1

Spolkov ministerstvo prce a socilnych vec

Zamestnanie obanov Eurpskej nie v zahrani a ich vyslanie za prcou do zahraniia

50 otzok a odpoved k 1. mju 2011

Obsah

50 otzok a odpoved ................................................................................................. 2

Kapitola A: dotknut tty........................................................................................ 2

Kapitola B: Von pohyb pracujcich zamestnanie obanov Eurpskej nie

v Nemecku .............................................................................................................. 3

I. Veobecn informcie ................................................................................... 3

II. Zmeny k 1. mju 2011 ................................................................................... 4

III. Naalej platn zkony pri zamestnan obanov EU nemeckm

zamestnvateom................................................................................................. 6

Kapitola C: Vyslanie zamestnancov do Nemecka ................................................. 21

I. Veobecn informcie ................................................................................. 21

II. Zmeny k 1. mju 2011 ................................................................................. 22

III. Naalej platn zkony pri vyslan zamestnanca do zahraniia ................ 24

2

50 otzok a odpoved

Kapitola A: dotknut tty

1. Ktorch ttov EU sa tkaj zmeny v svislosti s koncom platnosti prechodnch pravidiel?

K 1. mju 2011 kon platnos prechodnch pravidiel pre von pohyb zamestnancov,

ktor boli v zmluve o vstupe do EU ustanoven pre nov lensk tty nie v roku

2004. Jedn sa o tty esk Republika, Estnsko, Litva, Lotysko, Maarsko,

Posko, Slovensko a Slovinsko. Zjednoduene sa o nich asto hovor ako

o krajinch EU-8. Pre Maltu a Cyprus plat pln sloboda pohybu a pobytu v rmci

nie u od ich vstupu do EU v roku 2004.

2. Ak pravidl platia pre obanov Bulharska a Rumunska?

Pre obanov Bulharska a Rumunska naalej platia prechodn pravidl pre von

pohyb. Krajiny vstpili do Eurpskej nie a 1. janura 2007. Tak isto ako v roku

2004 bola aj v ich zmluve o vstupe do EU doba prechodnch pravidiel pre von

pohyb uren na 7 rokov. Nemecko, rovnako ako mnoho inch lenskch ttov sa

v sasnosti riadi poda tohto nariadenia. Najneskr 31. decembra 2011 spolkov

vlda rozhodne, i Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky na posledn dvojron

predenie tejto doby. Po konzultcii so svojimi socilnymi partnermi potom vlda

rozhodne o preden doby prechodnch pravidiel.

Uplatnenie prechodnch pravidiel neznamen, e chce Nemecko pred pracovnkmi

z Bulharska a Rumunska svoj pracovn trh izolova. Ide len o riadenie prstupu na

pracovn trh poda nemeckej legislatvy, na zklade ktorej obania Rumunska

a Bulharska u teraz maj rozmanit a privilegovan monosti zamestna sa

v Nemecku.

Informcie o prstupe na pracovn trh pre obanov Bulharska a Rumunska sa

nachdzaj na internetovch strnkach Spolkovej pracovnej agentry, predovetkm

v publikcii Zamestnvanie zahraninch pracovnkov v Nemecku (Beschftigung

auslndischer Arbeitnehmer in Deutschland, http://www.arbeitsagentur.de/zentraler-

Content/Veroeffentlichungen/Merkblatt-Sammlung/MB7-Beschaeftigung-ausl-

AN.pdf).

3

Kapitola B: Von pohyb pracujcich zamestnanie obanov Eurpskej nie

v Nemecku

I. Veobecn informcie

1. mja 2011 skon platnos prechodnch pravidiel pre von pohyb pracujcich

obanov ttov, ktor do EU vstpili v roku 2004. Pravidl boli platn poas obdobia

siedmich rokov a umoovali iaston obmedzenia slobody pohybu obanov krajn

EU-8.

3. o znamen pojem von pohyb pracujcich?

Von pohyb pracujcich je zakotven v lnku 45 Zmluvy o fungovan Eurpskej

nie. Predstavuje jednu zo zkladnch slobd eurpskeho vntornho trhu, jeho

vznam vak siaha a za hranice tohto trhu.

Von pohyb predstavuje spolu s eurpskym obianstvom zklad Eurpskej nie,

ktor si jej obania cenia a akceptuj. Von pohyb pracujcich v praxi predovetkm

znamen, e sa pracujci obania nie mu v ktoromkovek inom lenskom tte

vone pohybova, uchdza o zamestnanie a vykonva zamestnanie, a to na

rovnakej rovni ako obania tohto ttu.

Pojem zamestnanec v zmysle lnku 45 Zmluvy o fungovan Eurpskej nie nie je

definovan na zklade prvnych noriem platnch v jednotlivch ttoch, ale na

zklade prvnych noriem nie. Zamestnancom je v zmysle lnku 45 kad osoba

vykonvajca riadnu, skuton innos za (pean) odmenu, nachdzajca sa

v podriadenom vzahu k svojmu zamestnvateovi. Oban je zamestnancom aj v

prpade krtkej doby trvania zamestnania, obmedzenej pracovnej doby, i

obmedzenej mzdy. Jedn sa teda o vemi rozsiahlu definciu pojmu zamestnanec.

i je oban skutone zamestnancom, mus by posden osobitne v kadom

jednotlivom prpade. V prpade, e osoba vykonva pracovn innos len vo vemi

malom rozsahu, alebo je v pracovnom pomere plne podriaden, nejedn sa o

riadne zamestnanie.

Vonos pohybu pracujcich plat aj tzv. pendlujcich zamestnancov. Jedn sa

o obanov nie, ktor pri ceste za prcou prekrauj hranice. Ich pracovisko sa

pritom nachdza v jednom tte EU ako je tt ich trvalho pobytu. Do ttu trvalho

pobytu sa pendlujci zamestnanci vracaj minimlne raz za tde.

4

Vonos pohybu pracujcich mus by jasne odlen od vonosti pohybu

zamestnancov vyslanch do zahraniia v rmci platnosti slobody vykonvania

sluieb. V slade so slobodou vykonvania sluieb, zakotvenej v lnku 56 Zmluvy

o fungovan Eurpskej nie, maj podniky predovetkm monos, krtkodobo

poskytova svoje sluby v inch ttoch nie. Svojich zamestnancov si takto

podniky mu za elom vykonania krtkodobej innosti zobra so sebou do

zahraniia. Zamestnanci s teda svojm domcim zamestnvateom vyslan za

prcou do zahraniia. Ich vonos pohybu sa tm pdom li od vonosti pohybu

obanov EU zamestnanch zahraninm zamestnvateom. Konkrtne otzky

tkajce sa vyslania zamestnanca za prcou do zahraniia s zodpovedan

v kapitole C tejto brory.

II. Zmeny k 1. mju 2011

Prvne zmeny, ktor nastvaj v svislosti s koncom platnosti prechodnch pravidiel

pre von pohyb pracujcich, sa tkaj iba nemeckho zkona o pracovnom

povolen.

Von pohyb pracujcich bol v zmluve o vstupe do EU z roku 2004 obmedzen len

iastone. Obania novch lenskch ttov nemali pln prstup k pracovnm trhom

inch krajn EU. Nezvisle od prechodnch pravidiel s pre vetky krajiny u od ich

vstupu do nie platn niektor prva v spojen s vonm pohybom pracujcich,

predovetkm prva na rovnocenn posudzovanie so zreteom na pracovn

podmienky a socilne zabezpeenie. Tieto prva s teda automaticky garantovan aj

obanom novch lenskch krajn, ktor sa zamestnaj v Nemecku.

Pre obanov novch lenskch ttov boli do teraz platn pecilne ustanovenia

v nemeckch zkonoch o pracovnom povolen. Tieto bud pre krajiny EU-8 zruen

k 1. mju 2011. Nasledovn otzky sa tkaj prve tejto tmy. Podkapitola III.

poskytuje odpovede na otzky k pravidlm, ktormi sa vo veobecnosti musia riadi

vetci obania EU zamestnan v Nemecku. Pre obanov EU-8 me ma tento okruh

otzok z dvodu rozrenia slobody pohybu k 1. mju 2011 ete viu dleitos

ako pre ostatnch obanov EU.

4. Ak zmeny nastan v nemeckom zkone o pracovnom povolen k 1. mju 2011?

5

Od 1. mja 2011 u obania krajn EU-8 zamestnvan nemeckm zamestnvateom

nebud potrebova pracovn povolenie Spolkovej pracovnej agentry. Zamestnanie

obanov krajn EU-8 bude mon bez pracovnho povolenia EU. To plat pre vetky

druhy zamestnania u domcich zamestnvateov, nezvisle od kvalifikcie, dky

pracovnho pomeru, i pracovnho odboru.

5. Platia tieto pravidl aj pre uov?

no. Od 1. mja 2011 ttni prslunci nepotrebuj pracovn povolenie Spolkovej

pracovnej agentry ani v prpade, e sa v Nemecku chc vyui remeslu.

6. Zaha otvorenie trhu aj prepoianch zamestnancov ?

no. Od 1. mja 2011 mu by obania krajn EU-8 zamestnan agentrou

doasnho zamestnvania / ADZ / na domcom trhu . ttni prslunci krajn EU-8

pracujci pre ADZ mu by prepoian do Nemecka a zamestnan u nemeckch

zamestnvateov. Do 1. mja 2011 boli obe tieto monosti v slade s 6 l. 1 . 2

Nariadenia o pracovnom povolen vylen.

