HUCNÍК XII. ČÍSLO 15.

asa niverzita

B r a t i s l a v a , 12. a p r í l a 1966 K č s 0,50

Z OBSAHU: • JUBIL UJÚCI FILOLOGOVIД И „ŠVÉDSKE" TANIERE • ČO VYKOPALI NA JIRÁS KOVEJ? • VERŠE IVANA ŠTEPKU • MONTAIGNE A MANŽELSTVE • MOK R Í MAJSTRI

V e ľ a p o v o l a n ý c h -m á l o v y v o l e n ý c h

Priebeh prijímacieho pokračovania na vysoké školy a teda a j ďal­šiu prácu vysokých škôl ovp l jvňu ju najmä tri faktory: výberová základňa, záujem o jednotlivé š tudi jné odbory a úroveň znalostí uchádzačov o vysokoškolské štúdium. A j keď j e v globále základňa na Slovensku eš te pomerne malá, my by sme mali byť spokojní.

V roku 1965 sa hlásilo na Uni­verzitu 4713 záujemcov, pri jať mohli 2345. Tohto roku j e situácia pre uchádzačov eš te krit ickejšia. Týka sa to najmä lekárskej, f i lo­zofickej a právnickej fakulty. Na­príklad na filozofickú fakultu pre rok 1966 67 podalo prihlášky 1094 záujemcov o denné štúdium, z ktorých zoberú 224, to znamená, že percentuálny pomer prihláse­ných ku stanovenej kvóte j e 488,4. Nie j e to nič nové. ale výber tých najkvalitnejších uchádzačov zostá­va stále problémom — a nielen našim.

Rektor UK, prof. dr. Vojtech Filkorn DrSc. sa nedávno zúčast­nil na medzinárodnom univerzit­nom kongrese v Japonsku, kde sa rokovalo práve o otázke pri j íma­nia a výberu najschopnejších kan­didátov na vysoké školy ako o pr­voradej. J e to teda problém celo­svetový.

Ako sa ho snažia riešiť inde? V niektorých štátoch prijímacie

skúšky nie sú, výber sa robí zväč­ša až počas štúdia, ale vo väčši­ne kraj ín praktizujú rôzne výbe­rové riešenia. Napríklad v USA idú študenti po skončení s t redne j školy na l až 2 roky na tzv. ..college** — j e t o akási forma prípravky na vysokú školu. Prí­prava j e už tu zameraná určitým spôsobom pre ten ktorý typ vyso­koškolského štúdia.

V Anglicku sú formy výberu rôzne. Na oxfordske j univerzite skúša jú pri prijímacích skúškach profesori z Cambridge a naopak. Konkrétne napríklad na psycholó­giu tu pr i j ímajú tak, že uchádza­čovi počas štúdia na s t rednej ško­le určia tému, ktorú spracuje podľa popularizačných psychologic­kých prác a vopred zašle na vyso­kú školu. Táto jeho analytická práca j e potom podkladom pre ústnu prijímaciu skúšku. Druhá forma môže byť obdobná nášmu systému: skúša sa z psychológie príbuzných predmetov a používa­j ú sa a j rôzne psychologické t e s ­ty. A j tu sú však určené pre uchádzačov kvóty, ktoré sa na psychológii pohybujú, podobne ako u nás, okolo 15—20.

Ako to bolo u n á s ? Po oslobodení do roku 1951 bol

prístup na vysoké školy voľný, vtedy sa zaviedol systém „poho­vorov", ktorý toho roku už po druhý raz vystr iedajú skúšky. Pri pohovoroch sa zisťovali iba v š e ­obecné predpoklady pre štúdium a dôraz sa kládol na triednu š truktúru a pôvod uchádzačov.

..Dnes nie j e teda také dôle­žité. čo a ako robia rodičia uchádzača o štúdium na vyso­k e j .škole. Pri rozhodovaní, ko­ho na vysokú školu prijať, be­

rie sa do úvahy politická a mo­rálna stránka každého uchá­dzača, teoretické a praktické vedomosti a znalosti, schop­nosti, nadanie, záujem o od­bor, ktorý si vybral, jeho prá­ca v ČSN! alebo v inej spolo­čenskej organizácii . . . Pri pri­jímacích skúškach viac ako iné faktory vynikajú schopnosti a vedomosti uchádzačov."

(Doc. Jaroslav Červinka, PRAVDA, 6. III. 1966)

AKÝ JF VÁŠ NÁZOR NA IOEÄĽNE PRIJÍMACIE РОК R AČO VAN 1E ? E. K. triedna prof. III. F na

SVŠ. Metodova ulica: Študenti by mali mať viac mož­

ností prihlásiť sa na odbory, kto­ré ich zauj ímajú a na vysokej škole s i zmerať sily. Takto sú žia­ci veľmi skeptickí, „apriori** vedia, že nemôžu byť prijatí (veď na francúzštinu — slovenčinu sa hlá­si 57 ludí a pri jmú iba štyroch) a predčasne podlamujú svoju ini­ciatívu a s v o j e sily. Prihlášku na­priek tomu podajú, veď čo, a k by . . . Vznikajú v nich však po­city krivdy, trpkosti.

Za danej situácie si myslím, že teraz už skúšky môžu overiť hod­notenie a výsledky, s ktorými žiak prichádza zo s t rednej školy a v komplexe to môže tvoriť správny podklad k výberu. Ale sú a j žiaci trémisti . . .

Odb. asist. Augustín Riška, Ka­tedra logiky FFUK:

Za posledné roky sa to rozhod­ne zlepšilo, kritériá už nie sú umelé a pokrokom je, že hlavný dôraz sa kladie na schopnosti člo­veka.

Výsledok pri j ímacej skúšky j e povážlivý, ako konečne výsledok každej skúšky. Avšak rôznymi kr í­žovými metódami a prihLiadaním na hodnotenie zo s t rednej školy sa dá odhaliť čo v kom j e .

Neveľmi dôverujem psychologic­kým testom, pretože sú zväčša stavané pre štandardného človeka, ale vynikajúce talenty nebývajú štandardné. Taký človek ovláda skôr niečo špeciálne, čo ho špe­cificky zaujíma, v čom sa zdo­konalil a nemusia ho zaujímať priemerné znalosti.

Doc. L. Ďuríč CSc., vedúci ka­tedry pedagogickej psychológie FF UK:

Pri prijímacích skúškach sa ma­jú, a a j sa budú, skúšať v prvom rade tie predmety, na ktorých jednotlivé odbory budujú. Pritom j e pochopiteľné, že sa nemá v y ­žadovať viac ako j e predpísaná stredoškolská látka. Neskúšame vedomosti, ktoré uchádzač má zís­kať u nás, ale to, čo sa mal na s t rednej škole naučiť.

Ideálne by bolo, keby sme sa

mohli vo väčše j miere spoliehať na komplexné hodnotenia od s t r e ­doškolských triednych profesorov, tak ako sa lekár pri prečítaní cho­robopisu môže spoľahnúť na pred­chádzajúce vyšetrenie pacienta u svojho kolegu. Zo stredných škôl však často dostávame neodborné, hodnotenia. Je to naša chyba, na­šich absolventov sme na to ne­pripravili, psychológiu sme podce­nili a teraz sa nám to vracia. Je nutné, aby na stredných ško­lách poznali profesigrafiu, t . j . požiadavky na charakter a schop­nosti absolventa vysokej školy a porovnávali ich s predpokladmi uchádzačov. Pomôcť sa môže n a j ­mä vhodným usmerňovaním š t u ­dentov na stredných školách, t re­ba im dať čo najviac možností (napr. v rôznych samovzdeláva­cích krúžkoch), aby s i preverili s v o j e schopnosti, talent a pred­poklady pre oblasť, k tore j sa chcú venovať. Tohto roku sa budú na niekto­rých fakultách pokusne využívať viaceré psychologické skúšky (tes­ty), ktoré pomôže vypracovať no­voutvorená Akademická poradňa.

Nové postupy vedú k zobjekti-vizovaniu prijímacích skúšok. Aby sa potlačila možnosť momentálnej indispozície kandidáta, j e potreb­né, aby členovia skúšobných ko­misií nepôsobili ako ,,draci", ale ako príjemní ľudia.

Ak chceme mať „při j ímačky" naozaj objektívne, musíme vylú­čiť množstvo intervencií a otra-vovania členov komisií ľuďmi, nech už majú akékoľvek vysoké posta­venie.

Svoj osobný názor na ideálne riešenie prijímacieho pokračovania vyslovil a.i prorektor UK, doc. dr. Vladimír Černušák:

„Sme v určitom systéme, kto­rý nemožno meniť, ale iba s k v a ­litňovať. Najideálnejšie by bolo, keby každý mohol ísť študovať o čo má záujem. Sme však obme­dzení jednak kapacitou škôl a jednak samozrejme množstvom pracovných príležitostí absolven­tov.

V súčasnej situácii j e najvhod­nejš ie vytvorenie čo na jobjekt ív­nejšieho systému prijímacích s k ú ­šok na základe určitých písom­ných testov, ktorými zistíme špe­ciálne záujmy uchádzača, jeho všeobecnú inteligenciu a schop­nosť študovať na príslušnom od­bore. K tomu priradíme ústne skúšky, ktoré celkový obraz do­plnia."

A práve na takýchto princípoch budú založené a j tohtoročné pri­jímacie skúšky.

# Ako to bude teda na Uni­verzite vyzerať?

Nemeniteľnou zásadou zostáva, že prijímacie skúšky musia byť písomné a j ústne, pričom dôraz sa kladie na písomnú časť. Na každej fakulte poverili skupinu metodi­kov vypracovaním základných otá­zok pre pokusné vedomostné s k ú s -

NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V A S 9 NAŠA UNIVERZITA SA P Ý T A ZA V Á S Ф NAŠA UNIV

BLESKOVÉ

i l f t r O n o v ý c h t e n d e n c i á c h v

' s. o b č i a n s k o m p r á v e p r e d ­n á š a l n a p r á v n i c k e j f a k u l t e v i e d e n s k e j u n i v e r z f i y d e k a n P r á v n i c k e j f a k u l t y U K v B r a t i s l a v e d r . K a r o l P l a n k , CSc.

• K o m u hola p r e d n á š k a u r č e n á ?

P o s l u c h á č o m d r u h é h o r o č ­níka. Konala s a v r á m c i d o ­h o d y p r á v n i c k ý c h f a k ú l t o v ý m e n e p r e d n á š a t e ľ o v r a z z a s e m e s t e r .

• Vaša p r e d n á š k a b o l a p r v á v r á m c i t e j t o d o h o d y ?

Zo s t r a n y n a š e j f a k u l t y áno. A l e u ž v o k t ó b r i m i ­n u l é h o r o k u p r e d n á á a l u n á s p r o f . d r . Haris L e n t z t e na t é m u O r i e i e n l n á r o d n o s t n e j o t á z k y v o b d o b í d u a l i z m u .

E š t e v p r i e b e h u t o h t o s e ­m e s t r a p r í d e p r e d n á š a ť p r o f , d r . W i n f r i d K r á l i k n a t é m u O r o z h r a n i č e n í m e d z i o b ­č i a n s k y m p r á v o m h m o t n ý m a p r o c e s n ý m .

• Na k t o r é n o v é t e n d e n ­c i e v č s . o b č i a n s k o m p r á v e b o l a z a m e r a n á v a š a p r e d ­n á š k a ?

Na n a j n o v š i u h i s t ó r i u o b ­č i a n s k e h o p r á v a u n á s , na z d ô v o d n e n i e r o z d e l e n i a o b ­č i a n s k e h o p r á v a n a o b č i a n ­s k e a h o s p o d á r s k e a r o z v e -d e n i e h l a v n ý c h z á s a d d n e š . n é h o č s . o b č i a n s k e h o p r á v a . Ď a l e j b o l a p r e d n á š k a z a m e ­r a n á na ' o b o z n á m e n i e í ia a k ý c h n o v ý c h l e g i s l a t í v n y c h o p a t r e n i a c h s a v o b l a s t i o b ­č i a n s k e h o p r á v a p r a c u j e , o v y k o n a n í u s t a n o v e n í o b č i a n ­s k e h o z á k o n n í k u , o z o d p o ­v e d n o s t í š t á t u z a š k o d u s p ô s o b e n ú n e z á k o n n ý m r o z ­h o d n u t í m .

