1Kalligram

2 3

2. str. vakat

MIROSLAV VLEK

Bsnick dielo

4 5

KNINICA SLOVENSKEJ LITERATRY

Na rok 2005 pripravujeme:

Pavel Vilikovsk: PrzyPavol Jozef afrik: Bsnick dielo

Ivan Krasko: Bsnick dieloSlovnk slovenskch spisovateov

Vylo:Jozef Gregor Tajovsk: Przy

Marcela Mikulov: Tajovskho obrodeneck moderna

MIROSLAV VLEK

Bsnick dielo

KALLIGRAMSTAV SLOVENSKEJ LITERATRY SAV

Bratislava 2005

6 7

BSNE

Zostavil, doslov, kalendrium, komentre a vysvetlivky napsal Valr MikulaRukopis posdil Jn ZamborJazykov redaktorka Nadeda epanov

Vylo ako 2. zvzok edcie Kninica slovenskej literatry, ktor riadi programov aedin rada vzloen: Milan Hamada, Rudolf Chmel, Dana Krkov,Valr Mikula (predseda), Jelena Patkov, Stanislav Raks, Dagmar Robertsov, Lszl Szigeti, Peter Zajac

Edcia Kninica slovenskej literatry vychdza vaka finannmu zabezpeeniu Ministerstva kolstva SR, Ministerstva kultry SR aSlovenskej akadmievied

Afterword Valr Mikula 2005ISBN 8071497959

Tituly vydan apripravovan vo vydavatestve Kalligram si mete objedna naadrese: Kalligram, s. r. o., P. O. B. 223, Staromestsk ul. . 6/D, 810 00 Bratislava1, na tel. sle 02/544 15 028 alebo na www.kalligram.com.

8 9

Prvotiny

str. 8. vakt

10

11

ivot

Tak mnoho berie, mlo prina,len zo sdc bledch ndej odnaakormidluje stle bliie tam,kde vetko spli venej lsky plam.

Sa nektr sladk na povrch sa zdakpitiu smdnm rtom sa ponka,vak na dne ae o Ti ostane,tak trpko berie kad do dlane.

Vraj jasn si, tak kad dum,e jak by pozrel do albuma,le skutonos tak asto rozbijeto przdne zdanie udom oije!

Vraj drzou rukou rca snky,o zrodili sa vo hre sanjeliky.Vraj pnom dva, berie obrkom,vraj vratk zdravie kradne mrzkom.

e tak si! Oj, udia, neverm,ve raz len predsa na gong uderm!Apotom chytme sa sto razyvprehork denn zpasy!

str. 10. vakt

12 13

Vo vlasoch zjaspisuika perly,vsrdci Ti radoscez zenit perl.

Ke si sa veer zasrozplynul viali,hviezdy Ti rozvitperle vsen siali.

Bsnik Pao Oliva

Tmu hrozn spieval siten dar o noc Ti dalana nik najtichsa hviezda stebou hrala

Hrs iau otvoridokorn ako dvereoblakmi sta spito bolo tvoje mizerere

Afarby chor ikahviezdy s tak krsnepri nohch iernych vetrov spaapsa moru bsne

Apotom vola na kosue padli stebl krtke povedzte udia preo stie almy tak sladk?

Misionri

Ideme, letme, rcame pagody,orieme, sejeme asto ido vody.Nech otep blskav vhru smr nm namieri,krame vdy len vpred: maltzski rytieri.

akme, kosme, rok let za rokom,zisk Bohu dvame: prizri sa rokom!Itnm ideme, drvme bunkery,trhme ierne sny storonej nevery.

Aznovu orieme aznovu sejeme,zkalicha trpkosti radosti pijeme,presvt milosti skladme do viery,ideme stle vpred: maltzski rytieri.

smev

Vzrstol si znioho,bu pri mne krsny,tha a kolecez zvoj bsn.

Cez slzy chveje sa,zabol astm,ut ma rozkon,vrukch Ti zaspm.

14 15

Zabudli sojky vjarnch hrchzabudli nvrat zapsaraz tha nebo polejeavere bud smrakmi spa

Pozri n tt u dole jetu sme sa vlani hrvalitak vol breza do jaritak id jarn nvaly

Korzo

Pohad vm rozkvitnekrvav od lskyidete ako sena dni s obrzky

Dnes ke sa zveerzo strechy padne lrusalkm na nru

Hadme polrkuna mlienej drheS chvle storaks chvle drahHviezda je najkrajiaVtedy ke na dla sadnevtedy ke nedopadne

Piese nedospievan

Roky s tak nenvratn,kad znichnesie itia kus,kad znich priepas natne.

Akad nesie znaky mz,asto rz zd sa:vetko padne na mry,azas a zdvihneitia krsaazvazi sa podar.

Aivot iba let, let,otzka horzvedav,roky s zabudnut deti,odpove ivotnedva.

Rokom na cestu

Raz som sa svami lilplakali vae vrskytakto: Ty aja Ty ajahrme sa na otzky

Preo ns zave opjavkrink cudzej kaderezaviata stuka mlienych drhpribja smtky na dvere

16 17

Ochvu pre hadanieiel vnociach sbielym Pnomalm ierny tak tu vaniespomienkou smtvym rnom

Atha hviezdy nespo chlapec noc nespalkm cestu zlomil akakyvot vetkch tdovohybkch ako konrpre jednu chvu krsnu

Pre slovo misionr

List do bieleho domu

Mono m ete kdesiruenec zo atnaiten je tak bledamva prchu vna

Vie tu s domy smutnale tam klenba dusviem ke m dlane mtnet hra sa skoni mus

Pem Ti dneska vrytmetam uns spnok prpremena ierna pri tmevm u tep nerozbi

Zima ajedno stretnutie

A sa Ti makna stach roztvorktor tak skrva tajnea sa krv rozhordotyky teplch snovroztopia ipky bjne

Na ele kvitne Tialia tak spitbiely sok vystretnestail zrta it

Amjom rozkvitnvmodliacej knihe riadkys tak stretnutiasvetl jak vetky sviatky

Ojednom nachdzan

iel chlapec smutnch spnkovke noci roztrasenomlienom rne hralivhojdakch jarnch vnkovmu dlane pozaspaliavoiach takch bledchnosieval nik jari

18 19

Dievatko

Ulika ierny tnulika bled drukaulika do smrtiulika popoluka

Dievatko ako sendievatko ako klado hry ado slnkastla azaspievala

Horka od rnahorka as Ti hdahorka do rnahorka serenda

sta sa vlnilitie sta ako zboiebolo nm do plaudievatko dieva boie

Nebo jak nevdzenebo aTvoje telobelas belasnavdycky odletelo

Itak ma akaj bez snaposledn nad oblakminebu tu nebu presnkto videl t hru svrakmi

Jese asmr

Chodnk ltchodnk vnom opitchodnk bielychodnk kiernej nevestechodnk bledruovkast to si tyrud atkycez oblohu preveste

Prsty teplprsty chladn od nociprsty sivprsty polnoc prerastprsty ltprsty jarnopchnut cez astru

Oi bolioi bud belasoi ivoi mtvej susedyzastihli nsuplakanch vteraseoi akoi smutn susedi

20 21

Boh vie jak bolo naalejnik zns sa nepamtallen ja som dostal suchotyabrat mj vpoli metl

Apotom trocha pre lskupre jeden zvan dkoubrat mj mi navdy utonulvbalade nmornkov

Po rokoch dvoch advadsiatichtak je u vmori asiPoslal nm obraz korn praby nm boli asy

Le sestra moja zomrela(hoc bez modliacej kniky)sa asto dvam knebesmkde zrej oi mnky

P. S.Tento list pem do vetrovkde horia moje mukykde opolnoc sa zaalimatkine such ruky

Ke na jar pr

Apredsa jarn vody huiana siv strechy na nruiamilova nae srdcia uiaa km ich lskou neumuia

Mukty

Za okno ich dali ruky novickyo tili za Jeiom povdyckyNech sa na nich smutn pohad dorarozkvitli arozvoali do rna

Matka boia stpila knim zobrazupokakli sme nad tm rnom odrazuDiea ruky oprelo si ohlvkupamt sa ete na t rozprvku:

Boli oi smutn oi slistuvyplakal ich jednho da do listuListy tvoje vdy ma bolia vo spnkuneprilep viac oi svoje pod znmku

Tie oi ach keby udia vedelinesiem si ich cez vetky dni knedeliKe mukty rozvoaj od lskyoi tvoje moje svt obrzky

Vmuktoch s smutn ruky novickyo tila za Jeiom povdycky

List povaskho drotra

Ke nai drah pomreliili sme tajne spolu(v sviatonch atch trocha sz)lka za stodolu

22 23

Fragment

Vianoce v nemocnicilt hra prstovhorka rua v lcizava prsou

Nad rnom plae Ogabiela a kalev podveer ivot dolkdo iernej male

tedr de chlrom voniaver smrti skonnad rnom mtvym zvoniavin novoron

So smrou diea vravelo

So smrou diea vravelomotle zbohom chvle stratenso smrou diea vravelozasnen

Stratilo diea stokke ilo snva osvitestratilo diea stokPozrite

Apredsa predsa udia ijamaj sta ruky ijurozliate vdaa meldiu

Aij ij oi mtnepobledl lskou smutn smutna ich raz jedno rno utne

Amrne jarn vody huiamilova predsa nenauia

Madona

Madona ktor stoj na oltrim srdce bolestnMadona povedzteto dieva malo slzu vtvri?

Viem stretol som ju vodchdzansevern vietor vialaprinal sem iaprve tak ako vlani

To dieva malo svetlo vdlanito dieva neplakaloasmtok maloKto jej to zomrel Pani

Lebo ke ja som zomrel na srdcetie nikto neplakallen vietor lkalprve tak ako vlani

24 25

Rozlka

Nech neprde knm viacejnik znmy ani neznmyJa chlapec mlad dneska limsa so vetkmi vecami

Km vonku pr tak ticho prten rytmus daa ospalpodvam ruku svojim znmymktor mi ete zostali:

Tu le kniha Ji WolkerRaz na Vianoce pred rokom Ja neplaem No hate predsad stek dolu oblokom

Nech neprde knm viacejnik znmy ani neznmyJa chlapec smutn dneska chcem bysm so vetkmi vecami

Na druh de

Na stole kvetinykvety atrocha vnaKeby ste vedelijak ako nespomna

Ak je diea veseltancuj hviezdy pri muteak je diea veselNerute

Apotom ticho zaspalokvety mu pria do dlaneavkvetoch diea zaspalooddane

Rezigncia

Cestika pon ako vrko thlytak pobone ho rozpletmale jar ma sa vetci sa mi vyhliaja som sm

Potok mj priate star osrdci recitujealebo to mono plae raaroznenen tuje

No ike toto leto bude zasa chladnajese preum tu ako itoani u celkom ni mi nezostane na dnepotichu poviem: dnes u nebol to

26 27

Apo tom po vetkomstak unavenm gestomsirny zahknurekviem nad tm mestom

Dve eny

Schovali oi za zclonydo zclon zapadli dva zvonyDve eny sbledou tvroudali tie zvony do vejrovVejre nechc zvoni Mliaeny ich vzali do nruiaVnru zvony sa premenili vkvety

U nie s eny u s len tyri kvetyadva znich maj srdcia

Non d

Abolo pou kvapky pada na skloto eny zmenili sa vrue anaprali do snaachudkovi vo sne srdce praskloabolo tichoabolo pou kvapky pada na sklo

Abolo pou nad daom lka blznato jedna rua padala mu do rkapotom zvdla ruka bola przdnaabolo tichoabolo pou nad daom lka blzna

Zhostiny verajejzostali iba husleAna dne pohraschovala jeden smevAete kvetinykvety atrocha vnaatrocha smtku snapraskl mandolna

Sirny

T chva polnonten vzlykot spiacich dvorovuder do mestado vd ado javorov

T kla asn(Postavy ien adet)Osteny zlme sadokon nedolet

Ulice knu sajak smtkom podnapitudia azvieratna ven veky spite

Lebo zem vybuchlato mesto let spadneSatan sa vpredmestusmieva nenpadne

28 29

Vpodveer nad nm vzlietlisrdcia stromovaby mu voi vplietlibiedu domov

Zktorch raz kad ivvrno zradnkm prde smrak sivmtvy padne

Asedliak zomrel prvCesta hladn(zdobia ju kvapky krvi)Zem je chladn

Dialg nad ruencom

Mal 16 rokovke mi zomrel uto bola asi boia vaza tde potom odiiel imussmevom apotola

Vraveli e nevrti sa viacejale ja tomu nevermkoko rz sa mi zjavil spiacejkoko rz som sa stretla snm

T cesta mojasmutn je avratk(blzniv ena sruencom sa batkpohad jej zaviaty)

Nad odchodom

Hadiaca do minulaoi m zasnenhadiaca do minulaako tie na stene

Ako tie na stenetak umka ahasnevetko je stratenaje to arokrsne

Aje to arokrsnestretn sa pri odchodeaje to smtok vlastneu vyplvali lode

Sedliak zomrel

Vrozkvitnut vrskysvojich rokovvloil si sedliak sedmikrskyod potokov

Tak jak si veer kakolkteplej zemitak sa ho rno zakolsvit nem

30 31

Devsto pdesiat devkrt sto anieojak strane blzko s kopyt vzaujceaj in zomreli aj in mali preono ivm nechali len prelomen srdce

Hoci a zabili no srdce Tvoje ijeOd Poska cez Prahu a kTatrm Tvoja rukavstoro dvadsiatom sa knovej smrti nka

no pcha pohana ju viac u nezabijeku kru poznove sa dvha mnoho rk ahoci aj mtvy si no srdce Tvoje ije

Prsty vo vetre

Hr vietor na zmrznut prstyjak na kyticu kvetov ktor hustd khline sklon nstojivoapolmuc ju pust

Hr vietor na zmrznut prstytak pomaly tak clivo

To my sme ktorch nad pustyzaha vchor ke sa pustposledn steblo vytrhn nm zhrstirozhodne nedbajc e stlenm horia oi ako vkatedrlesvetl e ns neopustruka o riadi nae prstytajne a po posledn chvu neprestajneke zlomen sa dotkaj prsti

Povedz o vravia TiNepla Boia Matkaja myslm e sa navrti

Dchnutie

Ni neviem ni som nepoznalnikto ma nemal rd anik mi neublilivot mi mlo mlo dalja som aj smlom vyil

Aj jeden smev stail pre obrkaasvetlo jedno ktor nech mu svietiAch nedopuste vietor on sa ake lastovika snov mu nedolet

Tak mlo ich mal vsvojom krtkom itaj zmla hate mono vea vziazostane iba rua ktor chytado rue mu bude vietor via

Smr sv. Vojtecha

Zrnieko popola zapadlo medzi prstytvr pln asu dla mtve oi clonje ticho dokola len vietor spieva vtstpoludnie ospal sn na kopytch kon

32 33

Pochod tudentov

Vietor itia do plachiet nm duje,otvrame si brny zavret,nepozn mlados ten, kto netuduje,sme ako bratia vade na svete,sme ako bratia vade na svete.

