Yyŕhwti* t r i razy do ty ždna: T utorok, Štvrtok s sobotu. frrsspistná etna pr* lakúko-Uhonko Mi celý rok 1G k., n* pol roka 8 k,,

•ft iírrí roka 1 L, u mesiac Ik.fiOk,

• 1» ewboftnska: 4« Hemecka 16 mariek. Broke t rablev, Ameriky 4 doll. 76 c^

atiié endzoxemsko 24 franky. NOVINY.

Predplatná cena ta s o b o t ň a j š i e é í s l a J«i

pre K&kóiko-Uaorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Botko S rub., Amerika 1 d. 36 a, ostatné cudsosemsko C fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 18 h.

Bftriaiffilra, a d m i n i s t r á c i a a ©xpaslfcla v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine .

Ročník XLVI. Utorok, 10. augusta 1915. Číslo 94.

Úradná zpráva nášho generálneho átábu. M a 6. augusta o 6. hod. 30, min.

Severo-východne Ivangoroda robia nssi spojenci pokroky.

Medzi Vislou a Bugom sa bojuje. Vo východnej Haliči je položenie nepremenené. Taliani často napádajú bez úspechu. Kde talianska pechota napáda, býva oáohnatá

kanónmi resp. infanteriou. Tak v nosi 5. augusta stroskotal; sa niektoré

útoky na Sagrago, Podgoru. Bez úspechu napadli Plava a Kra. Priviazaný ballon pri Moníalcone sme sestřelili. Obsadili sme výšiny pri Monte Parabla. Na tirolskej hranici odklonili sme útok proti

Gol di lane. Talianska polkompánia pri Oestleri mália velké

straty. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutffiant.

Severo-východne Novej Alexandrie nepriate! ra-zilo, keby mohlo niektorého spojenca primát na OHO-kúsko-nhorským vojskom, pri Savine nemeckým od- bitný mier, ale to je púha nemožnost, tlačený. Najvyššie kommando. . Goryeh, 7. augusta. Talianska vláda zúčastní sa

na dardaneltakej akcii. Posledne pod zástavy povolaná pechota, konnica a technické vojská všetky pôju pod Dardanelly. Dali im osobitné uniformy pre horúčosť.

Paríž, 6. augusta. Generál Sarrail bol vymeno­vaný za hlavného kommandanta francúzskej južnej armády.

Ženeva, 7. augusta. „Metin" píše, že okolo Mar-íseilli spozorovali nemecký podmorský čln. Pokúsil sa

Paríž, 5. augusta. V posolstve predsedu Poin-caréhe stojí medziiným: Republika môže přijat len mier, ktorý garantuje istota Európy, ktorý nám do­volí dýchat a pracovat, ktorý obnoví našu rozkúsko­vanú otčinu a zabezpečí nás proti offensive germán-

ambíeie. Francia chce zvííazit, Francia zvítazí. Ženeva 6. augusta. Proti Hervé-mu parišske vo­

jenské kemrnando navrhlo treste pokračovanie pre L . , . f, , F v torpedovat obchodnú lod, čo sa mu nepodarilo,

pofcas zrady vlasti, spáchaný publicistickými článkami. 1 „ ... „ < . . , . , „ Rotterdam, 7. augusta. , H M " píše, že sa ne* S t ° c k h o l m . 7- * n 8 B 8 t e - N e m e c k * Podmorský čln

priateľovi nepodarilo zaobkolesit ruskú armádu. Ruské ^pedoval parník .Midland Queen". Sofia, 7. augusta. Do Sofie prišiel bývalý fran-súzsky minister Gruppi, ponavštevoval bulharských

politikov a agitoval za ententu. Všade mu povedali, že bez pripojenia Macedonie k Bulharsku, Bulharsko nemôže sa připojit k entente.

Berlín, 7. augusta. V Calais bola mimoriadna

Pulja; 6. augusta. Náš podmorský čln torpedoval taliansky podmorský čin pri Pelagose a potopil ho.

Taliansku vozdusnú lod „Cittá di Jessr" sestřelili Brne pri Pulji, mužstve sme zajali. Kommandaní•• flottj.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommaode. Dňa 6. augusta:

Boj pri Liogekopfe trvá, Prinútili sme 4 aeroplány sadaút. Jeden zhorel,

druhý bol rozstrieľaný. V Kurlandsku boli jazdecké boje pri Popeli, Ku-

varsku, Kuskle. Na fronte Nareva urobili sme pokroky, keď RUBÍ

silno vzdorovali. Medzi Bugom a Narie vakom Brne prelomili Ee-

priatelskú pozíciu. Na Bialyatok sme hádzaly bomby s aeropfánov. Rusi opustili Varšavu, mestu neuškodili a stiahli

Ba za Vislu na Pragu. Ztadial strieľajú na Varšavu. Mackensen prenasleduje nepriateľa.

vojsko je i na ďalej silné. Birževisa Viedomosti píšu, že dočasná ztráta ruského Polska ani na moment ne- j uronila ruskú aamodôvaru. 'Ide nie o Varšavu, ale o

| ruské samopovedomie. Každý Rus je presvedčený, že ' Rusko konečno zvítazí. (As Est)

Rotterdam, 7. asgusta. „Times" píšu: Ztrátu Varšavy neslobodno podceňovať. Ruská offeozíva je v 0 J ® n ä k á P o r a d a - m ° ° t o i í° s a m á 8 t a*i k e á P° na čas st stavaná. Potešiteľné je, že BS armáde nič p á d e V a r š a ' y Nemci počnú offenzívu na západ. Co Ba zlého nestalo. „Daily Telegraph" píše: Centrálne moci U M ? ř e l 0 ' n e w d i a - T o I k o B a ™»> *• na front pošlú dosiahiy úspech vzat$m Varšavy. .Daily News" píšuJn o ¥ é d e l é a °P e y n i a e ô t e v I a c itancúnke pozície, že pád Varšavy učisil priepasť medzi Nemeckom a - D a H y Telegraph" píše, že na západnom fronte môžu Raakoíu. i P1*8* kritické časy. Rusi na svojom nekonečnom terri-

Amste?dam5 7. augusta. Eommandant pevnosti j t o r f a m * m ô i n * B u t i a h n u í « k a m len chcú. Francúzi Reval nariadil, aby pevnosť opustili cudzinci. ii s a n 8 m d ž u utiahnuť, preto Nemci môžu vynútiť roa-

Ratterdam, 7. augusta. ..Daily Telegraph" píše: I Ruská retiráda bude korunovaná s plným úspechom.

MDÍchov, 7. augusta Cisár Vilhelm daroval ba-sverskému princovi Leopoldovi rád .Pour le merité".

Berlín, 7. augosta. , NatioaalzeitungM píše z jj Newyorku: V Spojených štátoch stavajú 30 podmor­ských álnov pre anglickú flotu. -O niekoľko týždňov ešte piť podmorských činov bude hotovo pre Angliu.

Amsterdam, 7. augusta. Bonar Law mal reč vo Folkestone: Veľká Britannia a spojenci musia vyhrať

| vojnu. Anglický národ je hotový obetovať posledného j muža a posledný schilling za vítazstvo. Ešte dlhý čas 1 nás delí od víťazstva, ale o konečnom rezultáte ne-Ž môže byt pochybnosti. Nemecko by len vtedy zvíta-

BESEDNICA. Učitel slovesnosti.

Od A. P. Čechova. — (Pokračovanie.) —

— Mária Godfrua, — povedal on a nepoznal svojho hlasu — tak bol nožný a mäkký: — aké máte hriechy ?

