Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
ÚVOD DO ŠTÚDIA
ABY UČENIE NEBOLO MUČENIE
PRIEREZOVÝ PREDMET PRE I. ROČNÍK GYMNÁZIA - UČEBNÝ TEXT PRE ŠTUDENTOV
Autorský kolektív: PhDr. Jana Višňovská – koordinátor
PhDr. Anna Bošňáková
RNDr. Viera Lisá
PaedDr. Monika Ruţeková, PhD.
PROJEKT „MODERNÁ ŠKOLA – ZÁKLAD ŢIVOTA“
„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť“ kód ITMS: 26140130002, OPV-2008/4.1/01-SORO
G Y M N Á Z I U M Ul.Ladislava Sáru č.1, Bratislava
2
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
OBSAH:
Úvod 3
I. TEORETICKÁ ČASŤ 4
1. Formy a metódy poznania (J. Višňovská) 5
1.1 Poznanie ako ľudská potreba. 5
1.2 Jednota poznania – zmyslové a rozumové poznávanie. 7
1.3 Vedecké poznanie a veda 9
1.4 Všeobecné metódy poznania. 11
2. Práca s informáciami (V. Lisá) 14
2.1 Informačné zdroje. 14
2.2 Internet ako zdroj informácií. 16
2.3 Spracovanie informácií. Tvorba anotácií a rešerší. 19
3. Význam pamäte v procese učenia sa (M.Ruţeková) 23
3.1 Pamäť. Krátkodobá a dlhodobá pamäť. 23
3.2 Tréning pamäte. 26
3.3 Spracovanie informácií v pamäti – pojmové mapy. 27
4. Učenie ako cieľavedomý proces(A.Bošňáková) 31
4.1 Proces učenia. 31
4.2 Efektívne učenie. 34
4.3 Čítanie s porozumením. 36
II. PRAKTICKÁ ČASŤ 41
5. Tvorba samostatnej školskej práce 41
(A.Bošňáková, V.Lisá, M.Ruţeková, J.Višňovská)
5.1 Seminárna práca. 43
5.2 Písomná forma seminárnej práce. 46
5.3 Prezentácia seminárnej práce. 47
6. Bibliografia 50
3
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
ÚVOD
Východisko:
Súčasná doba priniesla v oblasti vzdelávania nové úlohy, ktoré súvisia s potrebou
rozvíjania schopnosti tvorivo riešiť problémy ako aj s potrebou rozvíjania sociálnych
zručností (práca v tíme, schopnosť kooperovať, rozhodovať sa, zodpovedať za svoju
prácu a pod.).
Hlavným cieľom gymnázia je pripraviť vás - svojich absolventov pre štúdium na vysokej
škole. Jednotlivé učebné predmety postupne formujú systém poznatkov, ale dôleţitým
predpokladom vysokoškolského štúdia je aj schopnosť samostatne a tvorivo pracovať
s informáciami. Poţiadavky na zručnosť pri práci s informáciami sú v súčasnosti
obsiahnuté uţ aj v charakteristike jednotlivých typov úloh v maturitných zadaniach
väčšiny predmetov.
Schopnosť informácie vyhľadávať, triediť, spracúvať, ale aj prezentovať vlastné názory
sa neobjaví u maturanta či vysokoškoláka ako zázrak. Je potrebné rozvíjať ju postupne
od príchodu na strednú školu.
Nová koncepcia vzdelávania prináša v tomto smere dostatok moţností a predmet Úvod
do štúdia je realizáciou takejto moţnosti.
Cieľ:
Predmet Úvod do štúdia vám priblíţi mechanizmy učenia s dôrazom na aktívnu prácu
s informáciami. Základným cieľom tohto predmetu je teda rozvoj kompetencií
(schopností) v oblasti práce s informáciami (získavanie, spracovanie, prezentácia).
Obsah:
Obsah predmetu sa člení na teoretickú a praktickú časť. V rámci teoretickej časti vám
poskytneme základné informácie z oblasti teórie poznania, vývoja poznania, štruktúry
vedy, psychológie poznávania ako aj poznatky o pravidlách práce s literatúrou
a internetovými zdrojmi, súvisiacich s autorským zákonom.
Praktická časť je zameraná na rozvoj zručností v práci s informáciami, s informačnými
a komunikačnými technológiami, na prácu s textom, rozvoj prezentačných zručností ako
aj na prácu v tíme.
4
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
I. TEORETICKÁ ČASŤ
1. Formy a metódy poznania (J.Višňovská)
2. Práca s informáciami (V. Lisá)
3. Význam pamäte v procese učenia sa (M. Ružeková)
4. Učenie ako cieľavedomý proces (A.Bošňáková)
5
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
1. FORMY A METÓDY POZNANIA
1.1 Poznanie ako ľudská potreba (Prečo sa potrebujeme učiť?)
Orientácia v prostredí je pre všetky organizmy ţivotnou nevyhnutnosťou. U človeka je
schopnosť poznávať dôleţitá nielen z hľadiska biologického preţitia, ale aj z hľadiska
jeho uplatnenia sa v spoločnosti. Rozvoj poznania je zároveň nevyhnutným
predpokladom vývoja ľudskej civilizácie.
Kľúčové pojmy:
poznanie, poznávanie, dráždivosť, pocit, vnem, objekt a subjekt poznávania,
každodenné poznanie, vedecké poznanie.
Pojmom poznanie označujeme
súhrn rozmanitých predstáv o svete
od beţných pocitov a vnemov aţ
po abstraktné pojmy a vedecké
teórie.
Poznanie je výsledkom procesu
poznávania, v ktorom sa niekto –
subjekt poznania oboznamuje
s niečím – objektom poznania.
Schopnosť získavať informácie, spracúvať ich a vyuţívať je daná biologickými
a sociálnymi predpokladmi.
6
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Biologické predpoklady poznávania:
dráždivosť - všeobecná schopnosť ţivých organizmov zachytávať podnety
vonkajšieho aj vnútorného prostredia, analyzovať ich a reagovať na ne;
zmyslové orgány - zachytávajú podnety a odovzdávajú ich nervovej sústave;
nervová sústava - umoţňuje vnímať, analyzovať signály, pamätať si a myslieť.
Spoločenské predpoklady poznávania:
komunikácia medzi ľuďmi - rozvoj reči, jazyka, rozvoj prostriedkov komunikácie;
rozvoj praktickej činnosti - schopnosť pôsobiť na prostredie a pretvárať ho.
Pre prvých ľudí bolo poznávanie okolitého
sveta presne tak ako aj pre ţivočíchy
nevyhnutnosťou, prostriedkom ako
prežiť a ako sa vo svojom prostredí
úspešne presadiť. Takéto poznanie, ktoré
charakterizujeme ako každodenné,
slúţilo na začiatku vývoja človeka najmä
ako prostriedok pre orientáciu v prostredí,
získavanie potravy, ochranu pred
nebezpečenstvom, uplatnenie sa
v sociálnej skupine a pod. Podobné
informácie sú rovnako dôleţité aj pre malé
deti. Tak ako u našich predkov aj u nich sa formuje a rozširuje najskôr kaţdodenné
poznanie. Pri každodennom poznávaní získavame informácie o svete, ktorý nás
obklopuje, najmä prostredníctvom zmyslov, bez vyuţitia systematických postupov –
metód. Na vyjadrenie takýchto poznatkov pouţívame beţné jazykové prostriedky,
pojmy nie sú presne definované.
7
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Cieľom každodenného poznávania je získavanie praktických skúseností
dôležitých pre zabezpečenie základných životných potrieb.
S rozvojom ľudskej spoločnosti význam
poznania rástol. Okrem praktických
potrieb silnela aj potreba uspokojovať
prirodzenú vlastnosť vyšších stavovcov
– zvedavosť. Poznanie sa tak postupne
stalo aj cieľom uspokojovania potreby
človeka – vedieť, poznať, chápať.
Zároveň naďalej slúţilo a slúţi ako
prostriedok skvalitňovania ţivota
človeka v ľudskej spoločnosti. V oboch
prípadoch to viedlo k vzniku a
formovaniu vedeckého poznania.
Zhrnutie:
poznanie je výsledkom procesu poznávania
biologické predpoklady poznávania - dráţdivosť, rozvoj zmyslov, nervovej sústavy
spoločenské predpoklady poznávania – komunikácia, rozvoj praktickej činnosti
kaţdodenné poznávanie je dôleţité pre:
- zabezpečenie základných ţivotných potrieb
- uspokojovanie špecifickej potreby človeka – poznať a chápať
- je prostriedkom rozvoja ľudskej spoločnosti
1.2 Jednota poznania – zmyslové a rozumové poznávanie
(Prečo je dôležitá spolupráca zmyslov a mozgu?)
Zmysly nás vedú ţivotom, podľa zmyslov sa orientujeme – na základe zmyslových
vnemov zisťujeme, ţe sa niečo deje, a čo sa deje. Zmysly neposkytujú konečné
8
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
poznanie, je to len predpoklad poznania. Zmyslové informácie vyhodnocuje a spracúva
mozog.
