Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
7
ÚVOD
Úvod
Potreba porozumenia riziku je v podnikateľskej činnosti neodmysliteľná. Podstúpenie
rizika je nevyhnutnou súčasťou cesty za úspechom. Podnikanie len na istotu je takmer
nezlučiteľné s úspešným podnikaním. Naopak podstúpenie príliš veľkého rizika za
účelom vysokého zisku taktieţ nemusí byť vhodným postupom na ceste k zisku.
Správny prístup k riziku napomáha odstrániť hazardné tendencie v rozhodovaní, no tieţ
vytvoriť a vhodne vyuţiť hmotné a organizačné prostriedky potrebné na prevenciu,
respektíve elimináciu následkov rizika. Časté príčiny neúspechu v podnikaní pramenia
z podcenenia niektorých nástrah podnikateľského prostredia, ako aj z neznalosti
moţných príčin a následkov pôsobenia rizika a tieţ z nevhodných opatrení a reakcii na
riziko. Zvýšenie úrovne riadenia rizika v podnikateľskej činnosti si vyţaduje vyvinúť
úsilie potrebné k nadobudnutiu teoretických znalostí o racionálnom riskovaní.
Cieľom tejto práce je charakterizovať podnikateľské prostredie a poukázať v ňom na
zdroj moţných rizík, objasniť moţné postupy identifikácie a hodnotenia rizík,
špecifikovať riziká podnikania malých a stredných firiem a analyzovať riziká
podnikania vo firme ADES, sr.o a poskytnúť návrhy a odporúčnia na ich elimináciu.
Práca je štruktúrovaná do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku
malých a stredných podnikov, podnikateľského prostredia, vývojových trendov a bariér
rozvoja malého a stredného podnikania v rámci Slovenska. Druhá časť práce sa zaoberá
klasifikáciou a analýzou rizík, ako aj niektorými jej metódami. Sú tu popísané
zákonitosti riadenia rizík a tieţ metódy eliminácie rizika, ktoré sa vyuţívajú v rámci
prevencie a takisto aj v rámci zniţovania následkov pôsobenia rizík. Záverečná, tretia
kapitola ponúka na príklade malej účtovníckej firmy, analýzu silných a slabých stránok
v rámci interného prostredia, ako aj analýzu hrozieb a príleţitosti v rámci externého
prostredia a tieţ rozbor hrozieb plynúcich z konkurenčného prostredia firmy. Tieto
analýzy sú vykonané prostredníctvom dvoch vybraných metód analýzy prostredia.
Súčastou je analýza moţností ďalšieho rozvoja spoločnosti a rizík spojených
s expanziou podniku.
8
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
1.1. Charakteristika malých a stredných podnikov
Podnikanie je základný prvok efektívneho fungovania trhovej ekonomiky, je tým, čo
robí ekonomiku trhovou. Pre Slovensko, pre ktoré je hlavným cieľom dosiahnuť úroveň
rozvinutých krajín Európy v čo najkratšom čase, má rozvoj podnikania, obzvlášť
malého a stredného, nenahraditeľný význam. Podnikanie je hnacím motorom zmien,
meradlom rozvoja ekonomiky, nástrojom prispôsobovania sa a schopnosti udrţať krok
s hlavnými svetovými trendmi.
Za podnik sa povaţuje kaţdý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu
na jeho právnu formu. Sem patria najmä samostatne zárobkovo činné osoby a rodinné
podniky, ktoré vykonávajú remeselnícke alebo iné činnosti a partnerstvá alebo
zdruţenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť. (Odporúčania Komisie
2003/361/ES, 2003)
Podnikanie je sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľským subjektom –
podnikateľom pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia
zisku. Predmet podnikania je určený rozsahom podnikateľskej činnosti, ku ktorému je
podnikateľ podľa ţivnostenského zákona oprávnený. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.,
§ 2)
Podnikateľom je:
osoba zapísaná v obchodnom registri,
osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia,
osoba, ktorá podniká na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov,
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do
evidencie podľa osobitného predpisu. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb., § 2)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zisk
9
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Kategória malých a stredmých podnikov (MSP) je v rámci rozvinutých ekonomík
povaţovaná za najpruţnejšiu, najefektívnejšiu, najprogresívnejšiu, a teda aj
najdôleţitejšiu súčasť ekonomiky. Z tohto dôvodu krajiny EÚ, ale aj iné rozvinuté
krajiny, venujú stavu MSP maximálnu pozornosť a sústavne prijímajú opatrenia na jeho
rozvoj. Ich štatistiky svedčia o tom, ţe podpora malého a stredného podnikania sa stala
v posledných 20 - 25 rokoch významnou súčasťou celkovej hospodárskej stratégie
ekonomicky vyspelých krajín. Hlavne po prvom ropnom šoku na konci 60-tych rokov a
hospodárskej recesii v prvej polovici 70-tych rokov sa ukázalo, ţe väčšia pruţnosť
malých a stredných podnikov im umoţňuje rýchlejšie prekonať následky kríz celých
odvetví a odštartovať nevyhnutné štrukturálne zmeny. Štatistiky z posledných rokov
dokazujú, ţe malé a stredné podniky v krajinách EÚ predstavujú 80 - 99 %
podnikateľských subjektov, tvoria 45 - 75 %-ný podiel na zamestnanosti a produkujú 40
- 60 % hrubého domáceho produktu. O dôleţitosti tejto kategórie svedčí aj to, ţe sa stala
predmetom samostatnej kapitoly pre prijatie do EÚ a práve doterajší prístup k MSP v
SR je dôvodom toho, ţe táto kapitola je povaţovaná v súčasnosti za bezproblémovú.
(Analýza vývoja malého a stredného podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-
2002-010/ma.htm)
MSP tvoria významnú súčasť ekonomiky slovenského hospodárstva, pričom sa na
tvorbe hrubého domáceho produktu alebo pridanej hodnoty podieľajú pribliţne
šesťdesiatimi percentami. Ich význam v národnom hospodárstve spočíva v tom, ţe sú
hnacou silou jeho rozvoja najmä svojou pruţnosťou pri prijímaní a vyuţití
najprogresívnejších technológií, tvorby pracovných miest a ako hlavný iniciátor rastu
ţivotnej úrovne obyvateľstva. So vstupom Slovenska do Európskej únie sa zároveň
zvýšili nároky na tento sektor národného hospodárstva vzhľadom k vysokej konkurencii
na európskom trhu. Iba výrobky a sluţby vysokej kvality, ktoré dokáţu uspokojiť stále
sa zvyšujúce nároky zákazníkov, sa dokáţu presadiť vo vysokej konkurencii jednotného
trhu EÚ. Preto sa trvalá inovačná aktivita podnikov, ako jeden z hlavných nástrojov
dosiahnutia konkurencieschopnosti javí ako nevyhnutná. (Národná agentúra pre rozvoj
malého a stredného podnikania, 2003)
Dve tretiny všetkých pracovných miest sa nachadzaju v MSP. Pritom jeden podnik
poskytuje zamestnanie priemerne pre 6 osôb. Ročný obrat podniku sa pohybuje v
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htmhttp://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
10
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
rozmedzí od 600 tis. eur v malých a stredných podnikoch aţ po 255 milionov eur vo
veľkých podnikoch. Čím je podnik menší, tým menší je jeho podiel na trhu. Malé a
stredne podniky exportuju iba 13 % z obratu, kým veľke podniky predavaju 21 %
celkoveho obratu do zahraničia. Avšak, vzhľadom na to, ţe malé a stredné podniky
taktieţ dodávajú tovary a sluţby pre veľké (exportujuce) spoločnosti, nepriame vývozy
malých a stredných podnikov su dosť významné. (Holešová, 2003)
MSP majú v porovnaní s veľkými podnikmi mnoţstvo predností. Predovšetkým:
majú nezastupiteľnú úlohu v dynamickom rozvoji krajín,
orientujú sa na lokálny trh, majú špecifický sortiment, pruţne reagujú na zmeny
v dopite na trhu, sú flexibilnejšie voči okoliu,
vytvárajú predpoklady pre lepšie vyuţívanie jedinečných schopností, znalostí
a pracovných návykov ľudí,
umoţňujú väčšiu odolnosť voči zmenám zamestnanosti v podniku, vzhľadom
k priamejším a menej formálnym pracovným vzťahom a univerzálnejšiemu
zameraniu pracovníkov v porovnaní s veľkými podnikmi,
osobný vzťah k zákazníkom, dodávateľom a zamestnancom, obchodným
partnerom, umoţňujú lepšiu kontrolu produktov a vzťahov,
vytvárajú nové pracovné miesta, a tým významne ovplyvňujú vývoj
zamestnanosti,
sú katalyzátorom zmien a umoţňujú nové inovatívne prístupy.
Majú však aj svoje nedostatky, medzi ktoré patria napríklad:
obmedzené finančné zdroje,
obmedzená schopnosť ručenia,
vysoká administratívna náročnosť,
nízka koncentrácia a menšia moţnosť rozširovania výroby,
v oblasti marketingu nemajú dostatok prostriedkov na reklamu a propagáciu,
cenová politika závisí od toho, či je produkt substitučný,
vyššie náklady, niţšia produktivita práce, vysoké podnikateľské riziko,
11
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
vysoká intenzita práce vlastníka a personálu,
ţivotnosť podniku. (Holešová, 2003)
1.2. Špecifikácia malých a stredných podnikov
1.2.1. Počet pracovníkov a finančné limity určujúce kategórie malých a stredných
podnikov
V rámci kategórie MSP sa veľký podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva
menej ako 250 osôb a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 miliónov euro a/alebo
celkováročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR.
V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva
menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha
nepresahuje 10 miliónov EUR.
V rámci kategórie MSP sa mikro podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva
menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha
nepresahuje 2 milión EUR.
Tab. 1: Typy podnikov podľa počtu zamestnancov a ročného obratu/súvahy
Typ podniku Počet zamestnancov Ročný obrat a/alebo
celková súvaha
Mikro Do 10 osôb Do 2 milióny EUR
Malý 10 – 50 osôb 2 – 10 miliónov EUR
Stredný 50 – 250 osôb 10 – 43 miliónov EUR
12
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Okrem prípadov uvedených, sa podnik nemôţe povaţovať za MSP, ak 25 % alebo viac
imania alebo hlasovacích práv je priamo alebo nepriamo kontrolovaných spoločne alebo
individuálne jedným alebo viacerými verejnými orgánmi. (Odporúčania Komisie
2003/361/ES, 2003)
Táto kategorizácia je však iba teoretická, pretoţe značná časť MSP sa vymyká daným
skupinám, napr. existujú podniky s jedným zamestnancom a neprimerene vysokým
obratom a naopak podniky s mnoha zamestnancami s obratom nízkym.
1.2.2. Údaje pouţívané v prípade výkazu počtu pracovníkov a finančných čiastok
Údaje, ktoré je potrebné pouţiť v prípade počtu pracovníkov a finančných čiastok, sú
údaje týkajúce sa posledného schváleného účtovného obdobia a vypočítané na ročnom
základe. Zohľadňujú sa odo dňa účtovnej závierky. Výška zvoleného obratu sa vypočíta
bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní.
