VODAVODA

VodaVoda•• tvortvoríí vodný obal Zeme (hydrosfvodný obal Zeme (hydrosfééru),ru),•• napnapĺňĺňa svetova svetovéé oceoceáány a moria, ny a moria, •• je zloje zložžkou minerkou mineráálov a hornlov a horníín,n,•• predstavuje nenahraditepredstavuje nenahraditeľľnnúú ssúúččasasťť

rastlinných a rastlinných a žživoivoččíšíšnych nych organizmov,organizmov,

•• je nevyhnutnje nevyhnutnáá v priemysle, v priemysle, popoľľnohospodnohospodáárstve, domrstve, domáácnostiach, cnostiach, laboratlaboratóóririáách,ch,

VodaVoda•• je zje zááklad klad žživota,ivota,•• priamo sa zpriamo sa zúúččastastňňuje vuje vššetkých etkých

zzáákladných biochemických kladných biochemických pochodov,pochodov,

•• prpríítomnostomnosťť vody v organizme vody v organizme umoumožňžňuje luje láátkovtkovúú a energeticka energetickúúvýmenu,výmenu,

•• úúplnplnéé odobratie vody z organizmu, odobratie vody z organizmu, znamenznamenáá jeho zjeho záánik.nik.

VVššetky etky žživivéé organizmy obsahujorganizmy obsahujúú ururččititéépercento vody. percento vody.

NiektorNiektoréé rastliny majrastliny majúú aažž 90% vody. 90% vody. ĽĽudský organizmus obsahuje 50 audský organizmus obsahuje 50 ažž 75% 75% vody vody –– v zv záávislosti od veku vislosti od veku ččloveka.loveka.

V trV trááviacej sviacej súústave voda stave voda •• rozprozpúšúšťťa a anorganickanorganickéé aj aj organickorganickéé lláátky tky tvoriace potravu, tvoriace potravu,

•• zzúúččastastňňuje sa na luje sa na láátkovej premene, je tkovej premene, je dôledôležžitou zloitou zložžkou telových tekutkou telových tekutíín (krvi, n (krvi, lymfy), lymfy),

•• mmáá významnvýznamnúú úúlohu pri lohu pri tepelnej regultepelnej reguláácii cii organizmov a pri iných organizmov a pri iných žživotne dôleivotne dôležžitých itých funkcifunkciáách.ch.

MOLEKULA VODY HMOLEKULA VODY H22OO

Voda sa v prVoda sa v príírode vyskytuje:rode vyskytuje:•• v plynnom skupenstvev plynnom skupenstve

•• v kvapalnom skupenstvev kvapalnom skupenstve

•• v tuhom skupenstvev tuhom skupenstve

Voda sa v podobe vodnej pary Voda sa v podobe vodnej pary dostdostááva výstupnými prva výstupnými prúúdmi do dmi do atmosfatmosfééry, kde sa vo very, kde sa vo veľľkých kých

vývýšškach tvoria oblaky.kach tvoria oblaky.

VodnVodnáá para sa zrpara sa zráážža (kondenzuje) a (kondenzuje) a na zemský povrch sa vracia v a na zemský povrch sa vracia v

podobe dapodobe dažďžďa a snehu ako a a snehu ako zrzráážžkovkováá vodavoda..

ČČasasťť zrzráážžok vteok vteččie priamo do ie priamo do riek a jazier akoriek a jazier ako povrchovpovrchováávodavoda, , ččasasťť vsiakne do zeme vsiakne do zeme

akoako podzemnpodzemnáá vodavoda..

ROZDELENIE VODYROZDELENIE VODYVodu najVodu najččastejastejššie rozdeie rozdeľľujeme:ujeme:

1.1. podpodľľaa pôvodu pôvodu na na

2.2. podpodľľaa poupoužžíívaniavania na na

•• zrzráážžkovkovúú, , •• povrchovpovrchovúú•• podzemnpodzemnúú

•• pitnpitnúú, , •• úúžžitkovitkovúú a a •• odpadovodpadovúú..