• Л oh las ̂ prednášky? V e ľ k ý a.i /о s t r any š t u ­

d e n t o v , a j p r o f e s o r o v a v e ­d ú c i c h p r a c o v n í k o v f a k u l t y , k t o r í s a p r e d n á š k y z ú č a s t ­nili. V z á v e r e č n o m p r e j a v e b o l a v y z d v i h n u t á z a u j í m a ­v o s ť a v e c n o s ť p r e d n á š k y a bolo zo s t r a n y d e k a n a f a ­k u l t y p r o f . d r . W i n k l e v a v y ­s l o v e n é ž e l a n i e — s t y k y v b u d ú c n o s t i z i n t e n z í v n i ť . Po p r e d n á š k e b o l a d i s k u s i a v k r u h u p r o f e s o r o v f a k u l t y .

• A poča<s t a k k r á t k e h o p o b y t u ( d v a d n i ) s t e s a i s t e z a u j í m a l i o ž i v o t n a f a k u l t e .

A k m y s l í t e š t u d e n t o v , p r o ­b l é m y b u d ú m a ť p o d o b n é . V š i m o l s o m s i n á v a l y p r e d d e k a n á t o m , v e ľ k ú ú m r t n o s ť , k t o r á j e 40 a ž 6 0 p e r c e n t . P r i e s t o r y f a k u l t y s ú v y h o ­v u j ú c e , p o s l u c h á r n e m o d e r ­n e v y b a v e n é . K o n t a k t bol n a d v i a z a n ý . V z á j o m n é p o ­z n á v a n i e j e v e c d ô l e ž i t á , u ž i t o č n á a i s t e p r i n e s i e ď a l ­š i e p o d n e t y a v ý s l e d k y . B r a t i s l a v s k í p r á v n i c i z a č a l i ú s p e š n e .

Z h o v á r a l s a Л. B.

NAJA UNIVERZIT A SA PÝTA ZA V A S # NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V A S • NAŠA UNIV

ky, ktoré majú vypracovať na úrovni dobrého absolventa SVŠ pri zohľadnení určitých nárokov na záujmovú diferencovanosť v da­nom odbore, so zreteľom na ná­roky samostatného myslenia pri riešení a zodpovedaní otázok. K tomu pristupuje a j spomína­ný inteligenčný test a samozrej­me komplexné hodnotenie uchá­dzačov zo s t redne j školy. Okrem toho Akademická poradňa vypra­covala osnovu pre podrobný živo­topis uchádzača, ktorý sa má za­meriavať na hľadiská dôležité pri posudzovaní predpokladov úspeš­nosti v zamýšľanom študijnom odbore.

Na pokusných fakultách (prav­depodobne lekárskej, právnickej a niektorých odboroch fi lozofickej) sa bude postupovať a j podľa ná­vrhu pracovnej skupiny psycholó­gov.

S. prorektor nám odpovedal i na niektor*» ďalšie otá/ky. ktoré nás v súvislosti s prijímacím pokra­čovaním napadli.

d Mo/no vo všeobecnosti po­tvrdiť. i e prijímacie komisie vy­berali správne? Odráža sa to na ubyt ku poslucháčov v prvých roč­níkoch?

Z percenta úbytku poslucháčov %* ru-dá jednoznačne dedukovať, pretoie tu ide o vplyv rôznych činiteľov (záujem poslucháča o da­ny odbor, morálne a vôľové vlast­nosti, vyrovnanie sa s prechodom l u s t redne j na vysokú ftkolu a S Ĺ,y íl i .bdvlSldCd VdLŠia VolllOSt, ale a j väčšia zodpovednosť študen­t a ) a h r s j ú tu tiež úlohy vplyvu náhody pri skúškach (samozrejme a j prijímacích).

ф Čo môžu stredoškoláci od tohtoročných skúšok očakávať?

Fakulty si pripravujú systém prijímacích skúšok tak, aby š tu­dentov vopred oboznámili s okru­hom tém, z ktorých sa bude s k ú ­šať.

Dôraz sa nebude klásť iba na vedomosti, pretože napríklad š t u ­denti z Bratislavy majú viac prí­ležitosti ich získať ako dochádza­júci študenti na vidieku, ale budú sa v značnej miere brať do úvahy najmä schopnosti a predpoklady uchádzača študovať, vstrebávať vedomosti a rozvíjať ich.

Aby sa zabezpečili aspoň pri­bližne rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov, odporúča sa študentom z vidieka, aby prichá­dzali do Bratislavy o deň skôr pred skúškami. V nutných prípa­doch jednotlivé fakulty podľa svo­jich možností zabezpečia kandidá­tom a j ubytovanie.

ф Akým spôsobom budú postu­povať prijímacie komisie u tých odborov, kde počet prihlásených vysoko prekračuje smerné číslo? Napríklad na odbor dejiny ume­nia na FF UK sa hlási 48 záujem­cov. pri jať môžu troch, na psy­chológiu sa hlási 150 a príjmu iba 25. Medzi vyradenými nutne budú a j kvalitnejší študenti ako tí vybratí šťastlivci, prinajmenšom však im rovnocenní.

V takých prípadoch treba počí­tať s väčším množstvom kritérii a rozširovať požiadavky. Hodnotil sa musí samozrejme veľmi prís­ne. Jednotlivé odbory s i spôsob skúšok v rámci platných smerníc môžu po dohode s dekanstvom ur­čiť sami. To znamená, že môžu voliť a j spôsob postupného vylu­čovania. ale musí sa uskutočniť jednorázove (za 1—3 dni) . Ne­smie sa pritom porušiť zásada, že písomnou a j ústnou časťou s k ú š ­ky musí pre j sť každý uchádzač. Ostatné závisí individuálne od ka­tedier.

ф Uvažuje sa o upustení od prijímacích skúšok tam, kde j e nedostatok uchádzačov, s tým, že by sa výber vykryštalizoval po­čas prvého ročníka?

Zatiaľ nie, pretože a j na kom­bináciách, kde j e nedostatok po­slucháčov (napr. mat.-fyz.) a j / tých. ktorých vyberú j e eš te prí-lifc veľký odpad. Na prijímaciu skúšku sa preto treba dívať nie iba ako na sito pre výber n a j ­lepších, alo a j ako na previerku, ktorá vyradí slabých. Je vlastne usmerňovateľom. Treba však pove­dať, že prísnosť tu nie j e taká veľká, čiže tým sa to kompenzu­j e a výber sa robí prirodzeno po­čas Štúdia.

(PokruČovanle na 2. f t r . )

щшшяяж

Foto: K. BELICKÝ

Sú možnosti študentskej vedeckej práce?

0 š t u d e n t s k ý c h v e d e c k ý c h k o n f e r e n c i á c h , o š t u d e n t s k e j v e d e c k e j č i n n o s t i n a š k o l e i s t e k a ž d ý p o s l u c h á č n i e č o p o č u l . My v š a k m á m e d o j e m , ž e n i e d o s ť a l e b o a s p o ň n i e d o s ť k o n ­k r é t n e , a b y s a j e j mohol s á m z ú č a s t n i ť . A s p o ň t a k s i v y s v e t ­ľ u j e m e d o t e r a j š i u p a s i v i t u n a š i c h p o s l u c h á č o v . N e c h c e s a n á m v e r i t , ž e m y , v y s o k o š k o l á c i , m á m e s l a b ú ú r o v e ň ; v y č í ­t a j ú n á m n e s c h o p n o s t a n e z á u j e m . T a k ý t o v ý k l a d n a š e j p a ­s i v i t y s a n á m z d á t r o c h u j e d n o s t r a n n ý m .

A b y s m e d o k á z a l i , ž e s m e a s p o ň n a t o ľ k o s c h o p n í a k o n a š i p r e d c h o d c o v i a , k t o r í s e m - t a m d o k á z a l i n e j a k ú š t u d e n t s k ú k o n f e r e n c i u v y h r a t , b u d e m e m u s i e t n iečo robiť . Z t o h o d ô ­v o d u p o v a ž u j e m e z a p o t r e b n é i n f o r m o v a t o m o ž n o s t i a c h , k t o r é na t o m t o poli s ú .

K v y š š i e u v e d e n e j č i n n o s t i ( n e č i n n o s t i ) v y d a l o d o k o n c a MŠK 1. o k t . 1958 o s o b i t n ý v ý n o s , z k t o r é h o o d c i t u j e m a s p o ň č a s ť ú v o d u :

„ J e d n o u z o s v e d č e n ý c h m e t ó d p r e h l b o v a n i a z n a l o s t í š t u ­d e n t o v , ich v ý c h o v y v o d b o r n í k o v s o c i a l i s t i c k é h o t y p u a p o ­s i l ň o v a n i a v y s o k ý c h š k ô l s p r a x o u j e š t u d e n t s k á v e d e c k á č i n n o s ť . T á t o v e d i e k p o d s t a t n é m u p r e h l b o v a n i u z n a l o s t í v d a n o m o d b o r e , u m o ž ň u j e o s v o j i ť s i v č a s e š t ú d i a z á k l a d y m e t o d i k y v e d e c k e j a v ý s k u m n e j p r á c e . M n o h é v ý s l e d k y t e j t o č i n n o s t i s ú c e n n ý m p r í n o s o m p r e d a n ý v e d n ý o d b o r . P r e t o j e j r o z v í j a n i e p a t r í k p r v o r a d ý m ú l o h á m v y s o k ý c h š k ô l a j e o r g a n i c k o u s ú č a s ť o u p r á c e n a v y s o k e j š k o l e . "

Od t ý c h t o t r o c h u v š e o b e c n ý c h , a l e p e k n ý c h s l o v , j e e š t e d o s t ď a l e k o k u k o n k r é t n e j v e d e c k e j č i n n o s t i . A b y s m e bol i k o n k r é t n e j š í ,

P r í č i n u n e ú s p e c h u d o t e r a j š e j č i n n o s t i š t u d e n t s k ý c h v e ­d e c k ý c h k r ú ž k o v v i d í m a j v ich z l e j o r g a n i z á c i i na k a t e d ­r á c h , k t o r é boli z v r c h o v a n o u i n š t i t ú c i o u p r e o r g a n i z o v a n i e a d o z e r a n i e na ich č innosť , o d k i a ľ p r i c h á d z a l i ( a l e b o v ô b e c n e p r i c h á d z a l i ) f o r m á l n e h l á s e n i a o f o r m á l n e j č i n n o s t i . T e n t o i s t e z á v a ž n ý f a k t m i e n i m e o d s t r á n i ť t a k , ž e z r i a d i m e š t u ­d e n t s k ý o r g á n d o z e r a j ú c i len n a v e d e c k ú č i n n o s ť p o ­s l u c h á č o v , v k t o r o m b u d e , a b y t o m a l o p a t r i č n ú a u t o r i t u , z a s t ú p e n é a j v e d e n i e f a k u l t y . V R a d e š t u d e n t s k ý c h v e d e c ­k ý c h k r ú ž k o v ( t a k s a t o b u d e v o l a ť ) b u d ú o k r e m n i e k o ľ k ý c h č l e n o v F V ČSM z a s t ú p e n í a j p r e d s e d o v i a j e d n o t l i v ý c h k r ú ž ­k o v Od RŠVK si s ľ u b u j e m e v e ľ a ; n a z d á v a m e s a , ž e v s p o l u ­p r á c i s v e d e n í m f a k u l t y a FV ČSM m ô ž e b y ť d o s t a t o č n e o p e ­r a t í v n a .

Činnosť j e d n o t l i v ý c h k r ú ž k o v s a b u d e r i a d i ť n i e k o ľ k ý m i z á s a d a m i :

1 Š t u d e n t s k é v e d e c k é k r ú ž k y s a z r i a ď u j ú p r i k a t e d r á c h . Úlohou k r ú ž k o v j e r o z v í j a ť s c h o p n o s t i š t u d e n t o v , p r e h l b o v a ť a d o p l ň o v a ť ich o d b o r n é v e d o m o s t i . P r i k a t e d r e s a m ô ž e z r i a d i t v i a c k r ú ž k o v , a l e j e d e n š t u d e n t n e m ô ž e b y ť s ú č a s n e č lenom n i e k o ľ k ý c h k r ú ž k o v .

