VPLYV FINANýNEJ INTEGRÁCIE NA VÝVOJ TVA FINANýNEJ Y · Medzinárodný pohyb kapitálu vo forme priamych zahraniných investícií i portfóliových investícií je jedným z typických

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

VPLYV FINANČNEJ INTEGRÁCIE NA VÝVOJ

EURÓPSKEHO BANKOVNÍCTVA

NA POZADÍ GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY

Natália VAŠKOVÁ

Katedra financií, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach

[email protected]

Abstrakt

Finančné trhy, existencia ktorých je nevyhnutná pre úspešné fungovanie

ekonomického systému, prešli za poslednú dekádu množstvom zmien súvisiacich tak

s vývojovými zmenami prebiehajúcimi vo svetovom hospodárstve, ako i s

intenzifikáciou integračných snáh a v neposlednom rade s globálnou finančnou krízou

2007- . Táto kríza demonštrovala v plnom rozsahu i potenciálne hrozby existujúcej

interdependencie svetových ekonomík. V Európe sa, vďaka koordinovanému úsiliu

relevantných inštitúcií, podarilo zmierniť dopad krízy, čím sa vytvoril priestor pre

prehodnotenie existujúcich štruktúr finančnej architektúry v Európe i vo svete. Keďže

nesporné pozitíva finančnej integrácie prevyšujú jej riziká, je dôležité analyzovať rôzne

aspekty prejavených slabín integrácie a umožniť kvalitatívny posun tohto, pre ďalší

hospodársky vývoj EÚ nesporne zaujímavého procesu. Cieľom príspevku je

identifikovať vývojové zmeny vo svetovom hospodárstve, ktoré zintenzívnili integračné

aktivity, upozorniť na výhody finančnej integrácie a zhodnotiť dopad globálnej

finančnej krízy na finančnú integráciu v Európe s dôrazom na bankový sektor.

Kľúčové slová: finančná integrácia, bankovníctvo, globalizácia, globálna finančná

kríza.

1 ÚVOD

Finančné trhy sú mimoriadne dôleţité pre úspešné fungovanie celej ekonomiky.

Plnia v nej viacero funkcií, predovšetkým však alokačnú (alokácia voľných peňaţných

prostriedkov do reálneho alebo finančného kapitálu a realokácia zhromaţdeného

peňaţného kapitálu zmenou aktíva s menšou likviditou na hotovosť, príp. naopak),

cenotvornú (tvorba cien, kurzov a úrokov), likvidnú (zabezpečovanie likvidity),

diverzifikačnú (diverzifikácia rizika), transakčnú (zniţovanie transakčných –

vyhľadávacích a/alebo informačných nákladov) a vlastnícku (manaţment podniku).

Alokačná a operačná efektívnosť signalizuje riadne fungovanie finančného trhu. Na

finančných trhoch však dochádza i k poklesom uvádzaných efektívností finančného

systému, čo vedie k incepcii kríz. [8]

VPLYV FINANČNEJ INTEGRÁCIE NA VÝVOJ EURÓPSKEHO BANKOVNÍCTVA NA

POZADÍ GLOBÁLNEJ FINANČEJ KRÍZY

2 FINANČNÁ INTEGRÁCIA V PROCESE VÝVOJOVÝCH ZMIEN

SVETOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Globalizačné tendencie prebiehajúce v svetovom hospodárstve iniciovali globálnu

finančnú integráciu, stierajúcu klasický význam štátnych hraníc a umoţňujúcu

intenzívnejší rozvoj portfólia poskytovaných finančných produktov a sluţieb ako

i procesov finančnej intermediácie, vedúcu k skvalitňovaniu finančných sluţieb

a intenzívnejšiemu rozvoju v oblasti ich inovácie.

