ŽSR - Záchytné parkovisko - Nové Košariská - zámer

ŽSR, Záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Nové Košariská Zámer

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1 III.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

14

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ 14 III.1.1. Geomorfologické pomery 14 III.1.2. Geologické pomery 14 III.1.3. Klimatické pomery 15 III.1.4. Voda 15 III.1.5. Pôdne pomery 16 III.1.6. Flóra a vegetácia, živočíšstvo 17 III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA 18 III.2.1. Krajina a jej štruktúra 18 III.2.2. Scenéria krajiny 18 III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 19 III.2.4. Územný systém ekologickej stability 19 III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ

HODNOTY ÚZEMIA 20

III.3.1. Obyvateľstvo a jeho aktivity 20 III.3.2. Ekonomická štruktúra obce 21 III.3.3. Poľnohospodárstvo 22 III.3.4. Lesné hospodárstvo 23 III.3.5. Infraštruktúra 23 III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch 28 III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky 28 III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA 29 III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia 29 III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva 31 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

32

IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY 32 IV.1.1. Záber plôch 32 IV.1.2. Spotreba vody 36 IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje 36 IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra 36 IV.1.5.

IV.1.6. Nároky na pracovné sily Iné nároky

37 37

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH 37 IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia 37 IV.2.2. Hluk 38


IV.2.3. Odpadové vody 38 IV.2.4. Odpady 38 IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy 39 IV.2.6. Vyvolané investície 39 IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 40

IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK 40 IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA

CHRÁNENÉ ÚZEMIA 41

IV.6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI

A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA 42

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo 42 IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia 42 IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom 43 IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života 44 IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti 45 IV.6.1.5. Vplyvy na sídla 46 IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky 46 IV.6.1.7 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu 46 IV.6.1.8 Vplyvy na lesné hospodárstvo 47 IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel 47 IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu 48 IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu 51 IV.6.1.12. Vplyvy na infraštruktúru 51 IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie 52 IV.6.2.1. Horninové prostredie 52 IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy 52 IV.6.2.3. Vplyvy na vodu 52 IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu 53 IV.6.2.5. Vplyvy na biotu 54 IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability 54 IV.7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE 54 IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA

SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ 55

IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI 55 IV.10 OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV ČINNOSTI 55 IV.10.1. Organizačné opatrenia 55 IV.10.2. Kompenzačné opatrenia 59 IV.11 POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ

NEREALIZOVALA (NULOVÝ VARIANT) 59

IV.12 POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-

PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU 60


IV.13 ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

61

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO

VARIANTU 61

V.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ 61 V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 62 V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU 64 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA 65 VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 65 VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA

PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV 65

VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED

VYPRACOVANÍM ZÁMERU 66

VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 66 VIII.1. SPRACOVATELIA ZÁMERU 66 VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU

NAVRHOVATEĽA 67


1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV : Železnice Slovenskej republiky Bratislava I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO : IČO: 31 364 501 I.3. SÍDLO : Klemensova 8, 813 61 Bratislava I.4. OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA : DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

Ing. arch Gabriel Koczkáš Ing. Igor Jakubík predseda predstavenstva a generálny riaditeľ a.s. člen predstavenstva a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava I.5. OSOBA OPRÁVNENÁ POSKYTOVAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI : Ing. Ivan Kačo (hlavný inžinier projektu) RNDr. Dorota Martinková (hlavný riešiteľ zámeru) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

[email protected] [email protected] tel.č.: 02/ 502 34 478 tel.č.: 02/ 502 34 284

II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. NÁZOV: ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Nové Košariská II.2. ÚČEL: Cieľom výstavby záchytných parkovísk je prispieť k zmene chovania sa obyvateľov obcí a miest nachádzajúcich sa v regióne okolo Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí dochádzajú z miesta bydliska do Bratislavy. Jedná sa hlavne o obyvateľov pravidelne dochádzajúcich za prácou a vzdelaním, ale napr. aj za kultúrnymi, športovými alebo aj inými podujatiami. Zmena chovania spočíva v tom, že takíto obyvatelia nebudú využívať v rámci svojich ciest automobil ale železničnú dopravu. Vybudovanie parkoviska pre autá a bicykle so všetkými jeho podpornými náležitosťami (strážené kamerovým systémom, s informačným systémom, s premietnutím využitia železničnej dopravy do ceny parkovacieho lístka, parkovisko pre bicykle oplotené) má byť popudom ktorý k takejto zmene chovania dochádzajúcich prispeje. Súčasne je však potrebné pripomenúť, že v cieľovom priestore takýchto cestujúcich – v Bratislave dochádza k zmene parkovacej politiky (výrazné obmedzenie neplatených parkovísk, vyhradenie parkovísk len pre rezidentov), čo predstavuje významné reštrikčné opatrenie, ktoré má znížiť počet automobilov zaťažujúcich komunikačnú kostru Bratislavy a tým aj životné prostredie. Navrhované parkovisko je jedným z viacerých parkovísk, ktoré sa v rámci celkovej koncepcie posilnenia využívania železničnej dopravy navrhujú aj v iných obciach a mestách okolo Bratislavy.

V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b. II.3. UŽÍVATEĽ: Užívateľom bude navrhovateľ stavby a cestujúca verejnosť II.4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI: novostavba II.5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

kraj: Bratislavský okres: Bratislava II, Senec katastrálne územie: Dunajská Lužná, časť Nové Košariská, Podunajské Biskupice

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

2

II.6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Polohu navrhovanej stavby znázorňuje červený bod na priloženom obrázku: obr. č. 1

II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Plánovaný termín začatia činnosti : 2014 Plánovaný termín ukončenia činnosti: 2015

II.8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA: Koncepcia, umiestnenie a technické riešenie parkoviska V spracovanej štúdii bolo navrhované parkovisko s počtom 100 parkovacích stojísk. Na základe pracovného rokovania s objednávateľom je v dokumentácii predkladaný návrh, ktorý v maximálnej možnej miere využíva plochu, ktorá je vymedzená existujúcou št. cestou, oplotením vodného zdroja a existujúcimi zachovávanými objektmi. Návrh záchytného parkoviska je riešený variantne. Variantné riešenie je vyvolané na jednej strane snahou o optimalizáciu jeho umiestnenia oproti návrhu spracovanému v citovanej štúdii a na druhej strane snahou nájsť efektívne riešenie jeho výstavby, ktoré môže overiť a zohľadniť reakciu na skutočný záujem obyvateľov spádového územia na využívaní koncepcie integrovaného dopravného systému. Skutočný záujem je podmienený aj realizáciou uvedených reštrikčných opatrení v Bratislave a podporných akcií Železníc Slovenskej republiky a prevádzkovateľov železničnej dopravy, pričom skutočné termíny a skutočný rozsah realizácie podporných akcií a stavieb nie je dnes známy. Všeobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre autá realizovaná v 1. časovej etape do cca 30 – 40 % z celkového počtu parkovacích stojísk. Táto kapacita je limitovaná možnosťami priestoru ktorý v príslušnej lokalite vychádza zo základnej myšlienky umiestniť toto parkovisko čo najbližšie ku konkrétnej stanici alebo zastávke. Parkoviská pre bicykle budú už v 1. časovej etape realizované v počte 50 bicyklov čo predstavuje už ich cieľový stav. Z tohto dôvodu je okrem návrhu variantného umiestnenia parkoviska navrhovaný aj jeho rozsah ,ktorý bude realizovaný v 1. časovej etape a v následnej dostavbe do cieľového stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom riešenia aj alternatíva výstavby povrchového parkoviska a výstavby parkovacieho domu resp. ich kombinácií.


3

obr. č. 2

Umiestnenie parkoviska Záchytné parkovisko „Nové Košariská“ bolo v Technicko-ekonomickej štúdii „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) situované vpravo (severovýchodne) od staničnej budovy ŽSR a vľavo od cesty III. triedy č. 0632. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom texte spracovaná dokumentácia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na životné prostredie nasledovné varianty:

• Variant A: povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk (výkresová príloha č.1);

• Variant B.1.a: povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk a parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený podľa štúdie; (výkresová príloha č.2);

• Variant B.1.b: parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený podľa štúdie vpravo (severovýchodne) od staničnej budovy ŽSR a vľavo od cesty III. triedy č. 0632; (výkresová príloha č.3);

• Variant B.1.c: povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 204 stojísk umiestnené podľa štúdie; (výkresová príloha č.4);

Všetky navrhované polohy a technické riešenia parkovísk (povrchové alebo parkovací dom) je možné navzájom kombinovať pričom žiadna ďalšia kombinácia nemá vplyv na jej posudzovanie vzhľadom na životné prostredie. Definitívne rozhodnutie o prijatí niektorej z navrhovaných variant a alternatív bude predmetom posudzovania v dokumentácii stavebného zámeru (DSZ).


4

Variant A

V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom 32 stojísk. Parkovisko je situované pozdĺž existujúceho nástupiska po pravej strane železničnej trate v smere do Bratislavy. Parkovisko je umiestnené na prevažne spevnenej ploche ktorá je dnes využívaná ako parkovisko. Rozsah parkoviska je limitovaný na juhovýchodnej strane (od staničnej budovy) existujúcou rampou umožňujúcou prístup cestujúcich na nástupisko, na južnej strane polohou novej nakladacej rampy a plochami nevyhnutnými pre obsluhu rampy a na východnej strane existujúcou komunikáciou obsluhujúcou predmetnú lokalitu (nakládkovú koľaj a záhradkársku osadu). Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 736056/O1), stojiská šikmé, dopravný režim zabezpečuje jednopruhová, jednosmerná komunikácia. Samostatný vjazd na parkovisko je od staničnej budovy, výjazd je pred navrhovanou otočkou na konci rekonštruovanej Vinohradníckej ulice. Vjazd a výjazd je regulovaný parkovacím systémom. Parkovisko bude oplotené s cieľom obmedziť voľný prístup mimo kontrolovaného vstupu. Parkovisko bude prístupné z miestnej komunikácie Vinohradnícka ulica, prístup na nástupisko je vybudovaním chodníka k existujúcej rampe pri staničnej budove. Druhý prístup sa navrhuje v mieste existujúceho konca nástupiska v smere na Bratislavu. Navrhované stavebné riešenie rešpektuje požiadavky na užívanie stavby imobilnými osobami. Na parkovisku sú vyčlenené 2 stojiská pre vozidlá používané imobilnými osobami. Existujúca Vinohradnícka ulica sa v celom úseku od jej napojenia na cestu III. triedy č. 0632 v úseku medzi obcami Dunajská Lužná a Tomášov až po navrhovanú otočku rekonštruuje. Na konci úseku sa vybuduje otočka zabezpečujúca otáčanie autobusov miestnej linky a otáčanie nákladných vozidiel nepravidelnej dopravy, ktoré za koncom nástupiska zabezpečujú prekládku z nákladných vozidiel na železničné vagóny. Prístup do záhradkárskej osady po pravej strane žel. trate v smere do Bratislavy zostáva zachovaný a komunikácia je napojená na predmetnú otočku. Súčasťou stavby je aj vybudovanie zastávok autobusovej dopravy situovaných na ceste III. triedy č. 0632. Zastávkový pruh má šírku 3,50 m. Pre bezpečný pohyb chodcov zo zastávky k staničnej budove sa vybuduje chodník ktorý prepojí obe zastávky na štátnej ceste aj so zastávkami miestnej dopravy navrhovanými na Vinohradníckej ulici. Šírka chodníka 2,0 m. Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť východne od staničnej budovy na voľnej ploche medzi koľajiskom a rekonštruovanou účelovou komunikáciou. Navrhovaná poloha je invariantná.

Variant B.1.a

V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom 32 stojísk situované pozdĺž existujúceho nástupiska po pravej strane železničnej trate (riešenie podľa var. A) a parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený na ploche podľa štúdie.

Poloha parkovacieho domu je limitovaná na južnej strane rekonštruovanou Vinohradníckou ulicou, na východnej strane cestou III. triedy č. 0632, na severnej strane oplotením vodného zdroja vo vlastníctve ZIPP, a.s. Bratislava a na západnej strane existujúcimi objektmi rodinných domov.

Parkovací dom je dvojpodlažný. Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečuje dvojpruhová, obojsmerná komunikácia. V parkovacom dome sú vyčlenené 4 stojiská pre vozidlá používané imobilnými osobami Spoločný vjazd a výjazd je regulovaný parkovacím systémom. Umiestnenie parkovacieho domu si vyžaduje vykonať asanácie objektov existujúcej záhradkárskej osady. Jedná sa o odstránenie chatiek a záhradných domčekov (sčasti murované, sčasti drevené), prenosných plechových buniek, oplotení, vzdušných rozvodov NN a výrub stromov a krovín. Povrchové parkovisko a aj parkovací dom budú prístupné z rekonštruovanej Vinohradníckej ulice. Rozsah rekonštrukcie je obdobný ako u variantu A. Súčasťou stavby je aj vybudovanie zastávok autobusovej dopravy situovaných na ceste III. triedy č. 0632. Zastávkový pruh má šírku 3,50 m. Pre bezpečný pohyb chodcov zo zastávky k staničnej budove sa vybuduje chodník ktorý prepojí obe zastávky na štátnej ceste aj so zastávkami miestnej dopravy navrhovanými na Vinohradníckej ulici. Šírka chodníka 2,0 m.


5

Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť východne od staničnej budovy na voľnej ploche medzi koľajiskom a rekonštruovanou účelovou komunikáciou. Navrhovaná poloha je invariantná. Variant B.1.b V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený v lokalite podľa štúdie t.j. vpravo (severovýchodne) od bývalej staničnej budovy ŽSR a vľavo od cesty III. triedy č. 0632. Umiestnenie parkovacieho domu a vybudovanie prístupovej komunikácie si vyžaduje vykonať asanácie objektov existujúcej záhradkárskej osady. Jedná sa o odstránenie chatiek a záhradných domčekov (sčasti murované, sčasti drevené), prenosných plechových buniek, oplotení, vzdušných rozvodov NN a výrub stromov a krovín. Objekt je dvojpodlažný. Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečuje dvojpruhová, obojsmerná komunikácia. V parkovacom dome sú vyčlenené 4 stojiská pre vozidlá používané imobilnými osobami Spoločný vjazd a výjazd je regulovaný parkovacím systémom. Parkovací dom je prístupný z rekonštruovanej Vinohradníckej ulice. Súčasťou stavby je aj vybudovanie zastávok autobusovej dopravy situovaných na ceste III. triedy č. 0632. Zastávkový pruh má šírku 3,50 m. Pre bezpečný pohyb chodcov zo zastávky k staničnej budove sa vybuduje chodník ktorý prepojí obe zastávky na štátnej ceste aj so zastávkami miestnej dopravy navrhovanými na Vinohradníckej ulici. Šírka chodníka 2,0 m. Parkovisko pre bicykle bude umiestnené na 1. nadzemnom podlaží parkovacieho domu. Variant B.1.c V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk (riešenie podľa variantu A) a povrchové parkovisko s rozsahom 204 stojísk umiestnené na ploche podľa štúdie. Parkovisko umiestnené podľa štúdie je limitované na južnej strane rekonštruovanou Vinohradníckou ulicou, na východnej strane cestou III. triedy č. 0632, na severnej strane oplotením vodného zdroja vo vlastníctve ZIPP, a.s. Bratislava a na západnej strane existujúcimi objektmi rodinných domov

Obidve parkoviská sú prístupné z rekonštruovanej Vinohradníckej ulice.

Súčasťou stavby je aj vybudovanie zastávok autobusovej dopravy situovaných na ceste III. triedy č. 0632. Zastávkový pruh má šírku 3,50 m. Pre bezpečný pohyb chodcov zo zastávky k staničnej budove sa vybuduje chodník ktorý prepojí obe zastávky na štátnej ceste aj so zastávkami miestnej dopravy navrhovanými na Vinohradníckej ulici. Šírka chodníka 2,0 m.

Aj v tomto variante sa rekonštruuje Vinohradnícka ulica v rozsahu až po otočku a vybuduje sa obojstranná autobusová zastávka na ceste III. triedy č. 0632.

Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť východne od staničnej budovy na voľnej ploche medzi koľajiskom a rekonštruovanou účelovou komunikáciou. Navrhovaná poloha je invariantná. Technické riešenie Príprava územia V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy spočívajúce v odstránení orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy, odstránenie stromov a krovín a búracie práce spojené s odstránením existujúcich pozemných objektov nachádzajúcich sa na plochách navrhovaných parkovísk. Na základe realizovaného pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou. Na plochách s husto porasteným krovím, na plochách s veľmi členitým reliéfom (priekopy, strmé svahy) a na trávnatej ploche medzi železničnou traťou a účelovou komunikáciou sa skrývka humusového dôvodu nenavrhuje. S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev. Skládky budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska na ploche dočasného záberu. Pri ukončovaní stavby bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku.


6

Pred začatím výstavby je nutné odstrániť objekty ktoré sa nachádzajú v priestore existujúcej záhradkárskej osady. Jedná sa o menšie murované, drevené alebo plechové objekty v súčasnosti využívané jednak ako prístrešky na odkladanie záhradkárskeho náradia resp. objekty využívané pre sociálne potreby. Pred začatím stavby je potrebné preložiť inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch dotknutých stavbou. Parkovisko Z hľadiska dopravného riešenia parkovisko má napojenie na rekonštruovanú Vinohradnícku ulicu. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky. Komunikácia zabezpečujúca obsluhu parkoviska popri nástupisku je jednopruhová, jednosmerná so šírkou 3,40 m, komunikácie zabezpečujúce obsluhu parkoviska v lokalite podľa štúdie sú obojsmerné so základnou šírkou 6,0 m. V krátkom úseku je vzhľadom na existujúci objekt (rodinný dom) komunikácia jednopruhová, jednosmerná. Parkovacie stojiská sú navrhované s kolmým alebo šikmým radením podľa príslušného variantu. Základný rozmer parkovacieho stojiska kolmého je 2,50 x 5,30 m, pri šikmom parkovisku 2,50 x 5,50 m. Pri stojiskách ktoré sú umiestnené čelne k zatrávnenej ploche je možné uvažovať s previsom čela vozidla. Na parkoviskách sú všeobecne vyhradené stojiská pre imobilných v rozsahu 4 % z celkového počtu a majú rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojiská pre imobilných sú sústredené hlavne pri vjazde/výjazde z parkoviska. Na parkovisku umiestnenom podľa variantu B sa navrhuje vyhradiť 4 stojiská ktoré budú v budúcnosti patriť k dobíjacím staniciam pre dvojstopové a jednostopové elektrovozidlá. Z hľadiska stavebno-konštrukčného riešenia je povrch parkoviska navrhovaný ako živičný, povrch chodníkov a ostatných spevnených plôch je navrhovaný variantne zo zámkovej dlažby alebo živičný. Prístup k staničnej budove (k nástupiskám) je navrhovaný vybudovaním chodníka. Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novo navrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok. Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája. Parkovisko pre bicykle Parkovisko pre bicykle je navrhované na uloženie 50 ks bicyklov. Vo všetkých navrhovaných variantoch je vždy situované východne od staničnej budovy na voľnej ploche medzi koľajiskom a rekonštruovanou účelovou komunikáciou. Navrhovaná poloha je invariantná. Parkovisko pozostáva z vybudovanej spevnenej plochy, ktorá je zriadená ako betónová hr. 120 mm a je uložená na vrstve štrkodrviny hr. 200 mm. Do betónovej plochy sú kotvené stojany na bicykle v osovej vzdialenosti 50 cm. Parkovisko sa navrhuje oplotiť pletivom s výškou 180 cm, oceľové stĺpiky sú osadené v betónovom základe, osová vzdialenosť bude prispôsobené konštrukcii prestrešenia. V oplotení je osadená oceľová bránka opatrená elektrickým zámkom. Zámok je ovládaný elektromagnetickým systémom typu napr. DEK. Jedná sa o adresný systém umožňujúci identifikáciu osôb pri vstupe a výstupe a každý úkon je zaznamenaný v pamäťovom moduli. DEK kľúč bude vydávaný prevádzkovateľom parkoviska osobám využívajúcim železničnú dopravu. Nosnú konštrukciu prestrešenia parkoviska tvorí oceľová rámová konštrukcia á=4,0 m so systémom väzníc ukladaných v pozdĺžnom smere a ľahkou krytinou z trapézového plechu alebo z transparentného materiálu (napr. lexan). Vnútorný priestor parkoviska bude osvetlený svietidlami LED vybavenými senzormi pohybu. Zdrojom energie bude prípojka NN alebo solárny panel, ktorý bude zabezpečovať el. energiu pre osvetlenie a ovládanie vstupnej bránky.. Technologický domček Objekt bude slúžiť pre umiestnenie zariadení rádiového prenosu dát do dispečingu správcu parkoviska, pre umiestnenie zariadení náhradného zdroja pre kamerový systém, rádiový prenos a PSN. Stavebne sa jedná o jednoduchý, prízemný, nepodpivničený objekt s rovnou strechou. Vyrobený je priemyselne ako železobetónový prefabrikát dovezený na stavbu vcelku a kotvený do pripravenej základovej železobetónovej dosky. Vonkajšie rozmery domčeka sú cca 2,50 x 2,38 m, svetlá výška 3,20 m. Vstupné dvere sú vyhotovené z pozinkovaného oceľového plechu. Objekt bude vybavený káblovými rozvodmi, umelým osvetlením


7

a zásuvkovým okruhom. Vykurovanie bude zabezpečené klimatizačným zariadením s funkciou vykurovania, prípustný rozsah teplôt v objekte +5 až +30°C. Objekt bude napojený na prívod NN a prívod káblov bude cez podlahu objektu. Rekonštrukcia cesty III/0632 V súvislosti s návrhom zastávky autobusovej dopravy na ceste III/0632 bude existujúca komunikácia rekonštruovaná a vybudujú sa samostatné zastávkové pruhy v šírke 3,50 m a s nástupnou hranou dĺžky 12,0 m. Dĺžky vyraďovacích a zaraďovacích úsekov sú s prihliadnutím na rekonštrukciu cesty dlhé 25 m podľa STN 73 6425. Z hľadiska šírkového usporiadania bude umiestnenie zastávok rešpektovať príslušnú kategóriu komunikácie. Konštrukcia nových pruhov bude so živičným povrchom. Pozdĺž plochy zastávky bude vybudovaný chodník so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastávky so železničnou zastávkou bude jednostranným chodníkom šírky 2,00 m. Na zastávke bude osadený prístrešok z ľahkej oceľovej konštrukcie, pod prístreškom bude umiestnená lavička. Rekonštrukcia Vinohradníckej ulice Realizácia záchytného parkoviska vyvoláva potrebu rekonštrukcie Vinohradníckej ulice prakticky v jej celej dĺžke t.j. od napojenia na cestu III/0632 až po existujúcu otočku autobusov. V súčasnom stave komunikácia zabezpečuje prístup k staničnej budove ŽST Nové Košariská, prístup k nakládkovej a vykládkovej koľaji žel. stanice, prístup k objektom záhradkárskej osady a dvom rodinným domom. Pred staničnou budovou je umiestnená konečná zastávka autobusovej linky. Na jej konci pokračuje poľná cesta (slepá) zabezpečujúca prístup k samostatnej záhradkárskej osade. Vzhľadom na charakter komunikácie, jej účel, dopravné zaťaženie a stiesnené pomery navrhuje sa ako obojsmerná, dvojpruhová, funkčná trieda C3, kategória MO 6,5/30 so šírkou jazdného pruhu 2,75 m. Pred staničnou budovou budú na vozovke vyznačené zastávky autobusovej dopravy v dĺžke 12,0 m. Pred otočkou budú vybudované dve pozdĺžne stojiská (3,40 x 12,00 m) pre nákladné vozidlá čakajúce na pristavenie vagónov pre umožnenie nakládky a vykládky. Konštrukcia vozovky bude so živičným povrchom. V úseku od križovatky s cestou III/0632 po autobusovú zastávku bude vybudovaný chodník so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Odvodnenie komunikácie priečnym a pozdĺžnym sklonom. V úseku s obrubníkmi do vpustov a v úseku s existujúcimi oploteniami rodinných domov do pozdĺžnej spevnenej priekopy do vsaku. V úseku mimo zástavby do okolitého terénu. Oplotenie Za účelom zvýšenia pocitu bezpečnosti vodičov ktorí celodenne budú odstavovať svoje vozidlá na parkovisko a podstatného zníženia prístupu cudzích osôb na parkovisko navrhuje sa oplotenie parkoviska. Oplotenie bude pozostávať z oceľových poplastovaných stĺpikov osadených v betónových pätkách. Pletivo poplastované s výškou 180 cm. Trasa oplotenia bude vedená v hranici trvalého záberu. Oplotenie bude prerušené v mieste vjazdu a výjazdu na parkovisko. Okrem toho vybuduje sa nové oplotenie parcely č. 841/11 a 841/13 nakoľko nové šírkové usporiadanie Vinohradníckej ulice čiastočne do nich zasiahne. Vegetačné úpravy Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode. V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska môžu byť vysadené aj stromy vyššieho vzrastu.


8

Parkovací dom S cieľom zvýšiť kapacitu parkoviska pri súčasnom znížení rozsahu trvalého záberu navrhuje sa alternatívne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovací dom je situovaný v mieste povrchového parkoviska navrhovaného v štúdii. Parkovací dom je konštrukčne navrhnutý z oceľovej, povrchovo upravenej konštrukcie. Medzi výhody nosnej konštrukcie z oceľových prvkov oproti konštrukcii zo železobetónových prvkov je možné uviesť – konštrukcia je priestorovo úsporná, užívateľsky príjemná, celý objekt je vnímaný prostredníctvom štíhlych, ľahkých oceľových konštrukcií, konštrukcia je 100 % recyklovateľná, realizácia vyžaduje krátku dobu výstavby. Jednotlivé podlažia parkovacieho domu sú dopravne prístupné rampami s kontrolovaným vstupom, ktorý sa pripája na existujúcu komunikáciu. Spoločný vjazd a výjazd je opatrený závorami. Okrem rámp pre vozidlá sú jednotlivé podlažia prepojené aj schodiskami. Po obvode sú jednotlivé podlažia otvorené bez obvodových stien. Konštrukčne sú parkovacie domy riešené ako trojloďová parkovacia plošina. Konštrukčná výška podlaží je 2,80 m. Stropná konštrukcia parkovacieho domu pozostáva z plechodosky, nosný trapézový plech s betónovou zálievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestrešenie obslužných rámp bude riešené trapézovými plechmi uloženými na nosnej oceľovej rámovej konštrukcii. Hlavná nosná oceľová rámová konštrukcia bude založená na prefabrikovaných bodových základoch -pätkách. Výšku zábradlia je 1,10 m. V prípade že 1. podlažie bude zapustené, časť obvodovej steny bude tvoriť monolitická železobetónová oporná stena. Najvyššie podlažie parkovacieho domu nie je zastrešené. Zastrešené sú len vertikálne komunikácie (schodiská) a rampy. Vetranie jednotlivých podlaží je prirodzené. Osvetlenie parkovacích stojísk bude navrhnuté žiarivkovými svietidlami osadenými na strope resp. stenách objektu. Káble budú uložené v pancierových rúrkach a káblových žľaboch. Osvetlenie bude ovládané automaticky súmrakovým snímačom a prípadne snímačmi pohybu. Elektrická požiarna signalizácia bude signalizovať prípadný vznik požiaru a signál bude rádiovou sieťou odoslaný do centrálneho dispečingu. Kontrola obsadenosti parkovacích stojísk môže byť riešená snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú snímače ultrazvukové a po nich magnetické. Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte.

Odkanalizovanie povrchového parkoviska

Odkanalizovanie parkoviska je riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon č.364/2004 o vodách, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Celý kanalizačný systém je navrhnutý v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha. Potrubný rozvod kanalizácie navrhujeme v celom rozsahu zrealizovať z PVC (PP) hladkých rúr, v dimenziách DN 200 až DN 400 mm, ktoré zabezpečujú dokonalú a trvalú vodotesnosť. Potrubný rozvod bude zaústený do ORL s prietokom Q=30 l/s až Q=100 l/s. Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l-1 NEL v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín.