7. Vzahuje sa otvorenie pracovnho trhu aj na oblas verejnch sluieb?

no. ttni prslunci krajn EU-8, ktor sa chc zamestna v oblasti verejnch

sluieb u od 1. mja 2011 nebud potrebova pracovn povolenie. Dleit je vak

fakt, e pre niektor innosti vo verejnch slubch naalej platia urit obmedzenia,

nezvisle od ukonenia platnosti prechodnch pravidiel. Legislatva EU umouje

lenskm ttom, ponecha prstup k uritm pracovnm pozcim v oblasti sluieb

svojim vlastnm ttnym prslunkom. Tka sa to zamestnan, pri ktorch s

pravidelne uplatovan vsostn prva. V Nemecku je takchto zamestnan len

vemi mlo. Prkladnom s menovan sudcovia.

8. Ak zmeny nastan pri zamestnvan seznnych pracovnkov?

Ani seznni pracovnci z krajn EU-8 u na vykonanie prce v Nemecku nebud

potrebova pracovn povolenie. Doteraz platn povinnos ma pracovn povolenie

pri seznnych prcach v ponohospodrstve a lesnom hospodrstve, hotelierstve,

pri spracovan ovocia a zeleniny ako aj v drevospracujcom priemysle, bola zruen

u k 1. januru 2011. Voba skorieho termnu mala pomc preds byrokratickm

problmom, ktor by pravdepodobne spsobil termn zruenia poas obdobia rody.

6

Spolu s odstrnenm povinnosti ma pracovn povolenie bud pre seznnych

pracovnkov z krajn EU-8 zruen pecifick ustanovenia (tzv. Eckpunktregelung),

ako aj najvyia mon dka trvania pracovnho pomeru (doteraz 6 mesiacov)

a zvltne postupy Spolkovej pracovnej agentry pri registrcii seznnych

pracovnkov. Spolkov pracovn agentra bude naalej ponka

sprostredkovatesk sluby na zskanie seznnych pracovnch sl z krajn EU-8, a to

prostrednctvom Centrly pre sprostredkovanie prce pre zahranin a odborn

pracovn sily (Zentrale Auslands- und Fachvermittlung, ZAV). Bliie informcie sa

nachdzaj na internetovch strnkach Spolkovej pracovnej agentry

(http://www.arbeitsagentur.de/nn_205414/Navigation/zentral/Unternehmen/Arbeitskra

eftebedarf/Beschaeftigung/Auslaender/Saison/Saison-Nav.html).

III. Naalej platn zkony pri zamestnan obanov EU domcim zamestnvateom

V tejto kapitole sa nachdzaj odpovede na otzky tkajce sa prvneho predpisov,

ktor platia pre obanov nie zamestnanch nezvisle od toho, i sa jedn

o obanov starch alebo novch lenskch ttov. Pre obanov krajn EU-8 mu

by tieto informcie vzhadom na zmeny vo vonom pohybe pracujcich k 1. mju

2011 dleitejie ako pre inch obanov nie.

III. 1 Prvo na pobyt a prihlsenie pobytu

9. Ak prvo na pobyt a prihlsenie pobytu maj obania nie zamestnan v Nemecku?

Obania EU sm vycestova do Nemecka, ak maj platn cestovn pas alebo

obiansky preukaz. Na vycestovanie nie je potrebn ma vzum.

Ak oban EU zska nov bydlisko v Nemecku, je rovnako ako domci obyvatelia

povinn, nahlsi tto zmenu prslunmu ohlasovaciemu radu v mieste novho

bydliska. Pre prihlsenie pobytu platia ustanovenia tej spolkovej krajiny, v ktorej sa

nachdza nov bydlisko obana. Ohlasovac rad doru potrebn informcie

o prihlsen pobytu cudzineckmu radu, ktor nsledne, bez akejkovek alej

iadosti, vystav obanom EU potvrdenie o prve na pobyt. Samotn potvrdenie nie

je predpokladom pre pobyt obanov EU v Nemecku ale plat iba ako dokumentcia

prva zdriava v krajine.

7

Cudzineck rad si me vyiada na predloenie dokumenty potvrdzujce prvo na

von pohyb v rmci EU, ako naprklad potvrdenie zamestnvatea alebo pracovn

zmluvu. Aby sa predilo zbytonm komplikcim pri komunikcii s radmi, odpora

sa, predloi aspo jeden z tchto dokumentov ohlasovaciemu radu automaticky pri

prihlsen pobytu. rad kpie dokumentov prepole cudzineckmu radu spolu

s almi potrebnmi informciami.

10. Ak pravidl platia pre lenov rodiny obanov EU zamestnanch v Nemecku?

Manelia, manelky a potomkovia (deti, vnat, at.) mlad ako 21 rokov sa sm

do Nemecka presahova spolu s obanom EU zamestnanm v Nemecku, alebo ho

nasledova neskr. lenovia rodiny nemusia by zrobkovo inn. Oban EU

zamestnan v Nemecku nemus radom nijako dokazova, e lenov svojej rodiny

vie finanne zabezpei. Potomkovia star ako 21 rokov a rodiia, resp. star rodiia

a prarodiia sa taktie sm presahova sasne s obanom EU zamestnanm

v Nemecku, alebo ho nasledova neskr, ale iba za podmienky, e ich tento oban

alebo jeho manelka / manel vie finanne zabezpei. Vetkm ostatnm lenom

rodiny me by povolen pobyt, ak je to nevyhnutn vzhadom na zabrnenie

odleniu od rodiny.

Ak je len rodiny ttnym prslunkom krajiny, v ktorej plat vzov povinnos voi

Nemecku, je pred jeho vycestovanm samozrejme potrebn poiada o vzum.

lenovia rodiny, ktor nie s obanmi EU, dostan v priebehu iestich mesiacov

potvrdenie o prve na pobyt vo forme preukazu o pobyte. Na jeho zskanie je

potrebn platn cestovn pas alebo nhradn cestovn pas ako aj potvrdenie, e je

dotyn osoba lenom rodiny obana EU ijceho v Nemecku. Predloenie

potrebnch dokumentov bude okamite potvrden. Na zskanie preukazu o pobyte

nie je potrebn splni iadne in podmienky.

Registrovan ivotn partner obana EU pracujceho v Nemecku, ktor nie je

obanom nie, taktie me nasledova svojho partnera do zahraniia. V takom

prpade platia tie ist pravidl, ako ke chce do Nemecka zo zahraniia vycestova

ivotn partner nemeckho ttneho prslunka. Prslunci tretch krajn, ktor chc

vycestova za svojm lenom rodiny alebo registrovanm partnerom do Nemecka, s

8

teda oproti ostatnm prslunkom tretch krajn s cieom i v Nemecku podstatne

zvhodnen.

lenovia rodiny obana EU zamestnanho v Nemecku, ktor maj povolenie na

pobyt, sm by od prvho da platnosti tohto povolenia zvisle alebo nezvisle

zrobkovo inn.

Pre lenov rodiny, ktor s obanmi EU, platia vetky prva a slobody, ktor nia vo

veobecnosti garantuje svojim obanom.

III. 2. Pracovn prvo

11. Plat pre obanov EU zamestnanch v Nemecku nemeck pracovn prvo a kolektvne zmluvy rovnakm spsobom ako pre nemeckch obanov?

Pri zamestnan obana EU nemeckm zamestnvateom platia zo zsady nemeck

pracovnoprvne predpisy (vyplcanie mzdy v prpade choroby, nrok na dovolenku,

ochrana pred vpoveou, urenie pracovnho asu a ochrana prce). Nemeck

pracovnoprvne predpisy nerobia rozdiel medzi domcimi a zahraninmi

zamestnancami. To plat aj pre povinnos zamestnvatea, najneskr mesiac po

zaat pracovnho pomeru psomne predloi zamestnancovi k podpisu

najdleitejie podmienky pracovnho pomeru. Rozsiahle informcie o nemeckom

zkonnku prce poskytuje Spolkov ministerstvo prce a socilnych vec na svojich

internetovch strnkach, predovetkm v publikcii Zkonnk prce Informcie pre

zamestnancov a zamestnvateov (Arbeitsrecht Informationen fr Arbeitnehmer

und Arbeitgeber http://www.bmas.de/portal/9800/arbeitsrecht_a_711.html).

V Nemecku s pracovn podmienky pre zamestnancov regulovan kolektvnymi

zmluvami. Je v nich uen naprklad vka mzdy alebo nrok na dovolenku

presahujcu zkonn minimlnu dku dovolenky. Tieto zmluvy platia za tch istch

podmienok tak pre obanov EU ako pre nemeckch obanov. Ustanovenia domcich

kolektvnych zmlv platia pre obana EU pracujceho v Nemecku bezprostredne

vtedy, ke je tento oban lenom odborovej organizcie, ktor m zrove zmluvu

so zamestnvateom obana. alej mu by nariadenia kolektvnej zmluvy

uplatnen vtedy, ak sa o tom obe strany dohodn v pracovnej zmluve.

