EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA

8. časť

Programová reč KráľovstvaProgramová reč KráľovstvaProgramová reč KráľovstvaProgramová reč Kráľovstva –––– BLAHOSLAVENSTVÁBLAHOSLAVENSTVÁBLAHOSLAVENSTVÁBLAHOSLAVENSTVÁ

Malé zhrnutie zMalé zhrnutie zMalé zhrnutie zMalé zhrnutie z minula…minula…minula…minula…

• Byť synom nie je (len) vec pôvodu, ale hlavne VOĽBY, v ktorej syn volí byť synom Otca.

• Byť synom znamená BYŤ S OTCOM – osobne (synovská vernosť) ale aj v Jeho diele, konať Otcovo dielo. Otec tak nie je „ochrancom a pomocníkom Božieho sluhu“, ale stáva sa cieľom, stredom synovho života a konania, pretože tak si to syn zvolil.

• Synovstvo je podstatou Božieho kráľovstva, ktoré je zhmotnené v Božích synoch a dcérach, v ktorých sa „Božia vôľa a zámery – čiže Božie kraľovanie – uskutočňujú bez najmenšieho odporu, dokonale“ (porov. YOUCAT)

• Stať sa súčasťou Kráľovstva znamená stať sa synmi a dcérami Boha podľa vzoru Syna Ježiša Krista a to Jeho nasledovaním v Jeho postojoch a životnom štýle.

Reč na HoreReč na HoreReč na HoreReč na Hore1111

„ I když Marek líčí Ježíše jako mocného učitele, uvádí pouze několik větších bloků jeho učení. Hlavním motivem, který vedl Matouše k sepsání evangelia, bylo předložit 1 Ak nie je uvedené inak, citácie sú zo SP

rozsáhlé články Ježíšova učení. Jeho učení j e nejvíce patrné v pěti hlavních promluvách v Mt 5-7,10, 13,18 a 24-25. První a nejdelší z oněch pěti řečí j e všeobecně známa jako horské kázání. Komu je horské kázání určeno? Děj Matoušova evangelia naznačuje, že bylo určeno celému Izraeli, který se shromáždil, aby slyšel Ježíše. Zatímco učedníci mají přední místo (5,1), Ježíš oslovuje zástupy. Na konci horského kázání Matouš poznamenává, že zástupy žasly nad Ježíšovým učením (7,28-29). Podle Matouše Ježíš předložil Izraeli své učení a vyzval ho, aby je přijal a podle něj jednal. Základním tématem horského kázání je, že Ježíš nepřišel zrušit Zákon, nýbrž jej naplnit (5,17). Musíme předpokládat, že pro evangelistu celé toto kázání názorně dokládá tento základní princip či s ním nějak souvisí.“

• NAPLNENIE ZÁKONA: o SZ éra bola érou „kladenia základov“:

� Vyvolený národ sa vymedzoval voči zvyšku sveta („blížni“ vs. „národy“), stával sa akýmsi „predmostím Boha“ pri „dobývaní sveta“ ☺

o JEŽIŠ teraz zahajuje z tohto „územia“ „ofenzívu“ smerom do celého sveta.

� Preto SZ kritériá, ktoré doteraz mali za cieľ v prvom rade „stabilizáciu predmostia“, sú posunuté ďalej – k „ofenzívnej“ verzii, ktorej cieľom už nie je stavanie základov a budovanie východiska, ale pozvanie ľudí celého sveta k Božiemu synovstvu!

• POZVANIE SYNA K SYNOVSTVU: o Po tom, čo Ježiš ZVOLIL synovstvo a stal sa tak (aj ako človek)

prototypom syna „v ktorom má Boh zaľúbenie“,… o … POZÝVA ostatných ľudí k nasledovaniu.

� PRETO môžeme v celej tejto reči vidieť jednu veľkú definíciu synovstva – a teda právom „základný dokument“ Katolíckej cirkvi!

� A preto by nám nemalo robiť problém nájsť v jej „rozvláčne konkrétnej“ podobe (určenej jednoduchým ľuďom zo „zástupu“) onen základný, abstraktný a všeobecne platný princíp synovstva, ktorý sa v jej pozadí neustále opakuje!

„Velká část jeho vyučování se týká správného chování v přítomném věku. Horské kázání není určeno pouze křesťanské elitě ani neplatí, že je nelze uskutečňovat v praxi a že jeho jedinou funkcí j e lidem připomínat, že jsou hříšníci a potřebují milost Boží. V kázání Ježíš předkládá to, co je pro křesťany autoritativním výkladem Tóry. Kázání se zabývá spíše principy a postoji než rozhodováním halachických záležitostí či ukládáním zákonů.“

Kým kKým kKým kKým k nej pristúpime,…nej pristúpime,…nej pristúpime,…nej pristúpime,…

… načrtneme si niekoľko schém, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť princíp synovstva, ukrytý v pozadí Ježišovej reči na Hore.

Maslow aMaslow aMaslow aMaslow a jeho pyramídajeho pyramídajeho pyramídajeho pyramída

Maslowova teória hierarchie potrieb má tvar pyramídy a je založená na nasledujúcich princípoch:

• ľudia sú motivovaní želaním uspokojovať svoje potreby,

• a to smerom od najnižšej až po najvyššiu úroveň, • hierarchiu ľudských potrieb je možné usporiadať

do tvaru pyramídy, ktorá sa skladá z piatich úrovní,

• uspokojenie potrieb nižšej úrovne motivuje k snahe o uspokojenie potrieb vyššej úrovne,

• ak potreba nižšej úrovne nie je úplne alebo čiastočne uspokojená, potreby vyššej úrovne nemá motivačný účinok.

Prvé štyri kategórie Maslow označuje ako nedostatkové potreby a piatu kategóriu ako potreby bytia alebo rastové potreby.

Nedostatkové potrebyNedostatkové potrebyNedostatkové potrebyNedostatkové potreby

1) FYZIOLOGICKÉ potreby sú potreby organizmu a majú najvyššiu prioritu. Skladajú sa prevažne z týchto potrieb:

• potreba dýchania • potreba regulácie telesnej teploty

• potreba vody • potreba spánku

• potreba prijímania potravy • potreba vylučovania • potreba pohlavného styku

• Potreba bezpečia, istoty

transcendenciaduchovné potreby

2) Akonáhle sú naplnené fyziologické potreby, začnú narastať potreby ISTOTY: • istota zamestnania • istota príjmu a prístupu k zdrojom

• fyzická bezpečnosť - ochrana pred násilím a agresiou • morálna a fyziologická istota • istota rodiny

• istota zdravia • Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti

3) Po naplnení fyziologických potrieb a potrieb bezpečia prichádza tretia vrstva - SOCIÁLNE POTREBY. Tie sa vo všeobecnosti skladajú z citových vzťahov ako napr.:

• priateľstvo

• partnerský vzťah • potreba mať rodinu

4) … a následne otázky dôležitosti, ocenenia okolím, postavenia v spoločnosti: • rešpekt zo strany okolia • ocenenie, uznanie

• prestíž • vplyv, autorita, moc • spoločenské postavenie

• sloboda, nezávislosť • atď.

Potreby bytia (rastové potreby)Potreby bytia (rastové potreby)Potreby bytia (rastové potreby)Potreby bytia (rastové potreby)

SEBAAKTUALIZÁCIA (pojem zaviedol Kurt Goldstein, niekedy sa označuje ako sebarealizácia) je inštinktívna potreba naplniť svoje schopnosti a snaha byť najlepším akým len človek môže byť.

Maslow definoval sebarealizovaných ľudí takto: • Prijímajú okolnosti života (vrátane seba) namiesto toho, aby ich odmietali alebo sa im

vyhýbali. • Sú spontánni v tvorbe myšlienok a činov. • Sú tvoriví.

• Zaujímajú sa o riešenie problémov, často aj o riešenie problémov iných ľudí. Riešenie týchto problémov hrá v ich živote často kľúčovú rolu.

• Cítia blízkosť iných ľudí a všeobecne si vážia život.

• Majú vnútornú etiku, ktorá je nezávislá od vonkajšej autority. • Posudzujú iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.