Kľúčové pojmy:
zmyslové = empirické poznávanie, rozumové poznávanie, pocity, vnemy, predstavy,
hodnotenie, porovnávanie, triedenie, zovšeobecnenie;
Získavanie informácií prostredníctvom zmyslov je empirické poznávanie. Pomocou
zmyslov získavame základné informácie o realite vo forme:
pocitov = odraz jednotlivej vlastnosti alebo
znaku prostredníctvom jednotlivých zmyslov;
vnemov = komplexný odraz reality
prostredníctvom spolupráce zmyslov, vnem je
kombináciou pocitov;
predstáv = obraz reality v našom vedomí, je
ovplyvnený myslením.
Náš mozog umoţňuje zmyslové vnemy chápať a na základe toho ich:
hodnotiť = priraďovať význam
porovnávať = hľadať podobnosti a rozdiely
triediť = vytvárať systém poznatkov na základe spoločných znakov
zovšeobecňovať = vyvodzovať závery
Je to rozumové – racionálne poznávanie, pomocou ktorého informácie spracúvame.
Poznanie je výsledkom spolupráce zmyslov a mozgu, tak v každodennom ako aj
vo vedeckom poznávaní.
Zhrnutie:
empirické poznávanie (zmyslové) - východisko poznávania
výsledok empirického poznávania - pocity, vnemy a predstavy o realite
rozumové poznávanie – spracovanie informácií získaných zmyslami
mozog - hodnotí porovnáva, triedi a zovšeobecňuje empirické poznatky
naše poznanie je výsledkom spolupráce zmyslov a mozgu
9
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
1.3 Vedecké poznanie a veda
(Ako sa líši vedecké poznávanie od každodenného?)
Cieľom vedeckého poznávania je rozširovanie informácií o dosiaľ nepoznaných
zákonitostiach fungovania sveta. Výsledky vedeckého výskumu pomáhajú skvalitňovať
ţivot človeka. V dejinách ľudstva však dochádzalo aj k ich zneuţívaniu (napr. atómová
energia). Nesprávne vyuţívanie vedeckých objavov sa môţe obrátiť proti samotnému
človeku, ohrozovať jeho zdravie a ţivotné prostredie.
Kľúčové pojmy:
veda, vedecká disciplína, predmet vedy, systém poznatkov, vedecký systém, metóda,
odborný termín, pojem, vedecký zákon, teória, filozofia, vývoj poznania, klasifikácia
vied.
Veda predstavuje:
systematické poznanie (je to systém objektívnych a overiteľných poznatkov);
výsledok cieľavedomej ľudskej aktivity ako aj samotnú vedeckú aktivitu.
Znaky vedy:
predmet = presne vymedzený objekt skúmania;
systém poznatkov = suma faktov logicky usporiadaných do celku (systému);
metódy poznávania = cesty, postupy, ktoré zodpovedajú predmetu;
jazyk = odborné termíny, pojmy;
teórie = zovšeobecňujú poznanie, uzatvárajú etapy vývoja poznania a posúvajú
poznanie na vyšší stupeň.
Východiskom pre vznik vedeckého poznania boli poznatky získané kaţdodennou
skúsenosťou. Jeho prvou formou bola filozofia (fileo sophia = láska k múdrosti).
Predstavovala proces kladenia si rozmanitých otázok a hľadanie odpovedí na ne.
Pôvodne zahŕňala všetko teoretické poznanie, z ktorého sa postupne vyčleňovali
10
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
prírodné a spoločenské vedy. Vývoj vedeckého poznania má svoje zákonitosti a
postupuje spravidla od poznávania jednotlivých faktov k formulácii všeobecných
záverov.
Základné etapy vývoja vedeckého poznania:
etapa zhromaţďovania informácií (predvedecká fáza) = výsledkom je suma
faktov (východisko formovania vedeckej disciplíny);
etapa triedenia informácií (klasifikačná fáza) = výsledkom sú fakty hierarchicky
utriedené podľa spoločných a rozdielnych znakov, na základe súvislostí (vedecké
systémy);
etapa zovšeobecnení a tvorby záverov (teoretická fáza) = výsledkom sú
vedecké zákony a teórie, ktoré zovšeobecňujú poznanie, poukazujú na podstatu
(predchádzajú im hypotézy = neoverené teórie)
Rôzne vedy majú spoločný objekt skúmania, vyuţívajú podobné metódy. Podľa toho ich
zaraďujeme do skupín. Napr.:
prírodné (fyzika, chémia, biológia, geológia, astronómia)
spoločenské – humanitné (história, sociológia, estetika, lingvistika, ekonómia,
právo, politológia, pedagogika, psychológia
technické (matematika, fyzika, informatika)
interdisciplinárne (geografia, ekológia...)
aplikované (humánna a veterinárna medicína, farmakológia, poľnohospodárske
vedy...)
11
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Jednotlivé vedy sa členia na vedecké disciplíny podľa toho, akou časťou svojho
predmetu a z ktorej stránky skúmajú, napr.: biológia – botanika, zoológia, antropológia,
fyziológia, systematika, mikrobiológia, biochémia, a pod.
Zhrnutie:
vedecké poznávanie – cieľavedomá ľudská aktivita
cieľ vedeckého poznania – nepoznané skutočnosti, skvalitnenie ţivota človeka
znaky vedy – predmet, systém poznatkov, metódy, jazyk, teórie
klasifikácia vied – prírodné, technické, spoločenské, interdisciplinárne a aplikované
vedy sa členia na vedecké disciplíny
vedecké poznávanie smeruje od poznávania faktov k zovšeobecneniam
1.4 Všeobecné metódy poznania (Ako poznávame?)
Metóda (methoda = cesta, spôsob) je postup pri dosahovaní cieľa v akejkoľvek oblasti
ľudskej činnosti. Metódy sú spôsoby, ktoré nás vedú pri zabezpečovaní praktických
úloh, pri rozvíjaní poznania, ako aj pri tvorivej činnosti.
Kľúčové pojmy:
metóda, vedecká metóda, všeobecné a špeciálne metódy, empirické metódy,
pozorovanie, experiment, heuristický a verifikačný experiment, teoretické metódy,
porovnávanie, analýza, syntéza, analógia modelovanie, zovšeobecnenie, vedecký
zákon, hypotéza, teória, indukcia, dedukcia.
Vedecká metóda je vopred premyslený a naplánovaný súbor postupov na:
získavanie nových poznatkov;
upresnenie a doplnenie známych informácií;
overenie správnosti predpokladaných záverov;
integráciu existujúcich poznatkov.
12
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Vedecké metódy sa vyvíjajú, menia a zdokonaľujú. Ich vývoj je organickou súčasťou
dejín vedy.
Metódy poznávania rozdeľujeme na všeobecné a špeciálne:
všeobecné metódy - pouţívajú všetky vedy. Patria k nim empirické
a teoretické;
špeciálne metódy – pouţívajú konkrétne vedy (napr. metódy spoločenských
a prírodných vied sa líšia).
Empirické metódy = postupy (pozorovanie a
experiment) na získanie základných faktov
(údajov, informácií) ako aj ich overovanie.
Výsledkom je suma overených informácií.
pozorovanie = zmyslové vnímanie
skutočnosti (zmysly môţu byť
zdokonalené prístrojmi). Pozorovateľ
nezasahuje do pozorovaných javov.
experiment (pokus) = pozorovanie javov, pri ktorých pozorovateľ zámerne
mení podmienky ich priebehu.
- heuristický pokus – zameraný na získavanie nových informácií
- verifikačný (overovací) – zameraný na potvrdenie informácie
Teoretické metódy = myšlienkové postupy zamerané na spracovanie, triedenie
a vyhodnocovanie získaných faktov. Výsledkom je vyhodnotenie záverov
a zovšeobecnenie.
13
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
K teoretickým metódam patria:
Porovnávanie = zisťovanie podobností a odlišností
Analýza = zisťovanie jednotlivých znakov skúmaného javu (opis)
Kauzálna analýza = zisťovanie príčin a vzťahov
Syntéza = poznávanie celku prostredníctvom jednotlivých znakov
Analógia = na základe podobností v niektorých znakoch vyvodzujeme závery
v ďalších znakoch
Modelovanie = tvorba materiálnych alebo myšlienkových modelov, ktoré
zatupujú skutočné objekty skúmania (kde nemoţno experimentovať)
Zovšeobecnenie = generalizácia, na základe výsledkov pozorovania väčšieho
počtu javov vyvodzujeme závery o všetkých podobných javoch
Výsledkom teoretických postupov sú:
vedecké zákony – vzťahy, ktoré sa vţdy za tých istých okolností prejavia
rovnako
hypotézy – predpokladané vedecké závery
teórie – overené hypotézy
Postupy môţu byť:
induktívne = postup od jednotlivých faktov k ich zovšeobecneniu
deduktívne = od všeobecných predpokladov k jednotlivým záverom
Induktívne a deduktívne metódy sa vo vedeckom poznávaní navzájom dopĺňajú.
Zhrnutie:
metódy poznávania – cesty, spôsoby, postupy k poznaniu
empirickými metódami (pozorovanie a experiment) získavame a overujeme fakty
teoretické metódy – myšlienkové postupy (porovnávanie, analýza, syntéza, analógia,
modelovanie, zovšeobecnenie) – triedia a vyhodnocujú fakty
výsledkom zovšeobecnenia sú vedecké zákony, hypotézy a teórie
14
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
2. PRÁCA S INFORMÁCIAMI
2.1 Informačné zdroje (Aký význam majú informácie v súčasnosti?)
Rozhodujúcim faktorom vývoja spoločnosti dnes nie je kapitál ale informácie. Za
odborníka vo svojej profesii sa preto povaţuje iba vzdelaný, flexibilný človek, ktorý je
schopný celoţivotne sa vzdelávať. Informačné a komunikačné technológie (IKT)
zmenili povahu práce a organizáciu výroby. IKT sa čoraz viac uplatňuje nielen
v spoločenskom ale aj osobnom ţivote.