Ak podnik v deň účtovnej závierky zistí na ročnom základe, ţe počet zamestnancov
alebofinančné limity prekročili, alebo sú pod limitmi stanovenými v článku 2, nebude to
mať za následok stratu alebo nadobudnutie štatútu stredného, malého alebo mikro
podniku, pokiaľ sa tieto limity neprekročili v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(Odporúčania Komisie 2003/361/ES, 2003)
V prípade novozaloţených podnikov, ktorých účtovné závierky ešte neboli schválené,
sa uplatnia údaje získané čestným odhadom vykonaným za beţný finančný rok.
1.2.3. Počet pracovníkov
Počet pracovníkov zodpovedá počtu ročných pracovných jednotiek AWU (annual work
units), t. j. počtu osôb, ktoré pracujú na plný úväzok v rámci príslušného podniku alebo
v jeho mene počas celého posudzovaného referenčného roku. Práca osôb, ktoré
nepracovali celý rok,práca tých osôb, ktoré pracovali na čiastočný úväzok bez ohľadu
13
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
na dĺţku a práca sezónnych pracovníkov sa počítajú ako časti AWU. Pracovníci
pozostávajú zo:
Zamestnancov,
osôb pracujúcich pre podnik, ktorý mu podlieha, a ktorí sa podľa
vnútroštátnychprávnych predpisov povaţujú za zamestnancov,
vlastníci-manaţéri,
partneri vykonávajúci pravidelnú činnosť v podniku a majúci finančný prospech
z podniku.
Učni alebo študenti, ktorí sa zúčastňujú na odbornom vzdelávaní na základe učňovskej
alebo odbornej zmluvy sa nepovaţujú za pracovníkov. Dĺţka materskej alebo
rodičovskej dovolenky sa nezapočítava. (Odporúčania Komisie 2003/361/ES, 2003)
1.2.4. Vlastnícke vzťahy v malých a stredných podnikoch
MSP sa delia podľa vzťahoch v nich na samostatné, partnerské a zdruţené.
1.2.4.1. Samostatný podnik
„Samostatný podnik“ je kaţdý podnik, ktorý nie je zatriedený ako partnerský podnik
alebo prepojený.
Podnik sa však môţe klasifikovať ako samostatný ak nemá ţiadny partnerský podnik a
aj keď investori túto 25 % hranicu dosiahnu alebo prekročia, za predpokladu, ţe títo
investori nie sú prepojení individuálne, alebo spoločne do príslušného podniku:
s verejnými investičnými spoločnosťami, spoločnosťami investujúcimi do
rizikového kapitálu, fyzickými osobami alebo skupinami fyzických osôb, ktoré
sa pravidelne zúčastňujú rizikových investičných aktivít, ktoré investujú vlastný
14
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
kapitál v nekótovaných firmách (podnikateľskí anjeli) za predpokladu, ţe
celkové investície týchto podnikateľských anjelov v rovnakom podniku sú niţšie
ako 125000 EUR
s univerzitami alebo neziskovými výskumnými strediskami;
inštitucionálnymi investormi, vrátane regionálnych rozvojových fondov;
orgánmi miestnej samosprávy, ktoré majú ročný rozpočet menší ako 10
miliónov EUR a menej ako 5000 obyvateľov. (Odporúčania Komisie
2003/361/ES, 2003)
1.2.4.2. Partnerské podniky
„Partnerské podniky“ sú podniky, ktoré nie sú zatriedené ako prepojené podniky a
medzi ktorými je takýto vzťah: podnik (vyššie postavený podnik) buď samostatne,
alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi má 3, 25 % alebo viac
imania alebo hlasovacích práv iného podniku (niţšie postavený podnik). (Odporúčania
Komisie 2003/361/ES, 2003)
1.2.4.3. Prepojené podniky
„Prepojené podniky“ sú podniky, ktoré majú nasledovné vzájomné vzťahy:
podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku,
podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho,
riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku,
podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy
uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej
zmluve alebo stanovách,
podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na
základe zmluvy s inými akcionármi v tomto podniku alebo členmi tohto podniku
väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku.
15
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Existuje predpoklad, ţe dominantný vplyv neexistuje, ak sa uvedený investori nezapoja
priamo alebo nepriamo do vedenia príslušného podniku bez toho, aby boli dotknuté ich
práva ako akcionárov alebo nezúčastnených spoločníkov.
Podniky, ktoré sa nachádzajú v niektorom zo vzťahov prostredníctvom jedného alebo
viacerých podnikov, alebo majú niektorého z uvedených investorov, sa tieţ povaţujú za
prepojené.
Podniky, ktoré sa nachádzajú v jednom alebo inom z takýchto vzťahov prostredníctvom
fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tieţ povaţujú za
prepojené podniky, ak sa podieľajú vo svojej činnosti alebo časti svojej činnosti na
rovnakom relevantnom trhu alebo na susedných trhoch.
Za „priľahlý trh“ sa povaţuje trh pre produkt alebo sluţbu, ktorý sa nachádza priamo vo
vyššej alebo niţšej pozícii („súprudne alebo protiprúdne“) od relevantného trhu.
(Odporúčania Komisie 2003/361/ES, 2003)
1.2.4.4. Vyhlásenie o postavení podniku
Podniky môţu poskytnúť vyhlásenie o postavení ako samostatný podnik, partnerský
podnik alebo prepojený podnik.
Vyhlásenie sa môţe poskytnúť, aj keď je kapitál rozptýlený tak, ţe nie je moţné presne
určiť, kto ho vlastní, v takomto prípade podnik môţe poskytnúť vyhlásenie v dobrej
viere, ţe môţe odôvodnene predpokladať, ţe jeden podnik nevlastní, alebo spoločne
navzájom prepojené podniky nevlastnia 25% alebo viac. Takéto vyhlásenia sa poskytnú
bez toho, aby boli dotknuté kontroly alebo vyšetrovania ustanovené podľa pravidiel
spoločenstva. (Odporúčania Komisie 2003/361/ES, 2003)
16
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
1.3. Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov
MSP vznikajú hlavne v tých oblastiach, kde majú umoţnený ľahký prístup na trh, kde
v danej sfére činnosti chýbajú veľké podniky alebo tam, kde je konkurenčnou výhodou
byť malými. Vznikajú takmer v kaţdom sektore a v kaţdej krajine ako odpoveď na
neuspokojené potreby verejnosti. Najlepším prostredím pre ne je relatívne slobodný trh,
ktorý poskytuje rovnaké stimuly a príleţitosti všetkým podnikateľom.
Pri zakladaní podnikov pôsobia baréry, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch skupín.
Tab. 2: Bariéry rozvoja malého a stredného podnikania (Míka, 2003 s.116)
Objektívne bariéry Subjektívne bariéry
Nestabilita právneho prostredia.
Nevhodná legislatíva, ktorá zvýhodňuje
zabehnutý veľký podnik.
Sťaţený prístup k voľnému kapitálu (malé
podniky nie sú pre finančné spoločnosti
atraktívnym zákazníkom).
Nedostačujúca štátna podpora.
Prebujnená byrokracia
Nepripravenosť, chýbajúce ekonomické
a manaţérske vzdelanie.
Sociálne bariéry, nezvyk a neochota
rozumne investovať.
Psychologické bariéry, negatívny vzťah
k riziku, chýbajúca potreba sebarealizácie
v náročných podmienkach, chýbajúca
potreba presadiť sa.
1.3.1. Základné problémy malých a stredných podnikov
Z pohľadu MSP boli v roku 2007 štyrmi hlavnými prekáţkami v podnikaní:
nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily,
prístup k financiám,
administratívne bariéry,
17
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
infraštruktúra.
Oproti veľkým podnikom sa MSP vyznačujú niekoľkými hlavnými konkurenčnými
nevýhodami, ktoré môţeme označiť ako štandardné, pretoţe vyplývajú z podstaty MSP
ako takého. Štandardné konkurenčné nevýhody MSP sú najmä:
Obmedzený prístup k zdrojom. Vzhľadom na vysoké riziko (neexistencia
úverovej histórie, relatívne vysoká miera zadĺţenia, obmedzená schopnosť
ručenia) ako aj nízky rozsah pôţičky je získavanie komerčných úverov MSP
buď nemoţné alebo kompenzované prostredníctvom nevýhodnejších
podmienok.
Nevýhody vyplývajúce z úspor z rozsahu, ktoré sa premietajú do vysokej
administratívnej náročnosti, malých a stredných podnikateľov, podobne ako aj
finančných bariér na začatie podnikania. (Analýza vývoja malého a stredného
podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm)
Oproti spomínaným štandardným nevýhodám existujú neštandartné nevýhody.
Neštandardné nevýhody vyplývajú zo špecifických podmienok pre podnikanie v SR
a sú to predovšetkým:
Diskriminačná daň z príjmu: predstavuje priame znevýhodnenie MSP oproti
veľkým podnikom, najmä ak berieme do úvahy neproporcionálne vyššie
zaťaţenie fyzických osôb, ktoré predstavujú aţ 84% malých a stredných
podnikov a právnických osôb. Okrem dane z príjmu môţu byť MSP
diskriminované aj voči zahraničným, najmä veľkým investorom pri poskytovaní
politiky podpory zahraničných investícii (daňové prázdniny a pod.)
Vysoké odvodové zaťaţenie MSP, vzhľadom na typ rozvoja v podmienkach
Slovenska, zaloţený na vysokej náročnosti na pracovnú silu a mzdy, ktorá sa
okrem daňového zaťaţenia prejavuje aj vo vysokej úrovne odvodov. U malých
a stredných podnikov, v ktorých nákladovej štruktúre vo všeobecnosti existuje
vyšší podiel mzdových nákladov ako u veľkých podnikov sa negatívne prejavuje
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
18
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
aj vysoký daňový klin (t.j. rozdiel medzi celkovými nákladmi práce
vynaloţenými zamestnávateľom na jedného pracovníka mesačne a čistým
mesačným príjmom zamestnanca), ktorý na Slovensku predstavuje viac ako
50%.
Zloţitá, neprehľadná a často sa meniaca legislatíva, ktorá prehlbuje štandardnú
nevýhodu MSP – vysokú administratívnu zaťaţenosť. Zvlášť zaťaţuje najmä
mikropodniky a ţivnostníkov, a predstavuje aj jednu z hlavných bariér na
začatie podnikania.
Právna neistota má tieţ diskriminačný efekt na MSP, najmä ak je spojená
s vysokou mierou korupcie a na Slovensku uplatňovaným precedensom
rozdielneho uhla právneho výkladu v závislosti od veľkosti prípadu.
