Znamenný rospev – 7. hlas ruténskej redakcie

Katalóg normatívnych popevkov Materiál pre spracovanie popevkov 7. hlasu z ruténskych irmologionov (RI):1 Irmosy: Vskr– Nedeľa (kánon vzkriesenia) SSD– sviatok Zoslania sv. Ducha (Päťdesiatnica) St.– stĺpové irmosy (oktoich cez všedné dni) Stichiry: sIt– všeobecný iteratívny nápev (nepresne samohlasen) sD1, sD2– „naslávne“ stichiry Bohorodičke (večiereň na nedeľu) pNT– samopodoben Ne k tomú vozbraňájemy jesmý Anast., Apost., Alfabet, Anat. – stichiry nedeľnej večierne a utierne2 Iné: Step– stupňové antifóny (Stepenna) na nedeľnej utierni

SA6– 6. antifóna na utierni Strastí (SA6a = samopodoben Dnés bdít Iúda)

Prok– prokimeny, Alliluia, Boh Hospóď Venujeme sa iba štandardným tvarom formúl v irmologione. Novšie varianty formúl3 reflektujeme iba okrajovo; ich tvary v prostopení uvádzame v osobitnom dokumente. Takisto vynechávame viaceré veľkorospevné a neštandardné formuly s jednorázovým výskytom.

© 2010 www.irmologion.nfo.sk

1 Z kontextu je zrejmé, že ide o spevy 7. hlasu, preto v siglách neuvádzame príslušnosť k hlasu. 2 Tieto stichiry sa v ruténskej tradícii spievajú na jednoduchý iteratívny nápev. Podľa ruských neumov a SI je však možné zrekonštruovať ich vlastnú znamennú melódiu v „ruténskom slohu“. Predstavujú dôležitý most pri štúdiu vzťahov medzi gréckou a slovanskou tradíciou 15. storočia. 3 Ide o univerzálny stichirový nápev (sIt) a nedeľný kánon (Vskr).

2

Stupnica: Stupnica irmologického 7. hlasu ZR pri bežnom zápise v irmologione. Podrobnejší rozbor stupnice 7. hlasu uvádzame v samostatnom dokumente.

A H C D E(b) F G a b/h c d

5XXXXxCXDXEXxFXGXAXBXcXdXXz Výnimočne sa melódia môže dostať až k spodnému tónu A (SA6), čo nie je možné z technických príčin zapísať pri danej lokalizácii 7. hlasu do osnovy. Napriek tomu dávame prednosť nižšej lokalizácii, najmä z dôvodu kompatibility s 3. hlasom. Mnohé popevky, prítomné vo viacerých hlasoch, sú na svojich štandardných pozíciách. Hlavný tón – F. Pohyblivé tóny – Eb/E, b/h. Centrálne/deklamačné tóny: a, c. Poznámka: V zápise melódie sú nepovinné (variantne prítomné) noty označené slabšie (sivou farbou). Byzantským ekvivalentom znamenných popevkov dávame v záujme prehľadnosti rovnaký

názov a pridávame predponu proto-, ktorú stručne zapisujeme #.

Triedy V-II, V-II+, S-II Do V-II. triedy radíme popevky, v ktorých za hlavným vrcholom nasleduje finála. V 7. hlase sú také dva a aj to zriedkavé. Podobne zriedkavou je trieda V-II+, zastúpená jedine rymzou.

Naopak, trieda S-II z hľadiska frekvencie výskytu jej popevkov patrí v 7. hlase k dominantným. Ide o kadencie, ktorých vrchol je vyjadrený strelou alebo pomalým holubcom. R C

L L L =/ = L L L ,. =

3

S-II-G,a,c/a,c – Ruza/ ?R???=?uza ⇒ Ruza je v 7. hlase typický a najčastejší priebežný popevok.4 Stojí takmer vždy na začiatku irmosov a stichír. Hoci je 7. hlas ZR pomerne chudobný na priebežné popevky, pozoruhodnú rozmanitosť doň prináša trojaká melodická interpretácia ruzy (na stále rovnakých neumoch):

G-ruza: základný nízky variant, deklamácia na G a-ruza: deklamácia na a, výskyt v spevoch bližších ústnej tradícii (Vskr) c-ruza: zvýšený variant s melódiou roznosu, prítomný len v stĺpových irmosoch5, iba v RI

A U R S C

S408 , =/ L L L u1 \ ,: = 16.-17. stor. p ,: =/ L L L L. m \ ,: = var. ,.

var. 6 L L. ,: =: / U m u =/1X = var. =M ?

G-ruza: RI 5XGYGxFJXxAxxGGGxyYxxxxxGBXxAYyGxYYFGxYAXz var. J029: xFJYyFxxY var. A+U: 5xGxJYyFXAx 5xBxAxx var. S+C xxAxYYYFGxYAXz

var. S+C // J002 xYGAXAYyGxYYFGxYAXz

a-ruza: 5XAXJYyFxxAAAxYxxxxxxxBxAYyYGXAXz var. xYGxY J833 xYBx

, =/ , L L L m \ ,: =

c-ruza: 5XGxxcXcccxxxxxxcdxxxcYyBXABcYyBXcQBXxz var. zxYFxY 5xYGGGxABxxcXGxcccxxxYcdxxxcYyBXABcYyBXcQBXxz

4 Ruzu nachádzame takmer v každej piesni. Prekvapuje len jej neprítomnosť v Step – na dvoch miestach ju neumy predpisujú, avšak RI ju melodicky tlmočia iným spôsobom. 5 St. 2/8, 4/17,21, 5/24,26, 6/32, 8/39,41,42. 6 V riadku „var.“ uvádzame varianty jednotlivých neumov. Ako celok sa uvedená sekvencia nevyskytuje.

4

Za osobitnú zmienku stojí ruza v sIt. G-ruzu nachádzame iba v ruskom malom ZR. Všade inde prevláda a-ruza, pričom v kyjevskom nápeve sa miestami objavuje aj s deklamačným tónom c (! nie je to c-ruza). V RI sa deklamácia na c stáva štandardom. Kadencia je zjednodušená, videli sme ju už v irmosoch v J833.

, =/ , L L L , m = var. L L. L, var. =. =+

S460 5XFGXAxYYxxxxGGGxxJYyFxExFGxxAxxz Kyjev 5XFGXAxxGxxAAAxxxxxxxxxxxBXAxxz 5XFGXAxxBxxcccxxxxxxxxxxxBXAxxz

L1709,1816 5XBxxxxAxYYBxxcccXxxxxxxxxxBxxAxxz var. YYGx Ruza premetná Na niekoľkých miestach je kadencia podľa neumov viac rozdrobená;7 popevok sa vtedy nazýva ruza premetná. V RI sa okrem Step 1c interpretuje štandardným spôsobom.

C

16.-17. stor. =M ̂ =: var. >>M =: =/1X =: / U L;

SI,RI xFJWYyJxxAxxz var. RI xFYyEFyJxxAxxz Ruza premetná s triaskou V Step 2a,3a sa v prístupke objavuje triaska.8

16.-17. stor. L. ,: d/ / U =/1X =: var. =L;

RI 5XYBYyAxxBcxxxdcYyBxxAYyGxxFJWYyJXYABXz var. XABcxX XAX XAOGxxx Podjezd svetlý Ak sa ruza nachádza pred mrežou,9 finálny tón sa v neumoch „otvára“ do mreže náhradou statie za strelu. V ruských kokizníkoch sa takýto popevok nazýva podjezd svetlý, ale v RI sa melodicky nijak nelíši od ruzy.

=/ L L L m \ ,: =/f 7 Napr. začiatok sD1; v Step 1c, 3b je popevok redukovaný na holú kadenciu. 8 Varianty neumového zápisu kadencie sú rovnaké ako pri bežnej ruze premetnej. 9 Napr. st. 2/8, 5/24 v S429.

5

⇐ Ruza má ako predchodcu v S407 často ešte len neemancipovanú časť prístupky iných popevkov (najmä kulizmy), ktorá sa až po reforme 15. storočia priklonila k štandardnej ruze. Spomedzi samostatných popevkov má ruza ako „pravzor“ neumové sekvencie piatich najčastejších typov. Za touto rozmanitosťou stojí fakt, že reforma v 15. storočí postavila ruzu ako štandardný začiatok piesní. Jediná ruza tak prepísala rozmanitosť pôvodných začiatočných popevkov. Prvý typ nenájdeme pri iných popevkoch, takže by mohlo ísť (spolu s typom V.) o autentický pravzor ruzy:

Typ I. p l l l k1 l l u l l l =: l k2 l l l u l l =:

Druhý a tretí typ sú takisto predchodcami novšieho popevku taganec.

Typ II. =: k1 l l =: =I l l l k2 l l =: k2 l l k1 l l =:

, , =? k^ l l =: l l k1 l l l =:

Typ III. l l l k1 l | = l k1 l l k1 l | =,

Štvrtý typ neumov nájdeme medzi predchodcami popevkov vozmer, prihlaska a pojezdka.

Typ IV. p l l k1 l k1 l =: p =I k1 l k1 l = , , l l k l k1 l =

l l l l k2 | =, Piaty typ je pomerne zriedkavý, ale nájdeme ho iba pri ruze:

Typ V. k1 l l =I = l l k1 l l l =I =

Ruza premetná má v S407 osobitné pravzory:

,>| = =I l

6

⇔ Znamenná ruza má niekoľko výrazných paralel v strednobyzantských irmosoch. Ako ukazuje porovnanie rôznych strednobyzantských prameňov, napriek zdanlivo rôznej melódii sú tieto formuly navzájom voči sebe vo variantnom vzťahu. Prvý typ #ruzy zodpovedá v S407 typom II, III a nesamostatným častiam prístupiek.

Gr. 12.-14. stor.// #ruza I 5YxxxYGXFMxDXExFXGXxFXz 5YxAxGXFXxxxxExFXGXFEXz

Druhý variant patrí k najfrekventovanejším a zodpovedá prevažne typom II, III, IV v S407. V kadencii vidíme možný terciový vzťah k znamennej ruze.

#ruza II 5xYExFxGxFxExFxExDXFXFXz

; 5xxFxExFxGxFxExFxExDxFExFXz

; 5xxFxxxxxFGxxxxxxxFxExDxFExFXz

Porovnanie:

Gr. 12.-14. stor. xxFxExDxYYyFExFXz RI XGBXxAYyGxYYxFGxAXz

Tretí variant je najfrekventovanejší a stojí na miestach, kde sa v S407 nachádzajú všetky typy okrem I. Melodicky sa dokonale zhoduje s novobyzantskou #osokou 3. hlasu – zdá sa, že práve 7. hlas mohol spolupôsobiť na zmenách melodiky 3. hlasu.

#ruza III 5YxxFxEFXGxxFxxExFXxxAXz

5YxxFFFXxExFxGxAxxAXz

Porovnanie:

Gr. 12.-14. stor. xxFxxExxxFXxAXz RI XGBXAYyGxYYxFGxAXz

Štvrtý typ #ruzy nie je frekventovaný, ale je pozoruhodný tým, že spravidla stojí na

miestach, kde má S407 typ V. Melodicky najlepšie zodpovedá znamennej ruze (a ešte lepšie vyplavke).

