Vtia chrpka vrtane chrpky A (H5N1) u ud: Predben smernice WHO o kontrole infekcie pre zdravotncke zariadenia

Vtia chrpka vrtane chrpky A (H5N1) u ud: Predben smernice WHO o kontrole infekcie pre zdravotncke zariadenia

Dtum najnovej aktualizcie: 9. februr 2006

Obsah

Strana

el dokumentu ......................................................................................................1

I. Organizan shrn .....................................................................................................2

Princp ..............................................................................................................................2

Shrn odporan WHO tykajcich sa kontroly infekcie..........................................3

Odporania tkajce sa prostriedkov osobnej ochrany .................................................3

II. Odporania na kontrolu infekcie ..........................................................................5

1. tandardn opatrenia na kontrolu infekcie pre zdravotncke zariadenia .............5

2. Respiran hygiena/etiketa pri kali pre zdravotncke zariadenia....................6

3. Skor rozpoznanie, izolcia ahlsenie monch prpadov AI (vtej chrpky)...........7

4. Izolan opatrenia pri suspektnch alebo potvrdench prpadoch AI. .........................9

5. Dka trvania opatren na kontrolu infekcie .................................................................13

6. Odporania pre ambulantn starostlivos ......................................................................13

7. Zber/transport vzoriek vrmci zdravotnckych zariaden ...........................................14

8. Odporania tkajce sa nvtev lenov rodiny ainch nvtevnkov ...........................14

9. Transport pacientov vrmci zdravotnckych zariaden....................................................15

10. Predhospitalizan starostlivos a transport mimo zdravotnckych zariaden ..................15

11. Likvidcia odpadu ............................................................................................................16

12. Kuchynsk riad a prbory ................................. ...................................................17

13. Posten bielize a bielize .............................................................................................17

14. istenie adezinfekcia prostredia......................................................................17

15. Vybavenie pre starostlivos o pacienta ............................................................................18

16. Prepustenie pacienta ........................................................................................................19

17. Odporania tkajce sa ochrany zdravia pri prci.....................................................19

17.1 Odporania pre sprvu zdravotnckeho zariadenia ............................................19

17.2 Odporania pre vetkch HCWs (zdravotnckych pracovnkov).............................19

17.3 Odporania pre HCWs spravdepodobnou expozciou ......................................19

17.4 alie odporania tkajce sa ochrany zdravia pri prci......................................20

18. Stratgie administratvnej kontroly pre zdravotncke zariadenia .................................20

19. Priority pouvania PPE vprpade obmedzench zsob............................................22

20. Stratgie technickej kontroly pre zdravotncke zariadenia...............................23

21. Zaobchdzanie so zosnulmi .......................................................................................24

21.1. Odnesenie tela zizolanej izby/priestoru .................................................24

21.2. Pitva..........................................................................................................24

21.3. Postup v mrnici ...........................................................................................27

III. Prlohy

1. Zkladn informcie o vtej chrpke ............................................................................28

1. Vtia chrpka ............................................................................................................28

2. Prenos AI A (H5N1) zvtkov na loveka .................................................................28

3. Prenos AI A (H5N1) zloveka na loveka ...............................................................28

4. Prenos AI A (H5N1) vzdravotnckych zariadeniach ................................................29

ii

2. Prenos seznnej chrpky A zloveka na loveka .........................................................31

1. Infekn respiran aerosoly .....................................................................................31

2. Spsoby prenosu udskej chrpky A .........................................................................31

3. tandardn a od spsobu prenosu zvisiace opatrenia .................................................34

4. Respiran ochrana .......................................................................................................39

1. Vysokorizikov innosti, pri ktorch vznik aerosl................................................39

2. Respiran ochrana pri vysokorizikovch innostiach, pri ktorch vznik aerosl..39

3. Technick kontrola pri vysokorizikovch innostiach, pri ktorch vznik aerosl...40

4. Vber vybavenia pre respiran ochranu ..................................................................40

5. Nrodn programy na kontrolu infekcie ........................................................................42

6. Izolan izby pre infekcie prenosn vzduchom .............................................................44

7. Pouitie dezinfeknch prostriedkov..............................................................................46

8. Informcie o kontakte skuratami, kaicami a inmi zvieratami ..................................48

9. Antivrusov profylaxia po expozcii AI ........................................................................49

10. Monitorovac formulr pre ochorenie podobn chrpke u HCWs....................................50

Poakovanie .........................................................................................................................51

Literatra...............................................................................................................................52

el dokumentu

elom tohto dokumentu je poskytn nvod na kontrolu infekcie pre zdravotnckych pracovnkov (HCWs)* v zdravotnckych zariadeniach, ktor vyhodnocuj alebo poskytuj starostlivos pacientom so suspektnou alebo potvrdenou infekciou vtej chrpky (AI) vrtane AI A (H5N1).

Tieto smernice s uren na pouitie vsasnom interpandemickom obdob, poas ktorho sa vyskytuj infekcie AI u ud, ale nie je iadny dkaz o trvalom prenose zloveka na loveka.

Hoci sa tento nvod me upravova poda toho, ako sa bude vyvja epidemiologick situcia AI, zdravotncke zariadenia mu pouva tieto intrukcie spolu sintrukciami znrodnch plnov pre chrpkov pandmiu pri plnovan postupu pri chrpkovej pandmii.

Cieov skupina

Tento nvod je uren pre vldnych plnovaov, sprvu zdravotnckych zariaden, lekrov kontroly infekcie, pecialistov na ochranu zdravia pri prci, poskytovateov priamej starostlivosti ainch odbornkov zapojench do starostlivosti o pacientov.

Hoci tieto odporania s uren pre zdravotncke zariadenia starajce sa ohospitalizovanch pacientov, mu sa poui aj pri starostlivosti o inch pacientov.

WHO si uvedomuje, e me by potrebn odporania uveden vtomto nvode upravi poda loklnej situcie, loklnych potrieb aobmedzen pre nedostatok prostriedkov.

Zdravotncke zariadenia by mali pretudova tieto odporania aupravi ich poda toho, o je mon, praktick a rozumn.

Aktualizcie k intrukcim

Tieto smernice nahradzuj dokument "Chrpka A (H5N1): Predben smernice WHO o kontrole infekcie pre zdravotncke zariadenia" vydan WPRO 10. marca 2004.

Sledovanie prpadov avyetrovanie prpadov akontaktov s rozhodujce na definovanie aindentifikovanie zmien vepidemiolgii udskej AI infekcie apoda nich sa bud upravova odporania pre kontrolu infekcie AI. Tieto smernice sa bud modifikova poda potreby, ke bud kdispozcii dodaton informcie. Overte si, prosm, e verzia, ktor pouvate je najnovia dostupn verzia na strnke: http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelinestopics/en/index3.html

V prpade pandmie AI bud poskytnut doplujce odporania vrtane odporan tkajcich sa starostlivosti opacientov vinch ako nemocninch podmienkach.

Doplujce informcie

Tieto smernice nezahaj informcie olaboratrnej diagnostike aklinickom postupe u pacientov sinfekciou AI. Smernice WHO svisiace stouto tematikou s k dispozcii na strnke: http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelinestopics/en/index1.html

Smernice WHO o laboratrnej bio-bezpenosti vsvislosti svrusom AI As dostupn na strnke:

http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelines/handlingspecimens/en/index.html

*Akkovek osoba pracujca vzdravotnckom zariaden, napr. lekr, zdravotn sestra, fyzioterapeut, upratovaka, psycholg, laborant, ofr sanitky at., bez ohadu na to, i s alebo nie s zamestnancami prslunho zariadenia.

I. Organizan shrn

Za bench okolnost vrusy AI neinfikuj ud kvli hostiteovm bariram pre infekciu, ako s naprklad pecifik bunkovch receptorov. Prleitostne ale mu prekona druhov bariru ainfikova priamo ud vrtane vysoko patognnych kmeov, ktor spsobili uud smrten ochorenie.[1] V roku 1997 spsobil AI A(H5N1) vypuknutie infekcie udomcej hydiny v Hong Kongu atie infikoval ud, hospitalizovanch bolo 18 ud avrus spsobil 6 mrt.[2, 3] Odvtedy aj in vypuknutia infekcie AI (napr. H9N2 vr. 1999, H7N2 vr. 2002 a H7N7 vr. 2003) viedli k infekcii ud.[4] Viac podrobnost o AI ao vzname jej prenosu na ud je uvedench vPrlohe 1.

Predpoklad sa, e od poslednej pandmie vr. 1968 - 1969 nebolo ete riziko vzniku chrpkovej pandmie nikdy tak vek, ak je dnes. V ase vydania tohto dokumentu je AI A (H5N1) endemicky prtomn uvtkov vmnohch astiach sveta. Rozren pretrvvanie H5N1 vo vtch populcich predstavuje pre udsk zdravie dve hlavn rizik. Prvm rizikom je riziko infekcie, ke sa vrus prena priamo zvtkov na ud. Druh riziko, ktor je dokonca ete znepokojujcejie, predstavuje skutonos, e sa zvia monosti pre iroko cirkulujci vrus infikova ud aprpadne skombinova (reassort) na kme, ktor je nielen vysoko infekn pre ud, ale sa aj ahko zloveka na loveka prena. Takto zmena by mohla znamena zaiatok pandmie.

Tento dokument sa sklad ztroch ast: I. Organizan shrn; II. Odporania na kontrolu infekcie aIII. Prlohy. Prv as poskytuje shrn hlavnch odporan aprincpov, druh as obsahuje detailn popis tchto odporan avprlohch njdete niekoko vysvetujcich informci tkajcich sa odporan zasti II aniekoko praktickch nstrojov.

Princp

V oblasti vskytu aoptovnho vskytu prenosnch chorb s zkladn opatrenia na kontrolu infekcie zkladnm kameom postupu, ktorho cieom je zabrni prenosu nkazlivch ochoren vzdravotnckych zariadeniach. Opatrenia na kontrolu infekcie zkladnho stupa (tandardn opatrenia), pokia sa pouvaj presne poda odporan, bud inn pri prevencii prenosu najnkazlivejch ochoren vzdravotnckych zariadeniach. Dsledn uplatovanie tchto zkladnch opatren by malo by vyadovan vo vetkch zdravotnckych zariadeniach vkadom obdob.

WHO povauje kad prpad prenosu vrusu AI na ud za dvod na znepokojenie, zven bdelos astle sledovanie. Poas vypuknutia udskej AI A (H5N1) vroku 1997 v Hong Kongu nebolo pozorovan iadne nozokomilne renie, pokia sa pouvali protikvapkov akontaktn opatrenia [5, 6] adoteraz neexistuje iadny dkaz svediaci otom, e dolo kprenosu AI A (H5N1) vzdunou cestou zloveka na loveka.[7] Napriek tomu, e je doposia stle mlo dkazov onozokomilnom prenose AI A (H5N1), pretoe si vrus zjavne ete nevyvinul schopnos ahko sa prena medzi umi, je znepokojujce, e poda najnovch publikci HCWs prichdzali do kontaktu spacientmi infikovanmi AI bez akejkovek pecilnej ochrany.

Vsledkom toho mohol by prenos infekcie AI A (H5N1) na HCWs snsledkami pre zdravie jednotlivch HCWs, ako aj pre verejn zdravie. HCWs s prvmi respondentmi a nanajv je dleit poskytn im ochranu proti rizikm svisiacim sposkytovanm zdravotnckej starostlivosti.

Dostupn dkazy naznauj, e k prenosu vrusov udskej chrpky dochdza viacermi spsobmi vrtane vekch kvapok, priameho aj nepriameho kontaktu a kvapkovch jadier.[8-12] Na druhej strane pozorovacie tdie veden vzdravotnckych zariadeniach ukazuj, e kvapkov prenos je hlavnm spsobom prenosu vtomto prostred [8, 9, 11] apre starostlivos opacientov infikovanch seznnou chrpkou sa odporaj tandardn plus protikvapkov ochrann opatrenia (Prloha 2).

Faktom ale zostva, e vase prpravy tohto dokumentu ete stle nemme jasn dkaz opresnch spsoboch prenosu vrusov AI. Vzhadom na neistotu tkajcu sa presnch spsobov, akmi sa AI vrtane chrpky A (H5N1) me ri medzi umi, na vysok mortalitu ochorenia amonos, e by tento vrus mohol kedykovek mutova alebo skombinova (reassort) na kme schopn innho prenosu zloveka na loveka, povaujeme zven opatrenia na kontrolu infekcie upacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI za opodstatnen.

Shrn odporan WHO:

tandardn a protikvapkov opatrenia by mali predstavova minimlny stupe opatren pouvanch vzdravotnckych zariadeniach pri poskytovan starostlivosti pacientom saktnym respiranm ochorenm bez ohadu na to, i sa predpoklad infekcia AI. Jednoznane najdleitejmi sasami tchto opatren s ochrana tvre (oi, nos a sta) ahygiena rk atieto opatrenia by mali ma prioritu (Prloha 3).

