1
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA
Komenského 16, 082 71 Lipany
Učebný zdroj pre žiakov z predmetu slovenský jazyk
odbor Kozmetik a Pracovník marketingu
3. ročník
Vypracovala: Mgr. Dagmar Čtvrtníčková
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
2
OBSAH
OBSAH ...................................................................................................................................... 1
Text 1 Komunikácia v organizácii ............................................................................................. 3
Text 2 Proxemika ....................................................................................................................... 8
Text 3 Slovenský pokoj a český klid ........................................................................................ 11
Text 4 Vyhlásenie nie je prehlásenie ........................................................................................ 11
Text 5 Suma alebo čiastka? ...................................................................................................... 12
Text 6 List môžeme dostať nie „obdržať" ............................................................................... 13
Text 7 Treba, bolo treba, bude treba ........................................................................................ 13
Text 8 Je správne v období, kedy? ............................................................................................ 14
Text 9 Nie naviac, ale navyše ................................................................................................... 14
Text 10 Vysporiadať sa, vyporiadať sa? .................................................................................. 15
Text 11 Bolo to postavenie mimo hru? .................................................................................... 15
Text 12 Súpis nevhodných slov v legislatívnych textoch ........................................................ 16
Text 13 -tych/tich rokoch ......................................................................................................... 21
Text 14 -krát, raz ...................................................................................................................... 22
Text 15 Viacslovné názvy geografických objektov, štátov, administratívnych jednotiek,
inštitúcií, podnikov a pod. a nadpisy ........................................................................................ 22
Text 16 Nesprávne používanie niektorých slov ....................................................................... 25
Zdroj textov: ............................................................................................................................. 33
3
Text 1 Komunikácia v organizácii
Komunikácia a komunikačný proces neprebieha medzi ľuďmi len vo všeobecných
podmienkach, prebieha najmä pri špecifických činnostiach a v špecifických podmienkach.
Takouto činnosťou, ktorá podmieňuje a zároveň vyžaduje špecifickú komunikáciu a
komunikačný proces, je práca, pracovný proces. Ten prebieha spravidla v špecifických
podmienkach – v podniku. Každý podnik sa vyznačuje určitým vnútropodnikovým
prostredím, ktoré je jedinečné, okrem iného, z hľadiska komunikačnej klímy, používaných
komunikačných nástrojov a uplatňovaných komunikačných vzorcov a postupov v
komunikačnom procese.
Komunikačný systém v organizácii
Komunikačný systém každej organizácie pozostáva z jednotlivých úrovní, v rámci ktorých má
každá zložka inú funkciu.
Kto Čo povedal Akým spôsobom Komu S akým účelom
Odosielateľ Spáva Medium Príjemca Funkcia
Komunikát Oznámenie
Recipient Ciele
Zdroj Informácia
Adresát Účinok
Zároveň v hierarchicky usporiadaných organizáciách sú zložky a funkcie v komunikačnom
systéme organizácie ovplyvnené charakteristikami jednotlivých stupňov hierarchie. Pritom
komunikácia v organizácii prebieha v dvoch základných úrovniach – horizontálnej a
vertikálnej, v rámci ktorých vždy vystupujú tri skupiny komunikantov. Prvú skupinu
komunikantov tvorí manažment organizácie, druhú skupinu komunikantov tvoria výkonní
manažéri a tretiu skupinu komunikantov tvoria zamestnanci organizácie. Na každej
komunikačnej úrovni môže komunikácia prebiehať medzi ľubovoľnými skupinami
4
komunikantov. Pritom každá komunikačná úroveň stanovuje komunikačné kompetencie a
komunikačné roly, ktoré komunikanti musia rešpektovať.
Na horizontálnej úrovni prebieha komunikácia v organizácii medzi:
vedúcimi pracovníkmi – manažérmi navzájom (manažérska komunikácia),
medzi pracovníkmi – zamestnancami navzájom.
Na vertikálnej úrovni prebieha komunikácia v organizácii medzi:
smerom nadol formou rozhovorov, inštrukcií, príkazov,
smerom nahor formou podávania návrhov.
Na diagonálnej úrovni prebieha komunikácia medzi:
pracovníkmi rozličných hierarchických úrovní a funkčných útvarov formou rozhovorov,
diskusie, polemiky.
Komunikačný systém organizácie väčšinou kopíruje organizačnú štruktúru danej organizácie.
Sú v ňom zohľadnené pracovné pozície a pracovné roly jednotlivých komunikantov, pričom
môžu byť modifikované aj ďalšími faktormi, napríklad vekom. vzdelaním, pohlavím,
sociálnym statusom a podobne. V praxi sa najčastejšie stretávame s faktorom veku, ktorý
mnohokrát vystupuje ako „slabá stránka" komunikanta. Napríklad v organizácii, kde
prevažujú starší zamestnanci, mladý výkonný manažér môže mať komunikačný problém pri
odosielaní informácií, ale aj pri získavaní spätnej väzby. Tak isto môže mať komunikačný
problém žena v organizácii, kde sú prevažne zamestnaní muži, a naopak.
Formálna komunikácia
Formálna komunikácia je orientovaná na usmerňovanie komunikácie zamestnancov v smere
dosahovania cieľov organizácie. Komunikační partneri, komunikačné situácie, komunikačný
obsah a komunikačné kanály sú určené a upravené organizačnými a metodickými pravidlami
a vzťahmi. Napríklad od vzťahov nadriadenosti a podriadenosti sa odvíja smer odovzdávania
informácií, frekvencia komunikačných aktov a ďalšie komunikačné vzťahy. Pracovná
činnosť, pozícia – rola komunikanta v organizácii a komunikačná situácia určujú aj
5
požiadavky na komunikačné zručnosti uplatňované v rámci formálnej komunikácie v
organizácii. Na formálnu komunikáciu sú v organizácii vytvorené tzv. formálne komunikačné
kanály. Sú stanovené tak, aby mohli informácie „prúdiť" obojsmerne, to znamená od
odosielateľa k adresátovi a od adresáta k odosielateľovi. Formálna komunikácia je vedome
plánovaná.
