Vzťah štátu a cirkvi

Vysoká škola v Sládkovičove Fakulta práva Janka Jesenského

KONFESIJNÉ PRÁVO

V Sládkovičove november 2010

VZŤAHY ŠTÁTU A CIRKVÍ NA SLOVENSKU

Jozef Štora

II. ročník

SEMESTRÁLNA PRÁCA I. ročník I. semester

VZŤAHY ŠTÁTU A CIRKVÍ NA SLOVENSKU FPJJ Sládkovičovo

Jozef Štora str. 2

Obsah 1. Faktografia ........................................................................................................... 3

1.1. Registrované cirkvi na Slovensku .................................................................. 3

1.2. Podmienky registrácie cirkví .........................................................................10

1.3. Financovanie cirkví .........................................................................................11

2. Historické predpoklady pôsobenia cirkví na území Slovenska ........................... 12

2.1. Predvojnový vývoj ..........................................................................................12

2.2. Obdobie od roku 1939 do 1989 .....................................................................12

3. Cirkev ako fenomén ............................................................................................ 13

3.1. Cirkev je biznis ...............................................................................................13

3.2. Cirkev ako parazit ...........................................................................................13

3.3. Cirkev ako politik ............................................................................................13

3.4. Cirkev ako polepšený zločinec .......................................................................14

3.5. Cirkev s väčším a menším „C“ .......................................................................16

3.6. Cirkev ako učiteľ, lekár a pomocník chudobným .........................................16

4. Odluka či nie? ..................................................................................................... 17

4.1. Separačný systém ...........................................................................................17

4.2. Konvenčný systém ..........................................................................................17

4.3. Konfesionálny systém ....................................................................................17

4.4. Subordinačný systém .....................................................................................17

4.5. Odluka? ...........................................................................................................17

Zoznam použitých prameňov a literatúry ............................................................... 18



Jozef Štora str. 3

1. Faktografia

1.1. Registrované cirkvi na Slovensku

K 31.10.2010 bolo v Slovenskej republike registrovaných presne 18 cirkví. To však

neznamená, ţe ide o celé spektrum religióznych spoločností na Slovensku. V skutočnosti

v rámci našej krajiny pôsobí omnoho väčšie mnoţstvo takto orientovaných spolkov.

Registrátorom cirkví je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Platnú registráciu majú :

Názov: Apoštolská cirkev na Slovensku Sídlo: Rada Apoštolskej cirkvi na Slovensku

Sreznevského 2 831 03 Bratislava 3

Štatutárny orgán: biskup (Ján Lacho) Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00492671 Základný dokument: Ústava Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Podľa ust. § 2 Ústavy Apoštolskej cirkvi na Slovensku „cirkevné útvary sú právne subjekty s odvodenou subjektivitou, vymedzenou touto ústavou“. Podľa ust. § 6 ods. 1 a bliţšie § 12 a § 15 ods. 2 písm. n) cirkevné útvary s právnou subjektivitou sú: cirkev, oblasť, zbor, iné útvary.

Názov: Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike Sídlo: Nábreţie arm. gen. Ludvíka Svobodu 58, 811 02 Bratislava Štatutárny orgán: Národná duchovná rada bahájov v SR Dátum registrácie: 19. apríla 2007 IČO: Základný dokument: Ústava Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

V zmysle Ústavy Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike z 28. januára 2007, ktorú cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zaevidoval a potvrdil 4. mája 2007, majú v rámci Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike právnu subjektivitu všetky volené orgány, t.j. Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike, miestne duchovné rady, regionálne rady ako aj miestne spoločenstvá, v ktorých ešte nebola zvolená miestna duchovná rada, ktorým to ale umoţní Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike. V ich mene sú oprávnení konať všetci členovia týchto orgánov, ak konajú v súlade s rozhodnutím daného orgánu zaznamenaným v zápisnici daného orgánu. Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike môţe podľa potreby zriaďovať pomocné organizácie, výbory, inštitúty, zariadenia, nadácie, neziskové organizácie a príslušné účelové zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ tak určuje ich mandát stanovený Národnou duchovnou radou bahájov v Slovenskej republike.

Názov: Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike Sídlo:

Rada Bratskej jednoty baptistov v SR Súľovská 2 821 05 Bratislava

Štatutárny orgán: Rada cirkvi (predseda Mgr. RNDr. Ján Szőllős CSc., podpredseda ThDr. Darko Kraljik)

Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00468096 Základný dokument: Ústava Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Podľa Ústavy Bratskej jednoty baptistov v Slovenskej republike právnu subjektivitu má cirkev ako celok reprezentovaná Radou,

http://www.culture.gov.sk/uploads/Jr/lE/JrlEfC9jvk7_jdGjezQEZw/stava-BS1.pdf



Jozef Štora str. 4

jednotlivé cirkevné zbory a účelové zariadenia. BJB pre zabezpečenie svojich potrieb a cieľov zriaďuje účelové zariadenia. Slúţia na vzdelávanie a výchovu členov zborov BJB, zabezpečenie misijnej a sociálnej činnosti, rozvíjanie kresťanského spoločenstva, rekreáciu a pod., edičnú činnosť. Ich zriadenie, štatút a hospodárenie schvaľuje Konferencia delegátov zborov.

Názov: Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské zdruţenie Sídlo: Cablková 3

821 04 Bratislava 2 Štatutárny orgán: predseda (Mgr. Karol Badinský) tajomník (Mgr. Stanislav Bielik) a

hospodár (Mgr. Samuel Ondrušek) Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00468118 Základný dokument: Ústava Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Právnu subjektivitu podľa časti III. ústavy cirkvi má cirkev ako celok reprezentovaná Ústrednou radou, jednotlivé zdruţenia a zbory. Slovenské zdruţenie s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky zastupuje predseda, tajomník a hospodár. Zastupovať miestny zbor je oprávnený kazateľ, starší zboru alebo vedúci zboru. Orgány zriaďujú, vytvárajú a zakladajú pomocné inštitúcie cirkvi: pomocné organizácie, zariadenia, nadácie, neziskové organizácie a podobné inštitúcie. Takúto „inštitúciu cirkvi“ ako právnickú osobu môţe zriadiť a zrušiť výbor zdruţenia po predchádzajúcom súhlase výboru únie.

