ŽSR Pezinok - Záchytné Parkovisko Zámer EIA

�ST Pezinok - zÆchytnØ parkovisko pre IAD

STUPEÒ

Z`MER EIA

FORM`T

ZODP. PROJEKTANT

OBJEDN`VATE…

HL.IN�.PROJEKTU

04.2013

¨. PR˝LOHY

MIERKA

¨.SÚPRAVY

¨.ARCH.

8617-00

D`TUM ¨.Z`KAZKY

�ELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY, BRATISLAVA

v dopravných bodoch Zohor, NovØ Ko�ariskÆ, Ivanka pri Dunaji a Pezinok

STAVBA:

OKRES (OBVOD) STAVBY

Pezinok

KONTROLOVAL

VYPRACOVAL

A4

PR˝LOHA:

ÄS� DOKUMENT`CIE

A

832 03 Bratislava, KominÆrska 2,4

R

DOPRAVOPROJEKT a.s.

DIV˝ZIA BRATISLAVA I

DOPRAVOPROJEKT

�SR, ZÆchytnØ parkoviskÆ pre integrovaný dopravný systØm (ïalej len �IDS") BratislavskØho samosprÆvneho kraja

ING. IVAN KAÖ

8617-00

KF - KohØzny fond Investícia do Va�ej budœcnosti

Z`MER

(pod¾a zÆkona NRSR Ł.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na �ivotnØ prostredie)

RNDr. DOROTA MARTINKOV` RNDr. DOROTA MARTINKOV`

ING. IVAN KAÖ

ŽSR, Záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Pezinok Zámer

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1 III.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

12

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ 12 III.1.1. Geomorfologické pomery 12 III.1.2. Geologické pomery 13 III.1.3. Klimatické pomery 14 III.1.4. Voda 14 III.1.5. Pôdne pomery 15 III.1.6. Flóra a vegetácia, živočíšstvo 16 III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA 17 III.2.1. Krajina a jej štruktúra 17 III.2.2. Scenéria krajiny 17 III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 18 III.2.4. Územný systém ekologickej stability 19 III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ

HODNOTY ÚZEMIA 19

III.3.1. Obyvateľstvo a jeho aktivity 19 III.3.2. Ekonomická štruktúra obce 20 III.3.3. Poľnohospodárstvo 20 III.3.4. Lesné hospodárstvo 21 III.3.5. Infraštruktúra 21 III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch 26 III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky 26 III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA 27 III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia 27 III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva 28 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

30

IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY 30 IV.1.1. Záber plôch 30 IV.1.2. Spotreba vody 36 IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje 37 IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra 37 IV.1.5.

IV.1.6. Nároky na pracovné sily Iné nároky

37 37

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH 38 IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia 38


IV.2.2. Hluk 38 IV.2.3. Odpadové vody 39 IV.2.4. Odpady 39 IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy 40 IV.2.6. Vyvolané investície 40 IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 41

IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK 41 IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA

CHRÁNENÉ ÚZEMIA 42

IV.6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI

A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA 42

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo 43 IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia 43 IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom 44 IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života 45 IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti 46 IV.6.1.5. Vplyvy na sídla 46 IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky 47 IV.6.1.7 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu 47 IV.6.1.8 Vplyvy na lesné hospodárstvo 48 IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel 48 IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu 49 IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu 52 IV.6.1.12. Vplyvy na infraštruktúru 52 IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie 53 IV.6.2.1. Horninové prostredie 53 IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy 53 IV.6.2.3. Vplyvy na vodu 54 IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu 54 IV.6.2.5. Vplyvy na biotu 55 IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability 55 IV.7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE 55 IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA

SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ 55

IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI 56 IV.10 OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV ČINNOSTI 56 IV.10.1. Organizačné opatrenia 56 IV.10.2. Kompenzačné opatrenia 60 IV.11 POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ

NEREALIZOVALA (NULOVÝ VARIANT) 60

IV.12 POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-

PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU 60


IV.13 ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH

OKRUHOV PROBLÉMOV 61

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO

VARIANTU 62

V.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ 62 V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 62 V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU 64 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA 65 VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 65 VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA

PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV 65

VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED

VYPRACOVANÍM ZÁMERU 66

VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 66 VIII.1. SPRACOVATELIA ZÁMERU 66 VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU

NAVRHOVATEĽA 67


1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV : Železnice Slovenskej republiky Bratislava I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO : IČO: 31 364 501 I.3. SÍDLO : Klemensova 8, 813 61 Bratislava I.4. OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA : DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

Ing. arch Gabriel Koczkáš Ing. Igor Jakubík predseda predstavenstva a generálny riaditeľ a.s. člen predstavenstva a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava I.5. OSOBA OPRÁVNENÁ POSKYTOVAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI : Ing. Ivan Kačo (hlavný inžinier projektu) RNDr. Dorota Martinková (hlavný riešiteľ zámeru) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava

[email protected] [email protected] tel.č.: 02/ 502 34 478 tel.č.: 02/ 502 34 284

II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. NÁZOV: ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Pezinok II.2. ÚČEL: Cieľom výstavby záchytných parkovísk je prispieť k zmene chovania sa obyvateľov obcí a miest nachádzajúcich sa v regióne okolo Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí dochádzajú z miesta bydliska do Bratislavy. Jedná sa hlavne o obyvateľov pravidelne dochádzajúcich za prácou a vzdelaním, ale napr. aj za kultúrnymi, športovými alebo aj inými podujatiami. Zmena chovania spočíva v tom, že takíto obyvatelia nebudú využívať v rámci svojich ciest automobil ale železničnú dopravu. Vybudovanie parkoviska pre autá a bicykle so všetkými jeho podpornými náležitosťami (strážené kamerovým systémom, s informačným systémom, s premietnutím využitia železničnej dopravy do ceny parkovacieho lístka, parkovisko pre bicykle oplotené) má byť popudom ktorý k takejto zmene chovania dochádzajúcich prispeje. Súčasne je však potrebné pripomenúť, že v cieľovom priestore takýchto cestujúcich – v Bratislave dochádza k zmene parkovacej politiky (výrazné obmedzenie neplatených parkovísk, vyhradenie parkovísk len pre rezidentov), čo predstavuje významné reštrikčné opatrenie, ktoré má znížiť počet automobilov zaťažujúcich komunikačnú kostru Bratislavy a tým aj životné prostredie. Navrhované parkovisko je jedným z viacerých parkovísk, ktoré sa v rámci celkovej koncepcie posilnenia využívania železničnej dopravy navrhujú aj v iných obciach a mestách okolo Bratislavy. V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b. II.3. UŽÍVATEĽ: Užívateľom bude navrhovateľ stavby a cestujúca verejnosť II.4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI: novostavba II.5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

kraj: Bratislavský, okres: Pezinok, katastrálne územie: Pezinok

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

2

II.6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Polohu navrhovanej stavby znázorňuje červený bod na priloženom obrázku: obr. č. 1

II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Plánovaný termín začatia činnosti : 2014 Plánovaný termín ukončenia činnosti: 2015

II.8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA: Koncepcia, umiestnenie a technické riešenie parkoviska Na základe požiadavky objednávateľa dokumentácie je návrh záchytného parkoviska pre cieľový stav 300 parkovacích stojísk riešený variantne. Variantné riešenie je vyvolané na jednej strane snahou o optimalizáciu jeho umiestnenia oproti návrhu spracovanému v citovanej štúdii a na druhej strane snahou nájsť efektívne riešenie jeho výstavby ktoré môže overiť a zohľadniť reakciu na skutočný záujem obyvateľov spádového územia na využívaní koncepcie integrovaného dopravného systému. Skutočný záujem je podmienený aj realizáciou uvedených reštrikčných opatrení v Bratislave a podporných akcií Železníc Slovenskej republiky a prevádzkovateľov železničnej dopravy, pričom skutočné termíny a skutočný rozsah realizácie podporných akcií a stavieb nie je dnes známy. Všeobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre autá realizovaná v 1. časovej etape do cca 30 - 40 % z celkového počtu parkovacích stojísk. Táto kapacita je limitovaná možnosťami priestoru ktorý v príslušnej lokalite vychádza zo základnej myšlienky umiestniť toto parkovisko čo najbližšie ku konkrétnej stanici alebo zastávke. Parkoviská pre bicykle budú už v 1. časovej etape realizované v počte 50 bicyklov čo predstavuje už ich cieľový stav.


3

Z tohto dôvodu je okrem návrhu variantného umiestnenia parkoviska navrhovaný aj jeho rozsah ktorý bude realizovaný v 1. časovej etape a v následnej dostavbe do cieľového stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom riešenia aj alternatíva výstavby povrchového parkoviska a výstavby parkovacieho domu resp. ich kombinácie.

Umiestnenie parkoviska Záchytné parkovisko „Pezinok“ je situované v súlade so spracovanou Technicko-ekonomickou štúdiou „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) vpravo od koľajiska železničnej stanice Pezinok. Parkovisko je prístupné z miestnej komunikácie ulica Za dráhou, ktorá je vedená súbežne so železničnou traťou a pripája sa na západnej strane na ulicu Drevárska a na východnej strane na ulicu Tehelná. Spracovaná dokumentácia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na životné prostredie nasledovné varianty a alternatívy: • Variant A.1: parkovisko povrchové, vybudované v rozsahu 296 stojísk cieľového stavu, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo na parkovisko; (výkresová príloha č.1); • Variant A.2: parkovisko povrchové, vybudované v rozsahu 298 stojísk cieľového stavu, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; (výkresová príloha č.2); • Variant B.1: parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk, prístup k parkovaciemu domu riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo k parkovaciemu domu; (výkresová príloha č.3); • Variant B.2: parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; (výkresová príloha č.4);


4

• Variant C.1: parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 222 stojísk ako dostavba na cieľový stav, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo na parkovisko; (výkresová príloha č.5); • Variant C.2: parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 222 stojísk ako dostavba na cieľový stav, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu (výkresová príloha č.6); Parkovisko pre bicykle v tejto stavbe navrhované nie je nakoľko v rámci stavby Terminál integrovanej dopravy ktorej investorom je Mesto Pezinok a stavba by mala byť začatá vo februári 2013 sa má realizovať parkovisko pre cca 40 bicyklov. Parkovisko je situované pri staničnej budove. Všetky navrhované polohy a technické riešenia parkovísk (povrchové alebo parkovací dom) je možné navzájom kombinovať pričom žiadna ďalšia kombinácia nemá vplyv na jej posudzovanie vzhľadom na životné prostredie. Definitívne rozhodnutie o prijatí niektorej z navrhovaných variant a alternatív bude predmetom posudzovania v dokumentácii stavebného zámeru (DSZ). Variant A.1 V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom cieľového stavu 296 stojísk. Parkovisko je situované oproti existujúcej staničnej budove vpravo od železničnej trate v smere do Žiliny. Parkovisko je umiestnené na poľnohospodársky využívanej pôde. Poloha parkoviska je na severnej strane limitované existujúcou mestskou komunikáciou ulica Za dráhou, z ostatných strán neexistujú žiadne limity. Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 736056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečujú dvojpruhové, obojsmerné komunikácie. Spoločný vjazd a výjazd je regulovaný parkovacím systémom. Parkovisko bude oplotené s cieľom obmedziť voľný prístup mimo kontrolovaného vstupu. Pre motorové vozidlá bude parkovisko prístupné z mestskej komunikácie ulica Za dráhou. Prístup cestujúcich z parkoviska k staničnej budove a na nástupiská je riešený predĺžením existujúceho podchodu ktorý v súčasnej dobe vedie od staničnej budovy na ostrovné nástupisko č. 2. Podchod bol vybudovaný v rámci stavby „ŽSR, Modernizácia trate Bratislava Rača - Trnava pre traťovú rýchlosť 160 km/h“. Vyústenie podchodu je navrhované priamo na plochu parkoviska. Predĺženie podchodu vyžaduje odstrániť železničný zvršok, dočasne preložiť káblové vedenia a po výstavbe podchodu tieto objekty obnoviť. Navrhované stavebné riešenie rešpektuje požiadavky na užívanie stavby imobilnými osobami. Na parkovisku je vyčlenených celkom 12 stojísk pre vozidlá používané imobilnými osobami. V súčasnom stave je pre imobilných podchod prístupný výťahmi, na strane navrhovaného parkoviska sa navrhuje vybudovanie rampy, alebo osadenie výťahu. Variant A.2 V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom cieľového stavu 296 stojísk. Prístup na parkovisko je riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice ale s vyústením ešte pred existujúcou komunikáciou. Koncepčné, dopravné a stavebno-technické riešenie je rovnaké ako u variantu A.1 s jediným rozdielom v tom, že navrhované predĺženie podchodu je len pod koľajiskom stanice. Schodisko, rampa alebo výťah budú situované medzi koľajiskom a ulicou za Dráhou. To znamená, že cestujúci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Variant B.1 V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať parkovací dom s rozsahom 140 stojísk. Parkovací dom je situovaný na tej istej ploche ako povrchové parkovisko navrhované vo variante A.1 takže priestorové podmienky a obmedzenia sú prakticky rovnaké. Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečujú dvojpruhové, obojsmerné komunikácie. Spoločný vjazd a výjazd do objektu je regulovaný parkovacím systémom.


5

Parkovací dom bude pre motorové vozidlá prístupný z miestnej komunikácie z ulice Za dráhou. Prístup cestujúcich z parkoviska k staničnej budove a na nástupiská je riešený predĺžením existujúceho podchodu pričom vyústenie podchodu je až pri parkovacom dome. Cestujúci budú prechádzať až k parkovaciemu domu mimoúrovňovo. Navrhované stavebné riešenie rešpektuje požiadavky na užívanie stavby imobilnými osobami. Na 1. nadzemnom podlaží sú vyčlenené celkom 4 stojiská pre vozidlá používané imobilnými osobami. Variant B.2 V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk. Parkovací dom je situovaný na tej istej ploche ako je navrhované vo variante B.1. Jediný rozdiel je v tom, že navrhované predĺženie podchodu je len pod koľajiskom stanice. Schodisko, rampa alebo výťah budú situované medzi koľajiskom a ulicou za Dráhou. To znamená, že cestujúci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Koncepčné, dopravné a stavebno-technické riešenie parkovacieho domu rovnaké ako u variantu B.1 s jediným rozdielom v tom, že navrhované predĺženie podchodu je len pod koľajiskom stanice. Variant C.1 Tento variant predstavuje kombináciu povrchového parkoviska a parkovacieho domu tak, že výsledný počet parkovacích stojísk je 326 miest. Prestup cestujúcich z priestoru parkoviska na železničnú stanicu je navrhovaný predĺžením existujúceho podchodu pre peších pričom vyústenie podchodu je navrhované priamo na plochu parkoviska. Koncepčné, dopravné a stavebno-technické riešenie tak povrchového parkoviska ako aj parkovacieho domu je rovnaké ako u predchádzajúcich variantov. Variant C.2 Tento variant predstavuje kombináciu povrchového parkoviska a parkovacieho domu tak, že výsledný počet parkovacích stojísk je 326 miest. Jedná sa o obdobu variantu C.2 s tým rozdielom, že predĺženie podchodu je len pod koľajiskom stanice a vyústenie z podchodu je navrhované medzi koľajiskom a ulicou za Dráhou. To znamená, že cestujúci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu Koncepčné, dopravné a stavebno-technické riešenie tak povrchového parkoviska ako aj parkovacieho domu je rovnaké ako u predchádzajúcich variantov. Technické riešenie Príprava územia V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy spočívajúce v odstránení orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy. Na základe realizovaného pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou. S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev. Skládky budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska na ploche dočasného záberu. Pri ukončovaní stavby bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku. Pred začatím stavby je potrebné preložiť inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch dotknutých stavbou. Parkovisko Z hľadiska dopravného riešenia parkovisko má spoločné napojenie na ulicu Za dráhou. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky. Komunikácie zabezpečujúce obsluhu parkovacích plôch sú obojsmerné so základnou šírkou 6,0 m. Parkovacie stojiská sú navrhované s kolmým radením. Základný rozmer parkovacieho stojiska je 2,50 x 5,30 m. Pri stojiskách ktoré sú umiestnené čelne k zatrávnenej ploche je možné uvažovať s previsom čela vozidla. Na parkoviskách sú všeobecne vyhradené stojiská pre imobilných v rozsahu 4 % z celkového počtu a majú rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojiská pre imobilných sú sústredené hlavne pri vjazde/výjazde z parkoviska. V prípade,


6

že medzi parkoviskom a objektom stanice/zastávky je navrhovaný chodník ktorý nie je súčasťou vjazdu a výjazdu z parkoviska sú stojiská pre imobilných situované v nadväznosti na takýto chodník. Na parkovisku sa navrhuje vyhradiť 4 stojiská ktoré budú v budúcnosti patriť k dobíjacím staniciam pre dvojstopové a jednostopové elektrovozidlá. Z hľadiska stavebno-konštrukčného riešenia je povrch parkoviska navrhovaný ako živičný, povrch chodníkov a ostatných spevnených plôch je navrhovaný variantne zo zámkovej dlažby alebo živičný. Prístup k staničnej budove (k nástupiskám žel. stanice) je navrhovaný predĺžením existujúceho podchodu s variantným riešením jeho ukončenia a to za alebo pred komunikáciou. Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novo navrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok. Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája. Technologický domček Objekt bude slúžiť pre umiestnenie zariadení rádiového prenosu dát do dispečingu správcu parkoviska a pre umiestnenie zariadení náhradného zdroja pre kamerový systém, rádiový prenos a PSN. Stavebne sa jedná o jednoduchý, prízemný, nepodpivničený objekt s rovnou strechou. Vyrobený je priemyselne ako železobetónový prefabrikát dovezený na stavbu vcelku a kotvený do pripravenej základovej železobetónovej dosky. Vonkajšie rozmery domčeka sú cca 2,50 x 2,38 m, svetlá výška 3,20 m. Vstupné dvere sú vyhotovené z pozinkovaného oceľového plechu. Objekt bude vybavený káblovými rozvodmi, umelým osvetlením a zásuvkovým okruhom. Vykurovanie bude zabezpečené klimatizačným zariadením s funkciou vykurovania, prípustný rozsah teplôt v objekte +5 až +30C. Objekt bude napojený na prívod NN a prívod káblov bude cez podlahu objektu. Oplotenie Za účelom podstatného zníženia prístupu cudzích osôb na parkovisko navrhuje sa jeho oplotenie. Oplotenie bude pozostávať z oceľových poplastovaných stĺpikov osadených v betónových pätkách. Pletivo poplastované s výškou 180 cm. Trasa oplotenia bude vedená v hranici trvalého záberu. Oplotenie bude prerušené v mieste vjazdu a výjazdu na parkovisko. Vegetačné úpravy Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode. V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska budú okrem krovín vysadené aj stromy vyššieho vzrastu. Podchod pre peších Podchod pre peších zaisťuje bezpečný priechod medzi parkoviskom alebo parkovacím domom a staničnou budovou nachádzajúcou sa na opačnej strane koľajiska a nástupiskami železničnej stanice. Jedná sa o predĺženie už existujúceho nástupiska popod koľaje, ktorý bol vybudovaný v rámci modernizácie žel. trate. Výstup z podchodu na parkovisko je v zásade riešený v dvoch alternatívach. V jednej alternatíve je vyústenie z predĺženého podchodu umiestnené medzi koľajiskom stanice a ulicou Za dráhou. Cestujúci prechádzajú z parkoviska do podchodu úrovňovým priechodom cez predmetnú komunikáciu. V druhej alternatíve je vyústenie z predĺženého podchodu umiestnené až za komunikáciou a cestujúci prechádzajú popod komunikáciu mimoúrovňovo. Pred začatím výkopových prác pre výstavbu predĺženia podchodu bude zdemontovaná koľaj č. 5 v dĺžke cca 30,0 m, bude zdemontovaná výhybka č. D1 a D3 na vlečkovom odovzdávkovom koľajisku. Káblové vedenie osvetlenia bude dočasne preložené mimo stavebnej jamy. Existujúca kanalizácia DN 150 zabezpečujúca odvedenie dažďových vôd z koľajiska bude prerušená a vody budú v prípade potreby dočasne prečerpávané.


7

Po výstavbe konštrukcie podchodu bude v rámci objektu podchodu vykonaný zásyp stavebnej jamy. Pre zamedzenie deformácie nového zemného telesa budú po oboch stranách uložené geomreže po vrstvách 500 a 300 mm, pričom posledná z nich bude prechádzať priebežne aj nad stropom podchodu. Následne sa vybuduje nový zvršok z koľajníc tv. 49 E1 na železobetónových podvaloch s pružným podkladnicovým upevnením skrutkovitého typu a rozdelením podvalov „UIC. Na vlečkovom koľajisku sa vložia pôvodné výhybky. Parkovací dom S cieľom zvýšiť kapacitu parkoviska pri súčasnom znížení rozsahu trvalého záberu navrhuje sa alternatívne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovací dom je konštrukčne navrhnutý z oceľovej, povrchovo upravenej konštrukcie. Medzi výhody nosnej konštrukcie z oceľových prvkov oproti konštrukcii zo železobetónových prvkov je možné uviesť – konštrukcia je priestorovo úsporná, užívateľsky príjemná, celý objekt je vnímaný prostredníctvom štíhlych, ľahkých oceľových konštrukcií, konštrukcia je 100 % recyklovateľná, realizácia vyžaduje krátku dobu výstavby. Jednotlivé podlažia parkovacieho domu sú dopravne prístupné rampami s kontrolovaným vstupom, ktorý sa pripája na existujúcu komunikáciu. Spoločný vjazd a výjazd je opatrený závorami. Okrem rámp pre vozidlá sú jednotlivé podlažia prepojené aj schodiskami. Po obvode sú jednotlivé podlažia otvorené bez obvodových stien. Konštrukčne sú parkovacie domy riešené ako trojloďová parkovacia plošina. Konštrukčná výška podlaží je 2,80 m. Stropná konštrukcia parkovacieho domu pozostáva z plechodosky, nosný trapézový plech s betónovou zálievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestrešenie obslužných rámp bude riešené trapézovými plechmi uloženými na nosnej oceľovej rámovej konštrukcii. Hlavná nosná oceľová rámová konštrukcia bude založená na prefabrikovaných bodových základoch - pätkách. Výška zábradlia je 1,10 m. Najvyššie podlažie parkovacieho domu nie je zastrešené. Zastrešené sú len vertikálne komunikácie (schodiská) a rampy. Vetranie jednotlivých podlaží je prirodzené. V rámci vnútornej technickej infraštruktúry parkovacieho domu sú navrhované elektroinštalácie – osvetlenie a bleskozvod, elektrická požiarna signalizácia a prípadne aj kontrola obsadenosti parkovacích stojísk. V rámci elektroinštalácie bude navrhnuté umelé osvetlenie, bleskozvod a uzemnenie. Osvetlenie parkovacích stojísk bude navrhnuté žiarivkovými svietidlami osadenými na strope resp. stenách objektu. Káble budú uložené v pancierových rúrkach a káblových žľaboch. Osvetlenie bude ovládané automaticky súmrakovým snímačom a prípadne snímačmi pohybu. Kontrola obsadenosti parkovacích stojísk môže byť riešená snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú snímače ultrazvukové a po nich magnetické. Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte. Odvodnenie parkovacích plôch Odkanalizovanie parkoviska je riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon o vodách č.364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Celý kanalizačný systém je navrhnutý v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha. Potrubný rozvod kanalizácie navrhujeme v celom rozsahu zrealizovať z PVC (PP) hladkých rúr, v dimenziách DN 200 až DN 400 mm, ktoré zabezpečujú dokonalú a trvalú vodotesnosť. Potrubný rozvod bude zaústený do ORL s prietokom Q=30 l/s až Q=100 l/s. Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l-1 NEL v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z


8

odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín. Optická kábelizácia Optická kábelizácia bude zabezpečovať prenos dát medzi jednotlivými technologickými zariadeniami navrhovanými v rámci parkoviska a v parkovacích domov a technologickým domčekom umiestneným na parkovisku a prenos dát medzi technologickým domčekom a zariadeniami ŽSR. Osvetlenie Parkovisko bude osvetlené svietidlami LED osadenými na osvetľovacích stožiaroch umiestnených v chodníkoch, v trávnatých plochách alebo na spevnenej ploche na rozhraní vyznačených radov stojísk. Ovládanie osvetlenia bude riešené automaticky súmrakovým spínačom resp. spínacími hodinami. Stožiare budú napojené zo samostatného rozvádzača RVO. Káblové rozvody budú navrhnuté medenými káblami uloženými v chodníkoch alebo v spevnených plochách. Rozvody NN V rámci vonkajších rozvodov NN budú napojené všetky el. zariadenia navrhnuté v rámci parkoviska ako sú: informačné systémy, závory, platobné terminály, kamerový systém, nabíjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. Prípojka NN Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu bude navrhnutá nová káblová prípojka z existujúcej trafostanice ŽSR. Nakoľko táto sa nachádza na opačnej strane koľajiska popod koľaje sa pretlačí chránička Parkovací systém Parkovací systém (závorový) pozostáva zo súborov samostatných technologických zariadení: parkovací automat s vjazdovým a výjazdovým terminálom, samoobslužnej automatickej pokladne a informačného systému. Parkovací automat Parkovací automat pozostáva z vjazdového a výjazdového terminálu. Vjazdový a aj výjazdový terminál pracuje plne autonómne. Vjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Výdaj parkovacieho lístka je podmienený prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Po odobratí karty je daný pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminál musí byť schopný čítať aj abonentné, alebo predplatené karty. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska. Výjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Obsahuje čítačku jednorázových, predplatených alebo abonentných parkovacích kariet. Činnosť terminálu je podmienená prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska. Parkovacia pokladňa Súčasťou komplexu parkovacieho systému je aj parkovacia samoobslužná automatická pokladňa pre plne automatické použitie a platby za parkovacie poplatky je založené na báze lístkov, platobných kariet alebo iných kariet vydávaných prevádzkovateľom BID, a.s. alebo prevádzkovateľom železničnej dopravy. Platby sú uskutočniteľné mincami, prípadne voliteľne bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Pokladňa musí vydávať potvrdenky ktoré budú akceptovať zľavy z poplatku za parkovanie pri využití železničnej dopravy. Samoobslužné pokladne sú v robustnom nerezovom prevedení, s viacstupňovým zabezpečením proti neoprávnenému vniknutiu. Každá pokladňa je riadená vlastným priemyselným počítačom, ktorý zabezpečuje funkčnosť pokladne aj pri výpadku komunikačného spojenia s riadiacim počítačom. Záložný zdroj v pokladni umožňuje riadne ukončenie prebiehajúcej platby a kontrolované vypnutie v prípade výpadku napájania.