SEBATRANSCENDENCIA

• Na vrchole pyramídy sa nachádza sebatranscendencia, niekedy nazývaná aj duchovné potreby.

Alderferovo zjednodušenieAlderferovo zjednodušenieAlderferovo zjednodušenieAlderferovo zjednodušenie

Clayton Paul Alderfer (1940 – ešte žije) – Americký psychológ, ktorý rozvinul Maslowovu hierarchiu potrieb do vlastnej ERG teórie. Rozoznáva v nej tri základné úrovne potrieb a túžob človeka: Prežitie (existence); Vzťahy (relatedness); Rast (Growth).

AAAA teraz premietnuté do kresťanstvateraz premietnuté do kresťanstvateraz premietnuté do kresťanstvateraz premietnuté do kresťanstva

S pomocou oboch schém teraz dokážeme načrtnúť základnú schému Božieho povolania k synovstvu:

• Boh povoláva k synovstvu a tým napĺňa našu potrebu po hodnote a dôležitosti. • Usilujeme sa byť najlepší možní, dokonalí, svätí,… • … aby sme túto dokonalosť mohli vynaložiť na dielo lásky, v ktorej slúžime Bohu a blížnym a ktorá tak dáva zmysel nášmu celému životu. Usilujeme sa tak byť „najlepším možným nástrojom“ Božích zámerov.

• To nás vedie k spolustvoriteľstvu – „transcendentnej sebaaktualizácii“, v ktorej spolupracujeme s Bohom na Jeho diele „nového Neba a novej Zeme, kde prebýva spravodlivosť“.

PREŽITIE

ISTOTA

VZŤAHY

DÔLEŽITOSŤ

SEBAREALIZÁCIA

TRANSCENDENCIA

EXISTENCEpotreby zaistenia existencie

RELATEDNESSvzťahy, miesto v spoločnosti

GROWTHosobnostný rast, napredovanie,rozvíjanie sa

PREŽITIE

ISTOTA

SPOLOČNOSŤ

DÔLEŽITOSŤ

SEBAREALIZÁCIA

TRANSCENDENCIA

- Božie synovstvo

- Spolustvoriteľstvo

- Božia rodina, Cirkev

- Istota založená naBohu a večnosti

- Svätosť / dokonalosť

- Láska / spoločenstvo s Bohom

RAST (G)

VZŤAHY (R)

EXISTEN-CIA (E)

• Medzi tými, ktorí sa vydali na túto cestu, vzniká rodinný vzťah Božej rodiny – CIRKVI .

• Súčasne prežívame novú úroveň „TRANSCENDENTNEJ ISTOTY“ , založenú už nie na „jedení a pití“, ani na „majetku“, ale na Božej vernosti a na našej novej vlasti, ktorá je v Nebi.

Je to skutočné „preliatie“ sa cez hranicu transcendencie smerom k úplne NOVÉMU STVORENIU ! Na tejto schéme môžeme jasne vidieť kresťana ako človeka, ktorý je „vo svete“, ale „nie zo sveta“…

Táto schéma nám teraz pomôže lepšie pochopiť zámer a princíp v pozadí, s ktorým Ježiš rozprával svoju Reč na Hore.

BlahoslavenstváBlahoslavenstváBlahoslavenstváBlahoslavenstvá

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 3 "Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

(Mat 5:1-12 SSV)

Vrch : „Od čtenářů se očekává, že si představí kopce na západním břehu Galilejského moře, ale pokusy o určení přesného místa jsou zbytečné. Na starověkém Blízkém východě se hory pokládaly za příbytky bohů a byly posvátnými místy. V Ex 19nn je Tóra zjevena Mojžíšovi na hoře Sinaj. Stejně jako Mojžíš obdržel Boží přikázání na Sinaji, tak i Ježíš odhaluje Boží vůli na hoře. U Matouše se důležité události Ježíšova života odehrávají na hoře: pokušení (4,8-10), nasycení čtyř tisíců (15,29-39), proměnění (17,1-9), zatčení (26,30-35) a závěrečné pověření (28,16).“

Nemôžeme nevidieť paralelu s Mojžišom a so Sinajom: „Bůh na Sinaji zjevil své Slovo. Zde se zjevuje Syn, který je prototyp každého bratra, Slovo dokonale naplněné.“ (SF)

Keď sa posadil: „V židovské škole seděl učitel na lavici a žáci seděli na zemi před ním. U Matouše Ježíš sedí, když učí na loďce (13,2) a na Olivové hoře (24,3). Matouš také mluví (v doslovném či symbolickém smyslu) o (autoritativním) „Mojžíšově stolci" (23,2). U Lukáše sedí Ježíš při vyučování v synagóze v Nazaretu (4,20).“

Otvoril ústa : „Toto je semitský obrat, který se používá tehdy, když se někdo chystá veřejně promluvit (Jób 3,1-2) či učit (Žl 78,2) nebo se k něčemu slavnostně zavázat (Sd 1 l,35-36).b ) Viz D. A. Black, „The Translation of Matthew 5.2", Bible Translator 38 (1987), str. 241-243. Výraz „učit" (didaskó) se u Matouše užívá pouze v souvislosti s tímto kázáním, zde a v 7,29.“

Matúš začína veľmi slávnostne: Ježiš, obklopený zástupmi, sa posadí ma vrchole kopca (ako kráľ, ako učiteľ, ako prorok, ako Boh!), obklopia Ho Jeho učeníci (jeho „dvor“). Potom otvorí ústa (vidíte tú slávnostnosť Matúšovej reči?) a začne ich (zástupy) učiť… Po tomto úvode je jasné, že Ježiš ide hovoriť niečo vskutku zásadné! A naozaj!

„Horské kázání je křestní katecheze, brevíř křesťanského života: jsou to životní pravidla Syna. Není to ale nějaký nový zákon, ještě nemožnější než ten starý. Je to nové srdce, které slibovali proroci. Ježíš zde vyhlašuje to, čím žije a co svým tělem předává každému tělu. Jeho slova nejsou zákon, ale evangelium; nejsou to ušlechtilé, ale nesnadné požadavky, nýbrž vznešený a krásný dar, který nám nabízí, protože se stal naším bratrem. Bez daru jeho Ducha jsou blahoslavenství jen vznešenou ideologií, tím beznadějnější, čím je vznešenější.“ (SF)

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvonebeské kráľovstvonebeské kráľovstvonebeské kráľovstvo

BLAHOSLAVENSTVO

Blahoslavení: „V řeckém světě se pojmu makai; makarios prvotně užívá toliko o bozích jakožto nedotčených strázněmi pozemského života; potom o podobně obšťastněných lidech, zvláště o těch, kteří již zemřeli, takže je jisto, že jejich štěstí už žádná pohroma nehrozí. Řecké makarismy jsou tak vlastně výrazem stesku nad mimořádností štěstí v tomto životě, ba dokonce jisté závisti blaženým. V biblickém úzu

směřuje smysl jinam. Hebrejské ’šr se o Bohu neužije nikdy. Vyjadřuje se jím ocenění, obdiv, přitakání k lidskému chování, které vede k dobrým výsledkům. (...) Boží přízeň zaručuje budoucí zdar i tomu, kdo současně svým správným jednáním prohrává (Job 5,17; Zl 41,2; 94,12n; Př 8,32-36; Iz 30,18). Starobylé české slovo 'blahoslavený' je tak biblickému smyslu blíže než 'blažený, šťastný', protože nejde o lidské pocity.“ (M. Hájek, Evangelium podle Matouše.)

„Začíná-li tedy Ježíš Horské kázání podle Matouše devíti blahoslavenstvími, zjišťuje nejprve, jaké lidské způsoby jednání se vyplatí.“ (MSK)

• Toto je dôležité, pretože to znamená, že blahoslavenstvá by sme nemali chápať ako deväť viet, ktoré dávajú návod k tomu, ako dosiahnuť každá svoj „výsledok“, – takže chudobní budú mať „Božie kráľovstvo“ a, naopak, tichí „zdedia zem“ a podobne – ale skôr ako:

o deväťvetový návod, ako dosiahnuť o výsledok, ktorý je zhodou okolností ☺ takisto opísaný deviatimi

vetami… o pričom sa jedná o jeden nedeliteľný návod, vedúci k jednému,

nedeliteľnému výsledku2.

