2015 - Október / November / December

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. Ročník IX / október – november – december 2015

2 vojenské lesy 4/2015

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p.4/2015 Ročník 9 október – november – december 2015

VydaVateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk

Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122

Redakčná Rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: ing. et. ing. Filip kuffa (zástupca šéfredaktora) Členovia: ing. Jozef Bittara (redaktor) ing. Marián Hojdan (redaktor) ing. Jozef Joppa (redaktor) ing. ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu)RegiStRácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221LayOUt a SadZBa: Peter JánskytLač: Ars spektrum, s. r. o. nePRedaJnÉ!Neprešlo jazykovou úpravou.

Issn 1338-3221

fotografia na titulnej strane © Zuzana Peková

slOVO NA ÚVOD

Milí kolegovia, priatelia,

pripadla mi milá povinnosť osloviť vás v úvode nášho časopisu Vojenské lesy. Je veľmi ťažké na-písať niečo, čo dokáže zaujať celý okruh ľudí. Každý z nás je iný, odlišný, jedinečný. Každý má rád niečo iné, každému sa niečo iné páči. Napríklad ja som v živote optimista. Vždy sa snažím nájsť na veci to dobré.

Prišla jeseň. Ročné obdobie, na prežitie ktorého mnohí ľudia potrebujú istú dávku optimizmu. Pritom je to okúzľujúce obdobie, ktorého čaro sa odzrkadľuje predovšetkým v našich lesoch. Pes-trú paletu farieb, ktorá nás sprevádza počas našich prechádzok scenériou prekrásnych slovenských lesov, nám môžu závidieť všetci, ktorí nemali to šťastie, žiť v takom nádhernom prostredí. Rôzno-rodosť sfarbujúcich sa listnáčov prenikajú skupinky oddaných „zelenáčov“, ktorým pojem jeseň nehovorí nič. Tvrdohlavo bránia zelenú farbu a nechcú sa jej vzdať ani na sklonku roka. Aj lesná zver, ktorá v úmorných letných mesiacoch baží po sviežosti jesenných rán, sa teší príchodu jesene. Na volanie prírody odpovedá túžbou dať nový život, zanechať posolstvo pre ďalšie generácie. Po namáhavom a vyčerpávajúcom období, počnúc jarou, keď nám príroda ponúka možnosť zobrať si z jej darov, si zaslúži oddych pod bielou perinou, aby načerpala nové inšpirácie do nasledujúceho obdobia.

Priatelia, vážme si to, čo nám život dáva, snažme sa rozvíjať to dobré, ovplyvňovať to zlé. Snáď nie sú moje priania trúfalé…

Želám vám všetko dobré a Lesu zdar!Milé kolegyne a kolegovia, prajem vám pekné leto.

Ing. K. Belanová ❧

3vojenské lesy 4/2015

od spoločných koreňov

Vojenské lesy a statky - historie . . . . . . . . . . . .16

Strelecký pretek O pohár predsedu OPK Malacky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17

hIsTÓrIA

Unikátne maľované terče Banskoštiavnického streleckého spolku . . . . .18

Spomienky na taxáciu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19

sTrelecTvo

Mannlicher Luxus s vymeniteľnou hlavňou . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20

kynolÓgIA

Októbrové súťaže farbiarov o titul CACT . . .22

spoločenská rubrIkA

Dni sv. Huberta v Pliešovciach . . . . . . . . . . . . .23

Vydarený 25. ročník Dní sv. Huberta vo Svätom Antone . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24

Dvojnásobný jubilant . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

Ján Suchár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

Jeden z nás . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

Ľubomír Gancarčík . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .26

To sme my, skauti z Dolného Kubína . . . . . . .27

Jubileum Zdenka Blaha . . . . . . . . . . . . . . . . . . .28

lesná pedAgogIkA

10. Európsky kongres lesnej pedagogiky . . . .29

Les ako „živá učebňa“ a miesto oddychu, zdravia, pohybu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .29

slovo nA Úvod . . . . . . . . . . . .2

lesnícTvo

Harvestorové technológie na LS Podolínec . . .4

Oprava lesných ciest V OZ Kežmarok . . . . . . .6

Rekonštrukcia prístupových ciest . . . . . . . . . . .7

Keď počasie prekvapí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .8

Škody spôsobované zverou . . . . . . . . . . . . . . . . .9

Preberanie stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9

poľovnícTvo A rybársTvo

Jelenia ruja vo Vihorlate . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10

Ako som strelil môjho prvého jeleňa . . . . . . . .11

Môj prvý jeleň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11

V Kežmarku opäť ožívali poľovnícke tradície . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .12

Preteky s medveďom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .13

Rekultivácia a revitalizácia jazier a vodných plôch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .14

AkTuAlITy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .15

OBsAH


LesnÍctvo

Timberjack 1270B je harvestor pracujúci na lesnej správe Podolínec. Podľa prevádzkovej hmotnosti (15,9 t) ho zaraďujeme medzi stredné, ale podľa výkonu motora (152 kW) medzi veľké harvestory. Tento stroj je vybavený troma nápravami, z ktorých prvé dve tvoria boogie nápravu a tretia je sa-mostatná. Harvestor je vybavený antivibračnou a odhlučnenou kabínou. Dosah ramena je 8,6 met-ra maximálna prsná hrúbka spiľovaných stromov je 55 cm.

Spolu s týmto harvestorom u nás pracu-je aj forwarder (vyvážačka) takisto značky Timberjack 1110 D. Je to štvornápravová vy-vážačka s boogie nápravami a podľa hmot-nosti (15 t) a výkonu motora (120 kW) patrí

medzi veľké. Vybavená je štyrmi klanicami, na ktoré môže naložiť max.12 ton nákladu. Dĺžka nákladu môže byť maximálne 5,5 met-ra. Maximálna dĺžka výsuvného teleskopické-ho ramena s drapákom je 7,2 metra.

HArvestOrOvé tecHnOlógie nA ls POdOlínec

5

3 2

Ing. Michal Lihoň, LS Podolínec, OZ Kežmarok


LesnÍctvo

Harvestorové technológie začali na LS Po-dolínec fungovať od septembra 2011 a pracujú na správe dodnes. Ich hlavná činnosť počas ce-lého obdobia bola a je spracovávanie kalamity. Na posúdenie uvádzam výkony, ktoré dosaho-vali v jednotlivých rokoch.

Okrem toho sa podieľali a podieľajú na vý-rube a na vývoze dendromasy - či už z rúba-nísk, zo zarastených ciest a zvážnic alebo z ne-lesných plôch.

Pracujú na lesníckych obvodoch ploš-ne, samozrejme tam, kde to dostupnosť te-rénu dovoľuje, niekedy idú do extrémov. Stá-le hovoríme o súkromnej firme NAVIS s. r. o., v minulosti M+M K. Je to v podstate dvojčlen-ná osádka Michala Palindera a spol. pod vede-ním ich vedúcej, pani Kubinčákovej. S ich prá-cou do dnešných dní sme absolútne spokojní.

V súčasnosti do svojho portfólia zaraďujú zánovnú vyvážaciu súpravu značky PONSSE Gazelle. Bude zaradená do komplexnej výroby dreva (ťažba, približovanie a manipulácia dre-va) a staršia vývozka bude voziť dendromasu.

Od 1. októbra začal na našej lesnej sprá-ve pracovať aj druhý menší harvestor značky Rottne H8. Je to harvestor, ktorý podľa hmot-nosti (8,5 t) zaradzujeme medzi malé, ale podľa výkonu motora (116 kW) medzi stred-né harvestory. Rottne H8 je harvestor s po-honom všetkých štyroch kolies. Je vybavený antivibračnou ochrannou kabínou. Dosah ra-mena pri plnom vysunutí je 7 metrov a maxi-málna hrúbka spiľovaných stromov v prsnej výške je 33 cm. Tento harvestor je vhodný do prebierkových porastov vďaka svojej veľkosti a manipulácii je obratný aj v malých priesto-roch, preto je vhodný do porastov s prvým resp. druhým zásahom. Vďaka svojej veľkos-ti málo poškodzuje zostávajúci porast. Odvet-vovacia hlavica je vybavená jedným pevným a dvoma pármi pohyblivých odvetvovacích nožov s nízkou hmotnosťou.

Túto technológiu využívame v prebierko-vých porastoch do 50 rokov a na spracováva-nie kalamity. Nateraz máme vyťažených cca 500 m3 a pokračujeme ďalej. V tomto roku sa plánuje touto technológiou vyťažiť cca 1000 – 1500 m3 drevnej hmoty.

Podľa našich poznatkov a skúseností sú vý-konné a spoľahlivé, pracujú celoročne, zdo-lávajú aj porasty v terénoch s neúnosným podložím (flyšové podložie na Štoparku), bez týchto moderných technológií si už život a prácu na našej LS nevieme ani predstaviť. Ich nevýhoda je skutočná svahová dostupnosť v našich náročných podhorských a horských oblastiach.

❧

Ťažba a vývoz dendromasy 2014 2015I.-IX. mesiac 2344,25 m3

IX.-XII. mesiac 131,61 m3

Komplexná výroba dreva 2011 2012 2013 2014 2015I.-IX. mesiac 6229 m3

I.-XII. mesiac 8737 m3 7413 m3 9005 m3

IX.-XII. mesiac 2654 m3

1) Harvestor v kalamite na Ls Ľubica v roku 2010 – ilustračné foto.

2) Harvestor Timbejack fy nAVIs s.r.o. v lokalite Štopark 1. krát na VLM oZkk v roku 2012

3) jeho prácu kontroluje vedúci Ls Podolínec Ing. juraško – rok 2012

4,5) Presun harvestora Timberjack v lokalite Poľana v roku 2015 – ilustračné foto

6) staršia vyvážacia súprava Timberjack v lokalite Poľanová rok 2013

1

6


LesnÍctvo

Lesné cesty majú v lesnom hospodárstve osobitný význam. Dopravné sprístupnenie lesných komplexov primeranou a vyhovujúcou sieťou ciest umožňuje hospodárne, bezpečné a plynulé prepravovanie dreva, osôb, materiálu a mechanizmov potrebných na zodpovedné hospodárenie v lese. Dôležitú úlohu zohráva cestná sieť aj pri obnove lesa, pestovateľskej činnosti a kontrolnej službe lesných zamestnancov, ale aj pri plnení iných ako produkčných funkcií lesa – napríklad pri rekreácii obyvateľstva.

Odštepný závod Kežmarok mal v minu-losti samostatnú stavebnú správu aj projekčné oddelenie, ktoré sa venovalo výstavbe lesných ciest. Postupne sa dopravne sprístupnili všet-ky hlavné doliny a trasy. Po reorganizácii zá-

vodu po roku 2000 bola stavebná správa zruše-ná a predmet činnosti spolu s mechanizmami boli presunuté na lesnú správu Ľubica. V po-sledných rokoch sa stavebná činnosť zameria-va na výstavbu nových lesných ciest a tiež na

bežné údržby a rekonštrukcie ciest a cestných telies na nich, čistenie priekop a priepustov. Významnou časťou sa podieľame na protipo-vodňových aktivitách a odstraňovaní povod-ňových škôd. V súčasnosti je strojový park zložený z dvoch nákladných vozidiel Tatra, jedného nákladného vozidla Kamaz, jedného

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica

OPrAvA lesnýcH ciest v OZ KežmArOK


LesnÍctvo

reKOnštruKciA PrístuPOvýcH ciestVďaka podpore z Ministerstva obrany sR na výstavbu a rekonštrukciu prístupových komuniká-cií sa v roku 2015 rekonštruujú v odštepnom závode kežmarok dve prístupové cesty kolačkov a Pavlišov a na správe lesov Pliešovce prístupové komunikácie javorie a Medveďov vrch.

Rekonštrukcia krytov prístupových komu-nikácií sa zameriava výlučne na zlepšenie en-vironmentálnej hodnoty lesov. Investície do prístupových komunikácií, ktoré sú verejnosti prístupné bezplatne, prispievajú k multifunkč-nosti lesov. Ide o rekonštrukciu infraštruktú-ry, ktorá súvisí s rekonštrukciou prístupových komunikácií k lesnej pôde. Skvalitnenie sprí-stupnenia lesov prispeje aj k zlepšeniu obhos-podarovania lesov, čo bude mať dosah na lepšie viazanie CO2. Okrem toho sa znižuje spotreba pohonných látok lesnej mechanizácie, znižujú sa prejazdy po lesnej pôde, čo priaznivo vplýva na ochranu životného prostredia.

Vojenské lesy a majetky SR, štátny pod-nik, majú v predmete podnikania aj stavby a ich zmeny, preto rekonštrukcie krytov vo-zoviek prístupových komunikácií robia vlast-né stavebné mechanizmy a pracovníci, takisto

štrkodrvina sa používa z kameňolomov pre-vádzkovaných VLM SR. Rekonštrukcie po-zostávajú z vytvorenia novej vozovky zo štr-kodrviny s hrúbkou 300 mm a zo sfunkčnenia pozdĺžneho a priečneho odvodnenia.

Účelová prístupová komunikácia Kolačkov sa nachádza v severnej časti Levočských vr-chov v katastrálnom území Kolačkov. Celá re-konštrukcia využíva starú cestu s dĺžkou 5 650 m. V súčasnosti sú práce ukončené, realizovali sa v júni a júli.

Účelová prístupová komunikácia Pavli-šov sa nachádza západne od obce Tichý Po-tok v katastrálnom území Blažov. Sprístupňuje

svahy lesných porastov v lokalite Pavlišov. Celá rekonštrukcia trasy využíva starú cestu s dĺž-kou 4 670 m. V súčasnosti sa pracuje na rekon-štrukcii krytu vozovky a na sfunkčnení odvod-nenia.

Účelová prístupová komunikácia Javorie sa nachádza vo Vojenskom obvode Lešť v ka-tastrálnom území Podjavorie I. Je pripojená na miestnu spevnenú komunikáciu Podkova, kto-rá spája osadu Podjavorie s lokalitou Pereš vo Vojenskom obvode Lešť. Lesná cesta prechádza lesnými porastmi a napája sa na miestnu spev-nenú komunikáciu Javorie. Rekonštrukcia kry-tu vozovky využíva starú cestu s dĺžkou 1 980 m. Pôvodný povrch komunikácie bol nespev-nený, preto bola v nepriaznivom počasí zjazd-ná len ťažkou technikou. Práce sa robili v máji a auguste a ukončenie je naplánované na no-vember.

