Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vody as ... · Financované prostredníctvom programu Rozvoja skúšobníctva a technickej normalizácie MEDZINÁRODNÉ ODPORU ENIE

Financované prostredníctvom programu Rozvoja skúšobníctva a technickej normalizácie

MEDZINÁRODNÉ ODPORU�ENIE OIML R 49-2 Vydanie 2006 [E]

Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vody �as� 1: Skúšobné metódy

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu

2 Financované prostredníctvom programu Rozvoja skúšobníctva a technickej normalizácie

O B S A H

Predslov .............................................................................................................................................................4

�as� 2: Skúšobné metódy ................................................................................................................................5

1 Predmet ...............................................................................................................................................5

2 Terminológia.......................................................................................................................................5

3 Referen�né podmienky.......................................................................................................................6

4 Symboly, jednotky a rovnice .............................................................................................................6

5 Vonkajšia obhliadka...........................................................................................................................6

5.1 Ú�el obhliadky .....................................................................................................................................7

5.2 Príprava ................................................................................................................................................7

5.3 Postup...................................................................................................................................................7

6 Skúšky funk�nosti všetkých vodomerov.........................................................................................11

6.1 Požiadavky spolo�né pre všetky skúšky.............................................................................................11

6.2 Statická tlaková skúška (R 49-1, 6.2.5) ..............................................................................................12

6.3 Stanovenie základnej chyby údaja (R 49-1, 6.2.4) a vplyv orientácie mera�a (R 49-1, 6.2.4.3)........13

6.4 Teplotná skúška vody (R 49-1, 3.2.7)..................................................................................................18

6.5 Tlaková skúška vody (R 49-1, 3.2.7)........................................................................................................ 19

6.6 Skúška spätného toku (R 49-1, 3.2.6).................................................................................................19

6.7 Skúška na stratu tlaku (R 49-1, 6.2.6) ................................................................................................20

6.8 Skúšky na rušenie prietoku (R 49-1, 5.3.4) ........................................................................................23

6.9 Skúška stálosti (R 49-1, 6.2.7)............................................................................................................23

6.10 Skúška odolnosti vo�i magnetickému po�u........................................................................................28

6.11 Environmentálne skúšky ....................................................................................................................28

7 Skúšky funk�nosti súvisiace s ovplyv�ujúcimi veli�inami a rušeniami .......................................28

7.1 Všeobecné požiadavky (R 49-1, A.1)...............................................................................................28

7.2 Suché teplo (nekondenzujúce) ( R 49-1, A.6.1) ..............................................................................31

7.3 Chlad ( R 49-1, A.6.2).......................................................................................................................32

7.4 Vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce) ( R 49-1, A.6.3) ..................................................................32

7.5 Kolísanie napätia ( R 49-1, A.6.4) ...................................................................................................33

7.6 Otrasy (náhodné) ( R49-1, A.6.5) ....................................................................................................35

7.7 Mechanické nárazy ( R49-1, A.6.6) .................................................................................................36

7.8 Krátkodobý pokles napätia ( R49-1, A.6.7)....................................................................................36

7.9 Vysokofrekven�né impulzy ( R49-1, A.6.8 .....................................................................................37

7.10 Elektrostatický výboj( R49-1, A.6.9)...............................................................................................38

7.11 Elektromagnetická citlivos� ( R49-1, A.6.10).................................................................................39

7.12 Statické magnetické pole( R49-1, A.6.2.8 .......................................................................................41

8 SKÚ�OBNÝ ROGRAM PRE SKÚ�KY TYPU MERADLA.......................................................42


8.1 Po�et potrebných vzoriek ................................................................................................................42

8.2 Skúšky funk�nosti platné pre všetky vodomery ............................................................................42

8.3 Skúšky funk�nosti platné pre elektronické vodomery, mechanické vodomery vybavené ............ elektronickými zariadeniami a ich oddelite�né sú�as�ami ...........................................................43

8.4 Skúška typu oddelite�ných sú�astí vodomeru ..................................................................................43

8.5 Skupiny príbuzných vodomerov..............................................................................................................44

9 SKÚŠKY PRI PRVOTNOM OVEROVANÍ .................................................................................44

9.1 Prvotné overovanie kompletného a združeného vodomeru..........................................................44

9.2 Prvotné overovanie oddelite�ných sú�astí vodomeru....................................................................45

10 PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV.....................................................................................................45

10.1 Ú�el správ o skúške............................................................................................................................45

10.2 Identifika�né a skúšobné údaje uvádzané v správach o skúške..........................................................45

Príloha A (záväzná) Skúška typu a skúška kontrolných zariadení elektronických prístrojov .........................47

Príloha B (záväzná) Výpo�et relatívnej chyby údaja vodomeru ....................................................................52

Príloha C (záväzná) Požiadavky na inštaláciu pri skúškach na vplyv rušenia ...............................................56

Príloha D (záväzná) Skúška typu skupiny príbuzných vodomerov................................................................57

Príloha E (informatívna) Príklady metód a sú�astí použitých na skúšku súosových vodomerov ...................58

Príloha F (informatívna) Stanovenie hustoty vody .........................................................................................61

Príloha G (informatívna) Najvä�šie neistoty pri meraní vplyvových faktorov a rušenia ................................63

Príloha H (informatívna) Skúška na stratu tlaku .............................................................................................65

Literatúra .......................................................................................................................................................67


P R E D S L O V

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu OIML je celosvetová, medzivládna organizácia, ktorej hlavnou úlohou je harmonizovanie predpisov a metrologických kontrol realizovaných národnými metrologickými služ-bami alebo podobnými organizáciami v �lenských štátoch OIML.

Hlavné kategórie publikácií OIML:

� Medzinárodné odporu�enia (OIML R), ktoré sú modelovými predpismi stanovujúcimi metrologické vlastnosti niektorých meracích prístrojov a špecifikujúcimi metódy a potrebné zariadenia na kontrolu zhody týchto prístrojov s danými predpismi; �lenské štáty OIML majú tieto odporu�enia v �o najvä�šom rozsahu implementova� do svojich predpisov;

� Medzinárodné dokumenty (OIML D), ktoré majú informatívny charakter a sú ur�ené na skvalitnenie práce metrologických služieb;

� Medzinárodné pokyny (OIML G) majú tiež informatívny charakter a sú ur�ené ako návod na aplikáciu ur�itých požiadaviek v legálnej metrológii a

� Medzinárodné základné publikácie (OIML B) špecifikuje prevádzkové predpisy rôznych štruktúr a systémov OIML.

Návrhy odporu�ení, dokumentov a pokynov OIML vypracovávajú technické výbory a podvýbory, v ktorých sú zástupcovia �lenských štátov. Na konzulta�nej úrovni sa na ich príprave podie�ajú aj niektoré medzinárodné a regionálne inštitúcie.

Medzi OIML a niektorými inštitúciami, ako sú ISO a IEC boli vytvorené dohody o spolupráci, ktorých ú�elom je predchádza� protire�ivým požiadavkám tak, aby mohli výrobcovia a užívatelia meracích prístrojov, skúšobné laboratóriá, a pod. aplikova� sú�asne publikácie OIML ako aj iných inštitúcií.

Medzinárodné odporu�enia a medzinárodné dokumenty sú publikované vo francúzštine (F) a v angli�tine (E) a podliehajú pravidelnému revidovaniu.

Okrem toho OIML vydáva alebo sa podie�a na vydávaní slovníkov (OIML V) a pravidelne poveruje odborníkov v oblasti legálnej metrológie na vypracovaním expertných správ (OIML E) na informa�né a poradenské ú�ely a spracované výhradne z poh�adu autora, bez zásahu technického výboru alebo podvýboru, prípadne CIML, nemusia teda výhradne predstavova� stanovisko OIML.

Preloženú publikáciu – OIML R 49-1, vydanie 2006 [E] vypracoval podvýbor TC 8/SC 5 Vodomery. Na defini-tívne zverejnenie ju schválil Medzinárodný výbor pre legálnu metrológiu v r. 2006 a v r. 2008 bude predložená Medzinárodnej konferencii legálnej metrológie na formálne schválenie. Toto vydanie ruší predchádzajúce vyda-nie OIML R 49-1 (vydanie 3) a nahrádza vydanie R 72 (vydanie 1985) Vodomery na teplú vodu. Obsahuje po-žiadavky na vodomery na teplú vodu a na kombinované vodomery.

Publikácie OIML je možné stiahnu� z webovej stránky OIML vo formáte PDF. Okrem toho je možné obdrža� informácie o publikáciách OIML na ústredí organizácie:

Bureau International de Métrologie Légale

11, rue Turgot - 75009 Paris - France

Tel.: 33 (1) 48 78 12 82

Fax: 33 (1) 42 82 17 27

E-mail: [email protected] Internet: www.oiml.org


Vodomery na meranie prete�eného množstva studenej a teplej pitnej vody

�as� 2: Skúšobné metódy 1 Predmet

Toto odporu�enie platí pre skúšky typu a prvotné overovanie vodomerov na meranie prete�eného množstva stu-denej a teplej pitnej vody v zmysle definície OIML R 49-1 [1]. OIML certifikáty o zhode sa môžu v rámci certi-fika�ného systému OIML sa môžu k vodomerom vyda� za predpokladu, že sa v súlade s pravidlami certifika�né-ho systému postupovalo pod�a troch �astí tohto odporu�enia.

Odporu�enie podrobne opisuje skúšobný program, princípy, vybavenie a postupy použité pri skúške typu a prvotnom overení typu meradla.

Podmienky tohto odporu�enia platia aj pre prídavné zariadenia v prípade, že ich národné predpisy vyžadujú.

V podmienkach sú zahrnuté aj požiadavky na skúšanie kompletného vodomeru a meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) a po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) ako samostatnej jednotky (vrátane indika�ného zariadenia).

2 Terminológia

Pre toto odporu�enie platia termíny a definície odporu�enia R 49-1 [1].

Niektoré definície použité v odporu�ení sa zhodujú s terminológiou dokumentu IEC 60068-1 [10] s prispôsobe-ním pod�a potreby.

2.1 Skúšobný prietok

Stredný prietok po�as skúšky vypo�ítaný z údajov kalibrovaného referen�ného zariadenia. Podiel skuto�ného objemu vody prechádzajúcej cez vodomer delený �asom, za ktorý tento objem má cez vodomer prejs�.

2.2 Mera� v potrubí

Typ vodomeru zabudovaného v uzavretom potrubí pomocou koncoviek (závitových alebo prírubových).

2.3 Koncentrický (súosový) mera�

Typ vodomeru zabudovaného do uzavretého potrubia pomocou spojovacej armatúry nazývanej tvarovka. Vstup-né a výstupné úseky mera�a a tvarovky sú na ich rozhraní súosové.

2.4 Súosová tvarovka mera�a

Rúrová tvarovka ur�ená na pripojenie súosového mera�a.

2.5 Kompletný vodomer

Mera� s neodpojite�ným meracím prevodníkom (vrátane sníma�a toku alebo objemu) a po�ítadlom (vrátane indika�ného zariadenia).

2.6 Zložený vodomer

Mera� s odpojite�ným meracím prevodníkom vrátane sníma�a toku alebo objemu) a po�ítadlom (vrátane indi-ka�ného zariadenia).

2.7 Združený vodomer

Vodomer zložený z jedného ve�kého a jedného malého mera�a a prepínacieho zariadenia, ktoré pod�a ve�kosti prietoku tento automaticky presmeruje bu� na malý alebo ve�ký mera�, alebo na obidva.


2.8 Skúšané zariadenie

Kompletný vodomer, �as� vodomeru alebo prídavné zariadenie.

2.9 Sníma� prietoku alebo objemu

�as� vodomeru (kotú�, piest, koliesko, prvok turbíny alebo elektromagnetická cievka) snímajúca prietok alebo objem vody prechádzajúcej cez mera�.

Poznámka: Merací prevodník obsahuje sníma� prietoku alebo objemu.

2.10 Tepelná stabilita

Tepelná stabilita nastáva vtedy, ke� vzájomný tepelný rozdiel medzi všetkými sú�as�ami skúšaného zariadenia nie je vä�ší ako 3 °C, alebo zodpovedá inej špecifikácii stanovenej v príslušnom predpise o hrani�nej teplote.

2.11 Predkondiciovanie

Postup, ktorým sa majú odstráni� alebo �iasto�ne eliminova� vplyvy predchádzajúcich skuto�ností na skúšané zariadenie. Ak sa vyžaduje, je prvým krokom skúšobného postupu.

2.12 Kondiciovanie

Vystavenie skúšaného zariadenia environmentálnym podmienkam (vplyvovému faktoru alebo rušeniu) za ú�elom zistenia ich vplyvu na zariadenie.

2.13 Regenerácia

Zabezpe�enie, aby sa vlastnosti skúšaného zariadenia po kondiciovaní a pred meraním stabilizovali.

3 REFEREN�NÉ PODMIENKY

Všetky aplikovate�né ovplyv�ujúce veli�iny, okrem skúšanej veli�iny musia po�as skúšok typu vodomeru by� v stanovených medziach hodnôt. Avšak pre ovplyv�ujúce faktory a rušenia v prípade elektronických vodomerov je prípustné využi� referen�né podmienky definované v platnej norme IEC.

Prietok (referen�ný prietok): 0,7 x (Q2 + Q3) ± 0,03 x (Q2 + Q3)

Teplota vody: V medziach ± 5 °C referen�nej hodnoty (hodnôt) – pozri tabu�ku 1 v R 49-1 [1]

Tlak vody: V medziach pracovných podmienok (bod 5.4 v R 49-1 [1]

Rozsah okolitej teploty: 15 °C až 25 °C

Rozsah okolitej vlhkosti: 45 % až 75 %

Rozsah okolitého atmosférického tlaku: 86 kPa až 106 kPa [0.86 bar až 1,06 bar]

Napájacie napätie (sie�ový zdroj striedavého prúdu): Menovité napätie (Unom) ± 5 %

Zdrojová frekvencia: Menovitá frekvencia (fnom) ± 2 %

Napájacie napätie (batériový zdroj): Napätie V v rozsahu Ubmin � V � Ubmax

Hodnota teploty a relatívnej vlhkosti sa pri žiadnej zo skúšok nesmie v referen�nom rozsahu kolísa� o viac ako 5 °C, alebo 10 %.

4 Symboly, jednotky a rovnice

Rovnice, symboly a ich jednotky, použité pri výpo�te chyby údaja vodomeru použité v tomto odporu�ení sú uvedené v prílohe B.

5 Vonkajšia obhliadka


Pri vonkajšej obhliadke sa zaznamenajú všetky podstatné hodnoty, rozmery a zistenia.

Poznámky:

1) Prezentáciou výsledkov skúšok typu sa zaberá bod 10.

2) V �alšej �asti textu sú v zátvorkách uvedené príslušné paragrafy odporu�enia R 49-1.

5.1 Ú�el obhliadky

Overi�, �i vodomer vyhovuje požiadavkám odporu�enia R 49-1 z h�adiska dizajnu indika�ného zariadenia, ozna-�enie meradla a použitia ochranných zariadení.

5.2 Príprava

Na lineárne merania na vodomere sa použijú nadväzné a kalibrované meracie prístroje.

Skuto�né alebo zdanlivé rozmery stupníc indika�ného zariadenia sa zis�ujú bez odstránenia šošoviek, alebo de-montáže mera�a.

Poznámka: Na meranie hrúbky, rozstupu a výšky dielikov stupnice a výšky �íslic sa môže použi� prenosný mik-roskop (katetometer).

5.3 Postup obhliadky

Minimálne na jednom mera�i zo vzorky sa preskúmajú nasledovne uvedené h�adiská.

Pri vonkajšej obhliadke sa môže na všetky kontroly použi� bu� jedno a to isté meradlo zo vzorky, alebo sa na niektoré kontroly použijú rôzne mera�e.

5.3.1 Zna�ky a nápisy (R 49-1, 5.6)

1) Overí sa, �i sú na vodomere zrete�ne a nezmazate�ne, oddelene alebo spolu na obale meradla, �íselníku indika�ného zariadenia, identifika�nom štítku alebo na kryte vodomeru, ak sa tento nedá odstráni�, uve-dené tieto údaje:

a) meracia jednotka: meter kubický alebo m3;

b) trieda presnosti, ak je iná, ako trieda 2;

c) �íselná hodnota QQ3, podiel Q3/Q1 a podiel Q2/Q1, ak je iný ako 1,6;

d) zna�ka schválenia typu pod�a národných predpisov;

e) meno alebo obchodná zna�ka výrobcu;

f) rok výroby a výrobné �íslo (vyzna�ené �o najbližšie pri indika�nom zariadení);

g) smer toku (vyzna�ený na oboch stranách mera�a alebo len na jednej strane, ak sa šípka vyzna�ujúca smer toku dá za všetkých okolností dobre vidie�);

h) najvä�ší prípustný tlak (MAP), ak prekra�uje 1 MPa (10 barov); Poznámka: Jednotka bar sa môže použi�, ak to dovo�ujú národné predpisy.

i) písmeno V alebo H, ak mera� môže pracova� len vo vertikálnej alebo horizontálnej polohe;

j) teplotná trieda, ak nejde o triedu T30;

k) maximálna strata tlaku, ak sa vyžaduje; a na vodomeroch s elektronickými zariadeniami sa pod�a potreby vyzna�í:

l) pri externom zdroji: napätie a frekvencia;

m) pri vymenite�nej batérii: najneskorší dátum, kedy sa musí batéria vymeni�;

n) pri nevymenite�nej batérii: najneskorší dátum, kedy sa musí vymeni� vodomer.

2) Doplní sa odkaz na R 49-1, 5.6 (a) - n v bode 4.1.1 správy z R 49-3.


5.3.2 Indika�né zariadenie (R 49-1, 5.7)

5.3.2.1 Funkcia (R 49-1, 5.7.1.1)

1) Overí sa, �i indika�né zariadenie udáva �ahko od�ítate�né, spo�ahlivé a jednozna�né vizuálne údaje o indi-kovanom objeme.

2) Overí sa, �i indika�né zariadenie obsahuje vizuálne prostriedky na skúšku a kalibráciu.

3) Ak indika�né zariadenie obsahuje aj �alšie sú�asti na skúšku a kalibráciu inými postupmi, napr. automatic-kú skúšku a kalibráciu, zaznamená sa typ tohto zariadenia.

4) V prípade kombinovaného vodomeru s dvoma indika�nými zariadeniami platia body 5.3.2.1 až 5.3.2.6 pre obidve indika�né zariadenia.

5) Doplní sa odkaz na R 49-1, 5.7.1.1 v bode 4.1.1 správy z R 49-3.

5.3.2.2 Meracia jednotka, symbol a jej umiestnenie ( R 49-1, 5.7.1.2)

1) Overí sa, �i indikovaný objem vody je vyjadrený v metroch kubických.

2) Overí sa, �i je symbol m3 vyzna�ený na �íselníku, alebo v bezprostrednej blízkosti �íslovaného displeja.


5.3.2.3 Indika�ný rozsah (R 49-1, 5.7.1.3)

1) Overí sa, �i indika�né zariadenie je schopné zaznamena� udávaný objem v metroch kubických, ktorý zod-povedá minimálne 1 600 hodinám prevádzky vodomeru pri stálom prietoku bez návratu na nulu – tabu�ka 1:

Tabu�ka 1 – Indika�ný rozsah

Q3

m3 / h

Indika�ný rozsah (minimálne hodnoty)

m3

Q3 � 6,3

6,3 < Q3� �� 63

63 < Q3 � 630

630 < Q3 � �6 300

9 999 99 999 999 999 9 999 999

2) Vypo�íta sa udávaný objem (Vi) zodpovedajúci 1 600 hodinám prevádzky: Vi = Q3 x 1 600 m3

kde Q3 je �íselná hodnota permanentného prietoku Q3 v m3/h.


5.3.2.4 Farebné ozna�enie na indika�ných zariadeniach (R 49-1, 5.7.1.4)

1) Overi�:

• �i sa na vyzna�enie metra kubického a jeho násobkov použila �ierna farba,

• �i sa na vyzna�enie podielov metra kubického použila �ervená farba,

• �i sú farby použité bu� na ukazovate�och, indexoch, �ísliciach, kolieskach, kotú�ikoch, �íselníkoch alebo rám�ekových otvoroch,

alebo


• �i sa na ozna�enie metra kubického použili iné spôsoby, ktoré však pri overovaní a skúškach nedávajú možnos� zámeny pri rozlišovaní primárneho údaja a alternatívnych indikácií, napr. podielov.


5.3.2.5 Typy indika�ných zariadení (R 49-,1, 5.7.2)

5.3.2.5.1 Typ 1 – analógové indika�né zariadenie (R 49-1, 5.7.2.1)

1) Ak sa použilo indika�né zariadenie typu 1, overí sa, �i sa objem udáva:

• kontinuálnym pohybom jedného alebo viacerých ukazovate�ov oproti graduovanej stupnici, alebo

• kontinuálnym pohybom jednej alebo viacerých kruhových stupníc alebo val�ekov prechádzajúcich po-pri ukazovateli.

2) Overí sa, �i hodnota vyjadrená v metroch kubických pre každý dielik stupnice má tvar 10n, kde n je kladné alebo záporné celé �íslo alebo nula, pri dodržaní postupnosti dekád.

3) Overí sa, �i je každá stupnica delená bu� v metroch kubických, alebo je doplnená o koeficient násobenia (x 0,001; x 0,01; x 0,1; x 1;x 100; x 1000, at�.).

4) Overí sa, �i sa otá�ajúci ukazovate� alebo kruhová stupnica pohybujú v smere hodinových ru�i�iek.

5) Overí sa, �i je lineárny pohyb z�ava doprava.

6) Overí sa, �i sa o�íslované val�eky pohybujú smerom hore.


5.3.2.5.2 Typ 2 – Digitálne zariadenie (R 49-1, 5.7.2.2)

1) Overí sa, �i je indikovaný objem znázornený radom �íslic, ktoré sa ukazujú v jednom alebo viacerých prie-zoroch.

2) Overí sa, �i sa pohyb o jednu �íslicu dokon�í dovtedy, kým sa �íslica najbližšej nižšej dekády zmení z 9 na O.

3) Overí sa, �i sa o�íslované val�eky pohybujú smerom hore.

4) Ak je pohyb dekády s najnižšou hodnotou kontinuálny, je potrebné overi�, �i je priezor dostato�ne ve�ký na jednozna�né pre�ítanie �íslice.

5) Overí sa, �i skuto�ná alebo zdanlivá výška �íslic je minimálne 4 mm.


5.3.2.5.3 Typ 3 – Kombinácia analógových a digitálnych zariadení (R 49-1, 5.7.2.3)

1) V prípade indika�ného zariadenia, ktoré je kombináciou zariadení typu 1 a 2 sa overí, �i platia príslušné požiadavky obidvoch typov (pozri 5.3.2.5.1 a 5.3.2.5.2).


5.3.2.6 Overovacie zariadenia – prvý �lánok indika�ného zariadenia – overovací dielik (R 49-1, 5.7.4)

5.3.2.6.1 Všeobecné požiadavky (R 49-1, 5.7.4.1)

1) Overí sa, �i má indika�né zariadenie prostriedky na vizuálne a jednozna�né overenie a kalibráciu.

