Agromilkpripadovka Pre Studentov

E K O N O M I C K Á U N I V E R Z I T A VE K O N O M I C K Á U N I V E R Z I T A V B R A T I S L A V EB R A T I S L A V EP o d n i k o v o h o s p o d á r s k a f a k u l t a vP o d n i k o v o h o s p o d á r s k a f a k u l t a v K o š i c i a c hK o š i c i a c h

Rozhodovanie oRozhodovanie o výbere trhuvýbere trhu

( Prípadová štúdia ) ( Prípadová štúdia )

1. Teoretická časť

Rozhodovanie o výbere trhu

Pri rozhodovaní o výbere zahraničného trhu ide o to, aby sa pre výrobky podniku,

ktoré sú v súčasnosti vo výrobnom programe, vybrali najatraktívnejšie zahraničné trhy.

V zmysle kontrolného nástroja by mali vlastne na budúcnosť orientované analýzy trhu najskôr

určiť, či doterajšie trhy s existujúcimi výrobkami sú ešte ekonomicky účelné. Do selekčnej

analýzy by sa mali v zásade zahrnúť všetky krajiny sveta.

K selekcii môžeme pristúpiť až po segmentácii. Segmentácia je rozdelenie zákazníkov

a určenie takých skupín, ktoré sú vnútorne homogénne a medzi sebou čo najviac heterogénne.

Segmentovať trh potom znamená rozčleniť ho na homogénne podmnožiny a koncipovať

špecifické trhové stratégie. Ako segmentačné kritéria môžu byť použité:

- politické dimenzie (politický a štátny systém, hospodársky systém, stabilita politického systému,

uplatňovaná obchodná politika, atď.)

- zákonné faktory (importné zákazy, importné kontingenty, clá, atď.)

- ekonomické faktory (hospodársky rast, kúpna sila obyvateľstva, bonita zahraničných štátov, atď.)

- technologické faktory (status výrobkovej technológie, status procesnej technológie, atď.)

- sociálno–kultúrne faktory (sociálne konfliktné potenciál, náboženstvo, národné povedomie,

systémy hodnôt – prianie zákazníkov, atď.)

- prírodné faktory (demografická situácia, počet obyvateľov, hustota obyvateľov, klimatické

podmienky, infraštruktúra, atď.)

V prvej fáze segmentácie podnik môže eliminovať také trhy krajín, na ktorých

podnik nechce pôsobiť, napríklad z dôvodu vládnucej alebo očakávanej politickej situácie

(zabránenie rizika). Ďalej sa vyberú trhy krajín, ktoré nemajú potrebné predpoklady na

aktivitu podniku kvôli jednoznačným nedostatkov ostatných faktorov prostredia určujúcich

odbyt, ako sú zákonné ustanovenia a veľmi nízka hospodárska dynamika, alebo nepriateľský

postoj dôležitých spoločenských združení voči zahraničným podnikom.

V druhej fáze výberu najatraktívnejšieho trhu krajiny sa predselektované trhy

podrobia intenzívnej tzv. selekčnej analýze. Štruktúra tejto analýzy sa riadi podľa

špecifických požiadaviek podniku na proces selekcie trhu, resp. výberu trhu. V zásade sa pre

výber vhodne javí použitie heuristického, t. j. kvalitatívneho procesu selekcie trhu, pričom sa

dajú alternatívne, ale aj kombinovane použiť proces tzv. prehľadania zoznamu, proces

bodového vyhodnotenia a portfólia trhu krajiny. Je treba zdôrazniť, že všetky analýzy,

porovnania a hodnotenia, musia byť robené vo väzbe na konkrétny produkt, ktorý na

vybranom trhu chce podnik umiestniť, ako aj s ohľadom na zvolený spôsob vstupu na

zahraničný trh. Ako výberové kritéria sa najčastejšie používajú makroekonomické veličiny.

V tretej fáze výberu (jemná analýza s konečným výberom) sa skúmajú jednotlivé

krajiny ešte detailnejšie, a to na základe mikroekonomických kritérií (atraktívnosť,

konkurenčná pozícia, obrat, zisk, náklady, rentabilita). Táto analýzy sa vzťahuje na konkrétny

výrobok, prípadne výrobkovú skupinu.