Názov: Cirkev bratská v Slovenskej republike Sídlo: Rada Cirkvi bratskej v SR

Partizánska ul. 6 811 03 Bratislava

Štatutárny orgán: predseda (Dr. Ján Henţel) podpredseda, tajomník rady (Dr. Štefan Markuš)


Podľa Ústavy cirkvi bratskej právnu subjektivitu má Cirkev bratská v Slovenskej republike ako celok zastúpená Radou, jednotlivé cirkevné zbory Cirkvi bratskej, ktoré sú oprávnené samostatne nadobúdať práva a preberať záväzky a to vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, a účelové zariadenia Cirkvi bratskej, pokiaľ to určuje jeho štatút. Za Cirkev bratskú v Slovenskej republike sú ako štatutárni zástupcovia oprávnení konať: predseda, podpredseda a tajomník Rady Cirkvi bratskej v Slovenskej republike. Za zbor Cirkvi bratskej sú ako štatutárni zástupcovia zboru oprávnení konať: správca zboru, podpredseda staršovstva a hospodár. Na plnenie úloh v jednotlivých oblastiach činnosti môţe Rada Cirkvi bratskej i jednotlivé zbory Cirkvi bratskej podľa potreby zriaďovať príslušné účelové zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu pokiaľ tak určuje ich štatút. / čl. 1 ods. 6, čl. 4 ods. 3/ Cirkev bratská môţe zriaďovať účelové zariadenia, napr. zdravotné, sociálne, vydavateľské, vzdelávacie, ktorým môţe udeliť samostatnú právnu subjektivitu. Spravujú sa svojimi štatútmi. /čl. 36/

Názov: Cirkev československá husitská na Slovensku Sídlo: Diecézna rada CČSH

Konventná 11 811 03 Bratislava



Jozef Štora str. 5

Štatutárny orgán: biskup (ThDr. Jan Hradil, Th.D.) Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 30813565 Základný dokument: Ústava Hospodársky řád Řád duchovenské sluţby Organizační řád Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Podľa ustanovení článku 6 Ústavy právnu subjektivitu majú diecézy a náboţenské obce. Tie môţu zriaďovať cirkevné zariadenia bez právnej subjektivity alebo s právnou subjektivitou. Diecéza CČSH je spravovaná diecéznou radou, volenou diecéznym zhromaţdením. Jej štatutárnymi zástupcami sú biskup – predseda Diecéznej rady, podpredseda Diecéznej rady a predseda finančného výboru. Náboţenská obec CČSH je spravovaná radou starších, volenou zhromaţdením obce. Jej štatutárnymi zástupcami sú farár, predseda Rady starších a jeden člen Rady starších. O nakladaní s majetkom a právnych úkonoch bliţšie v čl. 7 Ústavy.

Názov: Cirkev Jeţiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike

Sídlo: Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1 Štatutárny orgán: riaditeľ (Juraj Seidl) Dátum registrácie: 18. októbra 2006 IČO: Základný dokument: Štatút Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

V zmysle Štatútu Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike z 26. septembra 2006 cirkev nemá ďalšie organizačné zloţky s právnou subjektivitou.

Názov: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku Sídlo: Generálny biskupský úrad ECAV

Palisády 46, P.O.Box 289 811 06 Bratislava 1

Štatutárny orgán: predsedníctvo: generálny biskup (Mgr. Miloš Klátik, PhD.) a generálny dozorca (Ing. Pavel Delinga, CSc.)


Podľa Ústavy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, čl. 14 sa cirkev člení na dištrikty, senioráty a cirkevné zbory, ktoré môţu zriaďovať a rušiť účelové zariadenia. Cirkev a jej organizačné jednotky majú právnu subjektivitu. Evanjelická cirkev na zabezpečenie svojho poslania na územnom princípe zriaďuje si organizačné jednotky, charitatívne spoločnosti, cirkevné školy, zdruţenia veriacich a vychováva pre ne potrebných odborných pracovníkov. / čl. 2 ods. 2/ Zborový konvent zriaďuje a zrušuje účelové zariadenia cirkevného zboru. (čl. 17 ods. 2 písm. c)) Seniorálne presbyterstvo zriaďuje a riadi cirkevné školy a vykonáva dozor nad výučbou náboţenstva v základných a stredných školách. (čl. 22 ods. 3 písm. f)) Dištriktuálny konvent zriaďuje a zrušuje dištriktuálne účelové zariadenia. (čl. 25 ods. 2 písm. d)) Dištriktuálne presbyterstvo zriaďuje a riadi cirkevné stredné školy. (čl. 26 ods. 2 písm. i)) Synoda zriaďuje a zrušuje celo cirkevné účelové zariadenia. (čl. 30 ods. 1 písm. e))



Jozef Štora str. 6

Názov: Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť Sídlo: Rada Slovenskej oblasti Evanjelickej cirkvi metodistickej

Panenská 10 811 03 Bratislava 1

Štatutárny orgán: superintendent (Mgr. Robert Zachar, predseda), podpredseda (Mgr. Lenka Procházková)

Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00468053 Základný dokument: Cirkevný poriadok Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Právnu subjektivitu má Rada Slovenskej oblasti Evanjelickej cirkvi metodistickej a farnosti Evanjelickej cirkvi metodistickej. Zriaďuje a stará sa o evanjelizačné, výchovné, misijné a sociálne účelové zariadenia. ( § 114 ods. 4 písm. g))

Názov: Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike Sídlo: Biskupský úrad

Hlavná 1, P.O.Box 135 080 01 Prešov

Štatutárny orgán: prešovský arcibiskup a metropolita (Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, PhD.) eparcha košickej eparchie (Mons. Milan Chautur, CSsR) bratislavský eparcha (Mons. Peter Rusnák)

Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00179205 Gréckokatolícke Arcibiskupstvo Prešov 30305624 Gréckokatolícka eparchia Košice

Gréckokatolícka cirkev, eparchia Bratislava Základný dokument: Kódex kánonov východných cirkví Základný dokument Gréckokatolíckej prešovskej diecézy Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Právnu subjektivitu na Slovensku má arcibiskupstvo v Prešove, eparchie v Košiciach a v Bratislave a jednotlivé gréckokatolícke farnosti. Iné útvary podľa potreby ustanovuje biskup.