Ak je to mon, mali by sa pouva opatrenia plnej bariry, ktor zahaj opatrenia tandardn, kontaktn a proti prenosu vzduchom (plus ochrana o), pri poskytovan starostlivosti pacientom so suspektnou alebo potvrdenou AI pri blzkom kontakte s pacientom apri innostiach, pri ktorch vznik aerosl.

Pretoe niektor zloky opatren plnej bariry (predovetkm tie, ktor svisia sopatreniami tkajcimi sa prenosu infekcie vzduchom) nemusia by prstupn vo vetkch zdravotnckych zariadeniach, minimlne poiadavky pri oetrovan pacientov infikovanch AI by mali zaha tandardn, kontaktn a protikvapkov opatrenia (plus ochranu o, pokia je vzdialenos od pacienta menej ako 1 meter a pri vetkch innostiach, pri ktorch vznik aerosl). alie opatrenia by sa mali podporova a realizova vtedy, ke to dovolia prostriedky.

Odporania tkajce sa prostriedkov osobnej ochrany (PPE-personal protective equipment) pre HCWs poskytujcich starostlivos pacientom infikovanm AI

Pouitie PPE je povinn, ak sa predpoklad priamy blzky kontakt spacientom a pri vstupe do miestnosti, kde sa u pacienta infikovanho AI vykonvaj innosti, pri ktorch vznik aerosl.

Ochrann respirtory, ktor chrnia aspo tak ako U.S. NIOSH-certifikovan N95, EU FFP2 alebo ekvivalent (Prloha 4).

oVhodnm postupom je potrebn vybra ochrann respirtor, ktor dobre sed a vdy pri nasaden jednorzovho ochrannho respirtora mus pouvate vykona kontrolu priliehania.

oJednorzov ochrann respirtory, hoci s vzhadom podobn chirurgickm maskm, sa vznamne lia od chirurgickch masiek, pretoe s pecilne vytvoren na ochranu nositea pred kontaktom sochoreniami prenosnmi vzdunou cestou tm, e tesne priliehaj ktvri afiltruj infekn iastoky zo vzduchu.

oAk nie je kdispozcii ochrann respirtor, je potrebn poui pevne priliehajcu chirurgick alebo vyetrovaciu masku.

oChirurgick a vyetrovacie masky neposkytuj ochranu pred aeroslom tvorenm malmi iastokami (kvapkov jadr) apostupy, pri ktorch vznik aerosl (Prloha 4), by sa nemali vykonva, pokia nie je kdispozcii ochrann respirtor.

Ochrana o (tt na ochranu tvre, ochrann kryt na oi alebo ochrann okuliare) ak sa predpoklad blzky kontakt spacientom apri vetkch postupoch, pri ktorch vznik aerosl.

ist, nesteriln, univerzlne (pre pravkov aj avkov) rukavice, ktor by mali zakrva manety pla.

ist, nesteriln plte sdlhmi rukvmi (poda monosti odoln voi tekutine).

oAk sa pouvaj ltkov plte, je potrebn poui aj nepremokav zsteru, pokia sa predpoklad kontamincia krvou, telesnmi tekutinami, exkrtmi alebo sekrtmi.

PPE je integrlna sas rutinnch postupov na kontrolu infekcie aje vznamnou zlokou preventvnych akontrolnch aktivt, ktorm cieom je zni riziko infekci vrtane vtej chrpky spojench so starostlivosou opacienta vzdravotnckych zariadeniach. Pouitie izolovanch PPE vak nezabrni prenosu kadho patognu spojenho sprocesom starostlivosti o pacientov. Dsledn dodriavanie odporanch opatren na kontrolu infekcie (Prlohy 3 a 4) je rozhodujce na zabrnenie monho prenosu AI ainch infekci na HCWs, pacientov a nvtevnkov.

HCWs by mali absolvova kolenie opouvan odporanch opatren na kontrolu infekcie, ako aj ozkladnch konceptoch, zktorch sa vychdzalo pri formulovan tchto odporan.

Hygiena rk je vznamnou zlokou opatren na kontrolu infekcie (Prloha 3).

HCWs musia by takisto vykolen ohadne sprvneho pouvania PPE. Nesprvne pouvanie PPE me spsobi, e HCWs nebud chrnen pred zskanm infekci spojench so zdravotnckou starostlivosou, atie me vies ku kontamincii a inokulcii samho seba infeknm agensom a

PPE by sa mali dkladne nasadi pred vstupom do izolanej izby alebo priestoru aopatrn zloenie PPE m rozhodujci vznam na zabrnenie kontamincii seba samho. Dodrujte odporan postupy na nasadenie azloenie PPE (sekcia II, 4).

Opatrenia na kontrolu infekcie aPPE predstavuj iba as celkovho programu prevencie a kontroly infekcie vzdravotnckych zariadeniach. Vetky zdravotncke zariadenia by mali vytvori program kontroly infekcie aje tie dleit, e na nrodnej rovni existuje program kontroly infekcie, ktor m podporova tieto aktivity vzdravotnckych zariadeniach (Prloha 5).

II. Odporania na kontrolu infekcie

1. tandardn opatrenia na kontrolu infekcie pre vetky zdravotncke zariadenia

tandardn opatrenia[10] (Prloha 3) zahaj:

a) Hygienu rk:

fpred kontaktom apo kontakte s pacientom;

fpo zloen rukavc alebo akejkovek inej sasti PPE;

frutinn hygiena rk znamen pouvanie bu prpravku na ruky na bze alkoholu (prednostne), alebo umvanie rk mydlom avodou spouitm jednorzovho uterka na osuenie rk;

fak s ruky viditene pinav alebo kontaminovan krvou alebo inmi telesnmi tekutinami, alebo ak mohlo djs ku kontaktu poruenej pokoky spotencilne infeknm materilom, je potrebn ruky dkladne umy mydlom avodou. Ruky by sa mali umva aj po pouit WC.

b) Pouvajte PPE poda druhu rizika avyhnite sa kontaktu skrvou, telesnmi tekutinami, exkrtmi a sekrtmi.

c) Zaobchdzajte sprvne svybavenm pre starostlivos o pacienta a so pinavou bielizou.

d) Vyhnite sa poraneniam ihlou alebo ostrmi predmetmi

e) Sprvne istenie prostredia azaobchdzanie sinfeknm materilom.

f) Sprvne zaobchdzanie s odpadom

Princp

Vypuknutie SARS potvrdilo kov vznam zkladnch opatren na kontrolu infekcie vzdravotnckych zariadeniach. Nozokomilny prenos SARS bol asto spojen s nedodriavanm zkladnch opatren na kontrolu infekcie (tandardn opatrenia). K tandardnm opatreniam patr pouvanie ochrany tvre (ochrana nosa, st ao) uHCWs, ke oetruj kaajcich alebo kchajcich pacientov. V mnohch zdravotnckych zariadeniach na celom svete to ale nebola rutinn prax HCWs nepouvali takto ochranu ani nepoiadali pacientov srespiranmi symptmami, aby nosili masky. Okrem toho mnoh tdie dokumentovali nedostaton dodriavanie hygieny rk, ktor predstavuje hlavn zloku tandardnch opatren. Pouvanie prpravku na ruky na bze alkoholu sa vzdravotnckych zariadeniach zaviedlo vostatnch rokoch ako pokus zvi dodriavanie hygieny rk. tandardn opatrenia vrtane sprvneho pouvania ochrany tvre (o, nosa ast) pri oetrovan pacientov srespiranou symptomatolgiou by spolu shygienou rk mali by prioritou vo vetkch zdravotnckych zariadeniach.

Doplujce informcie otandardnch opatreniach njdete v:

"Praktick smernice o kontrole infekcie vzdravotnckych zariadeniach", SEARO/WPRO, 2004 na:

http://www.wpro.who.int/publications/PUB_9290222387.htm

"Prevencia infekci zskanch v nemocniciach: Praktick sprievodca." WHO, 2002, 2.vydanie na:

http://www.who.int/csr/resources/publications/drugresist/WHO_CDS_CSR_EPH_2002_12/en/

Dopujce informcie ohygiene rk njdete v:

"Smernice WHO o hygiene rk prizdravotnckej starostlivosti (rozvinut koncept): shrn na http://www.who.int/patientsafety/events/05/global_challenge/en/index.html

2. Respiran hygiena/etiketa pri kali pre vetky zdravotncke zariadenia

a) Osoby srespiranmi ochoreniami by mali by pouen, aby:

si pri kali zakrvali sta anos papierovou vreckovkou apouit vreckovku vyhodili do ndoby na odpadky;

ak ka, pouvali masku, pokia ju znes;

dodriavali hygienu rk (pouvali prpravok na ruky na bze alkoholu alebo umvali ruky mydlom a vodou) po kontakte srespiranmi sekrtmi a

stli alebo sedeli aspo 1 meter (3 stopy) od ostatnch osb, ak je to mon.

b) Zdravotncke zariadenia by mali podporova respiran hygienu/etiketu pri kali nasledovne:

vysvetlenm HCWs, pacientom, lenom rodiny anvtevnkom, ak vznam m zachytvanie respiranho aeroslu a sekrtov pre prevenciu prenosu chrpky ainch respiranch vrusov;

vyvesovanm oznmen upozorujcich pacientov alenov rodiny, aby ihne oznmili symptmy respiranho ochorenia adodriavali respiran hygienu/etiketu pri kali;

rozmiestovanm vvesiek so iadosou, aby osoby srespiranmi ochoreniami nechodili na nvtevy do prslunho zdravotnckeho zariadenia;

zvi, i neda k dispozcii masky, papierov vreckovky aprpravok na ruky na bze alkoholu, aby sa mohli opatrenia prvotnej kontroly dodriava vspolonch priestoroch apriestoroch urench na vyetrovanie pacientov srespiranm ochorenm.

Princp

Respiran hygiena/etiketa pri kali by mala by dodriavan uvetkch pacientov srespiranmi symptmami (napr. kaanie, kchanie). Efekt prikrvania st pri kali akchan a/alebo pouvanie masky kaajcim/kchajcim pacientom na zachytenie respiranch kvapok asekrtov alebo na prenos respiranch infekci nebol doposia systematicky skman. Teoreticky vak akkovek opatrenie, ktor obmedz renie respiranch aeroslov, by malo zni monos prenosu. Pouvanie masiek moe by pre niektorch pacientov problematick, vtchto prpadoch je potrebn dkladne dodriava etiketu pri kali.

Doplujce informcie s uveden vRespiran hygiena/etiketa pri kali vzdravotnckych podmienkach na http://www.cdc.gov/flu/professionals/infectioncontrol/resphygiene.htm

3. Skor rozpoznanie, izolcia ahlsenie monch prpadov AI

a) Zdravotncke zariadenia by mali:

povaova za prioritu prslunho zariadenia vypracova postupy na zabezpeenie skorho rozpoznania avyetrenia monch prpadov AI;

v prpade suspektnej infekcie AI okamite iniciova opatrenia na kontrolu infekcie a

napoji systm sledovania vrmci nemocnice na systm sledovania voblasti verejnho zdravia aihne hlsi vetky dostupn podstatn informcie tkajce sa monch prpadov AI kompetentnm intitcim verejnho zdravotnctva cestou loklneho systmu sledovania, ako je uveden v Prlohe 1 Medzinrodnch zdravotnckych smernc 2005 (pozri: http://www.who.int/csr/ihr/One_pager_update_new.pdf). Hoci IHR (2005) (Medzinrodn zdravotncke smernice, 2005) vstpia do platnosti a vjni 2007, s na tomto mieste uveden ako najlepia odporan prax. Na nrodnej rovni bud IHR (2005) vyadova medzinrodn hlsenia od jednotlivch ttov pre WHO o "udskej chrpke spsobenej novm subtypom" [Prloha 2 kIHR (2005)].

b) Vkrajinch * so zistenou infekciou AI uzvierat alebo ud je potrebn zvi diagnzu AI:

u vetkch pacientov sakm aktnym febrilnm respiranm ochorenm (napr. teplota > 38 C, kae, saen dchanie) alebo s inmi akmi nevysvetlenmi ochoreniami (napr. encefalopatia alebo hnaka),[13] predovetkm ak boli tto pacienti vkontakte svtkmi, spacientmi so zistenou alebo suspektnou infekciou AI alebo sinmi ako chormi umi;

lenovia rodiny, ktor sprevdzaj pacientov so suspektnou infekciou AI do zdravotnckeho zariadenia, mu by povaovan za osoby spotencilnym kontaktom sAI amali by by tie vyetren na infekciu AI;

ak symptmy aexpozcia vanamnze podporuj monos infekcie AI, utakchto pacientov by sa mali uplatni izolan opatrenia, nemali by by vkontakte s inmi osobami amali by by o najskr vyetren.

c) Vkrajinch * bez zistenej infekcie AI uzvierat alebo ud:

pta sa pacientov sakmi aktnymi febrilnmi respiranmi ochoreniami (napr. teplota > 38 C, kae, saen dchanie) alebo inmi akmi nevysvetlenmi ochoreniami (napr. encefalopatia alebo hnaka),[13] i poas predchdzajcich dvoch tdov necestovali do krajn svskytom A;

zvi monos diagnzy AI upacientov saktnym febrilnm respiranm ochorenm, ktor cestovali poas predchdzajcich dvoch tdov do krajiny svskytom AI a ktor boli poas pobytu vkrajine svskytom AI vtomto asovom intervale vkontakte s vtkmi, spacientmi so zistenou alebo suspektnou infekciou AI alebo sinmi ako chormi umi;

ak symptmy acestovanie aj expozcia vanamnze podporuj monos infekcie AI, utakchto pacientov by sa mali uplatni izolan opatrenia, nemali by by vkontakte sinmi osobami amali by by o najskr vyetren.