ZrZráážžkovkováá vodavoda•• mômôžže mae maťť skupenstvo kvapalnskupenstvo kvapalnéé (d(dáážďžď) alebo ) alebo

tuhtuhéé (sneh, (sneh, ľľadovce môadovce môžže),e),

•• prechodom cez vrstvu vzduchu pohlcuje prechodom cez vrstvu vzduchu pohlcuje rôzne plynnrôzne plynnéé, kvapaln, kvapalnéé a tuha tuhéé lláátky, ktortky, ktoréé sa sa v ovzduv ovzdušíší nachnacháádzajdzajúú,,

•• mômôžžu to byu to byťť lláátky prtky príírodnrodnéé alebo priemyselnalebo priemyselnééprodukty napr.SOprodukty napr.SO22, sulf, sulfáán,n,

•• preto je zlopreto je zložženie zrenie zráážžkovej vody v kovej vody v priemyselných oblastiach inpriemyselných oblastiach inéé (kysl(kysléé dadažžde) de) ako v ako v ččistých pristých príírodných lokalitrodných lokalitáách.ch.

PovrchovPovrchováá vodavoda•• vznikvznikáá zo zrzo zráážžkovej vody,kovej vody,

•• ččasasťť obohatobohatíí jazerjazeráá, , ččasasťť odteodteččie potokmi a ie potokmi a riekami do morriekami do moríí a ocea oceáánov,nov,

•• ččasasťť povrchovej vody sa ihnepovrchovej vody sa ihneďď odparodparíí a a ururččititéé mnomnožžstvo spotrebujstvo spotrebujúú rastliny.rastliny.

PodzemnPodzemnáá vodavoda•• vznikvznikáá presakovanpresakovaníím zrm zráážžkovej a povrchovej kovej a povrchovej

vody do zemskej kôry,vody do zemskej kôry,•• pri prenikanpri prenikaníí do zemskej kôry sa mendo zemskej kôry sa meníí jej jej

zlozložženie v zenie v záávislosti od pôdnych a vislosti od pôdnych a geologických vrstiev, ktorými pretekgeologických vrstiev, ktorými pretekáá a v a v zzáávislosti od dvislosti od dĺžĺžky trvania toho deja,ky trvania toho deja,

•• rozprozpúšúšťťajajúú sa v nej niektorsa v nej niektoréé minermineráálne llne láátky, tky, filtruje sa cez piesok a filtruje sa cez piesok a šštrk a inak sa trk a inak sa ččististíí od od nenežžiaducich neiaducich neččistôt,istôt,

•• z povrchovej vody sa stz povrchovej vody sa stááva va podzemnpodzemnáá vodavoda--pramenitpramenitáá..

MinerMineráálna vodalna voda

•• v niektorých lokalitv niektorých lokalitáách sa vyplavuje ch sa vyplavuje nadmernnadmernéé mnomnožžstvo anorganických lstvo anorganických láátok tok do vody, do vody, ččíím sa chemicky výrazne odlim sa chemicky výrazne odliššuje uje od beod bežžných pramenitých vôd.ných pramenitých vôd.

•• ak voda obsahuje viac ako 1 g/l ak voda obsahuje viac ako 1 g/l rozpustených tuhých lrozpustených tuhých láátok alebo oxidutok alebo oxiduuhliuhliččititéého, nazývame juho, nazývame ju minermineráálna vodalna voda..

•• mnohmnohéé minermineráálne vody majlne vody majúú lielieččivivéé úúččinky.inky.

PitnPitnáá vodavoda•• kedysi sa kedysi sa pitnpitnáá vodavoda zzíískavala iba z skavala iba z

podzemnejpodzemnej-- pramenitej vody,pramenitej vody,

•• pretopretožže spotreba pitnej vody neuste spotreba pitnej vody neustáále rastie, le rastie, v sv súúččasnosti sa vyuasnosti sa využžííva aj va aj úúprava povrchovej prava povrchovej vody,vody,

•• vzhvzhľľadom na moadom na možžnosti znenosti zneččistenia istenia podzemných a povrchových vôd muspodzemných a povrchových vôd musíí pitnpitnáávoda podliehavoda podliehaťť veveľľmi prmi príísnym kritsnym kritééririáám z m z hhľľadiska chemickej adiska chemickej ččistoty a zdravotnej istoty a zdravotnej bezchybnosti.bezchybnosti.

