16

2 DIELO JANA AMOSA KOMENSKÉHO

V rozsiahlom diele J. A. Komenského sa zavŕšil vývoj staršej českej literatúry. Česká

literatúra nebola v 17. storočí viazaná na národný jazyk. Ako medzinárodný jazyk vzdelancov

sa používala latinčina. J. A. Komenský vytvoril väčšinu prác v latinčine. Pôvodne mal

v úmysle písať iba po česky a pre svoj národ. Po odchode do exilu sa v spisoch prihováral

čoraz širšiemu ľudskému spoločenstvu, ale nikdy nevynechal obyvateľov českých krajín.

Tvorbu J. A. Komenského ovplyvnili základné zdroje európskej civilizácie: antika,

kresťanstvo, reformácia, resp. humanizmus a renesancia. J. A. Komenský bol

encyklopedistom i polyhistorom, od ktorého sa zachovali filozofické, pedagogické,

teologické, politické, historické a básnické diela.1

Medzi najvýznamnejšie práce J. A. Komenského možno zaradiť:

Poklad jazyka českého (Linguae Bohemicae thesaurus, hoc est lexicon plenissimum,

gramatica accurata, idiotismorum elegantiae et emphases adagiaque) [1612-1656?].

Slovník českého jazyka, ktorého rukopis zhorel v Lešne roku 1656. Zachoval sa asi

iba súpis všetkých koreňov českého jazyka vrátane súboru odvodených a zložených slov

(dostupné na internete: http://dejiny.nln.cz/Bibl/Komensky.html, citované 3. 7. 2007).

Smíšené problémy (Problemata haec miscellanea). Herbornae Nassaviorum, 1612

[1612].

Prvá akademická dišputa J. A. Komenského v Herborne. Tejto slávnostnej diskusii

pred akademickou obcou predsedal profesor Heinrich Gutberleth. J. A. Komenský v spise

riešil osem problémov z logiky, metafyziky, rétoriky, fyziky či etiky (najmä vzťah príroda-

umenie, rod-druh, príčina-dôsledok, pravda-lož). Práca zahŕňala tri latinské básne. Úvodných

päť elegických dvojverší zložil J. A. Komenský na počesť svojich poľských priateľov

Stanislava i Ondreja Jagodińských z Matče a preceptora Breslera z Gdaňska. V záverečných

dvoch básňach chválil profesor H. Gutberleth snahu J. A. Komenského o spojenie ľudskej

filozofie s Božou múdrosťou. Heinrich Pithan vyzdvihoval skromnosť aj usilovnosť J. A.

Komenského (KUMPERA, J. 1992, s. 291).

Soubor sporných otázek (Sylloge quaestionum controversarum, e philosophiae

viridario depromptarum). Herbornae Nassaviorum, 1613 [1613].

1 Bližšie pozri prílohu (najmä Súpis vybraných diel J. A. Komenského).

17

Druhá akedemická dišputa J. A. Komenského v Herborne. Tejto slávnostnej diskusii

pred akademickou obcou predsedal profesor J. H. Alsted. J. A. Komenský zdôrazňoval

oprávnenosť rozumového aj zmyslového poznania, pričom súhlasil s tvrdením: „V rozume

nie je nič, čo by predtým nebolo v zmysloch“. Pri poznávaní schvaľoval postup od

jednotlivého k všeobecnému. J. A. Komenský sa tiež zaoberal otázkami z astronómie

(kruhový pohyb nebeských telies), resp. optiky (videnie uskutočnené svetelnými lúčmi

vychádzajúcimi z oka i predmetov). K dišpute boli pripojené tri básne. Profesor J. H. Alsted

v gréckych elegických dvojveršiach chválil J. A. Komenského. Ďalšie latinské básne o J. A.

Komenskom vytvorili M. T. Hulínsky a J. Reiffenberger (KUMPERA, J. 1992, s. 301-302).

Pravidla snazší mluvnice (Grammaticae facilioris praecepta) [1614-1616].

Prvá didaktická práca J. A. Komenského, ktorá je stratená (dostupné na internete:

http://dejiny.nln.cz/Bibl/Komensky.html, citované 3. 7. 2007).

Divadlo světa a všechněch všudy předivných věcí jeho, kteréž na nebi, na zemi, pod

zemí, u vodách, v povětří a kdekoli v světě jsou aneb se dějí a díti budou od počátku světa až

do skonání jeho, a až na věky věkův to jest Theatrum universitatis rerum [1616-1618].

Dielo začalo vznikať pravdepodobne pod vplyvom J. H. Alsteda v Herborne (1611-

1613). Prvá verzia zamýšľanej národnej enyklopédie mala širokým vrstvám i bez vyššieho

latinského vzdelania poskytnúť základné informácie o vtedajšom svete.

Rukopis obsahoval venovanie Ježišovi Kristovi, predhovor o ľudskom osvietení a

latinskú programovú výzvu na zlepšenie vzdelanosti v Čechách (Ke vzdelancům mého

národa). Spis pozostával zo štyroch častí: Theatrum naturae to jest spatřování skutků božích

při stvoření světa, Theatrum vitae humanae to jest prohlédání věcí lidských, Theatrum orbis

terrarum to jest spatřování okrsku zemského, Theatrum seculorum to jest spatřování a

prohlédání běhu věků a časů. Zachovalo sa iba 19 kapitol z prvej knihy prvého zväzku

(KUMPERA, J. 1992, s. 302-303).

Divadlo veškerenstva věcí (Amphitheatrum universitatis rerum) [1624-1627].

Zlomok druhej, prepracovanej verzie národnej encyklopédie, ktorá sa mohla stať

najdôležitejším dielom J. A. Komenského. Pôvodné Theatrum malo byť rozšírené zo 16 kníh

na 28 kníh a premenovné na Amphitheatrum. Nedokončený spis čiastočne zhorel v Lešne a

zvyšok sa stratil okrem zachovaného torza. Fragment obsahoval iba predhovor a 19 kapitol

(asi skrátených) z druhého dielu siedmej knihy, kde sa nachádzali príhody a osudy rôznych

známych i neznámych ľudí ovplyvnené Božou prozreteľnosťou aj spravodlivosťou

(KUMPERA, J. 1992, s. 202).

18

Nová a ze všech dosavadních nejpřesnejší mapa Moravy (Moraviae nova et post

omnes priores accuratissima delineatio). Amsterodami, 1627 [1614-1626].

Táto mapa mala byť súčasťou strateného spisu [Starožitnosti moravské] [1618-1621].

J. A. Komenský mapu pripravoval v rokoch 1614-1620, pričom dokončená bola asi v rokoch

1623-1626. Mapa nevznikla na základe exaktných geodetických meraní, nemala súradnicový

systém, no bola pomerne presná. Mnohokrát vydané dielo J. A. Komenského (jednotlivo či

v atlasoch) sa stalo najrozšírenejšou mapou Moravy až do polovice 18. storočia. Reedície

pôvodného vydania sú známe z rokov: 1630, 1633, 1645, 1650, 1664, 1677, 1681, po 1682,

1706 aj po 1709.

Mapa Moravy z roku 1627 mala rozmery 544 x 442 mm. V hornej časti mapy sa

nachádzali štyri pohľady na mestá Polná (pripojená k Morave roku 1662), Olomouc, Brno i

Znojmo. Mapa mala mierku asi 1:500 000 cm. V ľavom hornom rohu mapy bolo obsiahle

latinské venovanie Ladislavovi Velenovi zo Žerotína. Pravý horný roh vyplňal názov mapy

s menom jej autora. V ľavom dolnom rohu mapy bola umiestnená dĺžková miera (obyčajné a

moravské míle, teda asi 7,5 km, resp. 9,2 km). V pravom dolnom rohu sa nachádzali

vysvetlivky, znak Moravy aj meno vydavateľa s vročením. Na mape bolo zachytených

celkom 720 zemepisných názvov: 667 sídelných miest (vrátane častí Čiech, Opavska či

Slovenska), 28 riek a rybníkov, 16 horopisných názvov, 8 zemí a krajín, 1 porast. Názvy boli

prevažne české, pri väčších mestách i nemecké. Zvláštnymi značkami boli označené mestá,

mestečká, zámky, opevnenia, kláštory, dediny, sklárne, bane, kúpele či vinohrady

(KUMPERA, J. 1992, s. 266-267).

Listové do nebe, V kterýchž Chudí a Bohatí před Kristem žaloby a stížnosti na sebe

vespolek ve[zm]ou a rozeznáni býti žádají: spolu i s Odpovědmi oběma stranám danými, až i

s odložením vejpovědi, k budoucímu konečnému jenerálnímu, nejspravedlivějšímu Soudu a

jasnému rozeznání mezi stranami. Léta Páně: M.DC.XIX. Olomouc, 1619 [1618-1619].

Práca napísaná formou dialógu medzi chudobnými, bohatými a Ježišom Kristom

riešila filozoficko-teologickú otázku: ako je možné, že dobrotivý, spravodlivý a všemohúci

Boh trpí útlak a bezprávie. Dielo zahŕňalo päť listov. V prvom liste sa chudobní sťažovali na

svoj trpký údel. Ježiš Kristus v odpovedi sľúbil, že sa ich zastane a bohatých napomenie.

Sociálnu a majetkovú rovnosť však Ježiš Kristus odmietol, lebo je v rozpore s prirodzenosťou

sveta. Spor musí rozhodnúť až posledný súd podľa skutkov každého jednotlivca. V treťom

liste Ježiš Kristus bohatých dôrazne žiadal o nápravu. Bohatí odmietli prijať zodpovednosť za

biedu chodobných. Bohatí spájali biedu najmä s nedostatkom usilovnosti i pracovitosti

19

chudobných. Piaty list, adresovaný chudobným aj bohatým, obsahoval výzvu Ježiša Krista

k znášanlivosti, trpezlivosti či milosrdenstvu (KUMPERA, J. 1992, s. 261-262).

Manuálník. Aneb Jádro celé Biblí Svaté. Amsterodam, 1658 [1620-1623].

Podrobný výťah z Biblie, ktorý sa pod názvom Divadlo Písma (Theatrum Scripturae)

mal pôvodne stať doplnkom k encyklopédii Theatrum universitatis. J. A. Komenský vytvoril

tiež latinskú verziu Manuálníka, ktorú venoval mládeži a vydal v Norimbergu roku 1658.

Tento biblický úvod vyšiel v dvoch zväzkoch. Prvý diel práce, Dvéře aneb Úvod do Bible

svaté (Janua sive Introductorium in Biblia sacra) opisoval Starý zákon. Druhý diel spisu,

Výtah z Nového zákona (Novi Testamenti epitome) sa sústredil na evanjeliá.

Manuálník začínal úvodom, ktorý zdôrazňoval význam Písma ako zdroja poznania i

mravných noriem. Výťahy z Biblie mali sprístupniť Písmo aj obyčajným ľuďom. Manuálník

v krátkosti uvádzal obsah všetkých biblických kníh Starého, resp. Nového zákona. Stručne sa

zaoberal zameraním jednotlivých kapitol, no vybrané sentencie citoval doslovne

(KUMPERA, J. 1992, s. 264).

Nedobytedlný Hrad, Jméno Hospodinovo k němuž: Kdo se koli v svých jakýchkoli

souženích a nebezpečenstvích utíká, přichráněn a zachován bývá ... [1622?].

Traktát vznikol v dobe odchodu J. A. Komenského z Moravy. Symboliku názvu

vysvetlilo biblické príslovie: „Věž pevná jest jméno Hospodinovo“, citované na titulnom liste

i vo venovaní datovanom 10. 10. 1622. Práca sa v šiestich kapitolách zaoberala nástrahami a

nebezpečenstvami sveta, pričom dospela k záveru, že najlepším „útočištěm“ je pevná viera

(KUMPERA, J. 1992, s. 271).

Truchlivý, to jest; Smutné a tesklivé, člověka Křesťanského, nad žalostnými, Vlasti a

Církve bídami naříkání: V kterémž se jemu nejprve Rozum, potom Víra ozývají, potěšovati ho,

ale nadarmo, usilujíce; Za tím tedy Kristus vystoupě, zůřivě jej z netrpělivosti obviňuje,

místné strašlivých svých ran příčiny ukazuje, bolesti jemu ulehčuje, časné i věčné vysvobození

zaslibuje, i jakby se k obojímu hotoviti měl poučuje (pars I.) [1623].

Truchlivý, to jest: Rány obnovující a jitřící se v Člověku teskností v čas dlouho

trvajících Božích metel a těžkostí: Kdež tělo déle již bíd snášeti se zpěčuje; a tesklení jeho

ačkoli Rozům osvícený zahnati všelijak se snažuje, nemůže však; jako ani Víra; až Kristus

opět se ozva, dokonalou, jemu ku pozbytí hrůz, a nabytí mysli dobré, cestu ukazuje (pars II.)

[1624].

Prvé dva diely spisu Truchlivý vyjadrovali zúfalstvo nad stratou politickej či

náboženskej slobody českých nekatolíkov po bitke na Bielej hore a zároveň mali posilniť

morálku v radoch prenasledovanej Jednoty českobratskej. J. A. Komenský pri písaní uplatnil

20

formu „dialogu duše“ (dialogi animae). Zúfalý Truchlivý (porazený a prenasledovaný český

protestant) spochybnil počas sporu s Rozumom i Vierou zmysel aj existenciu božej

spravodlivosti, resp. prozreteľnosti. Až Ježiš Kristus Truchlivého presvedčil, že po ťažkej

skúške budú všetci trpiaci vyslobodení (KUMPERA, J. 1992, s. 304-305).

Labirynt Světa a Lusthaus Srdce to jest, Světlé Vymalování, kterak v tom Světě, a

věcech jeho všechněch, nic není než Matení a Motání, Kolotání a Lopotování, Mámení a

Šalba, Bída a Tesknost, a naposledy Omrzení všeho a zoufání: Ale kdož doma v srdci svém

sedě, s jediným Pánem Bohem se uzavírá, ten sám k pravému a plnému mysli upokojení a

radosti že přichází. ... Léta Kristova M.DC.XXXI [1623].

Najhodnotnejší spis staršej českej literatúry J. A. Komenský vytvoril v Brandýse nad

Orlicí koncom roku 1623. Pôvodný názov Labyrint světa a lusthauz srdce bol v 2. vydaní

zmenený na Labyrint světa a ráj srdce. Túto prácu J. A. Komenského v 17.-18. storočí

využívali predovšetkým exulanti. V Prahe Labyrint vydali roku 1782 bezprostredne po

vyhlásení náboženskej tolerancie. Vrcholné literárno-umelecké dielo J. A. Komenského bolo

publikované v nemčine (nové vydanie 1871), maďarčine (1805), ruštine (1896), angličtine (v

Londýne 1900 a v Chicagu 1942), francúzštine (1906), portugalčine (1917), holandčine

(preložené, ale nevydané už v dobe J. A. Komenského, nový preklad vydaný 1926),

slovenčine (1952) atď. V renesančnej i barokovej literatúre rozšírený alegorický námet púte

umožnil J. A. Komenskému vyjadriť ostrú kritiku spoločnosti vrátane predstáv o dokonalom

kresťanstve, kde ideálom nie je dogmatické modlárstvo, ale pevná viera, cnostný a

spravodlivý život v súlade s Ježišom Kristom.

Spis pozostával z 54 kapitol rozdelených do dvoch protichodných častí („Labyrint

světa“ a „Ráj srdce“). Labyrint opisoval putovanie mladého muža, ktorý hľadá najlepšie

povolanie a chce poznať pravdu. Na ceste stretol dvoch sprievodcov: Všudybuda či Všezvěda

a Mámení či Mámila. Spoločne prechádzali mestom-svetom a pútnik (J. A. Komenský)

v prvej osobe charakterizoval zväčšujúce sa rozčarovanie zo sveta plného pretvárky,

nezmyselného pachtenia i náhlenia, pýchy, závisti, zloby, bezprávia, útlaku, hlúposti, násilia

aj krutosti. Mladíka neuspokojil žiaden stav ani povolanie. Odmietol rady svojich

sprievodcov, aby sa prispôsobil neprávostiam a nechcel už Mámilove okuliare mámenia.

