Archiv_quark_02_2010

Vydáva:Perfekt, a. s.,

v spolupráci so

Slovenskou akadémiou vied�

Riadite¾ vydavate¾stvaIng. Eduard Drobný

�

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíèková

�

Hlavný sekretárMarián Babic

�

Grafická úprava a sadzbaDigital Visions, s. r. o.

�

TlaèSlovenská Grafia, a. s.

�

Adresa redakcieQuark

Karpatská 7811 05 Bratislava

telefón: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]://www.quark.sk

�

Èíslo 2, február 2010roèník XVI

�

Poèas roka vyjde 12 èísiel, v�dyzaèiatkom mesiaca. Neobjednané

rukopisy redakcia nevracia. �

Èasopis vychádza s finanènou podporou MŠ SR.

�

Objednávky predplatnéhoa prijímanie inzercie

Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.Michaela Moyšová

Karpatská 7811 05 Bratislava

tel.: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]�

EV 554/08ISSN 1335−4000

�

Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na

predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, alebo

e-mail: [email protected]ávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P.O.BOX 164 , 820 14 Bratislava 214,e-mail: [email protected].

�

Preberanie textov a ilustrácií a ichèastí, rozširovanie prostredníctvom

tlaèe èi elektronických médií jemo�né iba so súhlasom redakcie.

Všetky neoznačené obrázky sú z internetu.

Príhovor �

v roku MDCCLXXVI, aby som sa držal dobovýchzápisov, sa odohrala významná udalosť, ktorápoznačila vývoj až po dnešok. 4. júla 1776 popí-sali Deklaráciu nezávislosti a zároveň aj základ-ný dokument vzniku Spojených štátov americ-kých. Vznikol tak jeden z najsilnejších štátov sve -ta. Deklaráciu, ktorej hlavným mottom je rovnosťľudí, podpísali aj otrokári, aktívne využívajúciotrokov. A možno niekde tam sa roztočila špirá-la absurdností, ktorá nás sprevádza dodnes.(Treba povedať, že asi všade alebo skoro všade,okrem prírodných vied. Tam má napríklad cé -zium protónové číslo 55 v každom štáte na svetebez ohľadu na farbu a Eulerovo číslo hodnotu e = 2,7182818...).

Pred pár týždňami zasadal obrovský samito emisiách. Namiesto toho, aby účastníci na ro -vinu a dokonca jednohlasne aj s G8 povedali, žespotreba energie nesmie stúpať a nové techno-lógie jej umožňujú dokonca klesať, bez mihnutiaoka sa registruje jej naplánovaný rast do desia-tich rokov o 44 % a dohoda o emisiách sa strá-ca v záujmoch lobystických aktivistov.

Čo myslíte? Vari tí mocní, ktorí o všetkom roz-hodujú, rátajú, že keď bude zle, postavia si po -norku ako v románe J. Verna, alebo sa presťa-hujú na Mars, aby prežili?

Demokracia, ktorá je staršia ako letopis v úvo -de tohto príhovoru, je krásne vymyslená, nookrem politických hesiel vlastne nejestvuje. Vlá -da väčšiny je totiž zaujímavá, pokiaľ nie ste men-šina. V tom prípade totiž nie sú všetci spokojní.Najmä nie dnes, keď totalitu politickej moci na -hradila totalita peňazí. Rozdiel je hádam v počtenespokojných so systémom. Zdá sa, žek menšine vždy niekto bude patriť. Sami s týmmáme na Slovensku skúsenosti.V parlamentných voľbách pred časom vytvorilivládu strany, z ktorých ani jedna voľby nevyhra-la. Ak sa zrátali ich jednotlivé percentá, tvorilinaozaj väčšinu. Ale, kaž dá strana mala svoj

odlišný program. Bola to naozaj vláda väčšiny?Alebo väčšine? Nemienim politizovať, ani Vás,milí čitatelia do politikárčenia vtiahnuť, ale je tov poriadku? O nedokonalostiach demokraciesom začal preto, lebo nielenže deformuje politic-ký systém, ale aj v praktickom každodennomživote predvádza, čo za nešváry umožňuje. Ajv našich školách a na iných miestach, kamnepatrí a kde robí obrovské škody. Kedysi saskúška na vysokej škole podobala slávnosti.Študenti chodili v sakách a s viazankami. Dnes?Tričká či bundy a vyšúchané aj de ravé texasky,lebo je to – in. Podobne aj pri ma turitách. Namnohých školách sa objavujú študenti oblečeníslávnostnejšie ako inokedy, no väčšina prídev „neformálnych“ roztrhaných džínach.Samozrejme, nositeľmi tohto úpadku sú oni, alemôžeme za to my, dospelí. Najmä rodičia, ktorísi neuvedomujú, že deklasujú pedagóga, školuaj seba, keď neprinútia svoju ratolesť slušnea situácii primerane sa obliecť. Bez viny nie súúplne ani pedagógovia, lebo to trpia. Na ichospravedlnenie treba však dodať, že v menedemokracie, ktorá má byť ochranným obalomi na tento nešvár, často nevedia, čo smú, ba nie-kedy nemôžu ani protestovať, najmä na súkrom-ných školách.

Tento istý problém sa týka aj návštevy kultúr-nych podujatí, napríklad divadla. Medzi slušneoblečenými ľuďmi vôbec nie je zriedkavé stretnúťmladého diváka v rifliach a tričku. Ak má našabudúca inteligencia v mene aj tak nedokonalej,falošne interpretovanej demokracie takto preja-vovať začiatky svojej nekultúrnosti, je to ako daťmotor RR do starého moskviča. Treba sa námvšetkým zastaviť, poobzerať sa a svojím dielomprispieť k tomu, aby naša nová, mladá inteligen-cia bola nielen múdra, ale aj kultúrna. A čo s po -litickým systémom, ktorému hovoríme demokra-cia? Možno práve naša nová, vzdelanáa kultúrna inteligencia by mohla hľadať riadiacia určujúci spoločenský systém, ktorý by bol prevšetkých a nie iba pre väčšiny a „väčšiny“, leboto je už niečo úplne iné.

Už ste si predplatili Quark?Ešte nie?�budete mať skvelého spoločníka

na voľné chvíle

�ušetríte 3,98 € (120 Sk) na rozdiel od ceny Quarku v novinovom stánku

�NOVINKA! Ak získate ďalších predplatiteľov, máte nárok na ďalšie zľavy

�zaručene dostanete časopis až domov, do práce alebo do školy bez zháňania či rizika, že sa vám neujde

�neunikne vám zaujímavé a hodnotné čítanie

Objednávací lístok nájdete na 2. strane.

1

2

3

4

5

8 � Spôsob nazerania na jazyk a na svet – sociolingvistický prístup postavil do centra živého, skutočne jestvujúceho človeka a pustil sa do skúmania plnokrvného jazyka

14 � Sondáž bieleho trpaslíka – výsledkom je hĺbková mapa, ktorá ukazuje, že vo vnútri rotuje rovnako pomaly ako na povrchu

16 � Intel: Futuristický procesor s prevratným výkonom – má 48 plne programovateľných výpočtových jadier a je 10 až 20 razy rýchlejší než súčasné najmodernejšie procesory

18 � Rimania na strednom Dunaji – z akých druhov hornín boli rímske stavby v oblasti Bratislavy

20 � Storočnica jurských gigantov z Tendaguru – slávne objavy nemeckých paleontológov, ktoré dodnesnik neprekonal

22 � Odpoveď na otázku: Čo sú to autoimunitné choroby?

24 � Obľúbené šelmičky z Afriky – sú z čeľade mungovité a svojim dlhým štíhlym telom a krátkymi nohami sa podobajú na lasicovité šelmy

Objednávka predplatnéhoPrihlasujem sa na odber èasopisu QUARK od è.

Èasopis mi posielajte na adresu:

Meno:

Ulica:

PSÈ, mesto:

Podpis: POZOR! Ak sa prihlásite na odber Quarku, získavate z¾avu 3,98 € / 120 Sk.

Celoročné predplatné potom stojí 13,94 € / 420 Sk.Časopis začnete dostávať hneď nasledujúci mesiac po zaplatení.

Platím týmto spôsobom:

A � poštovou pouká�kou typu U, ktorú mi pošleteB � uhradením faktúry, ktorú mi pošlete

IÈO/DIÈ: èíslo úètu:

Objednávku pošlite na adresu: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo na [email protected]

28 � Ruské dopravné lietad-lo pre 21. storočie – je MS-21, ktoré by malo byť na ruskej scéne hlavnou náhra-dou za už zastaraný typ Tu-154

29 � Nádrž postačí na 670 km jazdy – štúdia nemeckej automobilky Volkswagen (VW) s jednoduchým označením L1 je predobrazom možnej sério-vej verzie automobilu s najniž-šou priemernou spotrebou na svete

30 � Unikátne centrum ióno-vej terapie – ide o prvé tera-peutické zariadenie v Európe, ktoré umožňuje ožarovať zhub-né nádory ťažkými iónmi i pro-tónmi a majú ho v univerzitnej nemocnici v nemeckom meste Heidelberg

32 � Mlieko a rakovina? – prečo sa o tejto primárnej potravine pre človeka v poslednom čase hovorí, že jenevhodná a škodí jeho zdraviu

36 � Elegantný visutý most v Írsku – postavia na trasemestskej rýchlodráhy spájajú-cej južnú časť mesta Dublinu s ústredným letiskom na severe

43 � Test – Čo viete a neviete o snehu?

Obsah 2/2010�

20

29

32

14

°

Hity mesiaca �Americkí výskumníci objavili nový spôsob blokovaniamyšlienok spojených so strachom, pri ktorom sanepoužívajú lieky. Mal by umožniť nové metódy liečenia posttraumatických stresov.

Dosiaľ sa vedelo, že niektoré lieky dokážu blokovať desivé myšlien-ky, ale len na krátky čas. Tím vedcov z Newyorskej univerzity podvedením Elisabeth Phelpsovej však zistil, že pred tým, než sa desivémyšlienky znovu uložia v mozgu, vzniká špecifické rekonsolidačnéokno, počas ktorého sa dajú myšlienky strachu zmeniť na neutrálneči dokonca príjemné. Toto okno sa vytvára v čase od desiatich minútdo šiestich hodín od znovuuvedomenia si konkrétnej desivej myš -lienky. Pri testoch ľudia pozerali na farebné štvorce na obrazovke.Keď sa objavila modrá farba, dostali elektrický šok. Prvej skupinezopakovali po desiatich minútach sled farebných štvorcov, pričommodrú farbu už nesprevádzal elektrický šok. Druhej skupine takýtotréning neurobili. Po roku sa členom prvej skupiny pri objavenímodrého štvorca na obrazovke myšlienky strachu neaktivovali, čle-nom druhej sa však vynorili. To znamená, že ak sav rekonsolidačnom okne urobí neutrálny či pozitívny zásah, napríkladtým, že druhý raz sa už modrý štvorec nespája so šokom, jehovýsledky sa zapíšu do pamäti a zmažu predchádzajúci pocit strachu.Phelpsová však upozornila, že výsledky výskumu sa nemôžu okam-žite použiť na liečenie postraumatických stresov, lebo normálnemyšlienky spojené so strachom sú oveľa komplexnejšie, než použi-té spojenie modrej farby s priemerným elektrickým šokom.

http://www.newscientist.com/article/dn16893-drugfree-memory-erasure-could-lead-to-spotless-minds.html

Baktérie prežili 30 000 rokovBaktérie Archea dokázali prežiť asi 30 000 rokovv kryštálikoch soli. Živili sa zvyškom rias, ktorétam boli spolu s nimi.

Zistil to mikrobiológ Brian Schubert z Havajskej univerzity v Manoe,ktorý študoval soľné kryštáliky nájdené v kalifornskom Údolí smrti.Kryštáliky obsahovali niekoľko kvapiek slaného roztoku a v nichi živé kolónie. Na rozdiel od iných prípadov tohoto typu by tentoúdaj mohol byť spoľahlivý, pretože v Údolí smrti sa vtedy žiadnejazero nenachádzalo. Štruktúra kryštálikov pritom ukazuje, že savytvorili v extrémne slanom jazere. Konzumovanou riasou bola sla-nomilná Dunaliella, ktorej bunky obsahujú veľké množstvo glycero-lu. Po smrti rias sa uvolňoval z mŕtvych buniek, a práve na ňom saArcheje pásli desaťtisíce rokov. Podmienky mali tvrdé, takže bunkysa nedelili, a preto im potrava vydržala až do súčasnosti.

http://geology.gsapubs.org/content/37/12/1059.abstract?sid=f045a4ef-fa30-4b47-99b7-d8a4b707e174

Družice merali voduv KaliforniiAmerické sate-lity z programuGrace meraliod roku 2003stav vodyv povodiachkalifornskýchriek Sacramen -to a San Joaquin. Zistili, že vo vysoko produktív-nom Centrálnom údolí, cez ktoré pretekajú, saodvtedy stratilo vyše 30 kubických kilometrovvody, čo je 30 biliónov litrov.

Pokles vody nie je len dôsledkom dlhodobého sucha v Kalifornii,ale ako zdôraznil profesor Jay Famiglietti z Kalifornskej univerzi-ty v Irvine, aj nadmerného využívania spodnej vody v studniachna zavlažovanie, ktoré vysoko prekračuje únosné miery. Tentovývoj má rozsiahly negatívny dopad. Centrálne údolie v Kaliforniije totiž jeden z hlavných poľnohospodárskych regiónov sveta.Pestuje sa tam vyše 250 rozdielnych druhov plodín, ktorých pro-dukcia tvorí skoro 10 percent celkovej americkej úrody. To savšak nedá bez zavlažovania, ktoré predstavuje šestinu celej roz-lohy americkej zavlažovanej pôdy. Preto je Centrálne údoliev Kalifornii druhým regiónom s najväčším čerpaním vodnýchzdrojov. Miestni farmári dúfajú, že dlhotrvajúce sucho pominiea ich čoraz viac vysychajúce studne budú mať opäť dostatokvody.

http://news.bbc.co.uk/go/pr/fr/-/2/hi/science/nature/8414252.stm

február 2010 / Quark 3

Strach možno blokovať

4 Quark / február 2010

Magazín�

Predseda vlády SR Robert Ficorokoval v polovici decembra v SAV o podpore významnýchprojektov, ako je EncyklopaediaBeliana, archeologickývýskum slovenských dejín čistratégia rozvoja SR.

Na pôde Úradu SAV v Bratislave sanáš najvyšší vládny predstaviteľstretol s predsedom SAV prof. Ja-

romírom Pastorekom a ďalšími zástup-cami Akadémie – podpredsedami SAVVierou Rosovou, Evou Majkovou a Ľu-bomírom Falťanom, riaditeľom Ekonomic-kého ústavu SAV Milanom Šikulom a zástup-

com riaditeľa Archeologického ústavu SAVv Nitre Karolom Pietom.

Ako po stretnutí na krátkom brífingu in-formoval novinárov Robert Fico, rokova-nie sa sústredilo predovšetkým na trizákladné témy – ďalšie vydávanie rozsia-hleho a vý- znamného diela EncyklopaediaBeliana Encyklopedickým ústavom SAV,podporu archeologických výskumov naSlovensku a ďalšie spracovanie mimoriad-ne dôležitého dokumentu pod názvom Stra-tégia rozvoja Slovenskej republiky do roku2030. Konštatoval, že od týchto tém saodvinula podstatne rozsiahlejšia diskusia,z čoho vzniklo spoločné rozhodnutie opäť

sa stretnúť, aby spoločne posúdili aj ďalšieotázky. Patrí medzi ne tiež návrh SAV navznik samostatného ministerstva pre vedu,inovácie a technológie, čo predseda vládyoznačil za komplikovanú a vážnu diskusiu,ktorá by bola predmetom ďalšieho stretnu-tia.

Encyklopedický ústav SAV už niekoľkorokov vydáva jedinečné dielo Encyklo paediuBeliana. Je to štandardná encyklopédia vy -dávaná vo vysokej kvalite obrovským autors -kým kolektívom, ktorá je vecou národnejhrdosti, zdôraznil predseda vlády. Konštato -val, že práve sa končia práce na siedmomzväzku tejto encyklopédie a pripomenul,že toto dielo si vyžaduje obrovské množ-stvo odbornej aj organizačnej práce, veľa

finančných prostriedkov, pravidelne sa hoteda snaží podporovať z rezervy vlády. Do -hodli sme sa s predsedom SAV, že na rok2010 poskytnem zo svojej rezervy ďalších170-tisíc eur, čo je o niečo viac ako 5 milió-nov korún, na to, aby sa ďalší zväzok moholrýchlejšie vydať a celé dielo sa mohlo do -končiť, dodal.

Pokiaľ ide o podporu archeologickéhovýskumu, Robert Fico pripomenul, že sapo prvý raz začal na Slovensku systema-ticky podporovať zo strany vlády od roku2006. Vysoko ocenil významné nálezy slo-venských archeológov práve od tohto ob-dobia. Spomenul objavy pri rekonštrukcii

Bratislavského hradu, na slovanskom hra-disku v Bojnej a informoval o návrhu SAVvytvoriť v Nitre centrum, v ktorom by slo-venskí archeológovia prezentovali svojenajlepšie výsledky. Keďže sa cítim byť veľ-mi zaviazaný slovenským archeológom zato, čo robia, opäť som niečo našiel vo svo-jej rezerve a dohodli sme sa, že v roku2010 im jednorazovo poskytnem 332-tisíceur na to, čo pokladajú za dôležité, podot-kol predseda vlády.

Robert Fico zdôraznil, že Slovenskopotrebuje strategický dokument, akým jeStratégia rozvoja Slovenskej republikydo roku 2030, ktorý však nemôžu vypra-covať úradníci na ministerstvách ani sú-kromné firmy na objednávku. Takýto doku-ment môže vypracovať len také kvalifikova-né pracovisko, akým je Slovenská akadé-mia vied. Dohodli sme sa, že SAV je dnesvo veľmi pokročilom štádiu vypracovaniatejto stratégie na ďalšiu oponentúru, a chce-me ju úplne dokončiť do júna. Bol by somveľmi rád, keby tento dokument, ktorý ho-vorí aj o tom, ako má Slovensko vyzerať doroku 2030, bol základom tvorby každéhoprogramového vyhlásenia vlády do roku2030. Pretože ak nebudeme rešpektovaťtrendy, o ktorých hovoria experti, bude soSlovenskom zle, uviedol.

Predseda vlády poďakoval SAV za ko-rektnú spoluprácu a zdôraznil, že aj keďmomentálne neprežívame jednoduchéobdobie, vláda potrebuje takého partnera,akým je akadémia, pretože na základe vý-sledkov jej práce možno tvoriť ďalšie hod-noty a významné diela.

Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek napriamu novinársku otázku konštatoval, žerokovanie viac ako splnilo jeho očakáva-nia. Ocenil skutočnosť, že ani v tomto ne-ľahkom období veda nezostala na okrajizáujmu a vláda SR si uvedomila dôležitosťvedeckého poznania, ktoré jediné môževiesť krajinu k progresu a vymaniť ju z krízy.Pripomenul však, že SAV si uvedomuje ajvlastnú povinnosť byť aktívnou a prichádzas návrhmi, ako komplexne riešiť systém fi-nancovania vedy, aby bol efektívnejší, účin-nejší, ako do neho zapojiť privátny sektor,keďže aj štát má len svoje obmedzenémožnosti. Predseda SAV informoval, že nastretnutí sa čiastočne venovali aj niektorýmkonkrétnym projektom, ktoré by mohli po-môcť rozvoju ekonomiky Slovenska v ob-lasti energetiky, zdravotníctva, životnéhoprostredia a ďalších oblastí a vyslovil pote-šenie, že Robert Fico na tieto podnety rea-goval pozitívne.

� Foto: VLADIMÍR ŠMIHULA

Predsedu vlády SR Roberta Fica privítal na pôde SAV jej predseda profesor JaromírPastorek.

SAV – významný partner vlády


Magazín �

Vojna budúcnostiNa bojiskách budúcnosti by už nemuseli byť straty na ľudských životoch.Táto vízia stratégov z Pentagonu sa pomaly mení na skutočnosť. V Irakua v Afganistane využíva americká armáda stále častejšie lietadlá zvané ajUAV, čiže vzdušné vozidlá bez posádky. Takto sa vojna podobá video -hre. Piloti dokážu vďaka videozáznamu v reálnom čase pomocou joystickupilotovať lietadlá, akoby boli priamo na bojisku, hoci v skutočnosti sedia

v bezpečí za operačným pultom v Nevadskej púšti neďaleko Las Vegas.Pomocou jedného gombíka môžu dokonca odpáliť rakety upevnené natrupe lietadla. Takzvané trúdy s rozsahom malých lietadiel sú však ibazačiatkom vojny budúcnosti. V ďalších rokoch by mali byť súčasťou bojanapríklad aj minilietadielka veľkosti hmyzu slúžiace na špionáž. V súčas-nosti vedci pracujú na džípoch bez ľudskej posádky, na ktoré by mohliupevniť zbrane veľkého kalibru alebo roboty podobné ľuďom. O tie mázáujem najmä americká polícia.

Postavenie versus pohlavieV krajinách, kde si muži môžu brať viac žien, sa odvíja pohlavie detí,ktoré sa rodia, najmä od pozície ženy v spoločnosti. Keďže v týchto spo-ločnostiach majú ženy podriadené postavenie, rodia sa tam najmä diev-čatá. Zrejme to súvisí s tým, že šance na vydaj pre dievčatá nezávisiaod ich sociálneho statusu ako u chlapcov. Vedci z tímu Thomasa Polletaz univerzity v Grõningene podporili svojimi poznatkami starú hypotézu,ktorá vraví, že v zlých časoch sa rodia najmä dievčatá a v dobrých chlap-ci. Vo svojom výskume využívali údaje o 95 000 rodičkách z Rwandy,

Jednorazový liekna chrípkuFirma BioCryst Pharmaceuticals vynašla nový vyso-ko účinný liek na chrípku, ktorý už testovala na pa-cientoch v Ázii s bežnou sezónnou chrípkou. Na roz-diel od ostatných liekov, ktoré sa vo forme tabliet mu-sia brať viac dní po sebe, sa Peramivir podáva ibaraz, a to vnútrožilovo. Už dlhšiu dobu sa lekári obá-vali, či si vírus chrípky nemôže vybudovať rezistenciuna zvyčajne používané lieky. V zatiaľ nepublikovanejštúdii k Peramiviru sa ním v predošlom roku liečilo1 100 pacientov chorých na sezónnu chrípku. Po 78hodinách od podania dávky sa príznaky ochoreniazmenšili. Podľa svetových odborníkov je Peramivirveľmi nádejný liek a ponúka spôsob liečby najmä prevážne chorých pacientov v nemocniciach.

kde je okolo 10 % manželstiev polygamných, čo zname-ná, že muž má zväčša dve alebo tri ženy. Ženy v takých tomnohoženských zväzkoch, najmä tie s nižším postave-ním v rodine, majú nižšiu pôrodnosť a sú do veľkej mierypod stresom. Pollet vo svojej štúdii porovnával plodnosť,vek a pohlavie narodených detí u žien s rozličným posta-veními v rodine. Zistil, že ženám, ktoré majú nižšie posta-venie, sa rodia najmä dievčatá. O ich matky sa manželiastarajú podstatne menej ako o takzvané hlavné ženy.Z toho vyplýva, že postavenie ženy výrazne ovplyvňujepohlavie dieťaťa.

Aké konkrétne biologické mechanizmy s tým súvisianie je vedcom ešte celkom jasné, no vedeckým odôvod-nením tohto fenoménu sa mienia v najbližšej dobe za-oberať.


Magazín�

Porazené stradivárkyHusle vyrobené z dreva ošetrovaného hubami jasne porazili v teste stra-divárky z roku 1711. Odborná porota spolu s publikom zloženým z oby-vateľov nemeckého Osnabrücku ohodnotili zvuk týchto biotechnologic-kých huslí za podstatne lepší ako zvuk originálu. Pri porovnávaní hralznámy britský huslista Matthew Trusler schovaný za závesom, aby poro-ta nemohla vidieť, na ktorý nástroj práve hrá. Víťazný inštrument pochá-dza z dielne švajčiarskeho výrobcu huslí Michaela Rohnheimera, ktorýspolupracoval s vedcami ošetrujúcimi drevo budúcich huslí hubami nadosiahnutie lepšej kvality zvuku. Huby zmenili bunkovú štruktúru dreva,čím sa zmenšila jeho hrúbka a materiál sa stal homogénnejším. Ošetro-vanie hubami dopomohlo husliam k teplejšiemu a guľatejšiemu zvuku, tvr-dí Francis Schwarze, jeden zo zúčastnených vedcov. 25 000 frankov, čoje cena „biotechnologických“ huslí, je však iba zlomok hodnoty pravýchstradivárok – približne dva milióny dolárov. Aspoň si v budúcnosti budúmôcť mladé talenty dovoliť husle s kvalitou zvuku legendárnych stradivá-rok, komentuje výsledok testu Horst Heger z mestského konzervatóriav Osnabrücku.

Najstaršie európskenáradieŠikovne opracované pästné kliny boli v Európe prav-depodobne skôr, ako si vedci mysleli. Nedávno obja-vili americkí výskumníci v juhovýchodnom Španielskunáčinie staré približne 900 000 rokov. Rovnako starénáradie sa doteraz našlo iba v Afrike, Ázii alebo na Blíz-kom východe. Najstaršie kliny pochádzajúce z Afriky ma-

jú až 1,5 milióna rokov. Vo svojej štúdii preskúmali ved-ci magnetické vlastnosti opracovaných kamenných ná-strojov nájdených na náleziskách neďaleko Granady.Pri porovnaní výsledkov a dát známych skalných for-mácií mohli Scott a Gibert z Berkeley GeochronologyCenter v Kalifornii datovať jeden na 760 000 a druhý ažna 900 000 rokov. Najstaršie doteraz známe nástrojenájdené v Európe mali približne 500 000 rokov. Vý-skumníci teda dokázali, že Európania ich používali užv starších dobách. Podľa vedcov to len potvrdzuje do-teraz predpokladaný rozdiel vo vývoji ľudí v Európea Ázii, ktorý však zrejme nebol taký veľký. Nevylučujúpritom možnosť, že v minulosti mohlo dôjsť k prenese-niu týchto primitívnych vynálezov do Európy.

Nový vírus z južnej AfrikyVyvoláva vysoké horúčky, extrémne bolesti svalov a vyrážky, neskôrhnačky a dochádza aj ku zlyhaniu orgánov, najmä pečene. Až 80 % prí-padov sa končí smrťou. Tak znie krátka charakteristika nového vírusupodobného ebole, ktorý sa objavil v Juhoafrickej republike. Teraz chcú

vedci zistiť, z ktorého zvieraťa pochádzaa ako sa ním dá nakaziť. Vírus sa

po prvýkrát objavil v roku 2008a dostal meno Lujo podľa za-

čiatočných písmen miest,kde ho identifikovali –Lusaka a Johannesburg.Doteraz však nie je cel-kom známe, z ktoréhozvieraťa vírus pochá-dza a ako sa ním infi-kuje človek. Vedcipredpokladajú, že saneprenáša vzduchom,

ale kontaktom s krvoualebo inými telesnými

tekutinami chorého. Vedcisi myslia, že sa vírusom dá

nakaziť aj pri kontakte s krysí-mi exkrementami.

Funkcie bielkovínOdhalením funkcie bielkovín nájdených v droždí vedci zis-tili, že mutácie v týchto bielkovinách môžu spôsobovať cit-livosť človeka na neuroendokrinné nádoro-vé ochorenia. Mitochondrie, bunko-vé organely, produkujú energiu,vďaka ktorej bunky prežívajú,fungujú a delia sa. Rastúcizoznam ľudských chorôb,súvisiacich s poruchamimitochondriálnych funk-cií, poukazuje na zásad-ný význam týchto orga-nel. U cicavcov existujeokolo 300 druhov mito-chondriálnych bielkovín, kto-rých funkcia zostáva stále zá-hadou. Vedci predpokladajú, žebielkoviny môžu byť kľúčom k via-cerým ľudským chorobám. Objavili mutá-cie bielkovín u skupiny pokrvne spríbuznených pacientovtrpiacich na dedičný paraganglión, ojedinelé neuroendo-krinné nádorové ochorenie.

Mozog ako veľkomestoNervové dráhy v mozgu sú štruktúrované po-dobným spôsobom ako cesty a železničnétrate vo veľkomestách. Rozhodujúce pre orga-nizáciu celého systému nie je primárne množst-vo spojení medzi jednotlivými časťami, ale ichkvalita. Vysoko vyvinutý mozog nie je teda dvoj-násobkom primitívneho, tak ako veľkomestonie je len zväčšená dedina. Hlavnou úlohoumozgu je efektívne spracovať informácie a roz-kazy a spájať správne bunky. Dôležité všaknie je množstvo spojení, ale viac-menej orga-nizácia synáps – spojení medzi nervovýmibunkami. Americký vedec Changizi z Rens-selaer Polytechnic Institute to vysvetľuje na veľ-

mi jednoduchom príklade: Ak by mal psí mozog dvojnásobnúveľkosť, neznamenalo by to, že sa vyrovná ľudskému mozgu.Ten má totiž nielen viac neurónov, ale sú aj lepšie prepojené.To, čo v mozgu zabezpečujú synapsy, teda tok informácií,zabezpečujú v mestách cesty a diaľnice. Vedci študovali evo-lúciu mozgu a porovnávali celkom rozdielne mozgy. Dospeli

pritom k záveru, že prijeho rozvoji je pomerpovrchu alebo objemua počet synáps je rov-naký ako rozloha a po-čet dopravných spoje-ní pri rozvoji mesta. Nakonci svojej štúdie všakvšetko uvádzajú na pra-vú mieru: Mestá, sa-mozrejme, nie sú žiad-ne mozgy. Aj táto me-tafora má svoje hrani-ce, no napriek tomumôže jeden systémposlúžiť ako modelpre ten druhý, pretožefungujú na spoloč-nom princípe.


�Magazín

Stromová batériaV budúcnosti možno budeme získavať elektrickú energiu zostromov nielen spracovávaním ich dreva, ale aj priamo z nich.Tejto vízii sa americkí vedci priblížili vo svojich experimentoch,pri ktorých dokázali získať pomocou elektród zapichnutých dostromov a zosilňovača krátkodobé napätie až 1,1 volta. Veľkémnožstvo elektrickej energie sa takto nedá získavať, no posta-čovalo by na senzory potrebné pri strážení lesov. Princíp zís -kavania energie zo stromov sa veľmi podobá takzvanej ze-miakovej batérii – obľúbenému detskému experimentu, pri kto-rom sa nakrája zemiak na kolieska a napichne na drevenúpaličku. Medzi dve kolieska sa upevnia tenké plátky z media zinku. Medzi kovmi vzniká elektrické napätie dostatočné nato, aby začala dióda pripojená na ne svetielkovať. Pri stro-moch funguje takýto zdroj napätia tiež, ak sú elektródy z rov-

nakého kovu a jedna je zastrčená do stromu a druhá do zeme.Podľa vedcov dochádza k vzniku energie kvôli látkovým pre-menám v strome, keďže v dreve a zemi sú rôzne hodnoty pH.Vzniknuté napätie však dosahuje len 20 až 100 milivoltov, čoje príliš málo na to, aby sa vytvoril výkon približujúci sa dneš-ným batériám. Preto vedci pod vedením Babaka Parvizaz Washingtonskej univerzity v Seattli zostrojili kondenzátor, kto-rý najprv zozbiera vzniknutú energiu, v pravidelných časo-vých intervaloch zhromažďovanie preruší a vyprodukuje krát-kodobé napätie. Pomocou takýchto zdrojov energie by mohliv budúcnosti fungovať senzory, ktoré napríklad merajú teplo-tu alebo vlhkosť v lesoch, nezávisle od externých zdrojov ener-gie alebo batérií.

