Vzdelanie ako limit? Pripad romskej ucitelky - Sergej Danilov

7/29/2019 Vzdelanie ako limit? Pripad romskej ucitelky - Sergej Danilov

1/49

VZDELANIE AKO LIMIT?

Prpad rmskej uiteky

Prbeh o jednom udskom osude

Nadcia otvorenej spolonosti Open Society Foundation

2013


2/49

Autor: Sergej DanilovEditorka: Alexandra Dovalov

VZDELANIE AKO LIMIT?

Prpad rmskej uiteky

Prbeh o jednom udskom osude


3/49

1. OBSAH

2. VOD ................ ................. .................. ................. ................. ................ 7

3. KTO JE ILONA .............................. ................. ................. ................. ........ 9

NEKONEN POKUSY ............................................................................................. 10

ODMIETAN HORCI ZEMIAK ................................................................................11

ODMIETANIE POKRAUJE - KOLY ...................................................... .................... 16

VYSOK KOLA NA OBTIA ..................................................................................... 18

4. INTITUCIONLNY PING-PONG ............................ ................. ............... 20

ILONINA INTITUCIONLNA TORTRA ...............................................................22

POMOC PONKLI IN .............................................................................................. 24

POSLEDN POKUS ..................................................................................................25

SNSP: MOHLI VS DISKRIMINOVA ......................................................................28

NAO NM JE STREDISKO? .................................................................................... 33

INTITCIE NEPOMOHLI, ZAUJMALI SA POLITICI .................................................. 36

5. VZDELANIE AKO LIMIT NADKVALIFIKOVANOS ............................................ 40

BEBLAV : DOKZA IN, AKO OTVOREN DISKRIMINCIU, SA NED ..................43

POHADNICE ZO SNSP, VITKY OD MAMY ............................ ............................. .45

STREDISKO SA MLILO ............................................................................................51

6. NA SDOCH ................ ................. ................. ................. ................. ...... 52

RIADITE PRESVEDIL .............................................................................................54

PREDAVAKA PODA SDU VHODNEJIA AKO PEDAGOGIKA ..............................59

ODVOLANIE ............................................................................................................ 62

7. AKTIVITY POSLANCA BEBLAVHO ................ .................. ................. ...... 66

KONKURZY? TAKMER NIKTO O NICH NEPOUL ................................................ ......68KOZMETICK ZMENA ZKONA ...............................................................................72

8. (NE)TRANSFORMCIA SNSP ................................................................ 74

KTO, AK NIE STREDISKO? ........................................................................................76

LIKVIDOVA HO NECHCELI ......................................................................................77

ODMENY AKO POSLEDN KAMIENOK ....................................................................82

TRI POD JEDNOU STRECHOU .................................................................................85

U NICHOLSONOVEJ ................................................................................................ 88

9. ZVER ................ ................. .................. ................. ................. .............. 92

O AUTOROVI ........................................................................................... 95

VZDELANIE AKO LIMIT ? PRPAD RMSKEJ UITEKYPrbeh o jednom udskom osude

Autor:Sergej Danilov

Editorka:Alexandra Dovalov

Jazykov prava:Zuzana Kohtkov

Vydala:Nadcia otvorenej spolonos Open Society Foundaon, 2013Batova 5, 811 03 Braslavawww.osf.sk

Partner:Intt pre medzikultrny dialgRumanekov 40, 821 04 Braslavawww.ipmd.sk logo ipmd

Vydanie: prvGrack prava a tla: Zing print, s.r.o.

ISBN: 978-80-89571-07-9

NADCIA OTVORENEJ SPOLONOSTI

OPEN SOCIETY FOUNDATION


4/49

6 7

2. VOD1

Faktograck report, alebo, ak chcete, publikcia Vzdelanie ako limit? Prpad rmskej uitekyje inpirovan novinrskou prcou z roku 2010, kedysom ako reportr psobil v mdich. Vtedy sa nm s kolegyou AlexandrouDovalovou dostali do rk podklady, ktor ns movovali zaa sa vta v prbehumladej vysokokolsky vzdelanej rmskej uiteky, pred ktorou zamestnvateliana Slovensku zatvraj dvere. Ako kolegovia a novinri sme si povedali, e jedleit vysla signl aj o pozivnych prkladoch Rmov, pretoe v mdich hraliprm skr negavne. Chceli sme verejnos odhali prbeh, v ktorom ani vzdela-nie a va pracova nemusia stai na to, aby vs vina prijala medzi seba, ina to, aby ste zskali dob.

Prbehu uiteky sa zaali venova aj alie mdi, ktor dali tme vea

priestoru. Story zaujala aj porotcov novinrskych sa. Sria report, ktorsme pripravili, sa stala vazom Nrodnho kola Novinrskej ceny Eurpskehoroka 2010 boja pro chudobe a socilnemu vyleniu a bola nominovan ajv rmci slovenskej Novinrskej ceny 2010. Prbeh sa dostal a na strnky zn-mych zahraninch periodk, ako napr. Financial Times.2

lnok tlaovej agentry Associated Press (AP) o tom, e ani vzdelan Rmo-via na Slovensku neprenikn do strednej triedy, prevzali mnoh, najm americkmdi. Bval ttna tajomnka Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SRLucia Nicholsonov sa pre AP vyjadrila, e elme novmu fenomnu: V minu-los sme sa museli zaobera najm slabo vzdelanmi Rmami. Teraz je tu novgenercia s dobrm vzdelanm.

Existencia tasky, alebo vskumu na tmu, koko stredokolsky i vyso-kokolsky vzdelanch Rmov m problmy s uplatnenm sa na trhu prce, miosobne nie je znma, ale boli publikovan tdie ekonmov, e straty z vyluova-nia Rmov s vysok. Nicholsonov svoj nzor, e sa uplatni nedoku anivzdelan prslunci majoritou prevane zaznvanej meniny, vysvetlila v rozho-vore, ktor som s ou robil kvli tejto publikcii:O novom fenomne vzdelanch

mladch Rmov, ktor sa nedoku zamestna, a maj pocit, e z rasovchdvodov, som hovorila na zklade vlastnch poznatkov, ktor som nadobudlabu tak, e sa na ma obracali so sanosami a hadali pomoc, alebo som ichstretla poas nvtev socilne vylench spoloensev.3

1 Na tomto mieste chcem za pomoc, podporu, cenn postrehy, monos vytvori a ri tto publikciu, poakovaIlone, Alexandre Dovalovej, Michaelovi Petrovi, Vande Durbkovej, Stanislave Liptkovej, Viktrii Mlynr-kovej, Marinovi Ondrakovi, Inttu humanitnch tdi (IWM) vo Viedni a Nadcii otvorenej spolo-nos (NOS-OSF) v Braslave.

2 Roma face a rough ride in jobs market [online]. 2010. Financial Times [cit.8.5.2012]. Dostupn na:hp://www..com/cms/s/0/5df83a92-50-11df-b576-00144feab49a.html#axzz1uI9cRiHK

3 Emailov komunikcia s L. Nicholsonovou.


5/49

8 9

V spolonos s masovo rozren stereotypy o Rmoch ako o skupine, kto-r nechce robi, uspokoj sa so socilnymi dvkami, no mlo sa hovor o vzdela-nch Rmoch tiacich pracova, zaradi sa do spolonos, hoci nespene.V tomto prpade mlad vzdelan ena vnmala odmietanie kl, na ktorch sauchdzala o prcu uiteky, alebo asistentky, ako hdzanie polien pod nohy.koly samozrejme diskriminciu a jej videnie veci odmietli. Kauza zaujala ajniektorch polikov, museli sa k nej vyjadrova dotknu riaditelia kl, intcia,ktor m zo zkona chrni diskriminovanch, i regionlne autority zo samo-sprv i krajskch radov. Medializcia pravdepodobne urchlila skutonos, euiteka si zaala svoje prva hji na sdoch.

Ale pomohla jej aj naozaj? o sa zmenilo v jej ivote a ak zmeny nasta-li v kompetentnch intcich, prpadne v legislave? Zatriasla spolonosoumedializcia prpadu dostatone na to, aby sa osud vzdelanho loveka z rm-skeho etnika s vou pracova zmenil? Zapsobil prbeh vzdelanej Rmky akosebareexia na zodpovednch, aby sa snaili hada monos preklenua ba-rir, ktor jej stli v ceste?

Neviem. Spolone s ostatnmi kolegami novinrmi sa nm, dfam, aspoiastone podarilo otvori diskusiu o jednom osude loveka. Ak by sa tak nesta-lo, o sil mladej Rmky, jej odvahe brni sa nepriazni, by zrejme nikto neve-del a tm by sa tma rovnos anc i rovnakho zaobchdzania nestala anipredmetom diskusie i kriky. Nie s to teda len udia ijci v socilne vyle-nch spoloenstvch, kto ije na okraji spolonos, bremen stoja v ceste ajintegrovanm Rmom.

V publikcii vychdzam zo skutonch udalos a sksenos hlavnej hrdin-ky, no vzhadom na to, e medializcia jej saila ivot v malom regine, v kto-rom ije, elala si zosta v anonymite. Pre ely tejto knihy, ju budeme nazvaIlonou.

Zaiatkom roka 2011 som sa dozvedel o monos zastni sa na novi-nrskom pendijnom programe Mileny Jesenskej v Intte humanitnchvied (IWM) vo Viedni. Po dlhom zvaovan som sa rozhodol prihlsi sas Iloninm prbehom. Jednou zo iesch oblas vskumu, na ktor sa IWMzameriaval v tom ase, bola aj tma Zdroje nerovnos. Do tejto kategrie saidelne hodila tma mjho projektu publikcia o odmietan rmskej uiteky nakoko aj diskriminciu na zklade etnicity i rasy meme zaradi medzinerovnos, alebo diskriminan nerovnak zaobchdzanie. A prve rasov dis-kriminciu vnmala Ilona ako prekku pre plnohodnotn zalenenie sa do spo-lonos, jej pln integrciu ako Rmky, tak, ako to sama nazva.

V tejto svislos je inpirujci citt rektora IWM Krzysztofa Michal-skho, ktor meme aplikova aj na Ilonin prbeh, i alie podobn osudyv strednej a vchodnej Eurpe: Chceme odkry socilne rozdeujce iary

a mechanizmy vylenia boav miesta naich spolonos oboch zpad-nej i postkomunisckej a urobi ich subjektom vedeckej reexie a verejnejdiskusie.4

A o in, ako vytvra diskusiu, je lohou novinra? Dfam, e sa mi toaspo sas podarilo. Publikcia sa iastone tka aj alej oblas vskumuIWM nazvanej Kultry a intcie v strednej a vchodnej Eurpe, nakoko sivmam aj lohu Slovenskho nrodnho strediska pre udsk prva (SNSP),tzv. equality body v prpade Ilony, konkrtne dosah rozhodnu a stanovskSNSP na Ilonino silie dokza diskriminciu a brni sa na sde.

Ilona okrem toho na dohodu pracovala ako poradkya ttnej tajomnkyLucie Nicholsonovej na ministerstve prce, socilnych vec a rodiny pre vzde-lvanie de zo socilne vylench spoloensev a prila tak do vzahu s alouintciou. Dotate sa aj o tom, ako vnmala tto sksenos.

Pozvam vs teda preta si Ilonin prbeh, pretoe ak chceme dosiahnuzmenu (nielen) pre vzdelanch Rmov s chuou pracova, mali by sme o tomhovori. Mono polemizova a diskutova, nakoko ide v jej kauze o pred-sudky a nakoko o klientelizmus, rodinkrstvo v zaostalom regine s vysokounezamestnanosou. Nech si myslme okovek, tento prbeh je psan z poha-du Ilony, jej pocitov, nzorov, sksenos. Ona sama seba vnma v slobodnejspolonos ako obe svojho pvodu. Tento nzor by mal by vypout a niespochybovan. Je za nm trpkos z mnohoronho odmietania. Prosm vs, abyste sa do toho poksili vi.

3. KTO JE ILONA

Mj prbeh, skr sksenos, je odkazom a dkazom, e nie je Rmako Rm, ako sa v majoritnej spolonos asto mysl, e vetci smerovnak. Kad sme in. Ani my, Rmovia, nie sme homognnou skupinou.

Kad mme in zujmy, pochdzame z inho prostredia, kad z ns mprvo by tm, km chce by. A pokia ja som mala zujem a mnoh alRmovia, pretoe takch je vea, ktor maj zujem tudova a zmenisvoj ivot, tak by nemali by posudzovan poda toho, e patria k takeji onakej menine, etniku. Mali by dosta rovnak ancu ako dostantuden, de z majoritnej spolonos.

4 It was a magic moment[online]. 2012. Kryzstof Michalski [cit.8.5.2012]. Dostupn na:hp://www.iwm.at/index.php?opon=com_content&task=view&id=5&Itemid=84


6/49

10 11

Ilona je Rmka ijca v malej obci na strednom Slovensku. M milujcichrodiov, ktorm zlealo na tom, aby spolu so svojou sestrou (v tejto knihe jubudeme vola Mria) zskali dobr vzdelanie. Mysleli si, e vaka vzdelaniusa ich de v ivote ahie uplatnia. Dcram rodiia dokzali vtepi ciadosa nepoddajnos, ale aj napriek tomu k nim osud nebol po ukonen vysokej kolynaklonen.

