65,9

-1,6

3,0 Bilancia benho tu, podiel na HDP -5,2 -2,2

5

Zdroj: MF SR

1.2 Makroekonomick rmce zostavenia nvrhu rozpotu na roky 2011 a 2013Napriek lepej ako oakvanej situcii v tomto roku predovetkm v Nemecku, ukazovatele ekonomickho sentimentu v asti oakvania (OECD, PMI, alebo nemeck IFO a ZEW) naznauj spomaovanie dynamiky rastu ku koncu roka 2011 a zaiatkom roka 2012. Situcia sa vraznejie komplikuje v sasnosti v USA, kde doterajie ekonomick oivenie neprinieslo pokles nezamestnanosti. Preto americk centrlna banka sa zama nad dodatonm menovm stimulom a prebieha diskusia o dvojitej recesii vo vyspelch ekonomikch. Naa prognza nepredpoklad scenr dvojitej recesie, ale len vraznejie spomalenie rastu v budcom roku. To ostva hlavnm rizikom prognzy. Spomaovanie rastu v budcom roku je vak prirodzen, nakoko fisklne stimuly nemu by poskytovan v doterajej miere kvli nrastom verejnch dlhov. Eurozna bude v budcom roku etri viac, nakoko v niektorch krajinch je potreba etrenia u vynucovan situciou na finannch trhoch. etrenie bude prebieha aj u naich dvoch hlavnch obchodnch partnerov Nemecka a R. V prpade Nemecka vak etrenie bude pozvon, nakoko deficit nestpol a tak vrazne a krajina m status bezpenej investcie v rmci ttnych dlhopisov eurozny. as poklesu dynamiky zahraninho dopytu vak bude na Slovensku tlmen spustenm novch investci v automobilovom a elektrotechnickom priemysle (VW, AU Optronics a bval Sony) v prpade, e sa tieto vrobky bud vedie presadi na trhu. V vode roka 2011 sa predpoklad rast regulovanch cien plynu, tepla a elektriny v dsledku pozvonho rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD a zavedenm poplatku na likvidciu jadrovch palv. U zverom tohto roka bude takisto dochdza k nrastu cien potravn z dvodu zlej rody na globlnej rovni, ktor spsobuje vrazn nrast potravinovch komodt v tomto roku. Ceny penice na svetovch burzch vzrstli v septembri medzirone o 57 % a mlieka o 35 %. Z netrhovch faktorov sa na vyej inflcii v roku 2011 prejav doasn zvenie DPH na 20 %, zvenie spotrebnej dane z piva a tabakovch vrobkov a zrove sa ru daov zvhodnenie pre biopaliv, ruia sa daov oslobodenia pri energetickch daniach pre teplrne, zavdza sa poplatok pre ttne hmotn rezervy a likvidciu jadrovch palv a zvyuj sa ceny dianinch znmok. V budcom roku predpokladme stagnciu (efektvneho) domceho dopytu. Po zohadnen nzkeho domceho dopytu a konkurencie sa pri odhade inflcie premietol prspevok v celkovej vke mierne pod 1 %. Prspevok zvenia DPH k inflcii tak predstavuje 0,4 %, spotrebn dane s ostatnmi faktormi 0,6 %. Index CPI sa aj v dsledku uvedench jednorazovch efektov zvi v roku 2011 na 3,7 %. Medziron zvenie inflcie je z 2/3 vsledkom globlneho nrastu cien energi (ekonomick oivenie) a potravn (zl roda). Domci balek opatren sa podiea na zven inflcie len 1/3. Po roku 2011 sa

oakvaj vyie hodnoty inflcie z dvodu rchlejej cenovej konvergencie Slovenska k cenovej rovni E pri absencii kurzovho kanla (trendovho posilovania slovenskej koruny). Celkov charakter makroekonomickej politiky bude v roku 2011 retriktvny. Boj s globlnou krzou a snaha podpori rast a zamestnanos v E bud sce dra rokov sadzby ECB na rekordne nzkych hodnotch okolo rovne 1 %, vlda SR vak plnuje budci rok zni deficit verejnej sprvy z tohtoronej odhadovanej rovne 7,8 % HDP na 4,9 %. Z hadiska negatvneho dopadu na ekonomick rast bude vrazn znenie deficitu tlmen oakvanm vym erpanm E fondov. Bez fiklnej konsolidcie by sa vak zhorili vyhliadky pre stabiln rast v nasledujcom obdob. Plnovan fiklne opatrenia pri zlepenom oakvanom erpan E fondov me ma nepriazniv krtkodob dopad na ekonomick rast v roku 2011 na rovni 0,5 p. b. Zvyok poklesu bude dan slabm globlnym dopytom po naich vrobkoch. Ozdravovanie verejnch financi tak umon optovn zrchlenie rastu a na rove 4,7 % v roku 2013. Rast bude ahan aj rastom exportov, aj zlepujcou sa situciou na trhu prce. Zvyovanie produktivity prce zrove vytvor priestor pre rchlej rast relnej mzdy. Tempo rastu vak bude v sledovanom horizonte v dsledku krzy slabie ako sa pre toto obdobie predpokladalo pred vypuknutm krzy. Nezamestnanos by tak mohla poklesn k rovni 12,4 % koncom prognzovanho obdobia. Oakvan vvoj hlavnch makroekonomickch indiktorov je obsiahnut v nasledujcej tabuke:Prognza vybranch indiktorov vvoja ekonomiky SR (september 2010) Ukazovate Skutonos 200 8 67,2 21 6,2 6,1 10,9 5,3 1,8 4,7 3,2 3,1 8,1 3,3 3,2 2,6 2,8 9,6 Prognza 201 3 2009 2010 2011 2012 63,3 32 -4,7 -0,7 0,3 2,8 -10,5 -2.8 -16,5 -17,6 3,0 1,3 -2,8 -4,5 -2,4 12,1 65,9 14 4,0 -0,2 0,7 0,5 1,8 0.4 13,2 11,8 2,7 1,3 -2,3 -1,1 -1,4 14,4 70,1 74 3,3 0,4 3,9 -6,3 3,5 0.0 5,5 3,5 3,7 0,0 1,2 0,6 0,6 13,6 75,4 82 4,5 3,5 7,8 % % % % % % % % % % % % 7,0 0,8 4,0 6,5 3.8 8,6 Export tovarov a sluieb; relny rast Import tovarov a sluieb; relny rast Priem. mesan mzda za hospodrstvo; nom. rast Priem. mesan mzda za hospodrstvo; relny rast Priemern Priemern potu Priemern ESA95 Priemern rast zamestnanosti; poda VZPS rast zamestnanosti; poda evid. rast zamestnanosti; poda miera nezamestnanosti; poda 7,0 6,8 6,1 5,8 2,2 1,5 1,1 1,2 1,3 1,2 13,2 12,4 1,3 2,1 8,2 3.4 0,6 81,5 31 4,7 HDP; relny rast Konen spotreba domcnost; relny rast Konen spotreba domcnost; nominlny rast Konen spotreba verejnej sprvy; relny rast Tvorba hrubho fixnho kapitlu; relny rast Efektvny domci dopyt; relny rast % % 4,0

m.j. mld. eur

HDP; v bench cench

7

VZPS Index spotrebiteskch cien; priemern rast Harmonizovan index spotrebiteskch cien (HICP) Index vrobnch cien; priemern rast Bilancia benho tu; podiel na HDP Ropa BRENT Kurz EUR/USD

3,9 % % % % USD/bl 4,6 3,9 6,1 -7.0 97,2 1,47 1,6 0,9 -2,5 -3,2 61,8 1,39 1,4 1,0 -2,4 -2,2 78,6 1,31 3,7 3,5 3,2 -2,3 84,6 1,34 3,5 3,7 3,4 2,4 -1,3 -2,1 91,0 1,40 1,37 97,2 2,6

Hodnotenie prognz MF SR lenmi Vboru pre makroekonomick prognzovanie Prognza makroekonomickho vvoja vypracovan MF SR bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre makroekonomick prognzovanie, ktorho dvadsiate druh zasadnutie sa konalo 8. septembra 2010. Vsledkom je celkov hodnotenie charakteru definitvnej prognzy MF SR. Strednodob prognza makroekonomickho vvoja vypracovan MF SR bola vinou lenov vboru (NBS, SAV, INFOSTAT, SLSP, ING, CSOB, Unicredit) charakterizovan ako realistick. VUB a Tatrabanka zhodnotili prognzu ako konzervatvnu. NBS Prognzu MF SR povauje za realistick. MF SR predpoklad v slade s aktulnym makroekonomickm vvojom nrast ekonomiky v roku 2010. V roku 2011 oakva zmiernenie rastu ekonomiky v dsledku konsolidcie verejnch financi. V oblasti trhu prce je mon predpoklada pokles zamestnanosti v roku 2010 a nsledn oivenie rastu v alch rokoch sprevdzan poklesom miery nezamestnanosti. V oblasti vvoja cien (HICP) je mon oakva zrchlenie rastu v dsledku predpokladanho zvenia nepriamych dan, priom neistota je vo vekosti prenosu zvenia DPH do spotrebiteskch cien v prostred stle nzkeho dopytu. Rovnako neist je aj vsledn dopad avizovanho zvenia poplatkov (HR a likvidcia jadrovch zariaden).

INFOSTAT Prognzu MF SR povauje za realistick z hadiska odhadovanho ekonomickho rastu v roku 2011, v alch rokoch mierne optimistick, nielen z hadiska ekonomickho rastu, ale aj z hadiska vvoja na trhu prce. SOB Prognzu MF SR povauje za realistick. Domnieva sa, e aj pre rok 2011 plat, e stle pretrvvaj rizik na strane externho dopytu napriek pozitvnemu vvoju v poslednej dobe. Preto je na mieste by opatrnej. Toho sa drali pri ich prognze a kee sa vemi bli k prognze ministerstva - povauje ju za realistick. ING Bank Prognzu MF SR povauje za realistick.

SAV Prognzu MF SR povauje za realistick. V podmienkach posilovania oivenia svetovej ekonomiky, ale stle pretrvvajcej neistoty a po globlnom zohadnen vplyvov doteraz deklarovanej konsolidcie verejnch financi mono prognzu oznai ako realistick so signifikantnm stupom obozretnosti najm v roku 2011. Silnou strnkou je prognza tvorby dchodkov v nrodnom hospodrstve a prepojenos medzi relnym produktom a nezamestnanosou. Slabou strnkou je prepojenos medzi relnym produktom a truktrou agregtneho dopytu, prepojenos medzi relnym produktom a zamestnanosou v roku 2011. SLSP Prognzu MF SR povauje za konzervatvnu. V prpade miezd oakva pozitvnej vvoj, oakva, e mzdy bud bliie koprova vvoj relnej ekonomiky (rast HDP). TATRA BANKA Prognzu MF SR povauje za konzervatvnu. V roku 2011 oakva silnej rast relneho HDP. Predpoklad, e z oivenia v zpadnej Eurpe bude SR profitova vo vej miere. Oakva aj vy rast spotreby domcnost, ktor bude podporen rchlejm rastom zamestnanosti ako aj miezd. Prognza pre roky 2012 a 2013 sa viac pribliuje k prognze Tatra banky, preto ju pre tieto roky povauje za realistick. UNICREDIT Bank Prognzu MF SR povauje za realistick. Rizik prognzy sa javia relatvne vybalansovan. Predpoklad, e zotavenie slovenskej ekonomiky bude mierne silnejie v tomto roku, o sa tka rastu HDP, ale aj rastu relnych miezd. Na druhej strane, nakoko ete neboli zverejnen detaily fiklneho balka na vdavkovej strane, nemenili odhad rastu HDP pre budci rok. M ho podobne ako MF SR niie ako je rast v tomto roku. Vidia vak rizik, e relne mzdy mu v budcom roku poklesn. VB Prognzu MF SR povauje za realistick. Priemern odhadovan relny rast slovenskej ekonomiky v rokoch 2010 a 2013 je v odhadoch MF SR aj VB rovnak, a to na rovni 4,1 %. Rovnak je na oboch stranch aj identifikcia a vnmanie rizk, ktor by mohli vplva na prognzu. Odlin pohad na vvoj ekonomiky je badaten v roku 2010, kde je MFSR oproti oakvaniam VB o nieo konzervatvnejie, a to najm na strane spotreby a vvoja na trhu prce.