2) Zaznamená sa, �i sa vizuálny overovací displej pohybuje kontinuálne alebo diskontinuálne.

3) Zaznamená sa, �i sa indika�né zariadenie dá okrem vizuálneho overovacieho displeja rýchlo odskúša� aj vložením doplnkových prvkov (napr. v tvare krížika alebo kotú�ika), ktoré vydávajú signály prostredníc-tvom externe pripojených sníma�ov. Zaznamená sa vz�ah, ktorý udáva výrobca medzi vizuálnou indikáciou objemu a signálmi vysielanými týmito doplnkovými zariadeniami.



5.3.2.6.2 Vizuálny overovací displej (R 49-1, 5.7.4.2)

5.3.2.6.2.1 Hodnota overovacieho dielika (R 49-1, 5.7.4.2.1)

1) Overí sa, �i hodnota overovacieho dielika vyjadrená v kubických metroch má tvar 1 x 10n, 2 x 10n alebo 5 x 10n, pri�om n je kladné alebo záporné celé �íslo alebo nula.

2) Na analógových alebo digitálnych indika�ných zariadeniach s kontinuálnym pohybom prvého �lánku sa overí, �i overovací dielik stupnice je vytvorený rozdelením dielika stupnice na 2, 5 alebo 10 rovnakých �astí dielika medzi dvoma susednými �íslicami prvého �lánku.

3) Na analógových a digitálnych indika�ných zariadeniach s kontinuálnym pohybom prvého �lánku sa overí, �i delenia medzi dvoma susednými �íslicami prvého �lánku nie sú o�íslované.

4) Na digitálnych indika�ných zariadeniach s diskontinuálnym pohybom prvého �lánku je overovacím dieli-kom dielik medzi dvoma susednými �íslicami alebo posunutie prvého �lánku o jednu prírastkovú hodnotu.

5) Doplní sa odkaz na R 49-1, 5.7.4.2.1 v bode 4.1.1 správy z R 49-3.

5.3.2.6.2.2 Tvar overovacej stupnice (R 49-1, 5.7.4.2.2)

1) Ak je pohyb prvého �lánku indika�ného zariadenia kontinuálny, skontroluje sa, �i vidite�ná džka dielika stupnice nie je menšia ako 1 mm a vä�šia ako 5 mm.

2) Overí sa, �i sa stupnica skladá:

• z �iarok rovnakej hrúbky, ktorá neprekra�uje štvrtinu džky dielika a �i sa odlišujú iba svojou džkou,

• alebo z kontrastných pásikov rovnako širokých ako je džka dielika stupnice.

3) Overí sa, �i vidite�ná šírka ukazovate�a a jeho špi�ky neprekra�uje štvrtinu dielika stupnice.

4) Overí sa, �i vidite�ná šírka ukazovate�a a jeho špi�ky neprekra�uje 0,5 mm.


5.3.2.6.2.3 Rozlíšenie indika�ného zariadenia (R 49-1, 5.7.4.2.3)

1) Zaznamená sa hodnota overovacieho dielika stupnice V m3.

2) Vypo�íta sa skuto�ný objem Va prete�ený za 1 hodinu a 30 minút pri minimálnom prietoku Q1

Va = Q1 x 1,5 m3

3) Vypo�íta sa chyba rozlíšenia indika�ného zariadenia �r

a) pre kontinuálny pohyb prvého �lánku: �r = 100 x (1/2 δV + 1/2 δV ) /Va %

= 100 x δV/ Va %.

b) pre diskontinuálny pohyb prvého �lánku: �r = 100 x (δV+ δV) / �� Va %

= 100 x 2 δV/ Va %.

4) Overí sa, �i v prípade vodomerov triedy presnosti l je overovací dielik dostato�ne malý na to, aby zabezpe-�il, že chyba rozlíšenia indika�ného zariadenia εr neprekro�í 0,25 % skuto�ného objemu požadovaného za 1 hod. 30 min. pri minimálnom prietoku Q1.

εr � 0,25 %

5) Overí sa, �i v prípade vodomerov triedy presnosti 2 je overovací dielik dostato�ne malý na to, aby zabezpe-�il, že chyba rozlíšenia indika�ného zariadenia εr neprekro�í 0,5 % skuto�ného objemu požadovaného za 1 hod. 30 min. pri minimálnom prietoku Q1.

εr � 0,5 %


Poznámky:

1) Ak sa prvý �lánok znázor�uje kontinuálne, je potrebné prida� k najvä�šej dovolenej chybe pri každom od�ítaní toleranciu nepresahujúcu polovicu dielika overovacej stupnice.


2) Ak sa prvý �lánok znázor�uje diskontinuálne, prípustná tolerancia k najvä�šej dovolenej chybe pri každom od�ítaní nesmie by� vä�šia, ako je jedna �íslica overovacej stupnice.

5.3.3 Overovacie zna�ky a ochranné zariadenia (R 49-1, 5.8)

1) Overi�, �i je na vodomere vyhradené miesto na pripevnenie overovacej zna�ky, ktorá musí by� vidite�ná bez toho, aby bolo potrebné vodomer rozobra� (R 49-1, 5.8.1).

2) Overi�, �i má vodomer ochranné zariadenia, ktoré sa dajú zape�ati� tak, aby bu� pred alebo po inštalácii vodomeru nebolo možné vodomer, jeho nastavovacie alebo korek�né zariadenie demontova� alebo upra-vova� bez poškodenia týchto ochranných zariadení (R 49-1, 5.8.2). V prípade združeného vodomeru toto platí pre obidva mera�e.

3) Ak prístup k parametrom ovplyv�ujúcim stanovenie výsledku merania nie je chránený mechanickými zariadeniami, je potrebné preveri�, �i ich ochrana sp�a� tieto podmienky (R 49-1, 5.8.3.1 a) a b):

a) prístup k zariadeniu majú len oprávnené osoby;

b) ak je prístup chránený kódom, musí sa tento da� meni�,

c) posledný zásah sa ukladá do pamäti,

d) záznam uložený do pamäti musí obsahova� aj dátum zásahu a identifikáciu oprávnenej osoby,

e) posledný záznam uložený do pamäti musí by� prístupný minimálne ešte 2 roky,

f) ak sa do pamäti môže uloži� viac ako jeden zásah, a ak na uloženie nového záznamu sa musí predchá-dzajúci vymaza�, vymaže sa najstarší záznam.

4) Pre vodomery obsahujúce sú�asti, ktoré môže užívate� odpoji�, a ktoré sú vymenite�né, je potrebné pre-kontrolova�:

a) �i je splnená podmienka, že cez odpojené body môže by� umožnený prístup k parametrom zú�ast�ujú-cim sa na stanovení výsledku merania len po splnení podmienok overených pod�a bodu 5.3.3 3) (R 49-1, 5.8.3.2 (a);

b) a �i sa dá vloženiu akéhoko�vek zariadenia, ktoré by mohlo ovplyvni� presnos� vodomeru zabráni� elektronickým zabezpe�ovacím zariadením a zariadením na zabezpe�enie spracovania dát, alebo ak to-to nie je možné, �i sa na zabezpe�enie použili mechanické prostriedky (R 49-1, 5.8.3.2 (b).

5) Pre vodomery obsahujúce sú�asti, ktoré môže užívate� odpoji� a ktoré nie sú vymenite�né, je potrebné prekontrolova�:

a) zabezpe�enie prístupu k parametrom, ktoré sa podie�ajú na ur�ení výsledkov merania cez odpojené body, okrem prípadu, kedy sú splnené podmienky overené pod�a bodu 5.3.3, 3) (R 49-1, 5.8.3.3);

b) a �i sa dá vloženiu akéhoko�vek zariadenia, ktoré by mohlo ovplyvni� presnos� vodomeru zabráni� elektronickým zabezpe�ovacím zariadením a zariadením na zabezpe�enie spracovania dát, alebo ak to-to nie je možné, �i sa na zabezpe�enie použili mechanické prostriedky (R 49-1, 5.8.3.2.3);

c) �i sú tieto vodomery vybavené zariadením, ktoré zabráni ich prevádzke v prípade, ak jeho jednotlivé sú�asti nie sú zapojené pod�a konfigurácie výrobcu (R 49-1, 5.8.3.3);

d) �i sú tieto vodomery vybavené zariadením, ktoré zabráni meraniu v prípade, ak došlo zo strany užíva-te�a k neoprávnenému odpojeniu a znovu pripojeniu mera�a (R 49-1, 5.8.3.3).

6) Doplní sa odkaz na R 49-1, 5.8.1 – 5.8.2 v bode 4.1.1 a 5.8.3.1 – 5.8.3.3 v bode 4.1.2 správy z R 49-3.

6 SKÚŠKY FUNK�NOSTI VŠETKÝCH VODOMEROV

Po�as skúšok funk�nosti sa zaznamenávajú všetky dôležité hodnoty, rozmery a zistenia.

Poznámky:

1) Prezentáciou výsledkov skúšok typu sa zaberá bod 10.

2) V �alšej �asti textu sú v zátvorkách uvedené príslušné paragrafy odporu�enia R 49-1.

6.1 Požiadavky spolo�né pre všetky skúšky

6.1.1 Kvalita vody


Na skúšky vodomeru sa používa pitná voda z verejného zdroja, alebo voda, ktorá vyhovuje rovnakým požiadav-kám.

Voda nesmie obsahova� žiadne substancie, ktoré by mohli vodomer poškodi�, alebo nepriaznivo ovplyvni� jeho �innos�. Voda nesmie obsahova� vzduchové bubliny.

Poznámka: Ak je voda recyklovaná, je potrebné zabezpe�i�, aby vo vodomere nezostali jej zvyšky škodlivé �udskému organizmu.

6.1.2 Všeobecné predpisy týkajúce sa inštalácie a umiestnenia

6.1.2.1 Eliminácia rušivých vplyvov

Skúšobné zariadenia musia by� navrhnuté, vyhotovené a používané tak, aby prevádzka samotného zariadenia nemohla prispie� k chybám pri skúške podstatnou mierou, �o si vyžaduje vysoký štandard údržby skúšobného zariadenia, jeho adekvátnu oporu a vybavenie potrebné na elimináciu otrasov vodomeru, skúšobného zariadenia a príslušenstva.

Prostredie, v ktorom je skúšobné zariadenie inštalované musí zabezpe�ova� splnenie referen�ných podmienok pre skúšku (pozri bod 3).

Skúšobné údaje sa musia da� rýchlo a �ahko od�íta�.

Pravidelné vzájomné porovnávania skúšobných zariadení pod�a medzinárodného dokumentu OIML D7 sa vyko-návajú ako sú�as� valida�ného procesu [5].

6.1.2.2 Hromadné skúšanie vodomerov

Vodomery sa skúšajú bu� individuálne v po skupinách. V druhom prípade sa musia presne ur�i� jednotlivé cha-rakteristiky vodomerov. Je potrebné eliminova� vzájomné pôsobenie medzi vodomermi. Ak sa vodomery skúšajú v sériách, každý vodomer musí ma� na výstupe dostato�ný tlak, aby sa predišlo kavitácii.

6.1.2.3 Umiestnenie

Prostredie vybrané na skúšky vodomerov musí by� v súlade so zásadami spracovanými v publikácii OIML G 13 Projektovanie metrologických a skúšobných laboratórií [7] a musí by� chránené pred rušivými vplyvmi (napr. okolitá teplota, otrasy).

6.2 Statická tlaková skúška (R 49-1, 6.2.5)

6.2.1 Cie� skúšky

Overenie toho, ako vodomer odolá na ur�itý �as skúške pri špecifikovanom hydraulickom tlaku bez presakovania alebo poškodenia.

6.2.2 Príprava

1) Vodomer sa inštaluje do skúšobného zariadenia bu� samostatne, alebo v skupine vodomerov.

2) Z potrubia skúšobného zariadenia a vodomerov sa vyprázdni vzduch.

3) Zabezpe�í sa, aby skúšobné zariadenie nepresakovalo.

4) dodávaný tlak musí by� plynulý, bez pulzovania.

6.2.3 Skúšobný postup

6.2.3.1 Mera�e v potrubí

1) Hydraulický tlak sa zvýši na 1,6 násobok najvä�šieho prípustného tlaku (MAP) pre mera� a na tomto tlaku sa zotrvá 15 minút.

2) Mera�e sa skontrolujú, �i nedošlo k ich fyzickému poškodeniu, vonkajšiemu presakovaniu a presakovaniu do indika�ného zariadenia.

3) Hydraulický tlak sa zvýši na dvojnásobok najvä�šieho prípustného tlaku a na tejto úrovni sa tlak udržuje 1 minútu.

4) Mera�e sa skontrolujú, �i nedošlo k ich fyzickému poškodeniu, vonkajšiemu presakovaniu a presakovaniu


do indika�ného zariadenia.

5) Vyplní sa správa o skúške 5.1 v R 49-3.

�alšie požiadavky:

a) Postupné zvyšovanie a znižovanie tlaku bez vytvárania tlakových vn.

b) Tieto skúšky sa vykonávajú len pri referen�ných teplotách.

6.2.3.2 Súosové mera�e

Skúšobný postup v bode 6.2.3.1 platí aj pre tlakové skúšky súosových vodomerov, ale musia sa skúša� aj tesne-nia na rozhraní tvarovky súosového mera�a (pozri príklad v prílohe E, obr. E.1), aby sa zabezpe�ilo, že nedôjde k nezistenému vnútornému presakovaniu medzi vstupnými a výstupnými priechodmi.

Pri tlakovej skúške sa skúšajú mera� aj tvarovka spolu.

Požiadavky na skúšky súosových mera�ov sa môžu odlišova� v závislosti od ich dizajnu, preto je v informatívnej prílohe E, na obrázkoch E.2 a E.3 znázornený príklad skúšobného postupu.

6.2.4 Kritériá prijatia

Na mera�i sa nesmie objavi� presakovanie smerom von alebo do indika�ného zariadenia a nesmie dôjs� k fyzickému poškodeniu mera�a v dôsledku tlakových skúšok opísaných v bodoch 6.2.3.1 a 6.2.3.2.

6.3 Stanovenie základnej chyby údaja (R 49-1, 6.2.4) a vplyv orientácie mera�a (R 49-1, 6.2.4.3)


Stanovenie základnej chyby údaja vodomeru a zistenie vplyvu orientácie vodomeru na chybu údaja.

6.3.2 Príprava

6.3.2.1 Opis skúšobného zariadenia

Opísaná metóda na ur�enie chýb údaja mera�a je tzv. „zberná“ metóda, pri ktorej sa zozbiera množstvo vody prete�enej cez vodomer do jednej alebo viacerých zberných nádob a jej množstvo sa zistí bu� objemovou metó-dou alebo vážením. Môžu sa použi� aj iné metódy za predpokladu, že sú splnené požiadavky bodu 6.3.2.2.6.1.

Kontrola chyby údaja spo�íva v porovnaní údajov mera�a o objeme v referen�ných podmienkach s údajmi kalib-rovaného referen�ného zariadenia.

Na ú�ely týchto skúšok sa mera� skúša bez do�asných doplnkových zariadení k nemu pripojených (ak existujú).

Skúšobné zariadenie sa spravidla skladá z týchto sú�astí:

a) zdroj vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, �erpadlo, at�.);

b) potrubie;

c) kalibrované referen�né zariadenie (kalibrovaná objemová nádrž, odvažovacie zariadenie, referen�né me-radlo, at�.),

d) prostriedky na meranie �asu skúšky;

e) zariadenia na automatizovanie skúšok (ak sú potrebné);

f) zariadenia na meranie teploty vody;

g) zariadenia na meranie tlaku vody.

6.3.2.2 Potrubie

6.3.2.2.1 Opis

Potrubie musí obsahova�:

a) skúšobný úsek do ktorého sa vloží mera�;

b) zariadenie na vytvorenie potrebného prietoku;


c) jedno alebo dve odde�ujúce zariadenia;

d) zariadenie na ur�enie prietoku

a pod�a potreby:

e) zariadenie na kontrolu, �i je potrubie naplnené po nulovú hladinu pred a po každej skúške;

f) jeden alebo dva odvzduš�ova�e;

g) jednosmerný ventil;

h) odlu�ova� vzduchu;

i) filter.

Po�as skúšky nesmie dôjs� k presakovaniu, pretekaniu dovnútra ani úniku vody medzi mera�om a referen�ným zariadením, alebo z referen�ného zariadenia.

V potrubí musí by� kladný tlak minimálne 0,03 MPa (0,3 barov) bezprostredne za mera�om a to pri všetkých prietokoch vrátane nulového.

6.3.2.2.2 Skúšobný úsek

Okrem mera�a musí by� v skúšobnom úseku:

a) jedna alebo viac tlakových odbo�iek na meranie tlaku, pri�om sa nachádza pred (prvým) mera�om a v jeho blízkosti;

b) zariadenie na meranie teploty vody uložené v blízkosti vstupu do (prvého) mera�a.

Rôzne sú�asti potrubia alebo zariadenia uložené v meracom úseku alebo v jeho blízkosti nesmú spôsobova� kavitáciu alebo ruši� tok vody v takej miere, ktorý by mohla zmeni� funk�nos� mera�ov alebo by� zdrojom chýb údaja.

6.3.2.2.3 Opatrenia po�as skúšok

1) Je potrebné skontrolova�, �i prevádzka skúšobného zariadenia po�as skúšky zabezpe�uje, aby bol skuto�ný objem vody pretekajúcej cez mera� (mera�e) rovnaký, ako objem vody nameraný referen�ným zariadením.

2) Skontroluje sa, �i potrubie (napr. dvojité koleno vo výstupnom potrubí) je naplnené na konci skúšky po rovnakú nulovú úrove� ako na za�iatku skúšky.

3) Z prepojovacieho potrubia, ako aj z mera�a je potrebné odstráni� všetok vzduch. Postup, ktorý zabezpe�í úplné od�erpanie vzduchu z mera�a môže navrhnú� výrobca.

4) Je potrebné zabezpe�i�, aby sa predišlo akémuko�vek vplyvu otrasov a nárazov.

6.3.2.2.4 Zvláštne opatrenie pri inštalácii mera�ov

6.3.2.2.4.1 Predchádzanie chybným meraniam

Odporú�ania v dokumente OIOML D 4 [3] upozor�ujú na naj�astejšie prí�iny chybného merania a na opatrenia, ktoré je potrebné zabezpe�i� pri inštalácii vodomerov v skúšobnom zariadení, a ktoré majú pomôc� dosiahnu� taký spôsob inštalácie, pri ktorom:

a) hydrodynamické charakteristiky prietoku nespôsobia žiadny badate�ný rozdiel v prevádzke vodomeru v porovnaní s pôsobením nerušených hydrodynamických charakteristík prietoku;

b) celková chyba použitej metódy neprekro�í stanovenú hodnotu (pozri 6.3.2.2.6.1).

6.3.2.2.4.2 Požiadavka na d�žku priameho úseku potrubia alebo na vyrovnávanie smeru toku

Presnos� neobjemových vodomerov môže ovplyvni� rušenie pred vodomerom, spôsobené napríklad prítomnos-�ou kolien, tvaroviek, ventilov alebo �erpadiel.

Možnosti eliminovania týchto vplyvov:

• meradlo musí by� inštalované pod�a pokynov výrobcu;

• vnútorný priemer spojovacieho potrubia musí lícova� s príslušným pripojením mera�a;

• pod�a potreby sa môže pred priamym úsekom potrubia umiestni� usmer�ova� toku.


6.3.2.2.4.3 Všeobecné prí�iny rušenia toku vody

Prúdenie vody môžu ruši� dva faktory: deformácia rýchlostného profilu a vírenie, ktoré môžu ovplyvni� chybu údaja vodomeru.

Deformáciu rýchlostného profilu spravidla spôsobuje prekážka, ktorá �iasto�ne blokuje potrubie, napríklad �ias-to�ne uzavretý ventil alebo nesprávne pripojený prírubový spoj. Týmto prí�inám sa dá �ahko predís� dôsledným dodržiavaním inštala�ných postupov.

Vírenie môžu zaprí�ini� dve alebo viac ohybov v rôznych rovinách alebo jediný ohyb – koleno v kombinácii s reduktorom, alebo �iasto�ne uzavretým ventilom. Tento vplyv sa dá vyregulova� bu� zabezpe�ením adekvát-nej džky priameho úseku potrubia pred vodomerom, umiestnením usmer�ova�a toku, alebo kombináciou obi-dvoch. Napriek tomu by však bolo vhodné, pod�a možnosti sa takýmto úpravám potrubia vyhnú�.

6.3.2.2.4.4 Objemové vodomery

Niektoré typy vodomerov, napr. objemové vodomery, (vodomery s odmernými komorami s pohyblivými stena-mi), mera�e s oscilujúcim piestom, alebo nuta�né kotú�ové mera�e sa považujú za necitlivé vo�i inštala�ným podmienkam, aké sú pred vodomerom a teda si nevyžadujú zvláštne podmienky.

6.3.2.2.4.5 Mera�e založené na princípe elektromagnetickej indukcie

Mera�e pracujúce na princípe elektromagnetickej indukcie môže ovplyv�ova� vodivos� skúšobnej vody.

Vodivos� vody použitej na skúšku tohto typu vodomeru musí by� v pracovnom rozsahu špecifikovanom výrob-com vodomeru.

6.3.2.2.4.6 Iné princípy merania

Iné typy mera�ov môžu pri meraní chýb údaja vyžadova� úpravu toku vody. V takomto prípade je potrebné po-stupova� pod�a požiadaviek, ktoré na inštaláciu vodomeru odporu�il výrobca (pozri bod 6.8).

Tieto požiadavky na inštaláciu sa uvedú v certifikáte typu meradla.

Súosové mera�e, pri ktorých je preukázané, že ich konfigurácia potrubia neovplyv�uje (6.3.2.2.4.4) sa môžu skúša� a používa� bez potreby usporiadania jeho sústavy.

6.3.2.2.5 Chyby na za�iatku a na konci skúšok

Adekvátnu pozornos� je potrebné venova� tomu, aby sa redukovali neistoty vyplývajúce z prevádzky sú�astí skúšobného zariadenia po�as skúšky.

Tieto opatrenia sú podrobnejšie opísané v bodoch 6.3.2.2.5.1 a 6.3.2.2.5.2, a to pre dva prípady, ktoré sa vysky-tujú pri použití „zbernej“ skúšobnej metódy.

6.3.2.2.5.1 Skúšky s od�ítaním údajov pri zastavenom vodomere.

Táto metóda je všeobecne známa ako metóda „štart – stop“.

Tok vody sa spustí otvorením ventilu, naj�astejšie umiestneného za mera�om a zastaví sa zatvorením tohto venti-lu. Údaj sa od�íta pri nepohyblivom záznamovom zariadení.

�as sa merania medzi za�iatkom pohybu ventilu pri otváraní a ukon�ením jeho zatvorenia.

Kým sa tok vody spúš�a a po�as jeho toku pri stanovenej hodnote konštantného prietoku sa chyba údaja mera�a mení ako funkcia zmien v prietoku (chybová krivka).

