ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

2roãník 25február 2015

cena 0,90 EUR

Primladý na politického väzňa?Trnavsk˘ arcibiskup

Mons. Ján Orosch dal súhlas,aby vdp. Ján Ko‰iar du-chovne viedol organizáciuPolitickí väzni Zväz protiko-munistického odboja. V listepredsedovi PV ZPKO Arpá-dovi Tarnóczymu napísal:„Verím, Ïe kÀazská sluÏbavdp. Jána Ko‰iara bude prí-nosom tak pre Trnavu, akoi pre organizáciu PV ZPKO.“Ján Ko‰iar 1. februára oslá-vil svoje Ïivotné jubileumpäÈdesiatpäÈ rokov. Primla-d˘ na ‰tatút politickéhoväzÀa? Dozvieme sa v rozho-vore pre nበmesaãník.

Preão ste sa stali ãlenom na‰ejorganizácie politick˘ch väzÀov?

Mám paragraf 109, podºa ktoré-ho bolo za b˘valého reÏimu trestn˘mãinom ostaÈ v zahraniãí bez po-volenia úradov a toto som urobil.Dostal som 15 mesiacov nepodmie-neãne. Na súd ma ani nevolali, taklen z rozsudku viem, kedy sa ko-

nal, ani neviem, ãi som mal obhajcuex offo. Mne ten rozsudok poslali dorodiãovského domu, kde som malposledn˘ trval˘ pobyt. V tom ãasesom sa zdrÏiaval v Ríme. MoÏno boliaj nejaké v˘nimky, o ktor˘ch neviem,ale v‰etci exulanti mali tak˘toparagraf. Osobné kontakty s ãlenmiPV ZPKO, najmä s jej prv˘m predse-

dom JUDr. Júliusom Porubsk˘m mapriviedli do tejto organizácie a pre-svedãili o tom, Ïe treba nieão robiÈ.Aby sa svedectvo o neºudskosti a zlo-ãinnosti komunistického reÏimu,ktor˘ v prvom rade bol vzburou protiBohu. Poãnúc Marxom.

Pokraãovanie na 2. strane

Stretnutie s pápeÏom Jánom Pavlom II. po kÀazskej vysviacke v Bazilikesv. Petra v Ríme v roku 1987. Foto archív

Včí

sle

Ján KošiarUjme sa Slovensko svojej úlohy? 2Eva ZelenayováSlovákov podporil ajpápež 3

Vlado GregorŽenatý či mužatý Elton John? 7Vojtech OttmarMôj prvý balík 8

...aby sme nedopustiliopakovať zlo 5Róbert Letz100. narodeniny pátraAkvinasa Gaburu 6

Viliam JablonickýSmútok z Jablonky, „poľ-skej“ Oravy a Spiša 9Vladimír KoladaĽudová vzbura v Bobrove 12-13

NÁŠ ROZHOVOR

SVED_02 s.16_1 2.2.2015 8:22 Stránka 3

Sú míºniky, ktoré vtláãajú peãaÈdejinám navÏdy. Bezpochyby prv˘mz nich je narodenie JeÏi‰a Krista, ktorédelí dejiny na pred Kristom a poKristovi. Ale sú aj iné men‰ie, ktoré po-znaãujú beh sveta na stároãia, akonapr. objavenie Ameriky v roku 1492,alebo Francúzska revolúcia v roku1798 ãi jej potomok, boº‰evická revo-lúcia v St. Petersburgu v roku 1917.

Na‰e v˘znamné v˘roãia ‰tátnostirátame zatiaº len na desiatky rokov. Jeto 14. marec 1939 – vznik Slovenské-ho ‰tátu, 8. máj 1945 jeho zánik, 25.február - Gottwaldov komunistick˘puã v Prahe, 21. august 1968 – upev-nenie hegemónie komunistickejMoskvy, 17. november 1989 – koniecvlády jednej komunistickej strany a 1.január 1993 – deÀ vzniku 2. Sloven-skej republiky.

V ãase písania t˘chto riadkov nieje e‰te známy v˘sledok referenda o ro-dine, ktoré bolo stanovené preziden-tom SR na 7. februára 2015. ChcemveriÈ, Ïe aj tento deÀ sa zapí‰e do na-‰ich dejín ako deÀ, keì sme zastavilinástup sodomogomorskej totalityv na‰ej vlasti a t˘m aj v celej Európe.Chcem veriÈ spolu s vami, milí politickíväzni i ìal‰í na‰i ãlenovia a sympati-zanti, Ïe sme si uvedomili váÏnosÈ slov,ktoré nám 9. novembra 1996 adreso-val sv. pápeÏ Ján Pavol II.:

„Slovensko má veºkú úlohu pribudovaní Európy tretieho tisícro-ãia. Dobre si to uvedomte: Jepovolané ponúknuÈ svoj veºmi v˘-znamn˘ príspevok k pravémupokoju európskeho kontinentusvojimi tradíciami, kultúrou, svoji-mi muãeníkmi a vyznávaãmi, akoaj Ïiv˘mi svedkami svojich nov˘chgenerácií. Slovensko je povolanéponúknuÈ Európe predov‰etk˘mdar viery v Krista a svojej oddanos-ti Panne Márii. A práve Presvätej

Panne opätovne zverujem vá‰národ a zároveÀ udeºujem osobit-né apo‰tolské poÏehnanie vám, tuprítomn˘m, a celému slovenskémunárodu.“

Pamätáme si tie slová? Vzali sme siich k srdcu? Alebo Ján Pavol II., ktor˘nás za svojho pontifikátu trikrátnav‰tívil, vkladal do nás svoju nádejzbytoãne? Ako dnes vôbec ãelímehrozbám, ktoré k nám prichádzajúz medzinárodn˘ch fór a vyÏadujú, abysme si postupne, krok za krokom,nechali odkrajovaÈ z na‰ej politickej,kultúrnej a duchovnej samostatnosti?Ako chceme byÈ svetlom pre ostatnénárody? Siedmy február 2015 ostávat˘m rozhodujúcim dÀom.

Ak sme ukázali silu ãasto mlãiacejväã‰iny, tak sme ukázali aj to, Ïe v Slo-venskej republike je nás 75 percentkresÈanov a väã‰ina z toho rímskychkatolíkov, pre ktor˘ch je pápeÏ hlavouCirkvi. Nedávno Ján Pavol II. a terazFranti‰ek, ale vÏdy je to Peter, ktor˘ odsamého JeÏi‰a Krista dostal záruku:...a brány pekelné ju nepremôÏu. Aksme povedali v referende áno rodine,povedali sme áno Ïivotu a povedalisme áno Bohu.

Ak sme toto referendum prehralia demokraticky nepri‰li povedaÈ, Ïe

2 + 2 = 4, v reãi prvej otázky muÏ +Ïena = manÏelstvo, pripravme sa nanástup novej LGBTI totality. Îiaº,svoje základy má presne tam, kde tánedávna, komunistická. U KarolaMarxa a Friedricha Engelsa. Neveríte?âítajte klasikov komunizmu:

„Zru‰enie rodiny! Aj najkraj-nej‰í radikáli sa pohor‰ujú nadt˘mto hanebn˘m úmyslom komu-nistov... BurÏoázna rodina zaniknespolu s t˘mto svojím doplnkoma oboje zmizne so zánikom kapitá-lu. Vyãítate nám, Ïe chceme zru‰iÈvykorisÈovanie detí ich rodiãmi?Priznávame sa k tomuto zloãinu.Vravíte, Ïe chceme zru‰iÈ najneÏ-nej‰ie vzÈahy medzi ºuìmi, keìÏemienime nahradiÈ domácu v˘cho-vu spoloãenskou... BurÏoáznepovedaãky o rodine a v˘chove,o neÏnom vzÈahu medzi rodiãmia deÈmi sú t˘m odpornej‰ie, ãímväã‰mi sa rozvojom veºkopriemys-lu trhajú v‰etky rodinné zväzkyproletárov a ãím väã‰mi sa detimenia na obyãajné obchodné ãlán-ky a pracovné nástroje... (KarolMarx, Friedrich Engels, Manifest Ko-munistickej strany, 1848)

Ak sme v referende prehrali, budeto nástup novej totality. A tak, akoi v nedávnej minulosti, pôjde o men‰i-nu, ktorá v‰ak demokratick˘m nezá-ujmom väã‰iny získala moc a bude bo-jovaÈ nielen proti Bohu ako v rokoch1948 – 1989, proti nadprirodzenému,pred ºudsk˘mi zmyslami ukrytémusvetu, ale aj proti samotnej ºudskejprirodzenosti. Îe ãlovek je muÏ aleboÏena, a Ïe to je raz a navÏdy dané.Novodobé pohanstvo nás chcepresvedãiÈ, Ïe staré dobré zásadyvyjadrené v Desatore sú smie‰ne a ne-moderné! A Desatoro, okrem toho, Ïeje zapísané v kaÏdom ºudskom srdci,pochádza písomne zo Starého

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 �Telefón: 02-5263 8156 � Fax: 02-5296 4610 � e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 0,60 EUR � Celoroč-né predplatné: 7 EUR � Predplatné pre zahraničných abonentov: 45 USD vrátane poštovného. � Číslo účtu v Sberbank Slovensko: 4000128109/3100� EV: 3851/09 � Tlač: ART&PRESS, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisy nevraciame � ISSN: 1338-404X � MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľskéfórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Ujme sa Slovensko svojej úlohy?

SVED_02 s.2_3 2.2.2015 8:23 Stránka 2

zákona! To nevymysleli vo Vatikáne!Skutky, ktor˘ch sa v minulosti ºudiabáli, alebo ich aspoÀ pokladali za ne-správne a hrie‰ne, sa dnes definujúako prejav slobody a suverenity ãlove-ka. Tento morálny relativizmus, bez-brehá tolerancia i extrémna politickákorektnosÈ povy‰ujúca zlo na roveÀzákona a zakazujúca zlo oznaãiÈ zazlo, toto je pohanstvo na‰ich ãias. Totoje vzbura ãloveka voãi Bohu Stvoriteºo-vi v 21. storoãí. Za toto sme trpeli zaãias vlády komunistov, aby sa toto

v‰etko vrátilo? Ktorá z ponovembro-v˘ch politick˘ch strán to mala vo svo-jom volebnom programe? Ak tietoindivíduá – a sú v‰ade vo svete, siupevnia svoju moc, normálnych ºudíãaká prenasledovanie a ilegalita.

Milí politickí väzni, drahí bratiaa sestry, Ïelám vám i sebe, aby sme sae‰te doÏili lep‰ích ãias. Aby sme odolalitlaku, ktor˘ tu presadzujú isté skupinyzo zahraniãia spolu s ich slovensk˘mimiestodrÏiteºmi, ãasto nik˘m nevo-len˘mi, ale ktorí sedia v komisiách na

úrade vlády ãi na ministerstvách a mani-pulujú a ovládajú na‰u verejnosÈ.

Na‰i poslanci a ministri, ktor˘msme vo voºbách dali mandát, aby nászastupovali, by si mali viac dávaÈ pozorna kadejaké lobistické komisie, ktorésíce berú slovenské platy, no robotuna de‰trukcii slovenského národa imdáva niekto in˘, cudzí. Slovenská tra-diãná rodina mala vÏdy ºudsk˘ Ïivotv úcte a preto sme preÏili aÏ do dne‰-n˘ch ãias. NedopusÈme, aby sme sastali európskou Sodomou a Gomorou.