Kľúčové pojmy:
informačné a komunikačné technológie - IKT, informačná spoločnosť, význam
informácií, zdroje informácií, Európska charta informácií pre mládež.
( www.icm.sk/materialy/charta.pdf)
V minulosti boli vedomosti a vzdelávane výsadou vládnucej vrstvy, ktorá vďaka
informáciám ovládala široké masy otrokov a chudobných ľudí. Uţ v starom Egypte mali
výnimočné postavenie balzamovači mŕtvych a spôsob balzamovania sa odovzdával len
vyvoleným. Rovnako ani pisárom sa nemohol stať ktokoľvek. Povodne v Egypte
predpovedali odborníci spomedzi kňazov, liečitelia predstavovali privilegovanú vrstvu. Aj
v neskoršom období si napr. alchymisti, ktorí záviseli od mecenášov, stráţili svoje
poznatky, aby sa o nich nedozvedela konkurencia.
Možnosti šírenia informácií boli v minulosti
obmedzené. Poznatky sa najskôr odovzdávali iba
ústne, neskôr sa opisovali ručne. Prvý veľký skok
v šírení vedomostí a informácií priniesol objav
kníhtlače.
V 21. storočí je situácia úplne iná. Ţijeme v
15
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
informačnej spoločnosti, v ktorej sa práca s informáciami stala kaţdodennou
záleţitosťou a potrebou. Pracovné a ţivotné podmienky vyţadujú od ľudí neustále viac
kompetencií a vedomostí. Informácie získavame z mnohých zdrojov, najmä z kníh
a časopisov, z nosičov CD, DVD, z masmédií, predovšetkým z rozhlasu, televízie
a internetu.
Informácie by mali byť rovnako dostupné
všetkým ľuďom bez rozdielu veku, farby
pleti, či fyzických alebo psychických
daností. Z tohto dôvodu Európska
mládeţnícka informačná a poradenská
agentúra (ERYICA) v Bratislave prijala
19. novembra 2004 dokument:
Európska charta informácií pre
mládež.
Informačné a komunikačné technológie - IKT
V súčasnej dobe čoraz väčšiu dôleţitosť v práci s informáciami nadobúdajú informačné
a komunikačné technológie - IKT. Pod touto skratkou rozumieme:
metódy, postupy a spôsoby získavania informácií
spracovanie, uchovanie a overovanie informácií
selekcia, vyhodnocovanie, distribúcia informácií v danej kvalite a forme
prostriedky - počítače, kalkulačky, elektronické diáre, mobilné telefóny,
a podobne.
Počítačové a komunikačné siete, informačné a multimediálne systémy sa veľmi rýchlo
rozvíjajú, preto je dôleţité vedieť pouţívať IKT prostriedky, orientovať sa v informačnom
prostredí, narábať s mnoţstvom informačných zdrojov a rozumieť získaným
informáciám.
Počítače a internet sa stali neoddeliteľnou súčasťou tak pracovného ako aj súkromného
ţivota človeka. Priniesli mnoţstvo výhod ale aj riziká s negatívnym dopadom.
16
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Zhrnutie:
dostupnosť informácií v minulosti – výsada vládnucich vrstiev
objav kníhtlače – prvá revolúcia v šírení informácií
súčasná spoločnosť závisí od informácií = informačná spoločnosť
Európska charta informácií pre mládeţ – prístup k informáciám
IKT – informačné a komunikačné technológie (metódy a prostriedky získavania,
hodnotenia a uchovávania informácií)
2.2 Internet ako zdroj informácií (Využívame internet správne?)
Vďaka internetu majú dnes milióny ľudí na celom svete jednoduchý a okamţitý prístup
k on-line informáciám. Svojim uţívateľom poskytuje široké moţnosti pripojenia k iným
počítačom, čo otvorilo nové moţnosti komunikácie.
Internet zmenil podstatu výroby, predaja a distribúcie produktov v celosvetovom
meradle, umoţňuje sťahovanie úradných dokumentov, publikácií, softvérových
produktov, hudby, fotografií, videí a filmov, rôznych animácií, obrázkov a podobne.
Kľúčové pojmy:
internet, on-line, netetika, autorské práva, webové stránky, elektronická pošta, e-mail,
chat, licencia, freeware, shareware.
Internet - net alebo sieť, z anglického „interconnected networks“ je verejne dostupný
celosvetový systém navzájom prepojených počítačových sietí. Pozostáva z niekoľko
tisíc komerčných, akademických, vojenských a štátnych sietí. Dáta sa prenášajú
prepínaním paketov, napríklad prostredníctvom internetových protokolov (IP, HTTP,
HTTPS, DNS...).
17
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Internet predstavuje prostriedok na prenos informácií, sprostredkovanie sluţieb,
elektronickej pošty, e-mailu, chatu, dokumentov World Wide Webu (informácie vo forme
webových stránok). Slúţi aj ako internetové rádio alebo internetové televízne vysielanie
a pod.
Pokrok okrem výhod vţdy
prináša so sebou aj riziká a
záväzky. Anonymita
internetu môţe priniesť
stratu morálnych zábran. Aj
preto v súčasnosti čoraz viac
nadobúdajú význam otázky
internetovej kultúry a etiky.
Spôsoby správania sa pri používaní internetu určuje netetika - zbierka zásad
a pravidiel slušného a kultúrneho správania sa na internete ako aj právne
predpisy.
S vyuţívaním internetu súvisia aj autorské práva. Je to súhrn právnych noriem, ktoré
zabezpečujú autorovi výhradné práva na vyuţívanie jeho vlastných diel alebo na
poskytnutie oprávnenia na ich pouţívanie iným osobám, a tým získanie finančného
ohodnotenia. Kaţdý program je podľa našich zákonov dielo, preto autora
počítačového programu chráni autorský zákon, rovnako ako autorov iných diel.
(web.tuke.sk/lf/legislativa/Novela_6_2011_zakona_131.pdf)
Proces tvorby zákonov a legislatíva však zaostáva za prudkým tempom rozvoja
internetových technológií. Internet nie je právny subjekt, preto nemôţe na seba
preberať záväzky ani práva. Právne predpisy určuje vţdy ten štát, pre ktorý je sluţba
určená. Pri protiprávnom konaní na internete sú postihovaní:
tvorcovia obsahu
poskytovatelia sluţieb
vlastníci serverov
18
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Licencia – je skrátené označenie pre práva a povinnosti
vyplývajúce z licenčnej zmluvy. Poskytovateľ licencie môţe byť
osoba právnická alebo fyzická, ktorá vlastní alebo má právo
disponovať určitými vlastnosťami a právami. Za protihodnotu tieto
znalosti a práva poskytuje dočasne nadobúdateľovi licencie,
ktorým je druhá zmluvná strana. Pre nadobúdateľa licencie znamená úsporu času a
nákladov, ktoré by musel sám vynaloţiť na výskum a vývoj, pričom by nemal zaručené,
ţe by dospel k úspešným výsledkom.
Freeware – je softvér, ktorý autor dáva bezplatne k
dispozícii, ale nevzdáva sa autorských práv. Nedáva k
dispozícii zdrojový kód a neumoţňuje jeho úpravu. Program
moţno šíriť v nezmenenej forme, ale za toto šírenie nie je
povolené vyţadovať úhradu poplatku v prospech šíriteľa.
Shareware – poskytuje moţnosť počas definovanej doby
pouţívať program bezplatne a legálne. Po skončení tejto
doby si pouţívateľ program zakúpi, inak by bolo jeho ďalšie
pouţívanie trestné.
Zhrnutie:
internet - verejne dostupný celosvetový systém navzájom prepojených počítačových
sietí, slúţi najmä na prenos informácií,
netetika - zbierka zásad a pravidiel správania sa na internete
autorské práva - súhrn právnych noriem, ktoré zabezpečujú autorovi výhradné na
vyuţívanie jeho vlastných diel
19
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
2.3 Spracovanie informácií (Ako pracovať s informáciami?)
Práca s informáciami má pre súčasnú spoločnosť veľký, často aţ strategický význam.
Preto je pri hľadaní nových poznatkov a faktov dôleţitý správny výber zdroja. Získané
informácie je potrebné následne vyhodnotiť, porovnať a usporiadať tak, aby ich bolo
moţné kedykoľvek pouţiť.
Kľúčové pojmy:
rešerš, anotácia, súhrn, abstrakt, výťah, bibliografia, bibliografický odkaz, citát,
parafráza
Pri spracúvaní väčšieho mnoţstva informácií vyuţívame zvyčajne: anotáciu, výťah,
súhrn, abstrakt a rešerš.
Anotácia - krátka poznámka, stručná informácia o dokumente. Okrem obsahu
zahŕňa aj stručné hodnotenie alebo analytickú charakteristiku daného dokumentu.
Veľmi často sa pouţíva pre propagačné alebo knihovnícke účely.
Výťah - stručné zhrnutie dokumentu, zachytáva hlavné myšlienky, informácie.
Vynechávajú sa nepodstatné detaily a ilustrácie. Text výťahu je redukovaný oproti
pôvodnému textu dokumentu minimálne na 75 %.
