XXIII. Vedecká konferencia študentov FAPZ s …ves.uniag.sk/files/pdf/lk8tfgby6lidgvveikq353lgplbuex.pdfXXIII. VEDECKÁ KONFERENCIA ŠTUDENTOV FAPZ 26. apríl 2017 XXIII. VEDECKÁ

Slovenská poľnohospodárska univerzita v NitreFakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

XXIII. VEDECKÁ KONFERENCIAŠTUDENTOV FAPZ

s medzinárodnou účasťou

Nitra – 26. apríl 2017

ZBORNÍK ABSTRAKTOV

XXIII. VEDECKÁ KONFERENCIA ŠTUDENTOV FAPZ

26. apríl 2017

XXIII. VEDECKÁ KONFERENCIA ŠTUDENTOV

Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov


Zborník abstraktov

Nitra – 26. apríl 2017

Zostavovateľ: Ing. Marek Kovár, PhD.

Lektorovali: prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, CSc.

doc. Ing. Henrieta Arpášová, PhD.

doc. Ing. Nora Polláková, PhD.

doc. Ing. Marta Habánová, PhD.

doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.

doc. Ing. Miroslav Juráček, PhD.

Ing. Alica Navrátilová, PhD.

Ing. Martina Gažarová, PhD.

Ing. Jana Kopčeková, PhD.

Ing. Petra Lenártová, PhD.

RNDr. Jana Mrázová, PhD.

Ing. Marek Kovár, PhD.

Ing. Michal Rolinec, PhD.

© Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Schválil rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa 12. 4. 2017 ako on line

zborník abstraktov.

Text jednotlivých abstraktov neprešiel jazykovou úpravou, za obsahovú, technickú a jazykovú

úroveň sú zodpovední jednotliví autori.

ISBN 978-80-552-1661-4


26. apríl 2017

OBSAH

ÚVOD ........................................................................................................................................ 6

PROGRAM KONFERENCIE ................................................................................................ 7

Sekcia I. FYZIOLÓGIA RASTLÍN A BOTANIKA ........................................................... 16

BALGOVÁ M.: Kvantitatívna fenotypová analýza ciroku dvojfarebného ovplyvneného

suchom .................................................................................................................................. 17

CHOVANČEK E.: Flavonoidy a ich tvorba ako následok účinku stresových faktorov

v listoch šalátu ...................................................................................................................... 18

JANOLKOVÁ D.: Reprodukčná biológia Oxycoccus palustris Pers. na NPR Klin (Orava,

Slovensko) ............................................................................................................................ 19

JURIGA M.: Reakcia inokulovaných genotypov sóje na vodný stres ................................. 20

Kovářová, D.: Výskyt inváznych a nepôvodných druhov rastlín v okolí obcí Vinosady

a Svätý Jur ............................................................................................................................ 21

MÁČAJOVÁ P.: Poruchy vo vývine gametofytu ako príčina nízkej násady plodov Prunus x

Fechtneri ............................................................................................................................... 22

Sekcia II. RASTLINNÁ PRODUKCIA A PÔDOZNALECTVO ...................................... 23

FUSKOVÁ M.: Hodnotenie poloprevádzkových pokusov s kapustou repkovou pravou v

Lupol s.r.o. Lukáčovce ......................................................................................................... 24

SLIVKA S.: Vplyv rôznych faktorov na klíčenie tráv a ďatelinovýn .................................. 25

HAMAR J.: Vplyv emisií a imisií na hygienu pôdy v zaťaženom území Jelšava, Lubeník 26

KUSYOVÁ M.: Hodnotenie vybraných prvkov z pôdnych výluhov na základe modelovania

geochemických foriem výskytu v programe Visual Minteq ................................................ 27

MACIK J.: Biosyntéza nanočastíc zlata pri využití extraktu z kvasinkového piva ............. 28

ROSKÓOVÁ V.: Účinnosť biologických insekticídov v ochrane repky olejnej pestovanej

v ekologickom poľnohospodárstve proti škodcom ............................................................... 29

RUSEŇÁKOVÁ M.: Citlivosť populácií blyskáčika repkového, Meligethes aeneus,

z východného Slovenska na pyrethroid cypermethrin v roku 2016 ..................................... 30

Sekcia III. UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A ENVIRONMENTALISTIKA

.................................................................................................................................................. 31

BIHÁRY D.: Bionómia sysľa pasienkového (Spermophilus citellus L. 1766) a jeho výskyt

na lokalite Chtelnica ............................................................................................................. 32

KAVULIAKOVÁ Z.: Vplyv spôsobu hnojenia na dynamiku dusíka v pôde ...................... 33

MAREK J.: Regulácia zaburinenosti repy cukrovej na PD Tríbeč Nitrianska Streda ......... 34

NIKOVÁ T.: Mimetická podobnosť u pohyblivých mimikov ............................................. 35


26. apríl 2017

ŠVEC P.: Koncentrácia dusičňanov vo vybraných zdrojoch podzemných vôd v zraniteľných

oblastiach okresu Topoľčany ................................................................................................ 36

VAŠEKOVÁ P.: Rozmnožovanie a metamorfóza žiab druhu pazúrnatka vodná (Xenopus

laevis).................................................................................................................................... 37

VRÁBEĽ L.: Výskyt vlka dravého (Canis lupus) v CHKO Horná Orava ........................... 38

Sekcia IV. GENETICKÉ TECHNOLÓGIE A VETERINÁRNE DISCIPLÍNY ............. 39

BALUŠÍKOVÁ M.: Vplyv vysokoproteínovej výživy na močovú sústavu psov ................ 40

CHOBOROVÁ Ľ.: Výskyt mikroorganizmov vo vonkajšom zvukovode psov .................. 41

CIMERMANOVÁ R.: Vplyv procesnej teploty spracovania šípok na izoláciu dna

a množstvo amplifikovaného produktu ................................................................................ 42

HUDECOVÁ J.: Optimalizácia RT-PCR reakcie pre amlifikáciu 26S RNA génu brečtanu

.............................................................................................................................................. 43

KNOTEKOVÁ Ľ.: Expresia Mal d 1 alergénu v dužine jabĺk počas dozrievania................44

KOHÚT M.: Aktivita retrotranspozónov skorocelu hodnotená DNA odtlačkami ............... 45

MOSCHOVÁ Ľ.: Genetická výstavba lipicanského koňa na molekulárno – genetickej úrovni

.............................................................................................................................................. 46

PETRÁŠOVÁ K.: Genetická štruktúra teplokrvných plemien koní na Slovensku .............. 47

TOMAŠOVIČOVÁ S.: Genotyping of service tree (Sorbus domestica L.) as an alternative

source of nutrients ................................................................................................................ 48

ZAMBOVÁ Z.: Zoonózy – možné riziká v stravovaní človeka .......................................... 49

Sekcia V. ŠPECIÁLNA ŽIVOČÍŠNA PRODUKCIA ........................................................ 50

KLIM K.: Zespół cushinga u koni – analiza przypadku ....................................................... 51

KUBIAK A.: Efekty odchowu prosiąt do 21. dnia życia urodzonych w miotach o różnej

liczebności ............................................................................................................................ 52

KURCZOWA K.: Porównanie proporcjonalności budowy ciała koni................................. 53

MANČÍK G.: vplyv skrmovania organického selénu na produkčné ukazovatele a kvalitu

mäsa jatočných ošípaných .................................................................................................... 54

MILCZAREK I.: Częstotliwość i skutki zatrzymania błon płodowych po porodzie u krów

.............................................................................................................................................. 55

PLEVOVÁ J.: Porovnanie vybraných chemických parametrov a mastných kyselín v MLD a

chrbtovej slanine ošípaných plemenA Mangalica a krížencov Mangalica x Biela ušľachtilá

.............................................................................................................................................. 56

ŠTOFOVÁ M.: Vplyv kastrácie na športové využitie koní ................................................. 57

SUPEKOVÁ K.: Hodnotenie ukazovateľov rastu pri mäsovom dobytku plemena charolais

v rôznych chovateľských podmienkach ............................................................................... 58


26. apríl 2017

TELIČÁKOVÁ S.: Chov a etologické pozorovanie tapírov čabrakových (Tapirus indicus)

v ZOO Zlín-Lešná ................................................................................................................ 59

Sekcia VI. ŠPECIÁLNE CHOVATEĽSKÉ ODVETVIA .................................................. 60

HOLEČKOVÁ M.: Šimpanz učenlivý (Pan troglodytes, Blumenbach, 1775) a jeho chov v

ZOO Brno ............................................................................................................................. 61

CHLEPKO M.: Zhodnotenie výkrmu brojlerových kurčiat pri použití vybraného

neantibiotického stimulátora rastu na VPP SPU Kolíňany .................................................. 62

KOHÚT L.: Botanický pôvod obnôžkového peľu vo včelstvách ........................................ 63

KOCHANOVÁ L.: Analýza vybraných produkčných vlastností poštových holubov a ich

krížencov .............................................................................................................................. 64

KOLLÁTHOVÁ R.: Molekulovo-genetická analýza sfarbenia koní ................................... 65

MACURA P.: Endoparazitózy jelenej zveri v CHKO Štiavnické vrchy ............................. 66

MALOVEC T.: Vek a rast hrúza škvrnitého z vybraných lokalít Slovenska ....................... 67

MIHÁLIK I.: Druhové a početné zloženie ichtyofauny v strednom toku rieky Ipeľ ........... 68

SABOLČÍK J.: Analýza vybraných parametrov trofejovej kvality jelenej zveri v okrese

Svidník .................................................................................................................................. 69

TRNAVSKÁ P.: Analýza trofejovej kvality jeleňa lesného (Cervus elaphus) v okrese

Rimavská Sobota .................................................................................................................. 70

Sekcia VII. VÝŽIVA ZVIERAT A KRMIVÁRSTVO ....................................................... 71

ASCHMANNOVÁ S.: Kvalita a nutričné zloženie kŕmnych dávok pre psov ..................... 72

BAĽÁKOVÁ D.: Možnosti riešenia mliečnej výživy šteniat .............................................. 73

BRANDYSOVÁ M.: Vplyv výživy na kvalitu a zloženie mlieka dojníc ............................ 74

BUKOVÁ N.: Analýza výživnej hodnoty suchých granulovaných krmív pre psy .............. 75

DEDINSKÁ L.: Nutričná analýza kŕmnych dávok westernových koní ............................... 76

ĎUBEKOVÁ Ľ.: Vplyv kvality krmív na plodnosť dojníc ................................................. 77

FABIANOVÁ S.: Zhodnotenie výživy ary modro – žltej (Ara ararauna) v rôznych chovoch

.............................................................................................................................................. 78

MELICHER R.: Vplyv kvality krmív na úžitkovosť dojníc ................................................ 79

ONDREJÁKOVÁ K.: Zmeny živinového zloženia mlieka kȏz vo vzťahu k počtu dní pasenia

.............................................................................................................................................. 80

PAULÍNYOVÁ Z.: Analýza výživnej hodnoty doplnkových kŕmnych zmesí pre kone ..... 81

STANOVÁ Z.: Zmeny obsahu energie v trávnych porastoch v okolí Nitry ........................ 82

Sekcia VIII. VÝŽIVA ĽUDÍ 1 .............................................................................................. 83

DÉCSI M. - KRÁĽOVÁ J.: Gény asociované s obezitou v kohorte do 30 rokov ............... 84


26. apríl 2017

CHLAPOVIČ R.: Vplyv výživy a fyzickej prípravy na výkonnosť hokejistov ................... 85

JURÁŠOVÁ K.: Vplyv konzumácie pekárenských výrobkov s obsahom lepku na vybrané

antropometrické parametre ................................................................................................... 86

KASÁKOVÁ B.: Hodnotenie základných antropometrických parametrov a stravovacích

zvyklostí u vybranej populácie adolescentov ....................................................................... 87

KOSZTOLÁNYIOVÁ E.: Sledovanie vybraných ťažkých kovov zo vzoriek vôd a pôd na

lokalite Kalná nad Hronom................................................................................................... 88

KRENČANOVÁ J.: Hodnotenie hlavných rizík kardiovaskulárnych ochorení pacientov

Kardiocentra Nitra ................................................................................................................ 89

POMPOŠOVÁ H.: Vplyv stravovacích zvyklostí, pohybovej aktivity a výživových

doplnkov na redukciu telesnej hmotnosti ............................................................................. 90

TATÁROVÁ I.: Zmeny obsahu bioaktívnych látok v jahodách .......................................... 91

VYSOKÁ B.: Monitoring potravinových alergií vo vybranej populácii ............................. 92

Sekcia IX. VÝŽIVA ĽUDÍ 2 .................................................................................................. 93

BALTAZÁROVÁ A.: Hodnotenie konzumácie strukovín u školákov Nitrianskeho kraja . 94

DOLNÍK M.: Sledovanie antropometrických parametrov vo vybranej skupine žien .......... 95

GÚCKA L.: Sledovanie antropometrických parametrov vo vybranej polulácii .................. 96

HANKOVÁ R.: Vplyv konzumácie ovocnej šťavy na moduláciu vybraných biochemických

parametrov krvného séra ...................................................................................................... 97

HORŇÁK M.: Liečivé rastliny – výhody a riziká vo výžive ľudí ....................................... 98

JURÁŠOVÁ M.: Príjem vybraných vitamínov v sledovanej skupine študentov VŠ ........... 99

LABUDOVÁ J.: Vplyv konzumácie pekárskych výrobkov bez obsahu lepku na vybrané

antropometrické parametre probandov ............................................................................... 100

STRAČINOVÁ L.: Zmeny vybraných antropometrických parametrov u probandov v

závislosti od druhu konzumovaných pekárskych výrobkov ............................................... 101

VRÁBLOVÁ M.: Cholesterol vo výžive človeka...............................................................102

MENNÝ REGISTER ŠTUDENTOV ................................................................................. 103

REGISTER ŠKOLITEĽOV................................................................................................ 104


26. apríl 2017

6

ÚVOD

Vážení študenti, kolegyne a kolegovia

Výskum a vývoj má z historického hľadiska kľúčový význam, pretože v každej

spoločnosti je hlavnou hnacou silou rozvoja. V školstve sa odráža nielen vo zvyšovaní

odbornosti študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov, ale jeho výsledky sú

kvantifikačným kritériom aj pri akreditácii a hodnotení kvality univerzít a výskumných

ústavov. Výsledky výskumu je však potrebné prezentovať, publikovať, alebo inak ďalej

ponúknuť verejnosti na využitie. Ideálnou príležitosťou na prezentáciu výsledkov vlastných

prác sú vedecké konferencie, kde výskumní pracovníci môžu svoje výsledky nielen publikovať,

ale aj komunikovať s vedeckou a odbornou verejnosťou v danej oblasti. Pre študentov sú

študentské vedecké konferencie určitou prípravou pre potenciálne budúce reálne vedecké

podujatia (domáce a zahraničné vedecké konferencie). V tomto kontexte sú už viac ako 50

rokov každoročne organizované vedecké konferencie študentov Fakulty agrobiológie

a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Pre Vás - študentov je to príležitosť prezentovať a

konfrontovať svoje výsledky so svojimi kolegami, podeliť sa o získané poznatky a vymeniť si

názory na riešenú problematiku. Cieľom vedenia FAPZ je aj naďalej motivovať študentov,

doktorandov a učiteľov dosahovať úspechy vo vede a inováciách, ktoré sa neobídu bez hľadania

tvorivých a zanietených mladých ľudí. Bolo by potešiteľné, keby mnohí z Vás práve na

študentskej konferencii objavili v sebe doteraz driemajúci talent a uchádzali by sa o budúcu

vedeckú profesionálnu kariéru. Konferenciu každoročne obohacujú svojou účasťou aj študenti

z partnerských univerzít zo Slovenska a zahraničia, vďaka čomu môžu účastníci nadviazať

nové kontakty a precvičiť svoje zručnosti v cudzom jazyku.

Verím, že aj tohtoročná konferencia vytvorí všetky podmienky pre tvorivú účasť

a sebarealizáciu mladých talentov a prinesie množstvo zaujímavostí a inšpirácie. V mene

vedenia FAPZ želám všetkým účastníkom konferencie tvorivú atmosféru a príjemný pobyt na

našej fakulte a univerzite.

doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.

prodekan pre vedu a výskum


26. apríl 2017

7

PROGRAM KONFERENCIE

SEKCIA I: Fyziológia rastlín a botanika

Miesto rokovania sekcie: Katedra fyziológie rastlín, pavilón Z, 5. poschodie, zasadačka

Gestor: Ing. Marek Kovár, PhD.

Predseda: doc. Ing. Katarína Olšovská, PhD.

Členovia: Ing. Marek Kovár, PhD.

doc. Ing. Pavol Eliáš, PhD.

Ing. Ľuba Ďurišová, PhD.

Meno a priezvisko Školiteľ Názov práce

BALGOVÁ Mária Ing. Marek Kovár, PhD. Kvantitatívna fenotypová analýza ciroku

dvojfarebného ovplyvneného suchom

CHOVANČEK Erik doc. Ing. Marek Živčák, PhD. Flavonoidy a ich tvorba ako následok účinku

stresových faktorov v listoch šalátu

JANOLKOVÁ Dária Ing. Ľuba Ďurišová, PhD. Reprodukčná biológia Oxycoccus palustris pers.

na NPR Klin (Orava, Slovensko)

JURIGA Martin Ing. Eleonóra Krivosudská,

PhD.

Reakcia inokulovaných genotypov sóje na účinky

vodného stresu

KOVÁŘOVÁ Denisa RNDr. Peter Štrba, PhD. Výskyt inváznych a nepôvodných druhov rastlín v

okolí obcí Vinosady a Svätý Jur

MÁČAJOVÁ Patrícia Ing. Ľuba Ďurišová, PhD. Poruchy vo vývine gametofytu ako príčina nízkej

násady plodov Prunus × Fechtneri


26. apríl 2017

8

SEKCIA II: RASTLINNÁ PRODUKCIA A PÔDOZNALECTVO

Miesto rokovania sekcie: Katedra pedológie a geológie, pavilón CH, 3. poschodie, miestnosť

ACH-33

Gestor: doc. Ing. Nora Polláková, PhD.

Predseda: doc. Ing. Juraj Chlpík, PhD.

Členovia: doc. Ing. Monika Tóthová, PhD.

doc. Ing. Nora Polláková, PhD.

Mgr. Marek Kolenčík, PhD.


FUSKOVÁ Miroslava Ing. Jozef Žembery, PhD. Hodnotenie poloprevádzkových pokusov

s kapustou repkovou pravou v Lupol

s.r.o. Lukáčovce

HAMAR Ján doc. Ing. Nora Polláková, PhD. Vplyv emisií a imisií na hygienu pôdy v

zaťaženom území Jelšava, Lubeník

KUSYOVÁ Miroslava Mgr. Marek Kolenčík, PhD. Hodnotenie vybraných prvkov z pôdnych

výluhov na základe modelovania

geochemických foriem výskytu v

programe Visual Minteq

MACIK Jakub Mgr. Marek Kolenčík, PhD. Biosyntéza nanočastíc zlata pri využití

extraktu z kvasinkového piva

ROSKÓOVÁ Veronika Ing. Peter Bokor, PhD. Účinnosť biologických insekticídov v

ochrane repky olejnej pestovanej v

ekologickom poľnohospodárstve proti

škodcom

RUSEŇÁKOVÁ

Miriama

Ing. Peter Bokor, PhD. Citlivosť populácií blyskáčika

repkového, Meligethes aeneus,

z Východného Slovenska na pyrethroid

cypermethrin v roku 2016

SLIVKA Stanislav doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD. Vplyv rôznych faktorov na klíčenie tráv

a ďatelinovín


26. apríl 2017

9

SEKCIA III.: UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A

ENVIRONMENTALISTIKA

Miesto rokovania sekcie: Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, pavilón A,

prízemie, miestnosť AA-02

Gestor: prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, CSc.

Predseda: prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, CSc.

Členovia: doc. RNDr. Jana Urminská, PhD.

doc. Ing. Jana Ivanič Porhajašová, PhD.

Ing. Veronika Čurná, PhD.


BIHÁRY Daniel doc. Ing. Jana Ivanič Porhajašová,

PhD.

Bionómia sysľa pasienkového

(Spermophilus citellus, L. 1766) a jeho

výskyt na lokalite Chtelnica

KAVULIAKOVÁ

Zuzana

doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD. Vplyv obrábania pôdy na dynamiku

dusíka v pôde

MAREK Ján doc. Ing. Štefan Týr, PhD. Regulácia zaburinenosti repy cukrovej na

PD Tríbeč Nitrianska Streda

NIKOVÁ Terézia prof. Mgr. Stanislav Pekár, PhD. Mimetická podobnosť u pohyblivých

mimikov

ŠVEC Patrik doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc. Vyhodnotenie koncentrácie dusičnanov

vo vybraných zdrojoch podzemných vôd

v zraniteľných oblastiach okresu

Topoľčany

VAŠEKOVÁ Patrícia Ing. Mária Babošová, PhD. Rozmnožovanie a metamorfóza žiab

druhu pazúrnatka vodná (Xenopus laevis)

VRÁBEĽ Lukáš Ing. Mária Babošová, PhD. Výskyt vlka dravého (Canis lupus) v

CHKO Horná Orava


26. apríl 2017

10

SEKCIA IV.: GENETICKÉ TECHNOLÓGIE A VETERINÁRNE DISCIPLÍNY

Miesto rokovania sekcie: Katedra genetiky a plemenárskej biológie, pavilón T, 1. poschodie,

knižnica

Gestor: Ing. Alica Navrátilová, PhD.

Predseda: doc. Ing. Juraj Candrák, CSc.

Členovia: prof. Ing. Anna Trakovická, CSc.

doc. Ing. PaedDr. Jana Žiarovská, PhD.

prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc.


BALUŠÍKOVÁ

Miroslava

Ing. Slavomír Mindek, PhD. Vplyv vysokoproteínovej výživy na

močovú sústavu psov

CIMERMANOVÁ

Radka

doc. Ing. PeaDr. Jana Žiarovská, PhD. Extrakcia DNA z plodov šípok vo vzťahu

k procesným teplotám ich spracovania

HUDECOVÁ Jana doc. Ing. PaedDr. Jana Žiarovská, PhD. Optimalizácia RT-PCR reakcie pre

amlifikáciu 26S RNA génu brečtanu

CHOBOROVÁ Ľuba Ing. Martin Fik, PhD. Výskyt mikroorganizmov vo vonkajšom

zvukovode psov

KNOTEKOVÁ

Ľudmila

doc. Ing. PaedDr. Jana Žiarovská, PhD. Expresia Mal d 1 alergénu v dužine jabĺk

počas dozrievanie

KOHÚT Matúš doc. Ing. PaedDr. Jana Žiarovská, PhD. Aktivita retrotranspozónov skorocelu

hodnotená dna odtlačkami

MOSCHOVÁ

Ľubomíra

doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD. Genetická výstavba lipicanského koňa na

molekulárno-genetickej úrovni

PETRÁŠOVÁ Katarína doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD. Genetická štruktúra teplokrvných

plemien koní na Slovensku

TOMAŠOVIČOVÁ

Silvia

doc. Ing. Katarína Ražná, PhD. Genotyping of service tree (Sorbus

domestica L.) as an alternative source of

nutrients

ZAMBOVÁ Zuzana prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc. Zoonózy-možné riziká v stravovaní

človeka


26. apríl 2017

11

SEKCIA V.: ŠPECIÁLNA ŽIVOČÍŠNA PRODUKCIA

Miesto rokovania sekcie: Katedra špeciálnej zootechniky, pavilón Z, prízemie, miestnosť

AZ-01

Gestor: doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.

Predseda: doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.

Členovia: prof. Ing. Peter Strapák, PhD.

Ing. Ondřej Bučko, PhD.


KLIM K. Dr. Inž. Magdalena Drewka Zespół cushinga u koni – analiza

przypadku

KUBIAK A. Dr. Inż. Jan Dybała Efekty odchowu prosiąt do 21. Dnia

życia urodzonych w miotach o różnej

liczebności

KURCZOWA K. Dr inż. Magdalena Drewka Porównanie proporcjonalności budowy

ciała koni

MANČÍK Gabriel prof. Ing. Branislav Bobček, CSc. Vplyv skrmovania organického selénu na

produkčné ukazovatele a kvalitu mäsa

jatočných ošípaných

MILCZAREK I. dr inż. Jan Dybała Częstotliwość i skutki zatrzymania błon

płodowych po porodzie u krów

PLEVOVÁ Jana prof. Ing. Ondrej Debrecéni, CSc. Porovnanie vybraných chemických

parametrov a mastných kyselín

v MLD v chrbtovej slanine ošípaných

plemien Mangalica a Mangalica x Biela

ušľachtilá

SUPEKOVÁ Katarína Ing. Jozef Bujko, PhD. Hodnotenie ukazovateľov rastu pri

mäsovom dobytku plemena charolais v

rôznych chovateľských podmienkach

ŠTOFOVÁ Michaela prof. Ing. Marko Halo, PhD. Vplyv kastrácie na športové využitie koní

TELIČÁKOVÁ Simona doc. RNDr. Milan Margetín, PhD. Chov a etologické pozorovanie tapírov

čabrakových (Tapirus indicus) v ZOO

Zlín – Lešná


26. apríl 2017

12

SEKCIA VI.: ŠPECIÁLNE CHOVATEĽSKÉ ODVETVIA

Miesto rokovania sekcie: Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, pavilón T, 2.

poschodie, miestnosť AT-22

Gestor: doc. Ing. Henrieta Arpášová, PhD.

Predseda: doc. Ing. Henrieta Arpášová, PhD.

Členovia: Ing. Jaroslav Andreji, PhD.

Ing. Róbert Chlebo, PhD.

Ing. Martin Fik, PhD.

Ing. Peter Šmehýl, PhD.


HOLEČKOVÁ Mária RNDr. Alena Rakovská, CSc. Šimpanz učenlivý (Pan troglodytes,

Blumenbach, 1775) a jeho chov v ZOO

Brno

CHLEPKO Matej doc. Ing. Ján Weis, CSc. Zhodnotenie výkrmu brojlerových

kurčiat pri použití vybraného

neantibiotického stimulátora rastu na

VPP SPU Koliňany

KOHÚT Ladislav Ing. Róbert Chlebo, PhD. Botanický pôvod obnôžkového peľu vo

včelstvách

KOCHANOVÁ Lenka Ing.Cyril Hrnčár, PhD. Analýza vybraných produkčných

vlastností poštových holubov a ich

krížencov

KOLLÁTHOVÁ

Renata

Ing. Michal Gábor, PhD. Molekulovo-genetická analýza sfarbenia

koní

MACURA Patrik Ing. Tomáš Kanka PhD. Endoparazitózy jelenej zveri v CHKO

Štiavnické vrchy

MALOVEC Tomáš Ing. Jaroslav Andreji, PhD. Vek a rast hrúza škvrnitého z vybraných

lokalít Slovenska

MIHÁLIK Ivan Ing. Mária Babošová PhD. Druhové a početné zastúpenie ich

tyofauny v strednom toku rieky Ipeľ

SABOLČÍK Ján Ing. Peter Šmehýl, PhD. Analýza vybraných parametrov

trofejovej kvality jelenej zveri v okrese

Svidník

TRNAVSKÁ Petra Ing. Peter Šmehýl, PhD. Analýza trofejovej kvality jeleňa lesného

(Cervus elaphus) v okrese Rimavská

Sobota


26. apríl 2017

13

SEKCIA VII.: VÝŽIVA ZVIERAT A KRMIVÁRSTVO

Miesto rokovania sekcie: Katedra výživy zvierat, pavilón T, 4. poschodie, zasadačka,

miestnosť č. 15

Gestor: Ing. Michal Rolinec, PhD.

Predseda: Dr.h.c. prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.

Členovia: doc. Ing. Milan Šimko, PhD.

doc. Ing. Branislav Gálik, PhD.

doc. Ing. Miroslav Juráček, PhD.

Ing. Michal Rolinec, PhD.


ASCHMANNOVÁ

Simona

Ing. Michal Rolinec, PhD. Kvalita a nutričné zloženie kŕmnych

dávok pre psov

BAĽÁKOVÁ Daniela Ing. Michal Rolinec, PhD. Možnosti riešenia mliečnej výživy šteniat

BRANDYSOVÁ

Monika

doc. Ing. Milan Šimko, PhD. Vplyv výživy na kvalitu a zloženie

mlieka dojníc

BUKOVÁ Nikola doc. Ing. Miroslav Juráček, PhD. Analýza výživnej hodnoty suchých

granulovaných krmív pre psy

DEDINSKÁ Lenka doc. Ing. Branislav Gálik, PhD. Nutričná analýza kŕmnych dávok

westernových koní

ĎUBEKOVÁ Ľudmila doc. Ing. Milan Šimko, PhD. Vplyv kvality krmív na plodnosť dojníc

FABIANOVÁ Simona Ing. Michal Rolinec, PhD. Zhodnotenie výživy ary modro-žltej (Ara

ararauna) v rôznych chovoch

MELICHER Róbert doc. Ing. Milan Šimko, PhD. Vplyv kvality krmív na úžitkovosť dojníc

ONDREJÁKOVÁ

Katarína

Ing. Michal Rolinec, PhD. Zmeny živinového zloženia mlieka kôz

vo vzťahu ku kŕmeniu

PAULÍNYOVÁ Zuzana doc. Ing. Branislav Gálik, PhD. Analýza výživnej hodnoty doplnkových

kŕmnych zmesí pre kone

STANOVÁ Zuzana Ing. Michal Rolinec, PhD. Zmeny obsahu energie v trávnych

porastoch v okolí Nitry


26. apríl 2017

14

SEKCIA VIII.: VÝŽIVA ĽUDÍ - 1

Miesto rokovania sekcie: Katedra výživy ľudí, pavilón A, 2. poschodie, miestnosť AA-22

Gestor: doc. Ing. Marta Habánová, PhD.

Predseda: MUDr. Peter Chlebo, PhD.

Členovia: Ing. Katarína Fatrcová Šramková, PhD.

Ing. Petra Lenártová, PhD.

RNDr. Jana Mrázová, PhD.


DÉCSI Michaela

a KRÁĽOVÁ Jana

prof. Ing. Anna Trakovická, CSc. Gény asociované s obezitou v kohorte do

30 rokov

CHLAPOVIČ Roman Ing. Martina Gažarová, PhD. Vplyv výživy a fyzickej prípravy na

výkonnosť hokejistov

JURÁŠOVÁ Kristína Ing. Petra Lenártová, PhD. Vplyv konzumácie pekárenských

výrobkov s obsahom lepku na vybrané

antropometrické parametre

KASÁKOVÁ Barbora Ing. Petra Lenártová, PhD. Hodnotenie základných

antropometrických parametrov a

stravovacích zvyklostí u vybranej

populácie adolescentov

KOSZTOLÁNYIOVÁ

Eva

Mgr. Marek Kolenčík, PhD. Sledovanie vybraných ťažkých kovov zo

vzoriek vôd a pôd na lokalite Kalná nad

Hronom

KRENČANOVÁ Jana RNDr. Jana Mrázová, PhD. Hodnotenie hlavných rizík

kardiovaskulárnych ochorení pacientov

Kardiocentra Nitra

POMPOŠOVÁ Hana MUDr. Peter Chlebo, PhD. Vplyv stravovacích zvyklostí, pohybovej

aktivity a výživových doplnkov na

redukciu telesnej hmotnosti

TATÁROVÁ Iveta doc. Ing. Janette Musilová, PhD. Zmeny obsahu bioaktívnych látok

v jahodách

VYSOKÁ Beáta RNDr. Jana Mrázová, PhD. Monitoring potravinových alergií vo

vybranej populácii


26. apríl 2017

15

SEKCIA IX.: VÝŽIVA ĽUDÍ - 2

Miesto rokovania sekcie: Katedra rastlinnej výroby, pavilón A, 2. poschodie, zasadačka,

miestnosť č. 29

Gestor: doc. Ing. Marta Habánová, PhD.

Predseda: doc. Ing. Marta Habánová, PhD.

Členovia: Ing. Jana Kopčeková, PhD.

Ing. Martina Gažarová, PhD.


BALTAZÁROVÁ

Anastázia

Ing. Mária Timoracká, PhD. Hodnotenie konzumácie strukovín u

školákov Nitrianskeho kraja

DOLNÍK Matúš doc. Ing. Marta Habánová, PhD. Sledovanie antropometrických

parametrov vo vybranej skupine žien

HANKOVÁ Romana doc. Ing. Marta Habánová, PhD. Vplyv konzumácie ovocnej šťavy na

moduláciu vybraných biochemických

parametrov krvného séra

HORŇÁK Marek Ing. Eva Ivanišová, PhD. Liečivé rastliny - výhody a riziká vo

výžive ľudí

JURÁŠOVÁ Miroslava doc. Ing. Marta Habánová, PhD. Príjem vybraných vitamínov v sledovanej

skupine študentov VŠ

LABUDOVÁ Júlia Ing. Martina Gažarová, PhD. Vplyv konzumácie pekárskych výrobkov

bez obsahu lepku na vybrané

antropometrické parametre probandov

STRAČINOVÁ Lucia Ing. Martina Gažarová, PhD. Zmeny vybraných antropometrických

parametrov u probandov v závislosti od

druhu konzumovaných pekárskych

výrobkov

VRÁBLOVÁ Monika Ing. Martina Gažarová, PhD. Cholesterol vo výžive človeka

GÚCKA Lenka doc.Ing. Marta Habánová, PhD. Sledovanie antropometrických

parametrov vo vybranej populácii


26. apríl 2017

16

Sekcia I.