Nefunkčný kapitálový trh. Kapitálové financovanie predstavuje jeden
z tradičných nástrojov rozvoja podnikov, vrátane MSP. V prípade, ak je
kapitálový trh nefunkčný, vzhľadom na spomínané štandardne obmedzený
prístup k zdrojom sú MSP odkázané výlučne na financovanie rozvoja
z kumulovaných vlastných zdrojov. Navyše, aj táto posledná moţnosť
financovania je v slovenských podmienkách obmedzená vzhľadom na uţ
spomínané vysoké odvodové a daňové zaťaţenie.
Skrytá zamestnanosť.
Vzhľadom na nefunkčnosť kapitálového trhu je obmedzený aj nástroj, za normálnych
podmienok zvlášť účinný pre malé a stredné podniky – financovanie rizikového
kapitálu. (Analýza vývoja malého a stredného podnikania
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm)
1.3.1.1. Diskriminácia v oblasti daní z príjmu
Napriek zníţeniu sadzby dane z príjmov právnických osôb na 19% a niektorým ďalším
čiastkovým opatreniam (napr. zrušenie dane z dedičstva), celkové zaťaţenie daňami,
odvodmi a ďalšími povinnými platbami je i naďalej vysoké.
19
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Vysoké daňové (odvodové) zaťaţenie nemusí byť spôsobené len vysokými sadzbami
daní (odvodov), ale aj inými faktormi, napríklad deformovaným spôsobom
stanovovania základu pre výpočet dane, odvodu či poplatku. Typickým príkladom je
zákon o daniach z príjmov, ktorého postupnými úpravami sa vylučuje čoraz širší okruh
výdavkov, ktoré nie sú daňovo uznateľné, napriek tomu, ţe preukázateľne slúţia na
dosahovanie príjmov, prípadne sa viaţe uznateľnosť výdavkov na podmienku zaplatenia
aj pre subjekty účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, postupne sa obmedzuje aţ
znemoţňuje prenos daňovej straty do ďalších zdaňovacích období a podobne. Dôsledky
týchto deformácií vo zvýšenej miere dopadajú na malých a stredných podnikateľov, a to
práve vzhľadom na ich relatívne vyššiu administratívnu zaťaţenosť. Napríklad
sledovanie účtovníctva a súčasne i čoraz zloţitejšej osobitnej evidencie nákladov pre
účely daní, je pre firmu s malým počtom zamestnancov výrazne väčším problémom,
neţ pre veľkú firmu, ktorá si môţe dovoliť napr. zriadiť osobitné oddelenie len pre
otázky daní.
Váţnym problémom malého a stredného podnikania je diskriminačný daňový systém,
osobitne v oblasti daní z príjmov. Vysoko negatívne, aţ demoralizujúco, pôsobí na
malých podnikateľov napríklad stav, kedy väčšina malých a stredných podnikateľov
platí vysoké dane a iná časť podnikateľov, najmä veľkí zahraniční investori, vyuţíva
daňové úľavy a zvýhodnenia. Keďţe títo podnikatelia si často navzájom konkurujú,
znevýhodnené menšie subjekty sú týmto priamo motivované na vyhýbanie sa zdaneniu,
aby kompenzovali svoju konkurenčnú nevýhodu.
Faktory nespravodlivosti a absencie ekonomickej logiky v daňovom systéme spolu
s relatívne vysokým daňovým a odvodovým zaťaţením môţu byť významnými
psychologickými momentmi podporujúcimi všeobecné rozšírenie neochoty platiť dane
a presun časti podnikania do sféry tieňovej ekonomiky. Tieto faktory pritom oveľa
silnejšie pôsobia v malých a stredných firmách, kde únik od legálnej do sféry
pololegálnej alebo vyslovene tieňovej ekonomiky je oveľa jednoduchší, neţ pri veľkých
firmách s oveľa vyšším stupňom formalizácie činnosti a organizačnej štruktúry. Veľké
firmy tieţ dokáţu oveľa efektívnejšie optimalizovať svoje vlastné daňové zaťaţenie,
preto ich problém vysokých daní netrápi do tej miery, ako malé a stredné podniky.
20
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
(Analýza vývoja malého a stredného podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-
2002-010/ma.htm)
1.3.1.2 Vysoké odvodové zaťaţenie a súvisiace problémy
Jedným z faktorov, ktorý môţe brzdiť zvyšovanie zamestnanosti je rozsah povinnosti
zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi. Prijatie nového pracovníka predstavuje pre
zamestnávateľa záväzok zaistiť pre neho mzdu a prácu nielen v období boomu, ale aj
útlmu. Nasledovný príklad vyjadruje, aká je “priemerná cena” nového zamestnanca.
Pre jednoduchosť vezmime priemernú mesačnú mzdu dosiahnutú v hotelierstve v roku
a vychádzajme z predpokladu, ţe pracovník odpracuje plný mesiac
Mesačná mzda 11 430 Sk
Odvody na náklady zamestnávateľa (38 %) 4 343 Sk
Príspevok do sociálneho .fondu (0,6 %) 69 Sk
Minimálny nárok príspevku na stravovanie 718,70Sk (hodnota stravného lístka 60,-
Sk,priemerný počet pracovných .dní v mesiaci 21,78 - príspevok vo výške 55 %)
Minimálne pracovné pomôcky 100 Sk
Prepočet nákladov na dovolenku (v priemere 2 dni v mesiaci + poistné) 1 448 Sk
Spolu 18 111,60Sk
Pri takto zadaných podmienkach jeden odpracovaný mesiac predstavuje pre
zamestnávateľa skutočné náklady 18 111,60 Sk. Aj v prípade, ţe zamestnávateľ začne
mať problémy so zabezpečením práce, záväzky voči pracovníkovi trvajú. V prípade,
keď chce zamestnávateľ pracovný pomer skončiť, výpovedná lehota z týchto dôvodov
je 3 mesiace a po jej uplynutí je povinný zaplatiť odstupné minimálne vo výške mzdy za
2 mesiace, čo v našom prípade predstavuje:
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htmhttp://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
21
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Mzda za 3 mesiace 34 290 Sk
Odvody 13 029 Sk
Sociálny fond 207 Sk
Zákonné poistenie 8,70 Sk
Stravné lístky 2 156,10 Sk
Odstupné (cca dvojnásobok priemernej mzdy) 22 860 Sk
Spolu 72 550,80 Sk (Analýza vývoja malého a stredného podnikania
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm)
Teda rozchod zamestnávateľa s nepotrebným pracovníkom predstavuje pre neho náklad
pribliţne ďalších 72 500 Sk súvisiacich so zákonnými nárokmi pracovníka
a povinnosťami zamestnávateľa. Rozhodnutie prijať nového pracovníka je teda najmä
pre malých a stredných podnikateľov takmer rovnako váţne ako rozhodnutie
o investícii.
1.3.1.3. Skrytá zamestnanosť
Fenomén skrytej zamestnanosti nie je špecifikum iba Slovenskej republiky. Kaţdá
krajina má určitý podiel tzv. skrytej ekonomiky. Skrytá ekonomika zahŕňa ekonomické
aktivity, pri výkone ktorých sa ich vykonávateľ vyhýba splneniu zákonných podmienok
fungovania ekonomickej entity. Preto aj kvantifikácia skrytej ekonomiky je mimoriadne
náročná, keďţe činnosť, produkcia a zamestnanosť v rámci nej nie je registrovateľná
štatisticky. Nemoţnosť kvantifikácie však neznamená, ţe skrytá ekonomika a teda aj
skrytá práca neexistuje. V podmienkach Slovenska je dôkazom existencie skrytej
ekonomiky skutočnosť, ţe napr. kým v roku 1999 prudko rástla nezamestnanosť, rástla
zároveň aj spotreba obyvateľstva a aj vklady obyvateľstva v bankách. Mohlo by sa síce
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
22
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
namietať, ţe zrejme rástla produktivita práce a mzdy. Tento rast však nezodpovedal
rastu predchádzajúcich ukazovateľov.
Odhady skrytej zamestnanosti v Slovenskej republike sa pohybujú okolo 150 tisíc.
V počte sú zahrnutí evidovaní nezamestnaní, ktorí v čase ich registrácie na úrade práce
vykonávajú zárobkovú činnosť, pričom nie len ich pracovná činnosť nie je registrovaná,
ale si ani neplnia odvodové a daňové povinnosti. Okrem uvedenej skupiny zahŕňa aj
zamestnaných občanov a cudzincov, ktorí si privyrábajú na rôznych “neregistrovaných”
fuškách.
Odvetviami, ktoré najčastejšie vyuţívajú skrytú zamestnanosť sú stavebníctvo a sluţby.
Okrem nich patria medzi cieľové odvetvia aj poľnohospodárstvo a obchod. Naopak
odvetvia, v ktorých sa skrytá zamestnanosť nerozvíja, sú odvetvia, ktoré majú akoby
monopolných prevádzkovateľov (doprava, spoje, energetika), v ktorých operujú veľké
ekonomické subjekty, prípadne v oblasti verejnej správy. Skrytá zamestnanosť sa
najčastejšie vyskytuje v prevádzkach malých podnikov. Dôvody na túto skutočnosť sú
nasledovné:
vysoké daňové a odvodové zaťaţenie podnikateľov, ktoré výrazne predraţuje
náklady na pracovné miesto (podľa horeuvedeného výpočtu sú pri mzde 11 430
Sk sú celkové náklady zamestnávateľa na toto pracovné miesto 18 111 Sk). Táto
skutočnosť sa najvýraznejšie prejavuje práve v tejto veľkostnej kategórii
podnikov, ktoré majú problémy so získavaním finančných prostriedkov za
výhodných podmienok
byrokracia spojená s registráciou zamestnanca a vedenie agendy počas
zamestnania je náročná na čas a prostriedky a v malých firmách je často len
jeden človek, ktorý má na starosti vedenie celej účtovnej a mzdovej agendy
pri malých podnikoch je priamy a osobný kontakt medzi zamestnávateľom
a zamestnancom, čo umoţňuje tzv. platby na ruku
malé podniky sú vďaka svojej veľkosti viac flexibilné a môţu pruţne reagovať
na potreby trhu, avšak pracovné právo zaostáva vo flexibilite zamestnaneckých
pomerov. Neregistrovaná práca umoţňuje zamestnávateľovi kedykoľvek
pracovníka prijať a aj prepustiť podľa potreby a teda maximalizovať efektívnosť
svojej činnosti. Na druhej strane ľudia vítajú moţnosť privyrobiť si i za cenu, ţe
23
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
ich práca je vlastne nelegálna. Vzniká tak obojstranne výhodný vzťah
zamestnávateľ – nelegálny pracovník, ktorý zabezpečuje neprezraditeľnosť.