Praoceán bez kyslíkaPred 119 miliónmi rokov poklesla hladina kyslíka vo svetovýchoceánoch tak dramaticky, že sa viaceré druhy zvierat a rastlínnedokázali prispôsobiť, hromadne hynuli a vytvárali na dne moramohutnú vrstvu usadenín. Tieto údaje získali vedci zo 180-metro-vého vrtu z Kielu v južnom Francúzsku, kde sa kedysi nachádza-lo more. Údaje z vrtu prezrádzajú údaje o klíme z obdobia kriedy.

Výsledky by podľa SashuFlögela z Inštitútu pre výs-kum morí v Leibnitze mohliposlúžiť budúcim klimatic-kým scenárom. V súčasnos-ti sa vedci snažia prísť nastopu príčin, ktoré odštarto-vali tieto zmeny v celom oceá-ne a zistiť, ako dlho sa po ta-komto rapídnom poklese do-stane hladina kyslíka v oceá-ne do normálu.

Rozhovor�

� Mohli by ste v základných črtáchcharakterizovať sociolingvistický prí-stup k jazyku? Kde sa vzal a prečo jepre slovenskú jazykovedu práve vsúčasnosti dôležitý?� Sociolingvistika je disciplína, ktorá vznik-la v 60. rokoch 20. storočia vo Veľkej Bri-tánii a v USA. Vychádza z poznania, že ja-zyk sa nevyskytuje v jednoliatom ani v uza-vretom rečovom spoločenstve a zaujímajúju najmä jedinečné situácie najrôznejšiehodruhu. Medzi jej hlavné témy patrí naprík-lad jazyková variantnosť, teda jestvovaniejazyka v obmenách, postoje k jazyku, vý-vojové zmeny v jazyku a ich príčiny, jazykmesta, analýza dialógu, sociálne a štýlovérozlišovanie jazyka, dvojjazyčné a viacja-zyčné správanie jednotlivcov i jazykovýchspoločenstiev, ale aj medzinárodné jazykya medzinárodná komunikácia. V socioling-vistike sa pozornosť bádateľov presunulak výskumu funkcií jazyka priamo v praxi.Táto disciplína, ktorá vznikla na hranáchviacerých spoločenských vied, postavilado centra živého, skutočne jestvujúcehočloveka a pustila sa do skúmania plnokrv-ného jazyka.

� Vašu knihu Jazyk, veda o jazyku,societa s podtitulom Sociolingvistickéštúdie možno chápať aj ako úvod do

štúdia sociolingvistiky na Slovensku,keďže riadna vysokoškolská učebnicadosiaľ nejestvuje.� Na Slovensku máme už niekoľko základ-ných prameňov na štúdium sociolingvisti-ky. Je tu šesť zväzkov domácej edície So-ciolinguistica Slovaca, práca RadoslavaPavlíka Elements of Sociolinguistics v ang-lickom jazyku i viaceré ďalšie špecializova-né príručky. Zatiaľ sa však nezaobídemebez zahraničných zdrojov. V monografii Ja-zyk, veda o jazyku, societa uvádzam aj roz-siahlu bibliografiu, ktorá môže orientovaťzáujemcov o túto disciplínu. Sociolingvisti-ka sa na Slovensku pestuje v Slovenskejakadémii vied, ale aj na niektorých našichuniverzitách – v Prešove, v Košiciach, v Bans-kej Bystrici. Iná vec je, že sa u nás táto dis-ciplína nedá vyštudovať ako odbor, nemá-me katedru ani oddelenie sociolingvistiky.V rámci svetovej jazykovedy pritom socio-lingvistika predstavuje už dávnejšie zave-dený odbor, ktorý sa stále rozvíja a pre-hlbuje naše poznanie skutočnej situáciea fungovania jazykov vo všetkých kútochzeme. Na Slovensku sme sa v tomto z rôz-nych dôvodov oneskorili, ale predsa smeešte v poslednej chvíli naskočili na vlak.

� Pri čítaní tejto vašej knihy som všakmala pocit, akoby na Slovenskujestvovali dve jazykovedy – klasická,normativistická, a oproti nej socioling-vistika, ktorá by chcela klasickú ling-vistiku nielen ovplyvniť, ale ju dokon-ca vytlačiť z tradičnej hlavnej pozície.Predpokladám, že jazykoveda je stáleiba jedna, dve alebo aj viaceré sú skupiny jazykovedcov s odlišnýmaž protichodným postojom k jazyku a k aktuálnym úlohám, ktoré v súvi-slosti s jazykom treba predovšetkýmriešiť. V čom spočíva jadro sporu?� Vzniknutú situáciu treba vnímať skôr tak,že v súčasnosti žijú vedľa seba dva pohľa-dy na skúmanie jazyka, dva spôsoby na-zerania na to, čo robiť s jazykom, ako samá a môže doň zasahovať, akú povahumá jazykový systém, nakoľko môže byť prirozhodovaní smerodajný úzus, teda jazy-

ková prax, nakoľko treba veriť vo vnútornésily jazyka. Jadro sporu spočíva v tom, žejedna strana zdôrazňuje analógiu, systé-movosť, ústrojnosť, potrebu preniesť vyža-dovaný ideál do praxe v relatívnej úplnosti,a to aj prostredníctvom príkazov, zákazovči dokonca trestov. Druhá strana sa opieraskôr o to, čo hovorí norma, najmä tá kulti-vovaná a prestížna, vžitosť a funkčnosť.Usiluje sa pochopiť a vysvetliť aj „odchýl-ky“ od kodifikovanej normy, pravdaže, lentam, kde sa to dá. Ide napríklad o rehabili-táciu odmietaného tvaru hranolky, pripus-tenie celého vejára výslovnostných realizá-cií v hláskových skupinách le, li na rozdielod doterajšej kodifikácie, ktorá v týchtopozíciách vyžaduje len príznakovú mäkkúvýslovnosť: ľes, ľen, ľist. Počet miest, priktorých sa prvý a druhý prístup rozchádza-jú, však predstavuje nízke percento.

� Sociolingvisti neveľmi súhlasia s tradičným chápaním jazykovej kultú-ry, najmä nie s odporúčaním jednéhovýrazu a zatracovaním iného, syno-nymného, ale hodnoteného prívlast-kom nespisovný, nesprávny alebomenej vhodný. Vy sám uprednostňu-jete farebnosť, pestrosť, variantnosťjazyka, hoci aj na úkor prísnehododržiavania kodifikácie. � Myslím, že k jazyku sa nemáme približo-vať tak, že sa budeme pokúšať nasadiť mukorzet, ktorý nepotrebuje. Ani tak, že bude-me nad ním práskať bičom. Náš jazyk,ktorý je s nami už od nepamäti v dobromi zlom, ktorý nám slúži a usiluje sa vyhovieťvšetkým našim želaniam a potrebám, sizaslúži omnoho zdržanlivejšiu a prívetivej-šiu starostlivosť. Treba si uvedomiť, že onje tu nielen s nami, ale je aj pre nás. To,pravdaže, neznamená, že máme akokoľ-vek poľaviť v nárokoch na dobrú či kultivo-vanú slovenčinu. Isté situácie si vyžadujúvysokú kultivovanosť a výber prostriedkov,v iných však máme právo zapojiť do komu-nikácie všetky sféry a celú škálu registrovnášho národného jazyka. To je predpokladonej pestrosti a rozmanitosti nášho preja-vu i plastickosti a presnosti toho, čo chce-me vyjadriť. Jazyk má rád varianty, veď naj-mä prostredníctvom nich sa môže rozvíjať,byť farebný. Pravdaže, nejde o pestrosť zakaždú cenu, ale o cieľuprimeranú a účelnú


� Hovoríme s prof. Slavomírom

Ondrejovičom, DrSc.

Profesor Slavomír Ondrejovič

na jazyk a na svetNazeranie

pestrosť, ktorá sa zrkadlí vo výstižnosti,výraznosti, plastickosti a presnosti, tedav „správnosti“ toho, čo hovoríme a píše-me. Môj obľúbený autor Mark Twain pove-dal: Rozdiel medzi správnym a približnesprávnym slovom je taký ako rozdiel medzizásvitom blesku a blikotom svätojánskejmušky. Používateľom jazyka pri tom okremvlastnej intuície pomáhajú najmä tie opisyživých noriem v slovníkoch a príručkách,ktoré sa usilujú čo najmenej zasahovať dojazyka a opierajú sa o živú, nefalšovanúskutočnosť.

� Čo si však myslíte o názore, že naj-skôr treba vynikajúco spoznať spisov-ný jazyk – a až potom možno tvorivoporušovať normu? Veď ani prestížnipoužívatelia jazyka ako napríklad uči-telia si často „nedokážu“ osvojiť pra-vidlo zo základnej školy, že v prvompáde množného čísla sa v prídavnýchmenách mužského osobného rodupíše v koncovke mäkké i, í. Nikto sanechce znemožniť pravopisnými chy-bami v anglickom obchodnom liste,ale v materinskom jazyku to urobípokojne. � Normy možno naozaj tvorivo porušovaťiba v prípade, že ich dobre ovládame. Ajznámy lexikograf a teoretik jazyka L. V. Ščer-ba, ktorý sa pri každej príležitosti nadchý-nal odklonmi od striktných noriem, zdôraz-ňoval, že musia byť funkčné. Vaše pozoro-vanie, že chýb v pravopise sa dopúšťajú ajprestížni používatelia jazyka, by som chceltrochu spochybniť. Podľa mojich skúse-ností, ak sa aj kultivovaní používatelia jazy-ka dopúšťajú chýb, býva to skôr z nepo-zornosti a v časovom strese. V ostatnýchprípadoch by som už nehovoril o prestíž-nych ani kultivovaných používateľoch. Skôrsa mi zdá, akoby niektorí pisatelia blogova chatov nadobudli dojem, že ten ypsilon vmnožnom čísle si môžu dovoliť. Ale dosťby som pochyboval, že by sa takíto pisate-lia grupovali z učiteľského stavu.

� Netvrdila by som to bez dlhoročnejredakčnej praxe. Pre sociolingvistikuje dôležitou veličinou i frekvencia,častosť výskytu jazykových javov. O toto kritérium sa dosť opierajú ajautorky mnohozväzkového Slovníkasúčasného slovenského jazyka, ktorýsa realizuje v Jazykovednom ústaveĽ. Štúra SAV a postupne vychádza vovydavateľstve Veda. Nie je to však tro-chu neistá opierka? Vari častá chybaprestáva byť chybou?� V tomto bode je sociolingvistika naozajv zásadnom spore s tradičnou jazykovoukultúrou. Podľa klasických jazykovedcovo uznaní nejakého slova alebo tvaru kodi-fikáciou rozhodujú iba vlastnosti prísluš-ných jazykových jednotiek a zásady jazy-kovej kultúry. Pre sociolingvistiku je vý -skyt slova alebo tvaru a jeho častosť ne -prehliadnuteľnou veličinou, s ktorou ďalejjemne pracuje. Nestačí jej len zaregistro-vanie akýchkoľvek výskytov, ale ide naj mäo výskyty u dobrých, kultivovaných auto -rov a dobrých účastníkov komunikácie.

V tomto zmysle častá chyba naozaj pre-stáva byť chybou. V minulosti sa za chybupovažovalo napr. použitie slovesa vyhý-bať sa so zvratným zámenom, malo byťvyhýbať niečomu.

� Chodia ešte jazykovedci medzi ľudí?Sociolingvistický prieskum v terénezo začiatku 60. rokov minulého storo-čia ste sám označili za neuspokojivovyužitý. Nebolo by užitočné uskutoč-niť rozsiahlejší a čerstvý výskum?� V 60. rokoch 20. storočia sa urobil dôle-žitý krok aj z pohľadu európskej jazykove-dy, zorganizoval a uskutočnil sa socioling-visticky orientovaný celoslovenský prie-skum našej jazykovej situácie v sto sloven-ských mestách. Máte pravdu, aj dnešok sipýta takúto akciu. Pripravujeme sa na todávnejšie, ale zatiaľ sme neboli úspešní ajpreto, lebo riešime nespočetne veľa úloh.

Okolnosti nás však nútia takýto výskumpresadiť a dokonca rozšíriť a prehĺbiť, keď-že v uvedenom čase si bádatelia veľmi ne-všímali etnicky a jazykovo zmiešané oblas-ti. Zaujímala ich predovšetkým hovorenápodoba slovenského spisovného jazyka.V tejto chvíli máme preto z oblastí, kde žijúvo väčšom počte naše menšiny, len son-dy, systematický výskum na nás ešte lenčaká. Nevieme presne, či sa jazyky, ktoréspolu žijú na rovnakom priestore, rešpek-tujú alebo si konkurujú, ako sa prípadnenavzájom ovplyvňujú či dokonca vytláčajú.Neodkladnosť takéhoto prieskumu ukázaliaj diskusie okolo novelizácie zákona o štát-nom jazyku Slovenskej republiky. Znovu sateda uchádzame o interdisciplinárny pro-jekt s názvom Jazyková situácia a jazykovápolitika na Slovensku v medzinárodnom kon-texte. Dúfam, že to tentoraz vyjde.

� Ste jazykovedec, ktorý nesedí domapri peci. Veľa cestujete aj súkromne,pričom v tom skutočnom, neraz veľmivzdialenom svete nezabúdate skúmaťa opisovať i konkrétny jazykový svet.Ovplyvnilo svetobežníctvo aj váš prístup k slovenskému jazyku?� Pracovne mierim zväčša na zahraničnékonferencie, pobyty alebo výskumné ces-ty, na ktorých je pre mňa dominantná jazy-koveda, hoci ani tam sa programovo nevy-hýbam zážitkom, ktoré nie sú čisto filolo-gické. Dojmy a postrehy z tohto typu ciestsom čiastočne opísal v knižke Sedema pol s podtitulom Zápisky z tzv. vedeckejturistiky. Moje súkromné cesty, ktoré tro-chu sebaironicky nazývam expedíciami,vedú skôr na iné kontinenty. Na nich sa za-sa nevyhýbam ani filologickým zážitkom.V súčasnosti o týchto cestách pripravujemknihu, ktorú som nazval Dlhý je tieň Ba-bylonskej veže. Babylonská veža, ako vie-me aj z biblického rozprávania, má na sve-domí onú tisícorakú rozmanitosť jazykovsveta, ktorú niektorí považujú za prekliatie,iní však za zdroj fascinujúcich pôvabov.Svet okolo seba vnímame vždy cez prizmujazyka, resp. jazykov, ktoré používame. Tro-chu neskromne som si natiahol veľké plát-no, na ktorom postupne zachytávam malédobrodružstvá, ktoré som zažil na inýchkontinentoch, a pokúšam sa obnoviť úvahya nápady, ktoré vo mne skrsli počas potu-liek. Do tohto všetkého však votkávam ajúvahy o našom jazyku a našej jazykovede,teda aj reflexie o živote a o nás samýchu nás doma. Iný môj obľúbenec – lingvistaa filozof Wilhelm Humboldt sa takmer preddvesto rokmi vyjadril, že jazyk je spätý s pô-vodom svojho národa, ale svojimi koreňmisiaha aj hlboko do ľudskej podstaty. Pri vní-maní jeho zvukov máme preto pocit, akobysme spolu s rodným jazykom prijímali časťseba samého. Určite na tom niečo bude.

� Zhovárala sa MIROSLAVA ČIERNAFoto: MATÚŠ ZAJAC

Rozhovor �


Digitálne technológie Pripravujeme v spolupráci s �

Ak máte doma deti, určite im na začiatku druhého školskéhopolroka urobíte radosť netradičnými podložkami pod myš. Exis-tujú s viacerými motívmi, orientovanými skôr na dievčatá, k dis-pozícii sú však aj rozprávkové motívy pre chlapcov. Podložkysú vyhotovené s ohľadom na vysokú presnosť pri polohovanípomocou myši. Nám sa páčia podložky označené ako DisneyFairies, Disney Princes, Winnitthe Pool.


REVUE� Spoznajte súčasné trendy

z výstavy CES 2010 � On-line kancelárske balíky � Veľké porovnanie antivírusových

balíkov � Letom svetom IT � Najužitočnejšie aplikácie

z Windows 7 � Reálne využitie virtualizácie

na počítači a notebooku � Prehľad histórie vývoja PC

v ČSSR

HARDWARE� Test kancelárskych notebokov � Test lacných multifunkčných

zariadení � Monitory na DTP a bezpečnostné

nasadenie � Najnovšie základné dosky � Telefonujte lacno cez VoIP � Inteligentné mobilné telefóny

SOFTWARE� Softvérové novinky na našom

trhu

� Programy na plánovanie činnosti � Bezpečnosť v počítači � Adobe Photoshop Elements 8 � Zoner Photo Studio 12 detailne

INTERNET a SERVIS� Ako na internet v zahraničí? � Spoznajte Operu Unite � Riešime problémy našich čitateľov

Nezabudni te , vychádzame 2. februára 2010

Vo februárovom èísle časopisu PC REVUE nájdete:

Podložky pod myš

Lietajúci netopier FLYBAT je zábavka pre deti, ale určite i predospelých. Ovláda sa na diaľku na princípe vrtuľníka v dosahu23 metrov. Pohybuje sa v smere hore a dole, ale aj dopredu adozadu. Netopier napája Li-Po batéria 3,7 V 70 mAh, ovládačpotrebuje 6 kusov AA batérií. Doba nabíjania batérie pri prepo-jení netopiera a diaľkového ovládača je asi 25 minút, netopierpotom lieta 10 minút. Na lietanie možno použiť aj veľkú izbu, alelepšie to ide na voľnom priestranstve. Vďaka ľahkej konštrukciisa nemusíte obávať poškodenia vecí alebo netopiera pri nára-zoch. Za cenu bežného obeda je to vynikajúca kúpa, ktorouurobíte radosť každému v rodine aj po sviatkoch.

Niečo na chvíle zábavy

Webová kamera s HD rozlíšenímAk máte dostatočne výkonný počítač (minimálne dvojjadrový CPU sfrekvenciou 1,8 GHz), môžete si užiť výborný obraz z kamery Mi-crosoft LifeCam Cinema. Má širokouhlý objektív s automatickýmzaostrovaním a umožní natáčanie videav rozlíšení HD Ready pri 30 sním-kach za sekundu. Samozrejme,v takomto rozlíšení vytvorí aj fo-tografie. Telo je z hliníka a vy-zerá veľmi netradične. Ide totižo valec, takže pripomína minia-túrnu bezpečnostnú kameru. Na-vrchu má tlačidlo na spustenie ho-voru cez program Windows Live Messen-ger a mikrofón s potlačením šumu.O svojej aktivite informuje cez mod-rú diódu, ktorá svieti a bliká, pri na -táčaní videa. Zaostrovanie je po-merne rýchle, navyše si kameranepotrebuje preostriť obraz hneď, akosa používateľ trochu vzdiali od nej alebozmení polohu. Výhodou je aj prirodzený obraz.Hoci keď ponúka možnosť nastavenia, pravdepodob-ne ju nebudete potrebovať. S kamerou sa dodáva ajšpeciálny softvér na vytváranie obrazových efektov.

Batoh pre mladýchBatoh Topgal HIT 129 na 15,4" notebook je vyhotovený v klasickejčiernej farbe. Na prvý pohľad je to nenápadná klasika, ale ak hopreskúmate bližšie, prídete na to, že je skutočne výnimočný. Čier-ny povrch výborne kontrastuje s výraznou oranžovo-červenou pod-šívkou. Batoh má dobré anatomické tvarovanie popruhov a príjem-ne sa nosí. Zadná časť obsahuje odnímateľné neoprénové vrecko sorganizérom na bezpečné uloženie notebooku. Ďalej je tu prie-hradka na dokumenty formátu A4a ďalšie praktické vreckána uloženie príslušenstva.Po odňatí neoprénovéhovrecka zostane bežnýbatoh hoci na turistiku.Chrbtová časť je vyrobe-ná z priedušného mate-riálu, ktorý zabraňujeprepoteniu odevu. Pries-tor, kde je umiestnenýnotebook, nemožnootvoriť počas nosenia aukradnúť, pretože hoprekrývajú popruhy naplecia. Ďalšie dve vrec-ká v batohu sú dosta-točne veľké na uklada-nie potrebných vecí.Nechýba vrecko naMP3 prehrávač alebomobil s otvorom na slú-chadlá – jedno je v po-pruhu na plecia, druhév zadnej časti batoha.Na bočných stranách sú dve jed-noduché vrecká na umiestneniefľaše alebo dáždnika. Batoh je lemovaný reflexným popruhom nazvýšenie bezpečnosti. Je to asi batoh s najvyššou úžitkovou hod-notou, aký redakcia PC Revue testovala. Osloví predovšetkýmmladých ľudí, ktorí potrebujú so sebou nosiť notebook a všetkopotrebné.

Digitálne technológie �


� LightScribe – ide o technológiu firmyHewlett-Packard na popis diskov DVD aCD pomocou laseru napaľovacej mechani-ky. Stačí médium otočiť dátovou (spodnou)stranou hore a špeciálny softvér do zvlášt-nej farebnej vrstvy nanesenej na povrchdisku na hornej strane vypáli texty, graficképrvky, fotografie. LightScribe musia podpo-rovať mechanika, médiá i program.

Na vypaľovanie grafiky v 256 odtieňochsa využíva rovnaký laser ako na napaľova-nie dát, odlišnosťou je spôsob ako sapostupuje. Kým dáta sa zaznamenávajú pošpirále, obrázky a texty sú vytvárané pokružniciach. Popis možno niekoľkokrát opa-kovať a tým zvýšiť jeho sýtosť a kontrast.Vďaka značkám umiestneným pri stredemédia dôjde k precíznemu nadviazaniu nauž hotové texty či grafiky, ktoré pri opakova-nom popisovaní budú vypálené na tú istúpozíciu ako pri pôvodnom. Respektíve sado existujúceho popisu dá na voľnú plochudoplniť nový text i grafika a aj tu je zabezpe-čené presné umiestnenie.

� Rozlíšenie – vyjadruje sa ním početobrazových bodov (pixelov), ktoré možnozobraziť na počítačovom monitore aleboobrazovke televízora. No platí to aj prenotebooky, vreckové počítače, formáty te-levíznych štandardov i videofilmov, mobil-né telefóny, navigátory GPS, hudobné čimultimediálne prehrávače a pod. Niekedysa tiež hovorí o maximálnom rozlíšení ob-razu. Zvykne sa udávať ako počet stĺpcovkrát počet riadkov – napr. 1280 × 800alebo 1920 × 1080.

V digitálnej fotografii sa celkový početobrazových bodov používa v zaokrúhle-nom vyjadrení na milióny bodov (MPix)ako vodidlo pri uvádzaní teoreticky do-siahnuteľnej kvality snímok. Ale súčasneaj ich veľkosti. V tejto súvislosti sa stretá-vame s javom, že čím z väčšej vzdiale-nosti sa na fotografiu pozeráme, tým men-šie rozlíšenie stačí, aby pôsobila kvalitnea ostro. Všeobecne rozlíšenie v technic-kom zmysle úzko súvisí so spôsobomzobrazenia. A pretože vopred nevieme

ako sa neskorší výstup obrazových dátuskutoční, nemôžeme rozlíšenie považo-vať za priame meradlo kvality zobrazenia.� Backup – predstavuje všeobecné ozna-čenie zálohy, keď sa dáta nachádzajúcev počítačovom systéme čiastočne aleboúplne kopírujú na externé pamäťové mé-dium. Môže to byť napr. záloha operačnéhosystému, pevného disku, vybraných dát, notiež záložná kópia programu či inštalačnéhomédia. Okrem samotného kopírovania saako backup označuje takisto bezpečnostnákópia, čiže samotné dáta uložené na pamä-ťovom médiu, napr. na externom disku,DVD, kľúči USB, magnetickej páske, pamä-ťovej karty, ale aj na internetovom serveri.

Na zálohovanie väčšieho objemu dát,ktoré sa uskutočňuje pravidelne v urči-tých intervaloch, sa zvyčajne používajúšpecializované programy. Alternatívu pred-stavujú hardvérové riešenia zabezpečujú-ce poloautomatické alebo automatickévytváranie záložných kópií. Väčšie firmyvyužívajú komplexné zálohovacie systé-my, pokrývajúce potreby bezpečnostné-ho kopírovania dát v rámci počítačovýchsietí. � JÁN GÉCI

Slovníček pojmov vo výpočtovej technike

www.numbeo.comAk si myslíte, že sa u nás žije draho, možno máte pravdu. Pozrite sa však najprv na

tento server, ktorý porovnáva náklady na život v desiatkach svetových miest, amožno zmeníte svoj názor. Stránka je zaujímavá hneď z viacerých dôvodov. Je skôr

praktická než pekná a neobsahuje len mestá v Spojených štátoch amerických, alecelkom dobre pokrýva aj Európu. Slovensko je zatiaľ na tomto serveri pole neorané,

v prípade záujmu môžete pridať zopár informácií aj o nás.

Na potulkách svetom wwwwww.dagondesign.com/tools/favicon-generator-tool/

Favicon je malá ikonka, ktorá sa zobrazí v adresnom poli prehliadača, keď stena internetovej stránke. Jej rozmer je 16×16 pixelov a známa je predovšetkým

tým, že množstvo programátorov na ňu kašle – nechce sa im babrať s takoumaličkosťou. Tento generátor im ju vygeneruje – šmahom ruky máte z akého-

koľvek štvorcového obrázka do veľkosti 100 kB miniatúrnu ikonu – favicon.

image-swirl.googlelabs.comVyhľadávanie obrázkov sa teší čoraz väčšej obľube. Tým sa zvyšujú aj nárokyna vizuálnu prezentáciu, spôsob i prehľadnosť výsledkov vyhľadávania. Prevyhľadávač Google, lídra vo vyhľadávaní všetkého druhu, bolo doteraz prehľa-dávanie obrázkov takpovediac štandardné. Svitá však na lepšie časy. Tentovyhľadávač zaradil do svojho vývoja (pre smrteľníkov známeho ako Labs) novýspôsob prehliadania výsledkov vyhľadávania obrázkov – Image Swirl.

www.dirprotect.comOchráňte svoje súbory uložené na FTP. Možno vám niečo hovoria pojmy .htac-cess alebo .htpasswd súbory, ale doteraz ste o nich nič nevedeli a už vôbecnemáte poňatia, ako ich vygenerovať a používať. V takom prípade vám tento tri-viálny server príde vhod. Po zadaní základných informácií ich pre vás vygene-ruje a ešte aj názorne poradí, ako ich efektívne použiť. Veľmi jednoduché, ale ajúčinné pre vaše dáta, ktoré nie sú určené pre všetky oči.

� Spotrebná elektronika Pripravujeme v spolupráci s časopisom BZ!


Dotykový monitor, ktorý vďa-ka dvom kompatibilným bo-dom môžete ovládať dvo-ma prstami. To je nový iiya-ma ProLite T2250MTS. Ja-ponská značka ho uvádzaako úplnú novinku, ktorámôže naznačiť mnohé otom, ako budú vyzeraťtechnológie v LCD pa-neloch v budúcich ro-koch. Využitie techno-lógie multitouch umož-ňuje na obsluhu doty-kovej obrazovky používaťdva prsty súčasne. To nie-lenže zdokonaľuje prácu spočítačom a posúva kom-fort jeho používania naúplne nový stupeň, ale mô-že byť aj zdrojom výbornej zábavy, hlav-ne pri práci s grafickými aplikáciami. Po-užívatelia, ktorí nechcú, aby ich LCD zná-šalo stopy po prstoch, môžu použiť špe-ciálny stylus, ktorý sa k monitoru štan-dardne dodáva. Na boku panela je umiest-nená malá schránka naň, takže je vždyporuke. Monitor možno prepnúť do prá-ce v režime ECO, čo minimalizuje jehovplyv na životné prostredie i šetrí výdav-

ky na elektrickú energiu. ProLite T2250MTS má uhlopriečku 22" a rozlíšenie fullHD (1920 × 1080). Okrem digitálnehovstupu DVI-D (kompatibilného so štan-dardom HDCP) a analógového D-Sub jevybavený aj portom USB.

Yamaha vyvinula aplikáciu pre iPhone umož-ňujúcu hromadné hranie na klavíri. S apli-káciou Finger Piano Share možno zahraťpieseň na virtuálnych klávesoch zobrazo-

vaných na displejoch prístrojov iPhonealebo iPod Touch. Je to veľmi jednoduchéa na hranie na klávesoch vám stačí jedenprst. A ak sa vás s iPhonmi zíde napríkladdesať, môžete si zahrať všetci spoločne.Rovnako ako pri populárnej hre GuitarHero vám aplikácia vizuálne napovedá, ke-dy a aký kláves stlačiť, takže ani nemusítebyť hudobný virtuóz. Ale vzhľadom na to,že aplikácia je stále vo vývoji, o dostup-nosti nepadlo ani slovo.

iPhone a hranie na klavíriSpoločnosť Nikon Europe predstavuje

nový výkonný superteleobjektív, ktorý na-hradzuje teleobjektív AF-S VR NIKKOR300 mm f/2,8G IF-ED. Teleobjektív AF-SNIKKOR 300 mm f/2,8G ED VR II je vy-

bavený novou generáciou technológiestabilizácie obrazu (VR II) a novým reži-mom zaostrovania A/M, a preto je ideál-nou voľbou pre fotografov športových arýchlych akcií či divokej prírody. Porov-nateľne nízka hmotnosť a kompaktné roz-mery teleobjektívu z neho robia výbornúvoľbu pre fotografovanie z ruky, najmä

pri použití s telekonvertorom. Nový sys-tém redukcie vibrácií VRII umožňuje foto-grafovať časmi uzávierky až o 4EV dlh-šími, než by bolo možné bez tohto sys-tému, čo z neho robí skutočne praktic-ké riešenie pre fotografov spravodajstvaa divokej prírody. Nový objektív ponúkaokrem ostriacich režimov M/A a M aj ďal-

ší ostriaci režim A/M, zaručujúci priorituautomatického zaostrenia pri pootoče-ní ostriacim krúžkom počas fotografo-vania. Tento teleobjektív s hmotnosťou2 900 g určite nenechá chladným niko-ho, kto to myslí s akčným fotografova-ním naozaj vážne.