*Aktualizovan informcie okrajinch svskytom AI s kdispozcii na:

http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/en/

Princp

Rchla identifikcia aizolcia pacientov, HCWs alebo nvtevnkov, ktor by mohli by infikovan AI, je rozhodujca na minimalizovanie rizika nozokomilneho prenosu aumonenie innej odpovede zo strany verejnho zdravotnctva.

Obrzok 1: Zavedenie opatren na kontrolu infekcie AI vzdravotnckych zariadeniach

Pacient

Pacient vstupuje do zdravotnckeho systmu so symptmami aktneho respiranho ochorenia

Opatrenia na kontrolu infekcie

Dodrujte tandardn aprotikvapkov opatrenia

- HCWs by mali pouva ochranu tvre (chirurgick/vyetrovaciu masku, ochrann okuliare/tt na ochranu tvre). Nasate chirurgick/vyetrovaciu masku pacientovi vakrni, ak nie s kdispozcii masky, poiadajte pacienta, aby si pri kchan alebo kaan zakryl sta a nos papierovou vreckovkou.

Ak je to mon, umiestnite pacienta na tak miesto, aby bol oddelen od ostatnch pacientov.

plus expozcia v anamnze

Ubytovanie na jednolkovej izbe poda monosti snegatvnym tlakom

- Ak nie je kdispozcii jednolkov izba, zlte pacientov.

-Personl by mal uplatova pln barirov opatrenia.

Pacient je prijat na vyetrenie pre chrpku

A/H5

Hlsenie kompetentnm intitcim

verejnho zdravotnctva

In diagnzyPrehodnoti opatrenia

U pacienta je potvrden infekcia A/H5

(pozri definciu ochorenia)

Pln bariry kontroly infekcie sa uplatuj po cel potrebn as

Dospel > 12 rokovDiea 12 rokov

Pln bariry kontroly infekcie sa uplatuj 7 dn po stupe horky

Pln bariry kontroly infekcie sa maj uplatova 21* dn od nstupu ochorenia

*Vrus me by umalch det prtomn vo vysokch titroch a 21 dn.

4. Izolan opatrenia upacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI

a) Umiestnenie pacienta:

Umiestnite pacienta do miestnosti snegatvnym tlakom (izolan izba pre infekcie prenosn vzdunou cestou) alebo priestoru, ak je k dispozcii (Prloha 6).

Ak nie je kdispozcii izba snegatvnym tlakom alebo neme by vytvoren mechanickou pravou vzduchu, umiestnite pacienta do jednolkovej izby.

Ak nie je kdispozcii jednolkov izba, pacienti so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI mu by zhromaden separtne vo vylenench viaclkovch izbch alebo oddeleniach.

Dvere v akejkovek izbe alebo priestore, kde sa zdruj pacienti so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI, musia by zatvoren, pokia sa nimi nevchdza alebo nevychdza.

Aby sa uahilo upratovanie aredukovala monos vrusovej aerosolizcie pri vysvan, umiestnite pacientov infikovanch AI, pokia je to mon, v izbch/priestoroch bez kobercov.

Ak je to mon, izolan izby by mali ma svoje vlastn umvadlo na umvanie rk, toaletu azariadenie na kpe.

Poet osb vchdzajcich do izolanej izby by mal by obmedzen na nevyhnutn minimum osb, potrebnch na oetrovanie apomoc pre pacienta.

b) Zhromaovanie pacientov:

Ak nie s kdispozcii jednolkov izby, pacienti infikovan rovnakmi organizmami mou by ubytovan spolone (spolon izby). Tieto izby by mali by vpresne urenej oblasti, ktor je jasne oddelen od priestorov urench na starostlivos oinch pacientov, ktor nie s infikovan.

Uren jednotky alebo oblasti by sa mali pouva na spolon umiestovanie pacientov infikovanch AI (suspektn apotvrden prpady by sa mali umiestova oddelene).

Vzdialenosti medzi posteami by mali by > 1 meter. Zvenie vzdialenosti medzi pacientmi me teoreticky prispie kzabrneniu prenosu respiranch aeroslov.

Ak je to mon, HCWs uren pre jednotky starostlivosti stakto zhromadenmi pacientmi by mali patri k sksenmu domcemu personlu anemali by cirkulova alebo inm spsobom by uren na starostlivos o alch pacientov.

Poet osb vchdzajcich do priestoru, kde s tto pacienti zhromaden, by mal by obmedzen na nevyhnutn minimum osb, potrebnch na oetrovanie apomoc pre pacientov.

Je potrebn zvi pouvanie prenosnch rtg. zariaden vpriestoroch, kde s tto pacienti zhromaden.

HCWs uren pre jednotky starostlivosti stakto zhromadenmi pacientmi by si mali by vedom toho, e pacienti infikovan AI mu by sasne infikovan alebo kolonizovan inmi patognnymi organizmami (napr. Staphylococcus aureus, Clostridium difficile) amali by uplatova tandardn apouiten opatrenia na kontrolu prenosu infekcie, aby sa zabrnilo prenosu infekci svisiacich so zdravotnckou starostlivosou.

c) Barirov opatrenia pre starostlivos opacientov srespiranmi ochoreniami alebo suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI. Okrem hygieny rk by vetky osoby, starajce sa opacientov s respiranmi ochoreniami alebo suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI, mali pouva PPE poda nvodu vniie uvedenej Tabuke 1.

d) K PPE urenm na starostlivos opacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI patr:

ochrann respirtor, ktor chrni aspo tak ako U.S. NIOSH-certifikovan N95, EU FFP2 alebo ekvivalent (Prloha 4).

Vhodnmi postupmi je potrebn vybra ochrann respirtor, ktor dokonale sed apokia je to mon, treba vykona kontrolu priliehania pouvateom vdy pri nasaden ochrannho jednorzovho respirtora.

Ak nie s kdispozcii ochrann respirtory alebo je ich poet obmedzen, je potrebn poui pevne priliehajce chirurgick alebo vyetrovacie masky pri priamom oetrovan aochrann respirtory by mali by rezervovan pre innosti, pri ktorch vznik aerosl (Prloha 4).

ist, nesteriln univerzlne (pre pravkov aj avkov) rukavice, ak sa predpoklad priamy kontakt s pacientom.

Pl sdlhmi rukvmi, ak sa predpoklad priamy kontakt s pacientom.

Ochrana o (tt na ochranu tvre/ochrann okuliare/ochrann kryt na oi) pri blzkom kontakte spacientmi srespiranou symptomatolgiou apri vetkch innostiach, pri ktorch vznik aerosl.

Ak sa pouije pl, ktor nie je odoln voi tekutinm, je potrebn da si na pl nepremokav zsteru, ak sa d predpoklada vyplechnutie alebo vystreknutie potencilne infeknho materilu, ako je uveden v tandardnch opatreniach.

Dodrujte odporan postup pri nasadzovan askladan PPE ahygienu rk po zloen PPE (pozri nasledujci paragraf).

innosti, pri ktorch vznik aerosl, zvyuj monosti disemincie malch iastoiek aerosolu (kvapkov jadr) amali by by vykonvan iba:

oke je to absoltne nevyhnutn;

os minimlnym potom potrebnho personlu;

os najsksenejm personlom, ak je k dispozcii;

opoda monosti za zvolench a kontrolovanch podmienok (napr. skoria intubcia upacienta pod sedatvami/paralyzovanho) a

ov izbe snegatvnym tlakom, pokia je k dispozcii.

e. Postup pri nasadzovan askladan PPE

Pokia je to mon, zabezpete dohad pozorovatea pri nasadzovan askladan PPE.

Vstup do izolanej izby/priestoru

1.Pripravte si vetko potrebn vybavenie.

2.Vykonajte hygienu rk prpravkom na ruky na bze alkoholu (prednostne) alebo mydlom a vodou.

3.Nasate si PPE:

oOblete si pl odoln voi tekutinm.

oNasate si ochrann jednorzov respirtor.

oVykonajte kontrolu priliehania ochrannho respirtora pouvateom.

oZalote si pokrvku hlavy (ak sa pouva napr. pri innostiach, pri ktorch vznik aerosl).

oNasate si tt na ochranu tvre alebo ochrann okuliare.

oOblete si rukavice (ubezpete sa, e rukavice zakrvaj manety rukvov pla).

4.Vstpte do izby azatvorte dvere.

Opanie izolanej izby/priestoru

1. Zlote si PPE takm spsobom, aby nedolo ku kontamincii alebo inokulcii samho seba kontaminovanmi PPE alebo rukami. Pri skladan PPE sa odpora dodriava nasledovn postup (ak je to mon, zabezpete dohad pozorovatea pri skladan PPE, aby bolo riziko ete viac minimalizovan):

oOpuste izolan izbu/priestor.

oZlote si PPE vpredsieni, alebo ak miestnos nem predsie uistite sa, e nedjde ku kontamincii inch osb ani vonkajieho prostredia mimo izolanej izby/priestoru.

oZlote si ochranu o aodhote ju do koa na odpadky. Ak je tt na ochranu tvre uren na opakovan pouitie, vlote ho do ndoby na dekontaminciu.

oAk ste pouili pokrvku hlavy, zlote ju aodhote do ndoby na odpadky.

oZlote si pl aodhote ho do ndoby na odpadky.

oZlote si rukavice aodhote ich do ndoby na odpadky (rukavice sa mu stiahnu zrk pri vyzliekan pla).

oVykonajte hygienu rk prpravkom na ruky na bze alkoholu (prednostne) alebo mydlom a vodou.

oZlote si ochrann respirtor uchopenm za elastick psy, nedotkajte sa prednej asti ochrannho respirtora (predn as ochrannho respirtora me by kontaminovan) aodhote ho do ndoby na odpadky.

2.Vykonajte hygienu rk pomocou prpravku na ruky na bze alkoholu (prednostne) alebo mydlom a vodou.

f. Prprava izolanej izby/priestoru

Zabezpete dodriavanie opatren na kontrolu infekcie umiestnenm vhodnej vvesky na dvere.

Umiestnite hrok so zznamami privstupe do izolanej izby/priestoru. Vetci HCWs anvtevnci, vstupujci do izolanej izby/priestoru, by mali uvies svoje meno (nvtevnci by mali poskytn aj informciu okontakte na nich) na hrok so zznamami, aby bolo vprpade potreby mon zistenie akontaktovanie tchto osb.

Odstrte vetok nepotrebn nbytok. Zostvajci nbytok by sa mal da ahko umva anemal by zadriava alebo zachytva pinu alebo vlhkos na sebe ani vo svojom okol.

Uskladujte bielize poda potreby mimo izolanej izby (napr. vprezliekarni).

Dajte k umvadlu potrebn vybavenie na umvanie rk, taktie umiestnite prpravok na ruky na bze alkoholu blzko miesta oisty aizbovch dver.

Vlote vhodn vrecka na odpad do odpadkovej ndoby, ovldanej stlaenm pedla nohou.

Dovntra izolanej izby umiestnite ndobu odoln voi prepichnutiu, uren na ostr predmety.

Zabezpete, aby mal pacient pri sebe len minimum osobnho majetku. Umiestnite ndobu na vodu a pohr, papierov vreckovky a vetky nleitosti potrebn na dodriavanie osobnej hygieny vdosahu pacienta.

Vybavenie pre starostlivos o pacienta, ktor nie je vkritickom stave, (napr. fonendoskop, teplomer, maneta na meranie krvnho tlaku, tlakomer) by malo by vyhraden len pre konkrtneho pacienta. Akkovek sas tohto vybavenia pre starostlivos o pacienta, ktor by bolo treba poui pre inch pacientov, je potrebn pred pouitm dkladne umy a dezinfikova.

Pri dverch zvonku umiestnite vozk na uloenie PPE. Uitonm by mohol by kontroln zoznam, aby bolo mon si overi, e je pripraven vetko potrebn vybavenie (pozri ukku kontrolnho zoznamu vPrlohe 6).

Pri dverch zvonku umiestnite vhodn ndobu svekom uren na vybavenie, ktor vyaduje dezinfekciu a sterilizciu. Po vhodnom oisten moe by vybavenie odoslan na oddelenie sterilizanej sluby.

Prslun vybavenie uren na istenie a dezinfekciu umiestnite do pacientovej izby a zabezpete nanajv dkladn kadodenn upratovanie izolanej izby/priestoru.