9

Pokladňa môže byť voliteľne vybavená sirénou alarmu, ktorá sa spustí pri neoprávnenom vniknutí do vnútra zariadenia a musí byť vybavená zariadením na prenos informácií prevádzkovateľovi parkoviska. Do pokladne možno zabudovať tiež CCTV kameru, pomocou ktorej možno identifikovať či sledovať zákazníka. Informačný systém o obsadenosti parkoviska Informačný systém bude podávať motoristovi informáciu či parkovisko v reálnom čase ponúka voľné miesta na parkovanie. Systém pozostáva z umiestnenia snímačov na vjazde a výjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej značky s uvádzaním informácie „VOĽNÉ“ a „OBSADENÉ“. V parkovacích domoch môže byť kontrola obsadenosti parkovacích stojísk zabezpečená aj snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú ultrazvukové a po nich magnetické. Vyhodnocovacia jednotka bude následne informovať o počte voľných miest alebo o obsadenosti parkoviska. Prenos informácie z vyhodnocovacej jednotky na informačný panel môže byť realizovaný pomocou kábla, siete mobilných operátorov. Údaj o obsadenosti parkoviska bude prenášaný aj prevádzkovateľovi parkoviska a prevádzkovateľovi integrovanej dopravy. Komplex technologických zariadení parkovacieho systému bude napojený na rozvody NN. Informačný systém Účelom informačného systému je poskytovať cestujúcim železničnej dopravy a užívateľom parkoviska informácie o vlakovej doprave, informácie prevádzkovateľa integrovaného systému a informácie o obsadenosti parkoviska (rieši samostatný súbor „Parkovací systém“). Každá časť informačného zariadenia môže byť tiež doplnená aj o možnosť poskytovania reklám. Každý zo systémov – odchod vlakov a informácie prevádzkovateľa integrovanej dopravy bude prevádzkovaný vlastným zariadením. Informačná tabuľa o odchode vlakov Jedná sa o vizuálny systém slúžiaci pre informovanie cestujúcej verejnosti. Systém môže poskytovať informácie v rozsahu - druh vlaku, číslo vlaku, cieľová stanica, smer jazdy, pravidelný odchod, meškanie. Údaj môže byť doplnený o zobrazenie aktuálneho času. Všetky údaje budú preberané z informačného systému ŽSR vybudovaného na príslušnej stanici alebo zastávke. Informačná tabuľa prevádzkovateľa integrovaného systému Vizuálny systém bude slúžiť pre poskytovanie hlavne dopravných ale aj všeobecných informácii prevádzkovateľa integrovaného systému dopravy a prípadne prevádzkovateľov železničnej osobnej dopravy na príslušných tratiach ale aj prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedná sa napr. o informácie o nadväzných spojoch mestskej hromadnej dopravy, údaje o zmenách v doplnkovej doprave (napr. výluky, nehody, obmedzenia), všeobecné údaje o dopravnej situácii v Bratislave, údaje o voľnosti záchytných alebo iných parkovísk v Bratislave a pod. Údaje môžu budú preberané z informačných systémov jednotlivých prevádzkovateľov. Všeobecne Informačné tabule sú veľkoplošné programovateľné zobrazovacie zariadenia jednostranné, pre umiestnenie vo vonkajšom priestore. Tabule budú umiestnené pri vjazde na parkovisko a budú osadená na oceľovej konštrukcii so základom. Kabelizácia k informačným tabuliam o vlakovej doprave je tvorená dátovými káblami pre prenos potrebných údajov z dátového rozvodu informačného zariadenia v objekte zastávky alebo stanice. Ostatné komunikačné spojenia je možné riešiť podľa potreby káblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prípadne bezdrôtovým prenosom (wifi, GSM, GPRS). Informačné zariadenia nevyžadujú riadenie technologických procesov a pracujú plne automaticky. Napojenie na el. sieť je navrhované z NN rozvodu. Kamerový systém Kamerový systém slúži na monitorovanie priestoru záchytného parkoviska. Parkovisko je umiestnené v lokalite ktorá je mimo častého a intenzívnejšieho pohybu obyvateľov príslušnej obce, čím sa stráca možnosť akejsi prirodzenej, priebežnej a celodennej občianskej kontroly daného priestoru. Cieľom vybudovania kamerového systému je teda poskytnúť potenciálnym cestujúcim ktorí použijú na presun medzi bydliskom a záchytným parkoviskom vyšší stupeň pocitu bezpečnosti pri celodennom odstavení svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerový systém bude dohliadať na technologické zariadenia navrhované na parkovisku. Navrhovaný systém má prispieť k odstráneniu alebo podstatnému zníženiu vandalizmu.


10

Priestory parkoviska budú monitorované kamerovým systémom pomocou statických, digitálnych exteriérových kamier. Kamery budú pripojené do digitálnych videorekordérov s možnosťou ukladania záznamov na interný HDD. Videorekordéry budú pripojené do siete prenosového systému jednak za účelom sledovania záberov z kamier, sledovania záznamov, ale aj za účelom monitorovania stavu kamerového systému pre potreby včasnej detekcie poruchy. Kamerový systém nevyžaduje riadenie technologických procesov a ani technologické procesy neriadi. Prenos záznamov z kamier bude realizovaný do centrály prevádzkovateľa integrovaného systému pomocou systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optickou sieťou. Napájanie videokamier je navrhnuté z rozvodu NN a zálohované pomocou záložného zdroja UPS osadeného akumulátormi. Poplachový systém narušenia Cieľom poplachového systému narušenia (PSN) je ochrana vnútorných priestorov objektov pred neoprávnením vniknutím do objektu. Chránené priestory sa vybavia priestorovými snímačmi PIR, detektormi rozbitia skla, okná a dvere magnetickými kontaktmi. Chránenými priestormi je technologický domček v prípade povrchového parkoviska alebo miestnosť umiestnená v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na ústredňu PSN umiestnenú v technologickom domčeku, v prípade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signálov z ústredne PSN do dispečingu prevádzkovateľa integrovaného systému sa využije navrhovaný systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optická sieť. Dobíjacia stanica pre vozidlá s elektrickým pohonom Na parkovisku sa predpokladá osadenie dobíjacích staníc pre dvojstopové a jednostopové vozidlá s elektrickým pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobíjacích staníc pre dvojstopové vozidlá (autá) a jeden nabíjací stojan pre jednostopové vozidlá (motorky, bicykle). Dobíjacie stanice budú umiestnené na stojiskách nachádzajúcich sa v blízkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobíjacia stanica určená pre verejné priestory môže byť stojanová (plastová, alebo nerezová skriňa pôdorysný rozmer cca 55 x 40 cm, výška cca 170 cm osadená na betónovom základe. V parkovacom dome sa môže použiť dobíjacia stanica nástenná s rozmermi cca 30 x 60 cm, výška cca 80 cm. Dobíjacie stanice sú vybavené príslušnými zásuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovým displejom za účelom komunikácie s užívateľom a čítačkou bankových a iných kariet. Zariadenie umožňuje prenos dát pomocou systémov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobíjacia stanica pre jednostopové vozidlá umožňuje súčasné pripojenie až 6-ich vozidiel. Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie staníc a vybudovanie elektrickej prípojky pre ich pripojenie na elektrickú sieť. Vlastné dobíjacie stanice v prípade záujmu motoristov dodá a osadí prevádzkovateľ takýchto dobíjacích staníc. Prenosový systém GPRS Prenosový (rádiový) systém bude zabezpečovať prenos dát zo všetkých zabudovaných technologických zariadení do sídla prevádzkovateľa záchytného parkoviska. Jedná sa o prenos dát z jednotlivých zariadení parkovacieho systému, z informačných systémov, z kamerového systému, z poplachového systému narušenia a prípadne z nabíjacích staníc. Za tým účelom sa v technologickom domčeku osadia stojany RACK osadené PATCH panelmi pre pripojenie signálov z jednotlivých zariadení. Okrem toho tam bude umiestnený záložný zdroj UPS. Pri domčeku bude osadený stožiar s anténnym systémom Vyvolané preložky inžinierskych sietí Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • vonkajšie osvetlenie ŽSR v dĺžke cca 75 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 140 m, • kanalizácia ŽSR DN 150 v dĺžke cca 70 m, • verejné osvetlenie v dĺžke cca 70 m, • kanalizácia DN 400 v dĺžke cca 70 m.


11

Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska. Predpokladaná objektová sústava Spracovaná koncepcia záchytného parkoviska a jeho technické riešenie bude v ďalšom stupni projektovej dokumentácie predmetom riešenia nasledovných prevádzkových súborov a v stavebných objektov. Prevádzkové súbory PS 21-01 Parkovací automat PS 22-01 Informačný systém PS 22-02 Kamerový systém PS 22-03 Poplachový systém narušenia PS 22-04 Prenosový systém GPRS Stavebné objekty SO 02-01 Príprava územia SO 05-01 Železničný spodok SO 05-02 Železničný zvršok SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-04 Rekonštrukcia ulice Za dráhou SO 07-05 Káblová chráničková trasa SO 07-06 Obslužná komunikácia k parkovaciemu domu SO 09-01 Odkanalizovanie SO 09-02 Rekonštrukcia kanalizácie ŽSR SO 09-03 Preložka kanalizácie DN400 SO 10-01 Vegetačné úpravy II.9. ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE: V rámci Technicko – ekonomickej štúdie: Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny (Reming Consult, a.s., 2009) bola pre traťový úsek Trnava – Pezinok – Bratislava ako prestupné body vytipované stanice Cífer, Šenkvice a Pezinok. Predpokladom pre úspešné fungovanie systému integrovanej dopravy je vybudovanie záchytného parkoviska individuálnej automobilovej dopravy v čo najkratšej vzdialenosti k nástupnej železničnej zastávke. II.10. CELKOVÉ NÁKLADY: Variant Celkové náklady bez DPH (€) Variant A.1 2 900 981 Variant A.2 2 689 315 Variant B.1 2 485 821 Variant B.2 2 265 023 Variant C.1 4 155 411 Variant C.2 3 911 947

Predpokladané náklady zohľadňujú náklady na stavebnú a technologickú časť, zariadenie staveniska, výkup pozemkov, odvody za vyňatie pôdy ako aj prípravu verejnej práce, pričom veľkú časť nákladov (okolo 1/3) tvoria práve výkupy pozemkov. II.11. DOTKNUTÁ OBEC: Dotknutou obcou je mesto Pezinok II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ: Bratislavský


12

II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY: Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. V tejto súvislosti je to: − Obvodný pozemkový úrad Pezinok − Obvodný úrad Bratislava − Obvodný úrad životného prostredia Bratislava − Obvodný úrad Pezinok − Obvodný úrad životného prostredia Pezinok − Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Bratislava − Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru − Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava − Mesto Pezinok II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN :

Povoľujúcim orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.

V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa pripravovaná stavba môže realizovať iba podľa stavebného povolenia stavebného úradu.

Povoľujúcim orgánom je Mesto Pezinok

II.15. REZORTNÝ ORGÁN:

Rezortným orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. je ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť.

V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b). Pre tieto činnosti je rezortným orgánom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR II.16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH

PREDPISOV

Územné rozhodnutie a stavebné povolenie v zmysle zákona c.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov..

II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH

ŠTÁTNE HRANICE: Vplyvy činnosti na životné prostredie presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú.

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ III.1.1. Geomorfologické pomery

Na základe geomorfologického členenia SR patrí skúmané územie k celku Podunajská pahorkatina,

podcelku Trnavská pahorkatina, časti Podmalokarpatská pahorkatina. Sledované územie sa nachádza na rozhraní Podmalokarpatskej pahorkatiny a Malých Karpát.


13

Podmalokarpatská pahorkatina má typický pahorkatinný reliéf s plochými širokými chrbtami a roztvorenými úvalinovými dolinami. Pod úpätím Malých Karpát sú časti Podmalokarpatskej pahorkatiny tektonicky poklesnuté a prejavujú sa ako mokraďové zníženiny, tzv. šúry. V súčasnosti sú už odvodnené. Až na neveľké lesné remízky a háje je pahorkatina odlesnená. Významný je podiel vinohradov a ovocných sadov. Nadmorská výška územia sa pohybuje od 172 – 200 m n. m. III.1.2. Geologické pomery

Nasledujúce kapitoly o geologických pomeroch sú prevzaté z Projektu geologickej úlohy, ktorú vypracoval GEOFOS (Mgr. Šamaj, 2013). Na geologickej stavbe širšieho okolia sa podieľajú dve jednotky prvého rádu: jadrové pohoria, vnútrohorské panvy a kotliny. Jadrové pohoria sú zastúpené Malými Karpatmi. Predstavujú výraznú klenbohrasť medzi Viedenskou a Podunajskou panvou. Ich jadro tvoria kryštalické bridlice, granitoidné horniny, na ktorých miestami leží mladopaleozoický obal. Na tieto jednotky bolo počas vyvrásnenia nasunuté príkrovy prevažne mezozoických hornín (najmä vápence a dolomity, menej kremence, pieskovce a slieňovce). Ako pohorie sa osamostatnili popaleogénnymi horotvornými pohybmi, pričom neogénne zlomy SV-JV smeru určili terajší smer pohoria a jeho ohraničenie voči nížinným oblastiam.

Podunajská panva je zastúpená čiastkovou trnavsko-dubnickou stavbou. Na geologickej stavbe Podunajskej panvy sa podieľajú kvartérne a neogénne sedimenty. Neogén (sarmat – panón) je budovaný prevažne vápnitými ílmi, jemnozrnnými ílovito-prachovitými a piesčitými sedimentami, zriedkavo aj štrkovitými. Na povrch vystupujú pozdĺž JV okraja Malých Karpát. V podloží vystupujú pliocénne piesčito-štrkovité sedimenty (blatnianska priehlbina).

V hodnotenom území sa nachádzajú kvartérne proluviálne sedimenty. Náplavové sedimenty predstavujú najmä rozsiahle ale nízke náplavové kužele, ktoré vznikli počas periglaciálnych procesov. Do záujmového územia zasahuje rozsiahly rissky proluviálny dejekčný kužeľ. Mocnosť sedimentov tu dosahuje prevažne 4 až 5 m a tvoria ich málo vytriedené zasiltované štrky, piesky, silty a štrkopiesky s pestrým granulometrickým zložením Povrchová vrstva, overená archívnym prieskumom (Fabian M., 2001) do hĺbky 1,2 - 3,9 m p.t., je budovaná piesčitými ílmi až ílovitými pieskami, pevnej konzistencie, v ktorých sa vyskytujú polohy vysokoplastického ílu. Podložie tvorí neogén, značne vyzdvihnutý k povrchu, zastúpený plastickými ílovitými zeminami až slieňmi s bridličnatým uložením vrstiev a s prítomnosťou vápnitých konkrécií, ojedinele zuhoľnatelého dreva. Zvláštnosťou týchto zemín je ich pomerne malý obsah ílovitých frakcií, avšak s vysokými hodnotami plasticity (silty). Lokálne sú prítomné slabo zvodnené piesky (mocnosti 0,1-2,2 m) až jemné štrky šošovkovitého vývoja.

Podľa Inžinierskogeologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) sa dotknuté územie nachádza v území tvorenom rajónom údolných riečnych náplavov (F).

Geodynamické javy Na základe nízkej energie rovinatého reliéfu sa v hodnotenom území geodynamické javy nevyskytujú. Ide

o geodynamicky stabilný reliéf bez výskytu svahových, alebo eróznych javov. Z hľadiska stability je posudzované územie stabilné.

Podľa prílohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - územie zaraďujeme do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4, hodnota referenčného špičkového seizmického zrýchlenia agR je 0,86 m.s-2. Územie sa nachádza v seizmickej oblasti so 7º MSK - 64 (Seizmotektonická mapa Slovenska). Z lokálnych ohnísk zemetrasení sa vyskytujú ohniská Rača, Svätý Jur a Modra

Ložiská nerastných surovín V blízkosti záujmového územia, JV smerom sa nachádza ložisko Pezinok – vyhradené ložisko tehliarskych

surovín s rozvinutou ťažbou (organizácia: Pezinské tehelne – Paneláreň, a.s.). Priamo dotknuté územie nezasahuje do dobývacích priestorov.

Hydrologické a hydrogeologické pomery Územie lokality patrí k vrchovinovo-nížinnej oblasti, s dažďovo-snehovým režimom odtoku, s max.

prietokmi v mesiaci február až apríl, s minimálnymi prietokmi v mesiacoch august a september. Najvýznamnejším tokom širšieho okolia je tok Blatina. Najbližším tokom k hodnotenému územiu je Viničiansky potok, ktorý vzniká


14

sútokom Mahulianky, Mlynského a Grófskeho kanála a kanála Kratiny. Celé územie je odvodňované do Šúrskeho kanála, ktorý zbiera vody Malých Karpát a odvádza ich do Malého Dunaja.

Hydrogeologické pomery sú odrazom geologických charakteristík v danom území. Podzemná voda je akumulovaná prevažne v piesčitých vložkách neogénneho súvrstvia, s možnosťou ich vzájomného horizontálneho aj vertikálneho nepravidelného prepojenia III.1.3. Klimatické pomery

Podľa členenia Slovenska na klimatické oblasti patrí hodnotené územie do teplej klimatickej oblasti, do okrsku T4 – teplý, mierne suchý, s miernou zimou. Priemerné teploty v januári neklesajú pod -3 °C (Atlas krajiny SR 2002, mapa č. IV/27 Klimatické oblasti). Podľa klimaticko-geografických typov patrí územie do typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt, suchej až mierne suchej subtypu teplého (suma teplôt nad 10 °C a viac je 3000 – 3200, teplota v januári -1 až -4 °C, teplota v júli 20 až 21 °C, ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt vzduchu je 20 až 24 °C).

Teplota Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 8 až 9 °C, vo vegetačnom období 16,2 °C. Vegetačné

obdobie charakterizované teplotami nad 5 °C trvá priemerne 220 až 250 dní. Priemerná teplota 10 °C a viac (užšie vegetačné obdobie) je 184 dní v roku. Letné obdobie s teplotou nad 15 °C trvá priemerne 125 dní.

Zrážky Zrážkové pomery Bratislavy sú podmienené postupom cyklónu. Za takejto situácie bariéra Malých

Karpát spôsobuje, že náveterné severozápadné svahy sú v porovnaní s juhovýchodnými o niečo vlhkejšie. V priemere najmenej zrážok spadne v apríli a v septembri, kým najbohatšie na zrážky sú mesiace júl a november, na ktoré pripadá vyše 16 % zrážok z celoročného úhrnu, na čo najväčšmi vplýva lokálna búrková činnosť. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac predstavuje 105 dní, zrážkový úhrn vo vegetačnom období 453 mm a v zimnom období 428 mm. Hlavný zrážkový deficit je vo vegetačnom období, keďže vtedy je najväčší výpar a spotreba vody rastlinami.

Veterné pomery Orografické zníženie medzi Alpami a Karpatmi podmieňuje v celej tejto oblasti charakteristickú cirkuláciu

vzduchu s prevládajúcimi smermi vetra pozdĺž osi SZ – JV a celkovo rýchlejšiu výmenu vzduchu oproti okolitým oblastiam. Ako významná orografická prekážka v posudzovanom území vystupujú Malé Karpaty, položené medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou kolmo na prevládajúce smery vetra. Charakteristická je premenlivá cirkulácia vzduchu s prevládajúcou zložkou západného prúdenia, s pomerne nízkym podielom výskytu bezvetria od 3,6 – 8,5 %, čo zabezpečuje dostatočnú vetranosť územia avšak aj zvýšenú náchylnosť na veternú eróziu. Priemerná rýchlosť vetra je 1,2 m/s. III.1.4. Voda

Povrchové vody Dotknuté územie patrí do povodia rieky Dunaj. V sledovanom území sa nachádzajú vodné toky – Blatina

s plochou povodia 18,760 km2. Do potoka Blatina (alebo tiež Pezinský potok) zaúsťuje Viničiansky potok, ktorý je tvorený sútokom potoka Mahulianka, Mlynského a Grófskeho kanála a kanála Kratiny. Územie je odvodňované do Šúrskeho kanála, ktorý zbiera povrchové vody Malých Karpát a odvádza ich do Malého Dunaja. Typ režimu odtoku v predmetnej oblasti je dažďovo – snehový vo vrchovinovo – nížinnej oblasti, s maximálnymi prietokmi v mesiaci február až apríl a s minimálnymi v mesiacoch august a september. Z vodných tokov je sledovaný len Pezinský potok v jeho prirodzenom úseku v oblasti Stupov.

V lokalite plánovanej výstavby záchytného parkoviska sa žiadne vodné toky nenachádzajú.

Podzemné vody Hydrogeologické pomery sú vo všeobecnosti podmienené geologickou a tektonickou stavbou územia,

úložnými, litologickými, klimatickými, hydrologickými aj geomorfologickými pomermi a vo veľkej miere pozíciou priepustných polôh k možným zdrojom dotácie zásob podzemnej vody. V prevažnej časti územia sú nepriaznivé. V granitoidných horninách sa nachádzajú malé pramene puklinového alebo suťového charakteru s plytkým


15

obehom vôd, s výdatnosťou 0,3 – 0,5 l.sek-1. Výdatnejšie bývajú pramene druhotne suťové v dolinách vyplnených mocnými suťami sústreďujúcich množstvo malých puklinových prameňov. Ide o vody mäkké, často s obsahom agresívneho CO2. V neogéne sú to najmä polohy pieskov, prípadne štrkov sarmatu, ktoré akumulujú podzemnú vodu. V súvrství panónu prevládajú íly, polohy alebo šošovky pieskov sa vyskytujú len sporadicky, čím sa vytvárajú málo priaznivé podmienky pre výskyt podzemnej vody. Výdatnosť jednotlivých vrtov sa obyčajne pohybuje pod 1,0 l.s-1, zriedkavejšie do 2,0 l.s-1. Sedimenty kvartéru sú pre vytváranie väčších akumulácií podzemnej vody, vzhľadom na malú mocnosť, nevhodné a granulometrické zloženie a rozloha sú málo priaznivé. Väčšie zvodnenie a praktický význam majú fluviálne náplavy potokov v miestach výskytu priepustných štrkov. Výdatnosti vrtov dosahujú v priaznivých prípadoch 1,0 – 2,0 l.s-1.

Vodohospodársky chránené územia Záujmové územie nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti (CHVO). Podľa Vyhlášky

ministerstva životného prostredia SR č. 211/2005 Z.z. sú vodné toky Blatina (číslo hydrologického poradia 4-21-15-002) a Šúrsky kanál (4-21-15-005), zaradené medzi vodohospodársky významné vodné toky.

Kvalita vôd Sledovaným vodným tokom v oblasti je len potok Blatina (Saulak alebo tiež Pezinský potok), ktorý patrí v

profile pod mestom Pezinok podľa základného chemického zloženia a podľa doplňujúcich chemických ukazovateľov do III. až IV. triedy čistoty a podľa ukazovateľov kyslíkového režimu a mikrobiologického oživenia do V. triedy čistoty. V dôsledku dlhoročnej poľnohospodárskej činnosti sa predpokladá ovplyvnenie kvality podzemných vôd najmä v blízkosti zdrojov znečistenia – priemyselných a poľnohospodárskych objektov a skládky odpadov.

III.1.5. Pôdne pomery

Podľa Atlasu krajiny SR (2002, mapa č.IV/78 Pôdy) sa v širšom okolí navrhovanej stavby vyskytujú fluvizeme, čiernice a kambizeme. - fluvizeme sa vyskytujú v nivách vodných tokov, pričom prevládajú fluvizeme glejové. Zrnitostne sú stredne ťažké. Humusový horizont je hrubý 0,30 – 0,45 m so stredným až vysokým obsahom humusu. Pôdy sú hlboké, bez skeletu. Pôdna reakcia je slabo kyslá. Lokálne, v depresných polohách, sa môžu vyskytovať gleje (trvalo zamokrené pôdy). Menej sa vyskytujú fluvizeme s vysokým obsahom skeletu už v povrchovom horizonte. Tieto pôdy majú tenký humusový horizont s nízkym obsahom humusu. - čiernice kultizemné majú humusový horizont do 0,35 m so stredným až vysokým obsahom humusu. Zrnitostne sú stredne ťažké, lokálne sa vyskytuje skelet už v povrchovom horizonte, hlbšie v pôdnom profile jeho obsah stúpa. - kambizeme sú zrnitostne prevažne stredne ťažké, menej ťažké. Humusový horizont je hrubý 0,20 – 0,35 m s nízkym obsahom humusu. Pôdna reakcia je slabo kyslá až kyslá. Pôdy sú stredne hlboké až hlboké. V povrchovom horizonte obsahujú nízky až stredný obsah skeletu, ktorého obsah s hĺbkou stúpa. Špeciálnou klasifikačnou jednotkou používanou v systéme bonitácie pôd SR je Hlavná pôdna jednotka (HPJ). HPJ predstavuje účelové zoskupenie pôd rovnakej alebo podobnej kvality, vymedzuje sa najčastejšie na úrovni pôdnych subtypov a ich kombinácií, niekedy aj substrátu, hĺbky pôdy, textúry a obsahu skeletu. Nižšou taxonomickou jednotkou bonitácie je Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - BPEJ, ktorá je vymedzená na základe klimatického regiónu, HPJ, sklonu a expozície svahu, skeletovitosti a hĺbky pôdy a pôdneho druhu (zrnitosti). Pôdy v záujmovom území stavby sú podľa bonitačného informačného systému VÚPOP zaradené do BPEJ 0105001 a 0022002. BPEJ 0105001: Klimatický región : 01 – teplý, veľmi suchý, nížinný, suma priemerných denných teplôt (TS>100 C) 2800 - 3000, priemerní teplota vzduchu v januári je -10 až -30 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996).