FYZIOLÓGIA RASTLÍN A BOTANIKA


26. apríl 2017

17

KVANTITATÍVNA FENOTYPOVÁ ANALÝZA CIROKU

DVOJFAREBNÉHO OVPLYVNENÉHO SUCHOM

QUANTITATIVE PHENOTYPING ANALYSIS OF SORGHUM BICOLOR

AFFECTED BY DROUGHT

BALGOVÁ Mária

Katedra fyziológie rastlín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra

e-mail: [email protected]

Kvantitatívny popis fenotypu veľkého množstva genetického materiálu je kritickou časťou

základného biologického výskumu na jednej strane, ako aj výberu vhodných genotypov

v moderných šľachtiteľských programoch na strane druhej. S pokrokom robotizácie a

automatizácie analytických postupov vyhodnocovania experimentálnych výsledkov sa

využívajú nedeštrukčné prístupy funkčných a štrukturálnych znakov genotypov. V našej práci

sme ku kvantitatívnemu popisu fenotypu rastlín štyroch genotypov ciroku dvojfarebného

(Sorghum bicolor var. saccharatum (L.) Moench.; cvs. Tian Xuan 29, Tian Xuan 35, Tian Xuan

97 a Rio) využili robotický systém s vysokou priepustnosťou PlantScreenTM (PSI, Drasov,

Česká republika), ktorý je inštalovaný vo Výskumnom centre AgroBioTech. Rastliny boli

pestované v regulovaných podmienkach prostredia kultivačného priestoru fenotypovacieho

zariadenia a pri 70% plnej vodnej kapacite substrátu. Rast a geometria rastlín bola

zaznamenávaná 4x do týždňa prostredníctvom vrchného a bočného RGB zobrazenia a následne

automaticky vyhodnotená softvérovou aplikáciou Plant Data Analyzer. V čase 21 dní po

vzchádzaní bol aplikovaný vodný stres prerušením zalievania substrátu. Zistili sme štatisticky

veľmi tesný vzťah medzi integrálne kalkulovanou plochou rastliny z vrchnej a štyroch bočných

(zmena v uhle 30°) RGB snímok a manuálne hodnotenou listovou plochou rastliny (rP=0,95;

P<0.0001). V dobre hydratovaných podmienkach najvyššiu plochu rastliny dosiahol genotyp

Rio (634 cm2), najmenšiu genotyp Tian Xuan 97 (331 cm2). RWC v dobre hydratovaných

rastlinách bol na úrovni okolo 92% bez genotypových diferencií. Prejavom vodného stresu

rastlín bol pokles RWC na úroveň 85,7±3,1% v genotype Rio až 74,7±3,7% v genotype Tian

Xuan 29. Vodný potenciál v dôsledku dehydratácie klesol z priemernej úrovne -0,45 MPa na

úroveň od -0,90±0,07 MPa v genotype Rio až -1,50±0,20 MPa v genotype Tian Xuan 97.

Vodný stres bol doprevádzaný osemnásobným nárastom koncentrácie voľného prolínu (najviac

v genotype Rio na úroveň 10,6 μmol.g-1 ČH). Dehydratácia významne redukovala rýchlosť

rastu rastlín a dosiahnutú plochu rastliny, najvýznamnejšie pri genotype Tian Xuan 29 (248

cm2). Počas ontogenézy, relatívna rýchlosť rastu (RGR) poklesla z úrovne 0,6 mm2.mm-2.d-1

v juvenilnej fáze na úroveň 0,02 mm2.mm-2.d-1 na konci experimentu. Kalkulované parametre

(najmä obvod rastliny, výška rastliny, kruhovitosť, kompaktnosť, excentricita, štíhlosť rastliny

a rotačná symetria), popisujúce štrukturálne a geometrické vlastnosti rastliny, ukázali

významné genotypové rozdiely v rastlinách z dobre hydratovaných, ako aj dehydratovaných

podmienok prostredia. Komplexnou analýzou sme zistili, že najcitlivejšie na vodný stres

reagoval genotyp Tian Xuan 29 a najstabilnejšie reakcie ukázal genotyp Rio.

Kľúčové slová: fenotypovanie, rast, morfológia, sucho, cirok

Key words: phenotyping, growth, morphology, drought, sorghum

Školiteľ: Ing. Marek Kovár, PhD.


26. apríl 2017

18

FLAVONOIDY A ICH TVORBA AKO NÁSLEDOK ÚČINKU

STRESOVÝCH FAKTOROV V LISTOCH ŠALÁTU

PRODUCTION OF FLAVONOIDS IN REACTION TO STRESS FACTORS

IN LEAVES OF LETTUCE

CHOVANČEK Erik

Katedra fyziológie rastlín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Flavonoidy sú skupinou antioxidačných látok, ktoré majú významnú úlohu v obranyschopnosti

rastlín, v reakciách na rôzne stresové faktory. Ich obsah v rastlinách závisí nielen od

vnútorných, ale aj od vonkajších faktorov. Symbióza rastlín s arbuskulárno-mykoríznymi

hubami má všeobecne mitigačný účinok na úroveň stresu rastlín zo sucha. Existuje viacero

popísaných mechanizmov tohto účinku. Cieľom práce bolo zistiť účinok mykoríznych húb

z rodu Glomus prítomných v komerčnom prípravku Symbivit na produkciu biomasy a

mitigačný účinok v podmienkach sucha a účinok na produkciu flavonoidov v rastlinách šalátu

Lactuca sativa L. Zistili sme, že mykoríza má pozitívny vplyv na produkciu šalátov

v podmienkach sucha. Porovnaním obsahu sušiny a obsahu flavonoidov sme tiež zistili, že

odrody šalátov Tarzan a Rosemary majú odlišné mechanizmy aklimácie k suchu, na ktoré

mykoríza nemá rovnaký vplyv.

Kľúčové slová: flavonoidy, mykoríza, sucho, šalát

Key words: flavonoids, mycorrhiza, drought, lettuce

Školiteľ: doc. Ing. Marek Živčák, PhD.


26. apríl 2017

19

REPRODUKČNÁ BIOLÓGIA OXYCOCCUS PALUSTRIS PERS. NA NPR

KLIN (ORAVA, SLOVENSKO)

REPRODUCTION BIOLOGY OF OXYCOCCUS PALUSTRIS PERS. IN

NATURAL RESERVE KLIN (ORAVA, SLOVAKIA)

JANOLKOVÁ Dária

Katedra botaniky, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo zhodnotiť reprodukčný potenciál vzácneho druhu Slovenska – Oxycoccus

palustris Pers. vyjadrený násadou plodov, karpologickými charakteristikami (dĺžka a šírka

plodov, hmotnosť plodov, počet semien v plode) a klíčivosťou semien. Výskum sa realizoval

v rokoch 2013 – 2016 na území Národnej prírodnej rezervácie Klinské rašelinisko, jedného

z najzachovalejších vrchovísk na Slovensku. Zistili sme, že v násade plodov, čo je generatívny

reprodukčný potenciál (GRP), bol zistený štatisticky preukazný rozdiel medzi sledovanými

rokmi, čo poukazuje na významný vplyv ročníka na produkciu plodov. V r. 2014 bol priemerný

GRP 49,87% a v r. 2015 24,42%, pričom v roku 2016 bol zistený nulový reprodukčný

potenciál, keďže na žiadnom z hodnotených polykormónov sa nevytvorili plody. Hodnotením

karpologických charakteristík sme zistili, že v znaku dĺžka plodov boli sledované jedince

vyrovnané, v hodnotenom súbore neboli zistené štatisticky preukazné rozdiely, jednalo sa

o stabilný znak hodnoteného morfotypu. Priemerná dĺžka plodov za roky 2013 a 2015 dosiahla

hodnotu 8,23 mm. Variabilita plodov sa však prejavila v šírke plodov. Zaznamenali sme

štatisticky preukazné rozdiely medzi jedincami a rokmi. Dosiahnutá priemerná hodnota šírky

plodov bola 7,81 mm. Priemerná hmotnosť plodov bola 0,28 g. V hmotnosti plodov bol

zaznamenaný štatisticky preukazný rozdiel medzi hodnotenými rokmi, čo poukazuje na vplyv

ročníka na výšku úrody plodov. Štatisticky preukazný rozdiel bol zistený aj medzi hmotnosťou

plodov hodnotených jedincov, čo tento znak na úrovni jedinca predikuje napr. pre výber

pestovateľsky vhodných genotypov z produkčného hľadiska. Testovaním klíčivosti semien

v laboratórnych podmienkach sme zistili, že najvyššia klíčivosť semien bola dosiahnutá pri

variante na filtračnom papieri zalievanom destilovanou vodou a to 58%, a naopak najnižšia

klíčivosť sa ukázala pri variante nakličovania na rašelinovom substráte zalievanom vodou

z rašeliniska a to 43,7%. Štatisticky preukazné rozdiely sa zistili medzi testovanými jedincami.

Najvyššiu dynamiku klíčivosti dosiahli semená v druhom týždni po vysiatí. Naše pozorovania

ukázali, že hoci je skúmaný druh schopný tvorby generatívnych diaspór, v jednotlivých rokoch

dochádza k výraznej fluktuácii v produkcii plodov predovšetkým vplyvom klimatických

podmienok a vznik semenáčikov je limitovaný podmienkami prostredia ako sú hustota zárastu

a nízke pH rašeliniska.

Kľúčové slová: Oxycoccus palustris, násada plodov, klíčivosť semien, plody

Key words: Oxycoccus palustris, fruit set, seed germination, fruit

Školiteľ: Ing. Ľuba Ďurišová, PhD.


26. apríl 2017

20

REAKCIA INOKULOVANÝCH GENOTYPOV SÓJE NA VODNÝ

STRES

REACTION OF INOCULATED SOYBEAN GENOTYPES TO WATER

STRESS

JURIGA Martin

Katedra fyziológie rastlín, FAPZ SPU Nitra,


Cieľom experimentu bolo sledovanie vplyvu vodného stresu na fyziologické parametre sóje

fazuľovej (Glycine max L.) u jej dvoch genetických zdrojov, Maverick (USA) a Polanka (ČR).

Experiment bol založený v pokusnom období v roku 2013, počas fenofázy kvitnutia rastlín.

Semená sóje sme vysiali do nádob s objemom 15 l. U oboch genotypov sme porovnávali

varianty vystavené vodnému stresu s variantmi bez vodného stresu, varianty s pridaným

inokulantom, s variantmi bez inokulantu. Podmienky vodného stresu sme simulovali

zamedzením závlahy a zabránením prístupu vodných zrážok. Ako očkovaciu látku sme použili

inokulant Nitrazon pre sóju. Obdobie dehydratácie trvalo 9 dní, na konci ktorého sme vykonali

posledné meranie. Merali sme tieto parametre: relatívny obsah vody (RWC), akumuláciu

voľného prolínu, osmotický potenciál (Ψs), stresový index (SI) a počet hrčiek na koreňoch

rastlín. Pri RWC nastal výraznejší pokles pri variantoch vystavených stresu 41,59% (Maverick)

a 60,65% (Polanka), ako pri variantoch bez stresu 80,87% (Maverick) a 88,01% (Polanka).

Väčší pokles nastal u variantov bez inokulantu 41,59% ako pri variantoch s inokulantom

60,36%. Väčšiu akumuláciu prolínu sme namerali u variantov so stresom a s pridaným

inokulantom 18,5 µmol*g-1 čerstvej hmoty (ČH) v prepočte na 100% RWC (variant vystavený

dehydratácii) a 2,19 µmol*g-1 ČH v prepočte na 100% RWC (variant bez dehydratácie).

Z nameraných výsledkov sme dospeli k záveru, že vodný stres mal negatívny dopad na

sledované fyziologické parametre rastlín a tiež, že inokulácia pomohla rastlinám zmierniť tento

dopad.

Kľúčové slová: vodný stres, inokulácia, relatívny obsah vody, prolín

Key words: water stress, inoculation, relative water content, proline

Školiteľ: Ing. Eleonóra Krivosudská, PhD.


26. apríl 2017

21

VÝSKYT INVÁZNYCH A NEPÔVODNÝCH DRUHOV RASTLÍN

V OKOLÍ OBCÍ VINOSADY A SVÄTÝ JUR

OCCURRENCE OF INVASIVE AND ALIEN PLANT SPECIES IN

SURROUNDINGS OF VINOSADY AND SVÄTÝ JUR VILLAGES

KOVÁŘOVÁ Denisa


e-mail: [email protected], [email protected]

Predložená práca sa zaoberá výskytom inváznych a nepôvodných druhov flóry v okrese

Pezinok, v katastrálnych územiach obcí Vinosady a Svätý Jur. Ich kategorizáciu uvádzame

podľa celoslovenského zoznamu (Medvecká et al. 2012). Údaje sme získali metódou terénneho

floristického výskumu na 8 vybraných lokalitách počas septembra roku 2016. Lokality sa

nachádzali na rozhraní zalesneného územia a poľnohospodársky využívanej krajiny, v

nadmorskej výške 167 – 220 m n. m. Celkovo sme zaznamenali 64 druhov cievnatých rastlín z

29 čeľadí. Z tohto počtu sme na študovanom území zistili 14 nepôvodných druhov (21,9 %) −

11 naturalizovaných (17,2 %) a 3 invázne druhy (4,7 %). Fallopia japonica, Robinia

pseudoacacia a Solidago canadensis patria medzi invázne druhy. Naturalizovaných druhov

bolo 11. Neofyty sú Amaranthus powelii a Medicago sativa. K archeofytom patria Arctium

lappa, Carduus acanthoides, Cichorium intybus, Convolvulus arvensis, Juglans regia, Lamium

album, Malva sylvestris, Silene latifolia a Sonchus arvensis. Zastúpenie druhov v čeľadiach

bolo nasledovné: Asteraceae (10), Rosaceae (10), Fabaceae (7), Poaceae (5), Plantaginaceae

(3). Čeľade Cichoriaceae, Euphorbiaceae, Ranunculaceae, Rubiaceae, Salicaceae boli

zastúpené 2 druhmi. Jediného zástupcu mali čeľade Aceraceae, Amaranthaceae, Apiaceae,

Betulaceae, Boraginaceae, Cannabaceae, Caryophyllaceae, Celastraceae, Convolvulaceae,

Cornaceae, Hypericaceae, Chenopodiaceae, Juglandaceae, Lamiaceae, Malvaceae,

Polygonaceae, Scrophulariaceae, Urticaceae a Vitaceae. Výsledky práce je možné využiť

v poľnohospodárskej praxi aj pre potreby ochrany prírody v regióne.

Kľúčové slová: diverzita flóry, invázne druhy, nepôvodné druhy, okres Pezinok

Key words: plant diversity, invasive species, alien species, Pezinok district

Školiteľ: RNDr. Peter Štrba, PhD.


26. apríl 2017

22

PORUCHY VO VÝVINE GAMETOFYTU AKO PRÍČINA NÍZKEJ

NÁSADY PLODOV PRUNUS × FECHTNERI

DISTURBANCES DURING GAMETOPHYTE DEVELOPMENT AS THE

CAUSE OF THE LOW PRUNUS × FECHTNERI FRUIT SET

MÁČAJOVÁ Patrícia



Cieľom práce bolo pomocou embryologických metód na bunkovej úrovni objasniť príčiny

nízkej násady plodov spontánneho pentaploidného hybrida Prunus× fechtnerii (2n=40).

Uvedený taxón vznikol hybridizáciou medzi tetraploidným autochtónnym druhom

Prunus spinosa (2n=32) a pestovaným hexaploidným druhom Prunus domestica (2n=48). P. ×

fechtnerii rastie ako súčasť biokoridorov poľnohospodárskej krajiny. Mikroskopické

pozorovania ukázali, že základné procesy vývinu samčieho aj samičieho gametofytu

skúmaného druhu nesú spoločné črty vývinových procesov charakteristické pre zástupcov

čeľade Rosaceae, do ktorej taxón patrí. Mikrosporogenéza materských buniek mikrospór

prebieha simultánnym spôsobom a výsledkom sú tetraedrické tetrády mikrospór. Z mikrospór

sa po rozpade tetrád diferencujú dvojbunkové peľové zrná. Počas týchto procesov sme okrem

normálneho priebehu zaznamenali poruchy, ktoré sa prejavovali poruchami vo vývine tapeta

a predovšetkým poruchy počas rastu mikrospór, v dôsledku čoho sa v konečnom štádiu

diferencovali tvarovo a veľkostne nevyrovnané peľové zrná. Diferenciácia samičieho

gametofytu sa uskutočňovala podľa typu Polygonum. Už počas prvých vývinových štádií sme

zaznamenali degeneráciu samičieho archespóru a v zrelých vajíčkach sa vyskytli prípady

prítomnosti samičieho gametofytu so známkami pokročilej degenerácie jadier. Zistené poruchy

vo vývine samičieho a hlavne samčieho gametofytu vedú k neskorším problémov počas

opelenia a oplodnenia, následkom čoho je nízka násada plodov skúmaného druhu P. ×

fechtneri. Predpokladáme,že zistené poruchy sú dôsledkom nevyváženosti hybridného genómu

tohto pentaploidného taxónu.

Kľúčové slová: P. × fechtneri, samčí gametofyt, samičí gametofyt

Key words: P. × fechtneri, malegametophyte, female gametophyte

Školiteľ: Ing. Ľuba Ďurišová, PhD.


26. apríl 2017

23

Sekcia II.

RASTLINNÁ PRODUKCIA

A PÔDOZNALECTVO


26. apríl 2017

24

HODNOTENIE POLOPREVÁDZKOVÝCH POKUSOV S KAPUSTOU

REPKOVOU PRAVOU V LUPOL S.R.O. LUKÁČOVCE

EVALUATION OF OILSEED RAPE FIELD TRIALS BY LUPOL IN

LUKÁČOVCE

FUSKOVÁ Miroslava

Katedra rastlinnej výroby, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


V práci sú zhodnotené poloprevádzkové pokusy s kapustou repkovou pravou v

poľnohospodárskom podniku LUPOL s. r. o. Lukáčovce za obdobie rokov 2014 - 2016. Plocha

jednotlivých parceliek bola 2000 m2. Predplodinami boli pšenica letná f. ozimná a jačmeň siaty

jarný po zbere ktorých bola urobená podmietka a asi po dvoch týždňoch stredne hlboké

kyprenie. Sejba bola uskutočnená v termíne od 20. do 25. augusta do hĺbky 15 – 20 mm

s výsevkom 5-6 kg. ha-1. V jesennom období bolo aplikovaných 6,51 kg.ha-1 N a 48 kg.ha-1 P

č. ž. v priemyselnom hnojive Amofos. V jarnom období bolo 170 kg.ha-1.N aplikované po

obnovení jarnej vegetácie pri objavení bielych korienkov. Druhá dávka dusíka bola vo forme

DAM 390 v množstve 201 kg.ha-1. Počas vegetácie po vzídení výmrvu bol aplikovaný proti

jednoročným trávam prípravok Agil v dávke 1,5 l.ha-1. Postemergentne bol aplikovaný herbicíd

BUTISAN STAR v dávke 2,1 l. ha-1 a Nurelle D v dávke 0,4 l.ha-1 ako prevencia proti

skočkám. Preventívne proti hubovým ochoreniam bol aplikovaný fungicíd CARAMBA

v dávke 0,6 l.ha-1 a v takej istej dávke sa aplikoval fungicíd Caryx. Začiatkom jari sa aplikoval

Nurelle D v kombinácii s Pictor. Ako prevencia proti krytonosovi šešulovom a blyskáčikovi

bol aplikovaný Vaztak v dávke 0,6 l.ha-1. Pred zberom bola urobená desikácia porastu

prípravokom COSMIC v dávke 3,20 l.ha-1. Priemerná úroda za zberové ročníky 2014-15 bola

4,93 t.ha-1. Ako najvýkonnejšie hybridy v priemere dvoch rokov sa ukázali Arazzo a Bonanza

s úrodami 5,27, resp. 5,10 t.ha-1. Najvyššiu ročníkovú variabilitu 1,43, resp.1,35 t.ha-1 sme

zistili pri hybridoch Jimmy a Sidney. Najnižšiu variabilitu úrod vplyvom ročníka 0,77 t.ha-1

mal hybrid Goya. Dobrú úrodovú stabilitu 0,83, resp. 0,86 dosiahli aj Bonanza a Labrador.

Najvyššiu úrodu v priemere troch rokov 5,49 t.ha-1 dosiahol hybrid Arazzo s ročníkovou

variabilitou 1,22 t.ha-1. Vynikajúce výsledky boli zistené aj pri hybride Bonanza s úrodou 5,32

t.ha-1 s úrodovou variabilitou 1,09 t.ha-1. Hybrid Sidney sa v daných agroekologických

podmienkach v dobrých ročníkoch javí ako veľmi adaptabilný s vyrovnanými úrodami. Zo

všetkých 4 hodnotených hybridov mal však najvyššiu ročníkovú variabilitu 1,35 t.ha-1.

Výraznejšie rozdiely v úrodách semien medzi jednotlivými ročníkmi boli pri hybride Graf

s najnižšou priemernou úrodou za tri roky 4,89 t.ha-1. Z výsledkov pokusov vyplýva, že

zberové ročníky 2014 a 2016 boli pre pestovanie kapusty repkovej pravej priaznivé, čo sa

ukázalo vo vysokých úrodách od 5,15 t.ha-1 (hybrid Graf) do 5,94 t.ha-1 (hybrid Arazzo

v ročníku 2016).

Kľúčové slová: kapusta repková pravá, hybrid, úroda

Key words: oilseed rape, hybrid, yield

Školiteľ: Ing. Jozef Žembery, PhD.


26. apríl 2017

25

VPLYV RÔZNYCH FAKTOROV NA KLÍČENIE TRÁV

A ĎATELINOVÍN

INFLUENCE OF VARIOUS FACTORS ON THE GERMINATION

OF GRASS AND CLOVER

SLIVKA Stanislav

Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949

76, Nitra


Cieľom práce bolo experimentálne overiť vplyv rôznych faktorov na klíčenie tráv

a ďatelinovín. Pokus sa realizoval v regulovaných podmienkach v rastovej komore

CLIMACELL 404. Sledovania sa uskutočnili pri teplote 26 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 70

% počas 12 hodín svetla a teplote 15 °C, relatívnej vlhkosti 70 % počas 12 hodín tmy.

Laboratórny pokus trval 3 týždne. V experimente bolo použitých 7 druhov tráv – reznačka

laločnatá (Dactylis glomerata), lipnica lúčna (Poa pratensis), mätonoh trváci (Lolium perene),

kostrava trsťovníkovitá (Festuca arundinacea), mätonoh trváci tetraploidný (Lolium perene),

kostrava červená (Festuca rubra), timotejka lúčna (Phleum pratense). Z ďatelinovín sa použila

ďatelina lúčna (Trifolium pratense) a ďatelina plazivá (Trifolium repens). Každý druh sa

hodnotil v monokultúre a v ďatelinotrávnej miešanke. Zároveň bol zisťovaný vplyv stimulátora

(Alga 600) na každý variant. Hodnotené druhy klíčili v nakličovanej miske na vrstve

filtračného papiera, pravidelne udržiavaného vo vlhkom stave destilovanou vodou alebo

stimulantom. Realizovali sa 3 počítania vyklíčených zŕn a semien s odstupom 7 dní.

Pri poslednom počítaní sa merala vo všetkých variantoch aj dĺžka koreňov. Z výsledkov

môžeme potvrdiť pomalšie klíčenie lipnice lúčnej a naopak rýchle klíčenie tetraploidného

mätonohu trváceho, ktorý dosahoval najlepšie výsledky v monokultúre pri použití stimulátora

a to až 93 % vyklíčených zŕn už pri prvom meraní. Vo všeobecnosti sa v miešanke najlepšie

darilo reznačke laločnatej, lipnici lúčnej, kostrave trsťovníkovitej a ďateline plazivej. Ostatné

druhy mali najvyššie hodnoty klíčenia v monokultúre, prevažne pri použití stimulátora.

Meraním dĺžky koreňov sa ukázalo, že najdlhší koreň mala reznačka laločnatá v miešanke

s ďatelinou plazivou pri použití stimulátora a to 11,24 cm. Naopak najkratší koreň bol

zaznamenaný v monokultúre ďateliny plazivej pri použití stimulátora len 1,24 cm.

Pri komplexnom pohľade sa zistilo že najväčšie priemerné hodnoty dĺžok koreňov boli

pri trávach v miešankách s využitím stimulátora.

Kľúčové slová: ďatelinoviny, trávy, vzťahy medzi rastlinami, klíčenie, miešanky

Key words: clovers, grasses, relations between plants, germination, mixtures

Školiteľ: doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD.


26. apríl 2017

26

VPLYV EMISIÍ A IMISIÍ NA HYGIENU PÔDY V ZAŤAŽENOM

ÚZEMÍ JELŠAVA, LUBENÍK

THE IMPACT OF EMISSIONS AND IMMISSIONS ON SOIL HYGIENE IN

AFFECTED TERRITORY LUBENÍK, JELŠAVA

HAMAR Ján

Katedra pedológie a geológie, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo zhodnotiť vývoj legislatívy, s dôrazom na ochranu ovzdušia ako

rozhodujúcu zložku životného prostredia, zhodnotiť emisno-imisnú situáciu v skúmanej

oblasti, vývoj poľnohospodárskej výroby od päťdesiatych rokov minulého storočia až po

súčasnosť. Súčasťou práce bolo analyzovať a vyhodnotiť koncentráciu magnezitových emisií

z odobratých vzoriek z oblasti Lubeník, Jelšava ako aj navrhnúť opatrenia na zmiernenie

súčasného stavu s navrhnutím spôsobu využitia takto zaťaženej pôdy. Problematickým je

územie od vodnej nádrže Miková, pozdĺž alúvia vodného toku Muráň až po koniec intravilánu

Jelšavy. V centrálnej časti tohto územia sa nachádzajú oba závody na spracovanie magnezitovej

suroviny, SLOVMAG, a.s. Lubeník a Slovenské magnezitové závody (SMZ), a.s. Jelšava, ktoré

sú od seba vzdialené cca 5 km. Na zistenie vybraných parametrov chemického zloženia

poľnohospodárskej pôdy sme si vybrali tri lokality, z ktorých sme odobrali vzorky pôdy z

orničnej vrstvy (0-30 cm) spôsobom, že z každej lokality sme z plochy 100 m2 odobrali päť

vzoriek a ich zmiešaním urobili priemernú vzorku. Prvú priemernú vzorku sme odobrali

v katastrálnom území (k.ú.) Lubeník, na ornej pôde cca 100 m severne od areálu závodu

SLOVMAG, druhú v k.ú. Jelšava, na neplodnej pôde bez vegetácie, cca 400 m západne od

areálu závodu SMZ Jelšava a tretiu v k.ú. Jelšava, na trvalom trávnom poraste cca 900 m

juhovýchodne od areálu závodu SMZ Jelšava. Na základe porovnania našich výsledkov

s hodnotami archívnych materiálov sme zistili, že v skúmanej oblasti mali tuhé emisie v

porovnaní s rokom 1985 klesajúcu tendenciu a ich súčasná úroveň vytvára základnú podmienku

pre obnovu prirodzených ekosystémov v oblasti. Avšak do roku 2015 sa nepodarilo dosiahnuť

limitnú hodnotu tuhých znečisťujúcich látok PM10 na ochranu ľudského zdravia. Príčinu

uvedeného stavu je potrebné zistiť ďalšími sledovaniami a analýzami. V deväťdesiatych rokoch

minulého storočia došlo k zásadnej zmene poľnohospodárskej politiky. Extenzívny spôsob

obhospodarovania vytvára v oblasti podmienky pre vznik ekosystémov odolných voči

pôsobeniu magnezitových imisií. Aktívna pôdna reakcia v skúmaných lokalitách bola v

rozmedzí 7,9 - 9,6 (slabo až silno alkalická), obsah horčíka v pôde bol v rozsahu 585 - 25.251

mg.kg-1, obsah vápnika 1.729 - 2.283 mg.kg-1, obsah chrómu 32,0 - 36,0 mg.kg-1

, čo je

podstatne menej, ako sú stanovené environmentálne a zdravotné indikátory pre k.ú. Lubeník

111,64 mg.kg-1 a Jelšava 66,39 mg.kg-1. V prípade, že i napriek súčasnej ekonomicko-politickej

situácii, by sa pristúpilo k zúrodneniu jednotlivých pozemkov, bude potrebné vykonať analýzy

pôdy na každom konkrétnom pozemku a spôsob zúrodnenia pôdy prispôsobiť získaným

výsledkom rozborov. Základným opatrením na zníženie nadmerného obsahu horčíka v pôde

stále zostáva sadrovanie.

Kľúčové slová: emisie, imisie, životné prostredie, zasolenie, horčík

Key words: emission, imission, environment, soil salinization, magnesium

Školiteľ: doc. Ing. Nora Polláková, PhD.


26. apríl 2017

27

HODNOTENIE VYBRANÝCH PRVKOV Z PÔDNYCH VÝLUHOV NA

ZÁKLADE MODELOVANIA GEOCHEMICKÝCH FORIEM VÝSKYTU

V PROGRAME VISUAL MINTEQ

EVALUATION OF ELEMENTS FROM SOIL EXTRACTS BASED ON

MODELATION OF GEOCHEMICAL SPECIES IN VISUAL MINTEQ

KUSYOVÁ Miroslava

Katedra pedológia a geológie FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce je na základe chemických analýz výluhov z pôd posúdiť v programe Visual

MINTEQ geochemické špeciácie prvkov a tým pádom aj ich formu výskytu, distribúciu,

biodostupnosť a potenciálnu toxicitu. Vo vodách, sedimentoch, pôdach a pôdnych roztokoch

sa vyskytujú rôzne formy prvkov, buď viazané v pevných súčastiach (mineráloch), alebo

v rozpustených formách. Existencia a stabilita týchto súčastí ovplyvňuje najmä biologické

systémy. Z toho dôvodu je podstatné vedieť, ako budú prvky vystupovať, resp. správať sa pri

zmene podmienok. Na základe výsledkov štúdia sme schopný hodnotiť kvalitu pôd a predikciu

rozpúšťania vybraných prvkov napr. pri pomerne bežnej zmene hodnôt pH. Pre hodnotenie vo

Visual MINETQ je potrebné (i) získanie chemických analýz (napr. metódou AAS, ICP-MS

a pod.); (ii) vloženie údajov (pH, iónovej sily roztoku, koncentrácie anorganických aj

organických látok, teploty a pod.); (iii) spustenie softvérovej aplikácie s okamžitým

vyobrazeným údajov (forma výskytu prvkov, celková koncentrácia vyjadrená v %, aktivita

prvku a jej logaritmická aktivita, index nasýtenia systému, rovnice rovnovážnych reakcií

a pod.). Z týchto hodnôt je možné interpretovať stálosť prvkov v systéme a ďalšie prebiehajúce

procesy absorpcie a precipitácie vhodné pre posúdenie environmentálnych rizík v rastlinnej a

živočíšnej výrobe.

Kľúčové slová: geochemické špecácie prvkov, pôdne roztoky, Visual MINTEQ

Key words: geochemical species of elements, soil solutions, Visual MINTEQ

Školiteľ: Mgr. Marek Kolenčík, PhD.


26. apríl 2017

28

BIOSYNTÉZA NANOČASTÍC ZLATA PRI VYUŽITÍ EXTRAKTU

Z KVASINKOVÉHO PIVA

BIOSYNTHESIS NANOGOLD PARTICLES BY USING EXTRACT

OFBEER WITHYEAST

MACIK Jakub



Cieľom práce bolo vytvoriť bionanočastice zlata priamou biologickou syntézou

sprostredkovanou extraktom z kvasinkového piva (Schӧfferhofer, Nemecko). Tento

experiment bol dizajnovaný metódou syntézy „bottom-up“ tzn. stavebné častice (atómy) sú

zostavované postupne spájaním do väčších celkov v našom prípade do výslednej veľkosti

nanočastíc (NČ). Aplikácia NČ variabilného zloženia má nesporné výhody v rôznych

priemyselných aplikáciách napr. biotechnologických, farmaceutických, medicínskych,

environmentálnych a pod. V poľnohospodárstve boli pilotné experimenty prevádzané pre

účinnejšie dodávanie živín do pôdy a rastlinám, taktiež v oblasti monitorovania podmienok

pestovaných rastlín a pod. Využitie mikroorganizmov a rastlinných extraktov, ako aj

potravinárskych bio-produktov tiež predstavuje predlohy k biosyntéze NČ a teda vhodnú

alternatívu voči „klasickým“ fyzikálno-chemickým metódam získavania NČ (netoxický

charakter, menšia energetická a ekonomická náročnosť a pod.). V našich experimentoch bol

pivný extrakt kvasinkového piva odfiltrovaný a následne sa nechal reagovať s prekurzorom

zlata (kyselina tertachloridzlatitá) po dobu 24 hod. pri laboratórnych podmienkach. Po tejto

dobe boli identifikované NČ nulavalentného zlata (AuNČ) metódou transmisnej elektrónovej

mikroskopie (TEM) a funkčné zložky pivného extraktu boli charakterizované pomocou

skenovacej elektrónovej mikroskopie (SEM) s chemickou verifikáciu sprostredkovanou

elektrón-disperzívnou analýzou (EDS). Vznik NČ pomocou zložiek pivného extraktu tým

potvrdil význam pri riadenej biosyntéze NČ a tým pádom aj rozvoj v interdisciplinárnej oblasti

biotechnologického smeru, ktorými sú bionanotechnológie.