Telefn alebo in prostriedok na komunikciu by mal by umiestnen vpacientovej izbe, aby umonil pacientovi alebo lenom rodiny/nvtevnkom komunikova sHCWs, aby sa minimalizovala potreba vstupu HCWs do izby.

Tabuka 1: Odporania barirovch opatren pre osoby poskytujce starostlivos pacientom srespiranm ochorenm/suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI

Blzky kontakt (< 1 meter) spacientmi saktnym febrilnm respiranm ochorenm, ktor nemaj iadne znme rizikov faktory AI*

Vstup do AI izolanej izby/priestoru, ale nepredpoklad sa kontakt s pacientom

Blzky kontakt (< 1 meter) spacientom infikovanm AI vizolanej izbe/priestore alebo mimo nej/neho

Vykonvanie innosti, pri ktorej vznik aerosl vsvislosti sAI pacientomb, c

Hygiena rka

no

no

no

no

Rukavice

Nie bene

Zhodnotenie rizika

noe

no

Zstera

Nie bene

Zhodnotenie rizikad

Nie benef

Nie benef

Pl

Nie bene

Zhodnotenie rizikad

no f

nof

Pokrvka hlavy

Nie bene

Nie bene

Nie bene

no

Chirurgick maska (pre HCW)

no

Nie beneg

Nie beneg

Nie beneh

Ochrann respirtor

Nie bene

no

no

no

Ochrana o

Zhodnotenie rizika

Zhodnotenie rizikai

no

no

Chirurgick maska (pre pacienta)

no

Nie

Nie benejj

Nie

*Kontakt svtkmi voblastiach svskytom infekcie AI u zvierat alebo kontakt spacientmi infikovanmi AI.

a. tandardn opatrenia predstavuj minimlnu mieru opatren pouvanch vdy a u vetkch pacientov

Prloha 3:

b. Pri niektorch innostiach vznik aerosl rznej vekosti (aerosly tvoren vekmi a malmi iastokami) (Prloha 4). K innostiam, pri ktorch vznik aerosl, patr napr.: endotrachelna intubcia, podvanie lieiv vo forme aeroslu alebo rozprenm, diagnostick indukcia spta, bronchoskopia, odsvanie dchacch ciest, oetrovanie tracheostmie, hrudnkov fyzioterapia, nasofaryngelna aspircia, ventilcia spozitvnym tlakom pomocou tvrovej masky (napr. BiPAP, CPAP), vysokofrekvenn oscilan ventilcia a exczia pcneho tkaniva post mortem.

c. Pokia je to mon, innosti, pri ktorch vznik aerosl, by sa mali vykonva vmiestnostiach snegatvnym tlakom, vo vedajch miestnostiach alebo inch uzatvorench jednolkovch priestoroch za prtomnosti minimlneho potu personlu (Prloha 4). PPE by mali zakrva trup, ramen a ruky, rovnako ako oi, nos a sta.

d. Poas istiacich procedr by sa mali pouva rukavice a pl alebo zstera.

e. Rukavice by mali by pouvan vslade so tandardnmi opatreniami. Ak sa oakva, e spotreba rukavc presiahne ich dodvku, prednostne by sa mali rukavice pouva vdy pri kontakte skrvou a telesnmi tekutinami (univerzlne /pre pravkov aj avkov/, nesteriln rukavice) a kontakte so sterilnmi miestami (steriln rukavice).

f. Ak sa predpoklad kontamincia krvou alebo inmi telesnmi tekutinami a pouvaj sa plte, ktor nie s odoln voi tekutine, mala by sa na tento pl obliec nepremokav zstera.

g. Ak nie je kdispozcii ochrann respirtor, pouite pevne priliehajcu chirurgick masku.

h. Ak nie je kdispozcii ochrann respirtor, pouite pevne priliehajcu chirurgick masku a tt na ochranu tvre.

i. Pouite ochranu o, ak djde kblzkemu kontaktu (< l meter) s pacientom

j. Zabezpete pre pacienta chirurgick masku (ak ju znesie), ak je pacient mimo izolanej izby/priestoru.

Princp

Izolan izby zniuj riziko prenosu infekcie zinfeknho pacienta na ostatnch tm, e sa obmedz prenos priamym alebo nepriamym kontaktom. PPE sa pouvaj ako sas opatren na kontrolu infekcie na zabezpeenie potrebnho stupa ochrany. Obmedzenie kontaktov medzi infikovanmi a neinfikovanmi osobami, akmi s naprklad HCWs, ktorch prtomnos nie je bezpodmienene potrebn, a nvtevnci, zni riziko prenosu AI na vnmavch jedincov.

5. Dka trvania opatren na kontrolu infekcie

Vyie uveden odporan opatrenia na kontrolu infekcie by sa mali dodriava poas celej doby, po ktor je pacient infekn:

dospel a adolescenti > 12 rokov tieto opatrenia maj by zaveden pri prjme pacienta a pokraova ete 7 dn po stupe horky;

deti < 12 rokov opatrenia maj by zaveden pri prjme pacienta a trva 21 dn od nstupu ochorenia (u malch det mu by vysok titre vrusu seznnej chrpky a 21 dn).[14]

6. Odporania pre ambulantn starostlivos:

V krajinch bez hlsenej infekcie AI u zvierat alebo ud:

Vyveste oznam upozorujci osoby stakm aktnym febrilnm respiranm ochorenm, aby ihne upozornili personl a dodriavali respiran hygienu/etiketu pri kali, pozri: http://www.cdc.gov/flu/protect/covercough.htm

Urchlene vyetrite pacientov saktnym respiranm ochorenm.

Zvte vyetrovanie klinickch pacientov saktnym respiranm ochorenm ku koncu da alebo vinom ase, ako prichdzaj pacienti bez tejto diagnzy.

V priestoroch urench na akanie by pacienti saktnym respiranm ochorenm mali st alebo sedie minimlne 1 meter (3 stopy) od inch osb alebo, pokia je to mon, vosobitnej akrni.

Dajte do priestoru urenho na akanie papierov vreckovky, aby sa umonilo zachytvanie respiranch sekrtov pri kali a kchan. Zabezpete ndoby ovldan bez dotyku, uren na odhadzovanie pouitch papierovch vreckoviek.

Dajte do priestoru urenho na akanie prpravky na dezinfekciu rk na bze alkoholu a podporte hygienu rk po kontakte srespiranmi sekrtmi.

Eliminujte alebo obmedzte pouvanie tch istch predmetov viacermi pacientmi, ako s napr. per, psacie dosky sklipsou a telefny.

Zabezpete istenie a dezinfekciu povrchov vpriestoroch urench na akanie a oetrovanie pacientov, a to denne plus pri viditenom zneisten.

Zabezpete, aby lekrske prstroje boli adekvtne isten a dezinfikovan vdy pred pouitm u alieho pacienta.

Osobm saktnym respiranch ochorenm, pokia je to mon, zalote masku.

Zdravotncki pracovnci by mali pouva tandardn a protikvapkov opatrenia pri prci spacientmi saktnym respiranm ochorenm.

Ak m by pacient saktnym respiranm ochorenm preloen do inho zdravotnckeho zariadenia, upozornite prijmacie zdravotncke zariadenie.

V krajinch sinfekciami AI u zvierat alebo ud okrem vyie uvedench opatren plat tie:

Vytvorte kritri pre prv kontakt spacientom, ktor by umonili rchlu identifikciu osb srizikom AI.

Umiestnite pacientov stakmi aktnymi febrilnmi respiranmi ochoreniami do miestnosti snegatvnym tlakom (ak je kdispozcii) alebo do miestnosti uzatvorenej dverami. Dvere maj zostva zatvoren okrem vchdzania a vychdzania, a to a do prijatia do nemocnice, prepustenia domov alebo pokia sa nevyli monos infekcie AI.

Ak sa predpoklad infekcia AI, HCWs by mali pouva PPE plnej bariry, pokia s

dostupn.

Vysokorizikov innosti, pri ktorch vznik aerosl, u pacientov sakmi aktnymi febrilnmi respiranmi ochoreniami (Prloha 4) by sa nemali vykonva vpriestoroch ambulantnej starostlivosti, pokia nie s nevyhnutn na zchranu ivota a neexistuje in alternatva.

Ak sa takto innos vykonva vtchto priestoroch, mala by sa poui miestnos

snegatvnym tlakom, pokia je kdispozcii, a zastnen HCWs by mali pouva

opatrenia plnej bariry.

Potom, ako pacient so suspektnou infekciou AI opustil ambulantn priestory, oistite a dezinfikujte povrchy vo vyetrovacej miestnosti alebo inch priestoroch, kde sa pacient zdroval, a oistite a dezinfikujte vetko vybavenie pre starostlivos o pacientov, ktor bolo u tohto pacienta pouit.

Ak sa pacient so suspektnou infekciou AI prijma alebo preklad do inho zariadenia, upozornite transportujci a prijmajci personl na nevyhnutn opatrenia na kontrolu infekcie.

7. Zber/transport vzoriek vrmci zdravotnckych zariaden

Vzorky uren na transport musia by umiestnen vtakch na vzorky odolnch voi preteeniu, ktor maj samostatn, nepriepustne uzatvoriten vrecko na vzorku (t. j. plastikov taky na biologicky rizikov vzorky).

Personl transportujci vzorky by mal by vykolen ohadne bezpenho zaobchdzania a dekontaminanch postupov vprpade niku materilu.

Pokia je to mon, vzorky by mali by doruen osobne. Potrubn systmy sa na trasport vzoriek, ktor mu obsahova vrus AI, nesm pouva.

HCWs, ktor zbieraj vzorky od pacientov infikovanch AI, by mali ma nasaden PPE plnej bariry.

Sprievodn iadanka by mala by jasne oznaen ako (suspektn) AI a laboratrium by malo by telefonicky upozornen, e vzorka je na ceste.

Princp

Poda tandardnch opatren by mali by vetky vzorky povaovan za potencilne infekn a HCWs, ktor odoberaj, zbieraj alebo transportuj klinick vzorky, by mali nekompromisne dodriava odporan opatrenia na kontrolu infekcie, aby bola monos expozcie minimalizovan.

alie informcie o pokynoch na zber vzoriek s kdispozcii na:

http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelines/handlingspecimens/en/index.html

http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelines/humanspecimens/en/index.html

8. Odporania tkajce sa nvtev lenov rodiny a inch nvtevnkov

Poet nvtevnkov by mal by prsne obmedzen na osoby nevyhnutn pre pacientov dobr pocit a opateru a mali by by pouen o monom riziku prenosu AI.

Nvtevnkom by mali by poskytnut PPE pre opatrenia plnej bariry a mali by by pouen o pouvan PPE a postupoch pri hygiene rk pred vstupom do pacientovej izolanej izby/priestoru.

Malo by sa jednoznane podporova, aby rodiia/zkonn porunci detskch pacientov boli snimi poas hospitalizcie.

Rodiia/prbuzn/zkonn porunci mu vmimoriadnych situcich pomha pri poskytovan opatery pacientom infikovanm AI (napr. nedostatok prostriedkov, pediatrick pacienti at.), pokia sa zabezpe prslun intrukt a dozor pri pouvan PPE a dodriavan hygieny rk.

Pretoe lenovia rodiny mohli by vkontakte sAI prostrednctvom pacienta alebo podobnou expozciou vokolitom prostred, vetci lenovia rodiny a nvtevnci by mali by vyetren na symptmy respiranho ochorenia pri vstupe do zariadenia.

lenovia rodiny alebo nvtevnci, u ktorch sa zistia tieto symptmy, by mali by povaovan za mon prpady AI a vyetren na AI infekciu.

Princp

Starostlivos o pacientov vizolcii sa stva problematickou, ak je nedostatok prostriedkov, alebo ak m pacient slab hygienick nvyky, myselne kontaminuje okolie, alebo sa od neho ned oakva spoluprca pri dodriavan opatren na kontrolu infekcie scieom obmedzi prenos mikroorganizmov (deti, pacienti s alterovanm mentlnym stavom alebo star udia). Postup pri oetrovan takchto pacientov by sa mal li prpad od prpadu, zohadujc prva pacienta, ale sasne aj riziko, ak mu tto pacienti predstavova pre ostatnch.

9. Transport pacientov vrmci zdravotnckych zariaden

Obmedzte pohyb a transport pacientov zizolanej izby/priestoru len na nevyhnutn prpady a informujte prijmac personl o najskr pred prchodom pacienta o pacientovej diagnze a o indikovanch opatreniach.

Ak je transport mimo izolanej izby/priestoru nevyhnutn, pacient by mal ma nasaden chirurgick masku a dodriava hygienu rk po kontakte srespiranmi sekrtmi.

Ak dolo ku kontaktu pacienta spovrchmi, tieto povrchy by sa mali nsledne umy a dezinfikova.

Ak pacient neme znies masku (napr. kvli jeho veku alebo zhorenmu respiranmu stavu), poute pacienta (alebo rodia pediatrickho pacienta), aby si zakrval nos/sta papierovou vreckovkou pri kaan/kchan alebo pouval najpraktickejiu alternatvu na zachytvanie respiranch sekrtov. Ak je to mon, poute pacienta, aby dodriaval hygienu rk po respiranej hygiene.

