шТ •• • шш.

• >

9. ...

а

ROČNÍK XIII. ČÍSLO 4

asa niverzita Brat is lava 6. novembra 1966 50 hal .

Rím so končí pri Rusovciach Taká obyčajná tehla. Vlastne

úlomok. Ale to len na prvý pohtad. Lebo pri pozornejšej obhliadke sa oko zastaví na akomsi nápise, či skôr Sijre „LEG X GPF".

— Leglo declma gemina pla fldells — Desiata zdvojená lé­gia, zbolná a verná, — prekla dá archeológ docent dr. ján Dekan a berle tl drahocenný exponát z rúk. Práve včas, aby 2 nich nevypadol. Lebo darmo, človek nezvykne dostávat kai-dý deh podobné kamenné nav­štívenky. A k tomu osemnást storočí staré.

Zato pre pracovníkov archeo­logického výskumu v Rusov-ciach nie sú rímske tehličky iludnou novinkou. Ochotne tl ukáiu í d utile s kolkami II. légie Italské t, XIV. lég. XV. lég. Apollinaris. Zavedú (a na vtiok zvaný berget, kde je jadro vy ко púuok, vyliahnu mapy, fotogra­fie, záznamy ... Lebo tu roz­vinuli kedysi rímske légie svoj tábor, tam stála rímska budo pa, tam vybudovali cestu a tam, kde je dnes dvor novel deuOtrotenky pochovávali svo /ich mŕtvych. Lebo dnes tu sto­la Husovce, ale kedysi tu stála erulata, stredisko horne/ ľanô nie. Ijtbo slovenské itusovce slula na rímskom podstavci.

0 K A N A D E na univerzite

Na z á v e r Českos lovensko-kanadského dňa usporiadaného Katedrou angl ikanis t iky a amer ikanis t iky FFUK vo š t v r ­tok 20. októbra prehovoril na n a š e j „Alma m a t e r " v e ľ v y s l a ­nec Kanady v Československu Malcom N. Bow.

V úvode s v o j h o p r e j a v u p r i ­

pomenul, ž e j e p r v ý m v e f v y -slancom Kanaidy, k t o r ý preho­voril na pôde Univerzity Ko­menského.

Po k r á t k o m oboznámení p r í ­tomných s o ž ivotom a h i s t ó ­riou Kanady, j e j pr ípravami na o s l a v y 100. výročia n á r o d n e j samostatnost i , ako a j s n a j d ô ­lež i te j šou akciou os láv — Sve­tovou v ý s t a v o u EXPO 67 v Montreali venoval pozornosť problémom mládeže a j e j úlohe v k a n a d s k e j spoločnosti .

V diskusi i potom odpovedal

na o tázky t ý k a j ú c e s a života Kanady, pokusov niektorých e x t r é m i s t o v o odt rhnut ie f r a n ­c ú z s k e j č a s t i Kanady, ako a j možnosti rozšírenia v z á j o m ­ných vzťahov medzi k a n a d s k ý ­mi a našimi š tudentmi .

V rámci ČeskosIovensko-ka_ nadského dňa premietl i a j f a ­rebný s t redometrážny f i l m „Profi l Kanady" a v o f o y e r i budovy UK inštalovali v ý s t a v ­k u o p r i p r a v o v a n e j EXPO 67 v Montreali.

Marián Babie

г yen — lebo j re kom. Koni

mohlo byt

\<A I N'IVERZITA SA PÝTA ZA VAS • NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÄS • NAŠA UNIVERZITA SA

0 DRUHOM V-KLUBE м Щ д а " N A S L O V E N S K U

ešte len črtajú paty monumen tulných stĺpov, priekopa vojen­ského tábora t nádvorie bu­dovy v starorímskej erulate.

leseň. "Starostlivo poprikrý-varié vykopávky, opustený ba­rák výskumníkov. Pomaly pri­chádzajú datde, zima — treba vyčkat do mála. Kamenní sved kovla začínajú hovořit. Šep­tom — ale hovoria. Zatial je im rozumtet jedinú vetu:

Rím sa končí pri Rusovciach. T.

P ! Я M

Nový desaťposchodový internát P e d a g o g i c k e j f a k u l t y UK v Trnave. Prízemie, chodba v f a v o , na konci chodby v p r a v o sk lenené dvere . Zatiaľ zatvorené. Tabuľka IN­TERNÁTNY KLUB t u nie j e , a fé p r e obyvateľov i n t e r ­nátu ani nie j e potrebná. Na pravidelné navš tevovanie k lubu s i veľmi rýchlo zvykl i . Prečo? To b y nám n a j ­lepšie vedel povedať j e h o v l a ň a j š í predseda Milan Vese l ský . Dnes už s í c e učí chémiu a f y z i k u v š k o l e n a Kolibe v Brat is lave, a le v Trnave j e každú chvíľku.

ri v e č e r y v týždni bola tu. Kaviareň v š a k e š t e nie

j e k lub. Klubom j u urobili p r a ­

videlné programy, Besedy s Kvietikom, Stachom a j Švecom, s naš im docentom Kuričom o osobnosti v y ­sokoškoláka s j i fhos lo-

V polovici n o v e m b r a minulého r o k u ohlási la Smena š t a r t t r n a v s k é h o internátneho klubu, no odvtedy nebolo o ňom t a k m e r nič počuť. Spo­meň aspoň k r á t k o t i e no­vembrové začiatky.

N a j p r v t u nebolo úplne nič. A k s i chcel ísť č lovek niekde sadnúť, tak len v m e s t e d o kaviarne. V s t a ­r o m internáte s a toho mnoho robiť nedalo a ani to, čo b y s a bolo dalo v y ­užiť, s m e nevyužíval i . Po­tom s a n á š i n t e r n á t p r e ­sťahoval d o n o v e j budovy na k r a j i m e s t a a z á u j e m niekoľkých ľudí s a s ú s t r e ­dil na nevyužitú č i tá reň. Čoskoro s a v Smene o b ­jav i la zpráva, že v I r n a v e s a 18. novembra 196f> ot­v á r a d r u h ý vysokoškolský k lub na Slovensku. Miest­nosť smi' totiž d»II d o p o ­r iadku, vyzdobili dielami nai leh *kol»kv'-h v ý t v a r ­níkov, v mate) z a d n e j mieitnofcti я т е urobili hu-fi-t. Hlavný s o r t i m e n t ? Knva. malinovke, c i g a r e ­t y . . . A m a l á internátna k.ivurniČka s o I t y r l d i l a t i -гш fot«*!sml otvorená I t y -

v a n s k ý m i š tudentami, n e ­m e c k ý m i hádzanármi, p r e ­h r á v k y magnetofónových záznamov z rozhlasových e s t r á d , v e č e r y venované populárnym .spevákom a l e ­bo hudobníkom, p á s m a , k t o r é zostavoval i učitelia i poslucháči z k a t e d r y hudobne j výchovy, v ý s t a ­v y obrazov 1 f o t o g r a f i í n a ­šich spolužiakov.

Kto t o v š e t k o zorgani-z a v a l ? Pér ľudí. Boli t o zväčša členovia š t u d e n t s k e j rady, k torá j e u n á s v l a s t n e t o ­tožná s radou klubovou.

Na mnohé podujat ia boli t reba a j n e j a k é peniaze...

To j e pravda, no napriek tomu, ž e n á š k lub m á okrem kaviarničky so 40 fotelaml, Ätolml, te levízo­rom, b u f e t o v ý m zar iade­ním H spoločenskými h r a ­mi eäte j e d n u miestnosť

•i • NASA UNIVERZITA SA PÝ

na s ú k r o m n é os lavy, v ý - y s t a v n ú miestnosť, f o t o k o ­moru, v ý t v a r n í c k y ate l iér , !" s m e f inančne úplne s e b e - J s tační . Niečo s m e , p r a v d a ­že, dostal i alebo „zdedili", > no k o r u n y na prevádzku < m á m e z ročného š e s ť k o -runového členského, k t o r é #

zaplati lo našich t e m e r и

dvesto členov, z 10-hailie- > r o v e j pr i rážky na k á v e či > c igaretách, z korunového c v s t u p n é h o n a pravidelné 2 týždenné premietanie с е - ^ lovečerných f i lmov u ! nás я v internáte a e š t e z n i e . ~ koľkých prí leži tostných > akcií . M U*

Kedy k l u b o t v o r í t e v > ч

tomto š k o l s k o m r o k u ? Začiatkom novembra. >

Otvorený bude t a k i s t o N a k o v minulom roku. O d v a týždne n e s k ô r o t v o -r ime ďalš ie k lubové m i e s t - 1/1

nosti, takže nám kapaci ta • s t ú p n e na 75 miest . V y, týchto nových pr ies toroch ŕ,; nechceme zatiaľ montovať > reproduktory, c h c e m e , a b y \'r t u bol úplný kľud. Svo .i význam t o b u d e mať n a j - rň mii v skúšobnom období. N

A p r o g r a m ? V p r v o m r a d e pokračo-

vať v tom, čo s m e minulý rok začali . Samozre jme lepšie. 'O konkrétnom p r o ­g r a m e ? R a d š e j uiekedy inokedy. Dúfam, že nie si ' tu naposledy.

'Го nie. Zhováral s a J . B l a ž e j #

ZA VAS • NAlA UNIVERZITA SA

Slobodná univerzita v USA

Iba t r i mes iace e x i s t u j e Slo­bodná univerzi ta (The F r e e Univers i ty) v Pennsylvánii a pri lákala u ž 700 š tudentov, z a ­radených do 32 kurzov. Zalo­žili j u profesor i , doktori a š t u ­denti z Philadelphie; 10 až 15 pere. š tudentov pochádza p r á ­v e z tohto m e s t a . Môžu n a v ­š tevovať t a k é kurzy, ako mo­derná č ínska história, r e v o l ú ­cia v L a t i n s k e j Amerike, rozvo j A f r i k y , komunist ické prenika­nie do s v e t a a iné. Dosiaľ s ú na jpopulárne j š ími kurzami m o ­d e r n e j č í n s k e j h is tór ie s o 7f š tudentami a prednášky, k t o r é sa z a o b e r a j ú otázkami s e x u a psychológie. Slobodná univerzi­ta bola založená s úmyslom umožniť výmenu názorov š t u ­dentov s profesormi . Taktiež chce predložiť š tudentom K diskusi i dôležité problémy s ú ­časného života.

l lovorí sa , ž e voľba t v o r i v é h o povolania j e v ž d y r iz ikom 1

ednotlivca a toto r iziko za neho nemôže niesť celá s p o - (

očnosť. J e to t a k ? Možno a j u n á s súhlas iť s t a k ý m t o i názorom?