V obci, z ktorej pochdza Ilona, ije poetn rmska komunita. Jej rodinavak bva v nermskej as, nealeko koly. Mama je krajrka, otec zmonk.Bol to prve on, kto chcel, aby mali dcry vzdelanie. Spravil si za komunistovuovku, to bolo predtm u Rmov vzcne,spomna Ilona. Bol vraj jedin Rm,o vtedy v okol iel na stredn kolu. Jeho prbuzn, Ilonin strko, sa dostal nagymnzium: Ale v 3. ronku musel skoni, lebo jeho rodina nemala peniaze,inak by tdium dokonil, takto musel s pracova, ie to nebolo o nezujme,dodva mlad ena. Rodiia dcram obetovali vea, aby mali lepiu budcnos

ne oni. Zaa vak zavaj spolone vek sklamanie.Sledova museli aj nespen snahu Ilony zamestna sa. Z ndze to skala

i v miestnom obchode i v regionlnej kancelrii radu splnomocnenca prermske komunity. Jej otec tvrdo pracoval, aby dcry mohli vytudova a potompreval odmietnua spolu s dcrami:Vlda propaguje vzdelanos, ale je veavzdelanch Rmov, no nevedia sa uchy. Poviem tak, my Rmovia, no, smebrzdn pka ekonomiky, ja si to uznm. Aj tak s, ale je aj dvod, preo,a zrovesi sm odpovie:Lebo naozaj, nepusa ns medzi majoritn spolonos. Ja somsa snail, aby som im dal kolu. Vetci teraz hovoria, nadvaj, no vid, ty si imdal toto, tamto, a aha, nechc ich. A viete, ako sa hanbme, ke sa ns kadpta a stojme na tch radoch?

Otec nedvno utrpel mozgov prhodu a je ochrnut na polovicu tela. Jehostav me poda Ilony svisie so stresom a trpenm sa nad situciou dcr,kee jeho sen o lepom ivote de sa nenapa ani napriek ich siliu. Napokon,viacer nezanedbaten zdravotn problmy od roku 2010 prekonvala aj sa-motn Ilona. Aj rozhovor, na zklade ktorho sa odvja pokraovanie jej prbehu,sa odohral v parku nemocnice, kde bola na jar 2012 hospitalizovan.

Nekonen pokusy

Ilona zskala magistersk tul z Preovskej univerzity v odbore dejepis pe-dagogika, kolsk psycholgia. M aj cerkt z anglickho jazyka na pokroilejrovni. Poas tdia na vysokej kole v roku 2006 ako tvrtka u na skrtenvzok pracovala na zkladnej kole vo svojej obci ako rmska asistentka uitea.Potom necel kolsk rok psobila ako vychovvateka na nealekej pecilnejzkladnej kole, kde ju nesprvne zaradili do niej platovej triedy. Odvtedy sa

takmer tyri roky nevedela zamestna, hoci iados posielala na mnoho klv regine, nielen vo svojom okrese. Neuspela ani pri uchdzan sa o menej ohod-noten miesto asistentky uitea, na ktor by jej staila niia kvalikcia. Podadostupnch informci bol pritom nedostatok asistentov uitea. V roku 2009 ichbolo poda ministerstva kolstva 540, no relna potreba bola okolo 1 000 miest. 5

Ilona sa rozhodla rozri si vzdelanie na Pedagogickej fakulte Univerzity Ko-menskho (na detaovanom pracovisku v Luenci). Kvli prstupu, s akm sastretvala, i vej anci uplatni sa vo vzahu k rmskym deom, sa rozhodlavytudova ete pecilnu pedagogiku. pecilne kolstvo je poda nej na Slo-vensku najm o rmskych deoch a psobenm v om ver, e doke rmskejkomunite pomc k lepiemu.Ja som prosto astn. Ma uenie bav, nemms tm problm.kolu ukonila ttnicami na jese 2012.

Chce si spravi aj ttnicu zo pecilno-pedagogickej diagnosky: Myslm si,e kvalikovan Rm by nemal chba v pecilno-pedagogickej poradni (PP),pretoe to je miesto, kde sa rozhoduje o deoch, kam pjdu. A u tm, e ich zara-dia do pecilnej koly, im naruia cel budcnos. Aj ak s to de zo socilnevylench spoloensev (SVS), mu sa predsa adaptova v 1. i 2. ronku. To,e nie s zakolen v predkolskom zariaden, neznamen, e nebud ma ancuuspie na zkladnej kole. O tom je pecilno-pedagogick diagnoska, aby sa topreskmalo. Je si iados dm na koly i sem, aj keby ma mali odmietnu. Bolaby som prnosom, myslm si, a usilovala by som sa o zmenu.Neodrdzaj ju aninespechy njs si prcu za uplynul roky. Ni poda nej netrv vene. Uteujesa, e ani riaditelia, starostovia a primtori nebud na svojich stolikch sedienavdy. Ich vmenou by malo prs k zmene aj v jej ivote. Nie s to vzhadom naminulos len falon ndeje?

Odmietan horci zemiak

erven. Farba symbolizujca signl STOP sprevdza Ilonu od skoneniavysokej koly a praxe, ktor vykonvala na dvoch rznych kolch ako baka-lrka. Odvtedy, od roku 2006, sa stretva len s odmietanm. Kadorone po-sielala iados na koly vo svojom okrese, no nespene. Obrla sa aj naviacer intcie, aby jej pomohli bezten situciu riei. Psala aj viacer listyttnym radnkom. V septembri 2006 sa aj so sestrou, ktor e vytudovalaPreovsk univerzitu v rovnakom odbore a mala obdobn problm sa zamestna,obrli na premira Fica.6 Jeho kancelria vyhodnola list akoiados o pomoc

5 Dostupn na: hp://www.sme.sk/c/5373619/asistentov-pre-romske-de-je-malo-treba-ich-dvakrat-viac.html6 Vetky dokumenty vrtane listov uvdzanch v tejto kapitole m autor k dispozcii k nahliadnuu. Z dvodu

ochrany identy Ilony ich neuvdzame.


7/49

12 13

pri hadan zamestnaniaa kee ilo o problm obianky rmskeho pvodu,preposlala ho na rad splnomocnenkyne vldy pre rmske komunity KlryOrgovnovej.

Nsledne sa Ilone ozvali z radu podpredsedu vldy pre udsk prvaa meniny Duana aplovia. Ten sa v liste adresovanom obom sestrm z ok-tbra 2006 ospravedlnil7 za dajn neinnos Orgovnovej radu. aploviv liste kontatuje:V svislos s Vam nzorom, e zamestnvatelia odmietajzamestna Rmov, musm poveda, e u som sa viackrt stretol s podobnmisanosami zo strany Rmov. ia, vdy to zostva len v rovine sanos a hy-potz, pretoe nm chba dostaton argumentcia a prslun dkazy o tejtopriamej diskrimincii Rmov.

Vtedaj podpredseda vldy zrove sestrm odporuil, aby sa pri hadanzamestnania obrli na rmske organizcie, prpadne koly zameran na rm-sku kultru. Poda mojich informci ete stle tmto kolm chba dostaton

kvalikovan potencil z radov Rmov.U aj toto odporanie je tak trochu zvltne. Preo by sa mlad ena, hoci

Rmka, mala orientova pri hadan prce na rmske organizcie i rmskekoly? Aj ke pripusme, e sestry chceli, respekve sa nebrnili prci s rm-skymi demi. aplovi na zver sestrm poradil, aby sksili ase na 8-ronomgymnziu pre talentovan rmske de s interntom, tzv. Gndhho kole voZvolene.

Projekt dotovan z Eurpskeho socilneho fondu v decembri 2006 skonila Banskobystrick kraj i Nrodn rada SR neprijali tak nstroje, aby kolapre de zo socilne znevhodnenho prostredia mohla dlhodobo pokraovaaj po skonen projektu vrtane dotovania interntu a stravy pre iakov. Podadostupnch informci sa v roku 2007 sahovala do Luenca a denivne zaniklav lete 2008.8

Ilone odpovedala listom v lete 2007 u aj novovymenovan splnomocnen-kya vldy pre rmske komunity Anina Botoov. Jej rad e vyhodnol Ilo-nin list ako iados o pomoc pri hadan zamestnania s tm, e poda tattunem prvomoc kona vo veciach sprostredkovania zamestnania pre obanovSR. Sasn situcia v SR je pre absolventov vysokch kl zloit v proceseumiestnenia sa do pracovnho pomeru poda prslunho vzdelania. Obzvl jeto problm ud ijcich v ohrozench reginoch s vysokou nezamestnanosou,napsala Botoov.9 Vyzvala Ilonu, aby poslala movan list, ivotopis a notr-

sky overen informciu o dosiahnutom vzdelan, a ak bud ma von miesto,ozv sa jej.ivotn fza hadania si primerane ohodnotenej a prslunej prceje vemi nron a vyaduje si pevn vu a trpezlivos, ktor vak Vy akospen a talentovan absolventka V budete vedie v sebe pre svoj cie njsa vhodne poui.

Toko k prvm radm a odporaniam ttnych radnkov, na ktorch saIlona obracala. Za zmienku stoj aj jej kontakt s ministerstvom kolstva, ktorneskr vydalo dve nie celkom konzistentn stanovisk.10

Kancelria ministra kolstva Ilonin list adresovan priamo ministrovi opako pomoc pri hadan zamestnania postpila na Osobn rad ministerstvakolstva, ktor jej odpovedal v januri 2008. Pre formlny nedostatok (Ilonav liste dajne neuviedla, v ktorej platovej triede sa nachdza) nevedel uri, iju pecilna zkladn kola, na ktorej v roku 2006 u ako kvalikovan uiteka2. stupa tesne po skonen vysokej koly 9 mesiacov psobila ako vychovva-teka, sprvne zaradila do platovej triedy. Ministerstvo kolstva skontatovalo,e poda zkona11 je rozdiel len medzi ohodnotenm asistenta uitea sostredokolskm vzdelanm (7. platov trieda) a pozciou asistenta uiteas ukonenm 1. stupom vysokokolskho vzdelania (9. platov trieda). V pr-pade, ak uchdza o tto pozciu dosiahol 2. stupe vysokokolskho vzdelania,aj tak me by zaraden najviac do 9. platovej triedy.

Ilona je presveden, e ju zaradili o 3-4 platov triedy niie, ako mali.Napriek tomu vak tvrd, e s jej hlavnm problmom dlhodobm odmietanma neprijmanm do zamestnania na kolch, kam sa hlsila nasledujce roky tento prpad priamo nesvis.Ja som sa uchdzala o miesta na bench zklad-nch kolch. Mm aprobciu na zkladn a stredn koly a nemala som ancusa tam zamestna ani ako asistent uitea.

Osobn rad ministerstva kolstva zrove Ilone oznmil, e nevedie evi-denciu vonch pracovnch miest a ani neme zamestnvateom zasahova dovberu zamestnancov.Prijmanie a prepanie zamestnancov je vlune v ichkompetencii.Ilone odporuili, aby sa obrla na rad prce v mieste bydliska,

prpadne na prslun Krajsk kolsk rad (K), ktor s riaditemi pri personl-nom zabezpeen kl spolupracuje12.

Ilona priznva, e listy na rad vldy SR, vldnym splnomocnencom pre rm-ske komunity, i rezortu kolstva, sa tkali pomoci ohadom zskania zamestna-

7 V liste adresovanom predsednke obianskeho zdruenia udia pro rasizmu z 31.3.2010 Ilona objasuje,e Orgovnov jej a jej sestre odporala, aby ili vykonva akvan prce ako ostatn nezamestnan, leboinak im pomc nevie.

8 Dostupn na: hp://www.sme.sk/c/3925560/z-gymnazia-ma-byt-ucnovka.html9 V liste adresovanom predsednke obianskeho zdruenia udia pro rasizmu z 31.3.2010 Ilona pe, e

viackrt telefonicky kontaktovala aj Botoovej nstupcu Galbavho. dajne jej sbil pomoc pri hadanzamestnania, no slovo nedodral. Podrobne ho pritom informovala o svojom prpade i o situcii v okrese, kde

ju vetky koly odmietli.

10 Podrobne sa im venujem v alej kapitole.11 Poda 5 ods. 10 zkona . 553/2003 Z. z. o odmeovan niektorch zamestnancov pri vkone prce vo verej-

nom zujme a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov pri zaraden zamestnancado platovej triedy zamestnvate neprihliada na dosiahnut vy stupe vzdelania alebo na in druh kvali-kanho predpokladu, ako je stupe vzdelania alebo in druh kvalikanho predpokladu, ktor s v katalgualebo osobitnom predpise ustanoven pre nm vykonvan najnronejiu pracovn innos. Tzn., e aj asis-tent uitea, kt. zskal V vzdelanie druhho stupa, me by zaraden najvyie do platovej triedy.

12 O vsledku kontaktovania K v Banskej Bystrici sa dotate v kapitole Intucionlny ping-pong, strana 19.


8/49

14 15

nia.Boli sme so sestrou presveden, e uveden predstavitelia mu ovplyvnidianie na kolch a radoch. Rovnako sme verili, e splnomocnenci pre rmskekomunity mu prija do rznych projektov vzdelan Rmky. Rtali sme s tm,e nm pomu, ale e odpovede boli zhruba rovnak. Zrove vak tvrd, ena rezort kolstva sa obrla najm preto, aby vykonal kontrolu ohadom kvali-kovanos prijmanch uchdzaov do zamestnania na kolch, na ktor sasama hlsila. ud, ktor boli prija do zamestnania namiesto ma alebo mojejsestry osobne nepoznm, ale viem, e koly prijali aj takch, o si len nslednepo prija dorbali bakalrske tdium. Boli to nekvalikovan Nermovia.iadny riadite sa tm nepochvli a nikto to nekontroluje, pretoe koly spadajpod samosprvy a starostovia s spolen s riaditemi kl, take je ak protomu bojova.