Chirurgick a vyetrovacie masky s vhodn pre pacientov infikovanch AI na zachytvanie respiranch kvapok a mali by ich nosi pacienti so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI poas transportu, alebo ke je nevyhnutn oetrenie mimo izolanej izby/priestoru.

HCWs, transportujci pacientov sinfekciou AI, by mali pouva PPE vslade so tandardnmi opatreniami.

Princp

Obmedzte renie vrusu. Respiran sekrty pacientov sinfekciou AI s hlavnm zdrojom infeknho materilu v zdravotnckych podmienkach.

10. Predhospitalizan starostlivos a transport mimo zdravotnckych zariaden

Ak to pacient bude tolerova, nasate vyetrovaciu alebo chirurgick masku kadmu pacientovi srespiranm ochorenm, aby zachytvala kvapky rozstrekovan pri kaan. Ak toto nie je mon (t. j. by alej zhorovala respiran stav, je pre pacienta obtiane ma ju nasaden), poiadajte pacienta, aby si pri kali zakrval sta/nos papierovou vreckovkou alebo pouil najpraktickejiu alternatvu na zachytvanie respiranch sekrtov.

Zistite, i u pacientov sakmi aktnymi febrilnmi respiranmi ochoreniami nie s

prtomn rizikov faktory AI.

HCWs by mali pouva opatrenia plnej bariry, ak sa poskytuje predhospitalizan starostlivos pacientovi so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI.

Pokia to nie je medicnsky nevyhnutn na zchranu ivota, innosti, pri ktorch vznik aerosl (napr. mechanick ventilcia), by sa vpriebehu predhospitalizanej starostlivosti alebo poas transportu nemali vykonva.

Optimalizujte ventilciu vozidla, aby bol poas transportu zven objem vymieanho vzduchu. Pokia je to mon, pouvajte vozidl soddelenmi priestormi pre ofra a pacienta, o umouje zabezpei oddelen ventilciu pre kad priestor. Za tchto podmienok ofri nepotrebuj ochrann respirtory.

Informujte prijmacie zariadenie o najskr pred prchodom, e do zariadenia je transportovan pacient so suspektnou infekciou AI, a o indikovanch opatreniach.

Pri priamom kontakte spacientom pouite rukavice a nsledne vykonajte hygienu rk. Po poskytnut predhospitalizanej starostlivosti alebo ukonen trasportu postupujte poda odporanch procedr na likvidciu odpadu a istenie a dezinfekciu vozidla zchrannej sluby a vybavenia pre starostlivos o pacienta, ktor je uren na opakovan pouitie.

Princp

Pacienti s akou infekciou AI mu vyadova urgentn transport do zdravotnckeho zariadenia. Vyie uveden odporania s zostaven za elom ochrany zdravotnckych pracovnkov vrtane personlu pohotovostnch medicnskych sluieb poas predhospitalizanej starostlivosti a transportu.

11. Likvidcia odpadu

Dodrujte tandardn opatrenia pri manipulcii spevnm odpadom, ktor me by kontaminovan vrusom AI mimo izolanej izby/priestoru. Klinick (infekn) odpad predstavuje odpad priamo svisiaci skrvou, telesnmi tekutinami, sekrtmi a exkrtmi, laboratrny odpad, ktor priamo svis so spracovvanm vzoriek, udsk tkaniv vrtane materilov alebo roztokov obsahujcich tekut krv, zvieracie tkaniv alebo mtvoly pouvan na vskum a tie sem patria pouit ostr predmety.

Vetok odpad, vzniknut vizolanej izbe/priestore, by mal by ztejto izby/priestoru vynesen vo vhodnch ndobch alebo vreciach, ktor neumouj uniknutie alebo presiaknutie obsahu.

Odpad by mal by klasifikovan poda zkonov alebo nariaden prslunho ttu. Ak je odpad od pacientov sinfekciou AI klasifikovan ako infekn, potom vetok odpad zizolanej izby/priestoru by mal by povaovan za klinick odpad a malo by sa snm zaobchdza a likvidova ho poda postupov zauvanch vprslunom zariaden a vslade so ttnymi nariadeniami zaoberajcimi sa takmto odpadom.

Obvykle postauje jedno vrece na likvidciu odpadu, pokia sa odpad me vloi dovntra bez toho, aby dolo ku kontamincii vreca zvonku. Ak dolo ku kontamincii vreca zvonku, mali by sa poui dve vrecia (dvojit vrecovanie). Ak nie s kdispozcii alie vrecia, oistite a dezinfikujte vonkajok vreca predtm, ako ho vynesiete zmiestnosti.

Pri vynan odpadu mimo izolanej izby/priestoru pouite rukavice a nsledne vykonajte hygienu rk.

Hoci monos prenosu infekcie AI prostrednctvom udskch vkalov nie je znma, svkalmi pacientov infikovanch AI by sa malo zaobchdza opatrne a malo by sa zabrni monej aerosolizcii vkalov (napr. odstrnenie vkalov zposteovej misy, nonka (v stolike), odevu alebo inkontinennch vloiek urench na opakovan pouitie tak, e sa postriekaj vodou).

Tekut odpad, akm je napr. mo alebo vkaly, me by splchnut do kanalizcie, ak existuje adekvtny kanalizan systm. Zatvorte kryt WC, ke splachujete vkaly.

12. Kuchynsk riad a prbory

Pouvajte tandardn opatrenia pri manipulcii skuchynskm riadom a prbormi pouvanmi pacientmi so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI mimo izolanej izby/priestoru:

Ak je to mon, umvajte riad uren na opakovan pouitie vumvake riadu so sapontom pri odporanej teplote vody. Ak umvaky riadu nie s kdispozcii, na umvanie riadu pouite horcu vodu a sapont. Pri runom umvan riadu by sa mali pouva gumen rukavice.

Ak sa o pacienta staraj lenovia rodiny, mali by vyleni riady a prbory uren iba na pouvanie pacientom.

Jednorzov riad by mal by likvidovan spolu salm obyajnm odpadom.

13. Posten bielize a bielize

Odpora sa uplatnenie tandardnch opatren pre posten bielize a in bielize, ktor mu by kontaminovan krvou, telesnmi tekutinami, sekrtmi alebo exkrtmi pacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI mimo izolanej izby/priestoru.[15]

Vlote pinav bielize priamo do vreca na bielize vizolanej izbe/priestore.

Ukladajte bielize takm spsobom, aby nedolo kotvoreniu alebo pretrhnutiu vreca na bielize poas transportu ani vpriestore na odkladanie pinavej bielizne.

Vrazne zapinen posten bielize by sa mala stoi alebo posklada tak, aby sa najvia neistota zadrala vstrede batoha. Vek mnostv pevnho materilu (napr. vkaly) by sa mali odstrni zbielizne rukou vrukavici a toaletnm papierom a potom vyhodi do WC a zlikvidova (zatvorte veko WC pri splachovan) predtm, ako sa bielize vlo do vreca na bielize.

Pri vynan pinavej postenej bielizne a bielizne mimo izolanej izby/priestoru pouite rukavice a nsledne vykonajte hygienu rk.

pinavou postenou bielizou a bielizou by sa nemalo trias alebo inak zaobchdza takm spsobom, pri ktorom by mohla vznikn monos kontamincie prostredia alebo reaerosolizcie vrusu.

Personl vprovni by mal dodriava tandardn opatrenia a vykonva hygienu rk po zloen PPE, ktor boli vkontakte so pinavou postenou bielizou a bielizou.

Perte a sute posten bielize poda rutinnch tandardov a postupov prslunho zariadenia.[15]

14. istenie a dezinfekcia prostredia[15]

istenie MUS predchdza dezinfekcii.

Vrus AI je inaktivovan celm radom dezinfeknch prostriedkov,[16] ako s napr.:

ofenolov dezinfekn prostriedky;

okvartrne zleniny amnia;

operoxidov zleniny;

ochlrnan sodka (itkov bielidlo) (Prloha 7);

oalkohol (Prloha 7);

oin germicdy stuberkulocdnym oznaenm na etikete;

oin registrovan/licencovan dezinfekn prostriedky.

Akkovek germicd stuberkulocdnym oznaenm na etikete (t. j. dezinfekn prostriedok strednho stupa) sa povauje za schopn inaktivova chrpku.[15]

Dodrujte odporania vrobcu ohadne pouitia/riedenia, kontaktnho asu a manipulcie.

Izby/priestory pacientov by mali by isten minimlne raz denne a definitvne vyisten pri prepusten. Okrem dennho istenia podlahy a inch horizontlnych povrchov treba osobitn pozornos venova isteniu a dezinfekcii asto dotkanch povrchov (napr. medicnske vybavenie, non stolky a stolky nad posteou, TV ovldae, signalizan tlaidl, bezpenostn opory alebo opory na priahovanie sa, guat kuky, stoliky s nonkom, povrchy ventiltorov).

Aby sa zabrnilo monej reaerosolizcii vrusu AI, malo by sa zameta a utiera prach radej namokro ako nasucho, kedykovek je to mon. Utieranie prachu na horizontlnych povrchoch namokro znamen poui handru navlhen malm mnostvom dezinfeknho prostriedku.

Pri isten namokro sa istiace roztoky a vybavenie rchlo kontaminuje, oistite najskr menej kontaminovan miesta a asto vymieajte istiace roztoky, handry na istenie a spodn asti mopov.

Odpora sa pouva dve vedr (t. j. jedno vedro na istiaci roztok, jedno na oplachovanie).

Vybavenie pouvan na istenie a dezinfekciu sa mus oisti a vysui pred alm pouitm. Spodn asti mopov by sa mali pra denne a dkladne vysui pred uskladnenm alebo optovnm pouitm.

Priestory skobercami by nemali by uren pre pacientov infikovanch AI. Ak sa tomuto ned vyhn a je nevyhnutn vysva, mal by sa pouva vysva sfiltrciou HEPA.

V priestore okolo pacienta by sa nemali nachdza zsoby a vybavenie, ktor nie s nevyhnutne potrebn, aby sa uahilo denn istenie.

Povleenie zpapiera, ktor sa men po kadom pacientovi, je vhodn na vyetrovacie stoly pre pacientov vambulantnej asti, po kadom pacientovi sa m stl utrie dezinfeknm prostriedkom.

Nepostrekujte (t. j.nerozpraujte) obsaden ani neobsaden izby dezinfeknm prostriedkom. Je to potencilne nebezpen metda, ktor nem iadny dokzaten pozitvny vplyv na kontrolu ochorenia.

Princp

Cieom istenia a dezinfekcie prostredia je odstrni patogny zkontaminovanch povrchov a predmetov, a tak prerui reaz prenosu. Dezinfekcia je proces, pri ktorom s zabjan mikroorganizmy bez kompletnej sterilizcie. istenie MUS predchdza dezinfekcii. Predmety a povrchy sa nesm dezinfikova, pokia neboli predtm oisten od akhokovek druhu organickej ltky (pacientove exkrty, sekrty, pina, odpad, at.). Viac detailov o pouit alkoholu a bielidla je uvedench vPrlohe 7.

15. Vybavenie pre starostlivos o pacienta

Pouite tandardn opatrenia, postupy zauvan vprslunom zariaden a odporania vrobcu pri zaobchdzan spouitm vybavenm na starostlivos o pacientov a jeho prprave na optovn pouitie, a to vrtane medicnskych prstrojov:

Ak je to mon, vlote kontaminovan vybavenie pre starostlivos o pacienta do vhodnch vriec alebo ndob predtm, ako ho vynesiete zizolanej izby/priestoru.

Vemi zapinen vybavenie oistite a potom aplikujte dezinfekn prostriedok inn proti chrpkovmu vrusu predtm, ako toto vybavenie pozbierate a vynesiete ho zizolanej izby/priestoru.

Pri vynan kontaminovanho vybavenia pre starostlivos o pacientov mimo izolanej izby/priestoru pouite rukavice a potom vykonajte hygienu rk.

Pouvajte tandardn opatrenia a dodrujte aktulne odporania na istenie a dezinfekciu alebo sterilizciu vybavenia pre starostlivos o pacientov, ktor je uren na opakovan pouitie.

Pokia nie s viditene zapinen, utrite vonkajie povrchy prenosnho zariadenia, ktor bolo pouit na rtg. vyetrenie a in procedry vizolanej izbe/priestore zauvanm nemocninm dezinfeknm prostriedkom pred vynesenm zizby/priestoru.

16. Prepustenie pacienta

Ak je pacient prepusten a mono je ete stle infekn (pozri vyie), lenovia rodiny by mali by pouen o osobnej hygiene a opatreniach na kontrolu infekcie (napr. hygiena rk a pouvanie chirurgickej alebo vyetrovacej masky pacientom, ak stle kale).

lenovia rodiny by mali by pouen, aby sa vyhbali kontaktu schorou hydinou a inmi zvieratami a ako maj sami sledova svoj zdravotn stav (Prloha 8).