2 P r á c u v k r ú ž k u r iad i b u d v e d ú c i k a t e d r y a l e b o o d b o r n e k v a l i f i k o v a n ý u č i t e ľ s c h v á l e n ý v e d e c k o u r a d o u f a k u l t y . J e h o p o m o c n í k o m j e p r e d s e d a k r ú ž k u , k t o r é h o zvo l ia č l e n o v i a k r ú ž k u z r a d o v š t u d e n t o v .

3. Č l e n s t v o v k r ú ž k u j e d o b r o v o ľ n é . Metódou p r á c e , h l a v n e u p o s l u c h á č o v n i ž š í c h r o č n í k o v ,

b u d ú r e f e r á t y o o d b o r n e j l i t e r a t ú r e , r e c e n z i e ; n e s k o r š i e už s a m o s t a t n é p r á c e j e d n o t l i v c o v i k o l e k t í v o v . V e d ú c i u č i t e ľ s l e d u j e p o s t u p š t u d e n t o v e j p r á c e , d á v a p o k y n y a k o n z u l ­t á c i e . H o t o v é r e f e r á t y a p r á c e č l e n o v p o s u d z u j ú n a z a s a d a n í k r ú ž k u , k t o r é s a k o n á s p r a v i d l a d v a k r á t m e s a č n e . Po p r e d ­n e s e n í r e f e r á t u a d i s k u s i i z h o d n o t í v e d ú c i u č i t e ľ p r á c u a d i s k u s i u , p o u k á ž e na j e i k l a d y a n e d o s t a t k y , z čoho v y v o d i a u z á v e r y p r e ď a l š i u č i n n o s ť k r ú ž k u .

V e d e n i e f a k u l t y a F V ČSMi s a n e s n a ž í u r o b i t k a m p a ň n a z í s k a n i e v š e t k ý c h 1070 p o s l u c h á č o v p r e š t u d e n t s k ú v e d e c k ú č i n n o s t . P r á v e n a o p a k , p ô j d e n á m s k ô r o k v a l i t u a k o k v a n ­t i tu . 7. toho d ô v o d u s a b u d e m e m u s i e ť p o s t a r a ť a j o j e d ­not l ivcov, k t o r ý c h s e r i ó z n a a k t i v i t a n a r á ž a na n e p o c h o p e n i e ich k o l e g o v . T í t o s a b u d ú o r g a n i z o v a ť p r i a m o p r i R o č n í k o v ý c h š t u d e n t s k ý c h v e d e c k ý c h k r ú ž k o c h . T a k t o o r g a n i z o v a n í p o ­s l u c h á č i b u d ú p r a c o v a ť s a m o s t a t n e n a v l a s t n ý c h t é m a c h \ s p o l u s k o n z u l t a n t o m , k t o r é h o s i z í s k a j ú s a m i a lebo p o m o c o u RŠVK. P o s l u c h á č i III. r o č n í k a , k t o r í b y s a u k á z a l i d o s t a t o č n e s c h o p n í a s e r i ó z n i , m o h l i b y v n a s l e d u j ú c o m š k o l s k o m r o k u , h o d p o r ú č a n í m k o n z u l t a n t a a k r ú ž k u , š t u d o v a ť p o d ľ a i n d i ­v i d u á l n y c h š t u d i j n ý c h p l á n o v .

V y v r c h o l e n í m v e d e c k e j č i n n o s t i š t u d e n t o v , n o n i e j e j z a v ŕ š e n í m , b y bola š t u d e n t s k á v e d e c k á k o n f e r e n c i a , k t o r ú b y s m e u s p o r i a d a l i t e s n e p r e d z a č i a t k o m s k ú š o b n é h o obdobia , / ú č a s t n i ť s a j e j m ô ž e k a ž d ý p o s l u c h á č f a k u l t y , k t o r ý b u d e o r g a n i z o v a n ý v RŠVK a z á v i í z n e p r i h l á s i s v o j u p r á c u d o l ß . a p r í l a .

PETER S L A V K O V S K Ý , F i l o z o f i c k á f a k u l t a UK

Щ И » ш Н ш

И . Ш?У ><-,Ш-:'<

DESAŤROČNÝ JUBILANT

„ZLATO" ACADEMIE ISTROPOLITANY V t l a č i p r e b e h l a z p r á v a , ž e

p r i a r c h e o l o g i c k o m v ý s k u m e v b u d o v e A c a d e m i e I s t r o p o l i t a n y č o s i n a š l i . I s t e t o b u d e z a u j í ­m a v é , p o v e d a l a s o m s i a v y ­b r a l a s o m s a n a J i r á s k o v u u l i ­c u . Na d v o r e s o m o b j a v i l a s t o ­p y p o k o p a n í . N a j p r v s o m s i m y s l e l a , ž e s a t r a d í c i a r o z k o ­p a n ý c h u l í c z a c h o v á v a a j t u , a l e k e ď ž e i š l o o d v o r a j a m y bol i s t a r o s t l i v o z a h l a d e n é , n e ­d a l o m i t o p o k o j a . S o t á z k o u s o m s a o b r á t i l a na s t a r ú pani , či i m t u z a v á d z a j ú p l y n , v o d o ­v o d a l e b o n i e č o p o d o b n é . S t a r ­k á p o k r ú t i l a h l a v o u , ž e v e r u nie, o n i s a idú s ť a h o v a ť , a le , a t u s a p o o b z e r a l a dookola a d ô v e r ­ne, a b y t o nik nepočul , mi p o ­š e p k a l a d o u c h a : „Zla to t u h ľ a ­dali , s l e č i n k a , p r e v ŕ t a l i n á m d v o r , a l e č i naš l i , n e v i e m . V y ­

z e r a l i t a k í č u d n í , t í ľudia , s k a ž ­d ý m č r e p o m s a h r a l i . V e r u t a k , n e d a j ú t e j b o ž e j z e m i p o k o j a " . S t a r k á u r o b i l a k r í ž a j a s o m s a p o b r a l a d o M e s t s k é h o m ú ­z e a p o i n f o r m o v a ť . Odtiaľ m a pos la l i n a h r a d z a p r o m . h i s ­t o r i k o m A d r i á n o m V a l l a š e k o m , k t o r ý bol v e d ú c i a r c h e o l o g i c ­k é h o v ý s k u m u v n á d v o r í A c a ­d e m i e I s t r o p o l i t a n y na J i r á s k o -v e j ul ic i .

Po v s t u p e d o b u d o v y z a v a n u l

v z d u c h s t a r ý c h č i a s p r e m i e š a ­n ý s v á p n o m . V k a n c e l á r i i s a s t r e t á v a m i n u l o s ť s d n e š k o m . Na m o d e r n o m n á b y t k u s t o j a z r e š t a u r o v a n é k e r a m i c k é n á d o ­b y z o 14. s t o r o č i a . Zat iaľ i c h j e u p r a v e n ý c h a s i 2 5 a e š t e s ú p l n é d e b n y č r e p o v , k t o r é č a ­k a j ú na š i k o v n é r u k y . P r i o t á z k e a k o t o b o l o s t ý m z l a ­t o m s a s . V a l l a š e k u s m i a l .

„ V i e t e , t o m á t e s t á l e t a k ý p r o b l é m . A k n á h o d o u z a č n e t e n i e k d e kopať, t a k h n e ď k a ž d ý s i m y s l i , ž e h ľ a d á t e z l a t o . A ď a l e j s o m u ž a n i n e o d p o r o v a l . J e t u r iz iko . Môže s a s t a ť , ž e v noci v á m n i e k t o p o k a z í c e l ú p r á c u , l e n p r e t o , ž e a j o n c h c e n á j s ť z l a t o . My s m e h o n e n a š l i , a l e z í s k a l i s m e p o z n a t k y , k t o r é s ú c e n n e j š i e n e ž z l a t o . "

A r c h e o l ó g o v i a z i s t i l i , ž e n a ú z e m í B r a t i s l a v y ž i j ú ľ u d i a u ž o d n e s k o r š e j d o b y k a m e n n e j . Sondou s a p o d a r i l o z a c h y t i ť z á k l a d y c h a t y z n e o l i t u a t i e ž p r i n e j s a n a š l i z v i e r a c i e k o s t i a k e r a m i k a , v š e t k o d a t o v a n é d o t o h t o o b d o b i a .

Cez o b l o k p r e c h á d z a l p á s s v e t l a , b o l o p o č u ť š a n t e n i e c h l a p c o v na p r o v i z ó r n o m i h r i s ­k u a h l a s s . V a l l a š e k a m a s p r e ­v á d z a l d o s t á r o č í p r e d nami,

p r e d s t a v o v a l a s o m s i ľudí , k t o ­r í žil i na p r e l o m e 12,—13. s t o ­roč ia , ich ž i v o t , z á b a v y a k u l ­t ú r u . Tá m u s e l a b y ť n a v y s o ­k o m s t u p n i o č o m s v e d č i a k r á s n e v y p r a c o v a n é s k l e n e n é n á d o b y , š a c h o v é f i g ú r k y z o s l o n o v i n y a m n o ž s t v o k e r a m i c ­k ý c h n á d o b . S. V a l l a š e k s a p o -t u t e ľ n e u s m i a l .

„Vid í te , a j n a š i p r e d k o v i a robi l i n e p o d a r k y . " A n a o z a j . Na n á d o b e j e n á s l e d k o m z l é h o p á l e n i a k a z . T o t o b y a s i v i a c p o t e š i l o n a š i c h v ý r o b c o v , h n e ď b y i m bolo ľ a h š i e na d u š i . „ V š e t k y t i e t o p r e d m e t y s m e n a š l i v s t u d n i , n a k t o r ú s m e n a t r a f i l i č i s t é n á h o d o u . T a m b o l o m i e s t o , t a k t a m s m e k o ­pal i . Bolo t o n a o z a j š ť a s t i e v n e š ť a s t í , a k o s a h o v o r í , l e b o v ý s k u m n á m v e ľ m i s ť a ž o v a l o to , ž e b u d o v y s ú e š t e o b ý v a n é . S t u d ň a , k t o r ú s a n á m p o d a r i l o o b j a v i ť , bola 550 c m h l b o k á a 270 c m š i r o k á . Bola v y h ĺ b e n á v p ô d e z t v r d é h o s p e č e n é h o í lu. Keď s m e bol i v h l b k e a s i 3 m r o b o t n í c i n e c h c e l i k o p a ť ď a l e j , b á l i s a , ž e s a t o z o s y p e a t a k s o m v z a l č a k a n a i š i e l s o m s á m . N e s k ô r s t a t i k p o t v r ­dil , ž e í l j e t a k t v r d ý , ž e n e ­b e z p e č i e z á s y p u n e h r o z í . Nie, j a s o m s a nebá l , ž e m a z a s y p e .

Z v e d a v o s ť bola v ä č š i a . V p o p o -l o v i t e j h m o t e , k t o r á b o l a n a -s p o d u s t u d n e s a n a š l i r ô z n e p r e d m e t y , k t o r é t a m b o l i p o ­h á d z a n é , p r a v d e p o d o b n e p r i n á s i l n o m z a n i k n u t í c e l é h o k o m p l e x u v d r u h e j p o l o v i c i 14. s t o r o č i a , č i ž e p r i s t a v b e b u d o v A c a d e m i e . "

V h l a v e s o m s i r ý c h l o z h r ­n u l a v š e t k y v e d o m o s t i o v z n i k u A c a d e m i e a r o k y m i n e s ú h l a ­s i l i . N e s m e l o , l e b o v e d s o m m a l a p r e d s e b o u o d b o r n í k a , s o m s a o p ý t a l a , č i A c a d e m i a n e v z n i k l a a ž v 15. s t o r o č í . „ D o t e r a z s a t a k t o d a t o v a l j e j v z n i k " , u s p o k o j o v a l m a s . V a l ­l a š e k , p r á v e p r i t o m t o v ý s k u m e s a n á m p o m o c o u k e r a m i k y p o ­d a r i l o d o k á z a ť , ž e t o b o l o s k ô r . P o m o c o u t e j t o o z d o b y , „ p r e r u ­š i l m a p o k o j n ý h l a s " . Na k n i ­h á c h z o 14. s t o r o č i a v i d í m e t a ­k ý t o i s t ý s p ô s o b o z d o b o v a n i a , b o d k y v š t v o r c o v o m pol i . P r a v ­da, t o e š t e u r č i t e n i e j e v š e t ­k o . Po p r e s ť a h o v a n í o b y v a t e ľ o v z b u d o v A c a d e m i e s a m á z a č a ť v m á j i t o h t o r o k u v ý s k u m , k t o _ r ý n á m o d h a l í i s t e v i a c z a u j í ­m a v o s t í a t a j o m s t i e v . D r ž t e p a l c e , a b y t o h t o r o k u n e b o l o t a k é d a ž d i v é le to .