Odpove ministerstva kolstva zmienku o prpadnch kontrolch neobsa-hovala. Ilona tvrd, e hoci riaditelia prijmali ete nedotudovanch bakalrov,

jej vytali naprklad zl kombinciu (dejepis pedagogika), s ktorou sa vraj nikdynezamestn. Na doplnenie kombincie by vak potrebovala alie tdium, oby op znamenalo nklady.

S cerktom z pokroilej angliny sa na viacerch kolch uchdzala ajo miesto uiteky anglickho jazyka. Riaditeovi jednej zo zkladnych kl po-nkla, e hne po prija nastpi na rozirujce tdium angliny. Bez nan-ci si to alie tdium nemohla dovoli. Riadite vak uprednostnil Nermkus ukonenou strednou kolou, ktor rok pracovala ako au-pair v Anglicku.

Mne povedali, e nie som kvalikovan, ale mlad dieva bezpedagogickho vzdelania u bolo kvalikovan. U ns v okrese je tonormlne, nakoko z predavaiek s tu bene uiteky a vzdelanie sirzne dopaj a popri prci. Riaditelia logicky tto skutonos popie-raj a nekvalikovan udia sa im nedaj dokza. Nikto ich nekontro-luje, nakoko starostovia s riaditemi si robia, o chc. Riadite zamestntakch ud, ktorch mu ur starosta, tvrd frustrovan Ilona, ktorej

rozrenie vzdelania popri prci nebolo umonen.

Preto vyjadrenia riaditeov o zlej kombincii, s ktorou ju vraj nikto neza-mestn, ona i jej rodina vnmali ako vhovorky. Bli sa e, e ak sa d znova natdium, njdu si aliu vhovorku, aby ju nemuseli prija. Nevedela som, akodiskriminciu dokza, pretoe je to ak. Kontrolu mu vykona len kompe-tentn intcie, ja nemm ako zis stav zamestnancov, ale s uritosou viem,e po kolch v naom okrese je vea nekvalikovanch ud. Asistentov uiteovvykonvaj e nekvalikovan Nermovia, posaovala si Ilona.

Poslednmi intanciami ndeje pre u zostali mimovldna organizciaudia pro rasizmu (PR), Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva

(SNSP) a po jeho odmietnu zastupova ju na sde, u len mimovldnaPorada pre obianske a udsk prva.13

Na PR sa Ilona obrla na jar 2010. Zaslala im vetku dokumentciu,vrtane zamietavch stanovsk kl i intci, ktor sa odmietli jej situciouzaobera a prosila o pomoc pri dokazovan diskrimincie. Mm 26 rokov, rm-sky pvod a od ukonenia V sa neviem nikde zamestna. Som zfal z toho, akopredstavitelia vldy a hlavne pn aplovi (dnes minister kolstva SR) len vyhla-suje, ak je dleit vzdelvanie Rmov pre ich budcnos, aby mali monosdosta sa na trh prce, ale, ia, o to, e vysokokolsky vzdelan Rmovia sa neve -dia v spolonos uplatni z dvodu diskrimincie, sa nikto nezaujma. Nezau-jma to ani rad splnomocnenca vldy pre rmske komunity, akala si Ilonav korepondencii s PR.

Poukzala aj na to, e nikto nem zujem riei tento problm. V m-dich sa poukazuje poda nej len na kriminalitu Rmov, neplaov, ale slu-n Rmovia, dokonca s vysokokolskm vzdelanm, nikoho nezaujmaj a premajoritu s neprijatenej ne marginalizovan rmske komunity. Zopako-vala vitku, e v regine ako uitelia na Z psobia nekvalikovan Ner-movia a Rmovia s pre riaditeov neprijaten u aj ako asisten uitea, pri-tom je to povolanie, ktor by poda nej mali vykonva vlune kvalikovanRmovia.

Rmsky asistent uitea, zamestnanie, ktor dalo prleitos Rmom za-poji sa do vchovnho i vzdelvacieho procesu vlastnej komunity, vzniklonajskr ako mimovldny projekt s nannou podporou ttu cez radyprce. V tom ase sa zauval aj prvlastok rmsky asistent. 14 V roku 2002bol legislavne zakotven len asistent uitea a prvlastok rmsky sav zkone neobjavil. V tomto duchu reagovalo na Ilonin list aj ministerstvokolstva: Sasn kolsk zkon, ani kolsk zkon platn do 30. 8. 2008nepozn pojem rmsky asistent. V sasnos sa vymedzuje kategriapedagogick asistent, poda predpisov platnch do 30. 8. 2008 to bola ka-tegria asistent uitea. Zkon nerozliuje pojem rmsky asistent, resp.nermsky asistent, nakoko by to psobilo diskriminane. Poznamenvame,e na vkon innos pedagogickho asistenta sa nevyaduje absolvovanierozirujceho tdia pecilnej pedagogiky.15

PR sa Ilona e posaovala aj na sksenos jej sestry so SNSP, na ktorsa op obrla aj v mji 2010, ete netuiac, e pochod takmer rovnako.Pro tomuto nevie bojova ani SNSP, na ktor som sa viackrt obrla, nobezvsledne. V prpade mojej sestry chybn postup pecilnej Z , kde prijali ne-

13 lohe SNSP a Poradne pre obianske a udsk prva sa v publikcii pomerne obrne venujem v alchkapitolch.

14 Dostupn na: hp://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/buducnostromskycha1079355840.phtml15 Stanovisko rezortu kolstva, konkrtne riaditea osobnho radu ministerstva z 2.8.2010.


9/49

16 17

kvalikovanch Nermov, potvrdilo aj ministerstvo kolstva, avak stredisko juv tom odmietlo zastupova, nakoko neboli presveden o vazstve tejto zlei-tos na sde. Obr sa na SNSP je e zbyton. Nikto pro tomu nechce,nem odvahu bojova,vysvetovala svoje a sestrine zfalstvo.

To u bol pomaly as, kedy sa Iloninmu prpadu zaali intenzvnejie venovamdi, ktor neskr zohrali v jej prpade vznamn lohu.

Odmietanie pokrauje koly

Zimu a jar 2010 by sme mohli nazva aj poslednou fzou trpezlivos Ilonys jej osudom pred tm, ako sa do jej prpadu zahryzli mdi. Ako by ste reago-vali vy, ak by ste nikde nepochodili? Ostali by ste cho sedie doma, prpadneby ste li s vysokokolskm tulom zameta ulice? To je, zd sa, jedna z mlamonos, ktor aj vzdelanm Rmom v regine, kde ije aj Ilona, zostva.

Od roku 2006 Ilona a spoiatku i jej sestra Mria (km neotehotnela) oslo-vovali vetky koly v bliom i alekom okol. Vytudovan uiteka II. stupachodila kad rok iada o prijae. Od riaditeov vak stle povala rovnakpesniku:akujeme vm za v as a prejaven zujem pracova v naej orga-nizcii. S poutovanm Vm musme oznmi, e nemme von pracovn mies -to, alebopre nedostatok miest vs nemem prija, vedieme Vs v evidenciia v prpade potreby sa s Vami skontaktujem.16 To s najtypickejie odpovederiaditeov.

Odmietnua prili na rad v roku 2006, hne po ukonen vysokej koly.Jeden z medializovanch prpadov sa tkal zkladnej koly, na ktorej praco-vali poas V ako asistentky. Po kole ich riadite prepusl. Boli sme pritomv tom ase u kvalikovan magisterky, ale on zamestnal Nermku, ktor bolapredtm predavaka v pekrni u ns v obci. Tm, e pvodn projekt rmskyasistent uitea sa napokon zadenoval len ako asistent uitea, riaditelia tovyuili a zamestnvaj najm nekvalikovanch Nermov.

Na spomnanej kole mali v rokoch 2007 a 2008 prija za asistentov troch uds ukonenm stredokolskm vzdelanm, prpadne vysokokolskm vzdelanm1. stupa. Ilona si na kolu dala iados v roku 2010. Rtala s tm, e riadite saozve, kee ju mal v evidencii. Ten potvrdil, e Ilona uho praxovala poas tdiana V, aj to, e aliu iados od nej dostal v roku 2010: Robila u ns poastdia na vysokej kole asistentku uitea na dobu urit. V roku 2006 skonila.Poiadavku si nedala a nebola poiadavka ani z naej strany. Dostal som len tiados v roku 2010, ni viac od nej nemm.

Mlad rmsku uiteku to neodradilo. Pravidelne zasielala iados na kolyalej, ako jej to radila v jednom z listov aj bval splnomocnenkya pre rm-ske komunity Botoov. Uchdzala sa o miesta uitea, prpadne aj o menejohodnoten miesto asistenta uitea, na ktor by jej staila aj niia kvalikcia.Na vinu kl v okrese sa chodila osobne pta na von miesta. Obraz bolvak stle ten ist.

Riaditelia aj mdim na zklade zkona o slobodnom prstupe k informcimpotvrdili, e prijmali uchdzaov s niou kvalikciou, ak dosiahla Ilona.

Ja nechcem ni in, len sa konene zamestna. Urite by som nelarobi manulne niekde do tovrne, pretoe u toto tdium, ktor sme jaaj sestra absolvovali, ns stlo vea nanci a samozrejme aj silia. Pretoby som rada robila to, o som vytudovala. Ve ke mu ui tak, ktor si

len teraz robia bakalrske tdium, tak preo nie ja, ke som u uitekaII. stupa? Avakja i sestra mme vek chybu a to je n rmsky pvod,aj ke samozrejme, e iadny riadite na kole to neprizn.

Riaditeka inej zkladnej koly v Iloninom regine v roku 2009 prijala navubu dejepisu tudenta, ktor v tom ase nebol ani bakalr. Pritom potvr-dila, e mala v tom ase dve in iados od kvalikovanch uchdzaov. Svo-ju personlnu poliku nekomentovala. Poprela, e Ilona u nej mala iados.Nedokonenho bakalra vraj zamestnala preto, lebo jej na posledn chvuodmietol nastpi do zamestnania kvalikovan uite. ie ona si vypovalanau kolu, a tu sme povinn ju prija? Ja mm povinnos zisova, myslte, eja nemm in robotu na mysli, len pani Ilonu? Myslte si, e ja in povinnosnemm?,odpovedala prootzkami na medilny tlak riaditeka koly.

Tvrdila, e o Ilone od roku 2006 nepoula. Existuje pritom originl listuz janura 2010, v ktorom riaditeka napsala, e pre Ilonu nem miesto. Samariaditeka vak jeho pravos spochybnila a mdi iadala, aby jej ho poskytli. Boljej zaslan originl listu s tm, i trv na tom, e ide o podvrh. Nereagovala a usa viac neozvala.

Ilona opakovane nepochodila ani na zkladnej kole v okresnom meste. 17kola pritom potvrdila, e od roku 2006 dvakrt zobrala za asistenta uiteanekvalikovanho loveka. Jej riadite nm najskr povedal, e Ilona nemalana iados dtum a takisto, e nedala shlas so spracovanm osobnch dajovv evidencii a narbanm s nimi. V zamietavej odpovedi, ktorou odpovedal naiados Ilony, pritom napsal, e ju m v evidencii.

16 Kpie zamietavch odpoved od siedmich zkladnch kl v okrese, v ktorom Ilona ije, z rokov 2008 a 2010m autor k dispozcii.

17 Napokon sa tto Z stala jedinou kolou, na ktor Ilona podala andiskriminan alobu. Zastupuje ju VandaDurbkov z obianskeho zdruenia Porada pre obianske a udsk prva. Prpadu na sde sa venujemv alej as publikcie.


10/49

18 19

Riadite neskr vec uzavrel tm, e rozpoet mu stail len na nekvalikovansily, ktorm mohol da ni plat.Nekvalikovan pracovn sila spala nannpredpoklady. Mohla by zaraden do 7. platovej triedy. Na asistentov je vdyrozpotovan sedmika. To je najvyia platov monos pre tchto ud.

Ilona ale tvrdila, e sa nkala aj za ni plat, aj na iaston vzok. Mdimsa s riaditemi nepodarilo rozprva inak ako telefonicky. Riaditeka, ktorzobrala tudenta, stretnue odmietla. Riaditea okresnej koly zase vopredospravedlnila sekretrka s tm, e je na pracovnej ceste. Kvli erpaniu dovo-lenky sa neuskutonilo ani stretnue s riaditeom alej Z. Vetci traja vakrasov diskriminciu odmietli. Argumentovali tm, e v minulos zamest-nvali viacerch rmskych asistentov, respekve, e hoci maj na kole rm-skych iakov, naposledy potrebovali prija nekvalikovan asistentku pre jed-nho iaka s poruchou pozornos. Tvrdili pritom, e Ilonu, ktor m nrok na9. platov triedu, by si nemohli dovoli zamestna na cel vyuovac proces, ako

to problmov chlapec potreboval. alou prekkou mala by poda riaditeovaj Ilonina vraj nevhodn kombincia dejepis pedagogika.

Naopak, Ilona bola presveden, e ju odmietaj pre jej rmsky pvod.Akpecializciu mali udia so strednou kolou, prpadne bakalrskym vzdelanm,ktorch riaditelia zamestnali?, ptala sa. O zman kl poda nej svedilaaj jedna z odpoved riaditeov, v ktorej sa rmski zamestnanci spomnali lenv svislos s pozciou asistenta uitea, a nie ako rovnocenn kolegovia.

