of 17 /17
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica Rozšírenie antickej kultúry Kvetoslava Szolárová III.L

 · Web viewobr. č. 2 - rímske impérium Rímska svetová ríša patrila k najväčším a najvýznamnejším ríšam v dejinách ľudstva. Rimania vytvorili latinské písmo a

  • Author
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of  · Web viewobr. č. 2 - rímske impérium Rímska svetová ríša patrila k najväčším a...

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Rozšírenie antickej kultúry

Kvetoslava Szolárová III.L2012/2013

ObsahÚvod21.Staroveké Grécko31.1.Prvé antické kultúry31.1.1.Kykladská kultúra31.1.2.Minojská kultúra31.1.2.1.Umenie31.1.2.2.Architektúra31.1.2.3.Náboženstvo41.1.2.4.Písmo41.1.3.Mykénska kultúra41.2.Archaické obdobie51.3.Klasické obdobie52.Staroveký Rím52.1.Umenie62.2.Náboženstvo62.3.Architektúra63.Stredovek74.Renesancia – návrat antiky75.Klasicizmus86.Antická architektúra v Amerike87.Vplyvy antiky na dnešný svet87.1.Demokracia87.2.Jazyk87.3.Abeceda97.4.Knižnice97.5.Olympijské hry97.6.Matematika97.7.Veda97.8.Architektúra107.9.Mytológia10Záver11Bibliografia12

Úvod

Túto tému som si vybrala, pretože mám veľmi rada antickú kultúru aj jej umenie. Je pre mňa fascinujúce vedieť, ako žili staroveký ľudia, čomu verili, čo tvorili a v neposlednom rade objavovať, čo nám zanechali. Naše učebnice sú plné mien gréckych filozofov, vedcov či panovníkov, ktorí dali základy dnešnému svetu. Vďaka nim je taký, ako ho poznáme a hoci sa kvôli nim musíme učiť veci ako je Archimedov zákon alebo rímske číslice, vďaka nim sme vzdelanejší a máme veci ako písmo alebo kanalizácia. Až keď som robila túto prácu, prišla som na to, za čo všetko môžeme ďakovať antickej civilizácii a rada by som sa o to podelila.

1. Staroveké Grécko

Starovekí Gréci patria medzi najtvorivejšie národy v dejinách ľudstva. V mestských štátoch priam umelecky rozvinuli politiku, dali svetu prvých historikov a učencov. Boli skvelí remeselníci a poeti, vynašli divadlo. Považujeme ich za zakladateľov moderného európskeho života.

1.1. Prvé antické kultúry1.1.1. Kykladská kultúra

3000-2000 pnl.

Pokladá sa za úplne prvú kultúru na území Grécka. Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Poznali bronz a ich znalosti spracovania drahých kovov sa preniesli aj na ďalšie územia v Stredozemnom mori, z ktorých najvýznamnejšia bola Kréta. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské idoly.

1.1.2. Minojská kultúra

2000-1200 pnl.

Minojská kultúra sa nachádzala na ostrove Kréta a bola ovplyvnená Kykladskou kultúrou, keďže obchodovala s Kykladskými ostrovmi a stali sa aj jej prvými kolóniami. Je to prvá antická kultúra čisto európskeho typu.

1.1.2.1. Umenie

Z umenia sa zachovali kanvice a vázy, ktoré patria k vrcholom vtedajšej svetovej keramiky, a tiež prekrásne amfóry s malými uchami. Mnohé boli obrovských rozmerov a slúžili na uschovávanie obilia alebo oleja.

1.1.2.2. Architektúra

Zo stavieb sú známe obrovské, rozľahlé a mnohoposchodové paláce, vyzdobené maľbami alebo freskami z bežného života, s vyobrazením zvierat, delfínov aj ľudí. Paláce nemali hradby, lebo krajina mala silné loďstvo , ktoré chránilo ostrov. Mestá, ako aj dediny na okolí boli spojené sieťou kameňmi dláždených ciest.