MARTA MÖHICOVA

Sklenené nádoby, ktoré sa našli vo dvore Academie Istropo­litany. F o t o : D. Slezéic

V e ľ a p o v o l a n ý ť h -uiálo vyvolených

(Dokončenie / l . s trany) % Ako sa využi jú poznatky z

prijímacích skúšok? Dokumentačný materiál z pr i j í ­

macích skúšok sa bude v priebehu štúdia kontrontovať s výsledkami postupu študenta a bude zákla­dom pre vypracovávanie kritérií budúcich prijímacích skúšok a skvalitnenie vysokoškolského š t ú ­dia.

Ako to bude vyzerať naoza j? Treba čakať do 13. júna, keď pr i­stúpi pred skúšobnú komisiu prvý poslucháč. J e j členovia nech ne­zabúdajú, že sú ľudia a rozhodujú o osude mladého človeka na jmene j na jeden rok.

Preto po vete SADNITE SI, nech si vymyslia trochu ľudskejšiu, ako j e tá: VYBERTE SI OTÁZKU.

IVAN SPANÍ

Foto: M. Vojtek

Lietajúce taniere na Švédoch Áno. j e to tak ako to mate v titulku \ ážení. Nedávna horúčka

s lietajúcimi taniermi j e síce už nejaký ten deň za nami, ale j e j posledné dozvuky nájdete v spomínanom internáte. Ono nie j e lie­tajúci tanier ako lietajúci tanier. Nad Košicami lietali tie ,,veľké" (a na to sú Košičania hrdí !) a tak nad Bratislavou, respektíve nad Švédskymi domkami lietajú tie ..malé", obyčajne, o to však reálnej­šie a hmatateľnejšie. Nuž teda, priatelia na Švédoch vypnite hruď a začnite sa hrdit a j vy .

Faktom \чак je, že zo s tudentskej jedálna demie. opakujem denne mizne niekoľko desiatok tanierov a ostatného riadu. A tu sa vlast­ne začina úloha dočasných majiteľov riadu. Vyskúšaný pohyb kr­kom a očami, bezpečné zvládnutie situácie a tanier pôvabným k í -zavým letom pristáva pod najbližším krikom. Tie odolnejšie to v y ­držia. no nájdu sa a j ntodolné. Na Švédoch j e to jedna z foriem na skrášlenie okolia. Ďalšie formy neuvádzam z konkurenčných dô­vodov. A preto sa našinec ani nezačuduje, ak pred obedom stretne karavánu upratovačiek naložených tými ..odolnejšími*4 taniermi. Prí­činy tohto kazdodenneho procesu sčasti poznáme. Tak ako na iných internátoch a j na Švédoch piati „zákon o odnášaní riadu" spojený s pokutou. Za čas odkedy tu bývam som síce eš te nepočul o neja­kom prichytenom previnilcovi, ale napriek tomu pokuta j e jeden z dôovodov, ktoré nútia zbaviť sa „corpusu delicti".

Nebolo by preto na škodu, keby sa dosiahla aspoň čiastočná do­hoda medzi predstavenými a podriadenými, ktorá ak by nedosiahla nič iné iba uľahčenie služby upratovačiek. A j tak by ,.vošla do de­j ín". (mb)

14. m a r c a s a k o n a l o j u b i l e j n é v a l n é z h r o m a ž d e n i e K r ú ž k u m o d e r n ý c h f i l o l ó g o v v B r a t i s l a v e . Pr i t e j t o p r í l e ž i t o s t i s o m s i z a š i e l z a d o c . d r . J . Š i m k o m , d o t e r a j š í m p r e d s e d o m v ý ­b o r u , k t o r ý m i o c h o t n e o d p o v e d a l n a m o j e „ n e f u n d o v a n é " o t á z k y a s á m m a z a s v ä t i l d o p r o b l e m a t i k y K r ú ž k u .

K MF v B r a t i s l a v e v s t ú p i l Rozvinul i n á b o r o v ú k a m p a ň , o b d o b í m 1 9 6 5 — 1 9 6 6 d o d e s i a - k t o r á v y n i e s l a p e k n é v ý s l e d k y , t e h o r o k u s v o j e j e x i s t e n c i e a Z p ô v o d n ý c h 4 0 č l e n o v s t ú p o l č i n n o s t i . Bol z a l o ž e n ý v o k - ich p o č e t n a d n e š n ý c h 160. Zo-t ó b r i 1956 n a p o d n e t p r o f . d r . s t á v a f a k t o m , ž e č l e n s t v o KMF B. T r n k u , p r e d s e d u K r u h u MF t e r a z s i a h a o d B r a t i s l a v y a ž p o p r i ČSAV. Čo s a t ý k a s ú v i s l e j H u m e n n é a z a p í n a d n e s c e l é e x i s t e n c i e , j e KMF n a j s t a r š o u S l o v e n s k o . No n e s t a č i l o i b a n e ­f i l o l o g i c k o u s p o l o č n o s ť o u n a S l o v e n s k u , l e b o a j j e h o o b č a s ­n ý , p a r t n e r a r i v a l Z d r u ž e n i e s l o v e n s k ý c h j a z y k o v e d c o v j e o n i e č o m l a d š í , l e b o s v o j e j e s t ­v o v a n i e d a t u j e o d 4. m a r c a u s p o k o j i ť z á u j e m č l e n s t v a : 1957. B a n a p r . S l o v e n s k á f i l o - í í o r g a n i z o v a ť p o b o č k y v o z o f i c k á s p o l o č n o s ť , č l e n m i k t o - v i d i e c k y c h c e n t r á c h . V t o m t o

b r a ť č l e n o v a v y b r a ť o d n ich č l e n s k é , bolo t r e b a s a p o s t a r a ť o t o , a b y s a p r e s v e d č i l i , ž e z č l e n s t v a n i e č o m a j ú . P r e t o n a š i e l v ý b o r d v e c e s t y , a k o

r e j j e n i e k o ľ k o a k a d e m i k o v , p r o f e s o r o v a pod., b o l a z a l o ž e ­n á z a č i a t k o m m a r c a 1966! T e n -

s m e r e s a v y v i n u l o v e ľ a ús i l ia , n a d v i a z a l s a k o n t a k t s n i e k t o ­r ý m i z á u j e m c a m i . Bohužiaľ ,

t o n á s k o k n i e l e n z a v ä z u j e , a l e z t ý c h t o a k c i í s a n i č n e v y v i n u -a j p o b á d a , a b y s i KMF p r i o r i t u z a c h o v a l v k a ž d o m o h ľ a d e , v n e p o s l e d n o m r a d e a j v o v z o r ­n e j o r g a n i z á c i i v l a s t n e j č i n ­n o s t i .

V m a r c i 1963 n a p r e d c h á d z a ­j ú c o m V Z bol z v o l e n ý n o v ý

lo. P ô v o d n e z á u j e m s í c e bol, no k e ď m a l i p r i s t ú p i ť k u k o n ­k r é t n e j o r g a n i z á c i i , v t e j c h v í l i z l y h a l i . N i e k o ľ k o p r e d n á š o k s a v š a k u s k u t o č n i l o v N i t r e ( d v e ) a v B a n s k e j B y s t r i c i ( j e d n a ) ,

4> d r u h o u f o r m o u b o l o v y -v ý b o r , k t o r é h o p r e d s e d o m s a d á v a n i e t l a č e n ý c h m a t e r i á l o v . s t a l doc. d r . J . Š i m k o . V a k o m s t a v e p r e b e r a l s v ý b o r o m v e ­d e n i e ? Na p r e c h o d e z r . 1962

T u s a d o s i a h l i p e k n é v ý s l e d k y . R. 1963 s a v y d a l o 1. č í s l o s b o r -n í k a P r e d n á š k y KMF v n á k l a d e

do 1963 b o l a s i t u á c i a v KMF 2 5 0 k u s o v . Na 7 3 s t r a n á c h o b . n e r a d o s t n á . Nebola t u t a k m e r s a h o v a l š t y r i š t ú d i e . „Mal v š a k n i j a k á č innosť , p o č e t č l e n o v s a e š t e v š e t k y z n a k y n o v o r o d e -

n i a t k a " , — a k o t o v y s l o v i l J . V o j t e k v P r e d v o j i ( 2 ) z 13. 1. 1966. Po p r i a z n i v o m o h l a s e v ý ­b o r s a o d h o d l a l v y d a ť 2. č í s l o n a j e s e ň 1965. No j e h o r o z s a h bol o m n o h o v ä č š í (174 s t r á n ) I o b s a h p e s t r e j š í a b o h a t š í . Ná-

p o h y b o v a l o k o l o 40, a t o e š t e boli a j t a k v ä č š i n o u p r a c o v n í c i FFUK, p r e k t o r ý c h b y bol i s t a ­čil i a j s c h ô d z k y k a t e d i e r . Úlo­h y v ý b o r u bol i s í c e t a ž l ^ , a l e j a s n é : v y v i e s ť KMF z o z á v o z u , d a ť m u p e v n ú l íniu, k t o r e j b y s a d r ž a l a s p o ň p o c e l é t r o j r o č - k l a d s t ú p o l n a 5 2 9 k u s o v . I k e ď n é o b d o b i e , r o z š í r i ť p o č e t č l e ­n o v n i e l e n v B r a t i s l a v e , a l e p o c e l o m S l o v e n s k u ; c e s t o u z v ý ­š e n i a j e h o a u t o r i t y a p r e s t í ž e , z v ý š i ť o d b o r n ú i s p o l o č e n s k ú a u t o r i t u a p r e s t í ž c e l e j s l o v e n ­s k e j m o d e r n e j f i l o l ó g i e .

A b s o l ú t n u p r i o r i t u v č i n n o s t i m a l a s a m o z r e j m e p r e d n á š k o v á č innosť , ť a ž i s k o a k t i v i t y . P o c e l é o b d o b i e s a KMF d a r i l o p r a c o v a ť p o d ľ a p e v n e v y p r a c o ­v a n é h o p l á n u . Bolo i b a m á l o o d c h ý l o k — n e u s k u t o č n e n ý c h p r e d n á š o k . P o č e t c e l o r o č n ý c h p r e d n á š o k bol z n a č n ý — p o

s b o r n í k o b s a h u j e c e l k o m o r i ­g i n á l n y m a t e r i á l , n i k d e s a n e ­d a l a č í t a ť č o i len n a j m e n š i a z m i e n k a o j e h o e x i s t e n c i i . O t e j t o s k u t o č n o s t i s a z m i e n i l a j J . V o j t e k v h o r e u v e d e n o m č í s l e , k e d h o v o r í , ž e „ U v e r e j ­ň u j e p r i s p e v k y s j e d i n e č n o u p r o b l e m a t i k o u , o k t o r e j s a u n á s e i l e n e p í s a l o " .