Manjuša prižmúrila oči a ukázala mu konec ja-ijka, potom zasmiala si a odišla. A o minútu už Kála na prostred sály, tlieskala do dlaní a kričala:

— Večerať, večerať, večerať I n A všetci valili sa do stolovej. Pri večeri Bora znovu sporila, a to s otcom. Po-

jjnBký solídne jedol, pil červené víno a rozprával "ikitinovi, ako raz v zime, ked bol na vojne, celú •ne prestal po koleno v blate; nepriate! bol blízko, ft Že nedovoľovalo sa ani hov#rií, ani fajčiť, noe tola chladná, temná, dul ostrý vietor. Nikitin načúval 'pozeral kosmo na Manjušu. Ona hľadela na neho [edvižno, nemíňajúc, ako by sa bola zamyslela nad •tasi, alebo pozabudla... Pre neho to bolo i pri "iné i mučiteľué.

.Prečo na mňa tak hľadí?" trápil sa on. — To Qesvedčno. Môžu spozorovať. Ach, aká je ešte dá, aká naivná 1"

Hostia začali sa rozchodit o pol noei. Ked Nikitin f«el za vráta, v druhom pochodí domu kleplo okno okázala ss Manjuša.

— Pavel Vasiljevičl — zavolala ona. — Co sa bude páčiť?

— Hľa, č o . . . — prehovorila ManjuSa, patrne, j rozmýšľajúc, čo by povedala. — Hľa, č o . . . Polanský islúbii prísť po tieto dni so svojím apparátom a vše-• tkých nás odfotografovať. Bude treba, aby sme boli všetciá.

— Dobre. Manjuša sa skryla, okno sa zavrelo a hned v dome

ktosi zahral na fortepiane. .To je domí" myBlel si Nikitin, prechádzajúc na

druhů stranu ulice. .Dom, v ktorom stonu len egyptské holuby, ale i té preto len, že ináč nevedia vyrážať svoju radosti"

No nielen sami Šelestovi žili veselo. Neprešiel Nikitin ani dvesto krokov, už z druhého domu ozvaly sa zvuky fortepiana. Prešiel ďalej a uvidel u vrát sedliaka hrajúceho na lútni. V sade orchester hrmel podpurri z ruských piesní...

Nikitin býval pol versty od Šelestových, v byte z ôsmych izieb pozostávajúcom, ktorý najímal za tristo rubľov na rok, spolu so svojím súdruhom učiteľom geografie a historie flippolitom Hippolitovičom. Tento Tento Hippolit fiippolitovič, ešte nie starý človek s ryšavou hriadkou, s tvárou nahmblou a neintelli-gentnoa, akú majú robotníci, no dobrodušnou, ked vrátil sa domov Nikitin, sedel za stolom a opravoval kresby žiakov. Za najpotrebnejšie a najvážnejšie držal kreslenie kariet z geografie, a z historie — znanie chronologie; celé noci presedel a modron tužkou opravoval kresby svojich žiakov a žiaček, alebo sosta-voval chronologické tabiice.

— Aký je dnes krásny časí — povedal Nikitin, vchádzajúc. — Divím sa vám, ako môžete sedieť v izbe.

hodnú bitku, ktorá môže byt rozhodujúca. Kopenhagen, 7. augusta. Millerand, francúzsky

minister vojny s redaktorom „Radicalu" mal reč, v ktorej spomenul i zimnú kampaň. Minister povedal, hoci je i stanovisko, ktorá hovorí za zimnú vojnu, ale sú i okolnosti, ktoré hovoria proti nej. Na mier nedá sa myslieť. Ale do jasene môžu prísť také uda­losti, ktoré môžu priniesť skoršie zakončenie vojny. Ala preto Francia robí všetky možné prípravy na zimnú vojnu.

Z hlavného tlačového stanu. Dňa 5. augusta. .Magy. Tá v. Ir." píše z talianskeho hlavného stanu: Naše ťažké delá atrieľaly B úspechom na Borgo-Vul-augann a tamojšie nádražie. Nepriateľ mal ťažké atraty

vorí. on alebo mlčal, alebo hovoril len o tom, čo bolo všetkým dávno známe. Teraz odvetil takto:

— Áno, čaB je pekný. Teraz j B máj, skoro na­stane pravé leto. A leto je nie to, čo zima. V zime treba pece kúriť, a v lete je i bez pecí teplo. V lete otvoríš v noci okno a predsa je teplo, a v zime — dvojné rámy a predsa je chladno.

Nikitin posedel pri stole nie viacej, ako minútu, a už mu bolo dlho.

— Dobrú noci — povedal, vstávajúc a vyzy-vujúc. — Chcel som vám povedať niečo roujantickó mňa so týkajúce, ale veď vy ste — geografia! Začneš vám o láske, a vy hneď: ,V ktorom roku bola bitka pri Kalke?" Choďte vy do čerta s vašimi bitkami a B čukotskými noBmi!

— Piečože Ba hneváte? — Nuž pre mrsutoať! A mrziac sa, že ešte nevyznal lásku Manjuši a

že teraz nemá sa B kým porozprávať o svojej láske, šiel do svojho kabinetu a ľahol si na pohovku. V ka binete bolo temno a ticho. Ležiac a hľadiac do tmy, Nikitin začal pre čosi myslieť o tom, ako o dva o tri roky pôjde do Petrohradu sa niečim, ako ho Manjuša bude odprevádzať Ba stanica a plakat; v Petrohrade obdrží od nej dlhý list, v ktorom ho bude prosiť skorej navrátiť sa domov. A on jej napíše... Svoj list začne tak: milý môj potkan...

.Menovite, milý môj potkan", myslel on a za­smial Ba.

Bolo mu nepohodlne ležať. Podložil ruky pod hlavu a zjvihol ľavú nohu na operadlo pohovky. Bolo pohodlne. Medzitým okuo začalo bladnút, na dvore ozvaly sa zaspaní kohúti. Nikitin len myslel dalej

Hippoht Hippolitovič bol človek, ktorý nerád ho- o tom, ako sa navráti z Petrohrsdu, ako ho poBtretne

pri útoku na Monte Medetta. Ráno naia artilleria n infanteria strieľala na Rnpa-Oberdo. Ľavé krýdlo išlo trocha napred. Na pravom Brne obránili svoje posicie. Protivníka sme odklonili.

Rotterdam, 7. angnata. .Daily Telegraph" zve-Btuje z Athén: Diplomati ententy oddali vláde pro-tokoll. Minister zahraničných diel šiel s nim ku krá­lovi. Entente nastolili Grécku nový návrh vzhladom sa balkánske štáty. Král neide rozpustit snem, pozval si VenizelosB, aby počul jeho mienka o politickom položení.

Hagg, 7. augusta. Parolode, ktoré vezú z Ame­riky muníciu pre Francia, sú zvláštne chránené proti podmorským člnom.

Pešťbudín, 7. augusta. Korunný princ Karol Frac Jozef i s manželkou Zitou došli do Pešti na východné nádražie. Vítalo ich ohromné množstvo lada. Mesto bolo celé okrášlené zástavami a gairlandami. Úradný prívet mal starosta Stefan Bárczy menom mesta. Okrem toho pri vítanke boli prítomní Dez. Bodá, hlavný ka­pitán, Masenzi, Liliental-AdelBtein. Triumfálna cesta ide cez Rákócziho a Kossuth ulicu cez most k Bu­dína na hrad.

Cernovce, 7. augusta. Boje na Dniestre až po Prut přeměnily v pozicionálne bitky. Nepriatelia stoja proti Bebe na 1500 metrov. Rasi neukazujú volu na­padat. No sú časté útoky. Ako dlho budú trvat tieto pozicionálne boje, nevedno.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 7. augusta o 6. hod. 20 min.