Chudobní…: „Lk 6,20 má pouze „chudí". Slovo ptóchos označuje „žebráka", nejen chudého člověka s nepatrným majetkem. Blahoslavenství by měla být čtena na pozadí starozákonní tradice o Boží zvláštní péči o chudé (viz Ex 22, 25-27; 23,11; Lv 19,9-10; Dt 15,7-11; Iz 61,1). Matoušovo vymezení „v duchu" dále definuje „chudé" jako ty, kdo poznali, že Boží království je dar, který si nelze vynutit. Výrazy „chudí" a „chudí v duchu" užívali členové soudobých židovských komunit, aby jimi označili sami sebe, jak ukazují ŽŠal 10,6; 15,1 a kumránský Válečný řád 14,7.“

„ Řecké PTÓCHOS má docela jiný původ, je daleko ostřejší a znamená spíš 'žebrák'. Vzniklo ze slovesa, které označuje postoj člověka, který se lekne a utíká, který má strach, je zkroušený, prosí o smilování, o almužnu.“ (J. Sokol, „První blahoslavenství", Křesťanská revue 6/1991, str. 123)

„Žebrák nemá nic, nezachoval si ani důstojnou tvář; žije z daru.“ (SF)

… v duchu: „V kumránských textech se sami členové společenství označují: chudí milosti/chudí z milosti (1 QHod 5,22); společenství chudých (4QPs 37,2.10); chudí tvého (tj. Božího) vykoupení (1QM 11,9); chudí ducha (Iz 66,2; 1QM 14,7).“ (K. Schubert, Bible a dějiny, str. 81)

2 Podobný princíp, aký vidíme napríklad u Jakuba: „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. (Jam 2:10 SSV)“

„Jedná se o kumránské anavím ruach, „skloněné v duchu", pokorné, ty, kteří mají chudé srdce v protikladu k pyšným, lidem „tvrdé šíje" .

„Toto slovo sa objavuje v kumránskych zvitkoch, kde označuje samotné spoločenstvo v Kumráne. Jeho členovia sa nazývajú aj „chudobní milosti“, „chudobní tvojho vykúpenia“ alebo jednoducho „chudobní“ (Gnilka I, s. 121). Týmto sebaoznačením kumránske spoločenstvo vyjadruje svoje povedomie o tom, že ono je pravý Izrael. Takto v skutočnosti siaha po tradíciách, ktoré sú hlboko zakorenené vo viere Izraela. V čase, keď si Judeu podmanili Babylončania, muselo sa deväťdesiat percent jej obyvateľov zaradiť medzi chudobných. Po exile tam vzhľadom na perzskú daňovú politiku opäť nastala dramatická situácia chudoby. Starý názor, že spravodlivému sa darí dobre a že chudoba je následkom zlého života (súvis medzi správaním a odplatou), už bol neudržateľný. Teraz Izrael o sebe vyznáva, že je blízky Bohu práve vo svojej chudobe, uznáva, že práve chudobní stoja vo svojej pokore blízko k Božiemu srdcu, v protiklade k pýche boháčov, ktorí stavajú len sami na sebe.“ (Benedikt XVI.)

Chudoba je „prázdnota", která všechno dostává: absolutní chudoba přijímá Absolutno. Chudoba v duchu je pokora, první charakteristika lásky. Tu chápe ten, kdo má stejné smýšlení, jako měl Kristus Ježíš (srov. Flp 2,5-11). Bůh je bytostně chudý. Nic nevlastní: on je všechno od druhého. Jeho vlastní bytí je bytí Syna, pokud je Otec; a je bytí Otce, pokud je Syn; a je bytí Otce a Syna, pokud je Duch.“ (SF)

PRÍSĽUB

lebo…: „Důvodem blahoslavenství není chudoba, ale ono „neboť", které následuje: Bůh dává chudému své dary, dokonce mu daruje sebe sama. Chudoba je podmínka, aby bylo možno ho přijmout.“ (SF)

je…: „První a poslední blahoslavenství je v přítomném čase, ostatní jsou v čase budoucím. Království Boží už nyní patří chudým a pronásledovaným (v. 10).“ (SF)

Nebeské kráľovstvo: „Království označuje Boží vládu či svrchovanost. Zde převažuje jeho eschatologický význam, i když odměnu již v tomto věku také nelze vyloučit. Výraz „Nebes" je židovský opis slova „Bůh" (viz 1 Mak), který byl zjevně určen k tomu, aby se zabránilo jeho příliš volnému používání.“

„Boží království je Bůh sám, který vládne. Bůh je Otec: jeho království je Syn, který v bratrství uskutečňuje svoje synovství.“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• „Božie kráľovstvo“ – a teda Boh sám – je niečo, čo nám nemôže zaistiť žiadna pozemská vec ani istota: Nie je to „jedlo a nápoj“ (Rim 14,17), ani žiaden majetok – a preto žiaden majetok, žiadne veci nie sú potrebné na jeho dosiahnutie. Sú vlastne úplne zbytočné, sú to „odpadky a smeti“ (porov. Flp 3,8).

o Preto sa človek nielenže na tieto veci nespolieha, ale vyslovene ich necháva bokom ako pre jeho ciele v podstate zbytočné – s výnimkou „chleba každodenného“, ktorým sa živí naše telo.

o O tom je „evanjeliová chudoba“: „Chudobný, ako to žiada evanjelium, je ten, kto

má to, čo potrebuje pre život, na vykonávanie svojej funkcie, svojich povinností. Zrieka sa však všetkého, čo by bolo nadto, čo je zbytočné. S majetkom je to podobne ako s jedlom. Ako nie je dovolené prejedať sa, tak sa nesmie zhromažďovať zbytočné.“

(Tomáš kardinál Špidlík) – pretože ak majetok a vlastnenie a rozkoše z nich plynúce, nás k cieľu nevedia a ani nemôžu nijako priblížiť, potom sú to zbytočnosti, ktoré nás od neho, naopak, vzďaľujú, ak do nich investujeme priveľa času, energie, zdrojov – viac, než to nevyhnutné minimum!

o Dnes sa tomu moderne hovorí „minimalizmus“: „Jedným z poslaní pokroku je,

aby robil náš život jednoduchším. Ale skutočnosť je taká, že máme okolo seba stále viac noviniek, ktoré „musíme“ vlastniť, aby sme prežili. Sme však skutočne šťastnejší? Minimalizmus vznikol ako nutnosť. Ľudia museli zredukovať svoje výdavky, prípadne predať majetok po tom, čo prišli o prácu, alebo sa im prestalo dariť. A hoci z toho možno spočiatku robili tragédiu, prežili a zvykli si. Prečo by sme tak nemohli žiť všetci? Samozrejme, pointa nie je zbaviť sa úplne všetkého, ale obmedziť svoj majetok iba na veci, ktoré naozaj potrebujeme.“ (Alexandra Okálová, zenskyweb.sk)

• Životný štýl darovania sa z lásky: Ako naznačil už Fausti, v kruhu lásky Trojice sa:

o Otec celý daruje Synovi, nič si neponecháva – a je teda absolútne chudobný.

o Syn je, naopak, celý a úplne obdarovaný. Je z tohto pohľadu úplne chudobný, pretože nič nemá takpovediac zo seba, ale len ako dar od Otca, má len to, čo dostal. Ale nenecháva si tento dar pre seba, ale rovnako ho úplne celý dáva Otcovi a tak Ho napodobňuje v úplnej chudobe lásky.

o A následne aj Otec je tak „nekonečne bohatý v nekonečnej chudobe lásky“ – a rovnako Syn, rovnako Duch Svätý.

o Do tohto vzťahu je povolaný aj kresťan ako „štvrtá osoba Trojice“ – a to znamená rovnaké rozhodnutie úplného sebadarovania sa a zrieknutia sa samého seba!

� Ak by sme sa rozhodli čokoľvek si ponechať – a nedarovať! – tak už z tohto Trojičného života vypadávame a nemôžeme tak „vojsť“ do Kráľovstva!