9

Optická kábelizácia Optická kábelizácia bude zabezpečovať prenos dát medzi jednotlivými technologickými zariadeniami navrhovanými v rámci parkoviska a v parkovacích domov a technologickým domčekom umiestneným na parkovisku a prenos dát medzi technologickým domčekom a zariadeniami ŽSR. Osvetlenie Parkovisko bude osvetlené svietidlami LED osadenými na osvetľovacích stožiaroch umiestnených v chodníkoch, v trávnatých plochách alebo na spevnenej ploche na rozhraní vyznačených radov stojísk. Ovládanie osvetlenia bude riešené automaticky súmrakovým spínačom resp. spínacími hodinami. Stožiare budú napojené zo samostatného rozvádzača RVO. Káblové rozvody budú navrhnuté medenými káblami uloženými v chodníkoch alebo v spevnených plochách. Rozvody NN V rámci vonkajších rozvodov NN budú napojené všetky el. zariadenia navrhnuté v rámci parkoviska ako sú: informačné systémy, závory, platobné terminály, kamerový systém, nabíjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. Prípojka NN Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu bude navrhnutá nová káblová prípojka z existujúcej trafostanice umiestnenej v areáli fy. ZIPP-Prefa. Parkovací systém Parkovací systém (závorový) pozostáva zo súborov samostatných technologických zariadení: parkovací automat s vjazdovým a výjazdovým terminálom, samoobslužnej automatickej pokladne a informačného systému. Parkovací automat Parkovací automat pozostáva z vjazdového a výjazdového terminálu. Vjazdový a aj výjazdový terminál pracuje plne autonómne. Vjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Výdaj parkovacieho lístka je podmienený prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Po odobratí karty je daný pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminál musí byť schopný čítať aj abonentné, alebo predplatené karty. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska. Výjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Obsahuje čítačku jednorázových, predplatených alebo abonentných parkovacích kariet. Činnosť terminálu je podmienená prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska. Parkovacia pokladňa Súčasťou komplexu parkovacieho systému je aj parkovacia samoobslužná automatická pokladňa pre plne automatické použitie a platby za parkovacie poplatky je založené na báze lístkov, platobných kariet alebo iných kariet vydávaných prevádzkovateľom BID, a.s. alebo prevádzkovateľom železničnej dopravy. Platby sú uskutočniteľné mincami, prípadne voliteľne bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Pokladňa musí vydávať potvrdenky ktoré budú akceptovať zľavy z poplatku za parkovanie pri využití železničnej dopravy. Samoobslužné pokladne sú v robustnom nerezovom prevedení, s viacstupňovým zabezpečením proti neoprávnenému vniknutiu. Každá pokladňa je riadená vlastným priemyselným počítačom, ktorý zabezpečuje funkčnosť pokladne aj pri výpadku komunikačného spojenia s riadiacim počítačom. Záložný zdroj v pokladni umožňuje riadne ukončenie prebiehajúcej platby a kontrolované vypnutie v prípade výpadku napájania. Pokladňa môže byť voliteľne vybavená sirénou alarmu, ktorá sa spustí pri neoprávnenom vniknutí do vnútra zariadenia a musí byť vybavená zariadením na prenos informácií prevádzkovateľovi parkoviska. Do pokladne možno zabudovať tiež CCTV kameru, pomocou ktorej možno identifikovať či sledovať zákazníka.


10

Informačný systém o obsadenosti parkoviska Informačný systém bude podávať motoristovi informáciu či parkovisko v reálnom čase ponúka voľné miesta na parkovanie. Systém pozostáva z umiestnenia snímačov na vjazde a výjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej značky s uvádzaním informácie „VOĽNÉ“ a „OBSADENÉ“. V parkovacích domoch môže byť kontrola obsadenosti parkovacích stojísk zabezpečená aj snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú ultrazvukové a po nich magnetické. Vyhodnocovacia jednotka bude následne informovať o počte voľných miest alebo o obsadenosti parkoviska. Prenos informácie z vyhodnocovacej jednotky na informačný panel môže byť realizovaný pomocou kábla, siete mobilných operátorov. Údaj o obsadenosti parkoviska bude prenášaný aj prevádzkovateľovi parkoviska a prevádzkovateľovi integrovanej dopravy. Komplex technologických zariadení parkovacieho systému bude napojený na rozvody NN. Informačný systém Účelom informačného systému je poskytovať cestujúcim železničnej dopravy a užívateľom parkoviska informácie o vlakovej doprave, informácie prevádzkovateľa integrovaného systému a informácie o obsadenosti parkoviska (rieši samostatný súbor „Parkovací systém“). Každá časť informačného zariadenia môže byť tiež doplnená aj o možnosť poskytovania reklám. Každý zo systémov – odchod vlakov a informácie prevádzkovateľa integrovanej dopravy bude prevádzkovaný vlastným zariadením. Informačná tabuľa o odchode vlakov Jedná sa o vizuálny systém slúžiaci pre informovanie cestujúcej verejnosti. Systém môže poskytovať informácie v rozsahu - druh vlaku, číslo vlaku, cieľová stanica, smer jazdy, pravidelný odchod, meškanie. Údaj môže byť doplnený o zobrazenie aktuálneho času. Všetky údaje budú preberané z informačného systému ŽSR vybudovaného na príslušnej stanici alebo zastávke. Informačná tabuľa prevádzkovateľa integrovaného systému Vizuálny systém bude slúžiť pre poskytovanie hlavne dopravných ale aj všeobecných informácii prevádzkovateľa integrovaného systému dopravy a prípadne prevádzkovateľov železničnej osobnej dopravy na príslušných tratiach ale aj prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedná sa napr. o informácie o nadväzných spojoch mestskej hromadnej dopravy, údaje o zmenách v doplnkovej doprave (napr. výluky, nehody, obmedzenia), všeobecné údaje o dopravnej situácii v Bratislave, údaje o voľnosti záchytných alebo iných parkovísk v Bratislave a pod. Údaje môžu budú preberané z informačných systémov jednotlivých prevádzkovateľov. Všeobecne Informačné tabule sú veľkoplošné programovateľné zobrazovacie zariadenia jednostranné, pre umiestnenie vo vonkajšom priestore. Tabule budú umiestnené pri vjazde na parkovisko a budú osadená na oceľovej konštrukcii so základom. Kabelizácia k informačným tabuliam o vlakovej doprave je tvorená dátovými káblami pre prenos potrebných údajov z dátového rozvodu informačného zariadenia v objekte zastávky alebo stanice. Ostatné komunikačné spojenia je možné riešiť podľa potreby káblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prípadne bezdrôtovým prenosom (wifi, GSM, GPRS). Informačné zariadenia nevyžadujú riadenie technologických procesov a pracujú plne automaticky. Napojenie na el. sieť je navrhované z NN rozvodu. Kamerový systém Kamerový systém slúži na monitorovanie priestoru záchytného parkoviska. Parkovisko je umiestnené v lokalite ktorá je mimo častého a intenzívnejšieho pohybu obyvateľov príslušnej obce, čím sa stráca možnosť akejsi prirodzenej, priebežnej a celodennej občianskej kontroly daného priestoru. Cieľom vybudovania kamerového systému je teda poskytnúť potenciálnym cestujúcim ktorí použijú na presun medzi bydliskom a záchytným parkoviskom vyšší stupeň pocitu bezpečnosti pri celodennom odstavení svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerový systém bude dohliadať na technologické zariadenia navrhované na parkovisku. Navrhovaný systém má prispieť k odstráneniu alebo podstatnému zníženiu vandalizmu. Priestory parkoviska budú monitorované kamerovým systémom pomocou statických, digitálnych exteriérových kamier. Kamery budú pripojené do digitálnych videorekordérov s možnosťou ukladania záznamov na interný


11

HDD. Videorekordéry budú pripojené do siete prenosového systému jednak za účelom sledovania záberov z kamier, sledovania záznamov, ale aj za účelom monitorovania stavu kamerového systému pre potreby včasnej detekcie poruchy. Kamerový systém nevyžaduje riadenie technologických procesov a ani technologické procesy neriadi. Prenos záznamov z kamier bude realizovaný do centrály prevádzkovateľa integrovaného systému pomocou systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optickou sieťou. Napájanie videokamier je navrhnuté z rozvodu NN a zálohované pomocou záložného zdroja UPS osadeného akumulátormi. Poplachový systém narušenia Cieľom poplachového systému narušenia (PSN) je ochrana vnútorných priestorov objektov pred neoprávnením vniknutím do objektu. Chránené priestory sa vybavia priestorovými snímačmi PIR, detektormi rozbitia skla, okná a dvere magnetickými kontaktmi. Chránenými priestormi je technologický domček v prípade povrchového parkoviska alebo miestnosť umiestnená v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na ústredňu PSN umiestnenú v technologickom domčeku, v prípade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signálov z ústredne PSN do dispečingu prevádzkovateľa integrovaného systému sa využije navrhovaný systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optická sieť. Dobíjacia stanica pre vozidlá s elektrickým pohonom Na parkovisku sa predpokladá v budúcnosti osadenie dobíjacích staníc pre dvojstopové a jednostopové vozidlá s elektrickým pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobíjacích staníc pre dvojstopové vozidlá (autá) a jeden nabíjací stojan pre jednostopové vozidlá (motorky, bicykle). Dobíjacie stanice budú umiestnené na stojiskách nachádzajúcich sa v blízkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobíjacia stanica určená pre verejné priestory môže byť stojanová (plastová, alebo nerezová skriňa pôdorysný rozmer cca 55 x 40 cm, výška cca 170 cm osadená na betónovom základe. V parkovacom dome sa môže použiť dobíjacia stanica nástenná s rozmermi cca 30 x 60 cm, výška cca 80 cm. Dobíjacie stanice sú vybavené príslušnými zásuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovým displejom za účelom komunikácie s užívateľom a čítačkou bankových a iných kariet. Zariadenie umožňuje prenos dát pomocou systémov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobíjacia stanica pre jednostopové vozidlá umožňuje súčasné pripojenie až 6-ich vozidiel. Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie staníc a vybudovanie elektrickej prípojky pre ich pripojenie na elektrickú sieť. Vlastné dobíjacie stanice v prípade záujmu motoristov dodá a osadí prevádzkovateľ takýchto dobíjacích staníc. Prenosový systém GPRS Prenosový (rádiový) systém bude zabezpečovať prenos dát zo všetkých zabudovaných technologických zariadení do sídla prevádzkovateľa záchytného parkoviska. Jedná sa o prenos dát z jednotlivých zariadení parkovacieho systému, z informačných systémov, z kamerového systému, z poplachového systému narušenia a prípadne z nabíjacích staníc. Za tým účelom sa v technologickom domčeku osadia stojany RACK osadené PATCH panelmi pre pripojenie signálov z jednotlivých zariadení. Okrem toho tam bude umiestnený záložný zdroj UPS. Pri domčeku bude osadený stožiar s anténnym systémom Vyvolané preložky inžinierskych sietí Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • optické káble ŽSR v dĺžke cca 280 m,

• traťové káble ŽSR v dĺžke cca 280 m,

• zabezpečovacie káble ŽSR v dĺžke cca 280 m,

• silnoprúdové káble a vzdušné rozvody NN ŽSR v dĺžke cca 130 m,

• silnoprúdové káble NN, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m,

• vodovod DN 150, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m.


12

Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska. Predpokladaná objektová sústava Spracovaná koncepcia záchytného parkoviska a jeho technické riešenie bude v ďalšom stupni projektovej dokumentácie predmetom riešenia nasledovných prevádzkových súborov a v stavebných objektov. Prevádzkové súbory PS 21-01 Parkovací automat PS 22-01 Informačný systém PS 22-02 Kamerový systém PS 22-03 Poplachový systém narušenia PS 22-04 Prenosový systém GSM Stavebné objekty SO 02-01 Príprava územia SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-03 Preložka oplotení RD SO 07-03 Rekonštrukcia cesty III/0632 SO 07-04 Rekonštrukcia Vinohradníckej ulice SO 07-05 Káblová chráničková trasa SO 07-06 Preložka vodovodu DN 150 ZIPP/Strabag SO 09-01 Odkanalizovanie SO 10-01 Vegetačné úpravy SO 13-01 Prístrešok HD SO 13-02 Parkovisko pre bicykle SO 20-01 Parkovací dom SO 20-02 Technologický domček SO 21-01 Preložka zabezpečovacích káblov ŽSR SO 22-01 Optická kábelizácia SO 22-02 Preložka optických káblov ŽSR SO 22-03 Preložka traťových káblov ŽSR SO 23-01 Osvetlenie parkoviska SO 23-02 Prípojka NN SO 23-03 Rozvody NN SO 23-04 Rekonštrukcia 6 kV kábla ŽSR SO 23-05 Rekonštrukcia NN káblov ŽSR SO 23-06 Preložka vzdušných rozvodov NN SO 23-07 Preložka silnoprúdových káblov NN ZIPP/Strabag SO 23-08 Osvetlenie Vinohradníckej ulice II.9. ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE:

V rámci Technicko – ekonomickej štúdie: Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny (Reming Consult, a.s., 2009) bola pre traťový úsek Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto ako prestupný bod vytipovaná stanica Nové Košariská. Predpokladom pre úspešné fungovanie systému integrovanej dopravy je vybudovanie záchytného parkoviska individuálnej automobilovej dopravy v čo najkratšej vzdialenosti k nástupnej železničnej zastávke. II.10. CELKOVÉ NÁKLADY: Celkové náklady bez DPH (€) Variant A 1 771 381 Variant B.1.a 2 988 764 Variant B.1.b 1 936 969 Variant B.1.c 2 700 730


13

Predpokladané náklady zohľadňujú náklady na stavebnú a technologickú časť, zariadenie staveniska, výkup pozemkov, odvody za vyňatie pôdy ako aj prípravu verejnej práce, pričom veľkú časť nákladov (okolo 1/3) tvoria práve výkupy pozemkov. II.11. DOTKNUTÁ OBEC: Dotknutou obcou je mestská časť Bratislava – Podunajské Biskupice a obec

Dunajská Lužná II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ: Bratislavský II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY: Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. V tejto súvislosti je to:

• Obvodný úrad Bratislava • Obvodný úrad životného prostredia Bratislava • Obvodný úrad Senec • Obvodný úrad životného prostredia Senec • Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Bratislava • Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru • Obecný úrad Dunajská Lužná • Mestská časť Bratislava II – Podunajské Biskupice • Ministerstvo zdravotníctva, Inšpektorát kúpeľov a žriedel • Obvodný lesný úrad v Bratislave

II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN :

Povoľujúcim orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.

V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa pripravovaná stavba môže realizovať iba podľa stavebného povolenia stavebného úradu.

Povoľujúcim orgánom je Obec Dunajská Lužná

II.15. REZORTNÝ ORGÁN:

Rezortným orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. je ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť.

V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b). Pre tieto činnosti je rezortným orgánom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR II.16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH

PREDPISOV

Územné rozhodnutie a stavebné povolenie v zmysle zákona c.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov..

II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH

ŠTÁTNE HRANICE: Vplyvy činnosti na životné prostredie presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú.


14

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Širšie dotknuté územie predstavuje katastrálne územie obce Dunajská Lužná. Celkový stav životného prostredia je priamo úmerný prírodným danostiam a súčasnému stavu socioekonomického rozvoja obce. Charakteristika základných geomorfologických, geologických a hydrogeologických vlastností územia je prevzatá z Projektu geologickej úlohy (ŽSR, záchytné parkoviská pre IDS BSK v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum), ktorú pre DOPRAVOPROJEKT, a.s. vyhotovil GEOFOS (Mgr. M. Šamaj, 2013). III.1.1. Geomorfologické pomery

V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., In:

Atlas krajiny SR, 2002) je územie Nových Košarísk súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celku Podunajská rovina (JZ časť na Žitnom ostrove).

Z hľadiska typologického členenia reliéfu (Mazúr, E., In: Atlas krajiny SR, 2002) predstavuje hodnotené územie fluviálny reliéf, ide o fluviálnu rovinu s nepatrným uplatnením litológie. Lokalita je rovinatého charakteru s nadmorskou výškou 129-130 m n.m.

III.1.2. Geologické pomery

Z pohľadu inžiniersko-geologickej klasifikácie (IG mapa SR, GS SR 1988) patrí hodnotené územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin, 74 – Podunajská nížina, rajónu F – rajón údolných riečnych náplavov s prevažne štrkovitými zeminami.

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty neogénu a kvartéru. Neogén tvorí podložie kvartérnym sedimentom, vystupuje vo forme pestrých ílov s polohami pieskov,

prípadne štrkov (mocnosti niekoľko sto metrov). Neogénne sedimenty vnútrohorskej podunajskej panvy sú v hodnotenom území tvorené aleuropelitickými a psamitickými usadeninami madunického súvrstvia vrchnobádenského veku, psamitmi a eleuropelitmi vrábeľského súvrstvia sarmatu a pelitmi a psamitmi panónskeho súvrstvia.

Kvartér (mladši pleistocén /riss, wurm/ až holocén) je zastúpený sivohnedým až svetlosivým, prevažne stredným až hrubým štrkom piesčitým, menej štrkom s prímesou piesku. Miestami sa môžu, v malom množstve, vyskytovať piesky. Obliaky štrku (veľkosti 2-6 cm, menej 10 cm a viac) sú tvorené prevažne kremeňom a kremencami, menej vápencom a granitickými horninami, s prímesou pieskovcov a rohovcov. Pomer hrubého kameniva ku drobnému je cca. 60:40. Piesková frakcia je tvorená zrnami kremeňa, živcov a sľudy. Štkopiesky sú bez ílovitých preplástkov, uložené sú vodorovne a majú jednoduché úložné pomery. Štrkopieskové súvrstvie bolo zastihnuté do hĺbky 67 m (Fatul, 1970).

Povrchová zóna je tvorená kvartérnymi nivnými piesčitými siltami (hrúbky 0,2-0,5 m), lokálne heterogénnym antropogénnym materiálom rôznej mocnosti.

Geodynamické javy V hodnotenom území možno identifikovať viacero geodynamických javov rôzneho rozsahu a rôznej

intenzity prejavu. Ide predovšetkým o seizmicitu a tektonické pohyby predmetného územia. Územie Nových Košarísk patrí do oblasti so seizmickým ohrozením 6º MSK – 64 (Seizmotektonická mapa

Slovenska). Ide o seizmické ohrozenie v hodnotách makroseizmickej intenzity pre 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia počas 50 rokov. Podľa prílohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - územie zaraďujeme do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4, hodnota referenčného špičkového seizmického zrýchlenia agR je 0.63 m.s-2.


15

Z tektonického hľadiska územie leži v neogénnej sedimentárnej panve. Hlavný zlom sa tiahne smerom na východ a západ od obce Dunajská Lužná. Pre dané územie je charakteristická tzv. pozdĺžna tektonika.

Z neotektonického hľadiska leží územie v podsústave panónskej panvy, v negatívnej jednotke (nížine). Skúmaná lokalita sa nachádza v území so stredným až veľkým poklesom so zlomovými líniami. Severná časť (Podunajská pahorkatina) patrí do pozitívnej jednotky (nížinnej pahorkatiny) s malým zdvihom územia.

Ložiská nerastných surovín V bezprostrednej blízkosti zaujmového územia sa nachádza ložisko Rovinka so zastavenou ťažbou

štrkopieskov a pieskov a ložisko Nové Košariská s rozvinutou ťažbou.

Hydrologické a hydrogeologické pomery Hydrogeologické pomery územia sú veľmi jednoduché, ovplyvňované vodným stavom Dunaja a Malého

Dunaja a len čiastočne atmosférickými zrážkami. Hladina podzemnej vody v blízkom štrkovisku sa pohybuje v priemere na úrovni 123,6 m n.m.

Skúmaná lokalita záchytného parkoviska je v bezprostrednej blízkosti vodného zdroja I. stupňa ochrany.

III.1.3. Klimatické pomery

Záujmové územie obce patrí do oblasti teplej, okrsku teplého, suchého, s miernou zimou. (Atlas krajiny SR, 2002). V lokalite sa vyskytujú priemerné januárové teploty -20 C až -1o C, priemerné júlové teploty sú viac ako 20o C. Počet letných dní v roku je 60 až 70. Priemerný ročný úhrn zrážok je 550 mm, pričom najsuchším obdobím v roku sú zimné mesiace a na zrážky bohatšie sú letné mesiace. Vyskytujú sa miestne krátkodobé lejaky, ktoré sú síce výdatné, ale rýchlo vsakujú do podložia, resp.rýchlo odtekajú a územie trpí suchom, preto je potrebné zavlažovanie. Počas krátkodobých lejakov spadne za 24 hodín viac, ako 70 mm zrážok. Počet dní so snehovou prikrývkou je priemerne 35 dní za rok. V lokalite prevláda severozápadné prúdenie vzduchu. III.1.4. Voda

Povrchové vody Záujmové územie patrí hydrograficky do hlavného povodia Dunaja, ktorý odvodňuje predmetnú lokalitu.

Najvyššie vodnosti sú viazané na topenie snehov a pripadajú na mesiace február až apríl, pričom najvyššia hodnota priemerného mesačného prietoku je viazaná na mesiac marec. Najnižšia hodnota priemerného mesačného prietoku sa viaže na september. Podružne zvýšenia vodnosti v priebehu leta, koncom jesene a začiatkom zimy vznikajú v dôsledku výdatných búrok a dažďov. Priamo v dotknutej lokalite ani v jej blízkosti sa povrchové vodné toky nenachádzajú.

Vodné plochy Významným prvkom z hľadiska povrchových vôd sú prevažne antropogénne vytvorené vodné plochy

(ťažbou štrkopieskov). V blízkosti sa nachádzajú dve vodné plochy, v širšom okolí sa nachádzajú ďalšie vodné plochy v Rovinke a v Miloslavove. Všetky tieto jazerá vznikli po ťažbe štrku a v súčasnosti sa využívajú na rekreačné účely a rybolov.

Podzemné vody Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984)

širšie okolie posudzovaného územia patrí do hydrogeologického rajóna Q 051 – Kvartér západného okraja Podunajskej roviny. Hydrogeologické pomery územia sú veľmi jednoduché, ovplyvňované vodným stavom Dunaja a Malého Dunaja a len čiastočne atmosférickými zrážkami. Hladina podzemnej vody v blízkom štrkovisku sa pohybuje v priemere na úrovni 123,6 m n.m.

Z hydrogeologického hľadiska majú v predmetnom území najväčší význam kvartérne štrkopiesčité sedimenty. Vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemnej vody s voľnou hladinou, ktorá je dotovaná povrchovými tokom Dunaja, Malého Dunaja ako aj svahovými vodami pritekajúcimi z oblasti Malých Karpát. Hladina podzemnej vody sa nachádza približne v hĺbke 5,0 m pod terénom. Nivné sedimenty Dunaja tu tvoria mocnú vrstvu prevažne štrkov a pieskov. Ich podložie tvoria pliocénne vrstvy ílov, ílovitých pieskov a drobných štrkov. V kvartérnych uloženinách Dunaja sú celkove dobré podmienky pre vytváranie značných zásob podzemných vôd. Súvrstvie


16

kvartérnych sedimentov menších mocností sa vyznačuje pórovou priepustnosťou a voľnou hladinou podzemnej vody.

Pramene a pramenné oblasti V dotknutom území nie je evidovaný výskyt prameňov. Vodohospodársky chránené územia Predmetné územie zasahuje do Chránenej vodohospodárskej oblasti CHVO Žitný ostrov. Hranicu

vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov tvorí tok Malého Dunaja, ktorý sa pri Kolárove vlieva do Váhu a spolu s ním pri Komárne do Dunaja .

Do katastra obce Dunajská Lužná zasahuje ochranné pásmo II. stupňa prírodného liečivého zdroja v Čilistove. Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú a infiltračnú oblasť prírodného liečivého zdroja v Čilistove a prakticky celý kataster obce leží v tomto ochrannom pásme.

Územie predpokladanej výstavby záchytného parkoviska sa nachádza v bezprostrednej blízkosti PHO I. stupňa VZ, ktorý bol donedávna využívaný po chemickej úprave na priemyselné účely areálu firmy ZIPP. Po ukončení prevádzky firmy (pred tromi rokmi) sa prestal využívať.

III.1.5. Pôdne pomery

Charakter klímy a reliéfu, vodný režim, pôdotvorný substrát a vplyv vegetácie, ale hlavne dominantný

faktor sedimentácie a vodného režimu na alúviu rieky Dunaj vytvorili v záujmovom území podmienky pre genézu nivných pôd s hlavným pôdotvorným procesom hromadenia organickej hmoty narušovaným záplavami s vodným režimom ovplyvneným režimom vodného toku – fluvizemí. Fluvizeme sa vyvinuli v nivách riek, kde je ich vývoj narušovaný záplavami. Fluvizeme sú genetickým pôdnym typom z hľadiska obsahu humusu, textúrneho zloženia, morfológie pôdneho profilu, úrodnosti i environmentálneho potenciálu veľmi variabilným. Do tejto skupiny patria úrodné orné pôdy horného Žitného ostrova i menej produkčné trávne porasty. Ich produkčný potenciál sa pohybuje v rozpätí 33 – 90 bodov (v 100 bodovej škále). Limitujúcim faktorom využívania fluvizemí býva zamokrovanie (oglejenie) až záplavy, obsah piesku a štrku v ornici, plytký pôdny profil (hĺbka profilu po horizont s obsahom skeletu nad 50% do 30 cm). Na pozemkoch dotknutých investičným zámerom sa podľa komplexného prieskumu pôd (KPP) VÚPOP nachádza pôdny typ fluvizem typická.

Pôdy v záujmovom území stavby sú podľa bonitačného informačného systému VÚPOP zaradené do BPEJ 0002002 a 0003003. Z hľadiska kvality sú podľa kódu BPEJ tieto pôdy zaradené do 2. (0002002) a 3. (0003003) skupiny kvality v zmysle Prílohy 3 k Zákonu 220/2004 o ochrane pôdy, teda medzi tzv. osobitne chránené pôdy najvyššej kvality. Všeobecná charakteristika podľa BPEJ:

BPEJ 0002002:

Klimatický región : 00 – veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný, suma priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemerní teplota vzduchu v januári je -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Hlavná pôdna jednotka : 02 – Fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké Svahovitosť a expozícia: 0 - Rovina bez prejavov plošnej vodnej erózie Skeletovitosť a hĺbka pôdy : 0 – pôdy hlboké, bez skeletu Zrnitosť pôdy : 2 – stredne ťažké pôdy – hlinité - s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %.

BPEJ 0003003:

Klimatický región :


17

00 – veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný, suma priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemerní teplota vzduchu v januári je -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Hlavná pôdna jednotka : 03 – Fluvizeme typické karbonátové, ťažké Svahovitosť a expozícia: 0 - Rovina bez prejavov plošnej vodnej erózie Skeletovitosť a hĺbka pôdy : 0 – pôdy hlboké, bez skeletu Zrnitosť pôdy : 3 – ťažké pôdy – ílovitohlinité - s obsahom frakcie <0,01 mm 45-60 %.

Väčšina stavbou dotknutých pozemkov nie je poľnohospodárskou pôdou a nemá určený kód BPEJ.