Superteleobjektív

� Reportáž z výstavy CES v Las Vegas

� Nettopy na domácepoužitie

� Kompakty pre každého

� Nokia E72 � LG BL40

Chocolate II � Robotický

vysávač pre domácnosť

� Meteorologická stanica s fotorámčekom

� Zdravie a životný štýl

� Auto-moto novinky

Vo februárovom čísle časopisu BZ!nájdete:

Dva prsty na monitor


Spotrebná elektronika �

Sony Computer Entertainment (SCE) spus-tila službu PlayTV. Táto novinka zmení konzo-lu PlayStation3 (PS3) na osobný videore-kordér (PVR) a digitálny televízny HD tu-ner. Majitelia konzol tak budú môcť sledo-vať a nahrávať akékoľvek TV programya filmy. PlayTV je na Slovensku dostupnáod konca decembra. Momentálne umož-ňuje sledovať, pozastaviť a nahrávať teres -triálne televízne vysielanie, čím sa posilnípozícia PS3 ako domáceho multimediál-neho systému, jej výrobca predpokladá ďal-ší rozvoj – pribudnú nové služby a vylep-šenia. S dvomi HD tunermi PlayTV umož-ní jeden program sledovať a zároveň na-hrávať iný program. Nahrávanie je možnévyužiť aj pri hraní hier alebo sledovaní fil-mov z nosičov Blu-ray Disc. PS3 už terazposkytuje najlepšie hry v HD kvalite, pre-hrávanie filmov na nosičoch Blu-ray Disc,prehliadanie videí, fotografií a internetovýchstránok a samozrejme sieťovú službu Play-Station Network. Dokonalá konektivita kon-zoly PSP umožňuje nahrávať, sledovať ži-vé televízne vysielanie a pomocou WiFirozhrania prehrávať nahrané TV programyna inom vzdialenom mieste (funkciou Re -mote Play).

Sony Play Station 3: TV, HD tuner a videorekordér

Po Nintende DSI si to rov-no do troch spoločens-kých sietí Facebook, Twit-ter a Last.fm mieri aj her-ná konzola od MicrosoftuXbox 360. Novinka, ktorábude zatiaľ len pre čle-nov zlatých účtov (za účtysa platí mesačné pred-platné), má obsahovaťaplikácie umožňujúce hrá-čom prístup do spolo-čenských sietí. Novovy-tvorené prostredie mázabezpečiť bezproblé-movú a pohodlnú navi-gáciu; vkladanie textu savykonáva prostredníct-vom klávesnice na obra-zovke alebo Chat Padu.Microsoft plánuje túto no-vinku naďalej rozvíjať a vbudúcnosti zdieľať obráz-ky či videoukážky vytvo-

rené počas hra-nia hier.

Xbox mieri do spoločenskýchsietíVýrobcovia elektroniky navzájom neustále súperia, kto ponúkne

najväčšiu obrazovku, inak povedané, obrazovku s potenciálneneobmedzenou veľkosťou. A práve nové OLED obrazovky odMitsubishi sú zostavené z neobmedzeného počtu malých pane-lov. Zblízka pôsobí obrazovka ako zhluk červených, modrých azelených diód, ale odstúpte približne dva metre dozadu a jednotli-vé pixely krásne splynú do rozmerného obrazu s vysokým rozlíše-ním. V prípade LED displejov zápasíme s obmedzeným rozlíšením.Problémom je aj nákladnosť ich výroby. Zato v prípade displejovOLED s tranzistormi a integrovanými obvodmi si za rozumnú cenumôžeme dovoliť oveľa väčšie rozlíšenie. Má to však jeden háčik.Organické farbivo použité v OLED pixeloch časom degraduje, apreto predpokladaná životnosť týchto obrazoviek predstavuje asi20 000 hodín pri bežnej prevádzke. Spoločnosť zatiaľ neprezradi-la, kedy budú displeje dostupné, ani ich cenu.

Obrazovka s neobmedzenouveľkosťou?

Sila nového procesoru nesúce-ho názov Single-Chip Cloud Com-puter (SCC) nie je iba v technic-kom prevedení. Veď jeho jadrása veľmi podobajú klasickým pro-cesorom Pentium. Koncepciaarchitektúry SCC sa používa uždlho. Nie je ani v ohromujúcichrýchlostiach, ktoré budú 10 až20 razy vyššie ako majú dnešnénajmodernejšie procesory. Naj-väčšia hodnota je v ideách, vovytvorení novej cesty ďalšiehovývoja procesorov, ktorá je pre-vratná. Pripomína organizáciudátových centier, ktoré vytvárajúoblak (cloud) počítačových zdro-jov spojených cez internet.

Dnes už je totiž isté, že rastvýkonov procesorov nepôjdes rastom frekvencie jedného jadra, ale ces-tou spájania viacerých jadier podobnýmspôsobom ako Google spája viacero počí-

tačových zdrojov prostredníctvom interne-tu. Svedčí o tom architektúra Intel Cores dvojjadrovými a štvorjadrovými proce-sormi. Nových 48 jadier však predstavujepredsa len veľký skok, hoci Intel už preddvoma rokmi prezentoval prvý terascaleo-vý procesor s 80 jadrami pod názvom Po-laris. Na rozdiel od neho je však nový pro-cesor SCC plne funkčný a navyše vie pra-covať so štandardným softvérom používa-ným v osobných počítačoch.

Viceprezident Intelu Joseph Schutz pri-blížil novinárom prítomným na prezentáciizákladné parametre nového procesora Sing -le-Chip Cloud Computer. Má 48 jednodu-chých jadier podobných procesoru Atoms 32-bitovou architektúrou x86. Vyrába sa45nm technológiou s high-k ko vovým hrad-lom na kremíku s veľkosťou 567 mm2. Naporovnanie procesor Core i7 zaberá plo-

chu 263 mm2. Obsa -huje 1,3 milióna tran -zistorov, čiže na jed -no jadro pripadá asi27 miliónov tranzis-torov.

Spoločnosť sa za -merala najmä na opti -malizáciu prístupu dopamäte a nižšiu spo-trebu elektriny. Experimentálny čip dispo-nuje so 48 plne programovateľnými výpoč-tovými jadrami spojenými vysokorýchlost-nou sieťou. Využívajú sa aj nové metódynapájania, ktoré umožňujú všetkým jadrámfungovať extrémne efektívne. Podstatnouodlišnosťou nového procesora majú byť jehozlepšené schopnosti programovateľnostijednotlivých jadier. Softvér bude kontrolo-vať a upravovať množstvo jadier podieľajú-cich sa na úlohe. Zvyšné jadrá budú môcťslúžiť na plnenie vedľajších úloh. Softvérmá tiež ovládať spotrebu nielen pretakto-vaním, ale aj vypínaním jednotlivých jadier.To umožní výrazne znížiť spotrebu energie.Jej maximálna hodnota má byť 125 W, čosa rovná spotrebe dnešného štvorjadrové-ho procesora alebo dvoch bežných žiaro-viek. Vo fáze nevyťaženosti či pokoja mamá mať spotrebu len 25 W.

Činnosť nového 48-jadrového procesoraje zatiaľ v experimentálnom prevedení, a pre-to bola aj základná doska oveľa väčšia,než aká sa zmestí do bežných počítačov.

To umožňuje nepretržitý rýchly a bezpečnýprístup ku všetkým jej častiam. Vedľa nejvšak nebol bežný osobný počítač, ale ser-ver, čo ukazuje na prvotné zameranie no-vého procesora. Prvým cieľom sú totiž da-tacentrá pre cloud computing, ktoré bymali byť rýchlejšie, menšie a energeticky

efektívnejšie. Dlhodobýmcieľom výskumu je všakpridanie fantastických šká-lovateľných možností prebudúce počítače, ktorépoháňajú úplne nové soft-vérové aplikácie a rozhra-nia človek-stroj. Neskôr satotiž počíta s inštaláciouviacjadrových procesorovaj do osobných počítačova laptopov. Tým by malipribudnúť úplne nové futu-ristické činnosti v reálnomčase, bez použitia kláves-níc či diaľkového ovláda-

nia. Nové procesorybudú natoľko rozum-né, že dokážu ľuďompredostrieť ich vízie.Intel dal najavo, že za -mýšľa skonštruovaťstroje, ktoré budú ro -zumieť svojmu okoliupodobne ako ľudia.To znamená, že bu -dú vnímať okoliezrakom a sluchom

a komunikovať s použí-vateľmi pomocou syntetizovanej reči. Pred-stavte si, že počítač s viacjadrovým proce-sorom a kamerou dokáže premietnuť naobrazovku váš obraz spolu s tým, ako byste vyzerali v tých či oných šatách, ktoréste našli na internete. Počítač by vám mo-hol dať aj virtuálne tanečné lekcie, priblížilvízie Timothy Roscoe z Technickej univer-zity v Zürichu, ktorý už pracuje na vývojisoftvéru pre viacjadrové procesory.

Zatiaľ čo sa Intelu darí riešiť hardvérovévybavenie nového viacjadrového proceso-ra, problémom zostáva softvérová optima-lizácia. Vývojári sa podobne ako pri zavá-dzaní dvojjadrových procesorov nehrnú dovytvárania nového softvéru, dokonca tvr-dia, že 48 jadier je až príliš veľa. Preto Intelvyrobí v tomto roku prvých sto 48-jadro-vých procesorov, ktoré dá k dispozícií ná-vrhárom z priemyslu i akademickej sféry zaúčelom vývoja nových softvérových apliká-cií a programovacích modelov pre budúceviacjadrové čipy.


Digitálne technológie�

Intel: Futuristický procesor s prevratným výkonomSvetová jednotka vo výrobe procesorov Intel predstavuje svoje

futuristické projekty väčšinou na podujatí Intel@Research Day v Múzeu počítačovej histórie v kalifornskom Mountain View.Tentoraz si však za premiéru svojho nového futuristického produktu vybral nemecký Braunschweig.

Na prvý pohľad nevidieť silu nového procesora

Predstavte si, že počítač

s viacjadrovým procesorom

a kamerou dokáže premietnuť

na obrazovku váš obraz spolu

s tým, ako by ste vyzerali

v tých či oných šatách, ktoré

ste našli na internete.


Vo vstupnom priestore budovy si konkuru-jú ukážky z histórie procesorov a počíta-čov s nemeckým pamätnými mincami, le-bo budovu vlastní aj v nej sídli najväčší pre-dajca mincí na svete, pochopiteľne, online.Laboratórne priestory majú prísnu ochra-nu. Najčastejšou výstrahou je zákaz fotogra-fovania. Presvedčili sme sa o tom aj my,keď sme dostali na výber: buď nebudemefotografovať a všetko uvidíme, alebo bude-me fotografovať, ale nebude čo, lebo všet-ky dôležité prístroje budú preč. V miestnos-ti, kde sa konalo podujatie, sme však moh-li fotografovať všetky vystavené zariadenia,vrátane nového superprocesoru.

Otázkou pre nezainteresovaných je, pre-čo práve Braunschweig? Je to preto, že In-tel pri vývoji nových procesorov spolupra-cuje s výskumníkmi na všetkých kontinen-toch. Okrem spolupráce s rôznymi vedec-kými ústavmi a univerzitami využíva aj svo-je vlastné laboratória. V Európe ich má 19a od roku 2006 sú spojené v Intel Labs Euro-pe. Jedným z nich je aj Intel Labs v ne-meckom Braunschweigu, ktorý pre rozsiah-losť výskumných zariadení získal označe-nie mesto vedy. Ako zdôraznil riaditeľ IntelLabs Europe prof. Dr. Martin Curley, je tonajväčšie mikroprocesorové výskumné anávrhárske centrum spoločnosti na našomkontinente. Jeho riaditeľ Sebastian Steiblpriblížil skoro desaťročnú históriu laborató-rií. Vznikli v roku 2000, keď Intel odkúpilspoločnosť Giga Germany zameranú naoptické siete. Zlomový bol rok 2005, lebovtedy sa začali venovať nosnému progra-mu spoločnosti, teda vývoju mikroproce-sorov.

Dnes v Braunschweigu pracuje okolosto výskumníkov a vývojových pracovní-

kov, z ktorých väčšina sú elektrotechnickíinžinieri. Desať percent z nich má navyševedecký titul. Priemerný vek zamestnan-cov je 37 rokov, pričom predstavujú pestrýmix národností nielen z Európy.

Ešte dôležitejšie je zameranie laboratóriív Braunschweigu. Okrem iného tam skú-majú technológiu systémov a čipov previacjadrové procesory a sú súčasťou sietelaboratórií zapojených do projektu spoloč-nosti Intel s názvom Tera-scale ComputingResearch Program, ktorý sa zameriava naprelomenie bariér v oblasti škálovateľnostičipov s desiatkami až stovkami jadier.Preto, hoci má Intel v súčasnosti dve hlav-né vývojové centrá v Hillsboro v americ-kom Oregone a Izraeli, ktoré sú tvorcamivšetkých hlavných procesorov spoločnos-ti, nový Single-Chip Cloud Computer (SCC)so 48 jadrami vyvíjali práve v Braunschwei-gu. Odtiaľ pochádza špecializovaný hard-vér umožňujúci jednotlivým jadrám spolurýchlo komunikovať, samotné procesorovéjadro, nová zbernica a energeticky úspor-ný pamäťový radič, ktorého návrh je kľúčo-vý pre výkon celého procesoru. Zvyšokprocesoru dotvorili v laboratóriách v Ban-galore v Indii a v spomínanom Hillsborov Oregone. Dohromady sa na návrhu SCCpodielal výskumný tím zložený zo 40 hard-vérových a softvérových inžinierov na trochkontinentoch, takže sa na jeho vývoji pra-covalo nepretržite 24 hodín.

Počas pobytu sme si mohli prezrieť trilaboratória. Každé tvorila jedna veľká miest-nosť s množstvom moderných prístrojov.Prvé laboratórium sa zaoberá emuláciou,teda napodobovaním operácií proceso-rov, čo vedie k urýchleniu vývoja architek-túry a dizajnu čipov. Druhé sa venuje archi-

tektúre pamätí, ktorá vychádza zo známejarchitektúry x86 a tretie sa sústreďuje naspoluprácu jednotlivých jadier.

Náš sprievodca Tor Lund-Larsen veno-val najviac pozornosti emulačnému labo-ratóriu. Do emulačnej platformy MCEMUv hodnote štvrť milióna dolárov sa dá na-raz zasadiť 12 klasických jadier. S nimi sapotom pracuje ako s mnohojadrovým pro-cesorom bez toho, aby v skutočnosti exis-toval. Je to dôležité, lebo výroba kremíko-vého multiprocesora je ešte drahšia než sa-motné zariadenie. Navyše by sa muselovyrábať množstvo vývojových variantov mul-tiprocesora. Larsen s hrdosťou uviedol, žepodobných zariadení majú v Braunschwei-gu už 200 a k nim aj 40 rôznych aplikáciína skúmanie.

Čo ďalej? Najbližším cieľom je dosiahnuťzväčšenie multiprocesora na sto jadier, pre-tože počet jadier v jednom procesore sanedá obmedziť. Za niekoľko rokov ich mô-že byť aj niekoľko tisíc.

� MARIÁN BABICBraunschweig

Zrod v Braunschweigu

Budova sídla Intel Labs v Braunschweigu nemá žiadne označenie firmya nesie meno Richarda Boreka, šéfa rovnomennej firmy, ktorá sa

venuje obchodu s mincami a ďalšími zberateľskými predmetmi.

Laboratória Intelu v Braunschweigu sa nachádzajú v modernej päťposchodovej budove, ktorá sa podobá viac na úrad ako na vedecké centrum.

Emulačná doska pri činnosti v laboratóriu


Hlavným nebezpečenst -vom pre Rímsku ríšuv tom čase na strednom

Dunaji boli germánske kmene,obývajúce územie na sever odDunaja. Tým sa rovinatá oblasťsúčasného juhozápadného Slo -venska, priliehajúcej časti Ra -kúska a severozápadného Ma -ďarska stala strategickou vo -jens kou oblasťou, kde sa stáleviac prejavoval hospodárskyzáujem Rímskej ríše. Širšiaoblasť Bratislavy bola totiž úze-mím, cez ktoré viedli transkon-tinentálne obchodné trasy –horizontálna dunajská v smerezápad-východ a vertikálna jan-tárová v smere sever-juh.

Severná časť Rímskej ríše začias cisára Nera (54 až 68 n. l.)nadobudla štatút provincie.Dostala meno Panónia. Za pa -novania cisára Trajána (98 až117 n. l.) dosiahla Rímska ríšanajväčší plošný rozsah. Vtedydošlo aj k ďalšiemu administra-tívnemu rozdeleniu Panónie naHornú a Dolnú. Administratív -nym a vojenským centrom Hor -nej Panónie (Pannonia Su pe -rior), kam patrila aj oblasť Bra -tislavy, bolo Carnuntum. Cen -trom Dolnej Panónie (PannoniaInferior) zasa Aquincum, čižednešná Budapešť.

Rímske opevnené tábory saaž do konca 1. storočia stavaliz dreva, pričom ich lemovalzemný val s jednou alebo dvo -ma priekopami. V nasledujú-

com období vystriedali zemo-drevné opevnenia kamennéstavby. V ich vnútri boli zosku-penia stavieb spravidla podľajednotného stavebného plánu.Tieto pravouhlé rímske stavbymali podľa svojho určeniarôznu veľkosť a stabilné vnútor-né usporiadanie. Múry opevne-ní boli 1 až 2 m hrubé. Opev -nenia sa spravidla označovaliako kastely (menšie opevne-nia) a legionárske tábory. V su -sedstve legionárskych táborovvznikali satelitné osady (vicus,canabae), ktoré boli tiež podvojenskou správou a ochra-nou. Sídlili v nich obchodníci,remeselníci, konkubíny (legio-nári sa 25 rokov nesmeli ženiť!)a deti, ale aj vojenskí vyslúžilcia ich rodiny.

Rímske stavby okoliaBratislavy Prehľad použitých druhov hor-nín rímskych stavieb v oblastiBratislavy vychádza zo zatiaľneukončeného štúdia nasle-dovných piatich objektov. V Ru-s ovciach sa nachádzajú jedinékamenné zvyšky po rímskejGerulate, ktorými sú relikty tá -bora pomocných vojenskýchjednotiek na nevýraznej vyvý-šenine Bergl. V katastri obceČunovo sa zistili viaceré do ze -

me zahĺbené stavby, medzi kto -rými dominuje usadlosť – villarustica. Aj v tomto prípade zá -klady stavby predstavuje ka -menný murovaný múr. Na De -vínskom hradnom brale sanašli najstaršie hmotné pamiat -ky dokumentujúce trvalý pobytRimanov na severnom behuDunaja. Osídlenie sa datuje odzačiatku 1. st. n. l. po prvú po -lovicu 5. storočia. V Dúbravkesa nachádza niekoľko objektov(ruiny rímskeho kúpeľa a obyt-ných objektov) asi 500 m najuh od Technického skla, a. s.Základy múrov kúpeľa predsta-vujú najlepšie zachované zvyš -ky rímskych stavieb v tejtooblasti. A napokon v Stupavesú dobre zachované ruiny sta-nice so základmi a zvyškamimúrov vodných nádrží a roz-siahlejšej stavby.

Geologická stavba širšiehookolia uvedených rímskych sta -vieb je pestrá. Podieľajú sa nanej horninové komplexy dato-vané od starších prvohôr (pa -leozoika) až po usadeniny,ktoré vznikli v mladších treťo-horách a štvrtohorách. Pred -štvrtohorné typy hornín vystu-

na strednom DunajiRimania

Od druhej polovice 1. storočia n. l. sa Rimania na tristoročia stali dominujúcim etnikom územia na strednom toku Dunaja. Preto celé toto obdobienaši historici súborne označujú ako rímska doba,pričom Dunaj sa stal hranicou Rímskej ríše (LimesRomanus).

Základy rímskej stavby v Bratislave – Dúbravke

Dúbravka: zvyšky základového muriva (tzv. spicatus)


pujú najmä v Litavskom pohorí(Leithagebirge) a Hainburgs-kých vrchoch v Rakúsku a v ju-hozápadnom ukončení MalýchKarpát s masívom Devínskejkobyly. Tieto morfologicky vy-čnievajúce oblasti boli od sa-mého počiatku nášho letopoč-tu miestom cielenej ťažby ka-meňa, ktorá s prerušeniami po-kračuje podnes.

Základné typy hornínrímskych staviebRimania používali na svojestavby všetky tri základné typyhornín: vyvreté, usadené i me-tamorfované. Všetky sa nachá-dzajú na obidvoch brehochDunaja v širšom okolí Bratisla-vy. Sú známe z Malých Karpát,Hundsheimských vrchov i z Li-tavského pohoria.

Spomedzi vyvretých hornínsa najčastejšie používali rôznedruhy granodioritov a ich de-riváty. Sú to plne vykryštalizo-vané horniny s nápadnými dvoj-

-trojmilimetrovými lupeňmi tma-vej, v menšom zastúpení aj svet-lej sľudy. V dôsledku zvetráva-nia majú žltkasté sfarbenie.K derivátom granodioritov pat-ria pegmatity (hrubokryštalic-ké typy s podobným minerál-nym zložením), ktoré sa všakv múroch jednotlivých staviebvyskytujú len veľmi sporadicky.V múre villa rustica v Dúbrav-ke sa veľmi zriedkavo vyskytu-je aj žilný kremeň.

Spomedzi metamorfovanýchhornín sa najčastejšie v uvede-ných zvyškoch múrov vyskytu-jú rôzne druhy zelených brid-líc. Tie sa rozpadajú na dosko-vité bloky, čo umožňuje ich

pomerne ľahké následné tva-rovanie. Iným použitým typommetamorfovaných hornín súrôzne typy rúl, amfibolitov ametakvarcitov a medzi nimiobzvlášť nápadné grafitickémetakvarcity.

Obľúbené boli aj rôzne typyvápencov, z ktorých obzvlášťnápadné sú najmä lithotamnio-vé vápence stredného eocénuz Litavského pohoria a triaso-vé vápence vyskytujúce sa naobdivoch brehoch Dunaja nadBratislavou. Doklady o ťažbelithotamniových vápencov odrímskej doby sú zdokumento-vané medzi Hundsheimoma Bad Deutsch-Altenburgom.Stavitelia spájali jednotlivé hor-ninové bloky v rímskych mú-roch prevažne hrubozrnnouvápnitou maltou. Pri výpočtedruhov surovín rímskych sta-vieb nemožno zabudnúť nanepálené, ale najmä pálenétehly s kolkami. Boli to negatív-ne odtlačky urobené ešte na

nevytvrdených tehlách. Kolkyoznačovali výrobcu tehál čioznačenie légie, pre ktorú ichvyrobili. Môžeme preto konšta-tovať, že všetky zistené horni-nové typy v ruinách rímskychstavieb predstavujú lokálnyhorninový materiál.

Čudný kameň v múrepri GerulatePri zemných prácach pre diaľ-ničnú prípojku na hlavný ťahViedeň – Budapešť na okrajidnešných Rusoviec odokryliúsek rímskeho múra, ktorý tvo-ril časť opevnenia tábora Ge-rulata. Materiál rímskych sta-

vieb v širšej oblasti Bratislavyvyhodnotila vo svojej diplomo-vej práci (1999) Darina Ko-šová. Jedného dňa sa vrátilaz terénu so zistením, že v múrepri Gerulate sa vyskytuje blokčiernej celistvej horniny. Siaholsom do skrine a do ruky somjej dal geologické kladivo s tým,aby na druhý deň (keď niktonebude v blízkosti) z kameňaodštiepila kúsok na prípravumikroskopického výbrusu. Sta-lo sa. Mikroskopické štúdiumprinieslo jednoznačné dôkazy,že ide o štvrtohorný alkalickýbazalt (čadič). Určením typuhorniny uvedeného bloku savynorila podstatne dôležitejšiaotázka: odkiaľ pochádza alka-lický bazalt a ako sa dostal domúra v Gerulate?

Jednotlivé vojenské táboryna hraniciach Rímskej ríše maliso senátom v Ríme živé kon-takty. Tie sprostredkovávali po-slovia, prekonávajúci stokilo-metrové vzdialenosti buď nakoňoch, alebo na bojovýchdvojkolesových vozoch s po-sádkou spravidla dvoch bojov-níkov. V záujme rýchleho pre-sunu vojenských oddielov, aleaj rýchleho doručovania správ,rozkazov a rôznych hlásení, saz Ríma vybudovala sieť vynika-júcich dláždených ciest väčši-nou hviezdicového smerova-nia.

Ďalej si treba uvedomiť, žev okruhu 150 km od Gerulatysa alkalické bazalty nevyskytu-jú. Ich najbližším zdrojom bymohol byť mladý vulkán Puti-kov vršok pri Novej Bani a Kal-vária v štiavnickom stratovul-káne. Taký veľký blok, aký je vmúre pri Gerulate, Dunaj určitenedokázal prepraviť. Na územídnešného Maďarska sa na-

chádzajú početné roztrúsenémladé vulkány, ktorých pro-duktom sú najmä alkalickébazalty (čadiče). Vyskytujú sanajmä v severozápadnej častikrajiny, pričom zhluk takých vul-kanických centier je známy aj voblasti Balatonu. Mladé, pre-važne štvrtohorné sopky kuže-ľovitého tvaru, sú v plochej kra-jine morfologicky nápadné.Tieto alkalické bazalty predsta-vujú akési okná do hlbín Zeme.

Po preštudovaní mapy stred-nej Európy a Apeninského po-lostrova zisťujeme, že výskytyalkalických bazaltov v okolí ja-zera Balaton ležia na spojniciGerulaty s Rímom. Toto sú sku-točnosti. Potom treba už zapo-jiť aj predstavivosť. Preprav-com bloku či blokov alkalické-ho bazaltu z oblasti Balatonubol pravdepodobne posol, ná-hliaci sa so správou alebo roz-kazom Senátu stotníkovi doGerulaty. Pri Balatone si oddý-chol, možno vymenil kone,ktoré na druhý deň ráno po-pohnal do klusu. Dvojkolesovývoz na ceste nadskakoval. Po-sol zastavil kone a na podlahuvoza naložil jeden alebo prav-depodobne niekoľko blokovhornín, váľajúcich sa naokolo.Dnes by sme povedali, že na-ložil balast.

Vojak–posol sa konečne do-stal do cieľa – do Gerulaty: no-hou skopol bloky na zem, a via-cej si ich nevšímal. Keď vojacietapovite stavali obranný múrokolo Gerulaty, zakomponova-li do neho váľajúci sa blok pev-nej horniny, kde ostal 17 až 19storočí. Taká je interpretáciaautora článku. Má niekto inúpredstavu? Rád sa s ňou zoz-námim.

� Prof. DUŠAN HOVORKA

Zelená bridlica z múru v Dúbravke

Mikroskopický obraz biotického granitu


Paleontológia�

Storočnica jurských

gigantov z Tendaguru

Počuli ste o nemeckom protektoráteVýchodná Afrika? Túto krajinu by stednes márne hľadali na mape sveta. Je to bývalá nemecká kolónia, v súčasnosti známa ako Tanzánia. Pred 150 miliónmi rokov týmto takmer zabudnutým kúskom zemepochodovali stáda majestátnych brachiosaurov. Ich slávna minulosťpovstala z tendagurského kameňapráve pred storočím.

Prvý kontakt s jurským svetomPísal sa rok 1907. Bernhard Sattler, inžinier istejnemeckej ťažobnej spoločnosti, objavil v tejto afric-kej kolónii skamenené kosti obrovských rozmerov.Jeho nálezová správa sa dostala až k nemeckýmvládnym špičkám, ktoré následne zalarmovaliEberharda Fraasa, správcu kráľovských prírodo-vedných zbierok v Stuttgarte. Renomovanéhopaleontológa po príchode do Afriky postihla ťažkáamébová dyzentéria, no napriek tomu podstúpilnáročný štvordňový pochod na horu Tendaguru,kde ležali neznáme kamenné kosti. I keď sa jehostav zhoršoval, pohľad na nevídanú akumuláciukostí dinosaurov ho mimoriadne vzrušil a ihneďnariadil výkopové práce. Chorobou vyčerpanýFraas sa však nakoniec musel vzdať a požiadalo pomoc svojho starého priateľa, riaditeľa Ber -

1

4

2

3


línskeho prírodovedného múzea. Wilhelmvon Branca okamžite zmobilizoval zdrojesvojho múzea a spriaznených finančnýchmecenášov, zabezpečil potrebné vybave-nie a vybral si Wernera Janenscha (obr. 1)za expedičného vodcu.

Nezabudnuteľná expedíciaPráve pred storočím vpochodoval Ja -nensch a ďalší významný nemecký pa -leontológ Edwin Henning do afrického vnút -rozemia so sprievodom 180 domorodcov.Začala sa veľkolepá nemecká expedícia,ktorá trvala ďalšie štyri roky (obr. 2). Jej cie-ľom bolo získať objavené kosti dinosaurov,určiť relatívny vek a stratigrafiu (sled vrstiev)usadenín v Tendaguru. Ja nensch si našielskvelého pomocníka z radov domorodéhoobyvateľstva, Bohe tiho bin Amraniho (obr.3). Ten organizoval práce niekoľkých sto-viek domorodcov na jatých na odstraňova-nie porastu z náleziska, budovanie tábora,odstraňovanie nadložného sedimentu, vy -kopávanie kostí a ich prepravu. Podmienkyneboli jednoduché. Lokalita sa nachádzala75 km na severozápad od prístavnéhomesta Lindi. Žiadne cesty, žiadna železnič-ná trať, ne hovoriac už o náročných klima-tických po meroch. Jediným spôsobom,ako mohli dopraviť fosílne kosti do Lindi,bola ľudská sila. Na trase (obr. 4), ktorejzdolanie trvalo 4 až 5 dní , preniesli domo-rodci na hlavách a na chrbtoch neuveriteľ-ných 225 000 kg kostí. V Lindi náklad zaba-lili do 850 drevených debien, naložili naarabské plachetnice, potom preložili nazaoceánske parníky a o niekoľko týždňov sadebny s prehistorickými pokladmi dostalido Berlína.

Na úpätí Tendaguru vznikla expedičnádedina, ktorá sa počas tretej sezóny roz-rástla na 480 obyvateľov. Do konca výpra-vy objavili vyše 100 nových paleontologic-kých lokalít na ploche 30 km2. Po dva a polroku sa Janensch a Hennig vrátili doBerlína, aby sa venovali preparáciia spracovaniu vlastných nálezov. Na začiat-ku roku 1913 nemecká expedícia postavilatá bor v Tendaguru naposledy. Prišla prvásvetová vojna. Nemeckú kolóniu pohltilimiestne vzbury a boje. Po ich skončení pre-šla kolónia pod správu Veľkej Británie.Britské prírodovedné múzeum vyslalo doTendaguru svojich poverencov, ktorí tuv rokoch 1924 až 1931 pokračovaliv hľadaní fosílii. Tendagurské objavynemeckých paleontológov však dodnes nikneprekonal.