Nevidm dvod, preo prijali nekvalikovanho loveka, pokia maliprija ma. Od roku 2006 tam mm iados, som kvalikovan. Nero-zumiem, preo takto konaj a jednaj s umi. Samozrejme, e si tovysvetujem ako diskriminciu. Ako si to mm inak vysvetova?Vdy maodmietli s tm, e nemaj peniaze, e nevytvraj miesto asistenta.A o dva-tri tdne sme sa dozvedeli, e u prijali op novho, nekvali-kovanho Nerma.

Vysok kola na oba

Rovnako to vnmala aj Ilonina sestra Mria, ktor absolvovala rovnak kolua m t ist kombinciu. koly ju e nechceli. V roku 2010 bola na materskej do-volenke a bla sa o bude alej, ke jej dcra vyrase. Na rade prce ich vraj po-sielali za krajrky:My sa nevieme nikde uplatni. Ja u nemm prax vo svojomodbore, nakoko som v om nepracovala. Ke sme chodili, lebo my sme vdy osobne

chodili po kolch, tak ani ns dnu nechceli pus. Hne videli, e cignky, a p-tali sa, o ste prili ohadom akvanch prc?,18 opsala svoju sksenos Mria.

Sestry to medzitm skali aj v polike. Lepie povedan, chceli sksi.V aprli 2008 si dali prihlky do revckej okresnej organizcie stranySMER-SD. Ako vysokokolsky vzdelan Rmky sa chceli angaova v rm-skej problemake, najm riei nezamestnanos Rmov v regine. Touviedli aj na prihlkach. Okresn rada strany SMER-SD 29. aprla 2008hlasovanm rozhodla o ich neprija za lenky. Zo siedmich lenovokresnej rady hlasovali traja za, no tyria sa zdrali. Radov len SMER-ua vzdialen prbuzn seser bol sklaman, e strana poriadne nezdvod-nila zamietnue lenstva Ilone a Mrii. Sestry sa vak o tomto rozhodnu- okresnej rady SMER-SD dozvedeli a o rok neskr (!), 19. jna 2009,aj to len sprostredkovane prve cez ich prbuznho. Ten pritom ete22. mja 2008 psomne iadal okresnho predsedu SMER-u o zdvod-nenie. Ten mu odpovedal listom v jni 2009, v ktorom napsal: Okresnpredseda a okresn rada strany SMER-SD vemi pozivne vnma rmsku

otzku v naom regine a asto sa zaober rieenm otzky spojenejs rmskou komunitou. alej informoval o vsledku hlasovania: Keeza prijae nehlasovala nadpolovin vina prtomnch, nebolo monvyhovie iadosam o prijae za lenov strany SMER-SD. Otzka zamiet-nua lenstva menovanch bola aj na programe nslednho zasadnuaokresnej rady strany SMER-SD, kde boli potvrden vsledky hlasovania,stoj v liste.

udom, ktor boli pri snahe seser vstpi do strany, sa vysvetovavemi nechcelo. Bval okresn predseda tvrdil, e si na prpad nepam-t. Jeho nstupca na tomto poste povedal, e okresnm fom je len krt-ko a e si nepamt. Pritom v ase, ke sa o lenstve seser hlasovalo,mal by zstupcom okresnho fa SMERu:Asi sme ich nezobrali preto,lebo sa tak hlasovalo. Viac vm k tomu neviem poveda. Hlasovalo sana okresnej rade a neodhlasovala ich okresn rada. Je to prvo kadejstrany prijma svojich lenov.Ako hlasoval on, jasn nie je: Ete som sanedostal k tomu, i som tam vbec bol.

lenom okresnej rady strany SMER bol aj starosta obce, v ktorejIlona a Mria ij, a e mal by pri hlasovan o prijman seser za stra-nky. Starosta bva od rodiny v obci asi 200 metrov. Novinri ho za-shli, ke vychdzal zo svojho domu, a nemohol sa im vyhn. Kralrchlejie, ke na zklade otzok zisl, o je tmou ich zujmu: Oni(sestry) sa ma hnevaj, ja nepoviem ani slovo.Na otzku preo hlaso-vali tak, aby sestry do strany neprijali, starosta odpovedal: To je mojaosobn vec a ja to nemusm nikomu zdvodova.

Sestry si myslia, e ich vstupu do strany zabrnil prve starosta, ktorsa kamar s miestnym riaditeom koly, na ktorej ich u po absolvovanvysokej koly nechceli. Preo nm takto ubliuj? Vidte, my mme

18 Akvan prce s nstrojom radov prce, ktorm sa snaia dlhodobo nezamestnanm vr pracovnnvyky. Za pomocn prce pre obec alebo neziskov organizcia mu zska prspevok k dvke v hmotnejndzi maximlne do 63 eur mesane.


11/49

20 21

zatarasen cestu vade. Vade pred ns postavia mr a nevieme sanikam dosta,povedala o zmarenej anci na strancku kariru Ilona. Ichprbuzn, ktor je v strane, bol z postupu okresnej rady sklaman, roz-hodli vraj bez nich:Ani ns neprivolali k tmto veciam. To vemi utujem,lebo by sme to inak rieili. Vyjadrenie nm nedali. A po niekokch ur- gencich sme dostali vyjadrenie, povedal. Vyrozumenie oznail zachab, lebo v om chbalo zdvodnenie.

4. INTITUCIONLNY PING-PONG

Ilona v snahe zmeni svoju situciu kontaktovala rzne rady, intcie

a polickch predstaviteov obracala sa na vldnych initeov, ako ajna slnomocnencov pre rmske komunity. Bola zrove odhodlan saso kolami sdi. Obe sestry sa pokali brni cez Slovensk nrodn strediskopre udsk prva (SNSP), ktor m zo zkona v nplni prce prvnu pomoc obe-am diskrimincie.

Mria, Ilonina sestra, sa na obrla ete v roku 2008 s podnetom,e ju ako vychovvateku nevzali na pecilnu zkladn kolu, priommiesto nej zamestnali len stredokolsky vzdelan predavaku. Riadite-ka koly svoj postup stredisku zdvodnila tm, e nekvalikovan siluzobrala len na zastupovanie poas prceneschopnos a Mriu si nemoh-la dovoli, pretoe ako vysokokolsky vzdelan by ju musela zaradi do11. platovej triedy, na o nemala v rozpote peniaze. Ako jednu z prinuviedla aj dajn referencie o Mriinom pracovnom vkone, hoci nebolojasn, odkia ich zskala. SNSP si vyiadalo stanovisko aj od Minister-stva kolstva SR (M SR), ktor mu bolo poskytnut vo februri 2009,a tlmoilo ho kole:

M SR zastva nzor, e pri prijman zamestnancov do pra-covnho pomeru m riadite koly uprednostni uchdzaov so zskanmpoadovanm vysokokolskm vzdelanm pred uchdzami, ktor zs-kali len pln stredn vzdelanie. Nedostatok nannch prostriedkovby nemal by dvod na uprednostnenie uchdzaky s plnm stred-nm vzdelanm pri prija do pracovnho pomeru pred uchdzaoms vysokokolskm vzdelanm druhho stupa, a to aj s prihliadnumna skutonos, e riadite zodpoved aj za kvalitu vchovno-vzdelva-cieho procesu.19

V stanovisku M SR sa okrem inho pe, e je jeho zmerom, abysi vetci pedagogick zamestnanci zvyovali dosiahnut stupe vzdelanias cieom dosiahnu, aby vetci pedagogick zamestnaci zskali poadova-n vysokokolsk vzdelanie druhho stupa, o je aj v slade so zver-mi Komisie OECD prijatmi pre Slovensk republiku.

Stredisko na zklade zverov M SR vyzvalo riaditeku k nprave,no bezspene. Mrii napsali, e kolou mohla by diskriminovan, nonemaj vetky dkazy a skutonos, ktor predpoklad spene poda-n aloba na sde. Stredisko vysvetovalo, e me zastupova na sdeobete diskrimincie na poiadanie klientov vo veci poruenia zsadyrovnakho zaobchdzania, ak m za to, e s splneni podmienky poda-nia takejto aloby, t. j., e je mon jednoznane aplikova ustanoveniadiskriminanho zkona na konkrtny prpad, e s k dispozcii relevant-

n dkazy a skutonos, a pri podanej alobe je predpoklad spenhovsledku. Vraj v Mriinom prpade uvdzan predpoklady splnen neboli:alobca je to povinn unies dkazn bremeno sporu, a potom a-lovan strana (kola) mus preukza, e neporuila zsadu rovnakhozaobchdzania.20 Kontatovali, e nie s jedin intcia, ktor ju mev konan zastupova a poskytli jej podklady na to, aby sa sama mohlaobr na sd so alobou na ochranu osobnos.

Napriek odmietnuu SNSP sa Mriinho zastupovania pred sdomujala mimovldna organizcia Porada pre udsk prva a dkazn bre-meno sa jej na sde unies podarilo. V praxi to znamen, e kola musdokazova, e Mriu nediskriminovala na zklade toho, e je Rmka.Diskriminan dvod etnickej prslunos koly pritom poda nzoruSNSP nebolo mon jednoznane poui pre skutonos, e jej sestra(Rmka) u bola do pracovnho pomeru v tej istej kole prijat a v nej ajpracovala:Me vznikn dvodn podozrenie, e Vae neprijae mohloby zo strany riaditeky koly uritm poshom za to, e sa Vaa sestrapoas svojho pracovnho psobenia v danom zariaden informovala

o sprvnos, resp. nesprvnos postupu zamestnvatea pri jej zaradendo platovej triedy,argumentovalo okrem inho SNSP.

Ilona na spomnanej pecilnej zkladnej kole psobila v kolskom roku2006/2007 ako vychovvateka, priom v liste na ministerstvo kolstva nami-etala svoje zl zaradenie do niej platovej triedy. Riaditeka jej nevyplatenmzdu doplala, avak s Ilonou u nepredila pracovn zmluvu . Myslm si,e fakt s platovou triedou neovplyvnil konanie riaditeky ohadom predeniazmluvy, ona mi t zmluvu nechcela predi ete predtm, ako som sa ozva -

19 Zdroj: korepondencia M SR s Mriou. 20 Paragraf 11 ods. 2 andiskriminanho zkona.


12/49

22 23

la, aby mi doplali mzdu, mysl si Ilona. SNSP napsala, e pravdepodobneriaditelia kl (jednej, v ktorej praxovala poas vysokej koly v rokoch 2003-2006) a v dotynej pecilnej zkladnej kole zaali medzi inmi riaditemiv regine pokodzova jej meno, o malo za nsledok, e ju odvtedy nechcnikde v kolch v okrese prija do zamestnania.

Ilonina intucionlna tortra

al Ilonin pokus njs oporu v stredisku nasledoval po snahe zamestnasa na pecilnej zkladnej kole v okresnom meste. Ilona si tam iados o prijaedo zamestnania na pozciu asistentky uiteky dala v jni 2010. Riaditeka jejv jli odpovedala, e poda zkona21 a vyhlky22 nespa kvalikan predpokla-dy pre prcu v tejto kole. Ilona sa cla by takmto rezoltnym odmietnum

diskriminovan a obrla sa na SNSP.

Dozvedela som sa, e si tam riaditeka vzala asistentku, dobr ka-martku z obce, odkia sama pochdza. Neviem, i t u skonila, aleviem, e tudovala Dubnick technologick intt v Revcej v obore maj-ster odbornej vchovy. Mne pritom riaditeka napsala, e som nekvali-kovan na akkovek pozciu v ich kole, o ma urazilo. Ak by mi odpsa-la, e m pln stav, v poriadku, ale ona ma ponila. Moja konkurentkamohla by po absolvovan svojej koly majsterkou v dielni na uovke. Kad je opro mne zvhodnen. Ak sa niekde uchdzam o miesto, takvyber inho. Stretvam sa s tm vade, a to ma trpi najviac.

Okrem SNSP Ilona, cac krivdu, napsala list aj ministrovi kolstva. Uro-bila tak povzbuden stanoviskom ministerstva z februra 2009, tkajcim sajej sestry Mrie, v ktorom M SR kolm odporalo uprednostova uchdza-ov s vysokokolskm vzdelanm pred absolventmi strednch kl a nebra

do vahy nancie, ale kvalitu vchovno-vzdelvacieho procesu. OdpoveIlona dostala v auguste 2010 od riaditea osobnho radu ministerstvaubomra Zamiku. radnk v liste napsal, e Ilona s vysokokolskm vzdelanmII. stupa v tudijnom odbore uitestvo veobecnovzdelvacch predmetovv kombincii dejepis pedagogika poda vyhlok ministerstva spa kva-likan predpoklady pre vyuovanie dejepisu na zkladnch a strednchkolch, ako aj pre vykonvanie pozcie pedagogickho asistenta (asistentauitea). Kvalikan predpoklady vzdelania na vchovno-vzdelvaciu innos

v pecilnej zkladnej kole jej odporal zska rozirujcim tdiom pecilnejpedagogiky, ktor mus zo zkona o pedagogickch zamestnancoch zaa dotyroch rokov od vzniku pracovnho pomeru. Vzhadom na uveden, v listeuveden riaditeka pecilnej zkladnej koly Vs mohla prija do pracovnhopomeru, aj ke ste nespali pecilnopedagogick spsobilos, s podmienkouabsolvovania rozirujceho tdia a za predpokladu, e nemala uchdzaa,ktor spal pecilnopedagogick spsobilos.