Pri analýze zahraničných trhov ide o určenie základných faktorov, ktoré môžu byť

rozhodujúce pre umiestnenie investícií na danom trhu. Týmito faktormi sú:

Trhový potenciál – základná otázka, ktorá by tu mala byť zodpovedaná, je existencia

podobnej ponuky, s akou podnik prichádza. V pozitívnom prípade potom treba zistiť objem

súčasného dopytu a pokúsiť sa aj o prognózu vývoja rastu. Analógia s domácim trhom nemusí

byť vždy tým najlepším riešením, ak ide o rozdielny socioekonomický kontext.

Dostupnosť trhu – potenciálne perspektívne trhy by sa mali brať do úvahy len vtedy,

keď vstup na tieto trhy nie je časovo náročný a nie je spojený s vysokými nákladmi. Základný

problém spočíva často v existencii rôznych bariér a predpisov, ktoré majú mnohokrát

implicitný charakter.

Citlivosť (senzibilita) trhu – trh nemusí byť rovnako citlivý napríklad na všetky

komponenty marketingového mixu. Analyzovať túto citlivosť znamená určiť spôsob, akým

trh vníma podnik ako celok, prostredníctvo marktingového mixu.

Stabilita trhu – analýza trhu by mala byť realizovaná i s ohľadom na ekonomické

riziká. Prvým nebezpečenstvom môže byť zraniteľnosť zákazníkov podniku z hľadiska

finančnej nesolventnosti či časovo obmedzeného záujmu. Politické riziko môže spočívať

napríklad v nepriaznivých opatreniach vlády hostiteľskej krajiny, aj vo faktoroch prostredia,

ktoré jej aktivity generujú. Podnik by mal urobiť aj analýzu konkurencie. Potrebuje získať

informácie o tom, kto sa môže stať jeho konkurentom, aká je súčasná štruktúra konkurencie

a ako konkurencia funguje. V medzinárodnom marketingu je navyše potrebné rozlišovať

medzi miestnou konkurenciou, ktorá nemusí mať rovnaké podmienky ako konkurencia

zahraničná, a môže byť lokálnou politickou mocou zvýhodňovaná, a zahraničnou

konkurenciou, pracujúcou v rovnakých podmienkach. Analýza politického a ekonomického

rizika, ako aj analýza konkurencie podniku poskytuje informácie, ktoré podnik potrebuje na

ohodnotenie svojej vlastnej pozície. Svoju exportnú schopnosť či schopnosť iného úspešného

pôsobenia na zahraničných trhoch môže podnik zhodnotiť len v danom kontexte. Vo vzťahu

k danému trhu a konkurencii musí zvážiť svoje prednosti a slabé stránky v súčasnej

i potenciálnej situácii.

Proces segmentovania trhu nie je jednorazová akcia. Ide o viackrokový a dlhodobejší

kontinuálny proces, pretože trh je dynamická množina prvkov a vzťahov medzi nimi. Treba

neustále sledovať, posudzovať a vyhodnocovať problematiku potrieb, motívov a záujmov

zákazníkov a stanovovať segmentačné východisko. Všeobecný algoritmus segmentovania

trhového priestoru uvádzame na nasledujúcom obrázku.

Obrázok 1 - Algoritmus segmentovania trhového priestoru

Segmentovanie trhového priestoru

Určenie kritéria segmentácie

Určenie cieľov segmentácie

Spracovanie profilu segmentu

Výber cieľového segmentu

Východisko na spracovanie stratégie

2. Prípadová štúdia

2.1 Profil firmy

Firma MILK-AGRO spol. s r.o. pôsobí v metropole šarišského regiónu Slovenska v

Prešove, v meste známom obchodným ruchom Európy už v 14.storočí. Svoju aktívnu činnosť

začala rozvíjať na pôde Prešovských mliekární od založenia firmy v decembri roku 1991.

Pôvodné zameranie mliekární výrazne obohatila skvalitnením technológie spracovania

mlieka, pričom skoncentrovala výrobu mliečnych a kyslomliečnych výrobkov vo výrobnom

závode v Sabinove. Ročne spracuje okolo 30 mil. litrov mlieka. MILK-AGRO spol. s r.o. je

tretím najväčším producentom jogurtov na Slovensku.