Polouček uvádza, ţe globalizácia sa stala značne frekventovaným pojmom, najmä

v poslednej dekáde a býva povaţovaná za hlavný zdroj hospodárskeho rastu

a štrukturálnych zmien. V porovnaní s internacionalizáciou predstavuje globalizácia

„oveľa hlbší a širší proces, ktorý postupne vťahuje národné ekonomiky do vzájomnej

previazanosti a podmienenosti ich vývoja. Nie je len prerastaním určitých stránok

národných ekonomík cez národné hranice, ako je to u internacionalizácie, ale je

vytváraním novej entity, v rámci ktorej sa stávajú národné ekonomiky čiastkovými

prvkami“. Globalizáciu stimulujú najmä tri faktory – nové technológie,

liberalizácia/deregulácia ekonomík a prudký vzostup počtu a ekonomickej sily

trnasnacionálnych korporácií (nositelia globalizácie). [10]

Kunešová obsah pojmu globalizácia rozdeľuje do niekoľkých oblastí [7]:

1. globalizácia finančných tokov (banky a kapitálové trhy)1

2. globalizácia energetických zdrojov (elektrina, zemný plyn, ropa a pod)

3. globalizácia informačných tokov (médiá, telekomunikácie)

4. globalizácia obchodu (tovar a sluţby)

5. globalizácia trhu práce (zamestnanci a robotníci).

Medzinárodný pohyb kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií

i portfóliových investícií je jedným z typických prejavov zmien vo svetovej ekonomike

súvisiacich s rastúcou internacionalizáciou v hospodárstve, cezhraničným pohybom

tovaru, sluţieb, peňazí a kapitálu. Internacionalizáciu v oblasti finančných a bankových

inštitúcií je moţné pozorovať v zmene v ponuke ich produktov a sluţieb. V oblasti

finančných sluţieb uţ samotný charakter týchto sluţieb indikuje globálny dosah. Práve

globalizácia umoţňuje získanie finančných úspor veľkého rozsahu, keďţe je spojená

s globálnym trhom ponúkajúcim moţnosť kaţdej, i menej vyspelej ekonomike,

vyuţívať pozitíva z nej plynúce. Firmy uţ od polovice 70-tych rokov minulého

storočia vyuţívajú moţnosť zostavovania medzinárodných portfólií aktív a „tak

investovanie do medzinárodných portfólií aktív, ako i oceňovanie kapitálových aktív,

1 Soros pre potreby svojej úvahy O globalizácii predpokladá, ţe globalizácia znamená rozvoj

globálnych finančných trhov, rast nadnárodných korporácií a ich čoraz väčšiu vládu nad

národnými ekonomikami [11].


determinácia devízových kurzov alebo financovanie firiem je veľmi výrazne

ovplyvňované práve globalizáciou finančného trhu“ [10]

2.1 Prínosy a riziká finančnej integrácie

Faruqee definuje finančnú integráciu ako multidimenziálny proces, v ktorom

postupne dochádza k úzkemu prepojeniu finančných trhov v troch oblastiach:

v organizácii trhu a infraštruktúre, v oblasti pravidiel a regulácie a v oblasti

cenotvorby, transakcií a trhových praktík. Podľa autora je moţné stupeň finančnej

integrácie vnímať ako postupnosť vedúcu od úplnej segmentácie k úplnej integrácii

(viď Obr. 1) [1]

Obrázok 1: Spektrum finančnej integrácie

Zdroj: vlastné spracovanie podľa [1]

Ako najvýznamnejšie prínosy finančnej integrácie autor uvádza tri kľúčové

dimenzie (viď Obr. 2) [1]:

a) prístup na trh a konkurencia

- odstránenie bariér pri vstupe na trh (od štrukturálnych, cez ekonomické aţ po

politické faktory) pre zjednodušenie vstupu na trh

- nové konkurenčné tlaky vedú k zefektívňovaniu hospodárenia subjektov na

trhu, skvalitňovaniu ponúkaných finančných sluţieb a ľahšej dostupnosti

zdrojov financovania

b) veľkosť a štruktúra trhu

- účinnejšia cenotvorba

- konkurenčné výhody súvisiace so získavaním úspor z rozsahu

- priestor pre vytváranie finančných inovácií spolu s rozvojom IKT prispieva k

rastu ekonomiky

c) sortiment a úplnosť trhu

- rozšírenie príleţitostí pre manaţment finančných rizík (nové finančné

produkty umoţňujúce efektívnejšiu diverzifikáciu portfólia)

- väčšie zdieľanie trhového rizika.

finančná

sebestačnosť

nezávislé trhy jednotný trh



Obrázok 2: Prínosy finančnej integrácie


Finančná integrácia súvisí nepochybne i s istou mierou rizika, keďţe

vytvorenie jednotného celku prirodzene vedie k prenosom rizika v rámci jednotlivých

trhov, ktoré celok tvoria. Faruqee rozdeľuje riziká finančnej integrácie do troch

kategórií: šírenie nákazy (prenos turbulencií v ekonomike existuje i pri niţších

stupňoch integrácie trhu), fundamentálne spillovery (vyţadujúce si vyšší stupeň,

integrácie) a tranzitné riziko (pri zmene stupňa finančnej integrácie). [1]