S407 / Typ V. k1 l l l =I =

#ruza IV 5xxFxExFxGxFxExFXGAxxAXz 5xxFxExFxAxAXABPxxGXz

7

V-II+-G/a – Rymza/ ?R???=?ymza ⇒ Rymza je V-analógiou ruzy.10 Podľa neumov sa rymza od ruzy líši inou distribúciou nôt nad slabiky. Melodicky je rymza o niečo jednoduchšia, ale v mnohých RI sa nahrádza ruzou a naopak, melódiu rymzy miestami nájdeme na neumoch ruzy.

A U R S C

S408 , =/ L L L k1 , \ = var. =: 16.-17. stor. L =/ , L L L k2 L \ = var. =: , ,:

=/ L L L / U L \ =

RI 5XBXAXxxGGGXGXAXFxGXAXz 5XGxxFJXYYYAxx var. xFJYxAYyGXYFxGxYAXz

⇐ Rymza má ako predchodcu v S407 buď neemancipovanú časť prístupky kulizmy alebo podobné samostatné neumové sekvencie ako v prípade ruzy. Pred reformou teda medzi rymzou a ruzou nebol rozdiel.

l l. l k l \ = l l =I l l k1 l l l = =I l l l k1 l u l l =:

⇔ Znamenná rymza sa štirikrát nachádza na začiatku irmosu, kde má rôzne nie veľmi presvedčivé strednobyzantské paralely. V strede irmosu ju nájdeme dvakrát a na oboch miestach jej zodpovedá rovnaká grécka formula.

Gr. 12.-14. stor. 5YxFxGAxFxYyExFxGNXz 5YxAxYGXYFMxExFxGyAXz

5YxGxGxFxYGNxFxxExFxGyXz

Porovnanie:

Gr. 12.-14. stor. 5YxGxGxFxYGNxFxxyExFxGyXz RI 5XBxAxGGGxYAXFxGxAXz

10 SSD 3,4, Vskr 3,8, st. 2/7,8

8

S-II-F/a – Vyplavka/ ?V=yplavka ⇒ Vyplavka11 je na úrovni neumov takmer zhodná s ruzou, chýba jej však nástupný ťažký znak. Melodicky sa líši nižšou prístupkou.

A U R S C

S408 L L =/ / U ,: = L L k m u ,: =

16.-17. stor. ,: k1 L L L / 1U ,: = ,: k2 L L. m u ,: = var. ,

L L L. m \ ,: = var. =/1X

RI 5XFxGxFXxxFJxFYyEXFGXAXz SI 5XFxXxFYYEXxFJxFYyEXFGXAXz

⇐ Vyplavka má ako predchodcu v S407 najčastejšie neemancipovanú časť prístupky kulizmy. Dvakrát nachádzame aj samostatné formuly:

l l l k1 = l l k1 l l \ 1 =

⇔ Znamenná vyplavka má najčastejšie nasledujúcu strednobyzantskú paralelu:

Gr. 12.-14. stor. 5XEXFXAXGNXEFXGXz 5XEXFXAXGXxxAXxGXz

11 st. 3/12, 6/31, 8/40, 9/47,49, sD2, SA6c,d.

9

S-II-c/c – Roznos/ ?Rozn=osY ⇒ Roznos12 je na úrovni neumov podobný s vyplavkou, je však vyšší. Nachádzame ho výlučne v stichirách, kde sa zvykne striedať s ruzou.13

16.-17.stor. ,: k2 k1 L L L L. ,: = var. / U ,.

Grigorev 5XABxxcccXxxxxxxxxcYyBxXABXcXz

RI 5XFXcccXxxxxcdXcYyBXABcYyBXcQBxXz var. XGX ⇔ Znamenný roznos nemá presvedčivú strednobyzantskú paralelu. To isté platí pre nasledujúce popevky.

V,S-II-G/F – Podvertka lomená ⇒ Podvertka lomená sa v 7. hlase nachádza iba v SA6c,d vo funkcii predsadenia pred popevkom ruza a vyplavka.

R V Z

S407 l l k l k w l w

S408 L L L k1 C 16.-17. stor. L L L. k2 C

=/ C

RI 5xxFxGGGxFYyEXGxxxGFYyExFxxz

12 sD1 (zač. párnych riadkov), stichiry oktoichu, stichira na stichovne sviatku Sritenia, atď. 13 V stĺpových irmosoch sa niekedy melódiou roznosu prekladá opakovaná (c-) ruza.

10

V-II-a,c/a – Vozmer rýchly ⇒ Vozmer rýchly14 sa v 7. hlase nachádza iba v Step 1a, 2bc a niektorých stichirách neprepísaných do RI.

R V Z

S407 p l. l. \ =: =I , l k1 ,

S408 =/1 L L L k2 = 16.-17. stor. =/1X L L. ,: \ =

=/1X k1 / U ,: \ =

RI 5XGcXxBxxAYyGXABxxcYyBXAX z

S408 L ,: k2 \ =

J002 5xxFMGXAxxAYyOGXFFYyEXxz 5xxABxxYcxxcYyBxxxYAxz

S408 ,: k2 L k2 = 16.-17. stor. ,: k2 ,: \ =L; ,: k2U , / 2U >>M

RI 5XABXxcYyBXABXcYyBXxABxxz

14 Popevok nazývame podľa jeho neumových paralel v 4. hlase.

11

Triedy V-III , S-III

Popevky triedy V-III sú charakteristické trojslabičnou kadenciou:

k2 \ = k2 d =M Trieda S-III obsahuje kadencie =/ D> D/ = / U L; =.

V-III-a/a – Vozmer / Voz Ym+0r) ⇒ Vozmer je v 7. hlase buď variantným znením prihlasky15 alebo (nie vždy presvedčivo) emancipovanou prístupkou niektorého zo záverových popevkov. Má znaky III. triedy, hoci sa niekedy pri chýbajúcej deklamácii blíži k prihlaske, na rozdiel od ktorej ale v melodickej realizácii nedosahuje tón d. a) Vozmer s trojslabičnou kadenciou 16 Základný vozmer má trojslabičnú kadenciu. Nástupným vrcholom je spravidla deklamačný tón a, môže ním však byť aj c. A U R S V k Z

S408 , k ,: k2 \ = L, k L L. ,: k2 \ =

L L L ,: k2 \ = 16.-17. stor. ,: k1 L L L L. ,: k2 \ = var. ,X , ,:

,X L L L. ,: k2 \ = var. k2 L. ,

RI 5XGxAAAxxxxXxYABXxcxYBXAxxzz var. XFJxxY var. C xcxBYyAXGxxzz 5XGxxcxxxxxxxxxxxABXxcxYBXAxxz

L L. ,: =/ L. ,: k2 \ = var. L L

5XGxAxABxXcXxxxxxxcxABXxcxYBYxAXz 15 Napr. v kánone Vskr sa prihlaska vôbec nenachádza. 16 Vskr 3,7, st. 1/6, 4/19, SA 6c,d, Step 1b,2a.

12

b) Vozmer s dvojslabičnou kadenciou 17 Vozmer s kratšou kadenciou je v 7. hlase základným tvarom popevku. Na príklade z SSD 3 ho definuje Grigorev.

A U R (S) C

S408 L =/1 L L L L / U = , =/ L L L L / 2U =

16.-17. stor. , =/ L L L / 2U =: ,: =: L L L / 2U =: ,X =/1X L L L k2U / 2U =: ,X =/1X L L L. ,: / 2U =: , =/1X , k2 L L L / 2U =:

5xGxABYYcxYGxcccxxxBxYcQBxxYAXz xcBx xcdxcYyBxX

5xGxYYAxYxxxxxxxxxAxBxYcBXYAXz c) G/D – Vozmer nízky 18 Vozmer s melódiou o kvintu nižšie sa v neumovom zápise líši iba minimálne. Melodicky je v RI nejednotný až sporný. V SI sa interpretuje v štandardnej výške.19

A U R (S) C

S408 L L L , / U = 16.-17. stor. L k L L L / U =

L L L L. ,: / 2U =: , k2 L L L , L / 2U =.

RI 5XFxGxXFYyExxDxYFJxAxGAxBxYAXz

A U=V k Z A U R (S) C

S408 , k2 \ L L L L k2 , =: 16.-17. stor. ,: k2 \ =: L L L L. ,: k2 \ =:

,: k2 L. , , k2 L L L L. ,: k2 \ =:

RI 5XFxGxxFYyExxDxYz 5XxxxxGGGxmFYyEXxFxEXDXz 17 Vskr 9, SSD 3, SA 6c,d 18 SSD 3,5 19 Kvintový rozdiel v interpretácii niektorých popevkov je vlastný už gréckym melódiám z 12.-14. storočia.

13

⇐ Vozmer má ako predchodcu v S407 neemancipovanú časť prístupky záverových popevkov alebo samostatnú formulu, ktorá presne zodpovedá novšiemu neumovému zápisu vozmeru alebo prihlasky:

l l l k1 l = l l l l k l = l l l k1 l k2 l =

Vozmer s dvojslabičnou kadenciou je poreformným výdobytkom a nemá v S407 presvedčivú ani ustálenú paralelu. ⇔ Vozmer je pomerne zriedkavý popevok. V strednobyzantských prameňoch má niekoľko paralel, ktoré sa nachádzajú aj na miestach prihlasky a ruzy.

Typ I má rovnaký rytmus ako znamenný vozmer, ale výrazne odlišný melodický pohyb. Vzťah k vozmeru je sporný.

Typ I // Gr. 12.-14. stor. 5XAxAxGxEFxAxAxxGXz 5XEFXAxAxGxAxGXz

Typ II je štatisticky veľmi slabo podložený, melodicky však dobre (vo vyššej verzii) zodpovedá vozmeru:

RI 5xxcccxBxYxcQBxxxYAXz Typ II // Gr. 12.-14. stor. 5XAXcQBXcXBXAXz

5XBXYcGYXAXGXFXz

Typ III nachádzame na mieste vozmeru v stupňových antifónach a stichirách oktoichu, je však o kvintu nižšie a melodicky zodpovedá nízkemu vozmeru.

