Blažena Mikšíková

Miroslav Knap

© Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne

ISBN 978-80-89744-04-6

Milé deti,

vo svojich rúčkach držíte pracovný zošit s veselými básničkami o škole, zvieratkách,

prírode a tak trochu i o všeličom. Svoje nápady do rýmov poskladala

dolnokubínska spisovateľka Blažena Mikšíková,

farebné obrázky ku básničkám namaľoval tvrdošínsky výtvarník Miroslav Knap.

Niektoré sú iba čierno-biele. Nebojte sa, nie je to chyba,

nezabudol ich vymaľovať. Nechal to na Vás, deti.

A preto je náš zošit, alebo, ak chcete - knižka, iná ako ostatné.

Do tejto môžete kresliť a maľovať. Budeme radi, keď si pri čítaní

nielen vymaľujete a domaľujete obrázky, ale do prázdnych riadkov

aj napíšete svoje básničky. Môžete ich potom zarecitovať doma

mame a ockovi, alebo v triede pani učiteľke či spolužiakom.

Určite Vás pochvália.

Vážení pedagógovia,

predstavujeme Vám pracovný zošit určený deťom predškolského veku a žiakom prvých, druhých i tretích ročníkov základných škôl. Tým, ktorí s veľkým záujmom začínajú spoznávať svet a veci okolo nás. Tvorivou a hravou formou chceme prispieť k budovaniu ich pozitívneho vzťahu so svetom literatúry a výtvarného umenia. Dávame im možnosť a priestor stať sa spolutvorcami a spoluautormi. Ilustrátormi - a tým staršim i poetmi. Veríme, že takto koncipovaný pracovný zošit si nájde svoje uplatnenie na hodinách slovenského jazyka, výtvarnej výchovy, v školských kluboch i pri edukačných aktivitách s deťmi predškolského veku. Oravské kultúrne stredisko vydalo i ďalšie zaujímavé publikácie, ktoré môžete využiť v pedagogickej práci. Ochotne Vám ich ponuku pošleme. Náš kontaktný email: info@osvetadk.sk

Blažena Mikšíková

Prozaička z Oravy, ktorá oslovuje najmä detského čitateľa,

sa narodila 2. apríla 1937 v Kline. Žije a tvorí v Dolnom Kubíne.

Vyštudovala Pedagogickú školu V Turčianskych Tepliciach,

štúdium prírodopisu a chémie na Vysokej škole pedagogickej nedokončila.

Ako učiteľka pôsobila od r. 1955 na školách v Rabči, Lokci, Malatinej

a od roku 1963 v Dolnom Kubíne. Debutovala rozprávkou Belások (1999),

ktorá je rozprávaním o príhodách motýlika Beláska pri jeho zoznamovaní sa s lúčnym svetom. Nasledovalo voľné pokračovanie

príbehu Belások a Belásenka (2001). Svoje videnie sveta spracováva poeticky,

s citom pre detskú dušu a vnímavosť. Takto, prostredníctvom drobných i väčších

zvieratiek a ich príbehov odovzdáva najmladším čitateľom posolstvo dobroty,

tolerancie, vzájomnej pomoci a krásy sveta. Toto videnie používa aj v ďalších knihách pre

deti – v rozprávke O víle Rajenke, či v knihe Kakaová princezná (2000).

Vtipné rozprávanie a porozumenie pre prvácke radosti i trampoty charakterizuje

poviedkovú knihu o prvákoch Smieško z 1. A (2003).

V jej tvorbe sa tak úročí i pedagogická činnosť a dôverné poznanie pocitov najmenších

školáčikov. Veselé i napínavé dobrodružstvá dvoch šarkanov stvárňuje v dvojjazyčnej

slovensko-poľskej knihe Rozprávkové šarkany

– Bajkowe latawce (2010). Je aj autorkou rozhlasových hier pre dospelých Oltár bez

kvetov (1955), Spln mesiaca (1944). Podľa dramatickej predlohy Dúhenka vznikla

koprodukčná rozprávka STV a ČTV (2000).