Veľkým sklamaním bola návšteva hradu „královny světa Moudrosti“. „Královna světa

Moudrosti“ sa vyznačovala pokryteckou prefíkanosťou, resp. túžbou po moci. Lstivá

vládkyňa oklamala a zviedla i pôvodne čestného kráľa Šalamúna a jeho múdre „tovaryšstvo“

(kam J. A. Komenský zaradil okrem biblických prorokov tiež antických filozofov) dala

zavraždiť. Ráj opisoval útek skľúčeného mladíka zo skazeného mesta. V nekonečnej temnote

21

zúfalstva sa pútnikovi zjavil Ježiš Kristus, ktorý mu ukázal pravý pokoj spočívajúci

v splynutí s Bohom ako najvyššou pravdou, múdrosťou či spravodlivosťou. Ráj stratil dejovú

líniu a zmenil sa na náboženský traktát (KUMPERA, J. 1992, s. 256-257).

O sirobě. To jest o Potracování milých Přátel, Ochránců a Dobrodinců, Co a jak

žalostná jest ta Příhoda? Odkud a proč přichází? Co vní činiti, a čím se těšiti? I jak se k

smutným a osiřalým chovati náleží? Spisek. Pro potřebu přítomných žalostných časů z Božího

Slova sebraný Léta Páně 1624. a Léta MDCXXXIV. v čas rány Boží morové, v Lešně Polském

vytištěný. Lešno, 1634 [1622-1624].

Dielo patrilo k tzv. utešujúcim spisom (Truchlivý, Přemyšlování o dokonalosti

křesťanské, Nedobytedlný hrad, Labyrint světa a ráj srdce, Pres boží, Centrum securitatis,

Renuntiatio, Kšaft umírající matky, atď.). K vzniku práce, ktorá podľa titulného listu bola

dokončená roku 1624 prispeli úmrtia manželky, oboch synov i viacerých priateľov J. A.

Komenského, resp. rastúci útlak českých protestantov. V logicky koncipovanom spise

rozdelenom do 18 kapitol J. A. Komenský definoval „sirobu“, vysvetlil jej príčiny a rôzne

formy, poskytol rady „osiřalým“, tzn. vdovcom či vdovám, rodičom aj deťom, poddaným i

vrchnosti, veriacim a kňazom. J. A. Komenský považoval za najsmutnejšiu „sirobu“ tých,

ktorí stratili Boha, teda vieru, svedomie či mravnú silu odporovať zlu. Preto sa podľa J. A.

Komenského netreba od Stvoriteľa odvracať ani v najväčšom zúfalstve (KUMPERA, J. 1992,

s. 272).

[Žalmy metrem poetským složené] [1620-1628, 1658-1661].

Prebásnením starozákonných žalmov z Kralickej biblie J. A. Komenský poukázal na

bohaté možnosti uplatnenia českého jazyka pri tvorbe veršov. Kvôli kríze českej poézie

vyzvihoval nový prozodický princíp, časomieru. Pri prebásnení používal 6 druhov antických

metrov: elegický distichon, falécky verš, hexameter, jambický trimeter a tetrameter, resp.

sapfickú strofu. J. A. Komenský určil i nápevy, podľa ktorých sa niektoré žalmy mohli

spievať zo spevníkov Písně duchovní evangelistské vydaných roku 1615 aj 1618. Dochované

torzo vytlačených 64 žalmov (I-LXIV) zahŕňalo asi len dve pätiny celého žaltára. Rozsiahle a

náročné dielo J. A. Komenský pravdepodobne nedokončil. Básnické parafrázy žalmov boli

v Európe počas 16. storočia veľmi obľúbené (KUMPERA, J. 1992, s. 315).

Didaktika, to jest umění umělého vyučování [1627-1632].

Didaktika predstavovala prvé systematické dielo o výchove v Európe. Myšlienkou na

povznesenie českej vzdelanosti sa zaoberalo už Theatrum. J. A. Komenský mal v úmysle

vydať Didaktiku po návrate do českých krajín v rámci projektu Ráj český.

22

Spis obsahoval mravoučné citáty z Ciceróna, Diogéna a J. V. Andreaeho. J. A.

Komenský v predhovore „Čtenáři zdráv buď“ kladne hodnotil úsilie deviatich súdobých

pedagogických reformátorov vrátane E. Bodina, W. Ratkeho či J. V. Andreaeho. Didaktika

rozdelená do 30 kapitol rozoberala štyri tematické okruhy: nábožensko-pedagogický úvod aj

pedagogiku, (I-XII), všeobecnú, resp. zvláštnu didaktiku (XIII-XXII), výchovu detí i mládeže

(XXIII-XXVI) a organizáciu školstva (XXVII-XXX).

Človek ako najdokonalejší tvor má podľa J. A. Komenského poznať a zdokonaľovať

sám seba. Pravým človekom môže byť iba bytosť rozumná, cnostná i zbožná. Plnohodnotnou

osobnosťou sa dokáže stať každý človek vďaka výchove najmä v mladosti. Rovnosť ľudí

pred Bohom treba zaistiť prostredníctvom všeobecne dostupného vzdelania. Školy ako dielne

ľudskosti majú podľa J. A. Komenského učiť všetko podstatné i užitočné vďaka správnemu

postupu aj metóde v súlade s prírodou. Výchovu k múdrosti, mravnosti, resp. zbožnosti

podporujú dobré príklady a disciplína. Pri rozvíjaní detí i mládeže treba uplatňovať správny

systém. Výchova človeka má byť podľa J. A. Komenského rozdelená na štyri šesťročné fázy:

do 6 rokov („škola mateřská“, rodinná výchova), do 12 rokov („škola preceptorská“,

„městská nebo obecná“) poskytuje základné vzdelanie v materinskom jazyku, do 18 rokov

„škola latinská“ (stredná škola), do 24 rokov „akademie“ (vysoká škola, ktorej súčasťou

majú byť zahraničné cesty za poznaním). J. A. Komenský požadoval, aby vzdelanie

nemajetných a sirôt platili bezdetní zámožní ľudia, vrchnosť či cirkev. K skvalitneniu

výchovy podľa J. A. Komenského prispeje vytvorenie jednotných osnov a učebníc

(KUMPERA, J. 1992, s. 229-231).

Moudrost starých Čechů na zrcadlo vystavená potomkům (Adagiorum

Bohemicorum farrago) [1629-1633].

Rozpracovaná a nedokončená zbierka 2115 českých sentencií, porekadiel, prísloví,

úsloví, prirovnaní a obrazných pomenovaní vznikla asi v 20. rokoch 17. storočia.

V predhovore „Připovídky co a k čemu jsou a odkud se berou“ bolo dielo rozdelené na štyri

časti: príslovia odvodené „z věcí přirozených“, „z věci řemeslných, od lidí vymyšlených a

spořádaných“, „z historií“ či „z básní a fabulí“. V nedokončenom koncepte boli najdlhšie a

najprepracovanejšie prvé dve časti. J. A. Komenský sa neopieral iba o pôvodné české výroky,

ale tiež o sentencie gréckej, latinskej, nemeckej či poľskej preveniencie. Spis okrem

biblických citácií obsahoval aj latinské, prípadne nemecké ekvivalenty výrokov

(KUMPERA, J. 1992, s. 267-268).

Dvéře jazyků otevřené čili Semeniště jazyků a všech věd (Janua linguarum reserata

sive seminarium linguarum et scientiarum omnium) [1628-1632].

23

Prvá jazyková učebnica, ktorá okrem poznatkov spätých so základmi latinčiny

poskytovala súhrn informácií o najdôležitejších veciach a javoch. Janua mala byť súčasťou

nedokončenej pedagogicko-pansofickej sústavy prác. Spis pozostával z asi 8000 základných

slov usporiadaných v 1000 vetných praragrafoch do 100 kapitol. Januu charakterizovala

prehľadná encyklopedická štruktúra, ktorá vychádzala z porovnania materinského jazyka a

latinčiny. Učebnica bola do konca 17. storočia vydaná 18-krát a v 18 storočí 10-krát. Januu

preložili do 11 európskych jazykov: angličtiny (1631), nemčiny (1633), francúzštiny (1633),

poľštiny (1633), taliančiny (1640), švédčiny (1641), holandčiny (1642), gréčtiny (1643),

maďarčiny (Bardejov 1643), islandčiny (po 1681), španielčiny (1819-1821). Ázijské verzie

učebnice (arabská, turecká, perská, mongolská a arménska) sa nezachovali. J. A. Komenský

Januu zjednodušil čím vznikla učebnica pre začiatočníkov Vestibulum. Dramatizáciou Januy

J. A. Komenský vytvoril súbor divadelných školských hier Schola ludus.

Štruktúra Januy vychádzala zo 6 dní biblického stvorenia. Po latinskom predhovore

datovanom 4. 3. 1631, resp. českom predhovore datovanom 24. 3. 1633 nasledovala úvodná

kapitola. Na prvú kapitolu nadväzovala časť venovaná vzniku sveta, živlom i nerastom (II-

IX) a živej prírode (X-XIX). Na človeka ako najdokonalejšieho tvora sa sústredilo najviac

kapitol: XX-XXIX (telo a zdravie), XXX-LIII (ľudské remeslá a činnosti), LIV-LVII (ľudská

spoločnosť), LXVIII-LXXXI (škola a vzdelanosť), LXXXII-XCIV (cnosti), XCV-XCVI

(zábava a hry) a XCVII-C (náboženstvo a posledné veci človeka). Paragrafy boli očíslované

priebežne 1-1000. J. A. Komenský spis usporiadal tak, aby vynikol celok a žiaci mohli

pochopiť jednotu sveta (KUMPERA, J. 1992, s. 247-248).

Praxis pietatis. To jest, O Cvičení se v Pobožnosti pravé Knížka milostná: Kterakby

Křesťanský člověk v pravé a spasitedlné známosti jak Boha, tak i sebe samého, platně

prospívati a život svůj v bázni Boží dobře spořádaje, potěšeně v svědomí pokojném stráviti i

naposledy jej po dokonání běhu blahoslaveně zavříti mohl, vyučující (pars I.). Lešno, 1630

[1629-1630].

Praxis pietatis To jest, O Cvičení se v Pobožnosti pravé Knížka milostná (pars II.)

[1631-1633].

Prvý diel spisu tvoril voľný český preklad príručky anglického puritána Lewisa

Baylyho The praxis of piety. Druhý diel spisu pozostával z českého prekladu práce

anglického teológa Josepha Halla The Art of Divine Meditation. Od roku 1641 boli oba diely

spisu vydávané spoločne. Česká upravená verzia práce začínala latinskou básňou Jiřího

Colsinia. J. A. Komenský prostredníctvom predhovoru vyzýval český národ, aby zotrval

v pravej (evanjelickej) cirkvi. Prvý diel spisu sa v 42 kapitolách zaoberal teóriou i praxou

24

kresťanského života podľa kalvinistických predstáv. Kratší druhý diel práce v 39 kapitolách

opisoval „umění svatého přemyšlování“, teda každodenné spytovanie svedomia. K druhému

dielu spisu J. A. Komenský pridal časti Prídavkové někteří (obsahovala 34 veršovaných

modlitieb) a Přemyšlování o utrpení Pána Krista. Na vzniku veršovaných modlitieb mal

okrem J. A. Komenského podiel asi aj Tomáš Kempenský (KUMPERA, J. 1992, s. 288).

Latinská gramatika dle nové metody sestavená (Grammatica Latina novâ methodo ad

jucundam facilitatem celeremque praxin ex naturalis didacticae legibus concinnata). Lesnae,

1631 [1631].

Prvý variant učebnice latinskej gramatiky, ktorú J. A. Komenský pripravil pre

lešenské gymnázium spolu s prvou verziou Januy linguarum. Príručka bola obšírna a

neprehľadná. J. A. Komenský učebnicu nezaradil medzi zobrané didaktické spisy (Opera

didactica omnia). Príručka obsahovala venovanie učiteľom latinčiny datované 26. 5. 1631.

Predhovor vysvetľoval podstatu gramatiky ako „umění správně mluvit“. Učebnicu tvorili

štyri časti: etymológia (náuka o pôvode slov, slovné druhy), syntax (vetná skladba), prozódia

(fonetika, teória verša, prízvučná časomiera) a ortografia (pravopis). Pri zostavovaní

gramatických pravidiel J. A. Komenský prihliadal na češtinu, poľštinu či nemčinu

(KUMPERA, J. 1992, s. 241).

Zpráva kratičká o morním nakažení, z příčin zvláštních v čas přímoří v Lešně

Polském od církve České v vyhnanství v témž Lešně zůstávající učiněna, a vytištěna, Léta

Páně MDCXXXII. Lešno, 1632 [1631].

Dielo opisovalo situáciu českých exulantov v Lešne počas morovej epidémie, pričom

propagovalo mravné a hygienické zásady starostlivosti o nakazených. V úvode boli objasnené

okolnosti príchodu príslušníkov Jednoty českobratskej do Lešna a ich kultúrne tradície. Spis

pozostával z troch častí, ktoré rozoberali názory Čechov na morovú nákazu, praktické

opatrenia na ochranu proti epidémii, resp. vzťah Čechov k morom nakazeným i usmrteným.

J. A. Komenský v prvej časti práce kritizoval krutosť voči nakazeným ako nevhodný prejav

kresťanskej lásky k blížnemu. Druhá časť spisu zdôrazňovala, že v záujme ochrany pred

morom treba zavrieť krčmy aj verejné kúpele, obmedziť nadbytočnú komunikáciu, dbať na

osobnú čistotu i verejnú hygienu, piť len čistú vodu a jesť čerstvé potraviny. J. A. Komenský

vrchnosť nabádal, aby dbala na dodržiavanie ochanných opatrení proti epidémii a nakazeným

zaistila potrebnú starostlivosť. Od duchovných žiadal, nech prispejú k vykoreneniu

neľudských zvykov, ktoré boli počas morovej epidémie v Lešne uplatňované. Posledná časť

práce pripomínala, aby sa príbuzným nebránilo v styku s nakazeným. Chorým sa má

poskytovať jedlo a lieky. Mŕtvych treba pochovať nielen kvôli obmedzeniu šírenia nákazy. J.

25

A. Komenský sa v závere odvolával na ľudský súcit, zdravý rozum, Písmo či protestantských

teológov, vrátane M. Luthera (KUMPERA, J. 1992, s. 314-315).

Navržení krátké o obnovení škol v království českém [1632?].

Spis, ktorý obsahoval stručný návrh na obnovu českého školstva mal zrejme byť

vydaný ako školský reformný program Jednoty českobratskej po návrate do Čiech. Práca

nadväzovala na Haggaeus redivivus a nedokončený projekt Ráj český. Dielo rozdelené do 17

tematických odstavcov zostalo v rukopise. V úvode (II) zdôrazňovalo požiadavku, „aby

všecka v národu našem mládež, bohatá i chudá, obojího pohlaví, beze vší vymínky, netoliko

čísti a psáti učena byla, ale také známosti všelijakých božských i lidských věcí, cokoli

jmenovitě člověku k přítomnému i budoucímu životu napomáhá ...“. Spis stručne opakoval

tiež ďalšie myšlienky českej Didaktiky, tzn. rozdelenie školskej výchovy na štyri šesťročné

fázy, potrebu správnych metód, osnov aj učebníc, resp. jednotnú organizáciu či správu škôl.

J. A. Komenský sa nazdával, že školskú obnovu môže finančne zaistiť vrchnosť s využitím

skonfiškovaného majetku jezuitov a kláštorov (KUMPERA, J. 1992, s. 270).

Předsíň Dvéří jazyků otevřených (Januae linguarum reseratae Vestibulum) [1632-

1633].

Elementárna učebnica latinčiny pre začiatočníkov vznikla zjednodušením Januy. J. A.

Komenský príručku dvakrát prepracoval: roku 1649 (Vestibulum latinae linguae. Vortür der

lateinischen Sprache) a roku 1652 (Vestibulum rerum et linguarum fundamenta exhibens).

Učebnica vyšla do roku 1670 asi 40-krát, v dvojjazyčných i polyglotných verziách. Okrem

latinského originálu bolo Vestibulum publikované vo ôsmych jazykoch: nemčine (1636),

češtine a maďarčine (Levoča 1640 v latinsko-nemecko-maďarsko-českej verzii), angličtine

(1641), holandčine a francúzštine (1642 v latinsko-nemecko-holandsko-francúzskej verzii),

poľštine (1641, 1642) a gréčtine (Levoča 1648). Podstatou príručky bola najmä redukcia

slovnej zásoby: zo 7300 slov Januy na asi 1000 základných slov v 427 číslovaných krátkych

vetách. J. A. Komenský Vestibulum rozdelil do 7 tematických kapitol: o vlastnostiach vecí, o

pohybe a činnosti, o okolnostiach vecí (príslovky, predložky, číslovky), o škole, o

domácnosti, o meste a svete, resp. o cnostiach (KUMPERA, J. 1992, s. 309).