V ý b o r o r g a n i z o v a l p r e d n á š k y t a k , a b y p o k r ý v a l i c e l ú o b l a s ť mout*rn<*j f i lo lóg ie , p e s t o v a n e j u n á s . V t o m t o s m e r e s a m u v š a k n e p o d a r i l o z a k t i v i z o v a ť h u n g a r i s t o v , i k e ď ich k t o m u

c e l é t r o j r o č n é f u n k č n é o b d o b i e o p ä t o v n e v y z ý v a l . R a d o s t n ý m i c h b o l o 04, č o z n a m e n á , ž e n a j e d e n š k o l s k ý r o k p r i p a d a l o 2 8 p r e d n á š o k .

f a k t o m v š a k j e , ž e o p r e d n á ­š a n i e v KMF v z r á s t o l z á u j e m t a k v d o m á c i c h n e m o d e r n o - f i -

l o l o g i c k ý c h k r u h o c h a k o a j na m i m o b r a t i s l a v s k ý c h , č e s k ý c h p r a c o v i s k á c h , b a n e c h ý b a l i a n i z a h r a n i č n í n á v š t e v n í c i , k t o r í p r i c h á d z a l i b u ď a k o h o s t i a ČSAV, a l e b o s i ich v ý b o r p o ­z ý v a l c e z SAV, a l e b o p r i c h á ­dzal i n e p l á n o v i t e . P r e d n á š a t e l i a boli z m n o h ý c h š t á t o v s v e t a : USA, F r a n c ú z s k o , P o ľ s k o , A n ­g l i c k o , SSSR, M a ď r a s k o , Š v é d ­s k o , R u m u n s k o , NDR a t ď . KMF bol t a k t o n i e n a j b e z v ý z n a m -n e j š í m f ó r o m č e s k o s l o v e n s k e j m e d z i n á r o d n e j v ý m e n y k u l t ú r -n o v e d e c k ý c h h o d n ô t . V p o s l e d ­n o m č a s e s a v ý b o r s n a ž i l spo_ l u p r a c o v a ť s m o d e r n ý m i f i l o ­l ó g m i v s u s e d n ý c h m e t r o p o l á c h — v B u d a p e š t i a V i e d n i .

P r i h o d n o t e n í j a z y k o v e d n e j p r á c e v o b l a s t i m o d e r n e j f i l o ­lógie, t r e b a v y p i c h n ú ť m o m e n t v e d e c k o - v ý s k u m n e j p r á c e .

M e t o d o l o g i c k á b á z a o d b o r o v m o d e r n e j f i l o l ó g i e n e b o l a v m i ­n u l o s t i s p o l o č n á . Do z n a č n e j m i e r y o d r á ž a l a a j s t a v o d b o r o v v p r í s l u š n e j k r a j i n e . S l o v e n s k á m o d e r n á f i l o l ó g i a v š a k m a l a t ú p r i a z n i v ú s i t u á c i u , ž e s a m o h l a o p r i e ť o v y s p e l ú č e s k ú l i n g v i s ­t i c k ú š k o l u . P r a v d a , n e b o l o v k a ž d o m o d b o r e r o v n a k o . N a j -p r i e b o j n e j š í m i boli a n g l i s t i , t í p a t r i l i k z a k l a d a t e ľ o m P r a ž ­s k é h o l i n g v i s t i c k é h o k r ú ž k u . P r á c e p r o f . T r n k u , V a c h k a , P o l d a u f a a i n ý c h b o l i s p o ľ a h l i ­v o u b á z o u , n a k t o r e j b o l o m o ž ­n é z a č a ť b u d o v a ť v l a s t n ú s l o ­v e n s k ú a n g l i s t i k u . Bol t o v l a s t ­n e r . 1947, č o s a n a š a a n g l i s ­t i k a u v i e d l a , a t o h n e ď v s a ­m o t n o m A n g l i c k u , k d e s m e z a ­s i a h l i d o a n g l i c k e j d i s k u s i e o z j e d n o d u š e n í f o n e t i c k e j t r a n s ­k r i p c i e . U ž i t o č n é bol i a j v ý ­s k u m y v p l y v u d o m á c e j v ý s l o v ­n o s t i n a a n g l i c k ú v ý s l o v n o s ť . V i a c p o z o r n o s t i s a v e n o v a l o o t á z k a m g r a m a t i k y , o t á z k a m v z ť a h u p o r i a d k u s l o v . v z ť a h u g r a m a t i k y a l e x i k y . A n g l i s t i s a b u d ú a j n a ď a l e j z a m e r i a v a ť n a v ý s k u m s p i s o v n e j n o r m y s u b -š t a n d a r d u t a k z p o r o v n á v a c i e h o a k o a j h i s t o r i c k é h o a s p e k t u . G e r m a n i s t i k a m a l a p o m e r n e p r i a z n i v e j š i e e x i s t e n č n é p o d ­m i e n k y n e ž o s t a t n é o d b o r y . T r e b a z v l á š ť v y z d v i h n ú ť s k u ­t o č n o s ť , ž e p r á v e n a S l o v e n s k u v z n i k l i f o n o l o g i c k é p r á c e , k t o ­r é s a z a p o d i e v a j ú p r o b l e m a t i ­k o u s l a b i n y , b a d o k o n c a v e ľ m i p á l č i v ý m i p r o b l é m a m i f o n o l ó -g i e g ó t č i n y . G e r m a n i s t i k a s a

až t e r a z p ú š ť a d o p l n e n i a ú loh, k t o r é t u u ž d á v n o n a ň u č a k a l i : z a č í n a s k ú m a ť v y m i e r a j ú c e n e ­m e c k é d i a l e k t y n a S l o v e n s k u , s p r a c ú v a ť n e m e c k é p í s o m n é p a m i a t k y r o z t r ú s e n é p o a r c h í ­v o c h . S ľ u b n e n a m o d e r n e j m e ­t o d o l o g i c k e j b á z e s a r o z v í j a n o r d i s t i k a , k t o r á s a m ô ž e v y ­k á z a ť n i e k o ľ k ý m i p o z o r u h o d n ý ­mi p r í s p e v k a m i o f o n o l o g i c k e j f u n k c i i p r í z v u k u v š v é d č i n e a td . , a l e b o a j o p o r o v n á v a c e j n e m e c k o - š v é d s k e j v e r b á l n e j p r e f i x á c i i . Š i r o k o u p r a c o v n o u o b l a s ť o u j e a j r o m a n i s t i k a ( š t ú ­d i u m š p a n i e l č i n y , t a l i a n č i n y , r u m u n č i n y a f r a n c ú z š t i n y ) . P r a c o v a l o s a na o t á z k a c h z á ­k l a d n é h o s l o v n é h o f o n d u na p r o b l e m a t i k e p r e d l o ž i e k a i.

V N a j v i a c s a z a f t a ľ v y k o n a l o v o b l a s t i v e d e c k é h o v ý s k u m u š p a n i e l č i n y . D o t e r a j š i e p r á c e v o s t a t n ý c h o b l a s t i a c h s ú v i a c -m e n e j i n f o r m a t í v n e h o — p r a k ­t i c k é h o z a m e r a n i a . A j t u b u d e t r e b a p r e j s ť k v ý s k u m n ý m ú l o h á m n a k o n f r o n t a č n e j b á z e .

KMF v u p l y n u l o m o b d o b í v e ­n o v a l v e ľ a p o z o r n o s t i o t á z k a m l e x i k o g r a f i e , j a z y k o v e j p r a x e , v y u č o v a c í m m e t ó d a m a p r e k l a ­d a t e ľ s k ý m p r o b l é m o m . Č l e n o ­v i a p í s a l i u č e b n i c e , s l o v n í k y a j a z y k o v é p r í r u č k y , p r e k l a d a l i .

K e ď ž e KMF j e s ú č a s ť o u c e ­l o š t á t n e j o r g a n i z á c i e m o d e r n e j f i l o l ó g i e s o s t r e d i s k o m v P r a ­he, u d r ž u j e s t y k a j s č e s k ý m i p a r t n e r m i v P r a h e , B r n e , O l o ­mouci . K o n t a k t s a p r e j a v u j e v z á j o m n ý m p o z ý v a n í m p r e d n á ­š a t e ľ o v .

J e p o t e š i t e ľ n é , ž e v n i e k t o ­r ý c h p e r i o d i k á c h p r e j a v i l i z á ­u j e m o p r á c u KMF. V i a c k r á t o n ich r e f e r o v a l č a s o p i s Cizí j a z y k y v e š k o l e , č a s o p i s UK N a š a u n i v e r z i t a p r a v i d e l n e o t l á č a l p r o g r a m y KMF, i n t e r ­v i e w o K r ú ž k u p r i n i e s o l P r e d ­v o j . L e n K u l t ú r n y ž i v o t n e v i e p r í s ť K r ú ž k u n a m e n o a c h u ť . Ba d o k o n c a a j o n á v š t e v e t a ­k é h o v ý z n a m n é h o m a r x i s t u , a k ý m j e A . L. Morton, n i e k t o r é n a t o p o v o l a n é n o v i n y a ž p r í l i š k r i k ľ a v o mlča l i .

Z u v e d e n é h o j e • z r e j m é , ž e č i n n o s t K r ú ž k u m o d e r n ý c h f i ­l o l ó g o v s a z a p o s l e d n é t r i r o ­k y r o z r á s t l a d o š í r k y a d o d l ž k y . N o v ý v ý b o r n a č e l e s doc. d r . Š k u l t é t y m m á k d e p o k r a č o v a ť a na č o n a d v ä z o ­v a ť .

SAŠA NOVÝ

I V A N Š T E P К A

Všade, nikde (Donaldovi)

Čo zot iera a vracia k z e l e n e j

mise údolia . . . Pahorok hranou hudby

j e nedostupný p r e útek.

V tôni purpurových plátien

vyzl iekaných v útrobách slncom rozkladaných tieňov

( u k r y t í ) po rozčítaní kronik v reči v í c h o r n e j

s m e celí v nepokoj i ( z ú f a l s t v a ) — — d y m plynie

ce2 ko rá b y a nahí vybiehame s o s t r ý m

na vietor. Hrana. pozot ina j horiace

r u k y spomienky,

n e s i a h a j v ie tor vyvoláva

(obraz) ale neznačí. J e nehybný.

Mlyn žeravos t i

vz l ie ta k úžinám leta.

Pr ies tor za poslami v z r a s t á v s t ra s t iach .

(Náplavy ú s t u p s t á l e údobia

v ' obzore — p r ú d u ) . na predlakt í bezodná s topa zrenice princa. zimní vtáci

veľkí nehybní v pukline zabúdania

na v ietor . Synovia p r i c h á d z a j ú

príkrov odlieta k r v na ús tach j e kôra žeravá

Č a k a j m e plaví nad š t í tom (nad lakťami) (toho bežca) (Možno)

preprav ia na nich purpurové znamenia

našimi zabudnutými hlasmi nie si blízkymi nie si blízkymi

a t v r d o z imujúcimi bez železa kopi j í

za kopcom . . .

Sergej Michalkov

N O S — Odpusť te mi m o j u z v e d a - dobným chvostu, nemôže n e -

vosť, a le veľmi rrva z a u j a l v á š vyvolávať zákonité počhyb-nos ! — obrá t i l s a baran k s lo- nosti . . . novi. — To j e možné ! — p r e r u š i l

— Akis t e s t e chcel i povedať barania slon. — Vynasnažím sa chobot? — zdvori lo ho o p r a - však, čo s a toho týka, dať v á m vil slon. u s p o k o j i v é vysvet lenie . Viete,

— Nie! Špeciálne nos! — m y slony, m á m e vážnu t e l e s -vykr íkol baran. — Veď ten nú chybu — k r á t k u š i j u . Ten-v á š „chobot", ako s v o j o u po- t o nedostatok s a k o m p e n z u j e lohou k očiam a ústam, a t iež v u r č i t e j m i e r e chobotom. Po-jednotl ivými funkciami, v l a s t - k ú s i m s a v á m t o názorne do-nými iba nosu, váš , o p a k u j e m kázať . . . „chobot", nie j e nič iného ako Slon odtrhol chobotom zo nos. No, na d r u h e j s t rane, s t r o m u vetv ičku, potom pono-dlžka a pohyblivosť vášho no- ril chobot do potoka, nabral s a pripomína, prepáčte za v ý - vodu a v y s t r e k o l . raz, v e ľ k ý chvost . —• Dúfam, ž e t e r a z u ž c h á -

Slon s a zasmial. pete, ž e m ô j chobot j e d ô s -— Či nie pre to — pokrač o - iedkom prispôsobivost i o r g a -

val baran — t a k v o n k a j š í nizmu. vzhľad ako a j počínanie, ak — Ď a k u j e m v á m ! — odvet i l sa t a k môžem vy jadr i ť , vášho baran. — T e r a z môžem koneč-orgánu, k t o r ý j e , ako som u ž ne dokončiť s v o j u dizertáciu! v y š š i e poznamenal, nosom po- Z r u š t i n y E. K.