Treba vak podotkn, e toto odporanie sa tkalo len uiteskej pozcie.Na vykonvanie prce pedagogickho asistenta sa rozirujce tdium pecil-nej pedagogiky nevyaduje. Aj medilne M SR Ilonu podporilo vyjadrenmv jli 2010: Pri prijman zamestnancov do pracovnho pomeru m riaditekoly uprednostni uchdzaov so zskanm poadovanm vysokokolskmvzdelanm pred uchdzami, ktor zskali len pln stredn vzdelanie, citovaldennk tlaov odbor rezortu.

Ilonin opmizmus vak poklesol v septembri 2010, kedy sa na M SR listomobrlo aj SNSP ohadom rovnakej veci. Odpove stredisku bola stroh. Gene-rlny radite sekcie regionlneho kolstva na ministerstve Peter Jur telegra-cky odcitoval kvalikan predpoklady a poiadavky, ktor by pedagogickzamestnanci a uitelia mali spa poda vyhlok 23 ministerstva a na zverkontatoval: Z uvedenho vyplva, e vysokokolsk vzdelanie v odbore de-jepis pedagogika bez doplnenia pecilnopedagogickej spsobilos nie jevzdelanm, ktor by napalo kvalikan predpoklady uitea zkladnej kolyv triedach a kolch pre iakov so zdravotnm znevhodnenm.

O tom, e zkon umouje vzdelanie si doplni a nevyaduje absolvovanierozirujceho vzdelania v prpade pedagogickch asistentov, sa radnk ne-zmienil. Tieto skutonos ignorovalo aj zamietav stanovisko, ktor stredisko14. septembra 2010 odoslalo Ilone: Na zklade zistench skutonos a sta-noviska M SR stredisko nepovauje odpove riaditeky pecilnej zkladnejkoly za diskriminan voi Vaej osobe z dvodu Vaej nrodnostnej a etnickejprslunos, nakoko odpove riaditeky uvedenej koly je v slade s nslednmstanoviskom M.

Ilona sa pritom so SNSP podelila o informcie z prvho a opmisckejiehostanoviska ministerstva, ktor bolo v jej prospech. Ve riaditeka ju odbilaveobecne ako osobu bez kvalikanch predpokladov na prcu v jej kole,priom nebrala do vahy fakt, e si Ilona vzdelanie me doplni, prpadne jumohla vzia ako asistenku uitea.Neviem preo konalo SNSP tak ako konalo.

21 Zkon . 552/2003 o vkone prce vo verejnom zujme22 Vyhlka M SR . 437/2009

23 Pozri prlohu . 1 vyhlky . 437/2009 Z.z ktorou sa ustanovuj kvalikan predpoklady a osobit-n kvalikan poiadavky pre jednotliv kategrie pedagogickch zamestnancov a odbornch zamestnan-cov v znen vyhlky . 170/2010 Z.z. Dostupn:hp://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislava/Vyhlasky/437_2009.pdf,hp://www.ksubb.sk/les/vyhlaska_437-2009.pdf


13/49

24 25

Na rozirujce tdium som sce nastpila v oktbri 2010, ale u v mji 2010 som

na bola prijat a mala som u vyplaten aj prv spltku poplatku za rozirujcesa tdium. Riaditeka pecilnej Z o tom vedela. Bola som za ou s dokladomo zaplaten, avak napriek tomu mi o pr dn zaslala zamietav odpove.

Pomoc ponkli in

Ilona bola v tomto ase prijat na rozirujce sa tdium pecilnej peda-gogiky. Pomocn ruku od bvalho rektora Vysokej koly zdravotnctva a socil-nej prce sv. Albety Vladimra Krmryho preto odmietla. Ten sestrm ponukolurobi si doktort v oblas socilnej prce a ui na detaovanch pracoviskchkoly.

V lete 2010 sa o prpad zaal zaujma poslanec Nrodnej rady Slovenskejrepubliky (NR SR) Miroslav Beblav z SDK-DS, ktor v auguste tmu otvorilaj na pde vboru NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port. Na zkladeIloninho prpadu inicioval poslaneck prieskum s cieom overi funknosintci a legislavy zabraujcej diskrimincii pedaggov. Vbor poslaneckprieskum schvlil s tm, e sa na om zastnia poslanci M. Beblav a Bibi-na Obrimkov zo strany SMER-SD. Termn bol uren na koniec septembra.Cieom je zis, i systm zlyhva alebo nezlyhva. Ak zlyhva, tak trebanavrhn konkrtne kroky, aj zkonn,povedal poslanec.

V tom ase ttny tajomnk M SR Jaroslav Ivano vyhlsil, e preveria po-stup pecilnej zkladnej koly, ktor Ilonu poas tdia zaradila do zlej platovejtriedy, a ktor mohli skontrolova cez Krajsk kolsk rad.

Na Krajsk kolsk rad v Banskej Bystrici (K BB) sa sestry s krikoupomerov na kolch, ktor mali prijma nekvalikovan pracovn sily na-miesto nich, obrli u v roku 2006. Chceli, aby sa situcia preetrila a iadali ajo pomoc pri hadan zamestnania. Ich podnet ale K BB nerieil, lebo dajnez neho nebolo zrejm, na ktorch kolch m konkrtne etri a ich saovanie

chpal ako iados o pomoc pri hadan zamestnania, o nie je v jeho kompe-tencii.24 Sestrm odpsali, e nemaj kompetencie sprostredkova komukovekzamestnanie, pretoe koly maj prvnu subjekvitu. Ak kola zamestnvanekvalikovanch uiteov, tak za to zodpoved riadite koly a jej zriaovate,teda obec. T by mala vykona npravu.

Ilona, ako som u skr spomnal, si v roku 2010 na pecilnu Z, ako navinu kl v okrese, podala iados, no nespene. Op mala informcie,e boli uprednosten nekvalikovan uchdzai. Je naim cieom zis, i v da-

nom ase existovali viacer iados o pracovn pomer, a i v danom ase boldo pracovnho pomeru prijat niekto, kto nespal kvalikan poiadavky,povedal Ivano. pecilna Z bola zrove kolou, s ktorou sa v sasnos sdiaj sestra Mria za to, e pred ou v roku 2006 uprednostnili predavaku. Para-doxom mono nazva skutonos, e Ivano hovoril o kontrole pecilnej Z, hocivznamne medializovan boli Ilonine odmietnua inmi zkladnmi kolami v okresnom meste a v alch dvoch obecnch kolch. Ivano to zdvodniltm, e na bench zkladnch kolch nemaj prvomoci zasiahnu, kee es v zriaovateskej psobnos obc. Teda obce a riaditelia s tam zodpoved-n za pracovnoprvne vzahy so zamestnancami. Ako skonilo etrenie minis-terstva, respekve K BB na pecilnej Z, jasn nie je. K BB ale napokonkontroloval a zisl vne nedostatky na spomnanch obecnch kolch, nonie na podnet M SR (viac o vsledkoch kontrol iniciovanch SNSP njdetena strane 26).

Zujem M o Ilonin prpad podniela vtedajia ttna tajomnka Minister-stva prce, socilnych vec a odiny SR (MPSVR) Lucia Nicholsonov. Sama infor-movala Ivana o vekej pravdepodobnos, e rmske sestry boli diskriminovan.Okrem toho poiadala Nrodn inpektort prce (NIP), ktor patr do kom-petencie MPSVR, aby preveril vybran koly v Iloninom prpade a ich prax prizamestnvan uchdzaov o prcu. Nicholsonov sa na zklade medializcie pr-padu rozhodla Ilone pomc. Navvila ju v rodnej obci a na dohodu ju zamest-nala ako poradkyu pre vzdelvanie de zo socilne vylench spoloensev.Najskr na mesiac, no spoluprca sa predila prakcky a do roku 2012, kedyNicholsonov skonila vo funkcii.25

Posledn pokus

V mji 2010 sa Ilona obrla na SNSP naposledy. Dfala, e ak ju strediskoodmietlo zastupova pred sdom predtm, pome jej brni sa aspo v me-dializovanch prpadoch s almi kolami. Ilona namietala diskriminciu v pr-

stupe k zamestnaniu zo strany vedenia zkladnch kl v jednej z obc a v okres-nom meste.

o spsobilo jej presvedenie, e koly voi nej konali diskriminane z dvodujej etnickej prslunos? Dvody vymenovalo stredisko vo svojej odpovedi Ilonez 20. augusta 2010, kde charakterizovalo aj skutkov stav prpadu, poda ktorhosa Ilona v obecnej kole snaila zamestna nepretrite od roku 2006. V mji 2009sa o miesto dejepisrky uchdzala najskr telefonicky. Riaditeka jej povedala, evon miesto nemaj. Na psomn iados neodpovedala. Koncom roka 2009 sa

24 Takto okomentoval podnet Ilony a jej sestry z roku 2006 v jni 2010 vedci osobnho radu a kancelrie pred-nostu na K v Banskej Bystrici.

25 Iloninej innos na pozcii poradkyne L. Nicholsonovej pre vzdelvanie de zo socilne vylench spoloen-sev sa venujem v zverenej as publikcie.


14/49

26 27

Ilona dozvedela, e v kolskom roku 2009/2010, konkrtne od septembra 2009,riaditeka zamestnanala na pozciu uitea dejepisu nekvalikovan osobu s pia-mi semestrami vysokej koly v odbore dejepis. V januri 2010 preto optovnepodala iados o prijae do pracovnho pomeru. Tentokrt odpove dostala.Vraj zobrali inho uitea, ktorho v priebehu kolskho roka nemu prepus.

SNSP sa koncom mja na riaditeku obrlo so iadosou o vysvetleniea zaujae stanoviska v predmetnej veci. Riaditeka koly v odpovedi strediskuz 10. jna 2010 potvrdila, e zamestnala nekvalikovanho uitea. Skutonos,e Ilona sa k nej do koly hlsila aj po roku 2006, vak odmietla, a to aj v reakciipre mdi.26Dotyn si dala iados o prijae do zamestnania na kolu v roku2006. Prijat nebola preto, e v danom obdob mali na kole kvalikovanhouitea dejepisu. Od septembra 2009 mal nastpi na kolu nov kvalikovanuite s aprobciou dejepis zemepis, ktor z vnych rodinnch dvodov pra -covn dohodu zruil. Situciu sme boli nten urchlene riei. iados o prijae

do zamestnania mal vtedy aj in uchdza (s piami semestrami dejepisu),ktorho sme prijali len na dobu urit 10 mesiacov s podmienkou dokoneniaV tdia,brnila sa riaditeka.

Riaditeka zrove odmietla otzku strediska, i je mon Ilonu zamestnadnes. Tvrdila, e u m stnu dohodu s uiteom v odbore dejepis zemepiss 8-ronou pedagogickou praxou a pritom skrizovala Iloninu pecializciu deje-pis pedagogika, s ktorou poda nej nespa podmienku odbornos vyuovania,kee pedagogika sa na zkladnch kolch neu a dejepis len 5 hodn za t-de. So zamestnanm nedokonenho bakalra a zatajovanm Iloninej iadosz roku 2010 vak podobn problmy nemala.

Druh as Iloninho poslednho podnetu na SNSP sa tkala Z v okresnommeste, kam sa hlsila v aprli 2009. Riadite tam poda nej prijal nekvalikovanosobu na pozciu uiteky angliny. Ilona bola ochotn vzia aj pozciu asistent-ky uitea. Aj tento post bol to poda jej informci v septembri 2009 obsadennekvalikovanou osobou.

SNSP sa obrlo na riaditea Z listom z 26. mja 2010 so iadosou o vy-

svetlenie prpadu, vrtane poskytnua informcie, akm spsobom postupujepri vbere zamestnancov na jednotliv von pracovn pozcie. Riadite odpsalSNSP v rovnak de, ako riaditeka predtm spomnanej koly, teda 10. jna2010. Stredisku uviedol, e v jni 2009 nemohol Iloninej iados vyhovie, keesa skonil kolsk rok a nemal von miesto uiteky v Iloninej aprobcii. Spochyb-nil formlnu strnku jej iados (chbajci dtum, miesto, vlastnorun podpis,shlas so spracovanm osobnch dajov k alej evidencii). Hoci Ilona chyby

v iados jednoznane odmieta, riadite tvrd, e prve pre dajn nedostatky jumohol evidova ako uchdzaku o miesto len 30 kalendrnych dn. To znamen,e v kolskom roku 2009/2010 nebol dvod oslovi menovan, napsal riaditev odpovedi stredisku. Je pritom pozoruhodn, e v roku 2008 Ilone na jej pre-dol iados odpsal: Pre nedostatok vonch miest Vs nemem prija, ve-dieme Vs v evidencii a v prpade potreby sa s Vami skontaktujem.27

V prpade pozcie asistenta uitea a rozhodnua neprija Ilonu argumen-toval riadite koly nanciami.Na zklade monch poskytnutch prostriedkovna toto miesto sme mohli prija len nekvalikovan silu, ktor by prijala platovzaradenie v 7. platovej triede, o v prpade dotynej nebolo mon. Menovanejby prinleala 9. platov trieda, na o nemme nann prostriedky, a zroveby dolo k zneniu vzku na rove 7. platovej triedy, o neriei n problma miesto asistenta uitea si vyaduje pln vzok v ase vyuovacieho procesu,uviedol riadite pre SNSP.