III.1.6. Flóra a vegetácia, fauna Z hľadiska fytogeografického členenia územia Slovenska patrí sledovaná časť územia do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Potenciálna prirodzená vegetácia je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal (MICHALKO A KOL., 1986). Potenciálnu vegetáciu sledovaného územia predstavujú lužné lesy vŕbovo-topoľové (mäkké lužné lesy), dubovo lužné jaseniny (prechodné lužné lesy) a lužné lesy nížinné (jaseňovo-brestovo-dubové lesy – tvrdé lužné lesy). Dunajská Lužná patrí medzi územia s najnižšou lesnatosťou krajiny na Slovensku. Lesné porasty sú sústredené do južného a juhozápadného priestoru susediaceho s obcou. Sú to spoločenstvá lužných lesov, typu tvrdého a prechodného luhu. V drevinovom zložení tvoria prevládajúcu drevinovú skladbu topoľ sivý, vŕba biela, jaseň štíhly, brest poľný. Väčšina prirodzených lesných porastov bola postupne na Žitnom ostrove premenená na mo¬nokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Uplatňované technológie zakladania porastov a obnovy lesov viedli okrem zníženia diverzity prostredia aj k rozširovaniu nepôvodných inváz¬nych druhov rastlín - zlatobyle obrovskej, netýkavky žliazkatej, astry novobelgickej a iných, ktoré znižujú ekologickú hodnotu biotopov a sťažujú obnovu lesných porastov. Nelesná vegetácia je zastúpená malými skupinkami a líniovými spoločenstvami stromov a krovín. Tieto rastú najmä pozdĺž ramien. V drevinnej skladbe sú zastúpené prevažne vŕba biela, topoľ, jelša lep¬kavá a krovinnú etáž tvorí hlavne baza čierna, šípka obyčajná. Líniové pásy zelene pozdĺž poľných ciest sú tvorené prevažne agátom bielym, ovocnými drevinami a náletom javora poľného. Ekologicky najhodnotnejšie sú plochy a pásy zelene pozdĺž toku Dunaja a jeho ramennej sú¬stavy, kde ich tvoria najmä dreviny potenciálnej vegetácie mäkkých lužných lesov s prítomnosťou agáta bieleho a topoľa šľachteného. Línie ovocných stromov, ktoré sprevádzajú štátne komuni¬kácie a poľné cesty, tvoria predovšetkým čerešňa, slivka a orech vlašský. Vegetačne pôsobivé sú solitéry v krajine, výrazné svojou polohou a vekom - najmä agát biely a jaseň štíhly. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Územie sa vyznačuje vysokou druhovou pestrosťou živočí¬chov s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov bezstavovcov, napr. mäkkýšov, kôrov¬cov, vážok a chrobákov. Z drobných cicavcov je významný na Žitnom ostrove reliktný výskyt hraboša severského. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov bola najviac postihnutá výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a zimovanie vodného a pri vode žijúceho vtáctva. Územie okolo Dunaja je stálym aj prechodným domovom veľkého množstva chránených druhpv živočíchov, najmä vodného vtáctva. V katastri obce, vzhľadom na vysoký podiel poľnohospodársky obrábaných plôch, k najbežnejším druhom živočíchov patria zajace, bažanty, jarabice a srnčia zver. Vybraná lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti hlavnej železničnej trate Bratislava – Dunajská Streda. Na priamo dotknutom území sa v dôsledku okolitého urbanizačného tlaku nezachovali pôvodné biotopy. Vzhľadom na to, že v blízkosti železničnej trate so stanicou sa nachádzala záhradkárska osada, prevažnú časť vegetácie v území tvoria ovocné dreviny v záhradách a okrasné dreviny, ktoré lemujú oplotenia týchto pozemkov. Vyskytujú sa tu


18

čerešne, slivky, jablone, orechy, z okrasných drevín brezy, baza čierna, vtáčí zob, množstvo ihličnatých drevín najmä smrekov. Pri ceste – na ploche malej LPF - sa vyskytuje agátový porast a krovitý porast s javorom, šípkou a ďalšími kríkmi. Na sledovanom území sa vyskytuje bežná fauna urbanizo¬vaného územia, z bezstavovcov hlavne hmyz, slimáky, pôdne organizmy, zo stavovcov hlavne vtáky a drobné zemné cicavce a pod. Ochranu rastlín a živočíchov ako aj jednotlivé chránené druhy vymedzuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto predpisov boli vyhodnotené aj jednotlivé druhyrastlín a živočíchov nachádzajúce sa v dotknutom území. V záujmovej lokalite neboli pozorované biotopy rastlín a na ne naviazané spoločenstvá živočíchov, ktoré si v zmysle platnej legislatívy vyžadujúi ochranu. III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej štruktúra Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry sledované územie predstavuje človekom silne pozmenenú krajinu s vysokým podielom obhospodarovaných plôch, zastavaných území s dominantnými prvkami bývania, dopravnej infraštruktúry, areálov obchodu, služieb, skladových priestorov, administratívno prevádzkových areálov. V krajinnej štruktúre dominujú zastavané plochy s rôznym funkčným využitím. Predmetné územie modeluje typický rovinný reliéf Podunajskej roviny so štrkoviskami, mŕtvymi ramenami, poľnohospodárskou pôdou, nedostatkom krajinnej vegetácie, čoho následkom je aj výrazná veterná erózia, monotónny charakter krajiny, nízky stupeň biodiverzity. Výraznou dominantou v území je tok Dunaja a jeho brehové porasty so stromovou a krovinnou vegetáciou, ktorá na hranici katastra smerom k Dunaju prechádza do zvyškov lužných lesov. Administratívna obec Dunajská Lužná pozostáva z troch katastrálnych území: Jánošíková, Lipnica a Nové Košariská a spoločne zaberajú plochu 2695,29 ha. Z hľadiska využitia plôch na území katastrov obce najväčší podiel predstavuje poľnohospodárska pôda (až 89,32%), 4,87% plochy katastra predstavujú zastavané plochy, lesy zaberajú z katastra len 1,91%, vodné plochy 0,11%. Ostatné plochy zaberajú cca 3,78% z plochy katastra. Krajinný ráz katastra tvoriaceho extravilán obce je monotónny, vytvára ho intenzívne využívaná pôda poľnohospodárskou výrobou. V rámci intravilánu prírodné prvky sú potláčané a vyskytujú sa najmä v juhovýchodnej časti katastra ako sprievodné porasty Dunaja.

V roku 2008 sa jednotlivé základné prvky krajinnej štruktúry podieľali na ploche katastrálneho územia Dunajskej Lužnej nasledovne (v ha):

2008 Jánošíková Nové

Košariská Lipnica Dunajská Lužná Podiel z celk.

plochy Poľnohospodárska pôda 1018,51 924,39 464,78 2407,68 89,32%

Lesné pozemky 19,45 22,28 9,83 51,56 1,91% Vodné plochy 0 2,97 0 2,97 0,11%

Zastavané plochy 62,29 53,95 15,03 131,27 4,87% Ostatné plochy 50,48 29,88 21,53 101,89 3,78%

Celkom 1050,73 1033,48 511,08 2695,29 100% III.2.2. Scenéria krajiny

Hodnotu estetického pôsobenia krajinného obrazu, ktorý je prejavom krajinnej štruktúry nie je možné kvantifikovať, môžeme ho posúdiť len kvalitatívne (stupeň pozitívnych zážitkov človeka pri pobyte človeka v krajine). V zásade je potrebné povedať, že posudzovanie nárokov na estetickú kvalitu okolitej krajiny úzko súvisí so stupňom kultúrnej vyspelosti ľudí vytvárajúcich určitú etnickú jednotku, ako i jej materiálneho zabezpečenia.

Za najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú estetický ráz kultúrnej krajiny môžeme považovať osídlenie (druh, dobu a hustotu), spôsob využitia územia, zastúpenie prírodných prvkov, hlavne lesných a NSKV, komunikácie, energovody a pod. V zásade možno konštatovať, že uvedené aktivity so zvyšujúcou sa intenzitou využitia krajiny znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny v


19

dotknutom území možno považovať všetky typy vegetácie – NSKV, sprievodné porasty vodných tokov, vodné plochy a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú najmä prvky technickej a dopravnej infraštruktúry. Z estetickej stránky treba poznamenať, že bezprostredne dotknuté územie je značne znehodnotené výskytom ošarpaných polorozpadnutých búd z rôzneho materiálu, neupravených domov a rôznorodej vegetácie. Okolie tvorí monotónna poľnohospodársky využívaná pôda a z druhej strany železničnej trate betónový kolos bývalej prevádzky firmy ZIPP. III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

Ochranu prírody a krajiny upravuje Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín.

Dotknutá lokalita výstavby navrhovanej investície leží v území s 1. stupňom ochrany. Legislatívne chránené časti územia sú viazané na tok Dunaja a priľahlé územie so sprievodnými lesnými porastmi, kde sa ešte zachoval prírodný charakter krajiny. V širšom okolí sa nachádza: - Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy (vyhl. č. 81/1998 Z. z. zo dňa 3.3.1998, platné od 1.5.1998) - na hranici riešeného územia v k. ú. Nové Košariská, juhozápadný cíp katastra sa nachádza už v CHKO. Dôležitosť územia potvrdzuje zaradenie do sústavy európsky chránených území NATURA 2000 ako : - Chránené vtáčie územie Dunajské Luhy (SKCHVÚ007) - nachádza sa na hranici riešeného územia v k. ú. Nové Košariská na parc. č. 2756, 2765, 2766, 2775. - Územie európskeho významu Biskupské Luhy (SKUEV0295) - nachádza sa na hranici riešeného územia v k. ú. Nové Košariská na parc. č. 2756, 2765-časť, 2766, 2775. - Dunajské Luhy sú aj medzinárodne významným mokraďným územím podľa Ramsarského dohovoru o mokradiach - Ramsarská lokalita Dunajské Luhy (dátum zapísania 26.5.1993). V katastri Jánošíkovej a Novej Lipnice sú vyhlásené chránené stromy: - Chránený strom (CHS) Dub letný v Dunajskej Lužnej S 481 (Quercus robur - vyhl. Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Bratislave č. 6/2002 z 21.10.2002) -v k. ú. Jánošíková na parc. č. 99/1 a 103/1 - Chránený strom (CHS) Novolipnický platan S 233 (platan javorolistý - platanus hispanica Munchh. - vyhl. Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Bratislave č. 1/1996 z 12.11.1996) - v k. ú. Nová Lipnica na dvore rodinného domu č. d. 356. III.2.4. Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Nadregionálne biocentrum Bratislavské luhy – predstavuje komplex zachovalých lužných lesov na oboch brehoch Dunaja pod Bratislavou. Súčasná plocha biocentra a vysoký stupeň jeho narušenia neposkytuje podmienky na trvalé prežitie viacerých druhov, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali (napr. jeleň , bobor, vydra, jazvec, orliak morský). Na zabezpečenie funkčnosti nadregionálneho biocentra je potrebná jeho revitalizácia a rozšírenie o chýbajúcu plochu na úkor ornej pôdy Regionálne biocentrá - Regionálne biocentrum Topoľové hony - genofondová lokalita fauny, jadro tvorí PR Topoľové hony. - Regionálne biocentrum Kalinkovo – Okrúhle tvoria lesné porasty. Je to genofondová lokalita fauny a flóry, je súčasťou CHKO Dunajské Luhy.


20

Miestne biocentrá - Miestne biocentrum 1 v lokalite Kamenný pasienok. Tvoria ho zvyšky spoločenstva prechodného a tvrdého lužného lesa s výrazným zastúpením stromových, krovinných a bylinných jedincov tohto typu biotopu. Vysokohodnotný ekostabilizačný prvok s potrebnou legislatívnou ochranou. - Miestne biocentrum 2 – miestne biocentrum v lokalite Les, je to staré dunajské rameno s bohatou vegetáciou prechodného a tvrdého lužného lesa. - Miestne biocentrum 3 (Lučina) – miestne biocentrum v lokalite Prípor, v asti starého ramena Dunaja porastené stromovou a krovinnou vegetáciou typu tvrdého lužného lesa až teplomilnej dúbravy. - Miestne biocentrum 4 – skupina stromovej a krovinnej vegetácie, súčasť regionálneho biokoridoru. Súčasnú drevinovú skladbu ( topoľ , agát) postupne zmeni na tvrdý luh. - biocentrum v PHO I. vodného zdroja Podunajské Biskupice Provincionálny (nadregionálny) biokoridor Dunaj - zahŕňa vodný tok Dunaj s priľahlými mokrad'ovými spoločenstvami a komplexmi lužných lesov vŕbovo-topoľových a lužných lesov nížinných, spája významné biocentrá pozdĺž Dunaja a jeho širšieho okolia. V oblasti Bratislavy je koridor dvakrát prerušený, v priestore zdrže Hrušov a v priestore samotného mesta. Je potrebné obnoviť jeho funkčnosť rozšírením nadregionálneho biocentra Bratislavské luhy. Nadregionálny biokoridor Topoľové hony - Rovinka - Malý Dunaj - je nevyhnutná revitalizácia (vybudovanie) biokoridoru, zabezpečujúceho spojenie medzi Dunajskými luhmi a Malým Dunajom, Regionálny biokoridor Dunaj - Malý Dunaj, Miestne biokoridory sú lokalizované zväčša na plochách existujúcej líniovej vegetácie a prepájajú regionálne a miestne biocentrá. Genofondovo významné lokality reprezentujú tie plochy krajiny, kde sú v súčasnosti evidované genofondovo významné druhy (chránené druhy a druhy zaradené v červených knihách). Na týchto lokalitách je v území najbohatšia flóra a fauna, ktorá sa ešte zachovala v prostredí s veľmi silným antropickým tlakom. Najvýznamnejšie genofondové lokality sa nachádzajú pozdĺž toku rieky Dunaj. Tieto plochy vytvárajú vhodné predpoklady nielen pre bohatý výskyt druhov flóry a fauny, ale aj pre migráciu bioty do celého okolia. Sú prakticky totožné s ostatnými chránenými lokalitami. V území patrí k takýmto lokalitám Genofondová lokalita fauny Dunajská Lužná, ktorá je významná z hľadiska výskytu vtáctva. V lokalite navrhovanej výstavby záchytného parkoviska sa nenachádzajú žiadne prvky územného systému ekologickej stability. III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA III.3.1 Obyvateľstvo a jeho aktivity Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2053 km2 a svojou rozlohou je najmenším krajom SR. Územnú a sídelnú štruktúru BSK tvorí 73 obcí, 6 miest (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec) a hlavné mesto SR (Bratislava). Hrebeň Malých Karpát rozdeľuje BSK na dve geografické oblasti: • severná - okres Malacky (26 obcí), • východná - okresy Pezinok (17 obcí) a Senec (30 obcí). BSK má 603 699 obyvateľov. Na celkovom počte obyvateľov SR sa tak Bratislavský kraj podieľal 11,2 %. Počet mestského obyvateľstva predstavuje 501 970. Vývoj obyvateľstva v Bratislavskom kraji, rovnako ako na celom území SR v rokoch 1996-2000, potvrdil tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva. Celkový prírastok obyvateľstva za spomínané obdobie sa vyznačoval výrazným nárastom prirodzeného úbytku obyvateľov, v absolútnom vyjadrení – 3 982 obyvateľov. Na vývoji celkového počtu obyvateľov kraja v rokoch 1996 až 2000 významne participovalo dosídľovanie obyvateľov do územia, kde celkový migračný prírastok predstavoval 2 741 obyvateľov.


21

Existuje však aj dlhodobý trend vysídľovania územia hlavného mesta Bratislavy, pričom výrazný migračný prírastok so stúpajúcim trendom zaznamenali okresy Malacky, Pezinok a hlavne Senec. To svedčí o tendencii prerastania predovšetkým obytných funkcií z Bratislavy do jej vidieckeho zázemia a o presune ľudí za kvalitnejším bývaním v zdravšom prostredí. BSK v rámci SR vykazuje najmenšiu mieru nezamestnanosti (4,3 % v roku 2006), pričom v meste Bratislava niektoré mestské časti nedosahujú ani 4 %, naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti vykazujú niektoré okrajové obce okresu Malacky, kde miera nezamestnanosti je vo výške 15 až 20 %.

Podunajské Biskupice sú mestskou časťou Bratislavy, okresu Bratislava II. nachádzajú sa v juhovýchodnej časti mesta a hraničia s okresom Senec. Rozloha mestskej časti je 42 492 968 m2 (k 31.12.2011), počet obyvateľov je 20 844a hustota obyvateľov je 491 obyv/km2.

Obec Dunajská Lužná sa nachádza v okrese Senec, v Bratislavskom kraji. Obec sa nachádza v blízkosti

hlavného mesta Bratislavy, ktoré je súčasne pólom ekonomického rozvoja Slovenska. Blízkosť obce pri hlavnom meste zvyšuje atraktivitu obce z hľadiska bývania (nižšie ceny stavebných pozemkov, domov a nižšie životné náklady v porovnaní s hlavným mestom) pre obyvateľstvo zamestnané v Bratislave.

Rozloha obce je 26 952 836 m2 (k 31.12.2011). Počtom obyvateľov 4636 (ku 31.12.2011) sa radí medzi veľké obce Slovenska. Hustota obyvateľov je 172 obyv /km2. Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2007 – 2011 znázorňuje tabuľka: Rok 2007 2008 2009 2010 2011 Podunajské Biskupice 20 717 20 990 21 207 21 417 20 844 Dunajská Lužná 3650 3962 4222 4486 4636 Z predchádzajúcej tabuľky je zrejmý postupný nárast počtu obyvateľov v oboch obciach, len v Podunajských Biskupiciach došlo medzi rokom 2010 a 2011 k poklesu počtu obyvateľov . Z údajov Štatistického úradu SR vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa obyvateľstva dotknutých obcí : V Podunajských Biskupiciach – z celkového počtu obyvateľov v roku 2011 20 844 bolo 9 822 mužov a 11 022 žien. V predproduktívnom veku bolo 3 034 obyvateľov, v produktívnom veku 12 288 a v poproduktívnom veku 5 522 obyvateľov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo 278 obyvateľov, z toho bolo 122 chlapcov a 156 dievčat. Celkový prírastok obyvateľov v roku 2011 predstavuje 348. V roku 2001 tvorilo ekonomicky aktívne obyvateľstvo 11 618 osôb, obyvateľstvo je väčšinou zamestnané v rámci územia Bratislavy a za prácou dochádza do ostatných častí mesta. Z celkového počtu obyvateľov v Dunajskej Lužnej v roku 2011 46364 bolo 2249 mužov a 2387 žien. V predproduktívnom veku bolo 865 obyvateľov, v produktívnom veku 2879 a v poproduktívnom veku 892 obyvateľov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v obci 90 obyvateľov, z toho bolo 40 chlapcov a 50 dievčat. Celkový prírastok obyvateľov v roku 2011 predstavuje 314. Vysoké číslo naznačuje veľké prisťahovalectvo. Podľa dosiaľ dostupných výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktívna zložka obyvateľstva až 53,5% z celkového počtu obyvateľov (1568). Do tejto skupiny sa však zaraďujú aj nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ale aj pracujúci dôchodcovia. Najväčšiu skupinu zamestnaných tvorili zamestnanci pracujúci za mzdu, plat resp. iný druh odmeny. Z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva až 55,6% obyvateľov odchádzalo denne za prácou mimo obce. Blízkosť hlavného mesta a veľká ponuka pracovných príležitostí je dôvodom toho, že až 80% EAO obyvateľov odchádzalo za prácou do Bratislavy. Naopak, za prácou do obce dochádzalo cca 350 občanov. III.3.2. Ekonomická štruktúra obce

Najvýznamnejším podnikom v širšom území je Slovnaft, ktorý sa nachádza v MČ Podunajské Biskupice. Vzhľadom na prevládajúci charakter poľnohospodárskej krajiny nie sú významnejšie priemyselné podniky zastúpené, len na lokálnej úrovni vo forme miestnych drobných výrobných prevádzok.

I keď sa Dunajská Lužná nachádza vo vysoko produkčnej oblasti Žitného ostrova, jej ekonomické aktivity nie sú výlučne poľnohospodárske. Pri poslednom sčítaní ľudí v r.2001 až 28,5 % obyvateľov sa živilo ekonomickými aktivitami bez udania odvetvia. Na druhom mieste bola priemyslová výroba ( 10,3 %), potom


22

nasledovala obchodná činnosť( 9,7 %), verejná správa (7 %), školstvo(6,9 %) a služby (6,7 %). Poľnohospodárskymi aktivitami sa živilo iba 4,3 % ľudí a táto aktivita sa dostala iba na siedme miesto v poradí. Najvýznamnejšie podnikateľské subjekty, pôsobiace v Dunajskej Lužnej sú nasledovné: ÚSVIT pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo, so sídlom v Dunajskej Lužnej patrí medzi najvýznamnejších zamestnávateľov a podnikateľských subjektov v obci. Hospodári na svojej i prenajatej pôde, ktorá je v plnom rozsahu orná pôda. Výroba obilovín, osív pšenice a jačmeňa, kŕmneho obilia, sladovníckeho jačmeňa, potravinárskej pšenice, sóje, hrachu, jatočných ošípaných a hovädzieho dobytka, mlieka BONI FRUCTI s r.o., spolu s DANUBIUS FRUCT s r.o., známe ako Dobré jablká, zamestnávajú celkom 100 zamestnancov. DANUBIUS FRUCT pestuje jablká, hrušky a čerešne. Boni Fructi bola založená v roku 1999, aby ponúkala na slovenský trh domáce ovocie a zeleninu,ako aj tovar dovážaný zo zahraničia. Postupne sa k jej činnosti pridal aj export Slovenského ovocia, ktoré bolo vypestované členmi Ovocinárskeho družstva Bonum. Dynamický rozvoj spoločnosti je sprevádzaný aj rozširovaním skladovacích kapacít a investovaním do nových technológií na triedenie, balenie, i spracovanie ovocia. V roku 2003 bola otvorená aj malopredajňa ovocia a zeleniny pre malospotrebiteľov.

ZIPP, závod Dunajská Lužná zamestnával 72 ľudí a využíval miestne zdroje štrku. Zaoberal sa vývojom a výrobou prefabrikovaných betónových nosných konštrukcií. Ostatné tri roky prevádzka nie je funkčná. Proomont AL, spol. s r. o., zamestnáva 39 zamestnancov.Je to moderná, dynamicky sa rozvíjajúca firma, ktorej stratégiou je ponúknuť zákazníkom komplexné služby, od návrhu technického riešenia, cez spracovanie hliníkových profilov až po ich výrobu a montáž. Sídlo spoločnosti je v Martine a v Dunajskéj Lužnej má svoju prevádzku. III.3.3. Poľnohospodárstvo

V Bratislavskom kraji obhospodarujú poľnohospodárske subjekty pôdu s celkovou výmerou 80 812,47 ha. Najväčšiu časť z nej tvorí orná pôda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupeň zornenia z poľnohospodárskej pôdy výrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec dosahuje tento ukazovateľ vyše 90 %. V Bratislavskom kraji je rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na zrno, olejnín, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovín na ornej pôde. Najväčšiu zberovú plochu z týchto poľnohospodárskych plodín má pšenica. Výmera obhospodarovanej pôdy v okrese Senec (podľa ÚPN Regiónu BSK, AUREX 2012):

Druh pozemku Okres Senec Orná pôda 25 546,36 ha Lúky a pasienky 1 328,52 ha Ovocné sady 127,89 ha Vinice 106,62 ha Obhospodarovaná pôda spolu 27 112,87 ha Na území Bratislavského kraja sú strediská živočíšnej výroby priestorovo rovnomerne rozložené v kraji, s menšími kapacitami hospodárskych zvierat. Sústredenie väčšieho počtu hospodárskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areáli alebo majeri) spôsobuje nepriaznivý vplyv na okolité životné prostredie, ktorý je treba eliminovať vylepšovaním použitej technológie, celkovým usporiadaním stredísk a dodržiavaním pásma hygienickej ochrany. V obci Dunajská Lužná výmera poľnohospodárskej pôdy predstavuje vyše 89% výmery katastra, z toho až 96% je intenzívne využívaná orná pôda. Zastúpenie trvalých trávnych porastov je málé. Záhrady sú sústredené väčšinou v zastavanej časti územia a len málo ovplyvnia vegetáciu poľnohospodárskej krajiny a pôdoochranné vlastnosti pôdy. Konkrétny podiel jednotlivých pozemkov je uvedený v nasledujúcej tabuľke. 2008 Jánošíková Nové Košariská Lipnica Dunajská Lužná % z PPF Orná pôda 975,31 892,75 446,98 2315,04 96,08 Vinice 0 0 0 0 0 Ovocné sady 26,73 0,6 1,29 28,62 1,18


23

Záhrady 11,66 26,45 15,97 54,08 2,25 TTP 4,81 4,59 0,54 9,94 0,41 III.3.4. Lesné hospodárstvo Výmera lesných porastov v Bratislavskom kraji podľa evidencie Národného lesníckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy územia SR. V okrese Senec tvorí výmera lesov z celkovej plochy katastra len 3,76 %. Podľa vlastníctva takmer 32% patrí súkromným majiteľom a 24,6% patrí neznámym vlastníkom. Lesy nemajú na území Dunajskej Lužnej veľký hospodársky význam. Ich podiel na katastrálnom území je len 1,9%. III.3.5. Infraštruktúra III.3.5.1. Dopravná infraštruktúra Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlový bod zbiehajúcich sa dopravných trás, čo je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim celý Bratislavský kraj.

Cestná komunikačná sieť bez miestnych komunikácií predstavuje dĺžku 1 676 km, z toho na územie Bratislavy pripadá 795 km cestnej siete. Z celkovej dĺžky cestnej siete pripadá na diaľničné úseky 92 km. Dĺžka železničnej siete predstavuje v súčasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripadá na bratislavský železničný uzol. Železničnou dopravou sa zabezpečuje cca 25 % prepravených osôb z prímestských obcí a spádového územia Bratislavského kraja do Bratislavy.

Kapacita súčasnej železničnej siete a jestvujúcich železničných zariadení má dostatočnú rezervu v súvislosti s dnešným ale i očakávaným využívaním železničného systému. Dôležitým prvkom pri ďalšom rozvoji železnice je jej prebiehajúca modernizácia.

Stanovenie priorít budúceho dopravného systému BSK vychádza z Koncepcie BID a priorít stanovených BSK v návrhu stratégie rozvoja BSK. Navrhnutý Plán dopravnej obslužnosti BSK sa týka regiónu BSK vrátane územia Hlavného mesta SR Bratislavy.

Vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyžaduje od prepravcov:

• koordináciu cestovných poriadkov všetkých dopravcov, • elimináciu súbežnosti spojov, • zaručenie prípojovosti v miestach prestupu cestujúcich, • zavedenie intervalovej vlakovej dopravy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Koncepcia vybudovania integrovaného dopravného systému vychádza z viacerých samostatných úloh, ktoré sú predmetom riešenia viacerých projektov. Prioritnými sú:

• Plán dopravnej obsluhy BSK • Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy • Projekt TEN-T 17 na území Bratislavy (prepojenie železničných koridorov) • Štúdia modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo • Návrh parkovacej politiky v Bratislave

Súčasný stav dopravy na území Bratislavy a v priľahlých regiónoch Železničná infraštruktúra je tvorená: � medzinárodnými traťami

• št. hranica ČR/SR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – št. hr. SR/MR,


24

• Bratislava – Trnava – Žilina, • Bratislava – Marchegg – Viedeň, • Bratislava – Kittsee – Viedeň,

� regionálnou traťou Bratislava – Dunajská Streda – Komárno � miestnymi traťami

• Zohor – Záhorská Ves, • Plavecký Mikuláš – Jablonica – Zohor.

Železničný uzol Bratislava tvorí 13 železničných staníc, trate a spojky spájajúce jednotlivé dopravne, dve odbočky a dve železničné zastávky. Do uzla je zapojených 7 traťových smerov:

• smer Kúty (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves, • smer Trnava (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Rača, • smer Galanta (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Vajnory, • smer Dunajská Streda (jednokoľajná trať) do žel. stanice Podunajské Biskupice, • smer Rajka (Maďarsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Rusovce, • smer Kittsee (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Petržalka, • smer Marchegg (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves,

Pre osobnú dopravu, t.j. pre výstup a nástup cestujúcich, slúžia okrem uvedených staníc aj železničné stanice Bratislava - Lamač, Bratislava hlavná stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nové Mesto, Bratislava ÚNS a zastávky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - Železná studienka. Pre železničnú dopravu je minimálnym cieľom zachovanie doterajšieho podielu železničnej dopravy na celkovom objeme prepravného výkonu v podmienkach liberalizovaného dopravného trhu. Stratégia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeľuje Bratislavský samosprávny kraj na 9 oblastí :

• oblasť 1 mesto Bratislava, • oblasť 2 Záhorie – západ, • oblasť 3 Záhorie – východ, • oblasť 4 Malé Karpaty, • oblasť 5 Pezinok, Modra, • oblasť 6 Senec, • oblasť 7 Rovinka, • oblasť 8 Maďarsko (prihraničná oblasť), • oblasť 9 Rakúsko (prihraničná oblasť).

