Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Regulačné sústavy

Štítna žľaza

Dária Šutáková

2013

OBSAH

1 ŽĽAZY S VNÚTORNOU SEKRÉCIOU

1.1 Rozdelenie............................................................................................................................4

1.2 Charakteristika žliaz s vnútornou sekréciou.........................................................................4

2 HORMÓNY

2.1 Charakteristika hormónov.....................................................................................................5

2.2 Mechanizmus účinku hormónov...........................................................................................5

2.3 Tkanivové hormóny..............................................................................................................5

3 ŠTÍTNA ŽĽAZA

3.1 Charakteristika......................................................................................................................6

3.2 Funkcie štítnej žľazy.............................................................................................................7

3.3 Tyreotropín a jód...................................................................................................................7

3.4 Hormóny štítnej žľazy...........................................................................................................8

3.5 Funkcie hormónov štítnej žľazy............................................................................................9

3.6 Kalcitonín..............................................................................................................................9

3.7 Štítna žľaza u detí.................................................................................................................9

4 CHOROBY ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

4.1 Jednoduchá struma..............................................................................................................10

4.2 Zápaly štítnej žľazy.............................................................................................................10

4.3 Znížená funkcia štítnej žľazy..............................................................................................11

4.4 Zvýšená funkcia štítnej žľazy.............................................................................................11

4.5 Rakovina štítnej žľazy.........................................................................................................12

ZÁVER.....................................................................................................................................13

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY................................................................................14

2

Úvod

To, že v tele máme hormóny vie každý. Avšak málokto by dokázal definovať, k čomu ich naše telo potrebuje. Sú často skloňované v médiách v súvislosti s rôznymi ochoreniami, preto je dôležité, aby o nich ľudia vedeli aspoň základné informácie. Túto tému som si vybrala, pretože ma fascinuje, akú veľkú funkciu v našom tele hormóny zohrávajú. Na začiatku mojej práce sa len zľahka dotknem všetkých žliaz s vnútornou sekréciou. Dopodrobna rozoberiem štítnu žľazu, ktorá je pre mňa osobne veľmi zaujímavá. Rada by som objasnila jej funkcie aj ostatným. Dostanem sa samozrejme k rôznym ochoreniam, ktoré sa so štítnou žľazou spájajú. Verím, že moja práca ostatným pomôže porozumieť tomu, čo sa v ich tele odohráva.

3

1 ŽĽAZY S VNÚTORNOU SEKRÉCIOU

1.1 Rozdelenie

podmozgová žľaza (hypofýza)

šuškovité teliesko (epifýza)

štítna žľaza (glandula thyreoidea)

prištítne žľazy (glandulae parathyreoideae)

nadobličky (glandulae suprarenales)

Langerhansove ostrovčeky v pankrease

pohlavné žľazy

Obrázok č.1 - poloha jednotlivých endokrinných žliaz

1.2 Charakteristika žliaz s vnútornou sekréciou

Látkové riadenie organizmu je vývojovo pôvodnejším typom riadenia. Chemické riadenie je

zabezpečené špeciálnym typom žliaz, tzv. žľazami s vnútornou sekréciou. Tieto žľazy

vylučujú produkty svojho metabolizmu (hormóny) priamo do krvného obehu, alebo do

tkanivového moku.

Medzi žľazy s vnútornou sekréciou zaraďujeme aj orgány, ktorých endokrinné funkcie sú

prechodné alebo ktorých fyziologický význam v ľudskom organizme nie je úplne jasný,

K týmto žľazám patrí placenta a epifýza. Produktmi činnosti buniek endokrinných žliaz sú

hormóny.

4

2 HORMÓNY

2.1 Charakteristika hormónov

Hormóny sú látky, ktoré majú špecifický biokatalytický účinok na niektoré orgány alebo

tkanivá. Z chemického hľadiska sú hormóny veľmi rôznorodé látky. Najčastejšie ide

o bielkoviny a látky odvodené od tukov. Ich charakteristickou vlastnosťou je, že aj veľmi

malé množstvo vyvoláva silnú reakciu. Pôsobia ako regulátory špecifických funkcií. Buď ich

brzdia (inhibujú), alebo posilňujú (aktivujú). Krvou sa dostávajú do celého tela, ku všetkým

bunkám, ale pôsobia len na tzv. cieľové bunky, ktoré sú schopné reagovať iba na určitý

hormón. Základný princíp hormonálnych regulácií je charakterizovaný ako spätná väzba.