Faktom j e , ž e jednot l ivec n e s i e riziko zvoleného povo- • ania. S t a k ý m t o rizikom s a s t r e t n e u ž hneď pri p r i j í m a - J

c e j s k ú š k e . Spoločnosť ces tou pr i j ímacích komisií s i u c h á - • dzača tes tovala , s k ú š a l a a nakoniec ako n a j s c h o p n e j š i e h o J s i ho vybra la . A k o by teda spoločnosť za t a k ý c h t o okol- • nosti nemala niesť dôs ledky za voľbu mladých Uchádza- • čov na tvor ivé a v e d e c k é povolania?

Všetc i m á m e v pamäti namáhavé a zároveň v z r u š u j ú c e i dni pr i j ímacích s k ú š o k . Akademickí funkcionári , k t o r í s a J topili v m n o ž s t v e odvolaní, s i u ž t rocha vydýchli . Museli i neraz vynaložiť značnú námahu na u k r ý v a n i e s a p r e d t ý - J mi, ktor í s a dobrosrdečne snažili pr ihovárať za spravodl i - • vú vec. Na s t r a n e odmietnutých v ládne nespokojnosť . No • nemožno hovoriť o spokojnost i ani na s t r a n e členov ко- J misií; m a j ú pocit zodpovednosti za vše tko, za s v o j e r o z - i bodnutia. Jedno j e i s t é : p r i j í m a c i e s k ú š k y p r e t e n t o š t ú - J d i j n ý rok boli doteraz vedené n a j o d b o r n e j š i e . S u b j e k t i v i z - i m u s s a obmedzil na minimálnu mieru . Možno v š a k b y ť len j p re to s p o k o j n ý m ? i

Ťažko m á niekto pocit i s toty, ž e vec i okolo v ý b e r u po- • slucháčov na v y s o k é š k o l y s ú s k u t o č n e v poriadku. Na , p r v ý pohľad možno predpokladať, ž e s m e r n i c e r ieši l i p r i - j

Výber poslucháčov na vedeckú základňu!

i •

Docent dr. Ján Spišiak, predseda študijnej komisie ROH ! Právnická fakulta UK

j imacie k r i t é r i a rozvážne, hoci problém nie j e j e d n o d u - j c h e j admini s t ra t ívne j povahy. No p r e d s a s i t r e b a položiť • otázku, či s a ce lkom bezpečne zist i l i p a r a m e t r e budúcich J tvor ivých pracovníkov, a k ý c h p o t r e b u j e obdobie v e d e c - (

kotechnicke j revolúcie. Vybra l i s a z mnohých odmietnutých > ti n a j v h o d n e j š í architekt i n o v e j spoločnosti, kapitáni h o s - J p o d á r s t v a a t e c h n i k y ? •

O b j a v u j e sa nám t u v l a s t n e otázka exaktných, v e d e c - J kych metód v ý b e r u š t u d u j ú c i c h p r e v y s o k é ško ly a v e d e c - • k é povolania. J e t o tot iž j e d n a z najdôležitejš i lch úloh J š k o l s k e j s p r á v y . Adminis t rat ívne d i rekt ívny s y s t é m n e m á %

mies ta ani t u . Bude t r e b a znova zvážiť, v e d e c k y objasniť , « či s m e na d o b r e j c e s t e pri zisťovaní schopnost í mládeže J p r e v e d e c k ú t v o r i v ú prácu. Ako n á j s ť na ško lách nižš ieho • s t u p ň a budúcich t v o r i v ý c h pracovníkov? V p o d s t a t e t u J ide o prognózu, k t o r á b y s a od o b y č a j n é h o t e s t o v a n i a m a - • la odlišovať v e d e c k ý m c h a r a k t e r o m v ý b e r u .

Treba s i uvedomiť, ž e v š e t k y t i e t o o t á z k y s ú v o s v e t e , už desaťročia p r e d m e t o m vedeckého bádania. Pr í s lušná i rozsiahla l i t e r a t u r a n á s p o u č u j e o tom, ž e p r e v ý b e r ú s - J pešných tvor ivých, n a j m ä v e d e c k ý c h pracovníkov n e s t a č i a i v šeobecné ukazovate le nadania, ani v y n i k a j ú c e ú s p é c h y J v o vše tkých, pr ípadne v zvolených predmetoch. Talent i alebo v y n i k a j ú c a pamäť nie j e zárukou úspechu. N e m a j ú [ t a k ú silu, a k o s a i m v š e o b e c n e p r i p i s u j e , ani rôznymi (

druhmi g iagnost ických t e s t o v . Veda d n e s s k r o m n e z i s ť u - J j e , ž e niet v e d e c k y zodpovedných, konečných k r i t é r i í p r i , v ý b e r e mládeže p r e t v o r i v ú prácu. Príčina väz í v tom, ž e • povaha t v o r i v e j v e d e c k e j p r á c e j e v e ľ m i zložitá a d o t e - J r a z s a nepodari lo vypracovať v e d e c k y zdôvodnené konečné • k r i t é r i u m spoľahl ivého v ý b e r u . A j s o v i e t s k a l i t e r a t ú r a k o n - J š t a t u j e , ž e t á t o vysokoaktuálna otázka s a zanedbáva ( V o - i prosy f i l o s o f u , č. 6/1966). Z i s ť u j e s a t o v mnohoročných J výskumoch a j v USA. (Pozri napr . W . Taylor, Greativi ty, , 1964). Dnes prev láda názor, ž e v š e t c i ľudia m a j ú t v o r i v ý • potenciál, i keď n i e rovnakého s tupňa. Tieto ich v l a s t n o s - J t i podl ieha jú t iež účinkom výchovy.

Vo s v e t l e toho, č o s a povedalo, v z n i k a j ú pochybnost i o J správnost i v ý b e r u , k t o r ý s a v tomto r o k u uskutočňoval i p r e s n e podľa smerníc . J e vediecky zdôvodnené pokračovať J t a k t o a j budúci r o k ? Pozoruhodné s ú n a j n o v š i e hlasy, p o d - , ľa k t o r ý c h b y človek mal mať pocit a b s o l ú t n e j i s t o t y p r i • určovaní s v o j e j ž i v o t n e j d ráhy . Nazdávam s a v š a k , ž e v e - J decké predvídanie s p r á v n o s t i z v o l e n e j c e s t y m u s í n a d v ä - • zovať na s p r á v n e r a d y , k t o r é spoločnosť v o v l a s t n o m z á - J u j m e p o s k y t u j e š t u d u j ú c i m . Kri tér ia v ý b e r u poslucháčov , na v y s o k é ško ly n e v y h n u t n e n a d v ä z u j ú n a t i e t o v e d e c k y J podložené r a d y . Plánovaná povaha spoločenského r o z v o j a , v y ž a d u j e celkom n o v é metódy a j v t e j t o — možno p o v e - • dať — n a j d ô l e ž i t e j š e j oblast i . Potom v š a k s o t v a možno J udržať na d lhš í č a s t e r a j š í spôsob v ý b e r u t v o r i v ý c h p r a - • covníkov.

Či to spoločnosť chce a lebo nechce, v každom pr ípade , n e s i e zodpovednosť z a voľbu t v o r i v é h o povolania j e d n o - J t l ivcov. T ý m viac, ž e voľbu robi la s a m a . V období v e d e c - , kotechnicke j revolúcie s a v š a k nemožno s podobným k o n - • š t a t o v a n í m uspokoj iť . Dôsledky n e v y d a r e n e j voľby n e s i e J p r e d o v š e t k ý m spoločnosť. To v š a k l e n potvrdtzuje n e v y - • hnutnosť hlbokého v e d e c k é h o v ý s k u m u t e j t o otázky a J potrebu š túdia výs ledkov, k t o r é v iných k r a j i n á c h v t e j - t

to o tázke u ž dosiahli . '

Ж * ssssÉP .«Г

Problémy kozmopolitov

Osemdesiat percent p o s l u ­cháčov Pr í rodovedecke j f a k u l ­t y UK bolo v tomto š k o l s k o m roku d o v y š š i e h o ročníka z a p i . sáných podmienečne. Nie j e to trochu z a r á ž a j ú c e č í s l o ? V čom väzia pr íč iny tohto n e u t e š e n é ­ho s t a v u ?

V novinách nazvali pr írodo­vedcov kozmopolitmi. V rozpätí j edného dňa p r e c e s t u j ú celú Brat i s lavu kr ižom-krážom s j e ­diným cieľom — zúčastniť s a p r e d n á š k y alebo prakt ického cvičenia v rozličných konči-nách n a š e j metropoly. V š a k , v d a k a a j za málo. hlavne, ž e s a prednáša . Rozvrh hodín, k torý PF robí posledná zo v š e t ­kých f a k ú l t a p r a k t i c k y ber ie len t ie pr ies tory, k t o r é iní v poobedňajš ích hodinách už n e ­p o t r e b u j ú , s a roztiahne na celý deň s d v o j - , t ro jhodinovými pres távkami . Čas určený na i n ­dividuálne š túdium, r e d u k u j ú na minimum. Koľko š t u d u j ú a š t u d u j ú vôbec matematici, f y ­

zici, biológovia a iní cez s e ­m e s t e r ? Absolútne nevyhovu­j ú c e podmienky v o t á z k e v y u ­čovacích pr iestorov, špec iá l­nych pracovní a laboratórií prispel i v 80-tich percentách podmienečných zápisov s v o j o u t r o š k o u do mlyna.

Sú v š a k e š t e iné f a k t o r y , k t o r é ovplyvnil i tohoročný, p r e prírodovedcov trochu n e ú s p e š ­ný „ f in i sh" . Štúdium na P ľ j e j e d n ý m z n a j n á r o č n e j š í c h . Š tu­dent i nevenovali patr ičnú po­zornosť š t u d i j n ý m povinnos­tiam. Odkladali s k ú š k y na po­s ledný možný termín a s a m o ­z r e j m e , ž e väčšina v y č e r p á v a ­j ú c i š t u r m nezvládla. S k ú š o b n é obdobie s a muselo predlžiť do 15. októbra .

V tomto ško l skom roku s a spr í snia hlavne termíny s k ú ­šok. Budú známe u ž od j a n u á ­ra, a j p r e letný s e m e s t e r , a d e ­k a n s k é t e r m í n y s a povolia len v n a j n u t n e j š í c h prípadoch.

Oľga Vávrová

DISKRIMINÁCIA"

M E D I K O V ? Zivotiné perpetuum mobile,

t v o r e n é s t rohými f a k t a m i r e á l ­n e j skutočnost i a reakciami na ne, o p ä ť raz zaškrípalo. Л v ý ­s l e d o k ?