Zamestnvate nesmie obana EU znevhodni voi domcim zamestnancom.

9

Nedovouje mu to zsada EU o rovnocennom posudzovan. V prpade, e

zamestnanci z domcej krajiny maj nrok na regulciu pracovnch podmienok

kolektvnymi zmluvami, nesmie by tento nrok odopren ani zamestnancovi z inho

lenskho ttu. Kolektvnymi zmluvami sa pracovn pomer mus alej riadi aj

v prpade, ak tento pracovn pomer spad pod veobecne platn kolektvnu zmluvu.

Prvo na rovnocenn posudzovanie obanov inch lenskch ttov a domcich

obanov vyplva z prvnych nariaden nie o vonom pohybe pracujcich. Okrem

toho je ne zklade pracovnho prva v Nemecku veobecne platn princp

rovnocennho posudzovania, ktor nedovouje znevhodovanie zahraninch

pracujcich oproti domcim zamestnancom.

12. Ako s v Nemecku veobecne regulovan minimlne pracovn podmienky a ako ich reguluje nemeck Zkon o vyslan zamestnancov do zahraniia (AEntG)?

Nemeck Zkon o vyslan zamestnancov do zahraniia (Arbeitnehmer-

Entsendegesetz, AEntG) uruje prvny rmec pre minimlne mzdy v jednotlivch

pracovnch odboroch. Zkon sa vzahuje na vetkch obanov pracujcich

v Nemecku rovnako.

Nrok na minimlnu mzdu uren pre urit pracovn odbor vznik v prpade, e je

tento pracovn odbor zapsan v katalgu pracovnch odborov obsiahnutom

v zkone AEntG. Sasne mus by vopred uzatvoren kolektvna zmluva urujca

minimlnu mzdu. Tto zmluva sa mus na zklade prvneho nariadenia alebo

vyhlsenia o veobecnej platnosti vzahova na vetkch zamestnancov prslunho

pracovnho odboru. Jedna vnimka plat pre odbor zdravotnej starostlivosti:

minimlna mzda me by stanoven na zklade odporania Komisie pre zdravotn

starostlivos.

V sasnosti s minimlne mzdy zkonom uren predovetkm v odboroch

stavebnctva, istenia budov a zdravotnej starostlivosti. pln zoznam odborov, pre

ktor je uren pecifick minimlna mzda, sa nachdza na internetovch strnkach

Spolkovho ministerstva prce a socilnych vec

(http://www.bmas.de/portal/37846/2010_11_01_mindestloehne_aentg_uebersicht.ht

ml) a na strnkach Colnej sprvy (www.zoll.de).

10

Odhliadnuc od prslunosti k uritmu pracovnmu odboru plat pre kad pracovn

pomer zkaz vyplcania odmeny proti morlnym zsadm. Poda nariaden

pracovnho sdu nesmie by v prpade platnej kolektvnej zmluvy vyplcan mzda

niia ako 2/3 mzdy, ktor zmluva uruje pre prslun odbor. Ak pre pracovn pomer

neplat iadna kolektvna zmluva, nesmie by vyplcan mzda niia ako 2/3 mzdy

obvykle vyplcanej v mieste pracoviska.

13. Ak s prvne nsledky v prpade neuposlchnutia nariaden o minimlnych pracovnch podmienkach?

V prpade, e zamestnvate neposlchne nariadenia zkona AEntG o minimlnej

mzde alebo minimlnej dke dovolenky, me mu by udelen pokuta do vky

500 000 . Nesplnenie povinnosti spolupodiea sa na kontrolch (naprklad

nedostaton informovanie zamestnancov alebo nepredloenie potrebnho

materilu) a nedodranie povinnosti dokumentova vykonan prcu me by

potrestan pokutou do vky 30 000 . Zamestnvateovi, ktormu bola z dvodu

poruenia zkona AEntG udelen pokuta vo vke minimlne 2 500 , me by

v budcnosti zakzan podiea sa na zkazkch verejnho obstarvania. Pokia

zamestnvate svojmu zamestnancovi neposkytne minimlne pracovn podmienky,

me si ich zamestnanec vyiada naprklad aj od objednvatea zkazky.

V prpade vyplatenia odmeny niej ako je morlna hranica me by tento in

v slade so zkonom oznaen ako mzdov era.

14. Ako je kontrolovan dodranie nariaden o vyplcan mzdy?

Poskytnutie pracovnch podmienok tak, ako ich pre jednotliv odbory uruje zkon

AEntG kontroluje Coln sprva, konkrtne jej rad pre kontrolu iernej prce

(Finanzkontrolle Schwarzarbeit, FKS). Tento orgn m oprvnenie nahliadnu do

podkladov zamestnvatea, vypova zamestnvatea, zamestnanca a zadvatea

zkazky, a vstpi do firemnch priestorov. Zamestnvatelia, ktor s povinn

vyplca minimlne mzdy poda zkona AEntG, maj taktie povinnos

dokumentova zaiatok, koniec a dku dennho pracovnho asu zamestnanca

a v nutnom prpade tieto dokumenty predloi ku kontrole. Dokumentcia mus by

archivovan po dobu minimlne dvoch rokov. iadne dokumenty potrebn ku

kontrole podniku (dokumentcia pracovnho asu, pracovn zmluva, doklady

11

o vykonan prce a daov odvody) nesm by vyvan do zahraniia. Detailn

informcie poskytuje Coln sprva na svojich internetovch strnkach (www.zoll.de).

15. Ako si mu obania EU presadi svoje prva, ak im ich zamestnvate upiera, alebo ak ich znevhoduje oproti domcim zamestnancom?

Rovnako ako domci zamestnanci sa mu obania inch lenskch ttov so

sanosou na svojho zamestnvatea obrti na prslun pracovn sd. Taktie sa

mu odvola na prvo na rovnocenn posudzovanie domcim zamestnvateom,

ktor im garantuje nia. Sanos me by pracovnmu sdu podan bu

v lenskom tte, v ktorom m zamestnvate trval pobyt, alebo sdu v mieste,

v ktorom zamestnanec obyajne vykonva svoju prcu, alebo v ktorom naposledy

vykonal svoju prcu. Ak jedna strana nie je schopn sledova sdny proces

v nemine, d jej sd k dispozcii tlmonka.

Poda nemeckho zkona o pracovnch sdoch nemus by poas procesu ani jedna

strana zastpen prvnym zstupcom. Obe strany sa mu slobodne rozhodn, i

sa chc v procese zastupova samy alebo chc by zastpen prvnym zstupcom.

Takmto zstupcom me by bu advokt alebo odborov organizcia. Ak strana

nie je schopn financova sluby prvneho zstupcu, me poiada o radn

pridelenie zstupcu, a vak iba v prpade, e je aj druh strana v procese zastpen

prvnym zstupcom.

Sdne poplatky uhrdza t strana, ktor sdne pojednvanie prehr. Ak sa

pojednvanie skon nerozhodne, musia si strany sdne poplatky rozdeli. Za

tlmoncke a prekladatesk sluby sa spravidla neplat. Ak jedna zo strn

z finannch alebo osobnch dvodov nie je schopn uhradi sdne poplatky alebo

ich as a ak je u poas procesu pravdepodobn, e tto strana zvaz, me

poiada pracovn sd o prvo na oslobodenie od sdnych poplatkov. Na zklade

pridelenho prva na oslobodenie od sdnych poplatkov me by dotyn strana

plne osloboden od platenia sdnych poplatkov, alebo mus poplatky uhradi

formou spltok.

Ak sa zamestnanec cti by svojm zamestnvateom oproti ostatnm

znevhodovan, me sa tie obrti na prslun oddelenie v rmci podniku. asto

takmto oddelenm bva podnikov rada. Jej lenovia mu by privolan k podpore

12

znevhodovanho zamestnanca, alebo mu sprostredkova komunikciu medzi

zamestnancom a zamestnvateom.

Vetci zamestnanci v podniku, v ktorom bola zvolen podnikov rada, maj nrok

obrti sa na radu o pomoc, respektve poda jej svoju sanos. Okrem inho je

podnikov rada zodpovedn za integrciu zahraninch pracovnkov. Spolu so

zamestnvateom mus taktie dozera na to, aby boli vetci zamestnanci

rovnocenne posudzovan. Kad znevhodovanie na zklade rasy, etnickho

pvodu, nrodnosti, nboenstva alebo presvedenia je neprpustn.

16. Platia pre obanov EU pracujcich pre nemeckho zamestnvatea v prpade prce na as zvltne nariadenia?

Pre pracovnkov v prpade prce na as takisto platia nariadenia nie

o rovnocennom posudzovan zamestnancov. Nemeck zkony, predovetkm Zkon

o prepoian zamestnanca, platia pre nemeckch aj zahraninch zamestnancov

rovnako. V prpade vypoiania zahraninho zamestnanca nemeckmu podniku

m tento podnik povinnos, na vyiadanie predloi zamestnancovi Prruku pre

vypoianch zamestnancov (vydala Spolkov pracovn agentra pod nzvom

Merkblatt fr Leiharbeitnehmer der Bundesagentur fr Arbeit). Zamestnanec m

takisto nrok, vyiada si doklad o svojich najdleitejch pracovnch podmienkach

preloen do jeho materskho jazyka.

alie informcie o prepoiiavan zamestnancov sa nachdzaj na internetovch

strnkach Spolkovej pracovnej agentry (www.arbeitsagentur.de), predovetkm

pojmom prepoianie zamestnancov ) a pod pojmom prca na as

(http://www.arbeitsagentur.de/nn_27716/Navigation/zentral/Unternehmen/Recht/Arbe

itnehmerueberlassung/Arbeitnehmerueberlassung-Nav.html

(http://www.arbeitsagentur.de/nn_25396/Navigation/zentral/Buerger/Arbeit/Zeitarbeit/

Zeitarbeit-Nav.html). Nachdza sa tu spomnan Prruka pre vypoianch

zamestnancov, ktor obsahuje najdleitejie prva a povinnosti zamestnancov

pracujcich na as.