2. Vchodiskov rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 20132.1. Zkladn predpoklady zostavenia rozpotu verejnej sprvyNvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013 je zostaven na 9

zklade aktulnej prognzy z programovho vyhlsenia vldy.

makroekonomickho

vvoja

a vychdza

Hlavnm cieom fiklnej politiky, vyplvajcim z Programovho vyhlsenia vldy SR, je zabezpei zodpovedn rozpotov politiku a vrazn znenie sasnho deficitu verejnch financi, ktor povauje vlda SR za zkladn predpoklad pre spen ekonomick vvoj a dlhodobo udraten rast ivotnej rovne obanov Slovenskej republiky. Zsadnm cieom vldy SR je znenie deficitu verejnch financi pod rove 3 % hrubho domceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodralo svoje zvzky voi Eurpskej nii vyplvajce z Paktu stability a rastu. Vychdzajc z tchto zmerov a ekonomickch podmienok, rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013 bol zostaven tak, aby postupn zniovanie plnovanho schodku rozpotu verejnej sprvy viedlo k rovni 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpotu verejnej sprvy vyjadren v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpotovan na rovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo vke 3,8 % HDP a v roku 2013 na rovni 2,9 % HDP.

2.2. Rmec na zostavenie rozpotu verejnej sprvyNasledujca tabuka poskytuje prehad o zkladnch parametroch fiklneho rmca, a to o konkrtnych vkach schodku ttneho rozpotu v metodike ESA 95 v jednotlivch rokoch zostavovanho rozpotu a predpokladanom vvoji hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy.(v mil. eur) ttny rozpoet Ostatn subjekty rozpotu VS Rozpoet VS spolu Podiel rozpotu VS v % na HDP HDP v b.c. 2008 S -1 693,4 144,6 -1 548,8 -2,3 67 221,0 2009 S -4 353,7 -645,7 -4 999,4 -7,9 63 050,7 2010 OS -4 473,3 -635,2 -5 108,5 -7,8 65 378,0 2011 N -3 716,7 278,2 -3 438,5 -4,9 70 173,6 2012 N -3 155,3 287,0 -2 868,3 -3,8 75 481,9 2013 N -2 689,0 324,6 -2 364,4 -2,9 81 531,1

V roku 2011 sa predpoklad prebytkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy vo vke 278,2 mil. eur. Na tomto vvoji sa na jednej strane podiea prebytkov hospodrenie niektorch subjektov verejnej sprvy, a to hlavne prebytok hospodrenia Socilnej poisovne vo vke 113,1 mil. eur, Environmentlneho fondu vo vke 107,6 mil. eur, Nrodnho jadrovho fondu v objeme 112 mil. eur a ttneho fondu rozvoja bvania na rovni 82,2 mil. eur. Na druhej strane je to schodkov hospodrenie obc vo vke 75,9 mil. eur, vych zemnch celkov vo vke 60 mil. eur a Fondu nrodnho majetku SR na rovni 22,5 mil. eur. Ostatn nespomenut subjekty verejnej sprvy maj vo vine neutrlny vplyv na celkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy. Nvrhy rozpotov ostatnch subjektov verejnej sprvy tvoria prlohu . 1 tohto materilu. Schodok ttneho rozpotu poda metodiky ESA 95 z vyie uvedenej tabuky je pretransformovan pomocou modifikujcich faktorov na hotovostn saldo. Takto zskan schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe spolu s prognzovanmi hotovostnmi prjmami ttneho rozpotu vytvraj priestor

pre realizciu vdavkov ttneho rozpotu.

Rmec ttneho rozpotu(v mil. eur) Schodok ttneho rozpotu v metodike ESA 95 Modifikujce faktory Schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe Prjmy ttneho rozpotu na hotovostnom princpe Vdavky ttneho rozpotu na hotovostnom princpe 2008 S -1 693,4 -989,2 -704,2 11 352,4 12 056,6 2009 S -4 353,7 -1 562,4 -2 791,3 10 540,8 13 332,1 2010 OS -4 473,3 226,4 -4 699,7 11 146,9 15 846,6 2011 N -3 716,7 106,4 -3 823,1 13 092,4 16 915,5 2012 N -3 155,3 7,1 -3 162,4 13 392,9 16 555,3 2013 N -2 689,0 -102,6 -2 586,4 13 683,1 16 269,5

Celkov pozitvnu hodnotu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu v roku 2011 tvor predovetkm pozitvny vplyv asovho rozlenia daovch prjmov, a to vo vke 177,3 mil. eur. Podrobn identifikciu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu obsahuje as 6. ttny rozpoet v metodike ESA 95. Na zklade stanovench parametrov fiklneho rmca, hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy a stanovenia rmca ttneho rozpotu je mon definova nasledujce zkladn parametre vvoja verejnch financi. Rmec rozpotu verejnej sprvy(v mil. eur, v metodike ESA 95 na konsolidovanej bze) Prjmy verejnej sprvy Prjmy verejnej sprvy (v % na HDP) Vdavky verejnej sprvy Vdavky verejnej sprvy (v % na HDP) Schodok verejnej sprvy Schodok verejnej sprvy (v % na HDP) 2008 S 21 844,1 32,5 23 392,9 34,8 -1 548,8 -2,3 2009 S 21 170,8 33,6 26 170,2 41,5 -4 999,4 -7,9 2010 OS 20 950,0 32,0 26 058,5 39,9 -5 108,5 -7,8 2011 N 23 308,4 33,2 26 746,9 38,1 -3 438,5 -4,9 2012 N 24 093,9 31,9 26 962,2 35,7 -2 868,3 -3,8 2013 N 25 292,3 31,0 27 656,7 33,9 -2 364,4 -2,9

2.3. Dlh verejnej sprvyPoda odhadov MF SR sa hrub dlh verejnej sprvy1 zvi medzi rokmi 2008 a 2013 z rovne 27,7 % HDP na rove 45,8 % HDP. Verejn dlh je z 95 % tvoren ttnym dlhom a tento pomer sa vrazne nezmen ani v prognzovanom obdob. Zvyok tvor dlh ostatnch subjektov verejnej sprvy.Hrub dlh verejnej sprvy (v mil. eur)

1

Vetky uvdzan hodnoty s potan v metodike, ktor sa pouva pri posudzovan plnenia maastrichtskho kritria pre vku hrubho dlhu verejnej sprvy tzv. maastrichtsk hrub dlh verejnej sprvy.

11

2008 S Hrub dlh verejnej sprvy - ttny dlh - dlh ostatnch zloiek verejnej sprvy Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP) 18 613 17 684 929 27,7

2009 S 22 584 21 362 1 222 35,7

2010 OS 28 887 27 399 1 488 43,8

2011 N 32 268 30 677 1 591 46,0

2012 N 35 672 33 982 1 691 47,3

2013 N 37 338 35 536 1 802 45,8

Nrast dlhu verejnej sprvy svis najm s prehbenm deficitu verejnej sprvy v rokoch 2009 a 2010. Fiklna konsolidcia od roku 2011 a postupn zvyovanie tempa rastu slovenskej ekonomiky prispej k stabilizcii podielu dlhu verejnej sprvy na HDP, priom v roku 2013 sa u oakva jeho pokles. Odhad vky hrubho dlhu verejnej sprvy na roky 2010 a 2013 ovplyvuje hlavne predpokladan vvoj vo verejnch financich.Vplyvy na zmenu hrubho dlhu verejnej sprvy (v mil. eur) Deficit R na hotovostnom princpe Saldo prijatch a splatench verov (najm obce a VC) Zmena stavu vpoiiek zo ttnej pokladnice pouvanch na krytie dlhu Emisn diskont Splatenie dlhopisov (diskont) Spolu (medziron zmena hrubho dlhu VS) 2013 N 2 586 112 -1 080 68 -21 1 666

2010 OS 4 700 266 1 339 136 -139 6 302

2011 N 3 823 103 -570 112 -87 3 381

2012 N 3 162 99 361 74 -293 3 404

Pozn.: Plusov poloky zvyuj verejn dlh k 31.12. prslunho roku, mnusov poloky zniuj dlh.

Hlavnm faktorom, ktor ovplyvn vvoj dlhu verejnej sprvy je hotovostn schodok ttneho rozpotu. Od roku 2011 sa v slade s konsolidanmi ciemi rozpotu verejnej sprvy predpoklad jeho postupn zniovanie, m dochdza aj k zniovaniu negatvneho vplyvu na dlh. V prpade verov sa oakva, e vka prijatch verov obc a VC presiahne spltky istn, o znamen, e tto poloka bude v prognzovanom obdob prispieva k nrastu dlhu. Prognza vky dlhu verejnej sprvy na roky 2010 a 2013 berie do vahy aj predpokladan zmenu stavu vpoiiek zo ttnej pokladnice pouvanch na krytie ttneho dlhu. V priebehu roku 2010 tieto vpoiky klesn o 1 339 mil. eur, priom na tomto vvoji sa podieaj tri skupiny faktorov. Prvm je potreba zabezpeenia dostatonej likvidity pre ely riadenia dlhu, ktor vyplva z asovho rozdielu medzi predpokladanm splcanm jednotlivch dlhovch nstrojov a plnom ich emisie. Relatvne vysok potreba splatenia cennch papierov na zaiatku roku 2011 si vyaduje drbu dostatonho mnostva likvidnch prostriedkov v obdob pred ich splatenm, t. j. na konci roku 2010. To znamen, e tieto prostriedky nemu by pouit na krytie dlhu, o m negatvny vplyv na dlh v tomto roku vo vke 2 004 mil. eur. Dvodom negatvneho vplyvu je skutonos, e medziron znenie stavu vpoiiek zo ttnej pokladnice, sliacich ako zdroj financovania ttneho dlhu, bude musie ARDAL v priebehu danho roka nahradi emitovanm novch dlhopisov. Druhm faktorom je zapojenie prostriedkov z E do vpoiiek ttnej pokladnice. V priebehu roku 2010 sa tieto prostriedky poskytli ARDALu na ely riadenia dlhu

a likvidity vo vke 900 mil. eur. Kee tieto prostriedky mu by pouit na krytie dlhu, maj pozitvny vplyv na rove dlhu v uvedenej sume. Treou skupinou s faktory, ktor prispievaj k zneniu celkovho stavu vpoiiek zo ttnej pokladnice a teda k nrastu hrubho dlhu vo vke 235 mil. eur. Pokles je spsoben najm medzironm znenm prostriedkov na bench toch ttnych rozpotovch organizci, Fondu nrodnho majetku a Socilnej poisovne. Zrove sem patr aj plnovan vyerpanie prostriedkov urench na financovanie transformanch nkladov dchodkovej reformy2 vo vke 76 mil. eur. V rokoch 2011 a 2013 je vplyv vpoiiek zo ttnej pokladnice na dlh ovplyvnen najm potrebou zabezpeenia dostatonej likvidity pre ely riadenia dlhu. V rokoch 2011 a 2013 bude ARDAL vyuva viac zdrojov zo ttnej pokladnice na krytie dlhu, o bude pozitvne psobi na vku dlhu. alm negatvnym faktorom, ktor prispel k zveniu dlhu je diskont pri emisii ttnych dlhopisov a ttnych pokladninch poukok. Kee v okamihu emisie dlhopisov narast zvzky ttu o nominlnu hodnotu dlhopisov, avak tt zskava v hotovosti niiu sumu (znen prve o diskont), potom emisn diskont je faktorom, ktor prispieva k nrastu dlhu. V ase splatnosti dlhopisov je vka platenho diskontu sasou hotovostnch vdavkov ttneho rozpotu, avak tto suma neprispieva k nrastu dlhu. Spsob vpotu predpoklad, e ak hotovostn deficit ttneho rozpotu v plnej vke zvyuje ttny dlh, potom diskont pri splaten ttnych dlhopisov m pozitvny vplyv na dlh. Dvodom je skutonos, e k nrastu dlhu dochdza u pri emisii dlhopisov, a to v nominlnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splaten.