Neformálna komunikácia
Neformálna komunikácia v organizácii vzniká na pozadí formálnej komunikácie „zo
sociálnych potrieb" členov organizácie. V literatúre je neformálna komunikácia definovaná
ako neformálna výmena informácii medzi rôznym komunikanrmi v komunikačných
situáciách a komunikačnými nástrojmi, ktoré nie sú upravené formálnymi predpismi. V
organizácii mnohé deje prebiehajú mimo stanovených pravidiel vznikajú tak neformálne
skupiny s neformálnymi pravidlami komunikácie. Medzi vlastnosti človeka (zamestnanca)
patrí nezávislosť, sebarealizácia, sebakontrola, sledovanie dlhodobého cieľa. Formálne
organizačné princípy, uplatňované v podniku, však vyžadujú od zamestnanca, aby sa
podriadil, včlenil do procesu deľbe práce, je podrobovaný neustálej kontrole. Pritom
organizácia sleduje krátkodobé ciele. Výsledkom je vznik neformálnych vzťahov a
neformálnej komunikácie, ktoré napomáhajú zachovať „zdravú" rovnováhu medzi týmito
protipólmi, ktoré vznikajú v pracovnom procese. Neformálna komunikácia nemusí byť v
organizácii vždy pozitívnym faktorom. Môže pôsobiť aj rušivo, medzi nadriadenými a
podriadenými je málo priamej /formálnej/ komunikácie ciele organizácie a ciele pracovníkov
sa rozchádzajú a potreba objektívnych informácií je neuspokojená.
Neformálna komunikácia môže mať aj kontraproduktívne dôsledky. Napríklad ak rozširované
informácie nie sú pravdivé (klebety), ak sú informácie účelovo skreslené a skresľované, alebo
ak sú poskytnuté dôverné informácie nesprávnym adresátom. Chápanie neformálnej
komunikácie v organizácii sa v posledných rokoch zmenilo. Neformálna komunikácia v
organizácii je chápaná skôr ako podporná komunikácia. Jej význam stúpa v procese
odstraňovania informačných deficitov. Tým, že neformálna komunikácia je často
flexibilnejšia než formálna, môže tiež kompenzovať nedostatky formálnej komunikácie. V
prípade, ak intenzita kontaktov a z nich vyplývajúcich informácií v rámci neformálnej
komunikácie prevyšuje kvalitu a množstvo informácií, získaných v rámci formálnej
6
komunikácie, je potrebné prehodnotiť celý komunikačný systém organizácie. V praxi však nie
je možné jednoznačne oddeliť formálnu komunikáciu od neformálnej. Napríklad podnetom na
rozhovor medzi zamestnancami alebo manažérmi môže byť normálna komunikácia, ktorá
však môže mať aj neformálny priebeh.
Komunikačné konflikty v podniku
Konflikty sú často bežnou súčasťou každého zamestnanca a pracovnej skupiny. Vyskytujú sa
častejšie v skupinách, ktoré sa vyznačujú nedostatočnou vnútornou súdržnosťou, nízkou
spokojnosťou zamestnancov, ale najmä problémami v oblasti vzájomného dorozumievania a
komunikácie v osobnej a profesionálnej rovine. Častým zdrojom konfliktov v pracovnej
skupine je nesprávne využívanie nástrojov vnútropodnikovej komunikácie.
Podstata komunikačného konfliktu
Konflikt je v literatúre vymedzený ako špecifický druh sociálnej interakcie, pri ktorej
dochádza k rozporu medzi očakávaním a reálnym stavom situácie. Alebo tiež ako situácia
konfliktu dvoch alebo viacerých protichodných motívov a tendencií. Ich spoločným znakom
je existencia neriešených vnútorných rozporov človeka alebo rozporov medzi zamestnancami,
respektíve pracovnými skupinami navzájom, ktoré sa navonok prejavujú v správaní ako je
ľahostajnosť, nedostatok záujmu, agresia. Jedna z častých príčin konfliktov je problémová
komunikácia, ktorá vyplýva z nesprávneho vnímania a počúvania partnera. Každý
zamestnanec je individualita s rozdielnymi vlastnosťami, skúsenosťami, emóciami,
vedomosťami a komunikačnými zručnosťami. Komunikačný konflikt vzniká v dôsledku
rozdielnosti a nekritického preferovania komunikačných nástrojov, nesprávneho pochopenia
problému alebo stavu prežívania konfliktu partnerom.
Stupne a úrovne komunikačného konfliktu
Pri analýze komunikačných konfliktov môžeme rozlišovať tri základné stupne konfliktu, ktoré
na seba nadväzujú v čase a sú sprevádzané špecifickou komunikačnou úrovňou:
Vnímanie konfliktu – konfliktné strany vidia rozdielnosť záujmov a názorov. Na tomto stupni
možno riešiť konflikt konštruktívnym spôsobom, využitím efektívnej spätnej väzby,
vzájomnou výmenou názorov a pocitov a aktívneho počúvania.
7
Prežívanie konfliktu – pociťovanie napätia, nepriateľstva, hnevu, strachu a nedôvery. Z
komunikačného pohľadu možno hovoriť skôr o pasívnom prístupe, pretože ide o vnútorný,
jednostranný pohľad účastníkov konfliktu na oblasť sporu. Aj keď na druhej strane vnútorné
prežívanie môže byť veľmi aktívne. Schopnosť riešiť konflikty spočíva najmä v schopnosti
komunikovať svoje pocity, pretože v opačnom prípade dochádza k efektu „tlakového hrnca".
Konfliktné správanie – vyvíjanie aktivity a postupov na obranu svojich záujmov. Na tomto
stupni možno hovoriť o aktívnom komunikačnom prístupe, v ktorom sa využívajú, v
závislosti od cieľa rozličné komunikačné nástroje a taktiky.
Riešenia konfliktov
Prvým krokom, ako predchádzať konfliktom, je poznať zdroje, príčiny a spôsoby ich
prevencie. Je dôležité, aby sa včas identifikoval vznikajúci spor a našiel sa optimálny spôsob
jeho riešenia ešte predtým, ako spor prerastie do konfliktu. Predchádzanie konfliktom v
pracovnej skupine je možné už pri výbere zamestnancov, pričom je dôležité brať do úvahy
okrem iného aj úroveň tolerancie voči konfliktom a predpoklad osobnosti uchádzača. Na tieto
účely sa využívajú štandardizované osobnostné dotazníky, ktoré poskytnú osobnostný profil
uchádzača aj v oblasti konfliktov. Pravidelné hodnotenie a kontrola môžu upozorniť na chyby
a problémy už v začiatočnej fáze. Pri riešení konfliktov ide najčastejšie o komunikovanie v
dvoch základných rovinách :
Informovanie o konečnom vzťahu, ktorý sa chce dosiahnuť. Komunikácia v tejto rovine je
zameraná v pozitívnom smere na vzájomnú aktívnu dohodu, s možnosťou oboch strán
vyjadriť svoje stanovisko a spoločne postupovať v smere kompromisného riešenia. Negatívny
prístup je obmedzený na jednostrannom, príkazovom vzťahu, kde absentuje spätná väzba.