Architektúra bola veľmi vyspelá. Najvýznamnejším palácom bol Knósos, ktorý mal premyslený kanalizačný systém s trojakým potrubím pre pitnú vodu, dažďovú vodu a odpad. Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie, okolo ktorého boli rozmiestnené viacposchodové obytné a obradné priestory a možno aj svätyne. Samostatné chrámové stavby neboli nájdené. Bohato a zložito boli zdobené hlavné vstupy, stĺpové schodištia. Strechy boli rovné. Steny so štukovou omietkou zdobili fresky a maľby. Vo všetkých palácoch sa nachádzali kúpele, slúžiace na obradnú očistu. Takisto tam bola sústava stĺpov a dverí, ktoré sa zatvárali a otvárali podľa toho, aká bola teplota v miestnosti žiaduca.

1.1.2.3. Náboženstvo

Uctievali kult bohyne Matky alebo Zeme, ktorá dostala neskôr meno Rheia. Bola to matka malého Dia, ktorý sa podľa legendy narodil na Kréte. Posvätnými zvieratami sú najmä býk a had. Obete boli väčšinou zvieracie, ale v čase ohrozenia aj detské. Hlavným dôvodom bol fakt, že Rhein manžel Kronos bol známy jedením detí. Podľa legendy zjedol všetky svoje deti, pretože sa obával, že ho zvrhnú z trónu. Keď však mal zjesť najmladšieho Dia, manželka mu miesto neho dala skalu. Keďže bohovia sú nesmrteľný, Kronos ich kvôli skale všetkých vyvrátil a Zeus ho naozaj zvrhol z trónu, z čoho sa ďalej odvíja nám už známejšia grécka mytológia s bohmi ako Zeus, Hádes, Poseidón, Afrodita či Aténa. Po prvýkrát sa tu stretávame s konkrétnymi menami božstiev.

1.1.2.4. Písmo

Minojci na začiatku používali hieroglyfy – piktografické písmo, ktoré je najstarším písmom Európy. Neskôr sa z neho vyvinulo lineárne písmo A. Dodnes nebolo rozlúštené a jazyk ktorý predstavuje nie je príbuzný so žiadnym známym jazykom. Po výbuchu sopky na ostrove Théra a príchode Achájcov – Mykénčania z pevniny – sa zmenilo na lineárne písmo B. Toto písmo bolo rozlúštené a ide o rannú formu gréčtiny, ktoré používali aj mykénčania. S príchodom Achájcov sa zmiešali dve kultúry – Minojská a Mykénska.

1.1.3. Mykénska kultúra

1660-1200pnl

Je nazvaná podľa najdôležitejšieho centra tých čias. Vznikla príchodom prvých grécky hovoriacich kmeňov Achájcov na grécku pevninu, kde sa zmiešali s domorodým obyvateľstvom a pretvorili ich kultúru tak ako ju poznáme z neskoršieho obdobia. Používali lineárne písmo B, ktoré spolu so svojou kultúrou preniesli aj na Krétu, kde sa zmiešala s Minojskou kultúrou. Najznámejšia je Levia brána – hlavná brána v hradbách Mykén, s reliéfom dvoch levov.

1.2. Archaické obdobie

V tomto období dochádza k veľkej gréckej kolonizácii. Gréci obsadili územie na juhu Apeninského polostrova, východnú časť Sicílie a pobrežie Čierneho mora, kam preniesli aj svoju kultúru a náboženstvo. Okolo roku 2000 osídlili Íoni mesto Atény a Dórovia zakladajú Spartu. V tomto období vznikajú tri základné typy stĺpov dórsky, iónsky a korintský.

obr. č. 1 - základné typy stĺpov

1.3. Klasické obdobie

V sochárstve sa zameriavajú na krásu ľudského tela, stvárňujú mužské telá. Snažili sa o zachytenie ľudského tela a jeho pohybu. Známe sú diela ako Myrónov Diskobolos, Feidiasov Zeus v Olympii alebo jeho výzdoba aténskej Akropoly.