Na zver stanovisko strediska cituje vyjadrenie riaditea o zlch referencich,ktor dajne mal riadite o Ilone:Vychdzajcic aj z informci o problmochs menovanou od bvalch zamestnvateov, zamestnvate m prvo vybra sipracovn silu poda svojho sudku.

SNSP sa 12. jla 2010 obrlo na riaditea op, aby vysvetlil, od ktorchkonkrtnych bvalch zamestnvateov (meno a nzov koly) dostal negavnereferencie a o ak konkrtne problmy poda ich vyjadren ilo. Riadite reago-val 27. jla vyhlsenm, ktorm svoje predol vyjadrenie poprel: Pri mojomrozhodovan o prija menovanej do pracovnho pomeru som vbec nebral dovahy informcie od jej bvalch zamestnvateov.

Ilona mala na stretnue s riaditeom, ktor je u dnes na dchodku, zrovezvl neprjemn spomienku, ktor sa v stanovisku SNSP nespomna. Pri osob-nom pohovore sa k nej poda jej slov sprval poniujco, o ju utvrdilo v tom, eju riadite na kole nechcel pre jej rmsky pvod. kola sa preto napokon aj stalakolou, ktor Ilona po odmietnu SNSP zaalovala za pomoci mimovldnej or-ganizcie Porada pre udsk prva. Riadite musel nsledne svoje sprvanie sa,

ktor sa Ilony dotklo, neskr vysvetova u na sde (viac v kapitole Sdy).SNSP sa v rmci svojich zisten od riaditeov kl v jli 2010 obrlo listom

na ttnu kolsk inpekciu kolsk inpekn centrum v Banskej Bystrici (SICBB) so iadosou o preetrenie namietanch skutonos. Obaja riaditelia topotvrdili prijmanie nekvalikovanch zamestnancov. ttna kolsk inpekciaSlovenskej republiky, ako orgn ttnej sprvy v kolstve, m plni funkciu kon-troly ttu nad rovou pedagogickho riadenia v kolch a kolskch zaria-deniach.

26 V stanovisku SNSP z 20.8.2010, ktorm stredisko odpovedalo na podnet Ilony, s odvolanm sa na odpoveriaditeky Z z 10.6.2010 sa uvdza: Riaditeka alej napsala, e po roku 2006 od Ilony aliu iados o pri-

jae do zamestnania nedostali. Autor pritom m k dispozcii odpove na ocinom tlaive Z zo 14. 1. 2010,kde riaditeka Ilonu odmietla s tm, e v tomto kolskom roku nem von miesto. Dokument je podpsanpriamo riaditekou. 27 Autor m k dispozcii ocilnu odpove riaditea Z Ilone zo 7.4.2008.


15/49

28 29

SIC BB ete koncom jla stredisku zaslalo odpove. Jej gro tvorilo vyme-novanie legislavy, ktor sa tka predpokladov na vkon pedagogickej innosi kvalikanch predpokladov28 a osobitnch kvalikanch poiadaviek pre jed-notlivch pedagogickch a odbornch zamestnancov.29

V odpovedi SIC BB upozornilo, e poda zkona30 riadite koly zodpovedza dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov, ktor svisia s pred-metom innos koly: Je evidentn, e prijae pracovnka, ktor nespa stano-ven predpoklady a poiadavky na vkon pedagogickej innos, je v rozpores uvedenmi predpismi.

Ako vyplynulo z autorovho zisovania, SIC BB namietan skutonos zostrany SNSP nepreverovalo, ani nevykonalo kontrolu, o ktor bolo poiadan. 31Ako dvod riadite SIC BB Jozef Lauko uviedol, e SNSP nepredloilo psomninformcie od riaditeov, ktor mali dokazova prijmanie nekvalikovanchosb. To poda Lauka jeho inpektorom zabrnilo priamo sa vyjadri k veci, pre-to nevykonali ani iadne etrenie. alm dvodom bolo przdninov obdobie,kedy s zamestnanci kl na dovolenkch, preto sa SIC BB o potrebn informcienepokalo.Z dikcie vyie uvedenej odpovede je evidentn, e predmetn zverje veobecnm kontatovanm, ktor vychdzalo vlune z analzy uvdzanchprvnych predpisov,uviedol v odpovedi na autorovou iados poda infozkonaLauko. SNSP sa pritom na veobecn vyjadrenie SIC BB odvolvalo v jednomzo stanovsk Ilone: Po preetren uvdzanch skutonos, posden odpovedzo strany zkladnch kl a po zskan stanoviska kolskho inpeknho centrasme dospeli k zveru, e argumenty, ktor ako dvod Vho neprijaa uviedliriaditelia, sa preukzali ako neopodstatnen.

SNSP: Mohli vs diskriminova

Prvne postavenie SNSP je ukotven zkonom32, ktorm bolo zriaden.Jeho nplou prce je viacero predmetov innos v rmci ochranyudskch prv, najm:

monitorova a hodno dodriavanie udskch prv a dodriava-nie zsady rovnakho zaobchdzania

vydva na poiadanie fyzickch osb alebo prvnickch osbalebo z vlastnej iniciavy odborn stanovisk vo veciach do-driavania zsady rovnakho zaobchdzania poda osobitnhopredpisu (andiskriminanho zkona)

vykonva nezvisl zisovania tkajce sa diskrimincie

zabezpeova prvnu pomoc obeam diskrimincie a prejavovintolerancie

SNSP o svojej funkcii a zmysle existencie podrobne Ilonu informovalo vosvojom augustovom stanovisku. Stredisko Ilonu pouilo aj o tom, e od 1. jla2004 pla andiskriminan zkon33, ktor upravuje zkaz diskrimincie aj vovzdelvan a v oblas pracovnoprvnych vzahov. alej stredisko Ilonu upo-

zornilo, e andiskriminan zkon (ADZ) dva osobe, ktor sa domnieva, e je,alebo bola dotknut vo svojich prvach, prvom chrnench zujmoch aleboslobodch nedodranm zsady rovnakho zaobchdzania, monos domha saochrany svojho prva na sde.34

V rmci prostriedkov prvnej ochrany SNSP pripomenulo aj paragraf11 ADZ, ktor je znmy ako tzv. prenesen dkazn bremeno a uplatuje sav konan vo veciach poruenia zsady rovnakho zaobchdzania. V praxi toznamen, e ak alobca predlo sdu dostatok dkazov, z ktorch me sddvodne usudzova, e k porueniu rovnakho zaobchdzania dolo, je naalovanom vyvr eto tvrdenia a preukza, e tto zsadu neporuil.

Stredisko alej napsalo, e me Ilone poskytn prvnu pomoc tkajcusa poruenia zsady rovnakho zaobchdzania len v rozsahu zkona, z ktorhonsledne na viacerch stranch svojho stanoviska citovalo jeho ustanovenia.

Kovm z pohadu vsledku pre Ilonu bol odsek . 1 druhho paragafu ADZ,ktor menuje dvody zkazu diskrimincie. A medzi dvody poruujce zkon-n denciu dodriavania zsady rovnakho zaobchdzania patr aj diskrimin-cia pre prslunos k nrodnos alebo etnickej skupine. To bola prina, na ktorsa saovala Ilona, ena s vysokokolskm tulom, niekoko rokov sledujca, akoju v snahe zska prcu na kolch predbiehali nekvalikovan kandid.

Nezrovnalos v prijman zamestnancov na koly v jej prpade etrenie stre-diska potvrdilo. Stredisko ju vak Ilonu odmietlo zastupova pred sdom. Preosa tak prvnici rozhodli, vysvetlilo SNSP takto: V prvom rade bolo potrebnpreukza, z akho dvodu k porueniu zsady rovnakho zaobchdzania dolo

28 Zkon . 317/2009 Z.z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch.29 Vyhlka M SR . 437/2009 Z.z.30 Paragraf 5 ods. 2 psm. d/ zkona 596/2003 Z.z o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve31 Autor cez infozkon zskal odpove riaditea kolskho inpeknho centra v Banskej Bystrici Jozefa Lauka

spolu s listom, ktor Lauko 16.7.2010 poslal do SNSP ako odpove na vzvu o preetrenie prijmania nekvali-kovanch zamestnancov na zkladnch kolch.

32 Zkon . 308/1993 Z.z.

33 Zkon . 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblasach a o ochrane pred diskrimincioua o zmene neskorch predpisov.

34 Poda 9 ods. 2 cit. zkona sa mono najm domha. aby ten, kto nedodral uveden zsadu, upusl odsvojho konania, ak je to mon napravil proprvny stav, alebo poskytol primeran zadosuinenie.


16/49

30 31

a z ktorho je diskrimincia zakzan.35 Vo vaom prpade sa nepodarilo splnizkonn predpoklad tkajci sa vymedzenia dvodu, napsalo stredisko Ilone,k omu dospelo, ke zisovalo, i sa d preukza, e existoval rozdiel v zaob-chdzan s ou v porovnan s inmi kolegami, ktor sa nachdzaj v rovnakej ale-bo v porovnatenej situcii. Nenjdenie, alebo absenciu dvodu diskrimincieokomentovala 30. augusta 2010 vtedajia vkonn riaditeka SNSP Anna Zacho-v:Na zklade toho sme vydali stanovisko a usdili sme, e slenu Horvthovnebudeme zastupova na sde, pretoe by sme ili do vopred prehranho sporu.

Prehran spor stredisko predpokladalo napriek tomu, e zislo prijmanienekvaliovanch uchdzaov kolami na kor Ilony. Stredisko e spochyb-nilo obhajobu riaditeov a uviedlo, e prijae nekvalikovanch uchdzaovnielene vyvolva pochybnos o dodriavan zsady rovnakho zaobchdzaniapri vberovom konan, ale dokonca priamo poruuje viacer prvne predpisy. 36Pri preukzan dvodu chrnenho ADZ v svislos s Iloninm neprijam do

pracovnho pomeru na kolch poda strediska mohlo djs k nerovnakmuzaobchdzaniu s ou v porovnan s ostatnmi uchdzami o zamestnaniev danej kole. Dvod vak prvnici strediska nepreukzali, ale jednm dychomk tejto vete dodali:Nie kad nerovnak zaobchdzanie, i u z objekvneho,alebo subjekvneho hadiska, je mon povaova za diskriminciu, respekveza poruenie zsady rovnakho zaobchdzania poda ADZ, ale me znamenaporuenie inch prv alebo oprvnench zujmov osb upravench inmiprvnymi predpismi.

Stredisko videlo rieenie v podan aloby na ochranu osobnos vzhadomna Ilonino vyjadrenie, e bval zamestnvatelia z rokov 2006 a 2007 jej mohlipokodi meno na kolch v okrese, na zklade oho ju nsledne vade od-mietli prija. Stredisko sa odvolalo aj na spomnan vyjadrenie riaditea Zv okresnom meste, ktor vraj Ilonu nezamestnal pre zl referencie od bvalchzamestnvateov: Tak, ako sme vs informovali 11. 11. 2009 a opakovane22. 1. 2010 na vami uren emailov adresu, kad, kto sa domnieva, e bolanejakm spsobom naruen ochrana jeho osobnos a jeho osobnostnch prv,m prvo poda alobu o ochranu osobnos a domha sa ochrany svojej ud-

skej dstojnos v rmci konania o ochranu osobnos. Je e mon poda nvrhna prslun sd a iada nhradu nemajetkovej ujmy v rmci obianskoprvne-ho konania, kde sa astnk mus zastupova sm, alebo si me zvoli prvnika,radilo stredisko Ilone.

SNSP e uviedlo, e nem kompetencie zasiahnu do internch zleitosdanch zkladnch kl a neme ich za prpadn poruenie zkona pokutova,

i nariadi im prija Ilonu do zamestnania. Ilone ponkli riei jej spor medi-ciou, bezplatne, prostrednctvom svojich meditoriek. Nakoniec ju informo-vali, e riaditeom zaslali svoje odborn stanovisko, ktorm ich upozornili nazisten prakky pri prijman uchdzaov do zamestnania. Vo vzahu k zistenmskutonosam a vhadom na to, e riaditelia zodpovedaj aj za kvalitu vchov-no-vzdelvacieho procesu, im v om odporuilo vzia do vahy stanovisko SICBB a vykona npravu v predmetnch veciach.

O tom, o zislo SNSP na kolch, ete v auguste informovalo ajzriaovateov danch kl, teda starostu obce a primtorku mesta. Ako s informciami od strediska naloili? Na mieste starostu obce medzitmprilo k vmene. Nstupca sa k stretnuu svojho predchodcu so SNSPvyjadri nevedel.Viem len jedno, e tto vec bola prejednvan aj s po-slancom NR SR p. Beblavm.Na otzku, i existuje zznam o stretnutnmedzi SNSP a bvalm starostom, a i by ho mohol poskytn, nerea-goval.

