Peter P o t s c h a kolektv

Vybran sprvne procesy

2010 Bratislavsk vysok kola prva

VYBRAN SPRVNE PROCESY ( t

e o r e

tick

a

p r a

kti kc

a s

p kty)e

Recenzenti:

prof. JUDr. Peter kultty, DrSc. doc. JUDr. Jozef Sobihard, CSc. Mgr. Michal Krlik, PhD.

Obsah

Predhovor I. VEOBECNE SPRVNE KONANIEPeter Potsch-Janka vod( 1 - 4). . (5-17). . ( 18 - 52).Qjdan jiodjimou edVaJaU ^Stefana z Q/EXIJO

.11Haanov11

vodn ustanovenia Sprvne orgny, astnci konania a zastnen osoby . . . Priebeh konania Preskmavanie rozhodnut. V k o n rozhodnutia -Prechodn a zveren ustanovenia

15 23 40 93 122 .139 .140

( 53 - 70). ( 71 - 80). ( 81 - 85)

Komplexn cvienia pln znenie zkona (sprvny poriadok) (stav k 1.2.2010) . v 71/1967 Zb. znen o sprvnom predpisov konan

neskorch

, Potsch, Peter - Haanov, Janka - Horzinkov, Eva - Cepek, Branislav , Vybran sprvne procesy (teoretick a praktick aspekty) / Peter Po tsch. Janka Haanov. Eva Horzinkov, Branislav Cepek - Bratislava : EUROKDEX, s. r. o., 2 0 1 0 . 552 s. ISBN:97H-80-80447-19-0 Kov slov: . -sprvne konanie, priestupkov koianie, . ivnostensk konanie, . zemn konanie, . stavebn konanie, priestupok, . rozhodnutie stavba, ivnos, ' koncesia, ohlsenie, verejn sprva, sprvny orejn.

.159

II.

KONANIE 0 PRIESTUPKOCH.Janka vod.( 51 - 57). . ( 58 - 66). . ( 67 - 80). . ( 81 - 83). . ( 84 - 87). . ( 88 - 88b). (94) Veobecn aspekty konania o priestupkoch. . . Objasovanie priestupkov Zaatie konania a jeho priebeh Preskmavanie rozhodnut o priestupku Skrten formy konania o priestupku V k o n rozhodnutia o priestupku Spolon, prechodn a zveren ustanovenia.

.177Haanov-Peter Potsch .177.179 . .186 . .199 224 229 236 241 243

*

Komplexn cvienia pln v znen znenie zkona . 372/1990 Zb. o priestupkoch

iigODEXvwwveuokodexsk2

neskorch

predpisov 251 3

(stav k 1.2.2010)

Obsah

Obsah

III. KONANIE VO VECIACH IVNOSTENSKHO PODNIKANIAEva Horzinkov,

275275

( 117 - 121) Stavebn rady, pecilne stavebn rady a obce ( 135, 137, 140) Spolon ustanovenia

451 455

Uvod.Vybran znaky a prvky konania vo veciach ivnostenskho podnikania od 1.6.2010 (Janka Haanov)(8) (27) Prevdzkovanie ivnosti Odborn spsobilos a alie podmienky prevdzkovania ivnosti ( 47) (49) ( 50 - 56) (58) ( 63 - 65c) Vydanie ivnostenskho listu Z m e n y dajov uvedench v ohlsen Koncesn listina Znik ivnostenskho oprvnenia Neoprvnen podnikanie a poruenie inch ustanoven zkona (66) ( 66h, 66m) (71). Ukladanie pokt Uznvanie odbornej praxe a odbornej kvalifikcie. Konanie vo veciach upravench ivnostenskm z k o n o m . . .

Komplexn cvienia pln znenie zkona a v stavebnom znen neskorch . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan

459

276 279

poriadku

(stavebn zkon) 465

predpisov

(stav k 1.2.2010) 282 284 287 290 296

Zoznam pouitej literatry Zoznam pouitch zkonnch a podzkonnch predpisov.

539 541

299 305 307 312

Komplexn cvienia pln znenie zkona zkon) . v 455/1991 znen Zb. o ivnostenskom podnikan predpisov (ivnostensk (stav k 1.2.2010) neskorch

316

321

IV.

ZEMN A STAVEBN KONANIEBratislv Cepek

379379

Uvod( 1 - 3) (8) ( 32 - 35) zemn plnovanie zemnoplnovacia dokumentcia zemn konanie

387 393 395 403 417 420 422 429 437 438

( 43, 54 - 6 1 ) . . Stavby, ich zmeny a udriavacie prce ( 66 - 70) (71 - 7 4 ) ( 76 - 83) ( 86 - 92) (96) Stavebn povolenie Povolenie ternnych prav, prc a zariaden. Kolaudcia stavieb drba stavieb a ich odstraovanie Vypratanie stavby

( 108 - 1 1 6 ) . . . . Vyvlastnenie

5

VYBRAN SPRVNE PROCESY (teoretick a praktick aspekty)

V e o b e c n sprvne konanie

I. kapitolaVeobecn sprvne konaniePrimrny prame:zkon . 7 1 / 1 9 6 7 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen ne skorch predpisov VOD.V USTANOVENIA

SlllillllJlll'lBlIlSilllsl) Tento zkon sa vzahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej sprvy sprvne orgny rozhoduj o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povin nostiach fyzickch osb a prvnickch osb, ak osobitn zkon neustanovuje inak, (2) Sprvnym orgnom je ttny orgn, orgn zemnej samosprvy, orgn z ujmovej samosprvy, fyzick osoba 'alebo prvnick osoba, ktorej zkon zveril rozImtw:iinie o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyziclkch S,;,, i! prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy. '' '

A

Vklad:Sprvne konanie je jednm z najrozrenejch p r o c e s o v , v ktorch sa

rozhoduje o p r v a c h , prvom c h r n e n c h z u j m o c h a povinnostiach fyzic kch a prvnickch osb. Na rozdiel od s d n e h o konania s p r v n e kona nie je najastejie a p l i k o v a n vo v e c i a c h , v ktorch sa a d r e s t o m spr vy priznvaj urit prva, resp. realizuj sa ich prvom c h r n e n zuj my. S d n e konanie (na strane druhej) nastupuje v drvivej vine prpadov a vtedy, ke boli poruen prva s u b j e k t u , prp. dolo k nesplneniu povin nosti, ktor osobe uklad zkon alebo prslun skromnoprvny titul (napr. zmluva). Nemenej dleitm ukazovateom pri vymedzen pojmu sprvne kona nie" je urenie s u b j e k t u , ktor v rmci konania rozhoduje. Km v prpade sd neho konania ide o nezvisl sdy, v sprvnom konan vystupuj aj sprvne orgny, ktor s kreovan bu menovanm, prp. vobami (alebo na zklade konkurznho konania), o do uritej miery me determinova aj ich rozhodo vaciu innos. Z p r v n o t e o r e t i c k h o hadiska je dleit doda, e pojem sprv ny o r g n14

nie je z hadiska o b s a h u (vdy) toton s p o j m o m orgn15

H VYBRAN SPRVNE PROCESY (teoretick a praktick aspekty)

V e o b e c n sprvne konanii;

verejnej sprvy. Orgn verejnej sprvy" sa ako oznaenie pouva spravidla v hmotnom prve, km termn sprvny o r g n " m svoje uplatnenie v proces nom prve. Je vak logick, e orgny verejnej sprvy asto vystupuj aj ako sprvne orgny. Pri vymedzen tohto pojmu je dleit tie deklarova, e sprvnym orgnom nie s len orgny ttu. Vychdzajc zo zkladnch k o n cepci sprvneho prva hmotnho, medzi vykonvateov verejnej sprvy sa zarauj okrem ttu aj in vykonvatelia verejnej sprvy (najm v rmci s a m o sprvy a alch foriem prenesenho vkonu ttnej sprvy). Aj preto je v y m e dzenie pojmu sprvny orgn v 1 ods. 2 zkona o sprvnom konan tak iroko koncipovan a okrem ttnych orgnov pamt toto ustanovenie zkona aj na orgny samosprvy a alie subjekty, ktorm bolo z k o n o m zveren rozho dovanie o prvach, prvom chrnench zujmoch a povinnostiach adrestov sprvy. V ods. 1 tohto ustanovenia je vymedzen zkladn k o n c e p c i a aplikcie sprvneho poriadku. Sprvny poriadok je v e o b e c n m procesnm predpi s o m , ktor sa uplatuje vdy, ke neexistuje osobitn prvna prava. Zjedno duene povedan, poda zkona o sprvnom konan sa postupuje vdy, ak z osobitnch predpisov nevyplva nieo in. V praxi teda mu nasta tri zkladn situcie: a) sprvny orgn a alie subjekty bud v konan postupova, resp. rozhodo va na z k l a d e sprvneho poriadku ( z k o n a o sprvnom konan); sprvny orgn a alie subjekty bud v konan postupova, resp. rozho dova na zklade osobitnho predpisu a podporne - s u b s i d a m e sa po uije sprvny poriadok (napr. k o n a n i e o p r i e s t u p k o c h ) ; sprvny orgn a alie subjekty bud v konan postupova, resp. rozho dova len na z k l a d e o s o b i t n h o predpisu (napr. daov konanie zkon . 511 /1 9 9 2 Zb. o sprve dan a poplatkov a o z m e n c h v sstave zemnch finannch orgnov v znen neskorch predpisov vyluuje ap likciu zkona o sprvnom k o n a n - 101 uvedenho zkona: Na dao v konanie sa nevzahuj . v e o b e c n predpisy o sprvnom konan.").

01. 2. 3.

Parcilne lohy/Cvienia:Porovnajte pojmy sprvny o r g a n " a orgn verejnej sprvy". Riete aspo tri odlinosti medzi sprvnym konanm a sdnym konanm. Vysporiadajte sa s t m , i je kad orgn verejnej moci sasne aj sprv nym orgnom. Uvete prklady na vetky mon situcie. o znamen skutonos, e sprvny poriadok je tzv. v e o b e c n m pro cesnm predpisom? Na zklade tdia osobitnch predpisov vyhadajte aspo alie tri kona nia, v ktorch sa sprvny poriadok bude pouva len p o d p o r n e , resp. ne bude sa pouva vbec. Pouije sa sprvny poriadok napr. sprve? na normotvorn procesy vo verejnej

4.

5.

6.

7.

Je sprvny poriadok pouiten na organizan a organiztorsk innos t i / k o n a n i e orgnov verejnej sprvy? Uvete prklady na to, ke je sprvnym orgnom ttny orgn. Uvete prklady na to, ke je sprvnym orgnom orgn zemnej, resp. zujmovej samosprvy.

8. 9.

b)

10. Uvete prklady na to, ke je sprvnym orgnom fyzick alebo prvnick osoba, ktor m zkonn s p l n o m o c n e n i e na to, aby rozhodovala o pr v a c h , prvom chrnench zujmoch a povinnostiach adrestov sprvy.

c)

3 (1) Sprvne orgny postupuj v konan v slade so zkonmi a inmi prvnymi predpismi. S povinn 'chrni zijmy ttu a spolonosti, prva a zujmy fyzickch osb a prvnickch osb a dsledne vyadova plnenie ich povinnosti. "' ' (2) Sprvne orgny s povinn postupova v konan v zkej sinnosti s ast nkmi konania, zastnenmi osobami a inmi osobami, ktorch sa konanie tka, a da im vdy prleitos,'aby mohli svoje prva a zujmy inne obhajova, najm sa vyjadri k'podldadu rozhodnutia, a uplatni svoje nvrhy. astnkom konania, zastnenm osobm a inm osobm, ktorch sa konanie tka, musia sprvne org ny poskytova pomoc a pouenia, aby pre neznalos prvnych predpisov neutrpeli v konan ujmu. (3) Sprvne orgny s povinn svedomit a zodpovedne sa zaobera kadou, ve cou, ktor je predmetom konania, vybavi ju vas a bez zbytonch prieahov a po ui najvhodnejie prostriedky, ktor ved k sprvnemu vybaveniu veci. Ak to pova ha veci pripa, m sa sprvny orgn vdy polksi ojej 'zmierne vybavenie. Sprvne orgny dbaj na to, aby konanie prebiehalo hospodrne a bez zbytonho zaaova nia astnkov konania a inch osb.