Îiadajme odpoãet od t˘ch, kto-r˘ch sme poslali do parlamentu, dobreplaten˘ch z na‰ich daní, aby neprijíma-li zákony, ktoré sú nielen proti vôlivoliãov, ale hlavne proti zdravému ro-zumu a v koneãnom dôsledku proti-ºudské. Iba tak zachováme dôstojnosÈná‰ho národa. A politickí väzni z ãiaskomunizmu i ich potomkovia musiabyÈ aj naìalej svedomím národa

Ján Ko‰iarza duchovné vedenie PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

3

V ãase uzávierkytohto ãísla Svedectvae‰te neboli známev˘sledky referenda

o rodine. Predstavitelia organizácie PVZPKO na rozdiel od novej KPVS jed-noznaãne podporili referendum. Do-konca pápeÏ Franti‰ek vyjadril radosÈz aktivít Slovákov smerujúcich k zá-chrane kresÈanskej rodiny. Vlani sa voVatikáne konala synoda o rodine a bu-de pokraãovaÈ aj v tomto roku. Cirkevvidí rodinu v ohrození. Ale nielen cir-kev. V Nemecku s nádejou hºadia naSlovensko a organizujú petíciu napodporu slovenského referenda.

Tlaky na zmenu správania sa ºudík vlastnej antropologickej podstatesilnejú a ich nositelia poÏadujúlegislatívne zmeny v oblasti ºudsk˘chpráv. Na Slovensku sa zdvihla silnávlna odporu k presadzovaniu skupino-v˘ch práv a vlani sa zviditeºnila Národ-n˘m pochodom za rodinu v Ko‰iciach.Pod obrovsk˘m tlakom verejnosti od-loÏila vláda SR rokovanie o Celo‰tátnej

stratégií ºudsk˘ch práv, ktorá by zna-menala nástup gender ideológie ãiinak rodovej rovnosti do spoloãnosti.

Referendum o rodine bolo mo-hutn˘m vzopätím národa voãi poru‰o-vaniu BoÏích i prírodn˘ch zákonov.Neprekvapilo, Ïe predseda novej KPVS

Anton Srholec povedal referendu nie.Skôr prekvapuje, Ïe Srholca akceptujeãasÈ politick˘ch väzÀov. Odmietavéstanovisko k referendu nebolo prekva-pením ani zo strany verejnej ochran-kyne práv Jany Dubovcovej. Veì vlaniv predveãer dúhového pochodu vialaz jej kancelárie dúhová zástava. Skôrprekvapuje, Ïe ochrankyÀa práv nere‰-pektuje Ústavu SR, ktorá sa vo svojejpreambule hlási k cyrilo-metodskémuduchovnému dediãstvu. A k nemupatrí tradiãná rodina, otec a mama.Nie rodiã ãíslo jeden a rodiã ãíslo dva.

No priznávam, Ïe aj niektoríãlenovia na‰ej organizácie prekvapili.„Nepôjdem do referenda, ja sa

nenechám zmanipulovaÈ“, aj takábola reakcia na otázku, ãi pôjde hlaso-vaÈ. Samozrejme, Ïe by som takútoodpoveì neoãakávala od ãloveka,ktorého rodina bola postihnutá ko-munizmom kvôli náboÏenskémupresvedãeniu. Nenechám sa zmanipu-lovaÈ, mi dlho znelo v u‰iach. A nemo-hla som uveriÈ tomu, Ïeby mediálnapropaganda dosiahla aÏ takútoúroveÀ. Natoºko otrávila ºudí, Ïe sadobrovoºne vzdávajú svojich práv.Kam sme sa to dostali, ak produktommediálneho ataku je ãlovek, odhad-zujúci aj vlastné presvedãenie? Komu-nisti ve‰ali, liberáli sa zmocÀujú na‰ichdu‰í oveºa sofistikovanej‰ie, ale ajefektívnej‰ie.

Ak doposiaº LGBTI lobby agresív-ne presadzovala práva inakosti, akosa bude správaÈ, ak referendumnebude úspe‰né? Ako obstojíme predzrakmi t˘ch za hranicami, ktorí do násvkladali nádej?

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Slovákov podporil aj pápež

SVED_02 s.2_3 2.2.2015 8:25 Stránka 3

Konzervatívne Slovensko, VospolnosÈ, Ústav de-jín kresÈanstva na Slovensku, Politickí väzni Zväz pro-tikomunistického odboja k referendu o rodine

Marxistické sily neokominterny si ako ìal‰iu obeÈ vy-hliadli kresÈanskú Európu. Ich snahy na jej de‰trukcii súdobre viditeºné aj v na‰ich médiách, ktoré majú takmerv‰etky pod rukou a ktoré sa nehanbia Ïiadneho podrazua Ïiadnej provokácie voãi slovenskej kresÈanskej väã‰ine.Neúnavní aktivisti z Aliancie za rodinu sa v‰ak v zmysle hes-la: mysli globálne, konaj lokálne odváÏili postaviÈ t˘mtosnahám a zorganizovali referendum O rodine. ÚãasÈ na

referende a 3x za‰krtnuté áno preto neznamená iba súhlass predloÏen˘mi otázkami, ale zároveÀ:

Prvé ÁNO znamená aj áno Európe a jej tisícroãn˘mtradíciám a kultúre

Druhé ÁNO znamená aj áno slobode slova, ktorá jevÏdy prvou obeÈou kaÏdej ateistickej a pokrokárskej politiky

Tretie ÁNO znamená aj áno demokracii a to, Ïe bojo Àu sme napriek novembrovému podvodu stále nevzdalia budeme sa jej naìalej doÏadovaÈ.

Preto vyz˘vame v‰etk˘ch obãanov, aby v záujmeSlovenska, ale aj celej Európy sa zúãastnili tohto dôleÏitéhoreferenda a trikrát povedali svoje áno!

Vyjadrujeme svoju podporu referenduo ochrane rodiny. V atmosfére sviat-kov lásky a rodiny obraciame sa naveriacich i na v‰etk˘ch ºudí dobrejvôle, aby vo februári aktívne vyuÏilisvoje hlasovacie právo a pozitívne savyjadrili k predkladan˘m otázkam.Vyjadrujeme svoje presvedãenie, Ïepodpora rodiny a manÏelstva má byÈ

stredobodom Ïivota na‰ej spoloãnos-ti. ZároveÀ poz˘vame k tomu, aby saºudia nielen pred referendom, ale ne-ustále, zamerali na konkrétnu pomocrodinám vo svojom najbliωom okolí. Vyjadrujeme tieÏ Ïelanie, aby ºudianepodºahli tlaku a antikampaniam,ktoré sa snaÏia na referendum poze-raÈ negatívne. Máme nádej, Ïe v rám-

ci celospoloãenskej diskusie bude re‰-pektovaná náboÏenská sloboda i slo-boda slova. Je na‰ím Ïelaním, abyreferendum prebehlo v pokojnejatmosfére a bolo chápané ako pozi-tívna iniciatíva pre dobro ãloveka a zaochranu hodnôt, ktoré sú prirodzenéa ktoré Cirkev neustále pokladá zasvoju prioritu.

Anton Semeš 85 ročnýNበãlen, známy

nielen svojimi vedomos-Èami z dejín, ale aj zmys-lom pre humor, sa 30.januára 2015 doÏil 85rokov. Jubileum oslávilaj vo svojej farnosti

Svätej rodiny v Bratislave-PetrÏalkev nedeºu 25. januára, kde po svätejom‰i svojim priateºom priblíÏil aj svojunajnov‰iu historickú knihu Nie sme tu

odvãera. Publikoval v nej veºa nezná-mych informácií. (V ãísle 12/2014 smepublikovali s ním rozhovor.)

Anton Seme‰ sa narodil v LoÏínena v˘chodnom Slovensku. ·tudoval naGymnáziu v Michalovciach, potomu saleziánov v Trnave, kde ho zastihlaaj barbarská noc v apríli 1950. Spolus ìal‰ími priateºmi sa 9. apríla 1951pokú‰al ujsÈ cez rieku Moravu doRakúska. Útek sa nepodaril a v zná-mom procese Titus Zeman a spol. bolitíto ºudia odsúdení spolu na 259 rokov

väzenia. Antonovi Seme‰ovi sa „u‰lo“len 14.

Ako väzeÀ pracoval v uránov˘chbaniach v Jáchymove. Po prepusteníz väzenia sa zamestnal v Liberci a ne-skôr v Bratislave, kde pracoval v Mata-dore a vo V˘skumnom ústave prefabri-kácie. Ako dôchodca (od roku 1990)sa naplno venuje histórii Slovenska.V tajnej Cirkvi patril medzi najaktívnej-‰ích ‰íriteºov samizdatovej literatúry.

Ad multos annos!Ján Ko‰iar

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Vyhlásenie občianskych združení

Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska

Prečo sme boli za referendum?Nie je to tak dávno, ão na obrazovkách televízií mohli diváci sledo-

vaÈ zápas matky o detí, ktoré im odobrali úrady vo Veºkej Británii. V sú-ãasnosti podobn˘ prípad rie‰i matka s úradmi v Nórsku. Dnes uÏ nie jetajomstvom, Ïe táto situácia je v˘sledkom experimentu zvanéhosociálny inÏiniering. ªudia strácajú orientáciu v základn˘ch hodnotách,nerozoznávajú ão je dobré a ão zlé.

Na Slovensku sa tieÏ pripravuje Celo‰tátna stratégia o ochraneºudsk˘ch práv. Zmenou oproti doteraj‰iemu chápaniu ºudsk˘ch práv jezavádzanie ideoæogie rodovej rovnosti. âlovek sa podºa nej nerodí akomuÏ a Ïena, ale pohlavie si vyberá sám. Áno, je to proti prírodn˘m zá-konom, ale práve o to ide. Aby ãlovek poprel sám seba. Zaãína touznaním in˘ch manÏelstiev, neÏ je manÏelstvo muÏa a Ïeny, adopciou

detí párom rovnakého pohlavia a, samozrejme, juvenilnou políciou. Táodoberie detí rodiãom napríklad vtedy, keì Ïiak povie v ‰kole, Ïe homama udrela po zadku...

