View
2
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
шТ •• • шш.
• >
9. ...
а
ROČNÍK XIII. ČÍSLO 4
asa niverzita Brat is lava 6. novembra 1966 50 hal .
Rím so končí pri Rusovciach Taká obyčajná tehla. Vlastne
úlomok. Ale to len na prvý pohtad. Lebo pri pozornejšej obhliadke sa oko zastaví na akomsi nápise, či skôr Sijre „LEG X GPF".
— Leglo declma gemina pla fldells — Desiata zdvojená légia, zbolná a verná, — prekla dá archeológ docent dr. ján Dekan a berle tl drahocenný exponát z rúk. Práve včas, aby 2 nich nevypadol. Lebo darmo, človek nezvykne dostávat kai-dý deh podobné kamenné navštívenky. A k tomu osemnást storočí staré.
Zato pre pracovníkov archeologického výskumu v Rusov-ciach nie sú rímske tehličky iludnou novinkou. Ochotne tl ukáiu í d utile s kolkami II. légie Italské t, XIV. lég. XV. lég. Apollinaris. Zavedú (a na vtiok zvaný berget, kde je jadro vy ко púuok, vyliahnu mapy, fotografie, záznamy ... Lebo tu rozvinuli kedysi rímske légie svoj tábor, tam stála rímska budo pa, tam vybudovali cestu a tam, kde je dnes dvor novel deuOtrotenky pochovávali svo /ich mŕtvych. Lebo dnes tu stola Husovce, ale kedysi tu stála erulata, stredisko horne/ ľanô nie. Ijtbo slovenské itusovce slula na rímskom podstavci.
0 K A N A D E na univerzite
Na z á v e r Českos lovensko-kanadského dňa usporiadaného Katedrou angl ikanis t iky a amer ikanis t iky FFUK vo š t v r tok 20. októbra prehovoril na n a š e j „Alma m a t e r " v e ľ v y s l a nec Kanady v Československu Malcom N. Bow.
V úvode s v o j h o p r e j a v u p r i
pomenul, ž e j e p r v ý m v e f v y -slancom Kanaidy, k t o r ý prehovoril na pôde Univerzity Komenského.
Po k r á t k o m oboznámení p r í tomných s o ž ivotom a h i s t ó riou Kanady, j e j pr ípravami na o s l a v y 100. výročia n á r o d n e j samostatnost i , ako a j s n a j d ô lež i te j šou akciou os láv — Svetovou v ý s t a v o u EXPO 67 v Montreali venoval pozornosť problémom mládeže a j e j úlohe v k a n a d s k e j spoločnosti .
V diskusi i potom odpovedal
na o tázky t ý k a j ú c e s a života Kanady, pokusov niektorých e x t r é m i s t o v o odt rhnut ie f r a n c ú z s k e j č a s t i Kanady, ako a j možnosti rozšírenia v z á j o m ných vzťahov medzi k a n a d s k ý mi a našimi š tudentmi .
V rámci ČeskosIovensko-ka_ nadského dňa premietl i a j f a rebný s t redometrážny f i l m „Profi l Kanady" a v o f o y e r i budovy UK inštalovali v ý s t a v k u o p r i p r a v o v a n e j EXPO 67 v Montreali.
Marián Babie
г yen — lebo j re kom. Koni
mohlo byt
\<A I N'IVERZITA SA PÝTA ZA VAS • NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÄS • NAŠA UNIVERZITA SA
0 DRUHOM V-KLUBE м Щ д а " N A S L O V E N S K U
ešte len črtajú paty monumen tulných stĺpov, priekopa vojenského tábora t nádvorie budovy v starorímskej erulate.
leseň. "Starostlivo poprikrý-varié vykopávky, opustený barák výskumníkov. Pomaly prichádzajú datde, zima — treba vyčkat do mála. Kamenní sved kovla začínajú hovořit. Šeptom — ale hovoria. Zatial je im rozumtet jedinú vetu:
Rím sa končí pri Rusovciach. T.
P ! Я M
Nový desaťposchodový internát P e d a g o g i c k e j f a k u l t y UK v Trnave. Prízemie, chodba v f a v o , na konci chodby v p r a v o sk lenené dvere . Zatiaľ zatvorené. Tabuľka INTERNÁTNY KLUB t u nie j e , a fé p r e obyvateľov i n t e r nátu ani nie j e potrebná. Na pravidelné navš tevovanie k lubu s i veľmi rýchlo zvykl i . Prečo? To b y nám n a j lepšie vedel povedať j e h o v l a ň a j š í predseda Milan Vese l ský . Dnes už s í c e učí chémiu a f y z i k u v š k o l e n a Kolibe v Brat is lave, a le v Trnave j e každú chvíľku.
ri v e č e r y v týždni bola tu. Kaviareň v š a k e š t e nie
j e k lub. Klubom j u urobili p r a
videlné programy, Besedy s Kvietikom, Stachom a j Švecom, s naš im docentom Kuričom o osobnosti v y sokoškoláka s j i fhos lo-
V polovici n o v e m b r a minulého r o k u ohlási la Smena š t a r t t r n a v s k é h o internátneho klubu, no odvtedy nebolo o ňom t a k m e r nič počuť. Spomeň aspoň k r á t k o t i e novembrové začiatky.
N a j p r v t u nebolo úplne nič. A k s i chcel ísť č lovek niekde sadnúť, tak len v m e s t e d o kaviarne. V s t a r o m internáte s a toho mnoho robiť nedalo a ani to, čo b y s a bolo dalo v y užiť, s m e nevyužíval i . Potom s a n á š i n t e r n á t p r e sťahoval d o n o v e j budovy na k r a j i m e s t a a z á u j e m niekoľkých ľudí s a s ú s t r e dil na nevyužitú č i tá reň. Čoskoro s a v Smene o b jav i la zpráva, že v I r n a v e s a 18. novembra 196f> otv á r a d r u h ý vysokoškolský k lub na Slovensku. Miestnosť smi' totiž d»II d o p o r iadku, vyzdobili dielami nai leh *kol»kv'-h v ý t v a r níkov, v mate) z a d n e j mieitnofcti я т е urobili hu-fi-t. Hlavný s o r t i m e n t ? Knva. malinovke, c i g a r e t y . . . A m a l á internátna k.ivurniČka s o I t y r l d i l a t i -гш fot«*!sml otvorená I t y -
v a n s k ý m i š tudentami, n e m e c k ý m i hádzanármi, p r e h r á v k y magnetofónových záznamov z rozhlasových e s t r á d , v e č e r y venované populárnym .spevákom a l e bo hudobníkom, p á s m a , k t o r é zostavoval i učitelia i poslucháči z k a t e d r y hudobne j výchovy, v ý s t a v y obrazov 1 f o t o g r a f i í n a šich spolužiakov.
Kto t o v š e t k o zorgani-z a v a l ? Pér ľudí. Boli t o zväčša členovia š t u d e n t s k e j rady, k torá j e u n á s v l a s t n e t o tožná s radou klubovou.
Na mnohé podujat ia boli t reba a j n e j a k é peniaze...
To j e pravda, no napriek tomu, ž e n á š k lub m á okrem kaviarničky so 40 fotelaml, Ätolml, te levízorom, b u f e t o v ý m zar iadením H spoločenskými h r a mi eäte j e d n u miestnosť
•i • NASA UNIVERZITA SA PÝ
na s ú k r o m n é os lavy, v ý - y s t a v n ú miestnosť, f o t o k o moru, v ý t v a r n í c k y ate l iér , !" s m e f inančne úplne s e b e - J s tační . Niečo s m e , p r a v d a že, dostal i alebo „zdedili", > no k o r u n y na prevádzku < m á m e z ročného š e s ť k o -runového členského, k t o r é #
zaplati lo našich t e m e r и
dvesto členov, z 10-hailie- > r o v e j pr i rážky na k á v e či > c igaretách, z korunového c v s t u p n é h o n a pravidelné 2 týždenné premietanie с е - ^ lovečerných f i lmov u ! nás я v internáte a e š t e z n i e . ~ koľkých prí leži tostných > akcií . M U*
Kedy k l u b o t v o r í t e v > ч
tomto š k o l s k o m r o k u ? Začiatkom novembra. >
Otvorený bude t a k i s t o N a k o v minulom roku. O d v a týždne n e s k ô r o t v o -r ime ďalš ie k lubové m i e s t - 1/1
nosti, takže nám kapaci ta • s t ú p n e na 75 miest . V y, týchto nových pr ies toroch ŕ,; nechceme zatiaľ montovať > reproduktory, c h c e m e , a b y \'r t u bol úplný kľud. Svo .i význam t o b u d e mať n a j - rň mii v skúšobnom období. N
A p r o g r a m ? V p r v o m r a d e pokračo-
vať v tom, čo s m e minulý rok začali . Samozre jme lepšie. 'O konkrétnom p r o g r a m e ? R a d š e j uiekedy inokedy. Dúfam, že nie si ' tu naposledy.
'Го nie. Zhováral s a J . B l a ž e j #
ZA VAS • NAlA UNIVERZITA SA
Slobodná univerzita v USA
Iba t r i mes iace e x i s t u j e Slobodná univerzi ta (The F r e e Univers i ty) v Pennsylvánii a pri lákala u ž 700 š tudentov, z a radených do 32 kurzov. Založili j u profesor i , doktori a š t u denti z Philadelphie; 10 až 15 pere. š tudentov pochádza p r á v e z tohto m e s t a . Môžu n a v š tevovať t a k é kurzy, ako moderná č ínska história, r e v o l ú cia v L a t i n s k e j Amerike, rozvo j A f r i k y , komunist ické prenikanie do s v e t a a iné. Dosiaľ s ú na jpopulárne j š ími kurzami m o d e r n e j č í n s k e j h is tór ie s o 7f š tudentami a prednášky, k t o r é sa z a o b e r a j ú otázkami s e x u a psychológie. Slobodná univerzita bola založená s úmyslom umožniť výmenu názorov š t u dentov s profesormi . Taktiež chce predložiť š tudentom K diskusi i dôležité problémy s ú časného života.
l lovorí sa , ž e voľba t v o r i v é h o povolania j e v ž d y r iz ikom 1
ednotlivca a toto r iziko za neho nemôže niesť celá s p o - (
očnosť. J e to t a k ? Možno a j u n á s súhlas iť s t a k ý m t o i názorom?