Súhrn - stručná rekapitulácia výsledkov práce, uvádza sa najčastejšie na konci
dokumentu. Čitateľovi neposkytuje informáciu o cieľoch, pouţitých metódach
a dosiahnutých výsledkoch práce.
Abstrakt - slúţi na rýchlu orientáciu v dokumente. Uvádza stručnú, vecnú a presnú
charakteristiku práce.
Rešerš - súpis bibliografických záznamov, ktorý obsahuje základné údaje, ako sú:
autor, názov publikácie, miesto a rok vydania, počet strán.
20
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Pri písaní abstraktu platia zvyčajne pokyny vydavateľa alebo editora dokumentu.
Pokyny definujú:
formu nadpisu
formu bibliografie
dĺţku abstraktu
veľkosť a typ písma
počet slov, resp. veľkosť
Vo všeobecnosti platí, ţe abstrakt má byť stručný, vecný, bez zbytočných údajov, či
slov. Píše sa ako posledný, ale číta sa ako prvý. Abstrakt môţe byť:
indikatívny – opisuje dokument bez podrobností, popisuje len hlavné výsledky.
Zvyčajne ide o jeden odstavec, ktorý obsahuje 150 – 250 slov.
informatívny – prezentuje v krátkej forme informácie z dokumentu, ciele,
metódy, výsledky, závery, kľúčové slová. Je asi o 50 % dlhší ako indikatívny
abstrakt. Pouţíva sa ako úvodná konferenčná prednáška. Informatívny abstrakt
sa často povaţuje za samostatnú publikáciu.
Pojem rešerš pochádza z francúzskeho slova „recherche“, čo znamená hľadať,
skúmať. Ide o súhrn bibliografických záznamov dokumentov alebo ich častí, ktoré sú
vybrané podľa vecných alebo formálnych hľadísk.
Výber týchto údajov sa môţe urobiť napríklad podľa:
autora
témy
časového vymedzenia
jazyka
typu dokumentu (knihy, články..)
kľúčových slov (môţe ísť o synonymá, zauţívané termíny, odborné výrazy,...)
21
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Rešerše môţu byť:
jednorazové, ktoré sledujú informácie k danej téme za určité, vopred
stanovené obdobie
priebežné, ktoré sledujú informácie o danej problematike priebeţne
Veľké kniţnice v rámci kniţnično-informačných sluţieb poskytujú moţnosť objednávky
rešerše. Zaregistrovaný ţiadateľ vyplní ţiadanku, kde okrem osobných údajov uvedie
tému, kľúčové slová, odborné výrazy a obdobie, ktoré chce sledovať.
Výsledok rešerše sa poskytuje v tlačenej alebo elektronickej forme na CD, DVD, USB.
Príklad rešerše:
22
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Rešerš internetových stránok
Pri hľadaní informácií na internete musíme prehľadať veľké mnoţstvo webových
stránok, preto je uţitočné spracovať ich vo forme rešerše.
Bibliografické odkazy sú dôleţitou súčasťou kaţdej odbornej práce. Význam slova
pochádza z gréckeho biblion - kniha a graphein - písať. Dnes sa pouţíva vo
význame popis a súpis dokumentov. Bibliografický odkaz znamená záznam
o citovanom dokumente, potvrdzuje, ţe práca vychádza z prieskumu informácií. Autor je
povinný presne identifikovať zdroje informácií. Spôsob písania bibliografických odkazov
upravuje norma STN ISO 690.
Citát je doslovne publikovaný text, prebratý z informačného dokumentu, píše sa
v úvodzovkách. Ide o prebratú myšlienku autora. Ak ide o dlhší citát, okrem
úvodzoviek sa oddeľuje od ostatného textu aj medzerou, prípadne odlišným typom
písma. Pouţíva sa vtedy, ak chce autor práce vlastné názory podporiť priamo
citovaním odborníka v danej oblasti, alebo ak by sa spracovaním informácie skreslil
jej obsah.
Parafráza je skrátený citát. Autor seminárnej alebo inej písomnej práce vlastnými
slovami popisuje informáciu získanú z informačného zdroja, nesmie obsahovať
vlastné myšlienky autora dokumentu. Zvyčajne má formu: ..ako uvádza Janko
Mrkvička....., ...podľa Janka Hraška..... Anka Šikovná tiež uvádza....a podobne.
V parafráze sa vysvetľuje podstata názoru alebo príliš zloţitý popis.
Zhrnutie:
informácie spracúvame v podobe: anotácie, výťahu, súhrnu, abstraktu a rešerše.
abstrakt – stručná charakteristika práce, slúţi na rýchlu orientáciu
rešerš – súhrn základných bibliografických údajov o práci
bibliografia – súpis dokumentov pouţitých v práci
citácia – doslovne prebratá myšlienka
parafráza – upravený citát
23
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
3. VÝZNAM PAMÄTE V PROCESE UČENIA SA
3.1 Pamäť (Prečo si niečo pamätáme a iné zabudneme?)
Je málo orgánov v ľudskom tele, ktoré musia nepretrţite počas celého ţivota pracovať.
Nesporne k nim patrí mozog. Jeho zlyhanie môţe mať pre človeka neblahé následky.
V jednom a tom istom okamihu nás obklopuje obrovské mnoţstvo informácií.
Kvapkajúci kohútik, zaţaté svetlo, hluk z ulice, vôňa z kuchyne, hlasy,… Nie všetky tieto
informácie vnímame, mnohé vôbec nezaregistrujeme. Ďalšie informácie registrujeme
v našom podvedomí, ale veľmi rýchlo ich zabúdame. Poslednou skupinou informácií sú
tie, ktoré si v pamäti chceme udrţať.
Kľúčové pojmy:
pamäť, explicitná a implicitná pamäť, senzorický register, krátkodobá pamäť, dlhodobá
pamäť, epizodická pamäť, sémantická pamäť, procedurálna pamäť.
Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať a aktualizovať informácie. Bez pamäti
nenastáva učenie ani racionálne konanie. To nás odlišuje od našich ţivočíšnych
predkov.
Pamäť nie je pasívny sklad informácií.
Umoţňuje:
podrţať a uchovávať informácie
ukladať a kódovať informácie
vybavovať informácie
24
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Typy pamäte:
Niektoré informácie si vybavujeme zámerne, napr. v procese učenia (explicitná pamäť).
Iné sa nám z pamäte vybavujú aj bez nášho vedomia (implicitná pamäť).
Zapamätávanie = cesta informácie do pamäte
Vstupnou bránou informácie je senzorický register. Slúţi na uskladnenie informácie
pomocou obrazov zo zmyslových orgánov (zrak, sluch, hmat, chuť, čuch). Má veľkú
kapacitu, ale informácia sa v ňom udrţí len milisekundy.
Príklad:
Zrakový senzorický register umoţňuje sledovať film, ktorý je v skutočnosti sledom
nepohyblivých obrázkov a tmy.
Informácie zo senzorického registra prechádzajú do krátkodobej pamäte. Jej
kapacita je výrazne niţšia. Na prvýkrát si dokáţeme zapamätať cca 2 - 7 informácií
súčasne. Čas podrţania informácie v krátkodobej pamäti je cca 30 sekúnd. Krátkodobú
pamäť môţeme zdokonaľovať učením. Predpokladom je proces opakovania - tú istú
informáciu si opakovane ukladáme do pamäte.
Krátkodobá pamäť je pracovná, nachádzajú sa v nej informácie, ktorými sa práve
zaoberáme.
Príklad:
Vodič auta počas jazdy vyhodnocuje situáciu na ceste.
Z krátkodobej pamäte sa informácie dostávajú do dlhodobej pamäte aktívnym
procesom učenia, ktorý pozostáva z premýšľania, kladenia otázok, riešenia
problémových úloh a z individuálneho opakovania. Dlhodobá pamäť predstavuje
dlhodobo uchované informácie.
25
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Vyuţívame tri typy dlhodobej pamäte:
Epizodická pamäť – Informácie/skúsenosti spojené s vlastnou osobou. Obrazy sa
vybavujú v súvislosti s nejakou epizódou. Starí ľudia so stratou krátkodobej pamäte si
veľmi dobre pamätajú záţitky z detstva.
Príklad: Večeru pred dvomi týţdňami si nepamätáme, ale večeru na prvom rande áno.
Sémantická pamäť - Fakty, všeobecné informácie o svete. Spôsob organizácie
pojmov a myšlienok umoţňuje vyvodzovať závery, hoci sme situáciu nepreţili na
vlastnej koţi. Usporiadaná je hierarchicky.
Príklad: Vieme si zapamätať charakteristiku daţďového pralesa, hoci sme tam
v ţivote neboli.
Procedurálna pamäť - zahŕňa zručnosti - písanie, bicyklovanie, hru na hudobnom
nástroji, jedenie s príborom. Ak sa v dôsledku úrazu porušia centrá procedurálnej
pamäte, človek sa musí znova učiť napr. chodiť.
Zhrnutie:
Pamäť je schopnosť organizmu uchovávať a aktualizovať informácie.
Explicitná pamäť – umoţňuje zámerne vybavovať informácie.
Implicitná pamäť – vybavuje informácie bez zámeru.
Senzorický register – umoţňuje krátkodobo uskladniť mnoţstvo informácií
prijímaných zmyslami.