„Blahoslavení, kterým se podaří3, všeho se vzdát“ („prerozprávanie“ podľa MSK)

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

BLAHOSLAVENSTVO

Plačúci: „Pozadím je Iz 61,2-34, kde prorocké poslání zahrnuje potěšování všech truchlících na Siónu. Důvodem jejich truchlení je zničení prvního chrámu v Jeruzalémě v r. 587 př. Kr. Podle Sir 48,24 Izaiáš „potěšil truchlící na Siónu".“

Plač ako vyjadrenie túžby i súčasnej (ešte) nenaplnenosti: „Veď vieme, že keď sa tento

stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. 2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, 3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. 5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý

nám dal závdavok Ducha. (2Co 5:1-5 SSV)“

Možnosť a)

„Plačúci“ je človek, ktorý neopovrhuje krásou „tohto sveta“ (ako si to niekedy ľudia o kresťanoch predstavujú, že kresťania „zatracujú“ všetko krásne na zemi a pod.).

Plačúci kresťan v každej kráse tohto sveta vidí a preciťuje omnoho väčšiu, nestvorenú Krásu, ktorá naplno zažiari až na samom Konci, keď bude Kráľovstvo konečne a definitívne oddelené od nie-Kráľovstva, Svetlo od tmy, Nebo od Pekla… a preto každá radosť v ňom vyvoláva ešte väčšiu túžbu a z nej plynúci PLAČ, ktorý je ale „vínom blaženosti“ (Tolkien).

Preto tento plač nie je v rozpore s výzvou: „4 Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! (Phi 4:4 SSV)“ resp. starozákonné „A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila! (Neh 8:10 SSV)“:

• Kresťan sa raduje z každej krásy tohto sveta, lebo je odbleskom Večnej Krásy a vďaka svetlu Krásy vidí aj krásu jasnejšie a zreteľnejšie;

3 Slovo „podarí“ znie tak trochu fatalisticky, skôr by sme mohli dať „ktorí sa rozhodnú…“ 4 Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. 2 Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených, 3 aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu. (Isa 61:1-3 SSV)

• a súčasne sa raduje, že jeho túžba po Kráse, doháňajúca ho k slzám lásky a túžby, bude s istotou naplnená, pretože túto istotu garantuje nik menší, ako Boh!

Možnosť b)

Môže to byť plač nad hriechom, ktorý si uvedomujeme a ktorý nám Boh odpúšťa – a opäť je to bolesť a plač plný radosti a blaženosti, pretože rana hriechu je uzdravená láskou a odpustením!

Obe možnosti medzi sebou súvisia…

Možnosť c)

Plač ako vyjadrenie utrpenia, ktoré na nás dolieha dnes kvôli nasledovaniu Krista (ale o tom je skôr deviate blahoslavenstvo) a ktorý podstupujeme v nádeji na „potešenie“, ktoré získavame (zaiste už teraz) účasťou na Kráľovstve!

„Blahoslaveni, kterým se podaří vydržet, když se jich něco dotklo“ („prerozprávanie“ podľa MSK)

PRISĽÚBENIE

Bude potešený: „Přítomnost spojená s pláčem má před sebou budoucnost, která bude jiná (srov. Iz 61, 1nn). „Potěšení" označuje radost nového světa, ve kterém už nebude zlo. Nyní ještě je, ale nemá poslední slovo: člověk může a musí proti němu doufat a jednat. Očekávání budoucnosti není schvalování přítomnosti.“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Naša nádej je upretá k Nebi, po ktorom túžime celým srdcom – až k slzám – a čím viac ho „ochutnávame“ už tu na Zemi, tým hlbšia a bolestne-radostnejšia (či radostne-bolestnejšia) je táto túžba i blažené slzy, ktoré z nej tečú!

• Súčasne prežívame bolesť z hriechov, ktoré teraz vidíme jasne o a ktorá je motivovaná tým, že teraz už naozaj milujeme Boha.

� DOVTEDY sme totiž milovali iba seba a hriechy nás až tak netrápili, „veď ich Pán Boh odpustí“ – a ak nás aj trápili, tak skôr zo strachu pred trestom.

� ALE TERAZ milujeme Boha a spomienka na naše hriechy nás prebodáva bolesťou, ktorá by bola neznesiteľná, keby nebola hneď a zaraz „osladená“ Božou nežnou láskou a odpustením!

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

BLAHOSLAVENSTVO

tichí: gr. praus – jemný, ušľachtilý, pokorný,…

„Pozadí tvoří Žl 37,11: „Ale pokorní obdrží zemi a budou se těšit velikému pokoji" (JB). Hebrejské slovo pro „tiché" ('anáwím) je vlastně stejné jako výraz pro „chudé (v duchu)" v Mt 5,3. Kumránské společenství považovalo Žl 37,11 za proroctví týkající se zápasu s jejich nepřáteli (4QpPsa). „Zemí" nemusí být nutně míněn jen Izrael. V apokalyptické literatuře (viz 1 Hen 5,7a) je zaslíbení rozšířeno tak, aby zahrnovalo darování celého světa spravedlivým: „Vyvoleným však bude patřit světlo a radost i pokoj a země se stane jejich dědictvím." Některé rukopisy umisťují 5,5 hned za 5,3, čímž spojují obě blahoslavenství o 'anáwím a dvojici nebe/země.“

„Hebrejské výrazy ání (bezzemek, odstrčený) a ánáv (podřízený, pokorný) jsou, jak jsme viděli, souběžnými tvary téhož pojmového kořene anh (být ohnutý, skloněný), významný přechod mezi nimi je téměř plynulý.“ (M. Hájek, Evangelium podle Matouše, str. 83)

Grécky výraz v tomto smere je ale predsa len trochu posunutý smerom k miernosti, jemnosti!

„Tichý je ten, který neprosazuje svá práva a ustoupí, místo aby se rozčiloval. To je pravý opak člověka s mentalitou „vítěze": tichý člověk neútočí, netváří se nasupeně, nechce panovat, nikoho neovládá. Kdo miluje, je vždycky tichý. Chudý je nucen být takový. Chování proměňuje smýšlení!“ (SF)

PRISĽÚBENIE

Zdedia zem…: „(Žl 37,11). Země, která poskytuje živobytí, je symbolem Ducha, který je život. Zaslíbená země je příslibem Ducha. Kdo má ducha majetnictví, ztratí ji. Kdo má ducha chudoby, dostává ji za dědictví. Je synem, jenž je rovný Otci a miluje bratry stejnou láskou jako on. Tichý je Mojžíš (Nm 12,3), dále ten, který přináší království (Zach 9,9), Ježíš (11,29; 21,5). Jestliže pozemská království patří chytrákům a svévolníkům, kteří mají něco „z lišky a ze lva" (Machiavelli), nebeské království náleží prostým a tichým.“

Čo nás učí moderný leadership

Moderné teórie vodcovstva hovoria, že správny vodca nie je RIADITEĽ, ktorý rozkazuje, vládne, riadi, ale ten, kto dokáže NADCHNÚŤ podriadených pre ideu veľkej veci, ktorá je (aj) v ich vlastnom záujme a viesť ich bez násilia ako druhov a partnerov.

Nie je to nová myšlienka, už Lao Ce v Číne píše: „vychovati a neovládati – to zove se hlubokou ctností.“

Matúš by povedal, že každý veľký vodca, súci vládnuť zemi, je tichý, pretože koná v záujme tých, ktorým vládne a preto sa nemusí presadzovať mocou. Je teda hodný, aby zdedil zem!

Opäť slovami Lao Ce: „Vzíti na sebe říše špínu, to znamená státi v čele še-tsik (=býti vladařem), Vzíti na sebe říše neštěstí, to znamená býti podnebesí5 králem.“

„Veľkodušná vízia lídra slúži druhým - členom rodiny, zákazníkom a kolegom, krajine a celému ľudstvu. Táto vznešená ambícia slúžiť je jedným z plodov nádhernej cnosti pokory. … Pokora umožňuje človeku vzťahovať sa k Bohu; je návykom žiť v pravde - v pravde o svojom metafyzickom rozpoložení, v pravde o svojich cnostiach a slabostiach. Pokora je postoj, ktorý umožňuje človeku vzťahovať sa k ostatným ľuďom. Vďaka pokore získavajú lídri spontánnu úctu k tomu, čo je Božie v každom stvorení. Táto úcta nabáda na službu druhým. Lídri slúžia Bohu prítomnému v ľuďoch. Ak konajú konzistentne, vypestujú si návyk služby.“ (Alexandre Havard, vychovávateľ lídrov)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Hluk, zápas, súperenie,… sa odohráva medzi ľuďmi, ktorí usilujú o dôležitosť, o slávu, alebo o menšie veci (majetok, korisť,…)

• Dokonca aj „sebaaktualizácia“ dokáže zotročiť iných, celé národy.