UOŽO T O T I NEZABUDNEM

•

Manžels tvo j e náboženský a posvätný zväzok: pôžitok, k t o ­rý vychádza z manželského z v ä z k u musí byť v á ž n y a z d r ­žanlivý.

I keď s a žena díva s v o j m u manželovi do očí s e b a n e ž n e j -šie, m á byť rada, keď mu s e m -tam vidí päty .

Domnievali s m e sa, ž e utužíme manželské puto, keď veľmi sťažíme rozviazanie tohto p u ­t a : ale ako s a zosilňoval ná­tlak, uvoľňovalo s a puto n á ­klonnosti . A naopak to, čo v Ríme tak dlho udržovalo m a n ­že l s tvo v ú c t e a bezpečí, bola slobodná vôľa, možnosť m a n ­že l s tvo kedykoľvek podľa chu­ti zrušiť. Rimania milovali s v o ­j e ženy t ý m viac, ž e ich moh­li s t r a t i ť : a pre tože ex i s toval rozvod, preš lo päťsto rokov a e š t e v i a c bez toho, ž e b y s a niekto chcel dať rozviesť.

My muži chceme mať ženy zdravé, silné, b u j n é i cnostné zároveň, t o znamená i horúce i cudné. Ale manželstvo, k t o ­r é im má podľa všeobecného názoru zabrániť, a b y ich s t r a ­vovala vášeň, im pr ináša podľa toho, ako s a chováme málo uspokojenia.

Manželom, ktor í s ú pr í l i š n á ­ruživí, b y som chcel povedať toto: pôžitky, k t o r é p r e ž í v a j ú s o s v o j i m i manželkami pr i dô­vernom s t y k u , s ú z a v r h n u t i a -hodné, keď nie j e pr i nich z a ­chovaná zdržanl ivosť : potom vybočí do roztopašnost i ako pri každom nedovolenom po­mere. Nehanblivé láskanie, k u k torému n á s v m i l o s t n e j h r e zvádza horúca žiadosť, j e nie­len nevhodné, a le i škodl ivé v s t y k u s našimi manželkami. Nech s a naučia nehanblivosti niekde inde. Sami im dokáže­m e pr ipraviť dosť v e ľ k é v z r u ­šenie. Ja som s a držal vždy len jednoduchých a pr i rodze­ných pravidiel .

Napriek tomu s ú ženy z v l á š t ­ne bytos t i — t o mus í m e p r i ­znať . . . N a j v i a c m i l u j ú tam, k d e s ú v nepráve. Nespravod­l ivosť ich pr i ťahuje .

Tie ženy, k t o r é s a líčia a u p r a ­v u j ú , s a nedopúšťa jú ž i a d n e j nesprávnost i : nes t rácame tot iž veľa, k e ď ich nevidíme v ich p r i r o d z e n e j podobe.

Muži, k tor í m a j ú tv rdohlavé ženy, vedia i s t e zo skúsenost i , ako s a t a k é ženy vedia hnevať, keď im muž odpovedá na ich rozhorčenie len chladným ml­čaním a odmieta ď a l e j živiť ich hnev . . . ž e n y s a rozhneva­j ú len preto, a b y s a m u ž zasa hneval na ne, napodobňujúc zákon lá sky .

MICHEL DE MONTAIGNE

KRESLIL: PETER BAUER

Stret l i s m e s a náhodou. Na schodoch internátu v Horskom parku. Pôvodne som z toho chcela vyťažiť len niekoľko v e r š o v do N a š e j univerzi ty . Nepodarilo s a mi t o s íce, a le dali s m e s a do rozhovoru. S otázkami začal v l a s t n e on. Žiaľ, nič zo s t a r e j g r é c k e j m y ­tológie nevlastním, a t a k som mu pomôcť nemohla ( i keď b y som bola rada, k e b y som mu aspoň trochu pomohla p r i u s ­kutočňovaní j e h o tvorčích p lá­nov). A zatiaľ, čo s i Soňa p r e ­zerala Mladú t v o r b u (po t ý c h ­to schodoch s a totiž n e z v y k n e človek sám premávať hore-do-

A záverom, milí naši párno-kopytníci a nepárnokopytníci, ešte taká maličkost. Ak ste náhodou niektorí vplyvom ne­priaznivých životných pomerov vychovávaní studeným odcho­vom, zachovajte si aspoň hre­jivé vztahy medzi sebou. Aspoň vy, ked už my ľudia takto akosi nie a nie . ..

lu, a le v o d v o j i c i ) začala som s otázkami adresovanými j e d ­nému zo skupiny univerzitných básnikov — MIROSLAVOVI PIUSOVI.

Aká j e podľa teba es te t ická a et ická p la t forma n a j m l a d š e j s l o v e n s k e j poézie?

Čo s a t ý k a p r v e j čas t i o táz­k y — mus í m e si priznať, ž e vychádzame z formálnych v ý ­bo jov p r e d c h á d z a j ú c e j g e n e ­rácie. T r n a v s k á skupina po období schematizmu znova po­stulovala do u r č i t e j miery a b ­solútnosť poézie ako t a k e j . Myslím pod t ý m to, ž e po o b ­dobí budovateľských, d r u ž s t e v ­ných básní pr i š la náročná zmyslovo-imaginárna, skutočne zložitá poézia. P r e d o v š e t k ý m oslobodili poéziu od u n i v e r ­zálnosti a dali j e j prapôvodný charakter . Naša generácia, prís lušníci n a j m l a d š e j s loven­s k e j poézie, prebral i t ie to f o r ­málne výdobyôky a zatiaľ s a Ich nedokázali /baviť. V y h r a ­ň u j e sa v oblasti e t i c k e j . Kým t r n a v s k á skupina hľadala poé­ziu samu v sebe, skupina o s a ­melých bežcov r e p r e z e n t u j e u r ­

čitý excentr izmus — snaží s a dopátrať z m y s l u ľudského ži­vota, konania indivídua v o s v e t e a prekonávania o s a m o t e -nia behom.

# „Skupina? Na a k e j báze, proti komu, č o m u ? " — p ý t a sa Ján Stacho v Mladej t v o r ­b e č. 2. Akú odpoveď b y si mu d a l ?

Zatiaľ ani j e d n a skupina konkrétne neformovala s v o j p rogram a an i to zat iaľ nemô­že urobiť, lebo k ý m generácia pred nami veľmi j a s n e vedela, proti komu a proti čomu s a má vyhranit , v našom pr ípade j e s i tuácia komplikovanejš ia . Zdá sa, ž e oni úlohu splnili a j za nás, t a k ž e my zatiaľ h ľ a ­d á m e len spôsob pozitívneho programu, k t o r ý by s m e mohli proti ním postaviť, hľadáme slabiny, k t o r é b y bolo možné odhaliť. J e t u náznak o u r č i ­tý et ický problém.

ф V čom vidíš formálnu a obsahovú rozdielnosť medzi vami a generáciou, k t o r ú r e ­p r e z e n t u j ú Mihalkovič, Šimo-novlč, O n d r u š ?

J e t u p r e d o v š e t k ý m snaha z jednoduš iť v ý r a z o v ú s t r á n k u poézie. Snaha zmocniť s a p r e d ­m e t u básne, mater iá lu f i lozo­f icky, snaha zbaviť v e r š ťaž­kého metafor ického výrazu.

Ф Teraz konkrétne j š ie k t v o j e j t v o r b e . Publikoval s i už v Kultúrnom živote, Mladej tvorbe, Umeleckom slove. Ako viem, skompletizoval s i s v o j e v e r š e . Kedy dos taneme t v o j knižný d e b u t ?

Moja zbierka má názov „ P y ­r o m a n i e " a m a l a b y v y j s ť k o n ­com tohto roku v o v y d a v a t e ľ ­s t v e Smena. J e j poetično osc i­l u j e medzi dets tvom, ilúziou a mnou na j e d n e j s t r a n e a po­minuteľnosťou, zmonologizo-v a n ý m a v š e d n ý m životom na s t r a n e d r u h e j . Obraciam a vraciam s a do d e t s t v a . Motív ohňa, ako symbolu, k t o r ý s a r a z mení na popol, inokedy v n á s z a p a ľ u j e č i s t é city a vášne, s a t iahne celou z b i e r ­kou. Snažil som s a byť m a x i ­málne úprimný.

Zhovárala s a : JANA MADUNICKA

Foto: M. Vojtek

B r a n i s l a v H l u b o c k ý

Poradňa pre zvieratá Milé naše chovné zv ieratá ,

iste ste si už všimli, že ne­žijete na svete samé. Žijete medzi lud mi a to vás zaväzu­je: jednak ku hrantu v maš­tali, a jednak k tomu, aby ste svoj život podriadili záujmom vašich chovateľov. Ako statok žite statočne: statočnost do­statočne dávajte najavo, no zbytočne sa s ňou nevystatuj-te. A žiadne statky zmätky.

Vy, milé kone, nefŕkajte mr­zuto, ked máte na očiach klap­ky. Umožňujú vám pohľad vpred bez zbytočného zazera-nia na okolitú skutočnost. Ako kone ste predovšetkým ušľach­tilé zvieratá, a preto nezabú­dajte na svoje šľachy. Zušľach­tilj t e si ich.

Podľa starého konského po­rekadla je „dobrá rada nad seno". Naši mladí žrebci si

často fažkajú, že im bujaro ihrajú žilky na šlachách. Radí­me tm. aby menej žrebovali s kobylami. Žrebovanie je t> konskom živote akt vážny a zodpovedný. Každý žrebec musi dopredu zvážit riziko irebu a ai potom sa rozhod -mit, ti irebovat, alebo nežre-bovat. Také konské itastie je vehu vrtoiivé a samotné žre­bovanie — milí žrebci — to je vám taká loti-ria: žrebuješ, žrebujci a napokon ti z toho aru nekvapne.

Hľadajte preto zmysel svoj­ho konského iivota v usilov­nom a cieľavedomom tahani voza A pretože dvom sa tahá lahiie. nestavajte sa, míli zrebci, na zaduv twliy, ak dus život nenazdajky zapriahol do voza vedno s kobylou. Zdieľaj­te s ňou spoločné oje poctivo

tlllllllllllilllllllllllllllllllllillllllllllllllllllllilllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllinil

a nezištne, ak ona chce čihí, netrucujte systémom hotá. A vy, milí žrebci, ktorí sa tu i tam ukradomky odpriahnete od voza a bokom si voľne vy­hadzujete z kopýtka, uvedom­te si už konečne, že vaša ko­byla nie je preto s vami za-priahnutá, aby tahala za vás ako kôň. I vy priložte, kopyto k dielu a ak spolu vydržíte tahat v jednom tahu napriek cestám- necestám, určite to >polu niekam dotiahnete. Pri­najmenšom k tomu, že budete mat z toho tahania spoločného koníčka. No a ak by sa medzi vami vyskytol taký kôň, ktorý nechce mat svojho koníčka a ak sa mu pritrafí, fujazdí u d neho kade ľahšie, tak je, podľa môjho názoru, naozaj veľký kôň. Lebo ved taký ko­níček je koniec-koncov predsa len koníček, aj keby sme si mali čo ja viem ako seno od huby odtŕhat.

A_ teraz zopár úprimných slov nášmu rožnému dobytku. Nija­ký učený vôl z neba nespadol. I to, že napríklad každá krava mlieko dáva, ešte zdaleka ne­statí. Nikto vám predsa nebrá­ni, aby ste sa vzdelávali — ved vy so svojimi knihami v žalúd­ku máte daleko väčšie mož­nosti, než my, ľudia, ktorí ich v žalúdku jednoducho nemáme. Sú síce takí, ktorí majú mnoho kníh v malíčku, no malíček je malíček a často sa strká tam, kde by nemal.

кжт našej univerzity Vodné lyže v Slávii

V Z D R A V O M T E L E Z D R A V Ý DUCH

Počet oddielov S láv ie Uni­v e r z i t a s a ď a l e j p o t e š i t e ľ n e r o z r a s t á . Z iniciat ívy p o s l u ­cháča F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o ­v y a š p o r t u Blaškoviča s a z a ­ložil oddiel vodného lyžovania.