Typ III // Gr. 12.-14. stor. 5XDXEXFXGXxFMEXDXz 5XDxGxGxxFEXFXEXDXz RI 5XFxxGxxxxFYyExxxDxYz 5XGGGxmFYyEXxFxxEXDXz

14

S-III-a/a – Ulomec malý/ O1Ulom=ecY ⇒ Ulomec malý20 je kratším variantom nižšieho ulomca veľkého. Na rozdiel od 3. hlasu ho v 7. hlase radíme do triedy III. Nachádza sa výlučne v stupňových antifónach. Rozlišujeme tri varianty podľa nástupnej časti. a) Ľahký nástup: A U R S V Z*

16.-17. stor. p , m L L L. ,: =/ f D/ S414 p , k2 L L / U , =/f d,

RI 5XcxBxAAAxxxxBXxAXxAYyGxFJxAOGXxz J029 5XcxBYxAAAxxxJYyFxxxAxxxxAFJxAOGxXz

b) Ťažký nástup: A U S V Z*

S408 , =/ L L =/ L 16.-17. stor. ,: =/ L. ,: =/ f D/ S414 k2 =/ , k2 =/ f d,

RI 5XBxYYAxYxGAxxYxBXxAXxxAYyGYyFJxAXz xGx XAOBXAYyGxFJxAOGXxz

c) Trasený nástup: A U S V Z*

16.-17. stor. L. ,: D/ k1 L. ,: =/ f D/ D/ ,: k2 =/ f D/ D/ = ,: =/ f D/ L. ,: D/ / U ,: \ =/ f d,

D/ / U \ =/ f d,

RI 5XAxBcXxdcYyBxxxxxAxxAxxBxxxxAxxxAYyGxFJxAOGxxz xGx

20 Step 1b (typ a), 2a (typ b), 3b,1c (typ c).

15

⇐ Malý ulomec má v S407 zreteľných predchodcov s podobným neumovým zápisom:

p l l l; l , k2 =I ) l k2 l (I l

p l; (I l l k )I = dI l l =I l,

⇔ Ulomec malý má v strednobyzantských prameňoch otvorené paralely, teda nejde o celé formuly. Napriek rozmanitosti badať spoločné znaky. Prvý typ zodpovedá znamennému ulomcu a),b), druhý trasenému c).

Typ I // Gr. 12.-14. stor. 5XGXEXFMxExxDXAXBcXGXAXGX 5XGFxYGAXEFDXxxxxEFXxxxxAXGX XDECX

Typ II // Gr. 12.-14. stor. 5XxdRBcXAOXGXxxYAXxxEX 5XFxcxcxdRBcXAOXGNFXEFXGAX

RI 5XAxBcXXYdcYyBxxxxAxAxGxxxxYAxxxAYyGxFJxAOGxxz

16

S-III- a/c – Voznosec veľký/ Vozn=osecY ⇒ Voznosec veľký je v 7. hlase prítomný iba v stupňových antifónach21 a má prevažne začiatočnú funkciu.

A U R (S) V Z

S408 ,: k2 L L ,: / 2U =: var. V: z ,:\ S410,430 ,: k2 L. , ,: / U L; = S429,433 ,: k2 L. , ,: dz L; =: k2d L S414 ,: k2 L. , ,: =z L. =:

RI 5XABxxxcxBYyAXGxABXcYyQBxABXYcXz

A U R (S) V Z

S410,429-30 p ,: k2 L L L L. ,: / U L; =: ,: k2 / U ,: / U L; =:

S414 ,: k2 L L L L. ,: =.U L. = ,: k2 / U ,: d/ ,: =:

RI 5XxABxxxcxBxAXAYyGXABXcYyQBxABXYcXz 5XxABXxcxYBxxxxxxxxxxABXcYyBYyABxxYcX z

⇐ Veľký voznosec nemá v S407 jednoznačného predchodcu:

l k̂ l l l ,> =: p l l k1 l.\ =: k1 k1 l l =: p l k1 l l k1 =:

Podobne v strednobyzantských prameňoch nachádzame na mieste voznosca veľkého rôzne, melodicky vzdialené formuly.

21 Step 1b, 2ab, 3ab

17

S-III-a/a – Prihlaska trasená / Prigl=aska sY tr=]sko[ ⇒ Prihlaska trasená sa v 7. hlase nachádza iba v niektorých stichirách, ktoré v preklade RI nenájdeme.22 Jej melodické znenie preto stanovujeme podľa Grigoreva a podľa paralel v iných hlasoch (1. a 4.).23

Grigorev k , L. ,: d/ =

5XxAXGXAYyGXBcXdYyBYcYyBXxAXz

R (S) V Z

S414 L L L , ,X L L d/ = S411 L L L L , L L d/ =

náš návrh 5XAAAXYGXAYyGXBcXdYycYyBYcYyBXxAXz var. xcccx ⇔ Strednobyzantskú paralelu k trasenej prihlaske možno stanoviť jednoznačne. V stichitách, ktoré máme k dispozícii, je však byzantská melódia o kvintu nižšie a podobá sa na znamennú staleu. To nás vedie k presvedčeniu, že podobnosť až zameniteľnosť staley s prihlaskou trasenou na úrovni neumov nie je náhodná a prezrádza ich pôvodnú formálnu totožnosť, tj. oba popevky sú len dvoma rôznymi variantmi jednej formuly v kvintovej dualite.

Gr. 12.-14. stor. 5XGxGXAOEFELXDXz 5XFxExFxABxAxGxGXYAEFExXDXz ZR XBcxxxdYyBYcYyBxxxxAXz

22 Napr. na utierni nedele Praotcov. 23 Neumový zápis je blízky ulomcu veľkému, pričom aj melódie sú na úrovni kostry zhodné.

18

S-III-G/D – Stalea/ ?Stal=ea

⇒ Stalea (mečik) sa v 7. hlase nachádza najmä v stichirách oktoichu. Zápis v neumoch má podobný ako prihlaska trasená a pravdepodobne ide pôvodne o jeden popevok, ktorý sa ešte v strednobyzantských prameňoch realizoval v dvoch úrovniach vzdialených o kvintu.

U R V Z

16.-17. stor. =: L L L D/ = =/ L L L |/ = =/ L L L / 2U / 1U =

Grigorev 5xxAXGGGXFYyEYFYyEXxxDXz Metalov, SI 5xxFYyExFJxxxAXGGGXFYyEYYFExxDXz

⇔ Znamenná stalea má iba jednu strednobyzantskú paralelu, ktorá sa navyše plynule napája do ďalšej formuly. Napriek tomu v tejto melódii možno vidieť rovnakú myšlienku ako pri paralelách k prihlaske trasenej.

Grigorev 5xxxAXxxxxxGGGXFYyEYFYyEXxxyDXz Gr. 12.-14. stor. // #stalea 5XAXBcxAXGXGXxYFMEXzXDX // #prihlaska trasená 5XFxExFxABxAxxGxxGXYAEFEXDXz

19

V-III-?,c/a,c – Stezia, Zavodka / Stezi-], Zav=odka ⇒ Stezia (apostrof) a v kadencii o terciu vyššia24 zavodka sa v 7. hlase nachádzajú iba v niektorých spevoch neprepísaných do RI.25 Ich melódiu preberáme z ruských prameňov.

k2 d =M k2 L L L L. k U =M

5XxGXFYyEXxFGYAXz 5xGxABxYcxcccxYcYyBXAGxABYcXz

V-III-a/a – Nametka menšia / Nam=etka m=en3a] ⇒ Nametka menšia sa v 7. hlase nachádza iba v SA6. Okrem základného znenia môže byť položená o kvintu nižšie, kde je však melodicky zhodná s nízkou prihlaskou či vozmerom.

S V Z

S408 k d k2 \ = var. L; 16.-17. stor. k2 L d, k2 \ = var. k U L;

=/ d, k2 \ = =/1X L L L / U k2 \ =X var. L. ,:

5xxAxGxxABxxxxcxxBxxAXz 5XAXxxxxABxcxxcxxBxxAXz 5XGGGXlGFYyExxFxExxDXz

Rozdiel kvinty bol azda melodicky neutrálny. To znamená, že tón h by mal byť neznížený alebo naopak, tón e znížený. Zápis vo VS potvrdzuje druhú možnosť v praxi 17. storočia. ⇐ Nametka menšia má ako predchodcu v S407 sekvencie

l W l k = D k l = l l D l u =

24 SI spravidla prekladá zavodku nižšou melódiou stezie. 25 Napr. na 9. kráľovskej hodinke pred sviatkom Bohojavlenia, v evanjeliovej stichire a ypakoji .

20

Trieda V-IV a S-IV V triede IV. sa nachádzajú popevky s kadenciou typu:

trieda V-IV: trieda S-IV:

V k Z V k Z

k2 L \ = =/ k2 i\ = k2 D> =

V-IV-a/a – Taganec/ ?Tag=anecY ⇒ Taganec je v 7. hlase26 rýchlejším variantom prihlasky a ide o priebežný popevok.27 Nachádzame ho v troch variantoch. a) Krátky taganec

A V k Z

S408, 16.-17. stor. k2 / U \0 = ,: k2 , \0 = ,: k2 L k20 = ,: k2 L. \0 =

RI 5XxcxxdXxcYyBxxcYyBXxAXz var. A+V/ J029 5XcYyBxxdX var. k/ MR xcdxxcYyBX J002 5xxYcXdXxYcYyBXxcxxAXz

26 Vskr 3,5,6,9, SSD 3,4, st. 1/3,6. 27 Tým sa líši od rovnako znejúceho popevku 3. hlasu, ktorý je prevažne záverový. V 7. hlase sa podľa potreby melódia taganca nahrádza bežnou prihaskou.

21

b) Bežný taganec U R S V k Z

S408, 16.-17. stor. k2 , L L L L. ,: k2 L. \0 = var. L u

RI 5XAXGXxxXXXXxcxxdXcYyBxxcYyBXxAXz 5XAxxGxxAAAxxxxxBcxxdXYcYyBXcYyBXxAXz var. k / J002 a MR – ako v a)

c) Taganec so zavodom

A V k Z

S408, 16.-17. stor. L, k L =L; k2 L L0 = ,X k2 L =L; k2 / U \ = k2 , L =/1X k2 L. \0 = var. L u

Taganec so zavodom nachádzame iba raz (SSD 4), jeho melodická interpretácia v RI je navzdory neumom zhodná s bežným tagancom. ⇐ Taganec má ako predchodcov v S407 zhruba rovnaké formuly, aké sme našli v prípade ruzy, typ I-III.

k^ l \ = l k1 l k1 = l l l k1 l l =:

k2 l l l k2 l l; = l l l k1 u l =

⇔ Taganec prekvapivo nemá v 7. hlase žiadnu stabilnú ani melodicky blízku strednobyzantskú paralelu.