• Ale LÁSKA zakotvená v TRANSCENDENCII sa nutne prejavuje SLUŽBOU – a teda v sebe nemá hluk zápasu, ani nehanebnosť moci, ale tichosť načúvania tým, ktorým slúži:

o v diele spolustvoriteľstva; o vo vzťahoch Božej rodiny, Cirkvi

• A „menšie veci“ nie sú už pre kresťana vôbec dôležité, tak načo kvôli nim „dvíhať hlas“, či dokonca ruku s mečom, či bičom?

• TEN HLAVNÝ CIE Ľ – Kráľovstvo! – sa aj tak nedá dosiahnuť ani mečom, ani bičom, ani mocou, ani silou, ani ovládaním iných,… – dokonca ani iní sa doň nedajú priviesť nasilu (aj keď ich „donútite“, neovplyvníte ich „svadobný odev“ (porov. Mt 22,12)!) – tak prečo by sme o niečo podobné usilovali?

„Blahoslavení, kteří nikomu nejsou na obtíž a o své cíle neusilují násilím“ (prerozprávané v MSK)

5 čiže tohto sveta, ktorý je „pod nebesami“

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.lebo oni budú nasýtení.lebo oni budú nasýtení.lebo oni budú nasýtení.

BLAHOSLAVENSTVO

Lační a smädní: „V pozadí je Žl 107,5.8-9, který líčí Boha, jak sytí hladové a žíznivé. Matouš rozšířil Q-formu (Lk 6, 21) přidáním „žízní" (aby ukázal, že v pozadí je Žl 107)…“

po spravodlivosti: „…a „po spravedlnosti" (aby osvětlil povahu jejich hladu a žízně). Spravedlnost nejprve označuje Boží spravedlnost a pak lidské vztahy a chování. V apokalyptickém kontextu se spravedlnost týká zproštění viny spravedlivého na posledním soudu. Nasycení přislíbené v blahoslavenstvích je především eschatologické.“

„Hlad a žízeň jsou životní potřeby a život sám je „spravedlnost", Boží vůle, jeho láska ke všem. Blahoslavený, kdo hladoví a žízní po tom, aby žil na zemi láskou k Otci, který je v nebesích.“ (SF)

PRISĽÚBENIE

Budú nasýtení: „Nasycení je plnost života. Ježíš, který naplňuje všechnu spravedlnost tím, že je solidární se svými ztracenými bratry (3,15), je Syn, plný toho života, kterým žije Otec (3,15-17). Od Ježíše, který se stal chlebem, také my dostáváme synovskou sílu a nasycení.“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

To je dôvod, prečo sú kresťania „tichí“ a prečo „plačú“ a prečo im nezáleží na bohatstve sveta: SMÄDIA PO SPRAVODLIVOSTI – po dokonalosti a kráse Kráľosvtva, ktoré je Bohom a je v Bohu!

• Znamená to úplnú upriamenosť, upnutosť na „spravodlivosť“ (= svätosť) a na „transcendentno“ – na Boha, ktorý je zavŕšením a zdrojom spravodlivosti – a na službu Bohu v akte spolustvoriteľstva, služby v Božej rodine Cirkvi,…

o Opakom sú ľudia, ktorí sú upnutí na nižšie veci – majetok, život, slávu, moc,… – a jej obetujú spravodlivosť, na ktorej im nezáleží, leda ak by im

priniesla peňažný zisk, či postavenie. Ale samotná spravodlivosť im je ukradnutá, určite po nej nesmädia!

• Všetci, ktorí takto túžia po Bohu a Jeho vláde – a preto sa Jeho vláde vydávajú „na pospas“ už TU a TERAZ – (sú už teraz a) budú nasýtení Bohom samotným!

„Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. (Joh 4:14 SSV)“

„Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. (Joh 6:35 SSV)“

„V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: "Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. (Joh 7:37-38 SSV)“

„ 15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16 Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17 lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." (Rev 7:15-17 SSV)“

„Blahoslavení, kteří touží po spravedlnosti!“ (prerozprávané v MSK)

Blahoslavení milosrdní, Blahoslavení milosrdní, Blahoslavení milosrdní, Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu lebo oni dosiahnu lebo oni dosiahnu lebo oni dosiahnu milosrdenstvomilosrdenstvomilosrdenstvomilosrdenstvo

BLAHOSLAVENSTVO

Milosrdní : „V pozadí je Př 14,216; 17,5 (LXX), kde „blahoslavenství" je odměnou za slitování projevené chudému. Milosrdenství je především atributem Boha, který zase vyžaduje milosrdenství od lidí. Matouš dvakrát cituje Oz 6,6 o Boží touze po milosrdenství (9,13; 12,7) a nazývá milosrdenství nejdůležitější věcí z celého Zákona (23,237)“

„To jsou ti, jejichž srdce dovolí, aby se ho dotýkalo neštěstí druhých, jako by bylo jejich vlastní. Milosrdenství je základní forma lásky: cit, který se stává sou-citem.“ (SF)

6 „Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. (Pro 14:21 SSV)“ 7 „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. (Mat 23:23 SSV)“

„Blahoslavení, kteří milosrdně užívají práva“ (prerozprávanie v MSK)

„Slovo eleémón („milosrdný, slitovný") se v Novém zákoně vyskytuje ještě v Žid 2,17.8“ – v tomto texte to znamená doslova zostúpiť k tým, ktorí sú v núdzi, stať sa jedným z nich, aby skrze súcit mohla byť uplatnená láska. Asi tak, ako to myslela Matka Tereza… Nie je to teda nejaká „arogantná pomoc zhora“, ale opravdivý a nefalšovaný súcit lásky, ktorá sa bez problémov zníži k tomu, s kým súcití! Tak, ako Ježiš…

• Je jedno, či je to núdza „telesná“ – hlad, smäd, nahota, choroba, väzenie,… • duševná: niesť vzájomne bremená, potešovať sa, povzbudzovať, „plakať

s plačúcimi“,… • duchovná – evanjelizácia, apoštolát,…

PRISĽÚBENIE

dosiahnu milosrdenstvo: „Milosrdenství, jehož má být dosaženo, bude při posledním soudu.“

„Milosrdný člověk nachází Boha, který sám je milosrdenství, a sebe sama jako jeho syna, který je milosrdný jako jeho Otec (Lk 6,36; srov. Mt 5,48). To je jediné blahoslavenství, kde člověk v budoucnu nachází to, co už má teď!“ (SF)

• Je to opakujúca sa téme kresťanstva: o BOH JE LÁSKA – a milujeme a „milujeme milovať“ – milujeme

a dosahujeme Boha! Ak „nemilujeme lásku“ a nemilujeme, Boh je mimo nás a my mimo Neho.

o BOH JE MILOSRDENSTVO, ODPUSTENIE ,… – ak milujeme byť milosrdní a odpúšťať, sme v Bohu a On je v nás a dosahujeme v Ňom Jeho milosrdenstvo, odpustenie,… – ak to ale nemilujeme, nie sme milosrdní a neodpúšťame a nerobíme to „zo srdca“ (Mt 18,35)9 – potom nie sme v Bohu a ani Boh v nás a teda ani nedosahujeme (neprijímame, pretože ho odmietame) Jeho odpustenie, či milosrdenstvo…

8 „Preto sa vo všetkom musel (Ježiš) pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. (Heb 2:17 SSV)“ 9 „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi. (Mat 18:35 SSV)“

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Prečo sú ľudia k iným tvrdí a nemilosrdní? Pretože ich považujú za konkurentov, alebo naopak nástroje na vlastnej ceste za mocou, slávou, pohodlím, bohatstvom,… sebectvom!

• Naopak, človek, upriamený na Boha a na Božiu lásku a milujúci Boha, je nutne a neoddeliteľne milosrdný – veď stojí vedľa svojho Boha, ktorý je milosrdný a kladie život za ľudí, tak ako by mohli nekonať rovnako???