Aplikan vznam sprvneho poriadku (zkona o sprvnom konan) je teda mon registrova v dvoch rovinch. Prvou je t, e je to v e o b e c n pro cesn predpis, ktor upravuje sprvne konanie od zaatia konania a po v kon rozhodnutia (ak neexistuje in prvna prava). Druhou rovinou je to, e sprvny poriadok prostrednctvom svojej veobecnost poskytuje monos suplementmej aplikcie, t. j. nevyaduje sa alia detailn prvna prava inch typov sprvneho konania, ale postauje len tak prava, ktor bude re agova na pecifik konkrtneho konania, kee sprvny poriadok sa me v takomto prpade uplatni podporne.16

*

Sifi VYBRAN SPRVNE PROCESY (teoretick a praktick aspekty)

V e o b e c n sprvne konanie

(4) Rozhodnutie sprvnych orgnov mus vychdza zo spoahlivo zistenho m vec. Sprvne orgny dbaj o to, aby v rozhodovan o skutkovo zhodnch alebo podobnch prpadoch nevznikali neodvodnen rozdiely. (5) Sprvne orgny s povinn na radnej tabuli sprvneho orgnu, na interi.rie, ak maj k nemu prstup, prpadne aj inm vhodnm spsobom zrozumitene as informova verejnos o zaat, uskutoovan a o skonen konania m vei n ich, ktor s predmetom zujmu verejnosti alebo o ktorch to ustanovuje osobitn -r.kon. Pritom s povinn ochraova prva a prvom chrnen zujmy astnkov bol Legislatvny zmer zkona o zemnom plnovan a Legislatvny zmer zkona o stavebnom poriadku zve rejnen na webovej strnke MVRR SR s vzvou na verejn diskusiu, ktor bola priebene sledovan, vyhodnocovan, uplatnen pripomienky boli do nich zapracovan a tvorili zklad pre nvrh zkona. Prprava novho zkona o zemnom plnovan a stavebnom poriadku pokraovala na zklade rozhod nutia ministra vstavby a regionlneho rozvoja zo da 1 1 . februra 2 0 0 5 k n vrhu spsobu zabezpeenia a harmonogramu prpravy novch zkonov o zemnom plnovan a stavebnom poriadku a zkona o vyvlastnen. Bola28

vytvoren poradn skupina expertov pre zemn plnovanie a pre staven po riadok, ktor na svojich rokovaniach diskutovala o jednotlivch pracovnch verzich zkona. Podklady pre prpravu novej prvnej pravy vypracovan na zklade vsledkov z tchto rokovan boli zverejovan na internetovej strnke ministerstva na verejn diskusiu. Pripravovan nov prvna prava v asti zemnho plnovania vychdza z tradci zemnho plnovania, j e h o postupnej modifikcie v devdesiatych rokoch a zo sksenosti, e zmeny uskutoovan v zem vdy ovplyvuj ir ie okolie, mu vraznm s p s o b o m ovplyvni j e h o kvalitu a sptne kvalita prostredia vplva na zmeny v zem. Nstroje zemnho plnovania - zemnoplnovacia dokumentcia, zemnoplnovacie podklady a zemn rozhod nutia, urujce priestorov usporiadanie a f u n k n vyuvanie zemia a ich regulatvy, s zvznmi podkladmi pre povoovacie konania. Zkladnmi okruhmi navrhovanho zkona v oblasti zemnho plnova nia s : 1. zvraznenie zabezpeenia sstavnho a komplexnho utvrania predpo kladov na z a b e z p e e n i e trvalho sladu vetkch prrodnch, civiliza nch a kultrnych hodnt v zem, zachovanie sasnej truktry zemnoplnovacej d o k u m e n t c i e , nov truktra zemnoplnovacch podkladov, racionalizcia obstarvania zemnoplnovacej dokumentcie s t m , e sa vyuvaj zemno-technick podklady, ktor poskytuj sstavne aktu alizovan informcie o stave zemno-technick podklady, 5. 6. 7. zemia, uklad sa povinnos obstara

2. 3. 4.

novozaveden povinnos poskytova podklady spracovan orgnmi ve rejnej sprvy a vlastnkmi infratruktry pre zemno-technick podklady, implementcia Dohovoru o krajine, dokument Rady Eurpy, prostrednc tvom zemnho plnovania, implementcia Aahurskho dohovoru o prstupe k informcim, asti ve rejnosti na rozhodovan a prstupu k prvnej ochrane v otzkach ivotnho prostredia zabezpeenm prstupu verejnosti k informcim o zem, prava kvalifikanch predpokladov pre zemnoplnovaciu innos, uplatnenie smernice Eurpskeho parlamentu a Rady o posudzovan vply vov niektorch plnov a programov na ivotn prostredie (SEA) v zemnoplnovacch innostiach,

2 8 ) V z m y s l e z k o n a . 3 7 / 2 0 1 0 Z. z., ktorm sa m e n a dopa z k o n . - 7 - / 2 0 0 1 Z. z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy (v z n e n n e s k o r c h p r e d p i s o v ) , d o c h d z a s i n n o s o u k 1. 7. 2 0 1 0 k zniku Ministerstva vstavby a re g i o n l n e h o rozvoja SR (a Ministerstva i v o t n h o prostredia S R ) a sasne (okrem inch) d o c h d z a ku vzniku Ministerstva h o s p o d r s t v a a vstavby S l o v e n s k e j republiky a Ministerstva p d o h o s p o d r s t v a , i v o t n h o prostredia a r e g i o n l n e h o rozvoja S l o v e n s k e j republiky. V z m y s l e 4 0 d n o v e l i z o v a n h o znenia z k o n a . - 7 - / 2 0 0 1 Z. z. p r e c h d z a p s o b n o s ministrstva vstavby a regionlnho rozvoja na Ministerstvo hos podrstva a vstavby SR v oblasti stavebnej v r o b y a s t a v e b n c h v r o b k o v , v oblasti tvorby a u s k u t o o v a n i a bytovej vebnmu sporeniu. politiky a oblasti poskytovania ttnej p r m i e k sta N a Ministerstvo vntra S R p r e c h d z a p s o b n o s v o v e c i a c h verej

8. 9.

nch prc a v oblasti s t a v e b n h o poriadku a z e m n h o plnovania ( o k r e m e k o l o g i c kch a s p e k t o v ) . O k r e m t o h o d o c h d z a k p r e s u n o m p s o b n o s t i z ministerstva vstavby a regionlneho nho zkona). rozvoja aj na Ministerstvo p d o h o s p o d r s t v a , i v o t n h o prostredia a r e g i o n l n e h o rozvoja SR a na rad vldy SR (vo v e c i a c h u r e n c h v 4 0 d predmet

10. umiestnenie stavieb a ich z m i e n , zmena ich elu a vplyvu na vyuitie zemia, zmena vyuitia zemia a ochrana dleitch zujmov v zem je na zklade zemnho plnu zny; pokia nie je schvlen zemn pln381

380

VYBRAN SPRVNE

PROCESY (teoretick

a

praktick

aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

zny, na zklade zemnho rozhodnutia a aj na zklade novho intittu zemnho shlasu, 1 1 . zjednoduen postupy pri zemn pln zny, 12. uloi obciam povinnos ma zemn pln s urenm prechodnch obdob. Hlavnm cieom je uplatnenie princpov trvalo udratenho rozvoja a za bezpeenie vyvenho a harmonickho hospodrskeho rozvoja, zemnej sdrnosti a ochrany ivotnho prostredia. Nov prvna prava v asti stavebnho poriadku nadvzuje na pravu zemnho plnovania, povoovanie stavieb by zviselo priamo od vhodne uskutonenej zemnoplnovacej prpravy. Navrhovan rieenia, vychdzajce z koncepcie komplexnej pravy v oblasti stavebnho poriadku a z legislatvneho zmeru zkona o stavebnom poriadku, s cieom racionalizcie a zefektvnenia preventvnej kontroly ttu pri vstavbe, zavdzaj zsadn zmeny najm: 1. znenie administratvnej nronosti povoovanch konan poda novej di ferencicie stavieb vo vzbe na nov povoovacie postupy s prihliadnutm na stavebno-technick nronos stavby, vytvorenie intittu audtora stavby, posilnenie nstrojov kontroly sledujcej uskutoovanie stavby a odstr nenia zistench nedostatkov. zemnom konan v prpade, ak obec m

prenesenej ttnej sprvy. Pre vkon innosti stavebnho radu spojen s o d bornmi, administratvnymi a organizanmi konmi sa navrhuje vytvori spolo n obecn rady, priom sa v prlohe zkona uruj ich zemn obvody. Nvrh zkona bol v marci 2 0 0 7 prerokovan Hospodrskou a socilnou radou Slovenskej republiky, ktor ho zobrala na vedomie a odporuila predlo i na rokovanie vldy. Predmetn nvrh zkona bol v jli 2 0 0 8 opakovane prerokovan v Rade vldy SR pre verejn sprvu, ktor shlasila s prerokovanm nvrhu zkona vo vlde SR po zohadnen jej pripomienok uplatnench na rokovan. Rada vldy SR pre verejn mienku sasne odporala vlde SR riei zoznam spolo nch o b e c n c h radov a ich spdov zemie nariadenm vldy vo vzbe aj na nsledn realizovan kroky v oblasti modernizcie verejnej sprvy. Nvrh zkona bol v auguste 2 0 0 8 prerokovan v Stlej pracovnej komisii Legislatvnej rady vldy SR pre sprvne prvo, ktor uplatnila aj pripomienky ku s p s o b u prenesenia vkonu ttnej sprvy na vntorne lenen organiza n asti obc, t. j. mestsk asti a prlohu . 1 nvrhu zkona povauje za ne sladn s stavou z d v o d u , e z k o n o m mono prenies vkon ttnej sprvy na o b c e , ale nie na s p o l o n obecn rady, nakoko tieto s fakultatvnym or gnom o b e c n c h zastupitestiev. Pripomenula, e z stavy Slovenskej repub liky nevyplva, e vkon ttnej sprvy sa mus prenies na vetky o b c e , ale je v e c o u ttu, ktor ttnu sprvu, v akom rozsahu a na ktor o b c e prenesie. Do nvrhu zkona, ktor sa predklad na rokovanie Legislatvnej rady vl dy, boli zapracovan pripomienky Rady vldy SR pre verejn sprvu a pripo mienky Stlej pracovnej komisie Legislatvnej rady vldy SR pre sprvne pr vo, okrem pripomienky tkajcej sa s p s o b u prenesenia vkonu ttnej spr vy na obec, so znenm ktorej Z M O S neshlasil. Tto prava je vykonan samostatne v alternatvnom znen pravy 8 z kona. Vychdza z nzoru Rady vldy SR pre verejn sprvu a Stlej pracovnej komisie Legislatvnej rady vldy SR pre sprvne prvo, e z stavy SR nevy plva, e vkon ttnej sprvy sa mus prenies na vetky obce a je teda v e c o u ttu, ktor ttnu sprvu, v akom rozsahu a na ktor obce prenesie. V nvrhu stavebnho zkona s okrem inho upraven spsoby zem nho konania. zemn konanie by bolo mon uskutoni ako (1) (2) (3) zemn konanie s verejnm prerokovanm, zemn konanie bez verejnho prerokovania alebo zjednoduen zemn konanie.

2. 3.