Krátkodobá pamäť – pracovná, má malú kapacitu, ukladá informácie, ktorými sa
práve zaoberáme.
Dlhodobá pamäť – dlhodobo uchováva informácie, predpoklad je aktívny proces
učenia sa. Vychádza z vlastných skúseností (epizodická) z hierarchického
usporiadania pojmov (sémantická) alebo zo získavania zručností (procedurálna).
26
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
3.2 Tréning pamäte (Ako efektívne vyuţívať pamäť?)
Naša krátkodobá pamäť má obmedzenú kapacitu, nedokáţe spracovať veľa rýchlo
prijímaných informácií. Preto musíme informáciám, ktoré chceme alebo potrebujeme
v pamäti zachovať, venovať viac pozornosti. Aby sa dostali do dlhodobej pamäte a stali
sa trvalými poznatkami, potrebujú dostatok času na spracovanie.
Kľúčové pojmy:
zabúdanie, tréning pamäte, asociácia, transformácia, redukcia, selekcia informácií,
štrukturovanie poznatkov.
Psychologické výskumy dokazujú, ţe „nikto nemá zlú pamäť, väčšina ľudí len nevie,
ako narábať so svojou pamäťou“.
Zabúdanie a jeho príčiny
Zabúdanie je strata informácií, ktoré uţ pamäti boli. Za 19 minút zabudneme aţ 41 %
informácií. Je to prirodzený proces, ku ktorému dochádza preto, ţe:
pamäťová stopa vyhasína nepouţívaním uvedenej informácie,
informáciu vytlačí nová podobná, dôleţitejšia.
Schopnosti pamäte môžeme podporovať a zvyšovať viacerými spôsobmi:
Zabúdanie: dobrá pamäť nemôţe existovať bez schopnosti vypúšťať nepotrebné
informácie.
Asociačná metóda: pred vnútorným zrakom si vytvárame obrazy k obsahu
informácie.
Metóda transformácie: abstraktné pojmy spájame s konkrétnou predstavou,
transformujeme ich.
27
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Metóda druhého vybavovania: obsah informácie znovu zopakujeme aspoň raz.
Pozitívny vzťah k obsahu informácie: ťaţko sa učíme to, čo nás nebaví
a nezaujíma, čo povaţujeme za nepotrebné. Je potrebné nájsť význam informácie
pre seba.
Redukcia pojmov: krátkodobá pamäť má malú kapacitu. Spojením novej informácie
so známou sa uľahčí jej vybavovanie.
Selekcia informácií: schopnosť sústrediť sa na podstatné a vypúšťať nepodstatné
informácie.
Štrukturovanie poznatkov: rozdelenie väčšieho mnoţstva informácií na zmysluplné
celky, (napríklad podľa rytmiky, či iných kritérií...). Vhodnou pomôckou sú pojmové
mapy.
Zhrnutie:
Kapacita krátkodobej pamäte je v porovnaní so senzorickým registrom podstatne
niţšia, preto musia byť informácie organizované.
Informácie, ktoré potrebujeme uloţiť v pamäti, musia byť vyčlenené od ostatných,
(treba im venovať pozornosť).
Zabúdanie je prirodzený proces pri práci s informáciami.
Pamäť je moţné trénovať prostredníctvom opakovania, asociácie, transformácie,
redukcie a selekcie informácií, štrukturovaním poznatkov.
3.3 Spracovanie informácií v pamäti – pojmové mapy
(Ako si efektívne usporiadať informácie v pamäti?)
Naša pamäť funguje podobne ako sklad. Ak chceme vyuţívať získané informácie vtedy,
28
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
keď ich potrebujeme, musíme ich v pravú chvíľu nájsť. Predpokladom je ich
systematické usporiadanie v pamäti. Informácie ukladáme do pamäte v podobe
kľúčových slov a pojmov, ktoré pri poznávaní dopĺňame a vytvárame medzi nimi nové
spojenia. Ak to nedokáţeme, nepochopíme súvislosti a naše poznanie bude útrţkovité.
Kľúčové pojmy:
kľúčové slovo, pojem, pojmová mapa, hierarchické (stupňovité) usporiadanie
Pojmy - slová, ktoré si moţno vybaviť v mysli pomocou obrazov.
Pomocou nich:
označujeme a vyjadrujeme myšlienky
triedime a klasifikujeme myšlienky
sumarizujeme informácie a určujeme odlišnosti a podobnosti vzťahov
Informácie si vybavujeme z pamäte ako slová, pomocou ktorých ich dokáţeme
reprodukovať vlastnými slovami. Tie slová, ktoré majú vzťah s ostatnými, označujeme
ako kľúčové slová / kľúčové pojmy. Pre pochopenie obsahu pojmu je dôleţitý príklad,
nie jeho definícia.
Postup myslenia pri poznávaní moţno
graficky vyjadriť pomocou pojmovej mapy,
ktorá znázorňuje vzťahy myšlienok
a pojmov. Cieľom pojmovej mapy je ukázať,
ako môţu byť naše poznatky usporiadané:
Mapovanie pojmových hierarchií
usporadúva pojmy vo vzájomnej hierarchii
vyuţíva sa vtedy, ak si máme osvojiť
viacero pojmov vo vzájomnej hierarchii.
29
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Vedomostné pojmové mapy:
usporadúvajú pojmy vo vzájomných vzťahoch tak, ako sú integrované v mozgu.
vyuţívajú sa v prípade, ak je potrebné zvládnuť väčšie mnoţstvo informácií alebo ak
sú vzťahy medzi pojmami zloţité.
Pojmovú mapu okrem pojmov tvoria:
rámčeky, krúţky, trojuholníky do ktorých sa umiestňujú pojmy
šípky alebo čiary, ktorými sa pojmy spájajú, na základe vzťahov
označenie vzťahov
Ukážka pojmovej mapy:
http://bubu-creativestudies.blogspot.com/2010/02/image-share-mind-maps.html
30
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Proces tvorby pojmových máp má svoju postupnosť:
1. v prípade, ţe máme pojmovú mapu tvoriť zo súvislého textu, vyberieme kľúčové
slová a pojmy;
2. usporiadame jednotlivé pojmy do skupín, oddelíme abstraktné pojmy od konkrétnych;
3. zdruţíme pojmy rovnakej abstrakcie a priradíme ich ku kľúčovému pojmu;
4. zvolíme vhodnú formu pojmovej mapy a usporiadame pojmy do diagramu;
5. pojmy spájame šípkami a označíme vzťahy medzi nimi.
Na lepšiu vizualizáciu môţeme pouţiť rôzne typy diagramov ako aj farebné
zvýraznenie.
Zhrnutie:
Osvojené poznatky sa v pamäti uchovávajú v podobe schém.
Vizualizáciou týchto schém vznikajú pojmové mapy.
Pojmové mapy majú rôzne vyjadrenia, môţu mať podobu pavúka alebo
hierarchickej schémy.
Pri vytváraní pojmových máp dodrţujeme uvedený postup: výber pojmov.
a kľúčových slov, zdruţenie pojmov podľa určitých kritérií, výber typu mapy,
prepojenie pojmov vzťahmi.
31
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
4. UČENIE AKO CIEĽAVEDOMÝ PROCES
4.1 Proces učenia (Čo znamená učiť sa?)
Učenie sa je zloţitý proces, ktorého
cieľom je poznanie. Čokoľvek vieme
a dokáţeme, to sme sa kedysi
naučili. Naučili sme sa chodiť,
hovoriť, čítať, písať, počítať, učíme
sa cudzie jazyky. Nie kaţdý to
zvláda ľahko. Mnohí ţiaci a študenti
sa nevedia učiť. Nesprávne a
neekonomické metódy sa snaţia
vyváţiť usilovnosťou. Ich námaha je vzhľadom na výsledky často neprimeraná. Je preto
dôleţité naučiť sa správne sa učiť - tak, aby cieľom boli nielen získané poznatky, ale
aby sa aj z procesu učenia stala príjemná a radosť prinášajúca činnosť.
Kľúčové pojmy:
učenie sa, vedomosti, zručnosti, návyky
Zo širšieho pohľadu je učenie cesta, prostredníctvom ktorej mení človek svoje
správanie a vlastnosti. Zároveň je to získavanie skúseností a formovanie jedinca v
priebehu jeho ţivota.
Z užšieho pohľadu ide o proces zámerného, cieľavedomého osvojovania si vedomostí,
zručností a návykov:
32
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
vedomosti - sústavy predstáv a pojmov, ktoré si človek osvojil;
zručnosti - získané dispozície pre pouţitie vedomostí, pre riešenie problémov alebo
vykonávanie činností určitého druhu;
návyky - získané dispozície pre vykonávanie rôznych činností v konkrétnych
situáciách..
Ako sa učíme?
Čínsky filozof Konfucius uţ pred viac ako dva a pol tisícročím povedal:
„Človek má tri cesty ako múdro konať.
Najskôr premýšľaním. To je tá najušľachtilejšia.
Druhá napodobňovaním. To je tá najľahšia.
Tretia skúsenosťou. To je tá najtvrdšia.“
Napodobňovanie, získavanie skúseností a myslenie sú tri základné spôsoby učenia
sa. Ľudia väčšinou pouţívajú a kombinujú všetky tri, ale s pribúdajúcimi skúsenosťami a
duchovnou zrelosťou najviac vyuţívajú myslenie. Jeho prejavy, ako je vnímanie,
pozornosť a predstavivosť, rozhodujú o tom, aké informácie si vyberieme a akým
spôsobom ich spracujeme.