Medei Vislou a Bugom Ba ďalej bojuje. Rakúsko-uhorské vojská vnikly južne od Lubar-

tovB, nemecké severozápadne od Lenčny do nepria­teľskej línie.

Ináč je položenie na severovýchode nepremenené. Pri Gorici kas fronta Palazzo—Redipaglia prad

obedom stál v tuhom kanónovom ohni nepriateľa. Poobede viacero talianskych bataillonov išlo do útoku, ale Ba skoro zastavily.

Na ostatných frontoch Prímoria, Korutánska a Tirolská boly kanónové boje. Námestník áéfa generál­neho štábu v. Hôfer, poľný maršalieutnant.

Pulja, 7. augusta. Taliansky podmorský čln, ktorý sme potopili volal sa „Nereida".

Okrem toho zničili Brne torpedovka „S. P. N." a podmorský čln „Nautilus", torpedovka „17. O. S." Kommando flotty.

Zpráva najvyššieho nemeckého kommanda. Dňa 7. augusta. Vo Fianderska Belgičania našou artillerioa boli prinútení čiastočne opustit svoje pozície pri Heernisse.

Francúzske útoky s ročnými granátami pri Sou-chez boly odklonené.

na Bíaniei Manjuša a, vykriknúc od radosti, hodí sa mu na šija; alebo, ešte lepšie, on n\ zažartuje: přijde v noci po tichu, kuchárka ma otvorí, potom na prstách prejde do spávacej izby, bez suma sa vyzlečie a — plumps do postele I A ona Ba zobudí a — ó radosti

Vozdueh celkom pobelel, kabinetu a okna už ne­bolo. Na krielei pivováru, toho istého, okolo ktorého dnes prešli, sedela Manjuša a čosi hovorila. Potom chytila Nikitina pod ruku a išla 8 ním do sadu za mestom. Tu uvidel doby a hniezda vrán, podobné čiapkam. Jedno hniezdo zakolísalo sa, vyzrel z neho Sebaldin a hlasno zakričal: aVy ste nečítali Lessinga !•

Nikitin striasol sa na celom tele a otvoril oči. Pred pohovkou stál Hippolit Hippolitovič a, odhodiac nazad hlavu, pripravoval BÍ nákrčník.

— Vstávajte, čas je na služba, — hovoril. — A v odeve nespia. Tak sa odev kazí. Spat treba v poBteli vyzlečený...

A, po obyčají, začal zdĺhavo a B prestávkami ho­vořit o tom, čo je všetkým dávno známe.

Prvú hodinu ruského jazyka mal Nikitin v druhej triede. Ked on práve o deviatej vošiel do tejto triedy, to tu, na čiernej tabuli našiel napísané kriedou dve veľké písmeny: M. S. Toto, pravdepodobne malo ozna­čovat: Maša Šelestová.

„Už vyňuchali, podliaci..." pomyslel BÍ Nikitin. „Len zkadial oni všetko zvedia?"

Druhá hodina slovesnosti bola v piatej triede. Aj tu na tabuli bolo napísané M. Ô., a ked on, končiae vyučovanie, vychádzal B tejto triedy, za nim ozval sa krik, sťaby v teátre:

— Ura-a-a! Šelestová I! Od spania v odeve bolela ho hlava, telo slablo

od lenivosti. Žiaci, každý deň očakávajúci rozpustenia

Južne od Leintrey sme zahnali nepriateľské predstráže.

Okolo Munstra v horách nič Ba nestalo. Východne od Ponievca Rusi utiahli sa za Jaru. Proti západnému frontu Kovna sme urobili po­

kroky. 500 zajatých. Armády generálov Scholtza a Gallvitsa po tuhých

bojoch zlomili odpor medzi Lomzou a ústím Bugu. Rezultát bojov 4—6 augusta je 85 officierov a

14.000 mužov zajatých, šest kanónov, 69 strojových pasiek.

Vojská okolo Novogeorgiev8ka prenikly ku Na-revu. Fort Dembe sme vzali.

Vo Varšave je položenie nepremenené. Rusi strie­ľajú na mesto s východného brehu Visly.

Naše aeroplány púštaly bomby na Novo-MinBk a Siedlce.

Pri I?angorode je položenie nepremenené. Medzi Vislou a Bugom nemecké vojská šturmovaiy pozície pri Ruskovole. Najvyššie kommando.

Bazileja, 7. augusta. „Corners delia Sera" zve­stuje z Udine, že Japonci posielajú Rusku silné re­zervy munície. Dodávanie munície je zabezpečené i na budúcne.

Petrohrad, 7. augusta. Gróf Bobrinsky mal v dume reč o ztrate Varšavy. Vyslovil bolest nad nešťastím, ale privolal Varšave nie B Bohom, ale do videnia. Poliak Sebekc odpovedal: Poliaci BÚ národ BO sla-viaaskym charakterom. Železná reíaz spojuje terajšiu generáciu B hrobmi minulosti a víťazstvom budúcnosti. PoľBký národ nenie pokorený ale silný. Oni majú pevné miesto v slavianskej rodine a budú bojovat do posledného dychu, nikdy nezradia zástavu SlavianBtva. Predseda savolá: „Nech žije poľský národ!" Vše­obecné holdovanie.

Kopenhagen, 7. augusta. „Gorriere delia Sera" píše, že držat dalej poľské pevnosti i Varšavu bola by chyba, preto Rusi sobrali ztade všetky ťažké ka­nóny a majú netknatú veľkú armádu, ktorá sa orga nizaje na línii, doBial neznámej.

Pešť, 7. augusta. Starosta mesta dr. Stefan Bárczy poslal telegrafické pozdravy príležitosťou pádu Var­šavy : Na Jeho Veličenstvo, na nemeckého cisára, kráľa Lndvika, princa Leopolda bavorského, arcikňsza Fri­dricha a na starostu mesta Mníchova.

Kopenhagen, 7. augusta. (Tel. „Pester Lloydu"). „Matin" píše: Nemci nenašli vo Varšave ničoho, čo by bolo vojsku prospešné. Obsadenie Varšavy nemení na všeobecnom položení, hlavná vec je, že je armáda intaktná za líniou Niemen—Bug. Pád Varšavy je senzacionálny a Btrategicky nie dôležitý.

Gbristiania, 7. angUBta. Škandinávske noviny pri­pisujú pádu Varšavy veľkú váhu politickú i strategicú. Centrálne moci dostaly do rúk mohntný záloh, ktorý padne na váhu pri mieri.

Záhreb, 7. auguBta. Na oslava pádu Varšavy a

Ivangorodu bola vojenská slávnosť po uliciach s hudbou a maršom.

Rím, 7. augusta. Anglia darovala talianskemu vojaka dvadsať ambulančnýcb automobilov so všetkými priuáleiitostiami.

Rotterdam, 8. augusta, „Times" píše o štúrme na Varšavu: Nemci vždy nové a nové pomocné massy, Mine vojská posielali do ohňa. Ohromná sila navalila aa na Varšavu, na sovnútorné pevnosti pršal dážď granátov. Každý deň prichádzaly nové kolonny. Rusi zapálili pred Nemci Zyrardov, Grodisko a Blonie, tak že Nemci našli len pusté pohoreniská.

Rotteroam, 8. augusta. Na Čiernom mori torpe-dovky ruskej flotty napádajú Eregli.

Bukarešt, 8. augusta. Spojené flotty napádajú Eregli.