Snaha odstránenia stavu, ktorý je nepríjemný. Táto rovina riešenia konfliktu sa zameriava
prevažne na emocionálnu a pocitovú stránku vzťahu. Ide najmä o snahu odstrániť napätie,
deštruktívne alebo submisívne prejavy, ktoré sa výrazne odrážajú aj v komunikačnej oblasti a
negatívne ovplyvňujú interpersonálne vzťahy zamestnancov, ale aj ich výkonnosť.
http://www.kiwiki.info/index.php/Komunik%C3%A1cia_v_organiz%C3%A1cii
8
Text 2 Proxemika
Proxemika je súčasť neverbálnej komunikácie založená na posudzovaní vzdialenosti medzi
komunikujúcimi a to v horizontálnom aj vertikálnom smere. Je založená na skutočnosti, že
každý jedinec potrebuje a vyžaduje určitý priestor, aby sa cítil pohodlne a bezpečne. Bolo
zistené, že čím sú si ľudia sympatickejší, tým kratšiu vzdialenosť medzi sebou udržujú.
Extroverti udržujú spravidla kratšiu vzdialenosť ako introverti.
Táto tzv. „sympatická vzdialenosť“ závisí obyčajne od určitých atribútov:
extroverti, introverti,
emocionálny vzťah jedinca,
formálna pozícia,
kultúra a etnikum.
Proxemika rozdeľuje vzdialenosť medzi komunikujúcimi do štyroch základných skupín:
Intímna zóna – od úplného dotyku do vzdialenosti 30 – 60 cm. Človek dovoľuje vstup do tejto
zóny len svojim najbližším.
Osobná zóna – je vzdialenosť od 30 – 60 cm do 1,2 až 2 m. Táto zóna je typická pre osobné
jednania a pracovné jednania. Voľba vzdialenosti však závisí aj od hlučnosti prostredia, téme
rozhovoru, časovom limite rozhovoru.
Spoločenská, sociálna, skupinová zóna – býva od 1,2 m do vzdialenosti 3,6 až 10 m. Ide
obvykle o vzdialenosť v ktorej prebieha služobný styk, obchodné jednanie.
Verejná zóna – je vzdialenosť nad 3,6 m –v tejto vzdialenosti sa ľudia obyčajne nepoznajú,
napríklad prejav politika na verejnom priestranstve.
Vertikálna vzdialenosť sa v proxemike uplatňuje v prípadoch, kedy komunikujúci majú
vzájomne odlišnú výšku.
9
K požadovanej vyrovnanej komunikácii totiž patrí i rovnaká hladina očí partnerov. Ten kto je
vyšší má obvykle tendenciu k určitému nadradeniu nad ostatnými. Vidíme to ale i v iných
situáciách, napríklad v pracovni riaditeľa, kde všetky stoličky sú rovnakej výšky s výnimku
vyššej stoličky riaditeľa, vyvýšená katedra alebo zvýšené pódium pre prednášajúceho a pod.
Ďalšou súčasťou neverbálnej komunikácie okrem „reči tela“ je predovšetkým všeobecná
neverbálna komunikácia osobnosti vychádzajúca z jej charakteristických signálov, ktorými
môžu byť:
Prvý dojem – často býva rozhodujúci pre prvé posúdenie novej osobnosti.
Neurovegetatívne reakcie – reakcie na podnety, zmeny krvného tlaku, dýchanie, potenie.
Vnímanie farieb – obľúbené farby, zladenie farieb, farba auta a pod.
Vnímanie vône – kozmetika, telesná vôňa.
Štýl obliekania – upravenosť, primeranosť, čistota, módnosť.
Spoločenské správanie – etika, etiketa, jazykový štýl.
Emocionálna inteligencia – sebauvedomovanie, sebaovládanie, empatia.
Chronemika – štruktúrovane času v komunikácii, time manažment.
Komunikačné prostredie – vybavenosť, pracovňa, domov.
Komunikácia činmi – súlad alebo nesúlad verbálnej informácie s praktickou realizáciou.
Celový prvý dojem vytvárame na základe rôznych kritérií:
Vystupovanie – zdvorilé, nezdvorilé, drzé, nerozhodné, ústupné, opatrné atď.
Vzhľad, pestovanosť – vlasy, zuby, ruky – nechty, pachy, používanie kozmetiky.
Dojem veku – mladistvý, predčasne zostarnutý, fyzická konštrukcia atď.
Farby
Najväčšou vnímanou plochou na našom tele sú farby. Preto významnou mierou určujú
celkový dojem nášho imidžu. Podľa švajčiarskeho profesora Luschnera si človek nevyberá
farbu, ktorá sa mu páči ale farbu, ktorú jeho osobnosť potrebuje. Človek vníma farby opticky
a reaguje na ne psychicky a fyziologicky. Farby pôsobia na našu psychiku, zasahujú najskôr
naše podvedomie a prenášajú informácie priamo do mozgu. Celý ľuďmi videný a vnímaný
10
svet sa skladá zo siedmych základných spektrálnych farieb delených na teplé – červená,
oranžová, žltá a studené – zelená, modrá, indigo, fialová.
Všeobecne je možné odporučiť kombinovať v našej úprave maximálne tri farby. Z
všeobecných zásad platí, že napríklad pre vystúpenie pred početnejším publikom je vhodné
celé spektrum stredných tónov modrej farby, ktorá pôsobí komunikatívne. Červená,
broskyňová, teplé farby so žltým základom podporujú priateľskosť a prístupnosť hovorcu.
Pocit autority a rozhodnosti evokujú kontrasty svetlých a tmavých farieb. Aby sme dosiahli
pozitívnej reakcie okolia, musíme preto voliť farby práve tej farebnej skupiny, ktorá
harmonizuje s naším podvedomím. Farba prostredia, v ktorom sa človek pohybuje, pracuje
a žije, má významný vplyv na jeho náladu a výkonnosť.
Emocionálna inteligencia
V posledných desaťročiach odborníci stále viac zdôrazňujú význam úrovne emocionálnej
inteligencie (EQ). Na jej úrovni závisí ako verbálna tak i neverbálna komunikácia človeka s
jeho okolím a je nesmierne dôležitá pre osobný i profesionálny imidž človeka.