22

V-IV-a/a – Taganec rožkový ⇒ Na niekoľkých miestach 7. hlasu28 nachádzame popevok s neumami podobnými tagancu, ale melódiou rožka svetlého.29 Môže mať jednoduchý (a) alebo dvojitý nástup (b). a) A V k Z

S408 L ,: k2 / U L0 =: L ,: k2 L. ,0 =:

16.-17. stor. nL. ,: k2 L. \0 = var. L / U L ,: k2 L ,0 =

RI 5XAXABXxcXBYyAXYGXAXz var. A 5XAYyGxxx 5XAYyGXABxYxcxxBxAYyGYyFJxxAXz

b) A V k Z

16.-17. stor. L. ,: k2 k1 k2 u ,: = L. ,: k2 ,: k2 L. \0 = var. L

,: k2 ,: k2 L. ,:0 =

RI 5xxAYyGXABxxcYyBxxxABxxxcxBYyAxxJYyFXYAXz 5xxxxFJXAxAxYABxxcxBYyAxYxGXYAXz

⇐ Taganec rožkový má ako predchodcov v S407 spravidla časť prístupky kulizmy či mreže, alebo osobitnú neumovú sekvenciu s palkou vozdernutou:

l l l k2 l l k2 | 1 = l l k2 l k1 l; |> =

28 SSD 7, st. 3/12,13, 5/28, 6/31, Step 2b(?) 29 Pre nedostatok slabík v katabáze sa niekedy melódia redukuje na vozmer.

23

V-IV-a/a – Rožok / R???=o6okY (R???=o6ekY) sv=etlyj ⇒ Rožok svetlý sa v 7. hlase30 nachádza iba v stupňových antifónach. A=S V k Z

S408 L L k2 d L0 L. ,: k2 d L0

16.-17. stor. nL. ,: k2 d, 0 = var. ,

RI 5XAxYABxxxcxYBYyAxGxYAXz zxAYyGxx zxGx 5XABxxxcxYBYyABcXYAXz

Vlastnému popevku môže predchádzať výraznejší nástup:

U S V k Z U S V k Z

k1 ,nL. ,: k2 d, 0 = var. k1 ,: k2n ,: k2 d, 0 =. var. L. =/ 0

5XAxGXcXdXcQBXxxxAOGXz 5YYxABxxcxxxABxYxcYxxBYyAxGxYxAXz cYyBcYyBx xcYyBxx

⇐ Rožok má ako predchodcov v S407 časť prístupky väčších popevkov:

p l k1 l l l l k1 l

⇔ Rožok má v strednobyzantských prameňoch paralely zodpovedajúce zápisu v S407 – neúplnú prístupku, najčastejšie v tvare:

Gr. 12.-14. stor. 5XAXAXBXcXAX

30 Step 2bc, 3abc

24

S-IV-a/a – Pojezdka / Po=ezdka ⇒ Pojezdka sa v 7. hlase31 nachádza iba v stupňových antifónach. S V k Z

S408 k U L; k2 L =0 16.-17. stor. n- =M ̂ k2 \ 0 = var. =X ,X S414 -. =/1̂ , k2 \ 0 =

J480 5xxAGxYABcYyBxYxcxxBxYAxxz J002 5xxAGxYABcdxYXcxxBxYAGxxz var. S, J002 5xAYyOBxAYyGxxY RI 5XAOGXABxcxYxcxxBxYAXz var. V, J672-3 XABcdxxY

5XxABxYxcxxBxYAxY z ⇐ Pojezdka má v S407 nie veľmi ustálený, ale predsa zreteľný predobraz:

=I l k | = p l l k1 \ = p l l \ =

⇔ Pojezdka má v strednobyzantských prameňoch rôzne paralely, zdá sa, že až v ZR sa melódia na rovnakých slovách (svjatým dúchom) ujednotila.

Gr. 12.-14. stor. 5XFxFxFMxDXGXEFFMEXz 5XFXFGXAXGNFXEFXGXz 5XFxFxFMxDxxxFEXFXz 5XFxFxFMxDxDXDXz

31 Step 1,2,3c. Pojezdka v 7. hlase nie je totožná s rovnomenným popevkom 3. hlasu.

25

Triedy V-V. a S-V. V siedmom hlase V-V. trieda obsahuje výlučne prihlasku. Trieda S-V. obsahuje dva popevky.

V-V-a/a – Prihlaska / Prhgl=aska ⇒ Prihlaska v 7. hlase môže mať jednoduchý krátky nástup (stredná) alebo rôzne typy výraznejšieho nástupu s použitím ťažkých znakov (veľká). a) Prihlaska stredná 32 Prihlaska stredná je pomerne zriedkavá a tvorí ju len jadro s krátkou anabázou. V S407 jej až na jednu výnimku zodpovedá iba časť prístupky iných popevkov. A V k Z

S407 l l k l l \ =

S408 ,: k2 ,: k2 \ = 16.-17. stor. ,: k2 , k2 \ =

,: k2 L. k2 \ =

RI 5XcxYYdYxcYyBXcYxBxYAXz b) Prihlaska veľká 33 Veľká prihlaska pozostáva z jadra prihlasky a ťažkého nástupu troch typov, ktorý predchádza jadru. Základný tvar je nasledovný:

S408 , =/1 k2 L L \ = var. k2 16.-17. stor. , =/1X k2 L. k \ = var. k1 L

,: =: k2 L. k \ = var. L ,:

RI 5XGxYABXcBcXxxxxxxdxcYyBXcxBxAXz J029 5XGxxxxxcxcccXxdxcYyBXcxBxAXz

32 st. 1/4, 8/44, 9/52. V SSD 3 máme doloženú strednú prihlasku s kratšou kadenciou, ktorá je akoby analógiou kratšieho vozmeru. Podľa S408 aj podľa prekladu RI však ide pravdepodobne o rozmet. 33 SSD 4,5,7, st. 1/5, 2/7, 7/37, 8/40,45

26

K základnému typu veľkej prihlasky radíme aj popevok s jednoduchou predĺženou anabázou, ktorá nahrádza chýbajúcu deklamáciu. V niektorých RI (L1709, J029) sa táto nezvyčajná deklamácia v rozpore s neumami presúva na svoje obvyklé miesto.

,X L L. ,: =: k2 L L \ = L L L =/ k2 L. k2 \ = , L L L =/ k2 L. k \ =

5XGGGxYABXxcxxxxxdxYcYyBXcxxBxxAXzz 5XGxGxAxBxYycXxxxdxYcYyBXcxxBXAXz 5xxGxcccXxxxxxBcXdxYcYyBXcxxBxxAXz 5xxGXcccXxxxxxxxxdxxYBXcxxBxxAXz

Nástup veľkej prihlasky často pozostáva akoby z dvoch nástupných vrcholov. V jednom prípade ide o štvoricu znakov, ktoré skutočne akoby zdvojovali nástup. Deklamácia v tomto popevku je v neumoch zriedkavá a v RI sa takmer vôbec nevyskytuje.

S408 , =/ L =/ L L L k2 L L \ = L =/1 L =/2 k1 ,: k2 , =

16.-17. stor. , =, ,: =: L L L k2 L k \ = var. / U , ,X =, ,: =: k2 L. k2 \ = var. L ,: ,X =/ k1 =: k2 L. k2 \ =

5XGxABxxcxYBxYcBcxxxxxxxxdxxcYyBXcxYBxYAxxz var. zxFx xGx xABxx xcx 5xYFJXYYAxYGxxcxYcccXYdxYcYyBXcxYBxYAXz

27

„Zdvojený“ nástup veľkej prihlasky môže mať aj inú konfiguráciu ťažkých znakov a v nástupe anabatickú deklamáciu. Preklad RI iba málo súhlasí s neumami.

S408 , L L L = =/2 k2 L k1 \ = 16.-17. stor. , k L L =, =: k2 L. k \ = var. ,

5xxcxYGxx 5xxGxcccx XcBcxxdxcYyBXcxxBxYAXz 5xxGxxAxxYGxxXXYXXdxcYyBXcxYBxYAXz

c) Prihlaska nízka 34 Veľká prihlaska môže byť o kvintu nižšie, pričom sa v neumoch často alternuje s melodicky zhodnou (v RI) nametkou menšou nízkou.

S408 =/ L k L L \ = var. k . 16.-17. stor. =/ k2 L. L \ = var. k2 . ,:

=/ L L L k2U k2 \ =

VS 5xxGXxGGGxlxFYyEXFxxExxDXz var. xAx

⇐ V S407 má veľká prihlaska rôzne pravzory, ktorých kadencia iba v polovici prípadov zodpovedá tomu, čo je pre novšiu prihlasku charakteristické. Podľa počtu ťažkých znakov v nástupe rozlišujeme tri varianty. Posledný z nich, s dvojicou striel, je doložený iba raz:

I. l l k2 l l l = l l l k1 l l l l =

l k2 , l k1 l k 6 \ =

II. =I k2 l k2 l =: p =I l k1 l k1 =:

l k1 l l l =I k1 l k1 l = l =I! l k1 l l k1 l =, p =I@ l k1 ,> |> =

III. \ =I \ =I k1 l k1 l l l. =

34 SA6ab, stichiry oktoichu.

28

⇔ Prihlaska má v strednobyzantských prameňoch jednoznačnú a výraznú paralelu, ktorá je rovnaká v prípade strednej aj veľkej prihlasky. Pri porovnaní so znamennou melódiou môžeme konštatovať podobnosť blízku zhode.

S407 =I k2 l k2 l =:

Gr. 12.-14. stor. 5xAxAcX 5xAxAx 5xcccx + xcQBxYAdxYxxdxYcBxYcxBXAXz xcdx RI 5XGxABXcBcxxxxYdxcYyBXYcxBxxAXz

Nízka prihlaska ako popevok v ZR nemá na miestach svojho výskytu jednoznačné strednobyzantské paralely. Avšak formulu podobnú znamennej nízkej prihlaske nájdeme viackrát na mieste bežnej prihlasky alebo ruzy 35.

RI 5xxGxGGGxxYFYyEXxFxxExxDXz Gr. 12.-14. stor. 5XFxFxYFMDXGXFEXFXEXDXz

5XXXXGXDXGXXEXFXEXDXz 5XEFxGxEFXGXFEXFXEXDXz

35 Pripomíname, že novšia ruza často „prepísala“ popevok, ktorý bol v predreformných neumoch (S407) zhodný s neumami zodpovedajúcimi neskoršej prihlaske alebo vozmeru.

29

S-V-c/a – Rozmet / Rozm+0tY ⇒ Rozmet je v 7. hlase36 priebežno-záverový popevok, ktorý sa vyskytuje najmä pred priamou rečou v 7. a 8. piesni. V S407 mal zápis podobný kulizme, ale po reforme stratil predkadenciu a ťažké znaky kadencie sa nahradili (okrem S414,424) ľahšími. Preto ho s určitými výhradami radíme do triedy V. a nie KM. a) Rozmet s ľahkým nástupom

A U R S V k Z

S408 , k L L L m u = 16.-17. stor. p k1 L L L L. m / U =

S414 , k2 L L L L. =/1X / U =: S424 , k2 L L L L. =.U / U =

RI 5XFXxcccYYxxxxBXcdxxcBxYYAXz var. A zxGx 5XGxABxXcccYYxxxYBXcdxxcBxYAXz

S429 L L k2 L L L , k2 L L , k*. / U =

RI 5XGXABxxcccYYxxxxGXcccXxxBXcdxxxcBxxxxxYAXz J002 5XGXABxxcccYYxxxxGXcccXxxBXYcYyBdxxcYyQdYycYyBxYxAXz var. xcYyQBYyAYyGxx

b) Rozmet s ťažkým nástupom

A U R S V k Z

S408 , =: L L L m u = 16.-17. stor. , L. ,: =/ L L L L. m / U = var. S414 =/1X S424 =.U

, L =: L L L L. m / U = var. ,: ,

RI 5XGXYABXxcxxcccYYxBXcdxxcBxxAXz

36 st. 7/35,36, Vskr 4,6,7,8

30

S429 L L L =: , k2L L L , k*. / U =

RI 5XGxGxABXxcXGXcccXxxBXcdYxxcBxYxAXz XcYyBYcYyBxxx J002 5XGXcxABXxcccYYxxxBXcdxxcBxxYAXz

⇐ V S407 má rozmet zreteľný, dobre vyprofilovaný pravzor s kadenciou pastely. Vlastná kadencia je rovnaká ako pri kulizme, rozdiel je však v predkadencii. Táto podobnosť viedla niekedy k vzájomnej zámene kulizmy a rozmetu (napr. Vskr 6,8).37

I. Pravzor pre rozmet v S407, s vlastnou predkadenciou:

p l l k1 l l k2 l k1 u l =I! =* = l k1 l k1 l l l k1 u l =I =* =

p l k^ u l =I =* =:

p l l l l k2 u =* = = II. Pravzor pre rozmet v S407, ktorý je zhodný s kulizmou:

l k2 l l l l k1 , l ,> | =I =*0. =:

l l l k1 l l l l ,> | 1 =I =* =

⇔ Rozmet má v strednobyzantských prameňoch výraznú paralelu, ktorá navyše presne zodpovedá neumom v S407.