Miroslav Knap

Oravský výtvarník, grafik, ilustrátor a maliar sa narodil 17. mája 1973 v Trstenej. V rokoch 1991 - 1997 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor Voľná grafika a knižná ilustrácia u akad. mal. Dušana Kállaya. V roku 1994 absolvoval stáž na Vysokej škole výtvarných umení v Poznani u profesora G. Marszalka. Je členom Združenia spolku grafikov a Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave. Za svoju umeleckú tvorbu získal viac ako 30 medzinárodných ocenení, napr. Vox Humana (Česko), Cena Leo Wineler Ex libris competition Till Ulenspiegel in Dame (Belgicko), Cena Prix Taylor (Francúzsko), Cena Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska (Bratislava), Európska medaila Franza Kafku (Česko), Cena Európskej únie umenia za výtvarnú činnosť (Česko), World Prize of Salvador Dali (Česko), Zvláštna cena poroty San Crispino (Taliansko) a iné. Ilustroval viac ako 20 kníh pre deti a dospelých. (napr. Podivuhodné príbehy našich slov - Jozef Pavlovič, Všetko okolo stola - Z.Mintálová -Zubercová, Záhorácky raj - Štefan Moravčík, Putovanie so slovenčinou - Jozef Pavlovič, Abeceda spať mi nedá - Štefan Moravčík, Osudy jedného vinára alebo záhorácké cuvée - Stanislav Šubík...). Venuje sa voľnej a úžitkovej grafike, grafickému dizajnu, ex librisu, ilustráciám kníh, kresbe, maľbe a voľnej tvorbe. Svoju tvorbu prezentuje na výstavách doma a v zahraničí. V roku 2014 reprezentoval Slovensko na Konzulárnych dňoch mesta Lyon. V roku 2015 reprezentoval Slovensko na prestížnej Svetovej výstave EXPO 2015 v Miláne a na 7.medzinárodnom veľtrhu turizmu v Zabrze (Poľsko). Pedagogicky pôsobí ako učiteľ odborných predmetov na Spojenej škole v Nižnej a na Základnej umeleckej škole v Trstenej. Žije a tvorí v Tvrdošíne.

O škole...

Machuľa

Pri potoku stojí škola, ktorá jakživ pri ňom bola. Drevená a malička, nazvali ju školička. Malá škola - malí žiaci, najmenší z nich sú prváci. Aj Evička je malá a machule sa bála. Len čo zošit otvorila, machuľa jej pohrozila: „Kvapnem ti do zošita, budem ako vyšitá!“ Chúďa Evka, Evka malá, čo sa pre ňu naplakala. Tam, kde má byť veľké A, machuľa sa vyškiera.

Evka vezme farbičky a kreslí jej nožičky. „Keď nechceš byť veľké A, Choď preč z môjho zošita!“ Z machule sa mačka stala, myši chytať utekala. Kde trónila machuľa, odrazu je znova A. Machuľa na konci pera viac u Evky neuspela. Možno v pere je skrytá, možno niekde myš chytá.

Šlabikár

Utiekol šlabikár od Ferka i Jožka, lebo v ňom robili uši z jeho rožka. Utiekol šlabikár od Zuzky i Hanky, lebo v ňom čmárali prečítané stránky. Ostal len šlabikár u Janka a Lucky, keď z neho čítajú, majú čisté rúčky.

Počítadlo

Palčekové počítadlo nosím všade, kde sa hnem. Keby mínus mi vypadlo, pozriem rúčky a už viem. Keď si skrčím jeden palček, porátam si koruny, na lízanku i na kopček jahodovej zmrzliny. Z oboch rúčok, keď si schovám tri palčeky do dlane, natešene nahlas zvolám: „Dni mám v týždni zrátané!“ K dvom palčekom z ľavej rúčky keď priložím z pravej dva, zrátaní sú poľahučky: mama, ocko, psík a ja.

Číslice

Pozerali číslice z novučkej učebnice, či ich prvák napíše do tej školskej lavice. Zo štvorky je stolička, z núl sú malé vajíčka, snehuliak je osmička a hokejka sedmička.

Vybrané slová

Syn sypal sýkorkám syr, vydru vyplašil výr, strýko vyryl pýr, pytliak pýtal rýľ.

Bodka

Volá bodka na bodku: „Počkaj na mňa, napíšeme dvojbodku!“ Volá bodka aj na čiarku: „Počkaj chvíľu, napíšeme bodkočiarku!“

Guma

Guma tužke šušká: „Ako kreslí Zuzka?“ „Krásne! Nemusíš sa strachovať, Dnes nebudeš gumovať.“

Krieda

Každé ráno v stredu nosí školník kriedu. Či piatok, či streda, v triede je vždy krieda. A od bielej kriedy biele sú i triedy.