Kľúčové slová: bionanokryštalizácia, biosyntéza, pivný extrakt, nanozlato

Keywords:bionanocrystallization, biosynthesis,beerextract, nanogold



26. apríl 2017

29

ÚČINNOSŤ BIOLOGICKÝCH INSEKTICÍDOV V OCHRANE REPKY

OLEJNEJ PESTOVANEJ V EKOLOGICKOM

POĽNOHOSPODÁRSTVE PROTI ŠKODCOM

EFFICIENCY OF BIOLOGICAL INSECTICIDES IN THE CONTROL OF

THE PESTS ON ORGANIC WINTER OILSEED RAPE

ROSKÓOVÁ Veronika

Katedra ochrany rastlín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


V roku 2016 sme v poloprevádzkovom pokuse v porastoch repke olejnej pestovanej

v ekologickom systéme na lokalite Sládkovičovo hodnotili vplyv biologických prípravkov

(insekticídov: NeemAzal,, Spruzit flüssig; stimulantov: Fetigrain Foliar a Tecnokel Amino

B , hnojív: Prev-B2 a pomocný prostriedok: AquaVitrin K) na škodcov a úrodu. Hodnotili sme

biologickú účinnosti aplikovaných biologických prípravkov proti stonkovým krytonosom:

krytonos repkový, Ceutorhynchus napi a krytonos štvorzubý, Ceutorhynchus pallidactylus,

(Curculionidae, Coleoptera), blýskáčkovi repkovému - Meligethes aeneus, krytonosovi

šešuľovému, Ceutorhynchus obstrictus, a byľomorovi kelovému, Dasineura brassicae.

Najvyššia účinnosť proti spomínaním škodcom bola dosiahnutá na variante kde bol použití

biologický insekticíd NeemAzal (Azadirachtin A 1 %), zmáčadlo Prev-B2 (pomarančový olej

4,2%, etanolamín bóru 2,1%,) a biostimulátor Fetigrain Foliar (voľné L- aminokyseliny, makro

a mikroprvky). Najvyššia úroda bola zaznamenaná tiež na tej istej variante (691,2 kg/ha) čo je

o 477,4 kg viac ako na neošetrenej kontrole (213,8 kg/ha) alebo o 323,29%.

Kľúčové slová: ozimná repka olejná, ekologické pestovanie, škodca, biologický insekticíd,

účinnosť

Key words: winter oilseed rape, organic farming, pest, biological insecticide, efficiency

Školiteľ: Ing. Peter Bokor, PhD.

Školiteľ špecialista: Ing. Ján Tancik, PhD.


26. apríl 2017

30

CITLIVOSŤ POPULÁCIÍ BLYSKÁČIKA REPKOVÉHO, MELIGETHES

AENEUS, Z VÝCHODNÉHO SLOVENSKA NA PYRETHROID

CYPERMETHRIN V ROKU 2016

SUSCEPTEBILITY OF POLLEN BEETLE, Meligethes aeneus, TO

PYERTHRIOD CYPERMETHRIN IN ESTERN SLOVAKIA IN 2016

RUSEŇÁKOVÁ Miriama

Katedra ochrany rastlín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


V roku 2016 sme testovali citlivosť populácii blyskáčika repkového, Meligethes aeneus, z 8

lokalít východného Slovenska na pyerthroid cypermethrin laboratórnou metódou Adult vial

test (fľaškový test, metóda podľa IRAC č. 011 verzia 3). Na blyskáčika repkového je

cypermethrin registrovaný v dávke 25 g ú.m./ha. Na základe tejto dávky boli učené použité

dávky v testovaní: 0 % (kontrola), 4 % (+ g ú.m./ha), 20 % (5 g ú.m./ha), 100 = (25 g ú.m./ha)

a 500% (125 g ú.m./ha). Z výsledkov hodnotení vyplýva že ôsmych testovaných populácií

blyskáčika z východného Slovenska 3 populácii patrí do 2. stupňa rezistencie – citlivá

populácia (laboratórna účinnosť 100% dávky vyjadrená podľa Abbotta musí dosiahnuť hodnoty

100%; laboratórna účinnosť 20% dávky je pod hodnotou 100%) a 5 do 3. stupňa – stredne

rezistentná populácia (laboratórna účinnosť 100% dávky sa pohybuje v intervale od 90 do

99,99%).

Kľúčové slová: blyskáčik repkový, Meligethes aeneus, rezistencia, citlivosť, cypermethrin,

IRAC

Key words: Pollen beetle, Meligethes aeneus, resistence, cypermethrin, IRAC

Školiteľ: Ing. Peter Bokor, PhD.

Školiteľ špecialista: Ing. Ján Tancik, PhD.


26. apríl 2017

31

Sekcia III.

UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

A ENVIRONMENTALISTIKA


26. apríl 2017

32

BIONÓMIA SYSĽA PASIENKOVÉHO (SPERMOPHILUS CITELLUS, L.

1766) A JEHO VÝSKYT NA LOKALITE CHTELNICA

BIONOMY OF EUROPEAN GROUND SQUIRREL (Spermophilus citellus, L.

1766) AND HIS OCCURRENCE ON THE LOCALITY CHTELNICA

BIHÁRY Daniel

Katedra environmentalistiky a zoológie, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom predloženej práce je charakterizovať sysľa pasienkového (Spermophilus citellus, L.

1766), z hľadiska jeho bionómie s následným zameraním na jeho monitoring na lokalite

Chtelnica v rokoch 2015 až 2017. Syseľ pasienkový je chránený živočích slovenskej prírody.

Monitoring bol realizovaný na lokalite o výmere 17 ha, ktorá je rozdelená na 2 časti (1. časť

lokality má rozlohu 2 ha a 2. časť lokality má rozlohu 15 ha). Použité boli známe metódy

monitoringu, ako vizuálne pozorovanie, metóda senných zátok a metóda aktívnych syslích nôr.

Monitoring počas rokov 2015 a 2016, poukázal na klesajúcu tendenciu výskytu sysľa

pasienkového na lokalite v Chtelnici. V roku 2015 priemer výsledkov metód pozorovania

vyjadruje, že približný počet jedincov na lokalite je 70. Za rok 2016 bol preukazný počet

jedincov 60. Výsledky monitoringu za rok 2017 budú realizované v blízkej dobe z dôvodu

hibernácie druhu na lokalite. Stagnácia rastu populácie s miernym poklesom početnosti

vyjadruje slabé obhospodarovanie tejto lokality a to nedostatočným udržiavaním trvale

nízkeho trávneho porastu, čo spôsobuje nevhodné podmienky pre sysle pasienkové. Príliš

vysoký porast zapríčiňuje po dažďoch premočenie srsti, následné podchladenie a úhyny sysľov.

V takomto teréne s vysokým porastom sysle pri pohybuje strácajú veľa energie a majú

obmedzený rozhľad, preto sa často stávajú korisťou predátorov. Takýmto spôsobom

obhospodarovania lokality je potenciálne možný zánik kolónie sysľa na pôvodnej lokalite

výskytu v Chtelnici.

Kľúčové slová: lokalita, monitoring, syseľ pasienkový, výskyt

Keywords: locality, monitoring, european ground squirrel, occurence

Školiteľ: doc. Ing. Jana Ivanič Porhajašová, PhD.


26. apríl 2017

33

VPLYV SPÔSOBU HNOJENIA NA DYNAMIKU DUSÍKA V PÔDE

THE IMPACT OF THE METHOD OF FERTILIZATION ON THE

DYNAMICS OF NITROGEN IN THE SOIL

KAVULIAKOVÁ Zuzana



Cieľom práce bolo posúdiť vplyv hnojenia pôdy na dynamiku anorganických foriem dusíka

počas dvoch vegetačných období a to 2013/2014 a 2014/2015, v dvoch odberových hĺbkach

pôdneho profilu: 0,0-0,3 m, 0,3-0,6 m pod pšenicou letnou f. ozimnou. V pokuse bol použitý

spôsob obrábania pôdy – plytká orba (do 0,20 m). V rámci uvedeného spôsobu obrábania pôdy,

boli použité tri varianty hnojenia: 0 - bez hnojenia resp. kontrola, PH - hnojenie s použitím

priemyselných hnojív, PZ - hnojenie s použitím priemyselných hnojív + pozberové zvyšky.

Priemerný obsah N-NO3- dosahoval za celé sledované obdobie hodnotu 4,71 mg.kg-1. Variačný

koeficient dusičnanového dusíka bol dosť vysoký, a to 87,62%. Priemerný obsah N-NH4+ bol

za celé sledované obdobie 7,53 mg.kg-1, s variačným koeficientom 34,43%. Priemerný obsah

anorganického dusíka za celé sledované obdobie dosiahol hodnotu 12,22 mg.kg-1, s variačným

koeficientom 41,02%. Z výsledkov práce vyplýva, že hnojenie nemalo vplyv na zmeny obsahu

pôdneho anorganického dusíka. Dynamika dusíka bola predovšetkým ovplyvňovaná zmenou

teplotných a vlhkostných parametrov počas vegetačného obdobia.

Kľúčové slová: dusičnanový dusík, amónny dusík, anorganický dusík obrábanie, hnojenie,

Key words: nitrate nitrogen, ammonium nitrogen, inorganic nitrogen, soil cultivations,

fertilizatons,

Školiteľ: doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD.


26. apríl 2017

34

REGULÁCIA ZABURINENOSTI REPY CUKROVEJ NA PD TRÍBEČ

NITRIANSKA STREDA

WEED CONTROL IN SUGAR BEET ON PD TRÍBEČ NITRIANSKA

STREDA

MAREK Ján

Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2,

949 76, Nitra


Výskum regulácie zaburinenosti, ktorého cieľom je sledovať a zhodnocovať stav aktuálnej

zaburinenosti a následne zistiť a vyhodnotiť účinok herbicídov bol vykonaný na

Poľnohospodárskom družstve Tríbeč Nitrianska Streda, konkrétne na pozemku Varčínske

v obci Kovarce. Pre dosiahnutie kvalitných a vysokých úrod kultúrnych plodín je dôležitá

nielen správna výživa pestovanej plodiny, ale aj celý rad ďalších faktorov ovplyvňujúcich

nielen kvalitu ale aj výšku samotných úrod. S problémom regulácie zaburinenosti sa stretávame

už od nepamäti. Buriny sú veľkým negatívnym činiteľom ovplyvňujúcim celkový priebeh

vývoja a rastu pestovanej plodiny, preto otázku regulácie zaburinenosti musíme riešiť

komplexne, už od začiatku až po koniec vegetačného obdobia. V súčasnosti si reguláciu

zaburinenosti bez použitia herbicídov mnohí ani nedokážu predstaviť. Aktuálna zaburinenosť

počas sledovaného obdobia bola tvorená 16 druhmi burín, a to: Chenopodium album - mrlík

biely, Amaranthus spp. - láskavce, Polygonum aviculare – stavikrv vtáčí , Abutilon Theophrasti

– podslnečník Theofrastov, Datura stramonium – durman obyčajný, Persicaria lapathifolia –

horčiak štiavolistý, Echinochloa crus-galli – ježatka kuria, Atriplex spp. – lobody, Cirsium

arvense – pichliač roľný, Veronica persica – veronika perzská, Viola arvensis – fialka roľná,

Galium aparine – lipkavec obyčajný, Tripleurospermum perforatum – parumanček nevoňavý,

Convolvulus arvensis – pupenec roľný, Avena fatua – ovos hluchý a Thlaspi arvense –

peniažtek roľný. Na základe meraní sme na ošetrenej ploche pokusu č.1 zaznamenali za

sledované obdobie 65 až 148 rastlín burín a v kontrolnej, neošetrenej ploche 63 až 222 rastlín.

Na pokusnom variante č. 2 bolo celkovo prítomných 17 až 85 rastlín burín a v neošetrenom

variante sme zaznamenali početnou metódou 15 až 170 rastlín. Proti danému spektru burín boli

použité v tank-mixoch tieto prípravky: Betasana® SC v dávke 5,2 l.ha-1, Beetup Compact®

v dávke 4,7 l.ha-1, Ethosat 500 SC v dávke 0,9 l.ha-1, Mero Stefes v dávke 0,2 l.ha-1, Safari 50

WG v dávke 120 g.ha-1, Goltix Top v dávke 1 l.ha-1, Trend 90 v dávke 0,3 l.ha-1, Lontrel 300

v dávke 0,35 l.ha-1, Twister v dávke 2 l.ha-1, Fenifan® v dávke 2 l.ha-1. Dávky herbicídov sú

uvedené celkovo za všetky tri aplikačné termíny. Vhodne zvolené kombinácie herbicídov sú

schopné potlačiť celé spektrum burín v repe cukrovej, pokiaľ sú aplikované v správnom

termíne a za vhodných poveternostných podmienok, okrem prípadne sa vyskytujúcej burinnej

repy, ktorá musí byť odstránená mechanicky. Účinok herbicídov a ich prípadná fytotoxicita na

kultúrne plodiny bola hodnotená pomocou bonitačnej stupnice. Všetky aplikované kombinácie

herbicídov mali slabý až veľmi slabý účinok, čo mohlo byť spôsobené viacerými faktormi.

Fytotoxicita na poraste repy cukrovej nebola zistená.

Kľúčové slová: repa cukrová, buriny, herbicídy

Key words: sugar beet, weeds, herbicides

Školiteľ: doc. Ing. Štefan Týr, PhD.


26. apríl 2017

35

MIMETICKÁ PODOBNOSŤ U POHYBLIVÝCH MIMIKOV

MIMETIC ACCURACY IN MOVING MIMICS

NIKOVÁ Terézia

Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita, Ústav botaniky a zoológie


V teoretickej časti mojej práce som sa venovala rešerši na tému batesovského mimikry,

predovšetkým problematike nedokonalého mimikry a jednotlivým teóriám vzniku

nedokonalého mimikry, rovnako ako problematike pohybu v súvislosti s mimikry, ochranným

sfarbením a v neposlednej rade vnímaniu predátora v súvislosti s pohybom koristi. V praktickej

časti tejto bakalárskej práce boli uskutočnené dva experimenty s európskymi a austrálskymi

pavúkmi napodobňujúcimi mravce, s využitím ľudí ako predátorov. Súčasťou experimentov

boli videá i statické obrázky modelov a mimikov. Výsledok prvého experimentu potvrdil

hypotézu, že so zvyšujúcou sa rýchlosťou mimika je ťažšie rozoznať ho od jeho modelu. So

zvyšujúcou sa rýchlosťou videí skutočne klesala pravdepodobnosť správnych odpovedí u

jednotlivých druhov pavúkov, a zároveň stúpal čas, ktorý ľudia potrebovali na odpoveď.

Kvalita mimikry sa teda s rýchlosťou pohybu zvyšuje. V druhom experimente ľudia hodnotili

úroveň mimikov na zväčšených fotografiách, pričom austrálsky mimici dosiahli vyššie

hodnotenie ako európsky mimici.

Kľúčové slová: Mimikry, Batesovské mimikry, myrmekomorfné pavúky, nedokonalí mimici

Key words: Mimicry, Batesian mimicry, myrmecomorphic spiders, imperfect mimics

Školiteľ: prof. Mgr. Stanislav Pekár, PhD.


26. apríl 2017

36

KONCENTRÁCIA DUSIČNANOV VO VYBRANÝCH ZDROJOCH

PODZEMNÝCH VÔD V ZRANITEĽNÝCH OBLASTIACH OKRESU

TOPOĽČANY

NITRATE CONCENTRATIONS IN SELECTED GROUNDWATER

RESOURCES IN THE VULNERABLE ZONES OF TOPOĽČANY DISTRICT

ŠVEC Patrik



Predložená práca je zameraná na vyhodnotenie koncentrácie dusičnanov v podzemných

vodách, ktoré sa využívajú pre individuálne zásobovanie pitnou vodou. Sledovanie obsahu

dusičnanov v pitnej vode je dôležité z toho dôvodu, že v črevnom trakte sa redukujú na toxické

dusitany, ktoré reagujú s červeným krvným farbivom - hemoglobínom, ktorý stráca schopnosť

prenášať kyslík v tele človeka, následkom čoho dochádza k tzv. alimentárnej

methemoglobinémii. Cieľom práce bolo zistiť obsah dusičnanov v studniach vo vybraných

lokalitách okresu Topoľčany. Odbery sa uskutočnili v obciach: Preseľany, Veľké Bedzany

a Bojná, ktoré patria do zraniteľných oblasti. Tieto sa vyhlasujú na základe Nariadenia vlády

SR č. 617/2004. Vyhlasované sú v poľnohospodársky využívaných územiach, z ktorých

odtekajú vody zo zrážok do povrchových alebo vsakujú do podzemných vôd a v ktorých je

koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo môže byť v blízkej budúcnosti prekročená.

Zistené koncentrácie dusičnanov sme porovnávali s limitnou hodnotou uvedenou

v nariadeniach vlády SR č. 496/2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR

č. 354/2006, ustanovujúce požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu. Dusičnany

v odobratých vzorkách vody sa stanovili spektofotometrickou metódou dusičnanového testu.

Výsledky ukázali, že z pravidla vo všetkých odobratých vzorkách vody zo studní bola

prekročená limitná hodnota 50 mg.l-1,ktorú uvádza nariadenie vlády. Hodnota do 50 mg.l-1 sa

uvádza ako zdraviu neškodná pre dospelých ľudí. Pre dojčatá sa uvádza neškodná hodnota,

z hľadiska ich zdravia do 10 mg.l-1. Odbery a analýzy šiestich vzoriek sa realizovali každé 4

mesiace od júla roku 2014 do januára 2017. Uvedený počet odberov a následne aj analýz

vzoriek umožnil vyhodnotiť zmeny obsahu dusičnanov v rôznych ročných obdobiach. V obci

Preseľany sa obsah dusičnanov v odobratých vzorkách pohyboval v studni č.1 od 128,47 do

215,40 mg.l-1 a v studni č.2 od 116,07 do 215,96 mg.l-1. V obci Veľké Bedzany sa obsah

dusičnanov pohyboval v studni č.3 od 46,07 do 100,46 mg.l-1 a v studni č.4 od 56,70 do 110,96

mg.l-1. V obci Bojná bol obsah dusičnanov odlišný, nakoľko sa pohyboval v studni č.5 od 41,64

do 99,67 mg.l-1 a v studni č.6 od 147,96 do 229,47 mg.l-1.Na základe celkového zhodnotenia

môžeme konštatovať, že voda v studniach v sledovaných lokalitách nevyhovuje z hľadiska

obsahu dusičnanov ako zdroj pitnej vody.

Kľúčové slová: dusičnany, podzemná voda, zdravie

Key words: nitrates, groundwater, health

Školiteľ: doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc.


26. apríl 2017

37

ROZMNOŽOVANIE A METAMORFÓZA ŽIAB DRUHU

PAZÚRNATKA VODNÁ (XENOPUS LAEVIS)

REPRODUCTION AND METAMORPHOSIS OF THE AFRICAN CLAWED

FROG (XENOPUS LAEVIS)

VAŠEKOVÁ Patrícia



Výskum rozmnožovania a metamorfózy bol realizovaný na druhu vodných afrických žiab

pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis). Pokusnú skupinu tvorilo 10 ks jedincov albinotických

a prírodných foriem. Jedince boli rozdelené do párov a pre lepšiu evidenciu označené číslami.

V experimentálnych nádržiach boli vytvorené podmienky, ktoré simulujú obdobie párenia, čím

bola docielená 100% reprodukcia všetkých párov. Cieľom výskumu bolo zistiť vplyv teploty

a dĺžky premeny na pohlavie výsledných metamorfovaných jedincov. Žubrienky boli

rozdelené do niekoľkých skupín, aby sa zabránilo vzájomnému kanibalizmu. Sledované

jedince sa rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorili jedince odchované pri teplote 19°C

a jedince druhej skupiny boli odchované pri teplote 24°C. Párenie prebiehalo v období od 05.

05. 2016 do 25. 06. 2016. Pozorovanie bolo ukončené 31. 10. 2016. Počas experimentu bolo

odchovaných 514 ks metamorfovaných jedincov. Z výskumu vyplýva, že dĺžka metamorfózy

má vplyv na pohlavie v prospech samičieho pohlavia. Vplyv teploty na pohlavie pazúrnatky

vodnej sa nepotvrdil. Výsledky experimentu možno využiť ako základ pre podobné výskumy

nakoľko danou problematikou sa doteraz nikto nezaoberal.

Kľúčové slová: pazúrnatka vodná, rozmnožovanie, metamorfóza, vplyv na pohlavie

Key words: african clawed frog, reproduction, metamorphosis, sex influence

Školiteľ: Ing. Mária Babošová, PhD.

mailto:[email protected]


26. apríl 2017

38

VÝSKYT VLKA DRAVÉHO (CANIS LUPUS) V CHKO HORNÁ ORAVA

OCCURENCE OF GRAY WOLF (Canis lupus) IN PLA HORNÁ ORAVA

VRÁBEĽ Lukáš Katedra environmentalistiky a zoológie, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Hlavným cieľom práce je zistenie a vyhodnotenie početnosti vlka dravého (Canis lupus) na

Slovensku, konkrétne v regióne Oravy od roku 2003, zhodnotenie evidovaných odstrelov vlka,

vyhodnotenie celkového vplyvu početnosti vlka na škody spôsobené na hospodárskych

zvieratách a poľovnej zveri tejto oblasti. Východiskom pre dosiahnutie cieľa sú v teoretickej

rovine načrtnuté údaje o živote vlka, jeho poddruhoch, migrácii, vzťahoch s človekom a to

v celosvetovom meradle. Dôležité sú však pre nás celoslovenské problémy s prihliadnutím na

životné prostredie vlka dravého, jeho početnosti a s tým súvisiace škody, ktoré predstavujú

nemalú finančnú čiastku pre národné hospodárstvo. Veľkú úlohu tu zohrávajú preventívne

opatrenia používané pri pasení, či nocovaní hospodárskych zvierat, ako aj početnosť voľne

žijúcej, resp. poľovnej zveri. Národná legislatíva, ktorá rieši tieto škody chránenými živočíchmi

na Slovensku, je v štádiu návrhu novodobých opatrení pre riešenie problematiky škôd

spôsobených veľkými šelmami, pričom pre vlka dravého je vypracovaný a schválený aktuálny

program starostlivosti. Vyhodnotenie týchto jednotlivých problémov na regionálnej úrovni v

oblasti, kde je vlk početne zastúpený je námetom na riešenie koncepcie problematiky nárokov

na náhrady škôd spôsobených touto šelmou aj v rámci celého Slovenska do budúcnosti.

Kľúčové slová: výskyt, lokalita, početnosť, vlk dravý, škody

Key words: occurence, locality, countability, gray wolf, harms



26. apríl 2017

39

Sekcia IV.

GENETICKÉ TECHNOLÓGIE

A VETERINÁRNE DISCIPLÍNY


26. apríl 2017

40

VPLYV VYSOKOPROTEÍNOVEJ VÝŽIVY NA MOČOVÚ SÚSTAVU

PSOV

HIGH PROTEIN DIET AND IT´S IMPACT ON THE URINARY TRACT OF

DOGS

BALUŠÍKOVÁ Michaela

Katedra veterinárskych disciplín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Práca sa zaoberá problematikou skrmovania vysokoproteínovej výživy. Cieľom bolo zistiť,

do akej miery súvisí nadmerné množstvo bielkovín v diéte s ochoreniami močotvorných

orgánov a močových ciest u psov. Do teoretickej časti práce je zahrnutá anatomická stavba

močovej sústavy, fyziológia vylučovania konečných splodín metabolických procesov

s prihliadnutím na plemenné odlišnosti a v neposlednom rade význam a odporúčané množstvo

bielkovín vo výžive psov v závislosti od aktuálneho statusu konkrétneho jedinca. V ďalšej časti

popisuje jednotlivé ochorenia, poruchy močovej sústavy a komplikácie, ku ktorým pri nich

dochádza. Praktická časť obsahuje analýzu údajov získaných pozorovaním a vyšetrovaním

vzorky tridsiatich pacientov. Výskum sme realizovali vo veterinárnej ambulancii Duovet

v Dubnici nad Váhom. V závere práce sú zahrnuté výsledky jednotlivých cieľov, z ktorých

vyplynulo, že primárnym problémom diéty s nadbytočným množstvom bielkovín boli močové

kryštály, konkrétne struvit (81,81 %). Analýzou sme ďalej preukázali, že najväčšie percento

psov postihnutých struvitovou urolitiázou tvorili krížence (33,33 %). Ochorenie najčastejšie

postihovalo jedincov vo veku štyroch rokov, pričom väčšinu pacientov tvorili jedinci samčieho

pohlavia (56 %). Pacientom bola poskytnutá terapia založená na zmene krmiva. Jedinci boli

kŕmení veterinárnymi diétami (Royal Canin, Hill´s, Specific), ktoré rôzne

vplývali na elimináciu kryštálu. Na základe porovnania analytických zložiek v jednotlivých

diétach sme zistili, že najvyššie množstvo bielkovín (21,70 %), tuku (19,60 %), vlákniny (2,70

%), vápnika (0,66 %) a fosforu (0,51 %) obsahovalo krmivo Hill´s. Horčík sa nachádzal

v najvyššom množstve (0,19 %) v krmive Specific. Krmivo Royal Canin sa vyznačovalo

jednoznačne najvyšším obsahom sodíka (1,20 %) a zároveň najnižším množstvom bielkovín

(18 %), tuku (17 %), vlákniny (2,20 %), vápnika (0,50 %) a horčíka (0,05 %). Krmivo Specific

obsahovalo najnižšie množstvo sodíka (0,05 %), vlákniny (2,20 %) a fosforu (0,42 %).

Preukázaný účinok vo vzťahu k rozpusteniu struvitov bol zaznamenaný už v priebehu dvoch

týždňov, a to u pacientov kŕmených diétou Royal Canin Urinary S/O LP 18. Naopak najdlhšie

časové obdobie rozpadu kryštálov bolo spozorované pri skrmovaní diéty Specific CCD Struvite

Management.

Kľúčové slová: pes, močová sústava, bielkoviny, diéta, urolitiáza

Key words: dog, urinary tract, proteins, diet, urolithiasis

Školiteľ: Ing. Slavomír Mindek, PhD.


26. apríl 2017

41

VÝSKYT MIKROORGANIZMOV VO VONKAJŠOM ZVUKOVODE

PSOV

PRESENCE OF MICROORGANISMS IN EXTERNAL AUDITORY CANAL

OF DOGS

CHOBOROVÁ Ľuba

Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949

76, Nitra


Cieľom tejto práce bolo zistenie výskytu mikroorganizmov vo vonkajšom zvukovode psov,

s klinickou prítomnosťou Otitis externa, Otodectes cynotis, klieštov a osín.. Výsledky boli

získané z administratívnych údajov Veterinárnej kliniky Vet-centrum v Nitre. Sledovania boli

realizované v období od 1.1.2015 do 15.3.2016. Ochorenia boli pozorované pri 58 jedincoch s

vekovým rozpätím od 4 mesiacov do 17 rokov Z výterov z vonkajšieho zvukovodu bol

najčastejšie pozorovaný Staphylococcus spp. (48,19 %), Bacillus spp. (31,1 %) a M.

pachydermatis. (20,0 %). Najviac ochorení sa vyskytlo v obdobiach január 2015 a február

2016. Najvyšší počet týchto ochorení sa vyskytoval u jedincov vo veku 1-3 roky- celkovo 10

prípadov, vo veku 3-5 rokov to bolo 9 pacientov a vo veku 5-7 rokov- 10 prípadov. Najväčší

výskyt bol zaznamenaný u plemien malého vzrastu s plemennou predispozíciou, Yorkshirskí

teriéry - 8, Kokeršpaniele - 6.West Highland White Teriéry 5 jedincov, Shi-Tzu – 4, Bišóny –

3 a Kavaliéry king charles - 2. Stredné psy najviac reprezentovali Labradorské retrievery - 4,

Zlaté retrievery - 3 a Nemecké ovčiaky – 2 Najčastejšie boli pacienti postihnutí chorobou -

Otitis externa.. Touto diagnózou trpelo najviac Kokeršpanielov - 5, z celkového počtu 44 psov

trpiacich Otitis externa. Ostatné malé plemená Bišón, Yorkshirský teriér a WHW Teriér- 3

z každého plemena. Shi-tzu - 4. Zo stredne veľkých plemien to bol Labradorský retriever - 4

a Zlatý retriever - 3. Na výskyt kvasiniek bolo analyzovaných celkovo 9 kultivácií M.

pachydermatis,. Z kultivácií bola dokázaná prítomnosť Staphyloccocus spp. v 22 vzorkách.

Z odobratých vzoriek bolo diagnostikovaných 12 pozitívnych kultivácií.

Kľúčové slová: pes, vonkajší zvukovod, zápal

Key words: dog, external auditory canal, otitis

Školiteľ: Ing. Martin Fik, PhD.


26. apríl 2017

42

VPLYV PROCESNEJ TEPLOTY SPRACOVANIA ŠÍPOK

NA IZOLÁCIU DNA A MNOŽSTVO AMPLIFIKOVANÉHO

PRODUKTU

INFLUENCE OF PROCESSING TEMPERATURE OF ROSEHIPS

ON DNA EXTRACTION AND AMOUNT OF AMPLIFIED PRODUCT

CIMERMANOVÁ Radka

Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Extrakcia nukleových kyselín je základným a dôležitým krokom pre všetky molekulárno-

biologické analýzy. Proces izolácie DNA z rastlín je komplikovaný najmä vzhľadom k

prítomnosti polysacharidov a iných metabolitov, ktoré môžu byť izolované súčasne s DNA a

pôsobiť ako inhibítory PCR. Cieľom práce bola extrakcia DNA z plodov šípok ruže šípovej vo

vzťahu k teplotným procesom ich spracovania. V experimentoch boli použité štyri skupiny

šípok - čerstvé šípky, šípky mrazené pri teplote -20°C, šípky sušené pri teplote 50°C a šípky

varené pri 100°C. Na izoláciu boli použité nasledovné metódy a izolačné súpravy: Rogers a

Bendich, Dellaporta a koletív, Padmalatha a Prasad, Power Plant Pro DNA Isolation Kit, Illustra

DNA Extraction Kit Phytophure a NucleoSpin® Food. DNA izolovaná jednotlivými metódami

bola hodnotená z hľadiska výťažnosti a čistoty a použitia v PCR.Pri porovnaní všetkých

testovaných extrakčných metód bola najvyššia priemerná výťažnosť DNA získaná extrakčnou

súpravou Illustra DNA Phytophure (46 µg) nasledovaná extrakčnou metódou Dellaporta

a kolektív (32 µg). Najnižšia výťažnosť extrahovanej DNA bola získaná extrakčným kitom

NucleoSpin®Food. Pri porovnávaní testovaných extrakčných metód sa hodnoty A260/280

pohybovali v rozmedzí od 1,3 až po 1,8 - avšak komerčné súpravy poskytovali extrahovanú

DNA, ktorá bola menej kontaminovaná PCR inhibítormi. V následnej PCR reakcii všetky

vzorky poskytli pozitívnu amplifikáciu no boli získané rôzne množstvá amplifikovaného

produktu v rozpätí 0,81 až 5,25 ng x µl-1. Najsilnejšía amplifikácia bola získaná pri vzorkách ,

kde bola DNA extrahovaná pomocou extrakčnej súpravy NucleoSpin®Food. Bola pozorovaná

súvislosť medzi množstvom extrahovanej DNA a množstvom amplifikovaných produktov

PCR. Na základe výsledkov získaných pomocou Illustra DNA Extraction Kit Phytophure bola

zistená špecifická situácia pre množstvo extrahovanej DNA a množstvo amplifikovaného

produktu. Získala sa tu najvyššia koncentrácia extrahovanej DNA ale množstvo

amplifikovaného produktu sa pohybovalo len v rozmedzí od 1,36 - 1, 53 ng x µl-1.

Kľúčové slová: šípky, izolácia DNA, teplota spracovania

Key words: rosehips, DNA extraction, processing temperature

Školiteľka: doc. Ing. PaedDr. Jana Žiarovská, PhD.


26. apríl 2017

43

OPTIMALIZÁCIA RT-PCR REAKCIE PRE AMLIFIKÁCIU 26S RNA

GÉNU BREČTANU

OPTIMIZATION OF RT-PCR FOR THE AMPLIFICATION OF 26S RNA

GENE OF IVY

HUDECOVÁ Jana



Brečtan je celosvetovo rozšírená rastlina, ktorá je známa najmä svojim farmaceutickým

významom. Niekedy je zámerne pestovaná ako živý plot a má aj okrasnú funkciu. Za

priaznivých podmienok sa môže dožívať aj 200 až 300 rokov. V práci bol optimalizovaný RT-

PCR protokol použitia 26S RNA génu ako metabolického génu do kvantitatívnej real-time

PCR. Výber vhodného referenčného génu je dôležitá najmä z hľadiska správnej interpretácie

dát pri real-time PCR analýzach. Referenčné gény pomáhajú eliminovať prípadné drobné chyby

v postupe extrakcie RNA alebo syntéze cDNA. Referenčné gény by mali byť stabilné,

nachádzajúce sa v bunkách a tkanivách, ktoré nevykazujú zmeny za experimentálnych

podmienok. Pre normalizáciu expresie mRNA v real- time PCR sa najčastejšie používajú gény

pre glyceraldehyd-3-fosfát dehydrogenázu (GAPDH), ß-aktín, ß-tubulín, fosfoglycerát kináza

(PGK), ubiquitín (UBQ), ribozomálny proteín 19 (RPL-19) a ribozomálnu RNA. Ako

biologický materiál bol použitý brečtan z in situ podmienok. V práci bol analyzovaný vplyv

rôznej teploty naväzovania sa prajmera, vplyv rôznej koncentrácie prajmerov, vplyv riedenia

cDNA a vplyv použitých analytických súprav na amplifikačný profil 26S RNA. V prípade

analytickej súpravy Maxima SYBR Green/ROX qPCR Master Mix bola amplifikácia produktu

26S rRNA uskutočnená v celom rozpätí testovaných teplôt, avšak s rozdielnou intenzitou

množstva získaného produktu. Najnižšie Ct bolo dosiahnuté pri teplotách 61,4 °C a 63, 3 °C.