3. Rozpotovanie prjmov ttneho rozpotu3.1. Daov a odvodov zaaenieCelkov daov a odvodov zaaenie je mon mera ako podiel dan a odvodov na HDP. Ide o vemi jednoduch a shrnn ukazovate, ktor umouje aj vzjomn medzinrodn komparciu. Okrem toho poskytuje zkladn informciu o tom, akm spsobom vplvaj dane a odvody na medziron zmenu salda verejnej sprvy. Aktulna prognza dan a odvodov predpoklad v obdob rokov 2010 a 2013 stabilizciu celkovho daovho zaaenia, ktor by malo poklesn len vemi mierne z rovne 27,8 % HDP v roku 2010 na rove 27,7 % HDP v roku 2013. Podiel dan a odvodov na HDP nevzrastie aj napriek prijatiu konsolidanch opatren v oblast dan a odvodov v celkovej vke viac ne 1,0 % HDP3. Dvodom2 Financovanie nkladov na dchodkov reformu je od roku 2010 iastone a v rokoch 2011 a 2013 u v plnej miere zohadnen v schodku ttneho rozpotu. 3 Konsolidan opatrenia zahaj legislatvne zmeny v oblasti dane z prjmov, DPH, spotrebnch dan, rozirovanie vymeriavacieho zkladu pre vpoet socilnych a zdravotnch odvodov, ako aj niektor opatrenia v oblasti nedaovch prjmov, ktor s z hadiska ESA95 povaovan za dane (poplatok pre ttne hmotn rezervy vo vke 1,7 centa na liter benznu a nafty; poplatok pre Jadrov fond vo vke 3EUR/MWh). V rmci legislatvy nie je zahrnut vplyv znenie platby ttu nad rmec odvodovch opatren, aj ke m vplyv na vvoj daovej kvty. Rovnako tam nie je zahrnut zruenie koncesionrskych poplatkov STV a SRo. Z nedaovch prjmov tam nie s zahrnut vnosy z dianinch nlepiek ani vnosy z predaja emisnch kvt, pretoe nie s prjmom verejnej sprvy (dianin znmky) alebo nie poda metodiky ESA95 povaovan za dane (emisn kvty).

13

je skutonos, e bez zohadnenia prijatch opatren by daov zaaenie klesalo, v porovnan s rokom 2010 a o 1,2 p. b. na rove 26,6 % HDP.

Celkov daov zaaenie na Slovensku v rokoch 2008 - 201330,0 29,5 29,0 28,5 28,0 27,5 27,0 26,5 26,0 25,5 2008 S 2009 S 2010 OS 2011 N 2012 N 2013 N 28,9 27,8 28,9 28,5 Vplyv DPH (PPP projekty) Vplyv konsolidanch opatren Upraven kvta 28,6 0,2 1,0 28,0 1,1 28,5 27,8 27,6 26,9 26,6 27,7 1,1

Zdroj: Eurostat, MFSR

Z hadiska fiklnej politiky je optimlne, ak sa rove celkovho daovho zaaenia, bez vplyvu legislatvnych zmien, medzirone vrazne nemen. Stabiln podiel dan a odvodov na HDP zvyuje predvdatenos vvoja verejnch financi a umouje rchlejiu konsolidciu verejnch financi. Na Slovensku celkov daov zaaenie dlhodobo kles, o zvyuje nronos fiklnej konsolidcie, kee si vyaduje prijmanie prsnejch konsolidanch opatren na strane vdavkov. Hlavnmi faktormi, ktor ved k dlhodobmu poklesu daovej kvty na Slovensku patria: truktra ekonomickho rastu ekonomick rast je na Slovensku ahan predovetkm zahraninm dopytom (exportom), ktor je menej daovo intenzvny v porovnan s domcim dopytom (spotreba vldy a spotreba domcnost). Legislatvne pravy legislatvne pravy mu zvyova alebo zniova celkov daov zaaenie. Na Slovensku od roku 1995 dochdzalo vplyvom legislatvy skr k zniovaniu celkovho daovho zaaenia (nedvne pravy: znen sadzba DPH vo vke 10 % od roku 2007, zvenie nezdanitenej asti zkladu dane v roku 2009 a zavedenie zamestnaneckej prmie; znenie sadzby dane na naftu od roku 2010, zruenie koncesionrskych poplatkov od roku 2012). Na druhej strane parametre dane z prjmov fyzickch osb spsobuj mierny rast daovho zaaenia4. V roku 2011 zrove dolo k zneniu nezdanitenej asti zkladu dane na rove roka 2008. Pevn daov sadzby pri niektorch typoch dan s sadzby dane definovan pevnou sumou (napr. spotrebn dane alebo dane z nehnutenost). Daov niky napriek zohadneniu vyie spomenutch faktorov

4 Zvyajne mzdy zamestnancov rast rchlejie ako nezdaniten asti zkladu dane, ktor s indexovan pribline na rovni inflcie. Tento efekt zvyuje daov zaaenie jednotlivca aj napriek tomu, e kad rok zarba napr. priemern mzdu (jeho pozcia na mzdovej distribcii sa nemen).

maj niektor dane a odvody tendenciu klesa na HDP (napr. DPH), o je mon pripsa rastcim daovm nikom. Na zklade dajov Eurostatu5 je mon porovna podiel dan a odvodov na HDP v krajinch E 27 poda metodiky ESA 956. Slovensko v rmci 27 krajn Eurpskej nie dosiahlo v roku 2009 tret najni podiel dan a odvodov na HDP, a to vo vke 28,5 % HDP, ni u malo len Rumunsko a Lotysko. Na Slovensku sa zrove znilo celkov daov zaaenie oproti roku 2000 a o 5,6 % HDP, o bolo najviac z krajn E27.

Dane a odvody na HDP (rok 2009)60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0 g a a r mi l l u o n t a g o d o a u t t b g s M r n o mi P e K E x d u e L t i n U c i l b u p e R h c e z C 2 ,5 8

Zmena podielu dan a odvodov na HDP v rokoch 2000-20098 6 4 2 0 -2 -4 -6 -8 -5 ,6 a t l a M s u r p y C o k s n t s E o k s n a i l a T o k s n i v o l S o k s l a g u t r o P a k i l b u p e r k s e o k s r a a M o k s n D o a o o k t k k s v s s i L r o u k b P a R m e x u L a i n t i r B k e V o k s d n a l o H o k c i g l e B o k c e m e N o k s n u m u R o k s y t o L o k s r a h l u B o o o o o o o k s k k k k k k s s r s c s l s z n d e n r i e c F G v n v n a o p l a r S F

k r a m n e D

n e d e w S

m u i g l e B

a i y d e y 6 r l n c n 1 t t a a s I l n a a u n a me i r r r A F F e a o G r u E

7 2 n o i n U n a e p o r u E

y r a g n u H

s d n a l r e h t e N

a i n e v o l S

s u r p y C

e c e e r G

d n i a d a n i r i n a a g n a l p a a l u o S l h r u i e P B t I L

a i k a v o l S

a a i i n v a t a mL o R

Zdroj: Eurostat, MFSR

Zdroj: Eurostat, MFSR

3.2 Rozpotovanie daovch prjmov RMakroekonomick predpoklady uveden v predchdzajcej asti tohto dokumentu boli zkladom pre vypracovanie aktulnych prognz daovch prjmov verejnej sprvy na roky 2010 a 2013. Aktulna prognza bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy da 14. septembra 2010. Vsledkom je celkov hodnotenie charakteru definitvnej prognzy MF SR na zklade stanovenho kritria7. Strednodob prognza daovch prjmov a socilnych odvodov MF SR bola vetkmi siedmymi lenmi Vboru oznaen ako realistick. Oproti schvlenmu rozpotu verejnej sprvy na roky 2010 a 2012 dochdza k zmene legislatvnych predpokladov pri dani z prjmov fyzickch osb, pri dani z prjmov prvnickch osb, pri dani z pridanej hodnoty, pri spotrebnej dani z minerlnych olejov, z piva, z tabakovch vrobkov, zo zemnho plynu, z uhlia a pri dani z hrad za sluby verejnosti poskytovan Slovenskou televziou5 Transmisn program Eurostatu; tabuka 200 (Obsahuje daov prjmy verejnej sprvy sektor S13); Notifikcia deficitu a dlhu k 1.4.2010. daje za Slovensko boli aktualizovan. 6 Daov prjmy poda metodiky ESA95 v sebe zahaj okrem dan a odvodov v zmysle rozpotovej klasifikcie aj as nedaovch prjmov (poplatky a in platby), ktor spaj charakter dane. (napr. vaok z lotri, vybran administratvne poplatky, a pod.) 7 Ak je priemern odchlka prognzy lena (vyjadren v %) od prognzy MF SR v intervale , prognza MF SR je realistick, ak je via ako 1, tak prognza MF SR je podhodnoten a ak je menia ako -1, vtedy je nadhodnoten. Jednotliv odchlky v rokoch maj rozdielne vhy pri vpote celkovej odchlky od prognzy MFSR v zvislosti od dleitosti pre najbli rozpotov rok.

15

a Slovenskm rozhlasom. Tieto legislatvne zmeny zahaj vetky opatrenia, ktor boli prijat predchdzajcou vldou po schvlen rozpotu na roky 2010 a 2012 a nov opatrenia prijat sasnou vldou.Kvantifikcia vplyvu legislatvnych zmien na daov prjmy verejnej sprvy (ESA 95, tis. eur) 2010 VPLYV NA DAOV PRJMY SPOLU* Da z prjmov fyzickch osb - zo zvislej innosti - z podnikania Da z prjmov prvnickch osb DPH Spotrebn dane -42 019 51 072 45 160 5 912 0 -12 091 -81 000 2011 289 899 32 940 -5 492 38 432 32 822 178 723 45 414 0 2012 299 063 81 467 42 339 39 128 40 330 190 396 65 879 -79 009 2013 341 513 81 871 42 228 39 643 49 576 204 128 85 737 -79 799

hrada za sluby verejnosti poskytovan 0 STV a SRo * znamienko (-) znamen znenie daovch prjmov verejnej sprvy

Novelou zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov, ktor NR SR schvlila da 22.10.2009, dolo k zmrazeniu valorizcie nezdanitenej asti zkladu dane na daovnka, na vpoet ktorej sa v roku 2010 pouije ivotn minimum platn k 1. 1. 2009. Uveden skutonos mala za nsledok, e vka nezdanitenej asti zkladu dane zostala v roku 2010 na rovnakej rovni ako v roku 2009, o predstavuje 4 025,70 eur. Tto legislatvna zmena m pozitvny vplyv na daov prjmy vo vke 51,1 mil. eur v roku 2010 a 1,4 mil. eur v roku 2011. Novelou zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov a novelami zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten a zkona . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten, ktor vlda SR schvlila da 22. 9. 2010, sa zaviedlo viacero legislatvnych zmien prijatch za elom konsolidcie verejnch financi s innosou od 1. 1. 2011. V prpade socilnych a zdravotnch odvodov ide najm o rozirovanie vymeriavacch zkladov s negatvnym vplyvom na zklad dane z prjmu fyzickch osb. V nasledujcej tabuke je uveden podrobnej opis a vplyv opatren na dane z prjmov:

Vplyv noviel zkonov . 595/2003 Z. z. o dani z prjmu, zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten a zkona . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten s innosou od 1.1.2011 na daov prjmy VS (ESA 95, tis. eur) Opatrenia DPFO - Zruenie pravy zkladu dane zdravotnckych pracovnkov o nklady na ich alie vzdelvanie - vplyv na DPFO zvisl innos - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Zruenie nezdanitenej asti zkladu dane (alej len NZD) na DDS, ivotn poistenie a elov sporenie (398,33 eur) - vplyv na DPFO zvisl innos - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Obmedzenie osloboden od dane z prjmov zo sasnej rovne 5nsobku sumy platnho ivotnho minima na sumu 500 eur - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Uplatovanie NZD len na prjmy uveden v 5 a 6 ods. 1 a 2 zkona . 595/2003. Zrkov da zaplatenm vysporiadan s vnimkou podielovch listov a dlhopisov (u DPFO) - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Zdaovanie vreckovho pri sluobnch cestch - vplyv na DPFO zvisl innos DPFO - Zosladenie podmienky pri osloboden prjmov z predaja hnutench a nehnutench vec. Osloboden bud prjmy z predaja hnutench vec a nehnutenost, pri ktorch bude splnen podmienka vlastnctva 5 rokov - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Znenie paulnych vdavkov pre vetky skupiny ivnostnkov na 40% - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Zmeny v zkone o socilnom poisten - vplyv na DPFO zvisl innos - vplyv na DPFO podnikanie DPFO - Zmeny v zkone o zdravotnom poisten - vplyv na DPFO zvisl innos - vplyv na DPFO podnikanie DPPO - Zjednotenie odpisovania hmotnho majetku obstaranho formou finannho prenjmu s odpisovanm pri ostatnch formch obstarania hmotnho majetku DPPO - Zdanenie prjmov obc a VC z predaja a njmu majetku 2011 362 0 362 14 324 0 14 324 2 718 2 718 23 487 23 487 64 64 0 0 4 563 4 563 -8 340 -5 133 -3 207 -5 615 -1 800 -3 815 7 000 18 400 2012 724 362 362 65 624 50 784 14 840 2 783 2 783 24 209 24 209 67 67 0 0 4 896 4 896 -10 658 -6 837 -3 821 -6 178 -2 037 -4 141 12 000 18 576 0 0 5 295 5 295 -10 969 -7 129 -3 840 -6 957 -2 191 -4 766 19 000 18 744 2013 724 362 362 66 496 51 114 15 382 2 861 2 861 24 348 24 348 72 72

17

DPPO Zrkov da bude vysporiadan s vnimkou podielovch listov a dlhopisov (tzn. e prvnick osoby si u nebud mc zniova daov povinnos o zaplaten zrkov da) SPOLU z toho: DPFO DPPO

7 422 64 385 31 563 32 822

9 754 121 797 81 467 40 330

11 832 131 446 81 871 49 576

Z hadiska vnosu dan je podstatn, e najv vplyv na celkov vnos dane z prjmov fyzickch osb bude ma zmrazenie nezdanitenej asti zkladu dane pre fyzick osoby v roku 2010, zruenie nezdanitenej asti zkladu dane na DDS, ivotn poistenie a elov sporenie a zruenie uplatovania nezdanitench ast na tzv. neaktvne prjmy spolu so skutonosou, e zrkov da sa bude povaova za vysporiadan v rokoch 2011 a 2013. V nadvznosti na nadobudnutie innosti smernice Rady . 2007/46/ES od 29. aprla 2009, ktor riei globlnu homologizciu automobilov kategrie N1, sa s innosou od 1. janura 2010 pri dani z pridanej hodnoty zruil zkaz odpotania dane pri kpe a njme osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1. Tto legislatvna zmena bude ma negatvny vplyv na vnos DPH vo vke 10,5 mil. eur v roku 2010 a v alch rokoch vo vke 3,0 a 4,5 mil. eur. S innosou od 1. mja 2010 bola zaveden znen sadzba DPH vo vke 6 % na tovary predaja z dvora. Tto legislatvna zmena bude ma negatvny vplyv na vnos dane v predpokladanej vke 1,6 mil. eur v roku 2010 a v alch rokoch vo vke 2,2 mil. eur.Vplyv legislatvnych zmien innch od roku 2010 na vnos DPH (ESA 95, tis. eur) 2010 Zruenie zkazu odpotania dane vozidiel kategrie M1 Zavedenie 6% sadzby na predaj z dvora SPOLU -10 527 -1 564 -12 091 2011 -4 547 -2 197 -6 744 2012 -3 695 -2 177 -5 872 -2 156 -5 129 2013 -3 003

Vlda SR navrhla s innosou od 1. janura 2011 doasne zvi zkladn sadzbu DPH z 19 % na 20 % pri sasnom ponechan znenej sadzby 10 % na lieky, vybran zdravotncke pomcky a knihy. Toto opatrenie bude ma pozitvny vplyv na vnos dane v roku 2011 vo vke 183,1 mil. eur. Zrove sa k 1. 1. 2011 predpoklad zruenie znenej sadzby dane vo vke 6 %, ktor sa v sasnosti uplatuje na tovary predaja z dvora. Zruenie 6% sadzby prinesie do rozpotu v roku 2011 dodatonch 2,4 mil. eur.Vplyv legislatvnych zmien innch od roku 2011 na vnos DPH (ESA 95, tis. eur) 2011 Zvenie zkladnej sadzby DPH z 19 % na 20 % Zruenie 6% sadzby na predaj z dvora SPOLU 183 101 2 366 185 467 2012 193 924 2 344 196 268 2 322 209 257 2013 206 935

Od 1. 3. 2011 sa predpoklad zvenie sadzby spotrebnej dane na pivo z 1,65 na 2,45 eur/plat/hl. Pozitvny vplyv na vnos dane v roku 2011 sa odhaduje na 14,9 mil. eur. Spotrebn da z tabakovch vrobkov sa zvi v dvoch krokoch: k 1. 2. 2011 a 1. 3. 2013 tak, aby Slovensko spalo poiadavky prslunej eurpskej legislatvy (min. sadzba spotrebnej dane na cigarety na rovni 90 eur/1000 ks, celkov vka spotrebnej dane na cigarety na rovni min. 60 % venej priemernej maloobchodnej ceny). Percentulna as spotrebnej dane sa zni z 24 na 23 % konenej maloobchodnej ceny, priom pecifick as sa zvi na 55,70 eur/1000 ks v roku 2011 a 59 eur/1000 ks v roku 2013. Minimlna sadzba dane na cigarety sa predpoklad vo vke 85 eur/1000 ks v roku 2011 a 90 eur/1000 ks v roku 2013. Sadzba spotrebnej dane na tabak, cigary a cigarky sa bude zvyova tempom rastu minimlnej sadzby dane na cigarety. Na vnos dane bude ma vplyv aj predzsobenie, ktor je legislatvne upraven na dobu dvoch mesiacov. Uveden opatrenia bud ma pozitvny vplyv na vnos dane vo vke 15,9 mil. eur v roku 2011. Pri spotrebnej dani z minerlnych olejov dolo k 1. 2. 2010 k zneniu sadzby na naftu zo 481,31 eur/1000 l na 368 eur/1000 l. Znenie spotrebnej dane na naftu o 23,5 % prispelo k nrastu jej spotreby vo vke pribline 11 %, o kompenzuje vpadok vnosu dane spsobenho zavedenm niej sadzby mierne pod rovou 50 %. Z uvedenho dvodu sa aj napriek zvenej spotrebe odhaduje negatvny vplyv na vnos dane v roku 2010 na rovni 81,0 mil. eur, v roku 2011 na rovni 89,8 mil. eur, v roku 2012 na rovni 92,9 mil. eur a v roku 2013 na rovni 96,7 mil. eur. V roku 2011 sa predpoklad prijatie tchto legislatvnych zmien: Od 1. 1. 2011 djde k zrueniu znenej sadzby dane na erven naftu (palivo vyuvan predovetkm v ponohospodrstve a na elezniciach) z 225,71 na 368 eur/1000 l. Dodaton vnos dane sa oakva na rovni 44 mil. eur kad rok v obdob 2011 a 2013. Znovuzavedenie sadzby spotrebnej dane na skvapalnen ropn plyn (LPG) vo vke 182 eur/1000 kg. Vnos dane sa odhaduje kadorone na 5,1 mil. eur. Od roku 2011 sa nebude uplatova daov zvhodnenie pre biopaliv v zmesi s foslnym palivom, priom djde k zveniu zkladnej sadzby o 5 % pre naftu a o 7 % pre benzny pri nesplnen stanovenho podielu biopalv (nafta = 5 % biognnej zloky; benzn = 3,1 % bioetanolovej zloky). Celkov vplyv na vnos dane sa oakva na rovni 43,6 mil. eur v roku 2011. Zruenie vnimky pre lode prepravujce tovar na rieke Dunaj bude ma pozitvny vplyv na vnos dane vo vke 3,1 mil. eur kadorone.

Od 1. 1. 2011 djde taktie k zrueniu oslobodenia od dane na stlaen zemn plyn (CNG) a zavedeniu sadzby na rovni 13,27 eur/1 MWh. Kadoron vnos v rokoch 2011 a 2013 sa odhaduje vo vke 2,6 mil. eur. Od 1. 6. 2011 djde k zrueniu oslobodenia zo spotrebnej dane na zemn plyn vyuvan teplrami a vhrevami na vrobu tepla pre domcnosti. Uveden opatrenie by malo ma pozitvny vplyv na vnos dane vo vke 4,2 mil. eur v roku 2011 a 8,5 mil. eur v rokoch 2012 a 2013. Od 1. 6. 2011 djde k zrueniu oslobodenia zo spotrebnej dane na uhlie vyuvanho na vrobu tepla pre domcnosti (priom sa oakva vnos dane vo 19

vke 1,8 mil. eur v roku 2011 a 3,1 mil. eur v rokoch 2012 a 2013, rovnako ako v prpade zemnho plynu).Vplyv legislatvnych zmien innch od roku 2011 na vnos spotrebnch dan (ESA 95, mil. eur) Spotrebn da z minerlneho oleja z piva z tabakovch vrobkov zo zemnho plynu z uhlia SPOLU 2011 95,8 14,9 15,9 6,8 1,8 135,2 2012 97,9 25,5 21,2 11,1 3,1 158,8 26 42,1 11,1 3,1 182,5 2013 100,2

V slade s Programovm vyhlsenm vldy SR sa od roku 2012 predpoklad zruenie koncesionrskych poplatkov a financovanie ttnych mdi bude vykonvan priamo zo ttneho rozpotu. hrada za sluby verejnosti poskytovan Slovenskou televziou a Slovenskm rozhlasom sa preto od roku 2012 nerozpotuje. Aktulna prognza na roky 2010 a 2013 zohaduje okrem makroekonomickho rmca a platnej legislatvy aj skuton vnosy dan za rok 2009 poda metodiky ESA 95 (okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktor s odhadmi) a aktulne hotovostn plnenie dan za janur a august 2010.

Odhad jednotlivch danVnos dane z prjmu fyzickch osb zo zvislej innosti je v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2010 a 2012 ovplyvnen pomalm rastom zamestnanosti a miezd. Oproti rokom 2009 a 2010 nastane v roku 2011 vrazn pokles nezdanitenej asti zkladu dane (NZD) kvli jej zneniu z 22,5 na 19,2 nsobok ivotnho minima, o bude ma priazniv vplyv na vnos dane. Vzhadom na ivotn minimum platn k 1.1.2011 vo vke 185,38 eur sa NZD na rok 2011 predpoklad vo vke 3 559,30 eur. Od roku 2007 sa zaala uplatova klesajca NZD, ktor v roku 2011 zane klesa pribline pri hrubej mesanej mzde 1 773 eur, od mzdy pribline vo vke 3 077 eur bude NZD nulov. Na rozdiel od NZD na daovnka, ktor sa men vdy k 1. januru prslunho roka, vka daovho bonusu na diea sa men vdy od 1. jla prslunho roka. V roku 2011 sa predpoklad priemern mesan vka daovho bonusu na diea vo vke 20,34 eur. Od 1.1.2009 maj zamestnanci s najnimi mzdami pri splnen zkonom stanovench podmienok nrok na zamestnaneck prmiu. Odhadovan vka maximlnej zamestnaneckej prmie za cel zdaovacie obdobie roka 2011 dosiahne rove pribline 49,91 eur, priom cel vka zamestnaneckej prmie im bude vyplaten v rmci ronho ztovania dane v marci 2012. Nrok na maximlnu vku zamestnaneckej prmie zskaj zamestnanci s prjmom od polovice minimlnej mzdy do rovne minimlnej mzdy pri splnen alch zkonom stanovench podmienok. Na vnose dane z prjmov fyzickch osb z podnikania sa negatvne prejavil pokles ziskovosti v roku 2009 a ni ekonomick rast v alch rokoch, priom pozitvne bude na vnos dane vplva znenie NZD v roku 2011 a prijatie legislatvnych zmien v rokoch 2012 a 2013.