3 VÝVOJ EURÓPSKEHO BANKOVNÍCTVA PRED A PO NÁSTUPE

GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY 2007 –

Napriek prirodzeným negatívnym dopadom globálnej finančnej krízy na

bankový sektor je dekáda rozvoja bankovníctva pred jej nástupom vnímaná pozitívne,

nakoľko počas nej dochádzalo ku kontinuálnemu zlepšovaniu ziskovosti a efektívnosti.

3.1 Vývoj európskeho bankovníctva pred nástupom krízy

V období po začiatku 90-tych rokov 20. storočia bolo moţné v bankovníctve

badať trend rastu priemernej ziskovosti bánk v Európe, napr. u ôsmych európskych

bánk priemerná rentabilita vlastného kapitálu (ROE) po zdanení vzrástla z 7,9% v roku

1994 na 16,8% v roku 20062 . V troch najväčších krajinách strednej a východnej

Európy3 bol vývoj ešte markantnejší, zaznamenaný bol rast ROE z 2,8% na 22,0%

2 Neváţené priemery pre krajiny Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Španielsko, Holandsko,

Švédsko a Švajčiarsko 3 Poľsko, ČR, Maďarsko

Úplnosť, diverzifikácia a zdieľanie rizika

Inovácia, konsolidácia a úspory z rozsahu

Konkurencia, arbitráţ a efektívnosť

finančná

sebestačnosť nezávislé trhy jednotný trh


v rovnakom období. Isté spomalenie je moţné zaznamenať v súvislosti s ázijskou

krízou v období 1997-1998 a prasknutím bubliny "novej ekonomiky" v rokoch 2002-

2003, avšak bolo len dočasné (viď Obr. 3 a 4) a hypotekárna kríza v USA dokonca

viedla len k poklesu o nie viac ako 3 pp4 v západnej Európe a v strednej a východnej

Európe (CEE) ROE dokonca pokračovala v raste o 0,5 pp. [3]

CI – Cost-Income Ratio CI – Cost-Income Ratio ROE – Return on Equity ROE – Return on Equity

Obrázok 3: Vývoj ROE a CI Obrázok 4: Vývoj ROE a CI bánk

v západoeurópskych bankách v strednej a východnej Európe

Zdroj: [3] Zdroj: [3]

Tento stav je moţné pripísať na jednej strane ekonomickému vývoju, keďţe po

krízach v niektorých európskych krajinách začiatkom 90-tych rokov vo väčšine krajín

EÚ prebiehalo obdobie ekonomického rastu (prerušenie v rokoch 2002-3), i keď

v posledných 15 rokoch miera rastu nebola výrazná a v ceste plného vyuţitia výhod

prameniacich z globalizácie a následného vyuţitia rozvíjajúcich sa trhov stáli

štrukturálne problémy v mnohých krajinách EÚ. Veľkou mierou sa na tomto úspešnom

vývoji (okrem samotného makroekonomického vývoja) podieľali špecifické faktory

odvetvia a bánk; zlepšenia v operatívnej a štrukturálnej oblasti v jednotlivých

inštitúciách ako i v celkovom odvetví sa odrazia v pomere nákladov a príjmov (CIR).

CIR bánk západnej Európy poklesol zo 66,0 % v roku 1994 na 57,0 % v roku 2006,

v krajinách CEE bol pokles ešte výraznejší – zo 78,9 % na 57,7 % v tom istom

sledovanom období. Je nesporné, ţe táto nová kvalitatívna úroveň bola vo veľkej miere

výsledkom fundamentálnych zmien, ktoré prebehli v externom prostredí bánk. [3]

4 Percentuálne body



3.1.1 Trendy vo vývoji európskeho bankovníctva pred krízou

Pred nástupom globálnej finančnej krízy je moţné v oblasti bankovníctva

diferencovať štyri základné vývojové trendy (viď Obr. 5): trhy sa stali

konsolidovanejšími, medzinárodnejšími a banky viac orientované a špecializovanejšie.