Do novej prvnej pravy bud prevzat nstroje zefektvnenia a racionali zcie procesnch povoovacch postupov, a to princp sinnosti s dotknut mi orgnmi zaveden novelizciou platnho stavebnho zkona s innosou od 1. novembra 2 0 0 5 . V samostatnej asti sa upravuje verejn sprva, a to kompetencie org nov verejnej sprvy v oblasti zemnho plnovania a stavebnho poriadku vrtane vymedzenia stavebnch radov, pecilnych stavebnch radov a Slovenskej stavebnej inpekcie. Na zklade podkladov a poznatkov doterajieho fungovania stavebnch radov, v zujme zlepenia kvality vkonu innosti stavebnch radov, minis terstvo navrhovalo vytvorenie spolonch stavebnch radov v celkovom po te 112 s zemnmi obvodmi urenmi v prlohe zkona. S takto navrhovanm rieenm kreovania stavebnch radov vyjadrilo zsadn neshlas Zdrue nie miest a obc Slovenska. Po ukonenom sporovom konan ministerstvo ak ceptovalo poiadavku Z M O S ponecha vkon psobnosti stavebnho radu v celom rozsahu o b c i a m , v Bratislave a Koiciach mestskm astiam v rmci

YBRAN

SPRVNE

PROCESY

(teoretick

a

praktick

aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

zemn konanie s verejnm prerokovanm by sa malo uskutoni v obci s potom menm ako 1 0 0 0 obyvateov, ak pre zemie ne je schvlen zem n pln obce alebo zemn pln zny. zemn konanie bez verejnho prerokovania by sa malo uskutoova v prpade, ak je pre zemie schvlen zemn pln o b c e . Z j e d n o d u e n zemn konanie sa m uskutoova, ak by boli kumula tvne splnen nasledujce podmienky: a) b) c) pre zemie je schvlen zemn pln o b c e , zemn zmer je v zastavanom zem, nvrh spa z k o n o m predpsan nleitosti (identifikan daje o navr hovateovi, zoznam znmych astnkov konania, zemn zmer, identi fikan daje o pozemkoch a stavieb, ktorch sa zemn rozhodnutie tka, rozhodnutia a stanovisk dotknutch orgnov, ktor by bol povinn zabezpei navrhovate a pod.), stanovisk ostatnch astnkov zemnho konania s s h l a s n .

Audtor stavby osvedenm potvrdzuje, e overil plnos iadosti o sta vebn povolenie, overil projektov dokumentciu stavby, najm jej slad s zemnm plnom, s podmienkami zemnho rozhodnutia alebo zemnho shlasu, splnenie poiadaviek dotknutch orgnov, vlastnkov dopravnej a t e c h n i c k e j infratruktry a astnkov konania, splnenie zkladnch poia daviek na stavby a v e o b e c n c h t e c h n i c k c h poiadaviek na vstavbu, vrta ne v e o b e c n c h t e c h n i c k c h poiadaviek na stavby uvan osobami s obme dzenou s c h o p n o s o u pohybu alebo orientcie, dodranie t e c h n i c k c h pred pisov a noriem. Na zklade osvedenia audtora stavby a plnch podkladov by stavebn rad vydal stavebn povolenie do 30 dn od doruenia iadosti. Sasne sa navrhuj nov procesn intitty v stavebnom prve, ako s stavebn konanie v sprsnenom reime a predben stavebn povolenie. Na vybran stavby, ktor bud uveden v prlohe zkona, sa bude vza hova stavebn konanie v sprsnenom reime. Stavebnk takejto stavby bude podva na stavebn rad psomn iados o stavebn povolenie doloen v sledkom kontrolnho statickho posdenia projektovej dokumentcie stavby v asti rieiacej mechanick odolnos a stabilitu stavby, vykonanho oprvne nou o s o b o u , t. j. projektantom. Stavebn rad v stavebnom konan osobitne zohadn vsledok kontrolnho posdenia, premietne ho do podmienok ure nch v stavebnom povolen a ur povinnos prizva na kontroln prehliadky aj oprvnen o s o b u , ktor posudzovala projektov d o k u m e n t c i u . Na v e r e j n o p r o s p e n stavby bude mc stavebn rad pred skonenm stavebnho konania na iados stavebnka vyda predben stavebn povole nie, ktorm umon vykona prpravn prce a stavebn prce potrebn na uskutoovanie stavby v rozsahu, ktor nie je sporn medzi astnkmi kona nia a dotknutmi orgnmi, ak poda predloenej projektovej dokumentcie stavby mono preveri, e s splnen zastavovacie podmienky uren zem nm plnom zny alebo prvoplatnm zemnm rozhodnutm. Predben sta vebn povolenie by stratilo platnos dom nadobudnutia prvoplatnosti sta v e b n h o povolenia. Uveden nvrhy tkajce sa novelizcie predmetnho zkona sa prie bene aktualizuj, in sa prpadne vypaj. V ase, ke bola tto publikcia dan do tlae, vahy uveden v tejto asti boli relevantn. V navrhovanom zkone o zemnom plnovan a stavebnom poriadku je cel rad alch procesnch intittov, ktor doteraj zkon nepozn alebo s upraven odline, elom predkladanej uebnice vak nie je uvies vetky navrhovan zmeny.

d)

V prpade, ak by nvrh spal uveden podmienky, stavebn rad priprav nvrh vroku rozhodnutia v rozsahu podanho nvrhu a v lehote 21 dn odo da zaatia konania ho spolu s grafickou prlohou v mierke katastrlnej mapy zverejn na internetovej strnke a na radnej t a b u l i . Novinkou pripravovanho zkona s nen: a) b) vyda osvedenie na ely povoovania stavieb, dohliada na uskutoovanie stavby vykonvanm kontrolnch prehliadok na stavbe poda podmienok urench v stavebnom povolen a vyda o nich odborn posudok, vykona zveren kontroln prehliadku uskutonenia stavby a vyda od born posudok o monosti uva s t a v b u ; zisten nedostatky prerokova s dotknutmi orgnmi a ich odstrnenie riei so stavebnkom. ustanovenia upravujce audtora

stavby. Audtor je fyzick osoba zapsan v zozname audtorov stavby a oprv

c)

Audtor stavby by tieto innosti vykonval na zklade zmluvy so stavebn kom alebo so stavebnm radom a na ich nklady. Medzi alie vznamn procesn intitty navrhovanho zkona je zjed noduen stavebn konanie. Stavebn rad by vykonal zjednoduen sta vebn konanie, ak stavebnk iados o stavebn povolenie dolo osvedenm audtora stavby.

V Y B R A N S P R V N E P R O C E S Y (teorOtick a p r a k t i c k a s p e k t y )

zemn a stavebn konanie

IV. kapitolazemnPrimrny prame:

a stavebn

konanie

zkon . 5 0 / 1 9 7 6 Z b . o zemnom plnovan a stavebnom konan (staveb n zkon) v znen neskorch predpisov ,i/.i:M\l: Pr.XO\l.\7/-.

(1) danie sov a

zemnm funkn koordincia

plnovanm vyuvanie

sa zemia,

sstavne uruj ovplyvujcich zemn rozvoja. predpoklady na trvalo zachovanie sa

a jeho

komplexne zsady, navrhuje prostredie, a tvorbu

riei sa

priestorov vecn ekologick krajiny v a

usporia-a stabilitu, slade

innost zemia, udratenho

ivotn rozvoj

kultrno-historick s princpmi (2) v gickej prrodnch zem zemn s

hodnoty trvalo plnovanie osobitnm a a

vytvra zreteom zabezpeenie na

pre

trval ivotn

slad prostredie, na a

vetkch dosiahnutie etrn kultrnych i

innost ekolo vyuvanie

starostlivos o udratenho prrodnch,

rovnovhy zdrojov

rozvoja, civilizanch

hodnt^

(1) a) uruje

zemn

plnovanie

zaha priestorovho

tieto

lohy

a a

innosti funknho vyuvania zemia,:

regulatvy

usporiadania

b)

uruje a

potrebn uruje

asanan, spsob chrnen jeho zemia, chrnen zabezpeuje podmienky stavebnka a hodnot v a stavieb zemia

rekontrukn alieho chrnen asti ochranu vecnej alebo zemno-technick navrhuje a

alebo vyuvania, objekty, krajiny"), vetkch asovej viacerch ak

rekultivan

zsahy

do

zemia

c)

vymedzuje ma pisov

oblasti

pokoja poda ast

a

ochrann osobitnch krajiny,

ps pred

(alej inak, zsady jednho

len a a

nevznikaj chrnench koordincie stavebnkov,

d)

uruje vstavby

miestne

sstredenej

e)

posudzuje a mentlne inch

dsledky ich rozsah,

pripravovanch ktor podmieuje ich

stavieb environ

opatren vhodn

bezpen a poiadavky prrodnch sa vytvrala

vyuvanie, uruje na zdrojov, innosami a v udriavala zemno-technick, ich podmienok om ekologick projektovanie zemia neprekroilo stabilita-" urbanistick, a a architek uskutoovanie, celho nosn krajiny, i zaaenie

f)

riei tonick

umiestovanie a zsady prostredia, 'aby sa

environmentlne vyuvania aby

g)

uruje votnho zemia,:"

387 1

zemn a stavebn

konanie

R

h) i) j)

vytvra navrhuje

podklady poradie navrhuje

pre

tvorbu vstavby a

koncepci

vstavby

a zemia,

technickho

vybavenia

zemia,

vyuvania a organizan ekologickej

izemno-technick dosiahnutie rozvoja zemnho plnovania a

opatrenia stability a

nevyhnutn

na zabezpeenie

zlepenie trvalo

ivotnho udratenho (2) a) lohy

prostredia,

sa

zabezpeuj dajov

a usporiadania informci a o

:,v; zem,

' najm vyuvania

plnovanie je akmsi predstupom v procedre, ktor vysuje najm v kona n zemnom a s t a v e b n o m . Zkladnou lohou zemnho plnovania je zosla denie vetkch zmerov a zujmov na uskutonenie zmien v zem, ochrana kultrno-historickch a prrodnch hodnt z hadiska potrieb verejnho sekto ra, ale aj koordincia a uplatovanie zmerov s k r o m n h o sektora s cieom podpory vzjomnej spoluprce verejnho a s k r o m n h o sektora. Ustanovenm 1 sa upresuj ciele zemnho plnovania, priom sa potvrdzuje komplexnos a permanentnosf ako zkladn charakteristiky zem nho plnovania. Pre akkovek innos v zem je potrebn zisti monost zemia pre jej umiestnenie a skoordinova vetky innosti a zmery v danom zem. Predmetn ustanovenie posiluje postavenie zemnho plnovania ako zkladnho nstroja na zabezpeovanie trvalo udratenho rozvoja. Princpy trvalo udratenho rozvoja s kritri plnovania a uskutoovania udskej innosti v zem, iba tie innost by sa mali uskutoova v zem, kto r ho nedevastuj, ale ho uchovaj pre alie genercie. Vznamnm cieom zemnho plnovania je plnovit vytvranie predpokladov pre slad vet kch innost s potrebou tvorby urbanizovanho prostredia, ochrany a tvorby krajiny, zachovania prrodnch, civilizanch a kultrnych hodnt, starostli vosti o ivotn prostredie a z o d p o v e d n vyuvanie prrodnch zdrojov. V 2 predmetnho zkona sa spresuj a dopluj lohy zemnho pl novania poda najnovch teoretickch poznatkov a terminolgie pouvanej v slovenskom prvnom poriadku. Vymedzenie loh zemnho plnovania m zsadn vznam pri formulovan zvznej a smernej asti rieenia zemnopl novacej d o k u m e n t c i e . Medzi lohami zemnho plnovania s lohy, v kto rch m zemn plnovanie rozhodovaciu lohu a tie sa v zemnoplnovacej dokumentci premietaj do zvznej asti, a lohy, ktor maj odporac a usmerujci charakter a tie slia ako podnet pre in nstroje riadenia. lohy zemnho plnovania sa z a b e z p e u j :

sledovanm, 1. trvalm zemia, 2. pravidelnm

vyhodnocovanm sledovanm

evidenciou priestorovho

funknho

vyhodnocovanm a funknho stability systmu vyuvania a o

uplatovania zemia, nosnosti zemnom

regulatvov

priestorovho

usporiadania 3. b) sledovanm

ekologickej informanho o vstavbe, innosoui v zemnom

zaaovania plnovan a

zemia, informan

prevdzkovanm ho systmu

c) d)

zemnoplnovacou rozhodovanm (3) zemnoplnovacou a stavu,

konan. je zemnoplnovacchpodkladov a udriavanie ich

innosou spracovanie

a)

obstarvanie aktulneho

b)

obstarvanie, dokumentcie (4) a

spracovanie, udriavanie jej innos a a spsobom

prerokvanie aktulneho sa staiu. vykonva vied tohto sa a zkona.