Spotreba vody na osobu a deSpotreba vody na osobu a deňňlitrelitre 4040 sprchovanie sprchovanie litrelitre 10 upratovanie10 upratovanie

a ka kúúpanie panie

40 40 pranie pranie 7 umývanie riadu7 umývanie riadu

40 40 WC WC 6 pitie a varenie6 pitie a varenie

15 osobn15 osobnáá 150 podiel na verejnej 150 podiel na verejnej hygiena spotrebe napr.hygiena spotrebe napr.

kkúúpaniepanie

ÚÚžžitkovitkováá vodavoda•• nepodlieha takým prnepodlieha takým príísnym kritsnym kritééririáám ako pitnm ako pitnáá

voda,voda,

•• ale ani ona nesmie predstavovaale ani ona nesmie predstavovaťť riziko riziko ochorenia ochorenia ľľududíí a zvierat,a zvierat,

•• popožžiadavky na jej fyzikiadavky na jej fyzikáálne a chemicklne a chemickéévlastnosti sa riadia predovvlastnosti sa riadia predovššetkým etkým úúččelom elom poupoužžitia itia -- čči je uri je urččenenáá na pouna použžitie v priemysle itie v priemysle alebo v poalebo v poľľnohospodnohospodáárstve. rstve.

OdpadovOdpadováá vodavoda•• odpadovodpadováá voda vznikvoda vznikáá v priemysle, v priemysle,

popoľľnohospodnohospodáárstve, v domrstve, v domáácnostiach, cnostiach, nemocniciach, laboratnemocniciach, laboratóóririáách atch atďď.,.,

•• pred jej vypustenpred jej vypusteníím do riek ju treba m do riek ju treba ččistiistiťť,,

•• veveľľkkéé zzáávody (chemickvody (chemickéého, potravinho, potravináárskeho, rskeho, papierenskpapierenskéého priemyslu a pod.) majho priemyslu a pod.) majúú vlastnvlastnééččistiarne odpadových vôd,istiarne odpadových vôd,

•• vvääččššie mestie mestáá odvodváádzajdzajúú odpadovodpadovéé vody vody kanalizkanalizááciou do ciou do ččistiarnistiarníí odpadových vôd,odpadových vôd,

OdpadovOdpadováá vodavoda•• pri nedostatopri nedostatoččnej nej úúprave odpadovej vody sa prave odpadovej vody sa

znezneččisisťťujujúú vodnvodnéé toky,toky,

•• prirodzený dejprirodzený dej-- samosamoččistenie vodyistenie vody-- prebieha prebieha v takto znev takto zneččistenej vode veistenej vode veľľmi mi ťťaažžko a ko a pomaly, alebo sa neuskutopomaly, alebo sa neuskutočňčňuje vôbec,uje vôbec,

((pod prirodzeným samopod prirodzeným samoččistenisteníím vody rozumieme m vody rozumieme postupnpostupnéé odstraodstraňňovanie neovanie nežžiaducich liaducich láátok z vody tok z vody úúččinkom mikroorganizmov a vzduinkom mikroorganizmov a vzduššnnéého kyslho kyslííka)ka)

PovrchovPovrchováá, podzemn, podzemnáá, , úúžžitkovitkováá, odpadov, odpadovááale aj pitnale aj pitnáá voda môvoda môžže bye byťť znezneččistenistenáá

ťťaažžkými kovmi z rozlikými kovmi z rozliččných priemyselných ných priemyselných výrob, rvýrob, ráádioaktdioaktíívnymi lvnymi láátkami, chemickými tkami, chemickými lláátkami poutkami použžíívanými v povanými v poľľnohospodnohospodáárstve, v rstve, v

domdomáácnostiach a v motorizme.cnostiach a v motorizme.