Účelová prístupová komunikácia Medveďov vrch sa nachádza vo vojenskom obvode Lešť v katastrálnom území Lažteky. Prechádza les-nými porastmi a vychádza v lokalite Lažteky, kde sa napája na spevnenú komunikáciu. Re-

konštrukcia krytu vozovky využíva starú ces-tu s dĺžkou 5 720 m. Pôvodný povrch komuni-kácie bol len čiastočne spevnený štrkodrvinou, preto v nepriaznivom počasí bola zjazdná len ťažkou technikou. Práce sa robili v mesiacoch máj a august a ich ukončenie je naplánované na november.

Po ukončení všetkých prác na rekonštruk-cii krytov vozoviek úžitkových lesných ciest sa zhodnotí majetok VLM SR. Je na nás všetkých, aby sme sa k nemu správali dôstojne a nezne-hodnocovali ho svojim nezodpovedným ko-naním. Majme na mysli, že za tým všetkým je práca našich kolegov, ktorá si zaslúži úctu a ochranu vytvoreného diela.

❧

univerzálneho dokončovacieho stroja (UDS), valca, grédra a cestnej frézy. Kameň potrebný na cesty dobývame v kameňolome v Toporci. Z významnejších akcií v roku 2015 treba spo-menúť rekonštrukciu cestného krytu v Ko-lačkovskej doline v dĺžke 7,5 km. Technológia rekonštrukcie pozostávala z rozrušenia pôvod-ného povrchu frézou, dovezení a splanírovaní

asfaltovej drvy (recyklát z rekonštrukcie štát-nej cesty I. triedy), v prefrézovaní drvy s pô-vodným materiálom, urovnaní grédrom a za-valcovaní. Pri teplom letnom počasí tak vzniká nový povrch lesnej cesty porovnateľný s pene-tračným materiálom. Pri väčších akciách aj na iných závodoch sa mechanizmy sústredia z ce-lého štátneho podniku na jedno miesto, naprí-

klad Dačovolomská dolina, Braličky, Medvedí vrch.

Lesná správa zamestnáva sedem stálych skúsených a zodpovedných strojníkov, kto-rí vedia v špecifických situáciách svojou radou prispieť k zdarnému výsledku. Výsledkom sta-vebných aktivít sú opravené a zrekonštruované lesné cesty. ❧

Ing. Miroslav Halaj, oddelenie lesnej výroby GR Pliešovce


LesnÍctvo

Keď POčAsie PreKvAPíPo vyše týždenných horúčavách a extrémnom suchu prišiel dlho očakávaný dážď v podobe búr-ky, ktorej sme sa mnohí potešili. na krátky čas pominulo nebezpečenstvo požiaru a teploty boli znesiteľnejšie. To sme však ešte nevedeli, čo nás čaká v lese.

Veterná smršť, ktorú búrka priniesla, spô-sobila kalamitu na LS Riadok, LO Režnisko v lokalite Kaltenbruk a na LS Mikulášov, LO Olšáky, lokalita Kobyliarky. Obidve postih-nuté oblasti delí úzky pás jelšového porastu v povodí potoka Rudávka. Po uvoľnení les-ných ciest a zistení skutočného stavu sme za-čali so spracovaním kalamity. Najviac boli postihnuté porasty vo veku 80-110 rokov. Na sprístupnenie porastov bol nasadený harves-ter a tiež UKT a pracovníci s JMP. Len vďaka výkonnej technike a úsilí všetkých zúčastne-ných sme už na druhý deň mohli na LS Ria-dok začať so spracovaním kalamity. Na LS Riadok to bolo cca 3000 m3 borovice a 300

m3 dubu na LS Mikulášov cca 2500 m3 boro-vice.

Drevnú hmotu sme spracovali harveste-rom (presilené a značne zavetvené duby JMP) podľa požiadaviek odberateľov a sústredili na OM forwarderom. Treba podotknúť, že odbyt zareagoval veľmi rýchlo a pružne. V dôsled-ku zlomov bola časť možných guľatinových sortimentov znehodnotená a zatriedili sme ich do vlákniny. V málo postihnutých mla-dých prerezávkových porastoch sme kalamit-nú drevnú hmotu spracovali na energetickú štiepku. Súčasne so sústreďovaním sme dre-venú hmotu aj odvážali, aby sa neznehodno-tila, predovšetkým zmodraním a trhlinami z vysušenia, keďže teploty na slnku dosaho-vali až hodnotu +40°C. Jeden z rozhodujúcich faktorov rýchleho spracovania kalamity bol, aby sme nedali priestor podkôrnemu hmyzu, s ktorým už niekoľko rokov zápasíme. Mys-lím si, že napriek ťažkým podmienkam s ex-trémnou prašnosťou a horúčavami, v ktorých dostali „zabrať“ aj ľudia aj stroje, sme kalami-tu úspešne zvládli. ❧

Vladimír Šajánek, lesník LS Riadok, OZ Malacky

postihnuté porasty

striedanie generácií


LesnÍctvo

šKOdy sPôsOBOvAné ZverOu„V posledných rokoch fenomén, o ktorom sa začína intenzívne hovoriť. Do nedávna bola táto „záležitosť“ riešená užívateľom poľovného revíru takpovediac lokálne. V súčasnosti však počet-né stavy raticovej zveri a z toho vyplývajúce škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach prerástli do celoslovenského problému.“

Po prvýkrát bola táto problematika pred-ložená ako problém verejne na valnom zhro-maždení Slovenskej lesníckej komory dňa 22. 4. 2015 vo Zvolene. Následne bola na mi-moriadnom zhromaždení predstavenstva Slovenskej lesníckej komory dňa 25. 5. 2015 vytvorená pracovná skupina zaoberajúca sa touto problematikou. V dohľadnom čase by mali prebehnúť rokovania so Slovenskou poľovníckou komorou, so Slovenskou poľ-nohospodárskou a potravinárskou komo-rou a ďalšími zainteresovanými. Problémom sa intenzívne zaoberá Ministerstvo pôdo-hospodárstva a rozvoja vidieka. Predbežne bolo vydané usmernenie k plánovaniu chovu a lovu raticovej zveri a ku kontrole plnenia

plánov chovu a lovu, ako účinného nástroja, resp. riešenia tohto problému.

❧

PreBerAnie stAvieBV polovici mesiaca september 2015 sa uskutočnilo preberacie konanie stavieb realizovaných podľa „Projektu vý-

stavby protipovodňových poldrov, technických a biotechnických opatrení“. Výstavba bola rozdelená do dvoch etáp. Preberacie konanie na stavby prvej etapy bolo 11. 9. 2015 a stavieb druhej etapy 14. 9. 2015. Stavby boli prebraté bez závažných nedostatkov.

M. Cvek

odhryznutý terminál smreka aj po ošetrení repelentom

Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR


Poľovníctvo a rybárstvo

na sklonku leta a začiatkom jesene sa začína jelenia ruja. Ide o párenie jelenej zveri, ktoré sa deje raz v roku, práve v tomto období. V našich podmienkach je to zvyčajne od 15. septembra do 15. októbra - v nížinách skôr, vo vyšších polohách neskôr. Závisí to prevažne od počasia. Ak je tep-lejšie, je jelene menej počuť, sporadickejšie sa ozývajú, preto sa o nich toľko nevie a lov je oveľa zložitejší.

Aká bola jelenia ruja vo Vihorlate? Tento rok sa začala v porovnaní s minulými pomerne neskoro. Keďže predchádzajúce štyri mesiace nepršalo a bolo veľmi horúco, jelene sa neozý-vali, dokonca sa zdalo, akoby ich vôbec nebolo. Jelenice boli poväčšine bez jeleňov. Spolu s ko-legami, s ktorými sme mali v najbližších dňoch sprevádzať poľovných hostí, sa nás zmocňovalo zúfalstvo. 20. septembra však prišla náhla zme-

na počasia. Trošku spŕchlo, ochladilo sa a jele-ne konečne začali ručať tak nádherne, akoby spievali nejakú jeleniu pieseň. Kamkoľvek sme sa vybrali poľovať, všade sa ozývalo to krásne ručanie. Vydržalo im celé dva týždne, kým sa nevystriedali všetci poľovnícki hostia. Môžem povedať za seba, ale aj za kolegov, že tohtoroč-ná jelenia ruja vo Vihorlate bola najkrajšia za posledné roky. Veď nie je nič krajšie, ako chví-

le, keď na posliedke vábením či iným spôso-bom privediem poľovníckeho hosťa k jeleňovi a spolu ho ulovíme. Rozdiel medzi nami je len v tom, že on stlačí spúšť. Sú to neopísateľné zá-žitky pre oboch.

Poľovní hostia, ktorí boli prevažne z Čiech, doposiaľ ulovili trinásť jeleňov II. – IV. veko-vej triedy, z toho jedného strieborného - 193,54 b. CIC a päť bronzových. Odstrel jelenej zveri aj naďalej pokračuje a ja verím, že stanovený plán lovu sa nám podarí naplniť. Na okraj spo-

meniem, že v septembri sa skončilo aj obdobie lovu srncov a z plánovaného počtu 27 srncov sa ulovilo 24.

Na záver chcem zaželať všetkým, ktorým sa nepodarilo uloviť jeleňa túto sezónu, aby sa na nich Diana usmiala a dala im druhú šancu ulo-viť ešte väčšieho krásavca počas tej budúcej.

❧

JeleniA ruJA vO viHOrlAte

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)



môJ Prvý Jeleňna môj prvý úlovok jelenej zveri na Vojenských lesoch a majetkoch sR, š. p. si budem pamä-tať navždy. je to určite aj preto, lebo to bol môj úplne prvý úlovok v živote a hneď to bol jeleň prvej vekovej triedy, tzv. špicák.

Ako poľovník začiatočník (začal som poľo-vať až po príchode do Vojenských lesov) cho-dím do poľovného revíru Javorie vždy s ne-jakým starším kolegom. Je to preto, že ešte veľmi nepoznám tento revír a vždy mi skúse-nejší kolega poukazuje a povysvetľuje určité veci, týkajúce sa poľovačiek.

Pri mojom prvom strelenom jeleňovi mi robil „sprievod“ Peter Fulajtár. Spolu sme šli na miesto, kde som mal poľovať. Po ceste mi ukazoval a vysvetľoval pravidlá poľovníctva,

no zrazu zbystril pozornosť. Zbadali sme pred sebou zver. Chvíľu sme ju pozorovali ďaleko-hľadom, aby sme určili, o akú zver ide. Špicák. Povedal mi, aby som si nachystal pušku a za-mieril. Ešte sme počkali, kým sa nám jeleň lepšie postaví, aby som mohol bez problémov trafiť. Keď bol na správnom mieste, skúse-ný kolega mi povedal: „Strieľaj!“ Lenže prvý-krát strieľať na zver nie je to isté, ako strieľať na terč. Stúpla hladina adrenalínu a ruka stra-tila pevnosť a istotu. Musel som použiť pali-

cu, ktorú mi podal. Vystrelil som a jeleň pa-dol. „Dobrá rana,“ pochválil ma Peťo a šli sme za jeleňom. Nasledovala gratulácia a ďalšia výučba - vyvrhovanie zveri. Samozrejme, ne-mohlo chýbať pasovanie za lovca jelenej zveri. Keďže sme boli vonku viacerí kolegovia, bolo pasovanie pre mňa veľmi zaujímavé, ešteže ma trošku šetrili. Palicu, ktorou ma pasovali, som si – pochopiteľne - doma odložil ako pa-miatku na svoj prvý úlovok v živote.

Za svoj prvý lovecký úspech sa chcem po-ďakovať mojím „sprievodom“ (starším a skú-senejším kolegom), ktorí sa mi venujú, po-máhajú a pri poľovačkách mi vždy ochotne poradia. ❧

AKO sOm strelil môJHO PrvéHO JeleňA…samozrejme, pomocou pušky. samotná po-ľovačka nebola ničím výnimočná, ale skúsim to trošku rozpísať.

Deň sa začal, skoro ako vždy, vyzváňaním budíka. Čakalo ma „mierne“ teplé augustové ráno. Vyrazili sme spolu s kolegom Filipom do poľovného revíru Javorie. Zapísali sme sa do knihy návštev po pomerne rýchlom roz-

hodnutí, na akú lokalitu vlastne ideme. Mne pripadli Brezove vršky. Miesto veľmi zau-jímavé, s krásnymi lúkami na pozorovanie a lov zveri. Obloha jasná, s vychádzajúcim slnkom, lokalita vybratá, nič už tomu nechý-balo, len mať aj úspešný lov. Každý, kto po-ľuje na Lešti, veľmi dobré vie, aké množstvo zveri sa dá vidieť za jeden deň. Keď som sem prvýkrát prišiel, mal som pocit, ako keby som zablúdil do zoologickej záhrady. Vysoká zver

na každej strane a nie jeden či dva kusy, ale pätnásť, dvadsaťčlenné čriedy. Nádherný po-hľad, samozrejme, kým človek nevidí buky rastúce vo forme bonsajov. Tento deň bol na tom podobne. Veď aj samotný príchod na miesto ma potešil pekným prekvapením. Je-lenica, jelenča, jeleň pasúci sa na lúke práve na lokalite Brezové vršky. Našťastie, kolega Filip cez ďalekohľad okamžite zhodnotil situ-

áciu a už na mňa zvolal - strieľaj. Mne ako za-čiatočníkovi to trošku trvalo, ale vypálil som.

Jeleň zaznačil komorovú ranu, ale zo dvad-sať metrov odbehol. Vypálil som druhú ranu a vtom jeleň padol ako podťatý. V mysli mi prebehlo - konečne sa to podarilo. Bol to môj prvý jeleň. Nakoniec dostal len jednu ranu na komoru - a kde skončila ta druhá? To nik-to nevie. Musela ju zastaviť pomerne vysoká tráva. Jeleň bol jednoročný špicer, ktorý veľ-mi potešil. Povzbudilo ma to k ďalším poľov-

ným úspechom. Dodám už len jedno - lovu zdar. ❧

Peter Sýkora, oddelenie ekonomiky, GR Pliešovce

Ing. Dávid Greňa, referent oddelenia výroby GR Pliešovce (text) foto Ing. Filip Kuffa

zdroj: internet, portál Lovu zdar, © sokoliarik1



v KežmArKu OPäť OžívAli POľOvnícKe trAdícieUž piaty rok patrila druhá septembrová nedeľa v kežmarku poľovníckemu dňu. obvodná poľov-nícka komora ho tento rok zorganizovala na počesť 95. výročia založenia jednotnej poľovníckej organizácie – Loveckého ochranného spolku (Los) na slovensku a 5. výročia vzniku okresnej or-ganizácie slovenského poľovníckeho zväzu a obvodnej poľovníckej komory v kežmarku, ktoré je práve 13. septembra.