Faktom j e , ž e jednot l ivec n e s i e riziko zvoleného povo- • ania. S t a k ý m t o rizikom s a s t r e t n e u ž hneď pri p r i j í m a - J
c e j s k ú š k e . Spoločnosť ces tou pr i j ímacích komisií s i u c h á - • dzača tes tovala , s k ú š a l a a nakoniec ako n a j s c h o p n e j š i e h o J s i ho vybra la . A k o by teda spoločnosť za t a k ý c h t o okol- • nosti nemala niesť dôs ledky za voľbu mladých Uchádza- • čov na tvor ivé a v e d e c k é povolania?
Všetc i m á m e v pamäti namáhavé a zároveň v z r u š u j ú c e i dni pr i j ímacích s k ú š o k . Akademickí funkcionári , k t o r í s a J topili v m n o ž s t v e odvolaní, s i u ž t rocha vydýchli . Museli i neraz vynaložiť značnú námahu na u k r ý v a n i e s a p r e d t ý - J mi, ktor í s a dobrosrdečne snažili pr ihovárať za spravodl i - • vú vec. Na s t r a n e odmietnutých v ládne nespokojnosť . No • nemožno hovoriť o spokojnost i ani na s t r a n e členov ко- J misií; m a j ú pocit zodpovednosti za vše tko, za s v o j e r o z - i bodnutia. Jedno j e i s t é : p r i j í m a c i e s k ú š k y p r e t e n t o š t ú - J d i j n ý rok boli doteraz vedené n a j o d b o r n e j š i e . S u b j e k t i v i z - i m u s s a obmedzil na minimálnu mieru . Možno v š a k b y ť len j p re to s p o k o j n ý m ? i
Ťažko m á niekto pocit i s toty, ž e vec i okolo v ý b e r u po- • slucháčov na v y s o k é š k o l y s ú s k u t o č n e v poriadku. Na , p r v ý pohľad možno predpokladať, ž e s m e r n i c e r ieši l i p r i - j
Výber poslucháčov na vedeckú základňu!
i •
Docent dr. Ján Spišiak, predseda študijnej komisie ROH ! Právnická fakulta UK
j imacie k r i t é r i a rozvážne, hoci problém nie j e j e d n o d u - j c h e j admini s t ra t ívne j povahy. No p r e d s a s i t r e b a položiť • otázku, či s a ce lkom bezpečne zist i l i p a r a m e t r e budúcich J tvor ivých pracovníkov, a k ý c h p o t r e b u j e obdobie v e d e c - (
kotechnicke j revolúcie. Vybra l i s a z mnohých odmietnutých > ti n a j v h o d n e j š í architekt i n o v e j spoločnosti, kapitáni h o s - J p o d á r s t v a a t e c h n i k y ? •
O b j a v u j e sa nám t u v l a s t n e otázka exaktných, v e d e c - J kych metód v ý b e r u š t u d u j ú c i c h p r e v y s o k é ško ly a v e d e c - • k é povolania. J e t o tot iž j e d n a z najdôležitejš i lch úloh J š k o l s k e j s p r á v y . Adminis t rat ívne d i rekt ívny s y s t é m n e m á %
mies ta ani t u . Bude t r e b a znova zvážiť, v e d e c k y objasniť , « či s m e na d o b r e j c e s t e pri zisťovaní schopnost í mládeže J p r e v e d e c k ú t v o r i v ú prácu. Ako n á j s ť na ško lách nižš ieho • s t u p ň a budúcich t v o r i v ý c h pracovníkov? V p o d s t a t e t u J ide o prognózu, k t o r á b y s a od o b y č a j n é h o t e s t o v a n i a m a - • la odlišovať v e d e c k ý m c h a r a k t e r o m v ý b e r u .
Treba s i uvedomiť, ž e v š e t k y t i e t o o t á z k y s ú v o s v e t e , už desaťročia p r e d m e t o m vedeckého bádania. Pr í s lušná i rozsiahla l i t e r a t u r a n á s p o u č u j e o tom, ž e p r e v ý b e r ú s - J pešných tvor ivých, n a j m ä v e d e c k ý c h pracovníkov n e s t a č i a i v šeobecné ukazovate le nadania, ani v y n i k a j ú c e ú s p é c h y J v o vše tkých, pr ípadne v zvolených predmetoch. Talent i alebo v y n i k a j ú c a pamäť nie j e zárukou úspechu. N e m a j ú [ t a k ú silu, a k o s a i m v š e o b e c n e p r i p i s u j e , ani rôznymi (
druhmi g iagnost ických t e s t o v . Veda d n e s s k r o m n e z i s ť u - J j e , ž e niet v e d e c k y zodpovedných, konečných k r i t é r i í p r i , v ý b e r e mládeže p r e t v o r i v ú prácu. Príčina väz í v tom, ž e • povaha t v o r i v e j v e d e c k e j p r á c e j e v e ľ m i zložitá a d o t e - J r a z s a nepodari lo vypracovať v e d e c k y zdôvodnené konečné • k r i t é r i u m spoľahl ivého v ý b e r u . A j s o v i e t s k a l i t e r a t ú r a k o n - J š t a t u j e , ž e t á t o vysokoaktuálna otázka s a zanedbáva ( V o - i prosy f i l o s o f u , č. 6/1966). Z i s ť u j e s a t o v mnohoročných J výskumoch a j v USA. (Pozri napr . W . Taylor, Greativi ty, , 1964). Dnes prev láda názor, ž e v š e t c i ľudia m a j ú t v o r i v ý • potenciál, i keď n i e rovnakého s tupňa. Tieto ich v l a s t n o s - J t i podl ieha jú t iež účinkom výchovy.
Vo s v e t l e toho, č o s a povedalo, v z n i k a j ú pochybnost i o J správnost i v ý b e r u , k t o r ý s a v tomto r o k u uskutočňoval i p r e s n e podľa smerníc . J e vediecky zdôvodnené pokračovať J t a k t o a j budúci r o k ? Pozoruhodné s ú n a j n o v š i e hlasy, p o d - , ľa k t o r ý c h b y človek mal mať pocit a b s o l ú t n e j i s t o t y p r i • určovaní s v o j e j ž i v o t n e j d ráhy . Nazdávam s a v š a k , ž e v e - J decké predvídanie s p r á v n o s t i z v o l e n e j c e s t y m u s í n a d v ä - • zovať na s p r á v n e r a d y , k t o r é spoločnosť v o v l a s t n o m z á - J u j m e p o s k y t u j e š t u d u j ú c i m . Kri tér ia v ý b e r u poslucháčov , na v y s o k é ško ly n e v y h n u t n e n a d v ä z u j ú n a t i e t o v e d e c k y J podložené r a d y . Plánovaná povaha spoločenského r o z v o j a , v y ž a d u j e celkom n o v é metódy a j v t e j t o — možno p o v e - • dať — n a j d ô l e ž i t e j š e j oblast i . Potom v š a k s o t v a možno J udržať na d lhš í č a s t e r a j š í spôsob v ý b e r u t v o r i v ý c h p r a - • covníkov.
Či to spoločnosť chce a lebo nechce, v každom pr ípade , n e s i e zodpovednosť z a voľbu t v o r i v é h o povolania j e d n o - J t l ivcov. T ý m viac, ž e voľbu robi la s a m a . V období v e d e c - , kotechnicke j revolúcie s a v š a k nemožno s podobným k o n - • š t a t o v a n í m uspokoj iť . Dôsledky n e v y d a r e n e j voľby n e s i e J p r e d o v š e t k ý m spoločnosť. To v š a k l e n potvrdtzuje n e v y - • hnutnosť hlbokého v e d e c k é h o v ý s k u m u t e j t o otázky a J potrebu š túdia výs ledkov, k t o r é v iných k r a j i n á c h v t e j - t
to o tázke u ž dosiahli . '
Ж * ssssÉP .«Г
Problémy kozmopolitov
Osemdesiat percent p o s l u cháčov Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK bolo v tomto š k o l s k o m roku d o v y š š i e h o ročníka z a p i . sáných podmienečne. Nie j e to trochu z a r á ž a j ú c e č í s l o ? V čom väzia pr íč iny tohto n e u t e š e n é ho s t a v u ?
V novinách nazvali pr írodovedcov kozmopolitmi. V rozpätí j edného dňa p r e c e s t u j ú celú Brat i s lavu kr ižom-krážom s j e diným cieľom — zúčastniť s a p r e d n á š k y alebo prakt ického cvičenia v rozličných konči-nách n a š e j metropoly. V š a k , v d a k a a j za málo. hlavne, ž e s a prednáša . Rozvrh hodín, k torý PF robí posledná zo v š e t kých f a k ú l t a p r a k t i c k y ber ie len t ie pr ies tory, k t o r é iní v poobedňajš ích hodinách už n e p o t r e b u j ú , s a roztiahne na celý deň s d v o j - , t ro jhodinovými pres távkami . Čas určený na i n dividuálne š túdium, r e d u k u j ú na minimum. Koľko š t u d u j ú a š t u d u j ú vôbec matematici, f y
zici, biológovia a iní cez s e m e s t e r ? Absolútne nevyhovuj ú c e podmienky v o t á z k e v y u čovacích pr iestorov, špec iá lnych pracovní a laboratórií prispel i v 80-tich percentách podmienečných zápisov s v o j o u t r o š k o u do mlyna.
Sú v š a k e š t e iné f a k t o r y , k t o r é ovplyvnil i tohoročný, p r e prírodovedcov trochu n e ú s p e š ný „ f in i sh" . Štúdium na P ľ j e j e d n ý m z n a j n á r o č n e j š í c h . Š tudent i nevenovali patr ičnú pozornosť š t u d i j n ý m povinnostiam. Odkladali s k ú š k y na pos ledný možný termín a s a m o z r e j m e , ž e väčšina v y č e r p á v a j ú c i š t u r m nezvládla. S k ú š o b n é obdobie s a muselo predlžiť do 15. októbra .
V tomto ško l skom roku s a spr í snia hlavne termíny s k ú šok. Budú známe u ž od j a n u á ra, a j p r e letný s e m e s t e r , a d e k a n s k é t e r m í n y s a povolia len v n a j n u t n e j š í c h prípadoch.