• A tým samým dosahuje milosrdenstvo – veď ak stojí vedľa Boha a koná to, čo Boh, je zároveň sám Bohom prijímaný (inak by vedľa Neho stáť nemohol)!

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

BLAHOSLAVENSTVO:

čisté srdce: „V pozadí je Zl 24,3-4, který mezi těmi, kdo mohou vystoupit „na Pánovu horu" (hora Sión) uvádí ty, kteří „mají čisté ruce a ryzí srdce". Ani odkaz na rituálně-sexuální čistotu či na poctivost necharakterizuje celistvé lidi, jejichž mravní spravedlnost zasahuje samé jádro jejich bytosti a jejichž slova jsou v souladu s jejich skutky. „Vid ění Boha" se tu již netýká návštěvy jeruzalémského chrámu, nýbrž posledního soudu.“

„Srdce, střed lidské osoby, obsahuje »skrytého člověka" (1 Petr 3,4), tj. Syna, který skrze víru bydlí v našem srdci (Ef 3,17). Ten, kdo má srdce čisté, nezatemněné mnoha tužbami a strachy, ho najde.“ (SF)

V podstate sa jedná o RDCE NEROZDELENÉ, v ktorom nie sú vnútorné konflikty, ale je „celistvé“ (z „jedného kusa“, ako by povedal Tolkien) – a v tejto celistvosti zameraná na Boha, ktorý je Svetlo, čiže „čistota“ par excellence!

„Blahoslavení, kteří nemají zly úmysl“ (prerozprávanie v MSK)

• Ak pod „zlom“ chápeme uprednostnenie nejakého (akéhokoľvek!) nižšieho dobra pred Bohom – potom to sedí aj tu. Akákoľvek túžba, súperiaca v našom srdci s túžbou po Bohu, so smädom po spravodlivosti,… JE ZLOM , zlým úmyslom! Nie je to len o „morálnom rozmere“, ale o samom spôsobe nášho bytia!

Slovami Ericha Fromma:

„Prvou podmienkou väčšieho, než priemerného úspechu v akejkoľvek oblasti, vrátane umenia žiť, je chcieť jednu vec. To znamená, že celá osoba je poháňaná jednou vecou, pre ktorú sa rozhodla. Je jej tak oddaná, že všetka jej energia prúdi v smere tohto zvoleného cieľa.“

PRISĽÚBENIE

uvidia Boha: „Čisté srdce je průzračné oko, které vidí Boha. A vidí ho ve všech věcech, protože ho má v nitru a promítá ho do všeho. Čistoty srdce lze dosáhnout správným úmyslem: kdo ve všem hledá jen Boha, nachází ho jako všechno ve všem (1 Kor 15,28).“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Ak je srdce rozdelené – potom vnútorné konflikty spôsobia, že: o Božia vôľa a zámery sa už neuskutočňujú úplne – a teda Božie

kráľovstvo sa nekoná; o a samotná rozpoltenosť je dôvodom utrpenia, námahy a bolesti –

známej a vyjadrovanej medzi kresťanmi s rozpolteným srdcom slovami: „Keď je to ťažké…“ a „Keď vždy upadnem…“ a „To ja nikdy nedokážem…“ a pod.

• A ak je srdce síce celistvé, ale zamerané na niečo iné ako Boh – a teda na menšie, ako človek! – tak výsledkom je opak Božieho Kráľovstva, opak Boha: otroctvo, Peklo!

Kresťan je tak človek, ktorý je celým srdcom upriamený k Bohu, bez vnútorných konfliktov, či rozporov – a preto jasne vidí a vníma Boha a raduje sa z Neho vždy, všade a vo všetkom, ako Ho nasleduje!

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lBlahoslavení tí, čo šíria pokoj, lBlahoslavení tí, čo šíria pokoj, lBlahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať ebo ich budú volať ebo ich budú volať ebo ich budú volať Božími synmiBožími synmiBožími synmiBožími synmi

BLAHOSLAVENSTVO

šíria pokoj: „V pozadí je starozákonní představa šálómu jakožto plnosti Božích darů. I když původcem veškerého pokoje je Bůh a plnost tohoto pokoje zakusíme až v Božím království, vyžaduje následování Ježíše v přítomném věku, abychom o něj aktivně usilovali.“

„Výraz eirénopoios (dosl. „dělající pokoj") se v Septuagintě nevyskytuje a v Novém zákoně je pouze v tomto verši. Sloveso eirénopoiein se nachází v Kol 1,2010.“

POKOJ je teda stav dovŕšenosti, kedy je Božie dielo dokonané a na stáva Boží „šabat“, odpočinok – a kresťan je človek, ktorý sa oň usiluje.

Krátko a stručne to znamená: „Utvářet mezi lidmi pokoj znamená činit z nich bratry.“ (SF)

PRISĽÚBENIE

volať Božími synmi: „Tvůrci pokoje budou vyzváni, aby se připojili k andělům („synům Božím", viz Gn 6,1-4) na posledním soudu. Z hlediska rodu neutrální překlad „d ěti" by mohl zatemnit narážku na připojení se k andělům v Božím království.“

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

Je to nesmierne logické:

• Byť synom Boha znamená (ako Ježiš) stáť vedľa Boha a konať Jeho dielo. • A obrátene: kto stojí vedľa Boha a koná s Ním a v Ňom Jeho dielo, je Božím

synom.

„Činit z druhých lidí bratry, to je dílo Otce a každého, kdo už je jeho synem.“ (SF)

„Blahoslavení, kteří vytvářejí mír mezi znepřátelenými lidmi!“ (prerozprávanie v MSK)

A to v sebe obsahuje „mnohoraké podujatia“, úsilia, aktivity, vrátane charity, apoštolátu, kultúrnej, či politickej aktivity,… – jednoducho všetkého, čo je akokoľvek potrebné, užitočné a vhodné k uskutočneniu tohto diela!

10 „19 Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť 20 a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi. (Col 1:19-20 SSV)“

Blahoslavení prenasledovaní pre spBlahoslavení prenasledovaní pre spBlahoslavení prenasledovaní pre spBlahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, ravodlivosť, ravodlivosť, ravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.lebo ich je nebeské kráľovstvo.lebo ich je nebeské kráľovstvo.lebo ich je nebeské kráľovstvo.

BLAHOSLAVENSTVO

Prenasledovaní pre spravodlivosť: „Zmínka o „spravedlnosti" je ohlasem čtvrtého blahoslavenství (5,6) a připravuje na požadavek lepší spravedlnosti (5,20). Odměna („neboť jejich je království Nebes") spojuje toto blahoslavenství s prvním. Členové matoušovské obce mohli považovat toto blahoslavenství za popis trestání a společenského ostrakismu, které museli snášet kvůli svému neobvyklému způsobu praktikování judaismu“

„Termín, který je v řečtině užit (DEDIOGMENOI), připouští však i výklad, že jde o lidi, kteří jsou stavěni před soud, obžalováváni před soudem. Perfektní participium dává znát, že nejde o přechodný stav, ale o stálý znak života učedníků.“ (J. Manek, Dům na skále, str. 56)

„Ten, kdo miluje Otce a své bratry, se střetává se zlem; dočká se nepřátelství a pronásledování, v sobě i mimo sebe. Pokoj není nikdy klidný: tvůrce pokoje za něj platí křížem (srov. Ef 2,13n). A jako Ježíš za něj zaplatí i jeho učedníci, kteří opovrhování od ostatních - jak se to dělo Ježíšovi - považují za „důstojnost" (Sk 5,41).“ (SF)

PRISĽÚBENIE:

ich je nebeské kráľovstvo: … zdalo by sa, že Matúšovi „dochádzajú“ odmeny ☺ a tak opakuje prísľub z 1. blahoslavenstva – čo je len potvrdením toho, že sa nejedná o deväť návodov na deväť odmien, ale jediný profil, smerujúci k jedinej odmene!

Na druhej strane – je to dôsledok „chudoby v duchu“, ako zakrátko uvidíme!

