Mário Šebok

Rozhodovací proces

- proces, v ktorom jeden subjekt, príp. viac

subjektov rozhodovania v danom

relevantnom prostredí zvolí na základe

určitých pravidiel z väčšieho počtu

možných riešení usporiadaných

určitým hodnotovým systémom

(hodnotiacimi kritériami) jedno

určité riešenie, príspevok,

možnosť, akciu.

Proces rozhodovania

1. Identifikácia problému

2. Stanovenie alternatívnych postupov

3. Podmienky:

- určité, neurčité, rizikové

4. Hodnotenie alternatívnych riešení

5. Výber alternatívy

6. Implementácia rozhodnutia

7.Kontrola a vyhodnotenierozhodnutia

Metódy rozhodovania

Empirické

Matematicko-štatistické

Heuristické

Matematicko-štatistické rozhodovanie

Zásadným rozdielom exaktného rozhodovania v

porovnaní s empirickým je formalizácia

rozhodovacieho procesu v podobe modelu

skúmaného systému s kvantitatívnym

vyjadrením vzťahov jeho prvkov.

Exaktné metódy pri rozhodovaní vychádzajú

jednak z poznatkov matematiky a štatistiky, a aj

z poznatkov operačného výskumu.

Matematicko-štatistické metódy

Metóda matematickej štatistiky:

• korelačná analýza

• Teória pravdepodobnosti

Metódy matematickej analýzy a lineárnej

algebry

• Diferenciálny počet

• Maticový počet

Metódy operačnej analýzy

Korelačná a regresná analýza

skúmanie vzťahov medzi príčinou a účinkom

predstavuje súhrn metód a postupov, pomocou

ktorých overujeme vypovedaciu schopnosť

kvantifikovaných regresných modelov ako

celku aj jeho častí.

Teória pravdepodobnosti

je odvetvie matematiky, ktoré umožňuje

nachádzať podľa pravdepodobností jedných

náhodných udalostí iné náhodné udalosti, ktoré

nejakým spôsobom spolu súvisia .

Je vhodná na opísanie experimentov, ktoré aj

pri nezmenených podmienkach môžu viesť k

rozličným výsledkom.

Analýza časových radov

Je to postupnosť hodnôt nejakej premennej meranej v čase, o ktorej predpokladáme, že má nejakú vnútornú štruktúru, ktorú možno odhaliť.

Dôvody analýzy časového radu:

1. Porozumieť procesom, ktoré produkujú dáta namerané v čase.

2. Vytvorenie modelu, ktorý umožní predpovedať ďalší vývoj radu a poprípade umožní uplatniť feedback kontrolu.

Existujú 3 druhy pohybu v čase:

1. Trend -zložka, ktorá je systematická, buď lineárna alebo

nelineárna a neopakuje sa v rámci dát , ktoré máme k

dispozícii (napr. exponenciálny rast, lineárny pokles

hodnôt)

2. Oscilačný pohyb - prebieha opakované kolísanie hodnôt

štatistického znaku v čase okolo trendu:

cyklické – dlhšie ako rok

krátkodobé–v priebehu roka,

sezónne - dĺžka 1 roka.

3. Náhodné kolísanie - náhodné zmeny , ktoré ostanú po

odstránení predošlých systematických zmien.

V analýze časových radov sa používajú 2 metódy:

1. Interpelácia - vyrovnanie časového radu priamkou alebo

teoretickou krivkou v sledovanom období

2. extrapolácia - pokračovanie priamky alebo teoretickej

krivky do budúcich období, zriedkakedy

minulosti.

Metódy operačnej analýzy

má veľký význam pre kvantitatívne zdôvodnenie štruktúrovaných rozhodovaní. Patrí sem súbor metód, ktorých poslaním je optimálne riešenie ekonomických problémov.

Delíme ich z hľadiska potrieb z praxe na:

Matematické programovanie-(lineárne, nelineárne, parametrické, dynamické … )

Štruktúrnu analýzu

Teórii nadväzných procesov-(sieťová analýza, CPM a PERT)

PERT

Cieľom metódy je dať objektívne podklady pre odhad pravdepodobnosti dodržania termínu realizácie zložitých programov a projektov.

Metóda sa používa v prípadoch, kedy dobu trvania činností nemožno presne určiť.

Metóda PERT, založená na teórii pravdepodobnosti nezbavuje plány nedostatkov, umožňuje však stanoviť presnú mieru skrytých chýb a matematicky vyjadriť riziko zakotvené v pláne.

Multikriteriálne rozhodovanie

Existuje viacej rozličných metód, ktoré majú v zásade

rovnaký princíp - posúdenie niekoľkých variantov

riešenia zadaného problému podľa zvolených kritérií a

stanovenie poradia variantov. Jednotlivé metódy sa líšia

podľa toho, ako sa určuje tzv. váha jednotlivých kritérií

a ako sa číselne hodnotí stupeň, ktorým jednotlivé

varianty riešenia napĺňajú zvolené kritériá.

Metódy:

DMM – Metódy rozhodovacej matice,

FDMM – modifikovanej metódy rozhodovacej matice

AHP – Analytickej viacúrovňovej metódy

Metóda rozhodovacej matice

(Decision Matrix Method)

Je považovaná za základnú metódu (môže mať

viac variantov riešenia). Jeden z variantov

spočíva v hodnotení váhy (dôležitosti)

jednotlivých kritérií bodovou stupnicou od 1 po

10 tak, že stupeň 1 je priradený najmenšej váhe a

stupeň 10 váhe najväčšej. Rovnakou stupnicou sa

tiež hodnotí skutočnosť, ako jednotlivé varianty

riešenia vyhovujú zvoleným kritériám, tzn.

stupňom „1“ - nevyhovuje až po „10“ - vyhovuje

ideálne.

Za výsledné kritérium pre rozhodnutie sa potom volí najväčší vážený

súčet (súčet súčinov hodnotenia miery splnenia kritérií a ich váhy).

Výhody: jednoduchosť postupu, relatívne nízka časová

náročnosť

Nevýhody: vysoký podiel subjektivity - pri ohodnotení váh kritérií

a pri hodnotení toho ako jednotlivé varianty vyhovujú

zvoleným kritériám,

Modifikovaná metóda rozhodovacej

matice (Forced Decision Matrix Method)

Čiastočne odstraňuje nevýhody DMM. Váhy

jednotlivých kritérií, ako aj hodnotenie variantov ako

spĺňajú jednotlivé kritériá, sa určujú tzv. párovým

porovnaním. Znamená to, že pri porovnaní dvoch

kritérií, je významnejšie (pre rozhodovanie dôležitejšie)

kritérium hodnotené „1“, menej významné kritérium

„0“. Podobne pri hodnotení toho, ako dva varianty

vyhovujú zvoleným kritériám hodnotenia, je variant

vyhovujúci lepšie, hodnotený „1“ a variant hodnotený

horšie „0“.

Výhody: relatívna jednoduchosť postupu, odstránenie

subjektivity pri určovaní váh a vplyvu kritérií

Nevýhody: relatívne veľké rozdiely v hodnotení jednotlivých

variantov a kritérií, pri určení váhy kritéria alebo

hodnotenia alternatívy rovnom „0“, nemajú na celkové

hodnotenie žiadny vplyv.