Kým je prietok zastavený, môže kombinácia zotrva�nosti pohyblivých �astí vodomeru a rota�ného pohybu vody vo vnútri mera�a spôsobi� u niektorých typov vodomerov a pri ur�itých hodnotách skúšobného prietoku zna�nú chybu.

V tomto prípade nebolo možné ur�i� jednoduché empirické pravidlo, ktoré by stanovilo podmienky tak, aby sa táto chyba dala vždy považova� za zanedbate�nú.

V sporných prípadoch sa odporú�a:

a) zvýši� objem a �as skúšky;

b) porovna� výsledky s výsledkami získanými jednou alebo viacerými inými metódami, najmä metó-dou opísanou v bode 6.3.2.2.5.2, pri ktorej sa eliminujú už uvedené prí�iny neistoty merania.

Pri niektorých typoch elektronických vodomerov s impulznými výstupmi môže by� odozva mera�a na zmenu


v prietoku taká, že sa platné impulzy vysielajú po uzatvorení ventilu. V tomto prípade je potrebné zabezpe�i� spo�ítanie týchto dodato�ných impulzov.

Ak sa impulzné výstupy využijú pre skúšobné mera�e, je potrebné skontrolova�, �i objem udávaný impulzom zodpovedá objemu znázornenému na indika�nom zariadení.

6.3.2.2.5.2 Skúšky s od�ítaním údaja v podmienkach stabilného toku a odklonenia toku

Táto metóda je všeobecne známa ako metóda s letmým štartom.

Meranie sa vykoná po ustálení podmienok toku.

Spína�om sa odkloní tok vody do kalibrovanej nádrže na za�iatku merania a na konci merania sa opä� odkloní.

Údaj z mera�a sa od�íta v štádiu pohybu.

Údaj meradla sa synchronizuje s pohybom spína�a prietoku.

Objem vody zachytený v nádrži je skuto�ný objem prete�enej vody.

Neistota hodnoty objemu sa môže považova� za zanedbate�nú, ak sú �asy pohybu spína�a toku v oboch smeroch identické v medziach 5 % a ak je tento �as kratší, ako 1/50 celkového �asu skúšky.

6.3.2.2.6 Kalibrované referen�né zariadenie

6.3.2.2.6.1 Celková neistota hodnoty nameraného skuto�ného objemu

Pri skúške nesmie rozšírená neistota hodnoty nameraného skuto�ného objemu prekro�i� jednu pätinu najvä�šej dovolenej chyby platnej pre skúšku typu a jednu tretinu najvä�šej dovolenej chyby platnej pre prvotné overenie.

Neistota sa vypo�íta pod�a „Pokynov pre výpo�et neistoty merania“ [4] s použitím koeficientu pokrytia k = 2.

6.3.2.2.6.2 Minimálny objem kalibrovaného referen�ného zariadenia

Minimálny prípustný objem závisí od požiadaviek ur�ených na základe vplyvov na za�iatku a konci skúšky (chyba �asovania) a pod�a projektu indika�ného zariadenia (hodnota overovacieho dielika).

6.3.2.2.6.3 Cyklické skreslenie mera�a

Vplyv prípadného cyklického skres�ovania údaja mera�a (vizuálne alebo automatické) sa považuje za zanedba-te�ný.

6.3.2.2.7 Hlavné faktory ovplyv�ujúce chyby merania (indikácie)

6.3.2.2.7.1 Všeobecne

Hlavnými faktormi, ktoré majú vplyv na vznik chyby merania (indikácie) vodomeru sú kolísanie tlaku, prietoku a teploty v skúšobnom zariadení, ako aj neistoty v presnosti merania týchto fyzikálnych veli�ín.

6.3.2.2.7.2 Zdrojový tlak

Zdrojový tlak sa musí udržiava� na konštantnej hodnote pri zvolenom prietoku po�as celej skúšky.

Pri skúšaní vodomerov ozna�ených ako Q3 � 16 m3/h, a pri skúšobných prietokoch � 0.1 Q3, sa stálos� tlaku na vstupe mera�a (alebo na vstupe prvého mera�a, ak sa skúša skupina mera�ov) dosiahne vtedy, ak je skúšobné zariadenia napájané potrubím z vyrovnávacej nádrže s konštantným tlakom, �o zaru�uje nerušený tok.

Môžu sa použi� aj iné metódy, u ktorých sa preukáže, že nezaprí�i�ujú vä�šiu pulzáciu tlaku ako vyrovnávacia nádrž s konštantným tlakom (napr. tlaková nádrž).

Pre všetky ostatné skúšky platí, že tlak pred mera�om nesmie kolísa� o viac ako 10 %.

Maximálna neistota merania tlaku pri (k = 2) je 5 % nameranej hodnoty.

Tlak na vstupe mera�a nesmie prekro�i� najvä�ší prípustný tlak stanovený pre mera�.

6.3.2.2.7.3 Prietok

Po�as celej skúšky sa musí udržiava� konštantná zvolená hodnota prietoku.

Relatívna odchýlka v prietoku po�as každej skúšky (s vylú�ením štartu a zastavenia) nesmie prekro�i�:

± 2.5 % od Q1 do Q2 (okrem Q2);

± 5.0 % od Q2 (vrátane ) do Q4.


Hodnota prietoku je skuto�ný objem vody prete�ený po�as skúšky vydelený �asom.

Táto podmienka týkajúca sa kolísania prietoku je prijate�ná vtedy, ak relatívna odchýlka tlaku (pri otvorenom prietoku) alebo relatívna odchýlka v strate tlaku (v uzavretých okruhoch) neprekro�í:

± 5% od Q1 do Q2 (okrem Q2);

±10% od Q2 (vrátane) do Q4.

6.3.2.2.7.4 Teplota

Po�as skúšky sa teplota vody nesmie zmeni� o viac ako 5 ºC. Maximálna neistota merania teploty nesmie pre-kro�i� 1 ºC.

6.3.2.2.7.5 Orientácia vodomeru (vodomerov)

1. Ak sú mera�e ozna�ené písmenom „H“, pri skúške sa inštaluje spojovacie potrubie tak, aby os toku vody bola v horizontálnej rovine.

2. Ak sú mera�e ozna�ené písmenom „V“, pri skúške sa inštaluje spojovacie potrubie tak, aby os toku vody bola vo vertikálnej rovine.

3. Ak mera�e nie sú ozna�ené písmenami „H“ alebo „V“, potom:

aspo� jeden mera� zo vzorky musí by� uložený tak, aby os toku bola vo vertikálnej polohe sme-rom hore;

aspo� jeden mera� zo vzorky musí by� uložený tak, aby os toku bola vo vertikálnej polohe sme-rom dole;

aspo� jeden mera� zo vzorky musí by� uložený tak, aby os toku bola v uhle medzi vertikálnou a horizontálnou osou (pod�a rozhodnutia schva�ujúceho orgánu);

ostatné mera�e zo vzorky musia by� uložené tak, aby tok vody bol v horizontálnej osi.

Ak ide o mera�e, ktoré majú indika�né zariadenie zabudované ako integrovanú sú�as� telesa mera�a, aspo� je-den z mera�ov musí by� orientovaný tak, aby indika�né zariadenie bolo na jednej strane a ostatné mera�e musia by� orientované s indika�ným zariadením navrchu.

Pre polohu osi toku všetkých mera�ov, �i už v horizontálnom smere, vertikálnom smere alebo v ur�itom uhle platí tolerancia ± 5°.

6.3.3 Združené mera�e

V prípade združených mera�ov skúšobná metóda opísaná v bode 6.3.2.2.5.2, v rámci ktorej sa údaje združeného mera�a od�ítajú pri ur�enom prietoku zabezpe�uje, že prepínacie zariadenie pracuje presne tak pri stúpajúcom, ako aj klesajúcom prietoku. Metóda opísaná v bode 6.3.2.2.5.1, pri ktorej sa údaj mera�a od�íta v pokojovom stave sa pre túto skúšku nemôže použi�, pretože neumož�uje stanovenie chyby údaja po nastavení skúšobného prietoku pre združené mera�e na klesajúce hodnoty prietokov.

6.3.3.1 Prechodový prietok združeného mera�a Qxc

Prechodový prietok Qx1 je hodnota, kedy sa tok vody zastaví vo vä�šom mera�i s klesajúcim prietokom. Precho-dový prietok Qx2 je hodnota, kedy sa tok vody zastaví vo vä�šom mera�i so stúpajúcim prietokom.

6.3.3.2 Skúšobná metóda na stanovenie prechodových prietokov (R 49-1, 6.2.4.1)

1) Za�ína sa od prietoku, ktorý je menší ako prechodový prietok Qx2, prietok sa zvyšuje postupne po 5 %, až kým nedosiahne hodnotu prietoku Qx2 pod�a definície v bode 6.3.3.1. Hodnota Qx2 sa považuje za priemer hod-nôt indikovaného prietoku tesne pred a tesne po zmene.

2) Za�ína sa od prietoku, ktorý je vä�ší ako prechodový prietok Qx1, prietok sa postupne znižuje po 5 % až kým nedosiahne hodnotu Qx1 pod�a definície v bode 6.3.3.1. Hodnota Qx1 sa považuje za priemer hodnôt indi-kovaného prietoku tesne pred a tesne po zmene.

3) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 5.2.



1) Ur�ia sa základné chyby údaja vodomeru (pri meraní skuto�ného objemu) minimálne pre nasledovne uvede-né prietoky, pri�om chyby pri každom prietoku sa meria dvakrát:

a) medzi Q1 a 1.1 Q1

b) medzi 0.5 (Q1 + Q2) a 0.55 (Q1 + Q2) (len pre Q2/Q1 > 1.6)

c) medzi Q2 a 1.1 Q2

d) medzi 0.33 (Q2 + Q3) a 0.37 (Q2 + Q3)

e) medzi 0.67 (Q2 + Q3) a 0.74 (Q2 + Q3)

f) medzi 0.9 Q3 a Q3

g) medzi 0.95 Q4 a Q4

a pre združené mera�e:

h) medzi 0.85 Qx1 a 0.95 Qx1 i)

i) medzi 1.05 Qx2 a 1.15 Qx2

2) Vodomer sa skúša bez jeho prídavných zariadení (ak sú).

3) Po�as skúšky musia by� všetky vplyvové faktory v referen�ných podmienkach.

4) Ak z chybovej krivky vyplýva, že asi bola prekro�ená najvä�šia dovolená chyba, vykoná sa meranie chýb údaja pri iných prietokoch.

5) Pre každý prietok sa vypo�íta relatívna chyba údaja pod�a prílohy B.


Poznámky:

1) Ak sa po�iato�ná chybová krivka blíži k najvä�šej dovolenej chybe v inom bode ako sú Q1, Q2 alebo Q3, a ak sa táto chyba javí ako typická pre daný typ vodomeru, môže sa schva�ujúci orgán rozhodnú� pre defi-novanie iného prietoku na ú�ely overenia, ktorý sa uvedie v certifikáte typu meradla.

2) Ak sa na schválenie typu predloží meradlo teplotnej triedy T70 a vyššej, skúša sa toto meradlo pri referen�-ných teplotách uvedených v tabu�ke 1, odporu�enia R 49-1. Platia príslušné najvä�šie dovolené chyby pre skúšobnú teplotu.


1) Relatívne chyby údaja zistené pri každom z prietokov nesmú prekro�i� hodnoty najvä�ších dovolených chýb z bodu 3.2.1 alebo 3.2.2 z R 49-1. Ak je chyby zistená na jednom alebo viacerých mera�och vä�šia, ako je najvä�šia dovolená chyba len pri jednom prietoku, zopakuje sa skúška pri tomto prietoku. Skúška sa považuje za vyhovujúcu, ak sa dva z troch výsledkov nachádzajú v medziach najvä�ších dovolených chýb a ak aritmetický priemer výsledkov troch skúšok pri tomto prietoku je menší alebo rovnaký ako je hodnota najvä�šej dovolených chyby.

2) Ak všetky relatívne chyby údaja vodomeru majú to isté znamienko, aspo� jedna z chýb nesmie prekro�i� polovicu hodnoty najvä�šej dovolenej chyby. Vo všetkých prípadoch platí táto požiadavka rovnako pre do-dávate�a vody, ako aj pre spotrebite�a (pozri aj R 49-1, bod 3.3.3, odseky 3 a 8).

6.4 Teplotná skúška vody (R 49-1, 3.2.7)


Odmera� vplyv teploty vody na chyby údaja vodomeru.

6.4.2 Príprava

Platia inštala�né a prevádzkové podmienky bodu 6.3.2.


Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom mera�i pri prietoku Q2 pri vstupných teplotách udržiavaných na hodnote 10 °C ± 5 °C v prípadoch teplotných tried T30 až T180 a na hodnote 30 °C (+ 5 °C, – 0 °C) v prípadoch teplotných tried T30/70 až T30/180. Všetky ostatné vplyvové faktory sa udržiavajú v referen�ných podmien-


kach.

Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom mera�i pri prietoku Q2 pri vstupných teplotách udržiavaných na maximálnej prípustnej teplote (MAT) (tabu�ka 1, R 49-1) mera�a s toleranciou +0 °C, – 5 °C, pri�om všetky ostatné vplyvové faktory sa udržiavajú v referen�ných podmienkach.

Relatívna chyba údaja pre každú vstupnú teplotu vody sa vypo�íta pod�a prílohy B.

Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.4.


Relatívna chyba údaja mera�a nesmie prekro�i� platnú najvä�šiu dovolenú chybu.

6.5 Tlaková skúška vody (R 49-1, 3.2.7)


Odmera� vplyv vnútorného tlaku vody na chyby indikácie mera�a.

6.5.2 Príprava



Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom mera�i pri prietoku Q2 pri vstupnom tlaku udržiavanom na za�iat-ku na hodnote 0,03 MPa (0,3 barov) a potom na maximálnom prípustnom tlaku (MAP) (+0, - 10%).

Po�as všetkých skúšok musia by� všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referen�ných podmienkach.

Relatívna chyba údaja pre každý vstupný tlak vody sa vypo�íta pod�a prílohy B.

Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.5.


Relatívna chyba údaja mera�a nesmie prekro�i� platnú najvä�šiu dovolenú chybu.

6.6 Skúška spätného toku (R 49-1, 3.2.6)


Overenie, �i vodomer sp�a požiadavku bodu 3.2.6 v R 49-1 ak dôjde k spätnému toku.

Mera�e, ktoré sú ur�ené na meranie spätného toku musia objem spätného toku presne odpo�íta�.

Na mera�och, ktoré umož�ujú reverzný stok, ale nie sú ur�ené na jeho meranie sa vytvorí spätný tok a následne sa odmerajú chyby pre priamy tok, aby sa zabezpe�ilo, že nedôjde k zhoršeniu metrologického výkonu v dôsledku reverzných tokov.

Na mera�e, ktoré sú ur�ené na blokovanie spätného toku (napr. pomocou zabudovaného jednosmerného ventilu) sa pôsobí maximálnym prípustným tlakom na výstupnom spoji a následne sa odmerajú chyby pre priamy tok, aby sa zabezpe�ilo, že nedôjde k zhoršeniu metrologického výkonu v dôsledku tlaku pôsobiaceho na mera�.

6.6.2 Príprava



6.6.3.1 Mera�e ur�ené na meranie spätného toku

1) Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom mera�i pri každom z týchto spätných prietokov:


b) medzi Q2 a 1.1 Q2

c) medzi 0.9 Q3 a Q3

2) Po�as každej skúšky musia by� všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referen�ných podmienkach.

3) Relatívna chyba údaja pre každý prietok sa vypo�íta pod�a prílohy B.


4) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.6.1

6.6.3.2 Mera�e, ktoré nie sú ur�ené na meranie spätného toku

Mera� sa vystaví spätnému toku s hodnotou 0.9 Q3 na 1 minútu.

Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom mera�i pri každom z týchto priamych prietokov:






5) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.6.2.

6.6.3.3 Mera�e blokujúce spätný tok

Mera�, ktorý má blokova� spätný tok sa vystaví najvä�šiemu prípustnému tlaku pri reverznom toku na 1 minútu.

Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom mera�i pri každom z týchto priamych prietokov:






5) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.6.3.


Pri skúškach opísaných v bodoch 6.6.3.1, 6.6.3.2 a 6.6.3.3, nesmie relatívna chyba údaja mera�a prekro�i� platnú najvä�šiu dovolenú chybu.

6.7 Skúška na stratu tlaku (R 49-1, 6.2.6)


Zistenie najvä�šej straty tlaku vo vodomere pri ktoromko�vek prietoku v hodnotách medzi Q1 a Q3. Overí sa, �i je maximálna strata tlaku menšia ako 0.063 MPa (0.63 barov). Strata tlaku je definovaná ako stratu tlaku pri prietoku kvapaliny cez skúšaný vodomer, ktorý sa skladá z mera�a, pripojených tvaroviek (pri súosových mera-�och) a spojov, ale s vylú�ením potrubia, ktoré je skúšobným úsekom.

6.7.2 Zariadenie na skúšku na stratu tlaku

Zariadenie potrebné na skúšku straty tlaku sa skladá z meracieho úseku potrubia, v ktorom je skúšaný vodomer a zariadenia na generovanie stanoveného konštantného prietoku cez mera�. Pri skúškach na stratu tlaku sa spra-vidla používajú rovnaké zariadenia na konštantný prietok ako na meranie chýb údaja opísané v bode 6.3.2.

Merací úsek tvoria úseky potrubia pred a za mera�om s ich spojmi a tlakovými odbo�kami - vývodmi, vrátane skúšaného vodomeru.

Vstupné a výstupné potrubie v meracom úseku sa vybaví tlakovými vývodmi podobného tvaru a rozmerov. Tla-kové vývody sa vyv�tajú kolmo do steny potrubia vo vhodných bodoch. Ich rozmer je približne 0,08 D, ale ich priemer nesmie by� vä�ší ako 4 mm alebo menší ako 2 mm. Priemer otvorov zostáva rovnaký pre vzdialenos� nie menšiu ako je priemer dvoch vývodov pred preniknutím do potrubia. Hrany otvorov prev�taných cez stenu potrubia musia by� v mieste kde prenikajú do otvorov vstupného a výstupného potrubia hladké. Hrany musia by� ostré bez zaoblenia, alebo skosenia.

Posta�uje aj jeden tlakový vývod vhodný na vä�šinu skúšok. Na obsiahlejšie dáta je možné rozmiestni� štyri alebo viac tlakových vývodov po celom obvode potrubia v každej rovine merania. Tieto by boli prepojené do „prstenca“ konektormi v tvare T, vytvárajúc tak medzikružie, �ím by zabezpe�ili udávanie skuto�ne priemerného statického tlaku na priereze potrubia. Podobné medzikružie sa môže navrhnú� pre potrubia s malým priemerom.

Návod na dizajn tlakových vývodov je v prílohe H.


Mera� sa umiestni pod�a pokynov výrobcu. Spojovacie potrubie pred a za mera�om, ktoré je v kontakte s vodomerom musí ma� rovnaký vnútorný menovitý priemer ako prípojka k vodomeru. Rozdiel v priemeroch spojovacích potrubí a spojovacieho �lánku k vodomeru môže by� prí�inou nesprávneho výsledku merania.

Potrubie pred a za mera�om musí by� okrúhle s hladkými otvormi, aby sa minimalizovala strata tlaku v potrubí. Minimálne vzdialenosti pre tlakové vývody sú na obrázku 1. Tlakový vývod pred mera�om musí by� umiestnený vo vzdialenosti minimálne desa�násobku priemeru potrubia za vstupom do potrubia, aby sa tak predišlo chybám spôsobeným vstupným spojom a a vo vzdialenosti minimálne pä�násobku priemeru potrubia pred mera�om, aby sa predišlo chybám spôsobeným vstupom do mera�a. Tlakový vývod za mera�om musí by� od neho vzdialený minimálne desa�násobok priemeru potrubia, aby sa tlak mohol po obmedzeniach vo vodomere regenerova� a vo vzdialenosti minimálne pä�násobku priemeru potrubia pred koncom skúšobného úseku, �ím sa zabráni vplyvu tvaroviek za vodomerom. Tieto parametre predstavujú minimálne predpísané džky; vždy sú prípustné aj vä�šie vzdialenosti.

Minimálne d�žky potrubia: LUP a LDN � 15D LUP1 a LDN1 � 10D LUP2 a LDN2 � 5D

Obr. 1: Skúška tlakovej straty; ná�rt meracieho úseku

Vä�šie vzdialenosti sú síce povolené, ale je potrebné predís� prílišnej strate tlaku v dôsledku ve�kej džky potru-bia.

Každá skupina tlakových vývodov v jednej rovine je pripojená nepriepustnou rúrkou na jednu stranu zariadenia na meranie diferen�ného tlaku, napr. na výstupný prevodník diferen�ného tlaku alebo na manometer. Z meracieho zariadenia a spojovacích rúrok je potrebné odstráni� vzduch. Neistota na meranie diferen�ného tlaku musí by� taká, aby sa dal zisti� pokles tlaku s rozšírenou neistotou nie vä�šou ako 5 %, pri�om k = 2.


6.7.3.1 Stanovenie straty tlaku v sústave

Mera� sa uloží do meracieho úseku skúšobného zariadenia. Vygeneruje sa prietok a zo skúšobného úseku sa vytla�í všetok vzduch. Pri maximálnom prietoku Q3 je za tlakovým vývodom potrebné zabezpe�i� adekvátny spätný tlak. Skúška sa vykoná pri špecifikovanom referen�nom tlaku, alebo sa minimálne odporú�a zabezpe�i� statický tlak 100 kPa za skúšaným mera�om, aby sa predišlo kavitácii alebo úniku vzduchu. Z tlakových vývo-dov a spojovacích trubiek k prevodníku sa musí odstráni� všetok vzduch. Kvapalina sa stabilizuje pri požadova-nej teplote.

Pri sledovaní diferen�ného tlaku má tok vody kolísa� medzi hodnotami Q1 a Q3. Prietok vykazujúci najvä�šiu stratu tlaku Qt sa zaznamenáva spolu s nameraným poklesom tlaku a teplotou kvapaliny. Hodnota Qt sa spravidla rovná hodnote Q3.


6.7.3.2 Stanovenie straty tlaku, ktorú je možné priradi� skúšobnému úseku

Ke�že v dôsledku trenia v potrubí skúšobného úseku medzi tlakovými vývodmi dochádza k poklesu tlaku, je po-trebné tento zisti� a odpo�íta� od nameranej straty tlaku v rámci mera�a. Ak je známy priemer potrubia, jeho drs-nos� a vzdialenos� medzi tlakovými vývodmi, môže sa strata tlaku vypo�íta� pod�a štandardnej rovnice na výpo�et straty tlaku.

Efektívnejšie však môže by� odmera� stratu tlaku v potrubiach. Skúšobný úsek sa môže preskupi� pod�a obrázku 2.