„Nebeské království zůstane zde na zemi ve znamení kříže. Život učedníka je „pod korouhví kříže", je to místo střetu mezi lidskou nespravedlností a Boží spravedlností, láskou ke všem nespravedlivým. „Do Božího království vejdeme jen tehdy, když hodně vytrpíme" (Sk 14,22). My se domníváme, že protivenství jsou překážkou. Ale naše vítězství je vítězství Beránka, který je vítězem právě proto, že byl zabit.“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Kresťan je človek, ktorý „všetko zanechal“ (Flp 3,7), „predal všetko, čo má“ (Mt 13,44–46), aby sa zmocnil jedinej veci – Kráľovstva!

o Do tejto kategórie vecí patria aj také, ako sú „sloboda“ (tá vonkajšia), zdravie, vlasť, spoločenské postavenie, prestíž, dokonca život,… Bolo by smiešne myslieť si, že kresťan kvôli niektorej z týchto „taľafatiek“ obetuje svoj životný sen, najväčšiu a jedinú vec, na ktorej mu záleží!!!

• A, naopak, práve tým, že v tom vytrvá – a očistí tak svoje srdce ohňom súženia! – dosahuje svoj cieľ, Kráľovstvo: „chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, 4 trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. 5 A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. (Rom 5:3-5 SSV)“, resp. „10 Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. (2Co 12:10 SSV)“

„Blahoslavení, kteří jsou pronásledováni pro spravedlivé jednání“ (prerozprávané v MSK)

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mJa Blahoslavení ste, keď vás budú pre mJa Blahoslavení ste, keď vás budú pre mJa Blahoslavení ste, keď vás budú pre mJa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriťnepravdivo hovoriťnepravdivo hovoriťnepravdivo hovoriť…………

BLAHOSLAVENSTVO

pre mňa: Ježiš na konci konečne spája dohromady:

• Cieľom je Božie Kráľovstvo; • = BOH, Boh osobne, nie nejaká „ríša“; • = JEŽIŠ, pretože ON JE Boh – a preto je hodný toho, aby sme preň zomierali

(navyše vediac, že ak sme v Kristovi, ani smkrť nás nemôže vytrhnúť z Jeho ruky a obrať o istotu vzkriesenia!)

• V tom je rozdiel naveky medzi nami a Ježišom: o ON zomrel za nehodných, za nepriateľov, za stvorenia, ktorých si môže

„narobiť“ koľko len chce,… o MY zomierame za Boha, ktorý nás zbožšťuje a povyšuje a – aj keby to

nerobil – je sám v sebe hodný takejto obeti!

potupovať: „Třetí osoba použitá v Mt 5,3-10 se zde mění na 2. osobu množného čísla (jako v Q-blahoslavenstvích Lk 6,20-23). Slovesa v Mt 5,11 („zlořečí [...] pronásledují [...] mluví) ve srovnání s Lk 6,22 („budou nenávidět [...] vyloučí (...) potupí [...] zavrhnou") naznačují vzhledem k matoušovské obci právě probíhající konflikt, zatímco Lukášova slovesa dosvědčují, že k oddělení již došlo.“

„Tato první forma pronásledování je nejtěžší: ztratit tvář. Meč zabíjí tělo, ale potupa lidskou důstojnost. Ne náhodou se hanba často spojuje se sebevraždou. Zde je naopak znamením nejvyšší důstojnosti: byli jsme uznáni za hodné být jako Pán, který pro nás ztratil tvář i život. Proto apoštolově, když poprvé zakusili bičování, odcházeli z velerady s radostí, že byli poctěni zneuctěním pro Ježíšovo jméno (Sk 5,41).

To dobře pochopil sv. Ignác z Loyoly: tomu, kdo touží po evangelní svobodě, radí, aby si - pokud zůstane zachovaná Boží sláva - žádal „raději chudobu s chudým Kristem než bohatství, raději potupy s Kristem potupeným než čest, a toužil raději po tom, aby byl považován za pošetilce a blázna pro Krista, který jako první byl za takového považován, než za moudrého a rozumného v tomto světě", a to jen proto, aby „napodobil Krista, našeho Pána, a byl mu skutečně podobný" (Duchovní cvičení, č. 167)." Ne, aby někdo miloval potupy - nesmí se k nim zavdat žádná příležitost (Konstituce SJ, č. 101), ale když někdo miluje Krista, touží se obléci do „jeho livreje" (tamtéž, č. 102), být s ním a být jako on.“ (SF)

prenasledovať: „Pro Pavla je to pověřující listina jeho apoštolátu (2 Kor 11,16 - 12,10). Zkoušky jsou důkazem toho, že jsme synové (Žid 12,8), jsou příčina „dokonalé radosti" (Jak 1,2), plná radost (1 Petr 1,6), útěcha v každém soužení (2 Kor 1,1-7).“ (SF)

• Môžeme si byť istí, že ak naozaj nasledujeme Krista, Diabol to len tak nenechá a jeho hnev voči nám vybuchne – na našu skazu (ak cúvneme), alebo na našu slávu a víťazstvo (ak obstojíme – spomeňme na Ježiša na púšti!).

• Ak nás Diabol neprenasleduje, svet chváli, médiá oslavujú,… – je to pre nás zlé znamenie!

o Jedna povesť z prostredia mníchov a pustovníkov vraví, že žiak sa raz pýtal starca, svojho učiteľa, prečo Diabol pokúša mníchov a zbožných ľudí viac, než tých, ktorí žijú bez Boha a ktorí akoby ani nepoznali pokušenia. Starec na to odpovedal: „Ich už nepotrebuje pokúšať. Spadli totiž strašným pádom a sú v jeho moci“.

„Blahoslavení, kteří jsou haněni pro samotářství, protože jim nestačí nazývat se křesťany, aniž by skutečně byli mými učedníky“ (MSK) – v zmysle, že “neplávajú s prúdom“, že žijú odlišne, ako spoločnosť okolo nich…

nepravdivo: „Participium pseudomenoi („lživ ě") není v Lk 6, 20 ani v západních rukopisech Mt 5,11. Mohl je sem vložit písař, aby potlačil přílišné zevšeobecnění, ale mohl to udělat i evangelista“

PRISĽÚBENIE

Máte veľkú odmenu v Nebi: „Představa Boha, který odměňuje pronásledované, se objevuje v židovských spisech (1 Hen 108,10; 4 Ezd 7,88-101). Křesťané jsou pronásledováni kvůli Ježíši (viz 5,11), zatímco ti, kteří v 4 Ezd 7 byli odměněni, trpí, protože „zachovali do písmene Zákon daný jim Zákonodárcem" (7, 89). Motiv předchozího pronásledování proroků se znovu objevuje v Mt 23,29-30. Viz 2 Kron 36,16 (ČEP): „Oni však Boží posly zesměšňovali, pohrdali jeho slovy a jeho proroky prohlašovali za podvodníky, takže Hospodinovo rozhořčení dolehlo na jeho lid a nebyl, kdo by ho zhojil." V období po r. 70 po Kr. mohl být tento výklad vztažený na zničení prvního chrámu zvláště vhodný.“

„Je nám přisouzena „velká" odměna, největší, jaká je možná: „v nebi" - v Bohu! - jsme zrozeni jako synové k obrazu Syna.“ (SF)

Z POHĽADU „SCHÉMY KRESŤANSTVA“:

• Cieľom je OSOBNE BOH – a teda KRISTUS. • On nie je „nástrojom“ nejakých našich zámerov a plánov – ON je tým našim

zámerom a plánom! • Kresťanstvo je teda z tohto pohľadu ZÁLEŽITOS ŤOU OSOBNEJ

VERNOSTI KRISTOVI až do krajnosti !

Ostatné platí rovnako, ako v predchádzajúcom blahoslavenstve.