Prvé zo sprievodných podujatí 5. jubilejného poľovníckeho dňa, výstava najhodnotnejších poľovníckych trofejí zveri ulovenej v revíroch poľovníckych organizácií príslušných k OPK Kežmarok počas jej existencie, bolo v budo-ve VLM SR v Kežmarku. Predseda OPK Mgr.

Nevický spoločne s primátorom mesta PhDr. Mgr. Ferenčákom otvorili expozíciu, na kto-rej návštevníci mohli vidieť trofeje pätnástich zlatých a strieborných jeleňov, desiatich srn-cov, jedenástich diviakov, osem vlčích a sedem líščích lebiek, štyri lebky jazveca, lebku a kožu psíka medvedíkovitého, kože vlka i jazveca.

Expozíciu vkusne oživili dermoplastické pre-paráty p. Krempaského z Ľubice, ktoré zaujali najmä najmenších návštevníkov.

Po slávnostnom otvorení výstavy, ktorá bola širokej verejnosti prístupná do 18. septembra, sa svätohubertskou sv.omšou v Bazilike sv. Krí-

ža začal vlastný program poľovníckeho dňa. Po požehnaní jeleňa sa početný sprievod vy-dal na kežmarské námestie. Na čele nechýba-li zástavy SPK, SPZ, OPK a poľovníckych sub-jektov, okresný poľovnícky hospodár, členovia predstavenstiev okresných poľovníckych orga-nizácií, konský povoz s jeleňom, psovodi, so-koliari, poľovníci a množstvo priateľov a sym-patizantov z radov laickej verejnosti. Program na Hlavnom námestí sa začal za asistencie tru-bačov slávnostným výradom, ukážkou odo-vzdávania streleckého zálomku a pasovania za lovca jeleňa, ktorého spoločne s uloveným di-viakom vydražili návštevníci podujatia.

Príhovormi usporiadateľov a spoluorga-nizátorov a privítaním hostí, primátora mes-ta Kežmarok, generálneho riaditeľa VLM SR, riaditeľa ŠL TANAP-u a delegácií z družob-ných miest z českého Lanškrouna a z poľských Gliwíc sa začala oficiálna časť programu sviat-ku poľovníkov kežmarského reg iónu. Jeho sú-časťou bolo okrem iného aj odovzdávanie po-ľovníckych vyznamenaní „Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku“ (III.st. a bronzová medaila – J. Blaško, M. Fudaly, V. Heldák, J. Li-zák, Ľ. Ofčák, Ľ. Tomaľa a Ing. P. Tomala, II.st. a strieborná medaila – M. Gáborčík, M. Pľuta, I.st. a zlatá medaila – A. Dragošek, Ing. V. Kle-in, Zlatý kamzík – Ing. A. Trebuňa, pamätných medailí vydaných pri príležitosti 5. výročia za-loženia OPK Kežmarok, ktoré si prevzali za-kladajúci členovia, pozvaní hostia, všetky zák-ladné organizácie v pôsobnosti OPK a členovia predstavenstva OPK. Medailu sv. Huberta odo-vzdali vo Sv. Antone Milanovi Ilášovi.

Prvýkrát bolo súčasťou programu poľovníc-keho dňa aj uvedenie knihy do života. V tomto prípade išlo o knihu „Poľovnícke zvyky a tradí-

Mgr. Milan Nevický, predseda OPK Kežmarok



cie a poľovnícka zábava pod Tatrami“ od auto-ra Ing. Vladimíra II. Kleina, ktorú ako pomôc-ku venoval najmä poľovníckym hospodárom, osvetovým referentom, ale aj radovým poľov-níkom. „Krstnými otcami“ boli generálny ria-diteľ VLM SR Ing. Ján Jurica a riaditeľ TA-NAP-u Ing. Peter Líška.

Program pokračoval vystúpením soko-liarov, lesničiarov-hornistov z Lanškrouna a ukážkami vábenia rôznych druhov zveri v pásme „Poľovnícky rok pod Tatrami a bež-ne používané vábničky“. Moderoval Ing. Kle-in a ukážky predvádzali predseda MPS Poľana p. Ofčák a študent 4.ročníka prešovskej lesníc-

kej školy Viliam Vaššák, juniorský vicemajster Slovenska vo vábení zveri. Vystúpil aj detský folklórny súbor Maguráčik z Kežmarku, ľu-dová hudba Zamiškovci z Kolačkova a divadlo Ramagu zo Spišskej Starej Vsi. O záverečné vy-stúpenie sa postaral ľudový rozprávač Jožko Jožka s kapelou Radical.

Počas celého podujatia bola pre návštevní-kov pripravená pestrá zmes sprievodných ak-cií, hry a súťaže pre najmenších, rôzne kuli-nárske poľovnícke špeciality vrátane štrnástich kotlov pravého poľovníckeho gulášu, výborné-ho halászlé a údené pstruhy „z dielne“ kežmar-ských rybárov. Režisérom celého podujatia bol predseda osvetovej komisie OPK Ing. František Pisarčík. Program bezchybne moderovala Be-átka Oravcová a nad všetkým bdela pracovníč-ka kancelárie OPK Magdaléna Reščáková.

❧

PreteKy s medveďOmBol krásny slnečný deň. Príroda stále preukazovala posledné známky leta, hoci v kalendári už jas-ne kraľoval september. Pracovná povinnosť ma zaviedla do Lo Čierna hora a Lo Toporec, kde som sa vybral vyznačovať hranice dielcov. V lokalite Zátky – Banisko sa mi podarilo zahliadnuť stopu medveďa. Priznám sa, mal som trochu aj strach ale predsa len zvíťazila vo mne zvedavosť.

V sobotu 5. septembra som sa vybral na kontrolu novej zvážnice v lokalite Nové zátky, kde som pred dvoma dňami objavil ďalšiu sto-pu medveďa. Nechcel som šliapať po hrebeni Baniska, tak som si skrátil cestu potokom sme-rom na Tereckú. Znova som bol prekvapený, keď som našiel stopu medveďa veľkosti ľudskej dlane. Zakalená voda dosvedčovala, že tam bol pred krátkym časom. Vtedy sme sa ešte nestre-tli, no moja zvedavosť stále rástla.

Túžba vidieť medveďa ma stále hnala nie-kam dopredu. V pondelok som odišiel vyzna-čovať hranice dielcov v LO Toporec. Hneď zrána som začal vyznačovať hranice diel-cov 743,744 a 755 smerom na prednú Poľa-nu. Na hrebeňovej ceste som začul veselú vra-vu a smiech. Po chvíľke som stretol skupinku turistov z Brna, ktorá si vychutnávala posled-né dni dovolenky. Po krátkom zvítaní ma upo-zornili, že v noci okolo ich stanového tábo-ra niečo šramotilo, lomozilo a lámalo konáre. Vybrali sme sa spoločne nočného návštevníka hľadať. Vyvrátené pne a poprevracané kame-ne nasvedčovali, kto ním bol. Maškrtný med-veď, ktorý asi 50 metrov od tábora vyberal osie hniezdo pod včelami, usídlenými v starom su-chom buku. Priateľom z Brna sa vytratila vese-losť, keď videli na vlastné oči medvediu stopu a pýtali sa, ako sa čo najskôr dostanú do naj-bližšej dediny. Opäť som bol sklamaný, že som našiel len stopy a prevrátené pne.

Na druhý deň som sa vybral dokončiť prá-cu v dielci 755 smerom na Schwarzovú. Bolo hmlisté ráno a nakoľko sa mi podarilo do-stať autom na posledné odvozné miesto pod Schwarzovou, začal som si pripravovať mapu, farbu a ostatné pomôcky. Pretože som poho-dlnejší, uvažoval som, ako sa čo najskôr do-

stať k neukončenej hranici dielca 745. Znova som sadol do auta a pokračoval som po zváž-nici, ktorá bola v strede vymytá a koryto pri-pomínalo malý potôčik hlboký miestami až pol metra. Celý čas som sa venoval tejto kaska-dérskej jazde, zaradil som redukovanú jednot-ku a v duchu som ľutoval, kam ma moja po-hodlnosť doviedla, lebo cúvnuť sa už nedalo. Auto po zvážnici poskakovalo ako pingpongo-vá loptička, keď som predo mnou zbadal čier-nu hromadu v strede zvážnice. Spočiatku som si myslel, že sú to nejakí turisti, ktorí si na tom-to „lukratívnom“ mieste postavili stan. Poma-ly sa hmla začala rozplývať a ja som stál zoči--voči tvorovi, ktorého som tak chcel stretnúť. Bol som veľmi prekvapený, keď sa maco začal stavať na zadné a vetriť. Urobil otočku a za-

čal utekať. Mne, keďže som nechcel skončiť vo výmoli, neostávalo nič iné, len zaradiť dvoj-ku a pokračovať v jeho prenasledovaní. Prete-ky sa začali. Ručička na tachometri ukazovala 30-35km/h, zvážnica sa zatáčala doľava a môj priateľ nemohol preteky ukončiť, pretože hore nad zvážnicou bol prudký svah a dolu hlboký potok pripomínajúci kaňon. Vzdialenosť me-dzi nami bola 20 až 30 metrov. Asi po 250- až 300-metrovej trase sa preteky ukončili. Musím priznať, že maco v behu zvíťazil. Odskočil do-ľava, na chvíľu sa zastavil. Neviem, možno mi chcel niečo povedať, alebo ma pozvať na ďal-šie preteky. Zvážnica už bola bez väčších pre-kážok, tak som sa odhodlal zastaviť auto a šiel som zmerať jeho stopu. Zadná stopa merala 25 cm. O dva dni sa maco asi 300 metrov od miesta nášho „rande“ stretol v rúbanisku s ťaž-bovou skupinou. Netuším, či ma tam čakal, alebo si chcel zopakovať pretek. Moja odvaha však ostala už niekde v aute, keďže som bol bez neho. ❧

Mgr. Štefan Lopatovský,


LesnÍctvo

Ľudskou činnosťou vznikli otvorené (prietočné) a uzatvorené (neprietočné) vodné plochy urče-né na priemyselné, športové a rekreačné účely. Vodné stavby vznikajú na otvorených vodných tokoch za účelom akumulácie povrchovej vody pre priemyselné účely. Popri iných aspektoch ochrany a tvorby životného prostredia však tieto stavby postupne zanášajú dnové sedimenty.

Sedimenty tvoria organické (napr. lístie, kôra, drevná hmota) a anorganické nerozpust-né látky (napr. spraše, íly, piesky). Pri zníže-ní rýchlosti prúdenia vody vo vodnej stavbe sa tieto látky usádzajú na dno vodnej stavby.

Zhromažďovaním dnových sedimentov sa zni-žuje akumulačná kapacita stavby.

Revitalizáciu zanesených vodných plôch je možné urobiť dvomi základnými postupmi. Tzv. „suchý proces“ je vypustenie vody z prie-hrady, prirodzené „odvodnenie“ dnových se-dimentov a následné odstránenie dnových se-dimentov z vodnej stavby s využitím stavebnej mechanizácie. Tento postup je však časovo

náročný a nedá sa aplikovať na prírodné vod-né plochy - štrkoviská, ktoré sú zaplnené pod-zemnou vodou a ich vypustenie nie je možné. Tento proces odstránenia sedimentov sa nedá použiť ani na vodných stavbách, ktoré sa z pre-

vádzkovo-technologických dôvodov nemôžu vypustiť.

V týchto prípadoch zabezpečuje riešenie od-bahnenia vodných stavieb, štrkovísk, vodných tokov a nádrží tzv. „mokrý proces“, t. j. ťažba dnových sedimentov pomocou plávajúceho sacieho bagra. Plávajúci sací bager sediment „vysaje“ z dna nádrže a potrubím dopraví na miesto strojného spracovania.

Spracovanie vodnatých sedimentov je tech-nologicky náročný proces, ktorý zahŕňa súbor strojných zariadení. Výsledný produkt – od-vodnené dnové sedimenty - sa využíva pod-ľa fyzikálno-chemických vlastností napr. ako stavebný materiál, opätovne sa zapracúva do ornej pôdy resp. je vhodný ako minerálna tes-niaca vrstva pri výstavbe a rekultivácii skládok odpadov.

Nevyhnutnou podmienkou úspešnej reali-zácie rekultivácie a revitalizácie je dobrý pro-jekt, ktorý vychádza z odborného a dôkladné-ho zmapovania skutočného stavu nádrže. Ide v ňom o to, aby sa skutočne odstránili iba sedi-menty, zrekultivovali sa brehy a znížila sa eut-rofia vôd. Vodný biotop je totiž veľmi vníma-vý a zraniteľný ekosystém, ktorý ľudia dokážu necitlivým zásahom rapídne zmeniť, ba i zlik-vidovať.

❧

reKultiváciA A revitAliZáciA JAZier A vOdnýcH PlôcH

Ing. Lukáš Šrámek, technik LS Jablonove, OZ Malacky


aktuality

Hlas lesa

Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene predstavilo širokú tému lesa a lesníctva na Slo-vensku prostredníctvom výstavy pod názvom Hlas lesa. Výstava je rozdelená na dve oblasti:

- Les ako prírodné spoločenstvo. Zástup-cov rastlinnej a živočíšnej ríše, ktorí sa vysky-tujú v lesnom prostredí, prezentuje výstavníc-ky atraktívnou formou diorámy, ktorá je akoby výsekom reálnej lesnej scenérie s naznačením vzťahov medzi jej „obyvateľmi“. Časť exponá-tov je popri tom vystavená formou systematic-kého usporiadania základných druhov živo-číchov, rastlín, húb a hornín tvoriacich lesný ekosystém. Na návštevníkov čaká kolekcia pre-parátov vyšších živočíchov. Rastlinnú ríšu re-prezentujú v prvom rade lesné dreviny jedľa, smrek, borovica, dub, buk, hrab, ale aj celý rad menej známych stromov a bylín. Huby zastú-pené najmä jedlými a drevokaznými druhmi spolu s lišajníkmi, machmi a ukážkami hornín rámcujú mozaiku lesnej prírody.

- Lesníctvo - súžitie lesa a ľudského činite-ľa. Podáva obraz vývoja lesného hospodárstva na Slovensku od prvých cieľavedomých snáh o usmernenie fungovania lesných porastov až po súčasnosť. Jednotlivé časti lesníckej práce interpretuje s dôrazom na progresívne trendy a usporadúva ich v časovom slede, ako rad-ra-dom vystupovali na scénu dobového pokroku. Vecnými argumentmi v tejto výpovedi sú pre-dovšetkým historické ale i súčasné formy nára-

dia a pomôcok používaného v lesníckej práci - od rôznych druhov sekier, píl, klinov, hákov cez rýle, motyky a sejacie zariadenia až po jem-né meracie zariadenia a lesnícke mapy.