Na rozdiel od rozumovej inteligencie – IQ, nie je EQ vrodená. Je nutné ju získať a rozvíjať
počas celého života. V odbornej literatúre sa uvádza, že IQ prispieva k faktorom určujúcich
úspech v živote len 20 %, z čoho vyplýva, že život ľudí sa riadi oveľa viac emóciami ako
logikou.
EQ sa skladá z piatich základných schopností:
Emocionálne sebauvedomovanie – schopnosť rozpoznať a vyjadrovať svoje vlastné emócie
a nálady, uvedomovať si ich vplyv na naše jednanie, správanie voči okoliu, poznať vlastnú
cenu.
Sebaovládanie – schopnosť regulovať a kontrolovať svoje negatívne emócie a udržať pokoj a
rozvahu v náročných a vypätých situáciách, umenie pracovať efektívne pod tlakom, nenechať
sa ovládať panikou ani hnevom.
Motivácia – vnútorná schopnosť dosahovať ciele, vôľa dosiahnuť úspech, motivovať druhých
k požadovanému výkonu.
11
Empatia – schopnosť pochopiť pocity, potreby a perspektívy druhých a podľa toho s nimi
vhodne komunikovať, umenie vcítiť sa do pocitov druhého.
Spoločenská obratnosť – obratnosť v sociálnom styku, schopnosť dosiahnuť požadovanú
reakciu zo strany partnera, umenie kompromisu a kooperácie.
http://is.bivs.sk/th/8672/bisk_m/DIPLOMOVA_PRACA.pdf
Text 3 Slovenský pokoj a český klid
Slovo kľud je nepotrebná výpožička z češtiny. Ide o hláskový prepis českého slova klid. V
slovenčine, a nielen v spisovnej, máme pokoj, pokojný, pokojne. A preto správne po
slovensky je pokoj ľuďom dobrej vôle; vegetačný pokoj; pokoj v rodine; pokojné prežitie
vianočných sviatkov; pokojný deň; pokojný človek; rieka tiekla pokojne; dieťa spí pokojne;
pokojne hovoriť; mať dušu, srdce na pokoji; dať niekomu svätý pokoj; odobrať sa na
večný pokoj; odpočívať v pokoji.
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2014
Text 4 Vyhlásenie nie je prehlásenie
Slovesá vyhlásiť a prehlásiť, od ktorých sú odvodené aj podstatné mená vyhlásenie a
prehlásenie, majú odlišnú obsahovú náplň, a preto ich nemožno navzájom zamieňať. Slovo
vyhlásiť sa používa v presne vymedzených prípadoch (pozri Krátky slovník slovenského
jazyka) a jeho základný význam je „úradne, verejne niečo oznámiť“. V tom istom význame
sa používa aj odvodené slovo vyhlásenie.
Iná situácia nastane vtedy, ak chceme napríklad vyjadriť, že niekto sa úradne odhlásil z
miesta svojho pôvodného pobytu a prihlásil sa inde. V tomto prípade použijeme slovo
prehlásiť. Na pomenovanie takéhoto úkonu nám poslúži slovesné podstatné meno
12
prehlásenie.
Správne píšeme a hovoríme: vyhlásenie adresované inštitúciám Európskej únie (nie
prehlásenie adresované inštitúciám Európskej únie), čestné vyhlásenie (nie čestné
prehlásenie), colné vyhlásenie (nie colné prehlásenie), vyhlásenie celoeurópskej federácie pre
kultúrne dedičstvo (nie prehlásenie celoeurópskej federácie pre kultúrne dedičstvo).
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2018
Text 5 Suma alebo čiastka?
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka,
zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí,
zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú
sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc korún mu vyplatili v hotovosti). Niekedy
môžeme použiť aj slovné spojenie finančné prostriedky (na stavbu divadla treba nemalé
finančné prostriedky).
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2019
13
Text 6 List môžeme dostať nie „obdržať"
V niektorých ústnych, ale aj písomných jazykových prejavoch sa stretávame s takýmito
vyjadreniami: účastníci seminára obdržali písomné materiály, obdržali sme všetky nevyhnutné
informácie, pozvánku obdržali načas, obdržali sme sťažnosť na porušenie zákona.
Zdá sa, že nespisovné sloveso obdržať (v Krátkom slovníku slovenského jazyka označené
ako subštandardný jazykový prostriedok) sa neochvejne drží predovšetkým v písomných
dokumentoch z oblasti úradného styku a veľmi obľúbeným sa stalo aj na rozličných
zasadnutiach, schôdzkach a poradách. V snahe dodať primeranú vážnosť a dôstojnosť
oficiálnemu prejavu ho mnohí z nás neopodstatnene uprednostňujú namiesto spisovných
výrazov: dostať a prijať. Tieto náležité jazykové prostriedky sa mali použiť aj v uvedených
slovných spojeniach: účastníci seminára dostali písomné materiály, dostali sme všetky
nevyhnutné informácie, pozvánku dostali načas, prijali sme sťažnosť na porušenie zákona.
Rovnako treba opraviť aj vetu z novinového článku, v ktorom sme sa dočítali, že za obdržané
góly brankár nemôže, pretože mu nepomohli obrancovia. Keďže brankár góly neobdržal, ale
ich dostal (inkasoval), veta mala správne znieť takto: za inkasované góly brankár nemôže,
pretože mu nepomohli obrancovia.
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2021
Text 7 Treba, bolo treba, bude treba
Je treba rozmotať zložitú situáciu. Na väčšinu otázok nie je treba odpovedať. Myslím, že
chlapci budú dobrí, ale je treba pracovať s nimi systematicky. Kosiť je treba primerane.
Príslovka treba má v uvedených príkladoch platnosť prítomného času. Tvar sponového
slovesa byť - je stojí pri nej navyše, je zbytočný. Správne sú tieto spojenia: treba rozmotať
situáciu, netreba odpovedať, treba pracovať systematicky, kosiť treba primerane.
Ale v minulom a budúcom čase sa príslovka treba uvádza so sponou: bolo/nebolo treba,
bude/nebude treba. (Výraz trebalo nie je správny.)
14
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2022
Text 8 Je správne v období, kedy?
Zámeno opytovacie príslovkové kedy si nemožno zamieňať s časovou spojkou keď.