16

Hlavná pôdna jednotka : 05 – Fluvizeme typické nekarbonátové, ľahké Svahovitosť a expozícia: 0 - Rovina bez prejavov plošnej vodnej erózie Skeletovitosť a hĺbka pôdy : 0 – pôdy hlboké, bez skeletu Zrnitosť pôdy : 1 – ľahké pôdy – hlinitopiesočnaté a piesočnaté- s obsahom frakcie <0,01 mm do 20 %. BPEJ 0022002: Klimatický región : 00 – veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný, suma priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemerní teplota vzduchu v januári je -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Hlavná pôdna jednotka : 22 – Čiernice typické, stredne ťažké Svahovitosť a expozícia: 0 - Rovina bez prejavov plošnej vodnej erózie Skeletovitosť a hĺbka pôdy : 0 – pôdy hlboké, bez skeletu Zrnitosť pôdy : 2 – stredne ťažké pôdy – hlinité - s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hľadiska kvality v zmysle Prílohy 3 k Zákonu 220/2004 o ochrane pôdy sú dotknuté pôdy zaradené podľa kódu BPEJ prevažne do 6. skupiny (0105001), len juhovýchodný okraj záberu zasahujúci do BPEJ 0022002 je zaradený do 1. skupiny.

III.1.6. Flóra a vegetácia, fauna

Vegetácia Podľa fytogeografického členenia Slovenska - Futák (1984) patrí flóra hodnoteného územia do oblasti

západokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Malé Karpaty. Hodnotené územie je v blízkej náväznosti, kontakte, s flórou obvodu panónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Na základe rekonštruovanej vegetačnej mapy (Michalko et. al. 1984) možno predpokladať, že v súlade s prírodnými podmienkami v úzkych nivách potokov sa fragmentárne vyskytovali lužné lesy podhorské, t.j. jelšové lužné lesy Alnenion glutinoso incanae Oberd. 1953. Na úpätí Malých Karpát, v obvode Podunajskej nížiny prevažovala asociácia Salicetum triandrae Malcuit 1929, v ktorej boli okrem druhov vŕbovo-topoľových lesov pravidelne zastúpené aj prvky podhorských lužných lesov. V alúviách vodných tokov však prevažovali spoločenstvá jaseňovo-brestových a dubovo-brestových lesov, klasifikačne patriacich do podzväzu Ulmenion Oberd. 1953. V území plošne dominovali dubovo - hrabové lesy karpatské Carici pilosae-Carpinenion betuli J. et. M. Michalko 1984. Fragmentárne na teplých expozíciách úpätí Malých Karpát sa vyskytovali dubovo-hrabové lesy panónske Querco robori-Carpinenion betuli J. et. M. Michalko 1984 a dubové xerotermofilné lesy zväzu Quercion pubescentis- petreae Br.-Bl. 1931 predstavované spoločenstvom asociácie Quercetum petreae-cerris Soó 1957. Súčasný charakter vegetácie predmetného územia je výsledkom flórogenetických pomerov a výrazných dlhodobých a extenzívnych antropogénnych zásahov, najmä však spôsobmi a charakterom využívania krajiny. Vegetácia v sledovanom území je výrazne pozmenená antropogénnou činnosťou. Pôvodné lesné porasty boli v minulosti odstránené a nahradila ich poľnohospodárska pôda, ktorá sa v súčasnosti veľkoblokovo obrába. V dnešnej dobe v hodnotenom území nájdeme náhradné rastlinné spoločenstvá, pričom dominujú poľnohospodárske kultúry, polia, vinohrady, opustené vinohrady a sprievodné segetálne a ruderálne spoločenstvá.


17

Živočíšstvo Podľa zoogeografického členenia územia Slovenska (Čepelák, 1980) leží sledovaná časť na rozhraní

západného okrsku vnútorného obvodu západných Karpát – provincie Karpaty a pahorkatinového dunajského okrsku Panónskej oblasti – provincie Vnútrokarpatské zníženiny. Súčasné druhové zloženie živočíchov je v dôsledku intenzívneho využívania územia sformované do týchto základných typov živočíšnych spoločenstiev – zoocenóz: - zoocenózy poľnohospodárskej krajiny, kultúrnej stepi (na ornej pôde, vinohrady), - zoocenózy intravilánu obce (Pezinok, Vinosady, Modra), - zoocenózy nelesnej stromovej a krovitej zelene v poľnohospodárskej krajine - zoocenózy vôd (reprezentované potokmi a kanálmi) - zoocenózy lesa (nadväzujúce vo vyšších polohách na vinohrady). Živočíšstvo širšieho zázemia stavby je druhovo pestré. Známy je napríklad výskyt modlivky zelenej alebo ságy stepnej. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z veľmi bohato zastúpeného vtáctva je možno z okolia hradných zrúcanín Malých Karpát spomenúť skaliara pestrého a skaliarika sivého. Z dravcov a sov sa v Malých Karpatoch vyskytuje sokol rároh, výr skalný, plamienka driemavá, kuvik obyčajný, myšiarka ušatá. Cicavce sú zastúpené druhmi srnec lesný, jeleň lesný, zajac poľný. Z chránených druhov sa v Malých Karpatoch vyskytuje muflón lesný, daniel škvrnitý a iné. Živočíšne spoločenstvá poľnohospodárskej krajiny sú v sledovanej časti územia reprezentované predovšetkým druhmi, ktoré sú na poľnohospodársku krajinu viazané potravnými vzťahmi, pretože na intenzívne obhospodarovaných poliach a trávnych porastoch nemajú vhodné hniezdne možnosti. Typickými predstaviteľmi týchto biotopov sú škovránok poľný (Alauda arvensis), jarabica poľná (Perdix perdix) a prepelica poľná (Coturnix coturnix), hniezdiace väčšinou v obilninách, resp. v trávnych porastoch.Viaceré druhy hniezdia v krovinách, v roztrúsenej nelesnej vegetácii, na okrajoch pohoria alebo v záhradách, napr. hrdlička záhradná (Streptopelia turtur), myšiak hôrny (Buteo buteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), a i. Významnú rolu v tomto území hrá roztrúsená stromová a krovinná vegetácia, ktorá plní okrem funkcie topického (hniezdneho) biotopu pre niektoré druhy vtákov (napr. sýkorky, ďatle) aj funkciu biotopu úkrytového pre lovnú zver. III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA Mesto Pezinok je staré vinohradnícke mesto ležiace pod svahmi Malých Karpát. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú atraktívne pre turistov a každodenných návštevníkov mesta. III.2.1. Krajina a jej štruktúra Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry sledované územie predstavuje človekom silne pozmenenú krajinu s vysokým podielom obhospodarovaných plôch, zastavaných území s dominantnými prvkami bývania, dopravnej infraštruktúry, areálov obchodu, služieb, skladových priestorov, administratívno prevádzkových areálov. V krajinnej štruktúre dominujú zastavané plochy s rôznym funkčným využitím. Z hľadiska využitia plôch na území okresu najväčší podiel predstavuje poľnohospodársky intenzívne využívaná pôda (až 45,7%), 6% plochy okresu predstavujú zastavané plochy, lesy zaberajú z okresu 42,9%, vodné plochy a toky 1,2%, a ostatné plochy 4,2%. Dotknutá lokalita a jej bezprostredné okolie predstavuje železničná trať so stanicou, s množstvom prvkov technickej infraštruktúry, komunikácia s chodníkom a po pravej strane obrábaná plocha poľnohospodárskej pôdy olemovaná rozptýlenou zeleňou. Vo vzdialenejších častiach je mestská zástavba, priemyselné areály a v diaľke v pozadí pohorie Malých Karpát. III.2.2. Scenéria krajiny

Scenériu krajiny reprezentuje jej obraz. Sledované územie je posudzované na základe hodnotenia jeho vizuálnej charakteristiky vnímanej človekom. Najčastejšie hodnotenými parametrami sú rozmanitosť, štruktúra, prírodnosť a jedinečnosť krajiny.


18

Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny v dotknutom území možno považovať v prvom rade všetky typy lesov, remízok, vetrolamov a brehových porastov, vodné plochy a vodné toky, vegetáciu a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú mestské a vidiecke osídlenia tvorené súvislou plochou zastavaných území, priemyselné a poľnohospodárske areály, technické prvky, skládky a iné negatívne javy a prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú celkovú scenériu krajiny.

Scenériu Pezinka výrazne ovplyvňuje okolité pohorie Malých Karpát s južnými svahmi s vinohradmi a lesmi, ktoré vytvárajú charakteristické pozadie mestu s množstvom historických pamiatok a veľkou tradíciou. Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

Navrhovaná stavba je lokalizovaná v území, v ktorom podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platí 1. (najnižší) stupeň ochrany. Podľa platných legislatívnych predpisov (zákon NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny) sa v širšom zázemí sledovanej stavby nachádzajú nasledovné chránené územia: CHKO (Chránená krajinná oblasť) Malé Karpaty (rozloha 64 610 ha) – bola vyhlásená Vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. a novelizovaná Vyhláškou MzP SR č. 138/2001 Z.z. zo dňa 30.marca.2001. Je jediným veľkoplošným chráneným územím vinohradníckeho charakteru. Rôznorodý geologický podklad a geomorfologická členitosť sa odráža v pestrosti vegetačného krytu, ktorý zahrňuje lesné porasty od dubových, cerovodubových, dubovohrabových lesov až po bučiny na hrebeni. Veľmi pestré sú lesostepné a stepné spoločenstvá južných svahov s výskytom teplomilných druhov: hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. Aj živočíšstvo územia je druhovo pestré. Známy je napríklad výskyt modlivky zelenej, alebo ságy stepnej. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z veľmi bohato zastúpeného vtáctva je možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť skaliara pestrého a skaliarika sivého. Z dravcov a sov sa v Malých Karpatoch vyskytuje sokol rároh, výr skalný, plamienka driemavá, kuvik obyčajný, myšiarka ušatá. NPR (národná prírodná rezervácia) Šúr – vznikla poklesom územia pozdĺž východných svahov Malých Karpát v dôsledku tektonickej činnosti v období mladších štvrtohôr približne pred desaťtisíc rokmi. Územie bolo postupne zaplavované vodou pritekajúcou z Malých Karpát aj z Dunaja. Plytká voda poskytovala optimálne podmienky pre život vodným rastlinám. Ich odumreté časti časom vytvorili vrstvu rašeliny. Pôvodné jazero sa tak zmenilo na močiar porastený typickou vegetáciou. Šúr je (od roku 1952) jedinečnou prírodnou rezerváciou so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi, pravdepodobne najrozsiahlejší pôvodný ekosystém tohto druhu v strednej Európe. Hlavnou drevinou v stromovom poschodí je jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Z ďalších drevín sa k jelši pridružujú breza previsnutá (Betula pendula), vŕba krehká (Salix fragilis), zriedkavejšie dub letný (Quercus robur), vŕba biela (Salix alba) a jaseň úzkolistý podunajský (Fraxinus angustifolia subsp. danubialis). NATURA 2000 Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:

• chránené vtáčie územia vyhlasované na základe smernice o vtákoch (Special Protection Areas, SPA); • územia európskeho významu vyhlasované na základe smernice o biotopoch (Special Areas of

Conservation, SAC). Za účelom zachovania biotopov druhov vtákov európskeho a národného významu sú v okolí navrhovanej stavby navrhované v rámci sústavy chránených území NATURA 2000 chránené vtáčie územia a územia európskeho významu:

• SKCHVU 014 (chránené vtáčie územie) Malé Karpaty,


19

• SKUEV 0276 (územie európskeho významu) Kuchynská hornatina (rozloha 3382,11 ha; k.ú. Kuchyňa, Pernek, Pezinok),

• SKUEV 0279 Šúr (rozloha 433,71 ha, k.ú, Svätý Jur, Chorvátsky Grob), III.2.4. Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu.

V okolitom území sa nachádzajú menšie súvislé plochy lesných porastov, ktoré v krajine plnia významnú funkciu biocentier. V záujmovom území boli vyčlenené nasledovné prvky územného systému ekologickej stability:

Biocentrá Predstavujú ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky pre

rozmnožovanie, úkryt, výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. • LBc1 lokálne biocentrum Trenčanov mlyn, • LBc2 lokálne biocentrum – rozšírenie biocentra Trenčanov mlyn – návrh, • LBc3 lokálne biocentrum – sútok Saulaku (Blatina) a Viničianskeho potoka – návrh, • LBc4 lokálne biocentrum - lesík pri ihrisku – návrh, • LBc5 lokálne biocentrum - rozšírenie existujúcich drevinných porastov – návrh, • LBc6 lokálne biocentrum - Pri Rašelinových závodoch, • LBc7 lokálne biocentrum - Lesík JV od Vinosadov, • LBc8 lokálne biocentrum - Zámocký park v centre mesta Pezinok podľa M-ÚSES Pezinok.

Biokoridory Predstavujú priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktoré spájajú biocentrá. Umožňujú migráciu a

výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktoré priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

• Najvýznamnejším nadregionálnym biokoridorom je terestrický biokoridor vedený hrebeňom Malých Karpát.

• RBk regionálny biokoridor Pezinský potok (Blatina, Saulak) (M-ÚSES Pezinok), • RBk regionálny biokoridor Šúrsky kanál – Viničniansky potok (M-ÚSES Pezinok), • RBk regionálny biokoridor Trniansky potok (Čertov kopec – Trnianska dolina – Dolné Čady) podľa

RÚSES), • LBk lokálny biokoridor Limbašský potok, • LBk lokálny biokoridor Viničniansky potok (kanál západne od Vinosadov), • LBk lokálny biokoridor Mahulianka, • LBk lokálny biokoridor Viničniansky kanál, • LBk lokálny biokoridor Stoličný potok.

III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA Navrhovaná investícia je umiestnená v Bratislavskom kraji, v okrese Pezinok v katastrálnom území Pezinok. Okres Pezinok je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 375,5 km² a žije tu 57 975 obyvateľov. Správne sídlo okresu je mesto Pezinok. III.3.1 Obyvateľstvo a jeho aktivity

Okres Pezinok (375,5 km2) sa počtom obyvateľov zaraďuje medzi menšie okresy Slovenska (57 975), hustotou zaľudnenia ale vysoko prevyšuje priemer (154 obyv/1 km2). Husto osídlená je hlavne JV polovica


20

okresu. Najväčšie sídla sú pozdĺž komunikácie II/502 pod úpätím Malých Karpát. Oblasti SV od komunikácie sú osídlené riedko.

Okresné mesto Pezinok, ktoré je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja, je situované 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n. m. Okres susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava.

Poloha mesta Pezinok je výhodná okrem iného aj z hľadiska blízkosti k dvom štátnym hraniciam (k rakúskej a k maďarskej). Severovýchodne od Pezinka sa nachádza Trnava. Najbližšie susedné obce sú Modra (SV), Limbach (Z – je z Pezinka dobre viditeľný, lebo leží na svahu Malých Karpát), Viničné (J) a Šenkvice (V).

Rozloha mesta je 72 755 000 m2 (k 31.12.2011). Počet obyvateľov ku 31.12.2011 je 21 263. Hustota obyvateľov je 292 obyv /km2. Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2007 – 2011 znázorňuje tabuľka: Rok 2007 2008 2009 2010 2011 Počet obyvateľov 21656 21839 22068 22324 21263 Z predchádzajúcej tabuľky je zrejmý postupný nárast počtu obyvateľov v meste až na roky 2010 – 2011, kedy došlo k miernemu poklesu počtu obyvateľov. Z údajov Štatistického úradu SR vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa obyvateľstva: Z celkového počtu obyvateľov v roku 2011 21 263 bolo 10 112 mužov a 11 151 žien. V predproduktívnom veku bolo 3334 obyvateľov, v produktívnom veku 13 308 a v poproduktívnom veku 4 621 obyvateľov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v meste 288 obyvateľov, z toho bolo 143 chlapcov a 145 dievčat. Celkový prírastok obyvateľov v roku 2011 predstavuje 173. Podľa dosiaľ dostupných výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktívna zložka obyvateľstva až 56,4% z celkového počtu obyvateľov. Do tejto skupiny sa však zaraďujú aj nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ale aj pracujúci dôchodcovia. Najväčšiu skupinu zamestnaných tvorili zamestnanci pracujúci za mzdu, plat resp. iný druh odmeny. Z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva až 1400 obyvateľov (51,9%) odchádzalo denne za prácou mimo obce. Blízkosť hlavného mesta a veľká ponuka pracovných príležitostí je dôvodom toho, že až 46,99% EAO obyvateľov odchádzalo za prácou do Bratislavy. Do obcí mimo okresu odchádzalo za prácou 3,64% obyvateľov a 1,78% obyvateľov odchádzalo za prácou do zahraničia. Naopak, za prácou do obce dochádzalo 1 070 občanov, pričom najväčší podiel tvorili obyvatelia dochádzajúci z iných okresov (38,87%). Z Bernolákova dochádzalo do Ivanky pri Dunaji 11,2% obyvateľov a zo Senca 11,4% obyvateľov. Z hlavného mesta Bratislava dochádzalo do obce až 33,36% zamestnancov. III.3.2. Ekonomická základňa mesta

Výrobná sféra je v sledovanom území najviac rozvinutá v meste Pezinok, kde sa sústreďuje hlavne na výrobu stavebných hmôt, drevospracujúci priemysel a potravinársky priemysel a drobná remeselná výroba. Najväčšími pezinskými podnikmi sú Drevokombinát, š.p. Vitis Pezinok, Rudné bane, ZDRAVZAR, Stavebný podnik, pekáreň, Pezinské tehelne – Paneláreň, a.s , a ďalšie. Rozvinuté je aj skladové hospodárstvo, ktoré je v území zastúpené veľkoskladmi zameranými napr. na predaj nápojov, potravín, ovocia a zeleniny, stavebných materiálov a pod.

Vinohradníctvo a vinárstvo už roky určujú životný štýl veľkej časti obyvateľstva. Okrem už zaniknutého zlatého baníctva je v Pezinku známa a stále prosperujúca tehliarska výroba a z nej odvodená výroba úžitkovej a umeleckej keramiky III.3.3. Poľnohospodárstvo

V Bratislavskom kraji obhospodarujú poľnohospodárske subjekty pôdu s celkovou výmerou 80 812,47 ha. Najväčšiu časť z nej tvorí orná pôda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupeň zornenia z


21

poľnohospodárskej pôdy výrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec dosahuje tento ukazovateľ vyše 90 %. V Bratislavskom kraji je rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na zrno, olejnín, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovín na ornej pôde. Najväčšiu zberovú plochu z týchto poľnohospodárskych plodín má pšenica. Výmera obhospodarovanej pôdy v okrese Pezinok (podľa ÚPN Regiónu BSK, AUREX 2012):

Druh pozemku Okres Pezinok Orná pôda 10 061,58 ha Lúky a pasienky 278,91 ha Ovocné sady 21,58 ha Vinice 2055,4 ha Obhospodarovaná pôda spolu 12515,9 ha V katastri mesta Pezinka hospodária PD Pezinok, PD Grinava a strediská živočíšnej výroby a súkromne hospodáriaci vlastníci. Z pestovaných plodín najvýznamnejšie miesto patrí obilovinám, krmovinám, zemiakom a cukrovej repe. Rozvinuté je vinohradníctvo. V živočíšnej výrobe sa zameriavajú na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, koní a hydiny.

JZ svahy Malých Karpát patria ku tradičným oblastiam pestovania viniča a výroby vína. Pezinok je jedným z centier Malokarpatskej vinohradníckej a vinárskej oblasti. Vinohrady v širšom okolí sú registrované ako vinohradnícke hony.

Na území Bratislavského kraja sú strediská živočíšnej výroby priestorovo rovnomerne rozložené v kraji, s menšími kapacitami hospodárskych zvierat. Sústredenie väčšieho počtu hospodárskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areáli alebo majeri) spôsobuje nepriaznivý vplyv na okolité životné prostredie, ktorý je treba eliminovať vylepšovaním použitej technológie, celkovým usporiadaním stredísk a dodržiavaním pásma hygienickej ochrany. III.3.4. Lesné hospodárstvo

Výmera lesných porastov v Bratislavskom kraji podľa evidencie Národného lesníckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy územia SR. V okrese Pezinok tvorí výmera lesov z celkovej plochy 42,9 %. Podľa vlastníctva až 59,13% lesov patrí štátu a 30,18% sú mestské lesy.

V súlade so zákonom SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších noviel prešlo na Mesto vlastníctvo časti LHC (Lesného hospodárskeho celku) Pezinok v k.ú. Pezinok o výmere cca 1171,87 ha. V súčasnosti platnom desaťročnom (2009-2018) Lesnom hospodárskom pláne (LHP) tvoria lesný celok (LC) Mestské lesy Pezinok (MLP). Nachádzajú sa na úbočí Malých Karpát a sú ohraničené od severu lesnou cestou Žlábek, začínajúcou nad kameňolomom, až po Pezinskú Babu, od východu a juhovýchodu katastrálnou hranicou k.ú. Pezinok. Na juhozápade siahajú až po vinohrady. V súčasnosti sú lesné porasty tvorené najmä čistými bučinami, v spodných partiách na hranici s vinohradmi sa vyskytujú dubiny s prímesou ďalších drevín a v hrebeňových partiách suťové vrcholové bučiny. Mestské lesy sa nachádzajú na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. III.3.5. Infraštruktúra III.3.5.1. Dopravná infraštruktúra Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlový bod zbiehajúcich sa dopravných trás, čo je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim celý Bratislavský kraj.

Cestná komunikačná sieť bez miestnych komunikácií predstavuje dĺžku 1 676 km, z toho na územie Bratislavy pripadá 795 km cestnej siete. Z celkovej dĺžky cestnej siete pripadá na diaľničné úseky 92 km. Dĺžka železničnej siete predstavuje v súčasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripadá na bratislavský železničný uzol. Železničnou dopravou sa zabezpečuje cca 25 % prepravených osôb z prímestských obcí a spádového územia Bratislavského kraja do Bratislavy.


22

Kapacita súčasnej železničnej siete a jestvujúcich železničných zariadení má dostatočnú rezervu v súvislosti s dnešným ale i očakávaným využívaním železničného systému. Dôležitým prvkom pri ďalšom rozvoji železnice je jej prebiehajúca modernizácia.

Stanovenie priorít budúceho dopravného systému BSK vychádza z Koncepcie BID a priorít stanovených BSK v návrhu stratégie rozvoja BSK. Navrhnutý Plán dopravnej obslužnosti BSK sa týka regiónu BSK vrátane územia Hlavného mesta SR Bratislavy.

Vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyžaduje od prepravcov:

• koordináciu cestovných poriadkov všetkých dopravcov, • elimináciu súbežnosti spojov, • zaručenie prípojovosti v miestach prestupu cestujúcich, • zavedenie intervalovej vlakovej dopravy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Koncepcia vybudovania integrovaného dopravného systému vychádza z viacerých samostatných úloh, ktoré sú predmetom riešenia viacerých projektov. Prioritnými sú:

• Plán dopravnej obsluhy BSK • Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy • Projekt TEN-T 17 na území Bratislavy (prepojenie železničných koridorov) • Štúdia modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo • Návrh parkovacej politiky v Bratislave

Súčasný stav dopravy na území Bratislavy a v priľahlých regiónoch Železničná infraštruktúra je tvorená: � medzinárodnými traťami

• št. hranica ČR/SR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – št. hr. SR/MR, • Bratislava – Trnava – Žilina, • Bratislava – Marchegg – Viedeň, • Bratislava – Kittsee – Viedeň,

� regionálnou traťou Bratislava – Dunajská Streda – Komárno � miestnymi traťami

• Zohor – Záhorská Ves, • Plavecký Mikuláš – Jablonica – Zohor.

Železničný uzol Bratislava tvorí 13 železničných staníc, trate a spojky spájajúce jednotlivé dopravne, dve odbočky a dve železničné zastávky. Do uzla je zapojených 7 traťových smerov:

• smer Kúty (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves, • smer Trnava (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Rača, • smer Galanta (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Vajnory, • smer Dunajská Streda (jednokoľajná trať) do žel. stanice Podunajské Biskupice, • smer Rajka (Maďarsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Rusovce, • smer Kittsee (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Petržalka, • smer Marchegg (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves,

Pre osobnú dopravu, t.j. pre výstup a nástup cestujúcich, slúžia okrem uvedených staníc aj železničné stanice Bratislava - Lamač, Bratislava hlavná stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nové Mesto, Bratislava ÚNS a zastávky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - Železná studienka. Pre železničnú dopravu je minimálnym cieľom zachovanie doterajšieho podielu železničnej dopravy na celkovom objeme prepravného výkonu v podmienkach liberalizovaného dopravného trhu.


23

Stratégia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeľuje Bratislavský samosprávny kraj na 9 oblastí :

• oblasť 1 mesto Bratislava, • oblasť 2 Záhorie – západ, • oblasť 3 Záhorie – východ, • oblasť 4 Malé Karpaty, • oblasť 5 Pezinok, Modra, • oblasť 6 Senec, • oblasť 7 Rovinka, • oblasť 8 Maďarsko (prihraničná oblasť), • oblasť 9 Rakúsko (prihraničná oblasť).

Uvedené oblasti sú ďalej členené na pásma (reprezentujúce vzdialenosť od Bratislavy). Prioritou budúceho dopravného systému BSK je vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Plán dopravnej obslužnosti BSK prihliadajúc na rozdiely medzi jednotlivými oblasťami rozdeľuje územie BSK na päť mikroregiónov:

• Záhorie, • Pezinok, • Senec, • Dunajská Lužná, • Bratislava.