Bukarešt, 8. auguBta. Spojené flotty ešte ušžej blokkujú bulharské prístavy. Pred Dedesgačom cirku­lujú anglické a francúzske koráby, aby Bulharsko od-tisly od mora.

Bukarešt, 8. augusta. „Seara" píše zo Solúna: „Nea Hemera" sa dozvedá, že Romsnoa, parížsky grécky poslanec oznámil svojej vláde nový návrh en­tenty Grécku. 1. 150 millionov frankov kreditu na súrne štátna potreby. 2. Od počiatku akeie 300 mil­lionov frankov na vojenské útraty 3. Všetok materiál potrebný na vojna. 4. 200.000 francúzskych a an­glických vojakov na pomoc. Oni budú pod komman-dom kráľa Konštantína. Grécko ešte neodvetilo, lebo čaká na Romania, ktorá sa ešte vždy nerozhodla.

Bukarešt, 8. augusta. Srbská tlačová kancellária dáva na známosť: RuBko, Anglia, Itália a Francia skrze svojich poslancov zakročily u minÍBtrapredsedu Paíiča, aby vyrovnaly protivy na Balkáne. Demarš je cele priateľský, aby bola obnovená BVOrnoBt medzi balkánskymi národmi. ,

Rotterdam, 8. augusta. „Daily Telegraph" zve­stuje z Newyorku, že Wilson onedlho podá na kon-gress posolstvo historickej vážnosti vzhľadom na obranu

| otčiny.

Sofia, 8. augusta. Kolnčev, bnlbarský plnomocník v Carihrade podpísal zápisku, ktorá slúži osnovou dalším vyjednávaniam. I vojenský plnomocník prišiel do Carihradu, aby bol pri rozhraničovaní.

pred zkúškami, nič nerobili, nudili sa, šaleli od nudy. Nikitin tiež sa nudil, nespozoroval prostopafie a usta­vične podchodil k okna. Bolo mu vídať alien taho OBvetlenú slncom. Nad domami priezračné modré nebe, vtAci a ďaleko ďaleko, za zelenými sadmi a domami, priestranná, nekonečná dial so sinejúcimi sa hájmi, B dymkom od bežiaceho vlaku...

Hľa, po ulici v tieni agátov, švihajúc bičíkami, prešli dvaja officieri v bielej rovnošate, Hľa, na drožke previezla Ba hromada židov BO šedivými bradami v čiapočkách. Vychovávateľka přechodí Ba s direkto­rovou vnučkou... Prebehol kamsi. Som s dvoma dvorovýma psami... A hľa, v proBtučkých šedých šatách v červených punčuškách, držiac v ruke „ VeBtník Európy", prešla Bora. Bola, akiste, v mestskej čitárni.

A hodiny sa ešte neskoro skončia — o tretej! Potom treba ísť nie domov, ani nie k Selestovým, ale k Volfovi na učebnú hodinu. Tento Volf, bohatý Hebrej, ktorý sa dal pokrstiť, neposielal svoje deti do gymnáziumu, ale volal k ním gymnaziálnych uči­teľov a platil po päť rubľov sa hodinu...

,Nodno, nudno, nudnol" O troch hodinách išiel k Volfovi a presedel

u neho ako Ba mu zdalo, celú věčnost. Odišiel od nebo o piatej, a o siedmej už mal íat do gymnasiumu, do pedagogickej rady — sostavovať tablicu ústných zkúšok pre IV. a VI. triedu.

Keď, pozde večer, šiel z gymnáziumu k Selesto-vým, srdce mu búchalo a tvár horela. Pred týždňom a pred mesiacom zakaždým, majúc v úmysle vyznat lásku, prihotovoval celú reč B predslovom a zakon­čením, teraz ale nemal prihotoveného ani jediného slova, v hlave sa mu všetko premiechalo, a len to

Bukarešt, 8. augusta. „Times* píše, že balkánske štáty všakovými zámienkami vyťahujú sa z pod povin­nosti, poslúžit entente. Balkánske štáty budú veľmi prekvapené, keď jedného dňa Itália aa zjaví pred Dardanellami a prekrižaje všetky ieh výpočty.

Rotterdam, 8. aa gusta. Pasič sa vyslovil, ako píšu „Times" že Srbsko musí svoju armádu chrániť, lebo nemôže vedieť, či ho Nemecko a Rakúsko-Uhorsko nenapadne. Preto je marné vinit Srbsko, prečo neide teraz do offenzívy. Co sa týka Macedonie,

vedel, že dneB istotne vyzná láskn a že dalej odkládat niet nijakej možnosti.

„Ja zavolám ju do sada", myslel si, „trochu sa poprechodime a vtedy jej vyznám lásku"...

V predsieni nebolo ani duše, on vošiel do Bály, potom do hosťovskej... Tu tiež nikoho nebolo. Bolo počuť, ako na vrchu, na drnhom poschodí, s kýmsi sporila Bora a ako v detskej izbe strkala nožnicami švadlena.

Bola v dome izbička, ktorá mala tri názvy: ma­linká, priechodná a temná. V nej stála veľká stará kasňa B liekami, s pušným prachom a poľovníckymi vecmi. Odtiaľto viedly na drahé poschodie úzke dre­vené schodíky, na ktorých vždy spaly mačky. 'Tu boly dvere: jedny do detskej, druhé do hosťovskej. Keď vošiel sem Nikitin, aby vyšiel hore, dvere z detskej sa otvorily a bnchly tak, že sa zatriasly schody, i kasňa; vybehla Manjuša v tmavých šatách, s kúskom sinej látky v rukách, a, nespozorujúc Nikitina, letela k. schodom.

— Dočkajte... — zastavil ja Nikitin. Zdrav-Btvujte, Gotfrna... Dovoľte...

On z ťažká vydychoval, nevedel čo hovoriť; jednou rukou držal ju za ruku, a druhou za sinú látku. A ona ani čo by bola polakaná, alebo zadivená, hľadela na neho veľkými očami.

— Dovolte... — pokračoval Nikitin, obávajúc sa, aby nenšla. — Mne je treba vám čosi povedat... Len že . . . tuje nepohodlno. Nemôžem nie som v stave... Ci ponímate, Godfrna, nemôžem... hľa to je všetko.

Siná látka spadla na dlážku, a Nikitin chytil Manjuša za druhú roku. Ona obladla, pohýbala ústami, potom zapotácela sa nazad od Nikitina a octla Ba v kúte medzi stenou a kasňou.

treba je aby medzi Srbskom a Gréckom sťalo sa usroznmenie.

Bobarest, 7. augusta. By valy francúzsky minister Cropi baví n. už dva dni v Nisi. V piatok bol mu na počest bankett, kde bol i Pasii. Crnpi pojde čez Bulharska do Petrohradu.

„Magy. Táv. Iroda" píše z talianskeho genrál-neho štábu od Ô. augusta: V doline Cordevole po­kračujeme v offenzíve, zaujali Brne Col di Lana. Na planine Karetu nepriatel napadol Bosco di Capuccio, ale sme ho odklonili. Nový útok večerný ostal tiež bez úspechu.

Viedeň, 8. augusta. Na základe zpráv talianskych novín v poslednej bitke na Hoci na talianskej strane padli dvaja generáli, 14 plukovníkov a podplukovníkov, 19 majorov, 41 kapitánov, 48 nadporučíkov, 106 po­ručíkov.

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa 8. augusta. 6. hod. 45 min.

Armáda arciknaza Jozefa Ferdinanda napáda medzf Vision a Vieprzom.

Napriatela odtisol, vzal Lnhartov. Južno-východne Michova sme mali plný úspech. Tu nepriatel robil protiútok, ale bol zahnatý za

Vieprz. 23 officierov, 6000 mužov, 8 kanóny, 11 stro jevých pušiek sme zajali.