[3]

Obrázok 5: Trendy vo vývoji štruktúry bankovníctva v posledných 10 rokoch


V dôsledku konsolidácie došlo k zníţeniu počtu bánk v EÚ15 o 28% z 9 624

v roku 1997 na 6 926 v roku 2006 (viď Obr. 6) Existuje mnoţstvo dôvodov pre

pristúpenie ku konsolidácii [3]

- dosiahnutie úspor z rozsahu v oblastiach s dominanciou fixných nákladov;

- moţnosť vzájomnej výmeny „best practices“ a uplatnenie „leverage“

úspešných produktov, procesov a značiek (exogénna reštrukturalizácia)

a priame získavanie podielu na trhu v nadväznosti na vyššiu efektívnosť a teda

moţnosť ponuky konkurencieschopnejších cien (endogénna konsolidácia) ;

- vyšší stupeň diverzifikácie vedie k posilneniu ratingov a zniţovaniu nákladov

na refinancovanie;

- veľkosť banky môţe podporiť jej tvrdenia, ţe je schopná realizovať „big-

ticket“ transakcie (dostatok kapitálu a skúseného personálu) ;

konsolidácia internacionalizácia konvergencia dekonštrukcia

Predovšetkým veľké

bankové domy:

- Zväčšovanie veľkosti - Vyššie trhové podiely

- Úspory z rozsahu

- Väčšia stabilita vďaka diverzifikácii

štruktúry príjmov

Nové zdroje rastu bánk

a diverzifikácie

štruktúry príjmov - v ďalších krajinách

EÚ, USA a na

rozvíjajúcich sa trhoch

Bankových

a kapitálových

finančných systémov - zlepšenie

manaţmentu

kreditného rizika - zmena bankovej

činnosti od

sprostredkovania aktív k poskytovaniu

poplatky

generujúcich sluţieb

kapitálových trhov

- prerušenie

hodnotového

reťazca - rastúca špecializácia

- ďalšie výhody úspor

z rozsahu, hlbších znalostí trhu

a vyššej flexibility

pri prispôsobovaní sa zmenám v dopyte

a konkurencii


- vysoká kapitalizácia trhu s CP a široký medzinárodný dosah môţu viesť k

zvyšovaniu stupňa „nezávislosti“ banky od akcionárov, odborov a vlád;

- moţný rast cien akcií inštitúcie z dôvodu väčšieho mediálneho pokrytia (trhoví

analytici) a prípadného prijatia do akciového indexu.

Obrázok 6: Vývoj počtu bánk v EÚ15

Zdroj: [3]

Druhým najdôleţitejším trendom vo vývoji bankovníctva EÚ je

internacionalizácia, ktorá vedie k zvyšovaniu podielu európskych bánk na spravovaní

zahraničných príjmov, rastúci vstup zahraničných bánk na trh EÚ a internacionalizácia

akcionárskej bázy európskych bánk. Banky, ktoré vykazujú vysokú úroveň

koncentrácie majú obmedzený rozsah ďalšieho rastu na domácom trhu, geografická

diverzifikácia môţe posilniť ich stabilitu. Taktieţ trh EÚ svoju veľkosťou

i vyspelosťou a relatívne stabilným vývojom priťahuje pozornosť mimoeurópskych

bánk so záujmom o rozširovanie svojich činností na tomto trhu. Avšak napriek

nespornému pokroku vo finančnej integrácii v EÚ, existencia rozdielov v štruktúre

trhov i samotnom ekonomickom vývoji niektorých členských štátov EÚ (prevaţne

nové členské štáty) ponecháva priestor pre rozširovanie aktivít európskych bánk

i v rámci EÚ. Pre ilustráciu, v roku 2007 dosiahol objem cezhraničnej aktivity bánk

v EÚ (fúzie a akvizície) rekordnú úroveň 112 mld. EUR a podiel na celkových

aktívach v drţbe zahraničných bánk v EÚ25 vzrástol z 23,2% v roku 2001 na 27,1%

v roku 2006. [3]

Konvergencia sa týka zmien v oblasti produktov a sluţieb súvisiacich so

stieraním rozdielov medzi finančnými systémami zaloţenými na bankových

a kapitálových trhoch. Inovácie umoţnili bankám prechod od modelu „originate-to-

hold“ na „originate-to-distribute“, čím sa zníţila koncentrácia rizika v bankách, avšak

následne i zhoršila kvalita úverov, čo postupne kulminovalo do krízy. Sekuritizácia

umoţnila bankám zlepšiť ich manaţment kreditného rizika.