S407 k1 u l =I =* =

Gr. 12.-14. stor., typ I 5xxFxGxxxcxxcxxBxxAXcdXc0BXycXz 5xxcccXBPxAXcdXc0BXcXz

RI 5XyFXXXcccYYxxxxxBXcdxxcBxYYAXz 37 Strednobyzantské pramene tu naozaj majú #kulizmu.

31

Gr. 12.-14. stor., typ I I 5xxcccXdxccxcQxAxxc0BXxYYYcdXc0BXcXz 5xxcccXXXXYBPAxGxxcBXxYycdXxcxXcXz 5xxcccXdxcccxxxGxxcBXxYYycdXxcxXcXz

RI 5XGXABxxXxYcccYYxxGxccxBxxcdxxxcBxxAXz Všimnime si (dôsledný) terciový rozdiel vo finálach. Inak je grécky #rozmet pozoruhodný podobnosťou so znamenným rozmetom v niektorých prekvapujúcich detailoch.

32

S,V-V-a/a,c,d – Ulomec veľký/ O1Ulom=ecY ⇒ Ako ulomec veľký v 7. hlase označujeme tri odlišné neumové sekvencie a dve melodické interpretácie, ktoré nie vždy zodpovedajú neumom. a) -/a-Ulomec veľký vyšší (dertica) 38 Vyšší variant ulomca je v súlade s definíciou kokizníka (Grigorev). S rovnakou melódiou sa interpretujú dve mierne odlišné neumové sekvencie. Súvis melódie s neumami nie je úplne jasný.

A C

S408 L, L =/ ,: D/ k2 ,: D/ =

16.-17. stor. L , =: ,: D/ = ,. p L d, ,: D/

k2 ,: D/ =

RI 5XcBxcdx 5XcBcYdXcQBxxYAXz xYcdxcYyBxYx xcYyBYcYyBxYx J002 5xYcYBcxdYycYyBYyAxcYyQdYycYyBXAYyOBYyAYyGXz

⇐ V S407 má ulomec veľký zhruba rovnaký zápis ako v novších zdrojoch, vrátane dvojakosti neumových sekvencií.

p l =I ) DI =I ) DI ) =: DI =

⇔ Ulomec veľký vyšší má v strednobyzantských prameňoch síce nie jednotné, ale predsa melodicky dobre zodpovedajúce paralely.

Gr. 12.-14. stor. 5xxcdXxBcXz 5xxcdXXXycBxxYAxdxcBXz RI 5XcBcYdXcQBxxYAXz

38 St. 8/43, Vskr 1,8.

33

b) a/a-Ulomec veľký nižší 39 Nižší variant ulomca sa melodicky podobá ulomcu malému z triedy III. Melódia, o kvartu nižšia voči ulomcu veľkému v 3. hlase, svojím exegetickým vzťahom k neumom zasahuje medzi licá (hypostázy). Nepatrí k bežnému inventáru RI; vo Vskr 1 ju má len J029 a v SA6 ju uvádzajú len najstaršie rukopisy.

A U R S C

S408 ,: k2 , L L L k1 , \ =/ = =: 16.-17. stor. ,: k2 , L L L , k1 , \ =/ = =: var. L L L. ,

,: k2 L L L L. ,: =: ,: =D/ var. =. =, \ L, S429 ,: k2 L L L =. =. =. S430 ,: k2 L L L k2 L ,: =/ ,: =:

J002,039 5xxABXcxBxAAAXxxxxxJYyFXxAxxGFJxxxAYyOGYyFJYxAYyOBYyAYyGXz var. xAxz VS 5XABXcxYBxAAAxxxxAYyGxxFJxxAxxGFJXxAYyOGxFJxxAXz J029 5xxABXcxYBxAAAXxxxxxxxBXAxYBYyAxGxxAAYyGxXz

⇐ V S407 sa na mieste nižšieho ulomca (Vskr 1) nachádza sekvencia, ktorej vzťah k novšiemu neumovému zápisu popevku je sporný.

l l l k2 l l =I = k1 l \ =:

⇔ Ulomec veľký nižší má v strednobyzantských prameňoch jedinú paralelu (Vskr 1), ktorá mu je melodicky podobná. Neprekvapuje, že sa podobá aj #malému ulomcu :

Gr. 12.-14. stor. 5xxxYAAAXGXEFXAXGXz VS 5XABXcxYBxAAAxAYyGxxxFJxxYxAxxGFJXxAYyOGxFJxxAXz

39 Vskr 1, SA 6a,b.

34

Trieda KM

Popevky na báze kulizmy a mreže

Trieda KM v 7. hlase obsahuje záverové popevky s „ťažkou kadenciou“, ktorej zväčša predchádza ľahká predkadencia. Inými slovami, trieda KM je triedou predĺžených popevkov.

Popevky typu K (= kulizmy) majú po reforme z konca 15. storočia kadenciu s tromi ťažkými neumami (statie, strely). Popevky typu M (=mreže) sa graficky od typu K líšia náhradou ťažkého znaku za ľahký na prvej pozícii kadencie.

Súbor popevkov triedy KM v 7. hlase je v provnaní s inými hlasmi pomerne chudobný, obsahuje iba 5 štandardných popevkov. Ich systém je jednoduchý – všetky majú deklamačný tón a a líšia sa iba finálou (F // G), čo má svoj pôvod už v byzantskom 7. hlase.

Dekl. tón Finála Typ K Typ M a F Kulizma Prekladka a G Voznos konečný Mreža, Koleso

35

K-a/F – Kulizma / Kul=hzma sr=edna] Kulizma stredná je hlavný a častý40 záverový popevok v 7. hlase. Uzatvára vnútorné periódy aj celok piesní. Podobne ako v 3. hlase, aj tu má neumový zápis dva varianty líšiace sa v jednom predkadenčnom znaku a viaceré varianty nástupu. a) Kulizma – plný tvar ⇒ Plný tvar kulizmy je typický prítomnosťou znaku složitia pred kadenciou. Tomu v najjednoduchšom tvare popevku predchádza iba deklamácia – podľa neumov. V melodickej interpretácii RI je v závere deklamácie alebo dokonca namiesto nej rozvinutá anabáza, ktorá ústi do prvej mikrokadencie C1.

R C1 c2 V2 k Z

S408 L L L d ,: \ = U - = 16.-17. stor. L L L d, ,: \ = U - =

J00241 5XFXGxmFYyEXFJXAYyOBYyAYyGXABxxcYyBXYAYyGBYyAYyGXGNxFXz var. V2+k: XAYyGBYyAXGAx iné RI 5XFXGXFYyEXxFJXxAOGXxxABxxcYyBXYAYyGBYyAXxGXFXz J029, var. k: xYGFYyExx 5XxxGXAAAXAYyGXxFJXxAOGXxxABxxcYyBXYAYyGBYyAXxGXFXz var.: zxFJxx

Väčšinou však v kulizme predchádza deklamácii štandardný nástup42, ktorý môže byť aj zdvojený. Aj tu mikrokadencii C1 predchádza anabáza (len v RI), ale bez opory v neumoch či ruskom SI. Jadro popevku je rovnaké ako vyššie, s rovnakými variantnými zneniami.

16.-17. stor. L ,: k2 , L L L d, ,: \ = U - =

RI 5XAXAYyGXABXcXBXAAAXAYyGxxFJxxAOGXABxcYyBXxAYyGBYyAXYGXFXz var. xAx J002,0295XAXAYyGXABXcXBYyAxxxxxxxXJYyFxxxxAYyOBYyAYyGXABxcYyBXxAYyGBYyAXYGXFXz var. xGx SI 5xxxABXcXBxxAAAXxxxxxxxxYBYyAxGxYABXcXAYyGxAXGXFXz

40 Prekvapuje len jeho neprítomnosť v stupňových antifónach. 41 Variant J002 predstavuje časté, ale nie permanentné špecifiká tohto rukopisu. Na mnohých miestach má kulizma v J002 bežný tvar, ktorý nájdeme v iných rukopisoch. 42 Často ho RI ignorujú a interpretujú popevok vyššie spomenutým jednoduchším spôsobom.

36

Niekoľkokrát nachádzame kulizmu s dôraznejším nástupom. Podľa S407 usudzujeme,

že tu ide o spojenie dvoch samostatných popevkov.

Nižší nástup (Vskr9) má vrchol v tóne a; prístupka kulizmy je tu zhodná s a-ruzou.

16.-17. stor. p =/ L L L d, ,: \ = U - =

RI 5XGXAXGXAAAxAYyGXFJXYAOGXABxYcYyBxxxAYyGBYyAXYYGXFXz var. xxJYyFxxx

Vyšší nástup (Vskr7, SSD4, st.8/43) má vrchol v tóne c:

S408 L L =/ L L L d ,: \ = U - = 16.-17. stor. L. ,: =: L L L d, ,: \ = U - =

RI 5XGxABxxcxYBXAAAXFJXxAOGXxABXcYyBXYAYyGBYyAXxGXFXz var. zxxAYyGxx zxAxBx

Vyšší dvojitý nástup (st. 5/27) má vrcholy tiež v tóne c:

S408 =/2 L L L =/2 L L L d ,: \ = U - = S429 =/ , L. ,: =: L L L d, ,: \ = U - = var. L L L

J029 5XGYcxcxxcxxBxxcxYxxAAAXXXxxxxFJXAOGXABXcYyBXAYyGBYyAXYGxxFXZ RI 5XxxxcxcxcYyBXABXcxBxAAAxABXAYyGXYFJXAOGXABXcYyBXAYyGBYyAXYGxxFXZ

b) Kulizma – kratší tvar ⇒ Kratší tvar kulizmy (bez znaku složitia) je zriedkavejší43 a v jeho interpretácii sú RI nejednotné a neraz pod vplyvom plného tvaru.

A U R c V k Z

S408 L ,: k2 L L L ,: \ = U - = 16.-17. stor. L. ,: k2 , L L L. ,: \ = U - =

5XAYyGxxABXcxBxxxxxxxAYyGxYABYxxcYyBXxAYyGYBYyAXxGXFXz SI 5xxAYyGxxABXcxBxAAAxAYyGXABXcXxAYyGxAXxGXFXz

43 SSD1,3, st. 1/4,6, 4/18, 6/32, 7/37, 8/39-42,45.

37

⇐ Kulizma v 7. hlase je produktom reformy z konca 15. storočia. V starších rukopisoch sa tento popevok písal so strelou na vrchole kadencie.44 Avšak aj tam sa rozlišoval tvar s mikrokadenciou alebo bez nej, s nástupom alebo bez neho. Dlhší tvar:

C1 c2 C2

S407 l l k1 l l l k1 l d ,> | 1 =I = X l l l d ,> | =I +* +

Kratší tvar:

C1 c2 C2

S407 l l k1 l l l k1 l ,> | +I = X l l l l ,> | 1 +I =* =

l k1 , l l | +I = X l l l k^ l l =I = X

⇔ Kulizma patrí medzi znamenné popevky s najzreteľnejšou paralelou v gréckych rukopisoch 12.-14. storočia. Grécka #kulizma má niekoľko typov kadencie a prístupky.