Výstava potrvá do 31. decembra, preto ne-premeškajte príležitosť navštíviť ju.

Novela zákoNa o DPH

Ing. Ondrej Hodovanec, vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected]

Národná rada Slovenskej republiky 1. ok-tóbra schválila novelu zákona o dani z prida-nej hodnoty. Zákon s účinnosťou od 1. januá-ra 2016 prinesie celý rad opatrení, ktoré pocítia najmä občania, malí a strední podnikatelia. Očakáva sa, že prijaté opatrenia odstránia nie-ktoré administratívne prekážky, znížia admi-nistratívnu záťaž a upevnia právnu istotu pla-titeľov dane z pridanej hodnoty. Medzi zmeny, ktoré táto novela zákona o DPH vnesie do pra-xe, patrí napr. zavedenie režimu uplatňova-nia DPH až po prijatí platby. Ak sa podnikate-lia pre tento mechanizmus uplatňovania dane rozhodnú, budú DPH platiť až na základe zre-alizovaných platieb (nie na základe faktúr). Súčasne však bude platiť, že odberateľ si bude môcť uplatniť právo na odpočítanie DPH z kú-pených tovarov a služieb až momentom zapla-

tenia. Toto opatrenie bude dobrovoľné a budú ho môcť využiť firmy s ročným obratom do 100 tisíc eur. Od nového roka budú tak títo podnikatelia platiť štátu DPH až po tom, keď dostanú od odberateľov úhradu za dodané to-vary a služby. Zmena v systéme DPH v staveb-níctve - daňová povinnosť - sa prenesie na prí-jemcu plnenia, DPH odvedie posledný článok v reťazci. Nové je tiež zníženie sadzby DPH na vybrané základné potraviny na 10 %, zmeny v kontrolnom výkaze DPH a ďalšie úpravy.

Zdroj: http://www.uad.sk

NáučNý cHoDNík PrameNisko oPäť PrístuPNý

Medzi najzaujímavejšie zákutia Tatranské-ho národného parku nesporne patrí Národ-ná prírodná rezervácia Pramenisko. Pred pia-timi rokmi vybudovali Štátne lesy TANAPu v tejto lokalite rovnomenný náučný chodník. Vlhké prírodné prostredie sa podpísalo pod zlý technický stav drevenej konštrukcie chod-níkov, preto náučný chodník pred takmer dvo-ma rokmi uzavreli. Po rozsiahlej rekonštrukcii ho v stredu 14. októbra opäť sprístupnili verej-nosti.

Náučný chodník Pramenisko je súčasťou prechádzkového okruhu, ktorý sa začína pri Expozícii tatranskej prírody – botanickej zá-hrade v Tatranskej Lomnici. Jadro chodníka je dlhé približne 800 metrov. Pokojnou chôdzou sa dá tento nenáročný okruh prejsť za dve ho-diny. Päť zastavení v jeho jadre rozpráva o jedi-nečnom území, v ktorom významnú úlohu zo-hráva voda. Návštevník náučného chodníka sa tak počas prechádzky dozvie, prečo je tunajšie okolie zamokrené, a že vodou ovplyvnené pro-stredie nie je bez života.

Deň otvoreNýcH PivNíc 2015

Ing. Ondrej Hodovanec, vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected]

Podujatie podporuje tradíciu konzumácie

mladého vína a vinohradníctva. Každoročne umožňuje nahliadnuť priamo do pivníc výrob-cov vína. Tento rok sa v rámci Župnej jesene otvoria vinárstva Malokarpatskej vínnej cesty v dňoch 20. - 21. novembra 2015. Deň otvore-ných pivníc umožňuje záujemcom degustovať vína z celého malokarpatského regiónu pria-mo v prevádzkach, kde sa vyrába, rozprávať sa o víne s producentmi a spoznávať jeho tajom-stvá. Podujatie sa významnou mierou podie-ľa na zvyšovaní kultúry podávania a pitia vína v malokarpatskom regióne. Tradícia Dňa otvo-rených pivníc sa začala písať v roku 1999. V pr-vom ročníku sa do projektu zapojilo necelých 20 subjektov z Pezinka a okolia a postupne sa rozšíril po celej trase Malokarpatskej vínnej cesty. Vstupenka stojí 50 €, v cene sú bonusy na nákup vína v celkovej hodnote 25 €.

Zdroj: http://slovakia.travel/den-otvorenych-pivnic

lesNí kaPle

Lesní kaple sv. Eustacha v Ralsku, jejíž re-konstrukci dokončily Vojenské lesy a statky, bude znovu vysvěcena v úterý 3. listopadu 2015 biskupem litoměřickým Janem Baxou. Barokní památka na Borečku nedaleko Mimoně, která desítky let jen chátrala, a zdobily ji ještě před několika měsíci nápisy v azbuce po sovětských vojácích, kteří bývalý vojenský prostor opustili před 25 lety, dnes září novotou a má zpět svou podobu z počátku 19. století.

Slavnostní ceremoniál proběhne v úterý od 10.00 hodin. Návštěvníci se během krátké-ho obřadu dozvědí informace o historii kaple, o legendě o sv. Eustachovi, který je považován za jednoho z partonů myslivců a lovců, prezen-tován zde bude také postup restaurátorských prací. Hudební doprovod zajistí myslivečtí tru-bači VLS z Karlových Varů.

V rámci dvouleté obnovy byla opravena střecha, omítky i štukatérské prvky, kaple byla

osazena dřevěnými žebrovanými vraty, jež chrání vnitřní malby. Do okenních otvorů byla opět vsazena dřevěná okna a především byla odborně zrestaurována nástěnná malba iluziv-ního oltáře, kterou provedla restaurátorka Mo-nika Bělohlávková. Náklady na rekonstrukci si vyžádaly 233 tisíc korun.

Dnešní kaple je zbytkem menšího koste-la, který ve své oboře východně od obce Bren-ná k meditativním účelům nechala v roce 1712 postavit Anna Marie Františka velkovévod-kyně Toskánská budující kolem své zákup-ské residence komponovanou barokní krajinu s množstvím architektonicky velmi kvalitních staveb. Zbytky původní stavby byly kolem roku 1904 upraveny na menší kapli.



vOJensKé lesy A stAtKy - HistOrieVážení čtenáři, jsem potěšen požadavkem vedení VLM sR a redakcí časopisu zaměstnanců VLM sR, abych přispěl svým dílem k historii vzájem-né spolupráce mezi jednotlivými organizačními jednotkami tehdejších Vojenských lesů a statků Československé republiky. V rámci tohoto úko-lu, který jsem převzal rád a s potěšením, chci dokázat, jaké byly vazby nejen mezi organizačními jednotkami firmy, ale rád bych dokladoval, jaké byly vztahy mezi námi, jednotlivými pracovníky. Chci vzpomenout a pomyslně se poklonit spolupráci, ale i osobním vazbám a hlubokému přá-telství mezi námi. Chci se poklonit těm, kteří mezi námi už nejsou i těm žijícím a chci dát najevo i novým pracovníkům, jak moc pro nás starší znamenalo a znamená zaměstnání u firmy VLs, respektive VLM. sám jsem měl tu možnost v několika případech i po letech být potěšen přátel-stvím nás, bývalých spoluzaměstnanců. Dokonce na jednom z vojenských veletrhů Idet v Brně, kde jsem byl jedním z personálu, se ke mně hlá-sili bývalí kolegové, dokonce i vysocí funkcionáři Mo sR, se kterými jsem spolupracoval. Můj příspěvek do časopisu není přesným historickým výčtem úkolů a vzájemné spolupráce, je to spíše pocta a poklona jednotlivým lidem, kteří tuto spolupráci organizovali, případně realizovali. A pokud v následujícím uvádím jména spolupracovníků, prosím berte to jako ilustrační fakta, která si ještě po té době pamatuji, nikoliv jako vy-zdvihování vybraných lidí. Prostě je to svým způsobem oslava toho, co v předchozích letech pro nás zaměstnance firma znamenala a v malém inspirace, co vše se dělo na mém pracovním úseku po rozdělění republiky a firmy.

V úvodu jsem se vyslovil, že tento příspě-vek nemá být v žádném případě kronikou, zachycující rozsáhlé množství podrobností. Tomuto pojetí je vzdálen, neboť přemíra dat, míst a jmen osobností by neodpovídala zá-měru, pro který byl materiál tvořen. Je zce-la jasné, že nejenom významné osobnosti ve vedení podniku i jednotlivých organizačních jednotek, ale i ti „bezejmenní“ tvořili historii firmy a svým dílem na svém místě a svým úsi-lím se zasloužili, bez rozdílu funkcí či pracov-ních zařazení, o úrovně a postavení firmy až do současné doby.

První významná a trvalejší cvičiště, ještě za Rakousko – Uherska, vznikla v Čechách u Milovic (1905) a na Slovensku v roce 1916 byla vybudována pila ve Velkých Levárech, v obou případech i s odkupem části okolních pozemků. Československá republika při svém vzniku v roce 1918 převzala již tehdy existují-cí objekty.

V prvních poválečných letech se stal vojen-ským cvičištěm a především zkušební střelni-cí prostor Záhorie–Malacky a to podstatným rozšířením ploch původního území z obdo-bí před rokem 1918. V Čechách bylo vybráno území v prostoru Brd (Jince) a postupně reali-zováno jako vojenské cvičiště.

Zvýšené ohrožení státu a náročnější pří-prava vojsk ve třicátých letech vedly k zalo-žení dalších výcvikových prostorů. V letech 1933 – 1935 byl založen „Výcvikový prostor Valáškovce“, zajímající podstatnou část po-hoří Vihorlat. Druhý výcvikový prostor byl vytvořen na části území Drahanské vrchovi-ny v okresech Vyškov a Prostějov jako „Vý-cvikový prostor Dědice“. V druhé polovině třicátých let byly tedy na území Českosloven-ské republiky využívány vojenské výcvikové prostory Milovice, Záhorie, Valáškovce, Brdy a Dědice. Nepovažuji za nutné v tomto ma-teriálu uvádět názvy organizačních jednotek ani související legislativní podmínky souvise-jící s existencí a provozováním těchto výcvi-kových území.

Po válce, v období 1946 – 1952, zejmé-na v důsledku geopolitické situace ve světě, vyvstala nutnost zintenzivnění výcviku ar-mádních složek a území, kde bude výcvik prováděn. V důsledku toho byly v letech 1946–1953 zřízeny Vojenské výcvikové pros-

tory (VVP) s hospodářskou činností Vojen-ských lesů a statků.

V období šedesátých až osmdesátých let bylo pro vojenské lesy složité období předev-ším v tom, že jednotlivé organizační jednot-ky převzaly rozptýlená území důležitá pro ob-ranu státu a dále některé organizační útvary převzaly rozsáhlá území mimo VVP, s pře-vážně zemědělskou činností (VLS Lipník nad Bečvou území bývalého Semenářského statku a VLM Pliešovce území Staré Huty a obou Ti-sícníků).

Další vývoj vlS, event. vlM v SouviSloSti význaMných a charakteriStických uDáloStí

Historickou událostí, která zasáhla vý-znamně do existence a hospodaření VLS, byl vstup vojsk Varšavské smlouvy na území re-publiky. Armáda SSSR si pro svůj pobyt vy-brala VVP Milovice, VVP Ralsko, VVP Li-bavá a VVP Lešť. V těchto VVP vybudovala rozsáhlá ubytovací zařízení vojsk, včetně mnoha bytových jednotek pro důstojníky a jejich rodiny, nová, nebo rekonstruovaná výcviková zařízení a výcviková území, a to podle norem a zvyklostí, které neodpovídaly místní legislativě.

Nejzávažnější změno v následném období bylo rozdělení republiky na Českou republiku a Slovenskou republiku od 1. ledna 1993. Pod-nik se rozštěpil na část připadající Slovenské republice VVP Záhorie, VVP Lešť, VVP Ja-vorina a VVP Valáškovce a na část, připada-jící České republice (VVP Jince, VVP Mladá, VVP Boletice, VVP Dobrá Voda, VVP VVP Hradiště, VVP Mimoň, VVP Dědice, a VVP Libavá. Stojí za zmínka, že toto rozdělení ne-provázely žádné vážnější spory a že proběhlo v tradičním duch přátelství a jednoty názorů. A tento duch trvá i nadále a jeho dokladem jsou vzájemná setkání vedení obou firem. A velmi rád bych i svým článkem přispěl k tr-valému přátelství a udržení vazeb mezi firma-mi v obou republikách.

Ing. Ladislav TomešV ďaľšom čísle nášho časopisu sa

dočítate o histórii Ústavu pre hospodářskou úpravu Vojenských lesů a statků

❧

• Vojenský újezd Březina, VVP Dědice, VLS Plumlov, rok 1946 (v podstatě v dřívější podobě).

• Vojenský újezd Záhorie, VVP Záhorie, VLM Malacky, rok 1946, (v podstatě v dřívější podobě).

• Vojenský újezd Valáškovce, VVP Valáškovce, VLM Kamenica nad Cirochou, rok 1946 (v podstatě v dřívější podobě).

• Vojenský újezd Libavá, VVP Libavá, VLS Lipník nad Bečvou, rok 1947.

• Vojenský újezd Boletice, VVP Boletice, VLS Horní Planá, rok 1947 – 1950.

• Vojenský újezd Mladá, VVP Mladá, VLS Lipník, pošta Vlkava, v roce 1950 ustanoven a noě založen.

• Vojenský újezd Brdy, VVP Jince, VLS Hořovice, ustanoven v roce 1951.

• Vojenský újezd Lešť, VVP Lešť, VLM Pliešovce, ustanoven v roce 1951.

• Vojenský újezd kežmarok, VVP Javorina, ustanoven v roce 1951.

• Vojenský újezd dobrá Voda, VVP Dobrá Voda, VLS Hartmanice, pak Sušice, ustanoven v roce 1952.

• Vojenský újezd Ralsko, VVP Mimoň, VLS Stráž pod Dalekem, pak Mimoň, ustanoven 1953.