Vzhadom na zmeny v Zkone o prepoian zamestnancov plnovan poas

vyhotovenia tejto brory, sa informcie v brore mu do istej miery li od

novch, momentlne platnch noriem. Plnovanou zmenou je aj urenie absoltnej

dolnej hranice mzdy pre prepoianch zamestnancov. Mala by sa tak obmedzi

13

doterajia monos odchyovania od rovnosti platov (Equal Pay) smerom nadol. Na

zklade tejto zmeny by v budcnosti zamestnancom pracujcim na as mala by

poas prepoiania a v ase, kedy nie s prepoian, vyplaten minimlne jedna

minimlna mzda vo vke, ktor uruje kolektvna zmluva pecilne platn pre

pracujcich na as. Spolkov ministerstvo prce a socilnych vec bude verejnos

vas informova o aktulnych zmench na svojich internetovch strnkach

(http://www.bmas.de/portal/16702/startseite.html).

17. Mu obania EU pracujci v Nemecku vstpi do odborov? Maj tto zamestnanci prvo na spolurozhodovanie o podniku?

Obania EU sa mu sta lenmi nemeckch odborovch organizci. Poas lenstva

pre nich platia tie ist prva a povinnosti ako pre nemeckch lenov odborov.

Obania EU pracujci v Nemecku mu tie sami zaklada odborov organizcie.

Prvne normy nie garantuj ttnym prslunkom inch lenskch krajn prvo na

rovnocenn posudzovanie s domcimi obanmi aj v prpade lenstva v odboroch

a pri uplatovan prv vyplvajcich z tohto lenstva. Vzahuje sa to predovetkm

na volebn prvo v rmci odborov, ako aj na prstup k sprvnym a riadiacim orgnom

odborov. o sa tka prva na spolurozhodovanie o podniku, ani tu nemeck zkon

nerob rozdiely medzi domcimi a zahraninmi zamestnancami.

III.3 Zkon o socilnom zabezpeen platn pri zamestnan v Nemecku

18. V ktorej krajine maj obania EU pracujci v Nemecku povinnos socilneho poistenia?

Poda bezprostredne platnch prvnych predpisov nie o koordincii systmov

socilneho zabezpeenia a predovetkm v slade s nariadenm (EG) .884/04,

platia pre kadho obana EU pracujceho v jednom z lenskch ttov prvne

predpisy tohto ttu.

Pre obanov EU pracujcich pre nemeckho zamestnvatea teda zo zsady platia

nemeck prvne predpisy o socilnom zabezpeen.

Vnimky platia pre vyslanch zamestnancov (vi. otzka 47) a pre osoby pracujce

v dvoch a viacerch lenskch ttoch sasne. Pre posledne menovanch platia

bu predpisy o socilnom zabezpeen ttu trvalho pobytu zamestnanca alebo

14

predpisy ttu trvalho pobytu zamestnvatea. Prvne predpisy ttu trvalho

pobytu zamestnanca platia vtedy, ak m zamestnanec jednho zamestnvatea, pre

ktorho pravidelne pracuje v rznych ttoch nie, priom vek as prce

(minimlne 25%) mus vykonva v tte svojho trvalho pobytu.

alie informcie k tejto tme sa nachdzaj v prruke Sprvnej komisie pre

koordinciu systmov socilneho zabezpeenia a v uznesen o vklade nariadenia

.884/04 (http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=868&langId=de).

19. Ak prihlasovacia povinnos plat pre obanov EU, ktor si socilne poistenie musia plati v Nemecku?

V Nemecku zrobkovo inn obania EU sa rovnako ako obania Nemecka musia

v slade so zkonom o socilnom zabezpeen prihlsi na prslunom rade.

Zamestnvate je povinn prihlsi svojich zamestnancov v zdravotnej poisovni. Pre

prihlsen s potrebn nasledovn daje: meno, adresa, slo poistenia, ttna

prslunos, informcie o pracovnej innosti a vka vyplcanej odmeny. Kad

pracovnk dostane od svojho zamestnvatea kpiu prihlasovacieho formulru.

Pri niektorch pracovnch odboroch nastva okamit prihlasovacia povinnos, ktor

si mus zamestnvate splni u pred zaatm pracovnho pomeru. Plat to pre odbor

stavebnctva, hotelov a retauran sluby, pedin sluby a s tm

spojen logistiku, pre odbor istenia budov a v msiarstve.

alie informcie o prihlasovacej povinnosti a socilnych odvodoch sa nachdzaj

na internetovch strnkach kadej nemeckej zdravotnej poisovne a na strnkach

poskytovateov dchodkovho poistenia, v Nemecku naprklad Dchodkov

poisova Deutsche Rentenversicherung - Bund (DRV-Bund, http://www.deutsche-

rentenversicherungbund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitge

ber/DEUEV_node.html)

20. Akm spsobom je kontrolovan dodriavanie nemeckho zkona o socilnom poisten?

Dchodkov poisova (DRV-Bund) kontroluje minimlne raz za tyri roky, i

zamestnvate riadne odvdza socilne odvody za vetkch svojich zamestnancov.

V prpade podozrenia je vykonan ad hoc kontrola. rad pre kontrolu iernej prce

15

pravidelne kontroluje, i boli dodran vetky predpisy v rmci prihlasovacej

povinnosti.

alie informcie o podnikovch kontrolch organizciou DRV-Bund sa nachdzaj

na jej internetovch strnkach (http://www.deutsche-rentenversicherung-

bund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitgeber/Betriebspruefdi

enst_node.html). Bliie informcie o lohch a prvomociach rad pre kontrolu

iernej prce sa nachdzaj na domovskch strnkach Colnej sprvy

(http://www.zoll.de).

21. Ak prvne nsledky hrozia zamestnvateovi pri nedodran predpisov?

Nedodranie predpisov o prihlsen zamestnanca, socilnych odvodoch

a dokumentcii vykonanej prce s klasifikovan ako neleglna prca.

Ak sa uke, e socilne odvody neboli odveden v dostatonej vke, je

zamestnvate povinn doplati chbajcu iastku. Za odvody odveden

v nesprvnej vke mus zamestnvate zaplati penle. Poruenie predpisov

o prihlsen zamestnanca, socilnych odvodoch a dokumentcii vykonanej prce

me by taktie potrestan formou peanej pokuty. V prpade obchdzania

nariaden o prihlsen zamestnanca a socilnych odvodoch me by zamestnvate

taktie trestne sthan vo veci odoprenia pracovnej odmeny.

22. Ak prvne nsledky hrozia zamestnancovi pri nedodran predpisov?

Zamestnanec, ktor m povinnos plati si socilne poistenie, si mus takisto plni

urit povinnosti. Svojmu zamestnvateovi mus naprklad poskytn vetky

informcie potrebn na prihlsenie socilneho postenia. Pri podnikovch kontrolch

colnou sprvou s zamestnanci povinn poda informcie o pracovnom pomere alebo

o svojej pracovnej innosti, resp. poskytn colnej sprve k nahliadnutiu dokumenty,

z ktorch sa d vyta alebo odvodi rozsah, druh a dka pracovnho pomeru a

pracovnej innosti. Pri niektorch pracovnch odboroch, ako naprklad v odbore

stavebnctva, hotelierstva, istenia budov, msiarstva, pedinch slubch,

transporte a s tm spojenej logistike sa zamestnanci musia preukza platnm

pasom, obianskym preukazom alebo nhradnm preukazom totonosti. Poruenie

tchto predpisov me by potrestan formou peanej pokuty.

16

23. Na ak socilne sluby m nrok oban EU, ktor si socilne poistenie plat v Nemecku?

Obania EU, ktor podliehaj nemeckmu Zkonu o socilnom poisten maj tie ist

prva a povinnosti ako nemeck obania a nesm by nijako znevhodovan.

Ak je predpokladom vykonania socilnej sluby urit dka poistenia (ako naprklad

pri dchodkovom poisten), musia obania EU tento predpoklad splni. Celkov dka

poistenia sa sta z dky poistenia v Nemecku a v inch lenskch ttoch, v ktorch

zamestnanec pracoval. V prpade, e sa pracujci oban EU rozhodne pre prcu

v Nemecku, mu teda bude zartan aj dovtedajia dka socilneho poistenia a s ou

spojen nrok na socilne sluby.

