Martin Hrubiko

Histamnov intoleranciaZnma neznma

MUDr. Ludk Hochmuth, Alergologick ambulancia, II. Intern klinika, FNsP F.D. Roosevelta, B. Bystrica.

MUDr. Eva Pekarov, Alergologick ambulancia, II. Intern klinika, FNsP F.D. Roosevelta, B. Bystrica.

MUDr. Peter irola, Aloris Consulting s.r.o., Modra.

rEcEnzEnti

Martin Hrubiko, 2011.1

nA VOD: niE VEtKO O VYzErAKO ALErGiA JE nAOzAJ ALErGiA

Poznte ud alergickch takmer na vetko o zjedia alebo vypij? Mnoh zvs si urite po-vedia, samozrejme, takch je vea; alebo dokon-ca - no ve to som presne ja. Ale ja vm budem oponova. vodzovky pri slove alergick som nedal nhodou. Sksen lekr - alergolg vm povie, e to nie je mon. Toti: ak by niekto na-ozaj bol alergick takmer na vetky zkladn po-traviny, nemohol by vbec i - rchlo byzomrel na celkov alergick reakciu - anafylaxiu. Napriek tomu mi bude mono niekto oponova, e on sm m takto alergiu, alebo pozn niekoho takho vo svojom okol. Takto udia sa sauj, e s alergick na vetko kysl, nemu vypi ni bublinkov, vadia im vetky potraviny s -kami a podobne. Ale uznajte, me existova alergia na bublinky vnpoji?

Tu asi treba vysvetli, o to je alergia. Toto slovo sa d preloi ako precitlivenos. Pouva-me ho vdvoch rovinch veobecnej amedicn-skej. Hovorme naprklad, e mme alergiu na politiku, alergiu na svokru a podobne, ale na tomto mieste sa budeme pridriava roviny od-bornej medicnskej. Medicna definuje alergiu ako neprimeran reakciu imunitnho systmu na ben ltky, na ktor nealergick organizmus nereaguje. Tto reakciu sprostredkvaj tzv. IgE protiltky. Poda toho voi omu si jedinec tak-to protiltku vytvoril, reaguje na urit pecifick podnety: na alergny roztoov vbytovom prachu, na srs zvierat, na pe alebo spry plesn vovzdu-, na konkrtne zloky potravy apodobne. Tvor-ba pecifickch IgE protiltok (t.j. zameranch voi konkrtnemu alergnu) sa d zisti pomocou konch testov a vyetrenm ich hladiny vkrvi.

Ak sa teda u loveka s neprimeranmi re-akciami na rzne podnety doke tvorba peci-fickch IgE protiltok, a konkrtnu(e) protilt-ku(y) mono spoji s konkrtnymi vyvolvami - spami, ide oalergiu. Na druhej strane, nie zakadm ak niekto nieo konkrtne nezna, mus to by alergia. Ak sa tvorba pecifickch IgE protiltok nedoke, prina je niekde inde. Meme hovori o hypersenzitivite (precitlive-nosti), nie vak oalergii. Po prine nealergickej precitlivenosti sa ptra aie ako po skuto-nej alergii, neraz ostva prina roky (alebo aj cel ivot) nepoznan. To, e lekr vyli alergiu vak pacienta neuspokoj, pretoe akosti mu ostvaj. Pacienta nemus zaujma mechaniz-mus vzniku jeho ochorenia - jeho zaujma, ako sa problmu zbavi. Na druhej strane - pre lekra je objasnenie podstaty ochorenia mimoriadne d-leit, pretoe spsob lieby pri rznych mecha-nizmoch me by podstatne odlin. Vkone-nom dsledku je to teda dleit aj pre pacienta.