a ; poda poznatkov

schvaovanie

zemnoplnovacej

zemnoplnovacia prrodnch postupom V

najnovch o stave

poznatkov ivotnho

spo prostredia,

loenskch, a to (5) ttneho tografie (6) nom (7) klady, a Na

technickch poda innosti

zemnoplnovacej mapovho katastra diela, alebo

pouvaj informanho mapov podklady.

mapov systmu

podklady geodzie,

zkladnho kar

automatizovanho in innos elov sa

zemnoplnovaciu

nevzahuj

veobecn

predpisy

o

sprv

konan Zkladnmi zemnoplnovacia nstrojmi zemnho dokumentcia a plnovania zemn s rozhodnutie. zemnoplnovacie pod

a) b)

sledovanm, vyhodnocovanm a evidenciou dajov a informci o zem, prevdzkovanm informanho systmu o zemnom plnovan a infor manho systmu o vstavbe, zemnoplnovacou i n n o s o u , ktor tvoria obstarvanie, spracovanie, aktualizcia: A - zemnoplnovacch podkladov B - zemnoplnovacej d o k u m e n t c i e ,

aJS*?tPre zemn plnovanie je u z povahy veci charakteristick, e mus by svojm postavenm a poslanm funkne prepojen s vecne nadvzujcimi me chanizmami predpisovanmi pre nakladanie s zemm na ely j e h o cielen ho vyuvania. zemnm plnovanm sa sstavne a komplexne riei priestoro v usporiadanie a f u n k n vyuvanie zemia, uruj sa j e h o zsady, navrhuje sa vecn a asov koordincia innost ovplyvujcich ivotn prostredie, ekologick stabilitu, kultrno-historick hodnoty zemia, zemn rozvoj a tvorbu krajiny v slade s princpmi trvalo udratenho rozvoja. zemn388

c)

d)

rozhodovanm v zemnom konan.

Urovanm regulatvov priestorovho usporiadania a f u n k n h o vyuva nia zemia najm z hadiska ochrany zloiek ivotnho prostredia, urenm

VYBRAN SPRVNE PROCESY (teoretick a praktick aspekty)

zemn a stavebn konanie

ich

n o s n h o z a a e n i a (napr.

stanovenie

maximlneho prpustnho

mno(1) prave ho zmene alebo alebo Urbanistick tdia ako alebo zemnho problmov prpravy riei nvrh na iastkov problmy koncepcie spodrobnenie alebo zem (napr. vstavby alebo na v zem. overenie rieenie Spracva a plnu zemnho niektorch:

stva kodlivn v ovzdu) z e m n plnovanie n e p r i a m o o b m e d z u j e alebo d o k o n c a vyluuje b u d c i rozvojov z m e r v zem (napr. c h e m i c k v r o b a ) . i t r v a l o u d r a t e n r o z v o j s p o l o n o s t i . Regulatvy s vyjadrenm zkladnch z s a d usporiadania zemia a j e h o vyuitia v z e m n o p l n o v a c e j nch predpisov alebo s mentcie. Regulatvy, dokumentcii a v y p l v a j z o v e o b e c n e zvz zemnoplnovacej doku prvnychMe na jej

sa pri pr funkn a pri pecifickch urhanistick-kh rozhodovanie. o niektorch vozidl.)

S

zemnho vyuvania a

plnu zemia

priestorovho

usporiadania

a s n e p o d p o r u j e a usmeruje vyuitie zemia a priestorov s c i e o m z a b e z p e

doplnkoch

plnu, v

zemno-technickch. architektonickch ak to ustanovuje na

krajinno-ekologickch. osobitn predpis.

environmentlnvch. ako podklad pre zkon dianic spravidla . a 129/1996 Z. ciest pre orgn osohy o jej

zemn z.

uren

spracovateom

opatreniach (2) ju

urchlenie

motorov

ktor vychdzaj zo v e o b e c n e zvznch

Urbanistick vak obstara

tdiu

obstarva

zemnho poda S

plnovania..2a alebo

p r e d p i s o v , s s p r a v i d l a t i e , k t o r s a t k a j j e d n o t l i v c h z l o i e k i v o t n h o pro s t r e d i a a z a c h o v a n i a e k o l o g i c k e j stability v zem. vateom zemnoplnovacej dokumentcie s Regulatvy uren spraco m a x i m l n a intenzita naprklad

prostrednctvom

odborne

spsobilej

obstaranie (3) Obsah a

finanne rozsah

prispie kad. tdie ktor sa

kto prejav uruje

obstaranie na

zujem.. ktor resp. dva s

urbanistickej

v jej zadan.

vyuitia p l c h ( p a r c i e l , podiel zastavanej p l o c h y p o z e m k u , u s p o r i a d a n i e zele n e , v k a s t a v i e b , f u n k n vyuitie plch a pod.). V 2 s t a x a t v n y m s p s o b o m u v e d e n f o r m y k o n k r t n y c h p o s t u p o v or g n o v z e m n h o p l n o v a n i a , ktormi s a z a b e z p e u j lohy z e m n h o plno v a n i a v o f z e a n a l y t i c k e j , v o f z e s y n t e t i c k e j a p r o g r a m o v e j a v o f z e realiza nej. U v e d e n f o r m y innosti s i n n o s a m i v praxi pouvanmi a ich vyjadre nie v z k o n e m podpori permanentn charakter zemnho plnovania.

hlas nlne

orgn

zemnho

plnovania.

garantuje

ttne.

regionlne.

komu

zujmy

zemn (1) ack siet a je zemn generel nainii obianskej uritej zemnho podrobne hnania. zloky riei piieinyshk zelene a

generel otzky a zemnho rekrecie. v rozvoja Spracva d^ej jednotlivch ledwkki ak sa. zloh

osdlenia. sluieb.

ponohospodrstva.

dopravy.

vybavenosti. osdlenia rozhodovania

treba pre zem-

zemnoplnovacie innosti poda ods.

3 2 s j a d r o m z e m n h o pl 6, poda ktorho ktor

hbi rieenie podkladom noplnovacej (2) Obsah starva

navrhnut

zemnoplnovacej alebo

dokumentcii;

spracovania

stupov

novania ako o d b o r n e j i n n o s t i , p r o s t r e d n c t v o m ktorej sa napaj ciele a lo hy z e m n h o plnovania. Je v h o d n alej s p o m e n ods. sa na zemnoplnovaciu neho poriadku. rieia konkrtnu vec, innos nevzahuj v e o b e c n z e m n p l n y nie s u s t a n o v e n i a sprv

dokumentcie. a rozsah orgn zemnho generelu sa zemnho uruje v zadan. zemn generel ob

prslun

plnovania.

individulnymi sprvnymi aktmi,

ale p r o g r a m o v d o k u m e n t y v e o b e c n h o c h a r a k t e r u .zemn prognza dlhodobho sa ako aj na na priestorovho rozboru a

c) d)

nedoplnil neuviedol mi

iados v zemnho iados

poda predloen

odseku dokumentciu

1, do sladu s podmienka

e) f)

vzal zaal platnos.

o

povolenie predtm,

sp, ako stavebn povolenie nadobudlo prvo

uskutoova

(1) vetkm ovanm. stnom ktor zemnho konania (2) vebn dostaton

Stavebn znmym Sasne pojednvan, boli plnu do Od rad 7 alebo zny, dn

rad astnkom ich inak e mohli sa odo

oznmi a upozorn, sa by

zaatie nariadi e na uplatnen neprihliada. ne

stavebnho stne svoje pojednvanie nmietky neprihliadne. v zemnom Stavebn

konania spojen mu Na s

dotknutm miestnym

orgnom,. zis pri

uplatni pripomienky

najneskorie a pri

nmietky, prerokvan stavebnho

konan rad oznmi povolenie stneho

alebo

zaatie pln. me a

da, zisovania,

ked

je

iadoso aj dobre

stavebn od znme

miestneho upusti,

prpadne mu

pojednvania staveniska

sta

ak

s

pomery stavby.

iados poskytuje

podklad

pre

posdenie

navrhovanej

413 ma

H

VYBRAN

SPRVNE

PROCESY (teoretick

a

praktick

aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

(3) pracovnch nia. ci hliadne. (4) siahlych upovedom 15 nekon (5) povinn mietky posdenie tm. k mov

Stavebn dn Ak stavebn nmietky.

rad pmd rad a

oznmi konanm upust od

astnkom miestneho stneho ich.

zaatie

stavebnho zisovania ur. na

konania prpadne do kedy podan

najmenej stneho miii nmietky

7. pojednva astn nepri

pojednvania. e sa

uplatni

upozorn

neskorie

stavebn rad zastavil konanie preto, e stavebnk vzal svoju iados o staveb n povolenie sp, nemono sa proti takmuto rozhodnutiu odvola (ak sa sta vebn konanie netka inho astnka konania alebo ak so spvzatm shla sia ostatn astnci). Rozhodnutie o zastaven konania z dvodu spvzatia iadosti sa iba vyzna v spise. Ak nenastal dvod zastavenia konania, stavebn rad oznmi zaatie sta v e b n h o konania dotknutm orgnom ttnej sprvy, obci, ak nie je staveb nm radom prslunm na stavebn konanie, a vetkm znmym astnkom stavebnho konania. Vzahuje sa aj na konania o povolen informanch, re klamnch a propaganch zariaden. Sasne nariadi stne pojednvanie, z oho vyplva, e v prvostupovom stavebnom konan plat zsada stnosti konania spojen s koncentranou z s a d o u . To znamen, e stavebn rad s p r a v i d l a ' ' nariadi stne konanie spojen s miestnym zisovanm (vyetrova cia zsada), priom astnci konania mu uplatni svoje nmietky najneskr pri stnom konan, inak sa na ne neprihliada. Na toto pravidlo mus stavebn rad v o p r e d upozorni, Koncentran zsada sa tu uplatuje tie v tom zmys le, e v stavebnom konan sa neprihliada ani na pripomienky a nmietky, ktor boli alebo mohli by uplatnen v zemnom konan alebo pri prerokvan zem nho plnu zny. >46 46

Pri stavbch.

lniovch

stavbch stavbch o s zaat miestneho pred upovedom v Ak predi orgn m sa v za

alebo vekm stavebnho zisovania. uplynutm dotknut rovnakej niektor stavebn urenej to. e z

v

odvodnench potom konania prpadne lehoty stneho urenej

prpadoch konania

aj

pri

zvl

roz rad

astnkov verejnou

stavebn vyhlkou a ak 3. orgny

astnkov dn pred stne Stavebn oznmi svoje astnci dlh Ak konanm

najmenej sa

pojednvania. poda odseku Tieto mu sprvy lehotu neoznmi nm

pojednvanie. rad stanovisko konania. as.

orgny lehote. orgnov

vdy jednotlivo. v ktorej ttnej iados lehote z hadiska

s n riadne uplynu

uplatni svoje potrebuje pred na jej svoje sledovanch

radn alebo so

jeho predenej stavbou

dotknut stavbe.

stanovisko zuj

povoovanej

shlas.