Potrebná zmena ekonomického prostredia by preto mala reagovať na hlavné príčiny
atraktivity skrytej zamestnanosti pre zamestnávateľov prostredníctvom:
zníţenia odvodového a daňového zaťaţenia by zlacnelo vytváranie pracovných
miest. Tento krok by bol systémovým oproti v súčasnosti pouţívaným
príspevkom na vytváranie pracovných miest pre nezamestnaných (aktívna
politika trhu práce).
zavedenia takých foriem pracovno-právneho vzťahu, ktoré by umoţňovali
flexibilné zmeny pracovného času, t. j. práca na skrátený úväzok by nebola
zaťaţovaná odvodovými povinnosťami v takej miere ako práca na plný úväzok.
výrazného zníţenia administratívnej náročnosti zamestnávania. (Analýza vývoja
malého a stredného podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-
010/ma.htm)
1.3.1.4. Zloţitá, neprehľadná a často sa meniaca legislatíva
Jednou z kľúčových podmienok pre podnikanie je legislatívny a regulačný rámec. Ako
jednoznačne vyplynulo aj z predchádzajúcej analýzy, ktorej prvá časť obsahuje detailný
prehľad názorov podnikateľov na stav podnikateľského prostredia v SR, ako aj na
existujúce bariéry podnikania, medzi najčastejšie objavujúcimi sa pripomienkami sú
časté zmeny existujúcej legislatívy a prijímanie novej legislatívy bez dostatočných
konzultácií s podnikovou sférou, na ktoré sú obzvlášť citlivé MSP, ktoré nedisponujú
špeciálnymi oddeleniami, ktoré by sa zaoberali sledovaním aktuálnych zmien
legislatívneho rámca a zmien spôsobu regulácie. (Analýza vývoja malého a stredného
podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm)
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htmhttp://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htmhttp://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
24
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
1.3.1.5 Obmedzený prístup malých a stredných podnikov k finančným zdrojom
Popri administratívnom a finančnom zaťaţení je kľúčovým problémom slovenských
podnikov ešte stále malá dostupnosť finančných zdrojov. Nedostatok finančných
zdrojov je na jednej strane základnou bariérou pre rozvoj dynamického a technologicky
progresívneho podnikania, na strane druhej predstavuje významnú príleţitosť pre
kapitálový trh vyplniť medzeru medzi dopytom týchto podnikov po finančných
zdrojoch a niţšou ochotou financovať tento druh aktivít zo strany tradične
konzervatívnejších bánk.
Popri zvýšení ponuky rizikového kapitálu je však veľmi dôleţité zmapovať prípadný
potenciálny dopyt po tomto spôsobe financovania, ktorý je závislý od počtu malých a
nových firiem, ktoré pôsobia primárne v oblasti informačných a komunikačných
technológií, majú veľký potenciál rastu a sú vhodné pre zainvestovanie.
Významnou moţnosťou zvýšenia disponibilných finančných zdrojov a zároveň
výrazným impulzom rozvoja kapitálového trhu je čo najrýchlejšie rozbehnutie reformy
dôchodkového systému, najmä zmena priebeţného financovania na fondové
financovanie, čo so sebou prináša akumuláciu veľkého objemu úspor, moţnosť ich
alokácie do investičných príleţitostí so zaujímavým výnosom a rozvoj penzijných
fondov, teda inštitucionálneho investovania.
Investície do malých a nových firiem (a ak navyše ešte pôsobia v takých odvetviach ako
sú napr. informačné a komunikačné technológie) sú rizikové a k ich financovaniu –
najmä ranných štádií malých inovatívnych firiem - sa v mnohých krajinách vyuţíva tzv.
rizikový kapitál.
Štát sa v oblasti podpory rizikového kapitálu obvykle angaţuje jedným z nasledujúcich
spôsobov:
vytvorením priaznivých podmienok pre súkromné subjekty, ktoré poskytujú
zárodkový, prevádzkový, či rozvojový kapitál (prostredníctvom poskytnutia
daňových zvýhodnení pre fondy rizikového kapitálu, prostredníctvom
25
1. MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
poskytnutia výhodných (dlhodobých a nízkoúročených) úverov fondom
rizikového kapitálu z prostriedkov ŠR, prípadne prostredníctvom priameho
kapitálového vstupu štátu do fondov rizikového kapitálu)
podporou koordinovaného postupu súkromných a štátnych inštitúcií a
organizácií zaoberajúcich sa financovaním malého a stredného podnikania.
Pokúsiť sa o zvýšenie ponuky rizikového kapitálu v SR, ktorá je dnes minimálna, je
moţné napr. aj prostredníctvom pravidelného (s frekvenciou napr. 1-2 x ročne)
organizovania tzv. “investorských konferencií”, ktoré môţu organizovať vládne
inštitúcie (koordinované MH SR) v spolupráci s organizáciami reprezentujúcimi
podnikovú sféru, najmä MSP (ZPS, SŢK, SŢZ, ale aj ZPZ, AZZZ, či SOPK).
Hlavným cieľom podobných konferencií vo svete je vytvoriť platformu pre
predstavenie ponuky rizikového kapitálu (fondov pôsobiacich v SR, regionálnych
fondov pôsobiacich v susedných krajinách a majúcich moţnosť investovať aj v SR,
prípadne ďalších fondov a inštitúcií, ktoré zatiaľ v regióne a v SR vôbec nepôsobia) na
jednej strane a dopytu po tomto druhu kapitálu na strane druhej, pričom dopyt je
prezentovaný prostredníctvom predstavenia konkrétnych zaujímavých podnikateľských
zámerov, ktoré majú progresívny charakter, avšak kvôli vysokej rizikovosti si neboli
schopné zabezpečiť tradičné bankové financovanie. (Analýza vývoja malého a
stredného podnikania http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm)
http://www.economy.gov.sk/pk/1160-2002-010/ma.htm
26
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
2.1. Riziko a rozhodovanie
Pojem „riziko“ existoval v rozmanitej podobe a v rozličných oblastiach činnosti ľudí aj
v minulých obdobiach. Vývojom ľudskej spoločnosti sa mu prikladal vţdy význam
iného stupňa a charakteru. Pri sledovaní ekonomických javov sa spája pojem riziko
s pojmom neistota. Pritom sa o budúcich situáciách, o ktorých vzniku v určitých
podmienkach nemoţno nič s istotou tvrdiť, pretoţe sa ľudia s ich pôsobením doteraz
nestretávali, intuitívne hovorí, ţe sú rizikové. (Čunderlík, 2003)
Nakoľko v teórii a praxi je jednotné chápanie rizika nevyhnutné, je dôleţité vymedziť
tomuto hovorovo pouţívanému pojmu presné ohraničenie a určenie. Ako uvádza Jozef
Šebek, pôvodný význam pojmu riziko ako nebezpečenstva sa postupne rozšírilo aj na
označenie (1996, s. 6):
moţnosti straty
straty, ktorá nielen vzniká, ale ktorá prekročí aj určitú sumu,
stupňa moţnosti nastatia určitého javu,
určitých faktorov, javov, udalostí
určitého postupu, druhu činnosti
variability moţných výsledkov
odchýlenia skutočných a očakávaných výsledkov
nebezpečenstva negatívnej odchýlky od cieľa
nebezpečenstva chybného rozhodnutia
Na vymedzenie pojmu rizika a neistoty a ich vzájomných vzťahov sa v teórii vyskytli
viaceré názory. Za jeden z prvých sa pokladá vyjadrenie amerického ekonóma Knighta
(1921): „Riziko vzniká v situláciách, keď výsledok je neistý, ale pravdepodobnosť
rozličných výsledkov je známa alebo ju v krajnom prípade moţno odhadnúť. Neistota
27
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
vzniká vtedy, keď neznámy výsledok nemoţno predvídať ani ako istú
pravdepodobnosť, inými slovami, týka sa nepredvídaných okolností, proti ktorým sa na
základe známych zásad poistenia nemoţno chrániť.“ (Čunderlík, 2003)
Význam pojmu riziko, je často v ľudskom chápaní nejednotný a mnohokrát vyjadruje
určité subjektívne predstavy. Pre niekoho znamená riziko a riskovanie určitý záţitok,
pre iného moţnosť straty, alebo pri vhodnej súhre okolností tieţ moţnosť zisku. Mnohí
tento pojem pouţívajú v súvislosti s rôznymi udalosťami, javmi, respektíve na
argumentáciu rozličných zámerov a rozhodnutí. Objavili sa rozličné názory a definície:
Riziko je stupeň neistoty. Povaţuje sa teda za určitú hodnotu, ktorá opisuje
neistotu tým, ţe ju vynecháva z rámca neurčenia a stanoví pravdepodobnosť
výskytu v nejakom intervale.
Riziko je stupeň neistoty daný mierou variability sledovaného javu. Moţno ho
vyjadriť tzv. smerodajnou odchýlkou, prípadne výstiţnejšie pomocou
variačného koeficientu. Existuje aj miera rizika odvodená od veličín zvaných
kvartily.
Riziko je stupeň neistoty, ktorý sa dá vyjadriť frekvenčnými (resp.
distribučnými) funkciami. Uvedené funkcie a ich grafické znázornenie
umoţňujú širší pohľad na modelovanú skutočnosť.
Riziko je relatívna odchýlka medzi skutočnou a očakávanou stratou. Hlavný
význam analýzy rizika je najmä v oblasti porovnávania. Pre porovnávané javy je
účelné porovnať ich rizikové hodnotenia a z nich vyvodiť závery na krytie rizík.
Odvracať riziko znamená vţdy predvídať s najniţšími nákladmi
a s maximálnym moţným stupňom pravdepodobnosti. Pohľad na riziko priblíţi
moţnosti presného opisu a umoţní skúmať návody, akému správaniu v oblasti
rizikovosti dávajú prednosť. Cieľom nie je eliminovať a odstrániť všetky riziká,
ale len tie, ktoré sú pre jeho nositeľa škodlivé. (Čunderlík, 2003)
28
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Matematicky sa dá riziko vyjadriť dvoma vzťahmi:
Riziko = neistota x neţiaduci dôsledok
Riziko = nebezpečenstvo (ohrozenie)
preventívne opatrenia (ochrana)
Z uvedeného vyplýva, ţe:
riziko je moţné zniţovať uskutočňovaním preventívnych opatrení, prípadne
rôznych foriem ochrany pred reálnym ohrozením
riziko nemôţe byť nulové,
samotné uvedomenie si rizika zniţuje riziko. (Šimák, 2006)
2.2 Klasifikácia rizík
V podnikateľskej praxi sa vyskytuje mnoţstvo rizík, ktoré na daný subjekt viac či menej
vplývajú. Pri určovaní rizík je potrebné určiť spomedzi všetkých moţných druhov rizík
tie, ktoré majú na podnikateľskú činnosť rozhodujúci vplyv.