Oľga Vávrová
DISKRIMINÁCIA"
M E D I K O V ? Zivotiné perpetuum mobile,
t v o r e n é s t rohými f a k t a m i r e á l n e j skutočnost i a reakciami na ne, o p ä ť raz zaškrípalo. Л v ý s l e d o k ?
Fakt číslo jedna? Výňatok z nového v y s o k o
škol ského zákona oddiei I § 15 o d s e k 2 :
„Studentovi, k t o r é m u k 30. s e p t e m b r u chýba jú na jviac d v e z predpísaných s k ú š o k , m ô ž e dekan povoliť podmienečný z á p i s s t ý m . ž e m u urč i t e r m í n opravných s k ú š o k n a j n e s k ô r d o 30. novembra . "
Môže. a l e nemusí. Tentoraz t o záv i s í od rozhodnutia d e kana.
F a k t čís lo d v e : Dekanát L e k á r s k e j f a k u l t y
povolil predĺženie opravných termínov len v tedy, ak p o s l u cháčovi chýba j e d n a odborná s k ú š k a . A k c h ý b a j ú d v e , súhlas í dekanát s opakovaním ročníka s priahliadnutim na prospech počas celého š túdia . Pri nedostatočnom z á u j m e o š túdium a notorickom využívaní o p r a v ných termínov neprichádza opakovanie ročníka v úvahu. Zostáva u ž len vylúčenie p r e neprospech.
Zatiaľ nie j e známe, koľko poslucháčov b u d e ročnik o p a
kovať a koľkých vylúčia. Fakt o m zostáva, ž e dosiaľ t a k á hromadná pohroma š tudentov nepostihla.
Situácia nie j e veľmi odlišná ani na os ta tných fakul tách, hoci j ednot l ivé dekanáty p r e dĺžili s k ú š o b n é obdobie i v p r í pade, ž e poslucháčovi c h ý b a j ú d v e s k ú š k y .
Hoci s a medici c í t ia ukrátení na s v o j i c h š t u d e n t s k ý c h p r á vach, rozhodnutie dekana L e k á r s k e j f a k u l t y j e celkom pochopiteľné. Nedbalosť, nezodpovednosť a u f . s ú . boli a zos t a n ú negat ívnymi devízami v iacerých š tudentov . Jedine v matemat ike platí, ž e násobením záporných hodnôt vzniká k l a d n á . V prakt ickom ž ivote s a n e g a t í v n e hodnoty re tazovi te š í ria.
A k s a chemikovi n e v y d a r í pokus, môže h o zopakovať. S to j í t o s íce peniaze, a l e možnosť nápravy p r e d s a e x i s t u j e .
A k l e k á r •z nedbaJosti pot iahne zle skalpelom, môže p o k u s zopakovať j e d i n e na ďa l šom pacientovi. Na k o n t e mu z o s t a n e nevyrovnaný účet za ľ u d s k ý život.
A t e n nedostať ani pod p u l tom, ani na doplnkovú pôžičku.
Judi ta Fuchsová
MoKe na f zasKit&úлл
А>1 dvadsaťpäť kilometrov od tarobylého Hambergu, akejsi
bavorskej „malej Prahy" leit Feuerstein. Feuerstein nie je ant me,to aril cfedlna. Iiedlnu от vlastne v Spolkové/ re
publike anI nevidel, akoby sa tu bola stratila sú to me s tľfká. -ympattcki a čistučké mestečká, ale Feuerstein apt nim nie fe.
Franskí' Švajčiarska je pre krásny kral zvlnená krajina, husté lesy laskyne, pamiatky a to mámená, ie aj turisti, t ľ slcky turistov, tisícky áut. Feuerstein, ktorí/ v tomto kraji lell, a dôkladne pred nimi
skryl, ullahol sa <io ticha a kľudu na liuslo zalesnený pa horok, kam odbočuje len käme nlstá a kľukatá cesta. Vedie sem veľa prudkých kamenistých zrázov, pripomínajúcich mohutné hradby, potom zazrie te hranatú velu a to je ul Feuerslein sídlo a stredisko mládeže celého sveta.
Celú nákladnú stavbu postu vila pred volnou dôstojnícka rodina Stahfenbergoo pre Hitler fugend. Nie je bez zaujímavosti, le generál Stahfenberg bol jedným / Iniciátorov перо dařeného atentátu na „vodcu". Počas vojny všetko zobrala ar
máda, postavila tu vysielačku, rušičku a naplno tu pracovali tajné laboratóriá s elektrotechnickým vývojom. Po porážke územie odkúpila katolícka cirkev a zriadila tu stredisko pre svoju mládež, dávno však už nepatrí iba jej, ale aj mládeži zo všetkých kútov sveta.
Vyškriabal! sme sa aj my, skupinka československých študentov, prešli sme vedľa šta-diónika, kde sa hral práve medzinárodný jutbalový zápas medzi Francúzmi a Nemcami. V spoločenskej sále nebol nikto, posadali sme si do kruhu a pedagogický vedúci domova s protézami na nohách rozprával.
,.... vo/na neobišla ani Feuerstein, bolo treba začat od za čiatku — opravoval, stavať, zariaďovať. Všetko si to robili mladí sami, napokon, robili to pre seba — postavili dielne, stádočko ovci dávalo vlnu, ktorá rovnako ako výrobky z dielni, šla dobre na odbyt. Takto sa získavali peniaze, inventár sa zväčšoval, hospodárstvo rástlo. Potom sem prišiel neznámy muž s vetroňom, boli i u výborné podmienky pre plachtenie, našiel tu ďalších nadšencov a to bol prakticky začiatok dnes ne/ chýrnej plachtárskej škt> ly."
Čoskoro hneď za Feuerstei пот, pri rokli, kde našli svoj hrob trosky dvocli vojenských lietadlid, ktoré sa tu pred časom zrazili, vyrástlo sympatie ké letisko. Dnes tu pristáva a
štartuje 10 vetroňov, na ktorých sa učí lietať t. č. aj 200 mladých Francúzov.
A vedúci rozpráva ďalej: „Stredisko patrí Spolku katolíckej mládeže, je ňou financované a zabezpečované. Na Feuersteine býva 800 mladých ľudí dvadsiatich národností. Sú tu Američania, japonci, Kanaďania, Austrálcl, Černosi z Afrikyt, Arabi..
- A z Východu? — ktosi mu skočil do reči.
- Ste tu prví. Pozrite sa, jediná príčina, pre ktorú môžeme odmietnuť, le nedostatok miest v domove. Prosíme len o jedno, o maličkosť a to je obyčajná Žiadosť, prihláška. Nás by napokon veľmi tešilo, keby sa nadviazali styky aj s vy chodnou F.urópou. Nehľadíme ani na politickú príslušnosť či rozdiely vo viere ...
Znelo to všetko veľmi pekne, niekde však musí byt pes zakopaný, keď sme tu boli prví, prví z východnej Európy, a aj to len na návšteve. Alebo, že by o Feuersteine v socialistických kra/lnách nevedeli? Kto vie? My sme o ňom tiež nemali ani poňatia.
Aký le režim, program, úloha a cieľ tohto strediska? Celú činnosť má kresťanský základ. /('I ťažisko je v stretávaní sa a v kontakte príslušníkov rôz nycli cirkví a národnosti a Ich zbližovaní. Mladi si tu vymieňa ju svoje názory a na/rozličnej Uch oblastiach a na najrôznej
šie témy, konverzujú medzi sebou, usporadúvajú sa pre nich diskusie, prednášky a kurzy, fa-zykový kurz majú všetci cudzinci, ktorých často posielajú bývať do rodín, aby sa v reči zdokonalili.
Denne prebieha 5 — 6 kurzov súčasne. Vybrať sa dá medzi kurzom moderného umenia, kurzom hudby a stavby hudobných nástrojov, jilmovými seminármi, drobnou výrobou, športovými kurzami a pod. Trvajú dva mesiace, teda počas prázdnin, po ktorých sa ich účastnici rozídu. Zvlášť treba spomenúť poľnohospodársky krúžok, ktorý je priamo financovaný „Zeleným plánom", plánom akejsi obrody nemeckého poľnohospodárstva. Návštevu ju ho takmer zasadne len Nemci. Prednášky su veľmi kvalitné a rovnako sa dba aj na prax, ktorá sa prevádza na 120 ha pozemku domova, kde sa chová aj 20 kráv a 100 ošípaných. Ie tu veľký skleník a kvetinárstvo. Výsledok - rýchla transfúzia mladej a kvalifikovanej krvi do poľnohospodárstva.
Ako pripomenul vedúci do mova, o práci kurzov a samotnom živote na Feuersteine na točtll dva filmy, ktorc premietli о. I. aj v Afrike, v Izraeli a Anglicku. A čo s voľným časom? Každý ho trávi po svo/om
učí sa, športu/e, debatuje, zabáva sa I zarába. Pokiaľ nie je účastník vyslaný a financovaný organizáciou, sto/l ho deň
na Feuersteine 8 až 10 mariek. A tak sa privyrába na pozemku, jeden študent vymaľoval a vybielil všetky izby, ďalší opravil a zaviedol elektrické vedenie, atď...
K starému kostolu sa pred pár rokmi pristavil nový s nevšedne krásnou modernou architektúrou. Oba slúžia pre všetky vyznania a omša sa tu odbývá každý deň. Novinár z Nordbayerische Nachrichten, ktorý nás sprevádzal prezradil, že minulý rok v „deň oslavy dvadsaťročných" sa slávnosť pre zlé počasie preniesla sem — twistilo sa tu, ostatní sedeli na oltári a tlieskali do taktu pop-music.
Ľutovali sme len, že sme sa nestretli v besede s obyvateľmi Feuersteinu, že sme neboli na prednáške či seminári, ktoré sa tu zásadne konajú s tlmoč níkmi. Nedalo sa nič robiť, bol športový deň a ten býva len raz za sústredenie. V sympatickej kaviarničke sme tu vypili s mladými Západoberlinčannti Coca-colu, zaspievali sme si spoločne Glorie halelufa a pri odchode hádam každý ukrutne ľutoval, te nemáme doma aj my náš Feuerstein, aspoň jedno veľké medzinárodné stredisko študentov.
Také niečo medzinárodné bri gady nenahradzujú ani nenahradia. Stálo by za to o tom porozmýšľal — ale len aby za se neostalo len pri premýšľaní.