Na domácom trhu je firma vyprofilovaná stabilnou veľkoobchodnou a maloobchodnou

sieťou. Pre klientov sú k dispozícii tri veľkoobchody v centre firmy v Prešove a v pobočkách

v Sabinove a Košiciach, s počtom cca 4000 tovarových položiek. V rámci maloobchodu firma

prešla úspešným vývojom od jednej predajne v roku 1992 po súčasnú sieť 89

maloobchodných predajní umiestnených v Prešove, Košiciach, Lipanoch, Sabinove,

Krompachoch a ďalších mestách regiónu Východného Slovenska. Distribúcia tovarov sa

zabezpečuje vlastnou dopravou a prepravcami na území celého Slovenska.

V mliekárenskej výrobe sa firma špecializuje na výrobu jogurtov a ďalších

kyslomliečnych výrobkov, tvarohu, smotán a mlieka. V rámci tejto výroby je etablovaná ako

významný výrobca jogurtov na Slovensku. Jogurty spoločnosti získali rad ocenení a čo je

hlavné, získali si kredit medzi spotrebiteľmi svojou vysokou kvalitou, vynikajúcou chuťou a

naturálnym charakterom. Výrobný program jogurtov zahŕňa jogurty od nízkotučných (obsah

tuku max. 0,5 %), po klasické (obsah tuku min. 6,5 - 7,5%), a to bez ochutenia ako aj s

ochuteniami. Jogurty pod značkou SABI zabezpečujú dostatok vitamínov, jemnú konzistenciu

a vynikajúcu chuť, ktorú ocenia všetci jogurtoví nadšenci a milovníci zdravej výživy.

Spoločnosť je vlastníkom ochrannej známky na jedinečný jogurt v rámci slovenského trhu -

jogurt s tvarohom - so skutočnými kúskami tvarohu, s viacerými ochuteniami.

Všetky výrobky úspešne prezentuje značka SABI. Táto značka je zárukou vysokej

kvality, výnimočnej chuti a cenovej prístupnosti.Značka SABI je značkou PRAVÝCH

PRÍRODNÝCH produktov.

Spoločnosť MILK-AGRO pôsobí v silnom konkurenčnom prostredí. Medzi slovenských

výrobcov, ktorí konkurujú spoločnosti patria:

AGROSPOL KYSUCE s r.o.,

Mliekareň Svrčinovec,

Bryndziareň a syráreň s r.o., Zvolenská Slatina,

EUROMILK s r.o., Veľký Meder,

FRIESLAND SLOVENSKO a.s., Nitra,

Gemerská mliekáreň s.r.o., Rimavská Sobota,

Humenská mliekáreň, a.s., Humenné ,

LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Levice,

Liptovská mliekareň a.s., Liptovský Mikuláš,

MILEX GALANTA, a.s., Galanta,

MILSTROM spol. s r.o., Nové Mesto nad Váhom,

Milsy a.s., Bánovce nad Bebravou,

Mliekáreň DONNA, s.r.o., Trebišov,

RAJO a.s., Bratislava,

TATRANSKÁ MLIEKÁREŇ a.s., Kežmarok,

WITTMANN & SYN s r.o., Zvolen

Spoločnosť má širokú maloobchodnú a veľkoobchodnú sieť a medzi významných obchodných

partnerov spoločnosti patria:

UNILEVER Slovensko s.r.o.

PALMA-TUMYS a.s.

Dr.OETKER Slovensko

JACOBS Suchard Figaro

NESTLÉ FOOD s.r.o.

ZEMPMILK Michalovce

TETRA PAK Grafobal a.s. Skalica

EUROPACK Dunajská Streda

KB FRUTOS Prešov

I.D.C. Holding a.s. Sereď

Šarišské pekárne a cukrárne Prešov

Poľnohospodárske družstvo JAROVNICE

Poľnohospodárske družstvo TULČÍK

Poľnohospodárske družstvo ČEČEJOVCE

Mapa distribučnej siete spoločnosti MILK-AGRO :

Obrázok č. 2– Veľkoobchodná sieť spoločnosti Milk-Agro

Obrázok č. 3 – Sieť predajní spoločnosti Milk – Agro( v súčasnosti ju tvorí 89 predajní)

2.2 SWOT analýza spoločnosti MILK-AGRO :

SILNÉ stránky

váhy body Σ SLABÉ stránky

váhy body Σ

1. vysoká kvalita a certifikát kvality 0,25 5 1,25 1. absencia skúseností v oblasti vývozu 0,2 3 0,62. kvalitná technológia spracovania mlieka 0,1 4 0,4 2. nedostatočná propagácia 0,1 3 0,33. široký sortiment 0,15 3 0,45 3. sústredenie len na domáci trh 0,3 4 1,24. distribúcia vlastnou dopravou 0,2 4 0,8 4. silná konkurencia na domácom trhu 0,4 5 25. široká odberateľská sieť vrámci tuzemského trhu