RI 5XYyFYyEXYxxFJXAOGxxYABXxxxcYyBxxxAYyGBYyAxxYGxxxFXZ Gr., 12.-14. stor. // TYP I 5XxyyGXYABXcQGXxAXxxGFXFXz 5XAxBPxAGX 5xxGX xxxYyEFxGxxyABXcQGXxyAXxxGFXFXz

TYP II 5xAxAxEFxGXxxxxxxcGXYXAXxxGFXFXz TYP III 5xxDxFxFxyGXxxxxxxyBGXYXAXxxGFXFXz

44 Ide teda o proces opačný ako vo väčšine iných hlasov, kde sa z pôvodnej kulizmy odčlenili popevky ako pastela, driaby, voznos.

38

K-a/G – Voznos konečný / VozYn=osY kon=e4nyj

⇒ Voznos konečný je alternatívou kulizmy a väčšinou sa stal typickým záverovým popevkom pre jednotlivé hlasy. V 7. hlase je ale prekvapivo zriedkavý a RI ho väčšinou prekladajú štandardnou melódiou kulizmy; výnimkou sú len dve stichirové melódie.45 Podobne ako v 4. hlase má voznos konečný o stupeň vyššiu finálu oproti kulizme, čiže sa končí tónom G. A) sD1 U R S c V k Z

S408 =/ L L L ,: =: L L =/ - = var. .k . 16.-17. stor. =/ L L L ,: =: L L =/ \ =

=/ , L L. ,: =: L L =/ / U = var. L. ,: / 1U , , \

SI 5XAXAxAxAYyGXABxYxcxYxxcxBYxXYAxxxBAXGXZ RI J002 5XAXBXcQBXcxBxxxYAxYYxBAXGxxz

J480 5XAXBXcQBXcxBxxABxcXBAXGXz var. I229 XcQdX

kulizma 5xAYyGXYFJXAOGXABxcYyBXAYyGBYyAXYGYxxFXZ B) sIt U R S c V k Z

17. stor. , k L L L =: L L =/ \ = p L L L =: L L =/ \ = L L L =: L , L \ =

S460, Kyjev 5xGxAAAxYAYyGxxABxYxxcxxxxcxBXxAxxxxxxxBAxxGxxZ var. xAxBx J672 5XcccxxxxxAxBxxxxcxxxxcxBxYABcdxxBYAxxGxxZ

L1709 5XABXxxxxcQdXcxBxYABcdXxxxYcYyBxAxYGxYZ

45 S mel. kulizmy v RI: Vskr 6, pNT; s vlastnou melódiou: sD1, sIt.

39

⇐ Voznos konečný 7. hlasu má v S407 rovnakého predchodcu ako kulizma. Z hľadiska neumového zápisu kadencie dokonca môžeme tvrdiť, že práve voznos konečný je skutočným nasledovníkom hlavného záverového popevku v S407, kým kulizma predstavuje ortografický odklon.

R c C

Voznos konečný, S407 l l l k1 l l l l ,> l =I = X ⇔ #Voznos konečný je v byzantských prameňoch 12.-14. storočia o niečo častejší než v ZR, ale stále ide o pomerne zriedkavú formulu. Najčastejšie ho nachádzame v stichirách oktoichu (nielen na konci) z Grottaferraty (L. Tardo), pričom neraz iné rukopisy majú na daných miestach kulizmu. Aj v gréckej tradícii teda išlo o dve ekvivalentné formuly. Melodika #voznosu nie je úplne stabilná. Pozoruhodné pritom je to, že grécky #voznos môže mať finálu F aj G.

J002 5XAXBXYxcQBxxxxxxcxxBxxYYxxAxxBAXGxxz Gr., 12.-14. stor. // TYP I 5XEXFXxGNxFXxxxEXFxxyXyAXxGXxGXz

5XDXEXFXxYAOxEFXxYyAXxGxXGXz 5XEXFMExxxxDxxEFXxxAXxGxXGXz

TYP II 5XAxAxABxxxYcXBPAxxxxyGxxAXAXBXxGxXGXz TYP III 5XGYxAxYyAXAxFGExFXz

40

K-a/G – Voznos široký

⇒ Voznos široký nachádzame v stupňových antifónach.46 Ide o relikt formuly, ktorá sa vo väčšine prípadov priklonila k mreži. Z melodického hľadiska ide o melizmatickú exegézu voznosu konečného, čoho dokladom sú aj neumy, ešte začiatkom 16. storočia nie príliš vzdialené od štandardného voznosu.

S408 L ,: =/ C - + var. k S433 L ,: k2 =/1X - + S410 L ,: / 2U / U =/ -. + S429 L. ,: k2 L. =/ ̂ L. =. L m + S414 L. ,: k2 C=/ f C>>/ >>m +

SI 5XAYyGXABxYxcxYxxxxxxxAYyGxYAxxxxxxxJYyFxGxXxFGAxYGXZ RI 5XGxYABxxcYyBXxxxxxxAYyGxAOBXxxYJYyFxGAYyGxxxFGAxYGXZ

Melódia v RI je v prístupke nejednotná, ale kadencia je stabilná. V porovnaní s SI je ruténska exegéza ešte o niečo bohatšia.

⇐ Voznos široký má v S407 stabilný pravzor, ktorý svojou jednoduchosťou ničím nepripomínal neskoršie bohaté exegézy.

S407 l l l. k2 D = ⇐ / ⇔ Voznos široký má v strednobyzantských prameňoch rovnakú paralelu ako mreža.

Gr., 12.-14. stor. 5XCXFXELXDXEFXGEXFXFXz 5XxAXBcXAXGXxGEXFXFXz

46 Step 1a,b, 2a.

41

M-a/F – Prekladka / Prekl=adka ⇒ Prekladka je najbližší47 M-variant strednej kulizmy, ktorý sa aj melodicky ponáša na kulizmu a občas sa ňou v preklade RI aj zamieňa. Je to typický a frekventovaný popevok 7. hlasu.48 Podobne ako pri kulizme jej nástup môže byť zdvojený.

A U R c V Z

S408 L ,: k2 L L L k2 - = var. c: \ u 16.-17. stor. L L. ,: k2 , L L L \ - =

,: k2 L L L L. ,: \ - =

J002 5XXxABxxxcXBXAAAXxxxxxYBYyAXxYYGAXYYFXz var. V: xGAYyGxx xJYyFYAx iné RI 5YxAYyGXABxxcXBXAAAXxxYAxBYyAXxxGXxxxFXz var. xAYyGxxx

sIt // S460 5XAYyGXABXcxxBxxAAAxxxxxxxxBxxxxGxxxxxFxxz L1709 5XxcccxYxxxxxxxxxxYAXBxxxxGXxxxFxx z

Nástup môže byť dôraznejší, analogicky ako pri kulizme:

Vskr 4,8, st. 8/44; st. 5/26:

S408 ,: =/ L L L \ - = L L L =/2 L L L k2 - =

16.-17. stor. L. ,: =: , L L L \ - =

5xxxAYyGxxABxxxcxBxAAAxBYyAXYGXFXz SSD 1, st. 1/4:

S408 L; L L L \ =/ = 16.-17. stor. =/1X L L L \ - =

5xxABxcXBXAAAXBYyAXxGXFXz 47 Druhým M-variantom kulizmy je mreža, popevok ktorý sa často navzdory neumom nahrádza prekladkou. 48 Výskyt – viac ako polovica stĺpových irmosov a irmosov Vskr; ďalej SSD1,9, sD1, sIt.

42

⇐ Prekladka má v S407 troch „predchodcov“. Ide o zreteľne vyprofilované formuly. I. Aspoň 7-krát je v S407 na mieste neskoršej prekladky neumová sekvancia zodpovedajúca mreži.49

S407 p k2 l l l l k2 u m =* = II. Vo väčšine prípadov novšej prekladke zodpovedá sekvencia pripomínajúca skôr taganec. Vzťah k neumom prekladky nie je jasný, ide o súvislosť určenú iba štatisticky.

S407 l l k1 l l l k1 l l = l k2 l l l l k1 l | 0 =j

k1 l l l k l l k1 l k1 = l l. l. l k2 l l =: l l. l.l +I l l =

III. Variant II. môže mať kadenciu o slabiku dlhšiu. Neumová sekvencia pripomína novšiu prihlasku:

l l l k1 l l l = l k1 l l l l. k1 l k1 l =

l l l k l k1 * = ⇔ Znamenná prekladka má prekvapivo málo presvedčivých strednobyzantských paralel v kánonoch Vskr, SSD (iba dvakrát v 8. irmose). V stĺpových irmosoch je paralel už viac a zvlášť v irmosoch 9. piesne je koincidencia50 vysoká. Podobne je to aj v stichirách. Strednobyzantská #prekladka má tri varianty. Najbližšie z melodického hľadiska má k znamennej prekladke typ I:

RI 5xxABxxxcXBXAAAXxxxBYyAXxGXFXz Gr., 12.-14. stor. // Typ I 5XGxAxxAxBxYcxxBXAAAxGxAOGXFXFXz

5XEXFXAAAxGxAOGXFXFXz 49 Podrobnejšie v odseku o mreži. 50 Za koincidenciu považujeme prítomnosť byzantskej #prekladky na mieste znamennej prekladky alebo mreže.

43

Typ II 5XAXcXBXAXAAAXGXxxGEXFXz 5XxxAAAXGxFxFEXFXz

Typ III 5XGNFxEXAAAxGxGxFXFXz 5XAxGxxyAAAxGxxFxFxFXz

M-a/G – Mreža / Mr=e6a ⇒ Mreža je po prekladke druhý M-variant strednej kulizmy, s frekvenciou výskytu o niečo menšou.51 Uzatvára spravidla vnútorné významové celky.52 Niekedy sa v RI intepretuje melódiou prekladky. Základný variant mreže má jednoduchú, prípadne žiadnu anabázu:

A c C

S408 L L k2 u m - = 16.-17. stor. L. ,: k2 u m - = var. ,X

RI 5YxxFYyEXYFJxxxAXAxxxGXxxAJYyFxXGXz var. xBx xxGBxxx xJYyFxx ň J029 5xxxFxxxFJXxAXAxxxGXxXAxxxxGXz

sD2 5xAXAxxYGXxXFEFxxGXz SI 5YxxFYyEXYFJxxxAXGAxxxGXxxxxFxXGXz ň

51 Vskr 3, 4, 6, 9, SSD 3-7, st. 2/8, 3/12-14, 5/24,25,28, 6/31,32, 8/40,43-5, 9/47-9,50,52, sD2, Step, SA6. 52 Na konci irmosu stojí len v st. 6/31 a v RI sa prekladá ako kulizma. Inak ako koncový popevok ju nájdeme len v Step, avšak tu ide o spevy s osobitnou melodikou.