Posledný z trendov, dekonštrukcia a špecializácia súvisia s postupnou potrebou

bánk zhodnotiť svoje konkurenčné výhody a zamerať sa na oblasť, v ktorej je ich

pôsobenie najsilnejšie.

3.1 Dopady globálnej finančnej krízy na finančnú integráciu v EÚ

V rámci EÚ, ktorá svojimi integračnými aktivitami zostáva v čele globálnych

integračných procesov vo svete, finančná integrácia predstavuje súbor procesov,

započatých podpisom Rímskej zmluvy v roku 1957, pokračujúcich procesmi

postupného prijímania smerníc súvisiacich s jednotným postupom v individuálnych

oblastiach finančných sluţieb aţ po úspešnú kompletizáciu interného trhu v roku 1993,

menovú úniu v roku 1999, zavedenie jednotnej meny v roku 2002 a úspešné naplnenie

cieľov Akčného plánu finančných sluţieb v roku 2005.

Obrázok 7: Stupeň integrácie európskych finančných trhov

Zdroj: [3]

Globálna finančná kríza 2007- negatívne ovplyvnila finančnú integráciu v EÚ, čo

dokumentuje vývoj viacerých indikátorov integrácie ako spomalenie cezhraničných

fúzií a akvizícií, divergencia úrokových mier na peňaţných trhoch i trhoch cenných

papierov (CP). Zatiaľ čo pre dekádu pred nástupom krízy (viď Obr. 7) bol

charakteristický vysoký stupeň finančnej integrácie európskych peňaţných trhov

a trhov CP (cenová konvergencia na európskych trhoch vládnych dlhopisov bola

medzibankové

trhy retailové

trhy

ceny

cezhraničné sluţby

paneurópska

infraštruktúra

dostupnosť produktov

wholesale-ové

trhy

nízky vysoký


výrazná po prijatí spoločnej meny), globálna kríza viedla k zhoršeniu indikátorov

integrácie predovšetkým na trhoch peňažných (disperzia úrokových mier dosiahla

vrchol v 3. štvrťroku 2008 – viď Obr. 9), trhoch s vládnymi dlhopismi (rastúce rozpätie

divergencie medzi benchmarkom (Nemecko) a suverénnymi dlhopismi Eurozóny po

nástupe krízy, taktieţ trhy mimo Eurozónu boli výrazne zasiahnuté krízou s najväčším

nárastom divergencie medzi výnosmi dlhopisov na týchto trhoch od roku 2007),

i trhoch akciových (na akciových trhoch Eurozóny bol badateľný dopad krízy pri

zvýšenom výskyte šokov). [5]

V bankovom sektore EÚ, jadre finančných trhov EÚ, liberalizácia kapitálových

tokov umoţnila vyuţívanie úspor z rozsahu i sortimentu a hlavnou hnacou silou

integrácie v bankovníctve zostáva cezhraničná aktivita, ktorá do nástupu krízy

vykazovala rastúci trend. Finančná integrácia progradovala predovšetkým v oblasti

wholesale-ových trhov a v oblasti CP od zaloţenia Menovej únie, pričom integrácia

v oblasti retailových finančných sluţieb napredovala pomalším tempom, čo je

dôsledkom špecificity vzťahu s klientom v tejto oblasti, dôleţitosti blízkosti ku

klientom, či jazykových bariér, prípadne iných bariér pri vstupe na trh. [4]

Poznámka: širšia štand. odchýlka indexu EONIA je čiastočne spôsobená odlišnou metódou výpočtu pri

porovnaní s metódou pre výpočet EURIBOR a EUREPO

Obrázok 8: Štandardná odchýlka medzinárodných medzibankových sadzieb

Eurozóny (bázické body)

Zdroj: [5]

Štandardná odchýlka

priemernej sadzby za

overnight lending

medzi krajinami

Eurozóny


REPO sadzby medzi

krajinami Eurozóny,

splatnosť 1 mesiac


sadzby za

nezabezpečené

úverové obchody

medzi krajinami

Eurozóny, splatnosť

1 mesiac



Globálna finančná kríza so sebou priniesla výrazné zmeny operačného rámca

pre banky v globálnom meradle. V súvislosti s rozsahom dopadov tejto krízy na

bankový sektor je moţné očakávať, okrem iných zmien, predovšetkým fundamentálnu

zmenu regulácie v tomto odvetví i pokles rastu a ziskovosti tohto odvetvia. Zlepšujúca

sa výkonnosť bánk v posledných 15 rokoch pred nástupom krízy sa pripisuje silnému

rastu v oblasti úverov a nízkym kreditným stratám, čo sa s nástupom globálnej

finančnej krízy rapídne zmenilo. Domácnosti začali zniţovať svoju zadlţenosť, čím

prispeli k zniţovaniu rastu príjmov predovšetkým v USA, ale nesporne i v Európe.