Pri týchto teplotách bol v amplifikácii dosiahnutý aj plató efekt. V prípade analytickej súpravy

SYBR Supermix (Biorad) bol Ct najnižší pri hodnotách 64,5 °C a 61, 4 °C, taktiež

s dosiahnutím plató efektu. Analýza disociačných kriviek topenia sa amplifikovaného produktu

stanovila pre Maxima SYBR Green/ROX qPCR Master Mix rozpätie 85,5 °C – 86, 5°C a pre

SYBR Supermix (Biorad) 89 – 89,5 °C. Pre súpravu Maxima SYBR Green/ROX qPCR Master

Mix sa pri analýzach teplotného gradientu osvedčila koncentrácia 0,1 μmol.dm-3 a riedenie

vzorky cDNA 1/10. Analýza fluorescencie ako aj elektroforéza potvrdili, že vhodne zvolenou

teplotou naväzovania prajmera je teplota 62 °C. Pre analytickú súpravu SYBR Supermix Biorad

sa pri analýzach teplotného gradientu osvedčila koncentrácia 0,1 μmol.dm-3 a riedenie vzorky

cDNA 1/10. Optimálna teplota naväzovania sa prajmera bola stanovená na 62 °C.

Kľúčové slová: brečtan, RT-PCR, 26S RNA, optimalizácia

Key words: ivy, RT-PCR, 26S RNA, optimization



26. apríl 2017

44

EXPRESIA Mal d 1 ALERGÉNU V DUŽINE JABĹK POČAS

DOZRIEVANIA

EXPRESSION OF Mal d 1 ALLERGEN IN PULP OF APPLES DURING THE

RIPENING

KNOTEKOVÁ Ľudmila



Jablká sú jedným z najstarších, najžiadanejších a najvyužívanejších ovocí na svete

a v našich zemepisných šírkach patria k druhom ovocia, ktoré sa aj v zimnom období

konzumujú prevažne čerstvé. S výnimkou citrusových plodov, jablká sú najviac predávané

ovocie aj v rámci Európy. Vzhľadom na dostupnosť tohto ovocia po celý rok, jablká sú veľmi

dôležitým zdrojom sekundárnych rastlinných metabolitov. Jablká však neposkytujú len

benefity, patria k ovociu, ktoré u senzitizovanej populácie môže vyvolať alergickú reakciu,

konkrétne syndróm orálnej alergie. Mald1 proteín, jeden z alergénov jablka, patrí do skupiny

PR bielkovín a je kódovaný viacerými izoformami. Cieľom práce bola analýza parametrov

amplifikácie Mal d 1.03 izoformy alergénu jabĺk, stanovenie podmienok real-time PCR analýzy

tejto izoformy a porovnanie úrovne jej expresie v dužine odrôd jabloní Golden a Spartan počas

dozrievania. Ako biologický materiál bola použitá dužina jabloní odoberaná z plodov rastúcich

v in situ podmienkach pestovateľského prostredia záhrady. Po izolácii celkovej RNA bola

uskutočnená normalizácia vstupnej koncentrácie RNA do reakcie jej prepisu na cDNA

a optimalizované boli nasledovné amplifikačné parametre: teplota naväzovania sa prajmerov,

koncentrácia prajmerov a riedenie cDNA. Počas optimalizácie real-time PCR reakcie boli

testované anelačné teploty v rozmedzí 55,0 – 65,0 °C. Odporúčaná teplota naväzovania

prajmera je 62°C. Pri analýzach teplotného gradientu sa optimálnymi preukázali koncentrácia

prajmera 0,3/0,6 μmol.dm-3 a riedenie vzorky cDNA 1/100. Hodnotenie expresie Mal d 1.03

alergénu bolo uskutočnené v dozrievajúcej dužine v celkovo šiestich odberov od nasadenia

plodov až po ich fyziologickú zrelosť približne v mesačných intervaloch. Vyhodnotenie úrovne

amplifikácie transkriptov Mal 1.03 alergénu bolo uskutočnené softvérovo voči presne

definovanej hodnote 1000 ng × µ-1.Po vyhodnotení úrovne amplifikácie transkriptov Mal d 1.03

bol v prípade odrody Golden pozorovaný prudší nárast aktivity Mal d 1.03 v raných štádiách

vývinu plodu v porovnaní s odrodou Spartan. Počas stredovej fázy dozrievania bol nárast

transkriptov v oboch odrodách kontinuálny. V závere dozrievania bola expresia Mal d 1.03

v prípade odrody Golden vyrovnaná a v rámci posledných odberov sa nezvyšovala, avšak

v odrode Spartan bol pozorovaný ku koncu dozrievania prudký nárast amplifikovaných

transkriptov Mal d 1.03 izoformy jabĺk.

Kľúčové slová: jablká, Mal d 1.03 alergén, real-time PCR

Key words: apples, Mal d 1.03 allergen, real-time PCR



26. apríl 2017

45

AKTIVITA RETROTRANSPOZÓNOV SKOROCELU HODNOTENÁ

DNA ODTLAČKAMI

ACTIVITY OF RETROTRANSPOSONS IN NARROWLEAF PLANTAIN

DETECTED BY DNA FINGERPRINS

KOHÚT Matúš



Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata, L.) z čeľade skorocelovité patrí medzi vytrvalé

trstnaté byliny. Je zaraďovaný medzi liečivé rastliny a je početne zastúpený v rastlinných

spoločenstvách lúk, polí, pasienkov a trvalo trávnych porastov. Vykazuje antibakteriálne

a protizápalové účinky. Používa sa na vonkajšie aj vnútorné aplikácie. V práci boli uskutočnené

analýzy prítomnosti sekvencií transponovateľných prvkov v genóme Plantago lanceolata, L.

Boli použité dva genotypy skorocelu. Genotyp A predstavovala rastlina rastúca v in situ

podmienkach na trávnatej ploche lúky a genotyp B bola rastlina rastúca v in situ podmienkach

priestorového a nutričného stresu v sídliskovej zástavbe. Zisťovanie prítomnosti vybraných

známych sekvencií retrotranspozónov Tst-1, Cassandra, BARE-1, FaRe-1 a HACRE1 ako aj

určovanie prítomnosti doteraz necharakterizovaných úplných sekvencií retrotranspozónov v

genóme skorocelu bolo uskutočnené pomocou polymerázovej reťazovej reakcie. Vizualizácia

amplifikovaných fragmentov v PCR prebiehala na agarózových alebo polyakrylamidových

géloch elektroforeotickou separáciou. Prítomnosť známych sekvencií retrotranspozónov bola

analyzovaná pomocou LTR špecifických primerov v teplotnom gradiente naväzovania sa

prajmera. V genóme skorocelu bola určená prítomnosť všetkých vybraných retrotranspozónov,

respektíve prítomnosť ich LTR úsekov. V prípade markérov retrotranspozónu BARE-1 bola

amplifikácia fragmentov úspešná pri genotype A v celom rozsahu testovaných teplôt

a v prípade genotypu B len v rozsahu teplôt 52 – 58,4 °C. V prípade markérov retrotranspozónu

FaRe-1 bola amplifikácia fragmentov úspešná pri genotype B v celom rozsahu testovaných

teplôt a v prípade genotypu A len v rozsahu teplôt 55 – 52 °C. Pri ostatných analyzovaných

retrotranspozónoch prebehla amplifikácia v celom profile teplotného gradientu. Pri určovaní

prítomnosti doteraz nepopísaných sekvencií retrotranspozónov bolo použitých celkovo 22 iPBS

primerov z ktorých pri 15 sa potvrdila amplifikácia v genóme skorocelu. Následne bolo

vybraných 5 primerov na porovnávanie prítomnosti sekvencií retrotranspozónov pri

rozdielnych genotypoch skorocelu. Pomocou iPBS odtlačkov bola zistená aktivita

retrotranspozónov v genotype rastliny rastúcej pod vplyvom priestorového a nutričného stresu,

ktorá sa prejavila začlenením ich kópií na nové miesta v genóme skorocelu a vyústila v nové

amplifikované produkty v iPBS amplifikačných profiloch.

Kľúčové slová: skorocel, retrotranspozóny, DNA markéry

Key words: narrowleaf plantain, retrotransposons, DNA markers



26. apríl 2017

46

GENETICKÁ VÝSTAVBA LIPICANSKÉHO KOŇA NA

MOLEKULÁRNO – GENETICKEJ ÚROVNI

GENETIC CONSTRUCTION OF THE LIPIZZAN HORSE ON THE

MOLECULAR – GENETIC LEVEL

MOSCHOVÁ Ľubomíra

Katedra genetiky a plemenárskej biológie, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom našej práce bolo zhodnotiť stav genetickej diverzity v populácii koní plemena Lipican

na základe 13 mikrosatelitných markerov a analyzovať slovenskú populáciu vzhľadom na

ďalšie populácie chované v Európe. Na základe vyhodnotenia genetických vzťahov medzi

jednotlivými populáciami sme určili mieru diferenciácie slovenskej populácie. Molekulovo-

genetická analýza bola realizovaná v populácii celkovo 140 jedincov pochádzajúcich zo 7

krajín resp. najvýznamnejších žrebčínov (Slovensko - 20, Slovinsko - 21, Chorvátsko - 19,

Rumunsko - 20, Taliansko - 20, Rakúsko - 20, Maďarsko - 20), reprezentujúcich genofond

lipicanských koní v Európe. Genetická diverzita týchto populácií bola sledovaná na základe

výpočtu frekvencií alel, efektívneho počtu alel, pozorovanej a očakávanej heterozygotnosti

a Wrightovej F-štatistiky použitím softvéru GENALEX. Z výsledkov vyplýva, že stupeň

genetickej diferenciácie je pomerne nízky a úroveň genetickej podobnosti vzhľadom na jedince

aj subpopulácie vysoká. Ako geneticky najpodobnejšiu populáciu k slovenským lipicanom

môžeme označiť populáciu z Maďarska a ako najvzdialenejšiu rumunskú populáciu. V celkovej

populácii je úroveň heterozygotnosti postačujúca a vplyv faktorov, ktoré ju mohli ovplyvniť je

nízky. Geneticky rôznorodé populácie môžu poskytnúť do budúcnosti genofond schopný

reagovať na zmenu klimatických podmienok ako aj prípadné nové ochorenia. Vzhľadom na to,

že výsledky týkajúce sa stavu genetickej diverzity slovenskej populácie lipicanských koní sú

v našej práci aktuálne, môžu slúžiť ako podklad pre ďalší postup v šľachtiteľskej práci kde je

potrebné zabrániť znižovaniu heterozygotnosti a zvyšovaniu inbrídingu.

Kľúčové slová: biodiverzita, genetické markery, Lipican, variabilita mikrosatelitov, štruktúra

Key words: biodiversity, genetic markers, Lipizzan, microsatellite variability, structure

Školiteľ: doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD.


26. apríl 2017

47

GENETICKÁ ŠTRUKTÚRA TEPLOKRVNÝCH PLEMIEN KONÍ NA

SLOVENSKU

GENETIC STRUCTURE OF WARMBLOOD HORSE BREEDS IN

SLOVAKIA

PETRÁŠOVÁ Katarína



Cieľom práce bolo charakterizovať stav genetickej diverzity na vnútro a medzipopulačnej

úrovni troch plemien koní: Lipican (N=42), Furioso (N=38) a Nonius (N=18), vyhodnotiť ich

genetickú štruktúru a determinovať vzťahy medzi jedincami na základe výpočtu genetických

vzdialeností a Wrightovej F-štatistiky. Analýza genotypových údajov bola realizovaná

v súbore celkovo 98 jedincov. Informácie o genotypoch 13 mikrosatelitných systémov boli

získané na základe spolupráce s Plemenárskymi službami Slovenskej republiky, a. s. Stav

genetickej diverzity bol vyhodnotený na základe výpočtu efektívneho počtu alel (Ne),

pozorovanej heterozygotnosti (Ho), génovej diverzity (He), Shannonovho (I) a Wrightovho FIS

indexu použitím softvéru GENALEX v.6. Priemerná hodnota pozorovanej heterozygotnosti

(0,889) rovnako ako aj hodnota génovej diverzity (0,713) jasne poukázali na prevahu

heterozygotných jedincov v populácii. Na základe týchto hodnôt môžeme zároveň považovať

populácie za dostatočne heterogénne z hľadiska genetickej diverzity. Dobrú úroveň variability

s cieľom zachovania biodiverzity potvrdili aj hodnoty indexu FIS (v priemere -0,246) a

Shannonovho informačného indexu (I=1,412). Pri výpočte genetických vzdialeností na

vnútropopulačnej úrovni sme boli schopný identifikovať 3 samostatné klastre reflektujúce

genetické rozdiely vyplývajúce z pôvodu sledovaných plemien. Hodnoty genetických

vzdialeností a indexu FST preukázali, že za geneticky podobnejšie môžeme považovať v rámci

analyzovaných plemien Noniusa a Furiosa (Da=0,164). Riadenie genetickej variability a

diverzity v populáciách je kľúčovým faktorom ktoréhokoľvek programu zachovania plemena

pre ochranu živočíšnych genetických zdrojov.

Kľúčové slová: diverzita, genetická štruktúra, mikrosatelitné markery, teplokrvné kone

Key words: diversity, genetic structure, microsatellite markers, warmlood horses

Školiteľ: doc. Ing. Radovan Kasarda, PhD.


26. apríl 2017

48

GENOTYPING OF SERVICE TREE (SORBUS DOMESTICA L.) AS AN

ALTERNATIVE SOURCE OF NUTRIENTS

GENOTYPIZÁCIA JARABINY OSKORUŠOVEJ (SORBUS DOMESTICA L.)

AKO ALTERNATÍVNEHO ZDROJA NUTRIENTOV

TOMAŠOVIČOVÁ Silvia



Evaluation of plant genetic resources by molecular markers plays an important role in terms of

research of agrobiodiversity, conservation and utilization of less used but valuable plant genetic

resources. Sorbus domestica is a rare tree and is important not only as an endangered species,

as well as economically useful trees, providing high quality wood. The presence of the

constituents of the species required optimization of the extraction solution within the process

of DNA extraction. Molecular different types of markers have been used for the genotyping

purposes of service tree genotypes cultivated as seedlings in the experimental field and one

landrace tree genotype originated from different locality; markers based on microRNAs

sequences (gb-miR168 and gb-miR482) and microsatellite DNA sequences [(GA)8T and

(CA)8G]. The amplification of markers was realized by touchdown PCR and end-point PCR

followed by electrophoresis visualization on 1% agarose and 10% polyacrylamide gels. The

amplification activity of miRNAs markers has not been sufficient despite the protocol

optimisation. In this case, has not been established declared species transferability of miRNAs

primers despite the conserved chracter of selected types of miRNAs sequences. The PCR-ISSR

markers provided sufficient levels of polymorphism (from 75 up to 86%) and reliably grouped

the seedlings genotypes. The tree genotype which most likely represents the landrace from the

locality Radošiná has been allocated with the unique PCR-ISSR profile. The antioxidant levels

of analysed genotypes have been tested. Significant differences among the samples have not

been observed.

Kľúčové slová: Sorbus domestica L., molekulové markéry, ISSR, antioxidačná aktivita

Key words: Sorbus domestica L., molecular markers, ISSR, antioxidant activity

Školiteľ: doc. Ing. Katarína Ražná, PhD.


26. apríl 2017

49

ZOONÓZY – MOŽNÉ RIZIKÁ V STRAVOVANÍ ČLOVEKA

ZOONOSES – POSSIBLE RISKS OF HUMAN NUTRITION

ZAMBOVÁ Zuzana



In the current period of increased migration of people between countries as well as food imports

from various exotic regions the risks of transmission of various diseases are increasing. Among

the growing problems of food security for consumers zoonoses are considered. The goal of

work was to determine the knowledge level from the sphere of zoonoses with an emphasis on

the means of transmission, sources of pathogens of various diseases and the risks associated

with human health of students of studying program Human nutrition of Slovak Agricultural

University from two different grades, namely the fourth and the fifth. Data were obtained by

questionnaires. On the key question, what zoonoses represent, the 82 % of students answered

correctly. When comparing responses of fourth-grade students which answered correctly by 72

% and the fifth graders answered correctly up to 90 %. 81 % of students of both grades knew

correct answer that transmission of Lyme disease is caused by infected ticks. When asked how

Trichinella spiralis can be destroyed in food, 40,45 % of the students chose an option „boiling“

and only 2,73 % have chosen other way „freezing“. It was similar with the question about the

source of encephalitis infection, where 39,55 % of the students chose the answer infected ticks

and the possibility that the disease could also be caused by consumption of uncooked milk and

milk products chose only 10,91 % of respondents. The option that source of the botulism disease

is bacteria toxin chose 78 % of fourth-graders and 67 % of fifth-graders. Serving of steak tartare

is legislatively banned because of developing of zoonotic diseases, only 66 % of fourth-graders

and 70 % of fifth-graders knew to write the possible source of diseases. Some questions were

better answered by fifth-graders reflecting the fact that at the time of the survey they had

completed more subjects compared with fourth-grade students. On the basis of the findings of

this study, we could conclude that the issue of zoonoses, in terms of human health and food

safety the syllabus should pay more attention.

Kľúčové slová: zoonózy, suroviny živočíšneho pôvodu, prevencia

Key words: zoonoses, animal origin raw materials, prevention

Školiteľ: prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc.


26. apríl 2017

50

Sekcia V.

ŠPECIÁLNA ŽIVOČÍŠNA PRODUKCIA


26. apríl 2017

51

ZESPÓŁ CUSHINGA U KONI – ANALIZA PRZYPADKU

EQUINE CUSHING DISEASE – CASE STUDY

KLIM, K., DREWKA, M.

Zakład Hodowli Trzody Chlewnej i Koni, WHiBZ UTP Bydgoszcz


Mając do czynienia z końmi geriatrycznymi, coraz częściej spotykamy się z różnego rodzaju

zaburzeniami endokrynologicznymi u tych zwierząt. Wśród nich, najczęściej pojawiającą się

chorobą, jest zespół Cushinga, który dotyczy zazwyczaj koni w wieku powyżej 15 lat. Celem

obserwacji była analiza wpływu choroby na organizm oraz przedstawienie działań podjętych

przez zespół specjalistów w celu poprawy komfortu życia. Objawy kliniczne jakie obserwuje

się wśród zwierząt z zespołem Cushinga nie zawsze jednoznacznie wskazują na tę chorobę. W

przypadku przedstawionego konia, są to przede wszystkim: nierównomierne rozłożenie tkanki

tłuszczowej, wiotkość mięśni grzbietu, hirsutyzm, poliuria, polidypsja oraz przewlekły ochwat.

W celu obniżenia produkcji ACTH przez przysadkę, wprowadzono do leczenia Pergolid w

dawce 0,5 mg dziennie, przez cały okres prowadzenia leczenia. Dodatkowo w terapii

zastosowano odpowiednią dietę wykluczającą węglowodany niestrukturalne oraz pasze

treściwe a także podjęto współpracę z kowalem chcąc złagodzić skutki ochwatu. Efekty

leczenia sprawdzano co 5 tygodni w celu systematycznej analizy stanu zdrowia konia. Po

okresie kilku miesięcy od rozpoczęcia postepowania, stwierdzono znaczną poprawę kondycji

zwierzęcia oraz jakości okrywy włosowej a także złagodzenie skutków ochwatu. Mimo iż

zaburzenie to jest nieuleczalne, dalsze prowadzenie terapii w sposób kontrolowany, powinno

w znacznym stopniu przyczynić się do polepszenia komfortu życia konia.

Słowa kluczowe: Zespół Cushinga, zaburzenia hormonalne, żywienie dietetyczne

Key words: Cushing disease, hormonal disorders, dietary nutrition

Opiekun naukowy: dr inż. Magdalena Drewka


26. apríl 2017

52

EFEKTY ODCHOWU PROSIĄT DO 21. DNIA ŻYCIA URODZONYCH

W MIOTACH O RÓŻNEJ LICZEBNOŚCI

EFFECT OF LITTER SIZE ON THE PIGLETS REARING RESULTS UNTIL

THE 21st DAY OF LIFE

KUBIAK A., WIŚNIEWSKA J., MIKA B., DYBAŁA J.



Rodzenie przez lochy licznych miotów umożliwia zmniejszenie stada podstawowego przy

zachowaniu skali produkcji, a przez to obniża koszty utrzymania i żywienia. Celem pracy była

analiza efektów odchowu prosiąt do 21. dnia życia, urodzonych i odchowywanych w miotach

o różnej liczebności. Badaniami objęto 25 miotów, które podzielono ze względu na ich

liczebność w pierwszym dniu na 3 grupy: A; ≤ 10 prosiąt, B; 11 - 13 prosiąt, C; ≥ 14 prosiąt.

Analizie poddano: masę ciała prosiąt w 1. i 21. dniu życia, przyrosty dobowe od 1 - 21 dnia,

określono również padnięcia. Największą masą charakteryzowały się mioty z grupy C (22,74

kg), nieco mniejszą masą mioty z grupy B (19,81 kg), a najmniejszą z grupy A (14,77 kg).

Pomiędzy grupą A, B a C - różnica wysoko istotna statystycznie (P ≤ 0,01). Prosięta

w pierwszym dniu po urodzeniu charakteryzowały się dość wysoką masą ciała niezależnie od

liczebności miotu w którym się urodziły. Ich średnia masa wynosiła odpowiednio: 1,52 kg, 1,54

kg i 1,45 kg – nie stwierdzono różnic istotnych statystycznie. Natomiast w 21. dniu największą

masę uzyskały prosięta pochodzące z najmniej licznych miotów średnio 6,46 kg, a najmniejszą

prosięta urodzone w miotach najliczniejszych średnio 5,49 kg. Pomiędzy tymi grupami

wykazano różnicę wysoko istotną statystycznie (P ≤ 0,01). Również średnie przyrosty dzienne

prosiąt do 21. dnia życia były najwyższe w grupie A - mioty najmniej liczne (235 g), nieco

mniejsze w grupie B (220 g) i najmniejsze w grupie C (190 g). Pomiędzy grupami A i B a grupą

C – różnica wysoko istotna statystycznie (P ≤ 0,01). Również ważną cechą jak liczebność

miotów są padnięcia prosiąt. Najwięcej prosiąt padło z miotów najliczniejszych 12,70%,

podczas gdy w pozostałych dwóch grupach odpowiednio 1,47% i 3,87%.

Słowa kluczowe: mioty, odchów prosiąt

Key words: litters, piglets rearing

Opiekun naukowy: dr inż. Jan Dybała


26. apríl 2017

53

PORÓWNANIE PROPORCJONALNOŚCI BUDOWY CIAŁA KONI

COMPARISON OF PROPORTIONALITY CONSTRUCTION BODY OF

HORSES

KURCZOWA, K., DREWKA, M.



Harmonijna i proporcjonalna budowa ciała konia wpływa na możliwość zachowania

równowagi podczas ruchu. Prawidłowość budowy warunkuje sprawność fizyczną, umożliwia

podstawienie i zaangażowanie zadu, obszerny chód, dobre odbicie przed przeszkodą

i odpowiedni baskil. Koń harmonijny, to koń zbalansowany. Celem badania było porównanie

proporcjonalności wybranych części ciała koni świadczących o prawidłowości budowy.

Badaniu poddana została grupa 120 koni, 60 rasy wlkp, 30 koni szlachetnej półkrwi i 30 kucy,

przebywających w stajniach na terenie województwa Kujawsko- Pomorskiego. Konie poddano

dwóm turom pomiarów: za pomocą taśmy i laski zoometrycznej oraz za pomocą

zaawansowanego systemu wprowadzania i analizy obrazów MultiScan v.18.03 ze

skalowaniem obrazu, po wcześniejszym sfotografowaniu każdego osobnika. Wykonano pomiar

długości głowy i porównano uzyskany wynik z długością szyi (mierzoną od spodu), karku,

grzbietu, tułowia otaz długością kończyny przedniej. Stwierdzono u 97% badanych osobników

prawidłowść proporcji poszczególnych odcinków ciała: długość głowy równała się długości

szyi, podwójnej długości karku, podwójnej długości grzbietu, potrójnej długości tułowia oraz

dwukrotnej długości kończyny przedniej.

Słowa kluczowe: koń, prawidłowość budowy, pomiary zoometryczne

Key words: horse, correct construction, zoometric measurements

Opiekun naukowy: dr inż. Magdalena Drewka


26. apríl 2017

54

VPLYV SKRMOVANIA ORGANICKÉHO SELÉNU NA PRODUKČNÉ

UKAZOVATELE A KVALITU MÄSA JATOČNÝCH OŠÍPANÝCH

EFFECT OF ORGANIC SELENIUM FEED SUPPLEMENT

ON PRODUCTION PARAMETERS AND CARCASS PIG MEAT QUALITY

MANČÍK Gabriel

Katedra špeciálnej zootechniky, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo vyhodnotenie vplyvu organického selénu vo forme selénových kvasiniek

pochádzajúcich z kvasiniek Saccharomyces cerevisiae. V jatočných ukazovateľoch najvyššiu

hmotnosť jatočných polovičiek po zabití dosiahla selénová skupina ošípaných 85,30 kg ± 2,36,

plocha kotlety (MLT) bola 41,15 cm2 ± 4,25, hrúbka chrbtovej slaniny 19,64 mm ± 3,94

a percento cenných mäsových častí 54,74 % ± 2,65. Významné rozdiely boli v prospech

selénovej skupiny ošípaných pri preukaznosti P<0,01. Z fyzikálno-chemických ukazovateľov

bravčového mäsa najvyššie hodnoty dosiahla rovnako selénová skupina pH1 v stehne (MSM)

6,46 ± 0,09 a pH24 6,05 ± 0,08, v elektrickej vodivosti mäsa v stehne dosiahla najnižšie hodnoty

2,24 μS ± 0,09. Rozdiely hodnotené ANOVA a Tukey testom boli signifikantné (P<0,01)

v porovnaní s kontrolnou skupinou. Výsledky získané analýzou koncentrácie selénu

v bravčovom mäse poukazujú na to, že pri skrmovaní organického selénu 0,3 mg.kg-1

v kŕmnych zmesiach počas výkrmu jatočných ošípaných došlo k pozitívnemu zvýšeniu podielu

selénu v stehne (MSM) 1,282 mg.kg-1. Kontrolná skupina dosiahla v stehne nižší podiel selénu

na úrovni 0,549 mg.kg-1. Tieto rozdiely boli potvrdené aj štatisticky preukazným rozdielom

(P<0,001).

Kľúčové slova: kvalita mäsa, organický selén, ošípané, jatočná hodnota

Key words: quality pork, organic selénium, pigs, carcass value

Školiteľ: prof. Ing. Branislav Bobček, CSc.


26. apríl 2017

55

CZĘSTOTLIWOŚĆ I SKUTKI ZATRZYMANIA BŁON PŁODOWYCH

PO PORODZIE U KRÓW

FREQUENCY AND CONSEQUENCES OF THE STOP OF FETAL

MEMBRANES IN COWS AFTER GIVING BIRTH

MILCZAREK I., WIŚNIEWSKA J., DYBAŁA J.



Badania przeprowadzono w 2015 roku w stadzie krów liczącym 133 szt. rasy hf czarno-białej.

Celem pracy była analiza częstotliwości występowania zatrzymania błon płdowych po porodzie

oraz jego wpływu na późniejszą użytkowość rozpłodową krów, skuteczność inseminacji

i poziom brakowania. W badanym stadzie, w analizowanym okresie ogółem wybrakowano

30,8 % krów, z tego 19,5 % to krowy u których wystąpiło zatrzymanie łożyska. Schorzenie

najczęściej występowało u krów po drugim wycieleniu i stanowiło 72,7 % ogólnej liczby

przypadków. Częstotliwość występowania zatrzymania błon płodowych najczęściej

obserwowano wiosną i latem (odpowiednio 22,7 % i 40,9 %). Krowy z zatrzymaniem łożyska

charakteryzowały się wyższą wydajnością mleka (7090 kg) od średniej uzyskiwanej w całej

oborze (6529 kg). Również u tych krów obserwowano nieco wyższą zawartość w mleku

tłuszczu i białka. Krowy u których wystąpiło zatrzymanie łożyska, urodziły więcej cieląt

martwych (22,7 %) w porównaniu do krów, u których porody zakończyły się bez komplikacji

(7,4 %). Skuteczność pierwszego zabiegu inseminacji u krów z zatrzymanym łożyskiem

wynosiła 40,9 %, podczas gdy u pozostałych 59,0 %.

Słowa kluczowe: krowy, zatrzymanie łożyska

Key words: cows, fetal membranes

Opiekun naukowy: dr inż. Jan Dybała


26. apríl 2017

56

POROVNANIE VYBRANÝCH CHEMICKÝCH PARAMETROV

A MASTNÝCH KYSELÍN V MLD A CHRBTOVEJ SLANINE

OŠÍPANÝCH PLEMENA MANGALICA A KRÍŽENCOV

MANGALICA X BIELA UŠĽACHTILÁ

COMPARISON OF SELECTED CHEMICAL PARAMETERS AND FATTY

ACIDS IN MLD AND THE BACK BACON OF PIGS OF MANGALITSA

BREED AND CROSSBREDS MANGALITSA x WHITE LARGE

PLEVOVÁ Jana



V súčasnom období sa na Slovensku priemerná hodnota skonzumovaného bravčového mäsa

pohybuje okolo 30 kg na obyvateľa za rok. Vedie sa veľa polemík o pozitívnych a negatívnych

vlastnostiach bravčového mäsa a chrbtovej slaniny rôznych plemien ošípaných. V súvislosti s

tým sa mnoho chovateľov snaží využiť kvalitu pôvodných plemien ošípaných na zlepšenie

kvality ušľachtilých plemien ošípaných. Naša práca je zameraná na porovnanie vybraných

chemických parametroch v najdlhšom chrbtovom svale (MLD) a v chrbtovej slanine

pri čistokrvných ošípaných plemena mangalica (MA) a krížencov mangalice s bielou

ušľachtilou (MAxBU). V teoretickej časti našej práce sme charakterizovali a popísali vybrané

nutričné parametre: tuk, voda, cholesterol, mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA),

polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA), nasýtené mastné kyseliny (SFA), omega-3 a omega-

6 mastné kyseliny, kyselinu myristovú, kyselinu palmitovú, kyselinu stearovú, kyselinu

olejovú, kyselinu linolovú, kyselinu alfa linolénovú a ich vplyv na ľudské zdravie. Tiež sme

stručne charakterizovali plemená ošípaných, ktoré sa chovajú na Slovensku a bližšie

špecifikovali vybrané plemená: mangalica a biela ušľachtilá. Praktická časť našej práce bola

zameraná na hodnotenie celkového obsahu bielkovín, tuku, vody v g/100g, cholesterolu v g/kg,

MUFA, PUFA, SFA, omega-3 a omega-6 mastných kyselín, kyseliny myristovej, palmitovej,

stearovej, olejovej, linolovej, alfa linolénovej (v g/100g FAME). Vzorky boli získané z MLD

a z chrbtovej slaniny čistokrvných ošípaných plemena mangalica (n=9) a z krížencov

mangalice a bielej ušľachtilej (n=9). Z výsledkov výskumu vyplýva, že hodnoty vody

a cholesterolu sú pri obidvoch plemenách ošípaných takmer totožné. Najvyšší obsah PUFA

a omega-6 mastných kyselín bol zaznamenaný v MLD plemena mangalica. V MLD krížencov

bola najvyššia hodnota zaznamenaná len u kyseliny myristovej. V chrbtovej slanine plemena

mangalica bola najvyššia priemerná hodnota SFA a kyseliny stearovej. Najvyššiu priemernú

hodnotu MUFA, omega-3 mastných kyselín a kyseliny palmitovej, olejovej, linolovej, a alfa

linolénovej sme zaznamenali v chrbtovej slanine krížencov. Pri krížení mangalice s bielou

ušľachtilou sme získali krížence, ktoré majú porovnateľné chemické parametre kvality mäsa

a chrbtovej slaniny.

Kľúčové slová: mangalica, biela ušľachtilá, cholesterol, esenciálne mastné kyseliny.

Key words: Mangalitsa, Large White, cholesterol, essential fatty acids

Školiteľ: prof. Ing. Ondrej Debrecéni, CSc.


26. apríl 2017

57

VPLYV KASTRÁCIE NA ŠPORTOVÉ VYUŽITIE KONÍ

CASTRATION IMPACT ON SPORT USAGE OF HORSES

ŠTOFOVÁ Michaela



Definíciou chovného žrebca by malo byť: jedinečné, svojimi schopnosťami absolútne

nadradené zviera svojho plemena. To sa týka konštitúcie, vlôh pre jednotlivé disciplíny a

predovšetkým špičkového charakteru. So žrebcom so špičkovým charakterom sa musí dať aj

mimo pripúšťacej sezóny bezpečne manipulovať. Neohrozuje ani chovateľa, ani ostatné

zvieratá a mimo sezóny sa chová ako valach. Napriek tomu je treba aj na toho najkľudnejšieho

žrebca dávať neustály pozor. Nájdu sa okamihy, kedy skúša ošetrovateľa a vtedy je nutné včas

a presne zasiahnuť. Takéto zviera nemôže byť zaradené do plemenitby a najlepšie pre neho aj

pre ľudí v jeho blízkosti je kastrácia. Správny vek kedy treba žrebca kastrovať nie je presne

definovaný, ale viacerí autori a skúsení chovatelia odporúčajú kastrovať ešte pred nástupom

puberty, kým sa kone pohlavne neprejavujú. Táto jednoduchá, dnes už veterinárna operácia sa

vykonáva viac ako 2000 rokov a napriek tomu, že metódy a spôsoby kastrácie boli v stredoveku

skutočne drastické a riskantné, princíp kastrácie zostal rovnaký. Dnes sa vykonáva pod

odborným dohľadom, pomocou moderných chirurgických pomôcok a kôň je počas tejto

operácie v oveľa menšom nepohodlí. Napriek tomu, že je to jedna z najčastejšie vykonávaných

operácii v konskej medicíne, informovanosť chovateľov v tejto oblasti je kľúčová.