24. Ak nroky m oban EU v prpade choroby, pracovnho razu alebo choroby zaprinenej vkonom prce?

Vo vetkch tchto prpadoch maj obania EU poisten v Nemecku tie ist nroky

na socilne sluby ako nemeck ttni prslunci. Tka sa to predovetkm nroku

na ambulantn a klinick oetrenie, nroku na lieky, nroku na vrtenie peaz za

tieto sluby, ako aj nroku na nemocensk dvky a invalidn dchodok. Veobecn

informcie o vetkch slubch nemeckho socilneho poistenia v prpade choroby,

pracovnho razu alebo choroby vyvolanej vkonom prce sa nachdzaj na

internetovch strnkach organizcie GKV-Spitzenverband (www.gkv-

spitzenverband.de) a na strnkach intitcie Nemeckho zkonnho razovho

poistenia (Deutsche Gesetzliche Unfallversicherung: www.dguv.de).

25. o plat pre zkonn dchodkov poistenie?

Zo zsady plat: Vka vyplcanho dchodku, ktor obanovi EU vyplat nemeck

poskytovate dchodkov, zvis od toho, ako dlho si oban v Nemecku platil

dchodkov poistenie. V prpade, e sa oban v ase, kedy m nrok na dchodok,

u nenachdza na zem Nemecka, bude mu tto iastka i tak vyplaten v plnej

vke.

Oban, ktor prcu vykonval vo viacerch lenskch ttoch, taktie nebude

znevhodnen. Podkladom na vpoet a pridelenie dchodku bud v tomto prpade

doklady o dke poistenia zo vetkch lenskch ttov, v ktorch oban pracoval.

Celkov vka dchodku teda zvis od celkovej dky poistenia. V Nemecku sa

17

vka dchodku vypota nasledovnm spsobom: Najprv sa vka dchodku

vypota na zklade predpokladu, e oban cel dobu, poas ktorej pracoval a platil

socilne odvody (naprklad 35 rokov), strvil v Nemecku. Tento predpoklad plat aj

v prpade, e oban v skutonosti pracoval napr. 10 rokov v Nemecku, 15 rokov

v Posku a 10 rokov vo Vekej Britnii. Z vslednej sumy potom nemeck

poskytovate dchodku obanovi vyplat sumu za skuton poet odpracovanch

rokov v Nemecku (v naom konkrtnom prklade by to bolo teda 10/35 celkovej

sumy). Zvyn asti dchodku vyplatia obanovi poskytovatelia dchodkov zo

vetkch inch krajn, v ktorch oban pracoval a platil socilne odvody. Ten, kto

pracoval v dvoch a viacerch ttoch nie, o dchodok poiada v tom tte, v ktorom

momentlne ije. V prpade, e oban v tejto krajine nikdy nepracoval, obrti sa na

tt, v ktorom pracoval naposledy.

Bliie informcie k tejto tme sa nachdzaj na internetovch strnkach

Dchodkovej poisovne (Deutsche Rentenversicherung-Bund, http://www.deutsche-

rentenversicherung.de/SharedDocs/de/Navigation/Rente/Ausland_Rente_node.html).

Poskytovatelia dchodkovho poistenia s obanovi socilne poistenmu

v Nemecku povinn finanne prispie na vetky alie kony, na ktor prispievaj aj

nemeckm obanom. Jedn sa naprklad o dofinancovanie rehabilitcie alebo

doplnkov financovanie ivobytia. Zkladom pre tto pomoc s urit osobn

(zdravotn) a prvne podmienky, ktor mus oban splni. Informcie na tto tmu sa

nachdzaj na internetovch strnkach Dchodkovej poisovne

(http://www.deutscherentenversicherungbund.de/DRVB/de/Navigation/Rehabilitation

_node.html).

26. Platia pre pendlujcich pracovnkov pecilne predpisy?

Pendlujci pracovnk je pracovnk, ktor svoju prcu vykonva mimo ttu svojho

trvalho pobytu, ale minimlne raz za tde sa do tohto ttu vracia. Pre takchto

pracovnkov platia zo zsady tie ist predpisy ako pre ostatnch v obanov EU

pracujcich v zahrani. Vnimka nastva iba pre sluby poskytovan v prpade

choroby. Pendlujci pracovnci sa mu rozhodn, i chc, aby im tieto sluby boli

poskytovan v tte, kde pracuj, alebo v tte ich trvalho bydliska. alie

informcie k tejto tme sa nachdzaj na internetovch strnkach intitcie Deutsche

18

Verbindungsstelle Krankenversicherung-Ausland (DEVK,

http://www.dvka.de/oeffentlicheSeiten/DVKA.htm).

III.4. Hadanie prce v Nemecku

27. Mu obania EU vycestova do Nemecka za elom hadania prce a zdriava sa poas hadania prce v krajine?

no, dovouje im to niou garantovan prvo na von pohyb v rmci EU. Na

vycestovanie je potrebn len platn cestovn doklad (pas alebo obiansky preukaz).

Prvo zdriava sa na zem Nemecka m kad oban EU po dobu najmenej troch

mesiacov, pokia vie dokza, e sa naozaj intenzvne venuje hadaniu prce a m

vyhliadky by pri hadan spen. Po troch mesiacoch si cudzineck rad me

vyiada dokumenty, ktor dokazuj, e m dotyn skutone prvo na von pohyb

v krajine za elom hadania prce.

28. Akm spsobom sa obania EU mu informova o vonch pracovnch miestach v Nemecku?

Obania EU sa o vonch miestach mu informova naprklad v dennej tlai a na

internete. Informcie poskytuje aj Spolkov pracovn agentra a Eurpsky portl pre

pracovn mobilitu EURES.

EURES

Pri hadan prce v zahrani by mal oban EU ako prv kontaktova poboku

EURES vo svojej krajine. EURES - EURopean Employment Services (Eurpske

sluby zamestnanosti) predstavuj sie spolupracujcich subjektov, ktorch cieom

je uahi von pohyb pracovnch sl v rmci Eurpskeho hospodrskeho priestoru

(krajiny E, Nrsko, Island, Lichtentajnsko) a vajiarska. EURES zamestnva

spolu 700 poradcov, ktor poskytuj informcie ako aj poradensk a

sprostredkovatesk sluby zamestnvateom a zamestnancom, a vetkm obanom

EU, ktor chc vyui svoje prvo vonho pohybu v rmci nie. Presn zoznam loh

poradcov a organizcie EURES sa nachdza na jej internetovch strnkach

(http://www.eures.sk/?lan=1).

19

Spolkov pracovn agentra

Na sprostredkovanie prce zahraninm zamestnancom je prslun oddelenie

Spolkovej pracovnej agentry s nzvom Centrla pre sprostredkovanie zahraninej

a odbornej prce (Zentrale Auslands- und Fachvermittlung ZAV). Na svojich

strnkach ponka rozsiahle informcie pre zahraninch zujemcov o prcu

v Nemecku

(http://www.baauslandsvermittlung.de/lang_de/nn_454852/DE/LaenderEU/Deutschla

nd/Arbeiten/arbeiten-knoten.html_nnn=true).

Na svojej strnke Spolkov pracovn agentra zriadila podstrnku s nzvom

JOBBRSE

(http://jobboerse.arbeitsagentur.de/vamJB/startseite.html?kgr=as&aa=1&m=1).

Domci aj zahranin zujemcovia o prcu tu njdu informcie o aktulnych

pracovnch ponukch v Nemecku. Na strnke si taktie mu vytvori svoj vlastn

pracovn profil.

Okrem toho sa kad zujemca o prcu me registrova priamo v Spolkovej

pracovnej agentre bu cez internetov portl JOBBRSE, telefonicky alebo

osobne v ktorejkovek poboke agentry.

29. Maj obania EU, ktor vycestovali do Nemecka za elom hadania prce nrok na podporu v nezamestnanosti v slade s treou knihou nemeckho Socilneho Zkonnka (SGB III)?

Z pravidla nie. Obania EU maj na nemeck podporu v nezamestnanosti nrok len

vtedy, ke boli v poslednej dobe zamestnan v Nemecku a splnili vetky podmienky

na pridelenie podpory v nezamestnanosti. Obania EU, ktor ete nikdy nepracovali

v Nemecku tieto podmienky automaticky nespaj. Do Nemecka si vak mu

prenies nrok na podporu v nezamestnanosti z krajiny svojho pvodu a erpa

tieto dvky po dobu troch, v niektorch prpadoch a iestich mesiacov. Najprv sa

vak oban mus v krajine svojho pvodu zaregistrova ako nezamestnan a vyplni

vetky potrebn formulre na prslunom rade.

30. Maj obania EU, ktor vycestovali do Nemecka, poas hadania prce nrok na sluby zkladnho zabezpeenia a socilnu pomoc?

20

V slade s druhou knihou nemeckho Socilneho Zkonnka (SGBII) nemaj poas

prvch troch mesiacov pobytu v Nemecku iadni cudzinci, a teda ani obania EU,

prvo na takto sluby. Ak obania vycestovali do Nemecka vlune za elom

hadania prce, nemaj na zkladn zabezpeenie nrok ani po uplynut tejto doby.

Cudzinci, ktor maj prvo pobytu na nemeckom zem za elom hadania prce,

nemaj iadny nrok ani na socilnu pomoc.

K vnimkm z tohto pravidla dochdza len v prpade, e oban u v minulosti

pracoval v Nemecku alebo je ttnym prslunkom jednho zo ttov, ktor v roku

1953 podpsali Eurpsky dohovor o socilnej a lekrskej pomoci. Z krajn, ktor do

EU vstpili v roku 2004, k nim patr len Estnsko a Malta.