• Vojenský újezd Hradiště, VVP Hradiště, VLS Velichov, ustanoven v roce 1953.

vojenSké výcvikové proStory zřízeny v letech 1946–1953



ceZHrAničný strelecKý PreteK nA mAlAcKeJ strelnici

Pretekalo sa 3. októbra za účasti 35 prihlá-sených strelcov, z toho desiatich finalistov Čes-koslovenskej prihraničnej ligy 2015. Súbežne sa strieľal americký trap a lovecké kolo – hod-notilo sa 100 terčov. Súťažilo sa za priaznivé-

ho jesenného počasia na krásnej strelnici VLM Malacky pri slušnej účasti strelcov. Pre organi-zátorov bolo nepríjemné, že podcenili organi-začnú prípravu i časovú náročnosť pretekov. Pre zápasenie s technickými problémami vrha-čiek, početnosťou položiek a nejasnosti v hod-notení sa preteky časovo pretiahli a viacerí pre-tekári odstúpili alebo nenastúpili na posledné kolo. Aj tu by sa uplatnilo príslovie, že menej je niekedy viac. ❧

FinaliSti prihraničnej ligy – výSleDková liStinaštart. č. meno pretekára trap 50 poľ. kolo body spolu umiestnenie

1 Fríb Vlastimil 32 35 67 10. miesto2 Otáhal Milan 33 40 73 8. miesto3 Skácel Ivo 42 43 85 3. miesto4 Palínek Milan 35 41 76 7. miesto5 Pospíšil Stanislav 38 39 77 6. miesto6 Filípek Pavel 45 46 91 1. miesto7 Rybnikár Ján 39 43 82 4.miesto8 Frais Miroslav 42 44 86 2. miesto9 Tomeček Karel 34 39 73 9. miesto

10 Nemeček Jozef 40 42 82 5. miesto

Milan Merc, OPK Malacky


história

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)

uniKátne mAľOvAné terče BAnsKOštiAvnicKéHO strelecKéHO sPOlKu

Maľované strelecké terče neposudzujeme ako veľké umelecké diela, ktoré by po stáročia vlast-nili významné svetové galérie. je to insitné umenie, ktoré má i dnes čo povedať o dobe, v kto-rej vzniklo. Terče z Banskoštiavnického streleckého spolku sú typické prejavy výtvarnej kultúry mesta Banská Štiavnica, ktorého história, baníctvo, kultúra a unikátny vodohospodársky systém prispeli k zápisu na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UnesCo.

Strelecké spolky v Banskej Štiavnici majú bohatú tradíciu. Prvý bol založený v roku 1547 a patril medzi najstaršie na území Slo-venska. Jeho vznik súvisel s protitureckými bojmi. Koncom 18. storočia vznikol Meštian-sky strelecký spolok a viacerí jeho členovia

boli už zároveň členmi Poľovníckeho spol-ku v Banskej Štiavnici. Ďalším streleckým spolkom v Banskej Štiavnici sa stal Akede-mický strelecký spolok, ktorý súvisel so za-vedením študijného odboru poľovníctva na banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadé-mii. Jeho stanovy pochádzajú z roku 1874.

Slovenské banské múzeum (SBM) v Ban-skej Štiavnici vlastní zbierku 218 kusov his-torických streleckých terčov. 173 z nich je maľovaných temperou alebo olejom a 45 s na-

lepenými litografiami alebo kresbami, kolo-rovanými akvarelom. Z toho tri sú maľova-né na plátne, ostatné na dreve. Dvadsať terčov zo zbierky je inštalovaných v objekte Nového zámku - od roku 1971 tvoria súčasť expozície protitureckých bojov. 85 streleckých terčov je od roku 1999 súčasťou historickej expozí-cie na Starom zámku. Ostatné terče sú ulože-


história

né v depozite Galérie Jozefa Kollára. Autorom najvzácnejšieho a najstaršieho terča je An-ton Schmidt (1706 – 1773). V tomto prípade má terč i vysokú umeleckú hodnotu. Stvár-ňuje streleckú slávnosť na mestskej strelnici a je venovaný hlavnému komorskému grófo-vi Františkovi von Sternbach. Anton Schmidt je autorom i nádhernej freskomaľby baroko-vej kaplnky Nanebovzatia Panny Márie svä-toantonského kaštieľa a časti freskomaľby na reprezentačnom schodisku kaštieľa.

Slovenské Banské múzeum vydalo v roku 2008 reprezentačnú publikáciu „Nech žijú strelci! Strelecké spolky a strelecké terče z Banskej Štiavnice (1547 – 1896)“, ktorú Mú-zeum vo Sv. Antone podporilo a autorsky do publikácie prispel aj odborný pracovník náš-ho múzea Ing. Erik Petrikovič. Pre čitateľov Vojenských lesov budú iste patriť medzi naj-zaujímavejšie terče s motívmi poľovníctva. Nachádzame na nich uloveného zajaca so slu-kou, poľovníkov v rôznych, i zábavných situ-áciách, z našej zveri okrem zajacov aj jeleňa, kamzíka, vevericu, jastraba, bociana, sovu, no často i exotické druhy (napr. slona, leva, či tigra). Pre nás je zaujímavý terč s vyobraze-

ním svätoantonského kaštieľa so slavobránou s kočom a konským záprahom z roku 1844. I v poľovníckej expozícii Múzea vo Sv. Antone sú vystavené tri originálne terče z rokov 1859 a 1860. Na jednom strieľa poľovník na letiace vrany, na ďalšom stojí poľovník pod stromom s uloveným zajacom a na treťom sú dvaja ne-šikovní poľovníci a utekajúca srna. Vďaka lás-kavému zapožičaniu SBM mohli slovenskí poľovníci obdivovať vzácne terče s poľovníc-kymi motívmi aj na celoštátnej poľovníckej výstave s medzinárodnou účasťou Poľovníc-tvo a príroda v Nitre už v roku 1990. Terče sme vystavili (vtedy Múzeum Antol) v rámci expozície o histórii poľovníctva na výstavisku Agrokomplex.

Pohľad na pomaľované drevené strelec-

ké terče vyvoláva aj dnes pocity radosti, zve-davosti, spomienky na minulosť, podporuje našu fantáziu a vzbudzuje úsmev nad snaže-niami predchádzajúcich generácií. Maľované terče sú zaujímavou výpoveďou o dobe minu-lej a tak čitateľov časopisu Vojenské lesy ten-toraz pozývam nielen do Múzea vo Sv. Anto-ne, ale aj do krásnych a atraktívnych expozícií Slovenského banského múzea v Banskej Štiav-nici.

❧

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis(Časy sa menia a my sa meníme s nimi)

sPOmienKy nA tAxáciu2. časť

Ešte predtým som však bol z ekono-mických dôvodov nútený na jeden rok prerušiť vysokoškolské štúdium. Spomí-nam si, ako som kedysi v máji 1966 po-smutnelý sedel v zábavnom podniku hrdo dodnes nazývanom „Lev“ v meste Levi-ce, kde žili moji rodičia i súrodenci a roz-mýšľal som, kde sa zamestnať a ako ďalej. Vtom do podniku vošli dvaja spolužiaci zo strednej školy v Banskej Štiavnici, kde chodili najprv o dva, potom o jeden roč-ník vyššie, vďaka tomu, že ich riaditeľ ško-ly, kvôli nejakej mladíckej hlúposti poslal na jeden rok do výroby - vtedy sa tomu tak hovorilo a tak sa to robilo, keď bolo potrebné niekoho potrestať alebo zdeptať. Takže títo dvaja, najprv hriešnici a potom polepšenci, Peter Antoš a Vojtech Tur-ský, priateľmi volaní Peco a Alfi - dodnes moji veľmi dobrí priatelia - sa vtedy opý-tali na moje starosti, ktoré na mne ako všímaví pozorovatelia videli. Keď som sa im zdôveril s tým, čo ma trápi, povedali: veď poď s nami a k nám. Obidvaja praco-vali na Lesoprojekte v Piešťanoch a do Le-víc akurát prišli dorobiť nejaké drobnos-ti na Lesný hospodársky celok Želiezovce, kde sa v predošlom roku robil nový LHP. Bola to len náhoda, že sme sa v tej chví-li a na tom mieste stretli. Ako mi poradi-li a prisľúbili, tak sa aj stalo. 16. mája 1966 som prišiel do piešťanského Lesoprojektu, hneď mi dali pečiatku do občianky, ruk-sak, výškomer a iné taxátorské propriety, riaditeľ Vincent Hažík mi určil plat 1120 Kčs hrubého, čo predstavovalo po zda-není 961 Kčs čistého, dali mi tiež zálohu na cesťák vo výške 500 Kčs a posadili ma na Jawu 250 do tandemu za kolegu, kto-rý sa volal Paľo Vaško a ktorý ma pod-večer toho istého dňa bezpečne doviezol na miesto výkonu práce v Lesnom závo-de Stupava, polesie Borinka, asi 30 km od Bratislavy. Zdalo sa mi, že som boháč. Celú vonkajšiu sezónu som býval spolu s ďalšími rovnako mladými ľuďmi, z kto-rých väčšina boli moji spolužiaci zo stred-nej školy, v maringotke v malej dolinke potoka, ktorý sa volal Červený. V Červe-nom potoku sme sa umývali, pili z neho, chytali do rúk pstruhy, z jeho vody sme varili prvé aj posledné polievky a gulá-še – väčšinou hríbové alebo konzervové - okrem seba sme v ňom umývali aj riad. Spracúvali sme vtedajšie polesie Borin-ka. Jeho polesný mal horáreň blízko našej maringotky. Z jeho úst som prvýkrát po-čul v hanlivom prevedení výraz vzťahujú-ci sa na nás, pracovníkov HÚL – „platení turisti“.

Ladislav Kaffka pokračovanie v budúcom čísle


strelectvo

mAnnlicHer luxus s vymeniteľnOu HlAvňOu

súčasným celosvetovým trendom a to nielen najvýznamnejších zbrojárskych firiem, je modulárna koncepcia poľovníckych zbraní. Toto ponímanie si osvojili aj konštruktéri rakúskej firmy steyr a tak uzrel svetlo sveta Mannlicher Luxus, opakovacia guľovnica s možnosťou poskladania pušky podľa požiadaviek zákazníka. Táto individualizácia je významnou zmenou v myslení vedenia firmy. V po-rovnaní so zbraňou Mannlicher Classic má spoločný len dokonalý spúšťový mechanizmus a závero-vý systém s trojpolohovou poistkou. Ide predovšetkým o jednoduchú výmenu hlavne za iný kaliber, integrovanú lištu na upevnenie montáže, vymeniteľné bočné dosky predpažbia, plazmovú nitridá-ciu kovových častí a najmä zamykanie do hlavne. To sú hlavné atribúty tejto modernej guľovnice, ktorej vizáž však zostala skôr v tradičnom, až konzervatívnom šate.

Pri príležitosti 150. výročia založenie firmy Steyr Mannlicher v uplynulom roku, jej pred-stavitelia zdôraznili, že to nie je len obzrieť sa za tradíciou, ale tiež výzva zajtrajška. A tak okrem špeciálne limitovanej edície SM12 s historickým logom a poradovým číslom gra-vírovaným v zlate, sa pochválili dvoma sério-vými guľovnicami Lead Free pre náboje bez olovnatých striel i vyšperkovaným Luxusom. Posledne menovaná zbraň zaujala mimoriad-nu pozornosť širokej poľovníckej pospolitosti.

Na prvý pohľad Mannlicher Luxus trochu pripomína Sauery, čo evokujú vymeniteľné bočné dosky predpažbia. V štandardnej ver-zii sú vyrobené z kvalitného orechového dre-va ako pažba. V príplatkovej výbave sú dosky kovové s rôznymi rytinami, poľovníckymi motívmi až po rozviliny. Pažbenie zbrane je klasické, s pištoľovou rukoväťou, bavorskou lícnicou a oblým „kaprím chrbtom“. Štíh-le predpažbie je ukončené malým previsom, tzv. tulipánom. Jeho uchytenie pod hlavňou, na tele záveru, by umožnilo pripevnenie dvoj-nožky, o čom asi v Mannlicheri neuvažovali. Pištoľová rukoväť je kolmejšia a spolu s boč-

nými plochami predpažbia je zdrsnená hl-bokou, čisto vypracovanou rybinou, ktorá umožňuje pevné držanie v akomkoľvek pros-tredí i v rukaviciach. Povrchová úprava dreva olejovou politúrou s hodvábnym leskom za-ručuje odolnosť v každom počasí. Hlavisko je ukončené účinnou, vymeniteľnou gumovou botkou. Výroba štíhlej pažby, delenej, jednot-nej i celopažby, ktorá spĺňa najvyššie nároky na životnosť a presnosť streľby, zostáva tajom-stvom zbrojovky.

Ale k tým najdôležitejším novinkám patrí vymeniteľná hlaveň, ktorá je k dispozícii v troch dĺžkach 650, 600 a 508 mm a štan-

dardne vybavená otvorenými mieridlami. Cieľnik v tvare širokého písmena V je stra-novo nastaviteľný, muška celokovová s bie-lou bodkou, výškovo nastaviteľná. Ideálne pre rýchle zrovnanie zbrane do zámernej pri intuitívnej streľbe na pohybujúci sa cieľ. Pri guľovniciach Mannlicher Luxus sú hlavne na povrchu kované do špirály. Torzný tvar im dodáva vyššiu pevnosť i životnosť, vynikajú-cu presnosť a v neposlednom rade eleganciu. Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky kované za studena na tŕni. Komora je vyrobená veľ-mi presným trieskovým obrábaním. Voľne uložená hlaveň v kalibri. 300 Win. Mag. má 650 mm, zapadá do ozubu tela záveru a zafi-xovaná je dvoma skrutkami. To sa prejavilo aj na celkovej hmotnosti guľovnice 3 600 g, čo ju predurčuje na postriežku. Hlaveň má stú-panie 240 mm, ktoré dáva strele vysokú ro-táciu a stabilitu letu. Na konci tela hlavne, nad nábojovou komorou je nápaditá integ-rovaná lišta na upevnenie montáže Picatin-ny alebo Swing Mount pre optiku, ktorá za-padne do drážky na hornej časti tela záveru. Takže stačí jeden zameriavací ďalekohľad, ktorý sa dá ľahko „prehodiť“ s montážou na hlaveň iného kalibru pri fixácii nastrelených hodnôt. Je tu aj druhá možnosť, opatriť kaž-dú hlaveň iným „puškohľadom“ a ešte rýchlej-

2

3 4

Technické parameTre:

Výrobca: Steyr Mannlicher, Rakúsko

Model: Mannlicher Luxus Kaliber: .300 Win. Mag.Celková dĺžka: 1150 mmDĺžka hlavne: 650 mmDĺžka pažby: 360 mmHmotnosť: 3600 gKapacita zásobníka: 2+1 nábojeCena: 2 650,-EurPredajca: Obchod so zbraňami

Soldat Šala

1


strelectvo

šie zameniť napríklad ľahký kaliber za ťažký, v oboch prípadoch bez nevyhnutného nastre-lenia pušky. Myslím si, že veľmi praktické aj v našich podmienka a nie len pre lovcov v Af-rike. Takýto systém som na loveckých zbra-niach u iných výrobcov nepostrehol. Hlavne sú rozdelené do troch kalibrových skupín, do prvej označenej písmenom A patrí .243 Win., 6,5×55 SE, .270 Win., 7X64, 7 mm-08 Rem., .308 Win., .30–06 Spr., 8×57JS, 9,3×62. Do druhej (B) .300 Win. Mag., 7 mm Rem Mag., .270 WSM, .300 WSM, .375 HH Magnum a do tretej (C) 8×68S. Pokiaľ si zakúpite ďalšiu hla-veň v rámci rovnakej kalibrovej skupiny, sta-čí zmeniť už len príslušný zásobník. V rámci inej kalibrovej skupiny okrem zásobníka tre-ba dokúpiť aj kompletný záver. Steyr Mannli-

cher používa na všetky druhy zbraní hlavňo-vú, chróm-molibdénovú oceľ podľa vlastného metalurgického zloženia, z produkcie nemec-kých oceliarní. Zárukou vysokej kvality je kusová kontrolu každej hlavne. Štandardom pre povrchovú úpravu hlavní a ostatných ko-vových súčiastok zbraní Steyr Mannlicher je vlastná patentovaná plazmová nitridácia pod názvom Mannox®. Výsledkom je sivočier-ny matný povrch s vysokou odolnosťou voči korózii i kyselinám. Vzhľadom na tvrdosť 65 HRC, odoláva Mannox bez viditeľného po-škodenia aj škrabancom kovovým predme-tom.