Vetci mlad id spolu snami,za jednm cieom plva naa lo,pesnika naa hu dolinami,zajtra sa dme svetom na pochod,zajtra sa dme svetom na pochod.

Do budcna kad smelo had,krame svojou cestou vdia avdia,ha, tak sa ma kad ivot mlad,lovek by nad tm skoro zaplakal,lovek by nad tm skoro zaplakal.

Ruka vruke jedno srdce mme,srdce, o me iba tudent ma,zbohom bu kola, ke ns ivot sklame,na teba bude kad spomna,na teba bude kad spomna.

Svitanie

Boli sme udia ako vy; mlad avesel.Kto zaplat nm za straten sny,kto nape nm lstok prelestn:Mil mj, akm.Kedy sa vrti sp?

Dve eny pozeraj na ma ako slepnem

T prv svoje oi ponka mi bojazlivodo przdna pozerajcclivo

Druh mi svetlo beriejak vietor stebl na zkrutesrdca sa dotkajckrute

T prv nenvidm prve pretoe ju chcem biae sa nedozvie to

Aniekedy ke prebdzam sa zo snaanevidom spola hlavou omr klepnemdve eny pozeraj na maako slepnem

Ak by Vm to bolo niekedy to, neplate

Zhorela mal zvdl rua.Zostalo nad ou trocha dymuaVy ho prelievate do parfumu.Nie je to ni.Len domek zhracch kartzhodili ste mi bielou rukou.Nie, nebolo to ni,netreba sa Vm stara,za m to do aleka potichuky krim.(Viete t rua aten domek...)Nie, naozaj, neublili ste mi nim.

34 35

Mylienka

Je jedna mylienka, o mu ma atrpi:o bude sVami, ak mi minie asachladn smr jak orol zatne drpy,do srdca, ktor milovalo Vs.

Je jedna mylienka, o napa mi duu,jak slnko izbu, kde chodili sme spa,ke po zlom dni tak chceli sme by sami,ke naa lska bdela nad srdcami,jak anjel strny zkrsnych detskch ias.

Mylienka tto sprevdza ma stle;koko u bolo prkor azrd,koko rz som u zfal nad tm, alemylienka moja nechcela sa vzda.

A je to prost (je to klamn sn?):Niekoho bim, niekto ma m rd.

Piese traktoristu

Za miestom dolu, kde sa topia snehy,mj traktor ako gitara mi vyhrvaaani nepohoda sychravho na smutnejiu piese nenalad.

Ach, je to koncert! Brzdy ako strunynaahujeme smojm Zetorompo rom poli, na ktoromsa pas vrabce na vzklenom zrn.

Tu pod plesnivou zemou hnij nae tel,chlad hlinou prenik ana el nm bi.Na malinovom krku iapka veliteajak opusten vtk sa vo vchrici striasa.Blska sa, pr...

Vaugustov rno, ke sa trh dastar spomienka nm vstva zavel,zdvhame hlavu: o to? Vyj rapnelyi brka ako orol sa spa na vrcholky hr?

Malikou trbinou nm ako meteordo chladnej skre nitka slnka spadla.Tisce mtvych o ako do zrkadlapozer do tmy na t ndheruatisc mtvych hrud dych si zataj.

Mlme vetci. Atu sdruh, o je na kraji,pozdvihne ruku ado modrho era hovor:Je krsny de aid traktory,priehrada rieke sta zamyk,na naom hrobe rastie fabrikajak vek jahodov kvet.

Boli sme udia ako vy; mlad avesel.No aj ke sme i u alej nesmeli,na konci vetkch prkor abiedujeme hrd meldiu znie,o ke svetu ponha sa vpredanaej smrti dva odpove.

36 37

Na loveka to prde ako na psa mrz;anjeli naprklad tie maj slab chvleamiesto, aby ctili vinn kvas,pouj niekde vnebi na motle.

No o ns po nich.Za anjelov to iste niekto odin.Ale kto za ma bude vno pi,o zostalo Vm zVaej hostiny?

Nie, prepte ten zahujci tn,ja viem, e ivot zzrane sa maalovek, o vie zo sklamania pi,mva ho vdycky viacej ako vna,e nevie, nevie, vom sa utopi.

, astn, ktorm sa t monos otvra.Lebo ja tisc sklaman mm smavna sotva na dne pohra.

Botanika

alovali mi na u kvetiny atrva,e od istho asu kvitne ako sad;aj oplan vietor stle striehne za ou,okraje sukie dvha klzkou dlaouaska astie ako vraji had.

Amne u tri dni praskn ide hlava,vposlednom tdni privea som pil.Nech teda kvitne. Nie je mojm zvykomzvidie astie hlpym zhradnkom,o zkadej rue otriasaj py.

Ahore nebom, na ktorom sa pasmran jak re, sviee ovce belav,hadaj moje ist oi spsupo dennej nave,

ktor je sladk ako hrozno vna,jak pohr astia, ktor dostanedo vena moja hviezda domovina,zem, o tu dlho po mne ostane

abude spieva smojm synom verekrajie ne vetky riadky pai,od zlata krajie. Lebo ete belie:jak vlasy mojej eny na iji.

Roncke vere vtraktore mi huia,roncka ruka star polia obraciavplameni slnka, vdke jeho laznie moja zem u nikdy obraia.

Odpove

(K.)

akujem za pozvanie. Nemohol som prs;pralo uns prve na nladu.Ohal som sa hnevom ako ddnikomanezlealo mi na nikom.Odpustite mi moju zradu.

38 39

Ej, to je as, ke mesto knebu vzpnadomy jak dieva neposlun hru!Splav na rieke alt riena hlina,puk ereovch kvetov, o chce rozkvitn,akad kame, kad steblo trvy,as, vktorom ije, po svojom si slvi,iba vy bldite jak mot, ke sa er,ke vmodrej diake slnko zaspva,jak na kompase ihla vhav.

Azatia jar tu vistom vzduchu hor,pretiera oi ospalho ita,vtk let ponad dvory,svit, svit, svit!

Vstvajte, lenivci asedmospi;vroba snenia st! To sta.Svedomie radej vyprte jak atku,okuliare si dajte do poriadku,hate, ak cel vlas sa blska leeniami.

Armdny rozkaz 1951

Leninsk hviezda zahaj sa vhrudi,nadene vsrdciach do vysoka vzpla!Pracujci celho ttu,pochodujce miliny ud,vazn ky proletaritu kpocte zbra!

A as sa ma, lupe opadva;ke cel ruu zhltne tlama vdamesiac ani slnko do tmy nepresvitne,spta sa plac, koko rokov kvitnekvetina, ktor neprina plod?

Jar

Jar ak pri dverchapou dcha kvety.Teraz sa krsne chod na vletyza mesto do pol,kde nevzdychaj topoly,d neum avietor nevanie.

Pjdeme ulicami, po asfaltejak po grafickej krivke,ktor dosved,e nepatr sa vvoju aasuskka do rei,asu, o dva poziu malteamaltou pozie du tiscepospja do ndhernej kytice,oiali vraviac im: Ten spte.

Pjdeme mestom ako promendou,vktorej tak krsne zhmotuje sa asazrej nae dneky,aodkiasi mono prikota sakoliesko zpolmanej kolobeky.Tu zulc, vktorch tlaval sa hladjak ekvipe pansk,detsk smiech zaum,jasnej aperlivej nad ampansk.

40 41

Anad nimi ete vtedysiv rann hmla si sedjak ospal star kvokanad kuriatkami.

Km ten siv zvoj kles,lovek mnoho nedozvie sa,ale slnko to vie tamedzi riadkami.

Atam ujte, ak chry,len nezbednk pr sa pri,ukiera sa potmehdskynebu do okien.

Ni novho na tej strane,noviny s pretan,zobute sa, drustevnci,u je de!

Rno

Jednej noci pred vchodom slnkachcelo sa mi vidie zorniku.Iiel som von. Zakla sa ma srnkaautiekla po uzukom chodnku.

Stl som mlky vzachmrenej noci,ete nikdy nebol som tak sm.umel les amal som tak pocit,e sa pta, oom rozmam.

Ha, triumfuje naa pravda ivarastie jasn zrozjatrench rn.Nie, tridsaron boj n nebol mrny;no aby rstla vho chleba skyva,roztote kol hydroelektrrn,plte pln!

Aaby krajom tiekla rieka mlieka,aby zem hmrila sa mnostvom tunch std,rozvite slvu miurinskej vedy,nech more klasov zreje pre lovekaakpoteeniu pracujcej triedykvitne sad.

Aproti vojne, nsiliu asmrtijak mozonat robotncku pszdvihnite faku slova stalinskho.Odkedy svet sa vo vesmre krti,mocnejia ruka nezdvihla sa znehona protest.

Dnes, vjubilejnom roku strany vaziacejksocializmu uprite si zrak,vypte hniezda nepriateov tajnch.Aby svet biedy nevrtil sa viacej,armda strankov abezpartajnch na bodk!

Rno

Vstva slnko,utiera si oko okopec,zem je ete od verajka tepl ako pec,na nej polia rozloen ako noviny.

42 43

13. XI. 1957

Mliaca chva. Cvajci as.Na hladine opusten veslo.Aksi alek achvejci sa hlas,spievajci smutn piese bez slov.Noc. Noc. Zlat hviezdny prach.Zlat luna roztopen vjazerch.

*

Predbiehaj ns aut naloen cementom apieskom,elektriky vynrajce sa zhmlyazfialovch bleskov,ale myzastavujeme sa vhustom prde chodcovtemer bezradn,krtime klobk vrozpaitch prstoch,potame hodiny adni:pondelok, nedea, sobota, piatokatak aleja ktomu rnu zo 14. na 13. novembra.

A ktomu rnu cvajci as.Krtime si klobk vrozpaitch prstoch.

*

Nie, nezataj srdcu, o sa stalo.Aksi alek achvejci sa hlas,mliaca chvaavetko to nevysloven a zrazu zaplav Vypnite rdio!

Oom asi rozmaj udiavtakej pozdnej nonej hodine?Preo plynie as apreo vody prdia,preo aj t lska sa raz pominie.

Mlal les amlali aj skaly.i nieo mj smtok zaenie?Teplm daom mran zaplakali,ale potom vraveli, e nie.

Svitlo rno, zahrmelo vdiali,kvoky vstali zo strapatch hniezd,na humnch sa slivky obliekalido zelenobielych kombinz.

Ad padal. Pokorn anem,ponej trve liapal na vlasy.Priloil som ucho kmokrej zemi,ul som, jak sa hbe, ako zpas.

Mokr d amokr stebl trvy,modr nebo, srdce dokorn,chladn voda padajca zhlavy,dvny smtok stekajci zrn.

Zzran avensila ivota.

44 45

Zpalky

Noc. Noc. Zlat hviezdny prach,zlat luna roztopen vjazerch,ruky zalomen, smutn tvr,ruky zalomen, smutn tvr.Acel noc tak presed apreplae apresn...

Nu dobre, dobre, ve aj pla je dar.Ale my povinn smekad slzu, o nm vypadla,pretavi vsrdci na ry kov piesn.Neplaeme.Zst sa derieprv ak ver:13. november 1957.

46

47

Okienko

Netreba ktomu mnoho ambcie,sta pr dosk, klinec hrdzavavek lska, ktor ete ije,je zasiahnut priamo do hlavy.

Stval tam vandrk, prli na to pyn,e krovn m rada chudkov,azasnvan nad halzkou vinnetuil ete, koko przdnych slov

sa onedlho ookienku strat.Ve bolo ist: osi zostane;naprklad krik zpte, ktor kpila tiapoloila prosto do dlane.

Azostan aj mnoh krajie veci,tie, oktorch sa teraz nevravaktor bud zvidie ti vetci,a bude lea vhrobe merav.

Obrzok z poslednho plesu

Ruiky hodn stoja popoludnlk star klavr svieca zhasnaobrzok krsnej eny bledne vstudnivoda sa vln kader rozplet

p. 46. vakt

48 49

Ticho nad krajom

Vo vetre prdia zstavy labute vyblednutmui u dvno vyhasli jak voskovice ltRno sa slnko zastav tzavo nad krajinoukde plav vlasy loveka s zaplaven hlinou

Lupene ru nehybn vietor m praskl strunynad krajom svietia oi ien jak oi mtvej lunyPova Pn Boh zaleka o hovor si riekaarieka u viac nevrav arieka nenarieka

Nad krbom zvoj pavun mtvi knm vravia do snaHodiny nho Odchodu tikaj zNeprosnaPomaly slnko zapad vpodveer do jablonzkostolnej vee pad zvon azvon zvon zvon

Sonet na opakovanie

Ke pozia strca svoju vhuabsnik nem, o by vyslovil,ha: Hviezda jeho zmlila si drhu;tak neplodne anadarmo tu il.

Ke pozia svoje aro strca,sm pred sebou tak vane by sa skryl;na kad dotyk hne sa zakrvca.Mohol by zomrie. Nadarmo tu il.