Toto prestavenie potrubia sa vykoná tak, že sa spoja potrubia z horného a dolného úseku, vynechá sa vodomer (postupuje sa opatrne, aby nedošlo k vysunutiu spojovacej �asti do otvoru potrubia alebo k nesprávnemu nastaveniu oboch profilov). Potom sa odmeria strata tlaku v meracom úseku potrubia pri stanovenom prietoku.

Poznámka: Ke�že vodomer chýba, merací úsek sa tým skráti. Ak skúšobné zariadenie nie je vybavené telesko-pickými úsekmi, môže sa medzera vyplni� vložením do�asného potrubia rovnakej džky ako má vodomer do meracieho úseku, ktorý bol pôvodne za vodomerom, alebo samotný vodomer.

Zopakuje sa skúška tlaku pri predchádzajúcom nastavenom prietoku Qt.

Odmeria sa strata tlaku pre džky potrubia pri prietoku stanovenom v rámci rozsahu.

Obr. 2: Skúška straty tlaku; strata tlaku v potrubí

6.7.4 Výpo�et skuto�nej hodnoty �P vodomeru

Strata tlaku vodomeru (�Pt) pri (Qt) sa vypo�íta: �Pt = �Pm+p – �Pp kde �Pm+p je nameraná strata tlaku pri Qt s uložením vodomeru. �Pp je strata tlaku nameraná bez vodomeru pri prietoku Qt.

Ak sa nameraný prietok po�as skúšky alebo po�as zis�ovania straty tlaku v potrubí nerovná vybranému skúšob-nému prietoku, môže sa nameraná tlaková strata korigova� na stratu o�akávanú pri prietoku Qt by pod�a kvadra-tickej rovnice takto:

(Qt)2

strata tlaku pri Qt = ------------------- ---------------- x( nameraná strata tlaku) (nameraný prietok)

Poznámka: Strata tlaku v potrubí a strata tlaku vodomeru + potrubia sa musia korigova� na rovnaký tlak ešte pred výpo�tom straty tlaku vodomeru �P.

Výplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.7. Zaznamená sa teplota vody, �P, a Qt.

6.7.5 Kritérium prijatia

Strata tlaku sa meria s maximálnou rozšírenou neistotou 5 % a s koeficientom pokrytia k = 2.

Strata tlaku vo vodomeru nesmie prekro�i� 0,063 MPa (0,63 barov) pri ktoromko�vek prietoku medzi Q1 a Q3 vrátane..


6.8 Skúšky na rušenie prietoku (R 49-1, 5.3.4)


Overenie, �i vodomer vyhovuje požiadavkám bodu 5.3.4 v R 49-1 pre priamy tok a prípade pre spätný tok (R 49-1, 3.2.6).

Poznámky:

1) Merajú sa vplyvy prítomnosti špecifikovaných bežných typov rušenia toku pred a za vodome-rom na chybu jeho údaja.

2) Pri skúškach sa použijú typy rušenia 1 a 2 tak, aby sa vytvárali �avoto�ivé alebo pravoto�ivé rota�né polia – víry. Ide zvy�ajne o rušivý typ vyskytujúci sa za dvoma 90° ohybmi priamo prepojenými v pravých uhloch. Rušivé zariadenie typu 3 vytvára asymetrický rýchlostný profil nachádzajúci sa zvy�ajne za vy�nievajúcim potrubným spojom, jedným ohybom alebo nie úpl-ne otvoreným uzatváracím posúva�om..

6.8.2 Príprava

Okrem inštala�ných a prevádzkových podmienok bodu 6.3.2 platia aj podmienky opísané v bode 6.8.3.


1) Použitím zariadení na rušenie toku typu 1, 2 a 3 špecifikovaných v norme ISO 4064, �as� 3 [6], sa ur�í chyba údaja vodomeru pri prietoku medzi 0.9 Q3 a Q3, pri všetkých inštala�ných podmienkach uvedených v prílohe C.

2) Pri všetkých skúškach musia by� všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referen�ných podmienkach.

3) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.8.

�alšie požiadavky

a) V prípade vodomerov, pre ktoré výrobca špecifikoval džku priameho potrubia minimálne 15 x DN pred mera�om a 5 x DN za mera�om sa nesmú použi� žiadne externé usmer�ova�e toku.

b) Ak výrobca špecifikoval minimálnu džku priameho potrubia za mera�om 5 x DN, vykonajú sa len skúšky 1, 3 a 5 z prílohy C.

c) Ak sa má vodomer inštalova� s externým usmer�ova�om toku, musí výrobca uvies� model usmer�ova�a, jeho technické charakteristiky a umiestnenie vzh�adom k vodomeru.

d) Zariadenia v rámci vodomeru, majúce funkciu vyrovnáva�ov toku sa v kontexte týchto skúšok nepovažujú za usmer�ova�.

e) Schva�ovací orgán môže z týchto skúšok vylú�i� niektoré typy vodomerov, u ktorých sa preukázalo, že na ne nemá vplyv rušenie v hornom ani v dolnom úseku toku.


Chyba údaja vodomeru nesmie ani pri jednej skúške na rušenie toku prekro�i� platnú najvä�šiu dovolenú chybu. .

6.9 Skúška stálosti (R 49-1, 6.2.7)

Po�as skúšky stálosti musia by� dodržané predpísané pracovné podmienky pre vodomer. Ak sa združený vodo-mer skladá z jednotlivých vodomerov, ktoré už boli predtým schválené, vyžaduje sa len doplnková skúška pri diskontinuálnom toku (tabu�ka 2).

6.9.1 Skúška pri diskontinuálnom toku

6.9.1.1 Cie� skúšky

Overenie stálosti vodomeru, ktorý je vystavený podmienkam cyklického toku.

Skúška sa týka len vodomerov s prietokom Q3 � 16 m3/h.

Pri skúške sa mera� vystaví ur�itému po�tu krátkodobých cyklov so štartom a zastavením prietoku, pri�om po�as skúšky sa konštantná fáza skúšobného prietoku každého cyklu udržuje na špecifickej hodnote (Q3) (6.9.1.3.1).

Pod�a možností laboratórií sa skúška môže rozdeli� do minimálne 6 hodinových periód..


6.9.1.2 Príprava

6.9.1.2.1 Opis zariadenia

Zariadenie pozostáva z: :

a) zdroja vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, �erpadlo, at�.), b) potrubia.

6.9.1.2.2 Potrubie

Mera�e sa zoskupia sériovo alebo paralelne, prípadne sa môžu skombinova� obidva systémy. Okrem mera�ov potrubný systém obsahuje:

a) jedno zariadenie na reguláciu toku (pod�a potreby v prípade sériovo zapojených mera�ov do potrubia),

b) jeden alebo viac odpojovacích ventilov,

c) zariadenie na meranie teploty vody pred mera�om,

d) zariadenia na kontrolu: prietoku, trvania cyklov a po�tu cyklov,

e) jedno zariadenie na prerušenie toku v každom rade sériovo zapojených mera�ov,

f) zariadenia na meranie tlaku na vstupe a výstupe.

Zariadenia nesmú spôsobova� kavitáciu alebo iné parazitné javy na mera�i.

6.9.1.2.3 Opatrenia

Mera�e musia by� dostato�ne odvzdušnené.

Kolísanie toku po�as otvárania a zatvárania musí by� postupné, aby nedochádzalo k nárazom vody.

6.9.1.2.4 Prietokový cyklus

Kompletný cyklus má tieto štyri fázy:

a) doba od nulového prietoku do hodnoty skúšobného prietoku b) doba skúšobného prietoku, c) doba po skúšobnom prietoku až do nulového prietoku, d) doba pri nulovom prietoku.

6.9.1.3 Skúšobný postup

1) Pred za�iatkom diskontinuálnej skúšky stálosti sa odmerajú chyby údaja mera�a (mera�ov) pod�a bodu 6.3 a pri rovnakých prietokoch, aké sú uvedené v bode 6.3.4.

2) Mera�e sa bu� samostatne alebo v skupinách uložia do skúšobného zariadenia s rovnakým nasmerovaním, ako pri zis�ovaní základných chýb údaja (6.3.2.2.7.5).

3) Po�as skúšok sa nemenia predpísané pracovné podmienky vodomerov a tlak v úseku za mera�mi musí by� dostato�ne vysoký, aby nedochádzalo ku kavitácii.

4) Prietok sa nataví v rámci špecifikovaných tolerancií.

5) �innos� vodomerov sa spustí v súlade s podmienkami v tabu�ke 2. .

6) Po diskontinuálnej skúške stálosti sa odmerajú kone�né chyby údajov mera�ov pod�a bodu 6.3 a pri rovna-kých prietokoch, aké uvádza bod 6.3.4.

7) Kone�ná chyba údaja pre každý prietok sa vypo�íta pod�a prílohy B.

8) Pre každý prietok sa odpo�íta základná chyba údaj získaná pred skúškou (krok 1) od chyby údaja vypo�íta-nej po skúške (krok 7).

9) Vyplní sa správa o skúške – R 49-3, 5.9.1.

6.9.1.3.1 Tolerancia pre prietok

Relatívna odchýlka prietokových hodnôt nesmie mimo dôb otvárania, zatvárania a zastavenia prekro�i� hodnotu ± 10 %.

6.9.1.3.2 Tolerancia pre �asovanie skúšky

Toleran�ná hodnota pre špecifikované trvanie každej fázy prietokového cyklu nesmie by� vä�šia ako ± 10 %. Tolerancia pre celkové trvanie skúšky nesmie by� vä�šia ako ± 5 %.


6.9.1.3.3 Tolerancia pre po�et cyklov

Po�et cyklov nesmie by� menší, ako bolo ur�ené, ale ich po�et nesmie by� vyšší o viac ako 1 %.

6.9.1.3.4 Tolerancia na dodaný objem

Objem vody dodaný po�as skúšky sa musí rovna� polovici objemu pri špecifikovanom skúšobnom prietoku a celkovej teoretickej dobe trvania skúšky (pracovné fázy plus prechodové fázy a doba zastavenia) s toleranciou ± 5 %.

Túto presnos� je možné dosiahnu� dostato�ne �astými korekciami momentálnych prietokov a pracovných dôb.

Tabu�ka 2 – Skúšky stálosti (tabu�ka 4 z R 49-1)

Teplotná trieda

Stály prietok (Q3)

Skúšobný prietok

Teplota skúšobnej

vody ± 5 °C

Druh skúšky

Po�et prerušení

Trvanie pauzy

�as skúšky pri skúšob-

nom prietoku

Nábehová a závere�ná doba

prietoku

Q3

20 °C Diskontinuálna

100 000 15 s 15 s

0,15 ( Q3)a) s minimom

1 s Q3 ≤ 16 m3 / h

Q4 20 °C Kontinuálna - - 100 h - Q3 20 °C Kontinuálna - - 800 h -

T30 a T50

Q3 > 16 m3 / h Q4 20 °C Kontinuálna - - 200 h -

Q3 50°C Diskontinuálna 100 000 15 s 15 s

0,15 ( Q3)a) s minimom

1 s Q3 ≤ 16 m3 / h

Q4 0,9xMAT Kontinuálna - - 100 h - Q3 50 °C Kontinuálna - - 800 h -

Všetky teplot-né

triedy Q3 > 16 m3 / h Q4 0,9xMAT Kontinuálna - - 200 h -

Kombinované vodomery

(dopln. sk.) Q3 > 16 m3 / h Q ≥2 x

Qx2 20°C Diskontinuálna 50 000 15 s 15 s 3 až 6 s

Kombinované vodomery (ak malé meradlo nebolo schvá-

lené )

Q3 > 16 m3 / h 0,9 Qx1 20 °C Kontinuálna - - 200 h -

a) [Q3] je �íslo rovnajúce sa hodnote Q3 vyjadrenej v m3/h.

Poznámky: 1. Pri orientácii vodomeru po�as skúšky sa postupuje pod�a požiadaviek výrobcu. 2. Ak sa združený vodomer skladá z mera�ov už schválených, sta�í len doplnková skúška združeného vodomeru.

6.9.1.3.5 Údaje zo skúšky

Po�as skúšky sa zo skúšobného zariadenie sa minimálne raz za 24 hodín, prípade raz za každú kratšiu periódu, ak bola skúška rozdelená na viac �astí, od�ítavajú tieto údaje:

a) tlak v potrubí pred skúšaným mera�om (mera�mi),

b) tlak v potrubí za skúšaným mera�om (mera�mi),

c) teplota v potrubí pred skúšaným mera�om (mera�mi),

d) prietok cez skúšaný mera� (mera�e),

e) trvanie štyroch fáz cyklu pri diskontinuálnej prietokovej skúške;

f) po�et cyklov,

g) indikované objemu skúšaných mera�ov.

6.9.1.4 Kritériá prijatia

Po diskontinuálnej skúške stálosti platí nasledovné:

Odchýlka chybovej krivky nesmie prekro�i� 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q1 < Q < Q2), alebo 1.5 %


pri prietokoch v hornej zóne (Q2 < Q < Q4). Na ú�ely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku.

Krivky nesmú prekro�i� medze najvä�šej dovolenej chyby:

� ± 6 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q2,) a

� + 2.5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou medzi 0.1 °C a 30 °C, alebo

� +3.5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou nad 30 °C.

6.9.2 Skúška pri kontinuálnom prietoku


Overi� stálos� vodomeru ( T.16 v [29]), ak je tento vystavený podmienkam pri kontinuálnom, permanentnom a pre�aženom toku.

Skúška pozostáva z toho, že sa mera� vystaví konštantnému prietoku Q3 alebo Q4 na ur�ený �as. Okrem toho, ak v prípade združeného vodomeru malý mera� nebol ešte schválený, skúška združeného vodomeru pri kontinuál-nom prietoku sa vykoná pod�a tabu�ky 2.

Pod�a možností laboratórií sa skúška môže rozdeli� do minimálne 6 hodinových periód.

6.9.2.2 Príprava

6.9.2.2.1 Opis zariadenia

Zariadenie pozostáva z: :

a) zdroja vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, �erpadlo, at�.), b) potrubia.

6.9.2.2.2 Potrubie

Okrem mera�ov potrubný systém obsahuje:

a) zariadenie na reguláciu toku,

b) jeden alebo viac odpojovacích ventilov,

c) zariadenie na meranie teploty vody na vstupe do mera�a,

d) zariadenie na kontrolu prietoku a trvania skúšky,

e) zariadenia na meranie tlaku na vstupe a výstupe.

Zariadenia nesmú spôsobova� kavitáciu alebo iné parazitné javy na mera�i.

6.9.2.2.3 Opatrenia

Mera� a spojovacie potrubia musia by� vhodne odvzdušnené.


1) Pred za�iatkom kontinuálnej skúšky stálosti sa odmerajú chyby údaja mera�a (mera�ov) pod�a bodu 6.3 a pri rovnakých prietokoch, aké sú uvedené v bode 6.3.4.

2) Mera�e sa bu� samostatne alebo v skupinách uložia do skúšobného zariadenia s rovnakým nasmerova-ním, ako pri zis�ovaní základných chýb údaja (6.3.2.2.7.5).

3) Vykonajú sa tieto skúšky: a) mera�e s Q3 � 16 m3/h pracujú pri prietoku Q4 100 hodín,

b) mera�e s Q3 > 16 m3/h pracujú pri prietoku Q3 800 hodín a potom pri Q4 200 hodín,

c) združené mera�e, kde menší mera� ešte nebol schválená pracujú pri prietoku 0.9 Qx1 200 hodín.

4) Po�as skúšok sa nemenia predpísané pracovné podmienky vodomerov a tlak na ich výstupe musí by� dostato�ne vysoký, aby nedochádzalo ku kavitácii.

5) Po každej kontinuálnej skúške stálosti sa odmerajú chyby údajov mera�ov pod�a bodu 6.3 a to pri rovna-kých prietokoch.

6) Kone�ná chyba údaja pre každý prietok sa vypo�íta pod�a prílohy B.


7) Pre každý prietok sa odpo�íta základná chyba údaj získaná pred skúškou (krok 1) od chyby údaja vypo�í-tanej po skúške (krok 7).

8) Vyplní sa správa o skúške – R 49-3, 5.9.2.

6.9.2.3.1 Tolerancia pre prietok

Prietok sa udržuje na ur�enej konštantnej hodnote po�as celej skúšky.

Relatívna odchýlka prietokových hodnôt nesmie prekro�i� hodnotu ± 10 % (okrem štartu a zastavenia).

6.9.2.3.2 Tolerancia pre �asovanie skúšky

Špecifikované trvanie skúšky sa považuje za minimálnu hodnotu.

6.9.2.3.3 Tolerancia na dodaný objem

Objem vody dodaný na konci skúšky nesmie by� menší, ako je objem stanovený z výsledku pri špecifikovanom skúšobnom prietoku a stanovenom �ase skúšky.

Na splnenie tejto podmienky sú potrebné dostato�ne �asté korekcie prietoku. Na kontrolu prietoku sa môže pou-ži� vodomer (vodomery).


Po kontinuálnej skúške stálosti platí:

Pre vodomery triedy 1:

1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekro�i� 2 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q1 < Q < Q2) a 1 % pri prietokoch v hornej zóne (Q2 < Q < Q4). Na ú�ely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku.

2) Krivky nesmú prekro�i� medze najvä�šej dovolenej chyby ± 4 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q2,) a ± 1,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov teplotnej triedy T30 a ± 2,5 % pre všetky ostatné teplotné triedy.


1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekro�i� 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q1 < Q < Q2) a 1,5 % pri prietokoch v hornej zóne (Q2 < Q < Q4). Na ú�ely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku.

2) Krivky nesmú prekro�i� medze najvä�šej dovolenej chyby:


� ± 2,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou medzi 0,1 °C a 30 °C, alebo

� ±3,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou nad 30 °C.

6. 9. 3 Zvláštna skúška pre združené mera�e

Po skúške pod�a bodu 6.9.2.3 sa združený vodomer vystaví skúške stálosti, pri ktorej sa simulujú nasledovné prevádzkové podmienky:

a) skúšobný prietok: minimálne dvojnásobok prechodového prietoku Qx2 (stanovený s využitím stúpajúceho prietoku),

b) typ skúšky: diskontinuálna,

c) po�et prerušení: 50 000,

d) trvanie pauzy: 15 s,

e) trvanie chodu vodomeru pri skúšobnom prietoku: 15 s,

f) trvanie zrýchlenia a spomalenia: minimálne 3 s, maximálne 6 s.

Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.9.3.



Po cyklickej skúške stálosti platí:


1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekro�i� 2 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q1 < Q < Q2) a 1 % pri prietokoch v hornej zóne (Q2 < Q < Q4). Na ú�ely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku.

2) Krivky nesmú prekro�i� medze najvä�šej dovolenej chyby ± 4 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q2,) a ± 1,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov teplotnej triedy T30 a ± 2,5 % pre všetky ostatné teplotné triedy.


1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekro�i� 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q1 < Q < Q2) a 1,5 % pri prietokoch v hornej zóne (Q2 < Q < Q4). Na ú�ely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku.

2) Krivky nesmú prekro�i� medze najvä�šej dovolenej chyby:


� ± 2,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou medzi 0,1 °C a 30 °C, alebo

� ±3,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov ur�ených na meranie vody s teplotou nad 30 °C.

6.10 28u

Všetky vodomery, ktorých mechanické sú�asti môže ovplyv�ova� magnetické pole (napr. vodomery s magnetickou spojkou v pohone) a všetky vodomery s elektronickými komponentmi sa musia odskúša�, �i sú schopné odoláva� vplyvu statického magnetického po�a.

Skúšky sa vykonajú pod�a podmienok bodu 7.12.

6.11 Environmentálne skúšky

Úrove� skúšky na splnenie environmentálnych podmienok závisí od technológie a vyhotovenia vodomeru. Platia príslušné skúšky špecifikované v R 49-1, príloha A a R 49-2 body 7.2, 7.3 a 7.4. Bod 7.1.7 v R 49-2 uvádza, že tieto skúšky neplatia pre vodomery s �isto mechanickou konštrukciou.

7 Skúšky funk�nosti súvisiace s ovplyv�ujúcimi veli�inami a rušeniami

7.1 Všeobecné požiadavky (R 49-1, A.1)

Táto �as� definuje skúšky funk�nosti ur�ené na overenie, �i vodomery v špecifickom prostredí a za daných pod-mienok pracujú tak, ako je to pre ne ur�ené. Pod�a potreby sa pri každej skúške ur�ia referen�né podmienky pre stanovenie základnej chyby.

Tieto skúšky funk�nosti sú doplnkovými skúškami ku skúškam opísaným v �asti 6 a platia pre kompaktné vodo-mery, pre oddelite�né sú�asti vodomer a pod�a požiadaviek pre pomocné zariadenia. Druh požadovaných skúšok závisí od triedy vodomeru – bod 7.1.1 typu jeho konštrukcie, alebo dizajnu, tak ako to uvádza bod 7.1.7.

Pri skúške ú�inku jednej ovplyv�ujúcej veli�iny sa všetky ostatné udržiavajú na relatívne konštantnej úrovni s hodnotami blížiacimi sa referen�ným podmienkam (pozri �as� 3).

Skúšky typu špecifikované v tejto �asti sa môžu vykona� sú�asne so skúškami uvedenými v �asti 6, s použitím vzoriek toho istého modelu, alebo jeho oddelite�ných �astí.

7. 1.1 Environmentálna klasifikácia (R 49-1, A.2)

Pri každej skúške funk�nosti sa uvedú typické skúšobné podmienky zodpovedajúce mechanickým, elektrickým a klimatickým environmentálnym podmienkam, ktorým sú vodomery vystavené.

Z h�adiska environmentálnych podmienok sa vodomery s elektronickými zariadeniami delia do troch tried:


trieda B pre pevne zabudované vodomery v budovách, trieda C pre pevne zabudované vodomery mimo budovy a trieda I pre prenosné vodomery.

Žiadate� o schválenie typu však môže v dokumentácii predkladanej metrologickému orgánu uvies� špecifické environmentálne podmienky, v ktorých by mal vodomer pracova�. V tomto prípade skúšobný orgán vykoná skúšky na úrovni zodpovedajúcej týmto daným environmentálnym podmienkam. Úrove� týchto skúšok nesmie by� nižšia ako pre triedu B.

Vo všetkých ostatných prípadoch schva�ujúci orgán prever, �i sú splnené podmienky, v ktorých sa vodomer používa.

Poznámka: Vodomery schválené pre ur�itý stupe� sa považujú za vhodné na použitie aj v nižších stup�och ná-ro�nosti.

7.1.2 Elektromagnetické prostredie (R 49-1, A.3)

Vodomery s elektronickými prístrojmi sa rozde�ujú pod�a do dvoch elektromagnetických environmentálnych tried:

trieda E1 byty, obchody, �ahký priemysel, trieda E2 priemysel.

7.1.3 Referen�né podmienky (R 49-1, 6.1 a A.4)

Referen�né podmienky sú vymenované v �asti 3.

7.1.4 Skúšobné objemy pre chybu merania údaja vodomeru (R 49-1, A.6.1)

Niektoré vplyvové veli�iny by mali ma� na chybu údaja vodomeru konštantný vplyv, ktorý by nebol úmerný nameranému objemu.