Ivan Melicherčlk
* •
P r v ý k r á t s o m "ho s t re to l n a začiatku školského roku. Otec ho viedol z a r u k u a j a som s i n e v d o j a k pomyslel, ž e s i snáď zmýlil internát . Keď som s a v š a k započúval d o rozhovoru okolostojacich, z is t i l som. ž e s m e dostal i nového kolegu. Správal s a celkom nenápadne. Ničím s a nelíšil o d os tatných. To, ž e s e m prišiel š tudovať, bral ako samozre jmosť . A j n a priek tomu, ž e nevidí. Äno, O n d r e j Š t e r o v s k ý nevidí, a le t o ho neodradilo. Priš iel š tudovať na FFUK. Keď s i vyš ie l na
angličtinu. To som s a v š a k dozvedel až neskôr. Prisadol som s i na lavičku a chvíľu som ho m l č k y pozoroval. Šikovným a rých lym pohybom hladil r iadk y s v o j e j knihy a s e m - t a m si niečo potichu opakoval. Nedal sa ničím vyruš iť . J a som t o v š a k zo zvedavost i urobil. Dozvedel som sa, ž e Jozef Seraľin š t u d u j e II. ročník FFUK, k o m bináciu angličtina-nemčina.
— N a j v ä č š i e s t a r o s t i pri š t ú diu mi robí zaobstarávanie pot r e b n e j š t u d i j n e j l i te ra túry . Ústredná knižnica p r e nev i-
Nezlomní... prechádzku, nedalo mi, a b y s o m ho neoslovil .
— Š t u d u j e m III. ročník FFUK, kombináciu silo venči na-his tó-r ia — rozprával . P r v é dva r o č níky s o m absolvoval diaľkové; ď a l e j chcem pokračovať na dennom š t ú d i u . Pochopiteľne, mal s o m u r č i t é ťažkosti . Na t ie som v š a k z v y k n u t ý , p r e t o ž e s a s nimi p r a k t i c k y s t r e t á v a m u ž od malička. Nerád na t o spomínam, a l e nemôžem z a budnúť n a to, a k o ma spolu s niekoľkými ďalš ími k o l e g a -mi-nevidiacimi odmiet l i zobrať na v e č e r n é š túdium v R e v ú c e j s odôvodnením, ž e n e m a j ú s k ú senos t i s nevidiacimi. Potom n á s v š a k p r i j a l i na v e č e r n é š t ú d i u m v R a t k o v e j ( k d e t a k é t o s k ú s e n o s t i už vonkoncom nemali) a t a m som a j z m a t u roval. Neskôr som pracoval v čalúnickom d r u ž s t v e a s ú č a s n e s o m s i robil d iaľkové p r v é d v a ročníky. Pritom mi neziš tne pomáhali spolupracovníci, k tor í má predčítaval i p a s á ž e zo š t u d i j n e j lá tky. Neskôr s o m s i zadovážil m a g n e t o f ó n a ten mi učenie oveľa uľahčil. Priatel ia mi n a h r á v a j ú n a j d ô l e ž i t e j š i e par t ie učiva a t a k m i pomáh a j ú v š túdiu . Jedno veľmi ľ u t u j e m — ž e u n á s n e e x i s t u j e odb. his tor ická l i teratúra, p í saná Braileovým písmom. T a k b y s o m mohol š t u d o v a ť hoci a j celú noc bez toho ž e b y som s v e t lom ruš i l s v o j i c h s p o l u b ý v a j ú ci ch.
( O n d r e j š t u d u j e s k u t o č n e dobre. V š e t k y s k ú š k y s i robí na p r v ý termín, len s t a r o s l o venčina m u robila t rochu ťažkosti , lebo nemal nablízku z a svä teného kolegu z t e j i s t e j kombinácie a laici m u ani pr i n a j l e p š e j vôli nemohli pomôcť. Pozn. aut .)
Bolo na ňom vidieť, ž e sa niekde ponáhľa.
— Na obchôdzku Brat i s lavou, — povedal, k e ď s o m s a ho na t o spýta l . Potom s i v y tiahol z v r e c k a bielu skladaciu pal ičku a pomaly odišiel.
Druhého som s t re to l pred i n ternátom. Setlel n a lav ičke a l istoval v h r u b e j knihe. Učil s a
diacich v Prahe má v o s v o j i c h zväzkoch len veľmi málo kníh, k t o r é by mi pomohli v š túdiu. Preto s a obraciam o pomoc na knižnice p r e nevidiacich v A n gl icku, NDR a NSR. Keď som v š a k chcel š tudovať t ieto k n i hy, musel som s i n a j p r v z v y k núť a naučiť s a t rochu o d l i š ným s y s t é m o m Braileovho p í s ma v Angl icku a Nemecku. Po troch týždňoch som to zvládol a tak t e r a z môžem nerušene študovať. P o c h v a ľ u j e m s i ochotu, s akou mi t ieto knihy zo spomínaných knižníc požičiavajú. Z Nemecka som s i a j z a kúpil n e j a k é knihy, a le k n i ž nicu s i založiť nehodlám, p r e tože na t o by som snáď potreboval špeciálnu miestnosť a chodiť s vozíkom do školy by som takt iež nechcel. J e t o veľká škoda, ž e u n á s nemáme tak bohatý v ý b e r s l e p e c k e j l it e r a t ú r y a ž e na Slovensku o k r e m knižnice v Báhoni n e e x i s t u j e žiadna iná.
Matka pr í roda s a zachovala k t v m t o chlapcom n e m a t e r s k y . Nedopriala im to. č o os ta tným, a l e nezlomila ich. Nezlomila Ich. lebo s a nedali. A nedali s a preto, lebo túžba po poznaní im pomohla n á j s ť k ľ ú č e od sve ta , ktorV s ice nevidia, a l e ktorV im nie j e t a k celkom
Boris Ivančov
Školu teda majú peknú..
Trnava. Rozkopaná ulica ma vedie na svoj koniec, aby sa mi za rohom zjavila krásna nová budova Pedagogickej fakulty UK. Oficiálnost, s akou ma v škole privítali, ma oprávňovala k povzdychu: ,,Chlapče, tu sa toho veľa nedo-zvieš.M
Zamieril som teda inde — do internátu Miloša Uhra. Problémy boli, blok sa ľahko plnil.
— Desiati od nás z fakulty sme boli v máji v Pa'tikostolí v Ma
ďarsku na Vysokoškolských dňoch, — začali sa sťažoval chlapci. — Bol to atletický týždeň za účasti väčšiny maďarských vysokoškolákov a hostí z Nového Sadu, Lipska a od nás. 7 Trnavy. Boli sme tam, samozrejme, za svoje peniaze. No a dnes su tu desiati Maďari na revanš. ale nie atléti. Jednoduché, až na malý háčik. Cestu maďarský n študentom hradí ich fakulta. Prišli sem na pozvanie nasej Katedry telesnej výchovy. Každý z nás dostal jedneho študenta a musí mu za-obsetarať stravu, hradiť výdavky a všetko čo treba. Naviac im chceme a j čo-to ukázať. Chceme ísť s nimi do Bratislavy, do Piešťan, navštíviť Smolenice a na rozlúčku Pezinok. Ale a j keď ako silne pociťujeme študentskú internacionál-nosť. predsa to všetko stojí peniaze. Zprávu, že priatelia z Maďarska prídu, sme sa dozvedeli len tesne pred ich príchodom. Pri troche dobrej vôle nám fakulta mohla vyjsť v ústrety, najmä finančne.
— Potom tu r.áme novú aulu, — žaluje sa jedno z dievčat. — Nevyužitú. Chceli by sme si v nej niečo usporiadať: pozvať divadlo,
premietnúť filmy, alebo zorganizovať. nejakú šikovnú tancovačku. Každé použitie miestnosti stojí 600 Kčs.
Pridáva sa druhá: — Chýba nám pred internátom stánok PNS. Do mesta j e ďaleko a iba pre noviny ísť, to j e velká strata času. Vieme, že bratislavskí kolegovia tento problém nemajú. ECHO bratislavských vysokoškolákov? Ale áno. vieme, že také čosi existuje, ä\e ešte sme ho nemali v rukách. Občas sa nám dostane toho požehnania a zjaví sa nám tu Naša univerzita, alebo Student.
A ja som si myslel, že tu niet problenov! Keď som odchádzal, prisľúbil som, že sa sem prídem znova pozrieť.
Ešte som sa obzrel na internát. V mojich očiach sa zdal prepychový. Hádam len Bernolákov sa mu z bratislavských môže rovnať. A keď im ešte dajú do poriadku tú rozkopanú ulicu. . .
Závidel som im, Ešte vo vlaku, pri pomyslení na školu a internát, som im závidel. Len to, ale veľa vecí nie.
DRAHOSLAV MACHALA
n a š e j u n i v e r z i t y Ú S P E C H D R U Ž S T V A S L Ä V I E V dňoch 21. a 22. X. 1966
s a konali v Uhorskom Hradišt i m a j s t r o v s t v á republ iku d r u ž s t i e v I. v ý k o n n o s t n e j t r i e d y žien v u m e l e c k e j gymnas t ike . A k o j e d i n é d r u ž s t v o zo Slov e n s k a s a zúčastni lo preborov d r u ž s t v o b r a t i s l a v s k e j Slávie UK za ZSK v z o s t a v e : Helena Midiáriková, Marika Švecová, Anna Takáčová, Zorka Takáčo-v á a Eva Zvončeková. V s i l n e j konkurencii — 6 družs t iev z Čiech a Nforavy, z k torých niektoré p r e t e k á r k y bojoval i už o t i tul v m a j s t r o v s k e j t r i e de, podali n a š e p r e t e k á r k y
d o b r é výkony. Družstvo sa umiestnilo na 5.
mieste . Zvlášť cenné j e v š a k umiestnenie jednot l ivkýň, Mar i k y Švecove j , k t o r á obsadi la v celkovom poradí 9. mies to s 35,699 b . a Heleny Miidlári-k o v e j , k t o r á bola 15. s 35,098 bod. Obe s i z í skaným počtom bodov zaisti l i účasť v b u d ú cich m a j s t r o v s t v á c h republ iky v m a j s t r o v s k e j t r iede. Ich ú s pech j e o t o väčš í , ž e b o j o vali o umiestnenie medzi p r e tekárkami, k t o r é bojoval i už o titul v m a j s t r o v s k e j t r iede.