Na Slovensku sa ako prvé postavili proti experimentu kresÈanskéorganizácie, cirkvi, ale aj iné slovenské mimovládne organizácie. Naj-skôr sa vyjadrovali proti navrhovanej stratégii ochrany ºudsk˘ch práv,ktorá zakotvuje prvky de‰trukcie prirodzenej rodiny a teraz k referen-du o rodine. Nie je tajomstvom, Ïe odporcovia referenda Ïiadajú trest-ne stíhaÈ ºudí s opaãn˘m názorom, napríklad historiãka Katarína Zavac-ká kÀaza Rastislava Baku. Podobné prípady netolerancie sme zazna-menali poãas komunizmu. Aj preto organizácia PV ZPKO podporilareferendum. Na tejto strane uverejÀujeme ãasÈ podporn˘ch stanovískk referendu jednotliv˘ch organizácii. Îiaº, pri‰li trochu oneskorenevzhºadom na termín vydania ná‰ho ãasopisu. (zl)

SVED_02 s.4_5 2.2.2015 8:26 Stránka 2

Na sklonku minulého roku sastretli ãlenovia poboãky PV ZPKOv Trebi‰ove so ‰tudentmi gymná-zia na Komenského ulici. Diskuto-vali s mládeÏou o premietnutomfilme 22 hláv, ale aj o vlastnomkonflikte s b˘val˘m totalitn˘mreÏimom. UÏ tradiãne stretnutia so‰tudentmi organizuje predsedníã-ka levoãskej poboãky PV ZPKOMária Dvorãáková. ·tudenti gym-názia mali moÏnosÈ spoznaÈ ajosudy ìal‰ích politick˘ch väzÀov,predsedu Regionálnej organizáciePV ZPKO Ko‰ice ·tefana Novákai jej podpredsedu Jozefa I‰tóka.Zúãastnila sa aj predsedníãka po-boãky v Michalovciach MargitaPleceníková. Názory ‰tudentovspracovala a do redakcie zaslalaPhDr. Jana Nováková.

� Ak mám povedaÈ pravdu, nikdysom sa s touto témou nejako zvlá‰Ènezaoberala. Dokonca som prv˘krátv Ïivote videla tak˘ zaujímav˘ doku-ment s touto problematikou. Nemámnikoho z rodiny alebo známych, ktorítrpeli za opísan˘ ãin a dokonca ani sineviem predstaviÈ, Ïe naozaj boli ºudiaani nie tak dávno prenasledovaní zasvoje názory. My‰lienka o utrpení ºudíza vyjadrenie názoru je vôbec hrôzo-stra‰ná. Nikto nikdy by nemal byÈuväznen˘ ãi dokonca umuãen˘ za svo-je my‰lienky a názory. Je správnea osoÏné, Ïe existujú ºudia, ktorí ‰íriapríbehy mlad˘ch ãi star‰ích ºudí, ktorítrpeli v boji za práva in˘ch. PoznávaÈminulosÈ je potrebné, aby sme sa z nejpouãili, aby sme nevykonali a nedo-pustili opakovaÈ zlo na ºuìoch.

Daniela, 19 rokov

� Myslím si, Ïe ºudí by nemali za-tváraÈ za ich názory a politické pre-svedãenie. Je preto správne, aby smemy, mladí, boli informovaní o nie takdávnej dobe, keì ºudia nemohli slo-bodne povedaÈ svoj názor ãi vyjadriÈargumenty na to, ão je choré na ak-tuálnej spoloãnosti. Porovnávaním sisúãasne uvedomíme to na‰e ‰Èastie,Ïe hodnoty na‰ej demokracie bolidraho vykúpené a zaplatené ºudsk˘m

utrpením, strachom, muãením, odlú-ãením otcov od rodín, stratoumoÏnosti preÏiÈ prirodzen˘ Ïivotv prirodzenom prostredí so svojimiblízkymi a známymi.

� Dokument a osobné zaintereso-vanie sa komentujúcej pani boli premÀa pouãné a náuãné. Môj názor napostavenie a vôbec na existenciustatusu politick˘ väzeÀ: To môÏedopustiÈ iba "chorá" spoloãnosÈ.MôÏu to dopustiÈ ºudia, ktorí sanevedia zmieriÈ, Ïe niekto má právona in˘, vlastn˘ názor na prebiehajúcespoloãenské procesy. Som za, aby saakcie o informovaní nás mlad˘chkonali, nech vieme, ão sa dialo a ãohosa máme vyvarovaÈ.

� Sloboda slova a ãloveka jeveºmi dôleÏitá. âlovek má právo nasvoj postoj k tomu, ão sa ho bezprost-redne dot˘ka. Osobne nepoznámnikoho, kto má skúsenosÈ, ako námdokument podal. Ja sama sa pretoÈaÏko vyrovnávam s t˘m, Ïe je, lep‰iepovedané bolo u nás takéto nieão.Preto by sa o tom malo rozprávaÈa malo by sa pozorne poãúvaÈ, pokiaºmáme od koho.

� Nemám, chvalabohu, osobnú,ale ani sprostredkovanú skúsenosÈs t˘m, Ïe by nejak˘ bezpeãnostn˘orgán zasiahol do môjho Ïivota,

ovplyvnil moju budúcnosÈ za to, Ïesom vyuÏila in‰titút slobody slova. Pozhliadnutí dokumentu som si uvedomi-la, ako boli príbuzní obetí emocionál-ne t˘raní. Preto si myslím, Ïe by sao t˘chto udalostiach malo uãiÈ, prem˘-‰ºaÈ, komentovaÈ, spomínaÈ, re‰pekto-vaÈ ich. Je dobré, Ïe aj po desiatkachrokov sa vraciame k t˘mto udalostiam.Veì t˘kajú sa jednotlivcov, ale mohlizasiahnuÈ aj nás.

ªubica, 18 rokov

� Termín politick˘ väzeÀ nám bolvysvetlen˘ na hodine dejepisu, ale aÏteraz prv˘krát som mala moÏnosÈpoãúvaÈ ºudí, ktorí mali politickéhoväzÀa v rodine. Teraz sa mi to zosob-nilo, ako to doliehalo na ºudí, ktor˘chblízky príbuzn˘ bol väznen˘ nie za zlo-ãin, ale za snahu ÏiÈ podºa ºudsk˘chpráv a obãianskych slobôd, o ktor˘chsme sa uãili na hodinách obãianskejnáuky. Bolo to také konkrétne, pretosom cítila smútok, hnev, bezmocnosÈ.V dokumente som videla, ão zaÏili jed-notliví ºudia postihnutí „morom“ ne-slobody, ako trpel politick˘ väzeÀ a ãopreÏívali jeho manÏelka, maloleté deti.Preto som plne za to, aby tak˘ch do-kumentov sa do ‰kôl dostalo viac, abysme sa jednak nauãili re‰pektu a úctek ºuìom, ktorí za nás svojimi skutkamihájili ºudské právo slobodne sa vyjad-riÈ a pozdvihnúÈ hlas za humanizmus.

ëakujeme.

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

...aby sme nedopustili opakovať zlo

Politickí väzni v trebi‰ovskom gymnáziu. Foto archív

SVED_02 s.4_5 11.2.2015 15:37 Stránka 3

V tichu dominikánskeho klá‰tora vo Zvolenesa doÏil úctyhodnej storoãnice dominikán páterAkvinas Gabura. Toto jubileum oslávil spoloãnes dominikánskou komunitou a v‰etk˘mi asipäÈsto gratulantmi, ktorí pri‰li zo Slovenska i zozahraniãia, aby pozdravili jubilanta. PáterAkvinas mal veºmi pohnut˘ Ïivot. Narodil sa 17.januára 1915 vo Veºkom Bysterci pri DolnomKubíne. Ako päÈroãn˘ osirel, zomrela mu matka.UÏ od detstva ho to Èahalo ku kÀazstvu. Vpl˘valona to jednak rodinné prostredie, ale aj príkladVendelína ·varca, jeho str˘ka, farára v Námesto-ve. Bol to vzdelan˘ kÀaz hlbokého duchovnéhoÏivota.

V roku 1927 sa rodina presÈahovala do Bratislavy. Tu sajeho spoluÏiakom na gymnáziu stal Gustáv Husák, ale ajspeváãka Mimi Ky‰oÀová-Hubová a hudobn˘ skladateº Dezi-der Kardo‰. Práve na gymnáziu, keì sa Husák odpútaval odviery a prikláÀal ku komunizmu a ateizmu, Gabura zaãal ÏiÈhlb‰ie vieru a okrem kÀazského povolania pocítil aj rehoºnépovolanie. PriÈahovala ho osobnosÈ sv. Dominika a rehoºadominikánov. Zaãal ãítaÈ jeho Ïivotopisy a potom aj teolo-gickú literatúru. Po maturite v roku 1933 smerovala jehocesta k dominikánom do Olomouca. Jeho Ïivot sa v‰akneskonãil zloÏením veãn˘ch sºubov, ale zaãala sa praktickápráca nasmerovaná na slovenskú katolícku mládeÏ a inteli-genciu s cieºom pozdvihnúÈ jej vieru na vy‰‰iu úroveÀ. V ob-dobí prvej Slovenskej republiky pôsobil v Trenãíne a podieºalsa na vydávaní duchovnej revue Smer. V roku 1949 komu-nistická ·tátna bezpeãnosÈ zlikvidovala rehoºn˘ dom domini-kánov v Trenãíne. Bola to predzvesÈ frontálneho útoku.

Páter Akvinas sa poãas likvidácie muÏsk˘ch reholí v nociz 13. na 14. 4. 1950 nachádzal mimo klá‰tora v Trenãíne,a tak sa náhodou vyhol sústredeniu. Pre‰iel do ilegality.Ukr˘val sa v Trenãíne, v Martinãeku pri RuÏomberku potompre‰iel na Oravu do Medzibrodia a Dlhej nad Oravou.V Dlhej sa ukr˘val v rodine Osadsk˘ch. Pani Osadská hoskontaktovala so skupinou troch muÏov, ktorí sa ukr˘valiv oravsk˘ch horách na vrchu Magura a rozhodli sa so zbra-Àou v ruke bojovaÈ proti komunistom. Páter Akvinas ich napoÏiadanie vyspovedal. Príslu‰níci bezpeãnosti zlikvidovali 8.9. 1952 bunker na Magure a páter Akvinas pod hrozbouodhalenia odi‰iel do Dolnej Lehoty (Lihôtky). Keì v‰ak poãul,Ïe pozat˘kali veºa ºudí, u ktor˘ch sa skr˘val, sám sa dobro-voºne prihlásil na stanici ZNB v Oravskom Podzámku. Nasle-dovali tortúry poãas vy‰etrovacej väzby. Cieº vy‰etrovateºovbol urobiÈ z pátra Akvinasa akéhosi ideového vodcu „tero-ristickej skupiny“. Tento zámer cítiÈ z trestného oznámenia,ktoré ·tB podala 24. 10. 1952 na 25 osôb: „Na koho saopierali e‰te títo teroristi v páchaní svojich zloãinov? Kto ichv tom e‰te podporoval, Ïe sa z nich stali takí profesionálnizloãinci? Je to vatikánske duchovenstvo, je to rímskokatolíc-ky kÀaz Juraj Gabura, ktor˘ uÏ dlh‰iu dobu pracuje

proti‰tátne, proti ná‰mu pracujúcemu ºudu. Aké sú jehozloãinné úmysly dokázal to jasne keì do‰li za ním teroristiMiko, Panáã a Frolek, aby ich vyspovedal, Ïe cirkev vraÏdypripú‰Èa. Je jasné, o ão tomuto kÀazovi i‰lo. I‰lo mu o to,aby sa z t˘chto teroristov stali e‰te zbesilej‰í zloãinci.“

Páter Akvinas vo v˘sluchoch priznal, Ïe vyspovedal trochmuÏov. Vypovedal v‰ak, Ïe nevedel o ich ãinnosti a sám ichvystríhal pred násilím. âlenovia skupiny v‰ak boli dôkladnespracovaní a tvrdili opak. Verejn˘ proces sa konal v kinosálev Dolnom Kubíne 22. 11. 1952. Mala to byÈ v˘straha predprotikomunistickou ãinnosÈou, ale aj pred ukr˘vanímkÀazov. Na hlavnom pojednávaní bol vynesen˘ rozsudoknad ‰iestimi obÏalovan˘mi. Páter Akvinas Gabura dostaldoÏivotie, Peter Gvora doÏivotie, Jozef Panáã 25 rokov väze-nia, Ján Frolek 23 rokov väzenia, TomበZáhorec 20 rokovväzenia a TomበÎuffa 18 rokov väzenia. Páter Akvinas satak stal jedn˘m zo slovensk˘ch kÀazov, odsúden˘ch zaãiat-kom 50. rokov na doÏivotné väzenie. Boli to: redemtoristaJán Mastiliak, te‰iteº Anton Kamil Vanão a biskupi MichalBuzalka a Pavol Gojdiã. Nasledoval v˘kon trestu vo viace-r˘ch väzniciach. Páter Akvinas vná‰al do surového prostrediaväzníc pokoj, miernosÈ a ºudskosÈ – Krista. Prezidentskouamnestiou z 9. 5. 1955 mu zmiernili trest na 25 rokov väze-nia a na ìal‰iu amnestiu 9. 5. 1960 ho prepustili z väzby.Mohol v‰ak pracovaÈ iba ako robotník. V 60. rokoch, keì sapomery trochu uvoºnili, kontaktoval svojich rehoºn˘ch spolu-bratov a súãasne intenzívne pracoval ako apo‰tol rodín.