Aj učiť sa treba naučiť
Ak sa neučíme racionálne, máme problém naučiť sa všetko to, čo človek dnešného
moderného sveta potrebuje.
33
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Chyby, ktorých sa najčastejšie dopúšťame:
nepozornosť a nedostatočná koncentrácia;
neodlišovanie dôleţitých informácií od nepodstatných (napr. pri zápise poznámok);
nedostatočná snaha porozumieť tomu, čo sa učíme;
vnášanie záporných emócií do procesu učenia (hnev, závisť, strach, odpor k téme);
nevhodné vonkajšie podmienky počas učenia.
Učenie často sťažujú aj podmienky, v ktorých sa učíme:
prílišné teplo alebo naopak veľká zima v pracovnej miestnosti;
plný alebo prázdny ţalúdok, čo zniţuje koncentráciu;
nevhodné osvetlenie - príliš silné alebo slabé svetlo namáha oči a človek sa rýchlo
unaví;
nedostatok čerstvého vzduchu - pri učení nesmie chýbať kyslík. Ak človek pri učení
zíva, nemusí to znamenať, ţe je nudná téma.
Od svojho mozgu očakávame permanentne vrcholné výkony. Pritom by sa celému
problému dalo vyhnúť správnymi metódami učenia a z tohto procesu by sa mohla stať
príjemná a radosť prinášajúca aktivita.
Zhrnutie:
Učenie - cieľavedomé osvojovanie si vedomostí, zručností a návykov.
Učenie poznaním - najdôleţitejší spôsob učenia.
Chyby pri učení: nedostatok koncentrácie, nerozlišovanie podstatných
a nepodstatných informácií, nechápanie, záporné emócie.
Okolnosti, ktoré sťažujú učenie: teplo, zima, hlad, nesprávne svetlo, nedostatok
kyslíka
34
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
4.2 Efektívne učenie (Ako sa učiť bez veľkej námahy?)
Niektorí študenti ťaţšie prekonávajú prekáţky v učení, lebo si neosvojili pravidlá
efektívneho učenia. Neekonomické metódy vyvaţujú usilovnosťou. Mnohí veria, ţe
učenie je nevyhnutne spojené s námahou podľa príslovia “Bez práce nie sú koláče”.
Dobré výsledky sa však dajú dosiahnuť aj efektívne.
Kľúčové pojmy:
povrchné učenie, hĺbkové učenie, vedomosti, zručnosti, motivácia, koncentrácia
K učeniu môžeme pristupovať dvojako:
1. Povrchné učenie:
pasívny prijem informácií;
snaha zapamätať si učivo bez porozumenia obsahu;
zapamätávanie si všetkého bez rozlíšenia podstaty od nepodstatných faktov;
prevládanie vonkajšej motivácie (napr., očakávanie rodičov, postoj spoluţiakov);
výsledok - formálne vedomosti, ktoré sa neukladajú do pamäti natrvalo.
2. Hĺbkové učenie:
aktívny postoj k učeniu;
snaha všetkému porozumieť;
snaha nájsť logické vzťahy a súvislosti;
triedenie informácií podľa významu;
prevláda vnútorná motivácia - potreba poznávať, proces učenia je radosťou;
výsledok - trvalé vedomosti, ktoré môţeme kedykoľvek vyuţiť.
Cieľom učenia by mali byť trvalé vedomosti, čoho základným predpokladom je
schopnosť učiť sa efektívne. Znamená to dosiahnuť najvyšší výkon s čo najlepšími
výsledkami pri najniţšej námahe. Predpokladom je motivácia a koncentrácia.
35
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Motivácia
Konečný výsledok a úspech v učení je vo veľkej
miere závislý od motivácie. Čím viac sa
o problematiku zaujímame, tým ľahšie ju
spoznávame a naše poznatky sú trvalejšie. Ak
niekto niečo robí rád, väčšinou sa mu podarí, čo
si zaumienil. Naopak, odpor k samotnému učeniu
alebo téme, prípadne rôzne hrozby, tresty
a napomenutia pôsobia na proces učenia
demotivujúco. Úspech teda veľmi úzko súvisí
s motiváciou.
Najlepšou motiváciou je:
pocit radosti z poznávania
záujem o vec
Koncentrácia
Je daná schopnosťou sústrediť sa. Spočíva na prísnej
voľbe záujmov a orientácii na podstatu. Nech sa človek v
ţivote snaţí o čokoľvek, dosiahne to len vtedy, keď sa
dokáţe sústrediť. Ak sa má správne koncentrovať,
nesmie sa nechať ničím vyrušovať.
Praktické rady ako zvýšiť efektivitu učenia:
Snaţte sa do procesu učenia vniesť pozitívne emócie (zvedavosť, radosť, nadšenie).
Vyhýbajte sa záporným emóciám (strach, hnev, závisť nenávisť).
Snaţte sa chápať čo sa učíte.
36
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Snaţte sa vyberať najdôleţitejšie informácie, hľadajte súvislosti a vzťahy medzi nimi.
Vytvárajte spojenia nových poznatkov s tým, čo ste si uţ osvojili.
Hľadajte súvislosti medzi všeobecnými poznatkami a konkrétnymi príkladmi.
Hľadajte súvislosti medzi teoretickými a praktickými poznatkami.
Zapisujte si hlavné body, vytvárajte pojmové mapy.
Pokiaľ vám nie je niečo jasné, poţiadajte o vysvetlenie.
Snaţte sa zistiť, či patríte k vizuálnemu, akustickému alebo motorickému typu a podľa
toho si zvoľte vhodné spôsoby učenia.
Je dôleţité ujasniť si, kde sa vám najlepšie učí a aké podmienky vám vyhovujú.
S prípravou nečakajte na poslednú chvíľu, je dobré sa k novým poznatkom vrátiť
krátko po výklade.
Učivo zvlášť dôleţité alebo ťaţké opakujte viackrát.
Pri opakovaní zmeňte prostredie, obdobie dňa i spôsob postupu. Tak sa naučená
látka uloţí na rôznych asociačných centrách a neskôr sa ľahšie vybaví.
Zhrnutie:
Povrchné učenie - pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov.
Hĺbkové učenie – študent sa snaţí všetkému porozumieť.
Efektívne učenie sa - najvyšší výkon pri najniţšej námahe.
Motivácia – radosť z učenia, záujem o tému.
Koncentrácia - voľba záujmov, sústredenie sa na podstatu, odstránenie rušivých
momentov.
4.3 Čítanie s porozumením (Vieme správne čítať?)
Komplexný súbor čitateľských zručností označujeme ako čitateľskú gramotnosť. V
súčasnosti sa nechápe ako schopnosť čítať, nesleduje sa ani schopnosť rýchlo a
plynule čítať. Pri najvyššej úrovni čitateľskej gramotnosti má byť čitateľ schopný
spracovať informácie z neznámeho textu, ktoré nie je jednoduché nájsť, musí preukázať
detailné porozumenie textu a musí vedieť posúdiť, ktoré informácie z textu sú
37
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
podstatné. Takýto čitateľ je schopný kriticky hodnotiť, formulovať hypotézy, zaloţené na
konkrétnych vedomostiach a reagovať na neočakávané situácie.
Kľúčové pojmy:
kľúčové slová, osnova, konspekt, rýchle čítanie, percepcia, vnímanie, čitateľská
gramotnosť, argumentácia, text, kontext, efektívne čítanie, dekódovanie textu,
interpretácia textu,
Čítanie:
Čítať sa učíme postupne v troch etapách: čítanie, plynulé čítanie, porozumenie textu,
t.j. uvedomenie si obsahu prečítaného.
Pri štúdiu sa odporúčajú štyri etapy čítania:
informatívne čítanie – rýchla orientácia v
texte a identifikácia kľúčových slov
analytické čítanie s porozumením -
spojené s písaním poznámok a učením
reprodukcia – opakovanie bez moţnosti
sledovať text
kontrolné čítanie – zistenie a doplnenie
zabudnutého
Čítanie s porozumením:
Percepcia - cieľavedomé, uvedomené čítanie alebo počúvanie s porozumením, ktoré
má tri fázy: vnímanie, porozumenie, zapamätávanie.
Pri čítaní s porozumením získavame tieto druhy informácií:
Tematická informácia - vyjadruje tému textu, zväčša zodpovedá nadpisu. Je
38
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
základnou informáciou v texte.
Hlavné informácie - predstavujú najdôleţitejšiu časť textu.
Vedľajšie informácie - dopĺňajú alebo ilustrujú hlavné informácie.
Všeobecné informácie - informácie, ktoré nepatria do témy textu, podobne ako
úvodné vety. Úvodné vety motivujú do čítania.
Čítanie s porozumením je často spojené
s písaním poznámok. Schopnosť
spracovať zloţitý odborný text do
jednoduchšej podoby je dôleţitá
zručnosť pri štúdiu. Vyuţívame pritom
najmä osnovu a konspekt:
osnova – najstručnejší zápis textu v
bodoch;
konspekt – záznam základných
myšlienok textu a ich vzťahov.
Tvorba konspektu pomáha efektívne
sa učiť, vedie k rozlišovaniu dôleţitého a
nedôleţitého. Aby sme oddelili podstatné informácie, musíme sa sústrediť. To pomáha
ľahšie si zapamätať nové informácie.