2.2 Mechanizmus účinku hormónov

Jeden hormón obvykle pôsobí rôznymi mechanizmami, ktoré sa dopĺňajú a kombinujú.

Neplatí vzťah: jeden účinok – jeden hormón. Jeden hormón preto môže mať radu účinkov.

Účinok niektorých hormónov sa tiež mení s vekom. Mechanizmus účinku hormónov môžeme

veľmi zjednodušene zhrnúť takto:

1. Niektoré hormóny spôsobujú zmenu priepustnosti bunkovej membrány. Týmto

mechanizmom hormóny zvyšujú napr. prísun cukru, vody alebo iónov do bunky, kde

sú tieto látky využívané v metabolických procesoch.

2. Iný účinok hormónov spočíva v aktivácii niektorého enzýmu, ktorý sám spustí ďalšie

biochemické reakcie.

3. Hormóny môžu zasahovať i priamo v bunkovom jadre alebo bunkových organelách,

kde ovplyvňujú priamo vznik enzýmov, ktoré sú bielkovinovej povahy.

Všeobecne sa dá povedať, že hormóny ovplyvňujú kľúčové miesta látkovej výmeny buniek

a tkanív.

Vzťah medzi nervovým a látkovým riadením je veľmi úzky. Niektoré časti centrálneho

nervového systému majú priamo endokrinné funkcie – tvoria hormóny uvoľňované do obehu.

Humorálny, chemický mechanizmus sprostredkúva aj prenos nervových impulzov. Napr. na

koncoch autonómnych nervov sa uvoľňujú látky totožné s hormónmi (noradrenalín), ktoré

vyvolávajú zmrštenie buniek hladkej svaloviny.

5

Vzťah nervového a endokrinného systému je obojstranný. Množstvo hormónov ovplyvňuje

činnosť centrálneho nervového systému (hormóny štítnej žľazy, pohlavné hormóny a iné),

niektoré žľazy s vnútornou sekréciou sú naopak priamo riadené nervami (dreň nadobličiek).

Na riadení žliaz s vnútornou sekréciou sa významne uplatňuje spätná väzba. Napríklad

produkcia hormónov do krvného obehu ovplyvňuje spätnoväzbovým mechanizmom činnosť

vlastnej žľazy (brzdí, alebo naopak podporuje tvorbu hormónov žľaze).

Obrázok č.2 - mechanizmus účinku hormónov

2.3 Tkanivové hormóny

Samostatným typom hormónov sú látky tvorené rozptýlenými bunkami v stenách niektorých

orgánov (napr. v črevnej stene). Tieto hormóny nemajú jednotnú chemickú štruktúru, sú

prenášané krvou alebo tkanivovým mokom a majú účinok aj na pomerne vzdialene orgány.

Týmto hormónom hovoríme tkanivové hormóny. Medzi tkanivové hormóny patria

predovšetkým látky vznikajúce v stene tráviacej trubice, v obličkách, ale aj v centrálnom

nervovom systéme.

3 ŠTÍTNA ŽĽAZA

3.1 Charakteristika

Štítna žľaza (glandula thyreoidea), je párová endokrinná žľaza, ktorej obidva laloky ležia po

stranách štítnej chrupavky hrtanu. Oba laloky sú spojené úzkym mostíkom žľazového

6

tkaniva. Nezväčšená štítna žľaza nie je hmatateľná. Laloky žľazy sú kryté plochými krčnými

svalmi, ktoré idú od jazylky k hornému okraju hrudnej kosti.

Obrázok č.3 – umiestnenie štítnej žľazy

3.2 Funkcie štítnej žľazy

metabolická – urýchľuje premenu látok, zvyšuje spotrebu O2 v tkanivách a bunkách

termoregulačná – zvyšuje tvorbu tepla v organizme

vplyv na srdečnú činnosť – zrýchľuje srdečnú frekvenciu, zvyšuje silu srdcovej

kontrakcie

v tehotenstve ovplyvňuje rast nervového tkaniva (nedostatok = kreténizmus)

3.3 Tyreotropín a jód

Pre udržanie funkcie štítnej žľazy a reguláciu množstva produkovaných hormónov je

potrebný thyreotropín vylučovaný predným lalokom hypofýzy. Tyreotropín zvyšuje množstvo

krvi pretekajúce žľazou a uľahčuje tak výdaj tyroxínu a trijódtyronínu. Väčšie množstvo krvi

prináša do štítnej žľazy aj viac látok potrebných k tvorbe hormónov. Štítna žľaza je jedinou

žľazou s vnútornou sekréciou, ktorá je priamo závislá na prísune prvku získaného výhradne

z potravy! Nedostatok jódu v potrave (voda) vedie k poruchám funkcie štítnej žľazy – tvoria

sa neúčinné hormóny s nízkym obsahom jódu.