Tendagurská megafaunaNemecká expedíc ia mala obrovskýúspech. Objavila bohatú faunu z konca jur-ského obdobia. Skamenené nálezy po -stupne prehovorili a odborníci v nich roz-poznali pozostatky prehistorických žralo-kov, kostnatých rýb, krokodílov, pterosau-rov a istej formy cicavca. Verejnosť všakdychtivo očakávala správy o obrovskýchkostiach, ktoré zaplnili všetok voľný pries -

tor prírodovedného múzea v Berlíne.Zistenia odborníkov prekonali všetky oča-kávania. Obrovské kosti nepatrili jedinému,ale hneď niekoľkým dinosaurom, ktoréľudské oko nikdy nevidelo. A tak sa hlav-ná výstavná hala berlínskeho prírodoved-ného múzea začala zapĺňať kostrami ten-dagurského Kentrosaura, obrneného kos-tenými bodcami (1924) (obr. 5), mäsožra-vého theropoda Elaphrosaura (1936), veľ-jašterovitého Dicraeosaura (1931), žirafovi-tého Brachiosaura (1937) a nakoniec malé-ho bylinožravého Dryosaura (1961).

Tendaguru sa stalo najpozoruhodnejšímafrickým jurským náleziskom. Jeho menov paleontologickej sieni slávy je však najviacspäté s výskytom gigantických sauropodov.

Ikona prírodovedného múzeav BerlíneBrachiosaurus v preklade z gréčtiny zna-mená ramenatý jašter a s menom Brancasme sa už v našom príbehu stretli. Svojímzovňajškom je Brachiosaurus neprehliad-nuteľný a nezameniteľný. Predné končatinymá dlhšie ako zadné a jeho dlhý krk je tak-mer vertikálne vzpriamený ako u žirafy.K stým narodeninám mu pracovníci múzeavenovali historickú rekonštrukciua usporiadali kosti do viac-menej reálnejpolohy (obr. 6) Z pôvodných 12 m takBrachio saurus podrástol na 13 m a 27 cm,čím sa zapísal do Guinnessovej knihyrekordov ako najvyššia zmontovaná kostradinosaura (obr. 7). Tieto jedince očividne

nežili sa motársky. Svedčí o tom fakt, že zosadrových tendagurských blokov vylovilinemeckí preparátori kostrové pozostatkypiatich jedincov. Ak sa raz ocitnetev berlínskom prírodovednom múzeu,porozhliadnite sa po jeho zákutiach.Zistíte, že ani impozantná kostra v hlavnejhale nepatrila tomu najvyššiemu jedincovi.

I napriek najlepšie zachovanému exem-pláru Archaeopteryxa sa podľa návštevní-kov stal ikonou prírodovedného múzeav Berlíne práve Brachiosaurus. V jeho ma -jestátnej kostre sa snúbi nielen pradávnahistória, ale aj obdivuhodný výkon nemec-kých vedcov, ktorý im môžemei s odstupom sto rokov závidieť. Na záverby som rád poblahoželal OliveroviHampemu (vedúci paleonotológie stavov-cov) a Da niele Schwarz-Wingsovej (kurá-torka dinosaurov) k historickému úspechuich predchodcov a poprial mnoho ďalšíchvýznamných objavov a rozšírenie zbierkytendagurských dinosaurov. Veď ani dote-raz sa všetky expedičné debny neotvorili.Ktovie, aké prekvapenie nás ešte čaká?

� RNDr. MARTIN KUNDRÁT, Ph.D.Geologický ústav SAV, Banská Bystrica� Foto: MARTIN KUNDRÁT (obr. 5 a 7),

7

5

Paleontológia �

6

Otázky a odpovede�Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveï, napíšte nám. My sa vo vašom mene opýtame odborníkov.

�

Odpovedajú:Prof. Ing. Miroslav Ferenčík, DrSc. Lekárska fakulta UK, Bratislavaa Prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc. Národný ústav reumatických chorôb

Aby sme doká-zali prežiť vo sveteplnom útočných ví -rusov, baktérii, ples -ní a iných pliag, o tosa stará náš imunit -ný systém. Od inýchsystémov organiz-mu sa líši tým, žeho netvorí presneohraničená anato-mická štruktúra. Je

to rozptýlený orgán s hmotnosťou približne1 kg a tvoria ho bunky (najmä biele krvinky)cirkulujúce v krvi a lymfe alebo usadenév lymfatických orgánoch.

Autoimunitné choroby vznikajú ako dô-sledok porušenej funkcie imunitného sys-tému. Imunitný systém je príliš usilovný, mož -no až ustráchaný. Je to niečo podobné, akokeď vojak v strážnej službe začne v noci strie -ľať na pohybujúcu sa ľudskú siluetu beztoho, aby sa presvedčil, či je to nepriateľalebo jeho kolega, ktorý sa vracia z tajné-ho rande. Dôsledkom takejto nadmernej čiprecitlivenej aktivity imunitného systému jenapadnutie vlastných buniek a tkaníva následne ich poškodenie. Môže byť pritom napadnutý len jeden druh buniek, čilen jeden orgán, alebo viacero druhov bu-niek, tkanív či systémov. V prvom prípadehovoríme o orgánovo špecifických auto -imunitných chorobách, v druhom prípa-de o systémových autoimunitných cho-robách.

Imunitný systém pri útoku na vlastné bun-ky a tkanivá môže využiť dva druhy zbraní.Sú to protilátky, ktoré možno prirovnaťk „tankovým strelám“ B-lymfocytov, aleboautoreaktívne T-lymfocyty, ktoré môžu pô-sobiť ako „raketové strely“ z vrtuľníkov.

Klasickým príkladom autoimunitnej cho-roby sprostredkovanej B-lymfocytmi a ich„tankovými strelami“ je idiopatická trombo-cytopenická purpura. Postihuje trombocyty(krvné doštičky), ktoré sa pri poranení tka-niva (napr.pri porezaní kože) hromadia vmieste krvácania a spoluvytvárajú krvnúzrazeninu. Tá upchá otvor v poškodenej cie-

ve a zabráni ďalšiemu krvácaniu. Násled-kom niektorých vírusových infekcií alebopôsobením niektorých liečiv sa povrch trom-bocytov zmení tak, že ich imunitný systémzačne rozpoznávať ako cudzie a začnetvoriť proti nim autoprotilátky, ktoré sa nad-viažu na trombocyty. Vzniknú tak imuno-komplexy dostičiek s nadviazanými auto-protilátkami. Tie cirkulujú v krvnom obehu,kým sa nedostanú do sleziny, ktorý je orgá-nom pôsobiacim ako „cintorín trombocy-tov“. Slezina tieto imunokomplexy rozpoz-ná a pohltí. Následkom toho klesá normál-ny počet trombocytov (250 000 na mikroli-ter krvi) na hodnoty asi desaťkrát nižšie. To

spôsobuje zvýšenú krvácavosť prejavujú-cu sa malými červenými škvrnami. Škvrnysa nazývajú purpura a môžu sa nachádzaťv koži alebo v oku. Najzávažnejším je vnú-torné krvácanie do orgánov alebo do telo-vých dutín, ktoré môže zapríčiniť smrť.

Príkladom autoimunitnej choroby vyvo-lanej autoreaktívnymi T-lymfocytmi môžebyť juvenilný diabetes mellitus (cukrovka I.typu), prípadne reumatoidná artritída.

Juvenilný diabetes postihuje mladist-vých a je iným ochorením ako diabetesdospelých. Vzniká poškodením ß-Langer-hansových buniek v pankrease, ktorýchfunkciou je produkcia inzulínu, hormónuregulujúceho hladinu glukózy v krvi. Po-škodené ß-Langerhansove bunky nie súschopné tvoriť inzulín, a preto vzniká jehonedostatok. Vtedy sa zvyšuje hladina glu-kózy (vzniká hyperglykémia), ktorej výsled-kom môže byť poškodenie funkcie obličiek,očí, nervového systému a acidóza (poru-cha acidobázickej rovnováhy krvi).

Iným príkladom autoimunitnej chorobyvyvolanej autoreaktívnymi T-lymfocytmi jereumatoidná artritída, ktorou trpia asi 2 %

populácie. Pri nej sa T-lymfocyty dostáva-jú do kĺbov, kde ničia kĺbovú chrupavku.Deštrukcia chrupavky vedie k poškodzujú-cemu zápalu, pri ktorom vzniká bolesť, opuchkĺbov, obmedzenie ich normálnej pohybli-vosti a zníženie kvality života. Následkomneliečenej reumatoidnej artritídy vznikajú nie-len deformácie kĺbov, až úplná strata ich po -hyblivosti, ale môže nastať aj orgánové po -škodenie srdca, pľúc, obličiek a zmyslovýchorgánov (najmä očí). Takýto pacient môženakoniec skončiť na invalidnom vozíku.

Prečo nevznikajú autoimunitnéchoroby u všetkých ľudí?Imunitný systém človeka za normálnychpodmienok neodpovedá na vlastné anti-gény nesprávnou, poškodzujúcou imunit-nou odpoveďou. Je to dôsledok imunolo-gickej tolerancie (neodpovedavosti), ktorása vyvíja už počas vývinu embrya. Mecha-nizmy vzniku imunologickej tolerancie navlastné antigény by sa dali prirovnať k si-tuácii, keď sa do profesionálnej armády na-verbuje množstvo vojakov, vrátane býva-lých zločincov. Tí vojaci, u ktorých sa pre-javia vražedné sklony proti vlastným prí-slušníkom, sa bez milosti zlikvidujú. Medziostatnými však ešte stále ostáva dosť po-tenciálne nebezpečných typov. Týmto savšak jednoducho nedá do rúk zbraň, a pre-to sa môžu zúčastniť len na pomocnýchprácach, ako je napr. kopanie zákopov. Aksa aj u niektorých z týchto vojakov ešteprejaví agresívne správanie, zavrú ich doväzenia. Tým sa zabezpečí správna boja-schopnosť armády. Treba však priznať, žetento mechanizmus nemusí byť vždy sto-percentný. Izolovaní nebezpeční jedincimôžu napr. z väzenia uniknúť, dostať sak zbraniam a strieľať na ostatných vojakov.

Mechanizmy imunologickej toleranciezabezpečujú ochranu jedincov pred auto-imunitnými chorobami. Táto ochrana všaknepôsobí rovnako účinne u všetkých jedin-cov. Niektorí z nich majú genetickú predis-pozíciu (zvýšenú náchylnosť), iní môžu maťnepriaznivú modifikáciu vlastných antigé-nov pôsobením vonkajších faktorov, na-príklad niektorých mikroorganizmov. V tých-to prípadoch imunitný systém takto „upra-vené“ vlastné antigény rozpoznáva ako cu-dzie a navodí proti nim autoimunitnú reak-ciu. Skoro všetky autoimunitné choroby savyskytujú častejšie u žien ako u mužov. Zá-kladnou liečbou je podávanie protizápalo-vých, prípadne imunosupresívnych liečiv(utlmujúcich aktivitu imunitného systému).


Čo sú to autoimunitnéchoroby?�Otázka čitateľa Pavla Ťomáka z Prievidze

Postihnutie kĺbov rúk a zápästí pri reumatoidnej artritíde

Prof. MUDr. JozefRovenský, DrSc.

Potulky prírodou

Pri horských potokoch, bystrinách a jarčekoch žije trasochvost horský (Motacillacinerea). Je to bratranec trasochvosta bieleho (Motacillaalba), ktorý odnepamäti spolunažíva s človekom.Trasochvost horský je všakpestrejšie zaodetý než jeho blízky príbuzný, odveký spolupútnik človeka.

Citrónový a žĺtkový odtieň žltej na bru-chu a hrudi robia z tohto neposed-ného operenca neobyčajne pôvab-

né stvorenie. Samčeka navyše zdobí aj čier-na brada. Trasochvost horský má veľmi dl-hý chvostík, ktorým neustále potriasa. Keďprisadne niekde na skalku vyčnievajúcuz horskej riavy, amplitúda ako aj kmitočetkyvkania chvostíkom dosahujú maximálnuhodnotu a klesajú postupne, ako sa vtáčikupokojuje. Počas prechádzok po skalna-tom brehu horskej bystriny si žĺtkovožltý blysk,ako som si v detstve pomenoval toto vtá-čie stvorenie, pokyvkáva chvostíkom ako-by do rytmu hučiaceho potôčika. Keď v pred-jarí začujem niekde od potoka hlasné a jas-né volanie „ci-cit“ a po chvíľke pozornéhopátrania zbadám na azúrovom nebi v cha-rakteristických vlnovkách letiaceho traso-chvosta horského, srdiečko sa mi rozbúšiod radosti tak, ako tomu bolo počas detst-va. Pohľad na žĺtkovožltého blyska v poza-

dí s blankytnou oblohou patrí pre mňa dokategórie nadprirodzených úkazov na tom-to pozemskom svete. Priznám sa, trasoch-vost horský vedno s vodnárom potočným(Cinclus cinclus), ktorý je odvekým spolu-podnájomníkom trasochvosta horskéhov tomto riečnom biotope, sú moji veľkí mi-láčikovia.

Obdivujem silu života oboch, aj za to, žeim v skalných tiesňavách neprekáža anivysoká hladina hluku zurčiacej vody presa-hujúca mnohonásobne povolenú normu

pre dlhodobé zdravé prežívanie počujú-cich živočíchov v tomto prostredí. Stvori teľich určite obdaril nejakými špecifickými chrá-ničmi sluchových orgánov, keď im priamneznesiteľné decibely hluku vôbec, ale vô -bec neprekážajú, skôr naopak.

Keď v predjarí stúpam na tokaniská dovysokých polôh lesa, leží tam obyčajne v tom -to období ešte poriadne hrubá snehováperina, a tak schodnejší prístup k odľahlýmhlucháním stanovištiam vysoko v horách jepo bystrinách. Verných spoločníkov pri zo-stupe počas bieleho dňa mi tam robia tietodve vtáčie stvorenia.

Pri zostupe z hôr tiesňavou rieka preko-náva skalné stupne a schody hučiacimi vo -dopádmi. Keď z odľahlého lesného zátišia,kde panuje priam hrobové ticho, ktoré za -včas ráno rozčeril tichým rozjímaním hlu-cháň, vkročím do skalnej tiesňavy so zurčia-cim potokom, bubienky mi ide v ušiach po-trhať. Vlastného slova si nepočujem, aj kebysom kričal na plné hrdlo. Keď v tom hlučnomprostredí zbadám žĺtkovožltého blyska, ktorý

ma začne sprevádzať na púti skalnou tiesňa-vou, ako si nôti pesničku, zdá sa mi to smieš-ne, ba až paradoxné. Vtáčika totiž vôbec, alevôbec nepočujem. Veď by som nepočul anivýbuch z kanónu, a nieto ešte tíško si švito-riaceho trasochvosta. Len otváranie a zatvá-ranie jeho zobáčika prezrádza, že si nôti svo -ju pesničku. V tej chvíli vzdávam tomutostvo reniu nesmierny obdiv. Hoci ani on sámseba nepočuje, predsa si pospevuje.V hlučnom prostredí je hluchý, avšak nienemý. Vari aj preto, že žĺtkovožltý blysk sadelí o toto skalné prostredie nielen s vodná-rom – otužilcom, ale aj s mojou najväčšouláskou – murárikom – som si tohto zvláštne-ho operenca už v ranom detstve tak veľmiobľúbil.

� Doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.

�


Žĺtkovožltý blysk

Trasochvost horský

Vodnár potočný

Šelmičkyz Afriky

Veľmi populárne sú menšie šelmyz čeľade mungovité (Herpestidae).V minulosti sa radili spolu

s príbuznými cibetkami a ženetkami dočeľade ci betkovité (Viverridae). Podľa

poslednej re vízie patrímedzi mungovité šelmyminimálne 37 druhov,z nich mungovia súrozšírení v Afrike i Ázii,kým surikatya mangusty obývajúčierny kontinent. Na Ma-dagaskare nájdeme eštegalídie, ktoré predstavujúakýsi spojovací článok me dzioboma spomínanými če ľaďami.

Zástupcovia čeľade mungovité sadlhým štíhlym telom a krátkymi nohami po -dobajú na lasicovité šelmy. Rovnako akoony, majú dobre vyvinuté veľké pachovéžľazy, umiestnené v kožnom záhybe prianálnom otvore. Niektoré druhy dokážudokonca pri obrane podobne ako skunkvystreknúť páchnuci sekrét na nepriateľa.Sfarbenie týchto šelmičiek, pohybujúcichsa v prevažnej miere po zemi, je až na vý -nimky nenápadné, maskovacie,u niektorých druhov je rozdiel v sfarbeníletnej a zimnej srsti. Keďže ide hlavneo zvieratá s dennou aktivitou, na ktoréčíhajú mnohé nebezpečenstvá, žijú zväčšav menších spoločenstvách. Takýmto spô-sobom sa snažia zvýšiť svoju bezpečnosť,čo sa im určite darí, pretože sa vo svojejdomovine stále hojne vyskytujú. Akonáhle

opustia svoje podzem-né obydlia, sú neustálev strehu. Osobitne toplatí pre stráže, ktoré

starostlivo pozorujú oko-lie z neja kého vyvýšeného

miesta a v prípade hrozia-ceho ne bezpečenstva (letiaci

dravec, väčší had, šelma)výstražným hlasom (pípanie, mlia-

skanie, štekot) upozornia na nepriateľacelý rodinný klan, ako aj iné zvieratáv okolí.

SurikatySvojimi strážnymi hliadkami zviditeľnili celúčeľaď predovšetkým surikaty vlnkaté (Su -ricata suricatta), ktoré nemôžu chýbaťv nijakom väčšom filmovom dokumenteo africkej zveri. Na rozdiel od mangúst másurikata o niečo predĺženejší nos a trochudlhšiu, zato však redšiu srsť. Predo -všetkým hliadkujúci jedinci majú na pred-ných končatinách dlhé pazúry, ktoré imslúžia pri budovaní rozsiahlych podzem-ných brlohov. Podzemné sídlo surikátmôže zaberať plochu až niekoľko sto štvor-cových metrov a neraz má aj 90 vchodov

Surikata má na rozdielod mangúst viac predĺžený nos.


Hliadkujúca surikata v typickom postoji

Zoológia�Hoci vo februári kraľuje vo voľnej prírode zima, aj v našich podmienkach sa nájdu miesta, kde to vyzerá ako v horúcej Afrike. Sú to zoologické záhrady, ale aj o príbytky chovateľov exotických zvierat.

a východov. Ich spoločenstvo (dĺžka te la 25 až 35

cm, hmotnosť od 0,6 po 1 kg) tvorí 10 až30 jedincov. Základom kolónie sú dve-trirodiny so svojimi potomkami. U všetkýchjej členov je veľmi vyvinutá vzájomná spo-lupatričnosť. Okrem spoločného stráženiaa obrany teritória sa všetky dospelé surika-ty starajú spoločne aj o vý chovu mláďat.Tie sa rodia obyčajne po čas afrického leta,pričom v jednom vrhu sú 2 až 4 mláďatá.V savanách, polopúšťach a púšťach sub-saharskej Afriky sa živia predovšetkýmrôznym hmyzom (termity, koníky, kobyl-ky), trúfnu si aj na jedovaté šťúry, menšiehady, jaštery a drobné zem né cicavce.Korisť lovia asi v okruhu dvoch kilometrovod nory. Pri nedostatku mäsitej potravyvšak nepohrdnú ani sladkými plodmia hľuzami. Surikaty dosť často chovajú vosvojich chatrčiach domorodci, ktorýmpomáhajú zlikvidovať v obydliach ne -príjemný hmyz a hlodavce.

Mangusta, známa pod staršímnázvom mungoZ početnej rodiny mangúst sa v zajatí naj-častejšie chová mangusta pásavá (Mun -gos mungo), ktorá je rozšírená od Etiópiea Sudánu až po južnú Afriku. Na rozdiel odsurikát obýva okrem otvorených biotopovaj zalesnenú krajinu, no hustým pralesomsa vyhýba. Je len o niečo väčšia než suri-katy (dĺžka tela 30 až 45 cm, hmotnosť od0,6 po 1,3 kg). V sfarbení prevládajú sivo -hnedé tóny, typické sú pre ňu priečnetmavé pásy na chrbte. Životná stratégiamangúst pásavých je prakticky rovnakáako u surikát. Rodinný klan tvorí 10 až 20(výnimočne 40) jedincov. Táto skupinaobýva až 400-hektárové teritórium,v ktorého strede leží podzemný labyrint.Roz množovanie mangúst údajne prebieha

počas celého roka, o potomstvo sa spo-ločne stará celá svorka. Na jednom miestesa tieto šelmičky zdržia najviac dva mesia-ce, po vyčerpaní potravných zdrojov sapresunú ďalej. Menším druhom je man-gusta líščia (Cynictis penicillata), ktorá do -

rastá do dĺžky 40 cm, ale je ští-hlejšia než mangusta pásavá,dosahuje hmotnosť len od 0,5 do0,8 kg. Ryšavým sfarbeními celkovým vý zorom trochu pripomínalíšku. V zimnom období má bledožltú srsť.Roz šírená je od južnej Angoly cez Namíbiuaž po Juhoafrickú republiku. Rodinný klantvorený 8 až 50 jedincami ovláda územie

s rozlohou 5 až 6 ha. Najmenšíchzástupcov celej čeľade nájdeme

v rode He logale. Mangusta trpa-sličia (H. par vula), dorastajú-

ca len do 17 až 24 cm, jerozšírená od Etiópie

a Somálska až po južnú Afriku. Tentohnedo sfar bený druh obýva suchšie bio-topy – savany a riedke akáciové lesy odnížin až do nadmorskej výšky 1 800 m.Podobne ako ostatné mangusty, je ajmangusta trpasličia aktívna hlavne cezdeň, keď loví vo svojom teritóriu hmyza malé stavovce, prípadne si pomaškrtí ajna sladkých plodoch. Kolónie tohotodruhu sú pomerne malé, obyčajne ichtvorí len 10 až 12 zvierat. Ich spoločenskýživot je rovnako rozvinutý, ako aj u inýchdruhov mangúst a surikát.

Chov týchto spoločensky žijúcich zvieratv zajatí, aj keď ide o menšie šelmičky, sivyžaduje pomerne veľké vykurované prie-story (18 až 22 °C) – najlepšie presklenévitríny s vonkajším výbehom orientovanýmna slnečnú stranu. Dôležité je, aby sa pod-laha ubikácie vykurovala minimálne na 20až 23 °C, keďže nízka teplota a zvýšenávlhkosť substrátu spôsobujú mungovitýmkožné ochorenia. Aj keď sa tieto šelmy prí-liš nešplhajú, je dobré rozčleniť im priestorbalvanmi, brvnami, konármi a pňami, kto -ré rady preliezajú a niektoré si vyberú akohliadkovacie stanovištia. Podstatným prv -

kom pri chove surikát i mangústsú drevené búdky, ktorých musíbyť vždy viac, než je chovanýchzvierat. V zoologických záhra-dách sa často budujú betónovétermitiská s množstvom tunelova dier, ktoré obľubujú predo-všetkým surikaty. Kŕmenie mun-govitých šeliem je bez problé-mov, po dobne ako fretiekalebo norka (mäso, pečienka,

ale i varené zrno aleboryža). Gravidita sa míc

trvá v priemere dvamesiace, u surikátaž 77 dní.Mláďatá (2 až 6)sa rodia po -merne vyspelé.Odchovajú savšak obyčajne

len vtedy, keďsa narodia do -

minantnej samici,mláďatá iných samíc

ostatní zväč ša zabijú.Ak nie sú zvieratá streso-

vané, už do dvoch týždňov začínajú sami-ce (matka i tety) nosiť mláďatá z brlohu naslniečko, ktoré pohlavne dospievajú voveku jedného roka.

Okrem chovu mungovitých šeliem v pá -re alebo vo väčšej skupine, je možné cho-vať aj jednotlivé exempláre, lebo sa dajúveľmi dobre skrotiť a sú rovnako prítulnéako fretka. I takto netradične si môže niek-to splniť svoj africký sen, najlepšie je hovšak zažiť priamo v domovine týchto mi -lých, spoločensky žijúcich šelmičiek.

� JOZEF MÁJSKY


Často chovanoumungovitou šelmou je mangusta pásavá(Mungos mungo).

Najmenším zástupcom čeľa-de mungovité je mangustatrpasličia (Helogale parvula).

Zoológia �

Mangusta líščia(Cynictis penicillata)výzorom pripomínalíšku...

Dnešné trendy na bojovom poli sa s tými spred niekoľkých desaťročí už dajú len veľmi ťažkoporovnávať. Najdôležitejším aspektom boja sanapríklad stala rýchlosť, a nie samotná sila a veľkosť armády.

Celkový systém tvorby vojska sa pretransformoval podľarímskeho a gréckeho antického systému, a tak je armádav pravom slova zmysle povolaním. Ak vás zaujíma, čo je

dnešným trendom armáda, aké zbrane sa preferujú a ako prebie-hali konflikty posledných desaťročí, dáme vám odpoveď.

Začarovaný AfganistanAfganistan je krajina, ktorá v sebe spája kultúru stoviek národov,náboženstiev, jazykov a tradícií. Krajina, ktorej horské masívyponúkajú ideálny úkryt pre celé armády. Krajina, ktorá je taká chu-dobná, a predsa hrdá, že Európan len ťažko pochopí, ako môžefungovať a nerozpadnúť sa. V prvom prípade išlo o deväť rokovtrvajúci konflikt, kde na jednej strane stáli sovietske jednotky a nastrane druhej mudžahedíni, masívne podporovaní USA. V časetrvania prvej sovietsko-afganskej vojny išlo najmä o ideologickésnaženie, ktoré malo odzrkadľovať schopnosti veľmocí dominovaťv tejto strategicky dôležitej vojne. Táto vojna trvala viac ako desaťrokov a dokonale odráža aktuálne dianie v Afganistane. Rozpútalasa v roku 1979 a k odchodu sovietskych vojakov došlo až v roku1989. Špecifikom tejto vojny bola technická, početná a organiza-čná presila jednej armády nad druhou, ktorú však prekonala od-hodlanosť a schopnosť efektívne využívať terén. Na začiatku kon-

fliktu mala strana sovietov až 1 180 000 vojakov, na strane mudža-hedínov bolo len 140 000 mužov. Avšak táto vojna je zaujímavánielen stratégiou boja, ktorá sa dá prirovnať tej z Vietnamu a Kórei,ale aj inovatívnymi technologickými prostriedkami, ktoré sa použilina vedenie vojny. Sem spadá masívne využitie letectva, ktoré bolovzhľadom na typ terénu v Afganistane oveľa mobilnejšie ako po -zemné mechanizované jednotky. Najlepším spomedzi používa -ných modelov bol ťažký bojový vrtuľník Mil Mi-24.

Ide o dvojmotorový vrtuľník, celokovovej polškrupinovej kon-štrukcie. Na pohon používa dvojicu turbomotorov TV3-117, ktorépoháňajú päťlistový kovový rotor. Maximálna rýchlosť vrtuľníka je335 km/h a dolet 450 km. Maximálna nosnosť je na úrovni 1,5tony. Výzbroj vrtuľníka tvorí štvorhlavňový guľomet s kalibrom 12,7mm a zásobníkom na 1 470 nábojov. Okrem toho je vyzbrojený ajôsmimi protitankovými navádzanými raketami 9M114 v štandard-nej verzii. Podľa aktuálneho nasadenia možno vrtuľník zariadiťďalšími typmi nosičov rakiet. Jeho evolučným nástupcom bol mo-del Mil Mi-28, ktorý je skôr známy pod operačným názvom NATOako Havoc a je priamym konkurentom amerického vrtuľníka Apa-che. Vrtuľník Havoc prešiel nielen kozmetickými zmenami, ale ajznačným redizajnom z hľadiska transportnej kapacity, výzbrojea schopnosti lietať za každého počasia a, samozrejme, značnýmvylepšením elektroniky.

Ide o vrtuľník, ktorá sa ešte stále len začleňuje do výzbroje mo -derných armád a najväčšími odberateľmi sú Rusko a Venezuela.Cena jedného kusa sa pohybuje na hranici 12 miliónov dolárov,no záleží aj na výbave. Samotný vrtuľník je do veľkej miery strojurčený na priamu podporu pozemných jednotiek a postupnenahrádza dnes už nemotorné tanky.

Vojna v Afganistane sa skončila pomerne nerozhodne. I keďsovietske jednotky dominovali na všetkých frontoch, nikdy sa imnepodarilo krajinu ovládnuť a politická moc sa rozpadla praktickyokamžite po ich odsune z Afganistanu. Dnes je na tom podobne


°

Vojsko�

Univerzálny bojový tank M1 Abrams je dnes najbežnejšie používaný tank Spojených štátov, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých ozbrojených konfliktoch a dokázal svoje kvality.

Moderné

a trendy na bojiskáchzbrane

aj ďalšia veľmoc, a to Spojené štáty, ktoré podobne ako Rusko užniekoľko rokov vedú boje s dobre organizovanými, no slabšie vy -zbrojenými jednotkami.

Presné delostrelectvoDnešné armády kladú značné požiadavky aj na rýchlosť a pres-nosť delostrelectva. Príkladom je aj aktívne používaná húfnica PzH2000. Táto samohybná húfnica kalibru 155 milimetrov patrí medzinajmodernejšie delostrelecké systémy a je nasledovníkom amer-ickej húfnice M109, ktorá už slúži vyše 30 rokov. Využíva sa naničenie bodových a plošných, ale aj obrnených a pohyblivýchcieľov. Delo je z dielne firmy Rheinmetall. Ide o optimálne riešenies dostatočným dostrelom, ktorý je podľa terénu a aktuálnychpoveternostných podmienok na úrovni 30 až 40 km. Dojazd s jed-ným naplnením nádrže je 420 km. Pri testovaní v roku 1997 do -siahla húfnica PzH 2000 kadenciu 12 striel za minútu, čo je zás-luha automatického nabíjania. Dnešné húfnice sa konštruujú akoka-nóny. Štandard západného kalibru je 155 mm, ruské húfnice

majú kaliber 152 mm. Dĺžky hlavní dosahujú až 7 m (45-násobokraže). Dostrel s klasickou muníciou je potom aj 30 km. Na ďalšiezvýšenie dostrelu sa používa munícia s odparovacou základňoualebo s pomocným raketovým motorom. Vďaka pokroku v elek-tronike (prieskumné prostriedky a digitálne systémy riadenia paľ -by) sa zväčšila presnosť streľby. Napríklad pri použití digitálnehosystému riadenia paľby a munície XM982 Excalibur s raketovýmmotorom a satelitným navádzaním sa dá strieľať až na vzdialenosť40 km s kruhovou odchýlkou do 10 m. V porovnaní s kanónomrovnakého kalibru má húfnica menší teoretický maximálny dostrel.To je z dôvodu tenšieho plášťa umožňujúceho použitie menšíchlimitných množstiev prachových náplní. Použitím menšej náplnesa strele, za predpokladu rovnakej dĺžky hlavne, udeľuje menejkinetickej energie, teda aj úsťová rýchlosť je menšia. Avšak húfni-ce sú vďaka tomu oveľa presnejšie a pri použití prachových náplníje ich dostrel vyšší ako v prípade kanónov. Okrem toho sú, sa-mozrejme, mobilnejšie.