Z á u j e m c i o v s t u p do nového oddie lu s a môžu pr ihlás iť na s e k r e t a r i á t e S láv ie UK v o v e s ­t ibule Univerz i ty Komenského u t a j o m n í k a j e d n o t y s . Karo-l ú s a . - r -

Čo právnici a filozofi? J e d n ý m z n a j ú s p e š n e j š í c h oddie lov n a š e j j e d n o t y j e ľ a h -

koat le t ický oddiel . Vznikol p r a k t i c k y p r e d d v o m a rokmi, no dokázal u ž v minulom r o k u zvíťaziť v o b l a s t n e j ľ a h k o a t l e -t i c k e j súťaži . A nie j e v í ť a z s t v o ako v íťazs tvo, v e ď naš i ľahkí a t lé t i p rehra l i iba j e d n o s t r e t n u t i e v B a r d e j o v e a a j to n i e p o n a j č i s t e j š o m b o j i .

Možnosti, k t o r é p o n ú k a v y ­sokoškolákom, š p o r t o v c o m VOV ČSM v B r a t i s l a v e nie s ú zat iaľ n i j a k o z v l á š ť p e s t r é . Každá iniciat íva s k ô r n e s k ô r narazí na u r č i t é obmedzenie v podobe c e l o b r a t i s l a v s k é h o problému, a k ý m j e n e d o s t a t o k p r i e s t o r o v p r e š p o r t o v é p o d u ­j a t i a . V š e t k y te locv ične m a ­j ú nabi tý rozvrh, niet ani m i ­n ú t y n e v y u ž i t e j . P r e n a j í m a j ú ich v š e m o ž n é ško ly , k l u b y , a podobne. Za t a k e j t o s i t u á c i e j e j a s n é , ž e tiažisko š p o r t o v e j č innost i pr ipadá na p r a j n e j -š i e počasie, t e d a na j a r n é , r e s p . l e tné či v č a s n é j e s e n n é mesiiace. Čo a ako z a m ý š ľ a pôdniknúť VOV ČSM v t e j t o sezóne, o t o m n á s i n f o r m o v a ­la Jana Lenátorová, i n š t r u k ­t o r k a p r e k u l t ú r u a š p o r t . A b y s a spoločné c ie le VOV ČSM a RVŠ MV ČSTV z b y t o č ­n e netr ieš t i l i , dohodli s a o b e

z ložky na spolupráci , t a k ž e t e ­r a z m a j ú u ž z n a č n e v ä č š i e m a ­t e r i á l n e možnost i . V s ú č a s n e j dobe u ž beží dlhodobá s ú ť a ž f a k ú l t v o v o l e j b a l e a b a s k e t b a ­le mužov a žien. Súťaže s a h r a j ú podľa p la tných p r a v i ­diel ČSTV. Š t a r t u j ú pos lucháči denného š t ú d i a f a k ú l t , n e r e ­g i s t r o v a n í , p r í p a d n e r e g i s t r o ­vaní v mes t s ike j a k r a j s k e j s ú ­ťaži ČSTV ( t . j . bez ú č a s t i h r á č o v a h r á č o k k r a j s k é h o m a j s t r o v s t v a , I., II. l igy, s ú ­ťaží ČSTV). S ú p i s k y s m a x i ­m á l n y m počtom 30 h r á č o v t r e b a predložiť k o v e r e n i u t a ­jomníkovi RVŠ. Totožnosť h r á ­čov s a o v e r u j e na z á k l a d e in­d e x u .

Pos tupne s a počíta s r o z š í ­rením podobných súťaží i na iné š p o r t y , napr. f u t b a l , h á ­dzanú a t ď .

Milan Š v e c

Tohoto r o k u s a v š a k p o m e ­r y v oddie le t r o c h u zmenil i . Š t y r i a n a j l e p š í — J ú l i u s Kol-č i te r , P e t e r Ihring, Š t e f a n Mik-lovič a Vladimír Tenz odiš l i do S láv ie SVŠT, čo i s t o t n e p o d s t a t n e o v p l y v n í v ý s l e d k y oddielu. Prečo t e d a t í t o š t y r i a n a j l e p š í o d i š l i ? V ý b o r oddielu s a rozhodol p o d lhš ích ú v a ­hách nebrzdiť ich ď a l š í r a s t a umožniť im t ý m t o p r e s t u ­pom š t a r t v p r v e j l ige. T ý m f u n k c i o n á r i ľahkoat le t ického oddielu z n a č n e pomohli p r v o ­l igovému d r u ž s t v u S láv ie SVŠT. Podľa ich m i e n k y d r u ž ­s t v o , k t o r é os ta lo, j e s c h o p n é opäť ú s p e š n e r e p r e z e n t o v a ť u n i v e r s i t u v o b l a s t n e j súťaži .

Cez zimu v š e t c i p r e t e k á r i oddie lu p r a v i d e l n e t rénoval i pod v e d e n í m odborných a s i s ­t e n t o v Ivana Havlíčka, Pavla V e l e k a a Milana V y p a r i n u . To, či boli t i e t o t r é n i n g y d o s ť i n ­tenzívne, u k á ž u p r v é p r í p r a v ­né s t r e t n u t i a koncom apr í la a zač ia tkom m á j a . J e v š a k n i e ­k o ľ k o problémov, k t o r é i m r o ­bia p r e d z a h á j e n í m s e z ó n y s t a ­ros t i . Sú t o h l a v n e s t a r o s t i s o š tadiónom. Na te lovýchovnom s t r e d i s k u to t iž u ž n e b u d e m o ž ­n é p r e v ý s t a v b u p r e t e k a ť a v m á j i a j ú n i m a j ú na i h r i s k u M l a d e j g a r d y vymieňať t r á v ­nik. Sú t u t e d a o p r á v n e n é o b a ­vy, ž e n e b u d e možné z a b e z p e ­čiť š tad ión p r e s t r e t n u t i a na d o m á c e j pôde. V e ľ k ý m n e d o ­s t a t k o m t a k t i e ž j e , ž e v š e t k u d o k u m e n t á c i u m u s i a o b s t a r á ­vať t r a j a u ž spomínaní t r é n e ­r i . Títo pochopiteľne nemôžu na v š e t k o s tačiť, p r e t o mali a j s n a h u z í skať náborom n e j a ­

k ý c h dobrovoľníkov — f u n k ­cionárov, k t o r í b y im pomohli p r i práci . Zatiaľ v š a k ž iadnych „ v y t r v a l c o v " a „ o b e t a v c o v " n e ­našl i . Z a r á ž a j ú c a j e a j a b s o ­lútna n e ú č a s ť pos lucháčov p e ­d a g o g i c k e j a f i l o z o f i c k e j f a ­k u l t y na p r á c i oddielu. J e p r e d s a úp lne nepochopiteľné, ž e b y s a medzi nimi nenaš lo n iekoľko j e d n o t l i v c o v , k t o r í b y s a poct ivým t r é n i n g o m n e ­mohli v y p r a c o v a ť na d o b r ý c h ľahkých a t lé tov . Podobný n e ­z á u j e m j e a j zo s t r a n y a s i s ­t e n t o v k a t e d i e r t e l e s n e j v ý ­c h o v y na t ý c h t o f a k u l t á c h . A j e e š t e j e d n a záležitosť, k t o r á š k r i e vedúcich oddie lu t o j e ž e n s k é d r u ž s t v o , k t o r é t u u ž d l h š i e n e p r a c u j e . Rozpadlo s a totiž p o ochorení t r é n e r k y u ž d á v n e j š i e a t e r a z n ie t nikoho, k t o b y s a toho u j a l . V e d e n i e oddie lu s i v š a k dailo záväzok, ž e z o r g a n i z u j e n o v é d r u ž s t v o žien a ž e b u d e j e h o p r á c u s y ­s t e m a t i c k y s l e d o v a ť a podpo­rovať. To j e i s t e s p r á v n a a s ľ u b n á p e r s p e k t í v a , m ô ž e s a v š a k rea l izovať iba z a s p o l u ­p r á c e v š e t k ý c h k a t e d i e r t e l e s ­n e j v ý c h o v y a s a m o z r e j m e za pochopenia pos lucháčok.

Nie j e t o t e d a v š e t k o r u ž o v é u naš ich ľ a h k ý c h a t lé tov . J e toho hodne na zamys lenie . Dú­f a m e v š a k , ž e s pomocou n i e ­k o ľ k ý c h h o s ť u j ú c i c h a t l é t o v zo Slávie SVŠT s a im podar í v t e j t o s e z ó n e o p ä ť p r e b o j o v a ť d o k v a l i f i k á c i e p r e d r u h ú l igu a ž e im tohto r o k u nik n e ­ochorie, a b y š t a r t v k v a l i f i ­kácii nemuse l i odvolať, ako t o bolo p r e d rokom.

Dušan SLEZÄK

Mám s a

hanbit Naoza j s o m s a s e b a t a k

v duchu s p y t o v a l . A možno, ž e s o m s a a j m u s e l zahanbiť. S e ­del s o m p r i k á v e s m o j í m a f ­r i c k ý m kolegom a besedova l i s m e . N a j s k ô r len tak , obecne. „Šacoval i" s m e dievčatá, k t o r é prechádzal i okolo nás , v y m i e ­ňali s m e s i s v o j e názory . A k o áno, ako nie, p o s t u p n e s m e s a dosta l i až k prob lémom ž ivota /Zahraničného š t u d e n t a u n á s .

Ono t o asi začalo u ž p r i š a t ­ni. š a t n á r s a n e p r í j e m n e u š k ŕ ­ňal, bol s l izko podl ízavý a z á -v i s t l i vo pripomínal bony m ô j h o kolegu, k t o r ý m i v r a j o p l ý v a o d

s o m mu, ž e a j m ň a z b i j ú d o ­máci chlapci, ak p ô j d e m s á m d o neznámeho p r o s t r e d i a na z á b a v u a b u d e m s i p r i v e ľ m i v š í m a ť n i e k t o r ú ioh k r á s a v i ­cu. Bol s o m v š a k s l a b ý r e č ­ník, a s i s o m h o n e p r e s v e d ­čil.

Možno b y t o n i e k t o dokázal lepšie, bolo b y t o t r e b a .

P r á v e s o m dokončoval t ú ­to ú v a h u a p r e m ý š ľ a l s o m a k o s a t o d á l epš ie v y s v e t l i ť , k e ď s a mi . d o s t a l d o r ú k č lánok B a r m s k ý o h l a s (NU — 1 2 ) . J e v ňom dosť, s č í m m o ž n o s ú ­hlasiť, k e b y j e h o o s t r i e n e -t r i a f a l o ď a l e k o v e d ľ a , na jmä ' pre to, ž e p o l e m i z u j e p r á v e s názorom D. Kianičku. Mal s o m t o š ťas t ie , ž e s o m z a p i s o v a l j e ­ho s lová d o n o v e m b r o v e j a n ­k e t y . Zdržal s o m s a v t e d y d lhš ie u neho n a i n t e r n á t e , boli t a m a j j e h o zahraničn í ko legovia a v š e t c i n a v z á j o m s i pochvaľoval i v e ľ m i k a m a r á t s k e vzťahy, t e r a z t u b ý v a s o š t u ­dentom z I raku, v o l a j ú h o s v o ­j í m „ d u c h o v n ý m o t c o m " , a l e napokon t o p r i p o z o r n o m č í ­tan í Kianičkovho n á z o r u n e ­mohlo nikomu u j s ť . Reakcia b a r m s k é h o š t u d e n t a na s l o ­v íčko „ b o r d e l á r i " v y c h á d z a z nepochopenia z m y s l u . Nikto h o

Malá úvaha a j o liste barmských študentov

I

Každý vysokoškolák; podáva tikety v zberni i

S L Á V I E UK

Záujem je, treba ho v/užiť! V sobotu 19. m a r c a p a t r i l

G r ö s s ü n g vysoko ško lákom, k t o ­rí bo jova l i o m i e s t a n a j l e p š í c h p lavcov Univerzi ty . Konečný v ý s l e d o k zodpovedá v ý k o n n o s t i z ú č a s t n e n ý c h ; s p revahou z v í ­ťazili š t u d e n t i FTVŠ a o v ý ­r a z n e j š í bodový rozdiel ich pr iprav i la n e ú č a s ť n i e k t o r ý c h

/ y d á v a CZV KSS n a UK a LF, ZV ROH n a UK a LF. V V ČSM n e UK a L F í R e k t o r á t U n i ­v e r z i t y K o m e n a k é h o , Uratielava, Š a f á r i k o v o n á m . č , 12. V e d ú c i r e d a k t o r J u r a j Vereá, r e d a k t o r i f ' r a n t á l e k L e t o v a n e c a Ján K a m e a U t ý . Redakc ia a a d m i n i s ­trácia- K a t e d r a n o v i n á r s t v a FFUK, G o n d o v e 2, Brat lá lava. Tel 350-20. V y c h á d z a d v o j t ý ž ­d e n n e Tiahla Z á p a d o a l o v e n a k á t l a č i a r n e 01, n . p., Brat la lava, Dukelská SI.