0,15 4 0,6

6. umiestnenie v centrále východného Slovenska

0,15 3 0,45

7. podnikové predajne 0,1 3 0,3 SPOLU 1 4,25 SPOLU 1 4,1

PRÍLEŽITOSTI +váhy body Σ

HROZBY -váhy body Σ

1. možnosť rozšírenia na medzinárodné trhy 0,4 3 1,2 1. platobná neschopnosť odberateľov 0,25 3 0,752. vernosť zákazníkov 0,2 4 0,8 2. kolísanie výmenných kurzov 0,25 5 1,253. záujem o cenovo dostupné a kvalitné výrobky

0,1 5 0,5 3. nízke povedomie o našej firme na zahraničnom trhu

0,2 3 0,6

4. geografická blízkosť maďarského, poľského a českého trhu

0,3 3 1,2 4. silná konkurencia na zahraničnom trhu 0,3 4 1,2

SPOLU 3,7 SPOLU 3,8

Tabuľka č. 1 – SWOT analýza spoločnosti Milk - Agro

Príležitosti +

Sily + Slabosti-

Hrozby -

Obrázok č. 4 – SWOT analýza spoločnosti Milk-Agro

Zhodnotením analýzy SWOT môžeme skonštatovať, že vo firme MILK-AGRO

mierne prevyšujú silné stránky nad slabými a podobne aj hrozby nad príležitosťami.

Podľa matice stratégií by sa podnik mal rozhodnúť pre defenzívnu stratégiu. Firma by

sa mala snažiť využiť príležitosti, ktoré jej nové trhy ponúkajú, no na druhej strane by nemala

zabudnúť aj na hrozby daných trhov. Podnik disponuje výhodami od vysokej kvality

výrobkov a technológie cez výhodné umiestnenie a vlastnú dopravu až po širokú odberateľskú

sieť vrámci celého tuzemského trhu. O tieto výhody by sa spoločnosť MILK AGRO mohla

v konkurenčnom boji opierať a silné stránky naďalej posilňovať. Zlepšením celkovej ale aj

finančnej situácie by dokázala lepšie odolávať konkurencii , no i ostatným hrozbám na

zahraničnom trhu.

2.3 Analýza trhov

Spoločnosť MILK AGRO plánuje rozšíriť svoje pôsobenie aj na zahraničných

trhoch. Rozhodla sa vstúpiť na trhy krajín V4 pri zvažovaní mnohých kritérií akými sú

blízkosť ekonomík, vzdialenosť a s tým spojené dopravné náklady, ale aj zvyklosti

obyvateľov a legislatívne podmienky. Teda na trhy Maďarska, Poľska a Českej republiky.

OFENZÍVNA STRATÉGIA

STRATÉGIA SPOJENECTVA

STRATÉGIA LIKVIDÁCIE A ÚNIKU

DEFENZÍVNA STRATÉGIA

4,25 4,1

3,7

3,8

Česká Republika

Hlavné mesto: Praha

Poloha: Stredná Európa

Rozloha: 78 866 km2

Klíma (podnebie): mierna; pevninová, resp. kontinentálna, zamračená; zimy sú studené s

častými dažďami v nížinách a snežením v horách; teplé leto s príležitostnými prehánkami

Populácia (celkový počet obyvateľov): 10 246 178

Národnosti: Česi 81.2%, Moravania 13.2%, Slováci 3.1%, Poliaci 0.6%, Nemci 0.5%, ,

Rómovia 0.3%, Maďari 0.2%, iné 0.9%

Náboženstvá: rímokatolíci39,2, protestanti 4,6%, ortodoxní 3%, iní 13,4%, ateisti 39,8%

Úradný jazyk: čeština

Štátne zriadenie: parlamentná republika

Politické strany : KDU- ČSL, ODA, ODS, ČSSD, KSČM

Veková štruktúra obyvateľstva:

0-14 rokov: 15%

15-64rokov:70.9%

65 a viac rokov: 14.1%

Prirodzený prírastok obyvateľstva: -0,05%

Počet narodených detí (na 1000 obyvateľov): 9,1

Počet úmrtí (na 1000 obyvateľov): 10,54

Pomer mužov oproti ženám v populácii (celkom): 0,95

Detská úmrtnosť (na 1000 narodených): 3,97

Pôrodnosť (počet detí na 1 ženu): 1,18

Priemerná dĺžka života (celkom): 75,78 rokov

Priemerná dĺžka života (muži): 72,52 rokov

Priemerná dĺžka života (ženy): 79,24 rokov

Gramotnosť obyvateľstva : 99,9 %

Mena: česká koruna (CZK)

HDP: 70,45 mld. $

Rast HDP : 6,16 %

Inflácia: 2,6 %

Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP: 3,1 %

Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 35,5 %

Podiel služieb na tvorbe HDP: 61,4 %

Práceschopné obyvateľstvo: 5 250 000

Zamestnanie: služby 60%, priemysel 35%, poľnohospodárstvo a lesníctvo 5%

Nezamestnanosť: 8,3 %

Zamestnanosť: 65,4%

Podiel príjmov najchudobnejších 10% obyvateľstva (z celkových príjmov): 4,3 %

Podiel príjmov najbohatších 10% obyvateľstva (z celkových príjmov): 22,4 %

Externé zadĺženie: 29,7% HDP

Priemyselné odvetvia: metalurgia, výroba strojov a zariadení, výroba motorových vozidiel,

výroba skla

Import: 63 738 mil $

Export: 59 573 mil $

Partneri pre export: Nemecko 37.1%, Slovensko 8%, Rakúsko 6.3%, Veľká Británia 5.4%,

Poľsko 4.8%, Francúzsko 4.7%, Taliansko 4.5%, Holandsko 4.1%

Partneri pre import: Nemecko 32.6%, Taliansko 5.3%, Čína 5.2%, Slovensko 5.2%,

Francúzsko 4.9%, Rusko 4.6%, Rakúsko 4.3%, Poľsko 4.2%

Vyvážané tovary: stroje a dopravné prostriedky 44%, polotovary 25%, chemikálie 7%,

železné rudy a iné minerály 7%

Dovážané tovary: stroje a dopravné prostriedky 40%, polotovary 21%, chemikálie 13%,

železné rudy a iné minerály 11%

Obchodno-ekonomické vzťahy Českej republiky so Slovenskou republikou

Vývoj zahraničného obchodu medzi ČR a SR bol od začiatku (1993) poznačený tým,

že obe ekonomiky boli kedysi súčasťou jedného štátu. Vzájomnej výmenne tovarov a služieb

napomohlo aj vytvorenie colnej únie medzi oboma štátmi, čo výrazne prispelo k jej rozvoju.

V tom čase bola SR plne závislá od obchodu s ČR. Táto situácia sa pomaly začala meniť

v polovici 90 rokov minulého storočia, keď sa najvýznamnejším obchodným partnerom SR

stalo Nemecko.

Rok Vývoz zo SR do ČR

v mil.Sk

Dovoz z ČR do SR

v mil.Sk

2004 121 724 128 189

2005 139 884 135 616

2006 ( do júla 2006) 95 503 89 041

Tabuľka č. 2 – Zahraničný obchod medzi Českou a Slovenskou republikou

Maďarská republika

Hlavné mesto: Budapešť


Rozloha: 93 036 km2

Klíma: mierna; pevninová, resp. kontinentálna, zamračená; zimy sú studené s častými

dažďami v nížinách a snežením v horách; teplé leto s príležitostnými prehánkami

Počet obyvateľov: 10 032 375

Národnosti: Maďari (89,9%), Rómovia (4,0%), Nemci (2,6%), Srbi (2,0%), Slováci (0,8%),

Rumuni (0,7%)

Náboženstvá: Rímokatolíci 67.5%, Kalvinisti 20%, Lutheráni 5%, atheisti a iní 7.5%

Úradný jazyk: maďarčina


Politické strany : FIDESZ, SzDSz, MDF, MSP, MMP


0-14rokov: 16%

15-64rokov:69%

65 a viac rokov: 15%

Prirodzený prírastok obyvateľstva: -0,25%










Mena: HUF - forint

HDP: 61,4 mld $

Rast HDP : 4,1%

Inflácia: 3,5 %


Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 32,5%

Podiel služieb na tvorbe HDP: 64,2%


Zamestnanie: služby 65%, priemysel 27%, poľnohospodárstvo a lesníctvo 8%


Podiel príjmov najchudobnejších 10% obyvateľstva (z celkových príjmov): 4,1%


Externé zadĺženie: 57 % HDP

Priemyselné odvetvia: baníctvo, metalurgia, konštrukčné materiály, textilný priemysel,