Slabý rast v oblasti úverov, návrat vyšších úverových strát a zniţovanie významu

výsledku hospodárenia a moderných aktivít kapitálového trhu (napr. sekuritizácia)

spôsobujú absenciu hlavných zdrojov hnacej sily rastu bánk Výsledky výskumu

Deutsche Bank týkajúce sa smerovania globálneho bankovníctva v najbliţších rokoch

(po prepuknutí globálnej finančnej krízy) ďalej naznačujú, ţe konsolidácia bude

pokračovať i keď s výrazne odlišným zameraním, objemy transakcií sa budú

pravdepodobne zniţovať a pôjde skôr o reštrukturalizáciu neţ o strategické fúzie

a akvizície. Predpokladá sa nárast domácich transakcií a pokles cezhraničných fúzií.

Internacionalizácia Európskych bánk sa spomalí, v dôsledku zmeny orientácie na

domáce trhy. Všetky tieto významné zmeny smerujú k re-nacionalizácii a re-orientácii

na domáce trhy, t.j. k ustupujúcej finančnej globalizácii a integrácii trhu. [2]

V dôsledku odrazu globálnej finančnej krízy v bankovej sfére sa do popredia

dostáva otázka verejnej reputácie bánk. Negatívne konzekvencie krízy viedli k strate

dôvery zo strany klientov, politikov a celej verejnosti. Práve v súvislosti s touto

výzvou, je veľmi dôleţité, aby banky vyuţili dostupné marketingové prostriedky

k zmene postoja klientov voči nim.

4 ZÁVER

Dynamické zmeny vo vývoji finančnej integrácie v Európe súvisiace s procesmi

globalizácie, liberalizácie kapitálových tokov a rozmachu informačných

a komunikačných technológií umoţnili európskym bankám posilniť svoju ziskovosť

a zefektívniť svoje aktivity. Úspešné napredovanie procesu európskej finančnej

integrácie vytvorilo kvalitatívne nový priestor pre rozvoj finančných sluţieb;

konsolidácia a internacionalizácia v bankovníctve iniciovali expanziu bankovej

činnosti v rámci Európy i mimo nej; stieranie rozdielov medzi bankovým a finančným

sprostredkovaním viedlo k zmenám v skladbe produktov a sluţieb, vo vyuţívaných

modeloch poskytovania úverových zdrojov a následne i manaţmentu rizík, ako

i k výrazným zmenám v konkurencii v tomto odvetví; a v neposlednej miere sa

bankové inštitúcie postupne zameriavali na hľadanie svojich silných stránok v snahe

nasmerovať svoju činnosť k intenzifikácii aktivít v tej oblasti produktov a sluţieb,

v ktorej je ich konkurenčná výhoda najsilnejšia.


Prirodzene, globálna finančná kríza výraznou mierou ovplyvnila celý finančný

systém EÚ a teda i európske bankovníctvo. Negatívne dopady krízy bolo moţné

zaznamenať v rámci celého finančného systému a podarilo sa zmierniť ich len vďaka

koordinovanému postupu kompetentných európskych inštitúcii a implementácii

ochranných opatrení na národnej úrovni. Kríza istým spôsobom zastrela výrazne

pozitívny vývoj v bankovníctve do jej nástupu. Aktivity zamerané na predchádzanie

krízam podobného rozsahu umoţnia posunúť finančnú integráciu v Európe na vyššiu

úroveň, ktorá nadviaţe na vyuţívanie prínosov integrácie finančných trhov, ale zároveň

zabezpečí bezpečnejšie a voči šíreniu nákazy odolnejšie prostredie pre rozvoj

finančných sluţieb. Po miernom útlme tak bude môcť i oblasť európskeho

bankovníctva nadviazať na svoj úspešný vývoj pred nástupom krízy.