Malo by sa vykona definitvne istenie pacientovej izby.

17. Odporania tkajce sa ochrany zdravia pri prci

17.1. Odporania pre pracovnkov zodpovednch za ochranu zdravia pri prci

Zabezpete zaokovanie HCWs proti seznnej chrpke a monitorujte vakcinan reakciu. Smernice WHO o pouit vakcny seznnej chrpky u ud srizikom infekcie AI s dostupn na: http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/guidelines/seasonal_vaccine/en/

Vytvorte zoznam HCWs, ktor poskytuj starostlivos pacientom sinfekciou AI.

V zdravotnckom zariaden vytvorte systm na sledovanie HCWs sprznakmi ochorenia podobnho chrpke vrtane opatrenia, aby symptomatick HCWs mohli sami seba nahlsi a izolova.

Vytvorte systm na monitorovanie pracovnch absenci zo zdravotnch dvodov predovetkch u HCWs poskytujcich starostlivos pacientom sinfekciou AI.

Vyetrite vetkch HCWs poskytujcich starostlivos pacientom sinfekciou AI na prznaky podobn chrpke vdy predtm, ako zan slubu. Symptomatick HCWs by mali by vyetren a vylen zo sluby.

Informujte sa u predstaviteov verejnej zdravotnej starostlivosti ohadne loklnej stratgie pri antivrusovej profylaxii HCWs a poiadajte o pomoc pri zskavan dostatonch zsob inhibtorov neuraminidzy na profylaxiu HCWs poskytujcich starostlivos pacientom sinfekciou AI (Prloha 9).

Vytvorte systm na poskytovanie inhibtorov neuraminidzy pre HCWs, ktor s vkontakte spacientmi infikovanmi AI, vslade sloklnou/ttnou stratgiou.

Poda potreby vytvorte metdy na poskytovanie doplnkovej podpory (napr. emocionlna a rodinn podpora) pre HCWs.

17.2. Odporania pre vetkch HCWs

Zskajte vakcnu* aktulnej seznnej chrpky o najskr (ak ste u neboli zaokovan).

Vdy dodrujte dkladn respiran hygienu a hygienu rk.

Dodrujte vetky ostatn odporan opatrenia na kontrolu infekcie.

Sledujte, i sa neobjavia symptmy ochorenia podobnho chrpke (kae, zaplen hrdlo, akosti s dchanm).

17.3. Odporania pre HCWs, ktor poskytuj starostlivos pacientom sinfekciou AI

Merajte si teplotu dvakrt denne a sledujte, i sa u vs neobjavia symptmy ochorenia podobnho chrpke (kae, zaplen hrdlo, akosti sdchanm) 10 dn po poslednom monom kontakte s AI (Prloha 10).

V prpade, e teplota vystpi nad 38 C alebo sa objavia prznaky podobn chrpke, HCWs by mali okamite obmedzi svoje kontakty sinmi osobami, nezdrova sa vpriestoroch pre verejnos a informova pracovnkov zodpovednch za kontrolu infekcie/ochranu zdravia pri prci (a/alebo ich poskytovatea zdravotnej starostlivosti), e s symptomatick a mu by infikovan AI.

Princp

HCWs s tie lenmi spolonosti a poas seznnych vypuknut chrpky sa mu nainfikova chrpkou bu expozciou vspolonosti, alebo vzdravotnckom zariaden (nie nevyhnutne ako vsledok kontaktu s pacientom). Seznna vakcna nebude chrni proti AI, ale pome zabrni vzniku sasnej infekcii udskej chrpky a AI, o bude minimalizova monos vzniku kombinovanho vrusu (reassortment). Ochrann hladiny protiltok s obyajne zistiten 2 - 4 tdne po okovan vakcnou seznnej chrpky. Okrem toho HCWs, ktor poskytuj starostlivos pacientom infikovanm AI, mu by potencilne exponovan AI vrusom a mali by by sledovan a podporovan poda potreby.

17.4. alie odporania tkajce sa ochrany zdravia pri prci

Vykonvajte srologick a in vyetrenia na AI u HCWs sochorenm podobnm chrpke a u tch, ktor sa staraj o pacientov infikovanch AI.

HCWs so srologickm potvrdenm infekcie AI A (H5N1) by mali dosta ochrann protiltky proti tomuto kmeu a mu by uprednostnen pri starostlivosti o pacientov sAI A (H5N1). Tto pracovnci tie mu by uprednostnen pri poskytovan starostlivosti pacientom, ktorm hroz riziko zvanch komplikci chrpky (napr. transplantovan pacienti a novorodenci).

HCWs, ktorm hroz riziko zvanch komplikci chrpky (napr. tehotn eny, osoby soslabenm imunitnm systmom a osoby srespiranmi ochoreniami), by mali by informovan o tchto medicnskych rizikch a malo by im by ponknut pracovn zaradenie, ku ktormu nepatr poskytovanie starostlivosti pacientom infikovanm AI.

HCWs, ktor s chor, by sa nemali zastova priamej starostlivosti o pacienta, pretoe mu by citlivej naaliu infekciu a vprpade infekcie AI me by u nich via pravdepodobnos rozvoja zvanho ochorenia. Okrem toho chor HCWs mu prena svoje ochorenie na citlivch pacientov.

18. Stratgie administratvnej kontroly pre zdravotncke zariadenia

Vytvorte plny na vyetrenie a sledovanie pacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI vrtane opatren na kontrolu infekcie.

Vytvorte systm na okamit identifikciu a izolciu monch prpadov AI u ud a na okamit informovanie kompetentnch zloiek verejnej zdravotnej starostlivosti.

V krajinch so znmou infekciou AI u zvierat alebo ud umiestnite vvesky pri vetkch vchodoch a v priestoroch klinickho vyetrovania (napr. kliniky, pohotovostn oddelenia at.), vzdravotnckych zariadeniach, ktor by upozornili pacientov a nvtevnkov, aby ihne ohlsili ak aktne febriln respiran ochorenie.

Potom, o s do zariadenia prijat pacienti spotvrdenou infekciou AI, mal by sa zvi nozokomilny dozor kvli evidencii prenosu na alch pacientov a HCWs.

Poute HCWs, aby dodriavali kombinovan tandardn a protikvapkov opatrenia pri vetkch pacientoch saktnym febrilnm respiranm ochorenm.

Poute HCWs o AI a odporanch opatreniach na kontrolu infekcie u pacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI.

Pouite na dkazoch zaloen metdy na zvenie disciplny dodriavania opatren na kontrolu infekcie vrtane vizulnych pomcok umiestnench na vhodnch miestach.

Zabezpete adekvtne zsobovanie vybavenm, potrebnm pre opatrenia na kontrolu infekcie:

oZariadenia na hygienu rk, mydlo a ist teca voda a prpravok na ruky na bze alkoholu.

oPPE by mali by dostupn pre HCWs a lenov rodiny/nvtevnkov:

fplte, rukavice, ochrana o, ochrann respirtory a chirurgick masky;

fdoplnkov sasti PPE uren na udriavanie istoty: ochrann obuv, nepremokav zstery a gumen rukavice;

fadekvtne zsobovanie vhodnmi istiacimi a dezinfeknmi materilmi.

Rozmiestnite oznamy vyadujce, aby osoby saktnym respiranm ochorenm nenavtevovali zariadenie. Poute HCWs a nvtevnkov o sprvnom pouvan PPE a hygieny rk.

oOdporan postupy na zaloenie a zloenie PPE a vykonvanie hygieny rk.

oJe potrebn vhodnm postupom vybra jednorzov ochrann respirtor, ktor dobre sed.

oOsoby, ktor bud pravdepodobne musie pouva jednorzov ochrann respirtory, naute, ak je sprvny postup jeho zakladania a ako sa vykonva kontrola priliehania pouvateom.

Naplnujte adekvtne prideovanie prce personlu, pouvanie PPE plnej bariry zvyuje navu pracovnkov a zniuje produktivitu. S potrebn PPE-prestvky a je prospen, ak je pri zakladan a skladan PPE dohad pozorovatea.

Aby sa minimalizoval poet HCWs vstupujcich do izieb pacientov so suspektnou alebo potvrdenou infekciou AI, zariadenia mu zvi zabezpeenie primrnej starostlivosti o tchto pacientov vylenenm oetrovateskm personlom, ktor bude zabezpeova stravu, zbiera vzorky, isti miestnos a stara sa o bielize a likvidciu odpadu.

Vytvorte stratgiu na obmedzenie nvtev rodinnch prslunkov (inch ne rodiov pediatrickch pacientov) a zabezpete, aby nvtevnci dodriavali opatrenia na kontrolu infekcie vrtane sprvneho pouvania PPE a hygieny rk.

Zvte pouitie inhibtorov neuraminidzy na liebu pacientov a profylaxiu exponovanch HCWs.

Vytvorte stratgiu na informovanie o riziku, a to pre HCWs, pacientov a rodiny pacientov/nvtevnkov.

Podporujte spoluprcu medzi pacientmi, ich rodinami a HCWs, o bude napomha sprvnemu dodriavaniu postupov na kontrolu infekcie vzdravotnckom zariaden.

Zoslate pln zdravotnckeho zariadenia snrodnm plnom pripravenosti na pandmiu, ak je tento kdispozcii. Tieto plny mu obsahova intrukcie tkajce sa klink urench na vyetrovanie pacientov sAI, oznaenie AI konzilirnych zdravotnckych zariaden, pokyny tkajce sa kontroly vstupu dozdravotnckych zariaden a in opatrenia.

Princp

Administratva a sprva nemocnice maj kov lohu vo vytvran nevyhnutnch podmienok na intitucionlnej rovni pre podporu prevencie renia patognov svisiacich so zdravotnckou starostlivosou. Nedostatok pokynov vpsomnej forme, dostupnos nevyhnutnch podmienok (personl a zsobovanie), nedostatok osvety alebo nezvyk dodriava postupy kontroly infekcie, rovnako ako aj nedostatok organizanho vedenia alebo podpory s oblasti, vktorch je mon dosiahnu zlepenie. Prca s individulnymi aj intitucionlnymi nzormi tkajucimi sa realizovatenosti robench zmien, zskavanie aktvneho prstupu na obidvoch rovniach a podporovanie atmosfry intitucionlnej bezpenosti s najdleitejie aktivity, na ktor je potrebn sa sstredi. Z informci zskanch poas vypuknutia SARS vyplva, e najdleitejmi faktormi ovplyvujcimi disciplnu bol pocit HCWs, e ich zariadenia maj jasn stratgiu a protokoly, evidentn postoje a aktivity vedenia tkajce sa dleitosti ochrany zdravia pri prci, poskytnut adekvtny vcvik o postupoch kontroly infekcie, majc kdispozcii odbornkov.[17, 18]

Pouenie, pravideln zsobovanie a adekvtne prideovanie prce personlu, atmosfra intitcie a vedenie predstavuj zkladn kame podpory dodriavania sprvnych postupov na kontrolu infekcie.

Pouenie o kontrole infekcie pre HCWs

Vetci HCWs

tandardn a protikvapkov opatrenia pre vetkch pacientov srespiranmi symptmami.

Epidemiolgia AI a prslun opatrenia na kontrolu infekcie (Prlohy 1, 2, 3, 4).

HCWs, ktor mu prs do kontaktu spacientom infikovanm AI

Je potrebn, aby sa sami sledovali, i sa u nich nevyskytn prznaky ochorenia podobnho chrpke.

Sami maj svoje prpadn ochorenie oznmi osobe poverenej prslunm dozorom v konkrtnom zdravotnckom zariaden.

kolenie o pouvan PPE vrtane sprvneho postupu pri zakladan a skladan PPE a o vykonvan hygieny rk.

19. Priority pouvania PPE vprpade obmedzench zsob

Zabezpeovanie potrebnho zsobovania by malo by intitucionlnou prioritou.

Mali by ste sa vyhn optovnmu pouitiu jednorzovch sast PPE.

daje, tkajce sa optovnho pouitia jednorzovch sast PPE pri chrpke, nie s kdispozcii a optovn pouitie me zvi monos kontamincie, toto riziko ale treba porovna s potrebou poskytn pln ochranu pre HCWs.

Ak nie je mon zabezpei dostaton prsun PPE, zdravotncke zariadenia mu zvi opakovan pouitie niektorch jednorzovch sast PPE iba ako urgentn a doasn rieenie a iba vtedy, ak tto sas nie je zjavne zapinen alebo pokoden (napr. pokren alebo roztrhnut).

Aby nedolo k plytvaniu, prsne zhodnote, v ktorch situcich je potrebn poui PPE, pouite pritom princpy uveden vTabuke 1.

Respiran ochrana

Ak s pacienti infikovan AI zhromaden vspolonom priestore alebo vniekokch izbch oetrovateskej jednotky a predpoklad sa kontakt sviacermi pacientmi vpriebehu krtkeho asu, me by praktick poui jeden ochrann respirtor po cel dobu tejto innosti.