Nesprávne, nenáležite sa kedy používa pri uvádzaní vzťažnej vety prívlastkovej s časovým
významom: Bolo to v tú sobotu, kedy sme mali návštevu. V ten deň, kedy odišiel. Rád
spomína na časy, kedy sme študovali. Roky, kedy sme boli šťastní, sa rýchlo pominuli. Nastal
čas, kedy sa musíme rozhodnúť. Je to obdobie, kedy študenti odchádzajú domov.
Správne: Bolo to v tú sobotu, keď sme mali návštevu. V ten deň, keď odišiel. Rád spomína na
časy, keď sme študovali. Roky, keď sme boli šťastní, sa rýchlo pominuli. Nastal čas, keď sa
musíme rozhodnúť. Je to obdobie, keď študenti odchádzajú domov. Spojka keď uvádza vetu
prívlastkovú s časovým významom. Môže uvádzať aj nepravú časovú vetu s priraďovacím
vzťahom: Zápas vyhrali hostia, keď ešte v polčase viedli domáci.
Ale: Neviem, kedy som to počul. Vieme, kedy sa vráti. Nepovedal, kedy príde. Zapamätaj si,
kedy máš zajtra vstať. Sused sa vyzvedal, kedy som sa to naučil. Nevie, kedy má prestať. V
týchto prípadoch kedy uvádza vzťažnú vetu predmetovú s časovým významom.
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2023
Text 9 Nie naviac, ale navyše
Ak ste ponúkli, dali niekomu niečo naviac, urobili ste chybu. Akú? Jazykovú, a to v slove
naviac. Môžeme ponúknuť, dať niečo navyše.
Príslovkou navyše sa vyjadruje, že je niečo nad normálnu, predpokladanú, určenú, zvyčajnú,
potrebnú mieru: Dvaja hostia prišli navyše. Ponúkame vám 60 minút navyše. Dostala som tri
jablká navyše. Gaštanový je statočný kôň, jemu vďačne nasypem navyše.
15
Slovo navyše má aj funkciu častice vo význame nadto, k tomu, popritom (je lenivý a navyše
klame) a predložky, ktorá s genitívom vyjadruje vyššiu mieru (navyše pôvodného plánu
vyrobili päť ton).
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2024
Text 10 Vysporiadať sa, vyporiadať sa?
O slovesách vysporiadať sa a vyporiadať sa treba vedieť, že v našich normatívnych
príručkách sa hodnotia ako nesprávne alebo nespisovné a nemajú oporu ani v
bezpredponových slovesách (slovesá sporiadať sa a poriadať sa v spisovnej slovenčine
nemáme). Čo nám ponúkajú normatívne príručky namiesto uvedených slovies? Sú to
predovšetkým slovesá vyrovnať sa, poradiť si, zvládnuť, odstrániť, usporiadať, porátať sa,
teda vyrovnať dlžobu, vyrovnať sa s minulosťou, poradiť si s problémami, zvládnuť úlohu,
odstrániť nedostatky, usporiadať pracovnoprávne vzťahy, porátať sa s neprajníkmi.
Platí to aj pri slovesnom podstatnom mene vysporiadanie (vyporiadanie). Namiesto
nespisovného spojenia majetkové vysporiadanie používajme spisovný výraz majetkové
vyrovnanie alebo majetkové usporiadanie.
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2025
Text 11 Bolo to postavenie mimo hru?
Bolo to postavenie mimo hru? Nie, rozhodne nie, ale bolo to postavenie mimo hry. Aký je v
tom rozdiel?
Predložkou mimo sa vyjadruje vyňatie z nejakého miesta, času, deja alebo stavu (býva mimo
mesta, do ordinácie vošiel mimo poradia, tlačiareň je mimo prevádzky, lopta dopadla mimo
ihriska, stojí mimo zákona). Na uvedených príkladoch nemožno prehliadnuť, že predložka
16
mimo sa viaže s genitívom. Väzba s akuzatívom (býva mimo mesto, tlačiareň je mimo
prevádzku, stojí mimo zákon atď.) je chybná, nesprávna. A preto správne je spojenie
postavenie mimo hry.
Treba si však uvedomiť, že v spojeniach mimo teba, mimo toho, mimo zásobovania, mimo
MHD, otvorené mimo pondelka sa predložka mimo používa nenáležite, chybne. V týchto
prípadoch používame predložku okrem (okrem teba, okrem toho, okrem zásobovania, okrem
MHD, otvorené okrem pondelka).
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2026
Text 12 Súpis nevhodných slov v legislatívnych textoch
NESPRÁVNE SPRÁVNE
behom (predl.) (behom dňa) počas, za, cez, v, v priebehu (cez deň)
bezvadný
(vymeniť vadnú vec za bezvadnú)
bezchybný, výborný, absolútny,
stopercentný, prvotriedny, vzorný,
dokonalý, vynikajúci, krásny
(vymeniť chybnú vec za bezchybnú)
cezčas nadčas
dojednať (dojednať poistenie)
(dojednaná lehota)
(v dojednanom rozsahu)
dohodnúť (dohodnúť/uzavrieť poistenie)
(dohodnutá lehota)
(v dohodnutom rozsahu)
dopad (dopad na štátny rozpočet) dosah, účinok, vplyv
(dosah na štátny rozpočet)
17
došetriť (došetriť priestupok) dovyšetrovať (dovyšetrovať priestupok)
kárny disciplinárny
kázeň (ohrozená kázeň) disciplína, poriadok (ohrozená disciplína)
kázenský disciplinárny
kľud pokoj, mier, rozvaha, rozvážnosť,
odpočívanie
menovať
(menovaný do funkcie)
vymenovať, vymenúvať (vymenovaný do
funkcie)
merítko mierka, miera, meradlo, rozsah, rozmer,
veľkosť
naviac navyše, nadmieru, popritom, pritom,
okrem toho, zároveň
námatkou náhodne, náhodou, skusmo, občas
námatkový náhodný, občasný, skusmý
nemovitosť nehnuteľnosť
nemovitý (nemovitý majetok) nehnuteľný (nehnuteľný majetok)
neobdržať (neobdržať súhlas) nedostať, nezískať, nedosiahnuť,
neprijať (nedostať súhlas)
nepostrádateľný nevyhnutný, potrebný, nenahraditeľný,
náležitý
neprevediteľný neuskutočniteľný, nezrealizovateľný,
nevykonateľný
nezávadnosť bezchybnosť, neškodnosť, vhodnosť
18
nezávadný (nezávadný výrobok) bezchybný, neškodný, vhodný,
vyhovujúci, dobrý
(bezchybný, vyhovujúci výrobok)
novonastavší novovzniknutý
obdržanie (obdržanie oznámenia) prijatie, prevzatie
(prijatie, prevzatie oznámenia)
obdržaný (obdržaný spis) prijatý, získaný, prevzatý