Svojej ceste ostal vern˘ aj poãas normalizácie. Stretnutias ním, tajná katechéza detí a mládeÏe, príprava na svätéprijímanie alebo sviatosÈ birmovania boli záÏitkom pre t˘ch,ktorí Ïili v duchovnej pú‰ti normalizaãnej Bratislavy. Po roku1989 sa najmä vìaka pátrovi

Akvinasovi dominikánska rehoºa mohla ujaÈ svojhoposlania a postaviÈ sa ãelom k nov˘m v˘zvam.

Róbert Letz, historik

ZAZNAMENALI SME

6

100. narodeniny pátra Akvinasa Gaburu

Vºavo jubilant podpisuje jednu zo svojich kníh. Foto KBS

SVED_02 s.6_7 2.2.2015 18:33 Stránka 2

ZAZNAMENALI SME

7

V súãasnosti sa spoloãnosÈ polari-zuje v takom zmysle, ako by pravdumali len jedni, alebo len druhí. Myslímt˘m referendum, ktoré jedni oznaãujúako podivné a druhí ako priamexistenãne dôleÏité. P˘tame sa tedapodobne ako Pilát, kde je pravda?

Pozrite sa, milí moji, nielen kaÏdámen‰ina, ale kaÏd˘ ãlovek má právobrániÈ sa ako môÏe a ako vie. Ide o to,aby si uvedomil, ãi ide e‰te o obranu,alebo uÏ o útok, alebo nebodaj uÏo útok na zdrav˘ rozum. Iste, tá anti-homo propaganda je niekedy naozajpropagandou, zjednodu‰uje probléma jej agitácie pripomínajú totalitn˘reÏim. Natíska sa otázka, ãi vyhlasova-nie tak˘chto referend má zmysel, ãiby jednoducho nestaãilo hovoriÈ prav-du a k problémom sa stavaÈ poctivoa nezjednodu‰ene. PretoÏe mám po-cit, Ïe v tom boji za men‰iny a ãi protiním sa ºuìom predpisuje uÏ nielen to,ão môÏu hovoriÈ, ale aj to, ão si majúmyslieÈ, ba dokonca aj to, ão sa immá páãiÈ.

V televíznej súÈaÏi Duel padlaotázka, ãi je Elton John Ïenat˘, vrajáno. Ale ako môÏe byÈ Ïenat˘, keì je

muÏat˘? Je tu veºké nebezpeãenstvoúplného prevrátenia pojmov a deho-nestácia normálnosti a ãi obyãajnosti.UÏ ktor˘si dávny prorok vystríhal – be-da bude ºuìom, ktorí o ãiernomtvrdia, Ïe je biele a o bielom, Ïe jeãierne.

KaÏd˘ pozná niekoho ináãorientovaného, ãi uÏ v ‰ir‰ej rodine,medzi svojimi známymi, alebo aspoÀmedzi v‰eobecne známymi osobami.Sám ale nikoho nepoznám, kto byvyskakoval na námestí a verejnepredvádzal, ako sa balia osoby rovna-kého pohlavia. Asi by ma trochuznechutilo aj to, keby podobné expo-zé a verejné flirtovanie predvádzaliheterosexuáli. ·iroká verejnosÈ asi ne-musí do podrobností vedieÈ a vidieÈ,Ïe máme urãité orgány zdravé a dob-re nám fungujú...

V‰ímam si, Ïe sa stále vyÏadujesebareflexia, ibaÏe len od väã‰iny,pretoÏe asi Ïiadna men‰ina seba-reflexiu nepotrebuje. Ak ale stále bu-deme ºuìom nieão vyãítaÈ a nebraÈdo úvahy ich vlastné starosti, tak saváÏne nahnevajú. Ist˘ konzervatívnyKanaìan David a ãi Nathan Birnbaum

uÏ roku 1929 presne predpovedal, ãosa bude diaÈ v Nemecku a urãil ajhlavnú príãinu. TotiÏ v˘smech t˘chbeÏn˘ch nemeck˘ch podºudí. Aniu nás sa nemusí nahnevaÈ väã‰ina,staãia tí ºudia, ktorí Ïijú zo ‰tyristo eurmesaãne, alebo aj menej, a ktor˘ch jepodstatne viac, ako ‰tyri percentá.

âasto sa hovorí o tom, ako samy, kresÈania, nemáme báÈ a pritomsa bojíme aj vlastn˘ch tieÀov. Nedáv-no vy‰iel v pro men‰inovom periodikurozhovor s na‰im predstaviteºom,v ktorom sa úspe‰ne vyhol otázkamo homosexualite, Mons. Bezákovia Mons. Tisovi. Vari ho tí redaktoriplatia, Ïe sa ich tak bojí? Ako savôbec odvaÏujeme hovoriÈ o kresÈan-skej slobode, keì dob˘vame vrcholyalibizmu?

Mimochodom, alibizmus sa poslovensky naz˘va aj pokrytectvoa mám váÏny dojem, Ïe Kristus dôraz-ne vystríhal uãeníkov pred kvasomfarizejov, ktor˘m je práve pokrytec-tvo. Ak sa o tak˘chto otázkach konátajné referendum, bojím sa, abyverejne nelietali guºky dum-dum.

Vlado Gregor

Ženatý či mužatý Elton John?

SVED_02 s.6_7 2.2.2015 8:39 Stránka 3

MY VTEDY A DNES

8

Keby sa podlosÈ dala rozdeºovaÈ na veºkú, strednúa malú, tak jednu z t˘ch mal˘ch podlostí som v Ilaveokúsil pri preberaní prvého balíka. ManÏelka mi ho mohlaposlaÈ aÏ po ‰tyroch mesiacoch väzenia.

Dôstojník, ktor˘ tu mal na starosti väzenskú po‰tu,vysypal otvoren˘ balík na písací stôl. Podºa predpisu samal presvedãiÈ, ãi mi v Àom neposielajú nieão zakázané.Keì rukou rozhrnul jeho obsah, tváril sa, akoby mipreukazoval obrovskú láskavosÈ uÏ t˘m, Ïe mi ho vôbecchce vydaÈ.

Vybral z neho dve fºa‰tiãky s vitamínom Spofavit.Prosil som oÀ Ïenu v liste, lebo z nedostatku vitamínova z jednotvárnej stravy, ktorá bola veºmi nekvalitná, mnoh˘m väzÀom vypadali zuby.

- Tento vitamín môÏete dostaÈ iba so súhlasom ná‰holekára, ktorému ho po‰lem. Ak sa oÀ do troch dníneprihlásite, nedostanete ho vôbec.

- A toto je ão? – vykríkol a zmietol na zem niekoºkomal˘ch balíãkov instantnej kávy.

- To je instantná káva. Dá sa rozpustiÈ aj v studenejvode, pán veliteº. ManÏelka mi ju v balíkoch posielala ajdo Justiãného paláca a vÏdy mi ju tam dali.

- âo vám dali v Justiãnom paláci, to ma nezaujíma.Pozbierajte to a dajte to sem!

Pozbieral som balíãky zo zeme a podal som mu ich.OdloÏil ich do zásuvky svojho pracovného stola a zavelil:

- Ostatné veci si zoberte a odchod!Vrátil som sa s balíkom do cely, vysypal som jeho

obsah na posteº a zaãal som ho kontrolovaÈ.ManÏelka mi poslala aj dva kartóny cigariet znaãky

Sparta. Väzensk˘ dôstojník ich predo mnou vytiaholnepo‰kodené. Keì kartóny roztrhol a balíãky rozsypal pocelom stole, urãite ich bolo dvadsaÈ. Do cely som si v‰akpriniesol uÏ iba osemnásÈ balíãkov. Hoci som si ichdvakrát starostlivo prerátal, stále mi vychádzalo ãísloosemnásÈ.

- Ako je to moÏné? – sp˘tal som sa Tibora. LeÏal naspodnej posteli, lebo pred niekoºk˘mi t˘ÏdÀami sa mupodarilo presÈahovaÈ sa do na‰ej cely, takÏe teraz smemohli byÈ stále spolu.

- Ako si ten balík preberal? – sp˘tal sa skúmavo.Keì som mu opísal cel˘ priebeh, potichu mi vysvetlil:- Ten bachar je tu známy t˘m, Ïe z balíkov kradne

väzÀom v‰etko, ão sa mu zaÏiada. Keì si zbieral tiebalíãky s instantnou kávou zo zeme, Sparty zhrnul dojednej z pootvoren˘ch zásuviek svojho písacieho stola.Potom zásuvku zatvoril kolenom tak nenápadne a r˘chlo,Ïe si to ani nepostrehol. Viem, Ïe Èa to hnevá, lebo je to

‰pinavosÈ, ale nemôÏe‰ mu to nijako dokázaÈ.To, Ïe niektorí dozorcovia sa zniÏujú nielen k okráda-

niu väzÀov, ale aj ‰tátu, ma neprekvapilo. Iba prednedávnom preloÏili jedného dozorcu, ktor˘ robil pracov-ného referenta v obuvníckej dielni, na iné pracovisko.O príãine sa medzi väzÀami verejne ‰epkalo. Dozorcakradol drahé, ruãne ‰ité topánky v takom mnoÏstve, Ïemu to uÏ nemohol tolerovaÈ ani veliteº väznice.

Tragikomické na celej veci bolo iba to, Ïe aj takítodozorcovia sa tvárili ako polobohovia a s nami zaobchá-dzali ako s odpadom ºudskej spoloãnosti.

Sparty z balíka sme s Tiborom predali za väzensképoukáÏky dobre situovan˘m väzÀom a za ne sme sinakúpili slu‰nú zásobu lacnej‰ieho tabaku a cigaretov˘chpapierikov.

