Biologická racionalizácia

Veľmi dôležitou a ekonomicky efektívnou súčasťou prírode blízkeho pestovania lesov je využitie princípu biologickej racionalizácie. Je založená na využívaní prírodných rastových procesov pri spolupôsobení clonenia materského porastu, čím je možné náklady na pestovateľské úkony spojené so zabezpečením mladých lesných porastov a ich následnou výchovou obmedziť na minimum.Jej prejavmi sú:• Biologická príprava pôdy.• Samoobnova (prirodzená obnova) • Samozrieďovanie (prirodzená redukcia početnosti)• Samovyvetvovanie (prirodzené čistenie od vetví)• Prirodzená genetická štruktúra• Prírodný výber

Hospodárske efekty biologickej racionalizácie sa neprejavia hneď, ale vyžadujú určitý čas a teda i dostatok trpezlivosti zo strany lesného hospodára.

Biologická príprava pôdy je spojená s takými zásahmi do zakmenenia materského porastu, ktoré umožnia vytvorenie priaznivých podmienok pre klíčenie semenáčikov bez potreby podporných ľudských mechanických zásahov do pôdneho prostredia (iniciálna fáza)

Optimálna fáza je charakterizovaná riedkym až súvislým výskytom rastlinnej pokrývky, ktorú tvoria machy, nízke trávy (nie trsovité) a nízke byliny (vysoké len sporadicky). Zápoj porastu je primerane uvoľnený, ďalšie zásahy do materského porastu odpadajú, naopak, je potrebné sa vyvarovať zásahov, ktoré by mohli urýchliť zánik priaznivých podmienok

Pri nadmernom odclonení sa vytvára súvislá bujná rastlinná pokrývka, kde prevládajú vysoké a rozložité byliny a súvislé trsovité trávy, vývoj prirodzenej obnovy je obmedzený alebo zastavený.

Samoobnova (prirodzená obnova) sa dostavuje znižovaním zápoja.

Primerane dlhým clonením sa pod materským porastom vyvíja súvislá vrstva prirodzeného zmladenia, ktoré je odrastené do výšky, keď už nebude ohrozené nežiadúcou vegetáciou, ochrana proti burine a plecie ruby odpadajú.

K samozrieďovaniu dochádza v čase, keď pre odrastanie semenáčikov do nárastov a mladín už nepostačuje prísun svetla. Mohutnením korún stromov hornej vrstvy alebo dorastaním stromov v strednej vrstve sa vytvára tieniaci efekt na nárasty, ktorý vyúsťuje do prirodzenej redukcii početnosti. Odumierajú jedince, ktoré sú k poklesu svetla menej adaptované. Prežívajúce jedince sa zároveň výškovo diferencujú, čím táto fáza vývoja porastu nevyžaduje ľudské zásahy na redukciu početnosti.

relativna výška stromov

1978 1988 1998

počty stromov v ks/ha

5 m+     1100

3-5 m   1280 1060

1-3 m 5600 2040 1140

do 1 m 9600 6920 1100

celkem 15200 10240 4400

Pod clonou materského porastu majú rovnakú šancu na presadenie sa v drevinovej skladbe tienne (buk, jedľa) a polotienne (smrek) dreviny. Jedince, ktoré získavajú nadúrovňové postavenie v konkurenčnom boji, potláčajú zároveň rast zaostávajúcich jedincov a dochádza k postupnej redukcii ich početnosti.

Mladina pod clonou materského porastu vyvíjajúca sa bez ľudských zásahov. Súčasne s redukciou početnosti dochádza k samovyvetvovaniu, teda prirodzenému čisteniu od vetví pôsobením tieniaceho efektu jedincov, ktoré zaostávajú v raste a postupne odumierajú

Postupným odrastaním mladiny pod clonou materského porastu sa vyformoval hlúčik niekoľkých bukových jedincov bez ľudského zásahu. Jedince sú v primeranom rozostupe, netiesnia sa, prebehlo samočistenie od vetví, na mieste hlúčika sa vytvára predpoklad pre dopestovanie kvalitného budúceho rubne zrelého stromu (samovyvetvovanie ako súčasť biologickej racionalizácie sa priaznivo prejaví na kvalite pestovaného porastu).

Pri prírode blízkom pestovaní sa v jedincoch, ktoré prežívajú v dlhodobom zatienení pod clonou materského porastu, reprodukuje prirodzená genetická štruktúra s väčšinovým zastúpením klimaxove orientovaných genotypov.

Prírodným výberom (ktorý nie je riadený výchovnými zásahmi človekom) sa z populácie vylučujú jedince, ktoré nie sú schopné sa adaptovať na dané podmienky prostredia. Prírodný výber sa tým stáva dôležitou súčasťou podpory odolnostného potenciálu každej miestnej populácie drevín.