Závislosť štítnej žľazy na jóde je z vývojového hľadiska veľmi zaujímavá. Jód nie je (aspoň

teoreticky) nevyhnutný pre účinnosť hormónov štítnej žľazy. Existujú látky, ktoré sú rovnako

účinné ako „pravé hormóny“ s jódom, pričom jód vôbec neobsahujú. Dôležité je iba

priestorové usporiadanie tyroxínu a tyronínu. Závislosť na jóde je iba vývojová náhoda. Život

vznikol v moriach, kde je vysoký obsah jódu vo vode. Veľký prísun jódu a jeho ľahká

7

dostupnosť navodili vznik mechanizmov pre jeho získavanie a následné zabudovanie do

vhodnej polohy v molekulách obidvoch hormónov. Prechodom živočíchov z vody na súš sa

získavanie jódu síce značne sťažilo, ale mechanizmus použitia jódu pri hormónoch štítnej

žľazy sa udržal v celej živočíšnej ríši.

3.4 Hormóny štítnej žľazy

Mikroskopická stavba štítnej žľazy je charakteristická usporiadaním žľazových buniek do

uzavretých vačkov (folikulov), vyplnených bielkovinovým roztokom (koloidom). Koloid

obsahuje dva základné hormóny štítnej žľazy:

tyroxín

trijódtyronín

Bunky tvoriace žľazové folikuly vychytávajú z krvi jód a potrebné aminokyseliny. Ďalšia

činnosť týchto buniek spočíva v tom, že spojovaním aminokyselín vytvárajú bielkovinu, na

ktorú sa viaže jód a vznikajú obidva účinné hormóny.

Obrázok č.4 – chemická štruktúra tyroxínu Obrázok č.5 – chemická štruktúra trijódtyronínu

Hormóny štítnej žľazy majú účinky metabolické, termoregulačné, rastové a vývojové.

Rozdelenie funkcií tyroxínu a trijódtyronínu je iba schematické. Jednotlivé účinky hormónov

na seba úzko naväzujú a v mnohých smeroch sú závislé na množstve produkovaných

hormónov. Popisované účinky sa preto týkajú normálnych, fyziologických dávok v zdravom

organizme. Pri chorobných zmenách sa funkcie hormónov značne menia.

8

3.5 Funkcie hormónov štítnej žľazy

metabolická funkcia – spočíva v priamom účinku hormónov štítnej žľazy na bunkové

jadro, kde ovplyvňujú riadenie látkovej výmeny, obzvlášť tvorbu bielkovín. Hormóny

štítnej žľazy zvyšujú látkovú výmenu. Zvyšujú spotrebu kyslíka v tkanivách

a urýchľujú vstrebávanie cukrov v tráviacom ústrojenstve. Tyroxín a trijódtyronín

zvyšujú rozpad tukov.

termoregulačná funkcia – hormóny štítnej žľazy zvyšujú tvorbu tepla v organizme

hlavne vtedy, keď je telo v chladnom prostredí a k udržiavaniu telesnej teploty je

nutná väčšia produkcia tepla v tkanivách.

rastový význam hormónov štítnej žľazy – súvisí s metabolickými funkciami tyroxínu

a trijódtyronínu. Obidva hormóny v normálnych dávkach zvyšujú tvorbu bielkovín,

ktoré vo väčšej miere spotrebúva rastúci organizmus. Hormóny štítnej žľazy sú preto

významnými rastovými faktormi.

Vývojové účinky tyroxínu a trijódtyronínu – u človeka sa prejavujú hlavne pri

dozrievaní tkanív centrálneho nervového systému v detskom veku. Pri zníženej

hladine hormónov dochádza k postupnému narúšaniu funkcií mozgu, pričom v závere

dochádza k jeho ťažkej poruche – slabomyseľnosti.