Primtorka okresnho mesta stretnue potvrdila. Nzor na prijaenekvalikovanho uchdzaa si vraj nemohla utvori len na zklade in-formci, ktor jej poskytlo SNSP:37Zobrali sme informcie na vedomie.Ako zriaovate musm vychdza z toho, i bola alebo nebola poruenlegislava v konkrtnom prpade a repektova rozhodnue sdu. Stret-nue iniciovalo SNSP koncom augusta 2010 a ukonilo sa z naej stranybez zverov. Dostali sme stnu informciu o podnete Ilony. Pracovno -prvne vzahy s v komptencii prslunej Z.Primtorka sa alej odvolalana rozsudok Okresnho sdu v jej meste, ktor Iloninu alobu zamietola o ktorom ete bude re. So zvermi sdu sa stotonila a repektuje ich.Uviedla, e riadite na danej kole neskonil v jli 2010 pre tto kauzu,ale odiiel do starobnho dchodku. K otzke, i je obchodn pracovnkvhodnejm adeptom na pozciu asistenta uitea ako pedagg, sa vyjad-rila: Otzku vhodnos uchdzaov na pozciu asistenta uitea a rovna-ko tak otzku vberu konkrtneho uchdzaa z hadiska kvalikanchpredpokladov, z hadiska vzdelania, z hadiska primrnej innos asisten-ta uitea urenej predpismi Ministerstva kolstva SR, z hadiska postupuzamestnvatea voi uchdzaom prihlsenm do vberovho konaniaa konkrtne aj z hadiska voi pani Ilone, dsledne skmal Okresn sdv konan vyvolanom na zklade aloby pani Ilony. Zvermi zdvodnenmiv rozhodnu sdu dolo k zodpovedaniu aj Vaich otzok.

35 Pohlavie, nboensk vyznanie alebo viera, rasa, prslunos k nrodnos alebo etnickej skupine, zdravotnposhnue, vek, sexulna orientcia, manelsk stav a rodinn stav, farba ple, jazyk, polick alebo inzmanie, nrodn alebo socilny pvod, majetok, rod alebo in postavenia.

36 SNSP sa v tejto vete odvolalo na vyie spomnan stanovisko kolskho inpeknho centra v BB.

37 Autor m k dispozcii odpovede od primtorky, ktor zskal na zklade iados poda zkona . 211/2000 Z.z.o slobodnom prstupe k informcim.


17/49

32 33

Listom z 12. augusta 2010 SNSP upozornilo na poruovanie predpisov priprijman uchdzaov o zamestnanie aj Krajsk kolsk rad v Banskej Bystrici(K BB), a sasne ho poiadalo o vykonanie kontroly na skmanch kolch.K BB kontroly zameran na obdobie rokov 2006-2010 na oboch kolch napopud SNSP zrealizoval v septembri 2010 a naozaj kontatoval viacer po-chybenia ohadom prijmania pedagogickch pracovnkov do zamestnania.38Z korepondencie s K BB, konkrtne s jeho prednostom Tiborom Maaom,vyplva, e o pochybeniach v rmci zisten mimoriadnej kontroly boli infor-movan zriaovatelia kl, ktor mali vo svojej zriaovateskej psobnos kom-petencie voi dianiu na kolch zasiahnu.39 Dvodov by sa nalo dos. K BBna oboch kolch kontatoval nedodranie zkona o vkone prce vo verejnomzujme40 i vyhlok M SR.41 Okresn kola poruila aj niektor ustanoveniaZkonnka prce.42 Prve riaditelia boli pritom zodpovedn za pracovnoprvnevzahy a mali kompetenciu vberu zamestnancov.

K BB okrem toho, e informoval zriaovateov, nariadil kolm odstrninedostatky a do 15. novembra 2010 predloi sprvu o splnen opatren na ichodstrnenie. Obe koly listami potvrdili, e prijali opatrenia, a neskr zaslali naK BB aj sprvy, v ktorch kontrolrov informovali o ich obsahu. Prisbili, eaby sa v budcnos nedostatky s nedodriavanm zkona neopakovali, buddodriava legislavu v oblas pracovnoprvnych vzahov, skvalitnia sys-tm personlnej prce.43 V prpade obecnej koly informovali aj o zavedendslednejieho systmu vedenia personlnej agendy pri prijman a vberezamestnancov s rozrenm kompetenci a zodpovednos z riaditea koly nainho zamestnanca.44

koly v podstate urobili len to, na o ich K BB v rmci kontrol upozornil na povinnos dslednho uplatovania platnej legislavy pre oblas pra-covnoprvnych vzahov, skvalitovanie personlnej prce, vedenia registratrya na objekvizovanie systmu vberu zamestnancov v rozsahu kompetencizamestnvatea.

Poksil som sa z dostupnch informci zis aj skutonos, ktor osoby,a s akm vzdelanm boli konkrtne pred Ilonou uprednostnen. Z protokoluo vsledku kontroly K BB na okresnej zkladnej kole (tto kolu Ilona s po-mocou Poradne pre obianske a udsk prva zaalovala) s zaznamenan ajvzniky pracovnch pomerov, prijat i odmietnut iados. Protokol vak KBB, s odvolanm sa na zachovanie ochrany osobnch dajov, odmietol zverejniplne, poskytol ho so zaiernenmi menami. Napriek tomu je mon z proto-kolu zis, ako kvalikovan osoby dostali pred Ilonou prednos a v om kola

nedodrala zkon. Z protokolu o vsledku kontroly K v BB vyplva, e v prpadepozcie asistenta uitea kola pred Ilonou uprednostnila obchodn pracovnku.Kvalikan predpoklady vak poda K BB tto osoba splnila. Naopak, kolazkon nedodrala pri zamestnan anglinrky.

Nao nm je stredisko?

Mil itatelia, ktor ste sa dostali a sem, ak dojem by ste z postupu SNSPmali vy? Je fakt, e stredisko nezahalo. etrilo, zisovalo i spochybnilo konaniekl v uprednostovan nekvalikovanch kandidtov na pracovn pozcie.Urite je poteiten, e sa obrlo na ttnu kolsk inpekciu i K, i ke ichzvery prakcky na npravu stavu nemali iadny vplyv.

Prvnici SNSP pripusli, e mohlo s o diskriminciu, respekve o poru-ovanie zsady rovnakho zaobchdzania, hoci dvod, o ktorom bola Ilonapresveden, e koly nechc ma v zborovni kolegyu Rmku, pri etren ne-

nali. A vo nle jej odmietli pomc v tom, na o sa najviac spoliehala v za-stupovan pred sdom. Ponkali jej dohodu so kolami, ktor nechcela, keeaj menej pozorn itate si urite vimol, e koly by o u nestli u vonkon-com. Vysokokolsk tul a takmer tyri roky bez prce napriek neustlej snahesa zamestna, boli pre. Ilonu ten zver, e mohla by diskriminovan, ale niez dvodov, ktor vymedzuje ADZ, neuspokojil. Od organizcie, ktor m zo z-kona chrni obete diskrimincie, oakvala prvnu pomoc a zaalovanie klna sde, nie ponuku riei zleitos mediciou.

38 Autor zaslal K BB spolu tri iados poda zkona o slobodnom prstupe k informcim211/2000 Z.z., na ktor dostal tri odpovede, ako aj Protokol . 2010/00315-07759 o vsledkumimoriadnej kontroly vykonanej od 9.9.2010-30.9.2010 na Z v okresnom meste. Kontrola bolavykonan na zklade podnetu a bola zameran na dodriavanie platnej legislavy v oblas pra-covno-prvnych vzahov a splnenia kvalikanch predpokladov u pedagogickch zamestnancovv rokoch 2006-2010.

39 6 zkona . 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a do-plnen niektorch zkonov.

40 3 ods. 2 zkona . 552/2003 Z.z. o vkone prce vo verejnom zujme.41 Vyhlka M SR . 41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej spsobilos pedagogickch zamest-

nancov a vyhlka M SR . 437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuj kvalikan predpoklady a oso-bitn kvalikan poiadavky pre jednotliv kategrie pedagogickch zamestnancov a odbornchzamestnancov.

42 226), 228a) Zkonnika prce.43 Sprva okresnej Z o splnen opatren i odstrnen nedostatkov . 2010/000315-09367 zaslan

na K BB 15.11.2010.44 Sprva obecnej Z o splnen opatren i odstrnen nedostatkov . 2010/000316-09368 zaslan

na K BB 19.11.2010.


18/49

34 35

Ak toto m by rieenie? Ja o ospravedlnenie riaditeov nesto-jm. Sami pripaj, e by ma u nezamestnali. S tmto rozhodnumneshlasm. Im to zase len ahko prelo, oni sa mi teraz mu smiaa alej kona takto neprvos,povedala v reakcii na stanovisko SNSP.

Toto je prleitos pre ilustrciu produkvity prce SNSP. Strediskos ronm rozpotom vye 600 sc eur dostalo v roku 2009 spolu 1 571podnetov. Z toho 596 bolo diskriminanch (boli medzi nimi napr. ajneprijae z dvodu veku alebo pre rmsky pvod). Prvnici strediskavypracovali celkovo 4 aloby na poruenie zsady rovnakho zaobch-dzania v pracovnoprvnych vzahoch. Viac ilustruje tabuka zostavenz dajov poskytnutch Margitou Linkayovou zo SNSP v jli 2012:45

Odhodlanie Ilony sdi sa so kolami pramenilo z jej nepoddajnos a vidineciea dokza krivdu. In by to mono u vzdali. Poslednou ndejou jej zostalamimovldna Porada pre obianske a udsk prva v Koiciach. Jej prvnikaVanda Durbkov na margo neochoty strediska zastupova Ilonu v auguste 2010povedala: V rmci sdnych konan, ak by klientka predloila dkazy, z ktorchmono dvodne usudzova, e k diskrimincii dolo, by bolo na alovanch, natch kolch, aby preukzali, e zsadu rovnakho zaobchdzania neporuili.

Prvnika u poznala prpad Iloninej sestry Mrie, ktor sa na poradus prosbou o zastupovanie pred sdom obrla u skr, kee ani ona v SNSPnepochodila. Mrii u v roku 2009 oznmili, e stredisko nie je jedin intcia,ktor ju me zastupova. Durbkov na rozdiel od strediska po analze prpa-du dospela k zveru, e v prpade Ilony existuje dostatok dkazov na presundkaznho bremena na alovan kolu. Uveden ustanovenie ADZ zkonao dkaznom bremene, vnma Durbkov ako ustanovenie v prospech diskrimi-novanch osb, pre ktor je asto mimoriadne obane diskriminciu v sd-nom spore dokazova a niektor skutonos ani nie je v ich moci dokza, pretodochdza v tchto sporoch k akmusizdieaniu dkaznho bremena.

Stredisko poadovalo od Mrie, aby dokazovala aj skutonos, ktor neboliv jej moci dokza, pretoe to z logiky veci prinlealo alovanej kole. StrediskoMrii przvukovalo, e svojm prstupom zrove chrni osoby, ktor sa na SNSPobra, aby v prpade nedostatku dkazov neboli vystaven plateniu trov ko-

nania pri nespenom sdnom spore. A tak, ako Ilone, aj jej poskytli vetky pod-klady na podanie aloby na ochranu osobnos.

Obe organizcie, mimovldka, ktor si mus zdroje na svoje fungovanie prc-ne zha vinou mimo ttnych zdrojov, a ttna organizcia nancovanzo ttneho rozpotu, tak rovnak paragraf ADZ vnmali, alebo interpretovaliv odlinom kontexte. SNSP ako za, Porada pre udsk o obianske prvaskr ako lepiu tartovaciu pozciu (vhodu) pre svoje klientky. Mimovldka vy-hodnola prpad tak, e Ilona m ancu uspie a repektovali jej rozhodnuesdi sa. Km SNSP, ktor je intciou na ochranu obe diskrimincie roz-hodlo namiesto Ilony. Upozornili ju sce na riziko platenia trov prostrany v pr-pade prehry, no rozhodnue sdi sa nechali na nej.

So sanosami Rmov, ktorch odmietaj v zamestnan pre ich etnick p-vod, mala Durbkov vo svojej praxi viacer sksenos: asto sa stretvames tm, e sa na ns obracaj osoby rmskej etnickej prslunos, e boli odmiet-nut, priom im asto dokonca bolo povedan, e ich nezober do prce, pretoes Rmovia, Rmky a e oni Rmov neber.Durbkov, ktor je dnes prvnouzstupkyou oboch seser, od zaiatku nespochybovala ich odhodlanie sdisa: Osoby, ktor sa domnievaj, e v ich prpade dolo k diskrimincii, majmonos obr sa so alobou na sd a okrem inho iada napravenie pro-prvneho stavu a e nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Durbkov sa teda napokon, na rozdiel od strediska, rozhodla Ilone pomc.O sdnom procese s jednou zo kl pem v alch kapitolch.

Nov vkonn riadite strediska Juraj Horvth, ktorho parlament zvolil dofunkcie v decembri 2010, no v ase, ke odmietlo sestry zastupova, bol fomsprvnej rady tejto intcie, bol k prci SNSP krick. Jeho stanovisko spro-stredkovala zamestnankya SNSP Gitka Linkayov: Kauzu seser povauje v-konn riadite za prpad, v ktorom dolo k pokodeniu zujmov seser v sbehu

45 Tabuka vychdza z evidencie prvnych podan na SNSP v obdob 2008-2010 vedenej bvalou vedcouodboru prvnej pomoci a sluieb. Tabuku autorovi SNSP poskytlo spolu s odpoveami na alie otzky nazklade iados poda zkona . 211/2000 o slobodnom prstupe k informcim.

Rok

2008

2009

2010 1418

Poet podanna SNSPcelkovo

1490

1571

Z tohodiskriminanchpodnetov

735

596

283 (z toho14 prpadovdiskriminciev prstupek zamestnaniuz dvodunrodnos)

Vypracovanaloby na zkladediskriminanchpodnetov ohadompracovnoprvnychvzahov

daj nie jek dispozcii

4

4


19/49

36 37

viacerch faktorov zo strany zamestnvateov v oblas kolstva. Prpad by malby negavnym prkladom nedostatkov slovenskej spolonos v jej nedvnomvvoji a mementom pre predchdzanie takmu poruovaniu udskch prv.

Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva sa ku kauze vyjadrilo v Sprveo dodriavan udskch prv za rok 2010 a v Alternavnej sprve o implemen -tcii Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach.Prpad je, samozrejme, pounm aj pre stredisko a prcu jeho zamestnancov,osobitne v prpravnom konan. Zd sa, e presvedenie vkonnho riaditeao pounos prpadu a jeho prvny nzor na vedenie prpravnho konanianezdieali vetci zamestnanci strediska, ale to v sasnos u nepracuj nastredisku, ktor uskutouje svoju reformu a modernizciu s cieom zvi efek-vitu prce,napsala Linkayov.46

Intcie nepomohli, zaujmali sa polici

Koncom septembra 2010 Ilona dostala vsledky kontrol Inpektortuprce Bansk Bystrica (inpektort). Ako som uviedol vyie, podnet na pre-etrenie postupu kl v svislos s prijmanm zamestnancov podala zaiatkomaugusta 2010 ttna tajomnka MPSVR Lucia Nicholsonov. Inpektort Ilonelistom, podpsanm hlavnm inpektorom prce Ivanom Hudkom z 24. sep-tembra 2010 oznmil, e predmetn podnety boli neopodstatnen.

Pri inpekcii na Z v jej rodnej obci inpektort poukzal na skutonos, ekola ju zamestnala v rokoch 2003-2005, teda v ase, kedy nemala ukonenpoadovan vzdelanie druhho stupa v odbore uitestvo, ani uznan ukone-n vzdelanie druhho stupa v slade s vyhlkou M SR . 41/1996 Z. (platnouv ase vzniku pracovnho pomeru) o odbornej spsobilos a pedagogickej sp-sobilos pedagogickch zamestnancov.

Pritom fakt, e Ilona na dobu urit ako asistentka uitea v tom ase nakole pracovala ako tudentka vysokej koly, bol znmy. Ani al kontrakt na

dobu urit v rokoch 2005-2006, uzatvoren medzi kontrolovanou kolou a Ilo-nou, tak nemohol vzbudi pochybnos, nakoko Ilona bola stle tudentkou.Kontrola sa zmienila, e riadite Ilone po vypran zmluvy na dobu urit, tedapo 30. jni 2006, neponkol miesto dejepisrky, lebo vtedy vraj mal na tentopredmet uitea. O tom, e Ilona sa na kole naalej snaila zamestna aj akoasistentka uitea, a i boli vtedy aj in uchdzai s podobnm prolom (vtedy umala vytudovan V), sa kontrola nezmieuje. Kontatovanm, e kola evidujeIloninu iados z marca 2010, bolo podanie vyhodnoten ako neopodstatnen.

Rovnako skonil aj podnet na Z v inej obci. Tam zamestnvate predloil

inpektortu na kontrolu stanovisk len z jna 2006, kedy Ilonu odmietli z d-vodu nedostatku vonch miest. Inpektort sa uspokojil s tvrdenm koly, eod roku 2006 do septembra roku 2009 nebola v kontrolovanom subjekte za-evidovan psomn iados od Ilony Horvthovej vo veci prijaa do zamestna-nia. Aj tento podnet vyhodnoli ako neopodstatnen.

Inpektort nevenoval pozornos skutonos, e riaditeka zamestnalav roku 2009 na miesto uitea dejepisu tudenta s piami semestrami. Tto in-formcia, potvrden riaditekou, bola pritom dostupn naprklad zo stanoviskaSNSP z 20. augusta 2010, odvolvajce sa aj na krick zvery SIC BB zo sep-tembra 2010.

Takisto sa inpektori mohli pred kontrolami, alebo po nich, obr priamona Ilonu. Ilona predsa tvrdila, e sa na kolu hlsila v roku 2009 nielen na mies-to uiteky, ale aj ako asistentka uitea, no bola odmietnut. Avak hne potom, ako sa dozvedela, e riaditeka zamestnala v roku 2009 nedotudovan-ho bakalra, poslala na kolu iados znovu aj na miesto uiteky. Inpektortteda nevzal do vahy, e v ase, ke riaditeka zamestnvala ako dejepisratudenta s neukonenm 1. stupom vysokokolskho vzdelania, dostala aj ia-dos od Ilony. Riaditeka na u v januri 2010 odpovedala, e nem na kolevon miesto, ale bude ju vies v evidencii.

Nespene pre Ilonu sa skonilo aj etrenie inpektortu na Z v okresnommeste. Na pozciu dejepisra tam, poda vyhlsenia novej riaditeky (nast-pila 1. 8. 2010), nebol prijat od roku 2006 nikto, nakoko uitea dejepisu tammaj u viac rokov. Inpekn zznam sa alej venuje len Iloninej iados z j-na 2009, ktorej boli vytan formlne nedostatky a na ktor vtedaj riaditeodpovedal listom, e jej neme vyhovie z dvodu nedostatku pracovnchmiest. Zo etrenia inpektortu nie je jasn, i skmal aj rozmer prpadu, v kto-rom sa Ilona na kole uchdzala o pozciu asistentky uitea a kde nedostatkypri vbere (uprednostnenie nekvalikovanch kandidtov) kontatovalo SNSP,a veobecne ich ako poruenie predpisov charakterizovalo aj SIC BB.

Navye, inpektort nezisl, e Ilona sa o miesto na tamojej Z uchdzala

u v roku 2008. Riadite jej 7. aprla 2008 odpsal, e pre nedostatok miest juneme prija, vedie ju v evidencii a v prpade potreby sa s ou skontaktuje.S vsledkami kontrol inpektortu nebola spokojn dnes u bval ttnatajomnka rezortu prce Lucia Nicholsonov.

Nemyslm si, e kontroly boli dostaton a nemyslm si, e ichcieom bolo dopracova sa k pravde. Andiskriminan legislavaje, ia, v praxi takmer nevykonaten a ak chcete docieli negavnyvsledok, cesta sa njde. Vsledkom kontrol vak nedverujem a opaku-jem, som presveden, e k diskrimincii seser dolo.

46 Gitka Linkayov za SNSP vybavovala iados autora poda infozkona. Stredisko na konkrtne otzkyk prpadu Ilony Horvthovej poskytlo len toto zhrujce stanovisko z 27.7.2012.


20/49

38 39

Oakvanie ete v Ilone dokzala vzbudi akvita poslanca Nrodnej rady SRMiroslava Beblavho, ktor v septembri 2010 kvli jej prpadu zorganizoval po-slaneck prieskum. Napriek tomu bola skepck:Urite je to pokrok, oceujemto, ale obvam sa, e argumenty sa njdu, ak lovek niekomu nevyhovuje,po-znamenala Ilona k stretnuu poslancov so kolami a ttnymi orgnmi.

Poslanci, ktorch prieskum schvlil parlamentn vbor Nrodnej rady SRpre vzdelvanie, chceli zis, i funguje ochrana uiteov pred monou dis-kriminciou. Predmetom ich skmania vak nebol konkrtne Ilonin prpad, alefunknos alebo nefunknos systmu veobecne. Jej prpad vnmali ako pod-net, ktor poukzal na nedostatky pri prijman pedagogickch pracovnkov dozamestnania.

Prieskum Beblav uskutonil spolu s kolegyou Bibinou Obrimkovouv doch 28.-29. septembra 2010. Prv fza by sa dala oznai ako zisovacia,

ternna. V prv de sa poslanci vybrali do okresu, navvili Ilonu, dotknut kolyi Krajsk kolsk rad v Banskej Bystrici, kde rokovali s jeho vtedajm pred-nostom. De nato boli v braslavskej centrle SNSP a na ministerstve kol-stva, kde sa stretli so ttnym tajomnkom rezortu Jaroslavom Ivanom(SDK-DS). Prieskum sa konal len niekoko dn po etreniach Inpektortu prcev Banskej Bystrici, ktor podnety Nicholsonovej vyhodnol ako neopodstatnen.

Poslanec SDK-DS Beblav si po prieskume netrfol zhodno, i Ilona boladiskriminovan, a ak, i to bolo z dvodu, e je Rmka. Nadobudnut pocitokomentoval po rokovan s Ivanom na brngu v budove ministerstva kolstva29. septembra 2010:Prieskum ukzal, e v sasnos je legislava upravujcaprijmanie pedaggov do zamestnania upraven vone a zo strany kontrolnchorgnov vrtane inpektortu prce je jej interpretcia e vemi von. Z tohovyplva, e pokia sa zamestnvate nedopus otvorenej zjavnej diskrimin-cie, teda ktor aj komunikuje, tak je prakcky nepreukzaten. To znamen,e nikto nevie dokza, z akho dvodu bol uchdza odmietnut, i je to kvlietnicite, povahe, rodu, pretoe ten proces je nezaregulovan, je v moci prslu-nho tatutra koly, teda riaditea,povedal Beblav, poda ktorho bolo e

elom zisovania overi si, ako funguje systm v praxi. Vsledkom bol poznatok,e riaditelia maj pri vbere zamestnancov plne von ruky.

Poslankya za SMER-SD Obrimkov si na rozdiel od Beblavho v terneurobila jasn nzor. Ilona poda nej diskriminovan nebola: Naozaj si trebauvedomi to, e za kvalitu vchovnovzdelvacieho procesu zodpoved riaditekoly. V prpade seser si myslm, a mem zodpovedne poveda, e sa nedhovori o diskrimincii z hadiska etnicity. Pretoe v danch reginoch je uritee dos pedaggov, ktor sa uchdzali o zamestnanie a jednoducho neuspeli.Take je tu priestor na diskusiu, do akej miery obmedzi op riaditeov alebo vy-lepi systm, aby sa tento pocit (diskrimincie) vytral,povedala poslankya,ktor pred polickou karirou sama psobila ako riaditeka gymnzia. Rovnak

post, teda riaditea strednej koly, zastval v minulos aj vtedaj ttny tajom-nk rezortu kolstva Jaroslav Ivano. Mono prve preto spolu s Obrimkovouz Beblavho npadu viac regulova proces vberu pedaggov a tak nadenneboli. Zvl Ivanove postoje prezrdzali nie prli vek ochotu veci meni.Odvolval sa na decentralizciu. Nerd by vraj zvzoval ruky uom, ktor szodpovedn za innos koly: Cel lozoa je postaven na tom, ako chcemevnma funkciu riaditea. i ju chceme vnma ako funkciu manarsku, s celouklou zodpovednos, alebo, i ju chceme vnma tak, ako sme ju vnmali svoj-ho asu, ako funkciu radncku. Ja osobne sa priklam k funkcii manarskejs plnou zkonnou zodpovednosou. Teda v rmci dencie prslunch prvnychnoriem. Nie v rmci toho, e nariadime vetko riaditeovi a v podstate z nehospravme radnka, povedal Ivano.

V jli mdim povedal, e preveria cez Krajsk kolsk radjednu zo pe-cilnych kl, ktor Ilonu odmietli. Jeden z dennkov e napsal, e ak Ivano

zis, e v tom ase bol do pracovnho pomeru prijat uchdza, ktor nesplnilkvalikan poiadavky, zasiahne a vyvod dsledky voi riaditeovi koly. V sep-tembri po nvteve Beblavho a Obrimkovej tvrdil, e, ia, m len vemiobmedzen prvne monos, ako vstupova do vberu zamestnancov naktorejkovek kole, kde sa sestry uchdzali o zamestnaneck pomer, vrtanepecilnej koly: S to koly s prvnou subjekvitou a vystupuj vo vetkchsvojich prvach a povinnosach a zvzkoch vo svojom mene. My nememeprikazova, nariaova, ani inak viaza tatutrnych zstupcov tchto riem, kto-r psobia na miestnom trhu prce, aby sme im diktovali podmienky zamest-nvania mimo zkonnch rmcov, kvalikovanos at.

Od zaiatku je pritom Ilonin problm v tom, e ju predbiehali nekvalikovan,alebo menej kvalikovan kandid. Ivano e povedal, e neshlas s lozo-ou, aby tt bol riaden tak, e z ministerstva kolstva bud posiela kontro-ly do poslednej obce. ttna kolsk inpekcia je nezvisl subjekt a kon nazklade podnetu zriaovatea, ministerstva kolstva, uiteov, ale ja ju nememprkazom posla. Ivano nsledne pripusl, e jedin cesta, ako sa me Ilonaako uiteka brni, je sd. My ako ministerstvo k tomu nemme o poveda.

Ako sa s vsledkami inpekcie vysporiada riadite, i zriaovate, je na nich. Eteje tu inpektort prce, sd, a stanovisko zriaovatea k tomu,povedal.

Poslanec Beblav inmi slovami potvrdil Ivanove slov: Pokia ide o de-centralizovan subjekt, tak vyvodzovanie pracovno-prvnych dsledkov je zozkona vecou zriaovatea. A pokia je zriaovate spokojn a nm pn staros-ta v konkrtnej obci deklaroval vemi jasne a explicitne, e on je vemi spoko -jn s tm, ako pani riaditeka funguje, tak aj keby dnes niekto kontatoval, eprilo k porueniu zkona, tak v rmci dnenej legislavy neexistuje spsob akoprin zriaovatea odvola riaditea, pokia to samozrejme nie je trestn in,ale to u je in kategria.


21/49

40 41

Poda Beblavho ide o miestny policko-spoloensk konsenzus, ktor zastu-puje starosta ia alebo naase poda toho ako sa na to dvate,

Documents

Vzdelanie ako limit? Pripad romskej ucitelky - Sergej Danilov