(prijatý, prevzatý spis)
obdržať dostať, získať, prijať, prevziať,
dosiahnuť, nadobudnúť
obnos suma
obtiažne ťažko, namáhavo, vyčerpávajúco,
neľahko, únavne
obtiažny, obtiažný ťažký, namáhavý, vyčerpávajúci,
neľahký, únavný
odstavec odsek
ohľadne pokiaľ ide o, čo sa týka, vzhľadom na, s
ohľadom na, so zreteľom na
ohliadka (miesto ohliadky) obhliadka (miesto obhliadky)
ostraha ochrana, stráž, stráženie, hliadka, strážca
plnomocnenec splnomocnenec
plnomocnenie splnomocnenie
19
pohrešovaný nezvestný, stratený
pohrešuje sa je nezvestný, hľadá sa
postrádať nemať, chýbať
postrádateľný nahraditeľný
poťažne prípadne, respektíve, eventuálne
prehlásenie
(písomné prehlásenie, čestné prehlásenie)
vyhlásenie
(písomné vyhlásenie, čestné vyhlásenie)
prejednanie, prejednávanie
(prejednanie dedičstva)
prerokovanie, prerokúvanie
(prerokovanie dedičstva)
prejednať, prejednávať
(úrad prejednáva priestupky)
prerokovať, prerokúvať
(úrad prerokúva priestupky)
prejímať preberať
prepážka priehradka, priečinok, okienko
prepožičať
(držiteľ prepožičaného bytu)
(prepožičať vyznamenanie)
požičať, zapožičať, udeliť
(držiteľ požičaného bytu)
(udeliť vyznamenanie)
prešlý uplynutý, minulý, predchádzajúci,
predošlý
stání pojednávanie (na súde)
úmluva dohovor, zmluva, dohoda
vada chyba, kaz, porucha, nedostatok (chyba,
20
(vada predanej veci) nedostatok predanej veci)
vadne chybne, poruchovo, poškodene
vadnosť chybnosť, kazovosť, poruchovosť
vadný chybný, kazový, poruchový,
nevyhovujúci, pokazený, poškodený
vyporiadať (sa) vyrovnať (sa), porátať sa
vyporiadateľ vyrovnávateľ
vyrovnací (vyrovnacie pojednávanie) vyrovnávací (vyrovnávacie pojednávanie)
vyslúchnuť vypočuť, podrobiť výsluchu,
vypočúvaniu
vyslúchnutý (vyslúchnutý účastník) vypočutý (vypočutý účastník)
vysporiadanie vyrovnanie, porátanie sa, usporiadanie
vysporiadať (sa)
(majetkové vysporiadanie)
vyrovnať (sa), porátať sa
(majetkové vyrovnanie, majetkové
usporiadanie)
započať začať
závada
(závady brániace riadnemu užívaniu)
chyba, kaz, porucha, nedostatok
(nedostatky, chyby brániace riadnemu
používaniu, užívaniu)
závadnosť
(zdravotná závadnosť)
chybnosť, kazovosť, poruchovosť,
škodlivosť, nevhodnosť
(zdravotná škodlivosť)
21
závadný
(miestnosti zdraviu závadné)
chybný, kazový, poruchový,
nevyhovujúci, pokazený, škodlivý
(zdraviu škodlivé miestnosti)
zbytok zvyšok
znalečné znalcovské
www.culture.gov.sk/extdoc/2747/02_Supis_nevhodnych_slov_v_legislativnych_textoch
Text 13 -tych/tich rokoch
v dvadsiatych rokoch (vo význame: veku života) → v dvadsiatich rokoch
v dvadsiatich rokoch (vo význame: napr. roky 1920 – 1930) → v dvadsiatych rokoch
v 20-tich/v 20-tych/20. rokoch (vo význame: veku života) → v 20 rokoch [bez bodky!]
v 20-tych rokoch (vo význame: napr. roky 1920 – 1930) → v 20. rokoch
Analogicky pre ostatné čísla.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#-tych.2Ftich_rokoch
22
Text 14 -krát, raz
prvý krát (druhý krát a pod.) → prvýkrát (druhýkrát a pod.)
dva krát, jedenapol krát (tri krát a pod.) → dvakrát, jedenapolkrát (trikrát a pod.)
2krát, 17,5krát → 2-krát, 17,5-krát
viac krát, veľa krát, mnoho krát → viackrát, veľakrát, mnohokrát
prvýraz (druhýraz a pod.) → prvý raz (druhý raz a pod.)
päť/šesť razy, jeden a pol razy (a pod.) → päť/šesť ráz, jeden a pol ráz (a pod.) [Ale pre celé
číslovky do čísla 4 je (samozrejme): jeden raz, dva/tri/štyri razy.]
6ráz, 21,5ráz → 6 ráz, 21,5 ráz
viac razy, veľa razy, mnoho razy → viac ráz, veľa ráz, mnoho ráz
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#-kr.C3.A1t.2C_raz
Text 15 Viacslovné názvy geografických objektov, štátov,
administratívnych jednotiek, inštitúcií, podnikov a pod.
a nadpisy
Na rozdiel od napr. angličtiny, v ktorej sa všetky začiatočné písmená v rámci vlastného mena
inštitúcie, podniku, geografického objektu a podobne alebo akéhokoľvek nadpisu píšu
veľkým, v slovenčine sa v takýchto prípadoch veľkým píše len začiatočné písmeno prvého
slova celého názvu. Preto napr. :
Ďaleký Východ → Ďaleký východ
Organizácia Bojovníkov za Vzduch → Organizácia bojovníkov za vzduch
23
Matica Slovenská → Matica slovenská
Výnimka 1: Výnimku tvoria prípady, v ktorých názov zahŕňa časti, ktoré sú samé o sebe
názvami (vlastnými menami). Tieto sa potom píšu veľkým začiatočným písmenom, napr.:
Predná india → Predná India
Malá ázia → Malá Ázia
Organizácia Spojených Národov / Organizácia spojených národov → Organizácia Spojených
národov [lebo výraz „Spojené národy“ (United Nations, UN) sa tu považuje za vlastné meno]
Filozofická fakulta univerzity Komenského/Filozofická Fakulta Univerzity Komenského →
Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Výnimka 2: Výnimku tvoria aj oficiálne názvy obcí (t. j. sídelných administratívnych
jednotiek), čiže administratívnych miest, dedín a osád, a ich administratívnych štvrtí a
podobných administratívnych častí, pretože v týchto prípadoch píšeme aj v slovenčine všetky
začiatočné písmená (okrem predložiek vnútri názvu) veľkým:
Devínska Nová Ves je správne
Štrbské Pleso → a) Štrbské Pleso (administratívny celok), b) Štrbské pleso (jazero)
Dobšinská Ľadová Jaskyňa → a) Dobšinská Ľadová Jaskyňa (administratívny celok), b)
Dobšinská ľadová jaskyňa (samotná jaskyňa)
Večné Mesto → Večné mesto [Lebo názov je síce názov obce, ale nie je oficiálny.]