Spachtoš

Vstávaj spachtoš, už je sedem! S prvákom to ani nehne. Zahrabaný až po uši pod perinou ďalej čuší. Zobudil sa horko - ťažko a už kráča s veľkou taškou.

Hádanka

Ráno beží do školičky, v oboch rukách má taštičky - na papučky i farbičky. Na líčkach má hviezdičky od božtekov mamičky. Kto je to? Je to prvák maličký.

Mapa

Čože je to za poriadok? Čuduje sa malý žiak. Váh si tečie dolu mapou a Vltava naopak. Aby riekam cestu nahor uľahčil, školskú mapu dole hlavou otočil.

Cesta do školy

S atramentom prvýkrát píše prvák - malý žiak. Píšu všetci prváci, domov idú po práci. Prvý ide Olinko, modrého má málinko. Iba fliačik na líčku, keď si stieral slzičku. Za ním ide veľká taška a pod taškou malá Saška. Atrament má na nošteku a machuľu v notešteku. Modrú škvrnku na dlani Peťka skrýva prstami. Z malej škvrnky ako hrach Peťka veru nemá strach.

Moja básnička s ilustráciou

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

O zvieratkách...

Myška

Ide myška na vandrovku, do tretieho chotára. Či ta dôjde do večera, vonkoncom sa nestará. „Kde sa ženieš proti noci?“ - Spýtal sa jej netopier. „Nevyzvedaj, radšej poraď, kde je hotel z myších dier?“ „Nech sa ráči!“ - Volá krtko. „Ja mám hotel ako hrad! Keď zaplatíš za prenájom, nebudeš mať ani hlad.“ „To nepôjde.“ - Vraví myška. „Vyspím sa aj pod kríčkom. A zaránky zas na vander vydám sa so slniečkom.“

Pavúk

Pletie pavúk pletie špagáty i siete. Kuje plány, kuje, akú sieť usnuje. Lapá mušky, lapá a potom ich spapá.

Pavúk a muška

Splietal pavúk veľkú sieť, že v nej chytí celý svet. Chytila sa iba muška do hladného jeho bruška. Kým si ostril tupé nože, aby mušku odral z kože, svetová sieť popraskala a muška mu zutekala.

O kaprovi

Kapor ústa otvára, svojim deťom dovráva: „Vaše rybie jazýčky nesmú lízať červíčky. Veru, deti, veru tak, v červíku je ostrý hák. Pre rybičku pažravú červík chystá popravu. Keď vám červík šteklí fúz, potiahnite za motúz, aby rybár červíka vybral z nášho rybníka.“

Čmeliak a včielka

Včielku slabo odetú dážď pokropil za letu. A vietor jej z nožičiek odvial jeden košíček. Čmeliak videl, čo sa stalo, keď na lúke zapršalo. Letel včielke v ústrety v kožušteku odetý. „S kožúškami radšej dvoma, ako jeden nechať doma!“ Karhal čmeliak včeličku, keď ju zohrial trošíčku.

Pažravý chrúst

Zavolal chrúst zubárovi: „Opravte mi chrup! Keď som včera duby chrúmal, zlomil som si zub.“ Doktor ďateľ prikázal mu: „Otvor chrústie ústa!“ A hneď vedel, ako strestať pažravého chrústa. Vytrhal mu všetky zuby, nechal iba mliečny. „Tak ti treba, ty pažravec, už nebudeš priečny! Už nebudeš vycerovať svoje chrústie zuby. Teraz budeš fúzy lízať, nie obžierať duby!“

Ropucha

Kváka žaba z lopúcha: „Bude zo mňa mladucha. Vydám sa za skokana, svadba bude do rána.“ Žabiak - skokan zelený sníval tiež o ženení. Na volanie „kvaky-kvak“ dal si ušiť žabí frak. Keď však prišiel k lopúchu, zazrel na ňom ropuchu. Žabiak skríkol: „Jaj beda, ty si žaba škaredá! Teba nechcem za ženu, je chcem žabku zelenú.“

O drozdovi

Zaletel drozd do jogurtu pre čerešňu drozdiu. Jogurt mu však tak zachutil, že zabudol zjesť ju. Keď dostal chuť na čerešňu, mal už bruško plné. Tak čerešňu podaroval kamarátke žlne.