Predpokladá sa, že v mikroregiónoch Záhorie a Pezinok bude nosným dopravným systémom železničná doprava. V mikroregiónoch Senec a Dunajská Lužná bude v I. etape nosným dopravným systémom autobusová doprava s výhľadom na posilnenie železničnej dopravy v mikroregióne Senec na úroveň nosného dopravného systému. V Bratislave je ako nosný dopravný systém uvažovaný koľajový dopravný systém (električka a železnica). Predpokladané linky regionálnej a mestskej dopravy zabezpečované železničnou dopravou podľa koncepcie BID (z r. 2007) :

• R2 Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory, • R5 Bratislava Rača/Bratislava Vajnory – Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava

Petržalka, • R7 Podunajské Biskupice – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves, • R9 Rusovce – Bratislava Petržalka – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves, • R20 Bratislava – Malacky, • R21 Bratislava – Marchegg, • R25 Zohor – Záhorská Ves, • R30 Zohor – Plavecký Mikuláš, • R50 Bratislava – Trnava, • R60 Bratislava – Senec – (Galanta – Nové Zámky), • R70 Bratislava – Dunajská Streda, • R80 Bratislava – Rajka, • S7 Bratislava Petržalka – Wolfsthal, • S60 Bratislava Petržalka – Viedeň, • S80 Bratislava – Devínska Nová Ves – Viedeň.

Stratégia nosného dopravného systému MHD na území Bratislavy Stratégia je stanovená v územnom pláne mesta a je spracovaná pre dva scenáre : • scenár A – vychádza z trendu prudkého rozvoja automobilizácie pri súčasnom zaostávaní rozvoja hromadných dopráv, počíta s väčším využívaním osobného vozidla pre súkromné i podnikateľské účely, predpokladá prioritu v oblasti budovania zariadení pre automobilovú dopravu (komunikačná sieť, parkoviská, služby). V doprave cez hranice mesta sa predpokladá stagnácia železničnej a autobusovej dopravy a nárast automobilovej dopravy. • Scenár B – sleduje variant preferovania systémov hromadnej dopravy, ktoré budú schopné svojou kvalitou konkurovať automobilovej doprave v súlade s dokumentom Stratégia rozvoja hl. m. SR Bratislavy.


24

Scenár zároveň počíta so spoločensky prijateľnými možnosťami rozvoja komunikačného systému mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpokladá presun cestujúcich na hromadné dopravy, predovšetkým na železničnú dopravu. V technickom riešení sa jedná o návrh 4-och dostredne vedených smerov ktoré majú byť dopravne obsluhované dvoma trasami nosného systému, ktoré sú pracovne označované A a B: Trasa A : západo-východná, začiatok tejto trasy je v MČ Dúbravka, prechádza Kútikmi, Dlhými dielmi, Karlovou Vsou, prechádza centrom mesta a pokračuje cez Ružinov s ukončením na Letisku M.R.Štefánika, Trasa B : juho-severovýchodná, začiatok má v južnej časti Petržalky, prechádza na sever v súbehu s Jantárovou cestou a po prekonaní Dunaja smeruje do Karadžičovej ulice a v trase bývalej železničnej stanice Filiálka pokračuje na Predmestie a do Rače. Kľúčové priority vzťahujúce sa k projektu Projekt IDS na území Bratislavského samosprávneho kraja podporuje trvalo udržateľnú mobilitu prostredníctvom rozvoja jednotlivých dopravných systémov, ktoré sú integrované do jedného systému, v ktorom na základe ich charakteristík je preferovaný jeden ekologicky a kapacitne najvýhodnejší systém koľajová doprava. Koncepcia riešenia železničnej dopravy Železničná doprava bude v rámci IDS plniť tieto základné funkcie :

• zabezpečovať ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kúty, Pezinok, Senec, Viedeň,

• zabezpečovať doplnkovú a výhľadovo ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajská Streda,

• podieľať sa na výkonoch v MHD na území Bratislavy v smeroch vedenia železničných tratí o to najmä: Petržalka – centrum mesta – Rača/Vajnory t. j. železničné spojenie Janíkov Dvor – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory a Devínska Nová Ves – Bratislava Nové mesto – Podunajské Biskupice.

Pre zabezpečenie uvedených funkcií a výkonov budú : � na zaústených tratiach :

• Kúty – Bratislava, • Trnava – Bratislava, • Galanta – Bratislava, • Dunajská Streda – Bratislava, • Viedeň – Kittsee – Bratislava, • Viedeň – Marchegg – Bratislava,

vedené prímestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v prímestskej doprave. Tieto vlaky budú čiastočne plniť aj výkony v rámci MHD, čím sa zníži v súčasnosti vysoké percento cestujúcich, ktorí okrem vlaku musia použiť na dosiahnutie svojho cieľa aj MHD.

� na vybraných tratiach nachádzajúcich sa na území Bratislavy :

• Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor) – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor)- Bratislava filiálka – odbočka Slovany – Bratislava Nové Mesto – Bratislava Letisko/Podunajské Biskupice,

budú vedené mestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v mestskej hromadnej doprave. Mesto Pezinok leží na križovatke významných regionálnych dopravných ciest II. triedy. Cesta II/502 Bratislava – Pezinok – Modra sa tiahne pozdĺž svahov Malých Karpát („malokarpatská vínna cesta“), ktorej súčasťou je aj mesto Pezinok. Cesta II/503 spája smer Malacky – Pezinok – Senec – Šamorín (prepojuje diaľničné trasy D61 a D2). S najbližšími obcami je Pezinok spojený štátnymi cestami: Limbach (III/502004), Šenkvice (III/502005) a Slovenský Grob (III/502002).


25

Mestom Pezinok prechádza mimoriadne frekventovaná cesta II/502, po ktorej denne prejde viac ako 20 000 vozidiel. Dlhodobo neriešený problém vysokých intenzít v centre mesta by mal vyriešiť projektovaný obchvat mesta. Spomínaný obchvat na ceste II/502 má tranzitný význam nielen v smere od Bratislavy, ale aj smerom na Malacky, Senec, či Modru. V meste funguje mestská hromadná doprava, ktorú zabezpečujú linky vnútromestskej prepravy a medzimestská preprava (SAD) hlavne do Bratislavy, alebo do Modry. Cyklistika v oblasti Pezinka nemá doposiaľ vytvorené vhodné podmienky. V súčasnosti existuje cyklistická trasa v súbehu s cestou II/502, v prepojení Pezinka s Myslenicami a cyklochodník z Pezinka do Senca, ktorý bol otvorený v roku 2004. Pezinkom prechádza elektrifikovaná železničná trať Bratislava – Trnava – Žilina – Košice. Železnice Slovenskej republiky modernizovali koridor č..5, do ktorého patrí medzistaniný úsek Svätý Jur – Pezinok (3366m) a medzistaničný úsek Pezinok – Šenkvice (5290m), a ktorý bol modernizovaný na rýchlosť160km/h. III.3.5.2. Zásobovanie elektrickou energiou Riešené územie je orientované na 110 kV sieť, ktorej výkon je 2x40 MVA. Distribučná sieť v dotknutých sídlach je 22 kV. III.3.5.3. Zásobovanie plynom Mesto Pezinok je zásobované plynom prostredníctvom VTL plynovodov – VTL DN 150, PN 25 – Bratislava – Pezinok – Modra. III.3.5.4. Zásobovanie pitnou vodou PEZINSKÝ SKUPINOVÝ VODOVOD zásobuje pitnou vodou sídla Pezinok a jeho miestnu časť Grinava, Svätý Jur, Vinosady, Viničné, Slovenský Grob, Limbach a obec Chorvátsky Grob z okresu Senec. Podiel obyvateľov zásobovaných z tohto vodovodu dosiahol 90,6 %. III.3.5.5. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Stoková sieť v meste Pezinok je jednotná, gravitačná, odkanalizováva celé mesto a časť oblasti Kučišdorfská dolina. V miestnej časti Grinava kanalizácia nie je vybudovaná. Na stokovej sieti je 6 zberačov (A,B,C,D,E,F) a 11 odľahčovacích komôr, z ktorých sú dažďové vody zaústené do potoka Saulak. Kanalizačná sieť je zaústená na ČOV Pezinok. Stoková sieť bola budovaná a rozširovaná od roku 1969 až dodnes. Stav stokovej siete zodpovedá veku a opotrebovanosti materiálu. Vo výhľade je potrebné pristúpiť k opravám kanalizácie na zamedzenie prítoku balastných vôd, ktorý je značný. ČOV Pezinok bola dobudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1970 typu usadzovacie nádrže a aktivácia s úplných kalovým a plynným hospodárstvom. V roku 1988-1990 bola realizovaná dostavba biologických filtrov. Recipientom vyčistených odpadových vôd je Saulak. ČOV je v technickom stave primerane k svojmu veku a opotrebovanosti materiálu. V súčasnosti je hydraulicky preťažená, nakoľko do existujúcej verejnej kanalizácie, ktorá je zaústená na ČOV Pezinok, presakuje značné množstvo balastných vôd. Čistenie odpadových vôd z mesta Pezinok je koncepčne uvažované odvedením na ÚČOV Bratislava Vrakuňa v rámci projektu Malokarpatský región, odkanalizovanie. III.3.5.6. Nakladanie s odpadmi Mesto zabezpečuje likvidáciu komunálnych odpadov prostredníctvom zmluvy s firmou Petmas spol. s r.o., ktorá sa zároveň stará o využitie vytriedených druhotných surovín a likvidáciu zvyšného netriedeného odpadu uložením na skládku odpadov v Dubovej. V zmysle platného VZN č. 13/2011, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, v znení VZN č. 5/2004 sa v meste uplatňuje separovanie odpadov, triedia sa sklo, papier, plasty, obyvatelia v rodinných domoch triedia aj biologický odpad.Vývoz odpadu sa robí podľa vývozného kalendára; obyvatelia rodinných domov dostávajú kalendár do domácnosti. Mesto zabezpečuje pre svojich občanov najmenej 2 x ročne zber objemného odpadu (t. j. takého, ktorý preťaží smetnú nádobu alebo sa do nej nevojde, napr. drobný stavebný odpad, nábytok, koberce, okná, pneumatiky, konáre a haluzovina...). Pre občanov mesta Pezinok funguje v pracovných dňoch a v sobotu na Šenkvickej ul. č. 12 Zberné miesto nebezpečných odpadov. Pracovníci fy Petmas odoberú od obyvateľov nebezpečné odpady, ktoré nepatria medzi komunálne odpady. Táto služba je pre fyzické osoby bezplatná, pre firmy je za úhradu.Napriek tomu, že všetci sú zapojení do systému zberu odpadov, nachádzajú sa v meste


26

nelegálne skládky odpadov. Mesto raz ročne (zvyčajne na jar) likviduje tieto skládky. Skládky sa zvyčajne tvoria na tých istých miestach, napr. na konci Viničnianskej cesty, na Fajgalskej ceste, Glejovka - pri koľajniciach...). III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch Pezinok je súčasťou turistického projektu Malokarpatská vínna cesta, ktorá spája obce a mestá Malokarpatského regiónu s vinohradníckymi a vinárskymi tradíciami od Bratislavy až po Smolenice. Mesto je zaujímavé pre turistov jednak vďaka svojim historickým pamiatkam (o. i. sú z nich vytvorené dva produkty cestovného ruchu: Historický okruh po centre mesta a Banský náučný chodník), známym kultúrnym podujatiam nadmestského významu, jedinečným muzeálnym a umeleckým expozíciám (vinohradnícko-vinárska expozícia v Malokarpatskom múzeu, expozícia predmetov získaných archeologickým výskumom Pezinka a prvá a jediná Galéria insitného umenia na Slovensku, ktorá sa nachádza v zrekonštruovanom Schaubmarovom mlyne so zachovalou mlynskou technikou) a v neposlednom rade svojím programom tzv. vínneho turizmu - ochutnávkami vína a gastronomických špecialít ako aj tradičnými vinárskymi podujatiami (Vínne trhy v apríli, Vinobranie v septembri, Svätomartinské požehnanie mladého vína (11. novembra) a Deň otvorených pivníc (v novembri). Okolie Pezinka ponúka príležitosti pre zimnú i letnú turistiku a relax - značkované turistické chodníky v Malých Karpatoch, v Areáli zdravia Rozálka tenis a jazda na koňoch, mestská krytá plaváreň, squashová hala a v zime sánkárske a lyžiarske (zjazdárske i bežkárske) terény s umelým zasnežovaním a 5 vlekmi na vrchu Baba. III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako "terra Bozin". V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, kedy kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie začalo až po skončení II. svetovej vojny. V meste Pezinok sa nachádza množstvo stavebných a architektonických pamiatok, z nich niektoré sú evidované Ústrednom zozname pamiatok na Slovensku (veľký počet). V Pezinku sa nachádzajú: - Mariánsky stĺp na Radničnom námestí - Radnica z ½ 17. Storočia na Radničnom námestí - Renesančný dom na ul. M.R. Štefánika 2 - Kaviakov dom na ul. M. R. Štefánika 4 - Gotický dom na ul. M. R. Štefánika 3 z polovice 15. Storočia - Palugyayovská kúria, tiež Petersovská, na Ulici M. R. Štefánika 9 zo 16. Storočia - Rímskokatolícky Farský kostol na Farskej ulici zo začiatku 14. Storočia - Kapucínsky kostol a kláštor na Holubyho ulici 91 zo 17. Storočia - Habánsky dvor na Kupeckého ulici - Pálffyovská papiereň - za Pinelovou nemocnicou pri Fabiánovom mlyne zo 17. Storočia V okrese Pezinok bolo objavených v okolí mesta Modra a v blízkosti Vinosadov niekoľko archeologických lokalít z veľkomoravského obdobia (sídlisko, zvyšky studne a pod.). Evidované sú nasledovné archeologické náleziská: - Sumberg – zaniknutá stredoveká dedina s kostolom a cintorínom (pri Pinelovej nemocnici), - Cajla – stopy banskej činnosti z 18. – 19. storočia, - Slnečné údolie – stredoveká banská činnosť - Starý zámok I. – (nad Pinelovou nemocnicou) – stredoveká fortifikácia zo začiatku 14. Storočia - Starý zámok II. – (pri kameňolome) – stredoveká fortifikácia z 13. – 15. storočia


27

- Dlhé Pole (Grinava) – praveké osídlenie na území medzi Grinavou a Slovenským Grobom - Lazárna – praveké osídlenie na poliach za Hliniskom smerom na Viničné VZN č. 2/2007 o pamätihodnostiach mesta Pezinok obsahuje zoznam ďalších cca 35 položiek, ktoré majú historickú, architektonickú, umeleckú alebo umelecko – remeselnú a urbanistickú hodnotu avšak zatiaľ nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia Stav životného prostredia v rôznych častiach územia Slovenska je diferencovaný. Regióny SR vykazujú rôzny stav zaťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia a v rôznej miere sa v nich uplatňujú rizikové faktory. Tieto vplyvy, záťaže, či riziká majú (popri rôznorodosti prírodných pomerov) predovšetkým antropogénny charakter. V procese environmentálnej regionalizácie sa podľa zvolených kritérií a postupov, hodnotiacich životné prostredie a vplyvy naň, vyčleňujú regióny s určitou kvalitou alebo ohrozenosťou životného prostredia. Územie SR je podľa environmentálnej kvality prostredia rozdelené do 5 kategórií: 1. Stupeň – prostredie vysokej úrovne 2. Stupeň – prostredie vyhovujúce 3. Stupeň – prostredie mierne narušené 4. Stupeň – prostredie narušené 5. Stupeň – prostredie silne narušené Pezinský región patrí k územiam, ktorého súčasné znečistenie ovzdušia neprekračuje pri hodnotení jednotlivých zložiek znečistenia povolené hygienické limity a preto ani nespadá do oblasti riadenia kvality ovzdušia. Produkcia znečisťujúcich látok je v porovnaní s celoštátnym priemerom podpriemerná a súčasné znečistenie zodpovedá bežnému stredoeurópskemu pozadiu. Umožňujú to priaznivé prírodné podmienky, ktoré zabezpečujú v oblasti dostatočnú cirkuláciu vzduchu a dobré rozptylové podmienky. Najväčšími zdrojmi znečisťovania ovzdušia sú v regióne najmä kotolne, zdrojom prašnosti sú poľnohospodárske plochy, mimo vegetačného obdobia, kedy nie sú pokryté vegetáciou a líniovými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú aj komunikácie s intenzívnou automobilovou dopravou – cesta II/502 Bratislava – Trstín a II/503 Senec – Malacky.

Hluk je nežiadúci a škodlivý jav, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva, ako aj na prírodné prostredie. Hluková záťaž sa prejavuje hlavne v priemyselných centrách, pozdĺž dopravných línií, pozdĺž náletových plôch leteckých kužeľov, pri ťažbe surovín a pod. Hodnotiacim kritériom úrovne hluku dopravy je v súčasnosti ekvivalentná hladina hluku, u leteckej dopravy sa bude znovu uplatňovať i maximálna hladina hluku. Legislatívne je hluk v súčasnosti upravený vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.549/2007, ktorou sa upravujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

Z hľadiska hodnotenia stupňa znečistenia povrchových vôd je jediným sledovaným povrchovým tokom potok Blatina (Pezinský potok). V profile Pezinok patrí podľa základného chemického zloženia a podľa doplňujúcich chemických ukazovateľov do III. až IV. triedy čistoty a podľa ukazovateľov kyslíkového režimu a mikrobiologického oživenia do V. triedy čistoty. K jeho najväčším znečisťovateľom patria Rudné bane, kanalizácia mesta Pezinok a Modra, Vojenský útvar Pezinok, Vinárske závody a drevársky podnik v Pezinku. Kvalita podzemných vôd v sledovanej oblasti je ovplyvnená dlhodobou poľnohospodárskou činnosťou.

Radónové riziko. Žiarenie z prírodných zdrojov, uvádzané ako radónové riziko, patrí k stresovým faktorom, ktoré negatívne pôsobia na zdravotný stav obyvateľov regiónu. Kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry sú podmienené prítomnosťou rádioaktívnych prvkov K, U, Th v horninách. K najvýznamnejším zdrojom prírodného žiarenia patrí radón, ktorý je prítomný v stopových množstvách v horninách (horninové podložie budov, stavebný materiál) a je zdrojom radiácie predovšetkým v budovách a vo vode. Za oblasti s najvyšším potenciálnym radónovým rizikom možno pokladať zóny nachádzajúce sa v blízkosti tektonických línií, mladších zlomov a v miestach križovania tektonických línií. Najrizikovejšie oblasti sa pritom nachádzajú vo vzdialenosti do 10 km od týchto línií. Vďaka svojim vlastnostiam


28

radón a produkty jeho rádioaktívneho rozpadu prenikajú na povrch z relatívne veľkých hĺbok. Ich šírenie umožňujú najmä tektonické poruchy a zóny, ako aj pórovitosť hornín a sedimentov. Z podložia domov sa cez rôzne netesnosti a pukliny dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom. Pre človeka nie je ani tak nebezpečný samotný radón ako produkty jeho premeny, ktoré sú už tuhé rádioaktívne látky a viažu sa na aerosoly a prachové častice vo vzduchu. Po vdýchnutí sa zachytávajú v hlienovej vrstve, ktorá tvorí súvislú vrstvu v dýchacích cestách, a tak dochádza k priamemu ožarovaniu buniek. Toto ožarovanie je považované za jednu z príčin vzniku rakoviny pľúc pretože môže dôjsť k nekontrolovanému deleniu buniek a k vzniku zhubného nádoru. Jedná sa však o dlhodobú záležitosť pričom riziko je tým vyššie, čím vyššia je koncentrácia radónu v prostredí. Stupeň radónového rizika vyjadruje riziko prenikania radónu z geologického podložia do stavebných objektov. Stredný a vysoký stupeň radónového rizika zistený pri podrobnom premeraní stavebného pozemku je podnetom na uskutočnenie protiradónových opatrení pred výstavbou. Mapa Prognóza radónového rizika (Atlas krajiny, mapa č. IX/57, MŽP SA, SAŽP 2002) ukazuje, že v oblasti Malých Karpát prevláda stredná kategória radónového rizika. Vysoké radónové riziko bolo zistené JZ od Píly v okrese Pezinok a v samotnom meste Pezinok a jeho najbližšom okolí.

Znečistenie horninového prostredia a pôd Extravilán obce je poľnohospodársky intenzívne využívaný. Realizovanie poľnohospodárskych a

výrobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP) na Slovensku sú sledované obsahy kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach. V Bratislavskom kraji bolo v rámci PPKP 2005 sledovaných 3 096,0 ha poľnohospodárskych pôd. Neboli na nich zistené žiadne nadlimitné obsahy ťažkých kovov (olovo, kadmium, chróm, nikel, ortuť, arzén a zinok). Z hľadiska pôdnej reakcie takmer 42,6% výmery pôd v okrese Pezinok má slabo kyslú reakciu, t.j. pH 5,6 – 6,5. Poľnohospodárske pôdy v oblasti katastra nie sú náchylné na acidifikáciu. III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva

Podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. decembru 2011 mala Slovenská republika 5 404 322 obyvateľov. Narodilo sa 60 813 živých detí (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osôb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitívny vývoj spôsobil, že živorodenosť sa medziročne zvýšila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a úmrtnosť klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretých bolo 25 621 manželstiev a rozviedlo sa 11 102 manželských dvojíc. V porovnaní s rokom 2010 bol počet sobášov vyšší o 206. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý sa v roku 2010 pozastavil, opäť pokračuje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osôb vyšší než v roku 2010. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 966 osôb, o 417 osôb menej v porovnaní s rokom 2010. Trend poklesu sa udržiava od roku 2009 (prisťahovalo sa 4 829, vysťahovalo 1 863 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 11 876 osôb (o 1 528 viac ako v roku 2010).

Územie Obyvateľstvo k 31.12.2011

Živonarodení Zomretí Prirodz. prírastok

Prisťahovalí Celkový prírastok

Slovenská rep. 5 404 322 60 813 51 903 8 910 2 966 11 876 Bratislavský kraj 606 537 7 787 5 718 2 069 7 714 6 606 Okres Pezinok 57 975 696 536 160 1 078 757 Zdroj :Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011 Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálne situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ale aj životné prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osôb, vysoká úmrtnosť je najmä u mužov v stredných vekových kategóriách (30 – 55 rokov). Podstatná časť úmrtnosti obyvateľstva sa sústreďuje do 5 hlavných kapitol príčin smrti. Najviac úmrtí bolo v roku 2011 v mužskej časti populácie v dôsledku chorôb obehovej sústavy, ďalej novotvarov a aj v dôsledku vonkajších príčin úmrtnosti, vrátane dopravných nehôd. Aj u žien bola úmrtnosť na choroby obehovej sústavy najvyššia, za nimi nasledujú nádorové ochorenia a choroby tráviacej sústavy. U mužov je viac ako 3-krát vyššia úmrtnosť v dôsledku vonkajších príčin. Je to aj dôsledok vysokého podielu úmrtí pri


29

dopravných nehodách. Vyššia úmrtnosť mužov je aj v dôsledku rôznych popálenín, otráv a úmrtnosti z dôvodu násilia.

Úmrtnosť (počet zomretých na 100 000 obyvateľov) podľa príčin smrti v okrese Pezinok v porovnaní so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovná tabuľka :

Ochorenie Úmrtnosť podľa príčin smrti

SR Bratislavský kraj Okres Pezinok muži ženy muži ženy muži ženy

choroby obehovej sústavy (kap. IX) 12 289 15 017 1 268 1 481 122 146 nádorové ochorenia (kap. II) 7 027 5 044 801 657 86 54 choroby dýchacej sústavy (kap. X) 1 869 1 400 231 197 23 18

vonkajšie príčiny úmrtnosti (kap. XX.) 2 133 363*

688 99*

211 37*

72 8*

17 1*

7 0*

choroby tráviacej sústavy (kap. XI) 1 725 1 145 208 151 20 11 Zdroj : Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011 * - počet zomrelých pri dopravných nehodách Z údajov uvedených v tabuľke je zrejmé, že aj v okrese Pezinok, tak ako v celej SR, je na prvom mieste úmrtnosť na choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádorové ochorenia.

Dopravná nehodovosť Jedným z vážnych argumentov pre využívanie hromadnej osobnej dopravy je neustály nárast počtu dopravných nehôd na cestách. Dopravná nehodovosť sa tiež významne podieľa na nepriaznivých štatistických údajoch o úmrtnosti obyvateľstva. Dopravnou nehodou rozumieme udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škody na životoch, zdraví alebo na majetku, bez ohľadu na to, či bola klasifikovaná ako trestný čin, resp. priestupok a či bola prejednávaná súdom alebo trestnou komisiou dopravného inšpektorátu. Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku (napr. na poľných a lesných cestách, v závodoch, dvoroch a pod.). Pri každej dopravnej nehode sa zisťuje len hlavná príčina vzniku nehody. K nehodám zapríčineným „inou príčinou“ patria najmä zrážky s lesnou zverou, pád osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinené spolujazdcom a pod. Kritická nehodová lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokým počtom dopravných nehôd. Na to, aby sa nehodová lokalita stala kritickou musí byť splnená podmienka, že skutočný počet dopravných nehôd na nej vzniknutý je väčší ako kritický počet nehôd. Kritický počet dopravných nehôd sa určí exaktným postupom. Za opakujúcu sa kritickú nehodovú lokalitu sa považuje taká KNL, kde sa počas uplynulých 5 rokov sústavne vyskytoval vysoký počet dopravných nehôd, presahujúci stanovenú hranicu kritického počtu dopravných nehôd. Prehľad KNL na cestách I. a II. triedy v SR v roku 2010 podľa ukazovateľa „hustota nehôd“ (počet DN na dĺžke cesty 1 km [DN.km-1]) Na ceste II/502 v extraviláne v km 23,8 – 24,3 sa nachádza kriticky nehodová lokalita, na ktorej došlo v roku 2010 ku 5 dopravným nehodám. Boli pri nich 4 osoby ľahko zranené, 1 osoba bola zranená ťažko , materiálne škody dosiahli výšku 15 500 €. Správa a údržba

Č. cesty

KNL (km) Dĺžka (km)

IN/ EX

Závažnosť DN Následky DN od do DN SDN VDN ODN SZ ŤZ ĽZ MŠ

Bratislava - vidiek

502 23,800 24,300 0,500 EX 5 0 1 2 0 1 4 15500€

Závažnosť DN: SDN – smrteľná dopravná nehoda pri ktorej došlo k smrteľnému zraneniu účastníka nehody, − VDN – vážna dopravná nehoda pri ktorej bol smrteľne alebo ťažko zranený aspoň jeden účastník nehody, − ODN – osobné dopravné nehody pri ktorej vznikne ujma na zdraví ľudí (dôjde k smrteľnému, ťažkému alebo

ľahkému zraneniu). Následky DN: SZ – smrteľne zranená osoba, − ŤZ – ťažko zranená osoba, − ĽZ – ľahko zranená osoba, − MŠ – materiálna škoda v tis. Sk. podľa odhadu polície.