V porovnan so schvlenm rozpotom verejnej sprvy na roky 2010 a 2012 dochdza k zneniu prognzy dane z prjmov prvnickch osb (DPPO). Dvodom je pokles vnosu v roku 2009 ako dsledok prepadu ziskovosti a aktualizovan makroekonomick prognza, ktor v rokoch 2010 a 2012 pota s nim rastom nominlneho HDP, o sa premietne do znenej ziskovosti korporci. Zrove je mon predpoklada zven rove umorovania straty za predchdzajce roky. V nasledujcich rokoch mono predpoklada zotavenie korportneho sektora a postupn rast ziskovosti podnikov s pozitvnym vplyvom na vnos dane. Riziko predstavuje mon erpanie investinch stimulov formou daovch av u tch subjektov, ktor v minulosti da platili. erpan ava by tak predstavovala vpadok na DPPO. V rokoch 2011 a 2013 bud ma pozitvny vplyv na vnos dane zmeny legislatvy inn od 1. 1. 2011. Neistotou pri prognze dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb je monos daovnkov poukza 2 % zo zaplatenej dane na osobitn ely (verejnoprospen aktivity mimovldnych neziskovch organizci). V roku 2009 dosiahla suma prostriedkov prevedench na verejnoprospen el 55 180 tis. eur (z toho FO previedli 17 684 tis. eur a PO previedli 37 496 tis. eur). Predpoklad sa, e suma prostriedkov urench na osobitn ely dosiahne v roku 2011 rove 32 419 tis. eur. Prognza dane z prjmov vyberanej zrkou na roky 2011 a 2013 vychdza z odhadovanho pomalieho rastu makroekonomickej zkladne a oakvanho vvoja priemernej rokovej miery z celkovho objemu vkladov (da z rokov na vklady tvor a 70 % vnosu tejto dane). Vnos dane z prjmov vyberanej zrkou je v znanej miere ovplyvnen aj licennmi poplatkami, ktorch vka priamo nesvis s makroekonomickm vvojom. Je pomerne ast, e dochdza k jednorazovm vkyvom v ich platbe, a to najm z dvodu, e as licennch poplatkov sa plat jednorazovo v stanovenej vke pri spusten vroby novho produktu. Na vnos dane z prjmov vyberanej zrkou bude ma mierne negatvny vplyv aj pokles licennch poplatkov u subjektov, ktor ich platia v zvislosti od vekosti trieb. Vnos dane z pridanej hodnoty bude v roku 2011 pozitvne ovplyvnen sumou 150 mil. eur, ktor tt zaplat za seky cestnch komunikci, ktor bud v roku 2011 odovzdan do predasnho uvania alebo ktor dostan kolaudan rozhodnutie. Zmluvn strany sa dohodli, e faktra na zaplatenie DPH bude vystaven a zvzok DPH zaplaten v rovnakom kalendrnom roku tak, aby cel opercia bola rozpotovo neutrlna. V rokoch 2012 a 2013 bude celkov vnos DPH rs pomalie ako spotrebn vdavky domcnost. Negatvne bude ovplyvnen zruenm zkazu odpotania dane pri kpe a njme osobnho automobilu registrovanho v kategrii M1 a pozitvne zvenm zkladnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zruenm 6% sadzby dane na predaj z dvora. Vnosy spotrebnch dan v metodike ESA 95 bud rs v slade s tempom rastu spotreby domcnost v stlych cench, priom vznamn s predovetkm tri efekty. Prv efekt je dan skutonosou, e na vnose dane z tabakovch vrobkov sa v roku 2010 u naplno prejavia nov sadzby inn od 1. 2. 2009, pretoe z dvodu predzsobenia sa v priebehu roka 2009 ete predvali cigarety s niou sadzbou dane. Druh vrazn vplyv na vnosy spotrebnch dan predstavuje znenie sadzby na naftu s innosou od 1.2.2010. V roku 2010 sa odhaduje negatvny vplyv na vnos spotrebnej dane z minerlneho oleja na rovni 81 000 tis. eur, s postupnm nrastom a na 21

rove 96 729 tis. eur v roku 2013. Tretm efektom s nov legislatvne opatrenia, ktorch celkov vplyv sa odhaduje v prvom roku na 135,2 mil. eur, 158,8 mil. eur v roku 2012 a 182,5 mil. eur v roku 2013. Poda zkona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady, ktor upravuje da z nehnutenost, dane za pecifick sluby a da z motorovch vozidiel, maj stanovenie vky sadzieb dan v kompetencii jednotliv obce (da z nehnutenost a dane za pecifick sluby) a VC (da z motorovch vozidiel). Odhad MF SR pri tchto daniach je preto len indikatvny, nakoko subjekty samosprvy si zostavuj vlastn rozpoty. Odhad vnosu ostatnch dan je tvoren odhadom vnosov z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E, z hrad za dobvac priestor, z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln a z hrady za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo. Vnos z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E je tvoren 25 % zo sumy vlastnch tradinch zdrojov E pripadajcich na dovozn clo a ponohospodrske poplatky, ostvajcich 75 % plynie priamo do rozpotu E. Vnos dane z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln, ktor je prjmom Environmentlneho fondu, sa oakva v rokoch 2011 a 2013 v rozmedz 870 tis. eur a 875 tis. eur. Prognza hrady za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo predpoklad, e v roku 2011 dosiahne vku 75 821 tis. eur. V rokoch 2012 a 2013 sa s vnosom z tejto dane neuvauje, nakoko by mala by zruen. Sasou ostatnch dan s aj zruen majetkov dane, z ktorch naalej plyn dobiehajce platby do ttneho rozpotu. V roku 2009 dosiahol vnos z tchto dan 454 tis. eur a ku koncu augusta 2010 dosiahol 454 tis. eur. Pre nasledujce roky sa u tieto dane nerozpotuj.

Kvantifikcia daovch prjmovMedzi hlavn rizik prognzy patr samotn makroekonomick vvoj a vplyv legislatvnych zmien. Aktulna prognza daovch prjmov je postaven na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2010 na rovni 4,0 % a v roku 2011 na rovni 3,3 %, priom nenaplnenie tohto odhadu sa nsledne premietne aj do niieho vnosu daovch prjmov. Celkov vplyv legislatvnych zmien na vnos daovch prjmov v rokoch 2011 a 2013 sa odhaduje na rovni 0,4 % HDP, priom vzhadom na rozsah zmien existuje riziko vraznejej odchlky oproti predpokladom. Daov prjmy na hotovostnej bze s prezentovan v nasledovnej tabuke. Poda rozpotovej klasifikcie sa sankn roky (alej len sankcie) uloen v daovom konan k jednotlivm daniam rozpotuj v rmci samostatnej kategrie. Tabuka prezentuje vnosy jednotlivch dan bez sankci, priom v slade s rozpotovou klasifikciou je predpokladan vka sankci k jednotlivm daniam uveden v osobitnej tabuke.

(v tis. eur)

Skutonos 2008 2009 3 914 418 1 633 220 1 446 653 186 567 28 218 1 202 896 402 106 2 125 443 155 755 5 669 470 3 836 251 1 833 219 1 052 684 2010 2 945 830 1 474 530 1 425 234 49 296 146 929 994 993 332 608 1 336 638 134 662 6 345 649 4 394 858 1 950 791 1 028 362

Prognza 2011 3 558 791 1 743 338 1 640 915 102 423 110 442 1 223 802 409 094 1 669 475 145 978 6 749 610 4 652 259 2 097 351 1 146 935 2012 4 188 416 2013 4 635 688

Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku Da z prjmov fyzickch osb

4 140 940 1 819 293 1 620 231 199 063 117 441 1 275 482 426 370 2 115 673 205 973 6 518 176 4 614 313 1 903 863 1 173 941

2 200 2 066 045 048 2 030 1 869 328 413 196 635 150 663 169 717 114 359

DPFO zo zvislej innosti DPFO z podnikania do ttneho rozpotu do obc do VC Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Dane na tovary a sluby

1 563 1 435 153 518 479 867 522 533

2 196 1 928 264 788 193 580 239 379

7 406 7 029 406 821 5 113 4 833 706 837 2 292 2 195 700 984 1 200 1 253 356

Da z pridanej hodnoty

Spotrebn dane Z minerlnych olejov

23

958 Z liehu Z piva Z vna Z tabaku a tabakovch vrobkov Z elektrickej energie Zo zemnho plynu Z uhlia Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Dovozn clo Dovozn prirka Podiel na vybratch finannch prostriedkoch E Ostatn coln prjmy Miestne dane Da z nehnutenost Dane za pecifick sluby Da z motorovch vozidiel Ostatn dane hrada za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo Da z hrad za dobvac priestor do ttneho rozpotu do obc Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln Majetkov dane (do R) In dane Daov prjmy VS spolu 221 859 62 974 3 699 432 489 3 897 4 674 328 36 807 20 4 36 784 0 471 830 237 421 155 114 79 295 77 740 74 774 550 110 440 1 188 934 293 11 245 493 8 995 176 1 668 689 505 665 52 276 22 498 1 188 191 374 58 776 3 518 507 113 7 690 11 155 909 27 158 -6 4 27 160 0 538 017 254 814 158 102 125 101 79 215 77 348 560 107 453 780 454 72 10 228 278 8 006 578 1 616 365 527 207 53 961 23 387 780 211 703 55 574 4 046 614 402 14 100 21 767 837 32 055 0 9 32 021 25 550 418 267 555 166 007 116 856 77 711 75 958 524 104 420 900 454 -125 9 951 663 7 996 366 1 428 975 449 464 52 991 22 966 900 214 157 67 943 3 528 618 377 14 650 29 398 2 363 33 908 0 0 33 908 0 575 602 280 933 174 307 120 362 77 215 75 821 524 104 420 870 0 0 10 995 126 8 709 517 1 679 462 529 456 52 875 22 946 870 221 760 80 391 3 539 635 394 15 142 35 483 3 919 34 597 0 0 34 597 0 601 975 294 979 183 023 123 973 1 399 0 524 104 420 875 0 0 11 856 208 9 337 553 1 913 940 603 840 0 0 875 420 875 0 0 12 708 386 9 991 811 2 065 475 650 225 0 0 875 229 750 82 581 3 571 666 809 15 733 36 379 3 919 35 299 0 0 35 299 0 629 594 309 728 192 174 127 692 1 399 0 524 104

Daov prjmy R

Daov prjmy obc Daov prjmy VC Daov prjmy STV Daov prjmy SRo Environmentlny fond

Predpokladan vka sankci na roky 2010 a 2013 je uveden v nasledujcej tabuke:

Predpokladan vvoj sankci * (v tis. eur) Skutonos 2008 SANKCIE spolu Da z prjmov fyzickch osb do ttneho rozpotu do obc do VC Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Miestne dane Ostatn dane Sankcie uloen v daovom konan 36 842 7 811 484 5 491 1 836 6 380 4 18 211 1 295 854 463 1 824 2008 24 002 5 857 363 4 117 1 376 4 327 24 10 145 1 360 714 300 1 276 2010 29 099 6 833 681 4 611 1 541 3 462 19 15 747 1 359 784 0 895 Prognza 2011 28 607 6 344 402 4 453 1 489 3 462 16 15 747 1 359 784 0 895 2012 28 856 6 589 481 4 578 1 530 3 462 20 15 747 1 359 784 0 895 336 4 595 1 536 3 462 18 15 747 1 359 784 0 895 2013 28 732 6 467

* sankcie s identick poda hotovostnej a akrulnej metodiky

3.3. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013Celkov daov prjmy verejnej sprvy v metodike ESA 95 bez vplyvu legislatvnych zmien rast mierne pomalie ako slovensk ekonomika, napriek progresivite dane z prjmov fyzickch osb (rchlej rast miezd ako nezdanitench ast zkladu dane) a predpokladanmu mierne rchlejiemu rastu dane z prjmov prvnickch osb v porovnan s rastom nominlneho HDP. Podiel nepriamych dan na HDP klesne z 10,2 % v roku 2010 na 9,8 % v roku 2013. Svis to s tm, e sadzby spotrebnch dan s uren v eurch na jednotku spotreby a nie percentulnou sadzbou a zrove prognza predpoklad, e vnos DPH rastie pomalie ako rastie jej makroekonomick zklada. Vplyvom legislatvnych opatren sa daov kvta stabilizuje, mierne vzrastie z 15,3 % HDP v roku 2010 na 15,5 % HDP v roku 2013. Vrazn nrast podielu dan na HDP v roku 2011 je spsoben jednorazovm prjmom DPH vo vke 150 mil. eur z dvodu odovzdania sekov 2. balka PPP projektov.Daov prjmy VS (ESA 95, % HDP) 2008 S Priame dane Nepriame dane Daov prjmy VS spolu z toho: vplyv legislatvnych zmien 6,1 10,5 16,6 2009 S 5,2 10,5 15,6 2010 OS 5,0 10,2 15,3 -0,1 2011 N 5,4 10,6 16,0 0,4 2012 N 5,6 10,0 15,6 0,4 9,8 15,5 0,4 2013 N 5,7