Z technického aspektu je najvýznamnej-šia zmena zamykanie záveru do hlavne, kto-ré je najdokonalejšie a najpresnejšie. Záver gu-ľovnice Luxus je klasický posuvný Mauser so šiestimi zubmi v dvoch radoch, s vylepšeným systémom SBS (Safe Bolt Systém). Každý vie, že nejde o bezpečnostnú službu, ale bezpeč-ný záverový systém Steyra, ktorý chráni strel-ca pred únikom spálených plynov alebo roz-trhnutím záveru. V priečnych uzamykacích drážkach je kalený oceľový krúžok, ktorý sa otáča spolu so záverom a po zamknutí zaplní pozdĺžne posúvacie drážky. Záver sa pohybu-je hladko a zamyká už pod uhlom 65 stupňov, takže nekoliduje s montážou zameriavača. Ovládacia kľuka je ergonomická, v tvare ha-dieho jazyka, klasika od Mannlichera. Mati-ca záveru je z odolného plastu, vzadu z nej pri napnutej zbrani vystupuje temeno úderníka a plní tak funkciu výstražníka. K bezpečnost-ným prvkom patrí aj plytká drážka zo spod-

nej časti záveru na zber nečistôt. Aby sa ich tam čo najmenej dostalo, telo záveru je zho-ra uzatvorené, má iba vyhadzovacie okienko. Nevýhodou je, že náboj do komory dostanete v podstate len zo zásobníka. Ten je vyberateľ-ný, s kapacitou tri alebo dva náboje, podľa ka-libru. Zospodu po oboch stranách sú úchytky zásobníka, ktoré treba súčasne zatlačiť a zá-sobník vám vypadne do dlane. Vylučuje to možnosť jeho straty náhodným stlačením jed-ného úchytu. V ponuke sú aj zásobníky HC pre 6 nábojov štandardného kalibru a 5 pre magnum.

Spúšťový mechanizmu opakovacích gu-ľovníc Mannlicher Luxus patrí medzi najlep-šie v európskom i svetovom meradle. Odpor jazýčka spúšte je fabricky nastavený na hod-

notu 18 – 20 N, jeho chod je hladký a krátky, bez prepadu. Vďaka tomu nehrozí možné str-hávanie pri výstrele. Jazýček spúšte je hladký, široký a dobre prístupný. Na želanie sa dá do-robiť tlačný, francúzsky napínačik. Zbraň má manuálnu poistku systému Mannlicher 2+1, trojpolohové koliesko na krku pažby. V polo-he označenej červenou bodkou je guľovnica odistená a záver sa voľne pohybuje. Pri bielej bodke je zablokovaný záchyt úderníka, zbraň je zaistená, ale záver je voľný. To znamená, že zbraň môžeme bezpečne nabíjať. V polohe, keď z kolieska vystúpi šedý hranolček, záver je zablokovaný a zbraň zaistená. Keď pri otvo-renom závere posunieme poistku do tejto po-

lohy môžeme ho vybrať. Pri zasunutí záveru do zbrane a jeho zamknutí sa záver zablokuje. Guľovnica sa dá zaistiť len pri napnutom bi-com mechanizme. Pohyb kolieska je presný a tichý, bezhlučný.

Vďaka predajcovi zbraní Soldat zo Šale sme mohli túto guľovnicu aj trochu vyskúšať na neďalekej strelnici. Na otestovanie sme mali nemecké strelivo RWS Evolution .300 Win. Mag. s 11,9 g (184 gr) strelou na veľké vzdia-lenosti. Slušná počiatočná energia predstavu-je E0 5 146 J a úsťová rýchlosť v0 930 m/s, čo bolo trochu aj cítiť pri spätnom náraze. Ideál-na vzdialenosť na streľbu pri riadenom proce-se deformácie strely je 192 metrov. Prevýšenie na 100 m je nulové. Zbraň sme odskúšali iba na vzdialenosť 50 m s otvorenými mieridlami.

Na medzinárodný pištoľový terč sme dosiahli pri piatich ranách sústrel dva centimetre pod stredom s priemerným rozptylom 29 mm. Aj táto chvíľa stačila, aby sme zostali v úžase z luxusnej krásky Mannlicheru. Na zhodno-tenie všetkých plusových vlastnosti tejto zbra-ne, by sme potrebovali viac času a vystrele-ných rán.

Guľovnica Mannlicher Luxus je vlajkovou loďou v loveckých zbraniach firmy a je urče-ná pre náročnejšiu klientelu. Elegancia spoje-ná s maximálnou presnosťou a bezpečnosťou. Okrem výnimočnej kvality ponúka maximál-nu flexibilitu, takže majiteľ má neustále mož-nosť individuálnej úpravy zbrane. Z hľadis-ka spracovania a konštrukčného vyhotovenia patrí Mannlicher Luxus do najvyššej kategó-rie a ruku na srdce, tento luxus aj niečo stojí. Na strane druhej, určite prežije niekoľko ge-nerácií poľovníkov.

Autor: Ing. Ľuboš Ivanovčan ❧

6

9

5

8

7

10

1) Vlajková loď Mannlicheru, opakovacia guľovnica Luxus v kalibri .300 Win. Mag.

2) odistená napnutá zbraň, hadia kľuka záveru.3) ergonomicky zásobníka na dva náboje.4) Záver má krátky chod a zamyká pod uhlom 65 stupňov. 5) Hlava záveru so 6-timi uzamykacími zubmi.6) Manuálna poistka systému Mannlicher 2+1.7) Hlavisko s bavorskou lícnicou a botkou.8) Integrovaná steyr schwenk Mount lišta.9) Torzná hlaveň s masívnym stranovo

nastaviteľným cieľnikom.10) kovová muška, výškovo nastaviteľná.11) Drážky hlavne kované za studena.

11


kynológia

Ing. Jaroslav Jurský, LS Tichý Potok, OZ Kežmarok

OKtóBrOvé súťAže fArBiArOv O titul cAct

Najskôr Klub chovateľov farbiarov zorgani-zoval v dňoch 15.-18. októbra v oblasti Vihor-latských vrchov 32. ročník Skúšok farbiarov o Pohár SPZ. O týždeň neskôr členovia klubu chovateľov farbiarov zo spádovej oblasti Spiš pripravili 7. ročník skúšok farbiarov s medzi-národnou účasťou v Novoveskej Hute. Medzi hlavných organizátorov aj sponzorov oboch podujatí patrili Vojenské lesy a majetky SR š.p. Pliešovce. Naša firma mala zastúpenie aj me-dzi priamymi účastníkmi. Ako vodič farbiara sa predstavil lesník z o. z. Kamenica nad Ciro-

chou Slavo Kocík so svojimi bavorskými far-biarkami Fatra z Púčikovho dvora a Cindy Uhliská. V úlohe rozhodcu sa predstavil Jaro Jurský z LS Tichý Potok.

Obidve podujatia slávnostne otvorili v pia-tok o 8. hodine. Následne sa účastníci rozišli do revírov, kde rozhodcovia hodnotili disciplí-

ny: posliedka s odložením, nájdenie nástrelu, práca na umelo založenej pofarbenej stope viac ako 18 hodín starej, nájdenie znakov na stope, hodnotenie oznamovača, hlásiča a hlasitého oznamovača, práca na prirodzenej pofarbenej stope, durenie, hlasité stavanie a chuť do práce. Poradie skúšania disciplín bolo prispôsobené podľa možností pracovať na prirodzenej stope (dohľadávka). V sobotu 24. októbra bol záro-veň chovný zvod psov v Novoveskej Hute.

❧

foto internet


spoločenská rubrika

dni sv. HuBertA v PliešOvciAcHkeď už to vonku medzi jeleňmi začínalo vrieť, slávili 19. septembra v obci Pliešovce dni sv. Huber-ta. Usporadúvajú ich už od roku 2003 – ako prejav úcty k prírode, zveri a lovu. na organizovaní podujatia sa každý rok podieľajú aj VLM sR, š.p. oficiálny začiatok bol o jednej popoludní, tak-že ten, komu sa nelenilo privstať si, mohol si ráno dať prechádzku, kochať sa jeleňmi a poobedie stráviť v dedine pri bohatom programe na dňoch sv. Huberta.

Nechýbali viacerí hostia, starosta obce, po-slanci, riaditeľ múzea vo Sv. Antone, riaditelia obecných lesov z okolitých dedín, pedagógovia zo strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici, ale aj z univerzity vo Zvolene. Za VLM SR, š.p. sa zúčastnili zamestnanci generálneho riadi-teľstva, Správy lesov Pliešovce, a z každého od-štepného závodu boli prítomní riaditelia alebo zamestnanci.

Hlavná časť programu bol Svätohubertský hold ulovenej zveri. O spomínanej trinástej ho-dine sa námestím začínal blížiť sprievod, v kto-rom boli šermiari a študenti strednej lesníckej školy, ktorí niesli dary prírody. Na podnosoch precízne zdobených čačinou, gaštanmi, jarabi-nou, žaluďmi a šiškami niesli divé kačice, ba-žanty, kapry, ale najväčšiu pozornosť medzi obecenstvom, najmä tým mladším, vzbudzo-val aj tak jeleň. Počas sprievodu sa vzduchom niesli slávnostné fanfáry trubačov.

Jeleňa priniesli pred pódium, na ktorom už bol pripravený spevácky zbor a pani farárka evanjelickej cirkvi augsburského vyznania spo-lu s rímskokatolíckym pánom farárom z Plie-šoviec, aby spoločne odslúžili ekumenickú slávnosť. Naša moderátorka Marianna priví-tala hostí a každému nechala priestor na krát-ky príhovor. Riaditeľ múzea vo Sv. Antone pri tejto príležitosti odovzdal VLM SR, š.p., zastú-penému Ing. Krpeľanom, medailu za dlhoroč-nú dobrú spoluprácu. Ďalšiu medailu odovzdal šéfredaktorke nášho časopisu (a zároveň mo-derátorke hubertovských dní) Mgr. Huljakovej za to, že máme skvelý časopis na vysokej úrov-

ni. Hneď potom sa začala krátka ekumenická pobožnosť s príhovormi pána farára aj pani fa-rárky, ktoré sa niesli v „prírodnom“ a poľovníc-kom duchu. Veď Sv. Hubert je patrónom po-ľovníkov a tieto dni boli aj osvetou poľovníctva a vecí, ktoré s ním súvisia. Po pobožnosti sme mali možnosť pokochať sa vystúpením skupi-ny šermiarov a našim ušiam na hodinku la-hodil východniarsky spev hudobnej skupiny Kandráčovcov, ktorí nás pomedzi pesničky za-bávali aj vtipmi. Okrem toho bola súťaž vo va-rení guľášu medzi poľovníckymi združeniami z okolia. Mimochodom, naši chlapi zo Správy lesov Pliešovce obsadili druhu priečku. Vďaka nim sme tak mali zabezpečené perfektné ob-čerstvenie. Návštevníci hubertovských dní si pozreli ukážky sokoliarstva a lukostreľby a tí odvážnejší si mohli aj zastrieľať. Ing. Stanov-

ský nám urobil kynologickú prednášku spolu s ukážkami rôznych plemien psov. V spoločen-skom dome boli za jednotlivé poľovné reví-ry mikroregiónu Pliešovskej kotliny vystavené poľovné trofeje. V druhej miestnosti zase boli preparáty našej pernatej aj srstnatej zveri. Pre deti boli pripravené kolotoče, sladkosti, detský domček a naši kolegovia a kolegyne, ktorí mali pripravené množstvo aktivít a pre šikovných všakovaké darčeky. V predajných stánkoch po-núkali obchodníci a remeselníci tovar a výrob-ky s poľovníckou tematikou. V rohu námestia pod stromami sme mohli sledovať prácu ta-lentovaného mladého študenta strednej školy, ktorý za pomoci motorovej píly, kladiva a rôz-nych dlát pomaly premieňal osikový výrez na monument pernatého dravca.

Na svoje si prišli veľkí aj malí. Počasie cel-kom vyšlo, aj keď miestami na chvíľku popr-šalo, ale nakoniec sa umúdrilo. Keďže občer-stvenia a guľášu bolo naozaj dosť, zábava za sprievodu hudby pokračovala až do neskorého večera.

❧

Ing. Filip Kuffa, referent oddelenia výroby GR Pliešovce



vydArený 25. rOčníK dní sv. HuBertA vO svätOm AntOneCelé tohtoročné leto sme veľmi chceli, aby už konečne zapršalo – pravdaže, okrem Dní sv. Hu-berta. Ako naschvál, práve na tieto dni všetky meteorologické stanice predpovedali dážď. V so-botu 5. septembra po mnohých slnečných dňoch ozaj začalo pršať a my, všetci organizátori, sme sa s očami upretými k nebu pýtali - Pane Bože, prečo? Všemohúci je však spravodlivý.