Sksenmu lekrovi pri diagnostike pre-citlivenosti pomha klinick obraz - ie sbor jednotlivch prejavov, ktormi postihnut jedi-nec trp - atzv. anamnza - t.j. histria doteraj-ch akost (terajie ochorenie, ale aj choroby aprejavy vminulosti, vskyt vrodine a podob-ne). Typick alergick reakcia, t.j. precitlivenos sprostredkovan pecifickmi IgE protiltkami ktor si jedinec vytvoril voi konkrtnej ltke (ltkam), mva aj charakteristick klinick ob-raz. Medzi typick prejavy alergie patr svrbenie koe asliznice, drdenie vnose a/ alebo vhrdle aniekedy aj vuiach, kchanie, vodov ndcha, upchvanie nosa, drdenie na kae, niekedy spojen aj s pocitom zench dolnch dcha-cch ciest a spocitom dusenia, alej ervenanie pokoky, ihavka (tvorba pupencov podobnch pophleniu i potpaniu komrom), niekedy a tvorba opuchov. Treba ale zdrazni, e ani jeden z tchto prejavov nie je pre alergiu pecifick, me sa vyskytn pri hocakom inom zdravot-

2

nom problme. Pre alergiu je charakteristick urit sbor prejavov s typickmi svislosami - s prostredm, dennou dobou, vykonvanou innosou a podobne. Alergia sa takmer nikdy neprejavuje jednm izolovanm prejavom - na-prklad iba vyrkou, iba kaom, iba svrbenm, iba upchatm nosom a podobne - bez inch sprievodnch prejavov.

A teraz si mnoh z vs povedia: No dob-re, ao mi teda je? Ve asto - ke nieo zjem (ale vlastne niekedy ani neviem i to je z jed-la?) - zrazu oerveniem, bol ma hlava, svrb ma koa, niekedy dostanem po jedle ke, preenie ma... o to me by, ak nie alergia? Na takto poloen otzku treba jasne odpoveda: zme-dicnskeho hadiska naozaj nie vetko o sa za alergiu povauje, je alergia. Mnoh spomenut problmy patria do oblasti intolerancie, t.j. pre-citlivenosti ktor nem ako podklad imunolo-gick mechanizmus, ale je spsoben naprklad enzmovou poruchou (nedostatonou funkciou alebo tvorbou konkrtneho enzmu).

Amono prve vm, alebo vaim blzkym, znmym..., ktor maj prejavy intolerancie po-travn, je uren tto brorka zaoberajca sa histamnovou intoleranciou.

Histamn je ltka patriaca do skupiny tzv. biognnych amnov - degradanch produktov metabolizmu ivoneho aj rastlinnho pvo-du. Ide o nzkomolekulov organick zleniny zsaditho charakteru typick obsahom atmu duska odvoden od molekuly amoniaku; vzni-kaj najm rozkladom aminokyseln (ktor s jednm zo zkladnch stavebnch kameov i-

vej hmoty), obzvl histidnu tzv. dekarboxyl-ciou, atie tzv. aminciou alebo transaminciou aldehydov a ketnov (takisto v prrode bohato zastpen ltky).

Histamn (chemicky 2-(4-imidazol)-etyla-mn) objavili v priebehu prvho desaroia 20. storoia. Najviac k jeho objavu prispel britsk fyziolg sir Henry Dale, ktor za svoj vskum do-stal spolu sLoewim vroku 1936 Nobelovu cenu za medicnu. Okrem histamnu medzi biogn-ne amny nevyhnutn pre ivot loveka patria serotonn, katecholamny (adrenaln, noradre-naln, dopamn) a tyramn - vetko s to ltky uplatujce sa v rmci prenosu signlov, tzv. meditory. Histamn sa prirodzene vyskytuje v tele vetkch vych ivochov. Jeho inky sprostredkvaj receptory 4 typov (oznauj sa H1, H2, H3, H4). Funkcia tchto receptorov je rozdielna vcentrlnej nervovej sstave (mozog je od zvyku tela oddelen polopriepustnou ba-rirou) a mimo nej, a preto aj histamn m in inky v mozgu a in inde v tele. Histamn je najviac znmy vaka alergickej reakcii, na kto-rej sa podiea rozhodujcou mierou, avak hlav-nou funkciou histamnu je as na normlnych ochrannch aregulanch reakcich.

K ivotu nevyhnutn biognne amny si telo vytvra samo - hovorme oltkach endognne-ho (vntornho) pvodu, as prijmame ale aj potravou (exognneho pvodu - zvonka). Urit - klinicky nevznamn - obsah histamnu v po-travinch je prirodzen, pri skladovan a zret sa jeho obsah (natrvenm vlastnmi enzmami, ale najm innosou mikroorganizmov) zvyu-je. Okrem histamnu stpa mnostvo aj alch biognnych amnov ako tyramn, putrescn aka-davern. Podobne ako histamn mu vyvolva bolesti hlavy, zmeny krvnho tlaku, a prznaky potravinovej otravy - priamo, alebo zvenm hladiny histamnu. Avak v prpade normlneho mnostva a pri normlnej funknej aktivite v

O JE HistAMn?