25

V alej tabuke s uveden rozdiely medzi akrulnymi a hotovostnmi odhadmi dan. Najviac sa prognza dan v metodike ESA 95 odliuje od predpokladanho hotovostnho plnenia v roku 2011.Odhad rozdielu medzi akrulnymi a hotovostnmi prognzami v rokoch 2010 a 2013 (v tis. eur) 2010 OS Daov prjmy VS ttny rozpoet obce VC 116 901 115 707 0 1 194 2011 N 210 992 209 762 0 1 230 2012 N -62 567 -63 833 0 1 266 2013 N -44 085 -45 389 0 1 304

Vek rozdiel medzi akrulnym vnosom dan a hotovostnm vnosom dan je spsoben v roku 2010 najm daou z prjmov prvnickch osb, DPH a daou z prjmov fyzickch osb z podnikania. V roku 2011 je rozdiel spsoben najm daou z prjmov prvnickch osb a daou z prjmov fyzickch osb. Rozdiely vyplvaj najm z dvodu vyrovnania dan za predchdzajci rok (DPPO, DPFO) a vyplcania nadmernch odpotov pri DPH, ktor sa realizuj vdy a v nasledujcom roku avak akrulne patria ete do predchdzajceho roka. Zrove na rozdiel medzi akrulnym a hotovostnm vnosom pozitvne vplva najm odlin zaznamenvanie sumy 2 % poukazovanch na osobitn el z dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb. Km pri hotovostnom princpe suma poukzan na osobitn el ovplyvuje vku vnosu dane znenm prjmov verejnej sprvy, akrulne dane nie s tmto prevodom ovplyvnen. Vyplva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktor nezniuje vku daovej povinnosti voi verejnm financim (akrulnu da), ale na zklade zkona schvlenho NR SR, sa as peaz pouije na financovanie tretieho sektora. Uveden suma teda nezniuje prjmy, ale zvyuje verejn vdavky a tmto spsobom negatvne ovplyvuje hospodrenie v metodike ESA95. Prevod prostriedkov na osobitn el sa v porovnan s rokom 2009 zni, o je dsledkom poklesu ziskovosti podnikov a legislatvnej zmeny s innosou od roku 2011. Novela zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov sprsuje podmienky pre asignciu 2 % dane a zavdza postupn zniovanie poukazovanho podielu zaplatenej dane z 2 % na 0,5 % v roku 2018. Pre roky 2011 a 2012 bude mc prvnick osoba darova podiel vo vke 2 % zaplatenej dane len v prpade, e poskytne oprvnenmu prijmateovi dar vo vke zodpovedajcej 0,5 % daovej povinnosti. Ak dar neposkytne, sprvca dane zni poukazovan podiel zaplatenej dane na 1,5 %, o v kombincii so sprsnenmi pravidlami pre poskytovanie asigncie 2 % dane spsob ni objem prostriedkov prevedench na verejnoprospen el. Poda novch pravidiel sa podiel zaplatenej dane nebude mc poui na reklamu a obstaranie nehnutenost.Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospen el v rokoch 2007 2013 na rozpoet (v tis. eur) 2013 N 39 344

2007 S Prevod na VP - znenie prjmov na hotovostnej bze 42 125

2008 S 49 180

2009 S 55 180

2010 OS 43 349

2011 N 32 419

2012 N 40 224

Prevod na VP spolu ESA95 - zvenie vdavkov v ESA95 Prevod na VP z DPFO Prevod na VP z DPPO

42 125

49 180

55 180

43 349

32 419

40 224

39 344

12 819 29 306

15 036 34 144

17 684 37 496

15 634 27 715

14 115 18 304

16 688 23 536

19 777 19 567

Daov prjmy na akrulnej bze (metodika ESA 95) bez sankci s prezentovan v nasledovnej tabuke.

(v tis. eur)

Skutonos 2008 2009 3 261 581 1 528 854 1 455 422 73 432 94 789 1 074 785 359 281 1 576 973 155 755 5 982 515 4 221 289 1 761 227 2010 3 316 200 1 547 253 1 456 400 90 853 219 652 994 993 332 608 1 634 285 134 662 6 090 986 4 165 205 1 925 781

Prognza 2011 3 776 178 1 834 266 1 679 092 155 174 201 370 1 223 802 409 094 1 795 934 145 978 6 741 985 4 619 092 2 122 893 2012 4 226 037 2013 4 669 153

Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku Da z prjmov fyzickch osb

4 114 557 1 821 211 1 627 755 193 456 112 915 1 280 311 427 985 2 087 372 205 973 6 430 661 4 621 418 1 809 243

2 237 2 057 028 862 2 062 1 893 049 523 164 339 142 477 1 435 518 479 867 1 974 595 193 580 6 928 367 174 979 151 342 1 563 153 522 533 2 192 746 239 379 7 327 552

DPFO zo zvislej innosti odhad) DPFO z podnikania (2009 je do ttneho rozpotu do obc do VC Da z prjmov prvnickch osb (2009 je odhad) Da z prjmov vyberan zrkou Dane na tovary a sluby

Da z pridanej hodnoty

5 041 4 729 220 375 2 286 2 198 332 992

Spotrebn dane

27

Z minerlnych olejov Z liehu Z piva Z vna Z tabaku a tabakovch vrobkov Z elektrickej energie Zo zemnho plynu Z uhlia Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Dovozn clo Dovozn prirka Podiel na vybratch finannch prostriedkoch E Ostatn coln prjmy Miestne dane Da z nehnutenost Dane za pecifick sluby Da z motorovch vozidiel Ostatn dane hrada za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo Da z hrad za dobvac priestor do ttneho rozpotu do obc Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln Majetkov dane (do R) In dane Daov prjmy VS spolu

1 185 458 219 791 63 886 3 931 324 636 4 661 6 410 471 36 807 20 4 36 784 0 512 874 237 421 155 114 120 339 77 740 74 774 550 110 440 1 188 934 293 11 172 638 8 874 834 1 673 519 548 323 52 276 22 498 1 188 6,0 16,6

1 046 500 197 024 58 145 3 680 436 472 7 532 11 035 839 27 158 -6 4 27 160 0 530 871 254 814 158 102 117 955 79 215 77 348 560 107 453 780 454 72 9 881 341 7 837 724 1 488 254 477 235 53 961 23 387 780 -11,6 15,6

1 020 612 210 346 54 023 3 965 599 958 14 178 21 827 872 32 055 0 9 32 021 25 551 612 267 555 166 007 118 050 77 711 75 958 524 104 420 900 454 -125 10 068 564 8 112 073 1 428 975 450 658 52 991 22 966 900 1,9 15,3

1 172 596 216 810 68 293 3 878 615 758 14 229 28 709 2 620 33 908 0 0 33 908 0 576 832 280 933 174 307 121 592 77 215 75 821 524 104 420 870 0 0 11 206 118 8 919 279 1 679 462 530 686 52 875 22 946 870 11,3 16,0

1 217 665 224 080 79 858 3 913 621 058 14 725 33 773 3 920 34 597 0 0 34 597 0 603 241 294 979 183 023 125 239 1 399 0 524 104 420 875 0 0 11 793 641 9 273 720 1 913 940 605 106 0 0 875 5,2 15,6 0

1 272 790 232 283 81 443 3 963 641 958 15 307 34 669 3 919 35 299 0

35 299 0 630 898 309 728 192 174 128 996 1 399 0 524 104 420 875 0 0 12 664 301 9 946 422 2 065 475 651 529 0 0 875 7,4 15,5

Daov prjmy R

Daov prjmy obc Daov prjmy VC Daov prjmy STV Daov prjmy SRo Environmentlny fond Daov prjmy VS medziron rast v % Daov prjmy VS podiel na HDP v %

3.4. Porovnanie aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2010 a 2012Niie uveden tabuka prezentuje rozdiely aktulnej prognzy dan v metodike ESA95 oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2010 2012. Aktulna prognza je v porovnan so schvlenm rozpotom v roku 2010 niia o 719,5 mil. eur, v roku 2011 niia o 469,7 mil. eur a v roku 2012 niia o 860,7 mil. eur. Znenie prognzy daovch prjmov je spsoben najm skutonm plnenm dan za rok 2009 (v ktorom sa premietol pokles ziskovosti podnikov a SZO oproti predpokladom) a zhorenm vvojom makroekonomickho prostredia v porovnan s pvodnmi oakvaniami.Rozdiely medzi aktulnym odhadom dan a rozpotom verejnej sprvy na roky 2010-2012 (ESA 95, tis. eur) 2010 Daov prjmy na akrulnej bze spolu v % HDP z toho: vplyv legislatvnych zmien vplyv DPH PPP projekty Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Miestne dane Ostatn dane Vdavky na verejnoprospen el Da z prjmov fyzickch osb Da z prjmov prvnickch osb -719 521 -1,1 -42 019 0 -93 065 -99 775 -12 178 -419 778 -69 774 3 137 -26 659 -1 429 -3 571 -432 -3 139 2011 -469 655 -0,7 289 899 150 000 -145 241 -100 499 -16 453 -245 566 65 597 4 405 -29 199 -2 699 -6 229 -1 619 -4 610 2012 -860 725 -1,1 299 063 0 -147 393 -141 143 -1 751 -522 847 59 098 4 498 -31 890 -79 297 -3 816 -2 133 -1 683

(+) indikuje aktulny odhad vy ako rozpoet, (-) indikuje aktulny odhad ni ako rozpoet Rozdiely s roben na prognzach bez sankci.

Vyjadrenia lenov daovho vboru k prognzam Prognza daovch prjmov MF SR bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy. Dvadsiate zasadnutie Vboru sa konalo 14. septembra 2010. Strednodob prognza daovch prjmov a socilnych odvodov MF SR bola vetkmi siedmymi lenmi Vboru oznaen ako realistick. Niie s uveden komentre lenov Vboru, ktor zaslali svoje vyjadrenie:

29

NBS NBS hodnot predikciu daovch a odvodovch prjmov MF SR ako realistick vo vzahu k makroprognze MF SR, ktor bola zaloen v ase jej zostavenia na nie ete definitvne schvlenej kompozcii plnovanej konsolidcie (najm na strane vdavkov). Z toho vyplvaj tak pre makroprognzu, ako aj pre prognzu dan a odvodov potencilne rizik v podobe inho scenra vvoja. NBS rovnako ako MF SR uvauje v roku 2011 s jednorazovm prjmom 150 mil. eur vo vbere DPH, ktor svis s plnovanm odovzdanm 3 sekov 2. balka PPP projektov. Tento prjem je vak rozpotovo neutrlny, nakoko v rovnakej miere zaa aj vdavky ttneho rozpotu. Tatra banka Prognzu povauje za realistick a nem dvod spochybova prognzu ktorejkovek dane. Kee dochdza k viacerm podstatnm legislatvnym zmenm, neistota predikcie prjmov je via ako zvyajne. Preto by aj plnovanie na strane vdavkov malo by viac konzervatvne ako v minulosti.

Infostat Prognzu celkovch daovch prjmov a socilnych odvodov povauje INFOSTAT za realistick. V detailnejej truktre je ich odhad konzervatvnej pre poloku celkovch priamych dan v celom prognzovanom obdob. Naopak, ich odhad nepriamych dan je optimistickej.