31. Akm spsobom mu by obanovi EU uznan kvalifikcie nadobudnut v inch lenskch ttoch?

V prpade, e sa oban uchdza o reglementovan povolanie, musia by pred

zaiatkom vykonvania tohto povolania v Nemecku overen vetky jeho v minulosti

nadobudnut kvalifikcie, ktor ho oprvuj toto povolanie vykonva. Prehad

reglementovanch povolan v Nemecku sa nachdza na internetovej strnke

www.anabin.de pod pojmom Zustndige Stellen in Deutschland. Nachdza sa tu aj

zoznam radov, ktor vykonvaj overenie kvalifikci.

V prpade, e sa oban uchdza o in ako reglementovan povolanie, nie je

potrebn iadne overenie jeho predolch kvalifikci. Absolventi vysokch kl mu

s cieom zlepi svoje ance pri uchdzan o prcu poiada o ohodnotenie svojho

vysokokolskho diplomu organizciu Zentralstelle fr auslndisches

Bildungswesen (Centrla pre systmy vzdelvania v zahrani).

Poradensk innos pri overovan kvalifikci poskytuje Centrla pre

sprostredkovanie zahraninej a odbornej prce Spolkovej pracovnej agentry

(Zentrale Auslands- und Fachvermittlung ZAV). Informan brora k tejto tme sa

nachdza na strnke

http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/docs/guide/users_guide_de.pdf.

32. Do akej miery sm zamestnvatelia vyadova od svojich zahraninch zamestnancov znalosti neminy?

21

Zamestnvatelia maj zsadne prvo, vyadova od uchdzaov o prcu znalosti

nemeckho jazyka, ale iba do tej miery, do akej s tieto znalosti potrebn pre

vykonanie prslunho povolania. Nzka rove znalosti jazyka nesmie by pouit

ako vhovorka pre diskriminciu a znevhodovanie zamestnancov. V niektorch

prpadoch me by vyadovanie vemi dobrch znalost oprvnen. Je ale

neprpustn, vyadova od uchdzaov o miesto, aby po nemecky hovorili na rovni

materskho jazyka.

Kapitola C: Vyslanie zamestnancov do Nemecka

I. Veobecn informcie

Prechodn pravidl pre von pohyb platn pre krajiny EU-8 do 1. mja 2011 okrem

pravidiel pre von pohyb zamestnancov v Nemecku (a v Raksku) obsahuj takisto

monos do uritej miery obmedzova slobodu poskytovania sluieb. Toto plat najm

pri vyslan zamestnancov v niektorch senzibilnch pracovnch odboroch do

zahraniia. Poas platnosti prechodnch pravidiel bola miera, do akej mu podniky

za elom vykonania sluieb vysla do inho lenskho ttu svojich zamestnancov,

urovan na zklade zkonov tohto lenskho ttu.

33. o znamen pojem sloboda poskytovania sluieb?

Sloboda poskytovania sluieb je ukotven v lnku 56 Zmluvy o fungovan

Eurpskej nie / AEUV / . Takisto ako vonos pohybu zamestnancov je jednou zo

zkladnch slobd eurpskeho vntornho trhu. Sloboda poskytovania sluieb

umouje v prvom rade podnikom so sdlom v jednom lenskom tte doasn

innos a vykonanie sluieb v inch ttoch EU.

34. o znamen pojem vyslanie zamestnanca?

Sloboda poskytovania sluieb dovouje podnikom okrem inho to, aby si za elom

vykonania svojich sluieb v inom lenskom tte so sebou vzali aj svojich

pracovnkov. Podnik teda svojich zamestnancov vysiela do zahraniia, aby tu splnili

zadan zkazku. Inou formou vyslania je doasn nasadenie zamestnanca

v zahraninej poboke podniku a vypoianie zamestnancov pracujcich na as

inm, zahraninm podnikom. Pre vetky tieto formy vyslania plat, e zamestnanec

svoju prcu vykonva v inom tte EU bez toho, aby mal zmluvn pracovn pomer

s podnikom sdliacim v tomto tte.

22

35. Existuje maximlna mon dka vyslania zamestnanca do zahraniia?

Nie. Pokia podnik nezalo zahranin poboku v niektorom zo ttov EU, ale v om

len pravidelne nasadzuje svojich zamestnancov za elom vykonania sluieb, priom

s tto zamestnanci naalej zamestnan v krajine svojho pvodu a pravidelne sa do

nej vracaj, jedn sa aj pri dlhej dobe vykonvania sluieb o vyslanie

zamestnancov. Pokia doba vyslania presiahne dku dvoch rokov, nastva zmena

v socilnom poisten. Vyslan zamestnanec zskava v takomto prpade tie ist prva

a povinnosti socilneho poistenia ako oban EU riadne zamestnan v Nemecku (vi

otzky 18-26).

II. Zmeny k 1. mju 2011

Prechodn pravidl pre slobodu poskytovania sluieb s poda zmluvy o vstupe do

EU platn len pre prcu v Nemecku a Raksku a taktie len pre vyslanie

zamestnancov v rmci niektorch, senzibilnch pracovnch odborov.

Prechodn pravidl sa netkaj skromnkov z novch ttov EU, ktor nevysielaj

do zahraniia iadnych zamestnancov, ale sami vykonvaj sluby v zahrani. Mu

teda v rmci nie vykonva svoje povolanie bez akchkovek obmedzen u od

vstupu novch lenskch krajn do EU v roku 2004.

Pre pracovn odbory, ktor zmluva o vstupe do EU vyslovene nemenuje, plat

sloboda poskytovania sluieb bez akchkovek obmedzen. Podniky vo vine

pracovnch odborov z krajn EU-8 mu teda od roku 2004 bez obmedzenia vysiela

svojich zamestnancov do vetkch ttov EU. Prechodn pravidl taktie obmedzuj

len vyslanie obanov novch ttov EU a nie ich rozdielne posudzovanie oproti

obanom starch lenskch ttov.

K 1. mju 2011 dochdza k prvnym zmenm len v zkone o pracovnom povolen

pre zamestnancov zo ttov EU-8 vyslanch do Nemecka. V nasledujcich

podkapitolch sa nachdzaj odpovede na najastejie otzky k tejto tme.

V podkapitole III s vysvetlen u v sasnosti platn pravidl pre vetkch obanov

nie vyslanch za prcou do Nemecka. Pre obanov EU-8 s vak tieto pravidl

platn a od tohto roku a preto by pre nich mohli ma ete viu dleitos ako pre

ostatnch obanov EU.

23

36. Pre ktor pracovn odbory platia prvne zmeny v pravidlch pre vyslanie zamestnancov do Nemecka nastvajce k 1. mju 2011?

Prechodn pravidl pre vyslanie zamestnancov do Nemecka, ktor stratia svoju

platnos 1. mja 2011, s na zklade zmluvy o vstupe do EU platn len pre vyslanie

zamestnancov v rmci niektorch, senzibilnch pracovnch odborov. Vetky takto

pracovn odbory s v zmluve vstupe do EU vslovne menovan. V Nemecku s to

nasledovn tri odbory: Stavebnctvo, spolu s prbuznmi hospodrskymi odvetviami,

istenie budov, inventru a dopravnch prostriedkov a interirov dizajn. Okrem toho

sa zmeny tkaj aj podnikov sdliacich v ttoch EU-8 v SR ADZ.

Ak zmeny nastan v odbore stavebnctva, istenia budov a interirovho dizajnu?

Od 1. mja 2011 u obania EU pracujci v tchto troch pracovnch odboroch

nebud pri vyslan do Nemecka potrebova na vykonanie prce iadne pracovn

povolenie. Doterajie dohody o zmluvch o dielo medzi Nemeckom a krajinami EU-8

sa tm pdom stvaj bezpredmetnmi. Prestvaj plati vetky kvty, obmedzenia

pre reginy s vysokou nezamestnanosou a rzne druhy postupov pvodne uren

pre vyslanch pracovnkov v oblasti stavebnctva. Aj v odbore istenia budov

a interirovho dizajnu bude vyslanie zamestnancov z krajn EU-8 do Nemecka

mon bez pvodne platnch obmedzen.

37. Ak zmeny nastan pri vyslan zamestnancov pracujcich za asov mzdu?

Od 1. mja 2011 mu by ttni prslunci krajn EU-8 vyslan do Nemecka za

prcou vetkmi ADZ a sdlia bu v jednom zo starch alebo v jednom z novch

lenskch ttov. Doteraz to platilo len pre pracovnkov podnikov sdliacich v jednom

zo starch ttov. Pre ttnych prslunkov novch lenskch ttov bola

medzittna prca na as doteraz zakzan.

Zamestnvatelia, ktor chc svojich zamestnancov prepoia tretm osobm, na to

potrebuj povolenie Spolkovej pracovnej agentry. Na internetovch strnkach

agentry sa nachdzaj informcie o monostiach zskania takhoto povolenia

(http://www.arbeitsagentur.de/nn_27716/Navigation/zentral/Unternehmen/Recht/Arbe

itnehmerueberlassung/Arbeitnehmerueberlassung-Nav.html).