chemický (najmä farmaceutický), výroba motorových prostriedkov

Import: 56 301 mil. $

Export: 53 931 mil. $

Partneri pre export: Nemecko 31.9%, Rakúsko 12.4%, USA 6.4%, Taliansko 4.9%,

Francúzsko 4.5%, Veľká Británia 4.3%

Partneri pre import: Nemecko 28.8%, Rakúsko 8.2%, Taliansko 7%, Rusko 6.2%,

Čína 4.9%, Francúzsko 4.8%

Vyvážané tovary: stroje a prístroje 57.6%, inén zariadenia 31.0%, potraviny 7.5%, železné

rudy 1.9%, palivá a elektrická energia 1.9%

Dovážané tovary: stroje a prístroje 51.6%, iné zariadenia 35.3%, palivá a elektrická energia

8.2%, potraviny 2.9%, železné rudy 2.0%

Obchod medzi SR a MR

S MR boli uzatvorené viaceré základné ekonomické zmluvy, nevyhnutné pre podporu

rozvoja bilaterálnej obchodno-hospodárskej spolupráce..

Významnú úlohu pri prehlbovaní obchodno-hospodárskej spolupráce medzi SR a MR

zohrávajú aj regionálne komory SOPK. Slovensko-maďarská obchodná komora so sídlom v

Lučenci a Maďarsko-slovenská obchodná komora so sídlom v Šalgotarjáne, okrem

informačnej a poradenskej činnosti, spoločne zabezpečujú rôzne podujatia zamerané

predovšetkým na rozvoj malého a stredného podnikania v rôznych regiónoch obidvoch krajín.

Bilaterálnu obchodno-hospodársku spoluprácu medzi SR a MR, vzhľadom na

dosahované výsledky a dynamický rozvoj vzájomnej obchodnej výmeny možno hodnotiť

pozitívne. Je predpoklad a obojstranný záujem o ďalší rozvoj zahranično-obchodnej

spolupráce, pričom maďarská strana má eminentný záujem o postupné vyrovnanie salda

obchodnej bilancie.

Po roku 2004, kedy obe krajiny vstúpili do Európskej únie sa zvýšila obchodná výmena

vrámci týchto krajín.

Rok Vývoz zo SR do MR

v mil.Sk

Dovoz z MR do SR

v mil.Sk

2004 46 132 32 135

2005 55 978 38 768

2006 ( do júla 2006 ) 36 987 32 882

Tabuľka č. 3 – Zahraničný obchod medzi Maďarskou a Slovenskou republikou

Poľská republikaHlavné mesto: Varšava


Rozloha: 312 685 km2

Klíma: mierna; pevninová, resp. kontinentálna, zamračená; zimy sú studené s častým

snežením, mierne letá s častími prehánkami.

Počet obyvateľov: 38 626 349

Národnosti: Poliaci 96.7%, Nemci 0.4%, Bielorusi 0.1%, Ukrajinci 0.1%, Iné 2.7%

Náboženstvá: Rímokatolíci 95%, Pravoslávni, Prostestanti a iní 5%

Úradný jazyk: poľština


Politické strany : RKN, SEBEOBRANA, ROP, PO, PSL


0-14rokov: 17,1%

15-64rokov:70%

65 a viac rokov: 12,9%

Prirodzený prírastok obyvateľstva: 0,02%










Mena: poľský zlotý (PLN)

HDP : 49,8 mld. $

Rast HDP : 3,2%

Inflácia: 2,2%


Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 31 %

Podiel služieb na tvorbe HDP: 65,9 %


Zamestnanie: služby 50,4%, priemysel 22,1%, poľnohospodárstvo a lesníctvo 27,5%


Podiel príjmov najchudobnejších 10% obyvateľstva (z celkových príjmov): 3,2%


Príjmy štátneho rozpočtu: 39 130 mil. $

Výdaje štátneho rozpočtu: 48 640 mil. $

Externé zadĺženie: 47,4 % HDP

Priemyselné odvetvia: výroba strojov, železa a ocele, ťažba uhlia, chemický priemysel,

lodiarsky priemysel, potravinársky priemysel, výroba skla, odevný priemysel

Import: 71 420 mil. $

Export: 69 689 mil. $

Partneri pre export: Nemecko 33.4%, Taliansko 5.8%, Francúzsko 5%, Veľká Británia