Vojtech Ottmar: Podvratník(Úryvok z knihy)

Môj prvý balík

Ostatná kniÏka, ktorá vy‰la Vojtechovi Ottmarovikoncom vlaÀaj‰ieho roku.

SVED_02 s.8_9 2.2.2015 8:40 Stránka 2

UÏ niekoºko rokovtrávime s manÏelkouaspoÀ ãasÈ leta naOrave. Pri menej prí-jemn˘ch „anglick˘ch“teplotách, ako som ichzaÏil povedzme v sláv-

nom letovisku, neìaleko historickyznámeho bojiska v Hastingse. V no-vom Ústí nad priehradou, na dohºad jeBabia hora a z druhej strany nemenejfascinujúce Roháãe ãi Západné Tatry.

V zlomkoch zniãenej miestnej kro-niky zatopenej obce som na‰ieldodnes utajovan˘ fakt, Ïe na v˘stavbepriehrady sa okrem in˘ch nútenepodieºali aj politickí väzni. Vtedy„triedni a ideoví nepriatelia“ reÏimu,kÀazi a iní, rovnako anonymizovaníako „budovatelia“ priehrady v Nosi-ciach... Ale to iba na okraj. ManÏelkavÏdy aspoÀ raz chce zájsÈ na povestn˘stredaj‰í trh v neìalekej, uÏ dlho poºs-kej Jablonke, kde putujú stále zástupyslovensk˘ch kupujúcich. Tentoraz somsi dal podmienku, Ïe okrem trhoviska,musíme nav‰tíviÈ aj samotnú obec,ktorá bola najväã‰ou, pôvodne ãistoslovenskou „goralskou“ obcou. Spolus takmer tridsiatimi slovensk˘mi obca-mi „pripadli“ stále zahmlievan˘mmedzinárodn˘m rozhodnutím po prvejsvetovej vojne Poºsku, ão ich obyvate-lia pociÈovali ako veºkú nespravodli-vosÈ. Napriek tomu, Ïe sa hlásili k slo-venskej a nie poºskej identite, k ãomuvyslali vo chvíºach rozhodovania o nichbez nich, Ïiaº márne, reprezentatívnuasi 250 - ãlennú delegáciu svojich zá-stupcov aj na PraÏsk˘ hrad. Hranica saposunula na juh, napriek tomu, Ïe tisícrokov boli vÏdy súãasÈou Slovenska,v hraniciach Horného Uhorska...

Najskôr sme nav‰tívili rozsiahly cin-torín, úchvatne poloÏen˘ na svahu so‰irok˘m v˘hºadom pod dominantn˘mkostolom. Putoval som medzi star‰ímia nov‰ími pamätníkmi a s prekvape-ním som na‰iel iba jedin˘ hrob, nevylu-ãujem v‰ak, Ïe ojedinele kdesi môÏebyÈ aj nejak˘ ìal‰í, ktor˘ mal slovensk˘text – v‰etky boli iba v poº‰tine...Pri od-chode, na kríÏi viditeºnom z cesty, smena‰li aspoÀ ãosi nádejnej‰ie. Nápis

oznamoval, Ïe kaÏd˘ deÀ zrána, jev kostole om‰a aj v slovenãine. To námnestihla oznámiÈ ani stopárka, ktorúsme brali z pohraniãného ChyÏného,tieÏ niekdaj‰ej etnicky r˘dzej slovenskejobce, do Jablonky. Rehoºná sestriãkaputujúca do klá‰tora v Krakove, s kto-rou sme sa rozprávali po poºsky,rozpaãito priznávala, Ïe jej uÏ zomrelírodiãia a boli Slováci... Námestie, dnesuÏ mesteãka, zaÏíva vitálnu prestavbua v˘stavbu. Hºadal som aspoÀ jedenslovensk˘ nápis na obchodoch a in‰ti-túciách, aspoÀ tak, ako sa ojedinelévyskytujú za na‰imi hranicami. Márne,neuvidel som ani jeden...

Za‰iel som do obchodíku s tlaãoua knihami. Po jedinej slovenskej stope,ani ch˘ru ani slychu...V b˘valom po-vestnom slovenskom gymnáziu sommal ‰Èastie na pani riaditeºku. Ochotnemi povedala, Ïe majú „druÏbu“ s ne-ìalek˘m gymnáziom v Trstenej, slo-venãinu v‰ak uÏ uãia iba dve hodinyt˘Ïdenne, aj to zrejme iba v˘berovo.Modelovo, ako na takzvan˘ch „slo-vensk˘ch“ ‰kolách v Maìarsku. Akmám presnú informáciu, tak slovenské‰kolstvo, so ‰ir‰ím poãtom vyuãovacíchhodín slovenãiny, aj na základn˘ch‰kolách, skonãilo v Poºsku asi pred ro-kom bez záujmu médií...Nav‰tívil somaj peknú zrekon‰truovanú kniÏnicu,zrejme v b˘valej kúrii, s pamätnou ta-buºou oznamujúcou, Ïe po roku 1920

tu bol vtedaj‰í poºsk˘ prezident. V rela-tívne bohatom v˘bere titulov hºadala p˘tal som si aj nejaké slovenskékniÏky, ãi ãasopisy. Knihovníãka michladnokrvne odpovedala, Ïe nemajúÏiadne. Vraj nie je o ne záujem...S obavou som vstupoval aj do Orav-ského kultúrneho strediska, postave-ného z prostriedkov EÚ; tu som na‰ielaspoÀ propagaãn˘ materiál aj o „na-‰ej“ ãasti Oravy v SR a „druÏobnej“Trstenej, vzdialenej iba sedem km.âasopis vedecky a populárne interpre-tujúci „iba“ poºskú príslu‰nosÈ a iden-titu hornej Oravy a horného Spi‰a, do-pæÀal predsa aj dostupn˘ krakovsk˘slovensky dobre redigovan˘ mesaãníkÎivot, ktor˘ tvrdil o osudoch a prítom-nosti toho regiónu aj ãosi iné a inak.Kto o Àom v‰ak nevie a nep˘tal by siho, v regáloch by ho sotva na‰iel...

Neviem, kedy Jablonku a ìal‰ieobce v Poºsku nav‰tívili slovenskí veºvy-slanci a konzuli. Viem v‰ak, ako „obÈa-Ïovali“ b˘valú pani veºvyslankyÀu a ni-ekdaj‰iu kandidátku na prezidenta SRzástupcovia Slovákov v Poºsku, ktoríÏiadali iba najzákladnej‰iu podporu vosvojich ‰kolsk˘ch, kultúrnych a nábo-Ïensk˘ch právach. Narazili na nepo-chopenie a poh⁄danie...Akoby nebolov základn˘ch povinnostiach na‰ichpredstaviteºov staraÈ sa aj o na‰eminority.

IsteÏe, aj osudy Slovákov v Poºskuboli a sú veºmi zloÏité. Na‰Èastie mnohíhistorici ich neidylick˘ ba aÏ tragick˘bratsko-slovansk˘ rozmer uÏ poodhali-li a je dostupn˘ kaÏdému: PavolMatula: Rozdelené Kysuce. Zabratiesevern˘ch Kysúc Poºskom v rokoch1938-1939, Milica Majeriková – Moli-toris: Vojna o Spi‰, 2007, ale aj ìal‰í,a nielen v najnov‰ích dvoch zväzkochz ÚPN: Slovensko v rokoch neslobody1938 -1989, I a II, 2014, kde jedenz editorov a autorov bol aj Juraj Lepi‰.TakÏe uÏ nikdy a nikde by sa nemalaobjavovaÈ historická mapa ná‰hopohraniãia, kde by aj na severe nebolivyznaãené a vy‰rafované „posúvané“hranice sem a tam, za ktor˘mi sú tieÏveºké obete.

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Smútok z Jablonky, „poľskej“ Oravy a Spiša

SVED_02 s.8_9 2.2.2015 17:59 Stránka 3

Dokonãenie z 1. strany

Vybrali ste si PV ZPKO nieKPVS. Preão?

To je veºmi jednoduché a premÀa jasné. Dne‰ná KPVS nie je táprvá, pôvodná. Zmena nastala nasmene v roku 1999, na ktorom somsa nezúãastnil. Ale pronárodnáorientácia PV ZPKO je mi nielen bliÏ-‰ia, ale aj prirodzená, nakoºko som Ïilv cudzine a tam Slovákom ãasto ne-vedeli prísÈ ani na meno. A tieÏ sú-ãasn˘ postoj pána predsedu KPVS(dodnes to nedementoval aninedoplnil, ako to myslí) Ïe Katolíckacirkev je posledná ba‰ta totality(www.webnoviny.sk/rozhovory/sr-holec-katolicka-cirkev-je-posled-na-/320096-clanok.html), ktorámusí padnúÈ. S t˘m sa nikdy nesto-toÏním. Pre mÀa je Cirkev mystickételo JeÏi‰a Krista BoÏieho Syna, cezktorú je Boh prítomn˘ vo svete, a jejãlenmi sú v‰etci pokrstení. Nielenkardináli, biskupi, kÀazi a laickí veria-ci, ktorí veria, Ïe JeÏi‰ Kristus je BoÏíSyn, a Ïe vstal zm⁄tvych. A Ïe má ãopovedaÈ dne‰nému svetu a ãloveku,ako má ÏiÈ, aby si uÏ tu na zemi ne-robil zo Ïivota peklo. Jeden druhémuzle, ale naopak, aby si ºudia navzá-jom pomáhali, mali sa radi a odpú‰-Èali si. Tak aká totalita? Slobodne sa

k tomu predsa hlásime, a sme radi,Ïe zatiaº e‰te môÏeme.

Mali ste nejak˘ dôvod ujsÈ naZápad?

Iste, tu nebola sloboda, dookolabol plot z ostnatého drôtu a ja somcítil BoÏie volanie, Ïe sa mám staÈkÀazom. V seminári bol numerusclausus, a komunistická strana roz-hodovala, kto tam môÏe ísÈ a kto nie.Ani som sa o to, na radu dobr˘chkÀazov, nepokú‰al. Tu to jednodu-cho nebolo pre mÀa moÏné a taksom hºadal cestu v slobodnom svete.AspoÀ vtedy to tak bolo. VáÏne

rozhodnutia musí robiÈ ãlovek v pra-vom ãase. Mal som vtedy 23 rokov.

Ak˘ má ãlovek pocit, keì ute-ká z vlastnej krajiny?

Keì je Pán Boh s nami, kto protinám? NuÏ, myslel som si v tom ãase,Ïe je to navÏdy, ale nebolo to tak.Berlínsky múr padol e‰te poãas ná‰-ho Ïivota. Veºká vec. Povzbudivé bolipre mÀa predov‰etk˘m slová Sväté-ho písma, ktoré povedal sám Pán Je-Ïi‰ uÏ dávno, e‰te dvanástim apo‰to-lom. Uvediem aspoÀ tieto: „Ktochce ísÈ za mnou, nech zaprie sámseba, vezme svoj kríÏ a nasledujema,“ (Mk 8, 4). Alebo: „Kto milujeotca alebo matku viac ako mÀa, nieje ma hoden.“ (Mt 10, 37).