30

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Záber plôch Predmetná navrhovaná stavba sa nachádza v katastrálnom území Pezinok, okres Pezinok. Okres Pezinok je súčasťou Bratislavského kraja. Stavba je umiestnená na pozemkoch v blízkosti železničnej trate č. M 130 Bratislava – Štúrovo, v rozsahu podľa jednotlivých alternatív. Predmetná stavba si vyžiada trvalý a dočasný záber plôch. Dočasný záber poľnohospodárskej pôdy bude po ukončení stavby rekultivovaný a vrátený na jej pôvodné využívanie. Variant A.1 Povrchové parkovisko, vybudované v rozsahu 296 stojísk cieľového stavu, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo na parkovisko. Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 9 112,41 m2.

Parcela č. List

vlastníctva Majiteľ Užívateľ

Záber PPF (m2)

Záber Ostatné (m2)

Kultúra

2895/45 769

SR - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 17, Bratislava,

82715, Slovensko 278,00 orná pôda

2895/86 4027 Slovenská republika

Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8,

Bratislava, 813 61, SR 8,43 orná pôda







2895/10 769


82715, Slovensko 1 301,95 orná pôda

2895/56 9672 Sandrock Trans s.r.o., 1.mája

29/A, Pezinok, 90201, Slovensko 682,81 orná pôda

2895/55 8800

Pätoprstá Anna r. Šeborová, Suvorovova 41, Pezinok,

Slovensko 727,93 orná pôda

Pätoprstý Igor Ing., Púpavova 20,

Bratislava, Slovensko

Gergelyová Renáta r. Pätoprstá, Skalická cesta 6, Bratislava,

Slovensko

Pätoprstý Tomáš r. Pätoprstý, Suvorovova 41, Pezinok, PSČ

90201, Slovensko

2895/54 8801


Slovensko 1 325,10 orná pôda




Slovensko


90201, Slovensko

2895/53 769




31

2895/81 9507

Herdová Margita r. Badovská, Moyzesova 16. Pezinok,



82715, Slovensko

2895/52 769



2895/51 769



2898/22 2497 Hanusek Kazimir Ing.,

Sladkovicova 23, Slovensko 3,28 orná pôda

Malokarpatská vinohradnícka spoločnosť, a.s., Za dráhou 21,

Pezinok, Slovensko



Bratislava, 813 61, SR 16,57 zastavané plochy a

nádvoria




nádvoria 9090,63 21,78

Záber plôch spolu 9 112,41 m2

Variant A.2 Povrchové parkovisko, vybudované v rozsahu 298 stojísk cieľového stavu, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 8 916,6 m2.

Parcela č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

2895/45 769









2895/10 769



2895/55 8800






Slovensko


90201, Slovensko

2895/54 8801






32


Slovensko


90201, Slovensko

2895/53 769



2895/81 9507




82715, Slovensko

2895/52 769



2895/51 769






nádvoria







Pezinok, Slovensko




nádvoria 8898,36 18,24

Záber plôch spolu 8916,6 m2

Variant B.1 Parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk, prístup k parkovaciemu domu riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo k parkovaciemu domu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 3669,03 m2.

Parcela č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

2895/45 769

SR - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 17, Bratislava, 82715, Slovensko 237,31 orná pôda


Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR 48,79 orná pôda

Pätoprstý Igor Ing., Púpavova 20, Bratislava, Slovensko

Gergelyová Renáta r. Pätoprstá, Skalická cesta 6, Bratislava, Slovensko

Pätoprstý Tomáš r. Pätoprstý, Suvorovova 41, Pezinok, PSČ 90201, Slovensko

2895/54 8801

Pätoprstá Anna r. Šeborová, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko 34,90 orná pôda

Pätoprstý Igor Ing., Púpavova 20, Bratislava, Slovensko


33

Gergelyová Renáta r. Pätoprstá, Skalická cesta 6, Bratislava, Slovensko

Pätoprstý Tomáš r. Pätoprstý, Suvorovova 41, Pezinok, PSČ 90201, Slovensko

2895/53 769


2895/81 9507

Herdová Margita r. Badovská, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko 210,29 orná pôda

SR - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 17, Bratislava, 82715, Slovensko

2895/52 769


2895/51 769

SR - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 17, Bratislava, 82715, Slovensko 2 217,33 orná pôda

2898/22 2497 Hanusek Kazimir Ing., Sladkovicova 23, Slovensko 3,28 orná pôda

Malokarpatská vinohradnícka spoločnosť, a.s., Za dráhou 21, Pezinok, Slovensko


Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR 16,57

zastavané plochy a nádvoria


Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR 5,21

zastavané plochy a nádvoria

3647,25 21,78 Záber plôch spolu 3669,03 m2

Variant B.2 Parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 3483,78 m2.

Parcela č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

2895/45 769



2895/53 769



2895/81 9507




82715, Slovensko

2895/52 769



2895/51 769




34




nádvoria




Pezinok, Slovensko




nádvoria

2895/49 8280 Hanúsek Ondrej, Drieňova 11,Bratislava, Slovensko 6,10 orná pôda

3465,54 18,24 Záber plôch spolu 3483,78 m2

Variant C.1 Parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 222 stojísk ako dostavba na cieľový stav, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo na parkovisko. Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 9621,51 m2.

Parcela č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

2895/45 769












2895/10 769




29/A, Pezinok, 90201, Slovensko 831,20 orná pôda

2895/55 8800






Slovensko


90201, Slovensko

2895/54 8801






Slovensko


90201, Slovensko


35

2895/53 769



2895/81 9507




82715, Slovensko

2895/52 769



2895/51 769






Pezinok, Slovensko




nádvoria




nádvoria 9599,73 21,78

Záber plôch spolu 9 621,51 m2

Variant C.2 Parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 222 stojísk ako dostavba na cieľový stav, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením pred existujúcou komunikáciou, chodci sú nútení použiť úrovňový priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu.Plochy sú v súčasnosti využívané ako orná pôda, len v malej miere sú v zábere zastavané plochy a nádvoria. Celková plocha záberu je 9285,33 m2.

Parcela č. List


Záber PPF (m2)


Kultúra

2895/45 769









2895/10 769



2895/55 8800






Slovensko


90201, Slovensko


36

2895/54 8801






Slovensko


90201, Slovensko

2895/53 769



2895/81 9507




82715, Slovensko

2895/52 769



2895/51 769






nádvoria




Pezinok, Slovensko




nádvoria





29/A, Pezinok, 90201, Slovensko 602,08 orná pôda 9267,09 18,24

Záber plôch spolu 9285,33 m2

Najmenší záber plôch (3483,78 m2) predstavuje variant B.2 s parkovacím domom – 140 stojísk a vyústením podchodu pred komunikáciou, najväčší záber predstavuje variant C.1 s parkovacím domom, povrchovým parkoviskom s 222 parkovacími miestami a s vyústením podchodu až na parkovisku. Väčšina zabraných plôch je evidovaná ako orná pôda. IV.1.2. Spotreba vody

Počas výstavby Počas výstavby parkoviska a parkovacieho domu sa bude voda využívať na stavebnú činnosť – najmä

na výrobu betónov a na hygienické účely pracovníkov stavby. Predpokladá sa, že na pitné účely pre zamestnancov stavby sa bude využívať balená voda. S napojením na vodné zdroje je potrebné počítať v miestach situovania stavebných dvorov. Voda pre stavebné účely sa bude čerpať z miestnych zdrojov. Stavebná činnosť nesmie ohroziť kvalitu a režim vodných zdrojov v dotknutej oblasti.


37

Počas prevádzky Projektová dokumentácia nepočíta s prívodom pitnej a požiarnej vody na objekt povrchového

parkoviska ani parkovacieho domu. Počas prevádzky môžu vzniknúť nároky na odber vody pri údržbe zelene vysadenej na povrchových parkoviskách v rámci vegetačných úprav. IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje

Stavebný materiál Pre obdobie výstavby parkoviska, parkovacieho domu a súvisiacich stavieb budú potrebné tieto hlavné

suroviny: štrkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchovú úpravu vozovky, oceľ (parkovací dom, oplotenie a pod.), cement. Presné druhy a množstvá potrebných materiálov budú špecifikované až na úrovni realizačných projektov.

Energetické zdroje

Nároky na odber elektrickej energie vznikajú počas prevádzky parkoviska a parkovacieho domu v súvislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia všetkých elektrických zariadení.

V rámci vonkajších rozvodov NN budú napojené všetky el. zariadenia navrhnuté v rámci parkoviska ako sú: informačné systémy, závory, platobné terminály, kamerový systém, nabíjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle.

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu bude navrhnutá nová káblová prípojka z existujúcej trafostanice ŽSR. Nakoľko táto sa nachádza na opačnej strane koľajiska popod koľaje sa pretlačí chránička. IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra

Počas výstavby Počas výstavby záchytného parkoviska ako aj súvisiacich ďalších objektov stavby budú využívané cesty

I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikácie a poľné cesty na dovoz stavebného materiálu a odvoz nepotrebného materiálu, zemín a odpadu z lokality výstavby. Počas prevádzky

Z hľadiska dopravného riešenia parkovisko má spoločné napojenie na ulicu Za dráhou. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky. Komunikácie zabezpečujúce obsluhu parkovacích plôch sú obojsmerné so základnou šírkou 6,0 m. IV.1.5. Nároky na pracovné sily

Počas výstavby Počas výstavby bude potrebný počet zamestnancov v požadovaných profesiách zabezpečovaný

dodávateľskou organizáciou vybranou na základe verejného obstarávania. Počas prevádzky

Prevádzka povrchového parkoviska ani parkovacieho domu si nevyžaduje vytvorenie stáleho pracovného miesta. IV.1.6. Iné nároky

V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy spočívajúce v odstránení orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy. Na základe realizovaného pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm.


38

Stavba parkoviska vyžaduje len minimálny výrub náletových drevín na rozhraní chodníka a poľnohospodárskej plochy. Pred začatím stavby je potrebné preložiť inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch dotknutých stavbou.

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Exhalačná štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu exhalátov sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania iných dopravných stavieb. Počas výstavby Zdrojom znečistenia ovzdušia počas výstavby bude predovšetkým nákladná doprava a stavebné práce,

ktoré spôsobia zvýšenú koncentráciu exhalátov a najmä prašnosť. A to hlavne na trasách prevozu stavebných materiálov (cesta II/502, Ulica Za dráhou) a v lokalite výstavby. Táto činnosť však bude len dočasná, bude trvať počas obdobia výstavby.

Hlavným plošným zdrojom znečistenia ovzdušia pri všetkých variantoch sú predovšetkým činnosti na plochách súvisiacich s výstavbou: odstraňovanie zelene a mačiny, odstraňovanie humusového horizontu z poľnohospodárskej plochy, odstraňovanie technických vrstiev na v súčasnosti spevnených plochách prístupové cesty pre dopravu a prepravu materiálu, samotné stavebné práce.

Počas prevádzky Počas prevádzky záchytného parkoviska sa plocha parkoviska stane plošným zdrojom znečistenia ovzdušia výfukovými plynmi automobilov, ktoré budú vo zvýšenej miere oproti súčasnému stavu prispievať k celkovej úrovni znečistenia ovzdušia v lokalite spolu s prístupovou komunikáciou –Za dráhou, po ktorej sa bude naďalej realizovať aj bežná premávka. Dá sa predpokladať, že najväčšia premávka bude v náväznosti na železničné spoje a to najmä v ranných hodinách pri odchode za prácou a do škôl a potom v popoludňajších hodinách pri návrate domov. IV.2.2. Hluk

Hluková štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu hluku sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania iných dopravných stavieb. Počas výstavby Lokalita výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza mimo územie s obytnou funkciou, v blízkosti

priemyselnej zóny a na poľnohospodársky využívaných plochách. Počas výstavby môže byť nepriaznivým účinkom hluku vystavené obyvateľstvo v obývaných častiach mesta v blízkosti prístupových komunikácií ku stavbe, po ktorých sa bude realizovať dovoz a odvoz materiálov ťažkými nákladnými vozidlami. Atak hlukom bude daný polohou zdrojov násypového materiálu a limitovaný pracovnou dobou a celkovou dĺžkou stavebných prác. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné tento negatívny účinok čiastočne eliminovať.

Počas prevádzky

Prevádzka parkoviska a parkovacieho domu predpokladá zvýšený pohyb najmä osobných vozidiel a bicyklov, nie hlučných nákladných áut. Zvýšenie hladiny hluku z dôvodu príjazdu a odjazdu motorových vozidiel sa predpokladá najmä v ranných a popoludňajších špičkových hodinách v súvislosti s odchádzkou do zamestnania a škôl a pri návrate. Popri prevádzke železnice nebude v tejto časti územia plánované parkovisko dominantným zdrojom hluku.


39

IV.2.3. Odpadové vody

Počas výstavby Množstvo odpadových vôd počas výstavby nie je možné v súčasnosti špecifikovať, nepredstavujú však

podstatný zásah do súčasného stavu režimu vôd. V etape výstavby budú vznikať odpadové vody v súvislosti s používaním technologickej, úžitkovej i pitnej vody pri stavebných prácach, pri údržbe a prevádzke stavebného dvora (vrátane sociálnych zariadení pre zamestnancov). Určitú kontamináciu vôd môžeme predpokladať z úniku pohonných hmôt, olejov, mazadiel a iných používaných znečisťujúcich látok. Ich vplyv je možné eliminovať vhodnými organizačnými opatreniami pri nakladaní s nimi.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú vznikať odpadové vody najmä ako zrážkové vody z povrchu parkoviska, resp.

z povrchov parkovacieho domu. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách , STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok.

Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novonavrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok.

Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte.

IV.2.4. Odpady

Počas výstavby S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z.

Odpady sú kategorizované v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje „Katalóg odpadov“, v znení vyhlášky MŽP SR 409/2002 (O - ostatný odpad, N - nebezpečný odpad) a vyhlášky MŽP SR č. 129/2004.

V priebehu výstavby parkoviska budú vznikať predovšetkým odpady, ktoré sú vo Vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov charakterizované ako stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest) – skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraňovania drevín v trase stavby, z obalových materiálov použitých stavebných materiálov, z búrania rekultivovaných úsekov starých ciest a odpady, ktoré vzniknú počas samotnej výstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebných dvoroch: 13 02 05 nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N 13 05 02 kaly z odlučovačov oleja z vody N 13 05 06 olej z odlučovačov oleja z vody N 15 01 10 obaly znečistené nebezpečnými látkami (obaly z farieb, oleja...) N 16 01 03 opotrebované pneumatiky O 16 01 07 olejové filtre N 16 01 13 brzdové kvapaliny N 16 01 15 nemrznúce kvapaliny iné ako uvedené 160114 O 16 06 01 olovené batérie N 20 03 01 zmesový komunálny odpad O 15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 15 01 02 obaly z plastov O 15 01 03 obaly z dreva O 15 01 04 obaly z kovu O


40

15 01 06 zmiešané obaly O 17 01 01 betón O 17 01 06 zmesi betónu alebo oddelené zložky betónu obsahujúce nebezpečné látky N 17 01 07 zmesi betónu O 17 02 01 drevo O 17 02 03 plasty O 17 03 01 bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht N 17 03 02 bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 O 17 05 03 zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N 17 05 04 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 O 17 05 05 výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky N 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 (neobsahujúca nebezpečné látky) O 17 09 03 iné odpady zo stavieb a demolácií vrátane zmiešaných odpadov obsahujúcich nebezpeč. látky N 17 09 04 zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01-17 09 03 O

S odpadom, ktorý bude vznikať počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade so znením zákona o odpadoch, pričom v rámci stavby sa budú materiály maximálne zhodnocovať a čo nebude možné v rámci stavby zhodnotiť, bude uložené na niektorej zo skládok v rámci okresu, alebo v blízkom okolí. Do úvahy prichádzajú skládky:

Okres Názov skládky Obec Pezinok Pezinské tehelne Pezinok Pezinok Skládka odpadov Dubová Dubová Pezinok Skládka Pezinok Pezinok Pezinok Skládka odpadov Budmerice Budmerice Senec Červený majer Senec Senec Skládka odpadov Senec, 3. etapa Senec Počas prevádzky Počas prevádzky sa nepredpokladá vznik väčšieho množstva odpadov, môžu vznikať odpady z údržby

povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z údržby zelených plôch parkoviska, prípadne zmesový komunálny odpad. IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy

Počas výstavby a prevádzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie žiarenia ani

iných fyzikálnych polí. IV.2.6. Vyvolané investície

Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • vonkajšie osvetlenie ŽSR v dĺžke cca 75 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 140 m, • kanalizácia ŽSR DN 150 v dĺžke cca 70 m, • verejné osvetlenie v dĺžke cca 70 m, • kanalizácia DN 400 v dĺžke cca 70 m. Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska.


41

IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V nasledujúcej tabuľke uvádzame stručný prehľad najzávažnejších možných vplyvov projektovanej činnosti. Jednotlivé vplyvy budú v ďalších častiach zámeru (kap. IV.6.) charakterizované podrobnejšie. Počas výstavby

Zložka životného prostredia Charakteristika vplyvu Významnosť vplyvu horninové prostredie riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv ovzdušie zaťaženie exhalátmi z dopravy a prachom málo významný �� podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� pôda trvalý a dočasný záber málo významný �� biota likvidácia drevín bezvýznamný vplyv vplyv na dopravu obmedzenie, spomalenie málo významný �� rozvoj územia iné rozvojové zámery bezvýznamný vplyv

pohoda a kvalita života

- vplyv na rekreačné využitie územia - majetková ujma obyvateľov - hluk - pohoda počas výstavby

bezvýznamný vplyv málo významný �� málo významný �� málo významný ��

Počas prevádzky

Zložka životného prostredia

Charakteristika vplyvu Priame vplyvy

Významnosť vplyvu Nepriame vplyvy

Významnosť vplyvu horninové prostredie riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv bezvýznamný vplyv ovzdušie zaťaženie emisiami, prachom málo významný �� významný podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� málo významný �� pôda ovplyvnenie poľnohosp. činnosti málo významný �� bezvýznamný vplyv biota výsadba zelene málo významný bezvýznamný vplyv vplyv na dopravu plynulosť, bezpečnosť dopravy málo významný �� významný

rozvoj územia iné rozvojové zámery rozvoj regiónu

bezvýznamný vplyv

významný významný

pohoda a kvalita života

-vplyv na rekreačné využitie územia -majetková ujma obyvateľov -hluk - pohoda

bezvýznamný vplyv bezvýznamný vplyv málo významný ��

stredne významný

bezvýznamný vplyv -

významný významný

- pozitívny vplyv �� - negatívny vplyv stupnica hodnotenia – bezvýznamný vplyv, málo významný vplyv, stredne významný vplyv, významný vplyv, veľmi významný vplyv IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

Realizácia zámeru sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, práca s plynovými, elektrickými zariadeniami, stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej inej stavebnej činnosti a budú ich znášať zamestnanci dodávateľských firiem.

V etape výstavby bude v priestore stavby, hlavne na ulici Za dráhou, zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Vzhľadom na blízkosť železničnej stanice existuje isté riziko úrazu obyvateľov najmä v súvislosti s dopravou po tejto ulici, s výjazdom a vjazdom na stavenisko. Výstavba si bude vyžadovať zvýšenú pozornosť a opatrnosť vodičov pri prejazde týmto úsekom ulice.

Počas prevádzky parkoviska sa môže nepriaznivý vplyv dopravy na zdravie obyvateľov prejaviť buď

priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zložky životného prostredia. Priamym negatívnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy.

Hluk možno definovať ako nežiadúci zvuk, vyvolávajúci pocit rušivého až nepríjemného vnemu, ktorý má vo všeobecnosti nepriaznivý účinok. V urbanizovanom prostredí pôsobia škodlivé účinky hluku prakticky bez časového obmedzenia na všetky časti populácie bez ohľadu na vek, pohlavie, či zdravotný stav. Zdroje hluku


42

z dopravy pritom nie sú bodové, ale líniové, zasahujúce obyvateľov rozsiahleho územia pozdĺž dopravných ciest. Účinky zdanlivo znesiteľných hladín hluku sa prejavujú až po dlhšom pôsobení, kedy už vyvolajú trvalé narušenie organizmu. Vysoké hladiny hluku sa prejavia okamžite. Základnými dôsledkami hluku sú:

- akútne alebo chronické organické poškodenie sluchového orgánu s následným ireverzibilným poškodením sluchu

- funkčné poškodenie sluchu s posunom sluchového prahu – nahluchlosť - zvýšená náchylnosť na kŕče a poruchy spánkového cyklu - prejavy subjektívneho pocitu obťažovania, rozmrzenosť, ťažkosti so sústreďovaním sa, zníženie produktivity

práce a ďalšie. Optimálne rozmedzie hlukovej hladiny z hľadiska pohody pri práci a odpočinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB.

Podľa materiálu Územný plán mesta Pezinok (koncept, 2011) situácia z hľadiska hlukovej záťaže v riešenom území je nepriaznivá najmä v blízkom okolí cestných a železničných úsekov. Na mnohých lokalitách sú prekročené prípustné koncentrácie hlukovej záťaže o 25 až 30 dB. Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný nervový systém. Hlavným zdrojom hluku je doprava, čo negatívne pôsobí aj v oblasti hraníc niektorých chránených území v tesnom kontakte so zastavaným územím. Za stacionárne zdroje hluku okrem existujúcich a navrhovaných parkovísk, možno považovať tiež priemyselné prevádzky a ťažobné lokality (kameňolom). V meste Pezinok sú najväčším zdrojom hluku z dopravy cesta II/502 Bratislava – Pezinok - Modra, II/503 Malacky – Pezinok – Senec – Šamorín, kde boli zistené hladiny hluku na úrovni až 75 dB. Podľa Hlukovej strategickej mapy Bratislavskej aglomerácie dosahuje hluk z cestnej dopravy v lokalite plánovanej výstavby záchytného parkoviska hladinu 50 - 55 dB.

Pri nepriamom negatívnom vplyve ide najmä o znečistenie ovzdušia exhalátmi z dopravy, kde hlavne zvýšená prašnosť sa môže prejavovať výskytom vyššieho počtu ochorení dýchacieho systému, najmä alergickými reakciami a astmou. Exhaláty z dopravy obsahujú škodlivé komponenty, ktoré môžu rôznou mierou a rôznym spôsobom ovplyvňovať niektorých ľudí. Hlavné škodliviny, ktoré sú emitované do ovzdušia z dopravy sú oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, oxidy síry, polycyklické aromatické uhľovodíky, tuhé častice, sadze a zápach. Každá z týchto škodlivín má iný nepriaznivý účinok na organizmus človeka a prírodné prostredie. Vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia z dopravy sa vyhodnocujú len niektoré škodliviny, najmä sú to oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, tuhé znečisťujúce látky a benzén. Emisie týchto škodlivín sú závislé od intenzity dopravy a dá sa predpokladať, že príspevok emisií bude, obdobne ako pri hluku, najväčší pri variante s maximálnym predpokladaným počtom vozidiel. Ani pri jednom z variantov však nepredpokladáme prekročenie povolených krátkodobých ani dlhodobých limitov. IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachádzajú chránené územia v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny. V území výstavby navrhovanej činnosti vo všetkých navrhovaných variantoch platí I. stupeň ochrany územia. IV. 6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

Z hľadiska časového priebehu pôsobenia očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvažujeme :

1. etapu výstavby činnosti 2. etapu prevádzky činnosti


43

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo a jeho aktivity

IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia

Počas výstavby V období výstavby bude krátkodobým zdrojom znečistenia ovzdušia prašnosť zo stavebných prác a

pohybu dopravných mechanizmov. Tento vplyv však bude lokalizovaný len na oblasť staveniska. Vplyvy nedosiahnu takú intenzitu, aby mohli pôsobiť na prírodné prostredie mimo areálu stavby.

Ak by sme chceli porovnať jednotlivé varianty z hľadiska emisií exhalátov a prachu počas výstavby, potom najviac emisií látok znečisťujúcich prostredie bude pri variante s najväčšou plochou záberu, t.j. variant A.1, A.2 a C.1 a C.2. Súvisí to s najväčšou plochou odstránenia ornice, prašnosťou, väčším počtom nákladných vozidiel potrebných pri prípravných prácach a stavbe. Najmenší príspevok emisií a prachu bude pri variante s najmenšou plochou, t.j. pri variante B.1 a B.2.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a prašnosť závislé na intenzite dopravy,

najväčšia bude pri variantoch s cieľovým počtom 326 miest za predpokladu využitia plnej kapacity. Pritom treba uvažovať o krátkodobej záťaži rozloženej do obdobia ranných a popoludňajších špičiek. Znečistenie ovzdušia je jedným z najsledovanejších ukazovateľov kvality životného prostredia. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č.360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia harmonizovaná s právnymi predpismi EÚ udáva nasledovné limitné hodnoty škodlivých látok v ovzduší:

Znečisťujúca Priemerované Limitná hodnota Medza tolerancie látka obdobie

SO2 1 hod 350 µg/m3

(nesmie sa prekročiť viac ako 24x za kalendárny rok)

150 , t.j. 43%

SO2 24 hod 125µg/m3


žiadna

SO2 1 rok, zimné obdobie 20 µg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

NO2 1 hod 200 µg/m3


žiadna

NO2 Kalendárny rok 40 µg/m3 žiadna

NOx Kalendárny rok 30 µg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

PM10 24 hod 50 µg/m3


50%

PM10 Kalendárny rok 40 µg/m3 20% Pb Kalendárny rok 0,5 µg/m3 100%

CO max denná 8hod stredná hodnota 10 000 µg/m3 60%

Benzén Kalendárny rok 5 µg/m3 žiadna

Imisné limity sú stanovené s takým bezpečnostným faktorom, že pri ich dodržaní je vedecky odôvodnené, že znečisťujúce látky nebudú mať negatívny (rozumie sa nestochastický, prahový účinok) vplyv na zdravie človeka. Berú sa do úvahy i citlivejší jedinci a dlhodobý, rozumie sa celoživotný výskyt znečisťujúcich látok v ovzduší.