Ruské vojská ustupujú na savero-východ.

Medzi Vieprzom a Bugom sa ďalej bojuje. Vo východnej Haliči všetko pri Btarom. Taliani napádali na Polazzo - Vermegliano, ale

boli odrazení. Inde len kanónové boje. Práve tak sa stalo pri Mintorzo. Námestník šéfa

generálneho štábu v. Hôffer, feldmaršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 8. augusta.

Francúzsky útok B ručnými granátmi pri Houchez bol odklonený. Vo Vogezoch je boj.

Nemecké vojBko od Nareva blíži sa línii Lomsa Ostrov—Vyškov. Nepriatel Ba silno protiví.

Šerck sme obsadili. Vzali Brne opevnenie Zegrze. Pri Varšave obsadili sme východný breh Visly. Pred generálom WoyrBchom Rusi ustupujú na

výehod. Najvyššie IÍOKmando.

nym svahom k dolinke, pretekanej Ijubakým potokom smerom od východu na západ, ienúcim celý rad ma lých potočných mlynov. Na západnej Btrane rozpre­stieral sa ešte nedávno krásny, bujný les panstva Ino-cenca Odescalchiho a na severo-zépade pod ním zele­nejú sa spomenutým potokom zvlažované lúky temer na nedohliadnu dial.

O osudoch domorodého obyvatelstva tejto obce nakreslil som bol obraz v číslach 214. a 215. našich „Národných Novín" 1896 pod nápisom: „čím hynie obec", v ktorom je reč i o tom, ako sa tu utvorila z chatrného počiatočné počta slovenských prisíaho-valeov z Báčky dnes už kvetúea slovenská osada, sriadená v dcéro-cirkev, patriaca k cirkvi bingulskej. Dnes počituje táto slovenská osada do päťsto duší B asi 70 timi školopovinnými deťmi. Horvatskou vlá­dou je v najnovšom čase syitemizovanó miesto sloven­ského nčitela evanjelického a. v. náboženstva, ktorého povinnosťou je odbavovat nedeľné a sviatočné Blužby Božie a i ináč spolupôsobiť s bingulským duchovným pri cirkevných výkonoch, Obyvatelia slovenskí sú na­pospol majetní gazdovia, ktorí sa natoľko tu vzmá­hajú, že úplne premenili tvárnosť obce a novo pripo jenými zabudnutými ulicami rozšírili jej predošlý malý obvod.

Naši Ljubania sriadajú sa nielen sa cirkevnom, ale i na hospodárskom poli v samostatný celok. Majú svojich remeselníkov, obchodníkov a kupcov. Do ne­dávna tažko niesli, že nemali svojského mlyna na spo­menutom potoku. Napokon i v tejto potrebe našim Ljubanom pomohol Ján Mikaš, ktorý pred nedávnym časom odkúpil mlyn na spomenutom Ijnbskom potoku postavený, ktorý Btal Ba dňa 24. júla t. r. javištom neslýchanej vraždy.

Spomenutého dňa ostal starý otec, Ján Mikuš, so svojimi troma maloletými vnúčatmi, Martinom, Ada-mom a Jankom, a otec detí, syn Mikušov, odišiel bol ešte za rána do póla, do roboty, a na velké nešťastie i jeho žena do dediny Ljubej, aby si nakúpila potreb­ných veci pre domácnost.

Okolo 11. hodiny predpoludním prišli neznámi zlodeji do mlyna a usmrtili sedemdeBiatšeBtročného starca Jána Mikuša roztřepáním mu lebky, tak že so stolca, na ktorom pred domom sedel, padol tvárou m zem, a potom ešte dva razy ostrím sekery zaťali mu do pleca; tak isto usmrtili i vnúčatá, deti 4-, 6- a 12-ročné, zadali dvom smrtonosné rany roztrieskaním lebky a tretiemu bodnutím noža, ktoré bodnutie za-čiahlo plúca na pravej strane pŕs.

Súdobné povereníctvo vyšlo dnes, t. j . 26. júla, na miesto pri intervencii kr. fiškusa Ivana Jsnkoviéa, Saviéa, vyslanca súdobného stola a dvoch lekárov, ktorí zistili rany zločincami nešťastným žertvám zadané. Očitý svedok, ktorý bol prítomný pri tej obdokcii, mi povedal, že hlavy mŕtvol boly tak roztřepané, že kosti, na triesočky rozmrvené, sa rozpadly, keď kožka hlavy bola prerezaná a stiahnutá.

Zdejšie obyvatelstvo nž v nedeľu ráno roznášalo hroznú zvesť a ustrnulé nad ohavným zločinom, ho­vorí, za takej hroznej vraždy ani najstarší India ne­pamätajú.

Dňa 18. júla zastihla velká živelná pohroma naše slovenské osady: Erdevlk, Binguln a čiastočne i Lvgoo Orábové. V obciach týchto a ich chotároch padol taký velký ladovec, že nielen na poli, ale i na krovoch na-robH mnoho škody. Tak mi rozprával Palko Botanský z Bingnle: „Mám doviť siah dlhé stavanie, na ktorého krove musel som vyměnit do 2000 škrydle, Iadovcom rozbitej. Joaef Maliak.

Chýrnik. f Ján Pavel Rapoš, učiteí, kantor-levíta pri cirkvi

ev. a. v. kovačickej, narodený v Modre 2 januára 1862, umrel v Pešti na klinike 30. júla 1915 po 33 ročnom vernom úradovaní. Pohrab bol 3. auguBta. Pokoj prachu jeho I

.Milujem fa." Hoci je láska na celom svete jed­naká, zvuky ktorými ju prejavujeme má každý národ inakšie. Číňan zašeptá „Uugoai ni", Armén zašvebolí ,Se sirem Be bez", Arabovi postačí krátke „Neha-bekk", Turek zasipí „Sidi severiaram", Indian „Main sim ka pisár barim". Ťažšie padne lásku vyznat Orônlandanovi, najmä ak zajiká, lebo musí vyslovit slovo zo 40 hlások: „Unifgraeerndlainalerfironajun-gaarrignjak". — Ale láska vraj nepotrebuje slov.

Najvičší slovinský šachista, Ondrej Uršič, farár vo tílovrenci na Brdoch je teraz ako zajatý interno­vaný v Gremone. Uršič súčastnil Ba mnohých šacho­vých turnajov a vyhral celú radu cien. Svoje úlohy uverejňuje v šachových sborníkoch a je dobre známou a ocenenou kapacitou šachóvníctva. Uršič spÍBal i celú theorio šachovej hry.

Vysokého veku dožijeme, dla pastora Flyna s Ka­lifornie, hojným jedením kyslej kapusty.