Názov: Kresťanské zbory na Slovensku Sídlo: Bystrická 20

841 07 Bratislava 49 Štatutárny orgán: štatutárni zástupcovia: Milan Neklapil a Ing. Vladimír Azor Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00468134 Základný dokument: Biblické poznanie a vnútorný poriadok Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

V zmysle Vnútorného poriadku kresťanských zborov na Slovensku je kaţdý kresťanský zbor samostatný a samosprávny. Zbor je právnym subjektom, pred úradmi zastupovaný poverenými staršími zboru (obvykle dvoma). (ods. 4 písm. a)) Právne poverenie k diakonskej sluţbe (obsahuje sociálnu prácu v širokom zmysle) dáva príslušný kresťanský zbor prípadne medzi zborová rada. (ods. 8 písm. d)) Na túto prácu predpokladajú vytvoriť potrebné účelové zariadenia kresťanských zborov (napr. nakladateľstvo, domovy pre dôchodcov a pod.). (ods. 16. písm. c) a tieţ ods. 18. písm. b))

Názov: Náboţenská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike

Sídlo: Pekná cesta 17 831 52 Bratislava 34 (P.O.Box 2, 830 04 Bratislava)

Štatutárny orgán: dvaja členovia výboru krajiny (Jaroslav Drobčo, Jozef Kalnický, Alexander Krajči, Anton Murín, Jiří Zavadil)

Dátum registrácie: 24. marca 1993 IČO: 30845696



Jozef Štora str. 7

Základný dokument: Základné zásady činnosti (štatút) Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Útvarmi spoločnosti sú jednotlivé zbory, ktoré však nie sú samostatnými právnymi subjektmi. Štatutárnym zástupcom spoločnosti je výbor spoločnosti (aspoň dvaja členovia výboru).

Názov: Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike Sídlo: Nábr. arm. gen. L. Svobodu č. 24

811 02 Bratislava 1 Štatutárny orgán: cirkevný prezident (Ľubor Kučera) Dátum registrácie: 1. septembra 2001. IČO: 30810469 Základný dokument: Stanovy Novoapoštolskej cirkvi v Slovenskej republike z 2. 5. 2001 Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Právnu subjektivitu má ústredné sídlo cirkvi v Bratislave, oprávnený konať v mene cirkvi je cirkevný prezident. (Stanovy, čl. 1 ods. 6)

Názov: Pravoslávna cirkev na Slovensku Sídlo: Metropolitná rada

Bajerova 8 080 01 Prešov

Štatutárny orgán: arcibiskup prešovský a Slovenska Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 31946763 Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na

Slovensku Základný dokument: Ústava Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vymedzuje v ustanoveniach článku 27, ţe právnickými osobami sú Pravoslávna cirkev na Slovensku, eparchie (biskupstvá), cirkevné obce, monastiere, cirkevné dobročinné zariadenia, cirkevné školy, pravoslávna akadémia a iné cirkevné zariadenia a zdruţenia. Pravoslávnu cirkev na Slovensku zastupuje a v jej mene koná arcibiskup prešovský. Eparchiu zastupuje eparchiálny biskup, pomocný biskup – vikár, alebo správca eparchie v medziach svojej právomoci. Pravoslávnu cirkevnú obec zastupuje a v jej mene koná duchovný správca, monastier zastupuje predstavený monastiera, cirkevné dobročinné zariadenia a iné subjekty ich ustanovený riaditeľ. Metropolitná rada, eparchiálna rada i cirkevná obec s poţehnaním biskupa môţe zriaďovať cirkevné školy, sociálne a charitatívne ústavy, účelové zariadenia a iné cirkevné organizácie. /Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku zo 16. 10. 1999, čl. 13 ods. 6, čl. 15 ods. 12 a čl. 16 ods. 6/ Právnickou osobou je ... monastier, cirkevné dobročinné zariadenie, cirkevná škola, cirkevné bratstvo, pravoslávna akadémia, iné výchovné zariadenia, iné cirkevné zdruţenia. /čl. 27 ods. 1/ Miestne oddelené stredisko veriacich je modlitbové, duchovné a organizačné spoločenstvo veriacich, účelovo viazané na plnenie osobitých úloh v ţivote cirkevnej obce. Miestne oddelené strediská veriacich tvoria: Kňazský seminár PBF, detské domovy, sociálne ústavy, cirkevné školy, charitatívne zariadenia a iné. /čl. 1 ods. 7 a čl. 1 Vykonávacích predpisov k Ústave/ Monastier ako náboţenská a kultúrna ustanovizeň s osobitnou kánonickou organizáciou. /Ústava čl. 1 ods. 8, čl. 10 a Vykonávacie predpisy čl. 9/



Jozef Štora str. 8

Názov: Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku Sídlo: Predsedníctvo synody

Jókaiho 34, Pp 78 945 01 Komárno

Štatutárny orgán: biskup (Doc. ThDr. Géza Erdélyi) a generálny kurátor (Ladislav Koncsol)


Ústava Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku ustanovuje v § 8, ţe cirkevné zbory, senioráty a generálna cirkev sú samostatnými telesami a právnickými osobami. Samostatnými cirkevnými telesami a právnickými osobami sú aj také cirkvou zriadené inštitúcie a ústavy, ktoré zriaďuje cirkev pre vlastnú sluţbu, a ktorých činnosť usmerňuje samostatný štatút. / § 8, ods. 2/ Cirkev ... môţe vydrţiavať charitatívne ústavy... môţe zriaďovať alebo udrţiavať cirkevné školy, doškoľovacie ústavy a konferenčné strediská, zariadenia slúţiace na rekreáciu duchovných a svetských cirkevných funkcionárov; a za účelom podpory cirkevnej práce môţe zriadiť rôzne spolky a nadácie. /§ 16, ods. 3/

Názov: Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike Sídlo: Konferencia biskupov Slovenska

Kapitulská 11, P.O.Box 113 814 99 Bratislava

Štatutárny orgán: diecézny biskup za príslušné biskupstvo Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00684325 Konferencia biskupov Slovenska