44

Keďže mreža nemá deklamáciu, vyšší počet slabík kóla sa rieši dlhšou anabázou. Jej najčastejšie predĺženia sú nasledovné:

A c

S408 L L L k2 16.-17. stor. , L. ,: k2

, k2 ,: k2

J002 5xxxxxFxGxxFJXABXx

A c 16.-17. stor.

k1 , m ň\ =M k1 , m ň\ ,: k2 k1 , m ňu ,: k2

RI 5xAxYGxABxxAYyGXYFJxxAx

A c

16.-17. stor. =M , k2 =/2 ,: k2

J002 5xxFGAOGXxxAxxiné RI 5YxxFGAXxxxxAX

⇐ Mreža nadväzuje na dve rôzne sekvencie z S407. I. Vlastný „etymologický“ predchodca mreže je v S407 sekvencia, ktorá sa takmer nelíši od novšej mreže rukopisov 16.-17. storočia. Pozoruhodná je len zámena predposledného znaku derbicou ()|) v stupňových antifónach – tu išlo zrejme o iný popevok, ktorý bol reformou priklonený k mreži.53

S407 l l l k2 u m =* = l l l k2 u m )| = l k2 l k^ )| = l k2 l l )| =

II. Neumy a melódia mreže sa objavujú po reforme aj tam, kde bol v S407 sekvencie, z ktorých sa vyvinula prekladka.

S407 l l l l k1 l l = l l k1 l k1 l | = l l l k l k1 =

⇔ Znamenná mreža má presvedčivé strednobyzantské paralely len v irmosoch. Túto formulu v stichirách na mieste znamennej mreže nahrádza spravidla #previvka.

53 Na troch miestach sa melódia rozšírila do veľkorospevného záverového lica, ktorý nazývame voznos široký.

45

Gr., 12.-14. stor. // Typ I 5XFXGX 5XAX XAXBXAXGXAXGXz 5XAxcxBXYAxxAXBXAXGXAXGXz

Typ II 5XABXGXAXxYBXcXYAXYGXAXGXz 5XxYEXFXAXABXcXAOXGXAXGXz 5XxYEXFXAXXXXXxxYAYXGXAXGXz

#Mreža ako jeden z mála popevkov 7. hlasu si zachoval podstatné črty kadencie až do chrysanthovských čias.

Gr., 12.-14. stor. 5XAxxcxxBXAxxAXBXAXGXxAxXGXz Gr., 18.-20. stor. 5XFXFXGXAXxxxxBXAxxGXAAXGXz

5XAXAXGXAXBcXBYyAXxGXAAXGXz V Step má znamenná #mreža osobitnú paralelu. Túto formulu v irmosoch a stichirách nenájdeme:

5XFGxxFMEXDXEFXGEXFyGXFXz 5XYFxExDXDXEFXGEXxFxXFXz

5XFGxxFMEXDXEFXGXXxFyEFGXFMEXz

46

M-a,c/G – Koleso / Koles-o ⇒ Koleso (kľuč) je v 7. hlase záverový popevok a nájdeme ho v stupňových antifónach a niektorých stichirách.54 Jeho prístupka má tri rôzne varianty.

R+S c C

A) 16.-17. stor. k2 L L L L; K L, p L m L. ,: L; K L, var. L.

k2 L L. m L. ,: k2 K L,

RI 5YxXcxYBxYAxxxJYyFXxxxxGBXxxAJYyFXGXz var. L1709 XGBXxAxxAOxGXz

B) 16.-17. stor. k2 k k2 L L L L; K L, k2 ,: k2 L L L L; K L, k2U k2 k1 L. ,: k2 K L,

RI 5XcYyBYyYxABXxcYxxByxAJYyFXGBXxAJYyFXGXz var. xcx

C) S408 , =/ L L L L; K L, var. =/ 1 16.-17. stor. ,: =/ L L L L; K L, var. =/ 1̂X

=/1X L L L / U , L; K L, =/1X L L L , L. L; K L, var. k2 =: =/1X k1 L L L. ,: k2 K L,

RI 5xBYxAxYxxxGGGxxxxJYyFXxGBXxAJYyFXGXz

54 Step 1a (sporné), 2a,b, 3a,b,c.

47

⇐ Koleso nadväzuje neumovú sekvenciu z S407 s jasne čitateľnou kadenciou, ale rozmanite tvarovanou prístupkou:

S407 k2 l l l. k2 l; =$ ,K l. l. k1 l l l; =$ ,K k1 l k1 k1 l; =$ ,K l k1 l l k1 l, l =$ ,K l l l l l; l; =$ ,K

⇔ Znamenný popevok koleso má iba jednu presvedčivú strednobyzantskú paralelu (Anat 2):

RI 5YxXxxGGGxxxxJYyFXxxGBXxxAJYyFXxxxGXz Gr., 12.-14. stor., typ I 5XGxFxExFxGxFxEXFxxAAGFXGXz

5XGxFxExFxGxFxEXFxxAOxFXxxGXz V stupňových antifónach má koleso dve rôzne paralely, obe s finálou F. Jedna z nich je zhodná s paralelami ku koncovej mreži v Step. Druhá z nich má rovnakú prístupku ako typ I a o tón vyššiu finálu:

5XGNFXEFXGXYcGYXAXAXz 5XAOXxxYEFXAXcQBXAXAXz

48

Trieda Θ

Tematizmy (fity) a hypostázy (licá)

Θ- a/c* – Fita so zmeicou/ Q=hta so zm+0hce[ ⇒ Fita so zmeicou55 je v 7. hlase výnimkou, nachádza sa iba v dvoch stĺpových irmosoch (9. pieseň).

S408 L L L ,: n qz , k1 L L L ,: k2 nqz

16.-17. stor. L L L / U qz ,X k1 L L L / U qz ,X k2 L L L L. / U qz

RI 5XxxxxxAxGxYAxAxAxYyBXcQBXcYyBYyYAYyGYXxz ⇐ Fita so zmeicou v 7. hlase je poreformná (pol. 15. stor.) invencia na troskách ťažkého popevku triedy M:

S407 p l l l \ =I! l k1 +v +, p \ =* l k +v +,

⇔ Znamenná fita so zmeicou má na oboch miestach svojho výskytu rovnakú strednobyzantskú paralelu. Tá dobre zodpovedá neumom v S407:

S407 p l l l \ =I! l k1 +v +,

Gr., 12.-14. stor., typ I 5XFxGXGcXxxxdxxxxcBXAXz RI 5XAxGxYAxAxAxYyBXxcQBXcYyBYyYAYyGYXxz

55 St. 9/50,52.

49

Θ -/G – Fita kudriava/ Q=hta kudr=]va ⇒ Fita kudriava (= kučeravá) 56 je pre 7. hlas typická.

S407 p D qzD =: l k l l l D z q =:Df S408 L, qz =: dzqz =: =/ L L L dz =q =:

16.-17. stor. L k2 L L L dzqzz =: L L L dzzqz =:

L =/ L L L L.,: k2 =zzqz =: k2 , =: , L , k1 L \ =zqzz =, =:

Prístupka fity: L L =/ L L L k2

5XGXGXxAxxGxGxGxYxBXxx 5XGxxAxGxGxGxxxGBX 5xGx 5xBx Vlastná fita 57 =zzqz =:

Grigorev 5xAxGcXxdcYyBxxxAxGxYcYcYyBxxYAYxBBxAYyxGYABYGAYBYGAYBxcYyyBYYyyYABcYBYyAxxBxxxxxYAxxxxGNFYxGAYBxxAxxxz J002, L 5xAxGcXxdcYyBxxxAxGxGcxcYyBxxcxAYxBBxGxBAYyGYxAGABGAYBxcYyBYxyYyyABcYBYyAxBBYyAxGxxAxxYxYGFYxGAYBxxAxxxxGxxz J029 5xAxGccYyBdcYyBxAYyGxFYyGYYGcxcYyBYcYyBxAxBBxGAxBAYyGYxAGABGAyBcYyBYcYyQBYyABxycYBYyAYBBYyAxGxYAABxxyGFYxGABcXyAJYyFxxGxxz

5xAxGcQBxdcYyBxYyxAGxxxGcBxxxcYyAxxBPGxxYBAYyGYxYAGABGAYBYcYyBYyAYyGYABxYcYBYyAxBPAYyGxxAOBxxGFYxGAxBYxAJYyFxxGxxz J480 J039 J029,J480

xxxcYyBYyAxx xGAYBYyAYyGxYy GABYyAYyGYx

56 SSD 5, sD2, SA 6abc, step 2c, Anast 7. 57 L = L1709

50

⇔ Znamenná fita kudriava má v nám dostupných prameňoch málo paralel. Formuly s charakterom fity nájdeme iba v SSD 5 a step 2c, ale nie sú zhodné.

Gr., 12.-14. stor.// SSD 5 5XABcdXcBXAXz Step 2c 5XEFx XAYAOGXAXz XAYJYyFXxxGAXz

Napriek jej jednoduchosti formulu v SSD 5 považujeme za kostru znamennej fity kudriavej, ktorá jednotlivé tóny rozvinula v zdvojení klesajúceho motívu a v následnej skutočne štedrej exegéze. Porovnanie naznačíme s použitím ruského variantu fity:

Gr., 12.-14. stor. 5XAxBcdXxxxxxxxxxxxxxcBXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXAXz Grigorev 5xAxGcxdcYyBxAGxcYcYyBxYAYxBBxAYyxGYABYGAYBYGAYBxcYyyBYYyyYABcYBYyAxxBxxYAxxGNFYxGAYBxxAxxxz

Θ-b/b – Fita (141) „Syn“ ⇒ Fitu č. 141 zo zoznamu Grigoreva nájdeme trikrát v stichire Anat 8 – na slovách „Syn“, „izlivája“, „hriadýj“ (so zdvojenými motívmi). Fitu preklad SI ignoruje a ani v RI ju nenájdeme. V neumových rukopisoch, ktoré sú nám dostupné, je zapísaný iba jej rozvod.

Grigorev / U ,. =: d q =: 16.-17. stor. / U ,: =:f k2 d =/2X k2 d =:

/ U ,: =: k2 d =. k1 >>/2 k2 d =:

Grigorev 5XBAxBcxYdxYxcBYyAXBXBxxBcxdxxxxcxBYyAXBXz ⇔ Strednobyzantská paralela k tejto fite (iba nad slovom izlivája) síce nemá charakter fity, ale dá sa v nej nájsť kostra znamennej melódie:

Gr., 12.-14. stor. 5XcXxYydXxxxxxxxxxxxxxBcxcQBxxxxxAXz Grigorev 5XBAxBcxYdxYxcBYyAXBYBYBcxdxcBYyAxyBXz

51

Θ -/G – Fita dvojestrelná / Q=hta dvoestr=elna] ⇒ Fita dvoječelná sa v 7. hlase nachádza trikrát v stichirách oktoichu.58 Všetky nám dostupné rukopisy ju uvádzajú výlučne v rozvode, takže jej identifikácia bola možná len na základe porovnania melódie v SI a u Grigoreva. Ruténsky variant nie je doložený, ale vzhľadom na podobnosť s fitou kudriavou v druhej časti je možné aspoň čiastočne stanoviť aj ten. Grigorev =/ d =/ ^ =z qz =: S417 =/ d L k1 =/1X =/1X =z =/1X =/1X =z =: S429 =/ d , k1 =/1X =/1X L k2 L d =/1X L. =/ = - >>/2, =.