3.5. Rozpotovanie inch ako daovch prjmov3.5.1. Zahranin transfery

Ide o prostriedky zo veobecnho rozpotu Eurpskej nie v rmci druhho programovho obdobia. V rokoch 2011 a 2013 sa rozpotuj prostriedky E pre programy Nrodnho strategickho referennho rmca a ponohospodrske fondy na roky 2011 a 2013 na zklade odhadov erpania vdavkov v jednotlivch rokoch, ktor boli predloen prslunmi rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgnov. Nakoko alokcie presne zodpovedaj summ oakvanho erpania v prslunch rokoch, v rozpote sa predpoklad nulov zmena objemu prostriedkov, ktor sa prenaj medzi jednotlivmi rokmi. Inak povedan, objem nepouitch zdrojov (nevyerpanch E fondov a spolufinancovania), ktor sa prenes z roku 2010 do roku 2011 bude rovnak, ako objem, ktor sa prenesie z roku 2011 do roku 2012. Bliia pecifikcia tchto prostriedkov je uveden v prlohe . 2 materilu. Vvoj plnenia tchto prjmov je nasledovn:(v tis. eur) Zahranin transfery 2008 S 863 317 2009 S 1 111 480 2010 OS 1 930 586 2011 N 3 343 890 2012 N 3 044 671 2013 N 2 661 534

3.5.2.

Nedaov prjmy a tuzemsk transfery

Nedaov prjmy svisia s innosou jednotlivch kapitol ttneho

rozpotu a tvoria ich - prjmy z podnikania a z vlastnctva majetku, - administratvne a in poplatky a platby, - kapitlov prjmy, - roky z tuzemskch a zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc, vkladov, - in nedaov prjmy. Tuzemsk transfery tvoria transfery v rmci sektora verejnej sprvy. Vvoj nedaovch prjmov a tuzemskch transferov na roky 2011 a 2013 zobrazuje nasledovn tabuka:(v tis. eur) Nedaov prjmy Tuzemsk transfery Spolu 2008 S 880 545 584 784 1 465 329 2009 S 838 463 566 551 1 405 014 2010 OS 658 801 582 103 1 240 904 2011 N 703 083 314 032 1 017 115 2012 N 693 049 295 703 988 752 2013 N 716 201 291 750 1 007 951

V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k poklesu tchto prjmov o 18,0 %. Ide predovetkm o pokles prjmov z tuzemskch transferov.

Rozpotovanie nedaovch prjmov Nedaov prjmy na roky 2011 a 2013 sa rozpotuj vo vke 703 083 tis. eur, 693 049 tis. eur a 716 201 tis. eur. V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k nrastu celkovch nedaovch prjmov o 6,7 %.(v tis. eur) Nedaov prjmy Prjmy z podnikania a z vlastnctva majetku Administratvne a in poplatky a platby Kapitlov prjmy roky z tuzem. a zahr. verov, piiek a vkladov In nedaov prjmy 2008 S 880 545 81 2009 S 838 463 147 092 280 994 17 2010 OS 658 801 70 2011 N 703 083 99 710 290 281 16 2012 N 693 049 58 2013 N 716 201 68 763 292 490 15 086 123 944 215 918

860

905

854

295 815 29

265 195 28

291 875 14

453

172

280

661

768

238 157 235 260

725

94

571

59

803 216 628

79

112 817 214 735

298 480

234 850

A. Prjmy z podnikania a z vlastnctva majetku sa rozpotuj vo vke 99 710 tis. eur v roku 2011, 58 854 tis. eur v roku 2012 a 68 763 tis. eur 31

v roku 2013 a vznikaj z vlastnctva majetku a podnikania. Maj podobu dividend, njomnho z prenjmu pozemkov, budov, strojov a pod. V roku 2011 dochdza pri uvedench prjmoch v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k nrastu o 40,6 %. Uveden nrast vyplva predovetkm zo zvench prjmov z dividend od spolonosti Slovak Telecom, a. s. v psobnosti Ministerstva hospodrstva a vstavby SR.(v tis. eur) Prjmy z podnikania - dividendy Ministerstvo financi SR Ministerstvo zahraninch vec SR Ministerstvo hospodrstva a vstavby SR Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR 2008 S 49 299 6 639 664 38 658 19 3 319 2009 S 137 740 3 735 604 133 169 0 232 2010 OS 63 158 15 139 564 46 859 7 589 2011 N 92 212 3 706 500 88 000 6 0 2012 N 51 261 4 096 500 46 659 6 0 2013 N 61 163 11 730 500 48 926 7 0

Z vlastnckeho podielu ttu, ktor je zastpen prslunmi rezortnmi ministerstvami v akciovch spolonostiach s majetkovou asou ttu, ide predovetkm o dividendy od spolonost Slovak Telecom, a. s., Jadrov vyraovacia spolonos, a. s. Jaslovsk Bohunice (v psobnosti Ministerstva hospodrstva a vstavby SR), od spolonost SZRB, a. s. a Slovensk konsolidan, a. s. (v psobnosti Ministerstva financi SR) a od Sprvy sluieb diplomatickmu zboru, a. s. (v psobnosti Ministerstva zahraninch vec SR). B. Pri administratvnych poplatkoch a inch poplatkoch a platbch vka prjmov zvis od potu jednotlivch aktov konania v priebehu roka. V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k nrastu tchto prjmov o 9,5 %.

(v tis. eur) Administratvne poplatky v tom: sdne trby z predaja kolkovch znmok puncov poplatky ostatn poplatky licencie Pokuty, penle a in sankcie

2008 S 178 630 23 654 132 115 0 861 22 0 565 57

2009 S 160 180 28 545 102 386 0 249 29 0 960 62

2010 OS 161 754 30 890 101 451 0 346 29 67 186 74

2011 N 177 457 27 008 113 171 913 36 329 36 61 434

2012 N 177 198 27 008 113 171 913 36 070 36 61 785

2013 N 176 944 27 008 113 171 913 35 819 33 62 532

Poplatky z nepriemyselnho a nhodnho a sluieb Spolu

a platby predaja 620

59

854

57

255

29

51 390 290 281

52 892 291 875

53 014 292 490

295 815

280 994

265 195

Najv vnos z prjmov z administratvnych poplatkov a platieb bude v obdob rozpotovho rmca 2011 a 2013 v kapitolch Veobecnej pokladninej sprvy, Ministerstva vntra SR, Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR a Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci SR a ide o trby z predaja kolkovch znmok a ostatn (sprvne) poplatky. C. Vka kapitlovch prjmov zvis od objemu nadbytonho hnutenho a nehnutenho majetku v sprve jednotlivch kapitol ttneho rozpotu, ktor bude predmetom predaja v prslunch rozpotovch rokoch. V roku 2011 sa predpoklad objem tchto prjmov vo vke 16 661 tis. eur. Najvy podiel z tchto prjmov sa predpoklad v kapitolch Ministerstva vntra SR, Ministerstva obrany SR a Kancelrie prezidenta SR. V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k poklesu tchto prjmov o 41,1 %, nakoko sa rozpotuj iba relne dosiahnuten prjmy oproti roku 2010, kedy boli tieto prjmy nadhodnoten.(v tis. eur) Kapitlov prjmy - z predaja kapitlovch aktv z predaja pozemkov a nehmotnch aktv - alie kapitlov prjmy 2008 S 29 453 21 898 7309 246 2009 S 17 172 11 228 5 406 53 8 2010 OS 28 280 21 210 7 070 0 2011 N 16 661 10 930 5 731 0 2012 N 14 768 9 122 5 646 0 2013 N 15 086 9 461 5 625 0

D. roky z tuzemskch a zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov sa v rozpotovom obdob 2011 a 2013 rozpotuj vo vke 79 803 tis. eur, 112 817 tis. eur a 123 944 tis. eur. V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k nrastu uvedench prjmov o 34,0 % v svislosti s predpokladanou zlepujcou sa situciou na finannom trhu a prjmov z nvratnch finannch vpomoc. V rmci rokov najv podiel tvoria: rokov prjmy ttneho dlhu zo zhodnocovania doasne vonch finannch prostriedkov na peanom trhu; roky z kreditnch zostatkov peanch prostriedkov vedench na toch ttnej pokladnice v Nrodnej banke Slovenska, banke alebo poboke zahraninej banky vrtane rokov z finannch operci vykonanch ttnou pokladnicou s klientom ttny dlh znen o roky platen ttnou pokladnicou a vnosy z finannch operci zabezpeovanch ttnou pokladnicou znen o roky platen ttnou pokladnicou a prjmy z poplatkov za sluby poskytovan ttnou pokladnicou znen o nklady svisiace s ich poskytnutm.

alej sem patria roky z poskytnutch nvratnch finannch vpomoc roky z verov poskytnutch mestu Koice, Bratislavskmu samosprvnemu kraju a roky z realizovanch ttnych zruk Vodohospodrska vstavba, . p., v zmysle platnch spltkovch kalendrov. 33

roky zo zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov tvoria najm roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia. S prjmami kapitoly Veobecn pokladnin sprva. V rmci kapitoly Ministerstva zahraninch vec SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditn roky tov zastupiteskch radov Slovenskej republiky v zahrani.(v tis. eur) Z verov a piiek roky z finannch operci roky z tov fin. hospodrenia zo P roky z nvratnch finannch vpomoc a ttnych zruk Ostatn domce roky roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia Spolu 2008 S 418 95 622 128 195 13 440 0 482 238 157 584 2009 S 192 719 347 883 53 18 17 0 4 2010 OS 253 344 502 867 31 4 22 11 594 59 571 2011 N 498 47 910 19 965 11 393 0 37 79 803 2012 N 498 59 736 41 886 10 673 0 24 112 817 2013 N 498 54 221 59 257 9 953 0 15 123 944

94 725

E. In nedaov prjmy tvoria vrten neoprvnene pouit alebo zadran finann prostriedky a ostatn prjmy. Najv objem z tchto prjmov predstavuj prjmy z hazardnch hier, ktor s rozpotovan v kapitole Veobecn pokladnin sprva. V rozpotovom obdob 2011 a 2013 sa vke:(v tis. eur) In nedaov prjmy z toho: z odvodu z hazardnch hier 2008 S 235 260 108 093 2009 S 298 480 112 955

predpokladaj tieto prjmy vo2013 N 215 918 106 845

2010 OS 234 850 108 649

2011 N 216 628 106 845

2012 N 214 735 106 845

V roku 2011 dochdza v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 k poklesu inch nedaovch prjmov o 7,8 %. Vka tchto prjmov je v priebehu rozpotovho roka ovplyvnen najm objemom vrtench neoprvnene pouitch finannch prostriedkov od neziskovch organizci, rozpotovch organizci, obc a ostatnch prjmov, medzi ktor patria najm odvody a vratky. Tuzemsk transfery Rozpotuj sa tu transfery v rmci verejnej sprvy. Ide o prostriedky zo ttnych finannch aktv vo vke 298 204 tis. eur. S to prjmy z dividend podnikov s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR, ktor sa po posilnen ttnych finannch aktv stan prjmom ttneho rozpotu.(v tis. eur) Dividendy realizovan prostrednctvom FNM z toho: riadne dividendy mimoriadne dividendy 2008 S 555 469 413 002 142 467 2009 S 531 879 466 328 65 551 2010 OS 540 914 414 502 126 412 2011 N 298 204 298 204 0 2012 N 283 036 283 036 0 0 2013 N 278 684 278 684

Vka dividend v jednotlivch rokoch zvis od ziskovosti podnikov s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR, ktor je ovplyvnen konkurenciou na trhu s plynom a elektrickou energiou. V roku 2011 dochdza k poklesu tchto prjmov v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 o 44,9 %, a to z dvodu, e v roku 2010 boli dosiahnut mimoriadne dividendy z titulu precenenia majetku vo vke 126,4 mil. eur od spolonosti SPP, a. s. a vy objem riadnych dividend od ostatnch spolonost s majetkovou asou FNM SR vo vke 39,6 mil. eur. Rovnako vplata mimoriadnych dividend ovplyvnila aj skutonos v roku 2008 v sume 142 467 tis. eur a v roku 2009 v sume 65 551 tis. eur. V nvrhu rozpotu na roky 2011 a 2013 s rozpotovan iba riadne dividendy. alej sem patr prspevok zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby, multilicenn poplatky v kapitole Ministerstva financi SR a transfer zo Slovenskho pozemkovho fondu Ministerstvu pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR na register obnovenej evidencie pozemkov.(v tis. eur) Prspevky zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby Transfery od ostatnch subjektov verejnej sprvy 2008 S 7 462 0 2009 S 10 990 0 2010 OS 683 11 85 2011 N 12 2012 N 12 582 85 2013 N 12 981 85

443

3 385

V roku 2011 z dvodu predpokladanho zvenia vberu poistnho na zdravotnom poisten sa rozpotuj aj vyie prspevky zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby a v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 ide o nrast tchto prjmov o 6,5 %.

