doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Štruktúra prednášky

Prečo vznikali teórie zahraničného obchodu?

Merkantilizmus a jeho vplyv na zahraničný obchod

Adam Smith a teória absolútnych výhod

David Ricardo a teória komparatívnych výhod

Merkantilizmus – historické pozadie

Merkantilizmus vznikol na začiatku 16. storočia v Anglicku, odkiaľ sa neskôr rozšíril do Francúzska a ďalších štátov

Jeho vznik bol spojený s mnohými geografickými a technologickými objavmi toho obdobia

1492 – Krištof Kolumbus objavuje Ameriku

1498 – Vasco de Gama otvoril námornú cestu do Indie

Vzniká nová trieda obchodníkov a merkantilizmus ako politická ekonómia budovania štátu

Merkantilizmus – základné myšlienky

Najznámejší predstaviteľ – Thomas Mun

Základom myslenia merkantilistov sú nasledujúce dve tvrdenia: Bohatstvo štátu tvoria drahé kovy Jediným spôsobom, ako môže štát zvýšiť svoje

bohatstvo, je import drahých kovov zo zahraničia Priamy dovoz z kolónií Export výrobkov

Merkantilizmus preto považuje za základ aktívnu obchodnú bilanciu a všetky opatrenia hospodárskej politiky sú zamerané na jej podporu

Merkantilisti považovali medzinárodný obchod za hru s nulovým súčtom

Merkantilizmus – základné tipy Raný merkantilizmus (bullionizmus)

Hlavný cieľ – akumulácia drahých kovov v krajine Akýkoľvek vývoz drahých kovov bol považovaný za zlý

Neskorý merkantilizmus (manfaktúrny) Chápal peniaze a drahé kovy ako kapitál Cieľ – dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie Podpora manufaktúrnej výroby Hlásali nutnosť udržiavania domácej spotreby na

minimum v prospech exportu a nutnosť udržiavania miezd na čo najnižšej úrovni (pracovná teória hodnoty)

Merkantilizmus – hospodárska politikaPrísny zákaz odlevu drahých kovov do zahraničiaZáväzok platiť za importy exportmiObmedzenie dovozu hotových výrobkov zo

zahraničiaPodpora zakladania manufaktúrZakladanie obchodných monopolovZákaz vývozu surovín a polotovarov a podpora

ich dovozuZákony o obchode a plavbeRegulácia miezdPodpora populačného rastu a imigrácie

Kritika merkantilizmu David Hume – akumulácia drahých kovov

nevyhnutne povedie k zvýšeniu cien a miezd – teda k inflácii Teória samoregulácie obchodnej bilancie

V konečnom dôsledku merkantilistická krajina stráca svoju konkurencieschopnosť

Adam Smith – tiež silný kritik merkantilizmu Zdrojom bohatstva je práca Aktívna obchodná bilancia krajinu

ochudobňuje Liberalizmus je lepší než protekcionizmus Obchod je hra s pozitívnym súčtom

Adam Smith (1723 – 1970) Škótsky filozof a etik Je považovaný za zakladateľa modernej ekonómie Teória mravných citov – prvýkrát používa pojem

„neviditeľná ruka“ 1776 – Pojednania o podstate a pôvode bohatstva

národov Kritik merkantilizmu Objasňuje výhody deľby práce Opisuje prepojenie záujmov jednotlivca a spoločnosti

Teória absolútnych výhod

Teória absolútnych výhod - predpoklady Všetky subjekty sa správajú racionálne Neexistuje peňažná ilúzia Existujú iba dve krajiny a dva statky Jediným výrobným faktorom je práca Platí teória pracovnej hodnoty Vybavenosť výrobnými faktormi je konštantná Náklady výroby sú konštantné Práca je plne mobilná v rámci krajiny ale je

medzinárodne nemobilná Existuje dokonalá konkurencia Saldo ZO krajín v modeli je nulové Zahraničný obchod je plne liberalizovaný Neexistujú dopravné náklady a ani vedecko-technický

pokrok

Teória absolútnych výhod – podstata teórie

Najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká medzinárodná deľba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahujú absolútne najnižšie náklady a dovážajú tovary, ktoré iné krajiny vyrábajú s absolútne najnižšími nákladmi