3.6 Kalcitonín

V blízkosti folikulov štítnej žľazy sú uložené zvláštne bunky, ktoré produkujú ďalší hormón –

kalcitonín. Sú síce určité pochybnosti o jeho význame v ľudskom organizme – nie sú známe

žiadne ochorenia vyvolané nadmernou alebo nedostatočnou tvorbou tohto hormónu, ale je

preukázané, že znižuje hladinu vápniku v krvi. Kalcitonín slúži k jemnej regulácii hladiny

vápniku a doplňuje tak funkciu hormónov prištítnych žliaz.

3.7 Štítna žľaza u detí

Štítna žľaza novorodenca je veľmi malá (cca 2gramy). Je uložená pomerne vysoko a žľazový

mostík, ktorý spojuje pravý a ľavý lalok, sa nachádza vo výške prstencovej chrupavky.

Nezväčšená žľaza nie je hmatateľná. Rast štítnej žľazy je vcelku rovnomerný a vykazuje úzku

závislosť na hmotnosti tela. Maximálna hmotnosť dosahuje štítna žľaza v puberte (cca

25gramov), kedy sú často badateľné aj jej obrysy na prednej ploche krku (zväčša u dievčat).

9

Pomerne časté (1:3500 novorodencov) je zníženie funkcie štítnej žľazy u novorodencov, ktoré

pri neliečení vedie k závažným poruchám vývoja celého detského organizmu. Preto sa dnes

vykonáva preventívne vyšetrenie hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi novorodencov

a chýbajúce hormóny sú umelo dopĺňané.

4 CHOROBY ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

4.1 Jednoduchá struma

Jednoduchá struma znamená zväčšenie štítnej žľazy bez klinických príznakov jej narušenej

funkcie. Prípadné ťažkosti sú len mechanického rázu, vznikajú z tlaku veľkej strumy na

okolie. Na obrovských územiach v rôznych častiach sveta sa vyskytuje endemická struma.

O endémii sa hovorí, ak je strumou postihnutých viac ako 10% obyvateľstva. Endémia

postihovala predtým aj väčšinu nášho územia, So zmenou životných podmienok, najmä však

vďaka riadenej jodidácii jedlej soli, sa výskyt strumy výrazne znížil. Na vzniku strumy sa

zúčastňujú viaceré faktory. Najdôležitejšie sú tri:

nedostatok jódu v potrave

nadbytok strumigénov v potrave (látky zväčšujúce štítnu žľazu – kapusta, kel...)

vrodené a dedičné faktory

Obrázok č.6 – ukážka strumy

4.2 Zápaly štítnej žľazy (tyreoiditídy)

Akútne zápaly štítnej žľazy majú najčastejšie vírusový pôvod. Ochorenie sa začína náhle

a prejavuje sa predovšetkým bolesťou v oblasti štítnej žľazy, zvýšenou teplotou, zvýšenou

sedimentáciou a leukocytózou.

10

Autoagresívna lymfocytová tyreoiditída (Hashimotova struma) je chronický zápal štítnej

žľazy spôsobený protilátkami proti štítnej žľaze. Štítna žľaza sa zväčšuje, pri histologickom

vyšetrení sa v nej zistí veľký počet lymfocytov. Pri väčšine prípadov skôr alebo neskôr

vznikne hypofunkcia štítnej žľazy. Najdôležitejším vyšetrením štítnej žľazy pri podozrení na

zápal je jej punkcia a cytologické vyšetrenie získanej vzorky.

4.3 Znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza, myxedém)

Hypotyreóza je pomerne časté ochorenie postihujúce asi 1% dospelého obyvateľstva. Ak je

znížená funkcia zapríčinená primárnym poškodením štítnej žľazy, ide o primárnu

hypotyreózu. Pri sekundárnej hypotyreóze je príčinou jej zníženia funkcie hypofunkcia

diencefalopituitárneho systému, znížená tvorba tyreostimulačného hormónu. Pri úplne

rozvinutej hypotyreóze ochorenie možno liečiť substitučným podávaním hormónov štítnej

žľazy. Chorý má zníženú pracovnú výkonnosť, je pomalý, ospanlivý, zimomravý, má zápchu,

u žien je porucha menštruačného cyklu. Objektívne sa zistí suchá koža, pomalý rast vlasov

a nechtov. Jazyk je veľký, niekedy vyhladený, tvár stuhnutá. Charakteristický je chrapľavý

hrubý hlas. Často býva makrocytová anémia.