Ke jeho ivot poziu strca,je strane nudn; strca vetok py.Bolo by treba, ke sa zapotca,

Ookraj studne bola opretje to u dvno spieva onej jaseedivm mrakom ke sa zhromadiaBsnik sa te Pe na to bseazapna si kabt do daa

Nvteva

Prtak asne tak mkko pad d na alejevneden popoludnie priiel Hosazamknut je

Avizbch hor svetlo pre radosHosovi ktor ak viacej variavrav jedno slovo: DosBolo by treba ods tejto jari

Noc ako otzka na dvere srdca biHos ned odpove Hos akHos never o tu

Prtak asne tak mkko pad d na alejevneden popoludnie priiel Hosazamknut je

50 51

To slovo lska vypovieme razomajavor ticho odpoved: Blzon

Keby ste chceli moje srdce daromnehral by vietor na javore starom

aja by som celkom zmenen ainpomaly potom klesol na periny

Susedia chodili by dlho pod oknami:Povedzte prosm o sa stalo sVami

Vy by ste prili cez trchlu izbu spevuskyticou smtku voiach na nvtevu

ato by bolo krsne Mtvy aleil by som vo Vs svojm srdcom stle

Sklamanie

Vyhadzujem si svoje sklamaniejak star klobk zminulho rokuaniekedy ke vietor zavaniepozerm naho vraviac bez nroku:

Sklamanie nie je hrakou pre maiatkajak klbko nit ktor gaj siDvajte pozor To je krehk Skrtkanech kad ml Nech to sksi

naznai jemne, aby pochopil,ak je chor aak je snm prca.Nech uzn predsa: nadarmo by il.

Sklenen sonet

Zamkla si nebo, ani zeme niet;aksi hrozn slov vtebe mlia;vsklenenom tichu otanie ka.Do cudzch ramien sne tvoja ple.

Aja si zjdem na dhov lieh.Sklenen luna ako luster zvon,sklenen lstie ceng na jabloni.Na tvr mi pad sklenen tvoj sneh.

Ty ete sp asneh sa vonku zmet.Spit jak dha, zlostn ako boh,krvavou nohou stpam po repochmalho svojho sklenenho sveta.Zle na tom? Zle u na kom?Potichu vism so sklonenm zrakom.

List pre princezn

Mm jedno srdce boh achormu ho piese vetra na javore

Huslista vietor husle sjednou strunourozzvu kad veer nad lagnou

52 53

Hmlist noc

List, ktor prve priiel, nem pna;zrkadlo, ktor zrkadlilo, nezrkadl,po komnatch tu vietor dul a do samho rna,hodiny, o sa ponhali, spadli.

Tu je jej obraz: mala modr oi,tu le zvdl kvietok malik;vt hrozn noc ho mala vo vrkoi,no do hrobu jej daj ptriky.

Prebera bude zrnk, ako na klavripreberali jej prsty klvesy...Ste ale luhr! Hate, ve sa pri,otvra oi, prve siruovm nechtom zdvha mihalnice.

No jednak ju pochovali do pivnice,tak ako zlodeja, o kradol vkostole,jej biele perly rozhadzujc po stole.

Dym

Dym kdol sa ponad strechy,dym, ktor ni u nespli,tak ako Vae milovanie,meniv, chladn, nestly.

Teraz u iba iskra iarizplameov, ktor chceli iachudk lovek po poiarinem kde hlavu poloi.

Nech sksi ako chut der do hlavyktor je zvykl iba na objatiaake sa pritom dobre pobavvie moje meno Meme by bratia

Mono

Mono e je to sneh o rozsypal sa a letmono e je to tenie zrejce voiach detmono e pokm dorastie to bude celkom inmono e chlapec nezahr u nikdy na mandolnemono e km sa pribli nebude hrd viacejmono sa chvu zastav pri kadej ene spiacejmono e srdce vezme jej mono e strat svojemono e bude plakva do noci cez zvojeMono e lepie bez srdca mono e Ale ktoviemono e do tmy zavol anik mu neodpovie

Mono e niekto pochop mono e nepochopmono e snehom zapadn naveky jeho stopymono e je to bolestn mono e je to krutmono sa ete oto km zmizne na zkrutemono e hviezdy vyhasn mono to bud oimono e niekto stratil ich pod krom na bo

Adarmo darmo had ich nadarmo ruky spnanikto u pre ne nesmti neplae meluznaAnikdy nikto neznal ich anik im zlsky nedalahoci stle mlali nik toko nepovedalanik u pre ne nesmti dorstli vetky detianikto sa ich nespta anik im neodvet

Mono e iba sneh o rozsypal sa alet

54 55

Nad rnom celkom zpalka sa lmeaprok dymu, svedok vhav,prezrad vetkm, na o spomname,ke nakresl nm jemne nad hlavyzlomen srdce apery zmmen,o klam: nezle na mene.

Jesenn lska

Lska je strane bohat, lska, t vetko sbi,no ten, o bil, sklamal sa aten, o sklamal, bi.Prach dlhch, smutnch letnch dn na star lstie pad,poznala prli neskoro, ako ho mala rada.

Tak kadorone vjeseni svetl sa tratia zduealovek, konk tlav, od srdca ksrdcu klueapre kad chce zomiera, i nechce pre nijak,chcel by ma jedno pre seba; je mu to jedno ak.Len srdce. Mono obrzok amono tu iba.No pred cieom sa zastav: Komu zas srdce chba?Zo vetkch mojich obrzkov mmiv oia stpa;bola to lska? Sklamanie? Aj lska bola hlpa,ve chcela vetko naraz ma avetko naraz strca.Koko rz vnoci mjovej hadeli do mesiaca,no mj im mlo astia dal akrtke bolo leto.Len jese, t vie ovetkom, ajese nepovie to.la zima dolu dolm aniesla odkaz mju:tieval, akal, dokal sa, odila, nepozn ju.

Lska je strane bohat, lska, t vetko sbi,no ten, o bil, sklamal sa aten, o sklamal, bi.Prach dlhch, smutnch letnch dn na star lstie pad,poznala prli neskoro, ako ho mala rada.

Zhorelo vetko. Przdna duajak katie, ktor vykradli,sa ani osmr nepoka.

Dym kdol sa vychladl,okolo okien, ponad strechy,aj to je hriechom ma Vs rd?

M kad lovek svoje hriechyakad hriech svoj majestt.

Zpalky

Zpalka smtku chyt potichuky(u dvno nezle na mene),samota prila bez dotknutia kukyapripomna veci straten.

Cez polnoc tiahne; zrazu horia kruteiostatn, o boli splen,prst daa chyt vtka za peruteakvapky bij na sklo ako kamene.

Zpalka dvna zaha sa znovaatak jak dvno plia ma jej plamene;mal som ju rd; no koda otom slova,u dvno nezle na mene.

Jej plav kader ako zo sna vlajeaerej sa oi zahmlen,no ja som in, ona zmenen jeadvno nezle na mene.

56 57

Na kadom ndra sveta som a akal,kadho som sa ptal kad de.Nie, ona bude asi odinakiaana svete je toko inch ien.

Ndraie, vlaky, ruka, ktor mva...Ach, na svete je toko inch ien.No kde je, kde, hrdlika moja plav,pod akm nebom bldi vtik mj?

List do vetra

Pem Vm tento list do jesennho temna,aby ste neplakali do tichej noci pre ma.

Odchod je plach vtk, zaknut zvlnobitia,odchod je stretnutie na druhom konci itia,

odchod je iba d. Napad nepoznanedo srdca, do srdca apoviete len: Pane!

akujem za lsku. Mal som jej prli mnoho.lovek je pre vetkch anie je pre nikoho.

Ke oi zahmlen vraciam Vm vtomto liste,Vy asi na vetko u dvno zabudli ste

aja u nechcem ni, u zhasli vetky svetl,pem len jeden list do jesennho vetra.

Prhoda

Zaalo sa to popoludn,svietilo slnko, padal d.Niekedy sa to stva,to mohla vedie...(Nemala srdce ani planedala ani odpovede.)

Potom len hrmelo apralo,triatridsa dn hnus stpal zriek,o teda chudera tu zomrie mala?(Vetci, o sbohmi scitia,triatridsa noc bud hada liekanajhroznej nevak poctia.)

Lebo ha, teraz, ke sa erabrka pln ztijak korb hnevu prska nad nami,chod si sadom vmojom novom pltiakoketuje smranami.

Hrdlika

Hurtuj vlaky jak vlny na vzbrenom splaveaani jednm domov nechod.lovek len zdvihne ruky kuzfanej hlave;ono sa povie: Zbohom bu ap.

58 59

Tvoje nohy, keby si si nesadla,boli by vnej dva ruov stpy,ktor vdycky to vie u aj hlpy dria klenbu, aby na ne nespadla.

Vo zvonici, kde to bije zahuka,je vysoko nad klenbou, no skrtka,keby boli otvoren vrtka,naiel by som dve voav jabka.

Keby som tak kaplnku ja tak mal,namojduu nebol by vnej nval,sm by som sa sjabkami hrvalana noc ju na sto zmkov zamykal.

Svadba

Letn slnko leskne sa jak minca,peaz je ako vhnoji mch.Dolu husle zhrdzavho klinca,nepla, krmr zaplatme dlh!

Na kadho prde ak chva,aj t nem tvr sa obas zadum.No ja nie. Anech si moja milhoci stokrt sinm svadbu m!

Pime, chlapci, mlo mme asu;polmali myrtu voaiu.Vnonom vetre osiky sa trasako eny, ke sa rozpla.

U kok noc

Studen vietor okenicou plieska,valekch vkach bzu hviezdny roj.U kok noc,u kok noc tak ako je jak dneska?Si jedin lska moja, astie moje, osud mj.

Bdiem cel noc jak postrelen zviera.Strach obklopil ma ako bodaie.omu sa zdrav myse veri vzpiera,zfal srdce stokrt oplae:

Ak nebi ma, nem ma u rada,tak aspo jednm chladnm riadkom vysmej sa.Ve moja lska, o tak kruto strda,nebude preto menia, hrdos pynejia.

Studen vietor okenicou plieska,valekch vkach bzu hviezdny roj.U kok noc,u kok noc tak ako je jak dneska?Si jedin lska moja, astie moje, osud mj.

Kaplnka

Keby si rstla vzhrade ana slnku,chodil by som kadodenne zdiakykvm do zhrady na fialkyatvojim nohm spravil by som kaplnku.

60 61

keby ste okolo ma chodili,akoby som nikdy ani nebol. keby ste okolo ma chodili,drali sa za ruky,dvali sa na hviezdnat nebo...Akeby ste boli vesel.

Ale kad sa ma boj,pretoe som tak opustenatak strane sm.Preo sa ma kad boj,ke som tu tak sm?

achy

Ak sadnete si zdlhej chvle kachom,pre astie lebo pre sklamanie hra,nezabdajte, e je problm, na komzvis vae vazstvo i pd.

Neukazujte svojmu sperovi ptyadmu strte, ak ju mte rd.Nepajte ju samu na vlety nevieme nikdy, o sa me sta.

Nakoniec sa to zvrtne na zkone,e silu umu zdol sila zrd.Vpartii asto vyhrvaj kone;jedine kr vak me dosta mat.

Presta, srdce! o a ete mrz?Chlap, ten vie, kde hada potechu.Smej sa nm za skrvan slzy?Hlupci! Aj nm je do smiechu.

Redn tiene. Ale preo zvonia?i u vyli zore nad dvory?Zahnal sny, o spiace oi clonia,jasnm svetlom svit priskor?

Nevyli to zore ponad dvory,nedotklo sa rno sladkch snov.To len mojej premilenej horjasnm ohom strecha nad hlavou.

Lynovan

Zdalo sa mi, e som visel na povraze,bez mylienok, bez slov, bez sily.ierna tvr sa pozerala do hviezd;ierna tvr

avetci sa jej desili.Ale t tvr dvala sa do hviezd.

Nebojte sa, mtvy sa u nepohne.To len vietor,to len vietor ma tak kne.Ako lstie na stromochakvetaobilie,ako vetko inie.Nebojte sa, mtvy sa u nepohne.

62

63

Dotyky

Problm

Si vmojom srdci krovnou aja somtvoj poslun avern poddan.smevom svojm pta ma jak lasom,ke slov tulcke ti epkm do dlan.

Amono ja som vtvojom srdci kr, no ktovie,ach, ktovie, ke uvid a sedla konka,i ti tvoj kr aako ti len povie:Stratil sa k, o brnu odmyk.

Ach, mrne slov ostratenom ki!Tu je ten problm, ktor ma tak mu:Ma ktomu ku nedobytn hrad,tak a tam zamknem samotn ahladn.

Ty si ma, mil, nauila vldnu,ja som a nenauil poslcha.

64

65

Nite

Prehliadka

Je osem hodn rno,jablone kvitn, psi stria pri dverchavetry spia.Odnechcelo sa mi myslie na rmy,prezerm svoje svedomieako star album stvojimi fotografiami,ktorm sa u nepodobana ktor si dvno zabudla.

Neboj sa, nebudem a dlho vyruova.Vetko je vporiadku,knohe zbra!

Shlavou vohni

Rd by som bol, keby si bola rno iskrou,aby si mi vdy, ke svit, padla do oka.Iskra voku,noc, noc hlbok.Vtakej noci knebu by som stpal.

Napoludnie by si mohla by mj pal.Aby omne hovorili: Cel hor.Aby som bol zteba trocha chor.Napoludnie:shlavou vohni myslie na teba.

p. 64. vakt

66 67

D

U to zvon nad veami vzlate kupol,u mi to aj rieka kri do ucha.Praiv de nad mesto si upol,pr, popcha.

Na o mysl prve vtejto chvli?

Myslm na to, preo ma tak mlihol miesto na rukve tvojho koucha,o to na ma pad ako skala,aj oie plece si sa opierala,ai aj nau lsku as tak ocha.

Bubny daa, lejak zl aprudk,bubny na stromoch abubny na strechch,vybubnuj ti vetky moje smtky,cel t piese, vetok hlpy strach.

U to zvon nad veami vzlate kupol,u ti to aj rieka kri do ucha.Praiv de nad mesto si upol.Popcha.

My sonet

o sa to len stalo medzi nami?o sa stalo, e ml ako my?Je smutn vba, je lavika, je kr,je nebo, ktor pri perinami

Opol smej veer: dlho hadm struny.Aby som a zahralpoda zlata hviezdapoda krvi luny.Opol smej veer:aby a bol cel vesmr pln.