Pri iných skúškach ú�inok vplyvovej veli�iny pôsobiaci na vodomer súvisí s objemom vody. Aby bolo možné porovna� výsledky získané v rôznych laboratóriách, musí skúšobný objem vody na meranie chyby údaja mera�a zodpoveda� objemu dodanému za jednu minútu pri pre�aženom prietoku Q4.

Pri niektorých skúškach však môže by� potrebný dlhší �as ako jedna minúta. Takéto skúšky sa potom majú vy-kona� v �o najkratšom možnom �ase s oh�adom na neistotu merania.

7.1.5 Vplyv teploty vody R 49-1, A.6.1 – A.6.3)

Skúšky pri suchom teple, chlade a vlhkom teple súvisia s meraním vplyvu teploty okolitého vzduchu na funk-�nos� vodomeru. Ale aj prítomnos� meracieho pre vodníka naplneného vodou môže ovplyvni� únik tepla v elektronických komponentoch.

Vo vodomere s Q3 � 16 m3/h má voda preteka� pri referen�nom prietoku a chyba údaja sa meria elektronickými sú�as�ami a meracím prevodníkom, ktoré musia by� v referen�ných podmienkach.

Pod�a výberu je možné použi� na skúšku všetkých elektronických sú�astí aj simuláciu meracieho prevodníka. Simulované skúšky musia replikova� ú�inky spôsobené prítomnosti vody na tie elektronické zariadenia, ktoré bývajú normálne pripojené na sníma� toku. Tieto skúšky sa vykonajú v referen�ných podmienkach.

7.1.6 Požiadavky na environmentálne skúšky

S environmentálnymi skúškami súvisia nasledovne vymenované podmienky, pri�om sa v jednotlivých �astiach tohto odporu�enia uvádzajú príslušné normy IEC.

a) predkondiciovanie skúšobného zariadenia (�alej len SZ),

b) uvedenie odchýlok od postupu opísaného v príslušnej norme IEC,

c) po�iato�né merania,

d) stav SZ po�as kondiciovania,

e) stupe� tvrdosti skúšky, hodnoty vplyvového �inite�a a trvanie jeho vplyvu,

f) požadované merania a/alebo za�aženie po�as kondiciovania,

g) regenerácia SZ,

h) závere�né merania,

i) kritériá prijatia pre potvrdenie, že SZ vyhovelo skúške.

Ak pre konkrétnu skúšku neexistuje norma IEC, toto odporu�enie uvádza základné požiadavky na túto skúšku.


7.1.7 Skúšané zariadenie (SZ) (R 49-1, 6.2.12.3)

Na ú�ely skúšok sa SZ kategorizujú do jednej z kategórií A až E pod�a ich technológie opísanej v bodoch 7.1.7.1 až 7.1.7.4, pri�om platia nasledovné podmienky:

Kategória A Nevyžaduje sa žiadna skúška funk�nosti (pod�a tejto �asti odporu�enia).

Kategória B SZ je kompaktný alebo združený mera�: skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma� objemu alebo sníma� toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom.

Kategória C SZ je merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu); skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma� objemu alebo sníma� toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom.

Kategória D SZ je elektronické po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia) alebo prídavné zariadenie; skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma� objemu alebo sníma� toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom.

Kategória E SZ je elektronické po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia) alebo prídavné zariadenie; skúška sa môže vykona� simulovanými meracími signálmi bez vody v sníma�i objemu alebo prietoku.

Poznámka: Schva�ujúci orgán môže použi� príslušnú kategóriu A až E na skúšky schválenia typu vodomer s technológiou, ktorá nie je obsiahnutá v bodoch 7.1.7.1 až 7.1.7.4.

7.1.7.1 Objemové a turbínové vodomery

a) Mera� nie je vybavený elektronickými zariadeniami: Kategória A

b) Merací prevodník a elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia sú uložené v jednom puzdre: Kategória B

c) Merací prevodník je oddelený od elektronického po�ítadla, ale nie je vybavený elektronickými prístrojmi: Kategória A

d) Merací prevodník je oddelený od elektronického po�ítadla a je vybavený elektronickými prístrojmi: Kategória C

e) Elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: Kategória D

f) Elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov je možná: Kategória E

7.1.7.2 Elektromagnetické vodomery

a) Merací prevodník a elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia sú uložené v tom istom puzdre: Kategória B

b) Sníma� prietoku, pozostávajúci z potrubia, cievky a dvoch elektród nemá žiadne prídavné elektronické zariadenia Kategória A

c) Merací prevodník vrátane sníma�a toku je oddelený od elektronického o po�ítadla a je v jednom puzdre: Kategória C

d) Elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: Kategória D

e) Elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov je možná: Kategória E


7.1.7. 3 Ultrazvukové, Corilisove a fluidikové vodomery (na princípe prúdenia kvapaliny)

a) Merací prevodník a elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia sú uložené v tom istom puzdre: Kategória B

b) Merací prevodník je oddelený od elektronického o po�ítadla a je vybavený elektronickým zariadením: Kategória C

c) Elektronické po�ítadlo vrátane indika�ného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: Kategória D

7.1.7.4 Prídavné zariadenia

a) Prídavné zariadenie je sú�as�ou vodomeru, sú�as�ou meracieho prevodníka alebo elektronického po�ítadla: Kategória A až E

b) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, ale nie je vybavené elektronickými zariadeniami Kategória A

c) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, simulácia vstupných signálov nie je možná: Kategória D

d) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, simulácia vstupných signálov je možná: Kategória E

7. 2 Suché teplo (nekondenzujúce) ( R 49-1, A.6.1)


Overenie, �i SZ sp�a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení vysokých teplôt okolitého prostredia a pri tvrdosti skúšky pod�a A.6.1 v R 49-1.

7.2.2 Príprava

Prípravy na skúšku sú uvedené v týchto publikáciách:

IEC 60068-2-2 (1974-01) Zmeny IEC 60068-2-2-am1 (1993-02) a IEC 60068-2-2-am2 (1994-5). Environmen-tálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo. �as� 4 – Skúška Bd: Suché teplo pre vzorku s únikom tepla, alebo skúška Bd pre vzorku bez úniku tepla a s postupnou zmenou teploty [8].

Návod na prípravu skúšky v :

IEC 60068-3-1 (1974-01) Prvý doplnok: IEC 60068-3 1A (1978-01) Základné environmentálne skúšobné postu-py. �as� 3: Základné informácie. Sekcia 1- Skúšky na chlad a suché teplo [9].

IEC 60068-1 (1988-06) Doplnok IEC 60068-1 am1 (1992-4) Environmentálne skúšky. �as� 1: Všeobecné in-formácie a pokyny [10].

7.2.3 Skúšobný postup ( v skratke)

1) Predkondiciovanie sa nevyžaduje.

2) Chyba údaja SZ sa meria pri referen�nom prietoku a pri týchto skúšobných podmienkach:

d) pri referen�nej teplote vzduchu 20 ± 5 °C pred kondiciovaním SZ,

e) pri teplote vzduchu 55 ± 2 °C po stabilizácii SZ pri tejto teplote po�as 2 hodín,

f) pri referen�nej teplote vzduchu 20 ± 5 °C po regenerácii SZ.

3) Príslušná chyba údaja pri každej podmienke skúšky sa vypo�íta pod�a prílohy B.

4) Po�as pôsobenia skúšobných podmienok sa kontroluje, �i SZ pracuje správne.



Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.


7.2.4 Kritéria prijatia

Po�as pôsobenia skúšobných podmienok musia:

1) všetky funkcie SZ pracova� pod�a návrhu,

2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekro�i� najvä�šiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2).

7. 3 Chlad ( R 49-1, A.6.2)


Overenie, �i SZ sp�a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení nízkych teplôt okolitého prostredia a pri tvrdosti skúšky pod�a A.6.2 v R 49-1.

7.3.2 Príprava


IEC 60068-2-1 (1990-05) Prvý doplnok: IEC 60068-2-1 am1 (1993-2) a IEC 60068-2 –1 am2 (1994-06) Envi-ronmentálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška A: Chlad. Sekcia 3 – Skúška Ad: Skúšky na chlad s postupnou zmenou teploty. [11].


IEC 60068-3-1 (1974-01) Prvý doplnok: IEC 60068-3 1A (1978-01) Základné environmentálne skúšobné postu-py. �as� 3: Základné informácie. Sekcia 1- Skúšky na chlad a suché teplo [9].

IEC 60068-1 (1988-06) Doplnok IEC 60068-1 am1 (1992-4) Environmentálne skúšky. �as� 1: Všeobecné in-formácie a pokyny [10].


1) Predkondiciovanie sa nevyžaduje.

2) Chyba údaja SZ sa meria pri referen�nom prietoku a referen�nej teplote vzduchu.

3) Teplota vzduchu sa stabilizuje bu� na – 25 °C (stupe� tvrdosti skúšky 3) alebo na + 5 °C (stupe� tvrdosti skúšky 1) na �as 2 hodiny.

4) Odmeria sa chyba údaja SZ pri referen�nom prietoku a teplote vzduchu bu� – 25 °C (stupe� tvrdosti skúšky 3) alebo + 5 °C (stupe� tvrdosti skúšky 1).

5) Po regenerácii SZ sa chyba údaj SZ odmeria pri referen�nom prietoku a referen�nej teplote vzduchu.

6) Príslušná chyba údaja pre každú zo skúšobných podmienok sa vypo�íta pod�a prílohy B.

7) Po�as pôsobenia skúšobných podmienok sa kontroluje, �i SZ pracuje správne.



a) Ak v sníma�i prietoku musí by� voda, jej teplota sa ur�uje na referen�nej hodnote.

b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.





7. 4 Vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce) ( R 49-1, A.6.3)


Overenie, �i SZ sp�a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení vysokej vlhkosti kombinovanej s cyklickými teplotnými zmenami pod�a A.6.3 v R 49-1.


7.4.2 Príprava


IEC 60068-2-30 (1980-01) Zmena IEC 60068-2-30 am1 (1985-08) Základné environmentálne skúšobné postupy. �as� 2: Skúšky. Pokyny ku skúškam na vlhké teplo. Skúška Db a pokyny: Vlhké teplo, cyklický stav (cyklus 12 + 12 hodín) [12].


IEC 60068-3-4 (2004-08). Environmentálne skúšky. �as� 3-4: Podporná dokumentácia a pokyny – Skúšky na vlhké teplo [13].


Požiadavky na funk�nos� skúšobného zariadenia, jeho kondiciovanie a regeneráciu, ako aj pôsobenie cyklických teplotných zmien na SZ v podmienkach vlhkého tepla sú uvedené v publikáciách IEC 60068-2-30 a IEC 60068-3-4 [13].

Skúšobný program pozostáva zo 7 krokov:

1) Predkondiciovanie.

2) SZ sa vystaví cyklickému kolísaniu teploty medzi spodnou teplotu 25 °C a hornou teplotou 55 °C (envi-ronmentálne triedy C a I) alebo 40 °C (environmentálna trieda B). Po�as teplotných zmien a pri zmene fáz pri nízkej teplote sa udržuje relatívna vlhkos� nad 95 % a pri horných teplotných fázach na 93 %. Pri stúpaní teploty sa môže na SZ objavi� kondenzácia.

3) ST sa nechá zregenerova�.

4) Po regenerácii sa skontroluje správna funk�nos� SZ.

5) Chyba údaja SZ sa meria pri referen�nom prietoku.

6) Príslušná chyba údaja SZ sa vypo�íta pod�a prílohy B.



a) Pri krokoch 1 až 3 sa vypína zdroj SZ.






7. 5 Kolísanie napätia ( R 49-1, A.6.4)

7.5.1 Vodomery pripojené na striedavý prúd alebo na konvertory striedavého a jednosmerného prúdu ( R49-1, A.6.4.1)


7.5.1.1.1 Jedno napätie

Overenie, �i elektronické zariadenia pracujúce pri jednom nominálnom sie�ovom napätí (Unom) pri nominálnej frekvencii (fnom) sp�ajú podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri statických odchýlkach striedavého prúdu (jedna fáza) aplikovaných pod�a požiadaviek R 49–1 (A.6.4.1).

7.5.1.1.2 Napä�ový rozsah

Overenie, �i elektronické zariadenia pracujúce v medziach menovitého rozsahu sie�ového napätia s hornou me-dzou Uu a dolnou medzou Ul pri nominálnej frekvencii (fnom) sp�ajú podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri statických odchýlkach striedavého prúdu (jedna fáza) aplikovaných pod�a požiadaviek R 49–1 (A.6.4.1).


7.5.1.2 Príprava


IEC 61000-4-11(1994-06). Zmena IEC 61000-4-11 –am1 (2000-11) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 11: Skúšky na pokles napätia, krátke prerušenie a skúšky odolnosti vo�i napä�ovým odchýlkam [14].

IEC/TR3 61000-2-1 (1990-05). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis pro-stredia – Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekven�né vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojo-vých systémoch [15].

IEC 61000-2-2 (1990-05). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompa-tibility pre nízkofrekven�né vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapä�ových zdrojových systémoch [16].

IEC 61000-4-1(2000-04). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Preh�ad radu IEC 61000-4 [17].

IEC 60654-2(1979-01), zmena 1 (1992-10). Prevádzkové podmienky pre priemyselné procesy merania a kontrolné zariadenia. �as� 2: Energia [18].

7.5.1.3 Skúšobný postup ( v skratke)

1) SZ sa vystaví kolísaniu napätia, pri�om pracuje v predpísaných pracovných podmienkach.

2) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení horného sie�ového medzného napätia Unom + 1 % (jedno napä-tie) alebo Ul + 10 % (napä�ový rozsah).

3) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení dolného sie�ového medzného napätia Unom - 15 % (jedno napä-tie) alebo Uu - 15 % (napä�ový rozsah).

4) Príslušná chyba údaja SZ pre každú podmienku skúšku sa vypo�íta pod�a prílohy B.

5) Skontroluje sa, �i SZ pracuje správne po�as pôsobenia každej odchýlky v sie�ovom napätí.

6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.4.1.


a) Pri meraní chyby údaja sa pracuje SZ pri referen�nej hodnote prietoku ( R49-1, 6.1).


7.5.1.4 Kritéria prijatia

Po�as pôsobenia vplyvového faktora musia:



7.5.2 Vodomery napájané jednosmerným prúdom z primárnych batérií ( R49-1, A.6.4.21)


Overenie, �i elektronické zariadenia napájané z batériového zdroja vyhovujú podmienkam R 49-1 (3.2) pri sta-tických odchýlkach jednosmerného batériového prúdu a kolísaní napätia, ktoré pôsobia v zmysle požiadaviek R 49-1 (A.6.4.2).

7.5.2.2 Príprava

Pre tieto skúšobné metódy nie sú k dispozícii odkazy na normy IEC.


1) SZ sa vystaví kolísaniu napätia, pri�om pracuje v predpísaných pracovných podmienkach.

2) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení horného batériového medzného napätia Umax.

3) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení dolného batériového medzného napätia Umin

4) Príslušná chyba údaja SZ pre každú podmienku skúšku sa vypo�íta pod�a prílohy B.

5) Skontroluje sa, �i SZ pracuje správne po�as pôsobenia každej odchýlky v sie�ovom napätí.


6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.4.2.


a) Pri meraní chyby údaja pracuje SZ pri referen�nej hodnote prietoku.


7.5.2.4 Kritéria prijatia

Po�as pôsobenia kolísavého napätia musia:



7.6 Otrasy (náhodné) ( R49-1, A.6.5)


Overenie, �i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) pri pôsobení náhodných otrasov pri aplikácii skúšky 2. stup�a tvrdosti ( R 49-1 (A.6.5).

Poznámka: Platí len pre mobilné vodomery.

7.6.2 Príprava

Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách:

IEC 60068-2-64 (1993-05). Environmentálne skúšky. �as� 2: Skúšobné metódy. Skúška fh: Vibrácie, široko-pásmové, náhodné (digitálne riadenie) a pokyny [19].

IEC 60008-2-47 (1999-10). Environmentálne skúšky. �as� 2-47: Skúšobné metódy. Inštalácia komponentov, zariadenia a iných prvkov pre vibra�né skúšky, rázové a podobné dynamické skúšky [20].

7.6.3 Skúšobný postup (v skratke)

1) Skúšané zariadenie sa pevne inštaluje pomocou jeho bežných upev�ovacích prostriedkov tak, aby gravi-ta�ná sila pôsobila v rovnakom smere, v akom bude pôsobi� pri normálnom používaní vodomeru. Ak je ale vplyv gravitácie zanedbate�ný, a ak vodomer nie je ozna�ený písmenami „H“ alebo „V“, môže sa upevni� aj v inej polohe.

2) Na SZ sa pôsobí náhodnými otrasmi vo frekven�nom rozsahu od 10 do 150 Hz postupne v troch navzá-jom kolmých osiach po�as minimálne 2 minút v smere každej osi.

3) SZ sa nechá zregenerova�.

4) Skontroluje sa, �i SZ pracuje správne.

5) Odmeria sa chyba údaja SZ pri referen�nom prietoku.

6) Vypo�íta sa príslušná chyba údaja pod�a prílohy B.



a) Ak je v SZ zabudovaný sníma� prietoku, tento nesmie by� pri skúške naplnený vodou.

b) Pri krokoch 1, 2 a 3 sa odpojí zdroj prúdu.

c) Po�as pôsobenia otrasov musia by� dodržané tieto podmienky:

� Celková RMS (efektívna hodnota stredná kvadratická) 7 m .s-2

� Úrove� ASD 10 až 20 Hz: 1 m2 .s-3

� Úrove� ASD 20 až 150 Hz: - 3 dB/oktáva

d) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.



Po pôsobení otrasov a regenerácii, musia:



7.7 Mechanické nárazy ( R49-1, A.6.6)


Overenie, �i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) po pôsobení mechanického nárazu (pád na plochu) pri skúške tvrdosti pod�a stup�a ur�eného v A.6.6 v R 49-1.

7.7.2 Príprava


IEC 60068-2-31 (1969-01), zmena 1 (1982-01). Environmentálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška Ec: Pád a prevrátenie, najmä vzorky majúce charakter zariadenia [21].

IEC 60008-2-47 (1999-10). Environmentálne skúšky. �as� 2-47: Skúšobné metódy. Inštalácia komponentov, zariadenia a iných prvkov pre vibra�né skúšky, rázové a podobné dynamické skúšky [20].


1) Skúšané zariadenie sa položí na pevnú vodorovnú plochu v polohe, v akej sa normálne používa a nakloní sa na jednej hrane tak, aby jeho proti�ahlá hrana bola 50 mm nad pevnou plochu, pri�om však uhol medzi SZ a skúšobnou plochu nesmie by� vä�ší ako 30°.

2) SZ sa nechá vo�ne padnú� na skúšobnú plochu.

3) Kroky 1 a 2 sa zopakujú na každej spodnej hrane.

4) Skúšobnému zariadeniu sa ponechá �as na regeneráciu.

5) Preskúša sa funk�nos� SZ.

6) Odmeria sa chyba údaja ST pri referen�nom prietoku.

7) Pod�a prílohy B sa vypo�íta relatívna chyba údaja.



a) Ak je v SZ zabudovaný sníma� prietoku, tento nesmie by� pri skúške naplnený vodou.

b) Pri krokoch 1, 2 a 3 sa odpojí zdroj prúdu.


Po pôsobení tohto rušenia a regenerácii SZ, musia:



7.8 Krátkodobý pokles napätia ( R49-1, A.6.7)


Overenie, �i skúšané zariadenie napájané zo siete vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) pri krátkodobom prerušo-vaní a poklese napätia a pri skúške tvrdosti pod�a stup�a ur�eného v A.6.6 v R 49-1.

7.8.2 Príprava


IEC 61000-4-11(1994-06). Zmena IEC 61000-4-11 –am1 (2000-11) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 11: Skúšky na pokles napätia, krátke prerušenie a skúšky odolnosti vo�i napä�ovým odchýlkam [14].






1) Pred skúškou na pokles napätia sa odmeria chyba údaja SZ.

2) Odmeria sa chyba údaja SZ po�as aplikovania minimálne 10 prerušení napätia a 10 poklesov napätia.

3) Vypo�íta sa relatívna chyba údaja pre každú skúšobnú podmienku pod�a prílohy B.

4) Chyba údaja SZ nameraná pred pôsobením poklesov napätia sa odpo�íta od chyby údaja zistenej po�as poklesov napätia.




a) Prerušenie a pokles napätia pôsobia po�as doby, ktorá je potrebná na odmeranie chyby údaja SZ.

b) Prerušovanie napätia: zdroj napätia sa zníži z jeho nominálnej hodnoty (Unom) na nulové napätie na �as rovnajúci sa polovici cyklu sie�ovej frekvencie.

c) Prerušenie napätia sa aplikuje v skupinách po 10 prerušení.

d) Pokles napätia: napätie sa zníži s hodnoty nominálneho napätia na 50 % nominálneho napätia na �as rovnajúci sa trvaniu jedného cyklu zdrojovej frekvencie.

e) Pokles napätia sa aplikuje v skupinách po 10 poklesov.

f) Všetky jednotlivé prerušenia alebo poklesy napätia sa za�ínajú, kon�ia a opakujú pri nulových bodoch sie�ového napätia.

g) Prerušenie a pokles sie�ového napätia sa opakuje minimálne 10 krát v �asových intervaloch minimál-ne 10 sekúnd medzi každou skupinou prerušení alebo poklesov napätia. Táto sekvencia sa opakuje po�as merania chyby údaja. SZ.

h) Chyba údaja SZ sa meria pri referen�nom prietoku SZ.

i) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.

j) Ak je SZ navrhnuté na prácu v celom rozsahu zdrojového napätia, pokles a prerušenie napätia sa za�í-na od strednej hodnoty rozsahu.




2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou po�as pôsobenia krátkodobých poklesov napätia a chy-bou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referen�ných podmienkach nesmie prekro�i� polovicu najvä�šej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2).

7.9 Vysokofrekven�né impulzy ( R49-1, A.6.8)


Overenie, �i skúšané zariadenie (vrátane externých vedení) vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2)v prípade, že sa vysokofrekven�né impulzy prekrývajú so sie�ovým napätím pri tvrdosti skúšky pod�a R 49-1 (A.6.8). .

7.9.2 Príprava



IEC 61000-4-4(2004-07) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 4: Skúšky odolnosti vo�i vysokofrekven�ným elektrickým impulzom a rýchlym prechodovým stavom. Základná publikácia o elektromagnetickej kompatibilite [22].





1) Pred aplikovaním vysokofrekven�ných impulzov sa odmeria chyba údaja SZ.

2) Odmeria sa chyba údaja SZ po�as aplikovania prechodových napä�ových impulzov so zdvojeným expo-nenciálnym priebehom.