Dobre vedel, že dážď už veľmi potrebujeme, no rovnako zohľadnil aj fakt, že na Dni sv. Hu-berta sa vybrali tisíce dobrých ľudí zo Sloven-ska i zahraničia. Tesne pred začiatkom hlavné-ho programu prestalo pršať, nebo sa vyjasnilo a objavilo sa aj slniečko. „Ďakujeme Ti Bože!“ Hlavní organizátori - Múzeum vo Svätom An-tone, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, firma Šomek i ďalší význam-ní spoluorganizátori - Lesy SR, š. p. a Vojen-ské lesy a majetky SR, š. p. môžu byť spokoj-ní. V areáli svätoantonského kaštieľa sa zišlo takmer sedem tisíc priateľov prírody, ktorí si so záujmom prezreli pripravené výstavy, sú-ťaže i sprievodné podujatia. Medzi tými, kto-rí prijali pozvanie, nechýbali vzácni hostia - doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc, exprezident SR – výborný poľovník, pravidelný hosť našich osláv (tento rok prišiel desiatykrát), prof. Ing.

Ľubomír Jahnátek, CSc., minister pôdohospo-dárstva a rozvoja vidieka SR, J. E. Margarita Ganeva, mimoriadna a splnomocnená veľvy-slankyňa Bulharska v SR, Ing. Tibor Lebocký, PhD., poslanec NR SR a prezident Slovenskej poľovníckej komory i Slovenského poľovnícke-ho zväzu, ďalší poslanci NR SR - PhDr. Mária Janíková, Ing. Magda Košútová, Ing. Marian Záhumenský, Ing. Róbert Puci, Ing. František Petro, Ing. Ľudovít Kaník, ďalej Ing. Jozef Spe-vár - štátny tajomník MPRVSR, Ing. Slávka Já-nošíková, PhD.- generálna riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu MPRV SR, Ing. Ctibor Határ, GR sekcie lesného hos-podárstva a spracovania dreva, Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ Vojenských lesov a majet-kov SR, Ing. Ľuboš Németh generálny riaditeľ národného lesníckeho centra NLC, doc. Ing. Soňa Chovanová Supeková, PhD. prezidentka. Klubu slovenských poľovníčok pri SPK i Arte-mis Club C.I.C., PaedDr. Imrich Šuba, PhD., viceprezident C.I.C., Dr. Rudolf Boroš, pre-zident Slovenského rybárskeho zväzu, Jaana Elina Puhakka, predsedníčka Klubu Poľovní-

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)



čok severnej Karélie (Fínsko), Sanja Momčilo-vič Bognič, predsedníčka dámskeho poľovníc-keho klubu Bečej (Srbsko), Ing. Martin Žiška, PhD. za Ministerstvo zemědělství ČR, dele-gácia Českomoravskej mysliveckej jednoty na čele s JUDr. Jiřím Kšicom, Dr. Krzystof Kor-nacki z Múzea Zamoyskich Kozlowka (Poľsko), Tomáš Konarski, predseda Klubu sv. Huber-ta Varšava, Simona Guláková, starostka obce Svätý Anton a mnoho ďalších.

Hymnu Slovenskej poľovníckej komory už po šiesty raz zaspieval sólista Komornej ope-ry i opery SND maestro Otokar Klein, ktorý je zároveň primátorom Nových Zámkov. Sláv-nosti mali záštitu Ministerstva pôdohospodár-stva a rozvoja vidieka SR, preto na úvod osláv odovzdal minister Jahnátek najvyššie rezort-né vyznamenania tým, ktorí sa zaslúžili o roz-voj nášho poľovníctva. Prezident SPZ odovzdal zas medaily sv. Huberta. Nádvorie kaštieľa vy-tvorilo pre tento slávnostný akt dôstojný rá-mec. Do siene úcty a slávy poľovníctva na Slo-vensku boli uvedení prof. Ing. Josef Hromas, CSc. – dlhoročný predseda Českomoravskej mysliveckej jednoty, výborný priateľ sloven-ských poľovníkov, ktorý neustále pomáhal aj slovenskej poľovníckej organizácii pri prezen-tácii vo svete a Ing. Milan Ďurica – mnoho-ročný funkcionár Slovenského poľovníckeho zväzu, autor poľovníckej literatúry a spoluza-kladateľ významných poľovníckych podujatí (stál aj pri zrode Dní sv. Huberta). Návštevníci uvideli program Lovec, prvý umelec – to naj-lepšie z doterajších ročníkov. Nechýbali truba-či, vábiči jeleňov vrátane troch Majstrov Euró-py, Pieseň o sv. Hubertovi, Svätohubertovská fanfára, defilé a vystúpenie sokoliarov. Na ná-dvorí uviedli aj Lovecký ochranný spolok sve-tobežníkov a zaujímavý akt pasovania autorov uviedol dve publikácie - Nožiarstvo na Slo-vensku od Ing. Alojza Drábeka a Poľovníkove spomienky od Ing. Jotefa Herza, CSc. Medzi osvedčenými bodmi programu osláv nechý-bali ukážky sokoliarstva, poľovníckej kyno-lógie, atraktívny rybolov, módna prehliadka

poľovníckeho oblečenia, poľovnícky chodník a súťaž „Stopami zveri“, ktoré pre deti pripra-vila SOŠL v Banskej Štiavnici, ukážky streľby z lukov, kuší a historických zbraní, divadelné predstavenie Paradajz Píkčr, špeciálna klubová výstava alpských jazvečíkovitých duričov, lase-rové strelnice, dychová hudba Sitňanka, súťaže „Hájnikova žena“ o najsympatickejšiu poľov-níčku, Poľovníctvo vo fotografii, Poľovnícky nôž 2015, Poľovnícky šperk 2015, Poľovnícky klobúk, „Naj brada“ o najdlhšiu a najkrajšiu bradu, vtipné súťaže „5F poľovníka“ a v hádza-ní flinty do žita, Antonský diviak 2015 v streľ-be lukom na terč. Tradične medzi najzaujíma-vejšie patrili Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov Halali a šampionát vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri. V sýpke si mohli náv-števníci prezrieť aj výstavu „Unikátne trofeje Tekova a Štiavnických vrchov“, výstavu foto-grafií členov Klubu liptovských fotografov di-vej prírody i víťazných fotografií česko-sloven-skej súťaže fotografov prírody Zlatý jeleň Slávy Štochla. Veľký úspech mala Sieň poľovníckych zástav a výstava Zvieratá všetkých kontinentov pri príležitosti 60 rokov ZOO Bojnice.

Zlatým klincom programu osláv bola už tradične svätohubertovská omša so sprievo-dom s uloveným jeleňom a obetnými dar-mi. Bohoslužba bola dôstojným vzdaním vďa-ky Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred omšou zaznel koncert, na ktorom vystúpili už tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto lesných rohov Laugarício a domáci chrámový spevokol zo Svätého Antona. Veľmi si vážime, že aj počas tohto ročníka sa zapojili návštevní-ci do „Hubertovskej kvapky krvi“. Najvzácnej-šiu tekutinu darovalo 40 dobrých ľudí. Počas šiestich ročníkov sa na odbere zúčastnilo spo-lu už 216 darcov. Patrí im naše poďakovanie. Úprimná vďaka aj všetkým pracovníkom štát-neho podniku Vojenské lesy a majetky SR, kto-rí spolupracujú s našim múzeom na viacerých podujatiach. Počas Dňa sv. Huberta v Pliešov-ciach 19. septembra som mal tú česť odovzdať pamätné medaily, vytvorené pri príležitosti

jubilejného – 25. ročníka Dní sv. Huberta pre VLM SR, š. p. pre pána generálneho riaditeľa a pre časopis Vojenské lesy, ktorý veľmi pomá-ha pri prezentácii zbierok a aktivít Múzea vo Svätom Antone.

❧

živOtné JuBileáOKtóBer 2015Zdeněk Blaho, lesník LS Riadok, OZ Malacky, 60 rokov

decemBer 2015viera Kacianová, referent EO Pliešovce, 60 rokovV nadchádzajúcom čísle si môžete prečítať, na čo rada spomína zo svojej mladosti p. Vierka Kacianová.

PrAcOvné JuBileáOKtóBer 2015štefan raniak, lesník SL Pliešovce, 20. výročieľubomír gancarčík, vodič LS Ľubica, OZ Kežmarok 35. výročiedušan Halas, robotník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou, 20. výročie

nOvemBer 2015Ján Andrejco, robotník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou, 35. výročie

živOtné A PrAcOvné JuBileá



dvOJnásOBný JuBilAnt

Ján sucHárTohtoročný september bol pre jedného nášho zamestnanca výnimočný. V tomto mesiaci oslávil krásnych 65 rokov a k tomu i jubileum 50 rokov práce vo Vojenských lesoch náš kolega, zdanlivo vážny, ale s figliarskym úsmevom - ján suchár.

Ján Suchár sa narodil 4. septembra 1950 v obci Zaježová, ležiacej pod pohorím Javorie, ktorá tvorí súčasť obce Pliešovce, kde súčas-nosti býva v rodinnom dome. Nádherná prí-

roda a rodičovské zázemie mu umožnili prežiť krásne detstvo v lone prírody. Po skončení zá-kladnej školy v Pliešovciach začal v roku 1965 študovať na učňovskej odbornej škole ČSAD

n.p., Dopravný podnik Zvolen. Štúdium ukon-čil v roku 1968. Tam sa vyučil za automecha-nika a súčasne ako učeň začal pracovať pre Vo-jenské lesy. Po ukončení školy sa zamestnal v blízkosti svojho rodiska, kde prešiel rôzny-mi zaradeniami - od DMS vo Vojenských le-soch cez Poľnohospodársku správu Lešť - opra-várenské stredisko, poľnohospodársku výrobu na o. z. Vidov vrch, a tak ďalej… až po Správu lesov Pliešovce, kde od roku 2010 pracuje ako strážnik. Prešlo veľa času, odkedy je v našej fir-me. Neviem, či nájdem medzi súčasnými za-mestnancami niekoho, kto počas pracovného pôsobenia zažil osem riaditeľov, sedem správ-cov, a ešte stále sa nevie s prácou rozlúčiť. Ani si to neuvedomil a od jeho pracovných začiat-kov vo Vojenských lesoch, keď nastúpil ako učeň, prebehlo už 50 rokov. Napriek tomu, že v roku 1998 prekonal ťažkú operáciu srdca, je stále aktívny. Práca medzi ľuďmi mu dodáva potrebnú energiu. Pomocníka pri výkone služ-by mu robí služobný pes, sučka čierneho ne-meckého ovčiaka s menom Ursia. Venuje sa jej ako vlastnému psovi, čo v jej očiach ihneď vi-dieť. Keď má Ján Suchár nočnú službu, Ursia si môže byť istá varenou večerou.

V súkromí sa s manželkou a dvoma syn-mi venuje zveľaďovaniu rodičovského domu v Zaježovej a samozrejme svojim trom vnúča-tám. Súčasťou domu je i veľká záhrada s množ-stvom ovocných stromov, viniča, kvetov - a o to všetko sa treba postarať. Jeho záľuba je aj pestovanie hlivy ustricovej na slame a podp-níkoch. Aby bolo úspešné a úroda vysoká, spo-lupracuje a vymieňa si skúsenosti s Ing. Marti-nom Pavlíkom PhD., mykológom z Technickej univerzity Zvolen, ktorý je v Zaježovej jeho su-sedom.

Za kolektív Správy lesov Pliešovce mu želá-me všetko najlepšie a zároveň ďakujeme za do-teraz odvedenú prácu.

❧

Jeden Z nás

ľuBOmír gAncArčíK

3. októbra uplynulo dlhých 35 rokov, keď nastúpil k Vojenským lesom a majetkom Kežmarok Ľubomír Gancarčík. Po ukonče-ní vojenčiny prišiel ako opravár-mechanik na bývalú dopravno – mechanizačnú správu Kež-marok. Po pol roku prešiel z opravárenskej dielne na LKT 80 HR ako traktorista k lano-vej súprave STEYR KSK–16, kde pracoval až do konca roku 1992. Potom ho preradili na no-vovzniknuté škôlkarské stredisko v Záľubici.

Až do roku 2007 sa staral o sadenice, o zabez-pečovanie závodnej kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé správy. Po reorganizácii štruktú-ry podniku prešlo v tom roku škôlkarské stre-disko pod LS Ľubica. V súčasnosti Ľubo pra-cuje na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy a traktorista. V roku 2012 dostal dôveru kež-marských odborárov a zvolili ho za predsedu odborového hnutia o.z. Kežmarok.

Ľubo je človek, ktorý je vždy ochotný pode-liť sa o svoje skúsenosti z dlhoročnej práce vo VLM s mladšími kolegami a poradiť im.

Chceme mu k jeho pracovnému jubileu za-želať v mene nás všetkých pevné zdravie a veľa síl pri plnení ďalších pracovných úloh. ❧

Ing. Eduard Plučinský, technik správy, OZ Kežmarok

Ing. Ján Chlpáň, technik SL Pliešovce



tO sme my, sKAuti Z dOlnéHO KuBínAPojem „skauti“ vyvoláva rôzne asociácie. Pre niekoho sú to potomkovia pionierov, pre iných ne-oblomní zálesáci a pre ktorýchsi nejaká čudná polovojenská organizácia. keďže ani jedno z toho nie je pravda, dovoľte mi predstaviť nás, skautov z Dolného kubína, ktorí sme tento rok mali náš letný skautský tábor za dedinou Toporec, pod kameniarkou pri Pustovci.

(Na) čo je vlastne skauting? Najvýstižnejšia odpoveď je trocha dlhšia: Psychológovia tvr-dia, že človek rastie v šiestich oblastiach: fyzic-kej, intelektuálnej, citovej, duchovnej, sociálnej a charakterovej. Väčšina krúžkov a organizácii sa špecializuje na jednu či dve, my sa ich snaží-me rozvíjať všetky. Naším cieľom je všestran-ný rozvoj jednotlivca. Inými slovami - ak chceš zlepšiť kondičku, začni behať. Ak chceš po-pracovať na intelekte, tak študuj a lúšti hlavo-lamy. Ak sa chceš naučiť organizovať, choď na manažérsky kurz. Ak chceš rozvíjať charakter,

predkladaj si výzvy a ciele. Ak chceš ale rozví-jať všetko dokopy, začni skautovať! Je jedno, či ťa baví hudba alebo počítače, či máš dvanásť alebo dvadsaťjeden. V skautingu sa dá rozvíjať každý talent v každom veku.