Svoju myšlienku demonštroval na príklade výroby vína v Škótsku

Teória absolútnych výhod - príklad Slovensko a Maďarsko vyrábajú dva statky –

bryndzu a klobásu

Prečo existujú absolútne výhody? Rozdiely v prírodných a klimatických podmienkach

a v technológiách

Bryndza Klobása

Slovensko 5 hodín/1 tona 10 hodín/1tona

Maďarsko 10 hodín/1 tona 2 hodiny/1 tona

David Ricardo (1772-1823)Pochádzal z bohatej rodinyUž ako mladého muža ho otec zasvätil do tajov

obchodovania na burze1799 – na dovolenke sa zoznámil s dielom Adama

Smitha1817 – Zásady a politickej ekonómie a zdaňovaniaKritik protekcionizmu

Teória komparatívnych výhod (aj keď rovnaký princíp dva roky pred ním vyjadril aj Robert Torrens)

Teória komparatívnych výhod - predpokladyVšetky subjekty sa správajú racionálneNeexistuje peňažná ilúziaExistujú iba dve krajiny a dva statkyJediným výrobným faktorom je prácaPlatí teória pracovnej hodnotyVybavenosť výrobnými faktormi je konštantnáNáklady výroby sú konštantnéPráca je plne mobilná v rámci krajiny ale je

medzinárodne nemobilnáExistuje dokonalá konkurenciaSaldo ZO krajín v modeli je nulovéZahraničný obchod je plne liberalizovanýNeexistujú dopravné náklady a ani vedecko-technický

pokrok

Teória komparatívnych výhod – podstata teórie Vzájomný obchod dvoch krajín bude pre ne výhodný aj

vtedy, ak jedna má absolútne výhody a druhá absolútne nevýhody vo všetkých statkoch

Každá krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých statkov, pri ktorých výrobe dosahuje komparatívne nižšie náklady ako druhá krajina – t.j. vyrába ich s relatívne nižšími nákladmi

Krajina s absolútnymi výhodami sa bude špecializovať na výrobu a vývoz toho statku, ktorý vyrába efektívnejšie

Krajina s absolútnymi nevýhodami sa bude špecializovať na výrobu a vývoz toho statku, ktorý vyrába menej neefektívne

Teória komparatívnych výhod - príklad Anglicko a Portugalsko vyrábajú dva statky – súkno a

víno

Výrobné náklady sú nasledujúce

Autarkčné (vnútorné) cenové pomery Anglicko 100/120 (1:1,2) Portugalsko 90/80 (1:0,89)

Súkno Víno

Anglicko 100 ľudí 120 ľudí

Portugalsko 90 ľudí 80 ľudí

Teória komparatívnych výhod - príklad Na zistenie komparatívnych výhod je nutné

porovnať autarkčné výmenné pomery v Anglicku a v Portugalsku

Relatívna cena súkna Anglicko – 0,83 vína Portugalsko – 1,13 vína

Relatívna cena vína Anglicko – 1,2 súkna Portugalsko – 0,89 súkna

Teória komparatívnych výhod – ďalšie otázky Aká bude medzinárodná cena?

Logicky – v našom príklade v rozmedzí 1/0,89 až 1/1,2

O presnejšie stanovenie ceny sa pokúsil až John Stuart Mill v roku 1849 Zákon vzájomného dopytu Výmenné relácie sa vytvárajú v prospech krajín, ktorá

má relatívne menší dopyt po dovážanom statku

Ak je jedna z krajín malá, bude mať väčšie zisky zo zahraničného obchodu (význam bezvýznamnosti)

Význam bezvýznamnosti - príkladSlovensko a USA vyrábajú automobily a mlieko

Americký dopyt po mlieku dosahuje 5 miliárd litrov Maximálna kapacita Slovenska je 500 miliónov

litrov

Automobily MliekoSlovensko 1000 3USA 500 2

Teória komparatívnych výhod – ďalšie otázky

Čo sa stane, ak sú autarkčné výmenné pomery rovnaké?

Logicky – žiaden obchod sa neuskutoční

Dá sa model rozšíriť na viacej krajín a statkov?

Dá – až na n*n, ale je to komplexnejšie a komplexnejšie

Komparatívne výhody a hospodárska realitaDopravné náklady

Dovozné cláProhibitívne a fiškálne clá

V realite existuje viacero výrobných faktorov

Vedecko-technický pokrokDynamizuje komparatívne výhody