Moderné tankyÉra tankov sa pomaly blíži k svojmu koncu, no i dnes predstavujúna bojiskách obrovský potenciál pre mobilné delostrelectvo aschopnosť likvidovať obrnené postavenia. Pomerne známym mo-delom, ktorý sa aj aktívne zúčastňuje vo vojne v Iraku, je M1 Ab-rams. Je nástupcom predošlého amerického tanku M60 Patton.Výrobcom tejto zbrane je firma General Dynamics. V konštrukciitanku sa kladie dôraz na ochranu posádky, vysokú presnosť apohyblivosť. Americká armáda používa tri verzie: M1 (pôvodnáverzia), M1A1 (vylepšená palebná sila a ochrana posádky, dnesnajpoužívanejšia verzia) a M1A2 (zdokonalené elektronické vy-bavenie). Tanky Abrams nasadili po prvýkrát vo väčšej bojovej ak-cii až v roku 1991 v operácii Púštna búrka, ktorej sa aktívne zú-častnilo 1 848 tankov typu M1A1. Disponovali plátmi ochudob-neného uránu vo svojom pancieri. Počas operácie Púštna búrkanezničili jediný tank a iba 18 tankov vyradili zo služby kvôli tech-nickým problémom. Tanky Abrams tiež využili svoj technologický

náskok oproti najpočetnejšiemu tanku irackej armády T-72. Vyko-návali svoje akcie mimo iného aj v noci, keď používali prístroje prenočné videnie a ničili iracké T-72, ktoré nemohli žiadnym adekvát-nym spôsobom reagovať. Tank M1 Abrams možno letecky pre-praviť lietadlami C-5 Galaxy a C-17 Globemaster III. V prípadelietadla C-5 možno súčasne prepravovať dva tanky Abrams, ktorésa však potom ešte musia pripraviť na bojovú akciu. TankyAbrams sa však vo väčšine prípadoch prepravujú pomocou ná-mornej techniky. Veľké lode dopravia tanky do blízkosti pobrežia,kde ich presunú na obojživelné vznášadlá, ktoré ich prenesú ažk pobrežiu. Ak je to však nebezpečné, vybavia tanky systémompre hlboké brodenie vo vode a vznášadlá ich dopravia len doblízkosti pobrežia. Tento tank sa právom označuje ako hlavnýbojový tank, keďže predstavuje univerzálne riešenie z hľadiskakadencie, odolnosti a spoľahlivosti.

LietadláKto chce dnes dominovať na bojových poliach, musí ovládať vzduch.Práve na toto bojové pole sa dnes orientuje väčšina veľmocí.História letectva je pomerne bohatá a existujú stovky modelov,ktoré sú určené pre konkrétne typy útokov a nasadenie. Takým jeaj dnes bežne používané Su-30 Flanker (Su-27PU) navrhnuté predlhé lety nad 10 hodín. Dvojsedadlové lietadlo má vo výbave zari-a denie na tankovanie za letu. Su-30 je v dnešnej dobe zrejmenajviac vyrábaný viacúčelový bojový stíhač a zároveň je prvýmlietadlom na svete, ktoré prekonalo rýchlosť zvuku pri lete kolmohore. Su-27UB nasadili do letectva v rovnakom čase ako Su-27.Išlo o dvojsedadlové lietadlo navrhnuté pre výcvik. Malo rovnakézbraňové systémy ako Su-27 a podobné manévrovacie schop-nosti. Rozdiel bol len v menšom dolete vďaka zvýšenému odporuzapríčinenému väčším kokpitom. Neskôr vznikla myšlienka využiťmiesto druhého člena posádky v nasadení lietadla na dlhé misie.A tak vznikol Su-30. Využitie Su-30 ako tréningového a zároveňbojového stroja s dlhým doletom prinieslo zníženie výrobných ná-kladov. Zmeny proti Su-27 sú malé, ale viditeľné. Vďaka techno-logickému pokroku sú v Su-30 použité novšie materiály a tech-nológie. Tak ako u ostatných typov vyplývajúcich z koncepcie Su-27, je k dispozícii prilbový zameriavač, optoelektronický a laserovýzameriavací systém, aktívne rušenie radaru protivníka, varovnýsystém nepriateľského útoku a pasívne obranné zariadenia protiraketám na vypúšťanie klamných cieľov. Podľa údajov výrobcu máSu-30 viac ako dvojnásobný dolet a 2,5-krát väčšiu účinnosť akopôvodný Su-27.

Predné sedadlo je na rovnakom mieste ako v Su-27. Druhésedadlo má výrazne lepší výhľad nadol. Zadný kokpit má aj všetkypanely ovládania ako predný kokpit. Su-30 predstavuje vďaka schop-nosti tankovať za letu a vďaka možnosti zavesenia prídavnýchvonkajších palivových nádrží lietadlo s dlhým doletom a schop-nosťou dlho strážiť veľké územie. Má moderné navigačné, paleb-né a riadiace systémy a zároveň umožňuje lietadlu plniť úlohuvedúceho stroja formácie. Podobne ako Mig-31 môže Su-30 pra-covať v režime mini AWACS.

Okrem konvenčných lietadiel sa do aktívneho nasadenia dostá-vajú aj moderne bezpilotné lietadlá. Takým je aj MQ-1 Predator.Toto lietadlo sa vyznačuje strednou operačnou výškou letu a dl-hou vytrvalosťou. Lietadlo sa pôvodne využívalo výlučne na prie-skumné účely, neskôr vznikla jeho modifikovaná ozbrojená verziavyzbrojená dvoma riadenými strelami AGM-114 Hellfire. Predatorje v prevádzke od roku 1995. Nasadili ho v bojoch v Afghanistane,Bosne, Kosove, Iraku a Jemene. Predator nie je len lietadlo, alepredstavuje celý systém, ktorý zahŕňa štyri lietadlá disponujúcesenzormi a pozemnú riadiacu základňu,ako aj primárnu satelitnúkomunikačnú sadu. O obsluhu sa stará až 55 osôb. Predator na-ďalej prechádza vývojom a vďaka svojej veľkosti a účinnosti veľmidobre dokázal kvality bezpilotných strojov.

Technológia zbraní sa neustále vyvíja a mení, konvenčné zbra-ne dnešných dní sú vlastne evolučne vylepšení nástupcovia týchz druhej svetovej vojny, no postupne sa do výzbroje dostávajú ajúplne nové typy zbraní, napríklad aj bojové roboty.

� PETER KMEŤO


Vojsko �

Vrtuľník Havoc predstavuje univerzálne riešenie na lietanie za každého počasia, vo dne i v noci. Oproti staršiemu predchodcovi je mobilnejší, no transportná kapacita bola rapídne znížená.


Ruské dopravné lietadlo pre 21. storočieNajambicióznejším ruským programom v oblasti

vývoja civilných dopravných lietadiel je projektMS-21. Skratku MS-21 treba dešifrovať ako magistraľnyj samoľot dľa 21. veka, čiže magistrálne lietadlo pre 21. storočie.

Ruský prívlastok magistraľnyj sa používa na označenie hlavnýchtratí alebo liniek, pričom – pokiaľ ide o letectvo – sa tým myslianajviac vyťažené linky na stredné vzdialenosti. Povedané inak, typMS-21 by mal byť na domácej, teda ruskej scéne, hlavnou náhra-dou za už zastaraný typ Tu-154. Ruskí konštruktéri však majúambície etablovať sa s týmto lietadlom aj na medzinárodnýchtrhoch, na ktorých v súčasnosti dominujú lietadlá Boeing 737a Airbus A320.

Formálny začiatok programu MS-21 sa datuje od roku 2003,keď firma Irkut zvíťazila v štátnej súťaži o nástupcu typu Tu-154.Momentálne sa však na vývoji lietadla MS-21 podieľajú aj ďalšieruské konštrukčné kancelárie a závody. Na projekt spoločnevyčlenili približne tri miliardy dolárov. Podľa stanovených cieľov bymalo mať lietadlo MS-21 až o 25 % nižšiu spotrebu ako terajšieporovnateľné typy B737 a A320, prevádzkové náklady by mali byťnižšie o 15 %. Dosiahlo by sa to použitím mimoriadne aerodyna-micky efektívnych krídiel i množstvom kompozitných konštrukč-ných materiálov. Spočiatku by mal podiel týchto materiálov na cel-kovej hmotnosti tvoriť okolo 30 %, neskôr, keď lietadlo dostane ajkompozitné krídla, by mal stúpnuť až na približne 40 %.

Lietadlo MS-21 by mali vyrábať v troch verziách. Verzia MS-21-200 bude určená na prepravu 150 cestujúcich v jednotriednejkonfigurácii kabíny alebo 162 cestujúcich (v dvoch triedach). Tátoverzia má rozpätie krídiel 35,9 m, dĺžku 35,9 m, výšku 11,4 ma maximálnu vzletovú hmotnosť 67 600 km. Jej maximálny dolet je5 000 km. Rovnaký dolet má mať verzia MS-21-300, ktorá budemať trup predĺžený na 41,5 m a pojme 181, respektíve 198 cestu-júcich. Maximálna vzletová hmotnosť tejto verzie je 76 180 kg.Rozpätím krídel zväčšeným na 36,8 m a trupom predĺženým na46,7 m sa vyznačuje veria MS-21-400 s doletom 5 500 km, ktorábude môcť prepravovať 212 alebo 230 cestujúcich. Okrem základ-ných verzií sa uvažuje aj o verziách LR/ER s predĺženým doletom.

Zatiaľ zostáva otvorená otázka motorov na pohon nového rus -kého lietadla. Do užšieho výberu dodávateľov motorov sa dostalifirmy Rolls-Royce a Pratt&Whitney. Lietadlá pre ruský trh by všakmohli mať aj domáce motory firmy Aviadvigateľ. Požadovaný ťahmotorov leží v rozpätí od 98 kN do 147 kN. Prvý prototyp lietadlaMS-21 by sme mohli vidieť v roku 2013 a jeho prvý let by sa maluskutočniť v roku 2014. Letecké spoločnosti by mohli mať prvésériové lietadlá v roku 2016.

Nový vrtuľník bude náhradou za doterajšístroj S-76C+, ktorý bol v službe od de -cembra 1998. Typ S-76C++ je zatiaľ po -sledným členom úspešnej rodiny viacú-

čelových civilných vrtuľníkov S-76. Jehoprvý prototyp po prvý raz vzlietol 13.mar ca 1977. Prvá produkčná verzia,označená S-76A, získala v roku 1982

niekoľko svetových rekordov vo svojejkategórii. Neskôr sa vyrábali verzie S-76Mk II, S-76B a S-76C+. Najnovšia verzia S-76C++ sa od predchádzajúcej odlišu-je najmä novými motormi, menej hlučnouprevodovkou a úpravami interiérui elektronického vybavenia.

Na pohon vrtuľníka slúžia po dobu 5 mi nút dva turbohriadeľové motoryTurbome ca Arriel 2S2 s maximálnym štar-tovacím výkonom po 688 kW. Krátkodobýmaximálny výkon (30 s) má až 770 kW.Maxi málna vzletová hmotnosť vrtuľníka je5 306 kg, maximálna cestovná rýchlosť287 km/h a maximálny dolet 762 km.

Ope račný dostup je 4 206 metrov, s jedným pracujúcim motorom je to

1 493 m. Rotor má priemer 13,41 ma dĺžka trupu je 13,22 m.

V kabíne pre cestujúcich dlhej2,41 m a širokej 1,93 m môže

byť maximálne 12 sedadiel,verzie VIP majú menší

počet sedadiel. FirmaSikorsky neposkytla

žiadne bližšie infor-mácie o vybavení

vrtuľníka pre brits-kú kráľovskú rodi-nu, ktorá používavrtuľníky spome-

nutej firmy už od 50. rokov minulého

storočia.

Lietadlá�

Nový vrtuľník pre britskú kráľovnúAmerická firma Sikorsky Global Helicopters dodala Veľkej Británii

vrtuľník typu S-76C++ v úprave VIP, ktorý bude slúžiť na dopravu britskej kráľovnej a ostatných členov britskej kráľovskejrodiny.


Nový päťkový rad BMWNemecká firma BMW predstavila úplne nový

modelový rad 5 na veľkolepej šou priamo vosvojich priestoroch v Mníchove. Už na prvýpohľad je zrejmé, že dizajnéri a konštruktéripoužili pri vývoji nového modelu skôr princípevolúcie, než revolúcie.

Vozidlo využíva podvozkovú skupinu z luxusného modelu radu 7.Nová päťka má prirodzene vpredu typický obličkový dizajna vyznačuje sa pomerne dlhou, kontúrovanou kapotou, oblúkovi-tou strechou a krátkymi prevismi vpredu i vzadu. Predĺžením rázvo-ru podvozku na 2 968 mm, čo je viac, ako majú konkurenčné mode-ly Audi A6 a Mercedes E, sa dosiahlo zväčšenie priestoru pre cestu-júcich sediacich vzadu. Celková dĺžka vozidla je 4 899 mm, jehošírka je 1 860 mm a výška 1 464 mm. Batožinový priestor má objem520 litrov. Pri konštrukcii vozidla sa použili v značnom rozsahu ľahkékonštrukčné materiály. Z hliníka sú zhotovené dvere, predné dvere,predné bočné steny i niektoré prvky podvozku.

Pri uvádzaní na trh v marci bude na pohon modelov radu 5k dispozícii jeden osemvalcový a tri šesťvalcové benzínové motory,ako aj dva vznetové šesťvalce. Neskôr sortiment doplní vznetovýštvorvalec. Na pohon špičkového modelu 550i slúži 4,4-litrový vidli-cový osemvalec so štyrmi ventilmi na valec. Tento motor s dvomi tur-bodúchadlami a so systémom priameho vstrekovania benzínu vyví-ja maximálny výkon 300 kW a jeho najvyšší krútiaci moment je 600Nm. Model 550i má osemstupňovú automatickú prevodovku, zrých-

li z 0 na 100 km/h za päť sekúnd a jeho maximálna rýchlosť je elek-tronicky obmedzená na 250 km/h. Tri trojlitrové benzínové šesťvalcemajú výkon 225 kW, 190 kW a 150 kW. Priaznivcov nafťákov čaka-jú dva trojlitrové šesťvalce, ktorých výkon je 180 kW a 150 kW. K nimpribudne už spomínaný štvorvalec, ktorého maximálny výkon je 135kW a celková priemerná spotreba len 5 l/100 km.

Do sériového vybavenia vozidla patrí aj elektromechanickýposilňovač riadenia, tempomat s funkciou brzdenia, sústava air-bagov i dvojzónová klimatizačná sústava. Vodič sedí za multi-funkčným volantom a má k dispozícii obslužný systém iDrivenapojený na sedempalcový displej. Nová päťka môže mať naželanie aktívne riadenie zadnej nápravy, ktoré umožňuje vychyľo-vanie zadných kolies až o 2,5 stupňa. Ďalšími prvkami príplatko-vej výbavy sú systém nočného videnia, systém varovania prinechcenej zmene jazdného pruhu či tlmiče s dynamicky presta-vovanou tuhosťou.

Nádrž postačí na 670 km jazdyNemecká automobilka Volkswagen (VW) predstavila štúdius jednoduchým označením L1, ktorá je predobrazom možnej sériovej verzie automobilu s najnižšou priemernouspotrebou na svete.

Označenie L1 možno dešifrovať tak, že hodnota spotreby sa začína číslicoujeden. Konštruktéri automobilky VW si uvedomovali, že na dosiahnutie mimo-riadne nízkej spotreby musí byť vozidlo veľmi ľahké a musí mať vynikajúceaerodynamické vlastnosti. Nosnú štruktúru i karosériu štúdie preto navrhujúz ľahkého plastu zosilneného uhlíkovými vláknami. Celé vozidlo má hmotnosťlen 380 kg, pričom takmer tretina (122 kg) pripadá na hnaciu sústavu. Nízkyodpor dosiahli kvapkovým tvarom karosérie, v ktorej sú dve miesta, pričomvodič a spolujazdec sedia za sebou.

Vozidlo je dlhé 3 813 mm, vysoké 1 143 mm a široké 1 200 mm. Čelná plo-cha vozidla je 1,02 štvorcového metra a súčiniteľ odporu vzduchu je iba0,195. Vozidlo nemá klasické dvere, ale nastupuje sa doň, podobne ako doniektorých malých lietadiel, po odklopení krytu nahor a nabok. Batožinovýpriestor v zadnej časti vozidla má objem 50 litrov. Klasické vonkajšie zrkad-lá nahradili kamery, zábery z nich sa premietajú vodičovi na displeji.

Štúdiu L1 vybavili hybridným hnacím systémom. Jeho základom je úplnenový dvojvalcový turbodieselový motor so zdvihovým objemom 0,8 litra. Tentomotor je v podstate polovicou nedávno predstaveného 1,6-litrového štvorvalca.Dvojvalec môže pracovať v dvoch režimoch, pričom v takzvanom ekonomic-

kom režime ECO je jeho maximálny výkon 20 kW, v režime Sport stúpne na 29 kW. Najvyšší krútiaci moment motora je 100 Nm. Medzimotorom a sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou sa nachádza elektromotor s výkonom 10 kW. Elektromotor podporuje spaľova-cí motor najmä pri zrýchľovaní, ale podľa potreby aj pri bežnej jazde. Na krátke vzdialenosti môže vozidlo poháňať len samotný elektromo-tor. Štúdia zrýchli z 0 na 100 km/h za 14,3 s a jej maximálna rýchlosť je neuveriteľných 160 km/h. Priemerná spotreba je pritom len 1,38l/100 km. Palivová nádrž má síce objem 10 litrov, to však v optimálnom prípade postačuje na 670 kilometrov jazdy!

Vozidlo jazdí na 16-palcových ráfikoch, na ktorých sú namontované pneumatiky Michelin Energy Saver s nízkym valivým odporom.Zadné kolesá sú plne zakryté. Štúdia má antiblokovací a stabilizačný systém. Na ochranu vodiča slúžia ochranné oblúky a niekoľkonafukovacích vankúšov. O prípadnej sériovej výrobe tohto jednolitrového vozidla ešte nie je definitívne rozhodnuté, ale podľa neoficiál-nych informácií by sa mohla začať v roku 2013.

Autá �

Gitara s dizajnom FerrariVäčšina veľkých automobiliek nepredáva len automobi-ly, ale aj v doplnkový sortiment, ako sú značkové bicyk-le, hodinky, oblečenie, športové oblečenie či ďalšiedoplnky. Notebook, košele, hodinky, hračky či topánkys logom vzpínajúceho sa koňa ponúka talianska auto-mobilka Ferrari. Nedávno sa bleskurýchlo vypredal jejďalší exkluzívny produkt, ktorým bola špeciálna maláséria gitár americkej firmy Blackbird Guitars. Ideo verziu sériovej gitary Blackbird Rider Carbon FiberTravel Guitar. Z názvu vyplýva, že ide o takzvanú ces-tovnú gitaru zhotovenú z ľahkých uhlíkových kompozi-tov. Rozmery tejto gitary predstavujú približne dve treti-ny rozmerov štandardného akustického nástroja, ale jejzvukové kvality sú porovnateľné so zvukom klasickejgitary. Dizajnér Joe Luttwak, ktorý určitú dobu pracovalpre firmu Ferrari, sa pri návrhu asymetrického tvarugitary inšpiroval pretekárskymi autami F1. Špeciálnalimitovaná séria gitary v štýle Ferrari je červenej farbya červená je aj struna A. Navyše, všetky gitary, ktoré sarýchlo rozpredali, ručne podpísali piloti F1 Felipe Massaa Kim Räikkönen.

Spektrum�

Unikátne centrumiónovej terapieV univerzitnej nemocnici v nemeckom mesteHeidelberg otvorili unikátne centrum na ožaro-vanie rakovinových nádorov zväzkami urýchle-ných iónov známe pod skratkou HIT. Ide o prvéterapeutické zariadenie v Európe, ktoré umož-ňuje ožarovať zhubné nádory ťažkými iónmii protónmi. Toto zariadenie má zároveň akoprvé na svete otočný portál, ktorý umožňujenasmerovať lúče ťažkých iónov k tumoromz ľubovoľného smeru. Portál má dĺžku 25 m,priemer 13 m a jeho hmotnosť je 670 ton,z toho 600 ton pripadá na otočnú časť. Okremportálu možno otáčať aj stôl s pacientom, čímvznikajú prakticky neobmedzené kombináciemožných smerov ožarovania. Samotné ničenienádorov ožarovaním nie je nijakou novinkou.Pri obvyklých metódach ožarovania röntgeno-vými alebo gama lúčmi je najväčšou nevýho-dou, že sú najúčinnejšie len do hĺbky približne3 cm. Ióny však vniknú do tkaniva ľudskéhotela až do hĺbky 30 cm. Lekári môžu pritom ria-diť terapeutický lúč tak, aby maximálna dávkažiarenia zasiahla len oblasť nádoru a zdravéokolité tkanivo nepoškodila. Otočný portál pri-tom dokážu nastaviť tak presne, že odchýlkalúča od vypočítanej polohy je najviac pol milimetra. To umožňuje zvýšiť dávku žiareniav porovnaní s klasickým ožarovaním protónmio 20 %, pri ožarovaní ťažkými iónmi až o 35 %.Tým rapídne stúpajú šance pacienta na vylie-čenie. Ožarovanie v novom centre HIT je urče-né pre päť až desať percent pacientovs rakovinou, čo je asi 1 300 ľudí, ktorýmnemožno rast nádoru zastaviť obvyklými ožaro-vacími metódami. Náklady na jeden ožarovacícyklus sa pritom pohybujú okolo 20 000 eur.


Spektrum �

Ubytovanie v korunáchstromovKanaďan Tom Chudleigh vymyslel a vyrába špe-ciálne guľovité domy, ktoré ponúkajú nevšednýzážitok: bývanie priamo v korunách stromov.Guľovitý tvar domu s jednou miestnosťou,v ktorom podlaha plynule prechádza zo steny dostropu, je zavesený a ukotvený pomocou trochlán na troch stromoch. Dostať sa k takémuto les-nému domu je možné pomocou schodov obto-čených okolo jedného nosného stromu a pomalom mostíku. Celé obydlie vyrobili z cédrovéhodreva alebo umelých vlákien podobnou technoló-giou ako loď. Dom neváži viac ako 500 kg a jehopriemer je 3,2 metra. Vo vetre sa mierne kolíšev korunách stromov a vytvára dojem veľkej via-nočnej ozdoby, ktorá harmonicky splývas atmosférou lesa. Hlavnou myšlienkou TomaChudleigha pri konštruovaní lesného domu bolsúlad s prírodou a nenarušenie miestneho eko-systému. Pobyt v lesnom dome, napojenom aj na elektrickú sieť a vďaka kúreniu sa v ňom dá bývať i pri teplotách -20 °C, si môžuzáujemcovia vyskúšať na ostrove Vancouver pri západnom pobreží Kanady. Za nevýhodu víkendového domčeka uprostred stro-mov možno považovať jeho pomerne vysokú cenu: drevená obytná guľa stojí okolo 150 000 dolárov, ale sklolaminátová len 45 000 dolárov.

� RM

Prečo chodíme dookola?Vedci z Ústavu Maxa Plancka pre biologickú kybernetikuv nemeckom Tübingene nedávno publikovali prvý empi-rický dôkaz o tom, že ľudia skutočne chodia do kruhu,keď nemajú spoľahlivé znaky na smerovanie svojej chô-dze. Tím vedcov pod vedením Jana Soumana a MarcaErnsta skúmal trajektórie ľudí, ktorí niekoľko hodín putovalisaharskou púšťou (v Tunise) a v Bienwaldskom lese (v Nemecku). Na záznam dráhy ľudí slúžil satelitný navi-gačný systém GPS. Výsledky výskumu ukázali, že účast-níci testu mali schopnosť ísť priamo len vtedy, ak videliSlnko alebo Mesiac. Ak však tie zašli za mraky, ľudiazačali chodiť do kruhu bez toho, aby si to vôbec uvedo-mili. „V minulosti bolo jedným z vysvetlení to, že väčšinaľudí má jednu nohu dlhšiu alebo silnejšiu ako druhú, čím

vzniká systematická odchýlka najednu stranu od priameho smeru.Aby sme otestovali túto domnien-ku, zaviazali sme ľuďom očia povedali im, aby šli priamo.Väčšina ľudí sa pohybovalav kruhoch, v niektorých prípadochdokonca veľmi malýchs priemerom menej ako 20metrov,“ povedal dr. Souman.Ukázalo sa však, že tieto kruhyboli len zriedka v jednom smere.

Tá istá osoba sa raz odchyľovala doľava, inokedy doprava. Takétoodchyľovanie teda nemohli zapríčiniť rozdiely v dĺžke alebo sile nôh, aleboli prejavom narastajúcej neistoty o tom, aký smer je vlastne priamy.Podľa Soumana sa malé náhodné chyby v rôznych zmyslových signá-loch, ktoré nám poskytujú informácie o smere chôdze, postupne sčíta-vajú a človek sa tak stále viac a viac odchyľuje od priameho smeru.Ďalší výskum by sa mal sústrediť práve na to, akým spôsobom využíva-jú ľudia tieto a iné zdroje informácií, ako napríklad vzdialenú vežu alebokopec či polohu Slnka, na určenie smeru. Vedci na to využijú najmo-dernejšie zariadenie na báze virtuálnej reality.


Svetové prvenstvo KLMBiopalivá vyrobené z obnoviteľných zdrojov sa užv menšej či väčšej miere používajú na pohonautomobilov. Rozbieha sa však aj ich testovanieako pohonnej látky pre prúdové motory lietadiel.Svetové prvenstvo získala holandská letecká spo-ločnosť KLM, ktorá koncom vlaňajšieho novembrapoužila na vôbec prvý let s cestujúcimi ako palivoaj biokerozín. Jeden zo štyroch motorov lietadlatypu B747 spaľoval zmes, ktorej polovicu tvorilnormálny kerozín a polovicu biokerozín.Biokerozín vyrobený z rastliny ľaničník siaty(Camelina sativa) dodala biotechnologická firmaz amerického Seattlu. Lietadlo štartovaloz amsterdamského letiska, kde aj pristálo, a bolovo vzduchu 90 minút. Na jeho palube bolo počashistorického letu 40 cestujúcich. Išlo aj o vôbecprvý let lietadla v Európe, pri ktorom sa akopohonná látka použilo aj biopalivo. Skúšobné letys využitím biopaliva už vykonali lietadlá spoloč-ností Virgin, Air New Zealand, Air Japana Continental Airlines.

Zdravoveda�


Mliekoa rakovina?

Pre ľudské mláďa je mliekozákladnou potravinou od narodenia. Sme predsa cicavce.Platí to rovnako od úsvitu ľudstva až dodnes. Stále viac savšak zjavujú názory, že je topotravina pre človeka nevhodná a škodí jeho zdraviu. Môže byť mliekodokonca karcinogénne?

Mlieko sa stalo článkom stra-vy v období poľnohospo-dárskej revolúcie asi pred

10 000 rokmi, kedy sa začal cho-vať dobytok. V minulosti sa vysokocenilo nielen z hľadiska výživy, aleaj zdravia, o čom svedčí aj jehočastá prezývka „biela krv“. Avšakkoncom minulého storočia sazačali šíriť rôzne názoryo prípadných rizikových vlast-nostiach mlieka.

Všadeprítomný rastovýfaktorV zdravom organizme okremľudského rastového hormónuspolupôsobia aj rôzne iné ras-tové faktory. Jeden z nich, in -zulínu podobný rastový faktorznámy ako IGF (insulin-likegrowth factor) je v súčasnostistredobodom záujmu, preto-že sa rozšírili informácie, žeIGF obsiahnutý v mlieku vy -voláva rakovinu. IGF vznikáv pečeni a z nej sa vylučujedo krvnej plazmy. Hlavnýmregulátorom jeho tvorby jerastový hormón a inzulín.Okrem pečene sa menšiemnožstvá IGF tvoria prak-ticky vo všetkých teles-

ných tkanivách, vrátane kostí. IGF riadi de -lenie buniek, ich diferenciáciu ako aj apop-tózu (programovaná smrť buniek). Rastovýfaktor β je nevyhnutný pre vývin embrya, jekľúčovým regulátorom rastu kostí a svalov,podieľa sa na správnej funkcii imunitnéhoa nervového systému. Spolu s rastovýmhormónom je hlavným regulátorom teles -ného rastu detí, má však významné funkcieaj v dospelých organizmoch. IGF spolus ostatnými rastovými faktormi (transfor-mačný rastový faktor, fibroblastový rastovýfaktor, prostaglandíny skupiny E2a cytokíny) hrajú významnú úlohu pri tvorbekostí a hojení zlomenín. Okrem účinkov natelesnú stavbu a metabolizmus pôsobí aj nacentrálny nervový systém. Má neuroprotek-tívne účinky, podporuje tvorbu spojov ner -vových buniek (synapsií) v mozgu, zlepšujespánok a kognitívne funkcie. Je dôležitý ajpre zdravý vývin vnútorného ucha, nedosta-tok IGF môže zaviniť až ohluchnutie.

Hodnoty, čo ovplyvňujú zdravieObsah IGF v sére zdravého človeka sa zvy-šuje od narodenia až do puberty, kedy do -sahuje najvyššie koncentrácie (500 ng/ml).V postpubertálnom štádiu sa obsah IGFv sére začína znižovať a po dosiahnutí vyš-šieho veku (70 – 80 rokov) sa zníži na po -dobné hodnoty ako krátko po narodení (80– 100 ng/ml). Obsah IGF v sére jednotlivcovvo vekových skupinách nie je jednotný, po -hybuje sa v určitom vymedzenom rozsahu.Nízke hodnoty IGF v krvi sa namerali pri rôz-nych chorobných stavoch, ako je osteopo-róza, cukrovka, ischemická choroba srd ca,infarkt myokardu, zlomeniny chrbtice a bed -rových kĺbov a pri rôznych neurodegenera-tívnych chorobách, vrátane Alzhei merovejchoroby. Obsah IGF v sére zdravého člove-ka stredného veku je 150 ng/ml, kým pa -cient s cukrovkou má obsah IGF zníženýo 50 %. Ženy s nízkym obsahom rastovéhofaktoru v sére majú o 60 % zvýšený výskytzlomenín. Vyššia hladina sa namerala v krvipacientov s niektorými formami rakoviny,pretože IGF má významnú úlohu v delenínielen zdravých, ale aj rakovinových buniek.Z toho zrejme vychádzajú aj antimliekoví


aktivisti, ktorí hlásajú, že mlieko a v ňomobsiahnutý IGF spôsobuje rakovinu.