Kľúčové slová: kastrácia, kôň, žrebec, vplyv, semenníky

Key words: castration, horse, stallion, impact, testicles

Školiteľ: prof. Ing. Marko Halo, PhD.


26. apríl 2017

58

HODNOTENIE UKAZOVATEĽOV RASTU PRI MÄSOVOM DOBYTKU

PLEMENA CHAROLAIS V RÔZNYCH CHOVATEĽSKÝCH

PODMIENKACH

ASSESSMENT OF GROWTH INDICATORS IN CHAROLAIS BEEF

CATTLE IN DIFFERENT FARMING CONDITIONS

SUPEKOVÁ Katarína



Cieľom bolo hodnotenie ukazovateľov rastu teliat plemena charolais podľa platnej metodiky

kontroly úžitkovosti teliat a mladého hovädzieho dobytka. Hodnotenie bolo uskutočnené na

základe skutočnej hmotnosti pri narodení vo veku 120 dní, 210 dní a 365 dní. Pri uvedených

ukazovateľoch bol hodnotený vplyv vybraných faktorov. Jednotlivé faktory a ich vplyv boli

štatisticky vyhodnotené. Pre analýzu boli použité tri chovy z rôznych oblastí Slovenska

zameraných na živočíšnu produkciu – produkciu jatočného dobytka plemena charolais. Teľatá

boli narodené v rokoch 2011 až 2016. Rastové ukazovatele sa odlišujú v rôznych

chovateľských podmienkach. Živá hmotnosť pri narodení bola najvyššia v chove A (42,29 kg),

hmotnosť vo veku 120 dní v chove C (149,63 kg), hmotnosť pri odstave v chove C (229,11 kg)

a hmotnosť vo veku 365 dní v chove C (310,55 kg). Rok narodenia bol štatisticky vysoko

signifikantný vo všetkých ukazovateľoch. V rozdieloch medzi pohlavím sme zaznamenali

vyššie hodnoty rastových ukazovateľov pre býkov s výnimkou hmotnosti pri odstave (177,40

kg pre býkov, 203,74 kg pre jalovice). Mesiac narodenia má štatisticky významný vplyv na rast

teliat, ktorého hodnoty boli premenlivé. Najvyššie hodnoty ukazovateľov rastu sme zistili

u teliat narodených v októbri (hmotnosť pri narodení 39,38 kg, hmotnosť pri odstave 224,35

kg)), máji (hmotnosť vo veku 120 dní 169,74 kg) a auguste (hmotnosť vo veku 365 dní bola

375 kg). Vplyv otca mal signifikantný vplyv na rast teliat plemena charolais. Pri roku narodenia

matky sme zistili štatistickú významnosť pre hmotnosť pri narodení, hmotnosť pri odstave

a hmotnosť vo veku 365 dní a nevýznamný vplyv na hmotnosť vo veku 120 dní. Najvyššie

hodnoty ukazovateľov rastu sme zaznamenali pri teľatách po mladších kravách, iba pri

hmotnosti vo veku 120 a 210 dní pri starších kravách.

Kľúčové slová: kontrola úžitkovosti, charolais, ukazovatele rastu, živá hmotnosť

Key words: performance testing, charolais, growth indicators, live weight

Školiteľ: Ing. Jozef Bujko, PhD.


26. apríl 2017

59

CHOV A ETOLOGICKÉ POZOROVANIE TAPÍROV ČABRAKOVÝCH

(TAPIRUS INDICUS) V ZOO ZLÍN - LEŠNÁ

REARING AND BEHAVIORAL OBSERVATION OF MALAYAN TAPIRS

(Tapirus indicus) IN ZOO ZLÍN - LEŠNÁ

TELIČÁKOVÁ Simona



Cieľom práce bolo zmapovať situáciu s chovom tapíra čabrakového (Tapirus indicus) vo svete

a v ZOO Zlín – Lešná, v ktorej boli urobené etologické pozorovania rodičov (samec Baru a

samica Nadira) a ich mláďaťa (samička) narodeného 8. augusta 2016. V rámci etologických

pozorovaní sme sa zamerali na monitorovanie denného režimu chovného páru a na zmeny v ich

správaní vplyvom počasia a dennej rutiny pri ošetrovaní. Po potvrdení gravidity, sme vplyvom

blížiaceho sa pôrodu registrovali v správaní samice Nadiry, zmeny. Po pôrode sme

zaznamenávali správanie prvorodičky k mláďaťu, správanie mláďaťa a správanie samca po

nutnom oddelení od samice. Materinské správanie bolo prvé 3 týždne po pôrode

zaznamenávané osobne a neskôr do veku 3 mesiacov sa pri analýze vychádzalo zo získaných

celodenných videonahrávok. Pozornosť sme venovali frekvencii cicania mláďaťa a dĺžke

jednotlivých cicaní, spánku resp. ležaniu, pohybu a kŕmeniu sa, pobytu vo vonkajšom výbehu

(neskôr aj v expozičnej ubikácií) a zaznamenávali sme aj napájanie sa Nadiry z automatickej

napájačky. Všetky tieto činnosti sme skúmali osobitne za obdobie 1. mesiaca života mláďaťa a

za 2. resp. 3. mesiac života mláďaťa. Zo získaných výsledkov vyplýva, že v rámci denného

režimu venuje mláďa v 1. mesiaci života dominantnú časť ležaniu a spánku (45,47 %), zatiaľ

čo v 2. a v 3. mesiaci prevládala aktivita spojená s pohybom a žraním (35,35 % resp. 32,36 %).

Frekvencia a dĺžka cicania sa kontinuálne zvyšovala so zvyšujúcim sa vekom mláďaťa (z 8,29

% v 1. mesiaci na 15,23 % v 3. mesiaci). Mláďa začalo prijímať tuhú stravu už niekoľko dní po

narodení. Približne po 10. dňoch samica prestáva mláďa odkladať a po tomto období sprevádza

mláďa matku prakticky na každom kroku.

Kľúčové slová: Tapirus indicus, ZOO Zlín – Lešná, mláďa, správanie

Key words: Tapirus indicus, ZOO Zlín – Lešná, young, behavior

Školiteľ: doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.


26. apríl 2017

60

Sekcia VI.

ŠPECIÁLNE CHOVATEĽSKÉ ODVETVIA


26. apríl 2017

61

ŠIMPANZ UČENLIVÝ (PAN TROGLODYTES, BLUMENBACH, 1775)

A JEHO CHOV V ZOO BRNO

CHIMPANZEE (PAN TROGLODYTES, BLUMENBACH, 1775)

AND HIS BREEDING AT THE ZOO BRNO

HOLEČKOVÁ Mária



Cieľom predloženej práce je charakterizovať druh šimpanz učenlivý a zároveň upozorniť na

vysoký stupeň jeho ohrozenia. Je to živočíšny druh, ktorý je človeku zo všetkých zvierat

najbližší, nakoľko bolo zistené, že šimpanz a človek majú DNA zhodnú na viac než 98 %. Počty

šimpanzov vo voľnej prírode veľmi rýchlo klesajú, pretože ľudia ničia nielen ich biotopy, ale

ich aj ilegálne lovia - predmetom záujmu sú kože a lebky, či obchod so zvieratami. Lovci ich

zvyknú zabíjať aj kvôli mäsu. Človek má teda výrazný podiel na tom, že šimpanz učenlivý je

na našej planéte kriticky ohrozený. Preto boli vypracované a na ich ochranu sa aj realizujú

chovné programy, v rámci ktorých vznikajú útulky a spolky pre ochranu týchto inteligentných

a výnimočných tvorov. Okrem všeobecnej informácie o spôsobe života šimpanzov

v zoologických záhradách, v práci sme sa detailnejšie zamerali na zoologickú záhradu v Brne.

Uvádzame informácie o konkrétnych jedincoch šimpanzov chovaných v ZOO Brno,

charakterizujeme ubikácie, ktoré majú šimpanzy v ZOO Brno k dispozícii, potravu pre

šimpanzy a spôsob kŕmenia, welfare (s tým spojenú hygienu zvierat, výzdobu a úpravu

ubikácií) a enrichment (spestrenie a spríjemnenie života zvierat). Zamerali sme sa aj na

etologické prejavy šimpanzov. Pomocou etogramov hodnotíme ich aktivitu počas dňa a celkovú

pohodu. Na základe pozorovaní jedincov žijúcich v ZOO Brno sme zistili, že samec šimpanza

strávi odpočinkom asi 13 % dňa a konzumácia potravy mu zaberie približne 21 % celkového

času počas dňa. Šimpanzí samec 14 % počas dňa hliadkuje okolie, 12% dňa sa uňho prejavuje

stereotypné správanie a 8 % času venuje starostlivosti o srsť. Zvyšok dňa si kráti hrou

a prieskumom, starostlivosťou o partnera a utužovaním vzťahov, ale aj agresívnymi fyzickými

útokmi, ktoré sú sprevádzané zvukovými prejavmi. Medzi najobľúbenejšie krmivo šimpanzov

v ZOO Brno patrí hlavne sladké ovocie, uprednostňujú najmä melóny, hrušky či banány.

V závere práce uvádzame aj choroby, resp. iné nebezpečenstvá, ktoré môžu šimpanzy ohroziť

v ZOO aj vo voľnej prírode, a taktiež navrhujeme riešenia, ktoré môžu aspoň čiastočne prispieť

k ich záchrane.

Kľúčové slová: šimpanz učenlivý, ochrana, spôsob života v zoo, etológia

Keywords: chimpanzee, protection, a way of life in the zoo, ethology

Školiteľ: RNDr. Alena Rakovská, CSc.


26. apríl 2017

62

ZHODNOTENIE VÝKRMU BROJLEROVÝCH KURČIAT PRI

POUŽITÍ VYBRANÉHO NEANTIBIOTICKÉHO STIMULÁTORA

RASTU NA VPP SPU KOLIŇANY

EVALUATION OF FATTENING

BROILER CHICKENS USING SELECTED NON-ANTIBIOTIC GROWTH

PROMOTER IN VPP SPU KOLIŇANY

CHLEPKO Matej

Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2,

949 76, Nitra

email: [email protected]

Cieľom tejto práce bolo porovnať účinok rôznych dávok zeolitu (s prírodným klinoptilolitom)

na výkrmové parametre brojlerových kurčiat v poloprevádzkových podmienkach na hlbokej

podstielke. Celkovo 200 jednodňových brojlerov komerčného hybridu Ross 308 bolo náhodne

rozdelené do štyroch skupín (n=50). Kontrolná skupina bola kŕmená základnou kŕmnou

dávkou, experimentálne skupiny boli kŕmené základnou kŕmnou dávkou s prídavkom 6 g, 7 g

a 8 g zeolitu do kŕmnej zmesi. Výsledky ukázali, že suplementácia zeolitu mala pozitívny vplyv

na rastovú intenzitu brojlerových kurčiat počas výkrmu. Zaznamenali sme výrazne zvýšenie

finálnej živej hmotnosti kurčiat, z experimentálnych skupín sme najlepšie výsledky

zaznamenali pri dávke 7 g zeolitu na 1 kg kŕmnej zmesi. Prídavok zeolitu zlepšil spotrebu a

príjem krmiva vo všetkých experimentálnych skupinách. Úhyn brojlerových kurčiat bol nižší

v experimentálnych skupinách s dávkou 6 g a 7 g zeolitu na 1 kg kŕmnej zmesi v porovnaní s

kontrolnou a experimentálnou skupinou s dávkou 8 g zeolitu na 1 kg kŕmnej zmesi. Dospeli

sme k záveru, že prídavok 7 g zeolitu s prirodzeným klinoptilolitom je najvhodnejší na

zlepšenie produkčných parametrov brojlerových kurčiat.

Kľúčové slová: kurčatá, zeolit, živá hmotnosť, spotreba krmiva, úhyn

Key words: chickens, zeolite, body weight, feed consumption, mortality

Školiteľ: doc. Ing. Ján Weis, CSc.


26. apríl 2017

63

BOTANICKÝ PÔVOD OBNÔŽKOVÉHO PEĽU VO VČELSTVÁCH

BOTANICAL ORIGIN OF POLLEN LOADS IN BEE COLONIES

KOHÚT Ladislav


76, Nitra


Cieľom práce bolo určiť hlavné botanické zdroje bielkovinovej výživy včelstiev na Slovensku.

V deviatich termínoch od apríla do septembra sme odoberali vzorky obnôžkového peľu zo

včelstiev na piatich lokalitách na Slovensku. Lokality sa nachádzali v rôznych krajoch

Slovenska a v rôznych krajinných typoch. Následne sme vzorky peľu podrobili mikroskopickej

analýze na stanovenie botanického pôvodu. Zistili sme, že väčšina peľu v úľovom prostredí

pochádza z pomerne limitovaného počtu rastlinných druhov a čeľadí. V skorej jari dominuje

znáška z vŕb, na záver jarného obdobia znáška z repky, príp. javorov, astrovitých a ružovitých

rastlín, v lete začnú dominovať bôbovité rastliny a slnečnica a na záver sezóny začnú prevládať

opäť astrovité rastliny, v horských oblastiach vŕbovka. V práci je analyzovaná sezónna

variabilita florálnych zdrojov na jednotlivých lokalitách a rozdiskutované sú vplyvy

dostatočného prísunu peľu na rozvoj včelstiev.

Kľúčové slová: peľové obnôžky, výživa včiel, zdroje peľu

Key words: pollen loads, bee nutrition, pollen sources

Školiteľ: Ing. Róbert Chlebo, PhD.


26. apríl 2017

64

ANALÝZA VYBRANÝCH PRODUKČNÝCH VLASTNOSTÍ

POŠTOVÝCH HOLUBOV A ICH KRÍŽENCOV

THE ANALYSIS OF THE CHOSEN UTILITY QUALITIES OF CARRIER

PIGEONS AND THEIR CROSSBREDS

KOCHANOVÁ Lenka


949 76, Nitra


Cieľom práce bola analýza úžitkových vlastností poštových holubov a krížencov F1 generácie.

Zisťovali sme hmotnosť holúbät od vyliahnutia do 35. dňa veku. Porážku sme uskutočňovali

pred a po vyletení z hniezda. Zaznamenávali sme rastovú krivku holúbät; týždenné prírastky

hmotnosti; hmotnosť pred porážkou, po porážke tzn. bez hlavy, po vykrvení, bez peria;

hmotnosť jatočne opracovaného tela po odstránení vnútorných orgánov; jatočnú výťažnosť;

hmotnosť jednotlivých častí a vnútorností; hmotnosť svalstva, kostí v jednotlivých častiach

jatočného tela. Vo veku 28 dní krížence dosiahli priemernú hmotnosť 491,19 g (min. 400,00 g,

max. 619,00 g), poštové holuby 372,22 g (min. 292,00 g, max. 481,00 g). Pred vyletením

z hniezda pred porážkou sme u krížencov zaznamenali priemernú hmotnosť 509,84 g (min.

401,00 g, max. 620,00 g), u poštových holubov na úrovni 399,00 g (min. 308,00 g, max. 502,00

g). Po porážke pred vyletením z hniezda krížence dosiahli priemernú hmotnosť 433,94 g

(min.328,00 g, max. 551,00 g), poštové holuby 335,38 g (min. 249,00 g, max. 441,00 g).

Po vyletení z hniezda pred porážkou sme u krížencov zaznamenali priemernú hmotnosť 514,00

g (min. 476,00 g, max. 539,00 g), u poštových holubov bola 428,24 g (min. 315,00 g, max.

569,00 g). Po porážke po vyletení z hniezda krížence dosiahli priemernú hmotnosť 440,67 g

(min.386,00g, max. 497,00 g), u poštových holubov je 339,96 g (min. 227,00g, max. 466,00 g).

V deň vyliahnutia u krížencov bola zaznamenaná priemerná hmotnosť 17,77 g (min.13,00g,

max. 22,00 g), u poštových holubov bola 17,55 g (min. 12,00 g, max. 21,00 g). Na 7. deň veku

krížence dosiahli priemernú hmotnosť 114,38 g (min. 73,00 g, max. 148,00 g), u poštových

holubov bola 99,00 g (min. 42,00 g, max. 165,00g). Na 14. deň veku u krížencov bola priemerná

hmotnosť 271,30 g (min. 162,00 g, max. 346,00 g), poštové holuby mali priemernú hmotnosť

219,37 g (min. 163,00 g, max. 321,00 g). Na 21. deň veku krížence dosiahli priemernú

hmotnosť 408,40 g (min. 401,00 g, max. 424,00 g), u poštových holubov bola zistená hmotnosť

306,00 g (min. 269,00 g, max. 349,00 g). Na 35. deň krížence dosiahli priemernú hmotnosť

518,29 g (min. 476,00 g, max. 539,00 g), u poštových holubov bola hmotnosť 392,08 g (min.

323,00 g, max. 464,00 g). Pri krížencoch pred vyletením z hniezda priemerná hmotnosť jatočne

opracovaného tela u krížencov 356,17 g (min. 203,00 g, max. 483,00 g), u poštových holubov

246,04 g (min. 146,00 g, max. 335,00 g). Po vyletení z hniezda priemerná hmotnosť jatočne

opracovaného tela krížencov 321,22 g (min. 288,00 g, max. 349,00 g), u poštových holubov

bola 265,64 g (min. 173,00 g, max. 371,00 g). Pred vyletením z hniezda u krížencov priemerná

jatočná výťažnosť predstavovala 69,86 % (min. 50,62 %, max. 77,90 %), u poštových holubov

61,66 % (min. 47,40 %, max. 66,73 %). Priemerná jatočná výťažnosť krížencov po vyletení

z hniezda bola 62,49 % (min. 60,50 %, max. 64,75 %), u poštových holubov 62,03 % (min.

54,92 %, max. 66,25 %).

Kľúčové slová: intenzita rastu, poštový holub, kríženec, holubie mäso, jatočná výťažnosť

Key words: growing intensity, carrier pigeon, crossbred, pigeon meat, carcass yield

Školiteľ: Ing. Cyril Hrnčár, PhD.


26. apríl 2017

65

MOLEKULOVO-GENETICKÁ ANALÝZA SFARBENIA KONÍ

MOLECULAR GENETIC ANALYSIS OF COAT COLOR IN HORSES

KOLLÁTHOVÁ Renata



Sfarbenie koní zohráva kľúčovú úlohu pri ich identifikácií, predstavuje dôležitý plemenný znak

a mnohokrát rozhodujúce selekčné kritérium v procese plemenitby. Podstata základného

sfarbenia koní – black, bay alebo chestnut spočíva v tvorbe a distribúcií dvoch typov pigmentov

a to tmavého pigmentu eumelanínu a svetlého pigmentu feomelanínu, ktoré sú pod kontrolou

génov MC1R a ASIP. Tieto gény pôsobia navzájom antagonisticky. V prípade straty funkcie

génu MC1R bude výsledkom tvorba feomelanínu (sfarbenie chestnut). Strata funkcie ASIP génu

má za následok tvorbu eumelanínu (sfarbenie black). Ak sú oba gény MC1R a ASIP funkčné,

eumelanín sa ukladá v okrajových častiach tela a vzniká sfarbenie bay. Základné sfarbenia

môžu byť ovplyvnené účinkom génu MATP, ktorý spôsobuje ich zriedenie. Rozsah riedenia je

závislý od prítomnosti jednej alebo dvoch statných alel génu MATP. V predkladanej práci sme

analyzovali DNA polymorfizmy génov MC1R, ASIP a MATP. Genómová DNA bola izolovaná

z chlpových cibuliek odobratých od 27 koní plemien slovenský teplokrvník, český teplokrvník,

anglický plnokrvník, hafling, dánsky holštýn, oldenburský kôň, furioso, pony a teplokrvný

kríženec. Pre genotypovanie boli použité metódy PCR (ASIP) a PCR-RFLP (MC1R, MATP).

Pri RFLP analýze sa použili restrikčné enzýmy TaqI (MC1R) a Ts509I (MATP). Produkty PCR

a fragmenty PCR-RFLP boli vizualizované na 3% agarózovom géli. Pre gén ASIP boli

identifikované všetky tri genotypy (AA, Aa, aa). Pre gén MC1R boli taktiež identifikované

všetky varianty (EE, Ee, ee). Sfarbenie black definované genotypom Eeaa sa vyskytlo celkom

dvakrát. V prvom prípade bol jedinec nositeľom génu pre progresívne vybeľovanie a

identifikovaný ako beluš (gray). V druhom prípade bol kôň nesprávne označený za tmavého

hnedáka (brown). Sfarbenie bay sa potvrdilo v 13 prípadoch (EEAA 3, EeAA 6, EEAa 1, EeAa

3). Dva kone so základnou farbou bay mali označenie beluš (gray), čo naznačuje prítomnosť

génu pre leucizmus. Sfarbenie chestnut sa vyskytlo celkom v 9 prípadoch (eeAA 5, eeAa 4).

Účinok génu MATP sa prejavil pri troch jedincoch. V analyzovanej skupine koní

sme identifikovali jedného jedinca so sfarbením palomino, ktorého fenotyp bol ovplyvnený

účinkom alely CR génu MATP s výsledným genotypom eeAACRcr. V prípade ďalších dvoch

jedincov, pri ktorých sme detegovali prítomnosť jednej alely CR spôsobujúcej zriedenie

základnej farby bay do výsledného sfarbenia buckskin, sme stanovili nasledovné genotypy

EeAACRcr a EeAaCRcr. Sfarbenie týchto jedincov bolo nesprávne označené ako tmavohnedé

(brown), pričom pri jednom z nich sa predpokládá prítomnosť génu pre progresívne

vybeľovanie, z dôvodu označenia sfarbenia prekvitnutý tmavý hnedák uvedeného pri odbere

biologickej vzorky. Pri zvyšných jedincoch sme nezaznamenali riedenie základného sfarbenia

na základe absencie mutantej alely CR génu MATP (genotypy E-A-crcr, eeA-crcr, Eeaacrcr).

Prítomnosť dvojitého riedenia základého sfarbenia (genotyp CRCR pre gén MATP) sme medzi

analyzovanými vzorkami koní nezistili.

Kľúčové slová: sfarbenie srsti koní, ASIP, MC1R, MATP, PCR-RFLP

Keywords: horse coat color, ASIP, MC1R, MATP, PCR-RFLP

Školiteľ: Ing. Michal Gábor, PhD.


26. apríl 2017

66

ENDOPARAZITÓZY JELENEJ ZVERI V CHKO ŠTIAVNICKÉ

VRCHY

ENDPORASITES DEERS IN THE PROTECTED LANDSCAPE AREA OF

ŠTIAVNICKÉ VRCHY

MACURA Patrik



Početnosť raticovej zveri v niektorých regiónoch Slovenska v posledných rokoch prevyšuje

normované kmeňové stavy. K takýmto oblastiam patrí aj CHKO Štiavnické Vrchy. Úmerne s

nárastom početnosti a vyššej koncentrácie zvierat sa zvyšuje riziko prenosu vírusových,

bakteriálnych ale aj parazitárnych ochorení. Vzhľadom k uvedenému sme v spolupráci s RVS-

Zvolen, KVD - SPU Nitra ako aj poľovníckymi organizáciami spravujúcich revíri v danej

oblasti, monitorovali prevalenciu parazitárnych ochorení. Konkrétne sme sa zamerali na výskyt,

početnosť a druhové zastúpenie endoparazitov, ktoré vo vhodných podmienkach (priemerná

teplota, vysoká vlhkosť prostredia, vysoká koncentrácia zveri, podcenenie zverozdravotných

opatrení) spôsobujú vážne zdravotné problémy nielen jelenej ale aj srnčej a muflónej zveri.

Uvedené nedostatky sa prejavujú hlavne poklesom kvality trofejovej zveri ako aj v produkcii

diviny. Od začiatku kalendárneho roka 2016 do konca kalendárneho roka sme zhromažďovali

vzorky výkalov jeleňa a podrobovali sme ich parazitologickému vyšetreniu na prítomnosť

infekčných štádií oblých červov, nematód a pásomníc. Dohromady bolo vyšetrených 120

vzoriek flotačnou metódou a metódou natívneho preparátu. Do spektra nájdených parazitov

patrí najčastejšie Eimeria, Trychostrongylus, Trichocephalus a Ostertagia. Výskyt a početnosť

týchto parazitov závisí od ročného obdobia. Z výsledkov môžeme usúdiť, že najvyššia

prevalencia bola zistená v jesennom období od októbra do decembra. Medzi najčastejšie

príznaky napadnutia endoparazitmi patria poruchy tráviaceho traktu, poruchy CNS, dýchacie

ťažkosti, vychudnutosť a hnačky. Spomenuté príznaky sa častejšie vyskytujú pri mladších

zvieratách jelenej zveri ako u dospelých jedincov, ktoré sa zase stávajú prenášačmi týchto

ochorení. Prevalenciu endoparazitárnych ochorení do značnej miery ovplyvňuje aj početnosť

jelenej zveri. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité dodržiavať vyrovnaný pomer pohlavia 1:1 a

taktiež aplikovať preventívne opatrenia. Z výsledkov koprologického vyšetrenia môžeme

povedať, že prevalencia a početnosť endoparazitov v sledovanej oblasti je nízka vzhľadom k

realizácii preventívnych zverozdravotných opatrení.

Kľúčové slová: parazit, prevalencia, cysty, hostiteľ, vajíčko

Key words: parasite, prevalence, cysts, host, ovum

Školiteľ: Ing. Tomáš Kanka, PhD.


26. apríl 2017

67

VEK A RAST HRÚZA ŠKVRNITÉHO Z VYBRANÝCH LOKALÍT

SLOVENSKA

AGE AND GROWTH OF THE GUDGEON FROM SELECTED LOCATIONS

IN SLOVAKIA

MALOVEC Tomáš


76, Nitra


Cieľom práce bolo analyzovať vek a rýchlosť rastu hrúza škvrnitého na sledovaných lokalitách.

Odber vzoriek bol realizovaný v rokoch 2011 a 2013. Celkovo boli odobraté vzorky šupín zo

181 rýb. Odbery sa vykonávali v lokalitách Hosťiansky potok - Zlaté Moravce, Čerešňový

potok – Sľažany, Drevenica – Neverice, Širočina – Nevidzany, Kadaň – Veľký Lapáš,

Perkovský potok - Šurianky, Malá Nitra - Šurany, Žitava - Dolný Ohaj a Tesárske Mlyňany.

V teoretickej časti našej práce sme charakterizovali hrúza škvrnitého. Jeho taxonomické

zaradenie, areál rozšírenia vo svete a na Slovensku, ochranársky status hrúza, miesta výskytu,

charakteristiku daných lokalít, získavanie ichtyologického materiálu a jeho následne

spracovanie, faktory ovplyvňujúce rast a ich vplyv na rast a v neposlednej rade potravu.

Praktická časť našej práce bola zameraná na určenie veku a spätného výpočtu dĺžky tela.

Vzorky šupín sme vyhodnocovali metódou analýzy digitálneho obrazu na stereomikroskope

Olympus SZX 16 za použitia softvéru QuickPhoto Micro. Zistili sme, že veková štruktúra

hrúzov bola 0+ až VI+ a jeho priemerná dĺžka tela sa pohybovala od 30 mm do 145 mm.

Priemerná dĺžka všetkých vzoriek dosiahla hodnotu 93 mm.

Kľúčové slová: vek, rast, spätný výpočet, ryby, Gobio gobio, šupiny

Key words: age, growth, back-calculations, fish, Gobio gobio, fish scale

Školiteľ: Ing. Jaroslav Andreji, PhD.


26. apríl 2017

68

DRUHOVÉ A POČETNÉ ZLOŽENIE ICHTYOFAUNY V STREDNOM

TOKU RIEKY IPEĽ

SPECIES AND WELL REPRESENTED ICHTYOFAUNA MIDLLE OF THE

RIVER IPEĽ

MIHÁLIK Ivan



Cieľom našej práce bolo zistenie početného a druhového zastúpenia ichtyofauny v hraničnej

rieke antropogénne zmeneného územia, na čiastkovom toku rieky Ipeľ. Práca zahŕňa

charakteristiku územia najväčších prítokov stredného toku rieky Ipeľ, povrchovú a podzemnú

vodu, geografickú charakteristiku., klímu, vymedzenie a polohu územia. V práci sme popísali

a charakterizovali chránené oblasti a ich zaradenie do stupňa ochrany. Praktická časť je

zameraná na sumárne porovnanie a sčítanie získaných štatistických údajov o ichtyofaune zo

slovenskej i maďarskej strany stredného toku Ipľa. Hlavným cieľom bolo poukázať na

jedinečnosť výskytu určitých druhov rýb a možnosti ich lepšieho monitorovania. Boli

definované rybie pásma na sledovanom toku. Ryby boli zaradené do čeľadí. Po spracovaní

údajov od maďarskej rybárskej organizácie HAKI a miestnej organizácie Slovenského

rybárskeho zväzu Veľký Krtíš s pomocou použitej literatúry sme zistili, že v Ipli žije 34 druhov

rýb, patriacich do desiatich čeľadí, ktorých existenciu v strednom toku možno dokázať, aj keď

ide o momentálny stav ichtyofauny a jej charakteristiky. Na odlov rýb bol okrem iných

zberných údajov použité aj elektrický agregát. Tieto informácie poskytla Maďarská

organizácia. Na základe týchto informácií bolo možné určiť druhové zloženie, populačné

charakteristiky, dynamiku, ekozoologickú významnosť – ohrozené a chránené druhy.

Kľúčové slová: Ipeľ, ichtyofauna, taxonómia, rybie pásma, diverzita, HAKI, elektický agregát,

chránené druhy

Keywords: Ipel, icthyfauna, taxonomy, fish zones., HAKI, electrit unit, protected species



26. apríl 2017

69

ANALÝZA VYBRANÝCH PARAMETROV TROFEJOVEJ KVALITY

JELENEJ ZVERI V OKRESE SVIDNÍK

ANALYSE OF SOME CHOOSEN TROPHY QUALITY TRAITS OF RED

DEER IN DISCTRICT OF SVIDNÍK

SABOLČÍK Ján


949 76, Nitra


Medzi našu najrozšírenejšiu poľovnú zver patrí jeleň lesný (Cervus elaphus). Je rozšírený v

Európe, Ázii a Severnej Amerike kde vytvára viacero zemepisných rás, resp. poddruhov. Bol

taktiež umelo osídlený na Novom Zélande a inde. V strednej Európe a na našom území rozlišujú

zoológovia dva poddruhy a to jeleň lesný stredoeurópsky (C. e. hippelaphus) a jeleň lesný

karpatský (C. e. montanus), medzi ktorými je rozdiel vo veľkosti tela a parožia ako aj v sfarbení

a geografickom výskyte. Žijú v lesoch všetkých vegetačných stupňov. Spásajú rôzne druhy tráv

a bylín, poľnohospodárske plodiny, okusujú púčiky, výhonky, listy, plody a kôru stromov.

Jelenia ruja trvá od polovice septembra do polovice októbra a gravidita u jeleníc trvá osem

mesiacov. Ďalej je v predkladanej práci spracované okrem biológie aj početnosť jelenej zveri

na Slovensku, faktory ovplyvňujúce rast a kvalitu parožia, samotný rast a vývin parožia,

hodnotenie trofejí a tiež sú v nej popísané parametre trofejovej kvality. Zo vstupných informácií

z bodovacích tabuliek sme zisťovali hodnotu morfometrických znakov parožia v závislosti od

veku jedincov ako aj čiastkové bodové hodnoty morfometrických parametrov v závislosti k

veku. V tretej fáze výskumu sme zisťovali závislosť medzi bodovou hodnotou jednotlivých

parametrov k celkovej bodovej hodnote. Pri IV. vekovej triede jelene v okrese Svidník

dosahovali priemernú celkovú bodovú hodnotu nasledovnú, jedenásťročné 187,79 bodov CIC,

dvanásťročné 192,18 bodov CIC, trinásťročné 174,53 bodov CIC, štrnásťročné 189,93 bodov

CIC, pätnásťročné 184,54 bodov CIC a šestnásťročné 187,47 bodov CIC. Pri porovnaní s

ďalšími vybranými okresmi sme zistili, že jelene z okresu Svidník patria medzi bodovo

hodnotnejšie trofeje. V závere práce sa nachádza zhodnotenie získaných údajov.

Kľúčové slová: jelenia zver, parožie, trofej

Key words: red deer, antlers, trophy

Školiteľ: Ing. Peter Šmehýl, PhD.