4. Rozpotovanie vdavkov ttneho rozpotu4.1. Kvantifikcia vdavkov ttneho rozpotuV rmci nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013 sa rozpotuj vdavky ttneho rozpotu vo vke 16 915 558 tis. eur na rok 2011, 16 555 360 tis. eur na rok 2012 a 16 269 513 tis. eur na rok 2013.

35

(v tis. eur) Vdavky ttneho rozpotu z toho:

2008 S 12 056 594

2009 S 13 332 047

2010 R 16 277 000

2010 OS 15 846 573

2011 N 16 915 558

2012 N 16 555 360

2013 N 16 269 513

vdavky ttneho dlhu transfer zo ttneho rozpotu do Socilnej poisovne prostriedky E a spolufinancovanie ostatn vdavky ttneho rozpotu %) medziron zmena (v

884 930

762 713

1 144 250 1 441 709 3 569 041 10 122 000 -5,0 3,2

964 643 1 441 709 2 683 051 10 757 170 1,0 1,4

1 173 188 1 608 733 4 032 702 10 100 935 -6,1 3,7

1 609 990 1 672 696 3 640 328 9 632 346 -4,6 3,5

1 645 031 1 717 805 3 142 577 9 764 100 1,4 3,9

1 319 456 9 852 208 4,6

1 919 646 10 649 688 8,1 1,6

Inflcia (%)

ttny rozpoet na rok 2011 je zostaven sporne, ale realisticky. Tlak na spory je siln, ale nie nerealistick. Nemal by vies k opakovaniu situcie v roku 2010, e niektor kapitoly neboli schopn v termne uhrdza svoje zvzky. Vdavky ttneho rozpotu je potrebn porovnva bez troch poloiek, na ktor nem rozpotov politika priamy vplyv. Ide o roky zo ttneho dlhu, transfer do Socilnej poisovne a financovanie E fondov. Takto uren vdavky rozpotu, ktor slia na mzdy, prevdzku a investcie, dosiahnu v roku 2011 10,101 mld. eur. V porovnan s rozpotom na rok 2010 klesaj sce len o 21 mil. eur, toto porovnanie vak nie je korektn. Rozpoet na rok 2010 bol toti pripraven typicky predvolebne. Formlne vykazoval vrazn spory - oproti skutonosti roku 2009 a o 527 mil. eur, teda o takmer 5 %, v skutonej innosti vldy sa to vak neprejavilo. Rstli platy zamestnancov ttu. Rstli aj vdavky na socilne dvky, niektor sa pred vobami vrazne zvyovali, ako naprklad rodiovsk prspevok. Prevdzkov vdavky niektorch ministerstiev mali poda rozpotu klesa (na ministerstve vntra a o 22 %), nijak etrenie sa vak nerobilo, skr naopak rozbiehali sa nov nkladn projekty. Vsledkom je, e mnostvo faktr sa neplatilo u v lete roku 2010, viacer alie poloky by boli vyerpan vrazne pred koncom roku. Vsledkom je, e vdavky ttneho rozpotu v tomto roku vrazne prekroia rozpotovan rove a dosiahnu pribline 10,757 mld. eur. Nejde pritom o nijak rozhadzovanie zo strany nastupujcej vldy, ale iba o zaplatenie relnych vdavkov, o ktorch bolo vinou rozhodnut pred vobami v jni 2010. Vdavky rozpotu tak dosiahnu pribline rove skutonosti roku 2009. V rozpote na rok 2011 s zahrnut vetky nevyhnutn vdavky, vrtane naprklad nkladov na znalcov pre ministerstvo spravodlivosti alebo na rodiovsk prspevky pre ministerstvo prce. Vsledkom je, e rozpotovan vdavky v roku 2011 s v porovnan so skutonosou roku 2009 niie o 5,2 % a v porovnan s oakvanou skutonosou roku 2010 niie o 6,1 %. A to napriek inflcii, a to napriek tomu, e v rozpote sa financuj aj niektor prioritn vdavky, naprklad na protipovodov ochranu, alebo na posilnenie vstavby dianic.

Podrobn informcie o vvoji vdavkov ttneho rozpotu v rokoch 2011 a 2013 s uveden v rmci popisu jednotlivch vdavkovch kategri ekonomickej klasifikcie.

Vdavky ttneho rozpotu(v tis. eur) Kancelria Nrodnej rady SR Kancelria prezidenta SR 2008 S 37 872 4 408 2009 S 57 795 3 608 2010 R 41 456 4 040 2011 N 26 759 3 795 2012 N 21 766 3 798 2013 N 21 766 3 798

37

rad vldy SR Kancelria stavnho sdu SR Najvy sd SR Generlna prokuratra SR Najvy kontroln rad SR Slovensk informan sluba Ministerstvo zahraninch vec SR Ministerstvo obrany SR Ministerstvo vntra SR Ministerstvo spravodlivosti SR Ministerstvo financi SR Ministerstvo ivotnho prostredia SR Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR Ministerstvo zdravotnctva SR Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR Ministerstvo kultry a cestovnho ruchu SR Ministerstvo hospodrstva a vstavby SR Ministerstvo pdohosp. a rozvoja vidieka SR Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja SR Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR rad geodzie, kartografie a katastra SR tatistick rad SR rad pre verejn obstarvanie rad jadrovho dozoru SR rad priemyselnho vlastnctva SR rad pre norm., metrolgiu a skobnctvo SR Protimonopoln rad SR Nrodn bezpenostn rad Sprva ttnych hmotnch rezerv SR Veobecn pokladnin sprva Slovensk akadmia vied Spolu

39 002 3 836 7 509 59 145 6 940 44 064 111 645 994 356 931 059 268 602 346 994 265 054 1 797 656 1 110 226 1 681 918 181 938 228 672 782 414 321 613 1 125 892 49 870 19 493 3 829 5 143 3 795 10 323 3 786 12 260 18 430 1 506 864 71 986 12 056 594

43 236 4 438 7 905 63 023 8 664 48 102 123 684 966 616 1 014 158 280 386 371 350 250 758 2 018 521 1 287 843 1 814 653 196 515 272 331 1 038 070 433 169 1 250 694 61 286 33 653 3 601 4 715 3 176 7 483 5 668 8 690 20 287 1 555 096 72 873 13 332 047

26 993 2 853 8 522 62 503 8 196 43 300 107 954 822 944 838 575 270 033 491 319 329 601 2 348 232 1 439 532 1 967 688 169 773 319 167 1 158 603 494 350 1 424 996 39 604 29 547 2 948 4 465 3 138 7 255 2 368 8 800 28 102 3 704 817 65 326 16 277 000

63 770 2 752 8 033 61 138 7 463 38 946 111 751 739 775 860 607 291 417 622 310 831 415 2 337 280 1 401 899 2 010 892 167 192 333 674 1 303 853

23 002 2 741 8 027 56 797 7 465 38 946 108 809 740 720 803 871 288 520 728 225 315 124 2 238 756 1 288 763 2 065 114 227 301 179 276 1 207 078

23 002 2 741 8 027 56 799 7 465 38 946 109 370 740 720 813 235 288 690 457 586 315 589 2 240 557 1 268 407 2 129 526 227 766 113 003 1 199 759

1 890 953 35 600 22 835 2 676 4 848 2 778 6 593 2 145 7 990 42 384 3 612 486 59 551 16 915 558

1 900 747 34 657 18 690 2 670 4 598 2 783 6 353 2 145 7 991 35 883 4 126 127 58 616 16 555 360

1 831 504 34 657 19 675 2 670 4 598 2 783 6 357 2 145 7 991 35 883 4 196 049 58 449 16 269 513

4.2. Osobn vdavky

Osobn vdavky rozpotovch a prspevkovch organizci ttu Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2011 a 2013 vychdza zo zmerov programovho vyhlsenia vldy, v ktorom sa vlda SR zaviazala prija opatrenia potrebn na znenie deficitu od roku 2011, o sa prejavilo aj v znen osobnch vdavkov zamestnancov ttnych rozpotovch a prspevkovch organizci. Vchodiskom realizcie znenia bol schvlen rozpoet na rok 2010 v sume 2 188 487 tis. eur, z ktorho 10 % znenie zodpoved sume 218 849 tis. eur. Na zklade osobitnho prstupu boli v znen osobnch vdavkov zrealizovan vnimky v celkovom objeme 107 496 tis. eur. Vnimky sa tkaj: - vylenia zo zniovania pedagogickch zamestnancov strednch a vysokch kl v pote 8 627 osb, ktorch 10 % krtenie osobnch vdavkov predstavuje 12 053 tis. eur - vylenia zo zniovania zamestnancov Ministerstva obrany SR, u ktorch nerealizovanie znenia osobnch vdavkov predstavuje sumu 35 816 tis. eur - zmiernenia znenia osobnch vdavkov u policajtov a hasiov na seku ochrany verejnho poriadku a bezpenosti kapitoly Ministerstva vntra SR, kde nerealizovan znenie osobnch vdavkov zodpoved sume 22 700 tis. eur - zmiernenia znenia osobnch vdavkov pre vedeckch a vskumnch zamestnancov kapitoly Slovenskej akadmie vied, zamestnancov detskch domovov v kapitole Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, civilnch zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR a prslunkov Zboru vzenskej a justinej stre, ktorm neboli viazan osobn vdavky v sume 14 642 tis. eur - zmiernenia znenia osobnch vdavkov pre civilnch zamestnancov kapitoly Generlnej prokuratry SR v sume 1 000 tis. eur - zvenia osobnch vdavkov o sumu 6 500 tis. eur pre zamestnancov psobiacich v zahraninej slube v kapitole Ministerstva zahraninch vec SR z dvodu legislatvnej pravy odvodov - zvenia osobnch vdavkov pre kapitolu Ministerstva obrany SR v svislosti s retrukturalizciou rezortu a so zvenm zahraninho prspevku v sume 14 785 tis. eur. Sasne sa okrem uvedench vnimiek realizovali v niektorch kapitolch ttneho rozpotu aj in zmeny , ktor vplvali na predpokladan znenie osobnch vdavkov v celkovej sume 5 248 tis. eur, ako napr. znenie osobnch vdavkov v kapitole Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR z dvodu doasnho pridelenia finannch prostriedkov pre rady prce, zvenie vdavkov svisiacich s novmi legislatvnymi normami ako je napr. vytvorenie jednotnch kontaktnch miest, alej na prevenciu kriminality v kapitole Ministerstva vntra SR a pod. Nvrh rozpotu osobnch vdavkov na 2 071 886 tis. eur pre 139 270 zamestnancov, o na rok 2010 menej o 116 601 tis. eur (5,33%). rozpotov organizcie kapitol ttneho rozpotu organizcie 4,16 % znenm. rok 2011 predstavuje sumu je oproti schvlenmu rozpotu Na tomto znen sa podieali 5,40 % znenm a prspevkov

V svislosti so znenm osobnch vdavkov v roku 2011 a 2013 je ponechan na rozhodnut sprvcov rozpotovch kapitol, i toto znenie 39

zabezpeia znenm potu zamestnancov, redukciou fakultatvnych zloiek odmeovania, prpadne kombinciou oboch monost. Osobn vdavky regionlneho kolstva financovanho zo ttneho rozpotu Financovanie zamestnancov regionlneho kolstva upravuje zkon . 597/2003 Z. z. o financovan zkladnch kl, strednch kl a kolskch zariaden v znen neskorch predpisov. V slade s tmto zkonom sa na zklade rozpisu vdavkov Ministerstvom kolstva SR rozpotuj osobn vdavky pre pedagogickch a nepedagogickch