IGF v mlieku neohrozujeVšetky druhy mlieka, ľudské, kravské, ov -čie i kozie, obsahujú menšie množstváIGF. Priemerne ho v kravskom mliekunájdeme v koncentrácii 3 až 4 ng/ml,čo by pri dennej konzumácii 1,5litra mlieka (vrátane syrova iných mliečnych vý -robkov) znamena-

lo jeho zvýšenie v tráviacom trakte o 4 500– 6 000 ng. Zo slín, pankreasovej šťavy,žlčových ciest a črevnej mukózy sa dennedostáva do tráviaceho traktu až 380 000ng IGF. Teoreticky by denný príjem 1,5 litramlieka mohol zvýšiť obsah IGF v sére naj-viac o 0,05 %, a to za predpokladu, že hotráviace enzýmy nerozložia. Zistilo sa, žepečeň a ostatné tkanivá produkujú denne107 ng IGF. Prípadný denný príjem IGFz mlieka v porovnaní s jeho vlastnou tvor-bou v ľudskom organizme je zanedbateľ-ný. Klinické testovania potvrdili, že IGF pri-jímaný v potrave nezvyšoval jeho hladinuv krvi, pretože sa neabsorboval. Aj tvorbučervených krviniek zvyšuje iba IGF vpich-nutý injekčne.

Podľa experimentálnych výsledkov vyš-šia hladina IGF v sére pacientovs rakovinou prostaty je dôsledkom vysokej

produkcie IGF bunkami malígneho tkani-va prostaty. IGF, ktorý tvoria priamo tkani-vá, urýchľuje delenie buniek výraznejšieako cirkulujúci IGF v krvi produkovanýpečeňou. Preto niektorí odborníci hladinu

IGF považujú skôr za onkologickýmarker ako za pôvodcu rako-

viny prostaty. Na druhej stra-ne, u pacientok s rakovinoukrčka maternice sa zistilanízka hladina sérovéhoIGF.

Zdravšia je vyššia hladinaOsteoporóza, srdcovocievnea neurodegeneratívne ochorenia sú choro-bami prevažne vyššieho veku, v ktorom jevo väčšine prípadov hladina IGF v krvi zní-žená. Najnovšie výsledky však potvrdzujú,že zvýšenie hladiny sérového IGF zdravot-ný stav zlepšuje. Pôvodne sa to dokázaloštúdiom na experimentálnych zviera-tách. Podkožné injekčné podanieIGF starším potkanom výrazne zre-dukovalo chorobné ukazovatele cha-rakteristické pre Alzheimerovu choro-bu. Strava bohatá na kvalitné bielkovi-ny s esenciálnymi aminokyselinami,ktoré si organizmus nevie vyrobiť, akoje mäso, mlieko, ryby a sója, zvyšujúobsah IGF v krvi. Hladovanie a potravachudobná na esenciálne aminokyseli-ny však obsah IGF v krvi znižujú. Preto

tvrdenie, že mlieko spôsobuje rakovinu, jevedecky neopodstatnené.

Obsah IGF v sére zvyšuje aj sója, a toaspoň tak účinne ako mlieko. Prečo potomantimliekoví aktivisti nepripúšťajú eventuali-tu, že aj sója by sa mohla podieľať na kar-cinogenite ? Napriek rozsiahlemu výskumurastlinných estrogénov z hľadiska mecha-nizmu ich účinkov súvisiacich s rakovinouprsníka a prostaty, je stále veľa neznámychfaktorov. Ostáva nedoriešené, či rastlinnéestrogény majú chemopreventívne vlast-nosti, alebo či nemôžu mať opačný účinok– podporujú vznik rakoviny. Na druhej stra-ne neexistuje jediný hodnoverný dôkaz, žeby prírodné mlieko malo karcinogénneúčinky, čo potvrdzuje nielen historickáprax, ale aj výsledky mnohých renomova-ných vedeckých centier.

Rastový faktor ako liekFarmaceutický priemysel rýchloreagoval na zistenia o pozitívnychúčinkoch rastových faktorov. Nie -ktoré rastové faktory vrátane IGFsa už vyrábajú priemyselne. Zača -li sa používať nielen ako potravino-

vé doplnky, ale aj ako lieky. Uplatňujúsa pri spomalenom raste detí, pri lieče-

ní cukrovky, povrchových rán, kožnýchi žalúdočných vredov, osteoporózy, prirôznych zápalových črevných ochoreniach(napr. Crohnova choroba), ako aj pri hoje-ní pooperačných stavov vnútorných orgá-nov.

� Prof. RNDr. LIBOR EBRINGER, DrSc.Ústav bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK,

Bratislava

Zdravoveda �

Preto tvrdenie, že mlieko spôsobuje rakovinu,

je vedecky neopodstatnené.

Na Sahare vzniká veľkolepýprojekt solárnej elektrárne podnázvom Desertec, ktorý by malpodľa predpokladov do roku2050 pokrývať pätnásť percenteurópskej spotreby.

Plánovaná sústava solárnych elektrárnímá byť súčasťou africko-európskej sietevýroby a distribúcie elektriny, kto rú budú

vyrábať viaceré druhy obnoviteľných zdrojov.Slnečnú a veternú energiu doplní geo termálnaa energia vody a biomasy. Keď že ideo obrovský projekt, sily doteraz spojili viacerépriemyselné a finančné spoločnosti: ABB,Abengoa Solar, Cevital, Deutsche Bank, E. ON,HSH Nord bank, MAN Solar Millennium, MunichRe, M+W Zan der, RWE, SCHOTT Solar a Sie -mens, ale zoznam pravdepodobne nie jekonečný. Cie ľom projektu je zabezpečiť preEurópu, Stredný východ a pre severnú Afri kutrvalo udržateľnú energiu.

Desertec má obrovský potenciál. Púštneoblasti na zemi absorbujú za šesť hodínviac energie než ľudstvo spotrebuje za celýrok. Na Sahare svieti slnko približne 4 800hodín do roka, čo predstavuje obrovskémožnosti pre výrobu solárnej energie. So -lárne elektrárne s rozlohou 300 x 300 kilo-metrov by dokázali pokryť celosvetovú po -trebu elektriny. Výkon plánovanej sústavyslnečných elektrární by mal pokryť dopyt poelektrickej energii nielen v krajinách sever-nej Afriky a na Blízkom východe, ale čias-točne aj v Európe. Prvý generátor elektrární

by sa mohol spustiť do 10 rokov. Prípravnáfáza má trvať tri roky, počas nich sa projektmôže modifikovať – alebo aj zmraziťa odložiť. Myšlienka zapojenia saharskéhoslnka do výroby energie nie je vlastne nová.Prvé zmienky o podobnom projekte saobjavili už pred 1. svetovou vojnou.

Diaľnica elektrickej energieProjekt integruje všetky druhy obnoviteľnejenergie do produkčného a distribučnéhosystému s trasami pretínajúcimi severnúAfriku, Arabský polostrov, Turecko, južnú,západnú a severnú Európu. Z Veľkej Bri -tánie systém smeruje až na Island. Tri zatiaľpomyselné distribučné trate prelínajú úze-mie Slovenska. Krajiny zapojené do systé-mu doňho aj v rámci svojich možností pri-spievajú a sú zároveň dodávateľmii odberateľmi. Island napríklad poskytnegeotermálne a vodné zdroje i energiuz vetra. Tú je pripravené dodávať do inte-grovanej africko-ázijsko-európskej siete ajškandinávske Nórsko. Veterná energia samá vnášať do systému z atlantickéhopobrežia Afriky a Európy i z brehoveurópskych morí. Egypt, Balkán a viaceréeurópske lokality budú poskytovať energiuz biomasy. V tejto zmesi obnoviteľnýchzdrojov energie však bude mať najväčší

podiel saharské slnko.Elektrinu vyrobenú v púštnych oblas-

tiach Afriky bude treba dopraviť spotrebite-ľom v Európe na vzdialenosť 2 000 kilome-trov. Hoci ide o veľkú diaľku, pre vysoko-napäťové technológie prenosu jednosmer-ného prúdu HVDC to nepredstavuje pro-blém. Napríklad v Číne realizoval Siemensprojekt HVDC, pomocou ktorého prenáša5 000 megawattov elektriny z vodnýchelektrární vo vnútrozemí krajiny do veľkýchmiest na východnom pobreží vo vzdiale-nosti 1 400 kilometrov. Po tejto diaľnicielektrickej energie sa do záťažových regió-nov dostáva až 95 percent elektriny. Pripoužití tradičného striedavého prúdu by sapočas prenosu stratilo približne 400 mega-wattov, čo je výkon stredne veľkej elektrár-ne alebo 160 veterných turbín. Nízke stratypri prenose prispejú aj k zníženiu emisiíoxidu uhličitého o tri milióny ton ročne.

Desertec je vizionársky projekt, ktorý mávýrazne prispieť k trvalo udržateľným dodáv-kam elektriny v rámci pripravovaného ener-getického mixu. Disponuje účinnou techno-lógiu, vrátane cenovo dostupných zrkadiela vysoko vodivých káblov na prenos nada pod povrchom Stredozemného mora.

Zelené technológieGlobálny gigant Siemens ponúka širokéspektrum environmentálnych technológií,vrátane solárnych tepelných elektrární, foto-voltaických elektrární, veterných turbín a vy -soko účinných systémov prenosu energie.Solárne tepelné elektrárne tejto spoločnostisa používajú na výrobu ekologickej elektric-kej energie už viac ako dvadsať rokov a mo -mentálne zažívajú vďaka europolitike obno-viteľných zdrojov prudký rozvoj. Ďalšímgigantom v hre je energetický koncernE.ON. Sme stúpencami vízie DESERTEC vy -užívať vo veľkom štýle silu sln ka na zásobo-vanie európskych a afrických krajín elektric-kou energiou. Predpokladáme, že veľkú časťpúštnej energie využijú producentské krajinyna pokrytie vlastných potrieb elektriny, na -príklad na prevádzku odsoľovacích zariadenímorskej vody. Nebojíme sa ísť do tohto pro-jektu s plánovaným rozpočtom 400 miliárdeur, povedal Hervé Touati, člen vedeniaspoločnosti E.ON Climate and Re newables.

Starý sen európskych mysliteľov, techni-kov, politikov a ekonómov o využití sahar-ského slnka na tvorbu elektrickej energiepre starý svetadiel sa môže v prvej polovi-ci 21. storočia začať uskutočňovať.


Energetika�

Najlacnejšia energia je tá, ktorú ušetríte.

Čistá energiaz čierneho kontinentu

Elektrinu vyrobenú v púštnych oblastiach Afriky

bude treba dopraviťspotrebiteľom v Európe na

vzdialenosť 2 000 kilometrov.

Mapa projektu Desertec

solárne zrkadlá

fotovoltaika

vietor

vodnáenergia

biomasa

geoter-málnaenergia

Malá slnečná elektráreň spoločnosti Enel získava, spracováva a zabezpečuje energiu aj v prípade, že Slnko sa skrýva za oblakmi.

Od októbra minulého roku má ParkVilla Demidoff v talianskej dedinkePratolino, vzdialenej len niekoľko

kilometrov od Florencie, novú atrakciu.V strede umelých jaskýň s fontánkamia sochami v záhrade zo 16. storočia savyníma Diamant – malá fotovoltaická elek-tráreň, ktorá zachytáva slnečnú energiua akumuluje ju vo forme vodíka. Jej výkon11 kW zabezpečuje energiu parkua batériám elektrických bicyklov, ktoré sútu pre návštevníkov k dispozícii. Taktoosvetlené priestory,v ktorých v 16. storočívybudoval slávnybarokový dekoratérBernardo Buontalenti

p r e

Fran cesca I. Medici Záhradu zázrakov, súv no ci mimoriadne pôsobivé.

Elektráreň je vysoká 12 metrov a tvorí ju38 monokryštalických solárnych panelova 42 čelných plôch vyrobených z kalenéhoskla. Diamant predstavuje moderný systém,ktorý integruje výrobu elektrickej energieprostredníctvom fotovoltaických panelova jej akumulácie založenej na vodíku.Diamant je jediná elektráreň svojho druhuna svete a vznikla z projektu, na ktorom už triroky pracuje univerzita v meste Pisaa spoločnosť Enel. Jej cieľom je dodávaťelektrickú energiu strediskám, ktoré majúzvláštny environmentálny alebo umeleckýprínos.

Iba dizajn?Tvorcovia Diamantu nezamýšľali vytvoriťčisto dizajnérsku kreáciu. Naopak, pred-stavili priemyselný prototyp určený pre

potreby malého obytné-ho domu s dvoma alebotroma rodinami a akovysvetľuje Sauro Pasini,vedúci Výskumu Enel:Musíme ju považovať zamalú elektráreň so stá-lou výrobou obnoviteľnejenergie, ktorá vďakaakumulačnému systémuumožňuje uskladniť nad-mernú slnečnú energiua používať ju počas no -

ci. Keďže ide len o futuristickýprototyp, Diamant používasystém uskladnenia energiepomocou vodíkaa palivových článkov, čopredstavuje v súčasnostiešte stále veľmi nákladnútechnológiu.

Našťastie, vývoj v ob -lasti uskladňovania ener-gie ide stále dopredu,a tak bude môcť spoloč-nosť Enel v budúcnosti

ponúknuť integrovanéfotovoltaické systémy

zamerané na akumuláciuenergie, ktoré by boli

schopné slúžiť používateľom24 hodín denne. Sku točným

cieľom prototypu je zabehnúťfotovoltaický systém, ktorý by

o niekoľko rokov mohol byťumiestnený v garáži a vyrábať 6 až

8 kW energie potrebnej pre dve rodi-ny, alebo by sa mohla vyrobená energia

uskladňovať do batérii elektrického automo-bilu, prípadne umožní izolovaným komuni-tám, ktoré nie sú pripojené na elektrickúsieť, samostatne vyrábať potrebnú energiu.

Pre Luigiho Maffeiho, profesora technic-

kej architektúry na fakulte inžinierstva uni-verzity v meste Pisa, predstavuje Diamantestetický model inšpirovaný vývojovousyntézou dvanásťstena Leonarda da Vin -ciho a Fra Lucu Pacioliho a geodetickýchkupol architekta Richarda Fullera. Klasickýtvar vznikol z matematickýcha geometrických úvah s odvolaním sa nakruhové rozmery tak, aby bola stavbav harmónii s prírodou a životným prostre-dím.

Ako to funguje?Fotovoltaické články vyrábajú cez deň zoslnečnej energie elektrinu s napätím 48 Va tá ide priamo na spotrebu. Nespotre -bovaná energia sa odvádza do elektrolý-zera, ktorý rozkladá vodu na kyslík a vodík.Vodík sa potom uskladňuje v jednomz troch špeciálnych kontajnerov, umiestne-ných vo vnútri Diamantu. Takto uskladne-ná energia je k dispozícii v noci alebo po -čas zamračeného dňa, keď pomocou pali-vových článkov jednoducho stačí premeniťvodík na elektrinu. Palivový článok pracujepresne opačne ako elektrolýzer. Spája vo -dík a kyslík na vodu a vytvára pritom elek-trickú energiu. Musia byť však na to vytvo-rené špeciálne podmienky a prítomné ka -talyzátory – látky, ktoré túto reakciu spro-stredkujú. Hoci sa to nazýva palivový člá-nok, v skutočnosti v ňom neprebieha spa-ľovanie plameňom pri vysokej teplote, aleiba katalytická reakcia pri nízkej teplote.Palivom tu je vodík a kyslík. Ten jev bežných podmienkach v podobe mole-kúl, ktoré sa privádzajú na špeciálnu mem-bránku. Na jej povrchu sa molekuly plynovvplyvom katalyzátora štiepia na atómy ažióny. Protóny vodíka, ktoré už elektródeodovzdali svoj elektrón, prechádzajú cezmembránku k opačnej elektróde, kde sazlučujú s aniónmi kyslíka za vzniku mole-kuly vody. Elektróny pritom prechádzajúcez vonkajší elektrický obvod a sú zdrojomelektrickej energie.

� SE


Energetika �

Diamant je navždy

Diamant predstavuje moderný systém, ktorý spája výrobu elektrickejenergie prostredníctvom fotovoltaických panelov

a jej akumulácie založenej na vodíku

Geodunabude tlmiťhurikány

Technické stavby�

Americkí armádni inžinieri rozpracovali projekt vystuženia pobrežnej pieskovej duny dlhej 9 174 m, ktorá má stlmiť vlnobitie,a tak pri hurikánoch znížiť riziko zaplaveniaostrova Grand Isle v Louisiane.

Keď sa projekt duny stane realitou, bude vyzerať na po -hľad rovnako ako bežná piesková duna ostrova. Vovnútri ju však vystužia tri geotextilné rúry, takže opráv-

nene získala pomenovanie geoduna. Rúry budú v celej dĺžkeduny. Dve krajné sú kotviace s priemerom 0,7 m. Tretia,stredná, má priemer 3,7 m. Doplňuje ich pokrovecz geotextílie široký 12,0 m, zakopaný pod základňou geodu-ny.

Ostrov Grand Isle sa nachádza asi 80 km južne od NewOrleansu a 72 km severozápadnej od ústia Mississippi pripobreží ježnej časti Jefforson Parish. Čelom je obrátený doMexického zálivu a chrbtom ku zátoke Barataria Bay. Žije naňom asi 1 500 stálych obyvateľov, ale keďže je vyhľadávanýmdovolenkovým miestom, počas niektorých mesiacov v rokustúpa počet jeho obyvateľov až na 10 000.

Podľa Chrisa Gilmora, hlavného projektanta z US ArmyCorps, neposkytli doterajšie federálne merania ostrovnýchzáplav pri hurikánoch, ktoré sa robili už od roku 1980, dosta-točne jasnú odpoveď na možnosti nápravy. Preto sa na mier-nenie účinkov hurikánov navrhovali aj stavali len 4 m vysokénevystužené pieskové duny, ktorých povrch spevňovalochranný vegetačný porast. Po roku 1980 zaviedli vojenskíinžinieri jednotné rozmerové pravidlá pre navrhované bariérypieskových dún, keďže predtým sa navrhovali živelne akoprirodzená ochrana pobrežia. Touto oblasťou Mexického zá -livu sa od roku 2005 prehnali štyri veľké hurikány – Katrina,Rita, Gustav a Ike. Narobili obrovské škody, a to vyvolalo po -trebu účinnejšej ochrany pobrežia pevniny i ostrovov.

Hurikány spôsobujú vzdúvanie obrovských vĺn, ktoré naviacerých miestach odplavujú z dunovej bariéry všetok pie-sok, jej vegetačný porast i rôzne zariadenia. Duny sa znovustavali i rekonštruovali, ale počas odstraňovania škôd pohurikáne Katrina a Rita prišli Gustáv a Ike a spláchli všetko,čo sa nanovo postavilo. Vojenskí inžinieri usúdili, že je po -trebné vymyslieť niečo, aby ochranná duna bola odolnejšiaa splnila svoju úlohu.

Nový spôsob spevnenia vystuženia pieskovej duny georú-rami vychádza z technológie použitej v minulom desaťročí priochrane pobrežia ostrova Galveston v Texase, ktorý sa na -chádza asi 480 km západne od Grand Isle. Vojenskí inžinierinavštívili po hurikáne Ike Galveston a prezreli si tamojší sys-tém vystužených geodún. Skonštatovali, že úspešne prestálvzduté vlnobitie minulých hurikánov.

Projekt na ostrove Grand Isle sa konštruktéri rozhodli vy -lepšiť technológiu geosystému použitého na Galvestone.V prvom rade rozšírili priebežný stabilizačný pokrovecz geotextilu na účinnú súvislú vrstvu, ktorá zabráni porušeniu


podložia duny počas vlnobitia, apovrch georúr ochránili neprie-pustným plášťom z polyuretánu.Predpokladali, že ak by nastalaerózia podložia pod stabilizačnýmpokrovcom alebo okolo neho, je -ho bočné malé kotviace georúrysi sadnú do výmoľov a zazátkujúho. Plášť z polyuretánu zaseochráni rúry pred ultrafialovýmžiarením a zlepší ich odolnosť pro -ti prederaveniu prípadnými pri-plavenými troskami.

Vojenskí inžinieri pripravili zá -kladnú myšlienku návrhui postupu prác výstavby geodunyna ostrove Grand Isle. V prvomrade nechali odkopať jestvujúcupies kovú dunu a vyklčovať vege-táciu tak, aby sa dala uložiťa potom použiť na neskoršiuvýsadbu na novej geodune.Nasledovalo urov nanie terénu

a výkop 0,6 m hlbokej a 12,0 mširokej vodiacej ryhy. Do nej pria-mo na piesok uložili geotextilnýpokrovec, na ktorý umiestnili všet-ky tri georúry. Pre plynulý postupprác mal základný výkop ryhya úprava terénu predstih asi300 m pred ukladaním georúr.

Polohu pokrovca z geotextíliezabezpečujú dve menšie kotviacegeorúry uložené na oboch jehokrajoch. Väčšia georúra zase pri-tláča na pokrovec v strede a ponaplnení sa jej priečny rez vytva-ruje do elipsy širokej 3,7 ma vysokej 1,7 m. Na každom pra-covnom úseku s dĺžkou 61 mbude vo veľkej georúre 294 kubic-kých metrov piesku s hmotnosťouasi 612 ton.

Dodávateľ stavby Weeks Marine,Inc. z Cranfordu v New Jersey vy -užíval na stavbu novej geoduny aj


Most Metro West Liffey Valey budeprvým väčším visutým mostnýmobjektom v Írsku. Má slúžiť len napešiu premávku a pre úzkokoľajnúmestskú rýchlodráhu.

Návrh mosta, ktorý sa vypína asi 9 km zá padneod Dublinu nad údolím rieky Liffey, vypracova-la parížska kancelária Explora tions

Architecture spoločne s medzinárodnou inžinierskoufirmou Burro Happold. Most dlhý 350 m postavia natrase mestskej rýchlodráhy spájajúcej južnú časťmesta Dublinu s ústredným letiskom na severe. Mostypre mestské rýchlodráhy sa obyčajne navrhujú buďako závesné konštrukcie, alebo ako trámové konštruk-cie s jedným alebo viacerými poliami. Súťažné pod-mienky sa niesli v podobnom duchu, hoci obsahovalia jutopistické myšlienky, ako je premostenie celého údo-lia bez podporných pilierov a vysokých pylónov ale bozahustenie údolia piatimi mostnými piliermi ako pod-porami spojitého trámového mosta. Všetko prekonalvíťazný návrh visutého oceľového mosta, ktorý sizachováva po celej dĺžke dlhý plytký pohľad, keďžehlavné káble prechádzajú v strede rozpätia jedinéhohlavného poľa pod mostovkou. Mostná silueta sa takstáva vyváženou i priehľadnouzároveň a pohľad na ňu nerušia ťažké konštrukčné

nosníky alebo zvislé výstuhy. Šikmé pylóny podopiera-júce nosné káble visutej konštrukcie vyčnievajú nadsvahy brehov údolia len 20 m a z väčšej časti ich zakrý-va lesný porast.

Mostovka, oceľová vyľahčená doska, má šírku15,0 m a výšku 2,0m a v priečnom reze sa skla-

dá z niekoľkých samostatných komôrok. Dve ko -ľaje úzkokoľajnej rýchlodráhy prechádzajú stre-dom vozovky, chodci a cyklisti majú vyhradenéobojstranné chodníky pri krajoch. Mostovka prieč-nym tvarom pripomína nosnú plochu lietadla. Topreto, aby nekládla odpor priečnemu vetru, ktorýbude môcť prúdiť okolo nej hladko, bez nárazov,a tak v jej blízkosti nevzniknú väčšie turbulencie.Pod mostovkou je v rovine nosných káblov oboj-stranný chodník pre peších, ktorý má drevenúpodlahu a nesú ho trojmetrové konzoly pripojenék nosným stojkám mostovky. Chodníky sav strede mostného poľa rozšíria na vyhliadkovúplošinu, ktorá sa vznáša 40 metrov nad riekou.

Každý z oboch hlavných nosných káblov sabude skladať z ôsmich lán spletených z drôtov.Laná sú z vysoko pevnej oceli, majú galvanizova-ný povrch a ich priemer je 150 mm. Každé z nichsa osobitne zakotví na pylónoch, pričom všetkýchosem sa navzájom fixuje pomocou svoriek prichy-tených buď na horných šikmých závesoch, alebona dolných nosných stojkách. Zinkovo-hliníkovágalvanizácia hlavných káblov spolu s povrchovýmnáterom špeciálnou hliníkovou farbou majú zaru-čovať, že káble nebudú potrebovať 120 rokov väč-šiu údržbu alebo výmenu. Horné závesy káblov,ktorými sú tyče z nehrdzavejúcej oceli, majú prie-mer 100 mm. Pripínajú sa svorkami na horné káblea dolu kotvia v mostovke. Detail zakotvenia na -vrhli tak, aby bolo dokonale skryté, ale počas prí-padnej revízie dobre prístupné.

Mostnú konštrukciu navrhli staticky tak, že pô -sobí ako konzolový trám, ktorý je pružne votknu-tý primárne do pylónov a sekundárne do priesto-rovej konštrukcie vytváranej hornými káblami,mostovkou a spájajúcimi hornými závesmi.Spodná časť mosta získava svoju prierezovú sta-bilitu účinkom torznej tuhosti komorovej mostov-ky, portálovým pôsobením nosných stojok a pô -sobením pohybovej odozvy káblov.

Návrh mostného objektu počíta ajs protihlukovými ochrannými stenami. Nebudechýbať ani ekologické osvetlenie, lebo údolie riekyLiffey je prísne chránenou krajinou. Projekt počítaaj s te rénnymi úpravami svahov, výstavbou chod-níkov a terasových schodísk, ktoré napoja okoliemosta na verejný park v údolí. Predbežný staveb-ný rozpočet celého diela je 50 miliónov eur. Sostavbou sa začne v budúcom roku a most dajú dopoužívania 17 mesiacov od začatia stavby.

� RE

�Technické stavbyodkopaný piesok zo starýchdún. Po vyťažení ho preosie-val a ná sledne zmiešals morskou vodou na kašovitúzmes, ktorú vháňal cez plnia-ce vstupy do uložených geo-rúr. Vstupy ma li priemer0,6 m a nachádzali sa kaž-dých 15 m. Voda ob siahnutáv zmesi presiakla po časepórovitými stenami georúrvon. Dodávateľ po stupneuzatváral plniace vstupy, ažsa nakoniec celá georúraoptimálne vyplnila piesko-vou zmesou požadovanejakosti.

Dodávateľ pracoval po -merne rýchlo a dokázal na -plniť kašovitou zmesou po -čas 12-hodinovej dennejsmeny všetky georúry v trochpracovných úsekoch, tedav dĺžke 183 m.

Popísaný alternatívny sys-tém ochrany pobrežia geo-dunami pred vlnobitím máambíciu byť rýchlejšía lacnejší ako stavanie kla-sickej ochrannej pozemnejhrádze. Tá je v podobnýchpodmienkach pomernedrahšia a za deň by stavite-lia dokázali postaviť maxi-málne 30 m. Pri stavbe geo-duny na pobreží Grand Isledodávateľ tiež upravoval pri-ľahlý okolitý priestor, na čodoviezol a roz ložil asi 765000 kubíkov piesku vyťaže-ného v materiálovej jamevzdialenej 1,6 km.

Projekt splnil všetky odpo-rúčania Národnej organizá-cie ochrany prírody, schváli-la ho pobrežná správa štátuLouisiana a koordinovali hos požiadavkami viacerýchochranárskych organizácii.

Uloženie georúr ukončiliv októbri 2009. Dosypanietelesa geoduny vrátane defi-nitívneho vytvarovania duny,terénnych úprav, prechodovpre peších, vozidlái vysadenia povrchovejvegetácie sa skončilo kon-com minulého roku.Kompletný projekt malschválený rozpočet 25,7 mi -liónov dolárov.

Elegantný visutý most v Írsku

Stará povesť hovorí o tom, ako učený rabi Löwivyrobil z hliny živú bytosť Golema. Jeho dôvodyboli celkom pragmatické – potreboval sluhu. Oddnes, povedzme tak za sto rokov, sa každý člo-vek bude môcť hrať na stvoriteľa a aj materiálzostane rovnaký – hlina (po anglicky clay). Len -že, bude to samozrejme inteligentná hlina.

Má sedem rokovV roku 2002 vznikla nová vedná disciplína clay-tronika. Jej cieľom je pomocou nanorobotovvytvoriť takú základnú matériu, z ktorej si človekcelkom sám, len zadaním príkazu do PC či donejakého ovládača urobí vec, ktorú právepotrebuje. Zakladateľmi sú – Todd C. Mowry,riaditeľ výskumného laboratória Intel ResearchPittsburgh a Seth Copen Goldstein, programá-tor z university Carnegie Mellon. Ďalším clay-tronikom je Jason Campbell, expert v ro -botechnike tiež z Intelu, ktorý je veľký optimistaa hovorí, že ich tím má naozaj veľkú šancuvytvoriť nanorobohlinu. Kedy to presne bude, to ešte nik nevie.

Nie, nie sú to šarlatáni, o serióznosti claytroniky svedčia ich spon-zori, napríklad National Science Foundation, DARPA aj webové strán-ky o claytronike. Na nich od roku 2004 môžete sledovať ako výskumpokračuje – na stiahnutie sú i malé filmové ukážky. Pozrieť si ichmôžete aj na našom popularizačnom portáli www.equark.sk podzložkou Video. Zatiaľ sú výsledkom niekoľkoročnej práce valcovité

roboty, ktorých tvorcovia pomenovali atómyclaytroniky čiže catoms. O nanorobotoch eštenemôže byť reč. Catom je valec – v roku 2005mal priemer 44 mm, v roku 2007 sa zmenšilo desiatky milimetrov. Skladá z niekoľkých vrstieva pôvodne sa napájal z elektrickej mriežky, poktorej sa pohyboval. Teraz každý robot napájakábel. Po obvode catomu sú rozmiestnené elek-tromagnety, prostredníctvom ktorých sa podľainštrukcií spája s ďalším catomom. Pri experi-mentálnych skúškach sa valčeky správajú podľaočakávania a na príkaz okolo seba aj rotujú.

Claytronici majú plánĎalším krokom na dlhej ceste k „nanoro -bohline“ bude vytvorenie dostatočného množ-stva tentokrát dvojrozmerných catomov, abys nimi vedci urobili experimenty zmeny formy.Potom plánujú vytvoriť asi sto robotov veľkýchako tenisové loptičky, ktoré sa už budú pre-miestňovať trojrozmerne, a tak vytvárať rôznejednoduché modely vecí. Claytronici predpo-kladajú, že catom v tejto časti pokusu musí maťtvar gule a musí byť kompaktný, bez pohybli-vých častí. Jeho povrch je pokrytý elektromag-netmi – aby nimi roboty k sebe mohli dokonalepriľnúť a jednoducho meniť polohy. Ďalejv plášti budú aj fotočlánky a svetelné diódyalebo nejaká ich analógia, aby novo vytvorený

predmet zároveň menil i farbu. Všetky pokyny a ovládanie robotkabudú riadené dostatočne silným vlastným mikropočítačom.