Triedenie rizík moţno uskutočniť na základe rôznych klasifikačných kritérií, napr.:
a) zdrojov príčin, ktoré ich vyvolávajú
b) nakladania s rizikom
c) situácií, v akých sa riziká realizujú
d) spojenia rizika s vecnou náplňou a faktormi
e) časovej viazanosti rizík
f) podľa cieľa ktorý sledujeme
g) oblastí, kde sa riziká vyskytujú (g) (Šebek, 1996, s. 20)
a) V závislosti od príčin, ktoré vyvolávajú riziká:
29
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
riziká vyvolávané prírodnými javmi (napr. počasie, povodne, poţiare,
zemetrasenia a pod.),
riziká vyvolané ľudským faktorom (organizačné a sociálne vzťahy na
pracovisku, škodlivé vplyvy ohrozujúce zdravie a ţivotné prostredie, činnosť
vládnych inštitúcií, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, monetárna a fiškálna
politika vlády, bánk).
zvláštnu skupinu v tejto kategórii predstavujú riziká spojené s ľudským
konaním, ako je zlý úmysel, nedbanlivosť, neschopnosť, nepozornosť či omyl.
b) V súvislosti s kritériom nakladania s rizikom moţno rozlišovať riziká:
vypočítateľné
ťaţko vypočítateľné pravdepodobnosťou
prenosné (poistiteľné) a neprenosné (nepoistiteľné) na druhý subjekt.
Riziká ktorých pravdepodobnosť vzniku je moţné vypočítať prostredníctvom
objektívneho počtu pravdepodobnosti, moţno preniesť.
Nevypočítateľné, alebo ťaţko vypočítateľné riziká sú spravidla neprenosné,
nepoistiteľné a v nákladoch vystupujú v podobe kalkulačných priráţok. Ako príklad
tejto skupiny rizík moţno uviesť prírodné dlhodobé riziká (napr. znečistenie ovzdušia,
vody, alebo pôdy) a politické riziká.
c) Podľa situácie môţeme hovoriť o:
beţných rizikách, spojených so zabezpečovaním plynulého chodu podniku,
s beţnými rozhodovacími situáciami,
rizikách spojených so zabezpečovaním kontinuity a plynulosti rozvoja
podnikateľskej činnosti v rámci jedného alebo viacerých rokov, cyklov. Do tejto
skupiny patria napríklad riziká spojené s určovaním kapacity výroby,
poskytovaných sluţieb, so štruktúrou výroby a sluţieb, s optimálnou veľkosťou
30
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
podniku, s výškou a druhom investícií s dopravou, s uplatňovaním nových
organizačných a riadiacich foriem podniku.
d) Podľa spojenia rizika s vecnou náplňou podnikania a väzby rizika na faktory výroby
môţeme riziká rozdeliť na:
ekonomické, hospodárske riziká
právne riziká
O ekonomickom riziku hovoríme vtedy, keď máme na mysli pravdepodobnosť vzniku,
alebo pôsobenia určitých ekonomicky hodnotených skutočností, s ktorými
v podnikateľskej činnosti rátame. Ekonomické riziká môţu byť spojené s beţným
zabezpečovaním podnikateľskej činnosti, ale aj s havarijnými udalosťami. V malom
a strednom podnikaní vyplývajú takéto riziká napríklad z činnosti keď sa výroba skladá
z väčšieho počtu elementov nadväzujúcich na jeden zdroj, napr. zlyhanie elektrického
vedenia, dodávok plynu, vody a podobne.
Právne riziká sa realizujú, ak vzniknú právne následky, t.j. keď určitý podnikateľský
subjekt stratí právo, alebo keď sa preňho stane aktuálny právnou normou predvídaný
záväzok, povinnosť, pričom neţiaduci následok sa môţe chápať ako vznik záväzku,
alebo výsledok jeho realizácie.
e) Z hľadiska časovej viazanosti rizík rozoznávame:
statické riziká
dynamické riziká
Statické riziká sú spojené s takými faktormi, ktorých vznik nie je závislý od
historických podmienok, také sú napr. faktory počasia, poţiare. Moţno ich očakávať
s určitou pravdepodobnosťou. Statické riziká predstavujú fyzickú skazu predmetu,
budovy, úrody. Týkajú sa jedného, prípadne niekoľkých podnikov, krajov, zatiaľ čo
ostatné zostanú statickými rizikovými faktormi nedotknuté.
31
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Dynamické riziká zapríčiňujú historické, na čas a priestor viazané udalosti, javy. Nie sú
síce jednorazové, ale opakujú sa nerovnakým spôsobom a v nerovnakej konštelácii.
Také sú spoločensko-ekonomické zmeny, vojny, revolúcie, iné politické udalosti,
objavy nových materiálov, technológii.
f) Podľa kritéria cieľa, ktorý sledujeme podnikateľskou činnosťou, môţeme hovoriť
o:
špekulatívnom riziku
čistom riziku.
Špekulatívne riziko je riziko podnikania spojené s neţiaducimi, ale súčasne tieţ aj so
ţiaducimi následkami s určitou mierou pravdepodobnosti. Podstúpenie takéhoto rizika
môţe na jednej strane znamenať stratu, no na druhej strane podmieňujú úspešnosť
podniku a predstavujú moţnosť zisku a dobrých hospodárskych výsledkov podniku.
Čisté riziká sú na rozdiel od špekulatívnych spájané len s nepriaznivými odchýlkami od
ţiaduceho cieľa. Čisté riziká sa vzťahujú na straty a škody na majetku podniku,
jednotlivcov, na poškodenie zdravia a straty ţivotov vyvolaných prírodnými
udalosťami, ako napríklad zemetrasenia, poţiare, povodne, ale aj zlyhanie technických
systémov, havárie výrobných zariadení, autohavárie, zlyhanie bezpečnostných zariadení
a i., ako aj straty a škody vyvolané konaním ľudí, ako napr. krádeţou, spreneverou a i.
g) Z hľadiska oblastí, v ktorých sa riziká vyskytujú, môţeme hovoriť o:
mimopodnikových rizikách
podnikových rizikách
Z hľadiska mimopodnikových rizík sa najčastejšie hovorí o politických a v rámci
podniku moţno hovoriť o rizikách pri projekcii, vo výrobe, na trhu, v peňaţníctve,
obchode, vo výskume a podobne (Šebek, 1996)
32
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
2.2.1. Zdroje podnikateľského rizika
Základné zdroje rizika efektívnosti investícií sú dané samotnou podstatou investovania,
t.j. povahou pôsobenia ekonomického prostredia, čo chápeme ako interakciu trhu (a to
nielen obstarávania investičných statkov) s vlastnosťami ekonomického subjektu a jeho
motivačnej základne. Nejde teda výlučne len o kvalitu spravovaného investičného
projektu, na základe objektívnych údajov, parametrov, podmienok a ich zmeny v čase,
ale celý komplex fungovania ekonomiky. Sú tu teda určujúce aj ekonomické záujmy
jednotlivých subjektov a vývoj vonkajšieho prostredia (situácia na dodávateľskom a
odberateľskom trhu, daňová politika, odpisová politika, vývoj cien, atď.)
Spoločenské a podnikateľské ocenenie podstúpenia rizika v investičnom projekte treba
robiť podľa vhodného kritéria a primeraných princípov. Za najdôleţitejší princíp moţno
povaţovať poţiadavku, aby miera poţadovaného efektu bola podstatne vyššia
v porovnaní s moţnou škodou pri prijatí rizikového variantu. Rizikové rozhodnutie
musí teda spočívať v moţnosti stanoviť (odhadnúť) pravdepodobnosť dosiahnutia
pozitívnych efektov a negatívnych dôsledkov. Zároveň musí slúţiť iba k takému
dosiahnutiu cieľa, aký nemoţno dosiahnuť beţnými rozhodnutiami prostredníctvom
bezrizikovej stratégie.
Existuje mnoţstvo zdrojov podnikateľského rizika, ktoré je potrebné klasifikovať.
Zdroje podnikateľského rizika môţeme kategorizovať do dvoch typov:
a) Systematické riziko je riziko ktoré je vlastné trhu ako takému. Tieto riziká
nemôţeme ovplyvniť. Delíme ich na:
politické riziká : rozhodnutia vlády, zmena vládnej politiky,....
medzinárodné riziká: zmeny devízových kurzov, colné podmienky, ....
ekonomické riziká: vývoj cien surovín, kúpna sila obyvateľstva, dane, ....
zmeny úrokovej miery
riziko inflácie: pokles kúpnej sily peňazí
riziko udalostí: vojny, prírodné katastrofy, ....
33
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
b) Nesystematické riziko je riziko spojené s výnosmi firmy a jej schopnosťou plniť
záväzky. Nesystematické riziko môţe firma ovplyvňovať vo svoj prospech a je
dané:
kvalitou investičného projektu
prostredím implementácie
kvalifikáciou manaţmentu
odvetvím
Racionálne posúdenie rizika ako relácie medzi moţnými prínosmi (efektmi) a stratami
nie je jediné kritérium. Rozbor rizika by mal obsahovať aj smery opatrení, ktoré by
redukovali ovplyvniteľné faktory rizika, no zároveň eliminovali (zmierňovali) jeho
negatívne dopady. (Valach, 1991. Valach, 2001)
2.2.2 Politické a podnikové riziká
Z prehľadu klasifikácie je zrejmé, ţe rizík a tieţ moţností klasifikácie je veľké
mnoţstvo. V rámci podnikateľskej činnosti majú však špecifické postavenie práve
politické a podnikové riziká.
Politické a geopolitické riziká sú riziká vzťahujúce sa na hospodársku, právnu
a politickú situáciu v štáte, krajine, geooblasti podnikateľských partnerov. Politické
riziká sú výsledkom spoločenských udalostí a činností, ako sú nepriateľské akcie (napr.
vojna, blokáda, bojkot), alebo politické udalosti a opatrenia (napr. revolúcie, štrajky,
občianske vojny, zákaz transferov platieb, moratórium). Tieto riziká sú faktorom, ktorý
zhoršuje, či dokonca znemoţňuje vonkajšie podmienky na podnikanie v určitom štáte,
alebo oblasti.
Politické riziká zahŕňajú tieto čiastkové riziká, a to buď jednotlivo, alebo
v kombinovanej podobe:
Riziká vyvlastnenia kapitálu, majetku,
34
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Transferové riziká – majú podobu vládnych opatrení, ktoré obmedzujú alebo
zakazujú prevod kapitálu, zisku, alebo výrobkov z krajiny, v ktorej boli
vyrobené na základe investícií.
Dispozičné riziká – zahŕňajú nebezpečenstvo zo strany politických rozhodnutí
vlád, na základe ktorých sa zuţuje podnikateľský priestor pre podniky, napr.
zvýšením výrobných a iných nákladov a pod.
Bezpečnostné riziká – medzi ne patria riziká týkajúce sa ţivota a slobody
spolupracovníkov, ak sú ohrozovaní ako reprezentanti a spolupracovníci
podniku.
Fiškálne riziká – sú riziká, ktoré vyplývajú z finančnej a menovej politiky štátu
v ktorom podnik existuje. Do tejto skupiny rizík patrí napríklad zvýšenie
povinných príspevkov do fondov, riziko menového kurzu, colných taríf a iné
(Šebek, 1996, s. 24).
V z pohľadu politickej situácie na Slovensku predstavujú z týchto rizík hrozby
predovšetkým dispozičné a fiškálne riziká. Vplyvom vstupu SR do Európskej únie, sa
výrazne zníţila moţnosť uplatnenia napríklad transferového rizika.