Ak však názov administratívnej obce zahŕňa aj zemepisný názov iného druhu, tento
zemepisný názov sa pokiaľ ide o písanie veľkých/malých písmen píše ako keby stál
samostatne, teda:
Závada pod Čiernym Vrchom → Závada pod Čiernym vrchom [Čierny vrch je názov
miestneho vrchu.]
24
Výnimka 3: Výnimku tvoria aj názvy štátov, hradov a zámkov, ale len pokiaľ ide o ich
vnútorné časti iné než všeobecné základné slová „republika, štát, kráľovstvo“ (a pod.), „hrad,
zámok“ (a pod.):
Pobrežie slonoviny → a) Pobrežie Slonoviny (štát), b) Pobrežie slonoviny (pobrežie)
Slovenská(/Poľská atď.) Republika → Slovenská (/Poľská atď.) republika [v názve je slovo
republika]
Červený kameň → Červený Kameň
Devínsky Hrad → Devínsky hrad [v názve je slovo hrad]
Výnimka 4: V cudzojazyčných názvoch písaných latinkou ponechávame pôvodné písanie,
napr. Rio Grande, Alfa Centauri, Süddeutsche Zeitung, Rocznik Slawistyczny. Pre
cudzojazyčné názvy písaných písmami, v ktorých sa nerozlišuje písanie veľkých a malých
písmen, sa obyčajne postupuje tak, ako by sa daný názov písal, keby to bol názov slovenský.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#Viacslovn.C3.A9_n.C3.A1zvy_geografick.C3.BDch_objektov.2C_.C5.A1t.C3.A1tov.2C_
administrat.C3.ADvnych_jednotiek.2C_in.C5.A1tit.C3.BAci.C3.AD.2C_podnikov_a_pod._a
_nadpisy
25
Text 16 Nesprávne používanie niektorých slov
vľavo je nesprávny výraz, vpravo správny
D
Damašek, damašek → Damask, damask
dážďový → dažďový
de-facto → de facto
de-jure/de-iure → de iure
dejište → dejisko [pozri dole]
dekóder → dekodér
desatinná sústava → desiatková sústava, dekadická sústava
desiaty (ako pády od slova desiata) → desiatej
diaľničný → (vhodnejšie:) diaľnicový
dielec (vo význame: menšia súčiastka) → súčiastka [Dielec je len veľká časť konštrukcie,
stroja a pod.]
dielčí → čiastkový
dík(y)→ ďakujem, vďaka
divoký (vo význame: voľne v prírode žijúci, rastúci) → divý
dlhodobe → dlhodobo
dľa → podľa
doba → (niekedy) čas, obdobie [Slovo doba síce nie je nespisovné, ale v netechnických a
nehudobných kontextoch je jazykovo vyslovene nevhodné. Používalo sa najmä v starších
textoch.V histórii sa výraz doba stále používa pre základné veľké obdobia, inak je vhodnejšie
26
slovo obdobie. Preto napr.: rímska doba → rímske obdobie/rímska doba, pracovná doba →
pracovný čas, po dobu jedného roka → počas jedného roka]
doba bronzová, doba kamenná, doba rímska atď. → bronzová doba, kamenná doba, rímska
doba [Tvary s opačným slovosledom sú zastarané a české.]
dobiť (vo význame: zmocniť sa) → dobyť
dobyť (vo význame: doudierať) → dobiť
docela → celkom
dojednať (vo význame: dohodnúť) → dohovoriť, dohodnúť [„Dojednať“ znamená len
jednaním (teda hádaním sa) dospieť k nejakej cene]
dolupodpísaný → podpísaný, dolu/dole podpísaný, podpísaný nižšie
doluuvedený → uvedený, uvedený ďalej, uvedený nižšie
dopad (vo význame: vplyv) → vplyv, účinok, dosah [Slovo je v súčasnosti oficiálne
hodnotené ako subštandard, teda nespisovné slovo kvázi na ceste smerom k hovorovému, teda
spisovnému výrazu.]
dopis → list
dopoludnia, dopoludnie → (vhodnejšie:) predpoludním, predobedom, predpoludnie
doporučiť, doporúčať, doporučený, doporúčaný, doporúčanie → odporučiť, odporúčať,
odporučený, odporúčaný, odporúčanie [Jedine vo význame rekomando je z historických
dôvodov slovo „doporučený, doporučene“.]
doposiaľ → (vhodnejšie:) dosiaľ, doteraz, posiaľ
doprevadiť → odprevadiť, vyprevadiť
doprevádzať, doprovod, doprovodný → sprevádzať, sprievod, sprievodný
dotaz → otázka, dopyt
drtič → drvič
27
drtiť, zdrtiť, rozdrtiť → drviť, zdrviť, rozdrviť
dudel, dudlík → cumeľ, cumlík
E
e-maili/emaili/maili/mejli (lokál jednotného čísla) → e-maile/emaile/maile/mejle [pozri aj
dole o vzore dub]
enviromentálny → environmentálny
epizóda (vo význame: diel seriálu) → časť, diel
expirácia → exspirácia
F
fanynka → fanúšička
fén → sušič (vlasov)
fena, fenka → suka, sučka
fotbal → futbal
G
grécko-katolícky → gréckokatolícky
guľatý (vo význame: majúci tvar kruhu) → okrúhly [Guľatý znamená majúci tvar gule.]
guličkový → guľôčkový, guľkový
guličkové ložisko → guľkové ložisko
guličkové pero → guľôčkové pero
H
hacker → haker
hiphop → hip hop, hip-hop
28
história (vo význame: dejiny) → (vhodnejšie:) dejiny [História je v slovenčine predovšetkým
označenie náuky o dejinách.]