Claytronici sú veľkí optimisti a o svojom projekte hovoria akoo jasnej veci, sú presvedčení, že za nejaký čas nám dodajú synte-tickú realitu a dokonca chcú napríklad 3D kópie elektronicky posie-lať – 3D e-mail – alebo hovoria i o možnosti 3D televízie.

Zdroj: ROBOT REVUE/2009

Čo píšu iní?�

Vznikne nový živočíšny druh?V sci-fi seriáli Battlestar Galactica človek vytvorí nový živočíšny

druh – Cylony. Tieto bytosti sa začnú samostatne vyvíjať a reprodukovať a vzoprú sa človeku, ktorý ich využíva.

Pandury pre českú armáduČeská armáda nedávno prevzala od rakúskeho výrobcu Steyr-Daimler-Puch prvých 17 transportérov Pandur II 8x8. O nákupenových obrnených transportérov, ktoré by nahradili už zastaranétransportéry OT-64, sa v Česku začalo hovoriť už v roku 2003.Vtedajšia česká vláda vyjadrila súhlas s nákupom 240 novýchtransportérov, neskôr ich počet znížili na 199 a napokon až na 107.Celý kontrakt zahŕňajúci logistickú podporu a výcvik má hodnotu14, 4 miliardy českých korún. Prvých 17 transportérov vyrobili v Ra -kúsku, ďalšie už budú kompletizovať vo Vojenskom opravárenskomzávode v Novom Jičíne. Súčasťou zmluvy sú aj takzvané ofsetové

programy, v rámci ktorých sa rakúska strana zaviazala uzavrieťs českými podnikmi kontrakty v minimálnej hodnote 18 miliárdkorún. Prvé moravské pandury dostane česká armáda budúci rok,posledný transportér dodajú v roku 2013. Pandury pre českú armá-du budú v šiestich modifikáciách. Pôjde o 72 vozidiel v základnejverzii (bojové vozidlo pechoty), 11 veliteľských vozidiel, 16 prieskum-ných vozidiel v dvoch variantoch (s rádiolokátorom a bez neho)a po štyroch vozidlách v ženijnej a zdravotníckej úprave. V závislostiod verzie bude mať transportér vrchný zbraňový systém (laickypovedané vežu) RAFAEL RCWS-30, ktorého hlavnou zbraňou jekanón kalibru 30 mm, sekundárnou zbraňou guľomet 7,62 mm. Nariadenie paľby a pozorovanie bude cez deň slúžiť farebná CCDkamera, v noci chladený termálny zobrazovač. Laserový zameria-vač bude automaticky navádzať zbrane na cieľ. Vozidlá sú vybave-né meteorologickým snímačom a zariadením, ktoré posádku varu-je pri ožiarení vozidla laserom. Na vozidlách sú aj tri kamery (dve nabokoch, jedna vzadu), ktoré umožnia vodičovi manévrovanie beznavádzania zvonku. Obrnený kolesový transportér Pandur vznikalv prvej polovici 80. rokov minulého storočia. Prototyp dokončiliv roku 1985, ale ďalší vývoj sa preťahoval a rakúska armáda dosta-la prvé transportéry až v roku 1995. V roku 2001 prišla firma Steyrs vylepšeným variantom Pandur II. Výrobca dodáva transportéry voverziách 6x6 (tri nápravy) a 8x8 (štyri nápravy). Transportér Pandur8x8 má dĺžku 7,54 m, šírku 2,68 m a výšku 2,08 m. Svetlá výškapodvozka je 45 cm. Pandur má dvojčlennú posádku a môže pre-vážať až 12 vyzbrojených vojakov alebo 8 500 kg nákladu. Ma -ximálna hmotnosť plne naloženého vozidla je 22 000 kg.Transportér je schopný brodiť sa vodnými tokmi hlbokými 150 cm.Stúpavosť vozidla je 70 %, maximálny bočný náklon je 40 %.Transportér dokáže prejsť cez 60 cm vysokú prekážku a zákop širo-ký až 220 cm. � RM

Papierové obrazovkyObraz sa zobrazí na ploche stola. Ak nad stolom

prejdete hárkom papiera, objaví sa na ňomďalší súvisiaci obrázok. Pri pohybe papiera saobraz neustále mení.

Takéto sú vlastnosti lacného systému, ktorýnavrhli vedci z Mag deburskej univerzity navýskum nových spôsobov interakcie s po -čítačom. Systém sa skladá z projektoraumiestneného na strope a infračervenejkamery umiestnenej priamo nad vodorov-nou obrazovkou, ktorá prenáša obraz.Niekoľko ďalších obrázkov súvisiacichs obrazom na hlavnom monitore možnoumiestniť do trojrozmerného priestoru nadstolom.

Trik je v tom, že na papieri, ktorý vedcioznačujú ako Paperlens, sú značky odrážajúce infračervené svet-lo. Kamera umiestnená na strope tieto značky sleduje a počítač

vypočíta pozíciu a otočenie papiera s presnosťou 1 cm vo všet-kých smeroch. Údaje o pozícii počítač posiela projektoru, ktorý napapier potom premieta obraz. To umožňuje na základe pozíciepapiera zobrazovať rôzne doplnkové informácie. Vedci ukázalimnoho možností použitia systému Paperlens. Medzi ne patrí ajskúmanie trojrozmerných lekárskych snímok. Podobné zariadeniavyvíjajú aj iné skupiny odborníkov. Microsoft napríklad vyvíja po -dobný systém nazvaný Secondlight, ktorý premieta obraz na po -vrch nad obrazovkou. Tento systém však nedokáže obraz zachy-tiť na jednom mieste. Raimund Dachselt, vedúci výskumu, simyslí, že jeho skupina ako prvá skutočne riešila možnosti využitiatejto technológie jednoduchým systémom. Najdôležitejším pokro-

kom nie je samotná technológia, ale sys-tematické využívanie priestoru nad sto-lom, povedal. Mnohé iné projekty využíva-jú flexibilné displeje, ktoré zobrazujú infor-mácie na povrchu, ktorý nie je rovný. Hocivyužívajú podobné projekčné systémyako Paperlens, možno ich na hradiť flexibil-nými obrazovkami, čím sa eliminujepotreba zložitých sledovacích a projek -čných systémov.

Dachselt predpokladá, že ich projekčnýsystém nájde uplatnenie napríkladv medicíne pri práci s pacientami.

Pomocou neho môžete napríklad premietať informácie priamo natelo pacienta, čo s flexibilnou obrazovkou nedokážete.

Na našom portáli www.eQuark.sk sa dočítate aj toto:

A čo píšeme my? �

Kniha je rozčlenená do štyrochkapitol, ktoré na seba logickynadväzujú. Kapitola 1 – Úrokovýpočet – obsahuje definície,základnú charakteristiku a pojmyjednoduchého a zloženého úro-kovania a diskontovania. V druhejkapitole – Rentový počet – jezavedený pojem finančnej renty,definované a odvodené vzťahypre predlehotnú, polehotnú, po-termínovú, odloženú, prerušenú,večnú, spojitú rentu a rentus premenlivými platbami. Tretiakapitola – Umorovací počet –sa zaoberá klasifikácioua metódami splácania pôžičiek,úverov, hypoték a pod. Štvrtákapitola – Finančné toky – savenuje zhodnoteniu finančnýchprojektov. Záver knihy je venova-

ný oceneniu akcií a obligácií.Kladne treba hodnotiť aj fakt, žepublikácia obsahuje súbor rieše-ných príkladov, ktoré priebežneilustrujú odvodené vzťahy a ichvyužitie v praxi. Za každou kapito-lou sa nachádzajú neriešenéúlohy aj s výsledkami, ktoré môževyužiť čitateľ pri samostatnomštúdiu alebo učiteľ v rámci peda-gogického procesu. Hoci jepublikácia určená v prvom radeštudentom ekonomického zame-rania, poskytuje aj iným záujem-com z radov odbornej i laickejverejnosti možnosť rozšíriťa prehĺbiť si znalosti z oblastifinančnej matematiky.Kniha vyšla v roku 2010 vo vydavateľstve IURA EDITION, má 192 strán.

V publikácii sa nachádzajú podrobné návody na zostroje-nie grafov vhodných na grafické vyjadrenie funkčných závi-slostí. Kniha je rozčlenená do trinástich kapitol. Autori pri-pojili aj slovník niektorých príkazov v Exceli.

Kladne treba hodnotiť, že kniha nezaťažuje čitateľa teóri-ou, matematika v nej je nástrojom riešenia praktických pro-blémov a aplikácií. Veľkým prínosom tejto knihy je fakt, ževšetky opísané excelovské aplikácie si čitateľ môže stiah-nuť z internetovej stránky www.iura.sk.

Kniha vyšla v roku 2007 vo vydavateľstve IURA EDITION, má164 strán.

� doc. RNDr. KATARÍNA SAKÁLOVÁ, CSc. Katedra matematiky, FHI EU Bratislava

Knihy sa dajú kúpiť v predajni vydavateľstva IURA EDITION v budove EÚ na Dolnozemskej 1, v sieti kníhkupectiev PANTA RHEI a v predajni vydavateľstva ELITA.

Vladimír Huťka, František Peller:

Finančná matematika v exceli

Publikácia pomôže svojim čitateľomnielen zvládnuť základy finančnejmatematiky, ale je aj ilustrácioutoho, ako môže výpočtová technikav porovnaní s klasickými metódamia používaním finančných tabuliekurýchliť matematicko-ekonomickévýpočty. Preto autori používajú naj-bežnejší programový balík Excel nariešenie všetkých základných úloh.

Dávid, A., Peller, F.:

Zobrazovanie funkčných závislostív exceli

Cieľom tejto publikácieje jednoducho poveda-né „zobraziť závislostivo vzorcoch pomocougrafov“ a použiť pritommatematiku zabudova-nú v softvéri počítača.Autori používajú programový balík MS Excel. Uvedená publikácia vypĺňa

medzeru v odbornej literatúre, ktorá spája používanie Excelu a matematických závislostí v praxi.

Festival vedy a techniky je užroky jedinečnou prehliadkouvýsledkov vedecko-výskumnejčinnosti mladých ľudí.

Aj minulý rok sa tradične konal naakademickej pôde Prírodovedeckejfakulty Univerzity Komenského v Bra-

tislave počas Týždňa vedy a techniky. Vovedeckej atmosfére sa tu stretlo 71 sloven-ských a 9 zahraničných projektov, ktoréhodnotilo spolu 15 porotcov.

Výhercovia hlavnej ceny budú reprezen-tovať Slovenskú republiku a výsledky vlast-nej výskumníckej práce na najprestížnejšejsúťaži vedecko-technických projektov nasvete, svetovom veľtrhu vedeckých projek-tov mladých ľudí so záujmom o vedu a tech-niku, Intel ISEF. Najbližšie sa uskutoční v mes-te San Jose v štáte Kalifornia.

Víťazmi Festivalu vedy a techniky sa v ro-ku stali Marek Buchman zo Školy pre mi-

moriadne nadané deti a gymnázia v Bra-tislave s projektom Využitie špecificky sub-stituovaných imínov pri syntéze prekurzorovliečiva Stobadínu, respektívne jeho analó-gov. Cieľom práce bola optimalizácia no -vej, doteraz v literatúre nepopísanej metó-dy prípravy východiskových látok pre výrobuliečiv, ktorá v prípade priemyselného využi-tia zabezpečí lacnejšiu a oveľa ekologic-kejšiu výrobu týchto liečiv vo výbornýchvýťažkoch a čistotách.

Ďalším víťazom je Ján Hoffmann z Gym -názia Alejová v Košiciach s projektom Analý -za optimálnej evakuácie z uzavretých prie-stranstiev. Projekt sa snaží nájsť praktickéfyzikálne a matematické riešenie optimál-neho rozdelenia evakuovanej zóny me dzijednotlivé východy.

Tretími víťazmi sú Matej Veis a JurajHašík z Gymnázia Grösslingová a Spoje -nej školy Novohradská z Bratislavy s projek-

tom Metóda určenia znečistenia vodya kontaminácie pôdy. Metódou optickejspektrometrie laserom indukovanej iskryurčili kontamináciu pôdy alebo znečistenievody.

Okrem troch hlavných cien udelili špe-ciálnu cenu dvom súťažiacim – René Lin-kovi zo Súkromného gymnázia Dneperskáv Košiciach za projekt Inovácia počítadlaosí na úsekoch autobloku a Martinovi Šu -

níkovi z Gymnázia Veľká okružná zo Žili-ny za projekt Šesťnohý chodiaci robot. Zú -častnia sa Medzinárodnej projektovej olym -piády I-Sweeep 2010 v texaskom Housto -ne. Ce nu prevzali z rúk prvého slovenské-ho kozmonauta Ivana Bellu, ktorý bol hlav-ným hosťom zatváracieho ceremoniáluFestiva lu vedy a techniky 2009.

� JOZEF RISTVEJ, PhD.riaditeľ Festivalu vedy a techniky

Mladí a veda�

Festival vedy a techniky 2009

Účasť na medzinárodnej olympiáde bolavyvrcholením celoročného snaženia študen- tov. Olympiáda mladých vedcov je súťažz fyziky, chémie a biológie určená pre žia-

kov do 16 rokov. Je osobitá v tom, že kaž -dý účastník musí preukázať vedomosti zovšetkých troch oblastí. Keďže medzinárod-né kolo sa koná tradične v decembri, naSlovensku súťaž začína začiatkom kalen-dárneho roka domácim experimentom. Poniekoľkých výberových kolách (poslednébýva v septembri) dostane šesť najúspeš-nejších žiakov možnosť reprezentovať Slo -vensko na medzinárodnom kole.

Marek Buchmanzo Školy premimoriadnenadané deti a gymnázia v Bratislave vo svojomstánku s projektomVyužitie špeci-ficky substi-tuovaných imínov pri syn-téze prekurzo-rov liečivaStobadínu,resp. jeho analógov.

Jozef Ristvej, Martin Šuník a Ivan Bellapo odovzdávaní ceny účasti naMedzinárodnej projektovej olympiáde I-Sweeep 2010.


Lesk medailí z Baku

Jaskynná kresba vyškriabaná do pieskovca je z archeologického náleziska v Gobustane neďaleko Baku.V priestore medzi obrovskými pieskovcovými balvanmi našli útočiskopravekí ľudia. Kresba znázorňuje loď so symbolom Slnka nad jej provou a pochádza zo 6. tisícročia pred našímletopočtom.

Bahenné sopky s bublajúcim blatom

Už sa stalo pomaly tradíciou, že z každej medzinárodnej predmetovej olympiády donesú naši študenti aspoň jednumedailu. A tak aj návrat z tohtoročného 6. ročníkaMedzinárodnej olympiády mladých vedcov (International JuniorScience Olympiad – IJSO) v azerbajdžanskom Baku sprevádzallesk dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily.

Turnaj školy hrouSpoločnosť SCHOOLGAME SLOVAKIA usporiadala

prvé medzinárodné finále v hre Business Master.Zápolenia sa zúčastnilo 6 stredných škôl zRakúska a 6 vybraných škôl z celého Slovenska.

Pri každom hracom stole sedeli traja študenti z Rakúska a trajaštudenti zo slovenských škôl. Jazykom na dorozumievanie bolaangličtina, ktorá otestovala deti aj v komunikácii. Atmosféra bolapriateľská s prvkami konkurenčného boja, ktorý motivoval všetkyzúčastnené strany. Učitelia sedeli pri stoloch ako bankári a mali nastarosti dohľad nad fair play priebehom celého turnaja.

Prišli sme sem aj s deťmi otestovať naše zručnosti, nadviazaťnove priateľstvá, rozvinúť si sebapresadenie a posilniť asertivitu,povedala Daniela Skladanová zo 7. Obchodnej akadémie v Le-viciach. Počas dvojmesačného tréningu si naši študenti založiliblog s príspevkami a fotkami, na ktorom uverejňovali všetky po-strehy. Business Schoolgame nám dala okrem vedomostí i silukolektívu a deti museli zapojiť aj poznatky z informatiky. Vďaka za-pojeniu sa do tohto projektu som získala množstvo vedomostí, a toveľmi hravou a nenásilnou formou, dodala.

Víťazom prvého medzinárodného turnaja v hre Business Mastersa stalo rakúske gymnázium Ingebor Bachmanovej, najlepšouškolou medzi slovenskými účastníkmi Obchodná akadémia v Pre-šove, ktorá celkovo obsadila štvrté miesto. Najlepšou slovenskouštudentkou bola Natália Špesová z Gymnázia v Starej Ľubovni.

Turnaj mal veľmi vysokú úroveň a do budúcnosti plánujemeveľké slovenské finále. Sme veľmi radi, že táto hra sa stala na ško-lách učebnou pomôckou a nesmieme zabúdať ani na sociálny

aspekt celého projektu, povedal Ladislav Smoroň, koordinátor pro-jektu.

Business Schoolgames je najúspešnejším a najväčším vzdelá-vacím projektom v Rakúsku. V priebehu piatich rokov ho absolvo-valo takmer 150 000 študentov. V Rakúsku projekt zastrešuje agen-túra Freyspiel, autor projektu, ktorá sa špecializuje na emocionál-

ny marketing a zážitkové vzdelávanie. Lokálnym partnerom naSlovensku je spoločnosť SCHOOLGAMES SLOVAKIA, s. r. o., kto-rej projektový tím má dlhoročné skúsenosti s finančným a podni-kateľským vzdelávaním mladých ľudí a začínajúcich podnikateľov.

Tohtoročné úlohy rozhodne neboliľahké, ale naši študenti z nich väčšinuzvládli a výsledky po prvých dvoch ko-lách boli pre Slovensko veľmi priaznivé.Experimentálne úlohy súviseli s ovocím,ktoré sa pestuje v Azerbajdžane. Žiaciurčovali hustotu ovocných štiav, pomo-

cou elektrickej vodivosti porov-návali obsah iónov v nich, zis-ťovali prítomnosť enzýmu pero-xidáza v rôznych druhoch ovo-cia a zeleniny a určovali aj ob -sah C vitamínu. A práve v tom -to treťom kole nás postihla smo -la. Pri určovaní množstva vita-mínu C v ovocnej šťave obanaše trojčlenné tímy získalivyššie hodnoty, než uvádzaliorganizátori ako správne rieše-nie. Keď sme zistili, že úplne

rovnaký problém malo aj niekoľko ďal-ších tímov, vrátane favoritov súťaže Taiwa-nu a Nemecka, boli sme presvedčení,že naši žiaci chybu nespravili. Nanešťas-tie organizátori trvali na svojom rozhod-nutí, že vyššie hodnoty sú nesprávne,a postihnuté tímy stratili veľa bodov.Nebyť toho, mohli sme dosiahnuť eštelepšie výsledky. Ale smola a šťastie neod-mysliteľne k súťažiam patria.

Pobyt na medzinárodnej olympiádevšak nie je iba súťaženie. Žiaci majú

dostatok času na poznávanie hostiteľskej krajinya nadväzovanie priateľstiev, ktoré nepoznajú hra-nice štátov alebo kontinentov. Azerbajdžan je prenás exotická krajina plná ropných polí, ale aj vzác-nych historických pamiatok. Pohľad na jaskyn nékresby pravekých ľudí alebo na bahenné sopkyvyfukujúce zemný plyn sa nám natrvalo vryl dopamäte.

� FRANTIŠEK KUNDRACIK Koordinátor IJSO na Slovensku

Zľava: Dominik Štefanko, JakubŠafín, Šimon Uličný, FrantišekKundracik (vzadu), Eugen Hruška,Martin Plesch (vzadu), Mária Šubjaková, Renáta Dörnhöferová(vzadu) a Zuzana Šimúthová

�Mladí a veda

V tomto roku Slovensko reprezentovali:Dominik tefanko, Gymnázium AndrejaVrábla, Levice (strieborná medaila) � EugenHru ka, Gymnázium, Komenského 13,Hlohovec (strieborná medaila) � Jakub afin,ZŠ, Okružná 17, Michalovce (bronzová medaila)� MÆria ubjakovÆ, Gymnázium P. O.Hviezdo- slava, Dolný Kubín � ZuzanaimœthovÆ,Gymnázium, Varšavská cesta,

Žilina � imon Uli?n, Gymnázium sv.Mikuláša, Prešov Vedœcimi delegÆcie boli:Doc. RNDr. Franti ek Kundracik, CSc.,FMFI UK, člen medzinárodného organizačné-ho výboru � RNDr. Martin Plesch, PhD.,Fyzikálny ústav SAV � RNDr. RenÆtaD rnh ferovÆ, EUREA, o. z.

Chceš sa zapojiť do Medzinárodnej olympiádymladých vedcov a láka ťa Afrika? Sleduj aktuálneinformácie na stránkach súťažehttp://www.ijso.sk, kde zistíš viac – súťaž smeuž odštartovali.

loha z olympiÆdy:V jednej z experimentálnych úloh žiaci určovali obsah vitamínu C v šťavách z rôznych druhoch ovocia pomocou titrácie. Do ovocnej šťavy postupne pridáva-li roztok jodičňanu draselného, ktorý kyselina askorbová (vitamín C) rozkladala.Po vyčerpaní vitamínu C sa jodičňan prestal rozkladať a škrobový indikátor sasfarbil na fialovo. Čím viac jodidu je možné do šťavy pridať bez zmeny jej farbyna fialovú, tým väčšie množstvo vitamínu C šťava obsahuje.



Na jeseň 2009 vyšlo v časopise Journal of Hypertension špeciálnečíslo hosťujúcich editorov prof. MUDr. Fedora Šimka, CSc.,z Lekárskej fakulty UK v Bratislave a RNDr. Oľgy Pecháňovej,DrSc., zo Slovenskej akadémie vied s názvom: Recent trends in hypertension treatment: perspectives from animal studies –Nové trendy v liečbe hypertenzie: perspektívy zo štúdií na zvieratách.

Časopis Journal of Hypertensionje oficiálnym časopisomEurópskej hypertenziologickejspoločnosti. Je všeobecne uzná-vaný ako najlepší hypertenziolo-gický časopis v Európe.V časopisoch podobnej úrovnepozývajú za hosťujúcich editorovzväčša členov redakčnej rady,preto pozvanie niekoho zvonkuje samé o sebe významnýmocenením práce autorov.Ojedinelá je aj skutočnosť, žev danom čísle prijali editorompäť ich vlastných prác.V prílohe sa prezentujú netra-dičné aspekty mechanizmovvzniku hypertenziea načrtávajú perspektívnecesty jej liečby. Napriektomu, že analýzy veľkýchmulticentrických štúdií pútajúhlavnú pozornosť praktic-kých kardiológov, je zrejmé,

že základom pre zostavenie poku-su na ľuďoch musía byť

stimuly vychádzajúce z výsledkov základného výskumu v oblasti experimentálnejkardiológie. Suplementum však nestavia len na údajoch získaných z laboratórnychsledovaní, ale práce sú zmesou experimentálnych a klinických úvah s možnýmdopadom na smerovanie liečebnej praxe. Už z doterajších ohlasov je zrejmé, žemyšlienky prezentované v tomto špeciálnom čísle nachádzajú čitateľov rovnakoz oblasti klinickej, ako aj experimentálnej medicíny. Vydanie suplementa predstavujevýznamný medzinárodný publikačný počin v oblasti výskumu vysokého tlaku, pri-čom súčasne ide aj o nevšednú reprezentáciu slovenskej vedy.

... na písanie dátumov

V písomných jazykových prejavoch sa stretá-me s rozličnými spôsobmi uvádzania dá tumu.Pozrime sa, aké možnosti sa pripúšťajúv relevantných príručkách, ktoré sa ve nujúpravopisu, resp. vyhotovovaniu písomností.

V platných Pravidlách slovenského pravopi-su z roku 2000, ktoré sú základnou kodifikač-nou príručkou v oblasti pravopisu, sa pí saniudátumu osobitne pozornosť nevenuje, ibav kapitole o písaní bodky sa uvádza, že bodkasa píše za číslicami, ktoré sa píšu namiestoradovej číslovky, a za týmto konštatovaním súpríklady 1. januára 1993 (prvého januára1993), resp. 1. január 1993 (prvý január 1993).V tej istej kapitole nájdeme príklady na písaniedátumu v podobe 28. 10. 1918, resp. 20. 8.1950, teda s medzerami medzi jednotlivýmiúdajmi.

Písaniu dátumu sa osobitne venuje slovens-ká technická norma STN 01 6910 Pravidlá písa-nia a úpravy písomností v článku nazvanomDátum. Tu sa konštatuje, že dátum sa vyjadru-je číselne alebo slovno-číselným spôsoboma že pri číselne vyjadrenom dátume sa deňpíše dvoma číslicami (01 až 31), mesiacdvoma číslicami (01 až 12) a rok sa píše štyrmičíslicami, pričom v skrátenom tvare sa píšeposledné dvojčíslie roka. Ďalej sa konštatuje,že dátum sa môže písať vzostupným spôso-bom (deň, mesiac, rok) alebo zostupným spô-sobom (rok, mesiac, deň), že jednotlivé údajesa oddeľujú medzerou a že v prípade potrebysa medzery môžu vynechať, napr. 08. 05.1999, 08.05.1999, 08.05.99. Okrem toho sakonštatuje, že zostupný spôsob uvádzaniadátumu sa používa najmä v písomnostiach sozahraničím, pričom medzi jednotlivé údaje savkladá spojovník (1999-05-08), a že v prípadepotreby sa môže skrátiť rok alebo vynechaťspojovník. Pri slovno-číselnom vyjadrení dátu-mu sa používa vzostupný spôsob, deň sa píšeradovou číslovkou bez nuly, mesiac slovom,napr. 8. mája 1999.

K číselným spôsobom písania dátumu, akosa uvádzajú v slovenskej technickej norme, sažiada doplniť toto: Predpísaný spôsob písaniadátumu je vhodný pri uvádzaní dátumu vyho-tovenia listu alebo v rozličných tabuľkách. Vovetnej súvislosti by sme dátum mali písať vzo-stupným spôsobom s medzerami medzi jed-notlivými údajmi a bez nuly na začiatku pri dnia mesiaci, napr. Schôdzka sa uskutoční 8. 2.2010 o 9.00 h. Skrátený tvar uvádzania dátumumôže byť zdrojom nedorozumení, lebo naprík-lad zápis v podobe 11. 12. 10 sa môže vzťa-hovať na 11. decembra 2010 (pri vzostupnomspôsobe), ale aj na 10. decembra 2011 (prizostupnom spôsobe). Preto odporúčame rokvždy uvádzať štyrmi číslicami, teda 11. 12.2010 (resp. 2010-12-11).

� PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc.Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Opýtali sme sa jazykovedcov…

Hoci je február najkratší mesiac, predsa aj počas neho pribudne na našom popularizačnom portáli množstvo noviniek a zaujímavostí. Samozrejme, nebudechýbať pomaly už tradičné hodinové čítanie z tohoto čísla Quarku, ktoré len čaká,kedy si ho stiahnete v obľúbenom formáte MP3. Ak máte potrebu podeliť sa sosvojimi neobyčajnými a zatiaľ neuznanými teóriami z oblasti vedy, vynálezcovstvači techniky, práve pre vás je na portáli rubrika Fórum. Každý utorok pribúda ajnové video z portálu Európskej komisie o rôznych novinkách alebo futuristickýchpredstavách vedy a výskumu v časti Video.

eQuark.sk – to je inteligentná stránka špeciálne pre vás.

Významné ocenenie

Portál, na ktorom sa dozviete najviac noviniek.

Otestujte sa �

� 1. Sneh je forma zamrznu-tej vody vytvárajúca kryštályspojené do snehových vlo-čiek. Koľko ramenné kryštályvytvára?a) šesťramennéb) päťramennéc) štvorramennéd) trojramenné

� 2. Snehové kryštály vznika-jú z podchladených vodnýchkvapôčok oblakov alebo pria-mou sublimáciou vodnej paryna ľadové kryštalické jadrá.Podľa teploty okolia vzniku satvoria kryštály rôzneho tvaru,napríklad ihlice, doštičky,hviezdice. Popísaných boloviac ako 21 tisíc rôznych tva-rov snehových kryštálov a,zaoberá sa nimi vedný odbor a) sublimografiab) kryštalografiac) kryológiad) hydrológia

� 3. Poznáme niekoľko dru-hov snehu. Eskimáci ich vrajrozoznávajú dokonca 20.Prašan jea) kašovitý sneh nasýtenývodoub) nafúkaný sneh vytvárajúcinebezpečenstvo lavínc) nový, čerstvo napadnutýsnehd) kyprý sneh, ktorý už sadolpod vplyvom vlastnej váhy,vetra a slnka

� 4. Najväčšie snehové vloč-ky padali v Montane v USAv januári roku 1887. Mali a) 15 centimetrovb) 23 centimetrovc) 31 centimetrovd) 38 centimetrov

� 5. Ľadovce a územia trvalopokryté ľadom predstavujúnajväčšie zásoby sladkejvody. Koľko percent celko-vých zásob sladkej vody tvoria?a) 20 % b) 45 %

c) 77 % d) 89 %

� 6. Sneh predstavuje najviacrozšírenú zložku kryosféry.Pokrýva približne a) 10 miliónov km2 v zimnýchmesiacoch a 1 milión km2

v letných mesiacochb) 21 miliónov km2 v zimnýchmesiacoch a 5 miliónov km2

v letných mesiacochc) 34 miliónov km2 v zimnýchmesiacoch a 10 miliónov km2

v letných mesiacochd) 47 miliónov km2 v zimnýchmesiacoch a 3 miliónov km2

v letných mesiacoch

� 7. V Tatrách sú oblasti, kdesa sneh netopí ani v lete.Niekoľkoročné vrstvy snehunájdeme na viacerých mies-tach, ale najstarší tatranskýsneh môžeme nájsťa) na Lomnickom štíte b) na Slavkovskom štítec) v Medenej kotlined) v Tatranskej Kotline

� 8. Firn je sneh drsný akobrúsny papier a rovnako takostrý. Stretávame sa s nímnajčastejšiea) v zimeb) na jarc) v leted) na jeseň

� 9. Jarné topenie snehu zvy-šuje hladinu spodnej vodyv nižších oblastiach a prietokyvody v riekach. Až 85 % roč-ného prietoku vody pochádzaz topenia snehu v riekea) Mississippib) Volgac) Gangad) Colorado

� 10. Od svojho vzniku až doúplného roztopenia sa snehstále mení. V podstate rozo-znávame tri druhy premenysnehu. Jedným z nich jedeštruktívna metamorfóza,čiže

a) premena snehu rozpadomb) premena snehu narastanímc) premena snehu topenímd) premena snehu solením

� 11. Hustota ľadu je a) 800 – 900 kg/m3

b) 600 – 700 kg/m3

c) 400 – 500 kg/m3

d) 100 – 200 kg/m3

� 12. Koľko percent vody(priemerne) nájdemev mokrom snehu?a) 0 až 3 %b) 10 až 14 % c) 3 až 8 %d) 25 až 30 %

� 13. Vrstvy snehu v blízkostipôdy majú teplotua) -1 stupeň Celziab) 0 stupňov Celziac) +1 stupeň Celziad) nedá sa namerať

� 14. Na každej zjazdovkealebo inom lyžiarskom terénesa aktuálne lavínové nebez-pečenstvo posudzuje podľaveľkosti jednotlivých sneho-vých vrstiev. Od nich záležístabilita celej snehovejpokrývky. Veľmi vlhký sneh jeťažký, hustý, šmykľavý, a tedanebezpečný. Rozoznávame a) päť stupňov vlhkosti snehub) štyri stupne vlhkosti snehuc) šesť stupňov vlhkosti snehud) tri stupne vlhkosti snehu

� 15. Lavínové nebezpečen-stvo je malé pri výške snehu0 až 10 cm. Pri akej vrstvesnehu je lavínové nebezpe-čenstvo veľké?a) 40 až 80 cm

b) 100 až 120 cm

c) 20 až 40 cm

d) 80 až 100 cm

� 16. Procesy premenysnehu dávajú popudk neustálemu pohybu sneho-vej pokrývky. Iné príčiny súpri pohybe na vodorovnejploche, iné na svahoch.