2. Staroveký Rím

Bol osídlený v 12. stor. pnl. kmeňmi Italikov, Etruskov a Grékov. Najvyspelejší boli Etruskovia a Gréci.

Rímska svetová ríša patrila k najväčším a najvýznamnejším ríšam v dejinách ľudstva. Rimania vytvorili latinské písmo a aj dnešné jazyky – francúzština, portugalčina, španielčina – sa vyvinuli z latinčiny. Právny systém mnohých krajín, napríklad Francúzska a Nemecka vychádza z rímskeho práva. Založili tiež mnoho veľkých európskych miest ako napríklad Londýn a Paríž.

obr. č. 2 - rímske impérium

2.1. Umenie

Rímske umenie čerpalo námety z etruského a gréckeho umenia. Patrili sem maliarstvo, sochárstvo a najmä architektúra. V Ríme sa zakladali sochárske dielne, v ktorých sa vyrábali kópie diel gréckych majstrov, vďaka čomu sa zachovali pamiatky, ktorých originály boli zničené ako napríklad socha Diskobola či hlava Alexandra Macedónskeho.

Rimania tvorili najmä sochy bohov a bájnych hrdinov, sochy rímskych cisárov, významných Rimanov, výjavy z víťazných bojov - historický reliéf - ktoré zdobili stĺpy a oblúky, dokonalé portréty a posmrtné masky. Sôch sa zachovalo oveľa viac ako malieb.

2.2. Náboženstvo

Rimania prevzali všetkých gréckych bohov, ktorým dali latinské mená. Patrili k nim napríklad:

na vrchole: Zeus/Jupiter, Héra/Juno - krása, láska: Afrodita/Venuša - slnko: Apolón/Apollo - vojna: Ares/Mars - lov, les: Artemis/Diana- múdrosť: Aténa/Minerva- plodnosť: Demeter/Ceres - podsvetie: Hádes/Plutón - oheň: Hefaistos/Vulcanus - more, voda: Poseidón/Neptún

2.3. Architektúra

V architektúre dominovali predovšetkým chrámové stavby (Panteón - chrám zasvätený všetkým bohom), baziliky (verejné budovy, napríklad tržnice a súdy) a paláce (prepychové obytné domy obkladané mramorom). Stavali divadlá, víťazné stĺpy(Trajánov stĺp) či víťazné oblúky (Titov oblúk), známymi sú aj centrum Ríma (Forum Romanum), mauzóleá (Hadrianovo mauzóleum) a amfiteátre (Koloseum). Už Rimania mali kanalizačný systém - Cloaca maxima, verejné kúpele s teplou vodou - thermy, dláždené cesty (Via Appia) či vodovody (akvadukty).

3. Stredovek

Stredoveké umenie nadväzuje na antické umenie, z ktorého preberá symbolizmus, ale jeho základom je kresťanská kultúra. Nesnaží sa o zachytenie dokonalosti človeka alebo prírody. Chce sa priblížiť k Bohu. Napríklad v sochárstve síce rozoznáva rôzne tváre alebo črty, no dalo by sa povedať, že sa vracia k tzv. egyptskej strnulosti. Ide o stvárnenie konkrétnej osoby, a preto tu nájdeme skôr symboly ako dynamiku, znázornenie nejakej činnosti alebo myšlienky.

4. Renesancia – návrat antiky

Vznikla na severe Talianska. V tomto období sa opäť vracia antická kultúra a jej umenie. Kladie dôraz na človeka, jeho poznanie a odvracia sa od Boha, ktorý je stredobodom stredoveku – románskeho a gotického slohu. Z rímskej antiky preberá veľké množstvo prvkov, ktoré používa a pretvára. Veľa umelcov sa zaoberalo anatómiou, optikou alebo technológiami, čo používali vo svojich dielach. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe či odlievanie sôch z bronzu. Hoci je pravda, že renesanční umelci vo svojich dielach často používali náboženské motívy, boli len prostriedkom na zobrazenie scén z každodenného života (napr. Madonna s dieťaťom – zobrazenie materskej lásky) alebo nahých ženských či mužských postáv (Adam a Eva) a taktiež sa vracali k prírode. Učenci opäť používajú klasickú latinčinu a gréčtinu. Netypickým pre stredovek bolo aj zberateľstvo, ktoré súvisí so snahou čo najviac spoznať antický svet.