Uvedené oblasti sú ďalej členené na pásma (reprezentujúce vzdialenosť od Bratislavy). Prioritou budúceho dopravného systému BSK je vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Plán dopravnej obslužnosti BSK prihliadajúc na rozdiely medzi jednotlivými oblasťami rozdeľuje územie BSK na päť mikroregiónov:

• Záhorie, • Pezinok, • Senec, • Dunajská Lužná, • Bratislava.

Predpokladá sa, že v mikroregiónoch Záhorie a Pezinok bude nosným dopravným systémom železničná doprava. V mikroregiónoch Senec a Dunajská Lužná bude v I. etape nosným dopravným systémom autobusová doprava s výhľadom na posilnenie železničnej dopravy v mikroregióne Senec na úroveň nosného dopravného systému. V Bratislave je ako nosný dopravný systém uvažovaný koľajový dopravný systém (električka a železnica). Predpokladané linky regionálnej a mestskej dopravy zabezpečované železničnou dopravou podľa koncepcie BID (z r. 2007) :

• R2 Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory, • R5 Bratislava Rača/Bratislava Vajnory – Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava

Petržalka, • R7 Podunajské Biskupice – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves,


25

• R9 Rusovce – Bratislava Petržalka – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves, • R20 Bratislava – Malacky, • R21 Bratislava – Marchegg, • R25 Zohor – Záhorská Ves, • R30 Zohor – Plavecký Mikuláš, • R50 Bratislava – Trnava, • R60 Bratislava – Senec – (Galanta – Nové Zámky), • R70 Bratislava – Dunajská Streda, • R80 Bratislava – Rajka, • S7 Bratislava Petržalka – Wolfsthal, • S60 Bratislava Petržalka – Viedeň, • S80 Bratislava – Devínska Nová Ves – Viedeň.

Stratégia nosného dopravného systému MHD na území Bratislavy Stratégia je stanovená v územnom pláne mesta a je spracovaná pre dva scenáre : • scenár A – vychádza z trendu prudkého rozvoja automobilizácie pri súčasnom zaostávaní rozvoja hromadných dopráv, počíta s väčším využívaním osobného vozidla pre súkromné i podnikateľské účely, predpokladá prioritu v oblasti budovania zariadení pre automobilovú dopravu (komunikačná sieť, parkoviská, služby). V doprave cez hranice mesta sa predpokladá stagnácia železničnej a autobusovej dopravy a nárast automobilovej dopravy. • Scenár B – sleduje variant preferovania systémov hromadnej dopravy, ktoré budú schopné svojou kvalitou konkurovať automobilovej doprave v súlade s dokumentom Stratégia rozvoja hl. m. SR Bratislavy. Scenár zároveň počíta so spoločensky prijateľnými možnosťami rozvoja komunikačného systému mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpokladá presun cestujúcich na hromadné dopravy, predovšetkým na železničnú dopravu. V technickom riešení sa jedná o návrh 4-och dostredne vedených smerov ktoré majú byť dopravne obsluhované dvoma trasami nosného systému, ktoré sú pracovne označované A a B: Trasa A : západo-východná, začiatok tejto trasy je v MČ Dúbravka, prechádza Kútikmi, Dlhými dielmi, Karlovou Vsou, prechádza centrom mesta a pokračuje cez Ružinov s ukončením na Letisku M.R.Štefánika, Trasa B : juho-severovýchodná, začiatok má v južnej časti Petržalky, prechádza na sever v súbehu s Jantárovou cestou a po prekonaní Dunaja smeruje do Karadžičovej ulice a v trase bývalej železničnej stanice Filiálka pokračuje na Predmestie a do Rače. Kľúčové priority vzťahujúce sa k projektu Projekt IDS na území Bratislavského samosprávneho kraja podporuje trvalo udržateľnú mobilitu prostredníctvom rozvoja jednotlivých dopravných systémov, ktoré sú integrované do jedného systému, v ktorom na základe ich charakteristík je preferovaný jeden ekologicky a kapacitne najvýhodnejší systém koľajová doprava. Koncepcia riešenia železničnej dopravy Železničná doprava bude v rámci IDS plniť tieto základné funkcie :

• zabezpečovať ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kúty, Pezinok, Senec, Viedeň,

• zabezpečovať doplnkovú a výhľadovo ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajská Streda,

• podieľať sa na výkonoch v MHD na území Bratislavy v smeroch vedenia železničných tratí o to najmä: Petržalka – centrum mesta – Rača/Vajnory t. j. železničné spojenie Janíkov Dvor – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory a Devínska Nová Ves – Bratislava Nové mesto – Podunajské Biskupice.

Pre zabezpečenie uvedených funkcií a výkonov budú : � na zaústených tratiach :

• Kúty – Bratislava, • Trnava – Bratislava,


26

• Galanta – Bratislava, • Dunajská Streda – Bratislava, • Viedeň – Kittsee – Bratislava, • Viedeň – Marchegg – Bratislava,

vedené prímestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v prímestskej doprave. Tieto vlaky budú čiastočne plniť aj výkony v rámci MHD, čím sa zníži v súčasnosti vysoké percento cestujúcich, ktorí okrem vlaku musia použiť na dosiahnutie svojho cieľa aj MHD.

� na vybraných tratiach nachádzajúcich sa na území Bratislavy :

• Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor) – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor)- Bratislava filiálka – odbočka Slovany – Bratislava Nové Mesto – Bratislava Letisko/Podunajské Biskupice,

budú vedené mestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v mestskej hromadnej doprave.

Obec Dunajská Lužná je súčasťou okresu Senec, ktorá má k dispozícii tieto dopravné systémy - cestnú, železničnú a cyklistickú dopravu. Na území samotnej obce je však k dispozícii len cestná a cyklistická doprava. Okrajom katastrálneho územia obce prechádza železničná trať Bratislava - Komárno a lodná doprava po Dunaji. Cestná doprava: Obec leží na ceste I. triedy č. 63, ktorá tvorí jej dopravnú os a zároveň je významnou dopravnou tepnou južného Slovenska. Prechádza Žitným ostrovom na trase Bratislava - Šamorín - Dunajská Streda - Komárno - Štúrovo. Jej význam umocňuje aj pripojenie troch hraničných priechodov do Maďarska v Medveďove, Komárne a Štúrove. Tak významný cestný ťah má vysoký podiel tranzitnej dopravy s nepriaznivým dopadom na životné prostredie všetkých miest a obcí ležiacich na jeho trase, najmä však v obciach pred Bratislavou. Na cestu I/63 sa v obci pripájajú cesty III. triedy, spájajúce ju s bližšími i vzdialenejšími obcami regiónu. C. III/0632 regionálneho charakteru spája obec so sídlom okresu - mestom Senec. Keďže prechádza popri jazerách obce má aj turistický význam. C. III/0634 lokálneho významu spája obec Dunajská Lužná s obcou Alžbetin Dvor a C. III/0635, tiež lokálneho významu, spája obec s obcami Kalinkovo a Hamuliakovo. Intenzita na ceste I/63 v smere na Bratislavu už dnes dosahuje v raňajšom špičkovom období hranicu jej priepustnosti - tvoria sa tu niekoľko kilometrové rady áut pred svetelne riadeným priechodom. Jediným definitívnym riešením je vybudovanie cestného obchvatu v rámci už dávno plánovanej rýchlostnej komunikácie R7.

Železničná doprava: Okrajom katastrálneho územia prechádza železničná trať Bratislava Pod. Biskupice - Komárno so zastávkou vzdialenou od centra obce cca 2 km. Pre spojenie obce s ostatným územím štátu plní táto trať so zastávkou dnes len okrajovú funkciu .

Cyklistická doprava: Po hrádzi Dunaja vedie z Rakúska cez Slovensko s pokračovaním na Kalinkovo a Hamuliakovo, kde sa pripojí na Medzinárodnú dunajskú cyklistickú cestu. Na jej trasu sa pripájajú bočné cyklistické trasy vedúce do územia. Cez obec je navrhnutá cyklistická trasa z rekreačného územia Senec cez Novú Dedinku, Tomášov, Studené s pokračovaním na Kalinkovo a Hamuliakovo, kde sa pripojí na Medzinárodnú dunajskú cyklistickú cestu Cyklistické trasy nie sú dnes na území obce zriadené, hoci bicykel je jedným z dôležitých prepravných prostriedkov v obci. Cyklistická doprava je dnes zastúpená najmä ako doprava všedného dňa. Pre rekreačnú cyklistickú dopravu bola vybudovaná cyklistická cesta na hrádzi inundačného územia. Táto trasa sa napája na Medzinárodnú dunajskú cyklistickú cestu v Hamuliakove a bude súčasťou trasy zo Senca až po Hamuliakovo.

Statická doprava: Kapacitnejšie odstavné plochy sa nachádzajú v centre obce pred objektom kultúrneho strediska a obecného úradu, ako aj ďalších objektoch vybavenosti. Pre krátkodobé príležitostné odstavovanie vozidiel sa v ostatných častiach obce využívajú krajnice a lokálne rozšírenia miestnej komunikácie. III.3.5.2. Zásobovanie elektrickou energiou Obec Dunajská Lužná a jej kataster sú zásobované elektrickou energiou prostredníctvom vonkajšieho vedenia VN-22 kV č. 228 z transformovne 400/110/22 kV - Podunajské Biskupice. Vedenie prichádza a prechádza severovýchodným okrajom obce ako dvojnásobné vedenie 22 kV-2x (3x70 mm2 AlFe6). Zásobovanie malo a veľkoodberateľov elektrickej energie v obci sa uskutočňuje prostredníctvom transformačných staníc 22/0,4 kV. Transformačné stanice sú z kmeňových vedení pripojené prevažne vonkajšími prípojkami, z časti pomocou


27

závesných káblov a ešte stále v menšom rozsahu káblami zemou. Distribučné el. siete NN sú prevažne vedené vedeniami na betónových sĺpoch, novšie káblami v zemi. Zdrojom el. energie je rozvodňa 400/110/22 kV - Podunajské Biskupice. III.3.5.3. Zásobovanie plynom S plynofikáciou obce Dunajská Lužná sa začalo v roku 1984. Obec je zásobovaná zemným plynom /ZP/ z VTL plynovodu DN300 PN40 Bratislava - Komárno. VTL plynovod prechádza východne katastrálnym územím obce. Miestne STL rozvody ZP v obci sú zrealizovane z oceľových trubiek, v poslednom období sa plynovody realizujú z polyetylénového materiálu -LPE. Časť obyvateľov v Dunajskej ulici a v ulici pri Jame je zásobovaná z NTL plynovodu. Na zregulovanie tlaku sa používajú uličné regulátory. Netradičné, obnoviteľné zdroje energií sa v obci zatiaľ nevyužívajú. III.3.5.4. Zásobovanie pitnou vodou Obec je napojená na diaľkovod Šamorín - Bernolákovo - Podunajské Biskupice. Rozvodná sieť pitnej vody je po celej obci DN 100, 150 a 225 mm, materiál PVC. Väčšina siete je dimenzie 100 mm. Kapacita diaľkovodu je dostatočná . Reálny odber je z diaľkovodu DN 1200 mm Šamorín - Podunajské Biskupice, a to s prepojením vodovodným potrubím DN 300 mm v dl. 2 360 m. Obec Dunajská Lužná má vybudovaný kanalizačný systém splaškovej kanalizácie. Len malá časť obce v lokalite Jánošíková má vybudovanú jednotnú stokovú sieť. Tieto dažďové vody zaťažujú kanalizačnú sieť splaškových vôd a hlavne ČOV a preto je potrebné ich v budúcnosti oddeliť, prípadne ich odtok na ČOV zrovnomerniť a to vybudovaním dažďovej zdrže. Prívalové dažďové vody okrem ČOV zaťažujú nepriaznovo aj hlavnú prečerpávaciu stanicu ČS - 10 v Dunajskej Lužnej. Odkanalizovanie obce je súčasťou skupinovej kanalizácie so spoločnou ČOV pre obce Rovinka, Miloslavov, Alžbetin dvor, Hamuliakovo a Kalinkovo. Čistiaca biologická stanica odpadových vôd je osadená v katastri obce Hamuliakovo. Recipientom vyčistenej vody je Dunaj (Hrušovská zdrž vodného diela Gabčíkovo). Kanalizačná sieť v obci je gravitačno - prečerpávacia. Pokrýva asi 95% obce. III.3.5.5. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd V obci je vybudovaná splašková kanalizácia, ktorá bola realizovaná postupne v etapách a je to kombinácia kanalizácie gravitačnej a výtlačných potrubí s čerpacími stanicami na kanalizačnej sieti. Splaškové vody z obce sú sústreďované v jestvujúcej čerpacej stanici v južnej časti obce a odtiaľ dopravované výtlačným potrubím do Ústrednej čističky odpadových vôd Vrakuňa. Na uvedený splaškovod majú byť napojené aj ďalšie sídla ako Modra, Pezinok, Sv. Jur a Limbach. Kanalizácia je vlastníctvom obce. Podľa PHSR obce na kanalizáciu je napojených 4008 obyvateľov z toho 52 obyvateľov má vlastnú ČOV. V obci je 968 kanalizačných prípojok a celková dĺžka kanalizačnej siete je 14,2 km. III.3.5.6. Nakladanie s odpadmi Problematiku odpadového hospodárstva podrobne rieši Program odpadového hospodárstva obce Dunajská Lužná, vypracovaný v novembri 2002 firmou Deponia System s.r.o. Bratislava a v súlade s Programom okresu. Nakladanie s odpadom určuje Všeobecne záväzné nariadenie obce Dunajská Lužná č. 13/2012 ktorým sa mení VZN č. 4/2011 o nakladaní s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností. Obec zabezpečuje triedený zber komunálneho odpadu z domácností. Ten pozostáva zo zberu papiera, plastov a skla. Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečený 1x za 14 dní. V rodinných domoch a bytových domoch menšej veľkosti sa separuje papier do 120 l plastových nádob, plasty do plastových vriec a sklo do jutových vriec. V ostatných bytových domoch sa separuje papier do 120 l plastových ZN, plasty do igelitových vriec a sklo do jutových vriec. Prípadne do 1100 l nádob umiestených v blízkosti bytových domov. Mimo dlhodobo stanoveného termínu zberu je možné separované odpady, papier, plasty a sklo odovzdať na zbernom dvore. Zberný dvor sa nachádza v k. ú. Jánošíková, pri ceste smer Kalinkovo. Platiteľ poplatku má náklady za zber, zhodnocovanie a zneškodňovanie všetkých vyseparovaných ZKO zahrnuté v poplatku, ktorý je stanovený v zmysle zákona NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Najväčším pôvodcom odpadov v Podunajských Biskupiciach je spoločnosť Slovnaft, a.s.Bratislava. Komunálny odpad Bratislavy sa likviduje prostredníctvom OLO a.s., stredisko Spaľovňa – Vlčie hrdlo, stredisko Florea – Vlčie hrdlo.


28

Odvoz komunálneho a stavebného odpadu zabezpečuje firma PETMAS ONYX s.r.o.. Komunálny odpad vozia na riadenú skládku Čukárska Paka v obci Veľká Paka. Odvoz separovaných zložiek (papier, sklo, plasty a biologicky rozložiteľný odpad) zabezpečuje firma TRIADA-odpad s.r.o. Zberný dvor sa nachádza v k. ú. Jánošíková, pri ceste v smere na Kalinkovo (oproti poľnohospodárskemu areálu). III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch

Prírodný potenciál regiónu vytvára predpoklady pre perspektívny rozvoj cestovného ruchu a využitie

tohto odvetvia vo väčšej miere, čo môže mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a v konečnom dôsledku aj na životnú úroveň obyvateľstva. Z ekologického hľadiska je dôležité, že cestovný ruch má silný záujem na zachovaní nenarušeného životného prostredia a pôvodných hodnôt krajiny – prírodných, aj vytvorených. V Bratislavskom regióne sú vytvorené podmienky pre : � pobyt v horách a lesoch, horský turizmus a turistiku - veľmi dobré � zimné športy - slabé � pobyt pri vode, vodné športy a turistika - výborné � kúpeľný turizmus (len rekreačné formy) - dobré � cykloturistika - výborné � špecifické formy (poľovníctvo, rybárstvo...) - veľmi dobré � vidiecky turizmus - dobré � poznávací turizmus (kultúrny, mestský) - výborné � tranzitný turizmus - výborné. V regióne sú výborné podmienky najmä pre pobyt pri vode, čo vyplýva z počtu, rozlohy a druhu vodných plôch (bagroviská, ramená tokov, nádrže, rybníky), z dĺžky a mohutnosti tokov, z výskytu termálnych vôd a vhodných klimatických podmienok. Slabšia je kvalita čistoty vodných tokov. Vodné plochy – bagroviská, vodné plochy a poľnohospodárske nádrže sa nachádzajú po celom kraji – na Záhorí, v Bratislave aj v Podunajskej nížine, kde poskytujú základné podmienky pre rozvoj najmä každodennej a víkendovej rekreácie.

BSK počíta s Dunajskou Lužnou ako jedným z centier prímestskej rekreácie pre Bratislavu. V letnej sezóne sa na kúpanie využívajú štrkoviská v katastrálnom území Rovinka a Nové Košariská nielen vlastní obyvatelia, ale aj návštevníci z Bratislavy. Sú dobre prístupné aj zo železničnej stanice Nové Košariská. Vybavenosť týchto umelých jazier je doteraz nedostatočná. Nie sú pripravené plniť svoju úlohu v cestovnom ruchu.

Obec nie je pripravená na rozvoj cestovného ruchu. Blízkosť vodného diela sa zatiaľ nevyužíva a nie sú známe ani predstavy o využití v budúcnosti. V katastrálnom území Dunajská Lužná sú ešte dve lokality, vhodné pre rekreačné účely. Jednou z nich je Piesková jama, kde by bolo možné využiť súčasnú vodnú plochu ako letné kúpalisko, s perspektívnou možnosťou vybudovania termálnych kúpeľov s celoročnou prevádzkou po navŕtaní termálneho vrtu. Druhá lokalita je za ochrannou hrádzou, kde by sa mohol vybudovať obecný rekreačný park. Ďalšou, perspektívnou možnosťou by bolo sprietočnenie vyschnutých ramien Dunaja, ekoturistika, ako i využitie ďalších existujúcich i potenciálnych možnosti obce v rozvoji cestovného ruchu. III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky

MČ Podunajské Biskupice sú časťou aglomerácie Bratislavy, pričom súčasný obraz a urbanistické usporiadanie historického mesta Bratislavy je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý siaha až do praveku. Bratislava sa oprávnene zaraďuje k tým nepočetným európskym mestám, ktorých minulosť je na historické udalosti mimoriadne bohatá. Svojou geografickou polohou na úpätí Malých Karpát a v priamej blízkosti Dunaja vytvárala vhodné podmienky na trvalé osídlenie. Možno konštatovať, že bola akýmsi stredoeurópskym dopravným uzlom dvoch významných ciest a to jantárovej cesty v smere sever-juh a dunajsko-rýnskej cesty v smere východ-západ. Historický vývoj Bratislavy je veľmi bohatý na významné udalosti, pričom v súčasnosti plní funkciu hlavného mesta SR. Svojou polohou v blízkosti hraníc s MR a Rakúskom ju spájajú väzby na región Viedne a Györu. Tieto polohové faktory mesta, ako aj jeho ľudský potenciál, vytvárajú predpoklady pre budúce utváranie mesta a jeho zázemia ako sídla a priestoru európskeho významu s predpokladmi ďalšieho rozvoja územného aj demografického. Podunajské Biskupice sa do roku 1909 volali Biskupice-Püspöki, v roku 1912


29

dostali prívlastok Bratislavské Biskupice, po ma arsky Pozsonypüspöki, od roku 1928 Biskupice pri Dunaji a od roku 1944 sa obec volá Podunajské Biskupice. Územie obce osídlili prví obyvatelia pravdepodobne ešte v čase Rímskej ríše. Svedčí o tom rímsky míľnik datovaný z Biskupíc, otesané kamene s latinským nápisom, zabudované v štítovej stene farského kostola sv. Mikuláša a tehly a škridly s pe iatkou vojenského tábora Rímanov. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Mikuláša je z roku 1221, avšak predtým tu stál aj starší kostol. Na mieste dnešných Biskupíc sa nachádzal Kirchbach, centrum avarskej provincie Vetvár, so sídlom avarských biskupov. Je veľmi pravdepodobné, že aj názov Biskupice pochádza ešte z toho obdobia. Po vytvorení Ostrihomského arcibiskupstva územie prešlo do jeho majetku, kde zostalo až do roku 1912. Po kurucko-labantských bojoch prišla do Biskupíc silná kolónia saských Nemcov. Po roku 1918 vznikla aj slovenská kolónia z prisťahovalcov z Kysúc, Oravy a iných oblastí Slovenska, ale aj z Juhoslávie a Rumunska. Po výstavbe sídlisk boli Podunajské Biskupice 1.1.1972 pripojené k Bratislave, od roku 1990 sú jednou z jej sedemnástich mestských častí. Z pamiatok sa v mestskej časti tiež nachádza kúria Juraja Alberta z 18. storočia a morový stĺp sv. Trojice z roku 1730. Dunajská Lužná Najstaršie písomné doklady o existencií osídlenia na území obce Dunajská Lužná sú z 13.storo ia z roku 1230. Obec vznikla 1. Januára 1974 zlú ením troch samostatných obcí: Nových Košarísk, Jánošíkovej a Novej Lipnice. Každá z týchto obcí mala v priebehu svojej histórie slovenské i maďarské pomenovanie. Slovenské názvy tieto obce dostali, keď sa do nich nasťahovali po roku 1945 obyvatelia z Veľkej Lipnice na Orave, v súčasnosti patriacej Poľsku. Rozsiahly archeologický výskum v ostatných desaťro iach dokázal, že územie obce bolo osídlené od mladšej doby kamennej (3000 – 1900 pred n. l.). Obec je známa v európskej archeológii významným mohylovým pohrebiskom zo staršej doby železnej (700 – 550 pred n. l.). Rozsiahle výskumy mohylníkov dokumentujú, že mnoho storočí pred n. l. na území obce žil ľud halštatskej kultúry. Z neskoršej kresťanskej histórie je na území obce Dunajská Lužná rímsko-katolícky kostol postavený v roku 1786 na mieste gotického kostola z 13. storočia. Kostol získal vzácnu sochu Panny Márie s dieťatkom od mníchov, ktorí utekali pred Turkami. V obci sa tiež nachádza neogotická zvonica postavená v roku 1864 a tiež evanjelický kostol z r.1814 postavený v klasicistickom štýle. V urbanistickej koncepcii východného smeru rozvoja Bratislavy si rozvíjajúca zástavba mestskej časti Podunajské Biskupice a obcí rovinka a Dunajská Lužná zachovávajú charakter solitérov s vlastnými centrálnymi uzlovými priestormi, pričom na celomestské centrum sú napojené prostredníctvom ulice Svornosti, ktorá je súčasťou cesty I/63. Ťažiskový priestor Rovinky a Dunajskej Lužnej tvorí súčasť hlavnej rozvojovej trasy, centrum Podunajských Biskupíc sa naň napája osobitnými komunikačnými prepojeniami. III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia Stav životneho prostredia v roznych častiach uzemia Slovenska je diferencovany. Regiony SR vykazuju rôzny stav zaťaženia jednotlivych zložiek životneho prostredia a v rôznej miere sa v nich uplatňuju rizikové faktory. Tieto vplyvy, záťaže, či riziká majú (popri rôznorodosti prírodnych pomerov) predovšetkym antropogénny charakter. V procese environmentálnej regionalizácie sa podľa zvolených kritérií a postupov, hodnotiacich životné prostredie a vplyvy naň, vyčleňuju regióny s určitou kvalitou alebo ohrozenosťou životného prostredia. Územie SR je podľa environmentálnej kvality prostredia rozdelené do 5 kategórií: 1. Stupeň – prostredie vysokej úrovne 2. Stupeň – prostredie vyhovujúce 3. Stupeň – prostredie mierne narušené 4. Stupeň – prostredie narzšené 5. Stupeň – prostredie silne narušené Podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na vysokej úrovni znečistenia ovzdušia oblasti sa podieľajú najmä oxidy dusíka, ktorých hodnoty koncentrácií v blízkosti ciest s hustou dopravou dlhodobo prekračujú imisné limity. Na znečisťovaní ovzdušia sa podieľajú najmä bratislavské veľké a stredné zdroje priemyslu a to petrochemického, palivovo – energetického a automobilového priemyslu.


30

Životné prostredie Kvalitné životné prostredie patrí spolu s primeranými sociálnymi podmienkami a prosperujúcou ekonomikou k základným zložkám životnej úrovne ľudskej spoločnosti. Stav životného prostredia v jednotlivých regiónoch SR je veľmi odlišný. Územie obce Dunajská Lužná leží v ohrozenej Bratislavskej oblasti, alebo veľmi blízko nej. Preto jedným zo základných predpokladov pre ďalší rozvoj sídla Dunajská Lužná je riešenie problémov kvality životného prostredia a kvality života obyvateľov.

Ovzdušie Na Slovensku bolo vyčlenených 8 zón a 2 aglomerácie, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia.

Okrem toho bolo vyčlenených 12 zaťažených území, kde sa vyžadovala osobitná ochrana ovzdušia. Tieto ohrozené oblasti boli vyčlenené na základe vyhlášky MŽP SR č.112/1993. Jedna z týchto zaťažených oblastí zahŕňa aj katastrálne územia Hamuliakovo, Kalinkovo, Jánošíková, Nová Lipnica, Nové Košariská a Rovinka. Podľa environmentálnej regionalizácie boli tieto územia zaradené do najhoršieho, štvrtého až piateho stupňa úrovne životného prostredia, v ktorom dochádza k výskytu viacerých ukazovateľov hygienického narušenia. Znečistenie ovzdušia však nie iba lokálnym problémom, nepôsobí iba v mieste znečistenia, ale látky, ktoré majú dlhší čas rozpadu, sa môžu prúdením ovzdušia dostať aj do vzdialenejších lokalít a spôsobiť regionálne znečistenie. K 1.9.2002 s nástupom platnosti nového zákona o ovzduší boli tieto územia zrušené a následne, po opakovanom preskúmaní vyčlenené nové územia, tzv. oblasti riadenia kvality ovzdušia, medzi ktorými sa už Dunajská Lužná nenachádza. Do týchto oblastí sa sústredia merania znečistenia ovzdušia a realizácia projektov na sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva i zlepšovanie životného prostredia. Na sledovanie kvality ovzdušia je využívaná sieť monitorovacích staníc, na ktorých sa meria množstvo koncentrácií škodlivín v ovzduší v určitých časových intervaloch a ktoré sú znázornené na mape Slovenska. Jedna z nich je v Rovinke, pri hrádzi. Nepatrí síce do celoštátnej siete, patrí Slovnaftu. K najväčším problémom obce patrí znečistenie ovzdušia napriek tomu, že na jej území nie je zdroj znečistenia. Vzhľadom na prevládajúci smer vetrov je závažnym zdrojom znečistenia Slovnaft a.s. Bratislava a Spalovňa TKO a.s. Bratislava. Cez obec prechádza cestná komunikácia medzinárodného významu E 575 (I/63) a tranzitná doprava výrazne znečisťuje ovzdušie obce exhalátmi a hlukom. Na znečistenie ovzdušia vplýva aj prašnosť spôsobená vysokou veternosťou územia, nízky podiel verejnej zelene a nezpevnené poľné cesty.