4.8%, Česká republika 4.4%

Partneri pre import: Nemecko 28.9%, Taliansko 8.1%, Rusko 7.5%, Francúzsko 7%,

Holandsko 4.9%

Vyvážané tovary: stroje a dopravné prostriedky 30.2%, výrobky na ďalšie spracovanie 25.5%,

rozmanité priemyselné tovary 20.9%, potraviny a živé zvieratá 8.5%

Dovážané tovary: stroje a dopravné prostriedky 38.2%, výrobky na ďalšie spracovanie

20.8%, chemikálie 14.3%, rozmanité priemyselné tovary 9.5%

Obchod medzi Poľskom a SR

Obchodná výmena medzi Poľskom a SR nie je na takej úrovni, na akej by mohla byť

vzhľadom na blízkosť jednotlivých krajín, no napriek tomu sa rozvíja. Pomáhajú tomu najmä

medzištátne dohody o podpore vzájomného obchodu, ako aj sľubne sa rozvíjajúca spolupráca

prihraničných regiónov.

K rastu obchodnej výmeny po vstupe oboch krajín do EÚ v roku 2004, vzhľadom

k tomu, že zabezpečilo odbúranie aj posledných administratívnych prekážok, ktoré platili

v rámci CEFTY, ako aj vzľadom na príchod veľkých automobilových koncernov do SR, do

ktorých majú poľský subdodávatelia eminentný záujem exportovať svoje produkty.

Rok Vývoz zo SR do Poľska

v mil. Sk

Dovoz z Poľska do SR

v mil.Sk

2004 48 777 37 642

2005 62 506 44 105

2006 ( do júla 2006) 42 377 32 299

Tabuľka č. 4 – Zahraničný obchod medzi Poľskou a Slovenskou republikou

Spotreba a produkcia mlieka v daných krajinách

Spotreba

Česká republika

Obrázok č. 5 – Spotreba mlieka v Českej republike na 1 obyvateľa v litroch

Maďarská republika

Obrázok č. 6 – Spotreba mlieka v Maďarskej republike na 1 obyvateľa v litroch

Poľská republika

Obrázok č. 7 – Spotreba mlieka v Poľskej republike na 1 obyvateľa v litroch

Produkcia

Obrázok č. 8 – Produkcia mlieka v Poľskej, Maďarskej a Českej republike v mil. litroch za roky 2001-2005

Úlohy :

1. Aké kritériá hodnotenia by ste zvolili na hodnotenie pri rozhodovaní o výbere trhu?

2. Interpretujte výsledky zistené v rámci analýzy cieľových trhov a odôvodnite

rozhodnutie o vstupe na príslušný trh a jeho uprednostnenie pred iným

potencionálnym trhom.

3. Skúste identifikovať a analyzovať iný zahraničný trh atraktívny pre spoločnosť

Milk - Agro.

4. Ktorá zo skúmaných krajín ponúka firme najlepšie predpoklady na dosiahnutie

stanoveného cieľa expanziou na jej trh?

2.4 Rozhodovanie o výbere trhu

1. Určenie kritérií hodnotenia

Ekonomika:

Makroekonomickú situáciu mapujú tieto ukazovatele:

Miera rastu HDP

HDP na obyvateľa

Inflácia

Nezamestnanosť

Saldo platobnej bilancie

HDP charakterizuje výkonnosť a mieru rastu ekonomiky, inflácia stabilitu cien,

nezamestnanosť hopodársky rozvoj, zvyšovanie produktivity práce a kúpyschopnosť

obyvateľstva, saldo platobnej bilancie otvorenosť ekonomiky a jej závislosť na zahraničnom

obchode.

Infraštruktúra:

Veľmi dôležitú úlohu v zahraničnom exporte hrá doprava, ktorá predstavuje významnú

časť nákladov. Čím väčšia je spoľahlivosť a bezpečnosť dopravnej infraštruktúry tým

jednoduchší je transport produktu od výrobcu k zákazníkovi. Preto je potrebné zhodnotiť:

Kompletnosť dopravného spojenia: zastúpenie jednotlivých druhov dopravy.

Úroveň infraštruktúry: kvalita jednotlivých druhov dopravy.

Obchod:

Je dôležité zhodnotiť stav colných a umelých prekážok pri vstupe na zahraničný trh:

Bariéry vstupu na trh : dovozné clá, kvóty, prirážky, certifikácia a značenie, špeciálne

povolenia.