4) Chyba údaja SZ nameraná pred pôsobením impulzov sa odpo�íta od chyby údaja zistenej po�as ich pôso-benia.




a) Špi�ka každej amplitúdy (kladnej aj zápornej) je 1000 V – platí pre zriadenia triedy E1, alebo 2000 v – platí pre zariadenia triede E2 (pozri bod 7.1.2). Sú fázované náhodne s �asom nábehu 5 ns a trvaním polovice amplitúdy 50 ns.

b) Džka impulzu je 15 ms a perióda impulzu (interval medzi opakovaniami) 300 ms.

c) Pri meraní chyby údaja SZ sa žiaden z impulzov neaplikuje asynchrónne v bežnom režime (asymet-rické napätie).

d) Po�as merania pracuje SZ pri referen�nom prietoku.

e) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.




2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou po�as pôsobenia vysokofrekven�ných impulzov a chybou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referen�ných podmienkach nesmie prekro�i� po-lovicu najvä�šej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2).

7.10 Elektrostatický výboj( R49-1, A.6.9)


Overenie, �i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) v prípade pôsobenia priamych alebo nepria-mych elektrostatických výbojov tvrdosti skúšky pod�a R 49-1 (A.6.9).

7.10.2 Príprava


IEC 61000-4-2 (2001-04) Konsolidované vydanie Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-2: Skúšobné a meracie postupy. Skúšky odolnosti vo�i elektrostatickým výbojom[23].

IEC/TR3 61000-2-1 (1990-05). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis pro-


stredia – Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekven�né vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojo-vých systémoch [15].




1) Pred pôsobením elektrostatických výbojov sa odmeria chyba údaja SZ.

2) Vhodným zdrojom napätia jednosmerného prúdu sa nabije kondenzátor s kapacitanciou 150 pF, ktorý sa následne vybije cez skúšobné zariadenie tak, že sa jedna svorka pripojí na uzemnený rám a druhá cez 330 ohmový odpor na plochy SZ, ktoré sú normálne prístupné operátorovi. Platia nasledovné podmienky:

a) Pod�a potreby sa využije metóda prieniku cez náter.

b) Pre každý kontaktný výboj sa použije napätie 6 kV.

c) Pre každý vzdušný výboj sa použije napätie 8 kV.

d) Pri priamych výbojoch sa metóda vzdušného výboja použije vtedy, ak výrobca vyhlásil, že náter je izola�ný.

e) V každom skúšobnom bode sa pri jednom meraní alebo simulovanom meraní aplikuje najmenej 10 výbojov s minimálne 10 sekundovými intervalmi medzi nimi.

f) Ak ide o nepriame výboje, aplikuje sa celkove 10 výbojov na horizontálnu spojovaciu plat�u a celkove 10 výbojov na každé z rôznych miest na vertikálnej spojovacej platni.

3) Odmeria sa chyba údaja SZ po�as pôsobenia elektrostatických výbojov.


4) Odpo�ítaním chyby údaja nameranej pred aplikovaním elektrostatických výbojov od chyby údaja po pôsobení elektrostatických výbojov sa zistí, �i bola prekro�ená hodnota významnej poruchy.




a) Po�as merania pracuje SZ pri referen�nom prietoku.


c) V prípade, ak sa preukázalo, že vodomer zvláštneho vyhotovenia je v predpísaných pracovných pod-mienkach pre prietok imúnny vo�i elektrostatickým výbojom, môže sa schva�ovací orgán rozhodnú� pre skúšky odolnosti vo�i elektrostatickým výbojom pri nulovom prietoku.


Po pôsobení tohto rušenia musia:


2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou po�as pôsobenia elektrostatických výbojov a chybou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referen�ných podmienkach nesmie prekro�i� po-lovicu najvä�šej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2),

3) v prípade skúšok pri nulovom prietoku sú�et na vodomere sa nesmie zmeni� o viac ako je hodnota overo-vacieho dielika.

7.11 Elektromagnetická citlivos� ( R49-1, A.6.10)


Overenie, �i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) v prípade pôsobenia vyžarovaných elektro-magnetických polí pri skúšky pod�a R 49-1 (A.6.10).


7.11.2 Príprava


IEC 61000-4-3 Vydanie 2.1 (2002-09) so zmenou 1 (2002-08). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-3: Skúšobné a meracie techniky. Skúšky odolnosti vo�i vyžarovaným vysokofrekven�ným elektromagnetickým poliam [24].





1) Pred pôsobením elektrostatického po�a sa odmeria základná chyba údaja SZ v referen�ných podmien-kach.

2) V súlade s �alej uvedenými podmienkami a) až e) sa na SZ pôsobí elektromagnetickým po�om.

3) Za�ne sa nové meranie chyby údaja SZ.

4) Nosná frekvencia sa stup�uje až po �alšiu nosnú frekvenciu (tabu�ka 3) – pozri požiadavky odseku e).

5) Zastaví sa merania chyby údaja SZ.

6) Vypo�íta sa relatívna chyba údaja SZ pod�a prílohy B.

7) Vypo�íta sa významná porucha ako rozdiel medzi základnou chybou údaja z kroku 1 a chybou údaja z kroku 6.

8) Zmení sa polarita antény.

9) Zopakujú sa kroky 2 až 8.

10) Skontroluje sa správna �innos� SZ.



a) SZ ako aj jeho vonkajšie vedenie v džke 1,2 m sa vystaví vplyvu vyžarovaných elektromagnetických polí o sile bu� 3 V/m - pre mera�e triedy E1 alebo 10 V/m pre mera�e triedy E2 (pozri 7.1.2).

b) Odporú�anými anténami sú dipólové antény pre frekven�ných rozsah od 26 MHz do 200 MHz alebo logaritmicko špirálové antény pre frekven�ný rozsah od 200 MHz do 1000 MHz.

c) Skúška sa vykoná ako 20 �iastkových snímaní s vertikálnou anténou a 20 �iastkových snímaní s hori-zontálnou anténou. Frekvencie štart – stop sú uvedené v tabu�ke 3.

d) Každá základná chyba sa ur�í po�núc pri po�iato�nej frekvencii a kon�í pri dosiahnutí nasledujúcej najvyššej frekvencii z tabu�ky 3.

e) Po�as všetkých snímaní sa frekvencia mení v krokoch po 1 % skuto�nej frekvencie, až kým sa nedo-siahne nasledujúca frekvencia z tabu�ky 3. �as zotrvania na každom 1 % kroku musí by� rovnaký. �as zotrvania závisí od použitého skúšobného zariadenia a rozlíšenia referen�ných hodnôt meraní me-ranej veli�iny (RVM). Avšak pre všetky nosné frekvencie v snímaní musí by� �as zotrvania rovnaký a musí sta�i� na skúšky SZ a na odozvu pri každej frekvencii.

f) Chyba údaja merania sa vykoná so všetkými zosnímanými údajmi pod�a tabu�ky 3.

g) Pri meraní chyby musí SZ pracova� pri referen�nom prietoku.

h) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža� inštala�né a pracovné podmienky opísané v bode 6.3.2 a dodržiava� referen�né podmienky.

i) V prípade, ak sa preukázalo, že vodomer zvláštneho vyhotovenia je v predpísaných pracovných pod-mienkach pre prietok imúnny vo�i elektromagnetickým poliam opísaným v bode 7.11.1, môže sa schva�ovací orgán rozhodnú� pre skúšky odolnosti vo�i vplyvu elektrostatických polí pri nulovom prietoku.


Tabu�ka 3: Nosné frekvencie štart – stop

MHz MHz MHz

26 150 435

40 160 500

60 180 600

80 200 700

100 250 800

120 350 934

144 400 1000


Po pôsobení tohto rušenia musia:


2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou po�as pôsobenia každého jedného pásma nosnej frekven-cie a chybou zistenou pred skúškou pri tom istom prietoku a v referen�ných podmienkach nesmie prekro-�i� polovicu najvä�šej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2),

3) v prípade skúšok pri nulovom prietoku sú�et na vodomere sa nesmie zmeni� o hodnotu vä�šiu ako je hodnota overovacieho dielika.

7.12 Statické magnetické pole( R49-1, A.6.2.8)

7.12.1 Skúšobné podmienky

Pri skúške sa uplat�ujú tieto podmienky:

Ovplyv�ujúci faktor: vplyv statického magnetického po�a Typ magnetu: prstencový magnet Vonkajší priemer: 70 mm u 2 mm Vnútorný priemer: 32 mm ± 2 mm Hrúbka: 15 mm Materiál: anizotropný ferit Magnetiza�ná metóda: axiálna ( 1 sever a 1 juh) Zotrva�nos�: 385 mT až 400 mT Koercivita: 100 kA/m až 140 kA/m Intenzita magnetického po�a: pod 1 mm od povrchu: 90 kA/m až 100 kA/m pri 20 mm od povrchu: 20 kA/m


Overenie, �i vodomer s elektronickými sú�as�ami a/alebo mechanickými sú�as�ami, ktoré môžu by� ovplyv�o-vané statickým magnetickým po�om (6.10) vyhovuje požiadavkám R 49-1 (6.2.8).

7.12.3 Príprava

Vodomer musí by� funk�ný v súlade s pracovnými podmienkami.


a) Stály magnet sa umiestni tak, aby bol v kontakte so SZ v polohe, v akej je predpoklad, že vplyv statické-ho magnetického po�a bude spôsobova� chyby údaja prekra�ujúce najvä�šiu dovolenú chybu a bude me-ni� správnu funkciu SZ. Umiestnenie sa musí vybra� metódou „pokus – omyl“ s overením si typu a konštrukcie SZ a/alebo na základe predchádzajúcej skúsenosti. Môžu sa preskúma� rôzne pozície mag-netu.

b) Po ur�ení skúšobnej polohy sa magnet v tejto polohe fixuje a pri prietoku Q3 sa odmeria chyba údaja SZ.


c) Ak nie je špecifikované inak, pri meraní chyby údaja musia sa pod�a potreby sledova� inštala�né a prevádzkové podmienky opísané v R 49-2, 6.3 pri dodržaní referen�ných podmienok. Mera�e neozna-�ené písmenom „H“ alebo „V“ sa skúšajú s osou prietoku len v horizontálnej rovine. Mera�e s dvomi re-feren�nými teplotami sa skúšajú len pri nižšej referen�nej teplote.

d) Každá poloha magnetu a jeho orientácia vzh�adom k SZ sa odmeria a zaznamená.

Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 5.10.



- všetky funkcie SZ pracova� tak, ako boli navrhnuté a

- chyba údaja mera�a nesmie prekro�i� najvä�šiu dovolenú chybu v „hornom úseku“.

8 SKÚ�OBNÝ ROGRAM PRE SKÚ�KY TYPU MERADLA

8.1 Po�et potrebných vzoriek

8.1.1 Všetky vodomery

Tabu�ka 4 uvádza pre každý typ vodomeru po�et kompletných mera�ov alebo ich oddelite�ných sú�astí predkla-daných na skúšku typu.

Tabu�ka 4 – minimálny po�et vodomerov predkladaných na skúšku

Ozna�enie vodomeru Q3 (m3

/ h) Minimálny po�et

vodomerov

Q3 ≤ 160 3 160 < Q3 ≤ 1600 2

1600 < Q3 1

(1) Schva�ujúci orgán môže požadova� viac mera�ov

8.1.2 Vodomery vybavené elektronickými zariadeniami

Ak je vodomer vybavený elektronickými zariadeniami bez kontrolných prístrojov, okrem po�tu vzoriek pod�a tabu�ky �. 4 sa na skúšku typu predkladá pä� rovnakých vzoriek kompletných vodomerov alebo ich oddelite�né sú�asti.

Ak je vodomer vybavený kontrolnými prístrojmi, predkladá sa iba jedna vzorka.

8.2 Skúšky funk�nosti platné pre všetky vodomery

V tabu�ke 5 je uvedený program skúšok všetkých vodomerov predkladaných na skúšku typu. Skúšky sa vykona-jú v poradí pod�a tabu�ky 5 na minimálnom po�te vzoriek z tabu�ky 4 pod�a ozna�enia vodomeru.

Tabu�ka 5 - Skúšobný program funk�nosti pre všetky vodomery

Skúška Bod

1 Statický tlak 6.2 2 Chyba údaja 6.3 3 Teplota vody 6.4 4 Tlak vody 6.5 5 Spätný tok 6.6 6 Strata tlaku 6.7 7 Rušenie toku 6.8 8 Skúška stálosti pri diskontinuálnom prietoku (1) (3) 6.9.1 9 Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku Q3 (2) (3) 6.9.2 10 Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku Q4

(3) 6.9.2 11 Skúška stálosti pri diskontinuálnom prietoku Q ≥ 2xQx2

(3) (4) 6.9.3 12 Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku 0,9Qx1

(3) (5) 6.9.2.3 3) c) 13 Skúška pôsobenia magnetického po�a (6) 7.12


(1) Len pre mera�e s Q3 � 16 m3/h.

(2) Len pre mera�e s Q3 >16 m3/h.

(3) Chyby údaja sa po tejto skúške merajú znovu.

(4) Špecifická skúška pre združené vodomery.

(5) Pre združené vodomery, z ktorých menší vodomer nebol ešte schválený.

(6) Pre všetky mera�e s elektronickými komponentmi a pre mechanické mera�e vybavené magnetickou spojkou v pohonnom mechanizme na od�ítanie, alebo iným mechanizmom, ktorý pôsobenie vonkajšieho magnetického po�a môže ovplyv�ova� (6.10).

8.3 Skúšky funk�nosti platné pre elektronické vodomery, mechanické vodomery vybavené elektronickými zariadeniami a ich oddelite�né sú�asti

Okrem skúšok v tabu�ke 5 platia pre elektronické vodomery a mechanické vodomery vybavené elektronickým zariadením aj skúšky funk�nosti uvedené v tabu�ke 6. Skúšky z tabu�ky 6 sa môžu vykona� aj v inom poradí.

Ak vodomer nie je vybavený kontrolnými zariadením, predkladá sa schva�ovaciemu orgánu na skúšku typu pä� rovnakých vzoriek kompletného vodomeru alebo jeho oddelite�ných sú�astí. Na jednej z týchto vzoriek sa vyko-najú všetky potrebné skúšky z tabu�ky 6 pod�a environmentálnej klasifikácie. Náhrada zostávajúcich vzoriek nie je prípustná. Vzorka musí vyhovie� všetkým skúškam.

Ak je vodomer vybavený kontrolným zariadením, predkladá sa schva�ovaciemu orgánu na skúšku typu jedna vzorka kompletného mera�a, alebo jeho oddelite�né sú�asti. Na tejto vzorke sa vyskúšajú všetky aktuálne skúšky uvedené v tabu�ke 6 pod�a environmentálnej klasifikácie. Predložená vzorka nesmie ani pri jednej skúške by� vyhodnotená ako nevyhovujúca. Ten istý mera� musí sp�a� aj požiadavky kladené na kontrolné zariadenia opí-sané v prílohe A. .

Tabu�ka 6 - skúšky funk�nosti zahr�ujúce elektronickú sú�as� vodomeru (pozri aj tabu�ku A.1 v R 49-1)

(Pôsobenie ovplyv�ujúcich veli�ín a rušenia)

Úrove� tvrdosti skúšky pre triedu Skúška Charakter ovplyv�ujúcej veli�iny (s odkazov na

OIML D 11 [3] B C I

A.6.1 Suché teplo A.6.2 Chlad A.6.3 Vlhké teplo, cyklické A.6.4. Kolísanie napätia A.6.5 Vibrácie (náhodné) A.6.6 Mechanický otras A.6.7 Krátke poklesy napätia A.6.8 Vysokofrekv. impulzy A.6.9 Elektrostatické výboje A.6.10 Elektromagn. citlivos�

Ovplyv�ujúci faktor Ovplyv�ujúci faktor Ovplyv�ujúci faktor Ovplyv�ujúci faktor

Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie

3 1 1 1 – -

1a a 1b 2 alebo 3

1 2 alebo 3

3 3 2 1 - -

1a a 1b 2 alebo 3

1 2 alebo 3

3 3 2 1 2 -

1a a 1b 2 alebo 3

1 2 alebo 3

8.4 Skúška typu oddelite�ných sú�astí vodomeru

Kompatibilitu oddelite�ných sú�astí vodomeru posudzuje schva�ovací orgán, pri�om platia nasledovné pravidlá:

1) V certifikáte typu meradla pre samostatne schválený merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) musí by� uvedený typ alebo typy schválených po�ítadiel (vrátane indika�ného zariadenia), s ktorými je možné prevodník kombinova�.

2) V certifikáte typu meradla pre samostatne schválené po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia) musí by� uvedený typ alebo typy schválených meracích prevodníkov (vrátane objemového alebo prietokového sníma�a), s ktorými je možné po�ítadlo kombinova�.


3) V certifikáte typu pre združený vodomer musí by� uvedené, s ktorými schválenými typmi po�ítadiel (vrá-tane indika�ného zariadenia) a schválenými typmi meracích prevodníkov sa môže združený vodomer kombinova�.

4) Pri predložení zariadenia na schválenie typu musí výrobca uvies� najvä�šie dovolené chyby po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) alebo meracieho prevodníka (vrátane sníma prietoku alebo objemu).

5) Aritmetický sú�et najvä�ších dovolených chýb schváleného po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) a schváleného meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) nesmie prekro�i� najvä�šie dovolené chyby celého vodomeru (pozri R 49-1, 3.2).

6) Meracie prevodníky (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) mechanických vodomerov, mechanických vodomerov vybavených elektronickými zariadeniami a elektronických vodomerov sa predkladajú na prí-slušné skúšky funk�nosti pod�a tabuliek 5 a 6.

7) Po�ítadlá (vrátane indika�ného zariadenia) mechanických vodomerov, mechanických vodomerov vyba-vených elektronickými zariadeniami a elektronických vodomerov sa predkladajú na príslušné skúšky funk�nosti pod�a tabuliek 5 a 6.

8) Pod�a možnosti sa skúšobné podmienky pri skúške typu kompaktného vodomeru aplikujú aj na skúšky oddelite�ných sú�astí vodomeru. Ak to v konkrétnych skúšobných podmienkach nie je možné, aplikujú sa simulované podmienky s rovnakým stup�om tvrdosti a rovnakým trvaním.

9) Pod�a aktuálnosti je potrebné dodrža� požiadavky na skúšky funk�nosti uvedené v �astiach 6 a 7.

10) Výsledky skúšok typu meradla vykonané na samostatných �astiach vodomeru sa uvádzajú v protokole o skúške typu podobnom, aký sa používa pre kompletný vodomer (pozri R 49-3).

8.5 Skupiny príbuzných vodomerov Ak sa na skúšku typu predkladá skupina príbuzných vodomerov, schva�ujúci orgán pri rozhodovaní o tom, �i sa tieto vodomery môžu nazva� skupinou vodomerov, ako aj pri výbere, ktoré ve�kosti sa majú skúša�, postupuje pod�a kritérií prílohy D.

9 SKÚŠKY PRI PRVOTNOM OVEROVANÍ Na skúšky prvotného overenia sa môžu spravidla vybra� iba tie vodomery, ktoré boli schválené bu� ako kompletné meradlo, alebo ktorého sú�asti boli schválené samostatne – po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia) a merací pre-vodník (vrátane sníma�a prietoku a objemu).

Avšak metrologické orgány môžu dovoli�, aby v prevádzke boli nahradené aj samostatne schválené po�ítadlá (vráta-ne indika�ného zariadenia) a meracie prevodníky ( vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) za predpokladu, že sa pri skúške typu preukázalo, že takáto zámena nespôsobí, aby združené najvä�šie dovolené chyby prekro�ili príslušné najvä�šie dovolené chyby pre kompletný vodomer.

Platia všetky zvláštne požiadavky na skúšky prvotného overenia uvedené s certifikáte typu meradla.

9.1 Prvotné overovanie kompletného a združeného vodomeru

9.1.1 Ú�el skúšky

Overenie, �i relatívne chyby merania údaja kompletného alebo združeného vodomeru sú v medziach najvä�ších dovolených chýb uvedených v bode 3.2.1 alebo 3.2.2 v R 49-1.

9.1.2 Príprava

Chyby údaja vodomeru sa merajú zariadeniami a pod�a postupov uvedených v bode 6.1 a 6.3.


1) Mera�e sa inštalujú na skúšku bu� samostatne alebo v sériách.

2) Aplikujú sa postupy v bode 6.3.

3) Zabezpe�í sa, aby medzi mera�mi inštalovanými v sériách nedochádzalo k žiadnemu podstatnému vzájom-nému ovplyv�ovaniu.

4) Zabezpe�í sa, aby výstupný tlak ani na jednom z mera�ov nebol menší ako 0,03 MPa (0,3 barov).

5) Pre vodomery teplotnej triedy T 30 a T 50 sa zabezpe�í rozsah pracovnej teploty od 20 °C do ± 10 °C a pre vodomery teplotnej triedy T 70 a viac rozsah pracovnej teploty medzi 50 °C a ± 10 °C.

6) Všetky ostatné vplyvové faktory sa zabezpe�ia tak, aby boli ustálené v medziach pracovných podmienok vodomeru.


7) Ak v certifikáte typy meradla nie sú stanovené iné prietoky, merajú sa chyby údaja pri týchto prietokoch:

a) medzi Q1 a 1,1 Q1, b) medzi Q2 a 1,1 Q2 a c) medzi 0,9 Q3 a 1,1 Q3 d) pre združené vodomery medzi 1,05 Qx2 a 1,15 Qx2.

8) Chyby údaja pre každý prietok sa vypo�íta pod�a prílohy B.

9) Vyplní sa správa o skúške v R 49–3, príklad 1.


1) Chyby údaja vodomeru nesmú prekro�i� najvä�šie dovolené chyby stanovené v bode 3.2.1 alebo 3.2.2 v R 49–1.

2) Ak všetky chyby údaja vodomeru majú to isté znamienko, aspo� jedna z chýb nesmie prekro�i� polovicu hodnoty najvä�šej dovolenej chyby. Vo všetkých prípadoch platí táto požiadavky rovnako pre dodávate�a vody aj spotrebite�a (pozri tiež R 49-1, 3.3.3., ods. 3 a 8).

9.2 Prvotné overovanie oddelite�ných sú�astí vodomeru

9.2.1 Ú�el skúšky

Overenie, �i chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane sníma�a objemu alebo prietoku) alebo po�ítadla (vráta-ne indika�ného zariadenia) sú v medziach stanovených v certifikáte typu meradla.

Pre meracie prevodníky (vrátane sníma�a objemu alebo prietoku) platia skúšky prvotného overenia uvedené v bode 9.1.

9.2.2 Príprava

Chyby údaja samostatne schválených �astí vodomeru sa merajú zariadeniami a pod�a postupov uvedených v bode 6.1 a pod�a potreby sa vykonajú skúšky funk�nosti v bode 6.3.

Pod�a možnosti sa skúšobné podmienky aplikované pri skúške typu kompletného vodomeru použijú aj na skúšky oddelite�ných sú�astí vodomeru. A z dôvodu ur�itých skúšobných podmienok toto nie je možné, aplikujú sa simulované podmienky s obdobnými charakteristikami, stup�om tvrdosti skúšky a trvaním.


Okrem prípadu, kedy sa musia použi� simulované skúšky, postupuje sa pod�a bodu 9.1.3.

Vyplní sa správa o skúške v R 49–3, príklad 2 a/ alebo príklad 3.