Ard by som bol, keby si raz vnoci bola: no.no na srdci ano na stach.Iskra voku, hlava vohni,noc, noc hlbok.Padla si mi do oka.

Veer

Sed noc aierne rcho ije,pon zver aj vtky dvno spia.Pad hust d, d bez melanchlie,zpovinnosti pad na zem d.

Let havran ponad pust lesy,vpustom poli poste ustelie siopusten sp.Nechaj, chlapec, lsku, o a des,nechaj lsku, ktor klame a.

Let havran ponad pust lesy,ostrm krdlom nebo zamet.

68 69

Odkia prichdzaj tieto slovbez logickho odvodnenia,bez vzjomnch svislost,nepochopitenapodivn?

Nepochopiten veci,prijmite ma ksebe,vstpte do ma vetkmi zmyslami,dotkajme sa navzjom,tak ako husie dotka sa slk.

Nepochopiten veci,vy ste vns.Vyslovujem si ticho slovaakm, km sa zanete.

Jablko

Jablko zo skrine sa skotalo na zem.Tak si zba svoje veci ame s.

Oprela sa chrbtom odvereavykrkla oami:Preboha a prosm, nie!Ale ja som raz vedel, e mm toho dos;vstal som,zdvihol som jablko,zapren aete zelen,apoloil som ho na stl.Neprestvala prosi, prila ku stolu,plakala.

mraien, je moja ruka poloen na tvojej.Ach, aty nie si! Krut predstava!Okamene podopret hlava boav.Si smutn drozd atebe ahko je;

zajtra si krajiu piese vymysl.Ale t moja, bezradn, t stle vracia sa mi:Je smutn vba, je lavika, je kr...

Aod teba len krtke listy chodia,studen, chladn, padajca voda...o sa to len stalo medzi nami?

Nepochopiten veci

Nepochopiten veci medzi namiNao je to aomu sa to podob?Koliesko rozkrten vprstoch vykonva svoj zvrchovan pohyb.Ale hodiny nejd.Jablo rozkvitnut koncom janura.Ale zima neprestva.Zreten pocit, e a niekto vol.Ale ulica je przdna.

Aete in veci,stokrt pout:... e ju nechal, lebo ju mal rd...... strpovali si ivot,lebo nemohli bez seba vydra...

70 71

Smutn rann elektrika

Smutn rann elektrikaaja vnej aja vnej,u ma vezako vrakvi sklenenej.

Smutno zvonia pred namiaza nami smutno zvoniasmutn zvonce vsmutnom dni,smutn sprievod pohrebn.

Vdy, ke idem takto ktebe,vdy, ke idem takto kvm,plaem ako na pohrebe.to mi je vlastnej smrti.Vdy sa nieo vo mne zrti,vdycky nieo pochovm.

Cel mesto je dnes smutn.Smutn parky, smutn pl.Aja smtim preukrutne:

Chodm ktebe, ke ma vol,chodm, aj ke nevol.

Starnutie

Smton zvoj na tvr. Ruku na kuku.Bolo by treba ods. Bledn oi hviezd.Zoali pred veerom brezu. Staruk.U nebud kvm chlapci do okienka liez.

Pozerala na ma, utierala jablko,plakala.A som jej povedal: Polo to jablko acho!

Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.o na tom zle, e vinom porad!Otvorila dvere,zbledol som apovedal som: Zosta!Ale ona si zbalila svoje veci aodila.

Jablko zo skrine sa skotalo na zem.

Po psmenku

Plakal by som, ale nemm za m.Myslel by som, nemm na koho.Po psmenku si t piese znam,opja ma ako alkohol.

Po psmenku, po psmenku alie...Ani tokch vabecede niet,koko zrd apodlosti afale.Nepozeraj, nie, nedvaj sa sp.

Medzi nami je u vetko jasn;aj t lska, aj tie rozchody.

Kame, kame zahoden do vody.

72 73

Ty si ma pskamysl na inmne to nejde zhlavyDovo mi usndovo mi usnfantzia purpurov vtk

Nite

Anad so vzcnejie s pre loveka nite,ke nem, m by priil zplatuna to, o bol, o m zosta skrytjak chrom ruka pod rukvom kabtu.

Tisckrt zamkni vetko, o a trpi.Do krvi zamkni slovo place,zo ivej vody rozumu sa napi,na jazvy neha, neha na srdce.

Tm, o a bia, pre ich lsku luhaj.Rozkol zvony pozie vnociach tesknoty.Na nebi smutnch vyjdi ako dha,nad cudzm srdcom, ktor nenti.

Citliv

Zrkadlo aby bolo za chrbtom,ruka vrukavici,noha pod stolom.

Ete sa zani, mlados, hviezda zzran!Tak vid, moja krsna, stihlo a to tie.Pozerm kmodrm vinm, kde sa za mranpichav zimn slnko ga ako je.

Mintu pred usnutm

Videl som vtka spurpurovm permMm oi pln krsnych disonanciVnoci ktor zapauj jeho krdlabvam vdycky smtrpim saplaemvymam sichvu stebou medzi ruamitam sa a um cel naspamtam a dchama km povie Dos

Ja viem e sa to nesmie

Ale kdekovek sa dotkne mjho telastva sa zneho zretene chvejci sa tnTak dos U dosSom tvoja hudbameldia ktor nejde zhlavyme si ma pskamysliac na in

74 75

Njde mostprejde do mestaliape po trvnikochvra do stienrca domyzakrva si oivol opomoc

Vlasy dupkomhovorte:o sa zblznil?Tak dobr strom!

Hovorte! Hovorte!S ete in vecidobrci!

o sprav lovekvytrhnut zpdy vktorej ilvyvrten od koreovsm ako prstzfal?

Had svoje miesto na zemi?Had pokoj?Had pekn konr o sa nezlomhad strom?

ierny dub chod po leseVyhbajte sa mu!

Nedvajte sa.To s hrbat,skratou nohou,srukou, o sa kon vzpst.

Sedia, povaj.Zrozhovoru, ktor sa ich netka,zo slov, o im nenleia,si kad vyberie to svoje,naprklad:... lovek aby mal oi vzadu...... ije na vysokej nohe...... spotaj si to na prstoch...

Ach, preo sa cel svet dotka toho, o ns trpi?Preo musme vade nosi svoje viditen znamenia,ale rovnakaete horie znetvorenie duchaje skryt pred kadm?

Po smrti budete ma vetci krsny hrb.

Strom

ierny dub chod po leseSm ako prstdupe do zemetrasie hlavounem pokoja

76 77

Srukami na uiach stoj naprostriedku izby,stle jasnejie mu vnich huduniv prboj tmy.Ke konene usne,vlipch pod oknom sa zobdzaj vtky.

Videl som ho zase.iel po chodnkuako lovek uptan niem, o je vom,spravil krok,vtom okamihu nhlezaul nohy, o sa treli oseba,sranie iskier,zmten dupot naliehavch slov.Obzrel sa,videl vlasy, ktor horeli,poctil horci sladk zvratani viac.

*

Pravdae, to je vetko vymyslen, povedal ofr.Trbil som ako div,pozeral na t hrdzav,ani to nm nehlo,no au je tam.

Kto by si to bol myslel,tak pekn chlap,ahluch ako poleno.

Ohbai eleza

Na ulici Vuka Karadiana rohudvaja mui ohbaj oceov prty.Je to prca tak trocha bsnick.elezo jak ver sa vzpiera vli loveka.Ale ver za verom,ver za verom,aje ztoho jedinen bse.Nad vetky tie vere,na tretie poschodiesa nasahuje modrook pointa.Bude hladka svoje tyri steny:Ako je to pevne postavenakoko len sily potrebuje tak mr.

Ma vie svaly, stal by som sa ohbaom eleza.

Sluch

Zdesenvyskakuje zpostele,pouje umenie vzdialench galaxi,podivuhodne vysok hvzdanie padajcich hviezd,uvedomuje siznova aznovasvoj abnormlny sluch.

78 79

1944

Ke prili po u, umvala schody.Star, zodrat,cel ivot umvala schody.Cel ivot boli od blata.

No o chcete, ke s vdome chlapi!

Star lovek rob vetko zo zvyku.Zo zvyku je,zo zvyku spazo zvyku sa trpi.

Vetci tyria zahynuli vPovstan.

Ke prili po u, umvala schody.Vdy sa bla lenia arozchodov.

*

... krovn skrom posadili do san,zaviezli do zlatho hraduabola svadba dlh, vesel,na nebi aj na zemi,nad vodou aj pod vodou...

Ato je koniec,zakry sa, spi,in a zakrtim a po bradu,sem do pern tej starej zlej eny, o zomrela.Zomrela?

Potkla sa, spadla zo schodov.

Osudy

1943

Ke priviedli ho na okraj tej jamyadali mu do rk vrece, aby ho tam vysypal,nebolo to vpno,ale kalcium.

Noc zdhav jak krnatenie cievapln krvitiekla nad nimi,vysoko vjedliach jej monotnny spev.

Ete sa vystrel,obloha sernela azhrbila sa zem.

Pes, sMesiacom vzuboch, uiel od splavu.

*

Hovoril, e nesp, kaleaukazoval na hru boav.

Ale ten druh nevedel ete, kde o le, vera vtej tmestratili smer, dlho bldili, ordinciu prebral a rno, muselvylamova dvere, cel t vec mu bola hrozne trpna.

Ani ho neprezrel,povedal iba, e je to nkazliv,e to potrebuje odpoinok,asapotom trochu vpna.

80 81

Kohty u odtrbili dvno svitanie.Na ns si ahla noc.to na ns bubnov paba melanchlie,tla ns kzemi slzotvorn spleen.Aoddvna pletie sa nm v pomtenej myslismutn, mal nsobilka odvahy:Peme zotierame,

zotierame,zotierame.

2

Apotom rno:Aksi priate,dobr znmy,aksi kdesi viden u tvrpozer na ma oknom kaviarne.Vstane, kvne prstom, zahroz,povetrie je pln ekrazituanad nami detonuj oblaky.Bsnik, ute, bsnik, ml!Premieaj si na obdratom mlynkuperly sz,krpy hviezdiiek,neskonalej lskysladk pernek.

Bsnik, ml!

Poasie

Pad d, pria chryzantmyaudia oi div e nevyoia si.Zatl rakvu, svieca dohorasused susedovi hovor:Neboh, chudk, bol mi ako brat...Amyslia si pritom:Tomu je u dobre,na toho nepr,ten je rd.Pad d, pria chryzantmy,udia oi div e nevyoia si.

Aty, bsnik, nem in tmy?o by ste chceli vtakom poas!

Estetika

1

Podivn vojacivkrme na spadnutieprevraciame non oblohujak vek ierny dbn.

Popjame unaven dade jesene.

Atak pozdeatak mrneatak slnka zane sa.

82 83

Rovina

Dotyky

Od rna kvm chodia telegramy,more listov zaplavuje dom,telefny zazvonili vcelej tvrti odrazu.

To ni nie je, to ni nie je,to len ja a stle volm,nadvzujem preruen spojenie.Ach, dobre, e uverilina pote avtelefnnej centrle,e a nechm milinkrt pozdravova,milinkrt e a prosm:Nehnevaj sa,je to strane dleit,som ztoho u cel blzon,som do teba hrozne zamilovan,nechaj vetko tak, ako je,vkpeni nech hor voda,vkuchyni nech teie plyn,nechaj, nech sa vizbe toia pojaen zrkadl,apricestuj prvm vlakom,sem pricestuj za mnou, na irok rovinu!Pri vlaku a bude aka sedem iernych kon,kad shviezdou na ele,bude kvitn jazmn,zbrosk pada pe,jemnej ako tvoj pder Soir de Paris.

3

To som ja,zafan ven ue mz.Zavesil som sa na krk ivotu,napil som sa jeho horkej krvi.Ateraz vystupujem zo sebajak rieka zbrehovanesiem slovo ete erav,slovo ete nenaroden aslep,spravm vm zneho krsnu sponu do vlasov,ostr n apluhavetko, o sa vm len zachce,kad predmet nevyhnutn pre astie.Rozkte, abud kvitn stromy.Povedzte, abude zvoni trk.Usna budete smojm slovom vsrdciazobdza vs bude kivotu.

Ale ke razvstudenom ahustom dadipocestujeme spolu do prceaukradomky dotka sa budemvaich vlhkch plov,usmejte sa na maaspo oami.

84 85

rno je dusn ako tanen sie po ble,jedin smutn vrana na nebi sa krti ako ventiltor,tun klasy zamdlievaj asom,ke miestny rozhlas zachrpnuto vol: Pote a, pote a!

Ochvu je dedina przdna ako vyfknut vajko.Len star mama sed vo dverch apotichu si spieva:

Osievala mkuv deravom klobku...

Star mama, slep, neboh!Chodievala doji kravy do Herzovho majera.Modlievala sa, aby mala dlh ivot aastn smr.ivot jej preiel, ako ke plesne biom tak to bolelo.Ateraz u vonkoncom nevie, o je toto za svet.Nepamt si men svojich vnukov,uakano sa strhne, ke je vdome smiech,veer jej prina podivn, cudziu vu splenej nafty,ale zem, ke ju vezme do prstov, je stle dobr.Je to t ist pda ako vtedy...Krepdenov aty, estns rokov adlh vrko s u pre,ale rovina zostala, rovina je ven,ibae dcha rchlejie anahlas.Na hody tu lietaj peen husi,krahulec tartuje kolmo koblohe ako raketa,vjeseni fialov dade pria do zhrad,ak kvapky sliviek klop na ustat zem.

Rovina vydala svoje plody, u nem o poveda, aml.Ospal,zaslepen melasou acukrom, oblieka si vatovan kabt.

Na Martina pad prv sneh.

Ponhaj sa, na rohuu trbi veer, maovan na modro jak star automobil,mestsk slnko, krekav, obohran plata zasva sa za obzor,ale nae, meden, vyleten rajnica krsne zapad,ake sa dotkne Zeme, je to vetko u.ierny bk vdrustevnej matalizamatovm basom dospieval svoje lyrick intermezzo,rovina pad na kolen auklad sa spa.Nastal as vyzvania iiem,dupot ako na slvnostnom defil,lebo tu s vkadom dome chlapi ako elezoazvuk m dostaton miesto na rozbeh,take sta vypn rdioame pou, o sa komu snva...