Podnikové riziká vyplývajú zo samotnej činnosti podniku. . Podnik nie je len nositeľom
hospodárskeho rizika, ale tieţ nositeľom jednotlivých druhov rizík (napr. podľa
predchádzajúcej klasifikácie) a rovnako je miestom, kde sa rieši ich racionálne
zvládnutie.
Pri podnikovom riziku si treba uvedomiť:
moţnosť vzniku povinností zahrnutých v objektívnom jave riziko, na ktoré nemá
podnik bezprostredný vplyv.
moţnosť vzniku určitých povinností, ktoré vznikajú pre podnik z titulu práva na
odškodnenie za riziká podnikateľskej činnosti (1996, s. 26).
35
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Podrobnosť a rozsah zoznamu druhov rizík vyskytujúcich sa v podniku závisí od
zamerania podnikateľskej činnosti a pouţitých klasifikačných kritérií.
Druh rizika ohrozujúci daný subjekt ako aj jeho rozsah je závislý od podnikateľskej
činnosti a od pouţitých klasifikačných kritérií. Nasledujúci obrázok znázorňuje schému
rozdelenia rizík vyskytujúcich sa v kaţdom podniku a viaţucich sa na jeho činnosť.
Podnikové riziko
Právne riziká Ekonomické rizika
(podnikové, osobné) .
Výrobné riziká Komerčné riziká Finančné riziká
Riziká nadbytku tovaru Riziká predaja tovaru a služieb Platobné riziká
Obr. 1: Rozdelenie podnikových rizík
(Šebek: Manažment rizika. 1996, s. 26)
Jednotlivé druhy rizík sa teda viaţu na podnikové funkcie majetku, kapitálu a
realizovania zisku tým, ţe ich danou pravdepodobnosťou ohrozujú, ale súčasne
umoţňujú príleţitosť získať viac.
36
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Výrobné riziká zahŕňajú:
riziká zničenia, poškodenia, zhoršenia výrobných prostriedkov, majetku,
technické riziká v procese výroby,
riziká spojené so surovinami a hotovými výrobkami,
osobné riziká spojené s nedokonalosťou ľudského poznania a somatického
zlyhania človeka,
riziká narušenia právnych aspektov výroby,
politické riziká (embargo na dovoz surovín, zariadení a pod.)
prírodné – klimatické riziká.
Finančné riziká zahŕňajú:
straty a zničenie peňazí, cenných papierov,
hodnoty peňazí (inflácia, devalvácia, deflácia),
kurzové riziko (v prípade zahraničného obchodu, investícií),ň
úverové riziko
platobné riziko – riziko plynulosti platieb pri kúpe a predaji medzi podnikmi
navzájom a spotrebiteľmi (dočasná, trvalá insolventnosť),
politické riziko (napr. moratórium na platby do zahraničia a zo zahraničia)
Odbytové riziká:
riziko straty, poškodenia odbytu pripraveného odbytu tovaru, sluţieb,
inštitucionálne riziká (fiškálna, monetárna, colná politika vlády, vývozné, alebo
dovozné kvóty, zdravotné predpisy, predpisy o ţivotnom prostredí – reziduálne
riziká a i.),
riziko zmenšenia dopytu, na ktoré nemôţe podnik vplývať (zmena módy,
konkurencia, výkyvy v dopyte a i.),
riziko kvality a ceny (riziko ceny predstavuje východiskový bod na vymedzenie
podnikového rizika),
37
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
riziko súvisiace s dopravou
riziko súvisiace so skladovaním
politické riziká
Právne riziká:
právna zodpovednosť podniku za škody spôsobené druhému podniku,
právna zodpovednosť za škody spôsobené správaním sa pracovníka podniku
vychádza z toho, ţe nezavinená škoda, ujma zo strany pracovníka podniku
neznamená absenciu viny a zodpovednosti samotného podniku,
právna zodpovednosť za škody spôsobené pracovníkmi podniku v dôsledku
nedovolených činov alebo nedodrţania pracovných povinností. (Šebek, 1996)
2.2. Proces posudzovania rizík
Manaţment rizika (risk management) je logická a systematická metóda určovania
súvislostí v akýchkoľvek činnostiach, funkciách alebo procesoch, identifikovania rizík,
ich analýzy, hodnotenia, zniţovania a priebeţného monitorovania, ktorá umoţňuje
minimalizovať straty a maximalizovať príleţitosti. (Šimák, 2003)
Nasledujúca tabuľka znázorňuje významnosť úloh manaţéra v procese identifikácie a
riešenia rizík.
38
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Tab.: 3 Najdôleţitejšie úlohy manaţéra rizík (Šimák, 2003 s.54)
Významnosť
úloh v
percentách
1 2 3 4 5 6
Identifikovanie
rizík a ich
hodnotenie
85 5 3 6 1 1
Výber
poisťovacej
spoločnosti
9 27 24 19 14 8
Vybavovanie
reklamácií
4 6 20 26 30 14
Prevencia strát
a škôd
6 40 27 11 10 6
Zabezpečenie
individuálneho
profesného
poistenia
2 8 13 26 19 24
Zvýšenie
bezpečnosti
3 8 23 17 21 28
Základným predpokladom cieľov manaţmentu rizika je, aby vyplývali z celkovej
stratégie firmy. Nakoľko je rozdiel či je strategickým cieľom firmy preţitie, alebo jej
rast, rozdielne budú aj opatrenia, ktorými budeme ovplyvňovať priebeh rizík. V jednom
prípade je moţné sústrediť pozornosť na zniţovanie nákladov v súvislosti
s diverzifikáciou, v druhom prípade je nutné venovať pozornosť zníţeniu rizika
v oblasti riadenia finančných zdrojov, a pod.
39
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Prvotnou úlohou manaţéra je identifikácia a vyhodnotenie rizika, čo obsahuje určenie
potenciálnej straty, ako aj pravdepodobnosti výskytu tejto straty a z tohto pohľadu aj
určenie priorít v oblasti prijímania potrebných opatrení. Znamená to, ţe rizikám ktoré
predstavujú moţnosť vyššej straty bude, v porovnaní s inými rizikami, venovaná väčšia
pozornosť. (Smejkal, 2003)
Posudzovanie rizík v akomkoľvek prostredí jasne dokazuje, ţe úroveň bezpečnosti
procesov, činností, aktivít, prípadne úroveň bezpečnosti prostredia (prírodného,
ţivotného, technologického, ...), ako aj stavby alebo zariadenia je priamo spojená
s hodnotovými kritériami, t.j. vyvoláva potrebu vykonania aj ekonomickej analýzy.
Povinnosťou kompetentných osôb pracujúcich v prostredí, kde môţu vzniknúť krízové
situácie (pracovníci štátnej správy, štatutárni zástupcovia právnických osôb, fyzické
osoby prevádzkujúce nebezpečné činnosti) musí byť aj vykonávanie činností, ktoré sú
súčasťou manaţmentu rizík:
určenie súvislosti v procesoch
identifikovanie rizík
analyzovanie rizík
hodnotenie rizík
minimalizovanie (zniţovanie, prípadne odstraňovanie) rizík
oboznámenie dotknutých osôb so zostatkovými rizikami
priebeţne kontrolovanie (monitorovanie) úrovne rizík
2.2.1 Určenie súvislosti v procesoch
Manaţment rizík začína určením súvislostí a vzájomných väzieb v hodnotených
procesoch, ktoré môţu mať charakter strategických súvislostí, organizačných súvislostí,
ale aj súvislostí hodnotených procesov so samotným manaţmentom rizík. Tieto
súvislosti uľahčujú identifikovať oblasti, v ktorých sa nachádzajú rizika ohrozujúce ich
funkcie, prípadne aj existenciu. Určenie strategických súvislostí má za úlohu posúdiť
postavenie hodnoteného objektu v príslušnom prostredí alebo v systému, ako aj jeho
40
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
strategické ciele a význam pre spoločnosť. V rámci tohto procesu je nevyhnutné
vykonať strategickú analýzu, prípadne pomocou SWOT analýzy posúdiť silné a slabé
stránky organizácia, ako aj aktuálne príleţitosti a hrozby. Určenie organizačných
súvislosti je zaloţené na zameraní hodnoteného objektu, jeho cieľoch a schopnostiach a
moţnostiach dosiahnuť ich. V tejto súvislosti je dôleţité správne posúdiť vnútorné
mechanizmy, postupy a väzby v procesoch, pomocou ktorých objekt dosahuje
plánované ciele. Následne je potrebné určiť oblasti, v ktorých sa vyskytujú
neakceptovateľné rizika pre hodnotený objekt a sformulovať opatrenia, prostredníctvom
ktorých je moţné danériziká zniţovať.
2.2.2. Identifikovanie rizík
Identifikácia rizikových činiteľov je proces určovania tých činnosti, procesov, veličín,
ktorých moţný budúci vývoj by mohol ovplyvniť (negatívne aj pozitívne) bezpečnosť
subjektu. Predstavuje dobre štruktúrovaný systematický proces, ktorého cieľom je
odhaliť všetky riziká, bez ohľadu na to či sú alebo nie sú pod kontrolou posudzovanej
organizácie. Základom na určenie rizikových faktorov sú znalosti a expertné skúsenosti
pracovníkov, ktorí sú dokonale zoznámení s hodnotenými procesmi a činnosťami. V
rámci nich je celý rad faktorov prognosticky značne neistých a je potrebné hľadať
analógie v obdobných, prípadne uţ v minulosti uskutočnených procesoch. Cieľom
identifikácie rizikových činiteľov je vytvoriť zoznam udalostí, ktoré by mohli spôsobiť
neţiaduce narušenie prebiehajúcich procesov. Postupne sú posudzované všetky zdroje
rizík (technické a technologické procesy, manaţérske činnosti, politické okolností,
ekonomické procesy, komerčné a právne vzťahy, ľudské správanie, činnosti
jednotlivcov, ...) vo väzbe na jednotlivé oblasti vplyvu (objekty, zariadenia, výkonnosť,
príjmy a výnosy, správanie sa organizácie, plánované činnosti, vlastných pracovníkov a
okolitých obyvateľov, ţivotné prostredie, ako aj nehmotné činitele – dobré meno
organizácie, kvalita ţivota, dobrá vôľa). (Šimák, 2003)
V rámci identifikácie rizikových činiteľov je nevyhnutné analyzovať vonkajšie
a vnútorné prostredie. Tu sa pouţívajú rôzne druhy analýz. (podľa Šimák, 2003 s. 57)
41
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
analýza vonkajšieho prostredia:
PEST analýza (posudzovanie politických, ekonomických, sociálnych
a technologických vplyvov)
STEEP analýza (posudzovanie sociálnych, technologických, ekonomických,
environmentálnych a politických vplyvov)
analýza vnútorného prostredia:
metódy vyuţívané v spoločenskej praxi
metóda VRIO (hodnotenie fyzických zdrojov, ľudských zdrojov, finančných
zdrojov a nehmotných zdrojoch)
metódy hodnotenia ţivotného prostredia
metódy vyuţívané v technickej a technologickej praxi
finančné analýzy (hodnotenie pomerových ukazovateľov, rentability, likvidity,
aktivity a i.)
portfóliové analýzy (BCG matica, GE matica)
analýza konkurencie (v rámci analýzy ekonomických rizík):
Porterová analýza (rivalita medzi existujúcimi firmami, riziko vstupu nového
potencionálneho konkurenta, hrozba substitučných výrobkov a sluţieb, sila
kupujúcich zákazníkov, zmluvná sila dodávateľov)
analýza vplyvov prostredia na konkurentov (porovnáva sa výrazné zrýchlenie
inovačných cyklov, potreba prístupu na medzinárodné trhy a ich znalosti
obmedzenie investičných zdrojov v blízkej budúcnosti)
Benchmarking (porovnávanie vývoja kľúčových ukazovateľov s konkurenciou).