Rýchle čítanie:
Mnohí ľudia by sa mohli podstatne rýchlejšie učiť, keby boli schopní rýchlo čítať.
Pomalým čítaním slova za slovom strácame čas. Je oveľa racionálnejšie obsiahnuť
pohľadom celé slovné skupiny. Čím menej energie vynaloţíme na vlastné čítanie, tým
viac času nám zostane na spracovanie textu. Rýchle čítanie umoţňuje vyššiu recepčnú
rýchlosť osvojenia obsahu textu. Núti nás viac sa koncentrovať, pretoţe nemáme čas
odbiehať v myšlienkach inde. V konečnom dôsledku informácie spracúvame rýchlejšie
a rýchlejšie sa učíme.
39
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Štyri rýchlosti čítania:
orientačné čítanie – okolo 250 slov za minútu
normálne čítanie – okolo 170 slov za minútu
starostlivé čítanie – okolo 100 slov za minútu
intenzívne čítanie – okolo 20 slov za minútu
Vyššou čitateľskou kompetenciou je analýza textu, t.j. čitateľ nemá len pochopiť obsah
textu, ale má byť schopný odhaliť aj také vlastnosti textu, ktoré tento obsah vytvárajú.
Uvedomuje si vyjadrovacie prostriedky, ktoré daný obsah sprostredkúvajú.
Najvyššou formou čitateľskej kompetencie je interpretácia textu a jeho hodnotenie.
Čítanie sa v širšom slova zmysle v súčasnosti chápe nielen ako školské čítanie, ale tieţ
ako čítanie prostredia, situácie či zámeru autora. Ide o vzťah textu a kontextu. Text
poskytuje hlavné vnútorné informácie, kontext poskytuje mimotextové informácie, ktoré
vyplývajú zo situácie. Mimotextové informácie nie sú vyjadrené slovami a nemoţno ich
ani vidieť.
40
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Efektívne čítanie je správne dekódovanie textu aj kontextu. Pri efektívnom čítaní je
kontext rovnako dôleţitý ako hlavný text, pretoţe súčasné sledovanie kontextu počas
efektívneho čítania základný text dopĺňa. Efektívne čítanie sa využíva pri interpretácii
umeleckého textu.
Zhrnutie:
Čitateľská gramotnosť - čitateľ má byť schopný spracovať informácie z
neznámeho textu.
Percepcia - cieľavedomé, uvedomené čítanie alebo počúvanie s porozumením,
ktoré má tri fázy: vnímanie, porozumenie, zapamätávanie.
Rýchle čítanie – predpoklad efektívneho učenia.
Efektívne čítanie - správne dekódovanie textu aj kontextu.
41
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
II. PRAKTICKÁ ČASŤ
5. Tvorba samostatnej školskej práce
A. Bošňáková, V. Lisá, M. Ružeková, J. Višňovská
42
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Cieľom gymnázia je pripraviť svojich absolventov pre štúdium na vysokej škole nielen
teoreticky ale aj prakticky. Predpokladom úspešného vysokoškolského štúdia je
schopnosť pracovať s informáciami (vedieť ich vyhľadávať, hodnotiť, spracúvať, ako aj
prezentovať).
Dôleţitým prostriedkom pri rozvíjaní kompetencie tvorivo pracovať s odbornými
informáciami je samostatná školská práca. Na gymnáziu sa môţete stretnúť
s niekoľkými formami takejto práce, ktoré sa líšia náročnosťou na získavanie informácií,
spracovanie aj čas. Sú to referát, projekt, seminárna práca, ročníková práca, maturitná
práca, prípadne práce vypracované v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti – SOČ
alebo predmetových olympiád. Napriek mnohým rozdielom majú základné znaky
spoločné a preto kvôli zjednodušeniu budeme ďalej hovoriť iba o „seminárnej práci“,
ktorá poskytuje dostatok priestoru na samostatnú prácu, tvorivosť a je náročnejšia ako
napr. často vyuţívaný ale jednoduchý referát.
Kľúčové pojmy:
seminárna práca – argumentačná, analytická, téma, ciele, metódy, prostriedky, náučný
štýl, výkladový slohový postup, horizontálne členenie textu, úvod, jadro, záver.
43
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
5.1 Seminárna práca
Je písomná práca, ktorá spracúva zadanú otázku alebo prináša návrh na riešenie
stanoveného problému. Môţe prezentovať výsledky pozorovania, jednoduchého
výskumu alebo analýzu danej témy na základe informácií získaných z rôznych zdrojov.
Autor môţe mať svoj vlastný názor na danú problematiku uţ na začiatku práce, alebo si
ho vytvára postupne na základe získaných poznatkov.
Seminárna práca je:
argumentačná – popisuje stanoviská k zadanej otázke, odráţa názor autora a formuje
názor čitateľa na určitý problém. Prezentuje:
odpovede na otázky typu „áno alebo nie“
stanovisko autora
argumenty z literatúry, internetu....
analytická – analyzuje danú problematiku. Prezentuje:
odpovede na otázky typu „prečo alebo ako“
analýzu príčin a dôsledkov
spôsoby riešenia daného problému
prieskum popisov, odpovedí a hodnotenia vybranej témy
Postup a metódy pri vypracovaní seminárnej práce
Pred začiatkom seminárnej práce je dôleţité:
vybrať vhodnú tému – musí byť primeraná schopnostiam študentov, dôleţitá
je aj dostupnosť informačných zdrojov. Tému zadáva učiteľ v súlade so Školským
vzdelávacím programom alebo si ju volí ţiak podľa pokynov učiteľa.
stanoviť ciele – čo chceme prácou zistiť, vyriešiť, navrhnúť a pod. Určíme
celkový cieľ a čiastkové ciele.
44
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
vybrať vhodné metódy a prostriedky – ako budeme postupovať, postup
vyplýva z cieľov, ale aj z moţností (materiálnych, časových a pod.) Výber metód závisí
od charakteru témy a zadania. Je dôleţité vychádzať z toho, či je práca orientovaná na
praktické získavanie a overovanie informácií alebo má skôr kompilačný charakter.
vytvoriť časový plán – dôleţitý krok pre návyk na systematickú, plánovanú
prácu, bez zbytočného stresu. Závisí od charakteru práce (dlhodobá, krátkodobá).
Východiskom práce je téma zadania a jej cieľ. Podľa toho vyberáme metódy
a prostriedky a tvoríme časový plán. Do časového plánu zapracujeme jednotlivé fázy
práce, určíme termíny ich ukončenia:
1. stanovenie cieľa, základných metód práce a časového plánu
2. získavanie informácií z dostupných zdrojov:
odborná literatúra (učebnice, odborná literatúra – knihy, časopisy)
elektronické nosiče – CD, DVD
internet
získavanie informácií prostredníctvom osobnej komunikácie cez internet
3. získavanie ilustračného materiálu:
obrázky
videonahrávky vlastné alebo z internetu
fotografie vlastné alebo z internetu
kresby, plagáty, letáky
animácie
4. vlastné pozorovanie / výskum:
vlastné pozorovanie javov a procesov
experiment, meranie
tvorba dotazníka, oslovenie respondentov,
anketa, rozhovor s odborníkmi a pod.
45
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
5. práca s informáciami
dokumentácia zdrojov informácií, rešerše, anotácie
spracovanie dokumentačného materiálu ( skenovanie, vlastné schémy,
náčrty, obrázky a pod.)
triedenie informácií (základné, doplnkové, vzťahy medzi informáciami...)
vyhodnocovanie získaných údajov (experimentov, meraní)
spracovanie ankety, dotazníka
zostavovanie tabuliek, grafov
spracovanie ilustračného materiálu
dokumentácia zdrojov informácií (podľa zauţívaných pravidiel)
6. písanie práce:
štrukturalizácia práce – osnova (základné členenie na úvod, metodiku,
hlavnú časť, diskusiu a záver, členenie hlavnej časti).
spracovanie textov (vyuţitie parafrázy, citácie, vlastného komentára)
grafické spracovanie tabuliek a grafov
spájanie textových a dokumentačných zloţiek práce
vkladanie ilustračných obrázkov, kresieb, schém do textu
7. tvorba prezentácie:
spracovanie prezentačného materiálu
práca s programom PowerPoint
zostavenie fotoalbumov
vytvorenie plagátov, posterov
príprava slovnej prezentácie
Uvedené moţnosti v jednotlivých fázach práce sú námety. Z nich podľa potreby
a charakteru práce vyberáme tie, ktoré sú vhodné, môţeme ich kombinovať, prípadne
rozšíriť o ďalšie.
46
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
5.2 Písomná forma seminárnej práce
Seminárna práca je jednoduchou formou odbornej práce a jej písomnú podobu –
odborný text, povaţujeme za základný výstup. Odborný text má aj na školskej úrovni
charakteristické znaky:
Náučný štýl - je funkčný jazykový štýl. Jeho úlohou je zverejňovať a vysvetľovať
nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej aj neodbornej verejnosti.
Vetné konštrukcie sú zloţité, pouţíva odborné pojmy, jeho súčasťou je neverbálne
vyjadrovanie, obsah je objektívny, odborný, presný.
Výkladový slohový postup – jeho cieľom je vysvetliť vývinové, funkčné a príčinné
vzťahy medzi predmetmi, javmi a procesmi alebo vzťahy vo vnútri predmetov, javov a
procesov.