Snva sa:sklo,kamene,kovy,pohladenie rk,zohnut ukazovk, ktor klope na okno,letm smev, na ktor si akal,snvaj sa veci nevysloviten,veci zzran aprost ako sneienka,snva sa mi tvoja hlava na mojom rameneamoje oi na dne tvojich o,snva sa nm,snvaavetko je to ako vkzelnckom klobku.

Noc, ierny klobk so irokou strechou, prevracia sa naruby, rno.

A teraz vid, ak s sny hmataten.Nervzne prsty televznych antn prepichuj tmu,dvojstupy novch domov klu do dedn,

86 87

ierny okruch chleba, visiaci nad stami ako fantastick mesiac,ale ubdajci stokrt rchlejie,azfal obenice detskch o, sledujce ho a do plnho zniku.

Sladk re materinsk atrpkos dvoch slov celkom nevinnch: Mama,[daj.

Ak zvuk vlastne vydva slza padajca vabsoltnom tichu, ra,[priezran?

Hlavu vdlaniach, rozmame, i to bola pravda.Kde si, rovina statkrskych briiek,znakujcich tvoju tvr ako ospky?Kde si, rovina bresk, zablaten austat,rovina tulkov aobecnch blznov,pokoren aobnaen,trasca sa pod plachietkou svojej chudoby,pred oami spravodlivho boha,kpenho za tri noe plnomocnch odpustkov.Zabudli sme na teba,zabudli sme na vs,ruky pochovan za iva,ruky bez prce, bez konkrtneho zmyslu, zbyton.

Vzzranej tme jlovho veera,vnapnutom tichu pred dozretm plodov,pri poloen poslednej kridly na strechu svojho domu,vo chvli, ke zavierate oi pred spnkom,vy vetci, ktor chvlite svoj de,volajte vody.Volajte vody, ktor uplynuli,hovorte kvodm vkadej podobe:Vrte sa, dvne rieky, atete nazad starmi korytami.Kruhy na hladine, zuujte sa a po osudn pd samovrahovho tela.Zazelenajte sa, slep oi studn,utrite svoje zrkadl, vktorch je napsan: choroby, bieda ahlad.

Zem pod nohami

Blata po kolen. Leje sa. Spadli na nich oloven nebes. Opusten havran,let sem? Kde je pevn pda, kde je zem? Tvoja zem je to, oho sa dr.Pij ako dha mlanliv mui. Pij na odvahu, pij na svoj strach. Ako hus sakne krma na vodch. Ako pecne chleba, hlavy po stoloch. lt, smutnsviece dymia vkostoloch. Hluch, ak voda pad od rna. Azem azem,ty ml, hrobmi zoran. Tvre ukrvaj, slzy umvaj, ale neprestanhork nreky.Ako na poiatku, tak a naveky.

*

Mintu pred usnutm, vplnej nehybnosti asu,tvrou ktebe ustupujem dozadu.Tam sp zelen slnko zmojich detskch kresieb,trojnoh pes hovor tam jasnm udskm hlasom,atramentov drozd ticho hvzda na pijavom papieri.Objavuje sa prav podoba azmysel vec.aleko, ale vetko tak, ako bolo,nedotknut aist, lebo kad m svoje detstvozamknut jedinm kom, navdy stratenm.Vakch chvach prichdzame sem,bchame na brnu arozkazujeme: Otvor!Ale nezastav sa dom na straej nke,len nem drozd splaene let priamo do slnka.Zamknut. Zamknut na milin rokov, navdycky.

Preto ke nahlas spomname,nae deti pla ahovoria nm: Presta!Presta stou stranou rozprvkou, vktorej je vetko smutn.Smutn sny, smutn svitanie, smutn klesajce hviezdy,odtrhnut znonej oblohy.Tak chodievala smr, zapaujca belas ohne liehu vhlavch otcov.

88 89

Zas bud hlavy voknch, veci vporiadku,zas bude vetko na svojom mieste,spravme veer uvs vzhrade,prstami lusknem, zaplia sa marhule,ich lt ohne zas sa nad ns zohn:Ajvtedy bola trva modrav astuden jak studa,d bodkovan ako kravata visel ikmo zmraien,blesk zanal sa na nebi asiahal po n bozk.Ke u t brka dlho trvalaaprli hlasno tkli na plech hromu,povedala si, e a bud hada...

Vtme som a videl letie ponad dvor.

Vt noc sa zem pohla vloiskch,vznikli vetky hviezdy,vesmr sa triasol ako ovekaahadal si svoj stred.

Na druh de po stvoren sveta hralo rdio,chodili po izbch,chodili, hovorili,lmali chlieb,zvonili lyicami,zvonili,ale tvoje krdla, priezran aahk,si nikto nevmal.

Chvlili sme a, slepota dospelho veku,bolo nm dobre,ao sa stalo, stalo sa.

Krvav pot, vystp zhbok zeme,na slvu rk, o a do nej siali.Zutujte sa, oceny,vrte svoju so slzm ien amatiek, ktor klesli pod archou ivota.Spojte sa, vody minul avody predminul,vydajte svedectvo pre ivch,ktor, dotkajc sa slnka,potrebuj istotu poznania,pevn bod,zem pod nohami.

Krdla

Tak to je leto. Slepci vBhoni zdvhajhlavy nad mr, nad ostnat drt,prezeraj si vlaky, dlh athle ako pskanie,plej burinu akal.Pri Cferi sa opauje dieva srukaminad hlavou, an vee naftovho priemyslusa plazia ktrati, vetci kvajamyslia si to ist.

Poda kalendra je 15. augusta, Mrie, 16 hodn popoludn,slnko je vpive, brka vpovetr,park pln stej zelene, ateba niet.Vdy som ti vravel:Pr vprav as,pr za dunenia bubnov,na prav poludnie,ke lastoviky rozdvaj vo vzduchu svoje autogramyaveci mlia,pr pln hnevu,ke si smutn, aj ke sa ti chce smia.

90 91

Ale my, odkedy sme poznali,e hmota je len uritou formou energie,ahie roztvrame svoje krdla,pohybujeme sa rovnako dobre vpriestore aj vaseavieme, e toto miesto je tu uns, na zemi.Odkazujeme vm,vy sladk, tuen, prichdzajci znaej krvi:Myslite na ns,my sme boli v osud,prve tak ako vy ste osud tch,ktor prdu prekroi po vshranin iaru ivota.

Vrovnak sobotu, po ptnstich rokochmi povedal ist bel,sktorm sme kupovali lstky na futbal,e sme to dvno prehrali,nemme nijak krdla,ato je smutn vec.

Som teda doma, drm sa zeme,zem vade chod so mnou,moja zem,rovina malikch ud,robotnkov zKovosmaltu azatmovej elektrrne,ktor es dn vtdni zastupuj bohana stavbe sveta, o tak hriene zaostala,pretoe vetci svt,zodpovedn za poriadok, brali platkyaboie mlyny mleli iba pre pnov.Som doma. Oi pln zeme aruky pln rk, rastiem do seba.Leto vo vzduchu. Leto na kadom kroku.Leto lt ako osa stle za nami.

Za krvavou iarou horizontu,vboch zhradch,kde poda tvrdenia teolgov m by raj,kde sip diablov hnev, vybuchuj grantov jablkaanjeli vplynovch maskch,shoriacimi memi vrukch, uzavieraj svoj slep kruh,je napsan osud loveka.

92 93

Pralivos

p. 92 vakt

9495

Oslnenie

Slnko

Obilie ltne.Slama na klobkykrsne dozrieva.De ako stvoren je na tanie zruky.Ospal atle klop do dreva.Vade na svete to zna SOS.

Vbelasom vzduchu utopil sa les.Milenci vom sedia sbledou tvrou,pij slnko soctom,jedia kysl jablk,rtaj si prsty na nohch ana rukch,teia sa, e kivotu to sta.

Modr les. Nad lesom sa mra.Zmraien zrazu odlomil sa blesk.Zem sa nahla.Sosny narazili elom oelo.Tak sa zakla, a sa zotmelo.

Aja by som ti kpilletn brku skvetinami,krotk blesk, o by sa vnich psol.Keby som nemal na chleba ana so,na ksok slnka by som mal.

p. 94 vakt

96 97

Keby chodil niekto, o tak visel,ten by musel hrozne hlavou kolemba,ten by musel hrozne hlasno zvoni.

Kad de si uvzujem kravatu,po zvonen zostval som vtriede.

Pamtm sa: vdy ns upozoroval na podivn zhodu letopotov anaozaj u roku 1638 zomrel Johannes Althaus, starosta emdensk,ktor cel svoj ivot rozvjal mylienku ozvrchovanosti nroda, ao300rokov neskorie sa osi stalo shranicami nho ttu. Bude to iste tak,ako nm hovorieval: e toti dejiny vytvra sila osobnosti audalosti salen prispsobuj vli gnia.

Ale mne bolo vtom ase vetko ahostajn.Hrval som futbalamiloval Helenu Dakov zIII. B.

U pred prvou pnskou vojnou sme sa driavali tajne za rukyao7 strn alej som u tuil,e to, m tak vonia, bude koricatrocha pomiean skprom.

Cez telocvik sme sedvali na oknch,knsali nohamiapovali monotnnu piese:... Gallia est omnis divisa...

Vtedy som ete nevedel, e tto vec sa stane a opoznanie neskorie,nevidel som ivot, ako sa obracia knm chrbtom.Jednho da som otvoril dvere triedy, vktorej nebola,apoloil som nohu na xylolitako do horiacej trvy.Vten de si niesla svoje esk meno do Prahy.

Ja ti ni nevytam.Teba kad bi.Tebe to vetci vytaj zruky:

Ke usmeje sa,vyjd dhy pvovatam, kde stpa, rieky pramenia.

Obilie ltne.Slama na klobkyprve dozrieva.

Ale ja stle chodm snepokrytou hlavou,plnou trpenia.

Domov s ruky, na ktorch smie plaka

To bolo vtedy re, ke zahynul Ivan Hrozn,uite dejepisu svene smutnou tvrou!Siahol si na ivot aani nezaplatil njomn.Ae tam tak viselae tam tak visel ten ulinkana cel svet vyplazoval jazyk,to sa mu ned odpusti.Tvrou do ulice, ptami ku dverm,ako niekto, kto prve voiel astoj za zclonou,ale hlavu naklonen, akoby uhbal pred derom,apod nohami pln nru vzduchu., ustielajte vzduch pre tch, o odchdzaj,ustielajte pln hrsti voavho vzduchu,ktor ich oddeuje od zeme.Tam na ten vzduch si poskladaj svoje iale ako koele,na ist ran slamu vzduchu.

98 99

svislosti si spomnam na ist bse trocha sentimentlnu. Poul somvnej pada non motle na skl okien ako d akamene.

Ale vtom obdob,vnociach plnho zatemnenia Mesiaca ahviezd,pouli udia in veci,prostm uchom nezachytiten:prespanie piesku vokennch tabuliach,zfal silie stolavrs do dlky,nehn saaumie korunou,apotom zrazudo tmyostr vkrik sviec.

Pokorn atich bratstvo kov,nevydvaj ruke ten, o otvor.ialen noc sed na strecheavypiskuje na deravom komne,flauty bazy hraj vzhradch.Prekroi ten strach,otvori dvereavidie, o sa rob!Matka! Matka!imy na schodoch.

Apotom doma umvala riad,plechov slvu nedenho obeda,pri ktorom zostal jeden tanier ist.

Apotom doma kvety polievala,drhla prah dlky,strila lesk okienavene mala obe ruky przdne.

Myslel som,e to bola nevyhnutnos osudu alebo va bohov,proste osiako nhly pd jablka na ostrie noa,ale jadro veci bolo vnieom inom.

Aj trinsron lsky maj svoje dejiny,krvavaako voda smutn.

Ete dnes ju vidm,jej mal nohy servenmi sandlmivprachu ciest pivonky rast koremi nahor,zstavy vej pod kvetmi.

Pei, pei, pei...Ruky na tvri.

Napokon,to pekn esk meno bolo celkom nani.oskoro sa mnohm znepila jej olivov pleamodrav lesk vlasov,pripomnajci hlave pitole.Za gotickmi oknami biskupskho gymnziasme prve rozoberali tajomstvo venej pravdy:

Memento, homo, quia pulvis eset in pulverem reverteris...

Tak sa teda obrtila na prach.

Veci sa alej vyvjali normlne. Pretoe dejiny vytvra sila osobnostiaudalosti sa len prispsobuj vli gnia, rozhodol sa Frantiek Kaplnek, ofr ervenho kra, ajemu podobn, kad skvapkou cudzejkrvi vrodnom liste, e premenia beh sveta v miestnom meradle. Vtejto

100 101

Krv nie je voda,nepi znej.

Aj trinsron lsky maj svoje dejiny,krvavaako voda smutn.

Milik, nepla.Ty sa toho nedoije,nepla.Kpim ti glbus, o sa pekne krti,abudeme cestova.Sedem mtvych ocenov podomiea brehy pamti.Sedem mtvych ocenov, poviazanch reazou.

Ale tam,na dosah rukyierne lampy hviezd.Pr.Osamel voda na tvri.Frantiek Kaplnek, ofr ervenho kra, ajemu podobnpozeraj na ns,dupocako zlostn deti na vlete za mestomakriia:Je nm tu zima.Pr.Chceme s u domov.

Domov je chladn voda vzarosenom dbne.Domov s ruky, poloen na stolevnedenom tichu, po prci,przdne aakajce,rozhodujce,jedin, ktor vytvraj dejiny.

Prezerala si ich veer pod lampou,prekvapen,prikladala ich ksebe aodahovala,prikladala, odahovala.o bolo medzi nimi, nikomu nepovedala.

To bola prve t zvrchovanos nroda:ruky, ruky.Ruky volajce opomoc,ierne kmene splenho lesa,nad ktorm ani plav lna nepreplva,len sprostik vietor tam zdvhakridlu popola.

Pominulo sa to,rozplynulo sa navdy,no hlboko vhrdle stle zostvahork chu mandl,prehltnutch so soou.

Slza akrv.Milik, nepla.