P.S.: „Škandály v Cirkvi“

Mali by sme byť opatrní, keď nás médiá kŕmia rôznymi šokujúcimi odhaleniami v Cirkvi! Aj keď majú v sebe často zrnko (či dokonca zrno) pravdy, sú zvyčajne patrične nafúknuté… Len na ilustráciu napríklad:

Spojené štáty americké sú krajinou, kde bola Katolícka cirkev najviac zasiahnutá tragédiou pedofilných kňazov. Sú aj krajinou, kde je táto tragédia viac známa vďaka historickému rozhodnutiu amerických biskupov, zveriť jednému z najváženejších akademických inštitútov vo svete, zaoberajúcich sa kriminológiou – John Jay College pri City University v New Yorku – vypracovanie najväčšej štúdie, aká kedy bola v spomenutej oblasti realizovaná na medzinárodnej úrovni. City University v New Yorku nie je katolíckou univerzitou a je teda baštou „politickej korektnosti“. V správe sa píše aj o ďalších dvoch dôležitých kvantitatívnych

údajoch. Prvým je, že dojem, vytváraný médiami, podľa ktorých sú katolícki kňazi tzv. „riziková“ kategória, pokiaľ ide o pedofíliu, je falošný. Po informáciách o tom, že žiadna iná inštitúcia neotvorila svoje archívy a nepodporovala také presné výskumy ako tie v USA zo strany Katolíckej cirkvi, správa prechádza na súhrn týkajúci sa protestantských komunít, svedkov Jehovových, mormónov, židov, aj štátnych škôl, mládežníckych športových klubov, skautingu, a uzatvára, že – hoci obmedzené údaje neumožňujú absolútne závery – zdá sa, že všetky čiastkové elementy poukazujú prinajmenšom na to, že vo všetkých spomenutých oblastiach nie je riziko zneužívania maloletých nižšie oproti katolíckym farnostiam a školám. Následne sa uvádza údaj všeobecného charakteru, týkajúci sa faktu, že v USA 246 maloletých zo 100 000 sa stáva obeťami sexuálneho zneužívania. Nedá sa vedieť, koľkí maloletí „prichádzajú do kontaktu“ s katolíckymi kňazmi, ale ak berieme ako referenčný bod tých, ktorí prijali sviatosť birmovania, môžeme to uzavrieť tak, že v katolíckom prostredí pripadá 15 zneužívaných maloletých na 100 000. Inými slovami, aj v katolíckych farnostiach a školách sa, žiaľ, vyskytujú „pedofili“, ale sú 16-násobne bezpečnejším prostredím oproti spoločnosti vo

všeobecnosti. (TK KBS)

„ Sociolog Massimo Introvigne publikoval na toto téma vynikající článek, ve kterém ukazuje, že mediální uragán těchto týdnů je odpovědí na to, co označil jako fenomén „morální paniky“, a je dokonale dálkově monitorován několika mocenskými centry. Podle jeho názoru jde o „sociální hyperkonstrukci“, která má za pomoci zlomkovitých a z časového hlediska diskontinuitních informací vytvořit novou podobu zrůdy. Existuje zajisté reálný problém, totiž kněží (i jeden je přespříliš), kteří se dopustili odporného zločinu sexuálního zneužití nezletilých. Avšak dimenze, doba a historický kontext jsou systematicky zkreslovány nebo zamlčovány. Nikdo nedává tato čísla církevní ostudy do souvislosti s brutálním celkem problému. Nikdo např. neříká, že ve Spojených státech, byl pětkrát vyšší počet obviněných mezi pastory protestantských komunit, anebo že ve stejném období, kdy bylo v této zemi odsouzeno něco přes 100 katolických kněží, bylo za stejný zločin zároveň odsouzeno 5 tisíc profesorů gymnastiky a trenérů. A nikdo přitom nežádal vysvětlení na Basketbalové federaci!“ (Jose Louis Restana)

Ale to ste sa už v novinách nedočítali, že?

• Ak médiá niekoho z Cirkvi vychvaľujú, mali by sme spozornieť! • A ak niekoho hania, nemali by sme to „zožrať aj s navijákom“…

Profil Božieho syna podľa Blahoslavenstiev:Profil Božieho syna podľa Blahoslavenstiev:Profil Božieho syna podľa Blahoslavenstiev:Profil Božieho syna podľa Blahoslavenstiev:

• Smädí po Bohu, Jeho Kráľovstve a Jeho spravodlivosti (= svätosti). • Túži po tom celým svojim bytím, s čistým a nerozdeleným srdcom. • Túži po tom tak mocne, až mu to vháňa do očí slzy, ktoré ale v sebe nesú predchuť

blaženosti, pretože to nie sú slzy bolesti a smútku, ale túžby a veľkej radosti, pretože Boh mu odpustil jeho hriech a prijal ho za svojho syna!

• Kvôli tomu necháva stranou všetko ostatné, pretože vie, že žiaden majetok, peniaze, postavenie, moc, sláva,… nič mu nemôže tento cieľ zistiť a teda (okrem toho nevyhnutného) sa pre neho stáva zbytočnou príťažou.

• Zároveň vie, že Kráľovstvom môže byť iba obdarovaný a to len a jedine Bohom, ktorý sa Mu nezaslúžene a zadarmo dáva – z milosti a z lásky.

• Aby prijal tento dar, zrieka sa seba samého a všetkého, čo má a čím je a všetko toto v akte lásky daruje Bohu, stáva sa tak doslova „nič nemajúcim“ – dokonca už ani seba samého! – aby tak bol celkom a úplne Bohom obdarovaný a žil a bol všetkým len a jedine z milosti, darovanej Bohom. Výsledkom je, že „ostáva v láske“ a preto aj „Boh ostáva v ňom“.11

• Pretože od Boha prijíma lásku a milosrdenstvo, aj sám sa stáva súcitným, milosrdným, chápajúcim a milujúcim tak, ako Kristus.

• Preto odmieta akúkoľvek formu sebeckého násilia, netúži si nič vydobýjať, nič a nikoho ovládať – načo aj? Kráľovstvo predsa nie je možné získať vonkajším násilím, či ovládaním iných! – a stáva sa namiesto toho tichým, stavia sa vedľa Krista – služobníka, aby spoločne s ním bol služobníkom všetkých – pretože toto je cesta do Kráľovstva!

• Cieľom jeho služby je Pokoj – Boží Pokoj, v ktorom každý jednotlivo i všetci spoločne dosahujú tú plnosť, ktorú pre nich ešte pred stvorením sveta vysníval a pripravil Boh .

• Do tohto diela vkladá všetky svoje sily, pretože v ňom sa opravdivo stáva synom v Synovi.

• V tomto úsilí stáť vedľa Otca ako Jeho Syn necúvne za žiadnu cenu – ani za cenu prenasledovania. Veď toho všetkého sa už dávno vzdal, ako by mu to mohol niekto ešte vziať? „Aj keď mi vezmeš majetok, sám sa neobohatíš a mňa tím neochudobníš. Predpokladám, že nepotrebuješ tieto moje vetché šaty a niekoľko kníh, čo je celé moje bohatstvo. Vyhnanstvo pre mňa neexistuje, však nie som viazaný miestom a všade, kam ma pošlú, je zem Hospodinova. A čo mi môže urobiť mučenie? Však som tak slabý, že po prvom údere zomriem. A smrť je pre mňa darom, lebo ma skôr privedie k Bohu.“ (Sv. Bazil Veľký generálovi Modestovi, ktorý mu hrozil zabavením majetku, vyhnanstvom a smrťou)

APLIKÁCIA:

Ak sa porovnáme – ako na tom sme?

ASIMILÁCIA:

Čo urobíme? Ako?

11 Keď Ježiš hovorí, že „kresťan je služobníkom všetkých“ kresťanov, odráža to princíp Trojice, kde každá z osôb je tou, ktorá je služobníkom všetkých a darcom všetkého všetkým – a súčasne je „obsluhovaná“ a obdarovaná všetkými. Každá z osôb Trojice tak nemá nič a súčasne má všetko, úplne sa daruje a vydáva zo seba a súčasne je úplne obdarovaná a teda celý jej život a existencia JE láskou: JE láskou, ktorá sa DÁVA a súčasne JE tým, čo v LÁSKA prijíma… Do tohto spoločenstva vzájomne sa darujúcej lásky (hovorí sa tomu „obežné prúdenie lásky“ ☺) je povolaný vstúpiť človek: ak má vieru, odvahu a túžbu zrieknuť sa samého seba, stať sa „nič nemajúcim“, pretože je „všetko dávajúcim“ a súčasne „všetko prijímajúcim“ ako dar lásky od Boha a tých, ktorí sú spoločne s ním s Bohom…