Trh:

Pri hodnotení trhu je zaujímavá jeho veľkosť a rast, prítomnosť konkurencie, čo sa sleduje

cez tieto ukazovatele:

Kapacita trhu

Počet zákazníkov

Potenciálni zákazníci / % rastu trhu

Počet konkurentov na trhu

Cenové rozpätie konkurentov

Politické, legislatívne a kultúrne prostredie:

Pri hodnotení netreba zabúdať ani na kritériá, ktoré nie sú merateľné kvantitatívne. Ide

najmä o vnútroštátnu a medzinárodnú klímu v jednotlivých krajinách vzhľadom na

exportujúcu krajinu.

Politická stabilita

Regulácia štátu v danom priemyselnom odvetví

Zahraničnoobchodné vzťahy s SR

Jazyková bariéra

2. Definovanie škály bodov a váh jednotlivých kritérií – výpočet výsledkov a rozhodnutie o trhu

Oblasť Názov kritériaŠkála bodov

Škála bodov 1 2 3 4 5

Ekonomika

Miera rastu HDP (%) 0 0,1 - 2,0 2,1 - 4,0 4,1 - 6,0 6,1+

HDP ( mld. USD) 0 - 20 21 - 40 41 - 50 50 - 69 70 a viac

Inflácia (%) 5 - 4 4,1 - 3 3,1 - 2 2,1 -1 0,9 a menej

Zamestnanosť v % 0 - 20 21 - 40 41 - 60 61 - 80 81 a viac

Saldo obchodnej bilancie - - aktívna pasívna -

Infraštruktúra Úroveň infraštruktúry veľmi slabá slabá priemerná veľmi dobrá výborná

Trh

Kapacita trhu (v mil. litrov) do 1 000 1 000 – 1 500 1 500 - 2000 2 000 – 2 400 2 400 a viac

Spotreba litrov mlieka na

1 osobudo 50 50 - 100 100 -150 150 - 200 200 a viac

Znalosť značky v danej

krajineveľmi slabá slabá priemerná veľmi dobrá výborná

Politické,

legislatívne

a kultúrne

prostredie

Politická stabilita veľmi slabá slabá priemerná veľmi dobrá výborná

Zahraničnoobchodné vzťahy

so SRžiadne slabé dobré veľmi dobré výborné

Jazyková bariéra vysoká podstatná priemerná malá žiadna

Česká republika Maďarsko Poľsko

Názov kritéria hodnota Váha1 body váž. hodnoty hodnota váha body váž. hodnoty hodnota váha body váž. hodnoty

Miera rastu HDP (%) 0,09 0,09 0,09

HDP ( mld. USD) 0,06 0,06 0,06

Inflácia (%) 0,10 0,10 0,10

Zamestnanosť v % 0,10 0,10 0,10

Saldo obchodnej

bilancie 0,10 0,10 0,10

Úroveň infraštruktúry 0,03 0,03 0,03

Kapacita trhu (v mil.

litrov) 0,10 0,10 0,10

Spotreba litrov

mlieka na 1 osobu 0,15 0,15 0,15

Znalosť značky v

danej krajine 0,1 0,1 0,1

Politická stabilita 0,05 0,05 0,05

Zahraničnoobchodné

vzťahy s SR 0,07 0,07 0,07

Jazyková bariéra 0,05 0,05

Celkovo 1,00 1,00 1,00

Na základe daných výsledkov je zrejmé, že pre spoločnosť je najlepším trhom .......................................................

1 váhy boli určené na základe osobného uváženia metódou brainstormingu

Použitá literatúra :

1. DUDINSKÁ, E. a kol.: Medzinárodný marketing. Bratislava, Ekonóm 2004.

ISBN 80-225-1799-2

2. DUDINSKÁ, E.: Moderný marketing. Prešov, ManaCon 1999. ISBN 80-85668-83-1

3. DUDINSKÁ, E.: Medzinárodný marketing. Bratislava, Ekonóm 1999.

ISBN 80-225-1144-7

4. HORSKÁ, E.: Medzinárodný marketing. Nitra, SPU 1998. ISBN 80-7137-442-3

5. www.milkagro.sk

6. www.statistics.sk

7. www.eurostats.eu

http://www.eurostats.eu/

http://www.statistics.sk/

http://www.milkagro.sk/

Documents

Agromilkpripadovka Pre Studentov