Bude raz chodi do kolyabud sa a pta.Ale ty im povedz: Neviem.Moja pam je zrkadlo, na ktor mi dchli.Nepamtm sa.

Bude star studaabude vedro krvi.Nepi znej.Krv Oswienimu,krv Kremniky,krv Lidc.

102 103

To je t obru, zktorej neunikne.Spome si ete na sben prste,na kame dvno zahoden do vody,na vodu prichdzajcu vdy odinakia,no opakujcu sa ako pesnika,na jej kruhy,na ich mlanie.

Spievam si smutn lger achodm po kuchyni.Plyn, modrozelen, ako tvoj svetermi pletie hlavu,rd by som spal,keby veda ma nesedela Nedeasmaiatkom vlone,sprstom na stach.

SNedeou sme chodievali lovi ryby.SNedeou som tal zakzan knihy.SNedeou sme sa kpavali nah vrybnku.Nedea je moje pokuenie,vnedeu mus lea ako obrus na stole...Nedea, nedea...Zatvrajme okn!

Tak bez spomienok, ktor horkn,abez zlch mylienokberiem si svoj chlieb,cez prsty,na ktorch svietia tvoje slzy ako kvapky oleja,vidm dhu na asfalte,leskl strechy,chlapcov, o vnmornckych blzach id do kina.

Domov s ruky, na ktorch smie plaka.Skryj tvoju tvr, vlhk od potu aod sz.Mu pritli, zachrni azohria.Ale aj priloi prsty na hrdlo astisn.

Kad de si uvzujem kravatu,kad de myslm presne na to ist.

Nedea

Cignske dieva vltch menestrkoch to eriavom,vade okolo je nedea, hr dychovka akyp mlieko.Poujem inely,rti sa expres so sklom,dve slnk narazili oseba,ty oniom nevie.

Azatiavzhrade za oknom pes tek celkom po dedinsky.Na holch konrochu vidno zreten obrysy budceho lstia.Zavialo chladom, priloili,holub na komne oernel jak orechahoreznaky padol do trvy.To vetko ete pred obedom,vhodine prebdzania stromov,vnedeu.

Ale omintu sa veci zmenia.Hrebene vo vlasoch zaiskria azhasn,ulica stchne, zahrm,elektriky utekaj po prstoch azaahujsiete nad mestom.

104 105

Ak je tmav noc!Spa srukami za hlavouamysliena skvel okamih opania zeme,na nehmotn telo nad latkou!Vtedy aj slovo letmo pout m jasn zmysel,vtedy je nebo blzko,zem hlboko,korene stromov celkom nepravdepodobn,tvr vo hviezdach.

Avetko zle len na odraze!

Vstudenom dadikrtko pred svitommrzka niesli po schodoch jak klavr,drevenmi nohami prekroili prah,rukami hadali pri zemi anali,dolu uloili,elami ksebe, poklonili sa.

Teraz je tut chva, vktorej letam, kde sa pretnaj uhloprieky izby,ty si ten bod,to chvenie nad obilm,ty vetko vid ukrytatrasie stpmi vodorovnho sveta, vmrnej zlosti.Nenaklon sa hladina,neuvid vnej slnko,ani d,ani seba.Stojat voda, stojat,ryby vnej na dne horia.

Zveerilo sa.Dbn stenkm krkom zaspievalchrapavo ako koht,veci si nali svoje miesto vtemnote.Poznvam iba poda hmatu, e si neodila.Azem sa so mnou krti ako koloto...

Cignske dieva vltch menestrkoch to eriavom,ktor ustato stoj na jednej nohe ako bocian.Po schodochaksi soprn zbehol do przemiaaskrkol do era:Matilda, domov, u je neskoro...

Domy okolo sa uloili kspnku.

Oslnenie

Ak je tmav noc!Pri rieke, vsadealie zaplili,strieborn ryby zasvietili vprdeazem sa trasie od dupotu nh.

Premiesujme sa!

Stle to ist:otanie o,koles,stpajce aklesajce,sstreden auzavret do seba,pomal pohyb na vrchol apd.

106 107

alej je voda stpajca kstam, ktor hovoria,alej je matn, nezaostrenepe daa ponoren do noci,pod ou mu sjablkom ske ako rosnika,dr si palec na nohe avol:Vetky veci vrhnut do vokvracaj sa na Zem, nie naopak...Anaozaj, mali sme prleitos presvedi sa otom:pralivos ocele adetskej tvre,pralivos bmb achodnka!

Ale tie tvre bledn valbumochastrcaj sa vmysli.A jednho da popoludnpln pokorysadme si kstolu,album otvramepopamti, siahneme si do pamti:ni, ni,biele miesta,akoby si napsal na sklo okna: bim a azotrel rukvom,akoby ich ani nikdy nebolo,pominuli sa,Tamara, Tatiana, Teodor, Terzia, Tibor, Tichomr,pominuli sa,Magdalna, Malvna, Marcel, Marek, Monika,pominuli sa,Adam, bel, Anna, Alena,pominuli sa, le oce zostala.

Ale vtom istom smere, alej opohad,nohy ien id za zclonou,ako keby udierali na vesel bubienky,nohy muov,prun, cieavedom,krtia Zem pod sebou jak vek velocipd,na dlabe mesta,na dne ocenov,vtekutom kove hviezd, vskle piesku,vpaprad premenenom na antracit,vade, vadestopy loveka.

Dve bos nohy po izbe mi chodia.Tma vis za oknami ako negatv,mrne sa hadm na tom obrzku,noc pad ako zostrelen vtk,zava isprava peru bombardrov,voda avzduch vystupuj na nebes,zneba na zem kles zvonica.

Uvidie Neapol apotom zomrie!Navtvte Capri,svadobn noc je len jedin!Nah mu vcylindri le na perne,nevesta je nedokav, vlak sa pohna.Ne pas se pencher en dehors,nicht hinauslehnen, pericoloso sporgersi,nenahbajte sa zokien:mtvy mu vcylindri le na perne,druiky sa hlpo chichoc.

108 109

bazny asalt nad baznom,purpurov motocykle sblondnkami vlodikch,ale aj veci zabudnutaveci povimnut iba nhodou.Ja sm som mesto.Mm ruky, ktor brsia kritle,aruky, ktor ohbaj plech.Ja sm som mesto,milin becovbe vo mne maratnsky beh.

Cez steny akvria svet je tmavozelen.Nehybn biela ryba vis na oblohe ako vzducholo.Ale ja idem cez vodu, cez kamene,cez mliaci lesacentimeter od oknazmiesta, kde kvitn prve klviealt vela vyletuje zizby,oami presne sledujc jej let,priezran aahk, sa odram.

Vzducholo

1

Ete ani ke si esala vlasy, nepochopil,o znamen to mnostvo detonci tak nablzku.Myslel na hrebe,na oneskoren hviezdu, padajcu za bieleho da.Ale to mosty vyletovali do vzduchu,jeden po druhom,celkom mal mosty,iba pre nich dvoch.

Tich akrotk,nepokvrnen,zvrchovanjak kosa pred zajaikom,vtme zelench ateln,ke svitabiely prpor mrana veje nad poom,oslujcajak telo eny, ktor vystupuje zjazeravsilonovch plavkch.Les naraz dvha tisc iernych klarinetov,aby zahral,ale ty sprvne pad na tvr.Zachr sa pred dotykom,zachrpodobu sveta dvno tuenho.

Dve bos nohy po izbe mi chodia,dve bos nohy, ktor nevidm.Vychdza slnko, ihla na dlke.Ma zdrav prsty, ihlu by som zdvihol,ma zdrav ruky, zdvihol by som svet.Otam hlavu,stle to ist:koles,stpajce aklesajce,sstreden auzavret,hmota vpohybe.Otam hlavu, ale teba niet.

Slzy asvetlo,dojatie aprach.Huiace mesto vstupuje mi do zreniiek,domy avee,eriavy asklo,

110 111

Dval sa azazrel:asi na polceste,trocha bliie kZemi,nad veami mesta vzducholo.

Visela tam nehybne amlky,bez priny, ako urka.Leala tam ako krava vplavkch pod belasm slnenkomacel mesto bolo ztoho pohoren,ako keby prevala jeho cyklmeny,jeho georgny,jeho neny.

2

Vzducholo nad mestom, vase, ke dobyli sme vesmr, psob akoprovokcia, ba je to vlastne zniovanie vedy napsali miestne noviny aich redaktor, holohlav Sokrates, ten nedouen sochr, sm vylepoval lt plagty: PLES ASTRONAUTOV SA DNES NEKON, na vetko odpovedajc nauenmi frzami: Neptajte sa ma na podstatu vec,viem, e ni neviem apod.

No milenec advaja hri biliardu, ktor u zpraxe poznaj tak trochaneustle meniace sa postavenie hviezd, t vek duchom, vraveli: Je toko vec medzi nebom aZemou alovek potrebuje nieo ahkho. Neviesa napokon, i to nie je nov stlica kto vetky hviezdy sveta spotal? my traja aspo nerume za to. Amono je len phym sprostredkovateom, poslom zneznma, pamtnkom zaiatkov, hmatatenm symbolom odvahy ainu.Nech vis!Napriek dvojzmyselnej tylizcii tch slov ozaj sa vtej chvli podobalasoche, ktor odlieta.

Vprestvkach medzi vbuchmi vzduch hual monotnne ako vysva,vine triasli krvavmi hlavami,nhle aprudko dozrievalo obilie,les hrdzavel jak kvrna po krvi,u bola jese,ke porozumel, e je sm.

Pohadal klinec, vzal ho do prstov,zatkol.Urobil uzol, ako keby uvzoval lo,spravil sluku ako na vietor,sadol siasmutn, ako keby kopal hroby,skladal koeu.Bola klzk ako ryba, mkala sa zrk.Plvala izbou ako utopenecaako zmrana padala znej so.

Pot lejci sa dolu tvrou,pot maratnskych becov pred cieom,pot anch konapot drevorubaov,, pot, chvejca sa voda zkosti,kto a pozbiera?

Izba je naraz pln malch krytlok,ktor zachytili vemi tich hudbu, vemi zaleka,slama vzduchu je u cel mokracez jej stebl, naplnen istmi oovkami plau,vidno do neba.Tam ruov avek kone, celkom slep,vystupuj zvody,vchdzaj do slnka, stavaj sa na svoje miesta,otaj erav mlyn oblohy.

112 113

Potom u znela iba jedintenk struna,do prasknutia napt,na nej Zem ako na vlsku,u pokojn atich.Atak vstal,oi pln bielka,krdla zlepen,atrasc sa jak kuriatko,sa dval:

Vrchy sa stavali do zkladnho postoja,rieky tiekli ako na mapch,slabo amelodicky hrmelojak pod oknami konzervatria,padal riedky d,len obriadok,robotnci si pskali nad veami mesta,opravujc klenbu oblohy.

Nebo u bolo przdneaist ako sonika.Raketa na Mars odletela poda cestovnho poriadku.

Len Protagoras, filozof aholi, stvorite namydlench bleskov, jemnpovaha, bol lyrickej vodhadoch. Vetko je tak, ako sa nm zd, tobola jeho zsada. Aiste je to iba zakuklen mot, vajko mravca vynesen na slnko. Ve o je ivot? Vek mravenisko. Ao je lovek? Bublina.al pn na holenie, moja poklona.

3

Ale ona, chladn, nevmav,rstla ako fialov hrb,padala, padalaapadala ako bomba.Dunela ako bk,o be kobloku,vzruen ervenou nahotou tej splne,kde stoj oslnenvkriedovch kruhoch jej dvoch Mesiacov,ke trocha spomna.

Vtedy bol svet jak izba zntra zamknut,smr visela celou vhou na kuke.

Avade dusnotaatma jak vkatedrle.Ahrali organy,len na tch najhrubchana najdlhch hlavniach.Zdalo sa mu, e je prve polnoc,e prask,krehk adut krupina vesmru e prask,shvezdia e sa rtia popri om jak vlakyzaleka.

114 115

Ahore nad nm,na syntetickej oblohe, jasnej ako facka,otvra tma svoj ak ierny klavr:zasa ten koncertdesnch kakofbi!Allegro ma non troppo...Guajacuran, hysteps, thiamin forte!Spa!

Oiestej rno,ke do istho neba sirny meia ako rieda oviec,zotvorenho oknavslnenom svetlevystupuje mu.

Na prstoch stoj,shlavou proti mruako vdyuje pravideln adrsn otanie mesta,ktor sa nezastav ani na chvu,potom sa vystrie,ramen zdvihne ako pred orchestrom:Piano

oposchodie niieaete niie hlasn ensk smiech.Pn anjela,i opan let Ikara zo slnka kzemi?Aon tu le,bez prilby abez skafandra,bravrny pilot vprkovanej pyame,tak dokonil svoj strmhlav tok na asfalt,komu by pripomnal mua, ktor padol,akomu anjela?Je to len mal, skvel natiera,kresliaci svoju iaru zhora nadol.

Robinson

Robinson

1

Vzeleni zhrad je pohoden ryav iapka jesene.Zem teda sa zhruba dr svojej drhy.Vandium amangn,irdium aarzn,olovo ajd,avetky prvky vznmom poraddo istej miery poslchaj dvne zkony.Oceny sa ete knu vbedrch,vkrahu Zeme hlasno mask nafta,sp stepn trva, lesy povaj mrny nrek vodyavpopolavom trascom sa vzduchu,vnhlom tichu, ako po vbuchu sopky,zvskla sirna.

Ani som dobre nepoul jej hlas.Noc spa svoje dynam,osi mi vrav,nerozumiem a.

U vyli nenyamesto si u ladpaly neurz,hlboko, hlboko,a na dno mojej studnezostupuje strach.

116 117

2

Ideme. Vtvorstupochje ivot tyri razy dlh.Vzkrute niekto rozbehol sa klesu,je jese, zapad slnko, strieka krvaprechdza sa na zelen.Pad,stromy vzklone ho odmietaj.Zasa ten ist krtky pohyb sp.Vlastnho detstva dotka sa lakomjak niekoho, skm sed vkinosle,sekundu pred skonenm vojnyzanaj hrameden fanfry,kolorovan slnkostpa nad obzor.