00419702 Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza 00179094 Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice 00179086 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica 35593008 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra 00179108 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Roţňava 00179124 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie 31815995 Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza Rímskokatolícka cirkev, Ţilinská diecéza

Základný dokument: Kódex kánonického práva Prípis KBS

Konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites zo dňa 14. februára 2008

Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza Rímskokatolícka cirkev, Ţilinská diecéza Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Roţňava Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie za ktoré je oprávnený konať diecézny biskup resp. arcibiskup a osoby ním poverené. Postavenie diecézy Katolíckej cirkvi v SR má aj Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Vo svojej činnosti sa riadi všeobecnými normami Apoštolskej konštitúcie Spirituali militum curae, štatútmi vydanými Apoštolskou Stolicou a všeobecnými cirkevnými zákonmi, v zmysle ktorých právnu subjektivitu majú aj všetky vojenské, policajné a väzenské farnosti, ktoré tento Ordinariát zriadi. Štatutárnym orgánom je



Jozef Štora str. 9

ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a jeho generálny vikár.Farnosti sú zastúpené farárom alebo správcom farnosti. Farnosť môţe pozostávať z viacerých častí (obcí) čiţe filiálok, tie však nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Zoznam jednotlivých farností a mená farárov, resp. správcov, ktorí konajú v mene farnosti ako štatutárny orgán, sa nachádzajú v archíve príslušnej diecézy, resp. arcidiecézy, do ktorej patria. Konferencia biskupov Slovenska so sídlom v Bratislave, ul. Kapitulská 11. Zastupuje ju predseda KBS.Právnu subjektivitu ďalej majú jednotlivé semináre zastúpené rektorom, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku zastúpená predsedom, rehole a kongregácie zastúpené príslušným predstaveným, a ostatné subjekty ktorým ju udelila kompetentná cirkevná vrchnosť.

Názov: Starokatolícka cirkev na Slovensku Sídlo: Chrenovská 15

949 01 Nitra Štatutárny orgán: biskup (Mgr. Augustín Bačinský) Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 31753043 Základný dokument: Synodálny poriadok Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

Jej štatutárnym zástupcom je biskup. V zmysle Synodálneho poriadku a poriadku cirkevných obcí Starokatolíckej cirkvi na Slovensku z roku 1995 sa cirkev člení na cirkevné obce a filiálne obce. Právnu subjektivitu majú cirkevné obce a Slovenská katolícka diakonia.

Názov: Ústredný zväz ţidovských náboţenských obcí v Slovenskej republike

Sídlo: Kozia 21 814 47 Bratislava 1

Štatutárny orgán: predseda a podpredseda (čestný predseda prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., výkonný predseda Pavel Frankl, podpredseda Igor Rintel)

Dátum registrácie: pred účinnosťou zákona IČO: 00179221 Základný dokument: Stanovy Orgány a útvary s právnou subjektivitou:

V zmysle jeho Stanov právnu subjektivitu má Ústredný zväz Ţidovských náboţenských obcí v Slovenskej republike, v mene ktorého koná a navonok vystupuje predseda, podpredseda a riaditeľ kancelárie, ktorí konajú samostatne, s výnimkou prevodov nehnuteľností, ktoré podpisujú ktoríkoľvek dvaja z nich, jednotlivé ţidovské náboţenské obce v SR v mene ktorých koná a navonok vystupuje ich predseda a ţidovské náboţenské komunity v mene ktorých koná a vystupuje dôverník menovaný a odvolávaný ústredným zväzom.Hlavný rabín je najvyšším náboţenským predstaviteľom ţidovských náboţenských obcí. Zastupuje ÚZ ŢNO vo veciach náboţenských a duchovných. ÚZ ŢNO má právo zriadiť rôzne nadácie a občianske zdruţenia.



Jozef Štora str. 10

1.2. Podmienky registrácie cirkví

Cirkvi a náboţenské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (cirkevný odbor).

Návrh na registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby.

Návrh podpíšu všetci členovia prípravného orgánu a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydlisko. Ďalej uvedú, kto z členov prípravného orgánu je splnomocnencom, ktorý je oprávnený konať v ich mene.

Návrh na registráciu obsahuje: a) názov a sídlo cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti; b) mená, priezviská, adresy, podpisy a rodné čísla členov prípravného orgánu; c) základnú charakteristiku zakladanej cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, jej

učenie, d) poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť; e) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na

území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, ţe sa hlásia k cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel (vzor čestného vyhlásenia poskytne na poţiadanie cirkevný odbor);

f) vyhlásenie, ţe cirkev alebo náboţenská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a náboţenským spoločnostiam a osobám bez vyznania.

- K návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti(štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musí byť zrejmé:

a) názov a sídlo ústredia cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti; b) orgány a útvary, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia; c) spôsob ustanovenia osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť a ich odvolávanie; d) základné články viery; e) zásady hospodárenia, vrátane spôsobu určenia likvidátora pre prípad

majetkového vysporiadania pri zániku cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti; f) spôsob schvaľovania základného dokumentu a jeho zmien; g) útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich

mene konať, h) práva a povinnosti členov hlásiacich sa k cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti.

Názov cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá uţ vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky.




1.3. Financovanie cirkví

Poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu v rokoch 2000 aţ 2009 pre cirkvi a

náboţenské spoločnosti :

Cirkvi a

náboţenské

spoločnosti

POSKYTNUTÉ PROSTRIEDKY ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU ( v tis. Sk) v eurách

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Apoštolská

cirkev

5 840 6 026 6 136 6 584 6 568 9 132 9 483 9 524 10 516 369 916

Cirkev bratská 4 163 4 342 4 385 5 055 4 732 6 304 6 606 7222 8 268 317 929

Bratská jednota

baptistov

3 318 3 592 3 628 3 920 4 048 5 193 5 424 5 740 6 910 286 781

Evanjelická

cirkev a. v.