24

III. Naalej platn zkony pri vyslan zamestnanca do zahraniia

Nasledujce otzky sa tkaj ustanoven, ktor u v sasnosti platia pre vetkch

zamestnancov vyslanch do Nemecka, bez ohadu na to, i sa jedn o ttnych

prslunkov starch alebo novch lenskch ttov nie. Pre zamestnancov

v pracovnch odboroch, pre ktor doteraz platili prechodn pravidl, s tieto

informcie nov, a pravdepodobne aj dleitejie ako pre ostatnch.

III.1. Prvo na pobyt

38. Ak prvo na pobyt, prihlsenie pobytu a s tm spojen povinnosti maj zamestnanci vyslan do Nemecka?

Vyslan pracovnci mu do Nemecka vycestova a zdriava sa na jeho zem, ak

maj platn cestovn pas alebo obiansky preukaz. Vzum nie je na vycestovanie

potrebn.

Ak obania EU zskaj nov bydlisko v Nemecku, s povinn, rovnako ako domci

obyvatelia, tto zmenu nahlsi prslunmu ohlasovaciemu radu v mieste novho

bydliska. Pre prihlsenie pobytu platia ustanovenia tej spolkovej krajiny, v ktorej sa

nov bydlisko nachdza. rad pre evidenciu obyvatestva doru potrebn informcie

o prihlsen pobytu cudzineckmu radu, ktor nsledne, bez akejkovek alej

iadosti, vystav obanom EU potvrdenie prva na pobyt. Toto potvrdenie nie je

predpokladom pre pobyt obanov EU v Nemecku, ale plat iba ako dokumentcia

prva na pobyt.

Cudzineck rad si me vyiada na predloenie dokumenty potvrdzujce prvo na

von pohyb v rmci EU, ako naprklad potvrdenie zamestnvatea alebo pracovn

zmluvu. Aby sa predilo zbytonm komplikcim pri komunikcii s radmi, odpora

sa, predloi aspo jeden z tchto dokumentov ohlasovaciemu radu automaticky pri

nahlsen pobytu. rad kpie dokumentov prepole cudzineckmu radu spolu

s ostatnmi potrebnmi informciami.

III.2. Pracovn prvo

39. Do akej miery plat pre vyslanch zamestnancov nemeck pracovn prvo, vrtane ochrany prce?

25

Pracovn pomer medzi zamestnvateom sdliacim v zahrani a jeho zamestnancom

vyslanm do Nemecka z pravidla podlieha pracovnmu prvu ttu, v ktorom sdli

zamestnvate. Zamestnvate je ale vdy viazan aj na nemeck Zkon o vyslan

zamestnancov do zahraniia (Arbeitnehmer-Entsendegesetz, AEntG). Tieto prvne

normy s bezpodmienenm zkladom pre minimlne pracovn podmienky.

V slade s AEntG platia pre vyslanch zamestnancov urit minimlne pracovn

podmienky, ktor s obsiahnut v nemeckch prvnych predpisoch a predpisoch

ttnej sprvy. Najdleitejmi s predpisy o minimlnej platenej dovolenke,

maximlnej pracovnej dobe, vykonan prce, ochrane prce a materskej dovolenke.

Obsiahle informcie o tchto predpisoch sa nachdzaj v informanej brore

uverejnenej na internetovch strnkach Eurpskej Komisie

(http://www.ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=726&langId=de).

Na zklade zkona AEntG mu by okrem toho pre vyslanch zamestnancov z

niektorch pracovnch odborov uren pecilne pracovn podmienky (minimlna

mzda, minimlna dovolenka). Zoznam tchto pracovnch odborov a pre ne

momentlne platnch minimlnych pracovnch podmienok sa nachdza na

internetovch strnkach Colnej sprvy: www.zoll.de.

Zamestnanci, ktor s, alebo v minulosti boli vyslan, maj monos prvnej ochrany

v krajine svojho pvodu. Okrem toho sa mu v slade so zkonom AEntG so

svojimi nrokmi obrti na nemeck pracovn sd. To plat pre veobecne platn

pracovn podmienky ako aj pre podmienky pecifick v niektorch pracovnch

odboroch, ktor s regulovan zkonom AEntG alebo v prslunch kolektvnych

zmluvch.

40. Ako s v Nemecku veobecne regulovan minimlne pracovn podmienky a ako ich reguluje nemeck Zkon o vyslan zamestnancov do zahraniia (AEntG)?

Zkon AEntG poskytuje prvny rmec pre pracovn odbory vymenovan v zvere

zkona. S v om uren minimlne mzdy pre kad menovan odbor, ktor platia

bez ohadu na to, i zamestnvate sdli v Nemecku, alebo v zahrani.

Nrok na minimlnu mzdu uren pre urit pracovn odbor vznik v prpade, e je

tento pracovn odbor zapsan v katalgu pracovnch odborov obsiahnutom

26

v zkone AEntG. Sasne mus by vopred uzatvoren kolektvna zmluva urujca

minimlnu mzdu. Tto zmluva sa mus na zklade prvneho nariadenia alebo

vyhlsenia o veobecnej platnosti vzahova na vetkch zamestnancov prslunho

pracovnho odboru. Pre odbor zdravotnej starostlivosti plat jedna vnimka:

Minimlna mzda me by stanoven na zklade odporania Komisie pre zdravotn

starostlivos.

V sasnosti s minimlne mzdy zkonom uren predovetkm v odboroch

stavebnctva, istenia budov a zdravotnej starostlivosti. pln zoznam odborov, pre

ktor je uren osobitn minimlna mzda sa nachdza na internetovch strnkach

Spolkovho ministerstva prce a socilnych vec

(http://www.bmas.de/portal/37846/2010_11_01_mindestloehne_aentg_uebersicht.ht

ml) a na strnkach Colnej sprvy (www.zoll.de).

Odhliadnuc od prslunosti k pracovnmu odboru plat pre kad pracovn pomer

zkaz vyplcania odmeny tzv. proti morlnym zsadm. Poda nariaden

pracovnho sdu nesmie by v prpade platnej kolektvnej zmluvy vyplcan mzda

niia ako 2/3 mzdy, ktor zmluva uruje pre prslun odbor. Ak pre pracovn pomer

neplat iadna kolektvna zmluva, nesmie by vyplcan mzda niia ako 2/3 mzdy

obvykle vyplcanej v mieste pracoviska.

41. Akm spsobom je kontrolovan dodranie tchto nariaden?

Poskytnutie pracovnch podmienok tak, ako ich pre jednotliv odbory uruje zkon

AEntG kontroluje Coln sprva, konkrtne jej rad pre kontrolu iernej prce

(Finanzkontrolle Schwarzarbeit FKS). Tento orgn m oprvnenie nahliadnu do

podkladov zamestnvatea, vypova zamestnvatea, zamestnanca a zadvatea

zkazky, a vstpi do firemnch priestorov. Zamestnvatelia, ktor s povinn

vyplca minimlne mzdy poda zkona AEntG maj taktie povinnos dokumentova

zaiatok, koniec a dku dennho pracovnho asu zamestnanca a v nutnom prpade

tieto dokumenty predloi ku kontrole. Dokumentcia mus by archivovan po dobu

minimlne dvoch rokov. iadne dokumenty potrebn ku kontrole podniku

(dokumentcia pracovnho asu, pracovn zmluva, doklady o vykonan prce

a daov odvody) nesm by vyvan do zahraniia. Detailn informcie poskytuje

Coln sprva na svojich internetovch strnkach (www.zoll.de).

27

42. Ak prvne nsledky hrozia v prpade neuposlchnutia nariaden o minimlnych pracovnch podmienkach?

V prpade, e zamestnvate neposlchne nariadenia zkona AEntG o minimlnej

mzde alebo minimlnej dke dovolenky, me mu by udelen pokuta do vky

500 000 . Nesplnenie povinnosti spolupodiea sa na kontrolch (naprklad

nedostaton informovanie zamestnancov alebo nepredloenie potrebnho

materilu) a nedodranie povinnosti dokumentova vykonan prcu me by

potrestan pokutou do vky 30 000 . Zamestnvateovi, ktormu bola z dvodu

poruenia zkona AEntG udelen pokuta vo vke minimlne 2 500 , me by

v budcnosti zakzan podiea sa na zkazkch verejnho obstarvania. Pokia

zamestnvate svojmu zamestnancovi neposkytne minimlne pracovn podmienky,

me si ich zamestnanec vyiada naprklad aj od objednvatea zkazky.

V prpade vyplatenia odmeny niej ako je morlna hranica me by tento in

v slade so zkonom oznaen ako mzdov era.

43. Ak prihlasovaciu povinnos maj zamestnanci vyslan do Nemecka?

Ak je zamestnvate povinn poskytn vyslanmu zamestnancovi na zklade

zkona AEntG uren minimlne pracovn podmienky pecifick pre jeho odbor (vi.

otzka 41), mus radu pre kontrolu iernej prce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit der

Zollverwaltung) pred zaatm prce v Nemecku predloi vetky daje potrebn na

prekontrolovanie. Ak je zamestnanec prepoian podniku v zahrani, m tento

podnik povinnos, prihlsi ho na prslunom rade. alie informcie a text

Nariadenia o prihlsen zamestnanca sa nachdza na internetovej strnke Colnej

sprvy (www.zoll.de).