Velká didaktika, ukazující obecné umění naučit všechny všemu (Didactica magna

universale omnes omnia docendi artificium exhibens) [1633-1638-1657].

Prepracovaná latinská verzia českej Didaktiky vznikla v čase, keď boli zmarené

nádeje na skorú porážku Habsburgovcov či uskutočnenie školskej reformy v Čechách. Spis

okrem českej Didaktiky pozostával z Rája českého, Navržení krátkého o obnovení škol

v Království českém a kapitol o teórii školy či organizácii školskej sústavy. Velká didaktika

26

bola rozdelená na štyri časti (úvod, venovanie, stať o úžitku didaktického umenia, predslov) a

33 kapitol. Dielo sa zaoberalo predovšetkým nápravou škôl i spoločnosti.

Človek ako najdokonalejší tvor má podľa J. A. Komenského poznať a zdokonaľovať

sám seba. Pravým človekom môže byť iba bytosť rozumná, cnostná i zbožná. Plnohodnotnou

osobnosťou sa dokáže stať každý človek vďaka výchove najmä v mladosti. Rovnosť ľudí

pred Bohom treba zaistiť prostredníctvom všeobecne dostupného vzdelania. Školy ako dielne

ľudskosti majú podľa J. A. Komenského učiť všetko podstatné i užitočné vďaka správnemu

postupu aj metóde v súlade s prírodou. Výchovu k múdrosti, mravnosti, resp. zbožnosti

podporujú dobré príklady a disciplína. Pri rozvíjaní detí i mládeže treba uplatňovať správny

systém. Výchova človeka má byť podľa J. A. Komenského rozdelená na štyri šesťročné fázy:

do 6 rokov („škola mateřská“, rodinná výchova), do 12 rokov („škola preceptorská“,

„městská nebo obecná“) poskytuje základné vzdelanie v materinskom jazyku, do 18 rokov

„škola latinská“ (stredná škola), do 24 rokov „akademie“ (vysoká škola, ktorej súčasťou

majú byť zahraničné cesty za poznaním). K skvalitneniu výchovy podľa J. A. Komenského

prispeje vytvorenie jednotných osnov a učebníc (KUMPERA, J. 1992, s. 229-231).

Didaktická rozprava (De sermonis Latini studio . . . didactica dissertatio).

Vratislaviae, apud Davidem Muellerum, 1638 [1637].

Úvaha o štúdiu latinského jazyka bola určená a venovaná vratislavskej mestkej rade.

J. A. Komenský prejavil konšelom vďaku za to, že sa na vratislavskom gymnáziu začalo

vyučovať podľa učebníc Janua a Vestibulum. Spis obsahoval 300 odstavcov rozdelených na

dve rovnaké časti. Prvý, teoretický oddiel spisu sa všeobecne venoval cieľom výučby. J. A.

Komenský zdôraznil, že pri rozvíjaní pravej múdrosti musí byť jazykové poznanie od

začiatku sprevádzané vecným poznaním. Druhý oddiel práce poskytoval metodický návod na

používanie učebníc J. A. Komenského (KUMPERA, J. 1992, s. 228-229).

Pobídnutí mládeže (Exhortatio ad juventutem) [1634].

Kázeň o mládeži prednesená 3. 5. 1634 na synóde Jednoty českobratskej v poľskom

Ostrorógu. J. A. Komenský mládež nabádal k mravnosti aj usilovnosti počas štúdia

(KUMPERA, J. 1992, s. 238).

Předchůdce vševědy (Prodromus pansophiae). Oxford, 1637 [1634-1636].

Vďaka S. Hartlibovi vyšiel spis prvýkrát bez vedomia J. A. Komenského pod názvom

Předehry Komenského snah (Conatuum Comenianorum praeludia) s podtitulom Brána

moudrosti otevřená (Porta sapientiae reserata). K ďalším vydaniam práce nazvaným

Prodromus bola pripojená obsahoba pansofizmu Vysvětlení vševědných snah (Conatuum

27

pansophicorum dilucidatio) [1639]. Anglický preklad oboch spisov vytvorený S. Hartlibom

publikovali roku 1642 v Londýne (A Reformation of Schooles).

J. A. Komenský sa v programovom spise prihovoril všetkým „milovníkům moudrosti,

světla a pravdy“, pričom v úvode zdôraznil význam múdrosti pre život. Prvá časť práce

potvrdzovala, že jazyková metóda už bola zdokonalená napriek stále sa prejavujúcemu

nedostatku vecného poznania. Vecné poznanie podľa J. A. Komenského môže ľudí priviesť

k všeobecným znalostiam vecí alebo vševede. Druhá časť diela sa venovala spôsobu

budovania „nádherného chrámu moudrosti“ z poznatkov. K poznaniu sveta podľa J. A.

Komenského dokážu prispieť vševedné knihy, ktoré poskytujú presný návod na učenie a

normu pravdivosti vecí. V záujme vytvorenia „nádherného chrámu moudrosti“ treba zhrnúť,

overiť i systematicky zoradiť doterajšie znalosti s prihliadnutím na prínos všetkých národov,

resp. náboženstiev starej aj novej doby. J. A. Komenský v tretej časti práce opísal svoj podiel

na vševednom úsilí. Kvôli úspechu učebnice Janua linguarum uvažoval o zostavení „klíče

lidského rozumu“, ktorý by umožnil ľuďom pochopiť všetky veci. Zamýšľané dielo (Porta či

Janua rerum) určené mládeži a všetkým národom by podľa J. A. Komenského malo byť

preložené do národných jazykov (KUMPERA, J. 1992, s. 291-292).

[Předpoklady pansofie] [1634-1640].

Nedokončený úvod do pansofie, z ktorého sa zachovali dva rozsiahle rukopisné

zlomky. Prvý fragment práce (86 paragrafov) nazvaný Dvéře věcí aneb Seminář celé

pansofie (Janua rerum sive Totius pansophiae seminarium) pochádzal z rokov 1634-1635.

Druhý zlomok spisu (68 paragrafov) s titulom Třetí kniha křesťanské pansofie (Pansophiae

Christianae liber III.) vznikol v rokoch 1639-1640. Na Pansophiae Christianae, ktorá mala

pôvodne tvoriť pokračovanie Dvéří věcí plánoval J. A. Komenský nadviazať I. a II. knihou

kresťanskej pansofie. Oba fragmenty diela charakterizovali vývoj vševednej koncepcie J. A.

Komenského. Prvý zlomok práce zdôraznil potrebnosť, možnosť a jednoduchosť pansofie.

V druhom fragmente spisu bola rozpracovaná všeobecnosť, pravdivosť a jednoduchosť

pansofie (KUMPERA, J. 1992, s. 287-288).

Náčrt pansofie (Pansophiae diatyposis) [1639-1643].

J. A. Komenský rozdelil dielo na tri časti: Průčelí chrámu moudrosti (Templi

sapientiae ichnographia), Náčrt půdorysu chrámu moudrosti (Templi pansophici delineatio

orthographica) a O scénografii pansofického díla (De scenographia operis pansophici). Spis

obsahoval rozsiahly a neuskutočniteľný program na reformu vedy aj spoločnosti. J. A.

Komenský vytvoril k Náčrtu ešte dva dodatky. Prvý dodatok nazvaný Scénografický nástin

chrámu moudrosti (Templi pansophici delineatio scenographica) zahŕňal pôvodný titulný list

28

s predhovorom a staršiu podobu tretej časti Náčrtu, v ktorej bolo naviac 27 téz. Druhý

dodatok označený ako Druhá část scénografie pansofické (Scenographiae pansophicae pars

II. ...) podával „nástin brány věd, metafyziky“, pričom mal ďalších 10 kapitol (KUMPERA,

J. 1992, s. 281-282).

Cesta pokoje, to jest pravý, jediný prostředek kterýmž církev Boží v pokoji, svornosti a

lásce zachována býti může; za příčinou nepokojných spisů M. Samuela Martinia z Písma

svatých vyhledaná, ukázána a všechněm věrným Čechům poddaná od starších kněží Jednoty

bratrské. Lešno, 1637 [1637].

Práca bola pokračovaním polemiky s S. Martiniom z Dražova, hovorcom

novoutrakvistických exulantov a duchovným správcom v saskej Pirne. Roztržku v českom

exile vyvolal najmä spor o výnos z podporných zahraničných zbierok. Na výpad S. Martinia

proti Jednote českobratskej odpovedal J. A. Komenský rozpravou Na spis proti Jednotě

ohlášení [1636]. S. Martinius napadol Jednotu českobratskú opäť a ešte útočnejšie

v rozsiahlom spise Obrana proti Ohlášení [1636]. S. Martiniovi odpovedal z poverenia

Jednoty českobratskej Jan Felinus v Rozebrání spisu druhého M. Samuela Martinia [1637].

Na výpad S. Martinia anonymne reagoval tiež J. A. Komenský prostredníctvom práce Cesta

pokoje. S. Martinius vydal ešte spis Inducie Martinianae anebo správa skrovná a potřebná

[1638], kde sa síce so svojimi odporcami dočasne zmieril, no zároveň ohlásil vytvorenie

ďalšej, údajne zdrvujúcej rozpravy proti obom „hanlivým spisům valdenských“ z roku 1637.

S. Martinius už žiadnu kritiku Jednoty českobratskej nezostavil, pretože 7. 2. 1639 zomrel.

Spis venovaný všetkým českým exulantom v úvode rekapituloval priebeh sporu a

vyzýval k zmieru. Pravý cirkevný mier sa podľa J. A. Komenského ťažko dá dosiahnuť

násilím, teologickými hádkami či cirkevným rozkolom (schizmou). Práca vyzdvihovala tri

správne cesty k mieru: lásku namiesto násilia, úprimnú a jednoduchú vieru namiesto

neplodných hádok i náboženskú znášanlivosť namiesto cirkevných sporov. Pravé kresťanstvo

by malo spočívať v jasnom výklade, resp. vyznaní viery a v dôkazoch vnútornej pravdy či

dobroty viery. J. A. Komenský prikladal láske k Bohu alebo k blížnym, konaniu dobra i

činorodej práci väčší význam než kresťanskej teórii. V diele boli prvýkrát sformulované

myšlienky o cirkevnom mieri, ktoré prekročili oficiálne názory Jednoty českobratskej

(KUMPERA, J. 1992, s. 210-211).

Strůjce štěstí aneb Umění sám si poradit (J. A. Comenii Faber fortunae sive Ars

consulendi sibi ipsi. Itemqve Regulae Vitae Sapientis.). Amstelodami, Ex officina Petri van

den Berge, in vico (: vulgo :) de Blaeuweburgwal sub signo montis Parnassi, 1657 [1636-

1637].

29

J. A. Komenský venoval príručku morálnych rád bratom Bohuslavovi a Vladislavovi

Leszczyńským ako novoročný darček 1. 1. 1637. Buhuslav Leszczyńský sa po snrti svojho

otca Rafaela († 1636) stal vládcom lešenského panstva. Spis bol zachovaný v dvoch

variantoch. Prvá verzia práce mala 30 kapitol. Druhá verzia príručky rozšírená na 42 kapitol

zdôrazňovala, že spokojnosť a blaženosť spočíva vo vyrovnanom a múdrom živote. Pravý

kresťanský muž sa musí podľa J. A. Komenského neustále vzdelávať vo vševednom smere

(KUMPERA, J. 1992, s. 238).

Diogenes kynik znovu na živu neboli etika v kostce (Diogenes Cynicus Redivivus.

Sive De Comendiose Philosophando. Ad Scholae ludentis exercitia olim accomodatus, nunc

autem luci datus; Authore J. A. Comenio.). Amstelodami, Apud Petrum van den Berge, in

vico vulgo de Blaeuw-burghwal sub signo Montis Parnassi, 1658 [1639?].

J. A. Komenský vytvoril hru o gréckom filozofovi pre svojich žiakov v lešenskom

gymnáziu. Žiaci mravoučnú satiru prvýkrát predviedli začiatkom roku 1640. Vtipné dielo

patrí medzi desať zachovaných divadelných hier J. A. Komenského. Mravoučná satira bola

vydaná v rokoch: 1658, 1660, 1662 spolu s Faber fortunae, 1673, 1686, 1710, 1719. J. A.

Komenského zaujali Diogénove úvahy o ovládaní samého seba, resp. povýšení mravnosti i

múdrosti nad pominuteľné svetské statky. Kynická a stoická filozofia nebola v rozpore

s kresťanskou morálkou. Do Diogénových úst vložil J. A. Komenský tiež vlastné názory o

cnostiach. Hru tvorili štyri dejstvá. V prvom dejstve utečenec zo Sinope Diogénes stretol

filozofa Antisthena. Diogénes sa stal Antisthenovým žiakom. V ďalšom dejstve Diogénes

vystupoval ako chudobný filozof, ktorý žije v sude navzdory posmechu Aténčanov. Keď

mesto obsadil macedónsky kráľ Filip, filozof ho varoval pred nezmyselnosťou vojny. Na radu

Diogéna sa Filip rozhodol poskytnúť synovi Alexandrovi filozofické vzdelanie. Tretie

dejstvo zahŕňalo anekdotickú scénu, keď Diogénes za bieleho dňa s lampou na aténskej agore

márne hľadal človeka. Diogénes sa stretol i s Alexandrom Macedónskym. Kráľ vyhlásil, že

keby nebol Alexandrom, tak by chcel byť Diogénom. Záverečné dejstvo opisovalo koniec

Diogénovho života. Filozofa po zajatí pirátmi ako otroka kúpil korintský kupec Xeniades.

Diogénov život sa vďaka výchove Xeniadových synov naplnil, a preto filozof pokojne

zomrel (KUMPERA, J. 1992, s. 231-232).

Patriarcha Abraham (Abrahamus patriarcha), in: J. A. Comenii Fortunae Faber.

Petrus van den Berge. Amsterodam, 1661 [1641?].

Hra bola prvýkrát predvedená žiakmi lešenského gymnázia začiatkom roku 1641. J.

A. Komenský spracoval známu starozákonnú tému čiastočne asi preto, aby sa zbavil

podozrení z pohanstva vyvolaných mravoučnou satirou Diogénes. Dráma s alegorickým

30

obsahom bola venovaná mládeži českých emigrantov. Abrahám predstavoval pastora v exile,

zasnúbenou zemou boli Čechy a Morava, Izák predstavoval šťastnejšiu generáciu po návrate

do vlasti. Sára bola obetavou, ideálnou kresťanskou ženou. Hra svojou kvalitou i

obľúbenosťou zaostávala za Diogénom. Hru tvorilo päť dejstiev. V prvom dejstve Abrahám

nariekal nad skazenosťou ľudstva. Boh nabádal Abraháma k odchodu zo sumerského Uru.

V druhom dejstve prišiel Abrahám s rodinou do Egypta, kde mu faraón dočasne odňal

manželku Sáru. V treťom dejstve sa Abrahám po príchode do Palestíny rozišiel pre

nedostatok pastvín so synovcom Lotom, ktorý neskôr vládol v Sodome. Keď Lota zajali

nepriatelia, Abrahám sa ho rozhodol oslobodiť. Štvrté dejstvo bolo venované víťazstvu

Abraháma a proroctvu o narodení Izáka. Piate dejstvo opisovalo skazu Sodomy, Lotovu

záchranu a Abrahámovu radosť z narodenia Izáka. Abrahám obstál v najťažšej skúške, keď

bol ochotný poslúchnuť Boha a obetovať Izáka. Boh za odmenu prisľúbil Abrahámovmu

rodu veľkú budúcnosť (KUMPERA, J. 1992, s. 200-201).

Dvéře věcí otevřené (Janua rerum reserata). Lugduni Batavorum, 1681 [1640-1670].

Filozofická príručka o ideálnej metafyzike, ktorá mala byť úvodom či kľúčom

k pansofii a Obecné poradě. Okolo roku 1630 napísal J. A. Komenský v Lešne učebnicu

Prima philosophia. Po vydaní Januy linguarum roku 1631 sa rozhodol úvod do filozofie

zahrnúť do Januy rerum. Dielo o ideálnej metafyzike najmenej 20-krát prepracoval, ale

nikdy úplne nedokončil. Spis rozdelený na 37 kapitol vymedzil metafyziku ako teoretickú

vedu o súcne. J. A. Komenský hľadal najvšeobecnejšie pojmy (termini generalissimi)

použiteľné v akejkoľvek disciplíne, resp. ľudskej činnosti. Výsledkom boli abstraktné pojmy

a nie veci také aké sú, ale aké boli či aké by mohli byť (svet možností). J. A. Komenský

noeticky vychádzal z vrodených ideí, pričom uplatňoval triadický princíp vyjadrujúci

trojjedinosť božiu (KUMPERA, J. 1992, s. 249).