Na základe našich skúseností z iných dopravných stavieb sa hodnoty špičkových maximálnych krátkodobých imisných príspevkov z dopravy pohybujú v blízkom okolí cestného ťahu pri bežných rozptylových podmienkach pre NOx na úrovni desatín µg.m-3 a pre CO na úrovni niekoľkých jednotiek µg.m-3. Hodnoty imisných prírastkov z dopravy budú pod stanovenými limitnými hodnotami. Imisné prírastky plynných škodlivín zo súvisiacej nákladnej automobilovej dopravy je možné považovať za zanedbateľné.


44

Vzhľadom na nízke intenzity dopravy a dostatočnú vzdialenosť obytnej zóny od lokality výstavby sa nepredpokladá jej ovplyvnenie emisiami látok znečisťujúcich ovzdušie a prachom prekračujúce hygienické limity.

IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom

Počas výstavby V etape výstavby budú nasadené rôzne zemné stroje a mechanizmy – rýpadlá, buldozéry, vyrovnávače,

nákladné terénne automobily, nakladače, zhutňovacie stroje a pod. Špecifikácia týchto strojov je nižšie uvedená preto, lebo tieto určujú hlavné zdroje hluku v etape výstavby objektov. Ďalej uvedené hlukové parametre sú získané z meraní pri analogických stavebných prácach (merané v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladín hluku je určený stupňom využitia výkonu daného stroja a jeho zaťažením) - Nákladné automobily typu Tatra 87 – 89 dB(A) - Buldozér 86 – 90 dB(A) - Zhutňovacie stroje zeminy a štrku 83 – 86 dB(A) - Vyrovnávače terénu 86 – 88 dB(A) - Bager 83 – 87 dB(A) - Nakladače zeminy 86 – 89 dB(A)

Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Hluk má výrazne premenný, alebo až prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej operácie a od bezprostrednej práve realizovanej technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie, nakladanie a pod. Možná je aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. súčinná technológia niekoľkých strojov naraz.

Hluk zo základných zemných prác, stavby objektov je hluk dočasný, obmedzený na obdobie výstavby. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné negatívny účinok hluku minimalizovať na únosnú mieru. V lokalite výstavby záchytného parkoviska sa nenachádzajú trvalo obývané objekty, pôsobenie hluku na obytnú zónu je nepravdepodobné. Počas prevádzky Ako už bolo spomínané v predchádzajúcich častiach zámeru, v lokalite výstavby navrhovanej činnosti sa už v súčasnosti pohybuje ekvivalentná hladina hluku z cestnej dopravy na úrovni 50 – 55 dB cez deň. Dominantným zdrojom hluku je tu železničná a cestná doprava a priemysel. Je výhodou, že uvažované varianty sú umiestnené v blízkosti železničnej trate, ale predsa dostatočne vzdialené od obytnej zóny.

V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú stanovené limitné hodnoty hluku nasledovne:. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí

Kate

gória

úz

emia

Opis chráneného územia alebo vonkajšieho

priestoru

Ref. časový interval

Prípustné hodnoty [dB] Hluk z dopravy Hluk

z iných zdrojov LAeq,p

Pozemná a vodná

dopravab) c) LAeq,p

Železničné dráhy c) LAeq,p

Letecká doprava

LAeq,p LASmax,p

I. Územie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kúpeľné miesta, kúpeľné a liečebné areály

deň 45 45 50 - 45

večer 45 45 50 - 45

noc 40 40 40 60 40

II.

Priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, d) rekreačné územie

deň 50 50 55 - 50

večer 50 50 55 - 50

noc 45 45 45 65 45

III.

Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných

deň 60 60 60 - 50

večer 60 60 60 - 50


45

dráh a letísk, mestské centrá noc 50 55 50 75 45

IV.

Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov

deň 70 70 70 - 70

večer 70 70 70 - 70

noc 70 70 70 95 70

Poznámky k tabuľke: a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén. b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb určené na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy. d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania

Referenčný časový interval je časový interval, na ktorý sa vzťahuje posudzovaná alebo prípustná hodnota. Referenčný časový interval je

� pre deň od 600 do 1800 h (12 hod), � pre večer od 1800 do 2200 h (4 hod), � pre noc od 2200 do 600 h (8 hod).

Prírastok hluku z predpokladanej dopravy bude najväčší pri variante s maximálnym počtom stojísk za

predpokladu využitia maximálnej kapacity parkoviska a to buď vo variante C.1. alebo pri variante C.2. Pritom hluk bude zvýšený len v špičkových ranných a popoludňajších hodinách, v noci nebude parkovisko zdrojom hluku vôbec. Nie je predpoklad, že prírastok hluku z dopravy bude prekračovať povolené limitné hodnoty, ktoré v zmysle uvedenej tabuľky pre územie kategórie III dosahujú 60 dB cez deň a večer a 55 dB v noci. . Faktom pritom ostáva, že sa jedná o lokalitu, v ktorej nie je primárna funkcia bývania a v ktorej hluk z cestnej dopravy nemá dominantný charakter.

Zmyslom výstavby záchytného parkoviska v Pezinku je spolu s ďalšími záchytnými parkoviskami v Ivanke

Pri Dunaji, Nových Košariskách a Zohore podporiť väčšie využívanie železničnej dopravy pri pravidelnom cestovaní do hlavného mesta. Zavedením integrovaného dopravného systému sa sleduje zvýšenie využívania hromadnej dopravy cestujúcimi na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv najmä na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia a tiež zníženie emisií hluku z dopravy v meste. Môžeme teda konštatovať, že výstavba záchytných parkovísk bude mať nepriamy pozitívny vplyv na zníženie znečistenia ovzdušia z dopravy a zníženie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste.

IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života Počas výstavby Pohoda a kvalita života obyvateľov bude výraznejšie narušená najmä počas obdobia výstavby

navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s dočasným nepriaznivým vplyvom v tých častiach mesta, ktoré budú ovplyvňované obmedzovaním dopravy a ťažkou nákladnou dopravou pozdĺž prístupových komunikácií ku stavbe a na trasách medzi zdrojmi materiálov a stavbou. V súčasnosti nedokážeme presne povedať, konkrétne ktoré cesty budú za týmto účelom využívané. Bude to závisieť od zdrojov materiálov, ktoré pri súčasnej rozpracovanosti PD nie sú známe a budú závisieť od výberu dodávateľa stavby. Predpokladá sa, že budú využívané súčasné cesty I., II., aj III. triedy v čo najkratších vzdialenostiach od lokality výstavby.

Stavba vyvolá dočasné ovplyvnenie kvality a pohody života obyvateľov z dôvodu rušnej stavebnej činnosti. Stavebná činnosť bude ovplyvňovať obyvateľstvo hlukom a zvýšenou prašnosťou najmä na začiatku výstavby počas prípravy územia na stavbu, kedy je potrebné pripraviť stavenisko, odstrániť vegetáciu, prípadné stavby a aj odňať humusový horizont pôd. Hluk z prejazdu ťažkých motorových vozidiel bude potom pretrvávať počas celého obdobia výstavby.

K negatívnym vplyvom na pohodu a kvalitu života obyvateľov patrí strata majetku v dôsledku nevyhnutnosti záberu pozemkov pod samotnú stavbu. Pri výstavbe parkoviska budú dotknuté aj záujmy individuálnych vlastníkov (parcely č. 2895/56, 2895/55, 2895/54, 2895/81, 2898/22 majú súkromných majiteľov), čo môže spôsobovať prieťahy pri výkupe pozemkov.


46

Počas prevádzky Navrhované varianty riešenia parkoviska alebo parkovacieho domu ponúkajú možnosť výstavby s podchodom, ktorý bude vyústený buď pred komunikáciou (varianty A2, B2, C2), alebo až za ňou, priamo na parkovisku (varianty A1,B1,C1). Z hľadiska bezpečnosti a aj pohodlia užívateľov sú výhodnejšie varianty, ktoré majú podchod vyústený priamo na parkovisko a prepojený s nástupiskom. Úzka komunikácia si vyžaduje zriadenie priechodu pre chodcov.

Zavedenie IDS má za cieľ posilniť železničnú a hromadnú dopravu na úkor individuálnej automobilovej, čoho dôsledkom je celý rad súvisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde budú lokalizované záchytné parkoviská a jednak priamo v Bratislave, ktorá je cieľom týchto prepráv.

V Bratislave sa počíta so zavedením opatrení v parkovacej politike, ktoré sa týkajú výrazného obmedzenia počtu neplatených parkovacích miest., čím vznikne situácia, kedy parkovanie v meste bude natoľko problematické a finančne nevýhodné, že to prinúti aj obyvateľov mesta, nielen dochádzajúcich, uprednostniť radšej hromadnú dopravu oproti individuálnej a časť obyvateľstva to bude určite vnímať ako obmedzujúce a nepohodlné. Väčšie využívanie MHD by ale malo viesť postupne k ďalším dôsledkom ako je zníženie intenzity dopravy, zvýšenie bezpečnosti, zníženie počtu dopravných nehôd, úspory prostriedkov na údržbu a opravy komunikácií, zlepšenie stavu životného prostredia. Na druhej strane v Pezinku vybavenosť parkoviska a parkovacieho domu by mala prispieť k pohodovému využívaniu tohto spôsobu prepravy obyvateľstva. Pohodlný a bezpečný prístup cez podchod priamo z parkoviska na nástupisko trošku zvýhodňuje varianty s týmto riešením oproti variantom, v ktorých podchody vyúsťujú pred ulicou Za dráhou. Počíta sa s tým, že parkovisko bude oplotené a strážené kamerovým systémom, bude mať inštalovaný informačný systém, v cene parkovného bude zahrnutá už aj cena cestovného železničnou dopravou a MHD v Bratislave. Parkovacie stojiská v parkovacom dome budú osvetlené, zabezpečená je aj elektrická protipožiarna signalizácia. Cestujúci, ktorí budú využívať tento systém prepravy budú môcť mať istotu, že svoje auto po ôsmich a viac hodinách nájdu nepoškodené na rovnakom mieste, kde ho ráno nechali. To sú dostatočné dôvody na to, aby cestujúci zmenili svoje správanie a pred individuálnou dopravou – pomalou, nervóznou, čoraz menej bezpečnou, uprednostnili pohodlnú, rýchlu, spoľahlivú a bezpečnú železničnú dopravu. V konečnom dôsledku sa má dosiahnuť pomocou na jednej strane reštrikčných a na druhej strane podporných opatrení väčšie využívanie hromadnej prepravy (železničnej – ekologickejšej) pred individuálnou (automobilovou), čo by malo mať za následok celkové zníženie nepriaznivých účinkov dopravy na životné prostredie.

IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti Sociálno-ekonomické prínosy zavedenia IDS v regióne (a v tej súvislosti záchytné parkoviská ako

nevyhnutný predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - úsporami prevádzkových nákladov vozidiel v individuálnej doprave z dôvodu presunu časti dopravy na

železnicu, - zvýšením bezpečnosti, znížením dopravnej nehodovosti, - úsporami na údržbu a opravy cestných komunikácií z dôvodu presunu časti dopravy na železnicu, - úsporami času cestujúcich, - menšou záťažou zložiek životného prostredia.

IV.6.1.5. Vplyvy na sídla

Územný rozvoj obcí a miest je usmerňovaný územnoplánovacovacou dokumentáciou, ktorá určuje umiestnenie plôch obytnej zástavby, športu, rekreácie, priemyslu, poľnohospodárstva a aj dopravných plôch. Územný rozvoj mesta Pezinok je usmerňovaný platným Územným plánom z roku 1996 (spracovateľ SAN-HUMA´90, s.r.o., Nitra), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením č. 2/97. Tento územný plán bol viackrát aktualizovaný zmenami a doplnkami, ktoré boli vyhlásené všeobecnými záväznými nariadeniami mesta Pezinok č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č. 2/2005, č. 9/2005, č. 2/2006, č. 3/2006 a č. 1/2010. V súčasnosti je v schvaľovacom konaní návrh ZaD č. 1/2012.

Dotknuté plochy sú poľnohospodársky využívané. V zmysle „Územného plánu mesta Pezinok - Zmeny a doplnky č. 1/2010" však tvoria súčasť územno-priestorového celku 7-7. Pozemky C-KN parc. č. 2899/1 2898/16, 2898/17, 2898/18, 2898/19, 2898/20, 2898/22, 2898/23, 2898/24, 2898/25, 2898/26, 2898/27, 2895/45, 2895/86, 2895/48, 2895/34, 2895/33 a 2893/2, k.ú. Pezinok


47

Z hľadiska funkčného využitia je pozemok parc.č. 2899/1 zaradený medzi plochy dopravných areálov a zariadení.

Časť pozemkov parc.č. 2898/16, 2898/17, 2898/18, 2898/19, 2898/20, 2898/22, 2898/23, 2898/24, 2898/25, 2898/26 a 2898/27 je zaradená medzi plochy dopravných areálov a zariadení a časť medzi plochy komunikácií.

Časť pozemku parc.č. 2895/45 je zaradená medzi plochy komunikácií, časť medzi plochy líniovej zelene popri komunikácii a časť medzi plochy s vyššou mierou poly funkčnosti komerčnej vybavenosti a podnikateľských aktivít.

Pozemok parc.č. 2895/86 je zaradený medzi plochy s vyššou mierou polyfunkčnosti komerčnej vybavenosti a podnikateľských aktivít.

Časť pozemku parc.č. 2895/56 je zaradená medzi plochy s vyššou mierou polyfunkčnosti komerčnej vybavenosti a podnikateľských aktivít, časť medzi plochy komunikácií a časť medzi plochy areálov a zariadení priemyselnej výroby a skladového hospodárstva.

Časť pozemkov parc.č. 2895/10, 2895/48, 2895/34 a 2895/33 je zaradená medzi plochy s vyššou mierou polyfunkčnosti komerčnej vybavenosti a podnikateľských aktivít, časť medzi plochy komunikácií, časť medzi plochy areálov a zariadení priemyselnej výroby a skladového hospodárstva a časť medzi plochy líniovej zelene.

Uvažovaná výstavba záchytného parkoviska nebude mať negatívny vplyv na ďalší rozvoj sídla, parkovisko je navrhované na plochách, ktoré sú ZaD č.1/2012 v Komplexnom výkrese priestorového usporiadania a funkčného využitia územia definované ako plochy priemyselnej a stavebnej výroby a skladového hospodárstva a sú súčasťou „Priemyselnej zóny Juh“ . V rámci tejto zóny, v jej severnom cípe, je navrhované aj parkovisko.

Z lokálneho hľadiska teda uvažovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na rozvoj mesta Pezinok. Na druhej strane pri zavedení IDS sa počíta s tým, že bude mať výrazný pozitívny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hneď v niekoľkých oblastiach: väčším využívaním železničnej dopravy oproti automobilovej sa zníži zaťaženie komunikácií v bratislavskom regióne, väčším využívaním hromadnej dopravy oproti individuálnej sa znovu zníži zaťaženie komunikácií, to bude mať pozitívny vplyv na bezpečnosť premávky, zníženie dopravnej nehodovosti, nižšie intenzity dopravy a s tým súvisiace šetrenie finančných prostriedkov na údržbu a opravy ciest, ktoré sa dajú použiť v iných oblastiach. IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky V lokalite výstavby navrhovaného parkoviska sa nenachádzajú žiadne historické pamiatky a nie je nám známy výskyt archeologických nálezísk v danej lokalite. Vzhľadom na povrchovú stavbu nenáročnú na výkopy, nie je predpoklad zásahu do hlbších vrstiev, v ktorých by sa (teoreticky) mohli nachádzať zatiaľ neobjavené archeologické artefakty.

IV.6.1.7. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Počas výstavby Najzávažnejším vplyvom výstavby objektov parkoviska je samotný záber poľnohospodárskej pôdy

a následne zníženie poľnohospodárskej produkcie z dôvodu trvalého záberu pôdy. Podľa Pedologického prieskumu (RNDr. Silvia Lazúrová, 2013) pôdy v záujmovom území stavby sú

podľa bonitačného informačného systému VÚPOP do BPEJ 0105001 a 0022002. Tieto pôdy sa vyskytujú v klimatických regiónoch veľmi teplých, veľmi suchých, nížinných, so sumou priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januári -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Na väčšine plochy hlavnou pôdnou jednotkou sú fluvizeme typické nekarbonátové, ľahké na rovine bez prejavov plošnej vodnej erózie, hlboké a bez skeletu, podľa zrnitosti sú to pôdy ľahké hlinitopiesočnaté a piesočnaté s obsahom frakcie<0,01 mm do 20%. Na malej ploche hlavnou pôdnou jednotkou sú čiernice typické, stredne ťažké na rovinách bez prejavov plošnej vodnej erózie , hlboké a bez skeletu. Z hľadiska zrnitosti sú to stredne ťažké pôdy – hlinité – s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hľadiska kvality sú podľa kódu BPEJ tieto pôdy zaradené do 6. skupiny kvality v zmysle Prílohy 3 k Zákonu č. 220/2004 Z.z. o ochrane pôdy, len juhovýchodný okraj je zaradený do 1. skupiny. Na väčšine plochy teda nepatria medzi tzv. osobitne chránené pôdy najvyššej kvality.


48

Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy jednotlivými variantmi riešenia (bez rozlíšenia trvalého a dočasného záberu):

Záber PPF /

Variant A.1 A.2 B.1 B.2 C.1 C.2

PPF ( m2 ) 9 090,63 m2 8 898,36 m2 3 647,25 m2 3 465,54 m2 9 599,73 m2 9 267,09 m2

Najväčší záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu je vyčíslený pri variante C.1., ktorý predstavuje 9599,09 m2 a jedná sa o parkovací dom so 140 miestami a povrchové parkovisko s 222 miestami.

V zmysle zákona NR SR č.220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, §12 ich možno dočasne alebo trvale použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy je povinný zabezpečiť skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu.

Na základe realizovaného pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou. S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev. Skládky budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska na ploche dočasného záberu. Pri ukončovaní stavby bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku.

Počas prevádzky Štandardná prevádzka parkoviska je potenciálnym zdrojom kontaminácie pôd v bezprostrednom okolí

plochy parkoviska zložkami výfukových splodín, ale aj prostredníctvom znečistenej zrážkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hľadiska je dôležité správne odvedenie zrážkovej vody z plochy parkoviska. Podľa výsledkov výskumov obsah škodlivín v pôde so vzdialenosťou od zdroja exponenciálne klesá a nie je predpoklad prekračovania hygienických limitov. Rozsah kontaminácie pôdy výfukovými splodinami je možné obmedziť vytvorením zelených pásov po obvode parkoviska, ktoré súčasne obmedzujú prašnosť a pôsobia ako protihluková bariéra.

Z hľadiska vplyvu na poľnohospodárstvo sa ako najvýhodnejšie riešenie javia varianty, ktoré majú len

minimálny dopad na poľnohospodársku pôdu, t.j. varianty B.1. a B.2.

IV.6.1.8. Vplyvy na lesné hospodárstvo Varianty parkoviska sú navrhované mimo lesný pôdny fond a nebudú mať žiadny vplyv na hospodárenie

na lesnom pôdnom fonde. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Počas výstavby Výstavba parkoviska ani v jednom z navrhovaných variantov nebude mať priamy vplyv na existujúce

areály výrobných prevádzok. Vzhľadom na to, že výstavba parkoviska je v súlade s ÚP, neovplyvní rozvoj plánovanej priemyselnej zóny „Juh“.

Počas prevádzky Počas prevádzky sa neočakáva žiadny vplyv na priemyselné areály, ani na areály skladov a objekty

služieb.


49

IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Počas výstavby Za účelom prepravy stavebného materiálu, zemín, odpadov zo stavby a aj ťažkých stavebných strojov

budú musieť byť využité všetky dostupné cesty miestneho komunikačného systému a to za predpokladu súčasnej plnej premávky na týchto cestách. Je zrejmé, že počas obdobia výstavby bude doprava na týchto cestách viac zahustená, navyše pribudnú v dopravnom prúde pomalé ťažké nákladné vozidlá, čo povedie pravdepodobne k celkovému spomaleniu dopravy. Tento nepriaznivý vplyv bude obmedzený len na krátke časové obdobie počas výstavby, cca 4 mesiace.

Počas prevádzky Pri efektívnom využívaní dopravného systému sa dá predpokladať, že v ranných a popoludňajších hodinách budú na príjazdových komunikáciách k záchytnému parkovisku v Pezinku mierne zvýšené intenzity dopravy.

Územie Hlavného mesta SR Bratislava predstavuje mestskú aglomeráciu ktorá je najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna. Predpokladá sa, že na území mesta sa dočasne nachádza 180 – 210 tisíc obyvateľov. Pohyb kulminuje v rámci sezónnych prác, významných kultúrnych a športových podujatí, ročných období s rozptylom 5 – 8 % t.j. 30 – 35 tisíc obyvateľov smerom hore. Z tohto počtu pripadá na dennú pravidelnú dochádzku 76 – 80 tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov z okolitého regiónu. Za štúdiom do stredných a vysokých škôl dochádza v priemere 45 tisíc študentov. Spolu to predstavuje asi 120 – 150 tisíc.

Koncentrácia pracovných príležitostí v Bratislave predstavuje zdroj pracovných príležitostí nielen pre obyvateľov mesta ale aj pre obyvateľov regiónu a tak vytvára odchádzku z obcí okolitého regiónu. Dochádzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostredníctvom hromadných dopráv (vlaková a autobusová doprava) a individuálnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadných dopráv (kvalita, pravidelnosť a i.) a ich zlá alebo žiadna koordinácia spôsobuje, že podiel hromadných dopráv na objeme dopravy je veľmi nízky a množstvo obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil.

Mestská hromadná doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo neriešený problém a podiel obyvateľov mesta využívajúcich MHD v porovnaní s obyvateľmi využívajúcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na súčasných 52:48.

Uvedená skutočnosť je dôvodom, že mestské komunikácie kapacitne nie sú schopné zvládnuť intenzitu dopravy vyvolanej tak vnútromestskou dopravou ako aj dopravou prichádzajúcou z regiónu. Priepustnosť komunikácií a križovatiek je nízka, vznikajú kongescie, cestná doprava je pomalá a akákoľvek dopravná nehoda spôsobuje dopravné zápchy. K zlému stavu dopravnej situácie sa pridáva aj nedostatočná kapacita parkovacích miest.

Nárast automobilizácie a stále viac zaťažená dopravná sieť v Bratislave prináša so sebou aj prehlbovanie problémov v prevádzke MHD, ktorá je v súčasnosti zabezpečená tromi subsystémami – električkami, trolejbusmi a autobusmi. Nosným systémom hromadnej dopravy v Bratislave je v súčasnosti autobusová doprava. Železničná doprava je vedená väčšinou mimo hlavných zdrojov a cieľov rozhodujúcich ciest tak obyvateľov mesta ako aj regiónu. Dotknutá je tak hlavne nekoľajová doprava, ktorá používa rovnakú cestnú sieť ako individuálna automobilová doprava. Charakteristickým znakom posledných rokov je tak pokles podielu celkového objemu prepravovaných osôb verejnou dopravou voči nárastu podielu individuálnej automobilovej dopravy.

Všetky uvedené skutočnosti bránia ďalšiemu rozvoju mesta, pričom súčasne dochádza aj k zhoršeniu životného prostredia v Bratislave.

Zabezpečením „verejného záujmu“ vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychádzajúc z prístupu EÚ, sa rozumie zabezpečenie základných prepravných potrieb obyvateľstva, predovšetkým prepravy do zamestnania, škôl, úradov, zdravotníckych zariadení a na zabezpečenie spoločenských, kultúrnych a športových potrieb občanov. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor IAD. Takéto opatrenia by mali byť motivačným prvkom a mali by predstavovať úsporu tak časovú, ako aj ekonomickú pre používateľa. Ako možné opatrenia by zamedzenie ďalšieho zvyšovania negatívneho stavu by tak mohli byť:


50

• integrácia dopravných systémov s cieľom presunúť podstatnú časť cestujúcich na koľajovú (železničnú) dopravu, • pravidelnosť a taktovosť liniek, • zníženie časovej straty vplyvom plynulosti a rýchlosti dopravy, • dostupnosť liniek aj do okrajových častí mesta s dobrou nadväznosťou v prestupových uzloch, • ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD, • ponuka záchytných parkovísk v nadväznosti na žel. stanice situované na tratiach vchádzajúcich do Bratislavy, • dobudovanie siete železničných zastávok na území Bratislavy, • ekonomicky únosná cena cestovného lístka na MHD (aj v rámci IDS).

Pri správnej realizácii a prepojenosti jednotlivých dopravných odborov, môžu v systéme IDS postupne profitovať všetky zúčastnené strany dopravného systému. Predovšetkým užívatelia systému – cestujúci, pre ktorých je systém tvorený za účelom uspokojenia prepravných potrieb udržateľným spôsobom, ďalej inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávatelia dopravných výkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Výhody pre cestujúcich:

• atraktívna ponuka dopravy (nadväznosti liniek, vedenie liniek), • sprehľadnenie dopravného systému, • jednotné prepravné a tarifné podmienky, • jednotný tarifno-vybavovací systém, • zaručená kvalita poskytovaných dopravných služieb na základe jednotných štandardov kvality.