Vtedy a naraz poujem pri ijacom stroji.Stojm aproti svetlu prezermpltno zoit aznova rozpran,mlm.Vetko sa dalo zasa do poriadku,dierky na koeli, tie u zostali.

Tam bolo treba prve zaa.Tam, pod koeou, pri pokoke dchajcej ako les,vktorom sa ukrvamesami pred sebou anavzjom,kde hamena jelea, pijceho vbrode,na diea sistou tvrou, sbielym medveom,na enu, padajcu pri jednom slovedo mdlb ako do studne,na dobr slovo,

Amesto hr jak fakrova flauta,nikoho nedojalpodivn osud podivnho astronauta.

Tak zasa leatvrou vtvr plantamvhu Zeme dr na lopatkch!

Zvon zvon,hlinu vyhadzuj,duniv pochod jazdy nad hlavou...

Ale on oi otvra, vid:Zemegua plva vrom priestore jak suka,roztoen okolo bokov Galiny Uljanovovej.Mu svedrom vrukch zaspal na najvyej prieke rebrka,snva sa mu Yma Sumac, premenen na kolibrka.

Bez vhania pokrauje vo vstupe za hviezdou,nikomu sa to nezd neobyajnanik si ho nepomli so sthakou,pretoe de je modr ako oko krlika,je fantastick deakad m prvo na svoju hviezdu, na svoj senana svoj pohyb nahor.

Ustpte zcesty muovi idcemu po hrebeni strechy.Km ete trv pohyb proti slnku,bolo by smiene zvoni na mtveho.Sm dobre vie, o skrva vsebe let.Ak rozhodol sa vzletie, sprav to!

118 119

Me si kakn,me hada zblzkaiaru ivotaaastia.

Sedm pri klavri,hrm jednm prstomjednoduch pesnikuLska, boe, lska, len tak mimochodom,sm pre seba.

3

Za dvnych ias mojej pamti,ke kdekto vo mne videl naivnho chlapca,akm sa vrei muov ani nedvaj men,ja som u prelamoval ady Antarktdy,sPolrkou pod hlavou som spval vholej ptiazvidel som vetkm robinsonom.

Veer,ke si u nai doma ahli,potajomky som odchdzalachodil po prstavoch.Hadal som lo, ktor by stroskotala,hadal som vietor,hadal som svoj ostrovvene zelen.

Avade tam len ty si bola so mnou.

na loveka,na prleitos, ktor sa u nevracia.Tam bolo treba prve zaa,pri pokoke dchajcej ako les.

Vchdzam do izby,zamykm,sadm si ku klavru,hrm jednm prstomjednoduch pesniku,Lska, boe, lska, len tak mimochodom,sm pre seba.Myslm na to, o ma trpi.Daov voda, voajca smolouvsude pod oknom,jak vek ierny reflektor osvetuje nebo,motocykel BMW 750vystrelil dlh dvku za seba azmizol,kukuka na hodinch kuk poludnie.

Zrazu je jese aja som vek vtk,nemotorn asmieny vo svojom akom zimnku.Chcel by som letie na juh tvojho srdca.Kde je juh?

Nik nevie,smernky pri cestch ukazuj do zeme,Zem otvoren dokorn sa trasieacesty, ktor teraz nikam neved,ako iary na studenej dlani mtveho dievaas przdne.

120 121

Abola tam.Uvidel som ju na okamih zbokumihn sa ako antilopuvokuapotom vade nahmatal som tmu.Obrovsk ierny vtk si sadol na palmu,zakryl slnko.Vtedy sa zem zachvela jak ena pri prode,o vyvrhla, to vetko bolo mtve, krvav,hlina priahla si khline, voda kvode,obrovsk ierny vtk napalmuzakryl slnko.

4

Apredsa bude rs,bude sa zdvhaabude stpa po oblku dhy,polet,aj bosou nohou pjde po vesmrnom skle,umel slnk zahajc pred sebou., zzran akrsny stroskotanec,padajc nasp, zane odznova,aj znioho,aj zvody,ako ke klia semen,zem zdvihne nad sebouavstane,ty nevinn anah,ty bez mena.

lovek medzi umi.

No potom neskr,ke sa u toto vetko stalo detstvom,aete neskr,ke priiel asavlajky leta klesli na pol rde,valekej krme som sedela, ierne kruhy pod oami,pil som lt grog.Pil som tvrt rok.Pil som, ako sa pije zocena,vekmi dkami abez prestania,pil som lode aryby,kamene, ktor vyplvali na povrch,prve tak ako alek ostrovyamest, voajce vanilkou aambrou,pil som vzduch,magick lieh, ktor hor voiach,re priestory,zfalstvo, o pli,ale nezhor.Abolo treba zaa od zaiatku,tam, kde sa lovek zdvha na nohy,kde kreme, biely ako panna,iskr potme vrukchapad na tvr ako opilec,ke vid vkameni apiesku,pri zbleskunenov i sviecjedin osamel stopuloveka.

122 123

Nepokoj

p. 122 vakt

124

125

Dejiny trvy

Oldichovi Mikulkovi

To by ste radi videli,ten fosfor!T lku, svietiacu ako hodinky,ke ukazuje jar!Ete m mkk ltka,svaly ju bud bolieau sa na svahu mihne jej zelen kabriolet,, akcelercia trv!

Achlorofyl!Ajarn klenie!Advestotisc inch hlpost!Hlava vs ztoho nezabolatrva u vchdza do alieho kola.Zaspievaj nieo vesel,zaspievaj, ale rchle!

Splaen ako jelene,starneme trve na oiach.

Au to nie je pretekrsky voz,hrmenie jarnch motorov,ialenstvo tribn!Je tu len smutn auto spivom,zktorho vyhadzujzelen fau spenou vhrdle,

p. 124 vakt

126 127

Napsan s:dejiny vojen,dejiny filatelie afutbalu.Dejiny trvy nikto nenapsal.Zhadiska trvy je to bezvznamn.Jej dejiny s dlh aplynul.Premvaj vnej expresyanjazdnci hryz hrivy kon.Zapad do nej zlatovlas hlavaamnoh kohtik vnej stratil hrebienok,, pozn bludn hviezdy!Trva vie, po om bva krv.Vpamti dr vetky letn lsky,cudzolostvabetilne vrady.Ale trva je trpezlivacitliv.Trva vetko zakryje.Ml.

Nepozerajte na u zvysoka.Trva vie, od oho mtvych bol zub,trva vie vetko oivote asmrti.Trva m presn zoznam ndej asz.Vypotala vau definitvnu podobu,podiarkla si vs zelenouaak.

Raz vetko pochopmaodhalm ti skryt svislosti veci.Po,vyjdeme do tmypova prodn bolesti trvy,krut k koreov,praskanie buniek,

riebt,konky lne,napodobujce cval.

Raz adva,vysoko kolen,spieva!

Atak sa lovek doil tisc rokov.Musel len bea,predbieha spenou vhrdle,nik sa ho nesptal:Preo? A Kam?

Akto sa sptal trvy, kam rastie apreo?Kto sa sptal na jej vntorn ivot?Kto aspo steblo trvy preloildo udskej rei?Ni, iba ohe ad.

Atrva pracuje:nad chodbami krtov,nad hrobom,nad hrobom,pova nrek mora,elest nad aortou,premieapoiar slnka,blznenie vody,premieamtve veci na iv,trpi sa sama vsebe,had im sprvny tvar.

128 129

Rovnovha

Zvony na nedeu

Zvony, zvony na nedeu,zvony krdla bronzovho anjela,poutene letiaceho sematam,nacenganho jak alia.

Zvony smutn, zvony vesel,zvony jednej letnej nedele,prebdzali ma aja som zo sna skrkol.Nrazy zvonov, zvony nraznkov,zvony vslnku horiace jak vlaky snaftou,zvony broktov azvony taftov,zvony, pod ktormi som a videl nah.Zvony, hadm svoju rovnovhu.

Vbec, svet bol trocha ikmvtomto popoludn iba pre plavcov.Prezradm ti: Prestriean pmimodr bazn neba vytekal.

Vtedy za zkrutou rieky parnk ako sova zahkal,pritisla si lce na ple jablka,zakla si sa, zaspala si vjabloovom lst.Svet bol celkom zelen aist,orgovn bol lacn, peu vade dos,tenk mesiac zneba visel ako my chvost...

Amen, amen, vtedy si bola ete panna,pod pazuchou svou tlenho muktu,na procesii zo sukne si kvety vyspala,lupene ru, ktor rast vprstoch.Jeden znich zdvihol nhodou

vrenie tiav.U vetkmu rozumiem,akoby sm som bol trvou.Polo si ruku na chrbt noci,povaj dobre, o vravm:

Ni, iba ohe ad!

130 131

Mlala.Vetko sa u nauila,ale mlala.Uebnicu hore nohamiobracal hlpy vietor.Rptezmoi cette phrase encore une fois...Vy mte skvel vslovnos, slena...Je vous adore...Ja vs zboujem...Zkladn slovky,no, tie, vprvom rade...Un, deux, trois, quatre, cinq...Jeden, dva, tri, tyri, p...P muov tla do garevek, smutn limuznu mjho detstva.

No ao? lovek nie je diea.Zvon zvonstratenho leta?Poznme!Vieme, jak to chod:Zlat brna otvoren,za tou brnou jedna ena,za tou enou zvon zvon,cel leto zvon zvon.Na jese poznme,vieme, jak to chod otvori okno na poschod,skoi von!

Vpodstate by to za to ani nestlo. Verejnebolo znme: cundra ako svet!

Vraveli nm vkole: o je elektrina, vlastne nevieme!Mono to, ke ju zdvhame rukou zo zeme...

Avlani, pni, to je na smiech, spit jak jeikoamesto, oi na stopkch, len na u, ke tam tak leala, no hnus!

profesor nboenstva,ten blondiak,usmial sa azamykajc dvere kabinetu,nhodouposadil si a na kolen.

... Bas psov,iskry vodopdov,fosfor maky,do pikupla trpench det.Putuj kbohu kolenaky,aby si bol svt.Tu sa odhauj tajn shvezdia,mal lunysotva vychodiacezvykaj si na dotyky prstov.Proti rnu be nocso zjeenou srsou.Amen, amen, zastate,ona sa mi pi!Zvony, zvony behni,zvony posmievai.Zvony, zvony, ach, mj zvon,tristo bohov trbi na trombn!

Vizbe prudko zavoalo ihliie,za chrbtom som ctil tisc noov.Pomaly jak auto vchdzal do ma les,socha smostom, rieka, propeler,jablo pln vtkov.Zelen mlyn leta mval krdlami na konci przdnin, vagtovej alejimlel jedno ato ist:Opakujte mi tto vetu ete raz...o sa d krsne robi vletn podveer?Odpovedajte na otzku celou vetou!...

132 133

Nebo previazan bledomodrou stukou.Pri schdzan zo smrtenej postelekpime si pito snenou mukou,aj ain veci domnel.

Za tebou sa rozplakala trva.Obloha sa kne ako balek.Vea prachu. udk pochovvaviernych atch odstrelen malek.

Tak sme teda bez nebka. Hur!Spievaj, e sme zasa krsne plonkov!Prababiky vhrobe ticho mriaahad ns niekto voskov.

Poviedka sosou

Otoili ho tvrou kstene, aby premal.Presne desa mint na odpove, ako pri maturite.Osa vo vzduchu,vrala do istho okna,bzuala ako star jednoplonk,vrala, padala,znelo to, ako keby ktosi klopal nechtom na oblon sklaako keby kadm klopnutm diskrtne vyvolalniekoho ztej miestnostina pohrik koaku alebo na kus rei,ktor sa vdy zanala rovnako:Ale tento vtip ste zaruene nepouli, ven pn kolega...Akonila sa kchnutm asmiechom,od ktorho zvonil domjak pri isten reaz.Bolo sparn leto,

Vdy jej bolo to miznceho snehu,ako loku hojdala si vrukch hlavu boav,oplakala mota aj jateriku vliehu...

Potom to sa dalo aka vtakomto stave zmostarovno na kame... Zabudlo sa na u.

... pochovali sme ju pri samukom brehu,pod trvu.

Astle rovnako sa krti Zemzjari do leta azleta do jesene,rovnak s mran nad ou zavesen,rovnak slnko plitch, ktor zrdzali,aj tch, o milovali...

Odvtedy u prelo vea jesen avea nedie.To bolo vetko dvno. Zvony mlali.Iba raz, tesne pred svitanm,boh anjel, krdlami tlc oseba,preletel nzko nad strechami,muen nebo zrklo ako levza ptami tryskovho anjela,zvony na nedeuotvrtej rnozobudili ma.

mraka

Luna je dnes nebezpene nzko.Plae, akoby si nosil vhlave cibuu.Tvoje oi ikm ako trva.Luna. Luna shrbom ohmatvazosnul.

134 135

ije skadm,mus to by vak lska zvoniaca istm zlatom.Lska, ktor nezvon, sa prsne trest!

Tto verovaku sme nali vo vrecku tudenta, predtm ne... Apretoesa vbec nie nhodou men zhodovali, hne som jej ju poslal. Potom, kee bol tak trocha aj filozof, dodal: Ale dverne vm vravm len o som hlbie prebdal jej duu, dal som jej meno Osa. T Osika mnielen thly driek, ale aj nabrsen jazyk, pravda, okrem inchavbnejch kvalt, naprklad okrem pote trocha bliie aokremaokremaokrem,to je tak asi to hlavn. Ako vidte, ivot je zloit apresn ako hodinky,ale nevyluuje monos neakanch nhod astretnut. Tm konm, dobrchu! Pime alej!

Vistch situcich uver lovekvschopnos vody hovori po hebrejsky,ako aj vin, podivnejie veci.Ale kto nikdy nevidelsmutn vbu plaka do vreckovky,neuver anivmonos stromov vzlieta na noc do vzduchu.Preo by veril, ke nevidel?Akto videl chromatick harmoniku jesennch vetrov?Kto videl svietiaci kore vhrobe elektrikraalebo tmu vo svojom vlastnom hrobe?Kto? Kto? Kto?Tvrou kstene postaven za trest, to videl:Osu, ke osamel,osu, o nakoniec preletela cez sstrastn sklo,zanechvajc vom za odmenu svoje prstene,ako kruhy na vode,

as plynul neuveritene pomaly,osa narala na sklo, padala,pri kadom pde opal ju jeden zposdky,za oknami hystericky zajaala zchranka,zrchlilo sa odkvitanie ppavana dlke padk veda padka.Zaal sa de dozrievania tabaku aubdania vd,ltol vzduch aosa bola tmavolto hlpa.Ale kto zns mysl na priesvitnos sklaana jeho neoblomnos sasne?Kto zdvhajc nohu, aby spravil krok premietne si vmozgu sasne jej sptn pohyb?Bolo by to neoakvan,ako keby sme stretli dom,prechdzajci na druh stranu ulice.Apredsa ktovie...