E. Keszocze
Profily najmladších športovcov
Pár slov o „zlatom" dievčatku
Premýšľanie
Keď mi povedali, a b y som napísal niečo o Brat i s lavčanke Márii K r a j č í r o v e j , d r ž i t e f k e s t r i e b o r n e j medai ly z OH v Tokiu a t e r a z č e r s t v e j z l a t e j z MS š p o r t o v e j g y m n a s t i k e v Dortmunde, k t o r á má e š t e väčš iu cenu než zlato, lebo znamenala prelom v hegemónii s o v i e t s k e j ž e n s k e j š p o r t o v e j g y m n a s t i k y družs t iev , v duchu som s a u -smial . lebo som s i spomenul na s v o j p r v ý rozhovor s d n e šnou drži teľkou z l a t e j .
Bolo t o e š t e dávno pred OH v Tokiu. V redakcii mi povedali — chod, urob d o vianočného čís la rozhovor s Marienkou Krajč írovou, j e Brat i s lavčanka a novopečená reprezentantka ČSSR, zaslúži s i to. Gymnastika j e p r e d s a drinou a účasť v d r u ž s t v e v l a s t i j e n a o z a j s k v e l ý m úspechom.
A t a k som š i e l . . . V b y t e na Vazovove j ulici
ma v t e d y pr iv í ta la matka Mar i k y . Za ňou s tá lo t a k é maličké hanbl ivé dievčatko, s e s t r a Mar iky, mysle l som si . — Prosím vás, môžem s a r o z právať s Marienkou? — Tu j e , nech s a páči — a ukázala na t o dievčatko.
Myslel som, ž e robí v t ipy, a l e z r e j m e t o bola Marika, lebo mamka n á s zaviedla do j e j izby, pr inies la k á v u a nechala o s a mote. . .
Rozmýšľam ako začať rozhovor. Veselo, v á ž n e ? Vykať, či t y k a ť tomuto d i e v č a t k u ? . V š e t k y p r i p r a v e n é otázky musel i „padnúť". Volil som f o r m u r o z hovoru. Ale Marika s a iba č e r venala, na o tázky n a j v i a c odpovedala áno alebo nie, keď som chcel rozprúdiť r e č kýv la p l e com, usmiala sa , alebo vážne počúvala. Bol som z ú f a l ý . Išlo t o z n e j — a k o s a hovorí — ako z c h l p a t e j d e k y . . .
Pamätám s a však, ž e rozhov o r som predsa len urobil. A
n a j v i a c som s a usmieval, keď som diktoval otázky, v k torých som j u — podlá správneho bontónu v novinách — oslovoval — V y . . . V y — dieťa!
Už ani neviem, o čom s m e s a rozprával i , celkom i s t e v š a k viem, ž e som j e j predpovedal pr i j e j usi lovnom tréningu, ako t o hovoril j e j dlhoročný t r é n e r J á n Čížik, ž e s a dos tane na olympiádu d o Tókia.
Možno v t e d y o hlavnom m e s t e Japonska veľa nevedela a možno som v t e d y ani v la s tným s lovám veľmi neveri l .
A le pr iš ie l rok 1961! Neveril som v l a s t n ý m očiam.
Medzi menami v y b r a n ý c h š p o r tových g y m n a s t i e k som čítal a j meno Márie K r a j č í r o v e j z Brat i s lavy . P r v á s lovenská g y m n a s t k a ide na olympiádu! Sen každého športovca — š t a r t na OH — s a tomuto dievčaťu splnil. Možno s i želať e š t e v i a c ?
Do Xókia s a zišiel a j v ý k v e t ženského gymnast ického š p o r tu. A medzi ním s v o j o u poriadnou „troškou do m l y n a " s a Marienka pričinila o s t r iebornú medailu p r e ČSSR v súťaži družs t iev .
Potom plynul č a s . . . A pr iš ie l rok 1966. A v ňom
— pred p á r týždňami — ďalší t r iumf č s . g y m n a s t i k y . Na MS v Dortmunde s i n a š e d r u ž s t v o žien v y b o j o v a l o z l a t é medaily a v d r u ž s t v e nechýbala opäť „ s t a r á " Brat i s lavčanka Mária K r a j č í r o v á ! J e j podiel na ce lkovom v í ť a ž s t v e ? Bola z n a šich po Č á s l a v s k e j a Sedláčko-v e j t re t ia na j lepš ia .
Nuž a t o s lovo „ s t a r á " t r e b a b r a ť v tom zmysle, ž e Marika j e už f a k t i c k y dlhoročná r e p rezentantka. Lebo inak j e to e š t e s t á l e d ievčatko: m á iba 18 rokov a t e r a z j e v I. ročníku na f a k u l t e t e l e s n e j výchovy a š p o r t u . . .
Fero Královic
Nahováral som si, že najmenej tri týždne. Pravdaže, vydržíme to, nech si doma nemyslia, že to len lak hádžem do vzduchu, aby to zhltli a zabudli. Presvedčil som sám seba, potom ma to mátalo ešte trochu vo vlaku, ale nakoniec som sa rozhodol. Bezpečne to vydržím!
A skúšal som. Ubehla polovica týždňa a mesto bolo ku mne akési chladné. Kráčaš sám a kde-čo ta napadne. Slnečná jeseň v tebe nič nezmení, ba dokonca sa hneváš na babie leto, čo sa ti stále pletie do očí.
Rád chodím sám ... Len mi tu v mozgu začne vŕtať akýsi červík a potom to príde. Najprv sa na seba nahnevám, že nie som chlap, ak to nevydržím, ale kdasi-čosi už mám na všetko ospravedlnenie a vtedy už viem iste, že to nevydržím. V nedeľu, keď som odchádzal z domu som bol presvedčený, že tri týždne a dnes sa chýli ku koncu prvého a viem, že stačí jediný krok a je po mojich predsavzatiach.
Dnes čakám sám. Niekedy stopujeme s kamošom a zatiaľ to išlo dost jajn. Nevydržal som ... Čakám tu a v duchu si nadávam do svrabov, že nemám pevnú vôľu a že to celé nemá štýl. Idem domov. A nahováral som si, že najmenej tri týždne. Tri týždne .. . Dvíham tašku a meliem si pre seba: „Zastav, človeče, idem domov." „Nechápeš? Domoví" Neverím tomu. Stojí vzadu a má vymaľované TN. — Hýb sa, človeče, - prebúdza ma šoférov hlas do skutočnosti. Sedím a som ticho. Úplne. Len v hlave
sa mi to víri a mozog prepadá návalu myšlienok.
Sedíš a premýšľaš. Cesta beží. I obrazy čo ti vyvstávajú v niysli sa tratia. Myslíš na svoje dievča, čo je tak hrozne daleko a na školu a odrazu na všetko. Na tiché lúčenia pri vlaku, i na zvítanle, na bráchu, mamku l na jedličky, čo sme spolu zasadili pred rokom v jeseni, na chlapcov, čo ťa určite čakajú, aby si prišiel hrat futbal i na malú holku zo ZDS ky, čo sa do teba platonicky zaľúbila a na všetko. A cesta beží. A teraz ti už nevadí, že si to nevydržal a po týždni ideš zasa domov. Všetko vieš. Vieš všetko ako to opat bude. Mamka bude vyze rat pred brankou a keď ju pobozkáš na uvítanie, vydýchne si a kdesi z tajnej skrýše vy tiahne kus čokolády. Vieš to. V duchu ta všetci čakajú, lebo je koniec týždňa a podľa nich by si bol blázon, keby si neprišiel. Všetci ta čaka)ú i otec čo vždy predstiera akoby mu na tvojom príchode nezáležalo
Ideš domoo. Len tak. S bráchům si zahráte futbal, troška sa potmolľs po dome a čaká ta odchod. A opát hovoríš tri týždne. Musím. Vydržím. Ale hlas ili.mova je silný. Hovoríš tri týždne. A ked to vyslovíš, st presvedčený, že na konci týždňa ti za e zastaví nejaký ná-klátiiik, že spomedzi tých sto Vfek ioférov, čo večne ukazujú, te by ta a/ zobrali, ale idú len do mesta, га roh, sa nájde jeden čo na teba zareve: „Tak hub sa, človeče..."
v DRAHOSLAV MACHALA
Kde holuby zobú z ruky... Zbožňujem toto námest ie .
Dokonca s a mi zdá, ž e nie j e v Brat i s lave k r a j š i e . Raz s m e nu t e j t o lav ičke o tom u v a ž o vali, a zhodli s m e s a s k a m a rátmi, ž e j e s k u t o č n e n a j k r a j š i e a ž e a ž budeme s t a r í bude nám v e ľ a p e k n é h o pripomínať. Ja osobne nezvyknem podlie h a t sent imentu, a le pr iznám sa, ž e t u v e r « b ý v a m t a k t rocha sent imentálny. Nie j e t o v e r u pekná v iz i tka p r e j e d n é h o
- k t
>zplešt ,'chali i b e Вес
9U, 111
sngu-
mický t i tul a d o s t a n e m u m i e s t e n k u ' do zapadáka poviem: Ne jdem, pre tože j e v Bra t i s lav e námest ie, na ktorom holu-, " пошлые, na Kioiorn noiu-
svetu mladíka, a l e m á m za to, by zobú z r u k y . Vtedy som s a z e t ie to m o j e nálady n i j a k o vôbec akosi veľmi nafukoval , n e p r e s a h u j r á m e c mužnosti . Pred Beátou. Páčila s a mi a Ked t u s e d á v a m medzi s t a r - potom s m e spolu chodili. Raz cekmi, s tarenkami, holubmi a v noci som ju tadiaľ to niesol malými deťmi, pociťu jem t a k ú na rukách. Pred radnicou s m e něžnost a s ta ros t l i vosť k B r a - s i nacvičovali ako raz v y s t ú p i -. ! ! akoby chodila na b a r - m e zo š e s ť s t o t r o jky a zavesení l ickach. Doliehajú s e m melo- do s e b a budeme d ô s t o j n e k r á -ď c k e ú d e r y z konzervatór ia a čať do z r k a d l o v e j siene. A j a ich k l u d n e znesiem. Dokon- vôbec. T u s m e s a vždy s t r e t á -
ШП МИДЙМЮВ • 4
' i -•
c ? . , s i . m - v s i l T n - ž e b y som s a vali . B e a t a o s i e d m e i" u holu-c . . . s e urazený, k e b y mi bov . . . Beata, pô jdeme na lido? s e m pt i s ie l niekto s t r a n z i s ť á - Tak o d e v i a t e j n a h r k ú . . . kom. ' l i e p u t u j ú O ulicu ď a l e j - I I « -- na korze. Sem nikto nenosí p
| e d e n ™ Z T ° r V V 6 Č f ' t a k ú pokročilú techniku. Raz , / r u ' Nebudem ako
t v o j e holuby, nebudem ti zobať
Kabanica do dažďa mi t u i s t ý s t a r č e k rozprával, čo t o bol za ohromný vynález — rádio. A k o boli celí preč, k e ď s i pr ikladal i s lúchadlá. A l e bo ako s a bo jova lo z a c i s á r a pána. Žiadne rakety , len ľudia proti sebe . Hovoril, ž e m y t o m á m e horš ie . V r a j s m e s i v y našli televízor, a le a j a tómové bomby. Zastupoval som v n a šom rozhovore dnešok. V y n a šiel som televízor a r a k e t y a bohvie a k ý o s u d ma čaká. On bol minulosť s jednou is tou ranou na nohe. Teraz s e m už nechodí. Možno umrel . So s t a r ý m i ľuďmi j e t o u ž tak . Sú ako v a j c e na žrdi . V pos lednom č a s e s e m chodia s a m é kočíky. Deti o l i zu jú zábradlie, potom v r i e s k a j ú a p o č ú v a j ú p r e d n á š k y o baciloch. V š e t k y deti t o zábradl ie o i i z u j ú a v š e t k y m a t k y ich p o u č u j ú o baciloch. J e to a l e t rú fa losť , m y s lieť si, ž e deti pochopia, ž e z jed l i baci la a (necítili ho na j a z y k u !