26. apríl 2017

70

ANALÝZA TROFEJOVEJ KVALITY JELEŇA LESNÉHO (CERVUS

ELAPHUS) V OKRESE RIMAVSKÁ SOBOTA

ANALYSE OF RED DEER (CERVUS ELAPHUS) TROPHY QUALITY IN

DISTRICT OF RIMAVSKÁ SOBOTA

TRNAVSKÁ Petra


76, Nitra

e-mail: petra.trnavská@centrum.sk

Jeleň lesný (Cervus elaphus) patrí k najvýznamnejším druhom voľne žijúcej zveri na

Slovensku. Vyskytuje sa na celom území Slovenska v rozdielnych prírodných, klimatických

i potravných oblastiach, ktorým sa musel prispôsobiť. Na našom území sa vyskytujú dva

poddruhy jeleňa lesného a to jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus) a jeleň lesný

stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus). Rozdiel medzi týmito poddruhmi spočíva najmä

v geografickom výskyte, mohutnosti tela i parožia. V predkladanej práci je spracovaná biológia

jelenej zveri, parožie a vplyv výživy naň i samotná úprava a hodnotenie jeleních trofejí

metódou CIC. V práci je spracovaná aj charakteristika danej oblasti výskytu zveri, teda okresu

Rimavská Sobota. Vstupné informácie získané z bodovacích tabuliek sme využili na zistenie

závislosti medzi morfometrickými znakmi parožia k veku v prvej fáze. V druhej fáze sme ich

využili na zistenie závislosti medzi čiastkovými bodovými hodnotami morfometrických

parametrov k veku a vo fáze tretej na zistenie závislosti medzi bodovou hodnotou jednotlivých

parametrov od celkovej bodovej hodnoty. Jelenia zver IV. VT. v okrese Rimavská Sobota

dosahovala priemerné bodové hodnoty v jedenástom roku života na úrovni 195,15 bodov CIC,

v dvanástom roku 188,99 bodov CIC, v trinástom roku 191,97 bodov CIC a v štrnástom roku

203,97 bodov CIC. Porovnaním priemerných hodnôt uvedeného parametra v našom okrese

s priemernými hodnotami iných okresov sme zistili, že jelene v našom okrese produkujú

hodnotnejšie trofeje.

Kľúčové slová: jelenia zver, parožie, trofej

Key words: deer, antlers, trophy

Školiteľ: Ing. Peter Šmehýl, PhD.


26. apríl 2017

71

Sekcia VII.

VÝŽIVA ZVIERAT A KRMIVÁRSTVO


26. apríl 2017

72

KVALITA A NUTRIČNÉ ZLOŽENIE KŔMNYCH DÁVOK PRE PSOV

QUALITY AND NUTRITIONAL COMPOSITION OF FEED RATIONS FOR

DOGS

ASCHMANNOVÁ Simona

Katedra výživy zvierat, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Štúdia bola venovaná kvalite a nutričnému zloženiu zostavených kŕmnych dávok pre

konkrétneho modelového psa (Jack Russel teriér, vek 10 rokov, hmotnosť 9 kg, mierna záťaž).

Cieľom štúdie bolo zistiť rozdiel medzi tabuľkovým (vypočítaným) obsahom živín

a stanoveným obsahom živín v kŕmnych dávkach pre modelového psa. Na základe teoretického

(tabuľkového) obsahu živín jednotlivých komponentov bolo zostavených šesť modelových

kŕmnych dávok. Kŕmne dávky boli zostavené z bežne dostupných, živočíšnych a rastlinných

komponentov. Zostavené kŕmne dávky boli analyzované v Laboratóriu kvality a nutričnej

hodnoty krmív na Katedre výživy zvierat (SPU v Nitre). Následne bol vypočítaný rozdiel medzi

teoretickým a stanoveným obsahom živín. Pri koncentrácii dusíkatých látok sme v kŕmnych

dávkach zistili rozdiel medzi vypočítaným a stanoveným obsahom v rozmedzí od +30 % do -

20,8 %. Rozdiel medzi vypočítaným sa stanoveným obsahom bol pri tuku od + 10,7 % do -57,2

%, pri vláknine od -3,1 % do -88,4%. Žiadna kŕmna dávka sa nestotožňovala v plnom rozsahu

s teoretickým obsahom, ale kŕmna dávka č. 5 sa stanoveným obsahom živín najviac priblížila

k teoretickému výpočtu obsahu živín (odhliadnuc od veľkej odchýlky vo vláknine).

K najväčším odchýlkam dochádzalo pri stanovení vlákniny v porovnaní s tabuľkovými

hodnotami, a to konkrétne až o -88,4% v kŕmnej dávke č. 1. Pri kŕmení psa doma

pripravovanými kŕmnymi dávkami je dôležité správne vybilancovanie živín, aby pes prijímal

dostatok živín na pokrytie jeho potrieb. Je potrebné riadiť sa vhodnou literatúrou a dodržovať

hmotnosť a pomery jednotlivých komponentov.

Kľúčové slová: pes, výživa, kŕmna dávka, diéta, nutričné zloženie

Key words: dog, nutrition, feed ration, diet, nutritional composition

Školiteľ: Ing. Michal Rolinec, PhD.


26. apríl 2017

73

MOŽNOSTI RIEŠENIA MLIEČNEJ VÝŽIVY ŠTENIAT

MILK NUTRITION ALTERNATIVES FOR PUPPIES

BAĽÁKOVÁ Daniela



Cieľom práce bolo z domácich, bežne dostupných surovín zostaviť šesť náhradiek mlieka suky.

Pre návrh zloženia náhradiek boli použité receptúry z odbornej literatúry venujúcej sa umelému

odchovu šteniat. Zostavené náhradky boli analyzované v Laboratóriu kvality a nutričnej

hodnoty krmív na Katedre výživy zvierat (SPU v Nitre). Stanovené zloženie bolo porovnané

s publikovanými hodnotami mlieka suky. Analyzované boli aj tri komerčne vyrábané sušené

náhradky. Zistený obsah živín v laboratóriu bol porovnávaný s hodnotami, ktoré deklaruje

výrobca na obale. Následne boli aj komerčne vyrábané náhradky porovnané s publikovaným

zložením mlieka suky. Zistili sme, že deklarovaný obsah NL a tuku sa od reálne stanoveného

obsahu NL a tuku v komerčne vyrábaných náhradkách veľmi nelíšil. Rozdiely boli minimálne

a všetky boli v tolerancii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č.

767/2009. Naopak, obsah popola bol vo všetkých troch prípadoch výrazne nižší ako je uvedené

na obale. Jedna z analyzovaných komerčných náhradiek mala v skutočnosti až o 37,89 % menej

popola ako uvádza výrobca (tolerancia je do 10 %). Pri porovnávaní zloženia mlieka suky so

stanovenými hodnotami analyzovaných náhradiek sme najmenšie rozdiely v obsahu NL

zaznamenali v náhradke podľa receptu č. 1 (+ 0,69 %). Ostatné zostavené náhradky boli

deficitné na obsah NL (od – 3,20 do – 36,24 %). V prípade obsahu tuku sme zaznamenali

najmenší rozdiel v mliečnej náhradke podľa receptu č. 4 (+ 4,17 %). Náhradka podľa receptu

č. 1 mala o 8,20 % viac tuku ako v mlieku suky. Ostatné náhradky boli v porovnaní s mliekom

suky výrazne chudobnejšie na obsah tuku (od – 12,94 do – 40,70 %). Najmenšia odchýlka

v obsahu popola bola zistená v náhradke podľa receptu č. 2 (- 5,68 %), najvyšší deficit popola

bol zaznamenaný pri náhradke č. 1 (- 53,14 %). Priaznivé hodnoty v koncentrácii BE sme

zaznamenali v náhradke podľa receptu č. 1 (+ 7,43 %) a náhradke podľa receptu č. 4 (+ 4,09

%). Podľa zistených výsledkov, na odchov cicajúcich šteniat odporúčame náhradku podľa

receptu č. 1, ktorá mala priaznivý obsah NL, tuku a BE. Obsah popola v nej bol nižší, preto

navrhujeme čo najskoršie privykanie na tuhú stravu a zároveň zvýšenie podielu vitamínovo –

minerálneho premixu v recepte č. 1. Pri výbere náhradky by cena nemala byť prvoradým

kritériom. Zistili sme totiž, že najlacnejšie náhradky by nevyhovovali nutričným požiadavkám

šteniat.

Kľúčové slová: umelý odchov, mliečna výživa, osirelé šteňatá, nutričná hodnota

Key words: artificial rearing, milk nutrition, orphaned puppies, nutritional value



26. apríl 2017

74

VPLYV VÝŽIVY NA KVALITU A ZLOŽENIE MLIEKA DOJNÍC

INFLUENCE OF NUTRITION ON MILK QUALITY AND MILK

COMPOSITION OF DAIRY COWS

BRANDYSOVÁ Monika

Katedra výživy zvierat FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo zistiť vplyv ročného obdobia a spôsobu kŕmenia na produkciu mlieka, obsah

jednotlivých zložiek mlieka a celkovú kvalitu mlieka dojníc. Sledovali sme zmeny

v koncentráciach základných zložiek mlieka ako tuk, bielkoviny a laktóza v rokoch 2015

a 2016. Z našich výsledkov vyplýva, že najviac ovplyvnenou zložkou mlieka je tuk, pričom

najnižšie hodnoty boli zaznamenané v letnom období. Jeho obsah môže byť ovplyvnený

faktormi ako plemeno, zdravie dojnice, fáza laktácie, druh krmoviny, ale hlavný vplyv na

množstvo a zloženie mliečneho tuku majú ročné obdobie a krmivo. Rozdiel v obsahu tuku

medzi letným obdobím s kŕmením na pasienkoch a zimným obdobím pri kŕmení v maštaliach

sa pohybuje v rozmedzí 0,1 až 1%. V roku 2016 sme pozorovali rozdiel v obsahu až 0,95 %

medzi júlom, kedy bol obsah tuku najnižší (3,81%) a januárom s najvyššou hodnotou tuku (4,76

%). Dôležité z hľadiska zdravia ľudí je aj zloženie tuku. Je dokázané, že v letnom mlieku sa

zvyšuje predovšetkým obsah potrebných mononenasýtených a polynenasýtených mastných

kyselín, hlavne konjugovanej kyseliny linolovej (CLA) s jej antikarcinogénnymi a ďalšími telu

prospešnými účinkami. Jej obsah v mlieku pasúcich sa dojníc sa zvyšuje až 5 násobne.

Vplyvom pasenia sa tiež znižuje pomer medzi omega-6 a omega- 3 mastnými kyselinami na

hodnotu takmer 2:1, čo vedie k značnému poklesu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia.

V mlieku získanom od pasúcich sa kráv je výrazne znížený obsah nasýtených mastných kyselín,

ktorým sa pripisujú aterogénne účinky. Obsah bielkovín je takisto do určitej miery ovplyvnený

sezónou a spôsobom kŕmenia, hoci nie tak výrazne ako tuk. Najnižšie hodnoty bielkovín

v mlieku dojníc sú zaznamenané v letných mesiacoch. V roku 2015 sme najnižšie hodnoty

sledovali v apríli (3,3 %) a v júli (3,33 %) a najvyššie v októbri s priemernou hodnotou 3,75 %.

Najvyšší rozdiel v obsahu bielkovín medzi mesiacmi bol v roku 2015 len 0,45 %. V roku 2016

to bolo 0,51 %. Pri sledovaní zmien v obsahu laktózy boli rozdiely medzi jednotlivými

mesiacmi nepatrné, pričom najvyšší rozdiel predstavoval hodnotu 0,22 % v roku 2015 a 0,17

% v roku 2016. Kvalitu mlieka dojníc ovplyvňuje aj počet somatických buniek v mlieku. Tie

môžu mať za následok zhoršené zloženie mlieka a zníženú produkciu.

Kľúčové slová: zložky mlieka, ročné obdobie, výživa, mastné kyseliny, kvalita mlieka

Keywords: components of milk, seasons, nutrition, fatty acids, milk quality

Školiteľ: doc. Ing. Milan Šimko, PhD.


26. apríl 2017

75

ANALÝZA VÝŽIVNEJ HODNOTY SUCHÝCH GRANULOVANÝCH

KRMÍV PRE PSY

ANALYSIS OF THE NUTRITIONAL VALUE OF THE DRY GRANULAR

DOG FOOD

BUKOVÁ Nikola



Cieľom experimentu bolo analyzovanie kvality suchých granulovaných krmív pre psy.

Zamerali sme sa na komerčne dostupné krmivá pre dospelé psy veľkých plemien (≥ 25 kg).

V práci sme sledovali: a) požiadavky na obsah živín v 1 kg sušiny podľa normy F.E.D.I.A.F.;

b) rozdiel medzi deklarovaným obsahom a obsahom stanoveným laboratórnymi analýzami a c)

naplnenie dennej potreby živín odporúčanou dennou kŕmnou dávkou. V každej z týchto oblastí

boli zaznamenané isté nedostatky. V 1 kg sušiny krmiva bol zistený deficit len pri troch

minerálnych látkach: draslík (-9,60% až -61,40 %), meď (-50,97 %) a horčík (-1,43 %). V

porovnaní deklarovaného a analyzovaného obsahu živín sme zistili rozdiely v jedenástich

živinách. Deficit dusíkatých látok od -4,46 % do -16,39 %, tuku medzi -3,85 % a -12,44 %,

vápnika od -10,26 % do -18,21 %, fosforu od -1,74 % do 25,54 %, sodíka -20,56 %

a -26,12 %, železa -49,44 %, medi od -67,11 % do -60,96 %, zinku -6,22 % a -14,83 %

a mangánu od -12,72 % do -18,64 %. Maximálne deklarované hodnoty boli prekročené

o +9,21 % až +38,05 % pri vláknine a o +1,27 % až +22,17 % pri popole. Pri kŕmení je

najdôležitejšie zhodnotiť denný príjem živín. Žiadne z krmív nedosiahlo požadované množstvo

energie pri odporúčanej dennej kŕmnej dávke. Okrem energie sme zistili aj nedostatok príjmu

dusíkatých látok (-12,28 % až -12,37 %), draslíka (od -10,53 % do

-77,12 %), horčíka (-16,35 %) a medi (-3,85 % až -56,92 %). Príjem optimálneho množstva

energie a živín je dôležitým faktorom pre celkový dobrý zdravotný stav, regeneráciu tkanív,

zachovanie zdravej kostry, svalstva, kože a srsti, reprodukčných schopností aj fyzickej

výkonnosti. Pri výbere vhodného krmiva je potrebné do úvahy brať aj individuálne rozdiely

ako sú výživný stav, aktivita, vek, aktuálny zdravotný stav a iné.

Kľúčové slová: výživná hodnota, psy, suché granulované krmivá

Key words: nutritional value, dogs, dry granular food

Školiteľ: doc. Ing. Miroslav Juráček, PhD.


26. apríl 2017

76

NUTRIČNÁ ANALÝZA KŔMNYCH DÁVOK WESTERNOVÝCH KONÍ

FEED RATIONS NUTRITIVE ANALYSIS OF WESTERN HORSES

DEDINSKÁ Lenka



Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať kŕmne dávky westernových koní na Ranči 4C

v Bratislave. Pre potreby diplomovej práce boli vybrané 4 kone približne rovnakého veku (6

a 7 rokov) a približne rovnakej živej hmotnosti (545 a 561 kg). Kondičné skóre koní bolo na

úrovni 5 a 7, čo je pre jazdeckého koňa vyhovujúce. Kone boli sledované mimo pretekovej

sezóny a teda v ľahkom pracovnom zaťažení. Počas uplynulej sezóny sa všetky sledované kone

zúčastňovali westernových súťaží a boli v dobrom zdravotnom stave. Kone boli ustajnené

v individuálnych boxoch a kŕmené dva krát denne jadrovým a objemovým krmivom. Boli

kŕmené lúčnym senom a doplnkovou kŕmnou zmesou zostavenou zo šrotovaných zŕn obilnín

(kukurica, jačmeň, ovos) a minerálneho premixu. Kone mali neustále k dispozícii pitnú vodu

a soľný liz. Pre splnenie cieľa diplomovej práce bolo potrebné určiť dennú potrebu živín

sledovaných koní a obsah nutričných zložiek v sledovanej kŕmnej dávke. Potreba živín pre

kone bola stanovená na základe ich živej hmotnosti a pracovného zaťaženia. Obsah nutričných

zložiek v kŕmnych dávkach bol stanovený laboratórnou analýzou na Katedre výživy zvierat

FAPZ SPU v Nitre a výpočtom. Následne bola porovnaná nutričná potreba koní a obsah živín

v celkovej kŕmnej dávke. Sledovanými živinami bol obsah stráviteľnej energie, obsah sušiny

a obsah dusíkatých látok. Z minerálnych živín bol sledovaný obsah a vzájomný pomer vápnika

a fosforu, obsah horčíka, sodíka, draslíka, medi, železa, mangánu a zinku. Po porovnaní bol

v kŕmnych dávkach zistený nadbytok stráviteľnej energie takmer 16% a 8%. Obsah sušiny bol

v súlade s potrebou. Obsah dusíkatých látok bol prevýšený o viac ako 18% a 15%. Pomer

vápnika a fosforu bol nevyhovujúci, dokonca obrátený oproti odporúčaniam odbornej literatúry

a to 0,86:1. Obsah vápnika bol nedostačujúci a obsah draslíka bol nadmerný. Veľmi

nevyrovnaný bol aj obsah ostatných minerálnych zložiek. Obsah horčíka bol nedostatočný o 13

až 15%. Obsah draslíka prevyšoval potrebu o 65 až 70%. Obsah medi bol nedostatočný o 26 až

28%. Potreba železa bola prekročená o 213 až 220%. Mangán bol nedostačujúci približne

o 75%. Obsah zinku bol nedostatočný o 20 až 23%. Sledované kŕmne dávky je potrebné

upraviť, a to znížením podielu zŕn obilnín v prospech repných rezkov, nahradením časti sena

otrubami a pridaním niekoľkých minerálnych krmív, ako napríklad kŕmneho vápna, síranu

manganistého či epsomových solí.

Kľúčové slová: výživa koní, potreba živín, kŕmna dávka, živiny, minerály

Key words: horse nutrition, nutrient requirements, feed ration, nutrients, minerals

Školiteľ: doc. Ing. Branislav Gálik, PhD.


26. apríl 2017

77

VPLYV KVALITY KRMÍV NA PLODNOSŤ DOJNÍC

INFLUENCE OF FORAGE QUALITY ON DAIRY COWS FERTILITY

ĎUBEKOVÁ Ľudmila



Plodnosť dojníc patrí k veľmi dôležitým ukazovateľom z hľadiska ekonomiky výroby mlieka

a významne ovplyvňuje ekonomickú efektívnosť producentov. Reprodukčné ukazovatele

dojníc môžu byť okrem iného významne ovplyvnené aj výživou, čiže zložením kŕmnych dávok,

kvalitou a výživnou hodnotou skrmovaných krmív. Cieľom práce bola analýza výživy dojníc

počas laktácie a zhodnotenie jej vplyvu na reprodukčné parametre dojníc na

Poľnohospodárskom družstve Magura v Rabči. V rámci analýzy kŕmnej dávky sa vykonávala

sitová analýza na zhodnotenie štruktúry krmiva, analýza štruktúry výkalov a porovnanie obsahu

živín jednotlivých komponentov kŕmnej dávky s odporúčanou potrebou živín pre laktujúce

dojnice. Z hľadiska štruktúry kŕmnej dávky bolo zistené, že kŕmna dávka obsahovala veľké

množstvo častíc nad 19 mm a to až 26,74 % oproti odporúčaným 2 – 8 %. Na druhej strane

častíc menších ako 4 mm bolo len 8,06 % oproti odporúčaným 30 – 40 %. Táto štruktúra sa

odzrkadlila v stráviteľnosti jednotlivých krmív pretože pri analýze výkalov sme zistili, že

dlhých nestrávených častíc na vrchnom site bolo až 44,27 % oproti odporúčanej hodnote, ktorá

má byť nižšia ako 10 %. Obsah netto energie laktácie v kŕmnej dávke skrmovanej v zimnom

období presahoval odporúčané množstvo až o 45,54 MJ a taktiež obsah dusíkatých látok bol

vyšší až o 515,82 g. V kŕmnej dávke skrmovanej v letnom období bol obsah netto energie

laktácie vyšší o 18,33 MJ a obsah dusíkatých látok o 125,02 g. V oboch kŕmnych dávkach bol

zistený nadmerný obsah vlákniny, ktorý presahoval odporúčanú hodnotu až dvojnásobne.

Dôvodom vysokého obsahu vlákniny boli prestarnuté trávne porasty, ktoré je nutné obnoviť.

Tento jav významne ovplyvňuje využitie živín z kŕmnej dávky. Z hľadiska vplyvu výživy na

reprodukčné parametre dojníc, boli zistené priaznivejšie hodnoty až po prídavku vitamínu E.

Tento sme dávkovali do vody. Dĺžka medziobdobia sa zlepšila zo 429 dní na 390 dní. Podobné

zlepšenie sme zaznamenali aj pri servis perióde, ktorá poklesla z hodnoty 120 dní na 97 dní.

Kľúčové slová: krmivá, dojnica, živiny, plodnosť

Key words: feeds, dairy cow, nutrients, fertility



26. apríl 2017

78

ZHODNOTENIE VÝŽIVY ARY MODRO – ŽLTEJ (ARA ARARAUNA)

V RÔZNYCH CHOVOCH

EVALUATION OF THE NUTRITION BLUE-AND-YELLOW MACAW

(ARA ARARAUNA) IN DIFFERENT BREEDINGS

FABIANOVÁ Simona

Katedra výživy zvierat a krmivárstva, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


V našej práci sme zhodnotili surovinové a nutričné zloženie kŕmnych dávok podávaných

dospelým jedincom are modro-žltej v zajatí. Pre vypracovanie danej problematiky sme získali

informácie od 5 chovateľov, konkrétne od 2 súkromných, ktorým sa tieto ary darí úspešne

rozmnožovať a od 3 zoologických záhrad. Zistené nutričné zloženie sledovaných kŕmnych

dávok sme porovnali s vedeckým článkom, ktorý bol publikovaný brazílskym kolektívom

autorov Veloso Jr et al. (2014) a zistili sme, že nemenovaný súkromný chovateľ z Českej

republiky dosiahol podobné nutričné hodnoty ako ostatní chovatelia, ale s omnoho menším

množstvom podávaného krmiva. Uvedenému rozpätiu 10 – 15 % bielkovín v kŕmnej dávke

podľa Veloso Jr et al. (2014) zodpovedala len kŕmna dávka chovateľa označovaného ako

chovateľ č. 3, u ktorého však percentuálne zastúpenie tuku s hodnotou 29 % výrazne prevyšuje

udávanú hodnotu 5 % na záchov, resp. 10 – 15 % v chove. Hodnoty bielkovín ostatných

chovateľov sa pohybujú od 6 do 9 %. Najnižšie hodnoty tuku zaznamenali chovatelia č. 4 a 5.

Vyššie hodnoty tuku sú u tohto druhu papagájov povolené, pretože vo voľnej prírode tvoria

značnú časť ich potravy orechy bohaté na tuky. Kŕmna dávka chovateľa č. 3 obsahovala

najnižšie percento sacharidov, naopak najvyššie zastúpenie sacharidov v kŕmnej dávke sa

nachádzalo u chovateľa pod číslom 5. Obsah jednotlivých aminokyselín v kŕmnych dávkach

chovateľov bol približne rovnaký, najväčší rozdiel sa vyskytoval v arginíne (0,4 – 1,1 %).

Mastné kyseliny sú v našom hodnotení zastúpené dvomi kyselinami - kyselinou linolovou,

pri ktorej sme zaznamenali výrazné rozdiely, a to od 4 do 17 %, a kyselinou linolénovou, kde

rozdiely neboli také vysoké. Spomedzi všetkých živín sme najväčšie rozdiely zaznamenali

v obsahu tuku (8 – 29 %), vyššie uvedenej kyseliny linolovej a v obsahu brutto energie (254 –

894 kcal). Naopak, najmenšie rozdiely boli v obsahu jednotlivých minerálnych látok, najmä

v obsahu mangánu a medi, tiež v obsahu jednotlivých aminokyselín, sacharidov, vlákniny

a popola. Percentuálne zastúpenie minerálnych látok v podávaných kŕmnych dávkach je

približne rovnaké u všetkých chovateľov, avšak v porovnaní s odporúčanými hodnotami je

potrebné ich dopĺňanie v podobe minerálnych doplnkov.

Kľúčové slová: ara modro – žltá (Ara ararauna), výživa, chov v zajatí

Key words: Blue-and-yellow macaw (Ara ararauna), nutrition, captive breeding



26. apríl 2017

79

VPLYV KVALITY KRMÍV NA ÚŽITKOVOSŤ DOJNÍC

INFLUENCE OF FORAGE QUALITY ON PERFORMANCE OF DAIRY

COWS

MELICHER Róbert



V súčasnosti narastá význam konzervovaných krmív z hľadiska ich bioenergetického využitia

a environmentálneho významu. Podstatná časť konzervovaných objemových krmív pripadá na

produkciu siláží, menší podiel pripadá na výrobu sena a úsuškov. Pre efektívne využitie

konzervovaných krmív vo výžive zvierat sú potrebné znalosti o obsahu a využiteľnosti živín,

o ich dietetických vlastnostiach a hygienickej kvalite. Cieľom práce bolo zhodnotiť kvalitu

konzervovaných krmív a ich vzťah k úžitkovosti dojníc v Poľnohospodárskom družstve

v Podolí. Hodnotila sa výživná hodnota a kvalita konzervovaných krmív, ktoré boli vyrobené

v rokoch 2014, 2015 a 2016. Zisťoval sa aj vplyv kvality konzervovaných krmív

a skrmovaných kŕmnych dávok na mliekovú úžitkovosť a reprodukčné ukazovatele dojníc.

Hodnotené siláže sa vyznačovali variabilnou kvalitou. Na základe zistených parametrov boli

lucernové a trávne siláže zaradené do I. akostnej triedy – veľmi dobrá kvalita. Inak to bolo pri

hodnotení kukuričných siláží a siláže ovsa. Tieto boli zaradené do III. akostnej triedy – siláže

nevydarenej kvality. V jednotlivých rokoch sa kvalita konzervovaných krmív zlepšovala, čo sa

prejavilo aj na mliekovej úžitkovosti. Produkcia mlieka dojníc na prvej laktácii bola v roku

2014 v priemere 8167 kg, v roku 2015 priemerne 8809 kg a v roku 2016 bola priemerná

produkcia mlieka 8829 kg. Dojnice na druhej a vyššej laktácii vyprodukovali v priemere 8853

kg mlieka za laktáciu v roku 2014, 9101 kg mlieka v roku 2015 a 9204 kg mlieka v roku 2016.

Inseminačný interval bol vo všetkých troch rokoch hodnotený ako dobrý (72 – 80 dní), naopak,

inseminačný index bol vo všetkých troch rokoch hodnotený ako nevyhovujúci (2,1 – 2,2).

Medziobdobie v roku 2014 bolo 446 dní, čo znamená, že v tomto roku bolo hodnotené ako

nevyhovujúce. V rokoch 2015 a 2016 bolo 405 a 420 dní, čo znamená, že v uvedených rokoch

bolo hodnotené ako vyhovujúce. Servis perióda v roku 2014 bola 121 dní, čo znamená, že

v tomto roku bola hodnotená ako nevyhovujúca. V rokoch 2015 a 2016 bola 109, resp. 103 dní,

čo znamená, že v uvedených rokoch bola hodnotená ako vyhovujúca.

Kľúčové slová: krmivá, kvalita, siláž, produkcia mlieka

Key words: feeds, quality, silage, milk production



26. apríl 2017

80

ZMENY ŽIVINOVÉHO ZLOŽENIA MLIEKA KȎZ VO VZŤAHU

K POČTU DNÍ PASENIA

CHANGES IN GOAT MILK COMPOSITION IN RELATION TO NUMBER

OF GRAZING DAYS

ONDREJÁKOVÁ Katarína



Cieľom tejto práce bolo zistiť a popísať zmeny v živinovom zložení mlieka kôz vo vzťahu

k počtu dní pasenia. Sledovanie bolo realizované na farme RD pod Skalkou (Tvrdošín). Do

sledovania bolo zaradených 151 kôz (140 – biela koza krátkosrstá, 11 – hnedá koza krátkosrstá).

Cisternové vzorky mlieka boli odoberané po dojení v období od 25.4.2016 do 30.6.2016.

Celkovo boli odobrané 4 cisternové vzorky mlieka v nasledovných dňoch: 3. deň, 10., 41. a 69.

deň pasenia. V období od 22.4.2016 do 30.6.2016 boli kozy počas dňa na pasienku, počas noci

boli v maštali, kde mali k dispozícii seno ad libitum. Počas dojenia boli kozy kŕmené zmesou

miaganý ovos, jačmeň a kukurica s pomerom 40:40:20 v množstve 0,46 kg.deň.kus-1

a s prídavkom bielkovinového koncentrátu v množstve 0,093 kg.deň.kus-1. Vzorky mlieka boli

v chladiacom boxe prevezené do Laboratória kvality a nutričnej hodnoty krmív na Katedre

výživy zvierat (KVZ) (SPU v Nitre), kde bola alikvotná časť vzorky mlieka lyofilizovaná a

analyzovaná na obsah sušiny, N-látok, tuku a popola. Zostávajúca časť vzorky bola uskladnená

pri -20°C a následne v Národnom referenčnom laboratóriu pre mlieko a mliečne výrobky

(NRL) analyzovaná na obsah sušiny, N-látok, tuku, laktózy, popola, kazeínu, močoviny

a beztukovej sušiny. Získané výsledky boli spracované v programe excel (Microsoft Office

2013 Professional Plus). Medzi 3. a 69. dňom pasenia sme zistili pokles v obsahu sušiny z 13,57

% (KVZ), resp. 14,61 % (NRL) na 11,47 % (KVZ), resp. 11,45 % (NRL); pri N-látkach sme

medzi 3. a 69. dňom pasenia zistili podobný pokles z 3,28 % (KVZ), resp. 3,88 % (NRL) na

2,69 % (KVZ), resp. na 2,83 % (NRL). V tom istom sledovanom období bol zistený taktiež

pokles popola z 0,96 % (KVZ), resp. 0,54 % (NRL) na 0,78 % (KVZ), resp. 0,52 % (NRL).

Pokles hodnôt bol zaznamenaný aj u živín analyzovaných v Národnom referenčnom laboratóriu

a to laktóza zo 6,50 % na 4,70 %, kazeín z 3,29 % na 2,18 %, močovina z 54,40 % na 44,35 %

a beztuková sušina z 11,00 % na 8,09%. Na rozdiel od vyššie popísaných nutričných

parametrov, sme pri tuku zaznamenali medzi 3. a 10. dňom pasenia vzostup z 3,61 % (KVZ),

resp. 3,68 % (NRL) na 4,35 % (KVZ), resp. 4,66% (NRL) s následným poklesom na 69. deň

na hodnoty 3,32 % (KVZ), resp. 3,41 % (NRL). Zistený vývoj v obsahu jednotlivých živín je

počas laktácie kôz charakteristický. Porovnaním hodnôt stanovených na Katedre výživy zvierat

a hodnôt stanovených v Národnom referenčnom laboratóriu pre mlieko a mliečne výrobky sme

zistili nasledovné rozdiely: pri sušine od 0,17 % do 7,12 %; pri N-látkach bol rozdiel od 4,42

% do 15,46 %; tuk od 1,90 % do 6,65 %; popol 50,00 % až 90,24 %.

Kľúčové slová: kozy, kozie mlieko, živiny, zloženie

Key words: goats, goat milk, nutrients, composition



26. apríl 2017

81

ANALÝZA VÝŽIVNEJ HODNOTY DOPLNKOVÝCH KŔMNYCH

ZMESÍ PRE KONE

ANALYSIS OF THE NUTRITIONAL VALUE OF THE SUPPLEMENTARY

COMPOUND FEED FOR HORSES

PAULÍNYOVÁ Zuzana



Cieľom diplomovej práce bola analýza doplnkových kŕmnych zmesí pre kone v ľahkej až

strednej pracovnej záťaži. Do pokusu bolo zaradených celkovo 5 doplnkových kŕmnych zmesí

v granulovanej, resp. müsli forme. Priemerné vzorky sledovaných kŕmnych zmesí boli po

orientačnom zmyslovom posúdení a následnej laboratórnej úprave analyzované na obsah živín

v Laboratóriu kvality a nutričnej hodnoty krmív na Katedre výživy zvierat FAPZ na SPU

v Nitre (Excelentné centrum ochrany a využívania agrobiodiverzity FAPZ SPU v Nitre).

Laboratórna analýza bola zameraná na výživnú hodnotu týchto kŕmnych zmesí. Na analýzu

bolo použitých päť doplnkových kŕmnych zmesí od rôznych výrobcov a výsledky laboratórnej

analýzy sme porovnali s deklarovanými znakmi, ktoré uvádzajú výrobcovia kŕmnych zmesí.

V práci sme sa zamerali na obsah stráviteľnej energie, dusíkatých látok, vlákniny, tuku,

popolovín a minerálnych látok. Z minerálnych látok sme sa zamerali na obsah vápniku

a fosforu. Pri porovnaní sme zistili čiastočné disproporcie medzi deklarovaným obsahom

a výsledkami laboratórnej analýzy. Z analýzy sme zistili znížený obsah vlákniny najmä pri

DKZ 2, ďalej kŕmne zmesi boli chudobnejšie na obsah dusíkatých látok, čiastočne na obsah

tuku a znížený bol aj obsah minerálnych látok. Najväčší problém čo sa týka obsahu minerálnych

látok mala DKZ 5, pri ktorej sme zistili veľký pokles Ca oproti deklarovanému a taktiež

vyváženie Ca : P nebolo v správnom pomere. Najchudobnejšia na obsah dusíkatých látok bola

DKZ 3 a DKZ 4.

Kľúčové slová: analýza, živiny, kŕmna zmes, kone, deklarované znaky

Keywords: analysis, nutrients, compoud feed, horses, declared characters

Školiteľ: doc. Ing. Branislav Gálik, PhD.