Konanie o stavebnom povolen sa zana len na nvrh stavebnka. V tom to konan sa teda uplatuje dispozin zsada. Rovnak zsada plat aj pri za at konania o prpadnom preden platnosti stavebnho povolenia. Opakom je zsada oficiality, ktor sa uplatuje pri zaat konania o d o d a t o n o m povo len stavby; ak stavebn rad zist, e stavba bola uskutoovan bez sta vebnho povolenia alebo v rozpore s nm, zane konanie z vlastnho podnetu a vyzve vlastnka stavby, aby v urenej lehote predloil doklady o t o m , e do daton povolenie nie je v rozpore s verejnmi zujmami chrnenmi zko nom. Vsledkom konania tohto druhu me by rozhodnutie stavebnho ra du, ktorm nariadi odstrni stavbu.431

Stavebn zkon ustanovuje zkonn lehoty stavebnmu radu na ozn menie zaatia stavebnho konania, a to: 1) najmenej s e d e m pracovnch dn pred konanm miestneho zisovania, prpadne stneho konania; ak upustil od stneho konania, ur, dokedy mu astnci uplatni nmietky, a upozorn ich, e na neskorie nmiet ky sa neprihliada, verejnou vyhlkou najmenej 15 dn pred konanm miestneho zisovania, prpadne stneho konania, ak ide o lniov stavby alebo v o d v o d n e n c h prpadoch o zvl rozsiahle stavby a o stavby s vekm potom astn kov konania.

2)

iados o stavebn povolenie spolu s dokladmi a poadovanou d o k u m e n t c i o u ' podva stavebnk miestne prslunmu stavebnmu radu. Sta vebn konanie je zaat d o m , ke iados stavebnka dola stavebnmu radu prslunmu rozhodn o stavebnom povolen.44

Zkon obsahuje procesn pravu zastavenia stavebnho konania, ktor sa li od v e o b e c n e j pravy sprvneho konania v 29 a 30 sprvneho po riadku. Rozhodnutie o zastaven stavebnho konania je procesnm nsled kom nekvalifikovanej iadosti o stavebn povolenie a astnk konania m prvo poda proti nemu odvolanie. Stavebn rad zastav stavebn konanie, ak nastal o len j e d e n z dvodov ustanovench v stavebnom zkone. Ak vak43) 44) 88a stavebnho zkona. 2 5 3 / 2 0 0 0 Z. z.

Obci a dotknutm orgnom sa mus oznmi zaatie stavebnho konania vdy jednotlivo. To znamen, e aj v prpade lniovch stavieb, zvl rozsiah lych stavieb a stavieb s vekm potom astnkov, kde sa astnkom45) Od miestneho zisovania, p r p a d n e a j o d s t n e h o k o n a n i a m e s t a v e b n rad u p u s

ti, a k s m u d o b r e z n m e p o m e r y s t a v e b n k a a i a d o s poskytuje d o s t a t o n p o d k l a d na p o s d e n i e n a v r h o v a n e j stavby. Aj v t o m t o p r i p a d e v a k mus a s t n k o m konania uri lehotu na u p l a t n e n i e n m i e t o k s u p o z o r n e n m na n s l e d k y n e u p l a t n e n i a nmie tok v tejto 46) lehote. J. In: 80. Vrabko, M. a kol.: Sprvne prvo - procesn as. Bratislava: VO

MACHAJOV,

8 a 9 vyhlky .

Praf UK, 2 0 0 7 , s.

nm

l i VYBRAN S P R V N E PROCESY ( t e o r e t i c k a praktick aspekty)

z e m n a s t a v e b n konanie

o z n a m u j e z a a t i e k o n a n i a v e r e j n o u v y h l k o u . Tto s povinn o z n m i svoje s t a n o v i s k o v r o v n a k e j l e h o t e ako astnci k o n a n i a , ale s t m r o z d i e l o m , e m u poiada o predenie lehoty v prpade, e u r e n lehota na p o s d e n i e n a v r h o v a n e j s t a v b y nie j e p r e n i c h d o s t a t o n . Neuplatnenie nmietky v leho Predmetn te z n a m e n fikciu s h l a s u s p o v o o v a n o u s t a v b o u . M u s i a tak urobi p r e d uply nutm lehoty a s t a v e b n rad v t e d y ich i a d o s n e m e o d m i e t n u . ustanovenie 61 nom ods. 5 sasne zvrazuje z o d p o v e d n o s obce a d o t k n u prispeli k racionlnemu priebehu konania v zujme

6) 7) 8)

V ktorch p r p a d o c h stavebn rad zastav s t a v e b n k o n a n i e ? V ktorch p r p a d o c h stavebn rad preru stavebn k o n a n i e ? Sformulujte text rozhodnutia, v ktorom stavebn rad stavebn konanie preru a poda ktorho prvneho p r e d p i s u bude postupova? ( U v e t e akkovek vami zvolen zkonn dvod).

tch orgnov ttnej sprvy za t o , aby svoje stanovisk uplatovali v staveb konan v a s a tm vetkch astnkov vstavby.

sA\:nMlo\()U:Mi:

V s t a v e b n o m konan stavebn rad s k m a , i d o k u m e n t c i a spa zastavovacie podmienky uren zemnm plnom zny alebo podmienky zemn ho rozhodnutia, i d o k u m e n t c i a spa poiadavky t k a j c e sa o c h r a n y ivot n h o p r o s t r e d i a , o c h r a n y z d r a v i a a i v o t a ud a a l i e h o v e r e j n h o z u j m u . P r e d m e t o m p o s u d z o v a n i a j e tie d o d r a n i e v e o b e c n c h t e c h n i c k c h poia daviek na v s t a v b u , poiadavky na k o m p l e x n o s a plynulos vstavby a a l i e skutonosti ustanoven stavebnm zkonom. S t a v e b n rad z a b e z p e u j e stanovisk d o t k n u t c h orgnov ttnej spr v y , ich v z j o m n s l a d a p o s d i v y j a d r e n i a a s t n k o v k o n a n i a a i c h n m i e t k y . A k n e p r i c h d z a d o vahy z a s t a v e n i e konania, stavebn konanie v prvom stupni s t m , e : 1) iados o stavebn povolenie zamietne, ak by sa u s k u t o n e n m alebo stavebn rad ukonuje

ilil (1) nia be a zabezpe a pri na iadaviek poiadaviek dzenie V stavebnom uvania stavby a urenmi povolen rozhodne ur o najm ich

66stavebn nmietkach ochranu predpisov a jej a rad zvzn podmienky pri a alebo uskupe rad po vstav dodranie obme astnkov zujmov konania. spolonosti noriem Stavebn technickch

podmienkami prpadne dotknutmi inkov

uvan stavby, vstavbu, urench

komplexnos stavby, orgnmi,

dodranie predovetkm uvania na

veobecnch vylenie

technickch

negatvnych (2)

stavby

ivotn prostredie, sa zabezpe, pripadne

Zvznmi

podmienkami

uskutoovania

stavby

ur a) umiestnenie stavby b) ochrana dia, c) mi d) e) dodranie prslunch s obmedzenou na technickch predpisov, schopnosou stavby, v zvznch uren verejnho stanoviskch poda rozhodnutiami, dopravnho 140b prpadne dotk poia vybave pohybu a prstup orientcie, a uvanie stavby osobaso stavby na pozemku konanm, predovetkm zdravia ud a ivotnho prostre v prpadoch spojenho konania o umiestnen

stavebnm verejnch

zujmov,

uvanm s t a v b y mohli ohrozi v e r e j n z u j m y c h r n e n z k o n o m a l e b o n e p r i m e r a n e o b m e d z i i ohrozi prva a o p r v n e n zujmy astnkov vo v o m rozsahu, 2) ne sa potalo v z e m n o m r o z h o d n u t , a l e b o

lehotu

dokonenie

plnenie poiadaviek nutmi davky nia na orgnmi* vlastnkov napojenie

uplatnench &k siet na nie a tieto s siete,

vyd stavebn povolenie.

sprvnymi

zariaden

technickho

IZI Parcilne lohy/Cvienia:f)

stavebn dozor alebo pouitie povinnos vhodnch oznmi

kvalifikovan stavebnch zaatie

osoba, vrobkov,

ak sa

stavba

uskutouje

svojpomocou,: \

1)

A k z s a d a s a u p l a t u j e pri z a a t k o n a n i a o s t a v e b n o m p o v o l e n a vy svetlite jej p o d s t a t u .

g) h)

stavby.

2)

A k z s a d a s a u p l a t u j e pri z a a t k o n a n i a o d o d a t o n o m p o v o l e n s t a v b y a vysvetlite jej p o d s t a t u .(1) Stavebn rad po overenom uskutoova, dokumentcie obci len vydan a si stavebnho povolenia obci, ak v zale projektov ktorej Pri zemnom lniovch nie je dokumen obvode vy stav

3)

A k k o n y m u s u r o b i p r s l u n s t a v e b n r a d v s v i s l o s t i s o z a a t m sta vebnho konania? radu na

tciu po jednom sa stavba me (2) kov odo prpadoch bude hotovenie bch

vyhotoven stavebnkovi, vlastnkovi stavebn as ak

stavby,

stavebnkom; jedno

4)

A k z k o n n lehoty ustanovuje stavebn zkon s t a v e b n m u oznmenie zaatia stavebnho konania?

projektovej zasla

rad ponech. dokumentcie. sa so stavbou

prslun

Stavebn povolenie da, neuril na

strca platnos, stavby

nezaalo rad v

do

dvoch

ro

5)

Akmi s p s o b m i me stavebn rad ukoni stavebn konanie v prvom stupni?

ke nadobudlo zaatie

prvoplatnos, dlhiu

pokia stavebn lehotu.

odvodnench

m

I V Y B R A N S P R V N E

P R O C E S Y (teoretick a praktick aspekty)

z e m n a stavebn konanie

(1) voli zmenu (2) bo prerokuje vol, alie rane

Stavebn stavby V rozsahu,

rad ete v sta

me pred akom jej sa

v

odvodnench dokonenm. zmena konania, vyd dotka

prpadoch

na

iados

stavebnka

po

Stavebn povolenie sa vydva v stavebnom konan, ktor j e , obdobne ako zemn konanie, tie osobitnm druhom sprvneho konania, pecificky upra ven stavebnm z k o n o m , za subsidirneho pouitia sprvneho poriadku. V priebehu stavebnho konania stavebn rad, v nadvznosti na presk manie, e iados o stavebn povolenie vrtane priloench dokladov spa predpsan poiadavky, zohaduje s p o l o n e s vyjadreniami astnkov ko nania a ich prpadnmi nmietkami tie vetky stanovisk dotknutch sprv nych orgnov, u ktorch mus v prpade ich eventulnej konkurencie zabezpe i vzjomn slad. Po uskutonenom stavebnom konan stavebn rad, pokia prpadne ne dospeje k zveru, e iados o stavebn povolenie treba zamietnu, vyd sta vebn povolenie. Stavebn povolenie mus obsahova ako v e o b e c n , tak aj formlne nleitosti, ktor vyplvaj pre kad psomn vyhotovenie zo sprv neho p o r i a d k u . ' V stavebnom povolen sa mus oznai stavebn rad, ktor povolenie vydva, slo spisu, odtlaok radnej peiatky, meno, priezvis ko, podpis oprvnenej osoby a dtum vydania povolenia. Sasne v om sta vebn rad ur podmienky na realizciu stavby a pokia je to potrebn, aj pre jej uvanie, a rozhodne o nmietkach astnkov konania. Urenm prslunch podmienok stavebn rad zabezpe aj poiadavky dotknutch orgnov vypl vajce z ich zvznch stanovsk poda 140a stavebnho zkona. Tieto pod mienky s zvzn ako pre stavebnka, tak aj pre alch astnkov konania, ak sa o ich prvach alebo povinnostiach v stavebnom povolen rozhoduje (napr. vlastnci susednej nehnutenosti v prpade uloenia opatren poda 135 sta vebnho zkona). Zvznmi s aj pre ich prvnych nstupcov ( 70 zkona). Pri stavbch s technologickm zariadenm, kde je potrebn verifikova spsobi los na bezpen prevdzku a uvanie, me tie stavebn rad v stavebnom povolen uloi realizciu skobnej prevdzky so stanovenou dobou jej trvania.48

prv, ako aj

prvom zujmov ktorm astnkov konanie o

chrnench dotknutmi bu zmenu a ur zmene

zujmov

ale orgnmi,

povinnost stavebn priom zvzn vzahuj

astnkov rad rozhodne podmienky,

vebnho a o

iados aj alebo o

rozhodnutie, nmietkach Na konan.

stavby podl sa

po potreby prime

prpadnch iados zamietne.

ustanovenia

stavebnom

(1) nakm nvan; aj

Stavebn spsobom tieto

povolenie ako

a zaatie

rozhodnutie stavebnho tkajce ktor oznamuje Posledn sa si

o konania

preden a a

jeho

platnosti upovedomenie drobnch

sa o stavieb

oznmi stnom sa

rov pojed oznmia

rozhodnutia ttnej sprvy, povolenie

jednoduchch vyhradili verejnou de tejto

orgnom (2) Ak v sa

posdenie vyhlkou, lehoty je

dokumentcie. vyves sa dom na doruenia. J S dn

stavebn mieste

spsobom

obvyklm.