No 'pros<te, to to námest ie j e senzačné. K t o ho nemilu je, nemá c i t p r e k r á s y n a š e j B r a t i s lavy . Páči s a ml v le te k e ď s e m praží s lnko i v zime, keď j e celé biele. Pamätám sa na Si lves t ra vyzera lo veľmi s l á v nostne. Keď som t u vtedy stál, bol som normálka d ó j a t ý . P r i padal som s l ako n iekde v Ríme. Boli s m e v t e d y u J a r a . Sľuboval v e ľ k ý b y t a rodičov mimo. Ale vráti l i s a nad o č a kávanie skoro. Tak s m e musel i do ulíc. Za susedovými d v e r a mi s m e narazili na d v o j e s á n ky, dôvt ipne » p o j e n é reťazou, a b y sa niekomu nepodarilo ukradnúť len jedny. Požičali • m e s i Ich, naložili d ievčatá
z r u k y . . . a toto námest ie n e má p r e mňa žiadnu poéziu! V t e d y tu nesviet i la lampa, p r ša lo a ce lé s a mi zdalo a k o v gr imase . Bol som v t e d y n a mäkko. A l e to u ž j e preč, veľa mesiacov. Teraz s i u v e d o m u j e m , ž e som na týchto lav ičkách s t ráv i l už s p u s t u č a s u a prečítal t a k é množs tvo novín, / e by s a nimi dala obložiť celá s t a r á radnica. A z jed l i s m e t u s kamarátmi aspoň päť kíl s l a ných tyčiniek. S kamarátmi a s holubmi . . .
Dagmar Bendová
HOLANDSKO
V Rotterdame otvorili 1. novembra tohto roku Študentskú loď „Sedem morí" . Bude v n e j bývať 280 š tudentov a \ š t u d e n t s k é manžel ské p á r y z r o t t e r d a m s k e j L e k á r s k e j f a k u l t y a V y s o k e j školy ekonomickej . Konečné v ý d a v k y , vynaložené na p r o j e k t a p r e s t a v b u lode činia okolo 2,2 milióna holandských zlatých. Okrem u b y t o vacích kabín má loď d v e č i t á r ne, niekoľko posluchární, k o n verzačnú p r i e s t o r y s pil h ami, slúžiacimi na občers tvenie, t a nečnú halu, divadlo, s t rechu na opaľovanie a kúpal isko. V podpalubí lode ,|e umiestnená š t u d e n t s k í ledálen, bude otvorená a j p r e š tudentov, ktorí n e b ý v a j ú na palube lode.
Ö, a k é nešťast ie, ž e Slovens k o nie j e dlhšie, š i r š ie , r o z s iah le j š ie . To b y s a mali š t u dáci f a j n , tých, čo b y boli z Humenného alebo zo Štakčí-na by š t u d i j n é oddelenie v y s o koškolských škôl naháňali : poďte, d á m e v á m internát . Chcete t r o j k u , d v o j k u , sprchu, á t r ium v izbe, bazén na s t r e che, te levízor s magnetofónom, v š e t k o v á m dáme, v y s t e z ď a leka, p o t r e b u j e t e p r e d s a k d e s i študovať, kdes i b ý v a ť ! A l e oni, t v r d í výhodňare, chlapci spod Kriváňa, b y s t r í a k o j ed le , b y zrúkl i : á le čo ! Nič mi nepot r e b u j e m e ! A j t a k t u nemáme 5 rokov čo robiť. Chodíme z domu d o domu a z a b á v a m e sa . z a u j í m a m e s a o ľudí — cestovanie, škola života — v y k r i k u j e m e , zober te n á s na podnájom, budeme v á m baviť deti, prebaľovať batoľatá, prať plienky, upratovať izby, r ý ľ o -vať záhradu, doučovať v a š e nadané deti, nechceme nič, len malú izbu. Eš te v á m a j doplatíme. Tie internáty, t o nie j e život p r e š t u d e n t a ! Študent p o t r e b u j e podnájom. Lebo len p o d n á j o m j e , o k r e m c e s t o vania, školou života. V ňom s a naučí č lovek v y b a b r a ť s o s t a rou s tr igou-domácou, k t o r á večne šuchoce papučami po byte, hundre, ž e veľa sv iet i te, veľa v o d y babrete . veľa chodíte,1 neskoro chodíte, búchate, f a j č i t e a málo platíte. Len čo odíde, hneď zasv ie t i te v š e t k y svet lá, rádio, zapál i te s i t a j n ý var ič (pred ňnou u k r y t ý v poste l i ) , v y š r u b u j e t e 25W a r ý c h lo t a m n a m o n t u j e t e 100W žia-rovkir. Táák. A blažene s a h l a d í t e po zaraistenej brade .
Dnes možno na každom d v o r e s t r e t n ú ť š tudáka . A k o k e d y
si drotár i žobronili o d e r a v ý hrniec, oni z a d u p k a j ú odzemok, keď ich hodia d o kôlne, k t o r á m á d v e r e a povalu bez d i e r y , ž e do n e j neprš í . Lebo n a š e Slovensko j e malé, k r á t k e a m a c o š s k é k š tudentom.
Štyr i t i s í c k y ich b u d ú tohto roku žobroniť a robiť v š e t k y domáce práce, l e n a b y mohlo š t u d o v a ť . Pros ím v á s , n e o t v á r a j t e im, lebo oni a j d ý c h a j ú , a j s a p o t r e b u j ú umývať, a j holiť, oprať s i s e m - t a m n e j a k ú t ú kabanicu, a t o j e p r e d s a na nezaplatenie. Surovo ich odožeňte ! V y „ k e ď s t e boli mladí, ť a j , t o v á m ž i lky v t e l e hrali, v y s t e v t e d y s t a v a l i Trať d r u ž b y a oni leňoši leniví, nech s i aspoň i n t e r n á t p o s t a v i a !
( - )
Vydáva CZV KSS na UK a LF. ZV ROH na UK a LF. VV ČSM na UK a LF a Rektorát Univerzity Komenského, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 12. Vedúci redaktor Juraj Vereš, redaktorky Jarmila Slováková a Ľubica Haruätiaková. Redakcia a administrácia: Katedra novinárstva FFUK, Gondova 2. Bratislava. Tel. 550-20. Vychádza dvoj-
yidenne. Tlaffa západoslovenské tlačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51.
K-13-61136
• к а ш
Zasnily Mám svoje zásady, ktorých
sa pridržiavam. V električke ,JS" zásadne hádžem o 10 halierov menej ako je predpísané, ignorujem všetky fronty pred pul-tami, na večeru chodím 5 minút po záverečnej. Len som si nie načistom, či ti, ktorí mi od
mietajú vydat večeru, v obchode po mne vykrikujú a v električke ma nútia zaplatit pokutu, konajú tiež v duchu svojich zásad. Jedno je mi však jasné, že zásadový človek nikdy nenájde pochopenie.
O. Vávrová
b y t o v é h o
d r u ž s t v a
W-- т * *л Л , '
tí " ' '4'*
? T
DO N O V Ý C H D R U Ž S T E V N Ý C H ÚLOH Koniec prázdnin а príchod j e .
s e n e znamená, ž e s a začína nová sezóna z v ý š e n e j ak t iv i ty v našom d r u ž s t v e . Musíme hľadať vhodné c e s t y a metódy, a b y s m e s a vyporiadali s p roblémami n a s t á v a j ú c e j e tapy družs tevného r o z v o j a .
Naše d r u ž s t v o vďaka s v o j e j i n v e s t i č n e j akcii na Pošni s a neobyča jne rozrás t lo ; s t a v i a m e b y t y p r e še sťdes ia t pôvodných členov nášho d r u ž s t v a a 476 družs tevníkov z iných b r a t i s l a v s k ý c h s t a v e b n ý c h bytových družs t iev , ktorí rozmožili n a š e rady. Stavebné podniky nie s ú schopné zabezpečiť na d o s t a t o č n e j úrovni údržbu nášho bytového (ondu, a tak s m e o d kázaní p r e d o v š e t k ý m na v l a s t né s i ly . Vzhľadom na v e ľ k ý v z r a s t č l e n s k e j základne d r u ž s t v a bude potrebné v y t v o r i ť predpoklady p r e d a l š i e zdokonalenie n a š e j v n ú t r o d r u ž s t e v -n e j činnosti.