26. apríl 2017

82

ZMENY OBSAHU ENERGIE V TRÁVNYCH PORASTOCH V OKOLÍ

NITRY

CHANGES OF THE ENERGY CONTENT IN THE GRASSLANDS

AROUND NITRA

STANOVÁ Zuzana



Poznanie koncentrácie obsahu energie v krmivách je jedným z najdôležitejších faktorov

ovplyvňujúcim správne zostavenie kŕmnej dávky. Koncentrácia energie v trvalých trávnych

porastoch sa mení okrem iného v závislosti s postupujúcou fenologickou fázou porastu, s

klimatickými podmienkami, teda s dátumom využívania, respektíve kosenia/spásania. Cieľom

práce bolo analyzovať zmeny obsahu energie v trvalých trávnych porastoch v okolí mesta Nitra

a porovnať ich vývoj v období od apríla do októbra. Vzorky sme odoberali v štyroch oblastiach

v okolí mesta Nitra (západ, východ, sever a juh). Porasty na stanoviskách Nitra d, sever a juh

neboli využívané, stanovisko Nitra východ bolo využívané pasením. Na zvolených porastoch

bolo odobraných 10 čiastkových vzoriek. Odobrané vzorky trvalých trávnych porastov boli

predsušené a boli analyzované na Katedre výživy zvierat v Laboratóriu kvality a nutričnej

hodnoty krním na obsah sušiny, popola a brutto energie (Automatic Calorimeter AC 500, Leco,

USA). Koeficienty stráviteľnosti organickej hmoty boli prevzané z tabuliek výživnej hodnoty

krmív. Následne bola vypočítaná netto energia laktácie (NEL) a netto energie výkrmu (NEV).

Získané výsledky sme spracovali v programe Excel (MS Office 2013). Na stanovišti Nitra -

Východ sme namerali obsah BE od 18,12 (október) do 19,11 (máj) MJ.kg-1 v 100% sušine,

obsah NEL od 3,99 (august) do 5,05 (máj) MJ.kg-1 v 100% sušine a obsah NEV od 3,39

(august) do 5,47 (apríl) MJ.kg-1 v 100% sušine. Na stanovišti Nitra – Západ sme namerali obsah

BE od 18,41 (jún, október) do 19,36 (apríl) MJ.kg-1 v 100% sušine, obsah NEL od 3,95 (august)

do 4,73 (máj) MJ.kg-1 v 100% sušine a obsah NEV od 3,37 (august) do 4,27 (máj) MJ.kg-1

v 100% sušine. Na stanovišti Nitra – Sever sme namerali BE od 18,12 (júl) do 18,82 (október)

MJ.kg-1 v 100% sušine, obsah NEL od 3,97 (júl) do 5,27 (máj) MJ.kg-1 v 100% sušine a obsah

NEV od 3,45 (august) do 5,02 (máj) MJ.kg-1 v 100% sušine. Na stanovišti Nitra – Juh sme

namerali BE od 18,70 (júl) do 19,76 (august) MJ.kg-1 v 100% sušine, obsah NEL od 4,08

(august) do 5,19 (apríl) MJ.kg-1 v 100% sušine a obsah NEV od 3,45 (august) do 4,84 (apríl)

MJ.kg-1 v 100% sušine. Z hľadiska obsahu energie najvhodnejším obdobím na využívanie

trávnych porastov vo výžive zvierat je mesiac máj.

Kľúčové slová: brutto energia, sušina, trávne porasty, obsah

Key words: brutto energy, dry matter, grasslands, content




26. apríl 2017

83

Sekcia VIII.

VÝŽIVA ĽUDÍ 1


26. apríl 2017

84

GÉNY ASOCIOVANÉ S OBEZITOU V KOHORTE DO 30 ROKOV

GENES ASSOCIATED WITH OBESITY IN COHORT AGED 30 YEARS

DÉCSI Michaela - KRÁĽOVÁ Jana



Cieľom práce bola identifikácia jednonukleotidových polymorfizmov v génoch kódujúcich

leptín (LEP/G-2548A) a leptínový receptor (LEPR/Gln223Arg), zhodnotenie genetickej

štruktúry populácie a asociačná analýza vplyvu týchto markerov na biochemické ukazovatele

spojené s obezitou. Pre molekulárno – genetickú identifikáciu polymorfných variant bola

použitá genómová DNA, získaná zo vzoriek krvi celkovo 37 jedincov. Genotypizácia jedincov

bola realizovaná pomocou metódy PCR-RFLP a reštrikčných enzýmov HhaI (LEP) a HpaII

(LEPR). Po reštrikčnom štiepení sme v populácii identifikovali alely s frekvenciami: LEP A

0,51 (±0,06) a G 0,49 (±0,06) a LEPR A 0,55 (±0,06) a G 0,45 (±0,06). Z hľadiska genotypovej

štruktúry sme pre SNP LEP/G-2548A sledovali miernu prevahu homozygotných jedincov

s genotypom AA (38%), zatiaľ čo v prípade lokusu LEPR/Gln223Arg sme v populácií zistili

prevahu heterozygotov (62%). Dostatočnú úroveň heterozygotnosti vzhľadom na obidva

markery potvrdili aj pozorované hodnoty koeficientov heterozygotnosti na úrovni 0,49. Na

základe efektívneho počtu alel môžeme konštatovať, že pôsobenie alel bolo v populácii

vyrovnané. Dobrá úroveň heterozygotnosti sa prejavila v strednej hodnote polymorfného

informačného obsahu (0,36 resp. 0,37). V rámci asociačných analýz bol hodnotený vplyv SNPs

na biochemické ukazovatele: BMI (Body Mass Index), celkový cholesterol, HDL cholesterol a

LDL cholesterol prostredníctvom parametrických T-testov. Na základe výsledkov sme zistili,

že genotypy obidvoch sledovaných markerov signifikantne ovplyvňovali variabilitu

hodnotených znakov. Avšak zo všeobecného hľadiska najlepšie priemerné hodnoty preukázali

jedinci s genotypom AG. Naša práca potvrdila kľúčovú úlohu génov LEP a LEPR pri kontrole

nutričného stavu organizmu a ich významnosť z pohľadu genetického hodnotenia a predikcie

porúch metabolizmu lipidov.

Kľúčové slová: leptín, leptínový receptor, metabolizmus lipidov, obezita, polymorfizmus

Key words: leptin, leptin receptor, metabolism of lipids, obesity, polymorphism

Školiteľ: prof. Ing. Anna Trakovická, CSc.


26. apríl 2017

85

VPLYV VÝŽIVY A FYZICKEJ PRÍPRAVY NA VÝKONNOSŤ

HOKEJISTOV

IMPACT OF NUTRITION AND PHYSICAL PREPARATION ON THE

HOCKEY PLAYERS PERFORMANCE

CHLAPOVIČ Roman

Katedra výživy ľudí, FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom diplomovej práce bolo opísať vhodné zloženie stravy, ako aj nevyhnutnosť jej

správneho načasovania a dávkovania pri rôznych fyzických zaťaženiach. V práci sme analýzou

získaných faktov a informácií z rozličných zdrojov zosumarizovali úpravu výživy v prospech

optimalizácie, predovšetkým hokejového výkonu. V práci sme detailne analyzovali týždenné

jedálne lístky troch hokejových hráčov na poloprofesionálnej úrovni. Výsledkom bolo

odhalenie správneho či nesprávneho stravovania jednotlivcov v súčasnom ľadovom hokeji

a ich vplyv na celkovú výkonnosť pri hre. Na základe získaných údajov sme zistili, že športová

výživa u niektorých hráčov čelí mnohým nedostatkom. Zistili sme predovšetkým vysoký príjem

energie počas druhej večere, jej nevyvážený príjem počas týždňa, vynechávanie desiatej

a olovrantu a celkovo nevhodne rozložený príjem živín počas dňa. Všetky jedálne lístky pre

hokejistov vykazujú mierny pomerový posun v prospech bielkovinovej a sacharidovej zložky

potravy oproti tukom. Taktiež v úplne všetkých jedálnych lístkoch je zaradená druhá večera.

Veľkú pozornosť treba v prípade športovcov venovať i stráviteľnosti potravy a pomerne

presnému časovému rozvrhnutiu príjmu potravy, čo je podstatné najmä v rôznych fázach

tréningového zaťaženia a v dňoch zápasov. Na základe viacerých negatívnych faktov si

stravovanie športovcov vyžaduje preorganizovanie výživovej skladby a nutnosť odstránenia

aktuálnych deficitov pre dosiahnutie celkového vylepšenia športových výsledkov.

Kľúčové slová: výživa, hokej, šport, tréning, výkon

Key words: nutrition, hockey, sport, training, performance

Školiteľ: Ing. Martina Gažarová, PhD.


26. apríl 2017

86

VPLYV KONZUMÁCIE PEKÁRENSKÝCH VÝROBKOV S OBSAHOM

LEPKU NA VYBRANÉ ANTROPOMETRICKÉ PARAMETRE

EFFECTS OF THE CONSUMPTION OF BAKERY PRODUCTS

CONTAINING GLUTEN ON SELECTED ANTHROPOMETRIC

PARAMETERS

JURÁŠOVÁ Kristína



Cieľom predkladanej práce bolo sledovať vplyv pravidelnej konzumácie pekárenských

výrobkov s obsahom lepku na vybrané antropometrické parametre zdravej dospelej populácie.

Sledovaný súbor tvorila skupina 30 zdravých probandov (netrpeli žiadnymi chronickými

tráviacimi ťažkosťami) vo veku 21 – 53 rokov (s priemerným vekom 29,7 r.), ktorí boli získaní

prostredníctvom výskumu prebiehajúcom na KVL SPU v Nitre. Skupina pozostávala

z 13 mužov (43,3 %) a 17 žien (56,7 %). Výskum bol realizovaný v mesiacoch november

až december po dobu 6 týždňov. Účastníci výskumu dostávali trikrát týždenne balíček,

v ktorom sa nachádzalo pečivo s obsahom lepku. Dávka pečiva bola diferencovaná podľa

pohlavia - ženy dostávali 150 – 200 g.deň-1; muži 200 – 250 g.deň-1. Všetci účastníci boli

vyzvaní k tomu, aby nijak zvláštne nemenili svoje stravovacie zvyklosti a zvyklosti týkajúce sa

pohybovej aktivity. Všetci účastníci štúdie boli informovaní o výskume, podpísali informovaný

súhlas a participovali pri tejto štúdii dobrovoľne. Účastníci štúdie sa zúčastnili meraní

zameraných na hodnotenie ich nutričného stavu a telesnej kompozície, ktoré sa uskutočnili

s časovým odstupom v rámci celej štúdie trikrát (na začiatku, po skončení štúdie, a po

6 týždňoch od ukončenia výskumu). Merala sa výška pomocou stadiometra, hmotnosť

a zloženie tela sa získavalo prostredníctvom prístroja InBody 720. Pri prvom meraní boli

účastníkom odovzdané trojdňové nutričné protokoly, kde záznam zodpovedal dvom dňom

v týždni a jednému víkendovému dňu. Nutričné protokoly boli vyhodnocované pomocou

nutričného softvéru Mountberry – Nutrition & Fitness Software, 2011, Version 1.1.

Z vyhodnotených výsledkov nutričných protokolov môžeme skonštatovať, že v deviatich

parametroch, a to konkrétne pri energii (104,52 – 112,69 %), tukoch (124,77 - 155,86 %),

bielkovinách (168,89 - 179,56 %), vitamíne B1 (123,41 – 130,22 %), fosfore (102,99 – 114,38

%), sodíku (239,90 – 272,78 %), železe (110,73 – 124,59 %), monoénových MK (108,17 –

117,40) a nasýtených MK (110,47 – 128,64) došlo k prekročeniu noriem. Pri energii došlo

k prekročeniu normy počas dní v týždni, pri tukoch, bielkovinách, vitamíne B1, fosfore, sodíku,

železe a nasýtených MK vo všetkých troch dňoch. Pri hodnotení antropometrických parametrov

sme v nami sledovanej skupine zaznamenali v beztukovej hmote priemernú hodnotu 54,8 ±

12,45 kg približne vo všetkých 3 meraniach; v parametri tuková hmota sa priemerná hodnota

postupne zvyšovala – 16,44 ± 7,45 kg v prvom, v druhom meraní 16,60 ± 7,21 kg a v treťom

16,66 ± 7,16. Viscerálny tuk (VFA) predstavoval v prvom meraní 69,6 ± 34,05 cm2, v druhom

70,33 ± 32,33 cm2 a treťom 71,73 ± 32,53 cm2. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že

nevhodné stravovacie návyky spolu s neadekvátnou fyzickou aktivitou viedli u probandov

k postupnému zvyšovaniu hodnôt tukovej hmoty a hodnôt VFA, čo predstavuje závažne

zdravotné i metabolické riziká.

Kľúčové slová: pečivo, lepok, antropometria, hmotnosť

Key words: pastry, gluten, anthropometry, weight

Školiteľ: Ing. Petra Lenártová, PhD.


26. apríl 2017

87

HODNOTENIE ZÁKLADNÝCH ANTROPOMETRICKÝCH

PARAMETROV A STRAVOVACÍCH ZVYKLOSTÍ U VYBRANEJ

POPULÁCIE ADOLESCENTOV

EVALUATION BASIC ANTHROPOMETRIC PARAMETERS AND

EATING HABITS OF ADOLESCENTS IN SELECTED POPULATIONS

KASÁKOVÁ Barbora



Cieľom práce bolo pomocou analýzy a vyhodnotenia nutričných dotazníkov a vybraných

antropometrických ukazovateľov zhodnotiť nutričný stav dievčat stredného školského veku na

vybranej škole v Žiline. Všetky probandky boli z bežnej populácie, získané náhodným

výberom. Žiačky mohli byť merané po podpísaní informovaného súhlasu ich rodičov, keďže

ešte nedovŕšili vek 18 rokov. Oslovili sme 80 žiačok a ich zákonných zástupcov, no len 45 z

nich súhlasilo a zúčastnilo sa nášho výskumu. Výskum sme realizovali v období február 2016

až október 2016. Výskum sa realizoval v troch etapách. Prvé meranie bolo uskutočnené vo

februári 2016, druhé v júni 2016 a posledné meranie v októbri 2016. Priemerný vek

sledovaného súboru bol 16,4±0,8 rokov v 1. meraní, 16,7±0,89) rokov v 2. meraní a 17,3±0,7)

rokov pri 3. meraní. Na hodnotenie stravovacích zvyklostí a fyzickej aktivity sme použili

dotazníkovú metódu. Pre meranie vybraných antropometrických ukazovateľov sme použili

digitálnu váhu, meter pevne inštalovaný na stene, pásové meradlo, kaliper a Omron typu BF

300. Pri jednotlivých meraniach sme sledovali nasledujúce ukazovatele: telesnú výšku, telesnú

hmotnosť, obvod pása, obvod bokov, BMI index, WHR a hrúbku kožných rias. Telesná výška

probandiek sa počas troch meraní v priemere výrazne nezmenila. Kým pri 1. meraní

predstavoval priemer 166,6 ±6,08 cm pri 3. meraní to bolo 167±5,99 cm. Pri 1. meraní mali

probandky priemernú telesnú hmotnosť 59,31± 10,62 kg a pri 3. meraní nastal nárast na

hmotnosti o 0,40 kg, t.j. na 59,71±10,27 kg. BMI hodnoty sa taktiež výrazne nezmenili počas

troch meraní, minimálny nárast na hodnotách nastal pri 2. meraní. BMI pri 1. meraní dosahoval

priemerné hodnoty 21,30 kg.m-2; pri 2. meraní sa hodnota zvýšila na 21,36 kg.m-2.

Percentilovou štatistickou metódou sme zaznamenali vývin WHR indexu u dievčat. Normálnu

hodnotu WHR malo pri 1. meraní 55,56 % dievčat, v 2. meraní normu dosiahlo 62,22 % a pri

3. meraní to bolo 60 %. Extrémnu štíhlosť sme zaznamenali pri 1. meraní u 2,22 %. Pomer

obvodu pásu a bokov v pásme pravdepodobného patologického vývoja (obezite) sa udržiaval

na 6,67 % po celú dobu trvania výskumu. Obsah tuku meraný pomocou prístroja Omron sa

u probandiek postupne menil. Pri 1. meraní bola priemerná hodnota tuku 22,50 ± 5,330 %,

v 2. meraní bola hodnota 23,14 ± 5,445 % a pri 3. meraní hodnota stúpla v porovnaní s prvým

meraním o 1,80 %, teda na 24,30 ± 6,160 %. Z hľadiska stravovacích zvyklostí môžeme

celkovo zhodnotiť ich stravovací režim pozitívne. Za jediné negatíva považujeme to, že hodinu

pred spaním konzumuje posledné jedno 31,11% a pár minút pred spaním konzumuje jedlo

6,67 % respondentiek ako i to, že až 55 % respondentiek sa aktuálne nevenuje žiadnemu športu

ani fyzickej aktivite.

Kľúčové slová: adolescenti, výživa, antropometria, hmotnosť

Key words: adolescents, nutrition, anthropometry, weight

Školiteľ: Ing. Petra Lenártová, PhD.


26. apríl 2017

88

SLEDOVANIE VYBRANÝCH ŤAŽKÝCH KOVOV ZO VZORIEK VÔD

A PÔD NA LOKALITE KALNÁ NAD HRONOM.

IDENTIFICATION OF HEAVY METALS INWATERS AND SOILS FROM

KALNÁ NAD HRONOM LOCALITY

KOSZTOLÁNYIOVÁ Eva



Cieľom príspevku bolo zistiť prítomnosť ťažkých kovov (ŤK) v jednotlivých zložkách

životného prostredia (vody a pôdy) a zhodnotiť možné riziká a vplyvy voči ľudskému

organizmu. Prestupovými cestami z pôdy, atmosférickej, podzemnej, podpovrchovej

a povrchovej vody (ako aj vody úžitkovej a na pitné účely) sa ŤK dostávajú priamo, alebo cez

rastlinnú a živočíšnu výrobu do potravín a následne tak do organizmu človeka. Preto je

potrebné sledovať limitné hodnoty ŤK a polokovov vo všetkých zložkách životného prostredia.

Pre hodnotenie „rizikovosti“ sme si zvolili stanovenie zinku, medi, kadmia a olova. Merania

boli vykonané prostredníctvom analytického prístroja EcaFlow (Istran). Pre detailnejšie

posúdenie ŤK v jednotlivých environmentálnych matriciach boli modelované aj ich

geochemické formy vystupovania v programe MINTEQ. Výsledky preukázali, že ani v jednej

sledovanej vzorke, z atmosférických zrážok, povrchových vôd a pitnej vody neboli prekročené

limitné hodnoty vyplývajúce z legislatívy Slovenskej republiky o ŤK a vo vzorkách vôd bol

najdominantnejším prvkom zinok. Sledovanie biologicky najprístupnejšej formy uvoľňovania

prvkov a to extrakcia pôd s destilovanou vodou a so syntetickou dažďovou vodou tiež

nepreukázal hodnoty ŤK, ktoré by boli nadlimitné. Všeobecne možno konštatovať, že na danej

lokalite (Kalná nad Hronom) pri sledovaní ŤK vo vzorkách vôd a pôd neboli preukázané ich

zvýšené koncentrácie a tým pádom ani ohrozenie zdravia obyvateľstva.

Kľúčové slová: ťažké kovy, životné prostredie, pH, vodné systémy a pôdne systémy

Keywords: heavy metals, environment, pH, waters, soils




26. apríl 2017

89

HODNOTENIE HLAVNÝCH RIZÍK KARDIOVASKULÁRNYCH

OCHORENÍ PACIENTOV KARDIOCENTRA NITRA

THE EVALUATION OF THE MAIN RISKS OF CARDIOVASCULAR

DISEASES OF PATIENTS IN CARDIOCENTER NITRA

KRENČANOVÁ Jana



Cieľom práce bolo poukázať na závažnosť kardiovaskulárnych ochorení (KVO) a zhodnotiť

hlavné riziká pacientov hospitalizovaných v Kardiocentre Nitra. Hodnotený súbor tvorilo 50

mužov a 50 žien trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami vo veku od 38 do 75. Zber údajov

dotazníkovou formou prebiehal súbežne so somatickým a biochemickým vyšetrením

respondentov, ktoré zabezpečilo Kardiocentrum Nitra. Hodnotenými parametrami boli: body

mass index (BMI), celkový cholesterol, LDL cholesterol, HDL cholesterol, triacylglyceroly

(TAG) a glykémia. V sledovanom súbore pacientov bola najčastejším rizikovým faktorom

vyššia hladina glukózy v krvi, nízky HDL cholesterol, zvýšený LDL cholesterol, zvýšené TAG

a rizikový BMI. Zistili sme, že hodnotu glukózy v krvi nalačno nad 6 mmol.lˉ¹ má 37 % žien

a 68 % mužov. Hodnotu BMI nad 25 malo 85 % žien a 73 % mužov. Muži (41 %) trpia obezitou

1. stupňa a ženy (72 %) nadváhou. Zvýšenú hladinu LDL cholesterolu 3,3 - 4,1 mmol.lˉ¹ sme

zistili u 34 % žien a 37 % mužov. Nízku hladinu HDL cholesterolu u žien pod 1,2 mmol.lˉ¹malo

47 % a u mužov 61 %. Zvýšenú hladinu TAG 2 – 3 mmol.lˉ¹ malo 42 % žien a 31 % mužov.

Pozitívnu rodinnú anamnézu na KVO u prvostupňových príbuzných uvádza 38 % žien a 24 %

mužov. Nutričnou anamnézou sme zistili najčastejšiu frekvenciu príjmu potravy 3 – 4 jedlá

denne u 64 % žien a 65 % mužov. Sledovaný súbor žien preferoval konzumáciu hydinového

mäsa vo frekvencii 3 – 4 x týždenne a muži bravčového mäso vo frekvencii 3 x týždenne.

Nedostatočnú frekvenciu sme zaznamenali v konzumácii hovädzieho mäsa a rýb. 43 % žien

a 48 % mužov konzumuje morské ryby len 1 – 2 x mesačne. Pozitívne hodnotíme nízku

konzumáciu potravín rýchleho občerstvenia ,,fast food“ ako aj polotovarov u pacientov. V

pitnom režime sme zistili, nadmernú konzumáciu sladených nápojov najmä u mužov (20 %).

Ďalším rizikovým faktorom rozvoja KVO je fajčenie a zvýšená konzumácia alkoholu, ktorú

sme zaznamenali u mužov.

Kľúčové slová: kardiovaskulárne ochorenia, rizikové faktory, stravovacie návyky

Key words: cardiovascular diseases, risk factors, dietary habits

Školiteľ: RNDr. Jana Mrázová, PhD.


26. apríl 2017

90

VPLYV STRAVOVACÍCH ZVYKLOSTÍ, POHYBOVEJ AKTIVITY

A VÝŽIVOVÝCH DOPLNKOV NA REDUKCIU TELESNEJ

HMOTNOSTI

EFFECT OF DIETARY HABITS, PHYSICAL ACTIVITY AND DIETARY

SUPPLEMENTS FOR WEIGHT REDUCTION

POMPOŠOVÁ Hana



V súčasnosti je jedným z najzávažnejších civilizačných ochorení obezita, ktorá podľa Svetovej

zdravotníckej organizácie prerastá až do pandémie. Zdravá strava a dostatok pohybovej aktivity

by mali byť neodmysliteľnou súčasťou každého človeka. Cieľom práce bolo zistiť vplyv

stravovacích zvyklostí, pohybovej aktivity a výživových doplnkov na redukciu telesnej

hmotnosti. V práci sme si za výskumný zdroj zvolili prístroj InBody 720, ktorý pracuje na

princípe bioimpendančnej analýzy a dotazník, kvôli zberu najpresnejších dôkazov pre výskum.

Výskumnú vzorku tvorili 4 respondentky. Dotazník obsahuje celkovo 43 otázok. Intervenčného

programu sa zúčastnili 4 respondentky, pričom hlavnými kritériami boli: vek 18 – 45 rokov

a BMI > 25 kg/m2. Na začiatku programu sme vykonali antropometrické merania

respondentiek. Dôležité pre nás boli: výška, hmotnosť, BMI, vek, obvod pásu, svalová hmota,

množstvo celkovej vody v tele, množstvo viscerálneho tuku. Splnili sme cieľ intervenčného

programu – dosiahli sme redukciu hmotnosti u respondentiek vplyvom zmeny stravovacích

zvyklostí a zaradením pravidelnej pohybovej aktivity v súčinnosti s výživovými doplnkami.

Výsledky nášho intervenčného programu dokázali, že respondentkám sa podarilo splniť cieľ

intervenčného programu. Zároveň sa nám podarilo edukovať respondentky o zdravom

životnom štýle, o dôležitosti pravidelnej pohybovej aktivity a o základných procesoch

v organizme.

Kľúčové slová: obezita, intervenčný program, respondentka, životný štýl, nadhmotnosť

Key words: obesity, intervention program, respondent, lifestyle, overweight

Školiteľ: MUDr. Peter Chlebo, PhD.


26. apríl 2017

91

ZMENY OBSAHU BIOAKTÍVNYCH LÁTOK V JAHODÁCH

THE CHANGES OF BIOACTIVE COMPOUNDS IN STRAWBERRIES

TATÁROVÁ Iveta

Katedra chémie, FBP SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo stanoviť celkový obsah polyfenolov, antioxidačnú aktivitu a obsah

jednotlivých fenolových kyselín v lyofilizovaných vzorkách jahôd čerstvých a mrazených (po 6

mesiacoch skladovania). V práci sme porovnávali päť odrôd jahôd (Clery, Azia, Aprica,

Marmolade, Sibilla), pochádzajúce z pozemku v lokalite Malanta (okres Nitra) a dve odrody

(Clery, Elsanta), pochádzajúce z pozemku v lokalite Tekovská Breznica (okres Žarnovica).

Nami stanovené celkové obsahy polyfenolov v čerstvých jahodách boli v rozmedzí od 38396 ±

233 mg.kg-1 (odroda Clery, lokalita Malanta) do 63949 ± 187 mg.kg-1 (odroda Sibilla) suchej

hmoty. V mrazených jahodách boli celkové obsahy polyfenolov v rozmedzí od 15649 ± 193

mg.kg-1 (odroda Clery, lokalita Tekovská Breznica) do 28494 ± 148 mg.kg-1 (odroda

Marmolade) suchej hmoty. Antioxidačná aktivita v čerstvých jahodách bola v rozmedzí od 88

± 0,4 % do 92,1 ± 0,6 % v poradí Marmolade < Sibilla, Azia < Clery M < Clery TB < Elsanta

< Aprica. V mrazených jahodách bola v rozmedzí od 91,3 ± 0,7 % do 95,2 ± 0,3 % v poradí

Azia < Clery TB < Marmolade < Elsanta < Aprica < Clery M < Sibilla. V práci sme stanovovali

obsah fenolových kyselín (kyselinu elagovú, kyselinu chlorogenovú, kyselinu ferulovú,

kyselinu kávovú, kyselinu kumárovú) v jednotlivých odrodách čerstvých a mrazených jahôd. Z

fenolových kyselín bola v čerstvých jahodách najviac zastúpená kyselina elagová a najmenej

kyselina kumárová. V mrazených jahodách mala najvyšší obsah kyselina elagová a najmenej

zastúpená bola kyselina ferulová.

Kľúčové slová: jahody, polyfenoly, antioxidačná aktivita, fenolové kyseliny

Key words: strawberries, polyphenols, antioxidant activity, phenolic acids

Školiteľ: doc. Ing. Janette Musilová, PhD.


26. apríl 2017

92

MONITORING POTRAVINOVÝCH ALERGIÍ VO VYBRANEJ

POPULÁCII

THE MONITORING OF FOOD ALLERGIES IN SELECTED POPULATION

VYSOKÁ Beáta



Cieľom prieskumu bolo zistiť pomocou dotazníka výskyt potravinovej alergie v jednotlivých

populačných skupinách. Zaujímalo nás, ktorá potravina najčastejšie vyvolala alergickú reakciu

v každej populačnej skupine. U respondentov sme zisťovali, ako často navštevujú

alergologickú ambulanciu, aké majú konkrétne prejavy potravinovej alergie. Zaujímala nás tiež

genetická predispozícia ako aj stravovacie návyky respondentov. Zároveň sme chceli zistiť, aká

je informovanosť respondentov o ich zdravotnom strave. V kontrolnej skupine sme

prostredníctvom krvných testov pacientov určili výskyt potravinovej alergie na konkrétne

potraviny v populačných skupinách. V dotazníkovom prieskume uvádza 42,86 % dievčat

a 33,33 % chlapcov potravinovú alergiu a 6,45 % mužov a 24 % žien. Najčastejšou

potravinovou alergiou u mladšej generácie bola alergia na citrusové ovocie u 15,79 % a kravské

mlieko u 10,53 %. Dospelá populácia mala pozitívnu alergiu na citrusové ovocie, búrske orechy

a jablká (4,60 %). V súbore detí a mladistvých spôsobilo požitie alergénnej potraviny u 31,58

% svrbenie celého tela. Dospelá populácia uvádzala u 18,39 % pálenie a opuch hrtana a u 18,39

% slzenie očí. 68,42 % detí navštevuje 2 – 4 krát do roka alergologickú ambulanciu a 40,74 %

dospelých 3 – 4 krát do roka. V populácii detí sa vyskytuje alergia u ich rodičov (78,95 %)

a súrodencov (21,05 %). Dospelé osoby uvádzali alergiu u ich rodičov (36,78 %), súrodencov

(17,24 %), detí (44,83 %) a starých rodičov (1,15 %). Obidve skupiny populácie pri nákupe

potravín vyhľadávajú bio potraviny a sledujú kvalitu a zloženie výrobkov. Deti a mladiství si

najviac informácií o svojej alergii vyhľadáva na internete, alebo sa informujú u lekára.

Populácia dospelých osôb sa najčastejšie o svojom zdravotnom stave poradí s lekárom.

Kontrolnou skupinou bolo 15 % dievčat, 18 % chlapcov, 12 % mužov a 55 % žien s pozitívnou

potravinovou alergiou zistenou v krvných testoch. Najčastejšou diagnostikovanou

potravinovou alergiou u detskej populácie bola alergia na kravské mlieko u 36,36 % a jablká

u 18,18 %. Dospelí trpia prevažne 34,33 % alergiou na jablká a 10,45 % na tresku.

Kľúčové slová: potravinová alergia, prevalencia, alergické reakcie, alergény

Key words: food allergy, prevalence, allergic reaction, allergens

Školiteľ: RNDr. Jana Mrázová, PhD.


26. apríl 2017

93

Sekcia IX.

VÝŽIVA ĽUDÍ 2


26. apríl 2017

94

HODNOTENIE KONZUMÁCIE STRUKOVÍN U ŠKOLÁKOV

NITRIANSKEHO KRAJA

THE EVALUATION OF CONSUMPTION OF LEGUMES BY STUDENTS

IN NITRA REGION

BALTAZÁROVÁ Anastázia



V práci spracúvame problematiku konzumácie strukovín na základných školách v Nitrianskom

kraji. V teoretickej časti som na základe odbornej literatúry uviedla poznatky z oblasti histórie,

charakteristiky, pestovania, nutričnej hodnoty a využitia strukovín vo výžive ľudí. V praktickej

časti som pomocou dotazníkovej metódy zisťovala a porovnávala frekvenciu konzumácie

a uprednostňovanie konkrétnych druhov strukovín u školákov v Nitrianskom kraji. Ďalej na

základe získaných výsledkov som sa snažila overiť pravdivosť hypotéz, ktoré sme si na

začiatku práce stanovili. Samotný dotazník obsahoval 13 otázok a bol vyplnený v tlačenej

a elektronickej forme. Celkový počet účastníkov bol 357, z toho 206 dievčat a 151 chlapcov.

Všetci respondenti navštevovali základné školy v Nitrianskom kraji. Až 83,8 % respondentov

sa vyjadrilo v prospech konzumácie rôznych druhov strukovín a minimálnu odporúčanú dávku

strukovín, čo predstavuje ich zaradenie aspoň raz za týždeň do jedálnička, dodržiava 31,9 %

účastníkov. Najobľúbenejšie pokrmy pripravené zo strukovín sú polievky a prívarky. Poznatky

o účinkoch strukovín majú žiaci pre važne zo školy.

Kľúčové slová: strukoviny, frekvencia, nitriansky kraj, základné školy

Keywords: legumes, frequency, nitra region, elementary schools

Školiteľ: Ing. Mária Timoracká, PhD.


26. apríl 2017

95

SLEDOVANIE ANTROPOMETRICKÝCH PARAMETROV VO

VYBRANEJ SKUPINE ŽIEN

MONITORING ANTHROPOMETRIC PARAMETERS IN THE SELECTED

GROUP OF WOMEN

DOLNÍK Matúš

Katedra výživy ľudí FAPZ SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76, Nitra


Cieľom práce bolo sledovanie zmien antropometrických parametrov vo vybranej skupine žien,

ktoré minimálne trikrát do týždňa počas 15 týždňov navštívili fitnes centrum v Nitre, kde sa

aktívne venovali cvičeniu. Výskumu sa na začiatku zúčastnilo 51 probandiek, z rôznych

dôvodov sa však záverečného merania zúčastnilo len 26 probandiek, s priemerným vekom

39,62±11,45 roka pričom najmladšia žena mala 20 rokov a najstaršia mala 61 rokov.