54 837 59 897 62 786 67 932 69 771 93 181 95 862 97 384 107 026 3 679 129

Evanjelická

cirkev

metodistická

2 245 2 383 2 642 2 989 3 014 5 498 6 040 6 506 7 290 265 506

Pravoslávna

cirkev

23 909 26 446 31 140 36 531 36 332 40 521 43 594 44 967 50 258 1 699 615 1

699 615 Reformovaná

kresťanská

cirkev

26 286 31 239 31 651 33 434 35 644 45 117 45 856 49 943 54 439 1 980 740

Cirkev

československá

husitská

514 690 1 076 1 261 1 386 2 066 2 389 2 413 2 546 101 841

Ţidovské

náboţenské

obce

2 442 2 802 2 908 3 188 3 232 3 437 3 450 3 461 3 539 124 540

Starokatolícka

cirkev

622 949 1 456 1 928 1 770 2 085 2 203 2 283 2 601 102 897

Rímskokatolícka

cirkev

299

302

333

699

372

730

381

855

388

481

503

673

504

943

521

091

576 312 21 268 133

Gréckokatolícka

cirkev

46 289 51 105 57 516 60 479 60 623 84 571 87 750 91 606 100 866 3 765 623

Konferencia

biskupov

Slovenska

2 359 2 824 3 280 3 694 3 646 3 876 3 856 3 956 3 947 146 517

Ekumenická

rada cirkví

981 1 177 1 500 1 760 1 760 1 890 1 881 1 971 1 968 69 707

Slovenská

katolícka charita

43 000 55 500 57 500 60 375 60 375 63 375 63 375 63 775 66 124 2 337 848

Diakonia

Evanjelickej

cirkvi a v.

3 500 4 700 5 300 5 588 5 495 5 558 5 563 5 991 6 522 208 658

Ústredie

diakonie

Reformovanej

kresťanskej

cirkvi

700 26 555

Konferencia

vyšších predst.

ţenských reholí

9 883 10 583 11 831 420 939

Cirkev

adventistov

siedmeho dňa

550 550 545 19 087

Spolu 519

607

587

371

645

634

676

573

686

877

875

477

898

708

928

966

1 022

208

37 191 961




2. Historické predpoklady pôsobenia cirkví na území Slovenska

2.1. Predvojnový vývoj

Na území Slovenska od nepamäti pôsobila najmä katolícka cirkev. V rôznych obdobiach

vývoja bolo pripustené a tolerované aj pôsobenie iných cirkví a religióznych spolkov. Od konca

18. storočia sa začala presadzovať náboženská tolerancia v súlade s osvieteneckým myslením

vtedajších politických špičiek. Katolícka cirkev v tom čase začala strácať svoj neotrasiteľný

celospoločenský vplyv a koncom 19. storočia sa dostala do defenzívnej pozície a začala

zápasiť s poklesom svojho spoločenského vplyvu a tým aj možnosti významne ovplyvňovať

chod vecí. Pri koncipovaní ústavy Československej republiky v roku 1920 sa začalo hovoriť

o odluke cirkví od štátu. Avšak bolo jasné, že tento návrh neprejde, nakoľko Slovensko bolo

absolútne proti a nekatolícke cirkvi by bez štátnej podpory pravdepodobne zanikli.

2.2. Obdobie od roku 1939 do 1989

Počas Slovenského štátu nastal významný obrat v postaveniach cirkví. Po rokoch neistoty

a častých zmien bol ústavou zakotvený autoritatívny systém jednej strany s ideami podľa

pápežských sociálnych encyklík. Dominantné postavenie tak získala katolícka cirkev

personálnou penetráciou moci v štáte. De iure síce nebola žiadna cirkev zvýhodnená, de facto

však ideologickou recipáciou a personálnym zastúpením sa stala dominantnou

a neohroziteľnou. Opätovný zvrat nastal nástupom komunistickej moci. Cirkev akákoľvek, nie

len katolícka, bola ideovým nepriateľom štátnej moci a tak bolo rozhodnuté o jej kontrole. Na

jednej strane bola odluka od štátu zamietnutá, na strane druhej vznikom Štátneho úradu pre

veci cirkevné a potieraním závislosti duchovných k biskupom najmä vo finančnej sfére boli

cirkvi kontrolované a infiltrované agentmi a spolupracujúcimi osobami so štátnym režimom.

Niektoré cirkvi boli štátom priamo zrušené ako napríklad Grécko katolícka cirkev v roku 1950.

Všeobecne až do roku 1989 bola politickou mocou cirkev zbavovaná svojej spoločenskej úlohy

a vytlačovaná zo spoločnosti. Niektoré diskrepancie ako pozostatok tej doby pretrvávajú

dodnes.




3. Cirkev ako fenomén

3.1. Cirkev je biznis

Slovo biznis znamená obchod a podnikanie, čiže poskytovanie tovaru alebo služby za

úhradu. Všeobecným produktom akejkoľvek cirkvi je služba duchovnej útechy, viery, rozvoja

osobnosti a kvality života. Ak je však táto služba poskytovaná za úhradu, stáva sa biznisom

a jej pôvodná úloha pomoci sa stráca v úzadí. Tak či onak, ani božia láska nie je zdarma a jej

šíritelia musia z niečoho platiť svoje aspoň základné potreby. A tu vzniká jablko sváru medzi

veriacimi a ateistami. Ateistom nevadí, že niekto míňa svoje peniaze na cirkev. Je to jeho

forma zábavy, trávenia času, spôsobu života. Ateistovi vadí, ak na to prispieva aj on a veriaci

ani omylom neprispejú na jeho kino, prednášku a životný štýl. Na Slovensku je z celkového

počtu 18 registrovaných cirkví len 5 takých, ktoré si svoj biznis robia interne a svojimi

potrebami nezaťažujú ateistu. „Nie všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti

na Slovensku žiadajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Z osemnástich registrovaných cirkví

odmieta štátnu dotáciu päť cirkví. Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu na platy

duchovných a prevádzku ústredia si neuplatňujú z prevažne vieroučných dôvodov

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, Kresťanské zbory na

Slovensku, Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike, Cirkev Ježiša Krista Svätých

neskorších dní v Slovenskej republike a Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike.