Týmto úlohami s a zaoberalo p r e d s t a v e n s t v o d r u ž s t v a k o n com a u g u s t a t . r . a uložilo s v o j i m komisiám, a b y p r i p r a vili podrobné plány j e d n o t l i vých úsekov d r u ž s t e v n e j č innosti . A k o p r v ý s a prerokoval plán invest ičného ú s e k u t e c h n i c k e j komisie. Tento plán o k r e m iného z a b e z p e č u j e a j n á š v l a s t n ý d r u ž s t e v n ý dozor nad s tavbami, čo s a premieta v podstatnom zlepšení ich kva l i ty . Zvýšení rozsah činnosti d r u ž s t v a — okrem iného a j v rámci
s p o m e n u t e j 50-miliónovej inv e s t i č n e j akcie na Pošni — v y ž a d u j e s i i odraz vo f i n a n č nom pláne. Preto p r e d s t a v e n s t v o d r u ž t s v a na návrh f i n a n č n e j komis ie doplnilo f inančný plán a b u d e o tom informovať a j na jb l ižš iu scôdzku d e l e g á tov.
Teraz d o k o n č u j e b y t o v á k o misia poradovník na s tavebnú akciu 1967. A j o tomto novom poradovníku s a b u d e hovoriť na b u d ú c e j schôdzke delegátov. Najbl ižš ie zasadnut ie p r e d s t a v e n s t v a m á prerokovať návrh údružbárskeho ú s e k u technick e j komisie na zastovovanie harmonogramu postupu pr i ú d r ž b e bytového fondu, a k o a j zabezpečenie prost r iedkov p r e splnenie t e j t o úlohy. Organi-začno-právna komisia p r i p r a v u j e d r u ž s t e v n ý domový poriadok, k t o r ý za i s te p r i s p e j e k upevneniu noriem nášho vnútrodružs tevného spolunažívania.
O v š e t k ý c h týchto otázkach s a p r e d s t a v e n s t v o poradí s o zástupcami blokov na schôdzi s predsedami výborov s a m o s p r á v , a le p r e d o v š e t k ý m na s t r e t n u t í delegátov d r u ž s t e v níkov začiatkom decembra t. r . Naše úlohy s ú n a o z a j náročné, a l e ver íme, ž e a k s a k ich plneniu prihlási čo n a j š i r š í okruh družstevníkov, bude n a š e úsi l ie korunované úspechom.
Ing. Ivan Tomášov
Zaujíma vas
Máte takýto poriadok a j pred vašim domom ?
г ш ' ...
Foto: K. Belický.
V I A C I N F O R M O V A T
iLrn ( 0 .
• & S Г Ь Ä v n
I I
U
„ K D Y B Y K N Á M C H T Ě L N Ě K D O P R O P A Š O V A T N O V É S I L N I C E A B Y T Y , Т А К P Ř I M H U Ř O Č I "
VYROBME LES ANTÉN
Naše Stavebné b y t o v é d r u ž s t v o m á t a k m e r 2400 členov, z k t o r ý c h 1691 b ý v a v d v a d s i a tich blokoch, rozmiestnených t a k m e r po v š e t k ý c h b r a t i s l a v s k ý c h s ídl iskách. J e n e m y s l i t e ľ n é s p r a v o v a ť t e n t o kolos bytov dobrovoľnými funkcionármi z j edného centra, ako t o bolo v začiatkoch, d r u ž s t v a . V s ú l a d e s o vzorovými s t a n o v a mi s m e p r e t o vytvor i l i d v a d s a ť č lenských s a m o s p r á v , k t o r é s a s t a r a j ú o s v o j e bloky a s p r a v u j ú ich. Po niekoľkoročných skúsenos t iach u ž môžeme p o vedať, ž e zr iadenie t ý c h t o s a m o s p r á v bolo dobrou myš l ienkou. Rozsah ich právomoci u r č u j ú j e d n a k s t a n o v y a j e d n a k n á š rokovací poriadok, k t o r ý schvál i la schôdza de legátov nášho d r u ž s t v a a u ž v t ý c h t o dňoch s a d o s t a n e na j ednot l i v é s a m o s p r á v y . N a j v ä č š i a ť a r cha p r á c e v blokoch leží na v ý b o r e s a m o s p r á v y a hospodárovi, k t o r ý j e zároveň členom výboru . Práca hospodára s a ú z k o v iaže na úlohy technického ú s e k u p r e d s t a v e n s t v a a j e h o orgánov. Záležitosti o rganizačného c h a r a k t e r u s a d o s t á v a j ú na prerokovanie do p r e d s t a v e n s t v a ces tou v ý b o r u , r e s p . p r e d s e d u s a m o s p r á v y .
Nie na v š e t k ý c h s a m o s p r á vach s m e v š a k doteraz na t o m t o ú s e k u spolupráce v ý b o r u s a m o s p r á v y a p r e d s t a v e n s t v a zaznamenali d o b r é v ý s l e d k y . Predstavenstvo s a preto neraz zaoberalo nedostatkami s p o j e nia č l e n s k e j zák ladne s v e d e ním d r u ž s t v a a hľadalo s p ô sob, a k o nadviazať dokonale j š í kontakt . Možností s a j av i lo
viac. Jedna z nich — prav ide lné porady s v ý b o r m i s a m o s p r á v s a p r a k t i c k y nedá u s k u točniť. Vyžadovala by s i nadm e r n ý časový fond funkcionárov. P r e člena p r e d s t a v e n s t v a b y t o p r a k t i c k y znamenalo j e d nu schôdzu denne. Pre to na schôdzi p r e d s t a v e n s t v a z 27. 6. 1966 p r i j a l i uznesenie p r e k a ž dý blok ustanoviť Jedného g a rante. — člena p r e d s t a v e n s t v a , k t o r ý s a b u d e s t a r a ť o kontakt p r e d s t a v e n s t v a s pr í s lušným blokom.
Pri v ý b e r e g a r a n t a prihl iadal o predstavenstvo na to, aby t o bol funkcionár, k t o r ý b ý v a v pr í s lušnom bloku aletx) j e h o bl ízkosti , r e s p . m á možnosť bez vač i lch ťažkosti spolupracovať s predmetným výborom s a m o s p r á v y . V ý b e r s a uskutočnil
Blok A 5 — 6 — s. Chalupkov i . A 9 — 1 3 — d r . Nemček. A 19—21 — Ing. Tomášov. A 21 — s . Hruška. A 37—38 — Ing. Doležal. BA 5 — Ing. Z m e š kal . BA б — s. Wohland, BA 7 — dr . Bednár. BA 10—20 — Ing. Zmeškal, C 13—16 — doc. Novotný, C 1 — 2 — Ing. Pas tva, C 21—24 — Ing. Sel le j , D 1—2 — s . Chalupková, D 3 — 4 — s . Chalupková, D 6 — 9 — s . Šmot-lák, D 21—23 — dr . Baláž, E 1 — 4 — Ing. Borčin, G 5 — 6 — doc. Novotný, TO 52 — Ü. Štromfová, Kominárka — s . Wohland.
V čom spočíva práca garant a ? N a v š t e v u j e schôdze v ý b o r u s a m o s p r á v y , pokiaľ ho o t o v ý b o r požiada a odpovedá na otázky, k t o r é z a u j í m a j ú j e h o členov. Bezpodmienečne v š a k
musí navš tevovať č lenské s c h ô d z e s a m o s p r á v a t lmočiť t a m s tanovi sko p r e d s t a v e n s t v a k problémom samosprávy, pokiaľ s a o nich na p r e d s t a v e n s t v e hovorilo. Má usmerňovať p r e d s e d u i členov výboru, pokiaľ ho o t o pož iada jú a pomáha im r ieš iť problémy. Napokon j e j e h o povinnosťou informovať p r e d s t a v e n s t v o o záležitost iach bloku, či u ž na zasadaní p r e d s t a v e n s t v a , a lebo c e s t o u j e d notlivých komisií . Tiež oboznam u j e v ý b o r s a m o s p r á v y o p o drobnost iach jednot l ivých u z nesení, k t o r é s a t ý k a j ú ich bloku. Táto práca s i s a m o z r e j m e v y ž a d u j e osobný s t y k g a r a n t a s výborom s a m o s p r á v y . Nemá t o v š a k b y ť činnosť o f i ciálna, formálna, naopak, vždy s a má celkom k o n k r é t n e z a meriavať na problémy bloku podľa d a n e j s i tuácie.
Uvedomujeme si, ž e t e n t o s p ô s o b spolupráce s a doteraz dos ta točne nezžil a nepre jav i l . J e t o nová forma, g a r a n t i č a kali na pozvanie s a m o s p r á v y a mnohí predsedovia s a m o s p r á v i výborov o t e j t o f o r m e p r á c e dokonca ani nevedeli . U v e r e j ň u j e m e t e d a t ý c h t o n i e koľko r i a d k o v — a nebude možné vyhovárať s a na ne inf o r m o v a n o s t . T e r a z u ž len b u d e na výboroch samospráv , a b y využíval i t ú t o f o r m u pomoci a n a pr í s lušných garantoch, a b y začali pracovať. Predpokladaný v ý s l e d o k — k v a l i t n e j š i a a p r u ž n e j š i a s p r á v a d r u ž s t e v n ý c h záležitostí , v ä č š i a i n f o r m o v a nosť a s p o k o j n o s ť č l e n s k e j z á kladne — n á s môže v z á j o m n e iba potešiť.
Dr. Edi lbert Nemček
Skoro každá rodina v našom m e s t e m á te lev ízny p r i j í m a č . Na s t rechách s ú ce lé l e s y t e levíznych antén, čo j e nielen nees te t ické, a l e z h o r š u j e a j kva l i tu te levízneho s ignálu a p o š k o d z u j e s t r e c h y . A t o s a t ý k a n a j v i a c nás, družs tevníkov, pre tože s a t ý m p o š k o d z u j e s p o -íočný d r u ž s t e v n ý m a j e t o k . Podľa zákona v š a k nemôže m a j i t e ľ budovy brániť užívateľovi bytu, a b y s i namontoval individuálnu televíznu anténu, ak budova n e m á spoločnú anténu s te lev íznym kanálom, p r e k t o r ý s i chce užívateľ pos tav iť v l a s t nú anténu.