Škvrny t vina odstránime BO šiat dobrým mlie-Ked hrozný'zločin spáchali, vošli do izby, kde S kom. Do zohriatého mlieka namočíme látku zaškvrnenú

na zamknutej kasni vylomili krýdlo, vybrali 1450 U necháme ju ces deň, dla potreby i viac, namočanú korún a zmizli bez stopy. j v mlieku. Potom zapálime na miske kúsok sirky a

Keď sa na poludnie vrátila mat nešťastných die- držíme nad ňou slabo vyžmíkanú látku, a necháme ju tok, našla na svoj úžas starca na dvore mŕtveho; detí Š uschnúť. Škvrny od červeného vína z prádla stolového nevidela na dvore, a nespozorujúc, že je starec za-1 vyperiema žitnon pálenkou a hned to vyplákame y vraidený, nazdávala sa, že je porazený. Vošla do izby, aby videla, či sú deti doma. V prvom strachu letela von ako bez duše k svojmu kmotrovi, aby mu ozná milá strašnú vec. Keď kmoter s ňou prišiel, mali čo vidieť. Dietky dve ležaly s roztřepanými hlávkami, a tretie s ranou na prsiach. Deti, ked viděly, čo Ba so

D O T I Í S V starcom robí, iste vběhly do izby, utúlšly Ba na po-w r 1 B J ' stielku, až dospela Bern ruka zločinca a ich tam

llok, 26. júla. (Neslýchaná vražda,) Na novo-j usmrtila. Šesťročný chlapec bol ešte na živote, ale vystavenej hradskej, v priamom južnom smere, voj n e m o o ° l a n ' slovíčka preriect, lebo mu bola lebka vzdialenosti 102 km. od Iloba, na širokom chrbte tak roztřepaná, že nemohol úst otvoriť, a umrel na­jednáno rebra Fruškej Oory leží dedina Ljuba. Jej j sledujúceho dňa o 5. hodine ráno. poloha predstavuje vysokú rovinu, tvoriatu „diel", Zločincov stíha tristo ozbrojených ludí, ktorí oddeľujúci potoky, ktoré tečú do Sávy, od potokov, tvoria ochranné čaty v okolitých obciach, a zčiastky náhliacich sa do Dnnaja; ináč leží jej územie dosť i i vojaci, nacbodiaci sa v obci pri koňskej nemocnici príhodné. Chotár chránený je od severs velkou obec- Podozrenie padá na dve ženy, ktoré sú chytené; ale nou horou ilockon, jejž južná strana sestupuje mier-Í dosial chybujú dôkazy, ci ony spáchaly ohavný zločin.

čistej vode. Škvrny na hodvábe sa vyperú v čistej mäkkej vode a potom sa látka na vzduchu v tieni usuší.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Trávu so záhradných chodnikov vyhubíme, ked

polejeme zarastené miesta rozriedenou sirkovon kyse­linou. Na 1 čiastku kyseliny 50 čiastok vody.

Hrdzu s poniklovaných veoi odstránime nasle­dovne: vec vložíme na 2—3 hodiny do čistého petro­leja, potom jn vyutierame a hrdzavá miesta navlhčíme čpavkom (amoniakom). Ak ešte ostala hrdzavá škvrna, potřeme ju rozriedenou soľnou kyselinou a chytro oplákneme vodou a utřeme. '

Pokrmy zo želatiny. Vo vyslaneckej slávnostnej Bále v Berlíne UBporiadaly žsnské spolky berlínske

— Cestné slovo, uisťujem vás... — povedal on ticho: — Manjuša, čestné slovo...

Ona odhodila nazad hlavu, a on jn pobozkal na! ústa a, aby tento bozk dlhšie trval, chytil jn za líca j prstami; a akosi to tak vyšlo, že on sám octnul sa-v kúte medzi básňou a stenou, a ona lapila rukami jeho šiju a přitiskla sa k jeho lícu hlavu.

Potom oba odbehli do sadu. Sad Šelestovýqh bol veľký. Tu rástlo so dvadsať

starých klenov a líp, bola jedna jedlica, a všetko' ostatné tvořily ovocné stromy: čerešne, jablone,! hrušky, divé kaštany, striebristé olivy... Mnoho bolo i kvetov.

Nikitio s Manjušou mlčky behali po stromoradí, smiali sa, predkladali zriedka jeden druhému trhané otázky, na ktoré neodpovedali; nad sadom svietil pol­mesiac, a na zemi z temnej trávy, slabo osvetlenej týmto polmesiacom, tiahly sa nevyspané tulipány, akoby prosiac, aby i im vyznali lásku. Ked sa Nikitin s Manjušou vrátil do doma, officieri a slečinky boli už pohromade a tanenvali mazúrku. Zase Polanský vodil po všetkých izbáeh grand-rond, znovu po tan­coch hrali sa na sudbn. Pred večerou, ked hostia šli so sály do stolovej, Manjuša, zostanúc samotná s Ni-bitínom, pritisla sa k nemu a povedala:

— Ty sám porozprávaj Ba s otcom i s Borou. Ja Ba hanbím.

Po večeri on hovoril so staríkom. Vypočujúc ho, Šelestov pomyslel a povedal:

— Povďačný som vám za čest, ktorú preukazu­jete mne a dcére, no dovoľte mi pohovoriť B vami po priateľský. Budem hovoriť s vami, nie ako otec, ale aho džentleman s džentlemanom. Povedzte mi, prosím vás, čo vás pobáda tak zavčasu sa oženiť?

To sa len sedliaci ženia tak zavčasu, no tam sú ne­vzdelaní ľudia, a vy že prečo ? Čo je za radosť v ta­kých mladých rokoch založiť na seba putá?

— Ja som cele nie mladý 1 — urazeno povedal Nikitin. — Ja má 27 my rok.

— Otecko, zverolekár prišiel! — zvolala z druhej izby Bora.

A rozhovor Ba pretrhol. Domov odprevádzala Nikitina Bora, Manjuša a Polanský. Keď podišli k jeho vrátam, Bora povedala:

— Preto to váš tajnostný Mitropolit Mitropoli-tovič neukazuje sa nikam? Nech by aspoň k nám prišiel.

Tajnostný Hippolit Hippolitovič, ked vošiel k nemo Nikitin, sedel na svojej posteli a snímal nohavice.

— Nelíhajte si, holúbok I —povedal mu Nikitin, zadúšajúc sa. — Dočkajte, nelíhajte ail

Hippolit Hippolitovič bystro natiahol nohavice a spýtal sa znepokojený:

— Cože je? — Ja sa žením! Nikitin sadol si radom so súdruhom a, pozerajúc

na neho nadiveno, sťaby sa bol divil Bamému sebe, povedal:

— Predstavte si, žením sa I S Mašou Seles to vo u! Dnes Bom jej vyznal lásku.

— Čože ? Ona je, zdá sa mi, dobré dievča. Lenže je veľmi mladá.

— Áno, mladá! — vzdychol Nikitin a ustaro-steno pokrčil pleciami. — Velmi, veľmi je mladá 1

— Ona sa n mňa v gymnáziume učila. Ja ju poznám. Z geografie učila sa dobre, ale z historie — ale. Aj v klasse bola nepozorná.

Nikitlnovi bolo pre ČOBÍ žial svojho súdruha a zachcelo sa mu povedať niečo potešiteľné, láskavé.

— Holúbok, prečo Ba vy neženíte? — pýtal sa on. — Hippolit Hippolitovič, prečo by ste si naprí­klad, Boru nevzali? To je obdivuhodná, prekrásna devaška! Pravda, ona veľmi rada dohaduje sa, no, ale srdce... také Brdce! Ona len teraz sa o vás zpy­tovala. Vezmite si ju, holúbok! A?

On velmi dobre vedel, že Bora nepôjde za to­hoto múdreho, so zdvihnutým nosom človeka, predsa ho nahováral vziať si ju. Prečo?

— Oženiť sa — je krok seriózny, — povedal Hippolit Hippolitovič, pomysliac. — Treba to dobre obmyslet, odvážit, a tak nemožno. Obmyslet to nikdy nevadí, a obzvláště pri ženbe, ked človek, prestávajúc byt svobodným, začína nový život.

A začal hovoriť o tom, čo je všetkým dávno známe. Nikitin ho nepočúval, rozlúčil Ba a šiel do Bvojej izby. On bystro vyzliekol sa a bysto si ľahol, aby skorej mohol rozmýšľať o svojom šťastí, o Man-juši, o budúcnosti, usmial sa a zrazu Ba rozpomenul, že ešte nečítal LesBinga.