Fakt číslo jedna? Výňatok z nového v y s o k o ­

škol ského zákona oddiei I § 15 o d s e k 2 :

„Studentovi, k t o r é m u k 30. s e p t e m b r u chýba jú na jviac d v e z predpísaných s k ú š o k , m ô ž e dekan povoliť podmienečný z á ­p i s s t ý m . ž e m u urč i t e r m í n opravných s k ú š o k n a j n e s k ô r d o 30. novembra . "

Môže. a l e nemusí. Tentoraz t o záv i s í od rozhodnutia d e ­kana.

F a k t čís lo d v e : Dekanát L e k á r s k e j f a k u l t y

povolil predĺženie opravných termínov len v tedy, ak p o s l u ­cháčovi chýba j e d n a odborná s k ú š k a . A k c h ý b a j ú d v e , súhlas í dekanát s opakovaním ročníka s priahliadnutim na prospech počas celého š túdia . Pri nedo­statočnom z á u j m e o š túdium a notorickom využívaní o p r a v ­ných termínov neprichádza opakovanie ročníka v úvahu. Zostáva u ž len vylúčenie p r e neprospech.

Zatiaľ nie j e známe, koľko poslucháčov b u d e ročnik o p a ­

kovať a koľkých vylúčia. Fak­t o m zostáva, ž e dosiaľ t a k á hromadná pohroma š tudentov nepostihla.

Situácia nie j e veľmi odlišná ani na os ta tných fakul tách, hoci j ednot l ivé dekanáty p r e ­dĺžili s k ú š o b n é obdobie i v p r í ­pade, ž e poslucháčovi c h ý b a j ú d v e s k ú š k y .

Hoci s a medici c í t ia ukrátení na s v o j i c h š t u d e n t s k ý c h p r á ­vach, rozhodnutie dekana L e ­k á r s k e j f a k u l t y j e celkom po­chopiteľné. Nedbalosť, nezod­povednosť a u f . s ú . boli a zo­s t a n ú negat ívnymi devízami v iacerých š tudentov . Jedine v matemat ike platí, ž e násobením záporných hodnôt vzniká k l a d ­n á . V prakt ickom ž ivote s a n e ­g a t í v n e hodnoty re tazovi te š í ­ria.

A k s a chemikovi n e v y d a r í pokus, môže h o zopakovať. S to j í t o s íce peniaze, a l e mož­nosť nápravy p r e d s a e x i s t u j e .

A k l e k á r •z nedbaJosti pot iah­ne zle skalpelom, môže p o k u s zopakovať j e d i n e na ďa l šom pacientovi. Na k o n t e mu z o ­s t a n e nevyrovnaný účet za ľ u d ­s k ý život.

A t e n nedostať ani pod p u l ­tom, ani na doplnkovú pôžičku.

Judi ta Fuchsová

MoKe na f zasKit&úлл

А>1 dvadsaťpäť kilometrov od tarobylého Hambergu, akejsi

bavorskej „malej Prahy" leit Feuerstein. Feuerstein nie je ant me,to aril cfedlna. Iiedlnu от vlastne v Spolkové/ re

publike anI nevidel, akoby sa tu bola stratila sú to me s tľfká. -ympattcki a čistučké mestečká, ale Feuerstein apt nim nie fe.

Franskí' Švajčiarska je pre krásny kral zvlnená krajina, husté lesy laskyne, pamiatky a to mámená, ie aj turisti, t ľ slcky turistov, tisícky áut. Feuerstein, ktorí/ v tomto kraji lell, a dôkladne pred nimi

skryl, ullahol sa <io ticha a kľudu na liuslo zalesnený pa horok, kam odbočuje len käme nlstá a kľukatá cesta. Vedie sem veľa prudkých kamenis­tých zrázov, pripomínajúcich mohutné hradby, potom zazrie te hranatú velu a to je ul Feuerslein sídlo a stredis­ko mládeže celého sveta.

Celú nákladnú stavbu postu vila pred volnou dôstojnícka rodina Stahfenbergoo pre Hit­ler fugend. Nie je bez zaují­mavosti, le generál Stahfenberg bol jedným / Iniciátorov перо dařeného atentátu na „vodcu". Počas vojny všetko zobrala ar

máda, postavila tu vysielačku, rušičku a naplno tu pracovali tajné laboratóriá s elektro­technickým vývojom. Po poráž­ke územie odkúpila katolícka cirkev a zriadila tu stredisko pre svoju mládež, dávno však už nepatrí iba jej, ale aj mlá­deži zo všetkých kútov sveta.

Vyškriabal! sme sa aj my, skupinka československých štu­dentov, prešli sme vedľa šta-diónika, kde sa hral práve me­dzinárodný jutbalový zápas me­dzi Francúzmi a Nemcami. V spoločenskej sále nebol nikto, posadali sme si do kruhu a pe­dagogický vedúci domova s pro­tézami na nohách rozprával.

,.... vo/na neobišla ani Feuer­stein, bolo treba začat od za čiatku — opravoval, stavať, za­riaďovať. Všetko si to robili mladí sami, napokon, robili to pre seba — postavili dielne, stádočko ovci dávalo vlnu, kto­rá rovnako ako výrobky z diel­ni, šla dobre na odbyt. Takto sa získavali peniaze, inventár sa zväčšoval, hospodárstvo rástlo. Potom sem prišiel neznámy muž s vetroňom, boli i u výbor­né podmienky pre plachtenie, našiel tu ďalších nadšencov a to bol prakticky začiatok dnes ne/ chýrnej plachtárskej škt> ly."

Čoskoro hneď za Feuerstei пот, pri rokli, kde našli svoj hrob trosky dvocli vojenských lietadlid, ktoré sa tu pred ča­som zrazili, vyrástlo sympatie ké letisko. Dnes tu pristáva a

štartuje 10 vetroňov, na ktorých sa učí lietať t. č. aj 200 mla­dých Francúzov.

A vedúci rozpráva ďalej: „Stredisko patrí Spolku kato­líckej mládeže, je ňou finan­cované a zabezpečované. Na Feuersteine býva 800 mladých ľudí dvadsiatich národností. Sú tu Američania, japonci, Kana­ďania, Austrálcl, Černosi z Af­rikyt, Arabi..

- A z Východu? — ktosi mu skočil do reči.

- Ste tu prví. Pozrite sa, je­diná príčina, pre ktorú môže­me odmietnuť, le nedostatok miest v domove. Prosíme len o jedno, o maličkosť a to je oby­čajná Žiadosť, prihláška. Nás by napokon veľmi tešilo, keby sa nadviazali styky aj s vy chodnou F.urópou. Nehľadíme ani na politickú príslušnosť či rozdiely vo viere ...

Znelo to všetko veľmi pekne, niekde však musí byt pes zako­paný, keď sme tu boli prví, pr­ví z východnej Európy, a aj to len na návšteve. Alebo, že by o Feuersteine v socialistických kra/lnách nevedeli? Kto vie? My sme o ňom tiež nemali ani poňatia.

Aký le režim, program, úlo­ha a cieľ tohto strediska? Celú činnosť má kresťanský základ. /('I ťažisko je v stretávaní sa a v kontakte príslušníkov rôz nycli cirkví a národnosti a Ich zbližovaní. Mladi si tu vymieňa ju svoje názory a na/rozličnej Uch oblastiach a na najrôznej­

šie témy, konverzujú medzi se­bou, usporadúvajú sa pre nich diskusie, prednášky a kurzy, fa-zykový kurz majú všetci cu­dzinci, ktorých často posielajú bývať do rodín, aby sa v reči zdokonalili.

Denne prebieha 5 — 6 kurzov súčasne. Vybrať sa dá medzi kurzom moderného umenia, kurzom hudby a stavby hudob­ných nástrojov, jilmovými se­minármi, drobnou výrobou, športovými kurzami a pod. Tr­vajú dva mesiace, teda počas prázdnin, po ktorých sa ich účastnici rozídu. Zvlášť treba spomenúť poľnohospodársky krúžok, ktorý je priamo finan­covaný „Zeleným plánom", plá­nom akejsi obrody nemeckého poľnohospodárstva. Návštevu ju ho takmer zasadne len Nemci. Prednášky su veľmi kvalitné a rovnako sa dba aj na prax, ktorá sa prevádza na 120 ha pozemku domova, kde sa cho­vá aj 20 kráv a 100 ošípaných. Ie tu veľký skleník a kvetinár­stvo. Výsledok - rýchla trans­fúzia mladej a kvalifikovanej krvi do poľnohospodárstva.

Ako pripomenul vedúci do mova, o práci kurzov a samot­nom živote na Feuersteine na točtll dva filmy, ktorc premietli о. I. aj v Afrike, v Izraeli a Anglicku. A čo s voľným ča­som? Každý ho trávi po svo/om

učí sa, športu/e, debatuje, zabáva sa I zarába. Pokiaľ nie je účastník vyslaný a financo­vaný organizáciou, sto/l ho deň

na Feuersteine 8 až 10 mariek. A tak sa privyrába na pozem­ku, jeden študent vymaľoval a vybielil všetky izby, ďalší opra­vil a zaviedol elektrické vede­nie, atď...

K starému kostolu sa pred pár rokmi pristavil nový s ne­všedne krásnou modernou ar­chitektúrou. Oba slúžia pre všetky vyznania a omša sa tu odbývá každý deň. Novinár z Nordbayerische Nachrichten, ktorý nás sprevádzal prezradil, že minulý rok v „deň oslavy dvadsaťročných" sa slávnosť pre zlé počasie preniesla sem — twistilo sa tu, ostatní sedeli na oltári a tlieskali do taktu pop-music.

Ľutovali sme len, že sme sa nestretli v besede s obyvateľmi Feuersteinu, že sme neboli na prednáške či seminári, ktoré sa tu zásadne konajú s tlmoč níkmi. Nedalo sa nič robiť, bol športový deň a ten býva len raz za sústredenie. V sympatic­kej kaviarničke sme tu vypili s mladými Západoberlinčannti Coca-colu, zaspievali sme si spoločne Glorie halelufa a pri odchode hádam každý ukrutne ľutoval, te nemáme doma aj my náš Feuerstein, aspoň jedno veľké medzinárodné stredisko študentov.

Také niečo medzinárodné bri gady nenahradzujú ani nena­hradia. Stálo by za to o tom porozmýšľal — ale len aby za se neostalo len pri premýšľaní.