[Londýnské spisky pansofické] [1641-1642].

Dielo zložené zo štyroch samostatných pansofických prác vytvorených v Londýne:

[List přátelům žijícím v polském Lešne] datovaný 8./18. 10. 1641 opisoval prvé

dojmy J. A. Komenského z Anglicka.

[Kratičký nástin porady o tom, co, jak se zdá, směřuje k všeobecné a základní

obnově církve] [1641] zahŕňal všenápravné úvahy, ktoré boli neskôr rozpracované

v spise Via lucis.

[Katalog děl, která je třeba vypracovat, aby se ve veřejnosti s pomocí boží vzbudila

horlivost o Pravdu a Mír, t.j. o společnou záchranu] [1641] tvoril návrh

31

šestnástich kníh potrebných na uskutočnenie všeobecnej školskej reformy.

V Katalogu sa tiež nachádzali stručné anotácie obsahu navrhovaných prác: I.

Excitatorium universale, II. Informatorium ad parentes, III. Tirocinium literatum, IV.

Encyclopaedia sensualium, V. Biblium epitome historica, VI. Praxis biblica, VII.

Medulla biblica, VIII. Priscianus vernaculus, IX. Informatorium ad scholarum

vernacularum moderatores, X. Latinitatis vestibulum, XI. Janua Latinitatis, XII.

Palatium Latinitatis, XIII. Informatorium ad Latini studii magistros, XIV.

Panhistoria sive Singularium historia scientialis, XV. Pandogmatia, XVI.

Pansophiae opus.

[Příznivcům pansofických snah v Anglii] bol otvorený list datovaný 10. 6. 1642, kde

sa J. A. Komenský lúčil so svojimi anglickými priateľmi. Za podporu prejavil vďaku

najmä S. Hartlibovi. J. A. Komenský anglických priateľov nabádal, aby pokračovali

v reformnom úsilí (KUMPERA, J. 1992, s. 282-283).

Cesta světla (Via Lucis). Amsterodami, apud Christ. Cunradum, 1668 [1641-1642].

Spis vznikol počas pobytu J. A. Komenského v Londýne. Práca obsahovala návrhy na

všenápravu ľudstva predtým načrtnuté v Brevissima delineatio a neskôr rozšírené v Obecné

poradě. Podnetom k vydaniu diela sa stal až vznik Kráľovskej učenej spoločnosti v Londýne

(Royal Society) roku 1662. J. A. Komenský v predhovore datovanom 1. 4. 1668 zhrnul

vlastné pansofické a všenápravné snahy, pričom podporil činnosť učenej spoločnosti.

Zároveň varoval pred jednostrannou matematickou či prírodovednou orientáciou Spoločnosti.

Prostredníctvom predhovoru bol spis Via lucis venovaný učenej spoločnosti. Práca rozdelená

na 22 kapitol sa zaoberala svetlom múrosti, ktoré môže prekonať mravnú biedu sveta,

nevedomosť, zmätky aj vojny. Ľudia ako boží spolupracovníci sú podľa J. A. Komenského

povinný hľadať svetlo múdrosti v záujme nápravy vzdelania, cirkevného i politického

usporiadania. Ľudia sa majú pripraviť na príchod spravodlivého a dokonalého „Kristova

království“. K osvieteniu sveta môže prispieť pansofia (vševeda, teda múdrosť), ktorá využije

všetky vynálezy či objavy, vrátane moreplavby a kníhtlače. Kvôli medzinárodnej výmene

informácií treba podľa J. A. Komenského zostaviť svetový jazyk, dokonalejší i všestrannejší

než latinčina. Na reforme sveta by sa mali podieľať učenci všetkých národov. Činnosť

učencov môže riadiť a koordinovať „Kolegium světla“ (Collegium lucis) so sídlom

v Londýne. „Kolegium světla“ dokáže prispieť k nastoleniu mieru vo svete (KUMPERA, J.

1992, s. 309-310).

Nejnovější metoda jazyků (Linguarum methodus novissima) [1644-1648].

32

Dielo venované Ľudovítovi de Geerovi sa zaoberalo didaktickými skúsenosťami a

návrhmi J. A. Komenského. Prostredníctvom predhovoru bolo Linguarum označené za

zavŕšenie pedagogickej práce J. A. Komenského, ktorý sa chcel venovať štúdiu vecí. „Věcné

studium“ považoval za jedinú správnu cestu na prekonanie ľudských sporov vo filozofii,

náboženstve a politike. K náprave by mali prispieť všetci učení muži. J. A. Komenský

zdokonalil výučbu jazyka. Nová metóda vzdelávania mala tri hlavné zásady: súbežnosť vecí a

slov, stupňovanie jazykového poznania, ľahkú a prehľadnú sústavu. J. A. Komenský sa

usiloval o dôkladné spracovanie, lebo mal „v nenávisti vše povrchní, kusé, stavěné bez

základů“. Metodický spis bol rozdelený na tri časti a 30 kapitol. Prvá časť práce (I-VI)

rozoberala pôvod i povahu jazykov. Druhá časť diela (VII-XVII) bola zameraná na štúdium

latinčiny. Tretia časť spisu (XVIII-XXX) sa venovala metóde a významu vyučovania

latinčiny.

V úvode prvej časti diela bola reč spolu s rozumom aj slobodnou vôľou označená ako

zvláštny dar boží. Rozprávanie či konanie bez pochopenia a rozvahy podľa J. A.

Komenského je nemysliteľné. Hovorenie i správanie treba ovládnuť rozumom. Korunu reči

tvorí písmo. Najdokonalejším je hláskové písmo. Pôvodným jazykom bola podľa J. A.

Komenského zrejme hebrejčina, jazyk boží. Na osvojovanie iných jazykov, medzinárodné

dorozumievanie či odovzdávanie múdrosti možno najlepšie využiť latinčinu.

Rozsiahla druhá časť práce charakterizovala dovtedajšie čiastočné a neúplné úpravy

jazykového vyučovania. Zároveň obšírne opisovala nové navrhované učebnice (Vestibulum,

Janua, Atrium), vrátane ich využitia. Najvýznamnejšia a najdlhšia X. kapitola o novej

didaktike bola často vydávaná samostatne pod názvom Analytická didaktika. X. kapitola

obsahovala 187 zásad didaktického umenia. Cieľom didaktického umenia podľa J. A.

Komenského je učiť dobre, rýchlo, príjemne a dôkladne. Analytická didaktika sa sústredila

na vybrané zásady: v učení prislúcha hlavná práca žiakovi a učiteľovi riadenie (opak názoru

W. Ratkeho); dôraz na uvedomelú disciplínu, ale odmietanie telesných trestov; postupnosť

poznania; porozumenie, precvičenie a opakovanie látky atď.

Tretia časť spisu sa zaoberala univerzálnosťou i prospešnosťou novej metódy výučby

latinského jatyka. Vďaka novej metóde výučby sa podľa J. A. Komenského latinčina rozšíri

do celého sveta, zlepší sa osvojovanie národných jazykov, rozšíri sa „věcné studium“, lepšie

budú pochopené božie posolstvá v Biblii, skvalitní sa výchova či vzdelávanie mládeže, a tým

i kultúra všetkých národov (KUMPERA, J. 1992, s. 265-266).

Obecná porada o nápravě věcí lidských. Lidskému pokolení, předně však

vzdělancům, duchovním a mocným Evropy (De rerum humanarum emendatione consultatio

33

catholica ad genus humanum, ante alias vero ad eruditos, religiosos, potentes Europae)

[1645-1670].

Nedokončené vrcholné pansofické a vševedné dielo J. A. Komenského. Do roku 1670

boli skušobne vytlačené iba prvé dve časti Obecné porady (Konzultace). J. A. Komenský

pred smrťou poveril svojho syna Daniela a mladšieho spolupracovníka Kristiána Nigrina, aby

usporiadali a vydali Obecnú poradu. Neschopného Daniela v edičnej práci nahradil kňaz

Jednoty českobratskej Pavel Hartmann. Konzultace nevyšla, aj keď začiatkom 80. rokov 17.

storočia bola väčšia časť spisu pripravená do tlače. Obecná porada nebola vydaná pre slabú

finančnú podporu Gerharda de Geera. Konzultace nemohli byť tiež publikované kvôli svojmu

obsahu, ktorý sa rozchádzal s tradičnými cirkevnými a politickými dogmami. Obecná porada

bola vyjadrením úsilia o nápravu človeka, spoločnosti a sveta. Chiliastické všenápravné

snahy sa odrazili aj v štruktúre celého diela rozdeleného na sedem častí (najdôležitejšia bola

III.-VI. časť).

Obecná porada obsahovala predhovor Světla Evropy (Europae lumina), ktorý

európskych učencov, teológov a politikov nabádal k spoločným poradám o všeobecnej

náprave. Predhovor zdôrazňoval význam komplexnej i všestrannej nápravy.

V prvom diele spisu, Univerzálním probuzení (Panegersia) J. A. Komenský definoval

predmet nápravného snaženia ako vzťahy „k věcem, k sobě samému a k Bohu“. Túto

vzťahovú trojicu predstavovali eruditio, politia, religio chápané ako filozofia, politika a

náboženstvo. Stav „lidských věcí“ podľa J. A. Komenského je zlý. Úspech v náprave

nemožno dosiahnuť bez zapojenia všetkých ľudí na celom svete. Človeka treba prebudiť

z nevedomosti. Ľuďom sa má vysvetliť, že ide o ich dobro. Človeku musia byť naznačené

správne cesty nápravy. Zmyslom potrebnej a pre pokrok nevyhnutnej nápravy je podľa J. A.

Komenského neustále približovanie sa spoločnosti k božej dokonalosti.

Druhý diel spisu, Univerzální osvícení (Panaugia) obsahoval metodológiu Obecné

porady. Konzultace vyzdvihovala činorodú aktivitu smerujúcu k dobru v prospech všetkých.

K náprave má podľa J. A. Komenského prispieť všeobecné svetlo poznania. Človek sa sám

rozvíja či zdokonaľuje len vlastnou činnosťou a praxou. Ľudia musia správne pochopiť vzťah

celku a časti, všeobecného a zvláštneho.

Tretí, nedokončený diel spisu, Univerzální moudrost, Všemoudrost, Vševěda

(Pansophia alebo Pantaxia) netvoril encyklopédiu, resp. súhrn znalostí, ale usporiadaný výber

hlavných princípov vecí a javov štrukturovane chápaného sveta. J. A. Komenský sa zaoberal

troma hlavnými svetovými princípmi: materia (hmota), spiritus (duch), lux (svetlo) a tiež

troma myšlienkovými princípmi: scire (vedieť), velle (chcieť), posse (môcť). V Pansophii

34

bola zdôraznená tvorivá úloha človeka. Štruktúra deliaca svet na osem stupňov (gradus) alebo

čiastkových svetov (mundus) vychádzala z novoplatónskeho poňatia emanácie (vyžarovania)

a rozvíjania božských ideí. Zo sveta možného (mundus possibilis) chápaného ako ideálne

pôvodné jadro „ostatních světů“ vyplýval svet pravzorov (mundus archetypus), ktorý

predstavoval božskú dokonalosť, teda svet ideí v božskej mysli. Po nižšom anjelskom svete

(mundus angelicus, intelligibilis), čiže svete nehmotných inteligentných bytostí nasledoval

hmotný svet (mundus materialis), t.j. svet prírody, ktorého súčasťou je človek. Človek ako

tvorca nových svetov, sveta ľudskej zručnosti (mundus artificialis), morálky (mundus

moralis) a ducha (mundus spiritualis) podľa J. A. Komenského mení seba i spoločnosť

smerom k novej dokonalosti večného sveta (mundus aeternus). Večný svet obohatený o

tvorivú činnosť ľudí umožňuje zjednotenie ľudstva s Bohom, ktorý predstavuje najvyšší

stupeň dobra i poznania. V záujme využívania nekonečných možností človeka pri

odstraňovaní rozličných negatívnych javov treba podporovať mravný rast osobnosti. Medzi

dôležité vlastnosti, ktoré nesmú viesť k povýšenej nadradenosti patrí prezieravosť,

sebaovládanie či prospešné riadenie druhých ľudí. Cieľom pansofie je všestranné poznanie

seba samého (panautognosia) zatiaľ čo plodmi pansofie by mali byť všestranná životná

spokojnosť (panautarkeia), postupná náprava, resp. zjednotenie všetkých a všetkého. Náprava

bola súčasťou triády constitutio (vytvorenie), destitutio (úpadok), restitutio (obnova), ktorú J.

A. Komenský uplatnil pri vysvetľovaní princípov i podstaty jednotlivých svetov.

Štvrtý diel spisu, Univerzální vzdělávání, Vševýchova (Pampaedia) opisoval

vzdelávanie a výchovu ako celoživotný proces, ktorý podmieňuje rozvoj tvorivých činností,

zdokonalenie aj nápravu človeka, resp. spoločnosti. J. A. Komenský presadzoval zásadu

demokratickosti i univerzálnosti „omnes omnia omnino“ (všetci všetko všestranne).

Vzdelávanie na štyroch typoch škôl (začínalo „školou dětství“ a končilo „akademiou“)

doplnené o cestovanie po vlasti či cudzine (apodemia) malo podľa Vševýchovy pokračovať

„školou dospělosti“ (schola virilitatis) aj „školou stáří“ (schola senii).

Piaty diel spisu, Univerzální jazyk (Panglotia) charakterizoval koncepciu nového

umelého jazyka dokonalejšieho než latinčina, ktorý mal uľahčiť medzinárodné

dorozumievanie. Filozofický jazyk podľa J. A. Komenského by mal byť ľubozvučný,

harmonický, ľahko naučiteľný a výstižný. Umelý jazyk môže vzniknúť syntézou predností i

kvalít iných jazykov (z latinčiny lahodná výslovnosť, z gréčtiny aj nemčiny umelé skladanie

slov, zo slovanských jazykov slovesné vidy či bohaté odvodzovanie ap.). J. A. Komenský

zdôrazňoval význam rozvíjania výučby národných a cudzích jazykov potrebných

k poznávaniu i dorozumievaniu.

35

Vrcholný šiesty diel spisu, Univerzální náprava, Všenáprava (Panorthosia)

konkretizoval úvahy o náprave z Pansophie či Pampaedie v inštitucionálnych návrhoch.

Náprava, ktorá sa začína u každého človeka a pokračuje v rodine, resp. škole musí podľa J.

A. Komenského vyvrcholiť v reforme vzdelanosti, cirkví i štátov. Okrem staršieho projektu o

zriadení medzinárodného spoločenstva učencov „Sboru světla“ (Collegium lucis)

Panorthosia zahŕňala návrh na vytvorenie medzinárodnej rady pre zmierenie cirkví a

medzinárodného mierového zboru pre riešenie sporov medzi národmi aj štátmi. Tieto

vzájomne spolupracujúce „tribunály“ podľa J. A. Komenského môžu byť garantami nápravy

celého sveta. V novej spoločnosti, ktorú tvorí akási svetová federácia republík by sa mal

zmeniť tiež vzťah človeka k štátu i práci. Budúci ideál mierového, spravodlivého a

jednotného sveta formulovaný v Panorthosii vychádzal z rešpektu ľudskej slobody.

V záverečnom siedmom diele spisu, Univerzálním povzbuzení (Pannuthesia) J. A.

Komenský nabádal všetkých váhajúcich ľudí, aby pomohli uskutočniť všenápravu a nastoliť

trvalý mier. Pannuthesia zdôrazňovala význam vedeckého pokroku či nových vynálezov a

objavov pre človeka.

Obecná porada bola vyvrcholením tvorby J. A. Komenského ako predstaviteľa českej

humanistickej reformácie (KUMPERA, J. 1992, s. 223-228).

Kšaft umírající matky, Jednoty bratrské. Lešno, 1650 [1650].

Jedno z najvydávanejších českých diel J. A. Komenského, ktoré posilňovalo národné

povedomie v 19. storočí i počas prvej, resp. druhej svetovej vojny. Kšaft vznikol vďaka

vestfálskemu mieru potvrdenému norimberskými zmluvami z 9. 2. 1650. Norimberské

zmluvy zmarili posledné nádeje na návrat českých exulantov do vlasti. Jednote českobratskej

v cudzine hrozil zánik. J. A. Komenský uvažoval o jej rozpustení a splynutí s miestnymi

evanjelickými cirkvami. Po vydaní Kšaftu sa predstavitelia Jednoty českobratskej na synóde

v jari 1650 rozhodli existujúce cirkevné obce udržať. Spis bol vydaný anonymne, ale J. A.