Novoapoštolská cirkev však už chce na budúci rok získať peniaze zo štátneho rozpočtu na

prevádzku ústredia. Na chod cirkevného ústredia dostáva peniaze aj Cirkev adventistov

siedmeho dňa - Slovenské združenie. V tejto cirkvi zvažujú, že požiadajú peniaze aj na platy

duchovných. Rozhodnúť o tom by mali v novembri.“1 A mne ako ateistovi práve tieto cirkvi

vôbec nevadia.

3.2. Cirkev ako parazit

V náväznosti na financovanie cirkví je pre mňa najväčšou nehoráznosťou parazitovanie na

spoločnosti všetkých bez rozdielu. Nie len na ateistoch ale aj na príslušníkoch iných cirkví. Je pre mňa neprijateľné, že moje dane idú aj na financovanie cirkvi, ktoré ja povaţujem za súkromno-právne korporácie. Súkromnoprávne sú tie, ktoré vznikajú na základe iniciatívy (dobrovoľnosti) zakladajúcich osôb jedno alebo viacstranným úkonom (zmluvou). Verejnoprávne zdruţenia vznikajú na základe zákona, ktorý zároveň určí aj ich ďalšie náleţitosti ako je sídlo, orgány zdruţenia, spôsob ich kreovania (vzniku) a pod. Na súkromnoprávnom postavení zdruţení nič nemení ani prípadný verejnoprávny charakter činnosti (účel), ktorý zdruţenie plní, napríklad na základe zmocnenia iným zákonom, pokiaľ tieto zdruţenia nemajú zároveň mocenskú (donucovaciu) právomoc. Čiţe stavanie cirkví do pozície verejno-právnej korporácie je v rozpore so zauţívanou praxou. Cirkvám je teda priznávaný výnimočný status, sú im poskytované výnimky a úľavy a namieste je otázka prečo? Spoločenské úlohy, ktoré cirkvi vykonávajú, ako napríklad školstvo, vykonávajú aj iné subjekty a tým tieto výhody nie sú poskytované. Cirkvi sú teda pozitívne diskriminované a parazitujú na spoločnosti a to hrubým zneuţívaním inak ušľachtilých cieľov. Neviem, či cirkvami spotrebovaných 37 miliónov Eur by nenašlo lepšieho adresáta v podobe priamej pomoci do školstva, zdravotníctva a sociálnych programov.

3.3. Cirkev ako politik

Po zmene režimu v roku 1989 bola deklarovaná plná náboženská sloboda. V záujme demokracie a tolerancie sa k tejto myšlienke aj ateisti stavali pozitívne. Avšak to ešte netušili,

1 http://www.webnoviny.sk/slovensko/peniaze-od-statu-nechce-5-registrovan/204472-clanok.html




do akej neslobody sa svojou toleranciou dostanú. Podľa materiálov ministerstva kultúry, Ústava SR, ktorá rešpektuje Listinu základných práv a slobôd, deklaruje Slovensko ako štát laický, ideologicky a náboţensky neutrálny, ktorý sa neviaţe na nijakú ideológiu ani náboţenstvo. V súčasnom období je vzťah štátu a cirkvi charakterizovaný ako vzťah partnerský, pričom sa uvádza, ţe kresťanstvo a kresťanský hodnotový systém je v zmysle cyrilo-metodskej tradície integrálnou súčasťou slovenskej národnej identity. Preto sa Slovensko s dominantnou Rímsko-katolíckou cirkvou všeobecne vníma ako katolícka konzervatívna krajina, čo ešte utvrdila zmluva so Svätou stolicou. Napriek proklamovanej náboţenskej neutrálnosti je silný vplyv Rímsko-katolíckej cirkvi na spoločnosť daný najmä prostredníctvom štátu. Neexistuje totiţ odluka cirkvi od štátu. Navyše štát dovolil vznik politických strán, ktoré mali jasne ideologickú platformu. Ak sa pozrieme na predchádzajúci vývoj, ktorý väčšina občanov zavrhla, dokonca aj občanov veriacich, ide o jeho kopírovanie a zo strany veriacich o farizejstvo. Tak ako v Slovenskom štáte boli deklarované idei z pápeţských encyklík, tak nám kresťansky orientované strany servírovali v uplynulých rokoch politiku zmieru, slobody a tolerancie a potichu nás vtiahli do výhrady svedomia, kedy veriaci lekár nevykoná zákrok ateistovi. Lebo mu to štát dovolil. Kde sú práva ateistu deklarované ústavou? Tak ako komunistický reţim mal svoju ideológiu poplatnú Sovietskemu zväzu, tak ju má aj Rímsko-katolícka cirkev a je poplatná Vatikánu. Tak ako nás komunistický mocipáni vohnali do zadku Sovietskeho zväzu, tak nás kresťanskí politici vohnali nevypovedateľným konkordátom so Svätou stolicou do paţeráka Vatikánu. A tak ako antikomunisti doplácali na svoje presvedčenie, doplácajú naň aj neslobodou ateisti. Úlohou cirkvi mala byť pomoc a duchovná útecha. V politike sa vracia cirkev k svojim stredovekým praktikám, len obal im dáva nový. Kde sú naše práva, ak na základnej škole niet učiteľa etickej výchovy a tak sa všetci povinne učia náboţenstvo? Kde sú naše práva, keď si tu predstaviteľov cudzieho štátu, akým Vatikán nesporne je, nie len staviame do pozície celebrít, ale ich aj ţivíme a podporujeme v ich politickom snaţení. Pán predseda KDH Hrušovský kedysi prehlásil, ţe je najprv kresťan, aţ potom Slovák. Tým dal jasne najavo, pre koho robí politiku. Ja tvrdím, ţe v rozpore s ústavou.

3.4. Cirkev ako polepšený zločinec

Na konci minulého storočia sa pápež Ján Pavol II. ospravedlnil za účasť cirkvi na

križiackych výpravách. Bolo ich 7 a zomrelo pri nich niekoľko miliónov ľudí z oboch táborov.