Ivan Melicherčlk

* •

P r v ý k r á t s o m "ho s t re to l n a začiatku školského roku. Otec ho viedol z a r u k u a j a som s i n e v d o j a k pomyslel, ž e s i snáď zmýlil internát . Keď som s a v š a k započúval d o rozhovoru okolostojacich, z is t i l som. ž e s m e dostal i nového kolegu. Správal s a celkom nenápadne. Ničím s a nelíšil o d os tatných. To, ž e s e m prišiel š tudovať, bral ako samozre jmosť . A j n a ­priek tomu, ž e nevidí. Äno, O n d r e j Š t e r o v s k ý nevidí, a le t o ho neodradilo. Priš iel š tudovať na FFUK. Keď s i vyš ie l na

angličtinu. To som s a v š a k do­zvedel až neskôr. Prisadol som s i na lavičku a chvíľu som ho m l č k y pozoroval. Šikovným a rých lym pohybom hladil r iad­k y s v o j e j knihy a s e m - t a m si niečo potichu opakoval. Nedal sa ničím vyruš iť . J a som t o v š a k zo zvedavost i urobil. Do­zvedel som sa, ž e Jozef Seraľin š t u d u j e II. ročník FFUK, k o m ­bináciu angličtina-nemčina.

— N a j v ä č š i e s t a r o s t i pri š t ú ­diu mi robí zaobstarávanie po­t r e b n e j š t u d i j n e j l i te ra túry . Ústredná knižnica p r e nev i-

Nezlomní... prechádzku, nedalo mi, a b y s o m ho neoslovil .

— Š t u d u j e m III. ročník FFUK, kombináciu silo venči na-his tó-r ia — rozprával . P r v é dva r o č ­níky s o m absolvoval diaľkové; ď a l e j chcem pokračovať na dennom š t ú d i u . Pochopiteľne, mal s o m u r č i t é ťažkosti . Na t ie som v š a k z v y k n u t ý , p r e t o ­ž e s a s nimi p r a k t i c k y s t r e t á ­v a m u ž od malička. Nerád na t o spomínam, a l e nemôžem z a ­budnúť n a to, a k o ma spolu s niekoľkými ďalš ími k o l e g a -mi-nevidiacimi odmiet l i zobrať na v e č e r n é š túdium v R e v ú c e j s odôvodnením, ž e n e m a j ú s k ú ­senos t i s nevidiacimi. Potom n á s v š a k p r i j a l i na v e č e r n é š t ú d i u m v R a t k o v e j ( k d e t a k é ­t o s k ú s e n o s t i už vonkoncom nemali) a t a m som a j z m a t u ­roval. Neskôr som pracoval v čalúnickom d r u ž s t v e a s ú č a s n e s o m s i robil d iaľkové p r v é d v a ročníky. Pritom mi neziš tne pomáhali spolupracovníci, k tor í má predčítaval i p a s á ž e zo š t u ­d i j n e j lá tky. Neskôr s o m s i zadovážil m a g n e t o f ó n a ten mi učenie oveľa uľahčil. Priatel ia mi n a h r á v a j ú n a j d ô l e ž i t e j š i e par t ie učiva a t a k m i pomá­h a j ú v š túdiu . Jedno veľmi ľ u ­t u j e m — ž e u n á s n e e x i s t u j e odb. his tor ická l i teratúra, p í saná Braileovým písmom. T a k b y s o m mohol š t u d o v a ť hoci a j celú noc bez toho ž e b y som s v e t ­lom ruš i l s v o j i c h s p o l u b ý v a j ú ­ci ch.

( O n d r e j š t u d u j e s k u t o č n e dobre. V š e t k y s k ú š k y s i robí na p r v ý termín, len s t a r o s l o ­venčina m u robila t rochu ťaž­kosti , lebo nemal nablízku z a ­svä teného kolegu z t e j i s t e j kombinácie a laici m u ani pr i n a j l e p š e j vôli nemohli pomôcť. Pozn. aut .)

Bolo na ňom vidieť, ž e sa niekde ponáhľa.

— Na obchôdzku Brat i s la­vou, — povedal, k e ď s o m s a ho na t o spýta l . Potom s i v y ­tiahol z v r e c k a bielu skladaciu pal ičku a pomaly odišiel.

Druhého som s t re to l pred i n ­ternátom. Setlel n a lav ičke a l istoval v h r u b e j knihe. Učil s a

diacich v Prahe má v o s v o j i c h zväzkoch len veľmi málo kníh, k t o r é by mi pomohli v š túdiu. Preto s a obraciam o pomoc na knižnice p r e nevidiacich v A n ­gl icku, NDR a NSR. Keď som v š a k chcel š tudovať t ieto k n i ­hy, musel som s i n a j p r v z v y k ­núť a naučiť s a t rochu o d l i š ­ným s y s t é m o m Braileovho p í s ­ma v Angl icku a Nemecku. Po troch týždňoch som to zvládol a tak t e r a z môžem nerušene študovať. P o c h v a ľ u j e m s i ocho­tu, s akou mi t ieto knihy zo spomínaných knižníc požičiava­jú. Z Nemecka som s i a j z a ­kúpil n e j a k é knihy, a le k n i ž ­nicu s i založiť nehodlám, p r e ­tože na t o by som snáď po­treboval špeciálnu miestnosť a chodiť s vozíkom do školy by som takt iež nechcel. J e t o veľká škoda, ž e u n á s nemáme tak bohatý v ý b e r s l e p e c k e j l i­t e r a t ú r y a ž e na Slovensku o k r e m knižnice v Báhoni n e ­e x i s t u j e žiadna iná.

Matka pr í roda s a zachovala k t v m t o chlapcom n e m a t e r s k y . Nedopriala im to. č o os ta tným, a l e nezlomila ich. Nezlomila Ich. lebo s a nedali. A nedali s a preto, lebo túžba po poznaní im pomohla n á j s ť k ľ ú č e od sve ta , ktorV s ice nevidia, a l e ktorV im nie j e t a k celkom

Boris Ivančov

Školu teda majú peknú..

Trnava. Rozkopaná ulica ma ve­die na svoj koniec, aby sa mi za rohom zjavila krásna nová budova Pedagogickej fakulty UK. Oficiál­nost, s akou ma v škole privítali, ma oprávňovala k povzdychu: ,,Chlapče, tu sa toho veľa nedo-zvieš.M

Zamieril som teda inde — do in­ternátu Miloša Uhra. Problémy boli, blok sa ľahko plnil.

— Desiati od nás z fakulty sme boli v máji v Pa'tikostolí v Ma­

ďarsku na Vysokoškolských dňoch, — začali sa sťažoval chlapci. — Bol to atletický týždeň za účasti väč­šiny maďarských vysokoškolákov a hostí z Nového Sadu, Lipska a od nás. 7 Trnavy. Boli sme tam, sa­mozrejme, za svoje peniaze. No a dnes su tu desiati Maďari na re­vanš. ale nie atléti. Jednoduché, až na malý háčik. Cestu maďarský n študentom hradí ich fakulta. Prišli sem na pozvanie nasej Katedry te­lesnej výchovy. Každý z nás dostal jedneho študenta a musí mu za-obsetarať stravu, hradiť výdavky a všetko čo treba. Naviac im chce­me a j čo-to ukázať. Chceme ísť s nimi do Bratislavy, do Piešťan, navštíviť Smolenice a na rozlúčku Pezinok. Ale a j keď ako silne po­ciťujeme študentskú internacionál-nosť. predsa to všetko stojí penia­ze. Zprávu, že priatelia z Maďarska prídu, sme sa dozvedeli len tesne pred ich príchodom. Pri troche dobrej vôle nám fakulta mohla vyjsť v ústrety, najmä finančne.

— Potom tu r.áme novú aulu, — žaluje sa jedno z dievčat. — Nevyužitú. Chceli by sme si v nej niečo usporiadať: pozvať divadlo,

premietnúť filmy, alebo zorganizo­vať. nejakú šikovnú tancovačku. Každé použitie miestnosti stojí 600 Kčs.

Pridáva sa druhá: — Chýba nám pred internátom stánok PNS. Do mesta j e ďaleko a iba pre noviny ísť, to j e velká strata času. Vieme, že bratislavskí kolegovia tento problém nemajú. ECHO bratislav­ských vysokoškolákov? Ale áno. vieme, že také čosi existuje, ä\e ešte sme ho nemali v rukách. Ob­čas sa nám dostane toho požehna­nia a zjaví sa nám tu Naša uni­verzita, alebo Student.

A ja som si myslel, že tu niet problenov! Keď som odchádzal, prisľúbil som, že sa sem prídem znova pozrieť.

Ešte som sa obzrel na internát. V mojich očiach sa zdal prepycho­vý. Hádam len Bernolákov sa mu z bratislavských môže rovnať. A keď im ešte dajú do poriadku tú rozkopanú ulicu. . .

Závidel som im, Ešte vo vlaku, pri pomyslení na školu a internát, som im závidel. Len to, ale veľa vecí nie.

DRAHOSLAV MACHALA

n a š e j u n i v e r z i t y Ú S P E C H D R U Ž S T V A S L Ä V I E V dňoch 21. a 22. X. 1966

s a konali v Uhorskom Hradišt i m a j s t r o v s t v á republ iku d r u ž ­s t i e v I. v ý k o n n o s t n e j t r i e d y žien v u m e l e c k e j gymnas t ike . A k o j e d i n é d r u ž s t v o zo Slo­v e n s k a s a zúčastni lo preborov d r u ž s t v o b r a t i s l a v s k e j Slávie UK za ZSK v z o s t a v e : Helena Midiáriková, Marika Švecová, Anna Takáčová, Zorka Takáčo-v á a Eva Zvončeková. V s i l n e j konkurencii — 6 družs t iev z Čiech a Nforavy, z k torých niektoré p r e t e k á r k y bojoval i už o t i tul v m a j s t r o v s k e j t r i e ­de, podali n a š e p r e t e k á r k y

d o b r é výkony. Družstvo sa umiestnilo na 5.

mieste . Zvlášť cenné j e v š a k umiestnenie jednot l ivkýň, Ma­r i k y Švecove j , k t o r á obsadi la v celkovom poradí 9. mies to s 35,699 b . a Heleny Miidlári-k o v e j , k t o r á bola 15. s 35,098 bod. Obe s i z í skaným počtom bodov zaisti l i účasť v b u d ú ­cich m a j s t r o v s t v á c h republ iky v m a j s t r o v s k e j t r iede. Ich ú s ­pech j e o t o väčš í , ž e b o j o ­vali o umiestnenie medzi p r e ­tekárkami, k t o r é bojoval i už o titul v m a j s t r o v s k e j t r iede.

