„„SCIENTIASCIENTIA POTESTASPOTESTAS EST“EST“

ČLOVEKČLOVEKOŠETROVATEĽSTVO OŠETROVATEĽSTVO

MÚDROSŤMÚDROSŤ LÁSKA LÁSKA POMOC POMOC

MEDICÍNAMEDICÍNA

MÚDROSŤMÚDROSŤ LÁSKALÁSKA POMOCPOMOC

OŠETROVATEĽSTVOOŠETROVATEĽSTVO

UMENIEUMENIE

MEDICÍNAMEDICÍNA

UMENIEUMENIE

VEDAVEDA

Každý má právo na život v slobode a osobnej bezpečnosti.

Medicínske vedomosti a prax sa neustále dopĺňajú a menia. Vzhľadom na to, že žijeme v atmosfére pochybností a neistôt, naše rozhodnutia a kroky konáme na základe pravdepodobností.

Choroba, totiž, nie vždy sa prezentuje v plne rozvinutom obraze, a taktiež i  perspektívy a vedomosti klinického vedca sú často neúplné.

Medicína ako mimoriadne zložitá oblasť ľudskej činnosti s veľkými nárokmi na mentálnu činnosť často spojenú so zručnosťou, má polohu umenia a vedy súčasne.

Medicína je veda a umenie, ale aj veda a  múdrosť súčasne. Môže sa rozvíjať ako sčasti repetitívna činnosť, ale jej fundamentom vždy zostane veda a odbornosť. Veda vyžaduje vysoký stupeň vzdelania a pre umenie sú potrebné vlohy, ktoré treba rozvíjať a obohacovať o skúsenosť.

 

Lekár, ktorý veľa vie, môže pacientovi múdro pomôcť, aj keď v medicíne vedieť neznamená vždy pomôcť.

Obrovský rozmach vedeckých poznatkov a technických možností ponúka vedcom a lekárom nové možnosti, ktoré môžu predstavovať i určité riziká. Nie všetko, čo je technicky dosažiteľné je eticky správne.

M E D I C Í N S K A  E T I K A - konanie dobra pre človeka so zvláštnym zameraním na ochranu jeho života a zdravia. Medicínska etika sa stala predmetom veľkého všeobecného záujmu.

M E D I C Í N S K A  E T I K A - je etika profesionálna, posudzovaná na základe cieľa, prostriedkov a výsledkov preventívnej, diagnostickej a terapeutickej starostlivosti. Je to etika dialógu.

 

-            m o r á l k a

-            morálne správanie, konanie

-            morálne vedomie

Z Á K L A D N É P R I N C Í P Y M E D I C Í N S K E J E T I K Y :

 

-            prospešnosť

-            neškodnosť

-            autonómia

-            spravodlivosť

 

PROSPEŠNOSŤ (beneficiencia) – konanie maximálneho dobra pre konkrétneho človeka, pacienta, tak počas jeho zdravia ako i počas choroby.

NEŠKODNOSŤ (non-maleficiencia) – pravidlo „ NIHIL NOCERE“ – nikdy nepoškodiť, teda vylúčenie úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia.

AUTONÓMIA (svojbytnosť) – rešpektovanie pacienta ako ľudskej bytosti vo sfére telesnej, duševnej, sociálnej a duchovnej

spolurozhodovanie pacienta o sebe a svojich záležitostiach (INFORMOVANÝ SÚHLAS)

SPRAVODLIVOSŤ (justice) – poskytovanie rovnakej zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci každému – nediskriminovať

VITÁLNE DÔLEŽITÉ ORGÁNY

MOZOG

SRDCE

OBLIČKY

Za fyziologických okolností plnia obličky tri hlavné funkcie:

• Exkrečnú• Homeostatickú• Endokrinnú

Spoločnosť

Jednotlivec

Organizmus

BIOSFÉRA

Ekológia

Sociálna

Psychosociálna

Psychologická

Psychofyziologická(zdravie a choroba)

Neurofyziologická

Autonómna

Orgánová

Tkanivová

Bunková

Molekulová

ZDRAVIE

WELL BEING

SEBAAKTUALIZÁCIAA METAPOTREBY

OCENENIE

SPOLUPATRIČNOSŤA LÁSKA

BEZPEČIE

FYZIOLOGICKÉPOTREBY

KVALITA ŽIVOTACelková spokojnosť so životom avšeobecný pocit osobnej pohody

Chronická obličková nedostatočnosť zasahuje závažným spôsobom do života jednotlivca v jeho celej integrite,

teda do oblasti biologickej, psychologickej a sociálnej.

Terapia tohto závažného ochorenia je komplexná nakoľko sú porušené metabolické regulácie. Cieľom náhrady

funkcie obličiek je úprava komplexnej metabolickej poruchy. Dialýza môže nahradiť iba vylučovacie a regulačné funkcie,

nie funkciu endokrinnú.Dialýza samotná predstavuje vážny zásah do života pacienta.