Komenský sa k autorstvu priznal o desať rokov neskôr v Smutném hlasu. Kšaft tiež vyšiel

v nemčine (1866), holandčine (1928) či angličtine (1940).

Dielo malo formu fiktívnej alegorickej závete, kde personifikovaná Jednota

českobratská ako umierajúca matka odkazovala „bohatství duchovní“ (poriadok, mravnú

čistotu aj znášanlivosť) svojim synom, ostatným kresťanským cirkvám i celému českému

národu. Vlastné deti, príslušníkov Jednoty českobratskej matka nabádala k pokániu, svornosti

a náprave. „Sestrám milým“, evanjelickým cirkvám v záveti Jednota českobratská odkázala

spravodlivý poriadok i prekonanie dogmatických malicherností. Matka nezabudla ani na

rímsko-katolícku cirkev, ktorú označila za macochu pravých kresťanov. Celému

36

kresťanskému ľudu Jednota českobratská želala ekumenické zmierenie vo viere, láske a

pravde. Českému národu v záveti matka odkázala svornosť, lásku k pravde i starostlivosť o

„vzdělání milého našeho a milostivého otcovského jazyka“, vrátane „mládeže lepší, pilnější,

zdárnější“ (KUMPERA, J. 1992, s. 253-254).

Truchlivý, v němž se zdržuje Řvání Hrdličky v rozsedlinách skalních a skrýši příkré

dlouho zůstávající (pars III.). Lešno, 1651 [1650].

Tretí diel spisu Truchlivý podobne ako Kšaft vyjadroval sklamanie zo straty nadejí na

návrat českých exulantov do vlasti po vestfálskom mieri. J. A. Komenský pri písaní opustil

formu „dialogu duše“ (dialogi animae). V Řvaní hrdličky sa Truchlivý (porazený a

prenasledovaný český protestant) smutným monológom obrátil na Stvoriteľa. Truchlivý sa

zmieril s božou vôľou, pričom hľadal ochranu pred nepriateľskými víchricami. Spis pomocou

citátov z Biblie dokazoval oprávnenosť presvedčenia o nutnosti viery vo vyššiu božiu

spravodlivosť (KUMPERA, J. 1992, s. 304-306).

Světlo v temnotách (Lux in tenebris). Amsterodam, 1657 [1650-1656].

Zbierka zjavení, ktorej súčasťou bol spis O starých a nových, pravých a nepravých

prorocích [1629] mala podporiť všenápravné snahy J. A. Komenského. Súbor proroctiev

zahŕňal videnia K. Kottera z rokov 1616-1624, K. Poniatowskej z rokov 1627-1629 i M.

Drábika z rokov 1638-1656. Fantastickými obrazmi a apokalyptickými podobenstvami

revelácie pripomínali biblické Zjavenie sv. Jána. Proroctvá predpovedali pád Antikrista i

Babylónu (habsburskej nadvlády, resp. pápežskej moci), pričom vyzývali k náprave

skazeného sveta pred konečným božím súdom. J. A. Komenský začal zbierku zjavení tajne

pripravovať v prvej polovici 50. rokov 17. storočia, keď po vestfálskom mieri ožila nádej na

vytvorenie novej protihabsburskej koalície zloženej zo sedmohradského kniežatstva, Švédska

a anglickej republiky. Impulzom k vydaniu zbierky proroctiev boli udalosti z roku 1657

(predpoveď M. Drábika o smrti Ferdinanda III. Habsburského a počiatočný úspech

sedmohradského ťaženia do Poľska).

Súbor revelácií bol venovaný všetkým kresťanom i národom, ktoré dovtedy evanjelia

nepoznali. J. A. Komenský v rozsiahlom úvode objasnil význam proroctiev a spôsob ako

treba chápať „světlo v temnotách“. Posolstvá božie považoval za svetlo v temnotách mlčania.

Proroctvám K. Kottera, rozdeleným do 40 kapitol a zjaveniam K. Poniatowskej i M. Drábika

predchádzala charakteristika všetkých troch vizionárov (KUMPERA, J. 1992, s. 262-263).

Škola vševědná (Schola Pansophica) [1650-1651].

Programové dielo venované sedmohradskému kniežaťu Žigmundovi Rákocimu

obsahovalo návrh na zriadenie vševednej školy, „dílny universální moudrosti“. Prvá,

37

teoretická časť spisu sa všeobecne zaoberala vševednou školou, ktorá mala žiakov viesť

k pravému poznaniu a konaniu dobra. Vševedná škola podľa J. A. Komenského musí učiť

podstatné veci, vychádzať z troch základných božích kníh (prírody, mysle i biblického

zjavenia) a využívať zodpovedajúce prostriedky (zmysly, rozum, viera, ruky). Nadobudnutie

komplexného poznania nevyhnutne závisí od vhodných kníh, dobrých učiteľov či správnych

metód. Vševednú školu podľa J. A. Komenského treba rozdeliť do 7 tried na 3 jazykové

stupne (Vestibulum, Janua, resp. Atrium) a 4 vecné triedy (filozofická, logická, politická i

theosofická). Druhá, praktická časť práce podrobne opisovala usporiadanie každej triedy aj

s obrázkami na stenách. V prehľade osnov bol stanovený podiel jednotlivých predmetov,

vrátane matematiky, histórie, organizácie oddychu, zábavy a divadelných hier. J. A.

Komenský v závere spisu obhajoval reálnosť navrhnutej školy a zamýšľal sa nad

možnosťami uplatnenia jej absolventov, ktorí môžu byť bohoslovcami, učiteľmi, ďalej sa

odborne vzdelávať alebo cestovať za poznaním (KUMPERA, J. 1992, s. 298-299).

Prvotiny prací školských (Primitiae laborum scholasticorum) [1650-1651].

Dielo zložené z dvoch potockých rečí J. A. Komenského o význame vzdelania i kníh a

spisu o trojtriednej latinskej škole.

Řeč o vzdělání ducha (De cultura ingeniorum oratio) bola prednesená v potockej

škole 24. 11. 1650. J. A. Komenský v prejave vyzdvihol význam vzdelania

jednotlivca pre kultúrne a hospodárske povznesenie celého národa. Škola v Blatnom

Potoku mala prispieť k zvýšeniu vzdelanosti obyvateľov Uhorska.

Řeč o správném používání knih, základního nástroje vzdělání (De primario ingenia

colendi instrumento solerter versando, libris, oratio) reagovala na zistené nedostatky

potockej školy späté najmä s neschopnosťou vhodne využívať knihy. Prejav z 28. 11.

1651 poskytoval návod na prácu s knihou, pokyny ako treba postupovať pri výbere

kníh a zhotovovaní nevyhnutných výpiskov z kníh. Řeč obsahovala i odporúčanie o

sprístupnení knižníc verejnosti.

O latinské trojtřídní škole, t.j. o nalezené snadné, krátké a příjemné cestě

k rychlému čtení a jasnému porozumění latinských autorů (De reperta ad authores

Latinos prompte legendos et clare intelligendos facili, brevi amoenaque via, schola

Latina tribus classibus divisa) bol spis rozdelený do troch kapitol, ktorý obsahoval

návrh školského programu zaslaný kniežaťu Žigmundovi Rákocimu začiatkom

februára 1651. Podstatou nových osnov sa stalo zriadenie trojtriednej latinskej školy

s 3 stupňami (Vestibulum, Janua, Atrium) a vlastnou gramatikou, slovníkom i

38

učebnými textami. Výučba jazykov mala byť spojená s vecným poznaním. Projekt

trojtriednej latinskej školy bol zjednodušením školy v poľskom Sierakowe, ktorú

podľa plánov J. A. Komenského reformoval Kryštof Opaliński v rokoch 1649-1650

(KUMPERA, J. 1992, s. 289-290).

Prací školských pokračování (Laborum scholasticorum in illustri Patakino gymnasia

continuatio) [1651-1652].

Dielo zložené z troch zahajovacích rečí, ktoré J. A. Komenský predniesol pri otváraní

jednotlivých tried gymnázia v Blatnom Potoku. Úvodné venovanie Andrejovi Klobušickému,

kurátorovi potockej školy, upozorňovalo, že napriek predčasnej smrti Žigmunda Rákociho

treba v nápravnom úsilí pokračovať. J. A. Komenský vyzdvihoval predovšetkým záujem

Zuzany Lorantffyovej, Juraja II. Rákociho i Jána Keméniho o reformu školstva

v Sedmohradsku. Úvodné venovanie kritizovalo nedostatok stálych učiteľov, ktorých nemôžu

nahradiť starší študenti.

Chvála pravé metody (Methodi verae encomia) bol prejav prednesený 13. 2. 1651 pri

otvorení prvej, vestibulárnej triedy pod vedením Štefana Tolnaia. Reč pripomínala, že

iba správny vyučovací postup dokáže vyviesť žiakov zo školských labyrintov.

Malá řeč o užitečnosti přesného pojmenování věcí (De utilitate accurate rerum

nomenclaturae orantiuncula) bola prednesená 14. 3. 1651 pri zahájení výučby

v druhej, januálnej triede vedenej Pavlom Kapossim. Prejav objasňoval, že osvojenie

presného názvoslovia, ktoré prebieha súbežne so zmyslovým poznaním tvorí

nevyhnutný predpoklad pre pochopenie podstaty vecí. Vo svete bude podľa J. A.

Komenského existovať menej sporov a nedorozumení, ak ľudia správne porozumejú

každému slovu i sami sebe.

Malá řeč o studiu elegantní obratnosti (De eleganti elegantiarum studio oratiuncula)

bola prednesená 10. 1. 1652 pri otvorení tretej, atriálnej teda rétorickej triedy pod

vedením Jana Ecsediho. Človeka podľa J. A. Komenského vždy priťahovala krása,

ktorá sa môže prejaviť aj v hovorenom slove. Z prejavu vyplývala potreba výučby

rečníckeho umenia umožňujúceho lepšie uplatnenie správnych myšlienok. J. A.

Komenský vyzýval najmä mladých šľachticov, nech sa vzdelávajú (KUMPERA, J.

1992, s. 254-255).

Završení prací školských (Laborum scholasticorum coronis) [1654].

Rozlúčková reč prednesená 2. 6. 1654 pri odchode J. A. Komenského z Blatného

Potoka. Prejav opisoval výsledky reformy školstva v Sedmohradsku v rokoch 1650-1654

39

pomocou analýzy spisov Eruditio scholastica, Schola ludus, Fortius redivivus a Praecepta

morum. J. A. Komenský vyjadril vďaku za prejavenú priazeň Z. Lorantffyovej i ostatním

priateľom. Učiteľov pôsobiacich v potockej škole nabádal, aby prostredníctvom vhodnej

metódy viedli žiakov k správnemu pozorovaniu, vyjadrovaniu aj konaniu. Žiakov

povzbudzoval k väčšej aktivite. Rodičov žiadal o výraznejšiu podporu. J. A. Komenský sa

nazdával, že učitelia, žiaci a rodičia môžu ovplyvniť rozvoj potockej školy (KUMPERA, J.

1992, s. 255).

Vzdělání školské (Eruditio scholastica) [1650-1652].

Trojdielny cyklus učebníc pre trojtriednu latinskú školu v Blatnom Potoku, ktorý

vychádzal z koncepcie paralelizmu slov a vecí. Učebnice mali žiakom poskytnúť jazykové i

vecné znalosti, teda základné poznatky o prírode, človeku aj spoločnosti.

Školského vzdělání část první, Předsíň ukazující základy věcí a jazyků (Eruditionis

scholasticae pars prima, Vestibulum rerum et linguarum fundamenta exhibens) bola

vydaná roku 1652, 1657 v Levoči (latinsko-maďarská verzia), 1658 (latinsko-

holandská verzia), 1661, 1662. Spis predstavoval tretí variant Vestibula (prvý variant

1632, druhý variant 1649). J. A. Komenský učebnicu venoval Š. Tolnaiovi. Úvod

práce tvoril metodický návod o osnovách. Základný učebný text rozdelený na 10

kapitol a 500 krátkych viet doplňal gramatický výklad Rudimenta grammaticae s

sprievodným komentárom Repertorium vestibulare.

Školského vzdělání část druhá, Dvéře ukazující vnější strukturu věcí a jazyků

(Eruditionis scholasticae pars secunda, Janua, rerum et linguarum structuram

externam exhibens) vydali roku 1652, 1656, 1657, 1659, 1661, 1662 či 1666.

Učebnica pre druhú latinskú triedu bola venovaná P. Kapossimu. Spis tvorila tretia

verzia Januy (prvý variant 1631, druhý variant 1649). Pred učebným textom Januy sa

nachádzal etymologický slovník Les jazyka latinského aneb januální slovník (Silva

linguae latinae sive lexicon januale) a gramatický výklad Grammatica janualis,

upravený do formy otázok a odpovedí.

Školského vzdělání část třetí, Síň ukazující ozdoby věcí a jazyků (Eruditionis

scholasticae pars tertia, Atrium rerum et linguarum ornamenta exhibens) bola vydaná

roku 1652, 1655, 1657, 1659, 1661. Učebnica pre tretiu triedu začínala oslovením

triedneho učiteľa Jana Ecsediho. Dielo sa zameriavalo na štylistické zvládnutie

latinčiny. Prvá časť práce, Umění ozdobné aneb elegantní gramatika (Ars ornatoria

sive grammatica elegans) bola venovaná rečníckemu umeniu. Druhá časť práce

40

pozostávala z učebného textu Atria v podobe rétorickej parafrázy Januy. Sprievodný

synonymický slovník Lexicon atriale Latino-latinum J. A. Komenský dokončil neskôr

a vydal samostatne roku 1657 v Amsterdame (KUMPERA, J. 1992, s. 237-238).

Osvětlovač Předsíně a Dvéří jazyků (Vestibuli et Januae linguarum lucidarium)

[1652-1653].

Dielo predstavovalo prvú verziu Orbisu. Výťah z Lucidaria (časť predhovoru a II.

kapitoly) vyšiel v Opera didactica omnia pod názvom Orbis sensualium pictus. Skušobná

tlač spisu mala len 16 strán, pričom obsahovala titulný list so signetom i heslom J. A.

Komenského, úvod (Invitatio), živú abecedu (Alphabetum vivum) s obrázkami zvierat

vydávajúcich jednotlivé hlásky a štyri stručné kapitoly so štyrmi drevorytmi: Deus čiže Boh,

Mundus teda Svet, Coelum čiže Nebo, Ignis teda Oheň (KUMPERA, J. 1992, s. 308-309).

Oživlý Fortius aneb Jak vyhnat ze škol lenost (Fortius redivivus sive De pellenda

scholis ignavia) [1652].

J. A. Komenský mal v úmysle povzniesť úroveň sedmohradskej školy aj tým, že roku

1652 vydal staršiu didaktickú príručku O způsobu studia (De ratione studii) od nizozemského

humanistu Jáchyma Fortia. J. A. Komenský sa zároveň rozhodol vytvoriť nový návod o

štúdiu pod názvom Fortius redivivus. Práca povzbudzovala rodičov, nech prispejú

k odstráneniu lenivosti i ľahostajnosti žiakov. Spis vychádzal z názoru J. Fortia, že vysoký

životný cieľ možno dosiahnuť iba vďaka stálej práci. Správna škola podľa J. A. Komenského

nemá byť miestom odpočinku a voľnej zábavy, ale dielňou ľudskosti, múdrosti i svetla.

Najväčším nepriateľom školy je lenivosť zakorenená v žiakoch. Len spoločným úsilím

učiteľov, rodičov aj žiakov sa dá podľa J. A. Komenského dosiahnuť, aby zo škôl vychádzali

vzdelaní ľudia (KUMPERA, J. 1992, s. 239).

Zákony školy dobře uspořádané (Leges scholae bene ordinatae) [1653].

Školský poriadok pre gymnázium v Blatnom Potoku v 25 kapitolách poskytoval

stručný a prehľadný návod na usporiadanie ideálnej vševednej školy, „dílny křesťanské

moudrosti“. Dielo zdôrazňovalo význam správnych metód, učebníc či organizácie

vyučovania, vrátane spôsobu skúšok a formy oddychu. Úspech vzdelávania podľa J. A.

Komenského závisí od dobrých vzájomných vzťahov učiteľov a žiakov, resp. školy a

rodičov. Povinnosti učiteľov, žiakov i rodičov podľa J. A. Komenského majú byť stanovené

v školskom poriadku. Počas vyučovania treba disciplinovane dodržiavať „školní zákony“

(KUMPERA, J. 1992, s. 258-259).