âo ste robili v zahraniãí? Kedyste sa vrátili domov?

Bol som v Ríme, v seminári, v Pá-peÏskom kolégiu sv. Jána Nepomuc-kého, ‰tudoval som teológiu na Pá-peÏskej Lateránskej univerzite, nauãilsom sa cudzie jazyky. Spolupracovalsom najmä s otcom biskupom Pav-lom Hnilicom SJ v jeho hnutí Pro frat-ribus, ktoré informovalo Západo tom, ão sa deje na druhej straneÏeleznej opony. Ako zatvárajú ºudído väzenia, robia domové prehliad-ky, atì. V Nemecku som pomáhal P.·ebastiánovi Labovi SJ, ktor˘ bolv Koblenzi zodpovedn˘m za tentoapo‰tolát pre nemecky hovoriaci

NÁŠ ROZHOVOR

10

Primladý na politického väzňa?

S kardinálom Crescenziom Seppem pri hrobe sv. Cyrila v bazilike sv. Kle-menta v Ríme v roku 2001. Foto archív

Prvé mesiace emigrácie. V záhrade Slovenského ústavu s. Cyrila a Meto-da v Ríme s Bernardom Mi‰ovi om (neskor‰ím jezuitom) v roku 1983.

Foto archív

SVED_02 s.10_11 2.2.2015 9:40 Stránka 2

č

svet. Veºmi som vìaãn˘, Ïe sommohol v zahraniãí spoznaÈ aj na‰ichveºk˘ch historikov, prof. Franti‰kaVnuka a Milana ëuricu SDB a nielenpreãítaÈ si nieão z ich prác, ale sa s ni-mi aj spriateliÈ. E‰te sú medzi nami,Bohu vìaka.

Kde ste boli 17. novembra1989?

Vo Vatikáne na svätej om‰i v sú-kromnej kaplnke Jána Pavla II. Nikdynezabudnem na túto veºkú milosÈ, Ïesom v tento deÀ koncelebroval s pá-peÏom, ktor˘ vlastne zbúral Berlínskymúr!

Ako ste sa tam dostali?Rok 1989 bol uÏ rokom politic-

kého odmäku. AspoÀ na Západesme to tak vnímali. Pár dní predt˘m,12. novembra, bolo svätoreãenieAneÏky PraÏskej. Vtedy pri‰li do Rímatisíce ºudí, nielen z âiech a Moravy,ale aj zo Slovenska. Medzi nimi bol ajznámy politick˘ väzeÀ a kÀaz,

osobn˘ priateº biskupa Jána Voj-ta‰‰áka, Mons. Viktor Trstensk˘. Do-stal pozvánku koncelebrovaÈ sv.om‰uso Svät˘m Otcom a ja zas povinnosÈho tam doviezÈ a sprevádzaÈ. TátoudalosÈ bola o to intenzívnej‰ia, Ïe saudiala v úzkom kruhu. Nebolo tamviac ako 30 ºudí a po svätej om‰ibolo aj krátke osobné stretnutie.

Oslávili sme 25 rokov od pá-du komunistického reÏimu. Akohodnotíte toto obdobie?

V Novembri 1989 sme dostalidar slobody, bez boja. Na BoÏí zásaha na orodovanie Panny Márie zhora.A aj keì dnes mnohí hovoria, Ïe tak

sa dohodli mocní tohto sveta, aby sastudená vojna skonãila, ja dodávam,Ïe keby to kombinovali len ºudia, bo-li by tu tisíce a milióny m⁄tvych. To,Ïe to prebehlo pokojnou, neÏnoucestou, to je tá BoÏia réÏia. A za tomusíme byÈ vìaãní.

Îe dnes svet vyzerá ináã, za to siuÏ môÏeme sami. Nezvládli sme tenveºk˘ dar slobody. OstaÀme v‰ak do-ma a hovorme o nás: Akí sme nepoli-tick˘ národ. Nechodíme voliÈ a po-tom sa ãudujeme, Ïe zase nám turozkazuje men‰ina. Ale tá men‰ina sito dá demokraticky odhlasovaÈ, lebomlãiaca väã‰ina rezignovane ostávadoma. Dnes je to aktuálne skupinaLGBTI, ktorá diktuje svoje pravidlá,zaloÏené na ideológii rodovej rovnos-ti. Ktorá politická strana mala v pro-grame túto agendu? Kto to tu‰ilv roku 1989?

Stali ste sa podpredsedomINTERASSO, medzinárodnej orga-nizácie politick˘ch väzÀov ko-munistického reÏimu. S ak˘miproblémami sa stretávajú politic-kí väzni v ostatn˘ch ‰tátochb˘valého sovietskeho bloku?

Je to skoro v‰ade rovnaké, niekdee‰te aj hor‰ie. Povedzme v Bosnea Hercegovine nebol do augusta2014 prijat˘ nijak˘ zákon o zloãinochkomunistického systému. My tu má-me aspoÀ zákon, máme Ústav pamätinároda, Pán Boh zaplaÈ aj za to. Terazje to o demokracii. Ako ju napæÀamevo svojom Ïivote. Tak choìme prosímvÏdy k voºbám a referendám. Slovodemokracia je z dvoch gréckych slov.Vláda a ºud. Len niekedy nevieme, ãivláda ºudu je povedané a myslenév genitíve alebo v datíve.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Diakonská vysviacka v Ríme: sºub úcty a poslu‰nosti do rúk biskupa Dominika Hru‰ovského v roku 1987. Foto archív

S kolegami ªudovítom Malíkoma Franti‰kom So ufkom vo Vati-kánskom rozhlase v roku 2001.

Foto archív

Ján Košiar sa narodil 1. februára 1960 v Levoči. Maturoval v Levoči, v rokoch 1978-1983 študoval na Elektrotechnickejfakulte SVŠT v Bratislave. V roku 1983 emigroval do Talianska, aby sa mohol stať kňazom. Vysvätil ho pápež sv. Ján Pavol II. 21.júna 1987 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne Počas štúdia v Ríme spolupracoval so slovenským oddelením vatikánskeho rozhlasu,ako aj so slovenskou redakciou BBC v Londýne.

Po novembri 1989 bol rehabilitovaný a vrátil sa na Slovensko. V rokoch 1990-1995 redigoval slovenské vydanie periodikaPro fratribus a súčasne bol predsedom Spoločenstva kresťanských humanitných organizácií v Slovenskej republike. V rokoch 1992-1994 zastával post zástupcu šéfredaktora Katolíckych novín. Neskôr sa stal tajomníkom Ústavu dejín kresťanstva na Slovensku,ktorý založil Milan S. Ďurica. V rokoch 1996 -1999 pracoval v Slovenskej televízii na rozličných postoch, naposledy v Hlavnejredakcii vysielania. Komentoval priame prenosy sv. omší pápeža Jána Pavla II. z Vatikánu a z jeho apoštolských ciest. Bol iniciá-torom dohody s Vatikánskym televíznym centrom umožňujúcou bezplatné priame prenosy z Vatikánu i z ciest pápeža po svete. Odroku 1990 spolupracoval tiež s rozličnými vydavateľstvami na redakčnej, autorskej i manažérskej úrovni. V roku 1999 sa vrátil doRíma, kde do roku 2005 pracoval ako redaktor slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu. Do konca roku 2012 pôsobil v diplo-matických službách zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov v bieloruskom Minsku. Členom PV ZPKO sa stal v roku 2008,podpredsedom INTERASSO v roku 2014.

SVED_02 s.10_11 2.2.2015 9:41 Stránka 3

č

Katolícka akcia zorganizovaná vede-ním KSâ v roku 1949 nesplnila pre‰tátnu moc svoje poslanie. Cieºom tohtohnutia bolo oddeliÈ Cirkev od Vatikánu,veriacich od kÀazov a biskupov a vytvoriÈvlastné hnutie vo vnútri Cirkvi. Svätá sto-lica odsúdila túto nepravú Katolícku ak-ciu, exkomunikovala v‰etk˘ch laikova duchovn˘ch, ktorí sa na akcii vedomepodieºali. Preto slovensk˘ a ãesk˘ biskup-sk˘ zbor reagoval 15. júna 1949 vydanímpastierskeho listu veriacim v hodineveºkej skú‰ky. V Àom upozornil naskutoãn˘ zámer ‰tátnej moci a Katolíckuakciu odsúdil ako protikresÈanskú.

·tátne orgány prísne zakazovali ãíta-nie tohto pastierskeho listu, ale i napriektomu sa na mnoh˘ch miestach v nedeºu19. júna, na sviatok BoÏieho Tela, preãí-tal. KÀazi, ktorí ho preãítali, vystavili sanebezpeãenstvu trestného stíhania. Potejto nedeli zaãali náv‰tevy ‰tátnychúradníkov na farách a veriaci dostalistrach zo zat˘kania kÀazov. Vyvolalo tovlnu nepokojov a vzbúr, ktoré mali za-brániÈ odvedeniu kÀazov z farnosti.Bezpeãnostn˘ referent ONV v Námestoverozposlal do kaÏdej obce v okrese naria-denie, kde upozorÀoval na trestnúãinnosÈ zhromaÏìovania.

Tento Pastiersky list pri‰iel do Bobro-va v polovici júna 1949. Dekan VladimírPoláãik bol vtedy na exercíciách v Podo-línci, takÏe list prevzal kaplán MichalKrajÀák. Na druh˘ deÀ ráno pri‰iel veliteºmiestnej stanice ZNB v Bobrove stráÏmaj-ster Jozef Gürkler a vyzval kaplána, abymu spomínan˘ list odovzdal. Po odo-vzdaní listu kaplán rozm˘‰ºal o veci a roz-hodol sa informovaÈ veriacich o nepravejKatolíckej akcii. Druh˘ pastiersky list pri-‰iel do Bobrova od bohoslovca AlbínaMoresa z Tvrdo‰ína, ktor˘ tieÏ kaplánpreãítal po svätej om‰i. Neskôr predvy‰etrovateºmi sa kaplán KrajÀák obhajo-val t˘m, Ïe pri vysviacke za kÀaza zloÏilsºub poslu‰nosti svojmu biskupovi JánoviVojta‰‰ákovi.

A to bol začiatokV Bobrove sa 20. júna rozniesla sprá-

va, Ïe bezpeãnostné orgány budú braÈkÀazov. Preto sa pred farou zhromaÏdilo

asi 200 ºudí. Dekan Poláãik bol v tomãase e‰te v Podolínci a vrátil sa veãer 21.júna 1949. O celej záleÏitosti sa dozvedelod svojho kaplána. Nepokoje trvali 4 – 5dní a keì ºudia videli, Ïe tam zbytoãnestoja, rozi‰li sa domov. Z tejto udalostiboli vy‰etrovaní uãiteº Emil Kalafut, ktor˘bol aj rechtorom a Îofia OdrobiÀáková.