Stavebn prvnych

povolenie nstupcov

a

rozhodnutie konania.

o

preden jeho

platnosti

s

zvzn

aj

pre

A

Vkladj..Z teoretickho hadiska je mon stavebn povolenie oznai za indivi

dulny sprvny akt, a to: 1) 2) 3) meritrny (rozhodnutie vo v e c i , kvli ktorej konanie zaalo), z hadiska prvnych inkov kontitutvny s inkami ex nunc, z hadiska asovch inkov, m obmedzen trvanie (strca platnos, ak sa so stavbou nezaalo do dvoch rokov odo da, ke stavebn povole nie nadobudlo prvoplatnos, pokia stavebn rad v o d v o d n e n c h pr padoch neuril na zaatie stavby dlhiu lehotu), z hadiska okruhu osb, ktor zavzuje, akt ad rem (oprvuje a zavzuje kadho, kto je v rovnakej prvnej situcii, ako je pvodn a d r e s t , ' s t a vebn zkon vslovne pota s t m , e stavebn povolenie je zvzn aj pre prvnych nstupcov konania).47

Zkladn obsahov zameranie stavebnho povolenia je vymedzen v sa motnom stavebnom z k o n e , podrobnosti obsahu stavebnho povolenia upra vuje vyhlka . 4 5 3 / 2 0 0 0 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia stavebnho zkona. Vydan stavebn povolenie sa oznamuje astnkom stavebnho kona nia doruenm j e h o psomnho vyhotovenia. K stavebnmu povoleniu pripoj stavebn rad overen projektov dokumentciu stavby alebo jej zmeny. For ma doruenia v zsade z o d p o v e d f o r m e oznmenia zaatia zemnho kona nia. T z n . , e stavebnkovi a vlastnkovi stavby sa stavebn povolenie doruuje do vlastnch rk, avak astnkom konania, ktor boli o zaat stavebnho konania upovedomen verejnou vyhlkou, sa stavebn povolenie oznamuje doruenm verejnou vyhlkou.48) Pozri 47 z k o n a . 7 1 / 1 9 6 7 Z b . o s p r v n o m konan v z n e n n e s k o r c h noviel.

4)

V prpadoch, ak nejde o stavby, ktor nevyaduj stavebn povolenie ani ohlsenie, stavebn zkon vyaduje stavebn povolenie, ktor je j e d n m z rozhodujcich sprvnych aktov stavebnho radu.47) HENDRYCH, D. a kol.: Prvnick slovnk. Praha : C. H. Beck, 2 0 0 1, s. 881 .

III

VYBRAN

SPRVNE

PROCESY (teoretick

a

praktick

aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

Proti stavebnmu p o v o l e n i u ' mu astnci konania poda odvolanie, a to za podmienok, ktor s upraven v sprvnom poriadku. Ak stavebn po volenie vyd starosta obce (primtor mesta), rozhodnutie bude v tomto prpa49

c)

informan. miestach bo (2) Na ak (3) Povolenie v zujme

reklamn viditench z

a

propagan verejnch priestorov

zariadenia. a

pokia pokia s

sa spojen

umiestuj so

na stavbomale-

pozemkom. ternne stavebn sa pravy a rad prce v uveden zemnom pri v odseku rozhodnut 1 psm. od jeho budov pri pri ani pri ttnych ulinch. oznaen oznaeniach a) a vydania b) sa povolenie ne

de preskmava prslun krajsk stavebn rad (pretoe v t o m t o prpade ide o delegovan ttnu sprvu na orgny obce). V prpade, ak iaden z astnkov stavebnho konania proti stavebnmu povoleniu nepod odvolanie, rozhodnutie sa stva prvoplatn. O b d o b n e ako zemn rozhodnutie, ani stavebn povolenie nem n e o b m e d z e n dobu platnosti. Stavebn zkon vslovne ustanovuje, e stavebn povolenie strca platnos, ak sa so stavbou nezaalo do dvoch rokov odo da, ke nadobudlo prvoplatnos, pokia stavebn rad v o d v o d n e n c h prpadoch neuril na za atie stavby dlhiu lehotu. Na zklade iadosti me stavebn rad predi platnos stavebnho povolenia podan pred jej uplynutm, priom podanm iadosti lehota platnosti stavebnho povolenia neplynie. Ustanovenia stavebnho zkona o stavebnom konan (oddiel 4) sa prime rane vzahuj aj na konanie o povolen ternnych prav, aobnch a im podob nch alebo s nimi svisiacich prc, informanch, reklamnch a propaganch zariaden. pecifik tohto druhu konania upravuj 7 1 , 72 a 74 stavebnho zkona. Nleitosti nvrhov na zaatie konan a obsahu povoovacch rozhod nut upravuje vyhlka . 4 5 3 / 2 0 0 0 Z. z.

vydva.

upustil. orgnov. pri ndo bo-; po>-

nevyaduje verejnej a

oznaeniach a poriadku. znakch. nevyznauje

vestiach pravnch. dov kanie a

bezpenosti

poiarnych. geodetickch budov.

vodohospodrskych potovch s schrnok. reklamnm

opisnch sa

Povolenie zariadenvn.

72(1) s oprvnen poadovan (2) riaden hodu vo je s Poda nimi Poda iados svisiacich vlastnk pozemku el. iados aj stavby i pozemok. o povolenie prvnick i pozemku na osoba alebo ktorom informanch. alebo s sa fyzick tm. m reklamnch osoba. kto zariadenie ktor m a m asov umiestni. propaganch psomn za do o prc. alebo povolenie ternnych. informanch. ten. kto aobnch reklamnch m in a a im propaganch oprvnenie podobnch zariaden alebo je na

uva pozemok

oprvnen vlastnkom

neobmedzen pr

uva stavbu

Na s nimi

konanie svisiacich primerane

o

povolen prc.

ternnych informanch. oddielu

prav.

aobnch reklamnch a

a

im propaganch

podobnch zariaden

alebo sa

01) 2)

Parcilne lohy/Cvienia: o ur stavebn rad v stavebnom povolen? Ktorm subjektom zale stavebn rad po vydan stavebnho povolenia projektov dokumentciu a z akho dvodu?

vzahuj

ustanovenia

4.

SlSiifePred zabezpeenia ustanovuj zastavenm alebo osobitn likvidcie predpisy aobnch a prc poiada inak. je stavebn prevdzate povinn rad o jeho vypracova schvlenie. pln ak ich ne

3) 4)

Kedy strca stavebn povolenie platnos? V ktorch prpadoch me stavebn rad v stavebnom povolen uri dlh iu lehotu na zaatie stavby?.POVOLENIE TERNNYCH PRAV, PRCA ZARIADEN

llllliA(1) osobitnch a) ternne pomery. b) aobn a im podobn alebo s Povolenie predpisov pravy. stavebnho in radu orgny. ktormi sa

S

71pokia na to nie. s prslun-poda.-

vyaduj.

podstatne

men

vzhad

prostredia

alebo

odtokov

Povoovanie aobnch a im podobnch alebo s nimi svisiacich prc ne podlieha stavebnmu radu, ale prslunmu banskmu radu. Povolenie te rnnych prav a informanch, reklamnch a propaganch zariaden vydva stavebn rad, teda obec. Reimu povolenia s podroben len tie zariadenia, ktor sa umiestuj na miestach viditench z verejnch priestorov a ktor s spojen so stavbou alebo p o z e m k o m . Povoleniam ternnych prav a aob nch prc predchdza zemn rozhodnutie, umiestnenie zariadenia nepod lieha zemnmu konaniu ( 39a ods. 3). Vykonvacia vyhlka v 12 - 16 podrobne stanovuje prslun admi nistratvne postupy, v zmysle ktorch, ak naprklad predloen iados o povo lenie zariadenia pre informcie, reklamu a propagciu, najm dokumentcia neposkytuje dostaton podklad na posdenie navrhovanej stavby alebo

nimi

svisiace

prce.

49)

To ist plat tie v prpade rozhodnutia, ktorm bola i a d o s o s t a v e b n p o v o l e n i e za mietnut.

zemn

a stavebn

konanie

udriavacch prc na nej, alebo ak sa v dokumentcii nedodria podmienky zemnho rozhodnutia, vyzve stavebn rad stavebnka, aby iados v prime ranej lehote doplnil, prpadne aby ju uviedol do sladu s podmienkami zem nho rozhodnutia a upozornil ho, e inak stavebn konanie zastav. Zkon neupravuje samostatne konanie o povolen t e r n n y c h prav a in f o r m a n c h , reklamnch a p r o p a g a n c h zariaden. V konan o tchto pra vch sa postupuje poda ustanoven upravujcich stavebn konanie. Pre ich povoovanie teda plat vetko to, o sa uvdza v svislosti s astnkmi kona nia, s oznmenm konania astnkom a dotknutm o r g n o m , s prerokovanm iadosti a jej preskmanm, s prpadnm zastavenm konania. Povolenie te rnnych prav a uvedench zariaden je sprvnym rozhodnutm, ktor sa vy dva s primeranm pouitm 66 - 70 z k o n a , nie je vak stavebnm povo lenm. Tka sa to aj platnosti povolenia a predenia j e h o platnosti, ako aj z vznosti pre prvnych nstupcov astnkov konania. J e d n o overen vyhotovenie d o k u m e n t c i e zale stavebn rad aj obci (ak nie je stavebnm radom pre predmetn povolenie t e r n n y c h prav), v z e m n o m obvode kto rej sa povolen ternne pravy bud uskutoova. Stavebn rad je oprvnen v povolen ternnych prav a uvedench za riaden uri, e ich mono uva len na zklade kolaudanho rozhodnutia. Ak to v povolen neur, nepodliehaj kolaudcii ( 76 ods. 2 zkona). Z hadiska ivotnho prostredia je dleit vymedzi podmienky pre za stavenie aobnch prc tak, aby nedochdzalo k j e h o p o k o d e n i u . Pln na z a b e z p e e n i e alebo likvidciu aobnch prc podlieha o s o b i t n m u predpisu - banskmu z k o n u .

Kolaudan alebo ako povolil aj

konanie ternne informan. pravy.

vykonva aobn reklamn

stavebn a a im propagan

rad. podobn zariadenia.

ktor alebo s

vydal nimi

stavebn svisiace

povolenie prce.