BBude treba prečítať... — pomyslel. — Ostatne, načo ho mám čítať? Do čerta ho)"

A Boslabený svojím šťastím, hneď usnul a usmie­val sa do samého rána.

Sníval sa mu hrmot koňských kopýt o doštenú dlažbu; snívalo sa mu, ako z maštale vyviedli z prvú „Grófa Nulina", potom bieleho .Velikána", potom sestru jeho tMajku"...

(Dokončenie.)

výstavka pokrmov, ktoré boly pripravené len zo žela-tiny v rozličnej úprave. Želatina je požívatina, ktorá obsahuje značné množstvo bielkovín, ale dosial málo ocenených. Vo velkých továrňach vyrába ea želatina z télacích hláv a paprčiek nia varením, ale zvláštnym spôsobom pri nižšej teplote. Želatina sa môže známe nite upotřebit za potrava ludskú. Podia dr. Manka môže byt pät šestín pokrmov, obsahujúcich bielkoviny, nahradeno íelatinou Na výstave v Berlíne boly žela­tínové" polievky, rosoly, mäso so želatinou, ryby a po­dobné. Okrem toho ja tam mnoho sladkých pokrmov so želatiny. Sú dobré, vkusné, chutné a sú lacná. Pri každom vystavenom pokrme je na lístku i kuchár­sky predpis.

Ako predídeme srazeaiu sa mlieka a smotany pri horúčostiach. Eúpme u materialistu 20—80 gram-mov dvojahličitana sódnatého (Soda bicarbona) a ros-pusCme to v poháre vody. Pred varením pridajme do litra mlieka alebo smotany za lyžičku roztoka a smie-šajme s mliekom. Ak nebolo predtým pokazené, zmiznú srazeninové vločky. Tiež pri zásielkach mlieka nesvá­reného postačí malá dávka prášku, aby mlieko prišlo neporušené na miesto určené

Umenie, veda a literatúra. Stará slovenčina.

Nový hriech, pripisovaný obrancom Blovenčiny, ako spisovného jazyka. Chceli by vraj mat starú slo­venčinu. a Prirodzené je — bolo možné čítač tamten týždeň v Slovenskom Denníka — že výsledky porov­návacej jazykovedy... v germanistike a slavistike hlboký dojem urobily i na Slovensku a naši buditelia videli v jazykovede najmocnejší prostriedok na vy­budovanie nielen spisovného jazyka, ale i tej starej slovenčiny, ktorou naši otcovia pred tisíc a viac rokmi hovorili. Tajným ideálom Hodžovým... Štúro­vým atď. a dneB vysloveným ústy S. Gzambela a Jozefa Skultótyho bolo a je: stvoriť staroslovenskú mlnvnicu a slovník na spôsob staroslovenskej, sterogeroaanskej, staroromanskej atď." Ale skutočných odborníkov, okrem Hattaiu s Gzambela, nebolo, a preto vraj ,zba-hnelo všetko počínanie v púhe fantazírovanie, ktoré národa prinieslo viae škody ako osohu.* Vyjadrenie veci nejasné, ale obvinenie určité.

Bol som pár dní chorý, nečítal som Slov. Den­níka; ale pán farár Ján Slávik, známy vážny skú­mate! slovenskej minulosti, poslal mi vzácné výpisky z dávnejších písomných pamiatok slovenských a upo­zornil ma na články o starej slovenčine.

články sú až tri. Z citátov takých, že sa človek čuduje, načo sú ta, prvý článok ďalej vyvodí, „aby sme predovšetkým nepreceňovali grammatiku a tak­zvanú etnografiu a etnológiu starého veka nešeho". A hneď za tým ide, bez všetkej súvislosti: „8ám Czambeľ prísne odsúdil našich historikov a linguistov, ktorí tiež vysoko lietali a tak nevedecký dôvodili v základných veciach, že sa cítil byt prinúteným vy­slovit takúto vetu: ,— Uhorsko — ,krajina u hôr' velmi kómpromittuje slovenskú spisbu.' A predsa i on i jeho nasledovník J. Skultéty stále túžia po akejsi staroslovenskej a odčeštenej novej mlnvnici. Sláva Gebeuérova im nedáva pokoja (11). Keií majú Česi svojo staročeskú, prečo by sme my nemohli mat našu staroslovenskú, keď majú Nemci svojho ôrimma, Muhlenhofa, Zeusa, prečo nie Slováci azda Gzambela či Skultétyho"... A potom zas bez všetkej súvislosti ide, načo vraj astále opakovat, že čeština zabatila vývoj Blovenčiny, že bez husitov a českých bratov by bola slovenčina snadnějším predmetom jazykovedeckým, že Blovenčinn musíme odčeštit a že potom nastane krá­ľovstvo božie čistého a Bpaaitelného nacionalizmu (1). Všetky tieto takrečeno purifikačné snahy sú nemiestne, ak BÚčaBne pri .odcestovaní' nepridáme tiež ,odpo!šte-nie' a ,odruštenie', o ,odmadarčení' a ,odnemčení' ani nehovorím. Skonštruovanie starej slovenčiny považujem za nemožnost."

Človek ozaj počuduj s sa, aká to reč. Gzambel hovorieval, že je spisovná slovenčina počeštená a odô­vodnené Btaväl požiadavka: držat sa živého sloven­ského jazyka; ale práve že hnal k živému jazyku, nevychodí, že by bol chcel konstruovat starú sloven­činu. Michalovi M. Hodžovi v jeho latinskom Epigene reč naša je lingua slovenica, vo Vétíne zovie ja až novo-Blovenčinou a (str. 171) výslovne žiada,. že čo má obstát v našom spisovnom jazyku, „to sa so vše­tkých nárečí veiaí a cez riečjcu slayiauciny precúde-nno přijat musí". Z toho každý vidí, že spisovný náš jazyk ííodža chcel mat vystavený na základe živej reči, a tak jeho tajným ideálom nemohla byt stará sloven­čina. Štúr, ked slovenčinu centrálnych slovenských Btolíc uvádzal do literatúry, vydal o veci dva spisy, v nich odhaluje všetky svoje túžby, no z nich spiso­vatel Slovenského Denníka neodôvodni svojho tvrde­nia. Nuž á ja, ktorý robievam na tomto poli len akosi z povinnosti, ani kommandovaný vojak, hovorievam na pr. takto: „Mnohí píšeme po slovensky tak, ako by sme nemali živého spojenia s ludom. Ako by Brne nevedeli, že v živom našom jazyku jest mnoho takého, čo treba vyčerpat a uviest do spisovného. Písaná slo­venčina stáva Ba jednotvárnou, akousi uniformovanou. Štúrovci dali si lepší pozor na jazyk: mali na pamäti, íe potreba samostatnej spisovnej slovenčiny musí byt tou aamou dokazovaná. Triezvi a do veci rozumejúci ta ladia v samých Čechách neradi vidia, ked naša j terminológia, naše tvorenie slov atd. je zbytočne!