NiektorNiektoréé z chemických z chemických ukazovateukazovateľľov vôd, ktorov vôd, ktoréé mômôžžeme eme stanovistanoviťť:: •• amoniakamoniak

•• dusitanydusitany

•• dusidusiččnanynany

•• fosforefosforeččnanynany

•• tvrdostvrdosťť vodyvody

•• pHpH

AmoniakAmoniak

MaximMaximáálna prlna príípustnpustnáá hodnota obsahu hodnota obsahu amoniaku v pitnej vode je 0,5 mg/lamoniaku v pitnej vode je 0,5 mg/l

•• PrPríítomnostomnosťť amoniaku vamoniaku v pitnej vode signalizuje pitnej vode signalizuje znezneččistenie podzemných vôd istenie podzemných vôd žživoivoččíšíšnymi odpadmi nymi odpadmi aa fekfekááliami.liami.

•• PotenciPotenciáálnym zdrojom amoniaku slnym zdrojom amoniaku súú sklady umelých hnojsklady umelých hnojíív, v, dadažďžďovovéé splachy zsplachy z popoľľnohospodnohospodáárskej pôdy, nelegrskej pôdy, nelegáálne lne hnojiskhnojiskáá alebo hnojiskalebo hnojiskáá so zlým prevso zlým preváádzkovým redzkovým režžimom imom vv blblíízkosti vody (potoka, rieky, jazera). Mozkosti vody (potoka, rieky, jazera). Možžným zdrojom ným zdrojom ssúú aj výplachy cisterien aaj výplachy cisterien a veveľľkých zkých záásobnsobnííkov chemikkov chemikááliliíí. .

DusitanyDusitany

MaximMaximáálna prlna príípustnpustnáá hodnota obsahu hodnota obsahu dusitanov v pitnej vode je 0,1 mg/ldusitanov v pitnej vode je 0,1 mg/l

•• Dusitany sDusitany súú toxicktoxickéé nielen pre ninielen pre nižžššie organizmy ie organizmy (bakt(baktéérie), ale aj pre vyrie), ale aj pre vyššššie formy ie formy žživoivoččííchov (ryby) achov (ryby) a aj aj pre pre ččloveka. Dusitany môloveka. Dusitany môžžu ohroziu ohroziťť najrozlinajrozliččnejnejššie ie formy formy žživota fauny aivota fauny a flufluóóry ry -- predovpredovššetkým etkým vv povrchových vodpovrchových vodáách.ch.

•• Dusitany spravidla sprevDusitany spravidla spreváádzajdzajúú dusidusiččnany anany a amoniakamoniakáálny lny dusdusíík, sk, súú prpríítomntomnéé vv malých koncentrmalých koncentrááciciáách, pretoch, pretožže se súúmmáálo stabilnlo stabilnéé. .

DusiDusiččnanynany

MaximMaximáálna prlna príípustnpustnáá hodnota obsahu hodnota obsahu dusidusiččnanov v pitnej vode je 50 mg/lnanov v pitnej vode je 50 mg/l

•• DusiDusiččnany snany súú vv ččistých pristých príírodných vodrodných vodáách (podzemných, ch (podzemných, povrchových) vpovrchových) v minimminimáálnych koncentrlnych koncentrááciciáách, desiatky ch, desiatky mg/l sa nachmg/l sa nacháádzajdzajúú vv odtokoch zodtokoch z biologických biologických ččistiarnistiarnííodpadových vôd aodpadových vôd a vv niektorých priemyselných niektorých priemyselných odpadových vododpadových vodáách.ch.

•• Hodnoty obsahov dusiHodnoty obsahov dusiččnanov snanov súú zvyzvyččajne najvyajne najvyššššie ie vv zime. Naopak, pozime. Naopak, poččas vegetaas vegetaččnnéého obdobia, kedy sho obdobia, kedy súúspotrebovanspotrebovanéé ččiastoiastoččne rastlinami, vykazujne rastlinami, vykazujúú ninižžššie ie hodnoty.hodnoty.

FosforeFosforeččnanynany

MaximMaximáálna prlna príípustnpustnáá hodnota obsahu hodnota obsahu fosforefosforeččnanov v pitnej vode je 1,0 mg/lnanov v pitnej vode je 1,0 mg/l

•• NajvýznamnejNajvýznamnejšíšími zdrojmi fosforemi zdrojmi fosforeččnanov vo vodných nanov vo vodných tokoch stokoch súú komunkomunáálne splalne splašškovkovéé vody avody a splasplaššky ky priemyselných hnojpriemyselných hnojíív zv z rastlinnej výroby rastlinnej výroby vv popoľľnohospodnohospodáárskych podnikoch.rskych podnikoch.