Výhody pre inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávateľov dopravných výkonov):

• zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, • hospodárnejšie využitie verejných prostriedkov pri zabezpečovaní dopravnej obsluhy regiónu, • systémové dopravné a tarifné riešenia v regióne, • zabezpečenie mobility občanov udržateľným spôsobom (vyššie využívanie hromadnej dopravy pred

individuálnou automobilovou dopravou). Výhody pre dopravcov:

• zvýšenie atraktivity hromadnej dopravy, • zvyšovanie potenciálu prepravného trhu (vyšší počet prepravených cestujúcich) a s tým spojená

perspektíva ďalšieho rozvoja aktivít, • istota zmluvného vzťahu s objednávateľmi dopravných výkonov (garancia lukratívnosti vzťahu), • koordinácia dopravcov v regióne.

Vzhľadom na technickú a aj ekonomickú náročnosť zavedenia úplne nového konceptu dopravnej obsluhy

územia Bratislavského kraja sa IDS bude realizovať etapovite. I. etapa predstavuje prvý krok dopravcov pôsobiacich v regióne – Dopravný podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) – na ceste harmonizácie a koordinácie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizácie v Bratislave a v regióne. II. etapa IDS bude zavedená za podmienky úspešnej realizácie projektov z Operačného programu Bratislavský kraj a bude zahŕňať zvyšné územie Bratislavského kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti príde k zavedeniu dopravnej obsluhy regiónu v zmysle Plánu dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja, čo z pohľadu cestujúceho znamená sprehľadnenie linkového vedenia prímestskej autobusovej dopravy, zrušenie súbežnej dopravy vlak - autobus, v tých reláciách, kde existuje v danom čase dostatočná kapacita vo vlakovej doprave a prijateľný interval medzi vlakmi, vytvorenie nadväzností medzi regionálnou železničnou dopravou a prímestskou autobusovou dopravou v prestupových bodoch na železničných staniciach, zavedenie pravidelných intervalov.

V tarifnej oblasti bude zavedená ponuka predplatných cestovných lístkov. Navyše, od tohto termínu budú k dispozícii aj jednorazové cestovné lístky, ktoré sú určené predovšetkým pre nepravidelných cestujúcich.

Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektívnejší spôsob, ktorý je v súčasnosti známy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.


51

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Železničná prevádzka na tratiach zaústených do bratislavského uzla po zavedení IDS Podľa údajov uvádzaných v Technicko-ekonomickej štúdii „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ sa predpokladá, že na jednotlivých smeroch dôjde k prerozdeleniu počtu cestujúcich medzi jednotlivými prepravnými systémami tak, že počet cestujúcich využívajúcich železničnú dopravu vzrastie a súčasne klesne počet cestujúcich autobusovej a individuálnej dopravy. Základnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologické prínosy z takéhoto stavu je tarifná a technická integrácia všetkých subsystémov hromadnej dopravy na území BSK vr. hlavného mesta Bratislava.

Traťový úsek (Kúty) – Malacky – Bratislava hl. st.

V smere od Malaciek bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. Autobusové linky z Malaciek do Bratislavy vedené súbežne so železničnou traťou budú zrušené. Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 558 cestujúcich/pracovný deň. Ďalšie možnosti prestupu na železničnú dopravu sú v Zohore a v Devínskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej železničnej dopravy s väzbou na realizáciu ďalších projektov železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje pre cieľový stav 744 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Trnava) – Pezinok – Bratislava hl. st.

V smere od Pezinka bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. V cieľovom stave budú všetky regionálne autobusové linky z Pezinka do Bratislavy zrušené (prechod na cieľový stav bude po etapách a je závislý aj od podmienok vytvorených pre prestup cestujúcich, ktorí v súčasnosti využívajú autobusovú dopravu na železničnú dopravu). Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 8 370 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Cífer, Šenkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 398 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Galanta) – Senec – Bratislava hl. st.

V smere od Senca bude z hľadiska dopravnej obsluhy v prvej etape ťažiskovou dopravou autobusová doprava. Až po splnení podmienok pre presun (modernizácia železničnej trate a vybudovanie prestupných uzlov) môže byť ťažiskovou dopravou železničná doprava. V cieľovom stave uvažujeme, že všetky autobusové regionálne linky zo Senca do Bratislavy budú zrušené. Podľa spracovaného dopravného modelu cestujúci z autobusovej dopravy prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave v úseku Senec – Bratislava 9 950 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Senec, Bernolákovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 1 320 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto

V smere od Dunajskej Stredy bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou dopravou v 1. etape autobusová doprava, železničná doprava má plniť len doplnkovú funkciu. Vzhľadom na polohu železničnej trate ktorá prechádza len okrajmi jednotlivých obcí, nie je možné očakávať výraznejší nárast cestujúcich. Počty cestujúcich podľa dopravného modelu sa v zásade nezmenia oproti súčasnosti (malý nárast môže zabezpečiť lepšia koordinácia medzi autobusovou a železničnou dopravou, t. j. najmä v čase mimo dopravných špičiek, keď ide


52

vlak, nie je vedený aj súbežný autobusový spoj). Presun cestujúcich z IAD na železničnú dopravu je možný len počas dopravných špičiek (pri zabezpečení parkoviska v blízkosti vhodných železničných staníc a zastávok (Nové Košariská, P. Biskupice). Podporné projekty zavedenia Integrovaného dopravného systému Okrem základných projektov ktoré riešia dobudovanie žel. tratí v Bratislavskom železničnom uzle, vybudovaní nových staníc a zastávok, zdvojkoľajnenie tratí ktoré sú predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave pozostávajúci z 9-ich samostatných stavieb) a modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave, ktorých cieľom je priblížiť nové dopravné body k zdrojom a cieľom ciest obyvateľov regiónu a mesta. Jedná sa o nové zastávky: Devínska Nová Ves zastávka, Bratislava-Lamačská brána, Bratislava-Patrónka, Bratislava-Mladá garda, Bratislava-Trnávka, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Vrakuňa. S cieľom zatraktívnenia využívania železničnej dopravy a presunu obyvateľov ktorí v súčasnosti využívajú individuálnu automobilovú dopravu hlavne pri pravidelných cestách z regiónu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie záchytných parkovísk. Tieto sú podľa technicko-ekonomickej štúdie „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ navrhované v lokalitách týchto železničných staníc a zastávok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nové Košariská ktoré sú predmetom tejto dokumentácie. Výhľadovo v inej samostatnej stavbe budú dobudované parkoviská aj v lokalitách Lamačská Brána, Podunajské Biskupice, Pezinok zastávka a Veľký Biel.

V súčasnosti sa v Pezinku v lokalite železničnej stanice realizuje výstavba Terminálu integrovanej dopravy. Jej hlavným cieľom je vytvoriť dopravný uzol, ktorý umožní cestujúcim kontinuálne využívať viac druhov dopravy (vlakovú, autobusovú, individuálnu automobilovú, cyklistickú, pešiu), ktoré budú na seba nadväzovať práve v priestore Terminálu a umožnia cestujúcim jednoduchší presun v rámci regiónu. V rámci výstavby Terminálu ID dôjde k úplnej prestavbe komunikácii, bude vybudované jedno hlavné parkovisko a pridružené parkovacie plochy v celkovom počte 64 parkovacích miest, vybuduje sa nove verejné osvetlenie, kamerový bezpečnostný systém, informačný systém s elektronickými tabuľami, nové zastávky autobusovej dopravy s prístreškami, kryté stojiská pre bicykle, osadia sa nové lavičky, odpadkové koše, tabule dopravného značenia a realizovaná bude aj výsadba zelene.

Výstavba záchytného parkoviska v lokalite Pezinok bude ďalším doplnením počtu parkovacích miest a v ktoromkoľvek z navrhovaných variantov spolu s výstavbou záchytných parkovísk v ostatných dopravných bodoch bude mať pozitívny vplyv na rozvoj modernejšieho spôsobu prepravy cestujúcich v rámci regionálnych dopravných vzťahov. Zároveň sa očakáva zníženie počtu dopravných nehôd na cestách z dôvodu presunu časti individuálnej automobilovej dopravy na železnicu a úspory na údržbu a prevádzku cestných komunikácií z toho istého dôvodu.

IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu

Výstavba parkoviska nebude mať negatívny vplyv na rekreačné aktivity v území. IV.6.1.12. Vplyv na infraštruktúru

V dotknutom území navrhovaných variantov výstavby záchytného parkoviska sa nachádzajú siete technickej infraštruktúry, ktorých preložky a prípadná ochrana sú v rámci technickej časti projektovej dokumentácie stavby riešené ako vyvolané investície stavby. Na základe predbežného prieskumu sa jedná o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • silnoprúdové káble 6 kV ŽSR v dĺžke cca 180 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 50 m, • silnoprúdové káble VN 22 kV, vo vlastníctve Západoslovenská energetika - Distribúcia a.s. v dĺžke cca 150 m, • slaboprúdové káble, vo vlastníctve Slovak Telekom, a.s v dĺžke cca 180 m. Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska.


53

IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie

IV.6.2.1. Horninové prostredie

Počas výstavby Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň

nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája. Ani výstavba parkovacieho domu si nevyžaduje výkopy, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia.

Počas prevádzky Počas normálnej prevádzky parkoviska nie je predpoklad znečistenia horninového prostredia .

IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy

Doprava vo všeobecnosti je významným producentom plynných emisií najmä oxidov dusíka a oxidu

uhoľnatého. V roku 2010 sa v SR všetky druhy dopravy podieľali na celkovom znečistení ovzdušia oxidom uhoľnatým až 25% a oxidmi dusíka až 51%.

Vplyvom automobilovej dopravy dochádza k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, čo má negatívny vplyv na celkový stav životného prostredia. Výfukové plyny vozidiel obsahujú okrem produktov dokonalého spaľovania (CO2, H2O) znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené uhľovodíky, polycyklické aromáty, sadze a iné zložky. Na znečisťovaní ovzdušia sa okrem škodlivín z výfukových plynov cestných vozidiel podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Uvedené vplyvy sa lokálne prejavujú počas výstavby aj počas prevádzky, ale príspevky emisií nebudú prekračovať povolené limitné hodnoty. Ku zmenám miestnej klímy môže dôjsť len pri stavbách väčšieho rozsahu, pokiaľ pri nich dôjde k výrubom veľkých plôch s vegetáciou, čo v prípade výstavby parkoviska nehrozí. Z globálneho hľadiska vyššia miera využívania železničnej dopravy oproti automobilovej prispeje k zníženiu úrovne znečistenia ovzdušia v regióne a v Bratislave.

IV.6.2.3. Vplyv na vodu Povrchová voda

Povrchové vody sa v lokalite plánovanej výstavby záchytného parkoviska nenachádzajú.

Podzemná voda

Miera zraniteľnosti podzemnej vody závisí od priepustnosti a hrúbky pokryvných útvarov, hydrogeologických vlastností a pozície zvodneného kolektora ako aj úrovne hladiny podzemnej vody. Zvýšená miera priepustnosti kolektora vytvára všeobecne vhodnejšie podmienky pre relatívne rýchlu migráciu kontaminantov prostredníctvom prúdenia podzemnej vody.

Počas výstavby Geologický prieskum v lokalite výstavby záchytného parkoviska preukázal, že podzemná voda sa

vyskytuje v hĺbke už 2,20 až 3,3 m pod terénom. Zvodnený horizont tvorí štrk, prípadne ílovitý štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy. Priepustné podložie umožňuje rýchly prienik znečisťujúcich látok do väčších hĺbok a ohrozenie kvality podzemných vôd. K ohrozeniu kvalitatívnych vlastností podzemných vôd môže dôjsť pri väčšom úniku znečisťujúcich látok zo stavebnej techniky počas výstavby. Je preto nevyhnutné, aby počas výstavby boli dôsledne dodržiavané bezpečnostné predpisy a technické normy.

Počas prevádzky Počas prevádzky znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené nesprávnym odvádzaním

znečistených zrážkových vôd z povrchového odtoku, jednorazovo vo väčšej miere aj havarijnými únikmi. Za


54

účelom ochrany kvality podzemných vôd je navrhnuté odkanalizovanie tak povrchového parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie parkoviska je riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon o vodách č.364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Celý kanalizačný systém je navrhnutý v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha.

Potrubný rozvod kanalizácie sa navrhuje v celom rozsahu zrealizovať z PVC (PP) hladkých rúr, v dimenziách DN 200 až DN 400 mm, ktoré zabezpečujú dokonalú a trvalú vodotesnosť. Potrubný rozvod bude zaústený do ORL s prietokom Q=30 l/s až Q=100 l/s. Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l-1 NEL v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného mimo parkovacej plochy.

Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín.

Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte. Pri dodržaní stanovených postupov nie je predpoklad ohrozenia kvality podzemných vôd ani v jednom z navrhovaných riešení.

IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu

Počas výstavby

V priebehu výstavby parkoviska možno vzhľadom na časté prejazdy motorových vozidiel a intenzívne využívanie ťažkých stavebných mechanizmov očakávať nasledovné vplyvy na kvalitu a stabilitu pôd (resp. pôdnych vlastností), nachádzajúcich sa najmä na poľnohospodársky obrábaných plochách:

Degradácia (rozpad) štruktúrnych agregátov v humusovom horizonte pôd, po ktorých budú prechádzať vozidlá stavby a stavebné mechanizmy a v stavebných dvoroch. Degradácia štruktúrnych agregátov má vratný charakter, po ukončení výstavby je potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutých pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pôdneho profilu v koreňovej zóne, majúce nepriaznivý dopad na celkový fyzikálny stav pôdy, biologické a chemické procesy a celkový vodno-vzdušný režim. V extrémnych prípadoch môže tento vplyv spôsobiť až sekundárne zamokrenie pôd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrácie. Antropické zhutnenie pôdneho profilu má tiež vratný charakter, je možné ho odstrániť mechanickou rekultiváciou (hĺbkovým kyprením). Intoxikácia pôd zložkami výfukových splodín a ropnými látkami pozdĺž budovaného parkoviska a v stavebných dvoroch. V prípade výfukových splodín je možná intoxikácia humusového horizontu pôd až do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter týchto zmien závisí od množstva a kvality humusu, acidity humusového horizontu a textúry pôdy. V prípade úniku ropných látok (palivá, motorové a hydraulické oleje) môže dôjsť k bodovému znečisteniu pôdy. Táto zmena má tiež vratný charakter, jej následky možno odstrániť tak, že sa znečistená pôda dočasne vyradí z poľnohospodárskeho využívania a realizuje sa na nej príslušná biologická rekultivácia.

Počas prevádzky Počas prevádzky parkoviska vznikajú rovnaké riziká ako boli popísané pri vplyvoch na

poľnohospodárstvo.


55

IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvýraznejšie prejavujú predovšetkým v období počas výstavby činnosti a najmä vo

voľnej krajine. Vo všeobecnosti sa nepriaznivé vplyvy na biotu prejavujú: - priamou likvidáciou biotopov, - zásahmi a ovplyvnením funkcie biotopov (napr. úpravy vodných tokov) - vytvorením resp. posilnením bariéry v migračnom koridore, - vplyvom hluku, exhalátov a posypových látok na biotopy v blízkosti komunikácie a parkoviska.

Počas výstavby Variantné riešenia parkovacích plôch sa navrhujú v území, ktoré je dlhodobo poznačené antropogénnou

činnosťou, poľnohospodárskou výrobou a výstavbou priemyselno – skladovacích objektov a dopravou. V lokalite výstavby neboli identifikované hodnotnejšie biotopy, ktoré by boli výstavbou priamo zasiahnuté. V lokalite výstavby sa nenachádza ani rozptýlená krajinotvorná zeleň, len nálety inváznych drevín na rozhraní chodníka a poľnohospodárskej plochy. Zeleň v súčasnosti nedosahuje parametre potrebné na súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom. Ovplyvnenie vegetačnej zložky je minimálne vo všetkých navrhovaných variantoch riešenia. Z hľadiska vplyvu na živočíšstvo sa v lokalite nepredpokladá výskyt väčších druhov cicavcov, maximálne drobné zemné cicavce, z nižších tried stavovcov sa môžu vyskytovať sporadicky obojživelníky a plazy. Najpočetnejšie zastúpenou triedou stavovcov v území je trieda vtákov. Vzhľadom na to, že sa tu nevyskytuje stromová a krovitá drevinná vegetácia, nedochádza ani k ohrozeniu hniezdnych možností vtáctva.

Počas prevádzky Počas prevádzky navrhovanej činnosti sa neočakáva negatívny vplyv na biotu. Vegetačné úpravy parkoviska môžu prispieť k navýšeniu množstva drevinnej vegetácie vhodných druhov

v území.

IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability

Varianty záchytného parkoviska sú navrhované v krajine, v ktorej z hľadiska ochrany platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V lokalite navrhovanej výstavby, ani v jej blízkom okolí sa nenachádzajú osobitne chránené územia v zmysle zákona NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré by vyžadovali ochranu s vyšším stupňom. V lokalite ani v jej blízkosti sa nenachádzajú ani územia siete NATURA 2000.

Z hľadiska štruktúry krajiny, výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej ploche dôjde k zmene v podiele prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) v prospech spevnených plôch na úkor poľnohospodárskej ornej pôdy.

V lokalite plánovanej výstavby sa podľa územného plánu počíta s líniovou zeleňou popri železničnej trati a komunikáciách, reálne je však potrebné tieto interakčné prvky územného systému v tejto lokalite ešte dobudovať. IV.7. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Negatívne ovplyvnenie zložiek životného prostredia presahujúce hranice našej krajiny je nepravdepodobné. IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ.

Stavba a prevádzkovanie záchytného parkoviska nebude predstavovať takú činnosť, ktorá by následne vyvolala stav zhoršovania životného prostredia, naopak, v súvislosti s výstavbou ďalších záchytných parkovísk a so zavedením integrovaného dopravného systému sa očakáva pozitívne ovplyvnenie životného prostredia.


56

IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI

Z hľadiska vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia sa neočakávajú iné vplyvy, ako boli konštatované v časti o očakávaných vplyvoch stavby na životné prostredie.

S realizáciou navrhovanej činnosti je spojené riziko, že integrovaný dopravný systém, resp. železničnú dopravu nebude využívať dostatočný počet cestujúcich, prípadne bude trvať istú dobu, kým sa zmení zaužívaný spôsob cestovania väčšiny obyvateľov. Táto zmena je závislá od realizácie súvisiacich podporných projektov, najmä modernizácie železničných tratí, realizácie nosného systému MHD v Bratislave a pod., takých, ktoré zvýšia atraktivitu železničnej dopravy oproti individuálnej automobilovej doprave. Aj preto je účelné, že sa v tomto projekte uvažuje s etapovitosťou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie jeho funkcií a bezpečnosti a až v 2. etape – po preverení účelnosti a funkčnosti sa dobuduje do cieľového stavu. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V danej fáze projektovej prípravy stavby bude nutné rešpektovať počas prípravy, realizácie a prevádzky

stavby nasledovné opatrenia:

IV.10.1. Organizačné a technické opatrenia

Organizačné opatrenia Súčasťou organizácie výstavby zhotoviteľa stavby bude havarijný plán pre výstavbu, ktorý bude riešiť

elimináciu negatívneho vplyvu stavby na životné prostredie (prašnosť, únik škodlivín, technický stav vozidiel stavby, odstavné plochy, komunikácie, sklady pohonných hmôt, dopravné trasy a iné). Náležitosti plánu budú vypracované v zmysle platnej legislatívy.

Havarijný plán počas výstavby vypracuje zhotoviteľ stavby, pre prevádzku vypracuje havarijný plán prevádzkovateľ v termíne ku kolaudácii stavby.

Počas výstavby bude potrebné na vyhradených komunikáciách v maximálnej miere vykonať opatrenia na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušnými dopravnými značkami (obmedzenie rýchlosti, vjazdu, obchádzky a pod.).

Bezpečnosť počas prác Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia povinní rešpektovať a

dodržiavať normy, technické a technologické postupy a riadiť sa Vyhláškou č. 374/90 Zb., SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a ostatnými súvisiacimi predpismi.

Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia, povinní rešpektovať a dodržiavať i podmienky obsiahnuté v predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pre oblasť bezpečnosti práce bude musieť vybraný dodávateľ rešpektovať všetky právne nariadenia platné v SR.

Hospodárenie s odpadmi S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z. Novela zákona zavádza pojem „hierarchia a ciele odpadového hospodárstva“ v §3, podľa ktorého sa v odpadovom hospodárstve so záväznosťou poradia priorít a s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a znižovania celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takého využívania sa uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:

a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.


57

Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo c) obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch. Príprava na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely; zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie Zneškodňovanie odpadu je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie.

Technické opatrenia Cieľom technických opatrení je čo najväčšie zmiernenie, prípadne eliminácia, negatívnych vplyvov

výstavby a prevádzky činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, prostredníctvom dostupných a technicky realizovateľných postupov. Väčšina technických opatrení má charakter štandardných postupov, ktoré vyplývajú z potrieb zosúladenia danej činnosti s platnou legislatívou a zahŕňajú postupy: - na ochranu obyvateľstva pred hlukom, - na zníženie prašnosti, - na ochranu chránených území, objektov a ochranných pásiem, - na zabezpečenie vegetačných úprav, - na ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením.

Zabezpečenie ochrany obyvateľov počas výstavby v intraviláne bude predmetom programu organizácie výstavby. Z tohto programu už budú známe trasy prevozov materiálov a teda aj oblasti, ktoré budú najviac zasiahnuté týmito prevozmi. K základným opatreniam na zníženie nepriaznivého vplyvu týchto činností na obyvateľov bude dôsledné dodržiavanie Plánu bezpečnosti pri práci, v rámci neho napríklad aj vylúčenie prác v nočných hodinách a v čase pracovného pokoja, ktorým sa dá obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela, udržiavanie príjazdových komunikácií v čistom stave, t.j. kropením počas sucha, aby sa zabránilo nadmernej prašnosti, prípadne naopak odstraňovaním nánosov blata počas vlhkých dní.

Opatrenia na ochranu obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami znečisteného ovzdušia Počas výstavby sa očakáva najmä znečisťovanie ovzdušia vplyvom zvýšenej prašnosti a vyššieho

obsahu výfukových plynov z nákladnej dopravy priamo na stavbe a trasách prevozu zemín a materiálov. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie sa pre vybraný variant vypracuje postup a organizácia výstavby, ktorý bude obsahovať zásady starostlivosti o životné prostredie počas výstavby.

Základné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov prašnosti a zvýšených koncentrácií z dopravy v intraviláne obce sú:

- organizačne zabezpečiť stavbu tak, aby sa realizovala len počas pracovných dní a dôsledne sa dodržiavali dni pracovného pokoja,

- dodávateľ stavby musí zabezpečiť dôslednú údržbu prístupových komunikácií, staveniska, stavebných dvorov i depónií najmä dôsledným odprašňovaním – zametaním, v prípade sucha kropením a odstraňovaním blata z plôch.


58

Zvýšené množstvo exhalátov zo staveniskovej dopravy počas výstavby sa nedá eliminovať. Vyššie spomenutými organizačnými opatreniami a istými obmedzeniami sa dá dosiahnuť stav, akceptovateľný obyvateľmi počas určitého časovo obmedzeného obdobia.

Opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku Počas etapy výstavby projektovanej činnosti nebude možné úplne ochrániť obyvateľstvo pred

nepríjemným hlukom z dopravy stavebných mechanizmov, prípadne z činností, ktoré sprevádzajú stavebné postupy najmä v bezprostrednom okolí trás prevozu materiálov.

Dobrou organizáciou práce na stavenisku, zabezpečením bezporuchového stavu strojov a mechanizmov, alebo vylúčením prác v nočných hodinách sa dá len obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela. Stavebník je povinný zabezpečiť meranie hluku, ktoré pri stavebnej činnosti vzniká a neprekračovať prípustné hodnoty. Sťažnosti obyvateľov rieši príslušný odbor životného prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prípade, že sa obyvatelia budú sťažovať na nadmerný hluk, príslušný stavebný úrad v súčinnosti s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva môže dať hlučnosť premerať.

Opatrenia na ochranu horninového prostredia

K základným opatreniam na ochranu horninového prostredia patrí maximálne využívanie materiálu vyťaženého pri zemných prácach súvisiacich s výstavbou zvoleného variantu a minimalizácia dovozu násypového materiálu zo zemníkov. V prípade nutnosti dovozu materiálu zo zemníkov je potrebné využívať už otvorené zemníky v okolí navrhovanej stavby.

Opatrenia na ochranu podzemných vôd Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemnú vodu počas realizácie navrhovanej činnosti je nutné

sa sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou: • používať a preferovať také technologické postupy, ktoré sú šetrné k vodám, • zemné práce uskutočňovať v takom rozsahu, aby nedochádzalo k narušeniu kvality podzemnej vody a

vodného režimu, využiť obdobie nízkych vodných stavov, • zabezpečiť v priebehu výstavby dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technických noriem pri

manipulácii s ropnými produktmi a pravidelne kontrolovať technický stav mechanizačných prostriedkov a vozidiel,

• nezriaďovať stavebný dvor v území, kde priepustnejšie horninové prostredie vychádza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu,

• vybaviť stavebný dvor a mechanizmy ochrannými pomôckami a dostatočným množstvom sorbčných materiálov, ktoré bude možné použiť v prípade havárie, resp. úniku vodám nebezpečných látok do prostredia. Počas prevádzky parkoviska zhoršenie kvality podzemných a povrchových vôd prichádza do úvahy len

v havarijných situáciách. Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemné a povrchové vody je potrebné sa sústrediť na elimináciu, alebo aspoň na zmiernenie negatívneho vplyvu prípadnej havárie.

Opatrenia na ochranu pôdy Negatívny vplyv na pôdu je predovšetkým v nevyhnutnom trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy,

ktorý bude minimalizovaný výberom vhodného variantu a technickým riešením. Dočasný záber je navrhovaný v minimálnej výmere a nevyhnutnom množstve so zreteľom na PPF .

Podľa zákona o ochrane pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Pred samotnou výstavbou komunikácie je nevyhnutné vykonať odobratie ornice zabezpečiť jej účelné a hospodárne využitie v zmysle metodických pokynov Ministerstva pôdohospodárstva.

Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovuje spôsob ochrany humusového horizontu poľnohospodárskych pôd (HHPP) v zmysle Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva č. 2341/2006-910, s ktorým musí byť naložené tak, aby nedošlo k znehodnoteniu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a aby bolo zabezpečené jeho hospodárne a účelné využitie. Hospodárnym a účelným využitím skrývky HHPP z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na vylepšenie


59

kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň.

HH PP je vlastníctvom vlastníka poľnohospodárskej pôdy. Ak sú vlastník a investor dve rozdielne osoby, investor môže nakladať so skrývkou len so súhlasom vlastníka. HH PP môže byť použitý na zúrodnenie vlastných poľnohospodárskych pozemkov, vlastník ho môže predať alebo darovať s cieľom zúrodnenia iných poľnohospodárskych pozemkov, nesmie však dôjsť k znehodnoteniu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy, ani inej likvidácii HH PP. Investor, ako žiadateľ o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel je povinný zabezpečiť spracovanie a vykonanie bilancie skrývky HH PP, pričom je treba vykonať skrývku z plôch trvalého odňatia a jej odvezenie a rozprestretie na iných pozemkoch, prípadne zúrodnenie menej úrodných pôd. Ak je skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa § 17 zákona o ochrane prírody.

Skrývka HHPP z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou. Skrývka HHPP sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí (ornica, podornica) so zreteľom na hĺbku biologicky aktívnej pôdy.

Počas výstavby sa opatrenia musia sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou:

• zhutnenie pôdy pri výstavbe je vratný proces a je možné ho odstrániť použitím mechanickej rekultivácie v podobe hĺbkového kyprenia pôdy,

• počas stavby minimalizovať dĺžku otvorenia výkopových rigolov, aby nedochádzalo k vyplavovaniu a odnosu jemných častíc zrážkami resp. vetrom,

• v prípade intoxikácie pôdy je potrebné ju dočasne vyradiť z poľnohospodárskeho využívania a realizovať biologickú rekultiváciu,

• v prípade degradácie pôdy je po ukončení stavby potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutého pôdneho fondu.

Ochrana pred kontamináciou pôd ropnými látkami zo stavebných mechanizmov je možná len dôslednou údržbou stavebných strojov, aby sa zabránilo úkvapom do pôdy. Stavebné dvory je potrebné situovať na spevnených plochách. Po skončení výstavby je potrebné na plochách dočasných záberov PPF vykonať dôslednú rekultiváciu pôd.

Opatrenia na ochranu bioty

V etape výstavby a prevádzky budú opatrenia na ochranu bioty zamerané na : • počas výstavby obmedziť výruby drevín na nevyhnutnú mieru v zmysle podmienok súhlasu vydaného

príslušným orgánom ochrany prírody, • za nevyhnutný výrub nelesnej drevinnej vegetácie v lokalite navrhovanej činnosti realizovať náhradnú

výsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgánu ochrany prírody a projektu spracovaného odborne spôsobilou osobou,

• ostatné dreviny v blízkosti stavby chrániť pred možným mechanickým poškodením, • nevyhnutný výrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutočniť výlučne v mimohniezdnom a

mimovegetačnom období, • po ukončení stavebných prác vykonať nové vegetačné úpravy na plochách.

Opatrenia na ochranu krajiny, začlenenie technického diela do krajiny

K opatreniam na zlepšenie estetického účinku stavby a na začlenenie technického diela do krajiny patria vegetačné úpravy. Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku a v pozdĺžnych líniách oddeľujúcich pásy stojísk, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode. Výber druhovej skladby stromov a krov sa musí orientovať na pôvodné typické druhy sledovaného územia a musia byť doladené k už existujúcej výsadbe v blízkom okolí tak, aby tvorili estetický celok.


60

V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska môžu byť okrem krovín vysadené aj stromy vyššieho vzrastu.

Ďalším krokom, ktorý napomôže pri začlenení diela v krajine, je rekultivácia poškodeného územia, ktorou sa vytvoria vhodné podmienky pre následnú revitalizáciu, t.j. obnovenie biotickej zložky krajiny a to tak po stránke fyzickej ako aj funkčnej. IV.10.2. Kompenzačné opatrenia

Kompenzácie za majetkové ujmy sa budú riešiť v zmysle platných právnych predpisov (Vyhláška

Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), individuálne v úzkej súčinnosti investora stavby, dotknutých subjektov a obecného zastupiteľstva.

V prípade záchytného parkoviska v Pezinku sa nepočíta s kompenzačnými opatreniami v súvislosti s výrubom drevín, nakoľko dreviny, nachádzajúce sa v lokalite predpokladanej výstavby nedosahujú v súčasnosti parametre, ktoré by vyžadovali súhlas orgánu ochrany prírody s výrubom. IV.11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ NEREALIZOVALA V prípade, že sa navrhované záchytné parkovisko v Pezinku spolu s ostatnými navrhovanými záchytnými parkoviskami v Zohore, Nových Košariskách a v Ivanke pri Dunaji nezrealizujú, nebudú vytvorené nevyhnutné základné podmienky pre úspešné fungovanie integrovaného dopravného systému. A to znamená zachovanie súčasného stavu bez možnosti aplikovať výhody IDS ako je zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, vyššie využívanie hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou, zatraktívnenie ponuky dopravy, sprehľadnenie dopravného systému, využívanie jednotných prepravných a tarifných podmienok. Zároveň sa aj naďalej bude uplatňovať viac individuálna automobilová doprava so všetkými sprievodnými negatívnymi javmi ako v súčasnosti. IV.12. POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI

Projekty integrovaných dopravných systémov sú preferované na všetkých úrovniach od celoeurópskej po regionálnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID rešpektuje strategické ciele a priority formulované: V Operačnom programe Doprava (2007 – 2013) Globálnym cieľom OPD je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globálneho cieľa vychádzajú jednotlivé špecifické ciele – pre IDS je to špecifický cieľ 4 – Rozvoj verejnej osobnej dopravy. Špecifický cieľ bude dosiahnutý realizáciou projektov prioritných osí, z ktorých sa projektu IDS dotýkajú :

• prioritná os 4 – infraštruktúra integrovaných dopravných systémov, • prioritná os 6 – železničná verejná osobná doprava

V Operačnom programe Bratislavský kraj (2007 – 2013) Projektu BID sa dotýka prioritná os 1 – Infraštruktúra – opatrenie 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava. Cieľom opatrenia je zvýšenie počtu prepravených osôb prostredníctvom vylepšenej hromadnej dopravy. V Stratégii rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja :

• Strategický cieľ 2 – rozvoj dopravy a technickej infraštruktúry • priorita 2.1 Zvýšenie technickej úrovne a modernizácia cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry. • Strategický cieľ 5 – ochrana životného prostredia


61

Stratégia rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy Strategický cieľ zameraný na vysokú kvalitu dopravnej sústavy, osobitne v hromadnej preprave osôb. Preferencia scenáru B t.j. podpora systémov hromadnej dopravy.

Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odporúča riešiť prímestskú dopravu osôb ako integrovaný systém, zohľadňujúci všetky hlavné faktory majúce vplyv na rýchlosť, kapacitu a jednotnosť prímestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieľovom riešení sa navrhuje aj koordinácia cestovných poriadkov, trás, tarifných pásiem, ale aj možnosť vzájomného a jednotného tarifného systému na celom území kraja včítane MHD v Bratislave s väzbami na regióny Viedeň a Györ. Konštatujeme, že navrhovaná činnosť je v súlade s Územným plánom VÚC Bratislavského kraja. Územný plán hlavného mesta SR Bratislava (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2007) Odporúča v rámci železničnej dopravy podporiť osobnú železničnú dopravu ako súčasť integrovaného systému hromadných dopráv v domácich aj medzinárodných regionálnych väzbách. Pre väčšie využitie prímestskej železničnej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje výstavba železničnej zastávky Petržalka centrum a zahustenie železničných zastávok na území mesta pre účely integrovaného dopravného systému. Mesto Pezinok má schválený územný plán z roku 1996 (spracovateľ SAN-HUMA´90, s.r.o., Nitra), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením č. 2/97. Tento územný plán bol viackrát aktualizovaný zmenami a doplnkami, ktoré boli vyhlásené všeobecnými záväznými nariadeniami mesta Pezinok č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č. 2/2005, č. 9/2005, č. 2/2006, č. 3/2006 a č. 1/2010. Dôvodom obstarania Zmien a doplnkov územného plánu mesta Pezinok č. 1/2012 (ďalej aj ZaD č.1/2012) bolo zosúladenie aktuálnych rozvojových zámerov na území mesta s platnou územno-plánovacou dokumentáciou mesta Pezinok. Spracovateľom Zmien a doplnkov Územného plánu mesta Pezinok č. 1/2012 je AUREX s.r.o. - Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD. V ZaD č.1/2012 je navrhovaná činnosť uvedená v zozname verejnoprospešných stavieb a lokalizovaná je približne v rovnakom území ako navrhované variantné riešenia. IV.13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

Predmetný elaborát prináša opis a charakteristiku dotknutého územia. Analýzou rozsahu stavebnej činnosti boli identifikované najzávažnejšie vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia a nie je predpoklad získania významných nových poznatkov.

Vypracovaná dokumentácia stavebného zámeru (DSZ) bude postúpená na expertízu na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá rozhodne, ktorý z variantov bude rozpracovaný do vyšších stupňov projektovej dokumentácie. V rámci vyšších stupňov projektovej dokumentácie, v DÚR, sa na vybraný variant vypracuje prieskum Inventarizácia a spoločenské ohodnotenie drevín, ktorý, pokiaľ sa v lokalite budú vyskytovať dreviny, bude potrebný pre vydanie súhlasu orgánu ochrany prírody s výrubom drevín.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno odporúčať, aby príslušný orgán v zisťovacom konaní rozhodol, že navrhovaná činnosť: „ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém BSK v dopravnom bode Pezinok“, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


62

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU

V. 1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ

Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej činnosti na obyvateľstvo, prírodné prostredie a socio –

ekonomickú sféru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posúdenie jeho dôsledkov a návrh nápravných opatrení tam, kde dôsledky vplyvu presahujú stanovenú limitnú hranicu. Pre výber optimálneho variantu navrhovanej činnosti boli stanovené nasledujúce kritériá : 1. Technicko-ekonomické kritériá – investičné náklady, technická náročnosť 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo – bezpečnosť bývajúceho obyvateľstva, zaťaženie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotlivé aktivity obyvateľstva, 3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia – horninové prostredie, ovzdušie, voda, pôda, biota, krajina. V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 1. Technicko-ekonomické kritériá Navrhovaná činnosť si vyžiada investičné náklady vo výške : Variant A.1 2 900 981 € Variant A.2 2 689 315 € Variant B.1 2 485 821 € Variant B.2 2 265 023 € Variant C.1 4 155 411 € Variant C.2 3 911 947 € Z pohľadu investičných nákladov je najlacnejší variant B.2, t.j. variant s parkovacím domom so 140 parkovacími miestami a s vyústením podchodu medzi koľajiskom a ulicou Za dráhou. Ako investične najmenej výhodný vychádza variant C.1 parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk a povrchové parkovisko s rozsahom 222 stojísk ako dostavba na cieľový stav s prístupom na parkovisko riešeným predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením až za komunikáciu priamo na parkovisko. Ani jeden z posudzovaných variantov riešenia záchytného parkoviska nevyžaduje budovanie náročných a rozsiahlych objektov, ale oproti výstavbe parkovacieho domu sú technicky menej náročné varianty povrchových parkovísk. 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo Vplyv exhalátov a hluku na obyvateľstvo Emisie exhalátov a hluku z dopravy sú závislé od intenzity dopravy. Z toho dôvodu budú najvyššie prírastky emisií až pri využívaní predpokladaných maximálnych kapacít parkovacích miest a to vo variantoch C.1. a C.2. Najmenšie množstvo exhalátov a hluku sa vyprodukuje pri realizácii variantov A.1.a A.2. Pri tom platí, že zvýšené množstvo emisií znečisťujúcich látok a hluku sa nebude vyskytovať kontinuálne, ale len v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky v rozmedzí cca 3 hodín. Skúsenosti z dopravných stavieb nás oprávňujú predpokladať, že prírastky emisií látok a hluku nebudú prekračovať povolené hygienické limity pri žiadnom z variantov. Vplyv na aktivity v území – poľnohospodárstvo, priemysel, rekreácia, doprava, bezpečnosť Výstavba si vyžiada nevratný záber poľnohospodárskej pôdy a zníži výmeru poľnohospodárskej pôdy jej majiteľom. Z hľadiska záberu poľnohospodárskej pôdy sú najmenej výhodné varianty umiestnené na plochách s ornou pôdou v poradí podľa plochy záberu. Najmenej výhodný je variant povrchový, t.j. C.1, ktorý zaberá najviac poľnohospodárskej pôdy. Najmenší záber PPF predstavuje variant B.2. Prevádzka záchytného parkoviska nemá negatívny vplyv na ďalšie aktivity v území – nezasahuje do priemyselných areálov, neobmedzuje činnosť v území, neohrozuje žiadne kultúrno-historické pamiatky,


63

neovplyvňuje rekreáciu v území, v zmysle platného územného plánu mesta je činnosť v súlade s funkciami dotknutého územia. V lokálnych podmienkach vo vzťahu k doprave – zvýšenie intenzity dopravy na dotknutom úseku cesty - budú mať najväčší negatívny vplyv varianty s najvyšším počtom parkovacích miest – t.j. C.1 a C.2 za predpokladu využívania plnej kapacity, ale len v čase obmedzenom na dopravné špičky v ranných a popoludňajších hodinách. Vo vzťahu k doprave výstavba a prevádzka záchytného parkoviska sleduje regionálne ciele, je nevyhnutným predpokladom pri realizovaní dlhoročných projektov, ktorých cieľom je zvýšiť podiel hromadnej dopravy oproti individuálnej doprave a zároveň zvýšiť podiel železničnej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle má výstavba záchytných parkovísk významný pozitívny vplyv v ktoromkoľvek variante. K vyššiemu komfortu cestovania prispieva aj bezpečný prístup priamo na parkovisko, alebo do parkovacieho domu cez podchod (len vo variantoch A.1, B.1 a C.1), oplotenie parkoviska, kamerový bezpečnostný systém, informačný systém, osvetlenie a ďalšie detaily. Z hľadiska vplyvu na pohodu a kvalitu života sa po zavedení IDS so všetkými podpornými projektami počíta s tým, že sa výrazne zvýši kvalita cestovania železničnou hromadnou dopravou, čo prinesie komfort cestujúcim a nepriamo aj obyvateľom Bratislavy prostredníctvom dokonalejšieho dopravného systému, ale aj „ozdraveného“ životného prostredia. 3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia Vplyvy na ovzdušie Počas prevádzky záchytného parkoviska v ktoromkoľvek navrhovanom variante sa vzhľadom na predpokladané intenzity dopravy súvisiace s navrhovanou stavbou neočakávajú prírastky emisií škodlivých látok do ovzdušia, ktoré by prekračovali hodnoty hygienických limitov. Lokálne sa budú maximá emisií viazať na obdobie s najvyššou intenzitou dopravy, t.j. v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky a nebudú prekračovať krátkodobé emisné limity. Zavedenie integrovaného dopravného systému, ktorého predpokladom je vybudovanie záchytných parkovísk, má globálne z hľadiska vplyvu na ovzdušie významný pozitívny vplyv. Predpokladá sa väčšie využívanie hromadnej dopravy na úkor individuálnej a väčšie využívanie železničnej – ekologickejšej dopravy na úkor cestnej. Z toho vyplýva pokles emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z individuálnej automobilovej dopravy, ktoré by malo viesť k postupnému zlepšovaniu celkového stavu ovzdušia najmä v Bratislave a v Bratislavskom regióne. Vplyvy na podzemné vody Nakoľko v území sa predpokladá relatívne vysoká hladina podzemnej vody, je na elimináciu možného negatívneho vplyvu navrhnutý systém odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V súlade s platnými predpismi na ochranu vôd budú pred vypustením do terénu a podpovrchových vrstiev znečistené vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predčistené v odlučovačoch ropných látok. Predčistené vody budú odvedené do vsakovacích zariadení a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchových vrstiev. Pri dodržaní navrhnutých opatrení na ochranu podzemných vôd je riziko negatívneho vplyvu na vody minimálne vo všetkých variantoch riešenia. Vplyv na horninové prostredie a pôdu Stavba záchytného parkoviska, prípadne parkovacieho domu si nevyžaduje taký rozsah zemných prác, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia. Za predpokladu normálnej prevádzky parkoviska (vo všetkých navrhovaných variantoch) sa nepredpokladá negatívne ovplyvnenie horninového prostredia. Okrem trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy (vyhodnotený vo vzťahu k poľnohospodárskej činnosti) sa počas výstavby predpokladá aj dočasný záber, na ktorom môže dôjsť k ovplyvneniu vlastností pôd. Vplyvy majú vratný charakter a dôslednou technickou a biologickou rekultiváciou je možné navrátiť ich do pôvodného stavu. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnená v území, ktoré je poznačené dlhodobým antropogénnym pôsobením človeka. V lokalite výstavby neboli identifikované žiadne vzácne biotopy, ani chránené, či ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Samotná stavba si v súčasnosti nevyžiada výrub drevín.


64

Vplyv na krajinu – štruktúru, ochranu, ÚSES Z hľadiska prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej ploche dôjde k zmene v podiele poľnohospodárskych plôch ku spevneným plochám v neprospech poľnohospodárskej pôdy. V prípade variantu s povrchovým parkoviskom pri železničnej trati sa pomer jednotlivých prvkov SKŠ nezmení. Stavba parkoviska je lokalizovaná v území, pre ktoré, podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V najbližšom okolí sa nenachádzajú žiadne chránené územia, chránené stromy, ani územia, chránené európskou sieťou chránených území NATURA 2000. Poloha navrhovaných parkovísk nemá žiadny vplyv na prvky územného systému ekologickej stability. Výber optimálneho variantu Na základe predchádzajúcej analýzy vplyvov na prírodné prostredie, obyvateľstvo a jeho aktivity, orientačných investičných nákladov pri zohľadnení rizík a možnosti etapovitosti výstavby do cieľového stavu konštatujeme, že optimálnym variantom pre výstavbu záchytného parkoviska je variant B.1, t.j. parkovací dom s rozsahom cca 140 stojísk, prístup na parkovisko riešený predĺžením existujúceho podchodu na nástupisko stanice a vyústením priamo na parkovisko. Tento variant má druhú najmenšiu plochu záberu, druhé najnižšie orientačné náklady, avšak oproti variantu B.2, ktorý je v týchto parametroch na prvom mieste, je vzhľadom na umiestnenie východu z podchodu za komunikáciou priamo na parkovisku výhodnejší z hľadiska bezpečnosti jeho užívateľov. V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Bratislava je centrom výroby, obchodu, služieb, kultúry a školstva celého regiónu. Poskytuje množstvo pracovných príležitostí a do škôl chodí množstvo študentov z celého okolia. Každodenná dochádzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisíc – 150 tisíc osôb, ktoré na prepravu využívajú prostriedky hromadnej prepravy a individuálnu automobilovú dopravu. Vzhľadom na neutešený stav hromadnej dopravy je podiel hromadných dopráv v celkovom objeme dopravy veľmi nízky a mnoho obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil. Presun takého veľkého počtu ľudí osobnými automobilmi spôsobuje v Bratislave dlhodobo známe problémy s prehustenosťou dopravy, vznikajúcimi kongesciami, dopravnou nehodovosťou a nedostatkom parkovacích miest. Jediným skutočne koncepčným riešením stavu je vytvorenie takých podmienok pre využívanie hromadnej dopravy, ktoré budú zaručovať cestujúcej verejnosti spoľahlivosť, plynulosť a rýchlosť, výhodnú dostupnosť a najmä ekonomickú výhodnosť. Takýmto systémom sa javí integrovaný dopravný systém, teda systém, kde viacerí dopravcovia vzájomnou spoluprácou vytvárajú pre cestujúceho spoločnú dopravnú a tarifnú ponuku. Cestujúcemu tak ponúkajú spoločný cestovný lístok, po zakúpení ktorého môže ľubovoľne kombinovať viaceré druhy dopravy bez ohľadu na to, ktorý dopravca ich prevádzkuje. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor individuálnej automobilovej dopravy. K takýmto opatreniam patrí aj ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD. Zároveň dochádza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s výrazným obmedzením neplatených parkovísk, vyhradeným parkovaním len pre rezidentov), čo predstavuje opatrenie, ktoré sleduje zníženie počtu automobilov na komunikačnej sieti v meste. Súčasne s výstavbou záchytných parkovísk pripravujú Železnice Slovenskej republiky ďalšie podporné akcie súvisiace so snahou zmeniť chovanie obyvateľov a to je vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhľadom na ciele a zdroje ciest. V rámci tejto koncepcie aj prevádzkovatelia železničnej dopravy v súčasnosti Železničná spoločnosť Slovensko a.s. a spoločnosť RegioJet, a.s. pripravujú zvýšenie prepravnej ponuky a zavedenie nových vlakov. Cieľom je dosiahnuť, aby cestujúca verejnosť viac využívala hromadnú dopravu a v nej najmä železničnú dopravu, na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čím by sa dosiahol výsledný efekt, ktorý presahuje lokálne hranice a má význam regionálny.

Dokumentácia stavebného zámeru, obsahujúca technické riešenie všetkých navrhovaných variantov,

bude predložená na expertízu, na základe ktorej bude stanovené, ktorý z variantov bude rozpracovaný v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo sa ani pri jednom z navrhovaných variantov riešenia nepredpokladajú negatívne účinky, ktoré prekračujú povolené limitné hodnoty v zmysle v súčasnosti platných legislatívnych predpisov. Pri dodržaní štandardných opatrení nie je predpoklad negatívneho ovplyvnenia niektorej zo zložiek prírodného prostredia v takom rozsahu, ktorý by vyžadoval ďalšie podrobnejšie hodnotenie.


65

Výstavba záchytných parkovísk, ako podporný projekt pre zvýšené využívanie hromadnej dopravy (a z toho najmä železničnej) na úkor individuálnej automobilovej dopravy je v porovnaní s nulovým stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovaná investícia nerealizovala, priaznivejším riešením so širokým dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a životného prostredia. Ako každá „novinka“ v systéme dopravy vyžaduje istý čas na to, aby sa overila správnosť predpokladov a tiež aby bola verejnosťou prijatá a začala sa vo väčšej miere využívať. Je preto účelné uvažovať s výstavbou v 2 časových etapách, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko s požadovaným vybavením v menšom rozsahu a až po overení skutočného záujmu verejnosti, alebo v prípade neočakávane veľkého záujmu sa dobuduje parkovisko s cieľovým počtom parkovacích miest.

Z týchto dôvodov spracovateľ zámeru odporúča ako optimálny variant riešenia variant B.1. VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

Príloha č. 1: Variant A.1, situácia M 1:1 000 Príloha č. 2: Variant A.2, situácia M 1:1 000

Príloha č. 3: Variant B.1, situácia M 1:1 000 Príloha č. 4: Variant B.2, situácia M 1:1 000 Príloha č. 5: Variant C.1, situácia M 1:1000 Príloha č. 6: Variant C.2, situácia M 1:1000

Príloha č. 7: Fotodokumentácia

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Zámer bol vypracovaný na podklade dokumentácie stavebného zámeru v rozpracovanosti, ktorú v súčasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracované štúdie: • ŽSR, záchytné parkoviská pre IDS BSK v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji

a Pezinok, Podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, Projekt geologickej úlohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. Šamaj, 2013)

• Zastávka Pezinok - záchytné parkovisko pre IAD, Pedologický prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazúrová, 2013)

Ďalšie použité podklady • Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 • Cesta II/502 Pezinok – Modra, Zámer (DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2007) • Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (1992) • Klimatické pomery na Slovensku - vybrané charakteristiky, Zborník prác SHMÚ v Bratislave Kraje a okresy

Slovenska – Nové administratívne členenie, Q111 Bratislava (1997) • Nariadenie vlády č. 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Bratislavského

kraja • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Pezinok 2007 • Plán dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavská integrovaná doprava, s. r. o. v spolupráci so Žilinskou univerzitou,

november 2007 • Regionálny územný systém ekologickej stability Bratislava – vidiek, SAŽP pobočka Bratislava, 1994 • Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike, SHMÚ,

MŽP (2010) • Stav a pohyb obyvateľstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad SR (2012) • Technicko – ekonomická štúdia: Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy

s dosahom na priľahlé regióny (REMING Consult, a.s. 2010)


66

• ÚPN VÚC Bratislavského kraja • Územný plán mesta Pezinok ( AUREX, marec 2011, koncept), • Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000,

2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) Internetové stránky: Pôdne mapy, SHMÚ, Enviroportál, SAZP, katastrálny portál, ŠOP SR oficiálna stránka mesta Pezinok, stránka VUC Bratislavského kraja , VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU K posudzovaným variantom poskytli územno-plánovaciu informáciu: Bratislavský samosprávny kraj, Mesto Pezinok Informácie sú súčasťou nedokladovanej dokumentácie spracovateľa zámeru. VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV VIII. 1. SPRACOVATELIA ZÁMERU Zámer vypracovali: RNDr. Dorota Martinková DOPRAVOPROJEKT, a.s. Ing. Ivan Kačo Kominárska 2,4 832 03 Bratislava


67

VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Pezinok

ZÁMER Za spracovateľa zámeru: V Bratislave, 8.4.2013

RNDr. Dorota Martinková

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprávnený zástupca spracovateľa zámeru

Za navrhovateľa zámeru: Železnice Slovenskej republiky v zastúpení DOPRAVOPROJEKT,a.s. poverený Ing. Jozef Harvančík

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava riaditeľ divízie Bratislava I.

V Bratislave, 8.4.2013


Príloha č.5 – Fotografická príloha

Priestor železničnej stanice Pezinok s ulicou Za dráhou, vpravo plocha v súčasnosti využívaná na pestovanie poľnohospodárskych plodín

Fotografia vystihuje charakter lokality výstavby – poľnohospodárska plocha dostatočne vzdialená od lokalít s obytnou funkciou

Documents

ŽSR Pezinok - Záchytné Parkovisko Zámer EIA