Na jednej strane je záchranou, no na druhej strane pochopiteľnou záťažou.

Chronické ochorenie

Kvalita života

KVALITA ŽIVOTA

Aspektyzdravotnépsychické

sociálne

CHRONICKÉ OCHORENIE

FUNKČNÝ POTENCIÁL(rôzny stupeň straty)

ŠPECIÁLNA TERAPIA

KOMPENZÁCIA HANDICAPU

PACIENT

Chronické ochorenie vyžaduje

sebestačnosť

domáce prostredie

aktivita

spoločenskáintegrovanosť

psychickákompenzácia

Riziká inštitucionalizácie

Psychická dekompenzácia

Imobilizácia

Strata sociálnych väzieb

Poruchy adaptácie

Chronickéochorenie

vyžaduje

DOMÁCEPROSTREDIE

LIEČEBNÉÚSTAVY

PSYCHO-SOCIÁLNA

PROBLEMATIKA

Psychologické a sociálne vedy nazerajú na dialyzovaných pod inýmzorným uhlom ako medicína.

Zatiaľ čo medicína, i z hľadiska historického, riešila problematiku paternalisticky, teda so snahou zachrániť pacienta,

psychologické a sociálne vedy, ktoré sú mladšie sa viac sústredili na fázy:•Adaptácia pacienta na dialýzu•Zvládnutie adaptačného stresu

•Vyrovnávacie stratégie•Maladaptačné prejavy – depresia

•Agresia voči personálu•Sebevraždy

•Sexuálne problémy dialyzovaných•Vplyv liečby na rodinu

•Pracovné uplatnenie•Možnosti rekreácie

•Kvalita života dialyzovaných•Psychosociálne aspekty

•Doba prežívania dialyzovaných•Etické aspekty dialýzy

•Dobrovoľné ukončenie dialýzy•Záťaž dialyzačného tímu („burn out“)

Mimoriadne dôležitá je fáza adaptácie a spôsob, akým sa pacient vyrovnáva so stresom.

Je dôležité už preddialyzačné obdobie, ktoré by malo byť zamerané na:

•Umenie prijať situáciu ako takú•Schopnosť udržať si nádej na zmysluplný život

•Mať život pod kontrolou i v chorobe•Riešiť problémy objektívne

s nadhľadom a odstupom•Hľadať rôznorodosť ciest a spôsobov na riešenie

životných problémov•Povzbudzovať optimizmus a pozitívne očakávanie

i nádej•Riešiť spirituálne potreby (viera, modlitba)

Medzi najčastejšie problémy dialyzovaných patria:

•Úzkosť (patrí k najčastejším pocitom)

•Depresia (môže trvať mesiace i roky, zažil každýdialyzovaný pacient a veľmi často je príčinou zlej

spolupráce pacienta s personálom, veľmi často nie je spozorovaná ani lekárom)

•Agresivita (patrí k prirodzenej pudovej výbave človeka, prejavuje sa pri prekonávaní prekážok,

avšak spoločenské normy nedovolia chorým, aby ju prekonávali)

Veľmi častou komplikáciou je nespolupráca pacienta, non-compliance, ktorá vplýva na trpezlivosť a často i duševné zdravie

dialyzačného tímu. Veľmi často spôsobuje „burn out“ a skutočnosť, že personál môže v takýchto podmienkach pracovať

iba obmedzenú dobu.

Do úvahy prichádzajú tri hlavné dôvody nespolupráce:

•Psychologické•Sociodemografické

•Medicínske

Viem, že príde deň, keď sa človek trpiaci na neznámu chorobu odovzdá do rúk fyzikov. Tí sa ho nebudú na nič spytovať, odoberú mu krv, určia isté konštanty, navzájom ich vynásobia, všetky údaje prekontrolujú podľa logaritmickej tabuľky a pomocou jedinej tabletky pacienta vyliečia.

Ja však, keď ochoriem, zájdem radšej za nejakým starým lekárom. Ten sa na mňa zahľadí, nahmatá pulz a prehmatá brucho, popočúva ma. Potom si zapáli fajku, odkašle si, pošúcha sa po brade a usmeje sa na mňa, aby zmiernil moju bolesť.

 Pravdaže, vedu obdivujem, ale rovnako obdivujem aj múdrosť.

A. Saint - Exupéry

Čo na záver ? – trvale platné :  Našim výsostným a prvotným poslaním je služba  blížnym. Pracovať pre spoločné dobro je naše sväté krédo,  je to najhlbšia a najposvätnejšia viera.  

Albert Schweitzer   

MEDICÍNA JE VEDA A UMENIE.

Základná otázka a mystérium Najvyššieho, ktoré stále trvá a trvalo nás stimuluje je otázka života a smrti.

Preto mi zostáva iba aforizmus Hipokrata na UMENIE MEDICÍNY: “ŽIVOT KRÁTKY UMENIE DLHÉ PRÍLEŽITOSŤ VZÁCNA SKÚSENOSŤ KLAMNÁ ZÁVER ŤAŽKÝ!”