O červíkovi

V jabĺčku má červík dom, už od leta býva v ňom. Keď mu bruško spať nedá, z domčeka si ujedá. A keď domček celý zje, do sveta sa poberie.

O lienke

Vybrala sa malá lienka na svoj prvý dlhý let. Keď slniečko zazívalo, chcela domov letieť späť. A keď slnko zaspávalo i lienke sa chcelo spať. Postieľku však bez mamičky nevedela si ustlať. Poprosila sedmokrásku o postieľku do rána, lenže ona akurát v nej uspávala komára. Sladkou vôňou privábil ju rozkvitnutý rumanček. Avšak na ňom v postieľočke pochrapkával už mravček. V každom kvete spal chrobáčik na postieľke voňavej. Len jednému nik neustlal - malej lienke túlavej. Horkýže nie, už buvinká v bledomodrom domčeku. A ráno sa za postieľku poďakuje zvončeku.

Doktorka osa

Do lekárne vlietla osa pre tri kvapky - liek do nosa. Prvú kvapku podá lienke, chorá leží na postieľke. Druhú zas má pre ropuchu, zaľahlo jej v pravom uchu. Tretiu kvapku má pre včielku, veľmi škriabe ju v hrdielku. Ten, kto nemá protekciu, pichnem osiu injekciu.

Slimák taxikár

Dostal slimák licenciu na taxík, lebo taxík pre chrobáky nemal nik. Ale taxík slimačí na lúke už nestačí. Kým sa slimák horko-ťažko dovlečie, pasažier mu i s batohom utečie. Auto – taxík slimačí s behom času nestačí.

Lienky parádnice

Lienky prešli lúky štyri, kým si hlávky ovenčili. Venček z ruží, sukňu z maku, červenú a kolieskatú. Vrátili sa domov krásne a každému bolo jasné, že lienky sú z tejto básne.

O ježkovi

„Ježko, ježko - čo to píliš?“ „Brúsim ihly..., čo nevidíš?“ „Na čo sú ti ostré hroty?“ „Zajtra idem do roboty.“ „Prečo ideš s ihličkami?“ „Chcem sa vrátiť s jabĺčkami.“ „Jabĺčka si načo nosíš?“ „Odpoviem ti, keď poprosíš.“ „Ježko, ježko, prosím... prosím...“ „Pre radosť ich deťom nosím.“

O srnčekovi Radili sa margaréty, radili, že ako by malé srnča ukryli. Margaréty vymysleli taký trik: vyskočili na srnčekov chrbátik. Teraz srnček obsypaný kvietkami môže spávať aj vzdialený od mamy.

Chorý mravček

Mravček kričí: „Rata, joj, doneste mi kostihoj...! Spadol som na šuštičku a pochrámal nožičku.“ Slimák vlečie skorocel a dážďovka divozel. Pavúk snuje tenkú niť, ak by bolo treba šiť. Kým mu nôžku viazali, tak ho mätou uspali. Nebojte sa, neumrel, keď sa vyspal, vyzdravel.

Jašterička

Z diery vyšla jašterička, chcela užiť si slniečka. Vyšplhala sa na skalu, do tieňa si dala hlavu. Zo skaly jej trčal chvostík, mravec myslel, že to mostík. Ušiel po ňom s veľkým krikom, zrazu padol i s mostíkom. A čo na to jašterička? Ďalej hľadí do slniečka. Narastie jej chvostík nový, chvostík krásny - zamatový.

Skrotený koník

Pri krotení divokého koníka na lúke sa strhla veľká panika. „Stoj, koníček, stoj, dáme ti postroj!“ Nik nevedel, jak založiť chomút, ani ako dať zubadlo do úst. „ Pŕr, koníček, pŕr, povedz, čo chceš prv!“ Koník erdžal, skákal, kopal nohami, až kým mu ich nespútali liacami. „Jaj, koníček, jaj, osedlať sa daj!“ Keď bol koník od krotenia zmorený, sklonil hlavu a zaerdžal skrotený: „ Hí-hí, hí-hí, híi, sedlo dajte mi!“

Mravček a dážďovka

S dážďovkou sa stavil mravček, kto je väčší macher, kto navŕta do večera viac tunelov a dier. Dážďovka sa zavŕtala do tvrdého ílu Na vŕtanie tvrdej zeme nemala až silu.