Pri príleÏitosti narodenín pri‰li 31. ja-nuára 1950 dekanovi Poláãikovi gratulo-vaÈ kÀazi zo susedn˘ch farností. Tohoistého dÀa o 15.30 pri‰li do fary v Bobro-ve zaistiÈ dekana dvaja neznámi civili a je-den ãlen ZNB v uniforme. Jeden civil hovyzval, aby sa obliekol a odi‰iel s nimi doÎiliny. Jeden z t˘ch civilov bol predsedaKrajského národného v˘boru v ÎilineRudolf Strechaj, ktor˘ bol osobne vyko-návateºom tak˘chto pohonov. Nenávist-n˘ a drav˘ ãlovek. Keì viedli príslu‰níciZNB dekana k autu, ºudia zhromaÏdenípred farou, ktor˘ch tam bolo asi tristo,ochránili a zabránili odvedeniu dekanaPoláãika. Keì zat˘kajúci videli, ão sa robí,vystrelili z pi‰tole asi 4 – 5 ráz do vzduchuna poplach, aby zastra‰ili obyvateºstvo.Nasadli do sluÏobného auta a odi‰li.

ªudí to nezastra‰ilo a ìalej pokraão-vali v stráÏení. Vo dne aj v noãn˘ch hodi-nách na kostolnej veÏi v Bobrove bolapozorovacia sluÏba, ktorej úlohou bolopozorovaÈ a zaznamenávaÈ pohyby mo-torov˘ch vozidiel prichádzajúcich odNámestova. Druh˘ pozorovací objekt boldom Franti‰ka Matejãíka, u ktoréhov noãn˘ch hodinách bolo na stráÏi asi 20

osôb. I‰lo o budovu v blízkosti farskéhoúradu. Tretí pozorovací objekt bol v do-me Jozefa Karu – stolára, kde v noãn˘chhodinách bolo v pohotovosti 15 osôb.Stavba bola najbliωie k farskému úradu.·tvrt˘ pozorovací objekt bol u Tomá‰aBuca, kostolníka, kde v denn˘ch i noã-n˘ch hodinách boli ukryté stráÏe v poãte5 aÏ 6 osôb. Posledn˘ piaty pozorovacíobjekt bol dom Karola ·imalãíka, odkiaºpozorovali budovu stanice ZNB v Bobro-ve. Mimo t˘chto stráÏí cez deÀ bdela nauliciach ‰kolská mládeÏ.

A začalo horieťK r˘chlemu informovaniu a obozret-

nosti star‰ích obyvateºov pouÏívali doro-zumenie znamením na poplach „Horí“,ão znamenalo, Ïe pri‰li braÈ duchovn˘ch.V‰etko bolo zorganizované tak, Ïe zanecel˘ch desaÈ minút sa zhromaÏdí celáobec s poãtom 600 dospel˘ch obãanov.Údajne v obci panovala psychóza, Ïe keìbude aj krv tiecÈ, kÀazov si nedajú a súochotní pouÏiÈ na ich ochranu aj strelnézbrane, ktoré prechovávali od prechodufrontu. Pôsobenie a ãinnosÈ duchovn˘chPoláãika a KrajÀáka bola stále sledovanáãlenmi ·tB v Îiline. Poláãik dlh‰iu dobuchorºavel, preto na odporúãanie MUDr.Kubasáka, doktora v Námestove,odcestoval 5. 2. 1950 do nemocnice doKo‰íc, kde bol prijat˘ synovcom MUDr.Medveck˘m s vedomím primára oddele-nia MUDr. Klimu.

V skor˘ch rann˘ch hodinách

V ZRKADLE ČASU

12

Ľudová vzbura v Bobrove

Sprievod ku hrobu V. Poláãika v Bobrove.

SVED_02 s.12_13 2.2.2015 9:58 Stránka 2

13.2.1950 sa po Bobrove roz‰íril signál„Horí“, ão znamenalo, Ïe príslu‰níci ·tBpri‰li po duchovn˘ch Poláãika a KrajÀáka.Veºk˘ poãet príslu‰níkov ZNB pod vele-ním npor. âaplu, za pomoci ºudov˘chmilícií ozbrojen˘ch samopalmi obsadiliprístupové cesty a celú dedinu po hori-zonte. Asi tridsiati vo‰li priamo do dedinyku fare, kde zhromaÏden˘ch ºudí surovobili hlava–nehlava obu‰kami a paÏbamizbraní. Kaplán KrajÀák sa v ten deÀ ránoo piatej hodine zobudil na v˘kriky, bu-chot, rinãanie skla, kroky a klopanie nadvere svojej izby. Keì otvoril dvere, vo‰lido izby ãlenovia ZNB a ozbrojení civili,ktorí sa ho op˘tali, ako sa volá. Potom ãoodpovedal, mu povedali, aby sa obliekola ‰iel s nimi. Poslúchol, vzali ho do autaa odviezli do Îiliny na Krajsk˘ národn˘v˘bor, kde ho krátko vypoãúvali a bolizvedaví, kde je dekan Poláãik. E‰te v tendeÀ ho eskortovali do Krajskej súdnejväznice v Bratislave.

Sľubovali SibírV to osudné ráno o 5.45 hod. sa ªu-

dovít Pla‰tiak vybral do práce. Keì vy‰ielz domu, príslu‰níci ZNB ho vrátili späÈ.Odi‰iel do humna, zobral ruãn˘ granáta utekal brániÈ kÀazov. Keì pri‰iel na zá-humnie Ignáca âajku, uÏ tam bol VendoNodÏák, Ján ParíÏek, Ján Lavor a Franti-‰ek Kubík. Keì ukázal granát, Kubík muho odistil a kriãal, aby ho hodil cez kopuslamy, ktorá bola na záhumní. Nemaliúmysel nikoho zabiÈ, ale hodili ho napoplach, aby ochránili kÀazov. Pla‰tiakaobvinili, Ïe sa priblíÏil do blízkosti ãlenov

ZNB a hodil do nich granát. Následkomtoho bol jeden ãlen ZNB zranen˘. Na dru-h˘ deÀ 14. 2.1950 Pla‰tiaka zaistili a Ku-bík sa sám prihlásil na oddelení ZNBv Bobrove. Odtiaº boli eskortovaní doKrajskej väznice ·tB v Îiline. Bolo na nichvypracované trestné oznámenie ·tátnejprokuratúry v Bratislave a 2. 3. 1950 boliodovzdaní do Krajskej súdnej väznice MVv Bratislave.

Na stanici ZNB v Bobrove bola zria-dená vy‰etrovÀa. ZadrÏaní boli vypoãúva-ní straÏm. Grekom a StaÀom, následneboli eskortovaní na v˘sluch na Krajskéveliteºstvo ·tB v Îiline. Zápis o ich v˘po-vediach bol pripojen˘ k trestnému ozná-meniu. Vy‰etrovanie v Îiline viedol stráÏ-majster ·tefan Catan z pohotovostnéhooddielu ZNB. Boli podrobení brutálnemuv˘sluchu ãlenmi ·tB. Otoãení ãelomk stene, bili ich pelendrekom odspodu pochodidlách, padli na zem, ale boli opäÈprinútení vstaÈ, vynucovali od nich priz-nanie a udanie ìal‰ích príslu‰níkov vzbu-ry. VyhráÏali sa im, Ïe ich po‰lú na Sibír.

·tátny prokurátor Ondrej Ujhelyi 18.mája 1950 podal obÏalobu ·tátnemusúdu v Bratislave pre trestné ãiny ve-lezrady, poburovania, nedovolenéhoozbrojovania a pokusu úmyselného zabi-tia na dekana Vladimíra Poláãika, kaplá-na Michala KrajÀáka, ªudovíta Pla‰tiaka– kováãa, Franti‰ka Kubika – stolára, ktoríboli v tom ãase vo väzbe. Polaãikaa KrajÀáka obvinil, Ïe po februári 1948ãítali na kázÀach tzv. pastierske listy,ktoré boli ostro zamerané proti ºudovo-demokratickému zriadeniu.

Skončili vo väzeníëalej nabádali veriacich, aby nepod-

pisovali Katolícku akciu, neposlúchalipokyny ‰tátom uznan˘ch cirkevn˘chúradov. Vyz˘vali ºudí, aby neodoberalipokrokové noviny a ãasopisy. Okremtoho sa vyhráÏali pokrokov˘m obãanomexkomunikáciou z Cirkvi. V kázÀachhovorili o rodinnom zákone, v ktorom súpostavené na prvé miesto úradné sobá‰ea ìal‰ie miesto cirkevné sobá‰e. ëalejpresvedãovali obãanov o tom, Ïe detiktoré sa rodia v manÏelstve uzavretomna úradoch, budú pokladané za detinemanÏelské... ëalej prokurátor obvinilªudovíta Pla‰tiaka a Franti‰ka Kubíka, Ïevedeli o rozvratnej ãinnosti duchovn˘cha úmyselne umoÏnili menovan˘mbeztrestne pokraãovaÈ v ich velezradnejãinnosti a po dohode s nimi sa aktívnezúãastÀovali stráÏenia fary. Kubíkaoznaãil, Ïe bol nápomocn˘ Pla‰tiakovi prihodení ruãného granátu t˘m, Ïe muoznaãil cieº v úmysle usmrtiÈ niektoréhopríslu‰níka ZNB. Keì tento granát hodil,jeden ãlen ZNB utrpel zranenie.

Vykon‰truovan˘ proces sa viedolpod najhrub‰ím psychick˘m a fyzick˘mnátlakom, ktorému predsedal KarolBedrna. Konal sa na ‰tátnom súde v Bra-tislave 6. 9. 1950. Súd nespravodlivoodsúdil Vladimíra Poláãika na 11 rokovstraty slobody, Michala KrajÀáka na 15rokov, ªudovíta Pla‰tiaka na 14 rokova Franti‰ka Kubíka na 8 rokov stratyslobody. K hlavn˘m trestom súd udelil ajpeÀaÏité tresty a stratu obãianskych práv.Z celej v˘mery trestov bola ãasÈ odsúde-n˘m odpustená. Najviac 10 rokovodsedel Michal KrajÀák. Na slobodu sadostal aÏ v roku 1960 po vyhlásení prezi-dentskej amnestie Antonínom Novot-n˘m. V roku 1974 sa stal správcomfarnosti v Îehre. Tu pôsobil aÏ do svojejtragickej smrti 20. 5. 1996, kedy zahynulpri autonehode.

Dekan Vladimír Poláãik po prepu-stení z väzenia v roku 1956 b˘valu spoluväzÀa Ondreja Volfa v Kline, kdetajne slúÏil sväté om‰e, spovedal, viedolduchovné cviãenia. Spolucítil najmäs chor˘mi, lebo aj on sám mal váÏnezdravotné problémy, ako následok ne-ºudsk˘ch podmienok vo väzení.

Jeho hrdinská du‰a odi‰la k Spasi-teºovi 22. 6. 1959.