Členenie - uplatňuje sa výkladový slohový postup s výrazným horizontálnym
členením na kapitoly, podkapitoly a odseky.
Úvod - stručne zdôvodňuje výber témy seminárnej práce. Stanovuje cieľ práce a
presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá. Je stručný, výstiţný a má
prezentovať nasledujúci obsah práce. Môţe obsahovať poďakovanie za odbornú
pomoc a metodické usmernenie. V úvodnej časti môţe byť metodika, ktorá
obsahuje podrobný opis postupu pri práci.
Jadro tvoria kapitoly, ktoré predstavujú obsah seminárnej práce. Podľa charakteru
práce sa môţe členiť na teoretickú a praktickú časť.
V závere autor stručne zhodnotí dosiahnuté výsledky a splnenie vytýčených
cieľov, pričom prezentuje svoj názor na daný problém a jeho riešenie. Upozorní na
odlišné fakty a vyjadrí sa k nim. Zhodnotí objektivitu a význam výsledkov, prípadne
moţnosti ich vyuţitia v praxi.
Záveru môţe podľa charakteru práce predchádzať diskusia, ktorá obsahuje rozbory
a štúdie.
47
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Ukážka štruktúry seminárnej práce:
1. titulný list:
názov práce
meno autora
názov predmetu
meno učiteľa alebo školiteľa
dátum ukončenia práce
2. abstrakt
3. obsah
4. hlavný text práce:
úvod
metodika
jadro – najčastejšie delené na teoretickú a praktickú časť
diskusia a záver
5. zoznam pouţitej literatúry
6. prílohy – tabuľky, grafy, ilustrácie, ktoré neboli uvedené v texte, mapy a pod.
5.3 Prezentácia seminárnej práce
Prezentácia je stručná, zrozumiteľná, výstiţná a pútavá forma sprístupnenia
spracovanej problematiky. Jej dôleţitou súčasťou sú prezentačné materiály, napr.:
poster (plagát) a Power Pointová prezentácia, ktoré sa v súčasnosti vyuţívajú
najčastejšie. Pomáhajú prezentujúcemu názorne doplniť svoj výstup a poslucháčom
orientovať sa v problematike. Pri tvorbe prezentačných materiálov je nevyhnutné
dodrţiavať niektoré zásady. Pre postery aj ppt – prezentácie platí :
Primeraný pomer textu a grafických prvkov (obrázky, schémy, grafy)
Prehľadnosť (vhodná voľba štruktúry textu a farieb)
Veľkosť písma, grafické odlíšenie podstatných častí
48
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Ako postupovať pri tvorbe Power Pointovej prezentácie:
1. voľba vhodného formátu strany podľa obsahu (napríklad: prázdna strana
s nadpisom - ak chceme vkladať obrázky, odráţky - v prípade štrukturovania textu
a pod), preddefinovaný formát nie je potrebné meniť;
2. naplnenie prezentácie poţadovaným textom (text volíme stručný, vyberáme
podstatu);
3. doplnenie grafických prvkov - obrázky, tabuľky, grafy;
4. vkladanie aktívnych prvkov - hypertexty a videá;
5. úprava písma – vhodné je
dodrţiavať rovnaké riadkovanie
(1,5), typ a veľkosť písma (min 20)
v texte ako aj v nadpisoch;
6. voľba a úprava vhodného pozadia
alebo vloţenie návrhu snímky, ktorú
si moţno vybrať z ponuky;
7. vytvorenie animácie – prechod
snímok, textu a obrázkov – podľa
charakteru témy;
Základné pravidlá pri tvorbe ppt - prezentácie:
pouţívanie krátkych viet, ktoré vystihujú podstatu problému
členenie textu (štruktúra) odlišuje podstatné informácie, ukazuje súvislosti
dodrţiavanie netetiky (kopírovanie textov z webu je neprípustné)
pouţité zdroje je potrebné uvádzať, prevzaté materiály citujeme
voľba kombiniácie farieb pozadia a písma – treba voliť kontrast, (napr. tmavé pozadie
– svetlé písmo a naopak)
čitateľnosť textu zniţuje – zlá voľba kombinácie farieb pozadia a písma, písmo
vloţené cez obrázky a pod.
neprimeraná pestrosť farieb, mnoţstvo nefunkčných animácií a efektov, odpútavajú
pozornosť poslucháča.
49
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
Ako úspešne prezentovať seminárnu prácu:
Prezentácia je dôleţitým výstupom na záver celej práce. Sprostredkúva výsledky
a prezentuje názory, ku ktorým postupne dospel autor. V tejto fáze je forma prezentácie
rovnako dôleţitá ako obsah a výsledky práce. Pre dosiahnutie úspechu je potrebné
dodrţať niekoľko zásad, ktoré súvisia najmä s postojom a slovným prejavom pri
prezentácii.
Postoj:
Neotáčame sa poslucháčom
chrbtom, neschovávame sa
za bariéry, nedrţíme sa
stoličky, stola.
Postoj je voľný ale pevný,
ruky máme v kľude, môţeme
si pomôcť tým, ţe drţíme
papier, ukazovadlo, pero.
Skontrolujeme svoj vzhľad -
nesmie pôsobiť rušivo.
Neprešľapujeme, nehojdáme
sa, necúvame, pouţívame
mierne a prirodzené gestá.
Pozeráme sa do očí zúčastneným, tvárime sa milo a príjemne.
Slovný prejav:
Dodrţiavame vopred pripravenú logickú štruktúru, ale prezentáciu nečítame.
Hovoríme pomaly, nie monotónne, zrozumiteľne a primerane nahlas.
Zreteľne artikulujeme, nemrmleme, vyslovujeme aj konce slov.
Vyjadrujeme sa spisovne.
Nepouţívame tzv. “slovné barličky” - vtieravé slová ( takţe, vlastne, proste, ehm
atď.).
50
Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu financovaného Európskou úniou
BIBLIOGRAFIA:
1. Brestenská, B. – Sýkora,P.: Aká má byť škola a učiteľ tretieho tisícročia. Bratislava: Fórum pedagogiky 2001, s. 123– 145; ISBN 80-8052-119-0
2. Calvin, William H.: Ako myslí mozog. Vývin inteligencie v minulosti a dnes Bratislava: Kalligram 2000, ISBN: 8071493686
3. Colin, R.: Prehistória - Formovanie ľudskej mysle. Bratislava: Slovart 2009 , ISBN: 978-80-8085-663-2 (časť Prehistória mysle s.89 – 231)
4. Dennett, Daniel C.: Typy myslí. K poznaniu vedomia. Bratislava: Archa 1997. ISBN 80-7115-087-8 (Kap.: I. Aké typy myslí existujú s. 13 – 29, V. Vznik myslenia s.115 -145)
5. Fajkus, B.: Filosofie a metodologie vědy. Praha: Academia 2005; ISBN: 80-200-1304-0 (kap.: Filosofie, věda a společnost s.15 -56; Vztah teorie a pozorování 134 – 140; Vědecké poznání 250 – 272; Téma pravdy ve filosofii vědy 273 – 286)
6. Kasíková, H.: Kooperatívní vyučování. Praha: Portál s.r.o.1997, 147 s. ISBN 80-7178-167-3
7. Katuščák, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Stimul 1998, ISBN 80-85697-82-3
8. Koukolík, F.: Mozek a jeho duše. Praha: Galén, 2005, ISBN: 978-80-7262-314-3. (kap.: Vznik a vývoj 13 -. 25, Vedomí a pozornost 25 - 33, Čelní mozkové laloky 49 - 69, Hybnost 69 - 85, Pravý a levý mozek 85 - 97, Řeč 97 - 109, Poznávání 109 - 121, Paměť 121- 141, Mozek a počítač 175 – 189)
9. Mistrík,J.: Efektívne čítanie. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 1996, 118 s. ISBN 80-224-0454-3.
10. Olejár, M.: Štruktúra vedy. Kniha 1. Bratislava: Young scientist, 2007, ISBN 80-8792-24-X
11. Pike,G., Selby, D.: Globální výchova. Praha: Grada 1994, 322 s., ISBN 80-85623-98-6
12. Prokša, M. a kol.: Metodológia výskumu v didaktike prírodných vied. Bratislava: Univerzita Komenského 2008, 229 s., ISBN 978-80-223-2562-2
13. Silberman, M.: 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha: PORTÁL 1997. 311 s. ISBN 80-7178-124-X.
14. Stoffová,V. – Stoffa,J.: Základné termíny z informačných, multimediálnych a didaktických technológií. Medacta, Nitra:UKF, 1999, s.64–69.ISBN 80-967746-2-X
15. Švecová, M.: Projekty v přírodovědných předmětech. [monografie]. I. Praha: nakl. Dr.Josef Raabe, 2003. ISBN 80-86307-06-9.
16. Tepperwein, K.: Ako sa ľahko učiť, Spôsoby a metódy rýchleho a efektívneho učenia sa. Eko-konzult. 2005, 157 s.
17. Turek, I.: Kapitoly z didaktiky. Didaktické testy. Bratislava: ŠPÚ – PHARE, 1995, s. 78-79,
18. Senko, P.: Ako si poradiť s učením h t t p : / / k p p p b b . svs b b .s k / m a t e r i a l / s s / uc e n ie / o b s a h . h t m l# o b s a h – 15.9. 2009