Výsledky daných analýz je moţné zhrnúť a vyhodnotiť pomocou SWOT analýzy, ktorá
okrem slabých a silných stránok poukáţe aj na príleţitosti a hrozby, ktoré môţu pôsobiť
na hodnotený objekt. Následne krízoví manaţéri spracujú prehľad rizík (Brainwriting),
ktoré by mohli znamenať ohrozenie subjektu.
42
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
2.2.3 Analýza rizika
Analýza rizík je základným vstupom pre riadenie rizík. Hoci mnoho podnikateľských
subjektov podceňuje potrebu identifikácie rizík a spolieha sa viac či menej na náhodné
zniţovanie a predchádzanie rizikám, v praxi sa ukazuje, ţe takéto konanie je často krát
nevhodné a nie je ním moţné zohľadniť všetky riziká, ktoré môţu podnik ohroziť. Ak
chceme riziko zniţovať musíme vedieť na ktoré aktíva má toto riziko dopad, poznať
jeho závaţnosť, ako aj pravdepodobnosť jeho nastatia. Na určenie týchto charakteristík
pouţívame analýzu rizík, na základe ktorej je postavené riešenie problémov
v ktorejkoľvek oblasti podnikania.
Termín analýza rizika (Risk Analysis) je pouţívaný v jednotlivých oblastiach ľudskej
činnosti pomerne často, ale s rôznym obsahom :
analýza rizika ako súčasť rozhodovacieho procesu – pri stanovení stratégie,
celkových i čiastkových cieľov, spôsobov ich dosiahnutia (identifikácia zdrojov
moţného ohrozenia zvolených zámerov, cieľov a spôsobov ich dosiahnutia,
moţných slabých miest (zraniteľnosti), hľadanie príčin a súvislostí javu
analýza rizika v technických a technologických systémoch – ako vyhľadávanie
príčin moţnej havárie alebo moţného ohrozenia ţivotov a zdravia obyvateľov
a materiálnych hodnôt, zamestnancov výrobných organizácii (BOZP),
samotných výrobných procesov
analýza bezpečnostného rizika – z hľadiska štátu, regiónu, sociálneho systému,
ktorá stanovuje moţné narušenie bezpečnosti, prípadne aţ existencie. (Šimák,
2003)
2.2.3.1. Základné pojmy analýzy rizík
Aktívum je všetko, čo má pre subjekt hodnotu, ktorá môţe byť zmenšená pôsobením
hrozby. Aktíva sa delia na hmotné (napr. cenné papiere, peniaze a pod.) a na nehmotné,
(napríklad informácie, predmety priemyslového a autorského práva, morálka
43
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
pracovníkov, kvalita personálu a pod.). Základnou charakteristikou aktíva je hodnota
aktíva, obyčajne vyjadrujúca jeho cenu.
Hrozba je sila, udalosť, aktivita alebo osoba, ktorá má neţiadúci vplyv na bezpečnosť,
alebo môţe spôsobiť škodu. Hrozbou môţe byť napríklad poţiar, prírodná katastrofa,
krádeţ zariadenia, získanie prístupu k informáciám neoprávnenou osobou, chyba
obsluhy a pod. Škoda ktorú spôsobí hrozba pri jednom pôsobení na určité aktívum, sa
nazýva dopad hrozby. Dopad hrozby môţe byť odvodený od absolútnej hodnoty strát,
do ktorej sú zahrnuté náklady na znovuobnovenie činnosti aktíva, alebo náklady na
odstránenie následkov škôd spôsobených subjektu hrozbou.
Zraniteľnosť je nedostatok, slabina, alebo stav analyzovaného aktíva (prípadne
subjektu, alebo jeho časti), ktorý môţe hrozba vyuţiť pre uplatnenie svojho
neţiadúceho vplyvu. Tato veličina vyjadruje citlivosť aktíva na pôsobenie danej hrozby.
Protiopatrenie je postup, proces, procedúra, technický prostriedok, alebo čokoľvek, čo
bolo špeciálne navrhnuté pre zmiernenie pôsobenia hrozby (jej eliminácie), zníţenie
zraniteľnosti, alebo dopadu hrozby. Protiopatrenia sa navrhujú s cieľom predísť vzniku
škody, alebo s cieľom uľahčiť preklenutie následkov vzniknutej škody (Smejkal, 2003,
s. 69).
2.2.3.2. Postup pri analýze rizika
Pri analýze rizika je nutné sa zaoberať týmito činiteľmi, ktoré charakterizujú riziko,
zaoberajú sa jeho kvalitatívnymi i kvantitatívnymi stránkami, ale aj dôsledkami
negatívnych javov:
pravdepodobnosť vzniku rizika – je premenlivá v čase a priestore (mení sa v
nadväzností na ročné obdobie, dennú či nočnú dobu, ale tieţ v súvislosti s
meteorologickou situáciou, stavom výrobných technológií, demografickou
štruktúrou obyvateľov,...
44
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
ekonomické činitele – vyplývajú z finančných kalkulácií daných rozdielom
medzi hodnotou súčasných objektov a objektov narušených alebo zničených
pôsobením negatívnych vplyvov v dôsledku rizika
činitele zničujúceho pôsobenia negatívnych prejavov rizika – narušenie
skúmaného systému ako celku z pohľadu strát na ţivotoch, ako aj strát na
ekonomických, kultúrnych a duchovných hodnotách, prípadne ekologických
dopadov (straty sa zvyknú vyjadrovať v percentách)
činitele obnovy – za akú dobu a s akými silami a prostriedkami je moţné
obnoviť skúmaný systém a vrátiť ho do relatívne východiskového alebo
obnoveného stavu vyššej úrovne:
o prirodzená obnova (prírodná – zalesnenie náletom)
o umelá obnova (antropogénna – zalesnenie výsadbou)
činitele trvalých zmien skúmaného systému – aká bude miera trvalosti zistených
zmien v skúmanom prostredí (trvalá, dočasná) – prípadná reakcia systému na
predpokladané deštrukčné zmeny,
činitele súvislosti a väzieb medzi objektmi skúmaného systému, skúmaným
systémom a okolím skúmaného systému – ktoré riziká pôsobia na uvedené
súvislosti a väzby,
ostatné činitele – môţu byť zaloţené na výsledkoch analytických metód
pozorovania na redukovaní dát a verifikácii informácií. (Šimák, 2003)
Vzhľadom k mnoţstvu rizík je potrebné určiť priority z pohľadu dopadu
a pravdepodobnosti ich výskytu a zamerať sa na kľúčové rizikové oblasti. V priebehu
analýzy rizík sa uskutočňujú niektoré všeobecné činnosti, ktorých postupnosť má
následovnú podobu.
1. Stanovenie hranice analýzy rizík
Hranica analýzy rizík je myslená čiara, oddeľujúca aktíva, ktoré budú zahrnuté do
analýzy, od aktív ostatných. Pri stanovení hranice analýzy sa vychádza zo zámeru
vedenia firmy, prípadne z úvodnej štúdie, pokiaľ bola spracovaná. Aktíva, ktoré majú
vzhľadom k prebiehajúcemu procesu zniţovania rizík vzťah k cieľom vedenia, budú
zahrnuté do analýzy a budú leţať vo vnútri hranice analýzy rizík. Budú tam tieţ leţať
45
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
jednotlivé aktíva, z ktorých je subjekt zloţený alebo sú z hľadiska aktuálneho zámeru
relevantné.
2. Identifikácia aktív
Identifikácia spočíva vo vytvorení súpisov všetkých aktív, leţiacich vo vnútri hranice
analýzy rizík. Pri rozhodovaní o zaradení daného aktíva na súpis sa uvedie názov aktíva
a jeho umiestnenie.
3. Stanovenie hodnoty a zoskupovanie aktív
Posudzovanie hodnoty aktíva je zaloţené na škode spôsobenej zničením, či stratou
aktíva. Obvykle sa pri stanovení hodnoty aktíva vychádza z jeho nákladových
charakteristík (zriaďovacia cena, reprodukčná cena), môţu to byť však aj
charakteristiky výnosové (pokiaľ aktívum prináša dobre identifikovateľné zisky či iné
významné prínosy pre subjekt).
4. Identifikácia hrozieb
V tejto etape analýzy rizík sa identifikujú hrozby, ktoré pripadajú pre analýzu v úvahu.
Identifikácia hrozieb sa prevádza tak, ţe sa vyberajú tie, ktoré by mohli ohroziť aspoň
jedno z aktív subjektu. Pri identifikácii hrozieb moţno vychádzať zo zoznamu hrozieb,
zostavených podľa literatúry, vlastných skúseností, prieskumov predchádzajúcich
analýz.
5. Analýza hrozieb a zraniteľnosti
Kaţdá hrozba sa hodnotí voči kaţdému aktívu (skupine aktív). U tých aktív, na ktorých
sa môţe hrozba uplatniť, sa určí úroveň hrozby voči tomuto aktívu a úroveň
zraniteľnosti aktíva voči tejto hrozbe.
Pri stanovení úrovne hrozby sa vychádza z faktoru ako nebezpečnosť, motivácia
a prístup. Pri analýze hrozieb a zraniteľnosti sa berú do úvahy realizované
protiopatrenia. Tieto opatrenia môţu zníţiť ako úroveň hrozby, tak aj úroveň
zraniteľnosti.
46
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
6. Určenie pravdepodobnosti javu
Niekedy nevieme, či jav, ktorý skúmame, nastane. Ide o situáciu, kedy určitý súbor
východiskových podmienok nevedie vţdy k rovnakému výsledku. Potom k popisu
určitého javu doplňujeme údaj, s akou pravdepodobnosťou tento jav môţe nastať. Aby
sme mohli počítať s pravdepodobnosťami, musíme určiť, či je analyzovaný jav náhodný
, či patrí do určitého intervalu pravdepodobnosti, prípadne či ho môţeme vylúčiť, a aké
sú jeho pravdepodobnostné charakteristiky (Smejkal, 2003, s. 75).
2.2.3.3. Metódy analýzy rizík
Metódy analýzy rizík je moţné rozdeliť podľa spôsobu vyjadrenia veličín, s ktorými sa
pri analýze rizík pracuje. V podstate existujú dve základné metódy: kvalitatívne
a kvantitatívne metódy vyjadrenia veličín analýzy rizík, prípadne sa pouţívajú ich
kombinácie.