Chirurgick a vyetrovacie masky

Ak nie je kdispozcii ochrann respirtor, je potrebn poui pevne priliehajcu chirurgick alebo vyetrovaciu masku.

Masku si nasate raz a potom ju odhote.

Ke maska zvlhne, vymete si ju.

Nenechvajte masky vone zavesen okolo krku.

Po dotknut sa alebo odhoden pouitej masky vykonajte hygienu rk.

Rukavice

Ak s dodvky rukavc obmedzen, vyhrate rukavice pre situcie, kde je pravdepodobnos kontaktu skrvou alebo telesnmi tekutinami a taktie pre innosti, pri ktorch vznik aerosl.

Pouite in bariry (napr. jednorzov papierov uterky, papierov obrsky) tam, kde nedjde kpriamemu kontaktu spacientovmi respiranmi sekrtmi (napr. pri dotkan sa vybavenia spojenho spacientom). zkostliv hygiena rk je vtejto situcii rozhodujca.

Plte

Ak s obmedzen dodvky plov, pouitie pla by malo by vyhraden predovetkm pre innosti, pri ktorch vznik aerosl a innosti, ktor si vyaduj priame dranie pacienta (napr. vpediatrickch podmienkach), alebo ke sa oakva podobn kontakt vch plch telesnch povrchov.

Ak je nedostatok plov, mu sa aj plte pouva pri oetrovan viac ako jednho pacienta vpriestore, kde s tto pacienti zhromaden, pokia nedochdza kpriamemu kontaktu medzi plom a pacientmi.

Ochrana o

Vybavenie na ochranu o uren na opakovan pouitie predstavuje potencilne riziko skrenej infekcie. Akkovek takto sasti musia by oisten a dezinfikovan po kadom pouit pri odchode zizolanej izby/priestoru pomocou prpravkov innch proti chrpke a predovetkm tch, ktor s odporan vrobcom. istenie mus predchdza dezinfekcii. Hygienu rk je potrebn vykona po odhoden alebo oisten vybavenia na ochranu o.

20. Stratgie technickej kontroly pre zdravotncke zariadenia[15]

Dodrujte priestorov vzdialenos > 1 meter medzi pacientmi srespiranm ochorenm/AI a inmi osobami.

Ako zvltne opatrenie proti prenosu infekcie vzduchom maj niektor izolan izby pripojen mal izbiku (predsie) pri vchode do pacientovej izby, kde mu by uskladnen PPE a alie zsoby a kde si HCWs mu zaloi a zloi niektor PPE.

oSmer prdenia vzduchu vpredsieach je premenliv a HCWs musia ma intrukcie, kde si mu nasadi a zloi PPE vzvislosi od prdenia vzduchu vpredsieni.

oAk je to mon, vytvorte metdy, ktor nevyaduj prispsobenie celho systmu na to, aby sa vytvoril negatvny tlak a dosiahlo zvenie objemu vymenenho vzduchu za hodinu mechanickou pravou vzduchu vizbch/priestoroch, vktorch s umiestnen pacienti infikovan AI, predovetkm vmiestnostiach/priestoroch, kde sa mu vykonva innosti, pri ktorch vznik aerosl (Prloha 6).[19 - 21]

V zdravotnckych zariadeniach bez centrlnej klimatizcie zvte pouitie prirodzenej ventilcie (otvranie okien vizolanch izbch/priestoroch), pokia to poasie dovol, priom dvere ostvaj zatvoren.[22]

Ak je to mon, zabezpete zariadenia ovldan bez dotyku ( napr. voda, ktor je mon spusti/zastavi lakom alebo nohou).

Princp

Technick kontroly mu zni riziko prenosu AI vpriestoroch urench na oetrovanie pacientov, kde s umiestnen pacienti sinfekciou AI alebo vpriestoroch urench na vyetrovanie pacientov srespiranmi ochoreniami.

Viac informci zskate prostrednctvom CDC Smernc na environmentlnu kontrolu infekcie vzdravotnckych zariadeniach na: http://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/rr5210a1.htm

21. Zaobchdzanie so zosnulmi[23]

21.1. Odnesenie tela zizolanej izby/priestoru

Pouite tandardn opatrenia na ben zaobchdzanie so zosnulm

PPE, ktor maj HCWs poui:

oochrann respirtor, ak HCWs odnaj telo bezprostredne po pacientovej smrti;

ochirurgick alebo vyetrovacia maska je dostaton, pokia bol vzduch vizolanej izbe/priestore vymenen;

ojednorzov dlhorukvov plte smanetami (nepremokav, pokia je vonkaj povrch tela viditene kontaminovan potencilne infeknmi exkrtmi alebo sekrtmi). Ako alternatva, ak nie je kdispozcii nepremokav pl, je mon poui nepremokav zsteru;

onesteriln, univerzlne (pre pravkov aj avkov) rukavice (jednovrstvov): mali by zakrva manety pla.

Ak sa predpoklad vyplechnutie telesnch tekutn:

ovlnen iapka (jednorzov);

ott na ochranu tvre (prednostne) alebo ochrann okuliare.

Telo by malo by hermeticky uzatvoren vnepremokavom vreci na mtvoly predtm, ako bude vynesen zizolanej izby/priestoru a predtm, ako bude transportovan na patolgiu alebo do mrnice.

Nesmie djs kiadnemu presiaknutiu telesnch tekutn a vonkajok vreca mus zosta ist.

Po zloen PPE vykonajte hygienu rk.

Ak si rodina pacienta el vidie zosnulho, me im to by dovolen. Ak pacient zomrel vinfeknom obdob, rodina by mala poui rukavice a plte a vykona hygienu rk.

Transport na patolgiu alebo do mrnice by sa mal vykona o najskr po mrt.

Pri mrt AI pacienta je vemi dleit citliv postup.

21.2. Pitva[24]

Ak je potrebn pitva, vyiadajte si shlas rodiny.

Rodina by tto procedru nemala sledova.

Odporania na znenie aeroslov vpitevni (napr. exczia pc)[24, 25]

Vyhnite sa pouvaniu elektrickej plky.

Vykonvajte postupy pod vodou, ak je pri nich monos aerosolizcie.

Zabrte vyplechnutiu pri odstraovan pcneho tkaniva.

Poet prtomnch HCWs by sa mal obmedzi na nevyhnutn minimum.

Tm by mali tvori aspo dvaja udia, ktor maj nasaden prslun PPE.

Odporan PPE:

steriln odev: vrchn asti a nohavice alebo ekvivalentn asti obleenia;

jednorzov nepremokav plte sdlhmi rukvmi (ak nie je kdispozcii nepremokav pl, me sa cez pl obliec nepremokav zstera);

chirurgick masky alebo, ak sa poas pitvy mu vytvra aerosly zdrobnch iastoiek,

mal by sa poui ochrann respirtor, ktor chrni aspo tak ako NIOSH-certifikovan N95, EU FFP2 alebo ekvivalent;

tt na ochranu tvre (prednostne) alebo ochrann okuliare;

bu rukavice uren na pitvu (syntetick sieov rukavice odoln proti prerezaniu), alebo dvojit vrstva latexovch rukavc;

vlnen iapky (jednorzov);

vysok topnky, tenisky alebo podobn navliekacia obuv alebo gumen/plastikov nvleky (jednorzov) alebo pevn plastikov vreck.

Zaloenie PPE

1. HCWs by mali vprezliekarni vymeni svoj vrchn odev za odev steriln alebo ekvivalentn obleenie zakrvajce cel telo plus tenisky alebo podobn navliekaciu obuv.

2. Pouvajte tandardn PPE uren na pitvu, ku ktorm patr aj steriln odev obleen pod plom rezistentnm voi tekutinm alebo plom, ktor nie je rezistentn voi tekutinm, plus nepremokav zstera, ochrana o (t. j. tt na ochranu tvre, ochrann okuliare), dvojit chirurgick rukavice svloenou vrstvou syntetickch sieovch rukavc odolnch voi prerezaniu, ochrann respirtor alebo chirurgick maska (poda potreby) a nvleky na topnky.

3. Potom mete vstpi do pitevne, kde je umiestnen telo.

Obrzok 2: Zaloenie PPE vrtane chirurgickej masky a ochrannch okuliarov

Zloenie PPE

Zlote si PPE predtm, ako opustte priestory pitevne a zlikvidujte ich vslade s odporeniami. Pri skladan PPE sa vyhnite kontamincii rk. Po vyzleen rukavc vykonajte hygienu rk (pouite prpravok na ruky na bze alkoholu alebo si umyte ruky mydlom a vodou).

Obrzok 3: Schma postupu pitevnho tmu vzdravotnckom zariaden

istenie povrchov po pitve

Povrchy, ktor boli kontaminovan tkanivami alebo telesnmi tekutinami, by sa mali oisti a dekontaminova nasledovne:

oodstrni vinu tkaniva alebo inej telesnej hmoty pomocou absorpnch materilov;

odkladne oisti povrchy vodou a tekutm sapontom;

onamoi povrch roztokom chlrnanu sodka (Prloha 7);

oponecha minimlne 10-mintov kontaktn as a

odkladne oplchnu.

Technick kontrola[15]

Kedykovek je to mon, vykonvajte pitvy udskch mtvol infikovanch AI vpitevnch priestoroch, ktor maj adekvtny systm manipulcie so vzduchom. To znamen vmenu vzduchu minimlne 6 a 12-krt za hodinu, negatvny tlak vporovnan kokolitm priestorom a priame odsvanie vzduchu von. Odsvacie systmy okolo pitevnho stola by mali odvdza vzduch (a aerosly) pre od HCWs vykonvajcich pitvu (napr. odsvanie nadol).

Pouvajte zariadenia na obmedzenie rozptylu, kedykovek je to mon. Pouvajte biologicky zabezpeen skrinky na manipulciu avyetrovanie mench vzoriek. Ak je to mon, pouvajte vkuov kryty pre oscilan plky alebo loklnu odsvaciu ventilciu na zachytvanie aeroslov a znenie ich objemu uvoovanho do okolitho vzduchu.

Princp

Bezpenostn postupy pri udskch mtvolch infikovanch AI maj by zhodn spostupmi pouvanmi pri akejkovek inej pitve. Dokzan rizik prce vpitevni pravdepodobne zvisia viac od kontaktu sinfikovanm materilom a obzvl sjeho vyplechnutiami na povrch tela ako od inhalcie infeknho materilu.

Ale ak pacient infikovan AI umrel poas infeknej peridy, pca mu stle obsahova vrus, a preto je potrebn doplnkov respiran ochrana poas manipulcie spcami alebo poas innost, pri ktorch vznikaj aerosly zloen zmalch iastoiek (napr. pouitie elektrickch plok, oplachovanie riev). Preto by pitvy pacientov infikovanch AI mali by roben vpitevni, v ktorej sa uplatuj opatrenia plnej bariry.

21.3. Postup v mrnici[26]

Personl mrnice by mal by informovan o tom, e zosnul mal AI.

Ak personl mrnice zabezpeuje starostlivos o zosnulho, ktor umrel doma a bol infikovan AI, poas pobytu vdomcnosti by sa mali poui PPE plnej bariry.

V mrnici by zamestnanci mrnice aj pohrebnej sluby mali pri starostlivosti o telo zosnulho pouva tandardn opatrenia. K nim patr prslun pouitie PPE a vykonvanie hygieny rk, aby sa zabrnilo nechrnenmu kontaktu skrvou, telesnmi tekutinami, sekrtmi alebo exkrtmi.

Balzamovanie me by roben rutinnm spsobom.

Tie sa mu vykona hygienick prpravy zosnulho (napr. umvanie, prava vlasov, strihanie nechtov a holenie).

Telo vo vreci na mtvoly me by bezpene vybran a uloen vmrnici, poslan do krematria alebo umiestnen do truhly na pohreb.

Ak sa zvauje pitva, telo me by uloen vchladiacom priestore vmrnici. Treba dodriava tandardn opatrenia na kontrolu infekcie, u nie je iadne riziko renia AI vzdunou alebo kvapkovou cestou.

Ak si rodina pacienta el dotkn sa tela, me im to by umonen. Ak pacient zomrel vinfeknom obdob, rodina by si mala obliec rukavice a plte a nsledne vykona hygienu rk.

Ak si lenovia rodiny elaj pobozka mtve telo (ruky, tvr), tieto asti tela by sa mali dezinfikova pomocou benho antiseptika (napr. 70% alkohol).

Ak si rodina el iba vidie telo a tvr zosnulho, ale nie sa ho dotkn, nie je potrebn poui iadne PPE.

Prloha 1

Zkladn informcie o vtej chrpke

1. Vtia chrpka

AI je infekn ochorenie vtkov spsoben kmemi chrpkovho vrusu typu A. Toto ochorenie, ktor bolo po prvkrt zisten vTaliansku pred viac ako 100 rokmi, sa vyskytuje na celom svete.[27] Predpoklad sa, e vetky vtky s vnmav na infekciu AI. Tto infekcia spsobuje u vtkov irok spektrum symptmov vrozmedz od mierneho ochorenia (nzka patogenita) a po vysoko nkazliv a rchlo usmrcujcu chorobu zapriujcu zvan epidmie, ktor je znma ako vysoko patognna AI (HPAI). Tto forma je charakteristick nhlym zaiatkom, akou chorobou a rchlym mrtm postihnutch vtkov/kdov, smrtnosou, ktor sa me bli 100%.