E. Keszocze

Profily najmladších športovcov

Pár slov o „zlatom" dievčatku

Premýšľanie

Keď mi povedali, a b y som napísal niečo o Brat i s lavčanke Márii K r a j č í r o v e j , d r ž i t e f k e s t r i e b o r n e j medai ly z OH v To­kiu a t e r a z č e r s t v e j z l a t e j z MS š p o r t o v e j g y m n a s t i k e v Dort­munde, k t o r á má e š t e väčš iu cenu než zlato, lebo znamenala prelom v hegemónii s o v i e t s k e j ž e n s k e j š p o r t o v e j g y m n a s t i k y družs t iev , v duchu som s a u -smial . lebo som s i spomenul na s v o j p r v ý rozhovor s d n e ­šnou drži teľkou z l a t e j .

Bolo t o e š t e dávno pred OH v Tokiu. V redakcii mi povedali — chod, urob d o vianočného čís la rozhovor s Marienkou Krajč írovou, j e Brat i s lavčanka a novopečená reprezentantka ČSSR, zaslúži s i to. Gymnastika j e p r e d s a drinou a účasť v d r u ž s t v e v l a s t i j e n a o z a j s k v e ­l ý m úspechom.

A t a k som š i e l . . . V b y t e na Vazovove j ulici

ma v t e d y pr iv í ta la matka Ma­r i k y . Za ňou s tá lo t a k é maličké hanbl ivé dievčatko, s e s t r a Ma­r iky, mysle l som si . — Prosím vás, môžem s a r o z ­právať s Marienkou? — Tu j e , nech s a páči — a ukázala na t o dievčatko.

Myslel som, ž e robí v t ipy, a l e z r e j m e t o bola Marika, lebo mamka n á s zaviedla do j e j izby, pr inies la k á v u a nechala o s a ­mote. . .

Rozmýšľam ako začať rozho­vor. Veselo, v á ž n e ? Vykať, či t y k a ť tomuto d i e v č a t k u ? . V š e t ­k y p r i p r a v e n é otázky musel i „padnúť". Volil som f o r m u r o z ­hovoru. Ale Marika s a iba č e r ­venala, na o tázky n a j v i a c od­povedala áno alebo nie, keď som chcel rozprúdiť r e č kýv la p l e ­com, usmiala sa , alebo vážne počúvala. Bol som z ú f a l ý . Išlo t o z n e j — a k o s a hovorí — ako z c h l p a t e j d e k y . . .

Pamätám s a však, ž e rozho­v o r som predsa len urobil. A

n a j v i a c som s a usmieval, keď som diktoval otázky, v k torých som j u — podlá správneho bontónu v novinách — oslovo­val — V y . . . V y — dieťa!

Už ani neviem, o čom s m e s a rozprával i , celkom i s t e v š a k viem, ž e som j e j predpovedal pr i j e j usi lovnom tréningu, ako t o hovoril j e j dlhoročný t r é n e r J á n Čížik, ž e s a dos tane na olympiádu d o Tókia.

Možno v t e d y o hlavnom m e s ­t e Japonska veľa nevedela a možno som v t e d y ani v la s tným s lovám veľmi neveri l .

A le pr iš ie l rok 1961! Neveril som v l a s t n ý m očiam.

Medzi menami v y b r a n ý c h š p o r ­tových g y m n a s t i e k som čítal a j meno Márie K r a j č í r o v e j z Brat i s lavy . P r v á s lovenská g y m n a s t k a ide na olympiádu! Sen každého športovca — š t a r t na OH — s a tomuto dievčaťu splnil. Možno s i želať e š t e v i a c ?

Do Xókia s a zišiel a j v ý k v e t ženského gymnast ického š p o r ­tu. A medzi ním s v o j o u po­riadnou „troškou do m l y n a " s a Marienka pričinila o s t r iebornú medailu p r e ČSSR v súťaži družs t iev .

Potom plynul č a s . . . A pr iš ie l rok 1966. A v ňom

— pred p á r týždňami — ďalší t r iumf č s . g y m n a s t i k y . Na MS v Dortmunde s i n a š e d r u ž s t v o žien v y b o j o v a l o z l a t é medaily a v d r u ž s t v e nechýbala opäť „ s t a r á " Brat i s lavčanka Mária K r a j č í r o v á ! J e j podiel na ce l­kovom v í ť a ž s t v e ? Bola z n a ­šich po Č á s l a v s k e j a Sedláčko-v e j t re t ia na j lepš ia .

Nuž a t o s lovo „ s t a r á " t r e b a b r a ť v tom zmysle, ž e Marika j e už f a k t i c k y dlhoročná r e p ­rezentantka. Lebo inak j e to e š t e s t á l e d ievčatko: m á iba 18 rokov a t e r a z j e v I. roční­ku na f a k u l t e t e l e s n e j výchovy a š p o r t u . . .

Fero Královic

Nahováral som si, že najme­nej tri týždne. Pravdaže, vydr­žíme to, nech si doma nemys­lia, že to len lak hádžem do vzduchu, aby to zhltli a zabud­li. Presvedčil som sám seba, potom ma to mátalo ešte tro­chu vo vlaku, ale nakoniec som sa rozhodol. Bezpečne to vydr­žím!

A skúšal som. Ubehla polo­vica týždňa a mesto bolo ku mne akési chladné. Kráčaš sám a kde-čo ta napadne. Slnečná jeseň v tebe nič nezmení, ba dokonca sa hneváš na babie le­to, čo sa ti stále pletie do očí.

Rád chodím sám ... Len mi tu v mozgu začne vŕtať akýsi červík a potom to príde. Najprv sa na seba nahnevám, že nie som chlap, ak to nevydržím, ale kdasi-čosi už mám na všet­ko ospravedlnenie a vtedy už viem iste, že to nevydržím. V nedeľu, keď som odchádzal z domu som bol presvedčený, že tri týždne a dnes sa chýli ku koncu prvého a viem, že sta­čí jediný krok a je po mojich predsavzatiach.

Dnes čakám sám. Niekedy stopujeme s kamošom a zatiaľ to išlo dost jajn. Nevydržal som ... Čakám tu a v duchu si nadávam do svrabov, že ne­mám pevnú vôľu a že to celé nemá štýl. Idem domov. A na­hováral som si, že najmenej tri týždne. Tri týždne .. . Dví­ham tašku a meliem si pre se­ba: „Zastav, človeče, idem do­mov." „Nechápeš? Domoví" Ne­verím tomu. Stojí vzadu a má vymaľované TN. — Hýb sa, člo­veče, - prebúdza ma šoférov hlas do skutočnosti. Sedím a som ticho. Úplne. Len v hlave

sa mi to víri a mozog prepadá návalu myšlienok.

Sedíš a premýšľaš. Cesta be­ží. I obrazy čo ti vyvstávajú v niysli sa tratia. Myslíš na svoje dievča, čo je tak hrozne dale­ko a na školu a odrazu na všetko. Na tiché lúčenia pri vlaku, i na zvítanle, na brá­chu, mamku l na jedličky, čo sme spolu zasadili pred rokom v jeseni, na chlapcov, čo ťa určite čakajú, aby si prišiel hrat futbal i na malú holku zo ZDS ky, čo sa do teba plato­nicky zaľúbila a na všetko. A cesta beží. A teraz ti už neva­dí, že si to nevydržal a po týždni ideš zasa domov. Všet­ko vieš. Vieš všetko ako to opat bude. Mamka bude vyze rat pred brankou a keď ju po­bozkáš na uvítanie, vydýchne si a kdesi z tajnej skrýše vy tiahne kus čokolády. Vieš to. V duchu ta všetci čakajú, lebo je koniec týždňa a podľa nich by si bol blázon, keby si ne­prišiel. Všetci ta čaka)ú i otec čo vždy predstiera akoby mu na tvojom príchode nezáležalo

Ideš domoo. Len tak. S brá­chům si zahráte futbal, troška sa potmolľs po dome a čaká ta odchod. A opát hovoríš tri týždne. Musím. Vydržím. Ale hlas ili.mova je silný. Hovoríš tri týždne. A ked to vyslovíš, st presvedčený, že na konci týž­dňa ti za e zastaví nejaký ná-klátiiik, že spomedzi tých sto Vfek ioférov, čo večne ukazu­jú, te by ta a/ zobrali, ale idú len do mesta, га roh, sa nájde jeden čo na teba zareve: „Tak hub sa, človeče..."

v DRAHOSLAV MACHALA

Kde holuby zobú z ruky... Zbožňujem toto námest ie .

Dokonca s a mi zdá, ž e nie j e v Brat i s lave k r a j š i e . Raz s m e nu t e j t o lav ičke o tom u v a ž o ­vali, a zhodli s m e s a s k a m a ­rátmi, ž e j e s k u t o č n e n a j k r a j ­š i e a ž e a ž budeme s t a r í bude nám v e ľ a p e k n é h o pripomínať. Ja osobne nezvyknem podlie h a t sent imentu, a le pr iznám sa, ž e t u v e r « b ý v a m t a k t rocha sent imentálny. Nie j e t o v e r u pekná v iz i tka p r e j e d n é h o

- k t

>zplešt ,'chali i b e Вес

9U, 111

sngu-

mický t i tul a d o s t a n e m u m i e s ­t e n k u ' do zapadáka poviem: Ne jdem, pre tože j e v Bra t i s la­v e námest ie, na ktorom holu-, " пошлые, na Kioiorn noiu-

svetu mladíka, a l e m á m za to, by zobú z r u k y . Vtedy som s a z e t ie to m o j e nálady n i j a k o vôbec akosi veľmi nafukoval , n e p r e s a h u j r á m e c mužnosti . Pred Beátou. Páčila s a mi a Ked t u s e d á v a m medzi s t a r - potom s m e spolu chodili. Raz cekmi, s tarenkami, holubmi a v noci som ju tadiaľ to niesol malými deťmi, pociťu jem t a k ú na rukách. Pred radnicou s m e něžnost a s ta ros t l i vosť k B r a - s i nacvičovali ako raz v y s t ú p i -. ! ! akoby chodila na b a r - m e zo š e s ť s t o t r o jky a zavesení l ickach. Doliehajú s e m melo- do s e b a budeme d ô s t o j n e k r á -ď c k e ú d e r y z konzervatór ia a čať do z r k a d l o v e j siene. A j a ich k l u d n e znesiem. Dokon- vôbec. T u s m e s a vždy s t r e t á -