V našom m e s t e m o n t u j e s p o ločné te levízne antény Kovos p r a c u j ú c i podnik m e s t a B r a t i s lavy . Naše d r u ž s t v o uzavre lo z m l u v y s t ý m t o podnikom, na základe k torých m a j ú postupne Inštalovať spoločné te levízne a n t é n y na budovách v t ý c h t o uliciach:
Schi f fe lova č. 30-36 Sibiřská č. 02-56 Záhradnícka č. D 6 - 9 A s t r o v á Hauchova O s t r e d k y — Družicová 1-9 Febr. v íťazs tva 15-17 Sibiřská S Mikoviního 9, 9a Antény m a j ú inštalovať v
p r v o m š t v r ť r o k u budúceho r o k u . Ich montáž musí zabezpe
čiť kva l i tný p r í j e m obrazu i z v u k u na v š e t k ý c h te levíznych kanáloch (Brat i s lava, Viedeň, V e s z p r é m ) . Inak b y t o boli zbytočné v ý d a v k y .
Užívanie spoločných te lev íznych a n t é n s a podľa d o t e r a j š ích s k ú s e n o s t í vypláca a malé n e d o s t a t k y s a o d s t r a ň u j ú pr i opravách kolaudačných závad. Okrem toho montážny podnik p o s k y t u j e záročnú lehotu, poč a s k t o r e j z a b e z p e č u j e opravy.
Nekvalitný obraz i z v u k t e l e vízneho vys ie lača Brat i s lava s p ô s o b u j e veľmi s i lný s ignál, o d r á ž a j ú c i s a od bl ízkých b u dov. Viacnásobný obraz na o b r a z o v k e te levízora j e d ô s l e d k o m p r i j í m a n i a s ignálu na v ý vod za zosilovačom spoločne j t e l e v í z n e j antény. Takúto c h y bu možno odstrániť prevodom s ignálu z druhého kanála na iný kanál, napríklad ôsmy, k d e nie j e ž iadny vys ie lač. Dodava-t e ľ nemôže zat iaľ zabezpečiť potrebné zariadenie, lebo ho nikto nevyrába . J e v š a k ochotný urobiť ho p o k u s n e v spolupráci s náším d r u ž s t v o m p r e akciu na S c h í f f e l o v e j 30-36. A k budú v ý s l e d k y kval i tné, dodáv a t e ľ bude v y r á b a ť zariadenia sám. O výs ledkoch budeme n a šich č i tateľov informovať na s t r á n k a c h N a š e j Univerzity.
Ing. Branislav Borčin
Kľúčové impresie Tak sme teda dostali kľúče. Predstavy bývajú nadšenejšie. Čakanie vystriedalo rozčaro
vanie, také malé, chvíľkové, aké príde vidy, keď sa naplní velká túžba.
Zaklínaciu jormulku — aí keď budú kľúče, vystriedali iné, keď potečie voda, bude plyn, elektrina, keď začnú kúrit.. . keď budeme mat v každej izbe aspoň kúsok nábytku ... Človek je už taký.
Vo dne sa všetky domy ponášajú na seba. Iba večerami začínajú žít. Aj my sme až večerami mohli vidieť, koľko ľudí už žile v našom novom dome. Od tmy do tmy pribúdali rozsvietené okná, veľmi rýchlo sme privykli na hudbu zatĺkaných klincov, ľudia si klopú na
dvere, prišli si po kladivo a možno i trochu z prirodzenej zvedavosti, kto bude žit za najbližšou stenou C podávajú si ruky a v tel chvíli si svätosvete v duchu sľubujú, že sa budú vždy medzi sebou znášať ...
V novom už dvadsiatom bloku nášho univerzitného družstva, bude žiť spolu šesťdesiat rodín. Nepoznajú sa ešte, nevedia o sebe veľa, oddeľujú ich čerstvé múry a spájajú iba spoločné starosti. Hovorí sa im obyčajne príjemné. Vidy pred tým a vidy potom. Len nie vtedy, keď Ich práve človek má.
Ryty patria medzi najlepšie, dávno sa stavbári tak neusilovali, dostali sme ich čisté, ako nebýva zvykom, nebolo s tým
veľa trápenia a predsa je roboty nad hlavu. Rozmery oných problémov však môžu byt na rozličných blokoch rôzne. Napríklad oveľa miernejšie tam, kde máte čoskoro plyn, tečie voda, svieti svetlo, i keď vás, povedzme, osobne najviac trápi, že nemôiete dostat písací stôl, aký by ste chceli. Tam, kde to hneď od začiatku správne ovplyvnili funkcionári bloku.
A tak sme teda nielen spoločne dostali kľúče. Spoločne sa chceme aj poďakovať predsedovi samosprávy Jánovi Lu-čanskému a hospodárovi Františkovi Vrábelovi. I za to, že sme takmer hneď od prvého večera mohli podľa rozsvietených okien počítať, koľkí z nás ešte chýbajú. ( i š)
J / roka na rok p r i b ú d a j ú v ý s t a v y , v y c h á d z a j ú knihy, č a -• ''>P'vy. V S . K J P S I píš«? i hovorí o e s t e t i c k y príťažlivom A z á -• roveň un-lmim bytovom Interiéri . A predsa j e v mnohých J tvaslch domácnostiach e š t e toľko nevkusu . • Obraciame »a na vás, mili čitatelia, oznámte nám, či m á t e J /ÁUK-m Q oaso v lastnú mikroporadhu k problémom b y t o v e j i a rch i tektúry na s t ránkach N a š e j univerzity. Očakávame v a š e J l»*ty. k t o r é nám pre/radia v á š z á u j e m či n e z á u j e m . K.
nájomné? U väčš iny našich s p o l u d r u ž -
s t e v n i k o v s a zaužíval z v y k n e z a u j í m a ť s a vôbec o d r u ž s t e v n é dianie. Niektorí — a h l a v n e n iektoré — s akousi zv láš tnou pýchou p o d o t ý k a j ú — b ý v a m e t a m už v iac ako dva r o k y a nepoznáme s u s e d a ani s p r a v a ani z ľava . Stalo s a a j to, ž e niektorý člen d r u ž s t v a nepoznal ani s p r á v c u domu, nevedel, k t o b y mohol opraviť v ý ť a h alebo vodovodný kohútik. Mnohí s a t o dozvedeli, a ž k e ď z o s ta l i nedobrovoľne v o výťahu i d v e hodiny.
No n i e k u v š e t k é m u s a s t a v a j ú naš i družs tevníc i t a k ľah o s t a j n e . í a ž k o b y s a našie l č o len j eden, k torého b y n e z a u j í m a l a v ý š k a nájomného. Mnohí s a t o dozvedeii, a ž keď z o rných, čo b ý v a j ú v iných s t a v e b n ý c h bytových d r u ž s t v á c h a p r i náhodných posedeniach dochádza občas k pozoruhodným rozhovorom: . . .koľko p l a t í t e v o v a š o m d r u ž s t v e z a d v a a pol izbový, j e p r e d s a t a k ý i s t ý ako n á š ? — Mesačne d v e -s tot r idsať , znie dopověď. — A m y plat íme dvestopäťdes iat , a k o j e t o možné?
Takéto d e b a t y o b y č a j n e k o n č i e v a j ú dohadmi a vyhláseniami o tom, v k t o r o m z oboch d r u ž s t i e v v i a c alebo m e n e j kradnú, či v y p l á c a j ú v ä č š i e odm e n y . Celkom niečo iné v š a k možno zistiť, k e d s i d á m e tu t r o c h u námahy a r o z a n a l y z u j e m e príčiny v ý š k y ná jomného v j e d n o m i druhom pr ípade.
Nájomné s a n e s t a n o v u j e d e f in i t ívne na t e n - k t o r ý mes iac bežného roku, a l e piat i s a v o f o r m e p r e d d a v k u a konečné v y účtovanie ná jomného s a robí v ž d y v p r v o m š t v r ť r o k u n a s l e d u j ú c e h o r o k u . Tak s a môže stať, ž e družs tevník , k t o r ý p lat i l m e s a č n e dves tot r idsať , b u d e mať p o konečnom zúčtovaní n e j a k é nedoplatky a ten, k t o r ý platil celý r o k viac, naopak.
V takomto pr ípade u ž n a o z a j môže b y t každý z v e d a v ý , odkiaľ s a v z a l a spomínaná d i ferencia p r i p r a k t i c k y r o v n a k ý c h r o z m e roch bytov, r o v n a k ý c h a n u i t n ý c h nákladoch i o s t a t n ý c h zložkách poplatku. Na v ý š k u ná jomného v p l ý v a o k r e m s t á lych nákladov mnoho pohybl iv ý c h komponentov. Môžu s a m e s a č n e meniť. J e len s a m o z r e j m é , ž e d r u ž s t e v n í k s päťčlennou domácnosťou piati z a s p o t r e b u v o d y viac, ako ten, k d e b ý v a j ú i b a d v a j a v r o v n a k o v e l k o m b y t e . Podobne s a musí p r e j a v i ť rozdiel medzi domami, k t o r é spotreboval i päťs to a tými, k t o r é s p o t r e b o val i iba d v e s t o ki lowatthodin e l e k t r i n y mesačne . I zbytočný odtok vody, nepr i t iahnuté k o h ú t i k y m u s í n iekto zaplat i t . Treba platiť a j za ebdivuhodné ús i l ie v y č a r i ť v o vani zo s t u d e n e j vody t e p l ú tým, ž e j u necháme t iecť zbytočne 15-20 minút. Málokto s i v š a k u v e d o m u j e , ž e za t a k ú t o s n a h u j e d notl ivca plat í celý dom. Alebo e š t e a j t o môže byť, ž e ' t z v . z v ý š e n é n á j o m n é s ú v l a s t n e p r i b ú d a j ú c e penále za o n e s k o r e n é platenie ná jomného. A t a k s m e pr i š i i k j a d r u ú -vahy. A k b u d e m e venovať a s poň trochu v i a c pozornosti š e t r e n i u spoločných nákladov, môže s a s tať, ž e p r i konečnom ročnom zúčtovaní nám v r á t i a d v e s t o i t r i s t o korún. A t o h á d a m s t o j í za t rochu námahy.
J á n Kollárik p r e d s e d a r e v í z n e j komis ie
NU BYTOVÉHO DRUŽSTVA — prí loha Stavebného bytového d r u ž s t v a Univerzity Komenského. V y d á v a p r e d s t a v e n s t v o SBD UK. Vychádza dvo j týždenne. V e d i e Ing. Ivan Tomášov s r e dakčnou radou. Redakcia: B r a t is lava. Rauchova 26, Administ rác ia : Nešporova 5.
Recommended