Zamestnanci pracovnch odborov, pre ktor nie s uren pecifick minimlne

pracovn podmienky, nemaj iadnu prihlasovaciu povinnos.

44. Ak dokumenty mus vyhotovi, da k dispozcii a archivova zamestnvate vyslanho zamestnanca?

Ak je zamestnvate povinn poskytova vyslanmu zamestnancovi na zklade

zkona AEntG uren minimlne pracovn podmienky pecifick pre jeho odbor (vi.

otzka 41), m povinnos dokumentova zaiatok, koniec a dku dennho

pracovnho asu zamestnanca a v nutnom prpade tieto dokumenty predloi ku

28

kontrole. iadne dokumenty potrebn ku kontrole podniku (dokumentcia pracovnej

doby, pracovn zmluva, doklady o vykonan prce a ztovanie mzdy) nesm by

vyvan do zahraniia. Detailn informcie poskytuje Coln sprva na svojich

internetovch strnkach (www.zoll.de).

45. Ak nariadenia o pracovnch podmienkach platia pre zamestnancov vyslanch do Nemecka, pracujcich na as ?

Pracovn podmienky pre vyslanch zamestnancov pracujcich na as, s spravidla

regulovan poda prvnych predpisov ttu, v ktorom sdli ich zamestnvate. Aj

zahranin podniky s vak viazan nemeckm Zkonom o vyslan zamestnancov

do zahraniia (AEntG). Zklad minimlnych pracovnch podmienok pre prcu na as

je uren a garantovan zkonom AEntG. Popri minimlnych pracovnch

podmienkach pre vetkch vyslanch zamestnancov (vi. otzka 40) garantuje

AEntG pracujcim na as navye dodranie predpisov o podmienkach pre

prepoianch zamestnancov, ktor s zakotven v nemeckch prvnych predpisoch

a predpisoch ttnej sprvy. Tm pdom je nemeck Zkon o prepoian

zamestnancov (Arbeitnehmerberlassungsgesetz AG) plne platn aj pre tento

druh zamestnancov.

Pre vyslanch zamestnancov plat predovetkm zsada o rovnoprvnom postaven

obsiahnut v zkone AG. Poda nej s pracujcim na as garantovan tie ist

pracovn podmienky, vrtane odmeny, na ak maj nrok zamestnanci

zahraninho podniku, pre ktor vyslan zamestnanec vykonva prcu (Equal

Treatment, Eual Pay). Zahranin a domce podniky zamestnvajce pracovnkov

na as maj na zklade pecilnej klauzuly o kolektvnych zmluvch obsiahnutej

v zkone AG monos odkloni sa pouitm kolektvnej zmluvy od zsady

o rovnoprvnom postaven. Pouit kolektvna zmluva vak mus spa urit

minimlne podmienky. Mus naprklad regulova pracovn podmienky a orientova sa

poda zsady rovnoprvneho postavenia. Odklonenie sa od vyplcania porovnatenej

mzdy sa nesmie priei vyplcaniu mzdy pod morlnu hranicu.

Zamestnancovi vyslanmu na as mus by tak domcim ako zahraninm

podnikom v slade so zkonom AEntG vyplcan pre jeho odbor pecifick

minimlna mzda, a to v prpade, e zamestnanec pre tento podnik vykonva prcu

spadajcu do pracovnho odboru, pre ktor zkon uruje pecifick minimlnu mzdu.

29

To plat aj pre vyplcanie minimlnej mzdy zamestnancom vyslanch z krajn EU-8

do Nemecka v budcnosti.

Vzhadom na zmeny v Zkone o prepoian zamestnancov plnovan poas

vyhotovenia tejto brory sa informcie v brore mu do istej miery li od

novch, momentlne platnch noriem. Plnovanou zmenou je aj urenie absoltnej

dolnej hranice asovej mzdy pre prepoianch zamestnancov. Malo by sa tak

obmedzi doterajej monosti odchyovania sa od rovnosti platov (Equal Pay)

smerom nadol. Na zklade tejto zmeny by v budcnosti zamestnancom pracujcim

na as mala by poas prepoiania a v ase, kedy nie s prepoian, vyplaten

najmenej jedna minimlna mzda vo vke, ktor uruje kolektvna zmluva pecilne

platn pre pracujcich na as. Spolkov ministerstvo prce a socilnych vec bude

verejnos vas informova o aktulnych zmench na svojich internetovch strnkach

(http://www.bmas.de/portal/16702/startseite.html).

III.3. Socilne zabezpeenie pri vyslan zamestnanca do Nemecka

46. Maj zamestnanci vyslan do Nemecka povinnos socilneho poistenia v Nemecku?

Zamestnanci vyslan do Nemecka spravidla nepodliehaj nemeckm zkonom

o socilnom poisten, ale zkonom krajiny, z ktorej boli vyslan. Osoba, ktor

v jednom zo ttov EU vykonva prcu pre zamestnvatea obyajne innho

v tomto tte a je tmto zamestnvateom za elom vykonania prce vyslan do

zahraniia, podlieha naalej prvnym predpisom prvej krajiny a to za podmienky, e

predpokladan dka vykonania prce v zahrani neprekro dobu 24 mesiacov a e

tto osoba nenahrad inho pracovnka. alou podmienkou pre platnos zkonov

o socilnom poisten vysielajcej krajiny je, aby vysielajci podnik okrem isto

internch administratvnych innost v tejto krajine vykonval in podstatn pracovn

innosti.

Dokladom o zkonnom vyslan pracovnka je potvrdenie A1, ktor je vystaven

poskytovateom socilneho zabezpeenia vo vysielajcej krajine. Poskytovate nm

potvrdzuje, e vyslan zamestnanec aj poas doby vyslania podlieha zkonom

o socilnom zabezpeen svojej domcej krajiny. O potvrdenie treba poiada vdy

pred zaiatkom vyslania, v nutnom prpade vak me by vystaven aj dodatone.

30

Pokia vyslan zamestnanci, ako je pravidlom, nepodliehaj nemeckm zkonom

o socilnom poisten, nemaj ani nrok na nemeck socilne sluby.

alie informcie o socilnom zabezpeen sa nachdzaj v prruke Eurpskej

Komisie o prvnych predpisoch, ktor sa vzahuj na zamestnancov

(http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=4944&langId=sk).

47. Plat pre vyslanch zamestnancov povinnos prihlsenia socilneho poistenia?

Pokia vyslan zamestnanec, ako je pravidlom, nepodlieha nemeckm zkonom

o socilnom poisten, o spravidla doke predloenm potvrdenia A1, nem takto

zamestnanec v Nemecku iadnu prihlasovaciu povinnos socilneho poistenia (k

prihlseniu pobytu vi. otzka 44).

48. Je vyslanm zamestnancom v Nemecku poskytovan zdravotn starostlivos?

Vyslan zamestnanci maj v prpade potreby nrok na ambulantn a klinick

vyetrenie a na lieky a to v tom istom rozsahu ako nemeck ttni prslunci.

Oetrujcemu lekrovi je potrebn predloi Eurpsky preukaz poistenca, ktor

zamestnanec bezplatne dostane od svojej poisovne.

Poisova sdliaca v krajine pvodu zamestnanca preber nklady za oetrenie

vyslanho zamestnanca v Nemecku do tej istej miery, v akej by prebrala nklady

v prpade oetrenia vo vysielajcom tte. Ak s relne nklady v zahrani vyie,

mus ich v zvislosti od predpisov platnch vo vysielajcom tte uhradi bu

zamestnvate alebo zamestnanec. Preto sa odpora, ma vdy uzavret poistenie

cestovnch nkladov. alie informcie o lekrskej starostlivosti v zahrani sa

nachdzaj na internetovch strnkach Eurpskej Komisie

(http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=559&langId=sk).

49. Akm spsobom je kontrolovan, i naozaj ide o vyslanie a nie o prcu naierno a ak prvne nsledky hrozia pri prci naierno?

rad pre kontrolu iernej prce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit) vykonva v slade

so zkonom o boji proti iernej prci kontroly nezvisle na podozren na iernu prcu.

Kontroly prebiehaj nmatkovo alebo na zklade rizika vyplvajceho z analz.

31

alie informcie sa nachdzaj na strnkach Colnej sprvy (www.zoll.de).

Pravideln kontroly uskutouje aj Dchodkov poisova Deutsche

Rentenversicherung - Bund (http://www.deutsche-rentenversicherung-

bund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitgeber/Betriebspruefdi

enst_node.html). Ak bolo vydan potvrdenie A1, je kontrolovan aj rad, ktor toto

potvrdenie vydal.

Ak sa pri kontrolch uke, e neboli riadne platen odvody za zamestnanca, mus

by chbajca suma dodatone vyplaten Dchodkovej poisovni Deutsche

Rentenversicherung - Bund. Za odvody odveden v nesprvnej vke mus

zamestnvate zaplati penle. Poruenie predpisov o prihlsen zamestnanca,

socilnych odvodoch a dokumentcii vykonanej prce me by potrestan formou

peanej pokuty. V prpade obchdzania nariaden o prihlsen zamestnanca a

socilnych odvodoch me by zamestnvate taktie trestne sthan vo veci

odoprenia pracovnej odmeny.