Priamy alebo nepriamy kontakt medzi domcimi kdami a divm sahovavm vodnm vtctvom sa ukzal by astou prinou epidmi vpopulcich hydiny. Celkovo sa predpoklad, e sahovav vodn vtctvo predovetkm div kaice s prirodzenm rezervorom vrusov AI, ktor sa mu prena na domce populcie vtkov a na hospodrsku hydinu. Pri absencii dkladnho dozoru a okamitch kontrolnch opatren mu epidmie AI trva roky.

Terajie vypuknutie vysoko patognnej AI A (H5N1), ktor zaala vjuhovchodnej zii vstrede roka 2003, je najvie a najzvanejie zo vetkch zaznamenanch. Nikdy predtm po cel obdobie, po ktor sa ved zznamy o tejto chorobe, nebolo tak vea krajn postihnutch sasne. Ukzalo sa tie, e vrus AI A (H5N1) je mimoriadne hevnat. Napriek zahynutiu alebo likvidcii pribline 150 milinov vtkov sa dnes predpoklad, e vrus je endemick vmnohch astiach Indonzie a Vietnamu a vniektorch astiach Kambode, ny, Thajska a mono aj Lao Peoples Democratic Republic. Riziko pandmie bude trva, pokia sa toto ochorenie u vtkov nepodar dosta pod kontrolu, o me trva niekoko rokov.

2. Prenos AI A (H5N1) zvtkov na loveka

Prv prpady AI A (H5N1) uud, svisiace sterajm vypuknutm infekcie uvtkov, boli potvrden vjanuri 2004 po tom, ako boli klinick vzorky odobrat dvom deom a jednmu dospelmu, ktor boli prijat do nemocnice vHanoji sakm respiranm ochorenm, pozitvne testovan na tento kme.[28] Odvtedy sa objavili alie prpady tejto infekcie u ud vo viacerch krajinch a klinick spektrum infekcie AI A (H5N1) u ud je vrozsahu od asymptomatickej infekcie po ak diseminovan ochorenie.[7] Aktualizovan informcie o postihnutch krajinch njdete na http://www.who.int/csr/disease/avian_influenza/country/en.

3. Prenos AI A (H5N1) zloveka na loveka

Hoci hodnotenie monho prenosu AI A (H5N1) zloveka na loveka je saen tm, e blzke kontakty maj asto vanamnze podobn expozciu (napr. s hydinou), dostupn dkazy ukazuj, e k limitovanmu prenosu zloveka na loveka me dochdza. Nebol ale dokzan trval prenos a neexistuje ani iadny dkaz, e by dolo kviac ako jednej genercii prenosu zloveka na loveka.

Poas vypuknutia AI A (H5N1) vroku 1997 vHong Kongu sa zistili dkazy o monom prenose zloveka na loveka medzi infikovanmi osobami a lenmi domcnosti a HCWs, ale socilny kontakt nesvisel sinfekciou AI A (H5N1).[5, 6, 29]

Poas terajieho vypuknutia AI ukazuj vyetrenia prpadov AI A (H5N1) u ud, e prenos zloveka na loveka sa mohol vyskytn medzi lenmi jednej domcnosti[28] a vjednom prpade zjavnho prenosu zdieaa na matku.[30] Zatia sa zd, e vetky sekundrne prpady mali blzky kontakt schormi bez pouitia preventvnych opatren a prenos zloveka na loveka vzdunou cestou nebol dokzan.[31]

U loveka bunky spojovky a riasinkov epitelov bunky vnose obsahuj celulrne receptory, ktor s prednostne rozpoznvan hemaglutinnom skr vtej ako udskej chrpky.[32, 33] Preto podiel jednotlivch monch ciest prenosu u ud me by odlin u AI A (H5N1) a seznnej udskej chrpky. Hoci ete nie je zisten, i inokulcia oka alebo nosa m vznam vnakazen sa infekciou udskej

AI A (H5N1), bude sprvne tieto miesta chrni pred inokulciou. Kee sa taktie u pacientov infikovanch AI A (H5N1) asto vyskytla hnaka[7] a AI A (H5N1) bol izolovan zvkalov chorho loveka[13], vkaly by tie mohli by zdrojom infekcie.

Prenos a zvanos ochorenia me svisie tie smasvnosou infekcie, vrusovm kmeom a imunitnou odpoveou hostitea.[31, 34] Teria vytvoren poas vypuknutia SARS o monosti superrenia [35] nebola dokzan a nie je znme, i situcie podobn superreniu sa mu vyskytn vsvislosti sAI A (H5N1).

Hoci prenos AI A (H5N1) zloveka na loveka bol doteraz zriedkav, akumulcia bodovch mutci alebo vznik kombinovanho vrusu (reassortment) sudskm chrpkovm vrusom by mohli kedykovek vies kjeho zvenej prenosnosti. Infekcie u HCWs by mohli signalizova takto zmenu.

4. Prenos AI A (H5N1) vzdravotnckych zariadeniach

Doterajie tdie, saen rznymi definciami expozcie a obmedzenmi dajmi, ukazuj, e AI A (H5N1) sa vsasnosti medzi osobami vzdravotnckych zariadeniach neprena jednoducho. Doteraz bolo vsasnom prepuknut infekcie (medzi zvieratami) riziko nozokomilneho prenosu AI A (H5N1) na HCWs vemi mal, dokonca aj ke sa nepouvali iadne pecifick opatrenia na kontrolu infekcie a u HCWs, ktor dodriavali protikvapkov a kontaktn opatrenia, neboli zisten iadne prpady infekcie. Pretoe AI A (H5N1) vsasnosti nie je ahko prenosn medzi umi, nepredpoklad sa, e by bene dochdzalo k nozokomilnej infekcii bez ohadu na to, ak opatrenia sa uplatuj.

Doteraz neexistuje iadny dkaz o trvalom prenose AI A (H5N1) zloveka na loveka. V roku 1997 srologick tdie HCWs, ktor boli vkontakte spacientmi infikovanmi AI A (H5N1) ukzali, e pokia aj dolo kprenosu, tak nebol inn.[5, 6]

V sprve o prvch 10 udskch prpadoch prijatch do dvoch nemocnc vo Vietname poas aktulneho vypuknutia infekcie neboli u zdravotnckych ani laboratrnych pracovnkov hlsen iadne ochorenia podobn chrpke, a to aj napriek tomu, e s dvoma ztchto pacientov bolo zaobchdzan iba so tandardnmi opatreniami a iadne zariadenie nebolo vybaven izolanmi izbami pre infekcie prenosn vzduchom (t. j. s negatvnym tlakom).[28]

Poda alej sprvy nebol njden iadny dkaz o prenose medzi HCWs, ktor poskytovali starostlivos dvom vemi chorm pacientom infikovanm AI A (H5N1), hoci sa protikvapkov a kontaktn opatrenia zaali dodriava neskoro a neboli kdispozcii iadne izby snegatvnym tlakom.[36]

V dvoch alch sroprevalentnch tdich nebol njden iadny dkaz infekcie AI A (H5N1) u HCWs, ktor boli vkontakte sinfikovanmi pacientmi alebo ich klinickmi vzorkami.[37, 38] Vjednej ztchto tdi vina HCWs uvdzala pouvanie PPE poas oetrovania pacientov infikovanch AI A (H5N1), 73% uvdzalo pouvanie chirurgickej masky.[37] Pouitie izieb snegatvnym tlakom nebolo uvdzan.

Druh tdia sa tkala HCWs, ktor boli vkontakte spacientom infikovanm AI A (H5N1) bez toho, aby pouvali prslun PPE.[38] iadny ztchto HCWs nebol infikovan napriek tomu, e chirurgick masky, rukavice a plte sa zaali pouva a 48 hodn po tom, ako bol infikovan pacient prijat. Po tomto ase HCWs vykonvajci innosti, pri ktorch vznik aerosl, pouvali okrem plov a rukavc aj ochrann respirtory N95, pokrvky hlavy a/alebo kapucne a ochrann okuliare.[38] Toto zariadenie nedisponovalo izbami snegatvnym tlakom alebo akmkovek pecilnym ventilanm systmom.

Poas terajieho vypuknutia infekcie boli pacienti zThajska, Vietnamu a Kambode prijat medin 6 - 8 dn (rozptie 3 - 8) po zaiatku ochorenia, take je mon, e niektor pacienti boli vpriebehu hospitalizcie menej infekn, o minimalizovalo riziko prenosu AI A (H5N1) na HCWs.[7, 37]

Vo februri 2005 bol vo Vietname ohlsen prpad akho respiranho ochorenia u zdravotnej sestry, ktor poskytovala starostlivos pacientovi infikovanmu AI A (H5N1).[7] Tento prpad nebol potvrden a cesta infekcie je nejasn, lebo sa zskali informcie, e zdravotn sestra tie navtvila dedinu, vktorej bola chor hydina. Podobne u zdravotnej sestry vIndonzii, u ktorej dolo kvzniku respiranch symptmov 31. decembra 2005 po tom, ako poskytovala starostlivos pacientovi infikovanmu H5N1, sa expozcia vzamestnan povauje za nepravdepodobn, kee tie bola vpotencilnom kontakte sinfikovanou hydinou.

Prloha 2

Prenos seznnej chrpky A zloveka na loveka

Vina naich sasnch poznatkov o prenose seznnej chrpky na ud je zaloen na epidemiologickch tdich o udskej chrpke a niekokch experimentlnych tdich o zvieratch.

Odporania tkajce sa prevencie a kontroly prenosu zloveka na loveka vychdzaj znasledujcich princpov.

1. Infekn respiran aerosly

Kaanm, kchanm a rozprvanm mu vznika respiran aerosly, ktor obsahuj iastoky rznej vekosti.[39] Vekos iastoiek je uren silou a tlakom, pouitm pri vytvran iastoiek. m via je sila a tlak, tm menia bude vekos iastoiek. Doba, po ktor iastoky zostvaj rozptlen vo vzduchu, je uren ich vekosou, rchlosou usadzovania, relatvnou vlhkosou a prdenm vzduchu. Vie iastoky (>5 m) obyajne zostvaj rozptlen vo vzduchu urit obmedzen dobu a usadzuj sa do 1 metra (3 stopy) od zdroja. Najmenie iastoky (< 5 m) sa rchlo vyparuj a vysuen zvyky, ktor zostan (kvapkov jadr), sa zo vzduchu usadzuj pomaly. Pretoe rchlos pohybu vzduchu vmiestnosti me by via ako rchlos usadzovania, kvapkov jadr mu by prenan prdmi vzduchu na pomerne vek vzdialenos a zostva rozptlen vo vzduchu po znane dlh as.[39] Vekos kvapkovch jadier sa ned predvda, vsledn vekos zvis od charakteru tekutiny, ktor obsahovala organizmus/organizmy, od zaiatonej vekosti aeroslu, okolitch podmienok (napr. teploty, relatvnej vlhkosti a prdenia vzduchu), asu strvenho vo vzduchu a vekosti organizmu/organizmov vkvapke.

Smernice o kontrole infekcie asto uvdzaj vekos iastoky 5 m ako hranin bod, poda ktorho sa rozliuj ochorenia ren kvapkovm prenosom (vie iastoky > 5 m) a ochorenia ren prenosom vzduchom (mal iastoky < 5 m).[10]

2. Spsoby prenosu udskej chrpky A [10]

Dostupn dkazy naznauj, e kprenosu vrusov udskej chrpky A dochdza viacermi spsobmi vrtane vekch kvapok, priameho a nepriameho kontaktu aj kvapkovch jadier.[8-12] Prenos vzduchom (kvapkov jadr) je pravdepodobnej v situcich, v ktorch sa vytvraj iastoky kvapkovch jadier (t. j. innosti, pri ktorch vznik aerosl vsvislosti sinfikovanmi pacientmi).

Pouijc sasn terminolgiu zaloen na spsobe prenosu, chrpka sa medzi umi prena prostrednctvom kvapok (kvapkov prenos), priamym a nepriamym kontaktom (kontaktn prenos) a aeroslmi tvorenmi malmi iastokami (prenos vzduchom).[8-11] Vznam jednotlivch spsobov prenosu predovetkm vpodmienkach sadekvtnou vmenou vzduchu za hodinu zostva vak nejasn. Pozorovacie tdie veden vzdravotnckych zariadeniach naznauj, e kvapkov prenos bude vtomto prostred hlavnm spsobom prenosu.[8, 9, 12]

2.1. Kvapkov prenos

Kvapky primrne vznikaj pri kaan, kchan a rozprvan. Ku kvapkovmu prenosu dochdza, ke vie iastoky (>5 m) obsahujce infekn agens s vymrten