Voda Územie katastrov Dunajskej Lužnej patrí do vodohospodársky chráneného územia Žitného ostrova

(CHVO Žitný ostrov) , preto si vyžaduje mimoriadnu ochranu. Nedokončená kanalizácia a živočíšna výroba však môžu byť vážnym zdrojom ohrozenia tejto hodnoty Európskeho významu, potenciálne je aj ohrozenie zo strany Slovnaftu. Hodnotenie kvality podzemných vôd na Žitnom ostrove toto nebezpečenstvo aj potvrdzuje.

Hluk K najvážnejším zdrojom hluku v obci patrí najmä tranzitná doprava po ceste I/63. Hluk z automobilovej

dopravy nezasahuje len určité objekty, ale celé územia a komplexy budov. Neustály nárast dopravy spôsobuje zvýšenie hluku pred fasádami priľahlých budov. Situáciu môže uspokojivo vyriešiť iba vybudovanie rýchlostnej cesty R7 a obec obchádzajúci cestný obchvat.

Znečistenie horninového prostredia a pôd Extravilán obce je poľnohospodársky intenzívne využívaný. Realizovanie poľnohospodárskych a

výrobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP) na Slovensku sú sledované obsahy kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach. V Bratislavskom kraji bolo v rámci PPKP 2005 sledovaných 3 096,0 ha poľnohospodárskych pôd. Neboli na nich zistené žiadne nadlimitné obsahy ťažkých kovov (olovo, kadmium, chróm, nikel, ortuť, arzén a zinok). Z hľadiska pôdnej reakcie väčšina takmer 65% výmery pôd v okrese Senec má alkalickú reakciu, t.j. pH 7,2 – 7,7. Poľnohospodárske pôdy v oblasti katastra obce nie sú náchylné na acidifikáciu.


31

III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. decembru 2011 mala Slovenská republika 5 404 322 obyvateľov. Narodilo sa 60 813 živých detí (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osôb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitívny vývoj spôsobil, že živorodenosť sa medziročne zvýšila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a úmrtnosť klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretých bolo 25 621 manželstiev a rozviedlo sa 11 102 manželských dvojíc. V porovnaní s rokom 2010 bol počet sobášov vyšší o 206. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý sa v roku 2010 pozastavil, opäť pokračuje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osôb vyšší než v roku 2010. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 966 osôb, o 417 osôb menej v porovnaní s rokom 2010. Trend poklesu sa udržiava od roku 2009 (prisťahovalo sa 4 829, vysťahovalo 1 863 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 11 876 osôb (o 1 528 viac ako v roku 2010).

Územie Obyvateľstvo k 31.12.2011

Živonarodení Zomretí Prirodz. prírastok

Prisťahovalí Celkový prírastok

Slovenská rep. 5 404 322 60 813 51 903 8 910 2 966 11 876 Bratislavský kraj 606 537 7 787 5 718 2 069 7 714 6 606 Okres Senec 67 585 898 503 395 2 756 2 411 Okres Bratislava II. 109 136 1 437 1 222 215 3 308 1 101 Zdroj :Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011

Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálna

situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ale aj životné prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osôb, vysoká úmrtnosť je najmä u mužov v stredných vekových kategóriách (30 – 55 rokov). Podstatná časť úmrtnosti obyvateľstva sa sústreďuje do 5 hlavných kapitol príčin smrti. Najviac úmrtí bolo v roku 2011 v mužskej časti populácie v dôsledku chorôb obehovej sústavy, ďalej novotvarov a aj v dôsledku vonkajších príčin úmrtnosti, vrátane dopravných nehôd. Aj u žien bola úmrtnosť na choroby obehovej sústavy najvyššia, za nimi nasledujú nádorové ochorenia a choroby tráviacej sústavy. U mužov je viac ako 3-krát vyššia úmrtnosť v dôsledku vonkajších príčin. Je to aj dôsledok vysokého podielu úmrtí pri dopravných nehodách. Vyššia úmrtnosť mužov je aj v dôsledku rôznych popálenín, otráv a úmrtnosti z dôvodu násilia.

Úmrtnosť (počet zomretých na 100 000 obyvateľov) podľa príčin smrti v okrese Senec a okrese Bratislava II v porovnaní so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovná tabuľka :

Ochorenie Úmrtnosť podľa príčin smrti

SR Bratislavský kraj Okres Senec Okres BA II. muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy

choroby obehovej sústavy (kap. IX)

12 289 15 017 1 268 1 481 120 111 264 332

nádorové ochorenia (kap. II)

7 027 5 044 801 657 85 63 149 146

choroby dýchacej sústavy (kap. X)

1 869 1 400 231 197 16 16 51 47

vonkajšie príčiny úmrtnosti (kap. XX.)

2 133 363*

688 99*

211 37*

72 8*

16 2*

8 1*

48 10*

11 3*

choroby tráviacej sústavy (kap. XI)

1 725 1 145 208 151 21 10 32 38

Zdroj : Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011 * - počet zomrelých pri dopravných nehodách Z údajov uvedených v tabuľke je zrejmé, že aj v okrese Senec a Bratislava II., tak ako v celej SR, je na prvom mieste úmrtnosť na choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádorové ochorenia.


32

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY

IV.1.1. Záber plôch

Predmetná navrhovaná stavba sa nachádza v katastrálnom území Podunajské Biskupice v okrese Bratislava II a v katastrálnom území Dunajská Lužná, časť Nové Košariská, okres Senec. Okresy Bratislava II a Senec sú súčasťou Bratislavského kraja. Stavba je umiestnená na pozemkoch v blízkosti železničnej trate č. Z131 Bratislava – Komárno. V súčasnosti sa na dotknutých pozemkoch nachádzajú spevnené plochy prístupovej komunikácie ku železničnej zastávke, záhradkárska osada s rôznymi objektami, skleníky, plechové, drevené búdy, ale aj murované budovy, z nich niektoré sú pravdepodobne obývané. Predmetná stavba si vyžiada trvalý a dočasný záber plôch. Dočasný záber poľnohospodárskej pôdy bude po ukončení stavby rekultivovaný a vrátený na jej pôvodné využívanie. Variant A Povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk. Záber plôch predstavuje nie len plocha samotného parkoviska, ale aj rekonštrukcia prístupovej cesty a zastávky autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako zastavané plochy, len malá časť z plôch je registrovaná ako orná pôda a dokonca lesné pozemky. Celková plocha záberu je 6666.94 m2

k.ú. Nové Košariská Parcela

č. List

Vlast. Majiteľ Užívateľ

Záber PPF (m2)

Záber Ostatné (m2)

Kultúra

958/1 x 293,13 orná pôda

1031/1 469 Slovenská republika

Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8,

Bratislava, 813 61, SR 45,67 zastavané plochy a nádvoria 1031/2 x 69,37 zastavané plochy a nádvoria 873/4 x 781,02 zastavané plochy a nádvoria 873/1 x 33,74 lesné pozemky



Bratislava, 813 61, SR

1 420,57 zastavané plochy a nádvoria




312,64 zastavané plochy a nádvoria




















47,06 zastavané plochy a nádvoria 293,13 2927,11

Záber plôch spolu 3220,24


33

k.ú. Podunajské Biskupice Parcela

č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

5814 x 458,00 ostatné plochy 5816/19 x 2 585,14 zastavané plochy a nádvoria 5810/10 x 403,56 orná pôda

403,56 3043,14 Záber plôch spolu 3446,7

Variant B.1.a Povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk a parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený podľa štúdie. Záber plôch predstavuje nie len plocha samotného parkoviska, ale aj rekonštrukcia prístupovej cesty a zastávky autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané najmä ako zastavané plochy, len malá časť z plôch je registrovaná ako orná pôda a dokonca lesné pozemky. Celková plocha záberu je 9080,81 m2


č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

958/1 x 293,13 orná pôda



Bratislava, 813 61, SR 45,67 zastavané plochy a nádvoria 1031/2 x 69,37 zastavané plochy a nádvoria 873/4 x 537,24 zastavané plochy a nádvoria 873/1 x 1 448,70 lesné pozemky 873/2 x 939,96 orná pôda



Bratislava, 813 61, SR 1 420,57 zastavané plochy a nádvoria



Bratislava, 813 61, SR 312,64 zastavané plochy a nádvoria





















Bratislava, 813 61, SR 47,06 zastavané plochy a nádvoria 1233,09 4401,02

Záber plôch spolu 5634,11


34

k.ú. Podunajské Biskupice Parcela

č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

5814 x 458,00 ostatné plochy 5816/19 x 2 585,14 zastavané plochy a nádvoria 5810/10 x 403,57 orná pôda


Variant B.1.b Parkovací dom s rozsahom 142 stojísk umiestnený podľa štúdie vpravo (severovýchodne) od staničnej budovy ŽSR a vľavo od cesty III. triedy č. 0632. Záber plôch predstavuje plocha samotného parkoviska, rekonštrukcia časti Vinohradníckej a vybudovanie zastávky autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako zastavané plochy, časť z plôch je registrovaná ako orná pôda a časť ako lesné pozemky. Celková plocha záberu je 4162,33 m2


č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

958/1 x 293,13 orná pôda



Bratislava, 813 61, SR 45,67 zastavané plochy a nádvoria 1031/2 x 69,37 zastavané plochy a nádvoria 873/4 x 537,21 zastavané plochy a nádvoria 873/1 x 1 103,63 lesné pozemky 873/2 x 1 285,10 orná pôda


















Bratislava, 813 61, SR 16,63 zastavané plochy a nádvoria 1578,23 2584,10

Záber plôch spolu 4162,33 Variant B.1.c Povrchové parkovisko umiestnené pozdĺž existujúceho železničného nástupiska s rozsahom 32 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 204 stojísk umiestnené podľa štúdie. Záber plôch predstavuje plocha dvoch povrchových parkovísk, rekonštrukcia Vinohradníckej a vybudovanie zastávky autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako zastavané plochy, časť z plôch je registrovaná ako orná pôda a časť ako lesné pozemky. Celková plocha záberu je spolu 11932,18 m2


35

Parcela č.

List Vlast.

Majiteľ Užívateľ Záber

PPF (m2) Záber

Ostatné (m2) Kultúra

958/1 x 293,13 orná pôda



Bratislava, 813 61, SR 45,67 zastavané plochy a nádvoria 1031/2 x 69,37 zastavané plochy a nádvoria 873/4 x 781,02 zastavané plochy a nádvoria 873/1 x 2 808,84 lesné pozemky 873/2 x 1 285,10 orná pôda



Bratislava, 813 61, SR 1 420,57 zastavané plochy a nádvoria
























Bratislava, 813 61, SR 47,06 zastavané plochy a nádvoria 1030/2 x 74,71 zastavané plochy a nádvoria


k.ú. Podunajské Biskupice

Parcela č.

List Vlast.

Majiteľ Užívateľ Záber

PPF (m2) Záber

Ostatné (m2) Kultúra

5814 x 458,00 ostatné plochy 5816/19 x 2 585,14 zastavané plochy a nádvoria 5810/10 x 1 163,80 orná pôda


Najväčší záber plôch predstavuje variant B.1.c s dvomi povrchovými parkoviskami, najmenší záber plôch predstavuje variant s parkovacím domom B.1.b.


36

IV.1.2. Spotreba vody

Počas výstavby Počas výstavby parkoviska, parkovacieho domu a prístupových komunikácií, prípadne chodníkov sa

bude voda využívať na stavebnú činnosť – najmä na výrobu betónov a na hygienické účely pracovníkov stavby. Predpokladá sa, že na pitné účely pre zamestnancov stavby sa bude využívať balená voda. S napojením na vodné zdroje je potrebné počítať v miestach situovania stavebných dvorov. Voda pre stavebné účely sa bude čerpať z miestnych zdrojov. Stavebná činnosť nesmie ohroziť kvalitu a režim vodných zdrojov v dotknutej oblasti.

Počas prevádzky Projektová dokumentácia nepočíta s prívodom pitnej a požiarnej vody na objekt povrchového

parkoviska ani parkovacieho domu. Počas prevádzky môžu vzniknúť nároky na odber vody pri údržbe zelene vysadenej na povrchových

parkoviskách v rámci vegetačných úprav. IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje

Stavebný materiál Pre obdobie výstavby parkoviska, parkovacieho domu a súvisiacich stavieb budú potrebné tieto hlavné

suroviny: štrkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchovú úpravu vozovky, oceľ (parkovací dom, oplotenie a pod.), cement. Presné druhy a množstvá potrebných materiálov budú špecifikované až na úrovni realizačných projektov.

Energetické zdroje

Nároky na odber elektrickej energie vznikajú počas prevádzky parkoviska a parkovacieho domu v súvislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia všetkých elektrických zariadení.

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu sa vybuduje nová káblová prípojka NN z existujúcej trafostanice umiestnenej v areáli fy. ZIPP-Prefa. V blízkosti parkoviska bude osadený rozvádzač NN, z ktorého budú pripojené elektrické zariadenia na parkovisku. IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra

Počas výstavby Počas výstavby záchytného parkoviska ako aj súvisiacich ďalších objektov stavby budú využívané cesty

I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikácie a poľné cesty na dovoz stavebného materiálu a odvoz nepotrebného materiálu, zemín a odpadu z lokality výstavby. Počas prevádzky

Z hľadiska dopravného riešenia parkovisko má napojenie na rekonštruovanú Vinohradnícku ulicu. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky. Komunikácia zabezpečujúca obsluhu parkoviska popri nástupisku je jednopruhová, jednosmerná so šírkou 3,40 m, komunikácie zabezpečujúce obsluhu parkoviska v lokalite podľa štúdie sú obojsmerné so základnou šírkou 6,0 m. V krátkom úseku je vzhľadom na existujúci objekt (rodinný dom) komunikácia jednopruhová, jednosmerná.

Realizácia záchytného parkoviska vyvoláva potrebu rekonštrukcie Vinohradníckej ulice prakticky v jej celej dĺžke t.j. od napojenia na cestu III/0632 až po existujúcu otočku autobusov. Konštrukcia vozovky bude so živičným povrchom. V úseku od križovatky s cestou III/0632 po autobusovú zastávku bude vybudovaný chodník so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka bude 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Pred staničnou budovou je umiestnená konečná zastávka autobusovej linky. Na jej konci pokračuje poľná cesta (slepá) zabezpečujúca prístup k samostatnej záhradkárskej osade.

V súvislosti s návrhom zastávky autobusovej dopravy na ceste III/0632 bude existujúca komunikácia

rekonštruovaná a vybudujú sa samostatné zastávkové pruhy. Pozdĺž plochy zastávky bude vybudovaný chodník


37

so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastávky so železničnou zastávkou bude jednostranným chodníkom šírky 2,00 m. Na zastávke bude osadený prístrešok z ľahkej oceľovej konštrukcie, pod prístreškom bude umiestnená lavička. IV.1.5. Nároky na pracovné sily

Počas výstavby Počas výstavby bude potrebný počet zamestnancov v požadovaných profesiách zabezpečovaný

dodávateľskou organizáciou vybranou na základe verejného obstarávania. Počas prevádzky

Prevádzka povrchového parkoviska ani parkovacieho domu si nevyžaduje vytvorenie stáleho pracovného miesta. IV.1.6. Iné nároky

Príprava územia

V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy, ktoré pozostávajú z odstránenia orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy, odstránenia stromov a krovín a búracie práce spojené s odstránením existujúcich pozemných objektov nachádzajúcich sa na plochách navrhovaných parkovísk.

Úprava plôch pozostáva z ich odhumusovania, uloženia prebytočného humusu na medziskládky a následnej rekultivácie plôch dočasného záberu na poľnohospodárskej pôde.

Na plochách husto porastených krovím, na plochách s veľmi členitým reliéfom (priekopy, strmé svahy) sa skrývka humusového dôvodu nenavrhuje.

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Exhalačná štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu exhalátov sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania iných dopravných stavieb. Počas výstavby Zdrojom znečistenia ovzdušia počas výstavby bude predovšetkým nákladná doprava a stavebné práce,

ktoré spôsobia zvýšenú koncentráciu exhalátov a najmä prašnosť. A to hlavne na trasách prevozu stavebných materiálov (cesta I/63, III/0632, Vinohradnícka ulica) v lokalite výstavby. Táto činnosť však bude len dočasná, bude trvať počas obdobia výstavby, odhadovaná doba výstavby je cca 4 mesiace.

Hlavným plošným zdrojom znečistenia ovzdušia pri všetkých variantoch sú predovšetkým činnosti na plochách súvisiacich s výstavbou : odstraňovanie technických vrstiev na v súčasnosti spevnených plochách, odstraňovanie jestvujúcich objektov, odstraňovanie zelene a mačiny, odstraňovanie humusového horizontu z poľnohospodárskej plochy, prístupové cesty pre dopravu a prepravu materiálu, samotné stavebné práce.

Počas prevádzky Počas prevádzky záchytného parkoviska sa plocha parkoviska stane plošným zdrojom znečistenia ovzdušia výfukovými plynmi automobilov, ktoré budú vo zvýšenej miere oproti súčasnému stavu prispievať k celkovej úrovni znečistenia ovzdušia v lokalite spolu s prístupovou komunikáciou – cestou III/0632, po ktorej sa bude naďalej realizovať bežná premávka. Dá sa predpokladať, že najväčšia premávka sa bude realizovať v náväznosti na železničné spoje a to najmä v ranných hodinách pri odchode za prácou a do škôl a potom v popoludňajších hodinách pri návrate domov. V období medzitým predpokladáme útlm premávky súvisiacej so železničnou dopravou.


38

IV.2.2. Hluk Hluková štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu hluku sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania iných dopravných stavieb. Počas výstavby Lokalita výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza mimo územie s koncentrovanou obytnou zástavbou,

v lokalite sa nachádza záhradkárska osada s pravdepodobne obývanými objektami a železničná zastávka. Účinkom hluku počas výstavby budú vystavení obyvatelia v obývaných častiach obce a to najmä v blízkosti prístupových komunikácií ku stavbe, po ktorých sa bude realizovať dovoz a odvoz materiálov ťažkými nákladnými vozidlami. Atak hlukom bude daný polohou zdrojov násypového materiálu a limitovaný pracovnou dobou a celkovou dĺžkou stavebných prác. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné tento negatívny účinok čiastočne eliminovať.

Počas prevádzky

Prevádzka parkoviska a parkovacieho domu predpokladá zvýšený pohyb najmä osobných vozidiel a bicyklov, nie hlučných nákladných áut. Zvýšenie hladiny hluku z dôvodu príjazdu a odjazdu motorových vozidiel sa predpokladá najmä v ranných a popoludňajších špičkových hodinách v súvislosti s odchádzkou do zamestnania a škôl a pri návrate. Popri prevádzke železnice nebude v tejto časti územia plánované parkovisko dominantným zdrojom hluku. IV.2.3. Odpadové vody

Počas výstavby Množstvo odpadových vôd počas výstavby nie je možné v súčasnosti špecifikovať, nepredstavujú však

podstatný zásah do súčasného stavu režimu vôd. V etape výstavby budú vznikať odpadové vody v súvislosti s používaním technologickej, úžitkovej i pitnej vody pri stavebných prácach, pri údržbe a prevádzke stavebného dvora (vrátane sociálnych zariadení pre zamestnancov). Určitú kontamináciu vôd môžeme predpokladať z úniku pohonných hmôt, olejov, mazadiel a iných používaných znečisťujúcich látok. Ich vplyv je možné eliminovať vhodnými organizačnými opatreniami pri nakladaní s nimi.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú vznikať odpadové vody najmä ako zrážkové vody z povrchu parkoviska, resp.

z povrchov parkovacieho domu. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách , STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novo navrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok. Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného mimo parkovacej plochy.

Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte. IV.2.4. Odpady

Počas výstavby S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z.


39

Odpady sú kategorizované v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje „Katalóg odpadov“, v znení vyhlášky MŽP SR 409/2002 a vyhlášky MŽP SR č. 129/2004.

V priebehu výstavby parkoviska budú vznikať predovšetkým odpady, ktoré sú vo Vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov charakterizované najmä ako stavebné odpady a odpady z demolácií – skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraňovania drevín v trase stavby, z obalových materiálov použitých stavebných materiálov, z búrania spevnených plôch a odpady, ktoré vzniknú počas samotnej výstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebnom dvore. Ďalej je možné očakávať odpady skupiny 13 – odpady z olejov a kvapalných palív, skupiny 16 – odpady inak nešpecifikované a skupiny 20 – komunálne odpady.

Zhotoviteľ stavby ako držiteľ odpadu je podľa zákona povinný počas výstavby vznikajúci odpad zaraďovať podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady utriedené podľa druhu a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením. Zároveň je povinný oddelene zhromažďovať nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich predpísaným spôsobom a nakladať s nimi v súlade so zákonom.

Počas prevádzky Počas prevádzky sa nepredpokladá vznik väčšieho množstva odpadov, môžu vznikať odpady z údržby

povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z údržby zelených plôch parkoviska, prípadne zmesový komunálny odpad. Z odlučovačov ropných látok budú vznikať nebezpečné odpady, ktoré je možné v zmysle katalógu odpadov zaradiť do skupiny 13 – odpady z olejov a kvapalných palív, napr.: kaly z odlučovačov oleja z vody, olej z odlučovačov oleja a z vody, voda obsahujúca olej z odlučovačov oleja z vody, zmesi odpadov z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody.

S odpadom, ktorý bude vznikať počas výstavby a prevádzky parkoviska bude nakladané v súlade so

znením zákona o odpadoch, pričom v rámci stavby sa budú materiály maximálne zhodnocovať a čo nebude možné v rámci stavby zhodnotiť, bude uložené na niektorej zo skládok v rámci okresu. Do úvahy prichádzajú skládky:

Okres Názov skládky Obec Bratislava II. A-Z Stav, s.r.o. BA, Podunajské Biskupice Bratislava II. Bratislavská vodárenská spoločnosť,a.s. BA, Vrakuňa

Senec Červený majer Senec Senec Skládka odpadov Senec, 3. etapa Senec

IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy

Počas výstavby a prevádzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie žiarenia ani

iných fyzikálnych polí. IV.2.6. Vyvolané investície

Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú

v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa:

• optické káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • traťové káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • zabezpečovacie káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • silnoprúdové káble a vzdušné rozvody NN ŽSR v dĺžke cca 130 m, • silnoprúdové káble NN, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m, • vodovod DN 150, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m. Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali

plochu budúceho staveniska.


40

IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V nasledujúcej tabuľke uvádzame stručný prehľad najzávažnejších možných vplyvov projektovanej činnosti. Jednotlivé vplyvy budú v ďalších častiach zámeru (kap. IV.6.) charakterizované podrobnejšie. Počas výstavby

Zložka životného prostredia Charakteristika vplyvu Významnosť vplyvu horninové prostredie riziko kontaminácie málo významný �� ovzdušie zaťaženie exhalátmi z dopravy a prachom málo významný �� podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� povrchové vody riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv pôda trvalý a dočasný záber málo významný �� biota likvidácia drevín málo významný �� územný systém ekologickej stability bariérové pôsobenie málo významný �� vplyv na dopravu obmedzenie, spomalenie málo významný �� rozvoj územia iné rozvojové zámery bezvýznamný vplyv

pohoda a kvalita života

vplyv na rekreačné využitie územia majetková ujma obyvateľov hluk pohoda počas výstavby

málo významný �� málo významný �� málo významný �� málo významný ��

Počas prevádzky

Zložka životného prostredia

Charakteristika vplyvu Priame vplyvy

Významnosť vplyvu Nepriame vplyvy

Významnosť vplyvu horninové prostredie riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv - ovzdušie zaťaženie emisiami, prachom málo významný �� významný podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� - povrchové vody riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv málo významný �� pôda ovplyvnenie poľ. činnosti málo významný �� málo významný �� biota výsadba zelene stredne významný - vplyv na dopravu plynulosť, bezpečnosť dopravy stredne významný významný

rozvoj územia iné rozvojové zámery rozvoj regiónu

bezvýznamný vplyv

významný významný

pohoda a kvalita života

vplyv na rekreačné využitie územia majetková ujma obyvateľov hluk pohoda počas prevádzky

bezvýznamný vplyv bezvýznamný vplyv málo významný ��

stredne významný

bezvýznamný vplyv -

významný významný

- pozitívny vplyv �� - negatívny vplyv stupnica hodnotenia – bezvýznamný vplyv málo významný vplyv stredne významný vplyv významný vplyv veľmi významný vplyv IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

Realizácia zámeru sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, práca s plynovými, elektrickými zariadeniami, stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej inej stavebnej činnosti a budú ich znášať zamestnanci dodávateľských firiem.

V etape výstavby bude v priestore stavby, hlavne na ceste III/0632 a Vinohradníckej ulici, zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto existuje isté riziko úrazu obyvateľov najmä v súvislosti s dopravou po tejto ulici, s výjazdom a vjazdom na stavenisko a s možným rizikom dopravných nehôd v blízkosti železničného priecestia. Výstavba si bude vyžadovať zvýšenú pozornosť a opatrnosť vodičov pri prejazde týmto úsekom cesty.


41

Počas prevádzky parkoviska sa môže nepriaznivý vplyv dopravy na zdravie obyvateľov prejaviť buď priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zložky životného prostredia. Priamym negatívnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy.

Hluk možno definovať ako nežiadúci zvuk, vyvolávajúci pocit rušivého až nepríjemného vnemu, ktorý má vo všeobecnosti nepriaznivý účinok. V urbanizovanom prostredí pôsobia škodlivé účinky hluku prakticky bez časového obmedzenia na všetky časti populácie bez ohľadu na vek, pohlavie, či zdravotný stav. Zdroje hluku z dopravy pritom nie sú bodové, ale líniové, zasahujúce obyvateľov rozsiahleho územia pozdĺž dopravných ciest. Účinky zdanlivo znesiteľných hladín hluku sa prejavujú až po dlhšom pôsobení, kedy už vyvolajú trvalé narušenie organizmu. Vysoké hladiny hluku sa prejavia okamžite. Základnými dôsledkami hluku sú:

- akútne alebo chronické organické poškodenie sluchového orgánu s následným ireverzibilným poškodením sluchu

- funkčné poškodenie sluchu s posunom sluchového prahu – nahluchlosť - zvýšená náchylnosť na kŕče a poruchy spánkového cyklu - prejavy subjektívneho pocitu obťažovania, rozmrzenosť, ťažkosti so sústreďovaním sa, zníženie produktivity

práce a ďalšie. Optimálne rozmedzie hlukovej hladiny z hľadiska pohody pri práci a odpočinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB. V súčasnosti, podľa Strategickej hlukovej mapy Bratislavskej aglomerácie (Magistrát hlavného mesta Bratislava) sa ekvivalentná hladina hluku v dotknutej oblasti pohybuje na úrovni okolo 54-56 dB. Hladina hluku je ovplyvnená najmä hlukom z cestnej a železničnej dopravy. Prírastok hluku z predpokladanej dopravy bude najväčší pri variante s maximálnym počtom stojísk za predpokladu využitia maximálnej kapacity parkoviska a to buď vo variante B.1.a, alebo pri variante B.1.c. Pritom hluk bude zvýšený len v špičkových ranných a popoludňajších hodinách a nie je predpoklad, že budú prekračované povolené limity .