Svět viditelných věcí v obrazech (Orbis sensualium pictus). Norimbergae, 1658

[1652-1654].

41

Prvá obrázková učebnica pre deti patrila spolu s Januou a Vestibulom

k najrozšírenejším dielam J. A. Komenského. Orbis názorným spôsobom spájal výučbu

latinčiny na základe materinského jazyka s vecným encyklopedickým poznaním. Jazyková

učebnica (ilustrovaná Janua), vrátane prvej verzie Lucidarium vznikla v Sedmohradsku. Po

návrate do Lešna J. A. Komenský spis s vlastnými návrhami obrázkov poslal roku 1655 do

Norimbergu. Orbis vyšiel v rokoch 1658-1896 aspoň 103-krát. Učebnicu vydali

v dvojjazyčných i polyglotných (až päťjazyčných) verziách. Okrem latinčiny bola práca do

konca 19. storočia postupne publikovaná v 11 jazykoch: nemčine (1658 v latinsko-nemeckej

verzii), angličtine (1659), francúzštine (1666), taliančine (1666), poľštine (1667), dánčine

(1672), maďarčine (1675), češtine (Levoča 1685 v latinsko-nemecko-maďarsko-českej verzii

s mnohými slovakizmami), ruštine (1768), švédčine (1775) a gréčtine (1802).

Titulný list najstarších vydaní učebnice býval ozdobený signetom J. A. Komenského

s rytinou prírodných úkazov a heslom: „Omnia sponte fluant, absit violentia rebus“ („Vše

nechť volně plyne, ať násilí je vzdáleno věcem“). Predhovor vyzdvihoval potrebu

uplatňovania názornosti vo vyučovaní, aby žiaci vedeli pozorovať obrázky i skutočné věci

okolo seba. Žiaci sa tiež pomocou názornosti mali učiť veci správne pomenúvať, prípadne

nakresliť. Spis pozostával z tzv. živej abecedy (alphabetum vivum) s obrázkami zvierat,

z ktorých každé vydáva nejaký zvuk (hlásku či slabiku). Opis sveta bol rozdelený podľa

počtu obrázkov na 150 krátkych kapitol. J. A. Komenský pri zostavovaní učebnice vychádzal

zo staršej práce Dvéře jazyků (Janua). Orbis opisoval Boha, stvorenie sveta a živly (I-VIII),

prírodu (IX-XXXIV), človeka (XXXV-XLIII), ľudskú činnosť (XLIV-CXVII), inštitúcie

(CXVIII-CXLIII), náboženstvo a posledný súd (CXLIV-CL). Drevorytové obrázky

zhotovené podľa návrhu J. A. Komenského mali nadpisy. Jednotlivé veci na obrázkoch boli

označené arabskými číslicami, ktoré zodpovedali príslušným opisom (KUMPERA, J. 1992, s.

278-279).

Škola hrou aneb živá encyklopedie (Schola ludus seu encyclopaedia viva). Patakini,

typis cels. principis expressit Georgius Rhenius, 1656 [1653-1654].

Dramatizácia druhej verzie jayzkovej učebnice Janua linguarum z roku 1649 vznikla

v Blatnom Potoku. J. A. Komenský nadviazal na hry Diogenes a Abrahamus patriarcha.

Zámer vytvoriť divadelnú úpravu Januy podporovala Z. Lorantffyová, ktorá vďaka J. A.

Komenskému považovala školské predstavenia za prostriedok rozvoja samostatnosti i

aktivity žiakov. Prvá hra z konca roku 1653 presvedčila o výhodách dramatizácie učebnej

látky aj školského správcu Klobušického či Verécziho. Postupne boli uvedené ďalšie hry.

Poslednú hru predviedli na dvore Rákociovcov 1. 6. 1654, teda deň pred odchodom J. A.

42

Komenského z Blatného Potoka. Dielo bolo v predhovore datovanom 24. 4. 1654 venované

inšpektorom potockej školy, kniežaciemu správcovi Andrejovi Klobušickému, košickému

miestožupanovi Pavlovi Semere, prefektovi Jurajovi Barne, superintendantovi zemplínskej

diecézy Pavlovi Tarsallimu, kniežaciemu kazateľovi Pavlovi Medgyesimu i duchovnému

správcovi v Blatnom Potoku Františkovi Veréczimu.

Divadelná úprava Januy zahŕňala osem hier. Prvá a druhá hra sa zaoberala

prirodzenými vecami. Tretia, štvrtá i piata hra bola venovaná ľudskému umeniu. Šiesta,

siedma aj prvé dejstvo ôsmej hry sa týkalo pomerov v ľudskej spoločnosti. Zvyšok ôsmej hry

sa zameriaval na náboženstvo. Spoločný rámec všetkých hier tvorilo prvé dejstvo prvej hry a

doslov ôsmej hry, kde boli diváci vovedený do strediska gréckej vzdelanosti Alexandrie.

V predstaveniach vystupoval egypský kráľ Ptolemaios II. Filadelfos (285-247 pr. n. l.) so

štyrmi fiktívnymi radcami Platónom, Eratosthenom, Apolloniom Rhodským i Plíniom

(panovník a uvedení učenci neboli súčasníkmi). Egypský kráľ žiadal učencov o radu ako

možno pozdvihnúť vedy i znalosti. Radcovia panovníkovi odporučili presné pozorovanie a

správne pomenúvanie vecí. Dôkladne treba poznať všetky veci prirodzené, umelé, morálne či

božské, a to rýchlo, príjemne i bezpečne. Získané znalosti sa majú vyjadrovať v čistej

latinčine. Poznanie musí byť odovzdané všetkým ľuďom. Preto Plínius na panovníkov príkaz

zvláštnym listom pozval odborníkov v rôznych činnostiach do kráľovského paláca, aby

ukázali prírodné poklady aj svoje znalosti. Dejiskom všetkých hier (okrem šiestej i siedmej)

sa stal ptolemaiovský dvor, kde prichádzali predstavitelia rozličných stavov, resp. povolaní

s príslušnými vecami alebo obrazmi vecí. Kráľovskí radcovia a zástupcovia stavov či

povolaní sa spolu rozprávali. V tretej hre nahradil Platóna Kleanthes. V piatej aj ôsmej hre sa

namiesto Plínia objavil Sokrates. Iba šiesta a siedma hra prebiehala na verejných

priestranstvách (ulice, cesty) bez účasti panovníka alebo učencov.

Prvé predstavenie s 52 hercami opisovalo formou rozhovoru živú i neživú prírodu.

Druhá hra so 40 hercami sa zaoberala človekom. Tretie predstavenie s 88 hercami bolo

venované ľudským zručnostiam a remeslám. Názory J. A. Komenského na reformu školy sa

stali súčasťou štvrtej hry, kde egypskému kráľovi Ptolemaiovi II. 78 hercov v rolách učiteľov

či žiakov predvádzalo najlepšie spôsoby vyučovania. Piate predstavenie bolo zamerané na

akademické vzdelanie, ktoré zahŕňa rečnícke umenie. Rečnícke umenie podľa J. A.

Komenského ovládali a oceňovali cisár Karel IV. či aragónsky kráľ Alfonz V. V hre 56

hercov debatovalo o vzdelaní a stvárňovalo jednotlivé vedecké špecializácie i odborníkov.

Šieste predstavenie s 33 hercami opisovalo cnosti či neprávosti prostredníctvom rozhovoru

učeného filozofa a mládenca Amphieta lákaného rozkošami aj neviazanosťou. V šiestej hre

43

boli pôsobivé najmä negatívne postavy lakonmca, resp. márnotratníka. Siedme predstavenie

so 68 hercami sa zaoberalo usporiadaním spoločnosti počínajúc domácnosťou, manželstvom

a končiac štátom. Zaujímavé bolo druhé dejstvo siedmej hry, v ktorom sa vysťahovalci

usilovali na ostrove založiť dokonalú obec. Po porade so Solónom vysťahovalci vybudovali

mesto; rozdelili ľudí do stavov i povolaní; vydali zákony, ktoré za ideálnu ústavnú formu

považovali aristokraciu, tzn. vládu najlepších. Na začiatku ôsmeho predstavenia s 53 hercami

sa predvádzala štátna správa, vrátane vzbury aj vojny s hroznými následkami. Druhé a

záverečné dejstvo celého divadelného cyklu tvoril rozhovor učencov s kráľom o rôznych

náboženstvách i pohanstve. Ptolemaios v závere ľudí vyzýval, nech si ctia Boha i zákony

(KUMPERA, J. 1992, s. 296-298).

Štěstí národa (Gentis felicitas) [1654?].

Politický traktát venovaný protestantskému semohradskému kniežaťu Jurajovi II.

Rákocimu. J. A. Komenský politický vzostup krajiny spájal s rozvojom ekonomiky a

vzdelanosti. Juraj II. Rákoci nemohol Sedmohradsko pozdvihnúť, pretože po porážke

v Poľsku sa zapojil do vojny s Turkami a roku 1660 zahynul. Spis nemal prispieť iba

k rozkvetu Sedmohradska. V úvode traktátu bol národ definovaný ako „společentví lidí

jednoho kmene a jazyka žijící ve společné vlasti a spojené svazky vzájemné lásky, svornosti a

snahy o obecné dobro“. Šťastie národa podľa J. A. Komenského tvorí: dostatočné množstvo

obyvateľov; úrodná zem; samostatné sídla; dobrí susedia; dobrá ochrana pred zlými susedmi;

vnútorný mier; dobré zákony; spoľahlivé úrady; obsadenie úradov vlastnými ľuďmi;

spravodlivosť úradov voči poddaným; rýchle vybavovanie potrebných vecí na úradoch;

prosperujúce poľnohospodárstvo a remeslá; všeobecný blahobyt; osobná a majetková

bezpečnosť; starostlivá výchova detí a mládeže; vrúcna zbožnosť (t.j. i mravnosť národa);

priaznivé znamenia božej milosti; rešpekt zo strany iných národov. J. A. Komenský

nepovažoval obyvateľov Semohradska za šťastný národ, lebo boli ohrozovaní Turkami,

Habsburgovcami, lenivosťou, sebeckosťou, zaostalosťou nevedomosťou i krutovládou

šľachty. Juraja II. Rákociho nabádal k náprave celého národa pomocou zlepšenia výchovy a

vzdelávania. Sedmohradské knieža podľa J. A. Komenského sa len vďaka reformám môže

stať novým Dávidom v európskej politike (KUMPERA, J. 1992, s. 239-240).

Chvalořeč na Karla Gustava (Panegyricus Carolo Gustavo) [1655].

J. A. Komenský napísal politický traktát na naliehanie lešenského správcu Jana

Schlichtinga. Dielo vzniklo v dobe, keď švédsky kráľ Karol X. Gustav na začiatku tzv. druhej

nordickej vojny (1655-1660) obsadil väčšiu časť Poľska vrátane Krakova. Evanjelickí

unionisti vo Švédsku, cronwellovskom Anglicku, Nemecku i Sedmohradsku považovali

44

mladého švédskeho panovníka za vodcu plánovanej protestantskej únie (Corpus

evangelicorum). Poľská nekatolícka menšina vnímala Švédov ako osloboditeľov od rastúceho

protireformačného útlaku. Príslušníci Jednoty českobratskej spájali s kráľom Karolom X.

Gustavom nádeje na možný návrat do vlasti po porážke Habsburgovcov v strednej Európe.

Brožúra vyšla anonymne najmenej 12-krát. K prvému vydaniu práce bola pripojená úvodná

pozdravná báseň českého exulanta Václava Teodora Budovca z Budova (podpísaná

iniciálami V. T. L. B. de B.). J. A. Komenského na základe traktátu neoprávnene obvinil zo

zrady predovšetkým Mikuláš Arnold, Jan Dziedzic a predstavitelia novodobej katolíckej

poľskej publicistiky. Dielo sa zaoberalo povinnosťami vládcov v duchu humanistických i

osvietenských požiadaviek. J. A. Komenský v rámci úvah o dobrej vláde švédskeho

panovníka vyzýval, nech zabráni drancovaniu a násilnostiam svojich vojakov. Súčasťou

práce boli tiež návrhy na pozdvihnutie Poľska (znovupripojenie Ukrajiny, nastolenie

náboženskej slobody aj pre katolíkov, rozšírenie práv mešťanov i sedliakov, obsadzovanie

úradov podľa zásluh atď.) (KUMPERA, J. 1992, s. 280-281).

Boj s Bohem modlitbami. Lešno, 1655 [1655].

Vytlačená kázeň z 24. 9. 1655, ktorá mala upokojiť a povzbudiť príslušníkov Jednoty

českobratskej v dobe rastúceho ohrozenia Lešna počas švédsko-poľskej vojny. Nepokoj či

strach podľa J. A. Komenského môže zbožný človek prekonať pomocou viery aj dôvery

v Boha. Záver kázne tvorila utešujúca Modlitba kající (KUMPERA, J. 1992, s. 207).

Enoch, to jest o stálém lidí Bohu oddaných s Bohem chození a kterak lidi takové

Pán Bůh k sobě bere [1656].

Kázeň prednesená na začiatku roka 1656 mala povzbudiť obce Jednoty českobratskej

v dobe rastúceho ohrozenia Lešna spätého s katolíckou poľskou šľachtou. J. A. Komenský

kládol dôraz na správny život podľa vzoru biblického proroka Enocha (údajne vynašiel

písmo, matematiku či astronómiu). Zbožného Enocha vo veku 365 rokov vraj vzal Boh

priamo do neba. Kázeň vyzývala k zbožnosti, pretože roku 1656 hrozí hriešnemu ľudstvu

skaza podobná potope. Blížiaca sa pohroma by podľa J. A. Komenského nemala potlačiť

konanie dobra, ale posilniť súdržnosť vo viere a kresťanskú mravnosť. Záver kázne tvorila

krátka modlitba Vzdychání k Bohu Enochů pobožných, ktorá opisovala znaky zbožného i

čestného človeka (KUMPERA, J. 1992, s. 236).

Matuzalém, to jest o daru dlouhověkosti. Lešno, 1656 [1656].

Vytlačená kázeň prednesená 25. 1. 1656 v Lešne počas pohrebu kňaza Václava

Lochara, konseniora českej vetvy Jednoty bratskej. V. Lochar († 18. 1. 1656) sa významne

podieľal na zorganizovaní českobratskej cirkvi v poľskom exile. Kázeň bola nazvaná podľa

45

biblickej postavy Matuzaléma alebo Metuzaléma (hebrejsky žiadostivý smrti). Matuzalém

ako cnostný človek žil údajne 969 rokov. Kázeň zhodnotila život J. Lochara. J. A. Komenský

nabádal príslušníkov Jednoty českobratskej v Lešne k cirkevnej poslušnosti, mravnému,

striedmemu životu a súdržnosti. Dlhý vek považoval za dar boží, ktorý treba využiť

prospešne a užitočne (KUMPERA, J. 1992, s. 264-265).

Zkáza Lešna (Lesnae excidium anno MDCLVI in Aprili factum, fide historica

narratum). Leyden, 1656 [1656].

Spis o okolnostiach lešenskej tragédie mal pomôcť získať medzinárodnú podporu pre

českobratských utečencov. Práca vytvorená zrejme v Hamburgu obhajovala skutky J. A.

Komenského, ktoré boli katolíkmi i niektorými evanjelikmi považované za príčinu vypálenia

Lešna. Dielo sa zaoberalo históriou rodu Leszczyńskych, údajne spriaznených s moravským

rodom Pernštejnovcov. Poľskí potomkovia Petra z Pernštejna pomenovali vraj svoje nové

sídlo podľa lieskového porastu Leszczyna. Leszczyna sa stala základom mesta Lešno, ktoré

v polovici 16. storočia založil prívrženec reformácie Rafael IV. Leszczyński. Do Lešna prišli

najmä utečenci z Čiech, Moravy a Sliezska. Českí exulanti sa podľa J. A. Komenského

zaslúžili o rozvoj mesta i okolia. Utečenci z Čiech, Moravy aj Sliezska dostávali podporu od

rodu Leszczyńskych (Rafaela V. a Buhuslava, ktorý roku 1642 prestúpil ku katolíkom).

Zámienku na zničenie Lešna poskytla až švédsko-poľská vojna. Hlavnú vinu za vypálenie

prosperujúceho protestantského centra podľa J. A. Komenského niesli fanatickí mnísi

podnecujúci u nevedomého ľudu či katolíckej poľskej šľachty nenávisť voči cudzincom a

inovercom. Zničením Lešna Poľsko výrazne utrpelo (KUMPERA, J. 1992, s. 259-260).