(1) stavebnkom (2) pred rrch Ak astnkmi a stavebn s zmeria mohla kolaudanho vlastnk pozemku. zli s konania s konania na

7Hs ktorom kolaudanm aj t stavebnk. je stavba konanm astnci vlastnk stavby. ak nie je.

umiestnen. konane stavebnho o zmene konania. stavby. kto-

rad

dokonenm. by sa

astnkmi dotka:

(1) (2) enie termn prataniu' a

Kolaudan Nvrh miesto dokonenia na

konanie kolaudciu stavby. stavby a alebo

sa stavby ternnych

zanan sa podva prav

nvrh psomne. alebo prav. stavby trvania. ii

stavebnka. V miesto alebo udajo nvrhu aobnch aobnch tom. prc i sa sa prc. uvedie ozna

predpokladan vrtane bude vy vyko-

ternnych prav as jej okolit

staveniska

dokonenia a

nvaskobn

prevdzka

(1) dom nho zisovanm. (2) nkov stnom (3) a

Stavebn

rad na

oznmi kolaudan 10

astnkom konanie dn pred

konania. a

obci. dotknutm

ak

nieje

stavebnm zaatie

ra kolauda miestnym.

prslunm konania

orgnom

najmenej

stnym

pojednvanm

spojenm-s

V

oznmenia dotknut

zaat orgny. inak e sa na osobu. alebo

kolaudanho e na nmietky m

konania a stanovisk neprihliadne. konanie vykonva osobu.

upozorn mu

stavebn uplatni

rad

ast pri

najneskorie

pojednvan. Stavebn svojpomocou aj zhotovitea

rad prizve aj stavby

kolaudan ktor in

projektanta stavebn

a dozor.

ak Ak

ide je

o to

stavbu eln.

B Parcilne lohy/Cvienia:1) Na ak objekty sa nevyaduje povolenie na ternne pravy a prce?

uskutonen prizve

$81(1) V kolaudanom dokumentcie zastavovacie v zemnom stavby z a (2) Ak poda ktorch len vtedy. pred hadiska konan overenej podmienky rozhodnut alebo ochrany jej ivota zariaden uskutoovaniastavby spracovan pokia ich rad lehotu pri na sa projektov ich innosou. kolaudanom ich odstrnenie konan a zist preru na konanie. stavbe zvady brniace djde dokumentcia. ustanovenia vzahuj k zmene prihliada aj na na technickch ne stavby predpisov. stavebn projektovan a stavebn stavebnm uren v uvanie a rad najm radom zemnm stavebnom nebude zdravia skma. v stavebnom plnom povolen. ohrozova osb. alej verejn ivotnho i sa konan zny skma. zujem. prostredia. stavba a alebo i uskuto i sa nila dodrali uren realizovanie poda

I/VANIl. kolaudcie!' sla

STAVM i -ich

podmienky skuton predovet bezpenosti

(1) bo stavby rozhodnutia. (2) prce. padoch. (3) by a t

Dokonen as stavby. vyadovali

stavbu. na stavebn

prpadne jej ktorej povolenie. sa

as

spsobil zmena uva

na alebo len

samostatn udriavacie na

uvanie prce. pokia

ale tieto

km prce

vykonala mono

technickch v priebehu bola

zklade

kolaudanho

Dokonen ako e aj to

ternne informan. stavebn rozhodnutie ktor

pravy. reklamn rad sa ohlsi

aobn a

a propagan ich

im

podobn zariadenia sa

alebo

s kolauduj

nimi len

svisiace vpr

rad a

uskutoovan (3) Ak

uril pri

povolen aj .55 pre ods jednoduch 2 psm stavby. a) ich prstav jej

stavebn ur

Kolaudan nadstavby.

vyaduje poda

uvaniu.

postailo

H

VYBRAN SPRVNE

PROCESY (teoretick a

praktick aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

(4) kia sa vebnm

S

kolaudanm

konanm,

sa podstatne

me

spoji konanie od

o

zmene

stavby

(

68),

po sta:

(4)

Ak

sa

m

stavba

uva

ako

prevdzkare,

je

kolaudan

rozhodnutie

z^^

skuton radom v

realizovanie stavebnom

neodchyuje konan.

dokumentcie

overenej

fvje*cossveden^

iillIlllilSlIlllllliSllisKolaudan zdravia fnajm a) ud a rozhodnutie ivotnho sa prostredia, nevyd, ak ako aj v i nie riadne & ' je zaisten uvanie:

Stavebn bezpenos stavby na a uren ochrana el, na pokia ohrozuje je predasn to nem

rad uvanie

me stavby

na aj vplyv osb. uvate

iados pred na Do povinn

stavebnka odovzdanm uivatenos 15 poda dn. a stavby po

vyda

asovo prevzatm a predasn a

obmedzen vetkch uvanie prevzat nvrh takej na

povolenie dodvok, ne stavby ko

podstatn zdravie budci

fnie

ak

:

z: :: WMM,poda vykurovanie sie, zaisten bezpen dokumentcie stavby

WMoverenej a

-M:

; 3 >04radom v vody,

Mi'Melektriny

vm: ;konan a na

bezpenos a alebo stavby.

odovzdan radu

je

stavebnm na

stavebnom

stavebnk

stavebnmu

zabezpeen kanalizan b) nie je

pripojenie

rozvod

laudciu

a

plynul,

prevdzka

vahov

poda

overenej

doku

j.

Vklad:

mentcie, c) d) nie nie vstavby die, e) nie a je s a prpadne s vyhlsenia zaisten splnen na ich predloen vrobcu bezpen prstup a stavebnho negatvnych na o stavebnch prchod k stavbm, na stavby mieru, vsledkoch ( 43.1). predpsanch skok na nevyhnutn okolit komplexnos ivotnprostre

podmienky vylenie obmedzenie doklady o zhode

povolenia inkov prpustn vyhovujcich vrobkov

Zhotovenie stavby nezaklad automaticky pre stavebnka aj prvo na u vanie stavby, z toho dvodu je v stavebnom poriadku upraven procesn inti tt kolaudanho konania. Kolaudciu vykonva ten stavebn rad, ktor vy dal na dan stavbu stavebn povolenie alebo povolil ternne pravy, aobn a im p o d o b n alebo s nimi svisiace prce, ako aj informan, reklamn a propagan z a r i a d e n i a . '50

llstlt^^Stavebn a) drobn vebn b) jednoduch vidulnu nm. rad stavby, rad stavby a me od kolaudcie pravy e ich gar, zmeny a a podliehaj s vnimkou stavieb s upusti, ak udriavacie stavebnmu stavieb ide prce, povoleniu, na bvanie, alebo stavieb vrobnm na indi zariade o po ktorch ohlsen sta stavebn uil,

Kolaudan konanie sa p o d o b n e ako alie konania v rmci stavebnho konania riadia dispozinou a koncentranou zsadou a zsadou stnosti pri prvostupovom konan. Nvrh na kolaudciu stavby sa podva vdy psomne. Vsledkom kolaudanho konania je kolaudan rozhodnutie, ktorm mono povoli uva cel stavbu alebo jej as, vyaduje sa aj pre j e d n o d u c h stavby, ich prstavby a nadstavby, ktor postailo ohlsi poda 55 ods. 2 psm. a) stavebnho zkona, ide o j e d n o d u c h stavby, u ktorch stavebn rad v zemnom rozhodnut uril, e stavbu mono zhotovi na zklade ohl senia, ie bez stavebnho povolenia. D o k o n e n ternne pravy, aobn a im podobn alebo s nimi svisiace prce, ako aj informan, reklamn a propagan zariadenia sa kolauduj len v prpadoch, ak to stavebn rad ur il pri ich povolen. Stavebn rad me upusti od kolaudcie pri stavebnch pravch a udr iavacch prcach, pri ktorch pri ohlsen uril, e podliehaj stavebnmu po voleniu, a pri j e d n o d u c h c h stavbch, pokia nejde o stavby na bvanie, rekre ciu, o gare, stavby s prevdzkovm, vrobnm alebo technickm zariadenm a sklady. ' Dikcia 81 c teda zveruje prvomoc stavebnmu radu na zklade sprvnej vahy upusti od kolaudcie pri horeuvedench stavbch.51

rekreciu,

prevdzkovm

(1) a ak je (2) jce dostatkov i zo

Kolaudanm to V potrebn, kolaudanom veobecnch skutonho lehotu ktor a nevyd. na

rozhodnutm uria sa

sa

povouje podmienky me na zistench Me tak

uvanie uvania stavebn vstavbu, pri urobi osb uren a iba stavby.

stavby

na

uren

el,

rozhodnut technickch realizovania ich

rad

uri podmienky odstrnenie kolaudanom v prpade, vo inak e drobnch konania ide svojom kolaudan o

vyplva ne ur ne shrne rozhod

poiadaviek stavby

primeran

odstrnenie. zdravie uvaniu a

dostatky, riadnemu nutie (3) ulo stavebn mov, mov bezpenos a

neohrozuj neruenmu

bezpenos stavby na

nebrnia el;

V

podmienkach vyznaenie vzal ochranu o na

uvania drobnch vedomie, prv ivotn a

stavby odchlok a

stavebn do dalie

rad

poda

druhu dokumentcie

a

elu stavby, verejnch zabezpeenie ud,

stavby ktor zuj zuj poiarnu pohybu

najm rad na starostlivosti a orientcie.

overenej povinnosti na

zabezpeenie na zdravia

oprvnench

zujmov bezpenos a

astnkov, ochranu

5 0 ) V z m y s l e 76 o d s .

2 s t a v e b n h o z k o n a d o k o n e n t e r n n e pravy, a o b n a im

prostredie, prstupu

p o d o b n a l e b o s nimi s v i s i a c e p r c e , a k o aj i n f o r m a n , r e k l a m n a p r o p a g a n z a riadenia sa kolauduj len v p r p a d e , e to s t a v e b n rad uril v s t a v e b n o m p o v o l e n .51) PETKOV, O. a kol.: Stavebn zkon s vysvetlivkami. Bratislava: lura Edition, 2005,

zabezpeenie

osobm

s

obmedzenou

schopnosou

s. 87 a nasl.

B

m VYBRAN SPRVNE PROCESY (teoretick a praktick aspekty) zemn a stavebn konanie

astnci kolaudanho konania s vymedzen v 78 stavebnho zko na v spojitosti s 14 sprvneho p o r i a d k u . ' Pri urovan okruhu astnkov kolaudanho konania do tohto okruhu je potrebn zahrn aj tie fyzick a prvnick osoby, ktor nie s stavebnkom, ale maj vlastncke prvo k sta v e b n m u pozemku alebo stavbe, na ktorch sa uskutouje stavba alebo zmena stavby, najm za predpokladu, e toto prvo me by kolaudanm rozhodnutm dotknut.52

s k m a , i s k u t o n realizovanie stavby alebo jej uvanie nebude ohrozova verejn zujem predovetkm z hadiska ochrany ivota a zdravia osb, ivot nho prostredia, bezpenosti prce a t e c h n i c k c h zariaden. V kolaudanom konan nemono upusti od miestneho zisovania (na rozdiel od zemnho alebo stavebnho konania). S kolaudanm konanm sa me spoji konanie o zmene stavby, pokia sa skuton realizovanie podstatne neodchyuje od dokumentcie overenej stavebnm radom v stavebnom konan. O t o m , i ide o podstatn odchlku alebo nie, rozhoduje stavebn rad a stavebnk je tu tak zvisl na sprvnej vahe stavebnho radu, preto bude vhodn v o p r e d , a to pred uskutonenm odchlky, konzultova so stavebnm radom jeho al postup, aby sa takto odchlka pri kolaudcii neposudzovala ako naprklad nedodranie podmie nok stavebnho povolenia. Ak stavebn rad pri kolaudanom konan zist na stavbe zvady brniace jej uvaniu, ur lehotu na ich odstrnenie a konanie preru. Len o pominuli prekky, pre ktor sa kolaudan konanie preruilo, stavebn rad na nvrh astnka konania (stavebnka) v konan pokrauje. O stnom konan je stavebn rad povinn spsa protokol, ktor obsahuje: a) b) oznaenie stavby, zistenie, i sa dodrali podmienky zemnho rozhodnutia a stavebnho povolenia a i sa vyhovelo v e o b e c n m t e c h n i c k m poiadavkm na v stavbu, porovnvanie s k u t o n h o realizovania d o k o n e n e j stavby s projektovou dokumentciou overenou stavebnm radom, spis zistench odchlok od s k u t o n h o realizovania stavby, odkaz na podklady kolaudanho rozhodnutia, nmietky astnkov konania, stanovisk dotknutch orgnov. prpadne