Chyby údaja oddelite�ných �astí vodomeru nesmú prekro�i� najvä�šie dovolené chyby stanovené v certifikáte typu meradla.

10 PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV

10.1 Ú�el správ o skúške

Zaznamena� a prezentova� prácu vykonanú skúšobným laboratóriom, vrátane výsledkov skúšok a kontrol, ako aj relevantných informácií, a to presnou, zrozumite�nou a jednozna�nou formuláciu a to na formulári uvedenom v R 49-3 [2].

Poznámka: Používanie formuláru správy o skúške [2] je v rámci uplat�ovania tohto odporu�enia v národnej le-gislatíve informatívne, ale použitie formuláru v rámci OIML certifika�ného systému meradiel [27] je povinné.

10.2 Identifika�né a skúšobné údaje uvádzané v správach o skúške

10.2.1 Skúška typu

Záznam o skúške typu meradla musí obsahova�:

a) presnú identifikáciu skúšobného laboratória a skúšaného meradla,

b) �asovú postupnos� kalibrácií všetkých prístrojov a meracích zariadení použitých pri skúškach,


c) presnú údaje o podmienkach, v ktorých boli jednotlivé skúšky vykonané, vrátane všetkých špecifických skúšobných podmienok odporú�aných výrobcom,

d) výsledky a závery zo skúšok pod�a požiadaviek tohto odporu�enia,

e) obmedzenia platné pre použitie samostatne schválených meracích prevodníkov a po�ítadiel.

10.2.2 Prvotné overenie

Správa o skúške pri prvotnom overení individuálneho vodomeru musí obsahova� minimálne tieto údaje:

a) identifikácia skúšobného laboratória:

• názov a adresa,

b) identifikácia skúšaného meradla:

• názov a adresa výrobcu alebo jeho obchodná zna�ka,

• trieda presnosti,

• teplotná trieda,

• ozna�enie meradla Q3,

• podiely Q3/Q1 a Q2/Q1,

• maximálna strata tlaku (a prislúchajúci prietok),

• rok výroby a výrobné �íslo skúšaného meradla,

• typ alebo model.

c) Výsledky a závery skúšok.


PRÍLOHA A

(záväzná)

SKÚŠKA TYPU A SKÚŠKA KONTROLNÝCH ZARIADENÍ ELEKTRONICKÝCH PRÍSTROJOV

Tieto požiadavky platia len pre elektronické vodomery a elektronické prístroje zabudované v mechanických vodomeroch s kontrolnými zariadeniami.

Poznámka: Kontrolné zariadenia sa vyžadujú len vtedy, ak zákazník platí vopred za dodaný objem vody a tento nemôže dodávate� potvrdi�. Kontrolné zariadenia sa nevyžadujú v prípade dvoch konštantných partnerov a v prípade, ak sa merania nedajú vynulova�.

Vodomery vybavené kontrolnými zariadeniami vyhovujú požiadavkám tohto odporu�enia vtedy, ak prešli skúš-kami kontroly dizajnu a skúškami funk�nosti špecifikovanými v bode 6.2.12 v R 49-1.

Na všetky kontroly a skúšky opísané v tejto prílohe sa predkladá jedna vzorka kompletného vodomeru alebo po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) alebo meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) (pozri aj bod 8.3).

Po každej skúške a kontrole sa v bode 4.1.2 správy v R-49-3 vyplnia údaje k príslušným odkazom v bodoch 4.1.2 a 4.3.1 – 4.3.6 v R 49-1 týkajúcim sa kontrolných zariadení.

Predložená vzorka musí vyhovie� pri všetkých aplikovaných skúškach.

A.1 Ú�el skúšky

1) Overenie, �i kontrolné zariadenia vo vodomeroch sp�ajú požiadavky špecifikované v bode 4.3 R 49-1.

2) Overenie, �i vodomery vybavené týmito kontrolnými zariadeniami majú možnos� zabráni� spätnému toku, alebo tento zisti� v zmysle požiadavky bodu 4.1.2 R 49-1.

3) Overenie, �i kontrolné zariadenia spojené s meracím prevodníkom sp�ajú požiadavky bodu 4.3.2 R 49-1.

A.2 Kontrolné postupy

A.2.1 �innos� kontrolných zariadení (R 49-1, 4.3.1)

1) Overenie, �i kontrolné zariadenie po zistení významnej poruchy zareaguje jedným z týchto spôsobov:

V prípade kontrolných zariadení typu P alebo I:

• automaticky opraví chybu, alebo

• zablokuje len chybné zariadenie v tom prípade, ke� vodomer bez tohto zariadenia vyhovuje daným predpi-som, alebo

• porucha je vizuálne alebo akusticky signalizovaná dovtedy, kým sa neodstráni prí�ina signalizácie. Okrem toho, ke� vodomer vysiela údaje na periférne zariadenie, prenos údajov je sprevádzaný hlásením výskytu po-ruchy. Táto požiadavka neplatí pre rušenia špecifikované v A.6 R 49-1.

2) Ak je vodomer vybavený aj zariadeniami na výpo�et objemu vody prete�enej cez potrubie po�as výskytu poruchy je potrebné overi�, �i výsledok takéhoto výpo�tu sa nemôže zameni� a považova� za platný údaj.

3) Pri použití kontrolných zariadení je potrebné overi�, že vizuálny alebo akustický signál je neaktívny (s vý-nimkou, že signalizácia je vysielaná na vzdialenú stanicu) v týchto prípadoch:

a) ide o dvoch konštantných partnerov,

b) merania sa nedajú vynulova�,

c) nejde o predplatené merania.

4) Ak sa vodomerom namerané hodnoty neopakujú na vzdialenej stanici, je potrebné overi�, �i je vysielanie výstražného signálu a opakované namerané hodnoty zabezpe�ené.


A.2.2 Kontrolné zariadenie pre merací prevodník (R 49-1, 4.3.2)

A.2.2.1 Ú�el skúšky

Zabezpe�i�, aby kontrolné zariadenia overovali:

a) prítomnos� a správnu funkciu meracieho prevodníka,

b) správny prenos dát z meracieho prevodníka na po�ítadlo,

c) zistenie spätného toku a/alebo jeho zabráneniu, ak sa na túto funkciu použili elektronické prostriedky.

A.2.2.2 Skúšobné postupy

A.2.2.2.1 Merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) s impulznými výstupnými signálmi

Ak merací prevodník impulzné signály, pri�om každý impulz predstavuje základný objem, vykonajú sa skúšky na zistenie, �i kontrolné zariadenie pre generovanie impulzov, prenos a po�ítanie sp�ajú tieto úlohy:

a) správne po�ítanie impulzov,

b) zistenie spätného toku, ak sa požaduje,

c) kontrola správnej funkcie.

Tieto kontrolné funkcie typu P sa môžu odskúša�:

a) odpojením sníma�a prietoku od po�ítadla, alebo

b) prerušením signálu zo sníma�a prietoku ku po�ítadlu, alebo

c) prerušením dodávky prúdu k sníma�u prietoku.

A.2.2.2.2 Merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) v elektromagnetických mera�och

1) V prípade elektromagnetických mera�ov, kde amplitúda signálu generovaná sníma�om prietoku je úmerná prietoku sa môže na skúšku kontrolných zariadení použi� tento postup:

Na po�ítadlo sa aplikuje simulovaný vstupný signál s podobným tvarom, ako má merací signál vodomeru a ktorý predstavuje prietok medzi Q1 a Q4 a overí sa, �i:

a) ide o kontrolné zariadenie typu P alebo typu I,

b) ak ide o zariadenie typu I, �i sa jeho kontrolná funkcia zapína v intervaloch 5 minút alebo menej,

c) �i zariadenie kontroluje funkcie sníma�a prietoku a po�ítadla,

d) �i je ekvivalentná digitálna hodnota signálu v stanovených medziach ur�ených výrobcom a �i vyhovuje požiadavke najvä�ších dovolených chýb.

2) Overí sa, �i džka kábla medzi sníma�om prietoku a po�ítadlom alebo pomocným zariadením elektromagne-tického vodomeru neprekra�uje 100 m, alebo hodnotu L (pod�a toho, ktorá hodnota je menšia) vyjadrenú v metroch a vypo�ítanú pod�a rovnice

L = (k x c) / (f x C)

kde: k = 2 x 10-5

c je vodivos� kvapaliny v S/m

f je frekvencia po�a po�as meracieho cyklu v Hz,

C je ú�inná kapacitancia kábla na meter v F/m

Poznámka: Ak výrobné riešenie zabezpe�uje ekvivalentné výsledky, môžu sa tieto požiadavky ignorova�.

A.2.2.2.3 alšie zásady merania

Ak sa na skúšku typu predkladá merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) s technológiami, ktoré nie sú zahrnuté v bode 4.3.2 R 49-1 je potrebné overi�, �i kontrolné zariadenia poskytujú ekvivalentný stupe� zabezpe�enia.


A.2.3 Kontrolné zariadenia pre po�ítadlo (R49-1, 4.2.3)

Overenie, �i kontrolné zariadenia zabezpe�ujú správu funkciu po�ítadla a �i sú výpo�ty platné.

A.2.3.2 Skúšobný postup

A.2.3.2.1 Funkcie po�ítadla

1) Overí sa, �i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií po�ítadla sú typu P alebo I.

2) Ak ide o zariadenia typu I, overí sa, �i sa funkcia po�ítadla kontroluje minimálne raz za de�, alebo pri kaž-dom objeme zodpovedajúcom objemu prete�enému za 10 minút pri prietoku Q3.

3) Overí sa, �i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií po�ítadla zabezpe�ujú, aby boli hodnoty všetkých permanentne uložených pokynov a dát správne, a to spôsobom, ako napr.:

a) s�ítaním všetkých kódov pokynov a dát a porovnaním tohto sú�tu s pevnou hodnotou,

b) kontrolou riadkových a stpcových paritných bitov (LRC a VRC),

c) kontrolou cyklickým kódom,

d) zdvojeným nezávislým uložením dát,

e) uložením dát v „bezpe�nom kódovaní“, napr. ich ochranou kontrolným sú�tom, riadkové a stpcové pa-ritné bity.

4) Overí sa, �i sa všetky vnútorné prevody a ukladanie dát súvisiacich s výsledkom merania vykonávajú správne, a to napríklad:

a) postupmi �ítania a zápisu,

b) konverziou a spätnou konverziou kódov,

c) využitím „bezpe�ného kódovania“ (kontrolný sú�et, paritný bit),

d) zdvojeným uložením.

A.2.3.2.2 Výpo�ty

1) Overí sa, �i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií po�ítadla sú typu P alebo I.

2) Ak ide o zariadenia typu I, overí sa, �i sa výpo�tová funkcia kontroluje minimálne raz za de�, alebo pri každom objeme zodpovedajúcom objemu prete�enému za 10 minút pri prietoku Q3.

3) Overí sa správnos� hodnôt všetkých údajov týkajúcich sa merania, ukladaných interne alebo vysielaných na periférne zariadenie.

Poznámka: Kontrolné zariadenia môžu na overenie integrity údajov využíva� napríklad paritný bit, kontrolný sú�et alebo zdvojené uloženie.

4) Overí sa, �i výpo�tový systém je vybavený zariadením na kontrolu kontinuity výpo�tového programu.

A.2.4 Kontrolné prostriedky pre indika�né zariadenie (R 49-1, 4.3.4)


1) Overi�, �i kontrolné prostriedky pre indika�né zariadenie zistia znázornenie primárnych údajov a �i tieto zodpovedajú údajom, ktoré uvádza po�ítadlo.

2) Overi�, �i kontrolné prostriedky pre indika�né zariadenie zistia prítomnos� indika�ného zariadenia, ak sa toto dá odstráni�.

3) Overi�, �i kontrolné prostriedky pre indika�né zariadenie zodpovedajú opisu v bode 4.3.4.1 R 49-1 alebo opisu v bode 4.3.4.2 R 49-1.


1) Potvrdenie že, kontrolné zariadenie primárneho indika�ného zariadenia je typu P.

Poznámka 1: Ak indika�né zariadenie nie je primárne, môže by� kontrolné zariadenie typu I.

Poznámka 2: Prostriedky na kontrolu môžu by�:

a) meranie prúdu na vláknach v prípade indika�ných zariadení so žeraviacimi vláknami alebo


svietivými diódami,

b) meranie mriežkového napätia v prípade indika�ných zariadení so žiarivkami,

c) v prípade indika�ných zariadení s násobenými tekutými kryštálmi je možná výstupná kontro-la riadiaceho napätia segmentových riadkov a spolo�ných elektród na istenie odpojenia alebo skratu medzi regula�nými obvodmi.

Poznámka 3: Nie sú potrebné kontroly v bode 4.1.5 R 49-1.

2) Overenie, �i kontrolné zariadenie indika�ného zariadenia obsahuje typ P alebo I na kontrolu elektronických obvodov používaných pre indika�né zariadenie (okrem budiacich obvodov v samotnom displeji).

3) V prípade kontrolný ch zariadení typu I sa overí, �i sa funk�nos� indika�ného zariadenia kontroluje mini-málne raz za de�, alebo pri každom objeme zodpovedajúcom objemu prete�enému za 10 minút pri prietoku Q3.

4) Overí sa správnos� hodnôt všetkých údajov týkajúcich sa merania, ukladaných interne alebo vysielaných cez rozhranie na periférne zariadenie.

Poznámka: Kontrolné zariadenia môžu na overenie integrity údajov využíva� napríklad paritný bit, kontrolný sú�et alebo zdvojené uloženie.

5) Overí sa, �i indika�né zariadenie je vybavené prostriedkami na kontrolu kontinuity výpo�tového programu.

6) Overí sa, �i kontrolné zariadenie indika�ného zariadenia pracuje, a to :

a) odpojením celého indika�ného zariadenia alebo jeho �asti,

b) úkonom, ktorý simuluje poruchu na displeji, napríklad skúšobným klávesom.

A.2.5 Kontrolné prostriedky pre pomocné zariadenia (R 49-1, 4.3.5)


1) Overenie, �i pomocné zariadenie (opakovacie, tla�iarenské, pamä�ové, at�. zariadenie) s primárnymi indi-káciami obsahuje kontrolné zariadenie typu P alebo I.

2) Overenie, �i kontrolné prostriedky k pomocnému zriadeniu kontrolujú:

a) prítomnos� pomocného zariadenia,

b) správnos� funkcie pomocného zariadenia,

c) správnos� prenosu dát medzi mera�om a pomocným zariadením.


1) Overí sa, �i pomocné zariadenie (opakovacie, tla�iarenské, pamä�ové zariadenie, at�.) s primárnymi indiká-ciami obsahuje kontrolné zariadenie typu P alebo I.

2) Overí sa, �i kontrolné zariadenie kontroluje pripojenie pomocného zariadenia na vodomer.

3) Overí sa, �i kontrolné zariadenie kontroluje správnu funkciu pomocného zariadenia a správnos� prenosu dát.

A.2.6 Kontrolné zariadenia pre pridružené meradlá (R 49-1, 4.3.6)


1) Preskúmanie kontrolných zariadení pridružených meradiel okrem sníma�a prietoku.

Poznámka: Okrem primárneho merania objemu môžu ma� vodomery zabudované zariadenia na merania a zná-zor�ovanie iných parametrov, napr. prietoku, tlaku vody, teploty vody.

2) Overí sa kontrolného zariadenia typu P alebo I v prípade doplnkových meracích funkcií.

3) Overí sa, �i kontrolné zriadenie zabezpe�uje, aby signály zo všetkých pridružených meradiel boli v rámci stanovených meracích rozsahov.



1) Zistia sa �ísla a typy pridružených meracích prevodníkov vo vodomere.

2) Pri každom type prevodníka sa overí, �i má kontrolné zariadenie typu P alebo I.

3) Overí sa, �i hodnota signálu z každého prevodníka súhlasí s meraným parametrom (prietok, tlak a teplota vody).

4) Ak sa prietoky použijú na kontrolné tarify, overí sa, �i pri každom prietoku uvedenom v bode 6.2.4.1 R 49-1 neprekra�uje rozdiel medzi skuto�ným a indikovaným prietokom príslušnú najvä�šiu dovolenú chybu sta-novenú v bode 3.2.1 alebo 3.2.2 R 49-1.

5) Pri všetkých typoch pridružených meradiel sa overí, �i rozdiel medzi skuto�nou hodnotou meraného para-metra a hodnotou udávanou meradlom v krajných bodoch a v strednom bode meracieho rozsahu neprekra-�uje najvä�šiu dovolenú chybu stanovenú výrobcom.


PRÍLOHA B

(záväzná)

VÝPO�ET RELATÍVNEJ CHYBY ÚDAJA VODOMERU

B.1 Všeobecné informácie

Táto príloha uvádza rovnice, ktoré sa pri skúškach typu a overovaní používajú na výpo�et chyby údaja:

a) kompletného vodomeru,

b) odpojite�ného po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia),

c) odpojite�ného meracieho prevodníka (vrátane sníma� prietoku alebo objemu).

B.2 Výpo�et chyby údaja

Ak sa na samostatnú skúšku typu predkladá bu� merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) alebo po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia) vodomeru, meria sa chyba údaja len na týchto odpojite�ných sú�astiach.

Na meracom prevodníku (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) sa vhodným prístrojom meria výstupný signál (impulz, prúd, napätie alebo zakódované).

Na po�ítadle (vrátane indika�ného zariadenia) charakteristiky simulovaných vstupných signálov (impulz, prúd, napätie alebo kódované) musia kopírova� údaje z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo obje-mu).

Chyba údaja skúšaného zariadenia sa vypo�íta pod�a toho, �o sa považuje za pravú hodnotu skuto�ného pripo�í-taného objemu po�as skúšky porovnaním s ekvivalentným objemom bu� simulovaného vstupného signálu do po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia), alebo so skuto�ným výstupným signálom z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu), ktoré sa namerali pri tej istej skúške.

Ak metrologický orgán neudelí výnimku, vykoná sa skúška typu zvláš� na meracom prevodníku (vrátane sníma-�a prietoku alebo objemu) a kompatibilnom po�ítadle (vrátane indika�ného zariadenia) a pri po�iato�nom a následnom overovaní musia by� skúšané spolu ako združený vodomer (pozri �as� 9). Preto sa chyba údaja vypo�ítava rovnako, ako pri kompletnom vodomere.

B.3 Výpo�et relatívnej chyby údaja

B.3.1 Kompletný vodomer

Em(i)(I=1,2,..n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:

Em(i)(I=1,2,..n) je relatívna chyba údaja kompletného vodomeru pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%);

Va je skuto�ný alebo simulovaný prete�ený objem po�as doby skúšky Dt (m3);

Vi je objem pripo�ítaný k indika�nému zariadeniu (alebo odpo�ítaný) po�as skúšky Dt (m3).


B.3.2 Združený vodomer

Pri výpo�te chyby údaja sa pri združenom vodomere postupuje rovnako, ako pri kompletnom vodomere (B.3.1).

B.3.3 Po�ítadlo (vrátane indika�ného zariadenia)

B.3.3.1 Výpo�et relatívnej chyby údaja po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) s využitím simulovaného impulzného vstupného signálu

Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:

Ec(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%);

Va = (Cp x Tp) je objem vody rovnajúci sa celkovému po�tu objemových impulzov do indika�ného zariadenia po�as doby skúšky Dt (m3);

Cp je konštanta zodpovedajúca nominálnemu objemu vody pre každý impulz (m3/impulz);

Tp je celkový po�et objemových impulzov po�as skúšky Dt (impulzy);

Vi je objem zaznamenaný indika�ným zariadením pripo�ítaný po�as skúšky Dt (m3).

B.3.3.2 Výpo�et relatívnej chyby údaja po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) s využitím simulovaného vstupného signálu prúdu

Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:


Va = (Cix it xDt) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu prúdu prichádzajúcemu do indika�ného zariadenia po�as doby skúšky Dt (m3);

Ci je konštanta prira�ujúca signál prúdu prietoku (m3/h.mA)

Dt je �as skúšky (h);

it je priemerný vstupný signál prúdu po�as skúšky Dt (mA);


B.3.3.3 Výpo�et relatívnej chyby údaja po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) s využitím simulovaného vstupného signálu napätia

Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:


Va = (Cvx Uc xDt) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu napätia prichádzajúcemu do indika�ného zariadenia po�as doby skúšky Dt (m3);

Cv je konštanta prira�ujúca signál napätia prietoku (m3/h.V)


Uc je priemerná hodnota signálu vstupného napätia po�as skúšky Dt (V);



B.3.3.4 Výpo�et relatívnej chyby údaja po�ítadla (vrátane indika�ného zariadenia) s využitím simulovaného zakódovaného vstupného signálu

Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:


Va je objem vody rovnajúci sa �íselnej hodnote zakódovaného vstupného signálu prichádzajú-ceho do indika�ného zariadenia po�as doby skúšky Dt (m3);


B.3.4 Merací prevodník (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu)

B.3.4.1 Výpo�et relatívnej chyby meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) s impulzným vstupným signálom

Et(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:

Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%);

Vi = (Cp x Tp) je objem vody rovnajúci sa celkovému po�tu objemových impulzov z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) po�as skúšky Dt (m3);

Cp je konštanta zodpovedajúca nominálnemu objemu vody pre každý impulz (m3/impulz);

Tp je celkový po�et objemových impulzov po�as skúšky Dt (impulzy);

Va je skuto�ný objem dodanej vody po�as skúšky Dt (m3).

B.3.4.2 Výpo�et relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) s výstupným signálom prúdu

Et(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:


Vi = (Ci x it xDt) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu prúdu z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) po�as skúšky Dt (m3);

Ci je konštanta prira�ujúca výstupný signál prúdu prietoku (m3/h.mA)


it je priemerný výstupný signál prúdu po�as skúšky Dt (mA);


B.3.4.3 Výpo�et relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) s výstupným signálom napätia

Et(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:


Vi = (Cv xDtxUt) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu napätia vysielanému z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) po�as �asu skúšky Dt (m

3);

Cv je konštanta prira�ujúca výstupný signál napätia prietoku (m3/h.V)


Dt je trvanie skúšky (h);

Ut je priemerná hodnota výstupného signálu napätia po�as skúšky Dt (V);


B.3.4.4 Výpo�et relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) so zakódovaným výstupným signálom

Et(i)(I=1, 2, n) = 100 × (Vi – Va) / Va (%)

kde:

Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja po�íta�a (vrátane indika�ného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%);

Vi je objem vody rovnajúci sa �íselnej hodnote zakódovaného výstupného signálu z meracieho prevodníka (vrátane sníma�a prietoku alebo objemu) po�as �asu skúšky Dt (m

3);



PRÍLOHA C (záväzná)

POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU PRI SKÚŠKACH NA VPLYV RUŠENIA

Legenda: Schéma rušenia toku

1 – rušenie typu 1 – �avoto�ivý vír 4 – usmer�ova� prúdu (vyrovnáva�) 1 – rušenie typu 2 – pravoto�ivý vír 5 - mera� 1 – rušenie typu 3 – asymetrické 6 – priama džka (minimálna, stanovená výrobcom) DN – menovitý priemer


PRÍLOHA D (záväzná)

SKÚ�KA TYPU SKUPINY PRÍBUZNÝCH VODOMEROV

D.1 Skupina príbuzných vodomerov

Táto príloha obsahuje kritériá, ktorými sa riadia schva�ujúce orgány pri rozhodovaní o tom, �i na ú�ely schvále-nia typu sa môže skupina vodomerov považova� za príbuzné vodomery, kedy sa skúšajú len vodomery vybra-ných ve�kostí.