Maličký maličkým (Parvulis parvulus). Amsterodam, 1657 [1656-1657].

Spis datovaný 1. 1. 1657 bol spätý z učebnicami Vestibulum a Janua. Príručka

venovaná Janovi Ruliciovi mohla slúžiť pokročilejším žiakom. Prácu tvorilo 700 krátkych

viet zložených zo slov, ktoré začínajú rovnakou hláskou. Učebnica mala žiakom uľahčiť

prechod k vyššiemu stupňu jazykových znalostí. J. A. Komenský pripomínal potrebu

opakovania a nácviku slohových prekladov z latinčiny do materinskej reči (KUMPERA, J.

1992, s. 285).

Ráj mládeže (Paradisus juventuti). Amsterodam, 1657 [1657].

Teoretický spis rekapituloval didaktické úsilie J. A. Komenského, ktoré od výučby

cudzích jazykov smerovalo k vecnému poznaniu. Dielo zdôrazňovalo, že pri rozvoji vecného

poznania treba uplatniť správny metodický postup. Učiteľ má podľa J. A. Komenského

precvičovať najprv žiakove zmysly, potom jazyk a nakoniec zručnosti. Veci dieťa musí

poznávať súčasne s ich správnym pomenovaním. Pozorovanie i vyjadrovanie treba neustále

46

zdokonaľovať v praxi. Prirodzená zvedavosť mládeže môže byť rozvíjaná vhodnými

otázkami (čo, čím, ako). Vďaka znalosti vecí i súvislostí dokáže človek správne konať a

pochopiť boží poriadok či múdrosť. Ľudstvo podľa J. A. Komenského môže vrátiť mládeži

raj iba odstránením neznalosti aj nevedomosti (KUMPERA, J. 1992, s. 284).

Obrana latinskosti Dvéří jazyků (Pro latinitate Januae linguarum ... apologia).

Amstelodami, ex officina Gabrielis à Roy, 1657 [1657].

Práca reagovala na námietky Jana Henricha Ursina, ktorý obviňoval J. A.

Komenského z častého používania údajne barbarských a nespisovných slov. Nemecký

luteránsky teológ J. H. Ursin v komentári k Januy nazvanom Atrium latinitatis sive in

Januam Comenianam commentarius [1657] odporúčal používať cicerónovskú latinčinu.

Komentár k Januy obsahoval tiež výber z citátov klasických spisovateľov. J. A. Komenský

argumentoval, že hlavný cieľ Januy nebol filologický, ale vecný. Janua sa zaoberala presným

názvoslovím, pričom zahŕňala aj nové slová. Jazyk učencov podľa J. A. Komenského treba

meniť v súlade s novým poznaním (KUMPERA, J. 1992, s. 290-291).

Východ ze školských labyrintů (E scholasticis labyrinthis exitus) [1657].

Teoretická úvaha o reforme školstva založená na antickom bájoslovnom motíve

krétskeho bludiska (Labyrintu) odkiaľ hrdina Theseus vyšiel vďaka Ariadninej niti. J. A.

Komenský považoval jednotnú a správnu metódu za Ariadninu niť, ktorá môže ukazovať

cestu zo „školských labyrintů“. Jednotná a správna vyučovacia metóda má byť v súlade

s prírodou i ľudskou povahou. Ľudia podľa J. A. Komenského prirodzene túžia po pravde aj

poznaní. Človek musí veciam rozumieť, aby dokázal správne konať i hovoriť. K ľudskej

múdrosti vedú tri stupne: theorie (návod), praxis (cvik), resp. chresis (používanie). Návod

vyžaduje zmyslovú analýzu aj vlastnú skúsenosť (autopsiu). Cvik vychádza z rozumovej

syntézy či vlastnej činnosti (autopraxe). Uplatnenie nadobudnutých vedomostí predpokladá

znalosť všeobecných pravidiel aj aplikáciu porovnávacej metódy (synkrízy). Dieťa podľa J.

A. Komenského musí poznávať svet postupne, najprv prírodu, potom samo seba a napokon

najvyššie božské pravdy. Človek dokáže svet poznávať pomocou zmyslov („okna duše“) i

rozumu („zrcadlo duše“). Získané vedomosti možno upevňovať a rozvíjať len praxou či

vlastným konaním (KUMPERA, J. 1992, s. 234-235).

Odevzdání pochodně (Traditio lampadis) [1657].

Spis predstavoval akúsi pedagogickú záveť J. A. Komenského inšpirovanú antickou

gréckou slávnosťou odovzdávania pochodní (lampadodromia). Traditio odporúčalo

odovzdať pochodeň starostlivosti o školské štúdium Davidovi Vechnerovi, Janovi Ravemu,

Petrovi Colboviemu, Janovi Tolnaiovi, Janovi Henrichovi Ursinovi, Magnusovi

47

Hesenthalerovi, Adamovi Weinheimerovi, Štefanovi Spleissovi, Justovi Docemiovi, prípadne

ďalším učeným mužom. J. A. Komenský svojim nástupcom prial, nech v budúcnosti

dokončia nápravu škôl vďaka podobným prívržencom didaktických reforiem akými boli

Rafael Leszczyński, Ľudovít de Geer či Žigmund Rákoci. Dielo zdôrazňovalo potrebu

pokračovať v náprave výchovy a vzdelávania, lebo iba pochodeň múdrosti dokáže zbaviť svet

temnoty i zla (KUMPERA, J. 1992, s. 303).

Vějička moudrosti (Ventilabrum sapientiae) [1657].

Ventilabrum zahŕňalo kritické úvahy J. A. Komenského o vlastnom diele. J. A.

Komenský pripomínal, že spravodlivý človek má posúdiť svoje dielo a poučiť sa z omylov.

Povinnosťou ľudí je optravovať dielo podľa vlastných názorov či mienky chdzích osôb. Celý

ľudský život je školou múdrosti. J. A. Komenský sa zaoberal svojimi vybranými

didaktickými spismi. Didaktike vytýkal čiastočnú všeobecnosť. Informatóriu želal nech sa

väčšmi rozšíri v národných jazykoch. V Didaktickej rozprave sa mýlil, keď pripúšťal

schopnosť detí zvládnuť latinčinu. Latinský jazyk si možno osvojiť len vďaka celoživotnému

vzdelávaniu. V Metóde jazykov najviac oceňoval X. kapitolu (Analytická didaktika). Potocké

učebnice považoval za príliš obšírne pre deti. Učebnice vytvorené v Sedmohradsku navrhoval

zjednodušiť pomocou uplatnenia dialogickej formy (KUMPERA, J. 1992, s. 308).

Veškeré spisy didaktické (J. A. Comenii Opera didactica omnia. Variis hucusque

occasionibus scripta, diversisque locis edita: nunc non tantùm in unum, ut simul sint, collecta,

sed & ultimô conatu in Systema unum mechanicè constructum, redacta, pars I.-IV.).

Amsterdami, Impensis D. Laurentii de Geer, Excuderunt Christophorus Cunradus, & Gabriel

à Roy, 1657 [1627-1657].

Monumentálny súbor pedagogických prác vyšiel krátko po príchode J. A.

Komenského do Holandska vďaka podpore Vavrinca de Geera a amsterdamských konšelov.

Dielo s vročením 1657 bolo vytlačené začiatkom roku 1658. J. A. Komenský do štyroch častí

súboru zaradil 43 spisov usporiadaných chronologicky. Každá časť práce obsahovala

vysvetľujúci úvod. Reprezentatívne fóliové vydanie diela zahŕňalo úvodnú medirytinu, ktorú

vytvoril David Loggan podľa predlohy Crispina de Pass. Zložitú kompozíciu obrazu navrhol

zrejme J. A. Komenský. V popredí medirytiny bol znázornený sediaci J. A. Komenský spolu

s knihou a glóbusom. Za J. A. Komenským sa otvárali dvere posluchárne so študentami. Po

stranách obrazu sa nachádzali výjavy šiestich ľudských činností (sochárstvo, maliarstvo,

záhradníctvo, poľnohospodárstvo, tlačiarstvo i staviteľstvo). Hornú časť medirytiny tvorilo

vyobrazenie prírody a vesmíru so Slnkom, Mesiacom, resp. hviezdami a časťou zvieratníka.

Obraz obsahoval tiež titul diela i dátum narodenia J. A. Komenského. Symboliku medirytiny

48

J. A. Komenský objasnil v spise Tiskárna živá (Typographeum vivum). Súbor zahŕňal

venovanie „nejslavnějšímu městu Amsterodamu a jeho moudré městké radě“ datované 19.

12. 1657. J. A. Komenský odporúčal, aby amsterdamskí konšeli zriadili „kolegium

didaktické“ na presadzovanie školských reforiem. Predhovor obhajoval dielo J. A.

Komenského. Spis vyvolal iba malý ohlas. Šíreniu myšlienok J. A. Komenského bránila silná

scholastická tradícia v holandskom školstve, závisť i nedôvera voči cudzincovi a čiastočne

tiež prílišná rozsiahlosť diela.

J. A. Komenský do prvej časti súboru zaradil 11 spisov, ktoré vznikli prevažne

v Lešne počas rokov 1627-1642.

Zpráva o prvních příležitostech (De primis occasionibus relatio).

Velká didaktika (Didactica magna).

Škola dětství (Schola infantiae).

Náčrt národní školy (Scholae vernaculae delineatio).

Dvéře jazyků otevřené (Janua linguarum reserata).

Předsíň Dvéří jazyků otevřených (Januae linguarum reseratae Vestibulum).

O přístavbě chrámu Dvéří (De astruendo Januae templo).

Didaktická rozprava (Didactica dissertatio).

Předchůdce vševědy (Pansophiae prodromus).

Různá posouzení (Variorum de eo censurae).

Vysvětlení vševědných snah (Conatuum pansophicorum dilucidatio).

Druhú časť súboru tvorilo 8 prác, ktoré J. A. Komenský okrem úvodu vytvoril

v Elbingu a Lešne počas rokov 1642-1650.

O nových příležitostech v pokračování didaktických studií (De novis studia didactica

continuandi occasionibus).

Metoda jazyků nejnovější (Methodus linguarum novissima).

Latinského jazyka Předsíní (Vestibulum latinae linguae. Vortür der lateinischen

Sprache).

Latinského jazyka Dvéře otevřené, ukazující strukturu věcí a jazyka podle

přirozeného řádu (Latinae linguae Janua reserata. Die offene Tür der lateinischen

Sprache).

Latinsko-německý januální slovník (De lexico januali Latino-Germanico).

Klíč k nejnovějším Dvéřím jazyků, Gramatika latinská ve vztahu k národním

jazykům (Januae linguarum novissimae clavis, Grammatica latino-vernacula).

49

O Síni latinskosti (De Atrio Latinitatis).

Posudky a nová hodnocení (Judicia novaeque disquisitiones).

Druhú časť súboru uzatvárala ukážka z nemeckého listu Petra Colbovia z Gadebüsche

v Meklenbursku s priaznivým ohlasom na didaktické snahy J. A. Komenského. Druhá časť

spisu sa tiež stručne venovala odchodu J. A. Komenského do Uhorska a zmene jeho

pracovných plánov.

J. A. Komenský do tretej časti súboru zaradil 15 väčších i menších diel, ktoré vznikli

v Blatnom Potoku počas rokov 1650-1654.

Stručná zpráva o pozvání do Uher (De vocatione in Hungariam brevis narratiuncula).

Idea osvícené školy potocké (Illustris Patakinae scholae idea).

Škola vševědná (Schola pansophica).

O pansofickém studiu (De repertis pansophici studii obicibus deque tollendis illis

deliberationes variae).

Prvotiny prací školských (Primitiae laborum scholasticorum in illustri Patakino

gymnasia).

- Řeč o vzdělání ducha (De cultura ingeniorum oratio).

- O knihách (De libris).

- O trojtřídní škole (De schola triclassi).

Vzdělání školské (Eruditio scholastica).

- Školského vzdělání část první, Předsíň (Eruditionis scholasticae pars prima,

Vestibulum).

- Školského vzdělání část druhá, Dvéře (Eruditionis scholasticae pars secunda, Janua).

- Školského vzdělání část třetí, Síň (Eruditionis scholasticae pars tertia, Atrium).

Prací školských pokračování (Laborum scholasticorum in illustri Patakino gymnasia

continuatio).

- Chvála pravé metody (Methodi verae encomia).

- Malá řeč o užitečnosti přesného pojmenování věcí (De utilitate accurate rerum

nomenclaturae orantiuncula).

- Malá řeč o studiu elegantní obratnosti (De eleganti elegantiarum studio oratiuncula).

Oživlý Fortius (Fortius redivivus).

Pravidla mravů (Praecepta morum).

Zákony školy dobře uspořádané (Leges scholae bene ordinatae).

Svět v obrazech (Orbis pictus).

50

Škola hrou (Schola ludus).

Završení prací školských (Laborum scholasticorum Patakini obitorum coronis).

Tretiu časť spisu uzatvárala smútočná reč Průvodce duše svaté (Animae sanctae

satellitium) venovaná pamiatke Ľudovíta de Geera († 1652).

J. A. Komenský do štvrtej časti súboru zaradil 9 spisov vytvorených v Amsterdame.

Vír života (Vita gyrus).

Maličký maličkým (Parvulis parvulus).

Obrana latinskosti Dvéří jazyků (Pro latinitate Januae linguarum apologia).

Vějička moudrosti (Ventilabrum sapientiae).

Východ ze školských labyrintů (E scholasticis labyrinthis exitus in planum).

Oživlé Latium (Latium redivivum).

Živá tiskárna (Typographeum vivum).

Ráj mládeže (Paradisus juventuti christianae reducendus).

Odevzdání pochodně (Traditio lampadis).

V závere štvrtej časti súboru pod názvom Didaktické dodatky (Paralipomena

didactica) sa nachádzali odpovede na niektoré pripomienky priateľov a spolupracovníkov J.

A. Komenského. Doslov bol adresovaný významným holandským politikom a priaznivcom,

amsterdamskej mestkej rade, Gerhardovi Schaepovi, správcovi akadémie v Leidene i

bývalému vyslancovi v Dánsku, resp. vo Švédsku, predstaviteľom Východoindickej

spoločnosti Cornelisovi de Graeffovi, Šimonovi ab Hoornovi aj Jurajovi Valckenierovi. J. A.

Komenský v doslove objasňoval celoživotné úsilie o nápravu škôl. Súbor pedagogických

spisov uzatvárala krátka úvaha Idea didaktiky odvozená z věčných tajemství (Didacticae idea

ex arcanis aeternis), ktorá charakterizovala deväť predností dobrej školy a deväť nedostatkov

zlej školy (KUMPERA, J. 1992, s. 274-278; KUMPERA, J. 2009, s. 55-67).

Přídavek k Předsíni (Appendix Vestibuli) [1658].

Dielo bolo súčasťou učebnice Eruditionis scholasticae Vestibulum. Appendix

pozostával z troch drobných spisov o výchove detí na rozhraní „mateřské“ a „obecné“ školy:

Posvátná cvičení pro začátečníky (Sacra exercitia tironum) vysvetľovali základy

kresťanskej viery.

Dětská etika (Puerilis ethica) obsahovala 40 krátkych mravoučných rád o cnostiach,

trpezlivosti, zdvorilosti, poslušnosti, disciplinovanosti, pracovitosti atď.

51

První ochutnání rozličného vzdělání (Praegustus variae eruditionis) zahŕňalo základy

aritmetiky a kultúrnych dejín (prehľad sa zmieňoval o 7 slobodných umeniach, 7

planetách či 7 divoch starovekého sveta) (KUMPERA, J. 1992, s. 204).

Zbožné provolání k nejjasnějšímu švédskému králi Karlovi Gustavovi (Acclamatio

votiva. Serenissimo Svecorum regi Carolo Gustavo votiva acclamatio) [1658].

Pozdravný prejav venovaný kráľovi Karolovi X. Gustavovi vznikol pri príležitosti

švédskej invázie do Dánska začiatkom roku 1658. J. A. Komenský víťaziaceho Karola X.

Gustava žiadal, aby pri riešení politických sporov nezabudol na potrebu všeľudských

reforiem. Podobnú biblicko-patetickú výzvu obsahoval traktát Panegyricus Carolo Gustavo

(KUMPERA, J. 1992, s. 201).

Kancionál. To jest Kniha Žalmů a Písní duchovních k chvále Boží a spasitedlnému

Věřících vzdělání i dávno prvé i v nově teď jazykem Českým složených a nyní spolu vydaných.

U Kristofa Kunráda, Amsterodam, 1659 [1633-1659].