SI 5xxcQBxxAxGxxxAxxxBYcYxxBYcxxxBxcxBYcYyBYyYAxBYcxBYyAxxBYxxyAYxGNFYxGAYBxxAxxz xAGxz Grigorev 5xxcxBxAYyxxxxxxxxxxBYcYxxBcxxxxBxcxBYcYyBYyyAxBYcYxxxGAYBYyGxxAYxGNFYxGAYBxxAxxz RI-hypot. 5xxcQBxxAGxxYAxxxBYcYxxBcBYyAxBxcxBYyAcYyBYyYAYBYcYBYyAxBPAYyGxAxxGFYxGAYBxAxGxxz ⇔ Strednobyzantské paralely k fite dvojestrelnej majú viacero variantov, ide však nepochybne o jednu formulu.

Gr., 12.-14. stor. 5XxxxxEFXAYBcxAXz 5XAXGNFXEFXxAxBPXz 5XAXXXXXXXXYAxBAGXz

Prvý z tvarov je skrátením byzantskej #fity kudriavej, čo zodpovedá zhruba vzťahom medzi znamennými fitami. Priamemu porovnaniu so znamennou melódiou sa však nepoddáva.

58 Anatol 3,7, Anast 7.

52

Θ-c/G – Fita strastná ⇒ Fita strastná sa v 7. hlase nachádza iba v antifónach utierne Strastí (SA6cd)59. Máme ju k dispozícii iba podľa J002 (štyrikrát). V notovom zápise, kde stoja dve takéto fity za sebou, sa prvá skracuje „po čiaru“, čo má azda oporu v J029. S407 ) =I l qZ S408 / U L; k1 =q

/ U L z q=: 16.-17. stor. / U m k2 =zq=: var. L;

RI 5XxxcBxxxcdxxxdxxAGXcxQBxABxcXzYzxxcYyBYcYyAXBxBYyAYyJYyFxGABYyAYyGXAYGxFEFxGXz

Θ -/D – Fita dvoječelná / Q=hta dvoe4=elna] ⇒ Fita dvoječelná sa v 7. hlase nachádza iba v antifónach utierne Strastí (SA6ab). V neumoch sa až do konca 15. storočia zapisuje len ako lico,60 bez znaku fity, ale aj bez neskoršieho typického znaku dva v čelnu. Po reforme sa z lica stáva fita, avšak jej zápis nie je ustálený.

S407 ) l; = ( =I = =I c/ =: S408 L, ,: =/ d u - =:

L, L. ,: =/ d = U - =: 16.-17. st. ,X ,: =: z Cq = U =: var. -.

,X L. ,: =: =zq zc = U - =: , ,: =: >>q =z - L.z =: ,X ,: =: >> =qz - dz =:

Grigorev =: z cq z - =:

59 Fita sa na Strastiach vyskytuje v 3., 6., 7., 8. hlase. 60 Sivým pozadím spájame znaky stojace nad jednou slabikou. Ostatné znaky zodpovedajú jednej slabike. Podobne v notách oddeľujeme (J002) zvislými čiarami skupiny nôt prislúchajúce rôznym slabikám. Vzťah neumov k notám sa však nedá spoľahlivo určiť – zápis RI, najmä VS a J039, je nepresný.

53

Melodická interpretácia Kým J002 je dĺžkou porovnateľné s ruskou melódiou, J039 a VS sú nielen štedrejšie v exegéze fity, ale aj zdvojujú prvú časť melódie. Predsa však majú všetky varianty zhodnú štruktúru, čo demonštrujeme farebne – použitím rovnakých farieb pre ekvivalentné motívy. a) Grigorev =: z cq z - =:

5XAxBPAxxBYAYGxFEFxGFYyEFJxxELDxEFYGYFYyExFGxxZXFYEYyDxDCDxExxZxxDCYDxz b) J002 ,X ,: =: =zq zc = U - =:

5XDxxFFJxYxZxAAYyJFxxxBByYyAYyGxYAAYyJFxxGYFYyEFJxxZxYExDYGYyNFxYEFxYGYFYyExDxYYxxCDxExZxxEFYyExDXz 5XDxZxFFJxxZYxAOGYxxZxxBByYyAYyGxYAWyJYyFxxGYFYyEFJxxZYxExDYGYyNFxYEFxYGYFYyExDxxxYZxCDxExZxxEFYyExDXz

c) J039 // VS

Riadok I:

5XDxZYYYCDxZYxYEYFEFxYGNAxYGFJxxAYYAYyGxFxYxBYAxBYxxxBPAxGYGABYyAxYGXAOBxAGFJYyFxEDYFYxGxYx 5XDxZYYYCDxZYxYEYFExGNAxxGFJxxAxAYyGxFxYGYAxBYAxBPAxGNAxBYyAxGXAOBxAGFJYyFxEDYFxGAxJYyFxGx

Riadok II:

xxAYAYyGxFxYxBYxxBYyAxYGYxAOBxAYyGYyyFYxGXxxxxxxxxxxxYFxxGNFxxEFxGYGFxEDExFxx xxAOGxFYxxxBPAYBYyAxGxxAOBxAYyGxFYxGxFEFGxExYFYxGNFxxYEFxGNxFxEDExYFxx

Riadok III:

xxFMExDDYCHYxYCDYxExEDYyCxxFExDKExFGXz xxELDxCDYyCYxxCDYxExxxDYyCxxYFExDYyKEXz

54

Fita strelo-složitná ⇒ Fita strelo-složitná je názov pre melizmatický rozvoj slova „Dnes“ v antifónach utierne Strastí (SA6ab). Zápisom a melodicky sa podobá na fitu dvojestrelnú a skorovodnú, ale koincidencia nie taká, aby sme mohli hovoriť o identite.

S407

S408 =/ d - z =: 16.-17. st. =/ d - zq =:

=/ d = z q =: =: d, =/1X =. =zq =: var. p d>> q =Dz =:

Melodická interpretácia Podobne ako pri fite dvoječelnej, melódia v J002 je výrazne kratšia oproti J039 a VS, ktoré sú štedrejšie v exegéze a opäť zdvojujú (s odlišnou exegézou) prvú časť melódie. Zhodnú štruktúru opäť demonštrujeme farebne. a) J002

5XGxYFGxFYJYyNFxYEYyDxEFxYGYFGAxYGxFJYyEFJxAxAYyOGxFYyMExDYyCDExFYyEYyDxEDEYyDxCDExYxDXz b) J039 // VS

Riadok I:

5XGxYFMExYYGNFExYxFMEDXGYFYGxFYyExYGNFxYEDxEFYGxAGxFEXFxGAYyJFYxGYFxJYyFxEYyDxFGAxxz 5XGxYFMEDxYGNFExxFMEXxGYFYGxFExGFxEDxEFYGNFEXxxxxFxGAYyJFYxGYFxJYyFxEYyDxFGAxxz

Riadok II:

5xxAOGxYFYFJxFYyExxDCYDExFxFMEYyYDYyCxYELDxCxDKFxYELDxxCYDExDXz 5xxAOGxYFYFJxFYyExxDCYDExxxxFMEDxxxxYELDxCxDKFxYYELDxxCYDExDXz

55

Θ -/E – Fita vysokohlasná/ Q=hta vysokogl=asna] ⇒ Fita vysokohlasná sa v 7. hlase nachádza v novších variantoch sD2 na slovách „vopijém“, na ktorých ju definuje aj Grigorev.61

S414 ,X L / 1U =/ U =m =:d zqz -.

d> =: S445 , L => =m d qs. z - =:

Melodická interpretácia, J480 // L1709 (≈ J002)

J480 // L1709:

, L => =m d qs. z - =:

5XFxYEXYxDYExZxxFGxAxBAxBYyAYyGBXAOGXFEYyDXFGxAxBABYYAYyJYyFXGNFYyJxxxZxxEFxYGJFxJFxxEFYyEDXExz 5XFxYEYyFXDYExZxxFGxAxBAYBYyPAYyGBxYAAYyOGxYFEYyDxFGxAxBABYYAYyJYyFXGxFJxxxZxxEFYyExYGNFxJxxEFYyEDXExz

var. J002 xFJYyFxxx var. J002 xGJFxGxxEFyEYyDXExz

Θ-c/c – Fita „Bohoródice“ ⇒ Fita na slovách „Bohoródice“ v sD2 nemá jednotný neumový zápis a melodicky je veľmi jednoduchá:

S414 =:f / 2U d> =M ̂ / 2U =/1X d> =:f q z =: S445 =: / 2U ,: =/1X qz =/ U =:

5XcxycYyBYyAYyGXBYxAYyGABxYcxYxxxBcxYBcYyBYyAYyGABxcYAYyGABxYcXz J480 5XcxycYyBYyAYyGXYBYxAYyGABxYcxxxxBcxBcYyBYyAYyGABxcYYBYyAYyGABxYcxz

61 Táto fita sa možno nachádza aj v Anatol 8. Neumový zápis je podobný, ale nie zhodný.

56

Θ -/a – Fita sveticha/ Q=hta sv+0thxa ⇒ Fita sveticha sa v 7. hlase nachádza dvakrát v prvej stichire 9. hodinky na Veľký piatok. Jej melódiu máme k dispozícii iba podľa Grigoreva.

S407 l l ) qz =M

S410,11,14 L k2 d q =M S429 ,: k2 d, q =M

5XGXFYyExDXFEFGxAXz

Θ-a/G – Fita „Izbávi nás“ ⇒ Fita na slovách „Izbávi nás“ v sD2 je v neumoch aj melódiou podobná fite svetiche.

S414 / 2U >>/ ̂ / 2U =zqz =: S445 / 2U L; k2 d zq =:

5XAGYxABxxcQBxxxYYAGAxxGFJxxxEFGYFGAxxGXzz J480 5XAGYxABYyAxYcxBxABxxAFWxYGNFYyJxxEFGxFGAxxGXz

⇔ Strednobyzantská paralela k tejto fite má v prvej časti veľmi podobnú melódiu, kadenciu má však klesajúcu.

Gr., 12.-14. stor. 5XAXAXxxcYBAOYGXxxxxxxGYAxcBYAXz xYGX RI 5XAGYxABxxcQBxYAGAxyGFJxxxEFGYFGAxxGXzz

57

Záver 7. hlas patrí ku kompozične najjednoduchším a počtom použitých formúl je zrejme medzi všetkými hlasmi najúspornejší, čo vynikne zvlášť výrazne, ak by sme pri zostavovaní zoznamu popevkov nebrali do úvahy stupňové antifóny. Porovnanie popevkov ZR zo 17. storočia s formulami strednobyzantských nápevov 12.-14. storočia ukazuje príbuznosť a blízkosť oboch tradícií.

© 2010 www.irmologion.nfo.sk