Vladimír Kolada

V ZRKADLE ČASU

13

Kapituln˘ vikár Ondrej Scheffer pochováva V. Poláãika.Foto archív Tomá‰a Buca

SVED_02 s.12_13 2.2.2015 9:58 Stránka 3

Po uverejnení rozhovorus predsedom PV ZPKO ArpádomTarnóczym vo Svedectve, pri‰ieldo redakcie list od Júliusa Homo-lu. Podpísali ho i ìal‰í ãlenoviapoboãky PV ZPKO v Îiari nad Hro-nom: Margita Zimanová a ·tefanSkladan. V liste adresovanomArpádovi Tarnóczymu, rytieroviMaltézskeho rádu a predsedoviPV ZPKO uvádzajú:

Excelencia, prijmite, prosím, môjsrdeãn˘ pozdrav. S dojatím a chvenímdu‰e som si preãítal prvú ãasÈ Vá‰hodramatického i bolestného preÏívaniaúderov Ïivota od útlej mladosti.A súãasne som sa aj ja navracal v spo-mienkach do svojej. IsteÏe, prvotnoupríãinou bol bezboÏnícky komunistic-k˘ reÏim. Moskva a Praha i Bratislava.Ale konkrétne údery robili ºudia

z najbliωieho okolia. ZávisÈ a pomsta.ªudia v o‰iali ducha. Teraz, po desaÈ-roãiach sa vracajú temné tiene násilia,aby nás znepokojovali. Preão to bolotak, preão to nemohlo byÈ inak...

Veºmi Vám a Va‰ej rodine ublíÏili.

Rodine ‰ºachtickej a opravdivo ‰ºa-chetnej. Len Veãn˘ BoÏsk˘ Tvorca tov‰etko dokáÏe dokonale posúdiÈ. Jemi z toho v‰etkého veºmi trpko; koºkoduchovn˘ch a materiálnych hodnôtzniãili tí nezodpovední stalinistickímarxisti! Koºko krvi, sæz, utrpenia, Ïi-votov a Ïivotn˘ch osudov˘ch tragédiíspôsobili! A neºutovali, hrdili sa svo-jou surovou slepotou aÏ doteraz. Oni,ich synovia a vnuci. Zloãinci obviÀujúobete, aby nepripustili svoju vinu.

Excelencia, vrelo Vám ìakujemeza Va‰u mnohostrannú celoÏivotnúãinnosÈ, prácu, úsilie pre dobro na‰ichºudí, národa a ‰tátu. Vrátane PVZPKO.

S hlbokou úctou Vás a Va‰u milúrodinu pozdravujeme, Ïeláme Vámdobré zdravie, pokoj, láskavé BoÏiepoÏehnanie.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

1. februára 1952 Povereníctvovnútra (Jozef Lietavec) v rámci tzv. Ak-cie B uskutoãnilo násilné vysÈahovanie„politicky nespoºahliv˘ch obãanov“z väã‰ích miest na vidiek. Tak napríkladz Bratislavy, kde predsedníctvo ÚV KSSschválilo na vysÈahovanie 743 rodín,bolo efektívne vysÈahovan˘ch 678 ro-dín, z Martina 136 rodín, z Komárna160 rodín. V Nitre vysÈahovaním po-stihnut˘ch rodín získali 960 voºn˘chbytov. Táto akcia sa konala aj v in˘chväã‰ích mestách a trvala aÏ do septem-bra 1953.

4. februára 1987 odmietlo Pred-sedníctvo ÚV KSâ návrh na prehod-notenie udalostí z roku 1968 a násled-ného obdobia normalizácie.

6. februára 1990 vymenovalpápeÏ Ján Pavol II. tajne vysvätenéhobiskupa Jána Chryzostoma Korca zasídelného biskupa v Nitre.

20. februára 1951 popravili b˘va-l˘ch ‰tudentov trenãianskeho gymná-zia a organizátorov Bielej légie AntonaTunegu, Alberta Púãika a EudardaTesára. Rodinám dovolili pochovaÈ ich

na Martinskom cintoríne v Bratislave,ale na hroboch nesmeli byÈ mená.

21. februára 1948 vydaloPredsedníctvo ÚV KSâ uznesenieo ozbrojení partizánov a robotníkova o vytvorení „ºudov˘ch milícií“.

23. februára 1949 Národné zhro-maÏdenie schválilo zákon o jednot-n˘ch roºníckych druÏstvách (JRD) podºavzoru sovietskych kolchozov. Na jehozáklade sa potom uskutoãnila násilnálikvidácia súkromn˘ch majetkovdrobn˘ch vlastníkov pôdy.

24. februára 1948 vznikol v Brati-slave Akãn˘ v˘bor hlavného mesta Slo-venska pod vedením pplk. Dr. AntonaRa‰lu.

26. februára 1990 podpísal

prezident V. Havel v Moskve dohoduo stiahnutí sovietskych vojsk z územiaâesko-Slovenska. I‰lo o likvidovanie„doãasnej“ vojenskej okupácie z 21.augusta 1968.

27. februára 1946 âesko-Sloven-ská vláda a maìarská vláda uzavrelidohodu o v˘mene maìarského obyva-teºstva zo Slovenska za slovenské oby-vateºstvo z Maìarska. V rámci tejtodohody sa z Maìarska dobrovoºneprihlásilo asi 70 000 osôb, ktoré sapresÈahovali na Slovensko („reslovaki-zácia“), zatiaº ão do Maìarska bolovysÈahovan˘ch asi 90 000 slovensk˘chobãanov maìarskej národnosti.

Do 1. decembra 1948 o reslova-kizáciu poÏiadalo asi 350 000 osôb.

STALO SA

Vďaka Arpádovi Tarnóczymu

Arpád Tarnóczy

SVED_02 s.14_15 2.2.2015 18:31 Stránka 2

Vo februári si pripomíname Ïivotnéjubileá t˘chto na‰ich ãlenov a priaz-nivcov.Spomíname aj na t˘ch, ktorí sa tejtoslávnosti nedoÏili.

55 rokovVdp. Ko‰iar Ján, Bratislava 1.2.1960

65 rokovTeleke‰ová Elena,Veºké Uºany 8.2.1950

70 rokovMravec Otto, Bratislava 2.2.1945Hião Ján, Michalovce 11.2.1945Karva‰ Jozef, Banská Bystrica 8.2.1945

75 rokovCsomó Gábor, Luãenec 9.2.1940Mínariãová Bernardína, ·enkvice

5.2.194080 rokov

Wassermannová Margita, Spi‰sk˘ Hrhov25.2.1935

81 rokovHrnãiariková Valéria, Hlohovec

6.2.1934Ho‰táková Helena, Dobrá 2.2.1934

83 rokovFritz Anton, Lipany 13.2.1932Hrubá Gabriela, Levoãa 13.2.1932

84 rokovBonková Júlia, Dlhé StráÏe 15.2.1931

85 rokovCiran Ján, Senica 4.2.1930Pe‰tová Magda, Nitra 4.2.1930Kardo‰ová Anastázia, Chynorany

10.2.193086 rokov

Plevza Stanislav, Trnava 18.2.1929Mihaloviãová AlÏbeta, Prievidza

16.2.192987 rokov

Luptáková Katarína, Banská ·tiavnica6.2.1928

·túriková Helena, Dubnica nad Váhom25.2.1928

88 rokovMiãuda Pavol, Sedmerovce 4.2.1927

90 rokovGallo Jozef, Trenãín 21.2.1925Hudek Jozef, ZbyÀov 26.2.1925Jedliãková Elena, Bánovce nad Bebravou

8.2.1925Nemlaha Jozef, Dubnica nad Váhom

27.2.1925

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku 89 rokov, 8. januára2015, zomrela dlhoroãná ãlenkaRegionálnej organizácie PV ZPKOv Trenãíne Otília STRANSKÁ. âle-novia predsedníctva regionálnej or-ganizácie sa so zosnulou rozlúãili nacintoríne v Trenãíne – Orechovom.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ.

ROZLÚČILI SME SAPRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

Mgr. A.B. Bratislava 100 EURMarkulák Martin, Bratislava 4 EURVa‰koviã Jozef, Bratislava 4 EURMarkoviã Karol, Bratislava 8 EURRafaj Rafael, Mgr., Brastislava 30 EURDeão Jozef, Bratislava 8 EURHenrietta – direct marketing,s.r.o-R.Gregu‰, Bratislava 234 EURTomík Anton, Bratislava 38 EURKalafut Franti‰ek, Bratislava 10 EURHlúbik Pavol, Bratislava 3 EURL˘dia Hakelová, Bratislava 13 EURHaroníková Kamila, Bratislava 3 EURBúzová Oºga, Bratislava 10 EUROveãka Ján, Bratislava 33 EURTuroÀ Franti‰ek, Sihelník 11 EURFrantz Augustín, Gánovce 10 EUR

Darcom úprimne ìakujeme.

Revolučné Rusko, rok 1919Vasilij Ivanovič Čapajev a jeho ordonanc

Peťka sedia a nudia sa.Čapajev vraví:- Peťka, zbehni do dediny k tomu mužíkovi,

čo páli samohonku a dones fľašku.O hodinu sa Peťka vráti a hovorí:- Vasilij Ivanovič, on nemá ani kvapku

pálenky.- Ech, tá dnešná neschopná mládež... Poď,

ideme tam spolu.❖ ❖ ❖

Prídu k starému mužíkovi. Čapajev ho zdraví:- Zdravstvuj, otec.- Zdravstvujte, synkovia.- Otec, prišli sme k tebe v mene sovietskej

vlády. Pozerám, že domček máš starý...- Och, starý je, starý...- Peťka zapíš: nový dom jemu od Sovietskej

vlády. A ženu máš starú?- Starú, synak, starú...- Peťka zapíš: novú ženu jemu od Sovietskej

vlády.- Synkovia moji, koľko som ja na vás len

čakal. Sadkajte si, vypijeme si...Posedeli si, vypili i zopár fľašiek na cestu

dostali. Pri odchode sa ešte Čapajev vodverách obrátil a pýta sa:

- Otec, a možno máš aj chuja starého?- Ój, synak, veru, starého ho mám, starého...- Peťka zapíš: chuja jemu od Sovietskej

vlády...

� Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave naObchodnej ulici ã. 52 sú v pondelok a v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod.

UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïe mimo úradn˘ch hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie Predsedníctva PV ZPKO. (r)

VýzvaVážení členovia PV ZPKO, sympatizanti, priate-

lia. Naša organizácia dlhodobo zápasí s neštandard-nou situáciou, keď pripravuje plány svojej činnosti bezkrytia finančnými prostriedkami. Nedostatok peňazínás núti obrátiť sa na Vás s výzvou o pomoc. Vydáva-nie Svedectva nie je ďalej možné zabezpečiťz prostriedkov štátnej dotácie, preto sa obraciame naVás s prosbou, vyhľadať vo Vašom okolí potenciálnychsponzorov nášho časopisu. Ak nebude vychádzať,

akoby sme stratili nástroj prezentácie vlastného jest-vovania. Azda neprajníci by sa tomu aj potešili. Verí-me však, že sa nájdu podporovatelia ideálov, za ktorésme trpeli, a ktoré hodláme aj naďalej chrániť a ob-hajovať. Záujemcovia o pomoc pre naše Svedectvomôžu poslať svoj príspevok na číslo účtu:4000128109/3100, špecifický symbol: 1212,alebo sa kontaktujte na tel. číslach 0905 737 790a 0902 199 429. Darcom úprimne ďakujeme.

Vedenie PV ZPKO a časopisu Svedectvo

TROCHU HUMORU

SVED_02 s.14_15 2.2.2015 10:02 Stránka 3

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16

SVED_02 s.16_1 2.2.2015 8:20 Stránka 2