Pri nepriamom negatívnom vplyve ide najmä o znečistenie ovzdušia exhalátmi z dopravy, kde hlavne zvýšená prašnosť sa môže prejavovať výskytom vyššieho počtu ochorení dýchacieho systému, najmä alergickými reakciami a astmou. Exhaláty z dopravy obsahujú škodlivé komponenty, ktoré môžu rôznou mierou a rôznym spôsobom ovplyvňovať niektorých ľudí. Hlavné škodliviny, ktoré sú emitované do ovzdušia z dopravy sú oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, oxidy síry, polycyklické aromatické uhľovodíky, tuhé častice, sadze a zápach. Každá z týchto škodlivín má iný nepriaznivý účinok na organizmus človeka a prírodné prostredie. Vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia z dopravy sa vyhodnocujú len niektoré škodliviny, najmä sú to oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, tuhé znečisťujúce látky a benzén. Emisie týchto škodlivín sú závislé od intenzity dopravy a dá sa predpokladať, že príspevok emisií bude, obdobne ako pri hluku, najväčší pri variante s maximálnym predpokladaným počtom vozidiel a to pri variante B.1.a, alebo pri variante B.1.c. Ani pri jednom z variantov však nepredpokladáme prekročenie povolených krátkodobých ani dlhodobých limitov.

Z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík môže byť relevantná aj poloha zastávky autobusu, nakoľko

vozidlá prichádzajúce a odchádzajúce z parkoviska ako aj premávka po ceste III/0632 v dopravných špičkách môžu ohrozovať ľudí, ktorí sa budú presúvať zo zastávky autobusu na železničnú zastávku a naopak a môže dochádzať k úrazom.

IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachádzajú chránené územia v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny. V území výstavby navrhovanej činnosti vo všetkých navrhovaných variantoch platí I. stupeň ochrany územia. Kataster obce Dunajská Lužná leží v CHVO Žitný ostrov. Podľa zákona č.364/2004 Z.z. o vodách v CHVO možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Navrhovaná činnosť je vo všetkých variantoch projektovaná v súlade s ustanoveniami zákona. Lokalita stavby parkoviska leží v severnej časti OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Čilistove. Podľa zákona č. 538/2005 o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach


42

a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v OP II. stupňa je zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Vzhľadom na rozsah zemných prác počas výstavby parkoviska nie je predpoklad ovplyvnenia režimu ani kvality prírodných liečivých vôd. OP I. stupňa VZ ZIPP – stavba sa nachádza v blízkosti ochranného pásma. Napriek tomu, vzhľadom na predpokladaný rozsah zemných prác, nie je predpoklad ovplyvnenia zdroja. IV. 6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

Z hľadiska časového priebehu pôsobenia očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvažujeme :

1. etapu výstavby činnosti 2. etapu prevádzky činnosti

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo a jeho aktivity

IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia

Počas výstavby V období výstavby bude krátkodobým zdrojom znečistenia ovzdušia prašnosť zo stavebných prác a

pohybu dopravných mechanizmov. Tento vplyv však bude lokalizovaný len na oblasť staveniska. Vplyvy nedosiahnu takú intenzitu, aby mohli pôsobiť na prírodné prostredie mimo areálu stavby.

Ak by sme chceli porovnať jednotlivé varianty z hľadiska emisií exhalátov a prachu počas výstavby, potom najviac emisií látok znečisťujúcich prostredie a prachu bude pri variante s najväčšou plochou záberu, t.j. variant B.1.c. Súvisí to s najväčšou plochou odstránenia ornice, prašnosťou, väčším počtom nákladných vozidiel potrebných pri prípravných prácach a stavbe.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a prašnosť závislé na intenzite dopravy,

najväčšia bude pri variantoch s maximálnym počtom miest a za predpokladu využitia plnej kapacity. Pritom treba uvažovať len o krátkodobej záťaži najmä v ranných a popoludňajších dopravných špičkových hodinách.

Znečistenie ovzdušia je jedným z najsledovanejších ukazovateľov kvality životného prostredia. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č.360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia harmonizovaná s právnymi predpismi EÚ udáva nasledovné limitné hodnoty škodlivých látok v ovzduší:

Znečisťujúca Priemerované Limitná hodnota Medza tolerancie látka obdobie

SO2 1 hod 350 µµµµg/m3

(nesmie sa prekročiť viac ako 24x za kalendárny rok)

150 , t.j. 43%

SO2 24 hod 125µµµµg/m3


žiadna

SO2 1 rok, zimné obdobie 20 µµµµg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

NO2 1 hod 200 µµµµg/m3


žiadna

NO2 Kalendárny rok 40 µµµµg/m3 žiadna

NOx Kalendárny rok 30 µµµµg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

PM10 24 hod 50 µµµµg/m3


50%


43

PM10 Kalendárny rok 40 µµµµg/m3 20% Pb Kalendárny rok 0,5 µµµµg/m3 100%

CO max denná 8hod stredná hodnota 10 000 µµµµg/m3 60%

Benzén Kalendárny rok 5 µµµµg/m3 žiadna

Imisné limity sú stanovené s takým bezpečnostným faktorom, že pri ich dodržaní je vedecky odôvodnené, že znečisťujúce látky nebudú mať negatívny (rozumie sa nestochastický, prahový účinok) vplyv na zdravie človeka. Berú sa do úvahy i citlivejší jedinci a dlhodobý, rozumie sa celoživotný výskyt znečisťujúcich látok v ovzduší.

Na základe našich skúseností z iných dopravných stavieb sa hodnoty špičkových maximálnych krátkodobých imisných príspevkov z dopravy pohybujú v blízkom okolí cestného ťahu pri bežných rozptylových podmienkach pre NOx na úrovni desatín µg.m-3 a pre CO na úrovni niekoľkých jednotiek µg.m-3. Hodnoty imisných prírastkov z dopravy budú pod stanovenými limitnými hodnotami. Imisné prírastky plynných škodlivín zo súvisiacej nákladnej automobilovej dopravy je možné považovať za zanedbateľné.

Vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť obytnej zóny od lokality výstavby a nízke intenzity dopravy sa nepredpokladá ovplyvnenie obytnej zóny emisiami látok znečisťujúcich ovzdušie a prachom prekračujúce hygienické limity.

IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom

Počas výstavby V etape výstavby budú nasadené rôzne zemné stroje a mechanizmy – rýpadlá, buldozéry, vyrovnávače,

nákladné terénne automobily, nakladače, zhutňovacie stroje a pod. Špecifikácia týchto strojov je nižšie uvedená preto, lebo tieto určujú hlavné zdroje hluku v etape výstavby objektov. Ďalej uvedené hlukové parametre sú získané z meraní pri analogických stavebných prácach (merané v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladín hluku je určený stupňom využitia výkonu daného stroja a jeho zaťažením) - Nákladné automobily typu Tatra 87 – 89 dB(A) - Buldozér 86 – 90 dB(A) - Zhutňovacie stroje zeminy a štrku 83 – 86 dB(A) - Vyrovnávače terénu 86 – 88 dB(A) - Bager 83 – 87 dB(A) - Nakladače zeminy 86 – 89 dB(A)

Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Hluk má výrazne premenný, alebo až prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej operácie a od bezprostrednej práve realizovanej technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie, nakladanie a pod. Možná je aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. súčinná technológia niekoľkých strojov naraz.

Hluk zo základných zemných prác, stavby objektov je hluk dočasný, obmedzený na obdobie výstavby. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné negatívny účinok hluku minimalizovať na únosnú mieru. Počas prevádzky V lokalite výstavby navrhovanej činnosti dominantným zdrojom hluku je železničná a cestná doprava. Počas prevádzky parkoviska sa očakávajú najväčšie emisie hluku počas ranných a popoludňajších dopravných špičiek, kedy budú na parkovisko prichádzať a odchádzať motoristi v najväčšej miere. Všetky uvažované varianty sú umiestnené až za železničnou traťou a účinok hluku sa teda nebude prejavovať priamo v obytnej zóne, ktorá je lokalizovaná južne od železničnej trate. Možno ho ale očakávať v záhradkárskej osade v tesnej blízkosti parkoviska. Najväčšie emisie hluku sa predpokladajú pri parkovisku s najväčším počtom parkovacích miest za predpokladu plného využitia kapacity parkoviska.

V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú stanovené limitné hodnoty hluku nasledovne:.


44

Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí Ka

tegó

ria

územ

ia Opis chráneného územia

alebo vonkajšieho priestoru

Ref. časový interval

Prípustné hodnoty [dB] Hluk z dopravy Hluk

z iných zdrojov LAeq,p

Pozemná a vodná

dopravab) c) LAeq,p

Železničné dráhy c) LAeq,p

Letecká doprava

LAeq,p LASmax,p

I. Územie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kúpeľné miesta, kúpeľné a liečebné areály

deň 45 45 50 - 45

večer 45 45 50 - 45

noc 40 40 40 60 40

II.

Priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, d) rekreačné územie

deň 50 50 55 - 50

večer 50 50 55 - 50

noc 45 45 45 65 45

III.

Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá

deň 60 60 60 - 50

večer 60 60 60 - 50

noc 50 55 50 75 45

IV.

Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov

deň 70 70 70 - 70

večer 70 70 70 - 70

noc 70 70 70 95 70

Poznámky k tabuľke: a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén. b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb určené na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy. d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania

Referenčný časový interval je časový interval, na ktorý sa vzťahuje posudzovaná alebo prípustná hodnota. Referenčný časový interval je

� pre deň od 600 do 1800 h (12 hod), � pre večer od 1800 do 2200 h (4 hod), � pre noc od 2200 do 600 h (8 hod).

Zmyslom výstavby záchytného parkoviska v Nových Košariskách spolu s ďalšími záchytnými parkoviskami

v Pezinku, Ivanke pri Dunaji a Zohore je podporiť väčšie využívanie železničnej dopravy pri pravidelnom cestovaní do hlavného mesta. Zavedením integrovaného dopravného systému sa sleduje zvýšenie využívania hromadnej dopravy cestujúcimi na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv najmä na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia a tiež zníženie emisií hluku z dopravy v meste. Môžeme teda konštatovať, že výstavba záchytných parkovísk bude mať nepriamy pozitívny vplyv na zníženie znečistenia ovzdušia z dopravy a zníženie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste.

IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života Počas výstavby Pohoda a kvalita života obyvateľov bude výraznejšie narušená najmä počas obdobia výstavby

navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s dočasným nepriaznivým vplyvom v tých častiach obce, ktoré budú ovplyvňované obmedzovaním dopravy a ťažkou nákladnou dopravou pozdĺž prístupových komunikácií ku stavbe a na trasách medzi zdrojmi materiálov a stavbou. V súčasnosti nedokážeme presne povedať, konkrétne ktoré cesty budú za týmto účelom využívané. Bude to závisieť od zdrojov materiálov, ktoré pri súčasnej rozpracovanosti PD nie sú známe a budú závisieť od výberu dodávateľa stavby. Predpokladá sa, že budú využívané súčasné cesty I., II., aj III. triedy v čo najkratších vzdialenostiach od lokality výstavby.


45

Stavba vyvolá dočasné ovplyvnenie kvality a pohody života obyvateľov z dôvodu rušnej stavebnej činnosti. Stavebná činnosť bude ovplyvňovať obyvateľstvo hlukom a zvýšenou prašnosťou najmä na začiatku výstavby počas prípravy územia na stavbu, kedy je potrebné pripraviť stavenisko, odstrániť vegetáciu, prípadné stavby a aj odňať humusový horizont pôd. Hluk z prejazdu ťažkých motorových vozidiel bude potom pretrvávať počas celého obdobia výstavby, cca štyri mesiace

K negatívnym vplyvom na pohodu a kvalitu života obyvateľov patrí strata majetku v dôsledku nevyhnutnosti záberu pozemkov pod samotnú stavbu. Pozemky, na ktorých sa nachádzajú v súčasnosti záhradky, patria Slovenskej republike a užívateľom sú Železnice SR. Pri výstavbe parkoviska budú dotknuté aj záujmy nájomníkov záhradiek, ktorým sa budú musieť vypovedať nájomné zmluvy. Pre budúce stavebné konanie je to však výhodnejšie, nakoľko stavba bude umiestnená na vysporiadaných pozemkoch vo vlastníctve Železníc SR, ktoré sú zároveň navrhovateľom tejto investície a tak sa zmenšuje riziko prieťahov v konaní. Počas prevádzky Vo vzťahu k obyvateľom bývajúcim v objektoch rodinných domov je najmenej prijateľné riešenie vo variante B.1.c, v ktorom sa objekt murovaného domu ocitne v obkolesení spevnených plôch povrchových parkovísk. Súčasťou výstavby parkoviska vo všetkých navrhovaných variantoch je aj vybudovanie zastávok autobusovej dopravy situovaných na ceste III/0632. Chodník ktorý prepojí obe zastávky na štátnej ceste aj so zastávkami miestnej dopravy navrhovanými na Vinohradníckej ulici prispeje k bezpečnejšiemu pohybu chodcov zo zastávky k staničnej budove.

Zavedenie IDS má za cieľ posilniť železničnú a hromadnú dopravu na úkor individuálnej automobilovej, čoho dôsledkom je celý rad súvisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde budú lokalizované záchytné parkoviská a jednak priamo v Bratislave, ktorá je cieľom týchto prepráv.

V Bratislave sa počíta so zavedením opatrení v parkovacej politike, ktoré sa týkajú výrazného obmedzenia počtu neplatených parkovacích miest., čím vznikne situácia, kedy parkovanie v meste bude natoľko problematické a finančne nevýhodné, že to prinúti aj obyvateľov mesta, nielen dochádzajúcich, uprednostniť radšej hromadnú dopravu oproti individuálnej a časť obyvateľstva to bude určite vnímať ako obmedzujúce a nepohodlné. Väčšie využívanie MHD by ale malo viesť postupne k ďalším dôsledkom ako je zníženie intenzity dopravy, zvýšenie bezpečnosti, zníženie počtu dopravných nehôd, úspory prostriedkov na údržbu a opravy komunikácií, zlepšenie stavu životného prostredia. Na druhej strane v Nových Košariskách vybavenosť parkoviska a parkovacieho domu by mala prispieť k pohodovému využívaniu tohto spôsobu prepravy obyvateľstva. Počíta sa s tým, že parkovisko bude oplotené a strážené kamerovým systémom, bude mať inštalovaný informačný systém, v cene parkovného bude zahrnutá už aj cena cestovného železničnou dopravou a MHD v Bratislave, parkovisko pre bicykle bude tiež oplotené. Parkovacie stojiská v parkovacom dome budú osvetlené, zabezpečená je aj elektrická protipožiarna signalizácia. Cestujúci, ktorí budú využívať tento systém prepravy budú môcť mať istotu, že svoje auto (alebo bicykel) po ôsmich a viac hodinách nájdu nepoškodené na rovnakom mieste, kde ho ráno nechali. To sú dostatočné dôvody na to, aby cestujúci zmenili svoje správanie a pred individuálnou dopravou – pomalou, nervóznou, čoraz menej bezpečnou, uprednostnili pohodlnú, rýchlu, spoľahlivú a bezpečnú železničnú dopravu. V konečnom dôsledku sa má dosiahnuť pomocou na jednej strane reštrikčných a na druhej strane podporných opatrení väčšie využívanie hromadnej prepravy (železničnej – ekologickejšej) pred individuálnou (automobilovou), čo by malo mať za následok celkové zníženie nepriaznivých účinkov dopravy na životné prostredie.

IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti Sociálno-ekonomické prínosy zavedenia IDS v regióne (a v tej súvislosti záchytné parkoviská ako

nevyhnutný predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - úsporami prevádzkových nákladov vozidiel v individuálnej doprave z dôvodu presunu časti dopravy na

železnicu, - zvýšením bezpečnosti, znížením dopravnej nehodovosti, - úsporami na údržbu a opravy cestných komunikácií z dôvodu presunu časti dopravy na železnicu, - úsporami času cestujúcich, - menšou záťažou zložiek životného prostredia.


46

IV.6.1.5. Vplyvy na sídla

Územný rozvoj obcí a miest je usmerňovaný územnoplánovacovacou dokumentáciou, ktorá určuje umiestnenie plôch obytnej zástavby, športu, rekreácie, priemyslu, poľnohospodárstva a aj dopravných plôch. Územný rozvoj obce Dunajská Lužná je usmerňovaný Územným plánom obce Dunajská Lužná. Uvažovaná výstavba záchytného parkoviska nebude mať negatívny vplyv na ďalší rozvoj sídla, parkovisko je navrhované na plochách, ktoré sú v územnom pláne (Komplexný urbanistický návrh) definované ako plochy určené na nepoľnohospodársku výrobu a sklady. Čiastočne sú plochy určené na záhradkársku osadu.

Výstavba parkoviska v niektorom z navrhovaných variantov prinesie okrem samotných parkovacích plôch aj rekonštrukciu Vinohradníckej ulice, ktorá je v súčasnosti v zlom technickom stave. Z lokálneho hľadiska teda uvažovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na rozvoj obce Ivanka pri Dunaji. Na druhej strane pri zavedení IDS sa počíta s tým, že bude mať výrazný pozitívny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hneď v niekoľkých oblastiach: väčším využívaním železničnej dopravy oproti automobilovej sa zníži zaťaženie komunikácií v bratislavskom regióne, väčším využívaním hromadnej dopravy oproti individuálnej sa znovu zníži zaťaženie komunikácií, to bude mať pozitívny vplyv na bezpečnosť premávky, zníženie dopravnej nehodovosti, nižšie intenzity dopravy a s tým súvisiace šetrenie finančných prostriedkov na údržbu a opravy ciest, ktoré sa dajú použiť v iných oblastiach. IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky V lokalite výstavby navrhovaného parkoviska sa nenachádzajú žiadne historické pamiatky a nie je nám známy výskyt archeologických nálezísk v danej lokalite. Vzhľadom na povrchovú stavbu nenáročnú na výkopy, nie je predpoklad zásahu do hlbších vrstiev, v ktorých by sa (teoreticky) mohli nachádzať zatiaľ neobjavené archeologické artefakty.

IV.6.1.7. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Počas výstavby Najzávažnejším vplyvom výstavby objektov parkoviska je samotný záber poľnohospodárskej pôdy a

zníženie jej výmery z dôvodu trvalého vyňatia z PPF. Podľa Pedologického prieskumu (RNDr. Silvia Lazúrová, 2013) pôdy v záujmovom území stavby sú

podľa bonitačného informačného systému VÚPOP zaradené do BPEJ 0002002 a 0003003. Tieto pôdy sa vyskytujú v klimatických regiónoch veľmi teplých, veľmi suchých, nížinných, so sumou priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januári -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Hlavnou pôdnou jednotkou sú Fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké až ťažké,. Vyskytujú sa na rovinách bez prejavov plošnej vodnej erózie. Sú to hlboké pôdy bez skeletu. Z hľadiska zrnitosti sú to stredne ťažké pôdy – hlinité – s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 % alebo ťažké pôdy ílovitohlinité - s obsahom frakcie <0,01 mm 45-60 %. Z hľadiska kvality sú podľa kódu BPEJ tieto pôdy zaradené do 2. (0002002) a 3. (0003003) skupiny kvality v zmysle Prílohy 3 k Zákonu 220/2004 o ochrane pôdy, patria teda medzi tzv. osobitne chránené pôdy najvyššej kvality.

Na základe pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou.

Skládky humusového horizontu budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska, na ploche dočasného záberu. Ak je skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa § 17 zákona o ochrane prírody. V súlade s vyššie uvedeným bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku. S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev.

Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy jednotlivými variantmi riešenia (bez rozlíšenia trvalého a dočasného záberu):


47

Záber pozemkov / Variant A B.1.a B.1.b B.1.c PPF ( m2 ) 696.69 m2 1636,65 m2 1578.23 m2 2742.03 m2

Najväčší záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pri variante B.1.c, ktorý predstavuje 2742,03 m2, najmenší záber je pri variante A. K tomu treba poznamenať, že dotknutá poľnohospodárska pôda je v súčasnosti využívaná na poľnohospodársku produkciu len v časti východne od cesty III/0632, k jej záberu dôjde rovnako vo všetkých variantoch v súvislosti s výstavbou zastávky autobusu. Ostatná dotknutá poľnohospodárska pôda evidovaná ako orná pôda nie je využívaná, je porastená krovitou vegetáciou.

V zmysle zákona NR SR č.220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, §12 je možné chránené poľnohospodárske pôdy trvale použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy je povinný zabezpečiť skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu. Dočasné zábery sa po skončení výstavby zrekultivujú technickou a biologickou rekultiváciou a bude navrátená na opätovné poľnohospodárske využívanie.

Počas prevádzky Štandardná prevádzka parkoviska je potenciálnym zdrojom kontaminácie pôd v bezprostrednom okolí

plochy parkoviska zložkami výfukových splodín, ale aj prostredníctvom znečistenej zrážkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hľadiska je dôležité správne odvedenie zrážkovej vody z plochy parkoviska. Podľa výsledkov výskumov obsah škodlivín v pôde so vzdialenosťou od zdroja exponenciálne klesá a nie je predpoklad prekračovania hygienických limitov. Rozsah kontaminácie pôdy výfukovými splodinami je možné obmedziť vytvorením zelených pásov po obvode parkoviska, ktoré súčasne obmedzujú prašnosť a pôsobia ako protihluková bariéra.

Z hľadiska vplyvu na záber poľnohospodárskej pôdy sa ako najvýhodnejšie riešenie javia varianty, ktoré

predstavujú len minimálny záber, t.j. variant A.

IV.6.1.8. Vplyvy na lesné hospodárstvo Parcela č. 873/1 je evidovaná ako lesný pozemok avšak, podľa informácií z Obvodného lesného úradu

Bratislava, nie je zriadená ako lesný porast. Plochy LPF nie sú využívané na produkciu dreva. V súčasnosti sa na nich nachádza veľmi mladý, nesúvislý a riedky náletový porast agátu a krovitý porast. Predpokladaný záber plôch predstavuje v jednotlivých variantoch nasledovný rozsah:

Záber pozemkov / Variant A B.1.a B.1.b B.1.c

LPF ( m2 ) 33.74 m2 1448.7 m2 1103.63 m2 2808.84 m2. Výstavba parkoviska vo všetkých variantoch si vyžaduje vyňatie z LPF. Najmenší záber predstavuje

variant A, naopak najväčší záber predstavuje variant B.1.c. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Počas výstavby V blízkosti navrhovanej investície, na druhej strane železnice, sa nachádza opustený areál firmy ZIPP.

Stavba sa nijako areálu nedotýka. Počas prevádzky Ani počas prevádzky sa neočakáva žiadny vplyv na priemyselné areály, ani na areály skladov a objekty

služieb.


48

IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Počas výstavby Za účelom prepravy stavebného materiálu, zemín, odpadov zo stavby a aj ťažkých stavebných strojov

budú musieť byť využité všetky dostupné cesty miestneho komunikačného systému a to za predpokladu súčasnej plnej premávky na týchto cestách. Je zrejmé, že počas obdobia výstavby bude doprava na týchto cestách viac zahustená, navyše pribudnú v dopravnom prúde pomalé ťažké nákladné vozidlá, čo povedie pravdepodobne k celkovému spomaleniu dopravy. Tento nepriaznivý vplyv bude obmedzený len na krátke časové obdobie počas výstavby, cca 4 mesiace. Počas prevádzky Pri efektívnom využívaní dopravného systému sa dá predpokladať, že v ranných a popoludňajších hodinách budú na príjazdových komunikáciách k záchytnému parkovisku v Nových Košariskách mierne zvýšené intenzity dopravy na ceste III/0632, ktorá spája obec s okresným mestom Senec a je preto pomerne frekventovaná.

Územie Hlavného mesta SR Bratislava predstavuje mestskú aglomeráciu ktorá je najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna. Predpokladá sa, že na území mesta sa dočasne nachádza 180 – 210 tisíc obyvateľov. Pohyb kulminuje v rámci sezónnych prác, významných kultúrnych a športových podujatí, ročných období s rozptylom 5 – 8 % t.j. 30 – 35 tisíc obyvateľov smerom hore. Z tohto počtu pripadá na dennú pravidelnú dochádzku 76 – 80 tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov z okolitého regiónu. Za štúdiom do stredných a vysokých škôl dochádza v priemere 45 tisíc študentov. Spolu to predstavuje asi 120 – 150 tisíc.

Koncentrácia pracovných príležitostí v Bratislave predstavuje zdroj pracovných príležitostí nielen pre obyvateľov mesta ale aj pre obyvateľov regiónu a tak vytvára odchádzku z obcí okolitého regiónu. Dochádzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostredníctvom hromadných dopráv (vlaková a autobusová doprava) a individuálnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadných dopráv (kvalita, pravidelnosť a i.) a ich zlá alebo žiadna koordinácia spôsobuje, že podiel hromadných dopráv na objeme dopravy je veľmi nízky a množstvo obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil.

Mestská hromadná doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo neriešený problém a podiel obyvateľov mesta využívajúcich MHD v porovnaní s obyvateľmi využívajúcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na súčasných 52:48.

Uvedená skutočnosť je dôvodom, že mestské komunikácie kapacitne nie sú schopné zvládnuť intenzitu dopravy vyvolanej tak vnútromestskou dopravou ako aj dopravou prichádzajúcou z regiónu. Priepustnosť komunikácií a križovatiek je nízka, vznikajú kongescie, cestná doprava je pomalá a akákoľvek dopravná nehoda spôsobuje dopravné zápchy. K zlému stavu dopravnej situácie sa pridáva aj nedostatočná kapacita parkovacích miest.

Nárast automobilizácie a stále viac zaťažená dopravná sieť v Bratislave prináša so sebou aj prehlbovanie problémov v prevádzke MHD, ktorá je v súčasnosti zabezpečená tromi subsystémami – električkami, trolejbusmi a autobusmi. Nosným systémom hromadnej dopravy v Bratislave je v súčasnosti autobusová doprava. Železničná doprava je vedená väčšinou mimo hlavných zdrojov a cieľov rozhodujúcich ciest tak obyvateľov mesta ako aj regiónu. Dotknutá je tak hlavne nekoľajová doprava, ktorá používa rovnakú cestnú sieť ako individuálna automobilová doprava. Charakteristickým znakom posledných rokov je tak pokles podielu celkového objemu prepravovaných osôb verejnou dopravou voči nárastu podielu individuálnej automobilovej dopravy.

Všetky uvedené skutočnosti bránia ďalšiemu rozvoju mesta, pričom súčasne dochádza aj k zhoršeniu životného prostredia v Bratislave.

Zabezpečením „verejného záujmu“ vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychádzajúc z prístupu EÚ, sa rozumie zabezpečenie základných prepravných potrieb obyvateľstva, predovšetkým prepravy do zamestnania, škôl, úradov, zdravotníckych zariadení a na zabezpečenie spoločenských, kultúrnych a športových potrieb občanov. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor IAD. Takéto opatrenia by mali byť motivačným prvkom a mali by predstavovať


49

úsporu tak časovú, ako aj ekonomickú pre používateľa. Ako možné opatrenia by zamedzenie ďalšieho zvyšovania negatívneho stavu by tak mohli byť: • integrácia dopravných systémov s cieľom presunúť podstatnú časť cestujúcich na koľajovú (železničnú) dopravu, • pravidelnosť a taktovosť liniek, • zníženie časovej straty vplyvom plynulosti a rýchlosti dopravy, • dostupnosť liniek aj do okrajových častí mesta s dobrou nadväznosťou v prestupových uzloch, • ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD, • ponuka záchytných parkovísk v nadväznosti na žel. stanice situované na tratiach vchádzajúcich do Bratislavy, • dobudovanie siete železničných zastávok na území Bratislavy, • ekonomicky únosná cena cestovného lístka na MHD (aj v rámci IDS).

Pri správnej realizácii a prepojenosti jednotlivých dopravných odborov, môžu v systéme IDS postupne profitovať všetky zúčastnené strany dopravného systému. Predovšetkým užívatelia systému – cestujúci, pre ktorých je systém tvorený za účelom uspokojenia prepravných potrieb udržateľným spôsobom, ďalej inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávatelia dopravných výkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Výhody pre cestujúcich:

• atraktívna ponuka dopravy (nadväznosti liniek, vedenie liniek), • sprehľadnenie dopravného systému, • jednotné prepravné a tarifné podmienky, • jednotný tarifno-vybavovací systém, • zaručená kvalita poskytovaných dopravných služieb na základe jednotných štandardov kvality.