hmota (vo význame inom než matéria) → :
a) (vhodnejšie:) materiál, látka,
b) hmotnosť (pri prekladoch nemeckého Masse a anglického mass)
Hong Kong → Hongkong
hora (vo význame: vrch, kopec) → (vhodnejšie:) vrch [Slovo hora je v tomto význame
spisovné, ale v odborných kontextoch sa používa slovo vrch]
horeuvedený → (kodifikovaný tvar:) uvedený/spomenutý, predtým uvedený/spomenutý, prv
uvedený/spomenutý, uvedený/spomenutý vyššie, už uvedený/spomenutý
hovoriť anglicky/nemecky atď. → (vhodnejšie:) hovoriť po anglicky/po nemecky atď.
hra na niečo, hrať na niečo → hra na niečom, hrať na niečom [napr. hra/hrá na husle →
hra/hrá na husliach]
Ch
chápať komu/čomu → chápať koho/čo
chrupavka → (vhodnejšie:) chrupka [chrupavka je jednak len hovorový a jednak český výraz]
J
jeansy → džínsy
jedna → jeden [„Jedna“ je iba vtedy, ak nasleduje slovo ženského rodu.]
jednať → 1. konať; 2. rokovať; 3. zaobchádzať [„Jednať“ existuje len v spojení „jednať sa“,
ktoré znamená dohovárať sa o cene pri kúpe alebo predaji (napr. na trhovisku)]
jedná sa o → ide o, je to
je treba → treba, načim
29
K
kapesník → vreckovka
kapsa (vo význame: na oblečení) → vrecko
kapuca → kapucňa
Karla, Karlov (a pod.) → Karola, Karolov (a pod.)
kárny → disciplinárny
kázeň (vo význame: disciplína) → disciplína, poriadok
kdežto → zatiaľ čo, kým, naproti tomu [Kdežto je veľmi zastaraná a česká spojka.]
kedy (vo význame: keď) → keď [Napr. Nastal čas, kedy ... → Nastal čas, keď..., deň, kedy
...→ deň, keď... ]
kelímok → tégeľ, téglik
klábosiť → klebetiť, dudúkať, tutúkať, bľabotať, trepať, tárať
klávesa → kláves
klokan → kengura
kľud, kľudný → pokoj, pokojný
knedlík → knedľa
kočíkareň → kočikáreň
koho (vo význame: komu patriaci) → čí/čia/čie
kojenec → dojča
kojiť → dojčiť, pridájať
koľkáty → koľký
konkurenciaschopnosť → konkurencieschopnosť
30
kópia (vo význame: bodná zbraň) → kopija
kráľovna → kráľovná
krátkodobe → krátkodobo
krabica → škatuľa
krajka → čipka
krb → kozub [Slovo krb je v súčasnosti hodnotené ako subštandardný výraz]
krištáľ (vo význame: pevné teleso s pravidelnou štruktúrou alebo cukor) → kryštál
kry (v mori) → kryhy
kryštál (vo význame: sklo alebo odroda kremeňa) → krištáľ
kúsať, kúsnúť → a) hrýzť, zahrýzť, b) (hmyz:) štípať, uštipnúť [Kúsať je veľmi zastarané a
české slovo.]
kuželky → kolky
kvôli (vo význame: z dôvodu) → pre, z dôvodu
L
lakýrnik, lakýrnický → lakovač, lakovník, lakovačský, lakovnícky
látková výmena → látková premena
lavica (vo význame: jedna z dvoch rúk a podobne)→ ľavica
ľavica (vo význame: veľká stolička)→ lavica
lehátko, ležátko → ležadlo
lízatko → lízanka
líco → líce
lomítko → lomka; zlomková čiara
31
los (vo význame: žreb) → žreb, lós
lós → (vhodnejšie:) žreb
losovať → (vhodnejšie:) žrebovať
M
make-up → mejkap
majetkoprávny, majetko-právny → majetkovoprávny
Maledivy → Maldivy
malajský (vo význame: týkajúci sa Malajzie) → malajzijský [Malajský znamená vzťahujúci
sa na Malajský polostrov, na Malajcov]
maligný → malígny
management → 1. (činnosť alebo osoby:) manažment; 2. (len činnosť:) manažment,
manažérstvo, vedenie/riadenie (-tento termín je trochu nepresný, ale častý)
manager, menežér → manažér
mandarinka → mandarínka
menovať, menovanie (vo význame: do nejakej funkcie/za predsedu a pod.) → (vhodnejšie:)
vymenúvať, vymenovať, vymenovanie, vymenúvanie (do funkcie) [pozri aj: vymenovať]
metodejský → metodovský, metodský [Metodejský je zastaraný a český tvar]
miestokráľ → (vhodnejšie:) vicekráľ, zástupca kráľa
miestopredseda → podpredseda
miešané vajcia → praženica
mimo iného → okrem iného
Mliečna dráha → Mliečna cesta
32
množstevný → množstvový
modlidba → modlitba
movitý, movitosť → hnuteľný, hnuteľnosť
môžme, môžte → môžeme, môžete
muslim → moslim
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#D
33
Zdroj textov:
Text 1: http://www.kiwiki.info/index.php/Komunik%C3%A1cia_v_organiz%C3%A1cii
Text 2: http://is.bivs.sk/th/8672/bisk_m/DIPLOMOVA_PRACA.pdf
Text 3: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2014
Text 4: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2018
Text 5: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2019
Text 6: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2021
Text 7: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2022
Text 8:
http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2023
Text 9: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-poznamky-
1d1.html#Jazykove%20okienko%2024
Text 10: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-
poznamky-1d1.html#Jazykove%20okienko%2025
Text 11: http://www.culture.gov.sk/vdoc/325/jazykove-okienko-vsetky-uverejnene-
poznamky-1d1.html#Jazykove%20okienko%2026
Text 12:
www.culture.gov.sk/extdoc/2747/02_Supis_nevhodnych_slov_v_legislativnych_textoch
Text 13:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#-tych.2Ftich_rokoch
34
Text 14:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#-kr.C3.A1t.2C_raz
Text 15:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#Viacslovn.C3.A9_n.C3.A1zvy_geografick.C3.BDch_objektov.2C_.C5.A1t.C3.A1tov.2C_
administrat.C3.ADvnych_jednotiek.2C_in.C5.A1tit.C3.BAci.C3.AD.2C_podnikov_a_pod._a
_nadpisy
Text 16:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektor%C3%BDch_ch%C3%BDb_v_sloven%C4%8Di
ne#D