Z Talianska sa renesancia šíri do Francúzska (vplyvom francúzsko-talianskych vojen na začiatku 16. stor.). V 16. stor. taktiež vzniká anglická renesancia. Angličania sa síce inšpirujú len talianskou renesanciou a nie jej vzormi, ale stále sú v nej položené jej základy. Renesancia je začiatkom éry, v ktorej všetci žijeme.

5. Klasicizmus

Klasicizmus je opäť oživením antiky. Odlišuje sa však tým, že jeho vzorom nie je Rím, ale Grécko. Vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XVI. a odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. Pre ďalšiu vlnu klasicizmu, ktorú priniesol Napoleon Bonaparte sa používa názov empír. V druhej polovici 19. stor. sa klasická architektúra stáva slohom bežnej mestskej výstavby a v 20. stor. sa niekoľkokrát vrátila ako vyjadrenie pevnosti a sily, alebo ako sloh diktátorských totalitných režimov. Pre toto obdobie sa obvykle používa názov neoklasicizmus.

6. Antická architektúra v Amerike

Antická architektúra neostala len v Európe, ale rozšírila sa aj za oceán. V Amerike dominovala v prvej polovici 19. stor. Bol to prvý skutočný národný sloh v Spojených štátoch a môžeme ho nájsť vo všetkých regiónoch krajiny. Obľúbenosť tohto štýlu bola podporená silnou asociáciou s klasickými tradíciami a demokraciou. Grécka renesancia bola veľmi prispôsobiteľná a použiteľná na všetky druhy budov od nízkych po tie vysoké.

7. Vplyvy antiky na dnešný svet7.1. Demokracia

Gréci vytvorili prvú demokraciu na svete. Atény prešli od monarchie, cez oligarchiu až k demokracii. Vláda obsahovala viac ako 6 000 členov, ktorý volili a schvaľovali zákony. Gréci síce používali priamu demokraciu (ľudia samostatne hlasujú za zákony), no stále je to základ našej – zastupiteľskej (ľudia si zvolia zastupiteľa, ktorý potom rozhoduje za nich).

7.2. Jazyk

Latinčina sa stala základom románskych jazykov - francúzština, taliančina, portugalčina, španielčina alebo rumunčina, v stredoveku bola dlho jazykom vzdelancov a aj v súčasnosti používame latinské názvy v odbornej terminológii (medicína, biológia, právo...).

7.3. Abeceda

Gréci boli prvou civilizáciou, ktorá používala abecedu. Bola vytvorená po období temna, keď Gréci prestali používať ich pôvodné písmo. Grécka abeceda mala 24 písmen a veľa písmen dnešnej abecedy pochádza z tej gréckej ako napríklad A, B alebo O.

Latinská abeceda je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine európskych jazykov (okrem krajín východnej Európy), v Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne.

Rímska kultúra tiež vytvorila rímske číslice, ktoré používame dodnes.

7.4. Knižnice

V staroveku vznikla aj prvá knižnica a to síce v Egyptskej Alexandrii, ale bola veľmi ovplyvnená Gréckom, pretože patrila pod Alexandra Macedónskeho, ktorý presadzoval grécky spôsob života na všetkých územiach, ktoré obsadil.

7.5. Olympijské hry

Olympijské hry založili staroveký Gréci a oslavovali ich každé štyri roky. V čase ich konania boli zakázané všetky vojny a musel sa dodržiavať mier. Napriek ich zrušeniu po ovládnutí Grécka Rimanmi aj dnes sú každé štyri roky usporiadané Olympijské hry. Hoci sa súťaží aj v iných disciplínach ako v starovekom Grécku, vyhrať ich je naozaj veľká pocta.