Zbierka duchovných piesní Jednoty českobratskej vznikala od 30. rokov 17. storočia.

Dokončenie Kancionálu bolo datované podľa predhovoru nazvaného Nábožným věrným

Čechům pozdravení v Pánu z 28. 3. 1659. Predhovor pripomínal roku 1658 vydaný

Manuálník, ktorý mali doplňať piesne. J. A. Komenský vyzdvihoval význam spevu pre

povznesenie duše. Spis sa zaoberal tým, ako možno spevom chváliť Boha, rozveseliť ducha

či vzdelávať cirkev. Spev a hudba sa podľa J. A. Komenského odráža v Biblii i prírode.

Hudba môže potešiť všetkých kresťanov. Spev žalmov aj umelých piesní podporoval kráľ

Dávid, apoštoli, J. Hus, M. Luther, Jednota českobratská atď. Spievať podľa J. A.

Komenského treba v národnom jazyku. Zbierka duchovných piesní mala prispieť

k posilneniu viery a súdržnosti českých exulantov predovšetkým v Poľsku. Základom spisu

bol kancionál z roku 1615 so 644 piesňami, ktorý J. A. Komenský zredukoval a obohatil o

prevažne vlastné preklady známych nemeckých, resp. poľských hymnov. J. A. Komenský

kládol dôraz na jasnosť slova, silný a živý výraz, správny i rozmanitý rým. Kancionál

obsahoval tiež niektoré žalmy. Dielo pozostávalo zo 430 starších alebo novších piesní a asi

120 ďalších piesní preložených z poľštiny či nemčiny. Najskôr boli do zbierky zaradené

starozákonné žalmy upravené podľa francúzskej melódie, potom iné biblické piesne a

napokon novodobé piesne. J. A. Komenský vytvoril stručný obsah každej piesne. Prvú slohu

piesne vždy sprevádzal notový nápev. Prehľadnosť práce zvyšoval abecedný register piesní

(KUMPERA, J. 1992, s. 251-252).

52

Truchlivý, to jest: Smutný hlas zaplašeného hněvem božím pastýře k rozplašenému,

hynoucímu stádu, ostatní již rady dáním se všechněmi se žehnající (pars IV.). Amsterodam,

1660 [1660].

Štvrtý diel spisu Truchlivý pripomínal Kšaft. J. A. Komenský pri písaní opustil formu

„dialogu duše“ (dialogi animae). Dielo predstavovalo rozlúčku J. A. Komenského

s príslušníkmi Jednoty českobratskej. Smutný hlas vo forme pastierskeho listu vyjadroval

chiliastickú vieru vo víťazstvo Pána. Práca nabádala rozptýlených členov Jednoty

českobratskej, aby vytrvali vo viere až do konca. J. A. Komenský nedúfal, že sa zlepší osud

nekatolíkov (KUMPERA, J. 1992, s. 305-306).

Moudrého Catona mravná poučování (Dionisii Catonis disticha moralia).

Amsterodam, 1662 [1625-1662].

Voľné prebásnenie latinských hexametrových dvojverší (distich). Súbor životných rád

a morálnych ponaučení používaný pri výučbe latinčiny má nejasný pôvod. Autorstvo zbierky

býva pripisované rímskemu štátnikovi Marcovi Porciovi Catonovi, bližšie neznámemu

Dionysiovi Catonovi či neskoroantickému anonymovi. V zachovanej úprave dvojveršov

datovanej do 3.-4. storočia n. l. sa nachádzali antické aj rannokresťanské prvky. Latinský i

český úvod pripomínal preklady Scaligera, Turnovského a ďalších nemenovaných učencov. J.

A. Komenský oceňoval múdrosť aj „švarnou latinu“ dvojverší. Práca so 145 Catonovými

básnickými sentenciami bola z hľadiska kresťanskej mravouky rozdelená do piatich kapitol:

I. Jak se chovati má člověk k Bohu (distichon 1-6), II. Jak sa chovati má člověk k sobě sám

(distichon 7-68), III. Jak se člověk chovati má k bližním (distichon 69-123), IV. Jak se náleží

chovati k čeledi (distichon 124-135) a V. O smrtedlnosti (distichon 136-145). Práca tiež

obsahovala Krátké o mravích mládenečka naučení. Typografická úprava zbierky bola

prehľadná. Na ľavej, párnej strane spisu sa nachádzal latinský originál (niekedy upravený).

Na pravej, nepárnej strane spisu bol umiestnený český časomerný preklad s využitím

gnomických distichov a dvoch nerýmovaných hexametrov. J. A. Komenský ku Catonovým

sentenciám pripojil pod názvom Přídavek distichů krátke prozodické latinské či do češtiny

preložené verše (Ovidius), čiastočne prebásnené žalmy aj vlastné české skladby

(KUMPERA, J. 1992, s. 232-233).

Světlo z temnot (Lux e tenebris). Leyden, 1665 [1665].

Súbor proroctiev, ktorý vznikol úpravou a rozšírením zbierky revelácií Světlo

v temnotách (Lux in tenebris). Spis zahŕňal videnia K. Kottera (1616-1624), K. Poniatowskej

(1627-1629) a M. Drábika (1638-1664). Reprezentatívnu úpravu i význam diela zvýraznila

titulná medirytina s vojenskými výjavmi a vzorným božím mestom. Súbor proroctiev vyzýval

53

k náprave sveta prostredníctvom venovaní cisárovi Leopoldovi, pápežovi Alexandrovi VII. či

francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Ľudovít XIV. bol nabádaný, aby zvolal

všekresťanský snem kvôli nastoleniu náboženského aj politického mieru. Návrh na zvolanie

všekresťanského snemu sa nachádzal tiež v komentári proroctiev K. Kottera, K. Poniatowskej

i M. Drábika nazvanom Rozeslání prorockého spisu (Voluminis prophetici dimissio) [1667].

J. A. Komenský presviedčal všetkých kráľov a kniežatá sveta, nech zastavia vojny,

prenasledovanie, obmedzia pápežskú moc a pripravia národy na nápravu mravov. Zbierka

revelácií dokazovala, že svetské i náboženské zmätky možno odstrániť spoločným úsilím už

na zemi. J. A. Komenský na mierových rokovaniach v Brede roku 1667 predložil vyslancom

niekoľko exemplárov Světla z temnot a Anděla míru. V spise Angelus pacis považoval Lux e

tenebris za rovnako dôležitú prácu ako Obecná porada (KUMPERA, J. 1992, s. 262).

Anděl míru (Angelus pacis) [1667].

Dielo v 60 paragrafoch vyjadrovalo odvekú ľudskú túžbu po večnom mieri. Anděl

predstavoval memorandum určené na mierové rokovania v Brede, kde bola koncom júla 1667

ukončená námorná i obchodná vojna medzi Anglickom a Holandskom. Na vyjednávaniach

v Brede sa zúčastnili zástupcovia Holandska, Anglicka, Francúzska, Dánska, resp. Švédska.

Spis odsudzoval každú vojnu, vrátane náboženskej. Výzva k mieru mala všeobecnú platnosť.

Všeľudské aj mravné hodnoty podľa J. A. Komenského musia byť nadradené nad všetko

ostatné. Mierové riešenie konfliktov môže viesť k zjednoteniu kresťanov či k postupnej

christianizácii celého sveta. Memorandum obsahovalo požiadavku „aby tak veliké hrůzy, řeky

násilností, podvodů a záhub byly již jednou v pokolení lidském zastaveny“ aj varovanie „aby

přátelství, sousedství, smlouvy, vzájemnost a náboženství nebyly jen pouhými slovy, nýbrž

skutečností nikoli mrtvou a neplodnou, nýbrž živou a životodárnou“ . „Bratrovražedný boj“

dvoch protestantských veľmocí podnietil zmenu predstáv J. A. Komenského o vojnách ako

konfliktoch medzi Rímom a reformáciou. Práca kritizovala Anglicko i Holandsko za

bezohľadné vykorisťovanie kolónií aj honbu za ziskom. J. A. Komenský odporúčal

štátnikom, aby hľadali inšpiráciu v diele Obecná porada či súbore revelácií Světlo z temnot

(KUMPERA, J. 1992, s. 202-203).

Jedno potřebné (Unum necessarium, Scire qvid sibi sit necessarium, in Vita & Morte,

& post Mortem. Quod Non-necessariis Mundi fatigatus, & ad Unum Necessarium sese

recipiens, senex J. A. Comenius Anno aetatis suae 77 Mundo expendendum offert ...). Apud

Christophorum Cunradum, Amsterodami, 1668 [1668].

V jednej z posledných prác J. A. Komenského prevládal vrúcny náboženský cit a

rezignujúci tón. Dielo bolo nazvané podľa výroku: „Jednoho je potřebí“ z evanjelia svätého

54

Lukáša. J. A. Komenský poučený trpkými teologickými spormi presadzoval ekumenické,

nadkonfesijne, etické i nedogmatické kresťanstvo. Spis bol ovplyvnený pietizmom. Poslednú,

desiatu kapitolu práce o tvorivom vývoji J. A. Komenského často vydávali samostatne ako

„poslední vůli Komenského“. Úvodné venovanie princovi Ruprechtovi Falckému († 1682)

žijúcemu pri londýnskom dvore bolo datované 1. 3. 1668. J. A. Komenský asi dúfal, že syn

bývalého českého kráľa Fridricha V. Falckého sa pričiní o vyplatenie anglických zbierok pre

Jednotu českobratskú. Dielo sa zaoberalo podstatou šťastia (správne poznanie, dobrý

výsledok práce, pokoj mysle) i nešťastia (zmätky, sklamanie zo zbytočnej práce, nepokoj

duše). Vrodená túžba po dokonalosti podľa J. A. Komenského vyvoláva neustálu snahu o

nápravu. Ľudia musia poznať sami seba, ovládnuť sa a napraviť sa. Pre človeka je

najdôležitejšie, aby po sebe zanechal poctivú prácu i dobrú povesť. J. A. Komenský sám seba

považoval za „muža touhy“, ktorý sa vždy usiloval konať v prospech iných. Spis

zdôrazňoval, že labyrintom sveta, Tantalovým mukám či sizyfovskému utrpeniu sa možno

vyhnúť iba odmietaním „nepotřebného“ a hľadaním „nejpotřebnějšího“ (KUMPERA, J.

1992, s. 306-307).

Klasobraní didaktické (Spicilegium didacticum). Amsterodam, 1680 [1670].

Prácu o teoretických základoch didaktiky zostavil K. V. Nigrin zo zachovaných

rukopisov J. A. Komenského. Spicilegium pripomínalo Analytickú didaktiku, teda 10.

kapitolu spisu Methodus linguarum novissima. Dielo vo dvoch samostatných častiach

opisovalo „umění, jak se učit i vyučovat“. Prvá časť spisu bola zameraná na tzv. mathetiku,

teda náuku o poznaní i získavaní vedomostí. J. A. Komenský použil pojem mathetika tiež

v Obecné poradě aj Triertum catholicum. V 42 pravidlách bola zhrnutá podstata metafyziky.

Tri prostriedky poznania (zmysly, rozum aj viera) podľa J. A. Komenského umožňujú získať

vedomosti o triadicky usporiadanom súcne (vecnom, slovnom či božom). Pri poznávaní sveta

treba uplatniť správnu metódu (analytickú, syntetickú alebo synkritickú, tzn. porovnávaciu).

Využívanie správnej metódy získavania znalostí by malo byť sprevádzané dodržiavaním

zásady paralelizmu (súbežné poznávanie i pomenúvanie) a postupnosti (od jednoduchšieho

ku zložitejšiemu, prípadne od známeho k neznámenu). Druhá časť práce sa v 33 paragrafoch

zamerala na didaktiku. J. A. Komenský v teoretickom návode o správnom učení vyzdvihoval

členenie prostriedkov na príklady, pravidlá a prax (KUMPERA, J. 1992, s. 299-300).

Výzvy Eliášovy (Clamores Eliae) [1665-1670].

Rukopisný, v pergamene viazaný kódex vznikol v rokoch 1665 (založený 3. 1.)-1670

(posledný záznam datovaný 26. 9.). Zborník zahŕňal mnoho rozličných nápadov, poznámok,

plánov, denníkových záznamov i koncept posledného, nedokončeného nápravného diela J. A.

55

Komenského. Práca mala byť ôsmou časťou Obecné porady. Kódex pozostával z 379

číslovaných strán, vrátane viacerých nepopísaných listov. Súčasťou spisu bola tzv. druhá

textová vrstva, ktorú tvorili všité, prilepené či voľne vsunuté stránky, resp. lístky. Na

vložených listoch označených príslušnou stranou zborníka a minuskulnými písmenami a, b, c

atď. sa nachádzali poznámky, výstrižky, tlačené materiály či rukopisné texty J. A.

Komenského aj iných osôb. Kódex nemal vyhranenú podobu ani ustálený názov. J. A.

Komenský uvažoval o latinských tituloch Clamores Eliae, Elias redivivus (Oživnutý Eliáš),

Voces Eliae (Eliášovy hlasy) i českých názvoch Clamory, Eliášovy křiky, Křiky eliášovské,

Eliáš, Volání na krále a všecky lidi.

J. A. Komenský považoval postavu starozákonného proroka Eliáša za vhodnú na

vyjadrenie naliehavej reformačnej výzvy. Podľa židovsko-kresťanského mýtu sa mal Eliáš

(pôvodne vzatý na ohnivom voze do neba) objaviť znovu v čase najväčšej núdze. Zbožný

zástanca spravodlivosti Eliáš musel prostredníctvom nápravy všetkých vecí pripraviť druhý

príchod Ježiša Krista a nastolenie tisícročného kráľovstva božieho. Eliáš podľa J. A.

Komenského na celom svete presadí predovšetkým mravnú nápravu. Napravené budú školy,

veda, cirkev i politické usporiadanie. V každom národe musia byť aspoň dvaja predstavitelia

Eliáša, bez ohľadu na to, ako sa budú v občianskom živote volať. Reformátori podľa J. A.

Komenského budú v neustálom spojení s koordinačným centrom Collegium lucis (Kolegium

světla). Sídlom Kolegia světla by mohol byť Londýn, Amsterdam alebo Praha, pretože

„srdcem Evropy jsou Čechy“. J. A. Komenský dospel k presvedčeniu, že sa môže stať prvým

Eliášom, ktorý založí „eliášsku školu“ (medzinárodné spoločenstvo reformátorov). Poslanie

prvého Eliáša bol ochotný prijať, keď dostane od Boha znamenie v podobe vynájdenia

perpetua mobile. Potom podľa J. A. Komenského bude treba nabádať všetkých mocných,

nech zvolajú nadkonfesijny koncil kde dôjde k predloženiu tajomnej „machynky“

(perpetuum), vševedy i proroctiev potrebných na uskutočnenie všenápravy. Všenápravou sa

musia zaoberať štátnici, cirkev, vrátane pápeža či jezuitov, učenci a „všechny obyvatele

světa“. Ľudstvo potrebuje mier, resp. zmierenie, pričom rôzne politické formy môžu ostať

zachované. J. A. Komenský sa na konci života nazdával, že republika tvorí najmúdrejšiu

formu vlády. Kódex zahŕňal register napísaných i zatiaľ neexistujúcich kapitol aj častí

(KUMPERA, J. 1992, s. 211-213).

Dielo J. A. Komenského je aktuálne aj v ére postmodernej spoločnosti. Inšpiratívnou

navždy zostane požiadavka na rozvoj človeka prostredníctvom výchovy a vzdelávania,

varovanie pred zneužitím jednostrannej racionálnej orientácie vedy či projekt mierového

vytvorenia „svobodného společného státu lidského pokolení“ (KUMPERA, J. 1992, s. 174-

56

175). Výzva, ktorá zdôrazňovala potrebu prispieť k náprave celého sveta sa týkala každého

človeka. Ľudia môžu univerzálnu reformu spoločnosti podľa J. A. Komenského uskutočniť

pomocou skvalitnenia výchovy a vzdelávania. Výchova má prebiehať predovšetkým v škole

a rodine. Školy treba z „robotáren a duševních rasoven“ premeniť na „pravé dílny moudrosti

a lidskosti“, kde budú radi chodiť žiaci i učitelia (KUMPERA, J. 1992, s. 197). Základy

výchovy musia položiť starostliví rodičia, aby život detí nebol skazený. J. A. Komenský sa

rodinnej výchove venoval najmä v Informatóriu školy materskej. Príručka prvýkrát

systematicky rozpracovala teóriu predškolskej výchovy ako integrálnu súčasť sústavy

poznatkov o výchove detí, mládeže aj dospelých.