•• SamotnSamotnéé fosffosfááty nie sty nie súú toxicktoxickéé. Ich vysoký obsah . Ich vysoký obsah vv rierieččnej inej i jazernej vode spôsobuje nadmerný rast rias, jazernej vode spôsobuje nadmerný rast rias, ktorktoréé svojou lokalizsvojou lokalizááciou na hladine zabraciou na hladine zabraňňujujúú kontaktu kontaktu vody so vzduvody so vzduššným kyslným kyslííkom akom a výrazne zasahujvýrazne zasahujúú do do biologických procesov vo vode. biologických procesov vo vode.

TvrdosTvrdosťť vodyvody

Vodu, ktorVodu, ktoráá obsahuje vobsahuje vääččššie mnoie množžstvo stvo rozpustených solrozpustených solíí vváápnika a horpnika a horččííka, nazývameka, nazývametvrdtvrdáá vodavoda. .

Ako vznikAko vznikáá tvrdtvrdáá voda?voda?

KeKeďď prpršíší, d, dáážďžď reaguje s oxidom uhlireaguje s oxidom uhliččitým vo itým vo vzduchu za vzniku kyseliny uhlivzduchu za vzniku kyseliny uhliččitej itej

HH22O (l) + COO (l) + CO22 (g) (g) →→ HH22COCO33 (aq)(aq)

TvrdosTvrdosťť vodyvody

KeKeďď tento zriedený roztok kyseliny uhlitento zriedený roztok kyseliny uhliččitej pretekitej pretekáá cez cez vváápenec alebo kriedu, reaguje s uhlipenec alebo kriedu, reaguje s uhliččitanom vitanom váápenatým v penatým v skalskaláách za vzniku hydrogch za vzniku hydrogéénuhlinuhliččitanu vitanu váápenatpenatééhoho

CaCOCaCO33 (s) + H(s) + H22COCO33 (aq) (aq) →→ Ca(HCOCa(HCO33))22 (aq)(aq)

Na rozdiel od uhliNa rozdiel od uhliččitanu vitanu váápenatpenatéého CaCOho CaCO33, , hydrogenuhlihydrogenuhliččitan je rozpustný vo vode aitan je rozpustný vo vode a vváápenatpenatéékatikatióóny Cany Ca2+2+ robia vodu tvrdou. Uhlirobia vodu tvrdou. Uhliččitan vitan váápenatý v penatý v kriede a vkriede a váápenci je hlavnou prpenci je hlavnou prííččinou tvrdosti vody. inou tvrdosti vody.

TvrdosTvrdosťť vodyvody

V niektorých oblastiach sV niektorých oblastiach sííran vran váápenatý CaSOpenatý CaSO44, ktorý sa , ktorý sa vyskytuje ako sadrovec CaSOvyskytuje ako sadrovec CaSO44 . 2 H. 2 H22O taktieO taktiežž zaprzaprííččiiňňuje uje tvrdostvrdosťť. S. Sííran vran váápenatý je len nepatrne rozpustný vo penatý je len nepatrne rozpustný vo vode, ale dostatovode, ale dostatoččne sa rozpne sa rozpúšúšťťa na vznik tvrdej vody. a na vznik tvrdej vody.

PodPodľľa obsahu ania obsahu anióónov kyselnov kyselíín rozlin rozliššujemeujeme

•• prechodnprechodnúú (uhli(uhliččitanovitanovúú) ) tvrdostvrdosťť vodyvody -- zaprzaprííččiiňňuje uje rozpustený hydrogrozpustený hydrogéénuhlinuhliččitan vitan váápenatý apenatý a horehoreččnatý,natý,

•• trvaltrvalúú tvrdostvrdosťť vody vody -- spôsobujspôsobujúú najmnajmää ssíírany.rany.