Cieľom je účastníkov nielen zabaviť a vypl-niť im voľný čas atrakciami, ako to je v iných mládežníckych organizáciách, ale dieťa či mla-dého človeka aj vychovávať. Formou získava-nia praktických zručností, cez všestranný roz-voj schopností, nech už má talent na čokoľvek,

im dodávať sebadôveru a vštepovať vzťah k prí-rode. Pomocou dobrodružstva a priateľstva ich motivovať aby z nich vyrástli dobrí ľudia s lás-kou k životu a chuťou napredovať nielen v pro-spech seba, ale i celej ľudskej spoločnosti.

My z Dolného kubínaSkauting v Dolnom Kubíne je v porovna-

ní s jeho storočnou históriou na Slovensku re-latívne mladá dvadsaťročná záležitosť. V ok-tóbri 1994 ho založil vyše päťdesiatročný Ján Suroviak, ktorý sa o ňom dozvedel z knižiek

ešte počas totality. Vďaka nemu sa z malej sku-pinky chlapcov stal skautský zbor, ktorý má na konte štrnásť letných táborov, desiatky úspeš-ne zorganizovaných akcií a najmä stovky mla-dých, ktorí skúsenosti zo skautingu dodnes využívajú pri svojej práci, štúdiu, rodine, záuj-moch.

Dnes nás je 104 aktívnych členov. Drvi-vú väčšinu tvoria deti, žiaci základných škôl. Združujú sa v skupinkách (tzv. družinách) po päť až osem členov a spolu so svojim vedúcim mávajú stretnutia minimálne raz za týždeň.

Samuel Štefan MahútFotografie: archív 53. zboru Gentiana Dolný Kubína



Skautská družina, to je priateľstvo na celý ži-vot. Je to miesto skutočných zážitkov a napre-dovania.

Okrem pravidelných stretnutí patria medzi naše aktivity letný skautský tábor, množstvo víkendových akcií a kurzov. Doma nás poznajú aj vďaka roznášaniu betlehemského svetla cez Vianoce, pomáhaní pri organizovaní horské-ho festivalu Vidmo, či iných dobrovoľníckych akcií. Tradičnou udalosťou je skautský ples vo februári či otvorenie skautského roka v sep-tembri. Pre skautov z celého Slovenska sme známi úspešnou akciou „skautský boyard“ (obmena úspešnej televíznej šou „pevnosť boy-ard“) z roku 2006. Chlapčenská družina Bob-rov v roku 2011 vyhrala prvé miesto spomedzi zhruba 600 družín na Slovensku. Za odmenu boli chalani zaniesť betlehemské svetlo priamo do prezidentského paláca.

SkautSké tábory Sú najlepšieS príchodom jari začíname čoraz viac chodiť

do prírody, ktorú sa zároveň snažíme chrániť. Cez leto organizujeme skautský tábor, ktorý je vyvrcholením celého skautského roka. Naše tá-bory trvajú vyše dvoch týždňov a celé sú situo-vané v prírode. Spíme v tradičných stanoch – podsadách – s drevenými posteľami a navrchu s celtou, ktoré pripomínajú domčeky (mimo-chodom tento typ stanov je známy len na Slo-vensku a v Čechách). Varíme si v poľnej kuchy-ni, nepoužívame elektrické zariadenia, telefón len v minimálnej miere. Napriek tomu je tábor najočakávanejšou akciou roka a účastníci naň nedajú dopustiť. „Syn už bol na viacerých tábo-roch, ale najspokojnejší som bol vždy so skaut-ským,“ počul som pred časom od jedného z ro-dičov. Táborové prostredie skutočne učí deti samostatnosti a zodpovednosti. Ak si skaut

neupratuje v stane, onedlho stratí vo svojich veciach prehľad a nájdu mu tam mravce. Ak chce chodiť v čistom, musí si vedieť veci ruč-ne oprať – práčku by sme na táborisku hľada-li márne. Hudbu zo slúchadiel deťom vystrieda nádherná filharmónia prírody a teplo radiáto-rov každý rád vymení za večerné posedenie pri táboráku. Veď už podľa zakladateľa skautin-gu Roberta Baden-Powella: „život na čerstvom vzduchu je pravým cieľom skautingu a kľúčom k jeho úspechu.“

zaujíMavoStiEšte stále sa nám nepodarilo u ľudí zma-

zať asociácie s komunistickými pioniermi. Tí v päťdesiatych rokoch skauting zakázali a od-kopírovali našu symboliku vrátane košieľ a šatiek. Zo skautského hesla „Buď priprave-ný“ spravili „Vždy pripravený“ a tvárili sa, že ich hodnoty sú tie isté. Neboli. Pre niektorých sme banda behajúca po lese, čo zapaľuje ohní-ky. Nepochybný vplyv na tom majú aj americ-ké filmy. Áno, väčšina skautov si vie hravo po-

radiť v prírode, no zďaleka to nie je len o tom. Každý skaut má svoju vlastnú prezývku, ktorá ho vystihuje. Podľa nej ho volajú všetci skauti a niekedy aj kamaráti. Preto napríklad poznám Ceruzku z Prešova, hoci jej skutočné meno a priezvisko neovládam. Moje skautské meno je Korbáčik.

Skauting nie je len voľnočasová aktivita, ale forma prístupu k životu. Inak sa to asi ani nedá - napríklad po zážitkoch ako bivak v zime v zá-hrabe, zlaňovanie v jaskyni, vlastnoručne po-stavenej saune či veži, po nočnom splave rie-ky, poslednom krajci chleba pre štyroch na

viacdňovej túre počas lejaku, oponovaní svoj-hlavej partičke pubertiakov vo veci kadiaľ ďa-lej v hmle, vám už defekt na aute, vybavovanie povolenia na úrade, ufrflaní susedia či trochu mrholenia počas dovolenky určite príde ako hračka.

Na záver, ale určite nie v poslednom rade, by sme chceli srdečne poďakovať zamestnancom Vojenských lesov a majetkov SR z odštepného závodu Kežmarok za ich prívetivý a akčný prí-stup a že touto formou priložili ruku k dielu.

❧

JuBileum ZdenKA BlAHAPán kolega, je čas. Čas uvelebiť sa do obľúbeného kresla, posadiť vnuka Patrika na kolená. na stole musí rozvoniavať dobrá káva a v rukách budeš držať album s čiernobielymi foto-grafiami. V tom tichu, ktoré nastane, začne sa pre Patrika niečo, o čom ešte nepočul. Dedo mu začne rozprávať svoj lesnícky príbeh.

Naučil ho, že les je to, čo všetci potrebuje-me k životu. Náš kolega Zdeněk sa už môže pred svojim vnukom pochváliť porastmi, ktoré rastú do krásy pod jeho dohľadom. Poznám ho ako dobrého hubára, istotne už v ním založených lesoch majú s Patrikom miesta, kde si radi zahubárčia. Keď už mi dali pero do ruky, chcem to trochu využiť a spomenúť na skvelého lesníka, ktorý na-stúpil spoločne so Zdenkom 1. októbra 1977 na LS Mikulášov Mariána Harnúška, ktorý sa, bohužiaľ, Zdenkovej oslavy nedožil.

Je čas sadnúť si s najbližšími, zaspomínať si a rozdávať dobrú náladu a skúsenosti. Sto-tožňujem sa s názorom, že chlap v Tvojom

veku a s Tvojimi skúsenosťami by už nemal veľa pracovať, ale učiť svojich vnukov vážiť si to, čo nám príroda dáva. Zdeněk nie je iba lesník, ale aj dobrý poľovník. Myslím si, že nejeden hosť, ktorého Zdeněk sprevádzal na poľovačke, sa doma ešte niekoľko dní vy-chvaľoval s tým, aké neskutočné zážitky pri poľovaní s ním zažil. Preto Ti ako kolega ďa-kujem za prácu, ktorú si odviedol v poľov-níctve, a želám, keď Ti bude Sv. Diana a náš pán riaditeľ naklonený, aby si si k životnému jubileu ulovil kráľa lesa. Lovu zdar. Na záver použijem slová tvojho obľúbeného speváka Joža Ráža: „Žime, chlapci, žime!“

Pozn. autora: 1. 10. 1977 nastúpili súčasne do zamestnania J. Kráľovič,

M. Kovár, M. Harnúšek a autor.

❧

Peter Suchovský, lesník LS Riadok, OZ Malacky

aktívne sa zúčastňuje streleckých pretekov (prvý zľava)


lesná pedagogika

10. euróPsKy KOngres lesneJ PedAgOgiKy

les AKO „živá učeBňA“ A miestO OddycHu, ZdrAviA, POHyBuo význame lesov pre zdravý životný štýl mladej generácie a pre výchovu k zodpovednému a ak-tívnemu prístupu k lesom a životnému prostrediu diskutovalo 140 expertov z 15 krajín európy v dňoch 29. septembra - 1. októbra v hoteli kaskády pri Zvolene. jubilejný 10. európsky kongres lesnej pedagogiky predstavoval jedinečnú platformu na výmenu skúseností v oblasti zvyšovania informovanosti verejnosti o trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve s dôrazom na uvedome-nie si dôležitosti lesov pre hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj celej spoločnosti.

Lesné prostredie totiž zohráva dôležitú úlohu nielen pri výchove k trvalo udržateľ-nému rozvoju, ale podľa výskumov má bla-hodarný vplyv na zdravie človeka. Pobyt v prírode odbúrava stres, upokojuje, význam-ne pôsobí proti obezite a posilňuje srdcovo--cievny systém a pohybový aparát. Výučba v prírodnom prostredí pôsobí motivujúco, podporuje lepšiu predstavivosť a prepájanie teoretických poznatkov s praxou. Existujú ve-decké dôkazy o tom, že ak majú deti pravidel-ný kontakt s prírodou už od útleho detstva, v dospelosti majú prirodzený rešpekt a úctu k lesom a prírode. Ak teda chceme v tom-to svete plnom technologických výdobytkov obnoviť vzťah mladej generácie k prírode, vezmime ich do lesa a podporme začlenenie lesnej pedagogiky do vyučovacieho procesu. Učenie o lese v lese je hlavný princíp lesnej pedagogiky, ktorá v súčasnosti patrí v Európe

k najmodernejším trendom vzdelávania k tr-valo udržateľnému spôsobu života. Kongres organizuje Národné lesnícke centrum v spo-lupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pod hlavičkou EHK OSN/FAO – pracovnej skupi-

ny pre lesnú pedagogiku.Štátny tajomník Ministerstva pôdohos-

podárstva a rozvoja vidieka Slovenskej re-publiky Jozef Spevár vo svojom príhovo-re zdôraznil: „Lesná pedagogika nie je len o odovzdávaní a transfere informácií. Lesná pedagogika je poslaním ľudí, ktorí majú lesy hlboko zakorenené vo svojich srdciach. Lesní pedagógovia sa teda usilujú „zapáliť“ srdcia iných a motivovať ich k zodpovednému sprá-vaniu voči nášmu zelenému bohatstvu. Lesy a ich trvalo udržateľné hospodárenie slúžia ako vynikajúci a názorný model pre výcho-vu k trvalo udržateľnému rozvoju. Tieto myš-lienky šíria lesní pedagógovia aj na Sloven-sku, kde je v súčasnosti už vybudovaná pevná štruktúra podujatí a projektov s lesnou peda-gogikou v hlavnej úlohe. Za všetky spome-

niem vybudovanie Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline s nosným „Dňom stromu“, projekt Lesnícke dni, Detská lesnícka univer-zita, Putovná sova, vybudovanie interaktív-nych náučných chodníkov, aktivity Lesnícke-ho a drevárskeho múzea, ale i mnohé ďalšie akcie konajúce sa najmä v lesnom prostredí“.

Organizačná garantka podujatia Ľudmi-la Marušáková dodala: „Sme hrdí, že Sloven-sko - malá krajina v srdci Európy - je dejis-kom konania 10. medzinárodného kongresu o lesnej pedagogike. Kongres je pre nás jedi-nečnou príležitosťou prezentovať naše lesy, ktoré sú úžasným fenoménom našej krajiny, symbolom života, súčasťou nášho životné-ho prostredia, ekonomiky, kultúry a tradícií. Program lesnej pedagogiky formou zážitko-vého učenia sprostredkúva tieto hodnoty naj-mä mladej generácii, ktorá v súčasnosti žije v akejsi „technologickej bubline“ a preto si tieto hodnoty často neuvedomuje.“

poznámka šéfredaktorky: Budúci ročník kongresu sa uskutoční v Nórsku, kde si

pedagógovia opäť vymenia svoje postrehy z napredovania LP za uplynulý rok. ❧

Ing. Ľudmila Marušáková, PhD., Národné lesnícke centrum


lesná pedagogika

Správne pomenuj lesné plodyV zime nastáva v lese zdanlivý pokoj. Listnaté stromy majú holé konáre. Mnohé rastliny už na jeseň uvädnú a zahynú. Iné zasa môžu prezimovať semenami, cibuľkami, hľuzami či podzemkami v pôde. Niektoré zvieratá sa uložili na zimný spánok, ďalšie sa odsťahovali do teplejších oblastí, no viaceré aktívne žijú počas celej zimy. Tie si však neraz veľmi ťažko hľadajú potravu, trpia jej nedostatkom. Mnohé z nich bojujú o prežitie.

Maliny, jahody, huby, čučoriedky a brusnice sú obľúbené lesné plody. Sú chutné, obsahujú veľa cukru a vitamínov. Pre ľudí sú to lahôdky, ktoré spestrujú jedálny lístok, avšak pre tunajšie živočíchy znamenajú nenahraditeľný zdroj potravy. Mnohé živočíchy aj vďaka lesným plodom dokážu prežiť nástrahy, ktoré im pripraví miestna zima.

Ktorým živočíchom zberom lesných plodov odnášame z lesa potravu? Od začiatku leta do neskorej jesene sú lesné plody neodmysliteľným zdrojom potravy väčšiny zvierat. Lesné plody konzumujú rôzne hlodavce, holniak, hlucháň, jariabok, medveď, kamzík, svišť a mnohé ďalšie

Preto nezabudni! Ak budeš zbierať lesné plody, mysli aj na zvieratká, na ich potravu v zime a podeľ sa s nimi.


lesná pedagogika

Aj veverica potrebuje nájsť svoju potravu… Pomôžeš jej nájsť správnu cestu?

Jeseň je ideálne obdobie pre rast hríbov… Koľko rozdielov medzi týmito dvoma hríbikmi vidíš?

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky / text / foto zdroj internet

Documents

2015 - Október / November / December