Všeobecne rozoznávame triformy pohybu snehu: sada-nie, plazenie a kĺzanie.Plazenie snehu je výsledkom a) pohybu snehových zŕn sme-rom kolmo nadolb) pohybu sadania a pohybuv smere svahuc) pohybu spodnej vrstvysnehu na hladkom podkladed) pohybu snehu vždyv rovnakom vodorovnomsmere

� 17. Množstvo ultrafialového(UV) slnečného žiarenia, ktorézemský povrch pohlcujea odráža, závisí od druhupovrchu. Väčšina prírodnýchpovrchov odráža menej ako10 % žiarenia. Čerstvý snehvšak môže odraziť až a) 15 % UV žiareniab) 40 % UV žiareniac) 80 % UV žiarenia d) 98 % UV žiarenia

(Sp

rávn

e o

dp

ove

de

náj

det

e n

a st

r. 4

7.)

Čo viete a nevieteo snehu?


HODNOTENIE 0 3 sprÆvne odpovede:Asi bývate v nižšiepoložených miestach, kdesneh nepadá alebo sa dlhoneudrží.

4 7 sprÆvnychodpoved :Vidieť, že máte dobré logickémyslenie. O snehu síce veľaneviete, ale aj tak ste prišli naniekoľko správnychodpovedí.

8 11 sprÆvnychodpoved : Celkom slušné znalosti. Akvás aj sneh ako taký nezaují-ma, zimné športy určite áno.

12 15 sprÆvnychodpoved : Viac než dobrý výsledok.Buď sneh patrí k vašej pra-covnej náplni, alebo ste jehoveľkým fanúšikom.

16 17 sprÆvnychodpoved :

Aerobik pre mozgové bunky�

ÚLOHA 1

Ján Fischer sa narodil 5. mája 1905v Martine ako najmladšie zo siedmichdetí. Po maturite na martinskom gym-náziu vyštudoval matematiku a fyzikuna Karlovej univerzite v Prahe. Jehootec mal železiarstvo a pred ním ben-zínové čerpadlo. Počas jednych prázd-nin, keď bol vysokoškolák Ján doma,mal toto čerpadlo na starosti a taknáhodou obslúžil aj Jana Masaryka,ktorý cez Martin cestoval z Prahy doTopoľčianok za otcom. Na pražskejKarlovej univerzite sa mladý JánFischer zoznámil s DionýzomIlkovičom, neskôr prvým slovenskýmprofesorom fyziky a ďalšími Slovákmi,čo študovali v Prahe. Mladý Martinčanpatril medzi najlepších poslucháčovv ročníku, preto si ho všimol vynikajúciteoretický fyzik, profesor FrantišekZáviška, a navrhol ho na študijný pobytu profesora zürišskej univerzitya popredného teoretického fyzika sve-tového významu a). Na zürišskej uni-verzite napísal dve práce, ktoré uverej-nili v najvýznamnejšom fyzikálnomčasopise Annalen der Physik a dodnespatria do zlatého fondu svetovej fyziky.Medzi prvými fyzikmi v nich metódamikvantovej mechaniky riešil problém

interakcie žiarenia s atómami, menovi-te fotoefekt a b) vo vyšších hladináchvodíkového atómu. Za tieto prácezískal titul doktora filozofie a cenuzürišskej univerzity (1931). Po skončeníštúdia pôsobil na PFUK v Bratislave.Väčšinu času venoval pedagogickeja organizačnej činnosti a vydávaniuučebných pomôcok pre študentov. Po rozdelení Katedry fyziky na tri pra-coviská sa Ján Fischer stal vedúcimKatedry teoretickej fyziky, kde pôsobilaž do odchodu do dôchodkuv r. 1975. Okrem toho bol aj riaditeľomÚstavu fyziky PFUK a v rokoch 1956 –1959 zastával funkciu prodekanaPrírodovedeckej fakulty UK. Ján Fischer právom patrí medzi zakla-dateľské osobnosti slovenskej teore-tickej fyziky. Bol nielen prvým sloven-ským teoretikom, ale v čase, keď vie-dol katedru, dosiahla teoretická fyzikana bratislavskej univerzite i na celomSlovensku úroveň porovnateľnús úrovňou vo vyspelých krajinách.Zomrel 4. februára 1980 v Bratislave.

a) Ako sa volal profesor, u ktoréhobol mladý Fischer na študijnom poby-te v Zürichu?b) Ktorá teória hovorí o vyšších hladi-nách vodíkového atómu?

Ani vo februári nenecháme lenivieť vašemozgové bunky, preto sme pripravilizopár úloh. Posledných päť z nich smevybrali z publikácie nášho vydavateľstvaNová kniha hlavolamov, ktoré si môžeteobjednať na adrese: www.perfekt.sk.Správne odpovede nájdete na strane 47.

ÚLOHA 3Ktoré z piatichohniviektreba prerezať,aby savšetkyostatnéuvoľnili?

ÚLOHA 5Dve lienky pristáli na stenách prázdnehopohára presne oproti sebe, jedna z vnútraa druhá z vonku. Pohár je 14 cm vysokýa 10 cm široký. Obe lienky sa nachádzajúna polcestek hornému okraju.Aká je najkratšiatrasa, ktorú musípreliezť lienka štar-tujúca z vonkajšejstrany, aby sadostala ku svojejkamarátke vovnútri?

ÚLOHA 4Čo má väčšíplošnýobsah: červenéúseky dohromadyalebo čierneúseky dohromady?

ÚLOHA 2

Vojenský automobil s dôležitou správou musí prejsť cez púšť.Na púšti však nie sú žiadne čerpacie stanice a obsah nádržena naftu vystačí do polovice púšte. Vodič má k dispozícií ďalšie autá, ktoré môžu kedykoľvek preliať obsah (alebo časť)svojej nádrže do iného auta. Ako má vodič prepraviť správucez púšť?

ÚLOHA 6Menší kruh sa kotúľa povnútornom obvode kružni-ce s dvojnásobným prie-merom. Akú dráhu opíšečervený bod v priebehujedného celého kruhu?


ÚLOHA 7Skúste rozdeliť tentogrécky kríž na deväť dieli-kov tak, aby sa z nichdalo poskladať buď päťmenších, alebo jedenveľký štvorec.

Čítanie z novej knihy �


ImplantáciaLiečiteľ sa volal Brodí sa hlbokými vodami.

Keďže bol duša, predstavoval stelesne-né dob ro. Poznal súcit, bol tr pezlivý, čest-ný, oplýval cnosťami a z každého je ho činuvyžarovala láska. Strach bol pre Brodí sahlbokými vodami nie veľmi zvyčajný pocit.

Ešte zriedkavejšie ako strach sa hozmocňovalo podráždenie. No keďže Brodísa hlbokými vodami žil vo vnútri ľudskéhotela, podráždeniu sa občas nevedel vy -hnúť.

Šepot, ktorého pôvodcami boli Liečite -ľovi študenti zhrčení vo vzdialenom kúteoperačnej miestnosti, o čosi zosilnel a pe -ry Brodí sa hlbokými vodami sa zovreli dotenkej krivky. Bol to nezvyčajný tvar, preto-že najčastejšie sa jeho ústa formovali doúsmevu.

Tá grimasa neušla pozornosti Darrena,jeho asistenta. Poklopkal mu po pleci.

„Sú iba zvedaví,“ upokojoval Liečiteľa.„Implantácia je sotva zaujímavá alebo

dokonca vzrušujúca procedúra. Na poho-tovosti sa jej môže podrobiť každá duša,akú možno stretnúť na ulici. Dnes sa napraktických cvičeniach veľa nenaučia.“Sám Brodí sa hlbokými vodami bol prekva -pený, ako čudný osteň, ktorý sa mu ne -chtiac vkradol do úst, poznačil inak pokoj-ný tón jeho hlasu.

„Ešte nikdy nevideli odrastenú ľudskúbytosť,“ vysvetľoval Darren.

Brodí sa zdvihol obočie. „Nevidia si na -vzájom do tvárí? Nemajú azda zrkadlá?“

„Viete, ako som to myslel – ešte nevide-li divú ľudskú bytosť. Takú, čo ešte nemádušu. Rebela.“

Brodí sa pozrel na bezduché telo diev-čaťa, ktoré ležalo na operačnom stole,obrátené tvárou dolu. Srdce mu zovrela ľú -tosť. Spomenul si, v akom stave doniesliPátrači to úbohé, dolámané telo do Lie -čebného zariadenia. Akú bolesť asi muse-lo podstúpiť...

Pravdaže, dnes už bola dievčina úplnev poriadku – úplne ju vyhojili. Dozrel na tosám Brodí sa.

„Vyzerá celkom tak ako my všetci,“ za -hundral Brodí sa na Darrenovu adresu.„Všetci máme ľudské tváre. A len čo sapreberie, aj ona bude jednou z nás.“

„Aj tak to pokladajú za vzrušujúce, ničviac.“

„Duša, ktorú dnes implantujeme, si za -slúži úctu. Nemali by tak bez rešpektucivieť na telo, ktoré ju bude hostiť. Kým saaklimatizuje, ešte toho zažije až-až. Nie jefér zaobchodiť s ňou takýmto spôsobom.“Pod takýmto spôsobom nemal na myslicivenie. Brodí sa cítil, ako sa mu do hlasuznova votrel britký tón.

Darren ho znova potľapkal po pleci.„Všetko sa urovná. Pátračka potrebujeinformácie a...“

Len čo vyslovil slovo Pátračka, Brodí sa

naňho vrhol pohľad, o ktorom by sa dalopovedať, že prepaľuje. Šo kovaný Darrenlen zažmurkal.

„Prepáčte,“ ospravedlnil sa Brodí savzápätí. „Nezamýšľal som zareagovať taknevrlo. Mám o tú dušu strach.“

Prešiel zrakom na kryotank, ktorý stálvedľa stola. Červené svetlo bolo rovnomer-né, mdlé a naznačovalo, že tank je plnýa jeho obsah ustavične v stave hibernácie.

„Túto dušu vybrali špeciálne na tento pro-ces,“ pokúšal sa ho Darren upokojiť. „Vrámci nášho druhu je výnimočná – je od -vážnejšia ako väčšina z nás. Jej životy ho -voria za všetko. Nazdám sa, že ak by smeju o to požiadali, sama by sa prihlásila.“

„Kto spomedzi nás by sa dobrovoľneneprihlásil, keby šlo o jeho dobro? Ale idetu naozaj o to? Deje sa to naozaj pre jejdobro? Problematická nie je ani jej prípad-ná ochota, ale to, či je správne pýtať saktorejkoľvek duše, či by túto procedúrupodstúpila.“

Aj Liečiteĺovi študenti debatovali o duši,ktorá bola v stave hibernácie. Brodí sa po -čul ich šepot celkom zreteľne; hlasy moc-neli a vzrušenie v nich sa stupňovalo.

„Žila na šiestich planétach.“„Ja som počul, že na siedmich.“„Ja som zasa počula, že nikdy neprežila

dve obdobia v tom istom hostiteľskom druhu.“„Je to vôbec možné?“„Bola vraj takmer všetkým. Kvetom,

medveďom, pavúkom...“„Bola aj chaluhou, netopierom...“„Dokonca vraj aj drakom!“„Ja tomu neverím – nemohlo to byť

sedem planét.“„Prinajmenej sedem. Začala na Prameni.“„Naozaj? Na Prameni?“„Ticho, prosím!“ zahriakol ich Brodí sa.

„Ak neviete pozorovať profesionálne a po -tichu, budem vás musieť poprosiť, aby stesa vzdialili.“

Šesť zahanbených študentov sa odml -čalo a rozostúpilo. „Tak s tým teda začni-me, Darren.“

Všetko mali nachystané. V blízkosti diev-čaťa sa nachádzali všetky potrebné lieky.Dlhé tmavé vlasy jej zastrčili pod chirurgic-kú čiapku. Zjavil sa dlhý štíhly krk. Vdy -chovala a vydychovala pomaly a zhlboka.

„Duša je pripravená, Brodí sa,“ oznamo-val mu Darren.

„Aj ja som pripravený. Prines ju.“Brodí sa zacítil Darrena blízko svojho

lakťa, ani nemusel skontrolovať zrakom, žeaj jeho asistent je pripravený, len natiaholruku a vyčkával; poznali sa, pracovali spo -lu už veľa rokov. Brodí sa udržiaval štrbinuroztvorenú.

„Zaveď ju do nového domova,“ zašep-kal.

Uvidel Darrenovu ruku: zo zavretej dlanesa predierali striebristé lúče oslobodenejduše.

Zakaždým, keď Brodí sa uvidel odhale-nú dušu, nevedel sa ubrániť očareniu z jej

krásy.Duša sa jagala v plnom svite operačnej

sály, jasom prevýšila aj odblesky svetla nanástrojoch, ktoré držal v ruke. Ako stužka,ktorá znezrady oživla, sa krútila a vlnila,potom sa odrazu vystrela, akoby bolašťastná, že už nie je väzňom v kryotanku.Jej tenučké väzivá, ponášajúce sa na pier-ka, ktorých bola takmer tisícka, sa vzdúva-li ako svetlé, strieborné vlasy. Hoci sympa-tické boli všetky duše, táto dušička akobymimoriadnym spôsobom dávala Brodí sahlbokými vodami najavo vďačnosť.

Vo svojom obdive nezostal osamelý. Po -čul, ako Darren za jeho chrbtom potichuvzdychol, a začul aj obdivný šepot študen-tov.

Darren obozretne vložil malú jagavú by -tosť do otvoru, ktorý Brodí sa urobil v krkutohto ľudského tvora. Duša hladko vkĺzlana miesto, ktoré jej ponúkli, a spojila sas anatómiou, ktorá jej bola cudzia. Brodísa obdivoval dômyselnosť, s akou sa udo-mácnila v novom príbytku. Každé väzivodosadlo presne na svoje miesto v blízkostinervových centier; niektoré väzivá sa pre-dĺžili a vnorili do tých častí tela, kam už ne -dovidel, do spodnej aj vrchnej časti moz -gu, iné sa spojili s optickými nervami, sosluchovými kanálmi. Duša bola mimoriad-ne rýchla, jej pohyby cieľavedomé. Čosko-ro bolo vidieť už len jedinú, aj to neveľkúčasť jej jagajúceho sa tela.

� Kniha vyšla v roku 2009 vo vydavateľstveTATRAN.

Servis�

NOVÉ KNIHYLuke Herriott: 1000 restaurací, kaváren a barůPublikácia je pomôckou pri vytváraní dizajnu pre reš-taurácie, kaviarne, bary, pohostinstvá a bufety, ktoréchcú urobiť na zákazníka dojem a príjemným prostre-dím si vytvoriť stálu klientelu. V knihe nájdete tipy, akoaplikovať značky, logá, obaly, reklamné predmety arôzne papierové predmety (vizitky, skladačky, obálkyalebo hlavičkový papier) vo svojom podniku. Nechý-bajú ani dobré rady pri príprave vizuálu menu.

(320 strán, 18,22 €)

Leonard Mlodinow: Život je jen náhodaPublikácia, ktorá hovorí o tom, ako náhoda ovplyv-ňuje naše životy. Známy americký vedec a spisova-teľ Leonard Mlodinow ukazuje, ako náhoda a prav-depodobnosť ovplyvňujú naše životy a aký malý vý-znam prikladáme všetkému, čo nás stretáva, od bež-ného rozhovoru po obrat k horšiemu vo finančnej ob-lasti. Úspechy a zlyhania, ktoré zvyčajne pripisujemejasným a samozrejmým príčinám, sú v skutočnostiomnoho hlbšie ovplyvnené náhodou. Táto originálnaa neobvyklá cesta svetom pravdepodobnosti a náho-dy ponúka čitateľom nový pohľad na svet a na to, ževäčšina vecí v našom živote je predvídateľná rovnakoako kroky opilca, ktorý sa práve vypotácal z nočného baru. (248 strán, 12,95 €)

ASTRONOMICKÉ KALENDÁRIUMPrvú polovicu februára zotrvá Slnko na oblohe v súhvezdí Kozorožec, odkiaľsa 16. 2. krátko pred poludním presunie do súhvezdia Vodnár. Tu bude pocelý zvyšok mesiaca. Jeho poludňajšia výška nad obzorom bude viditeľnerásť a v závere februára už bude na poludnie kulminovať vo výške viac ako33 stupňov nad južným obzorom a dĺžka dňa narastie už na takmer 11 hodín.

Po dlhom čase nastane obdobie veľmi chudobné na úkazy súvisiace s Me-siacom. Dňa 2. 2. budeme môcť na večernej oblohe pozorovať konjunkciuMesiaca so Saturnom. O 22. hod. nájdeme dvojicu nízko vo výške iba približne7 stupňov takmer nad východným obzorom. Objekty budú na oblohe od sebavzdialené približne 8 stupňov. Ďalšie skoro tri týždne nedôjde na oblohe k žiadnejzaujímavej konštelácii objektov a Mesiaca. Potom však nastane úkaz, ktorý svo-jou krásou nikdy nesklame – tesná konjunkcia Mesiaca s Plejádami. Mesiac saprakticky obtrie o hviezdokopu 21. 2. večer. O 21. hod. ho nájdeme približne polstupňa od stredu Plejád. Dvojica sa v tom čase bude nachádzať vo výške 41stupňov nad západným obzorom. Napokon sa 26. 2. ocitne v blízkosti Marsu.O 4. hod. ráno bude dvojica nízko (približne 11 stupňov) nad západosevero-západným obzorom. Objekty budú v tom čase od seba vzdialené necelých6 stupňov.

Merkúr sa v priebehu februára bude na rannej oblohe pomaly blížiť k Slnku(do hornej konjunkcie s ním) a postupne zanikne v žiare vychádzajúcehoSlnka. Počas prevažnej väčšiny mesiaca sa preto nebude dať pozorovať, hoci je-ho jasnosť bude stále rásť. Takmer rovnako ako Merkúr na tom bude aj Venuša.Rozdiel bude iba v tom, že sa už po absolvovaní januárovej konjunkcie so Sln-kom postupne od neho na oblohe vzďaľuje a pomaly sa presúva na večernúoblohu. Prvé úspešné pokusy o jej zahliadnutie na večernej oblohe budú možnépri jasnom počasí v poslednej februárovej dekáde. Planétu nájdeme krátko pozápade Slnka o 17:40 SEČ ako objekt s jasnosťou –3,9 magnitúdy vo výškenecelých 7 stupňov prakticky nad západným obzorom. Situáciu na oblohezachraňuje Mars, ktorý bude krátko po opozícii so Slnkom kráľom nočnej oblo-hy počas celého februára. Nájdeme ho nad obzorom takmer celú noc, pričomv polovici mesiaca bude kulminovať okolo 22:30 SEČ vo výške 65 stupňov nadjužným obzorom. V prvých februárových dňoch budeme mať poslednú šancuzahliadnuť ešte po západe Slnka na večernej oblohe nízko nad juhozápadným


HISTORICKÝ KALENDÁR

1. 2. 1905 sa narodil Emilio Segre taliansko-ame-rický fyzik, zaoberajúci sa jadrovou fyzikou aelementárnymi časticami, spoluobjaviteľ tech-nécia, astátu a plutónia; nositeľ Nobelovej ceny(zomrel v roku 1989)

2. 2. 1970 zomrel Bertrand Arthur William Russell,anglický filozof, matematik a logik, verejný čini-teľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (narodilsa v roku 1872)

3. 2. 1925 zomrel Oliver Heaviside, anglický fyzika elektroinžinier, objavil duplexnú telegrafiu a ioni-zovanú vrstvu v atmosfére, ktorá je dôležitá prešírenie rádiových vín (narodil sa v roku 1850)

4. 2. 1925 zomrel Robert Koldewey, nemecký archeo-lóg, v rokoch 1899 – 1917 objaviteľ Babylonu (na-rodil sa v roku 1855)

4. 2. 1980 zomrel PhDr. Ján Fischer, slovenskýfyzik, patrí medzi zakladateľské osobnosti slo-venskej teoretickej fyziky, priekopník vo využitímetód kvantovej mechaniky na riešenie problé-mu interakcie žiarenia s atómami (narodil sav roku 1905)

11. 2. 1650 zomrel René Descartes, francúzsky filo-zof, matematik a prírodovedec, predstaviteľ kla-sického racionalizmu. V matematike a geometriizaviedol pojem funkcie a premennej veličiny; sú-stavu pravouhlých súradníc nazvali na jeho po-česť kartézskymi (narodil sa v roku 1596)

11. 2. 1800 sa narodil WiIliam Henry Fox Talbot,anglický fyzik a chemik, priekopník fotografie,navrhol spaľovací motor, prispel k rozlúšteniuasýrskych pamiatok z Ninive v klinovom písme(zomrel v roku 1877)

12. 2. 1910 sa narodil Jozef Čabelka, slovenskýmikrometalurg, zváračský odborník, spoluzakla-dateľ Výskumného ústavu zváračského, prie-kopník mikrometalurgie a zvárania konštrukč-ných materiálov na Slovensku, držiteľ 28 paten-tov (zomrel v roku 1987)

16. 2. 1950 zomrel Július Juraj Thurzo, slovenskýnámorný dôstojník, kapitán diaľkovej plavby,organizátor lodnej dopravy, najmä Dunajplav-by, cestopisec (narodil sa v roku 1882)

17. 2. 1600 zomrel Giordano Bruno, taliansky rene-sančný mysliteľ, filozof, dominikánsky mnícha kňaz, prívrženec Kopernikovej teórie, pre svojpanteizmus a podporu moderných prírodoved-ných teórií sa stal obeťou „vysokej“ politiky, ink-vizíciou odsúdený na smrť a upálený, v súčas-nosti prebieha proces jeho rehabilitácie (narodilsa v roku 1548)

18. 2. 1745 sa narodil taliansky fyzik AlessandroVolta, autor prvých zdrojov elektrického prúdu,zakladateľ elektrodynamiky, konštruktér prvéhodlhodobého zdroja galvanickej elektriny – Vol-tovho stĺpa. Je podľa neho pomenovaná jed-notka elektrického napätia – volt (zomrel v roku1827)

20. 2. 1900 sa narodil MUDr. Jozef Pajtáš, sloven-ský lekár oftalmológ, očný chirurg, univerzitnýprofesor, spoluzakladateľ LF, organizátor zdra-votníctva (zomrel v roku 1960)

20. 2. 1920 zomrel Robert Edwin Peary, americkýpolárnik, ako prvý dosiahol severný pól (narodilsa v roku 1856)

Knihy si môžete objednať na adrese: Slovart, Bojnická 10, 830 00 Bratislava, [email protected], tel.: 02/49 20 18 22, 02/49 20 18 21,fax: 02/49 20 18 99

`

1. a) Gregora Wentze-la, b) Comptonov jav(hovorí o rozptyle fotó-nov na voľnom aleboslabo viazanom elek-tróne vo vyššej ener-getickej hladine, priktorom fotón odovzdá-va časť svojej energieelektrónu).

2. Potrebné sú štyriautá, vrátane auta sosprávou. V polovicipúšte sa jeho prázdnanádrž musí doplniť ažpo okraj, aby prešlo ažna druhý koniec púšte.Cesta medzi základ-ným táborom (kde jedostatok áut a nafty)astredom púšte sa roz-delí na 3 tretiny. Triautá budú jazdiť medzitretinami a prelievať si1/3 nádrže. Tú využijúna naplnenie nádržeauta so správou a nanávrat späť.

3. Zelené ohnivko

Februárový Fifík – časopis pre všetkyveselé a šikovné deti, čaká svojichkamarátov, ich rodičov i učiteľov v novinových stánkoch za nezmene-nú cenu so 16 stranami Fifíkovýchnovín a vystrihovačkami na kartóne. Čo nájdete vo februári: � Ukážku z knihy JanaUličianskeho: Veveričky� Fašiangové zvyky a tradície� Vystrihovačky: Modrý kostolík, Vtáčiky a Pohľadnicu s veveričkou� Všeličo o veveričkách Odhalenie, čo čítal Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany,keď bol malý� Zaujímavosti o našich hokejistoch� Komiks Dino a Saura� Hrôzostrašný dinosaurus IGUANODON� Klebietky, súťaže, vtipy, krížovku, osemsmerovku,zahraničné úlohy čakajú na svojich riešiteľov, ktorímôžu vyhrať legá.� Čítanie o mačkách, školskom časopise, ale ajsudoku či hry – toto, a ešte oveľa viac ukrývajúFifíkove noviny.

Fifík dostanete kúpiť za nezmenenú cenu 0,66eur, (20 Sk), predplatitelia zaplatia 0,60 eur (18 Sk).Aby ste získali túto výhodu a nemuseli časopiszakaždým zháňať v stánkoch, môžete si ho objed-nať. Adresa: Fifík, Karpatská 7, 811 05 Bratislava,fax 02/524 99 788 e-mail: [email protected].

obzorom Jupiter. V priebehu mesiaca sa stratí v žiare Slnka a 28. 2.krátko pred poludním sa ocitne v konjunkcii so Slnkom, a preto sa ajpočas nasledujúcich dní nebude dať pozorovať. Saturn sa rýchlopresúva na nočnú oblohu, nájdeme ho nad obzorom počas väčšinynoci ako objekt s jasnosťou +0,7 magnitúdy v súhvezdí Panna.V závere mesiaca už bude jasne cítiť jeho blížiacu sa opozíciu soSlnkom. Nasvedčuje tomu aj Saturnov spätný pohyb po oblohe –slučka, ktorú opisuje už od 13. 1.

V polovici februára už polnočnej oblohe dominujú nastupujúcejarné súhvezdia. Vysoko nad južným obzorom práve majestátne kul-minuje súhvezdie Lev. Jeho menšieho súputnika – súhvezdie Malýlev nájdeme približne 15 stupňov nad ním. Vpravo od Leva bude sú-

hvezdie Rak so žiariacim Marsom. Nízko nad južným obzorom satiahne Hydra. Približne 30 stupňov nad juhovýchodným obzorom náj-deme Pannu spolu so Saturnom. Medzi ňou a Hydrou sú dve menejnápadné súhvezdia Pohár a Havran. Vo východnej časti oblohy domi-nuje Pastier s hviezdou Arktúr. Nízko nad severoseverovýchodnýmobzorom narazíme na dvojicu jasných hviezd Vega a Deneb. Nadseverným obzorom tróni Cefeus a vľavo od neho Kasiopeja. Naj -krajšia je v tomto období asi západná časť oblohy, kde budú v plnejkráse zapadajúce zimné súhvezdia Veľký a Malý pes, Orión, Blíženci,Po- vozník a Býk. Pod hviezdou Capella sa vyskytne vo výške nece-lých 18 stupňov nad severozápadným obzorom obláčik Plejád. Vblízkosti zenitu sa tentokrát nachádza Veľký voz. � EK

Servis �

FÁZY MESIACAPosledná štvrť 6. 2. 0:48Nov 14. 2. 3:51Prvá štvrť 22. 2. 1:42Spln 28. 2. 17:38

dátum východ západ1. 20:05 7:565. 0:05 9:2510. 5:04 13:1515. 6:59 18:4620. 8:3425. 13:10 4:28

MESIACDEŇ A NOC VO FEBRUÁRI

koniec zaèiatok východ pravé západ koniec zaèiatokdátum noci svitania Slnka poludnie Slnka súmraku noci1. 5:24 6:00 7:12 11:56 16:40 17:51 18:285. 5:19 5:56 7:06 11:56 16:46 17:57 18:3410. 5:12 5:49 6:59 11:56 16:54 18:05 18:4115. 5:05 5:41 6:50 11:56 17:03 18:12 18:4920. 4:56 5:33 6:41 11:56 17:11 18:20 18:5625. 4:47 5:24 6:32 11:55 17:19 18:27 19:04

Počas februára sa Mesiac ocitne v perigeu 27. 2. o 22:38 (357 829 km) a v apogeu dňa 13. 2.o 3:06 (406 540 km).

Všetky časové údaje sú uvedené v SEČ a platia pre stred Slovenska medzi BanskouBystricou a Breznom (19,5 stupňa východnej dĺžky a 48,75 stupňa severnej šírky). Okrem údajov o fázach Mesiaca, ktoré platia rovnako pre celú zemeguľu, ostatné údaje sú miestne a nastávajú na východnom Slovensku približne o 10 minút skôr a na západnom Slovensku o 10 minút neskôr (rozdielu 1 stupňa v zemepisnej dĺžke zodpovedajú 4 minúty v čase).Začiatok svitania a koniec súmraku sú okamihy, keď je Slnko 12 stupňov pod obzorom. Vtedyvidno na oblohe hviezdy tretej veľkosti. Na začiatku a konci noci je Slnko 18 stupňov pod obzorom.

Správne odpovede testu zo str. 43: 1a, 2b, 3c, 4d,5c, 6d, 7c, 8b, 9d, 10a, 11a, 12c, 13b, 14a,15a, 16b,17c.


7.

Správne riešenie úloh Aerobiku zo strany 44:

4. Plocha červených úsekov je väčšia.

5. Lienka štartujúca z vonkajšej strany musí prejsťvzdialenosť 21 cm.

6. Dráha, ktorú opíšečervený bod je rovnáčiara – priemer väčšiehokruhu.

O P

ÄŤ

MIN

ÚT

DVA

NÁ

SŤK

omik

s re

dakc

ii po

skyt

ol fe

stiv

al C

omic

s S

alón

v r

ámci

súť

aže

Com

ics

Sal

ón:

Com

ics

& M

anga

Boo

k, w

ww

.com

ics-

salo

n.sk

a b

ude

súča

sťou

kni

hy k

omik

sov.

Aut

or: D

AN

IEL

MIH

ÁLI

K

Documents

Archiv_quark_02_2010