Macher mravček razil tunel v ihličí pod cestou, vyhral stávku i päť groší na tanec s nevestou.

Slimák staviteľ

Začal slimák stavať dom, staval si ho za chrbtom. Ak chceš slimák bývať v ňom, tak na chrbte stavaj dom! Ale rýchlo, jaj, jaj, jaj, zajtra sa už začne máj.

O šteniatku

Dunčo šteňa štekať učí, ale šteňa iba skučí. Keď ho zo sna niečo ruší, labkami si skryje uši. Chytil Dunčo veľkú osu a priložil mu ju k nosu. Šteňa šteklo, aby osa neuštipla ho do nosa. Teraz šteká i na muchy, na mliečko i na posúchy. Plaší Dunča, plaší husi, lebo šteká, keď nemusí.

V ZOO

Zlatá rybka z jazera na Lucinku pozerá. A žirafa až k slnku dvíha malú Simonku. Brankovi zas opica olízala strach z líca. Na Milanka v ohrade mávajú dva medvede. A slonovi do uška šepká čosi Vladuška.

Usilovná včielka I keď som len malá včielka, kúpavam sa v chladnej rose. Umyjem si bruško, krielka a nakoniec nôžky bosé. Netreba mi zrkadielka, nemám sa čas parádiť. Stačí pohľad do jazierka, či je všetko, jak má byť. Ešte musím na nožičky niťou z jemných pavučín priviazať si dva košíčky a odletieť do dolín.

Mačacia svadba Keď sa kocúr s mačkou žení, tak je myšiam mňami - mňam. Milosť myšiam pri ženení vždy udelí ženích sám. Dnes sa Mica s Murom vzali, tak je myšiam hoj - hej. Kocúry sa myšiek vzdali do hodiny polnočnej.

Bobry Kto chce stavať priehradu, raz, dva tri... nech k nám príde pre radu, raz, dva, tri... Nikto nie je taký dobrý, raz, dva, tri... ako sme my - riečne bobry, raz, dva, tri...

Chrúst v Afrike

Do Afriky za oceán Poslali sme chrústa. Aby stromy nezjedli nám Jeho veľké ústa. V Afrike nech palmu chrústa, veď tá rýchlo rastie. A keď palmu celú schrústa, Bude chrústať chrastie.

Moja básnička s ilustráciou

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

O prírode...

O slniečku

Slniečku sa rozbil budík, preto ráno nechce vstať. Kade chodí, tade zíva a zavčasu chodí spať. Hodinár je za horami a kým budík opraví, slniečku sa bude zívať od jesene do jari.

O mráziku

Kreslí mrázik biele krajky i záclonky zo srieňa. A keď vdýchne do nich kvety schová si ich do tieňa. Keď mamička po rozprávke všetky svetlá pozháša, mrázik svoju bielu krásu do okienok roznáša.

O mesiačiku

Prečo mesiac na oblohe raz má veľké bruško a niekedy preliezol by tenkej ihle uškom? Keď vypije mliečnu dráhu, je plný a guľatý. Keď však cvičí s hviezdičkami, je štíhly a usmiaty. Pozrite sa na oblohu, či dnes v noci cvičil, alebo či mliečnu dráhu celučičkú vypil.

O dúhe

Napila sa smädná dúha zo špinavej kaluže. Keď obloha zbadala to, zastonala: Ach bože! Čo božekáš...? — opýtal sa zatúlaný čierny mrak. Či nevidíš našu dúhu? Na farbách má samý fľak. Umyjem ju – vraví mrak. Umyjem a pozor dám. Aby farby čisté mala, až vystúpi ku hviezdam.

O potôčiku Krásny je potôčik, keď je už bez snehu a zlaté záružlie svieti mu na brehu. Šťastný je potôčik, že je už bez ľadu, lebo mu rybičky nepomrú od hladu.

Moja básnička s ilustráciou

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

O všeličom...

Táraniny Malinovka je z maliny a bublina z bubloviny. Bublifuk je z fukoviny a cukríky z cukroviny. Mliečna dráha je z mliečniny a mačiatko z mačaciny. Jogurty sú z jogoviny a mobily z mobiliny.