ШП МИДЙМЮВ • 4

' i -•

c ? . , s i . m - v s i l T n - ž e b y som s a vali . B e a t a o s i e d m e i" u holu-c . . . s e urazený, k e b y mi bov . . . Beata, pô jdeme na lido? s e m pt i s ie l niekto s t r a n z i s ť á - Tak o d e v i a t e j n a h r k ú . . . kom. ' l i e p u t u j ú O ulicu ď a l e j - I I « -- na korze. Sem nikto nenosí p

| e d e n ™ Z T ° r V V 6 Č f ' t a k ú pokročilú techniku. Raz , / r u ' Nebudem ako

t v o j e holuby, nebudem ti zobať

Kabanica do dažďa mi t u i s t ý s t a r č e k rozprával, čo t o bol za ohromný vynález — rádio. A k o boli celí preč, k e ď s i pr ikladal i s lúchadlá. A l e ­bo ako s a bo jova lo z a c i s á r a pána. Žiadne rakety , len ľudia proti sebe . Hovoril, ž e m y t o m á m e horš ie . V r a j s m e s i v y ­našli televízor, a le a j a tómové bomby. Zastupoval som v n a ­šom rozhovore dnešok. V y n a ­šiel som televízor a r a k e t y a bohvie a k ý o s u d ma čaká. On bol minulosť s jednou is tou ranou na nohe. Teraz s e m už nechodí. Možno umrel . So s t a ­r ý m i ľuďmi j e t o u ž tak . Sú ako v a j c e na žrdi . V pos led­nom č a s e s e m chodia s a m é kočíky. Deti o l i zu jú zábradlie, potom v r i e s k a j ú a p o č ú v a j ú p r e d n á š k y o baciloch. V š e t k y deti t o zábradl ie o i i z u j ú a v š e t ­k y m a t k y ich p o u č u j ú o baci­loch. J e to a l e t rú fa losť , m y s ­lieť si, ž e deti pochopia, ž e z jed l i baci la a (necítili ho na j a z y k u !

No 'pros<te, to to námest ie j e senzačné. K t o ho nemilu je, nemá c i t p r e k r á s y n a š e j B r a ­t i s lavy . Páči s a ml v le te k e ď s e m praží s lnko i v zime, keď j e celé biele. Pamätám sa na Si lves t ra vyzera lo veľmi s l á v ­nostne. Keď som t u vtedy stál, bol som normálka d ó j a t ý . P r i ­padal som s l ako n iekde v Rí­me. Boli s m e v t e d y u J a r a . Sľuboval v e ľ k ý b y t a rodičov mimo. Ale vráti l i s a nad o č a ­kávanie skoro. Tak s m e musel i do ulíc. Za susedovými d v e r a ­mi s m e narazili na d v o j e s á n ­ky, dôvt ipne » p o j e n é reťazou, a b y sa niekomu nepodarilo ukradnúť len jedny. Požičali • m e s i Ich, naložili d ievčatá

z r u k y . . . a toto námest ie n e má p r e mňa žiadnu poéziu! V t e d y tu nesviet i la lampa, p r ­ša lo a ce lé s a mi zdalo a k o v gr imase . Bol som v t e d y n a ­mäkko. A l e to u ž j e preč, veľa mesiacov. Teraz s i u v e d o m u ­j e m , ž e som na týchto lav ič­kách s t ráv i l už s p u s t u č a s u a prečítal t a k é množs tvo novín, / e by s a nimi dala obložiť celá s t a r á radnica. A z jed l i s m e t u s kamarátmi aspoň päť kíl s l a ­ných tyčiniek. S kamarátmi a s holubmi . . .

Dagmar Bendová

HOLANDSKO

V Rotterdame otvorili 1. no­vembra tohto roku Študentskú loď „Sedem morí" . Bude v n e j bývať 280 š tudentov a \ š t u ­d e n t s k é manžel ské p á r y z r o t ­t e r d a m s k e j L e k á r s k e j f a k u l t y a V y s o k e j školy ekonomickej . Konečné v ý d a v k y , vynaložené na p r o j e k t a p r e s t a v b u lode činia okolo 2,2 milióna holand­ských zlatých. Okrem u b y t o ­vacích kabín má loď d v e č i t á r ­ne, niekoľko posluchární, k o n ­verzačnú p r i e s t o r y s pil h ami, slúžiacimi na občers tvenie, t a ­nečnú halu, divadlo, s t rechu na opaľovanie a kúpal isko. V pod­palubí lode ,|e umiestnená š t u ­d e n t s k í ledálen, bude otvorená a j p r e š tudentov, ktorí n e b ý ­v a j ú na palube lode.

Ö, a k é nešťast ie, ž e Sloven­s k o nie j e dlhšie, š i r š ie , r o z ­s iah le j š ie . To b y s a mali š t u ­dáci f a j n , tých, čo b y boli z Humenného alebo zo Štakčí-na by š t u d i j n é oddelenie v y s o ­koškolských škôl naháňali : poďte, d á m e v á m internát . Chcete t r o j k u , d v o j k u , sprchu, á t r ium v izbe, bazén na s t r e ­che, te levízor s magnetofónom, v š e t k o v á m dáme, v y s t e z ď a ­leka, p o t r e b u j e t e p r e d s a k d e s i študovať, kdes i b ý v a ť ! A l e oni, t v r d í výhodňare, chlapci spod Kriváňa, b y s t r í a k o j ed le , b y zrúkl i : á le čo ! Nič mi nepo­t r e b u j e m e ! A j t a k t u nemáme 5 rokov čo robiť. Chodíme z domu d o domu a z a b á v a m e sa . z a u j í m a m e s a o ľudí — cestovanie, škola života — v y ­k r i k u j e m e , zober te n á s na podnájom, budeme v á m baviť deti, prebaľovať batoľatá, prať plienky, upratovať izby, r ý ľ o -vať záhradu, doučovať v a š e nadané deti, nechceme nič, len malú izbu. Eš te v á m a j dopla­tíme. Tie internáty, t o nie j e život p r e š t u d e n t a ! Študent p o t r e b u j e podnájom. Lebo len p o d n á j o m j e , o k r e m c e s t o ­vania, školou života. V ňom s a naučí č lovek v y b a b r a ť s o s t a ­rou s tr igou-domácou, k t o r á večne šuchoce papučami po byte, hundre, ž e veľa sv iet i te, veľa v o d y babrete . veľa cho­díte,1 neskoro chodíte, búchate, f a j č i t e a málo platíte. Len čo odíde, hneď zasv ie t i te v š e t k y svet lá, rádio, zapál i te s i t a j n ý var ič (pred ňnou u k r y t ý v po­ste l i ) , v y š r u b u j e t e 25W a r ý c h ­lo t a m n a m o n t u j e t e 100W žia-rovkir. Táák. A blažene s a h l a ­d í t e po zaraistenej brade .

Dnes možno na každom d v o ­r e s t r e t n ú ť š tudáka . A k o k e d y ­

si drotár i žobronili o d e r a v ý hrniec, oni z a d u p k a j ú odzemok, keď ich hodia d o kôlne, k t o r á m á d v e r e a povalu bez d i e r y , ž e do n e j neprš í . Lebo n a š e Slovensko j e malé, k r á t k e a m a c o š s k é k š tudentom.

Štyr i t i s í c k y ich b u d ú tohto roku žobroniť a robiť v š e t k y domáce práce, l e n a b y mohlo š t u d o v a ť . Pros ím v á s , n e ­o t v á r a j t e im, lebo oni a j d ý ­c h a j ú , a j s a p o t r e b u j ú umývať, a j holiť, oprať s i s e m - t a m n e ­j a k ú t ú kabanicu, a t o j e p r e d ­s a na nezaplatenie. Surovo ich odožeňte ! V y „ k e ď s t e boli mladí, ť a j , t o v á m ž i lky v t e l e hrali, v y s t e v t e d y s t a v a l i Trať d r u ž b y a oni leňoši leniví, nech s i aspoň i n t e r n á t p o s t a v i a !

( - )

Vydáva CZV KSS na UK a LF. ZV ROH na UK a LF. VV ČSM na UK a LF a Rektorát Uni­verzity Komenského, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 12. Vedúci redaktor Juraj Vereš, redak­torky Jarmila Slováková a Ľu­bica Haruätiaková. Redakcia a administrácia: Katedra novinár­stva FFUK, Gondova 2. Bratis­lava. Tel. 550-20. Vychádza dvoj-

yidenne. Tlaffa západosloven­ské tlačiarne 01, n. p., Bratisla­va, Dukelská 51.

K-13-61136

• к а ш

Zasnily Mám svoje zásady, ktorých

sa pridržiavam. V električke ,JS" zásadne hádžem o 10 halierov menej ako je predpísané, igno­rujem všetky fronty pred pul-tami, na večeru chodím 5 mi­nút po záverečnej. Len som si nie načistom, či ti, ktorí mi od

mietajú vydat večeru, v obcho­de po mne vykrikujú a v elek­tričke ma nútia zaplatit poku­tu, konajú tiež v duchu svojich zásad. Jedno je mi však jasné, že zásadový človek nikdy ne­nájde pochopenie.

O. Vávrová

b y t o v é h o

d r u ž s t v a

W-- т * *л Л , '

tí " ' '4'*

? T

DO N O V Ý C H D R U Ž S T E V N Ý C H ÚLOH Koniec prázdnin а príchod j e .

s e n e znamená, ž e s a začína nová sezóna z v ý š e n e j ak t iv i ty v našom d r u ž s t v e . Musíme hľadať vhodné c e s t y a metódy, a b y s m e s a vyporiadali s p rob­lémami n a s t á v a j ú c e j e tapy družs tevného r o z v o j a .

Naše d r u ž s t v o vďaka s v o j e j i n v e s t i č n e j akcii na Pošni s a neobyča jne rozrás t lo ; s t a v i a m e b y t y p r e še sťdes ia t pôvodných členov nášho d r u ž s t v a a 476 družs tevníkov z iných b r a t i ­s l a v s k ý c h s t a v e b n ý c h bytových družs t iev , ktorí rozmožili n a š e rady. Stavebné podniky nie s ú schopné zabezpečiť na d o s t a ­t o č n e j úrovni údržbu nášho bytového (ondu, a tak s m e o d ­kázaní p r e d o v š e t k ý m na v l a s t ­né s i ly . Vzhľadom na v e ľ k ý v z r a s t č l e n s k e j základne d r u ž ­s t v a bude potrebné v y t v o r i ť predpoklady p r e d a l š i e zdoko­nalenie n a š e j v n ú t r o d r u ž s t e v -n e j činnosti.