4.4 Zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza, tyreotoxikóza)

Zvýšená funkcia štítnej žľazy je chorobný stav, pri ktorom je výdaj hormónov štítnej žľazy

vyšší, ako sú potreby organizmu. Je to časté ochorenie: postihuje 2% dospelého obyvateľstva.

Chorobu možno vo väčšine prípadov úspešne liečiť. Zvýšená funkcia štítnej žľazy vzniká

v podstate pri troch chorobných situáciách:

difúzna toxická struma s exoftalmom čiže Gravesova – Basedowova choroba. Jej

príčinou je tvorba zvláštneho typu protilátok, ktoré podnecujú štítnu žľazu

k hyperfunkcii. Súčasne hrubne tkanivo za očnými guľami, ktoré sa postupne

vysúvajú z očnice dopredu a vzniká exoftalmus. Ten je niekedy taký výrazný, že

chorý nemôže celkom zavrieť viečka pri spánku = rohovka vysychá.

Obrázok č.7 – exoftalmus

11

toxická nodózna struma – ukazuje sa, že uzlové strumy, ktoré sú dlhé roky bez

poruchy funkcie, majú väčšiu náchylnosť na vznik tyreotoxikózy. &zatiaľ nie sú

známe príčiny, ktoré spôsobia, že pokojové adenómy štítnej žľazy sa stanú

hyperfunkčnými.

Exogénna (lieková) hypertyreóza – je zriedkavou príčinou klinického obrazu zvýšenej

funkcie štítnej žľazy. Spôsobujú ju vysoké dávky hormónov štítnej žľazy, ktoré sa

podávajú z liečebných príčin.

Chorí sa sťažujú na pocit nepokoja, nervozity, nespavosť, zmeny nálad. Mávanie búchanie

srdca a hnačky. Majú dobrú chuť do jedenia, ale chudnú. Zle znášajú teplo. Vypadávajú im

vlasy a lámu sa im nechty.

4.5 Rakovina štítnej žľazy (karcinóm tyroidey)

Rakovina štítnej žľazy je najčastejším zhubným nádorom endokrinného systému. Predpoveď

je daná histologickým typom nádoru: najzhubnejší je anaplastický karcinóm. Karcinóm

tyroidey sa zvyčajne prejaví ako uzol, ktorý sa neskoršie zväčšuje, niekedy prerastá do okolia,

metastázuje do lymfatických uzlín, pľúc a do kostí. Funkcia štítnej žľazy zostáva normálna aj

pri rozsiahlom procese. Osobitným typom rakoviny je medulárny karcinóm. Často sa

vyskytuje u niekoľkých príslušníkoch tej istej rodiny. Vyznačuje sa tým, že produkuje

nadmerné množstvo kalcitonínu. Ten znižuje koncentráciu vápnika krvi a preto vzniká tetania.

Obrázok č.8 – anaplastický karcinóm štítnej žľazy

12

ZÁVER

Pri písaní tejto práce som sa dozvedela množstvo nových informácií. O hormónoch som sa

učila, ale po dokončení tohto projektu mi všetky tie informácie začali dávať lepší význam.

Hormonálna sústava ako celok je veľmi náročná, no o to zaujímavejšia téma. Je fascinujúce,

že celý náš organizmus funguje na základe miliónov podnetov. Je ťažké predstaviť si, koľko

procesov sa nám v tele deje každú jednu sekundu. A všetky ich ovplyvňujú hormóny. Verím,

že i vy ste sa po prečítaní mojej práce dozvedeli niečo nové a zaujímavé.

13

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Biológia pre gymnáziá 6. Bratislava: EXPOL pedagogika, 2005. ISBN 80-89003-81-8

Dylevský, I.: Somatologie. Olomouc: EPAVA, 2000. ISBN 80-86297-05-5

Zdravie a klinika chorôb. Martin: Osveta, 2000. ISBN 80-8063-117-4

INÉ ZDROJE

Internet

http://www.wikiskripta.eu/index.php/N%C3%A1dory_%C5%A1t%C3%ADtn%C3%A9_

%C5%BEl%C3%A1zy

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0t%C3%ADtna_%C5%BE%C4%BEaza

http://www.wikiskripta.eu/index.php/%C5%A0t%C3%ADtn%C3%A1_%C5%BEl

%C3%A1za

14