ANTICKÉ GRÉCKE VEREJNÉ PRÁVO

Dejiny verejného práva 7.10.2015

Tematické zameranie prednášky

Prechod od formy staroorientálneho štátu k forme antického mestského štátu (polis)

• Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

Ústavy najvýznamnejších gréckych mestských štátov

• Pojem ústava v podmienkach antického Grécka

• Ústava starovekých Atén a Sparty

Typológia foriem vlády v najvýznamnejších gréckych mestských štátoch

• Monarchia, demokracia, autokracia

Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

1) Minojské a mykénske obdobie (koniec 3. tisícročia – 1200 pred n. l.)

• forma štátu ako pri staroorientálnych teokratických despociach

• Minojské štátne útvary (Kréta)

• malé kráľovstvá riadené z palácov

• rozvrstvená a hierarchicky usporiadaná spoločnosť

• hierarchické byrokratické aparáty riadené panovníkom

• Mykénske štátne útvary (pevninské Grécko)

• centralizované monarchie na čele s panovníkom z radov vojenskej aristokracie

• rozvrstvená a hierarchicky usporiadaná spoločnosť

Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

2) Homérske obdobie ( 1200 – 800 pred n. l.)

• Návrat k primitívnejšej predštátnej forme rodového zriadenia

• Spoločnosť bola organizovaná v spoločenských jednotkách rôznej veľkosti

• rod (základná jednotka), fratria (spojenie viacerých rodov), kmeň (spojenie viacerých fratrií), ethnos (najvyššia organizačná jednotka)

• rozkvet moci vojensko-roľníckej aristokracie

• monarchia s limitovanou účasťou obyvateľstva na výkone štátnej moci

Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

3) Archaické obdobie (800 – 500 pred n. l.)

• Počiatok formovania mestského štátu (polis) ako základnej formy antického štátu v Grécku

• Sparta – vojenské podmanenie Peloponézu dórskymi kmeňmi, vznik spartského kráľovstva

• Atény – synoikia, t.j. dobrovoľné politické zjednotenie gréckych poleis v oblasti Atiky

• Pôvodná vláda rodovej aristokracie postupne nahradená tyraniou jednotlivca

• Zákonodarné diela a reformy ústavy (Lykurgos, Drakón, Solón, Kleisténes) otvárajú cestu rozkvetu klasickej formy antickej polis

Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

4) Klasické obdobie (500 – 337 pred n. l.)

• Odstránenie moci rodovej aristokracie a rozkvet demokracie ako formy vlády vo väčšine gréckych poleis

• Posilňovanie významu štátnych orgánov s najväčšou mierou zastúpenia občanov → zvyšovanie miery participácie občanov na výkone štátnej moci na úkor úradníkov z radov aristokracie

• Úpadok demokracie s nástupom oligarchie (najmä Atény)

Periodizácia gréckych dejín štátu a práva

5) Helenistické obdobie (337 – 30 pred n. l.)

• Splývanie prvkov typických pre poleis a staroorientálne teokratické despocie v kontexte budovania ríše Alexandra Macedónskeho a ríš jeho nástupcov (tzv. diadochov)

• despotické postavenie panovníka, autokracia, apoteóza (zbožštenie) panovníka

• vplyvné postavenie členov panovníkovej družiny

• byrokratický aparát podriadený panovníkovi

• obyvateľstvo stráca politické práva → objekt práva

Pojem ústava v podmienkach

antického Grécka

Vnímanie ústavy v prostredí antického Grécka

• Ústava = organizácia spoločenského a politického života v rámci mestského štátu (polis) ako spoločenstva občanov (t.j. slobodných osôb disponujúcich politickými právami)

• Aristoteles – vytvoril typológiu ústav na základe dvoch kritérií

• počtu osôb, podieľajúcich sa na vládnutí

• podľa toho, či výkon moci sleduje všeobecný alebo individuálny záujem

• Aristotelovo (vôbec grécke) vymedzenie ústavy sa prekrýva s dnešným vymedzením formy štátu

Aténska ústava • Formovanie Atén ako polis v

archaickom období o Synoikia – podľa legendy

Théseus, reálne dlhodobý proces → Centralizácia moci do Atén

o Zavedenie peňažnej ekonomiky → nová sociálna stratifikácia

o Boj o politickú moc medzi rodovou aristokraciou (eupatridai) a strednými vrstvami (roľníci – geomoroi; remeselníci, robotníci a obchodníci – demiurgoi)

Monarchistická ústava v Aténach

na počiatku archaického obdobia

Kráľ (basileos)

• Z pôvodne mocenskej funkcie postupne len náboženská funkcia - výkon štátneho kultu

9 archontov

• Kľúčové úradnícke posty, zabezpečujúce rodovej aristokracii politickú moc

Rada starších (areopag)

• Zastupuje najmä záujmy rodovej aristokracie, nástroj jej moci

• Kontrolné, policajné a súdne právomoci

Solónova reforma ústavy • Oslabenie postavenia

rodovej aristokracie zavedením timokratickej ústavy o Priznanie politických práv,

a tým aj podielu na štátnej moci občanom v závislosti od výšky ich príjmov (ročný výnos z pôdy)

o Nová sociálna stratifikácia na 4 majetkové triedy → majetkový cenzus = základ pre určenie rozsahu a obsahu práv a povinností občanov