Týmto úlohami s a zaoberalo p r e d s t a v e n s t v o d r u ž s t v a k o n ­com a u g u s t a t . r . a uložilo s v o j i m komisiám, a b y p r i p r a ­vili podrobné plány j e d n o t l i ­vých úsekov d r u ž s t e v n e j č in­nosti . A k o p r v ý s a prerokoval plán invest ičného ú s e k u t e c h ­n i c k e j komisie. Tento plán o k ­r e m iného z a b e z p e č u j e a j n á š v l a s t n ý d r u ž s t e v n ý dozor nad s tavbami, čo s a premieta v podstatnom zlepšení ich kva l i ty . Zvýšení rozsah činnosti d r u ž ­s t v a — okrem iného a j v rámci

s p o m e n u t e j 50-miliónovej in­v e s t i č n e j akcie na Pošni — v y ž a d u j e s i i odraz vo f i n a n č ­nom pláne. Preto p r e d s t a v e n ­s t v o d r u ž t s v a na návrh f i n a n č ­n e j komis ie doplnilo f inančný plán a b u d e o tom informovať a j na jb l ižš iu scôdzku d e l e g á ­tov.

Teraz d o k o n č u j e b y t o v á k o ­misia poradovník na s tavebnú akciu 1967. A j o tomto novom poradovníku s a b u d e hovoriť na b u d ú c e j schôdzke delegátov. Najbl ižš ie zasadnut ie p r e d s t a ­v e n s t v a m á prerokovať návrh údružbárskeho ú s e k u technic­k e j komisie na zastovovanie harmonogramu postupu pr i ú d r ž b e bytového fondu, a k o a j zabezpečenie prost r iedkov p r e splnenie t e j t o úlohy. Organi-začno-právna komisia p r i p r a ­v u j e d r u ž s t e v n ý domový poria­dok, k t o r ý za i s te p r i s p e j e k upevneniu noriem nášho vnútrodružs tevného spolunaží­vania.

O v š e t k ý c h týchto otázkach s a p r e d s t a v e n s t v o poradí s o zástupcami blokov na schôdzi s predsedami výborov s a m o ­s p r á v , a le p r e d o v š e t k ý m na s t r e t n u t í delegátov d r u ž s t e v ­níkov začiatkom decembra t. r . Naše úlohy s ú n a o z a j náročné, a l e ver íme, ž e a k s a k ich plneniu prihlási čo n a j š i r š í okruh družstevníkov, bude n a ­š e úsi l ie korunované úspechom.

Ing. Ivan Tomášov

Zaujíma vas

Máte takýto poriadok a j pred vašim domom ?

г ш ' ...

Foto: K. Belický.

V I A C I N F O R M O V A T

iLrn ( 0 .

• & S Г Ь Ä v n

I I

U

„ K D Y B Y K N Á M C H T Ě L N Ě K D O P R O P A Š O V A T N O V É S I L N I C E A B Y T Y , Т А К P Ř I M H U Ř O Č I "

VYROBME LES ANTÉN

Naše Stavebné b y t o v é d r u ž ­s t v o m á t a k m e r 2400 členov, z k t o r ý c h 1691 b ý v a v d v a d s i a ­tich blokoch, rozmiestnených t a k m e r po v š e t k ý c h b r a t i s l a v ­s k ý c h s ídl iskách. J e n e m y s l i ­t e ľ n é s p r a v o v a ť t e n t o kolos bytov dobrovoľnými funkcio­nármi z j edného centra, ako t o bolo v začiatkoch, d r u ž s t v a . V s ú l a d e s o vzorovými s t a n o v a ­mi s m e p r e t o vytvor i l i d v a d s a ť č lenských s a m o s p r á v , k t o r é s a s t a r a j ú o s v o j e bloky a s p r a ­v u j ú ich. Po niekoľkoročných skúsenos t iach u ž môžeme p o ­vedať, ž e zr iadenie t ý c h t o s a ­m o s p r á v bolo dobrou myš l ien­kou. Rozsah ich právomoci u r ­č u j ú j e d n a k s t a n o v y a j e d n a k n á š rokovací poriadok, k t o r ý schvál i la schôdza de legátov nášho d r u ž s t v a a u ž v t ý c h t o dňoch s a d o s t a n e na j ednot l i ­v é s a m o s p r á v y . N a j v ä č š i a ť a r ­cha p r á c e v blokoch leží na v ý b o r e s a m o s p r á v y a hospodá­rovi, k t o r ý j e zároveň členom výboru . Práca hospodára s a ú z ­k o v iaže na úlohy technického ú s e k u p r e d s t a v e n s t v a a j e h o orgánov. Záležitosti o rganizač­ného c h a r a k t e r u s a d o s t á v a j ú na prerokovanie do p r e d s t a ­v e n s t v a ces tou v ý b o r u , r e s p . p r e d s e d u s a m o s p r á v y .

Nie na v š e t k ý c h s a m o s p r á ­vach s m e v š a k doteraz na t o m ­t o ú s e k u spolupráce v ý b o r u s a m o s p r á v y a p r e d s t a v e n s t v a zaznamenali d o b r é v ý s l e d k y . Predstavenstvo s a preto neraz zaoberalo nedostatkami s p o j e ­nia č l e n s k e j zák ladne s v e d e ­ním d r u ž s t v a a hľadalo s p ô ­sob, a k o nadviazať dokonale j š í kontakt . Možností s a j av i lo

viac. Jedna z nich — prav ide l­né porady s v ý b o r m i s a m o ­s p r á v s a p r a k t i c k y nedá u s k u ­točniť. Vyžadovala by s i nad­m e r n ý časový fond funkcioná­rov. P r e člena p r e d s t a v e n s t v a b y t o p r a k t i c k y znamenalo j e d ­nu schôdzu denne. Pre to na schôdzi p r e d s t a v e n s t v a z 27. 6. 1966 p r i j a l i uznesenie p r e k a ž ­dý blok ustanoviť Jedného g a ­rante. — člena p r e d s t a v e n s t v a , k t o r ý s a b u d e s t a r a ť o kontakt p r e d s t a v e n s t v a s pr í s lušným blokom.

Pri v ý b e r e g a r a n t a prihl iada­l o predstavenstvo na to, aby t o bol funkcionár, k t o r ý b ý v a v pr í s lušnom bloku aletx) j e h o bl ízkosti , r e s p . m á možnosť bez vač i lch ťažkosti spolupracovať s predmetným výborom s a m o ­s p r á v y . V ý b e r s a uskutočnil

Blok A 5 — 6 — s. Chalupko­v i . A 9 — 1 3 — d r . Nemček. A 19—21 — Ing. Tomášov. A 21 — s . Hruška. A 37—38 — Ing. Doležal. BA 5 — Ing. Z m e š ­kal . BA б — s. Wohland, BA 7 — dr . Bednár. BA 10—20 — Ing. Zmeškal, C 13—16 — doc. Novotný, C 1 — 2 — Ing. Pas tva, C 21—24 — Ing. Sel le j , D 1—2 — s . Chalupková, D 3 — 4 — s . Chalupková, D 6 — 9 — s . Šmot-lák, D 21—23 — dr . Baláž, E 1 — 4 — Ing. Borčin, G 5 — 6 — doc. Novotný, TO 52 — Ü. Štromfová, Kominárka — s . Wohland.

V čom spočíva práca garan­t a ? N a v š t e v u j e schôdze v ý b o r u s a m o s p r á v y , pokiaľ ho o t o v ý b o r požiada a odpovedá na otázky, k t o r é z a u j í m a j ú j e h o členov. Bezpodmienečne v š a k

musí navš tevovať č lenské s c h ô ­d z e s a m o s p r á v a t lmočiť t a m s tanovi sko p r e d s t a v e n s t v a k problémom samosprávy, pokiaľ s a o nich na p r e d s t a v e n s t v e hovorilo. Má usmerňovať p r e d ­s e d u i členov výboru, pokiaľ ho o t o pož iada jú a pomáha im r ieš iť problémy. Napokon j e j e h o povinnosťou informovať p r e d s t a v e n s t v o o záležitost iach bloku, či u ž na zasadaní p r e d ­s t a v e n s t v a , a lebo c e s t o u j e d ­notlivých komisií . Tiež obozna­m u j e v ý b o r s a m o s p r á v y o p o ­drobnost iach jednot l ivých u z ­nesení, k t o r é s a t ý k a j ú ich bloku. Táto práca s i s a m o z r e j ­m e v y ž a d u j e osobný s t y k g a ­r a n t a s výborom s a m o s p r á v y . Nemá t o v š a k b y ť činnosť o f i ­ciálna, formálna, naopak, vždy s a má celkom k o n k r é t n e z a ­meriavať na problémy bloku podľa d a n e j s i tuácie.

Uvedomujeme si, ž e t e n t o s p ô s o b spolupráce s a doteraz dos ta točne nezžil a nepre jav i l . J e t o nová forma, g a r a n t i č a ­kali na pozvanie s a m o s p r á v y a mnohí predsedovia s a m o ­s p r á v i výborov o t e j t o f o r m e p r á c e dokonca ani nevedeli . U v e r e j ň u j e m e t e d a t ý c h t o n i e ­koľko r i a d k o v — a nebude možné vyhovárať s a na ne in­f o r m o v a n o s t . T e r a z u ž len b u ­d e na výboroch samospráv , a b y využíval i t ú t o f o r m u pomoci a n a pr í s lušných garantoch, a b y začali pracovať. Predpoklada­ný v ý s l e d o k — k v a l i t n e j š i a a p r u ž n e j š i a s p r á v a d r u ž s t e v n ý c h záležitostí , v ä č š i a i n f o r m o v a ­nosť a s p o k o j n o s ť č l e n s k e j z á ­kladne — n á s môže v z á j o m n e iba potešiť.

Dr. Edi lbert Nemček

Skoro každá rodina v našom m e s t e m á te lev ízny p r i j í m a č . Na s t rechách s ú ce lé l e s y t e ­levíznych antén, čo j e nielen nees te t ické, a l e z h o r š u j e a j kva l i tu te levízneho s ignálu a p o š k o d z u j e s t r e c h y . A t o s a t ý ­k a n a j v i a c nás, družs tevníkov, pre tože s a t ý m p o š k o d z u j e s p o -íočný d r u ž s t e v n ý m a j e t o k . Pod­ľa zákona v š a k nemôže m a j i ­t e ľ budovy brániť užívateľovi bytu, a b y s i namontoval indi­viduálnu televíznu anténu, ak budova n e m á spoločnú anténu s te lev íznym kanálom, p r e k t o r ý s i chce užívateľ pos tav iť v l a s t ­nú anténu.