Z výsledkov antropometrických meraní na začiatku a na konci výskumu sme zistili pozitívne,

štatisticky vysoko preukazné rozdiely v hmotnosti (P<0,01). Priemerná hmotnosť všetkých

probandiek na začiatku merania bola 74,64±14,90 kg. Vo finálnej časti výskumu bola

priemerná hmotnosť všetkých probandiek 73,53±14,42 kg, čo predstavovalo rozdiel -1,11 kg

hmotnosti. Tak isto sme zistili štatisticky významné rozdiely v bezvodnej ATH (z 13,48±2,54

na 13,13±2,59 kg), CTV (z 37,00±4,5 na 35,2±4,12 l), ECT (z 17,4±2,14 na 16,5±1,98 l), ICT

(z 20,2±3,12 na 19,4±2,85 l), v mase bunkovej hmoty (z 28,8±4,47 na 27,7±4,06 kg), v pomere

pás/boky(z 0,8±0,6 na 0,79±0,06) a v bazálnom metabolizme (z 6700,1±669,3 na 6491,6±674,4

kJ/deň) (P<0,001), pričom pokles priemernej hodnoty bazálneho metabolizmu počas

sledovania hodnotíme negatívne. Štatisticky nepreukazná bola zmena pri hodnote % telesného

tuku (zmena z 24,25±10,88 na začiatku štúdie na 24,15±10,33 na konci sledovania) (P=0,64),

čo predstavovalo úbytok -0,1 kg. Pri individuálnom hodnotení jednotlivých probandiek sme

dospeli k záveru, že nie všetky probandky boli rovnako úspešné, čo súviselo s vlastným

prístupom k pravidelnému cvičeniu, frekvenciou pohybových aktivít počas programu

a spôsobom stravovania. Z uvedenej práce vyplýva, že pravidelná pohybová aktivita má

významnú protektívnu úlohu pri redukcii hmotnosti, čo predstavuje dôležitú časť primárnej ale

aj sekundárnej prevencie chronických ochorení neinfekčného pôvodu, najmä

kardiovaskulárnych ochorení. Je veľmi ťažké, ba nemožné stanoviť všeobecné odporúčania

pohybovej aktivity. Do úvahy sa musí brať intenzita záťaže, dĺžka trvania, frekvencia, ale aj

vlastný druh pohybovej aktivity. Tak isto je dôležité správne zostavenie jedálneho lístka

a dodržiavanie pitného režimu. Okrem týchto faktorov má nezastupiteľné miesto pri redukcii

hmotnosti a zvyšovaní fyzickej výkonnosti správna motivácia, pretože ako vyplýva z našich

výsledkov, z celkového počtu 51 probandiek z programu odstúpilo 25 z rôznych dôvodov.

Klúčovéslová: proband, antropometrické parametre, životný štýl, pohyb, zdravie

Keywords: proband, anthropometricparameters, lifestyle, exercise, health

Školiteľ: doc. Ing. Marta Habánová, PhD.


26. apríl 2017

96

SLEDOVANIE ANTROPOMETRICKÝCH PARAMETROV VO

VYBRANEJ POLULÁCII

MONITORING OF ANTHROPOMETRIC PARAMETERS IN SELECTED

POPULATION

GÚCKA Lenka



Cieľom práce bolo sledovanie zmeny telesného zloženia klientok v rámci výzvy ,,100 dní do

Vianoc k vysnívanej postave“ vo vybranom fitness centre, ktorá trvala tri mesiace – od

septembra 2016 do decembra 2016. Počas sledovania boli uskutočnené štyri merania s využitím

prístroja Bodystat Quadscan 4000,(Bodystat Ltd., Isle of Man UK), pričom sme sledovali

aktívnu telesnú hmotu, celkový telesný tuk a celkovú telesnú vodu. Uvedené parametre boli

vyhodnocované pomocou regresnej rovnice bodystatu č.1, odporúčanej pre bežnú dospelú

populáciu. Na prvom meraní sa zúčastnilo celkovo 54 žien, pričom iba 24 z nich absolvovalo

všetky merania, výsledky ktorých boli analyzované. Uvedené probandky boli rozdelené do

štyroch vekových kategórii. Prvá skupina bola tvorená ženami vo veku 20-30 rokov (4 ženy),

kde sme zaznamenali značný úbytok aktívnej telesnej (svalovej) hmoty o to v priemere až

o 11,3 kg, celkový telesný tuk sa naopak zvýšil o 2,3 kg. V tejto skupine taktiež klesla aj

celková telesná voda a to o 9,8 l. Druhú skupinu tvorili ženy od 30-40 rokov (4 ženy). V tejto

skupine tuk naopak klesol a to o 6,01 kg, žiaľ paralelne s tukom klesala aj aktívna telesná hmota

a jej úbytok bol 12,7 kg. Celková telesná voda sa znížila o 10,6 l. V skupine žien od 40-50

rokov (5 žien) boli výsledky nasledovné: aktívna telesná hmota klesla o 12,5 kg, telesný tuk

vzrástol o 3,2 kg a celková telesná voda o 9,1 l. Posledná skupina bola tvorená ženami vo veku

50-60 rokov (7 žien). U týchto probandiek sme zaznamenali pokles aktívnej telesnej hmoty až

o 18 kg, množstvo telesného tuku sa zvýšilo o 1,3 kg a celková telesná voda sa znížila o 15,8

l. Pri každej klientke sme rátalli s nízkou až strednou záťažou. Na základe výsledkov možno

konštatovať, že najdôležitejšou zložkou pri redukcii telesnej hmotnosti alebo formovní postavy

je vždy stav a zdravý životný štýl a samozrejme správna a dostatočne silná motivácia.

Kľúčové slová: bodystat, aktívna telesná hmota, celkový telesný tuk, telesná voda,

Key words: bodystat, lean body mass, body fat mass, total body water



26. apríl 2017

97

VPLYV KONZUMÁCIE OVOCNEJ ŠŤAVY NA MODULÁCIU

VYBRANÝCH BIOCHEMICKÝCH PARAMETROV KRVNÉHO SÉRA

INFLUENCE OF CONSUMPTION FRUIT JUICES TO MODULATION

CHOSEN BIOCHEMICAL PARAMETERS OF BLOOD SERUM

HANKOVÁ Romana



Cieľom práce bolo overiť účinok konzumácie drobného ovocia na moduláciu vybraných

parametrov krvnej plazmy v populácii relatívne zdravých mužov. Sledovali sme celkový

cholesterol, HDL cholesterol, LDL cholesterol, triacylglyceroly, celkový antioxidačný status,

vysoko senzitívny C-reaktívny proteín a glukózu. Do výskumu bolo zaradených 14

respondentov vo veku 40 až 65 rokov. Respondenti boli následne rozdelení na fajčiarov (n=4)

a nefajčiarov (n=10). Všetci respondenti sa štúdie sú zúčastnili dobrovoľne, štúdia bola

schválená etickou komisiou. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že u HDL

cholesterolu a TAS boli zistené štatisticky vysoko preukazné pozitívne zmeny – nárast hodnôt

v rámci referenčného intervalu (HDL: z 1,05±0,28 na 1,26±0,28 a u TAS: z 1,76±0,11 na

1,88±0,09). Štatisticky nepreukazné zmeny vplyvom konzumácie 100 % ovocnej šťavy boli

zistené pri hladine celkového cholesterolu (z 5,64±0,87 na 5,67±0,87 mmol.l-1), LDL

cholesterolu (z 3,67± 0,48 na 3,75± 0,72 mmol.l-1) a triacylglycerolov (1,88±0,92 mmol.l-1 na

1,88±0,09 mmol.l-1) a glukózy (5,91±0,74 mmol.l-1 na 5,96±0,88 mmol.l-1). Zistili sme, že

nefajčiari lepšie reagovali na zvýšený prísun bioaktívnych látok prostredníctvom 100 %

ovocnej šťavy v porovnaní s fajčiarmi, pričom sme zistili štatisticky preukazné zmeny na konci

štúdie v hodnotách HDL cholesterolu a TAS. U fajčiarov boli zistené pozitívne zmeny

modulácie sledovaných parametrov krvnej plazmy, neboli však štatisticky významné. Z

celkového počtu sledovaných, relatívne zdravých probandov vykazovalo na začiatku štúdie 7

probandov prítomnosť aterogénnych subfakcií v lipidovom profile. Na konci štúdie došlo

k redukcii prítomnosti aterogénnych subfrakcií, čo hodnotíme vysoko pozitívne. Na základe

výsledkov môžeme konštatovať, že zvýšený prísun bioaktívnych látok vo forme 100% ovocnej

šťavy môže predstavovať významnú zložku nefarmakologickej liečby zvýšenej hladiny

parametrov lipidového spektra a normalizácie aterogénnych subfrakcií LDL cholesterolu.

Kľúčové slová: cholesterol, konzumácia, kardiovaskulárne ochorenia, drobné ovocie

Key words: cholesterol, consumption, CVD, small berries



26. apríl 2017

98

LIEČIVÉ RASTLINY – VÝHODY A RIZIKÁ VO VÝŽIVE ĽUDÍ

MEDICINAL PLANTS – BENEFITS AND RISKS IN HUMAN NUTRITION

HORŇÁK Marek

Katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov, FBP SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2,

949 76, Nitra


Cieľom práce bolo zhodnotiť biologickú aktivitu (celkový obsah polyfenolov, flavonoidov,

fenolické kyseliny, antioxidačná a antimikrobiálna aktivita) 16 druhov liečivých rastlín

s cieľom poukázať na benefity, ale aj možné riziká spojené s ich konzumáciou, a to

predovšetkým obsah ťažkých kovov (Cu, Zn, Mn, Fe, Cr, Ni, Co, Pb, Cd), ktoré pri vyšších

koncentráciách môžu v organizme spôsobovať rozličné ochorenia. Antioxidačná aktivita bola

stanovená fosfomolybdénovou a DPPH metódou, množstvo celkových polyfenolov metódou

s využitím Folin-Ciocalteau činidla, množstvo celkových flavonoidov metódou založenou na

vzniku flavonoid-hlinitého komplexu, množstvo fenolických kyselín metódou s využitím

Arnovej reagencie, antimikrobiálna aktivita bola vyjadrená pomocou diskovej difúznej metódy

a množstvo ťažkých kovov bolo stanovené atómovou absorpčnou spektroskopiou.

Antioxidačná aktivita pomocou fosfomolybdénovej metódy bola v rozmedzí od 204,08 ±15,29

mg TEAC/g do 742,77 ±3,06 mg TEAC/g (TEAC – Trolox ekvivalent antioxidačná kapacita),

pričom najvyššiu hodnotu vykazovala jahoda obyčajná (Fragaria vesca L.) a najnižšiu žihľava

dvojdomá (Urtica dioica L.). DPPH metódou bola najvyššia aktivita zistená v plodoch ruže

šípovej (Rosa canina L.) 33,32 ±0,10 mg TEAC/g a najnižšia v nechtíku lekárskom (Calendula

officinalis L.) 3,55 ±0,51 mg TEAC/g. Najvyšší obsah polyfenolov bol stanovený v jahode

obyčajnej 136,09 ±5,03 mg GAE/g (GAE - ekvivalent kyseliny galovej) a najnižší v nechtíku

lekárskom 16,31 ±5,97 mg GAE/g. Najvyšší obsah flavonoidov bol zistený v prvosienke jarnej

(Primula veris L.) 53,73 ±3,77 mg QE/g (QE – ekvivalent kvercetínu) a najnižší v ríbezli

čiernej (Ribes nigrum L.) 7,73 ±2,29 mg QE/g. Obsah fenolických kyselín bol v rozpätí od 6,16

±0,55 mg CAE/g do 112,28 ±2,88 mg CAE/g (CAE – ekvivalent kyseliny kávovej), pričom

najvyššiu hodnotu vykazovala dúška materina (Thymus serpyllum L.) a najnižšiu nechtík

lekársky. Antimikrobiálna aktivita preukázala, že jednotlivé liečivé rastliny majú inhibičný

účinok na druhy baktérií ako Staphylococcus aureus CCM 2461, Clostridium perfringens CCM

4991, Enterococcus faecalis CCM 4224, Haemophilus influenzae CCM 4454, Klebsiella

pneumoniae CCM 2318 a kvasiniek Candida tropicalis CCM 8223, C. glabrata CCM 8270, C.

albicans CCM 8186, pričom najsilnejší účinok vykazovala hlavne praslička roľná (Equisetum

arvense L.). Merania obsahov ťažkých kovov poukázali, že najvyššie prípustné množstvo

(NPM) pre kadmium (0,1 mg/kg) boli prekročené pri 75 % testovaných vzoriek, pri olove (1,0

mg/kg) v 62,5 % vzoriek, pričom najvyššiu hodnotu pre Cd i Pb vykazovala praslička roľná.

NPM pre nikel (2,0 mg/kg) boli prekročené v 87,5 % vzoriek, pričom najvyššiu hodnotu

vykazoval rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.) s hodnotou 3,80 mg/kg. Z meraní zaujal

aj obsah železa, ktorý sa vo vzorkách pohyboval v rozmedzí od 7,30 mg/kg (jahoda obyčajná)

do 385,20 mg/kg (plody ruže šípovej). Výsledky práce poukazujú, že liečivé rastliny sú

významným zdrojom biologicky aktívnych látok s vysokou biologickou aktivitou.

Kľúčové slová: liečivé rastliny, antioxidačná aktivita, polyfenoly, flavonoidy, antimikrobiálna

aktivita

Key words: medicinal plants, antioxidant activity, polyphenols, flavonoids, antimicrobial

activity

Školiteľ: Ing. Eva Ivanišová, PhD.


26. apríl 2017

99

PRÍJEM VYBRANÝCH VITAMÍNOV V SLEDOVANEJ SKUPINE

ŠTUDENTOV VŠ

RECEIVE OF SELECTED VITAMINS IN FOLLOWING GROUP OF

UNIVERSITY STUDENTS

JURÁŠOVÁ Miroslava



Cieľom práce bolo analyzovanie a zhodnotenie množstva vybraných vitamínov v prijatej strave

bežného konzumenta. Zamerali sme sa na vitamíny A, D, E, K a C (kyselina L-askorbová).

Výskumu sa zúčastnilo 18 študentov, študujúcich 2. ročník inžinierskeho stupňa štúdia v odbore

výživa ľudí na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, pričom sme skúmali príjem

jednotlivých vitamínov ich stravou. Na základe preštudovaných literárnych zdrojov môžeme

konštatovať, že tieto nutrienty majú v odporúčaných množstvách pozitívny vplyv na ľudský

organizmus. Probandi vyplnili nutričné protokoly, v ktorých uvádzali skonzumované pokrmy

a nápoje počas troch dní. Získané údaje sme vyhodnotili v software Alimenta. Výsledky boli

porovnávané s aktuálne platnými OVD pre ženy vo veku od 19 do 34 rokov s ľahkou prácou.

Na základe výsledkov konštatujeme, že priemerný obsah vitamínu A prijatého stravou bol

753,71 µg, v porovnaní s OVD 650 µg je rozdiel +16%. Priemerný obsah prijatého vitamínu D

bol 0,865 µg. Odporúčaná výživová dávka pre tento mikronutrient je stanovená na 15 µg.

Z toho vyplýva, že denný príjem bol splnený na 6%. Prijatý obsah kyseliny L- askorbovej bol

94,96 mg. Odporúčaná denna dávka je 100 mg (t.j. rozdiel 5,04 mg). Najväčšiu disproporciu

sme zistili pri vitamíne K, kde zistený príjeml 83,43 µg prekračoval OVD o 13,9 % (OVD pre

sledovanú populáciu a pre vitamín K je 60 µg. Posledný skúmaný vitamín E bol v priemere

prijatý na 38%, keďže OVD je 15 mg. Prijatý priemerný obsah 5,63 mg. Z daných výsledkov

sme zistili, že z vybraných vitamínov sa jediný vitamín C priblížil k splneniu OVD. Najväčší

rozdiel sme zistili pri vitamíne A, čo bolo prekročené o +16%. Výsledky práce môžu slúžiť ako

informatívny podklad pre ďalsie výskumy v oblasti výživy ľudí ako aj v oblasti výživového

poradenstva.

Kľúčové slová: vitamíny, OVD, príjem, zdravie

Key words: vitamins, OVD, income, health

Školitel: doc. Ing. Marta Habánová, PhD


26. apríl 2017

100

VPLYV KONZUMÁCIE PEKÁRSKYCH VÝROBKOV BEZ OBSAHU

LEPKU NA VYBRANÉ ANTROPOMETRICKÉ PARAMETRE

PROBANDOV

THE INFLUENCE OF THE CONSUMPTION OF BAKERY PRODUCTS

WITHOUT GLUTEN ON SELECTED ANTHROPOMETRIC PARAMETERS

OF PROBANDS

LABUDOVÁ Júlia



Problematika bezlepkového stravovania je fenoménom 21. storočia nielen u ľudí trpiacich

precitlivenosťou na lepok. Mnoho ľudí si vysvetľuje lepok ako nebezpečný a zdraviu škodlivý,

preto sa ho snažia zo svojho jedálneho lístka vylúčiť. Prostredníctvom nutričných záznamov

bolo našim čiastkovým cieľom zhodnotiť ich stravovacie zvyklosti, pričom hlavným cieľom

bolo zistiť, aký vplyv má konzumácia bezlepkového pečiva na vybrané parametre po dobu 6

týždňov. Do štúdie bolo zapojených 30 probandov (27 žien a 3 muži). Z výsledkov vyplynulo,

že stravovacie zvyklosti probandov nekorelujú s odporúčanými výživovými dávkami, pričom

sme zistili značné odchýlky. Priemerný denný energetický príjem bol 7973,1 kJ, čo značí

nedosiahnutie percentuálneho naplnenia normy pre sledovaný parameter. U probandov sme

zaznamenali aj disbalanciu energetického prijímu v jednotlivých častiach dňa, hlavne počas

večere, kde došlo k prekročeniu príjmu energie o priemerne 5 %. Príjem sacharidov počas dňa

nedosahoval odporúčané množstvá. Celkovo zvýšený príjem sacharidov sme pozorovali počas

obeda a večere, pričom najväčší dôraz sa kladie na ich príjem v čase raňajok a desiaty. Zistili

sme aj zvýšený príjem tukov o 35 % a jeho nepravidelné rozdelenie počas dňa, s najväčším

príjmom počas obeda a večerného stravovania. Príjem bielkovín presahoval odporúčané normy.

Po 6 týždňoch konzumácie bezlepkového pečiva sme u 21 probandov zaznamenali zníženie

hmotnosti v rozmedzí 0,18-1,96 %. Nárast telesnej kondície bol zaznamenaný u 12 probandov

v rozhraní 1-2 bodov, 10 probandi znížili svoju kondíciu a u 8 zostala nezmenená. Zníženie

hodnôt BMI sme pozorovali u 21 probandov v rozhraní 0,04-0,54 kg.m-2, a naopak, zvýšenie

u 9 probandov, u ktorých došlo k zvýšeniu percenta tuku o 0,3-0,7 %. Hodnoty vnútrobrušného

tuku narastali u 17 probandov v rozhraní od 0,72-13,28 cm2. Abdominálnou obezitou trpeli 9

probandi (v čase prvého merania 5). Beztuková hmota sa znížila 19 probandom v rozmedzí 0,1-

1,9 kg. Po 2 mesiacoch od konzumácie bezlepkového pečiva sme zaznamenali zvýšenie

hmotnosti a BMI u 20 probandov. Hodnoty kondície klesli u 17 probandov a beztuková hmota

stúpla u 16 probandov. Z výsledkov vyplýva, že po 6 týždňoch konzumácie bezlepkového

pečiva napriek tomu, že probandi znížili svoju hmotnosť a zvýšili kondíciu, došlo k nárastu

vnútrobrušného tuku a beztuková hmota sa znížila. Po zhodnotení všetkých výsledkov

konštatujeme, že zmeny v sledovaných parametroch nastali nielen vplyvom konzumácie

bezlepkového pečiva, ale do značnej miery boli probandi ovplyvňovaní viacerými vonkajšími,

vnútornými, ovplyvniteľnými i neovplyvniteľnými faktormi (ročné obdobie, psychická záťaž,

obdobie Vianoc, vplyv zo strany médií či tlak spoločnosti).

Kľúčové slová: pečivo, lepok, InBody 720, Mountberry, tuk

Key words: bread, gluten, InBody 720, Mountberry, fat



26. apríl 2017

101

ZMENY VYBRANÝCH ANTROPOMETRICKÝCH PARAMETROV U

PROBANDOV V ZÁVISLOSTI OD DRUHU KONZUMOVANÝCH

PEKÁRSKYCH VÝROBKOV

CHANGES OF SELECTED ANTHROPOMETRIC PARAMETERS IN

SUBJECTS ACCORDING TO THE TYPE OF CONSUMED BAKERY

PRODUCTS

STRAČINOVÁ Lucia



Cieľom práce bolo zhodnotiť zmeny telesného zloženia probandov konzumujúcich vybrané

druhy pečiva počas 6 týždňov pomocou prístroja InBody 720. Výskumu sa zúčastnilo 120

dobrovoľníkov, ktorí boli rozdelení do štyroch skupín podľa druhu konzumovaného pečiva

(bezlepkové, lepkové, obohatené o bioaktívne látky a kontrolná skupina). Súbor tvorilo 78 žien

a 42 mužov. Z výsledkov meraní na prístroji InBody 720 sme sa zamerali na zhodnotenie

grafických výstupov. V časti zameranej na zhodnotenie stravy sme v bezlepkovej skupine

nezaznamenali žiadne zmeny v obsahu proteínov, aj vzhľadom k tomu, že bezlepkové

potraviny sa obohacujú o proteínové zmesi. Nežiadúci bol však pokles príjmu minerálnych

látok o 10 %. V skupine konzumujúcich lepkové pečivo nastal v priebehu štúdie pozitívny

pokles nedostatku proteínov o 4 %. V skupine probandov konzumujúcich obohatené pečivo sa

obsah minerálnych látok pohyboval v rozsahu normy. Z celého súboru probandov malo 61 %

z nich v prvom meraní BMI v normálnom rozmedzí 18,5-24,9 kg.m-2. Miernu nadhmotnosť

sme zaznamenali u 15 % žien. U mužov nastal po 6 týždňovej konzumácii nárast miernej

obezity o 10 %. Z celkového počtu probandov trpelo obezitou 11 % ľudí, z toho 8 % žien

a 17 % mužov. 52 % mužov a 45 % žien v druhom meraní malo percento tuku v tele nad normu.

Z výsledkov sme zistili, že androidným typom obezity, ktorý je spôsobený abdominálnym

tukom, trpelo 64 % probandov. Pre ženské pohlavie je riziková hodnota WHR nad 0,9. Na

základe toho sme zistili, že v druhom meraní bolo 68 % žien nad touto hodnotou. V porovnaní

s prvým meraním nastal nárast o 8 %. Konzumácia bezlepkového pečiva síce hodnoty BMI

neovplyvnila, ale spôsobila zvýšenie percenta tuku v tele z 33 na 37 %. V lepkovej skupine

nastal nárast WHR o 6 %. Ako pozitívny fakt môžeme uviesť pokles percenta tuku nad normou

o 3 % v obohatenej skupine probandov. Pri hodnotení telesného typu a analýze svalov a tukov

sme v druhom meraní zaznamenali 77 probandov s telesným typom v tvare C a 43 probandov

v tvare D. V bezlepkovej skupine sa u troch probandov zmenil telesný typ z D na C. V skupine

obohatených sa 7 probandom podarilo zmeniť telesný typ C na typ D. Z hľadiska svalovej

rovnováhy môžeme celkový súbor vyhodnotiť ako relatívne vyrovnaný, kde sa hodnoty hornej

a spodnej časti tela pohybovali okolo 70 % v rámci normy. Pohybová aktivita a zmena

životného štýlu dokážu výrazne ovplyvniť telesnú kompozíciu. Dokážeme nimi zabezpečiť

redukciu telesnej hmotnosti, pokles vnútorného tuku a zároveň nárast aktívnej svalovej hmoty,

a predovšetkým dokážeme predísť obezite, ktorá podmieňuje vznik viacerých ochorení.

Kľúčové slová: zloženie tela, InBody 720, obezita, svalová rovnováha, pečivo

Key words: body composition, InBody 720, obesity, muscular balance, bread



26. apríl 2017

102

CHOLESTEROL VO VÝŽIVE ČLOVEKA

CHOLESTEROL IN HUMAN NUTRITION

VRÁBLOVÁ Monika



Práca sa zaoberá významom cholesterolu vo výžive človeka a jeho vplyvom na ľudský

organizmus. Hlavným cieľom práce bolo zistiť, či zmena stravovacích návykov a zmena úrovne

fyzickej aktivity ovplyvnili už zvýšenú hladinu cholesterolu v dobe realizácie prieskumu. Zber

údajov sme realizovali dotazníkovou metódou. Prieskumu sa zúčastnilo 144 osôb (82 žien a 62

mužov), ktorým bola zistená zvýšená hladina cholesterolu v krvnom sére, a ktorí navštevovali

internú ambulanciu. Zistili sme, že zvýšená hladina cholesterolu bola u niektorých

respondentov zistená už v 8. roku života. Okrem hypercholesterolémie, ktorou trpeli

zúčastnení, 77,08 % respondentov trpelo obezitou. U 22,22 % respondentov sa objavili varixy

a u 12,5 % diabetes mellitus. Infarkt myokardu prekonalo 6,25 % z opýtaných a cievnu

mozgovú príhodu 4,17 %. Najmenej respondentov (2,78 %) trpelo hyper- a hypotyreózou. Ďalej

sme zistili, že až 61,11 % respondentom odporúčal na zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi lekár

len užívanie liekov. 50 % zúčastnených zmenilo po stanovení diagnózy svoje stravovacie

návyky, 16,67 % zareagovalo zvýšenou pohybovou aktivitou a 10,42 % respondentov zostalo

bezo zmien. V rámci preferencií tukov sme zistili, že najväčšie zastúpenie v používaní mal

u respondentov slnečnicový olej, ktorý využívalo 54,17 % z nich. Nasledovalo používanie

bravčovej masti (53,47 %) a olivového oleja, ktorý bol obľúbený u 51,39 % opýtaných.

Spomínané tuky využívalo iba za tepla 13,19 % a za studena i tepla 86,81 % respondentov.

Najviac zastúpenými technologickými postupmi prípravy pokrmov bolo varenie (94,44 %),

nasledovalo dusenie (63,89 %) a pečenie (60,42 %). Preferovanými potravinami a pokrmami

všetkých opýtaných bolo ovocie a zelenina, ktorú konzumovalo 84,03 % respondentov.

Nasledovali mäsité pokrmy (74,31 %), celozrnné pečivo (60,42 %) a čerstvé šaláty (54,86 %).

Častú konzumáciu zalievanej kávy (4-5 šálok denne) sme zaznamenali u 2,08 % probandov,

u ktorých bola priemerná hladina celkového cholesterolu 6,7 mmol.l-1 a LDL cholesterolu 4,3

mmol.l-1 v porovnaní s optimálnymi hodnotami. Zo všetkých zúčastnených prevládala skupina

nefajčiarov v zastúpení 86,11 %. Alkohol konzumovalo príležitostne 67,36 % respondentov,

denne prijímalo alkohol až 29,17 %. Takmer tretina opýtaných nekonzumuje alkoholické

nápoje vôbec. Zistili sme, že respondenti, ktorí zmenili stravovacie návyky, vykonávali

pohybovú aktivitu a neboli im predpísané lieky na zníženie hladiny cholesterolu (15,97 %),

mali výsledky uspokojivé. Priemernú hladinu cholesterolu v krvi mali 5,8 mmol.l-1. Priemerná

hladina LDL cholesterolu sa pohybovala na úrovni 3,5 mmol.l-1 a HDL cholesterolu 1,4 mmol.l-

1. Hypercholesterolémiu, pokiaľ nejde o závažnejšie formy, možno upraviť pozitívnym smerom

aj zmenou stravovania a pohybovou aktivitou.

Kľúčové slová: cholesterol, hypercholesterolémia, stravovacie návyky, pohybová aktivita

Key words: cholesterol, hypercholesterolemia, dietary habits, physical activity



26. apríl 2017

103

MENNÝ REGISTER ŠTUDENTOV

Aschmannová Simona ...................... 72

Baľáková Daniela ............................. 73

Balgová Mária .................................. 17

Baltazárová Anastázia ...................... 94

Balušíková Miroslava........................ 40

Biháry Daniel .................................... 32

Brandysová Monika .......................... 74

Buková Nikola .................................. 75

Cimermanová Radka ........................ 42

Décsi Michaela ................................. 84

Dedinská Lenka ................................ 76

Dolník Matúš .................................... 95

Ďubeková Ľudmila ........................... 77

Fabianová Simona ............................ 78

Fusková Miroslava ........................... 24

Gúcka Lenka ..................................... 96

Hamar Ján ......................................... 26

Hanková Romana ............................. 97

Holečková Mária .............................. 61

Horňák Marek ................................... 78

Hudecová Jana .................................. 43

Chlapovič Roman ............................. 85

Chlepko Matej .................................. 62

Choborová Ľuba ............................... 41

Chovanček Erik ................................ 18

Janolková Dária ................................ 19

Jurášová Kristína .............................. 86

Jurášová Miroslava .......................... 99

Juriga Martin .................................... 20

Kasáková Barbora ............................ 87

Kavuliaková Zuzana ........................ 33

Klim K .............................................. 51

Knoteková Ľudmila .......................... 44

Kohút Ladislav ................................. 63

Kohút Matúš ..................................... 45

Kochanová Lenka ............................. 64

Kolláthová Renata ............................ 65

Kosztolányiová Eva .......................... 88

Kovářová Denisa .............................. 21

Kráľová Jana ..................................... 84

Krenčanová Jana ............................... 89

Kubiak A .......................................... 52

Kurczowa K ...................................... 53

Kusyová Miroslava ........................... 27

Labudová Júlia .................................. 100

Macik Jakub ..................................... 28

Macura Patrik ................................... 66

Máčajová Patrícia ............................. 22

Malovec Tomáš ................................ 67

Mančík Gabriel ................................. 54

Marek Ján .......................................... 34

Melicher Róbert ................................ 79

Mihálik Ivan ...................................... 68

Milczarek I ........................................ 55

Moschová Ľubomíra ......................... 46

Niková Terézia .................................. 35

Ondrejáková Katarína ....................... 80

Paulínyová Zuzana ............................ 81

Petrášová Katarína ............................ 47

Plevová Jana ..................................... 56

Pompošová Hana .............................. 90

Roskóová Veronika .......................... 29

Ruseňaková Miriama ........................ 30

Sabolčík Ján ...................................... 69

Slivka Stanislav ................................ 25

Stanová Zuzana ................................ 82

Stračinová Lucia .............................. 101

Supeková Katarína ........................... 58

Štofová Michaela ............................. 57

Švec Patrik ........................................ 36

Tatárová Iveta ................................... 91

Teličáková Simona ........................... 59

Tomašovičová Silvia ........................ 59

Trnavská Petra .................................. 70

Vašeková Patrícia ............................. 37

Vrábeľ Lukáš .................................... 38

Vráblová Monika .............................. 102

Vysoká Beáta .................................... 92

Zambová Zuzana .............................. 49


26. apríl 2017

104

REGISTER ŠKOLITEĽOV

Andreji Jaroslav ......................................67

Babošová Mária ...........................37, 38, 68

Bobček Branislav ....................................54

Bokor Peter ........................................29, 30

Bujko Jozef .............................................58

Debrecéni Ondrej ....................................56

Drewka Magdalena ...........................51, 53

Ďurišová Ľuba ...................................19, 22

Dybała Jan .........................................52, 55

Fik Martin ...............................................41

Gábor Michal ..........................................65

Gálik Branislav ..................................76, 81

Gažarová Martina ............ 85, 100, 101, 102

Habánová Marta ....................95, 96, 97, 99

Halo Marko .............................................57

Hrnčár Cyril ............................................64

Chlebo Peter ............................................90

Chlebo Róbert .........................................63

Ivanič Porhajašová Jana ..........................32

Ivanišová Eva ..........................................98

Juráček Miroslav .....................................75

Kanka Tomáš ..........................................66

Kasarda Radovan ..............................46, 47

Kolenčík Marek ...........................27, 28, 88

Kovár Marek ...........................................17

Krivosudská Eleonóra .............................20

Lenártová Petra .................................86, 87

Margetín Milan .......................................59

Mindek Slavomír .....................................40

Mrázová Jana .....................................89, 92

Musilová Janette .....................................91

Noskovič Jaroslav ...................................36

Ondrišík Peter .........................................33

Pekár Stanislav ........................................35

Polláková Nora ........................................26

Rakovská Alena ......................................61

Ražná Katarína ........................................48

Rolinec Michal ................72, 73, 78, 80, 82

Šimko Milan ................................74, 77, 79

Šmehýl Peter ......................................69, 70

Štrba Peter ...............................................21

Tančin Vladimír ......................................49

Timoracká Mária .....................................94

Trakovická Anna .....................................84

Týr Štefan ................................................34

Vozár Ľuboš ............................................25

Weis Ján ..................................................62

Žembery Jozef .........................................24

Žiarovská Jana .......................42, 43, 44, 45

Živčák Marek ..........................................18


26. apríl 2017

105

XXIII. vedecká konferencia študentov

Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov


Zostavil: Ing. Marek Kovár, PhD.

Autori: kolektív

Vydavateľ: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Počet strán: 105

Vydanie: prvé

Rukopis neprešiel redakčnou úpravou vo Vydavateľstve.

ISBN 978-80-552-1661-4

Documents

XXIII. Vedecká konferencia študentov FAPZ s …ves.uniag.sk/files/pdf/lk8tfgby6lidgvveikq353lgplbuex.pdfXXIII. VEDECKÁ KONFERENCIA ŠTUDENTOV FAPZ 26. apríl 2017 XXIII. VEDECKÁ