Spoločenská štruktúra Atén po

Solónovej reforme

Obyvateľstvo Atén

Osobne slobodné

osoby

Občania

(politai)

Neobčania

(metoikoi)

Otroci

(duloi)

Solónova reforma ústavy

Vyhradenie úradov pre bohaté vrstvy spoločnosti

• Len príslušníci prvých troch majetkových tried mohli zastávať významnejšie úrady

• Príslušníci najnižšej majetkovej triedy nemali právo zastávať úrady, no mali prístup do ľudového zhromaždenia (ekklesia) a porotného súdu (heliaia)

Položenie základov mestského štátu

• Timokratický princíp nahradil genokratický princíp – rovnaké práva a povinnosti pre rovnako bohatých, no neurodzených

• Prvý krát v histórii sa obyvatelia stávajú občanmi – subjektmi politických i majetkových práv (nie len objektmi práva ako poddaní)

Solónova reforma ústavy Rada štyristo (bulé)

• Spojenie genokratického (rodové fýlie) a timokratického princípu (deľba fýlií na 4 majetkové triedy)

• Opora rodovej aristokracie – prerokovanie návrhov, predkladaných ľudovému zhromaždeniu

Areopag

• Dopĺňaný z bývalých archontov, volených z príslušníkov prvej majetkovej triedy

• Kontrola zákonov a výkon súdnictva

Porotný súd (heliaia)

• Prístupný aj najchudobnejšej majetkovej triede – stelesnenie ľudovej moci

Ľudové zhromaždenie (ekklesia)

• Legislatívny, správny i súdny orgán, prístupný všetkým občanom

Kleistenova reforma ústavy • Zavŕšenie procesu

utvárania mestského štátu (polis) o Definitívne opustenie

genokratického princípu a jeho nahradenie teritoriálnym princípom

o Územno-správna organizácia územia Atiky na 3 teritoriálne obvody (mesto, vidiek, pobrežie) → vyrovnávanie mocenských pomerov medzi spoločenskými vrstvami v obvodoch

o Kvalitatívne rovnaké práva pre všetkých občanov polis

Kleistenova reforma ústavy Rada päťsto (bulé)

• Kreácia rady z prostredia teritoriálnych fýlií vyrovnal pomer síl – väčšinu malo mestské obyvateľstvo; navýšenie z pôvodných 400 na 500 členov

• Orgán riadiaci záležitosti polis – právomoci v oblasti legislatívy, verejnej správy i súdnictva

Areopag

• Jeho právomoci boli zredukované – oslabenie aristokracie

10 stratégov

• Novozavedený úrad, sprvu vojenský, no neskôr absorboval právomoci archontov

Črepinový súd (ostrakismos)

• Kontrolný a súdny orgán – ochrana občianskych práv a ochrana pred tyraniou

Vrchol aténskej demokracie za Perikla

• Vyplácanie diét príslušníkom nižších majetkových tried – podpora ich zapojenia do správy vecí verejných

• Ekklesia povýšená na najvyšší štátny orgán

• Absolútna zvrchovanosť občanov – jednotná (t.j. nedelená) štátna moc v rukách občanov

• Princíp rovnosti – každý občan mal spôsobilosť byť úradníkom alebo členom štátnych orgánov

Spartský štát • Špecifiká starovekej

Sparty o Sparťania = spoločenstvo

„rovných“ (majetkovo i spôsobom života)

o Záujem spartského štátu predstavoval najvyššiu hodnotu → absolútna podriadenosť jednotlivca štátu

o Aristokratická, resp. oligarchická forma vlády

Štruktúra spartskej spoločnosti

Sparťania

• Jediná plnoprávna časť obyvateľstva spartského štátu

• Vlastníci štátnych pozemkových prídelov s pridelenými otrokmi (heilótmi)

• Politické práva viazané na vlastníctvo pozemkového prídelu a prispievanie na spoločné stravovaniePolitické práva viazané

Perioikovia

• Osobne slobodní obyvatelia bez politických práv a štátnej pôdy

• Povinnosť platenia daní a služby vo vojsku

Otroci (heilóti)

• Osobne neslobodní, bezprávni obyvatelia vo výhradnom vlastníctve štátu

Spartská ústava • Autorstvo pripisované

legendárnemu zákonodarcovi Lykurgovi o Legitimita odvodená od

vôle bohov – veštiareň v Delfách

o V skutočnosti dlhodobý vývoj od rodovej organizácie k monarchii, resp. oligarchii

o Rovnostárstvo – rovnomerné rozdelenie pôdy, železné peniaze

Spartská ústava 2 králi (basileis)

• Postavenie bolo dedičné po meči

• Stáli na čele štátu a mali vojenskú, súdnu a náboženskú právomoc

Rada starších (gerusia)

• 28 Sparťanov, ktorí dovŕšili vek 60 rokov + králi

• Legislatívna iniciatíva, trestná jurisdikcia a medzinárodné vzťahy

Efori

• Dozor nad štátnym aparátom a obyvateľstvom

• Rozsiahla legislatívna, výkonná i súdna právomoc

Ľudové zhromaždenie (apella)

• Nominálne orgán priamej demokracie, no v skutočnosti presadzoval záujmy oligarchie, resp. vojenskej aristokracie

• Kreovalo úradníkov a hlasovalo o legislatívnych návrhoch gerusie a eforov

Ďakujem za pozornosť