V našom m e s t e m o n t u j e s p o ­ločné te levízne antény Kovo­s p r a c u j ú c i podnik m e s t a B r a ­t i s lavy . Naše d r u ž s t v o uzavre lo z m l u v y s t ý m t o podnikom, na základe k torých m a j ú postupne Inštalovať spoločné te levízne a n t é n y na budovách v t ý c h t o uliciach:

Schi f fe lova č. 30-36 Sibiřská č. 02-56 Záhradnícka č. D 6 - 9 A s t r o v á Hauchova O s t r e d k y — Družicová 1-9 Febr. v íťazs tva 15-17 Sibiřská S Mikoviního 9, 9a Antény m a j ú inštalovať v

p r v o m š t v r ť r o k u budúceho r o ­k u . Ich montáž musí zabezpe­

čiť kva l i tný p r í j e m obrazu i z v u k u na v š e t k ý c h te levíznych kanáloch (Brat i s lava, Viedeň, V e s z p r é m ) . Inak b y t o boli zbytočné v ý d a v k y .

Užívanie spoločných te lev íz­nych a n t é n s a podľa d o t e r a j ­š ích s k ú s e n o s t í vypláca a malé n e d o s t a t k y s a o d s t r a ň u j ú pr i opravách kolaudačných závad. Okrem toho montážny podnik p o s k y t u j e záročnú lehotu, po­č a s k t o r e j z a b e z p e č u j e opravy.

Nekvalitný obraz i z v u k t e l e ­vízneho vys ie lača Brat i s lava s p ô s o b u j e veľmi s i lný s ignál, o d r á ž a j ú c i s a od bl ízkých b u ­dov. Viacnásobný obraz na o b ­r a z o v k e te levízora j e d ô s l e d ­k o m p r i j í m a n i a s ignálu na v ý ­vod za zosilovačom spoločne j t e l e v í z n e j antény. Takúto c h y ­bu možno odstrániť prevodom s ignálu z druhého kanála na iný kanál, napríklad ôsmy, k d e nie j e ž iadny vys ie lač. Dodava-t e ľ nemôže zat iaľ zabezpečiť potrebné zariadenie, lebo ho nikto nevyrába . J e v š a k ochot­ný urobiť ho p o k u s n e v spolu­práci s náším d r u ž s t v o m p r e akciu na S c h í f f e l o v e j 30-36. A k budú v ý s l e d k y kval i tné, dodá­v a t e ľ bude v y r á b a ť zariadenia sám. O výs ledkoch budeme n a ­šich č i tateľov informovať na s t r á n k a c h N a š e j Univerzity.

Ing. Branislav Borčin

Kľúčové impresie Tak sme teda dostali kľúče. Predstavy bývajú nadšenejšie. Čakanie vystriedalo rozčaro­

vanie, také malé, chvíľkové, aké príde vidy, keď sa naplní velká túžba.

Zaklínaciu jormulku — aí keď budú kľúče, vystriedali iné, keď potečie voda, bude plyn, elektrina, keď začnú kúrit.. . keď budeme mat v každej iz­be aspoň kúsok nábytku ... Človek je už taký.

Vo dne sa všetky domy po­nášajú na seba. Iba večerami začínajú žít. Aj my sme až ve­čerami mohli vidieť, koľko ľudí už žile v našom novom dome. Od tmy do tmy pribúdali roz­svietené okná, veľmi rýchlo sme privykli na hudbu zatĺka­ných klincov, ľudia si klopú na

dvere, prišli si po kladivo a možno i trochu z prirodzenej zvedavosti, kto bude žit za naj­bližšou stenou C podávajú si ru­ky a v tel chvíli si svätosvete v duchu sľubujú, že sa budú vždy medzi sebou znášať ...

V novom už dvadsiatom blo­ku nášho univerzitného druž­stva, bude žiť spolu šesťdesiat rodín. Nepoznajú sa ešte, ne­vedia o sebe veľa, oddeľujú ich čerstvé múry a spájajú iba spo­ločné starosti. Hovorí sa im obyčajne príjemné. Vidy pred tým a vidy potom. Len nie vtedy, keď Ich práve človek má.

Ryty patria medzi najlepšie, dávno sa stavbári tak neusilo­vali, dostali sme ich čisté, ako nebýva zvykom, nebolo s tým

veľa trápenia a predsa je ro­boty nad hlavu. Rozmery oných problémov však môžu byt na rozličných blokoch rôzne. Na­príklad oveľa miernejšie tam, kde máte čoskoro plyn, tečie voda, svieti svetlo, i keď vás, povedzme, osobne najviac trá­pi, že nemôiete dostat písa­cí stôl, aký by ste chceli. Tam, kde to hneď od začiatku správ­ne ovplyvnili funkcionári bloku.

A tak sme teda nielen spo­ločne dostali kľúče. Spoločne sa chceme aj poďakovať pred­sedovi samosprávy Jánovi Lu-čanskému a hospodárovi Fran­tiškovi Vrábelovi. I za to, že sme takmer hneď od prvého večera mohli podľa rozsviete­ných okien počítať, koľkí z nás ešte chýbajú. ( i š)

J / roka na rok p r i b ú d a j ú v ý s t a v y , v y c h á d z a j ú knihy, č a -• ''>P'vy. V S . K J P S I píš«? i hovorí o e s t e t i c k y príťažlivom A z á -• roveň un-lmim bytovom Interiéri . A predsa j e v mnohých J tvaslch domácnostiach e š t e toľko nevkusu . • Obraciame »a na vás, mili čitatelia, oznámte nám, či m á t e J /ÁUK-m Q oaso v lastnú mikroporadhu k problémom b y t o v e j i a rch i tektúry na s t ránkach N a š e j univerzity. Očakávame v a š e J l»*ty. k t o r é nám pre/radia v á š z á u j e m či n e z á u j e m . K.

nájomné? U väčš iny našich s p o l u d r u ž -

s t e v n i k o v s a zaužíval z v y k n e ­z a u j í m a ť s a vôbec o d r u ž s t e v n é dianie. Niektorí — a h l a v n e n iektoré — s akousi zv láš tnou pýchou p o d o t ý k a j ú — b ý v a m e t a m už v iac ako dva r o k y a nepoznáme s u s e d a ani s p r a v a ani z ľava . Stalo s a a j to, ž e niektorý člen d r u ž s t v a nepo­znal ani s p r á v c u domu, nevedel, k t o b y mohol opraviť v ý ť a h alebo vodovodný kohútik. Mno­hí s a t o dozvedeli, a ž k e ď z o ­s ta l i nedobrovoľne v o výťahu i d v e hodiny.

No n i e k u v š e t k é m u s a s t a ­v a j ú naš i družs tevníc i t a k ľa­h o s t a j n e . í a ž k o b y s a našie l č o len j eden, k torého b y n e z a ­u j í m a l a v ý š k a nájomného. Mno­hí s a t o dozvedeii, a ž keď z o ­rných, čo b ý v a j ú v iných s t a ­v e b n ý c h bytových d r u ž s t v á c h a p r i náhodných posedeniach dochádza občas k pozoruhod­ným rozhovorom: . . .koľko p l a ­t í t e v o v a š o m d r u ž s t v e z a d v a a pol izbový, j e p r e d s a t a k ý i s t ý ako n á š ? — Mesačne d v e -s tot r idsať , znie dopověď. — A m y plat íme dvestopäťdes iat , a k o j e t o možné?

Takéto d e b a t y o b y č a j n e k o n ­č i e v a j ú dohadmi a vyhlásenia­mi o tom, v k t o r o m z oboch d r u ž s t i e v v i a c alebo m e n e j kradnú, či v y p l á c a j ú v ä č š i e od­m e n y . Celkom niečo iné v š a k možno zistiť, k e d s i d á m e tu t r o c h u námahy a r o z a n a l y z u j e ­m e príčiny v ý š k y ná jomného v j e d n o m i druhom pr ípade.

Nájomné s a n e s t a n o v u j e d e ­f in i t ívne na t e n - k t o r ý mes iac bežného roku, a l e piat i s a v o f o r m e p r e d d a v k u a konečné v y ­účtovanie ná jomného s a robí v ž d y v p r v o m š t v r ť r o k u n a s l e ­d u j ú c e h o r o k u . Tak s a môže stať, ž e družs tevník , k t o r ý p la­t i l m e s a č n e dves tot r idsať , b u ­d e mať p o konečnom zúčtovaní n e j a k é nedoplatky a ten, k t o r ý platil celý r o k viac, naopak.

V takomto pr ípade u ž n a o z a j môže b y t každý z v e d a v ý , odkiaľ s a v z a l a spomínaná d i ferencia p r i p r a k t i c k y r o v n a k ý c h r o z m e ­roch bytov, r o v n a k ý c h a n u i t ­n ý c h nákladoch i o s t a t n ý c h zložkách poplatku. Na v ý š k u ná jomného v p l ý v a o k r e m s t á ­lych nákladov mnoho pohybl i­v ý c h komponentov. Môžu s a m e s a č n e meniť. J e len s a m o ­z r e j m é , ž e d r u ž s t e v n í k s päť­člennou domácnosťou piati z a s p o t r e b u v o d y viac, ako ten, k d e b ý v a j ú i b a d v a j a v r o v n a ­k o v e l k o m b y t e . Podobne s a musí p r e j a v i ť rozdiel medzi domami, k t o r é spotreboval i päťs to a tými, k t o r é s p o t r e b o ­val i iba d v e s t o ki lowatthodin e l e k t r i n y mesačne . I zbytočný odtok vody, nepr i t iahnuté k o ­h ú t i k y m u s í n iekto zaplat i t . Treba platiť a j za ebdivuhodné ús i l ie v y č a r i ť v o vani zo s t u ­d e n e j vody t e p l ú tým, ž e j u necháme t iecť zbytočne 15-20 minút. Málokto s i v š a k u v e d o ­m u j e , ž e za t a k ú t o s n a h u j e d ­notl ivca plat í celý dom. Alebo e š t e a j t o môže byť, ž e ' t z v . z v ý š e n é n á j o m n é s ú v l a s t n e p r i b ú d a j ú c e penále za o n e s k o ­r e n é platenie ná jomného. A t a k s m e pr i š i i k j a d r u ú -vahy. A k b u d e m e venovať a s ­poň trochu v i a c pozornosti š e t r e n i u spoločných nákladov, môže s a s tať, ž e p r i konečnom ročnom zúčtovaní nám v r á t i a d v e s t o i t r i s t o korún. A t o h á ­d a m s t o j í za t rochu námahy.

J á n Kollárik p r e d s e d a r e v í z n e j komis ie

NU BYTOVÉHO DRUŽSTVA — prí loha Stavebného bytového d r u ž s t v a Univerzity Komenské­ho. V y d á v a p r e d s t a v e n s t v o SBD UK. Vychádza dvo j týždenne. V e d i e Ing. Ivan Tomášov s r e ­dakčnou radou. Redakcia: B r a ­t is lava. Rauchova 26, Adminis­t rác ia : Nešporova 5.