Výhody pre inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávateľov dopravných výkonov):

• zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, • hospodárnejšie využitie verejných prostriedkov pri zabezpečovaní dopravnej obsluhy regiónu, • systémové dopravné a tarifné riešenia v regióne, • zabezpečenie mobility občanov udržateľným spôsobom (vyššie využívanie hromadnej dopravy pred

individuálnou automobilovou dopravou). Výhody pre dopravcov:

• zvýšenie atraktivity hromadnej dopravy, • zvyšovanie potenciálu prepravného trhu (vyšší počet prepravených cestujúcich) a s tým spojená

perspektíva ďalšieho rozvoja aktivít, • istota zmluvného vzťahu s objednávateľmi dopravných výkonov (garancia lukratívnosti vzťahu), • koordinácia dopravcov v regióne.

Vzhľadom na technickú a aj ekonomickú náročnosť zavedenia úplne nového konceptu dopravnej obsluhy

územia Bratislavského kraja sa IDS bude realizovať etapovite. I. etapa predstavuje prvý krok dopravcov pôsobiacich v regióne – Dopravný podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) – na ceste harmonizácie a koordinácie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizácie v Bratislave a v regióne. II. etapa IDS bude zavedená za podmienky úspešnej realizácie projektov z Operačného programu Bratislavský kraj a bude zahŕňať zvyšné územie Bratislavského kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti príde k zavedeniu dopravnej obsluhy regiónu v zmysle Plánu dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja, čo z pohľadu cestujúceho znamená sprehľadnenie linkového vedenia prímestskej autobusovej dopravy, zrušenie súbežnej dopravy vlak - autobus, v tých reláciách, kde existuje v danom čase dostatočná kapacita vo vlakovej doprave a prijateľný interval medzi vlakmi, vytvorenie nadväzností medzi regionálnou železničnou dopravou a prímestskou autobusovou dopravou v prestupových bodoch na železničných staniciach, zavedenie pravidelných intervalov.

V tarifnej oblasti bude zavedená ponuka predplatných cestovných lístkov. Navyše, od tohto termínu budú k dispozícii aj jednorazové cestovné lístky, ktoré sú určené predovšetkým pre nepravidelných cestujúcich.


50

Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektívnejší spôsob, ktorý je v súčasnosti známy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Železničná prevádzka na tratiach zaústených do bratislavského uzla po zavedení IDS Podľa údajov uvádzaných v Technicko-ekonomickej štúdii „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ sa predpokladá, že na jednotlivých smeroch dôjde k prerozdeleniu počtu cestujúcich medzi jednotlivými prepravnými systémami tak, že počet cestujúcich využívajúcich železničnú dopravu vzrastie a súčasne klesne počet cestujúcich autobusovej a individuálnej dopravy. Základnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologické prínosy z takéhoto stavu je tarifná a technická integrácia všetkých subsystémov hromadnej dopravy na území BSK vr. hlavného mesta Bratislava.

Traťový úsek (Kúty) – Malacky – Bratislava hl. st.

V smere od Malaciek bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. Autobusové linky z Malaciek do Bratislavy vedené súbežne so železničnou traťou budú zrušené. Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 558 cestujúcich/pracovný deň. Ďalšie možnosti prestupu na železničnú dopravu sú v Zohore a v Devínskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej železničnej dopravy s väzbou na realizáciu ďalších projektov železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje pre cieľový stav 744 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Trnava) – Pezinok – Bratislava hl. st.

V smere od Pezinka bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. V cieľovom stave budú všetky regionálne autobusové linky z Pezinka do Bratislavy zrušené (prechod na cieľový stav bude po etapách a je závislý aj od podmienok vytvorených pre prestup cestujúcich, ktorí v súčasnosti využívajú autobusovú dopravu na železničnú dopravu). Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 8 370 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Cífer, Šenkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 398 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Galanta) – Senec – Bratislava hl. st.

V smere od Senca bude z hľadiska dopravnej obsluhy v prvej etape ťažiskovou dopravou autobusová doprava. Až po splnení podmienok pre presun (modernizácia železničnej trate a vybudovanie prestupných uzlov) môže byť ťažiskovou dopravou železničná doprava. V cieľovom stave uvažujeme, že všetky autobusové regionálne linky zo Senca do Bratislavy budú zrušené. Podľa spracovaného dopravného modelu cestujúci z autobusovej dopravy prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave v úseku Senec – Bratislava 9 950 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Senec, Bernolákovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 1 320 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto

V smere od Dunajskej Stredy bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou dopravou v 1. etape autobusová doprava, železničná doprava má plniť len doplnkovú funkciu. Vzhľadom na polohu železničnej trate ktorá


51

prechádza len okrajmi jednotlivých obcí, nie je možné očakávať výraznejší nárast cestujúcich. Počty cestujúcich podľa dopravného modelu sa v zásade nezmenia oproti súčasnosti (malý nárast môže zabezpečiť lepšia koordinácia medzi autobusovou a železničnou dopravou, t. j. najmä v čase mimo dopravných špičiek, keď ide vlak, nie je vedený aj súbežný autobusový spoj). Presun cestujúcich z IAD na železničnú dopravu je možný len počas dopravných špičiek (pri zabezpečení parkoviska v blízkosti vhodných železničných staníc a zastávok (Nové Košariská, P. Biskupice). Podporné projekty zavedenia Integrovaného dopravného systému Okrem základných projektov ktoré riešia dobudovanie žel. tratí v Bratislavskom železničnom uzle, vybudovaní nových staníc a zastávok, zdvojkoľajnenie tratí ktoré sú predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave pozostávajúci z 9-ich samostatných stavieb) a modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave, ktorých cieľom je priblížiť nové dopravné body k zdrojom a cieľom ciest obyvateľov regiónu a mesta. Jedná sa o nové zastávky: Devínska Nová Ves zastávka, Bratislava-Lamačská brána, Bratislava-Patrónka, Bratislava-Mladá garda, Bratislava-Trnávka, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Vrakuňa. S cieľom zatraktívnenia využívania železničnej dopravy a presunu obyvateľov ktorí v súčasnosti využívajú individuálnu automobilovú dopravu hlavne pri pravidelných cestách z regiónu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie záchytných parkovísk. Tieto sú podľa technicko-ekonomickej štúdie „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ navrhované v lokalitách týchto železničných staníc a zastávok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nové Košariská ktoré sú predmetom tejto dokumentácie. Výhľadovo v inej samostatnej stavbe budú dobudované parkoviská aj v lokalitách Lamačská Brána, Podunajské Biskupice, Pezinok zastávka a Veľký Biel. Výstavba záchytného parkoviska v lokalite Nové Košariská v ktoromkoľvek z navrhovaných variantov spolu s výstavbou záchytných parkovísk v ostatných dopravných bodoch bude mať pozitívny vplyv na rozvoj sofistikovanejšieho spôsobu prepravy cestujúcich v rámci regionálnych dopravných vzťahov. Zároveň sa očakáva zníženie počtu dopravných nehôd na cestách z dôvodu presunu časti individuálnej automobilovej dopravy na železnicu a úspory na údržbu a prevádzku cestných komunikácií z toho istého dôvodu.

IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu

Počas výstavby Záhradkárska osada v lokalite výstavby, ktorá je pre svojich majiteľov, resp. nájomníkov zdrojom rekreačných aktivít, bude čiastočne zlikvidovaná pre výstavbu parkoviska. V blízkosti železničnej zastávky sa nachádzajú dve štrkoviská - jazerá husto obostavané rekreačnými chatami. V prípade výstavby parkoviska v letných mesiacoch, kedy sú tieto lokality najviac využívané, môže dochádzať k vyrušovaniu rekreantov najmä zvýšenou premávkou nákladných automobilov a hlukom zo stavebnej činnosti strojov.

Počas prevádzky Zvyšky záhradkárskej osady v bezprostrednej blízkosti budú počas prevádzky parkoviska v dosahu

zvýšených emisií hluku v ranných a popoludňajších hodinách.

IV.6.1.12. Vplyv na infraštruktúru Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • optické káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • traťové káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • zabezpečovacie káble ŽSR v dĺžke cca 280 m, • silnoprúdové káble a vzdušné rozvody NN ŽSR v dĺžke cca 130 m, • silnoprúdové káble NN, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m,


52

• vodovod DN 150, vo vlastníctve ZIPP/Strabag v dĺžke cca 40 m. Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska. IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie

IV.6.2.1. Horninové prostredie

Počas výstavby Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň

nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája. Ani výstavba parkovacieho domu si nevyžaduje výkopy, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia.

Počas prevádzky Počas normálnej prevádzky parkoviska nie je predpoklad znečistenia horninového prostredia .

IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy

Doprava vo všeobecnosti je významným producentom plynných emisií najmä oxidov dusíka a oxidu

uhoľnatého. V roku 2010 sa v SR všetky druhy dopravy podieľali na celkovom znečistení ovzdušia oxidom uhoľnatým až 25% a oxidmi dusíka až 51%.

Vplyvom automobilovej dopravy dochádza k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, čo má negatívny vplyv na celkový stav životného prostredia. Výfukové plyny vozidiel obsahujú okrem produktov dokonalého spaľovania (CO2, H2O) znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené uhľovodíky, polycyklické aromáty, sadze a iné zložky. Na znečisťovaní ovzdušia sa okrem škodlivín z výfukových plynov cestných vozidiel podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Uvedené vplyvy sa lokálne prejavujú počas výstavby aj počas prevádzky, ale príspevky emisií nebudú prekračovať povolené limitné hodnoty. Ku zmenám miestnej klímy môže dôjsť len pri stavbách väčšieho rozsahu, pokiaľ pri nich dôjde k výrubom veľkých plôch s vegetáciou, čo v prípade výstavby parkoviska nehrozí. Z globálneho hľadiska vyššia miera využívania železničnej dopravy oproti automobilovej prispeje k zníženiu úrovne znečistenia ovzdušia v regióne a v Bratislave.

IV.6.2.3. Vplyv na vodu

Povrchová voda

Povrchové vody sa v lokalite výstavby parkoviska nenachádzajú.

Podzemná voda

Miera zraniteľnosti podzemnej vody závisí od priepustnosti a hrúbky pokryvných útvarov, hydrogeologických vlastností a pozície zvodneného kolektora ako aj úrovne hladiny podzemnej vody. Zvýšená miera priepustnosti kolektora vytvára všeobecne vhodnejšie podmienky pre relatívne rýchlu migráciu kontaminantov prostredníctvom prúdenia podzemnej vody.

Počas výstavby Pi prieskumných geologických vrtoch v lokalite výstavby do hĺbky 4 m nebola podzemná voda narazená.

Rozsah zemných prác nepredpokladá možnosť ovplyvnenia kvality podzemných vôd. Napriek tomu, vzhľadom na to, že lokalita výstavby sa nachádza v CHVO Žitný ostrov, zároveň je súčasťou PHO II. stupňa minerálnych a liečivých vôd Čilistov a v blízkosti sa nachádza vodný zdroj, je nevyhnutné počas výstavby obmedziť potenciálny negatívny vplyv zariadení staveniska, predovšetkým dodržiavaním všeobecne platných


53

legislatívnych, bezpečnostných a technicko-organizačných opatrení pri ich budovaní a pri samotnom režime prevádzky v nich.

Počas prevádzky Počas prevádzky znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené nesprávnym odvádzaním

znečistených zrážkových vôd z povrchového odtoku, jednorazovo vo väčšej miere aj havarijnými únikmi. Za účelom ochrany kvality podzemných vôd je navrhnuté odkanalizovanie tak povrchového parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie parkoviska je riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon č.364/2004 o vodách, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Celý kanalizačný systém je navrhnutý v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha.

Potrubný rozvod kanalizácie sa navrhuje v celom rozsahu zrealizovať z PVC (PP) hladkých rúr, v dimenziách DN 200 až DN 400 mm, ktoré zabezpečujú dokonalú a trvalú vodotesnosť. Potrubný rozvod bude zaústený do ORL s prietokom Q=30 l/s až Q=100 l/s. Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l-1 NEL v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného mimo parkovacej plochy.

Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín.

Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte.

IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu Počas výstavby

V priebehu výstavby parkoviska možno vzhľadom na časté prejazdy motorových vozidiel a intenzívne využívanie ťažkých stavebných mechanizmov očakávať nasledovné vplyvy na kvalitu a stabilitu pôd (resp. pôdnych vlastností) :

Degradácia (rozpad) štruktúrnych agregátov v humusovom horizonte pôd, po ktorých budú prechádzať vozidlá stavby a stavebné mechanizmy a v stavebných dvoroch. Degradácia štruktúrnych agregátov má vratný charakter, po ukončení výstavby je potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutých pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pôdneho profilu v koreňovej zóne, majúce nepriaznivý dopad na celkový fyzikálny stav pôdy, biologické a chemické procesy a celkový vodno-vzdušný režim. V extrémnych prípadoch môže tento vplyv spôsobiť až sekundárne zamokrenie pôd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrácie). Antropické zhutnenie pôdneho profilu má tiež vratný charakter, je možné ho odstrániť mechanickou rekultiváciou (hĺbkovým kyprením). Intoxikácia pôd zložkami výfukových splodín a ropnými látkami pozdĺž budovanej komunikácie a v stavebných dvoroch. V prípade výfukových splodín je možná intoxikácia humusového horizontu pôd až do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter týchto zmien závisí od množstva a kvality humusu, acidity humusového horizontu a textúry pôdy. V prípade úniku ropných látok (palivá, motorové a hydraulické oleje) môže dôjsť k bodovému znečisteniu pôdy. Táto zmena má tiež vratný charakter, jej následky možno odstrániť tak, že sa znečistená pôda dočasne vyradí z využívania a realizuje sa na nej príslušná biologická rekultivácia.


54

Počas prevádzky Počas prevádzky parkoviska vznikajú rovnaké riziká ako boli popísané pri vplyvoch na

poľnohospodárstvo. IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvýraznejšie prejavujú predovšetkým pri výstavbe nejakej činnosti a najmä vo

voľnej krajine. Vo všeobecnosti sa nepriaznivé vplyvy na biotu prejavujú: - priamou likvidáciou biotopov, - vplyvom hluku, exhalátov a posypových látok na biotopy v blízkosti komunikácie a parkoviska.

Počas výstavby V lokalite výstavby neboli identifikované hodnotnejšie biotopy, ktoré by boli výstavbou priamo zasiahnuté.

Výstavbou parkoviska dôjde k nevyhnutnému výrubu drevín, ktoré sa nachádzajú na dotknutých plochách. Výskyt drevín je sústredený najmä pri vyústení Vinohradníckej ulice na cestu III/0632 vľavo, po obvode oplotených parciel, priamo v dotknutých záhradách a v rámci LPF sa vyskytuje nesúvislá kríková vegetácia a nálety veľmi mladých stromov agátu. Pri všetkých navrhovaných variantoch je rozsah výrubu drevín zhruba rovnaký. V záhradách sa nachádzajú okrem ovocných stromov aj okrasné ihličnany – smrek obyčajný – 3 ks, smrek pichľavý – 1 ks, borovica lesná – 3 ks, tuja – cca 8 ks, ovocné dreviny. Po obvode parciel sú vysadené okrasné kríky – vtáčí zob, orgován, rastie tu tiež baza čierna. Medzi cestou III/0632 a oplotením záhrad rastú agáty, pajaseň žliazkatý. Na ploche za záhradami – na LPF rastú najmä kroviny, ruža šípová, svíb, nálety topoľa osiky, mladé jedince agáta. Plochy LPF je potrebné vyňať, na dreviny rastúce mimo LPF je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (obce) s výrubom, ale až po vykonanej inventarizácii a vyčíslení spoločenskej hodnoty drevín podľa vybraného variantu parkoviska. Inventarizácia drevín sa vykoná v ďalšom stupni projektovej dokumentácie stavby na vybraný variant riešenia.

Z hľadiska vplyvu na živočíšstvo sa v lokalite nepredpokladá výskyt väčších druhov cicavcov, maximálne drobné zemné cicavce, z nižších tried stavovcov sa môžu vyskytovať sporadicky obojživelníky a plazy. Najpočetnejšie zastúpenou triedou stavovcov a zároveň najpohyblivejšou je trieda vtákov, ktorá využíva okolité záhrady .

Počas prevádzky Počas prevádzky navrhovanej činnosti sa neočakáva negatívny vplyv na biotu.

IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability

Varianty záchytného parkoviska sú navrhované v krajine, v ktorej z hľadiska ochrany platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V lokalite navrhovanej výstavby, ani v jej blízkom okolí sa nenachádzajú osobitne chránené územia v zmysle zákona NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré by vyžadovali ochranu s vyšším stupňom. V lokalite ani v jej blízkosti sa nenachádzajú ani územia siete NATURA 2000.

Z hľadiska štruktúry krajiny, výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej ploche dôjde k zmene v podiele prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) v prospech spevnených plôch na úkor poľnohospodárskej ornej pôdy a LPF. Celkovo sa zmení ráz dotknutej lokality, nakoľko výrubom drevín, odstránením niektorých stavieb a vybudovaním parkoviska sa priestor otvorí smerom k ceste III/0632. Parkovací dom sa vybuduje podľa projektu prostredníctvom štíhlych, ľahkých oceľových konštrukcií, stavba bude otvorená a bude pôsobiť ľahkým dojmom. Celkový priaznivý vizuálny vplyv tejto stavby by mali dotvoriť dôsledne zrekultivované plochy dočasných záberov a vegetačné úpravy.

Miestny územný systém ekologickej stability nebude dotknutý vôbec, v blízkom okolí sa žiadne prvky MÚSES nenachádzajú. IV.7. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Negatívne ovplyvnenie zložiek životného prostredia presahujúce hranice našej krajiny je nepravdepodobné.


55

IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ.

Stavba a prevádzkovanie záchytného parkoviska nebude predstavovať takú činnosť, ktorá by následne vyvolala stav zhoršovania životného prostredia, naopak, v súvislosti s výstavbou ďalších záchytných parkovísk a so zavedením integrovaného dopravného systému sa očakáva pozitívne ovplyvnenie životného prostredia. IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI

Z hľadiska vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia sa neočakávajú iné vplyvy, ako boli konštatované v časti o očakávaných vplyvoch stavby na životné prostredie.

S realizáciou navrhovanej činnosti je spojené riziko, že integrovaný dopravný systém, resp. železničnú dopravu nebude využívať dostatočný počet cestujúcich, prípadne bude trvať istú dobu, kým sa zmení zaužívaný spôsob cestovania väčšiny obyvateľov. Táto zmena je závislá od realizácie súvisiacich podporných projektov, najmä modernizácie železničných tratí, realizácie nosného systému MHD v Bratislave a pod., takých, ktoré zvýšia atraktivitu železničnej dopravy oproti individuálnej automobilovej doprave. Aj preto je účelné, že sa v tomto projekte uvažuje s etapovitosťou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie jeho funkcií a bezpečnosti a až v 2. etape – po preverení účelnosti a funkčnosti sa dobuduje do cieľového stavu. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V danej fáze projektovej prípravy stavby bude nutné rešpektovať počas prípravy, realizácie a prevádzky

stavby nasledovné opatrenia:

IV.10.1. Organizačné a technické opatrenia

Organizačné opatrenia Súčasťou organizácie výstavby zhotoviteľa stavby bude havarijný plán pre výstavbu, ktorý bude riešiť

elimináciu negatívneho vplyvu stavby na životné prostredie (prašnosť, únik škodlivín, technický stav vozidiel stavby, odstavné plochy, komunikácie, sklady pohonných hmôt, dopravné trasy a iné). Náležitosti plánu budú vypracované v zmysle platnej legislatívy.

Havarijný plán počas výstavby vypracuje zhotoviteľ stavby, pre prevádzku vypracuje havarijný plán prevádzkovateľ v termíne ku kolaudácii stavby.

Počas výstavby bude potrebné na vyhradených komunikáciách v maximálnej miere vykonať opatrenia na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušnými dopravnými značkami (obmedzenie rýchlosti, vjazdu, obchádzky a pod.).

Bezpečnosť počas prác Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia povinní rešpektovať a

dodržiavať normy, technické a technologické postupy a riadiť sa Vyhláškou č. 374/90 Zb., SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a ostatnými súvisiacimi predpismi.

Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia, povinní rešpektovať a dodržiavať i podmienky obsiahnuté v predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pre oblasť bezpečnosti práce bude musieť vybraný dodávateľ rešpektovať všetky právne nariadenia platné v SR.

Hospodárenie s odpadmi S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z. Novela zákona zavádza pojem „hierarchia a ciele odpadového hospodárstva“ v §3, podľa ktorého sa v odpadovom hospodárstve so


56

záväznosťou poradia priorít a s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a znižovania celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takého využívania sa uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:

a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.

Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo c) obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch. Príprava na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely; zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie Zneškodňovanie odpadu je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie.

Technické opatrenia Cieľom technických opatrení je čo najväčšie zmiernenie, prípadne eliminácia, negatívnych vplyvov

výstavby a prevádzky činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, prostredníctvom dostupných a technicky realizovateľných postupov. Väčšina technických opatrení má charakter štandardných postupov, ktoré vyplývajú z potrieb zosúladenia danej činnosti s platnou legislatívou a zahŕňajú postupy: - na ochranu obyvateľstva pred hlukom, - na zníženie prašnosti, - na ochranu chránených území, objektov a ochranných pásiem, - na zabezpečenie vegetačných úprav, - na ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením.

Zabezpečenie ochrany obyvateľov počas výstavby v intraviláne bude predmetom programu organizácie výstavby. Z tohto programu už budú známe trasy prevozov materiálov a teda aj oblasti, ktoré budú najviac zasiahnuté týmito prevozmi. K základným opatreniam na zníženie nepriaznivého vplyvu týchto činností na obyvateľov bude dôsledné dodržiavanie Plánu bezpečnosti pri práci, v rámci neho napríklad aj vylúčenie prác v nočných hodinách a v čase pracovného pokoja, ktorým sa dá obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela, udržiavanie príjazdových komunikácií v čistom stave, t.j. kropením počas sucha, aby sa zabránilo nadmernej prašnosti, prípadne naopak odstraňovaním nánosov blata počas vlhkých dní.

Opatrenia na ochranu obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami znečisteného ovzdušia Počas výstavby sa očakáva najmä znečisťovanie ovzdušia vplyvom zvýšenej prašnosti a vyššieho

obsahu výfukových plynov z nákladnej dopravy priamo na stavbe a trasách prevozu zemín a materiálov. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie sa pre vybraný variant vypracuje postup a organizácia výstavby, ktorý bude obsahovať zásady starostlivosti o životné prostredie počas výstavby.


57

Základné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov prašnosti a zvýšených koncentrácií z dopravy v intraviláne obce sú: - organizačne zabezpečiť stavbu tak, aby sa realizovala len počas pracovných dní a dôsledne sa

dodržiavali dni pracovného pokoja, - vzhľadom na blízkosť rekreačných jazier s chatami by bolo účelné výstavbu naplánovať mimo letnú

sezónu, kedy je v lokalite zvýšený pohyb obyvateľov – domácich aj majiteľov chát, a aj dochádzajúcich za víkendovými vodnými športmi

- dodávateľ stavby musí zabezpečiť dôslednú údržbu prístupových komunikácií, staveniska, stavebných dvorov i depónií najmä dôsledným odprašňovaním – zametaním, v prípade sucha kropením a odstraňovaním blata z plôch.

Zvýšené množstvo exhalátov zo staveniskovej dopravy počas výstavby sa nedá eliminovať. Vyššie spomenutými organizačnými opatreniami a istými obmedzeniami sa dá dosiahnuť stav, akceptovateľný obyvateľmi počas určitého časovo obmedzeného obdobia.

Opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku Počas etapy výstavby projektovanej činnosti nebude možné úplne ochrániť obyvateľstvo pred

nepríjemným hlukom z dopravy stavebných mechanizmov, prípadne z činností, ktoré sprevádzajú stavebné postupy najmä v bezprostrednom okolí trás prevozu materiálov.

Dobrou organizáciou práce na stavenisku, zabezpečením bezporuchového stavu strojov a mechanizmov, alebo vylúčením prác v nočných hodinách sa dá len obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela. Stavebník je povinný zabezpečiť meranie hluku, ktoré pri stavebnej činnosti vzniká a neprekračovať prípustné hodnoty. Sťažnosti obyvateľov rieši príslušný odbor životného prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prípade, že sa obyvatelia budú sťažovať na nadmerný hluk, príslušný stavebný úrad v súčinnosti s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva môže dať hlučnosť premerať.

Opatrenia na ochranu horninového prostredia

K základným opatreniam na ochranu horninového prostredia patrí maximálne využívanie materiálu vyťaženého pri zemných prácach súvisiacich s výstavbou zvoleného variantu a minimalizácia dovozu násypového materiálu zo zemníkov. V prípade nutnosti dovozu materiálu zo zemníkov je potrebné využívať už otvorené zemníky v okolí navrhovanej stavby.

Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd Podľa zákona NR SR č. 538/2005 o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,

kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v ochrannom pásme I. a II. stupňa zakazuje (§27, ods.6, §28, ods.3) vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Podmienky, za ktorých bude možné realizovať stavbu v ochrannom pásme II. stupňa budú uvedené vo vyjadrení Inšpektorátu kúpeľov a žriediel.

Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemnú vodu počas realizácie navrhovanej činnosti je nutné sa sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou:

• používať a preferovať také technologické postupy, ktoré sú šetrné k vodám, • zemné práce uskutočňovať v takom rozsahu, aby nedochádzalo k narušeniu kvality podzemnej vody a

vodného režimu, využiť obdobie nízkych vodných stavov, • zabezpečiť v priebehu výstavby dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technických noriem pri

manipulácii s ropnými produktmi a pravidelne kontrolovať technický stav mechanizačných prostriedkov a vozidiel,

• nezriaďovať stavebný dvor v území, kde priepustnejšie horninové prostredie vychádza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu,

• vybaviť stavebný dvor a mechanizmy ochrannými pomôckami a dostatočným množstvom sorbčných materiálov, ktoré bude možné použiť v prípade havárie, resp. úniku vodám nebezpečných látok do prostredia.


58

• stavebné organizácie preukázateľne upozorniť na existenciu ochranných pásiem zdrojov minerálnych vôd a z toho vyplývajúce riziká i povinnosti pre pracovníkov. Opatrenia na ochranu pôdy Negatívny vplyv na pôdu je predovšetkým v nevyhnutnom trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy,

ktorý bude minimalizovaný výberom vhodného variantu a technickým riešením. Dočasný záber je navrhovaný v minimálnej výmere a nevyhnutnom množstve so zreteľom na PPF .

Podľa zákona o ochrane pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Pred samotnou výstavbou komunikácie je nevyhnutné vykonať odobratie ornice zabezpečiť jej účelné a hospodárne využitie v zmysle metodických pokynov Ministerstva pôdohospodárstva. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovuje spôsob ochrany humusového horizontu poľnohospodárskych pôd (HHPP) v zmysle Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva č. 2341/2006-910, s ktorým musí byť naložené tak, aby nedošlo k znehodnoteniu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a aby bolo zabezpečené jeho hospodárne a účelné využitie. Hospodárnym a účelným využitím skrývky HHPP z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na vylepšenie kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň.

HH PP je vlastníctvom vlastníka poľnohospodárskej pôdy. Ak sú vlastník a investor dve rozdielne osoby, investor môže nakladať so skrývkou len so súhlasom vlastníka. HH PP môže byť použitý na zúrodnenie vlastných poľnohospodárskych pozemkov, vlastník ho môže predať alebo darovať s cieľom zúrodnenia iných poľnohospodárskych pozemkov, nesmie však dôjsť k znehodnoteniu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy, ani inej likvidácii HH PP. Investor, ako žiadateľ o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel je povinný zabezpečiť spracovanie a vykonanie bilancie skrývky HH PP, pričom je treba vykonať skrývku z plôch trvalého odňatia a jej odvezenie a rozprestretie na iných pozemkoch, prípadne zúrodnenie menej úrodných pôd. Ak je skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa § 17 zákona o ochrane prírody.