Kvalitatívne metódy sa vyznačujú tým, ţe riziká sú vyjadrené v určitom rozsahu
(napríklad sú obodované , alebo určené pravdepodobnosťou , či slovne
. Úroveň je určovaná obvykle kvalifikovaným odhadom.
Kvalitatívne metódy sú jednoduchšie a rýchlejšie, ale viac subjektívne. Obvykle
prinášajú problémy v oblasti zvládania rizík, pri posudzovaní prijateľnosti finančných
nákladov nutných k eliminácii hrozby, ktorá môţe byť kvalitatívnou metódou
charakterizovaná napríklad ako „veľká aţ kritická“. Tým, ţe chýba jednoznačné
finančné vyjadrenie, sa kontrola efektívnosti nákladov komplikuje. (Šimák, 2003)
Najčastejšie pouţívanou kvalitatívnou metódou analýzy rizík je metóda účelových
interview, takzvaná metóda Delphi, ktorá je zaloţená na „riadenom kontakte a expertmi
hodnotiacej skupiny a príslušnými predstaviteľmi hodnoteného subjektu“ (Smejkal,
2003, s.87). Jej postup spočíva v tom, ţe je vypracovaný súbor otázok, ktoré sú
prediskutované na účelových pohovoroch, pričom respondenti neprichádzajú medzi
sebou do styku, a teda je vylúčené akékoľvek vzájomné ovplyvňovanie. Táto metóda je
47
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
pre analýzu rizík vhodná najmä preto, ţe určuje, čo sa môţe stať a za akých okolností.
(Smejkal, 2003)
Kvantitatívne metódy sú zaloţené na matematickom výpočte rizika z frekvencie
výskytu hrozby a jeho dopadu. Vyjadrujú dopad obvykle vo finančných termínoch ako
napríklad tisíce Sk. Najčastejšie je vyjadrené riziko vo forme ročnej predpokladanej
straty, ktorá je vyjadrená finančnou čiastkou. Kvantitatívne metódy sú viac exaktné neţ
kvalitatívne, ich prevedenie síce vyţaduje viac času a úsilia, poskytujú však finančné
vyjadrenie rizík, ktoré je pre ich zvládanie výhodnejšie. (Šimák, 2003)
Nevýhodou kvantitatívnych metód je okrem ich náročnosti na prevedenie a spracovanie
výsledkov často vysoko formalizovaný postup, ktorý môţe viesť k tomu, ţe nebudú
postihnuté špecifiká postihnutého subjektu, ktoré môţu viesť k jeho vysokej
zraniteľnosti, a to z dôvodov „zahltenia“ hodnotiteľa značným objemom formálne
štruktúrovaných dát.
V rámci kvantitatívnej analýzy rizík sa obvykle pouţívajú špeciálne nástroje, väčšinou
v podobe programov, disponujúcich databázou informácii, prípadne expertných
systémov, obsahujúcich znalostné databázy, v ktorých je postup prevedenia analýzy uţ
spracovaný. Ako príklad moţno uviesť metódu CRAMM (CCTA Risk Analysis And
Management Methodology), ktorá rieši ohodnotenie systémových aktív, zoskupenia
aktív do logických skupín a stanovenia hrozieb, pôsobiacich na tieto skupiny,
preskúmanie zraniteľnosti systémov a stanovenia poţiadaviek na bezpečnosť pre
jednotlivé skupiny, na základe čoho sú navrhnuté bezpečnostné opatrenia, ktoré sú
vymedzené v zhode s úrovňou rizika pri porovnaní s uţ implementovanými
systémovými opatreniami. Táto metóda bola pôvodne vyvinutá pre potreby vlády
Veľkej Británie a podobne ako metóda Delphi je vyuţívaná predovšetkým pre
hodnotenie veľkých podnikateľských subjektov. V rámci analýzy rizík malých
a stredných podnikov nie sú tieto metódy často vyuţívané a teda nebudú ďalej
predmetom tejto práce.
48
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Pre analýzu rizík v malom a strednom podnikaní sú vhodným nástrojom odhaľovania
rizík metódy strategického plánovania, ktoré poskytujú komplexný prehľad
o negatívnych aj pozitívnych stránkach interného aj externého prostredia firmy. Tieto
metódy sú obyčajne jednoduchšie a prehľadnejšie a podnikateľ ich dokáţe uplatniť aj
sám, t.j. bez potreby pomoci expertov, čo môţe často znamenať ušetrenie značných
finančných prostriedkov. (Smejkal, 2003)
2.2.4. Hodnotenie rizík
Kaţdý manaţér by mal poznať nielen riziko a príčiny jeho vzniku, ale aj charakteristiku
negatívnej udalosti spojenej s jeho prerastením do krízy. Je to výsledkom jeho
komplexného hodnotenia. Hodnotenie rizika je teda proces určovania jeho veľkosti
prostredníctvom posúdenia moţného rozsahu škôd a strát, ktoré môţe spôsobiť krízový
jav, ktorý vznikne v dôsledku rizika.
Vymedzenie posudzovaného rizika by malo pozostávať z nasledujúcich krokov:
krátky popis krízových situácií (potrebný na posúdenie ohnísk krízy)
vymedzenie posudzovaného obdobia (čím je dlhšie, tým je väčšia
pravdepodobnosť vzniku)
vymedzenie stupňa pravdepodobnosti (stavia na vlastnej skúsenosti a
pripravenosti na riziko),
stanovenie účinkov (môţu sa prejaviť v mnohých oblastiach činnosti subjektu),
hodnotenie všetkých ohnísk kríz (hodnotenie sa zapisuje do formulára a prenáša
do matice, z celkového pohľadu na krízy môţe byť potom odvodená stratégia).
Určenie významnosti rizikových činiteľov:
expertným hodnotením,
pomocou analýzy citlivosti.
49
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
Expertné hodnotenie je základným nástrojom stanovovania významnosti rizikových
činiteľov a celkového stanovovania rizika. Podstata expertného hodnotenia rizika
spočíva v posudzovaní pomocou dvoch hľadísk:
pravdepodobnosť výskytu činiteľa rizika (môţe byť vyjadrené verbálne alebo
číselne, ide o tzv. subjektívnu pravdepodobnosť vyjadrujúcu mieru presvedčenia
experta, resp. krízového manaţéra o moţnostiach výskytu jednotlivých
rizikových javov)
intenzita negatívneho vplyvu uvaţovaného rizikového činiteľa (hodnotenie
faktorov rizika môţe byť realizované metódou bodového hodnotenia
prostredníctvom údajov získaných Brainstormingom, Delfskou metódou alebo
Brainwritingom, kde sa zistí intenzita pôsobenia rizikových faktorov na vybrané
ukazovatele subjektu). Okrem uvedeného kvantitatívneho hodnotenia
významnosti faktorov rizika môţe byť uţitočné aj určité grafické zobrazenie.
Získané údaje sa zaznamenajú do matice, tzv. Risikomatrix. Výsledkom
vykonaného expertného hodnotenia bude zoznam najvýznamnejších faktorov –
rádovo 10.
Analýza citlivosti je ďalším významným nástrojom stanovovania významnosti
rizikových činiteľov a celkového stanovovania rizika. Na rozdiel od expertného
hodnotenia vychádza z explicitného zobrazenia vplyvu rizikových činiteľov na činnosť
subjektu a na mieru jeho bezpečnosti. Môţe byť vyjadrená rôznymi ukazovateľmi, ktoré
charakterizujú základné procesy posudzovaných systémov. (Šimák, 2003)
2.2.5. Minimalizovanie (zniţovanie, prípadne odstraňovanie) rizík
Voľba metódy riadenia rizík v danej situácii vyplýva zo samotných charakteristík rizika.
Kaţdý z týchto nástrojov by mal byť pouţitý v situácii, kedy je najvýhodnejším
a najmenej nákladným spôsobom dosiahnutia cieľa v podobe zníţenia, respektíve úplnej
eliminácie rizika. Nasledujúca tabuľka triedi riziká do štyroch skupín podľa kombinácie
50
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
pravdepodobnosti a tvrdosti kaţdého rizika a poskytuje niektoré základné moţnosti
voľby nástrojov v oblasti riadenia rizík.
Proces zniţovania rizík je veľmi rôznorodý, pričom je jednoznačne závislý od
charakteru konkrétneho rizika, od pravdepodobnosti vzniku krízového javu, ktorý môţe
spôsobiť i od jeho predpokladaných negatívnych dôsledkov. Zniţovanie rizík sa
uskutočňuje:
Prostredníctvom presadzovania aktívnej proti krízovej politiky:
vhodnou štruktúrou prijímanej bezpečnostnej stratégie a jej cieľavedomou
implementáciou
zvýrazňovaním pozitívnych rozvojových tendencií
vytvorením podmienok, ktoré umoţňujú pruţne reagovať na aktuálne ohrozenia
permanentným hodnotením vonkajších aj vnútorných bezpečnostných
podmienok a ich zohľadňovaním v rozhodovacích procesoch
vytvorením účelnej a hospodársky organizačnej štruktúry
účelnou personálnou prácou a permanentnou prípravou pracovníkov
rešpektovaním medzinárodných i domácich právnych noriem a zauţívaných
postupov, ale tieţ morálnych zásad
Prostredníctvom vyuţívania konkrétnych metód:
diverzifikácia rizika
redukcia rizika odstraňovaním príčin vzniku rizika, zníţenie nepriaznivých
dôsledkov rizika
retencia (zadrţanie) rizika: vedomá a nevedomá, dobrovoľná a nedobrovoľná
spoločné znášanie rizík
flexibilné konanie systému
vytváranie rezerv (napr. štátne hmotné rezervy),
51
2. PODNIKATEĽSKÉ RIZIKÁ
permanentné upresňovanie informácií (napr. monitorovacie a varovacie
systémy)
vyhýbanie sa rizikám
optimalizácia procesov (vyuţívanie metód operačnej analýzy) (Šimák, 2003)
2.2.5.1. Eliminácia podnikateľského rizika
Spôsobov ako eliminácie rizika je mnoho a rozdeliť ich moţno podľa viacerých kritérií.
Rizika a ich následky moţno zniţovať formou preventívnych opatrení, alebo pomocou
zniţovania ich nepriaznivého dopadu, napr. formou poistenia, zdieľania a podobne.
Moţnosti zniţovania rizika môţu tieţ spočívať v opatreniach vedenia firmy, alebo tieţ
v presune rizika na iné podnikateľské subjekty.
Ofenzívne metódy
redukcia rizika
retencia rizík
diverzifikácia rizika
faktoring
forfaiting
akreditív
Defenzívne metódy
poistenie
presun rizika
Ofenzívne metódy
Redukcia rizika: Podľa toho, či sa pred vlastnou podnikateľskou aktivitou
sústredíme na redukciu rizika, alebo aţ na dôsledky tejto konkrétn