Všetky boli s výdatnou podporou cirkvi. A čo svätá inkvizícia? Západoeurópska inkvizičná prax

sa rozšírila aj na územie Slovenska. Je len málo historických dokladov, správ alebo zápisníc z

procesov s bosorkami. Za najstarší sa povaţuje doklad o procese s bosorkami zo Štítnika z

roku 1506, kedy bola upálená bosorka známa pod menom Maxinka. Podľa zachovaných

dobových záznamov bolo v rokoch 1565 – 1756 v Uhorsku pred súdmi rôznych inštancií

prerokovaných 554 prípadov obţaloby z čarodejníctva a z nich 403 skončilo rozsudkom.

Obvinení boli okrem malých výnimiek zaţiva upálení. V kontexte celej Európy išlo o milióny

vráţd spáchaných cirkvou. Pre obraznosť malý výpis zo spisu zločinca „Katolícka cirkev“ :

1147 - Kriţiacka výprava proti Polabským Slovanom, proti pohanským Velétom a

Pomoranom. Tieto výpravy patria medzi najkrvavejšie v dejinách strednej Európy...

1147 - Zavraţdenie niekoľko stoviek ţidov vo Francúzsku /Sully, Carentan, Ham/.

1179 - Na III. ekumenickom koncile sa začalo prenasledovanie ţidov v ucelenejšej forme.

Dovtedy občasné prenasledovanie ţidovského obyvateľstva sa stalo organizovanejším.

1181 - Pápeţ Lucius II. vyhlásil, ţe všetky spory medzi katolíkmi sú ťaţkým hriechom, keďţe

odmietajú autoritu pápeţa.

1184 - Na Veronskom kongrese /talianske mesto Verona/ bola daná do kliatby náboţenská

sekta Valdenských. Jej stúpenci boli prenasledovaní aţ do 17. storočia.




1199 - Kriţiacký rytier Simone de Montfort /spomínaný aj ako Šimon z Monfortu/ pri dobytí

hradu Brame zajatcom nechal odrezať nosy, vypichnúť oči a nechal ich odísť. Pri dobytí mesta

Minerva dal 140 kacírov nahádzať do vopred pripraveného veľkého ohňa.

1203 - IV. kriţiacka výprava. Uţ počas putovania do "Svätej" zeme sa kriţiaci dopustili

mnoţstva barbarských zločinov.

1204 - Kriţiaci vyplienili hlavné mesto Byzancie - Konštantínopol. Po dobytí mesta znesvätili

hroby byzantských cisárov, vyplienili Chrám sv. Sofie. Ţeny a dievčatá znásilňovali. Počet

obetí sa nezachoval, súdobí kronikári určujú niekoľko tisíc povraţdených.

1205 - Na dobytom území kriţiaci napriek odporu gréckeho obyvateľstva vytvárajú Latinské

cisárstvo.

1205 - Pápeţ Inocent III. sa povaţoval za námestníka Krista, ktorého musia poslúchať všetci

svetskí panovníci. Obdobie jeho pontifikátu je obdobím temna, obdobím masového

vyvraţďovania kacírov. V bule odsudzoval MAGNU CHARTU LIBERTATUM prvý skutočne

demokratický dokument. Stúpencov povaţoval za heretikov /tzv. chartisti/.

1208 - Pápeţ Inocent III. vydal bulu o cirkevnom prekliati kacírov. Obdobie ostrých represálií

proti albigénskym...

1209 - Dobyté francúzske mesto Beziers. Kriţiaci vyvraţdili v kostole Márie Magdalény vyše

7000 detí, ţien a starších ľudí. Táto krutosť nemala ani na stredovek obdobu.

1209 - Vo francúzskom meste Carcassone bolo obyvateľstvo zväčša albigénskeho vyznania

povraţdené. Zabití boli aj kresťania, ktorí nechceli zradiť svojich albigénskych priateľov, ako aj

náhodní kresťania s odôvodnením, ţe Pánboh si svojich rozozná ...

1215 - Na IV. lateránskom koncile bol uzákonený antisemitizmus.

1227 - Pápeţ Gregor IX. vyhlásil, ţe povinnosťou kaţdého pravoverného kresťana je

prenasledovať heretikov a kacírov...

1232 - Pápeţ Gregor IX. zaviedol inkvizíciu, ktorá má na svedomí smrť niekoľko desiatok

miliónov ľudí.2

Je pre mňa nepochopiteľné, prečo štát podporuje takúto zločineckú organizáciu. Len

preto, lebo sa jej Capo di tutti capi ospravedlnil? Chápem aj odmietanie kolektívnej viny, ale

pre mňa je rovnako veľká ako vina fašistických pohlavárov, ktorí v mene svojej ideológie

vraždili a ničili. Odsúdení boli konkrétny ľudia, ale ideológia sa stala zakázanou. Aj v mene

cirkvi vraždili konkrétni ľudia, ale rovnako by sa hodilo túto ideológiu zakázať. Je poškvrnená

krvou nevinných ľudí a je proti môjmu svedomiu sa zúčastňovať na jej financovaní.

2 http://www.birdz.sk/webka/ivlu/blog/2-000-rokov-klamstiev-a-vrazd-cierna-kniha-zlocinov-cirkvi-3-cast-/66621-

blogspot.html




3.5. Cirkev s väčším a menším „C“

Ústava nám zaručuje slobodu vierovyznania a hlása náboženskú neutralitu. Ak sa skúsim

pozrieť na túto slobodu očami príslušníka menšej cirkvi, len neveriaco krútim hlavou. Nikto mi

nebráni veriť v čokoľvek, ale ak chcem veriť ako registrovaný člen a poberať na to štátnu

podporu, situácia sa radikálne obráti. Moju vieru so mnou zdieľa málo ľudí a preto som

menejhodnotná cirkev, o ktorú sa netreba starať. Čo na tom, že nie som zaťažený

poškvrnenou minulosťou a ctím stáročné hodnoty našich predkov? Nemám majetok, ktorý je

chránenou pamiatkou, nemám mocných v štátnom aparáte, nemám za sebou cudzí štát, ktorý

by ma výrazne podporil. Mám len to, čo by cirkev mala byť. Vieru a pravidlá na žitie v jej

hodnotách a duchu. Pre tento štát je to málo. Ale pohľadom svojich očí ateistu chápem toto

ako istý spôsob obranného mechanizmu. Ako by to vyzeralo, keby si každý jednotlivec mohol

založiť svoju vlastnú cirkev? Kam by sme došli, keby sem bez prekážky prenikli militantné

náboženské ideológie? A namieste je tiež otázka, či cirkev potrebuje peniaze viac, ako vieru?