3

reve prtomnch enzmov (monoamnooxid-za, diamnooxidza) sa exognne amny rozkla-daj, m sa zabrni ich nadmernmu vstrebaniu a toxickmu inku.

Vina histamnovch prejavov zvis od jeho psobenia na hladk svaly ktor maj na svojom povrchu vea H

1-histamnovch recepto-

rov. inkom na hladk svaly ciev histamn sp-sobuje ich rozrenie, o vedie kniku tekutiny mimo ciev a poklesu krvnho tlaku. Rozrenie drobnch konch kapilr mono vidie ako za-ervenanie pokoky. Vnajvrchnejej vrstve po-koky spsobuje nik tekutiny vznik ihavky, vhlbch vrstvch vedie kopuchom. Nsledkom niku tekutiny v nose a stimulcie liazok s prejavy ndchy - vodov vtok, opuch sliznice, slzenie. Rozrenie uritch ciev v oblasti cen-trlnej nervovej sstavy spsobuje migrnov boles hlavy a / alebo zvraty.

Hladk svaly na ktor histamn prostrednc-tvom receptorov psob sa nachdzaj aj vre-ve (vznikaj ke, hnaka) a v maternici (tzv. kontrakcie mu spsobi potrat alebo pred-asn prod). Efekt histamnu na srdcov sval sa prejav zrchlenou innosou srdca, pocitom benia. Stiahnutie svalov v priedukch spolu s opuchom sliznice a zvenou tvorbou hlienu vedie kzeniu ich priesvitu, o sa prejav ties-ou na hrudi, pskavm dchanm, kaom (pre-javy astmy). Histamn stimuluje (drdi) nervo-v zakonenia, o okrem inho spsobuje siln svrbenie. Spolu s inmi ltkami podporuje vylu-ovanie hlienov, riadi delenie arozmnoovanie

buniek (najm tvorbu novch ciev a krviniek). Vetky uveden inky histamnu maj dleit fyziologick lohu, s teda normlne, ale pri ne-primerane vekom vyplaven histamnu vznikaj uveden chorobn prejavy.

V mozgu pln histamn funkciu hormnu bdelosti - spolu s adrenalnom aalmi ltkami prispieva kschopnosti poda okamit vkon. S tm svis vplyv na znenie chuti do jedla, pre-toe tto vstave aktivcie organizmu nie je ia-duca. To je aj dvod, preo niektor starie anti-histaminik (lieky potlajce inky histamnu v organizme) prenikajce do mozgu vyvolvaj zvenie chuti k jedlu (a v konenom dsledku priberanie). Histamn vak pln aj vemi dleit lohy v zabezpeen prirodzenej obranyschop-nosti: vyplavuje sa vprpade razu i inej traumy (napr. opercia), infekcie. Je teda vemi dlei-tm sprostredkovateom prirodzenej zpalovej ochrannej reakcie. Podrobne vetky inky his-tamnu vtele ukazuje obrzok 1.

Kee ide ovemi inn ltku, n orga-nizmus histamn skladuje v granulch v peci-lnom type bielych krviniek, ktor sa nazvaj mastocyty; v menom mnostve sa histamn skladuje aj v inch bunkch, napr. v krvnch dotikch, niektorch revnch a nervovch bunkch. Z tchto buniek sa vplyvom rznych fyziologickch (prirodzench) aj patologickch (chorobnch) podnetov vyplavuje a v prpade masvneho vyplavenia spsobuje chorobn pre-javy. Neprimerane sa inky histamnu prejavuj pri alergickej reakcii, ke dochdza krchlemu rozpadu vekho mnostva mastocytov ahista-mn sa do tela uvon vo vekom mnostve. Vex-trmnom prpade vznik systmov (celkov) alergick reakcia, tzv. anafylaktick ok, ktor v prpade neposkytnutia prvej pomoci me vies a k mrtiu. Typicky takto prudk aler-gick reakcia vznik naprklad u precitlivench jedincov po bodnut blanokrdlym hmyzom (osa,