české, vôbec keď so svojho nedávame ničoho, alebo len velmi málo, ked lsn foneticky, i to azda len dvoj­hláskami, chceme sa delit od češtiny. Povinní sme zachovat si Jagičovo napomenutie, dané horvatským grammatikárom: hladiet nielen na grammatiku, ale i na štýl, na štylistický purizmus. Aby celý spôsob nášho vyjadrovania myšlienok bol národný, slovenský 1 Nemáme slovníka. Za času Matice Slovenskej vážni India začali vážne sbierat materiál pre slovník si o venský; to prepadlo, ztratilo sa. Potom prestalo sa i mysliet na slovník. Spomínavší bo Czambel, ale — umrel... Hovorieval o potrebe slovníka i Jaroslav Vlček, jedny časy už bol sačal robit excerpty star­ších vecí, zabral sa však potom celkom do roboty s druhej strany slovenskej brázdy. A kým ostaneme bez slovníka, spisovný náš jazyk bode hynút. Velký na tento čas ani nemusel by byt — ale frazeologický primerane bohatý. Jednou z najbližších úlob slovee-Bkých malo by byt stvořit tento slovník." (Slov. Po hlady 1910, str. 259.)

Spytujem sa každého spravedlivého človeka, či je toto .púhe fahtazovanie", prinášajúce Slovákom .viac škody ako osohu"?

Všetci prebudení Slováci považujeme slovenčinu, ani zrenica svojho oka a cítime, že by sme bez nej boli ničím; Anton Štefánek si dovolí hovořit o nej i cynicky. Aby oslabil značenie odčeätenia, vystavuje i potreba „odpolštiť", sodruštifa, aodmadarcitw a .od němčit" spisovnú Blovenčinu — pravda, hovorí i to nesprávne, n&veraé, falošne. Lebo polského vlivu na slovenský spisovný jazyk nebolo (a mohol by ryt len blahodejný I); vliv vlastnej maďarčiny jest možnost mat v evidencii, a germanizmy maďarského jazyka, ako i frazeológia samej nemčiny, sú pre nás akési opozdené — už Brne ich prvej mali z češtiny. Zá plava germanizmov — čo by ich sostavením lahko bolo dokázat — ide k nám s češtinou.

Z rozpovedaného, pravda, nenasleduje, že by nám nebolo drahé zo starších čias každé zapísané slovenské slovo. Pre históriu jazyka a pre históriu vôbec neraz velmi cenné môže byt nielen slovo, ale i litera jeho. Ešte roku 1881, pod nemilým dojmom, že nemáme nijakej písomnej slovenskej pamiatky zo starších časov, odvolal som sa na spomínava&é dobytie Nitry Matúšom Trenčianskym, pri ktorom .cirkevné knihy slovenské zhorely", a vyvodil Bom, že podobný osud mohly mat staré slovenské písma aj inde. Hovorím, bola to moja mienka eite roka 1881. Ale, okrem niektorého výrazu, podpíšem to i dnes, so šedivou, skúsenejšou a chladnejšou hlavou. Cirkevná staroslo­vanská písemnost povstala vlastne u náB a zo zapri-činenia našich predkov, ale apoštolovia Cyrill a Metod prišli k Rastislavovi B istou častou Písma Bvštéhn už hotovou, preloženou, a ostatok prekladali tn tiež do svojho jazyka, B juhu doneseného. Rečou slovan skej bohoslužby stal sa ich jazyk, južno-slovanský; o tom nemožná je nijaká iná mienka, ked ho dobre známe z hojných pozostalých pamiatok jeho. Vtedy, pred tisíc rokmi, jazyky slovanské vôbec boly bližšie medzi sebou, nežli dnes. Odkedy teda znám dejiny 9-ho a po ňom nasledovavších století, literatúry z tej doby v našej slovenčine nemohol eom předpokládat No že by i žatým, keď medzi Dunajom a Karpatmi prestala cirkevno-slovanská písemnost a panovala la tins, písat znajúci Slovák, mních, za sto a sto rokov nebol napísal nikde ani slova v Bvojej materin­skej reči, — medzi riadky alebo na kraji neja­kého latinského rukopisu, Či môže niekto povedat? Už v druhej polovici 13. stoletia u Slovákov práve tak mohol vzniknut i nejaký preklad z evanjelií, ako vznikly také preklady v Cechách. V Cechách sa ony nezachovaly, potratily sa. Ale či práve z toho nemožno vyvodit, že boly azda i u nás? Ci to neoprávňuje k ná­deji, že sa ešte najde nejaký zápis i v našej reči? Veď sa ešte málo kutalo. Ale keby sa ujal i u nás samých takýto surový duch, slovenskému jazyku ne-priatelský, nekutalo a neštudovalo by sa ani v budúc noBti. Lebo po svojom citáte z môjho článku, vytla­čeného roka 1881, Anton Štefánek doložil, zas len nesprávne, neverné, a bezcitne, surovo, že ešte vždj „fixlujeme pojmom starej slovenčiny."

Pravda, stará slovenčina je len zámienka; ide o iné Josef Skultéty.

(Dokončenie.)

! ! ! JE**?e> h o s p o d á r a S ! ! Následkom zrušenia skladu T Budapešti p r e d á m n i ž e ceny n i e k o ľ k o

motorov a lokomobilov, 1 s l o ž e n i e m l á ť a o i e , na benzín, benzol a beh.

V. M I C H L , továreň na motory, S l a n ý (Cechy).

!?*•© A m e r i k u „Národnle Noviny'*

možno p r e d p l a t i ť i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n o k , K o v á č Ac CO., kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. za oenu 4 doll. 75 oantov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne .

Odporúčame nášmu obecenstvu

I I =Sobrané Spisy= Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hirkových ih.

S V B Z O k I . S podobizňou spisovatelovou. 260 strán 8» K 2'— viazaný vo vkusnej plátenej väzbe „ 3-20

Obsah: Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik z Chochoľova nmre. — Slepá kura a zrno.

S v a Z O k I I . 264 strany 8«, broširovaný . . , 2 - -viazaný *. B 3-20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáša — darmo je. — Rekrúti. — Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v a Z O k I I I . 240 strán 8*, broširovaný . . „ za­viazaný m 3-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — By savá jalovica.

S v a Z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel L, bro­širovaný n 2*— viazaný B 3-20

S v a Z O k V. DOM V STRÁNI. Diel n., bro­širovaný n 2-— viazaný „ 3¾)

S v ä Z O k V I . (v tlači). BV* Keď sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­

štové porto jedného sväsku 20 halierov. Jednotlivé svátky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých sväzkoch odporúčame objednat knihy na dobierku.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, že z dnše každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O velkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nio v príbehoch, ale v Indoch samých: v bohatstve vnútorného obsahu. Co by s ktorej stránky vzal svojho človek.,, Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, zaojimf vého, pú­tavého. Ľudská du^a je hlboká, a ked e.& j ij on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajnosti, Filox jfiu života, humánne názory, teplotu citu, vieru, kräsfar.stvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo víetkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých a bôľu všetko ožiarené humorom."

Kto eaujima sa ea slovenský tud. sa jeho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt tiex Šobranýeh Spisov Martina Kukučina.

Odporúčané spisy dostat v k s ž do m k n í h k u p e c t v e i u nakladatela:

KníMlačiarskeho M. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóezszentmárton).

Pre každého p o t r e b n o u k n i h o u j e

Napísal dr. VavTO SľObiľ.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p i s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . vý­t i sku K 3-60, viaž. K 4-50, p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac . Dr. Vavro Šrobár aobral v tejto knihe so zreteľom na sage slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva, Knihu táto poučuje, ako treba žit, aby si človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvětlovaní. VIII, Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Inserty te

„Národných Novinách." 2C cs o b s a h ixx. r á t o v r e d a k o i a xx I e j e * o d p o v © d n á . ~ty&

Zodpovedný redaktor: Sveiosá? Harbaa. Majitel a vydavatel: Consortium Pavol Hadrofi a Spol. Tlstou a nákladom KníhUačšarskeho účastinársksho spolkn T Turčianskom ST. Martine.