Asi by sa mali cirkvi posudzovať nie podľa veľkosti „C“ ale podľa viery a jej spoločenského

prínosu.

3.6. Cirkev ako učiteľ, lekár a pomocník chudobným

Aby som nebol výhradne kritický, musím spomenúť aj to, že cirkev supluje niektoré

povinnosti štátu v menšej či väčšej miere. Avšak aký je ich skutočný cieľ a poslanie? Aký je

skutočný spoločenský prínos vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom?

Ak začneme školstvom, najnižším stupňom sú materské škôlky. Na základ skúseností je

možné konštatovať, že majú najnižší religiózny vplyv. Deti sa tam náboženstvu venujú len

v miere, ktorá je pre nich na úrovni príbehov, akých počujú stovky. Na základných školách

však je ako jeden z voliteľných predmetov vyučované náboženstvo, kde sú etické návyky

vštepované už spôsobom a v rozsahu viery katechétu, ktorý ho vyučuje v súlade s cirkvou,

ktorú zastupuje. Stredné školy sú venované skôr všeobecnej výchove a je pravdou, že

pomáhajú skôr sociálne slabším dosiahnuť aspoň trošku lepšie vzdelanie. Spravidla sú to

gymnáziá, pedagogika, umenie. Teda nič, čo by v budúcnosti tvorilo riadne dane, z ktorých aj

cirkev žije. Vo vysokom školstve je to pedagogika, medicína, filozofia a teológia. Opäť nič pre

reálny život. A môžete namietať, ale pedagóg, ktorý všetko obracia na vieru a lekár

s výhradou svedomia je nám rovnako platný ako pekár, ktorý nevie piecť z celozrnnej múky,

hospodár, ktorý odmieta zabíjanie zvierat za účelom produkcie mäsa a iné. Skrátka cirkevné

školstvo produkuje ľudí s výraznými obmedzeniami na uplatnenie sa.

Ak sa pozrieme bližšie na charitatívnu funkciu cirkví, je situácia o čosi lepšia. Hospice

a útulky by asi bez cirkví boli len v malom počte a možno vôbec. Ale ak si položíme tiež

otázku, koľko zdrojov cirkev na tento účel použije od darcov alebo štátu a koľko vlastných,

odpoveďou nám bude fakt, že túto funkciu by rovnako dobre zastal akýkoľvek dobrovoľník.




4. Odluka či nie?

4.1. Separačný systém

Inak nazývaný ako odluka štátu a cirkví. V tomto prípade neexistujú osobitné predpisy

konfesného a interkonfesného práva. Každá cirkev je súkromno-právnym subjektom a ich

postavenie nie je inštitucializované. Jednoducho na ich živote a dianí sa vo všetkých formách

zúčastňujú len ich členovia a sympatizanti. Dokonca je z toho vylúčený aj štát.

4.2. Konvenčný systém

Je systémom, v ktorom štát koordinuje a spolupracuje s cirkvami, pričom dotknuté

činnosti sa môžu prelínať a duchovní sú v postavení úradných osôb.

4.3. Konfesionálny systém

Je to systém, kedy štát vyhlási niektorú cirkev za štátnu. Hlava štátu v niektorých

prípadoch môže byť zároveň najvyššou cirkevnou autoritou.

4.4. Subordinačný systém

Vtedy je cirkev absolútne podriadená štátu a každý je počin schvaľuje štátna moc. Dozor

nad cirkvami vykonáva na to určený štátny orgán.

4.5. Odluka?

Mojim názorom je, že cirkev v dnešnej dobe ako významný politický činiteľ nemá byť

v žiadnom prípade etablovaní. Dokonca takúto jej aktivitu považujem za nelogickú

a spiatočnícku. Nechcem, aby veci verejné spravovali ľudia, ktorí veria na nadprirodzené javy

a podporujú cudzie štáty a navyše sú bigotnými zástancami akejsi ideológie. Ako spoločenský

činiteľ by mohla zastupovať niektoré miesta ale výhradne na báze dobrovoľnosti. Ako

duchovný činiteľ by mala ostať len za múrmi tých, ktorý v ňu veria a na verejnosti by sa

nemala vôbec prezentovať.

Mám za to, že súčasný stav vzťahov Slovenskej republiky a cirkví je vo vzťahu ku mne,

ako ateistovi, protiústavný, cítim sa byť poškodený konkordátom a zaviazaný k niečomu, s čím

sa nestotožňujem, cítim sa byť obklopený neracionálnymi ľuďmi, ktorí za moje dane ľudí

klamú, zavádzajú, zdierajú a strašia a navyše sledujú svoje vlastné prospechárske ciele. Cítim

sa byť podvedený štátnou mocou, keď vidím, ako pozitívne diskriminujú cirkvi a navyše len

podľa neobjektívnych kritérií, kedy ani cirkvi si nie sú rovné. Som za úplnú odluku cirkví od

štátu, za zdanenie ich aktivít a majetkov a za ich zaradenie tam, kam patria. Medzi

podnikateľské alebo neziskové subjekty a do takejto ekonomickej miery nad nimi robiť dozor.

Som proti tomu, aby boli vpustené do politiky a vzdelávania ako tendenčné vyučujúce

ideológiu, ktorá sa v histórii ukázala ako nebezpečná, zneužiteľná a v mene ktorej sa vraždilo.




Zoznam použitých prameňov a literatúry

ČIKEŠ, R. : Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku. Bratislava : Ústav VŠAC, 2010. ISBN 978-80-89096-43-5

SITA. [on-line]. [cit. 2010.02.11.]. Dostupné na internete : http://www.webnoviny.sk/

PEREX a.s. [on-line]. [cit. 2010.02.11.]. Dostupné na internete : http://www.birdz.sk/webka/

ivlu/blog/2-000-rokov-klamstiev-a-vrazd-cierna-kniha-zlocinov-cirkvi-3-cast-/66621-blogspot.html

Documents

Vzťah štátu a cirkvi