Kolaudan konanie sa zana na nvrh stavebnka. Je zaat d o m , ke sa stavebnmu radu doruil nvrh na kolaudciu, v ktorom sa uvedie oznaenie a miesto stavby, ternnych prav alebo miesto aobnch prc, predpokladan termn d o k o n e n i a stavby alebo ternnych prav alebo ais kovch prc vrtane vypratania staveniska a dokonenia prav okolia stavby a daj o t o m , i sa bude vykonva skobn prevdzka a as jej trvania. Stavebn rad je povinn uskutoni kolaudan konania v bezprostred nej nadvznosti na d o k o n e n i e stavby, preto aj v tomto tdiu konania je v znamn zsada sinnosti stavebnho radu a astnkov konania. Stavebn rad prizve na kolaudan konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutonen s v o j p o m o c o u , aj o s o b u , ktor vykonvala stavebn dozor, a ak je to eln, prizve aj zhotovitea stavby alebo in o s o b u . Stavebn rad oznmi astnkom konania, o b c i , ak nie je stavebnm radom prslunm na kolaudan konanie a dotknutm orgnom zaatie ko laudanho konania najmenej 10 dn pred stnym pojednvanm spojenm s miestnym zisovanm. Sasne upozorn astnkov a dotknut orgny, e nmietky a stanovisk mu uplatni najneskorie pri stnom pojednvan, inak e sa na ne neprihliadne. V rmci rozhodovacej innosti stavebn rad skma, i sa stavba usku tonila poda dokumentcie overenej stavebnm radom v stavebnom konan a i sa dodrali zastavovacie p o d m i e n k y uren zemnm plnom zny ale bo podmienky uren v zemnom rozhodnut a v stavebnom povolen. alej531

c)

d)

52)

stavn sd S l o v e n s k e j republiky svojm n l e z o m . 2 1 7 z marca 2 0 0 2 vyslovil n e s lad d o t e r a j i e h o o d s e k u 1 78 s stavou SR v t o m , e nepriznval p o s t a v e n i e ast nka k o l a u d a n h o konania aj vlastnkovi p o z e m k u , ktor nie je s a s n e s t a v e b n k o m , a preto bol takto vlastnk p o z e m k u v y l e n z konania, v ktorom sa m e r o z h o d o v a o j e h o prvach a povinnostiach a tm sa s a s n e vyluuje zo s d n e h o preskmania k o l a u d a n h o rozhodnutia. Na z k l a d e toho ostatn novela s t a v e b n h o z k o n a upra vila u s t a n o v e n i e o astnkoch k o l a u d a n h o konania. a s t n k o m k o l a u d a n h o ko nania sa stva aj vlastnk p o z e m k u a l e b o stavby, ktor nie je s t a v e b n k o m .

e) f)

Protokol mono nahradi j e d n o d u c h m z z n a m o m , ak je stavba d o k o n en v slade s overenou d o k u m e n t c i o u , nie s zisten odchlky od skuto nho realizovania, neboli podan nmietky astnkmi konania ( 81 a staveb nho zkona). Vsledkom kolaudanho konania je vydanie alebo nevydanie kolauda nho rozhodnutia. Dvody zkazu kolaudcie ustanovuje stavebn zkon v81b.427

5 3 ) Ak v priebehu vtedy,

uskutoovania stavby d j d e k z m e n e t e c h n i c k c h p r e d p i s o v ,

poda

ktorch bola s p r a c o v a n projektov d o k u m e n t c i a , prihliada na ne s t a v e b n rad iba pokia sa ich ustanovenia vzahuj aj na stavby p r o j e k t o v a n a u s k u t o o v a n pred ich i n n o s o u .

nr.i

H

VYBRAN

SPRVNE

PROCESY (teoretick

a

praktick

aspekty)

zemn

a

stavebn

konanie

Kolaudanm rozhodnutm sa povouje uvanie stavby na uren el a uria sa podmienky jej uvania. Nleitosti, ktor mus kolaudan rozhod nutie obsahova, s bliie uveden vo vykonvacej vyhlke, a to v 2 0 . Namiesto kolaudanho rozhodnutia me stavebn rad na iados sta vebnka vyda asovo obmedzen povolenie na predasn uvanie stavby pred jej odovzdanm a prevzatm vetkch dodvok, pokia to nem podstatn vplyv na uvateov stavby a predasn uvanie neohrozuje bezpenos a zdravie osb. Z povahy veci vyplva, e predasn uvanie stavby mono povoli len vtedy, ke s na to predpoklady vyplvajce zo zmluvy uzavretej medzi stavebnkom a zhotoviteom stavby. Stavebn rad me uveden po volenie vyda iba vtedy, ke stavebnk poiada o riadnu kolaudciu stavby do 15 dn odo da, ke zhotovite splnil svoju povinnos poda 5 5 5 Obianske ho zkonnka, t. j. ke stavebnkovi umon naklada s riadne uskutonenou stavbou. Stavby s prevdzkou mono uvies do skobnej prevdzky na zklade rozhodnutia stavebnho radu o doasnom uvan stavby na skobn pre vdzku. V rozhodnut sa uria podmienky. Kolaudan rozhodnutie tu stavebn rad vyd po skonen a vyhodnoten skobnej prevdzky alebo jej seku. Ak po vydan kolaudanho rozhodnutia nastali zmeny v uvan stavby v rozsahu poda stavebnho z k o n a , je stavebnk povinn poiada staveb n rad o vydanie rozhodnutia, ktorm povouje zmenu v uvan stavby. Na toto konanie sa primerane vzahuj ustanovenia 76 a 84 stavebnho zko na o kolaudanom konan.S4)

i existuj doklady vymedzujce el uvania stavby (kolaudan rozhodnu tie, overen dokumentcia stavby, stavebn povolenie). Pokia sa tieto neza chovali, pouije sa v konan ustanovenie 104 zkona. V t k o m prpade plat, e stavba je uren na el, na ktorje svojm stavebno-technickm usporia danm uren. Ak vybavenie stavby nasveduje viacerm elom, predpokla d sa, e je uren e l u , na ktor sa uva bez zvad. Stavebn rad nariadi vlastnkovi obstaranie aspo pasportu stavby (prpadne jej asti) v zmysle 104 ods. 2 zkona, ktor je podkladom v konan o z m e n e v uvan stavby. V prpade rozporu navrhovanej zmeny elu uvania stavby so schvlenou z vznou asou zemnoplnovacej dokumentcie stavebn rad takto zme nu nepovol.

E Parcilne lohy /Cvienia: 1) Za akch p o d m i e n o k je mon zaa uva d o k o n e n stavbu, prpadne jej as spsobil na samostatn uvanie? 2) 3) Ktor stavby nepodliehaj kolaudanmu konaniu? Vymenujte astnkov kolaudanho konania poda stavebnho zkona v spojitosti s 14 sprvneho poriadku. 4) 5) 6) 7) 8) 9) Ako sa zana kolaudan konanie a ktorm dom je zaat? o skma stavebn rad v kolaudanom konan? Stavebn rad spe o stnom pojednvan v kolaudanom konan proto kol. o je j e h o o b s a h o m ? V ktorch prpadoch stavebn rad nevyd kolaudan rozhodnutie? V ktorch prpadoch upusti a preo? Sformulujte nvrh stavebnka na zaatie kolaudanho konania.DRBA l ' f c - l l STAVIEB A ICH ODSTRAOVANIE

Zmenu v uvan stavby, ktor je spojen so zmenou stavby, prerokuje stavebn rad pri stavebnom konan a po dokonen zmeny stavby vykon ko laudciu zmeny stavby. Nvrh na povolenie m vlastnckych (uvateskch) stavby (poda kolaudanho a popis navrhovanch z m i e n , nou d o k u m e n t c i o u . obsahova najm oznaenie stavby a pozemku, prv a vzahov, sasnho s p s o b u uvania rozhodnutia, prpadne stavebnho povolenia) ktor sa poda okolnost dolo alou nevyhnut

me stavebn rad od kolaudanho konania

86 drilu ts

Konanie o z m e n e v uvan stavby a konanie, ktor spova v stavebnch pravch stavby, je mon zli do j e d n h o konania, o racionalizuje tieto konania. Stavebn rad toti rozhodne v j e d n o m konan o povolen ich usku tonenia i o povolen zmeny v s p s o b e uvania stavby. Zmeny v uvan stavby s zmenami uskutoovanmi vdy a po vydan kolaudanho rozhodnutia. O zmenu preto me s len v prpade, ak je zn my prvny stav stavby. V konan o z m e n e v uvan stavby je potrebn skma,54) 85 s t a v e b n h o z k o n a .

stavbydokumentciou (stavebn povolenie, aby k jej jej me a za s nevznikalo znehodnoteniu overenou stavebnm kolaudan radom rozhodnutie) po ohroze

(J) a povinn iarnych niu jej (2) zujme vu. denej s

Vlastnk rozhodnutm udriava a vzhadu Ak nariadil Uvatelia drby stavbu

stavby

je stavebnho v zvad, sa

v

slade radu

dobrom aby o riadne v a

stave

tak,

nebezpeenstvo

hygienickch a vlastnk aby aby stavbu sa bytov stavby.

nedochdzalo predila

,ilbo

najviac neudriava, urenej nebytovch

uvatenos. mu stavebn urench povinn rad vo verejnom npra naria

lehote

podmienok postarala umoni vykonanie

priestorov

81 V Y B R A N (3) a

SPRVNEUstanovenia poda

PROCESY (teoretick aodseku tohto 1 zkona a 2

praktick aspekty)primerane aj pre ternne pravy. prce ich nenie (3) (2) Ak vlastnk preuke poadovan rozpor doklady s nepredlo verejnm v zujmom. urenej

zemn

a

stavebn

konanie

platia

lehote stavebn

alebo rad

ak nariadi

sa

na odstr

zariadenia

podklade

stavby. Ak s vlastnk stavby. pri zujmami. stavbou ods. neshlas. 137). vo o stavebn prce stavby. konan v stavebn nariadi odstrnenie o urenej rad stavby veci. dodatonom a povolen ur podmienky . dodatonom lehote povolen stavby preuke rozpor rozhodnutia stavby. ak stavebnk v ure s o verejnmi doda stavby na;. stavebn dokonenie rad stavby dodatone alebo po na 2) ktorej v sa preuke. konania asti. e jej dodaton povolenie e m alebo je k jeho nie je vlastnkom tomuto asti na prvoplat

Nevyhnutn(1) ohrozuje zujme na nklady. Ak alebo nariadi stavebnom stavba obauje vlastnkovi pozemku. nezodpoved uvateov stavby Nariaden zkladnm alebo poiadavkm okolie

pravyna stavby. stavby stavebn pravy povinn ( rad na vykona 43d). vo stavbe na a tm verejnom alebo vlastn

v pozemku pozemku s sd nosti

rozpore

verejnmi nepovolenou ($58 povolenm preru sdu (

priebehu jeho vlastnk

nepreuke. alebo e pozemku vlastnka preruen

zastavanho in dodatonm a konanie rozhodnutia (4) V prvo

alebo a

zastavanho odke zostane

uskutoninevyhnutn pravy je vlastnk

stavebn Konanie o

rad stavbe

pozemku a do

lliiillSs^Odstraovanie(1) a) Stavebn stavby opravi. bez stavebnho stavebnho odstrnenie nie je v zruen ktorej zriaden. stavby povolenia radu sa rozpore s ( uren alebo poda nenariadi v iba rozpore 57ods. s nm 2 pri alebo rad nariadi ohrozujcej ivot vlastnkovi alebo zvadnej podrne b) stavby postavenej somnho treba povolenie c) d) stavby. doasnej na (2) kovi % 58

rozhodnut vykonan u sa

vol

u pravy (5) Ak

staviebstavby zdravie odstrnenie osb. pokiaju nemono hos

riadi

realizovanej v stavebnk stavby. rad

zujtnami tonom

alebo povolen (6)Stavebn

nespln podmienky nariadi aj odstrnenie v prpade.

bezp*