Moji mil povedal, ke zdvihol pohr pretoe vojna je poziouivota amy vetci sme vlastne sluobnkmi mzy, poviem vm milbse. Zasmejete sa. Zanam:

Nehovorte to nikomu.Odkryl som tajomstv,ktor stri sedem ien Modrofzovch.Viem spravi slnkozpomarana hodenho do vzduchu,poda vne vetra poznm,ako chutia bozky ien vkrajinch, zktorch prichdza.Nehovorte to nikomu.Najlepie s bozky Valinkine,voaj vetky vanilkou.Valinka je chudobn krajrka vnaom meste.Chudobn, ale estn.

136 137

Povedal jej, inpirovan filmom: Zomriem svami, krsavica,nech sa o chce stane! o? vykrkla. Pozrite sa doma dozrkadla, pane!

Otoili ho kstene ako zrkadlo,ako sa ota zrkadlo vzlej chvli,ke sa nm nechce prve vidie svoju tvr,ke vidie svoju tvr je skoro tak istako zazvoni veer pri dverch vlastnho bytu,spta sa: Prepte, prosm, pn Walter Krist je doma?apou, ako pn Walter Krist odpoved:To bude omyl, toho nepoznm,Walter Krist vtomto dome nikdy nebval.Preto je lepie pozera si do tyla,st radej za sebou,ma odstup,chodi vzstupe,ktorho elo tvor chlapec sjablkomana konci ktorho je mu chu toho jablka m stle na jazyku aak, kedy sa ponad plecia nahne knemu smr:Poruk Walter Krist! U len minta!Rozumiem!elo st!Zarate sa!U len minta!

Ale jeho chva ete neprila, hoci tie slov poul celkom jasne.Atoho druhho je mu ozaj to. Nie je vrah anechcel by ho zabi.Avbec, kad smr je vlastne absurdn. Aj tak ho u dos bili,zahnali ho do kta. Neme ani sledova svoj zstup. Vetky jehotvre sa rozutekali aobracaj sa knemu snemou vitkou. Nechteda vrav. Nech ho printia. Zzran veer. Vzduch pln medu.U len minta.

miznce azfalonho zlata.Aalej? Mohol by poveda.Mohol by poveda vetko. Ale nie.Postavili ho kstene, aby premal.Presne desa mint na odpove, ako pri maturite.Tak mlal, aby si napokon uvedomil: Mm smolu,aby sa obrtil askrkol:Prosm, mm smolu!Prosm, vytiahnem si radej in otzku.Ale nebolo inej otzky.Bolo len ticho tak pln, e poul,ako si mihnutm oka rozkolsal vhlave zvon.Mal smolu!Mal smolu!Mal smolu!Nebolo inej otzky,iba t jedna.Aprv tyri minty u preli.Otoili ho tvrou kstene ako vec.Vtej chvli vparku zavoali azalky,akosi privas vyiel vek Mesiac,eny vykroili zo zelench brn,ruovmi prstami si zapnali blzky,podptkami zvonili na kamennch kockch,ulica znela ako vek xylofn,voalo vnej sidolom amliekom,vkinch hrali vpravn vekofilm,vktorom povestn Theo Lingen vlohe komornkazvdzal krsnu barnku...

T nhoda, e cez prestvku zazrel znmu blondnku, po ktoreju dvno psol! Prehbala sa vpse ako osa, smiala sa avolala:Oh, nevydrm!Och, zoaliem!Och, zomriem!

138 139

no, smr.Vyslovovan jednm dychom ako prslovia.no, smr na o dobr?omu podobn?Smr dobr na lmanie chleba,na ostrenie noov,na zl senana kvlenie pamti vnekonench nociach.Smr, sama sebe podobn,smr nevyhnutnako zpad slnkaasmr zbytonjak plavec pod vodou ajeho krsny profil!

Zzran veer!Avzduch sam med!

Nech teda odpoved,pravdivo ahne!

Ven pn kolega, tento vtip ste zaruene nepouli...Ako keby niekto klopal na oblon skl...T nhoda, t nhoda!Postav sa tvrou ku stene!Nebu ku mne zl!Ach, ak si bled!Ako keby vtebe padal snehakrieda.Boles? Nie!Len osa ajej prstene!Jeden znich mi poloili na srdce!Vzduch jak med!Ohe!Osa!Bola si mj svet

Otoili ho kstene, aby premal.Otoili ho kstene ako vec.Otoili ho kstene ako zrkadlo., smutn smrak odvrtench vec,ktorch dua je jednorozmern,aktor potrebuj oi loveka!Sm do seba sa dval,sm seba odral.Svetielka letavdiake miznce,trasav dych sviec,ale aj smiech ialenho mesta,oktor sa rozbil ako porcelnznmy soprn eny,azda trpenej vtej istej chvliapre t ist vec:Och, nevydrm!Och, zoaliem!Och, zomriem!

Spomna si: Hnusn veer. Noc sa nadvala ako ropucha. Vychdzali zkina. Smiali sa. Ona tie. Ale on sa nepoznval. Svrbelaho dla. Bola celkom in. akal na nich ierny OpelKapitan.Pozri sa, m vyiu hodnos ako ja aposlcha.Povedala: Milik astiahla zclony. Nechcela som, aby si tozbadal. Rob, o chce! U tak dvno ho mm rada! Amono tuu milinkrt spal. Amono ete bude, kto to me vedie. Nuda.Spime. Padm znh.Zavrel oi, ako keby usnal. Zdalo sa mu, e na posteli pri omsed boh. Salutoval mu avravel: Rozkaz spte, ako keby sa vmbol len prisnil. Usmial sa apohrozil mu prstom: Walter, Walter,bu na neho prsny!Bol. Ale dal mu monos, aby sa sm rozhodol. Len sekundu vhal, ke tam pred nm stl. Potom zdvihol oi knebu: Rozumiem, pn generl.

140 141

Pou, ako zhrdla noci strieka krvaako pij kuny.Nechaj, aby nebadane plynul as,aby striedali sa ron obdobiapri trvan jedinho bozku,nechaj vpeci lt ohe jasa.Vyber si ma zstakrvavo, jak ereov kstku,ksebe si ma zasa.

Zem atrvu penlivo prosm okorene.Ja som ten chlapec, o sa zrazil shviezdou,nesiem ti modr zneba, sinku pod okom.Je mi stebou dobre. Je mi hlboko.Atie som bol vnebi. Tie som dhu pil!Ach, oddchnu si jak pod vodami l!Zhasli. Modr mlieko pij. Odvzuj psov.

Skr ne zasp, polo si ma pod poduku,narastiem ti krsne do vlasov.

Jak netopier dolu hlavou zavesen noc!

Odlo si ma ako zimn hruku.Nechaj si ma aspo do Vianoc!

Zakzan lska

1

Zakzan lska, dymy nad komnmi, zreje ovocie.Jl. Acel vplavkch.ierna ako kavka.

tance, prstene zfalonho zlata.

Jeho smr sa podobala klbku nit,ktor niekto trpezlivo odvja.Ale kto je na tej druhej strane?Matka, matka, si to ty?Tvoja ihla pod nechtom,matka, hor vo mne strom!Pr. Nebo uplakanako oi siroty.

Jeho smr sa podobala klbku nit.Svetielka leta vdiake miznce,prste na srdce.

Ponhal sa, ako keby il.

Ale nebo vade przdne ako oi blzna.Sadol si.Zvesil nohy do ierneho przdna,koniec nite zauzlil,na konci sveta!

Svetielka letavdiake miznce.

Kalendr

Janur, februr, marec, aprl, mjain luny.Na chvu ma miluj ako naozaj!

142 143

Iba jedna ena vbledom je.ierna zvis!ierne svedomie!Bled luna, bled priatelia,bled, bled jese vesel!

Klamem ako knika.Klamem, zvidm.Zakzan lska.Nad komnom dym.

Jese

Zblzni saalebo do smrti sa upi.Jese ti kladie vlhk ruky na ramenapros oohe,jeseni na rukve sed myajese modlik:Neodchdzajte, kpte si jej rubny.Odmieta, teda ona si a kpi.Au sa nezbavtch kradmch krokov za sebouavsebe toho odchdzania bez prin avlastne kam?Aj ke sp,pouje, ako si jese naahuje hodiny,ako si zlostne uhldza svoj ply,ako sa boj, e sa oneskor...

sta ete veer od peria.Mliena luna stvrdla,na horizont hrdlaslnko pad ako sekera.

Trocha tvojej krvi,sadze na obrvy,hor vo mne tvoja tvr!Bled hviezda svieti,kbledej hviezde letm,zaiernen ako kominr.

Zakzan lska,ak letn zstava,noc, ke hustn cukry,smaragd trv.Pod jazyk ma ukry,budem ktebe rubn,tops,

korund,diamant

aete ktomu hrub.Lebo ty si ku mne lskav.

2

ierne veci po mysli mi chodia,ierna, ierna voda,ierny pes.Ako ierna lkatek les.

144 145

Prichdza noc,objektv luny oto apoutieraado rna ju zkadej strany snma.Ato je u tmavomodr zima.

Moja zima je biela. Vetry nhodnsotva tekn spod brn.Moja zima je dobr.Zahomestar klobk melanchlieabeme prostovlas do strmho brehu.Moja zima je nenos,iskrenie hviezdary jagot snehu.

Ete s in zimy, zktorch spomeniemruov zimu tvojho tela.Nadchal som sa zimy ruovej,omrzela ma zima biela.Zo vetkch zm jak ponorka som ustal.

Hlt vzduchu do pc ako n!Chcem pou puka kby kremea,chcem drsn vlas iernej zimyomota si okolo prsta.Nech na sneh kvapkkrv obyajn, udsk,erven.

Sentimentlne Vianoce

To s tie astn Vianoce.Siroty mrzn po stovkch jak vrany,km na ns letia biele oceny,

Vlak pska,let ponad dvoryposledn smutn odmocnina vtka.Vetko si zap, hlpy potrik:e si mal vea astia,vek strach atoho zlatapo vreckch!Vetko si zap,jese ti to zrta.Vo viechach zhasli. Na pol roka tma.Mrnotratncivracaj sa domov srubnmi.Vetko je jasn:Stromy zakotvili,hlboko vhline rinia reaze,most nad vodami prat ako trieska.Tak mnoho vi slovo nepovedan,a zana sa b.

Niekto si tu tlieska.Zdlane do dlaneprespa jese svoje peniaze.Predan deti id spa.

Zima

Vzime s veci istejie abelie. Je snehabelasosti vade, a to bol.Len ona ee prdy svojej smoly.Vchor ako britva stromy zkoe zdiera,kdesi vo mne zaskualo zviera.

146 147

Ryav blchy zoha na zem sku,svrb ma ruka na ten nen krk.Aizba modravie jak pri zvran kovov.Nramky,krtii jej beovch rk.

Ale nie.Ani nie.Jej tle ruky vhavo zvoniace,dve krotk oveky,schdzaj zmjho tela.Obloha zhasla.Zem mi uletela.Aleluja,aleluja,u som spasen.

Zvon! Zvon!Cel mesto meden jak zvon.

Ach, t mlados boav,karmnov svet!Plakala avolala.

Zvon, zvon, zvon!

Bol to neuveriten beh.Na jazyku ete sladla mi jak pernk.Boli biele Vianoce,padal iernysneh.

korene slnka stle trpi smd.Siv aak hviezdy zolovalejeme spolu do priezranej vody,okolo domu vlia svorka chodaty si moja lska staniolov,budem jes stebou tmav, horsk med.

Obchdzam a vkruhu,prezerm si a ltm pohadom.Blzniv husle, vlie zavjanie,na zadn zrazu postavil sa dom.

Pre teba, lska, mimzu ahrom!

Miluj ma!Bu vlhk ako noc,bu ako studa hlbok.Ja prve ako slnkohoravasmdn som.

Vody sa zdvihli, zaprskal bi potoka,usmiali sa utopenci pod adom.Amne u skoro spadne na stl hlava,zdhav Mesiac ma vokne podrezva,blesk v krvi,aba,hor sad.Poujem vpeci veselho diablaohe rozbja.

Ato s tie astn Vianoce,t hudba zvonov,t tich noc,ten domov.

148 149

Cel Zem mi vis na nohch.Jedno zrnko prachu. Len ten prach.

Svet jak golier, osi ma vom krt.Vyhlasujem nevyhnutnos smrti!

Kamenn mui

My sme t kamenn mui. Netancujeme twistamilujeme len staromdne, slunou akyticou.Ryme hrzou, e plechov lietadlo dezu exploduje vnaom vedomamy si ho ponesieme vstudenej elektriketak ako bolenie hlavy aangnu.Stojme za slovom, lebo to rob muaamu je oporou ttu ahlavou rodiny,vdy poda monost.Klameme manelky, ale len vnimone ake je to celkom ist,lebo nadovetko nm na srdci lelyrika lsky apostele.My sme t kamenn mui ana naich pleciachspova archa domu, vetky tie klavry,antna sholubom,vahy do nebies,ialen lustre,aj svadobn zvojabelas garsnka sneastnou lskou.My vetko vidme:rozchody milencov,vreckov krdee,blskanie noov,krv, krvavoiach as jak po zrke vlakov.

Modro pod oami

Elementrna bse

Kde som? Niekedy sa mi zd, e letm.To prve vtedy, ke a som ne predtm.

Zpheho svetla utrpel som ok:tisc vec rozomletch na prok,

tisc vec, na ktor sa dalo spoahn.Na jazyku hrozne znma chu:

Nieo ako lska, nieo ako so.Milujem a, ale u som zabudol.