POUŢITÁ LITERATÚRA

[1] DECRESSIN, J., FARUQEE, H., FONTEYNE, W.: Integrating Europe´s financial

markets. Washington D.C.: International monetary fund, 2007. ISBN 978-1-58906-

623-6.

[2] DEUTSCHE BANK RESEARCH 2009: Global banking trends after the crisis,

15.6. 2009, dostupné na: http://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_

EN-PROD/PROD0000000000242788.pdf

[3] DEUTSCHE BANK RESEARCH 2008: European Banks: The Silent (R)evolution,

22.4.2008, EU Monitor 54, dostupné na: www.dbresearch.com

[4] EUROPEAN CENTRAL BANK: Financial Integration in Europe, April 2010,

ISSN: 1830-7159, dostupné na: http://www.ecb.int/pub/pdf/other/financial

integrationineurope201004en.pdf

[5] EUROPEAN COMMISSION: European Financial Integration Report,

Commission Staff Working Document, 11.12. 2009, dostupné na

[6] KRUGMAN, P. 2009: Návrat ekonomické krize. Vyšehrad 2009. ISBN 978-80-

7021-984-3

[7] KUNEŠOVÁ, H.: Globalizace světové ekonomiky In: CIHELKOVÁ, E.,

KŘÍŢIKOVÁ, J., KUNEŠOVÁ, H., MARTINČÍK, D.: Světová ekonomika – Nové

jevy a perspektivy, C.H. Beck, Praha, 2001, ISBN: 80-7179-311-6

[8] MUSÍLEK, P.: Analýza příčin a důsledků české finanční krize v 90. letech,

výskumná štúdia, Grantová agentura ČR, 2004, GA 402/02/1308

[9] PIOVARČIOVÁ, V.: Teória kapitálového trhu (Makroekonómia V). Iura Edition,

Bratislava 2007, ISBN 80-88715-71-7

[10] POLOUČEK, S. a kol.: Peníze, banky, finanční trhy, 1. Vydanie, C.H. Beck,

Praha, 2009, 415 s. ISBN 978-80-7400-152-9

[11] SIRKIN L., H, HEMERLING W., J., BHATTACHARYA K., A.: Competing with

Everyone from Everywhere for Everything, 1. vydanie, Business Plus, New York,

2008, ISBN 978-0446178297

[12] SOROS, G.: Nové paradigma pro finanční trhy: Úvěrová krize 2008 a co dál.

ELK Praha 2009. ISBN 80-86316-82-6.

http://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_%0bEN-PROD/PROD0000000000242788.pdf

http://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_%0bEN-PROD/PROD0000000000242788.pdf

http://www.ecb.int/pub/pdf/other/financial%20integrationineurope201004en.pdf





[13] STANĚK, P.: Globálna kríza – hrozba alebo výzva?, SPRINT2, Bratislava 2010,

ISBN: 978-80-89393-22-0

[14] ŠIKULOVÁ, I. - VAŠKOVÁ, V.: Kritériá menovej integrácie - optimálna

menová oblasť verzus maastrichtské kritériá. In Ekonomický časopis. - Bratislava :

Ekonomický ústav SAV : Prognostický ústav SAV. ISSN 0013-3035, 2006, roč. 54, č.

3, s. 207-222. (0.204-IF 2005.

[15] ŠOLTÉS, V., VAŠKOVÁ, N.: Global Financial and Economic Crisis of 2007-

2009 as a Reflexion of Turbulent Times in the Global Economy, In: Influence of global

economic crisis on CEE region – possible way out. Technical University of Košice,

2010. pp 9-31, ISBN 978-80-553-0431-1.

[16] VALDEZ, S.: An introduction to global financial markets. Palgrave Macmillan

2007, ISBN 0-230-00635-3.

[17] VAŠKOVÁ, V.: Konkurencieschopnosť Európskej únie v ére globalizácie.

MendelNet PEF 2008, Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, ISBN 80-

87222-03-4

[18] WORKIE TIRUNEH, M. a kol.: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky.

Globálna finančná a hospodárska kríza: príčiny – náklady – východiská. EÚ SAV,

2009. ISBN 978-80-714

Documents

VPLYV FINANýNEJ INTEGRÁCIE NA VÝVOJ TVA FINANýNEJ Y · Medzinárodný pohyb kapitálu vo forme priamych zahraniných investícií i portfóliových investícií je jedným z typických