Skrývka HHPP z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou. Skrývka HHPP sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí (ornica, podornica) so zreteľom na hĺbku biologicky aktívnej pôdy.

Počas výstavby sa opatrenia musia sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou:

• zhutnenie pôdy pri výstavbe je vratný proces a je možné ho odstrániť použitím mechanickej rekultivácie v podobe hĺbkového kyprenia pôdy,

• počas stavby minimalizovať dĺžku otvorenia výkopových rigolov, aby nedochádzalo k vyplavovaniu a odnosu jemných častíc zrážkami resp. vetrom,

• v prípade intoxikácie pôdy je potrebné ju dočasne vyradiť z poľnohospodárskeho využívania a realizovať biologickú rekultiváciu,

• v prípade degradácie pôdy je po ukončení stavby potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutého pôdneho fondu.

Ochrana pred kontamináciou pôd ropnými látkami zo stavebných mechanizmov je možná len dôslednou údržbou stavebných strojov, aby sa zabránilo úkvapom do pôdy. Stavebné dvory je potrebné situovať na spevnených plochách. Po skončení výstavby je nevyhnutné na plochách dočasných záberov PPF vykonať dôslednú rekultiváciu pôd.

Opatrenia na ochranu bioty

V etape výstavby a prevádzky budú opatrenia na ochranu bioty zamerané na :


59

• obmedzenie výrubov počas výstavby na nevyhnutnú mieru v zmysle podmienok súhlasu vydaného príslušným orgánom ochrany prírody,

• za nevyhnutný výrub nelesnej drevinnej vegetácie v lokalite navrhovanej činnosti realizovať náhradnú výsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgánu ochrany prírody a projektu spracovaného odborne spôsobilou osobou,

• pozemky na LPF vyňať • ostatné dreviny v blízkosti stavby chrániť pred možným mechanickým poškodením, • nevyhnutný výrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutočniť výlučne v mimohniezdnom a

mimovegetačnom období, • po ukončení stavebných prác vykonať nové vegetačné úpravy na plochách.

Opatrenia na ochranu krajiny, začlenenie technického diela do krajiny K opatreniam na zlepšenie estetického účinku stavby a na začlenenie technického diela do krajiny patria

vegetačné úpravy. Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku a v pozdĺžnych líniách oddeľujúcich pásy stojísk, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode. Výber druhovej skladby stromov a krov sa musí orientovať na pôvodné typické druhy sledovaného územia. V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska môžu byť okrem krovín vysadené aj stromy vyššieho vzrastu.

Ďalším krokom, ktorý napomôže pri začlenení diela v krajine, je rekultivácia poškodeného územia, ktorou sa vytvoria vhodné podmienky pre následnú revitalizáciu, t.j. obnovenie biotickej zložky krajiny a to tak po stránke fyzickej ako aj funkčnej. IV.10.2. Kompenzačné opatrenia

Kompenzačné opatrenia týkajúce sa výrubu drevín, budú riešené v súlade so zákonom NR SR č.

543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacou vyhláškou MŽP č. 24/2003 Z.z., podľa ktorej sa určuje spoločenská hodnota drevín (resp. podľa vyhlášky MŽP SR č. 579/2008, ktorou sa mení Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z). Vo výške spoločenskej hodnoty za likvidované dreviny je potrebné vykonať náhradnú výsadbu zelene.

Kompenzácie za majetkové ujmy sa budú riešiť v zmysle platných právnych predpisov (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), individuálne v úzkej súčinnosti investora stavby, dotknutých subjektov a obecného zastupiteľstva. IV.11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ NEREALIZOVALA V prípade, že sa navrhované záchytné parkovisko v Nových Košariskách spolu s ostatnými navrhovanými záchytnými parkoviskami v Zohore, Ivanke pri Dunaji a v Pezinku nezrealizujú, nebudú vytvorené nevyhnutné základné podmienky pre úspešné fungovanie integrovaného dopravného systému. A to znamená zachovanie súčasného stavu bez možnosti aplikovať výhody IDS ako je zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, vyššie využívanie hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou, zatraktívnenie ponuky dopravy, sprehľadnenie dopravného systému, využívanie jednotných prepravných a tarifných podmienok. Zároveň sa aj naďalej bude uplatňovať viac individuálna automobilová doprava so všetkými sprievodnými negatívnymi javmi ako v súčasnosti.


60

IV.12. POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI

Projekty integrovaných dopravných systémov sú preferované na všetkých úrovniach od celoeurópskej po regionálnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID rešpektuje strategické ciele a priority formulované: V Operačnom programe Doprava (2007 – 2013) Globálnym cieľom OPD je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globálneho cieľa vychádzajú jednotlivé špecifické ciele – pre IDS je to špecifický cieľ 4 – Rozvoj verejnej osobnej dopravy. Špecifický cieľ bude dosiahnutý realizáciou projektov prioritných osí, z ktorých sa projektu IDS dotýkajú :

• prioritná os 4 – infraštruktúra integrovaných dopravných systémov, • prioritná os 6 – železničná verejná osobná doprava

V Operačnom programe Bratislavský kraj (2007 – 2013) Projektu BID sa dotýka prioritná os 1 – Infraštruktúra – opatrenie 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava. Cieľom opatrenia je zvýšenie počtu prepravených osôb prostredníctvom vylepšenej hromadnej dopravy. V Stratégii rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja :

• Strategický cieľ 2 – rozvoj dopravy a technickej infraštruktúry

• priorita 2.1 Zvýšenie technickej úrovne a modernizácia cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry.

• Strategický cieľ 5 – ochrana životného prostredia Stratégia rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy Strategický cieľ zameraný na vysokú kvalitu dopravnej sústavy, osobitne v hromadnej preprave osôb. Preferencia scenáru B t.j. podpora systémov hromadnej dopravy.

Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odporúča riešiť prímestskú dopravu osôb ako integrovaný systém, zohľadňujúci všetky hlavné faktory majúce vplyv na rýchlosť, kapacitu a jednotnosť prímestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieľovom riešení sa navrhuje aj koordinácia cestovných poriadkov, trás, tarifných pásiem, ale aj možnosť vzájomného a jednotného tarifného systému na celom území kraja včítane MHD v Bratislave s väzbami na regióny Viedeň a Györ. Konštatujeme, že navrhovaná činnosť je v súlade s Územným plánom VÚC Bratislavského kraja. Územný plán hlavného mesta SR Bratislava (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2007) Odporúča v rámci železničnej dopravy podporiť osobnú železničnú dopravu ako súčasť integrovaného systému hromadných dopráv v domácich aj medzinárodných regionálnych väzbách. Pre väčšie využitie prímestskej železničnej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje výstavba železničnej zastávky Petržalka centrum a zahustenie železničných zastávok na území mesta pre účely integrovaného dopravného systému. Obec Dunajská Lužná má vypracovaný Územný plán obce Dunajská Lužná (HUPRO, s.r.o), Zmeny a doplnky č.1/2006 k ÚP boli prijaté VZN č. 4/2006. V tomto ÚP boli dotknuté plochy určené ako regulačný blok VS, t.j. plochy, ktoré sú určené na nepoľnohospodársku výrobu a sklady a druhá časť pozemkov bola určená na záhradkársku osadu. Toto určenie plôch bolo ponechané aj v ZaD č. 1/2008, ktoré boli prijaté VZN obce Dunajská Lužná č. 2/2009, zo dňa 2.9.2009. Regulatívy funkčného využitia pre regulačný blok VS – nepoľnohospodárska výroba a sklady : Hlavné funkčné využitie - záväzná funkcia: − výroba (nepoľnohospodárska) a sklady (VS) Doplnkové funkčné využitie: − príslušné verejné dopravné a technické vybavenie nevyhnutné pre obsluhu územia


61

− prevádzky služieb a obchodu Neprípustné funkčné využitie: − bývanie v rodinných a bytových domoch − živočíšna výroba. Výstavba v obci sa bude povoľovať podľa regulatívov a záväznej časti územného plánu a kapacitných možností napojenia sa na jednotlivé inžinierske siete. Lokalizácia navrhovaného záchytného parkoviska je v súlade s uvedenými doplnkovými funkciami dotknutého územia. IV.13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

Predmetný elaborát prináša opis a charakteristiku dotknutého územia. Analýzou rozsahu stavebnej činnosti boli identifikované najzávažnejšie vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia a nie je predpoklad získania významných nových poznatkov.

Vypracovaná dokumentácia stavebného zámeru (DSZ) bude postúpená na expertízu na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá rozhodne, ktorý z variantov bude rozpracovaný do vyšších stupňov projektovej dokumentácie. V rámci vyšších stupňov projektovej dokumentácie, v DÚR, sa na vybraný variant vypracuje prieskum Inventarizácia a spoločenské ohodnotenie drevín, ktorý bude potrebný pre vydanie súhlasu orgánu ochrany prírody s výrubom drevín. Zámer bude predložený na posúdenie príslušnému orgánu – Obvodnému úradu životného prostredia v Senci. Ďalší postup hodnotenia bude závisieť od pripomienok a požiadaviek dotknutých subjektov v procese posudzovania.

Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že navrhovaná činnosť v ktoromkoľvek z navrhovaných variantov nespôsobí také vplyvy na prírodné prostredie, ktoré by vyžadovali podrobnejšie hodnotenie. Vzhľadom na vyššie uvedené možno odporúčať, aby príslušný orgán v zisťovacom konaní rozhodol, že navrhovaná činnosť: „ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém BSK v dopravnom bode Nové Košariská“, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU V. 1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ

Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej činnosti na obyvateľstvo, prírodné prostredie a socio –

ekonomickú sféru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posúdenie jeho dôsledkov a návrh nápravných opatrení tam, kde dôsledky vplyvu presahujú stanovenú limitnú hranicu. Pre výber optimálneho variantu navrhovanej činnosti boli stanovené nasledujúce kritériá : 1. Technicko-ekonomické kritériá – investičné náklady, technická náročnosť 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo – bezpečnosť obyvateľstva, zaťaženie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotlivé aktivity obyvateľstva, 3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia – horninové prostredie, ovzdušie, voda, pôda, biota, krajina.


62

V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 1. Technicko-ekonomické kritériá Variant A. 1 771 381€ Variant B.1.a. 2 988 764 € Variant B.1.b. 1 936 969 € Variant B.1.c. 2 700 730 € Z pohľadu investičných nákladov je najlacnejší a aj technicky najmenej náročný variant A. Ani jeden z posudzovaných variantov riešenia záchytného parkoviska nevyžaduje budovanie náročných a rozsiahlych objektov, ale oproti výstavbe parkovacieho domu sú technicky menej náročné varianty povrchových parkovísk. Z hľadiska technicko-ekonomických kritérií sú výhodnejšie tie varianty, ktoré sú technicky a investične menej náročné, pri zachovaní požadovanej funkčnosti a bezpečnosti. T.j. z posudzovaných variantov je výhodnejší variant A (32 stojísk, rekonštrukcia Vinohradníckej ulice v rozsahu až po otočku ), alebo variant B.1.b (s parkovacím domom, s rekonštrukciou Vinohradníckej ulice len v obmedzenom rozsahu, ale so 142 stojiskami, pričom náklady sú len o 165 588 € vyššie ). 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo Vplyv exhalátov a hluku na obyvateľstvo Emisie exhalátov a hluku z dopravy sú závislé od intenzity dopravy. Preto najvyššie prírastky emisií budú až pri realizácii parkoviska s maximálnou kapacitou parkovacích miest a to vo variante B.1.c. Pri tom platí, že zvýšené množstvo emisií znečisťujúcich látok a hluku sa nebude vyskytovať kontinuálne, ale len v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky, aj to v priebehu cca 3 hodín. Najmenšie množstvo exhalátov a hluku sa vyprodukuje pri realizácii variantu A, kde je projektovaná kapacita parkoviska omnoho menšia (len 32 miest) ako v ostatných variantoch. Skúsenosti z dopravných stavieb nás oprávňujú predpokladať, že prírastky emisií látok a hluku vo všetkých navrhovaných variantoch nebudú prekračovať povolené hygienické limity. Vplyv na aktivity v území – poľnohospodárstvo, priemysel, rekreácia, doprava Výstavba si vyžiada nevratný záber poľnohospodárskej pôdy a zníži sa výmera poľnohospodárskej pôdy . Z hľadiska záberu poľnohospodárskej pôdy sú najmenej výhodné varianty umiestnené na plochách s ornou pôdou, ktorá je aj využívaná pre poľnohospodárske účely. V našom prípade je takýto záber rovnaký pri všetkých variantoch a to z dôvodu výstavby zastávky autobusu (len cca 293 m2). Najväčšiu výmeru PPF zaberá variant povrchový, t.j. B.1.c., menší záber poľnohospodárskej pôdy vykazujú kombinácie variantov s parkovacími domami - B.1.a a B.1.b a najmenší variant A. Z hľadiska záberu lesného pôdneho fondu plošne najväčší záber vykazuje variant B.1.c a najmenší záber má variant A. Prevádzka záchytného parkoviska nemá negatívny vplyv na ďalšie aktivity v území, okrem mierne zhoršených podmienok na rekreáciu priamo v lokalite záhradkárskej osady. Inak nezasahuje do priemyselných areálov, neobmedzuje činnosť v území, neohrozuje žiadne kultúrno-historické pamiatky. Činnosť nie je v rozpore s územným plánom, po ukončení výstavby tu vznikne upravená plocha s novou zeleňou. V lokálnych podmienkach vo vzťahu k doprave – zvýšenie intenzity dopravy na dotknutom úseku cesty III/0632- budú mať najväčší negatívny vplyv varianty s najvyšším počtom parkovacích miest – t.j. B.1.a a B.1.c za predpokladu využívania plnej kapacity, ale len v čase obmedzenom na dopravné špičky v ranných a popoludňajších hodinách. Výstavbou parkoviska sa zrekonštruuje Vinohradnícka ulica, ktorá je v súčasnosti v zlom technickom stave, výstavba zastávok MHD, prechodu pre chodcov a chodníka prispeje k bezpečnému pohybu chodcov zo zastávky ku stanici. Vo vzťahu k doprave výstavba a prevádzka záchytného parkoviska sleduje regionálne ciele, je nevyhnutným predpokladom pri realizovaní dlhoročných projektov, ktorých cieľom je zvýšiť podiel hromadnej dopravy oproti individuálnej doprave a zároveň zvýšiť podiel železničnej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle má výstavba záchytných parkovísk významný pozitívny vplyv v ktoromkoľvek variante. Z hľadiska vplyvu na pohodu a kvalitu života sa po zavedení IDS so všetkými podpornými projektami počíta s tým, že sa výrazne zvýši kvalita cestovania železničnou hromadnou dopravou, čo prinesie komfort cestujúcim a nepriamo aj obyvateľom Bratislavy prostredníctvom dokonalejšieho dopravného systému, ale aj „ozdraveného“ životného prostredia.


63

3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia Vplyvy na ovzdušie a hluk Počas prevádzky záchytného parkoviska v ktoromkoľvek navrhovanom variante sa vzhľadom na predpokladané intenzity dopravy súvisiace s navrhovanou stavbou neočakávajú prírastky emisií škodlivých látok do ovzdušia a hluku, ktoré by prekračovali hodnoty hygienických limitov. Lokálne sa budú maximá emisií viazať na obdobie s najvyššou intenzitou dopravy, t.j. v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky a nebudú prekračovať krátkodobé emisné limity. Zavedenie integrovaného dopravného systému, ktorého predpokladom je vybudovanie záchytných parkovísk, má globálne z hľadiska vplyvu na ovzdušie významný pozitívny vplyv. Predpokladá sa väčšie využívanie hromadnej dopravy na úkor individuálnej a väčšie využívanie železničnej – ekologickejšej dopravy na úkor cestnej. Z toho vyplýva pokles emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z individuálnej automobilovej dopravy, ktoré by malo viesť k postupnému zlepšovaniu celkového stavu ovzdušia najmä v Bratislave a v Bratislavskom regióne. Z hľadiska hluku sa nepredpokladá zvýšenie hluku z prevádzky parkoviska v rozsahu prevyšujúcom hygienické limity. Vplyvy na podzemné vody Napriek lokalizácii parkoviska v území, ktoré je súčasťou vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, súčasťou PHO II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Čilistove a v tesnej blízkosti PHO I. stupňa vodného zdroja ZIPP, pri geologickom prieskume nebola až do hĺbky 4 m narazená podzemná voda. Na elimináciu možného negatívneho vplyvu (aj to len v prípade havarijného úniku ropných látok) je navrhnutý systém odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V súlade s platnými predpismi na ochranu vôd budú pred vypustením do terénu a podpovrchových vrstiev znečistené vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predčistené v odlučovačoch ropných látok. Predčistené vody budú odvedené do vsakovacích zariadení a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchových vrstiev. Pri dodržaní navrhnutých opatrení na ochranu podzemných vôd je riziko negatívneho vplyvu na vody minimálne vo všetkých variantoch riešenia. Vplyv na horninové prostredie a pôdu Stavba záchytného parkoviska, prípadne parkovacieho domu si nevyžaduje taký rozsah zemných prác, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia. Za predpokladu normálnej prevádzky parkoviska (vo všetkých navrhovaných variantoch) sa nepredpokladá negatívne ovplyvnenie horninového prostredia. Okrem trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy (vyhodnotený vo vzťahu k poľnohospodárskej činnosti) sa počas výstavby predpokladá aj dočasný záber, na ktorom môže dôjsť k ovplyvneniu vlastností pôd. Vplyvy majú vratný charakter a dôslednou technickou a biologickou rekultiváciou je možné navrátiť ich do pôvodného stavu. Negatívne ovplyvnenie kvality okolitej pôdy obmedzí aj dôsledné odvodnenie plôch a výsadba zelene. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnená v území, ktoré je poznačené dlhodobým antropogénnym pôsobením človeka. V lokalite výstavby neboli identifikované žiadne vzácne biotopy, ani chránené, či ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Samotná stavba si vyžiada výrub drevín v nevyhnutnom rozsahu, rovnaký pri všetkých variantoch riešenia. Na dreviny rastúce mimo LPF sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom u všetkých drevín, ktoré majú obvod kmeňa väčší ako 40 cm a kríkové porasty na súvislej ploche väčšej ako 10 m2. LPF s porastom krov a náletom agátu sa musí vyňať. Vplyv na krajinu – štruktúru, ochranu, ÚSES Z hľadiska prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej pôde a LPF dôjde k zmene v podiele poľnohospodárskych plôch a LPF ku spevneným plochám v prospech spevnených plôch dopravnej infraštruktúry. Vo všeobecnosti možno povedať, že sa zmení pomer prírodných a neprírodných prvkov v lokalite v neprospech prírodných prvkov krajinnej štruktúry. Stavba parkoviska je lokalizovaná v území, pre ktoré, podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V najbližšom okolí sa nenachádzajú žiadne chránené územia, chránené stromy, ani územia, chránené európskou sieťou chránených území NATURA 2000. V lokalite plánovanej výstavby sa nenachádzajú žiadne prvky miestneho územného systému ekologickej stability ani hierarchicky vyšších prvkov.


64

Výber optimálneho variantu Na základe predchádzajúcej analýzy vplyvov na prírodné prostredie a obyvateľstvo a jeho aktivity, pri zohľadnení rizík a možnosti etapovitosti výstavby do cieľového stavu konštatujeme, že optimálnym variantom pre výstavbu záchytného parkoviska je variant A., t.j. povrchové parkovisko s rozsahom 32 stojísk, umiestnené medzi železničnou traťou a existujúcou Vinohradníckou ulicou. V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Bratislava je centrom výroby, obchodu, služieb, kultúry a školstva celého regiónu. Poskytuje množstvo pracovných príležitostí a do škôl chodí množstvo študentov z celého okolia. Každodenná dochádzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisíc – 150 tisíc osôb, ktoré na prepravu využívajú prostriedky hromadnej prepravy a individuálnu automobilovú dopravu. Vzhľadom na neutešený stav hromadnej dopravy je podiel hromadných dopráv v celkovom objeme dopravy veľmi nízky a mnoho obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil. Presun takého veľkého počtu ľudí osobnými automobilmi spôsobuje v Bratislave dlhodobo známe problémy s prehustenosťou dopravy, vznikajúcimi kongesciami, dopravnou nehodovosťou a nedostatkom parkovacích miest. Jediným skutočne koncepčným riešením stavu je vytvorenie takých podmienok pre využívanie hromadnej dopravy, ktoré budú zaručovať cestujúcej verejnosti spoľahlivosť, plynulosť a rýchlosť, výhodnú dostupnosť a najmä ekonomickú výhodnosť. Takýmto systémom sa javí integrovaný dopravný systém, teda systém, kde viacerí dopravcovia vzájomnou spoluprácou vytvárajú pre cestujúceho spoločnú dopravnú a tarifnú ponuku. Cestujúcemu tak ponúkajú spoločný cestovný lístok, po zakúpení ktorého môže ľubovoľne kombinovať viaceré druhy dopravy bez ohľadu na to, ktorý dopravca ich prevádzkuje. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor individuálnej automobilovej dopravy. K takýmto opatreniam patrí aj ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD. Zároveň dochádza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s výrazným obmedzením neplatených parkovísk, vyhradeným parkovaním len pre rezidentov), čo predstavuje opatrenie, ktoré sleduje zníženie počtu automobilov na komunikačnej sieti v meste. Súčasne s výstavbou záchytných parkovísk pripravujú Železnice Slovenskej republiky ďalšie podporné akcie súvisiace so snahou zmeniť chovanie obyvateľov a to je vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhľadom na ciele a zdroje ciest. V rámci tejto koncepcie aj prevádzkovatelia železničnej dopravy v súčasnosti Železničná spoločnosť Slovensko a.s. a spoločnosť RegioJet, a.s. pripravujú zvýšenie prepravnej ponuky a zavedenie nových vlakov. Cieľom je dosiahnuť, aby cestujúca verejnosť viac využívala hromadnú dopravu a v nej najmä železničnú dopravu, na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čím by sa dosiahol výsledný efekt, ktorý presahuje lokálne hranice a má význam regionálny.

Dokumentácia stavebného zámeru, obsahujúca technické riešenie všetkých navrhovaných variantov,

bude predložená na expertízu, na základe ktorej bude stanovené, ktorý z variantov bude rozpracovaný v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo sa ani pri jednom z navrhovaných variantov riešenia nepredpokladajú negatívne účinky, ktoré prekračujú povolené limitné hodnoty v zmysle v súčasnosti platných legislatívnych predpisov. Pri dodržaní štandardných opatrení nie je predpoklad negatívneho ovplyvnenia niektorej zo zložiek prírodného prostredia v takom rozsahu, ktorý by vyžadoval ďalšie podrobnejšie hodnotenie.

Výstavba záchytných parkovísk, ako podporný projekt pre zvýšené využívanie hromadnej dopravy (a

z toho najmä železničnej) na úkor individuálnej automobilovej dopravy je v porovnaní s nulovým stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovaná investícia nerealizovala, priaznivejším riešením so širokým dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a životného prostredia. Ako každá „novinka“ v systéme dopravy vyžaduje istý čas na to, aby sa overila správnosť predpokladov a tiež aby bola verejnosťou prijatá a začala sa vo väčšej miere využívať. Je preto účelné uvažovať s výstavbou v 2 časových etapách, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko s požadovaným vybavením v menšom rozsahu a až po overení skutočného záujmu verejnosti, alebo v prípade neočakávane veľkého záujmu sa dobuduje parkovisko s cieľovým počtom parkovacích miest.

Z týchto dôvodov spracovateľ zámeru odporúča ako optimálny variant riešenia variant A.


65

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

Príloha č. 1: Variant A., situácia M 1:1 000 Príloha č. 2: Variant B.1.a, situácia M 1:1 000

Príloha č. 3: Variant B.1.b, situácia M 1:1 000 Príloha č. 4: Variant B.1.c, situácia M 1:1 000

Príloha č. 5: Fotografická príloha VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Zámer bol vypracovaný na podklade dokumentácie stavebného zámeru v rozpracovanosti, ktorú v súčasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracované štúdie: • ŽSR, záchytné parkoviská pre IDS BSK v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji

a Pezinok, Podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, Projekt geologickej úlohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. Šamaj, 2013)

• Zastávka Nové Košariská - záchytné parkovisko pre IAD, Pedologický prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazúrová, 2013)

Ďalšie použité podklady • Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 • Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (1992) • Historické, kultúrne a prírodné pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná, Textový sprievodca po náučnom

chodníku , (vydala obec Dunajská Lužná, október 2011) • Klimatické pomery na Slovensku - vybrané charakteristiky, Zborník prác SHMÚ v Bratislave Kraje a okresy

Slovenska – Nové administratívne členenie, Q111 Bratislava (1997) • Nariadenie vlády č. 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Bratislavského

kraja • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dunajská Lužná na roky 2008 – 2013 , (CKV, 2003), • Plán dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavská integrovaná doprava, s. r. o. v spolupráci so Žilinskou univerzitou,

november 2007 • Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike, SHMÚ,

MŽP (2010) • Stav a pohyb obyvateľstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad SR (2012) • Technicko – ekonomická štúdia: Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy

s dosahom na priľahlé regióny (REMING Consult, a.s. 2010) • ÚPN VÚC Bratislavského kraja • Územný plán obce Dunajská Lužná ( HUPRO 1996), schválený Uznesením obecného zastupiteľstva B/7 zo

dňa 28.2.1996. • Zmeny a doplnky ÚPN Dunajská Lužná č.1/2006 (DM Projekt, s..r.o. 2006), schválené Uznesením

Obecného zastupiteľstva č.2/2007 zo dňa 5.2.2007. • Zmeny a doplnky ÚPN Dunajská Lužná č. 1/2008 , záväzná časť vyhlásená VZN obce Dunajská Lužná č.

2/2009 zo dňa 2.9.2009 • Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000,

2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) Internetové stránky: Pôdne mapy, SHMÚ, Enviroportál, SAZP, katastrálny portál, ŠOP SR oficiálna stránka obce Dunajská Lužná stránka VUC Bratislavského kraja, podrobná orientačná mapa Bratislavského kraja


66

VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU K posudzovaným variantom poskytli územno-plánovaciu informáciu: Bratislavský samosprávny kraj, Obec Dunajská Lužná Informácie sú súčasťou nedokladovanej dokumentácie spracovateľa zámeru. VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV VIII. 1. SPRACOVATELIA ZÁMERU Zámer vypracovali: RNDr. Dorota Martinková DOPRAVOPROJEKT, a.s. Ing. Ivan Kačo Kominárska 2,4 832 03 Bratislava


67

VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Nové Košariská

ZÁMER Za spracovateľa zámeru: V Bratislave, 3.4.2013

RNDr. Dorota Martinková

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprávnený zástupca spracovateľa zámeru

Za navrhovateľa zámeru: Železnice Slovenskej republiky v zastúpení DOPRAVOPROJEKT,a.s. poverený Ing. Jozef Harvančík

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava riaditeľ divízie Bratislava I.

V Bratislave, 3.4.2013


Príloha č.5 – Fotografická príloha

Priestor železničnej zastávky Nové Košariská, vyústenie Vinohradníckej ulice na cestu III/0632 a časť stromového porastu na okraji záhradkárskej osady

Lokalita výstavby variantu A záchytného parkoviska, aj v súčasnosti tu parkujú autá


2

Lokalita výstavby variantov B záchytného parkoviska na poľnohospodárskych plochách za záhradkárskou osadou

Oplotené PHO I. stupňa vodného zdroja ZIPP vpravo, okolité plochy sú evidované ako LPF

Documents

ŽSR - Záchytné parkovisko - Nové Košariská - zámer