O vojakoch D chlapčenských veľkých bitkách napíšu sa dejiny. Na bitky sa hrajú v mestách, aj uprostred dediny. Nastúpené čaty vojska utekajú pre výzbroj, aby ešte do súmraku ukončili veľký boj. Tankistov už pešiak vezie v rozheganom kočiari. Výsadkári ako padák nesú dáždnik deravý. Velitelia miesto prilby majú kotlík z gulášu a remeňom po dedkovi brucho trikrát opášu. Ženisti sa na druhý breh prevážajú v korytách. Do polcesty sa odvezú, potom lezú po rukách. Niekde je už bitke koniec, inde boje začali. Avšak doma bez rozdielu všetci výprask dostali.

Rozcvička

Ráno vstaneš s lúčom slnka, pootváraš okienka. Vyvetráš a budeš cvičiť, potom hneď sa začneš učiť, ako správne treba žiť, pomáhať a milý byť. Predklon, záklon, upažiť... Vpravo, vľavo unožiť. Tri dupance - dupi-dup, štyri kroky - cupi-cup.

Syrové špagety Štyri sovy, jeden výr na dážďovku dali syr. Že budú mať špagety pre seba i pre deti. Kým sa k jedlu pribrali, myši im syr zožrali. A dážďovka - špageta utiekla im do sveta.

Kvetinový bál

Na lúke bol kvetný bál, kvietok s kvietkom tancoval. Len púpavu strapatú nik neviedol k parketu. Zvonček tančil s fialkou, vlčí mak zas s bazalkou. A zlatovlas z bodľačia sedmokrásku vytáčal. Keby som tak mašľu mala, isto by som tancovala... Lenže kto dá mašličku na strapatú hlavičku?

Ponúkol sa motýlik: Mašľu veru nemá nik! Utešoval púpavu, kým jej sadal na hlavu. Keď sa zložil do mašle, Vlasy mala najkrajšie. Tancoval s ňou veľký pán - krásny žltý tulipán. A keď skončil kvetný bál na prštek jej prsteň dal.

Kolobežka

Evka má už kolobežku, ale len pre jednu nôžku. Pravú vezie kolobežka, Ľavá za ňou rýchlo bežká.

Darebáci

Darebákom prišla správa, že dnes rozum sa predáva. Za pätorku jeden gram, a za desať kilogram. Komu by sa ešte zdalo, že kilogram je mu málo, dolejú mu do umu ešte liter rozumu.

Domček

Kreslím domček s oknami, Komínom a dverami. Na domčeku s komínom býva vrabec s bocianom. Ako sa len dovravia? Klopi – klop a čimčara.

Skrývačka

Dlaňou skryte si očičká, jeden schová sa do kríčka. Keď vyrieknem šiba - ryba, pozriete sa, kto vám chýba. Ten, kto prvý pravdu zjaví, miesto mňa sa sem postaví. Ten, kto trikrát chybu zočí, bude kráľom bystrých očí.

Okuliare pani sovy

Spadli sove okuliare z halúzky. Obe sklá v nich rozbili sa na kúsky. Spravili jej okuliare zo slamy. Vrátila ich - chcela krajšie, so sklami. Miesto skiel jej založili fialky. Boli nanič - nevidela do diaľky. Nakoniec jej nakreslili kolesá. „Tie sú krásne!! Dodnes sova chváli sa.

O krčiažku

Dala mi babička krčiažtek bez uška. Vonia v ňom fialka, Ľubovník i dúška. Hoci je krčiažtek stiahnutý drôtikom, len z neho chutí mi teplý čaj a medíkom.

Jogurtové hody Čerešničky, čučoriedky, jahody vybrali sa do mliekarne na hody. K hodovaniu chceli iba smotanu, rozhodli sa, že v nej na noc zostanú. Spinkajú si v smotanovom jogurte, Zobudia sa až v obchode na pulte.

Muchotrávka

Mušky, včielky, motýle, ak chcete byť nažive, nestrkajte cuciačky muchotrávkam do čiašky! Muchotrávka nie je kvet, miesto medu tvorí jed! Ten, kto rady neposlúcha, otrávi sa ako mucha.

Moja básnička s ilustráciou

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

........................................................................................

Blažena Mikšíková

O kom? O čom?

O všeličom

tvorivý pracovný zošit

pre deti materských a základných škôl

Ilustrácie: Miroslav Knap Redakcia a zostavenie: Miroslav Žabenský

Tlač: Tlačiareň Kubík, Námestovo Vydalo: Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne

v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v máji 2016 Náklad: 3000 kusov

Vydané s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja

ISBN: 978-80-89744-04-6