K - 1 4 - 6 1 2 1 t

n a j l e p š í c h , k t o r í s a iba deň p r e d t ý m vrá t i l i zo Š v a j č i a r ­s k a . O ich v í ť a z s t v e nebolo p o ­chýb, pozornosť v š a k v z b u d z o ­val f a k t , ž e p r e t e k o v s a z ú ­častni l i i o s t a t n é f a k u l t y . V d o t e r a j š í c h p r e t e k o c h bol n e -t e l o c v i k á r na nich s k u t o č n o u „bielou v r a n o u " a a j k e ď s a p r e t e k o v zúčastni l , t a k s a z i s ­tilo, ž e j e v ý k o n n ý p r e t e k á r , k t o r ý s i pr i š ie l z m e r a ť s i l y s oddielovými k o l e g a m i v t r é ­ningovom p r e t e k u . A z r a z u — p ä ť f a k ú l t pr ihlás i lo s v o j i c h r e p r e z e n t a n t o v .

Možno povedať, ž e s o š ť a s ­t ím a zás luhou FTVŠ skončil i f i lozof i s n á s k o k o m 2,5 bod. pred pr í rodovedcami. V polo­h o v e j š t a f e t e 4x50 m muži bolo poradie : 1. Pr í rodné vedy, 2. Fi lozof ická f a k u l t a , 3. FTVŠ, za čo boli ohodnotení bodmi 10, (j, 4. A b y te locvikár i n e ­os ta l i v hanbe, zostav i l i r e ­z e r v n ú š t a f e t u , k t o r á z a p l á v a ­la n a j l e p š í č a s a bodové hod­notenie bolo: FTVŠ H. 10 b., Pr í rodné v e d y (i b. a f i lozof ia 4 body, /. pôvodného s ú č t u p r í ­rodovedci s t ra t i l i 4 body, f i l o ­zofovia iba 2 a t a k s a p o r a d i e na 2. a 3. m i e s t e vymenilo.

V budúcom r o k u s a u ž má p r e t e k a ť o putovný pohár, k t o ­

r ý v e n u j e p r a v d e p o d o b n e FTVŠ. Obavy o j e h o s t r a t u z r e j m e n e m u s i a mať, j e i s té , ž e z o s t a n e „doma" . Súťaž s a v š a k s t a n e skutočnou súťažou, b u d e z a u j í m a v e j š i a , pr íťažl i­v e j š i a . Bolo b y pr í l i š o d v á ž n e tvrdiť, ž e pomôže zdvihnúť ú r o v e ň v y s o k o š k o l s k é h o p l a ­v e c k é h o š p o r t u . Celkove ťažko možno hovoriť o n e j a k e j ú r o v ­ni, keď v á ž n e s a p lávaním z a ­o b e r a j ú iba na FTVŠ a p á r j ednot l ivcov n a iných f a k u l ­tách.

Nemôžeme čakať, ž e nám v y ­r a s t ú noví Scholanderovci a

F r a s e r o v é , a l e p r e j a v e n ý z á ­u j e m b y .sa mohol v y u ž i ť k dos iahnut iu toho, čo znie už ako f r á z a , a le čo n a š i m v y s o ­k o š k o l á k o m t a k c h ý b a — h o ­dina te locviku denne.

VÝSLEDKY:

100 m p r s i a ž e n y : 1. Olšerová (FTVŠ) 1:31,0

min. 2. Debaldová (FTVŠ) 1:39,0 min. 3. Ch á t o v á ( F a r ­ma c i a ) 1:52,8 min.

100 m voľný s p ô s o b muži : 1. Kováč (FTVŠ) 1:00,3 min.

2. Haluška (Pr í r . ) 1:02,3 min. 3. Domény ( P r í r . ) 1:02,3 min. 100 m voľný s p ô s o b ž e n y :

1. Novotná (FTVŠ) 1:16,8 min. 2. H y r s c h o v á (FTVŠ) 1:18,0 mii?. 3. J a r i a b k o v á (Pr í r . ) 1:27 min. 100 m znak inuži:

1. H a j d ú c h (FTVŠ) 1:17,7 min., 2. Miller (FTVŠ) 1:17,8 min. 3. Baďurík (FFUK) 1:37,5 min. 200 m p r s i a muži :

1. J a n k ů (FPU) 3:41,4 min. 2. Fal ían ( P r í r . ) 4:14,8 min. 3. Mazúr (Farm.) 4 :35 min. 100 m znak ž e n y :

1. Hirschová (FTVŠ) 1:23,2 min. 2. Libercová (FFUK) 1:28 min. 3. V o j t e k o v á (FTVŠ) 1:28,4 min. 100 m motýl ik muži :

1. Nop f (FFUK) 1:09,0 min. 2. Haluška ( P r í r . ) 1:12,5 min. 3. Nemčič (t.FUK) 1:12,5 min. Polohová š t a f e t a 4x50 m m u ž i :

I. FTVŠ (Miller, Pouchlý, Dubrovay, Kováč) 2:07,5 min. 2. Prír . v e d y 2:20,9 min. 3. FFUK 2:23,8 min.

Celkové poradie : 1. FTVŠ 28 bodov 2. FFUK 20 bodov 3. Prlr . v e d y 18,5 bodov 4. FurmAcia 4 body 5. LFUK 2,5 bodov

J a r o J a n k u

h l a v y a ž po päty . „Látka s a m ý Tuzex" — o h m a t á v a l r u k a m i a k o s t a r á baba, k e ď p r e b e r á m r k v u tva t r h u . A p r i t o m b y nriu bolo a s i m á r n e v y s v e t ľ o ­vať, ž e ch lapec s i u n á s z a t i a ľ nekúpil ani k o š e ľ u . P r e neho b y t o bolo s k r á t k a nepochopi­teľné . Teda u ž pr i š a t n i s o m •>a neveľmi d o b r e zacít i l .

Do h o r š e j s i t u á c i e m a v š a k dos ta l m ô j k o l e g a p o č a s r o z ­hovoru . Od „hodnotenia" d i e v ­čat s m e p r e š l i na ľ u d s k é v z ť a ­hy. Nemá r á d ľudí, k t o r í s a h o v y p y t u j ú , čo s a m u u n á s n e ­páči .

„Pozri s a " — v y s v e t ľ o v a l mi — „ m y s m e t u cudzinci a h ľ a ­d á m e u v á s iba t o n a j p r í j e m ­n e j š i e , iba t i e n a j k r a j š i e s t r á n ­k y ž ivota a n e c h c e m e u m e l o v y h ľ a d á v a ť z á p o r y a z b y t o č n e rozmýšľať , či nám t u náhodou nie j e zle. V c e l k u s a n á m t u páči, talk čo . . . "

Ani j a nechcem „umelo v y ­h ľ a d á v a ť " z á p o r ý v niašom s p r á v a n í , ani moral izovať, a l e s t ý m , čo s o m s a v t e n p o d ­v e č e r od zosmutne lého k o l e g u dozvedel, s a mi nechce mlčať. Hoci s ú t o u ž v e c i n o t o r i c k y známe.

„Videl s i u ž zahraničného k o l e g u na š t u d e n t s k e j z á b a v e ? Nevidel? A p r e č o ? V e ď m y s m e t i v e ľ m i t e m p e r a m e n t n í , radi t a n c u j e m e , t a k v č o m t o j e ? " — s p ý t a l s a m a a n e č a ­kal na odpovede. — „Zle s a t a m cí t ime," — v y š l o z neho.

Dozvedel s o m sa, ž e k e ď c h c e n i e k t o r ý z nich náhodou tancovať š dievčaťom, k t o r é hoci a j ce lý v e č e r s e d í s a m é pr i s tole, v y t v o r í s a p a r t i a „ k a m a r á t o v " , k t o r í s a p o s t a ­r a j ú o to, a b y mu t o z n e m o ž ­nili. í s ť d o k ina j e v r a j z d r a ­viu nebezpečné, k e ď č i e r n y ch lapec ide s b i e l y m d i e v č a ­ťom, ľahko s a s t a n e , ž e ho z b i ­jú-

„Smutné v š a k j e , ž e n a j h o r š í s ú na n á s p r á v e š t u d e n t i a v o ­j a c i . " Chcel v y s v e t l e n i e , n a l i e ­hal, aby s o m m u v y s v e t l i l , p r e ­čo s m e tak í k r u t í na s v o j e k o ­legyne, k t o r é s a s nimi p r i a t e ­lia z č i s t e j l á s k y . P r e č o pov ie v r á t n i k v i n t e r n á t e dievčaťu, k t o r é ide z a s v o j í m č i e r n y m spolužiakom, ž e „z t ý c h d e s i a ­t ich j e päť bonov m o j i c h " ?

Snažil s o m sn m u v y s v e t l i ť n á š k o n z e r v a t i v i z m u s , k t o r ý s a u mnohých ľudí p r e j a v u j e e š t e podobným pohľadom a j na p á r v o j a k — dievča, v y s v e t ľ o v a l

neodvodzoval od s l o v a „ b o r -d e l " , a l e s k ô r od s l o v a „nepo­r i a d o k " a k o l e g a ho použil iba a k o prot ik lad k s k ú s e n o s t i , k t o r ú m á s o zahraničnými š t u -d e n t a m i - t e r a z . K u r d z I raku, k t o r ý s ním b ý v a , odmieto l v y u ž í v a ť n e d o s t a t o č n ý c h „ s l u ­ž i e b " u p r a t o v a č k y a u p r a t u j e s á m . A hoci s o m nebol na i z b e b a r m s k ý c h š t u d e n t o v , m ô ž e m t v r d e n i u D. Kianičku v e r i ť ( k o n i e c k o n c o v s a op iera o s t a v z minulého r o k u , čo j e t a m t i e ž n a p í s a n é ) , s á m s o m s a na M l a d e j g a r d e p r e s v e d ­čil, ž e nie n a j e d n e j i z b e z a ­hraničných š t u d e n t o v s k u t o č n e nepor iadok bol (hoci p r i z n á ­vam, ž e nie len na n i c h ) . T e ­d a v e ľ a nedorozumení v z n i k á a j z nepochopenia z m y s l u s l o v a s lovíčok. Môj k o l e g a , o k t o ­r o m p í š e m v p r v e j č a s t i , t i e ž ťažko pochopí m n o h é i r o n i c k é poznámky, bez k t o r ý c h s a žiadni š t u d e n t i nezaobídu, z o -

ze s o m

biely? b e r i e to v á ž n e a s ú z toho poci ty k r i v d y a n e d o r o z u m e ­nia.

A e š t e k j e d n e j p o z n á m k e z l i s tu b a r m s k é h o š t u d e n t a m á m v ý h r a d y . P r e k r ú t i l t o t i ž z m y s e l Kianičkových s lov . K i a -nička s í c e hovorí , ž e „ . . . v o ­dili s i na n e ž e n y . . . " , a l e n i ­

komu toto „ p r á v o " n e u p i e r a ( t r e b a čí tať d o k o n c a ! ) , p r o ­t e s t u j e iba prot i č a s t ý m n á v ­š t e v á m , k t o r é zabraňoval i n a ­š i m chlapcom k ľ u d n e š t u d o ­vať. O t r o c h u ko leg ia l i ty s n á ď n a v z á j o m žiadať m ô ž e m e ?

Možno s mnohým n e b u d e t e s o mnou súhlas iť , a l e r e d a k ­cia i s t e nechá m i e s t o a j p r e v á š názor.

IVAN ŠPÄN1