7.6. Matematika

Starovekí Gréci boli vynikajúci aj v matematike a všetkým sú nám známe mená ako Pytagoras, ktorý sa preslávil svojou Pytagorovou vetou, Archimedes, Eukleides alebo Aristoteles.

7.7. Veda

K najznámejším vedcom v antickom Grécku patrí Archimedes, ktorý sa považuje za objaviteľa hustoty a Archimedovho zákona a je známy svojím výkrikom „heuréka“ – našiel som to.

V tejto dobe žil aj Hippokrates, ktorý sa nám spája hlavne s Hippokratovou prísahou, ktorú skladá každý lekár.

7.8. Architektúra

V architektúre stále používame grécke stĺpy. Sú súčasťou mnohých verejných budov, ako sú kostoly alebo knižnice. Môžeme ich nájsť napríklad aj v Bielom dome.

obr. č. 3 - Biely dom – iónsky stĺp

7.9. Mytológia

V dnešnej dobe je stále veľa Grékov, ktorí čítajú grécke mýty. Najznámejšími sú príbehy o Perseovi, Theseovi alebo Herculesovi. V minulosti Gréci verili, že veci, čo opisujú sa naozaj stali, no dnes ich čítame len pre zábavu. Dnešná mládež ich pozná skôr z moderných adaptácii ako je napríklad Disneyho Hrcules alebo série románov amerického spisovateľa Ricka Riordana, ktoré sa stali bestsellermi - Percy Jackson a Olympania a Hrdinovia Olympu.

Záver

Veľa ľudí si to neuvedomuje, no antickej kultúre vďačíme naozaj za veľa. Hoci ľudia staroveku žili pred viac ako 4 000 rokmi, ich odkaz a učenie stále pretrváva. Ich umenie obdivujú ľudia celého sveta a od starovekých vzdelancov sa učíme ešte aj dnes. Ich architektúra a umenie nás obklopuje, napriek zamoreniu mrakodrapmi a moderným umením. K antike sa vracali veľký umelci a myslitelia stredoveku, novoveku a zaujíma sa o nich aj človek súčasnosti. Aj on vie oceniť ich zmysel pre krásu a zábavu, ich literatúru či sochárstvo.

Antická zem, či už Grécko alebo Taliansko sú obľúbenými destináciami mnohých dovolenkárov a nie je to len morom alebo teplým podnebím. Ľudia stále prahnú za históriou a kultúrou, ktorú tam môžu nájsť aj po tisícročiach.

Cieľom tejto práce bolo ukázať, že antická kultúra nie je mŕtva a jej odkaz pretrváva až dodnes. Stačí sa len rozhliadnuť a môžeme nájsť jej stopu. Na budove okolo ktorej prejdeme sú iónske stĺpy, v knižnici nájdeme rôzne preklady diel antických umelcov, v múzeách nádherné sochy. No nemusíme chodiť ani tak ďaleko. Stačí otvoriť zošit z matematiky a nalistovať si Pytagorovu vetu.

Bibliografia

· Lexikón antiky. Bratislava : Aktuell, 2008

ISBN 978-80-89153-54-1

· DEARY, Terry : Perfektný Gréci. Bratislava : Egmont, 1999

ISBN 80-7134-935-6

· HAYWOOD, John : Starí Rimania. Lienka, 1996

ISBN 80-88772-22-2

· FREEMAN, Charles : Starí Gréci. Lienka, 1996

ISBN 80-88772-21-4

· https://sites.google.com/a/email.cpcc.edu/religious-influence-on-ancient-greek-architecture/present-day-connection

· http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_um%C4%9Bn%C3%AD

· http://www.bc.edu/bc_org/avp/cas/fnart/fa267/greekrev.html

7