D.2 Definícia

Príbuzné vodomery je skupina vodomerov rôznych ve�kostí a/alebo prietokov, v ktorej všetky vodomery majú tieto charakteristiky:

• rovnaký výrobca,

• geometrická podobnos� �astí prichádzajúcich do styku s vodou,

• rovnaký princíp merania,

• rovnaké pomery Q3/Q1 a Q2/Q1,

• rovnaká trieda presnosti,

• rovnaká teplotná trieda,

• rovnaké elektronické zariadenia pre všetky rozmery vodomeru,

• podobný štandard dizajnu a montáže komponentov,

• rovnaký materiál tých komponentov, ktoré sú rozhodujúce pre funk�nos� vodomeru,

• rovnaké požiadavky na inštaláciu týkajúce sa rozmeru vodomeru, napr. 10 D (priemer potrubia) rovného úseku potrubia pred vodomerov a 5 D rovného úseku potrubia za vodomerom.

D.3 Výber vodomeru

Pri rozhodovaní o tom, vodomery akých rozmerov so skupiny príbuzných vodomerov sa majú skúša�, sa postu-puje pod�a týchto pravidiel:

• schva�ujúci orgán musí uvies� dôvody pre zaradenie vodomerov konkrétnych rozmerov do skúšky, ale-bo ich vynechanie;

• najmenší vodomer zo skupiny vodomerov sa musí skúša� vždy;

• v prípade vodomerov, ktoré vykazujú v rámci skupiny príbuzných vodomerov extrémne parametre funk�nosti sa uvažuje o skúškach, ide napr. o najvä�ší rozsah prietoku, najvyššia obvodová rýchlos� po-hyblivých sú�astí, a pod.;

• ak je to reálne, vždy by sa mal doskúša� najvä�ší vodomer zo skupiny; ak sa však najvä�ší vodomer ne-skúša, potom sa vodomer s prietokom Q3 > 2 x Q3 najvä�šieho skúšaného vodomeru nemôže uzna� ako sú�as� skupiny príbuzných vodomerov;

• skúšky životnosti sa vykonajú na tých vodomeroch, kde sa predpokladá najvä�šie opotrebovanie;

• v prípade vodomerov bez pohyblivých sú�astí v meracom prevodníku sa na skúšky životnosti vyberie najmenší vodomer;

• všetky skúšky súvisiace s vplyvovými veli�inami a rušením sa vykonajú na vodomere jednej ve�kosti zo skupiny príbuzných vodomerov;

• vodomery, ktoré sú na obrázku D.1 pod�iarknuté sa môžu považova� za príklad pre skúšky (Poznámka: každý riadok predstavuje jednu skupinu príbuzných vodomer, pri�om vodomer 1 je najmenší).

1 1 2

1 2 3 1 2 3 4

1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 6

Obr. D.1


PRÍLOHA E

(informatívna)

PRÍKLADY METÓD A SÚ�ASTÍ POUŽITÝCH NA SKÚŠKU SÚOSOVÝCH VODOMEROV

E.1 Príklad pripojenia rozde�ovacieho potrubia na súosový vodomer


Na skúšku vodomeru sa môže použi� zvláštna tvarovka ur�ená na tlakové skúšky – pozri príklad na obr. E.2. Na zabezpe�enie toho, aby funk�nos� tesnení po�as skúšky mohla by� na úrovni „najhoršieho prípadu“, musí by� presnos� rozmerov profilu tesnenia tvarovky v medziach stanovených vo výrobe v súlade s rozmermi dizajnu ur�ených výrobcom.

Pred predložením vodomeru na schválenie typu môže by� výrobca požiadaný, aby utesnil vodomer v bode nad umiestnením vnútorného tesnenia na rozhraní vodomer / tvarovka spôsobom, ktorý je vhodný pre daný dizajn vodomeru. Pri zapojení súosového vodomeru do skúšobnej tvarovky a po natlakovaní je potrebné, aby bolo vi-die� miesto presakovania z výstupu tvarovky a aby bolo možné rozlíši�, �i ide o presakovanie tvarovky, alebo ide o nesprávne založené tesniace zariadenie. Obrázok E.3 predstavuje príklad uzáveru vhodného na mnohé vodome-ry rôzneho dizajnu, môžu sa však použi� aj iné vhodné prostriedky.

Obr. E.2 Príklad tvarovky na tlakové skúšky tesnenia súosového vodomeru


Obr. E.3 Príklad uzáveru použitého pri tlakovej skúške tesnenia súosového vodomeru


PRÍLOHA F

(informatívna)

STANOVENIE HUSTOTY VODY

Hustota vody sa vypo�íta z rovníc IAPWS takto:

Rovnica 1 Hustota destilovanej vody neobsahujúcej vzduch pri 101,325 kPa

( ) ��

��

�

⋅+⋅+⋅+⋅+⋅+⋅= 2

54

33

221

0 11

θθθθθρ

aaaaa

atdw

kde ρdw(t) je hustota destilovanej vody neobsahujúcej vzduch pri teplote t vyjadrená v kg/m3;

θ je normalizovaná teplota, θ = t/100;

t je teplota v stup�och Celzia na stupnici ITS-90;

ai sú koeficienty rovnice:

i ai i ai 0 999,84382 3 - 0,0309777 1 1,4639386 4 1,4572099 2 -0,0155050 5 0,0648931

Rovnica 2 Korek�ný koeficient tlaku

��

��

�

⋅+⋅+⋅+⋅+⋅=

θθθθ

4

33

221

0 11

aaaa

aB

kde B je izotermická stla�ite�nos� vody pri okolitej teplote (1/Pa);

θ je normalizovaná teplota, θ = t/100;

t je teplota v stup�och Celzia (ITS-90);

ai sú koeficienty rovnice:

i ai i ai 0 5,08821.10-10 3 - 0,3734838 1 1,2639418 4 2,0205242 2 0,26602690

Rovnica 3 Hustota vody v prietokomeri

ρw(t) = ρdw x (1+B.P)x r

kde P je pretlak na pretokomeri (Pa);

r je pomer hustoty vody v skúšobnom zariadení k hustote �istej vody pri meraní v rovnakých podmienkach (spravidla pri okolitej teplote a tlaku).

Poznámky: Na ú�ely kalibrácie vodomerov sú rovnice odporú�ané IAPWS(1) navrhnuté tak, aby platili pre teploty nad 80 °C, �o umož�uje kalibráciu vodomerov na teplú vodu a kalibráciu pri tlaku. Hustota destilova-


nej vody ako ju navrhujú Wagenbreth a Blanke(2), Patterson a Morris(3) alebo Tanaka(4) v publikácii Metrológia sa hodí na používanie v legálnej metrológii zvy�ajne pri ur�ovaní objemu hmotnostnou metódou a atmosférických podmienkach. Tieto hodnoty sa neodporú�ajú na kalibrácie vodomer, na-ko�ko platia len do teploty 40 °C a nie sú k nim spracované rovnice na korekciu tlaku.

Tabu�ka F.1 hustôt destilovanej vody zbavenej vzduchu pri teplotách medzi 0 °C a 80 °C a pri tlaku 101,325 kPa vypo�ítaných pod�a rovnice odporú�anej IAPWS

–––––

(1) - Medzinárodné združenie pre štúdium vlastností vody a pary a termodynamických vlastností bežnej vody na všeobecné a vedecké využitie. 1995

(2) Wagenbreth a Blanke. Vestník PTB 3/1990 195-196 (3) Patterson a Morris, Metrológia, 1994, zv. 31, 272-288 (4) Tanaka, Girand, Avis, Peuto a Binal, Metrlógia, 2001, zv. 38, 301-309

Tabu�ka F.1 Hustota destilovanej vody zbavenej vzduchu (pod�a rovnice 1)

Teplota vody

oC

Hustota

kg/m3

Teplota vody

oC

Hustota

kg/m3

Teplota vody

oC

Hustota

kg/m3

Teplota vody

oC

Hustota

kg/m3

0 999.84 20 998.21 40 992.22 60 983.20 1 999.90 21 998.00 41 991.83 61 982.68 2 999.94 22 997.77 42 991.44 62 982.16 3 999.97 23 997.54 43 991.04 63 981.63 4 999.98 24 997.30 44 990.63 64 981.09 5 999.97 25 997.05 45 990.21 65 980.55 6 999.94 26 996.79 46 989.79 66 980.00 7 999.90 27 996.52 47 989.36 67 979.45 8 999.85 28 996.24 48 988.93 68 978.90 9 999.78 29 995.95 49 988.48 69 978.33

10 999.70 30 995.65 50 988.04 70 977.76 11 999.61 31 995.34 51 987.58 71 977.19 12 999.50 32 995.03 52 987.12 72 976.61 13 999.38 33 994.71 53 986.65 73 976.03 14 999.25 34 994.37 54 986.17 74 975.44 15 999.10 35 994.03 55 985.69 75 974.84 16 998.95 36 993.69 56 985.21 76 974.24 17 998.78 37 993.33 57 984.71 77 973.64 18 998.60 38 992.97 58 984.21 78 973.03 19 998.41 39 992.60 59 983.71 79 972.41 20 998.21 40 992.22 60 983.20 80 971.79

Hodnoty vypo�ítané pod�a: IAPWS - Medzinárodné združenie pre štúdium vlastností vody a pary a termodynamických vlastností bežnej vody na všeobecné a vedecké využitie. 1995


PRÍLOHA G

(informatívna)

NAJVÄ�ŠIE NEISTOTY PRI MERANÍ VPLYVOVÝCH FAKTOROV A RUŠENIA

G.1 Úvod

V nasledujúcich odsekoch sú uvedené najvä�šie neistoty, ktoré sa môžu aplikova� na rôzne skúšky funk�nosti, pri�om sa predpokladá, že tieto neistoty majú faktor pokrytia k = 2.

Ak je vplyvová veli�ina ur�ená ako menovitá hodnota s toleranciami napr. 55 ± 2 °C, menovitá hodnota vplyvo-vej veli�iny (v tomto prípade 55 °C) je zamýš�anou hodnotou pre skúšku. Avšak na to, aby sa dodržala stanove-ná tolerancia pre vplyvovú veli�inu je potrebné neistotu meradla, ktoré sa použilo na meranie tejto veli�iny od-po�íta� od absolútnej hodnoty tolerancie, �ím sa dosiahnu skuto�né toleran�né medzne, ktoré sa budú po�as skúšky aplikova�.

Príklad: Ak sa má teplota vzduchu nastavi� na 55 ± 2 °C a neistota meradla teploty je 0,4 °C, potom skuto�ná teplota po�as skúšky nesmie prekro�i� 55 ± 1,6 °C.

Ak je vplyvová veli�ina daná ako rozsah, napr. teplota okolitého vzduchu je 15 °C až 25 °C, znamená to, že vplyv tohto pôsobenia nie je dôležitý. Teplota vzduchu však musí by� v danom rozsahu stála, v tomto prípade na hodnote normálnej okolitej teploty.

G.2 Simulované signálne vstupy do po�ítadla

Odpor: 0,2 % aplikovaného odporu Prúd: 0,01 % aplikovaného prúdu Napätie: 0,01 % aplikovaného napätia Impulzná frekvencia: 0,01 % aplikovanej frekvencie

G.3 Skúšky na suché teplo, vlhké teplo (cyklické) a na chlad

Tlak vody: 5 % Tlak okolitého vzduchu: 0,5 kPa Teplota vody: 0,4 °C Teplota okol. vzduchu: 0,4 °C Vlhkos�: 0,6 %

�as (t) . (trvanie pôsobenia vplyvovej veli�iny):

0 < t < 2 h: 1 s t > 2 h: 10 s

G.4 Kolísanie napájacieho napätia

Napätie (sie�ové, AC): � 0,2 % aplikovaného napätia Napätie (sie�ové AC/DC) � 0,2 % aplikovaného napätia Napätie (batériové): � 0,2 % aplikovaného napätia Sie�ová frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Harmonické skreslenie: � 0,2 % aplikovaného prúdu

G.5 Kolísanie sie�ovej frekvencie

Sie�ové napätie: � 0,2 % aplikovaného napätia Sie�ová frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Harmonické skreslenie: � 0,2 % aplikovaného prúdu

G.6 Krátkodobý pokles napätia

Aplikované napätie: � 0,2 % menovitého sie�ového napätia Sie�ová frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Harmonické skreslenie: � 0,2 % aplikovaného prúdu


G.7 Elektrické vysokofrekven�né impulzy

Sie�ové napätie: � 0,2 % aplikovaného napätia Sie�ová frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Napä�ové prech. stavy: � 0,2 % špi�kového napätia

�as (t):

15 ms < t < 300 ms: � 1 ms 5 ns < t < 50 ns: � 1ns

G.8 Elektrostatický výboj

Sie�ové napätie: � 0,2 % aplikovaného napätia Sie�ová frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Aplikované napätie: � __ špi�kového napätia (pozri poznámku) Elektrický náboj: � __ aplikovaného výboja (pozri poznámku) G.9 Elektromagnetické rušenie

Napätie: � 0,2 % aplikovaného napätia Frekvencia: � 0,2 % aplikovanej frekvencie Rýchlos� vychýlenia: � 2,5 x 10-4 oktávy /s Sila po�a: � 0,2 % aplikovanej sily po�a Harmonické skreslenie: � 0,2 % aplikovaného prúdu G.10 Mechanické otrasy - pozri poznámku

Frekvencia: �__ Hz Harmonické skreslenie: �__ Zrýchlenie: �__m/s2 Lineárny posun: �__mm �as (t): � __ s

Poznámka: V �ase publikácie dokumentu neboli tieto hodnoty neistoty k dispozícii.


PRÍLOHA H

(informatívna)

SKÚŠKA NA STRATU TLAKU

ÚDAJE K TLAKOVÝM VÝVODOM, OTVOROM A ZÁREZOM

H.1 Všeobecne

Stratu tlaku vo vodomere je možné zisti� z meraní statického diferenciálneho tlaku vo vodomere pri stanovenom prietoku. Na zistenie straty tlaku sa používa metóda opísaná v bode 6.7.

H.2 Tvar vývodov na úseku merania tlaku

Na vstupných a výstupných potrubiach meracieho úseku sa vytvoria tlakové vývody podobného tvaru a rozmerov.

Môžu to by� otvory vyv�tané cez stenu potrubia alebo môže ís� o kruhový zárez v stene potrubia, v obidvoch prípadoch musia by� otvor aj zárez kolmé na os potrubia. Potrebné sú najmenej štyri takéto otvory rovnomerne rozmiestnené v jednej rovine po obvode potrubia.

Na obrázkoch H.1, H.2 a H.3 sú znázornené odporú�ané tvary týchto vývodov.

Môžu sa využi� aj iné spôsoby, napr. kruhové alebo váhové komôrky.

H.3 Údaje k tlakovým vývodom, otvorom a zárezom

Otvory vyv�tané cez stenu potrubia musia by� kolmé na jeho os a ich priemer nesmie prekro�i� 0,08 D, pri�om sa odporú�a priemer vä�ší ako 2 mm a menší ako 4 mm. Priemer otvorov zostáva rovnaký pre vzdialenos� nie menšiu ako je priemer dvoch vývodov pred preniknutím do potrubia. Hrany otvorov prev�taných cez stenu potrubia musia by� v mieste kde prenikajú do otvorov vstupného a výstupného potrubia hladké. Hrany musia by� ostré bez zaoblenia, alebo skosenia.

Zárezy sú kolmé na os potrubia a majú tiesto rozmesry:

- šírka i sa rovná 0,08 D, ale nesmie by� menšia ako 2 mm, alebo vä�šia ako 4 mm,

- hbka k je vä�šia ako 2i.

Legenda:

1 kruhová komôrka

Obr. H.1 – Príklad vyvtaného otvoru tlakového vývodu s kruhovou komôrkou, vhodného na skúšobné úseky s malým alebo stredným priemerom


Legenda:

1 kruhová komôrka

Obr. H.2 – Príklad vyvtaného zárezu tlakového vývodu s kruhovou komôrkou, vhodného na skúšobné úseky s malým alebo stredným priemerom

Legenda:

A prierez cez potrubie a tlakové vývody 4 tlakový vývod (pozri detail) B detail tlakového vývodu a puzdro 5 horizontálna os 1 k manometru 6 slu�ka udávajúca stredný statický tlak 2 tvarovka 7 odde�ovací kohútik 3 pružná hadica alebo medená trubka 8 vetikálna os

Obr. H.3 – Príklad vyvtaného otvoru tlakového vývodu so slu�kovými prepojeniami udávajúcimi stredný statický tlak, ktorý je vhodný na skúšobné úseky so stredným alebo ve�kým priemerom


Literatúra

[1] OIML Medzinárodné odporu�enie R 49-1 (2006): Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vo-dy. �as� 1: Metrologické a technické požiadavky. OIML, Paríž

[2] OIML Medzinárodné odporu�enie R 49-1 (2006): Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vo-dy. �as� 3: Formulár Správy o skúške. OIML, Paríž

[3] Medzinárodný dokument OIML D 4 Inštala�né a skladovacie podmienky pre vodomery na studenú vodu. OIML, Paríž*

[4] Smernica na vyjadrovanie neistôt merania (GUM) (1995). BIMP, IEC, IFCC, ISO, IUPAC, IUPAP a OIML, publikované Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu – ISO, Ženeva, 1995

[5] Medzinárodný dokument OIML D 7 (1984): Posudzovanie prietokových etalónov a zariadení používaných na skúšanie vodomerov. OIML, Paríž

[6] ISO 4064-3, Meranie prietoku vody v plne za�ažených potrubiach - Mera�e na studenú pitnú vodu a teplú vodu – �as� 3 – Skúšobné metódy a zariadenia. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[7] Medzinárodná publikácia OIML G 13 (1989): Projektovanie metrologických a skúšobných laboratórií. OIML, Paríž

[8] IEC 60068-2-2 (1974-01) Zmeny IEC 60068-2-2-am1 (1993-02) a IEC 60068-2-2-am2 (1994-5). Environ-mentálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo. �as� 4 – Skúška Bd: Suché teplo pre vzorku s únikom tepla s postupnou zmenou teploty. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[9] IEC 60068-3-1 (1974-01) Prvý doplnok: IEC 60068-3 1A (1978-01) Základné environmentálne skúšobné postupy. �as� 3: Základné informácie. Sekcia 1- Skúšky na chlad a suché teplo. Medzinárodná elektrotech-nická komisia, Ženeva

[10] IEC 60068-1 (1988-06) Doplnok IEC 60068-1 am1 (1992-4) Environmentálne skúšky. �as� 1: Všeobecné informácie a pokyny. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[11] IEC 60068-2-1 (1990-05) Prvý doplnok: IEC 60068-2-1 am1 (1993-2) a IEC 60068-2 –1 am2 (1994-06) Environmentálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška A: Chlad. Sekcia 3 – Skúška Ad: Skúšky na chlad s postupnou zmenou teploty. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[12] IEC 60068-2-30 (1980-01) Zmena IEC 60068-2-30 am1 (1985-08) Základné environmentálne skúšobné postupy. �as� 2: Skúšky. Pokyny ku skúškam na vlhké teplo.Skúška Db a pokyny: Vlhké teplo, cyklický stav (cyklus 12 + 12 hodín). Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[13] IEC 60068-3-4 (2004-08). Environmentálne skúšky. �as� 3-4: Podporná dokumentácia a pokyny – Skúšky na vlhké teplo. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[14] IEC 61000-4-11(1994-06). Zmena IEC 61000-4-11 –am1 (2000-11) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 11: Skúšky na pokles napätia, krátke prerušenie a skúšky odolnosti vo�i napä�ovým odchýlkam. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[15] IEC/TR3 61000-2-1 (1990-05). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis prostredia – Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekven�né vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[16] IEC 61000-2-2 (1990-05). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekven�né vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapä�ových zdrojových systémoch. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[17] IEC 61000-4-1(2000-04). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Preh�ad radu IEC 61000-4. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[18] IEC 60654-2(1979-01), zmena 1 (1992-10). Prevádzkové podmienky pre priemyselné procesy merania a kontrolné zariadenia. �as� 2: Energia. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[19] IEC 60068-2-64 (1993-05). Environmentálne skúšky. �as� 2: Skúšobné metódy. Skúška fh: Vibrácie, širokopásmové, náhodné (digitálne riadenie) a pokyny. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, Ženeva

[20] IEC 60008-2-47 (1999-10). Environmentálne skúšky. �as� 2-47: Skúšobné metódy. Inštalácia komponentov, zariadenia a iných prvkov pre vibra�né skúšky, rázové a podobné dynamické skúšky. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva


[21] IEC 60068-2-31 (1969-01), zmena 1 (1982-01). Environmentálne skúšky. �as� 2: Skúšky. Skúška Ec: Pád a prevrátenie, najmä vzorky majúce charakter zariadenia. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[22] IEC 61000-4-4(2004-07) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 4: Skúšky odolnosti vo�i vysokofrekven�ným elektrickým impulzom a rýchlym prechodovým stavom. Základná publikácia o elektromagnetickej kompatibilite. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[23] IEC 61000-4-2 (1995-01) so zmenou IEC 61000-4-2 zmena 1 (1998-01) a zmenou IEC 61000-4-2 zmena 2 (2000-11), úrove� 3. Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-2: Skúšobné a meracie postupy. Skúšky odolnosti vo�i elektrostatickým výbojom. Konsolidované vydanie IEC 610004-2 /2001-04 vyd. 1.2). Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[24] IEC 61000-4-3 Vydanie 2.1 (2002-09) so zmenou 1 (2002-08). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). �as� 4-3: Skúšobné a meracie techniky. Skúšky odolnosti vo�i vyžarovaným vysokofrekven�ným elektromagnetickým poliam. Medzinárodná elektrotechnická komisia, Ženeva

[25] Medzinárodný dokument OIML D 11 Všeobecné podmienky na elektronické meradlá. OIML, Paríž*

[26] Medzinárodný dokument OIML D 11 (1994) Všeobecné podmienky na elektronické meradlá. OIML, Paríž

[27] Základná publikácia OIML B 3 (2003): Certifika�ný systém OIML pre meradlá. OIML, Paríž

[28] Medzinárodná asociácia zaoberajúca sa vlastnos�ami vody, pary (IAPWS), termodynamickými vlastnos�ami bežnej vody na všeobecné a vedecké ú�ely (1995)

* Ak odkaz na dokument obsahuje dátum, odkaz platí pre túto verziu. Ak nie je uvedený dátum alebo verzia, použije sa aktuálne verzia normy.

***

Documents

Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vody as ... · Financované prostredníctvom programu Rozvoja skúšobníctva a technickej normalizácie MEDZINÁRODNÉ ODPORU ENIE