TvrdosTvrdosťť vodyvody•• PrechodnPrechodnáá a trvala trvaláá tvrdostvrdosťť vody tvoria spolu vody tvoria spolu celkovcelkovúú

tvrdostvrdosťť vodyvody. Tvrdos. Tvrdosťť vody sa v praxi hodnotvody sa v praxi hodnotíístupnicami tvrdosti vody. Jednotkou je mg/l stupnicami tvrdosti vody. Jednotkou je mg/l -- ččo sa o sa vvššak takmer vak takmer vžždy prepody prepoččíítava priamo tava priamo úúmerne na merne na dKH dKH (prechodn(prechodnáá tvrdostvrdosťť), ), dNKHdNKH (trval(trvaláá tvrdostvrdosťť), ), dGHdGH(celkov(celkováá tvrdostvrdosťť) alebo na stupne nemeck) alebo na stupne nemeckéé -- °°N. N.

•• PodPodľľa nemeckej stupnici tvrdosti dela nemeckej stupnici tvrdosti delííme vodu zhruba do me vodu zhruba do troch skuptroch skupíín:n:

•• do 10 do 10 00N mN määkkkkáá vodavoda11 11 -- 30 30 00N tvrdN tvrdáá vodavodanad 30 nad 30 00N veN veľľmi tvrdmi tvrdáá voda.voda.

pHpH

MaximMaximáálna prlna príípustnpustnáá pH hodnota pitnej pH hodnota pitnej vody je 6 vody je 6 -- 88

•• KyslosKyslosťť alebo zalebo záásaditossaditosťť vôd sa urvôd sa urččuje faktorom pH. Je uje faktorom pH. Je jednou z najdôlejednou z najdôležžitejitejšíších chemických vlastnostch chemických vlastnostíí vody. vody. ZvýZvýššenenéé pH vpH v povrchovej vode signalizuje prpovrchovej vode signalizuje príítomnostomnosťťzzáásady, nsady, níízke pH przke pH príítomnostomnosťť kyselkyselíín.n.

•• Mierne zvýMierne zvýššenenáá hodnota pH vody nie je na zhodnota pH vody nie je na záávadu kvality vadu kvality vody, vvody, vääččššina rastlina rastlíín a n a žživoivoččííchov je hodnotchov je hodnotáám v m v rozmedzrozmedzíí pH 6 pH 6 -- 8,5 dobre prispôsoben8,5 dobre prispôsobenáá..

pH hodnoty vody sa hodnotia len vtedy, ak ide o vodypH hodnoty vody sa hodnotia len vtedy, ak ide o vody•• veveľľmi kyslmi kysléé (pH < 3,5)(pH < 3,5)•• veveľľmi alkalickmi alkalickéé (pH > 8,5).(pH > 8,5).

MonitorovacMonitorovacíí kufrkufrííkk

Monitorovací kufrík je zostavený pre rýchlu, jednoduchú analýzu parametrov

životného prostredia, potravín a je zložený z moderných pomôcok. Pomocou nich sa môžeme za krátky čas dozvedieťo prítomností niektorých látok vo vode,

pôde, vzduchu a potravinách.

ZaujZaujíímavosmavosťť

•• Len dvanLen dvanáássťťroroččnnéé americkamerickéé dievdievččatko vyhralo atko vyhralo šškolský vedecký projekt kolský vedecký projekt so zaujso zaujíímavým výskumom. Malmavým výskumom. Maláá Jasmine Roberts z Tampy si vybrala pJasmine Roberts z Tampy si vybrala pääťťrýchloobrýchloobččerstvovacerstvovacíích zariadench zariadeníí, v ktorých testovala kvalitu , v ktorých testovala kvalitu ľľadu adu pridpridáávanvanéého do nho do náápojov. pojov.

•• "Pod"Podľľa výsledkov mojej tea výsledkov mojej teóórie rie ľľad v týchto fastad v týchto fast--foodoch obsahuje viac foodoch obsahuje viac baktbaktééririíí nenežž voda v zvoda v zááchodovej mise." chodovej mise."

•• SkSkúúmala mala ččerstvo vyrobený erstvo vyrobený ľľad z výrobnad z výrobnííkov, ktorý zkov, ktorý zíískala prosbou pri skala prosbou pri okienku.okienku.

•• PodPodľľa jej prieskumu aa jej prieskumu ažž 70 percent 70 percent ľľadu obsahovalo viac baktadu obsahovalo viac baktééririíí nenežžvoda v toalete. voda v toalete.